Upload
vantram
View
255
Download
19
Embed Size (px)
Citation preview
Metodicko – pedagogické centrum
Národný projekt
INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI
ŠKOLSKEJ SÚSTAVY
Mária Kopečková
SPOLUPRÁCA MATERSKEJ ŠKOLY A RODINY
2015
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11,
850 01 Bratislava
Autor UZ:
Mária Kopečková
Kontakt na autora UZ: MŠ Sačurov, Dargovská 324, 094 13 Sačurov
Názov:
Spolupráca materskej školy a rodiny
Rok vytvorenia: 2015
Oponentský posudok vypracoval:
PaedDr. Milena Lipnická, PhD.
ISBN 978-80-565-1087-2
Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania
na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov
Európskej únie.
Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.
OBSAH
ÚVOD....................................................................................................................................4
1 FORMY SPOLUPRÁCE ŠKOLY A RODINY..............................................................5
1. 1 PRAKTICKÉ PRÍKLADY SPOLUPRÁCE MATERSKEJ ŠKOLY A RODINY........5
1. 2 NÁMETY NA POPOLUDŇAJŠIE AKTIVITY RODIČOV A DETÍ V MATERSKEJ
ŠKOLE...................................................................................................................................8
2 CELOROČNÝ PLÁN SPOLUPRÁCE MATERSKEJ ŠKOLY S RODINAMI
DETÍ Z MARGINALIZOVANEJ RÓMSKEJ
KOMUNITY.......................................................................................................................11
2. 1 PRÍKLADY PROJEKTOV REALIZOVANÝCH V SPOLUPRÁCI S RODIČMI NA
NAŠEJ ŠKOLE....................................................................................................................13
ZÁVER.................................................................................................................................27
POUŽITÉ BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE...........................................................................28
4
ÚVOD
Pedagogickí zamestnanci materských škôl sa už dlhé roky zaoberajú v súvislosti
s rómskymi rodinami dvomi základnými problémami : nepravidelnou dochádzkou detí do
materskej školy a negatívnym postojom rodičov detí z MRK k predškolskej výchove
rodičove.
Spolupráca rodiny a školy je určená hlavným spoločným záujmom – výchovou
a vzdelávaním dieťaťa. Spolupráca s rodičmi prispieva k upevňovaniu partnerstva medzi
rodinou a školou, rodičom umožňuje spoznať, že škola je spoľahlivá, prispieva
k zvyšovaniu komunikácie, ponúka príležitosť na jednotné pôsobenie rodiny a školy,
pomáha škole získať informácie o plánovaní spoločných aktivít a zlepšuje školskú
úspešnosť detí. Učitelia rómskych detí by si mali uvedomiť, že sociálne prostredie,
v ktorom vyrastá rómske dieťa, je odlišné od prostredia, v ktorom vyrastá nerómska
populácia detí. Poznanie rodinnej výchovy v rómskych rodinách , mimoškolského života
rómskych detí a osobnosti rómskeho dieťaťa je predpokladom výberu vhodného obsahu
a vhodných metód práce s rómskymi deťmi v materských školách, s cieľom využiť učebný
potenciál každého dieťaťa.
Deti od útleho veku sú doma vedené k tomu, aby sa nebáli vysloviť svoje myšlienky
a nemusia čakať na udelenie slova ( v škole sa tento jav často chápe ako nevychovanosť) –
sú vedené k samostatnosti a rodičia s nimi veľmi zavčasu jednajú ako s dospelými.
Podieľajú sa na riešení rodinných problémov, čím sa rozvíja sociálne vnímanie a často
správanie sa detí, na druhej strane deti nie sú napr. vedené k sebaobsluhe – často to za nich
vykonáva starší súrodenec alebo matka, nie sú vedené k pestovaniu vôle. Výchova
v rómskej rodine sa vyznačuje značnou emocionalitou a súčasne neschopnosťou učiť deti
čokoľvek iné, čo nie je na prežitie nevyhnutné ( Balabánová, 1995).
Ak chceme mať pozitívne výsledky v spolupráci školy a rodiny, je dôležité, aby každý
člen tímu - riaditeľka, učiteľka, asistentka učiteľa, rodič a dieťa ,boli aktívne účastní na
procese.
5
1 FORMY SPOLUPRÁCE ŠKOLY A RODINY
V materskej škole sú využívané formy v rôznej frekvencii, v závislosti od zloženia rodičov,
schopnosti vedenia, učiteliek , asistentov učiteľa, prostredia, v ktorom sa materská škola
nachádza.
Členenie foriem môže byť na základe formálnosti na formálne a neformálne.
V inom rozdelení na skupinové a individuálne, formy osobného a písomného kontaktu,
tradičné a netradičné.
Partnerské vzťahy možno realizovať podľa T. Bulla (1989) v týchto krokoch:
1.informovanie
2.vysvetľovanie,
3. pozorovanie
4. participácia,
5. rozhodovanie.
1. 1 PRAKTICKÉ PRÍKLADY SPOLUPRÁCE MATERSKEJ ŠKOLY A RODINY
Osobná návšteva rodičov - rodičia navštevujú materskú školu pri podávaní žiadosti
o prijatie dieťaťa do školy, kedy osobne navštívia materskú školu, a radi sa oboznámia
s fungovaním materskej školy. Týmto stretnutím môže vznikať dlhodobý vzťah založený
na dôvere a porozumení. Predchádza tomu návšteva asistenta učiteľa a komunitných
pracovníkov v rodinách.
Slávnostný zápis - pokiaľ sú deti do materskej školy prijaté je možné pre rodičov a detí
usporiadať slávnostný zápis nových detí, kedy sa osobne rodičia stretnú s pedagógmi
a môžu sa informovať o materskú školu. Pedagógovia zároveň nadväzujú prvotnú
komunikáciu s budúcimi deťmi a ich rodičmi.
Predadaptačné stretnutia – materská škola môže ponúknuť rodičom a ich deťom v rámci
adaptácie aj stretnutia ešte pred nástupom dieťaťa do materskej školy, pri ktorých taktiež
vznikajú základy budúcej spolupráce.
Adaptačné obdobie- po samotnom nástupe dieťaťa do materskej školy je mimoriadne
potrebné vypracovať pre dieťa vyhovujúci plán adaptácie, a to v úzkej spolupráci s rodičmi.
V tejto fáze učitelia a asistenti veľmi úzko spolupracujú s rodinou, snažia sa o plynulý
prechod dieťaťa z rodinného prostredia do materskej školy. Tu je spolupráca
6
a komunikácia mimoriadne dôležitá. Podľa zvykov a potrieb materskej školy je niekedy
v tejto fáze vhodná prítomnosť rodiča priamo v materskej škole spolu s učiteľkou
a asistentkou.
Každodenné stretnutia – pokiaľ dieťa úspešne prešlo adaptačným procesom, účasť
rodičov v materskej škole sa zužuje na ranné a popoludňajšie odovzdávanie a preberanie
detí., kedy je mimoriadne dôležitá aspoň krátka komunikácia medzi rodičom a učiteľkou.
Vzhľadom na to , že učiteľka preberá dieťa ,a tým aj zodpovednosť za neho , je
nevyhnutné, aby rodič odovzdal dieťa učiteľke. Často je pravda taká, že dieťa privedú
starší súrodenci , ktorí idú do školy. Stretnutie s rodičmi ostáva na popoludnie pri
odovzdávaní dieťaťa. Je vhodné krátkou formou informovať rodiča o prežívaní dieťaťa
počas dňa v materskej škole .
Konzultácie – niekedy množstvo detí neumožňuje ani len krátku komunikáciu. Vtedy je
vhodné dohodnúť si s rodičom konzultáciu. Je to najmä vtedy, ak je potrebné predchádzať ,
prípadne riešiť vzniknuté problémy. Konzultáciu môže, samozrejme aj rodič, najmä pokiaľ
sa potrebuje poradiť o niektorých výchovných, prípadne rodičovských problémoch. Vtedy
je potrebné , aby učiteľka čo v najkratšom čase uskutočnila.
Zasadnutia rodičovského združenia- spolupráca funguje aj na formálnych zasadnutiach
rodičovského združenia a rady školy. Na rodičovskom združení sú prítomní všetci rodičia
a spoločne sa oboznámia s plánom práce školy a školským poriadkom a na základe toho
môžu hľadať spoločné formy a spôsoby spolupráce. Pokiaľ sú dostatočne informovaní
o dianí v materskej škole, poznajú jej priority a zámery, je veľká pravdepodobnosť, že na
takomto veľkom fóre sa nájdu jednotlivci, ktorí dokážu škole pomôcť, a tým získajú
uznanie a obdiv školy, ako aj ostatných rodičov. Často sa práve na rodičovskom združení
dokáže vytvoriť akási skupina rodičov, ktorí následne motivujú ostatných do spoločných
aktivít.
Zasadanie rady školy – na zasadnutí rady školy bývajú prítomní iba niekoľkí zástupcovia
rodičov, avšak disponujú právomocami, ktoré im poskytuje členstvo v rade školy, a tí, ich
rozhodnutia aj v oblasti spolupráce získavajú mimoriadnu váhu. Okrem rodičov sú členmi
rady školy aj zástupcovia pedagogických a nepedagogických zamestnancov, zriaďovateľ
školy a poslanci obecného zastupiteľstva. Spolupráca na tejto úrovni často presahuje rámec
školy , dostáva sa do rokovania zastupiteľstva a môže pozitívne ovplyvniť chod materskej
školy.
7
Deň otvorených dverí – v rámci spolupráce materskej školy môžu organizovať napr. dni
otvorených dverí, kedy rodičia majú možnosť oboznámiť sa s celodenným fungovaním
o tom, ako dieťa prežíva jednotlivé dni v materskej škole.
Krúžky – materské školy môžu rodičom priblížiť dianie počas krúžkov stretnutím
s lektormi týchto krúžkov, následne aj priamou účasťou na samotnom krúžku.
Besiedky – tradičné sú školské besiedky pre rodičov pri oslavách významných sviatkov
ako sú Mikuláš, Vianoce, Deň matiek, úcta k starším a pod., kedy sa rodičia aj starí rodičia
zúčastnia na školskej besiedke, majú možnosť vidieť výsledky práce pedagógov, a aj
spoločnou komunikáciou rozvíjať spoluprácu.
Karnevaly – často sú spoločné akcie ako karnevaly, na ktoré je vhodné pozvať aj rodičov,
a tak ich zainteresovať na dianí v materskej škole. Na takéto aktivity často chýba veľký
priestor, preto pokiaľ je to možné, je vhodné prenajať veľký priestor, kde sa všetci zmestia
a umocní sa aj slávnostná atmosféra- napr. kultúrny dom, telocvičňu základnej školy a pod.
Oslavy – je vhodné zainteresovať rodičov aj do samotných príprav osláv napr. Deň otcov
a pod., kedy sami rodičia pripravia školskú slávnosť a pedagógovia iba pomáhajú pri jej
organizácii. Takto je možné zorganizovať pre deti rôzne súťaže, hry, programy a po.
Tvorivé dielne – pokiaľ je príležitosť a záujem rodičov, matiek, je vhodné usporiadať
tvorivé dielne či už pod vedením niektorej matky alebo asistentky učiteľa. Tvorivé dielne
môžu mať rôznu náplň ( napr. keramika, maľovanie na porcelán, vyhotovovanie ozdôb,
pečenie medovníčkov, zhotovovanie karnevalových masiek a pod.)
Výlety – Deti majú veľmi rady rôzne výlety, kde je veľký priestor na spoluprácu s rodinou.
Rodičia môžu pre deti priamou účasťou na výlete pripraviť mnoho aktivít, prípadne ich
oboznámiť s novými prírodnými priestormi, a tým spolupracovať so školou.
Spoločné stretnutia – pokiaľ je vhodná tematika, škola môže vo svojich priestoroch
zorganizovať spoločne stretnutie s rodičmi napr. pri uvedení nového projektu zameraného
na zdravú stravu pre školy spojenú s následnou ochutnávkou zdravej stravy pripravenej
školskou kuchyňou , environmentálneho projektu a pod.
Čítanie kníh – rodičia, prípadne starí rodičia môžu v prípade záujmu pripraviť pre deti
napr. čítanie detských kníh v materskej škole pred odpočinkom alebo priamo v knižnici
spolu s oboznámením sa s daným priestorom. Pokiaľ majú možnosť, detský príbeh môžu
napísať sami s tým , že jednotlivé postavy môžu mať charakteristické znaky ich detí.
Webová stránka – pokiaľ im to ich rodinná situácia dovolí touto cestou sa radi
oboznamujú podrobnejšie s dianím v materskej škole.
8
Výstavy – pokiaľ sa škola zúčastňuje na rôznych výstavách a prehliadkach, je vhodné pri
ich uskutočňovaní pozvať aj rodičov a deti, a tým prispieť k ich informovanosti. Niekedy
škola sama usporadúva výstavy a prehliadky pre širší okruh škôl, vtedy je tiež vhodné
pozvať rodičov.
Brigády – sú mimoriadne vhodným priestorom na neformálne stretnutie rodičov a učiteľov.
Zároveň majú konkrétny cieľ , na základe ktorého sú usporiadané a ktorý má škole pomôcť
– natieranie detských preliezok, jesenné hrabanie lístia, pomoc pri stavebných úpravách
apod.
Návšteva učiteľa, asistenta učiteľa v rodine – cieľom ktorých je oboznámiť sa
s prostredím dieťaťa v rodine, nadviazať kontakt, sprostredkovať im informácie
o edukačnom procese v materskej škole, pritiahnuť rodičov k spolupráci so školou a riešiť
neprítomnosť dieťaťa v materskej škole.
Informačné a vzdelávacie aktivity pre rodičov alebo osvetový program pre rodičov
detí z MRK – škola poskytuje rodičom informácie týkajúce sa tém , o ktoré prejavujú
záujem, napr. o vývine dieťaťa, o zdravej výžive, o ošetrovaní chorých detí a pod.
Kontaktovanie rodičov s inštitúciami v mieste bydliska – v niektorých prípadoch nie je
škola sama splniť potreby rodiny, ale môže im pomôcť skontaktovať sa s potrebnými
inštitúciami. Ide o záležitosti ekonomického charakteru, zdravotníckych služieb a po.
Miestnosť pre rodičov – ak má škola vhodný priestor, je možné pre rodičov vytvoriť
miestnosť, kde si okrem informácií a produktov detí môžu preštudovať odbornú literatúru,
prípadne si ju vypožičať. V tejto miestnosti pre rodičov prevádzať tvorivé
dielne ,tematické stretnutia na témy , ktoré si vyberú, aktivity v rámci projektov
a osvetového programu.
Miestnosť by mala byť vybavená stolmi, stoličkami, steny by mali byť vyzdobené
detskými prácami, fotografiami deti a ich rodičov, krabicami s hračkami a didaktickými
pomôckami, ktoré poskytnú zábavu deťom , detskými knihami a odbornou literatúrou pre
rodičov. Nemala by chýbať káva alebo iné jednoduché občerstvenie.
1. 2 NÁMETY NA POPOLUDŇAJŠIE AKTIVITY RODIČOV A DETÍ
V MATERSKEJ ŠKOLE
Zásady prípravy plánu práce s matkami
Východiskom plánu práce s matkami sú konkrétne potreby rodín a špecifické podmienky
materskej školy , komunity a obce. Vypracovanie plánu predchádza diskusia
9
pedagogického personálu s matkami o potrebách a záujmoch rómskych rodín. Plánované
aktivity musia rešpektovať kultúru a mentalitu matiek. Pri realizácii plánu je dôležitý
neustály kontakt s matkami .Plánované aktivity sa uskutočňujú aspoň raz mesačne. Pri
plánovaní a realizácii má asistent učiteľa kľúčové postavenie. Treba začať spolupracovať
hoci aj s malou skupinou aktívnych matiek či rodičov a ich prostredníctvom získavať aj
iných. Dobrými pomocníkmi sú deti, ktoré budú rodičom rozprávať, čo pekné zažili a kto
z komunity im čo zaujímavé povedal, či s nimi robil. Popoludňajšie aktivity sú
integrálnou súčasťou edukačného procesu. Ich tematické zameranie by malo
korešpondovať s výchovno-vzdelávacím pôsobením materskej školy a každodennými
činnosťami detí.
Návrhy popoludňajších aktivít
Hudobné činnosti:
- spoločné počúvanie vlastnej i cudzej hudobnej produkcie,
- spoločné spievanie rómskych i iných piesni,
- nácvik tancov, resp. tanečných prvkov,
- rytmické hry,
- dramatizácia piesní pomocou gestikulácie a mimiky,
- oboznamovanie sa s hudobnými nástrojmi a ich zvukmi a ako sa používajú,
- tradičné rómske hudobné nástroje a ich prezentácia.
Pracovné a výtvarné činnosti:
- výroba masiek a kostýmov,
- výroba jednoduchých učebných pomôcok,
- výroba jednoduchých hudobných nástrojoch,
- výroba rekvizít a scén na vystúpenia,
- výroba dekorácii materskej školy,
- výroba pozvánok a plagátov,
- výroba malých darčekov,
- výroba pozdravov,
- zhotovovanie hračiek z odpadového materiálu,
- spoločné činnosti v školskej záhrade, na školskom dvore,
- spoločná starostlivosť o areál školy,
- opravy hračiek,
- zhotovovanie šperkov z prírodnín.
10
Varenie:
- spoločná príprava občerstvenia,
- spoločná výroba medovníkov,
- spoločná výroba ovocných a zeleninových šalátov,
- spoločné príprava typických rómskych jedál,
- príprava pikniku.
Športové činnosti:
- spoločné športové súťaže rodičov a detí,
- športové popoludnia- hráme futbal, hráme tenis, pohybové hry nášho detstva.
Literárne a jazykové činnosti:
- spoločné prezeranie kníh, rozprávanie o nich,
- spoločné čítanie rozprávok,
- spoločné vymýšľanie príbehov,
- rozprávanie o rómskej histórii a tradičnom živote Rómov,
- rozprávanie zážitkov z detstva,
- spoločné vytváranie kníh – obrázkové kuchárske knihy, knihy o jednotlivých
rodinách.
Návštevy a výlety:
- zaujímavých miest v okolí – historické pamiatky, dôležité mesto, múzeum, jaskyňa,
- lesa, spojené s ochranou lesa a hľadaním samorastov,
- zoologickej záhrady, návšteva partnerskej školy.
11
2 CELOROČNÝ PLÁN SPOLUPRÁCE MATERSKEJ ŠKOLY S
RODINAMI DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH
KOMUNÍT
September
Spoločné stretnutie rodičov a priateľov školy – oboznámenie rodičov so školským
poriadkom, prevádzkovým poriadkom, ŠkVP - „ Spoznávame svet“, denným poriadkom
v MŠ, a plánom spolupráce materskej školy a rodiny.
Môj domov – výstavka rodinných fotografií a obrázkov obce a blízkeho okolia
Október
Školská šarkaniáda – výroba šarkanov a následné spoločné hry detí a rodičov hry na
školskom dvore.
Jesenná výzdoba triedy a miestnosti pre rodičov – deti, učiteľka a asistentka, rodičia.
Deň jablka – popoludňajšie aktivity na podporu vedomosti z oblasti zdravej výživy,
spojené s ochutnávkou ovocia a ovocných šalátov.
Zhotovovanie darčekov a pozdravov pre starých rodičov – rodičia s deťmi.
Jesenná slávnosť – slávnostná akadémia z príležitosti mesiaca úcty k starším.
November
Ja a moje telo – projekt zameraný na podporu zdravia a starostlivosti o telo, upevňovanie
kultúrno- hygienických návykov.
Beseda s detskou lekárkou – ako sa chrániť pred chorobami a dôležitosti očkovania deti.
Deň otvorených dverí – návšteva rodičov v materskej škole v dopoludňajších hodinách-
pozorovanie detí v edukačnej činnosti.
Kazko a Plombička – aktivita zameraná na starostlivosť o chrup - v spolupráci s dentálnou
sestrou a rodičmi.
December
Mikulášska besiedka – príchod Mikuláša do MŠ, kultúrny program a následné obdarovanie
detí Mikulášom.
Tvorivé dielne – príprava vianočnej výzdoby a príprava darčekov pre detí.
Nesiem Vám novinu – koledovanie rodičov a detí v obci.
Spoločná vianočná akadémia rodičov a detí pri vianočnom stromčeku.
Január
Spoločná sánkovačka , hry so snehom a stavanie snehuliakov.
12
Návšteva pracovníkov CPPP a diskusia s rodičmi na tému „Pripravenosť detí do ZŠ“.
Február
Slávnostný zápis do 1. ročníka - rodičia , deti a pedagogickí zamestnanci.
Triedne stretnutie rodičov a priateľov školy spojené s praktickou ukážkou edukačnej
aktivity detí.
Výroba karnevalových masiek pre detí – tvorivé dielne.
Karneval v kultúrnom dome za prítomnosti rodičov.
Marec
Zápis do materskej školy spojený s kultúrnym programom pre novoprijimajúce deti
a rodičov.
Projekt „ Ako sa rodí kniha“.
Z rozprávky do rozprávky – čítanie detských rozprávok rodičov pre deti.
Rozprávky v obrazoch – výtvarné aktivity rodičov a detí na tému „Moja obľúbená
rozprávka“.
Apríl
Sačurovská pätnástka – športový deň v obci – detí , rodičia a pedagogický zbor.
Dielo mojich rúk- tvorivé dielne, zhotovovanie hračiek z odpadového materiálu.
Deň Zeme – spoločná brigáda na školskom dvore zameraná na skrášľovanie prostredia
školy.
Popoluška triedi odpad – environmentálny projekt zameraný na ochranu prírody.
Máj
Májová veselica v škole – kultúrne popoludnie pre rodičov s deťmi a ostatnými
zamestnancami školy.
Prehliadka rómskych piesni – rodičia a detí.
Deň matiek – slávnostná akadémia na oslavu matiek.
Moja mama- výstavka výtvarných prác v kultúrnom dome.
Jún
Chceme dýchať čistý vzduch a piť čistú vodu – environmentálne aktivity v popoludňajších
hodinách.
Oslava MDD – spoločná diskotéka , športové hry, posedenie pri ohni, opekačka na
športovom ihrisku.
Spoločná výlet rodičov a detí.
Slávnostná rozlúčka budúcich prvákov so školou za účastí rodičov.
13
2. 1 PRÍKLADY PROJEKTOV REALIZOVANÝCH V SPOLUPRÁCI S RODIČMI
REALIZÁCIA PROJEKTU: JA A MOJE TELO - realizovaný v novembri
Pred začatím projektu je vhodné rodičov oboznámiť s realizáciou projektu, s jeho cieľmi,
dĺžkou, formou prostriedkami, metódami a pod., pretože rodičia budú s deťmi pracovať
spoločne na pracovných listoch, ktoré sú spracované k jednotlivým témam projektu.
Pre rodičov je na nástenke pripravený príbeh, ktorý spolu s deťmi ten v ten deň prežívame.,
aby sa vedeli zorientovať, o čom boli aktivity v daný deň v materskej škole a o čom sa
majú s deťmi rozprávať. Sú tam aj oznamy a odkazy pre rodičov, aby napr. deťom
zaisťovali prostredie plné lásky, citovej a sociálnej pohody, poskytovali im dostatok
bezpečia a uznania, podporovali ich a dávali im istotu, že sú celou rodinou láskyplne
a bezpodmienečne prijímané a že rodina v tomto postoji vždy zotrvá, aj napriek prípadným
problémom. Dôležitá je tu komunikácia asistentky učiteľa, ktorá ich pravidelne informuje
o aktivitách a nabáda k spolupráci. Spolupráca s rodičmi detí je tak nenásilná, aktívna
a efektívna. Rodičia potom v projekte spolupracujú bez obáv a prispejú k splneniu cieľ.
Projekt sa skladá z 5 tém:
1. „ Máme sa radi“
2. „ Viem, ako som sa narodil“
3. „ Poznám ľudské telo, viem všetko správne pomenovať“
4. „ Svoje telo udržiavam v čistote a zdraví“
5. „ Moje telo patrí len mne“
Ciele projektu:
- nadobudnúť poznatky o vzniku života a narodení dieťaťa,
- vedieť sa starať o svoje zdravie, vlastné telo a jeho čistotu,
- poznať a rozlíšiť nebezpečenstva, ktoré hrozia môjmu telu,
- vedieť sa chrániť pred poškodením zdravia, ochrana proti drogám,
- poznať a rozlíšiť triediť a vyberať si zdravé potraviny,
- uplatňovať a rešpektovať návyky kultúrneho správania a spoločenských pravidiel.
Téma : Máme sa radi
Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti: motivačné rozprávanie, hra „Pavučina“,
vytvorenie darčeka, skupinová práca, práca s pracovným listom, pohybové cvičenia,
kreslenie- zobrazenie, čo robí rodina, keď oslavuje, zobrazenie darčeka, ktorý som daroval
mojim najmilším, námetová hra na rodinu, spievanie piesni
14
Pomôcky: bábky, špagát, pastelky, fixky, pracovné listy, farebný papier, tanieriky, obrus,
guľôčky, nožnice, balóny.
Realizácia edukačných činností:
- hra: Koho mám najradšej- nakreslíme si, čo a koho máme najradšej, Maťko ( bábka) sa
potom rozpráva s deťmi, čo ony robia so svojimi rodičmi, ktoré chvíle sú najkrajšie,
rozprávajú čo doma robí mamka a ocko,
- hra: Kubo velí – Kubo im zadáva úlohy. Podstatou hry je formulácia: Kubo velí ( skákať,
tancovať, smiať sa a pod.),
- hra: Prestavovanie svojich rodičov – deti sedia v kruhu pri svojich rodičoch a
predstavujú svoju mamku aj ocka , prípadne svojich starých rodičov,
- hra: Ja a moji starí rodičia – deti napodobňujú činnosti svojich starých rodičov,
- hra: Pohľadám si kamaráta- deti majú zaviazané oči šatkou, dotkne sa niektorého
z detí a snaží sa zistiť , kto je to., hra sa môže obmeniť- spoznáva kamaráta na základe
počutého slova,
- hra: Prestrime si – spoločne prestierame stoly na spoločnú oslavu, učia sa pripraviť
slávnostný stôl, blahoželajú oslávencovi , podarujú mu darček, spoločne mu zaspievajú
pesničku podľa želania. Nasleduje práca v skupinách – nakreslenie rodiny, keď niečo
oslavujú. Deti vymaľujú pracovný list s témou rodiny spoločne s rodičmi.
Téma: „Viem ako som sa narodil“
Stratégie výchovno- vzdelávacej činnosti: motivačné rozprávanie, dramatické hry na
oteckov a mamičky, hra na ešte nenarodené bábätko, hra na obchod, s detskými vecami pre
bábätko, skupinová práca, práca s pracovným listom, kreslenie, spievanie piesni.
Pomôcky: bábiky, potreby pre bábätka –kolíska, postieľka, fľaša s cumlíkom, hračka pre
bábätko- hrkálky, gumené hračky, pastelky, fixky, Orffov nástroj.
Realizácie edukačných činností:
- hra: Svadba - je to dramatická hra za účasti všetkých detí, určíme nevestu a ženícha,
rodičov ,svedkovia, priatelia, fotografa, sobašiaceho ( starosta alebo otec duchovný)
pripravíme rekvizity – prstienky, stoly, hudbu . Hra prebieha podľa scenára svadby,
- hra: Máme doma bábätko – deti si vytvoria domov, v ktorom je detská postieľka
kočiarik a hrajú rolovú hru na domácnosť s malým bábätkom, hrajú sa na obchod s vecami
pre bábätko, obchod s hračkami pre bábätko, spievajú uspávanky a pod.,
- hra : Kolíska – do rozprestretej plachty( kolísky) si postupne všetky deti ľahnú a ostatné
detí s rodičmi ich kolíšu,
15
- kreslenie bábätka,
- vypracovanie pracovného listu v spolupráci rodičmi – vyznačiť potreby pre malé
bábätko
Téma: „Poznám ľudské telo, viem všetko správne pomenovať“
Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti: motivačné rozprávanie, práca s maketou
ľudského tela – chlapca a dievčaťa, práca s detskými encyklopédiami, skupinová práca,
kreslenie ľudského tela, hra na lepidlo, hra- hlava, ramena, kolena ,palce, básnička:
Rúčky“.
Pomôcky: encyklopédie, makety ľudských tiel, baliaci papier, fixky, pastelky, pracovné
listy.
Realizácia edukačných činností:
- hra s maketami ľudského tela – skladanie , pomenovanie, doplňanie správnej časti
ľudského tela,
- hra : Popletené ľudské telo – upevňovanie poznatkov o častiach ľudského tela,
orgánoch a ich funkcií,
- nácvik básničky : Rúčky,
- hra na lepidlo – deti sa prilepia k sebe časťami tela, ktoré určí uč.,
- hra: Môj kamarát - deti vytvoria dve skupiny vytvoria kruhy , jeden kruh je vo vnútri
druhého kruhu, pohybujú sa v kruhu , hrá hudba, keď prestane hrať hudba, deti z vonkaj
šieho kruhu sa pustia a dajú dole ruky, deti z vnútorného kruhu otvoria oči, pred nimi stoja
deti z vonkajšieho kruhu, jedno za druhým pohotovo vyslovujú meno svojho kamaráta,
- hra: Chýbajúci kamarát- deti musia uhádnuť, ktoré dieťa chýba,
- hra: Všetci sme rovnakí a predsa je každý iní – na podlahu uč. položí maketu
zemegule, vyberie niekoľko detí , ktoré si ľahnú na chrbát hlavou k makete a a svojimi
telami vytvoria akoby lúče , ostatné deti si ich prezerajú a rozprávajú , v čom sú odlišní a
v čom rovnakí. Obmenou môže byť – deti sa namaľujú farbami na tvár tak, aby boli deťmi
rôznych pletí. Skupinová práca – dieťa si ľahne na baliaci papier a mamka obkreslí dieťa a
potom spoločne dokreslia siluetu,
- kreslenie – kreslia svojho najlepšieho kamaráta,
- vypracovanie pracovného listu s danou tematikou- „Autoportrét“ spoločne s mamkou.
16
Téma: Svoje telo udržiavam v čistote
Stratégie výchovnovzdelávacej činnosti: Motivačné rozprávanie, hra na kúpanie bábätka,
hra na drogériu, skupinová práca, práca s pracovným listom, hra: „Uhádni, čo robím“,
práca s detskými encyklopédiami, nácvik básne“ Naša mama“, obrázky zdravých
a nezdravých potravín, vytvorenie koláže, vystrihovanie, hostinka z ovocia, divadielko
“Kuc, Kuc“, rozprávka“ Nová rozprávka o repe“.
Pomôcky: predmety dennej potreby, hygienické potreby, detská vanička, pastelky, fixky,
pracovný list, výkresy, nožnice, baliaci papier, lepidlo, časopisy, rekvizity k rozprávke „
Kuc, Kuc“- tri prasiatka, vlk.
Realizácia edukačných činností:
Motivačný príbeh „ Ako sa stanem silákom a naše večerné čľapotačky“.
- hra: Čo mi chutí – deti hľadajú v časopisoch obrázky jedál a potravín , ktoré majú
najradšej, vystrihujú , nalepujú na papierový tanier, rozprávame sa o zdravých
a nezdravých potravinách,
- hra: Ochutnávka – deti ochutnávajú určité potraviny, rozoznávajú chute ( slaná, sladká,
horká, kyslá), mliečne jedla, ovocie . Pomenúvajú a s uč. rozprávajú , ktoré sú zdravé
a ktoré nezdravé až škodlivé pre zdravie,
- hra: Jazýček, povedz mi , čo ochutnávaš – nakrájané ovocie a zelenia na miskách, deti
ochutnávajú produkty, upevňujú poznatky o chutiach, zdravých a nezdravých jedlách,
- hra na zafajčenú miestnosť – deti si predstavia ,ako je to keď dospelí fajčia – pália nás
oči, kašleme, dusíme sa, je nám zle. Čo nám ešte škodí – alkohol, veľa liekov, drogy, veľa
sladkostí a pod,
- zahranie divadielka „Kuc, Kuc“ – o troch prasiatkach a zlom vlkovi, ktorý veľmi rád
fajčil. Bol z toho chorý, že ani nemohol prasiatkam odfúknuť domček zo slamy. Keď sa
nadýchol, len zachrápal, rozkašľal sa a odpadol. Prasiatka sa veľmi potešili, že im vlk
neublížil, ale si aj uvedomili, že cigarety sú veľmi škodlivé a nebezpečné,
- rozhovor na tému „ Vieš povedať, kedy si bol špinavý, že ťa ani mama nepoznala“,
- sme športovci – zacvičíme si podľa Kubíka.
- hra na kúpanie bábätka – aké hygienické potreby sú potrebné na kúpanie ako sa to
prevádza,
- hra: Povedz mi čo vidíš – z vrecúška s hygienickými potrebami postupne vyberajú
predmety a opisujú ich,
17
- hra: Pomiešané obrázky – uč. zavesí na tabuľu obraz neupraveného dievčaťa. Deťom
rozdá malé obrázky, na ktorých sú znázornené predmety dennej potreby. Deti vyberajú
predmet, ktorý by malo dieťa použiť, aby vylepšilo svoj zovňajšok,
- hra „Čo s čím“- hádajú a opisujú predmety dennej potreby,
- hra „Kedy to robíš a čo to robíš“ – uč. predvádza hygienické úkony, deti odpovedajú
kedy to robia, čo to robia a napodobňujú,
- kreslenie – čo mám z jedál najradšej,
- vymaľovanie pracovného listu s danou tematikou „Umývame sa“ – deti
z nakreslených predmetov majú vybrať tie, ktoré sú potrebné pri hygiene, a vymaľujú si
ich – spoločná práca s rodičmi.
Téma : Moje telo patrí len mne“
Stratégie výchovnovzdelávacej činnosti: Motivačný príbeh, príbeh , hra na lekára,
rozprávka „ Veľké a malé nie“, dramatizácia.
Pomôcky: obrázky, bábky, pastelky, fixky, výkresy.
Realizácia edukačných činností:
Motivačný príbeh- nečakaná návšteva
- hra „Sme chorí“ – deti si pripomenú niektoré časti tela, ukážu, rozprávajú o pocitoch
keď ich niečo bolí , prevádzajú ako sa správajú u lekára,
- hra „Návšteva u detskej lekárky“,
- hra na neposlušné kozliatka a zlého vlka – dramatizácia (Hrubín, F.: Kozliatka. CD-
Spieva celá škôlka č. 1, skladba č. 7),
- hra „Na miestny rozhlas“- hlasí , že sa stratilo dievčatko, opisuje ako vyzeralo , úlohou
detí je vybrať podľa popisu stratené dievčatko,
- dramatizácia – na poslušné deti, ktoré sa nedajú zlákať cudzou paňou
- práca s pracovným listom na tému- pracovný list je rozdelený na 3 časti: 1 časť – deti
sa hrajú na schovávačku. 2 časť – k deťom príde cudzí ujo a núka im čokoládu, v pozadí je
jeho auto, 3 časť – deti bežia preč, odmietajú čokoládu. Deti dokončia pracovný list
s rodičmi.
Každá aktivita či už je prevedená s deťmi alebo aj s rodičmi sa na záver zhodnotí, pochváli
sa aktivita deti aj rodičov a rozdá sa stále odmena- drobný darček napr. balón, pastelky
a pod.
18
Po ukončení projektu sa zhodnotí celý projekt, čo nám projekt priniesol, aké boli deti aj
rodičia aktívni a samozrejme za dobrú prácu príde aj odmena. Fotodokumentáciu
z jednotlivých aktivít umiestnime na webe školy a na nástenke pre rodičov.
Prevzaté :Ja a moje telo (Šupová – Poliaková, 2013).
REALIZÁCIA PROJEKTU: AKO SA RODÍ KNIHA – realizovaný v mesiaci marec
Ciele celého projektu, ktorý realizujeme celý týždeň:
- rozvíjať povedomie o raste stromu,
- rozvíjať povedomie o vzniku a výrobe knihy,
- rozvíjať povedomie o texte a ilustrácii v knihe, spisovateľovi a ilustrátorovi a druhoch
kníh.
Pomôcky: obrázkový materiál k továrni . papiereň, ako rastie strom, obrázky domácich
zvierat, temperové farby, voda , štetec, výkresy , baliaci papier, farebný papier, rôzne iné
druhy papiera, drevené špajdle, modelovacia hmota, kamene, kúsky dreva, nožnice, lepidlo,
špagát, rôzne semená, kvetináče, šišky, encyklopédie, rozprávkové knihy, leporela, beletria,
kuchárska kniha, slovníky, učebnice, papierové tácky, vodný rozprašovač, ovocie,
telovýchovné náradie, stavebnice a iné.
Edukačný projekt realizujeme celý týždeň a má 5 tém:
- Od semienka k stromu
- Od stromu k papieru
- Od papiera ku knihe
- Čo sa v knižke ukrýva
- Cesta za knihou.
Motivácia: Učiteľka prečíta príbeh :
„Ako sa knižka narodila (Šupová, 2011.) Príbeh rozpráva o tom ako zo semienka
šišky vyklíči malý stromček , rastie , keď je najvyšší v lese drevorubači ho zotnú ,
rozpília ,odvezú do továrne, kde z neho urobia papier, z papiera knihu , ktorá sa dostane
deťom do ruky.
1.deň: Od semienka k stromu
Deti sedia pri učiteľke a rozprávajú o prečítanej rozprávke (ako sa začala rozprávka-
o šiške a semienku) uč. dá deťom hádanku o semienku, čo urobilo semienko, keď spadlo
na zem, čo potrebovalo, aby začalo rásť - teplo, vodu na vyklíčenie, slnečné svetlo.
19
Spoločne sa zahráme improvizovanú pohybovú hru – „ Klíčenie semienka“: - deti sa
stočia do malého klbôčka – aké ste semienka, čo z vás vyrastie? Uč. vypne svetlo,
semienka sú v tmavej pôde, ticho pustíme hudbu, semienka začnú pomaly klíčiť,
rozsvietime svetlo, potrebujú vodu - dážď, rastlinky rastú, rastú ,až sú z nich vysoké
stromy.
Ďalšie aktivity realizované spolu s rodičmi v popoludňajších hodinách:
- spoločne s uč. zasadia semienka do pôdy do kvetináčov, postavia na svetlo, polejú,
- uč. rozdá deťom rôzne druhy semien v papierových vrecúškach - napr. 10
slnečnicových, 9 fazuľových, 8 šošovicových, 6 melónových, 4 hraškovych, 3 kôstky
z marhule, 2 pšeničných, 1 kôstku z broskyne. Deti si dajú semienka na papierové
tácky, prezerajú ich, spočítavajú, porovnávajú, ktorých je viac a ktorých je menej,
porovnávajú – menšie - väčšie a pod.
- zo semienok vytvárajú rôzne obrázky, môžu ich nalepovať na papier a opísať čo
vytvorili,
- čo sa stalo ďalej zo semienkom v rozprávke? Skúsime si utvoriť stromy - zo špagátu,
z drevených stavebníc, z plastelíny, vymaľovať, vystrihnúť a prilepiť na špajdlu, zo
všetkých stromov vytvoríme les,
- počas pobytu vonku deti získavajú hmatom informácie o kmeni stromu, aká je kôra,
z čoho sa skladá strom- koreň, kmeň, konáre, listy, ihličie,
- hra: na povel sa chytíme ihličnatého , listnatého stromu alebo kríka.
2. deň: Od stromu k papieru
- pripomenieme si , čo sme robili včera, ako pokračovala rozprávka - strom spílili .
Zahráme sa hudobno- pohybovú hru na drevorubačov. Po ukončení hry uč. dáva
deťom otázky. Prečo strom spílili, na čo bol potrebný, mohlo sa z neho vyrobiť aj niečo
iné? ( drevené hračky, nábytok, hudobné nástroje a pod.)
Ďalšie aktivity realizované s rodičmi v popoludňajších hodinách:
- z drevených špajdli vytvárajú deti spolu s rodičmi rôzne obrázky- les, prírodu, nalepia
na kartón, drevenými špajdlami si môžu oblepiť škatuľu- salaš alebo príbytok pre
drevorubačov,
- triedia predmety v triede podľa druhu materiálu- z dreva, plastu, skla, železa, papiera,
- hra čarovné vrecúško- vyberajú si predmety a podľa hmatu majú uhádnuť, z čoho sú
vyrobené,
- pracujú s pracovným listom - ktoré veci pochádzajú zo stromu?
20
Na vychádzke môžu navštíviť obchod a overiť si koľko veci je z papiera a aké druhy
papiera poznáme.
3. deň : Od papiera ku knižke
Pripomenieme si, čo sme robili včera. Ako pokračovala rozprávka - strom sa zmenil na
papier, kúpila si ho teta Ľuba - spisovateľka, na čo jej bol - potrebovala dopísať
rozprávku, keď ju teta spisovateľka dopísala, ujo maliar - ilustrátor ešte musel
namaľovať k rozprávke obrázky.
Aktivity realizované s deťmi aj v spolupráci s rodičmi:
- rozhovor a prezentácia pre deti- niekedy veľmi dávno, keď ešte ľudia nepoznali papier
a nevedeli, že sa dá vyrobiť zo stromov, teda z dreva, používali na písanie napr. kameň,
kus dreva, hlinené doštičky vysušené na slnku, neskôr vypaľované v ohni. Neskôr
používali zvieraciu kožu. Navrhnem deťom, že sa pokúsime pracovať tak, ako keby sme
nepoznali papier,
- kreslenie - na kameň, na kúsok dreva, do modelovacej hliny špajdlou, po ukončení
práce deti rozprávajú , čo nakreslili, a aká z toho môže byť rozprávka, predpokladáme,
že nakreslili aj nejaké zvieratko, učiteľka sa spýta, či poznajú nejaké rozprávky
o zvieratkách,
- pohybovo - relaxačné cvičenie podľa Márii Haštovej motivované cviky – na zvieratka,
- práca s pracovným listom „ Ako vzniká kniha“- úlohou detí je spojiť obrázok s číslom
podľa postupnosti, ako vzniká kniha – práca s rodičmi,
- rozhovor, o čom by chceli aby bola rozprávka, ktorú napísala teta Ľubka, spoločne sa
dohodnú na nejakom námete, deti si vyberú , čo by chceli kresliť k rozprávke, ktorú
vymysleli. pracujú samostatne ne obrázkoch, ktoré kreslia a vymaľujú temperovými
farbami, aby boli obrázky pestré. vymaľované obrázky vystrihnú, povieme, že zajtra
budeme pokračovať v zhotovovaní našej knižky. Tieto aktivity sa môžu robiť s rodičmi
v popoludňajších činnostiach.
Ak je možné v danom regióne, je dobré navštíviť kníhviazačstvo, kde si deti overia
a zistia, ako vzniká z listov papiera kniha.
4. deň: Čo sa v knižke ukrýva
1. Pripomenieme si , čo sme robili včera a v čom by sme mali pokračovať. Budeme
pokračovať vo výrobe – dokončení našej knižky.
Báseň: „Kniha“ ( Šupová, 2011.)
2. Keďže sme už predškoláci, písmenka sú naši kamaráti. Deti si zoberú obrázky, ktoré
21
zhotovili, a pomenujú ich: napr: psíček- aké počujeme prvé písmenko? ( rytmizujeme),
tak pokračujeme s ostatnými obrázkami – mačička ( - rytmizujeme, ktoré písmenko je na
začiatku a na konci slova) atď.
3. O všetkých písmenkách , čo bývajú v domčeku , ktorý sa volá abeceda, napísal príbeh
ujo spisovateľ Daniel Hevier príbeh, uč. číta príbeh deťom, aké zvieratko vystupovalo
v príbehu?( Psík)
4. Zaspievame si spoločne pesničku o zvieratkách a zahráme sa na ne ( pieseň „ Na dvore
býva - pohybovo relaxačné cvičenie )
5. Poznáte nejaké básničky o zvieratkách? Deti sa hlásia a prednášajú básničky. Deti,
viete, čo je ukryté v knihách- básničky, hádanky, rozprávky, pesničky.
Skúste uhádnuť, čo je to - uč. dáva deťom hádanky s danou témou.
6.Výstavka kníh - deti spolu s učiteľkou prezerajú knihy. Poznáme knihy rozprávkové,
poučné- encyklopédie, pre dospelých, tvrdé obrázkové knihy pre malé deti – leporelá.
Učiteľka deťom ukáže rôzne druhy kníh.
7. Tvorba spoločnej knihy s textom a obrázkami – deti rozprávajú rozprávku, ktorú si
vymysleli, uč. ju píše tlačeným písmom na papier formátu A4 tak, aby to videli všetky
deti., kde je potrebné , nahradíme slovo obrázkom, ktorý deti kreslili. Na poslednú stranu
napíšu svoje meno tlačeným písmom, pretože každá kniha má svojho spisovateľa aj
ilustrátora. Vyrobíme ešte obálku s názvom knihy. Jednotlivé listy predierkujeme
dierkovačkou a spojíme farebnou stužkou ( spoločná práca rodičov a detí
v popoludňajších činnostiach).
8. Práca s pracovným listom: „Rozdelenie kníh“ – spoločná práca s rodičmi
Na pobyte vonku môžeme navštíviť knižnicu a zistiť, pre koho je určená, aké sú tam
knižky- rozdelenie kníh podľa veku a obsahu.
5.deň: Cesta za knihou
Pripomenieme si, čo sme robili včera – vyrobili sme si svoju knižku. Spomenieme si,
ako bolo včera v knižnici?
1. Uč. prednesie dve básne a porozpráva sa o nich, o tom, čo je knižnica, pre koho je a na
čo slúži.
2. Zahráme sa na knižnicu podľa vzoru, ktorý sme videli. Deti rozdelíme do kategórií
podľa čitateľov a druhu, pre ktorých sú určené: 1. rozprávky, 2. pre dospelých,
3. encyklopédie, 4. leporelá. Vyrobíme si čitateľský preukaz pre deti. Deti si rozdelia
rolu knihovníčky a čitateľov.
22
3. Cesta knihy od vydavateľa je dlhá a namáhavá a musia sa prekonávať rôzne prekážky.
Aj my sa zahráme na takú cestu knižky k čitateľovi:
Knižka sa nám narodila a prekážky prekonala.
Kto ju čítať bude chcieť, musí dlhú cestu prejsť.
V obchode je ona včas, ponáhľaj sa, už je čas.
( Šupová, 2011.)
Deťom pripravíme prekážky, ktoré budú musieť prekonávať na ceste za knihou. Chôdza
medzi prekážkami v prúde za sebou. Pripravené budú prekážky.
- plazenie ťahom po lavičke,
- skoky znožmo do kruhov,
4. Čo musíme urobiť, aby sa nám kniha nezničila a mohli sme ju čítať zas a znova?
Musíme mať vždy čisté ruky, nesmieme do knižky kresliť, čarbať, nesliníme si prsty pri
otáčaní strán.
5. Aby knihy dlho vydržali ako nové, zvyknú byť na knihách obaly. My si teraz tiež
vyrobíme obal na knižku, ktorú majú rady a vybrali si ju v hre na knižnicu. Učiteľka má
pripravený papier, z ktorého za pomoci detí spoločne zhotovia obal na knižku. Deti si
kreslením vyzdobia obal tak, ako sa im bude páčiť.
6. Keď budete prváci a naučíte sa čítať, budete mať veľa svojich obľúbených kníh
a budete sa z nich tešiť ako Radko.
Radko prvák vykračuje... ( Šupová, 2011.)
Iné aktivity:
S rodičmi a deťmi navštívime kníhkupectvo v meste. Porozprávame sa, ako sa tam
máme správať a čo tam môžeme robiť. Už sme boli v knižnici a vieme, na čo slúži, ale
teraz mi poviete , ako sa líši od kníhkupectva. V kníhkupectve si ukážeme, kde sa
nachádza detská literatúra a ako máme postupovať, keď si ju chceme kúpiť.
Potom si môžeme kresliť alebo maľovať na tému “ V kníhkupectve“
Hodnotenie:
Na záver každého dňa necháme deťom priestor na vyjadrenie ich pocitov pri hrách a pri
práci – či sa im aktivity páčili, či sú spokojné s výsledkom, či sa im darilo, o čo sa
snažili. Učiteľka pochváli deti, ich aktivitu a atmosféru pri činnostiach. Po ukončení
týždenného projektu spoločne aj s rodičmi zhodnotíme aktivity a deti rozprávajú o tom,
čo sa naučili.
Deti ( aj rodičia) získajú a rozvíjajú povedomie o knihách , vzniku knihy , z čoho sa
23
vyrába, o texte a ilustrácii v knihe, povedomie o spisovateľovi a ilustrátorovi, o druhoch
kníh, o semenách, klíčení a raste stromov, uplatňujú jemnú motoriku, kooperujú
v spoločných aktivitách.
REALIZÁCIA PROJEKTU: NAUČME DETI PIŤ ČISTÚ VODU - realizovaný
v mesiaci máj
Ciele projektu- prebúdzať environmentálne cítenie, to znamená byť citlivý na aktuálny
stav prírody a prejavy ničenia prírody, utvárať bohatý vzťah k prírode a životnému
prostrediu. Do projektu sa zapája celá škola, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci
a rodičia detí.
1. deň:
Realizované edukačné činnosti:
-rozhovor na tému: použitie vody v domácnosti,
-hra : Zdravá a nezdravá voda – čistá pitná voda, alkohol, káva a pod.,
- „Domček, domček, kto v tebe býva“ – kde žijú živočíchy – na zemi, pod zemou, vo
vzduchu, vo vode - vyberať kartičky so živočíchmi, pomenovať a vedieť , kde žije,
- PH „Loďka na vlnách“ – pohybovo relaxačné cvičenie,
- zhotovenie lodiek z papiera – práca deti,
- hra na bádateľov - pokusy s vodou a parou,
Činnosti realizované na pobyte vonku:
- rozhovor“ Zvieratka v prírode“,
-vychádzka do parku pri ZŠ – pozorovanie stromov a kríkov, vplyv vody na ich rast,
- precvičovanie rôznych druhov chôdze- hra na potôčiky,
- PH“ Na bociana a žabky“,
Popoludňajšie činnosti s rodičmi:
- práca s pracovným listom “Kto žije vo vode“,
- príbeh „ Ako sa stratila studnička“ na interaktívnej tabuli.
2.deň:
Realizácia edukačných činností:
- rozhovor na tému zdravé pitie čistej, nezdravé pitie sladkých nápojov- príbeh o chorej
Aničke,
- pokusy s vodou- „ Čistička vody“,
- EH“ Aká si vodička“- pojmy úžitková, pitná, minerálna, liečivá, šetrenie vodou, čo sú
24
čističky vody,
- hra na domácnosť – dôležitosť vody pri varení, umývaní, polievanie kvetov apod.,
- hra „ Evička nám ochorela“ – choroby z nečistoty,
- maľovanie – zapúšťanie farby do mokrého podkladu- čarovanie farbami „Jzierko“,
- nalepovanie papierových rybiek – „Akvárium“,
- spevácke činnosti – pieseň „ Prší, prší“ v rozličnom tempe.
Realizácia činností na pobyte vonku:
- pozorovanie počasia – charakterizovanie- dážď, hmla, slnečno, zamračené a pod.,
- zber odpadkov a triedenie- „Popoluška triedi odpad“,
- PH“ Kolobeh vody v prírode“- precvičovanie behu a chôdze,
- hádzanie kamienkov do vody – počúvanie zvukov pri páde kamienka do vody,
žblnkot potôčika,
- PH „ Pláva kačka po jazere“.
Popoludňajšie činnosti s rodičmi:
- prezentácia“ Kolobeh vody“ na interaktívnej tabuli,
- práca s papierom – skladanie lodiek.
3.deň:
Realizované edukačné činnosti:
- hra na bádateľov – aká je voda- chuť, pôsobenie na telo, jazyk apod.,
- hra „ Zvädnutý kvietok“- dôležitosť vody pre život kvetov,
- hra „ Odkiaľ si voda?“- zdroje vody- povrchová, podzemná, studničná, morská...),
- hra“ Evička nám ochorela“- potreba pitného režimu pre organizmus,
- hádanky na tému voda – príroda, práca s obrázkami,
- hra na knižnicu – vyhľadávanie obrázkov o prírode,
- experiment, počúvať zvuky pri dotyku paličky na poháre naplnenom rôznym
množstvom vody,
- PH „Zvieratká a chrobáčiky“ – plazenie sa na bruchu.
Pobyt vonku:
- vychádzka k potoku- naberanie vody z potoka do fľaše a porovnávanie s vodou
z vodovodu,
- HPH – silný a slabý dážď, žblnkot potôčika, vodopád,
- hra na turistov, prekonávanie prírodných prekážok,
- PH „ Líšky, líšky – von z diery“.
25
Popoludňajšie činnosti s rodičmi:
- grafomotorické zručnosti- prší prší,
- práca s encyklopédiou „Voda v prírode“,
- rozhovor s rodičmi „ Naučme deti piť čistú vodu“- vhodné a nevhodné nápoje pre
deti, dôležitosť pitného režimu.
4.deň:
- príbeh o znečistenej vode „ Ako lienka Bodkolienka našla znečistenú studničku“,
- spoločná práca „ Čistíme studničku“- čo do vody nepatrí, kto to znečistil?,
- hra na cestovateľov – vyhľadávanie jazier a morí na mape,
- hra na kuchárky – význam vody pri varení,
- grafomotorické zručnosti – morské vlny,
- rozprávka o žabke – prostredníctvom obsahu rozprávky obohatenie o nové poznanie –
voda a žabky,
- počúvanie básní o prírode – Na zelenej lúke, Spadol z kríka mravček a pod.,
Pobyt vonku:
- pozorovanie lúky, kvetov a hmyzu,
- počúvanie zvukov v prírode,
- orientácie v priestore -skok – bocian a žabky, hod kamienkom,
- vychádzka k rieke Topli- pozorovať prírodu okolo vodných tokov- deti 5-6 ročné,
Popoludňajšie činnosti s rodičmi:
- ošetrovanie kvetov v triede- polievanie, kyprenie a presádzanie,
- PH „Skákajúce žabky“.
5.deň:
Realizácia edukačných aktivít:
- improvizovaný tanec- pohybom vyjadriť náladu piesne,
- hra na kvety- potreba vody pre kvietok,
- príbeh „ Nezábudky“- netrhať zbytočne kvety – dramatizácia príbehu,
- hra na lekára – dôležitosť pitného režimu pre život dieťaťa,
- príbeh“ Ako lienka Bodkolienka vodu objavovala,
- maľovanie – čarovanie s farbami“ Potok“,
- kreslenie- kresliť prírodu – potok, lúku, chrobáčiky, rybky v potoku a pod.,
Pobyt vonku:
- vychádzka k potoku - pozorovanie života vo vode a pri vode,
26
- hra na zemeguľu - chôdza po vode, piesku, kamienkoch,
- brigáda rodičov pri úprave školského dvora – deti prevádzajú drobné pomocné
práce „Kráľovstvo kvetinových záhonov“,
Popoludňajšie činnosti s rodičmi:
- kvíz „ Voda v prírode“ spojený s kultúrnym programom,
- vyhodnotenie týždenných aktivít , výstavka výtvarných prác detí a hračiek
zhotovených z odpadového materiálu.
Fotodokumentáciu z jednotlivých aktivít umiestnime na školskom webe a nástenke.
27
ZÁVER
Základným východiskom spolupráce rodiny a školy v predprimárnom vzdelávaní je
ochota rodiča preniknúť, resp. byť vtiahnutý do nového prostredia svojho dieťaťa.
Úlohou nás pedagógov je presvedčiť rodiča, v našom prípade rómskeho, o dôležitosti
primárneho vzdelávania pre jeho dieťa.. Využiť na to také prostriedky, aby sme ich
o tom presvedčili.
Vo svojej práci som sa zamerala na to, aká je úloha všetkých zúčastnených v tomto
partnerstve, na formy spolupráce. Uviedla som praktické príklady spolupráce , ktoré
prevádzame na našej škole. Partnerstvo školy a rodiny má veľmi pozitívny vplyv na
kvalitu edukačného procesu, kvalitu školskej klímy, vzájomných kontaktov medzi
rodinou, školou a komunitou, ako aj na pedagogickú prácu učiteľov.
Najhlavnejší dôvod pre spomínané partnerstvo je pomoc deťom pri dosahovaní úspechov
v škole a v ďalšom živote. Ide nám o to, aby aj tieto deti boli šťastné, stále usmiate
a spokojné.
28
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BALABÁNOVÁ, H. 2015. Praktické skúsenosti so vzdelávaním rómskych detí. Praha:
MENT, 1995.
BULL, T. 1998. Home schol Links: family oriented or business- oriented? In: Educational
Review, Vol 41, No. 2, 1989.
MAJERČIKOVÁ, J. 2012. Materská škola a rodina. Bratislava: Dr. Jozef Raabe
Slovensko, s.r.o., 2012.
MANUÁL K PROJEKTU PHARE - SK 0002.01 - Zlepšenie podmienok sebarealizácie
Rómov vo vzdelávacom systéme, 2002.
MIŇOVÁ, M. a kol. 2005. Environmentálna výchova v materskej škole. 1. vyd. Prešov:
Metodicko-pedagogické centrum, 2005.
NOVÁKOVÁ, M. 2006. Zdravá škôlka. Košice: Nomi, s.r.o., 2006.
PODHÁJECKÁ, M. a kol. 2006. Edukačnými hrami poznávame svet. Prešov: Prešovská
univerzita, Pedagogická fakulta, 2006.
ŠUPOVÁ, Ľ. – POLIAKOVÁ, E. 2013. Ja a moje telo. Bratislava: Dr. Raabe Slovensko
Slovensko, s.r.o, 2013.
ŠUPOVÁ, Ľ. 2011. Dieťa a jeho svet. Bratislava: Dr. Jozef Raabe Slovensko, s.r.o., 2011.
ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. 2008.
Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, 2008.