ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zbierka zákonov č. 460/1992files.ockovanie.webnode.sk/200000468-b709db803b/... · znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Čl. 9 (1)

Ú S T A VA S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Zbierka zákonov č. 460/1992

z 1. septembra 1992

Zmenený a doplnený: ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z. z., č. 9/1999 Z. z., č. 90/2001 Z. z., úplné znenie č. 135/2001 Z. z., ústavnýmizákonmi č. 140/2004 Z. z., č. 323/2004 Z. z., č. 463/2005 Z. z., č. 92/2006 Z. z. a č. 210/2006 Z. z.

P R E A M B U L A

My národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojichpredkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národ-né bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstvaa historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na seba-určenie,

spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a et-nických skupín žijúcich na území Slovenskej republi-ky,

v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými de-mokratickými štátmi,

usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlá-dy, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultú-ry a hospodárskej prosperity,

teda my občania Slovenskej republiky

uznášame sa

prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:

P R VÁ H L AVA

Prvý oddiel

Základné ustanovenia

Čl. 1

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratic-ký a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani ná-boženstvo.

(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobec-né pravidlá medzinárodného práva, medzinárodnézmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárod-né záväzky.

Čl. 2

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vyko-návajú prostredníctvom svojich volených zástupcovalebo priamo.

(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovízákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon ne-ukladá.

Čl. 3

(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeli-teľné.

(2) Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť lenústavným zákonom.

Čl. 4

Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prí-rodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slo-venskej republiky.

Čl. 5

(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slo-venskej republiky ustanoví zákon.

(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slo-venskej republiky proti jeho vôli.

Čl. 6

(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazy-kom slovenský jazyk.

(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazykav úradnom styku ustanoví zákon.

Čl. 7

(1) Slovenská republika môže na základe slobodnéhorozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi.O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vy-stúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným záko-nom, ktorý sa potvrdí referendom.

(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmlu-vou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvypreniesť výkon časti svojich práv na Európske spolo-čenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európ-skych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosťpred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právnezáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, savykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120ods. 2.

(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovaťmier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmie-

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992) Strana 1

www.zbierka.sk © Forma, s.r.o.

http://www.zbierka.sk

http://www.forma.sk

nok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť doorganizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudskýchprávach a základných slobodách, medzinárodných po-litických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskejpovahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slo-venskej republike členstvo v medzinárodných organi-záciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv vše-obecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorýchvykonanie je potrebný zákon, a medzinárodnýchzmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnostifyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžadujepred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej re-publiky.

(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a zá-kladných slobodách, medzinárodné zmluvy, na kto-rých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodnézmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnostifyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli rati-fikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným záko-nom, majú prednosť pred zákonmi.

Čl. 7a

Slovenská republika podporuje národné povedomiea kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, pod-poruje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohtoúčelu a vzťahy s materskou krajinou.

Druhý oddiel

Štátne symboly

Čl. 8

Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátnyznak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.

Čl. 9

(1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červe-nom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýče-ný na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.

(2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladáz troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červe-ného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Sloven-skej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.

(3) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátnyznak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhuumiestnený nápis Slovenská republika.

(4) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvédve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

(5) Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej re-publiky a ich používaní ustanoví zákon.

Tretí oddiel

Hlavné mesto Slovenskej republiky

Čl. 10

(1) Hlavným mestom Slovenskej republiky je Brati-slava.

(2) Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slo-venskej republiky ustanoví zákon.

D R U H Á H L AVA

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

Čl. 11

zrušený

Čl. 12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v prá-vach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, ne-scudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na územíSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické,či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, prí-slušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok,rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dô-vodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňo-vať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej ná-rodnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohtorozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúcek odnárodňovaniu.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právachpre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Čl. 13

(1) Povinnosti možno ukladaťa) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach

a pri zachovaní základných práv a slobôd,b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá

priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôbalebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviťza podmienok ustanovených touto ústavou len záko-nom.

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôdmusia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajúustanovené podmienky.

(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd samusí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedze-nia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Druhý oddiel

Základné ľudské práva a slobody

Čl. 14

Každý má spôsobilosť na práva.




http://www.forma.sk

Čl. 15

(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodnýochrany už pred narodením.

(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3) Trest smrti sa nepripúšťa.

(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bolniekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktorépodľa zákona nie je trestné.

Čl. 16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaruče-ná. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanove-ných zákonom.

(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebotrestu.

Čl. 17

(1) Osobná sloboda sa zaručuje.

(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobodyinak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosťdodržať zmluvný záväzok.

(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činumožno zadržať len v prípadoch ustanovených záko-nom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámenás dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 ho-dín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášťzávažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatiavypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení naslobodu.

(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnenýpísomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú oso-bu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných či-noch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúťo väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas usta-novený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno pre-vziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivostialebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie samusí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umies-tnení rozhodne do piatich dní.

(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenejz trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

Čl. 18

(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebonútené služby.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje naa) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone

trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajú-cim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody,

b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zá-konom namiesto povinnej vojenskej služby,

c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade ži-velných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečen-stva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značnémajetkové hodnoty,

d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdra-via alebo práv iných,

e) menšie obecné služby na základe zákona.

Čl. 19

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnos-ti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávnenýmzasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávnenýmzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužíva-ním údajov o svojej osobe.

Čl. 20

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke prá-vo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsaha ochranu. Dedenie sa zaručuje.

(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem ma-jetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na za-bezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národnéhohospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vovlastníctve štátu, obce alebo určených právnickýchosôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžubyť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôbso sídlom v Slovenskej republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť naujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záuj-mami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho prá-va nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kul-túrne pamiatky a životné prostredie nad mieruustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníc-keho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verej-nom záujme, a to na základe zákona a za primeranúnáhradu.

Čl. 21

(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doňvstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislostis trestným konaním, a to na písomný a odôvodnenýpríkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadkyustanoví zákon.

(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možnozákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickejspoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdraviaalebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd inýchalebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného po-riadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebovykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahymôžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevy-hnutné na plnenie úloh verejnej správy.




http://www.forma.sk

Čl. 22

(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovanýchspráv a iných písomností a ochrana osobných údajovsa zaručujú.

(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajom-stvo iných písomností a záznamov, či už uchovávanýchv súkromí alebo zasielaných poštou, alebo iným spôso-bom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rov-nako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefó-nom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Čl. 23

(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slo-venskej republiky, má právo toto územie slobodneopustiť.

(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzenézákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu,udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia aleboochranu práv a slobôd iných a na vymedzených úze-miach aj v záujme ochrany prírody.

(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na úze-mie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, abyopustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.

(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustano-vených zákonom.

Čl. 24

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vy-znania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj mož-nosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každýmá právo byť bez náboženského vyznania. Každý máprávo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje nábo-ženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými,súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskýmiúkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sana jeho vyučovaní.

(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svojezáležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustano-vujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie ná-boženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcienezávisle od štátnych orgánov.

(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevy-hnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verej-ného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôdiných.

Čl. 25

(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a ve-cou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povin-nosti.

(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskúslužbu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo nábo-ženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.

Tretí oddiel

Politické práva

Čl. 26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaruče-né.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako ajslobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a infor-mácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače ne-podlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odborerozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.Podmienky ustanoví zákon.

(3) Cenzúra sa zakazuje.

(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť infor-mácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatreniav demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranupráv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného po-riadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primera-ným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnostiv štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonaniaustanoví zákon.

Čl. 27

(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sámalebo s inými obracať sa vo veciach verejného aleboiného spoločného záujmu na štátne orgány a orgányúzemnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťaž-nosťami.

(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základ-ných práv a slobôd.

(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislostisúdu.

Čl. 28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákonv prípadoch zhromažďovania na verejných miestach,ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevy-hnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verej-ného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo prebezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňo-vať povolením orgánu verejnej správy.

Čl. 29

(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každýmá právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spo-ločnostiach alebo iných združeniach.

(2) Občania majú právo zakladať politické stranya politické hnutia a združovať sa v nich.

(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziťlen v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v de-mokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosťštátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanietrestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.




http://www.forma.sk

(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky,spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

Čl. 30

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe ve-rejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zá-stupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Sloven-skej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánovsamosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyššíchúzemných celkov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujú-cich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vy-konáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu vo-lebného práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístupk voleným a iným verejným funkciám.

Čl. 31

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôda jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňo-vať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spo-ločnosti.

Čl. 32

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti kaž-dému, kto by odstraňoval demokratický poriadok zá-kladných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ús-tave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitiezákonných prostriedkov sú znemožnené.

Štvrtý oddiel

Práva národnostných menšína etnických skupín

Čl. 33

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšinealebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.

Čl. 34

(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike ná-rodnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručujevšestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými prí-slušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kul-túru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich mate-rinskom jazyku, združovať sa v národnostnýchzdruženiach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kul-túrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.

(2) Občanom patriacim k národnostným menšinámalebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanove-ných zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie sištátneho jazyka aja) právo na vzdelanie v ich jazyku,b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa

národnostných menšín a etnických skupín.

(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným

menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejtoústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územ-nej celistvosti Slovenskej republiky a k diskrimináciijej ostatného obyvateľstva.

Piaty oddiel

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

Čl. 35

(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolaniaa prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovaťinú zárobkovú činnosť.

(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzeniavýkonu určitých povolaní alebo činností.

(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranomrozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlast-nej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienkyustanoví zákon.

(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu právuvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.

Čl. 36

Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokoju-júce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje naj-mäa) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú

na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamest-

nania a diskriminácii v zamestnaní,c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,e) primeraný odpočinok po práci,f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na

zotavenie,g) právo na kolektívne vyjednávanie.

Čl. 37

(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými naochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štá-tu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako ajzvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví,je neprípustné.

(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosťiných združení na ochranu hospodárskych a sociál-nych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opat-renie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné naochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebopráv a slobôd druhých.

(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanovízákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, prí-slušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a prísluš-níci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.

Čl. 38

(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté




http://www.forma.sk

majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a oso-bitné pracovné podmienky.

(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú prá-vo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a napomoc pri príprave na povolanie.

(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 usta-noví zákon.

Čl. 39

(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabez-pečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako ajpri strate živiteľa.

(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takúpomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základ-ných životných podmienok.

(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 usta-noví zákon.

Čl. 40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základezdravotného poistenia majú občania právo na bezplat-nú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôckyza podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Čl. 41

(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochra-nou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mla-distvých.

(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostli-vosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúcepracovné podmienky.

(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majúrovnaké práva.

(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodi-čov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostli-vosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté detimožno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhod-nutím súdu na základe zákona.

(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na po-moc štátu.

(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 usta-noví zákon.

Čl. 42

(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzkaje povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zá-kon.

(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v zá-kladných školách a stredných školách, podľa schop-ností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokýchškolách.

(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nichmožno len za podmienok ustanovených zákonom; v ta-kýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať zaúhradu.

(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú obča-nia pri štúdiu právo na pomoc štátu.

Čl. 43

(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaruču-je. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chránizákon.

(2) Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa za-ručuje za podmienok ustanovených zákonom.

Šiesty oddiel

Právo na ochranu životného prostrediaa kultúrneho dedičstva

Čl. 44

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životnéprostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonomohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírod-né zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov,o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o ži-votné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným dru-hom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa od-sekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Čl. 45

Každý má právo na včasné a úplné informácie o staveživotného prostredia a o príčinách a následkoch tohtostavu.

Siedmy oddiel

Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Čl. 46

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannomsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom or-gáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený roz-hodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť nasúd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však ne-smie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcichsa základných práv a slobôd.

(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenejnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgá-nu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úrad-ným postupom.

(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnejochrane ustanoví zákon.




http://www.forma.sk

Čl. 47

(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spô-sobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe aleboblízkej osobe.

(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní predsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnejsprávy od začiatku konania, a to za podmienok ustano-vených zákonom.

(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2rovní.

(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vediekonanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Čl. 48

(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne preroko-vala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnostia aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dô-kazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch usta-novených zákonom.

Čl. 49

Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činoma aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majet-ku možno uložiť za jeho spáchanie.

Čl. 50

(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, po-važuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplat-ným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý časa možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obha-jovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto právaho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý boluž právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obža-loby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriad-nych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladápodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaz-nivejšie.

Ôsmy oddiel

Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave

Čl. 51

(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možnolen v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vyko-návajú.

(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných

práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnové-ho stavu, výnimočného stavu a núdzového stavuustanoví ústavný zákon.

Čl. 52

(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používapojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Sloven-skej republiky.

(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základ-né ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, aknie sú výslovne priznané iba občanom.

(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch použí-va pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ideo práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľa-du na štátne občianstvo.

Čl. 53

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom pre-nasledovaným za uplatňovanie politických práv a slo-bôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore sozákladnými ľudskými právami a slobodami. Podrob-nosti ustanoví zákon.

Čl. 54

Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právona podnikanie a inú hospodársku činnosť a právo uve-dené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správya územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj prá-vo uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síla ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, po-kiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach,ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu životaa zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.

T R E T I A H L AVA

Prvý oddiel

Hospodárstvo Slovenskej republiky

Čl. 55

(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá naprincípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovejekonomiky.

(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospo-dársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 56

(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálnabanka Slovenskej republiky. Národná banka Sloven-ska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecnezáväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zá-konom.

(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej bankySlovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.

(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.




http://www.forma.sk

Čl. 57

Slovenská republika je colným územím.

Čl. 58

(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky saspravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet saprijíma zákonom.

(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtovéhohospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a roz-počtami územných celkov ustanoví zákon.

(3) Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočetSlovenskej republiky sa zriaďujú zákonom.

Čl. 59

(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne.

(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebona základe zákona.

Druhý oddiel

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Čl. 60

(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky jenezávislý orgán kontroly hospodárenia sa) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona

schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky ale-bo vláda,

b) majetkom, majetkovými právami, finančnými pro-striedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, ve-rejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majet-ku Slovenskej republiky, obcí, vyšších územnýchcelkov, právnických osôb s majetkovou účasťouštátu, právnických osôb s majetkovou účasťou ve-rejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s ma-jetkovou účasťou Fondu národného majetku Slo-venskej republiky, právnických osôb s majetkovouúčasťou obcí, právnických osôb s majetkovouúčasťou vyšších územných celkov, právnickýchosôb založených obcami alebo právnických osôbzaložených vyššími územnými celkami,

c) majetkom, majetkovými právami, finančnými pro-striedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli Slo-venskej republike, právnickým osobám alebo fyzic-kým osobám v rámci rozvojových programov aleboz iných obdobných dôvodov zo zahraničia,

d) majetkom, majetkovými právami, finančnými pro-striedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoréSlovenská republika prevzala záruku,

e) majetkom, majetkovými právami, finančnými pro-striedkami, pohľadávkami a záväzkami právnic-kých osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom zá-ujme.

(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolnéhoúradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 naa) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné

ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republi-ky a na orgány im podriadené,

b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých

vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľaústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne or-gány,

c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zria-dené obcami, právnické osoby zriadené vyššímiúzemnými celkami, na právnické osoby s majetko-vou účasťou obcí a právnické osoby s majetkovouúčasťou vyšších územných celkov,

d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zria-dené zákonom, právnické osoby, v ktorých majúmajetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na práv-nické osoby s majetkovou účasťou štátu,

e) Fond národného majetku Slovenskej republiky,právnické osoby s určenou majetkovou účasťouFondu národného majetku Slovenskej republiky,

f) fyzické osoby a právnické osoby.

Čl. 61

(1) Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predse-da. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolnéhoúradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej repub-liky.

(2) Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrol-ného úradu môže byť zvolený každý občan Slovenskejrepubliky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Sloven-skej republiky.

(3) Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedua podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu najviacv dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdo-biach.

(4) Funkcie predsedu a podpredsedu najvyššiehokontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkciev inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomeromalebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľ-skou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kon-trolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva pod-nikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebozárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majet-ku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckejčinnosti.

Čl. 62

Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz doroka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnejrade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Ná-rodná rada Slovenskej republiky.

Čl. 63

Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné člene-nie a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššiehokontrolného úradu ustanoví zákon.

Š T V R T Á H L AVA

ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA

Čl. 64

Základom územnej samosprávy je obec. Územnú sa-mosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.




http://www.forma.sk

Čl. 64a

Obec a vyšší územný celok sú samostatné územnésamosprávne a správne celky Slovenskej republikyzdružujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý po-byt. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 65

(1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby,ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostat-ne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi fi-nančnými prostriedkami.

(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potre-by predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štát-nych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky súpríjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyš-šieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno do-máhať len v medziach zákona.

Čl. 66

(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami nazabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právozdružovať sa s inými vyššími územnými celkami má ajvyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon.

(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upravízákon.

Čl. 67

(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhro-maždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom,referendom na území vyššieho územného celku, orgán-mi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spô-sob vykonania miestneho referenda a referenda naúzemí vyššieho územného celku ustanoví zákon.

(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej sa-mosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku uk-ladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvypodľa čl. 7 ods. 5.

(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššiehoúzemného celku len spôsobom ustanoveným záko-nom.

Čl. 68

Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenieúloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môžeobec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväznénariadenia.

Čl. 69

(1) Orgánmi obce súa) obecné zastupiteľstvo,b) starosta obce.

(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecnéhozastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobieobyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobec-

ného, rovného a priameho volebného práva tajným hla-sovaním.

(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú najej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovné-ho a priameho volebného práva tajným hlasovaním naštvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgá-nom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec na-vonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uply-nutím volebného obdobia ustanoví zákon.

(4) Orgány vyššieho územného celku súa) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,b) predseda vyššieho územného celku.

(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoriaposlanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. Pos-lancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územ-nom obvode vyššieho územného celku, na štvorročnéobdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základevšeobecného, rovného a priameho volebného práva taj-ným hlasovaním.

(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyva-telia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyš-šieho územného celku, na základe všeobecného, rov-ného a priameho volebného práva tajným hlasovanímna štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolaniapredsedu vyššieho územného celku pred uplynutímvolebného obdobia ustanoví zákon. Predseda vyššiehoúzemného celku je výkonným orgánom vyššieho územ-ného celku, vykonáva správu vyššieho územného cel-ku a zastupuje vyšší územný celok navonok.

Čl. 70

Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhláseniaobce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta.

Čl. 71

(1) Na obec a vyšší územný celok možno zákonompreniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy.Náklady takto preneseného výkonu štátnej správyuhrádza štát.

(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územ-ný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti nazáklade splnomocnenia v zákone a v jeho medziachvšeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správyprenesený na obec alebo na vyšší územný celok záko-nom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zá-kon.

P I A T A H L AVA

ZÁKONODARNÁ MOC

Prvý oddiel

Národná rada Slovenskej republiky

Čl. 72

Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústa-vodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej re-publiky.




http://www.forma.sk

Čl. 73

(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 pos-lancov, ktorí sú volení na štyri roky.

(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vyko-návajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčeniaa nie sú viazaní príkazmi.

Čl. 74

(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, pria-mych voľbách s tajným hlasovaním.

(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má voleb-né právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt naúzemí Slovenskej republiky.

(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.

Čl. 75

(1) Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladásľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Sloven-skej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujmejej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné záko-ny a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má zanásledok stratu mandátu.

Čl. 76

Platnosť voľby poslancov overuje Národná rada Slo-venskej republiky.

Čl. 77

(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonomfunkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv,príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojenéhozboru a poslanca Európskeho parlamentu.

(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slo-venskej republiky, jeho mandát poslanca počas výko-nu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Čl. 78

(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej repub-liky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a toani po zániku jeho mandátu.

(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednese-né v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej or-gáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po záni-ku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnejprávomoci Národnej rady Slovenskej republiky.

(3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stí-hať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej radySlovenskej republiky; možno však prejednať priestu-pok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slo-venskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie ale-bo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckéhomandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho

výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba ne-plynie.

(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trest-nom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiťpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Akmandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskejrepubliky následný súhlas na zadržanie nedá, posla-nec musí byť ihneď prepustený.

(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát ne-zaniká, iba sa neuplatňuje.

Čl. 79

Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o kto-rých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keďprestal byť poslancom.

Čl. 80

(1) Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej re-publiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedú-ceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo ve-ciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do30 dní.

(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej radeSlovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spo-jiť s hlasovaním o dôvere.

Čl. 81

Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobnýmvyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej re-publiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže takurobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Sloven-skej republiky; v takom prípade mandát poslanca zani-ká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdanísa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slo-venskej republiky.

Čl. 81a

Mandát poslanca zanikáa) uplynutím volebného obdobia,b) vzdaním sa mandátu,c) stratou voliteľnosti,d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, kto-

rým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný činalebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin,a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnomodložení výkonu trestu odňatia slobody.

Čl. 82

(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.

(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskejrepubliky zvolá prezident Slovenskej republiky tak,aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkovvolieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej re-publiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov vo-lieb.




http://www.forma.sk

(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznese-ním prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmiepresiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia za-sadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, pod-predsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej repub-liky.

(4) Počas prerušenia zasadania predseda Národnejrady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu Národ-nej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termí-nom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskejrepubliky alebo najmenej pätina poslancov.

(5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky saskončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpus-tením.

Čl. 83

(1) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvo-láva jej predseda.

(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republikyzvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky ajvtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Vtakomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní.

(3) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky súverejné.

(4) Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípa-doch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa natom uznesie Národná rada Slovenskej republiky troj-pätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Čl. 84

(1) Národná rada Slovenskej republiky je schopnáuznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všet-kých jej poslancov.

(2) Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej re-publiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prí-tomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.

(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvoupodľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného pre-zidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) jepotrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých pos-lancov.

(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zá-kona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmlu-vou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovomhlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanievojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätino-vej väčšiny všetkých poslancov.

Čl. 85

Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republikyalebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky ale-bo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniťna jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu.

Čl. 86

Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republikypatrí najmä:a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných záko-

noch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do

štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štát-mi a o vypovedaní takejto zmluvy,

c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárod-

nými zmluvami o ľudských právach a základnýchslobodách, s medzinárodnými politickými zmluva-mi, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy,s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slo-venskej republike členstvo v medzinárodných orga-nizáciách, s medzinárodnými hospodárskymizmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnýmizmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zá-kon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorépriamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzickýchosôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovaťo tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7ods. 5,

e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgányštátnej správy,

f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskejrepubliky, kontrolovať činnosť vlády a rokovaťo dôvere vláde alebo jej členom,

g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plneniea schvaľovať štátny záverečný účet,

h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzi-národnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,

i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyš-šieho kontrolného úradu Slovenskej republikya troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

j) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská re-publiky napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkovz medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane protinapadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,

k) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimoúzemia Slovenskej republiky, ak nejde o prípaduvedený v čl. 119 písm. p),

l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničnýchozbrojených síl na území Slovenskej republiky.

Čl. 87

(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej radySlovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej re-publiky.

(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákons pripomienkami, Národná rada Slovenskej republikyzákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schváleniamusí byť taký zákon vyhlásený.

(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky,predseda Národnej rady Slovenskej republiky a pred-seda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slo-venskej republiky po opätovnom prerokovaní schválizákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskejrepubliky a prezident Slovenskej republiky zákon ne-




http://www.forma.sk

podpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidentaSlovenskej republiky.

(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrob-nosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúva právne záväzných aktov medzinárodnej organizáciepodľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.

Čl. 88

(1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskejrepubliky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slo-venskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pä-tina jej poslancov.

(2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republi-ky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnejväčšiny všetkých poslancov.

Čl. 89

(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republikyvolí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slo-venskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasovvšetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Ná-rodnej rade Slovenskej republiky.

(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republikya) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky,b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky,d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej re-

publiky, voľbu prezidenta Slovenskej republikya voľby do orgánov územnej samosprávy,

e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidentaSlovenskej republiky,

f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

(3) Predseda Národnej rady Slovenskej republikyostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia,kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí no-vého predsedu.

Čl. 90

(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za-stupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volía odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpo-lovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Pod-predseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpo-vedný Národnej rade Slovenskej republiky.

(2) Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredseduNárodnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 91

Činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadia organizuje predseda a podpredsedovia.

Čl. 92

(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďujez poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné or-gány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.

(2) Rokovanie Národnej rady Slovenskej republikya jej výborov ustanoví zákon.

Druhý oddiel

Referendum

Čl. 93

(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe doštátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z toh-to zväzku.

(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôleži-tých otázkach verejného záujmu.

(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné prá-va a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Čl. 94

Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právovoliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právosa zúčastniť na referende.

Čl. 95

(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej re-publiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 obča-nov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Sloven-skej republiky, a to do 30 dní od prijatia petícieobčanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej re-publiky.

(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlá-sením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej re-publiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda,ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebouznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľaodseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným záko-nom. Ak prezident Slovenskej republiky podá naÚstavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnu-tie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na zá-klade petície občanov alebo uznesenia Národnej radySlovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebos ústavným zákonom, od podania návrhu prezidentaSlovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnostirozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky le-hota podľa odseku 1 neplynie.

Čl. 96

(1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slo-venskej republiky o vyhlásení referenda môžu podávaťposlanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vlá-da Slovenskej republiky.

(2) Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhláse-nia prezidentom Slovenskej republiky.

Čl. 97

(1) Referendum sa nemôže konať v období kratšomako 90 dní pred voľbami do Národnej rady Slovenskejrepubliky.

(2) Referendum sa môže konať v deň volieb do Národ-nej rady Slovenskej republiky.




http://www.forma.sk

Čl. 98

(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zú-častnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličova ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinouúčastníkov referenda.

(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná radaSlovenskej republiky rovnako ako zákon.

Čl. 99

(1) Výsledok referenda môže Národná rada Sloven-skej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zá-konom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.

(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať naj-skôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.

Čl. 100

Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon.

Š I E S T A H L AVA

VÝKONNÁ MOC

Prvý oddiel

Prezident Slovenskej republiky

Čl. 101

(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezi-dent reprezentuje Slovenskú republiku navonok i do-vnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadnychod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úradpodľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazanýpríkazmi.

(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republikyv priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právovoliť do Národnej rady Slovenskej republiky.

(3) Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ale-bo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej radySlovenskej republiky, a to na základe petície podpísa-nej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odo-vzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republi-ky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

(4) Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získanadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnenýchvoličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnúväčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolovolieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kan-didáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. Vdruhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandi-dát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčast-nených voličov.

(5) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v pr-vom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byťvoliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb aleboak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhéhokola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získalďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo

volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa ne-uskutoční a predseda Národnej rady Slovenskejrepubliky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, abysa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.

(6) Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jedenkandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; zaprezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinuplatných hlasov zúčastnených voličov.

(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidentazložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slo-venskej republiky do rúk predsedu Ústavného súduSlovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa máskončiť volebné obdobie predchádzajúceho preziden-ta.

(8) Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončenépredčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujímasa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň podni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb.

(9) O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidentarozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.

(10) Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zá-kon.

Čl. 102

(1) Prezidenta) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojedná-

va a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávaniemedzinárodných zmlúv môže preniesť na vláduSlovenskej republiky alebo so súhlasom vlády najej jednotlivých členov,

b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republikynávrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzi-národnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Ná-rodnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebos ústavným zákonom,

c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatic-kých misií,

d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slo-venskej republiky,

e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republi-ky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehotešiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskejrepubliky neschválila jej programové vyhlásenie,ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuznies-la do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona,s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslo-venie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republi-ky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášaťsa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bolav tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, aleboak zasadanie Národnej rady Slovenskej republikybolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava.Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šies-tich mesiacov svojho volebného obdobia, počas voj-ny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Pre-zident rozpustí Národnú radu Slovenskej republikyv prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezi-denta nebol prezident odvolaný,

f) podpisuje zákony,g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov




http://www.forma.sk

vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadenímministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedua ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uve-dených v čl. 115 a 116,

h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgá-nov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funk-cionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vyme-núva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúvavysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšujegenerálov,

i) udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní inýorgán,

j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trest-nom konaní a zahládza odsúdenie formou individu-álnej milosti alebo amnestie,

k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská re-publika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkovz medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane protinapadnutiu, a uzatvára mier,

m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiťmobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stavalebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,

n) vyhlasuje referendum,o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zá-

kon s pripomienkami do 15 dní od doručeniaschváleného zákona,

p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správyo stave Slovenskej republiky a o závažných politic-kých otázkach,

r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republi-ky a od jej členov informácie potrebné na plneniesvojich úloh,

s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slo-venskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústav-ného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sud-cov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľubgenerálneho prokurátora,

t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpred-sedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, gene-rálneho prokurátora a troch členov Súdnej radySlovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.

(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie am-nestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíšepredseda vlády Slovenskej republiky alebo ním povere-ný minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezi-denta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.

(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojno-vého stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenianúdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v časevojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanovíústavný zákon.

(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí pre-zidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon.

Čl. 103

(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slo-venskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a v deň voľbydosiahol vek 40 rokov.

(2) Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta naj-viac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

(3) Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnejrady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo voliebuskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkč-ného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad pre-zidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia,predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásivoľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolovolieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlá-senia voľby prezidenta.

(4) Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnejrady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej re-publiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených sílalebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Naj-vyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ododňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiufunkciu.

(5) Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu,povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byťčlenom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva pod-nikateľskú činnosť.

(6) Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcievzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí dňom doručeniapísomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedoviÚstavného súdu Slovenskej republiky.

(7) Predseda Ústavného súdu Slovenskej republikypísomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta predse-dovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 104

(1) Prezident skladá pred Národnou radou Sloven-skej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slo-venskej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Sloven-skej republike. Budem dbať o blaho slovenského náro-da, národnostných menšín a etnických skupín žijúcichv Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vyko-návať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústa-vu a ostatné zákony.“

(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má zanásledok neplatnosť voľby prezidenta.

Čl. 105

(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkciaprezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident,alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložilsľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykoná-vať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľačl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vlá-du Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriťsvojho predsedu vykonávaním niektorých právomocíprezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom časehlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidentapodľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechá-




http://www.forma.sk

dzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Sloven-skej republiky.

(2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciudlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej re-publiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila.Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie do-terajšieho prezidenta.

Čl. 106

(1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skonče-ním volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudovéhlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predsedaNárodnej rady Slovenskej republiky na základe uzne-senia Národnej rady Slovenskej republiky prijatéhonajmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní odprijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vyko-nalo do 60 dní od jeho vyhlásenia.

(2) Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudo-vom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všet-kých oprávnených voličov.

(3) Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvola-ný, rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej re-publiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudovéhohlasovania. V takom prípade začína prezidentovi ply-núť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slo-venskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slo-venskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia.

(4) Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zá-kon.

Čl. 107

Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenieústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na pre-zidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republikytrojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republikyna Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej roz-hodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcieprezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Druhý oddiel

Vláda Slovenskej republiky

Čl. 108

Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánomvýkonnej moci.

Čl. 109

(1) Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a mi-nistrov.

(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výko-nom poslaneckého mandátu, s výkonom funkciev inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnanec-kým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdob-ným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnos-

ťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáneprávnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú čin-nosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou čin-nosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej,pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

Čl. 110

(1) Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezidentSlovenskej republiky.

(2) Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každýobčan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Ná-rodnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 111

Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej re-publiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a pove-rí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vládya ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľnýza poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 112

Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Sloven-skej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Sloven-skej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujmeobčanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákonya pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

Čl. 113

Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovanípredstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky,predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dô-very.

Čl. 114

(1) Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Ná-rodnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slo-venskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôve-ru.

(2) Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú raduSlovenskej republiky o vyslovenie dôvery.

(3) Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona ale-bo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.

Čl. 115

(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vyslovívláde nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslove-nie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvo-lá.

(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demi-siu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vy-menovania novej vlády.




http://www.forma.sk

Čl. 116

(1) Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovednýNárodnej rade Slovenskej republiky.

(2) Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slo-venskej republiky.

(3) Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviťnedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípa-de prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.

(4) Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezi-dentovi Slovenskej republiky aj predseda vlády.

(5) Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podácelá vláda.

(6) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví ne-dôveru predsedovi vlády, prezident Slovenskej republi-ky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za násle-dok odstúpenie vlády.

(7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky demi-siu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlá-dy bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktoréhodemisiu prijal.

Čl. 117

Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzinovozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vlá-da však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novejvlády.

Čl. 118

(1) Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nad-polovičná väčšina jej členov.

(2) Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlasnadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády.

Čl. 119

Vláda rozhoduje v zborea) o návrhoch zákonov,b) o nariadeniach vlády,c) o programe vlády a o jeho plnení,d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospo-

dárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky,e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho závereč-

ného účtu,f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky,

ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezidentSlovenskej republiky,

g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárod-ných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jed-notlivých členov,

h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej repub-liky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárod-nej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnejrady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavnýmzákonom,

i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej po-litiky,

j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažnéhoopatrenia na verejnú diskusiu,

k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,

m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funk-cionárov v prípadoch ustanovených zákonoma troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhuna nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhuna vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ichskončenie, o vyhlásení a skončení núdzového sta-vu,

o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskejrepubliky na účel humanitárnej pomoci, vojen-ských cvičení alebo mierových pozorovateľskýchmisií, o súhlase s prítomnosťou zahraničnýchozbrojených síl na území Slovenskej republiky naúčel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení ale-bo mierových pozorovateľských misií, o súhlases prechodom zahraničných ozbrojených síl cez úze-mie Slovenskej republiky,

p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskejrepubliky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárod-ných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu,a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vládabezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej re-publiky,

r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Čl. 120

(1) Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vlá-da vydávať nariadenia.

(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydá-vať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohodyo pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločen-stvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slo-venskou republikou na strane druhej a na vykonaniemedzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.

(3) Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.

(4) Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, kto-rý ustanoví zákon.

Čl. 121

Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach prie-stupkov. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl. 122

Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgányštátnej správy sa zriaďujú zákonom.

Čl. 123

Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základezákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne zá-väzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zá-konom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy savyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.




http://www.forma.sk

S I E D M A H L AVA

SÚDNA MOC

Prvý oddiel

Ústavný súd Slovenskej republiky

Čl. 124

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súd-nym orgánom ochrany ústavnosti.

Čl. 125

(1) Ústavný súd rozhoduje o súladea) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzi-

národnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlasNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ra-tifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zá-konom,

b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnychpredpisov ministerstiev a ostatných ústredných or-gánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákon-mi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovi-la súhlas Národná rada Slovenskej republikya ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobomustanoveným zákonom, a so zákonmi,

c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústa-vou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnýmizmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná radaSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vy-hlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zá-konmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,

d) všeobecne záväzných právnych predpisov miest-nych orgánov štátnej správy a všeobecne záväz-ných nariadení orgánov územnej samosprávy pod-ľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi,s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôso-bom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s naria-deniami vlády a so všeobecne záväznými právnymipredpismi ministerstiev a ostatných ústrednýchorgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje inýsúd.

(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľaodseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutýchprávnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ichustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziťzákladné práva a slobody, ak hrozí značná hospodár-ska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, žemedzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 jenesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípad-ne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktorétieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich me-siacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súduuviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmia s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobomustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedenév odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ideo predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariade-niami vlády a so všeobecne záväznými právnymi pred-pismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánovštátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich čas-

ti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich me-siacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu záko-na alebo návrhu iného všeobecne záväzného právnehopredpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorábola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ale-bo s ústavným zákonom.

(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti na-padnutých právnych predpisov, ich častí, prípadneniektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhod-nutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutieo pozastavení účinnosti napadnutého právneho pred-pisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pomi-nuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odse-kov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným navyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústav-ného súdu je všeobecne záväzné.

Čl. 125a

(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných me-dzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Ná-rodnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebos ústavným zákonom.

(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podaťústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebovláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnúzmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-liky.

(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojímrozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie jev súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takúmedzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.

Čl. 125b

(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referen-da, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov ale-bo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pod-ľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavnýmzákonom.

(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podaťústavnému súdu prezident Slovenskej republiky predvyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmetreferenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície ob-čanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej re-publiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebos ústavným zákonom.

(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svo-jím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktorésa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uzne-senia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným záko-nom, referendum nemožno vyhlásiť.

Čl. 126

(1) Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory me-




http://www.forma.sk

dzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neus-tanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán.

(2) Ústavný súd rozhoduje v sporných prípadocho tom, či je daná kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kon-trolného úradu Slovenskej republiky.

Čl. 127

(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudskýchpráv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárod-nej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovalaa bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhod-nutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatre-ním alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slo-body podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slo-bôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súdmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vecvrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušo-vaní základných práv a slobôd alebo ľudských práva základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo akje to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva aleboslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa od-seku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťuči-nenie.

(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slo-body podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie jerozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Čl. 127a

(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánovúzemnej samosprávy proti neústavnému alebo nezá-konnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému ale-bo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy,ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.

(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územ-nej samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné ale-bo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo ne-zákonný zásah do veci územnej samosprávy, akýústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým roz-hodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo.Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo akporušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je roz-hodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a pri-káže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred poruše-ním.

Čl. 128

Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavnéhozákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súduo výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje

spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Vý-klad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.

Čl. 129

(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhod-nutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Ná-rodnej rady Slovenskej republiky.

(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Ná-rodnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánovúzemnej samosprávy a volieb do Európskeho parla-mentu.

(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti vý-sledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudo-vého hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej re-publiky.

(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutieo rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej stra-ny alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zá-konmi a s inými zákonmi.

(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej radySlovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej re-publiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebovlastizrady.

(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vy-hlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavua na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutiaboli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným záko-nom.

(7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádza-júcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnejmoci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých satýkajú. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bezzbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrob-nosti ustanoví zákon.

Čl. 130

(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrha) najmenej pätina poslancov Národnej rady Sloven-

skej republiky,b) prezident Slovenskej republiky,c) vláda Slovenskej republiky,d) súd,e) generálny prokurátor,f) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych

predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplat-ňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobodyalebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúcez medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republi-ka ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prí-pade ustanovenom v čl. 126 ods. 2,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadochustanovených v čl. 127 a 127a,

i) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvy-ššieho kontrolného úradu Slovenskej republikyv prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.




http://www.forma.sk

(2) Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na za-čatie konania podľa čl. 129.

Čl. 131

(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvede-ných v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b),čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjed-nocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojichvnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavnéhosúdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovič-nou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina ne-dosiahne, návrh sa zamietne.

(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súdv trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovič-nou väčšinou svojich členov.

Čl. 132

zrušený

Čl. 133

Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podaťopravný prostriedok.

Čl. 134

(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.

(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Ná-rodnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokovprezident Slovenskej republiky. Národná rada Sloven-skej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátovna sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republikyvymenovať.

(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovanýobčan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Ná-rodnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 ro-kov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najme-nej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istáosoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcuústavného súdu.

(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidentaSlovenskej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrá-niť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a právobčana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať saústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmlu-vami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vy-hlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodo-vať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávislea nestranne.“

(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujímasvojej funkcie.

Čl. 135

Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého za-stupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vyme-núva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskejrepubliky.

Čl. 136

(1) Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnakoako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

(2) Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavnéhosúdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva ústavný súd.

(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie ale-bo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie vočipredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republikya generálnemu prokurátorovi.

(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhaniealebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcuústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generál-neho prokurátora vylúčené.

Čl. 137

(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členompolitickej strany alebo politického hnutia, je povinnývzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.

(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciuako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľnýs funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnoza-mestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom,s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskoučinnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnomorgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľ-skú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobko-vou činnosťou okrem správy vlastného majetku a ve-deckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckejčinnosti.

(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zanikájeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskejrepubliky.

Čl. 138

(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcievzdať písomným oznámením predsedovi ústavnéhosúdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutímkalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné ozná-menie o vzdaní sa funkcie doručené.

(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavnéhosúdu odvoláa) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsud-

ku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplat-ne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jehoprípade o podmienečnom odložení výkonu trestuodňatia slobody,

b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavnéhosúdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funk-cie sudcu ústavného súdu,

c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňujena konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok ale-bo

d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slo-venskej republiky.




http://www.forma.sk

Čl. 139

Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sud-cu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slo-venskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funk-čné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnouradou Slovenskej republiky.

Čl. 140

Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôso-be konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustano-ví zákon.

Druhý oddiel

Súdy Slovenskej republiky

Čl. 141

(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo ne-závislé a nestranné súdy.

(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch od-delene od iných štátnych orgánov.

Čl. 141a

Súdna rada Slovenskej republiky

(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky jepredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jejďalšími členmi súa) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia

Slovenskej republiky,b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná

rada Slovenskej republiky,c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezi-

dent Slovenskej republiky,d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda

Slovenskej republiky.

(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľaodseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá jebezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelaniea najmenej 15 rokov odbornej praxe.

(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskejrepubliky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť ale-bo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republi-ky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republikypatría) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návr-

hy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy naodvolanie sudcov,

b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návr-

hy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súduSlovenskej republiky a podpredsedu Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvola-nie,

d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kan-didátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Sloven-skú republiku v medzinárodných súdnych orgá-noch,

e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátova voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych sená-tov,

f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskejrepubliky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpoč-tu,

g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.

(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej re-publiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všet-kých jej členov.

(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súd-nej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o orga-nizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k or-gánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.

Čl. 142

(1) Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnop-rávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť roz-hodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhod-nutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnejmoci, ak tak ustanoví zákon.

(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustano-ví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví,kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísedia-ci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môžerozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sud-com je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozho-duje vždy sudca.

(3) Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej repub-liky a vždy verejne.

Čl. 143

(1) Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej re-publiky a ostatné súdy.

(2) Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsob-nosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadenía správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samo-správy.

Čl. 144

(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislía pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným záko-nom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5a zákonom.

(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväznýprávny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustano-venie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústa-ve, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľačl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrhna začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právnynázor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je presúd záväzný.

Čl. 145

(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Sloven-




http://www.forma.sk

skej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej repub-liky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.

(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskejrepubliky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Sloven-skej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškol-ské právnické vzdelanie. Ďalšie predpoklady na vyme-novanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsahimunity sudcov ustanoví zákon.

(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republikya podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republikyvymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republikyzo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre-zident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osobamôže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súduSlovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššie-ho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebenasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčnéhoobdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolaťpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebopodpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republikyz dôvodov ustanovených v čl. 147.

(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej re-publiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budemspravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárod-nými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovalaa boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľasvojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestran-ne.“

(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.

Čl. 145a

(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej stranyalebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstvav nich ešte pred zložením sľubu.

(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Vý-kon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom or-gáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pome-rom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovnýmvzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvomv riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej oso-by, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inouhospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okremsprávy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, lite-rárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnejrade Slovenskej republiky.

Čl. 146

Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným ozná-mením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funk-cia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárnehomesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní safunkcie doručené.

Čl. 147

(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnejrady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe

právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselnýtrestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený zatrestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmie-nečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na zá-klade rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, kto-rý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo akzanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskejrepubliky.

(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnejrady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najme-

nej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcov-ské povinnosti,

b) ak dosiahol vek 65 rokov.

Čl. 148

(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhla-som alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho se-nátu.

(2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkciea podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkciesudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zá-kon.

(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustano-ví zákon.

Ô S M A H L AVA

PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKYA VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV

Prvý oddiel

Prokuratúra Slovenskej republiky

Čl. 149

Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zá-konom chránené záujmy fyzických osôb a právnickýchosôb a štátu.

Čl. 150

Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktoré-ho vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republi-ky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 151

Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právacha povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratú-ry ustanoví zákon.

Druhý oddiel

Verejný ochranca práv

Čl. 151a

(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Sloven-skej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanove-ným zákonom chráni základné práva a slobody fyzic-kých osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmiverejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je




http://www.forma.sk

ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpores právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prí-padoch sa verejný ochranca práv môže podieľať nauplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánochverejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právoalebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všet-ky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochran-covi práv potrebnú súčinnosť.

(2) Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnémusúdu Slovenskej republiky návrh na začatie konaniapodľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis po-rušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickejosobe alebo právnickej osobe.

(3) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slo-venskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidá-tov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národ-nej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancupráv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorýje voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej re-publiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejnýochranca práv nemôže byť členom politickej strany anipolitického hnutia.

(4) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňomnadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bolverejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestnýčin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd ne-rozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení vý-konu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.

(5) Národná rada Slovenskej republiky môže verejné-ho ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlho-dobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľujeriadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funk-cie.

(6) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejnéhoochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach vý-konu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o pred-kladaní návrhov na začatie konania pred Ústavným sú-dom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. f)a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnickýchosôb ustanoví zákon.

D E V I A T A H L AVA

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Čl. 152

(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne zá-väzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republi-ke v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zru-šovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky.

(2) Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväznýchprávnych predpisov vydaných v Českej a SlovenskejFederatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom pouverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskejrepubliky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným navyhlasovanie zákonov.

(3) O neplatnosti právnych predpisov rozhodujeÚstavný súd Slovenskej republiky podľa návrhu osôbuvedených v čl. 130.

(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, záko-

nov a ostatných všeobecne záväzných právnych pred-pisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Čl. 153

Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povin-nosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slo-venská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahuustanovenom ústavným zákonom Českej a SlovenskejFederatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutommedzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

Čl. 154

(1) Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskejfederácii v znení neskorších predpisov vykonáva svojupôsobnosť ako Národná rada Slovenskej republikypodľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej rady Slo-venskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Sloven-skej národnej rady.

(2) Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľačl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 143/1968Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskoršíchpredpisov sa považuje za vládu vymenovanú podľa tej-to ústavy.

(3) Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republikya generálny prokurátor Slovenskej republiky ustano-vení do funkcie podľa doterajších právnych predpisovzostávajú vo funkciách až do ustanovenia do funkciípodľa tejto ústavy.

(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovenído funkcie podľa doterajších právnych predpisov sapovažujú za ustanovených do funkcie bez časového ob-medzenia podľa tejto ústavy.

Čl. 154a

Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohtoústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slo-venskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnos-ti zákona vydaného podľa čl. 101 ods. 10.

Čl. 154b

(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnu-tím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje pouplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskejrepubliky na návrh Súdnej rady Slovenskej republikyza sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deňvymenovania nedosiahol vek 30 rokov.

(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bezčasového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymeno-vaných podľa tohto ústavného zákona.

(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných prednadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona saustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a odsek 3 druhejvety nevzťahuje.

Čl. 154c

(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a zá-




http://www.forma.sk

kladných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifi-kovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným záko-nom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavnéhozákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majúprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsahústavných práv a slobôd.

(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská re-publika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom usta-noveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti toh-to ústavného zákona, sú súčasťou jej právnehoporiadku, ak tak ustanovuje zákon.

Čl. 155

Zrušujú sa:1. ústavný zákon Slovenskej národnej rady

č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnejvlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskejrepubliky,

2. ústavný zákon Slovenskej národnej radyč. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej ná-rodnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej

národnej rady, členov vlády Slovenskej republikya poslancov národných výborov a o volebnom obdo-bí Slovenskej národnej rady,

3. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7//1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Čl. 156

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nado-budla účinnosť 1. októbra 1992 okrem čl. 3 ods. 2,čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občanainému štátu, čl. 53, čl. 84 ods. 3, ak ide o vypovedanievojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g),ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rek-torov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písme-ná j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústav-ných zákonov, zákonov a ostatných všeobecnezáväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Čes-kej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nado-budli účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústav-ných pomerov Českej a Slovenskej FederatívnejRepubliky v súlade s touto ústavou.*)


*) Ústavný zákon č. 244/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 5. augusta 1998.Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 27. januára 1999.Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nado-budli účinnosť 1. januára 2002.Ústavný zákon č. 140/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 18. marca 2004.Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna 2004 okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.Ústavný zákon č. 92/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2006.Ústavný zákon č. 210/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2006.



http://www.forma.sk

Documents

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zbierka zákonov č. 460/1992files.ockovanie.webnode.sk/200000468-b709db803b/... · znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Čl. 9 (1)