95
SLOVENSKÁ PONOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2117919 ÚVEROVÉ OBMEDZENIE PONOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV A JEHO VPLYV NA VÝVOJ BANKOVÝCH ÚVEROV 2011 Lucia Valášiková, Bc.

SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

  • Upload
    others

  • View
    2

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

SLOVENSKÁ PO�NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2117919

ÚVEROVÉ OBMEDZENIE PO�NOHOSPODÁRSKYCH

PODNIKOV A JEHO VPLYV NA VÝVOJ BANKOVÝCH

ÚVEROV

2011 Lucia Valášiková, Bc.

Page 2: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

SLOVENSKÁ PO�NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

ÚVEROVÉ OBMEDZENIE PO�NOHOSPODÁRSKYCH

PODNIKOV A JEHO VPLYV NA VÝVOJ BANKOVÝCH

ÚVEROV

Diplomová práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku 6284800

Školiace pracovisko: Katedra financií

Školite�: Ing. Tomáš Rábek, PhD.

Nitra 2011 Lucia Valášiková, Bc.

Page 3: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

�estné vyhlásenie

Podpísaná Lucia Valášiková vyhlasujem, že som závere�nú prácu na tému

„Úverové obmedzenie po�nohospodárskych podnikov vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 14. apríla 2011

Page 4: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

Po�akovanie

Touto cestou vyslovujem po�akovanie pánovi doc. Tomášovi Rábekovi, PhD. za

pomoc pri vypracovávaní diplomovej práce, za odborné vedenie, cenné rady

a pripomienky.

Page 5: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

Abstrakt

Cie�om diplomovej práce je definova� úverové obmedzenia po�nohospodárskych

podnikov a ich vplyv na vývoj bankových úverov. Vä�šina po�nohospodárskych

podnikov nemá dostatok vlastných zdrojov na pokrytie výdajov svojej podnikate�skej

�innosti a preto je potrebné, aby si zabezpe�ili finan�né prostriedky z cudzích zdrojov.

Najdôležitejším cudzím zdrojom sú úvery, ktoré poskytuje bankový sektor. Banky však

majú stanovené prísne kritériá, na základe ktorých poskytujú úvery. Celá práca je

rozdelená do 5 kapitol. Prvá kapitola zah��a preh�ad riešenej problematiky domácich

a zahrani�ných autorov. V druhej kapitole je definovaný cie� práce. V tretej kapitole je

definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy a postupy použité vo

výsledkoch práce za ú�elom dosiahnutia stanoveného cie�a. Najdôležitejšia kapitola

s názvom Výsledky práce sa zaoberá vymedzením úverových obmedzení

po�nohospodárskych podnikov ako aj vplyvu týchto obmedzení na vývoj bankových

úverov. Analyzované boli družstvá v rámci dvoch krajov a to Nitrianskeho

a Banskobystrického. Dosiahnuté výsledky sú zhrnuté v piatej kapitole. Na základe

výsledkov práce možno stanovi� za úverové obmedzenia rentabilitu, likviditu,

zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov a v najvä�šej miere dota�né podpory.

Regresiou bolo dokázané, že dotácie sú rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého sa

banky rozhodujú o poskytnutí úveru. Údaje o rentabilite, likvidite a zad�ženosti podniku

sú doplnkovou informáciou pre banky. Ak sa však berú do úvahy len tieto tri

ukazovatele, tak najvýznamnejším ukazovate�om pre banky je zad�ženos� podniku,

ktorá podáva informáciu o jeho finan�nej situácii. Výsledkom diplomovej práce je teda

zistenie, že banky poskytujú úvery po�nohospodárskym podnikom na základe dota�nej

podpory.

K�ú�ové slová: bankový úver, banky, dotácia, po�nohospodársky podnik, zad�ženos�

Page 6: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

Abstrakt

Das Ziel der Diplomarbeit ist es, die Kreditbeschränkungen von

Agrarunternehmen und deren Einfluss auf die Entwicklung von Bankkrediten zu

definieren. Die meisten Agrarunternehmen verfügen nicht über ausreichende eigene

Mittel zur Deckung der Ausgaben ihrer Unternehmenstätigkeit und müssen eine

Fremdfinanzierung in Anspruch nehmen. Am wichtigsten sind dabei die vom

Bankensektor aufgenommenen Kredite. Die Banken haben aber strenge Kriterien für die

Kreditvergabe. Die gesamte Arbeit ist in 5 Kapitel gegliedert. Das erste Kapitel

beinhaltet eine Übersicht der behandelten Problematik heimischer und ausländischer

Autoren. Im zweiten Kapitel ist das Ziel der Arbeit definiert. Das dritte Kapitel befasst

sich mit der Methodik der Arbeit und hier sind die in den Arbeitsergebnissen

verwendeten Methoden und Verfahren zur Erreichung des festgelegten Zieles

beschrieben. Das wichtigste Kapitel mit der Bezeichnung Ergebnisse der Arbeit

beschäftigt sich mit der Analyse der Kreditbeschränkungen von Agrarunternehmen

sowie des Einflusses dieser Beschränkungen auf die Entwicklung von Bankkrediten. Es

wurden hier Genossenschaften in zwei Kreisen Nitra und Banská Bystrica analysiert.

Die erreichten Ergebnisse sind im fünften Kapitel zusammengefasst. Auf Grund der

Ergebnisse der Arbeit können Rentabilität, Liquidität, Verschuldung von

Agrarunternehmen und vor allem die Förderung durch Zuwendungen als

Kreditbeschränkungen festgelegt werden. Durch eine Regression wurde bewiesen, dass

die Zuwendungen der entscheidende Faktor ist, aufgrund dessen die Banken über die

Kreditvergabe entscheiden. Die Angaben über die Rentabilität, Liquidität und

Verschuldung eines Unternehmens stellen nur eine ergänzende Information für die

Banken dar. Werden aber nur diese drei Kennzahlen in Betracht genommen, so gilt die

Verschuldung eines Unternehmens als die bedeutendste Kennzahl, die eine Auskunft

über die Finanzlage gibt. Das Ergebnis der Diplomarbeit ist also eine Feststellung, dass

die Banken Kredite an Agrarunternehmen aufgrund der Förderung durch Zuwendungen

vergeben.

Stichworte: Bankkredit, Banken, Zuschuss, Verschuldung

Page 7: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

Obsah

Obsah ............................................................................................................................... 6

Zoznam ilustrácií ............................................................................................................ 7

Zoznam tabuliek ............................................................................................................. 8

��������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������

1 Preh�ad riešenej problematiky doma a v zahrani�í ............................................ 10

1.1 Financovanie po�nohospodárskych podnikov ..................................................... 10

1.2 Bankový úver ....................................................................................................... 14

1.3 Problémy po�nohospodárskych podnikov ........................................................... 18

2 Cie� práce ................................................................................................................. 23

3 Metodika práce a metódy skúmania ..................................................................... 24

4 Výsledky práce.........................................................................................................26

4.1 Úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov ........................................ 26

4.1.1 Rentabilita.........................................................................................................26

4.1.2 Likvidita............................................................................................................28

4.1.3 Zad�ženos�........................................................................................................28

4.2 Analýza úverových obmedzení ........................................................................... 29

4.2.1 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov s dotáciami..............................29

4.2.2 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov bez dotácií...............................30

4.2.3 Likvidita po�nohospodárskych podnikov ........................................................32

4.2.4 Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov ....................................................33

4.3 Regresná a korela�ná analýza .............................................................................. 34

4.3.1 Regresná analýza s 3 nezávisle premennými - L, Z, R za Nitriansky kraj.......34

4.3.2 Regresná analýza so 4 nez. premennými - L, Z, R, D za Nitriansky kraj........40

4.3.3 Regresná analýza s 3 nezávisle premennými - L, Z, R, za BanskoB. kraj.......44

4.3.4 Regresná analýza so 4 nez. premennými - L, Z, R, D za BanskoB. kraj..........49

4.3.5 Zhodnotenie výsledkov regresnej analýzy.......................................................54

5 Záver ......................................................................................................................... 57

Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 59

Prílohy ............................................................................................................................ 61

Page 8: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

7

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 RCK p�h podnikov vo vybraných krajoch (v %) ............................................ 30

Obr. 2 RCK p�h podnikov bez dotácie vo vybraných krajoch (v %) ......................... 31

Obr. 3 Likvidita p�h podnikov vo vybraných krajoch ............................................... 33

Obr. 4 Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch ............................................ 34

Page 9: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

8

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Rentabilita celkového kapitálu p�h podnikov v Nitrianskom kraji ................. 29

Tab. 2 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji...... 30

Tab. 3 Rentabilita CK p�h. podnikov v Nitrianskom kraji bez dotácií ...................... 30

Tab. 4 Rentabilita CK p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji bez dotácií ............ 31

Tab. 5 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Nitrianskom kraji ................................... 32

Tab. 6 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji ......................... 32

Tab. 7 Zad�ženos� p�h. podnikov v Nitrianskom kraji .............................................. 33

Tab. 8 Zad�ženos� p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji .................................... 33

Tab. 9 1. Model: Nitriansky kraj - regresia s tromi nezávisle premennými .............. 55

Tab. 10 2. Model: Banskobystrický kraj - regresia s tromi nezávisle premennými .... 55

Tab. 11 3. Model: Nitriansky kraj - regresia so štyrmi nezávisle premennými .......... 55

Tab. 12 4. Model: Banskobystrický kraj - regresia so štyrmi nez. premennými ......... 55

Tab. 13 Regresné modely s tromi nezávislými premennými ....................................... 56

Tab. 14 Regresné modely so štyrmi nezávislými premennými ................................... 56

Page 10: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

9

Úvod

Jednou z hlavných oblastí, ktorým sa venuje Európska únia je po�nohospodárstvo.

V posledných rokoch bolo po�nohospodárstvo charakteristické nedostatkom

finan�ných prostriedkov a platobnou neschopnos�ou. Preto po�nohospodárske podniky

riešia svoju finan�nú situáciu �erpaním bankových úverov.

V minulosti boli bankové úvery pre po�nohospodárov �ažko dostupné. Avšak

banky svoj postoj prehodnotili a svoju ponuku úverov rozšírili v posledných rokoch

o špeciálne agrárne úvery. Banky za�ali akceptova� špecifické riziká podnikania

v po�nohospodárstve a pochopili, že na podnik nemožno pozera� iba cez finan�né

výkazy bez zoh�adnenia iných špecifík. Hlavným dôvodom pre�o sa banky rozhodli

poskytova� agrárnemu odvetviu vä�šiu �as� úverov, je hlavne dota�ná podpora. Tá

prispela k sú�asnej situácii, kedy sú po�nohospodárske podniky pre banky atraktívne.

Dokonca aj v �ase krízy financovanie agrárneho sektoru nekleslo, dokonca v niektorých

prípadoch narástlo. Toto odvetvie je však vysoko rizikové. Hrozbou sú poklesy cien

po�nohospodárskych produktov, povodne, rôzne živelné pohromy. Toto všetko sa

prejavuje v zad�ženosti ako aj platobnej schopnosti podnikov. Tieto ukazovatele sú

podstatné pre poskytovanie bankových úverov. Banky pri rozhodovaní o poskytnutí

bankového úveru, požadujú od po�nohospodárskych podnikov finan�né výkazy. Na

základe nich posudzujú ukazovatele ako sú likvidita podniku, zad�ženos� ako aj

rentabilita. V minulosti boli finan�né výkazy primárnym zdrojom rozhodovania bánk,

avšak naš�astie situácia v sú�asnosti je iná a zoh�ad�ujú aj iné faktory. Ak by banky

znížili po�et poskytovaných úverov agroodvetviu, ich likvidita by bola výrazne znížená.

Bonita agrárneho podniku závisí vo ve�kej miere od toho, �i mu bude pridelená dotácia

alebo nie.

Po�nohospodárstvo je najrizikovejšie odvetvie, �o sa týka návratnosti úverov, ako

aj bonity klienta. Má špecifické zvláštnosti. Poh�ad bánk na po�nohospodárstvo má za

sebou viacero fáz a úverovanie prešlo rôznymi zmenami. Avšak prísun dotácií

z Európskej únie urobil z kedysi vysoko rizikového, komplikovaného a neatraktívneho

odvetvia atraktívnu oblas�, ktorú banky chcú financova�.

Page 11: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

10

1 Preh�ad riešenej problematiky doma a v zahrani�í

V prvej kapitole diplomovej práce uvádzam preh�ad riešenej problematiky

úverovania po�nohospodárskych podnikov, problémov v po�nohospodárstve ako aj

sú�asnej ekonomickej situácie po�nohospodárskych podnikov domácich aj

zahrani�ných autorov.

1.1 Financovanie po�nohospodárskych podnikov

Chrastinová Z. (1) vidí po�nohospodárstvo ako odvetvie, ktoré je

charakteristické ur�itými osobitos�ami, ako je sezónnos�, dlhší výrobný cyklus,

vyžaduje si viazanos�, �iže zálohovanie finan�ných prostriedkov na dlhšie obdobie.

Tieto špecifiká spolu s nedodržaním finan�nej disciplíny v obchodných vz�ahoch,

vyvolávajú �asový nesúlad medzi príjmami a výdavkami podnikov, �o sa prejavuje

v nedostato�nej plynulosti finan�ných tokov a spôsobuje problémy vo financovaní.

Financovanie po�nohospodárskych podnikov sa realizuje v kombinácii zdrojov:

- vlastných, �iže podnikových

- cudzích: štátneho rozpo�tu a komer�ných bánk

Pod�a Štefanovi�a M. (2) je úverovanie agropodnikania vysoko aktuálne

prakticky vo všetkých štátoch sveta. Najbežnejšie úvery pre po�nohospodárov vo svete

sa poskytujú za osobitne výhodných podmienok, a to od bezúro�ných alebo

nízkoúrokových sadzieb, po úvery s krátkymi i dlhšími lehotami splatnosti, s odkladom

splátok. V tomto zmysle teda u nás po�nohospodársky úver nemáme. Najmä nie pre

za�ínajúcich po�nohospodárov, ktorí chcú za�a� obrába� polia, nakúpi� mechanizáciu,

�i vybudova� ve�kochov. Zo strany vlády sú viaceré opatrenia na pomoc

po�nohospodárstvu a na vyrovnávanie strát �i podporu podnikania. Niektoré opatrenia

sú podobné úverovaniu, ale je to subvencovanie alebo poskytovanie dotácií, prípadne

zálohovanie budúcej kúpy. Za jedno z východísk na zlepšenie úverovania

v po�nohospodárstve považuje využívanie skladiskových a tovarových záložných listov,

prostredníctvom ktorých vzniká možnos� krátkodobého úveru.

Seren�éš P. (3) tvrdí, že financovanie prostredníctvom úverov sa stáva pre

po�nohospodárske podniky, aj napriek cene úveru, nevyhnutnos�ou. Po�nohospodárske

Page 12: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

11

podniky môžu využi� najmä bežný bankový úver, alebo obchodný (dodávate�ský) úver.

Ide o finan�né prostriedky návratného charakteru, poskytnuté obchodnými bankami za

ur�itých obchodných podmienok. Jednou z obchodných podmienok úverovania je doba

splatnosti úverov, na základe ktorej poskytujú banky obchodné úvery na dobu krátku (1

rok), strednú (2-6 rokov) a dlhú (viac ako 6 rokov). Krátkodobé úvery sú poskytované

po�nohospodárskym podnikom na krytie do�asných potrieb a umož�ujú im zabezpe�i�

plynulos� reproduk�ného procesu, oby�ajne ide o úvery na zabezpe�enie jarných

a jesenných prác. Sú to do�asné úvery preklenovacieho charakteru nedostatku vlastných

finan�ných prostriedkov. Strednodobé a dlhodobé úvery na krytie trvalých potrieb

umož�ujú podnikom rýchlejšie realizova� plánovanú koncepciu rozvoja technického

pokroku prostredníctvom investi�nej výstavby.

Šebo – Ko�ner – Porubský (4) tvrdia, že získavanie a splácanie úverových

zdrojov podnikate�skými subjektmi agrosektora a ich poskytovanie komer�nými

bankami je determinované dodržiavaním základných právnych predpisov

a legislatívnych noriem. V zmysle zásad svojej obchodnej politiky banky ur�ujú

podmienky úverovania, spôsob a rozsah poskytnutia úveru a analyzujú mieru rizika,

ktorá je v poskytovaní úverov pre ne akceptovate�ná. Návratnos� úverov je možné

vyjadri� koeficientom úverového rizika, ktorý vyjadruje schopnos� úverových dlžníkov

spláca� úvery. V rámci úverovania prevádzkového cyklu sa do agrosektora dostávajú

nasledovné krátkodobé úvery: úver na obežné aktíva, kontokorentný úver, revolvingový

úver a eskontný úver.

Pod�a Mravcovej, J. (5) sú �asy, ke� banky analyzovali po�nohospodárstvo ako

neperspektívny sektor pre�. Banky sa k farmárom za�ali celkom inak stava� ako prišli

priame platby z prostriedkov Európskej únie. V r. 2006 sa celkovo financovanie

po�nohospodárskych subjektov vyšplhalo až takmer na 16 miliárd úverov. Mnohé

banky, ktoré sa o tento sektor takmer nezaujímali, do� vstúpili. Pre komer�né banky

malo po�nohospodárstvo zrazu pozitívny výh�ad. Ich dlžníci neboli samy

po�nohospodárske podniky, ale Európska únia. Banka financuje agrosektor komplexne

prevádzkovými aj investi�nými úvermi a priame platby majú iba preklenovaciu úlohu.

Do predfinancovávania priamych platieb vstúpila ako prvá OTP Bank, neskôr

UniBanka, Tatrabanka, VÚb a Slovenská sporite��a. Úroková miera pri poskytnutí

Page 13: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

12

úveru závisí od hodnoty medzibankových úrokových sadzieb BRIBOR a od bonity

klienta. Oblas� po�nohospodárstva je pre banky ve�mi prí�ažlivá, �o potvrdzuje

každoro�ný nárast úverov do tohto sektora, stabilná je aj dobrá platobná disciplína

po�nohospodárov.

Baloghová, B. (6) píše, že podnikanie v po�nohospodárstve prebieha v prostredí,

ktoré má svoje špecifiká, ktoré vplývajú na finan�né hospodárenie po�nohospodárskych

podnikov. Pri prekonávaní sezónnosti výroby a zlepšovaní prírodných podmienok

zohrávajú dôležitú úlohu cudzie zdroje financovania, ktoré majú prispie�

k zabezpe�eniu rovnomerného reproduk�ného procesu v po�nohospodárstve. V rámci

štruktúry cudzieho kapitálu majú popri dlhodobých a krátkodobých záväzkoch

významné postavenie bankové úvery. Výška úrokovej miery z týchto úverov má priamy

dopad na výsledok hospodárenia každého podnikate�ského subjektu prostredníctvom

finan�ných nákladov z platených úrokov.

Matoušek J. (7) poukazuje na to, že z h�adiska dlhšieho strednodobého vývoja

1999-2003 bolo financovanie agrosektora v Slovenskej republike charakterizované

týmito tendenciami:

A. Z h�adiska cash zdrojov na prevádzku (zásoby poh�adávky, záväzky)

- dlhodobým pretrvávaním prvotnej platobnej neschopnosti, kedy celkové aktíva

presiahli celkové likvidné krátkodobé aktíva

- nestabilné obchodné vz�ahy a zna�né výkyvy správania sa dodávate�ov

a odberate�ov z odvetvia

- neochotou bánk financova� prevádzkové potreby – dôvody a dopady: v roku

1999 zrušenie systému po�nohospodárskych zmeniek, neakceptovate�né

hodnotenie podnikov, odznievajúca vlna bankrotov

- zmenami tokov podpôr

- nábehom systému skladiskových listov a verejných skladov, ktorý nahradil

systém po�nohospodárskych zmeniek

B. Z h�adiska hospodárenia a možností financovania investi�ných potrieb

- nestabilným vývojom hospodárskeho výsledku

Page 14: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

13

- neochotou bánk financova� investi�né potreby s oh�adom na nejasné perspektívy

sektora

- nesystémovou podporu investícií

Agrobiznis SR o�akával po vstupe do EÚ vyšší stupe� trhovej stability, finan�ných

tokov a podporných nástrojov. Realita však priniesla v niektorých prípadoch opa�né

tendencie. Napríklad zmena tokov podpôr, nové vzorce správania sa niektorých

odberate�ov, nedostato�ný interven�ný nákup komodít v roku 2004.

Pod�a Bielika, P. (8) po�nohospodárske podniky sú podnikate�ské subjekty,

ktoré pre svoju existenciu potrebujú dostatok finan�ných prostriedkov. Získavajú ich

kombináciou vlastných a cudzích zdrojov a vynakladajú ich na zabezpe�enie svojich

výrobných �inností. Problematika financovania potrieb podniku cudzími zdrojmi má

v podnikoch trhovo riadenej ekonomiky mimoriadny význam. Podnikate� je trvalo

konfrontovaný s ekonomickým prostredím, ktoré ho nabáda k aktivite prejavujúcej sa

v neustálom h�adaní nových možností financovania tak krátkodobých ako aj

dlhodobých potrieb. Cudzie zdroje financovania rozde�uje do troch skupín:

1) Bankové úvery

2) Obchodné úvery

3) Emitované dlhopisy

Je nesporné, že mimoriadne závažnú úlohu v procese alokácie pe�ažných prostriedkov

v ekonomickom priestore zohrávajú bankové úvery. Predstavujú najbežnejšie

a naj�astejšie používaný cudzí zdroj financovania potrieb podniku. Význam úverov ako

cudzieho zdroja financovania vzrástol najmä v súvislosti s prestavbou bankovej sústavy

u nás, ke� bol monopolný, jednostup�ový model nahradený modelom dvojstup�ovým –

kompatibilným s bankovými systémami vyspelých štátov Európy.

Seren�éš, P. (9) zhrnul podporu finan�ných tokov do po�nohospodárstva SR pred

vstupom do Európskej únie:

- V nenávratných prostriedkoch štátneho rozpo�tu,

- V nenávratných prostriedkoch ú�elových štátnych fondov (príspevky),

- V návratných prostriedkoch ú�elových štátnych fondov (pôži�ky),

Page 15: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

14

- V zárukách ú�elových štátnych fondov (pôži�ky) a št. pe�ažného ústavu za

úvery poskytnuté obchodnými bankami,

- Podpora cien po�nohospodárskych komodít z prostriedkov Interven�nej

po�nohospodárskej agentúry SR.

Po vstupe do EÚ podpora finan�ných tokov do po�nohospodárskych podnikov sa

v SR realizuje v súlade so spolo�nou po�nohospodárskou politikou kombináciou

zdrojov z rozpo�tu EÚ a štátneho rozpo�tu SR formou:

- Priamych platieb,

- Podpory z Európskeho po�nohospodárskeho usmer�ovacieho a záru�ného

fondu,

- Podporou trhu v rámci trhových poriadkov SPP (interven�né nákupy, exportné

dotácie, dotácie na skladovanie, at�.)

- Národné podpry.

1.2 Bankový úver

Bleis CH. (10) uvádza, že financovanie obsahuje všetky možnosti obstarania

kapitálu od „cudzích“ osôb alebo inštitúcií, ktorí nie sú spolo�níci (výnimku tvoria

pôži�ky od spolo�níkov). Slovo, ktoré je úzko spojené s cudzím kapitálom je „úver“.

Úver pochádza z latinského slova „crede“, �o znamená „veri�“, „dôverova�“. Z toho

analogicky vyplýva, že poskytovate� úveru musí ma� dôveru ku schopnosti

a pripravenosti prijímate�a úveru svoju dlžobnú povinnos� splni�. Úver znamená

prenechanie pe�azí na ur�itý �as, s �ím sú spojené úroky, ako odplata za jeho použitie.

Rozlišujeme viacero variantov úverov. Medzi krátkodobé možnosti úverovania od

obchodných partnerov patria: dodávate�ské úvery, zákaznícke úvery, bankové úvery:

úvery na podnikové prostriedky, diskontné úvery, lombardné úvery, negocia�né úvery

a trhové úvery: cenné papiere, �i iné formy: akcepta�ný úver, avalový úver

a rembourzný úver. Medzi možnosti dlhodobého úverovania zara�uje: dlhodobé

dlžobné úpisy, úvery, úvery obchodných spolo�níkov a pôži�kový kapitál.

Horváthová E. (11) delí úvery na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.

Krátkodobé a strednodobé úvery predstavujú najviac po�etnú skupinu úverov, ktoré

banky poskytujú. Patria k nim:

Page 16: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

15

- kontokorentný úver,

- eskontný úver,

- spotrebný úver,

- lombardný úver: poskytuje sa na CP (ke� banka prijíma do zálohu cenné papiere.

CP v zálohu môžu by� majetkové a dlhové, zmenky), tovar (ke� banka prijíma do

zálohu tovar), poh�adávky, vkladné knižky, drahé kovy, práva (životné poistky,

autorské práva),

- akcepta�ný a avalový úver (pri akcepta�nom a avalovom úvere banka neposkytuje

klientovi úver v pe�ažnej forme, ale poskytuje svoje dobré meno na to, aby sa jeho

prostredníctvom získali pe�ažné prostriedky).

Ú�elom použitia dlhodobého úveru je spravidla financovanie investícií, obstaranie

základného majetku, výnimo�ne aj krátkodobého majetku, financovanie potrieb štátu,

transformácia štátneho dlhu a financovanie potrieb miestnej správy. Medzi dlhodobé

úvery patria:

- emisná pôži�ka (zdroje, ktoré sa získavajú pri emisnej pôži�ke, nevstupujú do

súvahy banky, banka plní len sprostredkovate�skú funkciu. Všeobecne existujú dva

základné spôsoby emisie a predaja CP, a to emisia: vlastná – emitent predáva CP sám

a op�ná – predajom cenných papierov emitenta sa poverí banka alebo iný subjekt),

- úverový úpis alebo záväzková listina ( z h�adiska doby splatnosti úveru sa �asto

považuje úverový úpis za alternatívu emisnej pôži�ky. Záväzková listina však nie je CP,

je iba dôkazom o existencii poh�adávky banky vo�i dlžníkovi),

- hypotekárne a komunálne úvery

Koš�o T. (12) uvádza, že charakteristickou �rtou obchodného úveru je, že

prostriedky sa poskytujú v naturálnej forme. Dodávate� dodá odberate�ovi tovar alebo

službu s tým, že odberate� zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty. Obchodný úver je

historicky najstaršou formou úveru, je typickým krátkodobým úverom. Kontokorentný

úver je historicky najstaršou formou úveru, je typickým krátkodobým úverom.

Kontokorentný úver poskytuje banka na kontokorentnom ú�te, ktorý je kombináciou

bežného a úverového ú�tu. Je osobitný v tom, že saldo na �om môže by� kreditné,

nulové alebo debetné. Tento úver poskytujú banky len dobre hospodáriacim podnikom.

Za ur�itú modifikáciu kontokorentného úveru môžeme považova� úver revolvingový.

Page 17: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

16

Banka ho poskytuje tiež len dobrým podnikom, ktoré v istých dohodnutých intervaloch

opakovane žiadajú o úver na rovnaké ú�ely. Ke� je úver zaru�ený konkrétnym

obchodovate�ným majetkom dlžníka (lombardom), nadobúda charakter lombardného

úveru. V prípade, že dlžník neplatí svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, môže

banka lombard spe�aži� a z výnosu uhradi� svoju poh�adávku vrátane úrokov. Bankové

záruky preberá banka len za prvotriednych klientov. V týchto prípadoch neposkytuje

banka priamo pe�ažné prostriedky, ale zaru�uje sa za isté záväzky klienta. Záruky môžu

by� priame alebo nepriame. Všetky spomínané úvery sa zara�ujú medzi krátkodobé.

Dodávate�ské úvery sú úvery strednodobého charakteru, ktoré poskytujú dodávatelia

strojov a zariadení odberate�om v tovarovej forme. Poskytujú sa v dvoch formách:

- uzavretím kontraktu prechádza zariadenie do vlastníctva odberate�a, ktorý sa

zaväzuje uhradi� ho dodávate�ovi postupnými splátkami,

- podmienený predajný kontrakt: dodávate� zostáva vlastníkom zariadenia až do

zaplatenia poslednej splátky odberate�om.

Pod�a Chrastinovej, Z. (13) sú úvery pe�ažné zdroje, ktoré si môže

po�nohospodársky podnik poži�a� po dôkladnom zvážení finan�ného manažmentu na

základe splnenia ur�itých kritérií pe�ažných ústavov. Významnými kritériami pri

rozhodovaní požiadania o úver sú rentabilita a likvidita po�nohospodárskeho podniku.

Rozhodujúci je podnikate�ský zámer, realizáciou ktorého by bola dosiahnutá rentabilita

zabezpe�ujúca splácanie úverov a úrokov. Tieto otázky sú predmetom skúmania zo

strany bánk pri posudzovaní ekonomickej bonity. Úver charakterizuje aj ako finan�né

prostriedky návratného charakteru, poskytnuté obchodnými bankami za ur�itých

obchodných podmienok. Krátkodobé úvery sú poskytované po�nohospodárskym

podnikom na krytie do�asných potrieb, oby�ajne ide o úvery na zabezpe�enie jarných

a jesenných prác. Strednodobé dlhodobé úvery na krytie trvalých potrieb umož�uje

podnikom rýchlejšie realizova� plánovanú koncepciu rozvoja technického pokroku

prostredníctvom investi�nej výstavby.

Belica M. (14) uvádza, že ekonomické prostredie ponúka podnikom v �om

operujúcim mnohé možnosti získania cudzích zdrojov. V stabilnej ekonomike

s dlhodobo udržate�ným rozvojom platí, že sofistikovane použité cudzie zdroje

Page 18: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

17

vzh�adom na relatívne nízke úrokové miery sú pre podnik s vyváženou zdrojovou

štruktúrou a dobrým úverových ratingom lacnejšie ako zdroje vlastné.

Je viacero h�adísk, pod�a ktorých možno deli� externé zdroje. Najjednoduchšie

a zárove� najvýstižnejšie je delenie pod�a �asu:

- krátkodobé (do hranice 1 roka)

- strednodobé (od 1 do 3-5 rokov)

- dlhodobé (nad 5 rokov)

Tento systém triedenia sa postupne prekonáva tak, že strednodobé a dlhodobé zdroje sa

zbiehajú do jednej kategórie nesúcej spolo�né pomenovanie dlhodobé zdroje.

Dlhodobé zdroje predstavujú významnú skupinu zdrojov ur�ených na krytie

a obstaranie aktívnych a pasívnych zložiek hmotného a nehmotného investi�ného

majetku.

Dlhodobé cudzie zdroje sa delia na:

1) Bankové úvery

2) Dlhopisy

3) Dodávate�ské úvery

4) Finan�ný leasing

5) Forfaiting

6) Hypotekárne záložné listy

7) Dlhodobé pôži�ky zo štátnych fondov

Krátkodobé cudzie zdroje reprezentujú ve�mi pestrú paletu možností krátkodobého

krytia finan�ných potrieb podnikate�ov cudzími zdrojmi, ktoré sa predovšetkým

v dôsledku zvyšovania konkuren�ného prostredia v komer�nom bankovom systéme

neustále vyvíjajú. Celý široký vejár týchto zdrojov delíme do nasledovných podskupín:

1) Krátkodobé bankové úvery,

2) Krátkodobé obchodné úvery,

3) Krátkodobé obchodné úvery pretransformované v dôsledku eskontu,

4) Krátkodobé zahrani�né obchodné úvery,

5) Krátkodobé záväzky vo forme stálych a nestálych pasív,

6) Krátkodobé úvery

Page 19: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

18

Krátkodobé bankové úvery majú rozhodujúci podiel na krátkodobom cudzo-zdrojovom

krytí potrieb podnikov. Existuje mnoho triediacich kritérií, pod�a kotrých možno triedi�

krátkodobé úvery poskytované bankami. Okrem h�adiska �asu, je dôležitým kritériom

delenia krátkodobých zdrojov h�adisko ú�elu. Z tohto h�adiska sa krátkodobé bankové

úvery �lenia na:

- Úvery ú�elové,

- Úvery revolvingové,

- Úvery kontokorentné,

- Úvery špeciálne,

- Úvery devízové.

Obchodné úvery sú akousi obdobou dodávate�ských úverov v prípade dlhodobých

cudzích zdrojov a prakticky riešia predovšetkým odbytové problémy dodávate�ov. Tieto

úvery majú naj�astejšie formu:

- Zmenkového obchodného úveru,

- Opera�ného leasingu,

- Faktoringu.

Transformované obchodné úvery – podniková prax �asto prináša situácie, ke� podnik

v pozícii dodávate�a poskytne obchodný úver so zámerom podpori� predaj svojej

produkcie s tým, že ak problémy jeho likvidity sa podstatne zhoršia, ponúkne obchodný

úver na odkúpenie svojej komer�nej banke. Ak komer�ná banka vyhodnotí takýto úver

ako akceptovate�ný, môže dôjs� k jeho pretransformovaniu na úver bankový.

Zahrani�né obchodné úvery – medzi možnosti obstaranie zdrojov v medzinárodnom

platobnom prostredí patria predovšetkým:

- Negocia�ný úver,

- Ramboursný úver,

- Dokumentárne inkaso v zahrani�nom platobnom styku.

1.3 Problémy po�nohospodárskych úverov

Okenka I. (15) tvrdí, že podnikate�ské prostredie v po�nohospodárstve za

posledné roky je pre prvovýrobcov, ako i spracovate�ov ve�mi náro�né. Celosvetová

hospodárska a ekonomická kríza sa v plnej miere prejavuje aj v agrárnom sektore.

Page 20: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

19

Farmári podnikajú v náro�ných podmienkach nevyváženého marketingové prostredia

medzi vstupným – nákupným trhom a odbytovým, �i predajným trhom. Zatia�, �o

vstupy takmer všetkých komodít, �i strojových systémov sa medziro�ne zvyšujú, ceny

výrobcov z po�nohospodárskej prvovýroby sa medziro�ne, najmä za posledné roky

znižujú. Ved�a produk�ných problémov v najbližších rokoch sa bude prejavova� aj

nedostatok kvalifikovaných �udských zdrojov v robotníckych profesiách. Medziro�ne

klesá po�et zamestnancov v po�nohospodárstve v SR, ale zvyšuje sa podiel vyšších

vekových kategórií. Nepriaznivá je aj vzdelanostná štruktúra, kde sa znižuje podiel

vyu�ených a stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Medzi �alšie aktuálne problémy

sú�asného podnikania v po�nohospodárstve treba zaradi� problematiku globalizácie.

Využitie príležitostí globalizácie predpokladá rýchlejší rast využívania všetkých krokov,

ktoré by pre podnik mohli prispie� k vä�ším ziskom, využitím netradi�ných opatrení

a faktorov v procese výroby a najmä zhodnocovania po�nohospodárskej produkcie.

Seren�éš P. (16) uvádza, že komer�né banky považujú po�nohospodárstvo za

jedno z najrizikovejších odvetví z h�adiska návratnosti úverov a podniky, na základe

skúseností z transformácie, ako neistých verite�ov. Obozretnos� bánk vyplýva zo

zad�ženosti podnikov. Po�nohospodárstvo je odvetvie so špecifickými zvláštnos�ami,

kde podnikanie si vyžaduje zálohovanie finan�ných prostriedkov minimálne na

polro�né obdobie. Nedostupnos� úverov z dôvodu ich všeobecného nedostatku ako aj

vysokej ceny a preferencie alokovania krátkodobých úverov zo strany bánk narúša

finan�né toky v po�nohospodárstve. Vysoká cena úverov má cez vysoký podiel

finan�ných nákladov dopad na tvorbu zisku. Bonitu po�nohospodárskych podnikov

ovplyv�uje stratovos� odvetvia ako celku. Nepriaznivý ekonomický vývoj

po�nohospodárstva, nízka výkonnos� slovenskej ekonomiky a jej ochrana, ktorá

negeneruje zdroje na primeranú štátnu podporu odvetvia, �oho odrazom sú neadekvátne

podmienky pre zvyšovanie konkurencieschopnosti výroby potravín. Nevyvážené

a nezosúladené vzájomné vz�ahy medzi vlastníkmi, manažérmi a zamestnancami

podnikov a tvorbou podnikate�ského prostredia, nepôsobia smerom zvyšovania bonity

po�nohospodársky podnikov. Stabilizácii odvetvia a jednotlivým podnikate�ským

subjektom neprospieva tiež neusporiadanie vlastníckych vz�ahov k pôde a majetku.

Netransparentné vz�ahy medzi vlastníkmi a manažérmi podniku nepodporujú rýchlejší

postup štrukturálnych zmien a koncentráciu kapitálu v záujme vyššej výkonnosti,

Page 21: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

20

efektívnosti a zvýšenia príjmov z vlastnej podnikate�skej �innosti. Rozdrobenos�

vlastníctva pôdy, nedoriešené vlastnícke vz�ahy ako aj skuto�nos�, že podniky vo

vä�šine nie sú jej vlastníkmi, ale nájomcami zamedzuje, aby pôda bola predmetom

záruk za bankové úvery.

Pod�a Dovalovej I. (17) základným problémom po�nohospodárskych úverov je

nízka rentabilita odvetvia po�nohospodárstva. Nie je to problém charakteristický iba pre

SR. Po�as transformácie agrosektora sa úplne nepodarilo založi� komplexný systém

jeho financovania, vrátane osobitných podmienok úverovania pre agrosektor.

Financovanie po�nohospodárskych podnikov sa realizuje v kombinácii zdrojov:

vlastných a cudzích (štátneho rozpo�tu, komer�ných bánk). Samotné cudzie zdroje

(úvery komer�ných bánk) sú jedným z dôležitých zdrojov financovania, od ktorých sú

po�nohospodárske podniky viac �i menej závislé. Po�nohospodárske podniky sa

domnievajú, že nedostávajú dostato�né úvery, aby mohli efektívne riadi� svoje

podnikate�ské �innosti. I ke� niektoré podniky nemusia by� schopné spláca� akéko�vek

poh�adávky vzh�adom na nízke výnosy, iné môžu by� schopné zlepši� svoju

podnikate�skú �innos� prezieravým využívaním úverov. Aby boli banky ochotné

poskytova� úvery týmto podnikom, ktorí si to zaslúžia, musí tu by� vytvorené

prostredie, v ktorom by banky poci�ovali istotu pri poskytovaní úverov

po�nohospodárskym podnikom. Pre banky sú po�nohospodári jednoducho neatraktívny,

to�ia v odvetví �oraz menej pe�azí. Preto je dôležité dobudovanie systému

po�nohospodárskeho financovania a úverovania, prispôsobeného špecifickým

podmienkam tohto odvetvia s rozšírenou škálou úverových nástrojov a za ú�asti štátu

a iných verejnoprávnych subjektov verejnými garanciami a úrokovými bonifikáciami.

Belica M. (18) uvádza, že formy a metódy tak financovania, intervenovania ako

i úverovania celého agrosektora stoja na troch základných finan�ných pilieroch. Prvý je

reprezentovaný vnútornou ekonomickou potenciou samotných po�nohospodárskych

podnikov, druhým je interven�ná ú�as� štátu podporujúca tento proces, �i vytvárajúca

pre� aspo� základné podmienky a tretím pilierom sú úverové zdroje tých komer�ných

bánk, ktoré sa významným spôsobom angažujú v úverovaní rezortu. Žiadny

z predzna�ených troch pilierov nemožno podceni�, ak sa chceme vyhnú� nedoziernym

národohospodárskym škodám a negatívnym sociálnym dopadom. Rovnako je potrebné

Page 22: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

21

zdôrazni�, že naopak koordinovaný postup pri alokovaní finan�ných zdrojov do tohto

sektora môže prinies� ve�mi významné synergické efekty. Úverová participácia je

možná a žiaduca iba v tých projektoch, ktoré zabezpe�ujú návratnos� úverov, pri

únosnom podnikate�skom riziku. Možno to poveda� aj tak, že je prakticky nemožné

a komer�ne neprístupné zo strany bankového sektora podporova� také projekty, ktorých

zámerom �i cie�om je podpora procesu vyrovnávania ekonomickej úrovne podnikov,

resp. zaostávajúcich regiónov, �i oblastí a to len preto, že majú sociálny rozmer.

Komer�né banky budú aj na�alej nepochybne vstupova� do zdravých podnikov

a úverovými injekciami ich posunova� na trajkciu úspešnejšej podnikate�skej �innosti

v agrosektore.

Jan�íková V. (19) uvádza, že tvorba vlastných zdrojov v po�nohospodárstve

Slovenska je vzh�adom na cenovú disparitu, nízku likviditu, zápornú výnosnos�

kapitálu neposta�ujúca na vykrytie plynulosti výrobného procesu. Jedným z riešení je

získanie dodato�ných finan�ných prostriedkov z cudzích zdrojov, predovšetkým úverov

z komer�ných bánk. Odvetvie po�nohospodárstva je však z poh�adu finan�ných

inštitúcií pokladané za rizikové, hlavne �o sa týka návratnosti úverov. Pre slovenské

po�nohospodárstvo platil útlm finan�ných tokov podnikov, pokles finan�nej hotovosti,

pretrvávajúca vysoká zad�ženos� a platobná neschopnos�. Platobná neschopnos�

vyús�ovala do neuhrádzania záväzkov z obchodného styku. Pretrvávajúci trend

vyžaduje riešenie s prihliadnutím na špecifiká po�nohospodárskej výroby,

predovšetkým zo strany štátu, lebo bez priamej dota�nej podpory komer�né banky

výhodnejšie úvery pre po�nohospodárov nie sú ochotné poskytova�.

Karkulín (20) tvrdí, že ekonomická klíma v agrosektore sa cite�ne zlepšuje.

Potvrdzuje to i aktivita úverovania. Agrosektor však banky stále vnímajú s opatrnos�ou.

Volajú po komplexnejšom riešení jeho stabilizácie, predovšetkým stanovení jasných

priorít budúcnosti jeho smerovania. Bankoví manažéri môžu by� spokojní aj s tým ako

sa vyvíja situácia okolo nesplácaných úverov. Ni� to však nemení na tom, že

z dlhodobého poh�adu bankoví manažéri �oraz �astejšie poukazujú na rastúci rizikový

profil po�nohospodárskych podnikov. Dôvodom pre to je rastúca volatilita na

komoditnom trhu, ktorá v ostatných rokoch výrazne naberá na obrátkach. V kone�nom

dôsledku môže vies� k úplnému odklonu od financovania dlhodobých projektov, �o by

Page 23: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

22

mohlo ma� na sektor cite�né negatívne následky. Dlhodobé úvery sú totiž k�ú�ové pre

zabezpe�ovanie investícií do zefektívnenia výroby, inovácie a tým i zabezpe�enia rastu

konkurencieschopnosti agrárnych podnikov.

Treba prizna�, že pred 10-15 rokmi nebolo po�nohospodárstvo pre vä�šinu bánk

cie�ovým sektorom z poh�adu objemu poskytnutých úverov bolo skôr okrajovou

záležitos�ou, tvrdí Mik R. (21). Opatrná angažovanos� v poskytovaní zdrojov pre

prvovýrobu nikdy nepramenila v podce�ovaní alebo nerešpektovaní odvetvia. Skôr

v horšej orientácii až neporozumení princípom fungovania sektora a jeho vz�ahov.

Postupne aj bankoví analytici za�ali akceptova� špecifické riziká podnikania, pochopili,

že na po�nohospodársky podnik nemožno pozera� iba cez finan�né výkazy bez

zoh�adnenia ich špecifík. Dôležitú úlohu zohrala aj zvýšená transparentnos� dota�ných

systémov a rastúca informovanos� zo strany rezortu. Výrazný posun nastal v nástrojoch

úverovania a zdrojoch splácania. To všetko viedlo k sú�asnému stavu, ke�

po�nohospodárstvo predstavuje z poh�adu bánk perspektívny cie�ový sektor. Aj v �ase

krízy môžeme tvrdi�, že financovanie agropodnikate�ov nekleslo. V niektorých bankách

skôr narástlo. Najvä�šou hrozbou vo financovaní agrosektora sú povodne a ich dopad na

�alšie fungovanie podnikov. Znepokojujúcim faktom je miera odškodnenia a teda

vyslaný signál o záujme a podpore zo strany vlády, rezortu, komory �i iných organizácií

v krízových situáciách.

Obrovský podiel na úverových zdrojoch poskytnutých po�nohospodárom predstavuje

dota�né financovanie, založené na priamych platbách (platba na plochu, platba na ornú

pôdu, osobitná platba na cukor, ve�ké dobyt�ie jednotky...) agroenviromentálne tituly.

Mravcová, J. (22) konštatuje, že �asy ke� banky analyzovali po�nohospodárstvo

ako neperspektívny sektor, sú pre�. Banky sa k farmárom za�ali celkom inak stava� po

tom, ako prišli priame platby z prostriedkov Európskej únie. Až priame platby zmenili

názor bánk na ich financovanie. Mnohé banky, ktoré sa o tento sektor predtým takmer

nezaujímali a neboli v �om, aktívne do� vstúpili. Pre banky má po�nohospodárstvo

zrazu pozitívny výh�ad. Ich dlžníci neboli už samé po�nohospodárske podniky, ale EÚ.

Nové programovacie obdobie znamená pre po�nohospodárov nové možnosti na

�erpanie EÚ fondov. Oblas� po�nohospodárstva je pre banky ve�mi prí�ažlivá, �o

potvrdzuje každoro�ný nárast úverov do tohto sektora.

Page 24: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

23

2 Cie� práce

Po�nohospodárstvo na Slovensku v posledných rokov zaznamenalo nové vedecké

poznatky, disponuje novými technológiami. Avšak aj napriek tomu je stále rizikovým

odvetvím �o sa týka jeho platobnej schopnosti. Aby po�nohospodárske podniky

v sú�asnosti mohli preži�, nevyhnutne potrebujú cudzie zdroje na financovanie svojej

�innosti. A tu má bankový sektor ve�ký význam ako zdroj financovania cudzím

kapitálom. Poskytuje po�nohospodárskym podnikom úvery na komer�ných princípoch.

Existuje mnoho rizík a nebezpe�enstiev v po�nohospodárskom odvetví, pre ktoré

sa banky rozhodujú, �i takýmto podnikom úver poskytnú alebo nie. Po�nohospodárske

podniky vykonávajú svoju �innos� v prostredí, kde sa �ažko predvídajú prírodné a iné

neo�akávané udalosti, ktoré môžu výrazne ovplyvni� likviditu podniku. Takisto je

jednou zo základných kritérií posudzovania poskytnutia bankového úveru rentabilita

po�nohospodárskeho podniku.

Hlavným cie�om diplomovej práce je charakteristika bankových úverov

poskytovaných po�nohospodárskym subjektom, definovanie úverových obmedzení so

zameraním na dotácie, rentabilitu, likviditu, zad�ženos�, po�nohospodárskych podnikov

v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji za obdobie rokov 2004 – 2009.

Aby sme mohli analyzova� tieto ale aj iné problémy vo financovaní

po�nohospodárskych podnikov bankami, je potrebné stanovi� si �iastkové ciele:

• Preštudovanie odbornej literatúry

• Vymedzenie a zadefinovanie úverových obmedzení po�nohospodárskych

podnikov

• Analýza nasledovných úverových obmedzení po�nohospodárskych podnikov:

o Analýza rentability celkového kapitálu s dotáciami

o Analýza rentability celkového kapitálu bez dotácii

o Analýza pohotovej likvidity

o Analýza zad�ženosti

• Regresná a korela�ná analýza

• Zhodnotenie, záver

Page 25: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

24

3 Metodika práce a metódy skúmania

Predmetom skúmania je úverové obmedzenie po�nohospodárskych podnikov

a jeho vplyv na vývoj bankových úverov. Aj napriek neustálemu technologickému

a vedeckému pokroku v po�nohospodárstve, výkonnos� po�nohospodárskych podnikov

klesá, z �oho vyplýva aj nedostatok vlastných zdrojov financovania, platobná

neschopnos� a klesajúca rentabilita.

Metodika práce bude vychádza� zo stanoveného hlavného cie�a diplomovej práce

ako aj jej �iastkových cie�ov.

Za ú�elom dosiahnutia cie�a boli použité nasledovné metódy a postupy:

• Metóda analýzy – je to metóda, ktorá slúži na rozklad celku na menšie �asti.

Bude využitá pri spracovaní a analýze odbornej literatúry, ako aj pri analýze

rentability, likvidity a zad�ženosti po�nohospodárskych podnikov v Nitrianskom

a Banskobystrickom kraji,

• Metóda komparácie – umož�uje ur�i� spolo�né a rozdielne stránky javov

a procesov. Takisto bude využitá pri komparácii názorov autorov,

• Metóda dedukcie – je metóda, kde sa zo všeobecného poznatku odvodzuje

konkrétnejší poznatok, ktorý ma logický dôsledok. Metódu dedukcie využijem

na selekciu a definovanie úverových obmedzení,

• Regresná analýza – cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch

a viacerých premenných, spozna� pravdepodobnú formu tohto vz�ahu

a odhadnú�, predpoveda� hodnotu odpovedajúcu inej hodnote. Bude využitá na

skúmanie vplyvu jednotlivých úverových obmedzení na stav bankových úverov,

• Hypotéza – je druh domnienky, je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú

vtedy, ke� na danom stupni poznania nevedia vysvetli� ur�ité skupiny javov

alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetli�. Je to tvrdenie alebo systém

tvrdení, o ktorom v �ase jeho formulovania nemožno rozhodnú�, �i je pravdivé

alebo nepravdivé.

• Metóda syntézy – je to metóda založená na zjednotení �astí do celku. Spolu

s metódou analýzy bude využitá hlavne v závere diplomovej práce.

Page 26: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

25

Vybrané ukazovatele:

• Rentabilita celkového kapitálu:

��� ����� �

�� �����������

• Rentabilita celkového kapitálu bez dotácií:

��� ����� � � �������������������

�� �����������

• Likvidita:

�� � � �!�!"!��#"�$

�����% �&���������'�

• Zad�ženos�

�( ��&���������'�

��)*����� ��+

Page 27: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

26

4 Výsledky práce

Situácia, kedy po�nohospodárskym podnikom banky odmietali poskytova� úvery

je pre�. Aj ke� je po�nohospodárske odvetvie na�alej vysoko rizikové, banky

prehodnotili svoj postoj k poskytovaniu úverov agropodnikom. Je to hlavne z dôvodu

ich dota�nej podpory, ktorú dostávajú koncom roka od štátu. Aby však mohli pokry�

všetky svoje výdavky po�as roka, potrebujú na to finan�né prostriedky, ktoré im len

�ažko pokryjú ich vlastné zdroje. Preto musia žiada� o podporu bankový sektor, ktorý

im ponúka rôzne špeciálne úvery a agroúvery. Banky však majú stanovené ur�ité

podmienky, na základe prehodnotenia ktorých sa rozhodnú, �i agropodniku úver

poskytnú alebo nie. Prehodnocujú jeho rentabilitu, teda ziskovos� ako aj schopnos�

spláca� jeho záväzky. Hlavným dôvodom pre�o banky poskytujú úvery

po�nohospodárskym podnikom ove�a jednoduchšie, je však dota�ná podpora od štátu.

V�aka nej majú banky zaru�ené, že po obdržaní dotácie agropodnikom, ten môže

z tejto dotácie splati� svoj dlh banke.

Ak sa však vrátime k riešenej problematike, medzi úverové obmedzenia

agropodnikov patrí rentabilita, likvidita – teda neschopnos� spláca� svoje záväzky, ako

aj zad�ženos� podniku. Takisto za obmedzenie môžeme považova� dotácie, na základe

ktorých sa banky rozhodujú �i podniku úver poskytnú alebo nie. Medzi �alšie

obmedzenia, ktorých sa bankový sektor obáva, sú aj rôzne prírodné katastrofy, ktoré sa

dotýkajú hlavne odvetvia po�nohospodárstva. Medzi najobávanejšie patria povodne.

4.1 Úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov

Medzi úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov patrí rentabilita,

likvidita a zad�ženos� podniku.

4.1.1 Rentabilita

Ukazovatele rentability (výnosnosti) vyjadrujú výnosnos�, ziskovos�

podnikového úsilia. Hodnotia všeobecnú efektívnos� využitia vloženého kapitálu do

podnikate�skej �innosti bez oh�adu na jeho zdroj. Ich úrove� a vývoj ovplyv�ujú

úrove� a vývoj likvidity, aktivity a zad�ženosti. Pomerové ukazovatele sú konštruované

ako pomer výsledku hospodárenia vo vz�ahu k ur�itému základu (napr. majetku,

vlastnému kapitálu, nákladom a pod.) Hodnoty ukazovate�ov rentability by mali by�

Page 28: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

27

v súlade so snahou maximalizova� efektívnos� podnikania pokia� možno �o najvyššie,

ale v každom prípade kladné. Záporná hodnota ukazovate�ov rentability znamená vždy

stratu, t. j. stratu �asti hodnoty vloženého kapitálu. Ich výška vypovedá o tom, �i je

investícia do podniku pre investora dobrou vo�bou na zhodnotenie jeho kapitálu.

• Rentabilita celkového kapitálu – vyjadruje výnosnos� celkového kapitálu

vloženého v danom období do podnikate�skej �innosti, inými slovami, ko�ko korún

zisku dokázal podnik vygenerova� z jednej koruny vloženého kapitálu, resp. mieru

zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním vyjadrenú v percentách.

• Rentabilita vlastného kapitálu – vyjadruje výnosnos� vlastného kapitálu

vloženého do podniku, �iže o ko�ko percent sa podnikaním zhodnotil vklad vlastníka.

Napovedá, �i je investícia do podniku dobrou vo�bou na zhodnotenie kapitálu investora.

• Rentabilita tržieb – charakterizuje trhovú úspešnos� podniku a odpovedá na

otázku, ko�ko korún zisku priniesla podniku jedna koruna tržieb, alebo tiež, ko�ko

percent z tržieb predstavuje zisk.

• Rentabilita výnosov – charakterizuje takisto trhovú úspešnos�, ale do pomeru so

ziskom zah��a okrem tržieb aj ostatné výnosy. Odpovedá na otázku, ko�ko zisku podnik

získal z jednej koruny výnosov.

• Rentabilita nákladov – odráža efektívnos� hospodárenia podniku

prostredníctvom vyjadrenia hodnoty zisku, ktorý pripadá na jednotku vynaložených

nákladov.

• Rentabilita miezd – je ukazovate�, ktorý vyjadruje, ko�ko zisku pripadá na jednu

korunu miezd. Podáva v istom zmysle obraz o úrovni odme�ovania v podniku, môže

by� podnetom na detailnejšiu analýzu produktivity práce.

• Rentabilita majetku – vyjadruje výnosnos� celkového majetku podniku, t. j.

ko�ko zisku je podnik schopný vytvori� využitím svojho majetku, resp. ko�ko korún

zisku pripadá na korunu majetku.

• Rentabilita dlhodobého hmotného majetku – je vyjadrením ziskovosti majetku,

ale len dlhodobého hmotného majetku. Ko�ko zisku prináša koruna DHM.

Page 29: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

28

4.1.2 Likvidita

Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti, t. j. likvidite podniku.

Na vyjadrenie likvidity sa naj�astejšie odporú�a použi� súbor pomerových

ukazovate�ov:

• Pohotová likvidita – vyjadruje stupe� solventnosti podniku, tzn. Akú �as�

krátkodobého cudzieho kapitálu by bol schopný podnik okamžite splati� z �ahko

spe�ažite�ných prostriedkov. Ak by vypo�ítaná hodnota bola 1, k dispozícii sú platobné

prostriedky vo výške zodpovedajúcej hodnote všetkých krátkodobých dlhov.

V podmienkach trhovej ekonomiky sú akceptovate�né hodnoty z intervalu 0,2 až 0,8.

Pre podnik však nemusí by� kritická ani nižšia hodnota v prípade, že využíva niektorú

z foriem zabezpe�enia likvidity.

• Bežná likvidita – dáva do pomeru s krátkodobým cudzím kapitálom okrem

najlikvidnejších prostriedkov krátkodobý majetok bez zásob. Najlepšie hodnoty

ukazovate�ov sa nachádzajú v intervale 1,0 až 1,5.

• Celková likvidita – vypovedá o schopnosti podniku hradi� svoje dlhy vo výške

krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t. j. �i má

podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej bežnej prevádzky.

Interval optima je 1,5 až 2,5.

4.1.3 Zad�ženos�

Zad�ženos� nie je vždy negatívna charakteristika podniku. Platí však, že �ím je

vyššia zad�ženos�, tým je vä�šie riziko podnikania a �ažšie získanie cudzích zdrojov

financovania (napr. získanie úveru z banky). O vhodnom pomere medzi vlastnými

a cudzími zdrojmi financovania sa rozhoduje pomocou rôznych teoretických pravidiel

finan�ného riadenia alebo metódami optimalizácie finan�nej štruktúry.

• Celková zad�ženos� – vyjadruje rozsah použitia cudzieho kapitálu vo vz�ahu

k celkovým zdrojom podniku. V prípade rešpektovania zlatého pravidla financovania by

odporú�aná hodnota nemala prekro�i� 5O percent.

• Stupe� samofinancovania – vyjadruje rozsah použitia vlastného kapitálu vo

vz�ahu k celkovým zdrojom podniku. Jeho hodnota by nemala klesnú� pod 20 až 30

percent.

Page 30: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

29

• Multiplikátor imania akcionárov – vypovedá o vz�ahu celkového a vlastného

kapitálu. Optimálna hodnota by mala by� 3.

• Dlh na vlastné imanie – by mal nadobúda� hodnotu menšiu ako 1.

• Úverová zad�ženos� – vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku.

Ke�že bankové úvery a finan�né výpomoci sú sú�as�ou cudzieho kapitálu, táto hodnota

by mala by� menšia ako 50 percent.

• Úrokové krytie – je jedným z kritérií pri rozhodovaní o �erpaní úveru.

Vyjadruje, ko�kokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré musí podnik plati�.

Odporú�aný interval je 3 až 5.

• Úrokové za�aženie – je prevrátený ukazovate� k ukazovate�u úrokového krytia.

Vyjadruje podiel úrokov platených podnikom na vytvorenom zisku. V prípade zápornej

hodnoty tohto ukazovate�a konštatujeme stratu, ktorá predstavuje riziko, pretože z nej

nemožno uhradi� úroky.

4.2 Analýza úverových obmedzení

V tejto �asti diplomovej práce sa budem zaobera� analýzou jednotlivých

úverových obmedzení po�nohospodárskych podnikov v Nitrianskom

a Banskobystrickom kraji za obdobie rokov 2004 až 2009. V rámci týchto dvoch krajov

som analyzovala rentabilitu celkového kapitálu družstiev, rentabilitu celkového

kapitálu družstiev bez dotácií, zad�ženos� a likviditu.

4.2.1 Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov s dotáciami

Tab. 1 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Nitrianskom kraji (v %)

�� �� ��� ��� � � ��� ���

�������������� ���������� ������ � ����������� ���������� ���������� ������������

������������� � �� ������� �� ������� ���������� ������ ��� ������� �� ���� �����

!"���#������ �������� ��� ������ � � � ������������ ������������ ������������ ����� �����

�� �� �� �� �� �� ��

���� ����� ����� �� �� ������� ������ ��� ��

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Z uvedenej tabu�ky vyplýva, že v roku 2009 Nitriansky kraj dosiahol stratu a to až

v hodnote -5,7042%. Najvyššia rentabilita je zaznamenaná v roku 2004 s hodnotou

3,412 %. Výrazný pokles nastal v roku 2005, kedy dosahovala rentabilita úrove�

Page 31: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

0,849% a v roku 2006 kedy dosiahla úrove� 0,2471%. V

stúpajúcu tendenciu.

Tab. 2 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji

�� ��

�������������� ����������

������������� � � �����

!"���#������ ����������

�� ��

���� �����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Z uvedenej tabu�ky vyplýva

stratové. V roku 2006 bola ziskovos� po�nohospodárskych podnikov 1,894 % a

2007 klesla na 1,809%. Takisto aj v

do roku 2009 kedy bola dosiahnutá stratová rentabilita s

Obr. 1 Rentabilita CK p�h. podnikov vo vybraných krajoch (v %)

4.2.2 Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov bez dotácií

Tab. 3 Rentabilita CK p�h. podnikov v

�� ��

�������������� ���������

������������� � �� ������

$�%�#&�� ��� ������

!"���#������ �������� ��

�� ��

���� �����

��

��

��

���� ���� ����

30

u 2006 kedy dosiahla úrove� 0,2471%. V roku 2007 a

Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji

(v %)

��� ��� � � ��

�������� ����� ����� ��������� �������� �

� ������ ��������� ��������� ��������� ������ �

����������� ����������� ����������� ���� ������ ���

�� �� �� ��

����� ������� ������ ������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Z uvedenej tabu�ky vyplýva, že roky 2004, 2005 a 2009 boli pre agrárne odvetvie

roku 2006 bola ziskovos� po�nohospodárskych podnikov 1,894 % a

2007 klesla na 1,809%. Takisto aj v roku 2008 mala rentabilita klesajúcu tendenciu až

do roku 2009 kedy bola dosiahnutá stratová rentabilita s hodnotu -1,9007%.

Rentabilita CK p�h. podnikov vo vybraných krajoch (v %)

Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov bez dotácií

Rentabilita CK p�h. podnikov v Nitrianskom kraji bez dotácií (v %)

��� ��� � � ��

�������� ������ � ����������� ���������� ��

������� �� ������� ���������� ������ ��� ��

������� ������� ��� ���� � ��� ����������� ���

�������� ��� ������ � � � ������������ ������������ ����

�� �� �� ��

����� �������� � �� ��� � ���� �

���� ���� ���� ����

'()���� &%�&"������*&

'()���+"��, "%�&#������*&

roku 2007 a 2008 mala opä�

Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji

��� ���

��������� ����� �����

������ �� ���������

������� � �����������

��

������ ���� �

pre agrárne odvetvie

roku 2006 bola ziskovos� po�nohospodárskych podnikov 1,894 % a v roku

roku 2008 mala rentabilita klesajúcu tendenciu až

1,9007%.

Rentabilita CK p�h. podnikov vo vybraných krajoch (v %)

Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov bez dotácií

Nitrianskom kraji bez dotácií (v %)

��� ���

��������� ������������

������ �� ���� �����

������ �� �����������

��������� ����� �����

��

������� �� �����

'()���� &%�&"������*&

'()���+"��, "%�&#����

Page 32: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

Dotácie sú pre agrárne odvetvie nevyhnutné. Pre porovnanie uvádzam rentabilitu

celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov

po�nohospodárske podniky by boli bez dota�nej podpory vysoko stratové. Nedokázali

by financova� svoju �innos�. V�aka dotáciám sú schopné udrža� sa v

Banky považovali po�nohospodárske podniky za vysoko rizikové, k

takéto podniky úverova�. �o dokazuje aj uvedená tabu�ka. Avšak v�aka dotáciám

prehodnotili svoj postoj.

Po�nohospodárske podniky v

všetkých uvádzaných rokoch stratu. Táto strata má

dokonca dosahuje úrove�

roku 2004 až po rok 2007 strata rastie, v

oproti roku 2007 o 1,0426%.

Tab. 4 Rentabilita CK p�h. podnikov v

�� ��

�������������� ����������

������������� � � �����

$�%�#&�� ����������

!"���#������ ����������

�� ��

���� �������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

V Banskobystrickom kraji je situácia ešte horšia ako v

po�nohospodárskych podnikov sa pohybuje od

stúpajúcu tendenciu. Najvyššia strata

hodnotou – 20,7723%. Najnižšia v

Obr. 2 Rentabilita CK p�h. podnikov bez dotácií vo vybraných krajoch (v %)

���

���

� �

� �

��

���� ����

31

Dotácie sú pre agrárne odvetvie nevyhnutné. Pre porovnanie uvádzam rentabilitu

celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov s a bez dotácií. Ako vidíme,

po�nohospodárske podniky by boli bez dota�nej podpory vysoko stratové. Nedokázali

by financova� svoju �innos�. V�aka dotáciám sú schopné udrža� sa v

Banky považovali po�nohospodárske podniky za vysoko rizikové, kvôli �omu odmietali

takéto podniky úverova�. �o dokazuje aj uvedená tabu�ka. Avšak v�aka dotáciám

prehodnotili svoj postoj.

Po�nohospodárske podniky v Nitrianskom kraji by bez dota�nej podpory dosahovali vo

všetkých uvádzaných rokoch stratu. Táto strata má stúpajúcu tendenciu a

konca dosahuje úrove� -17,4262% �o je nárast oproti roku 2007 o

roku 2004 až po rok 2007 strata rastie, v roku 2008 je zaznamenané zníženie straty

1,0426%.

Rentabilita CK p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji bez dotácií (v %)

��� ��� � � ��

�������� ����� ����� ��������� ��������

������ ��������� ��������� ���������

�������� ��������� � ����������� ����������� ��

�������� ����������� ����������� ���� ������ ��

�� �� �� ��

������� �� ����� ���� ��� �� �����

Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Banskobystrickom kraji je situácia ešte horšia ako v Nitrianskom kraji. Strata

po�nohospodárskych podnikov sa pohybuje od -15,0595% až – 20,7723%. Takisto má

stúpajúcu tendenciu. Najvyššia strata je zaznamenaná v roku 2009

20,7723%. Najnižšia v roku 2004 s hodnotou 15, 0595%.

Rentabilita CK p�h. podnikov bez dotácií vo vybraných krajoch (v %)

���� ���� ���� ����

'()�,�����%�#&����� &%�&"������*&

'()�,�����%�#&����+"��, "%�&#������*&

Dotácie sú pre agrárne odvetvie nevyhnutné. Pre porovnanie uvádzam rentabilitu

bez dotácií. Ako vidíme,

po�nohospodárske podniky by boli bez dota�nej podpory vysoko stratové. Nedokázali

by financova� svoju �innos�. V�aka dotáciám sú schopné udrža� sa v danom odvetví.

vôli �omu odmietali

takéto podniky úverova�. �o dokazuje aj uvedená tabu�ka. Avšak v�aka dotáciám

Nitrianskom kraji by bez dota�nej podpory dosahovali vo

stúpajúcu tendenciu a v roku 2009

17,4262% �o je nárast oproti roku 2007 o 10,4851%. Od

roku 2008 je zaznamenané zníženie straty

Banskobystrickom kraji bez dotácií (v %)

��� ���

��������� ����� �����

������ �� ���������

����������� ������� ���

��������� � �����������

��

�� ��� � ��� ���

Nitrianskom kraji. Strata

20,7723%. Takisto má

roku 2009 s už spomínanou

hodnotou 15, 0595%.

Rentabilita CK p�h. podnikov bez dotácií vo vybraných krajoch (v %)

'()�,�����%�#&����� &%�&"����

'()�,�����%�#&����+"��, "%�&#������*&

Page 33: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

32

4.2.3 Likvidita po�nohospodárskych podnikov

Tab. 5 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Nitrianskom kraji (v EUR)

�� �� ��� ��� � � ��� ���

-&.���.% � ������� �� ���������� ���� ����� ����������� ������� � �����������

)��%�/����0�� � �������� � ����������� ����������� � ��������� ����������� �����������

+�1��+2 � ���������� ������ ��� ��� ����� ���������� ���������� ����������

)��%�/�3/��4����#&� ���������� ������ ��� ���������� ���������� ������� �� ������� ��

�� �� �� �� �� �� ��

������������������� ���� ������ ������ ����� ������ �� �

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Pod likviditou rozumieme schopnos� podniku uhradi� v�as svoje záväzky vo�i všetkým

svojim dodávate�om. Likvidnos� je schopnos� v �o najkratšom �ase pretransformova�

jednotlivé majetkové sú�asti podniku na pe�ažné prostriedky a to bez straty alebo bez

podstatnej z�avy z ich ú�tovnej hodnoty. Ukazovate� pohotovej likvidity by sa mal

pohybova� v rozmedzí od 0,2 do 0,8. Najnižšiu likviditu dosiahol Nitriansky kraj v roku

2004 s hodnotou 0,20. Rok 2009 sa najviac približuje k optimu s hodnotu 0,3077.

Tab. 6 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji (v EUR)

�� �� ��� ��� � � ��� ���

-&.���.% � ���������� ���������� ���������� �������� � ������� � ����������

)��%�/����0�� � ����������� ������� ��� �������� �� ����������� ���� �� ��� � ��� �����

+�1��+2 � ���������� ���������� ���������� �������� � ��������� � ���� ��

)��%�/�3/��4����#&� ���������� ���������� ��������� ������ � ����� ��� ����������

�� �� �� �� �� �� ��

������������������� ������ ��� � ����� ���� ������ ����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

V uvedenej tabu�ke je vypo�ítaná likvidita v rokoch 2004 až 2009 v Banskobystrickom

kraji. Na rozdiel od Nitrianskeho kraja, kedy sa likvidita vo všetkých rokoch pohybuje

v optimálnom intervale 0.2 až 0,8 v Banskobystrickom kraji v roku 2005 dosiahla

úrove� pod týmto limitom a to v hodnote 0,1970. Najoptimálnejšia likvidita bola

dosiahnutá v roku 2009 s hodnotou 0,3050.

Page 34: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

Obr. 3 Likvidita p�h

4.2.4 Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov

Tab. 7 Zad�ženos� p�h. podnikov v

�� ��

(5������&%��� ���������

(�����4���&%��� �������� ��

�� ��

���� !"�#$�� �� �

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Prostredníctvom ukazovate�a celkovej zad�ženosti sa zis�uje podiel cudzieho kapitálu

na financovaní podnikového majetku. Optimálna výška ukazovate�a je pod 50%. Pod�a

uvedenej tabu�ky vidíme, že tento interval bol dodržaný. Najvyššiu zad�ženos� dosiahli

po�nohospodárske podniky v

2008 o 3,0153%. Najnižšia zad�ženos� bola dosiahnutá v

Od roku 2007 mala stúpajúcu tendenciu.

Tab. 8 Zad�ženos� p�h. podnikov v

�� ��

(5������&%��� ��� ������

(�����4���&%��� ����������

�� ��

���� !"�#$�� ������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Oproti Nitrianskemu kraju vidíme, že Banskobystrický kraj dosiahol vyššiu zad�ženos�

hlavne v rokoch 2007, 2008 a

hlavne v roku 2008 kedy dosiahla zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov úrove� až

�6��

�6

�6 �

�6�

�6��

�6�

�6��

���� ����

33

Likvidita p�h. podnikov vo vybraných krajoch

Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov

Zad�ženos� p�h. podnikov v Nitrianskom kraji (v %)

��� ��� � �

�������� � ������� � ���������� �� ����� � ��

���� ��� ������ � � � ������������ ������������ ���

�� �� �� ��

�� � � ���� � ���� ��� ��� ���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Prostredníctvom ukazovate�a celkovej zad�ženosti sa zis�uje podiel cudzieho kapitálu

podnikového majetku. Optimálna výška ukazovate�a je pod 50%. Pod�a

uvedenej tabu�ky vidíme, že tento interval bol dodržaný. Najvyššiu zad�ženos� dosiahli

po�nohospodárske podniky v Nitrianskom kraji v roku 2009 kedy stúpla oproti roku

žšia zad�ženos� bola dosiahnutá v roku 2007 s

Od roku 2007 mala stúpajúcu tendenciu.

Zad�ženos� p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji (v %)

��� ��� � � ��

������� ����������� ���� ����� ����������� ��

�������� ����������� ����������� ���� ������ ��

�� �� �� ��

������� ��� ��� ������� ������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra

Oproti Nitrianskemu kraju vidíme, že Banskobystrický kraj dosiahol vyššiu zad�ženos�

rokoch 2007, 2008 a 2009 a to na úrove� nad 40%. Výrazný rozdiel je vidie�

roku 2008 kedy dosiahla zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov úrove� až

���� ���� ���� ����

!�7�%�����&��&�&%���� &%�&"������*&

!�7�%�����&��&�&%���+"��, "%�&#������*&

podnikov vo vybraných krajoch

Nitrianskom kraji (v %)

��� ���

����� ����� �����������

����������������� �����

��

������� ��������

Prostredníctvom ukazovate�a celkovej zad�ženosti sa zis�uje podiel cudzieho kapitálu

podnikového majetku. Optimálna výška ukazovate�a je pod 50%. Pod�a

uvedenej tabu�ky vidíme, že tento interval bol dodržaný. Najvyššiu zad�ženos� dosiahli

roku 2009 kedy stúpla oproti roku

roku 2007 s hodnotu 29,702%.

Banskobystrickom kraji (v %)

��� ���

����������� �������� ��

��������� � �����������

��

������ �����

Oproti Nitrianskemu kraju vidíme, že Banskobystrický kraj dosiahol vyššiu zad�ženos�

to na úrove� nad 40%. Výrazný rozdiel je vidie�

roku 2008 kedy dosiahla zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov úrove� až

!�7�%�����&��&�&%���� &%�&"������*&

!�7�%�����&��&�&%���+"��, "%�&#������*&

Page 35: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

44,212%. Najnižšia zad�ženos� je zaznamenaná v

tohto roku však má nepriaznivú rastúcu tendenciu. Aj napriek tomu sa však drží

v odporú�anom limite do 50%.

Obr. 4 Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch

4.3 Regresná a korela�ná

Aby som mohla zisti� vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov,

použijem regresiu. Cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch a

premenných, spozna� pravdepodobnú formu tohto vz�ahu a

hodnotu odpovedajúcu inej hodnote.

4.3.1 Regresná analýza s

Zad�ženos�ou, Rentabilitou za Nitriansky kraj

Pre výpo�et regresie v

likvidity a zad�ženosti z

posudzujú pri poskytovaní úveru ekonomické údaje podniku z

kalendárneho roka.

��

��

��

��

��

��

���� ���� ����

34

2%. Najnižšia zad�ženos� je zaznamenaná v roku 2004 s hodnotu 35,59%. Od

tohto roku však má nepriaznivú rastúcu tendenciu. Aj napriek tomu sa však drží

odporú�anom limite do 50%.

Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch

korela�ná analýza

Aby som mohla zisti� vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov,

použijem regresiu. Cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch a

premenných, spozna� pravdepodobnú formu tohto vz�ahu a odhadnú�, predpoveda�

vedajúcu inej hodnote.

Regresná analýza s tromi nezávisle premennými

Zad�ženos�ou, Rentabilitou za Nitriansky kraj

Pre výpo�et regresie v uvedených rokoch boli brané vždy údaje rentability,

zad�ženosti z predchádzajúceho roku. A to z toho dôvodu, že banky

posudzujú pri poskytovaní úveru ekonomické údaje podniku z

���� ���� ���� ����

8�91��":����� &%�&"������*&

8�91��":����+"��, "%�&#������*&

hodnotu 35,59%. Od

tohto roku však má nepriaznivú rastúcu tendenciu. Aj napriek tomu sa však drží

Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch

Aby som mohla zisti� vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov,

použijem regresiu. Cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch a viacerých

odhadnú�, predpoveda�

tromi nezávisle premennými – Likviditou,

uvedených rokoch boli brané vždy údaje rentability,

toho dôvodu, že banky

posudzujú pri poskytovaní úveru ekonomické údaje podniku z predchádzajúceho

8�91��":����� &%�&"������*&

8�91��":����+"��, "%�&#������*&

Page 36: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

35

A) Regresná analýza za rok 2005 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2004 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 ����"%/�7���%�"���/� �6�� ��(7 ,�"%�/�7���% � ����� 6�����!������&�� ��6�����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6�����>? � �6 ����>? � �6������ �6������

'��&�5� ��� �6�����>? �� ������������ �� ��

(������ ��� �6�� ��>? �� �� �� ��

��� �����������

�������� �

������� ���� !������"�

�%&�"�'!� ���� �6 �� �����6��� �6��� �6���� ��(��������� � �� ��6��� � � �6��� ��6��� �6����������� !"�#$� �����6��� �����6��� �6��� �6��������!"��)������ ����� �6��� �� ���6��� ��6��� �6�������

Významnos� modelu je 0,0246, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. Najvýznamnejším parametrom sa ukazuje nezávislá

premenná Likvidita s hodnotou 0,0225. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,34 –

závislos� medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 374 612,13 – 166 133,85 x1 + 143 263,84 x2 – 238 310,35 x3

Page 37: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

36

B) Regresná analýza za rok 2006 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2005 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 �����"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � � � ��6�����!������&�� ��6�����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ � �

��

'�=��"&� �� �6�����>? � 6�����>? � �6�� ��� �6� �� �

'��&�5� ��� �6�����>? �� ������������ �� ��

(������ ��� �6� ���>? �� �� �� ��

��� ����������� �������� �������� ���� !������"�

�%&�"�'!� �����6��� ���� 6��� 6��� �6 ������(��������� ����� 6��� �����6��� � 6� � �6� ��������� !"�#$� ������6��� �����6��� �6��� �6��������!"��)������ ��� �6��� ������6��� �6 �� �6�������

Významnos� modelu je 0,0102, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. Najvýznamnejším parametrom sa ukazuje v tomto roku

nezávislá premenná Zad�ženos� s hodnotou 0,0035. Je vysoko významný parametrom.

Koeficient korelácie R má hodnotu 0,404 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 89 494,45 – 85 661,82 x1 + 480 386,30 x2 – 77 812,77 x3

Page 38: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

37

C) Regresná analýza za rok 2007 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2006 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6���������%�"���/��'� �6 �����"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � ������6 ����!������&�� ��6�����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6�����>? � �6�����>? � �6������ �6������

'��&�5� ��� �6�����>? �� ����� ���� � �� ��

(������ � � �6����>? �� �� �� ��

��� ����������� �������� �������� ���� !������"�

�%&�"�'!� ���� 6��� � ���6� � �6��� �6� �� ��(��������� ������6��� �����6 � � 6��� �6�� �������� !"�#$� ������6��� �����6��� �6 � �6��������!"��)������ ����� 6� � � ����6��� �6��� �6� �����

Významnos� modelu je 0,005, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. V roku 2007 sa javí ako najvýznamnejší parameter

Rentabilita s hodnotou 0,0152. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,444 – závislos�

medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 190 321,49 – 46 606,89x1 + 400 409,40 x2 + 795 391,51 x3

Page 39: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

38

D) Regresná analýza za rok 2008 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2007 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 �����"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � ����� 6�����!������&�� ��6�����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6�����>? �� �6�����>? � �6� ���� �6���� �

'��&�5� ��� �6�����>? �� 6 ��� >? � �� ��

(������ ��� �6�����>? �� �� �� ��

��� �����������

�������� �

������� ���� !������"�

�%&�"�'!� ���� �6��� �����6��� �6��� �6�� ����(��������� � �����6��� �����6 �� ��6��� �6����������� !"�#$� � ����6��� ������6��� �6��� �6� ������!"��)������ ������6��� ������6��� �6��� �6��� ���

Významnos� modelu je 0,0087, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí

Zad�ženos� s hodnotou 0,0158. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,404 – závislos�

medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 296 912,69 – 126 087,07x1 + 513 796,87x2 + 567 353,98x3

Page 40: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

39

E) Regresná analýza za rok 2009 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2008 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 � ���"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � ������6�� ��!������&�� ��6�����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6 ����>? �� �6�����>? � �6������ �6��� ��

'��&�5� ��� �6�����>? �� �������� � � �� ��

(������ ��� �6� ���>? �� �� �� ��

��� ����������� �������� �������� ���� !������"�

�%&�"�'!� �����6��� �����6��� 6��� �6 ������(��������� ������6��� � ���6��� ��6� � �6����������� !"�#$� � � � 6��� ���� �6��� �6��� �6��� ����!"��)������ � ���6��� ����� 6��� �6��� �6��� ���

Významnos� modelu je 0,0082, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. V roku 2009 sa najvýznamnejším parametrom opä� javí

Zad�ženos� s hodnotou 0,00415. S touto hodnotou je dokonca vysoko významný.

Koeficient korelácie R má hodnotu 0,437 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 146 939,95 – 43 688,30x1 + 714 131,44x2 + 511 973,40x3

Page 41: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

40

4.3.2 Regresná analýza so štyrmi nezávisle premennými – Likviditou,

Zad�ženos�ou, Rentabilitou, Dotáciami za Nitriansky kraj

A) Regresná analýza za rok 2005 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2004 a dotácií za

rok 2005 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako závislej

premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6� ��

����%�"���/�'� �6� ��

� "%/�7���%�"���/�'� �6����

(7 ,�"%�/�7���% � ������6����

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� �� ������ ���

'�=��"&� �� 6�� ��>? �� �6�����>? �� � 6����������6�����>�

��

'��&�5� � � 6 � ��>? �� 6��� �>? � �� ��

(������ ��� �6�����>? �� �� �� ��

�� �����������

�������� �

������� ���� !������"�

%&�"�'!� � � ���6� � � �6 �� � 6��� �6 ��

(��������� � � ���6��� �����6� � � 6��� �6���

���� !"�#$� ������6 �� ���� �6��� �6��� �6� �

�!"��)������ ������6��� ������6��� 6��� �6 ��

*���'��� 6��� �6 �� �6��� 6���� >� �

Významnos� modelu je 5,0328-12, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2005 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,716

– závislos� medzi premennými je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -161 982,41 – 161 006,39x1 + 592 579,15x2 + 1 053 545,58x3 + 1,48x4

Page 42: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

41

B) Regresná analýza za rok 2006 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2005 a dotácií za

rok 2006 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako závislej

premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6����

����%�"���/�'� �6����

� "%/�7���%�"���/�'� �6����

(7 ,�"%�/�7���% � ������6����

!������&�� ���

;�<�;�

�� ������� ��� � �� �� ������ �������

'�=��"&� �� �6�����>? �� 6� >? �� �6��������� 6� �� >����

'��&�5� ��� �6 ����>? �� �6��>? �� �� ��

(������ � � 6���� >? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� � �����6��� �����6 � � 6��� �6���

(��������� � �����6 �� �����6��� � 6��� �6���

���� !"�#$� ���� �6��� �� ��6��� �6��� �6� �

�!"��)������ ���� 6� � ��� ��6��� 6��� �6 ��

*���'��� 6��� �6 �� �6��� 6�����>� ��

Významnos� modelu je 1,21661E-09, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2006 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,709

– závislos� medzi premennými je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -175 606,58 – 199 573,19x1 + 570 919,05x2 + 956 611,61x3 + 1,04x4

Page 43: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

42

C) Regresná analýza za rok 2007 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2006 a dotácií za

rok 2007 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako závislej

premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6����

����%�"���/�'� �6����

� "%/�7���%�"���/�'� �6����

(7 ,�"%�/�7���% � ��� ��6����

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� �� ������ �������

'�=��"&� �� �6�� ��>? �� 6��>? �� �6��������� �6�� ��>����

'��&�5� � � �6 ����>? �� 6 �>? � �� ��

(������ ��� 6�� ��>? �� �� �� ��

�� �����������

�������� �

������� ���� !������"�

%&�"�'!� �������6��� �����6��� � 6��� �6���

(��������� �� ���6��� �� ��6 �� ��6��� �6� �

���� !"�#$� ���� �6��� ������6��� �6��� �6���

�!"��)������ ������6��� ������6� � 6��� �6���

*���'��� �6��� �6 �� �6��� �6�����>����

Významnos� modelu je 2,88133E-08, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2007 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,695

– závislos� medzi premennými je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -247 435,25 – 31 492,02x1 + 966 515,23x2 + 902 096,80x3 + 0,87x4

Page 44: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

43

D) Regresná analýza za rok 2008 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2007 a dotácií za

rok 2008 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako závislej

premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6����

����%�"���/�'� �6����

� "%�/�7��/�"���/'� �6����

(7 ,�"%�/�7���% � ������6����

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� �� ������ �������

'�=��"&� �� 6 �>? �� �6���>? �� ��6������� �6 ���>� ��

'��&�5� ��� �6��� �>? �� 6 ��>? � �� ��

(������ ��� 6�����>? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� �� �� �6��� ����6��� � 6� � �6���

(��������� � �� ��6��� �����6��� � 6��� �6���

���� !"�#$� ������6��� � ����6��� �6��� �6���

�!"��)������ � ���6� � ������6��� �6��� �6���

*���'��� �6��� �6 �� �6��� �6�����>� ��

Významnos� modelu je 3,11749E-12, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,758

– závislos� medzi premennými je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -217 017,65 – 108 135,52x1 + 907 705,27x2 + 411 805,41x3 + 0,99x4

Page 45: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

44

E) Regresná analýza za rok 2009 – NITRIANSKY KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2008 a dotácií za

rok 2009 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako závislej

premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6����

����%�"���/�'� �6����

� "%/�7���%�"���/�'� �6����

(7 ,�"%�/�7���% � ������6� �

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6�� ��>? �� 6��>? �� �6 � ������ 6�����>����

'��&�5� ��� �6�����>? �� 6��>? � �� ��

(������ ��� 6�����>? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� � � ���6��� �����6��� � 6� � �6 ��

(��������� �� ���6��� �����6��� ��6��� �6���

���� !"�#$� � ����6��� ������6� � �6� � �6���

�!"��)������ �������6� � ���� �6 �� ��6��� �6���

*���'�!� �6��� �6 �� �6��� 6� ���>����

Významnos� modelu je 1,29968E-08, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2009 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,709

– závislos� medzi premennými je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -191 356,54 – 71 685,50x1 + 1 019 243,85x2 – 304 832,41x3 + 0,69x4

Page 46: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

45

4.3.3 Regresná analýza s tromi nezávisle premennými – Likviditou,

Zad�ženos�ou, Rentabilitou za Banskobystrický kraj

A) Regresná analýza za rok 2005 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2004 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6��������������%�"���/�'� �6�� ��������"%/�7���%�"���/�'� �6 ���������(7 ,�"%�/�7���% � ����6�����!������&�� ����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6�����>? � ���� ���� �� �6����� ���� �6�������� �

'��&�5� ��� �6 ��� >? � � ��������� �� ��

(������ ��� �6�����>? � �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� �����6� �� �����6������ �6������� �� �6��� ��� ��

(��������� �� ���6���� �����6������ ��6�� ����� �6����������

���� !"�#$� �����6 �� � �����6������ �6����� �� � �6����������

�!"��)������ � �����6��� �����6������ � 6��������� �6�������� �

Významnos� modelu je 0,0625, z �oho vyplýva, že nezávisle premenné likvidity,

zad�ženosti a rentability nedokážu vysvetli� zmeny závisle premennej – teda bankových

úverov. Ani jeden parameter sa neukazuje ako štatisticky významný. Koeficient

korelácie R má hodnotu 0,449 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 182 408,914 – 91 594,856 x1 + 30 639,1041x2 – 155 557,75 x3

Page 47: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

46

B) Regresná analýza za rok 2006 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2005 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6��� �����������%�"���/�'� �6 �����������"%/�7���%�"���/�'� �6���� ������(7 ,�"%�/�7���% � � ���6������!������&�� ����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6�� ��>? � �6���>? �� 6�� ����� � �6 � �������

'��&�5� ��� �6�����>? � �6���>? �� �� ��

(������ ��� �6�����>? � �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� �����6����� ���� 6������ 6�������� �6 ��������

(��������� �����6������ �� ��6������ �6�������� �6�������� �

���� !"�#$� � ����6 ���� � �� 6���� �6 ������ �6������ ��

�!"��)������ ������6����� �����6����� �6� ������ �6���� �����

Významnos� modelu je 0,1818, z �oho vyplýva, že nezávisle premenné likvidity,

zad�ženosti a rentability nedokážu vysvetli� zmeny závisle premennej – teda bankových

úverov. Z toho vyplýva, že ani jeden parameter sa neukazuje ako štatisticky významný.

Koeficient korelácie R má hodnotu 0,3841 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 85 904,35 + 36 660,95x1 + 214 005,16x2 + 402 536,79 x3

Page 48: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

47

C) Regresná analýza za rok 2007 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2006 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6���������������%�"���/�'� �6 �����������"%/�7���%�"���/�'� �6 ���������(7 ,�"%�/�7���% � ���� �6�����!������&�� ����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6�� ��>? �� �6����>? � �6���� ����� �6�������

'��&�5� ��� �6�����>? �� 6�����>? � �� ��

(������ ��� �6���� >? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� �����6������ �����6����� �6���������� �6����������

(��������� ����� 6� ��� �����6������ ��6���������� �6���������

���� !"�#$� ���� �6����� ������6�� �� �6��� � ���� �6����������

�!"��)������ ����� 6����� ������6��� � �6���������� �6��� ������

Významnos� modelu je 0,0494, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. V roku 2007 sa najvýznamnejším parametrom javí

Zad�ženos� s hodnotou 0,0245. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,4398 – závislos�

medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 85 890,54 –22 751,61x1 + 702 815,66x2 + 289 881,50x3

Page 49: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

48

D) Regresná analýza za rok 2008 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2007 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6�������� ������%�"���/�'� �6��� ��� ����"%/�7���%�"���/�'� �6 ������ ���(7 ,�"%�/�7���% � ������6������!������&�� ����

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6�����>? �� �6��>? � �6���� � ��� �6�� � ����

'��&�5� ��� �6�����>? �� 6��>? � �� ��

(������ ��� �6���� >? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� ��� �6���� �����6� ��� �6������� �6����������

(��������� ������6������ �����6���� ��6������ �6����������

���� !"�#$� ������6����� ������6����� �6 ���� � �6�������� �

�!"��)������ �����6���� �� ���6���� �6������� �6������� ��

Významnos� modelu je 0,0317, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej

– teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí opä�

Zad�ženos� s hodnotou 0,0404. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,4692 – závislos�

medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 142 316,97 –36 348,27x1 + 633 343,76x2 + 1 182 970,64x3

Page 50: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

49

E) Regresná analýza za rok 2009 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2008 ako

nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako závislej premennej.

������������� �� ��

���"�,��'� �6��� �����������%�"���/�'� �6 � ���������"%/�7���%�"���/�'� �6��� � ����(7 ,�"%�/�7���% � ��� �6�� ���!������&�� � ��

�;�<�;��

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� 6���>? � �6��>? �� 6��������� �6� ������ �

'��&�5� ��� �6�����>? � �6� >? �� �� ��

(������ ��� �6�����>? � �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� ������6�� �� �� ��6������ �6������ �6����� ���

(���������� ��� ��6����� � ���6� �� � � 6��� �� �6 ��� ����

���� !"�#$� � �����6���� ���� 6����� � 6����� �6 �������

�!"��)������ ��� ��6����� ����� 6����� 6������� �6 ����� �

Významnos� modelu je 0,211, z �oho vyplýva, že nezávisle premenné likvidity,

zad�ženosti a rentability nedokážu vysvetli� zmeny závisle premennej – teda bankových

úverov. Ani jeden parameter sa nejaví ako štatisticky významný. Koeficient korelácie

R má hodnotu 0,3892 - závislos� medzi premennými nie je ve�ká.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = 299 362,66 – 88 142,71x1 – 195 222,997x2 + 530 147,1x3

4.3.4 Regresná analýza so štyrmi nezávisle premennými – Likviditou,

Zad�ženos�ou, Rentabilitou, Dotáciami za Banskobystrický kraj

A) Regresná analýza za rok 2005 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2004

Page 51: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

50

a dotácií za rok 2005 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako

závislej premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6���������

����%�"���/�'� �6����������

� "%/����/�"���/�'� �6������ ���

(7 ,�"%�/�7���% � ������6��� �

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6� ���>? �� 6�����>? �� �6��� ����� �6 ����>����

'��&�5� ��� �6�� ��>? �� 6����>? � �� ��

(������ ��� �6�� ��>? �� �� �� ��

�� �����������

�������� �

������� ���� !������"�

%&�"�'!� � ��� 6����� ��� 6� ��� ��6���������� �6��� ����

(��������� ��� ��6������ �����6���� � ��6�������� � �6� ��������

���� !"�#$� ������6����� ��� ��6����� 6 ��� ����� �6����������

�!"��)������ � ����6������ ������6���� ��6���������� �6���������

*���'�!� �6��� ����� �6 ��������� �6� �� ��� � 6�����>����

Významnos� modelu je 3,14972E-05, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2005 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,663

– závislos� medzi premennými je vä�šia.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -124 411,82 –39 185,85x1 + 248 632,84x2 – 13 995,85x3 + 0,8971x4

B) Regresná analýza za rok 2006 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2005

Page 52: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

51

a dotácií za rok 2006 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako

závislej premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6����������

����%�"���/�'� �6�� �������

� "%/�7���%�"���/�'� �6���� �����

(7 ,�"%�/�7���% � � ��� 6�����

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6�����>? �� �6��>? � �6�� � ����� �6����������

'��&�5� ��� �6��� �>? �� 6� >? � �� ��

(������ ��� �6�����>? �� �� �� ��

�� �����������

�������� �

������� ���� !������"�

%&�"�'!� � �����6��� � ��� �6����� � 6����� �6�������� �

(��������� ����6������� �����6��� �� �6������� �6����������

���� !"�#$� ��� ��6����� �� � 6� ��� 6������� �6 ���������

�!"��)������ ������6����� ������6 ���� �6� ����� �6����� ����

*���'�!� �6�������� � �6 ����� ��� �6������� �6�����>����

Významnos� modelu je 0,0005, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2006 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,6336

– závislos� medzi premennými je vä�šia.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -135 046,46 + 2564,49x1 + 264 160,54x2 + 299 646,28x3 + 0,7502x4

C) Regresná analýza za rok 2007 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2006

Page 53: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

52

a dotácií za rok 2007 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako

závislej premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6���������

����%�"���/�'� �6���� ����

� "%/�7���%�"���/�'� �6���������

(7 ,�"%�/�7���% � ������6� ���

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6 ����>? �� �6��>? � �6����� ���� �6�������� �

'��&�5� ��� �6�� �>? �� 6��>? � �� ��

(������ � � �6��� �>? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� � ���� 6 ���� �����6�� �� � 6 �� � �6��� ������

(��������� ����6������� � �� 6 ����� �6 � ��� �6����������

���� !"�#$� ������6����� ������6���� �6 ���� �6���� ��� �

�!"��)������ ����� 6 ���� ��� ��6�� � �6������ �6� ��������

*���'��� �6���������� �6 �� ������ �6������� �6�������� �

Významnos� modelu je 0,0009, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2007 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,6240

– závislos� medzi premennými je vä�šia.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -189 061,19 + 3 779,04x1 + 656 986,86x2 + 200 841,15x3 + 0,6470x4

D) Regresná analýza za rok 2008 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2007

Page 54: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

53

a dotácií za rok 2008 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako

závislej premennej.

�������#����� �� ��

��"�,��'� �6��� ���� �

����%�"���/�'� �6� �� ����

� "%/�7���%�"���/�'� �6���������

(7 ,�"%�/�7���% � ������6��� �

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6����>? �� 6��>? �� �6���������� �6����� ����

'��&�5� ��� 6 � ��>? �� �6��>? � �� ��

(������ ��� 6� ���>? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� � � ��6������ ������6���� ��6������ �6����� �� �

(��������� ��� ��6��� �� ��� �6������ ��6������ �6�� ������

���� !"�#$� ������6����� ������6����� 6 � � �� �6����� � ��

�!"��)������ ������6���� ��� ��6���� �6����� � �6����������

*���'�!� �6���� ����� �6� ������� �6����� �6�� �������

Významnos� modelu je 0,005, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,5571

– závislos� medzi premennými je vä�šia.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -15 177,75 – 75 140,07x1 + 507 583,32x2 + 1 542 443,43x3 + 0,705x4

E) Regresná analýza za rok 2009 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ

Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a

rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2008

Page 55: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

54

a dotácií za rok 2009 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako

závislej premennej.

������������� �� ��

��"�,��'� �6����������

����%�"���/�'� �6�������� �

� "%/�7���%�"���/�'� �6����������

(7 ,�"%�/�7���% � ������6�����

!������&�� ���

;�<�;�

�� �������� ��� � �� ��

������ �����

��

'�=��"&� �� �6�����>? �� 6��>? �� �6 ��������� �6�� �������

'��&�5� ��� 6 ����>? �� �6��>? � �� ��

(������ ��� 6�����>? �� �� �� ��

�� ����������� �������� �������� ���� !������"�

%&�"�'!� �������6�� ������6����� � 6���� � �6���������

(��������� �����6�� �� �����6����� �6������� �6����������

���� !"�#$� �� �� 6 ��� ��� ��6����� �6������� �6���� �����

�!"��)������ ������6����� ������6���� �6����� � �6����������

*���'�!� �6���������� �6������� �� �6������� �6������� ��

Významnos� modelu je 0,002, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle

premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle

premennej – teda bankových úverov. V roku 2009 sa najvýznamnejším parametrom javí

Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,5939

– závislos� medzi premennými je vä�šia.

Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:

Y = -535 692,4 + 48 353,38x1 + 1 001 421,12x2 + 947 352,87x3 + 0,986x4

4.3.5 Zhodnotenie výsledkov regresnej analýzy

Na základe výsledkov jednotlivých regresných analýz sa preukázalo, že najviac

významnou premennou bola premenná Dotácie, na základe �oho sa dá usudzova�, že

najvä�ší vplyv na vývoj bankových úverov majú poskytnuté dotácie.

Z analýz vyplynulo, že síce rentabilita, zad�ženos� a likvidita po�nohospodárskych

podnikov sú posudzované pri poskytovaní úveru, ale nie sú rozhodujúcim prvkom pre

poskytnutie úveru. Aby som dokázala, že dotácia má naozaj najvä�ší vplyv na

Page 56: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

55

dostupnos� úverov, boli vykonané regresné analýzy s nezávisle premennou Dotácie

a bez nej.

Boli analyzované a vyhodnocované údaje z Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.

V prípade analýzy bez premennej Dotácie sa v oboch krajoch najvýznamnejším

parametrom javí Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov.

V prípade analýzy s premennou Dotácie sú výsledky analýzy zrete�né. Dotácie sú

v oboch krajoch vysoko významným parametrom.

Porovnanie významnosti nezávislých premenných v jednotlivých modeloch:

Tab. 9 MODEL: Nitriansky kraj – regresia s tromi nezávisle premennými

2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita V x x V x Zad�ženos� x V V V V Rentabilita x x V x x

� � � � � �

Tab.10 MODEL: Banskobystrický kraj - regresia s tromi nezávisle premennými

2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita x x x x x Zad�ženos� x V V V x Rentabilita x x x x x

Tab. 11 MODEL: Nitriansky kraj - regresia so štyrmi nezávisle premennými

2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita x x x x x Zad�ženos� V V V V V Rentabilita x x x x x Dotácie �� �� �� �� ��

Tab. 12 MODEL: Banskobystrický kraj - regresia so štyrmi nezávisle premennými

2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita x x x x x Zad�ženos� x x V x V Rentabilita x x x x x Dotácie �� �� �� �� ��

(x - nevýznamný parameter, V - významný parameter)

Page 57: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

56

Zhodnotenie najlepšie modelu pod�a hodnoty spo�ahlivosti R:

Tab. 13 Regresné modely s tromi nezávislými premennými

� ��� ����� ����� ����� ����� �����

�&%�&"� ���*� �@ � �@ � ��@ � �@ � �@ �

+"��, "%�&#�4���*� ��@ � �@ � �@ � ��@ � �@ �

� � � � � �Tab. 14 Regresné modely so štyrmi nezávislými premennými

� ��� ����� ����� ����� ����� �����

�&%�&"� ���*� � @ � ��@ � ��@ � ��@ � ��@ �

+"��, "%�&#�4���*� ��@ � ��@ � ��@ � � @ � ��@ �

Page 58: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

57

5 Záver

V tejto závere�nej �asti diplomovej práce sa pokúsim zhrnú� dosiahnuté výsledky

na základe skúmania ekonomických ukazovate�ov po�nohospodárskych podnikov za

roky 2004 až 2009. Analyzované boli dva kraje a to Nitriansky a Banskobystrický.

Stanoveným cie�om diplomovej práce bolo zadefinova� úverové obmedzenia

po�nohospodárskych podnikov a následne zisti� ich vplyv na vývoj bankových úverov.

Aby bola splnená táto úloha, rozdelila som svoju prácu do kapitol a ich postupným

vypracovaním som sa pokúsila dospie� k výsledkom, ktoré zabezpe�ili splnenie

vytý�eného cie�a.

Prvá kapitola bola zameraná na preštudovanie názorov k danej problematike

domácich ako aj zahrani�ných autorov. Skúmaním týchto názorov som dospela

k záveru, že medzi úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov možno zaradi�

ich likviditu, rentabilitu ako aj zad�ženos�. Na základe toho, že agrárne odvetvie je

vysoko rizikové z h�adiska neo�akávaných prírodných udalostí, možno medzi jeho

obmedzenia zaradi� aj živelné pohromy, ktoré majú za následok, že ceny

po�nohospodárskych produktov klesajú, alebo dokonca, že množstvo produkcie výrazne

klesne. Toto všetko sa prejaví v už spomínaných finan�ných ukazovate�och a teda

naruší schopnos� agrárnych podnikov spláca� svoje záväzky. Agrárne podniky sú

závislé od dotácií, ktoré taktiež môžeme zaradi� medzi úverové obmedzenia, pretože

dotácia výrazne ovplyv�uje bonitu klienta, na základe ktorej sa banka rozhoduje �i úver

poskytne alebo nie.

Po zadefinovaní úverových obmedzení som prešla k druhej a tretej kapitole,

v ktorých som si zadefinovala �iastkové ciele pre dosiahnutie hlavného cie�a ako aj

postupy a metódy na dosiahnutie cie�a. Hlavnou použitou metódou bola regresná

analýza, ktorá skúmala vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov.

V hlavnej �asti diplomovej práce bola pozornos� venovaná ukazovate�om

rentability, likvidity, zad�ženosti ako aj dota�ným podporám agrárneho odvetvia.

V prvej �asti som analyzovala tieto ukazovatele za roky 2004 až 2009 v dvoch krajoch.

Pre porovnanie som urobila rentabilitu celkového kapitálu s dotáciami a bez nich.

Nitriansky kraj dosiahol priemernú rentabilitu v skúmaných rokoch 0,57%. Pre podnik

je výhodné, ak tento ukazovate� je �o najvyšší. V roku 2009 bola zaznamená strata, v

ostatných rokoch boli analyzované podniky ziskové. Banskobystrický kraj dopadol

Page 59: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

58

horšie. Bol stratový v troch rokoch a to v roku 2004, 2005 a 2009. Jeho priemerná

rentabilita je 0,18%. Rentabilita celkové kapitálu bez dotácií potvrdila predpoklad, že

podniky by bez dotácií len �ažko dokázali zabezpe�i� svoju �innos�. Aj Nitriansky aj

Banskobystrický kraj by dosiahol bez dotácií vysokú stratovos�. alším analyzovaným

ukazovate�om bola likvidita teda schopnos� podnikov spláca� svoje záväzky. Tento

ukazovate� by sa mal pohybova� v intervale od 0,2 do 0,8. V Nitrianskom kraji bol

tento interval vo všetkých rokoch dodržaný, teda podniky boli likvidne schopné.

V Banskobystrickom kraji sa ukázal ako nepriaznivý rok 2005, kedy dosiahnutá

likvidita bola 0,197. Ukazovate� zad�ženosti by nemal presiahnu� hranicu 50 %. Táto

podmienka bola splnení v oboch krajoch avšak Banskobystrický kraj dopadol �o sa týka

zad�ženosti horšie ako Nitriansky kraj.

Druhá �as� vlastnej práce bola venovaná regresnej analýze kvôli zisteniu vplyvu

jednotlivých úverových obmedzení na vývoj a poskytovanie bankových úverov. V tejto

�asti sa mi potvrdila teória, že dota�né podpory sú rozhodujúcim faktorom na základe

ktorého sa banky rozhodujú �i agrárnemu podniku úver poskytnú alebo nie. Aj ke�

zad�ženos�, rentabilita a likvidita vypovedajú o finan�nej situácii podniku a teda hovoria

o jeho schopnosti spláca� svoje záväzky vrátane úverov, banky tieto ukazovatele

posudzujú len okrajovo. Podstatným faktorom je, �i agrárny podnik dostane dotáciu

alebo nie. Výsledkom regresných analýz so štyrmi nezávisle premennými (likviditou,

zad�ženos�ou, rentabilitou a dotáciami) bol jednozna�ný. Najvýznamnejším parametrom

ovplyv�ujúcim bankové úvery boli dotácie. Pri regresných analýzach s tromi

premennými (likviditou, zad�ženos�ou a rentabilitou) sa najvýznamnejším parametrom

javila zad�ženos� podnikov a to v oboch analyzovaných krajoch.

Záverom diplomovej práce teda je, že rozhodujúcim úverovým obmedzením

po�nohospodárskych podnikov je ich dota�ná podpora. Doplnkovými obmedzeniami je

ich likvidita, rentabilita ako aj zad�ženos�.

Page 60: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

59

6 Zoznam použitej literatúry

BACO, P. a kol.: Zborník z celoslovenskej odbornej konferencie „ Podnikanie

v po�nohospodárstve“ . Nitra: Agroinštitút Nitra, štátny podnik, 2010. ISBN 978-80-

7139-163-4

BALOGHOVÁ, B.: Bankový úver ako dôležitá zložka cudzích zdrojov. In:

Medzinárodné vedecké dni, 2006: Konkurencieschopnos� v EÚ – výzva pre krajiny V4.

Nitra: SPU, 2006. ISBN 80-8069-704-3

BELICA, M.: Podnikové financie, 2002, s. 124. ISBN 80-8069-006-5

BLEIS, Ch.: Grundlagen Investition und Finanzierung. München: Oldenbourg

Wissenschafsverlag GmbH 2006, s. 198. ISBN 3-486-57931-2

BIELIK, P. a kol.: Podnikovo-hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 1998.

ISBN 80-7137-592-2

HORVÁTHOVÁ, E.: Bankovníctvo. Bratislava: Súvaha, 2000, s. 320. ISBN 80-88727-

42-1

CHRASTINOVÁ, Z.: Úverovanie po�nohospodárstva na Slovensku a v štátoch EÚ.

Bratislava: VÚEPP, 2000. ISBN 80-8058-171-1

CHRASTINOVÁ, Z. a kol.2011: Financovanie podnikate�ov v po�nohospodárstve

(príru�ka). Bratislava: VÚEPP, 2001. ISBN 80-8058-202-5

JAN�ÍKOVÁ, V.: Zborník vedeckých prác „ Gnozeológia vývoja finan�ných nástrojov

a ich pôsobenia na podnikate�ské aktivity v PPoK“ . Nitra: SPU, 2000. ISBN 80-7137-

756-2

KARKULÍN, D.: Agromagazín – mesa�ník o ekonomike, financiách a bioenergetike

„ Absencia koncepcie budúceho rozvoja agrosektora vzbudzuje obavy bánk“ , dostupné

na< http://www.agromagazin.sk/data/01/cele/cela03.php

KOŠ�O, T. a kol.: Podnikové financie. Nitra: SPU, 2006, s. 194. ISBN 80-8069-725-6

KOŠCO, T a kol.: Zborník vedeckých prác „ Gnozeológia vývoja finan�ných nástrojov

a ich pôsobenia na podnikate�ské aktivity v PPoK“ , Slovenská po�nohospodárska

univerzita v Nitre, Nitra, 2000 ISBN 80-7137-756-2

KOTULI�, R. – KIRÁLY, P. – RAJ�ÁNIOVÁ, M.: Finan�ná analýza podniku.

Bratislava: Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-117-0

Page 61: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

60

KU�ERA, M a kol.: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „ Nové informa�né

technológie, podnikové informa�né systémy a finan�né nástroje v riadení

po�nohospodárskych subjektov, SPU Nitra, Nitra, 2011, ISBN 80-7137-946-8

MATOUŠEK, J.: Perspektívy financovania odvetví po�nohospodárstva – príležitosti

a hrozby. In: Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou ú�as�ou na CD nosi�i:

Faktory podnikovej úspešnosti v podmienkach európskeho agrárneho trhu. Nitra: SPU,

2005. ISBN 80-8069-615-2

MIK, R.: Banky a agrosektor: Ako �alej? (30.09.2010). Dostupné na

<htttp://www.eprogress.sk/post/banky-a-agrosektor-ako-dalej-523/

MRAVCOVÁ, J. : Konkurencia vo financovaní agrosektora pritvrdzuje (17.04.2007).

Dostupné na <http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/financny-sekotr/konkurencia-vo-

financovani-agrosektora-sa-pritvrdzuje/97936.html

MRAVCOVÁ, J.: Konkurencia vo financovaní agrosektora sa pritvrdzuje, Trend, 2007,

�. 15, s. 75-77, ISSN 1335-0684

SEREN�ÉŠ, P.: Financovanie po�nohospodárstva v podmienkach transformácie

národného hospodárstva na Slovensku. In: Zborník vedeckých prác: Gnozeológia

vývoja finan�ných nástrojov a ich pôsobenia na podnikate�ské aktivity v PPoK. Nitra:

2000. ISBN 80-7137-756-2

SEREN�ÉŠ, P.: Interakcia medzi financiami a efektívnym po�nohospodárstvom. In.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie „ K Otázkam

po�nohospodárskej politiky EÚ“ , CD nosi�. Nitra: SPU, 2006, s. 14-17. ISBN 80-8069-

688-8

SEREN�EŠ, P. a kol.: Financie v po�nohospodárstve. Nitra: SPU, 2010. ISBN 978-80-

552-0438-3

ŠEBO, A. – KO�NER, M. – PORUBSKÝ, I. 2002: Úver ako významný zdroj

financovania agrosektora, dostupné na <

www.2.zf.jcu.cz/public/departments/kre/konference_model_2002/sbornik/príspevky/22.

sebo/doc

ŠTEFANOVI�, M.: Úverovanie po�nohospodárstva: Ako možno získa� finan�né

prostriedky na podnikanie na pôde. In: Hospodárske noviny, ro�. 5, 1997, �. 231

Page 62: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

61

7 Prílohy

Príloha 1 Regresná analýza za rok 2005 – Banskobystrický kraj

*&+ #�����,�"���-�.�!&�

/��0�(���������/�0�

���1 !"�#$�/�0�

�!"��)������/�0�

�/��� �� ����6��� �6������ �6�� ��� �6� � ��

�/��� ���� ����6��� �6 ����� �6������ �6� ����

�/����� � ����6��� �6������ �6������ �6� ����

�/� ����� � ��6��� �6������ �6� ��� �6� ���

�/��� � � �����6��� �6������ �6 ����� ��6������

�/��� �� �����6��� �6������ �6������ �6���� �

�/�� ���� �����6��� 6�� ��� �6��� �� ��6������

�/�������� �����6� � 6������ �6������ �6������

�/ ������ �����6� � �6������ �6������ �6 �����

�/������� ��� �6 � �6������ �6������ �6������

�/�������� � ���6��� �6 ��� � �6 ����� �6� �� �

�/������� �����6��� �6� ���� �6���� � �6� � ��

�/ ��� � �����6��� �6������ �6���� � �6������

�/������� �����6 �� 6������ �6������ �6� ���

�/������� ���� 6��� �6������ �6������ �6���� �

�/������ ����6��� 6�� ��� �6��� �� �6������

�/��� ��� � ��6��� �6������ �6������ �6������

�/������� �����6��� �6��� � �6 ����� �6�� ���

�/������� � ���6� � �6������ �6��� �� �6�� ��

�/�������� �����6� � �6 ����� �6������ �6������

�/���� �� �����6��� �6 ��� � �6 �� � �6������

�/������� �� � 6 �� �6� �� � 6 ����� ��6������

�/�������� �����6��� �6 ����� �6������ �6������

�/ ������ ��� 6��� �6��� �� �6�� ��� �6���� �

�/ ������ ������6��� �6� ���� �6������ �6� ����

�/������� ������6��� 6������ �6������ �6������

�/ ������ �� ���6��� �6� ���� �6������ �6� ����

�/������� ������6� � �6������ �6������ �6������

�/ ��� �� ����� 6��� �6 � �� �6������ ��6��� ��

�/������� ������6 �� �6� ���� �6�� ��� � 6������

�/������� � ����6��� �6������ �6 ����� �6��� ��

�/����� � � ��� 6��� �6���� � �6������ �6��� ��

�/�� ��� ��� ��6��� �6������ �6������ ��6��� �

�/������ ������6��� �6������ �6������ �6������

�/����� � �� ���6 �� �6������ �6������ �6���� �

�/ �� �� ������6��� �6� ���� �6������ �6������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 63: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

62

Príloha 2 Regresná analýza za rok 2006 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

�/�������� ����6��� � 6������ �6�� ��� ��6������

�/�� �� � ����6��� �6���� � �6��� �� ��6��� ��

�/������� � �6��� 6 �� �� �6������ �6� ����

�/�������� �����6��� �6� ���� �6 ����� �6���� �

�/����� � �����6��� �6������ �6�� ��� �6������

�/���� �� �����6��� �6 ����� �6 ����� �6������

�/� ����� �����6��� �6�� ��� �6 ����� �6������

�/��� � � �����6��� �6 ����� �6 �� �� �6��� ��

�/������� �����6� � �6������ �6 �� � ��6�� ���

�/��� �� �����6��� 6���� � �6���� � �6������

�/ ��� �� �����6��� �6������ �6��� �� ��6�� ���

�/��� ���� �����6 �� ��6 ���� �6������ �6� � ��

�/������� �� ��6� � �6�� � � �6������ �6������

�/ � ���� ��� �6��� �6������ �6�� ��� ��6������

�/��� ��� �����6��� �6��� � �6������ �6���� �

�/������� � �� 6��� �6������ �6������ �6������

�/������� � ���6��� �6 ��� � �6�� ��� �6������

�/������� �����6��� �6��� �� �6���� � ��6��� �

�/ �� �� ����6��� �6������ �6� ���� �6������

�/������� �� ��6��� �6������ �6���� � �6������

�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6� ����

�/������� � ���6��� �6������ �6������ � 6������

�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6� ����

�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������

�/����� � ������6��� �6� ���� �6������ �6� ����

�/������� � ��� 6��� �6������ �6��� �� �6��� �

�/������� ������6��� �6� ���� �6�� ��� �6������

�/������� ���� �6��� �6������ �6� ���� ��6��� ��

�/ ��� � ���� �6 �� �6� ���� �6������ �6������

�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6������

�/����� � � ����6� � �6������ �6���� � �6� ����

�/������� �� ��6��� 6������ �6 �� �� �6������

�/������� ��� ��6��� �6 ��� � �6������ �6�� ���

�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6 ����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 64: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

63

Príloha 3 Regresná analýza za rok 2007 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

�/������� ��� 6��� �6������ �6���� � �6� ����

�/ ��� �� ����6��� �6������ �6 ����� ��6������

�/ ������ ����6 �� �6��� �� �6������ �6������

�/�������� �����6��� �6������ �6������ �6������

�/������ �� ��6��� 6������ �6������ �6������

�/������� �����6��� �6��� � �6������ �6������

�/������ � ���6��� �6������ �6��� �� �6������

�/����� � �����6��� �6�� ��� �6������ �6������

�/������� �����6��� �6�� � � �6������ �6���� �

�/� ����� �����6��� �6������ �6 ����� �6������

�/��� �� �����6� � �6�� ��� �6 ����� �6������

�/������� �����6��� ��6��� �� �6�� ��� �6 �����

�/������� ��� 6��� �6������ �6 ��� � �6������

�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6�� ���

�/������� �����6��� �6�� ��� �6������ �6���� �

�/��� � � � � �6��� �6 ����� �6 ����� �6� ����

�/ � ���� �����6 �� �6������ �6������ ��6������

�/�� ���� �����6� � �6������ �6� ���� �6���� �

�/��� ���� �����6��� �6���� � �6� ���� �6� �� �

�/������� ������6� � �6���� � �6�� ��� ��6�� ��

�/������� ������6��� �6 ����� �6������ �6�� ���

�/��� ��� ����� 6 �� �6������ �6������ �6� ����

�/������� ������6��� �6������ �6���� � �6������

�/ ��� � ������6��� �6��� �� �6�� ��� �6��� ��

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6���� �

�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6� ���

�/ ������ � ����6 �� �6������ �6������ �6������

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������

�/������� ������6 � �6���� � �6��� �� �6 �����

�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6� ����

�/������� ������6 �� 6������ �6���� � �6������

�/������ ���� �6��� �6������ �6������ �6������

�/ ������ ������6��� �6������ �6�� �� �6������

�/� ����� ������6��� �6������ �6������ �6������

�/�� ���� ������6��� �6� ���� �6������ �6���� �

�/����� � ������6 �� �6������ �6������ �6������

�/�������� ����� 6��� �6������ �6������ �6������

�/������� ������6��� �6������ �6�� ��� �6�� ��

�/����� � ����6��� �6�� ��� �6������ �6� ����

�/�� ���� ���� �6��� �6���� � �6���� � �6 �����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 65: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

64

Príloha 4 Regresná analýza za rok 2008 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�

���� !"�#$�/� 0�

�!"��)������/� 0�

�/�� �� � ����6��� �6������ �6������ �6���� �

�/ ������ ����6��� �6 ����� �6��� �� ��6 � ���

�/�������� ����6� � �6�� ��� �6������ �6� ���

�/������� ����6��� �6������ �6������ �6������

�/ ����� �����6��� �6��� � �6������ �6������

�/��� �� �����6��� �6���� � �6 ����� �6� ����

�/�������� �����6 �� �6������ �6 ����� �6������

�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6������

�/����� � � ���6��� �6��� �� �6������ �6��� ��

�/ ��� �� ��� �6��� �6 ����� �6 ����� ��6������

�/������� �����6��� �6������ �6������ �6� ����

�/������ ��� �6 �� �6������ �6� � �� �6������

�/������� �����6� � �6�� � � �6������ �6������

�/������� �����6��� �6������ �6 ����� �6������

�/��� � � �����6��� �6� ���� �6���� � �6� ����

�/� ����� ��� �6� � �6���� � �6���� � �6� ����

�/������� ������6� � �6� ���� �6�� ��� �6������

�/�������� ������6��� �6������ �6�� � � �6���� �

�/������ ������6��� ��6������ �6������ ��6������

�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������

�/������� ������6��� �6� ���� �6������ �6 �����

�/ � ���� ������6��� �6������ �6� ���� �6� ����

�/������� �� ���6��� 6� ���� �6 ����� �6� ����

�/������� ���� �6��� �6������ �6������ �6������

�/������� ������6��� �6 ����� �6��� �� �6� ����

�/� ����� �� ���6� � �6������ �6������ �6 �����

�/��� ��� ����� 6��� �6������ �6������ �6� ����

�/ ��� � ������6��� �6������ �6������ �6������

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������

�/������ ������6��� �6 ����� �6������ �6������

�/ ������ ������6��� �6������ �6��� �� �6��� ��

�/ �� �� ������6��� �6������ �6������ �6��� ��

�/������� ���� �6� � �6�� ��� �6������ �6��� ��

�/������� �� ���6 �� �6������ �6�� ��� �6������

�/ ������ ������6��� �6��� �� �6������ �6���� �

�/� ����� �����6��� �6������ �6������ �6�� ���

�/�� ���� �����6��� �6�� � � �6� ���� �6��� ��

�/����� � ������6� � �6���� � �6���� � �6������

�/������� ������6��� �6��� � �6������ �6������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 66: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

65

Príloha 5 Regresná analýza za rok 2009 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

�/������� ����� �6 ����� �6 ����� �6���� �

�/��� �� �� �� �6�� �� �6���� � �6������

�/��� �� ������ �6�� ��� �6 ����� ��6��� ��

�/�������� ������ �6������ �6� ���� �6������

�/ ����� ������ �6 ���� �6������ ��6������

�/�� �� � ������ �6 ����� �6���� � �6������

�/������� ������ �6���� � �6������ ��6������

�/������ ������ �6���� � �6� �� � ��6 �����

�/������� ��� �� �6������ �6�� �� �6� ����

�/������� ������ �6������ �6������ ��6������

�/������� ������ �6������ �6������ �6������

�/�� �� � ������ �6������ �6���� � ��6���� �

�/ � ���� � ���� �6������ �6������ �6� �� �

�/������ ����� 6������ �6������ �6������

�/����� � �� � �6������ �6� ���� ��6� ����

�/� ����� ������ �6������ �6���� � �6������

�/������� ������ �6������ �6������ ��6������

�/������� ������ �6������ �6� ���� �6� ����

�/ �� �� � �� � �6������ �6������ �6�� ���

�/�� ���� ���� � �6������ �6 ���� �6������

�/���� �� ������� �6������ �6�� � � �6� ����

�/������� � ����� �6 ����� �6������ �6�� ���

�/ ��� �� ����� � �6������ �6�� ��� �6������

�/������ ������� �6������ �6� �� � �6 �����

�/��� � � � ����� �6������ �6������ �6�� ���

�/������� �� ���� �6������ �6������ �6���� �

�/�������� ������� �6�� ��� �6� ���� �6������

�/ ��� � ������� �6������ �6������ �6� ����

�/ ������ � ����� �6������ �6������ �6������

�/� ����� � ����� �6� ���� �6������ �6������

�/������� ���� �� �6� � �� �6��� � �6� ���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 67: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

66

Príloha 6 Regresná analýza za rok 2005 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/�0�

���� !"�#$�/�0�

�!"��)������/�0�

*���'�!�/��0�

�/ ������ ����6� � �6������ �6 ����� �6������ �����6���

�/�� �� � ����6��� �6 ����� �6������ ��6�� ��� ������6���

�/��� �� ����6��� �6������ �6�� ��� �6� � �� �� �6���

�/��� ���� ����6��� �6 ����� �6������ �6� ���� �����6���

�/����� � ����6��� �6������ �6������ �6� ���� �����6���

�/� ����� � ��6��� �6������ �6� ��� �6� ��� �����6���

�/��� � � �����6��� �6������ �6 ����� ��6������ ������6���

�/��� �� �����6��� �6������ �6������ �6���� � �����6���

�/�� ���� �����6��� 6�� ��� �6��� �� ��6������ ������6���

�/�������� �����6� � 6������ �6������ �6������ �����6���

�/ ������ �����6� � �6������ �6������ �6 ����� � ���6���

�/������� ��� �6 � �6������ �6������ �6������ �����6� �

�/�������� � ���6��� �6 ��� � �6 ����� �6� �� � �� ���6���

�/������� �����6��� �6� ���� �6���� � �6� � �� ������6���

�/ ��� � �����6��� �6������ �6���� � �6������ �� ���6� �

�/������� �����6 �� 6������ �6������ �6� ��� � ����6���

�/������� ���� 6��� �6������ �6������ �6���� � ������6���

�/������ ����6��� 6�� ��� �6��� �� �6������ �����6���

�/��� ��� � ��6��� �6������ �6������ �6������ ���� �6���

�/������� �����6��� �6��� � �6 ����� �6�� ��� ������6���

�/������� � ���6� � �6������ �6��� �� �6�� �� �����6���

�/�������� �����6� � �6 ����� �6������ �6������ �� ���6���

�/���� �� �����6��� �6 ��� � �6 �� � �6������ � ����6���

�/������� �� � 6 �� �6� �� � 6 ����� ��6������ �� �6���

�/�������� �����6��� �6 ����� �6������ �6������ ������6 ��

�/ ������ ��� 6��� �6��� �� �6�� ��� �6���� � ������6���

�/ ������ ������6��� �6� ���� �6������ �6� ���� ������6���

�/������� ������6��� 6������ �6������ �6������ ��� ��6���

�/ ������ �� ���6��� �6� ���� �6������ �6� ���� ����� 6���

�/������� ������6� � �6������ �6������ �6������ �� ���6���

�/ ��� �� ����� 6��� �6 � �� �6������ ��6��� �� ��� � 6���

�/������� ������6 �� �6� ���� �6�� ��� � 6������ ������6���

�/������� � ����6��� �6������ �6 ����� �6��� �� ������6���

�/����� � � ��� 6��� �6���� � �6������ �6��� �� �� ���6���

�/�� ��� ��� ��6��� �6������ �6������ ��6��� � ������6���

�/������ ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6 ��

�/����� � �� ���6 �� �6������ �6������ �6���� � �����6���

�/ �� �� ������6��� �6� ���� �6������ �6������ ������6 �

�/������� ������6� � �6 � ��� �6� �� � �6������ ������6���

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6 ���� ������6���

�/������� ��� ��6��� �6������ �6� ���� ��6������ �����6� �

�/������ ����� 6��� �6������ �6�� ��� �6������ �� ���6 ��

Page 68: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

67

�/ ������ ������6��� �6��� �� �6������ �6������ ������6���

�/��� ��� � ��� 6��� �6 ��� � �6���� � �6� ���� ������6 ��

�/�� ���� ������6��� �6������ �6������ �6������ ����� 6���

�/� ����� ������6� � �6������ �6������ �6������ ������6 ��

�/������� ����� 6��� �6� ���� �6�� � � �6� ���� �� ��6���

�/�� ���� ������6��� �6� ���� �6������ ��6 ���� �� ���6���

�/������� �� ���6� � �6�� ��� �6������ �6������ ������6���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 69: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

68

Príloha 7 Regresná analýza za rok 2006 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

*���'�!�/��0�

�/������� ��6��� �6������ �6 ����� �6������ �� ���6���

�/ ����� ���6��� �6�� ��� �6 ����� �6��� �� �����6� �

�/�������� ����6��� � 6������ �6�� ��� ��6������ �����6 ��

�/�� �� � ����6��� �6���� � �6��� �� ��6��� �� ������6���

�/������� � �6��� 6 �� �� �6������ �6� ���� ����� 6���

�/�������� �����6��� �6� ���� �6 ����� �6���� � ��� �6 ��

�/����� � �����6��� �6������ �6�� ��� �6������ �����6���

�/���� �� �����6��� �6 ����� �6 ����� �6������ ������6���

�/� ����� �����6��� �6�� ��� �6 ����� �6������ ������6���

�/��� � � �����6��� �6 ����� �6 �� �� �6��� �� � ����6���

�/������� �����6� � �6������ �6 �� � ��6�� ��� � ��� 6���

�/��� �� �����6��� 6���� � �6���� � �6������ ��� ��6� �

�/ ��� �� �����6��� �6������ �6��� �� ��6�� ��� ������6���

�/��� ���� �����6 �� ��6 ���� �6������ �6� � �� �����6���

�/������� �� ��6� � �6�� � � �6������ �6������ �����6���

�/ � ���� ��� �6��� �6������ �6�� ��� ��6������ �� � 6 ��

�/��� ��� �����6��� �6��� � �6������ �6���� � ������6���

�/������� � �� 6��� �6������ �6������ �6������ �����6� �

�/������� � ���6��� �6 ��� � �6�� ��� �6������ ��� ��6���

�/������� �����6��� �6��� �� �6���� � ��6��� � ������6���

�/ �� �� ����6��� �6������ �6� ���� �6������ ������6���

�/������� �� ��6��� �6������ �6���� � �6������ ������6 ��

�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���

�/������� � ���6��� �6������ �6������ � 6������ ��6 ��

�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6� ���� �����6���

�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������ ������6���

�/����� � ������6��� �6� ���� �6������ �6� ���� ������6���

�/������� � ��� 6��� �6������ �6��� �� �6��� � � � � 6 ��

�/������� ������6��� �6� ���� �6�� ��� �6������ ���� �6���

�/������� ���� �6��� �6������ �6� ���� ��6��� �� ����� 6���

�/ ��� � ���� �6 �� �6� ���� �6������ �6������ ��� ��6���

�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6������ ����� 6���

�/����� � � ����6� � �6������ �6���� � �6� ���� ������6���

�/������� �� ��6��� 6������ �6 �� �� �6������ �����6���

�/������� ��� ��6��� �6 ��� � �6������ �6�� ��� ������6���

�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6 ���� ������6���

�/ ������ � ����6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���

�/� ����� ������6��� �6������ �6��� �� �6������ ������6� �

�/������� �� ���6��� �6 ����� �6���� � ��6 ����� ������6���

�/������ �����6��� �6������ �6������ �6� ���� �� ���6���

�/��� ��� �����6��� �6��� �� �6������ ��6� ��� �����6���

�/�� ���� ������6� � �6������ �6������ �6������ � ����6 �

Page 70: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

69

�/������� �� ���6��� �6� ��� �6���� � ��6������ ������6� �

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 71: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

70

Príloha 8 Regresná analýza za rok 2007 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

*���'�!�/� 0�

�/� ����� ���6��� 6 ����� �6�� ��� �6������ �����6���

�/������� ��� 6��� �6������ �6���� � �6� ���� � ���6���

�/ ��� �� ����6��� �6������ �6 ����� ��6������ ������6���

�/ ������ ����6 �� �6��� �� �6������ �6������ �����6���

�/�������� �����6��� �6������ �6������ �6������ �����6���

�/������ �� ��6��� 6������ �6������ �6������ �����6���

�/������� �����6��� �6��� � �6������ �6������ �����6���

�/������ � ���6��� �6������ �6��� �� �6������ ��� �6���

�/����� � �����6��� �6�� ��� �6������ �6������ � ����6���

�/������� �����6��� �6�� � � �6������ �6���� � ������6 ��

�/� ����� �����6��� �6������ �6 ����� �6������ ������6���

�/��� �� �����6� � �6�� ��� �6 ����� �6������ � ���6 ��

�/������� �����6��� ��6��� �� �6�� ��� �6 ����� ����� 6���

�/������� ��� 6��� �6������ �6 ��� � �6������ � ����6 ��

�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6�� ��� ���� 6���

�/������� �����6��� �6�� ��� �6������ �6���� � � � ��6���

�/��� � � � � �6��� �6 ����� �6 ����� �6� ���� ����� 6� �

�/ � ���� �����6 �� �6������ �6������ ��6������ � ����6���

�/�� ���� �����6� � �6������ �6� ���� �6���� � ������6���

�/��� ���� �����6��� �6���� � �6� ���� �6� �� � �����6���

�/������� ������6� � �6���� � �6�� ��� ��6�� �� ������6���

�/������� ������6��� �6 ����� �6������ �6�� ��� ������6���

�/��� ��� ����� 6 �� �6������ �6������ �6� ���� ������6���

�/������� ������6��� �6������ �6���� � �6������ �� ��6���

�/ ��� � ������6��� �6��� �� �6�� ��� �6��� �� ������6���

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6���� � ������6���

�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6� ��� �� ���6 ��

�/ ������ � ����6 �� �6������ �6������ �6������ ������6���

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���

�/������� ������6 � �6���� � �6��� �� �6 ����� � ����6���

�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6� ���� �� ���6� �

�/������� ������6 �� 6������ �6���� � �6������ ��� �6���

�/������ ���� �6��� �6������ �6������ �6������ � ����6���

�/ ������ ������6��� �6������ �6�� �� �6������ ��� � 6���

�/� ����� ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���

�/����� � ������6 �� �6������ �6������ �6������ ������6���

�/�������� ����� 6��� �6������ �6������ �6������ ���� �6���

�/������� ������6��� �6������ �6�� ��� �6�� �� ������6���

�/����� � ����6��� �6�� ��� �6������ �6� ���� �����6���

�/�� ���� ���� �6��� �6���� � �6���� � �6 ����� � ���6���

�/������� � ����6��� �6���� � �6������ �6������ ������6� �

�/��� ��� � ����6��� �6������ �6���� � ��6������ � ���6���

Page 72: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

71

Príloha 9 Regresná analýza za rok 2008 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�

���� !"�#$�/� 0�

�!"��)������/� 0�

*���'�!�/��0�

�/������ �� �6��� �6������ �6������ ��6���� � �����6���

�/�� �� � ����6��� �6������ �6������ �6���� � ��� ��6���

�/ ������ ����6��� �6 ����� �6��� �� ��6 � ��� ��� �6���

�/�������� ����6� � �6�� ��� �6������ �6� ��� � ���6 ��

�/������� ����6��� �6������ �6������ �6������ ��� ��6� �

�/ ����� �����6��� �6��� � �6������ �6������ �����6���

�/��� �� �����6��� �6���� � �6 ����� �6� ���� ������6���

�/�������� �����6 �� �6������ �6 ����� �6������ ������6���

�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6������ �����6���

�/����� � � ���6��� �6��� �� �6������ �6��� �� � ����6� �

�/ ��� �� ��� �6��� �6 ����� �6 ����� ��6������ ������6���

�/������� �����6��� �6������ �6������ �6� ���� � ����6� �

�/������ ��� �6 �� �6������ �6� � �� �6������ �����6���

�/������� �����6� � �6�� � � �6������ �6������ ���� �6���

�/������� �����6��� �6������ �6 ����� �6������ � ����6� �

�/��� � � �����6��� �6� ���� �6���� � �6� ���� ������6���

�/� ����� ��� �6� � �6���� � �6���� � �6� ���� ����6���

�/������� ������6� � �6� ���� �6�� ��� �6������ �� ��6���

�/�������� ������6��� �6������ �6�� � � �6���� � � ���6���

�/������ ������6��� ��6������ �6������ ��6������ ������6���

�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������ ������6� �

�/������� ������6��� �6� ���� �6������ �6 ����� ��� �6���

�/ � ���� ������6��� �6������ �6� ���� �6� ���� ������6 ��

�/������� �� ���6��� 6� ���� �6 ����� �6� ���� ��� �6���

�/������� ���� �6��� �6������ �6������ �6������ ����� 6� �

�/������� ������6��� �6 ����� �6��� �� �6� ���� � �� �6���

�/� ����� �� ���6� � �6������ �6������ �6 ����� ������6���

�/��� ��� ����� 6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���

�/ ��� � ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���

�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���

�/������ ������6��� �6 ����� �6������ �6������ ������6 ��

�/ ������ ������6��� �6������ �6��� �� �6��� �� � ����6���

�/ �� �� ������6��� �6������ �6������ �6��� �� ������6���

�/������� ���� �6� � �6�� ��� �6������ �6��� �� ���� �6���

�/������� �� ���6 �� �6������ �6�� ��� �6������ ���� �6 ��

�/ ������ ������6��� �6��� �� �6������ �6���� � ������6���

�/� ����� �����6��� �6������ �6������ �6�� ��� ������6���

�/�� ���� �����6��� �6�� � � �6� ���� �6��� �� � ����6���

�/����� � ������6� � �6���� � �6���� � �6������ ������6 ��

�/������� ������6��� �6��� � �6������ �6������ �����6���

�/��� ��� ������6��� �6��� �� �6������ ��6��� �� ������6���

�/������� ������6��� �6� � �� �6������ ��6������ ������6���

Page 73: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

72

�/����� � � �� ��6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���

�/�� ���� ����� �6��� �6� ���� �6������ �6������ ������6���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 74: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

73

Príloha 10 Regresná analýza za rok 2009 – Banskobystrický kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

*���'�!�/��0�

�/�������� ����� �6������ �6������ �6� ���� �������

�/������� ����� �6 ����� �6 ����� �6���� � �������

�/��� �� �� �� �6�� �� �6���� � �6������ ������

�/��� �� ������ �6�� ��� �6 ����� ��6��� �� �������

�/�������� ������ �6������ �6� ���� �6������ �������

�/ ����� ������ �6 ���� �6������ ��6������ ������

�/�� �� � ������ �6 ����� �6���� � �6������ �������

�/������� ������ �6���� � �6������ ��6������ �� ����

�/������ ������ �6���� � �6� �� � ��6 ����� ������

�/������� ��� �� �6������ �6�� �� �6� ���� �������

�/������� ������ �6������ �6������ ��6������ �������

�/������� ������ �6������ �6������ �6������ �������

�/�� �� � ������ �6������ �6���� � ��6���� � � �� ��

�/ � ���� � ���� �6������ �6������ �6� �� � �������

�/������ ����� 6������ �6������ �6������ �� ���

�/����� � �� � �6������ �6� ���� ��6� ���� �������

�/� ����� ������ �6������ �6���� � �6������ �����

�/������� ������ �6������ �6������ ��6������ �������

�/������� ������ �6������ �6� ���� �6� ���� ���� ��

�/ �� �� � �� � �6������ �6������ �6�� ��� ����� �

�/�� ���� ���� � �6������ �6 ���� �6������ ���� ��

�/���� �� ������� �6������ �6�� � � �6� ���� �������

�/������� � ����� �6 ����� �6������ �6�� ��� �������

�/ ��� �� ����� � �6������ �6�� ��� �6������ �� ����

�/������ ������� �6������ �6� �� � �6 ����� ��� ���

�/��� � � � ����� �6������ �6������ �6�� ��� � �����

�/������� �� ���� �6������ �6������ �6���� � �������

�/�������� ������� �6�� ��� �6� ���� �6������ �������

�/ ��� � ������� �6������ �6������ �6� ���� �������

�/ ������ � ����� �6������ �6������ �6������ �� ����

�/� ����� � ����� �6� ���� �6������ �6������ �������

�/������� ���� �� �6� � �� �6��� � �6� ��� �������

�/������� ������� �6� ���� �6������ ��6� ���� �������

�/ ������ � ����� �6������ �6������ �6������ � �����

�/������� � �� � �6�� ��� �6 � ��� �6�� ��� �������

�/��� ��� �� �� � 6������ �6������ �6������ �������

�/�� ���� ��� �� �6������ �6������ �6������ �������

�/��� ��� � ���� �6��� �� �6�� ��� �6������ �������

�/����� � ��� �� �6� ��� �6������ �6������ ��� ���

�/� ����� ������ �6���� � �6������ �6������ �������

�/������� ������� �6� ���� �6������ �6� ���� �������

�/������� �������� �6������ �6� �� �6������ �� ���

Page 75: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

74

�/�� ���� ����� �� �6� ��� �6������ �6������ ������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 76: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

75

Príloha 11 Regresná analýza za rok 2005 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/�0�

���� !"�#$�/�0�

�!"��)������/�0�

*���'���/��0�

�/�� ���� ����6 �� �6���� �6���� �6���� ����6���

�/����� � � ��6��� �6���� �6 ��� ��6���� �� ��6���

�/��� ��� �� �6��� 6���� �6 ��� �6���� �����6���

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� ����6���

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� �����6���

�/������� �����6� � �6���� �6���� �6���� ��� �6���

�/��� �� �����6��� �6���� �6 ��� ��6 ��� � ����6� �

�/������ �����6 �� �6���� �6���� �6���� �����6���

�/������� �����6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���

�/�� ��� �� ��6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���

�/������� �� ��6��� �6���� �6���� �6���� ���� 6���

�/������� �����6��� 6 ��� �6 ��� �6���� �����6���

�/� �� �� ��� �6��� �6���� �6 � � �6���� ������6���

�/ �� ��� �����6 �� �6� �� �6���� �6���� � ���6���

�/����� � � ���6� � �6���� �6 ��� �6���� ��� ��6� �

�/��� ��� �����6 �� �6� �� �6���� �6�� � �� ���6 ��

�/�� ���� �����6��� �6���� �6���� �6 ��� �� ���6���

�/����� � �����6��� �6� �� �6���� �6���� �����6���

�/���� �� �����6��� �6���� �6 ��� ��6���� ����6� �

�/������� �����6��� �6�� � �6���� ��6���� �����6���

�/����� � ��� 6 � �6���� �6� � �6���� ������6���

�/������� � ��6��� �6 ��� �6���� �6� �� ������6���

�/������� �����6��� �6 ��� �6���� �6���� ���� �6 ��

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6 �� �����6���

�/������� �����6��� �6�� � �6���� �6���� �����6���

�/���� �� �� ��6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/� ���� �����6��� �6���� �6���� �6�� � �����6���

�/� �� �� �����6��� �6���� �6� �� �6���� ��� �6���

�/ ������ �����6��� �6�� � �6���� �6���� �����6���

�/ ������ �����6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� 6���

�/������� �����6��� �6���� �6���� �6� �� �����6���

�/��� ��� ���� 6��� �6 ��� �6 � � �6���� ���� 6���

�/������� �� ��6��� �6 �� �6���� �6���� � ����6���

�/������� �����6��� 6���� �6���� �6���� ������6���

�/ ������ �� ��6��� �6���� �6 ��� �6 �� ���� 6���

�/������� �����6��� �6 ��� �6 ��� �6���� �����6���

�/�� � �� �����6��� 6���� �6 �� �6� �� ������6� �

�/ � �� � �����6��� �6���� �6 ��� �6� �� �����6���

�/������� � �6��� �6� �� �6���� ��6�� � �� � 6���

�/������� ������6��� �6���� �6 ��� �6���� �����6���

�/� ���� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/ �� �� ������6��� �6� �� �6 ��� �6���� �����6� �

Page 77: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

76

�/��� ��� ��� ��6��� �6���� �6 � � �6���� �� ���6���

�/����� � ������6��� �6���� �6���� �6� �� � ��6���

�/������� ���� �6��� 6 ��� �6�� � �6���� ������6���

�/������� ����� 6��� �6���� �6 ��� �6� � �����6 ��

�/����� � �� � �6��� �6 ��� �6���� �6� �� ������6���

�/���� �� ������6 �� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/� ����� ���� �6��� �6���� �6���� �6� �� �����6���

�/������� ������6 �� �6 ��� �6���� �6� � ������6���

�/������� � ���6��� �6���� �6���� �6���� �����6���

�/������� ���� �6��� �6� �� �6���� �6���� ������6���

�/�� ���� ������6��� �6�� � �6� �� �6���� �����6���

�/���� �� ������6��� �6���� 6 ��� �6� �� ������6� �

�/����� � ������6��� �6���� �6� �� �6���� ������6���

�/������� � ����6��� �6���� �6 ��� �6���� ��� �6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6�� � � ����6���

�/� ����� ������6��� �6���� �6���� ��6���� �����6���

�/������� �� ���6 �� �6���� �6���� ��6���� ���� 6���

�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���

�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� ��6���� ��� ��6���

�/� ��� � ������6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� �����6 ��

�/���� �� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� ������6��� �6���� �6�� � �6���� � ���6���

�/� ��� �� ���6��� �6� �� �6���� �6���� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6� �� ������6���

�/������� ������6��� �6� �� �6���� �6���� ���� �6� �

�/������� � ����6��� �6���� �6���� �6���� � ����6���

�/� ����� �� ���6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/������� � ��� 6��� �6 ��� �6���� �6���� �� ���6���

�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���

�/� ����� ���� �6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���

�/������� ��� ��6��� �6� � �6���� �6� �� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6� � ������6���

�/��� ��� ��� ��6��� �6���� �6�� � �6���� ������6� �

�/� �� �� �����6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���

�/������� �����6��� �6���� �6���� �6���� �� ���6���

�/� � �� �����6� � ��6 ��� �6���� �6���� ������6� �

�/� ����� ���� �6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� ���� �6��� �6���� �6���� ��6���� �� ���6���

�/������� ����� 6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���

�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/������ ������6��� �6���� 6�� � �6���� ��� �6���

�/������� �������6��� �6���� �6� � �6���� �� ���6���

�/������� �������6��� �6�� � �6���� �6�� � ��� �6���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 78: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

77

Príloha 12 Regresná analýza za rok 2006 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

*���'���/��0�

�/�� ���� ����6 �� 6���� �6���� �6���� ����6���

�/����� � ����6� � �6���� �6���� �6���� ������6���

�/���� �� ��� 6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/������� ����6��� �6�� � �6 ��� ��6���� ��� �6� �

�/������� ����6��� 6 ��� �6���� ��6�� � �����6���

�/ ������ �����6 �� �6�� � �6���� ��6 ��� ���� 6���

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� �� ���6 ��

�/������� �����6��� �6���� �6���� �6� �� � ����6���

�/ �� ��� �����6� � �6���� �6���� �6���� �����6� �

�/��� �� �����6� � �6 ��� �6 ��� �6���� ��� ��6���

�/���� �� ���� 6��� �6 ��� �6 ��� �6���� ����6���

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/� �� �� ���� 6��� �6���� �6 ��� �6���� �� �� 6���

�/������� �����6��� �6 �� �6���� �6���� ���� �6 ��

�/������� � ���6��� �6�� � �6���� �6� �� ������6���

�/ ������ �����6 �� �6���� �6�� � �6�� � ������6���

�/������� �����6��� �6 ��� �6�� � �6�� � �����6���

�/������� �����6� � �6���� �6���� �6���� ���� 6���

�/������ � ���6��� �6�� � �6� �� ��6���� �����6���

�/������� �� � 6��� �6���� �6���� ��6� �� �����6���

�/ � �� � �����6��� �6���� �6���� �6� �� �����6���

�/������� �����6��� �6���� �6 ��� ��6�� � �����6���

�/���� �� � �� 6��� �6���� �6 ��� �6���� ����� 6���

�/������� �����6� � �6���� �6���� ��6���� �� ��6���

�/����� � ��� �6� � �6� �� �6���� ��6�� � �����6���

�/������� �����6� � �6 ��� �6 ��� �6� �� �����6���

�/ �� �� �����6� � �6�� � �6 ��� �6���� �����6 ��

�/�� � �� �����6��� 6���� �6���� ��6� � ������6 �

�/����� � �����6 �� 6 ��� �6���� �6���� �� ��6���

�/�� ��� ���� 6��� �6���� �6 ��� �6�� � ������6���

�/����� � �����6� � �6���� �6���� �6���� �����6���

�/�� ���� �����6��� �6���� �6���� ��6 ��� ������6���

�/������� � ���6��� �6 ��� �6���� �6� �� �� ���6 ��

�/�� ���� �����6� � �6 ��� �6���� �6� �� �� ���6���

�/� ����� �����6��� �6 ��� �6���� ��6���� ���� 6 ��

�/� ����� �� ��6��� �6 ��� �6���� �6���� �����6���

�/� ���� �����6��� �6�� � �6� �� �6���� �����6� �

�/��� ��� �����6��� ��6���� �6���� �6���� � ���6���

�/� ���� � ��6��� �6���� �6� �� �6���� ����� 6���

�/������� �����6��� �6 �� �6���� ��6� �� �����6� �

�/���� �� �����6 �� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/������� �� ���6��� �6���� �6�� � �6� �� ������6���

Page 79: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

78

�/������� ������6��� 6 ��� �6�� � �6���� ����� 6���

�/������� �� ���6��� �6���� �6���� �6�� � �� ���6 ��

�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6� �� ������6���

�/������� ����� 6��� �6���� �6���� �6� �� ��� �6���

�/������� ������6��� �6� � �6� �� ��6 ��� � ����6���

�/����� � ������6��� �6���� �6���� ��6���� �����6���

�/������� ����� 6 �� �6���� �6���� �6� �� ������6 ��

�/������� ������6��� �6���� �6�� � �6���� � � ��6���

�/� ��� ��� ��6 � �6� �� �6���� �6���� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6 � � �6� �� ����� 6���

�/������� �� ��6� � �6 ��� �6���� ��6���� ����� 6� �

�/� �� �� ������6��� �6� �� �6���� �6� �� ��� �6���

�/����� � ���� �6��� �6���� �6� �� �6���� ��� ��6���

�/��� ��� ������6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���

�/� ��� � ������6��� �6���� �6���� �6���� �� ���6���

�/������� � �� �6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���

�/� ����� � ����6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6 ��

�/������� ������6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/������� ����� 6��� �6���� �6���� �6� �� ��� ��6���

�/��� ��� �� ���6� � �6���� �6�� � �6���� ������6� �

�/� ����� ��� ��6��� �6�� � �6 ��� �6� �� � ����6���

�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/� ����� ����� 6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/������� ��� ��6��� �6���� �6���� ��6���� ����6���

�/��� ��� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/� ����� ������6� � �6 ��� �6� �� �6���� ������6���

�/������� ������6� � �6� �� �6���� �6� �� ������6���

�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���

�/������� � ����6��� �6���� �6� � �6���� ������6���

�/� � �� �� � 6� � �6 �� �6���� �6���� ������6���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 80: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

79

Príloha 13 Regresná analýza za rok 2007 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

*���'���/� 0�

�/������� ����6��� �6�� � �6 ��� �6���� �����6���

�/���� �� ����6��� �6 ��� �6���� ��6���� ������6���

�/������ ��� 6� � �6���� �6���� �6���� �����6���

�/�� ���� ��� 6��� �6���� �6���� �6���� ����6 ��

�/������� ��� 6��� �6� �� �6���� �6���� � ����6���

�/������� �� ��6��� 6���� �6���� �6� �� ����� 6���

�/���� �� ���� 6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� 6���

�/������� �����6��� �6���� �6���� ��6 � � � ���6� �

�/ � �� � �����6��� �6 ��� �6 ��� �6� �� ������6���

�/������� � ���6��� �6���� �6 ��� �6���� ��� �6���

�/� �� �� �����6��� 6���� �6 ��� �6���� ��� ��6���

�/����� � ��� �6� � �6���� �6���� ��6���� �� ��6���

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� � ���6���

�/����� � ��� �6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� �����6��� �6���� �6 ��� ��6���� �����6 ��

�/� ���� �� ��6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/ �� ��� �����6��� �6���� �6���� �6�� � �����6���

�/������� �����6� � �6���� �6���� ��6� �� ������6���

�/������� ���� 6��� �6���� �6���� ��6���� ���6� �

�/�� ���� �����6��� �6�� � �6�� � �6� �� ���� �6���

�/ �� �� ����6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� �6���

�/������� ����6� � �6� � �6���� �6���� �� ���6 ��

�/� ����� �����6��� �6 ��� �6�� � ��6���� �����6���

�/� ���� �� ��6��� �6���� �6� �� ��6 ��� ������6���

�/������� � ���6 �� �6� � �6���� ��6 ��� �����6���

�/������� �����6� � �6���� �6 �� �6���� �� �� 6���

�/�� � �� �����6��� 6 ��� �6���� ��6���� ������6���

�/���� �� � �� 6��� �6� � �6� �� ��6���� ������6���

�/��� ��� �����6��� �6�� � �6���� �6� �� � � ��6 ��

�/������� �����6��� �6���� �6�� � �6���� ��� �6���

�/������� ������6� � �6� �� �6� �� ��6���� �� ��6���

�/������� � ����6��� �6���� �6� �� ��6 ��� ����� 6 ��

�/�� ���� ������6��� �6 ��� �6 ��� �6���� �� ��6���

�/������� ������6��� �6���� �6�� � �6���� ���� �6� �

�/������� �� ���6��� 6�� � �6���� �6� �� ������6���

�/��� ��� ������6��� �6� �� �6� � �6� �� �� � 6� �

�/������� ��� ��6� � �6���� �6���� �6� �� ��� �6 ��

�/������� ������6��� �6���� �6� �� �6� �� ������6���

�/� �� �� ������6 �� �6���� �6���� ��6 ��� �� �6���

�/������� ������6��� �6 ��� �6 ��� �6� �� ������6���

�/����� � ������6��� 6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/�� ��� ������6��� �6���� �6 ��� �6���� ��� ��6 ��

Page 81: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

80

�/� ��� � � ��� 6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/��� ��� � ����6��� �6���� �6���� ��6���� �� �� 6���

�/��� ��� ������6��� �6 �� �6� �� �6� � ���� �6���

�/� ����� ������6��� �6���� �6���� �6� � ������6���

�/� ����� ���� �6��� 6���� �6 ��� �6���� � ����6���

�/����� � ���� �6��� �6���� �6���� �6�� � ��� �6� �

�/������� �� � �6� � �6���� �6���� �6� �� �� ���6���

�/������� �� � �6��� �6���� �6� �� �6� �� ������6���

�/������� ������6��� �6�� � �6���� �6���� �� ��6���

�/� ����� �� ���6��� �6�� � �6 ��� �6���� ������6���

�/����� � ������6��� �6���� �6���� �6���� � �� 6���

�/� ����� ����� 6��� �6���� �6���� ��6���� ��� ��6���

�/������� ��� ��6� � �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/������� ������6� � �6���� �6���� �6� �� ������6���

�/��� ��� � ���6� � �6���� �6���� �6 ��� ������6���

�/� ����� � ����6��� �6�� � �6���� ��6� �� ������6���

�/� ��� ����� 6� � �6� �� �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� ���� �6��� �6���� �6� �� �6���� ������6���

�/� � �� ����� 6� � �6� �� �6���� ��6���� �� ���6���

�/������� �����6��� �6���� �6���� �6���� ������6 ��

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/������� �� ���6��� �6���� �6�� � �6� �� ������6���

�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/� �� �� ��� ���6��� �6���� �6���� �6� �� ��� ��6� �

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 82: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

81

Príloha 14 Regresná analýza za rok 2008 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�

���� !"�#$�/� 0�

�!"��)������/� 0�

*���'���/��0�

�/���� �� ����6��� �6���� �6���� �6 ��� ������6���

�/������� ����6��� �6� �� �6���� ��6���� �����6���

�/������� ����6��� ��6���� �6���� �6� �� �� ��6���

�/������� ����6 �� �6���� �6���� ��6���� ��� 6 ��

�/������ � �6��� 6���� �6� � �6�� � �� �6���

�/��� �� ���6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/�� ���� ��� 6��� �6���� �6� �� �6 ��� ����6���

�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� � ����6���

�/ �� �� �����6 �� �6���� �6 ��� �6���� ���� �6���

�/��� ��� ���� 6��� �6���� �6���� �6���� ����6� �

�/����� � �����6��� �6�� � �6���� �6���� �����6���

�/����� � �����6��� 6���� �6���� �6 ��� ������6���

�/����� � �����6��� �6���� �6� �� �6���� �����6���

�/������� �����6��� �6���� �6 �� �6���� ������6���

�/�� � �� � ���6��� 6�� � �6 ��� �6���� ������6���

�/������� �����6��� 6���� �6���� ��6� � � ���6���

�/� ����� ��� �6 �� �6� �� �6���� �6���� �����6���

�/���� �� �����6��� �6� �� �6 ��� �6� �� � ����6���

�/ ������ �����6��� �6���� �6 ��� �6���� �����6���

�/������� �����6��� �6 �� �6���� �6���� ������6���

�/������� ���� 6��� �6���� �6���� ��6���� �����6���

�/ � �� � �����6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� �6���

�/������� �����6��� �6���� �6 ��� �6 ��� ������6���

�/��� ��� �����6��� �6 ��� �6���� �6� �� �����6���

�/����� � ������6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���

�/� ���� � ����6 �� �6���� �6���� �6���� �� ���6���

�/������� � ����6� � 6 ��� �6�� � �6� �� ������6���

�/������� ������6��� 6���� �6 � � �6 ��� �����6���

�/� �� �� ������6 �� �6���� �6 ��� �6���� ������6 ��

�/� ��� � ������6��� �6���� �6�� � ��6 ��� ������6���

�/� ����� ������6��� �6���� 6 ��� ��6 ��� � �� 6���

�/������� ������6 �� �6� �� �6���� �6���� �����6���

�/� ���� ������6��� �6���� �6���� �6� �� ���� 6���

�/���� �� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6� �

�/����� � ����� 6��� 6���� �6� �� �6���� � ����6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� ��6� �� �����6���

�/������� ���� �6 �� �6���� �6� �� �6���� ������6 ��

�/� ����� ������6��� �6�� � �6 ��� �6� � ������6���

�/�� ���� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6� �

�/ ������ ������6��� 6���� �6���� �6���� ����� 6���

�/����� � ������6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

Page 83: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

82

�/������� ������6� � �6���� �6���� �6���� � ����6���

�/���� �� � ����6��� �6���� �6 ��� �6���� �� �6���

�/ �� ��� ���� �6��� �6���� �6���� �6���� �����6� �

�/�� ��� ������6��� �6���� �6� �� �6���� ������6���

�/������� ������6 �� 6���� �6 ��� �6� �� ������6���

�/������� ������6��� �6� �� �6���� �6���� ������6���

�/������� � ����6 �� �6���� �6���� �6�� � ������6� �

�/����� � �� ���6��� �6���� �6���� �6���� � ����6 ��

�/����� � ������6��� �6���� �6���� ��6�� � � ��6���

�/� ����� ����� 6��� �6� �� �6���� ��6� �� ������6���

�/������� �� � �6��� �6� �� �6���� �6 ��� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/������� ������6��� �6� �� �6 ��� �6���� �� ���6���

�/������� ��� ��6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6 ��

�/������� � ����6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/�� ���� ���� �6� � �6� �� �6���� ��6���� ����� 6 ��

�/������� ������6��� �6���� �6� � �6���� ��� ��6���

�/� ����� ����� 6��� �6� �� �6 ��� �6���� �� ���6���

�/� ����� ��� ��6��� �6���� �6���� ��6���� �� � �6���

�/������� ����� 6 �� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/� � �� ��� ��6��� �6� � �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� ��� ��6��� �6���� �6���� �6���� ������6���

�/��� ��� �� ��6��� �6� �� �6���� �6���� ����� 6���

�/������� �����6� � �6���� �6���� �6���� ������6 ��

�/��� ��� �����6��� �6���� �6���� �6���� ��� � 6���

�/������� �� ���6��� �6���� �6���� �6���� ���� �6���

�/��� ��� ��� � 6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���

�/������� ������6��� �6���� �6���� �6� �� ������6���

�/� ��� ������6� � �6���� �6���� �6� �� �� � 6���

�/� �� �� �� �� 6��� �6�� � �6���� �6���� � ����6���

�/�� ���� ������ 6��� �6���� �6�� � ��6�� � ���� �6���

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 84: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

83

Príloha 15 Regresná analýza za rok 2009 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

*���'���/��0�

�/������ ����� �6 ��� �6���� �6���� ���� �

�/�� ���� ����� �6 � �6���� �6 ��� �����

�/������� �� ��� ��6���� �6 ��� �6���� ������

�/��� ��� �� �� �6���� �6���� �6� �� �����

�/��� �� ������ �6���� �6 ��� �6 �� �������

�/������� ��� �� �6 ��� �6���� �6���� �� ����

�/ ������ ������ �6���� �6���� �6���� ������

�/������� ������ �6���� �6� �� �6�� � ������

�/� �� �� ������ �6���� �6 ��� �6� �� �������

�/������� ������ 6�� � �6���� �6�� � �������

�/����� � ������ �6���� �6���� �6� �� �������

�/����� � ������ �6���� �6���� �6���� ������

�/��� ��� �� ��� �6���� �6� �� �6���� �����

�/ � �� � ������ �6�� � �6� �� �6���� � �����

�/�� ���� ������ �6 ��� �6���� �6���� �� ����

�/���� �� ���� � �6 ��� �6���� ��6���� ���� ��

�/������� � ���� 6���� �6���� �6���� �������

�/������� � ���� �6���� �6���� ��6� �� ������

�/������� ������ ��6���� �6�� � ��6 � � �����

�/������� ������ 6�� � �6 ��� �6� �� �������

�/����� � �� ��� �6���� �6 ��� �6�� � �������

�/������� ��� �� �6���� �6���� ��6�� � ��� ��

�/������� ��� ��� �6 ��� �6���� �6���� �������

�/� ����� ��� �� �6���� �6� �� �6���� �� ���

�/��� ��� ���� �� �6 ��� �6���� �6� �� �������

�/������� ������� �6� �� �6���� ��6���� ���� ��

�/������� ���� �� �6�� � �6� �� �6� �� �������

�/ ������ ������� �6���� �6���� ��6���� ��� ���

�/� ��� � ������� �6���� �6���� �6���� � �� ��

�/� ���� ��� ��� �6� �� �6���� ��6���� �������

�/������� ������� 6� �� �6���� �6���� �������

�/��� ��� ��� ��� �6 ��� �6���� �6�� � �������

�/����� � � ��� � �6� �� �6���� �6� �� �������

�/������� � ����� �6���� �6 ��� �6���� � � ���

�/�� ��� ��� � � �6���� �6���� �6���� � � ��

�/ �� ��� ����� � �6���� �6���� �6�� � � �����

�/���� �� �� ���� �6���� �6�� � �6� �� ���� �

�/� ���� ������� �6 ��� �6���� �6���� ���� ��

�/���� �� ���� �� �6���� �6���� �6 �� � �����

�/������� ������� �6 ��� �6 ��� �6 ��� �������

�/������� ����� � �6���� �6� �� �6���� �������

�/������� ������� �6� �� �6�� � �6� �� �������

Page 85: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

84

�/����� � ������� �6���� �6���� ��6� �� ������

�/������� ������� �6�� � �6���� ��6 ��� �������

�/������� ������� �6���� �6���� �6���� ��� ���

�/������� � ���� �6�� � �6���� �6���� ������

�/������� ���� �� �6� � �6���� �6�� � �������

�/������� ������� �6���� �6���� �6���� ���� ��

�/������� ������� �6���� �6���� �6���� ����� �

�/� ����� ������� 6� � �6 ��� �6���� ��� � �

�/������� �� ���� �6 ��� �6���� �6���� ����� �

�/� ����� ������� �6���� �6 � � �6���� �������

�/����� � ��� ��� �6� �� �6�� � �6� �� �������

�/� ����� ������� �6� �� �6���� ��6���� � �����

�/� � �� ������� �6�� � �6���� �6� � �������

�/�� ���� � ����� �6���� �6���� ��6���� �������

�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6���� ����� �

�/������� ������� �6���� �6� �� �6���� � �����

�/��� ��� ������� �6���� �6� �� �6� �� �������

�/������� ������ �6���� �6� �� �6���� �������

�/� ��� � ����� �6� �� �6���� �6� �� �������

�/� ����� ������� �6�� � �6���� �6� �� ����� �

�/������� ������� �6���� �6 � � �6� �� � � ���

�/� �� �� ����� � �6���� �6���� �6���� �� ����

�/�� ���� �������� �6���� �6���� ��6� �� �������

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 86: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

85

Príloha 16 Regresná analýza za rok 2005 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/�0�

���� !"�#$�/�0�

�!"��)������/�0�

�/�� ���� ����� �6���� �6���� �6����

�/����� � � ��� �6���� �6 ��� ��6����

�/��� ��� �� �� 6���� �6 ��� �6����

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/������� ������ �6���� �6���� �6����

�/��� �� ������ �6���� �6 ��� ��6 ���

�/������ ������ �6���� �6���� �6����

�/������� ������ �6���� �6�� � �6����

�/�� ��� �� ��� �6 ��� �6���� �6����

�/������� �� ��� �6���� �6���� �6����

�/������� ������ 6 ��� �6 ��� �6����

�/� �� �� ��� �� �6���� �6 � � �6����

�/ �� ��� ������ �6� �� �6���� �6����

�/����� � � ���� �6���� �6 ��� �6����

�/��� ��� ������ �6� �� �6���� �6�� �

�/�� ���� ������ �6���� �6���� �6 ���

�/����� � ������ �6� �� �6���� �6����

�/���� �� ���� � �6���� �6 ��� ��6����

�/������� ������ �6�� � �6���� ��6����

�/����� � ��� � �6���� �6� � �6����

�/������� � ��� �6 ��� �6���� �6� ��

�/������� ������ �6 ��� �6���� �6����

�/����� � ������ �6���� �6���� �6 ��

�/������� ������ �6�� � �6���� �6����

�/���� �� �� ��� �6���� �6 ��� �6����

�/� ���� ������ �6���� �6���� �6�� �

�/� �� �� ������ �6���� �6� �� �6����

�/ ������ ������ �6�� � �6���� �6����

�/ ������ ������ �6���� �6 ��� �6� ��

�/������� ������ �6���� �6���� �6� ��

�/��� ��� ������ �6 ��� �6 � � �6����

�/������� �� ��� �6 �� �6���� �6����

�/������� ������ 6���� �6���� �6����

�/ ������ �� ��� �6���� �6 ��� �6 ��

�/������� ������ �6 ��� �6 ��� �6����

�/�� � �� ������ 6���� �6 �� �6� ��

�/ � �� � ������ �6���� �6 ��� �6� ��

�/������� � �� �6� �� �6���� ��6�� �

�/������� ������� �6���� �6 ��� �6����

�/� ���� ������� �6���� �6���� �6����

�/ �� �� ������� �6� �� �6 ��� �6����

Page 87: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

86

�/��� ��� ��� ��� �6���� �6 � � �6����

�/����� � ������� �6���� �6���� �6� ��

�/������� ���� �� 6 ��� �6�� � �6����

�/������� ����� � �6���� �6 ��� �6� �

�/����� � �� � �� �6 ��� �6���� �6� ��

�/���� �� ������� �6���� �6 ��� �6����

�/� ����� ���� �� �6���� �6���� �6� ��

�/������� ������� �6 ��� �6���� �6� �

�/������� � ���� �6���� �6���� �6����

�/������� ���� �� �6� �� �6���� �6����

�/�� ���� ������� �6�� � �6� �� �6����

�/���� �� ������� �6���� 6 ��� �6� ��

�/����� � ������� �6���� �6� �� �6����

�/������� � ����� �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6�� �

�/� ����� ������� �6���� �6���� ��6����

�/������� �� ���� �6���� �6���� ��6����

�/������� ������� �6 ��� �6���� �6����

�/�� ���� ������� �6���� �6���� ��6����

�/� ��� � ������� �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6����

�/���� �� ������� �6���� �6���� �6����

�/��� ��� ������� �6���� �6�� � �6����

�/� ��� �� ���� �6� �� �6���� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6� ��

�/������� ������� �6� �� �6���� �6����

�/������� � ����� �6���� �6���� �6����

�/� ����� �� ���� �6���� �6 ��� �6����

�/������� � ��� � �6 ��� �6���� �6����

�/������� ������� �6 ��� �6���� �6����

�/� ����� ���� � �6���� �6�� � �6����

�/������� ��� ��� �6� � �6���� �6� ��

�/������� ������� �6���� �6���� �6� �

�/��� ��� ��� ��� �6���� �6�� � �6����

�/� �� �� ������ �6 ��� �6���� �6����

�/������� ������ �6���� �6���� �6����

�/� � �� ������ ��6 ��� �6���� �6����

�/������� ���� � �6���� �6���� ��6����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 88: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

87

Príloha 17 Regresná analýza za rok 2006 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

�/�� ���� ����� 6���� �6���� �6����

�/����� � ����� �6���� �6���� �6����

�/���� �� ����� �6���� �6���� ��6����

�/������� ����� �6�� � �6 ��� ��6����

�/������� ����� 6 ��� �6���� ��6�� �

�/ ������ ������ �6�� � �6���� ��6 ���

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/������� ������ �6���� �6���� �6� ��

�/ �� ��� ������ �6���� �6���� �6����

�/��� �� ������ �6 ��� �6 ��� �6����

�/���� �� ���� � �6 ��� �6 ��� �6����

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/� �� �� ������ �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������ �6 �� �6���� �6����

�/������� � ���� �6�� � �6���� �6� ��

�/ ������ ������ �6���� �6�� � �6�� �

�/������� ������ �6 ��� �6�� � �6�� �

�/������� ������ �6���� �6���� �6����

�/������ � ���� �6�� � �6� �� ��6����

�/������� �� ��� �6���� �6���� ��6� ��

�/ � �� � ������ �6���� �6���� �6� ��

�/������� ������ �6���� �6 ��� ��6�� �

�/���� �� � ���� �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������ �6���� �6���� ��6����

�/����� � ��� �� �6� �� �6���� ��6�� �

�/������� ������ �6 ��� �6 ��� �6� ��

�/ �� �� ������ �6�� � �6 ��� �6����

�/�� � �� ������ 6���� �6���� ��6� �

�/����� � ������ 6 ��� �6���� �6����

�/�� ��� ������ �6���� �6 ��� �6�� �

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/�� ���� ������ �6���� �6���� ��6 ���

�/������� � ���� �6 ��� �6���� �6� ��

�/�� ���� ������ �6 ��� �6���� �6� ��

�/� ����� ������ �6 ��� �6���� ��6����

�/� ����� �� ��� �6 ��� �6���� �6����

�/� ���� ������ �6�� � �6� �� �6����

�/��� ��� ������ ��6���� �6���� �6����

�/� ���� � ��� �6���� �6� �� �6����

�/������� ������ �6 �� �6���� ��6� ��

�/���� �� ������ �6���� �6���� ��6����

�/������� �� ���� �6���� �6�� � �6� ��

Page 89: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

88

�/������� ������� 6 ��� �6�� � �6����

�/������� �� ���� �6���� �6���� �6�� �

�/������� ������� �6 ��� �6���� �6� ��

�/������� ����� � �6���� �6���� �6� ��

�/������� ���� �� �6� � �6� �� ��6 ���

�/����� � ������� �6���� �6���� ��6����

�/������� ����� � �6���� �6���� �6� ��

�/������� ������� �6���� �6�� � �6����

�/� ��� ��� ��� �6� �� �6���� �6����

�/������� ������� �6���� �6 � � �6� ��

�/������� �� ��� �6 ��� �6���� ��6����

�/� �� �� ������� �6� �� �6���� �6� ��

�/����� � ���� �� �6���� �6� �� �6����

�/��� ��� ������� �6���� �6�� � �6����

�/� ��� � ������� �6���� �6���� �6����

�/������� � �� �� �6���� �6�� � �6����

�/� ����� � ����� �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� ��6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6� ��

�/��� ��� �� ���� �6���� �6�� � �6����

�/� ����� ��� ��� �6�� � �6 ��� �6� ��

�/�� ���� ������� �6���� �6���� ��6����

�/� ����� ����� � �6���� �6���� ��6����

�/������� ��� ��� �6���� �6���� ��6����

�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 90: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

89

Príloha 18 Regresná analýza za rok 2007 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

�/������� ����� �6�� � �6 ��� �6����

�/���� �� ����� �6 ��� �6���� ��6����

�/������ ��� � �6���� �6���� �6����

�/�� ���� ����� �6���� �6���� �6����

�/������� ����� �6� �� �6���� �6����

�/������� �� ��� 6���� �6���� �6� ��

�/���� �� ���� � �6���� �6 ��� �6� ��

�/������� ������ �6���� �6���� ��6 � �

�/ � �� � ������ �6 ��� �6 ��� �6� ��

�/������� � ���� �6���� �6 ��� �6����

�/� �� �� ������ 6���� �6 ��� �6����

�/����� � ��� �� �6���� �6���� ��6����

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/����� � ��� �� �6���� �6���� �6����

�/��� ��� ������ �6���� �6 ��� ��6����

�/� ���� �� ��� �6���� �6���� �6����

�/ �� ��� ������ �6���� �6���� �6�� �

�/������� ������ �6���� �6���� ��6� ��

�/������� ������ �6���� �6���� ��6����

�/�� ���� ������ �6�� � �6�� � �6� ��

�/ �� �� ����� �6���� �6 ��� �6� ��

�/������� ����� �6� � �6���� �6����

�/� ����� ������ �6 ��� �6�� � ��6����

�/� ���� �� ��� �6���� �6� �� ��6 ���

�/������� � ���� �6� � �6���� ��6 ���

�/������� ������ �6���� �6 �� �6����

�/�� � �� ������ 6 ��� �6���� ��6����

�/���� �� � �� � �6� � �6� �� ��6����

�/��� ��� ������ �6�� � �6���� �6� ��

�/����� � ������ �6�� � �6���� �6� ��

�/������� ������ �6���� �6�� � �6����

�/������� ������� �6� �� �6� �� ��6����

�/������� � ����� �6���� �6� �� ��6 ���

�/�� ���� ������� �6 ��� �6 ��� �6����

�/������� ������� �6���� �6�� � �6����

�/������� �� ���� 6�� � �6���� �6� ��

�/��� ��� ������� �6� �� �6� � �6� ��

�/������� ��� ��� �6���� �6���� �6� ��

�/������� ������� �6���� �6� �� �6� ��

�/� �� �� ������� �6���� �6���� ��6 ���

�/������� ������� �6 ��� �6 ��� �6� ��

�/����� � ������� 6���� �6 ��� �6����

Page 91: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

90

�/�� ��� ������� �6���� �6 ��� �6����

�/� ��� � � ����� �6���� �6���� ��6����

�/��� ��� � ����� �6���� �6���� ��6����

�/��� ��� ������� �6 �� �6� �� �6� �

�/� ����� ������� �6���� �6���� �6� �

�/� ����� ���� �� 6���� �6 ��� �6����

�/����� � ���� �� �6���� �6���� �6�� �

�/������� �� � �� �6���� �6���� �6� ��

�/������� �� � �� �6���� �6� �� �6� ��

�/������� ������� �6�� � �6���� �6����

�/� ����� �� ���� �6�� � �6 ��� �6����

�/����� � ������� �6���� �6���� �6����

�/� ����� ����� � �6���� �6���� ��6����

�/������� ��� ��� �6���� �6���� ��6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6� ��

�/��� ��� � ���� �6���� �6���� �6 ���

�/� ����� � ����� �6�� � �6���� ��6� ��

�/������� ���� �� �6 ��� �6���� �6����

�/� ��� ����� � �6� �� �6���� �6����

�/��� ��� ���� � �6���� �6� �� �6����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 92: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

91

Príloha 19 Regresná analýza za rok 2008 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�

���� !"�#$�/� 0�

�!"��)������/� 0�

�/������� ����� ��6���� �6���� �6� ��

�/������� ����� �6���� �6���� ��6����

�/������ ���� 6���� �6� � �6�� �

�/��� �� ���� �6���� �6 ��� �6����

�/�� ���� ����� �6���� �6� �� �6 ���

�/����� � ���� � �6���� �6���� �6����

�/ �� �� ������ �6���� �6 ��� �6����

�/��� ��� ������ �6���� �6���� �6����

�/����� � ������ �6�� � �6���� �6����

�/����� � ������ 6���� �6���� �6 ���

�/����� � ������ �6���� �6� �� �6����

�/������� ������ �6���� �6 �� �6����

�/�� � �� � ���� 6�� � �6 ��� �6����

�/������� ������ 6���� �6���� ��6� �

�/� ����� ��� �� �6� �� �6���� �6����

�/���� �� ������ �6� �� �6 ��� �6� ��

�/ ������ ���� � �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������ �6 �� �6���� �6����

�/������� ���� � �6���� �6���� ��6����

�/ � �� � ������ �6���� �6 ��� �6� ��

�/������� ������ �6���� �6 ��� �6 ���

�/��� ��� ������ �6 ��� �6���� �6� ��

�/����� � ������� �6���� �6���� ��6����

�/� ���� � ����� �6���� �6���� �6����

�/������� � ����� 6 ��� �6�� � �6� ��

�/������� ������� 6���� �6 � � �6 ���

�/� �� �� ������� �6���� �6 ��� �6����

�/� ��� � ������� �6���� �6�� � ��6 ���

�/� ����� ������� �6���� 6 ��� ��6 ���

�/������� ������� �6� �� �6���� �6����

�/� ���� ������� �6���� �6���� �6� ��

�/���� �� ������� �6���� �6���� �6����

�/����� � ����� � 6���� �6� �� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� ��6� ��

�/������� ���� �� �6���� �6� �� �6����

�/� ����� ������� �6�� � �6 ��� �6� �

�/�� ���� ������� �6 ��� �6���� �6����

�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6����

�/ ������ ������� 6���� �6���� �6����

�/����� � ������� �6���� �6 ��� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6����

�/���� �� � ����� �6���� �6 ��� �6����

Page 93: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

92

�/ �� ��� ���� � �6���� �6���� �6����

�/�� ��� ������� �6���� �6� �� �6����

�/������� ������� 6���� �6 ��� �6� ��

�/������� ������� �6� �� �6���� �6����

�/������� � ����� �6���� �6���� �6�� �

�/����� � �� ���� �6���� �6���� �6����

�/����� � ������� �6���� �6���� ��6�� �

�/� ����� ����� � �6� �� �6���� ��6� ��

�/������� �� � �� �6� �� �6���� �6 ���

�/������� ����� � �6���� �6���� �6����

�/������� ������� �6� �� �6 ��� �6����

�/������� � ����� �6���� �6���� �6����

�/������� ��� ��� �6 ��� �6���� �6����

�/������� � ����� �6���� �6���� �6����

�/�� ���� ���� �� �6� �� �6���� ��6����

�/������� ������� �6���� �6� � �6����

�/� ����� ����� � �6� �� �6 ��� �6����

�/� ����� ��� ��� �6���� �6���� ��6����

�/������� ����� � �6���� �6���� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6����

�/� � �� ��� � � �6� � �6���� �6����

�/��� ��� ��� ��� �6���� �6���� �6����

�/��� ��� �� ��� �6� �� �6���� �6����

�/������� ������ �6���� �6���� �6����

�/��� ��� ������ �6���� �6���� �6����

�/������� �� ���� �6���� �6���� �6����

�/������� ���� � 6���� �6���� ��6����

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra

Page 94: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

93

Príloha 20 Regresná analýza za rok 2009 – Nitriansky kraj

*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�

���� !"�#$�/��0�

�!"��)������/��0�

�/������� �� ��� ��6���� �6 ��� �6����

�/��� ��� �� �� �6���� �6���� �6� ��

�/��� �� ������ �6���� �6 ��� �6 ��

�/������� ��� �� �6 ��� �6���� �6����

�/ ������ ������ �6���� �6���� �6����

�/������� ������ �6���� �6� �� �6�� �

�/� �� �� ������ �6���� �6 ��� �6� ��

�/������� ������ 6�� � �6���� �6�� �

�/����� � ������ �6���� �6���� �6� ��

�/������� ������ �6� � �6���� �6����

�/����� � ������ �6���� �6���� �6����

�/��� ��� �� ��� �6���� �6� �� �6����

�/ � �� � ������ �6�� � �6� �� �6����

�/�� ���� ������ �6 ��� �6���� �6����

�/���� �� ���� � �6 ��� �6���� ��6����

�/������� � ���� 6���� �6���� �6����

�/������� � ���� �6���� �6���� ��6� ��

�/������� ������ ��6���� �6�� � ��6 �

�/������� ������ 6�� � �6 ��� �6� ��

�/� ����� ��� �� 6���� �6 ��� �6����

�/����� � �� ��� �6���� �6 ��� �6�� �

�/������� ��� �� �6���� �6���� ��6�� �

�/������� ��� ��� �6 ��� �6���� �6����

�/� ����� ��� �� �6���� �6� �� �6����

�/��� ��� ���� �� �6 ��� �6���� �6� ��

�/������� ������� �6� �� �6���� ��6����

�/������� ���� �� �6�� � �6� �� �6� ��

�/ ������ ������� �6���� �6���� ��6����

�/� ��� � ������� �6���� �6���� �6����

�/� ���� ��� ��� �6� �� �6���� ��6����

�/������� ������� 6� �� �6���� �6����

�/��� ��� ��� ��� �6 ��� �6���� �6�� �

�/����� � � ��� � �6� �� �6���� �6� ��

�/������� � ����� �6���� �6 ��� �6����

�/�� ��� ��� � � �6���� �6���� �6����

�/ �� ��� ����� � �6���� �6���� �6�� �

�/���� �� �� ���� �6���� �6�� � �6� ��

�/� ���� ������� �6 ��� �6���� �6����

�/���� �� ���� �� �6���� �6���� �6 ��

�/������� ������� �6 ��� �6 ��� �6 ���

�/������� ����� � �6���� �6� �� �6����

�/������� ������� �6� �� �6�� � �6� ��

Page 95: SLOVENSKÁ PO NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/V/05C36FD5E5814928B37B884... · definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy

94

�/����� � ������� �6���� �6���� ��6� ��

�/������� ������� �6�� � �6���� ��6 ���

�/������� ������� �6���� �6���� �6����

�/������� � ���� �6�� � �6���� �6����

�/������� ���� �� �6� � �6���� �6�� �

�/������� ������� �6���� �6���� �6����

�/������� ������� �6���� �6���� �6����

�/� ����� ������� 6� � �6 ��� �6����

�/������� �� ���� �6 ��� �6���� �6����

�/� ����� ������� �6���� �6 � � �6����

�/����� � ��� ��� �6� �� �6�� � �6� ��

�/� ����� ������� �6� �� �6���� ��6����

�/� � �� ������� �6�� � �6���� �6� �

�/�� ���� � ����� �6���� �6���� ��6����

�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6����

�/������� ������� �6���� �6� �� �6����

�/��� ��� ������� �6���� �6� �� �6� ��

Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra