Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ PO�NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2117919
ÚVEROVÉ OBMEDZENIE PO�NOHOSPODÁRSKYCH
PODNIKOV A JEHO VPLYV NA VÝVOJ BANKOVÝCH
ÚVEROV
2011 Lucia Valášiková, Bc.
SLOVENSKÁ PO�NOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
ÚVEROVÉ OBMEDZENIE PO�NOHOSPODÁRSKYCH
PODNIKOV A JEHO VPLYV NA VÝVOJ BANKOVÝCH
ÚVEROV
Diplomová práca
Študijný program: Ekonomika podniku
Študijný odbor: Ekonomika a manažment podniku 6284800
Školiace pracovisko: Katedra financií
Školite�: Ing. Tomáš Rábek, PhD.
Nitra 2011 Lucia Valášiková, Bc.
�estné vyhlásenie
Podpísaná Lucia Valášiková vyhlasujem, že som závere�nú prácu na tému
„Úverové obmedzenie po�nohospodárskych podnikov vypracovala samostatne
s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre 14. apríla 2011
Po�akovanie
Touto cestou vyslovujem po�akovanie pánovi doc. Tomášovi Rábekovi, PhD. za
pomoc pri vypracovávaní diplomovej práce, za odborné vedenie, cenné rady
a pripomienky.
Abstrakt
Cie�om diplomovej práce je definova� úverové obmedzenia po�nohospodárskych
podnikov a ich vplyv na vývoj bankových úverov. Vä�šina po�nohospodárskych
podnikov nemá dostatok vlastných zdrojov na pokrytie výdajov svojej podnikate�skej
�innosti a preto je potrebné, aby si zabezpe�ili finan�né prostriedky z cudzích zdrojov.
Najdôležitejším cudzím zdrojom sú úvery, ktoré poskytuje bankový sektor. Banky však
majú stanovené prísne kritériá, na základe ktorých poskytujú úvery. Celá práca je
rozdelená do 5 kapitol. Prvá kapitola zah��a preh�ad riešenej problematiky domácich
a zahrani�ných autorov. V druhej kapitole je definovaný cie� práce. V tretej kapitole je
definovaná metodika práce, v rámci ktorej sú popísané metódy a postupy použité vo
výsledkoch práce za ú�elom dosiahnutia stanoveného cie�a. Najdôležitejšia kapitola
s názvom Výsledky práce sa zaoberá vymedzením úverových obmedzení
po�nohospodárskych podnikov ako aj vplyvu týchto obmedzení na vývoj bankových
úverov. Analyzované boli družstvá v rámci dvoch krajov a to Nitrianskeho
a Banskobystrického. Dosiahnuté výsledky sú zhrnuté v piatej kapitole. Na základe
výsledkov práce možno stanovi� za úverové obmedzenia rentabilitu, likviditu,
zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov a v najvä�šej miere dota�né podpory.
Regresiou bolo dokázané, že dotácie sú rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého sa
banky rozhodujú o poskytnutí úveru. Údaje o rentabilite, likvidite a zad�ženosti podniku
sú doplnkovou informáciou pre banky. Ak sa však berú do úvahy len tieto tri
ukazovatele, tak najvýznamnejším ukazovate�om pre banky je zad�ženos� podniku,
ktorá podáva informáciu o jeho finan�nej situácii. Výsledkom diplomovej práce je teda
zistenie, že banky poskytujú úvery po�nohospodárskym podnikom na základe dota�nej
podpory.
K�ú�ové slová: bankový úver, banky, dotácia, po�nohospodársky podnik, zad�ženos�
Abstrakt
Das Ziel der Diplomarbeit ist es, die Kreditbeschränkungen von
Agrarunternehmen und deren Einfluss auf die Entwicklung von Bankkrediten zu
definieren. Die meisten Agrarunternehmen verfügen nicht über ausreichende eigene
Mittel zur Deckung der Ausgaben ihrer Unternehmenstätigkeit und müssen eine
Fremdfinanzierung in Anspruch nehmen. Am wichtigsten sind dabei die vom
Bankensektor aufgenommenen Kredite. Die Banken haben aber strenge Kriterien für die
Kreditvergabe. Die gesamte Arbeit ist in 5 Kapitel gegliedert. Das erste Kapitel
beinhaltet eine Übersicht der behandelten Problematik heimischer und ausländischer
Autoren. Im zweiten Kapitel ist das Ziel der Arbeit definiert. Das dritte Kapitel befasst
sich mit der Methodik der Arbeit und hier sind die in den Arbeitsergebnissen
verwendeten Methoden und Verfahren zur Erreichung des festgelegten Zieles
beschrieben. Das wichtigste Kapitel mit der Bezeichnung Ergebnisse der Arbeit
beschäftigt sich mit der Analyse der Kreditbeschränkungen von Agrarunternehmen
sowie des Einflusses dieser Beschränkungen auf die Entwicklung von Bankkrediten. Es
wurden hier Genossenschaften in zwei Kreisen Nitra und Banská Bystrica analysiert.
Die erreichten Ergebnisse sind im fünften Kapitel zusammengefasst. Auf Grund der
Ergebnisse der Arbeit können Rentabilität, Liquidität, Verschuldung von
Agrarunternehmen und vor allem die Förderung durch Zuwendungen als
Kreditbeschränkungen festgelegt werden. Durch eine Regression wurde bewiesen, dass
die Zuwendungen der entscheidende Faktor ist, aufgrund dessen die Banken über die
Kreditvergabe entscheiden. Die Angaben über die Rentabilität, Liquidität und
Verschuldung eines Unternehmens stellen nur eine ergänzende Information für die
Banken dar. Werden aber nur diese drei Kennzahlen in Betracht genommen, so gilt die
Verschuldung eines Unternehmens als die bedeutendste Kennzahl, die eine Auskunft
über die Finanzlage gibt. Das Ergebnis der Diplomarbeit ist also eine Feststellung, dass
die Banken Kredite an Agrarunternehmen aufgrund der Förderung durch Zuwendungen
vergeben.
Stichworte: Bankkredit, Banken, Zuschuss, Verschuldung
Obsah
Obsah ............................................................................................................................... 6
Zoznam ilustrácií ............................................................................................................ 7
Zoznam tabuliek ............................................................................................................. 8
��������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������
1 Preh�ad riešenej problematiky doma a v zahrani�í ............................................ 10
1.1 Financovanie po�nohospodárskych podnikov ..................................................... 10
1.2 Bankový úver ....................................................................................................... 14
1.3 Problémy po�nohospodárskych podnikov ........................................................... 18
2 Cie� práce ................................................................................................................. 23
3 Metodika práce a metódy skúmania ..................................................................... 24
4 Výsledky práce.........................................................................................................26
4.1 Úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov ........................................ 26
4.1.1 Rentabilita.........................................................................................................26
4.1.2 Likvidita............................................................................................................28
4.1.3 Zad�ženos�........................................................................................................28
4.2 Analýza úverových obmedzení ........................................................................... 29
4.2.1 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov s dotáciami..............................29
4.2.2 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov bez dotácií...............................30
4.2.3 Likvidita po�nohospodárskych podnikov ........................................................32
4.2.4 Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov ....................................................33
4.3 Regresná a korela�ná analýza .............................................................................. 34
4.3.1 Regresná analýza s 3 nezávisle premennými - L, Z, R za Nitriansky kraj.......34
4.3.2 Regresná analýza so 4 nez. premennými - L, Z, R, D za Nitriansky kraj........40
4.3.3 Regresná analýza s 3 nezávisle premennými - L, Z, R, za BanskoB. kraj.......44
4.3.4 Regresná analýza so 4 nez. premennými - L, Z, R, D za BanskoB. kraj..........49
4.3.5 Zhodnotenie výsledkov regresnej analýzy.......................................................54
5 Záver ......................................................................................................................... 57
Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 59
Prílohy ............................................................................................................................ 61
7
Zoznam ilustrácií
Obr. 1 RCK p�h podnikov vo vybraných krajoch (v %) ............................................ 30
Obr. 2 RCK p�h podnikov bez dotácie vo vybraných krajoch (v %) ......................... 31
Obr. 3 Likvidita p�h podnikov vo vybraných krajoch ............................................... 33
Obr. 4 Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch ............................................ 34
8
Zoznam tabuliek
Tab. 1 Rentabilita celkového kapitálu p�h podnikov v Nitrianskom kraji ................. 29
Tab. 2 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji...... 30
Tab. 3 Rentabilita CK p�h. podnikov v Nitrianskom kraji bez dotácií ...................... 30
Tab. 4 Rentabilita CK p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji bez dotácií ............ 31
Tab. 5 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Nitrianskom kraji ................................... 32
Tab. 6 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji ......................... 32
Tab. 7 Zad�ženos� p�h. podnikov v Nitrianskom kraji .............................................. 33
Tab. 8 Zad�ženos� p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji .................................... 33
Tab. 9 1. Model: Nitriansky kraj - regresia s tromi nezávisle premennými .............. 55
Tab. 10 2. Model: Banskobystrický kraj - regresia s tromi nezávisle premennými .... 55
Tab. 11 3. Model: Nitriansky kraj - regresia so štyrmi nezávisle premennými .......... 55
Tab. 12 4. Model: Banskobystrický kraj - regresia so štyrmi nez. premennými ......... 55
Tab. 13 Regresné modely s tromi nezávislými premennými ....................................... 56
Tab. 14 Regresné modely so štyrmi nezávislými premennými ................................... 56
9
Úvod
Jednou z hlavných oblastí, ktorým sa venuje Európska únia je po�nohospodárstvo.
V posledných rokoch bolo po�nohospodárstvo charakteristické nedostatkom
finan�ných prostriedkov a platobnou neschopnos�ou. Preto po�nohospodárske podniky
riešia svoju finan�nú situáciu �erpaním bankových úverov.
V minulosti boli bankové úvery pre po�nohospodárov �ažko dostupné. Avšak
banky svoj postoj prehodnotili a svoju ponuku úverov rozšírili v posledných rokoch
o špeciálne agrárne úvery. Banky za�ali akceptova� špecifické riziká podnikania
v po�nohospodárstve a pochopili, že na podnik nemožno pozera� iba cez finan�né
výkazy bez zoh�adnenia iných špecifík. Hlavným dôvodom pre�o sa banky rozhodli
poskytova� agrárnemu odvetviu vä�šiu �as� úverov, je hlavne dota�ná podpora. Tá
prispela k sú�asnej situácii, kedy sú po�nohospodárske podniky pre banky atraktívne.
Dokonca aj v �ase krízy financovanie agrárneho sektoru nekleslo, dokonca v niektorých
prípadoch narástlo. Toto odvetvie je však vysoko rizikové. Hrozbou sú poklesy cien
po�nohospodárskych produktov, povodne, rôzne živelné pohromy. Toto všetko sa
prejavuje v zad�ženosti ako aj platobnej schopnosti podnikov. Tieto ukazovatele sú
podstatné pre poskytovanie bankových úverov. Banky pri rozhodovaní o poskytnutí
bankového úveru, požadujú od po�nohospodárskych podnikov finan�né výkazy. Na
základe nich posudzujú ukazovatele ako sú likvidita podniku, zad�ženos� ako aj
rentabilita. V minulosti boli finan�né výkazy primárnym zdrojom rozhodovania bánk,
avšak naš�astie situácia v sú�asnosti je iná a zoh�ad�ujú aj iné faktory. Ak by banky
znížili po�et poskytovaných úverov agroodvetviu, ich likvidita by bola výrazne znížená.
Bonita agrárneho podniku závisí vo ve�kej miere od toho, �i mu bude pridelená dotácia
alebo nie.
Po�nohospodárstvo je najrizikovejšie odvetvie, �o sa týka návratnosti úverov, ako
aj bonity klienta. Má špecifické zvláštnosti. Poh�ad bánk na po�nohospodárstvo má za
sebou viacero fáz a úverovanie prešlo rôznymi zmenami. Avšak prísun dotácií
z Európskej únie urobil z kedysi vysoko rizikového, komplikovaného a neatraktívneho
odvetvia atraktívnu oblas�, ktorú banky chcú financova�.
10
1 Preh�ad riešenej problematiky doma a v zahrani�í
V prvej kapitole diplomovej práce uvádzam preh�ad riešenej problematiky
úverovania po�nohospodárskych podnikov, problémov v po�nohospodárstve ako aj
sú�asnej ekonomickej situácie po�nohospodárskych podnikov domácich aj
zahrani�ných autorov.
1.1 Financovanie po�nohospodárskych podnikov
Chrastinová Z. (1) vidí po�nohospodárstvo ako odvetvie, ktoré je
charakteristické ur�itými osobitos�ami, ako je sezónnos�, dlhší výrobný cyklus,
vyžaduje si viazanos�, �iže zálohovanie finan�ných prostriedkov na dlhšie obdobie.
Tieto špecifiká spolu s nedodržaním finan�nej disciplíny v obchodných vz�ahoch,
vyvolávajú �asový nesúlad medzi príjmami a výdavkami podnikov, �o sa prejavuje
v nedostato�nej plynulosti finan�ných tokov a spôsobuje problémy vo financovaní.
Financovanie po�nohospodárskych podnikov sa realizuje v kombinácii zdrojov:
- vlastných, �iže podnikových
- cudzích: štátneho rozpo�tu a komer�ných bánk
Pod�a Štefanovi�a M. (2) je úverovanie agropodnikania vysoko aktuálne
prakticky vo všetkých štátoch sveta. Najbežnejšie úvery pre po�nohospodárov vo svete
sa poskytujú za osobitne výhodných podmienok, a to od bezúro�ných alebo
nízkoúrokových sadzieb, po úvery s krátkymi i dlhšími lehotami splatnosti, s odkladom
splátok. V tomto zmysle teda u nás po�nohospodársky úver nemáme. Najmä nie pre
za�ínajúcich po�nohospodárov, ktorí chcú za�a� obrába� polia, nakúpi� mechanizáciu,
�i vybudova� ve�kochov. Zo strany vlády sú viaceré opatrenia na pomoc
po�nohospodárstvu a na vyrovnávanie strát �i podporu podnikania. Niektoré opatrenia
sú podobné úverovaniu, ale je to subvencovanie alebo poskytovanie dotácií, prípadne
zálohovanie budúcej kúpy. Za jedno z východísk na zlepšenie úverovania
v po�nohospodárstve považuje využívanie skladiskových a tovarových záložných listov,
prostredníctvom ktorých vzniká možnos� krátkodobého úveru.
Seren�éš P. (3) tvrdí, že financovanie prostredníctvom úverov sa stáva pre
po�nohospodárske podniky, aj napriek cene úveru, nevyhnutnos�ou. Po�nohospodárske
11
podniky môžu využi� najmä bežný bankový úver, alebo obchodný (dodávate�ský) úver.
Ide o finan�né prostriedky návratného charakteru, poskytnuté obchodnými bankami za
ur�itých obchodných podmienok. Jednou z obchodných podmienok úverovania je doba
splatnosti úverov, na základe ktorej poskytujú banky obchodné úvery na dobu krátku (1
rok), strednú (2-6 rokov) a dlhú (viac ako 6 rokov). Krátkodobé úvery sú poskytované
po�nohospodárskym podnikom na krytie do�asných potrieb a umož�ujú im zabezpe�i�
plynulos� reproduk�ného procesu, oby�ajne ide o úvery na zabezpe�enie jarných
a jesenných prác. Sú to do�asné úvery preklenovacieho charakteru nedostatku vlastných
finan�ných prostriedkov. Strednodobé a dlhodobé úvery na krytie trvalých potrieb
umož�ujú podnikom rýchlejšie realizova� plánovanú koncepciu rozvoja technického
pokroku prostredníctvom investi�nej výstavby.
Šebo – Ko�ner – Porubský (4) tvrdia, že získavanie a splácanie úverových
zdrojov podnikate�skými subjektmi agrosektora a ich poskytovanie komer�nými
bankami je determinované dodržiavaním základných právnych predpisov
a legislatívnych noriem. V zmysle zásad svojej obchodnej politiky banky ur�ujú
podmienky úverovania, spôsob a rozsah poskytnutia úveru a analyzujú mieru rizika,
ktorá je v poskytovaní úverov pre ne akceptovate�ná. Návratnos� úverov je možné
vyjadri� koeficientom úverového rizika, ktorý vyjadruje schopnos� úverových dlžníkov
spláca� úvery. V rámci úverovania prevádzkového cyklu sa do agrosektora dostávajú
nasledovné krátkodobé úvery: úver na obežné aktíva, kontokorentný úver, revolvingový
úver a eskontný úver.
Pod�a Mravcovej, J. (5) sú �asy, ke� banky analyzovali po�nohospodárstvo ako
neperspektívny sektor pre�. Banky sa k farmárom za�ali celkom inak stava� ako prišli
priame platby z prostriedkov Európskej únie. V r. 2006 sa celkovo financovanie
po�nohospodárskych subjektov vyšplhalo až takmer na 16 miliárd úverov. Mnohé
banky, ktoré sa o tento sektor takmer nezaujímali, do� vstúpili. Pre komer�né banky
malo po�nohospodárstvo zrazu pozitívny výh�ad. Ich dlžníci neboli samy
po�nohospodárske podniky, ale Európska únia. Banka financuje agrosektor komplexne
prevádzkovými aj investi�nými úvermi a priame platby majú iba preklenovaciu úlohu.
Do predfinancovávania priamych platieb vstúpila ako prvá OTP Bank, neskôr
UniBanka, Tatrabanka, VÚb a Slovenská sporite��a. Úroková miera pri poskytnutí
12
úveru závisí od hodnoty medzibankových úrokových sadzieb BRIBOR a od bonity
klienta. Oblas� po�nohospodárstva je pre banky ve�mi prí�ažlivá, �o potvrdzuje
každoro�ný nárast úverov do tohto sektora, stabilná je aj dobrá platobná disciplína
po�nohospodárov.
Baloghová, B. (6) píše, že podnikanie v po�nohospodárstve prebieha v prostredí,
ktoré má svoje špecifiká, ktoré vplývajú na finan�né hospodárenie po�nohospodárskych
podnikov. Pri prekonávaní sezónnosti výroby a zlepšovaní prírodných podmienok
zohrávajú dôležitú úlohu cudzie zdroje financovania, ktoré majú prispie�
k zabezpe�eniu rovnomerného reproduk�ného procesu v po�nohospodárstve. V rámci
štruktúry cudzieho kapitálu majú popri dlhodobých a krátkodobých záväzkoch
významné postavenie bankové úvery. Výška úrokovej miery z týchto úverov má priamy
dopad na výsledok hospodárenia každého podnikate�ského subjektu prostredníctvom
finan�ných nákladov z platených úrokov.
Matoušek J. (7) poukazuje na to, že z h�adiska dlhšieho strednodobého vývoja
1999-2003 bolo financovanie agrosektora v Slovenskej republike charakterizované
týmito tendenciami:
A. Z h�adiska cash zdrojov na prevádzku (zásoby poh�adávky, záväzky)
- dlhodobým pretrvávaním prvotnej platobnej neschopnosti, kedy celkové aktíva
presiahli celkové likvidné krátkodobé aktíva
- nestabilné obchodné vz�ahy a zna�né výkyvy správania sa dodávate�ov
a odberate�ov z odvetvia
- neochotou bánk financova� prevádzkové potreby – dôvody a dopady: v roku
1999 zrušenie systému po�nohospodárskych zmeniek, neakceptovate�né
hodnotenie podnikov, odznievajúca vlna bankrotov
- zmenami tokov podpôr
- nábehom systému skladiskových listov a verejných skladov, ktorý nahradil
systém po�nohospodárskych zmeniek
B. Z h�adiska hospodárenia a možností financovania investi�ných potrieb
- nestabilným vývojom hospodárskeho výsledku
13
- neochotou bánk financova� investi�né potreby s oh�adom na nejasné perspektívy
sektora
- nesystémovou podporu investícií
Agrobiznis SR o�akával po vstupe do EÚ vyšší stupe� trhovej stability, finan�ných
tokov a podporných nástrojov. Realita však priniesla v niektorých prípadoch opa�né
tendencie. Napríklad zmena tokov podpôr, nové vzorce správania sa niektorých
odberate�ov, nedostato�ný interven�ný nákup komodít v roku 2004.
Pod�a Bielika, P. (8) po�nohospodárske podniky sú podnikate�ské subjekty,
ktoré pre svoju existenciu potrebujú dostatok finan�ných prostriedkov. Získavajú ich
kombináciou vlastných a cudzích zdrojov a vynakladajú ich na zabezpe�enie svojich
výrobných �inností. Problematika financovania potrieb podniku cudzími zdrojmi má
v podnikoch trhovo riadenej ekonomiky mimoriadny význam. Podnikate� je trvalo
konfrontovaný s ekonomickým prostredím, ktoré ho nabáda k aktivite prejavujúcej sa
v neustálom h�adaní nových možností financovania tak krátkodobých ako aj
dlhodobých potrieb. Cudzie zdroje financovania rozde�uje do troch skupín:
1) Bankové úvery
2) Obchodné úvery
3) Emitované dlhopisy
Je nesporné, že mimoriadne závažnú úlohu v procese alokácie pe�ažných prostriedkov
v ekonomickom priestore zohrávajú bankové úvery. Predstavujú najbežnejšie
a naj�astejšie používaný cudzí zdroj financovania potrieb podniku. Význam úverov ako
cudzieho zdroja financovania vzrástol najmä v súvislosti s prestavbou bankovej sústavy
u nás, ke� bol monopolný, jednostup�ový model nahradený modelom dvojstup�ovým –
kompatibilným s bankovými systémami vyspelých štátov Európy.
Seren�éš, P. (9) zhrnul podporu finan�ných tokov do po�nohospodárstva SR pred
vstupom do Európskej únie:
- V nenávratných prostriedkoch štátneho rozpo�tu,
- V nenávratných prostriedkoch ú�elových štátnych fondov (príspevky),
- V návratných prostriedkoch ú�elových štátnych fondov (pôži�ky),
14
- V zárukách ú�elových štátnych fondov (pôži�ky) a št. pe�ažného ústavu za
úvery poskytnuté obchodnými bankami,
- Podpora cien po�nohospodárskych komodít z prostriedkov Interven�nej
po�nohospodárskej agentúry SR.
Po vstupe do EÚ podpora finan�ných tokov do po�nohospodárskych podnikov sa
v SR realizuje v súlade so spolo�nou po�nohospodárskou politikou kombináciou
zdrojov z rozpo�tu EÚ a štátneho rozpo�tu SR formou:
- Priamych platieb,
- Podpory z Európskeho po�nohospodárskeho usmer�ovacieho a záru�ného
fondu,
- Podporou trhu v rámci trhových poriadkov SPP (interven�né nákupy, exportné
dotácie, dotácie na skladovanie, at�.)
- Národné podpry.
1.2 Bankový úver
Bleis CH. (10) uvádza, že financovanie obsahuje všetky možnosti obstarania
kapitálu od „cudzích“ osôb alebo inštitúcií, ktorí nie sú spolo�níci (výnimku tvoria
pôži�ky od spolo�níkov). Slovo, ktoré je úzko spojené s cudzím kapitálom je „úver“.
Úver pochádza z latinského slova „crede“, �o znamená „veri�“, „dôverova�“. Z toho
analogicky vyplýva, že poskytovate� úveru musí ma� dôveru ku schopnosti
a pripravenosti prijímate�a úveru svoju dlžobnú povinnos� splni�. Úver znamená
prenechanie pe�azí na ur�itý �as, s �ím sú spojené úroky, ako odplata za jeho použitie.
Rozlišujeme viacero variantov úverov. Medzi krátkodobé možnosti úverovania od
obchodných partnerov patria: dodávate�ské úvery, zákaznícke úvery, bankové úvery:
úvery na podnikové prostriedky, diskontné úvery, lombardné úvery, negocia�né úvery
a trhové úvery: cenné papiere, �i iné formy: akcepta�ný úver, avalový úver
a rembourzný úver. Medzi možnosti dlhodobého úverovania zara�uje: dlhodobé
dlžobné úpisy, úvery, úvery obchodných spolo�níkov a pôži�kový kapitál.
Horváthová E. (11) delí úvery na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.
Krátkodobé a strednodobé úvery predstavujú najviac po�etnú skupinu úverov, ktoré
banky poskytujú. Patria k nim:
15
- kontokorentný úver,
- eskontný úver,
- spotrebný úver,
- lombardný úver: poskytuje sa na CP (ke� banka prijíma do zálohu cenné papiere.
CP v zálohu môžu by� majetkové a dlhové, zmenky), tovar (ke� banka prijíma do
zálohu tovar), poh�adávky, vkladné knižky, drahé kovy, práva (životné poistky,
autorské práva),
- akcepta�ný a avalový úver (pri akcepta�nom a avalovom úvere banka neposkytuje
klientovi úver v pe�ažnej forme, ale poskytuje svoje dobré meno na to, aby sa jeho
prostredníctvom získali pe�ažné prostriedky).
Ú�elom použitia dlhodobého úveru je spravidla financovanie investícií, obstaranie
základného majetku, výnimo�ne aj krátkodobého majetku, financovanie potrieb štátu,
transformácia štátneho dlhu a financovanie potrieb miestnej správy. Medzi dlhodobé
úvery patria:
- emisná pôži�ka (zdroje, ktoré sa získavajú pri emisnej pôži�ke, nevstupujú do
súvahy banky, banka plní len sprostredkovate�skú funkciu. Všeobecne existujú dva
základné spôsoby emisie a predaja CP, a to emisia: vlastná – emitent predáva CP sám
a op�ná – predajom cenných papierov emitenta sa poverí banka alebo iný subjekt),
- úverový úpis alebo záväzková listina ( z h�adiska doby splatnosti úveru sa �asto
považuje úverový úpis za alternatívu emisnej pôži�ky. Záväzková listina však nie je CP,
je iba dôkazom o existencii poh�adávky banky vo�i dlžníkovi),
- hypotekárne a komunálne úvery
Koš�o T. (12) uvádza, že charakteristickou �rtou obchodného úveru je, že
prostriedky sa poskytujú v naturálnej forme. Dodávate� dodá odberate�ovi tovar alebo
službu s tým, že odberate� zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty. Obchodný úver je
historicky najstaršou formou úveru, je typickým krátkodobým úverom. Kontokorentný
úver je historicky najstaršou formou úveru, je typickým krátkodobým úverom.
Kontokorentný úver poskytuje banka na kontokorentnom ú�te, ktorý je kombináciou
bežného a úverového ú�tu. Je osobitný v tom, že saldo na �om môže by� kreditné,
nulové alebo debetné. Tento úver poskytujú banky len dobre hospodáriacim podnikom.
Za ur�itú modifikáciu kontokorentného úveru môžeme považova� úver revolvingový.
16
Banka ho poskytuje tiež len dobrým podnikom, ktoré v istých dohodnutých intervaloch
opakovane žiadajú o úver na rovnaké ú�ely. Ke� je úver zaru�ený konkrétnym
obchodovate�ným majetkom dlžníka (lombardom), nadobúda charakter lombardného
úveru. V prípade, že dlžník neplatí svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, môže
banka lombard spe�aži� a z výnosu uhradi� svoju poh�adávku vrátane úrokov. Bankové
záruky preberá banka len za prvotriednych klientov. V týchto prípadoch neposkytuje
banka priamo pe�ažné prostriedky, ale zaru�uje sa za isté záväzky klienta. Záruky môžu
by� priame alebo nepriame. Všetky spomínané úvery sa zara�ujú medzi krátkodobé.
Dodávate�ské úvery sú úvery strednodobého charakteru, ktoré poskytujú dodávatelia
strojov a zariadení odberate�om v tovarovej forme. Poskytujú sa v dvoch formách:
- uzavretím kontraktu prechádza zariadenie do vlastníctva odberate�a, ktorý sa
zaväzuje uhradi� ho dodávate�ovi postupnými splátkami,
- podmienený predajný kontrakt: dodávate� zostáva vlastníkom zariadenia až do
zaplatenia poslednej splátky odberate�om.
Pod�a Chrastinovej, Z. (13) sú úvery pe�ažné zdroje, ktoré si môže
po�nohospodársky podnik poži�a� po dôkladnom zvážení finan�ného manažmentu na
základe splnenia ur�itých kritérií pe�ažných ústavov. Významnými kritériami pri
rozhodovaní požiadania o úver sú rentabilita a likvidita po�nohospodárskeho podniku.
Rozhodujúci je podnikate�ský zámer, realizáciou ktorého by bola dosiahnutá rentabilita
zabezpe�ujúca splácanie úverov a úrokov. Tieto otázky sú predmetom skúmania zo
strany bánk pri posudzovaní ekonomickej bonity. Úver charakterizuje aj ako finan�né
prostriedky návratného charakteru, poskytnuté obchodnými bankami za ur�itých
obchodných podmienok. Krátkodobé úvery sú poskytované po�nohospodárskym
podnikom na krytie do�asných potrieb, oby�ajne ide o úvery na zabezpe�enie jarných
a jesenných prác. Strednodobé dlhodobé úvery na krytie trvalých potrieb umož�uje
podnikom rýchlejšie realizova� plánovanú koncepciu rozvoja technického pokroku
prostredníctvom investi�nej výstavby.
Belica M. (14) uvádza, že ekonomické prostredie ponúka podnikom v �om
operujúcim mnohé možnosti získania cudzích zdrojov. V stabilnej ekonomike
s dlhodobo udržate�ným rozvojom platí, že sofistikovane použité cudzie zdroje
17
vzh�adom na relatívne nízke úrokové miery sú pre podnik s vyváženou zdrojovou
štruktúrou a dobrým úverových ratingom lacnejšie ako zdroje vlastné.
Je viacero h�adísk, pod�a ktorých možno deli� externé zdroje. Najjednoduchšie
a zárove� najvýstižnejšie je delenie pod�a �asu:
- krátkodobé (do hranice 1 roka)
- strednodobé (od 1 do 3-5 rokov)
- dlhodobé (nad 5 rokov)
Tento systém triedenia sa postupne prekonáva tak, že strednodobé a dlhodobé zdroje sa
zbiehajú do jednej kategórie nesúcej spolo�né pomenovanie dlhodobé zdroje.
Dlhodobé zdroje predstavujú významnú skupinu zdrojov ur�ených na krytie
a obstaranie aktívnych a pasívnych zložiek hmotného a nehmotného investi�ného
majetku.
Dlhodobé cudzie zdroje sa delia na:
1) Bankové úvery
2) Dlhopisy
3) Dodávate�ské úvery
4) Finan�ný leasing
5) Forfaiting
6) Hypotekárne záložné listy
7) Dlhodobé pôži�ky zo štátnych fondov
Krátkodobé cudzie zdroje reprezentujú ve�mi pestrú paletu možností krátkodobého
krytia finan�ných potrieb podnikate�ov cudzími zdrojmi, ktoré sa predovšetkým
v dôsledku zvyšovania konkuren�ného prostredia v komer�nom bankovom systéme
neustále vyvíjajú. Celý široký vejár týchto zdrojov delíme do nasledovných podskupín:
1) Krátkodobé bankové úvery,
2) Krátkodobé obchodné úvery,
3) Krátkodobé obchodné úvery pretransformované v dôsledku eskontu,
4) Krátkodobé zahrani�né obchodné úvery,
5) Krátkodobé záväzky vo forme stálych a nestálych pasív,
6) Krátkodobé úvery
18
Krátkodobé bankové úvery majú rozhodujúci podiel na krátkodobom cudzo-zdrojovom
krytí potrieb podnikov. Existuje mnoho triediacich kritérií, pod�a kotrých možno triedi�
krátkodobé úvery poskytované bankami. Okrem h�adiska �asu, je dôležitým kritériom
delenia krátkodobých zdrojov h�adisko ú�elu. Z tohto h�adiska sa krátkodobé bankové
úvery �lenia na:
- Úvery ú�elové,
- Úvery revolvingové,
- Úvery kontokorentné,
- Úvery špeciálne,
- Úvery devízové.
Obchodné úvery sú akousi obdobou dodávate�ských úverov v prípade dlhodobých
cudzích zdrojov a prakticky riešia predovšetkým odbytové problémy dodávate�ov. Tieto
úvery majú naj�astejšie formu:
- Zmenkového obchodného úveru,
- Opera�ného leasingu,
- Faktoringu.
Transformované obchodné úvery – podniková prax �asto prináša situácie, ke� podnik
v pozícii dodávate�a poskytne obchodný úver so zámerom podpori� predaj svojej
produkcie s tým, že ak problémy jeho likvidity sa podstatne zhoršia, ponúkne obchodný
úver na odkúpenie svojej komer�nej banke. Ak komer�ná banka vyhodnotí takýto úver
ako akceptovate�ný, môže dôjs� k jeho pretransformovaniu na úver bankový.
Zahrani�né obchodné úvery – medzi možnosti obstaranie zdrojov v medzinárodnom
platobnom prostredí patria predovšetkým:
- Negocia�ný úver,
- Ramboursný úver,
- Dokumentárne inkaso v zahrani�nom platobnom styku.
1.3 Problémy po�nohospodárskych úverov
Okenka I. (15) tvrdí, že podnikate�ské prostredie v po�nohospodárstve za
posledné roky je pre prvovýrobcov, ako i spracovate�ov ve�mi náro�né. Celosvetová
hospodárska a ekonomická kríza sa v plnej miere prejavuje aj v agrárnom sektore.
19
Farmári podnikajú v náro�ných podmienkach nevyváženého marketingové prostredia
medzi vstupným – nákupným trhom a odbytovým, �i predajným trhom. Zatia�, �o
vstupy takmer všetkých komodít, �i strojových systémov sa medziro�ne zvyšujú, ceny
výrobcov z po�nohospodárskej prvovýroby sa medziro�ne, najmä za posledné roky
znižujú. Ved�a produk�ných problémov v najbližších rokoch sa bude prejavova� aj
nedostatok kvalifikovaných �udských zdrojov v robotníckych profesiách. Medziro�ne
klesá po�et zamestnancov v po�nohospodárstve v SR, ale zvyšuje sa podiel vyšších
vekových kategórií. Nepriaznivá je aj vzdelanostná štruktúra, kde sa znižuje podiel
vyu�ených a stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Medzi �alšie aktuálne problémy
sú�asného podnikania v po�nohospodárstve treba zaradi� problematiku globalizácie.
Využitie príležitostí globalizácie predpokladá rýchlejší rast využívania všetkých krokov,
ktoré by pre podnik mohli prispie� k vä�ším ziskom, využitím netradi�ných opatrení
a faktorov v procese výroby a najmä zhodnocovania po�nohospodárskej produkcie.
Seren�éš P. (16) uvádza, že komer�né banky považujú po�nohospodárstvo za
jedno z najrizikovejších odvetví z h�adiska návratnosti úverov a podniky, na základe
skúseností z transformácie, ako neistých verite�ov. Obozretnos� bánk vyplýva zo
zad�ženosti podnikov. Po�nohospodárstvo je odvetvie so špecifickými zvláštnos�ami,
kde podnikanie si vyžaduje zálohovanie finan�ných prostriedkov minimálne na
polro�né obdobie. Nedostupnos� úverov z dôvodu ich všeobecného nedostatku ako aj
vysokej ceny a preferencie alokovania krátkodobých úverov zo strany bánk narúša
finan�né toky v po�nohospodárstve. Vysoká cena úverov má cez vysoký podiel
finan�ných nákladov dopad na tvorbu zisku. Bonitu po�nohospodárskych podnikov
ovplyv�uje stratovos� odvetvia ako celku. Nepriaznivý ekonomický vývoj
po�nohospodárstva, nízka výkonnos� slovenskej ekonomiky a jej ochrana, ktorá
negeneruje zdroje na primeranú štátnu podporu odvetvia, �oho odrazom sú neadekvátne
podmienky pre zvyšovanie konkurencieschopnosti výroby potravín. Nevyvážené
a nezosúladené vzájomné vz�ahy medzi vlastníkmi, manažérmi a zamestnancami
podnikov a tvorbou podnikate�ského prostredia, nepôsobia smerom zvyšovania bonity
po�nohospodársky podnikov. Stabilizácii odvetvia a jednotlivým podnikate�ským
subjektom neprospieva tiež neusporiadanie vlastníckych vz�ahov k pôde a majetku.
Netransparentné vz�ahy medzi vlastníkmi a manažérmi podniku nepodporujú rýchlejší
postup štrukturálnych zmien a koncentráciu kapitálu v záujme vyššej výkonnosti,
20
efektívnosti a zvýšenia príjmov z vlastnej podnikate�skej �innosti. Rozdrobenos�
vlastníctva pôdy, nedoriešené vlastnícke vz�ahy ako aj skuto�nos�, že podniky vo
vä�šine nie sú jej vlastníkmi, ale nájomcami zamedzuje, aby pôda bola predmetom
záruk za bankové úvery.
Pod�a Dovalovej I. (17) základným problémom po�nohospodárskych úverov je
nízka rentabilita odvetvia po�nohospodárstva. Nie je to problém charakteristický iba pre
SR. Po�as transformácie agrosektora sa úplne nepodarilo založi� komplexný systém
jeho financovania, vrátane osobitných podmienok úverovania pre agrosektor.
Financovanie po�nohospodárskych podnikov sa realizuje v kombinácii zdrojov:
vlastných a cudzích (štátneho rozpo�tu, komer�ných bánk). Samotné cudzie zdroje
(úvery komer�ných bánk) sú jedným z dôležitých zdrojov financovania, od ktorých sú
po�nohospodárske podniky viac �i menej závislé. Po�nohospodárske podniky sa
domnievajú, že nedostávajú dostato�né úvery, aby mohli efektívne riadi� svoje
podnikate�ské �innosti. I ke� niektoré podniky nemusia by� schopné spláca� akéko�vek
poh�adávky vzh�adom na nízke výnosy, iné môžu by� schopné zlepši� svoju
podnikate�skú �innos� prezieravým využívaním úverov. Aby boli banky ochotné
poskytova� úvery týmto podnikom, ktorí si to zaslúžia, musí tu by� vytvorené
prostredie, v ktorom by banky poci�ovali istotu pri poskytovaní úverov
po�nohospodárskym podnikom. Pre banky sú po�nohospodári jednoducho neatraktívny,
to�ia v odvetví �oraz menej pe�azí. Preto je dôležité dobudovanie systému
po�nohospodárskeho financovania a úverovania, prispôsobeného špecifickým
podmienkam tohto odvetvia s rozšírenou škálou úverových nástrojov a za ú�asti štátu
a iných verejnoprávnych subjektov verejnými garanciami a úrokovými bonifikáciami.
Belica M. (18) uvádza, že formy a metódy tak financovania, intervenovania ako
i úverovania celého agrosektora stoja na troch základných finan�ných pilieroch. Prvý je
reprezentovaný vnútornou ekonomickou potenciou samotných po�nohospodárskych
podnikov, druhým je interven�ná ú�as� štátu podporujúca tento proces, �i vytvárajúca
pre� aspo� základné podmienky a tretím pilierom sú úverové zdroje tých komer�ných
bánk, ktoré sa významným spôsobom angažujú v úverovaní rezortu. Žiadny
z predzna�ených troch pilierov nemožno podceni�, ak sa chceme vyhnú� nedoziernym
národohospodárskym škodám a negatívnym sociálnym dopadom. Rovnako je potrebné
21
zdôrazni�, že naopak koordinovaný postup pri alokovaní finan�ných zdrojov do tohto
sektora môže prinies� ve�mi významné synergické efekty. Úverová participácia je
možná a žiaduca iba v tých projektoch, ktoré zabezpe�ujú návratnos� úverov, pri
únosnom podnikate�skom riziku. Možno to poveda� aj tak, že je prakticky nemožné
a komer�ne neprístupné zo strany bankového sektora podporova� také projekty, ktorých
zámerom �i cie�om je podpora procesu vyrovnávania ekonomickej úrovne podnikov,
resp. zaostávajúcich regiónov, �i oblastí a to len preto, že majú sociálny rozmer.
Komer�né banky budú aj na�alej nepochybne vstupova� do zdravých podnikov
a úverovými injekciami ich posunova� na trajkciu úspešnejšej podnikate�skej �innosti
v agrosektore.
Jan�íková V. (19) uvádza, že tvorba vlastných zdrojov v po�nohospodárstve
Slovenska je vzh�adom na cenovú disparitu, nízku likviditu, zápornú výnosnos�
kapitálu neposta�ujúca na vykrytie plynulosti výrobného procesu. Jedným z riešení je
získanie dodato�ných finan�ných prostriedkov z cudzích zdrojov, predovšetkým úverov
z komer�ných bánk. Odvetvie po�nohospodárstva je však z poh�adu finan�ných
inštitúcií pokladané za rizikové, hlavne �o sa týka návratnosti úverov. Pre slovenské
po�nohospodárstvo platil útlm finan�ných tokov podnikov, pokles finan�nej hotovosti,
pretrvávajúca vysoká zad�ženos� a platobná neschopnos�. Platobná neschopnos�
vyús�ovala do neuhrádzania záväzkov z obchodného styku. Pretrvávajúci trend
vyžaduje riešenie s prihliadnutím na špecifiká po�nohospodárskej výroby,
predovšetkým zo strany štátu, lebo bez priamej dota�nej podpory komer�né banky
výhodnejšie úvery pre po�nohospodárov nie sú ochotné poskytova�.
Karkulín (20) tvrdí, že ekonomická klíma v agrosektore sa cite�ne zlepšuje.
Potvrdzuje to i aktivita úverovania. Agrosektor však banky stále vnímajú s opatrnos�ou.
Volajú po komplexnejšom riešení jeho stabilizácie, predovšetkým stanovení jasných
priorít budúcnosti jeho smerovania. Bankoví manažéri môžu by� spokojní aj s tým ako
sa vyvíja situácia okolo nesplácaných úverov. Ni� to však nemení na tom, že
z dlhodobého poh�adu bankoví manažéri �oraz �astejšie poukazujú na rastúci rizikový
profil po�nohospodárskych podnikov. Dôvodom pre to je rastúca volatilita na
komoditnom trhu, ktorá v ostatných rokoch výrazne naberá na obrátkach. V kone�nom
dôsledku môže vies� k úplnému odklonu od financovania dlhodobých projektov, �o by
22
mohlo ma� na sektor cite�né negatívne následky. Dlhodobé úvery sú totiž k�ú�ové pre
zabezpe�ovanie investícií do zefektívnenia výroby, inovácie a tým i zabezpe�enia rastu
konkurencieschopnosti agrárnych podnikov.
Treba prizna�, že pred 10-15 rokmi nebolo po�nohospodárstvo pre vä�šinu bánk
cie�ovým sektorom z poh�adu objemu poskytnutých úverov bolo skôr okrajovou
záležitos�ou, tvrdí Mik R. (21). Opatrná angažovanos� v poskytovaní zdrojov pre
prvovýrobu nikdy nepramenila v podce�ovaní alebo nerešpektovaní odvetvia. Skôr
v horšej orientácii až neporozumení princípom fungovania sektora a jeho vz�ahov.
Postupne aj bankoví analytici za�ali akceptova� špecifické riziká podnikania, pochopili,
že na po�nohospodársky podnik nemožno pozera� iba cez finan�né výkazy bez
zoh�adnenia ich špecifík. Dôležitú úlohu zohrala aj zvýšená transparentnos� dota�ných
systémov a rastúca informovanos� zo strany rezortu. Výrazný posun nastal v nástrojoch
úverovania a zdrojoch splácania. To všetko viedlo k sú�asnému stavu, ke�
po�nohospodárstvo predstavuje z poh�adu bánk perspektívny cie�ový sektor. Aj v �ase
krízy môžeme tvrdi�, že financovanie agropodnikate�ov nekleslo. V niektorých bankách
skôr narástlo. Najvä�šou hrozbou vo financovaní agrosektora sú povodne a ich dopad na
�alšie fungovanie podnikov. Znepokojujúcim faktom je miera odškodnenia a teda
vyslaný signál o záujme a podpore zo strany vlády, rezortu, komory �i iných organizácií
v krízových situáciách.
Obrovský podiel na úverových zdrojoch poskytnutých po�nohospodárom predstavuje
dota�né financovanie, založené na priamych platbách (platba na plochu, platba na ornú
pôdu, osobitná platba na cukor, ve�ké dobyt�ie jednotky...) agroenviromentálne tituly.
Mravcová, J. (22) konštatuje, že �asy ke� banky analyzovali po�nohospodárstvo
ako neperspektívny sektor, sú pre�. Banky sa k farmárom za�ali celkom inak stava� po
tom, ako prišli priame platby z prostriedkov Európskej únie. Až priame platby zmenili
názor bánk na ich financovanie. Mnohé banky, ktoré sa o tento sektor predtým takmer
nezaujímali a neboli v �om, aktívne do� vstúpili. Pre banky má po�nohospodárstvo
zrazu pozitívny výh�ad. Ich dlžníci neboli už samé po�nohospodárske podniky, ale EÚ.
Nové programovacie obdobie znamená pre po�nohospodárov nové možnosti na
�erpanie EÚ fondov. Oblas� po�nohospodárstva je pre banky ve�mi prí�ažlivá, �o
potvrdzuje každoro�ný nárast úverov do tohto sektora.
23
2 Cie� práce
Po�nohospodárstvo na Slovensku v posledných rokov zaznamenalo nové vedecké
poznatky, disponuje novými technológiami. Avšak aj napriek tomu je stále rizikovým
odvetvím �o sa týka jeho platobnej schopnosti. Aby po�nohospodárske podniky
v sú�asnosti mohli preži�, nevyhnutne potrebujú cudzie zdroje na financovanie svojej
�innosti. A tu má bankový sektor ve�ký význam ako zdroj financovania cudzím
kapitálom. Poskytuje po�nohospodárskym podnikom úvery na komer�ných princípoch.
Existuje mnoho rizík a nebezpe�enstiev v po�nohospodárskom odvetví, pre ktoré
sa banky rozhodujú, �i takýmto podnikom úver poskytnú alebo nie. Po�nohospodárske
podniky vykonávajú svoju �innos� v prostredí, kde sa �ažko predvídajú prírodné a iné
neo�akávané udalosti, ktoré môžu výrazne ovplyvni� likviditu podniku. Takisto je
jednou zo základných kritérií posudzovania poskytnutia bankového úveru rentabilita
po�nohospodárskeho podniku.
Hlavným cie�om diplomovej práce je charakteristika bankových úverov
poskytovaných po�nohospodárskym subjektom, definovanie úverových obmedzení so
zameraním na dotácie, rentabilitu, likviditu, zad�ženos�, po�nohospodárskych podnikov
v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji za obdobie rokov 2004 – 2009.
Aby sme mohli analyzova� tieto ale aj iné problémy vo financovaní
po�nohospodárskych podnikov bankami, je potrebné stanovi� si �iastkové ciele:
• Preštudovanie odbornej literatúry
• Vymedzenie a zadefinovanie úverových obmedzení po�nohospodárskych
podnikov
• Analýza nasledovných úverových obmedzení po�nohospodárskych podnikov:
o Analýza rentability celkového kapitálu s dotáciami
o Analýza rentability celkového kapitálu bez dotácii
o Analýza pohotovej likvidity
o Analýza zad�ženosti
• Regresná a korela�ná analýza
• Zhodnotenie, záver
24
3 Metodika práce a metódy skúmania
Predmetom skúmania je úverové obmedzenie po�nohospodárskych podnikov
a jeho vplyv na vývoj bankových úverov. Aj napriek neustálemu technologickému
a vedeckému pokroku v po�nohospodárstve, výkonnos� po�nohospodárskych podnikov
klesá, z �oho vyplýva aj nedostatok vlastných zdrojov financovania, platobná
neschopnos� a klesajúca rentabilita.
Metodika práce bude vychádza� zo stanoveného hlavného cie�a diplomovej práce
ako aj jej �iastkových cie�ov.
Za ú�elom dosiahnutia cie�a boli použité nasledovné metódy a postupy:
• Metóda analýzy – je to metóda, ktorá slúži na rozklad celku na menšie �asti.
Bude využitá pri spracovaní a analýze odbornej literatúry, ako aj pri analýze
rentability, likvidity a zad�ženosti po�nohospodárskych podnikov v Nitrianskom
a Banskobystrickom kraji,
• Metóda komparácie – umož�uje ur�i� spolo�né a rozdielne stránky javov
a procesov. Takisto bude využitá pri komparácii názorov autorov,
• Metóda dedukcie – je metóda, kde sa zo všeobecného poznatku odvodzuje
konkrétnejší poznatok, ktorý ma logický dôsledok. Metódu dedukcie využijem
na selekciu a definovanie úverových obmedzení,
• Regresná analýza – cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch
a viacerých premenných, spozna� pravdepodobnú formu tohto vz�ahu
a odhadnú�, predpoveda� hodnotu odpovedajúcu inej hodnote. Bude využitá na
skúmanie vplyvu jednotlivých úverových obmedzení na stav bankových úverov,
• Hypotéza – je druh domnienky, je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú
vtedy, ke� na danom stupni poznania nevedia vysvetli� ur�ité skupiny javov
alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetli�. Je to tvrdenie alebo systém
tvrdení, o ktorom v �ase jeho formulovania nemožno rozhodnú�, �i je pravdivé
alebo nepravdivé.
• Metóda syntézy – je to metóda založená na zjednotení �astí do celku. Spolu
s metódou analýzy bude využitá hlavne v závere diplomovej práce.
25
Vybrané ukazovatele:
• Rentabilita celkového kapitálu:
��� ����� �
�� �����������
• Rentabilita celkového kapitálu bez dotácií:
��� ����� � � �������������������
�� �����������
• Likvidita:
�� � � �!�!"!��#"�$
�����% �&���������'�
• Zad�ženos�
�( ��&���������'�
��)*����� ��+
26
4 Výsledky práce
Situácia, kedy po�nohospodárskym podnikom banky odmietali poskytova� úvery
je pre�. Aj ke� je po�nohospodárske odvetvie na�alej vysoko rizikové, banky
prehodnotili svoj postoj k poskytovaniu úverov agropodnikom. Je to hlavne z dôvodu
ich dota�nej podpory, ktorú dostávajú koncom roka od štátu. Aby však mohli pokry�
všetky svoje výdavky po�as roka, potrebujú na to finan�né prostriedky, ktoré im len
�ažko pokryjú ich vlastné zdroje. Preto musia žiada� o podporu bankový sektor, ktorý
im ponúka rôzne špeciálne úvery a agroúvery. Banky však majú stanovené ur�ité
podmienky, na základe prehodnotenia ktorých sa rozhodnú, �i agropodniku úver
poskytnú alebo nie. Prehodnocujú jeho rentabilitu, teda ziskovos� ako aj schopnos�
spláca� jeho záväzky. Hlavným dôvodom pre�o banky poskytujú úvery
po�nohospodárskym podnikom ove�a jednoduchšie, je však dota�ná podpora od štátu.
V�aka nej majú banky zaru�ené, že po obdržaní dotácie agropodnikom, ten môže
z tejto dotácie splati� svoj dlh banke.
Ak sa však vrátime k riešenej problematike, medzi úverové obmedzenia
agropodnikov patrí rentabilita, likvidita – teda neschopnos� spláca� svoje záväzky, ako
aj zad�ženos� podniku. Takisto za obmedzenie môžeme považova� dotácie, na základe
ktorých sa banky rozhodujú �i podniku úver poskytnú alebo nie. Medzi �alšie
obmedzenia, ktorých sa bankový sektor obáva, sú aj rôzne prírodné katastrofy, ktoré sa
dotýkajú hlavne odvetvia po�nohospodárstva. Medzi najobávanejšie patria povodne.
4.1 Úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov
Medzi úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov patrí rentabilita,
likvidita a zad�ženos� podniku.
4.1.1 Rentabilita
Ukazovatele rentability (výnosnosti) vyjadrujú výnosnos�, ziskovos�
podnikového úsilia. Hodnotia všeobecnú efektívnos� využitia vloženého kapitálu do
podnikate�skej �innosti bez oh�adu na jeho zdroj. Ich úrove� a vývoj ovplyv�ujú
úrove� a vývoj likvidity, aktivity a zad�ženosti. Pomerové ukazovatele sú konštruované
ako pomer výsledku hospodárenia vo vz�ahu k ur�itému základu (napr. majetku,
vlastnému kapitálu, nákladom a pod.) Hodnoty ukazovate�ov rentability by mali by�
27
v súlade so snahou maximalizova� efektívnos� podnikania pokia� možno �o najvyššie,
ale v každom prípade kladné. Záporná hodnota ukazovate�ov rentability znamená vždy
stratu, t. j. stratu �asti hodnoty vloženého kapitálu. Ich výška vypovedá o tom, �i je
investícia do podniku pre investora dobrou vo�bou na zhodnotenie jeho kapitálu.
• Rentabilita celkového kapitálu – vyjadruje výnosnos� celkového kapitálu
vloženého v danom období do podnikate�skej �innosti, inými slovami, ko�ko korún
zisku dokázal podnik vygenerova� z jednej koruny vloženého kapitálu, resp. mieru
zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním vyjadrenú v percentách.
• Rentabilita vlastného kapitálu – vyjadruje výnosnos� vlastného kapitálu
vloženého do podniku, �iže o ko�ko percent sa podnikaním zhodnotil vklad vlastníka.
Napovedá, �i je investícia do podniku dobrou vo�bou na zhodnotenie kapitálu investora.
• Rentabilita tržieb – charakterizuje trhovú úspešnos� podniku a odpovedá na
otázku, ko�ko korún zisku priniesla podniku jedna koruna tržieb, alebo tiež, ko�ko
percent z tržieb predstavuje zisk.
• Rentabilita výnosov – charakterizuje takisto trhovú úspešnos�, ale do pomeru so
ziskom zah��a okrem tržieb aj ostatné výnosy. Odpovedá na otázku, ko�ko zisku podnik
získal z jednej koruny výnosov.
• Rentabilita nákladov – odráža efektívnos� hospodárenia podniku
prostredníctvom vyjadrenia hodnoty zisku, ktorý pripadá na jednotku vynaložených
nákladov.
• Rentabilita miezd – je ukazovate�, ktorý vyjadruje, ko�ko zisku pripadá na jednu
korunu miezd. Podáva v istom zmysle obraz o úrovni odme�ovania v podniku, môže
by� podnetom na detailnejšiu analýzu produktivity práce.
• Rentabilita majetku – vyjadruje výnosnos� celkového majetku podniku, t. j.
ko�ko zisku je podnik schopný vytvori� využitím svojho majetku, resp. ko�ko korún
zisku pripadá na korunu majetku.
• Rentabilita dlhodobého hmotného majetku – je vyjadrením ziskovosti majetku,
ale len dlhodobého hmotného majetku. Ko�ko zisku prináša koruna DHM.
28
4.1.2 Likvidita
Ukazovatele likvidity informujú o platobnej schopnosti, t. j. likvidite podniku.
Na vyjadrenie likvidity sa naj�astejšie odporú�a použi� súbor pomerových
ukazovate�ov:
• Pohotová likvidita – vyjadruje stupe� solventnosti podniku, tzn. Akú �as�
krátkodobého cudzieho kapitálu by bol schopný podnik okamžite splati� z �ahko
spe�ažite�ných prostriedkov. Ak by vypo�ítaná hodnota bola 1, k dispozícii sú platobné
prostriedky vo výške zodpovedajúcej hodnote všetkých krátkodobých dlhov.
V podmienkach trhovej ekonomiky sú akceptovate�né hodnoty z intervalu 0,2 až 0,8.
Pre podnik však nemusí by� kritická ani nižšia hodnota v prípade, že využíva niektorú
z foriem zabezpe�enia likvidity.
• Bežná likvidita – dáva do pomeru s krátkodobým cudzím kapitálom okrem
najlikvidnejších prostriedkov krátkodobý majetok bez zásob. Najlepšie hodnoty
ukazovate�ov sa nachádzajú v intervale 1,0 až 1,5.
• Celková likvidita – vypovedá o schopnosti podniku hradi� svoje dlhy vo výške
krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t. j. �i má
podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej bežnej prevádzky.
Interval optima je 1,5 až 2,5.
4.1.3 Zad�ženos�
Zad�ženos� nie je vždy negatívna charakteristika podniku. Platí však, že �ím je
vyššia zad�ženos�, tým je vä�šie riziko podnikania a �ažšie získanie cudzích zdrojov
financovania (napr. získanie úveru z banky). O vhodnom pomere medzi vlastnými
a cudzími zdrojmi financovania sa rozhoduje pomocou rôznych teoretických pravidiel
finan�ného riadenia alebo metódami optimalizácie finan�nej štruktúry.
• Celková zad�ženos� – vyjadruje rozsah použitia cudzieho kapitálu vo vz�ahu
k celkovým zdrojom podniku. V prípade rešpektovania zlatého pravidla financovania by
odporú�aná hodnota nemala prekro�i� 5O percent.
• Stupe� samofinancovania – vyjadruje rozsah použitia vlastného kapitálu vo
vz�ahu k celkovým zdrojom podniku. Jeho hodnota by nemala klesnú� pod 20 až 30
percent.
29
• Multiplikátor imania akcionárov – vypovedá o vz�ahu celkového a vlastného
kapitálu. Optimálna hodnota by mala by� 3.
• Dlh na vlastné imanie – by mal nadobúda� hodnotu menšiu ako 1.
• Úverová zad�ženos� – vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku.
Ke�že bankové úvery a finan�né výpomoci sú sú�as�ou cudzieho kapitálu, táto hodnota
by mala by� menšia ako 50 percent.
• Úrokové krytie – je jedným z kritérií pri rozhodovaní o �erpaní úveru.
Vyjadruje, ko�kokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré musí podnik plati�.
Odporú�aný interval je 3 až 5.
• Úrokové za�aženie – je prevrátený ukazovate� k ukazovate�u úrokového krytia.
Vyjadruje podiel úrokov platených podnikom na vytvorenom zisku. V prípade zápornej
hodnoty tohto ukazovate�a konštatujeme stratu, ktorá predstavuje riziko, pretože z nej
nemožno uhradi� úroky.
4.2 Analýza úverových obmedzení
V tejto �asti diplomovej práce sa budem zaobera� analýzou jednotlivých
úverových obmedzení po�nohospodárskych podnikov v Nitrianskom
a Banskobystrickom kraji za obdobie rokov 2004 až 2009. V rámci týchto dvoch krajov
som analyzovala rentabilitu celkového kapitálu družstiev, rentabilitu celkového
kapitálu družstiev bez dotácií, zad�ženos� a likviditu.
4.2.1 Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov s dotáciami
Tab. 1 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Nitrianskom kraji (v %)
�� �� ��� ��� � � ��� ���
�������������� ���������� ������ � ����������� ���������� ���������� ������������
������������� � �� ������� �� ������� ���������� ������ ��� ������� �� ���� �����
!"���#������ �������� ��� ������ � � � ������������ ������������ ������������ ����� �����
�� �� �� �� �� �� ��
���� ����� ����� �� �� ������� ������ ��� ��
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Z uvedenej tabu�ky vyplýva, že v roku 2009 Nitriansky kraj dosiahol stratu a to až
v hodnote -5,7042%. Najvyššia rentabilita je zaznamenaná v roku 2004 s hodnotou
3,412 %. Výrazný pokles nastal v roku 2005, kedy dosahovala rentabilita úrove�
0,849% a v roku 2006 kedy dosiahla úrove� 0,2471%. V
stúpajúcu tendenciu.
Tab. 2 Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji
�� ��
�������������� ����������
������������� � � �����
!"���#������ ����������
�� ��
���� �����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Z uvedenej tabu�ky vyplýva
stratové. V roku 2006 bola ziskovos� po�nohospodárskych podnikov 1,894 % a
2007 klesla na 1,809%. Takisto aj v
do roku 2009 kedy bola dosiahnutá stratová rentabilita s
Obr. 1 Rentabilita CK p�h. podnikov vo vybraných krajoch (v %)
4.2.2 Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov bez dotácií
Tab. 3 Rentabilita CK p�h. podnikov v
�� ��
�������������� ���������
������������� � �� ������
$�%�#&�� ��� ������
!"���#������ �������� ��
�� ��
���� �����
��
��
��
�
�
�
���� ���� ����
30
u 2006 kedy dosiahla úrove� 0,2471%. V roku 2007 a
Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji
(v %)
��� ��� � � ��
�������� ����� ����� ��������� �������� �
� ������ ��������� ��������� ��������� ������ �
����������� ����������� ����������� ���� ������ ���
�� �� �� ��
����� ������� ������ ������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Z uvedenej tabu�ky vyplýva, že roky 2004, 2005 a 2009 boli pre agrárne odvetvie
roku 2006 bola ziskovos� po�nohospodárskych podnikov 1,894 % a
2007 klesla na 1,809%. Takisto aj v roku 2008 mala rentabilita klesajúcu tendenciu až
do roku 2009 kedy bola dosiahnutá stratová rentabilita s hodnotu -1,9007%.
Rentabilita CK p�h. podnikov vo vybraných krajoch (v %)
Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov bez dotácií
Rentabilita CK p�h. podnikov v Nitrianskom kraji bez dotácií (v %)
��� ��� � � ��
�������� ������ � ����������� ���������� ��
������� �� ������� ���������� ������ ��� ��
������� ������� ��� ���� � ��� ����������� ���
�������� ��� ������ � � � ������������ ������������ ����
�� �� �� ��
����� �������� � �� ��� � ���� �
���� ���� ���� ����
'()���� &%�&"������*&
'()���+"��, "%�&#������*&
roku 2007 a 2008 mala opä�
Rentabilita celkového kapitálu p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji
��� ���
��������� ����� �����
������ �� ���������
������� � �����������
��
������ ���� �
pre agrárne odvetvie
roku 2006 bola ziskovos� po�nohospodárskych podnikov 1,894 % a v roku
roku 2008 mala rentabilita klesajúcu tendenciu až
1,9007%.
Rentabilita CK p�h. podnikov vo vybraných krajoch (v %)
Rentabilita celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov bez dotácií
Nitrianskom kraji bez dotácií (v %)
��� ���
��������� ������������
������ �� ���� �����
������ �� �����������
��������� ����� �����
��
������� �� �����
'()���� &%�&"������*&
'()���+"��, "%�&#����
Dotácie sú pre agrárne odvetvie nevyhnutné. Pre porovnanie uvádzam rentabilitu
celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov
po�nohospodárske podniky by boli bez dota�nej podpory vysoko stratové. Nedokázali
by financova� svoju �innos�. V�aka dotáciám sú schopné udrža� sa v
Banky považovali po�nohospodárske podniky za vysoko rizikové, k
takéto podniky úverova�. �o dokazuje aj uvedená tabu�ka. Avšak v�aka dotáciám
prehodnotili svoj postoj.
Po�nohospodárske podniky v
všetkých uvádzaných rokoch stratu. Táto strata má
dokonca dosahuje úrove�
roku 2004 až po rok 2007 strata rastie, v
oproti roku 2007 o 1,0426%.
Tab. 4 Rentabilita CK p�h. podnikov v
�� ��
�������������� ����������
������������� � � �����
$�%�#&�� ����������
!"���#������ ����������
�� ��
���� �������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
V Banskobystrickom kraji je situácia ešte horšia ako v
po�nohospodárskych podnikov sa pohybuje od
stúpajúcu tendenciu. Najvyššia strata
hodnotou – 20,7723%. Najnižšia v
Obr. 2 Rentabilita CK p�h. podnikov bez dotácií vo vybraných krajoch (v %)
���
���
� �
� �
��
�
���� ����
31
Dotácie sú pre agrárne odvetvie nevyhnutné. Pre porovnanie uvádzam rentabilitu
celkového kapitálu po�nohospodárskych podnikov s a bez dotácií. Ako vidíme,
po�nohospodárske podniky by boli bez dota�nej podpory vysoko stratové. Nedokázali
by financova� svoju �innos�. V�aka dotáciám sú schopné udrža� sa v
Banky považovali po�nohospodárske podniky za vysoko rizikové, kvôli �omu odmietali
takéto podniky úverova�. �o dokazuje aj uvedená tabu�ka. Avšak v�aka dotáciám
prehodnotili svoj postoj.
Po�nohospodárske podniky v Nitrianskom kraji by bez dota�nej podpory dosahovali vo
všetkých uvádzaných rokoch stratu. Táto strata má stúpajúcu tendenciu a
konca dosahuje úrove� -17,4262% �o je nárast oproti roku 2007 o
roku 2004 až po rok 2007 strata rastie, v roku 2008 je zaznamenané zníženie straty
1,0426%.
Rentabilita CK p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji bez dotácií (v %)
��� ��� � � ��
�������� ����� ����� ��������� ��������
������ ��������� ��������� ���������
�������� ��������� � ����������� ����������� ��
�������� ����������� ����������� ���� ������ ��
�� �� �� ��
������� �� ����� ���� ��� �� �����
Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Banskobystrickom kraji je situácia ešte horšia ako v Nitrianskom kraji. Strata
po�nohospodárskych podnikov sa pohybuje od -15,0595% až – 20,7723%. Takisto má
stúpajúcu tendenciu. Najvyššia strata je zaznamenaná v roku 2009
20,7723%. Najnižšia v roku 2004 s hodnotou 15, 0595%.
Rentabilita CK p�h. podnikov bez dotácií vo vybraných krajoch (v %)
���� ���� ���� ����
'()�,�����%�#&����� &%�&"������*&
'()�,�����%�#&����+"��, "%�&#������*&
Dotácie sú pre agrárne odvetvie nevyhnutné. Pre porovnanie uvádzam rentabilitu
bez dotácií. Ako vidíme,
po�nohospodárske podniky by boli bez dota�nej podpory vysoko stratové. Nedokázali
by financova� svoju �innos�. V�aka dotáciám sú schopné udrža� sa v danom odvetví.
vôli �omu odmietali
takéto podniky úverova�. �o dokazuje aj uvedená tabu�ka. Avšak v�aka dotáciám
Nitrianskom kraji by bez dota�nej podpory dosahovali vo
stúpajúcu tendenciu a v roku 2009
17,4262% �o je nárast oproti roku 2007 o 10,4851%. Od
roku 2008 je zaznamenané zníženie straty
Banskobystrickom kraji bez dotácií (v %)
��� ���
��������� ����� �����
������ �� ���������
����������� ������� ���
��������� � �����������
��
�� ��� � ��� ���
Nitrianskom kraji. Strata
20,7723%. Takisto má
roku 2009 s už spomínanou
hodnotou 15, 0595%.
Rentabilita CK p�h. podnikov bez dotácií vo vybraných krajoch (v %)
'()�,�����%�#&����� &%�&"����
'()�,�����%�#&����+"��, "%�&#������*&
32
4.2.3 Likvidita po�nohospodárskych podnikov
Tab. 5 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Nitrianskom kraji (v EUR)
�� �� ��� ��� � � ��� ���
-&.���.% � ������� �� ���������� ���� ����� ����������� ������� � �����������
)��%�/����0�� � �������� � ����������� ����������� � ��������� ����������� �����������
+�1��+2 � ���������� ������ ��� ��� ����� ���������� ���������� ����������
)��%�/�3/��4����#&� ���������� ������ ��� ���������� ���������� ������� �� ������� ��
�� �� �� �� �� �� ��
������������������� ���� ������ ������ ����� ������ �� �
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Pod likviditou rozumieme schopnos� podniku uhradi� v�as svoje záväzky vo�i všetkým
svojim dodávate�om. Likvidnos� je schopnos� v �o najkratšom �ase pretransformova�
jednotlivé majetkové sú�asti podniku na pe�ažné prostriedky a to bez straty alebo bez
podstatnej z�avy z ich ú�tovnej hodnoty. Ukazovate� pohotovej likvidity by sa mal
pohybova� v rozmedzí od 0,2 do 0,8. Najnižšiu likviditu dosiahol Nitriansky kraj v roku
2004 s hodnotou 0,20. Rok 2009 sa najviac približuje k optimu s hodnotu 0,3077.
Tab. 6 Pohotová likvidita p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji (v EUR)
�� �� ��� ��� � � ��� ���
-&.���.% � ���������� ���������� ���������� �������� � ������� � ����������
)��%�/����0�� � ����������� ������� ��� �������� �� ����������� ���� �� ��� � ��� �����
+�1��+2 � ���������� ���������� ���������� �������� � ��������� � ���� ��
)��%�/�3/��4����#&� ���������� ���������� ��������� ������ � ����� ��� ����������
�� �� �� �� �� �� ��
������������������� ������ ��� � ����� ���� ������ ����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
V uvedenej tabu�ke je vypo�ítaná likvidita v rokoch 2004 až 2009 v Banskobystrickom
kraji. Na rozdiel od Nitrianskeho kraja, kedy sa likvidita vo všetkých rokoch pohybuje
v optimálnom intervale 0.2 až 0,8 v Banskobystrickom kraji v roku 2005 dosiahla
úrove� pod týmto limitom a to v hodnote 0,1970. Najoptimálnejšia likvidita bola
dosiahnutá v roku 2009 s hodnotou 0,3050.
Obr. 3 Likvidita p�h
4.2.4 Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov
Tab. 7 Zad�ženos� p�h. podnikov v
�� ��
(5������&%��� ���������
(�����4���&%��� �������� ��
�� ��
���� !"�#$�� �� �
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Prostredníctvom ukazovate�a celkovej zad�ženosti sa zis�uje podiel cudzieho kapitálu
na financovaní podnikového majetku. Optimálna výška ukazovate�a je pod 50%. Pod�a
uvedenej tabu�ky vidíme, že tento interval bol dodržaný. Najvyššiu zad�ženos� dosiahli
po�nohospodárske podniky v
2008 o 3,0153%. Najnižšia zad�ženos� bola dosiahnutá v
Od roku 2007 mala stúpajúcu tendenciu.
Tab. 8 Zad�ženos� p�h. podnikov v
�� ��
(5������&%��� ��� ������
(�����4���&%��� ����������
�� ��
���� !"�#$�� ������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Oproti Nitrianskemu kraju vidíme, že Banskobystrický kraj dosiahol vyššiu zad�ženos�
hlavne v rokoch 2007, 2008 a
hlavne v roku 2008 kedy dosiahla zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov úrove� až
�
�6��
�6
�6 �
�6�
�6��
�6�
�6��
���� ����
33
Likvidita p�h. podnikov vo vybraných krajoch
Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov
Zad�ženos� p�h. podnikov v Nitrianskom kraji (v %)
��� ��� � �
�������� � ������� � ���������� �� ����� � ��
���� ��� ������ � � � ������������ ������������ ���
�� �� �� ��
�� � � ���� � ���� ��� ��� ���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Prostredníctvom ukazovate�a celkovej zad�ženosti sa zis�uje podiel cudzieho kapitálu
podnikového majetku. Optimálna výška ukazovate�a je pod 50%. Pod�a
uvedenej tabu�ky vidíme, že tento interval bol dodržaný. Najvyššiu zad�ženos� dosiahli
po�nohospodárske podniky v Nitrianskom kraji v roku 2009 kedy stúpla oproti roku
žšia zad�ženos� bola dosiahnutá v roku 2007 s
Od roku 2007 mala stúpajúcu tendenciu.
Zad�ženos� p�h. podnikov v Banskobystrickom kraji (v %)
��� ��� � � ��
������� ����������� ���� ����� ����������� ��
�������� ����������� ����������� ���� ������ ��
�� �� �� ��
������� ��� ��� ������� ������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou financií, SPU Nitra
Oproti Nitrianskemu kraju vidíme, že Banskobystrický kraj dosiahol vyššiu zad�ženos�
rokoch 2007, 2008 a 2009 a to na úrove� nad 40%. Výrazný rozdiel je vidie�
roku 2008 kedy dosiahla zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov úrove� až
���� ���� ���� ����
!�7�%�����&��&�&%���� &%�&"������*&
!�7�%�����&��&�&%���+"��, "%�&#������*&
podnikov vo vybraných krajoch
Nitrianskom kraji (v %)
��� ���
����� ����� �����������
����������������� �����
��
������� ��������
Prostredníctvom ukazovate�a celkovej zad�ženosti sa zis�uje podiel cudzieho kapitálu
podnikového majetku. Optimálna výška ukazovate�a je pod 50%. Pod�a
uvedenej tabu�ky vidíme, že tento interval bol dodržaný. Najvyššiu zad�ženos� dosiahli
roku 2009 kedy stúpla oproti roku
roku 2007 s hodnotu 29,702%.
Banskobystrickom kraji (v %)
��� ���
����������� �������� ��
��������� � �����������
��
������ �����
Oproti Nitrianskemu kraju vidíme, že Banskobystrický kraj dosiahol vyššiu zad�ženos�
to na úrove� nad 40%. Výrazný rozdiel je vidie�
roku 2008 kedy dosiahla zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov úrove� až
!�7�%�����&��&�&%���� &%�&"������*&
!�7�%�����&��&�&%���+"��, "%�&#������*&
44,212%. Najnižšia zad�ženos� je zaznamenaná v
tohto roku však má nepriaznivú rastúcu tendenciu. Aj napriek tomu sa však drží
v odporú�anom limite do 50%.
Obr. 4 Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch
4.3 Regresná a korela�ná
Aby som mohla zisti� vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov,
použijem regresiu. Cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch a
premenných, spozna� pravdepodobnú formu tohto vz�ahu a
hodnotu odpovedajúcu inej hodnote.
4.3.1 Regresná analýza s
Zad�ženos�ou, Rentabilitou za Nitriansky kraj
Pre výpo�et regresie v
likvidity a zad�ženosti z
posudzujú pri poskytovaní úveru ekonomické údaje podniku z
kalendárneho roka.
�
�
�
�
��
��
��
��
��
��
���� ���� ����
34
2%. Najnižšia zad�ženos� je zaznamenaná v roku 2004 s hodnotu 35,59%. Od
tohto roku však má nepriaznivú rastúcu tendenciu. Aj napriek tomu sa však drží
odporú�anom limite do 50%.
Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch
korela�ná analýza
Aby som mohla zisti� vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov,
použijem regresiu. Cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch a
premenných, spozna� pravdepodobnú formu tohto vz�ahu a odhadnú�, predpoveda�
vedajúcu inej hodnote.
Regresná analýza s tromi nezávisle premennými
Zad�ženos�ou, Rentabilitou za Nitriansky kraj
Pre výpo�et regresie v uvedených rokoch boli brané vždy údaje rentability,
zad�ženosti z predchádzajúceho roku. A to z toho dôvodu, že banky
posudzujú pri poskytovaní úveru ekonomické údaje podniku z
���� ���� ���� ����
8�91��":����� &%�&"������*&
8�91��":����+"��, "%�&#������*&
hodnotu 35,59%. Od
tohto roku však má nepriaznivú rastúcu tendenciu. Aj napriek tomu sa však drží
Zad�ženos� p�h podnikov vo vybraných krajoch
Aby som mohla zisti� vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov,
použijem regresiu. Cie�om regresnej analýzy je vyšetri� vz�ah dvoch a viacerých
odhadnú�, predpoveda�
tromi nezávisle premennými – Likviditou,
uvedených rokoch boli brané vždy údaje rentability,
toho dôvodu, že banky
posudzujú pri poskytovaní úveru ekonomické údaje podniku z predchádzajúceho
8�91��":����� &%�&"������*&
8�91��":����+"��, "%�&#������*&
35
A) Regresná analýza za rok 2005 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2004 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 ����"%/�7���%�"���/� �6�� ��(7 ,�"%�/�7���% � ����� 6�����!������&�� ��6�����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6�����>? � �6 ����>? � �6������ �6������
'��&�5� ��� �6�����>? �� ������������ �� ��
(������ ��� �6�� ��>? �� �� �� ��
��� �����������
�������� �
������� ���� !������"�
�%&�"�'!� ���� �6 �� �����6��� �6��� �6���� ��(��������� � �� ��6��� � � �6��� ��6��� �6����������� !"�#$� �����6��� �����6��� �6��� �6��������!"��)������ ����� �6��� �� ���6��� ��6��� �6�������
Významnos� modelu je 0,0246, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. Najvýznamnejším parametrom sa ukazuje nezávislá
premenná Likvidita s hodnotou 0,0225. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,34 –
závislos� medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 374 612,13 – 166 133,85 x1 + 143 263,84 x2 – 238 310,35 x3
36
B) Regresná analýza za rok 2006 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2005 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako závislej premennej.
�
������������� �� ��
���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 �����"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � � � ��6�����!������&�� ��6�����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ � �
��
'�=��"&� �� �6�����>? � 6�����>? � �6�� ��� �6� �� �
'��&�5� ��� �6�����>? �� ������������ �� ��
(������ ��� �6� ���>? �� �� �� ��
��� ����������� �������� �������� ���� !������"�
�%&�"�'!� �����6��� ���� 6��� 6��� �6 ������(��������� ����� 6��� �����6��� � 6� � �6� ��������� !"�#$� ������6��� �����6��� �6��� �6��������!"��)������ ��� �6��� ������6��� �6 �� �6�������
Významnos� modelu je 0,0102, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. Najvýznamnejším parametrom sa ukazuje v tomto roku
nezávislá premenná Zad�ženos� s hodnotou 0,0035. Je vysoko významný parametrom.
Koeficient korelácie R má hodnotu 0,404 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 89 494,45 – 85 661,82 x1 + 480 386,30 x2 – 77 812,77 x3
37
C) Regresná analýza za rok 2007 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2006 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6���������%�"���/��'� �6 �����"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � ������6 ����!������&�� ��6�����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6�����>? � �6�����>? � �6������ �6������
'��&�5� ��� �6�����>? �� ����� ���� � �� ��
(������ � � �6����>? �� �� �� ��
��� ����������� �������� �������� ���� !������"�
�%&�"�'!� ���� 6��� � ���6� � �6��� �6� �� ��(��������� ������6��� �����6 � � 6��� �6�� �������� !"�#$� ������6��� �����6��� �6 � �6��������!"��)������ ����� 6� � � ����6��� �6��� �6� �����
Významnos� modelu je 0,005, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. V roku 2007 sa javí ako najvýznamnejší parameter
Rentabilita s hodnotou 0,0152. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,444 – závislos�
medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 190 321,49 – 46 606,89x1 + 400 409,40 x2 + 795 391,51 x3
38
D) Regresná analýza za rok 2008 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2007 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 �����"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � ����� 6�����!������&�� ��6�����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6�����>? �� �6�����>? � �6� ���� �6���� �
'��&�5� ��� �6�����>? �� 6 ��� >? � �� ��
(������ ��� �6�����>? �� �� �� ��
��� �����������
�������� �
������� ���� !������"�
�%&�"�'!� ���� �6��� �����6��� �6��� �6�� ����(��������� � �����6��� �����6 �� ��6��� �6����������� !"�#$� � ����6��� ������6��� �6��� �6� ������!"��)������ ������6��� ������6��� �6��� �6��� ���
Významnos� modelu je 0,0087, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí
Zad�ženos� s hodnotou 0,0158. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,404 – závislos�
medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 296 912,69 – 126 087,07x1 + 513 796,87x2 + 567 353,98x3
39
E) Regresná analýza za rok 2009 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2008 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6���������%�"���/�'� �6 � ���"%/�7���%�"���/�'� �6 ����(7 ,�"%�/�7���% � ������6�� ��!������&�� ��6�����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6 ����>? �� �6�����>? � �6������ �6��� ��
'��&�5� ��� �6�����>? �� �������� � � �� ��
(������ ��� �6� ���>? �� �� �� ��
��� ����������� �������� �������� ���� !������"�
�%&�"�'!� �����6��� �����6��� 6��� �6 ������(��������� ������6��� � ���6��� ��6� � �6����������� !"�#$� � � � 6��� ���� �6��� �6��� �6��� ����!"��)������ � ���6��� ����� 6��� �6��� �6��� ���
Významnos� modelu je 0,0082, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. V roku 2009 sa najvýznamnejším parametrom opä� javí
Zad�ženos� s hodnotou 0,00415. S touto hodnotou je dokonca vysoko významný.
Koeficient korelácie R má hodnotu 0,437 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 146 939,95 – 43 688,30x1 + 714 131,44x2 + 511 973,40x3
40
4.3.2 Regresná analýza so štyrmi nezávisle premennými – Likviditou,
Zad�ženos�ou, Rentabilitou, Dotáciami za Nitriansky kraj
A) Regresná analýza za rok 2005 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2004 a dotácií za
rok 2005 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako závislej
premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6� ��
����%�"���/�'� �6� ��
� "%/�7���%�"���/�'� �6����
(7 ,�"%�/�7���% � ������6����
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� �� ������ ���
'�=��"&� �� 6�� ��>? �� �6�����>? �� � 6����������6�����>�
��
'��&�5� � � 6 � ��>? �� 6��� �>? � �� ��
(������ ��� �6�����>? �� �� �� ��
�� �����������
�������� �
������� ���� !������"�
%&�"�'!� � � ���6� � � �6 �� � 6��� �6 ��
(��������� � � ���6��� �����6� � � 6��� �6���
���� !"�#$� ������6 �� ���� �6��� �6��� �6� �
�!"��)������ ������6��� ������6��� 6��� �6 ��
*���'��� 6��� �6 �� �6��� 6���� >� �
Významnos� modelu je 5,0328-12, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2005 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,716
– závislos� medzi premennými je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -161 982,41 – 161 006,39x1 + 592 579,15x2 + 1 053 545,58x3 + 1,48x4
41
B) Regresná analýza za rok 2006 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2005 a dotácií za
rok 2006 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako závislej
premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6����
����%�"���/�'� �6����
� "%/�7���%�"���/�'� �6����
(7 ,�"%�/�7���% � ������6����
!������&�� ���
;�<�;�
�� ������� ��� � �� �� ������ �������
'�=��"&� �� �6�����>? �� 6� >? �� �6��������� 6� �� >����
'��&�5� ��� �6 ����>? �� �6��>? �� �� ��
(������ � � 6���� >? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� � �����6��� �����6 � � 6��� �6���
(��������� � �����6 �� �����6��� � 6��� �6���
���� !"�#$� ���� �6��� �� ��6��� �6��� �6� �
�!"��)������ ���� 6� � ��� ��6��� 6��� �6 ��
*���'��� 6��� �6 �� �6��� 6�����>� ��
Významnos� modelu je 1,21661E-09, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2006 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,709
– závislos� medzi premennými je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -175 606,58 – 199 573,19x1 + 570 919,05x2 + 956 611,61x3 + 1,04x4
42
C) Regresná analýza za rok 2007 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2006 a dotácií za
rok 2007 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako závislej
premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6����
����%�"���/�'� �6����
� "%/�7���%�"���/�'� �6����
(7 ,�"%�/�7���% � ��� ��6����
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� �� ������ �������
'�=��"&� �� �6�� ��>? �� 6��>? �� �6��������� �6�� ��>����
'��&�5� � � �6 ����>? �� 6 �>? � �� ��
(������ ��� 6�� ��>? �� �� �� ��
�� �����������
�������� �
������� ���� !������"�
%&�"�'!� �������6��� �����6��� � 6��� �6���
(��������� �� ���6��� �� ��6 �� ��6��� �6� �
���� !"�#$� ���� �6��� ������6��� �6��� �6���
�!"��)������ ������6��� ������6� � 6��� �6���
*���'��� �6��� �6 �� �6��� �6�����>����
Významnos� modelu je 2,88133E-08, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2007 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,695
– závislos� medzi premennými je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -247 435,25 – 31 492,02x1 + 966 515,23x2 + 902 096,80x3 + 0,87x4
43
D) Regresná analýza za rok 2008 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2007 a dotácií za
rok 2008 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako závislej
premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6����
����%�"���/�'� �6����
� "%�/�7��/�"���/'� �6����
(7 ,�"%�/�7���% � ������6����
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� �� ������ �������
'�=��"&� �� 6 �>? �� �6���>? �� ��6������� �6 ���>� ��
'��&�5� ��� �6��� �>? �� 6 ��>? � �� ��
(������ ��� 6�����>? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� �� �� �6��� ����6��� � 6� � �6���
(��������� � �� ��6��� �����6��� � 6��� �6���
���� !"�#$� ������6��� � ����6��� �6��� �6���
�!"��)������ � ���6� � ������6��� �6��� �6���
*���'��� �6��� �6 �� �6��� �6�����>� ��
Významnos� modelu je 3,11749E-12, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,758
– závislos� medzi premennými je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -217 017,65 – 108 135,52x1 + 907 705,27x2 + 411 805,41x3 + 0,99x4
44
E) Regresná analýza za rok 2009 – NITRIANSKY KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Nitrianskom kraji za rok 2008 a dotácií za
rok 2009 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako závislej
premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6����
����%�"���/�'� �6����
� "%/�7���%�"���/�'� �6����
(7 ,�"%�/�7���% � ������6� �
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6�� ��>? �� 6��>? �� �6 � ������ 6�����>����
'��&�5� ��� �6�����>? �� 6��>? � �� ��
(������ ��� 6�����>? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� � � ���6��� �����6��� � 6� � �6 ��
(��������� �� ���6��� �����6��� ��6��� �6���
���� !"�#$� � ����6��� ������6� � �6� � �6���
�!"��)������ �������6� � ���� �6 �� ��6��� �6���
*���'�!� �6��� �6 �� �6��� 6� ���>����
Významnos� modelu je 1,29968E-08, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2009 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,709
– závislos� medzi premennými je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -191 356,54 – 71 685,50x1 + 1 019 243,85x2 – 304 832,41x3 + 0,69x4
45
4.3.3 Regresná analýza s tromi nezávisle premennými – Likviditou,
Zad�ženos�ou, Rentabilitou za Banskobystrický kraj
A) Regresná analýza za rok 2005 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2004 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6��������������%�"���/�'� �6�� ��������"%/�7���%�"���/�'� �6 ���������(7 ,�"%�/�7���% � ����6�����!������&�� ����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6�����>? � ���� ���� �� �6����� ���� �6�������� �
'��&�5� ��� �6 ��� >? � � ��������� �� ��
(������ ��� �6�����>? � �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� �����6� �� �����6������ �6������� �� �6��� ��� ��
(��������� �� ���6���� �����6������ ��6�� ����� �6����������
���� !"�#$� �����6 �� � �����6������ �6����� �� � �6����������
�!"��)������ � �����6��� �����6������ � 6��������� �6�������� �
Významnos� modelu je 0,0625, z �oho vyplýva, že nezávisle premenné likvidity,
zad�ženosti a rentability nedokážu vysvetli� zmeny závisle premennej – teda bankových
úverov. Ani jeden parameter sa neukazuje ako štatisticky významný. Koeficient
korelácie R má hodnotu 0,449 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 182 408,914 – 91 594,856 x1 + 30 639,1041x2 – 155 557,75 x3
46
B) Regresná analýza za rok 2006 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2005 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6��� �����������%�"���/�'� �6 �����������"%/�7���%�"���/�'� �6���� ������(7 ,�"%�/�7���% � � ���6������!������&�� ����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6�� ��>? � �6���>? �� 6�� ����� � �6 � �������
'��&�5� ��� �6�����>? � �6���>? �� �� ��
(������ ��� �6�����>? � �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� �����6����� ���� 6������ 6�������� �6 ��������
(��������� �����6������ �� ��6������ �6�������� �6�������� �
���� !"�#$� � ����6 ���� � �� 6���� �6 ������ �6������ ��
�!"��)������ ������6����� �����6����� �6� ������ �6���� �����
Významnos� modelu je 0,1818, z �oho vyplýva, že nezávisle premenné likvidity,
zad�ženosti a rentability nedokážu vysvetli� zmeny závisle premennej – teda bankových
úverov. Z toho vyplýva, že ani jeden parameter sa neukazuje ako štatisticky významný.
Koeficient korelácie R má hodnotu 0,3841 – závislos� medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 85 904,35 + 36 660,95x1 + 214 005,16x2 + 402 536,79 x3
47
C) Regresná analýza za rok 2007 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2006 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6���������������%�"���/�'� �6 �����������"%/�7���%�"���/�'� �6 ���������(7 ,�"%�/�7���% � ���� �6�����!������&�� ����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6�� ��>? �� �6����>? � �6���� ����� �6�������
'��&�5� ��� �6�����>? �� 6�����>? � �� ��
(������ ��� �6���� >? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� �����6������ �����6����� �6���������� �6����������
(��������� ����� 6� ��� �����6������ ��6���������� �6���������
���� !"�#$� ���� �6����� ������6�� �� �6��� � ���� �6����������
�!"��)������ ����� 6����� ������6��� � �6���������� �6��� ������
Významnos� modelu je 0,0494, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. V roku 2007 sa najvýznamnejším parametrom javí
Zad�ženos� s hodnotou 0,0245. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,4398 – závislos�
medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 85 890,54 –22 751,61x1 + 702 815,66x2 + 289 881,50x3
48
D) Regresná analýza za rok 2008 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2007 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6�������� ������%�"���/�'� �6��� ��� ����"%/�7���%�"���/�'� �6 ������ ���(7 ,�"%�/�7���% � ������6������!������&�� ����
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6�����>? �� �6��>? � �6���� � ��� �6�� � ����
'��&�5� ��� �6�����>? �� 6��>? � �� ��
(������ ��� �6���� >? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� ��� �6���� �����6� ��� �6������� �6����������
(��������� ������6������ �����6���� ��6������ �6����������
���� !"�#$� ������6����� ������6����� �6 ���� � �6�������� �
�!"��)������ �����6���� �� ���6���� �6������� �6������� ��
Významnos� modelu je 0,0317, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti a rentability dokážu vysvetli� zmeny závisle premennej
– teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí opä�
Zad�ženos� s hodnotou 0,0404. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,4692 – závislos�
medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 142 316,97 –36 348,27x1 + 633 343,76x2 + 1 182 970,64x3
49
E) Regresná analýza za rok 2009 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2008 ako
nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako závislej premennej.
������������� �� ��
���"�,��'� �6��� �����������%�"���/�'� �6 � ���������"%/�7���%�"���/�'� �6��� � ����(7 ,�"%�/�7���% � ��� �6�� ���!������&�� � ��
�;�<�;��
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� 6���>? � �6��>? �� 6��������� �6� ������ �
'��&�5� ��� �6�����>? � �6� >? �� �� ��
(������ ��� �6�����>? � �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� ������6�� �� �� ��6������ �6������ �6����� ���
(���������� ��� ��6����� � ���6� �� � � 6��� �� �6 ��� ����
���� !"�#$� � �����6���� ���� 6����� � 6����� �6 �������
�!"��)������ ��� ��6����� ����� 6����� 6������� �6 ����� �
Významnos� modelu je 0,211, z �oho vyplýva, že nezávisle premenné likvidity,
zad�ženosti a rentability nedokážu vysvetli� zmeny závisle premennej – teda bankových
úverov. Ani jeden parameter sa nejaví ako štatisticky významný. Koeficient korelácie
R má hodnotu 0,3892 - závislos� medzi premennými nie je ve�ká.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = 299 362,66 – 88 142,71x1 – 195 222,997x2 + 530 147,1x3
4.3.4 Regresná analýza so štyrmi nezávisle premennými – Likviditou,
Zad�ženos�ou, Rentabilitou, Dotáciami za Banskobystrický kraj
A) Regresná analýza za rok 2005 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2004
50
a dotácií za rok 2005 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2005 ako
závislej premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6���������
����%�"���/�'� �6����������
� "%/����/�"���/�'� �6������ ���
(7 ,�"%�/�7���% � ������6��� �
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6� ���>? �� 6�����>? �� �6��� ����� �6 ����>����
'��&�5� ��� �6�� ��>? �� 6����>? � �� ��
(������ ��� �6�� ��>? �� �� �� ��
�� �����������
�������� �
������� ���� !������"�
%&�"�'!� � ��� 6����� ��� 6� ��� ��6���������� �6��� ����
(��������� ��� ��6������ �����6���� � ��6�������� � �6� ��������
���� !"�#$� ������6����� ��� ��6����� 6 ��� ����� �6����������
�!"��)������ � ����6������ ������6���� ��6���������� �6���������
*���'�!� �6��� ����� �6 ��������� �6� �� ��� � 6�����>����
Významnos� modelu je 3,14972E-05, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2005 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,663
– závislos� medzi premennými je vä�šia.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -124 411,82 –39 185,85x1 + 248 632,84x2 – 13 995,85x3 + 0,8971x4
B) Regresná analýza za rok 2006 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2005
51
a dotácií za rok 2006 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2006 ako
závislej premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6����������
����%�"���/�'� �6�� �������
� "%/�7���%�"���/�'� �6���� �����
(7 ,�"%�/�7���% � � ��� 6�����
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6�����>? �� �6��>? � �6�� � ����� �6����������
'��&�5� ��� �6��� �>? �� 6� >? � �� ��
(������ ��� �6�����>? �� �� �� ��
�� �����������
�������� �
������� ���� !������"�
%&�"�'!� � �����6��� � ��� �6����� � 6����� �6�������� �
(��������� ����6������� �����6��� �� �6������� �6����������
���� !"�#$� ��� ��6����� �� � 6� ��� 6������� �6 ���������
�!"��)������ ������6����� ������6 ���� �6� ����� �6����� ����
*���'�!� �6�������� � �6 ����� ��� �6������� �6�����>����
Významnos� modelu je 0,0005, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2006 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,6336
– závislos� medzi premennými je vä�šia.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -135 046,46 + 2564,49x1 + 264 160,54x2 + 299 646,28x3 + 0,7502x4
C) Regresná analýza za rok 2007 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2006
52
a dotácií za rok 2007 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2007 ako
závislej premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6���������
����%�"���/�'� �6���� ����
� "%/�7���%�"���/�'� �6���������
(7 ,�"%�/�7���% � ������6� ���
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6 ����>? �� �6��>? � �6����� ���� �6�������� �
'��&�5� ��� �6�� �>? �� 6��>? � �� ��
(������ � � �6��� �>? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� � ���� 6 ���� �����6�� �� � 6 �� � �6��� ������
(��������� ����6������� � �� 6 ����� �6 � ��� �6����������
���� !"�#$� ������6����� ������6���� �6 ���� �6���� ��� �
�!"��)������ ����� 6 ���� ��� ��6�� � �6������ �6� ��������
*���'��� �6���������� �6 �� ������ �6������� �6�������� �
Významnos� modelu je 0,0009, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2007 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,6240
– závislos� medzi premennými je vä�šia.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -189 061,19 + 3 779,04x1 + 656 986,86x2 + 200 841,15x3 + 0,6470x4
D) Regresná analýza za rok 2008 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2007
53
a dotácií za rok 2008 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2008 ako
závislej premennej.
�������#����� �� ��
��"�,��'� �6��� ���� �
����%�"���/�'� �6� �� ����
� "%/�7���%�"���/�'� �6���������
(7 ,�"%�/�7���% � ������6��� �
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6����>? �� 6��>? �� �6���������� �6����� ����
'��&�5� ��� 6 � ��>? �� �6��>? � �� ��
(������ ��� 6� ���>? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� � � ��6������ ������6���� ��6������ �6����� �� �
(��������� ��� ��6��� �� ��� �6������ ��6������ �6�� ������
���� !"�#$� ������6����� ������6����� 6 � � �� �6����� � ��
�!"��)������ ������6���� ��� ��6���� �6����� � �6����������
*���'�!� �6���� ����� �6� ������� �6����� �6�� �������
Významnos� modelu je 0,005, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2008 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,5571
– závislos� medzi premennými je vä�šia.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -15 177,75 – 75 140,07x1 + 507 583,32x2 + 1 542 443,43x3 + 0,705x4
E) Regresná analýza za rok 2009 – BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ
Pre vypracovanie uvedenej regresie sa vychádzalo z údajov likvidity, zad�ženosti a
rentability po�nohospodárskych družstiev v Banskobystrickom kraji za rok 2008
54
a dotácií za rok 2009 ako nezávislých premenných a bankového úveru z roku 2009 ako
závislej premennej.
������������� �� ��
��"�,��'� �6����������
����%�"���/�'� �6�������� �
� "%/�7���%�"���/�'� �6����������
(7 ,�"%�/�7���% � ������6�����
!������&�� ���
;�<�;�
�� �������� ��� � �� ��
������ �����
��
'�=��"&� �� �6�����>? �� 6��>? �� �6 ��������� �6�� �������
'��&�5� ��� 6 ����>? �� �6��>? � �� ��
(������ ��� 6�����>? �� �� �� ��
�� ����������� �������� �������� ���� !������"�
%&�"�'!� �������6�� ������6����� � 6���� � �6���������
(��������� �����6�� �� �����6����� �6������� �6����������
���� !"�#$� �� �� 6 ��� ��� ��6����� �6������� �6���� �����
�!"��)������ ������6����� ������6���� �6����� � �6����������
*���'�!� �6���������� �6������� �� �6������� �6������� ��
Významnos� modelu je 0,002, z �oho vyplýva, že model je dobrý, teda nezávisle
premenné likvidity, zad�ženosti, rentability a dotácií dokážu vysvetli� zmeny závisle
premennej – teda bankových úverov. V roku 2009 sa najvýznamnejším parametrom javí
Dotácia. Je vysoko významným parametrom. Koeficient korelácie R má hodnotu 0,5939
– závislos� medzi premennými je vä�šia.
Z hodnôt Koeficienty môžeme zapísa� nasledujúcu regresnú funkciu:
Y = -535 692,4 + 48 353,38x1 + 1 001 421,12x2 + 947 352,87x3 + 0,986x4
4.3.5 Zhodnotenie výsledkov regresnej analýzy
Na základe výsledkov jednotlivých regresných analýz sa preukázalo, že najviac
významnou premennou bola premenná Dotácie, na základe �oho sa dá usudzova�, že
najvä�ší vplyv na vývoj bankových úverov majú poskytnuté dotácie.
Z analýz vyplynulo, že síce rentabilita, zad�ženos� a likvidita po�nohospodárskych
podnikov sú posudzované pri poskytovaní úveru, ale nie sú rozhodujúcim prvkom pre
poskytnutie úveru. Aby som dokázala, že dotácia má naozaj najvä�ší vplyv na
55
dostupnos� úverov, boli vykonané regresné analýzy s nezávisle premennou Dotácie
a bez nej.
Boli analyzované a vyhodnocované údaje z Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.
V prípade analýzy bez premennej Dotácie sa v oboch krajoch najvýznamnejším
parametrom javí Zad�ženos� po�nohospodárskych podnikov.
V prípade analýzy s premennou Dotácie sú výsledky analýzy zrete�né. Dotácie sú
v oboch krajoch vysoko významným parametrom.
Porovnanie významnosti nezávislých premenných v jednotlivých modeloch:
Tab. 9 MODEL: Nitriansky kraj – regresia s tromi nezávisle premennými
2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita V x x V x Zad�ženos� x V V V V Rentabilita x x V x x
� � � � � �
Tab.10 MODEL: Banskobystrický kraj - regresia s tromi nezávisle premennými
2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita x x x x x Zad�ženos� x V V V x Rentabilita x x x x x
Tab. 11 MODEL: Nitriansky kraj - regresia so štyrmi nezávisle premennými
2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita x x x x x Zad�ženos� V V V V V Rentabilita x x x x x Dotácie �� �� �� �� ��
Tab. 12 MODEL: Banskobystrický kraj - regresia so štyrmi nezávisle premennými
2005 2006 2007 2008 2009 Likvidita x x x x x Zad�ženos� x x V x V Rentabilita x x x x x Dotácie �� �� �� �� ��
(x - nevýznamný parameter, V - významný parameter)
56
Zhodnotenie najlepšie modelu pod�a hodnoty spo�ahlivosti R:
Tab. 13 Regresné modely s tromi nezávislými premennými
� ��� ����� ����� ����� ����� �����
�&%�&"� ���*� �@ � �@ � ��@ � �@ � �@ �
+"��, "%�&#�4���*� ��@ � �@ � �@ � ��@ � �@ �
� � � � � �Tab. 14 Regresné modely so štyrmi nezávislými premennými
� ��� ����� ����� ����� ����� �����
�&%�&"� ���*� � @ � ��@ � ��@ � ��@ � ��@ �
+"��, "%�&#�4���*� ��@ � ��@ � ��@ � � @ � ��@ �
57
5 Záver
V tejto závere�nej �asti diplomovej práce sa pokúsim zhrnú� dosiahnuté výsledky
na základe skúmania ekonomických ukazovate�ov po�nohospodárskych podnikov za
roky 2004 až 2009. Analyzované boli dva kraje a to Nitriansky a Banskobystrický.
Stanoveným cie�om diplomovej práce bolo zadefinova� úverové obmedzenia
po�nohospodárskych podnikov a následne zisti� ich vplyv na vývoj bankových úverov.
Aby bola splnená táto úloha, rozdelila som svoju prácu do kapitol a ich postupným
vypracovaním som sa pokúsila dospie� k výsledkom, ktoré zabezpe�ili splnenie
vytý�eného cie�a.
Prvá kapitola bola zameraná na preštudovanie názorov k danej problematike
domácich ako aj zahrani�ných autorov. Skúmaním týchto názorov som dospela
k záveru, že medzi úverové obmedzenia po�nohospodárskych podnikov možno zaradi�
ich likviditu, rentabilitu ako aj zad�ženos�. Na základe toho, že agrárne odvetvie je
vysoko rizikové z h�adiska neo�akávaných prírodných udalostí, možno medzi jeho
obmedzenia zaradi� aj živelné pohromy, ktoré majú za následok, že ceny
po�nohospodárskych produktov klesajú, alebo dokonca, že množstvo produkcie výrazne
klesne. Toto všetko sa prejaví v už spomínaných finan�ných ukazovate�och a teda
naruší schopnos� agrárnych podnikov spláca� svoje záväzky. Agrárne podniky sú
závislé od dotácií, ktoré taktiež môžeme zaradi� medzi úverové obmedzenia, pretože
dotácia výrazne ovplyv�uje bonitu klienta, na základe ktorej sa banka rozhoduje �i úver
poskytne alebo nie.
Po zadefinovaní úverových obmedzení som prešla k druhej a tretej kapitole,
v ktorých som si zadefinovala �iastkové ciele pre dosiahnutie hlavného cie�a ako aj
postupy a metódy na dosiahnutie cie�a. Hlavnou použitou metódou bola regresná
analýza, ktorá skúmala vplyv jednotlivých obmedzení na vývoj bankových úverov.
V hlavnej �asti diplomovej práce bola pozornos� venovaná ukazovate�om
rentability, likvidity, zad�ženosti ako aj dota�ným podporám agrárneho odvetvia.
V prvej �asti som analyzovala tieto ukazovatele za roky 2004 až 2009 v dvoch krajoch.
Pre porovnanie som urobila rentabilitu celkového kapitálu s dotáciami a bez nich.
Nitriansky kraj dosiahol priemernú rentabilitu v skúmaných rokoch 0,57%. Pre podnik
je výhodné, ak tento ukazovate� je �o najvyšší. V roku 2009 bola zaznamená strata, v
ostatných rokoch boli analyzované podniky ziskové. Banskobystrický kraj dopadol
58
horšie. Bol stratový v troch rokoch a to v roku 2004, 2005 a 2009. Jeho priemerná
rentabilita je 0,18%. Rentabilita celkové kapitálu bez dotácií potvrdila predpoklad, že
podniky by bez dotácií len �ažko dokázali zabezpe�i� svoju �innos�. Aj Nitriansky aj
Banskobystrický kraj by dosiahol bez dotácií vysokú stratovos�. alším analyzovaným
ukazovate�om bola likvidita teda schopnos� podnikov spláca� svoje záväzky. Tento
ukazovate� by sa mal pohybova� v intervale od 0,2 do 0,8. V Nitrianskom kraji bol
tento interval vo všetkých rokoch dodržaný, teda podniky boli likvidne schopné.
V Banskobystrickom kraji sa ukázal ako nepriaznivý rok 2005, kedy dosiahnutá
likvidita bola 0,197. Ukazovate� zad�ženosti by nemal presiahnu� hranicu 50 %. Táto
podmienka bola splnení v oboch krajoch avšak Banskobystrický kraj dopadol �o sa týka
zad�ženosti horšie ako Nitriansky kraj.
Druhá �as� vlastnej práce bola venovaná regresnej analýze kvôli zisteniu vplyvu
jednotlivých úverových obmedzení na vývoj a poskytovanie bankových úverov. V tejto
�asti sa mi potvrdila teória, že dota�né podpory sú rozhodujúcim faktorom na základe
ktorého sa banky rozhodujú �i agrárnemu podniku úver poskytnú alebo nie. Aj ke�
zad�ženos�, rentabilita a likvidita vypovedajú o finan�nej situácii podniku a teda hovoria
o jeho schopnosti spláca� svoje záväzky vrátane úverov, banky tieto ukazovatele
posudzujú len okrajovo. Podstatným faktorom je, �i agrárny podnik dostane dotáciu
alebo nie. Výsledkom regresných analýz so štyrmi nezávisle premennými (likviditou,
zad�ženos�ou, rentabilitou a dotáciami) bol jednozna�ný. Najvýznamnejším parametrom
ovplyv�ujúcim bankové úvery boli dotácie. Pri regresných analýzach s tromi
premennými (likviditou, zad�ženos�ou a rentabilitou) sa najvýznamnejším parametrom
javila zad�ženos� podnikov a to v oboch analyzovaných krajoch.
Záverom diplomovej práce teda je, že rozhodujúcim úverovým obmedzením
po�nohospodárskych podnikov je ich dota�ná podpora. Doplnkovými obmedzeniami je
ich likvidita, rentabilita ako aj zad�ženos�.
59
6 Zoznam použitej literatúry
BACO, P. a kol.: Zborník z celoslovenskej odbornej konferencie „ Podnikanie
v po�nohospodárstve“ . Nitra: Agroinštitút Nitra, štátny podnik, 2010. ISBN 978-80-
7139-163-4
BALOGHOVÁ, B.: Bankový úver ako dôležitá zložka cudzích zdrojov. In:
Medzinárodné vedecké dni, 2006: Konkurencieschopnos� v EÚ – výzva pre krajiny V4.
Nitra: SPU, 2006. ISBN 80-8069-704-3
BELICA, M.: Podnikové financie, 2002, s. 124. ISBN 80-8069-006-5
BLEIS, Ch.: Grundlagen Investition und Finanzierung. München: Oldenbourg
Wissenschafsverlag GmbH 2006, s. 198. ISBN 3-486-57931-2
BIELIK, P. a kol.: Podnikovo-hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 1998.
ISBN 80-7137-592-2
HORVÁTHOVÁ, E.: Bankovníctvo. Bratislava: Súvaha, 2000, s. 320. ISBN 80-88727-
42-1
CHRASTINOVÁ, Z.: Úverovanie po�nohospodárstva na Slovensku a v štátoch EÚ.
Bratislava: VÚEPP, 2000. ISBN 80-8058-171-1
CHRASTINOVÁ, Z. a kol.2011: Financovanie podnikate�ov v po�nohospodárstve
(príru�ka). Bratislava: VÚEPP, 2001. ISBN 80-8058-202-5
JAN�ÍKOVÁ, V.: Zborník vedeckých prác „ Gnozeológia vývoja finan�ných nástrojov
a ich pôsobenia na podnikate�ské aktivity v PPoK“ . Nitra: SPU, 2000. ISBN 80-7137-
756-2
KARKULÍN, D.: Agromagazín – mesa�ník o ekonomike, financiách a bioenergetike
„ Absencia koncepcie budúceho rozvoja agrosektora vzbudzuje obavy bánk“ , dostupné
na< http://www.agromagazin.sk/data/01/cele/cela03.php
KOŠ�O, T. a kol.: Podnikové financie. Nitra: SPU, 2006, s. 194. ISBN 80-8069-725-6
KOŠCO, T a kol.: Zborník vedeckých prác „ Gnozeológia vývoja finan�ných nástrojov
a ich pôsobenia na podnikate�ské aktivity v PPoK“ , Slovenská po�nohospodárska
univerzita v Nitre, Nitra, 2000 ISBN 80-7137-756-2
KOTULI�, R. – KIRÁLY, P. – RAJ�ÁNIOVÁ, M.: Finan�ná analýza podniku.
Bratislava: Iura Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-117-0
60
KU�ERA, M a kol.: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „ Nové informa�né
technológie, podnikové informa�né systémy a finan�né nástroje v riadení
po�nohospodárskych subjektov, SPU Nitra, Nitra, 2011, ISBN 80-7137-946-8
MATOUŠEK, J.: Perspektívy financovania odvetví po�nohospodárstva – príležitosti
a hrozby. In: Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou ú�as�ou na CD nosi�i:
Faktory podnikovej úspešnosti v podmienkach európskeho agrárneho trhu. Nitra: SPU,
2005. ISBN 80-8069-615-2
MIK, R.: Banky a agrosektor: Ako �alej? (30.09.2010). Dostupné na
<htttp://www.eprogress.sk/post/banky-a-agrosektor-ako-dalej-523/
MRAVCOVÁ, J. : Konkurencia vo financovaní agrosektora pritvrdzuje (17.04.2007).
Dostupné na <http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/financny-sekotr/konkurencia-vo-
financovani-agrosektora-sa-pritvrdzuje/97936.html
MRAVCOVÁ, J.: Konkurencia vo financovaní agrosektora sa pritvrdzuje, Trend, 2007,
�. 15, s. 75-77, ISSN 1335-0684
SEREN�ÉŠ, P.: Financovanie po�nohospodárstva v podmienkach transformácie
národného hospodárstva na Slovensku. In: Zborník vedeckých prác: Gnozeológia
vývoja finan�ných nástrojov a ich pôsobenia na podnikate�ské aktivity v PPoK. Nitra:
2000. ISBN 80-7137-756-2
SEREN�ÉŠ, P.: Interakcia medzi financiami a efektívnym po�nohospodárstvom. In.
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie „ K Otázkam
po�nohospodárskej politiky EÚ“ , CD nosi�. Nitra: SPU, 2006, s. 14-17. ISBN 80-8069-
688-8
SEREN�EŠ, P. a kol.: Financie v po�nohospodárstve. Nitra: SPU, 2010. ISBN 978-80-
552-0438-3
ŠEBO, A. – KO�NER, M. – PORUBSKÝ, I. 2002: Úver ako významný zdroj
financovania agrosektora, dostupné na <
www.2.zf.jcu.cz/public/departments/kre/konference_model_2002/sbornik/príspevky/22.
sebo/doc
ŠTEFANOVI�, M.: Úverovanie po�nohospodárstva: Ako možno získa� finan�né
prostriedky na podnikanie na pôde. In: Hospodárske noviny, ro�. 5, 1997, �. 231
61
7 Prílohy
Príloha 1 Regresná analýza za rok 2005 – Banskobystrický kraj
*&+ #�����,�"���-�.�!&�
/��0�(���������/�0�
���1 !"�#$�/�0�
�!"��)������/�0�
�/��� �� ����6��� �6������ �6�� ��� �6� � ��
�/��� ���� ����6��� �6 ����� �6������ �6� ����
�/����� � ����6��� �6������ �6������ �6� ����
�/� ����� � ��6��� �6������ �6� ��� �6� ���
�/��� � � �����6��� �6������ �6 ����� ��6������
�/��� �� �����6��� �6������ �6������ �6���� �
�/�� ���� �����6��� 6�� ��� �6��� �� ��6������
�/�������� �����6� � 6������ �6������ �6������
�/ ������ �����6� � �6������ �6������ �6 �����
�/������� ��� �6 � �6������ �6������ �6������
�/�������� � ���6��� �6 ��� � �6 ����� �6� �� �
�/������� �����6��� �6� ���� �6���� � �6� � ��
�/ ��� � �����6��� �6������ �6���� � �6������
�/������� �����6 �� 6������ �6������ �6� ���
�/������� ���� 6��� �6������ �6������ �6���� �
�/������ ����6��� 6�� ��� �6��� �� �6������
�/��� ��� � ��6��� �6������ �6������ �6������
�/������� �����6��� �6��� � �6 ����� �6�� ���
�/������� � ���6� � �6������ �6��� �� �6�� ��
�/�������� �����6� � �6 ����� �6������ �6������
�/���� �� �����6��� �6 ��� � �6 �� � �6������
�/������� �� � 6 �� �6� �� � 6 ����� ��6������
�/�������� �����6��� �6 ����� �6������ �6������
�/ ������ ��� 6��� �6��� �� �6�� ��� �6���� �
�/ ������ ������6��� �6� ���� �6������ �6� ����
�/������� ������6��� 6������ �6������ �6������
�/ ������ �� ���6��� �6� ���� �6������ �6� ����
�/������� ������6� � �6������ �6������ �6������
�/ ��� �� ����� 6��� �6 � �� �6������ ��6��� ��
�/������� ������6 �� �6� ���� �6�� ��� � 6������
�/������� � ����6��� �6������ �6 ����� �6��� ��
�/����� � � ��� 6��� �6���� � �6������ �6��� ��
�/�� ��� ��� ��6��� �6������ �6������ ��6��� �
�/������ ������6��� �6������ �6������ �6������
�/����� � �� ���6 �� �6������ �6������ �6���� �
�/ �� �� ������6��� �6� ���� �6������ �6������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
62
Príloha 2 Regresná analýza za rok 2006 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
�/�������� ����6��� � 6������ �6�� ��� ��6������
�/�� �� � ����6��� �6���� � �6��� �� ��6��� ��
�/������� � �6��� 6 �� �� �6������ �6� ����
�/�������� �����6��� �6� ���� �6 ����� �6���� �
�/����� � �����6��� �6������ �6�� ��� �6������
�/���� �� �����6��� �6 ����� �6 ����� �6������
�/� ����� �����6��� �6�� ��� �6 ����� �6������
�/��� � � �����6��� �6 ����� �6 �� �� �6��� ��
�/������� �����6� � �6������ �6 �� � ��6�� ���
�/��� �� �����6��� 6���� � �6���� � �6������
�/ ��� �� �����6��� �6������ �6��� �� ��6�� ���
�/��� ���� �����6 �� ��6 ���� �6������ �6� � ��
�/������� �� ��6� � �6�� � � �6������ �6������
�/ � ���� ��� �6��� �6������ �6�� ��� ��6������
�/��� ��� �����6��� �6��� � �6������ �6���� �
�/������� � �� 6��� �6������ �6������ �6������
�/������� � ���6��� �6 ��� � �6�� ��� �6������
�/������� �����6��� �6��� �� �6���� � ��6��� �
�/ �� �� ����6��� �6������ �6� ���� �6������
�/������� �� ��6��� �6������ �6���� � �6������
�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6� ����
�/������� � ���6��� �6������ �6������ � 6������
�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6� ����
�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������
�/����� � ������6��� �6� ���� �6������ �6� ����
�/������� � ��� 6��� �6������ �6��� �� �6��� �
�/������� ������6��� �6� ���� �6�� ��� �6������
�/������� ���� �6��� �6������ �6� ���� ��6��� ��
�/ ��� � ���� �6 �� �6� ���� �6������ �6������
�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6������
�/����� � � ����6� � �6������ �6���� � �6� ����
�/������� �� ��6��� 6������ �6 �� �� �6������
�/������� ��� ��6��� �6 ��� � �6������ �6�� ���
�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6 ����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
63
Príloha 3 Regresná analýza za rok 2007 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
�/������� ��� 6��� �6������ �6���� � �6� ����
�/ ��� �� ����6��� �6������ �6 ����� ��6������
�/ ������ ����6 �� �6��� �� �6������ �6������
�/�������� �����6��� �6������ �6������ �6������
�/������ �� ��6��� 6������ �6������ �6������
�/������� �����6��� �6��� � �6������ �6������
�/������ � ���6��� �6������ �6��� �� �6������
�/����� � �����6��� �6�� ��� �6������ �6������
�/������� �����6��� �6�� � � �6������ �6���� �
�/� ����� �����6��� �6������ �6 ����� �6������
�/��� �� �����6� � �6�� ��� �6 ����� �6������
�/������� �����6��� ��6��� �� �6�� ��� �6 �����
�/������� ��� 6��� �6������ �6 ��� � �6������
�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6�� ���
�/������� �����6��� �6�� ��� �6������ �6���� �
�/��� � � � � �6��� �6 ����� �6 ����� �6� ����
�/ � ���� �����6 �� �6������ �6������ ��6������
�/�� ���� �����6� � �6������ �6� ���� �6���� �
�/��� ���� �����6��� �6���� � �6� ���� �6� �� �
�/������� ������6� � �6���� � �6�� ��� ��6�� ��
�/������� ������6��� �6 ����� �6������ �6�� ���
�/��� ��� ����� 6 �� �6������ �6������ �6� ����
�/������� ������6��� �6������ �6���� � �6������
�/ ��� � ������6��� �6��� �� �6�� ��� �6��� ��
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6���� �
�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6� ���
�/ ������ � ����6 �� �6������ �6������ �6������
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������
�/������� ������6 � �6���� � �6��� �� �6 �����
�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6� ����
�/������� ������6 �� 6������ �6���� � �6������
�/������ ���� �6��� �6������ �6������ �6������
�/ ������ ������6��� �6������ �6�� �� �6������
�/� ����� ������6��� �6������ �6������ �6������
�/�� ���� ������6��� �6� ���� �6������ �6���� �
�/����� � ������6 �� �6������ �6������ �6������
�/�������� ����� 6��� �6������ �6������ �6������
�/������� ������6��� �6������ �6�� ��� �6�� ��
�/����� � ����6��� �6�� ��� �6������ �6� ����
�/�� ���� ���� �6��� �6���� � �6���� � �6 �����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
64
Príloha 4 Regresná analýza za rok 2008 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�
���� !"�#$�/� 0�
�!"��)������/� 0�
�/�� �� � ����6��� �6������ �6������ �6���� �
�/ ������ ����6��� �6 ����� �6��� �� ��6 � ���
�/�������� ����6� � �6�� ��� �6������ �6� ���
�/������� ����6��� �6������ �6������ �6������
�/ ����� �����6��� �6��� � �6������ �6������
�/��� �� �����6��� �6���� � �6 ����� �6� ����
�/�������� �����6 �� �6������ �6 ����� �6������
�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6������
�/����� � � ���6��� �6��� �� �6������ �6��� ��
�/ ��� �� ��� �6��� �6 ����� �6 ����� ��6������
�/������� �����6��� �6������ �6������ �6� ����
�/������ ��� �6 �� �6������ �6� � �� �6������
�/������� �����6� � �6�� � � �6������ �6������
�/������� �����6��� �6������ �6 ����� �6������
�/��� � � �����6��� �6� ���� �6���� � �6� ����
�/� ����� ��� �6� � �6���� � �6���� � �6� ����
�/������� ������6� � �6� ���� �6�� ��� �6������
�/�������� ������6��� �6������ �6�� � � �6���� �
�/������ ������6��� ��6������ �6������ ��6������
�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������
�/������� ������6��� �6� ���� �6������ �6 �����
�/ � ���� ������6��� �6������ �6� ���� �6� ����
�/������� �� ���6��� 6� ���� �6 ����� �6� ����
�/������� ���� �6��� �6������ �6������ �6������
�/������� ������6��� �6 ����� �6��� �� �6� ����
�/� ����� �� ���6� � �6������ �6������ �6 �����
�/��� ��� ����� 6��� �6������ �6������ �6� ����
�/ ��� � ������6��� �6������ �6������ �6������
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������
�/������ ������6��� �6 ����� �6������ �6������
�/ ������ ������6��� �6������ �6��� �� �6��� ��
�/ �� �� ������6��� �6������ �6������ �6��� ��
�/������� ���� �6� � �6�� ��� �6������ �6��� ��
�/������� �� ���6 �� �6������ �6�� ��� �6������
�/ ������ ������6��� �6��� �� �6������ �6���� �
�/� ����� �����6��� �6������ �6������ �6�� ���
�/�� ���� �����6��� �6�� � � �6� ���� �6��� ��
�/����� � ������6� � �6���� � �6���� � �6������
�/������� ������6��� �6��� � �6������ �6������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
65
Príloha 5 Regresná analýza za rok 2009 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
�/������� ����� �6 ����� �6 ����� �6���� �
�/��� �� �� �� �6�� �� �6���� � �6������
�/��� �� ������ �6�� ��� �6 ����� ��6��� ��
�/�������� ������ �6������ �6� ���� �6������
�/ ����� ������ �6 ���� �6������ ��6������
�/�� �� � ������ �6 ����� �6���� � �6������
�/������� ������ �6���� � �6������ ��6������
�/������ ������ �6���� � �6� �� � ��6 �����
�/������� ��� �� �6������ �6�� �� �6� ����
�/������� ������ �6������ �6������ ��6������
�/������� ������ �6������ �6������ �6������
�/�� �� � ������ �6������ �6���� � ��6���� �
�/ � ���� � ���� �6������ �6������ �6� �� �
�/������ ����� 6������ �6������ �6������
�/����� � �� � �6������ �6� ���� ��6� ����
�/� ����� ������ �6������ �6���� � �6������
�/������� ������ �6������ �6������ ��6������
�/������� ������ �6������ �6� ���� �6� ����
�/ �� �� � �� � �6������ �6������ �6�� ���
�/�� ���� ���� � �6������ �6 ���� �6������
�/���� �� ������� �6������ �6�� � � �6� ����
�/������� � ����� �6 ����� �6������ �6�� ���
�/ ��� �� ����� � �6������ �6�� ��� �6������
�/������ ������� �6������ �6� �� � �6 �����
�/��� � � � ����� �6������ �6������ �6�� ���
�/������� �� ���� �6������ �6������ �6���� �
�/�������� ������� �6�� ��� �6� ���� �6������
�/ ��� � ������� �6������ �6������ �6� ����
�/ ������ � ����� �6������ �6������ �6������
�/� ����� � ����� �6� ���� �6������ �6������
�/������� ���� �� �6� � �� �6��� � �6� ���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
66
Príloha 6 Regresná analýza za rok 2005 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/�0�
���� !"�#$�/�0�
�!"��)������/�0�
*���'�!�/��0�
�/ ������ ����6� � �6������ �6 ����� �6������ �����6���
�/�� �� � ����6��� �6 ����� �6������ ��6�� ��� ������6���
�/��� �� ����6��� �6������ �6�� ��� �6� � �� �� �6���
�/��� ���� ����6��� �6 ����� �6������ �6� ���� �����6���
�/����� � ����6��� �6������ �6������ �6� ���� �����6���
�/� ����� � ��6��� �6������ �6� ��� �6� ��� �����6���
�/��� � � �����6��� �6������ �6 ����� ��6������ ������6���
�/��� �� �����6��� �6������ �6������ �6���� � �����6���
�/�� ���� �����6��� 6�� ��� �6��� �� ��6������ ������6���
�/�������� �����6� � 6������ �6������ �6������ �����6���
�/ ������ �����6� � �6������ �6������ �6 ����� � ���6���
�/������� ��� �6 � �6������ �6������ �6������ �����6� �
�/�������� � ���6��� �6 ��� � �6 ����� �6� �� � �� ���6���
�/������� �����6��� �6� ���� �6���� � �6� � �� ������6���
�/ ��� � �����6��� �6������ �6���� � �6������ �� ���6� �
�/������� �����6 �� 6������ �6������ �6� ��� � ����6���
�/������� ���� 6��� �6������ �6������ �6���� � ������6���
�/������ ����6��� 6�� ��� �6��� �� �6������ �����6���
�/��� ��� � ��6��� �6������ �6������ �6������ ���� �6���
�/������� �����6��� �6��� � �6 ����� �6�� ��� ������6���
�/������� � ���6� � �6������ �6��� �� �6�� �� �����6���
�/�������� �����6� � �6 ����� �6������ �6������ �� ���6���
�/���� �� �����6��� �6 ��� � �6 �� � �6������ � ����6���
�/������� �� � 6 �� �6� �� � 6 ����� ��6������ �� �6���
�/�������� �����6��� �6 ����� �6������ �6������ ������6 ��
�/ ������ ��� 6��� �6��� �� �6�� ��� �6���� � ������6���
�/ ������ ������6��� �6� ���� �6������ �6� ���� ������6���
�/������� ������6��� 6������ �6������ �6������ ��� ��6���
�/ ������ �� ���6��� �6� ���� �6������ �6� ���� ����� 6���
�/������� ������6� � �6������ �6������ �6������ �� ���6���
�/ ��� �� ����� 6��� �6 � �� �6������ ��6��� �� ��� � 6���
�/������� ������6 �� �6� ���� �6�� ��� � 6������ ������6���
�/������� � ����6��� �6������ �6 ����� �6��� �� ������6���
�/����� � � ��� 6��� �6���� � �6������ �6��� �� �� ���6���
�/�� ��� ��� ��6��� �6������ �6������ ��6��� � ������6���
�/������ ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6 ��
�/����� � �� ���6 �� �6������ �6������ �6���� � �����6���
�/ �� �� ������6��� �6� ���� �6������ �6������ ������6 �
�/������� ������6� � �6 � ��� �6� �� � �6������ ������6���
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6 ���� ������6���
�/������� ��� ��6��� �6������ �6� ���� ��6������ �����6� �
�/������ ����� 6��� �6������ �6�� ��� �6������ �� ���6 ��
67
�/ ������ ������6��� �6��� �� �6������ �6������ ������6���
�/��� ��� � ��� 6��� �6 ��� � �6���� � �6� ���� ������6 ��
�/�� ���� ������6��� �6������ �6������ �6������ ����� 6���
�/� ����� ������6� � �6������ �6������ �6������ ������6 ��
�/������� ����� 6��� �6� ���� �6�� � � �6� ���� �� ��6���
�/�� ���� ������6��� �6� ���� �6������ ��6 ���� �� ���6���
�/������� �� ���6� � �6�� ��� �6������ �6������ ������6���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
68
Príloha 7 Regresná analýza za rok 2006 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
*���'�!�/��0�
�/������� ��6��� �6������ �6 ����� �6������ �� ���6���
�/ ����� ���6��� �6�� ��� �6 ����� �6��� �� �����6� �
�/�������� ����6��� � 6������ �6�� ��� ��6������ �����6 ��
�/�� �� � ����6��� �6���� � �6��� �� ��6��� �� ������6���
�/������� � �6��� 6 �� �� �6������ �6� ���� ����� 6���
�/�������� �����6��� �6� ���� �6 ����� �6���� � ��� �6 ��
�/����� � �����6��� �6������ �6�� ��� �6������ �����6���
�/���� �� �����6��� �6 ����� �6 ����� �6������ ������6���
�/� ����� �����6��� �6�� ��� �6 ����� �6������ ������6���
�/��� � � �����6��� �6 ����� �6 �� �� �6��� �� � ����6���
�/������� �����6� � �6������ �6 �� � ��6�� ��� � ��� 6���
�/��� �� �����6��� 6���� � �6���� � �6������ ��� ��6� �
�/ ��� �� �����6��� �6������ �6��� �� ��6�� ��� ������6���
�/��� ���� �����6 �� ��6 ���� �6������ �6� � �� �����6���
�/������� �� ��6� � �6�� � � �6������ �6������ �����6���
�/ � ���� ��� �6��� �6������ �6�� ��� ��6������ �� � 6 ��
�/��� ��� �����6��� �6��� � �6������ �6���� � ������6���
�/������� � �� 6��� �6������ �6������ �6������ �����6� �
�/������� � ���6��� �6 ��� � �6�� ��� �6������ ��� ��6���
�/������� �����6��� �6��� �� �6���� � ��6��� � ������6���
�/ �� �� ����6��� �6������ �6� ���� �6������ ������6���
�/������� �� ��6��� �6������ �6���� � �6������ ������6 ��
�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���
�/������� � ���6��� �6������ �6������ � 6������ ��6 ��
�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6� ���� �����6���
�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������ ������6���
�/����� � ������6��� �6� ���� �6������ �6� ���� ������6���
�/������� � ��� 6��� �6������ �6��� �� �6��� � � � � 6 ��
�/������� ������6��� �6� ���� �6�� ��� �6������ ���� �6���
�/������� ���� �6��� �6������ �6� ���� ��6��� �� ����� 6���
�/ ��� � ���� �6 �� �6� ���� �6������ �6������ ��� ��6���
�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6������ ����� 6���
�/����� � � ����6� � �6������ �6���� � �6� ���� ������6���
�/������� �� ��6��� 6������ �6 �� �� �6������ �����6���
�/������� ��� ��6��� �6 ��� � �6������ �6�� ��� ������6���
�/ ������ ������6��� �6������ �6������ �6 ���� ������6���
�/ ������ � ����6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���
�/� ����� ������6��� �6������ �6��� �� �6������ ������6� �
�/������� �� ���6��� �6 ����� �6���� � ��6 ����� ������6���
�/������ �����6��� �6������ �6������ �6� ���� �� ���6���
�/��� ��� �����6��� �6��� �� �6������ ��6� ��� �����6���
�/�� ���� ������6� � �6������ �6������ �6������ � ����6 �
69
�/������� �� ���6��� �6� ��� �6���� � ��6������ ������6� �
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
70
Príloha 8 Regresná analýza za rok 2007 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
*���'�!�/� 0�
�/� ����� ���6��� 6 ����� �6�� ��� �6������ �����6���
�/������� ��� 6��� �6������ �6���� � �6� ���� � ���6���
�/ ��� �� ����6��� �6������ �6 ����� ��6������ ������6���
�/ ������ ����6 �� �6��� �� �6������ �6������ �����6���
�/�������� �����6��� �6������ �6������ �6������ �����6���
�/������ �� ��6��� 6������ �6������ �6������ �����6���
�/������� �����6��� �6��� � �6������ �6������ �����6���
�/������ � ���6��� �6������ �6��� �� �6������ ��� �6���
�/����� � �����6��� �6�� ��� �6������ �6������ � ����6���
�/������� �����6��� �6�� � � �6������ �6���� � ������6 ��
�/� ����� �����6��� �6������ �6 ����� �6������ ������6���
�/��� �� �����6� � �6�� ��� �6 ����� �6������ � ���6 ��
�/������� �����6��� ��6��� �� �6�� ��� �6 ����� ����� 6���
�/������� ��� 6��� �6������ �6 ��� � �6������ � ����6 ��
�/ ������ �����6��� �6������ �6������ �6�� ��� ���� 6���
�/������� �����6��� �6�� ��� �6������ �6���� � � � ��6���
�/��� � � � � �6��� �6 ����� �6 ����� �6� ���� ����� 6� �
�/ � ���� �����6 �� �6������ �6������ ��6������ � ����6���
�/�� ���� �����6� � �6������ �6� ���� �6���� � ������6���
�/��� ���� �����6��� �6���� � �6� ���� �6� �� � �����6���
�/������� ������6� � �6���� � �6�� ��� ��6�� �� ������6���
�/������� ������6��� �6 ����� �6������ �6�� ��� ������6���
�/��� ��� ����� 6 �� �6������ �6������ �6� ���� ������6���
�/������� ������6��� �6������ �6���� � �6������ �� ��6���
�/ ��� � ������6��� �6��� �� �6�� ��� �6��� �� ������6���
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6���� � ������6���
�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6� ��� �� ���6 ��
�/ ������ � ����6 �� �6������ �6������ �6������ ������6���
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���
�/������� ������6 � �6���� � �6��� �� �6 ����� � ����6���
�/�������� ������6��� �6������ �6������ �6� ���� �� ���6� �
�/������� ������6 �� 6������ �6���� � �6������ ��� �6���
�/������ ���� �6��� �6������ �6������ �6������ � ����6���
�/ ������ ������6��� �6������ �6�� �� �6������ ��� � 6���
�/� ����� ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���
�/����� � ������6 �� �6������ �6������ �6������ ������6���
�/�������� ����� 6��� �6������ �6������ �6������ ���� �6���
�/������� ������6��� �6������ �6�� ��� �6�� �� ������6���
�/����� � ����6��� �6�� ��� �6������ �6� ���� �����6���
�/�� ���� ���� �6��� �6���� � �6���� � �6 ����� � ���6���
�/������� � ����6��� �6���� � �6������ �6������ ������6� �
�/��� ��� � ����6��� �6������ �6���� � ��6������ � ���6���
71
Príloha 9 Regresná analýza za rok 2008 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�
���� !"�#$�/� 0�
�!"��)������/� 0�
*���'�!�/��0�
�/������ �� �6��� �6������ �6������ ��6���� � �����6���
�/�� �� � ����6��� �6������ �6������ �6���� � ��� ��6���
�/ ������ ����6��� �6 ����� �6��� �� ��6 � ��� ��� �6���
�/�������� ����6� � �6�� ��� �6������ �6� ��� � ���6 ��
�/������� ����6��� �6������ �6������ �6������ ��� ��6� �
�/ ����� �����6��� �6��� � �6������ �6������ �����6���
�/��� �� �����6��� �6���� � �6 ����� �6� ���� ������6���
�/�������� �����6 �� �6������ �6 ����� �6������ ������6���
�/������� �� ��6��� �6������ �6 ����� �6������ �����6���
�/����� � � ���6��� �6��� �� �6������ �6��� �� � ����6� �
�/ ��� �� ��� �6��� �6 ����� �6 ����� ��6������ ������6���
�/������� �����6��� �6������ �6������ �6� ���� � ����6� �
�/������ ��� �6 �� �6������ �6� � �� �6������ �����6���
�/������� �����6� � �6�� � � �6������ �6������ ���� �6���
�/������� �����6��� �6������ �6 ����� �6������ � ����6� �
�/��� � � �����6��� �6� ���� �6���� � �6� ���� ������6���
�/� ����� ��� �6� � �6���� � �6���� � �6� ���� ����6���
�/������� ������6� � �6� ���� �6�� ��� �6������ �� ��6���
�/�������� ������6��� �6������ �6�� � � �6���� � � ���6���
�/������ ������6��� ��6������ �6������ ��6������ ������6���
�/�������� ������6��� �6��� �� �6������ �6������ ������6� �
�/������� ������6��� �6� ���� �6������ �6 ����� ��� �6���
�/ � ���� ������6��� �6������ �6� ���� �6� ���� ������6 ��
�/������� �� ���6��� 6� ���� �6 ����� �6� ���� ��� �6���
�/������� ���� �6��� �6������ �6������ �6������ ����� 6� �
�/������� ������6��� �6 ����� �6��� �� �6� ���� � �� �6���
�/� ����� �� ���6� � �6������ �6������ �6 ����� ������6���
�/��� ��� ����� 6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���
�/ ��� � ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���
�/������� ������6��� �6������ �6������ �6������ ������6���
�/������ ������6��� �6 ����� �6������ �6������ ������6 ��
�/ ������ ������6��� �6������ �6��� �� �6��� �� � ����6���
�/ �� �� ������6��� �6������ �6������ �6��� �� ������6���
�/������� ���� �6� � �6�� ��� �6������ �6��� �� ���� �6���
�/������� �� ���6 �� �6������ �6�� ��� �6������ ���� �6 ��
�/ ������ ������6��� �6��� �� �6������ �6���� � ������6���
�/� ����� �����6��� �6������ �6������ �6�� ��� ������6���
�/�� ���� �����6��� �6�� � � �6� ���� �6��� �� � ����6���
�/����� � ������6� � �6���� � �6���� � �6������ ������6 ��
�/������� ������6��� �6��� � �6������ �6������ �����6���
�/��� ��� ������6��� �6��� �� �6������ ��6��� �� ������6���
�/������� ������6��� �6� � �� �6������ ��6������ ������6���
72
�/����� � � �� ��6��� �6������ �6������ �6� ���� ������6���
�/�� ���� ����� �6��� �6� ���� �6������ �6������ ������6���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
73
Príloha 10 Regresná analýza za rok 2009 – Banskobystrický kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
*���'�!�/��0�
�/�������� ����� �6������ �6������ �6� ���� �������
�/������� ����� �6 ����� �6 ����� �6���� � �������
�/��� �� �� �� �6�� �� �6���� � �6������ ������
�/��� �� ������ �6�� ��� �6 ����� ��6��� �� �������
�/�������� ������ �6������ �6� ���� �6������ �������
�/ ����� ������ �6 ���� �6������ ��6������ ������
�/�� �� � ������ �6 ����� �6���� � �6������ �������
�/������� ������ �6���� � �6������ ��6������ �� ����
�/������ ������ �6���� � �6� �� � ��6 ����� ������
�/������� ��� �� �6������ �6�� �� �6� ���� �������
�/������� ������ �6������ �6������ ��6������ �������
�/������� ������ �6������ �6������ �6������ �������
�/�� �� � ������ �6������ �6���� � ��6���� � � �� ��
�/ � ���� � ���� �6������ �6������ �6� �� � �������
�/������ ����� 6������ �6������ �6������ �� ���
�/����� � �� � �6������ �6� ���� ��6� ���� �������
�/� ����� ������ �6������ �6���� � �6������ �����
�/������� ������ �6������ �6������ ��6������ �������
�/������� ������ �6������ �6� ���� �6� ���� ���� ��
�/ �� �� � �� � �6������ �6������ �6�� ��� ����� �
�/�� ���� ���� � �6������ �6 ���� �6������ ���� ��
�/���� �� ������� �6������ �6�� � � �6� ���� �������
�/������� � ����� �6 ����� �6������ �6�� ��� �������
�/ ��� �� ����� � �6������ �6�� ��� �6������ �� ����
�/������ ������� �6������ �6� �� � �6 ����� ��� ���
�/��� � � � ����� �6������ �6������ �6�� ��� � �����
�/������� �� ���� �6������ �6������ �6���� � �������
�/�������� ������� �6�� ��� �6� ���� �6������ �������
�/ ��� � ������� �6������ �6������ �6� ���� �������
�/ ������ � ����� �6������ �6������ �6������ �� ����
�/� ����� � ����� �6� ���� �6������ �6������ �������
�/������� ���� �� �6� � �� �6��� � �6� ��� �������
�/������� ������� �6� ���� �6������ ��6� ���� �������
�/ ������ � ����� �6������ �6������ �6������ � �����
�/������� � �� � �6�� ��� �6 � ��� �6�� ��� �������
�/��� ��� �� �� � 6������ �6������ �6������ �������
�/�� ���� ��� �� �6������ �6������ �6������ �������
�/��� ��� � ���� �6��� �� �6�� ��� �6������ �������
�/����� � ��� �� �6� ��� �6������ �6������ ��� ���
�/� ����� ������ �6���� � �6������ �6������ �������
�/������� ������� �6� ���� �6������ �6� ���� �������
�/������� �������� �6������ �6� �� �6������ �� ���
74
�/�� ���� ����� �� �6� ��� �6������ �6������ ������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
75
Príloha 11 Regresná analýza za rok 2005 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/�0�
���� !"�#$�/�0�
�!"��)������/�0�
*���'���/��0�
�/�� ���� ����6 �� �6���� �6���� �6���� ����6���
�/����� � � ��6��� �6���� �6 ��� ��6���� �� ��6���
�/��� ��� �� �6��� 6���� �6 ��� �6���� �����6���
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� ����6���
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� �����6���
�/������� �����6� � �6���� �6���� �6���� ��� �6���
�/��� �� �����6��� �6���� �6 ��� ��6 ��� � ����6� �
�/������ �����6 �� �6���� �6���� �6���� �����6���
�/������� �����6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���
�/�� ��� �� ��6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���
�/������� �� ��6��� �6���� �6���� �6���� ���� 6���
�/������� �����6��� 6 ��� �6 ��� �6���� �����6���
�/� �� �� ��� �6��� �6���� �6 � � �6���� ������6���
�/ �� ��� �����6 �� �6� �� �6���� �6���� � ���6���
�/����� � � ���6� � �6���� �6 ��� �6���� ��� ��6� �
�/��� ��� �����6 �� �6� �� �6���� �6�� � �� ���6 ��
�/�� ���� �����6��� �6���� �6���� �6 ��� �� ���6���
�/����� � �����6��� �6� �� �6���� �6���� �����6���
�/���� �� �����6��� �6���� �6 ��� ��6���� ����6� �
�/������� �����6��� �6�� � �6���� ��6���� �����6���
�/����� � ��� 6 � �6���� �6� � �6���� ������6���
�/������� � ��6��� �6 ��� �6���� �6� �� ������6���
�/������� �����6��� �6 ��� �6���� �6���� ���� �6 ��
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6 �� �����6���
�/������� �����6��� �6�� � �6���� �6���� �����6���
�/���� �� �� ��6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/� ���� �����6��� �6���� �6���� �6�� � �����6���
�/� �� �� �����6��� �6���� �6� �� �6���� ��� �6���
�/ ������ �����6��� �6�� � �6���� �6���� �����6���
�/ ������ �����6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� 6���
�/������� �����6��� �6���� �6���� �6� �� �����6���
�/��� ��� ���� 6��� �6 ��� �6 � � �6���� ���� 6���
�/������� �� ��6��� �6 �� �6���� �6���� � ����6���
�/������� �����6��� 6���� �6���� �6���� ������6���
�/ ������ �� ��6��� �6���� �6 ��� �6 �� ���� 6���
�/������� �����6��� �6 ��� �6 ��� �6���� �����6���
�/�� � �� �����6��� 6���� �6 �� �6� �� ������6� �
�/ � �� � �����6��� �6���� �6 ��� �6� �� �����6���
�/������� � �6��� �6� �� �6���� ��6�� � �� � 6���
�/������� ������6��� �6���� �6 ��� �6���� �����6���
�/� ���� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/ �� �� ������6��� �6� �� �6 ��� �6���� �����6� �
76
�/��� ��� ��� ��6��� �6���� �6 � � �6���� �� ���6���
�/����� � ������6��� �6���� �6���� �6� �� � ��6���
�/������� ���� �6��� 6 ��� �6�� � �6���� ������6���
�/������� ����� 6��� �6���� �6 ��� �6� � �����6 ��
�/����� � �� � �6��� �6 ��� �6���� �6� �� ������6���
�/���� �� ������6 �� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/� ����� ���� �6��� �6���� �6���� �6� �� �����6���
�/������� ������6 �� �6 ��� �6���� �6� � ������6���
�/������� � ���6��� �6���� �6���� �6���� �����6���
�/������� ���� �6��� �6� �� �6���� �6���� ������6���
�/�� ���� ������6��� �6�� � �6� �� �6���� �����6���
�/���� �� ������6��� �6���� 6 ��� �6� �� ������6� �
�/����� � ������6��� �6���� �6� �� �6���� ������6���
�/������� � ����6��� �6���� �6 ��� �6���� ��� �6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6�� � � ����6���
�/� ����� ������6��� �6���� �6���� ��6���� �����6���
�/������� �� ���6 �� �6���� �6���� ��6���� ���� 6���
�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���
�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� ��6���� ��� ��6���
�/� ��� � ������6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� �����6 ��
�/���� �� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� ������6��� �6���� �6�� � �6���� � ���6���
�/� ��� �� ���6��� �6� �� �6���� �6���� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6� �� ������6���
�/������� ������6��� �6� �� �6���� �6���� ���� �6� �
�/������� � ����6��� �6���� �6���� �6���� � ����6���
�/� ����� �� ���6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/������� � ��� 6��� �6 ��� �6���� �6���� �� ���6���
�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���
�/� ����� ���� �6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���
�/������� ��� ��6��� �6� � �6���� �6� �� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6� � ������6���
�/��� ��� ��� ��6��� �6���� �6�� � �6���� ������6� �
�/� �� �� �����6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���
�/������� �����6��� �6���� �6���� �6���� �� ���6���
�/� � �� �����6� � ��6 ��� �6���� �6���� ������6� �
�/� ����� ���� �6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� ���� �6��� �6���� �6���� ��6���� �� ���6���
�/������� ����� 6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���
�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/������ ������6��� �6���� 6�� � �6���� ��� �6���
�/������� �������6��� �6���� �6� � �6���� �� ���6���
�/������� �������6��� �6�� � �6���� �6�� � ��� �6���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
77
Príloha 12 Regresná analýza za rok 2006 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
*���'���/��0�
�/�� ���� ����6 �� 6���� �6���� �6���� ����6���
�/����� � ����6� � �6���� �6���� �6���� ������6���
�/���� �� ��� 6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/������� ����6��� �6�� � �6 ��� ��6���� ��� �6� �
�/������� ����6��� 6 ��� �6���� ��6�� � �����6���
�/ ������ �����6 �� �6�� � �6���� ��6 ��� ���� 6���
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� �� ���6 ��
�/������� �����6��� �6���� �6���� �6� �� � ����6���
�/ �� ��� �����6� � �6���� �6���� �6���� �����6� �
�/��� �� �����6� � �6 ��� �6 ��� �6���� ��� ��6���
�/���� �� ���� 6��� �6 ��� �6 ��� �6���� ����6���
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/� �� �� ���� 6��� �6���� �6 ��� �6���� �� �� 6���
�/������� �����6��� �6 �� �6���� �6���� ���� �6 ��
�/������� � ���6��� �6�� � �6���� �6� �� ������6���
�/ ������ �����6 �� �6���� �6�� � �6�� � ������6���
�/������� �����6��� �6 ��� �6�� � �6�� � �����6���
�/������� �����6� � �6���� �6���� �6���� ���� 6���
�/������ � ���6��� �6�� � �6� �� ��6���� �����6���
�/������� �� � 6��� �6���� �6���� ��6� �� �����6���
�/ � �� � �����6��� �6���� �6���� �6� �� �����6���
�/������� �����6��� �6���� �6 ��� ��6�� � �����6���
�/���� �� � �� 6��� �6���� �6 ��� �6���� ����� 6���
�/������� �����6� � �6���� �6���� ��6���� �� ��6���
�/����� � ��� �6� � �6� �� �6���� ��6�� � �����6���
�/������� �����6� � �6 ��� �6 ��� �6� �� �����6���
�/ �� �� �����6� � �6�� � �6 ��� �6���� �����6 ��
�/�� � �� �����6��� 6���� �6���� ��6� � ������6 �
�/����� � �����6 �� 6 ��� �6���� �6���� �� ��6���
�/�� ��� ���� 6��� �6���� �6 ��� �6�� � ������6���
�/����� � �����6� � �6���� �6���� �6���� �����6���
�/�� ���� �����6��� �6���� �6���� ��6 ��� ������6���
�/������� � ���6��� �6 ��� �6���� �6� �� �� ���6 ��
�/�� ���� �����6� � �6 ��� �6���� �6� �� �� ���6���
�/� ����� �����6��� �6 ��� �6���� ��6���� ���� 6 ��
�/� ����� �� ��6��� �6 ��� �6���� �6���� �����6���
�/� ���� �����6��� �6�� � �6� �� �6���� �����6� �
�/��� ��� �����6��� ��6���� �6���� �6���� � ���6���
�/� ���� � ��6��� �6���� �6� �� �6���� ����� 6���
�/������� �����6��� �6 �� �6���� ��6� �� �����6� �
�/���� �� �����6 �� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/������� �� ���6��� �6���� �6�� � �6� �� ������6���
78
�/������� ������6��� 6 ��� �6�� � �6���� ����� 6���
�/������� �� ���6��� �6���� �6���� �6�� � �� ���6 ��
�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6� �� ������6���
�/������� ����� 6��� �6���� �6���� �6� �� ��� �6���
�/������� ������6��� �6� � �6� �� ��6 ��� � ����6���
�/����� � ������6��� �6���� �6���� ��6���� �����6���
�/������� ����� 6 �� �6���� �6���� �6� �� ������6 ��
�/������� ������6��� �6���� �6�� � �6���� � � ��6���
�/� ��� ��� ��6 � �6� �� �6���� �6���� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6 � � �6� �� ����� 6���
�/������� �� ��6� � �6 ��� �6���� ��6���� ����� 6� �
�/� �� �� ������6��� �6� �� �6���� �6� �� ��� �6���
�/����� � ���� �6��� �6���� �6� �� �6���� ��� ��6���
�/��� ��� ������6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���
�/� ��� � ������6��� �6���� �6���� �6���� �� ���6���
�/������� � �� �6��� �6���� �6�� � �6���� ������6���
�/� ����� � ����6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6 ��
�/������� ������6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/������� ����� 6��� �6���� �6���� �6� �� ��� ��6���
�/��� ��� �� ���6� � �6���� �6�� � �6���� ������6� �
�/� ����� ��� ��6��� �6�� � �6 ��� �6� �� � ����6���
�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/� ����� ����� 6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/������� ��� ��6��� �6���� �6���� ��6���� ����6���
�/��� ��� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/� ����� ������6� � �6 ��� �6� �� �6���� ������6���
�/������� ������6� � �6� �� �6���� �6� �� ������6���
�/������� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���
�/������� � ����6��� �6���� �6� � �6���� ������6���
�/� � �� �� � 6� � �6 �� �6���� �6���� ������6���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
79
Príloha 13 Regresná analýza za rok 2007 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
*���'���/� 0�
�/������� ����6��� �6�� � �6 ��� �6���� �����6���
�/���� �� ����6��� �6 ��� �6���� ��6���� ������6���
�/������ ��� 6� � �6���� �6���� �6���� �����6���
�/�� ���� ��� 6��� �6���� �6���� �6���� ����6 ��
�/������� ��� 6��� �6� �� �6���� �6���� � ����6���
�/������� �� ��6��� 6���� �6���� �6� �� ����� 6���
�/���� �� ���� 6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� 6���
�/������� �����6��� �6���� �6���� ��6 � � � ���6� �
�/ � �� � �����6��� �6 ��� �6 ��� �6� �� ������6���
�/������� � ���6��� �6���� �6 ��� �6���� ��� �6���
�/� �� �� �����6��� 6���� �6 ��� �6���� ��� ��6���
�/����� � ��� �6� � �6���� �6���� ��6���� �� ��6���
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� � ���6���
�/����� � ��� �6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� �����6��� �6���� �6 ��� ��6���� �����6 ��
�/� ���� �� ��6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/ �� ��� �����6��� �6���� �6���� �6�� � �����6���
�/������� �����6� � �6���� �6���� ��6� �� ������6���
�/������� ���� 6��� �6���� �6���� ��6���� ���6� �
�/�� ���� �����6��� �6�� � �6�� � �6� �� ���� �6���
�/ �� �� ����6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� �6���
�/������� ����6� � �6� � �6���� �6���� �� ���6 ��
�/� ����� �����6��� �6 ��� �6�� � ��6���� �����6���
�/� ���� �� ��6��� �6���� �6� �� ��6 ��� ������6���
�/������� � ���6 �� �6� � �6���� ��6 ��� �����6���
�/������� �����6� � �6���� �6 �� �6���� �� �� 6���
�/�� � �� �����6��� 6 ��� �6���� ��6���� ������6���
�/���� �� � �� 6��� �6� � �6� �� ��6���� ������6���
�/��� ��� �����6��� �6�� � �6���� �6� �� � � ��6 ��
�/������� �����6��� �6���� �6�� � �6���� ��� �6���
�/������� ������6� � �6� �� �6� �� ��6���� �� ��6���
�/������� � ����6��� �6���� �6� �� ��6 ��� ����� 6 ��
�/�� ���� ������6��� �6 ��� �6 ��� �6���� �� ��6���
�/������� ������6��� �6���� �6�� � �6���� ���� �6� �
�/������� �� ���6��� 6�� � �6���� �6� �� ������6���
�/��� ��� ������6��� �6� �� �6� � �6� �� �� � 6� �
�/������� ��� ��6� � �6���� �6���� �6� �� ��� �6 ��
�/������� ������6��� �6���� �6� �� �6� �� ������6���
�/� �� �� ������6 �� �6���� �6���� ��6 ��� �� �6���
�/������� ������6��� �6 ��� �6 ��� �6� �� ������6���
�/����� � ������6��� 6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/�� ��� ������6��� �6���� �6 ��� �6���� ��� ��6 ��
80
�/� ��� � � ��� 6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/��� ��� � ����6��� �6���� �6���� ��6���� �� �� 6���
�/��� ��� ������6��� �6 �� �6� �� �6� � ���� �6���
�/� ����� ������6��� �6���� �6���� �6� � ������6���
�/� ����� ���� �6��� 6���� �6 ��� �6���� � ����6���
�/����� � ���� �6��� �6���� �6���� �6�� � ��� �6� �
�/������� �� � �6� � �6���� �6���� �6� �� �� ���6���
�/������� �� � �6��� �6���� �6� �� �6� �� ������6���
�/������� ������6��� �6�� � �6���� �6���� �� ��6���
�/� ����� �� ���6��� �6�� � �6 ��� �6���� ������6���
�/����� � ������6��� �6���� �6���� �6���� � �� 6���
�/� ����� ����� 6��� �6���� �6���� ��6���� ��� ��6���
�/������� ��� ��6� � �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/������� ������6� � �6���� �6���� �6� �� ������6���
�/��� ��� � ���6� � �6���� �6���� �6 ��� ������6���
�/� ����� � ����6��� �6�� � �6���� ��6� �� ������6���
�/� ��� ����� 6� � �6� �� �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� ���� �6��� �6���� �6� �� �6���� ������6���
�/� � �� ����� 6� � �6� �� �6���� ��6���� �� ���6���
�/������� �����6��� �6���� �6���� �6���� ������6 ��
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/������� �� ���6��� �6���� �6�� � �6� �� ������6���
�/�� ���� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/� �� �� ��� ���6��� �6���� �6���� �6� �� ��� ��6� �
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
81
Príloha 14 Regresná analýza za rok 2008 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�
���� !"�#$�/� 0�
�!"��)������/� 0�
*���'���/��0�
�/���� �� ����6��� �6���� �6���� �6 ��� ������6���
�/������� ����6��� �6� �� �6���� ��6���� �����6���
�/������� ����6��� ��6���� �6���� �6� �� �� ��6���
�/������� ����6 �� �6���� �6���� ��6���� ��� 6 ��
�/������ � �6��� 6���� �6� � �6�� � �� �6���
�/��� �� ���6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/�� ���� ��� 6��� �6���� �6� �� �6 ��� ����6���
�/����� � �����6��� �6���� �6���� �6���� � ����6���
�/ �� �� �����6 �� �6���� �6 ��� �6���� ���� �6���
�/��� ��� ���� 6��� �6���� �6���� �6���� ����6� �
�/����� � �����6��� �6�� � �6���� �6���� �����6���
�/����� � �����6��� 6���� �6���� �6 ��� ������6���
�/����� � �����6��� �6���� �6� �� �6���� �����6���
�/������� �����6��� �6���� �6 �� �6���� ������6���
�/�� � �� � ���6��� 6�� � �6 ��� �6���� ������6���
�/������� �����6��� 6���� �6���� ��6� � � ���6���
�/� ����� ��� �6 �� �6� �� �6���� �6���� �����6���
�/���� �� �����6��� �6� �� �6 ��� �6� �� � ����6���
�/ ������ �����6��� �6���� �6 ��� �6���� �����6���
�/������� �����6��� �6 �� �6���� �6���� ������6���
�/������� ���� 6��� �6���� �6���� ��6���� �����6���
�/ � �� � �����6��� �6���� �6 ��� �6� �� ���� �6���
�/������� �����6��� �6���� �6 ��� �6 ��� ������6���
�/��� ��� �����6��� �6 ��� �6���� �6� �� �����6���
�/����� � ������6��� �6���� �6���� ��6���� ������6���
�/� ���� � ����6 �� �6���� �6���� �6���� �� ���6���
�/������� � ����6� � 6 ��� �6�� � �6� �� ������6���
�/������� ������6��� 6���� �6 � � �6 ��� �����6���
�/� �� �� ������6 �� �6���� �6 ��� �6���� ������6 ��
�/� ��� � ������6��� �6���� �6�� � ��6 ��� ������6���
�/� ����� ������6��� �6���� 6 ��� ��6 ��� � �� 6���
�/������� ������6 �� �6� �� �6���� �6���� �����6���
�/� ���� ������6��� �6���� �6���� �6� �� ���� 6���
�/���� �� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6� �
�/����� � ����� 6��� 6���� �6� �� �6���� � ����6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� ��6� �� �����6���
�/������� ���� �6 �� �6���� �6� �� �6���� ������6 ��
�/� ����� ������6��� �6�� � �6 ��� �6� � ������6���
�/�� ���� ������6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6� �
�/ ������ ������6��� 6���� �6���� �6���� ����� 6���
�/����� � ������6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
82
�/������� ������6� � �6���� �6���� �6���� � ����6���
�/���� �� � ����6��� �6���� �6 ��� �6���� �� �6���
�/ �� ��� ���� �6��� �6���� �6���� �6���� �����6� �
�/�� ��� ������6��� �6���� �6� �� �6���� ������6���
�/������� ������6 �� 6���� �6 ��� �6� �� ������6���
�/������� ������6��� �6� �� �6���� �6���� ������6���
�/������� � ����6 �� �6���� �6���� �6�� � ������6� �
�/����� � �� ���6��� �6���� �6���� �6���� � ����6 ��
�/����� � ������6��� �6���� �6���� ��6�� � � ��6���
�/� ����� ����� 6��� �6� �� �6���� ��6� �� ������6���
�/������� �� � �6��� �6� �� �6���� �6 ��� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/������� ������6��� �6� �� �6 ��� �6���� �� ���6���
�/������� ��� ��6��� �6 ��� �6���� �6���� ������6 ��
�/������� � ����6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/�� ���� ���� �6� � �6� �� �6���� ��6���� ����� 6 ��
�/������� ������6��� �6���� �6� � �6���� ��� ��6���
�/� ����� ����� 6��� �6� �� �6 ��� �6���� �� ���6���
�/� ����� ��� ��6��� �6���� �6���� ��6���� �� � �6���
�/������� ����� 6 �� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/� � �� ��� ��6��� �6� � �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� ��� ��6��� �6���� �6���� �6���� ������6���
�/��� ��� �� ��6��� �6� �� �6���� �6���� ����� 6���
�/������� �����6� � �6���� �6���� �6���� ������6 ��
�/��� ��� �����6��� �6���� �6���� �6���� ��� � 6���
�/������� �� ���6��� �6���� �6���� �6���� ���� �6���
�/��� ��� ��� � 6��� �6���� �6 ��� �6���� ������6���
�/������� ������6��� �6���� �6���� �6� �� ������6���
�/� ��� ������6� � �6���� �6���� �6� �� �� � 6���
�/� �� �� �� �� 6��� �6�� � �6���� �6���� � ����6���
�/�� ���� ������ 6��� �6���� �6�� � ��6�� � ���� �6���
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
83
Príloha 15 Regresná analýza za rok 2009 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
*���'���/��0�
�/������ ����� �6 ��� �6���� �6���� ���� �
�/�� ���� ����� �6 � �6���� �6 ��� �����
�/������� �� ��� ��6���� �6 ��� �6���� ������
�/��� ��� �� �� �6���� �6���� �6� �� �����
�/��� �� ������ �6���� �6 ��� �6 �� �������
�/������� ��� �� �6 ��� �6���� �6���� �� ����
�/ ������ ������ �6���� �6���� �6���� ������
�/������� ������ �6���� �6� �� �6�� � ������
�/� �� �� ������ �6���� �6 ��� �6� �� �������
�/������� ������ 6�� � �6���� �6�� � �������
�/����� � ������ �6���� �6���� �6� �� �������
�/����� � ������ �6���� �6���� �6���� ������
�/��� ��� �� ��� �6���� �6� �� �6���� �����
�/ � �� � ������ �6�� � �6� �� �6���� � �����
�/�� ���� ������ �6 ��� �6���� �6���� �� ����
�/���� �� ���� � �6 ��� �6���� ��6���� ���� ��
�/������� � ���� 6���� �6���� �6���� �������
�/������� � ���� �6���� �6���� ��6� �� ������
�/������� ������ ��6���� �6�� � ��6 � � �����
�/������� ������ 6�� � �6 ��� �6� �� �������
�/����� � �� ��� �6���� �6 ��� �6�� � �������
�/������� ��� �� �6���� �6���� ��6�� � ��� ��
�/������� ��� ��� �6 ��� �6���� �6���� �������
�/� ����� ��� �� �6���� �6� �� �6���� �� ���
�/��� ��� ���� �� �6 ��� �6���� �6� �� �������
�/������� ������� �6� �� �6���� ��6���� ���� ��
�/������� ���� �� �6�� � �6� �� �6� �� �������
�/ ������ ������� �6���� �6���� ��6���� ��� ���
�/� ��� � ������� �6���� �6���� �6���� � �� ��
�/� ���� ��� ��� �6� �� �6���� ��6���� �������
�/������� ������� 6� �� �6���� �6���� �������
�/��� ��� ��� ��� �6 ��� �6���� �6�� � �������
�/����� � � ��� � �6� �� �6���� �6� �� �������
�/������� � ����� �6���� �6 ��� �6���� � � ���
�/�� ��� ��� � � �6���� �6���� �6���� � � ��
�/ �� ��� ����� � �6���� �6���� �6�� � � �����
�/���� �� �� ���� �6���� �6�� � �6� �� ���� �
�/� ���� ������� �6 ��� �6���� �6���� ���� ��
�/���� �� ���� �� �6���� �6���� �6 �� � �����
�/������� ������� �6 ��� �6 ��� �6 ��� �������
�/������� ����� � �6���� �6� �� �6���� �������
�/������� ������� �6� �� �6�� � �6� �� �������
84
�/����� � ������� �6���� �6���� ��6� �� ������
�/������� ������� �6�� � �6���� ��6 ��� �������
�/������� ������� �6���� �6���� �6���� ��� ���
�/������� � ���� �6�� � �6���� �6���� ������
�/������� ���� �� �6� � �6���� �6�� � �������
�/������� ������� �6���� �6���� �6���� ���� ��
�/������� ������� �6���� �6���� �6���� ����� �
�/� ����� ������� 6� � �6 ��� �6���� ��� � �
�/������� �� ���� �6 ��� �6���� �6���� ����� �
�/� ����� ������� �6���� �6 � � �6���� �������
�/����� � ��� ��� �6� �� �6�� � �6� �� �������
�/� ����� ������� �6� �� �6���� ��6���� � �����
�/� � �� ������� �6�� � �6���� �6� � �������
�/�� ���� � ����� �6���� �6���� ��6���� �������
�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6���� ����� �
�/������� ������� �6���� �6� �� �6���� � �����
�/��� ��� ������� �6���� �6� �� �6� �� �������
�/������� ������ �6���� �6� �� �6���� �������
�/� ��� � ����� �6� �� �6���� �6� �� �������
�/� ����� ������� �6�� � �6���� �6� �� ����� �
�/������� ������� �6���� �6 � � �6� �� � � ���
�/� �� �� ����� � �6���� �6���� �6���� �� ����
�/�� ���� �������� �6���� �6���� ��6� �� �������
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
85
Príloha 16 Regresná analýza za rok 2005 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/�0�
���� !"�#$�/�0�
�!"��)������/�0�
�/�� ���� ����� �6���� �6���� �6����
�/����� � � ��� �6���� �6 ��� ��6����
�/��� ��� �� �� 6���� �6 ��� �6����
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/������� ������ �6���� �6���� �6����
�/��� �� ������ �6���� �6 ��� ��6 ���
�/������ ������ �6���� �6���� �6����
�/������� ������ �6���� �6�� � �6����
�/�� ��� �� ��� �6 ��� �6���� �6����
�/������� �� ��� �6���� �6���� �6����
�/������� ������ 6 ��� �6 ��� �6����
�/� �� �� ��� �� �6���� �6 � � �6����
�/ �� ��� ������ �6� �� �6���� �6����
�/����� � � ���� �6���� �6 ��� �6����
�/��� ��� ������ �6� �� �6���� �6�� �
�/�� ���� ������ �6���� �6���� �6 ���
�/����� � ������ �6� �� �6���� �6����
�/���� �� ���� � �6���� �6 ��� ��6����
�/������� ������ �6�� � �6���� ��6����
�/����� � ��� � �6���� �6� � �6����
�/������� � ��� �6 ��� �6���� �6� ��
�/������� ������ �6 ��� �6���� �6����
�/����� � ������ �6���� �6���� �6 ��
�/������� ������ �6�� � �6���� �6����
�/���� �� �� ��� �6���� �6 ��� �6����
�/� ���� ������ �6���� �6���� �6�� �
�/� �� �� ������ �6���� �6� �� �6����
�/ ������ ������ �6�� � �6���� �6����
�/ ������ ������ �6���� �6 ��� �6� ��
�/������� ������ �6���� �6���� �6� ��
�/��� ��� ������ �6 ��� �6 � � �6����
�/������� �� ��� �6 �� �6���� �6����
�/������� ������ 6���� �6���� �6����
�/ ������ �� ��� �6���� �6 ��� �6 ��
�/������� ������ �6 ��� �6 ��� �6����
�/�� � �� ������ 6���� �6 �� �6� ��
�/ � �� � ������ �6���� �6 ��� �6� ��
�/������� � �� �6� �� �6���� ��6�� �
�/������� ������� �6���� �6 ��� �6����
�/� ���� ������� �6���� �6���� �6����
�/ �� �� ������� �6� �� �6 ��� �6����
86
�/��� ��� ��� ��� �6���� �6 � � �6����
�/����� � ������� �6���� �6���� �6� ��
�/������� ���� �� 6 ��� �6�� � �6����
�/������� ����� � �6���� �6 ��� �6� �
�/����� � �� � �� �6 ��� �6���� �6� ��
�/���� �� ������� �6���� �6 ��� �6����
�/� ����� ���� �� �6���� �6���� �6� ��
�/������� ������� �6 ��� �6���� �6� �
�/������� � ���� �6���� �6���� �6����
�/������� ���� �� �6� �� �6���� �6����
�/�� ���� ������� �6�� � �6� �� �6����
�/���� �� ������� �6���� 6 ��� �6� ��
�/����� � ������� �6���� �6� �� �6����
�/������� � ����� �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6�� �
�/� ����� ������� �6���� �6���� ��6����
�/������� �� ���� �6���� �6���� ��6����
�/������� ������� �6 ��� �6���� �6����
�/�� ���� ������� �6���� �6���� ��6����
�/� ��� � ������� �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6����
�/���� �� ������� �6���� �6���� �6����
�/��� ��� ������� �6���� �6�� � �6����
�/� ��� �� ���� �6� �� �6���� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6� ��
�/������� ������� �6� �� �6���� �6����
�/������� � ����� �6���� �6���� �6����
�/� ����� �� ���� �6���� �6 ��� �6����
�/������� � ��� � �6 ��� �6���� �6����
�/������� ������� �6 ��� �6���� �6����
�/� ����� ���� � �6���� �6�� � �6����
�/������� ��� ��� �6� � �6���� �6� ��
�/������� ������� �6���� �6���� �6� �
�/��� ��� ��� ��� �6���� �6�� � �6����
�/� �� �� ������ �6 ��� �6���� �6����
�/������� ������ �6���� �6���� �6����
�/� � �� ������ ��6 ��� �6���� �6����
�/������� ���� � �6���� �6���� ��6����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
87
Príloha 17 Regresná analýza za rok 2006 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
�/�� ���� ����� 6���� �6���� �6����
�/����� � ����� �6���� �6���� �6����
�/���� �� ����� �6���� �6���� ��6����
�/������� ����� �6�� � �6 ��� ��6����
�/������� ����� 6 ��� �6���� ��6�� �
�/ ������ ������ �6�� � �6���� ��6 ���
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/������� ������ �6���� �6���� �6� ��
�/ �� ��� ������ �6���� �6���� �6����
�/��� �� ������ �6 ��� �6 ��� �6����
�/���� �� ���� � �6 ��� �6 ��� �6����
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/� �� �� ������ �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������ �6 �� �6���� �6����
�/������� � ���� �6�� � �6���� �6� ��
�/ ������ ������ �6���� �6�� � �6�� �
�/������� ������ �6 ��� �6�� � �6�� �
�/������� ������ �6���� �6���� �6����
�/������ � ���� �6�� � �6� �� ��6����
�/������� �� ��� �6���� �6���� ��6� ��
�/ � �� � ������ �6���� �6���� �6� ��
�/������� ������ �6���� �6 ��� ��6�� �
�/���� �� � ���� �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������ �6���� �6���� ��6����
�/����� � ��� �� �6� �� �6���� ��6�� �
�/������� ������ �6 ��� �6 ��� �6� ��
�/ �� �� ������ �6�� � �6 ��� �6����
�/�� � �� ������ 6���� �6���� ��6� �
�/����� � ������ 6 ��� �6���� �6����
�/�� ��� ������ �6���� �6 ��� �6�� �
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/�� ���� ������ �6���� �6���� ��6 ���
�/������� � ���� �6 ��� �6���� �6� ��
�/�� ���� ������ �6 ��� �6���� �6� ��
�/� ����� ������ �6 ��� �6���� ��6����
�/� ����� �� ��� �6 ��� �6���� �6����
�/� ���� ������ �6�� � �6� �� �6����
�/��� ��� ������ ��6���� �6���� �6����
�/� ���� � ��� �6���� �6� �� �6����
�/������� ������ �6 �� �6���� ��6� ��
�/���� �� ������ �6���� �6���� ��6����
�/������� �� ���� �6���� �6�� � �6� ��
88
�/������� ������� 6 ��� �6�� � �6����
�/������� �� ���� �6���� �6���� �6�� �
�/������� ������� �6 ��� �6���� �6� ��
�/������� ����� � �6���� �6���� �6� ��
�/������� ���� �� �6� � �6� �� ��6 ���
�/����� � ������� �6���� �6���� ��6����
�/������� ����� � �6���� �6���� �6� ��
�/������� ������� �6���� �6�� � �6����
�/� ��� ��� ��� �6� �� �6���� �6����
�/������� ������� �6���� �6 � � �6� ��
�/������� �� ��� �6 ��� �6���� ��6����
�/� �� �� ������� �6� �� �6���� �6� ��
�/����� � ���� �� �6���� �6� �� �6����
�/��� ��� ������� �6���� �6�� � �6����
�/� ��� � ������� �6���� �6���� �6����
�/������� � �� �� �6���� �6�� � �6����
�/� ����� � ����� �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� ��6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6� ��
�/��� ��� �� ���� �6���� �6�� � �6����
�/� ����� ��� ��� �6�� � �6 ��� �6� ��
�/�� ���� ������� �6���� �6���� ��6����
�/� ����� ����� � �6���� �6���� ��6����
�/������� ��� ��� �6���� �6���� ��6����
�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
89
Príloha 18 Regresná analýza za rok 2007 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/� 0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
�/������� ����� �6�� � �6 ��� �6����
�/���� �� ����� �6 ��� �6���� ��6����
�/������ ��� � �6���� �6���� �6����
�/�� ���� ����� �6���� �6���� �6����
�/������� ����� �6� �� �6���� �6����
�/������� �� ��� 6���� �6���� �6� ��
�/���� �� ���� � �6���� �6 ��� �6� ��
�/������� ������ �6���� �6���� ��6 � �
�/ � �� � ������ �6 ��� �6 ��� �6� ��
�/������� � ���� �6���� �6 ��� �6����
�/� �� �� ������ 6���� �6 ��� �6����
�/����� � ��� �� �6���� �6���� ��6����
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/����� � ��� �� �6���� �6���� �6����
�/��� ��� ������ �6���� �6 ��� ��6����
�/� ���� �� ��� �6���� �6���� �6����
�/ �� ��� ������ �6���� �6���� �6�� �
�/������� ������ �6���� �6���� ��6� ��
�/������� ������ �6���� �6���� ��6����
�/�� ���� ������ �6�� � �6�� � �6� ��
�/ �� �� ����� �6���� �6 ��� �6� ��
�/������� ����� �6� � �6���� �6����
�/� ����� ������ �6 ��� �6�� � ��6����
�/� ���� �� ��� �6���� �6� �� ��6 ���
�/������� � ���� �6� � �6���� ��6 ���
�/������� ������ �6���� �6 �� �6����
�/�� � �� ������ 6 ��� �6���� ��6����
�/���� �� � �� � �6� � �6� �� ��6����
�/��� ��� ������ �6�� � �6���� �6� ��
�/����� � ������ �6�� � �6���� �6� ��
�/������� ������ �6���� �6�� � �6����
�/������� ������� �6� �� �6� �� ��6����
�/������� � ����� �6���� �6� �� ��6 ���
�/�� ���� ������� �6 ��� �6 ��� �6����
�/������� ������� �6���� �6�� � �6����
�/������� �� ���� 6�� � �6���� �6� ��
�/��� ��� ������� �6� �� �6� � �6� ��
�/������� ��� ��� �6���� �6���� �6� ��
�/������� ������� �6���� �6� �� �6� ��
�/� �� �� ������� �6���� �6���� ��6 ���
�/������� ������� �6 ��� �6 ��� �6� ��
�/����� � ������� 6���� �6 ��� �6����
90
�/�� ��� ������� �6���� �6 ��� �6����
�/� ��� � � ����� �6���� �6���� ��6����
�/��� ��� � ����� �6���� �6���� ��6����
�/��� ��� ������� �6 �� �6� �� �6� �
�/� ����� ������� �6���� �6���� �6� �
�/� ����� ���� �� 6���� �6 ��� �6����
�/����� � ���� �� �6���� �6���� �6�� �
�/������� �� � �� �6���� �6���� �6� ��
�/������� �� � �� �6���� �6� �� �6� ��
�/������� ������� �6�� � �6���� �6����
�/� ����� �� ���� �6�� � �6 ��� �6����
�/����� � ������� �6���� �6���� �6����
�/� ����� ����� � �6���� �6���� ��6����
�/������� ��� ��� �6���� �6���� ��6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6� ��
�/��� ��� � ���� �6���� �6���� �6 ���
�/� ����� � ����� �6�� � �6���� ��6� ��
�/������� ���� �� �6 ��� �6���� �6����
�/� ��� ����� � �6� �� �6���� �6����
�/��� ��� ���� � �6���� �6� �� �6����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
91
Príloha 19 Regresná analýza za rok 2008 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/� 0�
���� !"�#$�/� 0�
�!"��)������/� 0�
�/������� ����� ��6���� �6���� �6� ��
�/������� ����� �6���� �6���� ��6����
�/������ ���� 6���� �6� � �6�� �
�/��� �� ���� �6���� �6 ��� �6����
�/�� ���� ����� �6���� �6� �� �6 ���
�/����� � ���� � �6���� �6���� �6����
�/ �� �� ������ �6���� �6 ��� �6����
�/��� ��� ������ �6���� �6���� �6����
�/����� � ������ �6�� � �6���� �6����
�/����� � ������ 6���� �6���� �6 ���
�/����� � ������ �6���� �6� �� �6����
�/������� ������ �6���� �6 �� �6����
�/�� � �� � ���� 6�� � �6 ��� �6����
�/������� ������ 6���� �6���� ��6� �
�/� ����� ��� �� �6� �� �6���� �6����
�/���� �� ������ �6� �� �6 ��� �6� ��
�/ ������ ���� � �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������ �6 �� �6���� �6����
�/������� ���� � �6���� �6���� ��6����
�/ � �� � ������ �6���� �6 ��� �6� ��
�/������� ������ �6���� �6 ��� �6 ���
�/��� ��� ������ �6 ��� �6���� �6� ��
�/����� � ������� �6���� �6���� ��6����
�/� ���� � ����� �6���� �6���� �6����
�/������� � ����� 6 ��� �6�� � �6� ��
�/������� ������� 6���� �6 � � �6 ���
�/� �� �� ������� �6���� �6 ��� �6����
�/� ��� � ������� �6���� �6�� � ��6 ���
�/� ����� ������� �6���� 6 ��� ��6 ���
�/������� ������� �6� �� �6���� �6����
�/� ���� ������� �6���� �6���� �6� ��
�/���� �� ������� �6���� �6���� �6����
�/����� � ����� � 6���� �6� �� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� ��6� ��
�/������� ���� �� �6���� �6� �� �6����
�/� ����� ������� �6�� � �6 ��� �6� �
�/�� ���� ������� �6 ��� �6���� �6����
�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6����
�/ ������ ������� 6���� �6���� �6����
�/����� � ������� �6���� �6 ��� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6����
�/���� �� � ����� �6���� �6 ��� �6����
92
�/ �� ��� ���� � �6���� �6���� �6����
�/�� ��� ������� �6���� �6� �� �6����
�/������� ������� 6���� �6 ��� �6� ��
�/������� ������� �6� �� �6���� �6����
�/������� � ����� �6���� �6���� �6�� �
�/����� � �� ���� �6���� �6���� �6����
�/����� � ������� �6���� �6���� ��6�� �
�/� ����� ����� � �6� �� �6���� ��6� ��
�/������� �� � �� �6� �� �6���� �6 ���
�/������� ����� � �6���� �6���� �6����
�/������� ������� �6� �� �6 ��� �6����
�/������� � ����� �6���� �6���� �6����
�/������� ��� ��� �6 ��� �6���� �6����
�/������� � ����� �6���� �6���� �6����
�/�� ���� ���� �� �6� �� �6���� ��6����
�/������� ������� �6���� �6� � �6����
�/� ����� ����� � �6� �� �6 ��� �6����
�/� ����� ��� ��� �6���� �6���� ��6����
�/������� ����� � �6���� �6���� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6����
�/� � �� ��� � � �6� � �6���� �6����
�/��� ��� ��� ��� �6���� �6���� �6����
�/��� ��� �� ��� �6� �� �6���� �6����
�/������� ������ �6���� �6���� �6����
�/��� ��� ������ �6���� �6���� �6����
�/������� �� ���� �6���� �6���� �6����
�/������� ���� � 6���� �6���� ��6����
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra
93
Príloha 20 Regresná analýza za rok 2009 – Nitriansky kraj
*&+ #���� � �!&�/��0�(���������/��0�
���� !"�#$�/��0�
�!"��)������/��0�
�/������� �� ��� ��6���� �6 ��� �6����
�/��� ��� �� �� �6���� �6���� �6� ��
�/��� �� ������ �6���� �6 ��� �6 ��
�/������� ��� �� �6 ��� �6���� �6����
�/ ������ ������ �6���� �6���� �6����
�/������� ������ �6���� �6� �� �6�� �
�/� �� �� ������ �6���� �6 ��� �6� ��
�/������� ������ 6�� � �6���� �6�� �
�/����� � ������ �6���� �6���� �6� ��
�/������� ������ �6� � �6���� �6����
�/����� � ������ �6���� �6���� �6����
�/��� ��� �� ��� �6���� �6� �� �6����
�/ � �� � ������ �6�� � �6� �� �6����
�/�� ���� ������ �6 ��� �6���� �6����
�/���� �� ���� � �6 ��� �6���� ��6����
�/������� � ���� 6���� �6���� �6����
�/������� � ���� �6���� �6���� ��6� ��
�/������� ������ ��6���� �6�� � ��6 �
�/������� ������ 6�� � �6 ��� �6� ��
�/� ����� ��� �� 6���� �6 ��� �6����
�/����� � �� ��� �6���� �6 ��� �6�� �
�/������� ��� �� �6���� �6���� ��6�� �
�/������� ��� ��� �6 ��� �6���� �6����
�/� ����� ��� �� �6���� �6� �� �6����
�/��� ��� ���� �� �6 ��� �6���� �6� ��
�/������� ������� �6� �� �6���� ��6����
�/������� ���� �� �6�� � �6� �� �6� ��
�/ ������ ������� �6���� �6���� ��6����
�/� ��� � ������� �6���� �6���� �6����
�/� ���� ��� ��� �6� �� �6���� ��6����
�/������� ������� 6� �� �6���� �6����
�/��� ��� ��� ��� �6 ��� �6���� �6�� �
�/����� � � ��� � �6� �� �6���� �6� ��
�/������� � ����� �6���� �6 ��� �6����
�/�� ��� ��� � � �6���� �6���� �6����
�/ �� ��� ����� � �6���� �6���� �6�� �
�/���� �� �� ���� �6���� �6�� � �6� ��
�/� ���� ������� �6 ��� �6���� �6����
�/���� �� ���� �� �6���� �6���� �6 ��
�/������� ������� �6 ��� �6 ��� �6 ���
�/������� ����� � �6���� �6� �� �6����
�/������� ������� �6� �� �6�� � �6� ��
94
�/����� � ������� �6���� �6���� ��6� ��
�/������� ������� �6�� � �6���� ��6 ���
�/������� ������� �6���� �6���� �6����
�/������� � ���� �6�� � �6���� �6����
�/������� ���� �� �6� � �6���� �6�� �
�/������� ������� �6���� �6���� �6����
�/������� ������� �6���� �6���� �6����
�/� ����� ������� 6� � �6 ��� �6����
�/������� �� ���� �6 ��� �6���� �6����
�/� ����� ������� �6���� �6 � � �6����
�/����� � ��� ��� �6� �� �6�� � �6� ��
�/� ����� ������� �6� �� �6���� ��6����
�/� � �� ������� �6�� � �6���� �6� �
�/�� ���� � ����� �6���� �6���� ��6����
�/��� ��� ������� �6���� �6���� �6����
�/������� ������� �6���� �6� �� �6����
�/��� ��� ������� �6���� �6� �� �6� ��
Zdroj: Štatistické údaje poskytnuté Katedrou Financií, SPU Nitra