Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY
ANALÝZA PRÍČIN A NÁVRH OPATRENÍ PRE ZNÍŽENIE POČTU
OPRÁV VÔLE MEDZI STATOROM A ROTOROM
Kamil MARŠALEK
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2007
TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY
Katedra elektrotechniky, mechatroniky a priemyselného inžinierstva
ANALÝZA PRÍČIN A NÁVRH OPATRENÍ PRE ZNÍŽENIE
POČTU OPRÁV VÔLE MEDZI STATOROM A ROTOROM
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Kamil Maršalek
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Peter Bober, PhD.
Konzultant diplomovej práce:
Košice 2007
Analytický list
Autor: Kamil Maršalek
Názov práce: ANALÝZA PRÍČIN A NÁVRH OPATRENÍ PRE ZNÍŽENIE
POČTU OPRÁV VÔLE MEDZI STATOROM A ROTOROM
Podnázov práce:
Jazyk práce: slovenský
Typ práce: Diplomová práca
Počet strán: 81
Akademický titul: Inžinier
Univerzita: Technická univerzita v Košiciach
Fakulta: Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI)
Katedra: Katedra elektrotechniky, mechatroniky a priemyselného
inžinierstva (KEMPI)
Študijný odbor: Priemyselné inžinierstvo
Študijný program: .
Mesto: Košice
Vedúci DP: doc. Ing. Peter Bober, PhD.
Konzultanti DP: .
Dátum odovzdania: 11.6.2007. jún 2007
Dátum obhajoby: 25.6.2007
Kľúčové slová: Stator, Rotor,Kľukový hriadeľ, Blok motora, Vzduchová
medzera, FTA,
Kategória Konspekt: Technika, technológia, inžinierstvo, elektrotechnika
Citovanie práce: Maršalek, Kamil: ANALÝZA PRÍČIN A NÁVRH
OPATRENÍ PRE ZNÍŽENIE POČTU OPRÁV VÔLE MEDZI
STATOROM A ROTOROM. Diplomová práca. Košice:
Technická univerzita v Košiciach, Fakulta elektrotechniky a
informatiky, 2007. 5 s.
Názov práce v AJ: Cause analysis and proposal of arrangements for reductio of
clack corrections between rotor and stator
Podnázov práce v AJ: .
Kľúčové slová v AJ: Stator, Rotor, Crankshaft, Crankcase, Air gap, TFA
Abstrakt v SJ
Cieľom tejto Diplomovej práce bolo vykonať analýzu príčin, ktoré majú vplyv na
rozloženie vôle medzi rotorom a statorom. Podnetom bol zhoršujúci sa trend v počte
opráv, ktorý má za následok ovplyvňovanie jedného z najdôležitejších parametrov a to
štartovateľnosť kompresorov. Diplomová práca je riešená metódou FTA (Faul tree
analysis - strom poruchových stavov).Výstupom by mali byť také návrhy a opatrenia,
ktoré zabezpečia zníženie percenta opráv na kontrolnej pozícii zo 6 % na 1,5 %.
Abstrakt v AJ
The scope of this graduation thesis was to make the root cause analysis, which
influence the air gap distribution between rotor and stator. The initiative to startup
mentioned analysis was negative trend of air gap reworks, that impacts significantly one
of the key quality aspekt of the hermetic compressor, that is minimum starting voltage.
The graduation thesis is solved by FTA metodology (Fault Tree Analysis).
The outcome of this work should be the proposals and measures that will assure
reduction of rework rate at check plot from 6% to 1,5%.
Čestné vyhlásenie
Vyhlasujem, že som celú diplomovú prácu vypracoval samostatne s použitím
uvedenej odbornej literatúry.
V Spišskej Novej Vsi dňa 10.06.2005
..........................................
vlastnoručný podpis
Poďakovanie
Moje poďakovanie patrí vedúcemu diplomovej práce Ing. Petrovi Boberovi PhD.,
firme Embraco Slovakia s.r.o. a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali
pri realizácii tejto práce.
Predhovor
Hlavný dôvod, ktorý viedol k výberu témy bol zhoršujúci sa trend opráv
rozloženia vôle medzi statorom a rotorom na montážnej linke. Vysoké percento opráv
bolo jedným z obmedzení zabezpečiť hodinovú produkciu tejto linky. Vyradené
mechaniky kompresora boli následne opravovane manuálnym spôsobom. Tento spôsob
nezabezpečuje 100% rovnomerné rozloženie vôle medzi statorom a rotorom.
Nerovnomerné rozloženie vôle má významný vplyv na jeden z najdôležitejších
parametrov kompresora a to štartovateľnosť.
Vzhľadom na množstvo parametrov, ktoré môžu ovplyvňovať samotné rozloženie
vôle prácu riešim metódou FTA (Faul tree analysis - strom poruchových stavov). Táto
metóda je zameraná na presné zistenie príčin alebo kombinácií príčin, ktoré môžu mať
za následok definovanú nežiaducu udalosť.
Pomocou tejto metódy je mojou ambíciou prijať také návrhy a opatrenia, ktoré
zabezpečia zníženie percenta opráv na kontrolnej pozícii zo 6 % na 1,5 %.
Predkladaná diplomová práca vznikla za spolupráce kolegov, ktorí sa nemalou
mierou pričinili pri samotných meraniach a testoch alebo boli nápomocní svojimi
skúsenosťami z oddelení vývoja, materiálového manažmentu, oddelenia zabezpečenia
kvality, procesu strihania statorových a rotorových lamiel, procesu obrábania
kľukového hriadeľa a bloku motora a samotného procesu montáže kompresorov.
Obsah
Zoznam obrázkov ......................................................................................................... 11
Zoznam tabuliek ........................................................................................................... 13
Zoznam symbolov a skratiek ....................................................................................... 14
Úvod ............................................................................................................................... 15
1 Formulácia úlohy .................................................................................................... 17
2 Metódy na riešenie problémov............................................................................... 18
2.1 QFD (Quality Function Deployment) – Rozvoj funkcií kvality ......................... 18
2.2 Metóda FMEA- (Failure Mode and Effects Analysis ) ....................................... 20
2.3 Metóda DMAIC – (Define - Measure - Analyze - Improve - Control ).............. 21
2.4 Metóda PDCA – (Planing Doing Checking Action) ........................................... 22
2.5 Metóda DOE – (Design Of Experiments) ........................................................... 23
2.6 Metóda FTA – (Faul tree analysis )..................................................................... 24
3 Údržba strojov a zariadení..................................................................................... 26
3.1 Význam a ciele údržby ....................................................................................... 26
3.1.1 Základné piliere TPM .................................................................................. 28
3.1.2 Celková efektivita zariadenia....................................................................... 28
3.1.3 Prínosy nasadenia TPM ............................................................................... 30
4 Analýza problému ................................................................................................... 31
4.1 Vplyv vzduchovej medzery na kompresor .......................................................... 33
4.2 Štartovateľnosť ako významný parameter........................................................... 34
4.3 Výber metódy a opis testov ................................................................................. 35
5 Mapa procesu .......................................................................................................... 36
6 Opis procesov........................................................................................................... 37
6.1 Proces spracovania statorovej a rotorovej lamely ............................................... 37
6.2 Proces výroby rotora............................................................................................ 39
6.3 Proces výroby statora .......................................................................................... 40
6.4 Proces opracovania kľukového hriadeľa ............................................................. 41
6.5 Proces opracovania bloku motora ....................................................................... 42
6.6 Proces montáže.................................................................................................... 43
6.7 Opis stroja na centrovanie statora........................................................................ 44
6.7.1 Opis problému stroja.................................................................................... 45
6.7.2 Spôsob nastavovania.................................................................................... 45
7 Mapa produktu........................................................................................................ 48
8 FTA analýza nerovnomernej vzduchovej medzery ............................................. 50
8.1 Analýza komponentov......................................................................................... 51
8.1.1 FTA analýza príčin zlých rozmerov statora................................................. 51
8.1.2 FTA analýza príčin zlých rozmerov rotora.................................................. 56
8.1.3 FTA analýza zlých rozmerov kľukového hriadeľa ...................................... 60
8.1.4 FTA analýza zlých rozmerov bloku motora ................................................ 64
8.2 Analýza procesu centrovania............................................................................... 69
8.2.1 FTA analýza nesprávneho rolovania statora................................................ 69
8.2.2 FTA analýza zlého uťahovania fixačných skrutiek ..................................... 69
8.2.3 FTA analýza opotrebenia centrovacej hlavy................................................ 71
8.2.4 FTA analýza nestabilného upínacieho stola ................................................ 72
8.2.5 Analýza procesu montáže na rozmery komponentov .................................. 75
9 Zhrnutie a odporúčania.......................................................................................... 77
10 Záver......................................................................................................................... 79
Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 80
Prílohy............................................................................................................................ 81
FEI KEMPI
Zoznam obrázkov
Obr. 1 Bloková schéma metódy QFD............................................................................. 19 Obr. 2 Bloková schéma metódy DMAIC ....................................................................... 22 Obr. 3 Graf oprav vzduchovej mezery za rok 2004 až 2007 .......................................... 32 Obr. 4 Graf oprav vzduchovej medzery za rok 2006 po mesiacoch............................... 32 Obr. 5 Zobrazenie vzduchovej medzery v kompresore .................................................. 33 Obr. 6 Mapa procesu hlavných komponentov a procesu montáže. ................................ 36 Obr. 7 Dizajnové rozdiely statorových lamiel ............................................................... 38 Obr. 8 Dizajnové rozdiely rotorových lamiel ................................................................. 39 Obr. 9 Kľukový hriadeľ .................................................................................................. 42 Obr. 10 Blok motora ....................................................................................................... 43 Obr. 11 Nastavovacie skrutky A, B, C, D....................................................................... 44 Obr. 12 Nastavovacie axiálne skrutky na zavesenie centrovacej hlavy ......................... 45 Obr. 13 Kaliber a kontrolná sonda na nastavenie vzduchovej medzery ......................... 46 Obr. 14 Zobrazenie uloženia tanierových podložiek ...................................................... 47 Obr. 15 Zobrazenie právneho uloženia segmentov ........................................................ 47 Obr. 16 Mapa produktu................................................................................................... 49 Obr. 17 FTA nerovnomernej vzduchovej medzery. ....................................................... 51 Obr. 18 FTA analýza príčin zlých rozmerov statora. ..................................................... 52 Obr. 19 Kolmosť vyhovujúceho stat. balíka.................................................................. 55 Obr. 20 Kolmosť nevyhovujúceho stat. balíka ............................................................... 55 Obr. 21 Rovinosť uloženia lamiel v statorovom balíku.................................................. 55 Obr. 22 FTA analýza príčin zlých rozmerov rotora........................................................ 57 Obr. 23 Cpk historické údaje za rok 2006. ..................................................................... 59 Obr. 24 Cpk náhodne vybraných vzoriek ....................................................................... 59 Obr. 25 Cpk hádzavosti rotora........................................................................................ 60 Obr. 26 FTA analýza zlých rozmerov kľukového hriadeľa............................................ 61 Obr. 27 Cpk historické údaje za rok 2006 ...................................................................... 62 Obr. 28 Cpk náhodne vybratých vzoriek zo skladu........................................................ 62 Obr. 29 Výsledné hodnoty súosovosti pádového testu ................................................... 63 Obr. 30 FTA analýza zlých rozmerov bloku motora ...................................................... 64 Obr. 31 Výsledné hodnoty sklonu dosadacích plôch pre stator...................................... 66 Obr. 32 Výsledné hodnoty rovinnosti dosadacích plôch pre stator ................................ 67 Obr. 33 Výsledné hodnoty rovinnosti dosadacích plôch pre stator ................................ 67
11
FEI KEMPI
Obr. 34 Výsledné hodnoty kolmosti otvorov pre fixačné skrutky.................................. 68 Obr. 35 Výsledné hodnoty kolmosti otvorov pre fixačné skrutky.................................. 68 Obr. 36 FTA analýza nesprávneho rolovania statora ..................................................... 69 Obr. 37 FTA analýza zlého fixovania skrutiek statora ................................................... 70 Obr. 38 Cpk procesu uťahovania fixačných skrutiek .................................................... 70 Obr. 39 FTA analýza opotrebenia centrovacej hlavy ..................................................... 71 Obr. 40 FTA analýza nestabilného upínacieho stola ...................................................... 73 Obr. 41 Kalibračný tŕň .................................................................................................... 74 Obr. 42 Kalibračná paleta ............................................................................................... 74 Obr. 43 Graf opravy vzduchovej mezery za rok 2007.................................................... 78
12
FEI KEMPI
Zoznam tabuliek Tab. 1 Základné materiálové charakteristiky................................................................. 37 Tab. 2 Magnetické vlastnosti materiálov........................................................................ 37 Tab. 3 Tabuľka použitia plechu pre jednotlivé statorové a rotorové typy:..................... 38 Tab. 4 Tabuľka vyhodnotenia voľnosti nasadenia statora na pozičný kaliber: .............. 52 Tab. 5 Tabuľka faktorov ktoré ovplyvňujú rozmer statora:............................................ 54 Tab. 6 Tabuľka faktorov ktoré ovplyvňujú rozmer rotora:............................................. 58 Tab. 7 Tabuľka faktorov ktoré ovplyvňujú rozmer kľukového hriadeľa ....................... 61 Tab. 8 Porovnanie tvrdosti odliatku kľukového hriadeľa............................................... 63 Tab. 9 Faktory, ktoré ovplyvňujú rozmer bloku motora................................................. 65 Tab. 10 Faktory, ktoré ovplyvňujú opotrebenie centrovacej hlavy ................................ 72 Tab. 11 Faktory, ktoré ovplyvňujú opotrebenie centrovacej hlavy ................................ 73 Tab. 12 Faktory vplývajúce na rozloženie vzduchovej medzery.................................... 77
13
FEI KEMPI
Zoznam symbolov a skratiek
Vôľa medzi statorom a rotorom - vzduchová medzera
QFD (Quality Function Deployment) – Rozvoj funkcií kvality
FMEA (Failure Mode and Effects Analysis / Analýza typu chyby a jej následky )
DMAIC (Define - Measure - Analyze - Improve - Control / Definovať - Merať -
Analyzovať - Zlepšovať - Kontrolovať).
PDCA (Planing Doing Checking Action / Plánovanie Vykonanie Kontrola
Implementácia
DOE (Design Of Experiments / Plánovanie experimentu )
FTA (Faul tree analysis - strom poruchových stavov)
TPM – system riadenia údržby
CEZ – celková efektivita zariadení
Štandartný test – test, ktorý sa v procese výroby popisanými postupami
Neštandartný test – test navrhnutý len pre riešenie problému
ML540 – jednoučelový automat slúžiaci k vycentrovaniu statora +
Cpk- štatistický parameter hodnotiaci stabilitu procesu
Retrofiting – dôsledné prebrúsenie častí strižných nástrojov
a – znak použiý pri metóde FTA pre rozhodovanie
alebo - znak použiý pri metóde FTA pre rozhodovanie
14
FEI KEMPI
Úvod Spoločnosť Embraco bola založená 10. marca 1971 v Brazílii za účelom
dodávania kompresorov pre brazílsky chladiarenský priemysel. Dnes je svetovým
lídrom vo výrobe hermetických kompresorov a kondenzačných jednotiek pre chladenie,
má viac ako 25 % podiel na svetovom trhu a svoje výrobky predáva do viac ako 80
krajín sveta. [1]
Embraco je globálna spoločnosť a má svoje dcérske spoločnosti na štyroch
kontinentoch: v Južnej Amerike (Brazília, Mexico), v Ázii (Čína), v USA (Atlanta)
a v Európe (Slovensko, Taliansko).
Všetky výrobné závody spoločnosti Embraco (Brazília, Čína, Slovensko
a Taliansko) majú certifikát ISO 9001:2000, a okrem Číny aj certifikát ISO 14001.
Je nutné poznamenať, že každá spoločnosť vyrába iné typy kompresorov. Predajné
jednotky sú v USA, Mexicu a Taliansku.
Spoľahlivosť a účinnosť produktov robí Embraco uprednostňovaným dodávateľom
pre veľké medzinárodné spoločnosti pre domáce a komerčné chladenie.
Víziou spoločnosti Embraco je: “Byť na všetkých trhoch
uprednostňovaným dodávateľom riešení pre chladenie” [1].
Najväčšími zákazníkmi pre domáce chladenie (napr. chladničky) sú spoločnosti
Whirlpool (Taliansko), Bosch – Siemens (Nemecko), Liebherr (Nemecko, Rakúsko)
a Electrolux (Taliansko, USA, Čína, Brazília, India).
15
FEI KEMPI
Pre komerčné chladenie (napr. chladiace boxy a vitríny, klimatizačné jednotky) sú
to spoločnosti Rivacold a ISA (Taliansko), Fabimport (Francúzsko), Dixie Narco,
Copeland, True Manaufacturing a Hussmann (USA), Helkama Finland (Fínsko) a Teko
(Nemecko).
Všetci zákazníci, ale predovšetkým zákazníci pre domáce chladenie majú veľmi
vysoké nároky na zabezpečenie kvality. Najsledovanejšími parametrami sú hlučnosť,
životnosť, príkon, výkon a štartovateľnosť. Každá chyba, ktorá sa vyskytne počas
procesu výroby môže mať za následok kompenzáciu strát u zákazníka a teda negatívny
dopad na hospodárske a ekonomické výsledky Embraca.
Embraco Slovakia (ďalej len ES) sa venuje výrobe kompresorov pre domáce aj
komerčné chladenie, jeho výrobná kapacita je momentálne 4,5 miliónov kompresorov
ročne. Slovenský závod, sídliaci v Spišskej Novej Vsi bol inaugurovaný v júli 1999.
V roku 1998 bola spustená výroba kondenzačnej jednotky a montážna linka
kompresorov J. Obe tieto linky boli a sú manuálne. V roku 1999 bola spustená
montážna linka T a MIDI 1. Tieto linky sú viac automatizované ako montážna linka J.
V januári 2002 sa spustil projekt reštrukturalizácie, čo prinieslo viac automatizácie,
vyššiu produktivitu a nižšie náklady na výrobu. Začiatkom roku 2003 bola uvedená do
prevádzky najviac automatizovaná montážna linka MIDI 2.
Väčšia automatizácia má svoje výhody ale aj nevýhody. Jednou z nevýhod pri troj-
zmennej (alebo neprežitej) prevádzke je riziko dlhšieho odstavenia výroby v prípade
poruchy alebo komplikovanejšieho zoraďovania. Je potrebné plánovať odstávky na
nevyhnutné opravy
Vo výrobnom procese stojí vždy otázka: „odstaviť a opraviť alebo vyrábať a plniť
plán“. Čas na opravy alebo väčšie zoraďovania v takýchto prevádzkach je jedine
víkend. No vo väčšine prípadov sa počas pracovných dní nahromadí toľko problémov,
že treba určiť priority. To si vyžaduje dôsledné plánovanie akcií na odstránenie
nedostatkov a minimalizovanie porúch s tímom, ktorý ma skúsenosti a vedomosti.
Jedným z problémov, ktorý veľmi ovplyvňuje produktivitu, efektívnosť
a kvalitu výrobného procesu je štartovateľnosť kompresorov. Tento parameter má veľmi
veľký vplyv na požiadavky zákazníkov a ich udržanie.
Z týchto dôvodov sa budem venovať analýze a riešeniu problému, ktorý
štartovateľnosť kompresora najviac ovplyvňuje.
16
FEI KEMPI
1 Formulácia úlohy Štartovateľnosť kompresorov je veľmi rozsiahly problém. Kvalita komponentov
vstupujúcich do procesu výroby kompresora má priamy dopad na celkovú kvalitu
produktu.
Najdôležitejšími komponentmi, ktoré v najväčšej miere ovplyvňujú
štartovateľnosť kompresora sú:
• blok motora,
• kľukový hriadeľ,
• stator,
• rotor.
• montáž samotných komponentov (centrovanie statora).
Dodržanie parametrov technickej dokumentácie na každom z vyššie uvedených
komponentov je nevyhnutnou podmienkou pre správnu štartovateľnosť kompresora.
Úlohou tejto diplomovej práce je analýza príčin a návrh opatrení pre zníženie
počtu opráv vôle medzi statorom a rotorom na montážnej linke MIDI 2 a to za
podmienky zníženia percent opráv na pracovnej pozícii merania vôle medzi rotorom
a statorom. Rovnomerné rozloženie vzduchovej medzery je základom pre správnu
štartovateľnosť kompresorov. Každá mechanika kompresora, ktorá je na pozícií merania
vôle medzi statorom a rotorom vyhodnotená ako nevyhovujúca, sa musí opraviť
manuálnym spôsobom, čo samozrejme nie je efektívne. Cieľom tejto práce je
analyzovať príčiny, ktoré ovplyvňujú rozloženie vôle medzi statorom a rotorom (tzv.
vzduchová medzera) a navrhnúť také opatrenia, ktoré napomôžu znížiť percento opráv
pod 1,5 %. Takéto percento opráv je v procese montáže akceptovateľné, pretože to
predstavuje pri 100 % hodinovej produkcii 6 kusov.
Ďalej je možné vylepšiť procesy aj na montážnej linke MIDI 1. Znižia sa
opravy, ovplyvní presnosť výroby a plnenie výrobnej zákazky.
V dnešnej dobe vylepšovania, zefektívňovania procesov, znížovania nákladov a
zlepšovania kvality existuje veľa firiem a odborníkov, ktorí sa zaoberajú metódami,
pomocou ktorých sa zlepšenia dajú dosiahnuť. Preto si niektoré z nich popíšeme
v zjednodušenej forme.
17
FEI KEMPI
2 Metódy na riešenie problémov Prvoradým cieľom každého podniku je neustále zdokonaľovať, zlepšovať,
racionalizovať, optimalizovať a inovovať. Tento cyklus je súčasne sprevádzaný
výraznou orientáciou na potreby zákazníka s dlhodobým cieľom udržať si jeho priazeň.
To súvisí s neustálymi zmenami, hľadaním riešení na zlepšovanie procesov, produktov
a služieb, odstraňovaním problémov a znížovaním nákladov. Neodmysliteľnou
a nevyhnutnou súčasťou celého tohto cyklu zlepšovania sú ľudia, ich vedomosti,
zručnosti a skúsenosti.
Vo výrobných podnikoch je zlepšovanie spojené so zvyšovaním produktivity
a kvality, t.z. zvyšovanie výkonnosti strojov, zlepšovanie technologických postupov,
minimalizovanie porúch a prestojov, znížovanie nepodarkov.
Momentálne existuje viacero metód na riešenie problémov, ktoré sa týkajú
zlepšovania kvality výroby, poskytovania služieb, znížovania nákladov a zvyšovania
produktivity. Výber metódy závisí od konkretného problému, odvetvia a hlavne tímu,
ktorý daný problém rieši. Najčastejšie používané metódy vo výrobnej sfére sú: QFD,
FMEA, DMAIC, PDCA, DOE, FTA a iné [2].
2.1 QFD (Quality Function Deployment) – Rozvoj funkcií kvality
QFD, inak nazývaný aj Dom kvality, je obsiahly systém plánovania
a komunikácie, s pomocou ktorého sú koordinované všetky zdroje podniku k tomu, aby
boli vyvíjané, vyrábané a na trh dodávané také výrobky, aké očakáva zákazník a aby sa
týmto zvýšila konkurencieschopnosť a postavenie podniku na trhu.
Táto metodika sa používa v etape vývoja výrobku (procesu), s cieľom zapojiť všetky
útvary do plnenia požiadaviek zákazníka [3].
„Hlas zákazníka“ sa prekladá do „jazyka podniku“, pričom sú do vzájomného vzťahu
kladené otázky „ČO?“ a „AKO? „
18
FEI KEMPI
Obr. 1 Bloková schéma metódy QFD
1. Fáza - plánovanie výrobku
• Identifikácia prianí a požiadaviek zákazníka.
• Ich vyhodnotenie.
• Určenie prianí a požiadaviek, ktoré majú strategický význam pre úspech
v danom trhovom segmente.
• Určenie vlastností výrobku, ktoré zodpovedajú daným prianiam
a požiadavkám .
• Určenie cieľových hodnôt vlastností výrobku.
2. Fáza - plánovanie dielcov
• Zvoliť konštrukčný koncept, ktorý najlepšie splní cieľové hodnoty.
• Identifikovať časti a komponenty, ktoré môžu byt' kritické pre výrobok.
• Určiť čiastkové znaky výrobku.
• Identifikovať kritické čiastkové znaky výrobku.
• Identifikovať oblasti, kde vývojová práca prinesie v budúcnosti konkurenčné
výhody.
3. Fáza - plánovanie procesov
• Výber výrobných procesov, ktoré za daných podmienok poskytnú
„optimálne“ výsledky pre vlastnosti dielcov výrobkov.
• Vyhľadanie „kritických“ výrobných procesov.
19
FEI KEMPI
• Stanovenie medzných hodnôt pre kritické výrobné parametre procesov.
• Stanovenie potreby vývoja nových efektívnejších výrobných procesov.
4. Fáza - plánovanie výroby
• Dokumentovanie výrobných procesov.
• Získanie podkladov pre štatistickú reguláciu.
• Spracovanie pracovných inštrukcií.
• Určenie potreby školenia operátorov.
• TPM.
Výhody QFD
• Zhŕňa dostupné informácie, sprehľadňuje chýbajúce informácie, riziká
a neistotu.
• Pomáha pri objasnení aké doplnkové prieskumy a technické štúdie sú nutné.
• Poskytuje členom riešiteľského tímu jednoduchý prehľad o výrobku, čo
uľahčuje vzájomnú komunikáciu, využitie skúseností a znalostí, zlepšuje
spoluprácu v time.
• Prehľadné informácie na jednom liste uľahčujú rozhodovanie.
• Vyplnená matica je výborným základom pre vývoj výrobku.
• Využitie kolektívnych skúseností napomáha správnemu riešeniu.
2.2 Metóda FMEA- (Failure Mode and Effects Analysis )
FMEA (Failure Mode and Effects Analysis / Analýza typu chyby a jej následky )
- je preventívna technika, ktorá má za cieľ identifikovať možné odchýlky alebo nezhody
na produkte alebo v procese tým spôsobom, že vopred uskutoční akcie, ktoré
minimalizujú alebo úplne odstránia pravdepodobnosť výskytu alebo vážnosť
prípadných následkov, tak ako má za cieľ zvýšiť efektívnosť prostriedkov identifikácie
prípadnej nezhody. Použitím metódy FMEA sa snažíme proces urobiť "odolný voči
chybám".
FMEA sa vykonáva v tíme použitím brainstormingu. Úlohou tímu je vytvoriť
zoznam:
• možných chýb (Ako môže proces zlyhať ?),
• ich možných dôsledkov (Čo môže chyba spôsobiť ?),
20
FEI KEMPI
• možných príčin vzniku (Prečo by sa to mohlo stať ?),
• činností na zabránenie vzniku.
FMEA sa väčšinou používa ako nástroj plánovania kvality ešte vo fáze
navrhovania produktu alebo vývoja procesu, avšak môže byť použitá aj pre už
existujúce a fungujúce produkty a procesy ako prostriedok odhalenia potenciálnych
alebo už existujúcich problémov, ďalej ako prostriedok merania rizík súvisiacich s
týmito problémami a prostriedok vykonania preventívnych a korektívnych opatrení. [4]
2.3 Metóda DMAIC – (Define - Measure - Analyze - Improve - Control )
DMAIC (Define - Measure - Analyze - Improve - Control / Definovať - Merať -
Analyzovať - Zlepšovať - Kontrolovať). Pozostáva z nasledujúcich piatich krokov a schémy
(Obr. 2):
D: Definovať projekt, jeho rozsah a ciele.
M: Merať súčasnú úroveň výkonnosti procesu.
A: Analyzovať problém a cieľom určiť jeho hlavné príčiny.
I: Zlepšiť proces opatreniami zameranými na odstránenie pravých
príčin problému.
C: Monitorovať a riadiť proces aplikovaním procedúr pre udržanie
zlepšení.
21
FEI KEMPI
Obr. 2 Bloková schéma metódy DMAIC
DMAIC je spôsob ako do podnikových procesov efektívne aplikovať a trvale
udržať zlepšenia [4].
2.4 Metóda PDCA – (Planing Doing Checking Action)
PDCA (Planing Doing Checking Action / Plánovanie Vykonanie Kontrola
Implementácia) Demingov cyklus zlepšovania, ktorý je zameraný na konkurencie-
schopnosť, to znamená obslúžiť a prekročiť očakávania zákazníkov. Na zabezpečenie
týchto požiadaviek je stanovená presná postupnosť krokov a to:
• definícia cieľa,
• vypracovanie plánu,
• uskutočnenie plánu,
• overenie výsledkov,
• štandardizácia alebo prepracovanie plánu.
22
FEI KEMPI
Metóda PDCA je nekonečný cyklus riadenia a zlepšovania a je zložená zo
štyroch základných etáp:
• Plánovanie (postup činností, ktoré musíme vykonať, aby sme znížili potreby
zákazníka a ich realizáciou),
• Skúšanie (skúšky by sa mali robiť v laboratóriách, vo výrobnom prostredí,
v administratíve, alebo v malej miere aj vo vzťahu so zákazníkom),
• Kontrola (porovnanie premenných procesu podľa plánu s realitou a ich vplyv
na znižovanie rozdielov potrieb zákazníka),
• Konanie (zavedenie procesu zlepšenia).
Neoddeliteľnou časťou etáp je neustály proces školenia, ktorý spája
profesionálny rast zamestnanca s vývojom. Zamestnanci sú najdôležitejším aktívom
organizácie.
Táto metóda je založená na základe poznávania problémov (možnosti zlepšenia)
v procese, ktorá určuje rozdiel medzi potrebami zákazníka a procesom realizácie [5].
2.5 Metóda DOE – (Design Of Experiments)
DOE (Design Of Experiments / Plánovanie experimentu ) - je efektívny spôsob
hodnotenia vzťahu dvoch a viacerých vstupov na jeden výstup. Pomáha identifikovať
a kvantifikovať dôsledky zmeny vstupov na sledovaný výstup. Ide o cieľavedomé
zmeny vstupov s cieľom dosiahnuť požadované zmeny výstupu (nastavenie
optimálnych parametrov pre každý vstup). Výsledky sú použité na optimalizáciu
procesu. Vlastný proces DOE prebieha tak, že sa presne určia a do tabuľky rozpíšu
všetky možné kombinácie vstupov do procesu. Treba si uvedomiť, že ako vstupy do
DOE sú vhodné len diskrétne hodnoty, preto ak je vstup spojitý, je potrebné ho rozdeliť
do vhodných intervalov. Na základe kombinácií všetkých možných hodnôt jednotlivých
vstupov určíme počet behov. Pre každý beh urobíme niekoľko experimentov
a odmeriame ich výsledky (čím viac tým lepšie).
Z týchto hodnôt potom vypočítame priemer a smerodajnú odchýlku. Optimálne
nastavenie parametrov je potom to u ktorého sme priemerne dosahovali najlepšie
výsledky.
Metódy návrhu experimentov – DOE sú založené na vedomých a vopred
určených zmenách hodnôt vstupov procesu za účelom zistenia odpovedajúcich zmien
hodnôt výstupov procesu pri minimálnom počte experimentov.
23
FEI KEMPI
Metódy DOE umožnia:
• efektívne identifikovať kritické vstupy procesu,
• pochopiť vzťahy medzi vstupmi a výstupmi procesu,
• vytvoriť matematický model týchto vzťahov,
• určiť optimálne hodnoty vstupov vzhľadom k požiadavkám na výstupy
procesu,
• optimálne definovať tolerancie vstupov a výstupov procesu.
Pri riešení problému znižovania počtu opráv boli použité všetky tieto metódy
alebo časti z nich.
Neoddeliteľnou súčasťou znižovania prestojov a samozrejme úzko s tým spojené
zabezpečenie kvality je systém riedenia údržby, cieľom ktorej je zabezpečovanie
pravidelných kontrol nástrojov a samotných strojov [4].
Systém riadenia údržby strojov a zariadení je podrobnejšie popísaný v kapitole 3.
2.6 Metóda FTA – (Faul tree analysis )
FTA (Faul tree analysis - strom poruchových stavov) - je v podstate deduktívna
metóda zameraná na presné zistenie príčin alebo kombinácií príčin, ktoré môžu mať za
následok definovanú nežiaducu udalosť. Analýza je väčšinou kvantitatívna, ale
v prípade ďalšieho využitia aj kvalitatívna. FTA je v podstate organizované grafické
vyjadrenie podmienok alebo iných faktorov, ktoré spôsobujú vznik alebo prispievajú
k vzniku definovanej nežiaducej udalosti, označenej ako vrcholová udalosť - porucha.
Zobrazenie stromu porúch je v takom tvare, ktorý môže byť pochopený,
analyzovaný a v prípade potreby zmenený s cieľom zjednodušiť identifikáciu
sledovanej poruchy. Vychádzajúc z najvyššej úrovne stromu porúch - nežiaduci stav, je
možné postupovať po jednotlivých úrovniach stromu poruchových stavov až
k elementárnej príčine na príslušnej úrovni stromu poruchových stavov. Takýmto
spôsobom je možné vyšetrovať ľubovoľné závislosti v systéme, ako aj v jeho
subsystémoch. Pri analýze metódou FTA je nutný systematický prístup, nakoľko je
nutné vystihnúť funkčné väzby medzi prvkami sledovaného systému. Metóda FTA
prechádzajúc zhora nadol po strome poruchových stavov ľahko umožňuje rozoznať
príčinnú závislosť nežiaduceho stavu [4].
24
FEI KEMPI
Stručný prehľad metód, ktoré je možné použiť pri riešení je vhodný pre
vylepšovanie a zefektívňovanie procesov, znižovanie nákladov a zlepšovanie kvality.
Vo výrobnej sfére sa nachádzajú stroje, ktoré je potrebné udržiavať v prevádzke bez
dopadu na strate produkcie. Zabezpečiť túto požiadavku je úlohou oddelenia údržby,
ktorá slúži ako podpora pre výrobné procesy.
25
FEI KEMPI
3 Údržba strojov a zariadení Údržba strojov a zariadení má mimoriadny ekonomický význam, z dôvodu
zamedzenia častých a dlhých odstávok strojov a zvýšenia produktivity.
Produktivita je činnosť, ktorá približuje podnik k jeho cieľu. Každá činnosť,
ktorá privádza podnik k jeho cieľu je produktívna. Plynulosť výroby, zachovanie
základných prostriedkov, rešpektovanie ekologických hľadísk a ekonomickú úspešnosť
je možné natrvalo zaistiť iba takým systémom údržby, ktorý predchádza škodám
a výpadkom.
Optimálna organizácia prevádzky strojov je zameraná na prevenciu ich
poškodenia a nie na opravu poškodených zariadení. Toto je možné realizovať na
základe objektívnej znalosti ich technického stavu.
Rastúca komplexnosť výrobných systémov kladie vysoké požiadavky na
pracovníkov údržby.
K vykonaniu aj malých údržbových prác sú nevyhnutné špeciálne znalosti
údržbového personálu. Tieto znalosti sa musia neustále prehlbovať, pretože treba
sledovať rýchlosť inovácie v technologických aspektoch zariadení. Požiadavky na
údržbový personál rastú tak výrazne, že vo vnútri údržbových kolektívov to vedie
k výraznej špecializácii.
Cieľom údržby je určiť rýchlosť zmeny využiteľného potenciálu
prostredníctvom aktivít, ktoré znižujú opotrebovanie (ošetrovanie) alebo
prostredníctvom obnovovacích aktivít (obnova) [6].
3.1 Význam a ciele údržby
Údržba nie je cieľom ale prostriedkom pre dosiahnutie cieľa výrobného podniku.
Príčiny rastúceho významu údržby možno rozdeliť na prevádzkovo-hospodárske,
národohospodárske a technologické vplyvy. Okrem toho sú na údržbu kladené ďalšie
požiadavky z hľadiska ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci [6].
26
FEI KEMPI
Údržbu môžeme z hľadiska jej vývoja, resp. efektívnosti rozdeliť na niekoľko
vývojových etáp :
a) Korektívna – Údržba v ktorej sa nezasahuje do stroja, zariadenia pravidelne, ale len
v prípade výskytu anomálie. Údržbový personál pri tejto údržbe znovu obnovuje
technické a technologické parametre stroja, prípadne zariadenia v elektrickej,
mechanickej, hydraulickej alebo pneumatickej časti. Celý čas opravy a s tým
súvisiaci čas odstávky sa prenáša do CEZ.
b) Preventívna – Pravidelná údržba uskutočňovaná na základe plánu preventívnej
údržby riadenej programom PM SAP. Táto údržba je zameraná na zníženie
pravdepodobnosti poruchy, alebo zhoršenia funkčnosti zariadenia. V súčasnosti sa
snaží zabrániť 20 % najčastejšie sa opakujúcich porúch, ktoré majú za následok až
80 % všetkých odstávok stroja prípadne zariadenia.
c) Prediktívna – Údržba, pri ktorej sa monitorovaním zisťuje stav zariadenia, na
základe ktorého sa určí, že na stroji sa opraví iba to a iba vtedy, keď je to
nevyhnutné. Je vyšším stupňom ako preventívna údržba. Jej hlavným prínosom je
zníženie nákladov na údržbu strojov a zariadení vo všetkých oblastiach ako sú:
zníženie spotreby náhradných dielov, zníženie času priamej práce údržbárskeho
personálu pri výmene jednotlivých prvkov stroja respektíve zariadenia, ktoré boli
diagnostikované ako stav pred poruchou. Zníženie odstávok stroja vo výrobnom
procese a tým zvýšenie CEZ.
d) Autonómna – Je to údržba vykonávaná obsluhou stroja, rozlišovanie normálneho
a abnormálneho chodu stroja, zaistenie normálnych podmienok chodu stroja,
schopnosť korigovať abnormality v chode stroja, čistenie a cykly mazania,
pravidelné prehliadky stroja, štandardy autonómnej údržby, sledovanie kvality
komponentov stroja.
Uvedené aktivity slúžia na:
• výrazné zlepšenie znalostí a zručností obsluhy,
• ich participovanie pri starostlivosti o svoje stroje,
• zvýšenie zodpovednosti za zverené stroje a zariadenia.
V ES je úroveň údržby v súčasnosti na úrovni zavedenia preventívnej údržby
v priemere na 75 % a prediktívna údržba sa uskutočňuje v priemere na 30 %
27
FEI KEMPI
vychádzajúc z údajov oddelenia údržby. So zavedením autonómnej údržby sa počíta
v najbližšom časovom horizonte do 2 rokov.
Na splnenie cieľov z hľadiska údržby je snaha zabezpečiť v ES riešenie
problémov na vývojovom stupni TPM, t.j. riešiť komplexne a systémovo riadenie
a realizáciu v rámci údržby [6].
3.1.1 Základné piliere TPM
a) Odstraňovanie kľúčových problémov – zber historických údajov stroja prípadne
zariadenia a vyhodnocovanie porúch metodikou PDCA.
b) Autonómna údržba – v prvom kroku musia byť vytvorené základné podmienky pre
obsluhu strojov respektíve zariadení na čistenie a mazanie. V druhom kroku je
denná kontrola, zoraďovanie a zlepšovanie podmienok pre správny chod. V treťom
kroku je revízia dočasných postupov, preverenie kontrolných schopností obsluhy
a dokončenie postupov čistenia a mazania. Tu sa predpokladá, že obsluha rozumie
a pozná svoj stroj a taktiež údržba má konkrétne postupy na analýzu porúch.
c) Plánovaná údržba – tu platí prevencia a predikatívna údržba vykonávaná
personálom údržby.
d) Tréning pracovníkov – predpokladá rozvoj osobných znalostí ako obslužného
personálu strojov respektíve zariadení, tak aj personálu údržby každého na svojej
úrovni a vo svojom odbore.
e) Včasný manažment zariadení – predpokladá vybavenie najmä personálu údržby
primeraným technickým vybavením, ako sú napríklad:
• vibračné perá (kontrola stavu ložísk na základe zmeny frekvencie,
odpovedajúcej ich opotrebeniu),
• termokamery (bezdotykové snímanie teploty jednotlivých prvkov a farebné
vyobrazenie týchto teplôt),
• software a hardware (vyhodnotenie nameraných hodnôt) [6].
3.1.2 Celková efektivita zariadenia
Koeficient celkovej efektívnosti zariadenia CEZ je kvantitatívny ukazovateľ
efektívnosti využívania zariadení. V analógii s človekom ho môžeme prirovnať
k teplote. Ak dôjde k zvýšeniu teploty okamžite robíme nápravné opatrenia (návšteva
lekára, ...). Podobne by sme mali konať aj pri zmenách hodnoty CEZ.
CEZ je funkcia strát spôsobená poruchami, zoradeniami (prestojmi), stratami
rýchlosti vplyvom redukovanej rýchlosti alebo krátkodobých prestojov a tiež nízkou
28
FEI KEMPI
kvalitou vyrábaných výrobkov (stratami kvality). Metodicky vychádza z koncepcie 6
veľkých strát na zariadení [6].
Popis 6 veľkých strát na zariadení:
Prestoje
1. Poruchy vyplývajúce z chýb na zariadení – Pri strate schopnosti stroja plniť
svoje funkcie, napr. vplyvom mechanického, elektrického, pneumatického alebo
hydraulického defektu, hovoríme o poruche závislej na stroji. Ostatné poruchy
vznikajú tým, že chýbajú napr. materiál, nástroje alebo pomocné látky. To sú
takzvané poruchy nezávislé na stroji.
2. Zoraďovanie a ustavovanie (výmena prípravku, nástroja a pod.) – čas od
zastavenia produkcie jedného typu výrobku až po okamžik, v ktorom zariadenie
začne produkovať nový výrobok v požadovanej kvalite.
Straty rýchlosti
1. Nečinnosť, beh na prázdno a malé prestávky (abnormálna činnosť senzorov,
blokovanie v sklzoch a pod.).
2. Redukcia rýchlosti (nesúlad medzi navrhnutou a skutočnou rýchlosťou
zariadení).
Chyby
1. Chyby v procesoch a opravy (nepodarky a nedostatky v kvalite, ktoré potrebujú
opravu).
2. Redukcia času medzi štartom stroja a stabilnou prevádzkou.
Celková efektivita zariadenia (CEZ) je definovaná na základe dostupnosti
zariadenia (D), jeho výkonu (V) a kvalitou vyrábanej produkcie na danom zariadení
(K).
= x x KVDCEZ
Dostupnosť = (Celk. plán. čas prevádzky – prestoje) / Celkový plánovaný čas
prevádzky.
Výkon = (Plán. čas operácie x Počet vyrobených kusov) / Celkový čas prevádzky.
Kvalita = (Celkový počet výrobkov - Počet nepodarkov) / Celkový počet výrobkov [6].
29
FEI KEMPI
3.1.3 Prínosy nasadenia TPM
a) Výnimočné výsledky:
• zníženie porúch zariadení, odstránenie nehôd,
• vyššia produktivita a efektívnosť, zníženie nákladov,
• lepšia kvalita.
b) Zlepšenie kultúry firmy:
• znalosti a zručnosti pre odhaľovanie problémov,
• komunikácia – medziľudské vzťahy,
• hrdosť na vlastnú prácu a celú firmu.
c) 5S program:
• seiri – oddeľ potrebné od nepotrebného,
• seiton – usporiadaj všetko čo potrebuješ tak, aby si to mal v prípade potreby
okamžite k dispozícii,
• seiso – udržuj pracovné miesto čisté,
• seiketsu – udržiavaj vysoký štandard poriadku a čistoty na pracovisku,
• shitsuke – uč seba a spolupracovníkov disciplíne v každodennom
presadzovaní poriadku a čistoty na pracovisku.
Predpokladom pre nasadenie TPM je motivácia a zmena postoja pracovníkov.
Ďalej schopnosti a zručnosti pracovníkov a nemenej dôležité je pracovné prostredie,
ktoré podporuje program nasadenia TPM.
Motto TPM: „Ochraňuj si svoj stroj a staraj sa oň vlastnými rukami.“
Stroj v poruche znamená znehodnotenie majetku, rast nákladov na opravu
a výpadok výroby.
TPM okrem problémov s údržbou rieši oveľa širší komplex problémov
týkajúcich sa výrobných zariadení s cieľom odstrániť všetky možné straty na zariadení
a tým zvýšiť jeho produktivitu [6].
30
FEI KEMPI
4 Analýza problému Na montážnej linke MIDI 2 sa nachádza jednoúčelový automat na centrovanie
statora (ďalej len ML 540), ktorý slúži na správne vycentrovanie statora k rotoru
kompresora. Automat sa skladá z dvoch úplne rovnakých staníc. Tieto stanice sú
napájané samostatným rozvodom stlačeného vzduchu 7 barov, ktorý slúži na zopínanie
pneumatických ovládacích prvkov ako sú: pneumatické rozvádzacie ventily, výkonové
pneumatické prvky (priamočiare pneumatické motory). Súčasťou automatu je aj
hydraulický systém pracujúci so vstupným tlakom 30 barov. S týmto tlakom pracujú
všetky priamočiare hydraulické motory a rozvádzacie ventily. Okrem toho je tam aj
vysoko tlaková časť pre oporné čapy a upínacie puzdrá, ktoré pracujú s tlakom 180
barov. Tento tlak sa vyvíja v násobiči tlaku. Elektrická sústava pracuje s bezpečnostným
napätím 24 V.
Princíp montáže a centrovania statorov na oboch staniciach spočíva v umiestnení
statora prichádzajúceho na palete do upínacieho stola v danej stanici. Následne sú
z centrovacej hlavy vysunuté vonkajšie kliešte, ktorých tvar a rozmery zodpovedajú
tvaru rotora. Ich úlohou je vycentrovať statorové lamely, ktoré sú následne
zaskrutkované štyrmi skrutkami do pevného bloku mechaniky kompresora. Na
zabezpečenie správneho umiestnenia statora k mechanike slúžia vnútorné upínacie
kliešte, ktoré zafixujú hriadeľ mechaniky a zároveň sú umiestnené v spoločnej osi
s vonkajšími kliešťami. Týmto sú vonkajšie kliešte vedené do správnej polohy v statore.
Technický problém spočíva v nedodržaní rovnomernej vzduchovej medzery
medzi statorom a rotorom. Nedodržanie rovnomernej vzduchovej medzery, respektíve
zmenšenie pod definovaný kritický (minimálny) limit má vplyv na technické parametre
kompresora ako sú: životnosť, hlučnosť, príkon, výkon a štartovateľnosť (viď. kapitola
4.2).
Vzhľadom na dôležitosť tohto parametra bolo zavedené dôsledné sledovanie
počtu vyradení na kontrolnej pozícii. Kontrola a vyhodnocovanie sa vykonáva na
hodinovej, zmenovej, dennej, týždennej, mesačnej (Obr. 4) a ročnej baze (Obr. 3).
31
FEI KEMPI
Obr. 3 Graf oprav vzduchovej mezery za rok 2004 až 2007
Obr. 4 Graf oprav vzduchovej medzery za rok 2006 po mesiacoch
Vzhľadom na zhoršujúci sa trend v roku 2006 od mesiaca júl (Obr. 4) bola
potrebná podrobnejšia analýza, ktorá je popísaná v kapitolách nižšie.
32
FEI KEMPI
4.1 Vplyv vzduchovej medzery na kompresor
Vôľa medzi rotorom a statorom sa interne nazýva vzduchová medzera. Ak nie je
vzduchová medzera rovnomerne rozdelená v rozsahu 360° motora (Obr. 5), môže tak
spôsobiť nerovnomernú distribúciu magnetického poľa.
Táto magnetická nevyváženosť môže spôsobiť pohyb statorového vinutia
s možným defektom vinutia a elektricky indukovanými vibráciami s možným defektom
ložísk motora. Pri štarte kompresora spôsobuje taktiež skríženie hriadeľa v ložiskách
s následným veľkým mechanickým odporom, a preto je to jeden z najdôležitejších
parametrov, ktorý ma vplyv na štartovateľnosť motora.
Štartovateľnosť je jeden z veľmi dôležitých parametrov kompresora. Naše
výrobky musia spĺňať náročné podmienky t.j. schopnosť naštartovať pri 15 % podpätí.
Na niektorých trhoch (krajiny, ktoré majú veľké výkyvy v elektrickej sieti) môžeme
povedať, že je to takmer jeden z najdôležitejších parametrov. Tato odchýlka medzi
rotorom a statorom sa taktiež nazýva excentricita (nesúosovosť) alebo delta vzduchová
medzera (Obr. 5).
min
∆ VMEDZERA
ZDUCHOVÁ
max
Obr. 5 Zobrazenie vzduchovej medzery v kompresore
Nestabilný výkon a kvalita vstupov do procesu montáže ovplyvňuje viacero
sledovaných a dôležitých faktorov ako sú: index interných nepodarkov (PPM),
produkcia a reklamácie od externých zákazníkov. Každý kus, na ktorom je potrebné
vykonať nejakú opravu predražuje celý proces.
33
FEI KEMPI
4.2 Štartovateľnosť ako významný parameter
V dnešnej energeticky náročnej dobe sa každý výrobca snaží vyrábať a dodávať
svoje produkty s čo najmenším nárokom na spotrebou elektrickej energie. U výrobcov
chladiarenských kompresorov sa účinnosť stáva jedným s najdôležitejších parametrov
kompresora.
Nás ako zákazníka určíte zaujíma, či výrobok, ktorý si kupujeme, patrí do
energetickej triedy A alebo E. Samozrejme všetko záleží od technologických možností
výrobcov a od použitia chladiaceho zariadenia. Najčastejším typom elektromotora
kompresora inštalovaného v chladiacom okruhu je asynchrónny indukčný elektromotor.
Medzi najdôležitejšie podmienky (parametre), ktoré významným spôsobom
ovplyvňujú štart a samotný chod elektromotora patria: teplota okolia, hodnota tlakov vo
vnútri systému (vyrovnané a nevyrovnané tlaky), typ a množstvo použitého chladiva,
škrtiaci prvok, impedancia elektrickej siete v mieste napájania kompresora.
Rôzne typy zapojenia s použitím širokej škály kombinácie eklektických
komponentov (rozbehový prevádzkový kondenzátor, PTC - positive therminstance
conductor, relé atď.) vylepšujú štartovateľnosť a celkovú účinnosť elektromotora.
Cena výrobku zohráva samostatnú úlohu na trhu. Z dôvodu zvýšenia
konkurencieschopnosti sa výrobcovia snažia o rôzne technologické vylepšenia svojich
produktov, ktoré môžu priniesť zmenu výkonových parametrov (účinnosť, hlučnosť,
chladiaci výkon, univerzálnosť použitia na viacerých trhoch) alebo zníženie ceny
výrobku.
Ako príklad takýchto modifikácii a zlepšovaní v ES je možné uviesť vývoj
rôznych typov statorových a rotorových lamiel. Takéto modifikácie prinášajú so sebou
aj zmeny v technológií už v menšom alebo väčšom rozsahu.
Na štartovateľnosť kompresora určeného pre chladiarenský priemysel okrem
všeobecných parametrov, ktoré sme si uviedli skôr má veľký vplyv aj samotný dizajn
mechaniky kompresora, t.z. mechanický odpor jednotlivých komponentov pri pohybe
(vôľa medzi rotujúcimi časťami, typ použitého rotora alebo statora, typ použitej
elektrickej ocele, technológia spracovania, veľkosti a rozloženia vôle medzi rotorom
a statorom).
34
FEI KEMPI
4.3 Výber metódy a opis testov
Daná problematika sa bude riešiť pomocou metódy FTA. Táto metóda je vhodná
pre riešenie problému rozloženia nerovnomernej vzduchovej medzery z dôvodu
väčšieho počtu vplyvov. Prezentuje sa v stromovej štruktúre, ktorá je priehľadná.
Pre sprehľadnenie jednotlivých možných nežiaducich vplyvov na výsledné
rozloženie vôle je potrebné si popísať jednotlivé procesy a ich dôležité parametre.
Základné parametre procesov a ich výsledných produktov sú popísané v kapitolách
nižšie. Tok technologických operácií a jednotlivých komponentov je v praxi často
zložitý. Pre lepšiu orientáciu procesov sa mnoho krát vypracovávajú graficky
prezentovateľné toky materiálov, informácií, mapy procesov, mapy produktov a iné.
Pre jednotlivé nežiaduce vplyvy bude potrebné vykonať testy, ktoré môžu byť
neštandardné (testy, ktoré sa v praxi nevykonávajú a boli vyvinuté pre riešenie
problému) pre jednotlivé procesy. Tieto testy a ich vyhodnotenia sú potrebné z dôvodu
vylúčenia vplyvov na finálny produkt. Poznanie výsledkov z testov, ktoré sa týkajú
rizík, nám poskytnú potrebné informácie na vytvorenie efektívneho prístupu.
Pri niektorých procesoch sa budeme musieť pozrieť aj do histórie a porovnať
stabilitu jednotlivých procesov.
35
FEI KEMPI
5 Mapa procesu Mapa procesu je nástroj na mapovanie procesu. Je vizuálnou reprezentáciou
hraníc procesu alebo procesov a hlavných krokov procesu (Obr. 6)
Napomáha nám:
• lepšie pochopiť účastny stav procesu,
• identifikovať problémové oblasti,
• odhaliť příležitosti na zlepšovanie.
Táto zjednodušená mapa procesu popisuje jednotlivé vstupy a toky materiálu,
ktoré vstupujú do procesu montáže so stručným popisom v kapitolách nižšie. V každom
z procesov sa nachádza ešte množstvo medzioperačných strojov, ktoré kvôli
zjednodušeniu nie je možné znázorniť. Táto mapa procesu slúži na grafické pochopenie
opisu procesov hlavných komponentov (strihanie statorovej a rotorovej lamely, výroby
statora a rotora, opracovanie odliatkov kľukového hriadeľa, opracovania bloku motora
a procesu montáže).
Obr. 6 Mapa procesu hlavných komponentov a procesu montáže.
36
FEI KEMPI
6 Opis procesov Vzhľadom na komplexnosť a množstvo vstupujúcich komponentov u ktorých je
veľmi dôležité dodržiavanie procesných parametrov a technologických parametrov pre
opracovanie, vypracovali sme si zjednodušenú mapu procesov.
Jednotlivé hlavné procesy strihanie statorových a rotorových lamiel, proces
výroby rotora, proces výroby statora, opracovanie hriadeľa, opracovanie bloku motora
a proces montáže je detailnejšie popísaný v jednotlivých kapitolách nižšie.
6.1 Proces spracovania statorovej a rotorovej lamely
Vstupným materiálom je elektrická oceľ, ktorá slúži k výrobe statorových
a rotorových lamiel. Interne sa v ES označuje ako S1S až S4S a S5H podľa
dosiahnutých magnetických vlastností ocele.
Štandardné označenie ako aj elektrické a magnetické vlastnosti materiálu pozri
v Tab. 1 a Tab. 2.
Tab. 1 Základné materiálové charakteristiky
Charakteristické dáta pre vzorku (v pozdĺžnom smere)Kód
materiálu Hrúbka
mm Tvrdosť (TP 68)
Špecifická hmotnosť Medza klzu
N/mm2 (S) Medza pevnosti
N/mm2 (R) Predĺženie
% S/R
S4S 0,50 HRB 75 - 90 7,65 460 – 580 520 – 620 10 – 20 % > 0,85 S3S 0,50 HRB 75 - 90 7,65 460 – 580 520 – 620 10 – 20 % > 0,85 S2S 0,50 HRB 65 - 85 7,70 400 – 520 448 – 550 10 – 20 % > 0,85 S1S 0,50 HRB 65 - 85 7,75 400 – 520 448 – 550 10 – 20 % > 0,85 S5H 0,50 HRB 60 - 80 7,80 353 - 470 380 - 490 10 – 25 % > 0,85
Tab. 2 Magnetické vlastnosti materiálov
Po tepelnom spracovaní v oduhličovacej atmosfére
800°C po 1,5 hod. TESLA 1,0
50 Hz. TESLA 1,5
50 Hz. Min. magnetická polarizácia v striedavom
magnetickom poli pri mag. intenzite poľa (A/m)
Typ ocele (označenie)
Označenie podľa EN10165
Max špecif. stratyW/Kg.
Max špecif. stratyW/Kg.
A Turns/m 2500
A Turns/m5000
A Turns/m 10000
S3S M340-50E 1,20 3,10 1,54 1,62 1,72 S2S M390-50E 1,62 3,90 1,56 1,64 1,74 S1S M450-50E 1,92 4,50 1,57 1,65 1,75 S5H M660-50D 2,80 6,60 1,62 1,70 1,79
Uvedené technické parametre kopírujú európsku normu STN EN 10165.
37
FEI KEMPI
Vzhľadom na nedostatok elektrickej ocele na trhu je aj ES nútené dodávky
zabezpečiť od viacerých dodávateľov. Každý z dodávateľov musí spĺňať okrem
požiadaviek kvality ISO 9001 aj štandardy ES (interný štandard H-204).
S každou dodávkou je zasielaný report, ktorý musí obsahovať chemické zloženie
tavby, magnetické vlastnosti a geometrické rozmery. Dodržanie týchto parametrov
ocele je prvým predpokladom, že nedôjde v konečnom procese testovania kompresora
k variácii elektrických parametrov.
V procese strihania lamiel je proces na oboch lisoch Minster a Weingarten
rovnaký. Na týchto lisoch sa strihá statorová a rotorová lamela na postupových
strižných nástrojoch z tvrdokovu. V jednom kroku sa súčasne vystrihne statorová
a rotorová lamela. Konštrukcia a geometria strižných nástrojov (Obr. 7) je dôležitým
faktorom pre dosiahnutie finálnych rozmerov statora a rotora. Detailný náhľad
nastrihového plánu pre statorovú a rotorovú lamelu je zobrazený v prílohe A.
V prípade potreby dochádza k výmene nástrojov podľa požadovaného plánu
výroby. Interné označenie lamiel je NB, NE, NBT, NBU (Tab. 3).
Tab. 3 Tabuľka použitia plechu pre jednotlivé statorové a rotorové typy:
Označenie lamely Typ používaného plechu NB, NE S1S
NBT S2S NBU S3S
NBU
NBT
NB NE
Obr. 7 Dizajnové rozdiely statorových lamiel
38
FEI KEMPI
Takéto označenie sa používa v podstate od strihania lamiel až po finálne roztriedenie
kompresorov do modelových radov.
Rotorové lamely z hľadiska dizajnu môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú
skupinu tvoria lamely NB a NE. Druhov skupinou sú NBT a NBU.
Jednotlivé dizajnové rozdiely je vidieť na Obr. 8.
NBT NBU
NB NE
Obr. 8 Dizajnové rozdiely rotorových lamiel
Účelom tepelného spracovania je odstránenie vnútorného pnutia, rekryštalizácia
zdeformovaného zrna po strihaní, odstránenie uhlíka (dekarbonizácia) a zároveň
zabezpečenie nárastu zŕn materiálu. Nárast zŕn je potrebný z dôvodu zlepšenia
priepustnosti (permeabilita materiálu) magnetického toku.
Tento proces je náročný, pretože si vyžaduje dodržiavanie procesných
parametrov nastavovania a kontroly pece. Procesnými parametrami sú čas ohrevu,
teplota jednotlivých komôr, pomery plynov, atmosférický tlak v peci, prietok atmosféry
a ešte veľa dôležitých parametrov.
6.2 Proces výroby rotora
Na výrobu rotora sa v súčasnosti používajú dva rozdielne technologické procesy.
Tlakové liatie hliníka je štandardným a najpoužívanejším spôsobom výroby vinutia
rotora. Proces odstredivého liatia vinutia rotora je novou technológiou, ktorá sa používa
pre výrobu motorov s vysokou účinnosťou.
Pre oba procesy je vstupom vystrihnutá a tepelne spracovaná rotorová lamela,
z ktorej sa v prvej fáze procesu vyskladá rotorový balík (magnetické jadro motora).
Výška a uhol sklonu mriežky sú definované podľa typu vyrábaného rotora. V ďalšej
fáze je rotorový balík vložený do vopred pripravenej formy, kde roztavený hliník vyplní
dutinu formy. Po vytuhnutí nasleduje proces finálneho brúsenia vonkajšieho priemeru.
39
FEI KEMPI
Proces brúsenia sa vykonáva na bezhrotových brúskach. Na takýchto brúskach sa
dosahuje dobrá kvalita povrchu a rozmerová stálosť vonkajšieho priemeru rotora. Na
odstránenie vnútorných pnutí po odliatí a mechanickom obrábaní sa používa proces
žíhania v indukčných peciach. Následne sa opracúvava vnútorný priemer rotora na
požadovaný rozmer a drsnosť povrchu. Jedná sa o proces valčekovania na
jednoúčelových strojoch. Finálne charakteristiky rotora sú kontrolované na výstupnej
kontrole nedeštrukčnou metódou osciloskopom.
Rotory pred uskladnením sa odmastia a očistia od mastnôt a nečistôt z procesu
technológiou prania.
6.3 Proces výroby statora
Finálne spracované statorové plechy sú vstupom pre štyri statorové linky. Linky
sa interne nazývajú NB, NE, NBT a NBU podľa používaného typu statorového plechu.
Proces výroby statora je na všetkých statorových linkách v podstate rovnaký.
Výrobný proces pozostáva z vyskladania a izolovania statorového balíka podľa
predpísanej výšky statorového modelu, navinutia a vtiahnutia hlavného a rozbehového
vinutia podľa presnej špecifikácie použitia priemerov medeného drôtu a počtu závitov
jednotlivých vinutí pre každý statorový model, spájania vývodov vinutí s káblikmi
konektora podľa schémy zapojenia, formovania a obšitia vinutí. Finálnym procesom je
kontrola elektrických a geometrických parametrov hotového statora. Hlavnými
kontrolovanými elektrickými parametrami sú: odpor, smer magnetického toku,
dielektrická pevnosť a priebeh magnetických tokov jednotlivých vinutí.
Z geometrických parametrov sa kontroluje vnútorný priemer statora, výšky vinutí
a pozícia otvorov pre fixačné skrutky k vnútornému priemeru statora.
Hlavný rozdiel medzi týmito linkami pozostáva v ich automatizácií a použitej
generačnej technológii.
Statorová linka NB je najstaršou linkou, ktorá je osadená strojmi (Pavesi
a Olmc), kde je nutná manuálna obsluha strojov. Hlavným procesným rozdielom k
ostatným statorovým linkám, ktorý avšak nemá žiadny vplyv na finálny produkt –
stator, je spájanie vývodov jednotlivých vinutí s káblikmi konektora. Jedná sa o spájanie
pomocou ručného zvárania kyslík a acetylén.
Statorové linky NE a NBT sú osadené poloautomatickými strojmi (Pavesi), kde
je potrebná hlavne obsluha týchto strojov pri zmenách typu a drobných nastavovaniach
vyplývajúcich z procesných chýb.
40
FEI KEMPI
Statorová linka NBU je plne automatická linka, osadená automatickými strojmi
najnovšej generácie (Elmotec – Statomat). Táto linka predstavuje linku s najvyššou
výrobnou produktivitou a kapacitou 244 kusov statorov / hodinu.
Statorové linky NE, NBT a NBU na rozdiel od manuálnej linky NB v procese
spájania vývodov vinutí a káblikov konektora používajú technológiu zvanú
Krimpovacie stroje, procesne ponímané ako tzv. studený spoj.
Výstupným produktom všetkých statorových liniek sú statory, ktoré sa od seba
líšia výškou balíka, množstvom navinutého a vtiahnutého medeného drôtu do to balíka s
rozdielnymi elektrickými parametrami. Základnými a dôležitými parametrami pre
finálny produkt – kompresor sa odlišujú účinnosťou, voltážou a frekvenčným rozsahom
v závislosti na určenej aplikácii kompresora v domácom alebo priemyselnom chladení,
prípadne v aplikácii ako kondenzačná jednotka.
6.4 Proces opracovania kľukového hriadeľa
Vstupným materiálom pre proces opracovania kľukového hriadeľa je odliatok zo
sivej liatiny, ktorý je dodávaný dvomi dodávateľmi a to ZML a CFFC. Okrem
rozmerových parametrov odliatku je najdôležitejším parametrom z hľadiska kvality
opracovania tvrdosť. Tvrdosť má najväčší vplyv na geometrické tolerancie
(kruhovitosť, valcovitosť, súosovosť krátkeho a dlhého čapu a drsnosť). Pri nedodržaní
požadovanej tvrdosti, ktorá je špecifikovaná vo výkresovej dokumentácii odliatku
dochádza k deformácií kľukového hriadeľa v procese opracovania.
Proces opracovanie kľukového hriadeľa pozostáva z operácií: vŕtanie,
sústruženie, frézovanie a finálne brúsenie rotačných častí. Rotačnými časťami sú: dlhý
čap (uloženie v bloku motora), krátky čap (uloženie v hornom ložisku) a excenter
(spojenie s ojnicou) na požadovaný rozmer.
Každá z týchto operácií sa vykonáva na samostatnom špeciálnom
jednoúčelovom stroji. Dizajnový rozdiel pre všetky typy kľukových hriadeľov je len vo
vysunutí excentra k osi dlhého a krátkeho čapu nohy tzv. excentricita. Excentricita
kľukového hriadeľa v kombinácií s vonkajším priemerom piesta zabezpečuje rozdielny
zdvihový objem kompresora.
Dlhý a krátky čap svoje geometrické rozmery nemení (Obr. 9). Po finálnom
brúsení krátkeho, dlhého čapu a excentra nasleduje proces odmasťovania a fosfatácie.
Tento chemický proces zabezpečuje nanesenie fosfatačnej vrstvy v mikronových
hodnotách. Nanesená fosfatačná vrstva slúži ako ochranná vrstva pred koróziou, ale aj
41
FEI KEMPI
ako ochranná vrstva pri počiatočnom štarte kompresora. Chráni ho pred predčasným
opotrebovaním, kedy ešte kompresor nie je mazaný montážnym olejom.
excenter
dlhý čap krátky čap
Obr. 9 Kľukový hriadeľ
6.5 Proces opracovania bloku motora
Vstupným materiálom pre proces opracovania bloku motora je odliatok zo sivej
liatiny. Proces opracovania bloku motora sa vykonáva na jednoúčelových strojoch.
Každý z týchto strojov vykonáva jednotlivé operácie (frézovanie, vŕtanie, vyvrtávanie,
lapovanie až po finálne honovanie). Umiestnenie strojov je v línii za sebou.
Najdôležitejší stroj z pohľadu ďalšieho opracovania je prvý stroj v linke -
RT305, na ktorom sa opracovávajú referenčné otvory a dosadacie plochy. Od týchto
plôch sa odvíja celková kvalita ďalšieho procesu opracovania.
Po procesoch opracovania nasleduje proces odmastenia a vizuálna kontrola
funkčných častí.
Blok motora slúži ako nosná časť kompresora, na ktorý sa montujú všetky
ostatné komponenty. Pre riešenie nášho problému sú najdôležitejšie kolmosť otvoru pre
hriadeľ k otvoru pre piest, ktorý je na Obr. 10 vyznačený červenou farbou a rovinnosť
dosadacích plôch pre stator, ktoré sú na Obr. 10 vyznačené modrou farbou.
42
FEI KEMPI
Obr. 10 Blok motora
6.6 Proces montáže
Proces montáže je presne taký istý ako všetky procesy dané technologickým
postupom. My budeme popisovať proces od momentu, v ktorom sa stretnú dôležité
komponenty. Ako jediný komponent, ktorý je možné na montáži čiastočné upravovať je
stator. Úprava spočíva v „rolovaní“, t.j. pomocou rolovacích valčekov sa dosiahne
usporiadanie statorového balíku. Táto úprava nemení geometrické parametre statora, ale
môže vylepšiť kolmosť statorového balíku pomocou usporiadania statorových lamiel.
Hneď po „rolovaní“ nasleduje proces centrovania statora, ktorý kvôli náročnosti je
detailnejšie popísaný v kapitole 6.7.
Po centrovaní statora nasleduje proces lisovania rotora. Pri tomto procese
dochádza k nahriatiu rotora na požadovanú teplotu. Teplota nahrievania rotora sa
dosahuje pomocou indukčnej pece. Pomocou jednoduchého mechanizmu sa rotor
dostane na pozíciu, kde je pripravený pre nalisovanie na hriadeľ. Rotor by mal po
nahriatí natoľko zmeniť svoje charakteristiky, že samovoľne padne na hriadeľ.
Pomocou pneumatického zariadenia je rotor dotlačený na predpísanú axiálnu vôľu,
ktorú zabezpečuje vymedzovacia sonda. Teplota, čas a výkon indukčnej pece sú
nastavované podľa výšky rotora.
Pri tomto procese nahrievania nezáleží z akého materiálu je rotorový balík.
Zloženie hliníka je pre všetky typy rotorov rovnaké. Kvôli zmene interného a externého
rozmeru je potrebné nalisovaný rotor vychladiť. V procese chladenia dochádza
k zafixovaniu rotora k hriadeľu, ktoré je potrebné k ďalšej činnosti kompresora. Tento
proces taktiež zabezpečuje stabilné podmienky pre meranie vôle medzi rotorom
a statorom.
43
FEI KEMPI
Predposledným procesom je lisovanie olejovej rúrky do hriadeľa pomocou
hydraulického zariadenia. Úlohou olejovej rúrky je v procese činnosti chodu
kompresora natiahnuť olej z hermetického obalu kompresora a mazať všetky dôležité
funkčné plochy kompresora, u ktorých dochádza k treniu.
Poslednou a jedinou možnou 100 % kontrolou, kde sa stretnú všetky možné
kombinácie variácii jednotlivých komponentov je pozícia merania vzduchovej medzery.
Na tejto pozícií sa rozhoduje, či bude kompresor pokračovať ďalej v procese alebo bude
vyradený na opravu. Meranie pozostáva vo vložení meracej sondy medzi stator a rotor.
Zdvihnutím mechaniky kompresora a otáčaním rotora v troch polohách po 90° sa
skontroluje vôľa medzi rotorom a statorom. Ak sonda neprechádza voľne, kompresor je
vyradený na opravu vzduchovej medzery.
6.7 Opis stroja na centrovanie statora
Automat na centrovanie statorov je automatická podvojná stanica ML 540,
v ktorej sa robí pritlačenie statorových plechov a utiahnutie štyroch blokovacích
skrutiek statora. Prichádzajúce palety sa rozdelia do dvoch rovnobežných vetví (jedna
pre každú stanicu). Stanice A a B sú vybavené každá jedným operačným medzičlánkom
Siemens OP7.
ML 540 sa skladá z dvoch hlavných častí: centrovacej hlavy a upínacieho stola.
Na správne vycentrovanie ML 540 slúžia nastavovacie skrutky A, B, C, D (Obr. 11).
Nastavovacie skrutky C, DNastavovacie skrutky A, B
Obr. 11 Nastavovacie skrutky A, B, C, D
Ďalej sú tam 2 ks excentrov pre súmerný prítlak bočných klieští na mechaniku
kompresora. Dôležité je kontrolovať plynulý chod oporných čapov v hydraulických
upínacích púzdrach a fixačné kolíky oporných čapov na ulomenie, aby sa neotáčali
44
FEI KEMPI
okolo vlastnej osi. Na centrovacej hlave sú 3 ks axiálne skrutky, ktoré slúžia na
rovnomerné zavesenie centrovacej hlavy. Ďalej sú tam 3 ks radiálnych skrutiek na
rovnomerné vymedzenie vôle chodu centrovacej hlavy (Obr. 12).
Obr. 12 Nastavovacie axiálne skrutky na zavesenie centrovacej hlavy
6.7.1 Opis problému stroja
Zložitosť nastavenia ML 540 je v tom, že pomocou nastavovacích prvkov ako
pre centrovaciu hlavu tak aj pre upínací stôl sa nedala dosiahnuť rovnomerná vzduchová
medzera (viď. Kapitola 4.1 ). Napriek tomu, že počas doterajšieho používania ML 540
v ES za obdobie 2,5 roka sa to nastavovalo len týmito nastavovacími prvkami. Uvedené
prvky respektíve parametre, ktoré sa nimi dosahujú v konečnom dôsledku smerujú
k zabezpečeniu rovnomernej vzduchovej medzery v rozsahu 360°. Tento posledný
parameter vykazoval vysokú nestabilitu vo výrobnom procese aj napriek dôslednej
fixácii jednotlivých nastavovacích prvkov.
6.7.2 Spôsob nastavovania
Pomocou kalibra sa nastavia do rovnakej výšky skrutky C, D (Obr. 11) slúžiace
na dosadnutie mechaniky kompresora do roviny upínacieho stola. Skrutkami A, B
umiestnenými na bočných kliešťach sa jemne doladil prítlak na mechaniku tak, aby
bola mechanika v ideálnej rovine upínacieho stola. Po vykonanom zásahu sa správnosť
45
FEI KEMPI
zoradenia overí uvedením ML 540 do automatického cyklu a následným meraním
vzduchovej medzery pomocou sondy priemer 0,25 mm a kalibrom, ktorý nahrádza rotor
(Obr. 13).
Obr. 13 Kaliber a kontrolná sonda na nastavenie vzduchovej medzery
Vizuálne sa prekontroluje pohyb bočných klieští – ich rovnomerné nastavenie od
zvislej osi centrovacej hlavy. Bočné kliešte sa nastavujú do nulovej polohy (kliešte sú
otvorené) dvomi excentrickými skrutkami. Podmienkou nastavenia je, že nastavovacie
skrutky A, B umiestnené na bočných kliešťach v uzatvorenej polohe musia zafixovať
blok kompresora. V praxi sa to dalo najjednoduchšie zistiť odtlačením mechaniky
kompresora do jednej alebo druhej strany, ak neboli nastavené správne.
Systém oporných čapov v hydraulických upínacích púzdrach slúži na
podopretie bloku kompresora. Keďže tento blok je odliatok, oporné čapy majú v prvej
fáze podpretia axiálny pohyb, kde sa prispôsobia danému bloku, a v druhej fáze sú
fixované hydraulickými upínacími puzdrami, ktorých pracovný tlak je 180 barov. Tento
tlak sa dosahuje v zariadení (násobič tlaku), ktoré s primárneho tlaku 30 barov vyvinie
sekundárny tlak na výstupe 180 barov.
Na centrovacej hlave sú hlavnými technologickými časťami vnútorné kliešte na
fixáciu hriadeľa kompresora a vonkajšie centrovacie kliešte na vycentrovanie
statorových plechov. Oboje kliešte majú rotačný tvar a fungujú na princípe pružných
klieštín. Kliešte sa kontrolujú vizuálnym spôsobom na opotrebenie a na mechanickú
vôľu pre otáčanie.
46
FEI KEMPI
Súčasťou centrovacej hlavy sú štyri prítlačné segmenty. Každý segment má dve
vybrania. V každom vybraní je tanierová pružina pozostávajúca z dvadsiatich kusov
tanierových podložiek (Obr. 14).
Obr. 14 Zobrazenie uloženia tanierových podložiek
Tie sú uložené v pároch. Keďže každý segment je iný, ich správne rozmiestnenie
je na zostavnom výkrese 449447000 (Obr. 15).
Obr. 15 Zobrazenie právneho uloženia segmentov
Každý segment je upevnený dvomi skrutkami, ktoré musia voľne prechádzať
tanierovými pružinami. Nesprávne uloženie segmentov a odtlačenie skrutky
s následným zadretím má za následok nerovnomerný prítlak na statorové plechy.
Poslednou fázou centrovania je priskrutkovanie bloku statorových plechov
k bloku kompresora štyrmi skrutkami. Skrutkovanie zabezpečujú 4 ks elektrických
uťahovákov typu Atlas Copco vybavené prístrojmi Power Macs na kontrolu momentu
uhla (9-10,3 Nm). ML540 je automat, ktorý má zabezpečiť správne rozloženie
vzduchovej medzery, no potrebuje k tomu vyhovujúce komponenty a samozrejme musí
byť správne nastavený.
47
FEI KEMPI
7 Mapa produktu Táto mapa produktu opisuje a znázorňuje jednotlivé väzby medzi hlavnými
komponentmi vstupujúcimi do procesu montáže. Jednotlivé vplyvy komponentov sú
graficky naznačené šípkami. Smer šípky znázorňuje hlavnú závislosť jedného
komponentu voči druhému (Obr. 16).
Na opracovanom bloku motora, ktorý je „mechanickým“ srdcom kompresora je
niekoľko dôležitých parametrov. Dodržaním technologických parametrov pre rovinnosť
dosadacích plôch pre stator, rozostúpenie a kolmosť otvorov pre statorové skrutky
a kolmosť otvoru pre kľukový hriadeľ voči otvoru pre piest sú prvým predpokladom
k zníženiu počtu opráv na pozícií kontroly vzduchovej medzery.
Správna súosovosť krátkeho čapu voči dlhému spolu v kombinácií so správne
opracovaným blokom motora vytvárajú predpoklad k správnemu vycentrovaniu statora
v ML 540. Proces fixovania bloku motora a kľukového hriadeľa je popísaný v kapitole
č. 5.6.
Kľukový hriadeľ slúži v procese centrovania ako hlavná opora pre vysustredenie
statora v ML 540 a musí spĺňať požiadavky správnej tvrdosti. Tvrdosť je dôležitá
z dôvodu možnej deformácie kľukového hriadeľa v ML 540.
Stator, ktorý je vyskladaný zo statorových lamiel, spevnený statorovou izoláciou
a vtiahnutými vinutiami, musí spĺňať základné elektrické a geometrické parametre.
Elektrické parametre sú dané typom použitej elektrickej ocele, hrúbkou a množstvom
vtiahnutých vinutí. Na samotný proces centrovania statora nemajú elektrické parametre
žiadny vplyv. Kolmosť statorového balíka, rozostúpenie otvorov pre fixačné statorové
skrutky, vnútorný priemer sú parametre, ktoré môžu ovplyvniť proces centrovania
statora. Tieto parametre sú dané procesom strihania statorovej a rotorovej lamely. Pre
proces strihania je veľmi dôležitý stav strižných nástrojov a kvalita strihaného plechu.
Súosovosť vnútorného k vonkajšiemu priemeru rotora sú dané procesom
strihania a rovnakými podmienkami ako strihanie statorových lamiel. Samotný vonkajší
priemer rotora je po procese výroby ešte brúsený na finálny požadovaný rozmer.
Vonkajší priemer rotora a vnútorný priemer statora rozhodujú o veľkosti vzduchovej
medzery.
48
FEI KEMPI
Obr. 16 Mapa produktu
Na základe mapy procesu a produktu bola vypracovaná FTA analýza jednotlivých
procesov a ich výsledných produktov, ktoré majú vplyv na nerovnomerné rozloženie
vzduchovej medzery a ovplyvňujú štartovateľnosť kompresorov.
49
FEI KEMPI
8 FTA analýza nerovnomernej vzduchovej medzery Vzhľadom na to, že táto metóda je deduktívna, zameraná na presné zistenie príčin
alebo kombinácii príčin, môže definovať nežiaducu udalosť. Slúži aj ako grafické
vyjadrenie podmienok alebo iných faktorov, ktoré spôsobujú alebo prispievajú
k nežiaducim javom. Proces centrovania a hlavné komponenty, ktoré majú vplyv na
rozloženie nerovnomernej vzduchovej medzery sú znázornené v Obr. 5.
Komplexnosť procesov a produkty, ktoré môžu mať vplyv na nerovnomerné
rozloženie vzduchovej medzery sme vyhodnocovali pomocou metódy FTA, ktorá nám
pomohla určiť jednotlivé faktory respektíve, kombinácie medzi nimi. Meranie vôle bolo
vykonávané pomocou meracích sond (viď. Obr. 13). Spôsob vyhodnocovania nebol
štandardný, pretože sa hľadala minimálna vôľa pomocou špeciálnej sady meracích sond,
ktorých hrúbka bola od 0,10 mm do 0,30 mm. Tento spôsob bol zvolený kvôli väčšej
presnosti merania.
Na základe vyhodnotenia nesprávnej vôle, ktorá mala byť od 0,18 mm do 0,20
mm boli hlavné komponenty a hlavné faktory, ktoré majú vplyv na vzduchovú medzeru
premerané a porovnané s výkresovou dokumentáciou. Na podporu pri rozhodovaní na
eliminácie vplyvov faktorov, ktoré nemajú vplyv na rozloženie vzduchovej medzery, sa
použila mapa produktu. Výsledné hodnotenia komponentov sú popísané v kapitolách
nižšie.
Vplyv jednotlivých komponentov je potrebné pre komplexnosť podrobnejšie
preskúmať. Vzhľadom na možnosť kombinácií jednotlivých faktorov sme si
vypracovali FTA na parametre, ktoré majú vplyv na nerovnomernú vzduchovú
medzeru. Do úvahy sme zobrali len hlavné komponenty a proces centrovania statora
v ML 540.
50
FEI KEMPI
Obr. 17 FTA nerovnomernej vzduchovej medzery.
Komponenty, ktorých hlavné faktory boli mimo výkresovej dokumentácie alebo
vykazovali známky podozrenia, boli podrobnejšie analyzované. Proces centrovania
statora v ML540 je taktiež popísaný v kapitole nižšie.
8.1 Analýza komponentov
8.1.1 FTA analýza príčin zlých rozmerov statora
Stator ako jeden z hlavných komponentov ovplyvňujúci rozloženie vzduchovej
medzery bol na základe FTA analýzy podrobnejšie premeraný a preskúmaný.
Dôležitými parametrami, ako sú kolmosť balíka, rozmer vnútorného priemeru,
rozostúpenie otvorov pre fixačné skrutky, sú parametre, ktoré je možné kontrolovať na
pozičnom kalibri (vid. príloha B). Pomocou tohto kalibra bola vykonaná 100 % kontrola
na vzorke v počte 1000 kusov. Vzhľadom na časovú náročnosť merania nie je možné
takúto kontrolu vykonávať priamo na výstupnej kontrole statorových liniek, preto bola
vykonávaná mimo procesu. Na statorových linkách sa tento kaliber používa len
v prípade podozrenia na zle vystrihnutú statorovú lamelu. Meranie spočívalo vo
vyhodnotení voľnosti nasadenia statora na pozičný kaliber v celej výške statorového
51
FEI KEMPI
balíka. Statory boli vyberané na základe Pareto analýzy opráv na pozícii merania vôle
medzi statorom a rotorom (viď. príloha C).
Výsledky voľnosti nasadenia statora je možné vidieť v Tab. 4.
Tab. 4 Tabuľka vyhodnotenia voľnosti nasadenia statora na pozičný kaliber:
Vzhľadom na vysoké percento podozrivých statorov so stupňom obtiažnosti 5
a 3 je potrebné podrobnejšie rozanalyzovať faktory, ktoré majú vplyv na takýto
výsledok.
Obr. 18 FTA analýza príčin zlých rozmerov statora.
52
FEI KEMPI
Vplyvy jednotlivých faktorov, ktoré sú v Obr. 18 prečiarknuté červenou farbou
boli vylúčené z podrobnejšej analýzy z dôvodu overenia jednoduchými testami alebo
konzultáciou s jednotlivými technickými oddeleniami.
Faktor číslo 5:
• otvory pre fixačné skrutky boli premerané 100 % na pozičnom kalibri na vzorke
1000 ks statorov. Pri tejto kontrole sa nenašiel ani jeden stator, ktorý by
nevyhovoval technickej špecifikácii. Na výstupných kontrolách všetkých
statorových liniek bola zavedená kontrola tohto parametra vo frekvencii 5 ks za
hodinu počas dvoch dní. Výsledok bol rovnaký ako pri vzorke.
Faktor číslo 6:
• spôsob manipulácie a prepravy sa nezmenil od zavedenia procesu výroby
statorov na Slovensku.
Faktor číslo 7:
• hrúbka statorovej lamely sa meria v predpísanej hodinovej frekvencii na výstupe
z procesu strihania statorových lamiel a pred samotnou výrobou statorových
balíkov. Tento parameter bol spätne overený za posledné tri roky so stabilnými
výsledkami, ktoré spĺňali technickú špecifikáciu.
Faktor číslo 8:
• na základe Pareto analýzy počtu opráv v procese merania vôle medzi rotorom
a statorom, kde k jednotlivým typovým radám kompresorov boli priradené typy
statorov s veľkosťou plniaceho faktora bolo zistené, že tento parameter nemá
vplyv na zlé rozmery statora.
Faktor číslo 9:
• vplyv prekladania statorových lamiel bol vylúčený z podrobnejšej analýzy na
základe Pareto analýzy ako bola použitá pri faktore č.8.
53
FEI KEMPI
Tab. 5 Tabuľka faktorov ktoré ovplyvňujú rozmer statora:
FTA číslo Hypotéza/Faktor Tests/Meranie
Status (potvrdené
/nepotvrdené)
1 Zlá kruhovitosť vnútorného priemeru
Meranie vzoriek na oddelení metrológie (príloha D )
Potvrdené
2 Zlá kolmosť statorového balíku
Meranie vzoriek na oddelení metrológie
(Obr. 19 a Obr. 20) Potvrdené
3 Zlý vnútorný priemer Test na pozičnom kalibri Potvrdené
4 Súosovosť a kruhovitosť
vnútorných výsekov mimo špecifikácie
Cpk procesu strihania statorovej lamely Potvrdené
5 Otvory pre fixačné skrutky mimo špecifikácie Test na pozičnom kalibri Nepotvrdené
6 Nesprávna manipulácia a preprava Preškolenie skladníkov Nepotvrdené
7 Zlá hrúbka statorovej lamely Cpk procesu strihania statorovej lamely Nepotvrdené
8 Nevyhovujúci plniaci faktor
9 Nevhodné prekladanie statorového balíka
Analýza vyradených kusov na pozícii merania vôle
(príloha C ) Nepotvrdené
10 Otrep statorovej lamely mimo špecifikácie
Cpk procesu strihania statorovej lamely Potvrdené
Na základe faktorov, hypotéz a testov, ktoré sú uvedené v Tab. 5 je potrebné
vykonať testy na potvrdené faktory.
Prvým neštandardným meraním, ktoré bolo vykonané u tohto komponentu na
kalibrovanom optickom meracom prístroji Zeiss. Meranie bolo zamerané na kolmosť
statorových balíkov. Parameter kolmosť statorových balíkov nie je definovaný na
výkresovej dokumentácie produktu. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli tento parameter
54
FEI KEMPI
premerať na vzorke 25 kusov, ktoré spĺňali podmienky nasadenia na pozičný kaliber
s obťažnosťou 1 a porovnali sme ich s 25 kusmi, ktoré boli zaradené do skupiny
s obťažnosťou 5. Vzorku výsledných meraní kolmostí vyhovujúceho a nevyhovujúceho
statorového balíka je možné vidieť na Obr. 19 a Obr. 20.
Obr. 19 Kolmosť vyhovujúceho stat. balíka
Obr. 20 Kolmosť nevyhovujúceho stat. balíka
Pre nedostatok skúseností sa porovnali uloženia lamiel v statorovom balíku
z vnútornej strany. Výsledné merania a porovnanie nameraných hodnôt vyhovujúceho
a nevyhovujúceho uloženia lamiel v statorovom balíku je možné vidieť na Obr. 21.
Obr. 21 Rovinosť uloženia lamiel v statorovom balíku
55
FEI KEMPI
Zhrnutím všetkých získaných výsledkov z jednotlivých analýz môžeme
konštatovať, že najväčší vplyv statora ako jedného z komponentov na chybnú
vzduchovú medzeru majú nesprávne geometrické rozmery statora a to najmä:
• Zlá kruhovitosť vnútorného priemeru
• Zlá kolmosť statorového balíka
• Zlý vnútorný priemer
• Súosovosť a kruhovitosť vnútorných výsekov mimo špecifikácie
• Otrep statorovej lamely mimo špecifikácie.
Tieto faktory sú ovplyvnené procesom strihania statorovej lamely a kvalitou
strižných nástrojov. Na základe tejto analýzy bol vypracovaný systém riadenia a údržby
strižných nástrojov (viď. Príloha G).
8.1.2 FTA analýza príčin zlých rozmerov rotora
Na správne vyhodnotenie FTA analýzy vychádzame z historických údajov cpk
súosovosti vonkajšieho priemeru k vnútornému priemeru rotora (Obr. 23). Parameter
súosovosti vonkajšieho priemeru k vnútornému sa meria na finálnom opracovanom
rotore. Meranie sa vykonáva na meracom tŕni (simulujúci hriadeľ), ktorý sa upne medzi
hroty. Odčítanie súosovosti sa vykonáva pomocou číselníkového odchylkomera.
56
FEI KEMPI
Obr. 22 FTA analýza príčin zlých rozmerov rotora
Vplyvy jednotlivých faktorov, ktoré sú v Obr. 22 prečiarknuté červenou farbou
boli vylúčené z podrobnejšej analýzy z dôvodu overenia jednoduchými testami alebo
konzultáciou s jednotlivými technickými oddeleniami.
Faktor číslo 5:
• celková hádzavosť závisí od kvality procesu strihania rotorových lamiel a od
údržby strižných nástrojov. Základom pre dosiahnutie hádzavosti rotora je
súosovosť vonkajšieho k vnútornému otvoru rotorovej lamely. Čiastočne sa dá
tento nežiaduci faktor upraviť procesom bezhrotového brúsenia vonkajšieho
priemeru rotora.
Faktor číslo 6, 7:
• Základné rozmery rotora sú dané rozmerom rotorových lamiel v procese
strihania. Procesy liatia hliníkového vinutia rotora nemajú vplyv na rozmerové
parametre jadra rotora.
57
FEI KEMPI
• Na základe toho ako aj Pareto analýzy počtu opráv v procese merania vôle
medzi rotorom a statorom, kde k jednotlivým typovým radám kompresorov boli
priradené typy rotorov podľa technológie výroby bolo potvrdené, že tieto faktory
nemajú vplyv na zlé rozmery rotora.
Faktor číslo 8:
• Oddelením vývoja a na základe skúsenosti bolo jednoznačné potvrdené, že tento
faktor nemá vplyv na finálny rozmer rotora.
Tab. 6 Tabuľka faktorov ktoré ovplyvňujú rozmer rotora:
FTA číslo Hypotéza/Faktor Tests/Meranie
Status (potvrdené
/nepotvrdené)
1 Zlá kruhovitosť vonkajšieho priemeru Cpk. procesu výroby rotora Nepotvrdené
2 Zlý vonkajší priemer Cpk. procesu výroby rotora Nepotvrdené
3 Zlá súosovosť vonkajšieho k vnútornému otvoru Cpk. procesu výroby rotora Nepotvrdené
4 Výstupky a otrepy na vonkajšom priemere
Selekcia rotorov pred použitím v procese montáže Nepotvrdené
5 Vysoká hádzavosť vonkajšieho priemeru Cpk. procesu výroby rotora Nepotvrdené
6 Proces výroby tlakovým liatím
7 Proces výroby odstredivo liatím
8 Typ použitej elektrickej ocele
Analýza vyradených kusov na pozícii merania vôle
(príloha C) Nepotvrdené
9 Uvoľnenie pnutia Porovnanie rozdielov rozmerov rotorovej lamely
Nepotvrdené
10 Veľký otrep z procesu strihania rotorovej lamely Cpk procesu výroby rotora Potvrdené
58
FEI KEMPI
Jediná operácia pri výrobe rotora, ktorá má vplyv na súosovosť vonkajšieho
priemeru k meraní vnútornému je bezhrotové brúsenie vonkajšieho priemeru.
Obr. 23 Cpk historické údaje za rok 2006.
Kvôli potvrdeniu stability procesu sme si vybrali náhodne zo skladu 25 kusov
z rotorov. Tento typ rotora sa vybral na základe častého používania v procese montáže.
Obr. 24 Cpk náhodne vybraných vzoriek
59
FEI KEMPI
Obr. 25 Cpk hádzavosti rotora
Vzhľadom na stabilitu procesu bezhrotového brúsenia (Obr. 25) a náhodne
premeraných 25 ks vzoriek (Obr. 24), ktoré boli vybrané priamo zo skladu montáže
môžeme zhodnotiť, že proces opracovávania je stabilný. Stabilitu procesu môže
významne ovplyvniť kvalita vystrihnutej rotorovej lamely, ktorej rozmer sa na
bezhrotovom brúsení môže vylepšiť. Ako je možné vidieť na Obr. 25 parameter,
hádzavosť rotora, môže spôsobiť v kombinácií so statorom, ktorého vnútorný priemer je
v minimálnom definovanom limite nerovnomernú vzduchovú medzeru. Merané
hodnoty súosovosti sú udané v stotinách milimetra.
8.1.3 FTA analýza zlých rozmerov kľukového hriadeľa
Na správne vyhodnotenie FTA analýzy vychádzame z historických údajov cpk
súosovosti kľukového hriadeľa (Obr. 27), tvrdosti odliatku kľukového hriadeľa podľa
dodávateľov (Tab. 8) a zmeny súosovosti pri zlej manipulácii resp. páde kľukového
hriadeľa na zem, ktorý sme vykonali neštandardným pádovým testom (Obr. 29).
60
FEI KEMPI
Obr. 26 FTA analýza zlých rozmerov kľukového hriadeľa.
Vplyvy jednotlivých faktorov, ktoré sú v Obr. 26 prečiarknuté červenou farbou
boli vylúčené z podrobnejšej analýzy z dôvodu overenia jednoduchými testami alebo
konzultáciou s jednotlivými technickými oddeleniami.
Faktor číslo 5:
Nesprávne chemické zloženie odliatku kľukového hriadeľa bolo konzultované
s oddelením materiálového manažmentu. Na základe zaslaných reportov od oboch
dodávateľov bolo potvrdené, že chemické zloženie odliatkov je podľa špecifikácie.
Tab. 7 Tabuľka faktorov ktoré ovplyvňujú rozmer kľukového hriadeľa
FTA číslo Hypotéza/Faktor Tests/Meranie
Status (potvrdené
/nepotvrdené)
1, 2 Zle nastavená brúska Overenie nastavenia parametrov brúsky Nepotvrdené
3 Nesprávna manipulácia Preškolenie skladníkov a operátorov Potvrdené
61
FEI KEMPI
4 Nesprávna tvrdosť Nesprávna tvrdosť Potvrdené
5 Nesprávne chemické zloženie
Nesprávne chemické zloženie Nepotvrdené
Parameter, súosovosť krátky - dlhý čap sa meria na finálnom opracovanom
kľukovom hriadeli pomocou odchylkomera č. Q 22646 podľa definovaných frekvencií.
Tieto údaje sú vyhodnocované na dennej báze.
Obr. 27 Cpk historické údaje za rok 2006
Obr. 28 Cpk náhodne vybratých vzoriek zo skladu.
62
FEI KEMPI
Vzhľadom na stabilitu procesu opracovania kľukového hriadeľa a náhodne
premeraných 10 ks vzoriek (Obr. 28), ktoré boli vybraté priamo zo skladu montáže
môžeme zhodnotiť, že proces opracovávania je stabilný. Merané hodnoty súosovosti sú
udané v mikrometroch.
Ďalším, ale neštandardným testom bolo porovnanie súosovosti finálneho
produktu po páde. Tento test sa vykonal z dôvodu možnosti pádu pri manipulácii alebo
preprave. Test pozostával z upustenia kľukového hriadeľa z výšky jedného metra a
následným opätovným premeraním hodnôt súosovosti.
Obr. 29 Výsledné hodnoty súosovosti pádového testu
Na základe výsledkov pádového testu oboch dodávateľov je vidieť, že kľukové
hriadele, ktoré sú opracovávané od dodávateľa ZML sú oveľa náchylnejšie na
deformáciu súosovosti pri možnom páde.
Posledným testom FTA analýzy je porovnanie tvrdosti odliatku kľukového
hriadeľa z roku 2004 a súčasným stavom (Tab. 8). Hodnoty sú udávané ako priemer
z daného obdobia v Brineloch (HB). Interná norma pre tvrdosť odliatku je od 150 do
200 Brinelov.
Tab. 8 Porovnanie tvrdosti odliatku kľukového hriadeľa
Dodávateľ Tvrdosť v roku 2004 Súčasný stav ZML 170 HB 153 HB CFFC 177 HB 177 HB
Pri porovnaní výsledných hodnôt oboch dodávateľov môžme vidieť, že odliatky
dodávané od ZML majú nižšiu tvrdosť, sú náchylnejšie na plastickú deformáciu
kľukového hriadeľa a zmenu súosovostí krátkeho a dlhého čapu.
63
FEI KEMPI
Do zabezpečenia dodávok odliatkov podľa špecifikácie je potrebné preškoliť
všetkých pracovníkov o správnej manipulácii.
Najvhodnejším spôsobom eliminácie tohto faktoru je odoberať odliatky len od
dodávateľa, s vyššou tvrdosťou alebo zabezpečiť aby sa dodávatelia pohybovali
v špecifikácii od 150 do 200 Brinelov.
8.1.4 FTA analýza zlých rozmerov bloku motora
Opracovanie bloku motora pozostáva z množstva obrábacích úkonov, ktorých
výsledkom je správne opracovaný blok motora podľa výkresovej dokumentácie. Vplyvy
uvedené na schéme parametrov bloku motora boli identifikované v procese analýzy
v kapitole 6.5.
Obr. 30 FTA analýza zlých rozmerov bloku motora
Vplyvy jednotlivých faktorov, ktoré sú v Obr. 30 prečiarknuté červenou farbou
boli vylúčené z podrobnejšej analýzy z dôvodu overenia jednoduchými testami, alebo
konzultáciou s jednotlivými technickými oddeleniami.
64
FEI KEMPI
Faktor číslo 1:
• Zlá geometria odliatku bola vylúčená na základe porovnania a preverenia
geometrických rozmerov opracovaných blokov motora.
Faktor číslo 2 a 3:
• Premeraním vibrácií vretena na obrábacom centre a prekontrolovaním prípravku
pre nastavovanie sklonu platiek, boli oba faktory podľa špecifikácie.
Faktor číslo 4:
• Nedostatočný tlak v upínacích kliešťach bol odstránený namontovaním
kontrolného manometra na viditeľné miesto pre obsluhu a zavedením kontroly
v predpísanej frekvencii.
Faktor číslo 5 a 6:
• Znečistenie dosadacích plôch a zlý oplach pre blok motora bol odstránený
namontovaním prídavného oplachu na obrábacie centrum.
Faktor číslo 9 a 10:
• Nesprávne chemické zloženie a tvrdosť odliatku kľukového hriadeľa bolo
konzultované s oddelením materiálového manažmentu. Na základe zaslaných
reportov od dodávateľa bolo potvrdené, že chemické zloženie a tvrdosť
odliatkov je podľa špecifikácie.
Tab. 9 Faktory, ktoré ovplyvňujú rozmer bloku motora
FTA číslo Hypotéza/Faktor Tests/Meranie
Status (potvrdené
/nepotvrdené)
1 Zlá geometria odliatku Premeranie vzoriek
a porovnanie s výkresovou dokumentáciou
Nepotvrdené
2 Veľké vibrácie vretena Premeranie vibrácií vretena Nepotvrdené
3 Zle nastavené plátky na frézePrekontrolovanie prípravku
pre nastavovanie sklonu platiek
Nepotvrdené
4 Nedostatočný tlak v upínacích čeľustiach Prekontrolovanie tlaku Nepotvrdené
5 Znečistené dosadacie plochy pre blok motora
Premeranie dosadacích plôch na obrábacom centre Nepotvrdené
65
FEI KEMPI
6 Zlý oplach na obrábacom centre
Prekontrolovanie priechodnosti Nepotvrdené
7 Zlá kolmosť otvoru pre piest k otvoru pre hriadeľ Cpk parametra Potvrdené
8 Zlá kolmosť otvorov pre fixačné skrutky Cpk parametra Nepotvrdené
9 Nesprávne chemické zloženie odliatku
Porovnanie vzoriek so špecifikáciou Nepotvrdené
10 Nesprávna tvrdosť odliatku Porovnanie vzoriek so špecifikáciou Nepotvrdené
Jedným z parametrov, ktorý môže ovplyvňovať zafixovanie statora v ML 540
a tým prispieť k nerovnomernému rozloženiu vzduchovej medzery je sklon jednotlivých
dosadacích plôch pre stator. Pre tento parameter neexistuje žiadna špecifikácia a preto
sa v procese obrábania bloku motora nemeria. Na meracom prístroji Zeiss bolo
premeraných 25 ks s porovnateľnými priemernými hodnotami jednotlivých dosadacích
plôch.
Obr. 31 Výsledné hodnoty sklonu dosadacích plôch pre stator
Z nameraných hodnôt môžeme vidieť, že proces obrábania dosadacích plôch je
stabilný a nevykazuje veľké rozdiely.
Nasledujúcim a dôležitým parametrom, ktorý sa v procese obrábania meria
a vyhodnocuje je rovinnosť dosadacích plôch pre stator. Údaje zobrazené na Obr. 32
znázorňujú reálny obraz o opracovaní dosadacích plôch pre stator.
66
FEI KEMPI
543210
USL
LSL *Target *USL 5Sample Mean 2,50709Sample N 5216StDev (Within) 0,509986StDev (Ov erall) 0,786517
Process Data
Cp *CPL *CPU 1,63Cpk 1,63
Pp *PPL *PPU 1,06Ppk 1,06Cpm *
Ov erall Capability
Potential (Within) Capability
PPM < LSL *PPM > USL 0,00PPM Total 0,00
Observ ed Perf ormancePPM < LSL *PPM > USL 0,51PPM Total 0,51
Exp. Within Perf ormancePPM < LSL *PPM > USL 763,37PPM Total 763,37
Exp. Ov erall Perf ormance
WithinOverall
Rovinnosť dosadacích plôch pre stator
Obr. 32 Výsledné hodnoty rovinnosti dosadacích plôch pre stator
Vzhľadom na stabilitu procesu opracovania dosadacích plôch pre stator (Obr.
31) a náhodne premeraných 25 ks vzoriek (Obr. 33), ktoré boli vybraté priamo zo
skladu montáže môžeme zhodnotiť, že proces opracovávania je stabilný. Merané
hodnoty rovnosti dosadacích plôch pre stator sú v mikrometroch.
54321
USL
LSL *Target *USL 5Sample Mean 3,08Sample N 25StDev (Within) 0,99734StDev (Ov erall) 0,91873
Process Data
Cp *CPL *CPU 0,64Cpk 0,64
Pp *PPL *PPU 0,70Ppk 0,70Cpm *
Ov erall Capability
Potential (Within) Capability
PPM < LSL *PPM > USL 0,00PPM Total 0,00
Observ ed Perf ormancePPM < LSL *PPM > USL 27107,17PPM Total 27107,17
Exp. Within Perf ormancePPM < LSL *PPM > USL 18316,00PPM Total 18316,00
Exp. Ov erall Perf ormance
WithinOverall
Rovinnosť dosadacích plôch - náhodná vzorka
Obr. 33 Výsledné hodnoty rovinnosti dosadacích plôch pre stator
Parameter kolmosť otvorov pre fixačne skrutky statora taktiež nie je definovaný
na výkrese produktu. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli tento parameter premerať na
vzorke 25 kusov a zhodnotiť výsledky merania.
Meranie bolo vykonané na kalibrovaných meracích prístrojoch Zeiss
a MITUTOYO.
67
FEI KEMPI
Obr. 34 Výsledné hodnoty kolmosti otvorov pre fixačné skrutky
Z výsledkov zobrazených na Obr. 34, na ktorom sú priemerné hodnoty
jednotlivých otvorov nie je viditeľná výrazná odchýlka. Po konzultácii s technickým
oddelením, berúc do úvahy toleranciu diery pre fixačné skrutky, sú tieto hodnoty
zanedbateľné.
Vzhľadom na stabilitu procesu týmto parametrom sa nebudeme ďalej zaoberať.
Najkritickejší parameter z pohľadu náročnosti opracovania bloku motora je
dosiahnutie správnej kolmosti osi otvoru pre piest s osou otvoru pre hriadeľ. Kolmosť
osí sa v pravidelne definovaných frekvenciách vykonáva priamo na pozičnom kalibri č.
Q 22808.
0,1500,1250,1000,0750,0500,0250,000-0,025
USL
LSL *Target *USL 0,1Sample Mean 0,0392916Sample N 4152StDev (Within) 0,0288455StDev (Ov erall) 0,0298643
Process Data
Cp *CPL *CPU 0,70Cpk 0,70
Pp *PPL *PPU 0,68Ppk 0,68Cpm *
Ov erall Capability
Potential (Within) Capability
PPM < LSL *PPM > USL 44315,99PPM Total 44315,99
Observ ed Perf ormancePPM < LSL *PPM > USL 17662,88PPM Total 17662,88
Exp. Within Perf ormancePPM < LSL *PPM > USL 21035,95PPM Total 21035,95
Exp. Ov erall Perf ormance
WithinOverall
Kolmosť osi válca na os hriadeľa
Obr. 35 Výsledné hodnoty kolmosti otvorov pre fixačné skrutky
68
FEI KEMPI
Podľa nameraných hodnôt na Obr. 35 vidieť, že hodnota Cpk je 0,70 a niektoré
hodnoty sú mimo špecifikácie. Návrh na zlepšenie hodnoty Cpk je možné vidieť
v akčnom pláne na odstránenie nedostatkov v prílohe E.
Do odstránenia všetkých nedostatkov je potrebné, aby tento parameter bol
v procese opracovania bloku motora pod zvýšenou kontrolou.
8.2 Analýza procesu centrovania
8.2.1 FTA analýza nesprávneho rolovania statora
Rolovanie statorového balíka sa na montážnej linke vykonáva z dôvodu
usporiadania statorových lamiel a vyhladeniu povrchu. Tento proces je veľmi
jednoduchý. Kvôli potvrdeniu vplyvu boli vykonané porovnávacie merania na oddelení
metrológie na kalibrovanom meracom zariadení Zeiss. Porovnanie spočívalo
v premeraní jednotlivých lamiel na rôznych úrovniach a to na statorovom balíku pred
rolovaním a po rolovaní.
Obr. 36 FTA analýza nesprávneho rolovania statora
Na základe porovnávacieho merania, prekontrolovania rolovacej hlavy
a dorazov pre statorový balík je jasne vidieť, že proces rolovania dokáže napomôcť
k úprave lamiel statorového balíka. Týmto procesom nebudeme sa ďalej zaoberať.
8.2.2 FTA analýza zlého uťahovania fixačných skrutiek
Skrutkovanie fixačných skrutiek je zabezpečované pomocou 4 ks elektrických
uťahovákov typu Atlas Copco vybavené prístrojmi Power Macs na 100 % kontrolu
69
FEI KEMPI
uťahovacieho momentu (9-10,3 Nm) pre každú fixačnú skrutku samostatne. Namerané
a vyhodnotené údaje sú uchovávané v databáze zariadenia.
Vyhodnocovanie správnosti uťahovacích momentov sa v procese montáže
vykonáva aj inšpekčnými kontrolami v predpísaných hodinových frekvenciách, ktoré
zabezpečuje oddelenie kvality. Výsledky sú zaznamenávané a pri zistení akejkoľvek
nedovolenej odchýlke sa vykonávajú nápravné akcie.
Obr. 37 FTA analýza zlého fixovania skrutiek statora
Obr. 38 Cpk procesu uťahovania fixačných skrutiek
70
FEI KEMPI
Overením Cpk procesu uťahovania a potvrdením stability procesu sa týmto
faktorom nebudeme ďalej zaoberať.
8.2.3 FTA analýza opotrebenia centrovacej hlavy
Úlohou centrovacej hlavy je zabezpečiť správnu polohu statora voči kľukovému
hriadeľu.
Základné zloženie centrovacej hlavy:
• vnútorné kliešte,
• vonkajšie kliešte,
• rozpínací tŕň.
Vzhľadom na to, že centrovacia hlava je v priamom kontakte s produktom,
v tomto prípade so statorovým balíkom a kľukovým hriadeľom, práci dochádza
k opotrebovaniu vnútorných a vonkajších klieští. Nedostatočné skúsenosti so
životnosťou týchto komponentov boli predpokladom k dôslednému premeraniu
dôležitých parametrov a porovnaním s výkresovou dokumentáciou. Meranie sa
vykonalo na kalibrovanom meracom zariadení Zeiss.
Rozpínací trň je vyrobený z oterovzdornej ocele a preto životnosť tohto
komponentu je dlhá, no aj napriek tomu bol premeraný spoločne s oboma
komponentmi.
Obr. 39 FTA analýza opotrebenia centrovacej hlavy
71
FEI KEMPI
Tab. 10 Faktory, ktoré ovplyvňujú opotrebenie centrovacej hlavy
FTA číslo Hypotéza/Faktor Tests/Meranie
Status (potvrdené
/nepotvrdené)
1 Opotrebené vonkajšie kliešte Premeranie vonkajšieho priemeru klieští Potvrdené
2 Opotrebené vnútorné kliešte Premeranie vnútorného priemeru klieští Potvrdené
3 Opotrebený rozpínací tŕň Premeranie kužeľovitosti rozpínacieho tŕňa Potvrdené
Po vyhodnotení meraní, ktoré potvrdilo nadmerné opotrebenie vnútorných
a vonkajších klieští sa pristúpilo k ich výmene za technologicky novší, spoľahlivejší typ
s predpísanou životnosťou respektíve počtom cyklov. Výsledky merania rozpínacieho
tŕňa boli v tolerancií predpísanej výkresovej dokumentácie. Zároveň sa vymenili
vnútorné a vonkajšie kliešte a rozpínací tŕň. Na základe definovaného počtu cyklov bol
vypracovaný harmonogram kontrol kritických parametrov centrovacej hlavy
a zabezpečenie jednej centrovacej hlavy ako skladová položka.
8.2.4 FTA analýza nestabilného upínacieho stola
Úlohou upínacieho stola je dostatočne zafixovať pomocou fixačných prvkov
(Viď. Kapitola 6.7) blok motora. Dostatočné zafixovanie bloku motora je potrebné
z dôvodu ďalšieho procesu pritlačenia statorového balíka a skrutkovania fixačných
skrutiek. Stabilizácia a zrovnanie bloku motora sa vykonáva pomocou vyrovnávacích
klieští a nastavovacích skrutiek (Viď. Obr. 11). Preto je veľmi dôležité aby dosadacie
plochy pre stator a kolmosť otvoru piesta k otvoru hriadeľa boli opracované podľa
špecifikácie (Viď. Obr. 10).
Týmito nastavovacími prvkami je možné jemne zrovnať blok motora pred
samotným zafixovaním pomocou fixačných prvkov. Po takomto zásahu si následne
vyžaduje zoradenie aj centrovacia hlava a to uvedením do osi s osou upínacieho stola
(Viď. Kapitola 8.2.4.1). Pri nesprávnom zoradení osí môže dôjsť k deformácii hriadeľa,
k rýchlejšiemu opotrebeniu vonkajších a vnútorných klieští centrovacej hlavy.
72
FEI KEMPI
Obr. 40 FTA analýza nestabilného upínacieho stola
Tab. 11 Faktory, ktoré ovplyvňujú opotrebenie centrovacej hlavy
FTA číslo Hypotéza/Faktor Tests/Meranie
Status (potvrdené
/nepotvrdené)
1 Opotrebené fixačné prvky Premeranie fixačných prvkov Nepotvrdené
2 Opotrebené oporné čapy Premeranie oporných čapov Nepotvrdené
3 Opotrebené nastavovacie skrutky
Premeranie nastavovacích skrutiek Potvrdené
4 Kolísanie napájacieho tlaku Premeranie napájacieho tlaku Nepotvrdené
Vplyvy jednotlivých faktorov, ktoré sú v Obr. 40 prečiarknuté červenou farbou,
boli vylúčené z podrobnejšej analýzy z dôvodu overenia jednoduchým meraním
a porovnaním s výkresovou dokumentáciou.
Faktor číslo 1 a 2:
• Fixačné prvky a oporné čapy boli demontované, premerané a porovnané
s výkresovou dokumentáciou. Všetky tieto prvky sú vyrobené z tvrdokovu
a nedochádza k ich mechanickému namáhaniu.
Faktor číslo 4 :
73
FEI KEMPI
• Napájanie ML 540 je cez vyrovnávaciu tlakovú nádobu, ktorej úlohou je
stabilizácia výkyvov tlaku z centrálneho rozvodu.
Po kontrole nastavovacích skrutiek boli nájdené nerovnosti na dosadacej ploche hlavy
skrutky. Tieto nerovnosti boli odstránené prebrúsením dosadacej plochy skrutky na
požadovanú rovinnosť.
8.2.4.1 Spôsob nastavovania Ml540 do osi
Na overenie správnosti osi centrovacej hlavy k upínaciemu stolu bol na základe
skúsenosti z praxe vytvorený jednotný pracovný postup na overenie súosovosti
jednotlivých osí. Súčasne boli vytvorené pomocné kalibračné prípravky, ktoré sú
znázornené na Obr. 41 a Obr. 42.
• kalibračný tŕň na upevnenie do centrovacej hlavy (Obr. 41), ktorý slúži na
overenie správnosti osi centrovacej hlavy k upínaciemu stolu.
Obr. 41 Kalibračný tŕň
• kalibračná paleta na upínací stôl na vyhodnotenie správnosti súosovosti
centrovacej hlavy k upínaciemu stolu (Obr. 42).
Obr. 42 Kalibračná paleta
74
FEI KEMPI
Obidva kalibre sú ukončené hrotmi, ktorými sa zisťuje či je centrovacia hlava
v osi s osou palety.
Postup nastavenia a overenia
• ML540 uvedieme do manuálneho režimu .
• Do vnútorných upínacích kliešti centrovacej hlavy upneme kaliber ( trň ).
• Na upínací stôl umiestnime kaliber (paleta).
Zabezpečiť chod centrovacej hlavy s upnutím kalibrom (trň) smerom dole tak ,
aby sa nám kontrolné hroty na kalibri (trň) a kalibri (paleta) približovali k sebe.
Kontrolné hroty sa v žiadnom prípade nesmú fyzicky dotknúť , pretože by došlo
k mechanickému poškodeniu a skresľovaniu súosovosti. Medzera medzi hrotmi bola
1mm ( meranie bolo zabezpečené špárovými mierkami). Nameraná hodnota vyosenia
osi centrovacej hlavy oproti osi upínacieho stola bola 2mm (overenie vyosenia bolo
zabezpečené odchylkomerom).
Po zistení vyosenia sme skontrolovali excenter upínacieho stola. Tento excenter
slúži na nastavenie osi upínacieho stola do osi centrovacej hlavy. Bolo zistené , že daný
excenter je opotrebovaný a nie je možné dosiahnuť požadované nastavenie. Preto bol
vyrobený nový excenter podľa technickej dokumentácie. Tento nový excenter bol
namontovaný na ML 540 a upínací stôl nastavený do osi.
8.2.5 Analýza procesu montáže na rozmery komponentov
Vzhľadom na komplexnosť analýzy jednotlivých komponentov a samotnej
stanice pre centrovanie statora bolo potrebné zhodnotiť aj proces montáže a vplyv
jednotlivých staníc na ovplyvňovanie dôležitých rozmerov jednotlivých komponentov.
Testy a vyhodnotenia výsledkov vplyvov centrovacej stanice, stanice pre lisovanie
rotora a stanice lisovania olejovej rúrky na nerovnomerné rozloženie vzduchovej
medzery neboli v praxi ešte použité. Pre tento účel bolo potrebné pripraviť špeciálne
meracie miesto s meracími prípravkami a stabilizačnými podložkami.
Ako prvý komponent s ktorým sa v procese montáže manipuluje ešte pred
samotným vstupom do procesu centrovania, kde je aj pravdepodobnosť deformácie, je
kľukový hriadeľ (Viď kapitola 8.1.3). Bolo potrebné preveriť možnú deformáciu
kľukového hriadeľ v ML 540. Pre takéto overenie bolo potrebne vybrať bloky motora,
ktoré boli vyrobené podľa špecifikácie so zameraním na parametre kolmosť otvoru pre
piest k otvoru pre hriadeľ a rovinnosť dosadacích plôch pre stator. Test spočíval
75
FEI KEMPI
v premeraní súosovosti krátkeho čapu k dlhému po 40 kusov od oboch dodávateľov
(CFFC, ZML) pred montážou. Kľukové hriadele prešli procesom centrovania po 20
kusov cez každú centrovaciu stanicu a bolo vykonané opätovné meranie súosovosti
a porovnanie s prechádzajúcimi výsledkami. Hodnoty súosovosti potvrdili, že samotný
proces centrovania nemá žiadny vplyv na zmenu geometrických parametrov kľukového
hriadeľa (Viď. Príloha F).
Ďalším komponentom na preverenie možného vplyvu na zmenu geometrických
parametrov bol rotor, na ktorom sa porovnávala zmena hádzavosti počas procesu
montáže. Test spočíval v premeraní hádzavosti 40 kusov rotorov, ktoré boli lisované na
kľukové hriadele od oboch dodávateľov a porovnané s výslednou hádzavosťou rotora
po nalisovaní olejovej rúrky do kľukového hriadeľa. Na základe výsledkov testu
môžeme konštatovať, že proces montáže neovplyvňuje zmenu hádzavosti rotora (Viď.
Príloha F).
Testy, ktoré boli vykonané v procese montáže boli neštandardné, ale poslúžili na
vyvrátenie podozrenia vplyvov na zmenu geometrických rozmerov jednotlivých
komponentov.
76
FEI KEMPI
9 Zhrnutie a odporúčania Riešenie rozloženia vôle medzi rotorom a statorom je vzhľadom na
komplexnosť daného problému časovo a finančne veľmi náročné. Je treba zdôrazniť, že
už po redukcii vplyvov týchto faktorov sa výrazne znížila úroveň opráv vôle medzi
rotorom a statorom (Obr. 5). Jednotlivé faktory, ktoré boli na základe analýzy potvrdené
jednotlivými testami alebo preverením stability procesov sú znázornené v tabuľke
zhrnutia. Vzhľadom na zlepšenie efektivity boli niektoré faktory odstránené v rámci
možností a to už či časových alebo finančných vyriešené. Status vyjadrený v percentách
vyjadruje štádium rozpracovanosti jednotlivých akcií.
Avšak pre dosiahnutie stability výrobného procesu je nevyhnutné pokračovať už
v začatých aktivitách, viď. Tab. 12.
Tab. 12 Faktory vplývajúce na rozloženie vzduchovej medzery
Komponent/
Vplyv Faktor Opatrenie Status
Zlá kruhovitosť vnútorného priemeru
Zlá kolmosť statorového balíku
Zlý vnútorný priemer
Súosovosť a kruhovitosť vnútorných
výsekov mimo špecifikácie
STATOR
Otrep statorovej lamely mimo špecifikácie
ROTOR Veľký otrep z procesu strihania rotorovej
lamely
Systému riadenia
a údržby strižných
nástrojov 40%
Nesprávna manipulácia Preškolenie obsluhy 100%KĽUKOVÝ
HRIADEĽ Nesprávna tvrdosť Zámena dodávateľa 100%
BLOK
MOTORA
Zlá kolmosť otvoru pre piest k otvoru pre
hriadeľ
Akčný plán na
odstránenie nedostatkov70%
Opotrebené vonkajšie kliešte
Opotrebené vnútorné kliešte
Opotrebený rozpínací tŕň ML 540
Opotrebené nastavovacie skrutky
Zavedenie TPM 100%
77
FEI KEMPI
V tejto tabuľke sú popísané všetky faktory, ktoré vplývajú na rozloženie
vzduchovej medzery. Niektoré z nich sú definitívne odstránené, pretože si nevyžadovali
veľké finančné investície alebo bol zavedený systém na sledovanie a kontrolu. Na
odstránenie faktorov ovplyvňujúcich stator a rotor je potrebné aby sa pokračovalo
s údržbou strižných nástrojov podľa časového harmonogramu a pridelených investícii.
Pre vylepšenie faktora, ktorý ovplyvňuje parametre bloku motora je podľa akčného
plánu potrebné dokončiť ešte jeden bod. No aj napriek nesplneným všetkým akciám sa
podarilo problém dostať pod kontrolu a má klesajúci trend (Obr. 43).
Obr. 43 Graf opravy vzduchovej mezery za rok 2007.
Takýto trend je veľmi pozitívny a je veľký predpoklad, že pri splnení všetkých
akcií bude v budúcnosti rozloženie vôle medzi rotorom a statorom ako jeden
z parametrov ovplyvňujúci štartovateľnosť kompresorov výhodou pre jednanie so
zákazníkmi. Táto práca napomohla k uvoľneniu zdrojov pre riešenie ďalších
problémov, ktoré nie sú pre výrobné procesy efektívne.
78
FEI KEMPI
10 Záver Cieľom tejto diplomovej práce bolo analyzovať príčiny, ktoré ovplyvňujú
rozloženie vôle medzi statorom a rotorom a navrhnúť také opatrenia , ktoré napomôžu
znížiť percento opráv pod 1,5 %. Komplexná analýza hlavných komponentov, procesu
centrovania a samotného vplyvu procesu montáže poukázala na dôležitosť dodržiavania
štandardov a zmysel v preventívnych údržbách. Pri vykonávaní jednotlivých testov či
už štandardných alebo neštandardných boli nadobudnuté nové skúsenosti, ktoré
v budúcnosti môžu urýchliť včasnosť reagovania na daný problém.
Prispením riešenia tejto problematiky sa podarilo znížiť percento opráv
v mesiaci máj na 1,4% a zaviesť manažment riadenia strižných nástrojov v procese
strihania statorových a rotorových lamiel. Tento systém je v súčasnosti spracovaný ako
plán realizácie do roku 2012.
79
FEI KEMPI
Zoznam použitej literatúry [1] <www.embraco.com>
[2] <www.msys.sk> [3] SPENCER,A. : FMEA Manuál (manuál pre použitie v Embraco Slovakia) 2002. [4] Montážna norma pre výrobu kompresorov A-A04.
[5] <www.strojarstvo.sk>.
[6] <www.ipa.sk> [7] PAČAIOVÁ, H.: Teória rizík ako kritérium vhodného výberu údržbárskych
systémov. Košice : 1999 [8] ZGODAVOVÁ, K.: Sedem základných nástrojov zlepšovania kvality. TU Košice
80
FEI KEMPI
Prílohy Príloha A: Nastrihový plán statorovej a rotorovej lamely.
Príloha B: Výkres pozičného kalibra
Príloha C: Pareto analýza opráv na pozícii merania vôle medzi statorom a rotorom
Príloha D: Výsledné merania kruhovitosti statorového balíka
Príloha E: Akčný plán na odstránenie nedostatkov pre blok motora
Príloha F: Výsledné hodnoty súosovosti kľukového hriadeľa a hádzavosti rotora
Príloha G: Systém riadenia a údržby strižných nástrojov
Príloha H: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe
81