Metodicko – pedagogické centrum

Národný projekt

INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY

Jana Čajková

PRÍRODOVEDNÉ AKTIVITY V MATERSKEJ ŠKOLE

2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor UZ:

Bc. Jana Čajková

Kontakt na autora UZ: ZŠ s MŠ Hniezdne 244, 065 01 mshniezdne@centrum.sk

Názov: Prírodovedné aktivity v materskej škole

Rok vytvorenia: 2015 Oponentský posudok vypracoval:

doc. PaedDr. Ivana Rochovská, PhD.

ISBN 978-80-565-1138-1 Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.

OBSAH ÚVOD 4

1 PRÍRODOVEDNÁ GRAMOTNOSŤ DIEŤAŤA V MATERSKEJ ŠKOLE 5

1. 1 OBJAVY PREDŠKOLÁKA 6

1. 2 VYCHÁDZKA DO PRÍRODY 6

2 NÁVRH AKTIVÍT VYUŽÍVANÝCH V PREDPRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ 8

ZÁVER 40

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 41

ÚVOD

Predškolský vek je obdobie otázok „prečo?“, do popredia ktorého vstupuje detská

fantázia, predstavivosť, skúmanie a bádanie. Dieťa je aktívna bytosť, ktorá potrebuje

jedinečný individuálny prístup. Vzhľadom na to, že v materskej škole sa pracuje

s jednotlivcami rôzneho veku, vhodnosť metódy sa posudzuje vo vzťahu k skúmanému

problému, ale aj k veku dieťaťa. Intenzívne sa vyvíjajú všetky poznávacie procesy, čo v

tomto období umožňuje dieťaťu získavať presnejšie informácie o okolitom svete.

Cieľom predloženého projektu je zmapovanie rôznych prírodovedných aktivít

v materskej škole u deti predškolského veku. Na základe vlastných skúsenosti poukázať

na úspešnosť jednotlivých aktivít vo výchovno-vzdelávacom procese. Celý projekt je

riadený tak, aby dieťa vo svojich aktivitách hľadalo, skúmalo, bádalo, pozorovalo,

manipulovalo experimentovalo a produkovalo.

Predložený školský projekt je rozdelený do troch kapitol. Prvá kapitola v krátkosti

opisuje Štátny vzdelávací programu ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie. Druhá kapitola

je zameraná na rozvoj prírodovednej gramotnosti dieťaťa v predškolskom období. Tretia

kapitola je venovaná prírodovedným aktivitám a návrhom na ich praktickú realizáciu.

Dieťa predškolského veku chce spoznávať a objavovať svet, chce na tento svet mať

vplyv. V rannom prírodovednom vzdelávaní je dôležité, aby sme dieťaťu odhalili svet,

aby sme ho podnietili k rozvíjaniu vlastných schopností.

4

1 PRÍRODOVEDNÁ GRAMOTNOSŤ DIEŤAŤA V MATERSKEJ

ŠKOLE

Dieťa je veľký objaviteľ, preto by sa malo už v materskej škole začať s rozvíjaním

prírodovednej gramotnosti. Je dôležité poskytovať mu, čo najviac podnetov pre skúmanie,

experimentovanie a bádanie sveta, ktorý ho obklopuje.

Prírodovedná gramotnosť vedie k rozvoju postojov človeka, ktoré získava v rámci

prírodovedného vzdelávania na pochopenie javov, na riešenie problémov spojených

s prírodou a zasahovaním do nej. Pomáha človeku žiť zaujímavo a zodpovedne, aby si

vytvoril svoj názor ako funguje svet.1

Prírodovedné poznávanie zoznamuje dieťa s obklopujúcou prírodou, jej realitou,

s javmi, aby si uvedomilo význam a hodnoty v chápaní environmentálnych postojov

a poznatkov pre nadobúdanie prírodovednej gramotnosti v materskej škole.

V Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie je prírodovedné

poznanie obsiahnuté v tematickom okruhu „Príroda“ – rozvíjanie poznania života na zemi,

prírodné javy, svet a vzťah k prírode, živé a neživé predmety, vedomosti o zemi a vesmíre

a pod. Prirodzenou požiadavkou je prepájať detské skúsenosti s novým poznaním,

prostredníctvom aktívneho učenia sa dieťaťa. V materskej škole, v edukácií sa realizuje

najprirodzenejším prostriedkom, ktorým je „hra“.

Učenie založené na hre v predškolskom veku prebieha cez zážitky a príprave prostredia.

Učiteľka vo výchovno-vzdelávacom procese vytvára mnoho príležitosti na učenie sa deti

zážitkom, pričom rešpektuje ich individuálne a osobnostné schopnosti a aktuálnu

rozvojovú úroveň.

Dieťa v rámci vzdelávania v prírodovednej oblasti získava poznatky napr. o:

- chápaní a význame rastlín a živočíchov,

- význame vody, vzduchu, pôdy a zeme pre život,

- význame biologického odpadu,

- zásahoch človeka na prírodné prostredie a pod.

V predprimárnom vzdelávaní sa realizujú tieto aktivity z prírodovednej oblasti:

- výsadba a starostlivosť o kvety,

- separovanie odpadu (plasty, papier, sklo),

1 Porov.: ROCHOVSKÁ, I. Využívanie bádateľských aktivít v materskej škole. Ružomberok : Verbum, 2011, s. 8.

5

- zber prírodnín a plodov,

- vychádzky zamerané na spoznávanie stromov, rastlín a zvierat,

- rôzne pokusy s vodou, prírodnými a umelými materiálmi,

- sledovanie filmov s prírodnou tematikou,

- besedy s odborníkmi, účasť na projektoch, a pod.

Rozvíjanie prírodovednej gramotnosti pozitívne ovplyvňuje vzťah dieťaťa k prírode

a prispieva k rozvoju detskej osobnosti.2

Príklad kľúčových kompetencii v prírodovednej oblasti detských edukačných

skúsenosti:

- bádať, manipulovať, sústredene a cielene pozorovať,

- vytvárať symboly a nástroje zaznamenávania,

- používať netradičné merania, testovania,

- vypracovať a overovať predpoklady a hypotézy,

- formovať zrozumiteľné činnosti (experiment, skúmanie, pozorovanie, atď.)3

1. 1 OBJAVY PREDŠKOLÁKA

Vek predškolského dieťaťa je vekom, kedy dieťa spoznáva svet a rozvíja svoju

osobnosť prostredníctvom zmyslov. Dominantné sú ústa, zrak, sluch a hmat. Tieto

poznávacie schopnosti dieťaťa sú súčasťou detskej činnosti. Každý priestor, javy

a predmety sú pre dieťa zdrojom poznávania. Zvuky, farby, tvary a iné zdroje pre rozvoj

zmyslov, spojené s učením a prežívaním sú súčasťou pedagogických plánov, metód

a cieľov, ktoré podporujú myslenie, reč a tvorenie u každého dieťaťa.4

Majstrovanie nie je cieľom , ale prostriedkom v procese učenia prostredníctvom

aktivít. Táto činnosť robí učenie zaujímavým a efektívnym nielen pre deti, ale aj

pre dospelých, kde získavajú pozitívny postoj k prírodným poznatkom.5

1. 2 VYCHÁDZKA DO PRÍRODY

V materskej škole ako jedna z organizačných foriem je aj vychádzka, ktorá sa

realizuje v mimoškolskom prostredí, prispieva k uspokojovaniu túžob dieťaťa po poznaní

2 Porov.: GUZIOVÁ, K. a kol. Metodika predprimárneho vzdelávania. Partizánske : Expresprint 2011, s. 85-89.

3 Porov.: KOSTRUB, D. a kol. Dizajn procesu výučby v materskej škole. Prešov : Rokus, 2005, s.33. 4 Porov.: KOŤÁTKOVÁ, S. Dítě a mateřská škola. Praha : Grada, 2008, s. 21-22. 5 Porov.: FISCHER, H-J. – HEGEDUS, G. Príroda a technika v predškolskom a mladšom školskom veku.

Vzduch a voda. 2. vyd. Komárno : Nec Arte s.r.o., 2011, s. 41.

6

a vedomostiach. Vychádzka je pre neho obohacujúcim procesom, ktorý vedie k rozvíjaniu

prírodovednej gramotnosti.

Deťom umožňuje vychádzka spoznávať javy a predmety v ich blízkosti. Majú

možnosť pozorovať okolie v každom ročnom období, čo prispieva k vytváraniu

a zdokonaľovaniu ich vedomostí. V rámci možnosti a miestnych podmienok sa vychádzky

realizujú napr. k miestnym rybníkom, na lúky, do mestských parkov, do lesov.

Pred každou vychádzkou musia byť deti oboznámené s miestom, cieľom, bezpečnosťou

a dĺžkou trvania, ktorá záleží od veku dieťaťa. Učiteľ deti vedie ku kladnému vzťahu

k prírode, k samostatnej alebo skupinovej činnosti a k stálemu pozorovaniu.6

Dieťa sa stáva malým bádateľom, ak má so strany učiteľa, či rodiča vytvorené vhodné

prostredie, v ktorom hľadá riešenia, vytvára si poznatky. Rado vyhľadáva aktivity v

prírode, pri ktorých môže pozorovať a skúmať napr. mravce, motýle, dážďovky a iné

zvieratá. Pre dieťa je veľkým zážitkom vchádzať do sveta objavovania.

6 Popov.: NAMEŠPETEROVÁ, M. Vychádzka a jej miesto v prírodovednej záujmovej činnosti. In Vychovávateľ. 2002, roč. 47, č. 9, s. 27.

7

2 NÁVRH AKTIVÍT VYUŽÍVANÝCH V PREDPRIMÁRNOM

VZDELÁVANÍ

Dieťa prirodzene skúma okolie, snaží sa svet pochopiť tak, že manipuluje

a experimentuje s predmetmi. V jednotlivých aktivitách objavujú, snažia sa pochopiť

vlastnosti predmetov a javov, pozorujú a poznávajú, čo sa deje v prírode. V procese

poznávania získavajú vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré neskôr môžu využiť v živote.

ČO UKRÝVA LES

Cieľ: Opísať význam prírody pre život a utvárať si citový vzťah k živej a neživej prírode.

Vyjadriť pocity, zážitky a dojmy zo starostlivosti o prírodu. Pomenovať zvieratá podľa

slovného opisu - hádanky.

Pomôcky: Prírodniny, odpad, čiapky zvieratiek, environmentálne hádanky, pracovné listy,

„Príroda okolo nás“ – metod. príručka7, encyklopédia –„Priateľ lesa“.8

Postup:

Motivácia: „Zvieracie hádanky“

Učiteľka sústredí deti do kruhu na vankúšiky, dáva im hádanky o zvieratkách. Deti

postupne hádajú hádanky a učiteľka hovorí: „Uhádol si Janko náš, na medveďa sa

premieňaš“. Ktoré dieťa uhádne, dostane čiapočku zvieratka. Všetky deti znázorňujú

pohybom a zvukom medveďa. Hra má súťaživý a hravý charakter. Deti sa pri aktivite hlásia,

nesmú vykrikovať. Príklady hádaniek: V jednej bunde stále chodí, raz úbočím na maliny, raz

na medík z bútľaviny. (Medveď). Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác? Prosí trochu

ďatelinky, veď je predsa...(Zajac). Skáče z výšky bez padáka, a nič sa jej nestane. Behá sem-

tam po haluziach, nájde šušku zastane. (Veverička). Čierny kabát, silný zobák, bojí sa jej

každý chrobák, kráka nahlas od rána, kamarátky zvoláva. (Vrana). Ostré ihly, malé oči,

pomaly si kráča tiež, v obrane sa v klbko stočí, máte pravdu je to..(Jež). Pre lepšie spestrenie

aktivity učiteľka napodobňuje zvieratká pohybom. S deťmi si spoločne prezrieme

encyklopédiu o lese a ponúkneme im pracovné listy, kde vymenujú a vyfarbia schované

zvieratká. Ďalšia hrová aktivita, sa bude organizovať v prírodnom prostredí - v lese.

7 Porov. HAVRANOVÁ, A. Príroda okolo nás. Metodická príručka pre učiteľky materských škôl. Bratislava : SPN, 1989.

8 Porov. KAYSER, R. 2004. Priateľ lesa. Martin : Osveta, 2004, s. 46-63.

8

Hlavná časť: Umelcom je ona veľkým, krásu, zdravie núka všetkým. Chodiť do nej je výhoda.

Čo je to? Predsa...“Príroda“. S deťmi sa presunieme do blízkeho lesíka, kde by si mali deti

uvedomiť význam a hodnotu lesa pre život človeka, jeho zdravie, pre život lesných

živočíchov a rastlín. Prejavujú v hre sebareguláciu, konajú s ohľadom na seba a druhých.

Učiteľka vedie s deťmi rozhovor: „ Čo znamená les pre človeka, zvieratká a rastlinky ? Čo

nám dáva les? (dáva nám čistý vzduch, kyslík, drevo na papier a nábytok, poskytuje potravu a

domov pre zvieratká, pohlcuje prach, zadržiava vodu, poskytuje v lete ľudom a zvieratkám

chládok a tieň, je miestom pre oddych a načerpanie nových síl). Jedno dieťa, alebo učiteľka

predstavuje drevorubača. Ostatné deti predstavujú lesné zvieratká (veveričku, líšku, medveďa,

a i.). Deti sa rozostavia okolo stromov. Na daný povel sa zvieratká presúvajú k iným stromom

(podľa zvoleného pravidla). Medzitým prichádza do lesa drevorubač a po každom presune

zvieratiek jeden strom zotína. Životné podmienky zvieratiek sú čoraz ťažšie, pretože musia

zdolávať väčšie vzdialenosti. Nakoniec hry zostáva len jeden strom, ku ktorému sa zbehnú

všetky zvieratká. Pravidlo hry: zvieratká sa presúvajú na pokyn: Zvieratká, hľadajte si

domček! Zvieratká sa voľne presúvajú vždy k inému stromčeku. Napodobňujú pritom

charakteristickým pohybom - lezením, plazením, skákaním, v podpore kľačmo, prípadne

zvukom rôzne zvieratká.

Záver: V závere hry sa učiteľka opýta detí: Sú pre zvieratká stromy dôležité? Deti, čo sa

stane, keď drevorubač spíli posledný strom? Prečo potrebujeme stromy? Deti pri tejto hre

manipulujú, objavujú, experimentujú a improvizujú. Vyhľadávajú, čo patrí a nepatrí do lesa -

konáriky, šišky, kameň, kôru, listy, plody, rôzny odpad. Z nájdených prírodnín a predmetov,

si v materskej škole môžu vytvoriť kútik - výstavku, ktorá im bude slúžiť k bližšiemu

pozorovaniu a skúmaniu prírody v priebehu ďalších aktivít.

PREMENY VODY

Cieľ: - Pohybovať sa v prírodnom prostredí v zasnežených podmienkach na snehu a ľade.

- Opisovať a chápať rôzne spôsoby topenia snehu.

- Uplatňovať praktickú tvorivosť so snehom.

Pomôcky: Príroda, sneh, nádoby.

Postup:

Motivácia: Deti, určite všetci milujete sneh. Je skvelým materiálom na kadejaké nezbednosti.

No okrem toho sa z neho dá postaviť krásny snehuliak. A takého snehuliaka si vytvorili aj

súrodenci Zuzka a Martinko v príbehu, ktorý vám teraz vyrozprávam.

9

Na dvore u Zuzky a Martinka bolo ešte veľa snehu. Slniečko hrialo viac a viac. Blížila sa

jar. „Poďme si postaviť snehuliaka,“ vraví Zuzka. „ Mamička povedala, že o chvíľu tu bude

jar a na našom dvore za celú zimu nestál ani jeden snehuliak.“ „Máš pravdu Zuzka,“ vraví

Peťko. Pozháňali si všetko potrebné, čo snehuliak má mať a pustili sa do práce. Slniečko ich

zohrievalo pri práci svojimi lúčmi. Po hodinke mamička zavolala deti domov. „Mamííí,“

zvolali obaja, pozri máme najkrajšieho snehuliaka na celom svete.“ Kým slniečko do večera

nezapadlo, pomaly snehuliaka roztápalo a drobné kvapôčky padali na zem. Prišla jar. Ako

každý deň ráno sa Martinko so Zuzkou chystali do škôlky. Vybehli von, že po ceste pozdravia

svojho kamaráta snehuliaka. Ale nikoho tam nenašli. Len malú kôpku snehu, pohodený

hrniec, mamkin mokrý šál, vysušenú mrkvičku, metlu a zopár uhlíkov. Smutne hľadeli na

zem a nechápali, čo sa mohlo stať. Zakričali na mamku: „Mamička, niekto nám zvalil nášho

snehuliaka.“ Mamička vybehla von, no keď uvidela tú kopu neporiadku na dvore, hneď

vysvetlila svojím deťom, prečo sa to stalo.

Hlavná časť: Na pobyte vonku s deťmi diskutujeme o tom, prečo sa snehuliak roztopil. Čo sa

stane so snehom, keď ho prenesieme do miestnosti? Naberieme do nádoby sneh a v triede

v materskej škole úlohou detí bude vymýšľať rôzne spôsoby topenia snehu. Deti

experimentujú so snehom na okne, na radiátore, na stole, na dlani. Deťom vysvetlím, čím

väčšie teplo dodáme, tým sa sneh rýchlejšie roztopí. Počas celého experimentu deti

pozorujem a do činnosti vstupujem na základe požiadania. Deti sa oboznamujú s výrazmi:

topenie, voda, mrznutie, chlad, teplo a i.

Záver: Na záver si s deťmi rozoberieme, ako prebiehalo experimentovanie v procese topenia

snehu. Následne môžeme navrhnúť postup, ako zmeniť získanú vodu späť do pôvodnej

podoby. Vodu dáme zmraziť napríklad vonku na okno, ale už nám nevznikne sneh, ale ľad.

Porovnávame ho so snehom.

S deťmi si ešte v závere môžeme zaspievať pieseň:

„Ja som malý snehulia-čik,

a čakám na malý vlá-čik.

Nekašlem a nekýcham,

na cestu sa opýtam.

Má to ale jeden há-čik,

slnko spraví zo mňa flia-čik.

Ahoj deti!“

10

PRÍBEH O MALOM SEMIENKU Cieľ: Uvedomiť si a vedieť zdôvodniť význam starostlivosti o rastliny.

Pomôcky: voda, zem, pôda, črepník, kvet

Postup:

Motivačné činnosti:

Ahoj, deti, som veverička Ryška a prišla som k vám z môjho lesa, lebo od vás

potrebujem pomoc. Počúvajte, čo sa mi stalo. Mám svoju komôrku na vysokej jedli, ktorá

bola stále krásna zelená, ale dnes celkom zvädla, jej konáriky sa spustili k zemi a ja nemôžem

po nich skákať ako doteraz. Vôbec neviem prečo a prišla som sa vás opýtať, či to náhodou

neviete vy. Deti, neviete, čo jej chýba? Dnes ráno sme si spoločne presádzali kvietok

a rozprávali sme sa o tom, čo všetko potrebujú rastlinky na to, aby boli spokojné, aby mohli

rásť a pekne kvitnúť. Pomôžte veveričke pripomenúť, čo všetko to je. Spolu s deťmi sa krátko

porozprávame o význame svetla, tepla, vzduchu, vody a pôdy pre rastliny. Možno aj tvojmu

stromu chýba voda. Ďakujem vám, deti, hneď ju pôjdem popolievať. Ľavá, pravá, ľavá, pravá,

veverička chce byť zdravá. A po veľkej námahe oddychuje na strome. Veveričky majú

najradšej šušky zo stromu. Majú silné zúbky, ktorými si zo šušky vyhryzú všetky semienka.

A čo sa raz v lese stalo. Hip - hop za rieku, spadla šuška zo smreku. A tú šušku veverička

vyhodila von z oblôčka. V šuške zostalo ešte zopár semienok. My sa teraz zahráme na také

semienka.

Dramatizácia:

Semienka si ležia v tráve, keď tu zrazu prišiel silný vietor a rozfúkal semienka po

okolí (deti behajú po triede, napodobňujú vietor aj lietajúce semienka). Keď sa vietor utíšil,

semienka si na zemi oddýchli a vydýchali sa. No na zemi sa s nimi začali diať čudné veci.

Začalo slabo pršať (deti napodobňujú dážď tlieskaním, lúskaním, plieskaním po kolenách

a pod.). Semienko začalo pučať. Najprv mu narástli malilinké korienky a potom aj drobulinké

konáriky(deti si ľahnú skrčmo - kolená na hrudník a pomaly prednožujú a napodobňujú rast

korienkov) V sede skrížnom rukami napodobňujú rast konárikov. Stromček je ešte maličký,

ale rastie a stále viac a viac vykúka spod zeme (z drepu deti vstávajú a rukami ukazujú väčšie

a väčšie konáriky). Stromček hneď vyskúša či jeho konáriky a ihličie sú dosť pevné ( deti

robia nesúdobé bočné kruhy pažami vpred a vzad). Odrazu sa strhne silný vietor a rozkýva

náš malý stromček vpravo aj vľavo (deti robia úklony a hmity a napodobňujú vietor). Vietor

ustal, spoza hory vykuklo slniečko. Stromček sa potešil, ale keď slniečko svietilo už veľmi

11

dlho a nastalo obdobie sucha, to už stromček zosmutnel. Začal vädnúť a konáriky mu ovisli,

aj celý sa ohol a vôbec nevládal (deti si ľahnú na koberec, uvoľnia sa). Po čase sucha prišiel

blahodarný dážď a stromček začal nasávať vlahu cez korienky. Znovu začal zdvíhať svoju

hlávku aj konáriky a naťahoval sa vyššie a vyššie za slniečkom (deti pomaly vstávajú,

striedavo vzpažujú ruky a naťahujú sa ).

Keď je už stromček opäť hore, poobzerá sa, či má všetky konáriky a ihličie v poriadku (deti

sa otáčajú a ruky majú predpažené). Zrazu zbadal, že okolo neho je viac takých stromčekov,

ako je on a od radosti sa celý zatriasol. Tak stromček rástol, rástol a bol stále silnejší a hrubší (

deti si nájdu dvojice, trojice a napodobňujú stromy). V jeho konároch si spravili hniezdo

sojky ( deti napodobňujú lietanie vtáčika za spevu piesne – vyletela sojka z doliny...). Medzi

konármi sa zapáčilo aj veveričke Ryške, ktorá si tam hneď spravila prekrásny domček. A keď

sa jedno ráno zobudilo slniečko, bolo prekvapené, že stromček tak rýchlo narástol (deti

spravia kruh a za spevu piesne tancujú – slniečko sa zobudilo...). Od radosti namaľovalo na

oblohu prekrásnu dúhu, plnú pestrých farieb ( deti si ľahnú na koberec a nohami robia oblúk,

akoby kreslili dúhu).

Stromček už vyrástol, zaspievame si o ňom. Text môžeme spievať na vymyslenú melódiu

a deti napodobňujú, o čom sa spieva. Kto to vie, odpovie, kedy stromček smeje sa? Keď

slniečko z neba visí, sype lúče ako z misy, vtedy stromček smeje sa. Kto to vie, odpovie, kedy

stromček šťastný je? Za dáždička – nezbedníčka, keď mu rosa perlí líčka, vtedy stromček

šťastný je. Kto to vie, odpovie, kedy stromček smutný je? Keď ho obchádzajú vtáčky, keď ho

nechcú malí, veľkí, vtedy stromček smutný je. Kto to vie, odpovie, kedy stromček kýva sa?

Keď sa naňho vánok díva, vtedy sa ten stromček kýva, vtedy stromček kýva sa.

Záverečné aktivity:

Rozhovor s deťmi o tom, aké mali pocity počas hry. Deti, chceli by ste byť také

semienka, na aké sme sa teraz hrali? Ako ste sa cítili, keď ste poletovali vo vetre? Čo vám

v daždi začalo rásť? Ako sa cíti malilinký stromček, keď začne fúkať silný vietor? Všetci sa

tešíme, keď svieti slniečko, ale keď svieti veľmi dlho bez dažďa, rastlinkám je smutno. Aké to

bolo, keď ste mali zvädnuté konáriky? Ako ste sa cítili, keď znovu začalo pršať? Akého

kamaráta ste našli pri sebe, keď ste boli už hrubý strom? Čo sa vám najviac páčilo? Teraz si

ľahnite na zem, zatvorte očká a predstavte si, že ste taký veľký strom a vo vašich konároch

majú hniezdo vtáčiky a veveričky skáču z konára na konár.

Celkom na záver si deti vymyslia potlesk, ktorým sa odmenia za aktivitu – napr. srdiečkový,

motýlí, mušličkový a pod.

12

SPOZNÁVAME ZIMNÝ LES

Cieľ: Poznať, opísať a rozlíšiť stromy a kríky a zdôvodniť ich odlišnosť. Rozlíšiť podľa

typických znakov ročné obdobia. Určiť spojitosti medzi rastlinou a živočíšnou ríšou. Rozvíjať

u detí kladný vzťah k prírode a k životnému prostrediu.

Postup: Aktivita je zameraná na rozvoj poznatkového systému detí formou zážitkového

učenia priamo v teréne – v lese. Deti hľadajú a skúmajú stopy v snehu, hmatom skúmajú

kmene stromov, čuchom ich vôňu a sluchom zisťujú zvuky zimného lesa, či vŕzganie snehu.

Navodením problémovej situácie - zvieratká majú ťažkosti pri hľadaní potravy v lese -

aktivizujeme u detí citové a vôľové poznávacie procesy. Deti majú možnosť zisťovať zhody

a rozdiely, prípadne podobnosti stromov a kríkov, ich detailov. Táto aktivita podnecuje deti

k poznaniu skutočnosti vlastnou skúsenosťou, skúmaním a využitím zmyslového vnímania

a tým k získavaniu nových poznatkov. Aktivita umožňuje deťom čo najužší kontakt

s prírodou, spojený s aktívnym pohybom a hrou. Citlivo vnímajú zmeny v prírode v závislosti

od ročných období – počasia, uvedomujú si význam a hodnotu životného prostredia nie len

pre človeka, ale i pre zvieratá. Pri prechádzke zimným lesom je dostatok času k diskusii, ktorá

je plynulá, nenásilná a podnecuje i menej aktívne a odvážne deti k vyjadreniu svojich názorov

a postrehov. Deti majú možnosť diskutovať o svojich dojmoch a zážitkoch zo starostlivosti

o vtáčiky a lesnú zver v zimnom období. Taktiež ochrana mladých stromčekov pletivom

a rozhovor o nevhodnosti vyrubovať stromy na Vianoce je vhodným momentom k rozvoju

sociálno-emocionálnej oblasti. Rozvíja u detí kladný vzťah k prírode a k životnému

prostrediu. V úvode aktivity i počas rôznych činností v priebehu celej aktivity rozvíjame

u detí pozitívny vzťah k zvieracej ríši. Deti majú pocit užitočnosti a dôležitosti pri príprave

potravy pre vtáčkov, ale i priamo pri kŕmidlách v lese, kde podľa stôp zisťujú, že zvieratá

chodia ku kŕmidlu pre potravu.

STROMY A KRÍKY V ZIME

Cieľ: Pohybovať sa v rôznom prostredí - sneh, ľad, voda. Zaujať pozitívne postoje k zvieracej

ríši. Rozprávať pocity, zážitky, dojmy zo starostlivosti o prírodu a zobraziť ich. Poznať,

opísať a rozlíšiť stromy a kríky a zdôvodniť ich odlišnosť.

Pomôcky trieda: košíky na ovocie a zeleninu, jabĺčka, mrkva, zemiaky, kukurica, sušené

ovocie, rôzne semienka, gaštany, žalude, umelohmotná fľaša, kýblik od horčice, špagát,

škatuľa od mlieka, umelohmotné tácky, nožík, ekologická farba – zelená a hnedá, štetce,

šušky, bravčová masť, maňuška, pexeso, puzzle, karty Kvarteto, klavír, farbičky, výkres

Pomôcky v teréne: encyklopédia, deťmi zhotovená kniha Les a jeseň, maňuška, deťmi

13

zhotovené kŕmidlá, pletivo, drôt, kliešte, ovocie a zelenina pre zvieratká, gaštany, žalude,

rôzne semienka, zo šušiek zhotovené guľôčky.

V triede: Deti prichádzajú do triedy a do nachystaných košíkov vkladajú mrkvu, zemiaky,

kukuricu, jabĺčka, sušené ovocie a rôzne semienka: slnečnicové, repkové..., ktoré priniesli

z domu. Na stolíkoch je nachystaný rôzny odpadový materiál: umelohmotná fľaša, kýblik

od horčice, špagátiky, škatuľa od mlieka, umelohmotné tácky, pracovný nožík, vode odolná

ekologická farba, štetce, šušky, bravčová masť, slnečnicové semienka. Deti privíta maňuška

veverička Hryzka. Porozpráva deťom, ako sa zmenil les. Všetko je krásne biele, prikryté

snehom a stromy a kríky odpočívajú zimným spánkom. Len lesné zvieratká majú ťažkosti

s hľadaním potravy. Veverička sa pýta detí, či by vedeli zvieratkám pomôcť a ako. Deti sa

dohodnú, že spolu s pani učiteľkou zhotovia rôzne kŕmidlá pre vtáčiky a spoločne ich odnesú

so zeleninou a semienkami zvieratkám do lesa. Deti sa rozdelia do štyroch skupín ku

stolíkom. Skôr, než začnú pracovať na zhotovení kŕmidla, popremýšľajú a hľadajú možnosti,

ako z daného materiálu zhotoviť kŕmidlo.

1.stolík – deti pomáhajú učiteľke pri vyrezávaní otvorov do strán umelohmotnej fľaše,

navrhujú, kde otvory vyrezať, ako použiť fľašu, ako ju pripevniť na strom... Učiteľka pri

manipulácii s nožíkom dbá na bezpečnosť detí. Deti priviažu na hrdlo fľaše špagátik na

zavesenie a natierajú ju zelenou ekologickou farbou.

2.stolík – spolupráca detí s učiteľkou pri vyrezávaní otvorov do škatule od mlieka, návrhy

v ktorých miestach vytvoriť otvory, ako škatuľu pripevniť na strom. Deti samostatne urobia

nožnicami dva otvory do vrchnej časti škatule a prevlečú špagátik na zavesenie. Pripravenú

škatuľu potom natrú zelenou ekologickou farbou.

3.stolík - veverička Hryzka ukáže deťom už pripravený kýblik od horčice s vyrezanými

otvormi. Vysvetlí deťom, že kýblik je z veľmi pevného materiálu, preto pani učiteľka otvory

doň vyrezala už vopred. Deti samostatne natierajú kýblik hnedou ekologickou farbou.

4.stolík – deti pripevnia na šušky špagátiky. Vložia šušku do bravčovej masti tak, aby sa ňou

celá šuška obalila. Omastené šušky deti obsypú slnečnicovými semienkami, čím nám vzniknú

guľôčky - pochúťka pre sýkorky. Hotové guľôčky deti uložia na tácky a odložia na chladné

miesto.

5.stolík – k tomuto stolíku deti prichádzajú priebežne, po dokončení činnosti pri zhotovovaní

kŕmidiel. Na stolíku sú nachystané obrázkové pexesá: lesné zvieratká, ihličnaté a listnaté

stromy), puzzle (zimný les, kŕmidlo so zvieratkami v lese, karty Kvarteto: stromy a štyri ročné

obdobia). Deti si podľa vlastného výberu zvolia spoločenskú hru.

14

Edukačná aktivita: maňuška veverička Hryzka si spoločne s deťmi prezerá zhotovené

kŕmidlá. Pochváli deti za ich šikovnosť a pozve ich do lesa.

V teréne: Deti prichádzajú do lesa na zasnežené priestranstvo s kŕmidlom. Skôr, než pristúpia

ku kŕmidlu pre vysokú lesnú zver, opýta sa veverička Hryzka detí, ako zistia, či sem chodia

zvieratká (podľa stôp na snehu v okolí kŕmidla, podľa trusu...). Deti hľadajú a skúmajú rôzne

stopy v snehu: tvar, veľkosť, hĺbku v snehu..., snažia sa stopy priradiť k niektorému lesnému

zvieraťu a porovnávajú svoj predpoklad s detskou encyklopédiou o lesných zvieratách. Snažia

sa zistiť podľa stôp, či zvierat bolo viac a ktorým smerom sa pohybovali. Keď sa deti

presvedčia, že zvieratká chodievajú ku kŕmidlu, poukladajú prinesené krmivo: zemiaky,

mrkvu, jabĺčka, gaštany, žalude... do kŕmidla i na zem vedľa neho, pre menšie zvieratá. Do

zhotovených kŕmidiel z odpadového materiálu deti nasypú prinesené semienka. Veverička

Hryzka deťom vysvetľuje, pre ktoré vtáčiky je krmivo najvhodnejšie: lieskové oriešky –

sojka, slnečnicové semená – sýkorka a ďateľ, sušené ovocie – drozd... Naplnené kŕmidlá pre

vtáčiky deti s pomocou učiteľky umiestnia na konáre stromov po okraji lesnej lúčky. Dávajú

pozor, aby bolo kŕmidlo umiestnené na dobre chránenom mieste, aspoň 1,5 metra nad zemou

a ďalej od kríkov, aby mali vtáky dokonalý prehľad, či im nehrozí nebezpečenstvo - zatúlané

hladné mačky.... Keď sú kŕmidlá na svojich miestach, veverička Hryzka zavolá deti na

prechádzku zimným lesom. Spoločne pôjdu pozrieť na rodinku Stromovú a rodinku Kríkovú,

s ktorou sa deti zoznámili na jeseň. Deti prichádzajú zasneženou lesnou cestičkou

k jednotlivým stromom a kríkom, ktoré už dobre poznajú z predchádzajúcich vychádzok do

lesa. No stromy a kríky sú iné ako na jeseň. Postupne objavujú zasnežený pagaštan, topoľ,

dub i brezu.

Objavujú sa aj holé zasnežené kríky – lieska, ruža šípová, malina lesná. Veverička Hryzka

využije možnosť pozorovať stromy a kríky bez listov k porovnaniu. Upozorní deti na

rozdiely: kríky nemajú kmeň, majú tenšie konáre ako stromy, kríky sú menšieho vzrastu ako

stromy. Deti pomocou svojej zhotovenej knihy Les a jeseň porovnávajú zmeny na stromoch a

kríkoch od jesene. Nemajú listy a plody, konáre sú holé – zasnežené, odpočívajú zimným

spánkom. No ihličnaté stromy - smrek, borovica - ihličie stále majú, neopadalo. Lesnou

cestičkou deti prídu aj k stromu, ktorý sa volá smrekovec opadavý - nemá ani ihličie, ani listy.

Učiteľka deťom pripomenie, že je to jediný ihličnatý strom v našom lese, ktorému v zime

opadávajú ihličky. Deti sa pristavia pri borovici. Dotykom holej ruky skúšajú, čím je kmeň

stromu zvláštny: studený a lepkavý – vytečená živica na kmeni je lepkavá. Veverička Hryzka

požiada deti, aby sa priblížili ku kmeňu a zatvorili oči. Kmeň a ihličie borovice krásne

a výrazne rozvoniava. Na blízku je i smrek, s ktorým deti porovnávajú vôňu. Prechádzajú od

15

jedného stromu k druhému a snažia sa čuchom zistiť, ktorý strom tak výrazne vonia. Zisťujú,

že borovica vonia výraznejšie. Po dotyku rukou na kmeň borovice deťom zostala vôňa

borovice i na rukách. Veverička Hryzka vysvetľuje deťom, že veľa ľudí pre krásnu vôňu tohto

stromu chodí v zime do lesa, aby si takúto voňavú borovicu odniesli domov ako vianočný

stromček. Veľmi tým lesu ubližujú. Opýta sa detí, aký stromček majú doma v ich rodine na

Vianoce (umelý stromček z obchodu, živý strom z tržnice, kúpený od lesníkov...). Veverička

deťom vysvetlí, že stromčeky sa nesmú odnášať z lesa. Treba ísť za lesníkmi, ktorí pestujú

osobitne stromčeky, a ktoré možno zobrať domov ako vianočný stromček. Veverička vysvetlí

deťom aj to, že majú s týmito stromčekmi niečo spoločné. Deti chodia do materskej školy,

kde sa o ne starajú pani učiteľky. Stromčeky zasa vyrastajú v lesnej škôlke, kde sa o ne starajú

a ochraňujú ujovia lesníci. A aby mali zvieratká, vtáky a celý les tiež vianočný stromček, deti

ozdobia menšiu borovicu pripravenými šuškami pre vtáčiky. Učiteľka spolupracuje s deťmi

pri ozdobovaní stromu, aby boli šušky v dostatočnej výške od zeme (min. 1,5 metra).

Veverička deti vedie lesnou cestičkou k mladým stromčekom. Tu deťom rozpovie príbeh

o tom, ako zvieratká v zime ťažko hľadajú potravu pod snehom a preto od hladu obhrýzajú

kmene mladých stromčekov. Nevedia, že tým stromček poškodia a ten uhynie. Pani učiteľka

ukáže deťom prinesené pletivo a pýta sa ich, k čomu budeme pletivo potrebovať, ako

dokážeme pletivom mladé stromčeky ochrániť (zabalíme doň stromček, urobíme okolo neho

ohradu, prikryjeme pletivom stromček...). Až keď deti vyčerpajú všetky možnosti a nápady

využitia pletiva, vysvetlí veverička Hryzka deťom, že pletivom obalíme kmene mladých

stromčekov, aby zvieratká nemali možnosť ich obhrýzať a radšej si šli hľadať v zime potravu

ku kŕmidlám.

Deti pomáhajú pri upevňovaní pletiva na kmene stromov: podávajú náradie, prichytávajú

pletivo, skúšajú pletivo spevniť... Keď je ochrana mladých stromčekov dokončená, deti

kráčajú zasneženou lesnou cestičkou ďalej. Veverička deťom navrhne, nech počúvajú zvuk,

ktorý vzniká, keď kráčajú v snehu (sneh pod topánkami detí vŕzga). Po chvíli deti zastaví a dá

im úlohu - zatvoriť oči a počúvať zvuky lesa. Deti sa sústreďujú na počúvanie zvukov

zimného lesa. Zisťujú, že v zime je les tichý, nie sú počuť žiadne zvuky. Preto sa hovorí, že

v zime sa príroda ukladá k spánku. Deti sa pomalou chôdzou dostávajú von z lesa, na

zasnežené priestranstvo. Tu majú možnosť na napadanom snehu vyšliapať rôzne cestičky,

pozorovať a porovnávať svoje stopy s kamarátovými (veľkosť, tvar, štruktúru podrážky

zimnej obuvi, ktorým smerom vedú stopy...). Pred návratom do materskej školy deti

nenechajú les osamotený. Postavia mu ochrancu a strážcu lesa – snehuliaka. Deti okolo

16

zhotoveného snehuliaka vytvoria kruh a za chôdze okolo neho spievajú na rozlúčku pieseň

Snehuliak (Piesne, hry a riekanky str.290).

V triede: Deti si so sprievodom klavíra zaspievajú známu pieseň Prosba vtáčkov (Piesne, hry

a riekanky str.309). S deťmi sa po speve posadíme na koberec a porozprávame sa o zážitkoch

z návštevy zimného lesa, o ich pocitoch a dojmoch. Spoločne si prelistujeme našu zhotovenú

knihu Les a jeseň a dohodneme sa na zhotovení knihy Les a zima. Deti kreslia zimný les,

stromy, zvieratá a vtáčky pri kŕmidlách. Učiteľka vpisuje do prác detí ich komentár

o nakreslenom obrázku. Spoločne potom zviažu svoje produkty do knihy.

EKO AKTIVITY

A. TRIEDENIE ODPADU

Cieľ: Rozvíjať estetické cítenie a formovať vzťah k prírode. Prakticky uplatniť návyky

starostlivosti o prírodu.

Pomôcky: papier, sklo, plasty, textil, batérie, bioodpad, lieky, vrecia (najlepšie farebne

odlíšené)

Postup: Uprostred miestnosti vytvorte kopu odpadu zo surovín, ktoré sa dajú recyklovať

(papier, sklo, plasty, textil, batérie, bioodpad). Posadajte si s deťmi dookola a porozprávajte sa

o tom, z čoho boli vyrobené a prečo je výhodné opätovne ich využiť.

Rozdeľte deti do skupín (najlepšie sú dve, pri väčšom počte detí tri skupiny) a postavte ich do

radov za seba. Asi 10-15 metrov od nich umiestnite farebne odlíšené vrecia alebo škatule

(modré na papier, žlté na plasty, červené na batérie...) a doprostred vzdialenosti medzi vrecia

a deti vysypte zmiešaný odpad. Deti postupne za sebou bežia, vezmú z kopy jeden odpad

a vhodia ho do správneho vrecia. Utekajú naspäť a tľapnú nasledujúceho po ruke. Ten po

tľapnutí vyráža a postup sa opakuje, kým sa nevystrieda celá skupina, alebo kým sa neminie

celá kopa odpadu. Nakoniec spoločne skontrolujte, či sú odpady v správnych vreciach. Ak

áno vyhrávajú najrýchlejší. Ak nie, tak nikto.

B. TRHANIE ZEME

Cieľ: Vyjadriť rôznymi umeleckými výrazovými prostriedkami vlastné predstavy o Zemi.

Pomôcky: papier, sklenená fľaša, plastová fľaša, vybitá batéria, stará hračka, tričko, plastová

taška, lepiaca páska, farbičky, fixky, noviny

Postup: Pripravte si papier veľkosti A3 alebo A2. Nakreslite na neho Zem a vystrihnite.

Elipsu ďalej rozdeľte na štvrtiny. Povedzte deťom, aby si posadali do kruhu. Do stredu dajte

17

Zem. Rozdeľte ju na 4 skupiny a každej dajte jednu štvrtinu Zeme. Povedzte im, aby spoločne

nakreslili na svoju štvrtinu všetko, čo sa im na svete páči a bez čoho by nemohli žiť.

Keď deti dokreslia, posadajú si opäť do kruhu. Zlepte všetky časti Zeme a dajte ju do stredu.

Okolo rozložte noviny, sklenenú fľašu, plastovú fľašu, vybitú batériu, starú hračku a tričko.

Postupne vyberte 6 detí a nechajte ich vziať si jednu z vecí ležiacich okolo Zeme. Každé

dieťa, ktorý si niečo berie, povie, z čoho je daná vec vyrobená a čo s ňou urobí, keď ju už

nebude potrebovať. Keď dieťa povie, že vec vyhodí nechajte ho, nech ju hodí do pripravenej

odpadovej nádoby alebo plastovej tašky (symbolizuje kontajner).

Ak povie, že ju ešte využije – musí povedať ako (napr. starú hračku niekomu daruje, tričko, z

ktorého už vyrástol dá mladšiemu súrodencovi, v plastovej fľaši si bude nosiť vodu na pitie...)

– môže si ju do konca aktivity nechať. Deťom vysvetlite, že všetko, čo potrebujeme k životu,

pochádza z našej Zeme, preto, keď niečo vyhodíme, je to ako by sme odtrhli a zahodili kúsok

Zeme. Potom vyzvite deti, ktoré svoju vec odhodili, aby prišli do stredu a odtrhli si kus našej

papierovej Zeme a odhodili ho do koša. Potom sa porozprávajte o probléme odpadov,

porovnajte roztrhanú Zem s tou pôvodnou a rozprávajte sa o možnosti recyklácie odpadov,

ich opätovnom využití. Deti, ktoré predtým vyhodili svoj odpad do koša, vymyslia, ako inak

by sa dal využiť alebo recyklovať.

C. ZÁHADNÉ VRECÚŠKO

Cieľ: Hodnotiť prírodné prostredie. Rozprávať pocity, zážitky so starostlivosti o prírodu.

Pomôcky: vrecúško, rôzny prírodný a umelý materiál (šišky, konáriky, umelá fľaša, apod.)

Postup: Úlohou detí je so zaviazanými očami uhádnuť, o aký druh vecí ide, aký je to odpad

a následne hovoriť o tom, ako sa dá recyklovať.

D. UPRATOVANIE PO ZIME

Cieľ: Prakticky uplatniť návyky starostlivosti o prírodu.

Pomôcky: rôzny odpad (papiere, PVC fľaše, batérie, umelá hmota, textil apod.)

Postup: Preoblečené za lesnú vílu motivujeme deti rozhovorom o prírode, ktorá sa prebudila

z hlbokého zimného spánku a sneh, ktorý sa roztopil nám ukazuje, aký neporiadok zavládol

na zemi, všade sú odpadky, ktoré cez zimu nebolo vidieť. Na zemi sú porozhadzované

predmety z rôznych materiálov. Deti sa voľne pohybujú po miestnosti za sprievodu hudby.

Keď hudba prestane hrať, lesná víla oznámi, ktoré veci ide upratať, napríklad veci z umelej

hmoty a deti jej pomáhajú. Jedného predmetu sa môže dotknúť aj viacero detí. Po uprataní

planéty, deti vymenujú aké druhy materiálov mali v ruke.

18

E. FAREBNÉ KONTAJNERY

Cieľ: Modifikovať pohyb v zmenených podmienkach alebo v problémových situáciách.

Pomôcky: makety (obrázky) rôznych kontajnerov, hudobný sprievod

Postup: V priestore rozmiestnené veľké makety (obrázky) rôznych kontajnerov, v každom

rohu jedna. Na hudbu tancujú deti v kruhu. Po čase sa hudba zastaví a dieťa musí pohotovo

reagovať na pokyn učiteľa napr.: „Teraz utekáme k modrému kontajneru.“ Deti sa rozutekajú

k správnej makete a zakričia, aký druh odpadu sa dáva to určeného kontajneru. Potom sa pustí

znova hudba a hra sa opakuje.

F. CHORÝ ODPADKOVÝ KÔŠ

Cieľ: Hodnotiť prírodné prostredie.

Pomôcky: rôzny odpadový materiál, kôš, igelitový obrus

Postup: Do stredu miestnosti postavíme kôš naplnený rôznym odpadom. Simulujeme

situáciu, že kôš plače. Spolu s deťmi hľadáme odpovede, prečo sa kôš rozplakal a navádzame

deti na odpoveď, že je v ňom nahádzaný rôzny odpad. Vysypeme odpad na igelitový obrus

a začneme ho triediť. Pri tom vedieme rozhovor o materiáloch a spôsobe ich recyklovania.

G. ODPAD V PRÍRODE

Cieľ: Zdôvodniť význam prírodného prostredia na základe pozorovania a zážitkov z prírody.

Pomôcky: rôzny odpad aj biologický

Postup: Odpad zakopeme s deťmi plytko do pôdy na označené miesto a necháme ho v zemi

čo najdlhšiu dobu. Potom ho vykopeme a istíme ako sa odpad za daný čas „správal“.

V pôde sa rozkladá: ohryzok jablka niekoľko týždňov,

- hliníkové plechovky 20 až 100 rokov,

- batérie 200 až 500 rokov,

- pneumatiky 260 rokov

- PET fľaše a igelitové vrecia 500 rokov,

- polystyrén 1000 rokov

- sklo 4000 rokov,

- žuvačka 5 rokov,

- cigaretové ohorky 3 mesiace až 2 roky,

- papierové vreckovky 3 mesiace.

19

PRÍBEH O JEDNOM RYBNÍKU

Cieľ: Poznávať cez pohybové činnosti život v rybníku a vôkol neho.

Pomôcky: hudobné nástroje ( bubienok, triangel, činely, ozvučné drievka), krycia fólia.

Motivácia: V jedno letné ráno sa rybník zobudil, otvoril ústa a zazíval. ,,Jaj, veď nemám ruky

a nemôžem si tie svoje velikánske ústa zakryť. Čo si o mne všetci kamaráti pomyslia? Určite

ma budú považovať za nevychovaného! Nebudú chcieť u mňa bývať,“ rozmýšľal rybník a bol

čoraz smutnejší. ,,Čo len budem robiť?....Už viem, zahrám sa s nimi, aby o mne niečo vedeli.“

a) Malý a veľký rybník

Deti sa prechádzajú v priestore vody v rybníku (koberca). Portamento znamená uvoľniť sa –

môžem ísť. Na zvuk triangla vytvoria dvojice (malý rybník) a na zvuk bubienka vytvoria

všetky deti kruhový útvar (veľký rybník). Učiteľka mení zvukové signály aj s verbálnymi. Ak

deti dokážu diferencovať hudobné nástroje a pokyny, učiteľka má možnosť doplniť hru

o ďalšie pokyny a hudobné nástroje.

Kvak – vysoký výskok z drepu,

Kameň- drep,

Slimák – poskakovať na ľavej nohe s výmenou pravej nohy,

Činely – znázorniť pochod vodných mušiek,

Píšťalka – chôdza vo výpone s upažením hornými končatinami.

b) Rozcvička

Učiteľka sa posadí s deťmi do rybníka (na koberec). Každé dieťa má pred sebou spoločnú

fóliu, ktorá symbolizuje hladinu rybníka. Úlohou detí je chytiť do rúk okraje fólie a na pokyn

učiteľky zodvihnúť fóliu a imitovať vlny. Intenzita vĺn závisí od učiteľky. Pohyb, ktorým deti

znázorňujú vlny, je prepojený s koordináciou rúk a tela. Malé vlny deti znázorňujú v sede, ide

o opakovaný pohyb s hornými končatinami v smere zdola nahor. Veľké vlny deti znázorňujú

v stoji, hlboké úklony do strán so vzpažením horných končatín. Deťom učiteľka rozpráva

pohybový príbeh. ,,Keď sa rybník zobudil, vlny boli na začiatku dňa malé a pomalé.

Prevaľovali sa na hladine a hrali sa (deti v sede pomalým pohybom znázorňujú vlny).

Z neďalekého lesa dofučal vetrík Petrík (učiteľka znázorňuje vietor) a z vlniek začali vznikať

väčšie vlny (deti sa postavia), ktoré sa pohybujú čoraz rýchlejšie – hore, dole a dokonca aj do

strán. Veľké vlny sú čoraz mohutnejšie a vyššie (deti vyskakujú, dvíhajú nohy dopredu,

dozadu, do strán, pohybujú celým telom). Zasvieti slnko, z vĺn sa stávajú malé vlnky, ktoré sa

20

pomaly prevaľujú na hladine rybníka (deti spomaľujú pohyb, pri utíšení vĺn sa položia na

zem).

c) Ponorenie pod hladinu rybníka

Deti sa prechádzajú po priestore (nechodia v kruhu) a učiteľka drží v ruke loptu a vraví: ,,Keď

sa ponorím pod vodu, vidím v rybníku ....,“ nedokončí vetu a pokotúľa loptu ku dieťati. Dieťa

loptu zoberie, zopakuje vetu a dokončí. Každý predmet (objekt), ktorý dieťa určí ako súčasť

rybníka, skupina pohybovo znázorní.

Námety:

Vodu – prevaľovaním sa zboka na bok,

Kamene – v stoji, v sede, v ľahu – pohybom hlavy dopredu, dozadu, vľavo, vpravo,

Rastliny - paže vzpažiť v spojení s úklonom doľava, doprava,

Ryby – v ľahu, paralelný pohyb paží a nôh,

Odpad – prstami jednej ruky si chytiť nos a preskakovať znožmo odpad.

d) Fauna a flóra z rybníka

Úlohou detí je diferencovať faunu a flóru, k vybraným živočíchom a rastlinám vymyslia

konkrétny pohyb. Pohybové stvárnenie fauny a flóry je realizované v dvoch skupinách detí.

Prvá skupina: ,,Sme v rybníku, teraz sa všetky dievčatá premenia na mloka a chlapci na

žaby.“

Druhá skupina: ,,Skupina pohybovo stvárni inštrukciu na základe pokynov (skupiny si

vymenia úlohy).“

Druhá skupina: ,,Sme v rybníku, všetci sa premenia na lekná.“

Prvá skupina: ,,Skupina pohybovo stvárni inštrukciu na základe pokynov (skupiny si vymenia

úlohy).“

Námety na stvárnenie živočíchov a rastlinstva :

Ryba – ľah na chrbte, dieťa vykonáva striedavý pohyb s vystretými dolnými

a hornými končatinami, imituje pohyb plávania v štýle prsia, zdôrazňuje sa správne

dýchanie,

Mlok – ľah na bruchu, dieťa si rukami podopiera hlavu a dolnými končatinami

striedavo pohybuje,

Žaba – skok z drepu s fázami odraz, let a doskok,

Užovka – ľah na bruchu so striedavým prevracaním sa vpravo, vľavo,

Bahenný červ – skákanie znožmo z miesta,

21

Lekno - sed skrčmo krížny,

Vŕby – rozkročenie nôh s úklonom trupu do strán – vpravo, vľavo v upažení,

Tŕstie – stoj spojný vzpriamený.

e) Rybačka

Učiteľka rozdelí deti do dvojíc a na dve skupiny – na rybárov a ryby. Deti sa pohybujú

v priestore rybníka (mimo rybníka nemôže rybár chytať, to isté platí aj pre rybu, ktorá nemôže

vyskočiť z rybníka). Pri chytení ryby si deti roly vymenia a hra pokračuje ďalej.

f) Zvláštny úlovok

Úlohou detí je naučiť sa základný postoj pri chytaní rýb. Konkrétne ide o pohybové

stvárnenie hodenia háčika s návnadou a následne chytenia niečoho. Pomocou otázky ,,Hádaj,

čo som chytil? , deti hádajú úlovok. Počas hádania môžu položiť 5otázok, na ktoré rybár

odpovedá len áno alebo nie. Po vyčerpaní otázok môžu deti konkrétnu vec pomenovať.

ČARUJEME S PIESKOM

Cieľ: Aktivizovať učebné kompetencie pri určovaní základných vlastností piesku – sypkosť

a schopnosť viazať na seba vodu.

Pomôcky: piesok, hlina, drobné kamene, sito, farby na textil, sklenená fľaštička, rôzne

nádoby z rôznych materiálov, umelohmotné tanieriky, obrázkový materiál.

Motivácia: Učiteľka vedie rozhovor s deťmi o pojmoch ,,bádateľ, vedec“ – taký človek sa

zaoberá skúmaním rôznych javov, napríklad kolobeh vody v prírode, skúma vesmír, ale

i choroby ľudí. Dnes sa zahráme na bádateľov – budeme skúmať piesok. (čo sa všetko sa dá

s ním robiť, aké má vlastnosti).

Postup: Deti rozdelíme do skupín. Každá skupina bude pozorovať inú vlastnosť piesku a ich

výsledky učiteľka zapíše na tabuľu. Na záver spoločne zhodnotíme prínos experimentovania

s pieskom. Deti vyhodnotia aktivitu, spoluprácu v skupinách, vlastné zážitky

z experimentovania. Uvedené aktivity môžeme uskutočňovať v letnom období aj na školskom

dvore.

22

1. SKUPINA: Zvuky piesku

Deti budú mať k dispozícii rôzne typy nádob – umelohmotné fľaše, kelímky a pod., do

ktorých budú sypať jemný i hrubozrnný piesok. Deti nádoby uzavrú a pohybom, ,,hrkaním“

budú overovať, počúvať aký zvuk piesok vydáva.

2. SKUPINA: Farby piesku

Deti budú mať textilné farby zmiešané s vodou obsahujúcou trochu octu alebo soli.

Zamiešanými farbami budú zafarbovať piesok na umelohmotných tanierikoch podľa vlastnej

fantázie. Piesok sa nechá usušiť, neskôr ho môžu využiť v iných výtvarných činnostiach

a aktivitách.

3. SKUPINA: Piesok ako hmota

Deti budú mať piesok, vodu a jemnú hlinu. Ich zmiešaním vytvoria hmotu, z ktorej budú

tvarovať a vyrábať malé tehličky. Po vytvarovaní ich nechajú vysušiť a budú určovať ich

vlastnosti ( tvar, veľkosť, tvrdosť a pod.).

4. SKUPINA: Kreslíme s pieskom

Deti budú mať k dispozícii nádobky s lepidlom a výkres. Lepidlom si na výkres nakreslia

motív podľa vlastnej fantázie. Keď dokreslia jemným preosiatym pieskom ,,vysypú“ lepidlom

vytvorený motív. Nechajú zaschnúť.

Vlastnosti piesku:

,,zvuk piesku je taký, ako keby sa v škatuľke rozsypal.“

,,piesok sa sype zo strany na stranu, šuchoce v škatuľke“

,, piesok klesne na dno pohára, na vrchu ostala len špina“

,, keď tam dáme málo vody je to blato, ale dá sa urobiť guľôčka“

,, ten piesok sa z vody a farby úplne zafarbil, je pekný farebný „

,,z vody, piesku a hliny som urobil tehlu na dom, ale neviem, či uschne“

,,možno keby som urobil viac tehličiek, postavil by som dom pre svojho škrečka“

,,myslela som si, že kreslenie s lepidlom bude škaredé, ale ten piesok sa tam normálne

prilepil“

,,Miško mi dal trochu farebného piesku a obrázok je krajší“

,,Nevedel som, že pieskom môžem kresliť, poviem to aj mame“

23

CYPRIÁNOVA ZÁHRADKA

Cieľ: Vedieť názvy niektorých jarných kvetov a vlastnými slovami opísať pojem ,,herbár“.

Pomôcky: vylisované jarné kvety, obrázky kvetov aj ročných období, výkresy, krepový

papier, lepidlo, nožnice, špagát.

Motivácia: Deti upútame básničkou, ktorou vítame jar.

Po zime k nám príde jar, je to najfarebnejší prírodný dar.

Kvitnú kvety, pučia stromy, už aj včielky opúšťajú svoje domy.

Buď nám krásna, jar farebná, vyžeň slnko na naše kolená.

S deťmi vedieme rozhovor o počasí, o zmenách v prírode o ročnom období. Na porovnanie

použijeme obrázky štyroch ročných období, postupne prejdeme až k jarným kvetom.

Postup: Deti rozdelíme do troch skupín tak, aby každá mala dostatočný priestor pri činnosti.

Po ukončení všetkých aktivít s deťmi sadneme na koberec a každá skupina porozpráva

a ukáže, čo robila, ako to robila a čo vytvorila. Nakoniec všetky produkty detí zviažeme do

herbára. S deťmi je vhodné vopred uskutočniť prechádzku, na ktorej skúmajú kôru stromov,

listy a plody.

1) SKUPINA:

Deti pracujú na tvorbe herbára lepením vylisovaných kvetov (kvety si nazbierame

v dostatočnom predstihu a vylisujem ich na papier formátu A4). Ďalšou úlohou je spájanie

písmen do slova – deti dostanú obrázok kvetu, pod ktorým je napísaný názov kvetu. V obálke

majú roztrihané písmenká, ktoré majú poskladať do slova podľa predlohy. (snežienka,

púpava, narcis, fialka, tulipán, sedmokráska, zlatý dážď). V tejto skupine deti si precvičujú

manipulačné zručnosti, úroveň práce s knihou – schopnosť narábať a správne listovať v knihe.

Môžeme pozorovať schopnosť grafického rozlišovania písmen, sústredenosť, samostatnosť

a dodržiavanie správneho postupu pri činnosti.

2) SKUPINA:

Deti v skupine vytvárajú prvú a poslednú stranu herbára prostredníctvom výtvarnej techniky

koláž. V časopisoch vyhľadávajú a vystrihujú jarné kvety, ktoré lepia na výkres. V tejto

skupine si precvičujú schopnosti pracovať v skupine, manipulačné zručnosti, úroveň práce

s časopisom, prepojenie zrakovej a manipulačnej činnosti a dodržiavanie správneho postupu

pri manipulačnej činnosti.

24

3) SKUPINA:

Deti vytvárajú jarné kvety vylepovaním predkreslenej plochy kvetu krepovým papierom (deti

šúľajú krepový papier do malých guľôčok). Pri tejto aktivite si precvičujú manipulačné

zručnosti, drobné svalstvo ruky, jemnú motoriku a dodržiavanie správneho postupu.

STROM

Cieľ: Podporovať chápanie pri rozlišovaní a opisovaní typických znakov stromov, vzhľadom

na ročné obdobia a uplatňovať farebnú rozmanitosť vo výtvarných a pracovných produktoch

na základe vlastného pozorovania.

Pomôcky: kôra, listy zo stromov, farebný a kancelársky papier, temperové farby, voda, fixy,

časopisy, krepový papier, prírodniny, nožnice, lepidlo.

Motivácia: Vedieme rozhovor s deťmi o tom, čo sme sa o stromoch naučili a čo sme na

stromoch pozorovali. Podľa čoho rozoznávame stromy, ako sa menia, čo ovplyvňuje ich

zmenu. Aký úžitok majú stromy pre človeka, či potrebujú ľudia stromy.

Postup: Učiteľka deťom navrhne edukačné aktivity s témou strom a rôznymi formami jej

spracovania. Deti majú možnosť rozhodnúť sa, ktoré aktivity budú daný deň realizovať.

a) Z čoho sa skladá strom

Deti vytvárajú ,,vzorkovník „ rôznych druhov stromov z jednotlivých kúskov kôry, listov,

konárov. (jedľa, breza,.....)

b) Strom a ročné obdobia

Deti vytvárajú pomocou rôzneho výtvarného materiálu 4 stromy a ich premeny podľa ročných

období – jar, leto, jeseň, zima. Z pozorovania deti vedia ako vyzerá strom podľa jednotlivých

ročných období, akej farby má listy, kedy má kvety, či je opadavý alebo neopadavý strom

a ktoré stromy na zimu strácajú listy.

c) Strom z detských dlaní

Deti budú pracovať v skupinkách. Najskôr na veľký výkres A2 nakreslia alebo namaľujú

kmeň stromu s konármi (môžu aj nalepovať slnečnicové semienka). Potom obkreslia na tvrdý

papier svoju ruku (celú dlaň) a vystrihnú ju. Ruky budú predstavovať korunu stromu

25

v niektorom ročnom období. Deti farebne dotvoria temperovými farbami každý svoju ruku

a po zaschnutí každý svoju ruku – časť koruny nalepí ku konárom na strom.

d) Čo sa vyrába zo stromov

Deti z predošlých rozhovorov vedia, že strom je pre človeka nenahraditeľný nielen ako súčasť

zdravého životného prostredia, ale aj ako niečo z čoho sa vyrábajú veci potrebné na život

(napríklad: papier). Deti majú rôzne druhy papiera a rozprávajú načo nám papier slúži a ako

ho používajú samotné deti. Ako môžeme šetriť stromy? (zber použitého papiera) Deti

z pestrofarebného časopisového papiera vytrhávajú kúsky a lepením vytvoria strom, ktorý

dotvoria podľa vlastnej fantázie. Deti môžu pracovať v skupinách na veľkom formáte alebo

každý individuálne.

e) Strom z rozprávky

Pozorovanie stromov deťom umožnilo vidieť ich v rôznych farebných odtieňoch, rôznych

tvaroch, veľkostiach. Spoločne sa zahráme na kúzelníkov prírody, ktorí vykúzlia stromy

v tých farbách, ktoré sa deťom najviac páčia. Na výkres nanesú hrubšiu vrstvu pásov, kruhov,

štvorcov, bodiek voskovými pastelkami. Keď bude celá plocha zafarbená natrieme ju

pomocou štetca čiernym tušom a necháme vysušiť. Potom zastrúhaným špáradlom, špajľou

alebo konárikom deti do plochy vyrývajú podobu stromu podľa vlastnej fantázie.

VÍLA A ŠTYRIA ŠKRIATKOVIA (ROČNÉ OBDOBIA)

Cieľ: Vnímať rozmanitosť sveta a umelecky stvárňovať dojmy z pozorovaného sveta.

Pomôcky: obrázky ročných období, šarkan, papier, fixy, nožnice, lepidlo, papierové

vrecúška, koráliky, pierka, CD – VIVALDI – 4 ročné obdobia.

Motivácia: Učiteľka prichádza medzi deti prezlečená za vílu a porozpráva im príbeh o víle

a štyroch škriatkoch. Víla je mocná čarodejnica v prírode a dokáže meniť a ovplyvňovať

počasie a jednotlivé ročné obdobia. ( evokujeme poznatky detí o ročných obdobiach). Každý

škriatok v príbehu predstavuje jedno ročné obdobie. Učiteľka sa pýta aké ročné obdobia

poznáme, ako sa prejavuje jar, leto, jeseň, zima v prírode.

Postup: Upriamime pozornosť na veľkú škatuľu, ktorú priniesla rozprávková víla.

Deti, čo si myslíte, ktoré z vecí, čo tu máme by sa hodili škriatkovi JAR? (kvety, snežienky,

púpavy, prvosienky, motýle, včielky, rozkvitnutý konár zo stromu, veniec z kvetov).

26

Deti, ktoré veci by sme dali škriatkovi LETO? (plavky, plávacie koleso, huby, letné ovocie –

melón, jahody, čerešne, dovolenkové pohľadnice, sandále, tričko s ramienkami, nafukovacia

lopta ). A ktoré z týchto vecí by ste dali škriatkovi JESEŇ? (šarkan, ľahká bunda, školská

taška, listy zo stromov, vietor ( nastrihané plastové vrecúško), kaluže (mláky z modrého

papiera), jesenné ovocie a zelenina ( jablko, hruška, zemiak).

A čo dáme škriatkovi ZIMA? (vločky z papiera, maketa snehuliaka, biela perina, vianočný

stromček, balíčky ako darčeky, víchrica (nastrihané veľké plastové vrece), obrázky lyží, saní,

rukavice, čižmy, vlnená čiapka, zimná bunda)

Učiteľka rozdelí deti na štyri skupiny a každá skupina vyberá veci zo škatule podľa ročných

období. Ukladajú ich na výkresy s nakreslenými škriatkami – JARI, LETA, JESENE

A ZIMY. Po roztriedení vyzveme deti, aby sa zahrali na ročné obdobia. Víla, ktorá má

čarodejnú moc mení ročné obdobia. Deti vyberajú veci, podľa určeného ročného obdobia. Je

potrebné pripraviť dostatok rekvizít do každého ročného obdobia, aby každé dieťa malo pri

hre aspoň jednu rekvizitu. Pri čarovaní a vytváraní ročných období si deti zoberú príslušnú

rekvizitu a pohybujú sa s ňou po triede ( môžu zahrať divadlo o danom ročnom období). Pri

vytváraní atmosféry každého ročného obdobia nám pomôže hudba, ktorú učiteľka vyberie

(môžeme použiť ukážku Vivaldiho – 4 ročné obdobia). Učiteľka pustí hudbu, povie názov

ročného obdobia. Deti vyberú vhodnú rekvizitu a tancom alebo dramaticky vyjadrujú dané

ročné obdobie. Pre sťaženie aktivity môžeme aktivitu obmeniť tak, že učiteľka iba zmení

hudbu a nepovie názov ročného obdobia. Deti sa snažia postrehnúť zmenu a meniť rekvizity.

MRAVENISKO

Cieľ: Citlivo vnímať krásu prírody a zaujať pozitívne postoje k zvieracej ríši.

Pomôcky: materiál, ktorý momentálne poskytuje trieda, školský dvor a pod., CD prehrávač,

CD pieseň - „Zbohom ostávajte“, jablko, čokoláda, jadierka z jablka, biela posteľná plachta,

čierne a červené tričko.

Postup: Učiteľka sa pýta detí: ,,Čo vás napadne pri slove mravec ?“ (burza prvotných

námetov u detí) ,, Keďže mravce žijú v mravenisku, potrebujeme si naše mravenisko postaviť.

Naše mravenisko budeme stavať imaginárne, to znamená, že každý urobí imaginárne jednu

činnosť potrebnú pri výstavbe mraveniska (napr. postaví tehly, umyje okná, povysáva, umyje

dlážku a pod.). Keď už máme mravenisko, potrebujeme predstaviť i mravce, ktoré žijú

v mravenisku. ,,Aké mravce žijú v mravenisku?“ Keď už máme mravcov, pozrieme sa na ich

bežný deň v mravenisku. Každý si nájde nejakú, (jemu blízku) činnosť, ktorá sa spája

s mravcami a vstupuje do danej roly (napr. mravec pekár, upratovačka, kráľ, robotník a pod.).

27

Po krátkom čase „znehybníme“ všetkých mravcov. Postupne krátkym šteklením oživím

jedného mravca, ktorý chvíľu bude vykonávať činnosť, ktorú si vybral. Aby mohli danú

činnosť vidieť i ostatné mravce, ktoré sú v danom znehybnení otočení napr. chrbtom, hlavou

dole, dovolíme minimálne (čiastočnú) „hybnosť“ a to do takej podoby, aby bolo možné

všetkým zainteresovaným sledovať činnosť mravca. Postupne všetky mravce predstavia

činnosť, ktorú vykonávajú v mravenisku. Tie mravce, ktoré sa už prezentovali, ostávajú

v počiatočnom znehybnení.

Učiteľ (ľudská noha) v role človeka stúpi, kopne (imaginárne) do mraveniska. Mravce

pohybom, slovnou konverzáciou reagujú na človeka, pričom vyslovujú svoje pocity, dojmy.

,,Akí ste mali pocit? Stretli ste sa už niekedy s podobným pocitom? Prečo k tomu došlo?“

Niektoré mravce sa rozhodli, že odídu z tohto nebezpečného miesta a postavia si mravenisko

na druhej strane lesa. ,,Ktoré mravce odchádzajú? Prečo? Aký je ich dôvod odchodu? Mravce

vytvoria ľubovoľné dvojice, v ktorých sa jeden druhému poďakujú za nejakú radu, pomoc,

skutok, zážitok, činnosť, ktorú spolu zažili počas doterajšieho spolunažívania v mravenisku.

Dvojice sa medzi sebou vymieňajú dovtedy, kým neskončí pieseň, ktorá sa pustí na začiatku

lúčenia (Pieseň: Zbohom ostávajte – muzikál Na skle maľované v podaní Michala

Dočolomanského). Tie mravce, ktoré odchádzajú, dostanú čierne tričká alebo ostanú

v tričkách, ktoré momentálne majú. Ostatné mravce, ktoré ostali, dostanú reflexné červené

tričká, resp. inú časť odevu (čiapku, opasok, šál a pod.).

To bude označenie červených (vytrvalých) mravcov. Ak sa medzi čiernymi mravcami

vyskytne niekto, kto má na sebe červené tričko, resp. inú časť odevu, v tomto prípade mu

dáme čierne tričko alebo si červenú časť odevu odstráni. Mravce si musia postaviť nové

mraveniská.

Pohľady na život v mravenisku:

Denný pohľad – na mravenisko čiernych mravcov. Čierne mravce rozdelíme do 4 – 5-

členných skupín. Každá skupina čiernych mravcov si vytiahne papierik s danou situáciou

(oslava, ranná rozcvička a pod.). Ich úlohou je pantomimicky znázorniť danú činnosť. Pre

zmenu je úlohou červených mravcov uhádnuť, čo sa práve v „čiernom mravenisku deje. ˝

Večerný pohľad alebo nočný – na mravenisko červených mravcov. Keďže nastal večer, na

mravenisko červených mravcov nevidno. A tak každý z červených mravcov si z papierikov,

na ktorých sú rôzne situácie (dážď, bitka, útek, príchod vlaku a pod.) postupne vyberie jednu

a za pomoci predmetov v triede danú situáciu zvukovo vyjadrí. Úloha pre čiernych mravcov

je pre zmenu uhádnuť, čo sa v „červenom mravenisku odohráva. ˝ Ak priestory, kde sa dané

aktivity odohrávajú, neumožňujú mravcom byť v dostatočnej vzdialenosti od seba, použijeme

28

plachtu, prikrývku, ktorá schová mravcov vo fáze prípravy do tmy - tým zabráni zvedavým, či

nedočkavým pohľadom inej strany.

Mravce v oboch mraveniskách po ťažko strávenom dni zaspali (mravce si ľahnú na zem.

V podmienkach materskej školy by sa to dalo prepojiť s popoludňajším odpočinkom). Ráno,

keď sa mravce zobudili, pocítili na ruke niečo neznáme (kým mravce spia, učiteľ dôjde ku

každému mravcovi a položí mu do ruky kúsok napr. jablka alebo čokolády). ,,Čo je to? Skúste

so zatvorenými očami ovoňať a potom zjesť to, čo máte v ruke. Aké asociácie sa vám spájajú

s vôňou a chuťou jablka? Ale pozrite sa, čo nám ostalo. ˝ V ruke mám alebo na zem položím

jadierko z jablka.?˝ Mravce sa poradia, prídu na sadenie jadierka. Sadenie jadierka –

popíšeme postup. Spolupráca všetkých mravcoch, zadelenie úloh a zodpovednosti. Pri

činnosti dochádza ku dvom typom problémov.

A) zo semienka nám nechce nič vyrasť, prečo?

b) jabloň, ktorá nám vyrástla chabne, prečo? Kto z nich je za to zodpovedný?

Mravce majú navrhnúť riešenie. Rozdelíme mravcov do skupín podľa mraveniska. Po jeseni

nastane zima. Mravce sa uložia na zimný spánok. Prikryjeme ich bielou, posteľnou plachtou

tak, aby im trčali iba hlavy. Počas dlhého zimného spánku sa všetkým mravcom v mravenisku

začali snívať sny, ktoré postupne po jednom budeme odkrývať. Prichádzajú na vopred dané

miesto a pantomimicky (aby nezobudili ostatných spiacich mravcov) znázorňujú svoj sen.

PRÍBEH STRATENEJ STUDNIČKY

Cieľ: Aktivizovať kritické myslenie pri zdôvodňovaní významu, ochrany vody na zemi a

stimulovať spôsobilosť poznania kolobehu vody v prírody.

Pomôcky: voda, čiapočky jednotlivých zvieratiek

Motivácia: Zajačik s veveričkou šantia na lúke. Sú smädní, chcú sa napiť v studničke, ktorú

dobre poznali. Chodia okolo stromov, nazerajú na všetky strany. Studničku nemôžu nájsť. Sú

veľmi vysmädnutí, bez vody ďalej nevládzu. K zoslabnutým zvieratkách príde vetrík, ktorý

im porozpráva, ako počul studničku zavalenú kameňmi, fľašami, špinavými papiermi

a napadaným lístím tíško plakať. To všetko on nevládze zo studničky vyfúknuť. Na pomoc

prichádza medvedík. Spoločne studničku vyčistia, tá je však prázdna. Vetrík nafúka na oblohu

veľa obláčikov, z ktorých sa stane veľký mrak a z neho začnú padať malé dažďové kvapky.

Niektoré ostanú tancovať v studničke, niektoré vypije smädná zem a niektoré zavolá slniečko

späť na oblohu. Z nich budú nové obláčiky. Pri poháriku čistej vody vetrík zvieratkám

rozpráva, kde všade vodu videl, akú mala chuť, kto všetko vodu potrebuje.

29

Možnosti realizácie postupu:

Tvorba konceptuálnej mapy – lesný obrázok – Ako sa studnička našla,

Pomoc detí pri čistení studničky a okolia,

Dejová pantomíma: Život okolo studničky na lúke,

Pohár čistej vody podaný zvieratkám (všetkým deťom)

Pohybom a zvukmi rozohraný dej v činnostiach, pri ktorých je potrebná voda

v domácnosti (varenie, pranie, umývanie atď.).

O ŽABIATKU A DÚHE

Cieľ: Poznať, opísať a rozlíšiť prírodné javy ovplyvnené počasím.

Pomôcky: Piesne, hry a riekanky, detské hudobné nástroje (triangel, ozvučné drievka),

zvonček, DVD – Spievankovo

Postup: "Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo" - dramatizácia známeho príbehu.

Žabky: „Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo.“

Hudba a tanec: deti tancujú okolo žabiatka a spievajú: „Ja som žabka, ty si žabka, my sme

malé žabky, počúvajme všetci spolu, ako skáču kvapky. Uva – kva – kva, uva – kva – kva,

uva – kva – kva, uva – kva – kva, uva – kva – kva, uva – kva – kva, kva.“

Žabka: „Keď sa žabiatko narodilo, veľké očká otvorilo. Nepoznalo vôbec svet, všetko chcelo

vidieť hneď.“

Žabky: „Žabiatko, aby si sa múdrym a šikovným stalo, naučíme ťa dobre predpovedať

počasie. Dávaj pozor!“ (zvuk triangla)

Slnko - prichádza dieťa oblečené v žltom a prechádza sa okolo žabiek.

1.žabka: „Po hore chodilo, nešuchlo, po vode chodilo, nečľuplo. Žabiatko, vieš čo je to?“

Žabiatko: „Ja neviem, nikdy som nič také nevidelo.“

Slnko: „Ja som to, Slnko. Každé ráno vstávam, na svet sa usmievam a teplými lúčmi celú

zem zohrievam.“

Pesnička - ,,Hrej slniečko hrej ˝– deti spievajú pesničku, slniečko chodí pomaly slalomom

pomedzi deti.

Slnko: „A teraz ti, žabiatko, predstavím aj mojich kamarátov, chceš?“

Žabiatko: „Áno, chcem!“

Obláčiky - prichádzajú deti oblečené ako obláčiky v modrom.

Obláčiky: „Po oblohe plávame, so slniečkom sa hrávame, ľahké ako bublinky, sme dažďové

perinky.“

30

Slniečko: „Pozri žabka, tie mráčiky sú dažďové obláčiky. Keď narazia na seba, dáždik

kvapká nám z neba.“

Žabiatko: „Čo robia žabky, keď padajú kvapky?“

Obláčiky: „Čo robia? To robia. V blate ťapky, capky.“

Vetrík - pribehne a poletuje.

Vetrík: „Letím, hudiem, pískam a dverami trieskam.“ 2x

Žabiatko: „A ty si kto?“

Vetrík: „Som vetríček kamarát, na chytačku hrám sa rád.“ (obláčiky sa pospájajú a zakryjú

slniečko)

Žabiatko: „Slniečko, Slniečko kde si sa schovalo?“

Deti: Klop - klop, klopi – klopi. (zvuky na ozvučných paličkách, zvončeku). Klopi, klopi na

okienko, klopkajú si kvapky. Kvaki, kvaki pri potôčku kvákajú si žabky.

Pesnička: Prší, prší, len sa leje, obláčik sa z neba smeje.

Slniečko sa zrazu mračí, vraj už dažďa na dnes stačí. (melódia na pesničku Prší, prší..)

Počas pesničky sa Slniečko prediera cez obláčiky a postaví sa oproti nim.

Slnko: „Rozprestriem ja svoje lúče, chytím kvapky do náruče. Už mám prvú, už mám druhú

,na oblohe spraví dúhu.“ Deti prídu oblečené ako dúha, prípadne prinesú dúhu urobenú

z krepového papiera.

Žabiatko: „Slniečko, čo si to urobilo na oblohe?“

Slnko: „Žiadne čary, žiaden trik – ja som veľký kúzelník.“

Žaby: „Keď sa Slnko a dážď stretnú, modré nebo dúhou pretnú. Pozeraj sa na ten zázrak,

farebný most z kvapiek dažďa.“

Mraky a vetrík: „Dívajte sa dámy, páni, dúha je dom nevídaný. Dom zo Slnka a dom z vody,

vojdi dnu, ak nájdeš schody!“

Žabiatko: „Ja, ja chcem vojsť dnu!“

Slnko: „Ale žabiatko, to nie je naozajstný dom, je to krásna dúha, ktorú vykúzlim spolu

s dáždikom iba na chvíľu, pre radosť vás všetkých.“

Žabky: „Ďakujeme ti Slniečko, veľmi si nás potešilo.“

Slnko: „Dobre mi tu bolo s vami, musím sa už domov brať. Mesiačik zas bude vládnuť,

žabičky, už choďte spať!“

31

SADÍME FAZUĽKY

Cieľ: Uvedomiť si a vedieť zdôvodniť význam starostlivosti o rastliny.

Pomôcky: zelená fazuľka, hlina, CD –obal

Postup: V plastovom priesvitnom obale z CD nosiča môžeme pozorovať klíčenie zelenej

fazuľky. Stačí trochu hliny a zelené fazuľky, ktoré umiestnime do CD obalu. A potom

môžeme nerušene pozorovať rast malých výhonkov.

KOLOBEH VODY V PRÍRODE

Cieľ: Poznať, pomenovať a opísať základné skupenstvá vody (para, ľad, sneh, hmla).

Dramaticky stvárniť kolobeh vody v prírode.

Pomôcky: veľká modrá podložka – symbol vody, farebné pracovné listy, špongia, oblaky,

Slnko, papierové vreckovky, čiernobiele pracovné listy, farbičky, zvuky vody na CD, CD

Praktická ekovýchova pre MŠ, plastové fľaše naplnené vodou –„vodné“ hudobné nástroje,

nástroje Orffovho inštrumentária

32

Plánované edukačné aktivity:

1. Poznávať vlastnosti vody všetkými zmyslami

Na jednom stolíku sú pripravené plastové fľaše a krhlička na vodu, pri naplňovaní plastových

fliaš vodou pozorujeme a vnímame ju všetkými zmyslami, zisťujeme, že vodu musíme mať

pod kontrolou. Na druhom stolíku sú pripravené dva lavóry a veľká špongia, deti samé

namáčajú suchú špongiu do vody v jednom lavóre - vnímame všetkými zmyslami ako sa voda

vpíja do suchej špongie a prenášame ju do prázdneho lavóra, tiež vnímame, že sa voda dá

prenášať do iného priestoru, pri vyžmýkaní špongie vnímame pohyb vody, počúvame jej

zvuky, pozorujeme ako voda vypĺňa priestor v nádobe, že je premenlivá vzhľadom na priestor

a podmienky. Pozorujeme, že špongia postupne vysychá, ak ju dáme na radiátor, vysychá

rýchlejšie.

2. Príbeh – Premeny a putovanie vodných kvapiek

Motivácia príbehu: Na zem rozprestrieme veľkú modrú podložku ako symbol vody a deti si

posadajú okolo nej. Začneme rozprávať príbeh „O krajine putujúcich kvapiek“. Ukazujeme

deťom obrázky prislúchajúce k textu a realizujeme s nimi pohybové časti príbehu.

„V mori, ktoré je súčasťou veľkého oceánu (ukazujeme na modrú podložku), žije obrovské

množstvo vodných kvapiek. Nájdete tu aj tri kamarátky, ktoré sa volajú VO,DI a ČKA

(postupne ukladáme na plátno obrázky troch kvapiek). Naše kamarátky sú krásne tekuté

a držia sa pekne jedna druhej. Preháňajú sa morskými prúdmi sem a tam, od západu na

východ, zo severu na juh a opačne.

Vyzveme deti, aby sa pochytali za ruky a v predstavách sa nachvíľu stali morskými kvapkami

- vytvoríme veľkého hada, prejdeme po triede, pričom sa vlníme zhora - nadol. Nazrieme do

každého kúta a posadíme sa znova okolo

podložky. Tak ako aj my teraz, aj naše

tri kamarátky sa bláznili v mori celé dni.

Až jedného dňa ich veľká teplá vlna

vyniesla na svojom chrbte až úplne na

hladinu. Tu sa začal ich veľký príbeh.

Chcete vedieť aký?

33

Slniečko svietilo a svojimi lúčmi

zohrievalo hladinu mora

(umiestnime maketu slnka na

modrú podložku a striedavým

roztváraním a zatváraním dlane

symbolicky znázorňujeme Slnko;

vyzveme deti, aby nám pomohli

ohrievať vodnú hladinu).

Vode bolo na hladine veľmi teplo

a tak sa začala potiť. Aj my sa potíme, keď je nám teplo. Niekedy až tak, že sme celí mokrí.

Lenže more je mokré, aj keď mu nie je teplo. To znamená, že sa bude potiť inakšie ako my.

Viete ako? Vie niekto ako hovoríme tomu, keď voda dokáže zmiznúť? Čo vtedy robí ?

(vyparuje sa)

A tak sa kvapky, ktoré sa nachádzali na vodnej hladine, za pomoci slnečných lúčov postupne

z mora vyparili. Boli medzi nimi aj naše tri kamarátky VO, DI a ČKA. V podobe vodnej pary

začali pomaličky stúpať vysoko na oblohu. Vyzveme deti, aby sme sa zahrali na stúpajúcu

paru – dáme sa do podrepu, pomaly sa dvíhame hore, pričom kývame prstami na rukách

a pomaly vzpažujeme. Napokon sa na špičkách naťahujeme smerom hore, akoby sme chceli

dočiahnuť na oblohu. Nakoniec vysoko podskočíme ako obláčik na oblohe.

Vo veľkých výškach je vzduch trochu chladnejší. Para sa tu mení na drobulinké kvapôčky.

A keď je tých kvapôčok na jednej kope veľa – viete, čo vytvoria? Mrak – oblak (umiestnime

na podložku maketu oblaku a poprosíme deti, aby pokrčili papierové vreckovky a vytvorili

tak veľa obláčikov na oblohe).

Už budeme vedieť, že oblaky na

oblohe sú vlastne veľkou kopou

malinkých kvapôčok. A medzi

nimi sú aj naše tri kamarátky. Sú

také malé, že keby sme sa chceli

na ne bližšie pozrieť, ani by sme

ich nevideli. Oblak plný

kvapôčok stúpa stále vyššie

34

a vyššie a čím je vyššie, tým je tam väčšia zima. Čo robíme my ľudia, keď je nám zima? –

deti odpovedajú... My si oblečieme sveter, ale malé kvapôčky vody v oblaku si sveter obliecť

nemôžu. A viete, čo spravia? Jednoducho sa k sebe pritúlia. (vyzveme deti, aby sa k sebe

pritúlili). Keď sú kvapky tesne blízko seba, začnú sa vzájomne spájať do väčších kvapiek

(vyzveme deti, aby sa v trojiciach pochytali za ruky). Teraz sú už v mraku veľké kvapky. Tie

sú také ťažké, že ich oblak neudrží a ony začnú jedna po druhej vypadávať. Ako tomu

hovoríme? (prší)

Spoločne sme sa zahrali na

dážď: Sme v stoji, ruky máme

vzpažené, klepeme jedným

prstom o dlaň druhej ruky a

napodobňujeme tak jednotlivé

kvapky. Postupne dávame ruky

dole, tlieskame dlaňou o dlaň,

čím znázorňujeme veľké kvapky.

Po chvíli sa dážď začne meniť

na lejak a všetci si búchajú

dlaňami o stehná. Lejak prechádza do poriadnej búrky, ktorú napodobníme dupaním nôh.

Búrka sa pomaly začne tíšiť a prejde do lejaku. Po chvíli už padajú veľké kvapky a napokon

len malé kvapky. Klepaním prsta o dlaň ruky hru zakončíme.

Môžeme si spoločne zaspievať pieseň „Prší, prší“ a v súlade s rytmom hudby deti hrajú na

detských hudobných nástrojoch.

Takýmto spôsobom – dažďom, lejakom, či búrkou – sa naše kvapky dostali späť do mora. V

tejto časti príbehu môžeme skončiť, ak máme mladšie deti, v prípade starších detí

pokračujeme v príbehu: No niečo nie je v poriadku. VO a DI stratili ČKU.

Rozmýšľajú, kde len môže byť. Intenzívne na ňu myslia a ona odvtedy čká. Veď preto sa volá

ČKA, lebo sa jej stále čká. (Otázkou si overíme, či deti poznajú význam slova „čkať“. Ak nie,

vysvetlíme im, že to značí štikútať.)

Naša milá ČKA sa nedostala medzi kvapky dažďa. Ostala v oblaku a putovala po oblohe.

Keď sa oblak dostal nad pevninu, narazil na veľkú horu – skalnaté bralo, ponad ktoré

35

nemohol preletieť, lebo bol

ťažký. Rozhodol sa, že schudne,

aby bol ľahší a mohol letieť. No

a najjednoduchší spôsob, ako

môže oblak schudnúť, je, že sa

zbaví časti kvapiek. Keď sa

oblak zbavuje kvapiek, nám dole

potom prší. V tomto daždi

vypadla aj ČKA.

Spadla do ihličnatého lesa. Zošuchla sa po pichľavej ihličnatej košeli pána Smreka až na

klobúk pani Muchotrávky. Pani Muchotrávka ju však nestrpela na svojom červenom klobúku

s bielymi bodkami. Nechala ju spadnúť úplne na zem. ČKA začala pomaly prenikať do pôdy.

Bola tam tma a šlo jej to pomaly. Vrátiť späť sa však už nemohla. Nejaká neviditeľná sila ju

ťahala stále hlbšie a hlbšie, až sa zrazu ocitla medzi mnohými vodnými kvapkami. Bolo to

hlboko pod zemou. (Vyzveme

deti, aby sa schúlili na zem do

klbka, zakryli si rukami oči

a predstavili si, že sú kvapkami

hlboko pod zemou.)

Naša ČKA sa dostala do

podzemnej vody. Ostatné

kvapky podzemnej vody si ju

nemohli nevšimnúť. Viete prečo?

Skúšame pozornosť detí: „Čo sme

hovorili o ČKE? Prečo sa ČKA volá

ČKA?“ (deti odpovedajú – lebo sa jej

nahlas čkalo.) Kvapky podzemnej vody

sa s našou kvapkou menom ČKA hneď

skamarátili. Aby si skrátili dlhú chvíľu

putovania v podzemnej vode, rozprávali

36

si, ako sa tam dostali.

Prvá kvapka: „Ja som spadla z oblaku

rovno do veľkej nádoby, ktorú mal

záhradník pri dome. Zachytával do

nej dažďovú vodu, ktorou potom

polieval záhradku. Je to múdry

človek. Nebude predsa záhradu

polievať pitnou vodou. Odtiaľ ma v

krhličke preniesol a vylial rovno na

mrkvičku, ktorá mu v záhradke rástla.

Z povrchu zeme som presiakla rovno sem k vám.“

Druhá kvapka: „Mňa priniesol potôčik, ktorý sa kľukatil pomedzi hory i doly. Pomaly som sa

plavila v jeho zákrutách a kochala sa prekrásnou krajinou navôkol. Bola plná hlbokých lesov

a zakvitnutých lúk. Neskôr sa vlial do veľkej rieky.“

Tretia kvapka: „Ja som mala cestu veľmi vzrušujúcu. Uviazla som v tmavej jaskyni, a keď

som pomocou podzemného potôčika našla cestu von, zažila som aj voľný pád! Bolo to veľmi

zábavné, škoda, že to trvalo len chvíľku.“

Ako hovoríme miestu, kde voda z potoka alebo rieky prudko padá dole? (deti odpovedajú –

vodopád.)

Naše kvapky boli také zarozprávané,

že si ani nevšimli, ako narazili na

vrstvu pôdy, ktorá bola taká hustá, že

cez ňu nedokázali prejsť. A tak sa

hromadili a hromadili, až napokon na

jednom mieste vyvreli na povrch v

podobe prameňa. Odtiaľ putovali

potôčikom, ktorý sa po čase stretol s

iným potôčikom a spoločne vytvorili rieku. Keď sa potom táto rieka stretla s inou riekou,

vytvorili velikánsku rieku, ktorej hovoríme veľtok. Ten naše milé kvapky odniesol rovno do

mora. V jednej chvíli si zrazu uvedomili, že sú slané. Najskôr ich to zarazilo, ale keď ČKA

37

vykríkla – „Sme v mori!“, od radosti boli celé bez seba a rozbehli sa spoznávať krásy šíreho

mora, o ktorom im ČKA toľko rozprávala. Veľkú radosť mala aj ČKA, pretože sa znovu

stretla so svojimi dvoma stratenými kamarátkami. Radostne sa pochytali za ruky, vytvorili

reťaz zvanú VODI-ČKA a

spoločne sa nechali unášať

morskými prúdmi od západu na

východ, zo severu na juh a opačne.

Takto spolu šantili, až kým ich

jedného dňa nevyniesli vlny na

hladinu mora, a tu sa znovu za

pomoci slnečných lúčov premenili.

Pýtame sa detí: „Na čo sa to

premenili?“ (deti odpovedajú – na vodnú paru.) Príbeh sa od tejto chvíle opakuje. Dokoliečka,

dokola. Preto mu aj hovoríme „Kolobeh vody.“

3. Vodné melódie: (skupinová forma)

Pokúsiť sa identifikovať počuté zvuky vody z CD Zvuky a ruchy (zvuk vodovodného

kohútika, sprchy, splachovania záchodu, vrenia vody, nalievania vody, práčky, potôčika)

Deti sedia v kruhu, počúvajú zvuky vody a spoločne sa ich snažia identifikovať. Po každom

zvuku CD zastavíme a pýtame sa detí, kde alebo pri akej činnosti zvuk vznikol (zvuk

vodovodného kohútika, sprchy, splachovania záchodu, vrenia vody, práčky, potôčika a pod.).

V prípade potreby zvuk prehráme viackrát. Po poslednom zvuku si spoločne zhrnieme, aké

zvuky vody sme počuli.

4. Dobrodružstvá kvapiek

- (individuálna forma) - vyfarbovanie čiernobielych pracovných listov z príbehu o putovaní

kvapiek a usporiadanie obrázkov podľa logickej postupnosti

Každému dieťaťu rozdáme jeden pracovný list, úlohou detí je obrázok vyfarbiť. Môžeme

deťom pustiť relaxačnú hudbu so zvukmi vody. Keď sú obrázky vyfarbené, deti slovne

obrázky opíšu a spoločne ich poukladáme v poradí, v akom sme o nich počuli v príbehu

o Putovaní vodných kvapiek.Pokiaľ deti realizujú činnosť v skupinách a jedna skupina skončí

38

činnosť skôr, pedagóg môže týmto deťom čas vyplniť tak, že im ponúkne rozprávkové alebo

encyklopedické knihy. Podľa pokynov pedagóga v nich deti vyhľadajú ilustrácie, ktoré

súvisia s preberanou témou. Keď skončia činnosť aj ostatné skupiny, všetci sa spoločne

porozprávajú o tom, čo zaujímavého deti v knihách našli a prezrú si nájdené obrázky. Úlohu

môžete obmeniť aj tak, že deťom zadáte vyhľadať najzaujímavejší obrázok o vode.

39

ZÁVER

Dieťa prirodzene skúma okolie, snaží sa svet pochopiť tak, že manipuluje

a experimentuje s predmetmi. V jednotlivých aktivitách objavujú, snažia sa pochopiť

vlastnosti predmetov a javov, pozorujú a poznávajú, čo sa deje v prírode. V procese

poznávania získavajú vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré neskôr môžu využiť v živote.

Dôležitým miestom rozvoja dieťaťa v prírodovednej oblasti je prostredie,

ktoré podnecuje dieťa k aktivite, zvedavosti, túžbe po poznaní niečoho nového, neznámeho.

Je prirodzeným prostredím, v ktorom sa deti učia, v interiéri a exteriéri, v spoločných, ale i

samostatných činnostiach. Pomocou obohacujúceho materiálu tvoria, komunikujú s deťmi a

učiteľom, manipulujú, skúmajú a bádajú.

Prostredníctvom navrhnutých aktivít si deti môžu upevniť vedomosti, skúsenosti,

návyky a zručnosti v oblasti prírodovedného vzdelávania. Popritom sa však dieťa naučí

omnoho viac. Hneď, ako tento svet objaví, bude ho naďalej prirodzene spoznávať a skúmať.

Táto práca zahŕňa a hodnotí poznatky získané štúdiom dostupnej odbornej literatúry

k danej téme.

Zámerom predloženej práce je overiť si prínos a použiteľnosť prírodovedných aktivít

vo výchovno-vyučovacom procese u dieťaťa predškolského veku.

40

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1. GUZIOVÁ, K. a kol. 2011. Metodika predprimárneho vzdelávania. Partizánske :

Expresprint, 2011. 352 s. ISBN 978-80-968777-3-7.

2. HAJDÚKOVÁ, V. a kol. 2008. Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre

materské školy. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2008. 256 s. ISBN 978-80-

8052-324-4.

3. HAJDÚKOVÁ, V. a kol. 2009. Dieťa a jeho svet. Bratislava : Dr. Jozef Raabe Slovensko,

s.r.o., 2009. ISBN 978-80-98182-34-3.

4. HAVRANOVÁ, A. 1989. Príroda okolo nás. Metodická príručka pre učiteľky materských

škôl. Bratislava : SPN, 1989. 120 s. ISBN 80-08-00039-2.

5. KAYSER, R. 2004. Priateľ lesa. Martin : Osveta, 2004. 285 s. ISBN 80-88824-70-2.

6. Kol. 2009. KAFOMET pre materské školy.. Veľké Leváre : INFRA Slovakia, s. r. o.

7. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 1997. Metodická príručka

pre predškolskú výchovu. Krok za krokom. Žiar nad Hronom : Nadácia škola dokorán,

1997. 200 s. ISBN 80-968292-0-3.

8. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.2008. Štátny vzdelávací

program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. Bratislava : Štátny pedagogický ústav,

2008. 35 s. ISBN 978-80-969407-5-2.

9. ROCHOVSKÁ, I. 2011. Využívanie bádateľských aktivít v materskej škole. Ružomberok :

Verbum, 2011. 72 s. ISBN 978-80-8084-666-4.

10. UHRINOVÁ, M. 2011. Vybrané didaktické aspekty prírodovedného vzdelávania

v materskej škole. Ružomberok : Verbum, 2011. 93 s. ISBN 978-80-8084-786-9.

41