Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra

HISTORIA NOVA 10

Editor Peter Podolan

Bratislava 2016

FILOZOFICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO

V BRATISLAVE

Katedra slovenských dejín

Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra

HISTORIA NOVA 10

Editor Peter Podolan

Bratislava 2016

Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra

HISTORIA NOVA 10

Editor Peter Podolan

Bratislava 2016

HISTORIA NOVA 10

HISTORIA NOVA

10 recenzenti prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. PhDr. Peter Zelenák, CSc. editor PhDr. Peter Podolan, PhD. zodpovedný redaktor PhDr. Peter Podolan, PhD. redakčná rada prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Mgr. Eva Benková, PhD. prof. PhDr. Roman Holec, CSc. PhDr. Ľubomír Gašpierik, CSc. prof. Martin Homza, Dr. PhDr. Peter Podolan, PhD. prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc. Mgr. Martin Vašš, PhD.

PhDr. Peter Zelenák, CSc. © autori – Tomáš Adamčík, Ladislav Čúzy, Pavol Demjanič, Marta Glossová, Rastislav Molda, Peter Mráz, Peter Podolan, Janka Štulajterová, Pavol Žigo © Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského © STIMUL – Poradenské a vydavateľské centrum Filozofickej fakulty UK adresa redakcie Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta UK peter.podolan@uniba.sk Gondova ul. 2 P. O. Box 32 https://fphil.uniba.sk/historia_nova 814 99 Bratislava

ISBN 978-80-8127-160-1

HISTORIA NOVA 10

Ľudovít Štúr

1815 – 1856

HISTORIA NOVA 10

obsah ––––––––––––––––––––––– Nitra, milá Nitra... 7 k jubileu Ľudovíta Štúra (Peter PODOLAN) 8 štúdie Tomáš ADAMČÍK Katolícki prispievatelia do Štúrových Slovenských národných novín 10 Ladislav ČÚZY Literatúra ako politický argument 23 Pavol DEMJANIČ Židia v listoch a publicistike Ľudovíta Štúra 34 Marta GLOSSOVÁ Ľudovít Štúr v očiach Adelky a súčasníkov 48 Rastislav MOLDA Formovanie historickej pamäte o Ľudovítovi Štúrovi v Matici slovenskej v rokoch 1863 – 1875 63 Peter PODOLAN Život a zdravie ohrozujúce okamihy v živote Ľudovíta Štúra 76 Janka ŠTULAJTEROVÁ „Len slabý sa práce bojí, ochotný sa jej teší...“ – otázky slovenskej školy a osvetové a ľudovýchovné aktivity Ľudovíta Štúra 97 Pavol ŽIGO Perspektívy a osudy Štúrovej kodifikácie 108 články

Peter MRÁZ Poézia Ľudovíta Štúra medzi skepsou a nadšením 119 jubileá Peter PODOLAN Životopisný náčrt k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (1815 – 1856) 122 o autoroch 130

HISTORIA NOVA 10

7

HISTORIA NOVA 10

8

Nitra milá, Nitra... Nitra milá, Nitra, ty wysoká Nitra: Kdeže sú té časy, w ktorých si ty kwitla? Nitra milá, Nitra, ty slowenská mati! Čo pozrem na teba, musjm zaplakati. Ty si bola někdy wšeckých kragin hlawa, W ktorých tečie Dunag, Wisla i Morawa. Ty si bola bydlo krála Swatopluka, Keď tu panowala geho mocná ruka. Ty si bola swaté město Methodowo, Keď tu naším otcom kázau božie slovo. Wčilek twoga sláwa v tuoni skryta ležj: Tak sa časy meniá, tak tento swet bežj! Ján Kollár, Národnié zpiewanky, 1834

HISTORIA NOVA 10

9

k 200. jubileu narodenia Ľudovíta Štúra

„Veľa tvoriť (duchovne), málo troviť učiť sa, bratia, buď naša snaha.“ Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr, 1881-1884

„My chitili sme sa do služby ducha, a preto preísť musíme cestu života tŕnistú.“

Ľudovít Štúr Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, 18. 4. 1853

Hoci nemožno poprieť, že dnes azda každý pozná osobu Ľudovíta Štúra, reálne znalosti o jeho osobnosti a prínose sú v skutočnosti na nízkej úrovni. Záujem Štúra a jeho nasledovníkov o premenu spoločnosti v mnohých aspektoch zostáva takmer zabudnutý. (O to viac sa dnes o ňom pestujú bulvárne pseudonázory.) Vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý nevie zhodnotiť Štúrov prínos a názory pre svoj odbor či vzdelanie vôbec (a netýka sa to len humanitných či spoločenských vied), hoci ovenčený titulmi, je iba „učeným“ Hotentotom. Aj keď uvedenie do praxe bolo kvôli zhoršenej situácii možností v druhej polovici 19. storočia (s výnimkou 60. rokov) slabé, vzorom by aj dnes mala byť snaha o emancipáciu slovenskej vedy vo všeobecnosti. Dobovo bola síce spojená s nacionalistickým konceptom, avšak potreba oprášenia aspoň v niektorých rovinách je pre dnešnú slovenskú vedu inšpirujúca. Výhovorky na poddimenzovanú ekonomickú situáciu nemôžu obmedziť skutočné vedecké nasadenie, obávať sa skôr treba škrtenia toho podielu financií, ktorý by mal byť poskytovaný ako nutné minimum automaticky. Žiaľ, iba v málo špecifických prípadoch je možné tvrdiť, že sa naša veda uberá vlastnou cestou. Namiesto vlastného originálneho nastavenia a vytýčenia vlastných smerov, kde by azda bola šanca stať sa svetovou v pravom zmysle slova, tento prístup vskutku chýba. Namiesto toho sa paberkuje; prežúvajú zo zahraničia predhodené koncepty, metódy i témy. Papagájujú sa názory, často už len bez prirodzeného kritického sa zamyslenia. Vlastný vývoj zastal – namiesto behu na čele – sa chytá (nie vždy len to hodnotné) iba za chvost. Nestarnúce kréda a z nich zvlášť Sapere aude! akoby zostali na smiech. Nemožno sa teda čudovať, že pravý obsah posolstva Ľudovíta Štúra dnešná spoločnosť asi ani nechce vidieť v pravej polohe. Vyskytujú sa tiež názory o kodifikovanom a skostnatelom štúrovskom kánone; sú v podstate stereotypom, pretože naozaj nejde o nič nové. Vskutku istý obraz Štúra priniesol jeho prvý životopisec a blízky priateľ Jozef Miloslav Hurban. Okrem osobnej zainteresovanosti mal na to iste svoje dôvody, avšak jeho práca je stále dôležitým (a v mnohých detailoch i jediným) zdrojom informácií. To však nikdy neznamenalo, že by slovenská spoločnosť a tým skôr odborná verejnosť nepestovala vlastný, aj kritický obraz. Prekvapujúce je skôr, ako málo sa postúpilo v niektorých témach spojených so životom a pôsobením Ľudovíta Štúra. Takzvaný „štúrovský kánon“, vraj monumentálne tesaný do žulového bloku, je iba vymyslenou lacnou fasádou zastierajúcou neznalosť. V tomto bode sa každý musí rozhodnúť sám – buď jednoducho naďalej zostane v nevedomosti – alebo (a na to už musí vyvinúť isté úsilie) sa stane skutočným človekom. Nie v zmysle dnešnej falošnej propagandy o ľudskosti šírenej iba za účelom vlastného obohatenia, pocitu dôležitosti a potrebnosti najrôznejších indivíduí, ale v zmysle čistej humanity. Štúr a jeho priatelia žili v oveľa nepriaznivejších podmienkach, čo sa týka technických možností a pokroku, obmedzovaní (zbytočne) nacionálnym útlakom. Riešiť museli otázku osobnej existencie v praktickom zmysle. Napriek tomu neprestali pracovať, uvažovať a hlavne – vytvárať vízie, programy, plány. Mnohé z nich boli vskutku v dobe vzniku takmer nemysliteľné, no dnes sú skutočnosťou. Tak bežnou, že si to prestávame vážiť. Napriek

HISTORIA NOVA 10

10

všetkému pokroku v skutočne zásadných oblastiach ako je vzdelávanie a samovzdelávanie, zdá sa, vývoj smeruje k úplnej tuposti. Akoby sa napĺňala predstava G. H. Wellsa (Stroj času, 1895) o stave ľudskej spoločnosti v budúcnosti. Mnohostranné a dlhodobé úsilie Štúra a jeho priateľov sa týkalo borby za zlepšenie vzdelávania, nastavenia štruktúry škôl, kde malo byť samozrejmým vzdelávanie v materinskom jazyku. Existovala vážna snaha vytvoriť skutočné slovenské školstvo so školami všetkých úrovní, napomáhať vzdelávaniu učiteľov, vydávať učebnice, pestovať všetky odbory ľudskej vzdelanosti. Základné školy, reálky, meštianske školy, dievčenské školy, učiteľské ústavy, ako aj gymnáziá, lýceá, priemyselná škola – polytechnika, univerzita... Okrem toho slovenské jazykové katedry na ostatných uhorských stredných školách a slovenská katedra na univerzite v Pešti... Plány, plány, plány... Napriek realite, zápal za uskutočnenie týchto plánov slovenských aktivistov takmer neopúšťal. Dôkazom je „hra na univerzitu“ počas cesty plťou na zasadanie Tatrína v roku 1847: „Bola to uradovaná a veselej nálady chasa mladších i starších. Letiac dolu Váhom, ustrojili sme sa pre zábavu v univerzitu. Rektorom univerzity bol Michal Hodža, dekanmi boli Ctiboh Zoch a Ďurko Matúška; fakultami boli a to: teologickou August Škultéty, juridickou ja [Ján Francisci], medicínskou Janko Straka-Godor a filozofickou Janko Štúr. Fiškálom bol Štefan Daxner, pedelom August Krčméry a portášom Móric Jurecký, ktorý nad hocičím sa vedel veľmi chutne zasmiať...“ (Ján Francisci, Vlastný životopis, 1909-1910). Dnes je slovenské školstvo samozrejmosťou a na univerzitu sa nemusíme hrať... Aj keď súčasnosť prináša mnohé frašky. Napríklad neustále, priam komické horlenie za zvyšovanie úrovne kvality školstva, ktoré sa pri publikačných výstupoch prejavuje znižovaním kvality a zvyšovaním kvantity – teda balastu; rebríčky porovnávajúce pravidelne jablká s hruškami, kde ide skutočná úroveň bokom; a nakoniec systém, ktorý núti odborníkov, aby hľadali cestičky a skulinky obchádzania a na druhej strane takto produkuje „odborníkov“. Tak ako v Kocúrkove, sa proti týmto javom bojuje tak, že sa ich pôsobenie stáva ešte bežnejším a širším. O pôsobení Ľudovíta Štúra, o aplikovaní morálky, o chuti pracovať za sťažených podmienok by sa dalo ešte siahodlho vykladať. Zbytočne, ak neexistuje ochota a vôľa prijímať postuláty a poučiť sa. Preto na záver dajme slovo k Štúrovi kritickému S. Štefanovičovi: „Nasledujme Štúra v tom, v čom je nasledovania hoden, a síce: obetujme zmýšľaním, slovom i skutkom život svoj blahu národa, t. j. posväťme pohodlie svoje službám jeho tak ako on; chráňme a ctime si nadovšetko skromnosť vystríhaním sa podlých výstupkov a skladajme obete k cieľom národným nepretržite ako on; no napokon spojujme sa v jeden organický celok, tak ako to mienil a čiastočne aj utvoril on – a sláva jeho bude zvečnená medzi nami!“ (Samuel Štefanovič, Slovenské povstanie z roku 1848/49, 1886). V dobových náhľadoch bolo blaho národa vlastne blahom ľudstva.

Peter Podolan

HISTORIA NOVA 10

11

o autoroch ––––––––––––––––––––––– Mgr. Tomáš Adamčík pôsobí ako interný doktorand na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci svojej dizertačnej práce sa venuje biografii katolíckych kňazov, bratov Eugena a Jána (Miloslava) Geromettovcov. Ďalej sa venuje biografickému výskumu a pôsobeniu katolíckych kňažských elít slovenskej národnej identity v severnej časti Trenčianskej stolice v 19. storočí. Prof. PhDr. Ladislav Čúzy, CSc. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK v Bratislave. Zaoberá sa najmä problematikou dejín slovenskej literatúry 19. a 20. storočia. Je autorom mnohých štúdií a knižky Literárnoestetická koncepcia Ľ. Štúra v prednáškch o poézii slovanskej. Mgr. Pavol Demjanič pôsobí ako interný doktorand na Katedre slovenských dejín FiF UK v Bratislave. Odborne sa zameriava na židovské dejiny v Uhorsku a slovensko-židovské vzťahy v prvej polovici 19. storočia. Mgr. Marta Glossová je absolventka štúdia učiteľstva slovenského jazyka a literatúry a histórie na UKF v Nitre (Bc.) a na FiF UK Bratislave (Mgr.). V súčasnosti je externou doktorandkou na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa dejinám vysokoškolákov na Slovensku po 2. svetovej vojne, pričom sa na jednej strane sústreďuje na otázky politickej angažovanosti študentov a na druhej strane na snahu komunistickej strany o ovládnutie študentského hnutia a jeho ideologickú premenu. Mgr. Rastislav Molda, PhD. je absolventom Katolíckej univerzity v Ružomberku. V súčasnosti pracuje v Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej v Martine. Venuje sa výskumu dejín „dlhého” 19. storočia s dôrazom na formovanie slovenského národného hnutia, analýze etnických stereotypov a skúma vplyv školstva a umenia na utváranie národnej identity. PhDr. Peter Mráz, PhD. vyštudoval odbor slovenský jazyk a literatúra na FiF UK v Bratislave. Publikoval viacero štúdií doma aj zahraničí. Venuje sa špeciálne príležitostnej poézii najmä v dielach Jána Hollého a Bohuslava Tablica, konštrukcii mýtov spojených s týmito spisovateľmi a slohovým zvláštnostiam literatúry v prvej polovici 19. storočia. PhDr. Peter Podolan, PhD. pôsobí na Katedre slovenských dejín FiF UK v Bratislave. Zaoberá sa obdobím prvej polovice 19. storočia s dôrazom na problematiku formovania moderných národov a historiografiu.

HISTORIA NOVA 10

12

Mgr. Janka Štulrajterová, PhD. vyštudovala učiteľstvo v odbore história – pedagogika na FiF UK, momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre pedagogiky FiF UK, kde vyučuje Dejiny školstva a pedagogiky, Výchovu a vzdelávanie dospelých a špecializuje sa na slovenské dejiny školstva a pedagogiky, zaoberá sa česko-slovenskými vzťahmi v oblasti školstva a reformnou pedagogikou v 30-tych rokoch 20. storočia. Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. pôsobí na Katedre slovenského jazyka FiF UK.. Venuje sa dejinám a vývinu jazyka, porovnávacej a všeobecnej jazykovede, dialektológii. Spoluautor Dejín spisovnej slovenčiny (Bratislava 1990), Slovanského jazykového atlasu, IV. zv. (Beograd 1991) a autor viacerých štúdií. Podobizeň Ľudovíta Štúra použitá v úvode je litografia Františka Kolářa (1825 – 1894). Dostupné aj na internete: <http://dikda.eu/wp-content/uploads/2013/10/ls1.jpg> Text piesne Nitra milá, Nitra... použitý v úvode prepisujeme podľa KOLLÁR, Jan. Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů... Djl Perwý. W Budjně : W Král. uniwersické tiskárně, 1834, s. 29.

Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra

HISTORIA NOVA 10 Katedra slovenských dejín Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Gondova ul. 2 P.O. Box 32 814 99 Bratislava Editor: Peter Podolan Redakčná úprava: Peter Podolan Korektúry: Peter Benka, Dominik Blanár, Pavol Demjanič, Lukáš Krajčír, Adam Mesiarkin, Romana Štangová, Peter Vanek Jazyková úprava anglických textov: Zuzana Orságová Vydanie prvé; 2016; 132 s.

Pre Katedru slovenských dejín Filozofickej fakulty UK

vydal

STIMUL – Poradenské a vydavateľské centrum Filozofickej fakulty UK

Bratislava 2016

ISBN 978-80-8127-160-1

EAN 9788081271601