SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

TECHNICKÁ FAKULTA

1127289

Bakalárska práca

Lucia Švecová

Nitra 2010

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVEZITA

V NITRERektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

TECHNICKÁ FAKULTA

Dekan: prof. Ing. Vladimír Kročko, Csc.

Legislatívne východiská využívania odpadovBakalárska práca

Katedra výrobnej techniky

Vedúci katedry: doc. Ing. Rudolf Opáth, CSc.

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Juraj Horváth, Csc.

Lucia Švecová

Nitra 2010

Abstrakt

Odpadové hospodárstvo je v dnešnom svete často riešená otázka, s pribúdajúcim počtom

odpadov sa stáva tento problém závažnejším nielen pre ľudí ale aj pre životné prostredie, ktoré je

značne znečistené. Aby sme obmedzili vznik odpadov a znižovali ich nebezpečnosť pre životné

prostredie boli navrhnuté právne predpisy, ktoré presne stanovujú nakladanie s odpadom.

Po vstupe do Európskej Únie náš štát prebral legislatívu týkajúcu sa odpadov a nakladania s

odpadmi, jej snaha spočíva urobiť z Európy spoločnosť využívajúcu recykláciu, ktorá predchádza

vzniku odpadov a využívať ich ako suroviny. Táto právna norma odpadov a odpadového

hospodárstva upravuje práva a povinnosti právnických ale aj fyzických osôb pri predchádzaní

vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, zodpovednosť

za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

Odpady sa stali najväčším nebezpečenstvom pre životné prostredie, ktoré patrí k hlavným pilierom

trvalo udržateľného rozvoja popri ekonomickej a sociálnej sfére. Sú dôkazom neekologického

využívania prírodných zdrojov. V dnešnej dobe sa štát čo raz viac zaujíma o odpadové

hospodárstvo, odpady znečisťujú zásoby podzemných vôd, pôdy, vzduchu. Odpad je užitočným

zdrojom materiálov a energie, ale kvôli veľkému množstvu manuálnej práce vynaloženej na jeho

zber je to zdroj veľmi nákladný.

„Kľúčové slová: odpadové hospodárstvo, odpady, legislatíva, program odpadového

hospodárstva, životné prostredie“.

Abstract

Waste management system is frequently solved question nowadays, with gaining number of

waste, this problem is becoming more serious not just for people but for environment itself, which is

considerably polluted. For limiting creation of waste and slowing down it's danger for environment

were accepted legal enactments defining waste handling.

After the entrance to the European Union our state sorted legislation, witch defines waste and

waste handling, trying to make Europe a waste recycling community, what precedes creating o

waste and using it as materials. This legal enactment improves obligations of artificial and even

natural persons to provide against creating of waste and bout waste handling, functions of state

administration and corporations, responsibility about violating duties about waste handling.

Waste has become the biggest danger for environment, what belongs to the most important

part of constantly preserving of expansion next to economical and social sphere. It's the proof of

unecological use of natural resources. In present, she state is even more interested in waste

handling, waste pollute supplements of subterranean waters, soil and air. Waste is useful source of

materials and energy, but for it's big amount needed for it's gathering is a very expensive source.

„Key words: waste management, waste, legislation, environment“.

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce.

V Nitre, .............................................

podpis autora

Poďakovanie

Ďakujem môjmu školiteľovi., Ing. Jurajovi Horváthovi, CSc. za cenné rady a podnety, ktoré

mi poskytoval počas tvorby tejto práce a všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri

písaní bakalárskej práce.

Zoznam použitých označení

ŽP životné prostredie

SR Slovenská republika

N nebezpečný odpad

O ostatný odpad

Z. z. Zbierka zákonov

KO komunálny odpad

NR SR Národná Rada Slovenskej republiky

č číslo

POH Program odpadového hospodárstva

KÚŽP Krajský úrad životného prostredia

ObÚŽP Obvodný úrad životného prosredia

Obsah

1 Úvod................................................................................................................................10

2 Cieľ práce........................................................................................................................11

3 Metodika práce................................................................................................................12

4 Odpad..............................................................................................................................13

4.1 Všeobecne o odpadoch........................................................................................13

4.2 Klasifikácia a druhy odpadov..............................................................................15

4.3 Spracovanie a využívanie odpadov.....................................................................18

5 Odpadové hospodárstvo..................................................................................................20

5.1 Program odpadového hospodárstva.....................................................................21

5.2 Nástroje v odpadovom hospodárstve........................................................................23

6 Vlastná práca...................................................................................................................25

6.1 Právne predpisy Slovenskej republiky.................................................................25

6.2 Právne predpisy Európskej únie..........................................................................29

6.3 Legislatívne nástroje............................................................................................30

6.4 Návrhy pre využitie odpadov...............................................................................32

6.4.1 Návrh na zníženie vzniku odpadov.........................................................32

6.4.2 Návrh na znižovanie rozložiteľných odpadov na skládku......................32

6.4.3 Návrh na zlepšenie separovaného zberu.................................................32

6.4.4 Návrh na znižovanie komunálneho odpadu............................................33

6.4.5 Návrh opatrení pre zlepšenie a využitie..................................................33

6.4.5.1 Poučenie a reklama...............................................33

6.4.5.2 Zhotovenie projektov na získanie financií............33

6.4.5.3 Finančná motivácia...............................................33

6.4.5.4 Ísť príkladom.........................................................33

7 Návrh na využitie výsledkov............................................................................................34

8 Záver.................................................................................................................................35

9 Diskusia............................................................................................................................36

10 Použitá literatúra...............................................................................................................37

11 Prílohy...............................................................................................................................38

1. Úvod

Človek sa v každej dobe učil mnohým postupom a hodnotám od prírody. Príroda človeku

vždy dáva príklad, ako sa dá zaobchádzať a rozumne využívať materiály a produkty, ktoré nám

ponúka naša planéta Zem. Všetko v prírode funguje v systémoch kolobehov alebo reťazcov. Čiže

všetko sa prirodzeným spôsobom dostane po určitom čase späť do pôvodného stavu. Nič nezostáva

nevyužiteľným alebo nebezpečným pre svoje okolie. Len človek produkuje veci, ktoré zostanú pre

neho i prírodu nespracovateľnými a nevyužiteľnými stovky až tisícky rokov. Niektoré naše

produkty dokonca znehodnocujú dôležité prírodné zásoby vôd, pôdy, vzduchu,... ktoré sú

nevyhnutné k životu na Zemi. Preto je potrebné, aby človek ešte pred začatím výroby uvažoval

nielen o využití tovaru, ale aj o jeho likvidácii po skončení jeho životnosti a spaco vani do takého

stavu, aby bol vhodný na opätovné použitie, či prípadné bezpečné a neškodné navrátenie do prírody.

Nie je predsa možné, aby ľudia donekonečna produkovali ťažko spracovateľné materiály

a neefektívne zaberali plochy skládkami. Tiež nevieme aké budú dôsledky znečisťovania atmosféry,

čiže následky skleníkového efektu a ozónovej diery, ktoré postihnú predovšetkým ďalšie ľudské

generácie. Jednoznačne si myslím, že ďalšie generácie ľudstva budú hodnotiť nielen náš technický

a materiálny prínos pre nich, ale aj zanechané kultúrne a prírodné dedičstvo.

Odpad je užitočným zdrojom materiálov a energie, ale kvôli veľkému množstvu manuálnej

práce vynaloženej na jeho zber je to zdroj veľmi nákladný. V rozvinutých krajinách je odpad

z domácností a obchodov obvykle skladovaný vo vreciach alebo v smetných košoch a každý týždeň

ho odvážajú smetiari. Niektoré oblasti však majú pneumatický systém, ktorý vháňa odpad pomocou

stlačeného vzduchu do potrubia a ďalej do miestneho závodu na odstraňovanie odpadu. V inom

takomto systéme sa odpad z domácností dostáva do podzemnej zbernej komory umiestnenej pod

každým domom. Do tejto štvrti sa potom periodicky vracia nákladné auto s cisternou vybavené

špeciálnym čerpadlom, aby zberné komory vyprázdnilo. Iným nákladným procesom je separácia

materiálov určených k recyklácii, a preto sú obyvatelia domov vedení k tomu, aby aspoň časť tejto

práce vykonávali oni sami. Miestne úrady v niektorých oblastiach žiadajú obyvateľstvo, aby

oddeľovalo starý papiera na centrálnych miestach umiestňujú tieto úrady aj zberné kontajnery na

sklo. Odpadové sklo sa odváža do sklární, drví sa a používa sa k výrobe nových sklených výrobkov.

Peniaze daňových poplatníkov sa ďalej šetria výrobou a rozmiestňovaním separátnych nádob na

hnedé, zelené a čisté sklo, aby sa tieto druhy skla nemuseli neskôr triediť v samotnej sklárni

10

2. Cieľ práce

Pri každej ľudskej činnosti vznikajú odpady. Ich hromadenie a vznik zasahuje do životného

prostredia. Obsah odpadov je prakticky ohrozujúci pre všetky zložky prostredia, t.j. kvalita pôdy,

vôd a ovzdušia. Ohrozujúci obsah preniká do rastlín a cez potravinový reťazec, ktorý vplýva na

zdravie a život živočíchov a ľudskej populácie.

Každá ľudská činnosť by mala byť niečim riadená, usmerňovaná a limitovaná. Toto osobitne

platí vo vzťahu človeka k životnému prostrediu. Človek už svojou samotnou existenciou pôsobí

prevažne negatívne na životné prostredie. Toto jeho pôsobenie si vyžaduje neustálu tvorbu právnych

noriem a následne z ich vychádzajúcich predpisov, nariadení, vyhlášok, usmernení......, ktoré majú

za úlohu regulovať vzájomnú interakciu človeka a prírody.

Vypracovaniu tejto práce predchádza oboznámenie sa s nakladaním a spracovaním odpadu

v SR.

Cieľom bakalárskej práce je vypracovanie poznatkov v oblasti odpadov a odpadového

hospodárstva a so zameraním na legislatívu.

11

3. Metodika práce

Štúdiom literatúry som sa oboznamovala s problematikou odpadov, odpadového

hospodárstva a programom odpadového hospodárstva. Legislatívne predpisy som podrobne

vyhľadala a postupne ich chronologicky spájala tak ako bolo tvorené a prijímané v rámci SR. Pri

tomto postupe som pokračovala aj v legislatíve EÚ.

Svoje poznatky som konzultovala s pracovníkmi všeobecnej štátnej správy na príslušných

úradoch o legislatívnej tvorbe. Tieto poznatky som uviedla v mojej práci ako súhrn súčasnej

legislatívy v tejto problematike.

Pre bakalársku prácu bol riešený postup:

• spôsoby nakladania s odpadmi,

• charakteristika odpadového hospodárstva,

• charakteristika programu odpadového hospodárstva,

• oboznámenie sa s legislatívnymi predpismi Slovenskej republiky,

• oboznámenie sa s legislatívnymi predpismi Európskej únie,

• konzultácie na všeobecných úradoch štátnej správy (KÚŽP, ObÚŽP),

• konzultácie s prevádzkovateľmi skládok odpadu v našom regióne,

• možné návrhy spôsobov zlepšenia zberu, spracovania, zneškodnenia odpadov,

vypracovanie poznatkov a širšie oboznámenie sa z odpadmi.

12

4. Odpad

4.1 Všeobecne o odpadoch

Odpadom podľa Noskoviča (2003) je vec, ktorej odstránenie je potrebné z dvoch hľadísk,

a to z hľadiska starostlivostí o zdravé životné podmienky a z hľadiska ochrany životného prostredia.

Podľa zákona č. 223/2001 Z.z. je odpad vec, ktorej sa chce majiteľ zbaviť, alebo hnuteľná vec,

ktorej zneškodnenie je potrebné pre starostlivosť o zdravé podmienky života a ochrany životného

prostredia. Za odpady v dnešnej dobe sa považujú tie látky, ktoré nie je možné z ekonomických

dôvodov efektívne využiť alebo ktoré sa prirodzeným rozkladom nedokážu vrátiť do prírodného

kolobehu.

Podľa Moňoka (2005) je odpadom každá hnuteľná vec, ktorá sa nám zdá nepotrebná,

nechcená, ktorej sa zbavujeme, chceme zbaviť alebo ktorej sme v súlade so zákonom o odpadoch

povinný sa zbaviť.

Chiras (1991) tvrdí, že všetky organizmy produkujú odpad a len človek dokáže

vyprodukovať odpad s takým zložením.

V minulosti vznikali len biogénne odpady, ktoré boli prirodzeným spôsobom rozkladu znovu

zapájané do prirodzeného obehu látok a stali sa znovu súčasťami organizmov. V súčasnosti vznikajú

početné odpady, ktoré sa v prírode predtým nevyskytovali.

Každý človek si dokáže predstaviť čo je odpad, ale každý si pod týmto slovom môže predstaviť

niečo iné. Ľudskou činnosťou vznikajú odpady rôzneho charakteru a vlastností. Ich vznik si ľudia

ani neuvedomujú a nepríjemné sú až ich dôsledky. Rastúce problémy so získavaním prírodných

surovín a energie, s ochranou životného prostredia, ako aj rozvoj nových technologických spôsobili,

že sa zmenila pôvodná tendencia výrobcov – zbavovať sa odpadu ako bezcenných látok. Odpad

totiž nepredstavuje len nežiaduci zdroj znečisťovania, ale ak sa efektívne využije, má veľký

národohospodársky význam.

Podľa Antalovej odpady znečisťujú našu planétu a pomaly vytvárajú nevhodné prostredie

pre život.

13

Väčšie množstvá odpadov podľa Fellenberga (1985), Chirasa (1991) spôsobujú

predovšetkým:

• zvyšovanie osobnej spotreby,

• rast populácie,

• vedecko-technický pokrok.

Pôvodca odpadu je ten , koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu

odpadu, ktorej výsledkom je zmena a zloženie tohto odpadu.

Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad

nachádza. Držiteľ odpadu podľa zákona je povinný :

• zaraďovať odpady podľa Katalógu odpadov - vyhláška 284/2001 Z.z.,

• zhromažďovať odpady utriedené podľa druhov,

• zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov,

• zabezpečovať zneškodnenie odpadov.

14

4.2 Klasifikácia a druhy odpadov

Všetky tuhé odpady sa musia sledovať z hľadiska ich vlastností, musí sa evidovať ich

množstvo a aj to , ako sa s nimi nakladá. Dňa 19.7.2001 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR č.

284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov. Touto vyhláškou sa preberá Európsky katalóg

odpadov, ktorý bol v Európskej únii vydaný Rozhodnutím Komisie č. 2000/532 nahrádzajúcim

Rozhodnutie Komisie č. 94/904/EC z 22. decembra 1994, ktorým sa zavádza zoznam nebezpečných

odpadov podľa smernice Rady č. 91/689/EEC o nebezpečných odpadoch v znení neskorších

predpisov. Európsky katalóg odpadov obsahuje 668 druhov odpadov. Skupiny odpadov môžeme

rozdeliť na dve kategórie odpadov :

• nebezpečné odpady „N“

• ostatný odpad „O“

Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý pre svoje fyzikálne, chemické, alebo biologické

vlastnosti vyžaduje odpovedajúce zaobchádzanie. Je to odpad, ktorý svojimi vlastnosťami je alebo

môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo ŽP.

Ostatný odpad je taký odpad, ktorý nevykazuje z vlastností nebezpečného odpadu.

Vedľa oficiálneho členenia odpadov sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním odpadov

napríklad podľa:

• vplyvu na človeka a životné prostredie,

• podľa základných fyzikálnych vlastností ( tuhé, kvapalné, plynné, zmesi ).

Zmesi- odpad zložený z tuhej a kvapalnej fázy v určitom vzájomnom hmotnostnom pomere

• odpad tvorený dvoma alebo viacerými látkovými skupinami odpadov .

Podľa základných oborov hospodárskej činnosti:

• výrobné ( z priemyslu, poľnohospodárstva, stavebnej činnosti ),

• spotrebné (komunálne).

Podľa možnosti využitia odpadov ako druhotných surovín:

• využiteľné,

• nevyužiteľné.

15

Zásadné rozdelenie odpadov v zmysle vyhlášky č. 284/2001 sa ustanovuje katalóg odpadov

podľa ich nebezpečnosti vzhľadom k životnému prostrediu na kategórie:

• odpady ostatné,

• odpady nebezpečné.

Odpady ostatné sú odpady komunálne. Komunálne odpady sú v zmysle zákona o odpadoch

vymedzené ako odpady z domácností vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb

a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická

osoba. Za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám

na individuálnu rekreáciu. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení

verejných komunikácií. Odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických

osôb, pričom za tento odpad sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám.

Komunálny odpad z domácností, z podnikov, z ulíc, objemný odpad a odpad mestskej zelene Z

celkového množstva komunálnych odpadov v SR vzniká 75 % doma u obyvateľov a 25% tvorí

odpad z obcí podobný domovému, vznikajúci v podnikateľskej sfére.

Domový odpad tvorí:

• organický odpad – zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, prebytky jedál,

• papier – tvorí asi 20% odpadu,

• sklo – tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu,

• plasty – tvoria hmotnosťou menej než 8% odpadu, sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej

ropy, pri doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton,

• kovy- tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu, ich výroba je energeticky veľmi náročná

a ich ťažba poškodzuje prírodu,

• textil – v odpade tvorí 4%.

16

Odpady nebezpečné sú také, ktoré majú jednu nebezpečnú vlastnosť alebo viac

nebezpečných vlastností. Takýto odpad, ktorý môže spôsobiť škody na životnom prostredí

a ľudskom zdraví, tvorí približne 1 % sú to rôzne chemikálie a zlúčeniny. Zákon 223/2001 Z.z.

o odpadoch v znení neskorších predpisov definuje nebezpečné odpady ako odpady, ktoré majú

minimálne jednu z týchto nebezpečných vlastností:

• výbušnosť,

• oxidovateľnosť,

• horľavosť,

• dráždivosť,

• škodlivosť,

• toxicita,

• rakovinotvornosť,

• leptavosť,

• infekčnosť.

O klasifikácii odpadov podľa Tolgyessyho a Piatrika (1984) môžme odpad rozdeliť na

látkový a energetický. Látkový odpad delíme na tuhy, kvapalný a plynný, energetický na teplo a

hluk.

Noskovič (2003) delí odpad:

• podľa skupenstva na tuhý, kvapalný a plynný,

• podľa chemického zloženia na anorganický a organický,

• podľa využiteľnosti na využiteľný a nevyužiteľný

• podľa miesta vzniku,

• podľa ohrozenia ľudského zdravia,

• podľa kvality na spáliteľný a nespáliteľný.

Gabriš (1998) delí odpad:

• podľa skupenstva tuhý, kvapalný a plynný,

• podľa chemického zloženia na anorganický a organický,

• podľa pôvodu na domový, komunálny, poľnohospodársky a priemyselný,

• podľa škodlivosti na toxický, netoxický, rádioaktívny, infekčný,

• podľa vzniku v mieste ťažby surovín, v mieste výroby, spracovania, likvidácie.

17

4.3 Spracovanie a využívanie odpadov

Nakladanie s odpadmi podľa zákona 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov je zber

odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane

starostlivosti o miesto zneškodňovania. Pod zhodnocovaním odpadov rozumieme činnosti vedúce

k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov. Zneškodňovanie

odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo

ohrozovanie zdravia ľudí. Existuje viacero možností zneškodňovania odpadov. Medzi hlavné, resp.

najpoužívanejšie patria: skládkovanie, spaľovanie, skladovanie a opätovné využívanie odpadov.

Zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy.

Separovaný zber je zber oddelených zložiek komunálnych odpadov.

Zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek

odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

Triedenie odpadov je rozdelenie odpadov podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré

možno po rozdelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

Recyklácia je to opätovné využitie akéhokoľvek materiálu.

Skládkovanie odpadov je zakladanie odpadov na skládku. Skládkovanie odpadov je

zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania

odpadov ( za skládkovanie odpadov sa nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na

mieste ich vzniku).

Skládkovanie je najstaršia, najjednoduchšia a najrozšírenejšia metóda zneškodňovania odpadov. Vo

vyspelých krajinách sa skladuje viac ako 90 % tuhých odpadov, pritom nerátame hlušinu, ktorá

odpadá pri ťažbe uhlia, rúd a ďalších minerálnych surovín, ktoré sa bežne ukladajú na výsypky,

haldy a odvaly. Na skládkovanie odpadov sa v minulosti a často i dnes používajú opustené lomy,

pieskové bane, močaristé pozemky, neobhospodarované voľné plochy bez osobitnej úpravy. Pri

tomto neorganizovanom skladovaní sa odpad sype na vymedzený priestor bez prikrývania alebo s

prikrývaním. Odpady na skládkach prechádzajú mnohými fyzikálnymi, chemickým a biologickým

zmenami, z ktorých najvýznamnejšie sú:

• aeróbny a anaeróbny biologický rozklad organických látok, sprevádzaný tvorbou a únikom

zapáchajúcich plynov a kvapalín,

• chemická oxidácia látok,

• vylúhovanie organických a anorganických látok a pohyb výluhu skládkou,

• nerovnomerné usadzovanie vyvolané komprimáciou materiálu do puklín vytvorených

rôznou stlačiteľnosťou.

18

Tieto neorganizované skládky ohrozujú životné prostredie, sú zdrojom biologickej a chemickej

kontaminácie vôd, zhoršujú hygienu prostredia a ohrozujú zdravie ľudí.

Predpoklad pre bezpečné skládkovanie odpadov je riadené skládkovanie. Je to ukladanie

odpadov vo vrstvách za použitia technológie, ktorá zabraňuje ohrozeniu vôd.

Spaľovanie odpadov je jedným zo spôsobov zneškodňovania odpadov, ktoré slúži na tepelnú

úpravu odpadov s využitím alebo bez využitia tepla vznikajúceho pri spaľovaní.

Skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania

odpadov alebo zneškodňovania odpadov.

19

5. Odpadové hospodárstvo

Odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku

odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadom a znižovanie

ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom č. 223/2001

Z.z. Účelom odpadového hospodárstva je predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu

najmä:

• rozvojom technológií šetriacich prírodné zdroje,

• výrobou výrobkov, ktorá rovnako ako výsledné výrobky čo možno najmenej zvyšuje

množstvo odpadov a čo možno najviac znižuje znečisťovanie životného prostredia,

• vývojom vhodných metód zneškodňovania odpadov spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí

a nepoškodzujúcim životné prostredie.

Odpadové hospodárstvo by malo vychádzať z cieľov a zamerať sa na štyri programové oblasti:

• minimalizáciu tvorby odpadov,

• maximalizáciu environmentálne vhodného využívania odpadov,

• podporu úpravy a zneškodňovania odpadov prijateľnými spôsobmi,

• rozširovanie služieb súvisiacich s odpadmi.

Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o

odpadoch sú:

• ministerstvo,

• inšpekcia,

• krajské úrady životného prostredia,

• obvodové úrady životného prostredia.

20

5.1 Program odpadového hospodárstva

Program odpadového hospodárstva určuje ciele odpadového hospodárstva Slovenskej

republiky, jeho časti alebo pôvodcu odpadu a tiež určuje opatrenia na plnenie cieľov so zákonom

č. 223/2001 Z.z.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vypracováva Program odpadového

hospodárstva SR na základe podkladov od krajských a obvodných úradov a schvaľuje ho vláda.

Program odpadového hospodárstva SR(POH SR) uvádza stav životného prostredia na odpady:

Stav životného prostredia je charakterizovaný environmentálnou regionalizáciou územia. Stav

životného prostredia príslušného územia predstavuje dôležitý limitujúci faktor zvyšovania jeho

zátaže v dôsledku nových aktivít zameraných na nakladanie s odpadmi a je súčasťou posúdenia v

zmysle zákona č. 127/1994 Z.z. v znení zákona č. 139/2001 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie.

Ekologické obmedzenie umiestňovania aktivít týkajúcich sa nakladania s odpadmi

predstavujú chránené územia. Na území SR sa nachádza 9 národných parkov, 14 chránených

krajinných oblastí, 181 chránených areálov, 383 prírodných rezervácii, 230 prírodných pamiatok a

59 národných prírodných pamiatok.

Povinnosť vypracovať programy odpadového hospodárstva je určená Zákonom č. 238/l99l

Zb. o odpadoch a špecifikovaná Vyhláškou č. 76/l992 Zb. o programoch odpadového hospodárstva.

Systém programov odpadového hospodárstva sa v Slovenskej republike uviedol do praxe v roku

1993, keď Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo Program odpadového hospodárstva

Slovenskej republiky (POH SR ). Program bol schválený uznesením vlády SR č. 500 z 13.7.1993.

Bol vypracovaný na základe celoštátnej bilancie odpadov a analýzy stavu a potrieb odpadového

hospodárstva. Obsahoval ciele a opatrenia navrhnuté pre časové horizonty rokov 1996, 2000 a 2005,

ktoré boli neskôr premietnuté aj do dokumentu Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej

politiky Slovenskej republiky, schváleného vládou SR a Národnou radou SR. Na základe POH SR

boli vypracované programy odpadového hospodárstva okresov a obvodov a napokon aj pôvodcov

odpadov.

V rokoch 1993 - 1996 sa jednoznačne potvrdil význam programov odpadového hospodárstva

ako koncepčných materiálov na všetkých úrovniach. V týchto programoch sa analyzoval stav

hospodárenia s odpadmi a navrhnutý spôsob riešenia existujúcich problémov. Osobitný význam

mali programy odpadového hospodárstva vypracované na úrovni pôvodcov odpadov.

Mnohí pôvodcovia si pri ich vypracúvaní prvýkrát uvedomili svoje povinnosti v tejto oblasti.

21

Ciele a opatrenia POH SR vytýčené pre roky 1993 - 1996 sa podarilo splniť hlavne v týchto

oblastiach:

• budovanie nových skládok odpadov, ktorých sa od roku 1992 vybudovalo 31 a ďalších 27 je

rozostavaných,

• rozširovanie separovaného zberu,

• znižovanie množstva nebezpečných odpadov,

• výstavba spaľovní pre odpady.

Program odpadového hospodárstva (2006-2010) je východiskovým dokumentom pre spracovanie

krajských programov odpadového hospodárstva. Program sa vzťahuje na všetky odpady vymedzené

prílohou č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení

neskorších predpisov.

22

5.2 Nástroje v odpadovom hospodárstve

Cieľom zákona č. 223/2001 Z.z. je obmedzovanie vzniku odpadu a obmedzené ukladanie na

skládky – je v súlade, keď sa na skládky ukladá len taký odpad, ktorý po uložení na skládku

nepodlieha žiadnym zmenám.

Do zákona č. 223/2001 Z.z. patria aj ekonomické a legislatívne nástroje.

Ekonomické nástroje

Poplatkovú povinnosť podľa uvedeného zákona má posledný držiteľ odpadu. Poplatníkom za

komunálny odpad je obec a za skládku odpadov je zodpovedný prevádzkovateľ.

Výška poplatku sa vypočíta ako súčin množstva odpadu za príslušnú položku odpadu. Pri

komunálnom odpade je poplatok vypočítaný v závislosti od separácie.

Časť príjmov z poplatkov za uloženie odpadov plynie do rozpočtu obce na katastrálnom území a

časť do rozpočtu vyššieho územného celku.

Účelová finančná rezerva vytvára zdroj financovania nákladov spätý s uzavretím a sledovaním

skládky odpadov.

Poplatok za zber, prepravu a zneškodnenie komunálnych odpadov, ktoré tvoria zdroj financií

miestnych rozpočtov.

Kaucia je vytvorenie finančného zdroja na náklady spojené s navrátením odpadov do štátu.

Recyklačný fond, v ktorom sú dôležité finančné prostriedky na podporu zberu, spracovania a

zhodnotenia :

• opotrebovaných batérií a akumulátorov,

• odpadových olejov,

• opotrebovaných pneumatík,

• viacvrstvových kombinovaných materiálov,

• elektronického šrotu,

• plastov,

• žiariviek s obsahom ortuti,

• papiera,

• skla,

• vozidiel.

Zdrojom financií recyklačného fondu sú príspevky od výrobcov, dary a príspevky, príjmy zo

zmluvných pokút.

23

Legislatívne nástroje

Patria sem:

• právne predpisy,

• technické normy,

• štandardy úrovne,

• limity znečistenia,

• obmedzujúce opatrenia.

24

6. Vlastná práca

6.1 Právne predpisy Slovenskej republiky

• Zákon 238/1991 o odpadoch,

• Zákon č. 494/1991 o štátnej správe v odpadovom hospodárstve,

• Zákon č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• Zákon č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov,

• Zákon č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Zákon 238/1991 zákon uznieslo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky 22. mája 1991. Zákon ustanovuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy a povinnosti

právnických a fyzických osôb pri nakladaní s odpadmi. Pokiaľ predpisy neustanovujú inak,

vzťahuje sa tento zákon tiež na nakladanie:

• s odpadovými a zvláštnymi vodami,

• s látkami znečisťujúcimi ovzdušie,

• s odpadmi drahých kovov,

• s rádioaktívnymi odpadmi,

• s odpadmi ukladanými v podzemných priestoroch,

• s odvalmi, výsypkami a odkaliskami,

• s konfiškátmi živočíšneho pôvodu.

Základné povinnosti:

• právnické a fyzické osoby sú povinné vznik odpadov čo najviac obmedzovať,

• pri nakladaní s odpadmi je každý povinný chrániť ľudské zdravie a životne prostredie,

• právnické a fyzické osoby ukladajú alebo zneškodňujú odpady len v priestoroch, objektoch a

zariadeniach na to určených,

• dovoz odpadov na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za účelom ich

zneškodnenia je zakázaný,

• je zakázané vyvážať nebezpečné odpady.

25

Povinnosti právnických a fyzických osôb:

• spracovať program odpadového hospodárstva a predložiť ho príslušnému orgánu štátnej

správy na schválenie,

• vzniknuté odpady zhromažďovať utriedené podľa druhov,

• oddelene zhromažďovať nebezpečné odpady podľa ich druhov,

• využívať vzniknuté odpady ako zdroj druhotných surovín alebo energie,

• zabezpečiť zneškodnenie odpadov v prípade, že ich využitie nie je možné.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 1991.

Zákon č. 494/1991 uzniesla ho Slovenská národná rada 5. novembra 1991. Zákon je o

štátnej správe v odpadovom hospodárstve. Štátnu správu v odpadovom hospodárstve podľa zákona

o odpadoch vykonáva:

• Slovenská komisia pre životné prostredie – vykonáva hlavný štátny dozor, vydáva program

odpadového hospodárstva SR,

• Slovenská inšpekcia životného prostredia - je odborným kontrolným orgánom,

prostredníctvom, ktorého komisia vykonáva hlavný štátny dozor v odpadovom

hospodárstve,

• úrady životného prostredia.

Zákon č. 223/2001 uzniesla NR SR 15. mája 2001. Tento zákon predchádza vzniku odpadov

a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového

hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu.

Každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať.

Zákon zakazuje:

• ponechať odpad na inom mieste,

• zneškodniť alebo zhodnotiť odpad inak,

• zneškodniť odpad vypúšťaním a vhadzovaním do riek, morí, oceánov,

• vykonávať nedovolenú prepravu odpadov,

• vykonávať skládkovanie odpadov, ktoré sú kvapalné, horľavé, korozívne, infekčné.

Držiteľ odpadu je povinný zaraďovať odpad podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady

utriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, zhromažďovať oddelene

nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom.

26

Recyklačný fond sa sústreďuje na finančné prostriedky pre podporu zberu, zhodnotenia a

spracovania:

• opotrebovaných batérií a akumulátorov,

• odpadových olejov,

• opotrebovaných pneumatík,

• viacvrstvových kombinovaných materiálov,

• elektronického šrotu,

• plastov,

• žiariviek s obsahom ortuti,

• papiera,

• skla,

• vozidiel.

Orgánmi recyklačného fondu sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ.

Odpadové hospodárstvo má orgány štátnej správy ministerstvo, inšpekciu, krajské úrady a okresné

úrady a vykonávajú ju aj obce.

Zákon č. 17/2004 uzniesla NR SR 4. decembra 2003. Tento zákon upravuje platenie

poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov a na odkaliská. Odkaliskom sa rozumie priestor

zabezpečený hrádzovým systémom.

Poplatok platí posledný držiteľ odpadu. Poplatníkom za komunálny odpad je obec, ale aj

prevádzkovateľ skládky.

Výpočet poplatku sa určuje vážením na skládke. Poplatník je povinný zaplatiť poplatok za

uloženie odpadu, ktorý vyberie prevádzkovateľ skládky, do 15 dní po ukončení mesiaca, keď bol

uložený odpad.

Ak si poplatník nesplní povinnosť, prevádzkovateľ skládky musí oznámiť skutočnosť

príslušnému obvodnému úradu životného prostredia.

Ak si poplatník a prevádzkovateľ skládky nesplní povinnosť hrozia mu sankcie, ktoré sú vo výške

0,2% zo sumy nezaplatených alebo neodvedených poplatkov. Pokuty uloží príslušný obvodný úrad

životného prostredia alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Tento zákon nadobudol

účinnosť 1. februára 2004.

27

Zákon č. 514/2008 uzniesla NR SR 4. novembra 2008. Zákon upravuje práva a povinnosti

zodpovedných za nakladanie s ťažobným odpadom a včasného skladovania.

Základné povinnosti:

• zakazuje sa uložiť ťažobný odpad na iné miesto ako na úložisko ťažobného odpadu,

• nesmie byť poškodené ľudské zdravie a životné prostredie,

• nesmie dochádzať k obťažovaniu hlukom.

Kto ukladá ťažobný odpad je povinný zabezpečiť stabilitu ukladaného odpadu, chrániť pred

znečistením pôdu, povrchovú a podzemnú vodu.

Štátnu správu na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona vykonávajú:

• ministerstvo - kontroluje a riadi výkon štátnej správy.

• Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky – zabezpečuje úlohy s príslušnými orgánmi

štátnej správy SR.

• Slovenská inšpekcia životného prostredia – je orgánom štátneho dozoru a ukladá pokuty.

• Krajské úrady životného prostredia - rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam

obvodných úradov životného prostredia.

• Obvodné úrady životného prostredia - rozhoduje o zaradení úložiska.

• Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady - rozhoduje po prerokovaní s ministerstvom v

prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad.

• Stavebné úrady.

28

6.2 Právne predpisy Európskej únie

• Smernica Rady č. 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch v znení zmien a doplnkov

evidované znenie 2006/12/ES,

• Smernica Rady č. 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadu,

• Návrh smernice o biologickom spracovaní bioodpadu z 12. februára 2001 (II. Návrh),

• Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa

stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre

ľudskú spotrebu.

Smernica Rady č. 75/442/EHS

Cieľom tejto smernice je zblížiť zákony členských štátov o riadení nakladania s nebezpečnými

odpadmi. Na základe tejto smernice sa budú ustanovenia vzťahovať na nebezpečné odpady. Členské

štáty príjmu opatrenia aby sa nebezpečný odpad zaznamenával a aby nemiešali rôzne druhy

nebezpečného odpadu a odpadom, ktorý nie je nebezpečný. Smernica bola ustanovená 15. júla

1975.

Nariadenie č. 1774/2002 delí organické materiály do troch kategórií podľa hygienických rizík:

1. kategória - kuchynský odpad z dopravných prostriedkov v medzinárodnej preprave.

2. kategória - hnoj a obsah tráviaceho traktu.

3. kategória - patria sem:

• vedľajšie živočíšne produkty vznikajúce pri výrobe produktov určených k ľudskej spotrebe,

vrátane odtučnených kostí a oškvarkov,

• zmätočné potraviny živočíšneho pôvodu alebo zmätočné potraviny obsahujúce produkty

živočíšneho pôvodu s výnimkou kuchynského odpadu,

• kuchynský odpad okrem odpadu z dopravných prostriedkov.

29

6.3 Legislatívne nástroje

Technická norma obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností,

ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri

všeobecnom a opakovanom použití.

Technickou normou je:

• medzinárodná norma, ktorú prijala medzinárodná organizácia pre normalizáciu a ktorá je

verejne prístupná,

• európska norma, ktorú prijala európska organizácia pre normalizáciu a ktorá je verejne

prístupná,

• slovenská technická norma, ktorá je verejne prístupná,

• zahraničná norma, ktorú prijala zahraničná národná normalizačná organizácia a ktorá je

verejne prístupná.

Do technických noriem, ktoré sa týkajú odpadov sa zaraďujú:

• skládkovanie odpadov,

• charakteristika odpadov,

• metódy skúšania nebezpečných odpadov.

Pri určovaní limitov znečistenia sa vychádza z emisno-imisného princípu. Emisno-imisný

princíp, ktorý sa uplatňoval pri povoľovaní vypúšťania odpadových a osobitných vôd v Slovenskej

republike od roku 1993. Podľa tohoto princípu sa rozhodujúcim pre stanovenie limitných hodnôt

ukazovateľov znečistenia vôd vo vypúšťaných odpadových vodách stáva typ odpadových vôd

definovaný podľa ich pôvodu a zároveň aj typ recipientu definovaný podľa účelu jeho využitia.

Osobitná pozornosť je venovaná vypúšťaniu odpadových vôd a osobitných vôd v citlivých

oblastiach, kde je nebezpečie eutrofizácie vôd.

30

Vyhláška je na Slovensku všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami

alebo orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a ich medziach. Je to právny predpis nižšej

právnej sily ako je zákon. Pokiaľ je vyhláška v rozpore zo zákonom, platí to čo hovorí zákon.

Vyhlášky v odpadovom hospodárstve SR:

• Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení

neskorších predpisov,

• Vyhláška MŽP SR č. 125/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spracúvaní starých

vozidiel a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel v znení vyhlášky č. 227/2007 Z. Z.,

• Vyhláška MŽP SR č. 208/2005 Z. z o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom v

znení vyhlášky č. 313/2007 Z. z.,

• Vyhláška MŽP SR č. 210/2005 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch.

Nariadenie je všeobecný akt záväzný v plnom rozsahu, ktorý prijíma Rada Európskej únie

spolu s Európskym parlamentom alebo Európska komisia. Na rozdiel od smerníc, ktoré sú určené

členským štátom, a rozhodnutí, ktoré sú určené presne vymenovaným adresátom, je nariadenie

určené všetkým. Je priamo uplatniteľné, čo znamená, že predstavuje právny predpis, ktorý je

okamžite platný vo všetkých členských štátoch rovnako ako vnútroštátne právo a bez toho, aby

museli zasiahnuť vnútroštátne orgány.

Nariadenia v odpadovom hospodárstve:

• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 153/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné

limity a termíny pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel, zhodnocovania

odpadov zo spracovania starých vozidiel a ich recyklácie

• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2005 Z. z. , ktorým sa ustanovujú limity pre

zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a

látok

• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/2005 Z. z. , ktorým sa ustanovujú záväzné

limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k

celkovej hmotnosti odpadov z obalov.

31

6.4 Návrhy pre využitie odpadov

Využiť odpad sa dá ako druhotná surovina(materiálové využívanie) alebo získavanie energie

z odpadov(energetické využívanie).

Materiálové využívanie je založené najmä na spracovanie kompostovacích procesov.

Energiu z odpadov získavame z biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré majú charakter

obnoviteľného zdroja energie.

6.4.1 Návrh na zníženie vzniku odpadov

• informovať občanov o obmedzení výrobkov s krátkou životnosťou,

• využívať vratné obaly,

• minimalizovať používanie jednorázových obalov,

• zvýšiť separovanie z komunálneho odpadu,

• zriadiť zberné stredisko pre vyseparované zložky.

6.4.2 Návrh na znižovanie rozložiteľných odpadov ukladaných na skládku odpadov

• zvýšiť separovaný zber rozložiteľných odpadového,

• podporiť separovaný zber,

• hľadať nové nástroje na podporu separovaného zberu,

• zvýšiť kapacitu pre kompostovanie.

6.4.3 Návrh na zlepšenie separovaného zberu

• vybudovať vyhradené plochy pre kontajnery, aby nedochádzalo k samovoľnému posúvaniu

kontajnerov,

• zabezpečiť vhodné zberné nádoby na zber skla,

• zvýšiť počet položiek separovaného zberu z domácností,

• dotrieďovanie vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu.

32

6.4.4 Návrh na znižovanie komunálneho odpadu

• predchádzať vzniku odpadov,

• znovu používanie – spotrebuje menej energie, menej sa znečistí životné prostredie,

• recyklovať – vyrobiť znovu,

• výstavba chýbajúcich recyklačných zariadení na materiálové zhodnotenie odpadov (plastov,

kompozitných materiálov, skla, biologicky rozložiteľných odpadov,odpadového dreva,

stavebných odpadov...)

6.4.5 Návrh opatrení pre zlepšenie a využitie

6.4.5.1 Poučenie a reklama

Súčasťou zavádzania nových spôsobov spracovania odpadu je poučenie a reklama, či už v

rozhlase televízii alebo iných mediách. Dôležité je pracovať s ľuďmi, hlavne mládež, ktorú je

potrebné zapájať do činností s nakladaním s odpadom. Podnecovať ich rôznymi cenami, či už vo

forme peňažnej, alebo možnosť návštevy skládky a pod.

6.4.5.2 Zhotovenie projektov na získanie financií

Je potrebné sledovať výzvy, ktoré sa týkajú získania financií ( Recyklačný fond,

Environmentálny fond, atď.) Vypracovanie projektov na efektívnejší zber a spracovanie

komunálneho odpadu a zložiek odpadu. Vypracovanie projektov na zlepšenie zberu a spracovania

komunálneho odpadu.

6.4.5.3 Finančná motivácia

Niektorých ľudí na triedenie odpadu presvedčia ekologické argumenty. Uspokoja sa tým, že

neznečistia prírodu a ovzdušie. Iných, pohodlnejších k separácii donútia iba finančné stimuly.

K zapojeniu do separovaného zberu treba ľudí finančne motivovať. Treba ľudí motivovať tak aby

daná domácnosť separovala a bude jej znížený poplatok za komunálny odpad.

6.4.5.4 Ísť príkladom

Pri zavádzaní nových postupov spracovania odpadov by mali ísť štátne inštitúcie príkladom a

tým motivovať ľudí k lepšiemu prístupu v nakladaní a spracovaní odpadov.33

7. Návrh na využitie výsledkov

O využití výsledkov je dôležité informovať verejnosť o platných právnych normách

týkajúcich sa odpadov. Dôležité informácie sa verejnosť dozvie cez média, školenie a konferencie,

praktické ukážky a cez užšiu vzájomnú spoluprácu samosprávy.

Preto aby človek tvoril menšie množstvo odpadu musí dodržiavať rôzne zásady pri

uplatňovaní technologických postupov vo výrobe, prevádzke(v rastlinnej výrobe, živočíšnej

výrobe, stavebníctve...). Ak chceme aby sme predchádzali vzniku odpadu musíme si uvedomiť , že

sa to dá dosiahnuť zmenou technológií, najmä zavádzaním málo odpadových technológií a

zavadzaním málo odpadových výrobkov. Toto sa uskutočňuje závažnými zásahmi do výroby, alebo

upustením od používania výrobkov, pri ktorých výrobe, či používaní vzniká nadmerné množstvo

odpadu.

Odpadu sa nielen predchádza, ale aj sa používa znovu, alebo ho môžeme použiť inak. Pri

znovu používaní sa spotrebuje menej energii a menej sa znečisťuje životné prostredie.

Najznámejším spôsobom ako vyrobiť z odpadu znovu niečo je recyklácia. Recyklácia šetrí

prírodné zdroje, znižuje množstvo škodlivín. Recyklácia je postup vrátenia odpadu do výrobného

cyklu na výrobu spoločensky požadovaného výrobku s cieľom šetrenia primárnych surovinových

zdrojov. V plnej miere sa dá recyklovať papier, keďže sa v súčastnosti s papierom veľmi plytvá.

Bolo by potrebné navrhnúť pre verejnosť, že čím viac papieru sa minie tým je jeho cena vyššia a

preto ho treba recyklovať. Ďalej sa dá recyklovať sklo, plast, kov. Recyklácia sa nevyužíva v plnej

miere a preto treba zaistiť chýbajúce recyklačné zariadenia na materiálové zhodnotenie odpadov.

Ak chceme zaujať verejnosť aby predchádzala vzniku odpadu, triedila, recyklovala, treba ju

motivovať. Jednou zo základých motivácií je finančná motivácia. Verejnosť môžeme finančne

motivovať napr. pri odovzdávaní papiera, že ak odovzdá niekoľko kilogramov papiera za rok alebo

určité obdobie, dostane poukážku, ktorá bude použitá pri kúpe ďalšieho papiera a verejnosť bude

tak motivovaná, že bude častejšie odovzdávať papier. Pri finančnej motivácií teba motivovať nie len

verejnosť, ale aj investorov. Motivovať ich môžeme tak, že postavia skládku a budú im odovzdané

štátne dotácie a podpora od úradov životného prostredia.

34

8. Záver

Odpad je na svete tak dlho ako samotná existencia človeka. Zamedziť vzniku odpadu nie je

možné, avšak z ekologického hľadiska treba dbať na to, aby bol odpad čo najviac využitý alebo

neškodne zničený. Nesmieme podceňovať vplyv odpadu na náš život a musíme si začať

uvedomovať, že pokiaľ budeme odpad prehliadať, nebude naša Zem nikdy krásne miesto pre život.

Zhodnocovanie odpadov, a to tak materiálové, ako aj energetické je čím ďalej tým viac

prvoradým spôsobom nakladania s odpadmi. S vypočítavosťou treba začať už pri samotnom návrhu

výrobkov, kde treba uprednostňovať recyklovateľné materiály aj za cenu navýšenia finančných

nákladov na výrobu jednotlivých produktov. Recyklácia odpadov a rozvoj odvetvia priemyslu s ním

súvisiaci je významným krokom nielen z dôvodu ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska

rozvoja spoločnosti.

Jednotlivé druhy odpadov sa vzhľadom na vyčerpanosť prírodných zdrojov a zvyšovanie

environmentálneho povedomia postupne stávajú a stanú významným zdrojom vstupných surovín do

výroby.

Cieľom bakalárskej práce bola charakteristika odpadov, odpadového hospodárstva a

určujúca legislatíva odpadov. Pri práci sme sa zamerali na nakladanie s odpadmi, separáciou,

programom odpadového hospodárstva. Zamerali sme sa na zákony SR a Európskej únie, ktoré sme

stručne charakterizovali. Aby tieto zákony boli čo najefektívnejšie, odporučili sme ako ľudí

oboznamovať o dôležitosti odpadu. Chceme, aby boli ľudia finančne motivovaní k triedeniu odpadu

a informovať ich o spôsobe nakladania s odpadmi.

35

9. Diskusia

Z mojich zistení vyplýva, že verejnosť ešte stále nevenuje dostatok pozornosti svojmu

správaniu sa k odpadom. Ľudí stále nezaujíma to že odpad je nebezpečný a že ich nezáujem sa

ukazuje na životnom prostredí a na ľudskom zdraví. Aby si ľudia všímali, že sa všetko znečisťuje sa

navrhli právne normy na využívanie a nakladanie s odpadmi. Právnické a fyzické osoby sa

odvolávajú na nedostatočnú pripravenosť účinnosti novelizovaných právnických noriem.

Pri mojej pozornosti môžeme zistiť, že akékoľvek nakladanie a využívanie s odpadmi je sledované a

pri ich nesplnení sa ukladajú sankcie. Pri uložení sankcie sú kompetentné inštitúcie často krát

zhovievavé čo spôsobuje benevolentný prístup povinných subjektov.

36

10. Použitá literatúra

.1 GALLOVIČ, P. a kol. 2007. Technológie na zhodnocovanie biologického odpadu v

komunálnej sfére. In Zelená edícia MŽP SR 2007. Bratislava: D&D International Slovakia

s.r.o. Bratislava. 2008. 40 s.

.2 GALLOVIČ, P. a kol. 2008. Praktická príručka o odpadoch a obaloch. Bratislava: Verlag

Dashöfer. 1834 s.

.3 GALLOVIČ, P. 2004 Odpadové hospodárstvo Slovenskej republiky po vstupe do

Európskej únie. M. Mračko, Bratislava, ISBN 80 – 8057 – 610 – 6

.4 MOŇOK, B. - PLÁNIČKA, R. 2005. Odpady – príručka o znižovaní vzniku a triedenom

zbere komunálnych odpadov. Košice: Priatelia Zeme – SPZ. 2005. 182 s. ISBN 80 – 967972

– 4 – 7

.5 NOSKOVIČ, J. a kol. Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra: SPU, 2003 s. 145 –

109. ISBN 80 – 8069 – 236 – 7

.6 Zákon č. 238/1991 Z.z. o odpadoch

.7 Zákon č. 494/1991 Z.z. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve

.8 Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov

.9 Zákon č. 529/2002 Z.z. o obaloch v znení neskorších predpisov

.10 Zákon č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov

.11 Zákon č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

.12 Smernica Rady č. 75/442/EHS

.13 Nariadenie č. 74/2002

.14 http://www.enviro.gov.sk (4.5.2010)

.15 http://www.zbierka.sk (4.5.2010)

.16 http://www.sazp.sk (5.5.2010)

37

11. Prílohy

Príloha 1 - CD-ROM

38