SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Chorológia a populačná biológia rodu Crataegus L.

v rôznych ekologických podmienkach východného

Slovenska

(Dizertačná práca)

Nitra 2009 Ing. Vladimír KĹČ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: Prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Dekan: Prof. Ing. Daniel Bíro, PhD.

Chorológia a populačná biológia rodu Crataegus L. v rôznych

ekologických podmienkach východného Slovenska

Dizertačná práca

Katedra botaniky Vedúci katedry: Doc. RNDr. Tibor Baranec, CSc. Školiteľ: Doc. RNDr. Tibor Baranec, CSc. Konzultant: Ing. Pavol Eliáš, PhD. Nitra 2009 Ing. Vladimír Kĺč

Čestné prehlásenie

Dolu podpísaný Ing. Vladimír Kĺč čestne prehlasujem, že dizertačnú prácu na

tému Chorológia a populačná biológia rodu Crataegus L. v rôznych ekologických

podmienkach východného Slovenska som vypracoval sám, s použitím uvedenej

literatúry.

...................................

Poďakovanie

Ďakujem môjmu školiteľovi doc. RNDr. Tiborovi Baranecovi, CSc. a

konzultantovi Ing. Pavlovi Eliášovi, PhD. za nezištnú pomoc, cenné rady, pripomienky

a všestrannú podporu počas celého doktorandského štúdia.

Rovnako sa chcem úprimne poďakovať mojej priateľke Ing. Vladke

Kunštárovej, za podporu a trpezlivosť, za pomoc pri terénnych odberoch, pri spracovaní

vzoriek aj pri písaní tejto práce.

Moje poďakovanie patrí tiež Vladkovi Kunštárovi jun., Ing. Jozefovi Ržoncovi,

PhD., za pomoc pri písaní práce; a v neposlednom rade mojim rodičom a bratom

Števovi a Stanovi za podporu a tiež za pomoc pri terénnych zberoch.

Ďakujem aj riaditeľovi Správy Pieninského národného parku Ing. Štefanovi

Dankovi za ústretovosť počas štúdia práce a všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom

pomohli pri vypracovaní tejto práce.

ABSTRAKT KĹČ, Vladimír: Chorológia a populačná biológia rodu Crataegus L. v rôznych ekologických podmienkach východného Slovenska. [Dizertačná práca] / Kĺč Vladimír – Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. – Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov; Katedra botaniky. – Komisia pre obhajoby: Fyziológia plodín a drevín. – Predseda: prof. Ing. M. Brestič, Csc. – Stupeň kvalifikácie: philosophiae doctor (PhD.). – Dátum odovzdania práce: február 2010 – Nitra: SPU, 2010.

Dizertačná práca prezentuje výsledky výskumu chorológie druhov, generatívnej a vegetatívnej reprodukcie, veľkosti a štruktúry miestnych populácií druhov rodu Crataegus L. na vybraných lokalitách v obvode západokarpatskej kveteny (Carpaticum occidentale) – Stredné Pohornádie; v obvode centrálnych Karpát (Eucarpaticum) – Pieniny; v obvode východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale) – Spišské vrchy. K prezentovaným výsledkom sme dospeli na základe použitia nedeštrukčných metód populačnej a reprodukčnej biológie. Počas mapovania sme na 118 lokalitách zistili výskyt 53 taxónov z toho bolo 13 druhov, 3 druhy hybridogénneho pôvodu a 37 krížencov rodu Crataegus L. Najčastejšie sa vyskytujúcim habitusom jedincov rodu Crataegus L. bol pologuľovitý a guľovitý. Dôvodom výskytu iných typov bola hlavne konkurencia o priestor a svetlo, ktorá podmieňuje formovanie tvarov ako napr. vretenovitý, obrátene kužeľovitý, elipsoidný. Vyskytovali sa najmä pri jedincoch rastúcich v krovinových spoločenstvách. Najbežnejším spôsobom priestorového rozmiestnenia študovaných taxónov bol skupinový typ (83%). Polykormóny sme zistili pri všetkých zaznamenaných taxónoch. Rast formou monokormónu sme zaznamenali len pri C. monogyna, C. curvisepala, C. ovalis, C. × uhrovae, čo sú zároveň aj druhy s najlepšou schopnosťou generatívneho rozmnožovania. Najväčšiu premenlivosť sme zistili na druhovej úrovni pre C. dunensis (Cv = 25,47) a C. × uhrovae (Cv = 27,60). Medzi najvariabilnejšie krížence patrili C. monogyna × C. dunensis, C. rosaeformis × C. × intermixta. Najmenšiu variabilitu v tvare plodu vykazovali druhy C. calciphila a C. kyrtostyla a krížence C. lindmanii × ovalis, C. lindmanii × calciphila, C. fallacina × ovalis. Jeden z najvyšších GRP v rámci hodnotených taxónov dosiahol C. monogyna (17,84%), zároveň sme pri tomto druhu zistili najväčší rozdiel medzi GRP a GRP – SAM. Reprodukcia samoopelením pri druhu C. monogyna v našich podmienkach je minimálna, podobne aj pri druhoch C. fallacina a C. kyrtostyla, ktoré zároveň dosahovali aj najslabší GRP. Naopak pri C. curvisepala, C. dunensis, C. lindmanii × curvisepala sme zistili veľmi vysokú mieru tvorby plodov samoopelením a bežným opelením (C. curvisepala GRP – 12,51%, GRP – SAM – 13,30%). Hodnotením vplyvu klimatických podmienok sme zistili preukaznú závislosť GRP od zrážok a teplôt za celý rok, najmä však sumy zrážok a sumy teplôt za vegetačné obdobie. Podľa nášho zistenia suma zrážok a teplôt počas obdobia kvitnutia reprodukčný proces ovplyvňovala len minimálne. Tiež sme zistili, že za úplne jednosemenné druhy môžeme považovať len niektoré druhy ako napr. C. ovalis a C. kyrtostyla. Analýzou plodov C. monogyna sme potvrdili, že tento druh pravidelne vytvára dve pyrény v 2 až 5% plodov. Sterilné plody (pyrény bez semien) sme nezistili pri C. ovalis a len 1% sterilných plodov bolo pri C. monogyna. Najvyššiu sterilitu plodov medzi druhmi sme zistili pri C. dunensis (63%). Pri analýze dvojsemenných plodov druhu C. laevigata sme zistili, že len 16% plodov vytvorilo embryá u oboch pyrén. 26,5% plodov vôbec nevytvorilo embryá v dvoch pyrénach. 57,5% malo jednu pyrénu sterilnú a jednu fertilnú. Pri trojsemenných plodoch, ktoré vytvárali C. laevigata a C. laevigata × C. calciphila sme nezaznamenali vytvorené embryá vo všetkých troch pyrénach. Kríženec C. laevigata × C. calciphila vytváral vždy len jednu fertilnú pyrénu v trojsemennom plode. Druh C. laevigata vytvoril v 66,7% jednu fertilnú pyrénu a v 33,3% dve fertilné pyrény v trojsemenných plodoch.

Kľúčové slová: Crataegus, generatívny reprodukčný potenciál, rozmnožovanie rastlín, samoopelenie, Pieniny, Stredné Pohornádie, Spišské vrchy.

ABSTRACT KĹČ, Vladimír: Chorology and population biology of genus Crataegus in east Slovakia [PhD. Thesis] / Kĺč Vladimír – Slovak University of Agriculture in Nitra. – Faculty of Agrobiology and Food Resources; Department of Botany. – Commission for defense: Physiology of crops and woods. – Head: prof. Ing. M. Brestič, Csc. – Qualification degree: philosophiae doctor (PhD.). – Date of work submission: february 2010 – Nitra: SPU, 2010.

Thesis presents the results of study of chorology, generative and vegetative reproduction, size and structure of local populations of species of the genus Crataegus L. at selected sites in the Carpaticum occidentale district - Stredné Pohornádie region; in the central district of the Carpathians (Eucarpaticum) – Pieniny region, the district of Beschidicum orientale – Spisske vrchy Hills. The results, we have reached by using non-destructive methods of population and reproductive biology. During the mapping of 118 sites, we found 53 Crataegus taxa of which were 13 species, 3 taxa of hybridogenous origin and 37 hybrids. The most frequent habitus of the genus Crataegus L. was hemispherical and spherical. The reason for the occurrence of those types was competition mainly for space and light, which makes the formation of such shapes: spinner, inverted, cone-shaped, and ellipsoidal. Thos types of shape were recorded especially in scrub communities. The most common type of spatial distribution of the taxa studied was a group type (83%). Polycormons we found in all taxa recorded. Monocormon growth form we have recorded in C. monogyna, C. curvisepala, C. ovalis, C. × uhrovae, which are both species with the best ability of generative reproduction. The largest variation in the species level we found at the C. dunensis (Cv = 25.47) and C. × uhrovae (Cv = 27.60). The most variable hybrids were C. monogyna × C. dunensis, C. rosaeformis × C. × intermixta. Smallest variability in the shape of the fruits showed C. calciphila and C. kyrtostyla and hybrids C. lindmanii × ovalis, C. lindmanii × calciphila, and C. fallacina × ovalis. C. monogyna reached one of the highest fruit set (17.84%), while we found the biggest differences between the native fruit set and self-pollinated fruit set of the species. C. monogyna reproduction via self-polination was minimal, even in species like C. fallacina and C. kyrtostyla, which also reached the weakest fruit set. Conversely, we found very high rates of fruit set created by self-fertilization and normal pollination in C. curvisepala, C. dunensis, C. lindmanii × curvisepala. The impact assessment of climate conditions, we found significant dependence on fruit set to rainfall and temperatures for the entire year, especially the amount of rainfall amounts and temperatures for the growing season. According to our findings, amount of rainfall and temperatures during of flowering influenced the reproductive process only marginally. We also found that the taxa producting only one seed per fruit were not frequent C. ovalis a C. kyrtostyla. Analysis of C. monogyna fruits showed that the species regularly produces two pyrenes in 2 – 5 % fruits. Sterile fruits (seedless pyrene) have been found not in C. ovalis and only 1% of sterile fruits were found in C. monogyna. The highest fruit sterility we found in C. dunensis (63%). When analyzing C. laevigata fruits with two seeds, we found that only 16% mature embryos created for both pyrene. 26.5% of the fruits at all did not create embryos in two pyrenes. 57.5% had one pyrene sterile and one fertile. In fruits with three seeds (C laevigata and C. × C. laevigata calciphila) we have not seen any embryos created in all three pyrene. Hybrid C. calciphila × C. laevigata always created a single fertile pyrene in three-seeded fruit. C. laevigata developed 66.7% one pyrene per fruit; 33.3% of three-seeded fruits two pyrenes were developed.

Key words: Crataegus, fruit set, plant reproduction, self-pollination, the Pieniny region, Stredné Pohornádie area, the Spišské vrchy Hills.

OBSAH

1 ÚVOD .......................................................................................................................8

2 VEDECKÝ CIEĽ PRÁCE .....................................................................................10

3 PREHĽAD DOTERAJŠIEHO STAVU RIEŠENIA PROBLEMATIKY............11

3.1 Morfologická a taxonomická charakteristika....................................................11 3.1.1 Čeľaď Rosaceae (ružovité) ............................................................................11 3. 1. 2 Podčeľaď Maloideae (jabloňovaté) ..............................................................13 3.1. 3 Rod Crataegus L. (hloh) ...............................................................................15

3. 1. 3. 1 Všeobecná charakteristika rodu .............................................................15 3. 1. 3. 2 Práce z oblasti taxonómie rodu..............................................................16 3. 1. 3. 3 Medzidruhová hybridizácia ..................................................................23 3. 1. 3. 4 Karyológia a apomixia .........................................................................24 3. 1. 3. 5 Populačná ekológia rodu Crataegus L. .................................................26

3. 1. 4 Kľúč na určovanie taxónov rodu Crataegus L. (sec. Baranec 1992) .............31

3. 2 Crataegus monogyna Jacq. .................................................................................33

3. 3 Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová ............................................................35

3. 4 Crataegus fallacina Klokov.................................................................................37

3. 5 Crataegus laevigata (Poir. in Lam.) DC..............................................................38

3. 6 Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck ...............................................................40

3. 7 Crataegus × deltoxyacantha (Pénzes) Baranec ...................................................41

3. 8 Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová ............................................................43

3. 9 Crataegus curvisepala Lindman .........................................................................45

3. 10 Crataegus ovalis Kitaibel ..................................................................................46

3. 11 Crataegus rosaeformis Janka ............................................................................48

3. 12 Crataegus plagiosepala Pojarkova ....................................................................49

3. 13 Crataegus × uhrovae Soó...................................................................................51

3. 14 Crataegus dunensis Cinovskis ...........................................................................53

4 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE ...................................................................55

4.1 Výber lokálnych populácií taxónov rodu Crataegus L. ......................................55 4. 1. 1 Selekcia reprezentatívnych vzoriek lokálnych populácií ................................55 4. 1. 2 Analýza vybraných populácií ........................................................................57

4. 2 Morfologická analýza jedincov rodu Crataegus L.............................................57 4. 2. 1 Morfologická analýza plodov........................................................................57 4. 2. 2 Variačný koeficient .......................................................................................58

4. 3 Reprodukcia taxónov rodu Crataegus L. ...........................................................59 4. 3. 1 Generatívna reprodukcia ...............................................................................59 4. 3. 2 Vegetatívna reprodukcia ...............................................................................60

4. 4 Analýza vzoriek a spracovanie dát.....................................................................61

5 VÝSLEDKY A DISKUSIA ....................................................................................64

5. 1 Charakteristika a druhové zloženie populácií na sledovaných lokalitách........64 5. 1. 1 Vertikálna štruktúra ......................................................................................65 5. 1. 2 Horizontálna štruktúra...................................................................................67 5. 1. 3 Habitus taxónov............................................................................................68 5. 1. 4 Veková štruktúra...........................................................................................69

5. 2 Vegetatívne rozmnožovanie................................................................................70

5. 3 Chorológia rodu vo vybraných oblastiach .........................................................72

5. 4 Morfologická analýza a porovnanie variability jedincov rodu Crataegus L. ...76 5. 4. 1 Analýza vzoriek a spracovanie dát ................................................................76 5. 4. 2 Hodnotenie variability taxónov .....................................................................77

5. 5 Generatívne rozmnožovanie - Generatívny reprodukčný potenciál (GRP) .....85 5. 5. 1 GRP jednosemenných taxónov rodu Crataegus L. ........................................85

5. 5. 1. 1 Tvorba pyrén u jednosemenných taxónov rodu Crataegus L. ................88 5. 5. 1. 2 Vyvinutosť embryí pri jednosemenných taxónoch rodu Crataegus L.....92

5. 5. 2 GRP viacsemenných taxónov rodu Crataegus L............................................94 5. 5. 2. 1 Tvorba pyrén u viacsemenných taxónov rodu Crataegus L....................97 5. 5. 2. 2 Vyvinutosť embryí u viacsemenných taxónov rodu Crataegus L...........98

5. 6 Druhová ochrana ..............................................................................................101

6 ZÁVER .................................................................................................................103

7 POUŽITÁ LITERATÚRA...................................................................................107

8 PRÍLOHA .............................................................................................................121

8

1 ÚVOD

Krovinné spoločenstvá tvoria dôležitú zložku v dnešnej kultúrnej krajine. Ako

výslovne svetlomilný vegetačný typ sa postupne rozšírili na všetky prístupné a ľudským

zásahom menej narušené miesta, od zarastajúcich rúbanísk v lese cez lesné okraje až po

relatívne najviac vegetačne ozelenené rumoviská a iné neplodné plochy. Avšak v

dôsledku stále väčšieho rozmachu poľnohospodárstva, v súvislosti s jeho

intenzifikáciou, úpravou zloženia pôdy, hnojením lúk, melioráciami, rekreačnou

výstavbou, výstavbou komunikačných sietí, chemizáciou a pod. sa ireverzibilne narúša

celková štruktúra pôvodných ekosystémov, čo má za následok ústup, až úplné

vytlačenie pôvodných druhov, alebo ich zánik.

Predovšetkým dreviny ako viacročné organizmy sú vystavené desaťročia

kontinuálnemu negatívnemu vplyvu prostredia, čo vedie k zníženiu vitality jedincov aj

narušeniu reprodukčného procesu. U niektorých druhov drevín bola zistená značná

stagnácia lokálnych populácií (Baranec, 1990).

Detailné poznanie reprodukčného procesu umožňuje v mnohých prípadoch

nielen objasniť biologickú charakteristiku druhu, ale v konečnom dôsledku prispieva aj

k ich aktívnej ochrane a prípadnej záchrane (Eliáš, 1995).

Z autochtónnej dendroflóry Slovenska bol za predmet štúdia uvádzanej práce

vybraný rod Crataegus L. (hloh), jeden z morfologicky najvariabilnejších rodov

podčeľade Maloideae, čeľade Rosaceae, častý sprievodca západokarpatských biotopov

(lesov, lúk a polí). Veľká morfologická variabilita aj samotná biologická podstata tohto

rodu prispievajú k tomu, že štúdiu rodu Crataegus L. sa venuje málo autorov. Hlohy sú

dreviny s viac než 10-ročným reprodukčným cyklom, majú veľkú variabilitu

vegetatívnych aj generatívnych orgánov, dlhodobú dormanciu semien atď. Tieto

skutočnosti sťažujú ich taxonomické spracovanie modernejšími metódami, lebo si

vyžadujú zdĺhavé experimentálno-observačné práce.

Paleobotanické údaje dokumentujú prvých zástupcov rodu už z druhohôr –

mladšej kriedy (Bertová, 1992), expanzívne rozšírenie hlohu na severnej pologuli

nastalo v období treťohôr (Bradshaw, 1971). Pričinením človeka, odlesnením veľkých

územných celkov za účelom poľnohospodárenia sa vytvorili vhodné podmienky pre

jeho šírenie. Hlohy v dôsledku širokej genetickej plasticity sú významnými

predstaviteľmi prvých štádií sukcesie odlesnených plôch, resp. nekultivovaných

9

poľnohospodárskych pôd – úhorov. Pre svoju realizáciu tu nachádzajú vhodné

podmienky predovšetkým medzidruhové hybridy. Tento, z aspektu evolúcie hlohu

priaznivý jav trval dovtedy, kým poľnohospodárstvo nenastúpilo cestu intenzívneho

obhospodarovania poľných kultúr na báze chémie a mechanizácie. Ekonomika

modernej mechanizácie výroby si vynútila hospodárenie na veľkých plochách, čo malo

za následok zlikvidovanie medzí, poľných ciest a úhorov. Takto už zmizli a miznú

bohaté populácie hlohov, ktorých fragmenty ostali na miestach hospodársky málo

využívateľných (erózne ryhy, poľné cesty, C – horizont atď.) a sú takmer každoročne

devastované herbicídmi a desikátormi, ale často aj ohňom. Tým dochádza k zamedzeniu

ich reprodukčného procesu, čo vedie ku genetickej stagnácii a postupne aj k biologickej

likvidácii (Baranec, 1984a).

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva potreba študovať ohrozené druhy z

aspektu populačnej a reprodukčnej biológie. Hustota populácií, pomer pohlaví a

priestorová štruktúra jedincov v populáciách výrazne ovplyvňujú tvorbu generatívnych

orgánov, priebeh opeľovania a tvorbu diaspór, podobne sa často uvádza negatívny vplyv

mikroklimatických faktorov na sexuálnu reprodukciu ohrozených druhov drevín

(Ďurišová, 1999).

Generatívna reprodukcia druhov predstavuje všeobecne najdôležitejší evolučný

mechanizmus. V dôsledku rýchlych a výrazných zmien ekologických podmienok, v

ktorých jedince žijú, sú regeneračné a adaptačné mechanizmy často neúčinné (Baranec

et al., 1997).

10

2 VEDECKÝ CIEĽ PRÁCE

Cieľom dizertačnej práce na vybraných lokalitách v rôznych fytogeografických

okresoch východného Slovenska bolo detailnejšie poznanie lokálnych populácií

taxónov rodu Crataegus L.

Výskumné práce pozostávali z nasledovných čiastkových cieľov:

§ stanoviť taxonomickú štruktúru populácií na základe biometrických

charakteristík využívaných v taxonómii

§ zistiť diverzitu skúmaných populácií

§ získať informácie o hybridizačných vzťahoch skúmaných druhov z aspektu

ďalšieho vývoja pôvodných populácií

§ na základe metód populačnej biológie rastlín stanoviť priestorovú a vekovú

štruktúru populácií

§ charakterizovať reprodukčnú schopnosť (generatívnu aj vegetatívnu) skúmaných

populácií využitím observačných metód populačnej biológie rastlín

§ stanoviť vstupné parametre pre reprodukčnú dynamiku vybraných populácií

Výsledky výskumu tohto rozsahu budú predstavovať prvotné informácie takéhoto

druhu vo vybraných fytogeografických okresoch Slovenska pre tento rod.

11

3 PREHĽAD DOTERAJŠIEHO STAVU RIEŠENIA PROBLEMATIKY

3.1 Morfologická a taxonomická charakteristika

Rod Crataegus L. (hloh) patrí medzi morfologicky najvariabilnejšie rody

podčeľade Maloideae (jabloňovaté), čeľade Rosaceae (ružovité) a je rozšírený na

severnej pologuli.

3.1.1 Čeľaď Rosaceae (ružovité)

Čeľaď Rosaceae (ružovité) reprezentujú stromy, kry, polokry, prútnaté kry,

trváce, viacročné alebo 1 – ročné byliny. Okrem pravých koreňov sa vyvíjajú často

korene prídavné. Stonka je jednoduchá alebo rozkonárená, niekedy tŕnistá (Crataegus,

Prunus) alebo ostnatá (Rosa, Rubus) (Bertová, 1992).

Anatomickú charakteristiku dopĺňa Cronquist (1984) – v parenchymatickom

pletive sa často vyskytujú jednotlivé kryštály resp. zhluky šťavelanu vápenatého, ale

rafidy chýbajú. Uzly sú trilakunárne, niekedy multilakunárne alebo unilakunárne.

Cievne segmenty majú obyčajne jednoduchú perforáciu, menej často stupňovitú.

Drevné lúče sú heterocelulárne, menej homocelulárne, najčastejšie 2 – 5 (- 10) buniek

široké.

Listy striedavé, striedavo protistojné, jednoduché alebo zložené, opadavé alebo

trváce, bylinné alebo kožovité. Prílistky zvyčajne vyvinuté, niekedy sediace, trváce,

opadavé alebo prchavé, zriedka chýbajú (Spiraea, Aruncus).

Kvety päťpočetné, zriedka štvorpočetné (Dostál, 1991), spirocyklické, cyklické,

aktinomorfné, len zriedka zygomorfné, najčastejšie obojpohlavné, vzácne

jednopohlavné, veľké, ale aj drobné až nepatrné. Súkvetie strapcovité (chocholíková

metlina, strapec, metlina klasov, metlina hlávok, chocholíkový strapec) alebo

vrcholíkové (vidlica závinkov). Kvetné obaly sú heterochlamydeické, výnimočne

achlamydeické (Alchemilla, Sanguisorba). Kališné lístky po (3 -) 5 (- 10), škridlicovité,

často sa javia ako laloky hypantia resp. hypantium sa javí ako kališná rúrka (Cronquist,

1984). Kalich viac-menej päťzubý, spravidla trváci, často s vyvinutým vonkajším

kalištekom prílistkového pôvodu (Potentilla, Fragaria, Alchemilla). Koruna

päťlupienková (zriedka 4 – 8), niekedy chýba. Korunné lupienky zhodné s počtom

12

kalíšnych zubov, súmerné, škridlicovito usporiadané, na báze zúžené, nechtíkové, biele,

žlté, ružové, červené, purpurové i iné. Estivácia škridlicovitá alebo stočená. Tyčiniek 2

– 4 × toľko ako kvetných obalov, len zriedka 1 – 5, sú okolosemenníkové alebo

nadsemenníkové, dovnútra ohnuté, umiestnené v kvetnej čiaške, väčšinou vo viacerých

kruhoch. Nitky tyčiniek vláskovité, voľné. Cronquist (1984) uvádza peľnice

štvorkomôrkové s 2 peľovými vačkami, otvárajúce sa pozdĺžnou štrbinou alebo zriedka

terminálnym pórom, s trikolporátnym (3-brázdovým) alebo zriedkavejšie 3-pórovým

peľom. Gynéceum apokarpické alebo cenokarpické. Plodolisty voľné až zrastené, veľmi

často s päťcievnymi stopami (považuje sa za primitívny znak čeľade). V plodoliste sú 1

– 2 anatropné vajíčka, menej často hemitropné alebo kampylotropné. Vajíčka mávajú 2

– 1 integumenty (Hendrych, 1977). Semenník vrchný alebo spodný. Čnelka rozdelená

na 2 – 5 častí, viac-menej laterálna, trváca (Rosa), aj opadavá (Prunus). Blizna malá.

Bazálne časti kvetu zrastajú radiálne aj tangenciálne do miskovitého alebo bankovitého

útvaru – hypantia. Plod je veľmi rozmanitý: nažka, kôstkovica, viacsemenná

kôstkovica, mechúrik, mechúriková tobolka, malvica, plodstvo nažiek na zdužinatenom

lôžku (Fragaria), plodstvo nažiek v hypantiu (Rosa), plodstvo kôstkovičiek (Rubus).

Semená zvyčajne malé s chudobným endospermom alebo bez endospermu. Pri

niektorých druhoch sa zistila apogamia alebo somatická partenogenéza.

V rámci čeľade Rosaceae Dostál (1991) rozlišuje podčeľade: Spiraeoideae

(tavoľníkovaté), Rosoideae (ružovaté), Prunoideae (slivkovaté), Maloideae

(jabloňovaté), Novák (1972) a niekoľko ďalších autorov najmä v staršej literatúre

uvádza ešte aj podčeľaď Neuradoideae.

Podčeľaď Spiraeoideae reprezentuje fylogeneticky primitívnejšiu skupinu, kým

podčeľaď Maloideae dosiahla v morfologickej špecializácii reprodukčných orgánov

vyšší stupeň organizácie. Túto evolúciu dokumentuje:

§ prechod spirocyklického kvetu (Rosa, Potentilla) k cyklickému kvetu

(Malus, Sorbus)

§ pôvodnejšie apokarpium (Fragaria) nahrádza cenokarpium (Malus)

§ na gynéceu sledujeme tendenciu od polymérie k monomérii

§ vrchný semenník (Spiraea) postupne klesá v polospodný až spodný

semenník (Cotoneaster, Pyrus a i.)

§ endosperm sa redukuje, až vznikajú semená bez endospermu (Pyrus).

Rosaceae majú veľký areál rozšírenia, zaberajúci takmer celú súš od trópov do

Arktídy, od nížin do alpínskeho pásma, najmä však v miernych pásmach.

13

Mnohé sú trieslodarné, produkujúce proantokyaníny, často tiež kyselinu galovú.

Akumulujú triterpenoidné saponíny a glucitol (sorbitol) (Cronquist, 1984). Niektorí

zástupcovia čeľade obsahujú glykozidy (napr. amygdalín, laurocerasin, monotropidín,

prulaurasin, fragarin, gein a i.), niektoré majú v kvetoch silice (Rosa a i.). Semená

mnohých druhov obsahujú v osemení basorin (Novák, 1972).

Rosaceae majú zreteľné príbuzenské vzťahy, priamo príbuzné sú čeľadiam

Calycanthaceae a Crossosomataceae a určité vzťahy majú k radu Saxifragales, najmä

podčeľaď Spiraeoideae. Blízko príbuznou čeľaďou Chrysobalanaceae sa blížia

odvodenému radu Viciales (Novák, 1972). Do čeľade Rosaceae zaraďujeme asi 100

rodov a približne 3000 druhov.

3. 1. 2 Podčeľaď Maloideae (jabloňovaté)

Do podčeľade Maloideae zaraďujeme stromy alebo kry zvyčajne

s jednoduchými striedavými listami s väčšinou opadavými prílistkami.

Kvety sú 5 početné, jednotlivé alebo v strapcovitých súkvetiach. Kvetná čiaška

je valcovitá, uzatvárajúca 2 – 5 zrastených plodolistov, kalištek chýba. Dostál (1991)

uvádza semenník zreteľne spodný G (2 – 5), zatiaľ čo Novák (1972) uvádza semenník

polospodný alebo spodný G (5 – 1) so stredouholovou placentáciou, puzdrá uzatvárajú 2

vajíčka (rod Cydonia má až 20 vajíčok v jednom púzdre). Dostál (1991) uvádza A ∞,

Stollárová (1990) A 10 + 5 + 5. Plodom je malvica buď so sklerenchymatickým

(kôstkovým) endokarpom – semenným púzdrom, pyrenami, kôstočkami (Cotoneaster,

Pyracantha, Crataegus) – alebo s blanitým jadrovníkom (Sorbus, Amelanchier, Malus,

Pyrus). Endokarp aj jadrovník zodpovedajú plodolistom (Novák, 1972), exokarp a

mezokarp malvice vznikajú z receptákula.

Maloideae rastú hlavne v miernom pásme severnej pologule a v horách Južnej

Ameriky, zriedka v ázijských trópoch. Fosílie sú známe z treťohôr. Do tejto podčeľade

Dostál (1991) zaraďuje 10 rodov – Cotoneaster, Cydonia, Chaenomeles, Mespilus,

Pyracantha, Crataegus, Sorbus, Amelanchier, Pyrus, Malus. Novák (1972) dopĺňa

podčeľad rodom Eriobotrya (asi 10 druhov v juhovýchodnej Ázii).

Nejasnosti o fylogenetickom základe Maloideae (x = 17) pravdepodobne vznikli

alopolyploidiou medzi rôznymi primitívnymi formami Prunoideae (x = 8)

a Spiraeoideae (x = 9). Táto teória bola neskôr rozšírená na celú podčeľaď. Tento

14

všeobecne akceptovaný pohľad narušila Gladková (1972), ktorá upozornila, že

v prípade Maloideae sa nejedná o intersubfamiliárnu hybridizáciu, ale že Maloideae

vznikli zo zástupcov Spiraeoideae viac alebo menej podobných rodu Quillaja (x = 14).

Na základe chemotaxonomických štúdií Challice (1981) kriticky hodnotí hypotézy o

vzniku a vývoji podčeľadí čeľade Rosaceae založené predovšetkým na morfologických

znakoch a základných chromozómových počtoch. Aj keď morfologicky je možné

Maloideae odvodzovať priamo od Spiraeoideae, chemotaxonomické znaky (flavóny a

iné fenolické komponenty) ukazujú, že Maloideae sú najbližšie príbuzné s podčeľaďou

Prunoideae, v menšej miere s podčeľaďou Spiraeoideae. Chemotaxonomicky nie sú

bezprostredne príbuzné s podčeľaďou Rosoideae (x = 7).

Fylogenetické vzťahy v Maloideae sú predmetom skúmania aj v posledných

rokoch. Campbell et al. (1995) skúmali tieto vzťahy na úrovni DNA. Na štúdium 19

rodov z danej podčeľade použili sekvencie ITS (internal transcribed spacers) a malú

časť 5,8 S génu jadrovej rRNA. Ich analýzy indikovali, že Maloideae nie sú

monofyletické (t.j. majúce rovnaký pôvod).

Robertson et al. (1991) sa zaoberá vývojovými vzťahmi medzi vybranými 200

druhmi z tejto podčeľade. Uvádza, že rozsiahla hybridizácia medzi niektorými druhmi a

poddruhmi odráža skôr neprítomnosť bariér pre hybridizáciu ako možné evolučné

vzťahy.

Apomixia, ktorá sa bežne objavuje pri krytosemenných rastlinách bola skúmaná

na 90 druhoch 5 veľkých rodov Maloideae – Amelanchier, Cotoneaster, Crataegus,

Malus, Sorbus (Campbell, Dickinson, 1990). Podľa autorov niektoré apomiktické časti

podčeľade vykazujú väčšie morfologické variácie medzi populáciami ako medzi

jedincami vo vnútri populácie. Apomikty Maloideae sú všeobecne samozlúčivé a

samoopelivé, čo môže prispievať k zmenšeniu vnútropopulačnej variability, hoci

samoopelenie sa považuje za menej dôležité ako apomixia. Hybridizácia a polyploidia

sú prevládajúce v apomiktických skupinách Maloideae a prispievajú k ich evolučnej

komplexite, kým morfológia a geografia boli primárnym základom pre druhové

koncepty.

15

3.1. 3 Rod Crataegus L. (hloh)

3. 1. 3. 1 Všeobecná charakteristika rodu

Zástupcovia rodu Crataegus L. sú kry alebo nevysoké stromy (2 – 10 m vysoké),

habitus polguľovitý, guľovitý alebo nepravidelný, konáre tŕnisté, tŕne dlhé do 20 mm.

Borka sivá, kôra sivohnedá, na letorastoch zelená až zelenohnedá, neskôr fialovo

červenohnedá až tmavo červenohnedá (Baranec, 1986).

Listy striedavé, jednoduché, stopkaté; vajcovitého, obrátene vajcovitého alebo

kosoštvorcového tvaru, na makroblastoch spravidla väčšie s viac delenou čepeľou a

okrajom. Na fertilných brachyblastoch čepeľ delená plytkými alebo hlbokými

výkrojkami na 3, 5, 7 lalokov s tupými alebo končistými vrcholmi; celistvookrajová

alebo s pílkovitým až dvojitopílkovitým okrajom; na líci holá, na rube len v pazuchách

dolných žíl alebo na okraji bázy niekedy riedko chlpatá až lysá.

Prílistky polotrváce, kopijovité až kosákovité, celistvookrajové až pílkovité.

Súkvetie vrcholíkovité, zložené z 5 – 25 kvetov. Priemer koruny 12 – 20 mm;

kalich trváci, kališné lístky trojuholníkovité, holé alebo riedko vlnito krátkochlpaté;

korunné lupienky biele, okrúhle, s veľmi krátkym nechtíkom; tyčiniek 18 – 20

s ružovými až červenými peľnicami; tyčiniek 1, 2, 3, (4); hypantium holé alebo na báze

riedko chlpaté.

Súplodie tvorí 1 – 20 plodov na kratších alebo dlhších stopkách. Plod viac alebo

jednosemenná kôstkovica (pyrenárium) vajcovitého, obrátene vajcovitého,

elipsoidného, guľovitého až valcovitého tvaru so svetločerveným, červeným až tmavo

fialovočerveným exokarpom; kališné lístky široko trojuholníkovité až čiarkovito

trojuholníkovité, na vrchole končisté alebo zaokrúhlené, naspäť ohnuté, odstávajúce až

vzpriamené. Kôstočiek (pyraenae) 1, 2, 3, (4).

Na území Slovenska sa vyznačuje veľkou variabilitou generatívnych aj

vegetatívnych orgánov. Najvýraznejšia je premenlivosť listov, veľkosť a tvar čepele,

listový okraj, farba listu, odenie. Kvety sú variabilné vo veľkosti koruny, počte čneliek,

tvare, postavení a v odení kališných lístkov, v odení hypantia. Málo výrazná je

premenlivosť farby peľníc a počtu tyčiniek. Veľmi výrazná je premenlivosť nepravých

plodov, ktorá sa prejavuje vo veľkosti, v tvare a odení, ďalej vo farbe exokarpu, v tvare

a postavení kališných lístkov a v počte kôstočiek (semien).

16

Zástupcovia rodu Crataegus L. na Slovensku sú fanerofyty až nanofanerofyty;

entomofily; kvitnú v máji, plody dozrievajú v septembri až októbri. Vyznačujú sa

pomerne širokou ekologickou amplitúdou, rastú na rôznych ekologických stanovištiach,

od vlhkých a mierne zatienených mezofilných stanovíšť až po extrémne xerotermné

skalné stanovištia, vertikálne sa vyskytujú od planárneho stupňa až po montánny

vegetačný stupeň. Väčšina krížencov a niektoré druhy sú voči substrátu indiferentné. Sú

to väčšinou asektátory krovinatých spoločenstiev radu Prunetalia spinosae,

s najčastejším výskytom vo zväze Prunion fruticosae, ale často sa vyskytujú aj

v krovinatom stupni niektorých spoločenstiev zväzu Fagion silvaticae (Baranec, 1986).

Často sa vyskytujú aj ako solitéry, predovšetkým v poľnohospodárskej krajine.

3. 1. 3. 2 Práce z oblasti taxonómie rodu

Doteraz bolo opísaných asi 1500 druhov a hybridov hlohov v rámci celého

areálu, z ktorých asi 100 druhov rastie v Euroázii (Cinovskis, 1971). Rod Crataegus L.

sa rozpadá do 2 podrodov, a to subgen. Crataegus a subgen. Americanae (El – Gazar,

1980). Subgen. Crataegus zahŕňa euroázijské druhy, subgen. Americanae všetky

severoamerické druhy. Podľa najnovších údajov na území bývalého Československa

Dostál (1991) uvádza 19 druhov hlohov, ktoré zahŕňajú aj dva severoamerické druhy, u

nás sa vyskytujúce v parkoch resp. splanené (C. intricata, C. crus-galli), naopak 4

autochtónne druhy pre flóru Slovenska (C. fallacina, C. ovalis, C. plagiosepala, C.

kyrtostyla) neuvádza. Ďalej rozoznáva 17 infrašpecifických taxónov a 6 krížencov.

Autochtónne taxóny na Slovensku publikoval Baranec (1986). Na území

Slovenska resp. v širšej západokarpatskej oblasti rozlišuje 3 agregátne druhy (sp. agg.):

Crataegus laevigata agg., C. monogyna agg., C. curvisepala agg. a v rámci nich

rozoznáva 14 druhov, 8 infrašpecifických taxónov a 5 krížencov. Flóra Slovenska

(Baranec, 1992) uvádza 18 druhov a 7 krížencov.

Keďže rod Crataegus L. (hloh) patrí medzi morfologicky najvariabilnejšie rody

podčeľade Maloideae, väčšina publikovaných prác je venovaná jeho taxonómii. Avšak,

experimentálnemu štúdiu rodu Crataegus z aspektu taxonómie sa venovalo relatívne

málo autorov, čo nakoniec vyplýva z biologickej podstaty tohoto rodu – drevina, viac

než 10–ročný reprodukčný cyklus, veľká variabilita vegetatívnych i generatívnych

orgánov, fyziologická dormancia semien – semená si vyžadujú 2 – 6 rokov než vyklíčia

(Hrabětová-Uhrová et al. 1966). Na území bývalého Československa to boli Hadač

17

(1947), Dostál (1950, 1958), Jurko (1958) a najmä práce Hrabětovej-Uhrovej (1956,

1958, 1965a, 1965b, 1969a, 1969b, 1970, 1973a, 1973b, 1973c, 1973d, 1974, 1979,

1980, 1981), ktorá morfologicko observačnou metódou čiastočne spracovala tento rod.

Jej taxonomické práce vyplývajú z koncepcie pre spracovanie hlohov predovšetkým na

území Moravy a čiastočne aj Čiech. Pre územie Slovenska vylíšila 7 druhov: C.

oxyacantha L. emend. Jacq., C. monogyna Jacq., C. curvisepala Lindm., C. macrocarpa

Hegetschw., C. rosaeformis Janka, C. lindmanii Hrabětová-Uhrová, pričom C.

domicensis Hrabětová-Uhrová bol opísaný ako species nova, ako aj celý rad

infrašpecifických taxónov. V práci "K otázce správného pojmenování Crataegus

oxyacantha L." sa autorka pridržiava uvedeného druhového mena a C. laevigata resp.

C. oxyacanthoides uvádza ako synonymum tohoto mena. Vyvracia tvrdenia niektorých

autorov, že sa jedná o "nomen ambiguum" pretože nebolo pre iný druh hlohu neustále

používané a teda nie je zdrojom omylov. Niektoré druhy hlohov rastúcich na

pasienkoch resp. používaných v živých plotoch boli tiež predmetom jej štúdia

(Hrabětová-Uhrová, 1973c). Poukazuje na skutočnosť, že jedince rastúce na pasienkoch

trpia ohryzom od pasúcich sa zvierat, čo môže mať za následok zníženú plodnosť resp.

sterilitu a dochádza k zmenám tvaru listovej čepele. Rovnaký efekt pozorovala aj na

jedincoch pestovaných v živých plotoch ako následok zostrihávania. Táto metamorfóza

sa vyskytuje najčastejšie u C. monogyna a C. curvisepala ako aj pri niektorých

hybridných taxónoch. Rozšíreniu druhov C. curvisepala a C. calycina na Slovensku sa

venoval Jurko (1962), ktorý uvádza zoznam nových lokalít s výskytom uvedených

druhov.

Práce Kopeckého (1955) a Roubala (1973) z územia bývalého ČSSR majú

význam len fytogeografický. Chýbajúce údaje o taxonómii a rozšírení rodu Crataegus

L. na Slovensku dopĺňa Baranec (1982, 1984, 1985, 1986).

V taxonomicko-nomenklatorických otázkach rodu Crataegus L. na Slovensku

bolo potrebné konfrontovať taxonomické práce európskych botanikov, ktoré sa dotýkajú

tejto problematiky. Pomerne detailne rozpracoval taxonómiu hlohov Švédska Lindman

(1904, 1918), pričom opísal dva nové druhy: C. curvisepala a C. palmstruchii. Na

území Poľska sa taxonómii uvedeného rodu venovala najmä Gostyńska-Jakuszewska

(1978, 1979, 1980), ktorá prehodnotila rod Crataegus L. a v spolupráci s Hrabětovou-

Uhrovou publikovala rozšírenie druhov rodu v Poľsku a v bývalom Československu

(Gostyńska-Jakuszewska et Hrabětová-Uhrová, 1983). Ich spoločná práca obsahuje

stručný prehľad rozšírenia šiestich makrospécií rodu Crataegus L. [C. monogyna Jacq.,

18

C. curvisepala Lindm., C. lindmanii Hrabětová-Uhrová, C. laevigata (Poir. in Lam.)

DC., C. palmstruchii Lindm., C. macrocarpa Hegetschw.], ktoré sú rozšírené po celom

území Poľska a bývalého Československa a 7 mikrospécií (C. calciphila Hrabětová-

Uhrová, C. rosaeformis Janka, C. silesiaca Hrabětová-Uhrová, C. mikulcicensis

Hrabětová-Uhrová, C. domicensis Hrabětová-Uhrová, C. bohemica Hrabětová-Uhrová,

C. lepida Hrabětová-Uhrová) zistených len v Československu. Práce Cinovskisa (1971,

1977) z Pobaltia sa zaoberajú rodom predovšetkým z aspektu vylíšenia hybridogénnych

druhov. Z tejto oblasti udáva 110 taxónov (aj introdukovaných), z toho 12 opisuje ako

species nova. Akhunová (1987) z taxonomického hľadiska sledovala anatomickú

štruktúru perikarpu na 7 druhoch rodu Crataegus L. v Tadžikistane. Za dôležitý

diagnostický znak považuje charakter exokarpu – hrúbku kutikuly, tvar a veľkosť

buniek epidermy, stupeň rozvoja kolenchýmu. Na základe podobnej štruktúry perikarpu

niektorých druhov potvrdila odporúčanie Cinovskisa (1971) zjednotiť tieto druhy do

jedného taxónu (C. fischeri a C. songorica). Pre región Moskvy našli 10 nových,

dovtedy neopísaných druhov Bochkin a Belyaeva (1993).

Kritické prehodnotenie rodu Crataegus L. v Európe v 70–tych rokoch podala

Byatt (1974, 1976a, 1976b), pričom významnou mierou prispela k vyriešeniu

niektorých dôležitých taxonomicko-nomenklatorických otázok. Predovšetkým

objasnením nomenklatúry C. oxyacantha L. po revízii typového materiálu potvrdila

s konečnou platnosťou neudržateľnosť tohoto mena v zmysle ICBN. V tomto období sa

stretávame s prvými štúdiami hlohov na úrovni ich populácii. Byatt (1976c) porovnáva

štruktúru štyroch populácií hlohu v severovýchodnom Francúzsku a populáciu

v juhovýchodnom Belgicku s dvomi komparatívnymi populáciami v Anglicku.

Predmetom jej štúdia boli populácie C. monogyna Jacq., C. laevigata (Poiret) DC a C.

curvisepala Lindm. subsp. lindmanii (Hrabětová-Uhrová) Byatt. C. monogyna a C.

laevigata sa na niektorých miestach vyskytovali v úplne izolovaných populáciách.

Výskyt C. laevigata bol zaznamenaný v lese v relatívne čistých populáciách (nebol

prítomný C. monogyna). Výskyt C. curvisepala subsp. lindmanii v porovnaní s týmito

druhmi bol zriedkavejší a bol zaznamenaný len na lokalitách, kde sa vyskytovali aj

druhy C. monogyna a C. laevigata s ktorými tvoril krížence. Tieto krížence boli

morfologicky podobné druhu C. macrocarpa a preto autorka navrhuje uvádzať C.

macrocarpa ako hybridogénny druh, teda C. × macrocarpa Hegetschw. Tvar a veľkosť

listovej čepele využila ako signifikantný znak pri študovaní populácií. Na základe jej

19

morfometrie stanovila rozdiely medzi skúmanými populáciami. Populácie vyhodnotila

rozptylovými diagramami.

Variabilitu listovej čepele veľmi dobre spracoval a vyjadril použitím

biometricko-grafických metód Mercel (1988). Analýzy listovej čepele pre vybrané

populácie v rôznych fytogeografických okresoch v rámci Slovenska spracoval Vereščák

(2003).

Taxonomický význam morfológie listov vypracoval aj El–Gazzar (1980).

Stanovil tzv. LII index (leaf incision index) na vyjadrenie inter- aj intrašpecifických

rozdielov v tvare listov. LII index vyjadruje pomer hĺbky zárezu na bazálnom laloku ku

jeho vzdialenosti od strednej žily vynásobený 100. Hodnota LII = 0 predstavuje list

celistvookrajový a postupným narastaním hĺbky zárezov v liste sa jeho hodnota zvyšuje.

(LII = ∞ predstavuje zárez až ku stredovej žile a oddeľuje lalok od zbytku listovej

čepele). Na základe hodnôt LII rozdelil všetkých 112 študovaných taxónov do 2 skupín:

1. všetky severoamerické druhy s LII medzi 0 – 40 (tzn. takmer nedelená listová

čepeľ)

2. všetky euroázijské druhy s LII medzi 70 – 700 (tzn. listová čepeľ viac alebo menej

delená, resp. strihaná až k báze – LII = ∞).

K taxonomickému štúdiu hlohov v Európe v 80–tych a 90–tych rokoch výrazne

prispel Christensen. Jeho práce majú aj nomenklatorický význam. Christensen (1985)

uvádza ako spoľahlivý spôsob rozlíšenia európskych druhov rodu Crataegus L. tvar

plodov, počet kôstočiek, tvar kališných lístkov a ich poloha na zrelom plode, tvar listov

na brachyblastoch, ich počet, hĺbka zárezov, smer a zúbkovitosť lalokov. Taktiež

vykonal revíziu typového materiálu druhov Crataegus ser. kyrtostylae. V roku 1996

zavádza nový druhový názov pre C. trilobata (Christensen, 1996b). Navrhuje použitie

druhového mena C. tkatschenkoi po Dr. V. I. Tkatschenkovi, ktorý ho ako prvý

(Tkatschenko, 1982) zistil a popísal. Odôvodňuje to tým, že názov C. trilobata má 2

homonymá a to: C. trilobata Poir. [= Eriolobus trilobatus (Poir.) M. Roem.] a C.

trilobata Loudon (= C. flava Aiton × C. spec.). Taktiež biometricky študoval niektoré

hybridogénne populácie hlohov v Dánsku (Christensen, 1983), morfologické variácie

v populáciách v Grécku a na území bývalej Juhoslávie (Christensen, 1984).

Morfologické dôkazy hybribizácie a introgresie medzi gréckymi druhmi hlohov (napr.

dĺžka listovej čepele a listovej stopky subterminálneho listu, dĺžka a šírka jeho

bazálneho laloka, počet zúbkov na laloku, počet kvetov v súkvetí, dĺžka a šírka plodu a

pod.) prezentuje na Wellsových (Wells, 1980) dištančných diagramoch. Uvádza, že

20

efekt hybridizácie medzi C. heldreichii a C. pycnoloba vyskytujúcich sa na spoločných

stanovištiach je nevýznamný. Rovnako na spoločných lokalitách C. monogyna s C.

heldreichii poukazuje na veľmi nízky výskyt krížencov týchto dvoch druhov. Naopak,

C. monogyna ľahko hybridizuje s C. orientalis a takto vytvorený hybrid C. × albanica

v morfologických znakoch spadá pod C. monogyna. Tiež podáva dôkaz hybridizácie

medzi C. monogyna a C. rhipidophylla aj keď sa posledný menovaný druh v Grécku

takmer nevyskytuje. Početnejšie vonkajšie bariéry hybridizácie medzi sympatrickými

druhmi hlohov Grécka (rôzna doba kvitnutia, nadmorská výška, geografický areál, typ

substrátu a tieňová tolerancia) porovnáva s vonkajšími bariérami hybridizácie druhov

centrálnej a severnej Európy (Christensen, 1992), čím vysvetľuje, prečo sú balkánske

druhy príbuzensky vzdialenejšie ako v centrálnej Európe. Christensen (1994) publikoval

prehľad zástupcov rodu Crataegus L. na území Balkánskeho polostrova, ktorý autor

považuje za centrum diverzity rodu v Európe, kde sa endemické druhy stretávajú

s druhmi z mediteránnej oblasti a západnej Ázie, tak ako aj s druhmi zo severnej a

východnej Európy. K taxonomickému štúdiu použil konáriky, listy, prílistky, súkvetia,

kvety a plody hlohov. Na všetkých uvedených častiach skúmal dôležité morfologické

znaky. Elektrónovú mikroskopiu použil na detailnejšie preskúmanie pokožky

korunných lupienkov a peľu jednotlivých druhov. Tak ako aj iné hmyzoopelivé druhy,

aj zástupcovia rodu Crataegus L. majú na adaxiálnej strane pokožky korunných

lupienkov papily, podľa ktorých balkánske druhy hlohov môžeme rozdeliť do 2 skupín:

a) druhy, ktoré majú brázdované, resp. ryhované papily; tieto brázdy prebiehajú

po celej papile od jej vrchola až po bázu

b) druhy, ktoré majú viac alebo menej vráskované papily nepravidelne po

celom povrchu.

Na Balkánskom polostrove prevládajú druhy s vráskovanými papilami. Keďže

tvar a veľkosť papíl značne varíruje aj v rámci druhu, praktické využitie týchto znakov

v taxonómii je výrazne limitované. Tak isto aj tvar, veľkosť, povrch atď. peľu nie je

v tomto prípade signifikantný. Morfometrické analýzy Christensen opäť využil pri

opätovnej analýze postavenia hybridogénnych druhov Crataegus eremitagensis, C.

raavadensis a C. schumacheri (Christensen, 1996a). Tieto druhy po prvýkrát popisuje

Raunkiaer (1925), pričom ako rodičovské druhy uvádza C. monogyna a C. laevigata. C.

schumacheri vykazuje určitú morfologickú podobnosť s C. laevigata, na plodoch bez

chĺpkov, zatiaľ čo C. eremitagensis zaraďuje viac ku C. monogyna ako druh s chĺpkami

na plodoch. C. raavadensis disponuje listami, ktoré sú morfologicky podobné C.

21

monogyna, avšak odlišuje sa plodmi, ktoré nie sú chlpaté. V ďalšej štúdii (Raunkiaer,

1933) popisuje nový hybridný druh vzťahujúci sa na C. palmstruchii Lindman. Tento

hybrid je nápadne morfologicky podobný C. laevigata, od ktorého sa odlišuje výskytom

chĺpkov na plodoch. Christensen (1996b) po preštudovaní Raunkiærových materiálov

tieto druhy presne taxonomicky definoval. C. eremitagensis bol krížencom druhov C.

monogyna × C. rhipidophylla, C. laevigata × C. monogyna, C. laevigata × C.

rhipidophylla; C. schumacheri zase C. laevigata × C. monogyna, alebo C. laevigata ×

C. rhipidophylla alebo sa jednalo o čistý C. laevigata a C. raavadensis bol kríženec C.

monogyna × C. rhipidophylla. Tiež vzorky C. palmstruchii definoval ako C. laevigata

alebo C. laevigata × C. monogyna.

Kritický postoj k preceňovaniu tvaru a veľkosti listovej čepele v taxonómii

hlohov v Európe zaujali Gosler et al. (1994), ktorí upozornili na význam

enviromentálnych faktorov na fenotypickú plasticitu morfológie listov. Analyzovali

variácie veľkosti a tvaru listov získaných z odrezkov z jedného jedinca Crataegus

monogyna. Tieto udržiavali v podmienkach s rôznymi nutričnými hodnotami. Rozdiely

medzi listami získanými z jedného genotypu boli rovnako veľké, ako rozdiely

zaznamenané v rámci populácií.

Keďže areál rozšírenia rodu Crataegus L. subgen. Americanae zasahuje do

Severnej Ameriky, stretávame sa s množstvom prác aj z danej oblasti. Munoz-

Garmendia et al. (1998) uvádzajú niektoré poznámky o rozšírení a niektoré

charakteristiky druhu C. granatensis Boiss. vo vzťahu k jeho skoršiemu pomenovaniu

C. nevadensis K. I. Chr. Z taxonomických a nomenklatorických prác Phippsa (1980,

1983, 1986, 1988a, 1988b, 1990, 1995, 1997) na území Kanady (Ontario) vyplýva, že

severoamerické druhy hlohov sa morfologicky odlišujú od európskych napr. tvarom

listov (sú takmer celistvookrajové), veľkosťou tŕňov (do 10 cm), veľkosťou kvetov (v

priemere aj 3 cm), farbou plodov (niektoré sú čiernoplodé) a pod. Z našich druhov je na

americký kontinent introdukovaný C. monogyna Jacq. Dickinson et Phipps (1983)

upozornili na výraznú morfologickú variabilitu listov rastúcich na rôznych výhonkoch.

Podľa nich nedokonalé poznanie tejto variácie môže spôsobiť nesprávne taxonomické

štúdie založené na tvare listov. Výhonky sa môžu klasifikovať do dvoch skupín:

a) makroblasty – dlhé výhonky (sú charakteristické výrazným predlžovacím

rastom)

b) brachyblasty – krátke výhonky (majú limitovaný internódny rast, môžu sa

obmedziť len na tvorbu súkvetí, resp. premeniť na tŕne).

22

Z hľadiska taxonómie sú významné listy na brachyblastoch. Autori skúmali dané

variácie na 3 morfotypoch hlohov v Kanade (Ontario). Zaznamenali markantné rozdiely

v tvare a veľkosti listov, makro a brachyblastov, pričom v rámci brachyblastov boli

výrazné zmeny aj v závislosti od pozície listu. Bazálne listy boli obrátenovajcovité, kým

apikálne sa javili viac kopijovité. Revíziu druhov rodu Crataegus L. sérií Apiifoliae,

Cordatae, Microcarpae a Brevispinae vykonal Phipps (1998a).

Tento autor sa zaoberal aj štúdiom červenoplodých hlohov v Kanade a na západe

USA (Phipps, 1998b). Dovtedy uznávaný taxón C. piperi resp. C. columbiana var.

piperi po detailnom štúdiu typového materiálu priradil ku C. chrysocarpa ako jeho

varietu. Uvádza tiež, že C. columbiana sensu stricto, C. columbiana var. columbiana sú

synonymom C. douglasii sensu lato. Na základe terénnych výskumov ako aj štúdia

typového materiálu popisuje aj druh C. wiliamsii. K červenoplodým hlohom ďalej

zaraďuje druhy C. wootoniana Eggl. C. macracantha Lodd. ex Loud. a C. erythropoda

Ashe. Uvádza aj výskyt C. monogyna Jacq. ako introdukovaného taxónu a ako prvý sa

zmieňuje aj o výskyte C. laevigata (Poir. in Lam.) DC. ako voľne rastúceho v regióne

Severnej Ameriky. Zatiaľ čo u európskych druhov je hybridizácia bežným javom, autor

uvádza len niekoľko dokumentovaných prípadov jej výskytu u severoamerických

druhov. Výskyt hybridizácie uvádza len u introdukovaného C. monogyna a u C.

chrysocarpa var. piperi. Ako dôvod nízkeho výskytu udáva prítomnosť viacerých

bariér, hlavne silnej separácie jednotlivých taxónov v prírode. Guo-Taijung et al. (1995)

uvádzajú výsledky štúdia genetických zdrojov hlohu z 22 provincií v Číne. Druhy sú

rozdelené do 2 skupín. A/ voľne rastúce hlohy (druhy, rozšírenie, počet chromozómov,

variácie v obsahu biochemických látok a druhy s osobitými znakmi). B/ kultúrne druhy

hlohu (počet chromozómov, čas dozrievania plodov, veľkosť a farba plodov).

Kalashnikova (1990) študovala 36 druhov a variet severoamerických druhov hlohu

pestovaných v Botanickej záhrade univerzity v Kyjeve na Ukrajine.

Dönmez (2004) spracoval rod v Turecku. Na základe analýzy chromozómových

počtov udáva pre tunajšiu flóru 15 druhov a 6 hybridných krížencov. Dönmez (2005)

pôvodný zoznam rozšíril o nový endemický druh Crataegus yaltirikii Dönmez, ktorý

zaradil do skupiny Orientales (Schn.) Pojark. a tiež o druh Crataegus turcicus Dönmez

sp. nova Dönmez et Dönmez (2005) vyskytujúci sa na severe Turecka. Udáva, že bol

zamieňaný s podobným druhom C. pentagyna.

23

3. 1. 3. 3 Medzidruhová hybridizácia

Medzidruhová hybridizácia je medzi zástupcami rodu Crataegus L. bežným

javom. Jednotlivé druhy majú rôzny stupeň sexuality, inkompatibility resp.

kompatibility. Hybridizácia medzi jednotlivými druhmi bola predmetom štúdia

viacerých autorov. Byatt (1975) a Gosler (1990) skúmali medzidruhovú hybridizáciu

medzi Crataegus monogyna a Crataegus laevigata v rôznych oblastiach Anglicka na

úrovni ich populácií. Výsledky ukázali, že taxonomická skladba skúmaných populácií je

výrazne ovplyvnená biotopom a geológiou. Intermediárne druhy (hybridy) stanovili na

základe morfometrie listov, pričom namerané údaje predstavovali stredné hodnoty

medzi hodnotami materských jedincov. Hodnoty boli spracované rozptylovými

diagramami. Gosler (1990) okrem vyššie uvedených charakteristík skúmal vekovú

štruktúru populácií na základe merania hrúbky kmeňa asi 30 cm od zeme (v prípade

stromu) alebo pri zemi (v prípade kra), ktorú vyhodnotil tzv. vekovými pyramídami.

Tiež skúmal stupeň poškodenia listov hmyzom a počet čneliek v kvetoch.

Hybridizáciu medzi Crataegus monogyna a Crataegus punctata v južnom

Ontariu študovali Wells et Phipps (1988). Okrem 29 morfometrických analýz na listoch,

kvetoch a plodoch uskutočnili aj biochemické porovnania obsahu listových fenolov na

základe papierovej chromatografie. Taktiež uskutočnili analýzu počtu chromozómov a

farbivosti peľu.

Najstaršie údaje o karyológii rodu Crataegus L. pochádzajú od Meyera (1915),

ktorý zistil u Crataegus monogyna Jacq. diploidný počet chromozómov 2n = 32. Ďalšie

karyologické práce ukázali, že Meyer (1915) a Longley (1924) sa dopustili chyby pri

počítaní chromozómov. Neskôr Sax (1931, 1932), Gladková (1968), Byatt et Murray

(1977), Muniyamma et Phipps (1979) stanovili pre diploidné druhy 2n = 34. Karyológiu

a embryológiu severoamerických druhov hlohov rozpracovali Muniyamma et Phipps

(1979). Analyzovali 20 druhov rastúcich na území štátu Ontario, kde zistili diploidné

(2n = 34), triploidné (2n = 51), tetraploidné (2n = 68) a aneuploidné počty (35, 42, 64,

72) u rôznych druhov a hybridov. Neskôr Dickinson et Phipps (1986) na základe

použitia mitotického materiálu a stanovenia stupňa farbiteľnosti peľu zistili, že niektoré

chromozómové počty, tak ako ich stanovili Muniyamma et Phips (1979), sú chybné.

V súčasnosti Talent et Dickinson (2005) stanovili chromozómové počty u viac

než 72 druhov a hybridov hlohov Severnej Ameriky. Zistili, že najviac zastúpenými

druhmi sú tetraploidné a potom diploidné druhy.

24

3. 1. 3. 4 Karyológia a apomixia

Na Slovensku sa karyológii hlohov začal venovať až Baranec (1982, 1983,

1986). Stanovené počty chromozómov pre zástupcov rodu boli pre flóru Slovenska

prvotné. Genetická štruktúra rodu na Slovensku je tvorená diploidným (2n = 34),

triploidným (2n = 51) a tetraploidným (2n = 68) genómom (Baranec, 1986).

V Poľsku 6 druhov hlohov cytologicko-embryologicky skúmala Ptak (1986). Jej

karyologické výsledky niektorých druhov nekorenšpondujú s výsledkami

publikovanými Baranecom (Baranec, 1986). napr. pre C. curvisepala udáva 2n = 68,

kým Baranec 2n = 51, alebo pre C. lindmanii Ptak stanovila 2n = 51, Baranec 2 n = 34,

68. Pre C. palmstruchii udáva haploidnú sadu chromozómov n = 16.

Apomixia – jeden zo spôsobov rozmnožovania rastlín, pri ktorom sa zárodok

vyvíja z pohlavnej alebo inej bunky bez splývania gamét – tak ako aj vývoj

partenokarpických plodov, je bežným javom vyskytujúcim sa pri rode Crataegus L.

Cytologickými dôkazmi apomixie sa zaoberali najmä Muniyamma et Phipps (1979b,

1984, 1985). Študovali apomixiu na druhu Crataegus pruinosa, patriacom do subgen.

Americanae. Materiálom k ich štúdiu boli kvetné púčiky, otvorené kvety v čase

kvitnutia a neskôr sa formujúce plody. Prvýkrát sa v literatúre stretávame s priamym

dôkazom apomixie prostredníctvom opisu vajíčka, megasporogenézy, vývoja

zárodočného mieška a apospórického zárodočného mieška pri rode Crataegus L.

(Muniyamma et Phipps, 1979b). Svoje štúdium rozšírili neskôr na ďalších 8 druhov

hlohov v juhozápadnom Ontariu (Muniyamma et Phipps, 1984).

Rôzne aspekty rozmnožovania Crataegus crus-galli sensu lato v južnom Ontariu

študovali Dickinson et Phipps (1986). Autori dokumentujú okolnosti tvorby semien

v polyploidných jedincoch C. crus-galli L. s. l. Na 13 lokalitách zbierali materiál za

účelom stanovenia následovných reprodukčných charakteristík: počet čneliek v kvete,

celkový počet peľových zŕn v kvete, farbiteľnosť peľu, počet semien v plode,

frekvencia partenokarpických plodov. Tiež odoberali materiál (expandujúce

brachyblasty a súkvetia) na cytologické štúdie – determináciu počtu chromozómov a na

sledovanie vývoja vajíčka a zárodočného mieška. Ešte z nekvitnúcich kvetov odoberali

celé, nepuknuté peľnice na stanovenie produkcie, veľkosti a farbiteľnosti peľu.

Experimentami testovali následovné:

a) efektívnosť opeľovačov vzhľadom na tvorbu semien v nemanipulovaných

kvetoch

25

b) schopnosť kvetov izolovaných od opeľovačov produkovať semená

c) schopnosť emaskulovaných kvetov (majú odstránené tyčinky) produkovať

semená

d) reakcia emaskulovaných kvetov na samoopelenie

e) reakcia na opelenie použitím peľu z iných jedincov toho istého taxónu,

f) alebo iného taxónu.

Emaskuláciu kvetov uskutočnili pomocou pinzety a ich izoláciu zabezpečili

pripevnením sieťových polyesterových vreciek na súkvetia. Plody zberali z testovaných

jedincov spolu so vzorkou plodov z nemanipulovaných súkvetí resp. súplodí. V plodoch

zisťovali počet pyren a v nich počet semien. Tieto testy vykonala aj Chacoff et. al.

(2008) na 10 stromoch druhu Crataegus monogyna v severozápadnom Španielsku.

Reprodukčnú schopnosť polyploidov, dvoch druhov z rodu Rubus (Rubus armeniacus

a Rubus bifrons) študoval Kollmann et al. (2000).

Diskinson et Phipps (1986) svojimi cytologickými výsledkami vyvrátili niektoré

dovtedy publikované údaje o počte chromozómov (Muniyamma et Phipps 1979a).

Výsledky v skúmaní fenológie kvitnutia ukázali, že doba, kedy je najviac kvetov

atraktívnych pre opeľovačov je 2 – 3 dni. Peľnice začali pukať na druhý deň od

otvorenia kvetu, pričom peľ bol pozberaný hmyzom. Medzi jednotlivými taxónmi

pozorovali posunutú dobu kvitnutia o 2 – 5 dní. Počet tyčiniek v kvetoch varíroval

v závislosti od druhu od 10 do 24 ks. Porovnateľné variácie v počte tyčiniek

euroázijských druhov sú prakticky neznáme. Táto variácia je v silnej korelácii

s variáciami v počte čneliek, ale menej s úrovňou ploidie. Počet púzdier v semenníku

reprezentuje počet čneliek, a teda zároveň aj počet kôstočiek. Fertilné kôstočky

obsahujú 1 semeno pozostávajúce z lineárneho embrya uzatvoreného do vrstvy

endospermu, nad ktorým je tegmen a osemenie. Partenokarpické plody neobsahovali

embryo. Plody z voľne opelených kvetov obsahovali vždy aspoň 1 semeno. Stupeň

farbiteľnosti peľu závisel od stupňa ploidie. Počet peľových zŕn varíroval od 12 000 do

66 000 pri rôznych druhoch. Prítomnosť zmnoženého zárodočného mieška alebo jeho

iniciál spolu s degenerujúcou megaspórou v protiklade k funkčnej megaspóre alebo

jednému zárodočnému miešku, bola považovaná za indikátor apospórie niektorých

druhov. Experimenty s opeľovaním ukázali, že na počet semien v plodoch má spôsob

opelenia jednoznačný vplyv. Vo všetkých taxónoch, kde bolo opeleniu kvetov

zamedzené, sa počet semien výrazne nelíšil od nuly. Pri niektorých druhoch bolo

26

samoopelenie tak efektívne ako aj cudzoopelenie. Výsledky tiež ukázali, že

emaskulované kvety sa často vyvíjajú partenokarpicky.

Guitián et Fuentes (1992) zistili rozdielnu úroveň autogamie v populáciách

druhov severozápadného Španielska a udávajú, že množstvo plodov vytvorených

v procese samoopelenia tvorilo skoro polovicu z množstva plodov vytvorených

prirodzeným opelením kvetov. Chacoffa et al. (2008) tiež poukazujú na tento trend,

avšak zistili omnoho väčšie rozdiely medzi študovanými typmi opeľovania.

Smith et Phipps (1988a, 1988b) rozšírili svoje výskumy na Crataegus series

Rotundifoliae a Dickinson et al. (1996, 1997) na Crataegus sect. Douglasii. Vychádzali

z práce Dickinsona et Phippsa (1986). Ich výskum bol zameraný taktiež na štúdium

variácií v stavbe kvetov, peľovej produkcie a farbiteľnosti, cytológie a na experimenty

s opeľovaním. Evans et al. (1996) sledovali počet tyčiniek v kvete. Uvádzajú, že druhy s

10 tyčinkami v kvete boli výhradne polyploidné zatiaľ čo jedince s 20 tyčinkami sa

zaraďovali medzi druhy diploidné aj polyploidné. Variácia v počte tyčiniek môže

korelovať s rozšírením druhu, fenologickým cyklom, tvarom listu a rôznymi

morfologickými znakmi kvetu, ktoré vedú k rozlišovaniu taxónov do špecifických a

infrašpecifických úrovní. Podstatu vývoja tejto variácie sledovali na 3 druhoch sekcie

Douglasii: C. douglasii, C. rivularis a C. suksdorfii. Posledne menovaný je diploidným

druhom s 20 tyčinkami, prvé dva majú 10 tyčiniek a sú polyploidné. Na týchto druhoch

sledovali ontogenézu kvetu v raných vývojových fázach.

Diferenciáciou kvetov druhu Crataegus pubescens v Mexiku sa zaoberal Juarez

et al. (1995). Uvádza, že vývoj vegetatívneho meristému bol modikovaný formujúcimi

sa kvetnými orgánmi namiesto listov. V procese transformácie vegetatívneho meristému

na generatívny sa pozorovala redukcia počtu vrstiev tuniky až na jednu vrstvu.

Diferenciácia kvetov prebiehala na plodiacich výhonkoch a v akropetálnom poriadku.

Kvetné púčiky boli všeobecne terminálne.

3. 1. 3. 5 Populačná ekológia rodu Crataegus L.

V Európe sú práce zaoberajúce sa štúdiom reprodukčnej ekológie rastlinných

druhov v rôznych častiach ich geografického areálu veľmi zriedkavé. Informácie o

reprodukčnej biológii Crataegus monogyna Jacq. sú dostupné z oblasti západnej

Európy. Údaje o fenológii kvitnutia a tvorby plodov poznáme z oblasti Anglicka

27

(Sorensen, 1981, Gyan et Woodell, 1987) a južného Španielska (Jordano, 1984, Obeso,

1985). Tiež niektoré údaje o disperzii semien vtákmi (Sallabanks, 1992).

Reprodukčnú biológiu Crataegus monogyna Jacq. v severozápadnom Španielsku

študovali Guitián et Fuentes (1992). Na troch lokalitách sledovali ročné fenologické

cykly, spôsob rozmnožovania, hmyzom sprostredkované opeľovanie a disperziu semien

uvedeného druhu.

Za účelom štúdia fenológie kvitnutia a tvorby plodov autori počítali kvety na 15

označených jedincoch v 2–dňových intervaloch v r. 1988 a na iných 15 jedincoch v 3 –

5 dňových intervaloch v r. 1989. Kvitnutie prebiehalo v apríli až máji a dozrievanie

plodov v septembri. Plody sa udržiavali na rastline do januára až februára.

Cudzoopelené a opeľovačom voľne vystavené kvety vykazovali asi 2× vyššiu tvorbu

plodov ako kvety izolované vreckami a manuálne opelené vlastným peľom. Plody

počítali na označených konárikoch 15-tich jedincov v r. 1988 a na 11-tich jedincoch v r.

1989. Na základe prítomnosti plodov na zemi pod označenými jedincami stanovili

hrubý odhad straty plodov, ktoré neboli skonzumované vtákmi. Pomer počtu plodov ku

počtu kvetov skúmali pri rôznych spôsoboch opeľovania (voľné opeľovanie; zabránenie

vstupu opeľovačov; ručné samoopelenie; cudzoopelenie, ktorému predchádzalo

odstránenie tyčiniek). Počas experimentov autori zaznamenávali frekvenciu prítomnosti

hmyzích opeľovačov na kvetoch a neskôr frekvenciu vtáčích druhov požierajúcich

plody hlohov.

Výsledky ukázali, že perióda kvitnutia trvala 3 týždne v oboch sledovaných

rokoch. Zrelé plody sa na rastline udržali od septembra do januára až februára, kedy

veľa plodov vyschlo. Produkcia plodov v roku 1988 pravdepodobne nemala vplyv na

produkciu plodov v roku 1989. Menšiu produkciu plodov pozorovali pri opelení bez

hmyzích opeľovačov v protiklade k voľne opeleným kvetom. Pre voľne opelené kvety

bol zistený štatisticky významný rozdiel medzi výsledkami sledovaných rokov. Tvorba

plodov bola 20 % v rámci samoopelených kvetov a 40 % v rámci cudzoopelených

emaskulovaných kvetov. Hlavným opeľovačom bol druh Apis mellifera (52 %).

Hlavnými druhmi podieľajúcimi sa na disperzii semien boli druhy rodu Turdus (96 %).

Plody boli poškodené larvami Phagocarpus permundus (požierali dužiny plodov) a

vtákmi požierajúcimi semená (Pyrhula pyrhula, Fringilla coelebs, Phylloscopus

collybita). Reprodukcia a disperzia semien C. monogyna bola sprostredkovaná širokou

škálou živočíchov po celom ich geografickom teritóriu. Guitián et al. (1992) sledovali

tvorbu plodov u Crataegus monogyna Jacq. ako aj u ďalších druhoch z čeľade

28

Rosaceae. Uvádzajú, že všetky sledované druhy vykazovali nízky pomer počtu plodov

ku počtu kvetov, ktorý bol < 0,3.

Chacoff et al. (2008) na kvitnúcom konáriku druhu Crataegus monogyna

pozorovali návštevy hmyzu každých 10 minút. Hlavným druhom hmyzu

navštevujúceho kvitnúce brachyblasty boli muchy (okolo 88 %), včely opeľujúce hloh

sa vyskytli len v 10 %, chrobáky sa v kvetoch vyskytovali len príležitostne. Tiež zistili,

že spontánne samoopelenie je pre C. monogyna možné, ale takmer nepoužiteľné pre

reprodukciu, čo dokazuje nízky počet plodov. Druh C. monogyna z izolovaných kvetov

vytvoril len 10 % plodov.

Vician (2008) vo Zvolenskej kotline sledoval štruktúru a dynamiku čeľadí

Coleotera a Curculionidae na drevinách Prunus spinosa, Crataegus monogyna, Rosa

spp. Na C. monogyna v roku 2004 zistil až 23 druhov patriacich k 13 rodom a v roku

2005 zistil 15 druhov patriacich k 10 rodom uvedených čeľadí.

Dormanciu semien a spôsoby najvhodnejšej stratifikácie pri C. monogyna

študovala Bujarska-Borkowska (2002). Spôsoby vhodnej stratifikácie študoval aj

Morgenson (2000) pri troch severoamerických druhoch používaných v potravinárstve

a sadovníctve C. mollis, C. × anomala, C. chrysocarpa. Za týmto účelom používal

mechanickú, teplotnú a chemickú stratifikáciu. Semená C. mollis po teplotnej

stratifikácii začali klíčiť po 60 dňoch, semená C. chrysocarpa po 90 – 120 dňoch.

Rod Crataegus L. je predmetom štúdia nielen z hľadiska taxonomicko-

nomenklatorického, morfologického, anatomicko-cytologického či ekologického, ale

stretávame sa s množstvom prác z oblasti fyziológie rastlín, produkčnej ekológie,

farmácie a inej.

Využitím druhov rodu Crataegus L. v živých plotoch a problematikou

vytvárania dier následkom redukcie prírastkov sa zaoberali Henry et al. (1996) a

Bannister et al. (1995). Ako veľmi dôležitý faktor správnej tvorby výhonkov uvádzajú

správne načasovanie rezu. Horizontálny rez v lete spôsobil rast malého množstva

dlhých výhonkov. Letný vertikálny rez produkoval viac kratších tŕňovitých výhonkov.

Vertikálny rez v zime však pôsobil na rast dlhších výhonkov na úkor krátkych a

tŕnitých.

Z hľadiska fyziológie rastlín rod Crataegus L. bol predmetom štúdia Huzuláka

(1980), ktorý skúmal vodný režim Crataegus oxyacantha, Cornus mas a Ligustrum

vulgare – relatívny sýtostný deficit (RSD), vodný potenciál (Ψxylém) a jeho vzťah

k pôdnej vlhkosti. Súčasne sa posudzovala odolnosť druhov proti suchu.

29

Z medzidruhového porovnania vyplynulo, že C. oxyacantha najrýchlejšie stráca vodu

z odrezaných listov, dosahuje najvyššie hodnoty RSD, najnegatívnejšie hodnoty Ψxylému

a má najväčšie variačné rozpätie hodnôt počas dňa. Poradie druhov v odolnosti proti

suchu v skúmanej lokalite (výskumná plocha Báb) je: Crataegus oxyacantha, Cornus

mas a Ligustrum vulgare. Rovnaký výsledok dokumentuje aj v ďalšej práci (Huzulák et

Matejka, 1983), v ktorej bol opísaný model dennej dynamiky vodného potenciálu listov

(Ψx) pre tie isté druhy. Rambousková (1981) sledovala vodnú dynamiku dominantných

druhov 5 opustených polí na území Čiech. V rámci týchto druhov bol aj Crataegus

monogyna × C. curvisepala ako dominantný druh krovinnej vrstvy.

Ekologicko-produkčné vzťahy vybraných zástupcov krovinnej vrstvy lesného

ekosystému (Cornus mas, Crataegus oxyacantha, Ligustrum vulgare) študovala

v podmienkach lesa v Bábe Vooková (1986, 1988). Predmetom jej výskumu bol

sezónny a ročný priebeh tvorby organickej hmoty nadzemných častí vyššie uvedených

druhov. Sledovala prírastok biomasy konárov a zároveň ich energetické hodnotenie. Na

teoretické stanovenie prírastkov biomasy použila nedeštruktívnu metódu (Vooková et

Steinhübel, 1979). Výskum prebiehal v rokoch 1972 – 1974, pričom spätne podľa jaziev

po opadnutých šupinách terminálnych pupeňov bolo možné rozoznať prírastky konárov

a konárikov pre roky 1971 – 1969. Zistila, že druh Crataegus oxyacantha má

v porovnaní s ostatnými študovanými druhmi väčšiu hrúbkovú prirastavosť, než

prirastavosť dĺžkovú. Gutierrez et al. (1998) sledovali ultraštrukturálne charakteristiky

ako napr. epikutikulárny vosk, veľkosť prieduchov na listoch na mladých prírastkoch u

Crataegus pubescens vo vzťahu k mechanizmom adaptácie na rôzne podmienky

prostredia. Uvádzajú, že prítomnosť hladkej vrstvy epikutikulárneho vosku a malé

množstvo prieduchov s malými rozmermi súvisia s adaptačným mechanizmom na suché

resp. polosuché prostredie.

Li-Yazhi et al. (1993) študovali mutácie indikované radiačným žiarením na

druhu Crataegus pinnatifida Bge. Vyklíčené ročné letorasty a jednoročné semenáčiky

hlohu boli ožarované 60 Co gama lúčmi. Výsledky ukázali ťažší stupeň poškodenia.

Počet vyklíčených rastlín sa so zvyšujúcou dávkou žiarenia signifikantne zmenšoval.

Rôzne variety druhu reagovali na rôzne dávky žiarenia rozdielne. Pri niektorých

varietách sa pod vplyvom ožarovania plody zmenšovali (var. Myium), pri iných (var.

Large Golden Star) zmenšovali aj zväčšovali. Počet semien v plodoch nevykazoval

významné zmeny.

30

Množstvo publikovaných prác venovalo pozornosť účinku výťažku z hlohu na

krvný tlak a srdcovo-cievnu sústavu vôbec (Lukasiewicz et al. 1957, Shanthi et al.,

1996). V posledných rokoch sa výskum vo farmaceutickej oblasti upriamil na

antioxidačné účinky polyfenolických výťažkov z kvetov a iných častí Crataegus

monogyna (Bahurun et al. 1994, 1996, Rakotoarison et al., 1997), či na liečivé účinky

proti rakovine hrtanu (Saenz et al., 1997).

Peschel et al. (2008) skúmali obsah flavonoidov v kvetoch a listoch európskych

hlohov. Zistili, že obsah flavonoidov sa pohybuje v rozmedzí od 0,28 % do 1,92 %,

priemerne 1,15 %. Druh Crataegus monogyna a ďalšie jednosemenné druhy a hybridy

vykazovali vyšší obsah flavonoidov ako dvojsemenné druhy a krížence z okruhu

Crataegus laevigata agg. Obsah flavonoidov v listovej a kvetnej droge okrem ďalších

faktorov ovplyvňoval termín aj čas zberu.

Z hľadiska druhovej ochrany na záchrane severoamerického druhu Crataegus

saligna Greene pracovali Beatty et al. (2004). Crataegus saligna Greene je endemický

druh známy len z 28 lokalít v Colorade.

31

3. 1. 4 Kľúč na určovanie taxónov rodu Crataegus L. (sec. Baranec 1992).

1a Listy celistvé alebo len na vrchole plytkolaločnaté, žily 2. stupňa sa nekončia

v lalokoch 2

1b Listy delené, žily 2. stupňa sa končia v lalokoch 4

2a Tyčiniek 20, listy so srdcovitou bázou C. mollis

2b Tyčiniek 10, listy s klinovitou bázou 3

3a Peľnice purpurovočervené C. flabellata

3b Peľnice bledoružové alebo biele C. crus-galli

4a Súplodie tvoria plody červenej farby 5

4b Súplodie tvoria plody čiernej farby C. nigra

5a Čnelka a pyrena vždy len 1 6

5b Čneliek a pyren viac ako 1 15

6a Listy celistvookrajové C. monogyna

6b Listy na okraji pílkovité 7

7a Zvyšky kalicha na plodoch vzpriamené alebo odstávajúce 8

7b Zvyšky kalicha na plodoch naspäť ohnuté alebo pritlačené 12

8a Plody guľovité, elipsoidné alebo vajcovité 9

8b Plody valcovité, úzko elipsoidne valcovité s bázou nikdy klinovitou, svetlo

korálovočervené C. lindmanii

9a Plody menšie 8 – 12 mm 10

9b Plody väčšie (10 - ) 13 – 18 mm 11

10a Plody úzko elipsoidné, valcovité 9 – 12 x 8 – 10 mm veľké, so zvyškom kalicha

dlhším ako 3 mm C. plagiosepala

10b Plody elipsoidné, valcovité 8 – 12 x 8 – 10 mm veľké, so zvyškom kalicha

kratším ako 2mm C. kyrtostyla

11a Prílistky jemne, ostro pílkovité bradavičnato žliazkaté, kališné zuby na plodoch

nerovnomerne odstávajúce až vzpriamené C. dunensis

11b Prílistky riedko hrubo pílkovité, zriedkavo žliazkaté, kališné zuby na plodoch

polovzpriamené odstávajúce, s vrcholom naspäť ohnutým C. domicensis

12a Plody menšie, 8 – 10 mm veľké, s klinovitou bázou, ± lysavejúce C. rosaeformis

12b Plody väčšie, 10 – 16 mm veľké, holé 13

13a Plody vajcovito kužeľovité, na báze s 3 – 5 výraznými hrbolčekmi C. ovalis

32

13b Plody elipsoidné alebo vajcovité 14

14a Listy na okraji hrubo pílkovité takmer až po listovú bázu C curvisepala

14b Listy na okraji hrubo pílkovité len do polovice bázy listovej čepele (báza listovej

čepele ± od polovice celistvookrajová) C. fallacina

15a Zvyšky kalicha na plodoch naspäť ohnuté až pritlačené C. laevigata

15b Zvyšky kalicha na plodoch odstávajúce až vzpriamené 16

16a Plody väčšie 12 – 16 ( - 18) mm veľké C. macrocarpa

16b Plody menšie 10 – 12 ( - 14) mm veľké 17

17a Semien 1 – 2 C. calciphila

17b Semien 2 – 3 C. palmstruchii

33

3. 2 Crataegus monogyna Jacq.

Hloh jednosemenný

Syn. C. oxyacantha L., C. oxyacantha L. var. monostyla DC., Mespilus oxyacantha L.

subsp. monogyna, C. poloniensis Cinovskis, C. leiomonogyna Klokov.

Je to ker (mono- resp. polykormón) až nevysoký strom od 2 do 10 m, habitus

variabilný, najčastejšie guľovitý až obrátene vajcovitý. Borka na kmeni sivá, kôra sivá

až sivočierna, tŕne 15 – 20 mm dlhé; letorasty holé, tmavo červenohnedej farby

(Baranec1986).

Listy na plodonosných brachyblastoch

vajcovité až kosoštvorcové, s klinovito zbiehavou

bázou. Listová čepeľ 3-5–laločnatá až dielna,

výkrojky široké; celistvookrajová, len na vrchole

lalokov niekoľko hrubých zubov; 15 – 40 mm dlhá,

10 – 30 mm široká.

Obr. č. 1: C. monogyna – plodný konárik s pyrenou

Odenie chýba, len niekedy v pazuchách dolných žiliek je niekoľko vláskovitých chlpov.

Farba čepele je na líci lesklá tmavozelená, na rube sivozelená.

Prílistky kosákovité, celistvookrajové, bezžliazkaté, pretrvávajúce (obr. č. 1).

Súkvetie mnohokveté (10 – 25); kvety malé, priemer koruny 10 – 14 mm;

hypantium holé, niekedy na báze riedko alebo husto chlpaté. Kališné lístky

trojuholníkovité, na vrchole tupé alebo končisté. Tyčiniek 18 – 20 s purpurovými až

ružovočervenými peľnicami; čnelka 1, vzpriamená. Súplodie z 10 – 20 kôstkovíc na

krátkych rovných stopkách. Plody elipsoidné, vajcovité až guľovité, 8 – 12 mm dlhé, 6

– 10 mm v priemere, s fialovočerveným,

červeným až hnedočerveným exokarpom.

Kališné lístky trojuholníkovité, na vrchole tupé,

niekedy končisté, naspäť ohnuté až pritisnuté

k plodu (obr. č. 2). Kôstočka 1.

Obr. č. 2: C. monogyna, a kvitnúci konárik, b pyrena, c kalich na malvici, d tvar listu.

34

C. monogyna je diploid s počtom chromozómov 2 n = 34.

V dôsledku intrašpecifickej hybridizácie druhu C. monogyna s C. rosaeformis,

resp. C. curvisepala agg. narastá relatívna morfologická variabilita druhu C. monogyna.

Na území Slovenska je najvariabilnejším druhom rodu. V jeho rámci rozlišujeme 7

taxónov, z nich 3 na poddruhovej úrovni. V rámci nominátneho poddruhu rozoznávame

4 variety:

- var. trilobata (Nyárady et Buia) Gost. – Jakusz.

- var. latimonogyna Pénzes

- var. dissecta (Borkh.) Gost. – Jakusz.

- var. plesivecensis (Hrabětová-Uhrová) Baranec

Ďalej rozlišujeme 2 taxóny na poddruhovej úrovni:

- subsp. nordica Franco

- subsp. acutiloba (Kerner) Baranec

Areál C. monogyna zaberá takmer celú Európu; na juhu siaha až na africký

kontinent (úzky pás na severozápade – Maroko, Tunis), na východe siaha až po

Kaspické more a po Turecko (Browicz, 1972).

Na Slovensku je najrozšírenejším druhom rodu (mapa č. 1), od planárneho až po

submontánny stupeň. Má širokú ekologickú plasticitu, preto môže rásť od extrémne

xerotermných stanovíšť až po zaplavované aluviálne pôdy. Je asektátorom krovinatých

spoločenstiev, najčastejšie typu Prunion spinosae, často vytvára aj samostatné

monocenózy prevažne v poľnohospodárskej krajine sekundárnou sukcesiou na úhoroch.

Najčastejšie sa vyskytuje na vápenatých podložiach, len veľmi zriedkavo na kyslých

alebo veľmi kyslých pôdach ako napr. rašelina (Gosler, 1990). Na alúviu Dunaja tvorí

miestami blokované sukcesné štádium Crataegum danubiale (Jurko, 1958). Býva

súčasťou kroviskových spoločenstiev okraja listnatých lesov, ale často sa vyskytuje aj

ako solitér. C. monogyna je výrazný svetlomilný druh, zatienenie znáša len do určitej

miery, čo sa prejavuje modifikáciou listovej čepele, ako aj stratou fertility (Baranec,

1986).

35

Mapa č.1: Rozšírenie Crataegus monogyna Jacq. na Slovensku (Baranec 1986).

3.3 Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová

Hloh Lindmanov

Syn.: Crataegus curvisepala Lindman subsp. lindmanii (Hrabětová-Uhrová) Byatt –

C. calycina autc. non Peterm.

Ker, polykormón, habitus obrátene

vajcovitý až nepravidelný, výška 3 – 4 m.

Kôra sivohnedá na letorastoch tmavo

škoricovohnedá. Mladšie konáre pomerne

tŕnisté, tŕne rovné, krátke, 5 – 15 mm dlhé.

Listy na plodonosných brachyblastoch. Obr.č. 3: Plodiaci brachyblast C.lindmanii

Čepele široko vajcovité až deltoidné, 20 – 45 × 20 – 45 mm veľké, 5 – 7–

laločnaté (laloky na vrchole končisté, spodný lalok ± ešte krátko zastrihovaný), na báze

klinovité, na okraji jemne, ostro pílkovité, ± chĺpkaté až po bázu, obojstranne

svetlozelené, na rube v pazuchách žíl riedko chlpaté. Prílistky polmesiacovité,

polotrváce, na vrchole naspäť ohnuté, na okraji pílkovité, bradavičkato - žliazkaté.

Súkvetie málokveté (3 – 8), koruna kvetov 12 – 16 mm v priemere. Hypantium a kvetné

stopky holé alebo riedko chlpaté. Kališné zuby úzko trojuholníkovité, tyčiniek 18 – 20

s červenopurpurovými peľnicami; čnelka 1, rovná. Súplodie tvorí 1 – 3 (-5) stredne

veľkých 8 – 12 (14) × 8 – 10 mm, úzko elipsoidných valcovitých až výrazne

36

valcovitých, korálovočervených plodov na dlhých ohybných stopkách (obr. č. 3)

Zvyšky kalicha na plodoch čiarkovito trojuholníkovité, 3 – 5 mm dlhé, vzpriamené až

dovnútra ohnuté, holé. Semeno 1.

Chromozómy: 2n = 34, 68.

Dôležitým a málo premenlivým diagnostickým znakom druhu je postavenie

kališných zubov. Varíruje vo veľkosti listov a plodov. Zisťovanie diploidných až

tetraploidných karyotypov si vyžaduje podrobnejšie štúdium v rámci celého areálu.

Fanerofyt, entomofil. Kvitne v júni, dozrievanie plodov prebieha v októbri.

Svetlomilný druh. Fakultatívny kalcifyt. Rastie zväčša v krovinných spoločenstvách na

okrajoch lesov (zväzy Prunion spinosae a Corylo-Populion tremulae) na rúbaniskách,

v mladých obnovujúcich sa porastoch, na pasienkoch a pod. od kolínneho až do

montánneho stupňa.

Na Slovensku sa vyskytuje zriedkavo až vzácne najmä na severe územia vo

fytogeografických okresoch Slánske vrchy, Nízke Tatry, Liptovská kotlina a Východné

Beskydy (mapa. č. 2).

Mapa č. 2: Rozšírenie Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová na Slovensku (Baranec, 1986).

37

3. 4 Crataegus fallacina Klokov

Hloh premenlivý Syn.: C. × fallacina (Klokov) Gostyńska-Jakuszevska, Rocz. Dendr. 32: 9, 1979

Ker (mono – polykormón) až nižší strom, 3 – 7 m vysoký, habitus obrátene

vajcovitý, až nepravidelný.

Borka na kmeni tmavosivá, kôra sivočierna až čiernohnedá; letorasty

zelenohnedé, neskôr tmavo škoricovohnedé. Konáre riedko tŕnisté, tŕne 10 – 15 mm

dlhé. Listy na plodonosných brachyblastoch obrátene vajcovité až kosoštvorcové s úzko

klinovitou až klinovito zbiehavou bázou; čepeľ 30 – 50 mm dlhá, 25 – 45 mm široká, 3

– 5 zárezová až dielna; laloky na vrchole končisté, výkrojky široké, okraj listu len na

vrchole lalokov niekedy až do 1/2 bázy listu hrubo pílkovitý; výrazne dvojfarebné, na

líci lesklo tmavozelené, na rube so sivo zeleným voskovým povlakom; v pazuchách

dolných žiliek roztrúsene chlpaté alebo lysé.

Prílistky kosákovité až polmesiacovité, takmer celistvookrajové s niekoľkými

zúbkami; bez žliazok.

Súkvetie zložené z 5 – 15 kvetov; priemer koruny 12 – 15 mm; tyčiniek 18 – 20

s purpurovými peľnicami; čnelka 1; kališné lístky trojuholníkovité na vrchole končisté,

niekedy tupé; hypanthium holé, niekedy na báze roztrúseno chlpaté.

Súplodie tvorí 3 – 10 fialovočervených kôstkovíc elipsoidného až vretenovitého

tvaru, 9 – 14 mm dlhé, 8 – 10 mm široké, prevažne so zaokrúhlenou bázou; kališné

lístky úzko trojuholníkovité, tupé alebo končisté, naspäť ohnuté, čiastočne až

odstávajúce; čnelka sa zachováva, nevýrazne vyčnieva nad plod, mierne ohnutá.

Kôstočka 1.

C. fallacina je takmer vo všetkých morfologických znakoch veľmi premenlivý

druh. Sú to predovšetkým listy, ich veľkosť, členitosť a konzistencia čepele; pílkovitosť

okraja listov. U plodu sú veľkosť a postavenie kališných lístkov najviac variabilné.

V rámci Slovenska je variabilita skúmaných morfologických znakov pomerne

kontinuitná. C. fallacina miestami vytvára krížence s C. curvisepala a C. monogyna, čo

samozrejme vyčleňujeme z variability druhu.

Na území východného Slovenska vytvára početné populácie v kolínnom stupni

až submontánnom stupni ( mapa č. 3). Výskyt na juhu a juhozápade územia Slovenska

nebol zaznamenaný.

38

C. fallacina je svetlomilný druh krovinných spoločenstiev sukcesných štádií po

vyrúbaní lesa, často vytvára monocenózy s druhom C. monogyna, ale rastie aj

v krovinných spoločenstvách lesného plášťa. Keď sa dostane do zatienených

podmienok, výrazne stráca fertilitu. Zvýšené nároky na pôdne pomery stanovišťa neboli

zaznamenané.

Mapa č. 3: Rozšírenie Crataegus fallacina Klokov na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 5 Crataegus laevigata (Poir. in Lam.) DC

Hloh obyčajný

Syn.: C. oxyacantha L. em. Jacq., C. oxyacanthoides Thuill.

Crataegus laevigata je ker, mono – až

polykormón, habitus pologuľovitý, obrátene

valcovitý, nepravidelný. Výška 2 – 4 m. Borka na

báze kmeňa sivohnedá, kôra sivohnedá až hnedá.

Letorasty zelenohnedé, neskôr tmavogaštanové.

Tŕne na konároch zriedkavo dosahujú dĺžku 20 mm

(Baranec, 1986).

Obr. č. 4: C.laevigata - a kvitnuci, b plodny konarik, c kalich s malvicou, d,e, pyreny, f tvary listov

39

Listy na plodonosných brachyblastoch obrátené vajcovité až elipsovité, 20 – 60

mm dlhé a 15 – 40 mm široké. Listová čepeľ na vrchole plytko 3 – (5) – laločnatá,

laloky zaokrúhlené až mierne končisté. Listová báza zaokrúhlená až klinovo zbiehavá.

Listový okraj nepravidelne dvojitopílkovitý, často len do polovice listovej bázy. Listy

na rube bledozelené, na líci lesklé, niekedy tmavozelené. Odenie väčšinou chýba,

niekedy povrch listu na rube pozdĺž nervatúry riedko chlpatý až lysavejúci (obr. č. 4).

Prílistky polmesiacovité s nepravidelne pílkovito zúbkatým okrajom, zúbky na

vrchole zaokrúhlené s bradavičnatými žliazkami; opadavé.

Súkvetie tvorí 5 – 10 kvetov, priemer koruny 18 – 20 mm, čneliek 2, 2 – 3,

tyčiniek 20 s ružovými peľnicami. Kališné lístky široko trojuholníkovité, na líci

pritisnuto krátko chlpaté; hypantium holé.

Súplodie tvorí niekoľko plodov od 3 – 10, na ohybných stopkách. Kôstkovice

viac-menej guľovité, obrátené vajcovité, široko elipsoidné; stredne veľké, 8 – 12 mm

dlhé a široko trojuholníkovité, na vrchole tupé, niekedy končisté, naspäť ohnuté až

odstávajúce, niekedy lysavejúce. Čnelky sa zachovávajú, výrazne vyčnievajú

z hypostylia. Kôstočiek 2 alebo 2 – 3.

C. laevigata je diploid s počtom chromozómov 2 n = 34.

Na Slovensku je fylogeneticky najstarším druhom rodu. Najvýraznejšia je

premenlivosť listovej čepele (tvar lalokov) a plodov (postavenie kališných lístkov, počet

semien). V rámci variability druhu na Slovensku rozlišujeme 3 taxóny v kategórií

poddruh:

- C. laevigata (Poir.in Lam.) DC. subsp. laevigata

- C. laevigata (Poir.in Lam.) DC. subsp. vulgaris (Medic.) Baranec

- C. laevigata (Poir.in Lam.) DC. subsp. walokochiana (Hrabětová-Uhrová) Holub

Na území Slovenska sporadicky vytvára krížence s niektorými druhmi (C.

monogyna, C. lindmanii, C. curvisepala, C. rosaeformis).

Areál C. laevigata zahŕňa len územie Európy, prevažne mierne pásmo (Franco,

1968, Cinovskis, 1971). Na juhu siaha prakticky po Stredozemné more, na severe

preniká niekoľko kilometrov na Škandinávsky polostrov, na východe je ohraničený 25º

v. z. dl., na juhovýchode siaha takmer k Čiernemu moru, na západe najďalej na Britské

ostrovy.

Na Slovensku je rozšírený takmer po celom území (mapa č. 4), prevažne

v planárnom až submontánnom stupni. Pôvodne je súčasťou krovitej synúzie svetlejších

40

dubových lesov zväzu Carpinion betuli, avšak zriedkavo sa vyskytuje aj na zatienených

a suchších stanovištiach lužných lesov zväzu Alno-Ulmion.

Podľa Goslera (1990) je to typický lesný druh výrazne preferujúci ílovité

a hlinité pôdy. Je to mezofilný druh (najmä subsp. vulgaris), ktorý veľmi suché až

xerotermné a odlesnené stanovišťa neznáša, v poľnohospodárskej krajine sa takmer

nevyskytuje. Jednotlivo sa vyskytuje pri vhodných mikroklimatických podmienkach

v sekundárnych kroviskových spoločenstvách typu Ligustro-Prunetum, Pruno-

Coryletum, v podhorských oblastiach v spoločenstve Lonicero nigrae-Coryletum.

Mapa č. 4: Rozšírenie Crataegus laevigata (Poir. in Lam.) DC. na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 6 Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck

Hloh zmiešaný [C. monogyna Jacq. × C. laevigata (Poir. in Lam.) DC.]

Ker (mono až polykormón), habitus obrátene vajcovitý až nepravidelný, výška 3

– 5 m. Borka na báze kmeňa sivohnedá, letorasty zelené, neskôr bledohnedé

s červenkastým nádychom. Tŕne sú zriedkavejšie, 10 – 15 mm dlhé (Baranec, 1986).

Listy na plodonosných brachyblastoch vajcovité až obrátené vajcovité s klinovito

zbiehavou bázou. Listová čepeľ 3- (5 -) zárezová, 25 – 50 mm dlhá, 20 – 30 mm široká;

výkrojky širšie; okraj hrubo pílkovitý, väčšinou len na vrchole lalokov; odenie prítomné

len niekedy na rube v pazuchách hlavných žiliek. Listy na rube svetlozelené, niekedy

s voskovým povlakom.

41

Prílistky kosákovité až polmesiacovité, niekedy celistvookrajové s riedko hrubo

pílkovitým okrajom, s jednotlivými bradavičkovitými žliazkami; polotrváce až trváce.

Súkvetie zložené z 10 – 15 kvietkov s variabilným počtom čneliek (1 - 2),

tyčiniek 20 s ružovočervenými peľnicami; priemer koruny 12 – 14 mm, kališné lístky

trojuholníkovité na líci niekedy riedko chlpaté, hypantium holé.

Súplodie tvorí 3 – 12 kôstkovíc na dlhších stopkách. Kôstkovice prevažne

elipsovité až guľovité, stredne veľké, 8 – 12 mm dlhé a široké, s tmavočerveným

exokarpom. Kališné lístky široko trojuholníkovité až trojuholníkovité, na vrchole

zaokrúhlené, niekedy končisté, naspäť ohnuté, lysavejúce. Kôstočky 1 – 2, niekedy 1

z kôstočiek u viacsemenných degeneruje.

C. × intermixta je diploid s počtom chromozómov 2 n = 34.

Premenlivosť morfologických znakov u tohto kríženca sa prejavuje najmä vo

veľkosti plodov ( aj v rámci jedinca) a v počte kôstočiek.

Výskyt C. × intermixta je pomerne sporadický, v porovnaní s C. ×

deltoxyacantha až zriedkavý. V lokálnych hybridných populáciách je zastúpený len

minimálne. Na Slovensku bol zistený len v kolínnom stupni v panónskej a karpatskej

oblasti (mapa č. 5).

Mapa č.5: Rozšírenie Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 7 Crataegus × deltoxyacantha (Pénzes) Baranec

Hloh deltolistý [C. laevigata (Poir.) DC. × C. monogyna Jacq.]

42

Syn. C. media auct. non Bechst., C. × ovalis auct. non Kit., C. intermixta auct. non

Beck.

Ker polykormón, habitus pologuľovitý až obrátene valcovitý, výška 2 – 4 m.

Borka na báze kmeňa sivohnedá až žltohnedá, letorasty zelenohnedé, neskôr

škoricovohnedé. Tŕne sa poskytujú pomerne často, 15 – 20 mm dlhé, väčšinou bočné

letorasty ukončené tŕňmi.

Listy na plodonosných brachyblastoch obrátené vajcovité až kosoštvorcové, 3 –

laločné, laloky na vrchole končisté, niekedy zaokrúhlené, 20 – 30 mm široké. Listová

báza klinovito zbiehavá. Listový okraj nepravidelne hrubo pílkovitý, báza niekedy bez

zúbkov. Listy na rube sú svetlejšie než na líci, polokožovitej existencie. Odenie

prítomné len zriedkavo.

Prílistky polmesiacovité s nepravidelne hrubo pílkovitým okrajom, zúbky

ukončené niekedy bradavičkovitými žliazkami, polotrváce.

Súkvetie otvorené 10 – 20 kvetmi, počet čneliek variabilný, 1 – 2, 1 – 3; tyčiniek

20, s ružovými až ružovo – červenými peľnicami, priemer koruny 12 – 16 mm, kališné

lístky trojuholníkovité, na líci niekedy riedko chlpaté; hypantium holé, zriedkavo na

báze riedko chlpaté.

Súplodie tvorí 5 – 15 kôstkovíc na kratších, málo ohybných stopkách.

Kôstkovičky guľovité až elipsoidné, stredne veľké, 8 – 12 mm dlhé a široké, so

svetlo až tmavo červeným exokarpom; kališné lístky trojuholníkovité, na vrchole tupé

alebo končisté, naspäť ohnuté až čiastočne odstávajúce, lysavejúce čnelky sa

zachovávajú. Kôstočiek 1 – 2, 2, 1 – 3; niekedy jedna z kôstočiek degeneruje.

Chromozómy: 2 n = 34.

Kríženec C. × deltoxyacantha sa vyznačuje premenlivosťou listovej čepele, ale

najmä tvarom a veľkosťou plodov a počtom kôstočiek.

Na území Slovenska je rozšírený sporadicky. Vyskytuje sa na miestach

spoločného rastu oboch rodičovských druhov, resp. na miestach, kde rodičia pôvodne

rástli. Častejšie rastie na miestach, ktoré nesú stopky po ľudskej činnosti (polia –

medze, úhory, pasienky, rúbaniská). Intenzívne sa prejavuje v sekundárnych sukcesných

štádiách od planárneho po submontánny stupeň (mapa č. 6).

43

Mapa č.6: Rozšírenie Crataegus × deltoxyacantha (Pénzes) Baranec na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 8 Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová

Hloh vápnomilný

[C. lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. laevigata (Poir. in Lam) DC.]

Syn.: C. oxyacanthoides Thuill. subsp. calciphila (Hrabětová-Uhrová) A. et D. Löve, C.

macrocarpa Hegetschw. subsp. calciphila (Hrabětová-Uhrová) Hrabětová-Uhrová.

Ker (polykormón), habitus nepravidelný, 2 – 4 m vysoký.

Borka svetlosivá, kôra sivohnedá; staršie letorasty červenohnedé; tŕne sa

vyskytujú často, nepresahujú zvyčajne dĺžku 10 mm.

Listy na plodonosných brachyblastoch vajcovité až elipsovité so širokou

zaokrúhleno zbiehavou bázou; listový okraj jemne ostro pílkovitý len do ½ listovej

bázy; čepeľ 5 – zárezová až dielna, 20 – 40 mm dlhá a 15 – 30 mm široká, na rube a na

báze roztrúseno chlpatá, lysavejúca, bledozelená.

Prílistky polmesiacovité s ostro pílkovitým okrajom, zúbky s bradavičkovitými

žliazkami; polotrváce.

44

Súkvetie málokveté, zložené z 5 – 10 kvetov na dlhších ohybných stopkách;

priemer koruny 12 – 15 mm, tyčiniek 20 s červenými peľnicami; kališné lístky úzko

trojuholníkovité; čnelky 1 – 2 (2); hypanthium holé.

Súplodie zložené z 2 – 4 kôstkovíc na dlhších ohybných stopkách, niekedy

ovisnuté. Kôstkovice stredne veľké, 10 – 12 mm dlhé a 8 – 12 mm široké; tvar veľmi

variabilný (elipsoidné až vajcovité, krátko valcovité), exokarp svetločervenej až

červenej farby; kališné lístky úzko trojuholníkovité, dlhšie ako 2 mm, odstávajúce až

polovzpriamené; holé. Kôstočky 1 – 2 (2).

Chromozómy: 2n = 34.

Ako hybridogénny druh vykazuje menšiu premenlivosť vo veľkosti listov

a členitosti okraju; u plodov je kontinuitná variabilita vo veľkosti a postavení kališných

lístkov, ktoré môžu byť odstavajúce až polovzpriamené. V rámci druhu nerozlišujeme

ďalšie taxóny.

Areál druhu C. calciphila zatiaľ nie je presne známy, je viazaný viac-menej na

Strednú Európu v širšej alpsko-karpatskej oblasti. Vyskytuje sa v nižších pohoriach od

Východného Francúzska po Západné Karpaty. Na Slovensku rastie vzácnejšie

v submontánnom stupni na výslnných a suchších stanovištiach (mapa č.7). Jeho výskyt

nie je striktne viazaný na pôdy s obsahom karbonátov, ako by to vyplývalo z druhového

epiteta. Rastie prevažne v riedkych kroviskových cenózach, zriedkavo v lemových

spoločenstvách lesa s južnou expozíciou.

Mapa č. 7: Rozšírenie Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová na Slovensku (Baranec, 1986).

45

3. 9 Crataegus curvisepala Lindman

Hloh krivokališný

Syn: C. oxyacantha L., C. monogyna Jacq. subsp. curvisepala (Lindm.) Hegi; C.

monogyna Jacq. subsp. curvisepala (Lindm.) Javorka et Soó; C. monogyna Jacq. subsp.

intermedia (Schur) Javorka var. curvisepala (Lindman) Hrabětová-Uhrová, C. calycina

Peterm. subsp. curvisepala (Lindman) Franco

Ker mono- až polykormón, 4 – 8 m vysoký, habitus guľovitý až obrátene

vajcovitý. Borka tmavosivá, kôra sivohnedá, letorasty škoricovohnedé; tŕňov málo, 10 –

15 mm dlhé.

Listy na plodonosných brachyblastoch široko vajcovité s okrúhlou alebo krátko

klinovito zbiehavou bázou; čepeľ 35 – 50 mm dlhá, 35 – 45

mm široká, laloky na vrchole končisté, výkrojky užšie, na

okraji pílkovité, listový okraj hrubo pílkovitý. Odenie chýba,

niekedy na rube s jednotlivými chlpmi.

Súkvetie zložené z 8 – 12 kvetov; priemer koruny 16

– 18 mm; hypanthium holé alebo niekedy na báze

lysavejúce. Kališné lístky úzko trojuholníkovité; tyčiniek 20

s purpurovými peľnicami; čnelka 1, na vrchole zvyčajne

hákovito ohnutá (obr. č. 5).

Obr. č. 5: Plody C. curvisepala s charakteristickými. kališnými lástkami

Súplodie tvorí 3 – 8 kôstkovíc na dlhších stopkách. Kôstkovice veľké, 12 –16 mm dlhé,

10 – 12 mm široké s tmavo višňovočerveným exokarpom, vajcovité až elipsoidné;

kališné lístky úzko trojuholníkovité, 3 – 5 mm dlhé, na vrchole končisté, naspäť

odstávajúce. Čnelka sa zachováva, výrazne na vrchole hákovito ohnutá. Kôstočka 1.

Chromozómy: 2n = 51.

Variabilita u tohto druhu je pomerne veľká, avšak kontinuitná premenlivosť,

ktorá sa najviac prejavuje vo veľkosti a tvare plodov, v postavení, tvare a veľkosti

kališných lístkov a vo veľkosti a členitosti listov. Druhovú variabilitu nemožno

rozširovať o eventuálne krížence.

46

Areál druhu C. curvisepala vo východnej časti je takmer synpatrický s areálom

C. monogyna a na juhovýchode hlbšie zasahuje do ázijského kontinentu. V západnej

a južnej časti areál nesiaha ďalej do alpskej oblasti a taktiež nezasahuje na územie

Britských ostrovov. C. curvisepala je submontánno-montánny druh kroviskových

spoločenstiev a čiastočne zatienených lesných okrajov. Na Slovensku je rozšírený

najmä v montánnom stupni v krovinatých spoločenstvách typu Lonicero nigrae-

Coryletum, často rastie na okrajoch bukových až smrekových lesov; znáša len čiastočné

zatienenie, jeho výskyt nie je prísne viazaný na určitý pôdny typ. Zo všetkých druhov

rastie v najvyšších nadmorských výškach (mapa č. 8).

Mapa č. 8: Rozšírenie Crataegus curvisepala Lindman na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 10 Crataegus ovalis Kitaibel

Hloh hrbolkatý

Ker (mono-polykormón), 3 – 6 m vysoký, habitus pologuľovitý až nepravidelný.

Borka na kmeni tmavosivá, kôra sivohnedá; letorasty na začiatku zelené, neskôr

hnedé s červenkastým nádychom; konáre málo tŕnisté s 10 mm dlhými tŕňmi.

Listy na plodonosných brachyblastoch obrátene vajcovité, vajcovité až

kosoštvorcové s klinovito až široko klinovito zbiehavou bázou; čepeľ 35 – 50 mm dlhá,

30 – 45 mm široká, 5 zárezová, laloky s ostro ukončenými vrcholmi, okraj hrubo

pílkovitý až do ½ bázy, niekedy len na vrchole lalokov; dvojfarebná, na líci matne

47

zelené, na rube svetlozelená; odenie prevažne chýba, len niekedy na rube v pazuchách

dolných žiliek niekoľko chlpov.

Prílistky polmesiacovité, riedko hrubo pílkovité; zriedkavo žliazkaté.

Súkvetie tvorí 8 – 12 kvetov, priemer koruny 14 – 16 mm; tyčiniek 18 – 20

s purpurovými peľnicami; čnelka 1; kališné lístky trojuholníkovité, hypantium holé.

Súplodie zložené z 1 – 5 plodov na ohybných stopkách; kôstkovice valcovité

s rozšírenou bázou, 11 – 15 mm dlhé, priemer 8 – 12 mm s výraznými 3 – 5 hrbolčekmi

na báze (obr. č. 6). Exokarp svetločervený až červený; kališné lístky trojuholníkovité

s končistým vrcholom, naspäť ohnuté, zriedkavo odstávajúce až polovzpriamené;

čnelka sa zachováva, mierne ohnutá so širokou bliznou (obr. č. 7). Kôstočka vždy len 1.

Chromozómy: 2n = 51.

Pravdepodobne ide o hybridogénny druh z okruhu C. curvisepala agg. a C.

monogyna Jacq. Druh je značne premenlivý, najmä pokiaľ ide o plody resp. postavenie

kališných lístkov na plode. V rámci jednej populácie (mikropopulácia) sa vyskytujú

jedince s kališnými lístkami odstávajúcimi, rovnovážne odstávajúcimi až

polovzpriamenými. V tvare a veľkosti plodov nie sú významné rozdiely.

Obr. č. 6: Hrbolčeky na báze plodu pri C. ovalis Obr. č. 7: Široká blizna pri C. ovalis

Areál C. ovalis, keďže nemáme dostatok údajov, nemôžeme presne označiť.

Predpokladáme, že je rozšírený v Západných a čiastočne aj vo Východných Karpatoch.

Na Slovensku je rozšírený v submontánnom stupni. Rastie často solitérne na okrajoch

lesov, ale aj v riedkych krovinných spoločenstvách na pasienkoch. Dobre znáša suchšie

aj vlhšie stanovištia (mapa č. 9).

48

Mapa č. 9: Rozšírenie Crataegus ovalis Kit. Na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 11 Crataegus rosaeformis Janka

Hloh ružotvarý

Syn.: C. hirsuta auct. non Schur., C.monogyna Jacq. E. azarella (Gris.) Hay. C.

rosaeformis (Janka) Hay., C.monogyna Jacq. subsp. calycina (Peterm.) Soó, C. calycina

Peterm. var. hirsuta (Scuhr) Pénzes, C. monogyna Jacq. var. calycina (Peterm), C.

monogyna Jacq. b. parvifolia Wierzbicky in Sched.

Ker (mono-polykormón) 2 – 4 m vysoký, habitus prevažne nepravidelný až

pologuľovitý, borka na kmeni sivá, kôra svetlosivá; tŕne 8 – 10 mm dlhé.

Listy na fertilných brachyblastoch vajcovité so široko klinovito zbiehavou

bázou; čepeľ 5 zárezová až 5-dielna s končistými lalokmi, na okraji pílkovitá, len na

zbiehajúcej časti bázy bez zúbkov; 15 – 40 mm dlhá, 15 – 35 mm široká; odenie na rube

v dobe kvitnutia výrazné, neskôr lysavejúce, len okraj čepele a stopka riedko chlpatá.

Prílistky polmesiacovité, na okraji pílkovité.

Súkvetie vrcholíkovité z 3 – 8 kvetov; kvety malé (priemer koruny 10 – 14 mm);

hypanthium riedko až husto chlpaté, čiastočne aj kvetná stopka; kalich trváci, kališné

lístky úzko trojuholníkovité, prevažne na okraji chlpaté; čnelka 1, trváca.

Súplodie tvorí 1 – 3 červených kôstkovíc na dlhších stopkách (20 35 mm). Plody

– viacsemenné kôstkovice (pyraenarium) elipsoidné, 8 – 10 mm dlhé a 6 – 8 mm široké,

často na báze zbiehavé; kališné lístky úzko trojuholníkovité, 3 – 5 mm dlhé s náhle

49

zúženým, končistým vrcholom, niekedy riedko pritisnuto chlpaté, čnelka až 5 mm

vyčnieva nad plod; odenie býva výrazné niekedy aj za zrelosti na báz plodu alebo pod

kališnými lístkami, často lysavie.

Chromozómy: 2n = 34

C. rosaeformis v porovnaní s s ostatnými druhmi rodu Crataegus L.

stredoeurópskej oblasti vykazuje pomerne malú variabilitu morfologických znakov.

Odenie plodu za zrelosti ako jeden zo základných diagnostických znakov často býva

nevýrazné, avšak vo väčšine prípadov sa mení len denzita ochlpenia. Podobne veľkosť

listovej čepele a plodov nevykazuje väčšie rozdiely.

Areál druhu na území Slovenska dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia

(mapa č. 10) a doteraz bol zistený v oblasti panónskej flóry resp. na hranici

predkarpatskej flóry (Biele Karpaty – Podbranč, Tríbeč – Nitra, Vihorlat – Klokočov).

V prípade fytogeografického okresu Tríbeč bol výskyt menšej populácie C. rosaeformis

zaznamenaný na vápencovom svahu Zobora s južnou expozíciou a pôdnym typom

rendziny a množstvom xerotermných druhov. Obdobne je to aj v prípade Bielych

Karpát (Myjavská pahorkatina) a Vihorlatu (Východoslovenská pahorkatina).

Mapa č.10: Rozšírenie Crataegus rosaeformis Janka na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 12 Crataegus plagiosepala Pojarkova Hloh kosokališný

(C. lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. monogyna Jacq.)

Ker (polykormón), habitus obrátene vajcovitý až nepravidelný, 3 – 5 m vysoký.

50

Borka na kmeni tmavosivá, kôra sivočierna, letorasty zelenohnedé, neskôr

gaštanovohnedé. Tŕne sa vyskytujú zriedka, 10 – 15 mm dlhé.

Listy na plodonosných brachyblastoch obrátene vajcovité až kosoštvorcové

s výrazne klinovito zbiehavou bázou, čepeľ 20 – 40 mm dlhá, 15 – 35 mm široká, 3 –

5zárezová, laloky končisté s pílkovitým okrajom, báza celistvookrajová, len zriedka do

½ pílkovitá, dolné laloky často plytko vykrojené, dvojfarebné, na rube bledozelené,

v pazuchách hlavných žiliek s niekoľkými chlpmi.

Prílistky polmesiacovité, na vrchole pretiahnuté, takmer celistvookrajové

s niekoľkými zúbkami, žliazky často chýbajú.

Súkvetie zložené z 5 – 10 kvetov, priemer koruny 12 – 15 mm, čnelka 1, len

zriedkavo v strede súkvetia 2. Kališné lístky úzko trojuholníkovité bez odenia,

hypanthium zriedkavo na báze riedko chlpaté.

Súplodie tvorí 1 – 5 plodov na ohybných stopkách, niektoré bývajú nevyvinuté.

Kôstkovice úzko elipsoidné až valcovité s červeným exokarpom, 9 – 12 mm

dlhé, 8 – 10 mm široké, niekedy so zbiehavou bázou, kališné lístky úzko

trojuholníkovité s končistým vrcholom, odstávajúce až vzpriamené, čnelka sa

zachováva, nevýrazne vyčnieva nad plod. Kôstočka výlučne 1, len zriedkavo 2, pričom

druhá nevyvinutá.

Chromozómy: 2n = 34.

Hybridogénny pôvod druhu C. plagiosepala sa prejavuje najmä v členitosti

okraja listu, v tvare a veľkosti plodov, ako aj v postavení kališných lístkov. Veľkosť

plodov značne kolíše aj v rámci jedinca (dĺžka od 7 – 12 mm, šírka od 6 – 10 mm),

pričom plody menšie než 9 × 8 mm majú nevyvinuté semená.

Areál tohto druhu sa nachádza v severovýchodnej časti rozšírenia druhu C.

monogyna. Zaberá úzky pás, ktorý sa tiahne od Rižského zálivu cez východné Poľsko

po Západné Karpaty. Do panónskej oblasti neprechádza. Pravdepodobne sa bude

vyskytovať aj v západnej časti Bieloruskej vrchoviny a v severnej časti Volyňsko-

Podolskej vrchoviny. Údaje z oblasti Východných Karpát doteraz nemáme. Na území

Slovenska je jeho výskyt zaznamenaný len na niekoľkých lokalitách, kde vytvára

menšie populácie v submontánnom stupni (Slánske vrchy, Nízke Beskydy) (mapa č.

11).

51

Mapa č.11: Rozšírenie Crataegus plagiosepala Pojarkova na Slovensku (Baranec, 1986).

3. 13 Crataegus × uhrovae Soó Hloh Uhrovej

[C. curvisepala Lindman. × C. laevigata ( Poir. in Lam.) DC. ]

Syn.: C. × macrocarpa nm. curvisepaloides Hrabětova-Uhrová, C. × pseudooxyacantha

Cinovskis, C. × kupfferi Cinovskis, C. × media aut. non Nechat., C. × intermedia auct.

non Schul.

Ker (polykormón), 3 – 5 m vysoký, habitus obrátene vajcovitý až široko

elipsoidný.

Borka sivá, kôra sivohnedá; letorasty zelenohnedé. Konáre málo tŕnisté, tŕne do

10 mm dlhé.

Listy na plodonosných brachyblastoch vajcovité so široko zbiehavou bázou,

čepeľ 25 – 50 mm dlhá, 20 – 45 mm široká, 3 – 5 zárezová, laloky na vrchole končité až

čiastočne zaokrúhlené, okraj dvojito pílkovitý takmer do ½ bázy; na líci matne zelené,

na rube bledšie, holé.

Prílistky polmesiacovité až kopijovité, okraj pílkovitý; žliazkatý.

52

Súkvetie tvorí 5 – 10 (-12) kvetov; priemer koruny 14 –16 mm; tyčiniek 20

s ružovočervenými peľnicami; čnelky 1 – 2, 2; na vrchole ohnuté; kališné lístky

trojuholníkovité; hypantium holé.

Súplodie zložené z 3 – 8 (10) kôstkovíc na dlhších stopkách s červeným

exokarpom, elipsoidné, 10 – 14 mm dlhé, (8) 10 – 12 mm v priemere; kališné lístky

trojuholníkovité, na vrchole končité, naspäť ohnuté, holé. Kôstočiek 1 – 2, 2.

Chromozómy: 2n = 68.

Variabilita tohto druhu je pomerne veľká, pokiaľ ide o veľkosť a tvar listovej

čepele, ktorá sa týka aj listového okraja. V rámci širokého ekologického spektra

rozšírenia premenlivosť plodov (veľkosť, tvar) je tiež evidentná. Premenlivý počet

kôstočiek sa mení z prípadu na prípad. Holotyp zbieral Domin (1932 PRC) v Pieninách

na vrchu Golica.

Kríženec C. × uhrovae sa sporadicky vyskytuje v krovinných cenózach prakticky

od Baltického mora po Západné Karpaty a severné predhoria Álp; na západe bol zistený

na území Nemecka (Lippert, 1978; Schmidt, 1981).

Na Slovensku sa zistil (mapa č. 12) v submontánnom a čiastočne až

v montánnom stupni v rôznych kroviskových spoločenstvách na odlesnených

stanovištiach.

Mapa č.12: Rozšírenie Crataegus × uhrovae Soó na Slovensku • (Baranec, 1986).

53

3. 14 Crataegus dunensis Cinovskis

Hloh daugavský

(C. lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. curvisepala Lindman)

Syn.: C. silesiaca Hrabětová-Uhrová

Ker (polykormón), 3 – 4 m vysoký, habitus obrátene vajcovitý až nepravidelný.

Borka na kmeni sivá, kôra sivohnedá; letorasty zelené, neskôr červenohnedé. Konáre

tŕnisté, tŕne dlhé do 10 mm.

Listy na plodonosných brachyblastoch vajcovité až kosoštvorcové; čepele 30 –

50 mm dlhá, 25 – 45 mm široká s bázou široko klinovitou až zaokrúhleno zbiehavou; 5

– 7 - zárezová až dielna s úzkymi výkrojkami, laloky na vrchole končisté, po obvode

pílkovité niekedy len do ½ bázy; na líci zelené, na rube svetlozelené, len v pazuchách

spodných žiliek s niekoľkými chlpmi.

Prílistky polmesiacovité až široko kopijovité, okraj ostro pílkovitý, na vrchole

zúbkov s bradavičkovitými žliazkami.

Súkvetie zložené z 5 – 10 kvetov, priemer koruny 14 – 16 mm; tyčiniek 18 – 20

s purpurovými peľnicami; čnelka 1; kališné lístky trojuholníkovité; hypanthium holé.

Súplodie tvorí 3 – 5 plodov s červeným až svetločerveným exokarpom;

pyrenárium široko elipsoidné, niekedy so zúženou bázou, 10 – 15 mm dlhé, 8 – 10 mm

široké; kališné lístky úzko trojuholníkovité, niekedy náhle zúžené do končistého

vrchola; variabilné postavenie – odstávajúce až vzpriamené; bez odenia.

Chromozómy: 2n = 68.

Variabilita je podmienená hybridogénnym pôvodom druhu, čo sa najviac

prejavuje v postavení kališných lístkov u plodov od rovnovážne odstávajúcich až po

vzpriamené (aj v rámci individuálnej variability) a v členitosti listového okraja.

Rozlíšenie infrašpecifických taxónov na území Slovenska v dôsledku kontinuitnej

variability je nereálne.

Rozšírenie tohto druhu predpokladáme na severe od Rižského zálivu do

Západného Bieloruska a na Ukrajine po severnú časť východných Karpát; na juhu po

Západné Karpaty a severnú Moravu a ďalej po oblúku severočeských pohorí do

nemeckého Stredohoria. Na Slovensku je rozšírený (mapa č. 13) v submontánnom

54

stupni. Rastie v kroviskových spoločenstvách typu Crataego-Prunetum a Lonicero

nigrae-Coryletum, niekedy aj v monocenózach hlohu na poľných medziach

a pasienkoch. C. dunensis je svetlomilný druh, rastie na suchších stanovištiach.

Mapa č.13: Rozšírenie Crataegus dunensis Cinovskis na Slovensku (Baranec, 1986).

55

4 MATERIÁL A METODIKA PRÁCE 4.1 Výber lokálnych populácií taxónov rodu Crataegus L.

4.1.1 Selekcia reprezentatívnych vzoriek lokálnych populácií

Výskumné práce sme rozvrhli na obdobie rokov 2002 – 2008. V rokoch 2002 –

2005 sme uskutočnili výber lokalít pre následný výskum. Lokality sme vyberali tak, aby

spolu predstavovali, čo najširší súbor taxónov skúmaného rodu a tiež ekologických

podmienok skúmaného územia. V tomto období sme sa zamerali na skúmanie

chorológie taxónov. Na štúdium rodu sme vybrali z hľadiska fytogeografického, tri

fytogeografické okresy: Pieniny, Spišské vrchy – časť Spišská Magura a Čiernu horu,

ktoré podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, 1966, 1980) patria do oblasti

západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Pieniny sú v obvode vysokých

(centrálnych) Karpát (Eucarpaticum), Spišská Magura v obvode východobeskydskej

flóry (Beschidicum orientale) a Čierna hora v obvode Slovenského Rudohoria a

Stredného Pohornádia (Praecarpaticum) (mapa č.14 ).

Mapa č. 14: Fytogeografické členenie Slovenska (Futák, 1966, 1980): 15 – oblasť Carpaticum occidentale,

obvod Praecarpaticum – Slovenské Rudohorie, 18 – oblasť Carpaticum occidentale, obvod

Praecarpaticum – Stredné Pohornádie ( a vápencová časť Braniska ), 24 – obvod vysokých (centrálnych)

Karpát (Eucarpaticum), 29 – obvod východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale)

V rokoch 2002 – 2008 sme na lokalitách uvedených v zozname lokalít (zoznam

č.1 v prílohe) skúmali štruktúru populácií (vidˇ. 4.1.2) a variabilitu jednotlivých

56

taxónov. Na základe poznania štruktúry populácií sme uskutočnili výber lokalít (tab. č.

1), na ktorých sme v roku 2005 – 2008 okrem štúdia variability taxónov skúmali aj

reprodukčnú schopnosť vybraných populácií stanovením GRP, schopnosť tvorby

plodov a semien a tiež schopnosť tvorby plodov a semien v procese samoopelenia.

Terénny výskum sme praktizovali spravidla 1× v jarnom (máj) a 1× v jesennom

(september – október) období. Jarný terénny výskum spočíval v odbere kvitnúcich

vzoriek, označení a očíslovaní každého jedinca rodu Crataegus na lokalite, zakreslení

mapky lokality s priestorovou štruktúrou jedincov rodu Crataegus na lokalite

a spočítania priemerného počtu kvetov na brachyblaste pre stanovenie GRP.

Tab. č. 1: Prehľad skúmaných lokalít s výskytom taxónov rodu Crataegus L.

Pieniny (Eucarpaticum) Lokalita č. 1 Červený Kláštor - Uhliská

Lokalita č. 2 Lesnica - Janošíkova dedina 1

Lokalita č. 3 Lesnica - Janošíkova dedina 2

Lokalita č. 4 Spišská Stará Ves - Bugľa

Lokalita č. 5 Spišská Stará Ves - PD

Lokalita č. 6 Spišská Stará Ves - Tridsiatok

Lokalita č. 7 Veľký Lipník - Rovne

Spišská Magura (Beschidicum orientale) Lokalita č. 8 Havka – Vyšná Havka 1

Lokalita č. 9 Havka – Vyšná Havka 2

Lokalita č. 10 Reľov - Trešňová

Lokalita č. 11 Spišská Magura - Ľandy

Lokalita č. 12 Spišská Magura - Pálenica

Lokalita č. 13 Veľká Franková „Rázc.“ – VF1

Lokalita č. 14 Veľká Franková nad kas. – VF3

Lokalita č. 15 Veľká Franková oproti PD – VF2

Čierna Hora (Praecarpaticum) Lokalita č. 16 Malá Vieska - Kopec

Lokalita č. 17 Košice - Podhradová

Lokalita č. 18 Kysak - Rusinková

Lokalita č. 19 Kysak - Výmeník

Lokalita č. 20 Malá Vieska - PD

Lokalita č. 21 Ružín - Zastávka

Lokalita č. 22 Ružín - Sivecké lúky

57

4. 1. 2 Analýza populácií

Lokality so skúmanými populáciami sme charakterizovali po stránke abiotickej

a biotickej, čo zahŕňa nasledujúce charakteristiky:

a) druhové zloženie (taxóny rodu Crataegus L. určené podľa kľúča na určovanie

(Baranec, 1986).

b) charakteristika štruktúry populácie

- veľkosť lokality (celková plocha v m2)

- počet jedincov rodu Crataegus L.

- výška dominantného jedinca

- obvod najhrubšej raméty dominantného jedinca vo výške 30 cm nad zemou

- horizontálna štruktúra – disperzný index podľa Clarka a Evansa (Eliáš, 1986)

- vertikálna štruktúra – vizuálne pozorovanie a meranie

- veková štruktúra populácie

c) pedologicko-geologická charakteristika (Michalko, 1986) (získané z dostupných

publikovaných zdrojov)

- expozícia

- sklon

- podklad

- nadmorská výška

d) typ spoločenstva – určený fytocenologickou analýzou (Moravec, 1994)

e) vitalita populácie (stanovená použitím vekovej stupnice a stanovením

Generatívneho reprodukčného potenciálu – GRP).

4. 2 Morfologická analýza jedincov rodu Crataegus L.

4. 2. 1 Morfologická analýza plodov

Na vybraných lokalitách sme analyzovali všetky jedince rodu Crataegus L.,

ktoré sme číselne označili, čím sme zároveň stanovili početnosť populácie. Na základe

analýz taxonomicky dôležitých morfologických znakov odobratých plodov

- farba a tvar plodu

- typ bázy plodu

- bodkovanie a výskyt trichómov na plode

58

- dĺžka a šírka plodu v mm

- dĺžka a šírka semien v mm

- početnosť semien

- dĺžka sepaly v mm

- tvar sepaly, vrchol sepaly,

postavenie sepaly (obr. č. 8)

- počet, dĺžka a tvar čnelky

- dĺžka stopky v mm

- pevnosť stopky Obr. č. 8: Tvar, vrchol a postavenie sepaly

sme na 30 náhodne vybraných plodoch z každého jedinca určili taxonomické zloženie

skúmanej populácie. Rozstrihnutím semien sme zisťovali vyvinutosť embryí.

Pri zbere plodov v jesennom období sme zároveň z každého jedinca odobrali aj

herbárové položky. Fotografický materiál použitý v práci bol vyhotovovaný priebežne

počas monitoringu lokalít.

Na určenie druhov sme použili kľúč uvedený v prehľade literatúry (Baranec,

1986).

4. 2. 2 Variačný koeficient

Variačný koeficient – v % je výraz, ktorý udáva mieru variability

v porovnateľnej forme. Je to vlastne smerodajná odchýlka vyjadrená v % priemeru. Čím

menší je variačný koeficient, tým väčšia je vyrovnanosť pokusných údajov a menšia ich

premenlivosť a naopak (Dubovský, 1969). Hodnoty v % sme použili pre porovnanie

miery variability jedincov rastúcich na ekologicky odlišných stanovištiach. Postup jeho

výpočtu:

- výpočet priemernej hodnoty sledovaného znaku – x

- výpočet smerodajnej odchýlky – s

- výpočet variačného koeficientu – v% = s * 100 / x [%]

59

4. 3 Reprodukcia taxónov rodu Crataegus L.

4. 3. 1 Generatívna reprodukcia

Pri štúdiu reprodukčnej biológie skúmaného rodu využívame metodické

postupy, ktoré uplatnil vo svojich prácach Baranec (1996) a Baranec a kol. (1997),

(Eliáš 2004) pričom sú sledované:

• tvorba kvetov – každý rok vo fenofáze plného kvitnutia (máj – jún) sme na

všetkých jedincoch populácie náhodne vybrali 10 súkvetí, v rámci ktorých sme

spočítali počet kvetov v súkvetí a vypočítali aritmetický priemer,

• tvorba plodov – na stanovenie počtu plodov v súplodí sme použili rovnaký

metodický postup ako je uvedené v predchádzajúcom bode; počet plodov je

zisťovaný v mesiacoch september – október,

• počet semien v plodoch – sme stanovili analyzovaním vzoriek s náhodne

odobratými 30-timi plodmi z každého jedinca, každej skúmanej populácie;

prestrihnutím každého semena sme zisťovali vyvinutosť alebo nevyvinutosť

embrya,

• vplyv sumy teplôt a sumy zrážok na GRP – sme stanovili pre populácie na

lokalitách v Spišskej Starej Vsi a Podhradovej. Uvedené lokality sme na tento

účel vybrali kvôli väčšej diverzite taxónov; pre malý predpoklad zničenia lokalít

v priebehu výskumu (nelegálny výrub, čistenie pasienkov poľnohospodármi

a pod.); pre blízkosť meteorologických staníc zaznamenávajúcich teploty Košice -

Letisko, Červený Kláštor. Priemerné mesačné zrážky a priemerné mesačné teploty

za roky 2003 – 2008 boli poskytnuté SHMÚ, pobočka Košice. Ročné kolísanie

teplôt a zrážok sú uvedené grafickou formou v prílohe (graf č. 1 a 2).

Sčítaním meteorologických údajov sme stanovili sumu teplôt a sumu zrážok za

jednotlivé roky výskumu a tieto sme štatisticky porovnávali s úrovňou GRP za

jednotlivé roky výskumu. Podobne sme porovnávali sumu teplôt a sumu zrážok za

obdobie kvitnutia (máj – jún) uvedených taxónov s GRP, a sumu teplôt a zrážok

za vegetačné obdobie (apríl – september), pretože sme predpokladali veľkú

dôležitosť tohto časového úseku pre úspešnú generatívnu reprodukciu. Obdobie

kvitnutia sme stanovili ako mesiac, v ktorom kvitnutie začína až po mesiac,

v ktorom prevažná väčšina kvetov odkvitá, vegetačné obdobie sme stanovili ako

60

mesiac „rašenia“ púčikov po mesiac dozretia plodov, pričom sme vychádzali

z vlastných fenologických pozorovaní.

Pre každú skúmanú lokálnu populáciu sme vypočítali generatívny reprodukčný

potenciál (GRP) – stanovený v každom roku výskumu ako pomer počtu plodov na

označených makroblastoch k počtu kvetov na označených makroblastoch × 100 [%] pre

populácie rodu Crataegus L. Takéto percentuálne vyjadrenie pomeru plodov ku kvetom

predstavuje teoretickú GRP. Skutočnú generatívnu reprodukčnú schopnosť udáva

pomer vyvinutých embryí k reprodukčným orgánom.

Schopnosť reprodukcie samoopelením

Na vybraných druhoch bolo za účelom stanovenia schopnosti tvorby plodov

procesom samoopelenia na brachyblasty (kvety vo fenofáze kvetných púčikov) založené

vrecúško z bielej netkanej textílie (obr. č. 9), ktoré v čase kvitnutia izolovalo kvety pred

opeľovačmi. Na jeseň sme zozbierali vzorky so zrelými plodmi vytvorenými vo

vrecúškach z netkanej textílie (obr. č. 10). Pre stanovenie schopnosti reprodukcie

samoopelením sme stanovili GRP – SAM rovnakým spôsobom, ako je to uvedené

vyššie.

Obr. č. 9: Použitie netkanej textílie Obr. č. 10: Plody vytvorené na izolovaných v jarnom období brachyblastoch

4. 3. 2 Vegetatívna reprodukcia

Vegetatívnu reprodukčnú schopnosť hlohov sme zisťovali spočítaním množstva

vytvorených ramét. Následne sme pre každý taxón určili priemerný počet ramét.

Zhodnotenie vegetatívnej reprodukcie je uvedené v kapitole 5.2.

61

4. 4 Analýza vzoriek a spracovanie dát

Dosiahnuté výsledky z riešenia danej problematiky sme spracovali matematicko-

štatistickými metódami. Hodnotenie vzájomných vzťahov bolo robené metódami

popísanými v prácach Grofíka et Fľaka (1990) a Hendla (2004).

Kvantitívne terénne údaje boli spracované programom Statgraphics Plus, ver. 3

určeným pre prostredie Microsoft Windows. Okrem štandardných štatistických

výpočtov (priemer, minimum, maximum, variačný koeficient, smerodajná odchýlka)

sme na vyjadrenie pevnosti vzťahov medzi určitými znakmi použili korelačnú

a regresnú lineárnu analýzu (kompletné výsledky sú uvedené v kapitole „5. Výsledky

a diskusia“ a v prílohe). Grafy a tabuľky boli vypracované v programe Excel ver. 5

podľa výstupov z programu Statgraphics Plus, pretože tento štatistický program

nedisponuje kvalitnou grafikou.

Ďalšie metódy použité pri analýze populácií rodu Crataegus L.

Z biometrických charakteristík je meraný: obvod najhrubšieho kmienika príp.

najhrubšej raméty ak sa jedná o polykormón, výška jedinca, priemer koruny. Na

jednotlivých jedincoch je sledovaný habitus (polykormón, monokormón), tvar (obr. č.

11), vek.

Obr. č. 11: Typy tvarov jedincov rodu Crataegus L.: 1 – guľovitý, 2 – pologuľovitý, 3 – kužeľovitý, 4 – obrátenokužeľovitý, 5 – stromčekovitý, 6 – vretenovitý, 7 – elipsoidný.

Z biometrických charakteristík sa na základe dištančných metód populačnej

biológie rastlín (Eliáš, 1996) stanovila priestorová štruktúra populácie – horizontálna

a vertikálna štruktúra (obr. č. 12). Na základe údajov o vzdialenosti medzi najbližšími

62

jedincami sa vypočítala hodnota indexu disperzie (R) podľa Clarka a Evansa

(Eliáš,1986):

R= ra/E(r), kde: R - priestorová štruktúra

ra - priemerná vzdialenosť nameraná medzi

najbližšími susedmi (ra/n)

E(r) - priemerná očakávaná vzdialenosť najbližších susedov pri

predpokladanom náhodnom rozmiestnení, sa vypočíta podľa vzorca:

E(r) = 1/2p1/2 , kde: p - hustota populácie (počet jedincov na jednotku

plochy)

Index disperzie indikuje typy priestorovej štruktúry populácie takto:

R=1 - náhodné rozmiestnenie

0<R<1 - skupinovité rozmiestnenie (čím viac sa R blíži k 0, tým je zoskupovanie

väčšie)

1<R<2 - pravidelné rozmiestnenie

Obr. č. 12: Príklad horizontálnej a vertikálnej štruktúry (bukový les) v ŠPR Kyjov. Plná čiara označuje

predrastové a úrovňové stromy, prerušovaná vzrastové stromy, bodkovane sú označené podúrovňové

stromy (Eliáš, 1996).

63

Pomocou ďalšej metódy populačnej biológie sme stanovili vekovú štruktúru

populácie. Jednotlivé vekové štádia (obr. č. 13) sú hodnotené podľa práce Rabotnova

(1950):

1. semenáčik – vyklíčená nová rastlina

2. juvenilné jedince – počas obdobia sledovania neplodiace mladé jedince

3. virgilné jedince – jedince neplodiace počas sledovacieho obdobia s veľkosťou

v 3 skupine

4. subsenilné raméty – jedince s nízkou produkciou plodov (obr. č. 14)

5. reprodukčne dospelé raméty – fertilné jedince tvoriace generatívne orgány

(obr. č. 15)

6. senilné raméty – jedince starecké, bez generatívnej reprodukcie

Obr. č. 13: Príklad predstavy o vekových štádiách v ontogenéze dreviny (Fraxinus excelsior). 1 – klíčne lístky, 2 – juvenilné listy, 3 – listy prechodného typu, 4 – kmeň, 5 – koreň, 6 – živé trváce konáre, 7 – mŕtve konáre. Vekové štádia: pl- semenáčik, j – mladistvý jedinec, im – nedospelý jedinec, v – panenský jedinec, g1 - mladý jedinec, g2 - dospelý jedinec, g3 - starý jedinec, g4 - starecký jedinec (Eliáš, 1996).

Obr. č. 14: Kmeň subsenilného jedinca Obr. č. 15: Raméty reprodukčne dospelého jedinca

64

5 VÝSLEDKY A DISKUSIA

5. 1 Charakteristika a druhové zloženie populácií na sledovaných lokalitách

Výsledky štúdia chorológie rodu Crataegus L. demonštrujeme na lokalitách

uvedených v tabuľkách č. 2 až 4, kde sú zaznamenané všetky údaje charakterizujúce

študované lokality s výskytom analyzovaných taxónov. Charakteristiky lokalít Spišská

Stará Ves – PD, Spišská Stará Ves – Tridsiatok, Vyšná Havka uvádzame ako modelové

z dôvodu obmedzeného priestoru.

Tab. č. 2: Charakteristika lokality Spišská Stará Ves – PD

Tab. č. 3: Charakteristika lokality Spišská Stará Ves – Tridsiatok

Druhové zloženie Charakteristika Spoločenstvo Vitalita

plocha lokality v m2 5 586

počet jedincov (ks) 9

hrúbka raméty dom. jedinca v cm 69

výška raméty dom. jedinca v m 7

expozícia SZ

Pruno

spinosaae-

Crataegetum

monogynae

vitálny

tvar dom. jedinca pologuľovitý

pôda fluvizem modálna

sklon (v stupňoch) 0

C. monogyna

C. monogyna × C.

ovalis

C. ovalis × C.

calciphila

nadmorská výška v m.n.m. 480

Poznámka.:

Druhové zloženie Charakteristika Spoločenstvo Vitalita

plocha lokality v m2 4200

počet jedincov (ks) 7

hrúbka raméty dom. jedinca v cm 210

výška raméty dom. jedinca v m 8

expozícia JZ

Pruno

spinosaae-

Crataegetum

monogynae

vitálny

tvar dom. jedinca guľovitý

pôda kambizem podzolová

sklon (v stupňoch) 20

C. curvisepala,

C. fallacina

C. lindmanii ×

C. curvisepala,

C. monogyna,

nadmorská výška v m.n.m. 520

Poznámka.:

65

Tab. č. 4: Charakteristika lokality Vyšná Havka

Druhové zloženie Charakteristika Spoločenstvo Vitalita

plocha lokality v m2 49 476

počet jedincov (ks) 7

hrúbka raméty dom. jedinca v cm 38

výška raméty dom. jedinca v m 5

expozícia JZ

Pruno

spinosaae-

Crataegetum

monogynae

vitálny

tvar dom. jedinca pologuľovitý

pôda kambizem podzolová

sklon (v stupňoch) 30

C. monogyna

C. palmstruchii × C.

monogyna

C. plagiosepala

C. plagiosepala × C.

monogyna

C. plagiosepala × C.

lindmanii

nadmorská výška v m.n.m. 690

Poznámka.:

Modelové lokality dobre vystihujú druhové spektrum hlohov na lokalitách

navzájom vzdialených len niekoľko kilometrov. Lokalita Vyšná Havka je od lokalít

v Spišskej Starej Vsi vzdialená len 8 km. Takáto široká diverzita taxónov je spôsobená

mnohými faktormi najmä mikroklímou, nadmorskou výškou, rozširovaním semien.

5. 1. 1 Vertikálna štruktúra

Autochtónne taxóny na Slovensku sú kry alebo nevysoké stromy (2 – 10 m

vysoké) habitus pologuľovitý, guľovitý, nepravidelný (Baranec, 1986).

Celkový vzrast jedinca bol v nepriamej úmere s vekom a je silne ovplyvnený

podmienkami vonkajšieho prostredia a to najmä typom pôdy, obsahom pôdnej vlahy,

konkurenciou ostatných druhov rastúcich v jeho bezprostrednej blízkosti, sklonom

svahu a dostupnosťou slnečného žiarenia (Vereščák 2003).

Z grafického znázornenia vertikálnej štruktúry modelových lokalít (graf č. 3)

vyplýva, že najvyššie jedince sa nachádzali na lokalitách Sp. St. Ves – Tridsiatok a Sp.

St. Ves – PD. Najviac jedincov bolo v kategóriách od 3 až do 7 m. Dôvodom je najmä

konkurenčná schopnosť taxónov, ktoré prerastajú okolitý porast. Taxónom v tab. 3

silne konkuruje druh Salix purpurea so susediaceho spoločenstva zväzu Salicion

triandrae T. Müller et Görs 1958 a taxónom v tab. 2 druh Prunus spinosa. Jedince na

lokalite Vyšná Havka rastú na extenzívne obhospodarovanom pasienku (zväz

Arrhenatherion elatioris Koch 1926), ktorý začal podliehať sukcesii len v posledných

cca 5 rokoch. Teda tu hlohy doteraz nemuseli konkurovať iným drevinám, čomu

zodpovedá aj ich výška v rozmedzí od 0,1 do 3 m.

66

Graf č. 3: Vertikálna štruktúra modelových populácií

Vertikálna štruktúra modelových populácií

0

10

20

30

40

50

60

0,1-1,0 1,1-2,0 2,1-3,0 3,1-4,0 4,1-5,0 5,1-6,0 6,1-7,0

Výška v m

%

Sp. St.Ves Tridsitok

Sp.St.Ves - PD

Vyšná Havka

Po zhodnotení výšky jedincov zo všetkých analyzovaných lokalít uvedených

v zozname č. 1 v prílohe sme zistili, že najviac jedincov – 38 % sa nachádzalo vo

výškovej triede 2,1 – 3,0 m, najmenej 3 % v triedach 6,1 – 7,0 a 7,1 – 8,0 m. Vo

výškovej triede 0,1 – 1,0 m sa nachádzalo len 7 % jedincov (graf č. 4). Táto kategória

okrem druhov s prevažne nízkym vzrastom C. laevigata, C. kyrtostyla a ich krížencov

zahŕňa najmä jedince v juvenilnom štádiu. Preto takáto nízka hodnota svedčí o stagnácii

populácií hlohov.

Graf č. 4: Vertikálna štruktúra jedincov zo všetkých analyzovaných lokalít zaznamenaných v zozname č. 1

Vertikálna štruktúra sledovaných populácií

05

10152025

303540

0,1-1,0 1,1-2,0 2,1-3,0 3,1-4,0 4,1-5,0 5,1-6,0 6,1-7,0 7,1-8,0

Výška v [m]

Poče

tnos

ť v

[%]

67

5. 1. 2 Horizontálna štruktúra

Horizontálnu štruktúru sme stanovili použitím hodnôt disperzného indexu – R

podľa Clarca a Evansa (Eliáš, 1986) vypočítaného na základe údajov o vzdialenosti

medzi najbližšími jedincami. Hodnota sa pohybuje medzi R = 0 až 2 (čím viac sa R blíži

k 0, tým je zoskupenie jedincov väčšie):

R = 1 náhodné rozmiestnenie

0<R<1 skupinové rozmiestnenie

1<R<2 pravidelné rozmiestnenie

R Sp. St. Ves Tridsiatok = 0,96

R Sp. St. Ves PD = 1,28

R Vyšná Havka = 0,90

Hodnoty disperzného indexu v intervale od 0,90 do 0,96 poukazujú na

skupinovú štruktúru dvoch sledovaných populácií, zároveň naznačuje prechod

k náhodnému rozmiestneniu.

Hustota populácie na lokalite Sp. St. Ves – Tridsiatok bola 0,04 jedincov na

100 m2, na lokalite Sp. St. Ves – PD bola 0,16 jedincov na 100 m2 a na lokalite Vyšná

Havka bola 0,01 jedincov na 100 m2 (mapa v prílohe č. 15, 16, 17).

Najbežnejším spôsobom rozmiestnenia jedincov na všetkých študovaných

lokalitách bol rovnako ako pri modelových lokalitách práve skupinový typ. Takéto

rozmiestnenie populácií stanovili na iných lokalitách aj ďalší autori (Sasková et

Baranec, 1998, Vereščák, 2003). Druhým typom rozmiestnenia bolo pravidelné

rozmiestnenie (graf č. 5). Graf č. 5: Priestorová štruktúra všetkých populácií zaznamenaných na lokalitách v zozname č. 1

Priestorová štruktúra populácií

Skupinovitérozmiestnenie 83%

Pravidelnérozmiestnenie 17%

68

Jedince rodu Crataegus L. charakterizuje sklon vytvárať tesné zoskupenia

pozostávajúce často z viacerých druhov, kde dochádza ku priamemu kontaktu

generatívnych aj vegetatívnych orgánov. To do značnej miery prispieva k vysokej miere

hybridizácie a následnému vzniku medzidruhových krížencov (Vereščák, 2003).

Typ skupinovej disperzie populácie je charakteristický pre jedince

s vegetatívnym rozmnožovaním.

Tvorba solitérnych zoskupení je výsledkom endochórneho spôsobu rozširovania

diaspór (Vereščák, 2003). Sekundárne sú solitéry vytvárane aj činnosťou človeka,

obhospodarovaním pasienkov, medzí a pod. (odstránením väčšej časti populácie).

5. 1. 3 Habitus taxónov

Na modelových lokalitách bol najbežnejší tvar jedincov pologuľovitý 82 %,

guľovitý 17 % a stromčekovitý 1 %.

Najbežnejší habitus taxónov rodu Crataegus L. na všetkých študovaných

lokalitách bol pologuľovitý, guľovitý (graf č. 6). Dôvodom výskytu iných typov je

hlavne konkurencia o priestor a svetlo, ktorá podmieňuje formovanie tvarov ako napr.

vretenovitý, obrátenokužeľovitý, elipsoidný.

Graf č. 6: Habitus taxónov zaznamenaných na lokalitách v zozname č. 1

Typy tvarov jedincov rodu Crataegus L.

Guľovitý22%

Pologuľovitý39%

Obrátenokužeľovitý17%

Vretenovitý17%

Elipsoidný5%

Habitus solitérnych jedincov bol v 93 % pologuľovitý, 7 % jedincov malo

niektorý iný z vyššie uvedených tvarov.

69

Veková štruktúra jedincov na modelových lokalitách

0 až 511%

nad 4037%

26 až 3011%

16 až 2011%

11 až 1519%

6 až 104%

36 až 40 7%

5. 1. 4 Veková štruktúra

Jedince s vekom nad 40 rokov majú na modelových lokalitách najväčší podiel,

kým jedincov vo veku do 5 rokov bolo len 11 %, do 10 rokov len 4 %, čo poukazuje na

starnutie týchto populácií (graf č. 7).

Graf č. 7: Veková štruktúra modelových populácií

Veková štruktúra na všetkých sledovaných lokalitách (graf č. 8) je podobná ako

na modelových lokalitách. Rovnako sme zaznamenali veľmi nízky podiel juvenilných

jedincov vo vekovej kategórii do 5 rokov, ale aj vo veku do 10 rokov. Najviac jedincov,

28 % malo vek nad 40 rokov, až 18 % jedincov sa nachádzalo vo vekovej kategórii 36 –

40 rokov.

Graf č. 8: Veková štruktúra populácií na lokalitách zaznamenaných v zozname č. 1

Vyhodnotenie vekovej štruktúry sledovaných populácií

0

5

10

15

20

25

30

0 až 5 6 až 10 11 až 15 16 až 20 21 až 25 26 až 30 31 až 35 36 až 40 nad 40

Vek v rokoch

Poče

tnos

ť v

[%]

70

Nízky podiel juvenilných jedincov v populáciách hlohov je do istej miery

spôsobený medzidruhovou konkurenciou. Populácie hlohov sú často utláčané

expanzívne sa šíriacou trnkou slivkovou (Prunus spinosa L.), ktorá rýchlo prerastá

pomalšie rastúce hlohy. Medzi ďalšie príčiny patrí obhospodarovanie pasienkov, lúk,

kosenie medzí, vypaľovanie, ale aj samotné špecifiká generatívneho a vegetatívneho

rozmnožovania spojené so sterilitou plodov, dormanciou semien a pod.

5. 2 Vegetatívne rozmnožovanie

Populácie rastlín s klonálnym rastom majú často zložitú polykormónovú

štruktúru, kde nie je jednoduché rozlíšiť jedincov ako takých, odlíšiť genetické jedince

navzájom. Preto pri ich štúdiu musíme definovať sledované demografické jednotky ako

raméta, geneta, trs, výhonok, odnož a pod. (Pauková, 2008).

Klonálny organizmus je celkový výsledok rastu z jednej zygoty pri

organizmoch, ktoré rastú opakovanou interáciou štruktúrnych jednotiek (modulárne

organizmy) a ktorých jednotky môžu byť, aspoň potenciálne, fyziologicky nezávislé.

Časti klonu sú geneticky totožné, až na pravdepodobnosť vzácnej somatickej mutácie.

Klonálnym organizmom sú všetky rastliny nepohlavne rozmnožované z tej istej

materskej rastliny, majúce identický genotyp (Eliáš, 1999).

V závislosti od miesta rastu, charakteru lokality sme zistili, že jedince rastúce na

okraji lesných porastov, v lesných porastoch a rúbaniskách tvorili v prípade

polykormónov priemerne 2 raméty bez ohľadu na druh. Jedince rastúce na pasienkoch,

medziach, popri cestách a pod. tvorili v priemere 6 ramét.

Monokormón najčastejšie tvorili (až v 87 %) Crataegus monogyna a krížence

Crataegus monogyna × ovalis, Crataegus monogyna × rosaeformis. Ďalšie taxóny

tvoriace monokormón boli Crataegus ovalis, Crataegus curvisepala, Crataegus ×

uhrovae. Najväčší počet ramét – 16 ks sme zistili pri druhu Crataegus lindmanii.

Wesche, Ronnenberg, Hensen (2005) vyslovili domnienku, že pri odhadovanom

veku jedincov Juniperus sabina 770 – 2940 rokov sa generatívna reprodukcia realizuje

iba občas po dlhých nepriaznivých periódach sucha, ktoré druh prežíva formou

vegetatívnej reprodukcie. Túto kombináciu zriedkavého sexuálneho rozmnožovania

a dlhodobého výlučného vegetatívneho rozmnožovania autori považujú za stratégiu

v drsných podmienkach stredoázijských púští.

71

Vegetatívna reprodukcia a apomixia sa vyvinuli ako reakcia na negatívne vplyvy

prostredia, ale zostávajú u väčšiny druhov len fakultatívnymi a umožňujú lokálnym

populáciám zabezpečiť optimálnu populačnú hustotu. Tým sa celková diverzita druhu

síce zmenšuje, ale druh prežíva (Solbrig, 1991).

V nasledujúcej tab. č. 5 uvádzame priemerné počty ramét všetkých taxónov

zistených počas mapovania rodu v predmetnom území.

Tab. č. 5: Priemerné počty ramét zistených taxónov

Taxón Priemerný počet ramét Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová 4 Crataegus curvisepala Lindman 7 Crataegus dunensis Cinovskis 7 Crataegus fallacina Klokov 5 Crataegus kyrtostyla Fingerh. 3 Crataegus laevigata (Poir. In Lam.) DC 7 Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová 9 Crataegus monogyna Jacq. 3 Crataegus ovalis Kit. 3 Crataegus palmstruchii Lindm. 3 Crataegus plagiosepala Pojarkova 5 Crataegus rosaeformis Janka 4 Crataegus × deltoxyacantha (Pénzes) Baranec 5 Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck 4 Crataegus × uhrovae Soó 4 Crataegus calciphila × C. curvisepala 3 Crataegus calciphila × C. monogyna 2 Crataegus calciphila × C. ovalis 3 Crataegus curvisepala × C. calciphila 4 Crataegus curvisepala × C. lindmanii 6 Crataegus curvisepala × C. monogyna 3 Crataegus curvisepala × C. ovalis 4 Crataegus curvisepala × C. plagiosepala 6 Crataegus dunensis × C. curvisepala 6 Crataegus dunensis × C. monogyna 5 Crataegus fallacina × C. dunensis 3 Crataegus fallacina × C. monogyna 4 Crataegus fallacina × C. ovalis 3 Crataegus fallacina × C. × intermixta 3 Crataegus laevigata × C. calciphila 3 Crataegus lindmanii × C. curvisepala 6 Crataegus lindmanii × C. monogyna 4 Crataegus monogyna × C. calciphila 3 Crataegus monogyna × C. dunensis 3 Crataegus monogyna × C. fallacina 3 Crataegus monogyna × C. × intermixta 3

72

Crataegus monogyna × C. ovalis 3 Crataegus monogyna × C. rosaeformis 2 Crataegus ovalis × C. calciphila 3 Crataegus ovalis × C. curvisepala 4 Crataegus ovalis × C. dunensis 3 Crataegus ovalis × C. fallacina 2 Crataegus ovalis × C. lindmanii 3 Crataegus ovalis × C. monogyna 2 Crataegus ovalis × C. rosaeformis 3 Crataegus palmstruchii × C. monogyna 3 Crataegus plagiosepala × C. monogyna 4 Crataegus rosaeformis × C. curvisepala 4 Crataegus rosaeformis × C. × intermixta 4 Crataegus rosaeformis × C. monogyna 2 Crataegus × intermixta × C. monogyna 2 Crataegus × intermixta × C. ovalis 2

5. 3 Chorológia rodu vo vybraných oblastiach

V sledovanom území troch fytogeografických okresov sme na 118 lokalitách

zaznamenali 13 druhov hlohov, 3 nothotaxóny a 37 krížencov (viď. zoznam taxónov

uvedený nižšie).

Z tohto počtu najčastejšie sa vyskytujúcim druhom bol Crataegus monogyna,

ktorý sme zaznamenali v Strednom Pohornádi, Pieninách ale aj v Spišských vrchoch.

Zároveň je to s taxónmi Crataegus fallacina a Crataegus × intermixta najrozšírenejší

druh v Strednom Pohornádi.

Najzastúpenejšími druhmi v Pieninách a Spišskej Magure boli C. curvisepala,

ktorý sme zaznamenali na 22 lokalitách, C. ovalis na 13 a C. × uhrovae na 13

lokalitách.

Najčastejšie sa vyskytujúcimi krížencami boli, krížence druhov C. monogyna, C.

ovalis a C. curvisepala s inými druhmi.

Zoznam taxónov zaznamenaných počas výskumu v skúmaných oblastiach:

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová

Crataegus curvisepala Lindman

Crataegus dunensis Cinovskis

Crataegus fallacina Klokov

Crataegus kyrtostyla Fingerh.

73

Crataegus laevigata (Poir. In Lam.) DC

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová

Crataegus macrocarpa Hegetschw.

Crataegus monogyna Jacq.

Crataegus ovalis Kit.

Crataegus palmstruchii Lindman

Crataegus plagiosepala Pojarkova

Crataegus rosaeformis Janka

Crataegus × deltoxyacantha (Pénzes) Baranec

Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck

Crataegus × uhrovae Soó

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová × C. curvisepala Lindman

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová × C. monogyna Jacq.

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová × C. ovalis Kit.

Crataegus curvisepala Lindman × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

Crataegus curvisepala Lindman × C. lindmanii Hrabětová-Uhrová

Crataegus curvisepala Lindman × C. monogyna Jacq.

Crataegus curvisepala Lindman × C. ovalis Kit.

Crataegus curvisepala Lindman × C. plagiosepala Pojarkova

Crataegus dunensis Cinovskis × C. curvisepala Lindman

Crataegus fallacina Klokov × C. dunensis Cinovskis

Crataegus fallacina Klokov × C. monogyna Jacq.

Crataegus fallacina Klokov × C. ovalis Kit.

Crataegus fallacina Klokov × C. × intermixta (Wenzig) Beck

Crataegus laevigata (Poir. in Lam.) DC × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. curvisepala Lindman

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. monogyna Jacq.

Crataegus monogyna Jacq. × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

Crataegus monogyna Jacq. × C. dunensis Cinovskis

Crataegus monogyna Jacq. × C. fallacina Klokov

Crataegus monogyna Jacq. × C. ovalis Kit.

Crataegus monogyna Jacq. × C. rosaeformis Janka

Crataegus monogyna Jacq. × C. × intermixta (Wenzig) Beck

74

Crataegus ovalis Kit. × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

Crataegus ovalis Kit. × C. curvisepala Lindman

Crataegus ovalis Kit. × C. dunensis Cinovskis

Crataegus ovalis Kit. × C. fallacina Klokov

Crataegus ovalis Kit. × C. lindmanii Hrabětová-Uhrová

Crataegus ovalis Kit. × C. monogyna Jacq.

Crataegus ovalis Kit. × C. rosaeformis Janka.

Crataegus palmstruchii Lindman × C. monogyna Jacq.

Crataegus plagiosepala Pojarkova × C. monogyna Jacq.

Crataegus rosaeformis Janka × C. curvisepala Lindman

Crataegus rosaeformis Janka × C. monogyna Jacq.

Crataegus rosaeformis Janka × C. × intermixta (Wenzig) Beck

Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck × C. monogyna Jacq.

Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck × C. ovalis Kit.

O výskyte druhov vo vybraných fytogeografických okresoch, ale aj v rámci

Slovenska sa v literatúre pojednáva len málo. Dôvodom je samozrejme vysoká

variabilita druhov, ktorá je často výrazná aj v rámci jednej lokality, čo mnohým

botanikom komplikuje prácu. Druhým dôvodom je aj nejednotnosť v pomenovaní

taxónov tvorcami botanických kľúčov na určovanie druhov rodu Crataegus L. napr.

Barancom (1986, 1992) a Holubom (1992).

Vďaka širokej ekologickej plasticite sme Crataegus monogyna zistili na

extrémne xerotermných stanovištiach, ale aj v zaplavovanom alúviu riek Dunajec,

Hornád a popri potokoch. Vyskytuje sa vo všetkých troch fytogeografických okresoch.

V Spišskej Magure vzácne vystupuje do výšky cca 700 m. n.m. ( najvyššie na Havke

706 m. n.m.). Sádlo (1992) v Pieninách udáva C. monogyna vo výške 889 m. n.m.

Kontriš et al. (2005) druh zistil na nive Dunajca v Lesnici vo výške 460 m. n. m., kde

bol súčasťou asociacie Coryleto-Alnetum incanae Jurko 1964.

Na základe mapovania prinášame prvé komplexné údaje o rozšírení druhu C.

curvisepala a jeho krížencov vyskytujúcich sa hlavne v Spišskej Magure, kde vystupujú

až do nadmorskej výšky 980 m (C. curvisepala, lokalita Pálenica). Ale aj ďalších

druhov s nejasným výskytom ako C. dunensis, C. lindmanii, C. × intermixta, či

panónskych druhov a krížencov na území Pienin C. rosaeformis, C. monogyna × C.

rosaeformis a pod.

75

Z územia Pienin sa o výskyte hlohov vo svojej práci zmieňuje Benčaťová

(1992), ktorá v území zistila jednu lokalitu s C. laevigata a zriedkavo sa vyskytujúci C.

monogyna. Tiež udáva zriedkavé rozšírenie C. calycina Peterm. Toto synonymum

prislúcha druhu C. curvisepala, ale v minulosti bolo používané aj pre C. lindmanii a C.

macrocarpa. Vo svojej ďalšej práci výskyt C. calycina už Benčaťová (2001) neudáva.

Križo et Manica (1990) uvádzajú z územia Pienin – Holica a Grúň taxón C. ×

macrocarpa Hegetschw. Na základe mapovania sme zistili, že uviedli synonymum

v území rozšíreného hybridogéneho druhu C. × uhrovae. Ako prvý z územia tento druh

udával už Domin (1932 PRC). Na základe Dominových zberov z tohto územia

Hrabětová-Uhrová (1958) opísala kríženca hlohu C. monogyna subsp. intermedia var.

curvisepala × oxyacantha, pre ktorého neskôr Soó (1965) použil meno C. × uhrovae.

Výskyt C. fallacina, C. ovalis, C. curvisepala z Pienin udáva Baranec (1986), zo

Spišskej Magury, z Osturne udáva C. × uhrovae (Baranec, 1984 AM).

Podobná situácia týkajúca sa údajov o výskyte hlohov je aj v Strednom

Pohornádí. Xerotermnú vegetáciu St. Pohornádia popísal Jurko (1951), niekoľkým

lokalitám v území sa venoval Šmarada (1961), Sitášová (1986, 1993, 1996, 2002).

Čiastočné spracovanie chorológie rodu na území Čiernej Hory (Slov. Rudohorie) sme

vykonali v období rokov 2000 až 2002 (Baranec et Kĺč, 2005).

Hlohy sú väčšinou asektátory krovitých spoločenstiev radu Prunetalia spinosae

R. Tx. 1952, zväzov Prunion spinosae Soó 1951, Corylo-Populion tremulae (Br.-Bl. Ex

de Bolos 1973) Rivas-Martínez et Costa 1998 a Berberidion Br.-Bl. 1950.

V Spišskej Magure sa najčastejšie vyskytujú v krovinatých spoločenstvách

asociácií Lonicero nigrae-Coryletum (Kulczyński 1928) Jurko 1964, Populo-Coryletum

Br.-Bl. 1950. Tieto spoločenstvá sa zaraďujú k biotopu Kr7 Trnkové a lieskové kroviny.

V Pieninách a v predhorí Spišskej Magury sa okrem týchto asociácií vyskytujú aj v

spoločenstvách Pruno spinosae-Crataegetum monogynae (Soó 1927) Hucek 1931.

Hlohy v Pieninách spolu s borievkou obyčajnou (Juniperus communis) sú na

presýchavých pasienkoch aj súčasťou asociácie Anthoxantho-Agrostietum tenuis

Sillinger 1933 zaradené k biotopu Kr3 Sukcesné štádia s borievkou obyčajnou.

V Strednom Pohornádí sa ich výskyt najčastejšie viaže na asociácie Pruno

spinosae-Crataegetum monogynae (Soó 1927) Hucek 1931 a Ligustro-Prunetum R. Tx.

1952, ktoré rovnako ako predchádzajúce patria k biotopu Kr7 Trnkové a lieskové

kroviny.

76

Podrobnú chorológiu sledovaných taxónov uvádzame v zozname č. 1 v prílohe,

miesta výskytu hlohov sú zaznamenané na mapách č. 18 a 19 v prílohe.

5. 4 Morfologická analýza a porovnanie variability jedincov rodu Crataegus L.

Problematika štúdia morfologickej variability rodu Crataegus L. je veľmi

obsiahla. Taxóny tohto rodu sa na území Slovenska vyznačujú veľkou variabilitou

generatívnych aj vegetatívnych orgánov. Najvýraznejšia je premenlivosť listov –

veľkosť a tvar čepele, listový okraj, farba listu, odenie. Kvety sú variabilné vo veľkosti

koruny, počte čneliek, tvare, postavení a v odení kališných lístkov, v odení hypanthia;

málo výrazná je premenlivosť farby peľníc počtu tyčiniek (Baranec, 1986).

Veľmi výrazná je premenlivosť nepravých plodov (pyrenárií), ktorá sa prejavuje

vo veľkosti, v tvare a odení, ďalej vo farbe exokarpu, v tvare a postavení kališných

lístkov a v počte kôstočiek (semien) (Baranec, 1986).

Na základe observačno-morfologickej analýzy uvedených morfologických

znakov v rámci populácií hlohov na území Slovenska, resp. v širšej západokarpatskej

oblasti rozlišujeme 3 agregátne druhy (sp. agg):

Crataegus laevigata agg.

Crataegus monogyna agg.

Crataegus curvisepala agg.

a v rámci nich 14 druhov a 5 krížencov.

Počet chromozómov: 2n = 34, 51, 68 (Baranec, 1986).

5. 4. 1 Analýza vzoriek a spracovanie dát

Zozbierané vzorky zrelých plodov sme podrobili detailnému meraniu a rozboru.

Nasledujúci upravený klasifikátor biometrie plodov demonštruje jednotlivé

morfologické znaky. Posudzovaným znakom sme pridelili hodnotové kategórie

a hodnotu každého sledovaného znaku sme zapísali podľa legendy pre klasifikáciu

plodov, ktorá je uvedená na obr. 16. Potreba prepracovať pôvodnú klasifikačnú legendu

plodov (obr. č. 17 v prílohe) vyplynula zo zefektívnenia práce v štatistických

programoch. Pri vyhodnocovaní najmä neparametrických znakov, ktorým bola

77

pridelená hodnota „0“ často dochádzalo k chybe, ktorá vyplývala zo skutočnosti, že „0“

je „NEPRAVDA“.

Obr. č. 16 : Upravený klasifikátor biometrie plodov. 5. 4. 2 Hodnotenie variability taxónov

Napriek nízkej hodnote koeficientu variability (Cv) pri druhu C. calciphila sme

zistili výraznú variabilitu v dĺžke a postavení kališných lístkov (Cv = 33,05 % a Cv

= 20,08 %) a tiež premenlivosť bázy plodu (Cv = 32,01 %), čo korešponduje

s Barancovou charakteristikou druhu, ktorý popisuje C. calciphila ako druh málo

premenlivý vo veľkosti listov a okraji listovej čepele. Pri plodoch je variabilita vo

veľkosti a postavení kališných lístkov (Baranec, 1986). Tvar plodov (graf č. 9) a farba

(graf č. 10) sú len málo premenlivé.

Vysokú premenlivosť troch vyššie uvedených znakov si druh uchováva aj pri

hybridizácii s inými druhmi ako to je napr. pri C. calciphila × C. ovalis. Tento kríženec

napriek malej hodnote Cv = 16,46 % (tab. č. 22 v prílohe) vykazuje najväčšiu

premenlivosť práve v dĺžke kališných lístkov (Cv = 26,56 %), ich postavení (Cv =

28,49 %) a tiež pri báze plodu (Cv = 36,28 %).

78

Graf č. 9: Variabilita tvaru plodov

Variabilita tvaru podov

0102030405060708090

100

C. calc

iphila

C. curv

isepa

la

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. kyrt

ostyl

a

C. laev

igata

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C. x in

termixt

a

C. x uh

rovae

Druh

Poče

tnos

ť [%

]

guľovitýelipsoidnýoválnyvajcovitýobrátene vajcovitývalcovitýširoko valcovitý

Pri druhu C. curvisepala Baranec (1986) opisuje pomerne veľkú avšak

kontinuitnú variabilitu, ktorá sa najviac prejavuje vo veľkosti a tvare plodov,

v postavení, tvare a veľkosti kališných lístkov a vo veľkosti a členitosti listov. Túto

charakteristiku variability druhu môžeme rozšíriť aj o premenlivosť vo farbe (Cv =

36,85 %), ktorú podmieňuje viacero faktorov, či už je to dopad slnečného žiarenia,

prísun živín, expozícia k svetovým stranám a pod. Pri tomto druhu sme zistili pomerne

malú variabilitu vo veľkosti plodu – dĺžka (Cv = 10,02 %) a šírka (Cv = 16,20 %) plodu

a tiež vo veľkosti pyreny. Medzi charakteristické znaky druhu patrí dlhá hákovito

ohnutá čnelka. Tento znak si druh zachováva aj pri hybridizácii s inými taxónmi rodu.

Pomerne premenlivým znakom, ako už aj druhové meno naznačuje, je postavenie

(hákovito) naspäť ohnutých kališných lístkov (Cv = 35,82 %). Pri ich skúmaní sme

zistili, že ich tvar (graf č. 12) je viac-menej stabilný (Cv = 14,54 %). Analýzou plodov

sme zistili, že sa na ich povrchu vyskytujú (29 % analyzovaných plodov) lenticely,

o ktorých sa druhová charakteristika nezmieňuje.

Crataegus dunensis – je málo známy druh s vysokou premenlivosťou takmer

všetkých znakov plodu. Najvýraznejšia je premenlivosť v tvare (graf č. 9), farbe (graf

č. 10) a báze plodu, kým dĺžka a šírka plodu a pyreny sa mení len v malom rozsahu.

79

Graf č. 10: Variabilita farby plodov

Variabilita farby plodu

0102030405060708090

100

C. calc

iphila

C. curv

isepa

la

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. kyrt

ostyl

a

C. laev

igata

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C. x in

termixt

a

C. x uh

rovae

Druh

Poče

tnos

ť [%

]

jasno červenáčervenákarmínovo červenáfialovo karmínováfialová

Crataegus fallacina – hloh premenlivý je výrazne variabilný pri plodoch najmä

v tvare (Cv = 67,05 %) (graf č. 9), farbe (Cv = 60,53 %) (graf č. 10) a pri báze plodu

(Cv = 48,99 %). Stabilným znakom je tvar čnelky, ktorá rovnako ako u C. curvisepala

je hákovito ohnutá (C. fallacina = C. monogyna a C. curvisepala).

Crataegus kyrtostyla – je stabilizovaný stredoeurópsky hybridný taxón, pri

ktorom sme zaznamenali veľmi malú hodnotu Cv. Najstabilnejším znakom je veľkosť

plodu – dĺžka (Cv = 5,44 %) a šírka (Cv = 5,48 %). Ďalším stabilným diagnostickým

znakom je aj postavenie sepaly (Cv = 9,46 %), ktoré je polovzpriamené až vzpriamené,

čo je znakom C. lindmanii (C. kyrtostyla = C. monogyna a C. lindmanii). Naopak

najvariabilnejšia je dĺžka sepaly s Cv až 40,58 %. Pri druhu sa stabilizovala dĺžka

čnelky, ktorá je krátka a väčšinou rovná (pri 65 % analyzovaných plodoch) (graf č. 13).

Crataegus laevigata – pri tomto na Slovensku fylogeneticky najstaršom druhu

Baranec (1986, 1992) popisuje najväčšiu premenlivosť pri postavení kališných lístkov,

čo sa potvrdilo aj našou analýzou (graf č. 11). Zároveň sme však zistili, že tento druh

vykazuje najväčšiu stabilitu v tvare kališných lístkov (graf č. 12). Výraznú

premenlivosť sme zistili pre tvar (graf č. 9) a bázu plodu. Všeobecne sa druh

s celkovým Cv prejavuje ako stredne premenlivý (Cv = 21,05 %).

80

Graf č. 11: Variabilita postavenia kališných lístkov (sepaly)

Graf č. 12: Variabilita tvaru sepaly

Variabilita tvaru sepaly

0102030405060708090

100

C. calc

iphila

C. curv

isepa

la

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. kyrt

ostyl

a

C. laev

igata

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C. x in

termixt

a

C. x uh

rovae

Druh

Poče

tnos

ť [%

]

tupo trojuholníkovitý

široko trojuholníkovitý

trojuholníkovitý

úzkotrojuholníkovitý

nitkovitý

Crataegus monogyna – Baranec (1986) hodnotí druh ako najvariabilnejší na

území Slovenska. Jeho hodnotenie variability smeruje skôr na premenlivosť tvaru listov

(počet lalokov, delenie listovej čepele, či listového okraja), podľa ktorého sa rozlišujú

štyri variety. Analýzou plodov tohto u nás najrozšírenejšieho druhu sme zistili, že ich

variabilita nijako nezaostáva za variabilitou listov. Plody sa vyznačujú rozmanitosťou

tvaru (Cv = 73,35 %), bázy a tiež aj šírky plodov. Naproti tomu sú málo premenlivé

dĺžka plodu a veľkosť pyreny. Výraznú premenlivosť vykazuje aj dĺžka stopky plodu

(Cv = 45,22 %), ktorú Baranec (1986) jednoznačne charakterizuje ako krátku. Tiež sme

zistili, že pri C. monogyna sa rovnako pravidelne vyskytuje tak krátka ako aj dlhá

Variabilita postavenia kališných lístkov (sepaly)

010203040506070

C. calc

iphila

C. curv

isepa

la

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. kyrt

ostyl

a

C. laev

igata

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C. x in

termixt

a

C. x uh

rovae

Druh

Poče

tnos

ť [%

]

Pritisnuté k ploduMierne odstávajúceOdstávajúceMierne vzpriamenéPolovzpriamené Vzpriamené

81

čnelka (52 % analyzovaných plodov malo krátku čnelku) avšak až 72 % analyzovaných

plodov malo čnelku ohnutú (graf č. 13).

Crataegus ovalis – patrí medzi stabilnejšie taxóny, ako to vyjadruje celkový Cv

druhov (tab. č. 15 v prílohe). Baranec (1986) udáva, že najväčšiu premenlivosť

vykazuje postavenie kališných lístkov (graf č. 11), ktoré sa mení aj v rámci jednej

populácie (mikropopulácie). Okrem premenlivosti postavenia sepaly (Cv = 39,38 %)

sme zistili premenlivosť bázy plodu (Cv = 50,14 %), čo je v kontraste s takmer

stabilnou veľkosťou plodu (dĺžka aj šírka plodu). Dĺžku čnelky v druhovom opise

Baranec (1992) bližšie nešpecifikuje. Pri analýze plodov druhu sme v 52 % zistili

krátku čnelku (graf č. 13). Charakteristické hrbolčeky na báze si druh zachováva aj

v hybridizácii s inými taxónmi.

Graf č. 13: Variabilita tvaru a dĺžky čnelky

Variabilita tvaru a dĺžky čnelky

0102030405060708090

100

C. calc

iphila

C. curv

isepa

la

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. kyrt

ostyl

a

C. laev

igata

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C. x in

termixt

a

C. x uh

rovae

Druh

Poče

tnos

ť [%

]

Dĺžka čnelky krátka Dĺžka čnelky dlháTvar čnelky rovná Tvar čnelky ohnutá

Crataegus plagiosepala – rovnako ako predchádzajúci druh aj C. plagiosepala

patrí medzi druhy s vysokou premenlivosťou, najmä tvarom plodov a postavením

kališných lístkov (graf č. 9 a 11). Častý je výskyt lenticel na plodoch, ktoré sa

vyskytovali až na 50 % analyzovaných plodov. Najčastejšie sa vyskytuje ohnutá čnelka

až pri 75 % plodov (Cv = 24,74 %).

Crataegus × intermixta – patrí k druhom s najvariabilnejším tvarom plodov (Cv

= 74,01 %) a bázou plodov (Cv = 54,93 %). Táto premenlivosť má podstatu v pôvode

82

druhu, nakoľko vznikol krížením dvoch výrazne premenlivých druhov C. monogyna ×

C. laevigata. Naopak pri dĺžke a šírke plodov aj pyrén sme zaznamenali len malú

premelivosť (tab. č. 18 v prílohe).

Crataegus × uhrovae – výskyt tohto hybridogénneho druhu v Pieninách udáva

už Domin (PRC 1932). Druh je vysoko variabilný tak v listoch ako aj v plodoch, o čom

svedčí aj celkový Cv = 27,60 %. Pri tomto druhu sme zistili najvyššiu variabilitu v tvare

plodu (Cv = 78,82 %) z pomedzi všetkých analyzovaných druhov. Veľmi výrazná je aj

premenlivosť veľkosti bázy plodu s Cv = 59,89 % a postavenia sepaly s Cv = 44,05 %

(graf č. 11).

Najmenšiu variabilitu znakov plodu pri krížencoch sme zistili pre C. lindmanii ×

C. ovalis s celkovým Cv = 7,23 %. Táto hodnota poukazuje na malú premenlivosť

druhu C. lindmanii a jeho schopnosť stabilizovať znaky v rámci kríženia aj s druhmi

výrazne premenlivejšími C. lindmanii × C. curvisepala, C. lindmanii × C. ovalis alebo

už vyššie špecifikovaného taxónu C. kyrtostyla.

Celkové koeficienty variability pre nami hodnotené taxóny uvádzame v tab. č. 6

a tab. č 7.

Hodnoteniu premenlivosti znakov plodu sa venoval Vereščák (2003), ktorý ako

najvariabilnejší taxón udáva kríženca C. fallacina × C. monogyna so značne vysokým

celkovým Cv až 29,26 %. Ako najvariabilnejší druh udáva C. ovalis s Cv až 28,69 %.

Ako najstabilnejší taxón udáva kríženca C. calciphila × C. laevigata. Z údajov v jeho

tabuľke koeficientu variability vyplýva, že najstabilnejším druhom je C. lindmanii – Cv

= 22,01 %.

Tab. č. 6: Celkový koeficient variability hodnotených druhov

Druh Koeficient variability Cv [%]

Crataegus calciphila 11,10 Crataegus curvisepala 20,52 Crataegus dunensis 25,47 Crataegus fallacina 24,63 Crataegus kyrtostyla 14,16 Crataegus laevigata 21,05 Crataegus monogyna 25,07 Crataegus ovalis 17,07 Crataegus plagiosepala 24,89 Crataegus × intermixta 26,58 Crataegus × uhrovae 27,60

83

Tab. č. 7: Celkový koeficient variability hodnotených krížencov

Kríženec Cv [%]

Kríženec Cv [%]

C. calciphila × C. curvisepala 16,26 C. monogyna × C. dunensis 25,34 C. calciphila × C. monogyna 19,77 C. monogyna × C. fallacina 22,51 C. calciphila × C. ovalis 16,46 C. monogyna × C. ovalis 22,60 C. curvisepala × C. lindmanii 13,69 C. monogyna × C. rosaeformis 19,42 C. curvisepala × C. monogyna 18,78 C. monogyna × C. × intermixta 21,04 C. curvisepala × C. ovalis 18,24 C. ovalis × C. calciphila 22,72 C curvisepala × C. plagiosepala 16,64 C. ovalis × C. curvisepala 11,81 C. dunensis × C. monogyna 21,08 C. ovalis × C. fallacina 18,27 C. fallacina × C. dunensis 17,71 C. ovalis × C. monogyna 16,99 C. fallacina × C. ovalis 8,28 C. ovalis × C. rosaeformis 12,77 C. fallacina × C. monogyna 20,14 C. palmstruchii × C. monogyna 25,85 C. fallacina × C. × intermixta 15,71 C. plagiosepala × C. monogyna 20,34 C. lindmanii × C. calciphila 9,62 C. rosaeformis × C. × intermixta 22,83 C. lindmanii × C. curvisepala 16,21 C. × intermixta × C. ovalis 20,57 C. lindmanii × C. ovalis 7,23 C. × intermixta × C. monogyna 14,61 C. monogyna × C. calciphila 14,21 V nasledujúcej tab. č. 8 udávame hodnoty pre jeden z našich najrozšírenejších

a zároveň jeden z najvariabilnejších druhov - Crataegus monogyna. Jednotlivé hodnoty

sú udávané v % pri neparametrických znakoch, pri parametrických sú priemerné

hodnoty v dĺžkovej miere (mm), okrem dĺžky stopky. Najčastejšie sa vyskytujúca

kategória dĺžky je vyjadrená mediánom.

Tab. č. 8: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv

Báza plodu Crataegus monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 0 0 30 70 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová

nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 22 56 22 0 0 50 50 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene

vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

48 6 28 0 16 0 2 11,5 10,8

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 52 48 28 72

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý

Nitkovitý 2 87 11

84

0 16 70 14 0 Postavenie Priemerná dĺžka v mm

Pritisnuté k plodu

Mierne odstávajúce

Odstava-júce

Mierne vzpriamené

Polo vzpriamené

Vzpriame-né

18 58 18 6 0 0 1,8

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v

mm 0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

7,28 5,42

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 33 77

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 32,68 Počet čneliek 10,37 Počet semien 10,37

Tvar plodov 73,35 Dĺžka čnelky 33,42 Dĺžka pyreny 10,75

Báza plodov 52,91 Tvar čnelky 24,71 Šírka pyreny 10,13

Lenticely 30,01 Tvar sepaly 33,42 Vyvinutosť embryí 4,71

Trichómy 0 Vrchol sepaly 18,42 Dĺžka stopky 45,22

Dĺžka plodu 10,99 Postavenie sepaly 31,92 Pevnosť stopky 24,51

Šírka plodu 9,42 Dĺžka sepaly 34,17 Celková variabilita Cv = 25,07

Druhá časť vyjadruje Cv vypočítaný pre každý sledovaný morfologický znak.

Tieto hodnoty vyjadrujú plasticitu jednotlivých znakov plodu v porovnateľnej miere.

Celková variabilita v závere tabuľky charakterizuje premenlivosť jednotlivých taxónov.

Hodnotenie variability ostatných taxónov uvádzame v tab. č. 9 až č. 50 v prílohe.

Taxóny, ktoré uvádzame v zozname taxónov v kapitole 5.3 ako C. lindmanii, C.

rosaeformis, C. × deltoxyacantha, C. macrocarpa, C. lindmanii × C. monogyna, C.

dunensis × C. curvisepala a pod. v záverečnom tabulkovom hodnotení neuvádzame

vzhľadom k ich sporadickému výskytu v území a teda malému počtu analyzovaných

jedincov.

85

5. 5 Generatívne rozmnožovanie – Generatívny reprodukčný potenciál – GRP

Z dôvodu podrobného zhodnotenia generatívnej reprodukcie vybraných taxónov

rodu Crataegus L. sme GRP rozčlenili do dvoch podkapitol. V prvej podkapitole 5.5.1

je hodnotenie GRP jednosemenných taxónov, v druhej podkapitole 5.5.2 je GRP

viacsemenných taxónov.

V obidvoch podkapitolách zároveň hodnotíme aj schopnosť vytvárania semien v

procese samoopelenia a vyvinutosť embryí – semien, nakoľko je táto problematika

v úzkom súvise s generatívnym reprodukčným potenciálom.

5. 5. 1 GRP jednosemenných taxónov rodu Crataegus L.

Dôležitým ukazovateľom kvantitatívneho stavu reprodukčnej biológie populácií

je generatívny reprodukčný potenciál (Harper, 1977). GRP sme vypočítali z pomeru

počtu plodov a počtu kvetov na brachyblaste. Zistené hodnoty poukazujú na rozdiely

medzi druhmi rastúcimi na rôznych stanovištiach (graf č. 14 až č. 20 v prílohe).

Jedenu z najvyšších hodnôt GRP v rámci hodnotených taxónov dosiahol druh C.

monogyna (tab. č. 51), zároveň sme pri tomto druhu zistili najväčší rozdiel medzi GRP

a GRP – SAM. Teda schopnosť generatívne sa rozmnožovať samoopelením pri druhu

C. monogyna v našich podmienkach je malá. Tvorbu

plodov týmto spôsobom sme nezaznamenali pri C.

kyrtostyla a vyskytovala sa len vzácne pri C. plagiosepala

× monogyna a pri C. plagiosepala.

Najvyššiu hodnotu GRP sme zaznamenali pri druhu

C. dunensis (obr. č. 18), ktorý zároveň mal aj najlepší GRP

– SAM. C. curvisepala a jeho krížence rovnako dobre

vytvárali plody prirodzeným spôsobom opelenia ako aj

samoopelením, čo potvrdujú aj hodnoty GRP a GRP –

SAM v tab. č. 51. Obr. č. 18: Plodiaci C. dunensis Porovnaním našich hodnôt GRP a hodnôt, ktoré zaznamenal Vereščák (2003),

zisťujeme výrazné rozdiely. Nami stanovené hodnoty GRP sa pohybujú v rozmedzí od

86

0,40 % do 28,28 %, kým interval hodnôt GRP stanovený uvedeným autorom bol od

21 % do 58,3 %. Tab. č. 51 : GRP a GRP pre SAM pri vybraných jednosemenných taxónoch

PKS na jedinca (K)

PPS na jedinca (P)

GRP (P/K x 100) [%] Taxón x pre

GRP x pre SAM

x pre GRP

x pre SAM GRP SAM

C. curvisepala 9,35 9,10 1,17 1,21 12,51 13,30 C. dunensis 8,70 9,37 2,46 2,51 28,28 26,79 C. fallacina 11,07 10,89 2,09 1,92 18,88 17,63 C. kyrtostyla 7,23 8,03 0,98 0,00 13,55 0,00 C. monogyna 10,65 10,01 1,90 0,51 17,84 5,09 C. ovalis 9,95 10,44 1,33 0,88 13,37 8,43 C. plagiosepala 9,30 9,81 0,96 0,42 10,32 4,28 C. curvisepala × lindmanii 11,73 11,57 2,09 1,80 17,82 15,56 C. curvisepala × ovalis 9,95 10,19 0,99 1,30 9,95 12,76 C. monogyna × dunensis 9,93 10,28 1,03 0,54 10,37 5,25 C. plagiosepala × monogyna 7,45 7,75 0,03 0,05 0,40 0,65 C. lindmanii × curvisepala 10,10 10,00 1,98 2,08 19,60 20,80 Vysvetlivky: PKS – počet kvetov v súkvetí, PPS – počet plodov v súplodí, GRP – generatývny

reprodukčný potenciál, SAM – samoopelenie, PKS x pre GRP– priemerný počet kvetov v súkvetí pre GRP,

PKS x pre SAM – priemerný počet kvetov v súkvetí pre SAM, PPS x pre GRP – priemerný počet plodov

v súplodí pre GRP, PPS x pre SAM – priemerný počet plodov v súplodí pre SAM.

Schopnosť tvorby kvetov a tvorby plodov znázorňujú grafy č. 21 a 22, pre

názornosť zároveň uvádzame aj priemerné počty kvetov, ktoré boli izolované pred

opeľovačmi a tiež priemerné počty vytvorených plodov z takýchto kvetov. V rokoch

2005 a 2007 sú rozdiely medzi bežnou tvorbou plodov a tvorbou plodov samoopelením

badateľné a podporujú tvrdenia, ktoré hovoria proti schopnosti hlohov rozmnožovať sa

pomocou samoopelenia.

Graf č. 21: Priemerný počet kvetov pri jednosemenných taxónoch

8,68,8

99,29,49,69,810

10,210,4

Priemerné počty kvetov

r. 2005 r. 2006 r. 2007 r. 2008

Priemerný počet vytvorných kvetovGRP kvety

SAM kvety

87

Graf č. 22: Priemerný počet vytvorených plodov pri jednosemenných taxónoch

00,20,40,60,8

11,21,41,61,8

Preimerné počty plodov

r. 2005 r. 2006 r. 2007 r. 2008

Priemerný počet vytvorných plodovGRP plody

SAM plody

Podľa Briggsa a Waltersa (1973) krytosemenné rastliny majú najrozličnejšie

zariadenia, ktoré potláčajú alebo celkom znemožňujú samoopelenie, od geneticky

determinovaných autoinkompatibilných („autosterilných“) mechanizmov, ktoré sa

môžu, ale nemusia prejaviť navonok, až po celkom mechanické a časové oddelenie peľu

a vajíčok.

Množstvo vytvorených plodov v rokoch 2006 a 2008 bolo odlišné. Dokonca v r.

2008 sa vytvorilo viac plodov samoopelením ako bežným procesom opelenia. Jedným

z dôvodov vyššieho priemerného počtu plodov mohla byť aj samotná ochrana plodov

netkanou textíliou pred škodcami, či klimatickými vplyvmi. Guitián et Fuentes (1992)

zistili rozdielnu úroveň autogamie v populáciách druhov severozápadného Španielska

a udávajú, že množstvo plodov vytvorených v procese samoopelenia tvorilo skoro

polovicu z množstva plodov vytvorených prirodzeným opelením kvetov.

Eliáš (2004), ktorý zisťoval GRP pre dva druhy – obojpohlavný Empetrum

hermaphroditum a dvojdomý druh Empetrum nigrum konštatuje, že zvyšovanie sumy

zrážok za rok, sumy teplôt za rok i sumy teplôt za obdobie kvitnutia stimulovalo

sexuálnu produktivitu rastlín, zatiaľ čo negatívny alebo pozitívny vplyv sumy zrážok za

obdobie kvitnutia nebol dostatočne preukázaný.

Ako vyplýva z tab. č. 52 a č. 53 v prílohe (závislosť GRP), naše zistenia sa

stotožňujú so závermi uvedeného autora. Preukazná je závislosť GRP od zrážok a teplôt

za celý rok, najmä však od sumy zrážok a sumy teplôt za vegetačné obdobie, na

lokalitách v Spišskej Starej Vsi (r05-08 GRP*ΣZvo = 0,739; r05-08 GRP*ΣZvo = 0,405). Na

lokalite Podhradová stredne silný pozitívny vzťah k úrovni GRP vykazovala suma

teplôt za celý rok (r05-08 GRP*ΣT = 0,429) a suma teplôt za vegetačné obdobie (r05-08

88

GRP*ΣTvo = 0,312). Podľa nášho zistenia suma zrážok a teplôt počas obdobia kvitnutia

reprodukčný proces ovplyvňovala len minimálne.

Na základe analýzy fenologických pozorovaní lesných drevín na výskumných

plochách v Doksanoch za obdobie 1951 – 2005 bol zistený veľmi výrazný negatívny

trend -5 dní za 10 rokov na začiatku vegetačného obdobia (skorší začiatok o 28 dní)

a pozitívny trend +2 dni za 10 rokov na konci vegetačného obdobia (neskorší koniec

o 11 dní), výsledky dobre korešpondujú s priebehom teploty vzduchu (Možný et Bereš,

2006).

Dreviny ako viacročné organizmy sú vystavené desaťročia kontinuálnemu

negatívnemu vplyvu prostredia, čo vedie k zníženiu vitality jedincov aj k narušeniu

reprodukčného procesu. U niektorých druhov drevín bola zistená značná stagnácia

lokálnych populácií (Baranec, 1990).

5. 5. 1. 1 Tvorba pyren u jednosemenných taxónov rodu Crataegus L.

Počet pyren (kôstočiek) v plode je snáď najdôležitejší morfologický ukazovateľ

v taxonómii rodu Crataegus L. Aj na základe hodnôt tohto znaku rod Crataegus L.

Baranec (1986) rozdelil do troch agregátnych druhov, Crataegus laevigata agg.,

Crataegus monogyna agg., Crataegus curvisepala agg. Viacsemenné druhy hlohov

zahŕňa C. laevigata agg.

Rozborom plodov jednosemenných druhov (graf č. 23) sme zistili variabilitu aj

v oblasti tvorby semien. Z pomedzi analyzovaných druhov môžeme za 100%

jednosemenné považovať len niektoré druhy ako C. ovalis a C. kyrtostyla. Obidva druhy

patria do skupiny C. curvisepala agg. Pri ďalších druhoch z tejto skupiny C.

curvisepala, C. dunensis a C. fallacina sme zistili aj malé percento plodov s obsahom

dvoch pyren (tabuľky č. 10, 11, 12 v prílohe). Analýzou plodov C. monogyna sme

opakovane potvrdili (Kĺč, 2002; Vereščák, 2003), že tento druh s prívlastkom

jednosemenný pravidelne vytvára dve pyreny v 2 až 5 %.

89

Graf č. 23: Variabilita počtu pyren pri jednosemenných plodoch

Variabilita počtu pyren pri jednosemených druhoch

0102030405060708090

100

C. calc

iphila

C. curvis

epala

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C.kyrto

styla

Druh

Po

če

tno

sť

[%]

jedna pyrenadve pyreny

Variabilita počtu pyren pri jednosemených druhoch

0102030405060708090

100

C. calc

iphila

C. curvis

epala

C. dun

ensis

C. falla

cina

C. mon

ogyn

a

C. ova

lis

C. plag

iosep

ala

C.kyrto

styla

Druh

Po

če

tno

sť

[%]

jedna pyrenadve pyreny

Zaujímavé je postavenie druhu C. calciphila (vznikol hybridizáciou C. lindmanii

a C. laevigata) v agregátnej skupine druhu C. laevigata agg. O jeho malej miere

premenlivosti sme sa už zmienili. Kvôli názornosti sme ho zaradili medzi jednosemenné

druhy. Baranec (1986) pre tento druh udáva jedno a dvojsemenné plody, Vereščák

(2003) zistil až 55 % jednosemenných plodov, pri krížení s C. fallacina, C. monogyna,

C. rosaeformis, C. lindmanii zistil takéto plody v intervale od 90 – 100 %. Graf č. 24

znázorňuje tvorbu pyren v plodoch vybraných krížencov.

Do tohto hodnotenia sme pre názornosť zahrnuli aj krížence s C. calciphila × C.

monogyna, C. calciphila × C. ovalis, C. calciphila × C. curvisepala a rovnako aj

krížence C. × intermixta × C. monogyna. Taxón C. × intermixta bol taktiež zaradený do

C. laevigata agg. avšak pri krížení s inými jednosemennými druhmi stráca schopnosť

vytvárať dve pyreny.

Baranec (1986) uvádza veľmi výraznú premenlivosť nepravých plodov

prejavujúcu sa aj vo veľkosti, v tvare a odení, vo farbe exokarpu, v tvare a postavení

kališných lístkov a v počte kôstočiek.

90

Graf č. 24: Variabilita počtu pyren pri jednosemenných krížencoch

Počet pyren pri jednosemenných krížencoch

0 20 40 60 80 100

C. calciphila x C. monogyna

C. calciphila x C. ovalis

C. curvisepala x C. lindmanii

C. curvisepala x C. monogyna

C. curvisepala x C. ovalis

C. curvisepala x C. plagiosepala

C. dunensis x C. monogyna

C. fallacina x C. dunensis

C. fallacina x C. x intermixta

C. lindmanii x C. calciphila

C. lindmanii x C. ovalis

C. monogyna x C. calciphila

C. monogyna x C. dunensis

C. monogyna x C. fallacina

C. monogyna x C. ovalis

C. monogyna x C. rosaeformis

C. monogyna x C. x intermixta

C. ovalis x C. calciphila

C. ovalis x C. curvisepala

C. ovalis x C. fallacina

C. ovalis x C. monogyna

C. ovalis x C. rosaeformis

C. plagiosepala x C. monogyna

C. rosaeformis x C. x intermixta

C. x intermixta x C. monogyna

C. x intermixta x C. ovalis

C.calciphila x C. curvisepala

Crataegus fallacina x C. monogyna

Crataegus fallacina x C. ovalis

Crataegus lindmanii x C. curvisepala

Kríž

ence

Početnosť [%]

dve pyreny

jedna pyrena

Ako prezentujeme v nasledujúcich tabuľkách č. 54 a 55 na príklade druhu C.

curvisepala - analýzou plodov z izolovaných brachyblastov sme nepotvrdili výrazné

rozdiely v skúmaných znakoch (obr. č. 19). Rozdiely vo veľkosti plodov pri C.

monogyna sú na obr. č. 20. Plody vzniknuté autogamiou sú pri tomto druhu menšie.

91

Tab. č. 54 : Koeficient variability pri plodoch C. curvisepala vytvorených samoopelením

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 43,41 Počet čneliek 8,94 Počet semien 18,62

Tvar plodov 16,48 Dĺžka čnelky 34,71 Dĺžka pyreny 8,57

Báza plodov 33,78 Tvar čnelky 27,75 Šírka pyreny 10,31

Lenticely 8,94 Tvar sepaly 15,13 Vyvinutosť embryí 18,62

Trichómy 27,88 Vrchol sepaly 9,40 Dĺžka stopky 30,37

Dĺžka plodu 10,70 Postavenie sepaly 24,99 Pevnosť stopky 11,76

Šírka plodu 11,95 Dĺžka sepaly 32,20 Celková variabilita Cv = 20,23

Tab. č. 55: Koeficient variability pri plodoch C. curvisepala vytvorených riadnym opelením

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 36,85 Počet čneliek 6,62 Počet semien 8,08

Tvar plodov 32,91 Dĺžka čnelky 32,59 Dĺžka pyreny 10,41

Báza plodov 30,81 Tvar čnelky 20,72 Šírka pyreny 11,24 Lenticely 35,24 Tvar sepaly 14,54 Vyvinutosť embryí 15,25

Trichómy 4,69 Vrchol sepaly 19,40 Dĺžka stopky 29,07

Dĺžka plodu 10,02 Postavenie sepaly 35,82 Pevnosť stopky 16,17

Šírka plodu 16,20 Dĺžka sepaly 23,84 Celková variabilita Cv = 20,52

Celkový Cv plodov sa pri samoopelení menil len minimálne, avšak ako to

vyplýva z tabuliek, tak v prospech plodov vytvorených samoopelením. Vyššiu

variabilitu pri takýchto plodoch sme zaznamenali v počte semien a vyvinutosti embryí.

Obr. č. 19: Plody vytvorené samoopelením Obr. č. 20: Porovnanie plodov C. monogyna

pri C. curvisepala (vľavo samoopelenie, vpravo prirodzený proces

opelenia)

92

Hodnotenie ďalších taxónov, ktoré sme podrobili testu na samoopelenie sú

uvedené v prílohe v tab. č. 56 až č. 64 v prílohe.

Yeboah Gyan et Woodell (1987) poukazujú na autogamiu v populáciách hlohov

v Británii, uvedení autori rozdiely medzi plodmi z kvetov odkrytých a kvetov

chránených pred opeľovačmi nezistili.

5. 5. 1. 2 Vyvinutosť embryí pri jednosemennýc h taxónoch rodu Crataegus L.

Najvyššiu sterilitu plodov (pyreny bez vyvinutých semien) sme zaznamenali pri

druhu C. dunensis a krížencovi Crataegus plagiosepala × C. monogyna, Crataegus ×

intermixta × C. ovalis. Sterilné plody sme nezistili pri druhoch C. ovalis a len 1 %

sterilných plodov pri C. monogyna a viacerých krížencoch. Hodnotenie ďalších

analyzovaných taxonov je v nasledujúcej tab. č. 65.

Slavíková (1986) za príčinu rôzneho počtu semien považuje prirodzenú

variabilitu alebo aj imisnú záťaž prostredia. Je známe, že vplyvom imisií sa znižuje

hmotnosť semien, semená majú malé množstvo endospermu, radikula embrya sa

nevyvíja, vytvára sa veľké množstvo „prázdnych“ semien. Dominantný vplyv na tvorbu

a dozrievanie plodov a semien považuje klimatické faktory – dostatok zrážok zabraňuje

predčasnému opadu plodov a priemerná teplota zabezpečuje nerušenú tvorbu

asimilátov, ktoré sa asimilujú v plodoch.

Embryá musia byť zásobované asimilátmi, aby sa vytvorili plnohodnotné vitálne

a klíčivé semená. V tomto štádiu môžu opäť negatívne poznamenať úspešnosť

reprodukcie škodcovia a hubové choroby (Štrba, 2005).

Tab. č. 65: Vyvinutosť embryí v pyrenach jednosemenných plodov

Vyvinutosť embryí Taxón Cv [%] prítomné

[%] neprítomné

[%] Crataegus calciphila 0 100 0 Crataegus curvisepala 15,25 91 9 Crataegus dunensis 28,70 37 63 Crataegus fallacina 12,24 94 6 Crataegus kyrtostyla 16,63 89 11 Crataegus monogyna 4,71 99 1 Crataegus ovalis 0 100 0 Crataegus plagiosepala 19,30 85 15 Crataegus calciphila × C. curvisepala 6,45 98 2 Crataegus calciphila × C. monogyna 11,04 94 6

93

Crataegus calciphila × C. ovalis 0 100 0 Crataegus curvisepala × C. lindmanii 0 100 0 Crataegus curvisepala × C. monogyna 7,28 99 1 Crataegus curvisepala × C. ovalis 5,77 99 1 Crataegus curvisepala × C. plagiosepala 11,17 95 5 Crataegus dunensis × C. curvisepala 0 100 0 Crataegus dunensis × C. monogyna 5,24 99 1 Crataegus fallacina × C. dunensis 10,53 96 4 Crataegus fallacina × C. × intermixta 33,33 50 50 Crataegus fallacina × C. monogyna 0 100 0 Crataegus fallacina × C. ovalis 0 100 0 Crataegus lindmanii × C. curvisepala 0 100 0 Crataegus lindmanii × C. calciphila 22,22 80 20 Crataegus lindmanii × C. ovalis 0 100 0 Crataegus monogyna × C. calciphila 9,12 97 3 Crataegus monogyna × C. dunensis 6,45 98 2 Crataegus monogyna × C. fallacina 15,78 90 10 Crataegus monogyna × C. × intermixta 20,98 82 18 Crataegus monogyna × C. ovalis 0 100 0 Crataegus monogyna × C. rosaeformis 33,57 49 51 Crataegus ovalis × C. calciphila 0 100 0 Crataegus ovalis × C. rosaeformis 0 100 0 Crataegus ovalis × C. fallacina 16,31 89 11 Crataegus ovalis × C. monogyna 0 100 0 Crataegus plagiosepala × C. monogyna 35,35 33 67 Crataegus rosaeformis × C. × intermixta 21,61 81 19 Crataegus × intermixta × C. monogyna 17,28 92 8 Crataegus × intermixta × C. ovalis 12,59 2 98

Samoopelené plody taxónov C. ovalis, C. curvisepala, C. curvisepala × C.

monogyna, C. ovalis × C. fallacina vykazovali len minimálnu sterilitu. 100 % sterilných

plodov sme zistili pri druhu C. dunensis a výraznú sterilitu vykazoval druh C.

monogyna a krížence C. rosaeformis × C. monogyna, C. dunensis × C. monogyna. Na

nasledujúcom obrázku č. 21 sú na ľavo pyreny C. monogyna s vytvoreným semenom,

na pravo sú sterilné pyreny.

Obr. č. 21: Sterilné a fertilné pyreny druhu C. monogyna

94

5. 5. 2 GRP viacsemenných taxónov rodu Crataegus L.

Pre výskum samoopelenia a zisťovania vyvinutosti embrya u viacsemenných

hlohov sme analyzovali druhy Crataegus laevigata, druhy hybridogénneho pôvodu C. ×

uhrovae, C. × intermixta, a krížence, pri ktorých jeden z rodičov bol striktne

viacsemenný druh C. laevigata – C. laevigata × C. calciphila.

Výsledky sledovania generatívnej reprodukcie pre taxón a lokalitu za sledované

obdobie vyjadrujú grafy č. 25 až č. 32 v prílohe. Pri porovnaní rovnakých taxónov C.

laevigata na odlišných lokalitách, v Červenom Kláštore (fytogeografický okres Pieniny)

a na Siveckých lúkach (fytogeografický okres Stredné Pohornádie) sme zistili isté

rozdiely. Baranec (1986) udáva, že Crataegus laevigata tvorí súkvetia s 5 – 10 kvetmi,

plody v súplodí sú 3 – 10. Priemerný počet kvetov sa v priebehu rokov podstatne

nemenil ani na jednej nami sledovanej lokalite. Výraznejší bol už rozdiel pri porovnaní

priemerného počtu vytvorených plodov. V roku 2008 sme pri C. laevigata na lokalite

v Červenom Kláštore nezaznamenali vytvorené plody. Jedným z možných dôvodov

môžu byť výkyvy v teplote a zrážkach počas vegetačného obdobia. Zníženie plodivosti

je badať aj u ostatných analyzovaných druhoch a krížencoch rastúcich na lokalitách

v oblasti Spišskej Magury.

Závislosť počtu plodov od počtu kvetov viacsemenných taxónov je graficky

znázornená grafom č. 33 a grafom č. 34. Priemerný počet kvetov za tri po sebe idúce

roky 2005 – 2007 sa menil len veľmi málo. Zvýšený počet kvetov sme zaznamenali

v roku 2008. Napriek intenzívnejšiemu kvitnutiu sme v tomto roku zaznamenali najnižší

priemerný počet vytvorených plodov. Bohatšie kvitnutie mohlo nastať predchádzajúcou

miernou zimou, skorším nástupom fenofázy kvitnutia. Naopak k zníženiu počtu plodov

mohlo dôjsť vplyvom zhoršenia počasia počas vegetačného obdobia. Ďalším dôvodom

prichádzajúcim do úvahy je výskyt škodcov – vošky sme na lokalitách Podhradová

a Sivecké lúky zaznamenali už vo fenofáze tvorby kvetných púčikov.

Priemerné počty plodov vytvorených samoopelením boli viac - menej minimálne

avšak nijako dramaticky sa nemenili. Ich kvety síce boli izolované od opeľovačov, ale

rovnako textília tvorila bariéru aj pre škodcov.

95

Graf č. 33: Priemerný počet vytvorených kvetov viacsemenných taxónov

66,2

6,46,66,8

7

7,27,47,6

7,88

r. 2005 r. 2006 r. 2007 r. 2008

Kvety - GRP

Kvety .SAM

Graf č.34: Priemerný počet vytvorených plodov viacsemenných taxónov

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

r. 2005 r. 2006 r. 2007 r. 2008

Plody - GRP

Plody - SAM

Schopnosť samoopelenia pri druhu C. laevigata sme nezaznamenali. Kvety

chránené pred opeľovačmi netkanou textíliou počas obdobia 4 rokov neplodili. Podobne

to bolo aj pri krížencoch Crataegus laevigata × calciphila aj keď jedince na lokalitách

Sp. Magura – Ľandy a Veľká Franková vytvorili v rokoch 2006 a 2008 aj plody

z izolovaných kvetov. Avšak GRP – SAM pri C. laevigata × C. calciphila bol

minimálny, nakoľko nepresiahol 0,5 %.

Generatívny reprodukčný potenciál sme pre C. laevigata a C. laevigata × C.

calciphila stanovili ako slabý až veľmi slabý. Rovnako uvedené taxóny hodnotil aj

Vereščák (2003), ktorý pre oba stanovil diametrálne odlišné hodnoty GRP za sledované

obdobie rokov 1999 – 2002. Pre C. laevigata to bolo 29,6 % a pri C. laevigata × C.

calciphila až 36,8 %. Pri našom sledovaní, GRP za sledované obdobie 4 rokov (tab.

č. 66) bol 7,41 % pri C. laevigata a 6,06 % pri C. laevigata × C. calciphila.

Porovnateľný GRP s GRP udávaným vyššie citovaným autorom bol len pri

druhu hybridogénneho pôvodu C. × uhrovae s GRP 19,72 %, čo je len o 4,28 % menej

ako stanovil Vereščák (2003).

96

Tab. č. 66: GRP viacsemenných taxónov rodu Crataegus L.

PKS na jedinca PPS na jedinca GRP (P/K x 100) [%] Taxón

x pre GRP

x pre SAM

x pre GRP

x pre SAM GRP SAM

C. laevigata 5,40 5,40 0,40 0,00 7,41 0,00 C. × intermixta 10,00 9,30 0,90 0,10 9,00 1,08 C. × uhrovae 7,10 7,30 1,40 0,20 19,72 2,74 C. palmstruchii × C. monogyna 8,80 8,80 0,90 0,70 10,23 7,95 C. laevigata × C. calciphila 6,60 6,40 0,40 0,02 6,06 0,31

Autogamia u nami analyzovaných viacsemenných druhov hlohov sa vyskytuje

len zriedkavo. Krížence C. laevigata × C. calciphila ako sme už uviedli vytvárali plody

samoopelením len v minimálnej miere. Rovnako sa samoopelenie ako mechanizmus

genratívneho rozmnožovania prejavuje aj pri C. × intermixta. GRP pre SAM pri tomto

taxóne bol len 1,08 %.

Oproti tomu sa v o niečo väčšej miere vyskytovala tvorba plodov týmto

spôsobom pri Crataegus palmstruchii × C. monogyna a C. × uhrovae. GRP pre SAM

pri prvom krížencovi bol 7,95 %, pri nothotaxone Crataegus × uhrovae 2,74 %.

Výskumom schopnosti samoopelenia pri druhu C. monogyna, čiže jedného

z rodičov kríženca Crataegus palmstruchii × C. monogyna sme zistili, že C. monogyna

v našich podmienkach vytvára semená týmto spôsobom ojedinele, ale s vysokou

pravdepodobnosťou ich sterility (Kĺč et Kunštárová, 2007). V prípade, že druh C.

laevigata považujeme za úplne potláčujúci samoopelenie, môžeme sa domnievať, že

tento spôsob rozmnožovania môže pri niektorých krížencoch C. monogyna a C.

laevigata spôsobovať práve rodič C. monogyna. To by potvrdzovalo aj autogamiu pri

hybridnom druhu C. × intermixta (vznikol hybridizáciou C. monogyna a C. laevigata),

ktorý tiež vytváral plody takýmto spôsobom len minimálne.

Za rovnakého predpokladu samoopelenie pri hybridnom druhu C. × uhrovae (C.

curvisepala × C. laevigata) umožňuje C. curvisepala. Pre druh C. curvisepala je tvorba

plodov mechanizmom samoopelenia za určitých podmienok bežná, o čom svedčí malý

rozdiel medzi hodnotami GRP a GRP – SAM. Prítomnosť embryí v plodoch SAM bola

100 % (Kĺč et Kunštárová, 2007).

Úroveň samoopelenia závisí od ekologických podmienok prostredia a druhu

opeľovačov, ktoré navštívia jednotlivé kvety (Lloyd, 1992; Lloyd et Schoen, 1992).

97

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Početnosť [%]

C. laev. xcalc.

C. laev. C. xuhrovae

C. palm. xmon.

C. xintermixta

Druh

Pomer počtu semien u viacsemenných druhov a krížencov hlohov

plody 3 semenné

plody 2 semenné

plody 1 semenné

5. 5. 2. 1 Tvorba pyren u viacsemenných taxónov rodu Crataegus L.

Nasledujúce grafy č. 35 a č. 36 vyjadrujú percentuálne zastúpenie počtu pyren

v plodoch analyzovaných zástupcov rodu Crataegus L. Počet semien bol stanovený

a v zásade potvrdzuje charakteristiky pre jednotlivé druhy. Pri druhu C. laevigata sme

trojsemenné plody zistili na lokalite v Červenom Kláštore. Trojsemenné plody sa

vyskytujú pri poddruhu Crataegus laevigata subsp. vulgaris. Rovnako sme takéto plody

zaznamenali aj u kríženca C. laevigata × calciphila, teda jedným z rodičov bol práve

Crataegus laevigata subsp. vulgaris.

Graf č. 35: Počet pyren u viacsemenných taxónov

Často je počet pyren v plode

konštantný, v závislosti od

konkrétneho druhu. V niektorých

prípadoch pyreny počas vývoja

degenerujú a teda ich výsledný počet

je nižší než počet tesne po oplodnení.

Toto platí pri krížencoch aj pri

hybridných druhoch ako sú C. ×

uhrovae a C. × intermixta.

Dvojsemenné plody pri týchto dvoch druhoch sa vyskytli max. u 44 %. Ostatné

analyzované plody obsahovali len jednu pyrenu (graf č. 36). Množstvo jednosemenných

plodov pri týchto dvoch hybridogénnych druhoch je pochopiteľné vzhľadom k ich

pôvodu. U C. × uhrovae prevládajú vlastnosti jednosemenneho druhu C. curvisepala.

Rovnako to platí aj v prípade C. × intermixta, pri ktorom zasa prevládajú vlastnosti

jednosemenného druhu C. monogyna a teda aj potláča tvorbu dvojsemenných plodov.

Viac prekvapujúci je pomer jednosemenných a dvojsemenných plodov pri

krížencovi C. palmstruchii × C. monogyna. Baranec (1986) udáva pre C. palmstruchii

dve kôstočky s tým, že niekedy jedna degeneruje. Analyzovaný kríženec vytváral až 80

% jednosemenných plodov, čiže C. monogyna hybridizáciou potláča vlastnosť vytvárať

viacsemenné plody aj v tomto prípade.

98

Graf č. 36: Percentuálny podiel pyren u viacsemenných zástupcov rodu Crataegus L. na skúmaných

lokalitách.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Početnosť [%]

Percentuálny podiel semien viacsemenných druhov a krížencov hlohov na sledovaných lokalitách

1 semenné plody 7 7 10 11 0 0 75 56 80 67 80

2 semenné plody 93 93 88 89 95 100 25 44 20 33 20

3 semenné plody 2 5

VF 1 VF 2 VF 3 SM-ĽandyČK SL SL LE HA PodhradRužín

C. laev x cal. C. laev. C. x uhrovae C. palm. x mon.

C. x inter.

5. 5. 2. 2 Vyvinutosť embryí u viacsemenných taxónov rodu Crataegus L.

Priečnym rozstrihnutím pyren sme zisťovali prítomnosť vyvinutosti embrya.

Fertilné kôstočky obsahujú 1 semeno pozostávajúce z lineárneho embrya uzatvoreného

do vrstvy endospermu, nad ktorým je testa a perisperm. U sterilných pyren sa embryo

nevytvára prípadne v ojedinelých prípadoch sme pozorovali vytvorenie len testy.

Sterilitu plodov pri druhu Amygdalus nana sledovala Krchňavá (2004), ktorá na

základe mikroskopických pozorovaní zistila, že k redukcii tvorby generatívnych diaspór

dochádza aj vplyvom vnútorných faktorov, ako je geneticky podmienená degenerácia

jedného z vajíčok a nižšia tvorba životaschopného peľu.

Vyvinutosť embryí pri dvojsemenných plodoch je znázornené grafmi č. 37 a 38.

Pri analýze dvojsemenných plodov druhu C. laevigata sme zistili, že len 16 % plodov

vytvorilo embrya u oboch pyren. 26,5 % plodov nevytvorilo embryá v dvoch pyrenach

vôbec. Najviac plodov 57,5 % malo jednu pyrenu sterilnú a jednu fertilnú pyrenu (graf

č. 37). Jednu fertilnú pyrenu vytvárala väčšina plodov tohto druhu na oboch

sledovaných lokalitách, v Červenom Kláštore 45,6 % plodov a na lokalite Sivecké lúky

až 80 % plodov (graf č. 38). Podobnú situáciu sme zaznamenali aj pri ďalších

99

analyzovaných krížencoch, kde vyvinutosť len jedného embrya z dvoch presahovala 55

% (graf č. 37).

Graf č. 37: Vyvinutosť embryí v dvojsemenných plodoch u viacsemenných taxónov rodu Crataegus L.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Početnosť [%]

Vyvinutosť embryí v dvojsemených plodoch u viacsemenných hlohov

vyvinutosť embrya u 2 semennýchplodov - nevyvinuté

5,5 26,5 13,8 33,3 0

vyvinutosť embrya u 2 semennýchplodov - vyvinuté 1z2

91,5 57,5 69,2 66,7 55,5

vyvinutosť embrya u 2 semennýchplodov - vyvinuté 2z2

3 16 17 0 44,5

C. laev. x calc.

C. laev. C. x uhrovae C. palm. x mon.

C. x intermixta

Graf č. 38: Vyvinutosť embryí v dvojsemenných plodoch u viacsemenných taxónov rodu Crataegus L. na

skúmaných lokalitách.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Početnosť [%]

Vyvinutosť embryí v dvojsemenných plodoch na skúmaných lokalitách

nevyvinuté 3,6 2,4 3,7 2,6 35 10 0 16,4 33,3 0 0

vyvinuté 1z2 83,3 95,2 90,7 95,5 45,6 80 40 74,7 66,7 63,3 16,7

vyvinuté 2z2 13,1 2,4 5,6 1,9 19,4 10 60 8,9 0 36,7 83,3

VF 1 VF 2 VF 3 SM-ĽandyČK SL SL LE HA PodhradRužín

C. laev x cal. C. laev. C. x uhrovae C. palm.

x

C. x inter.

Taxón C. laevigata × C. calciphila vytváral jedno semeno v dvojsemenných

plodoch najúspešnejšie, na jednotlivých lokalitách presahoval 80 %. Najväčší rozdiel vo

100

vyvinutosti embryí sme zaznamenali pri C. × intermixta. Kým na lokalite Podhradová v

dvojsemenných plodoch tohto taxónu sme zistili vytvorené embryo len v jednej pyrene

a to u 63,3 % analyzovaných plodov, na lokalite Ružín až v 83,3 % obidve pyreny mali

vytvorené embryá. Obsah embrya len v jednej pyrene sme zistili u 16,7 %

analyzovaných plodov (graf č. 38). Tento markantný rozdiel by mohol byť spôsobený

ekologickou záťažou prostredia. Napr. vplyv ťažkých kovov na tvorbu a funkciu

reprodukčných orgánov ako aj na proces generatívneho rozmnožovania.

Tvorba embryí v jednosemenných plodoch analyzovaných taxónov (graf č. 35)

sa prejavuje viac menej bez problémov, samozrejme pokiaľ neberieme do úvahy jedince

vystavené extrémnym vplyvom či už biotickým alebo abiotickým. Vyplýva to

z generatívnych reprodukčných vlastností jedného z rodičov, ktorými boli

jednosemenné druhy C. monogyna, C. curvisepala. U C. × intermixta sa

v jednosemenných plodoch sterilné pyreny nevyskytovali. Pri C. laevigata × C.

calciphila a C. palmstruchii × C. monogyna tvorilo embrya 95 % 1-semenných plodov.

Len o niečo menej vytvorených embryí v takýchto plodoch mal C. × uhrovae (91,8 %).

Pri trojsemenných plodoch (graf č. 36), ktoré vytvárali C. laevigata a C.

laevigata × C. calciphila, sme ani raz nezaznamenali prípad, kedy by boli vytvorené

embryá vo všetkých troch pyrenach. Rovnako sa však nevyskytovali plody úplne

sterilné.

Kríženec C. laevigata × C. calciphila vytváral vždy len jednu fertilnú pyrenu

v trojsemennom plode. Druh C. laevigata vytvoril v 66,7 % jednu fertilnú pyrenu

a v 33,3 % dve fertilné pyreny.

101

5. 6 Druhová ochrana

Počas mapovania výskytu hlohov sme v Pieninách zaznamenali aj výskyt

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová, vzácny a pomerne málo známy druh, dlhé

obdobie zamieňaný s druhom C. calycina Peterm. Jeho systematické postavenie je stále

predmetom diskusie; mnoho autorov ho považuje za subspecies druhu C. curvisepala

Lindman (Holub, 1992).

Z hľadiska ohrozenosti hloh Lindmanov na Slovensku patrí medzi ohrozené

druhy (EN) (Feráková et. al., 2001). Vo vyhláške MŽP SR (č. 24/2003) je zaradený

v prílohe č. 5 (Zoznam chránených rastlín, prioritných druhov rastlín a ich spoločenská

hodnota) so spoločenskou hodnotou 26,55 € (800,- Sk). Medzi kriticky ohrozené druhy

(CR) je tento hloh zaradený v Červenom a čiernom zozname cievnatých rastlín ČR

(Procházka, 2001) a tiež v Červenej knihe Estónska v kategórii EN – ohrozený

(http://www.zbi.ee/punane/muu/saat eks.c.html). V Poľsku sa tento druh nenachádza v

červenom zozname.

V Pieninách sme Crataegus lindmanii zistili nad obcou Lechnica na severnej

strane vrchu Šajba, kde rastie na okraji porastu lieštin [Lonicero nigrae-Coryletum

(Kulczyński 1928) Jurko 1964]. Druhá lokalita Kačia hora sa nachádza severne od obce

Lesnica v krovinách tvoriacich okraj lesného porastu. Na uvedených lokalitách sa

vyskytuje charakteristický typ biotopu Kr7 Trnkové a lieskové kroviny tvorený druhmi

zväzu Corylo-Populion tremulae (Br.-Bl. Ex de Bolos, 1973) Rivas-Martinéz et Costa

1998 a asociácie Lonicero nigrae-Coryletum (Kulczyński, 1928) Jurko 1964.

Podľa sporadického výskytu základných druhov a hybridov v tejto oblasti je

zrejmé, že v minulosti bol C. lindmanii Hrabětová-Uhrová bežnejší. Svedčí o tom

výskyt C. plagiosepala Pojark., ktorý vznikol hybridizáciou C. lindmanii a C.

monogyna Jacq. (s prevahou znakov C. lindmanii), C. dunensis Cinovskis, ktorý je

produktom kríženia C. lindmanii a C. curvisepala Lindman.

Výskyt C. lindmanii v rámci Slovenska zaznamenalo len niekoľko autorov.

Najviac lokalít (4) zistila v Liptovskej kotline Hrabětová-Uhrová (1969). V okrese

Bardejov jeho výskyt zistil Dostál (1982). Chrtek et Křísa (1974) zaznamenali C.

lindmanii v okresoch Humené, Vranov n. Topľov, Medzilaborce a Prešov, dve lokality

z okresu Svidník a jednu neďaleko Prešova z obce Kokoškovce zistil Baranec (1992).

Napriek tomu, že v slovenskej časti Pienin prebehli viaceré inventarizačné

výskumy nelesnej (Mártonfi, 1992, Benčaťová, 2001) aj lesnej vegetácie (Križo

102

et Manica, 1990), v záverečných správach boli hlohy spomenuté len okrajovo. Druh C.

lindmanii prípadne jeho krížence doposiaľ v slovenskej časti Pienin neboli zistené.

V poľskej časti Pienin sú známe dve lokality pri dedinkách Krośnica a Hałuszowa, ktoré

udáva vo svojej práci Zarzycki (1981). Výskyt druhu pri obci Krośnica (PL) sme však

nepotvrdili. Pri Hałuszowej (PL) sme našli dva jedince s obvodom kmienka 14 cm.

Malá obvodová miera nasvedčuje, že sú to mladé jedince, ktoré v roku vydania

Zarzyckého práce ešte nemohli rásť. Pôvodný jedinec bol zrejme vyrúbaný možno pri

čistení pasienkov.

Ohrozenie pre hloh Lindmanov v Pieninách vyplýva z postupnej sukcesie lokalít

náletovými krovinami a nelegálnym výrubom.

103

6 ZÁVER Generatívna reprodukcia, veľkosť a štruktúra miestnych populácií druhov rodu

Crataegus L. bola skúmaná na vybraných lokalitách podľa fytogeografického členenia

v obvode západokarpatskej kveteny (Carpaticum occidentale) – Stredné Pohornádie,

v obvode centrálnych Karpát (Eucarpaticum) Pieniny, v obvode východobeskydskej

flóry (Beschidicum orientale) – Spišské vrchy.

Už na základe samotného fytogeografického členenia sme očakávali vysokú

diverzitu druhov a krížencov skúmaného rodu. Kým na území Spišskej Magury (časť

Spišských vrchov) sme zistili výskyt submontánnych a montánnych druhov – C.

curvisepala, C. ovalis, C. × uhrovae, v Strednom Pohornádi a v Pieninách sme

zaznamenali aj výskyt taxónov charakterizujúcich panónsku flóru ako C. rosaeformis,

C. × intermixta, C. × deltoxyacantha. Počas mapovania výskytov hlohov sme na 118

lokalitách zistili výskyt 52 taxónov, z toho bolo 13 druhov, 3 druhy hybridogénneho

pôvodu a 36 krížencov rodu Crataegus L.

Hodnotením vertikálnej štruktúry analyzovaných lokalít sme zistili, že najviac

jedincov – 38 % sa nachádzalo vo výškovej kategórii 2,1 – 3,0 m, najmenej 3 %

v kategóriách 6,1 – 7,0 m a 7,1 – 8,0 m. Vo výškovej kategórii 0,1 – 1,0 m sa

nachádzalo len 7 % jedincov. Táto kategória okrem druhov s prevažne nízkym vzrastom

C. laevigata, C. kyrtostyla a ich krížencov zahŕňa najmä jedince v juvenilnom štádiu.

Preto takáto nízka hodnota svedčí o stagnácii skúmaných populácií. Rovnako to

potvrdzuje aj veľmi nízky podiel juvenilných jedincov vo vekovej kategórii do 5 rokov

(5 % jedincov), ale aj vo veku do 10 rokov (5 % jedincov). Najviac jedincov, 28 %

malo vek nad 40 rokov, až 18 % jedincov sa nachádzalo vo vekovej kategórii 36 – 40

rokov.

Na základe hodnôt disperzného indexu – R podľa Clarca a Evansa (Eliáš 1986)

sme zistili, že najbežnejším spôsobom rozmiestnenia študovaných taxónov bol

skupinový typ (83 %). Takéto rozmiestnenie populácií stanovili na iných lokalitách aj

ďalší autori (Sasková et Baranec 1998, Vereščák 2003).

Najčastejšie sa vyskytujúcim tvarom jedincov rodu Crataegus L. bol

pologuľovitý a guľovitý. Dôvodom výskytu iných typov bola hlavne konkurencia

o priestor a svetlo, ktorá podmieňuje formovanie tvarov ako napr. vretenovitý,

obrátenokužeľovitý, elipsoidný. Vyskytovali sa najmä pri jedincoch rastúcich

v krovinných spoločenstvách.

104

Hlohy patria medzi tzv. klonálne organizmy s polykormónovou štruktúrou,

tvoriace raméty, čím si zabezpečujú optimálnu populačnú hustotu. Polykormóny sme

zistili pri všetkých zaznamenaných taxónoch. Rast formou monokormónu sme

zaznamenali len pri C. monogyna, C. curvisepala, C. ovalis, C. × uhrovae, čo sú

zároveň aj druhy s najlepšou schopnosťou generatívneho rozmnožovania.

Na základe analýzy morfologických znakov plodov sme stanovili koeficient

variability (Cv) pre znak/taxón a celkový Cv pre zaznamenané taxóny. Podľa Cv

najmenšiu variabilitu v tvare plodu vykazovali druhy C. calciphila a C. kyrtostyla

a krížence C. lindmanii × C. ovalis, C. lindmanii × C. calciphila, C. fallacina × C.

ovalis. Najväčšiu premenlivosť sme zistili na druhovej úrovni pre C. dunensis (Cv =

25,47) a C. × uhrovae (Cv = 27,60). Medzi najvariabilnejšie krížence patrili C.

monogyna × C. dunensis, C. rosaeformis × C. × intermixta.

V práci sa venujeme aj štúdiu generatívneho reprodukčného potenciálu (GRP),

ktorý zároveň konfrontujeme aj so schopnosťou vybraných taxónov vytvárať plody

samoopelením (SAM). Získané výsledky pre SAM patria medzi prvotné, nakoľko

v dostupnej literatúre sa autori venujú prevažne druhu C. monogyna, prípadne

severoamerickým druhom.

Jeden z najvyšších GRP v rámci hodnotených taxónov dosiahol C. monogyna

(18,38 %), zároveň sme pri tomto druhu zistili najväčší rozdiel medzi GRP a GRP –

SAM. Teda schopnosť generatívne sa rozmnožovať samoopelením pri druhu C.

monogyna v našich podmienkach je minimálna, podobne ako aj pri druhoch C. fallacina

a C. kyrtostyla, ktoré zároveň dosahovali aj najslabší GRP. Naopak pri C. curvisepala,

C. dunensis, C. lindmanii × curvisepala sme zistili dokonca lepšiu tvorbu plodov

samoopelením (C. dunensis GRP – 29,75%, GRP – SAM – 36,24 %).

Vplyv klimatických podmienok na GRP sme hodnotili s ohľadom ku

vzdialenosti meteorologických staníc a na druhovú skladbu lokalít na lokalite

Podhradová a Spišská Stará Ves. Zistili sme preukaznú závislosť GRP od zrážok

a teplôt za celý rok, najmä však sumy zrážok a sumy teplôt za vegetačné obdobie na

lokalitách v Sp. St. Vsi (r05-08 GRP*ΣZvo = 0,739; r05-08 GRP*ΣZvo = 0,405). Na lokalite

Podhradová mala stredne silný pozitívny vzťah k úrovni GRP suma teplôt za celý rok

(r05-08 GRP*ΣT = 0,429) a suma teplôt za vegetačné obdobie (r05-08 GRP*ΣTvo = 0,312). Podľa

nášho zistenia suma zrážok a teplôt počas obdobia kvitnutia reprodukčný proces

ovplyvňovala len minimálne.

105

V osobitnej kapitole sa venujeme aj tvorbe pyren a embryí v plode

jednosemenných a viacsemenných taxónov. Počet pyren (kôstočiek) v plode je snáď

najdôležitejší morfologický ukazovateľ v taxonómii rodu Crataegus L. Z pomedzi

analyzovaných druhov môžeme za 100 % jednosemenné považovať len niektoré druhy

ako C. ovalis a C. kyrtostyla. Obidva druhy patria do skupiny C. curvisepala agg. Pri

ďalších druhoch z tejto skupiny C. curvisepala, C. dunensis a C. fallacina sme zistili aj

malé percento plodov s obsahom dvoch pyren. Analýzou plodov C. monogyna sme

opakovane potvrdili (Kĺč, 2002; Vereščák, 2003), že tento druh s prívlastkom

jednosemenný pravidelne vytvára dve pyreny v 2 až 5 %. Zároveň, čo sa týka

vyvinutosti semien, sterilné plody (pyreny bez semien) sme nezistili pri C. ovalis a len

1 % sterilných plodov bolo pri C. monogyna. Najvyššiu sterilitu plodov medzi druhmi

sme zistili pri C. dunensis (63 %).

Pri analýze dvojsemenných plodov druhu C. laevigata sme zistili, že len 16 %

plodov vytvorilo embryá u oboch pyren. 26,5 % plodov nevytvorilo embryá v dvoch

pyrenach vôbec. Najviac plodov 57,5 % malo jednu pyrenu sterilnú a jednu fertilnú

pyrenu.

Pri trojsemenných plodoch, ktoré vytvárali C. laevigata a C. laevigata × C.

calciphila sme ani v jednom prípade nezaznamenali vytvorené embryá vo všetkých

troch pyrenach. Rovnako sa však nevyskytovali plody úplne sterilné. Kríženec C.

laevigata × C. calciphila vytváral vždy len jednu fertilnú pyrenu v trojsemennom plode.

Druh C. laevigata vytvoril v 66,7 % jednu fertilnú pyrenu a v 33,3 % dve fertilné

pyreny.

Počas mapovania výskytu hlohov sme v Pieninách zaznamenali aj výskyt

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová, vzácny a pomerne málo známy druh.

Z hľadiska ohrozenosti hloh Lindmanov na Slovensku patrí medzi ohrozené druhy (EN)

(Feráková et. al 2001). V Pieninách sme tento druh zistili nad obcou Lechnica na

severnej strane vrchu Šajba a severne nad obcou Lesnica na okraji lesného porastu, na

lokalite Kačia hora. Druh, prípadne jeho krížence doposiaľ z územia našich Pienin

neboli zistené.

Podať úplný obraz o biológii dlhovekého rastlinného druhu za krátky čas

niekoľkých vegetačných sezón nie je možné. Optimálne by bolo populácie sledovať

dlhodobo počas niekoľkých desiatok rokov – najmä pre objasnenie populačnej

dynamiky. Boli by sme preto radi, keby sa naša práca stala návodom na takéto štúdium

a literárnym prameňom so zachytením súčasného stavu populácií v sledovanom území.

106

Prínos predkladanej práce spočíva v originalite získaných výsledkov v oblasti

základného výskumu. Ide vôbec o prvé sumárne poznatky z populačnej a reprodukčnej

biológie rodu Crataegus L. v uvedených fytogeografických okresoch Slovenska.

Dokonca niektoré výsledky sú pre študovaný rod prvotné. Zistené údaje z analýz

a rozšírenia rodu budú v praxi podkladom pre ďalšie štúdium z hľadiska

taxonomického, botanického, ale aj ochranárskeho.

107

7 POUŽITÁ LITERATÚRA

AKHUNOVA, S. S. 1987. On systematic signifikance of pericarp anatomical

characters in some members of the genus Crataegus (Rosaceae). Bot. Zhurn., 72 (6):

str. 778 – 780.

BAHORUN, T., GRESSIER, B., TROTIN, F., BRUNET, C., DINE, T., LUYCKX,

M., VASSEUR, J., CAZIN, M., CAZIN, J. C., PINKAS, M. 1996. Oxygen species

scavenging activity of phenolic extracts from hawthorn fresh plant organs and

pharmaceutical preparations. Arzneimittel Forschung, 46 (11): str. 1086 – 1089.

BAHORUN, T., TROTIN, F., VASSEUR, J. 1994. Comparative polyphenolic

productions in Crataegus monogyna callus cultures. Phytochemistry, 37 (5): str. 1273 –

1276.

BANNISTER, N. R., WATT, T. A. 1995. Effects of cutting on the growth of

Crataegus monogyna (hawthorn) in hedges. Journal of Enviromental Management,

45 (4), 21 ref : str. 395 – 410.

BARANEC, T. 1996. Monitoring reprodukčného procesu niektorých ohrozených druhov

drevín čeľade Rosaceae L. v Tríbči. Rosalia, 11 : str. 55 – 64.

BARANEC, T. 1982. Rod Crataegus L. na Slovensku. Kandid. diz. práca, str. 130.

BARANEC, T. 1984a. Poznámky k výskytu hlohu (Crataegus L.) v poľnohospodárskej

krajine na Slovensku. Zborník zo IV. zjazdu Slov. Bot. Spol., Nitra, str. 367 – 373.

BARANEC, T. 1984b. Tvorba a ochrana zelene v urbanizovanej krajine. Zborník zo

sympózia s medzinárodnou účasťou. Nitra, 2. – 4. júl, str. 311 – 316.

BARANEC, T. 1985. Výskyt Crataegus rosaeformis Janka na Slovensku. Biológia

(Bratislava), 40 (9): str. 959 – 966.

BARANEC, T. 1986. Biosystematické štúdium rodu Crataegus L. na Slovensku.

VEDA, Bratislava, str. 118.

BARANEC, T. 1990. Arboréta a záchrana ohrozených druhov dendroflóry

Slovenska. Dendrol. Sdělení, 34: str. 1 – 4.

BARANEC, T. 1992. Crataegus L. In: Bertová, L. (ed.), Flóra Slovenska IV/3. Veda,

Bratislava, p. 465-492.

BARANEC, T. 1983. Karyotaxonomical notes of some taxa of genus Crataegus L.

from Slovakia. Biológia (Bratislava), 38 (9) : str. 853 – 864.

108

BEATTY, B.L., W.F. JENNINGS, AND RAWLINSON, R. C. 2004. Crataegus

saligna Greene (willow hawthorn): a technical conservation assessment. [Online].

USDA Forest Service, Rocky Mountain Region.

BENČAŤOVÁ, B. 1992. Ekologická analýzy fytogenofondu PENIN. Písemná práca

k odbor. kandidát. skúške. [Depon. Arborétum Mlyňany]. Arborétum Mlyňany 1992,

119 s.

BENČAŤOVÁ, B. 2001. Cievnaté rastliny Pienin. Arbora Publisher, 2001, 177 s.

BERTOVÁ, L. 1992. Flóra Slovenska IV/3. VEDA, Bratislava, 564 s.

BOKCHIN, V. D., BELYAEVA, Yu. E. 1993. Finds of alien Crataegus L. species new for

Moscow region (Russia). Ukr. Bot. Journal, 50 (3) : str. 130 – 132.

BORKOWSKA-BUJARSKA, B. 2002. Breaking of seed dormancy, germination and

seedling emergence of the common hawthorn (Crataegus monogyna Jacq.). Dendrobiology

47: str. 61-70.

BRADSHAW, A. D. 1971. The signifikance of hawthorns. In : Hedges and local

history, Standing conference for national history. London, str. 20 – 29.

BRIGGS, D., WALTERS S. M. 1973. Premenlivosť a vývoj rastlín SPN, Bratislava,

s. 130-131.

BROWICZ, K. 1972. Crataegus L. In : Davis, P. H. (ed) : Flora of Turkey and the

East Aegean Islands. Edinburgh, 4, str. 133 – 147.

BYATT, J. I. 1974. Aplication of the names Crataegus calycina Petarm. and C.

oxyacantha L. Bot. Journ. of Linn. Soc., 69, str. 15 – 21.

BYATT, J. I. 1975. Hybridization between Crataegus monogyna Jacq. and C.

laevigata (Poiret) DC. in southeastern England. Watsonia, 10: str. 253 – 264.

BYATT, J. I. 1976a. A critical reappraisal if the status of Crataegus palmstruchii

Lindmann. Bot. Journ. of the Linn. Soc., 71: str. 127 – 139.

BYATT, J. I. 1976b. The genus Crataegus in Greece. Candollea, 31: str. 283 – 301.

BYATT, J. I. 1976c. The structure of some Crataegus populations in northeastern

France and southeastern Belgium. Watsonia, 11: str. 105 – 115.

BYATT, J. I., MURRAY, B. G. 1977. Chromosome numbers in some Eurasian

species of Crataegus. Watsonia, 11: 374 – 375.

CAMPBELL, C. S., DICKINSON, T. A. 1990. Apomixis, patterns of morphological

variation, and species concepts in subfam. Maloideae (Rosaceae). Systematic Botany,

vol 15 (1): str. 124 – 135.

109

CAMPBELL, C. S., DONOGHUE, M. J., BALDWIN, B. G., WOJCIECHOWSKI,

M. F. 1995. Phylogenetic relationships in Maloideae (Rosaceae): evidence from

sequences of the internal transcribed spacers of nuclear ribosomal DNA and its congruence

with morphology. American Journal of Botany, vol 82 (7): str. 903 – 918.

CINOVCKIS, R. E. 1971. Bojaryšniki pribaltiki. Riga.

CINOVSKIS, R. E. 1977. Novyje dľa Kaliningradskej oblasti vidy roda bojaryšnik

(Crataegus L.). In: Bot. Sady Pribalt. Riga.

CRONQUIST, A. 1984. Taxonomy of Flovering Plants, Family Rosaceae. Str. 573 –

577.

DICKINSON, T. A., BELAOUSSOFF, S., LOVE, R. M., MUNIYAMMA, M. 1996.

North american black-fruited hawthorns. I. Variation in floral construction, breeding

system correlates, and their possible evolutionary significance in Crataegus sect.

Douglasii Loudon. Folia Geobotanica and Phytotaxonomica, vol. 31 : str. 355 – 371.

DICKINSON, T. A., LOVE, R. M. 1997. What is Douglas hawthorn? Conservation

and management of native plants and fungi. Proceedings of the Oregon Conference

on the conservation and Management of Native Vascular Plants, Bryophytes and

Fungi, str. 162 – 171.

DICKINSON, T. A., PHIPPS, J. B. 1983. Studies in Crataegus (Rosaceae:

Maloideae ). IX. Short – shoot leaf heteroblasty in Crataegus crus – galli sensu lato.

Canadian Journal of Botany, 62: str. 1775 – 1780.

DICKINSON, T. A., PHIPPS, J. B. 1986. Studies in Crataegus (Rosaceae:

Maloideae). XIV. The breeding system of Crataegus crus – galli sensu lato in

Ontario. American Journal of Botany, 73 (1): str. 116 – 130.

DÖNMEZ, A. A. & DÖNMEZ, E. O. 2005. Crataegus turcicus (Rosaceae), a new

species from NE Turkey. – Ann. Bot. Fennici 42: 61-65.

DÖNMEZ, A. A. 2004. The Genus Crataegus L. (Rosaceae) with Special Reference

to Hybridisation and Biodiversity in Turkey. Turkish Journal of Botany 28, p. 29-37.

DÖNMEZ, A. A. 2005. A new species of Crataegus (Rosaceae) from Turkey.

Botanical Journal of the Linnean Society, Volume 148, Number 2, June 2005, pp.

245-249(5)

DOSTÁL, J. 1950. Květena ČSR. Praha.

DOSTÁL, J. 1958. Klíč k úplné květene ČSR. Praha.

DOSTAL, J. 1991. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. SPN, Bratislava, str.

775.

110

DUBOVSKÝ, J. et al. 1969. Poľné pokusy. Príroda, Bratislava, 1969, str. 364.

EL – GAZAR, A. 1980. The taxonomic significance of leaf morphology in Crataegus

(Rosaceae). Bot. Jahrb. Syst., vol. 101: str. 457 – 469.

ELIÁŠ, P. 1986. Fluktuácie v počte kvitnúcich rastlín v populácii Verbascum

speciosum Schrad. Biológia, 41, str. 469 – 469.

ELIÁŠ, P. 1993. Monitorovanie miestnych populácií ohrozených druhov rastlín. In:

Eliáš, P., (ed): Monitoring bioty na území Slov. republiky, SEKOS, Bratislava, str.

51 – 52.

ELIÁŠ, P. 1995. Biodiverzita – predstava a jej uplatnenie. In : Diverzita rastlinstva

Slovenska. Zborník zo VI. zjazdu SBS, Nitra, str. 13 – 23.

ELIÁŠ, P. 1996. Osobitosti populačne – ekologického štúdia rastlín v lesných

ekosysytémoch. In: Eliáš, P., (ed): Populačná biológia rastlín IV, Bratislava, str. 47 –

62.

ELIÁŠ, P. 1999. Terminologický slovník ekológie I. Bratislava-Nitra: SEKOS, 1999

104 s.

ELIÁŠ jun., P. 2004. Populačná a reprodukčná biológia vybraných ohrozených

druhov flóry Slovenska. (Msc.) Dizertačná práca. [Depon. In Knižnica SPU v Nitre].

Nitra: 2004. 114 s.

EVANS, R. C., DICKINSON, T. A. 1996. North American black – fruited hawthorns

II. Floral development of 10 – and 20 – stamen morphotypes in Crataegus section

Douglasii (Rosaceae, Maloideae). American Journal of Botany 83 (8): str. 961 – 978.

FERÁKOVÁ, V., MAGLOCKÝ, Š. & MARHOLD, K. 2001. Červený zoznam

papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. In: Baláž, D., Marhold, K. & Urban,

P. (eds): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ochr. Prír. 20, Suppl., p.

48-80.

FRANCO, J. 1968. Crataegus L. In : Tutin, T. G. et al.: Flora Europaea 2. Cambridge.

FUTÁK, J. et al. 1966. Fytogeografické členenie Slovenska. In: Futák, J., (ed): Flóra

Slovenska I, VEDA SAV, Bratislava, str. 533 – 588.

GLADKOVA, V. N., 1968. Kariologičeskoje izučenie rodov Crataegus L. i

Cotoneaster Medic. (Maloideae) v svjazi s ich sistematikoj. Bot. Žurnal, 53: str. 1263

– 1269.

GLADKOVA, V. N. 1972. On the origin of the subfamily Maloideae. Bot. Žurnal,

Leningrad, 57: str. 42 – 49.

111

GOSLER, A. G. 1990. Introgressive hybridization between Crataegus monogyna

Jacq. and C. laevigata (Poiret) DC. In the Upper Thames Valley, England, 18 (1): str.

49 – 62.

GOSLER, A. G., KELLY, C. K., BLAKEY, J. K. 1994. Phenotypic plasticity in leaf

morphology of Crataegus monogyna (Rosaceae): an experimental study with taxonomic

implications. Botanical Journal of the Linnean Society, vol. 115 (3): str. 211 – 219.

GOSTYŃSKA – JAKUSZEWSKA, M. 1978. Studia nad systematyka,

rozmieszczeniem i zmiennościa glogow wystepujacych w Polsce 1. Rocznik

dendrologiczny, 31: str. 5 – 20.

GOSTYŃSKA – JAKUSZEWSKA, M. 1979. Studia nad systematyka,

rozmieszczeniem i zmiennościa glogow wystepujacych w Polsce 2. Rocznik

dendrologiczny, 32: str. 5 – 16.

GOSTYŃSKA – JAKUSZEWSKA, M. 1980. Studia nad systematyka,

rozmieszczeniem i zmiennościa glogow wystepujacych w Polsce 3. Rocznik

dendrologiczny, 33: str. 53 – 63.

GOSTYŃSKA – JAKUSZEWSKA, M., HARBĚTOVÁ – UHROVÁ, A. 1983.

Distribution of Crataegus species in Poland and Czechoslovakia. Preslia, Praha, 55:

str. 9 - 24.

GROFÍK, R., FĽAK, P. 1990. Štatistické metódy v poľnohospodárstve. I. vyd.

Bratislava: Príroda, 1990, 344 s.

GUITIÁN, J., FUENTES, M. 1992. Reproductive biology of Crataegus monogyna in

northwestern Spain. Acta Oecologica, 13 (1): str. 3 – 11.

GUITIAN, J., SANCHEZ, J. M., GUITIAN, P. 1992. Fruit set in Crataegus

monogyna, Prunus mahaleb and Prunus spinosa. Anales del Jardin Botanico de

Madrid, 50 (2): str. 239 – 245.

GUO-TAIJUN; JIAO-PEIJUAN; GUO, T. J., JIAO, P. J. 1995. Hawthorn

(Crataegus) resources in China. HortScience 30 (6): str. 1132 – 1134.

GUTIERREZ – LOBATOS, J. L., MAITI, R. K., HERNANDEZ – PINERO, J. L.,

FOROUBAGHBAKCH, P. R., VERDE – STAR, J., MARTINEZ – LOZANO, S.,

VALADES – GERDA, M. C., BORYS, M. W. 1998. Variability of leaf surface

ultrastructure in Crataegus pubescens accessions and its probable relation to the

mechanisms of adaptation to diverse enviromental conditions. Phyton Buenos Aires,

62 (1 – 2), 7 pl., 7 ref.: str. 145 – 149.

112

GYAN, K. Y., WOODELL, S. R. J. 1987. Flowering phenology, flower colour and

mode of reproduction of Prunus spinosa L. (Blackthorn); Crataegus monogyna Jacq.

(Hawthorn); Rosa canina L. (Dog rose); and Rubus fruticosa L. (Bramble) in Oxfordshire,

England. Funct. Ecol., 1: str. 261 – 268.

HADAČ, E. 1947. České hlohy. Lesn. Pr., 26: 254 – 258.

HARPER, J. L. 1977. Population Biology of plants. Acad. Press, London, str. 892.

HENDL, J. 2004. Přehled statistických metod zpracovaní dat. I. vyd. Praha: Portál,

2004, 584 s. ISBN 80 – 7178 – 820 – 1.

HENDRYCH, R. 1977. Systém a evoluce vyšších rostlin. SPN, Praha, str. 499.

HENRY, T., RUSHTON, B. S., BELL, A. C. 1996. Methods of interplanting gaps in

existing hawthorn (Crataegus monogyna Jacq.) hedges. Vegetation management in

forestry, amenity and conservation areas, managing for multiple objectives, 19 and 20

March 1996, University of York, York, UK. Aspects of Applied Biology. No. 44, 12

ref : str. 327 – 332.

HOLUB, J. 1992. Crataegus L. – hloh. In: Hejný, S. & Slavík, B. (eds), Květena

České republiky 3, Academia, Praha, p. 488 – 525.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1956. Beitrag zur Crataegus – Taxonomie. Spisy přír.

fak. Univ. Brno, str. 1 – 14.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1958. Nový kříženec hlohů v Pieninách. Biológia, 13

(10): str. 787 – 788.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1965a. Bemerkungen zur Taxonomic unserer

Crataegen. Index. Sem. Arbor. Nový Dvůr, 5: str. 3 – 10.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1965b. Bemerkungen zur Taxonomic unserer

Crataegen. Index. Sem. Arbor. Nový Dvůr, 5: str. 3 – 10.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1969a. Hloh (Crataegus L.) v Juhoslovenském Krasu.

Biológia, 24 ( 7): str. 545 – 556.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1969b. Hloh (Crataegus L.) v Československu.

Preslia, 41: 162 – 182.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1970. Taxonomický doplněk k hlohům (Crataegus L.)

na Slovensku. Biológia, 25: str. 496 – 499.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1973a. Ergänzungsbeitrag zur Taxonomie der

Weisdorne (Crataegus L.) in der Tschechoslowakei. Preslia, Praha, 45: str. 108 – 111.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1973b. Stručný přehled hlohů v ČSSR. Zpr. Čs. Bot.

Společ., Praha, 8: str. 115 – 117.

113

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1973c. Přeměna tvaru listové čepele u našich hlohů

(Crataegus L.). Čas. Slez. Muz. Opava, ser. C (Dendrol.), str. 25 – 28.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1973d. Hloh (Crataegus L.) v Dolním Pomoraví.

Preslia, Praha, 45: str. 31 – 36.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1974. K otázce správného pojmenování Crataegus

oxyacantha L. Preslia, Praha, 46: 230 – 233.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1979. Hloh (Crataegus L.) v západním podhůří

Hrubého Jeseníku. Pr. z oboru Bot. Zool., Brno – Praha, str. 73 – 81.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1980. Příspěvek k poznání jednopestíkových hlohů

(Crataegus) na Moravě. Preslia, Praha, 52: str. 55 – 59.

HRABĚTOVÁ-UHROVÁ, A. 1981. Poznámky ke studiu hlohů. Zpr. Čs. Bot.

Společ., Praha, 16: str. 141 – 144.

http://www.zbi.ee/punane/muu/saateks.c.html, Punane raamat Estonia red Data Book

HUZULÁK, J. 1980. Water relations of Crataegus oxyacantha, Cornus mas and

Ligustrum vulgare. Biológia, 35 (1): 39 – 46.

HUZULÁK, J., MATEJKA, F. 1983. A model for the leaf water potential daily

dynamics of dominant shrub species in an oak – hornbeam forest. Biológia, 35 (1):

str. 39 – 46.

CHACOFF, P. N., GARCÍA, D., OBESO, R. J. 2008. Effects of pollen quality and

quantity on pollen limitation in Crataegus monogyna (Rosaceae) in NW Spain. Flora

203, 499 – 507.

CHALLICE, J. 1981. Chemotaxonomic studies in the family Rosaceae and the

evolutionary origins of the subfamily Maloideae. Preslia, Praha, 53: str. 289 – 304.

CHRISTENSEN, K. I. 1983. A biometric study of some hybridizing Crataegus

populations in Denmark. Nordic Journal of Botany, vol. 2 (6): str. 537 – 548.

CHRISTENSEN, K. I. 1984. The morphological variation of some Crataegus

populations (Rosaceae) in Greece and Yugoslavia.

CHRISTENSEN, K. I. 1985. A taxonomic study of Crataegus Ser. Kyrtostylae

Pojark. Ex Botschantzev in Europe. Feddes Repertorium, 96 (5 – 6): str. 363 – 385.

CHRISTENSEN, K. I. 1992. The structure of some Crataegus (Rosaceae)

populations in Greece. Willdenowia, 22: str. 65 – 79.

CHRISTENSEN, K. I. 1994. Crataegus (Rosaceae)in the Balkan Peninsula. Ann.

Musei Goulandris, 9: str. 39 – 90.

114

CHRISTENSEN, K. I. 1996a. A reanalysis of the status of Crataegus eremitagensis,

C. raavadensis and C. schumacheri (Rosaceae). Acta Univ. Ups. Symb. Bot. Ups.,

31: 3, str. 211 – 220.

CHRISTENSEN, K. I. 1996b. Crataegus tkatschenkoi, a new name for Crataegus

trilobata (Rosaceae, Maloideae). Willdenowia, 25: str. 633 – 636.

CHRTEK, J., KŘÍSA, B. 1974. Acta Univ. Carl. - Biol In: Baranec, T. & Bertová, L.,

1992: Flóra Slovenska IV/3. Veda, Bratislava, s. 465-492.

JONES, A. T., EVANS, P. R. 1994. A comparison of the growth and morphology of

native and commercially obtained continental European Crataegus monogyna Jacq.

(hawthorn) in an upland site. Watsonia, vol. 20 (2): str. 97 – 103.

JORDANO, P. 1984. Relaciones entre plantas y aves frugivoras en el matorral

mediterráneodel áreade Dodona. Ph. D. Thesis Univ. Sevilla.

JUAREZ, P. N., ORTI, E. E., BORYS, M.W. 1995. Flower differentiation in hawthorn

Crataegus pubescens (H. B. K.) Steud. Revista Chapingo. Serie Horticultura, vol. 1 (4): str.

39 – 46.

JURKO, A. 1962. K problematike rozšírenia niektorých druhov ruží a hlohov u nás.

Biológia, 17 (3): str. 216 – 219.

JURKO, A. 1951. Vegetácia stredného Pohornádia, SAV Bratislava.

JURKO, A. 1958. Pôdne ekologické pomery a lesné spoločenstvá Podunajskej

nížiny. Biol. Práce, Bratislava.

KALASHNIKOVA, L. V., BUIVIDS, K. R. 1990. Growth and development of

North American Crataegus. Adaptatsionnaya izmenchivost rastenii pri introduktsii,

ref: str. 49 – 52 (Ru), 28 (en).

KĹČ, V., BARANEC, T. 2005. Chorológia a populačná biológia rodu Crataegus L.

na území Čiernej Hory. Zborník Východodosl. múzea, roč. XLVI., Košice, str. 97-

102.

KĹČ, V., KUNŠTÁROVÁ. 2007. Samoopelenie vybraných druhov rodu Crataegus

L. Zborník konferencie Dreviny v mestskom prostredí a krajine. CD nosič. Nitra:

SPU 2007, 10 s.

KOLLMANN, J., STEINGER, T., ROY A. B. 2000. Evidence of sexuality in

European Rubus (Rosaceae) species based on AFLP and ALLOZYME ANALYZSIS.

American Journal of Botany 87 (11): 1592-1598.

KONTRIŠ, J., BENČAŤOVÁ, B., KONTRIŠOVÁ, O., BENČAŤ, T. 2005.

Príspevok k poznaniu fytocenóz močiarno-vŕbových krovín, lužných lesov

115

a svahových jelšín Pieninského národného parku. Acta facultatis ecologiae vol. 13,

Zvolen: STU 2005, str. 5-9.

KOPECKÝ, K. 1955. Hlohy Českého krasu. Ochrana přírody, 10: str. 48 – 50.

KRCHŇAVÁ, R. 2004. Vplyv biotických faktorov na reprodukčný proces druhu

Amygdalus nana L. (mandľa nízka). In: X. medzinárodná vedecká konferencia

študentov a doktorandov : zborník abstraktov. Nitra: SPU, 2004, str. 70-72.

KRIŽO, M., MANICA, M. 1990. Floristický výskum lesných ekosystémov

Pieninského národného parku. Záverečná správa ŠPZV VI-5-5/06 (msc.), depon. in

TU vo Zvolene.

LI – YAZHI, GU – MANRU, QU – GUIMIN, XU – ZEFENG, SU – XIANWEI.

1993. Studies on induced mutation in hawthorn (Crataegus pinnatifida Bge) through

radiation. Acta Agriculturae Nucleatae Sinica, vol. 7 (1): str. 9 – 15.

LINDMAN, C. A. M. 1904. Crataegus calycina Peterm. i Sveriges flora. Bot. not., 1:

str. 135 – 137.

LINDMAN, C. A. M. 1918. Svensk Fanerogamflora, Stockholm, 1: str. 305 – 307.

LLOYD, D. 1992. Self- end cross-fertilization in plants, II. The selection of self-

fertilization. Int. J. Plant Sci. 153, 370-380.

LLOYD, D., SCHOEN, D. 1992. Self- end cross-fertilization in plants, I. Functional

dimensions. Int. J.Plant Sci. 153, 358-369.

LONGLEY, A. E. 1924. Cytologycal studies in the genus Crataegus. American Journal of

Botany, 11: str. 295 –317.

LUKASIEWICZ, M., NICÁK, A., KLIMEŠOVÁ, E. 1957. Kombinácia reserpínu

s odvarom z chmeľových žliazok a lístia hlohu. Farmácia, 26: str. 256 – 263.

MANG, F. W. C. 1996. On the knowledge of Crataegus ovalis Kitaibel (1799) and

the hitherto known distribution in the Germany. Floristische Rundbriefe, 30 (1): str.

36 – 39.

MÁRTONFI, P. (Ed.) 1992. Flóra okresu Stará Ľubovňa. OÚŽP Stará Ľubovňa:

UPJŠ Košice, 1992.

MERCEL, F. 1988. Rozšírenie a variabilita zástupcov rodov Cornus L., Swida Opiz

a Corylus L. na Slovensku. ACTA Dendrobiologica, VEDA, Bratislava, str. 164.

MEYER, J. 1915. Die Crataegomespili von Bronvaux. Zeitschr. Indukt. Abstamm.

Vererbung, 13: str. 193 – 233.

MICHALKO, J. et al. 1986. Geobotanická mapa ČSSR – Slovenská socialistická

republika. VEDA SAV, Bratislava.

116

MORAVEC, J. et al. 1994. Fytocenologie. Academie, Praha, str. 404.

MORGENSEN, G. 2000. Effects of could stratification, warm-cold stratification, and

acid stratification on seed germination of 3 Crataegus species. Tree planters´ Notes

49 (3): str. 72-74.

MOŽNÝ, M., BEREŠ, D. 2006. Trendy vegetačných období. In: Rožnovský, J.,

Litschmann, T., Vyskot, I. Fenologická odezva promněnlivosti podnebí, Brno 2006.

http//www.cbks.cz/sborník06/príspevky/mozny.pdf.

MUNIYAMMA, M., PHIPPS, J. B. 1979a. Meiosis and polyploidy in Ontario

species of Crataegus in relation to their systematic. Can. J. Genet. Cytol. 21. str. 231

– 241.

MUNIYAMMA, M., PHIPPS, J. B. 1979b. Cytological proof of apomixis in

Crataegus series Rotundifoliae. American Journal of Botany, 66 (2): str. 149 – 155.

MUNIYAMMA, M., PHIPPS, J. B. 1984. Studies in Crataegus. XI. Further

cytological evidence for the occurence of apomixis in North American hawthorns.

Canadian Journal of Botany, 62: str. 2316 – 2324.

MUNIYAMMA, M., PHIPPS, J. B. 1985. Studies in Crataegus. XII. Cytological

evidence for sexuality in some diploid and tetraploid species of North American

hawthorns. Canadian Journal of Botany, 63: str. 1319 – 1324.

MUNOZ – GARMENDIA, F., NAVARRO, C., AEDO, C. 1998. Crataegus

granatensis Boiss. a priority name for C. nevadensis (Rosaceae) K. I. Chr. Candollea,

53 (1), 4 ref.: str. 71 – 72.

NOVÁK, F. A. 1972. Vyššie rastliny. ČAV, Praha, str. 505.

OBESO, J. R. 1985. Comunidades de Passeriformes y frugivorismo en altitudes

medias de la Sierra de Cazorla. Ph. D. Thesis. Univ. Oviedo.

PAUKOVÁ, Ž. 2008. Populačná biológia rastlín s klonálnym rastom: Alium ursinum

a Fallopia x bohemica. Autoreferát dizertačnej práce. SPU Nitra, 20 s.

PESCHEL, W., BOHR, CH. AND PLESCHER, A. 2008. Variability of total

flavonoids in Crataegus — Factor evaluation for the monitored production of

industrial starting material. Fitoterapia, Volume 79, Issue 1, p. 6-20.

PHIPPS, J. B. 1983. Crataegus – a nomenclator for sectional and serial names.

Taxon, 32 (4): str. 598 – 604.

PHIPPS, J. B. 1988a. Re – assesment of Crataegus flava Aiton and its nomenclatural

implications for the Crataegus serial name Flavae (LOUD.) Rehd. and its sectional

equivalent. Taxon, 37: str. 108 – 113.

117

PHIPPS, J. B. 1988b. Typification of Crataegus crus –galli L. (Rosaceae) and

nomenclatural notes on some related species of hawthorm. Bot. J. Linn. Soc., 96 (4):

str. 359 – 369.

PHIPPS, J. B. 1995. The identity of Crataegus columbiana and its relationship to C.

piperi (Rosaceae). Taxon, 44: str. 405 – 408.

PHIPPS, J. B. 1998a. Synopsis of Crataegus series Apiifoliae, Cordatae,

Microcarpae and Brevispinae, (Rosaceae subfam. Maloideae). Annals of the

Missouri Botanical Garden, 85 (3), 16 ref.: str. 475 – 491.

PHIPPS, J. B. 1998b. Introduction to the red – fruited hawthorns (Rosaceae,

Maloideae) of western North America. Canadian Journal of Botany, 76 (11): str.

1863 – 1899.

PHIPPS, J. B., MUNIYAMMA, M. 1980. A taxonomic revision of Crataegus

(Rosaceae) in Ontario. Canadian Journal of Botany, 58: str. 1621 – 1699.

PHIPPS, J. B., O´KENNON, R. J. 1997. Crataegus nanaixonii (Rosaceae ser.

Intricatae) a new species of hawthorn from eastern Texas. SIDA Contributions to

Botany, 17 (13): str. 569 – 574.

PHIPPS, J. B., ROBERTSON, K. R., SMITH, P. G., ROHRER, J. R. 1990. A

checklist of the subfamily Maloideae (Rosaceae). Canadian Journal of Botany, 68:

2209 – 2269.

PHIPPS, J. B., SMITH, P. G. 1986. Studies in Crataegus (Rosaceae, Maloideae).

XVI. Taxonomy of Crataegus series Rotundifoliae in Ontario. Canadian Journal of

Botany, 65: str. 2646 – 2667.

PROCHÁZKA, F. (ed.) 2001. Červený a černý seznam cévnatých rostlin České

republiky (stav v roce 2000), Příroda, Praha.

PTAK, K. 1986. Cyto – embryological investigations on the Polish representatives of

the genus Crataegus L. I. Chromosome numbers; embryology of diploid and

tetraploid species. Acta Biologica Cracoviensia, ser. Botanica, 28: str. 107 – 122.

QRUNFLEH, M. M. 1993. Studies in hawthorn (Crataegus – Azarolus L.) 3. A

potential Rootstock for Golden Delicious Apple and Williams Pear. Journal of Horticultural

Science, , vol. 68 (6): str. 983 – 987.

RABOTNOV, T. A. 1950. Voprosy izučenia sostava dľa celej fitocenologii. Probl.

Bot. 1.

RAKOTOARISON, D. A., GRESSIER, B., TROTIN, F., BRUNET, C., DINE, T.,

LUYCKX, M., VESSEUR, J., CASIN, M., CASIN, J. C., PINKAS, M. 1997. Antioxidant

118

activities of polyphenolic exctracts from flowers, in vitro callus and cell suspension cultures

of Crataegus monogyna. Pharmacie, 52 (1): str. 60 – 64.

RAMBOUSKOVÁ, H. 1981. Water dynamics of some abandoned fields of the

Bohemian Karst. Folia Geobotanica et Phytotaxonomica, 16: str. 133 – 152.

RAUNKIÆR, C. 1925. Eremitageslettens Tjørne. – Biol. Meddel. Kongel. Danske

Vidensk. Selsk. 5: str. 1 – 76.

RAUNKIÆR, C. 1933. De Danske Crataegus – Arter. – Bot. Tidsskr., 42: str. 233 –

250.

ROBERTSON, K. R., PHIPPS, J. B., ROHRER, J. R., SMITH, P. G. 1991. A

synopsis of genera in Maloideae – Rosaceae. Systematic Botany, 16 (2): str. 376 – 394.

ROUBAL, A. 1973. Dosud známe hlohy (Crataegus L.) ve Středočeském kraji.

Zprav. Středočes. Pobočky ČSBS (Praha), 8: str. 4 – 6.

SÁDLO, J. 1992. Crataegus monogyna. MÁRTONFI, P. (ed.) 1992. Flóra okresu

Stará Ľubovňa. OÚŽP Stará Ľubovňa: UPJŠ Košice, 1992.

SAENZ, M. T., AHUMADA, M. C., GARCIA, M. D. 1997. Extract from Viscum and

Crataegus are cytotoxic against larynx cancer cells. Zeitschrift fuer Natueforschung

Section C, Journal of Biosciens, 52 (1 – 2): str. 42 – 44.

SALLABANKS, R. 1992. Fruit fate, frugivory, and fruit characteristic – a study of

the hawthorn, Crataegus monogyna (Rosaceae). Oecologia, vol. 91 (2): str. 269 – 304.

SASKOVÁ, S., BARANEC, T. 1998. Štúdium populácií druhov rodu Crataegus L.

In: BENČAŤOVÁ, B., HRIVNÁK, R. (eds.), Rastliny a človek, TU Zvolen, str. 145-

150.

SAX, K. 1931. The origin and relationships of the Pomoideae. J. Arnold Arbor.,

Cambridge, Mass., 12: str. 3 – 22.

SAX, K. 1932. Chromosome relationships in the Pomoideae. J. Arnold Arbor.,

Cambridge, Mass., 13: str. 363 – 367.

SAX, K. 1933. The origin of the Pomoideae. Proc. Amer. Soc. Hort. Sci., Geneve et

New York, 30: str. 147 – 150.

SHANTHI, R., PARASAKTHY, K., DEEPALAKSHMI, P. D., NIRANJALI, D. S.

1996. Protective effect of tincture of Crataegus on oxidative stress in experimental

atherosclerosis in rats. Journal of Clinical Biochemistry and Nutrition, 20 (3): str. 211 – 223.

SITÁŠOVÁ, E. 1989. Floristické poznámky z povodia Hornádu Zborník

Východodosl. múzea, roč. XXX., Košice, str. 124-127.

119

SITÁŠOVÁ, E. 1993. Poznámky k výskytu Pulsatilla grandis (Wender) Wender

v Čiernej Hore. Zborník Východodosl. múzea, roč. XXXIV., Košice, str. 166-167.

SITÁŠOVÁ, E. 1996. Floristické poznámky z povodia rieky Hornád a významné

genofondové plochy v povodí. M Projekt enviromentálneho vzdelávania pre strednú

a východnú Európu, Starám sa o svoju rieku, Nadácia Sosna, str. 25-29.

SITÁŠOVÁ, E. 2002. Vegetačné pomery lokality Hradová pri Košiciach. Zborník

Východodosl. múzea, roč. XLIII., Košice, str. 55-64.

SLAVÍKOVÁ, J. 1986. Ekologie rostlin. Praha: SPN, 1986. 386 s.

SMITH, P. G., PHIPPS, J. B. 1988a. Studies in Crataegus (Rosaceae, Maloideae).

XIX. Breeding behaviour in Ontario Crataegus series Rotundifoliae. Canadian

Journal of Botany, 66: str. 1914 – 1923.

SMITH, P. G., PHIPPS, J. B. 1988b. Studies in Crataegus (Rosaceae, Maloideae).

XV. Patterns of morphometric variation in Crataegus series Rotundifoliae in Ontario,

Canada. Systematic Botany, 13 (1): str. 97 – 106.

SOLBRIG, O. T. (ED.) 1991. From genes to ecosystems: A research agenda for

biodiversity. Report of a IUBS-SLOPE-UNESCO workshop. Cambridge, Mass.,

IUBS, 1991. 124 pp.

SOÓ, R. 1965. Species et combiationes novae florae Europae preacipue Hungariae

III. Acta Bot. Hung. 11, str. 235-237.

SORENSEN, A. E. 1981. Interactions between birds and fruits in a British woodland.

Oecologia, 50: str. 242 – 249.

STASZKIEWICZ, J. 1997. Zmienność wybranych gatunkóv krzewów i drzew.

Fragmenta floristica et geobotanica, series Polonica, supplementum 2, Kraków, str.

316.

STOLLÁROVÁ, V. 1990. Návody na cvičenia z fylogenézy a systematiky rastlín. PF

Nitra, str. 296.

ŠMARDA, J. 1961. Vegetačné pomery Spišské kotliny. Bratislava, 1961:

Vydavatelstvo SAV, 268 s.

ŠTRBA, P. 2005. Populačná biológia ohrozených druhov Arctostaphylos uva-ursi

(L.) Spreng. (medvedica lekárska) a Arctous alpina (L.) Nied. (medvedík alpínsky)

v Západných Karpatoch. (Msc.) Dizertačná práca. [Depon. In Knižnica SPU v Nitre].

Nitra: 2005. 145 s.

120

TALENT, N., DICKINSON T. A. 2005. Polyploidy in Crataegus in Mespilus

(Rosaceae, Maliodeae): evolutionary inferences from flow cytometry of nuclear

DNA amounts. Canadian Journal of Botany 83: 1268-1304.

TKATSCHENKO, V. I. 1982. Novie taksoni drevesnikh rasteni s gor Tyan – Shania

i Pamiro – Alaya. Bjull. Glavn. Bot. Sada 126: str. 32 – 35.

VEREŠČÁK, M. 2003. Diverzita rodu Crataegus L. v rôznych ekologických

podmienkach Slovenska. Dizertačná práca. [Depon. In Knižnica SPU v Nitre]. Nitra:

2003. 125 s.

VICIAN, V. 2008. Taxocenózy nosáčikovitých (Coeloptera, Curculionidae) na

ružovitých drevinách v oblasti Zvolenskej kotliny. In: Bltižiar, M. (ed): Ekologické

štúdie VII, SEKOS, Nitra, str. 216 – 224.

VOOKOVÁ, B. 1986. Biomass formation in three shrub layer species of an oak –

hornbean forest. Ekológia, 5 (2). str. 135 – 146.

VOOKOVÁ, B. 1988. Akumulácia nadzemnej biomasy vybraných zástupcov

krovinovej vrstvy lesného ekosystému. VEDA, Bratislava, str. 110.

VOOKOVÁ, B., STEINHUBEL, G. 1979. Použitie nedeštruktívnej metódy pre

teoretické stanovenie prírastkov biomasy konárov vybraných zástupcov krovinnej

vrstvy. Acta Musei Silesiae, C, 27: str. 173 – 180.

WELLS, H. 1980. A distance coefficient as a hybridization index : An example using

Mimulus longiflorus and M. flemmingi (Scrophulariaceae) from Santa Cruz Island,

California, Taxon, 29: str. 53 – 65.

WELLS, T. C., PHIPPS, J. B. 1988. Studies in Crataegus (Rosaceae, Maloideae).

XX. Interserial hybridization between Crataegus monogyna (series Oxyacanthae) and

Crataegus punctata (series Punctatae) in southern Ontario. Canadian Journal of

Botany, 67, str. 2465 – 2472.

WESCHE, K., RONNENBERG, K., HENSEN, I. 2005. Lack of sexual reproduction

within mountain steppe populations of the clonal shrub Juniperus sabina L. in semi-

arid southern Mongolia. In: Journal of Arid Enviroments 63, 2005, 2, p. 390-405.

ZARZYCKI, K. 1981. Rośliny naczyniowe Pienin. Rozmieszczenie i warunki

występowania. Inst. Bot. PAN. PWN Warszaw-Kraków, 257 s.

121

8 PRÍLOHA

Zoznam č. 1: Lokality jednotlivých taxónov vo vybraných oblastiach výskumu

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová

§ Haligovce, Penkalovka S, Pieniny, 12.10.2006,

§ Haligovce, Ruská dolina, Z, Pieniny, 06.10. 2003,

§ Haligovce, Lorec, S, Pieniny, 12.10.2006,

§ Lechnica, Šajba, SZ, Pieniny, 10.10.2008,

§ Veľká Lesná, Flacha, SV, Spišské vrchy, 06.10. 2003,

Crataegus curvisepala Lindman

§ Červený Kláštor, Huta, SZ, Pieniny, 30.11.2002,

§ Červený Kláštor, Zalipnica, JZ, Pieniny, 30.11.2002,

§ Havka, Pod Rychvaldským, S, Spišské vrchy 06.09.2003,

§ Jezersko, Keheľ, S, Spišské vrchy, 07.10. 2003,

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2006,

§ Lesnica, Psia hora, Z, Pieniny, 30.11.2002,

§ Lesnica, Vitkuľa, SZ, Pieniny, 30.11.2002,

§ Majere, Oprondek, JZ, Pieniny, 05.10.2003,

§ Osturňa, Spišské vrchy, 07.10. 2003,

§ Reľov, Hágy, JZ, Spišské vrchy, 07.10. 2003,

§ Reľov, Pálenica, J, Spišské vrchy, 10.10.2003,

§ Reľov, Ščerbová, JZ, Spišské vrchy, 12.09.2008,

§ Spišská Stará Ves, Kňažská hora, JZ, Spišské vrchy, 04.09.2003,

§ Spišská Stará Ves, Pekielka, JZ, Spišské vrchy, 05.09.2003,

§ Spišská Stará Ves, Šibeničná hora, JZ, Spišské vrchy, 04.09.2003,

§ Spišská Stará Ves, Šibeničná hora, medza nad PD, JZ, Spišské vrchy,

05.08.2003,

§ Spišské Hanušovce, Hida, Z, okraj lesa, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľká Franková, Frankovský kopec, J, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľká Franková, Nad mlynom, pod el. vedením, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľká Franková, severne nad obcou, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľký Lipník, Lesnický kopec, JV, Pieniny, 04.09.2003,

§ Veľký Lipník, Rovne, Pieniny, 30.11.2002,

Crataegus dunensis Cinovskis

§ Červený Kláštor, Uhliská, Pieniny, 05.10.2003,

§ Kamienka, Dzavnová, Kamienska tisina, Pieniny, 30.10.2003,

§ Belá, Sivecké lúky, JV, Stredné Pohornádie, 12.9.2003,

§ Košice, Podhradová, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Lechnica, Pod Halkiným hvizdom, Pieniny, 11.09.2008,

§ Lechnica, Jordanec, Pieniny, 05.10.2003,

Crataegus fallacina Klokov

§ Červený Kláštor, Uhliská, 05.10.2003,

§ Košice, Podhradová, Stredné Pohornádie, 18. 09.2004,

§ Kysak, „Gašov vápeník“, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Kysak, Výmeník, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Lesnica, Šľachtovky, 29.09.2005,

§ Ružín zastávka, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

§ Ružín, Koňová skala, S, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

§ Ružín, pred tunelom, V, Stredné Pohornádie, 19.09.2004.

§ Veľká Lodina, Bokšov, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

§ Veľká Lodina, Pod Humencom, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

§ Veľký Lipník, Lesnický kopec, Pieniny, JV, 04.09.2007,

Crataegus kyrtostyla Fingerh.

§ Belá, Sivecké lúky, J, Stredné Pohornádie, 12.09.2003,

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Veľká Lodina, Humenec, J, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

Crataegus laevigata (Poir. In Lam.) DC

§ Belá, Sivecké lúky, Stredné Pohornádie, J, 12. 09.2003,

§ Ružín zastávka, Stredné Pohornádie, 12.09.2003,

§ Červený Kláštor, Uhliská, Pieniny, 15.09.2003,

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová

§ Lechnica, Šajba, S, Pieniny, 12.10.2006,

§ Lesnica, Červená hora, Pieniny, 09.09.2008,

Crataegus macrocarpa Hegetschw.

§ Trebejov, Trebejovská cesta, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus monogyna Jacq.

§ Červený Kláštor, „Zalipnica“, J, Pieniny, 06.08.2003,

§ Červený Kláštor, pod Kláštornou horou, S, Pieniny, 06.08.2003,

§ Haligovce, Grešíková, Z, Pieniny, 04.09.2007,

§ Haligovce, Paluby, J, Pieniny, 07.08.2003,

§ Haligovce, Penkalovka, Pieniny, 04.09.2007,

§ Haligovce, Pod Aksamitkou, Pieniny, 07.08.2003,

§ Havka, Vyšná Havka, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Kamienka, Havrilová, SZ, 30.10.2003,

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Kysak, „Rusinková“, JZ, Stredné Pohornádie, 12.09.2003,

§ Kysak, „Očkajová“, pri kríži, V, Stredné Pohornádie, 12.09.2003,

§ Kysak, Výmeník, JZ, Stredné Pohornádie, 12.9.2003,

§ Lechnica, Jordanec, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Lechnica, Pod Halkiným hvizdom, S, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Lechnica, Pod Šajbami, Z, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Lechnica, Za Jordancom, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Lysá nad Dunajcom, Faltinové lúky, JV, Spišské vrchy, 30.09.2008,

§ Lysá nad Dunajcom, Malinová hora, SZ, Spišské vrchy, 30.09.2008,

§ Lysá nad Dunajcom, Nokle medzi hraničnými znakmi II/114 a II/113,

Spišské vrchy, 05.08.2003,

§ Lysá nad Dunajcom, Plachta, JV, Spišské vrchy, 30.09.2008,

§ Malá Vieska, Pri PD, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Spišská Stará Ves, Kňažská hora, J, Spišské vrchy, 05.08.2003,

§ Spišská Stará Ves, Šibeničná hora, JV, Spišské vrchy, 05.08.2003,

§ Spišská Stará Ves, Šibeničná hora, medza nad PD, J, Spišské vrchy,

05.08.2003,

§ Spišská Stará Ves, Tridsiatok, Spišské vrchy, 05.08.2003,

§ Spišská Stará Ves, Lipa, Spišské vrchy, 05.08.2003,

§ Trebejov, Trebejovská cesta, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Trebejov, pri lanovom moste, J, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus ovalis Kit.

§ Červený Kláštor, Uhliská, Pieniny, 15. 09.2003,

§ Haligovce, Pod Aksamitkou, Pieniny, 07.08.2003,

§ Haligovce, Pod Hruškami, Pieniny, 07.08.2003,

§ Haligovce, Pod Rígľom, Pieniny, 17.09.2007,

§ Lesnica, Rabštín, S, Pieniny, 15.09.2004,

§ Lesnica, Šľachtovky, Pieniny, 29.09.2005,

§ Majere, Oprondek, V, Spišské vrchy, 21.09.2007,

§ Osturňa, SV, Spišské vrchy, 07.10. 2003,

§ Veľká Franková, Zadné doliny, Z, Spišské vrchy, 07.10. 2003,

§ Veľký Lipník, „pri vodojeme“, Pieniny, 30.09.2004,

§ Veľký Lipník, Lány, Pieniny, 30.09.2004,

§ Veľký Lipník, Rovne, Pieniny, 30.09.2004,

§ Zálesie, Dudovky, JZ, Spišské vrchy, 11.09.2006,

Crataegus palmstruchii Lindm.

§ Veľký Lipník, Lány, Pieniny, 30.09.2004,

Crataegus plagiosepala Pojarkova

§ Havka, Vyšná Havka, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Kamienka, Dzavnová, Kamienská tisina, Pieniny, 30.10.2003,

§ Lesnica, Psia hora, JZ, Pieniny, 15.09.2004,

§ Lesnica, Šľachtovky, JZ, Pieniny, 29.09.2005,

Crataegus rosaeformis Janka

§ Lechnica, Pod Halkiným hvizdom, Z, Pieniny, 30.10.2003,

Crataegus × deltoxyacantha (Pénzes) Baranec

§ Havka, Vyšná Havka, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Kysak, „Rusinková“, JZ, Stredné Pohornádie, 12.9.2003,

Crataegus × intermixta (Wenzig) Beck

§ Belá, Sivecké lúky, J, Stredné Pohornádie, 08.10.2006,

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Kysak, Výmeník, Z, Stredné Pohornádie, 12.9.2003,

§ Kysak, „Rusinková“, JZ, Stredné Pohornádie, 12.9.2003,

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2007,

§ Malá Vieska, Kopec, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Reľov, Široká, J, Spišské vrchy, 19.09.2007,

§ Ružín zastávka, J, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

§ Ružín, Koňová skala, S, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

§ Trebejov, Trebejovská cesta, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Veľká Lodina, Pod Humencom, J, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

Crataegus × uhrovae Soó

§ Majere, JV od obce, Pieniny,20.09.2004,

§ Veľká Lesná, Flacha, J, Spišské vrchy, 25.09.2007,

§ Belá, Sivecké lúky, J, 12.09.2003,

§ Červený Kláštor, SV nad kempom, Pieniny, 20.09.2008,

§ Červený Kláštor, Bučie, V, Pieniny, 14.09.2004,

§ Červený Kláštor, Holica, V, Pieniny, 14.09.2004

§ Veľký Lipník, „pri vodojeme“, Pieniny, 30.09.2004,

§ Veľký Lipník, Lány, Pieniny, 30.09.2004,

§ Matiašovce, Harmaň, V, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Matiašovce - Potok, JV svah Grapy, Spišské vrchy, 19.09.2007,

§ Spišské Hanušovce, Pod Bufarkom, Z, Spišské vrchy, 20.07.2008,

§ Veľká Franková, Nad mlynom, pod el. vedením, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľká Franková, Frankovská hora, S, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Reľov, Laz, J, Spišské vrchy, 19.09.2008,

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová × C. curvisepala Lindman

§ Reľov, Trešňová, Spišské vrchy, 10.10.2003,

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová × C. monogyna Jacq.

§ Belá, Sivecké lúky, Stredné Pohornádie, 08.10.2006,

§ Haligovce, Lorec, S, Pieniny, 12.10.2006,

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Spišská Magura, Ľandy, Spišské vrchy, 10.10.2003,

Crataegus calciphila Hrabětová-Uhrová × C. ovalis Kit.

§ Spišská Magura, Ľandy, Spišské vrchy, 10.10.2003,

§ Stráňany, Kýčera, Pieniny, 30.09.2004,

Crataegus curvisepala Lindman × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

§ Haligovce, Lorec, S, Pieniny, 12.10.2006,

§ Červený Kláštor, Huta, Pieniny, 27.09.2005,

§ Majere, JV od obce, Pieniny, 20.09.2004,

Crataegus curvisepala Lindman × C. lindmanii Hrabětová-Uhrová

§ Veľký Lipník, Lány, Pieniny, 30.09.2004,

§ Veľký Lipník, Rovne, Pieniny, 30.09.2004,

Crataegus curvisepala Lindman × C. monogyna Jacq.

§ Veľký Lipník, Lány, Pieniny, 30.09.2004,

Crataegus curvisepala Lindman × C. ovalis Kit.

§ Červený Kláštor, Uhliská, Pieniny, 15.09.2003,

§ Veľká Franková, severne nad obcou, Spišské vrchy,07.10. 2003,

§ Veľký Lipník, Rovne, Pieniny, 30.09.2004,

§ Veľký Lipník, Lány, Pieniny, 30.09.2004,

Crataegus curvisepala Lindman × Crataegus plagiosepala Pojarkova

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2006,

Crataegus dunensis Cinovskis × C. curvisepala Lindman

§ Lechnica, Šajba, J, Pieniny, 10.10.2006,

Crataegus fallacina Klokov × C. dunensis Cinovskis

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus fallacina Klokov × C. monogyna Jacq.

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2007,

Crataegus fallacina Klokov × C. ovalis Kit.

§ Belá, Sivecké lúky, J, Stredné Pohornádie, 08.10.2006,

§ Veľká Lesná, Flacha, SV, Pieniny, 06.10.2003,

Crataegus fallacina Klokov × C. × intermixta (Wenzig) Beck

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2007,

Crataegus laevigata (Poir. In Lam.) DC × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

§ Spišská Magura, Ľandy, Spišské vrchy,10.10.2003,

§ Veľká Franková, severne nad obcou, oproti PD, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľká Franková, nad kasárňou, 07.10.2003,

§ Veľká Franková, severne nad obcou, Spišské vrchy, 07.10.2003

§ Matiašovce, pod Harmanským, Spišské vrchy, 07.10.2003,

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. curvisepala Lindman

§ Spišská Stará Ves, Šibeničná hora, medza nad PD, J, Spišské vrchy,

05.08.2003,

§ Veľká Franková, Nad mlynom, pod el. vedením, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Veľký Lipník, Rovne, Pieniny, 30.09.2004,

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

§ Reľov, Široká, J, Spišské vrchy, 19.09.2007,

Crataegus lindmanii Hrabětová-Uhrová × C. monogyna Jacq.

§ Červený Kláštor, Uhliská, S, Pieniny, 15.9.2003,

Crataegus monogyna Jacq. × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 26.09.2007,

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus monogyna Jacq. × C. dunensis Cinovskis

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Ružín zastávka, J, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

Crataegus monogyna Jacq. × C. fallacina Klokov

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus monogyna Jacq. × C. ovalis Kit.

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 26.09.2007,

§ Spišská Stará Ves, Tridsiatok, Spišské vrchy, 05.08.2003,

§ Majere, Oprondek, SV, Pieniny, 21.09.07,

§ Malá Vieska, J pri PD, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus monogyna Jacq. × C. rosaeformis Janka

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

§ Belá, Sivecké lúky, Stredné Pohornádie, 08.10.2006,

§ Ružín zastávka, J, Stredné Pohornádie, 19.09.2004,

Crataegus monogyna Jacq. × C. × intermixta (Wenzig) Beck

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus ovalis Kit. × C. calciphila Hrabětová-Uhrová

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2007,

§ Lysá nad Dunajcom, Nokle, Z, Spišské vrchy, 06.09.2007,

§ Spišská Stará Ves, „nad ČOV“, S, Spišské vrchy, 06.09.2007,

§ Reľov, Široká, J, Spišské vrchy, 19.09.2007,

Crataegus ovalis Kit. × C. curvisepala Lindman

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2007,

§ Veľká Franková, Zadné doliny, Z, Spišské vrchy, 07.10.2003,

Crataegus ovalis Kit. × C. dunensis Cinovskis

§ Haligovce, Lorec, S, Pieniny, 12.10.2006,

Crataegus ovalis Kit. × C. fallacina Klokov

§ Veľká Franková, severne nad obcou, Spišské vrchy, 07.10.2003,

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 27.09.2007,

§ Haligovce, Lorec, S, Pieniny, 12.10.2006,

Crataegus ovalis Kit. × C. lindmanii Hrabětová-Uhrová

§ Lechnica, Špica, JZ, Pieniny, 10.10.2006,

Crataegus ovalis Kit. × C. monogyna Jacq.

§ Majere, JV od obce, Pieniny, 20.09.2004,

Crataegus ovalis Kit. × C. rosaeformis Janka.

§ Červený Klášter, Hôrka, V, Pieniny, 15.9.2003,

§ Lechnica, Jordanec, SV, Pieniny, 15.9.2003,

Crataegus palmstruchii Lindman × C. monogyna Jacq.

§ Havka, Vyšná Havka, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

§ Veľká Franková, Nad mlynom, Spišské vrchy, 07.10. 2003,

Crataegus plagiosepala Pojarkova × C. monogyna Jacq.

§ Havka, Vyšná Havka, JV, Spišské vrchy, 06.08.2003,

Crataegus rosaeformis Janka × C. curvisepala Lindman

§ Červený Kláštor, Uhliská, SV, Pieniny, 15.09.2003,

Crataegus rosaeformis Janka × C. monogyna Jacq.

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus rosaeformis Janka × C. × intermixta

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus x intermixta (Wenzig) Beck × C. monogyna Jacq.

§ Košice, Podhradová, SV, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Crataegus x intermixta (Wenzig) Beck × C. ovalis Kit.

§ Kysak, „Huší park“, Stredné Pohornádie, 18.09.2004,

Obr. č. 17: Pôvodný klasifikátor biometrie plodov.

Graf č. 1 : Priemerné ročné teploty za obdobie rokov 2003-2008.

Graf 2: Priemerné ročné zrážky za obdobie rokov 2003-2008

Priemerné ročné zrážky za obdobie rokov 2003-2008

897,4938,9

894,1

1041,1

721,5

982,6

1096,8

786,5

1096,8

950,9

1053,2975,4

869,0

609,0

728,7

810,4

576,6636,5

534,1

802,7743,0

777,6703,7

677,5684,0

1093,4

1004,6

649,6

921,0

672,6

500,0

600,0

700,0

800,0

900,0

1000,0

1100,0

1200,0

2003 2004 2005 2006 2007 2008Rok

mm

ČK

Re

O

K-P

Ru

Priemerné ročné teploty za obdobie rokov 2003-2008

9,5 9,1 9,1 9,610,8 10,5

6,0 6,0 5,7 6,07,1

7,8

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

2003 2004 2005 2006 2007 2008

Rok

°C

K-L

Č K

Porovnania GRP a GRP pre SAM za obdobie rokov 2005-2008 jednosemenných vybraných taxónov Graf č. 14: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves – Tridsiatok pri druhu C. monogyna

Porovnanie GRA a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves - Tridsiatok pri druhu C. monogyna

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

2005 2006 2007 2008

roky

poče

t

0,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

perc

entá

[%]

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 15: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves – Bugľa pri druhu C. monogyna

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves-Bugľa pri Crataegs monogyna

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

2005 2006 2007 2008

roky

poče

t

0,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

perc

entá

[%]

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 16: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp.St. Ves – PD pri Crataegus monogyna

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves-PD pri Crataegus monogyna

0

2

4

6

8

10

12

2005 2006 2007 2008

roky

poče

t

0

5

10

15

20

25

30

35

40

perc

entá

[%]

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 17: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp.St. Ves – PD pri C. ovalis × curvisepala

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves-PD pri C. ovalisxcurvisepala

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

2005 2006 2007 2008

roky

P

očt

0,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

30,00

Perc

entá

[%]

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 18: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp.St. Ves – PD pri C. curvisepala × lindmanii

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. ST. Ves-PD pri C. curvispala x lindmanii

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

2005 2006 2007 2008

roky

poče

t

0,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

30,00

35,00

perc

entá

[%]

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 19: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp.St. Ves – PD pri C. monogyna × curvisepala

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. St. Ves-PD pri C. monogyna x curvisepala

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

2005 2006 2007 2008

roky

počt

y

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

16,00

perc

entá

[%]

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 20: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp.Magura – Palenica pri C. curvisepala

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sp. Magura-Pálenica pri Crataegus curvisepala

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

2005 2006 2007 20080,00

0,50

1,00

1,50

2,00

2,50

3,00

3,50

4,00

4,50

5,00

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Porovnania GRP a GRP pre SAM za obdobie rokov 2005-2008, druh a lokalitu pri viacsemenných taxónoch. Graf č. 25: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite VF 2 pre C. laevigata × calciphila

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite VF2 pre Crataegus laevigata x calciphila

0123456789

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

00,511,522,533,544,55

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 26: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite VF 3 pre C. laevigata × calciphila

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite VF3 pre Crataegus laevigata x calciphila

0

2

4

6

8

10

12

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

0123456789

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 27: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Havka 1 pre C. palmstruchii × monogyna

Pororvnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Havka 1 pre Crataegus palmstruchii x monogyna

0

2

4

6

8

10

12

14

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

024681012141618

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 28: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Červený Kláštor pre C. laevigata

Porovnanie GRP a GR pre SAM na lokalite Červený Kláštor pre Crataegus laevigata

0

1

2

3

4

5

6

7

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 29: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sivecké lúky pre C. laevigata

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sivecké lúky pre Crataegus laevigata

0

1

2

3

4

5

6

7

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

0

2

4

6

8

10

12

14

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 30: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sivecké lúky pre C. × uhrovae

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Sivecké lúky pre Crataegus x uhrovae

0123456789

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

0

5

10

15

20

25

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 31: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Ružín-zastávka pre C. × intermixta

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Ružín-zastávka pre Crataegus x intermixta

0

2

4

6

8

10

12

14

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

0

2

4

6

8

10

12

14

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Graf č. 32: Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Košice-Podhradová pre C. × intermixta

Porovnanie GRP a GRP pre SAM na lokalite Koš ice-Podhradová pre Crataegus x intermixta

0

2

4

6

8

10

12

2005 2006 2007 2008

Rok

prie

mer

ný p

očet

0

5

10

15

20

25

perc

entá

x pre GRP (K)

x pre SAM (K)

x pre GRP (P)

x pre SAM (P)

GRP

SAM

Tab. č. 9: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus calciphila

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 17,09 Počet semien 17,09

Tvar plodov 13,58 Dĺžka čnelky 12,69 Dĺžka pyreny 8,03

Báza plodov 32,01 Tvar čnelky 8,98 Šírka pyreny 8,21

Lenticely 0 Tvar sepaly 15,54 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 16,70 Dĺžka stopky 13,58

Dĺžka plodu 9,27 Postavenie sepaly 20,08 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 9,83 Dĺžka sepaly 33,05 Celková variabilita Cv = 11,79

Báza plodu Crataegus calciphila vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 47 53 0 0 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

100 0 0 0 0 100 0 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

3 97 0 0 0 0 0 14,3 10,7

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 7 93 3 97

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 30 37 33 0 30 70

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriamené

0 60 40 0 0 0 2,3

PYRENY

Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

10,2 6,3

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

Tab. č. 10: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus curvisepala

Báza plodu Crataegus curvisepala vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 27 77 6 0 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

46 52 2 0 0 71 29 99 1 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

8 17 0 71 4 0 0 14,41 11,21

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 47 53 21 79

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 23 44 21 0 1 99

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 39 13 37 9 2 3,42

PYRENY

Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 99 1 0 0

9,07 6,11

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 37 63

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 36,85 Počet čneliek 6,62 Počet semien 8,08

Tvar plodov 32,91 Dĺžka čnelky 32,59 Dĺžka pyreny 10,41

Báza plodov 30,81 Tvar čnelky 20,72 Šírka pyreny 11,24

Lenticely 35,24 Tvar sepaly 14,54 Vyvinutosť embryí 15,25

Trichómy 4,69 Vrchol sepaly 19,40 Dĺžka stopky 29,07

Dĺžka plodu 10,02 Postavenie sepaly 35,82 Pevnosť stopky 16,17

Šírka plodu 16,20 Dĺžka sepaly 23,84 Celková variabilita Cv = 20,52

Tab. č. 11: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus dunensis

Báza plodu Crataegus dunensis vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 31 11 21 37 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

20 56 23 1 0 90 10 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

36 24 2 2 3 6 27 14,5 11,9

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 76 24 43 57

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 1 37 7 55 0 31 69

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 9 6 41 44 2,4

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

8,7 5,8

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 14 29 57

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 43,47 Počet čneliek 0 Počet semien 13,54

Tvar plodov 53,81 Dĺžka čnelky 34,11 Dĺžka pyreny 14,88

Báza plodov 48,01 Tvar čnelky 29,69 Šírka pyreny 11,55

Lenticely 34,53 Tvar sepaly 37,54 Vyvinutosť embryí 28,70

Trichómy 0 Vrchol sepaly 10,74 Dĺžka stopky 28,02

Dĺžka plodu 16,82 Postavenie sepaly 26,15 Pevnosť stopky 23,38

Šírka plodu 17,96 Dĺžka sepaly 36,42 Celková variabilita Cv = 25,47

Tab. č. 12: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus fallacina

Báza plodu Crataegus fallacina vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 44 12 35 9 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

58 16 15 11 0 92 8 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

43 10 22 4 0 16 5 13,15 11,33

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 62 38 9 91

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

10 2 58 28 2 0 33 77

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 29 27 26 16 2 3,95

PYRENY

Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 99 1 0 0

7,93 5,40

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 11 89

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 60,53 Počet čneliek 11,31 Počet semien 11,31

Tvar plodov 67,05 Dĺžka čnelky 34,19 Dĺžka pyreny 10,10

Báza plodov 48,99 Tvar čnelky 14,42 Šírka pyreny 9,20

Lenticely 33,99 Tvar sepaly 23,14 Vyvinutosť embryí 12,24

Trichómy 0 Vrchol sepaly 14,49 Dĺžka stopky 31,62

Dĺžka plodu 11,96 Postavenie sepaly 36,93 Pevnosť stopky 10,34

Šírka plodu 16,11 Dĺžka sepaly 21,76 Celková variabilita Cv = 24,63

Tab. č. 13: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus kyrtostyla

Báza plodu Crataegus kyrtostyla vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 0 0 32 78 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

0 97 3 0 0 71 29 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 19 0 17 64 13,3 12,6

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 100 0 65 35

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 39 49 12 0 34 66

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 0 1 47 52 1,7

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

8,1 6,1

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 67 33

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 7,28 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 19,26 Dĺžka čnelky 0 Dĺžka pyreny 7,22

Báza plodov 11,00 Tvar čnelky 35,09 Šírka pyreny 7,63

Lenticely 33,57 Tvar sepaly 15,54 Vyvinutosť embryí 16,63

Trichómy 0 Vrchol sepaly 20,20 Dĺžka stopky 28,66

Dĺžka plodu 5,44 Postavenie sepaly 9,46 Pevnosť stopky 20,20

Šírka plodu 5,48 Dĺžka sepaly 40,58 Celková variabilita Cv = 14,16

Tab. č. 14: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus laevigata

Báza plodu Crataegus laevigata vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 27 0 3 70 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

63 37 0 0 0 70 30 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

25 0 3 3 15 12 42 12,8 12,3

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 0 98 2 0 57 43 13 87

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 5 94 1 0 0 100 0

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 32 19 22 27 0 1,4

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 0 97 3 0

7,1 5,7

STOPKA Dĺžka v mm Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 33 67

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 35,25 Počet čneliek 13,93 Počet semien 16,01

Tvar plodov 52,42 Dĺžka čnelky 29,88 Dĺžka pyreny 9,81

Báza plodov 52,73 Tvar čnelky 13,93 Šírka pyreny 13,12

Lenticely 33,33 Tvar sepaly 5,88 Vyvinutosť embryí 25,51

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 21,02

Dĺžka plodu 4,83 Postavenie sepaly 34,45 Pevnosť stopky 17,67

Šírka plodu 6,96 Dĺžka sepaly 34,21 Celková variabilita Cv = 21,05

Tab. č. 15: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus ovalis

Báza plodu Crataegus ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 36 35 10 19 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

9 74 17 0 0 83 17 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 79 1 18 2 15,6 13,0

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 52 48 14 86

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 15 71 14 0 10 90

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 53 17 23 5 2 3,6

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

9,5 6,4

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 31 69

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 23,52 Počet čneliek 5,04 Počet semien 0

Tvar plodov 17,75 Dĺžka čnelky 30,70 Dĺžka pyreny 12,34

Báza plodov 50,14 Tvar čnelky 17,13 Šírka pyreny 10,00

Lenticely 31,26 Tvar sepaly 11,33 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 6,49 Dĺžka stopky 38,07

Dĺžka plodu 6,25 Postavenie sepaly 39,38 Pevnosť stopky 17,14

Šírka plodu 7,41 Dĺžka sepaly 17,43 Celková variabilita Cv = 17,07

Tab. č. 16: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus palmstruchii × C. monogyna

Báza plodu Crataegus palmstruchii × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 12 40 35 13

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 50 0 7 43 0 100 0 83 17

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

28 3 3 38 0 20 8 12,0 10,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 90 10 0 0 28 72 3 97

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 80 20 0 0 37 63

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

27 20 30 23 0 0 2,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 90 10 0 0

8,1 6,0

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 8 2 90

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 59,72 Počet čneliek 20,75 Počet semien 25,51

Tvar plodov 54,35 Dĺžka čnelky 27,60 Dĺžka pyreny 18,85

Báza plodov 34,64 Tvar čnelky 9,12 Šírka pyreny 14,07

Lenticely 0 Tvar sepaly 9,24 Vyvinutosť embryí 12,90

Trichómy 31,94 Vrchol sepaly 17,99 Dĺžka stopky 19,51

Dĺžka plodu 17,02 Postavenie sepaly 45,58 Pevnosť stopky 30,60

Šírka plodu 21,55 Dĺžka sepaly 27,60 Celková variabilita Cv = 25,85

Tab. č. 17: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus plagiosepala

Báza plodu Crataegus plagiosepala vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 45 55 0 0 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

24 10 66 0 0 50 50 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

23 44 6 0 25 0 2 12,85 10,45

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 48 52 25 75

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 1 30 64 5 2 48 50

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

6 54 4 19 12 5 2,69

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

8,25 6,20

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 25 75

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 48,57 Počet čneliek 9,01 Počet semien 12,59

Tvar plodov 59,70 Dĺžka čnelky 32,94 Dĺžka pyreny 10,19

Báza plodov 32,31 Tvar čnelky 24,74 Šírka pyreny 11,74

Lenticely 33,33 Tvar sepaly 15,03 Vyvinutosť embryí 19,30

Trichómy 0 Vrchol sepaly 21,42 Dĺžka stopky 42,03

Dĺžka plodu 9,16 Postavenie sepaly 46,57 Pevnosť stopky 15,74

Šírka plodu 13,85 Dĺžka sepaly 42,03 Celková variabilita Cv = 24,89

Tab. č. 18: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu C. × intermixta

Báza plodu Crataegus × intermixta vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 49 5 25 21

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 26 50 24 0 0 69 31 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

46 0 30 6 1 6 11 12,0 11,0

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 88 12 0 0 35 65 54 46

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

1 4 73 20 2 3 67 30

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

11 51 25 9 4 0 2,3

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 88 12 0 0

7,7 5,8

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 13 87

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 36,27 Počet čneliek 26,86 Počet semien 27,60

Tvar plodov 74,01 Dĺžka čnelky 28,28 Dĺžka pyreny 13,91 Báza

plodov 54,93 Tvar čnelky 34,55 Šírka pyreny 11,23

Lenticely 35,26 Tvar sepaly 14,05 Vyvinutosť embryí 13,31

Trichómy 0 Vrchol sepaly 21,63 Dĺžka stopky 34,81

Dĺžka plodu 13,44 Postavenie sepaly 36,94 Pevnosť stopky 11,50

Šírka plodu 13,75 Dĺžka sepaly 29,66 Celková variabilita Cv = 26,58

Tab. č. 19: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus × uhrovae

Báza plodu Crataegus × uhrovae vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 51 15 12 22

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 47 43 10 0 0 75 25 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

55 3 1 8 1 29 3 14,4 11,6

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 74 26 0 0 58 42 14 86

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 11 66 23 0 16 84

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

6 17 14 20 24 19 3,7

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 80 20 0 0

9,0 6

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 5 0 20 80

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 40,25 Počet čneliek 34,64 Počet semien 33,33

Tvar plodov 78,82 Dĺžka čnelky 34,76 Dĺžka pyreny 12,26

Báza plodov 59,89 Tvar čnelky 18,43 Šírka pyreny 14,72

Lenticely 34,51 Tvar sepaly 12,24 Vyvinutosť embryí 16,56

Trichómy 0 Vrchol sepaly 22,19 Dĺžka stopky 25,88

Dĺžka plodu 14,63 Postavenie sepaly 44,05 Pevnosť stopky 14,29

Šírka plodu 14,95 Dĺžka sepaly 25,75 Celková variabilita Cv = 27,60

Tab. č. 20: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus calciphila × C. curvisepala

Báza plodu Crataegus calciphila × C. curvisepala vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 0 0 48 52

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 97 3 0 0 50 50 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 11 0 42 47 14,6 13,6

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 98 2 0 0 98 2 78 22

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 31 42 27 0 10 90

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 17 37 23 23 3,2

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

9,5 6,6

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 50 50

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 13,27 Počet čneliek 12,59 Počet semien 12,59

Tvar plodov 15,04 Dĺžka čnelky 29,50 Dĺžka pyreny 6,40

Báza plodov 14,29 Tvar čnelky 23,10 Šírka pyreny 8,39

Lenticely 33,33 Tvar sepaly 18,18 Vyvinutosť embryí 6,45

Trichómy 0 Vrchol sepaly 15,75 Dĺžka stopky 31,36

Dĺžka plodu 4,80 Postavenie sepaly 22,59 Pevnosť stopky 20,00

Šírka plodu 8,62 Dĺžka sepaly 28,97 Celková variabilita Cv = 16,26

Tab. č. 21: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus calciphila × C. monogyna

Báza plodu Crataegus calciphila × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 4 11 37 48

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

75 25 3 0 0 83 17 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 1 55 37 7 56 18 13,8 11,5

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 46 54 28 72

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 1 55 37 7 2 29 69

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 20 35 37 8 2,7

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 96 4 0 0

8,9 5,8

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 14 86

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 34,68 Počet čneliek 16,19 Počet semien 19,42

Tvar plodov 28,40 Dĺžka čnelky 32,53 Dĺžka pyreny 11,17

Báza plodov 24,62 Tvar čnelky 18,21 Šírka pyreny 11,90

Lenticely 32,17 Tvar sepaly 14,11 Vyvinutosť embryí 11,94

Trichómy 0 Vrchol sepaly 21,08 Dĺžka stopky 33,70

Dĺžka plodu 11,18 Postavenie sepaly 20,55 Pevnosť stopky 12,24

Šírka plodu 11,12 Dĺžka sepaly 29,87 Celková variabilita Cv = 19,77

Tab. č. 22: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus calciphila × C. ovalis

Báza plodu Crataegus calciphila × C. ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 0 38 1 61

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 75 25 0 0 0 45 55 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

2 0 0 98 0 0 0 15,7 12,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 58 42 7 93

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 13 66 21 0 1 99

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 28 34 32 6 0 3,7

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

9,5 6,1

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 25 75

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 34,64 Počet čneliek 12,59 Počet semien 17,37

Tvar plodov 9,72 Dĺžka čnelky 34,69 Dĺžka pyreny 11,18

Báza plodov 36,28 Tvar čnelky 12,07 Šírka pyreny 9,09

Lenticely 33,33 Tvar sepaly 11,23 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 3,03 Dĺžka stopky 18,12

Dĺžka plodu 7,36 Postavenie sepaly 28,49 Pevnosť stopky 15,74

Šírka plodu 7,76 Dĺžka sepaly 26,56 Celková variabilita Cv = 16,46

Tab. č. 23: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus curvisepala × C. lindmanii

Báza plodu Crataegus curvisepala × C. lindmanii vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 65 33 2 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 50 50 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 98 0 0 2 16,7 12,6

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 98 2 0 0 12 88 5 95

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 1 52 47 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 20 13 48 17 2 3,4

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

9,6 6,3

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 50 50

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 20,00 Počet čneliek 12,59 Počet semien 17,37

Tvar plodov 9,48 Dĺžka čnelky 17,04 Dĺžka pyreny 8,11

Báza plodov 37,70 Tvar čnelky 11,17 Šírka pyreny 10,25

Lenticely 0 Tvar sepaly 9,72 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 35,02

Dĺžka plodu 10,57 Postavenie sepaly 27,87 Pevnosť stopky 20,00

Šírka plodu 8,90 Dĺžka sepaly 17,95 Celková variabilita Cv = 13,69

Tab. č. 24: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus curvisepala × C. monogyna

Báza plodu Crataegus curvisepala × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 53 39 8 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 47 39 14 0 0 80 20 91 9

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 5 68 27 0 15,2 12,4

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 15 85 6 94

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 3 64 33 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 79 6 10 5 0 3,1

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

9,4 6,5

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 29 71

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 42,41 Počet čneliek 14,07 Počet semien 15,32

Tvar plodov 17,16 Dĺžka čnelky 23,66 Dĺžka pyreny 7,67

Báza plodov 39,72 Tvar čnelky 15,28 Šírka pyreny 8,35

Lenticely 30,10 Tvar sepaly 10,09 Vyvinutosť embryí 7,28

Trichómy 26,55 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 28,79

Dĺžka plodu 5,89 Postavenie sepaly 38,36 Pevnosť stopky 16,04

Šírka plodu 8,87 Dĺžka sepaly 20,00 Celková variabilita Cv = 18,78

Tab. č. 25: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus curvisepala × C. ovalis

Báza plodu Crataegus curvisepala × C. ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 0 0 48 52

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 50 29 21 0 0 50 50 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

2 5 0 91 1 1 0 15,5 12,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 45 55 68 32

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 8 67 25 0 2 98

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

2 46 24 23 5 0 3,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 99 1 0 0

9,6 6,1

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 18 82

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 43,16 Počet čneliek 5,74 Počet semien 9,01

Tvar plodov 13,28 Dĺžka čnelky 30,88 Dĺžka pyreny 7,37

Báza plodov 33,95 Tvar čnelky 23,44 Šírka pyreny 11,09

Lenticely 35,35 Tvar sepaly 10,52 Vyvinutosť embryí 5,77

Trichómy 0 Vrchol sepaly 4,07 Dĺžka stopky 35,25

Dĺžka plodu 7,41 Postavenie sepaly 33,67 Pevnosť stopky 19,88

Šírka plodu 11,09 Dĺžka sepaly 23,97 Celková variabilita Cv = 18,24

Tab. č. 26: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus curvisepala × C. plagiosepala

Báza plodu Crataegus curvisepala × C. plagiosepala vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 23 2 68 7

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 50 50 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

37 2 22 0 0 39 0 11,8 10,5

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 98 2 0 0 50 50 100 0

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 100 0 0 0 90 10

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 55 37 8 0 0 3,0

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

7,4 5,8

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 20,00 Počet čneliek 12,59 Počet semien 20,75

Tvar plodov 64,03 Dĺžka čnelky 33,33 Dĺžka pyreny 14,16

Báza plodov 35,25 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 12,05

Lenticely 0 Tvar sepaly 0 Vyvinutosť embryí 11,17

Trichómy 0 Vrchol sepaly 14,28 Dĺžka stopky 27,50

Dĺžka plodu 10,43 Postavenie sepaly 25,44 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 15,12 Dĺžka sepaly 16,69 Celková variabilita Cv = 16,64

Tab. č. 27: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus dunensis × C. monogyna

Báza plodu Crataegus dunensis ×C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 10 26 10 54

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 33 0 67 0 0 67 33 82 18

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

22 8 3 0 1 16 50 10,9 9,11

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 95 5 0 0 0 100 12 88

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 66 34 0 0 20 80

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 29 42 16 13 0 20,7

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 95 5 0 0

7,6 5,3

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 5 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 40,18 Počet čneliek 17,28 Počet semien 19,62

Tvar plodov 52,93 Dĺžka čnelky 0 Dĺžka pyreny 20,41

Báza plodov 35,16 Tvar čnelky 15,70 Šírka pyreny 12,43

Lenticely 28,13 Tvar sepaly 10,88 Vyvinutosť embryí 5,24

Trichómy 32,28 Vrchol sepaly 20,17 Dĺžka stopky 21,82

Dĺžka plodu 19,81 Postavenie sepaly 31,01 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 9,96 Dĺžka sepaly 28,60 Celková variabilita Cv = 21,08

Tab. č. 28: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus fallacina × C. dunensis

Báza plodu Crataegus fallacina × C. dunensis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 0 0 30 70

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 14 64 19 0 0 76 24 67 33

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 30 0 0 30 40 13,8 13,5

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 7 93 7 93

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 47 44 9 0 9 91

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 8 48 44 0 0 2,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 99 1 0 0

9,2 6,0

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 33 67

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 28,67 Počet čneliek 0 Počet semien 10,36

Tvar plodov 31,23 Dĺžka čnelky 12,90 Dĺžka pyreny 8,04

Báza plodov 12,85 Tvar čnelky 13,93 Šírka pyreny 9,04

Lenticely 25,00 Tvar sepaly 13,81 Vyvinutosť embryí 10,53

Trichómy 28,28 Vrchol sepaly 9,16 Dĺžka stopky 33,70

Dĺžka plodu 8,14 Postavenie sepaly 20,88 Pevnosť stopky 20,20

Šírka plodu 8,56 Dĺžka sepaly 48,95 Celková variabilita Cv = 17,71

Tab. č. 29: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus fallacina × C. monogyna

Báza plodu Crataegus fallacina × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 22 0 26 52

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 50 50 0 0 92 8 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

28 0 65 0 0 7 0 12,7 12,4

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 95 5 77 23

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 10 90 0 0 0 83 17

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 63 35 2 0 0 2,2

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

7,9 6,2

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 20 Počet čneliek 17,37 Počet semien 17,37

Tvar plodov 53,79 Dĺžka čnelky 20,75 Dĺžka pyreny 7,58

Báza plodov 38,04 Tvar čnelky 34,29 Šírka pyreny 8,47

Lenticely 25,51 Tvar sepaly 11,13 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 31,04 Dĺžka stopky 46,92

Dĺžka plodu 5,90 Postavenie sepaly 37,54 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 7,68 Dĺžka sepaly 19,50 Celková variabilita Cv = 20,14

Tab. č. 30: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus fallacina × C. ovalis

Báza plodu Crataegus fallacina × C. ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 87 0 13 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 100 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 100 0 0 0 17,0 13,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 77 23 100 0

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 27 73 0 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 3 73 24 0 0 3,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

9,7 6,4

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 17,37

Tvar plodov 0 Dĺžka čnelky 1737 Dĺžka pyreny 6,04

Báza plodov 38,98 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 10,36

Lenticely 0 Tvar sepaly 9,34 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 28,13

Dĺžka plodu 2,63 Postavenie sepaly 16,12 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 4,96 Dĺžka sepaly 14,28 Celková variabilita Cv = 8,28

Tab. č. 31: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus fallacina × C. × inetrmixta

Báza plodu Crataegus fallacina ×C. × intermixta vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 87 0 13 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 100 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

70 0 23 7 0 0 0 11,9 10,9

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 100 0 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 7 86 7 0 7 76 17

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 37 63 0 0 0 2,4

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 90 10 0 0

7,4 6,1

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 27,27

Tvar plodov 62,60 Dĺžka čnelky 0 Dĺžka pyreny 10,21

Báza plodov 53,67 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 14,42

Lenticely 0 Tvar sepaly 6,13 Vyvinutosť embryí 33,33

Trichómy 0 Vrchol sepaly 23,38 Dĺžka stopky 21,59

Dĺžka plodu 9,89 Postavenie sepaly 18,29 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 13,13 Dĺžka sepaly 20,22 Celková variabilita Cv = 15,71

Tab. č. 32: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus laevigata × C. calciphila

Báza plodu Crataegus laevigata × C. calciphila vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 6 0 10 84

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 59 41 0 0 0 41 59 99 1

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

25 0 43 0 15 3 14 12,0 11,7

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 9 91 0 0 49 51 16 84

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 85 15 0 0 79 21

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 45 32 7 16 0 1,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 8,7 91 0,3 0

7,2 5,6

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 25 75

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 34,8 Počet čneliek 13,68 Počet semien 14,93

Tvar plodov 57,5 Dĺžka čnelky 32,53 Dĺžka pyreny 7,95

Báza plodov 18,6 Tvar čnelky 20,49 Šírka pyreny 9,77

Lenticely 31,0 Tvar sepaly 9,10 Vyvinutosť embryí 10,53

Trichómy 9,01 Vrchol sepaly 17,95 Dĺžka stopky 25,83

Dĺžka plodu 6,16 Postavenie sepaly 30,82 Pevnosť stopky 15,12

Šírka plodu 6,40 Dĺžka sepaly 38,27 Celková variabilita Cv = 20,53

Tab. č. 33: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus lindmanii × C. calciphila

Báza plodu Crataegus lindmanii × C. calciphila vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 43 20 37 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 100 0 0 0 0 0 100 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

30 7 3 0 0 60 0 17,0 13,8

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 100 0 93 7

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 0 13 87 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 0 0 0 100 3

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

9,8 9,5

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 56,12 Dĺžka čnelky 0 Dĺžka pyreny 8,89

Báza plodov 46,13 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 9,59

Lenticely 0 Tvar sepaly 5,79 Vyvinutosť embryí 22,22

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 36,28

Dĺžka plodu 3,85 Postavenie sepaly 0 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 3,59 Dĺžka sepaly 0 Celková variabilita Cv = 9,62

Tab. č. 34: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus lindmanii × C. curvisepala

Báza plodu Crataegus lindmanii × C. curvisepala vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 39 59 2 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 30 70 0 0 0 80 20 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

3 0 0 97 0 0 0 14,9 12,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 28 72 11 89

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 5 43 52 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 39 12 28 18 3 3,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

9,5 6,0

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 10 90

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 31,87 Počet čneliek 6,41 Počet semien 6,41

Tvar plodov 9,72 Dĺžka čnelky 30,35 Dĺžka pyreny 7,04

Báza plodov 51,08 Tvar čnelky 15,12 Šírka pyreny 9,14

Lenticely 29,40 Tvar sepaly 12,07 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 2,15 Dĺžka stopky 31,69

Dĺžka plodu 7,37 Postavenie sepaly 31,65 Pevnosť stopky 17,79

Šírka plodu 7,35 Dĺžka sepaly 17,60 Celková variabilita Cv = 16,21

Tab. č. 35: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus lindmanii × C. ovalis

Báza plodu Crataegus lindmanii × C. ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 7 90 3 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 100 0 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 0 0 100 0 15,0 11,4

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 83 17 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 0 17 83 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 0 14 43 43 3,1

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

9,6 5,9

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 0 Dĺžka čnelky 33,33 Dĺžka pyreny 7,41

Báza plodov 15,98 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 13,00

Lenticely 0 Tvar sepaly 6,89 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 10,88

Dĺžka plodu 8,03 Postavenie sepaly 12,25 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 10,02 Dĺžka sepaly 26,80 Celková variabilita Cv = 7,23

Tab. č. 36: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus monogyna × C. calciphila

Báza plodu Crataegus monogyna × C. calciphila vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 2 0 59 57

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 47 53 0 0 0 58 42 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 0 0 52 48 12,5 11,8

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 93 7 0 0 20 80 7 93

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 28 10 62 0 3 97

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 7 55 28 8 2 2,8

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 93 7 0 0

8,4 5,9

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 32,54 Počet čneliek 17,37 Počet semien 17,37

Tvar plodov 7,71 Dĺžka čnelky 12,90 Dĺžka pyreny 7,61

Báza plodov 16,72 Tvar čnelky 19,30 Šírka pyreny 6,39

Lenticely 34,80 Tvar sepaly 12,28 Vyvinutosť embryí 9,13

Trichómy 0 Vrchol sepaly 6,05 Dĺžka stopky 28,60

Dĺžka plodu 6,54 Postavenie sepaly 22,72 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 8,25 Dĺžka sepaly 18,01 Celková variabilita Cv = 14,21

Tab. č. 37: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus monogyna × C. dunensis

Báza plodu Crataegus monogyna × C. dunensis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 24 1 27 48

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 59 31 10 0 0 67 33 90 10

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

35 15 5 3 0 38 4 12,1 10,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 45 55 39 61

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 32 57 11 0 21 79

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 20 37 50 11 0 3,1

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

7,7 5,2

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 44,42 Počet čneliek 15,69 Počet semien 18,12

Tvar plodov 66,45 Dĺžka čnelky 32,27 Dĺžka pyreny 14,05

Báza plodov 53,85 Tvar čnelky 31,3 Šírka pyreny 16,22

Lenticely 35,35 Tvar sepaly 13,12 Vyvinutosť embryí 6,45

Trichómy 27,27 Vrchol sepaly 14,28 Dĺžka stopky 32,12

Dĺžka plodu 12,75 Postavenie sepaly 31,95 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 14,56 Dĺžka sepaly 26,77 Celková variabilita Cv = 25,34

Tab. č. 38: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus monogyna × C. fallacina

Báza plodu Crataegus monogyna × C. fallacina vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 83 1 14 2

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 33 0 67 0 0 92 8 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

88 5 2 0 1 0 4 11,5 10,0

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 98 2 0 0 23 1 7 93

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 2 85 13 0 60 26

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

13 61 26 0 0 0 2,1

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

8,1 5,8

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 40,40 Počet čneliek 14,42 Počet semien 10,36

Tvar plodov 88,91 Dĺžka čnelky 34,73 Dĺžka pyreny 8,82

Báza plodov 58,84 Tvar čnelky 12,90 Šírka pyreny 8,94

Lenticely 24,84 Tvar sepaly 8,72 Vyvinutosť embryí 15,78

Trichómy 0 Vrchol sepaly 20,41 Dĺžka stopky 35,22

Dĺžka plodu 9,44 Postavenie sepaly 29,81 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 9,06 Dĺžka sepaly 18,55 Celková variabilita Cv = 22,51

Tab. č. 39: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus monogyna × C. × intermixta

Báza plodu Crataegus monogyna ×C. × intermixta vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 56 1 8 35

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 2 98 0 0 24 76 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

51 0 7 12 0 23 7 7,5 9,0

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 98 2 0 0 98 2 10 90

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 2 84 14 0 9 79 12

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

30 48 22 0 0 0 2,0

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

8,3 10,0

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 2 0 23 77

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 4,95 Počet čneliek 10,37 Počet semien 10,37

Tvar plodov 75,58 Dĺžka čnelky 10,37 Dĺžka pyreny 8,33

Báza plodov 69,17 Tvar čnelky 15,79 Šírka pyreny 10,05

Lenticely 25,51 Tvar sepaly 8,98 Vyvinutosť embryí 20,98

Trichómy 0 Vrchol sepaly 22,54 Dĺžka stopky 44,12

Dĺžka plodu 7,57 Postavenie sepaly 25,11 Pevnosť stopky 17,68

Šírka plodu 9,07 Dĺžka sepaly 24,44 Celková variabilita Cv = 21,05

Tab. č. 40: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus monogyna × C. ovalis

Báza plodu Crataegus monogyna × C. ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 50 13 37 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 90 10 0 0 0 39 61 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

18 0 49 0 0 33 0 17,5 12,0

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 49 51 61 39

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 8 76 16 0 10 50 40

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

28 53 13 0 0 0 3,0

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

17,5 10,4

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 33 67

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 15,99 Počet čneliek 14,42 Počet semien 14,42

Tvar plodov 49,81 Dĺžka čnelky 33,33 Dĺžka pyreny 17,53

Báza plodov 49,36 Tvar čnelky 35,10 Šírka pyreny 10,42

Lenticely 30,26 Tvar sepaly 12,25 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 16,81 Dĺžka stopky 54,47

Dĺžka plodu 17,58 Postavenie sepaly 34,45 Pevnosť stopky 17,68

Šírka plodu 12,03 Dĺžka sepaly 16,22 Celková variabilita Cv = 22,60

Tab. č. 41: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus monogyna × C. rosaeformis

Báza plodu Crataegus monogyna × C. rosaeformis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 74 26 0 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 96 4 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

80 2 18 0 0 0 0 10,8 8,7

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 83 17 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 8 91 1 0 20 80

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 88 10 2 0 0 2,1

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

7,1 5,2

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 10,08 Počet čneliek 18,02 Počet semien 17,37

Tvar plodov 72,55 Dĺžka čnelky 31,94 Dĺžka pyreny 17,38

Báza plodov 32,46 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 17,07

Lenticely 0 Tvar sepaly 5,89 Vyvinutosť embryí 33,57

Trichómy 0 Vrchol sepaly 14,28 Dĺžka stopky 43,25

Dĺžka plodu 12,40 Postavenie sepaly 18,35 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 13,50 Dĺžka sepaly 30,39 Celková variabilita Cv = 19,42

Tab. č. 42: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus ovalis × C. calciphila

Báza plodu Crataegus ovalis × C. calciphila vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 19 23 29 29

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 21 49 30 0 0 95 5 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

14 0 9 23 1 49 4 13,8 11,0

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 80 20 0 0 34 66 43 57

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 21 67 12 0 16 84

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 31 10 28 28 3 3,2

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 80 20 0 0

8,8 6,0

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 20 80

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 38,81 Počet čneliek 30,57 Počet semien 30,62

Tvar plodov 48,62 Dĺžka čnelky 24,17 Dĺžka pyreny 16,20

Báza plodov 39,81 Tvar čnelky 28,28 Šírka pyreny 12,85

Lenticely 17,37 Tvar sepaly 13,86 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 16,71 Dĺžka stopky 26,71

Dĺžka plodu 15,18 Postavenie sepaly 35,87 Pevnosť stopky 12,25

Šírka plodu 18,50 Dĺžka sepaly 28,09 Celková variabilita Cv = 22,72

Tab. č. 43: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus ovalis × C. curvisepala

Báza plodu Crataegus ovalis × C. curvisepala vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 68 13 12 7

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 100 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 100 0 0 0 15,3 12,7

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 70 30 40 60

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 0 72 28 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 100 0 0 0 0 3,8

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

9,7 6,2

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 20,75

Tvar plodov 0 Dĺžka čnelky 35,32 Dĺžka pyreny 4,72

Báza plodov 59,12 Tvar čnelky 29,50 Šírka pyreny 10,37

Lenticely 0 Tvar sepaly 8,64 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 44,81

Dĺžka plodu 3,50 Postavenie sepaly 0 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 5,93 Dĺžka sepaly 13,61 Celková variabilita Cv = 11,81

Tab. č. 44: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus ovalis × C. fallacina

Báza plodu Crataegus ovalis × C. fallacina vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 6 0 10 84

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 13 84 3 0 0 74 26 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 78 0 22 0 14,63 12,10

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 11 89 29 71

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 1 33 48 18 0 66 34

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 58 20 14 7 1 3,41

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

9,32 6,06

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 67 33

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 20,41 Počet čneliek 0,00 Počet semien 0,00

Tvar plodov 18,69 Dĺžka čnelky 16,32 Dĺžka pyreny 7,98

Báza plodov 41,59 Tvar čnelky 25,54 Šírka pyreny 10,14

Lenticely 35,10 Tvar sepaly 15,04 Vyvinutosť embryí 16,32

Trichómy 0,00 Vrchol sepaly 17,88 Dĺžka stopky 46,35

Dĺžka plodu 7,66 Postavenie sepaly 37,27 Pevnosť stopky 20,33

Šírka plodu 10,86 Dĺžka sepaly 18,05 Celková variabilita Cv = 18,28

Tab. č. 45: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus ovalis × C. monogyna

Báza plodu Crataegus ovalis × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 43 20 14 23

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 50 33 17 0 0 86 14 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

3 2 0 92 0 1 2 14,3 11,4

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 4 96 33 67

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 16 77 7 1 21 78

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

2 42 37 15 4 0 3,2

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

9,1 5,5

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 44,72 Počet čneliek 0 Počet semien 10,60

Tvar plodov 20,65 Dĺžka čnelky 8,33 Dĺžka pyreny 9,83

Báza plodov 53,33 Tvar čnelky 27,85 Šírka pyreny 9,69

Lenticely 35,05 Tvar sepaly 12,30 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 14,05 Dĺžka stopky 18,08

Dĺžka plodu 8,54 Postavenie sepaly 31,13 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 9,75 Dĺžka sepaly 25,91 Celková variabilita Cv = 16,99

Tab. č. 46: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus ovalis × C. rosaeformis

Báza plodu Crataegus ovalis × C. rosaeformis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 50 43 7 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 6 91 3 0 0 0 100 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

93 7 0 0 0 0 0 15,6 12,8

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 80 20 93 7

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 0 53 47 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 100 0 0 0 0 2,00

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

9,3 5,9

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 98 2

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 18,56 Počet čneliek 17,37 Počet semien 17,37

Tvar plodov 20,01 Dĺžka čnelky 32,21 Dĺžka pyreny 6,45

Báza plodov 39,28 Tvar čnelky 23,70 Šírka pyreny 5,27

Lenticely 0 Tvar sepaly 10,91 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 34,57

Dĺžka plodu 5,03 Postavenie sepaly 0 Pevnosť stopky 6,05

Šírka plodu 7,43 Dĺžka sepaly 11,24 Celková variabilita Cv = 12,77

Tab. č. 47: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus plagiosepala × C. monogyna

Báza plodu Crataegus plagiosepala × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 34 38 5 23

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 100 0 0 0 0 38 62 62 38

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

24 48 0 0 0 19 9 11,2 8,4

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 12 88 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 10 71 19 0 5 95

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 29 38 7 24 2 2,0

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

7,3 5,7

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 69,69 Dĺžka čnelky 17,21 Dĺžka pyreny 11,42

Báza plodov 51,99 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 9,57

Lenticely 29,99 Tvar sepaly 10,32 Vyvinutosť embryí 35,36

Trichómy 35,17 Vrchol sepaly 7,21 Dĺžka stopky 35,72

Dĺžka plodu 12,42 Postavenie sepaly 33,00 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 13,51 Dĺžka sepaly 34,24 Celková variabilita Cv = 20,34

Tab. č. 48: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus rosaeformis × C. × intermixta

Báza plodu Crataegus rosaeformis × C. intermixta vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 37 0 63 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 33 67 0 0 0 66 34 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

62 4 26 5 0 1 2 11,6 10,6

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 91 9 0 0 27 73 2 98

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 51 48 1 0 43 57

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

1 39 59 1 0 0 2,2

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 91 9 0 0

8,2 5,8

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 28,28 Počet čneliek 24,84 Počet semien 24,84

Tvar plodov 77,25 Dĺžka čnelky 31,30 Dĺžka pyreny 14,96

Báza plodov 51,38 Tvar čnelky 9,12 Šírka pyreny 10,87

Lenticely 27,85 Tvar sepaly 11,65 Vyvinutosť embryí 21,61

Trichómy 0 Vrchol sepaly 19,80 Dĺžka stopky 33,18

Dĺžka plodu 10,22 Postavenie sepaly 23,62 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 10,07 Dĺžka sepaly 25,78 Celková variabilita Cv = 22,83

Tab. č. 49: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus × intermixta × C. monogyna

Báza plodu Crataegus × intermixta × C. monogyna vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 0 0 30 70

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 8 87 5 0 0 50 50 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 0 0 42 58 12,4 11,4

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 25 75 47 53

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 31 42 27 0 35 65

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 0 56 37 7 2,9

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

8,5 5,9

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 18,48 Počet čneliek 0 Počet semien 12,59

Tvar plodov 7,68 Dĺžka čnelky 32,09 Dĺžka pyreny 7,24

Báza plodov 12,38 Tvar čnelky 25,51 Šírka pyreny 8,00

Lenticely 33,33 Tvar sepaly 12,62 Vyvinutosť embryí 17,28

Trichómy 0 Vrchol sepaly 17,99 Dĺžka stopky 25,14

Dĺžka plodu 7,24 Postavenie sepaly 20,67 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 7,70 Dĺžka sepaly 26,30 Celková variabilita Cv = 14,61

Tab. č. 50: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability Cv taxónu Crataegus × intermixta × C. ovalis

Báza plodu Crataegus × intermixta × C. ovalis vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 52 20 28 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 0 100 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

28 18 2 27 0 20 5 15,2 12,6

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 70 30 0 0 77 33 43 57

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 2 49 46 3 0 24 76

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

3 41 28 21 7 0 3,2

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 70 30 0 0

9,6 5,9

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 33,03 Počet semien 35,25

Tvar plodov 58,48 Dĺžka čnelky 34,64 Dĺžka pyreny 8,38

Báza plodov 49,25 Tvar čnelky 31,62 Šírka pyreny 12,06

Lenticely 0 Tvar sepaly 12,30 Vyvinutosť embryí 12,59

Trichómy 0 Vrchol sepaly 15,52 Dĺžka stopky 35,55

Dĺžka plodu 7,87 Postavenie sepaly 34,27 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 10,46 Dĺžka sepaly 20,14 Celková variabilita Cv = 20,57

Tab. č. 52: Základné charakteristiky generatívnej reprodukcie a korelačné závislosti modelu lineárnej regresie medzi GRP a dvoma klimatickými faktormi

(teplota, zrážky) na lokalitách v Spišskej Starej Vsi.

Vysvetlivky: GRP – generatívny reprodukčný potenciál, ΣZ – suma priemerných mesačných zrážok za celý rok, ΣZkv – suma priemerných mesačných zrážok

za obdobie kvitnutia (máj, jún), ΣZvo – suma priemerných mesačných zrážok za vegetačné obdobie (apríl, september), ΣT - suma priemerných mesačných

teplôt za celý rok, ΣTkv – suma priemerných mesačných teplôt za obdobie kvitnutia (apríl, máj), ΣTvo – suma priemerných mesačných teplôt za obdobie

kvitnutia (apríl, september), r05-08 – korelačný koeficient modelu lineárnej regresie za roky 2005-2008, Ø – priemer, cv – variačný koeficient, SmO –

smerodajná odchýlka. Korelačný vzťah bol testovaný na hranici významnosti – p<0,05.

Počet kvetov Počet plodov GRP [%] ΣZ [mm]

r05-08

GRP*ΣZ ΣZkv

[mm] r05-08 GRP*ΣZkv ΣZvo

[mm] r05-08 GRP*ΣZvo ΣT

[°C] r05-08

GRP*ΣT ΣTkv [°C]

r05-08 GRP*ΣTkv

ΣTvo [°C]

r05-08 GRP*ΣTvo

2005 959 190 19,81 68,3 197,0 79,3 68,3 24,0 12,29 2006 992 148 14,92 72,2 250,5 121,4 72,2 24,7 12,78 2007 980 214 21,84 84,8 162,4 120,8 84,8 28,7 13,00 2008 1027 126 12,27 93,6

0,374

113,4

0,171

86,3

0,739

93,6

0,347

27,8

0,047

13,12

0,405

Cv 2,49 20,34 22,10 12,66 - 27,65 - 18,94 - 12,66 - 7,66 - 2,46 - Ø 989,50 169,50 17,21 79,71 - 180,83 - 101,94 - 79,71 - 26,30 - 12,80 -

SmO 24,66 34,48 3,80 10,09 - 50,00 - 19,31 - 10,09 - 2,01 - 0,32 -

Tab. č. 53: Základné charakteristiky generatívnej reprodukcie a korelačné závislosti modelu lineárnej regresie medzi GRP a dvoma klimatickými faktormi

(teplota, zrážky) na lokalite Podhradová.

Počet kvetov

Počet plodov

GRP [%]

ΣZ [mm]

r05-08

GRP*ΣZ ΣZkv

[mm] r05-08

GRP*ΣZkv ΣZvo

[mm] r05-08

GRP*ΣZvo ΣT

[°C] r05-08

GRP*ΣT ΣTkv [°C]

r05-08 GRP*ΣTkv

ΣTvo [°C]

r05-08 GRP*ΣTvo

2005 540,00 57,00 10,56 810,40 189,40 104,12 109,23 32,86 16,54 2006 535,00 49,00 9,16 649,60 249,20 79,83 115,41 33,06 16,93 2007 593,00 60,00 10,12 576,60 92,60 53,03 129,59 38,06 17,78 2008 478,00 18,00 3,77 636,50

0,298

132,70

0,22

73,68

0,175

126,02

0,429

35,30

0,092

16,71

0,312

Cv 7,59 36,21 32,41 12,95 - 35,60 - 23,45 - 6,78 - 6,03 - 2,81 - priemer 536,50 46,00 8,40 668,28 - 165,98 - 77,67 - 120,06 - 34,82 - 16,99 - SmO 40,71 16,66 2,72 86,55 - 59,09 - 18,21 - 8,15 - 2,10 - 0,48 -

Vysvetlivky: GRP – generatívny reprodukčný potenciál, ΣZ – suma priemerných mesačných zrážok za celý rok, ΣZkv – suma priemerných mesačných zrážok

za obdobie kvitnutia (máj, jún), ΣZvo – suma priemerných mesačných zrážok za vegetačné obdobie (apríl, september), ΣT - suma priemerných mesačných

teplôt za celý rok, ΣTkv – suma priemerných mesačných teplôt za obdobie kvitnutia (apríl, máj), ΣTvo – suma priemerných mesačných teplôt za obdobie

kvitnutia (apríl, september), r05-08 – korelačný koeficient modelu lineárnej regresie za roky 2005-2008, Ø – priemer, cv – variačný koeficient, SmO –

smerodajná odchýlka. Korelačný vzťah bol testovaný na hranici významnosti – p<0,05.

Tab. č. 56: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus curvisepala

Báza plodu Crataegus curvisepala SAM vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 19 75 6 0 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

61 36 3 0 0 99 1 90 10 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

24 1 1 60 13 1 0 14,3 11,5

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 87 13 43 57

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 25 65 10 0 5 95

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 13 33 40 13 1 3,6

PYRENY

Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 98 2 0 0

9,1 6,3

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 13 87

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 43,41 Počet čneliek 8,94 Počet semien 18,61

Tvar plodov 16,48 Dĺžka čnelky 34,71 Dĺžka pyreny 8,57

Báza plodov 33,78 Tvar čnelky 27,75 Šírka pyreny 10,31

Lenticely 8,94 Tvar sepaly 15,13 Vyvinutosť embryí 18,61

Trichómy 27,88 Vrchol sepaly 9,40 Dĺžka stopky 30,38

Dĺžka plodu 10,70 Postavenie sepaly 24,99 Pevnosť stopky 11,77

Šírka plodu 11,95 Dĺžka sepaly 32,20 Celková variabilita Cv = 20,23

Tab. č. 57: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus dunensis

Báza plodu Crataegus dunensis SAM vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 17 0 0 83 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

77 23 0 0 0 13 87 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

23 37 0 0 0 40 0 17,6 13,3

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 100 0 43 57

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 0 3 97 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 0 0 3 37 60 2,1

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

10,3 5,9

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 34,29 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 64,84 Dĺžka čnelky 0 Dĺžka pyreny 6,70

Báza plodov 31,94 Tvar čnelky 31,63 Šírka pyreny 3,01

Lenticely 24,50 Tvar sepaly 0 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 36,61

Dĺžka plodu 3,15 Postavenie sepaly 10,04 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 4,47 Dĺžka sepaly 17,20 Celková variabilita Cv = 13,42

Tab. č. 58: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus ovalis

Báza plodu Crataegus ovalis SAM vypuklá hranatá rovná preliačená

Farba plodov 25 59 12 4 Lenticely Trichomóny jasno

červená červená karmínovo červená

fialovo karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné

41 59 0 0 0 63 37 100 0 Tvar plodu Dĺžka

plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 100 0 0 0 15,1 12,1

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 62 38 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 10 69 21 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 25 28 43 1 3 3,4

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

9,6 6,2

STOPKA Dĺžka v mm Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3,42 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 25,78 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 0 Dĺžka čnelky 34,99 Dĺžka pyreny 12,16

Báza plodov 31,95 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 9,30

Lenticely 32,64 Tvar sepaly 8,45 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 44,47

Dĺžka plodu 12,87 Postavenie sepaly 42,62 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 18,49 Dĺžka sepaly 20,10 Celková variabilita Cv = 14,69

Tab. č. 59: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus × intermixta

Báza plodu Crataegus × intermixta SAM vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 74 13 0 13

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 33 67 0 0 0 0 100 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

73 0 7 20 0 0 0 10,3 9,3

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 91 9 0 0 0 100 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 30 70 0 0 91 9

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

17 83 0 0 0 0 2,4

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 91 9 0 0

6,9 5,5

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 50 50

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 27,73 Počet čneliek 25,71 Počet semien 25,71

Tvar plodov 71,61 Dĺžka čnelky 10,31 Dĺžka pyreny 11,07

Báza plodov 65,03 Tvar čnelky 13,38 Šírka pyreny 8,86

Lenticely 0 Tvar sepaly 10,79 Vyvinutosť embryí 27,73

Trichómy 0 Vrchol sepaly 13,38 Dĺžka stopky 41,44

Dĺžka plodu 7,79 Postavenie sepaly 20,53 Pevnosť stopky 17,38

Šírka plodu 8,65 Dĺžka sepaly 20,08 Celková variabilita Cv = 21,36

Tab. č. 60: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus curvisepala × C. monogyna

Báza plodu Crataegus curvisepala × C. monogyna SAM vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 34 63 3 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 41 59 0 0 0 100 0 99 1

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

7 2 91 0 0 0 0 14,6 11,3

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 99 1 0 0 16 84 2 98

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 6 34 30 30 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 95 2 3 0 0 2,6

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 99 1 0 0

9,5 6,4

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 30,92 Počet čneliek 12,26 Počet semien 12,26

Tvar plodov 20,17 Dĺžka čnelky 4,44 Dĺžka pyreny 5,72

Báza plodov 32,61 Tvar čnelky 7,68 Šírka pyreny 9,47

Lenticely 0 Tvar sepaly 18,93 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 8,77 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 34,34

Dĺžka plodu 10,49 Postavenie sepaly 16,65 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 13,54 Dĺžka sepaly 32,46 Celková variabilita Cv = 13,53

Tab. č. 61: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus lindmanii × C. curvisepala

Báza plodu Crataegus lindmanii × C. curvisepala SAM vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 25 32 0 43

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 57 43 0 0 0 89 11 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 100 0 0 0 13,2 10,9

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 57 43 8 92

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 41 53 6 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 19 60 19 2 0 3,5

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

8,3 5,7

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 34,56 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 0 Dĺžka čnelky 34,56 Dĺžka pyreny 7,29

Báza plodov 51,67 Tvar čnelky 13,73 Šírka pyreny 7,99

Lenticely 28,46 Tvar sepaly 12,62 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 29,67

Dĺžka plodu 5,42 Postavenie sepaly 22,11 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 8,31 Dĺžka sepaly 17,92 Celková variabilita Cv = 13,71

Tab. č. 62: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus monogyna × C. dunensis

Báza plodu Crataegus monogyna × C. dunensis SAM vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 64 3 33 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 97 3 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

57 33 3 7 0 0 0 10,1 8,3

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 97 3 0 0 33 67 30 70

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 33 67 0 0 26 74

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 43 27 30 0 0 2,6

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 97 3 0 0

7,5 5,3

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 4 0 26 74

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 17,37 Počet čneliek 17,37 Počet semien 17,37

Tvar plodov 52,54 Dĺžka čnelky 28,28 Dĺžka pyreny 11,80

Báza plodov 55,08 Tvar čnelky 26,96 Šírka pyreny 13,11

Lenticely 0 Tvar sepaly 10,10 Vyvinutosť embryí 34,02

Trichómy 0 Vrchol sepaly 13,15 Dĺžka stopky 27,01

Dĺžka plodu 12,35 Postavenie sepaly 29,51 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 17,36 Dĺžka sepaly 20,16 Celková variabilita Cv = 20,18

Tab. č. 63: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus monogyna × C. rosaeformis

Báza plodu Crataegus monogyna × C. rosaeformis SAM vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 91 9 0 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 100 0 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

73 27 0 0 0 0 0 8,8 6,7

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 55 45 0 100

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

0 0 0 73 27 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 82 0 18 0 0 2,3

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

7,3 5

STOPKA Kategória dĺžky Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3 0 0 100

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 0 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 34,99 Dĺžka čnelky 34,23 Dĺžka pyreny 6,53

Báza plodov 26,35 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 14,77

Lenticely 0 Tvar sepaly 8,45 Vyvinutosť embryí 26,35

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 22,38

Dĺžka plodu 12,62 Postavenie sepaly 32,64 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 12,82 Dĺžka sepaly 0 Celková variabilita Cv = 11,61

Tab. č. 64: Hodnotenie morfologických znakov a koeficientu variability (Cv) plodov vzniknutých samoopelením (SAM) pre taxón Crataegus ovalis × C. fallacina

Báza plodu Crataegus ovalis × C. fallacina SAM vypuklá hranatá rovná preliačená Farba plodov 53 30 17 0

Lenticely Trichomóny jasno červená červená karmínovo

červená fialovo

karmínová fialová nevýrazné výrazné neprítomné prítomné 43 57 0 0 0 100 0 100 0

Tvar plodu Dĺžka plodu v mm

Šírka plodu v

mm guľovitý elipsoidný oválny vajcovitý obrátene vajcovitý valcovitý široko

vajcovitý

0 0 0 100 0 0 0 13,9 11,7

ČNELKA Počet čneliek v plode Dĺžka čnelky Tvar čnelky

0 1 2 3 4 Krátka Dlhá Rovná Ohnutá 0 100 0 0 0 0 100 7 93

SEPALA Tvar Vrchol

Tupý Trojuholníkovitý Ostrý Tupo troj-uholníkovitý

Široko troj-uholníkovitý

Trojuhol-níkovitý

Úzko troj-uholníkovitý Nitkovitý

7 93 0 0 0 0 0 100

Postavenie Priemerná dĺžka v mm Pritisnuté k

plodu Mierne

odstávajúce Odstava-

júce Mierne

vzpriamené Polo

vzpriamené Vzpriame-

né

0 53 37 10 0 0 3,3

PYRENY Počet pyren v 1 plode Dĺžka pyreny v mm Šírka pyreny v mm

0 1 2 3 4 0 100 0 0 0

8,3 5,4

STOPKA Dĺžka v mm Pevnosť

Tuhá Polotuhá Ohybná 3,64 0 3 97

KOEFICIENT VARIABILITY Cv [%]

Farba plodov 30,99 Počet čneliek 0 Počet semien 0

Tvar plodov 0 Dĺžka čnelky 0 Dĺžka pyreny 10,47

Báza plodov 56,00 Tvar čnelky 0 Šírka pyreny 10,28

Lenticely 0 Tvar sepaly 8,78 Vyvinutosť embryí 0

Trichómy 0 Vrchol sepaly 0 Dĺžka stopky 36,13

Dĺžka plodu 7,40 Postavenie sepaly 24,40 Pevnosť stopky 0

Šírka plodu 9,21 Dĺžka sepaly 13,53 Celková variabilita Cv = 10,36

Mapa č. 15: Priestorová štruktúra na lokalite Vyšná Havka

Mapa č. 16: Priestorová štruktúra na lokalite Spišská Stará Ves - PD

Mapa č. 17: Priestorová štruktúra na lokalite Spišská Stará Ves – Tridsiatok

Mapa č. 18: Lokality s výskytom rodu Crataegus L. v Pieninách a Spišskej Magure

Mapa č. 19: Lokality s výskytom rodu Crataegus L. v Strednom Pohornádií