SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: Dr.h.c. prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr.h.c. prof. Ing. Peter Biel ik, PhD.

Skúsenosti z aplikácie akruálneho účtovníctva vo verejnej správe

Diplomová práca

Študijný odbor: 6233800 Ekonomika poľnohospodárstva Študijná špecializácia: 6233803 Účtovníctvo a audítorstvo Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov Školiteľ: doc. Ing. Marián Kočner, PhD.

Nitra 2010 Marián Kurča

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu, som vypracoval samostatne a že

som uviedol všetku použitú l i teratúru.

.... . .. ... ... . .. ... ... . .. ... .. .. .. V Nitre, apríl 2010 Podpis autora DP

Poďakovanie

Dovoľujem si touto cestou vysloviť poďakovať pánovi doc. Ing. Mariánovi Kočnerovi, PhD. za pedagogické vedenie a pomoc pri vypracovaní diplomovej práce.

............................................. V Nitre, apríl 2010 Podpis autora DP

Abstrakt

Diplomová práca poukazuje na hlavné zmeny v metodike účtovníctva od

1.1.2008 vo verejnej správe. Prispieva k osvojeniu si nových zásad a metód pri

aplikácii hlavných princípov v akruálnom účtovníctve účtovných jednotiek

verejnej správy, ako i formovaniu názorov a riešení zo skúseností pri

uplatňovaní nových zásad a metód v ekonomickej oblasti verejnej správy.

Diplomová práca sa zameriava poukázať na základe dokumentov

o hospodárení obce za viac účtovných období na akruálny princíp.

Základné kroky, ktoré bolo potrebné realizovať po zostavení účtovnej

závierky k 31.12.2007 pri prechode na novú metodiku účtovania od 1.1.2008 sú

zachytené najmä v prevodovom mostíku t . j . prechod z účtovnej osnovy platnej

v roku 2007 na účtovnú osnovu platnú od 1.1.2008.

Taktiež poukazuje a zachytáva zásady pri aplikácii akruálneho

účtovníctva v obci s potrebou zaúčtovať všetky účtovné prípady tak ako nastali ,

bez ohľadu na ich zaplatenie a ďalšie postupy v akruálnom účtovníctvo.

Z uvedených zistení sme dospeli k záveru, že prechod na akruálne

účtovníctve v podmienkach obce možno hodnotiť kladne. Obec vie zhodnotiť

svoje účtovné výsledky hospodárenia z pohľadu svojich nákladov a výnosov, čo

ju samozrejme motivuje dosahovať čo možno najvyššie výnosy a pokiaľ možno

čo najnižšie náklady, ide o motiváciu hospodáriť efektívne, účelne a hospodárne.

Prejavuje sa to aj v potrebe efektívne nakladať s majetkom obce a zhodnocovať

svoj majetok vložený ako vklad dlhodobého finančného majetku v založených

podnikateľských subjektoch s majetkovou účasťou obce.

Akruálne účtovníctvo obce podľa súčasnej metodiky je predpokladom, že účtovné

výkazy obce a poznámky môžu dokumentovať verný a pravdivý obraz účtovníctva

a účtovnej závierky obce podľa požiadavky § 7 zákona o účtovníctve.

Abstract

The diploma thesis has pointed out the main changes in methodology of

accounting from the 1 February 2008 in public administration. It contributes to

becoming familiar with new methods in application of new main principles in accrual

accounting of accounting units in public administration as well as to forming opinions

and solutions from experience at application of the new principles and methods in the

area of economy of the public administration.

The diploma thesis has focused on the accrual principle following the documents

on municipal management for several accounting periods.

Basic steps that were necessary to be executed after giving the statement of

finances by 31 December 2007 at transition to the new methodology of accounting from

1 January 2008 have been caught particularly in a transitional bridge, i.e. transition from

the chart of accounts valid in 2007 to the chart of accounts valid since 1 January 2008.

It also points out and catches the principles at application of accrual accounting

in a municipality with a need to account all accounting cases as they have occurred

regardless their settlement and further processes in accrual accounting.

We have concluded from the given findings that the transmission to the accrual

accounting in the conditions of a municipality can be assessed positively. The

municipality can assess their accounting results of management from the point of view

of their expenses and gains which, of course, motivates them to manage efficiently,

purposefully and economically. This is also shown in a need to use the municipal assets

efficiently and to increase the value of their assets invested as an investment of long-

term financial assets into established business enterprises with a capital share of the

municipality.

The accrual accounting of a municipality according to a contemporary

methodology is a prerequisite to the fact that accounting statements of a municipality

and notes can document a true and faithful image of accountancy and statement of

finances of a municipality in accordance with the provision of sect. 7 Act on

Accounting.

Obsah

1. Úvod .... . .. ... ... . .. .. .... . .. ... ... . .. ... ... . ..... .. .. .. ... ... . .. ... ... . .. ... ... . . .... ... . .. ... .... .. ... 7

2. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.... ... ... ... ... .... ... .. . ... ... .. . ... . 8

3. Cieľ práce .. ... ... .. . ... ... ... ... ... ... ... ... ... .. ....... ... ... ... ... ... ... ... .. .... ... ... ... ... ... ... 25

4. Metodika práce... . .. .. ... ... . .. ... ... . .. ... ... . ..... ... . .. ... ... . .. ... ... . .. .. .... . .. ... ... . .. ... ... 26

5. Vlastná práca .. ... . .... . .. ... ... . .. ... ... . .. ..... .. .. ... ... . .. ... ... . .. ... ... . . .... ... . .. ... ... . ..... 28

5.1. Postavenie VÚC v systéme verejnej správy .. . .. ... ... . .. ... ... . .... ... .. . . 32

5.2. Postavenie obce v systéme verejnej správy .. ... ... ... ... ... ... . .... . .. ... . 36

5.3. Vzťah štátu a obce .. ... ... ... ... ... ... .. ... . ... . ... ... .. . ... ... .. . ... ... .. . ... ... .. . . 39

5.4. Plnenia prí jmov a výdavkov za rok 2006 ... ...... . .. ... ... . .. ... ... . ... ... .. 45

5.5. Plnenia prí jmov a výdavkov za rok 2007 ... ...... . .. ... ... . .. ... ... . ... ... . 55

5.6. Prevodový mostík zač iatočných stavov obce k 1.1.2008... .. .... .. . ... 66

5.7. Hospodárenie obce za rok 2008 v Sk...... ... . .. ... ... . .. ... ... . .. .. .... . .. ... 73

5.8. Skúsenosti z apl ikácie akruálneho úč tovníctva vo verejnej správe

od 1.1.2008 .... . .. ... .. .. .. ... ... . .. ... ... . .. ... ... . . .... ... . .. ... ... . .. ... ... . .. .. .... 76

6. Návrhy a riešenia.... . ... ... .. . ... ... .. . ... ... ...... ... .. . ... ... .. . ... ... .. . .. .... .. . ... ... .. . ... ... 84

7. Záver . .. ... ... . .. ... .. .. .. ... ... . .. ... ... . .. ...... . . .... ... . .. ... ... . .. ... ... . .. .. .... . .. ... ... . ..... ... 87

8. Použitá l i teratúra .... ... ... ... ... ... ... ... ... .. .... ... ... ... ... ... ... ... ... .. .... ... ... ... ... ... ... 88

7

1. Úvod

V Európskej únii je trendom zjednotenie účtovníctva a výkazníctva

štátneho a verejného sektora. Aj Slovenská republika pristúpila na

implementáciu akruálneho účtovníctva a Medzinárodných účtovných štandardov

pre verejný sektor do našej právnej úpravy. Na Slovensku bol vytvorený projekt

jednotného štátneho účtovníctva, ktorý prebiehal v rámci projektu Reformy

riadenia verejných financií . Projekt realizovalo Ministerstvo financií SR

v spolupráci KPMG Slovensko, spol. s r.o. a Pricewaterhousecoopers Slovensko

s. r. o.. Jeho zámerom bolo prispôsobiť účtovníctvo a výkazníctvo štátu

všeobecným trendom, teda uplatňovaním vyššie spomenutého akruálneho

princípu. Realizáciou tohto projektu sa zabezpeč i la porovnateľnosť výstupov

účtovníctva verejného sektora na Slovensku v rámci krajín EÚ.

Od 1.1. 2008 platí nová metodika účtovníctva pre verejný sektor. Týka sa

celej verejnej správy; štátnej správy, obcí, VÚC ako aj ich rozpočtových

a príspevkových organizácií. Jej platnosťou sa do účtovníctva subjektov verejnej

správy plne zavedú princípy akruálneho účtovníctva.

8

2. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Neexistuje všeobecná definícia pojmu verejná správa, pretože je ťažké

formulovať definíciu tohto pojmu vzhľadom na odl išnosť rôznych usporiadaní.

Verejná správa je všeobecný pojem, ktorý predstavuje úlohy štátov resp.

miestnych samospráv. Je súčasťou výkonnej moci (D. Hilgers, 2008).

Verejná správa je usporiadaná sústava rozhodovacích procesov,

polit ických, právnych, organizačných, rozpočtových a iných vzťahov a č inností ,

ktorými verejnoprávne orgány ako právnické osoby vďaka zákonom pridelených

právomocí prispôsobujú, aplikujú a zavádzajú zákony do urč i tých práv

a povinností fyzických a právnických osôb (J. Kútik, K. Janas a L. Hrtánek, 2006).

Základnou č innosťou verejnej správy je zavádzanie zákonov, ale existuje

aj skupina iných nemenej dôležitých č inností, ktoré sa uskutočňujú v týchto

štátnych organizáciách ako tvrdia G. B. Peters, J. Pierre (2003).

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších

predpisov určuje subjekty verejnej správy ako právnické osoby, ktoré so

zapísané v registri organizácií, ktorý je vedený Štatist ickým úradom SR v súlade

s jednotnou metodikou platnou pre EÚ a to predovšetkým v:

1. ústrednej správe – kde sa vykazujú štátne príspevkové organizácie,

štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský

pozemkový fond, Fond národného majetku Slovenskej republiky,

verejné vysoké školy,

2. územnej samospráve – kde sa vykazujú obce a vyššie územné celky

a nimi zriadené príspevkové a rozpočtové organizácie,

3. vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia – kde sa vykazuje

Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.

9

V rozmedzí rokov 2002 až 2004 došlo k preneseniu kompetencií na obce

resp. kraje, čo malo za následok nielen posilnenie postavenia, ale takisto aj

nárast zodpovednosti z pohľadu územnej samosprávy v oblasti spravovania vecí

verejných a to nielen pri uskutočňovaní samosprávnych kompetencií, ale aj

v oblasti preneseného výkonu štátnej správy. Prenos kompetencií spôsobil aj

vzrast samosprávnych výdavkov, pričom sa nezmenil systém financovania miest

a obcí. Nedostatok samospráv v oblasti vlastných príjmov bol preto každoročne

kompenzovaný zo štátneho rozpočtu účelovými dotáciami, výšku ktorých určoval

parlament. V nadväznosti na ne došlo k decentralizácii, teda k presunu financií,

ale hlavne kompetencií na obce na základe zákonov schválených parlamentom

v roku 2004. Podstatou decentral izácie je namiesto poskytovania financií zo

štátneho rozpoč tu územnej samospráve, ich použitie na financovanie kompetencií

obcí prostredníctvom dane z príjmov fyzických osôb (D. Sloboda, 2007).

Samospráva predstavuje možnosť obcí a regiónov samostatne vykonávať

vymedzenú oblasť problémov, ktoré sú spojené zo záujmami obyvateľov ži júcich

na území danej obce resp. mesta.

Uskutočňovanie miestnej samosprávy je v súčasnosti považované za

hlavnú črtu demokrat ického štátu.

V Európskej charte je miestna samospráva definovaná ako prirodzeno-

právny inštitút, ktorý je výrazom práva a schopností obyvateľstva spravovať tú

časť verejných záležitostí, ktorá patrí medzi jeho vlastné (A. Belajová

a E. Balážová, 2004).

Územná samospráva nie je štátnou správou a teda nevykonáva úlohy

v mene štátu, ale v mene občana. Plní nielen úlohy, ktoré jej boli zverené zo

zákona, ale aj také, na ktorých sa občania samosprávy dohodnú. Z toho vyplýva,

že samospráva je relatívne nezávislá od štátnej správy. Pričom táto miera

nezávislosti závisí od vládnych ambícií štátu (E. Balážová, 2003).

10

Z pohľadu samosprávy ako urč i tej skupiny na území Slovenskej republiky

poznáme tieto jednotky (J. Sotolář, 2002):

o nižšie jednotky samosprávy v rámci štátu (rôzne výbory a príslušné

obč ianske komunity) ,

o základné jednotky samosprávy v rámci štátu – mestá a obce,

o vyššie jednotky samosprávy v rámci štátu – vyššie územné celky.

V územnej samospráve, na rozdiel od štátnej správy, kde prevláda hierarchia

a systém nadriadenosti a podriadenosti , nie je samosprávy kraj nadriadený obci.

Každá volená úroveň je samostatná, má svoju pôsobnosť, právomoci a povinnosti

a samozrejme aj svoje samosprávne orgány (K. Staroňová,

E. Sičáková-Beblavá, 2006).

Obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky,

ktorý sa skladá z občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Preto je úlohou

obce starať sa pri uskutočňovaní samosprávy o mnohostranný rozvoj svojho

územia a zároveň aj obyvateľstva, ktoré sa na ňom nachádza. Každá obec má

svoj názov, svoje územia, svoje vlastné symboly a právo združovať sa s inými

obcami (A. Belajová a E. Balážová, 2004).

Obec môžeme definovať ako základný územný samosprávny celok

a územnú jednotku štátu (J. Peková, J. Pi lný, M. Jetmar, 2005). Charakterizujú

ju nasledovné znaky:

� územie,

� občania – obyvatelia danej obce s trvalým prípadne prechodným pobytom,

firmy a ostatné osoby (napr. vlastníci nehnuteľností),

� samospráva verejných záležitostí – po hranice obce

Obec je aj nezávislým subjektom vlastníckeho práva a uplatňovanie tohto

práva voč i obecnému majetku prináleží obecnému zastupiteľstvu

(V. Papcunová a E. Balážová, 2006).

11

Obec tak ako aj iné subjekty hospodári na základe rozpočtu, ktorý si

zostavuje a schvaľuje sama, a taktiež hospodári s vlastným majetkom,

s ktorým hospodári na základné vlastného uváženia (Š. Fabian, 2005).

Obec musí rešpektovať platné právne normy, ktoré môžeme rozdeliť na:

1) nadnárodné

2) národné:

a) Ústava Slovenskej republiky

b) zákony, ktoré upravujú obce (napr. Zákon o obecnom

zriadení, Zákon o majetku obcí).

Z pohľadu územnosprávneho č lenenia sa Slovensko rozč leňuje na 8 krajov,

ktoré zároveň reprezentujú vyššie územné celky, 79 okresov a 2878 obcí, ako

reprezentantov miestnej samosprávy (I. Gecíková, 2002).

Úloha, ktorú plní majetok obce v procese rozvoja, je vo veľa ohľadoch pre

ňu charakterist ická v porovnaní s úlohou majetku v súkromnom sektore. Jeho

dopad na ekonomický rozvoj sa preto pomerne l íši . Špeci fiká obecného majetku:

� kolektívne vlastníctvo majetku – vlastníctvo občanov trvalo žijúcich

v obci a s ním spojené spoločné rozhodovanie o hospodárení

a využívaní majetku obecným zastupiteľstvom,

� viacúčelové využívanie toho istého druhu majetku (súčasne trhové

i netrhové),

� vytvorené úžitky využívajú tak obyvatelia obce, ako aj súkromní

podnikatel ia a verejný sektor,

� povinnosť spravovania majetku, ktorý nie je vo vlastníctve obce,

� prevod majetku zo štátnej správy na samosprávy bez adekvátneho

presunu peňažných prostriedkov viazaných na jeho reprodukciu

a využívanie,

� neúplná legislatívna pripravenosť pre vecné i ekonomické

rozhodovanie o využívaní obecného majetku.

12

M. Hamalová a E. Žárska (2002), rozdeľujú majetok obce na:

I. majetok určený na výkon samosprávy,

II. majetok slúžiaci na verejné účely,

II I. majetok využívaný na podnikateľskú č innosť.

Spôsob prenosu úloh zo štátnej správy na miestnu samosprávu, je

budovaný na nasledovných základných princípoch (J. Sotolář , 2002):

� úlohy uskutočňované miestnou samosprávou majú charakter

a povahu právnej povinnosti,

� efektívnejší výkon úloh miestnej štátnej správy obcou,

� racionálnejšie plnenie úloh štátnej správy miestnou samosprávou,

� územný prenos úloh zo štátu na miestnou samosprávu,

� poskytnutie potrebných finančných a iných materiálnych

prostriedkov miestnej samospráve,

� štát disponuje donucovacími prostriedkami na zabezpečenie riadneho

plnenia prenesenej pôsobnosti miestnou samosprávou.

Okrem orgánov obce pripomína, že urč i té úlohy v rámci správy obecných

záležitostí plnia aj orgány obecného zastupiteľstva (J. Sotolář, 2002):

I. obecná rada,

II. komisie obecného zastupiteľstva a iné...

Tieto orgány sú fakultatívne zriaďované, ak je to efektívne, hospodárne

a vyhovujúce.

Čo sa týka nadnárodnej legislatívy, tá vychádza z Európskej únie a je ňou

Európska charta miestnej samosprávy, ktorá u nás nadobudla platnosť 1. 1. 2000

uznesením NR SR. Slovensko sa v nej zaviazalo dodržiavať okrem iného hlavne

ústavné a právne základy miestnej samosprávy, podmienky výkonu funkcií na

miestnej úrovni, právnu ochranu miestnej samosprávy, pôsobnosť miestnej

samosprávy, finančné zdroje miestnych orgánov a i .

13

V národnej legislatíve upravuje obec v štvrtej hlave: Územná samospráva

aj Ústava Slovenskej republiky. Tu sa uvádza, že základom územnej samosprávy

je obec. Ďalej je tam uvedené, že v oblast i územnej samosprávy a na výkon úloh

určených pre samosprávu môže obec zo zákona vydávať všeobecne záväzné

nariadenia. Ústava ďalej zriaďuje orgány obce, rozdeľuje dane na štátne

a miestne a možnosť ukladať ich zo zákona.

Ďalšou právnou normou v národnej legislatíve, ktorá upravuje obec je

Zákon o obecnom zriadení ktorý stanovuje, že hlavnou úlohou obce pri výkone

svojich právomocí je predovšetkým starostl ivosť o všeobecný rozvoj svojho

územia a uspokojovanie potrieb svojich obyvateľov. Zákon podrobnejšie sleduje

samosprávu obce, orgány obce, financovanie a majetok obce.

Ešte podrobnejšie sa hospodáreniu s majetkom obce venuje Zákon

o majetku obcí. Jeho účelom je urč i ť, ktoré veci prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky do majetku obce a upraviť majetkové postavenie obce.

Obce uskutočňujú svoje povinnosti rôznymi spôsobmi buď samostatne,

alebo spoločne s inými obcami formou spoločného obecného úradu, alebo inou

formou spolupráce, spoluprácou s podnikateľmi prípadne privátnym sektorom.

Niektoré obce založi l i medzi obecné podniky a to najmä pri odpadovom

hospodárstve, vodnom hospodárstve a údržbe. Pre vykonávanie svojej funkcie si

obce zakladajú rozpočtové a príspevkové organizácie, alebo vkladajú svoj

majetok do neziskových organizácií. Môžu takisto zakladať aj obchodné

spoločnosti (V. Nižňanský, 2002).

Medzi obecná spolupráca jedným z riešení efektívnejšieho a kval itnejšieho

výkonu prenesených právomocí pri dnešnom riešení problematiky menších obcí

formou vzájomnej koordinácie a kooperácie. Jedným z najdôležitejších bodov je

to, že nie sú ohrozené hlavné zákonitost i verejnej správy a je zachovaný princíp

decentral izácie a demokratizácie, miestnej spoluúčasti a rozhodovania bez toho

aby došlo k ohrozeniu samosprávneho charakteru a vlastnej identity obcí

a vyšších územných celkov. S výnimkou toho napomáha k vytváraniu novej

14

kultúry vo verejnej správe a takt iež pomáha od základu zmeniť spôsob práce

miestnej samosprávy (D. Tichý, 2005).

Účtovníctvo je informačnou základňou, z ktorej vychádzajú všetky

hodnotové nástroje r iadenia, predstavuje relatívne uzavretý, vnútorne

usporiadaný systém informácií. Ako systém informácií plní dôležitú úlohu

v informačnom a riadiacom systéme podniku. Účtovníctvo v podmienkach

trhovej ekonomiky je nezastupiteľné zvlášť z hľadiska potrieb finančného

riadenia. Príslušným právnickým a fyzickým osobám musí podávať plnohodnotné

informácie o stave a pohybe majetku a záväzkov, imaní, nákladoch, výnosoch

alebo výdavkoch a príjmoch a o výsledku hospodárenia. Investorom podáva

informácie o vloženom kapitáli do podnikania a jeho prínosoch (Š. Fabian, 2002).

Relatívne uzavretý a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý

poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej č innosti podniku

a o výsledkoch tejto č innosti , tzn. poskytuje informácie o majetku podniku,

vlastnom imaní, záväzkoch, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia

(B. Soukupová, A. Šlosárová, A. Baštincová, 2001).

Účtovníctvo predstavuje ucelený systém informácií o hodnotovej stránke

organizovaných č inností v organizačnej jednotke. Poskytuje množstvo informácií

o ekonomickej situácií danej organizačnej jednotky v peňažnom vyjadrení.

Účtovníctvo má schopnosť zaznamenávať skutočný priebeh podnikateľskej

č innosti a umožňuje jej hodnotenie na základe dosiahnutých výsledkov. Účtovné

informácie majú prakt ické využit ie vo všetkých fázach procesu riadenia

(J. Pataky, 2004).

Zákon o účtovníctve č. 563/1991 Zb., bol základnou právnou normou

upravujúcou účtovníctvo vo všeobecnosti pre všetky subjekty, teda aj pre

podnikateľov. Účtovníctvo dáva prehľad o stave majetku a záväzkov

a o hospodárskom výsledku pre jeho vlastné potreby a zároveň sú podklady

z účtovníctva východiskom pre stanovenie základu dane z príjmov.

15

Zákon o účtovníctve bol legislatívne spracovaný už s cieľom harmonizácie

nášho úč tovníctva s medzinárodnými normami, najmä IV. Smernicou Rady

Európskej únie. Medzi zásady, ktoré sú v zákone o účtovníctve zapracované,

patria najmä zásady:

� zásada nezávislosti účtovných období

� zásada neobmedzeného trvania úč tovnej jednotky

� zásada stálost i metód

� zásada zákazu kompenzácie

� zásada bilančnej kontinuity

� zásada opatrnosti

� zásada oceňovania v historických cenách

Tento zákon bol v platnosti do 31. 12. 2002 a je nahradený Zákonom

o účtovníctve č. 431/2002 Zb., ktorý nadobúda platnosť od 1. 1. 2003. Tento

zákon upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva a rozsah,

obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky. Tento zákon už vymedzuje nielen

kalendárny, ale už aj hospodársky rok, prináša zmeny v štruktúre účtovej

osnovy, ktorá má nový názov „Rámcová účtová osnova“ a t iež niektoré nové

názvoslovie syntetických účtov (napr. dlhodobý majetok namiesto investičného

majetku alebo výsledok hospodárenia namiesto hospodárskeho výsledku). Ďalej

sa zavádza nový pojem „účtovný záznam“, ktorým sa rozumejú najmä účtovné

doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy,

účtový rozvrh, účtovná závierka, výročná správa. Zostavenie účtovných

záznamov podľa medzinárodných účtovných štandardov (ISA) alebo iných

uznávaných účtovných zásad (napr. US GAAP) je už ustanovené v zákone.

V oblasti pokút dochádza k zásadnej zmene, výrazne sa zvyšujú sumy pokút za

nedodržiavanie jednotl ivých ustanovení zákona.

Vecný obsah účtovníctva podľa Š. Fabiana (2005) tvoria:

� bežné účtovníctvo – účtovanie počas bežného roka

� účtovné výkazy – zostavy, ktoré sú zoradené podľa urč i tých

vlastností

16

Úprava účtovníctva na Slovensku je riadená vládnymi inštitúciami

pričom predkladateľom je MF SR.

MF SR implementáciou základných princípov Medzinárodných úč tovných

štandardov (IPSAS), vychádzajúcich z Medzinárodných účtovných štandardov

(IAS\IFRS) do národnej legislatívy zmenilo národnú právnu úpravu účtovníctva

a výkazníctva štátnej správy a samosprávy, čím zabezpeč i lo porovnateľnosť

výkazov subjektov verejnej správy v SR so zahraničím.

Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor poskytujú jednotné

východisko pre úpravu údajov za verejný sektor, z ktorých sa ďalej pripravujú

výkazy podľa ESA 95 (nariadenie Rady Európskeho spoločenstva z r. 1996)

a GFS 2001 (metodika Medzinárodného menového fondu v oblasti vládnych

financií). IPSAS nie sú záväzné, ale ich úlohou je napomáhať pri harmonizácii

účtovníctva a výkazníctva.

Systém účtovníctva verejného sektora platný od 1. 1. 2008, upravuje

prechod od hotovostného systému účtovníctva na akruálne účtovníctvo, to

znamená, že poskytuje informácie o majetku, záväzkoch, nákladoch, výnosoch,

príjmoch a výdavkoch v období, kedy transakcie vznikli, a nie až v období, kedy

sa pri jal i alebo zaplati l i peňažné prostriedky s nimi súvisiace. Ďalej upravuje aj

nepretrži tosť t rvania úč tovnej jednotky, pričom účtovníctvo musí byť vedené

správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne.

Nová metodika upravuje aj náležitosti účtovnej závierky, ktorými ostávajú

súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky, ibaže ich štruktúra a obsah musí

zodpovedať požiadavkám, ktoré vyžaduje IPSAS. Môžu sa vytvárať aj iné

výkazy, ale len v tom prípade, ak budú zadefinované vo všeobecne záväznom

právnom predpise, a to predovšetkým Výkaz cash flow(J. Pataky,

Ž. Hacherová, M. Kočner, 2008).

Účtovníctvo verejnej správy na našom území upravujú:

� Opatrenie MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch

účtovania a rámcovej úč tovej osnove pre rozpočtové a príspevkové

organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky,

17

� Opatrenie MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní,

označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej úč tovnej

závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové

a príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky.

Čo sa týka vývoja účtovníctva vo verejnej správe, do roku 1954 sa

používal kamarelný systém účtovníctva, kde sa sledovali iba príjmy a výdavky,

ale nebral sa ohľad na náklady a hmotný majetok.

Po tomto roku sa prešlo podvojný systém účtovníctva pri súčasnom

ocenení majetku, ktorý sa medzitým stal objektom sledovania v účtovníctve.

O nákladov a výnosoch sa začalo úč tovať podľa štruktúry rozpočtu. Základom

účtovných výkazov sa stali súvaha a výkaz ziskov a strát. V roku 1967 bola

zavedená jednotná účtová osnova. Jej zavedenie spôsobilo rozpočtovým

a príspevkovým organizáciám veľké problémy, ktoré súvisel i so zvláštnosťou

týchto organizácií . Preto sa neskôr zriadila pre tieto organizácie samostatná

účtovná osnova, ktorá rešpektovala ich ekonomické zvláštnosti .

Ďalšia účtová osnova a smernice k nej bol i vydané v roku 1982, ktoré

plati l i do roku 1992.

Dňa 1. 1. 1993 vstúpil i do platnosti nové účtové osnovy a postupy

účtovania a opatrenia, ktorými sa stanovuje účtovná uzávierka.

Povinnosť vedenia účtovníctva a predloženia údajov z neho bola stanovená

od roku 1995 Zákonom o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Od roku 2003 vstúpi l do platnosti Zákon č íslo 431/2002 o účtovníctve v znení

neskorších predpisov a v súlade s ním opatrenie MF SR, ktorým sa stanovujú

podrobnosti o postupoch účtovania a rámcová účtová osnova pre vyššie územné

celky, štátne fondy, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a niektoré

iné právnické osoby predmetom č innosti ktorých nie je podnikanie. Účtová

osnova pre rozpočtové a príspevkové organizácie a obce z roku 2006 vychádzala

z rovnakých zásad ako účtová osnova pre podnikateľov, kde rozdiely boli hlavne

v zdrojoch krytia dlhodobého a krátkodobého majetku a v spôsobe ich

finančného hospodárenia. Existovali účty súvahové, výsledkové a aj účty

rozpočtového hospodárenia a každý z týchto druhov účtov sa koncom roka

18

uzatváral samostatne. Postupne sa jednotl ivými novelizáciami rozpočtových

pravidiel a postupov účtovania vytváral i podmienky na prechod na akruálny

systém účtovníctva.

Slovenská republika postupne pristúpi la na implementáciu akruálneho

účtovníctva a Medzinárodných štandardov pre verejný sektor do našej právnej

úpravy.

Od 1. 1. 2008 účtovné jednotky štátnej správy a samosprávy postupujú

podľa platnej rámcovej účtovej osnovy pre rozpočtové a príspevkové

organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. V tejto účtovej osnove

došlo k zosúladeniu ich názvu účtových tr ied s názvom účtových tried pre

podnikateľov. V účtovej osnove došlo k veľkej zmene predovšetkým v účtovej

skupine 35 – Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy. Všetky náklady sa

účtujú v účtovej triede 5 – Náklady. Od 1. 1. 2008 subjekty štátnej správy

a samosprávy účtujú o výnosoch v účtovej triede 6 – Výnosy, kde ide

o uplatnenie akruálneho princípu. Dôležitá je aj zmena v účtovej triede 7 –

Uzávierkové účty a podsúvahové úč ty, konkrétne ide o zmenu v účte 710 – Účet

výsledku hospodárenia, ktorý používajú všetky typy účtovných jednotiek č i už

ide o hlavnú alebo podnikateľskú č innosť . V účtovej osnove boli zmenené aj

príjmové a výdavkové účty pre štátnu správu a samosprávu.

Od roku 2008 nastali zmeny aj v účtovných výkazoch. V súvahe došlo

k zmene v štruktúre vlastných zdrojov kryt ia majetku a s tým súvisiaci iný názov

rozdielu majetku a záväzkov, t . j . vlastné imanie, jednotné vykazovanie výsledku

hospodárenia, samostatné vykazovanie zúčtovacích vzťahov medzi

zriaďovateľom a podriadenými organizáciami. Výkaz ziskov a strát nie je

č lenený na tri časti podľa typu účtovnej jednotky, je jednotný pre všetky typy

účtovných jednotiek štátnej správy a samosprávy. Došlo k zmene v štruktúre

nákladov a výnosov. Poznámky sa rozšíri l i z troch na deväť, podrobnejšie sa

popisujú účtovné výkazy.

V časopise Verejná správa sa uvádza, že samospráva by mala nové

právomoci uskutočňovať s rovnakými finančnými prostriedkami ako do ich

presunu štát. Presun kompetencií bol však sprevádzaný nedostatkom finančných

19

prostriedkov. Obce vo veľa prípadoch financujú uskutočňovanie presunutých

právomocí z vlastných zdrojov, adekvátne finančné prostriedky na ich výkon by

však mali mať vyč lenené v štátnom rozpočte zo zákona (D. Tichý, 2003).

Proces decentralizácie odporuči l rozdeliť V. Nižňanský (2003) do šiestich kapitol:

� reforma miestnej štátnej správy

� zmeny v miestnej samospráve

� decentral izácia financií

� reforma správneho konania

� zmena v systému kontroly vo verejnej správe

� informovanosť občanov

Riziká decentralizovaného systému V. Nižňanský (2004) označuje:

o zložitejšie riadenie ako v centralizovanom systéme,

o presadzovanie záujmov, ktoré môžu pôsobiť proti záujmom iných

úrovní – nezhody medzi regiónmi č i obcami, vznik alebo

konzervovanie rozdielov medzi regiónmi,

o menší odstup a nižší nadhľad,

o f iškálna externali ta,

o možné rozdiely v štandarde služieb tam, kde sa vyžaduje

rovnoprávnosť,

o vyššia náročnosť na kontrolu.

Tieto riziká decentralizácie je dobré minimalizovať . Najlepšou možnosťou

ako znížiť riziká je kontrola. Prínosy decentralizácie sú nasledovné

(V. Nižňanský, 2003):

� uvedomenie si vlastnej identity,

� posilnenie fungovania inštitútov demokracie, vplyvu občanov

a nimi priamo volených predstaviteľov, subsidiarita,

� zmiernenie narastajúcich menšinových napätí,

� väčšia transparentnosť rozhodovanie a hospodárenia,

� väčšia miera priamej zodpovednosti,

20

� zvýšenie kval ity riešených konkrétnych problémov

a diferencované riešenie podľa miestnych podmienok, výhoda

experimentov, flexibil i ta,

� zvýšenie informovanosti občanov.

Decentralizáciu možno považovať za conditio sine qua non rozvoja nielen

samotnej samosprávy, ale i celej obč ianskej spoločnosti . Je jednou z možností

riešenia preťaženosti centrálnych inštitúcií. Decentral izácia dáva možnosť

spoľahlivo riešiť problémy, vďaka tomu, že pozná miestnu problematiku

a kratšie komunikačné kanály, čím vytvára čas a priestor pre centrum na riešenie

podstatných a koncepčných záležitostí (P. Berčík, 2003).

Pod decentral izáciou rozumieme zodpovednosť za zabezpečovanie jasne

vymedzených verejných povinností štát odovzdá územnej samospráve, ktorá

bude konať nezávisle od štátnej správy ako verejnoprávny subjekt vo veciach

samostatnej a prenesenej pôsobnosti na základe zákonov (J. Mrva, 2004).

Návrh financovania obcí musí byť zasadený do celkového rámca reformy

verejných financií v SR (J. Kling, V. Nižňanský, J. Pilát, 2002). Je potrebné,

aby:

- vychádzal zo strednodobého f iškálneho rámca definovaného

v predvýstupovom ekonomickom programe, ktorý sa sústreďuje na

zvyšovanie daňových výkonov na základe hospodárskeho rastu

a znižovanie podielu verejných výdavkov na hrubom domácom

produkte,

- rešpektoval daňovú polit iku a jej zmeny vyplývajúce zo vstupu do

EÚ a úlohou priamych a nepriamych daní,

- umožňoval transparentným spôsobom urč i ť územnú príslušnosť daní,

- rešpektoval princípy výdavkovej polit iky:

I. znižovanie výdavkov na verejnú spotrebu racionalizáciou sietí

a č inností , úč innými štrukturálnymi reformami, z dôvodu

21

nových výdavkov spojených so vstupom do EÚ aj na úrovni

obcí a VÚC,

II. znižovanie dlhovej služby,

II I. znižovanie dotácií na hospodárske aktivi ty, zosúladenie

hospodárskych pol itík štátu a EÚ,

IV. dofinancovanie projektov regionálneho rozvoja,

V. v kapitálových výdavkoch rozostavaných stavieb,

VI. v transferoch obyvateľom.

Decentralizáciou financií, ktorá má za cieľ posilnenie f inančnej

autonómie územnej samosprávy, čo prestavuje posilnenie príjmov obcí,

stanovenie vlastných prí jmov samosprávy vyšších územných celkov a vo

väzbe na tieto zmeny vytvoriť a apl ikovať nový systém finančného

vyrovnávania. Predpokladom pre dosiahnutie cieľa je (V. Nižňanský, 2003):

� definovanie rozsahu kompetencií prenesených na obce a VÚC,

� rozhodnutie o rozsahu daňovej reformy, najmä o zmenách

v oblasti priamych daní

� posúdenie alternatívnych možností f inancovania prenesených

originálnych kompetencií obcí a VÚC vrátane mechanizmov

finančného vyrovnávania

� nové zákony

V oblasti decentralizácie verejných financií sa vyžaduje, aby sa upusti lo

od účelových dotácií a uprednostnil i sa dotácie blokové.

Rozpoč tovú sústavu Slovenskej republiky tvorí v súčasnosti:

• štátny rozpočet

• rozpočty štátnych fondov

• rozpočty obcí

• rozpočty vyšších územných celkov

22

Pod pojmov verejné financie rozumieme súhrn financií štátu a verejných

samosprávnych zväzkov, ich rozpočtov a ďalších fondov (Ľ . Grúň,

A. Pauličková, 2003) .

Verejné financie môžeme definovať f iškálne vzťahy medzi subjektmi

ekonomického systému. Charakteristickými znakmi finančných vzťahov sú

(E. Beňová, 2003):

o nenávratnosť

o jednostrannosť

o vynútiteľnosť

Celá sústava finančných vzťahov, ktorá vzniká pri zabezpečovaní

verejných statkov a služieb sa realizuje práve cez verejné financie.

Základným predpokladom efektívneho riadenia verejných financií je

existencia informácií , ktoré poskytuje účtovníctvo. Účtovníctvo štátnej správy

a samosprávy je v Slovenskej republike upravené Zákonom o účtovníctve.

Základnou právnou normou pre všetky účtovné jednotky je Zákon o účtovníctve.

V krajinách Európskej únie prebieha zjednotenie úč tovníctva a výkazníctva

verejného sektora na akruálnej báze (accrual based accounting). Zavedením

jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva, a neskôr rozšírením týchto

princípov aj na ďalšie zložky rozpočtu verejnej správy sa zefektívni proces

prípravy súhrnných údajov za Slovenskú republiku a ich porovnateľnosť v rámci

krajín Európskej únie.

Proces zbližovania národných účtovných systémov vedie postupne

k vytváraniu medzinárodného účtovníctva. Trendom v Európskej únii je

zjednotenie účtovníctva a výkazníctva štátneho a verejného sektora, pričom aj

Slovenská republika pristúpila na implementáciu akruálneho účtovníctva

a Medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor do našej právnej

úpravy. Na akruálnej báze sa transakcie vykazujú v momente ich vzniku: ak

v rámci projektu financovaného EÚ bude faktúra zaslaná v decembri, v decembri

bude aj vykázaná, hoci platba sa uskutoční až v nasledujúcom roku. V januári

23

2005 bol v Európskej únii zavedený nový úč tovný systém. Účtovná závierka za

rok 2005 už bola pripravená na základe nových úč tovných pravidiel

(I. Šabíková, 2008).

Najvýznamnejšími zmenami v metodike postupov účtovania a vo

výkazníctve štátnej správy a samosprávy (M. Majorovej, L. Kašiarovej, 2007):

• zisťovanie výsledku hospodárenia porovnávaním nákladov a výnosov vo

všetkých účtovných jednotkách verejnej správy,

• zavedenie účtovania o výnosoch (doposiaľ sa účtovalo o príjmoch) aj

v hlavnej č innosti účtovných jednotiek,

• zavedenie povinnosti tvorby opravných položiek, tvorby rezerv

a účtovania časového rozlišovania nákladov a výnosov aj v hlavnej

č innosti RO, obcí a VÚC,

• zmeny v spôsobe financovania podriadených organizácií zriaďovateľom

a zavedenie pojmu „transfery“ pre popis vzájomných zúčtovacích vzťahov,

• zmeny v účtovaní majú previazanosť na účtovné výkazy (súvahu, výkaz

ziskov a strát, poznámky). V súvahe sa vykazuje vlastné imanie, vykazuje

sa jednotný výsledok hospodárenia a zavádza sa samotné vykazovanie

zúčtovacích vzťahov medzi zriaďovateľom a podriadenými organizáciami.

Výkaz ziskov a strát bude jednotný (zmena v štruktúre nákladov

a výnosov) pre všetky subjekty verejnej správy.

Uplatnením akruálneho princípu a ďalších princípov IPSAS, bude

účtovníctvo štátu predstavovať celok, ktorý môže interpretovať a sumarizovať

výsledky f inančných č inností subjektov verejného sektora. Zo špecifík subjektov

verejnej správy vyplýva potreba samostatného súboru štandardov. Pravidlá

riadenia štátu nezodpovedajú ekonomickému cieľu dosahovať zisk a č innosti

ktoré sa realizujú sú v zásade netrhové. Výnosy štátu plynú z vyberania daní,

nezávisle od poskytovaných služieb. Takisto samotný pojem aktíva, ako sa

používa pre podniky nie je vhodný pre štát. Do súvahy sa podľa IPSAS zahŕňa aj

majetok, ktorý štát kontroluje, hoci nie je vlastníkom. Na druhej strane sa

24

v súvahe neprezentuje majetok, pri ktorom je štát síce vlastníkom, ale jeho

správou poveril iné subjekty a štát teda nemá priamu kontrolu nad ním. Existuje

aj veľký počet rozlišovacích povinností štátu, preto sa zahŕňajú iba prvky, ktoré

majú význam pre finančnú situáciu. Efekt ívna verejná správa sa postupne stáva

čoraz dôležitejším faktorom, od ktorého závisí prosperita krajín a nadnárodných

zoskupení. Inšpiráciu pre zmeny vo verejnom sektore poskytuje do veľkej miery

podnikateľský sektor a princípy, ktorými sa riadi. Základom je chápanie

administratívy ako služby občanom, orientácia na výsledok a sledovanie

spokojnosti občana (J. Steidlová, 2006).

25

3. Cieľ práce

Cieľom diplomovej práce bolo poukázať na hlavné zmeny v metodike

účtovníctva od 1.1.2008 vo verejnej správe. Mala by prispieť k osvojeniu si nových

zásad a metód pri aplikácii hlavných princípov v akruálnom účtovníctve účtovných

jednotiek verejnej správy, ako i formovaniu názorov a riešení zo skúseností pri

uplatňovaní nových zásad a metód v ekonomickej oblasti verejnej správy.

V diplomovej práci sme sa zamerali poukázať na príklade dokumentov

o hospodárení za viac účtovných období a vykazovania majetkových hodnôt v súvahe

a v záverečnom účte na zmeny pohľadu na účtovnú závierku z titulu účtovania

nákladov a výnosov obce bez ohľadu na zaplatenie /akruálny princíp/. Obsahom tejto

práce bolo postavenie aj VÚC a obce v systéme verejnej správy, vzťah štátu a obce.

Následne sme sa v diplomovej práci zameriavali a poukazovali na prepojenie

medzi zákonmi, t.j. zákona o účtovníctve č. 43l/2002, zákonov o rozpočtových

pravidlách 523/2004 a 583/2004 a zákona o obecnom zriadení 369/1990.

Dôležitou oblasťou diplomovej práce sú i zúčtovacie vzťahy medzi účtovnými

jednotkami v rámci verejnej správy, ktoré sú uvedené v plnení príjmovej

a výdavkovej časti konkrétnej účtovnej jednotky.

Diplomová práca sa zameriavala na hlavné zmeny a princípy v akruálnom

účtovníctve v konkrétnej obci. Základné kroky, ktoré bolo potrebné realizovať po

zostavení účtovnej závierky k 31.12.2007 pri prechode na novú metodiku účtovania

od 1.1.2008 zachytáva najmä v prevodovom mostíku t.j. prechod z účtovnej osnovy

platnej v roku 2007 na účtovnú osnovu novú platnú od 1.1.2008.

Cieľom bolo taktiež poukázať a zachytiť zásady pri aplikácii akruálneho

účtovníctva v obci, zmenu pohľadu na účtovné obdobie s potrebou zaúčtovať všetky

účtovné prípady tak ako nastali, bez ohľadu na ich zaplatenie, potrebu účtovania

nevyfakturovaných dodávok, rezerv, opravných položiek, časového rozlišovania,

preskúmania reálnej hodnoty vykazovaného majetku a ďalších postupov v akruálnom

účtovníctvo.

Na základe praktických skúseností z priebehu aplikácie akruálneho

účtovníctva od 1.1.2008 vo verejnej správe poukazuje diplomová práca

na závery a doporučené riešenia.

26

4. Metodika práce

Pre dosiahnutie cieľa sme vychádzali zo štúdia l i teratúry, zákonov,

opatrení MF SR a použi l i sme metódu priameho zisťovania súvislostí

a skúseností na konkrétnom subjekte verejnej správy a použil i nasledovný

metodický postup:

1) štúdium odbornej l i teratúry, zaoberajúcej sa danou problematikou

2) naštudovanie príslušných zákonov a opatrení MF SR,

3) konzultácia s odborným školiteľom,

4) výber konkrétneho subjektu verejnej správy,

5) zozbieranie informácií,

6) triedenie a spracovanie získaných informácií,

7) analýza a písomné spracovanie ,

8) návrhy a riešenia na zdokonalenie

9) záver.

Údaje o súčasnom stave riešenej problematiky sme čerpali z dostupnej

l i teratúry od domácich a zahraničných autorov ako i odborných publikácií

ale aj z iných zdrojov od rôznych autorov napr. z informácií na internete, ktoré

sú dôležité pre pochopenie cieľov a úloh tejto práce.

Pri vypracovávaní diplomovej práce sme okrem metódy priameho

zisťovania súvislostí a skúseností využíval aj metódu druhotného zisťovania

z interných a externých zdrojov.

Výber podniku bol ovplyvnený prístupnosťou a možnosťou získania

podkladových údajov pre danú tému. Informácie o skúsenostiach z aplikácie

akruálneho účtovníctva vo verejnej správe sme čerpali z podkladov obecného

úradu. Na základe požiadavky obecného úradu neuvádzam jeho názov,

a preto v práci vystupuje anonymne.

Informácie sú spracované základnými metódami akými sú:

� pozorovanie

� analýza

� syntéza

� dedukcia

� komparácia

27

Výsledky sa porovnávali s teoretickými poznatkami, kde sa použila metóda

komparácia. Pri vypracovaní návrhu a riešenia sme použil i metódy dedukcie

a syntézy.

Získané informácie sme konfrontovali s teoretickými poznatkami autorov,

na základe čoho bol i vypracované návrhy a riešenia na zdokonalenie.

Výsledkom uvedených č inností je predkladaná diplomová práca, ktorá

pozostáva z týchto hlavných častí:

• teoretická časť – v ktorej je prehľad l iteratúry, ktorá sme použil i

pri vypracovávaní diplomovej práce

• vlastná práca – v tejto časti je pozornosť venovaná hlavným

zmenám v metodike účtovníctva od 1.1.2008 vo verejnej správe

• návrhy a riešenia na zlepšenie súčasného stavu

28

5. Vlastná práca

Legislatívnym základom samosprávnej pôsobnosti miest a obcí je

zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Podľa uvedeného zákona je obec samostatným samosprávnym zákonom,

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Všetky

samosprávne funkcie vykonáva obec prostredníctvom volených orgánov, ktorými

sú:

– obecné zastupiteľstvá (9-60 poslancov)

– starosta obce.

Obecné zastupiteľstvo, rovnako ako aj starosta, sú na dobu štyroch rokoch

volení priamo obyvateľmi obce.

Obecné zastupiteľstvo podľa potreby zriaďuje ďalšie svoje orgány: obecnú

radu, odborné komisie, obecnú políciu, obecný požiarny zbor a iné stále alebo

dočasné výkonné a kontrolné orgány.

Schéma organizačnej štruktúry obecnej samosprávy

Občania obce

Obecné zastupiteľstvo

Starosta (Primátor)

Obecná rada Obecný úrad

29

Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce:

– určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce;

– schvaľuje rozpočet obce,

– schvaľuje územný plán obce,

– určuje náležitosti miestnych daní a poplatkov,

– vyhlasuje hlasovanie obyvateľov a zvoláva verejné zhromaždenia

občanov,

– uznáša sa na nariadeniach,

– určuje organizácie obecného súdu, plat starostu a hlavného kontrolóra,

– schvaľuje platný poriadok odmeňovania pracovníkov obce,

– zakladá a kontroluje obecné podniky a ďalšie.

Obecná rada je zložená z poslancov zastupiteľstva, je jej iniciatívnym,

výkonným aj kontrolným orgánom a je t iež poradným orgánom starostu, ktorý ju

riadi.

Starosta obce je predstaveným s najvyšším výkonným orgánom obce, ktorú

zastupuje pred štátnymi orgánmi, inými obcami a ďalšími právnickými a

fyzickými osobami. Rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, okrem tých,

ktoré sú zákonom zverené zastupiteľstvu. Je štatutárnym zástupcom v

majetkovoprávnych vzťahoch a pracovnoprávnych vzťahoch. Počas jeho

neprítomnosti ho zastupuje v rozsahu vymedzenom zastupiteľstvom jeho

zástupca.

Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne č innosti spojené s

výkonom samosprávy. Vo väčších obciach môže byť riadený prednostom, v

menších priamo starostom.

Obecný kontrolór je pracovníkom obce. Vykonáva kontrolu plnenia úloh

obce, príjmov a výdavkov rozpočtu obce a hospodárenie s jej majetkom. Do

funkcie ho volí obecné zastupiteľstvo, ktorému za svoju č innosť zodpovedá.

30

Pôsobnosť obcí vo výkone samosprávy:

� f inancovanie a správa majetku,

� správa miestnych daní a poplatkov, usmerňuje ekonomickú č innosť v obci

vydávaním záväzných stanovísk, k invest ičnej č innosti, k využit iu miestnych

zdrojov, k začatiu a záverom podnikania právnických a fyzických osôb,

� výstavba, údržba a správa miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,

kultúrnych a športových zariadení a ďalších obecných kultúrnych zariadení,

� zabezpečovanie verejnoprospešných služieb (odvoz komunálneho odpadu,

č istenie obce, správa a údržba verejnej zelene, verejného osvetlenia

a ďalšie).,

� ochrana životného prostredia a vytváranie podmienok pre zdravý spôsob

života práce obyvateľov,

� zásobovanie obce,

� obstarávanie a schvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie,

� zakladanie, zrušovanie a kontrola svoj ich rozpoč tových a príspevkových

organizácií,

� investičná č innosť ,

� zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany prírodných hodnôt a

kultúrnych pamiatok.

Vo vzťahu k štátu obec podlieha jeho dozoru v rozsahu vymedzenom

zákonom. Obce v záujme plnenia úloh spolupracujú s orgánmi štátnej správy.

Štát sa podieľa na odbornej príprave pracovníkov samospráv, poskytuje obci

potrebné údaje z evidencie vedenej orgánmi štátu. Obec poskytuje štátu údaje

pre evidenciu vedenú štátom. Štát môže na obec preniesť aj niektoré úlohy

štátnej správy, vrátane potrebných finančných a materiálnych prostriedkov.

31

Združovanie obcí na Slovensku je upravené nasledovne:

a) Na prerokovanie vecí spoločného záujmu a výmenu skúseností sa môžu obce

schádzať podľa potreby na regionálnych konferenciách obcí.

b) Obce sa môžu v záujme plnenia spoločných úloh, na zastupovanie svoj ich

záujmov a potrieb združovať do stálych alebo dočasných republikových

regionálnych a záujmových združení. Obce na Slovensku sú súčasne združené

do 55 regionálnych združení miest a obcí, ktoré vznikali spontánne a

č iastočne suplujú absenciu regionálneho č lánku samosprávy.

c) Reprezentantom záujmov 95 % obcí na Slovensku je Združenie miest a obcí

Slovenska (ZMOS). Je to záujmová organizácia, ktorá zjednocuje na princípe

vzájomnej podpory a solidarity svojich č lenov za účelom dosahovania cieľov

miestnej demokracie.

Ciele ZMOS:

– obhajovať záujmy obcí,

– aktívne ovplyvňovať rozvoj samosprávnych funkcií,

– zjednocovať postup obcí pri výkone samosprávy a navrhovať zodpovedným

orgánom riešenie problémov miestnej samosprávy,

– rozvíjať spoluprácu so záujmovými organizáciami obcí v iných štátoch,

– zabezpečovať pre obce informačné a vzdelávacie služby a ďalšie

d) Špecif ické záujmy miest reprezentuje Únia miest SR, ktorá má podobné

postavenie v štáte ako ZMOS.

Charakterizácia legislatívneho prostredia

Podľa Ústavy SR z 1.sept.1992 v znení ústavného zákona NR SR č.135/2001 Z.z.

základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a VÚC.

32

5.1. Postavenie VÚC v systéme verejnej správy :

1. Nevyhnutnosť vzniku VÚC v systéme verejnej správy SR:

• Vytvorenie uceleného systému verejnej správy v SR, vrátane regionálnej

samosprávy, štandardnej organizačnej štruktúry v systéme verejnej správy.

Na Slovensku v r.1991-1996, po zrušení krajov regionálna štruktúra

verejnej správy neexistovala. V r.1996 síce vznikli kraje, ale v postavení

územných jednotiek štátnej správy. Samosprávne kraje vznikli voľbami ich

orgánov v r. 2001 a reálne začali pôsobiť v r.2002. Absencia regionálnej

samosprávy brzdila proces systémovej reformy verejnej správy, ako aj

realizáciu úč innej regionálnej poli t iky.

• Vytvorenie regionálnych vlád – reg. samospráv je podmienkou

uplatňovania jednotnej reg. poli t iky EÚ

2. Regionálna samospráva v Európskej charte regionálnej samosprávy

Iniciátorom pri jatia Európskej charty reg. samosprávy pre č lenské štáty

Rady Európy bol od r.1997 Európsky kongres miestnych a regionálnych

samospráv, poradný orgán RE pre otázky samospráv. Jej pri jat ie malo krajinám

garantovať právo na regionálnu samosprávu a malo prispieť k štandardizácii

predpokladov pre výkon európskej reg. polit iky. V r.2005 bola charta pri jatá len

v podobe odporučenia a nie v podobe záväznej medzinárodnej zmluvy.

Ustanovenia uvedenej charty sa však napriek uvedenému využívajú ako

metodický návod pri tvorbe reg. legislatívy, v podmienkach SR – pri

koncipovaní zákona o samospráve VÚC.

33

3. Legislatívne prostredie VÚC

• Ústava SR č.460/1992 Zb. v znení Zákona NR SR č .135/2001 Z.z.

• Zákon NR SR č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych

krajov

• Zákon NR SR č.302/2001 Z.z. o samospráve VÚC

• Zákon NR SR č.446/2001 Z.z. o majetku VÚC

• Zákon NR SR č.416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov

štátnej správy na obce a na VÚC

• Zákon NR SR č.505 Z.z. o podpore reg. rozvoja

• Zákon NR SR č.564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane

z príjmov územnej samospráve

• Zákon NR SR č.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy

• Nariadenie vlády SR č.668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov

územnej samospráve

4. Reg. samospráva v ustanoveniach zákona č.302/2001 a samospráve VÚC

V § 1(5) sa uvádza:

Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených

zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými prí jmami,

zabezpečuje a chráni záujmy svoj ich obyvateľov.

V § 4 v úvode zákona sa uvádza :

Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj

svojho územia a potr ieb obyvateľov. Pri tom najmä:

A zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho ekonomického

a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja

B vykonáva plánovacie č innosti územia

C obstaráva, prerokúva a schvaľuje územno-plánovacie podklady územia

D účelne využíva miestne zdroje

E zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie

F podieľa sa na tvorbe a ochrane ŽP

G utvára predpoklady pre optimálne usporiadanie sídelných útvarov

34

H utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných

školách a na rozvoj ďalšieho vzdelávania

I utvára podmienky pre tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt

J koordinuje rozvoj CR

K koordinuje rozvoj telesnej kultúry a starostl ivosť a deti a mládež

L spolupracuje s obcami pri tvorbe programov Ha SR

M podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí

N rozvíja spoluprácu s územnými celkami a orgánmi iných štátov

O vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi

P sociálna starostl ivosť (zdravotnícka...)

Medzinárodná spolupráca :

Samosprávny kraj môže v rozsahu pôsobnosti spolupracovať s územnými

správnymi celkami alebo úradmi iných štátov, ktoré vykonávajú regionálne

funkcie, na základe dohody o spolupráci

Prenesené kompetencie :

Na samosprávu možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy,

s prenesením úloh štátu musí poskytnúť samospráve potrebné materiálne

a finančné prostriedky.

Vzťah k štátnym orgánom, obciam a iným právnickým osobám:

a. VÚC pri výkone svoj ich pôsobností spolupracuje so štátnymi orgánmi,

s inými samosprávnymi krajmi, obcami a inými právnickými osobami

b. Predkladá MV SR návrh symbolov

c. Štátne orgány a samosprávne kraje si v rozsahu vymedzenom zákonom

navzájom poskytujú potrebné údaje z jednotl ivých evidencií

d. Št. orgány podporujú spoluprácu samosprávneho kraja so samosprávou

iných štátov

e. Štátne orgány v spolupráci so samosprávnym krajom vytvárajú podmienky

pre vzdelávanie predsedov, poslancov a zamestnancov VÚC

f. Prednosta štátnej správy sa môže zúčastňovať na zasadnutí zastupiteľstva

35

g. Štátne orgány vykonávajú dozor nad č innosťami samosprávy v rozsahu

vymedzenom zákonom

h. Obec poskytuje samosprávnemu kraju údaje z evidencií

i . Obec, ktorá je sídlom samosprávneho kraja, spolupracuje pri umiestňovaní

jeho orgánov.

Orgány samosprávneho kraja :

• Zastupiteľstvo (zbor poslancov, rozhoduje o základných otázkach

samosprávneho kraja : nariadeniach, hospodárení s majetkom,

PHaSR, rozpočte, úveroch, pôžičkách, o referende, o zakladaní

a zrušovaní právnických osôb, o združovaní prostriedkov,

o zriaďovaní komisií , o zriaďovaní úradu a jeho štruktúre,

o odmeňovaní poslancov a č lenov komisií , o rokovacom poriadku

• PREDSEDA(volený v priamych voľbách, v majetkovo-právnych,

pracovno-právnych a iných vzťahoch je štatutárnym orgánom, môže

pozastaviť výkon rozhodnutia zastupiteľstva, v rozsahu určenom

zastupiteľstvom predsedu zastupuje podpredseda)

• HLAVNÝ KONTROLÓR je zamestnancom samosprávneho kraja,

kontroluje plnenie úloh a rozpočtu, riadi útvar kontroly

• KOMISIE (obligatórne-mandátová a f inančná, ďalšie sa zriaďujú

podľa potreby. Komisie sú zložené z poslancov a ďalších osôb

zvolených zastupiteľstvom)

• ÚRAD (administratívne a organizačné veci zastupiteľstva, predsedu

a ďalších orgánov samosprávneho kraja. Štruktúru úradu a počet

pracovných miest stanovuje zastupiteľstvo. Prácu úradu riadi

riaditeľ, zodpovedá sa predsedovi)

36

5.2. Postavenie obce v systéme verejnej správy :

Európska charta miestnej samosprávy, pri jatá Výborom ministrov zahr.

vecí pri Rade Európy 15.10.1985 v Štrasburgu. Predstavuje medzinárodnú

dohodu účastníckych krajín o uplatňovaní spoločného európskeho štandardu

miestnej samosprávy, je garantom ochrany práv krajín na miestnu samosprávu,

zaväzuje zmluvné strany, aby aplikovali v zákonoch jej základné princípy, ktoré

zaručujú polit ickú, správnu a finančnú nezávislosť miestnej samosprávy.

Ciele a ustanovenia charty bol i premiestnené do znenia zákona č.369/1990

Zb. o obecnom zriadení.

Vznik a vývoj obecnej samosprávy v SR

Vznik obecnej samosprávy patrí medzi najvýznamnejšie kroky I. etapy

reformy verejnej správy, ktorá sa začala uskutočňovať pri jatím dvoch

významných zákonov :

• Z. SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení

• Z. SNR č.472/1990 Zb. o organizáci i miestnej štátnej správy

Uvedené zákony naznač i l i ďalšie smerovanie vývoja verejnej správy v SR:

• Vznikla reálna samospráva obcí

• Otvorila sa cesta pre výstavbu duálneho modelu verejnej správy

Obec sa stala samostatným právnym subjektom, ktorý má vlastné

kompetencie, vlastný rozpočet a vlastný majetok, čo neskôr legalizoval:

• Zákon SNR č.138/1991 Zb. o majetku obcí

Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorú pri jala

vláda SR 11.4.2000 sa odvíja od koncepcie moderného právneho a ústavného

štátu, ktorého základnými charakteristikami sú: zvrchovanosť ľudu,

reprezentatívna demokracia, princíp väčšiny, princíp obmedzenia moci a ochrany

37

menšín, princíp nedotknuteľnosti základných práv a slobôd. Je pojatá komplexne

a systémovo.

V komunálnej rovine mala reforma racionálne posilniť pôsobnosti obcí.

Aktuálne legislatívne prostredie obecnej samosprávy:

• Ústava SR, zákon č.460/1992 Z.z. v znení zákona NR SR č.135/2001

Z.z.

• Z. č .369/1990 zb. v znení zákona NR SR č.453/2001 Z.z. o obecnom

zriadení

• Z. č .138/1991 Zb. v znení zákona NR SR č.447/2001 Z.z. o obecnom

majetku

• Z. č .523/2004 Zb. v znení zákona NR SR č.445/2001 Z.z.

o rozpoč tových pravidlách

• Z. NR SR č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

• Z. NR SR č.564/2004 Z.z. o rozpoč tovom určení výnosu dane

z príjmov územnej samosprávy

• Z. NR SR č.583/2004 Z.z. o rozpoč tových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

• Nariadenie vlády SR č.668/2004 Z.z. o rozdeľovaní a poukazovaní

výnosu dane z príjmov územnej samospráve

• Z. NR SR č.416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností

z orgánov štátnej správy na obce a VÚC

• Z. č . 431/2002 Z.z. o úč tovníctve

Obecná samospráva v ustanoveniach zákona o obecnom zriadení:

Obec je samostatný samosprávny a správny územný celok SR, ktorý združuje

osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá

za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom

a vlastnými príjmami.

38

Zákl. úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný

rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľstva.

Názov obce môže meniť vláda nariadením, ale len so súhlasom obce.

Obec má nárok na vlastné symboly: erb, vlajka, pečať

Územie obce môže tvoriť jedno alebo viac katastrálnych území. Obec sa

môže zrušiť , rozdeliť, zlúč i ť alebo zriadiť nariadením vlády so súhlasom obce.

Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení a údaje o výsledkoch

hlasovania obyvateľov zlúčených obcí. Nová obec je právnym nástupcom

pôvodných obcí.

Obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt. Obyvateľ

obce sa zúčastňuje na samospráve : má právo voliť, zúčastňovať sa na referende,

verejných zhrom., používať obecný majetok, podávať podnety, sťažnosti .

Na samospráve má právo podieľať sa aj občan, ktorý má v obci nehnuteľnosť ,

alebo platí miestnu daň, alebo má v nej prechodné bydlisko.

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia :

• Orgánmi obce

• Hlasovaním obyvateľov

• Verejným zhromaždením Samosprávne funkcie obce:

a. hospodári s hnuteľným a nehnuteľným majetkom

b. rozhoduje o miestnych daniach a poplatkoch

c. zostavuje a schvaľuje rozpočet obce

d. usmerňuje ekonomické č innosti v obci, vydáva súhlasné stanovisko

k podnikateľskej č innosti a umiestneniu prevádzok

e. zabezpečuje výstavbu, údržbu a správu miestnych komunikácií, verejných

priestorov, obecného cintorína, športovísk, kultúrnych pamiatok

39

f. zabezpečuje Verejno-prospešné služby : nakladanie s komun. odpadom,

drobným staveb. odpadom, udržiava č istotu obce, zásobovanie vodou

a nakladanie s odpadovými vodami

g. utvára a chráni zdravé podmienky života, zdravotnú starostl ivosť,

vzdelávanie, kultúru, osvetu a záujmovú č innosť

h. chráni spotrebiteľa, určuje čas predaja

i. obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu, obstaráva

a schvaľuje programy rozvoja bývania

j. vykonáva v záujme obyvateľov vlastné investičné a podnikateľské č innosti

k. zakladá a ruší svoje vlastné rozpočtové a príspevkové org.

l. organizuje hlasovanie obyvateľov obce

m. zabezpečuje verejný poriadok

n. zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok

o. poskytuje sociálnu pomoc

p. vykonáva osvedčenie l istín

q. vedie obecnú kroniku

5.3. Vzťah štátu a obce

Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je

takéto plnenie racionálnejšie. S prenesením štát poskytne obci potrebné finančné

a materiálne prostriedky.

Výkon štátnej správy prenesený na obec r iadi a kontroluje vláda. Ak obec

najmenej 6 mesiacov nevykonáva prenesenú pôsobnosť, krajský úrad ju písomne

vyzve na nápravu a určí lehotu. Ak obec ďalej nekoná je povinná štátu nahradiť

náklady z dôvodu neč innosti .

Obec v rozsahu vymedzenom zákonom podlieha dozoru štátu.

Obec spolupracuje so štátom aj v iných veciach : poskytuje údaje zo

svojich evidencii a naopak štát poskytuje zase obciam.

Obec poskytuje súč innosť pri zabezpečovaní kancelárskych priestorov pre

orgány št. správy, ktoré majú na jej území pracovisko.

40

Vo veciach, kde plní úlohy št. správy môže obec vydávať nariadenia len na

základe splnomocnenia zákonom.

Všeobecným trendom v krajinách Európskej únie je snaha o zjednotenie

účtovníctva a výkazníctva štátneho a verejného sektora na akruálnej báze

nakoľko účtovný systém platný do roku 2005 bol založený na peňažných tokoch.

Tento systém zaznamenával iba rozpočtované výdavky a príjmy počas roka. Na

základe analýz právneho stavu bolo konštatované, že najväčšie rozdiely medzi

národnou legislatívou upravujúcou účtovníctvo verejného sektora a princípmi

uplatňovanými v Medzinárodných účtovných štandardoch pre verejný sektor

boli identi f ikované v účtovníctve štátneho sektora a samosprávy t. j .

v účtovníctve rozpočtových organizácií , príspevkových organizácií , štátnych

fondov, obcí a vyšších územných celkov.

Základnými nedostatkami bolo predovšetkým:

- vykazovanie primárne zamerané pre potreby rozpočtu

- absencia programového sledovania nákladov

- absencia metodiky umožňujúcej zisťovanie výsledku hospodárenia

účtovnej jednotky na akruálnom princípe, teda na báze porovnania časovo

rozlíšených nákladov s výnosmi,

- chýbajúca povinnosť zostavovania a predkladania priebežnej (štvrťročnej)

účtovnej závierky

- absencia povinnosti účtovania a tvorby rezerv a opravných položiek

s cieľom reálneho vyjadrenia hodnoty majetku a záväzkov v štátnom

sektore a samospráve

- významné rozdiely v uplatňovaní resp. neuplatňovaní kľúčových princípov

IPSAS, a to významnosti, princípu nepretržitého trvania č innosti účtovnej

jednotky, akruálneho princípu, konzistencie a zásady opatrnost i

Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné reformovať metodiku v štátnej

správe a samospráve.

41

Európska komisia sa rozhodla realizovať projekt prechodu na akruálne

účtovníctvo, ktorý definoval hlavné požiadavky:

- na nový účtovný systém (jednotný formát dát, jeden plne integrovaný vstup

dát do celého informačného systému, konzistencia centrálnych

a sektorových systémov, viacročná konzistencia dát a informácií, plne

akruálny princíp v súlade s medzinárodnými štandardami), a

- na informačné technológie (jeden vstup dát, plná integrovanosť systémov,

eliminácia dvoji tých dát, efektívna bezpečnosť dát, dôveryhodnosť dát,

garancia auditovateľnosti , atď .). Cieľom projektu je pripraviť a zverejniť

f inančné výkazy EK pripravené v súlade s IPSAS prvý krát za rok 2005.

Tento cieľ je možné zabezpeč i ť pri jatím princípov medzinárodných

účtovných štandardov pre verejný sektor („International Public Sector

Accounting Standards“ alebo „IPSAS“) a ich aplikáciou do národnej legislatívny

upravujúcej účtovníctvo organizácií štátneho sektora.

Európska komisia začala od 1.1.2005 účtovať a vykazovať všetky

transakcie na akruálnom princípe v súlade s IPSAS s pomocou

zmodernizovaného účtovného systému. V prípade úspešnej implementácie sa

očakáva, že EK vyvinie t lak na všetky č lenské štáty Európskej únie na zavedenie

rovnakých účtovných pravidiel.

V Slovenskej republike sa v súčasnosti realizuje reforma riadenia

verejných financií, ktorej cieľom je posilnenie efektivity rozpočtovania, riadenia

verejných výdavkov a finančného manažmentu vládnych aktivít. Základným

predpokladom naplnenia cieľov reformy riadenia verejných financií je existencia

informácií, ktoré sú relevantné, dôveryhodné, dostatočne presné, porovnateľné,

zrozumiteľné a poskytované včas. Zdrojom takýchto informácií je účtovníctvo.

Úlohou úč tovníctva vo verejnom sektore je zabezpečenie informácií

potrebných pre riadenie verejných financií a pre potreby prezentácie výsledkov

42

hospodárenia našej kraj iny v rámci Európskej únii. V súčasnosti je možné t ieto

informácie rozdeliť do dvoch základných okruhov:

· štátny rozpočet (v angl. aj „central government“), ktorý je tvorený

všetkými rozpočtovými kapitolami a ich podriadenými organizáciami,

· rozpočet verejnej správy (v angl. aj „publ ic sector“), ktorý je tvorený

štátnym rozpoč tom a ostatnými zložkami rozpočtu verejnej správy, ako

napr. verejné vysoké školy, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne,

štátne fondy, atď .

Slovenská republika prezentuje na ročnej báze výsledky hospodárenia

nasledovne:

· štátny záverečný účet – pripravený v súlade s platnou legislatívou SR

a predkladaný na schválenie Národnej rade SR. Metodika účtovníctva

a výkazníctva v okruhu štátneho rozpočtu je v súčasnosti založená na

princípe hotovostných tokov (v angl. „cash based accounting“) , niektoré

subjekty rozpočtu verejnej správy vedú svoje účtovníctvo a pripravujú

výkazy tiež v súlade s princípom hotovostných tokov a niektoré na

akruálnom princípe.

· výkazy pripravené v súlade s ESA 95 a GFS 2001 – tieto výkazy sú

pripravované na akruálnom princípe (v angl. „accrual based accounting“)

a sú predkladané Eurostatu a Medzinárodnému menovému fondu.

Zavedenie jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva, a rozšírenie

týchto princípov rozpočtu verejnej správy, zjednodušil proces prípravy

súhrnných údajov, zabezpeč i l porovnateľnosť výstupov účtovníctva verejného

sektora Slovenskej republiky v rámci krajín Európskej únie. Zjednotenie

princípov malo pozit ívny vplyv aj na zvládnutie požiadaviek pre vedenie

účtovníctva pri prechode SR na jednotnú európsku menu.

43

Keďže subjekty verejnej správy sú právnickými osobami, spĺňajú definíciu

účtovných jednotiek v zmysle § 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení

neskorších predpisov. Uvedený zákon obsahuje v § 4 ods. 2 splnomocnenie pre

MF SR na vydávanie nižších právnych noriem (opatrení), ktoré podrobnejšie

popisujú postupy účtovania a obsah účtovnej závierky. V súčasnosti upravuje

účtovníctvo subjektov verejnej správy celkom 12 opatrení, z toho 6 opatrení

upravuje postupy účtovania a 6 opatrení upravuje obsahové vymedzenie účtovnej

závierky.

Po uplatnení princípov Medzinárodných štandardov pre verejný sektor,

predovšetkým akruálneho princípu, účtovníctvo štátneho sektora, a neskôr

účtovníctvo celého verejného sektora, predstavuje informačnú sústavu, ktorá

zaznamenáva, analyzuje, klasifikuje, sumarizuje a interpretuje výsledky

finančných a ekonomických č inností jednotiek verejného sektora, a ich vplyvy, s

cieľom:

· poskytovania informácií manažmentu potrebných na plánovanie,

organizáciu a kontrolu,

· prípravy a poskytovania finančných výkazov a iných fiškálnych výkazov

pripravených v súlade so špecifickými účtovnými štandardami a

štandardami vykazovania pre externých užívateľov.

S apl ikáciou akruálneho účtovníctva som sa oboznámil v účtovnej

jednotke, ktorou je obec v Levickom okrese s počtom obyvateľov do 3000.

Organizačná štruktúra obecného úradu:

- starosta obce

- odd. finančné a správy majetku 3 zamestnanci

- odd. organizačné a všeobecnej správy 2 zamestnanci

- odd. sociálnej starostlivosti 8 zamestnancov

- odd. regionálneho rozvoja 1 zamestnanec

44

Komisie pri obecnom zastupiteľstve:

- Komisia ekonomická, služieb a podnikania

- Komisia kultúry, vzdelávania a športu

- Komisia na ochranu verejného poriadku

- Komisia pre výstavbu a životné prostredie

- Komisia bytová, sociálnych vecí a zdravotníctva

Komisie sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi obecného

zastupiteľstva. Plnia úlohy podľa schválených plánov práce.

Táto účtovná jednotka začala účtovať v novom spôsobe v zmysle platným

právnych predpisov od 1.1.2008. V predchádzajúcich obdobiach t. j . do

31.12.2007 mala vedené účtovníctvo v zmysle zákona 431/2002 Z. Z.

Výsledok hospodárenia pri tejto forme účtovania sa vykazoval ako rozdiel

medzi prí jmami a výdavkami účtovnej jednotky. Pre porovnanie uvádzam

tabuľku príjmov a výdavkov za roky 2005-2007:

v t is. SK

Druh Účtovné obdobia 2005 2006 2007 Bežné príjmy 18 001 20 278 22 555 Kapitálové príjmy 589 1 401 1 000 Finančné operácie 10 31 350 Vlastné príjmy 220 211 233 Spolu 18 820 21 921 24 138 Bežné výdavky 11 593 11 935 12 508 Kapitálové výdavky 287 1 372 2 658 Zúčtovanie s RO 6 966 7 560 7 993 Spolu 18 846 20 867 23 159 Výsledok hospodárenia -26 1 054

979

45

5.4. Plnenia príjmov a výdavkov za rok 2006 v tis. Sk:

Príjmy:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

21.683 21.921 101,09

1. Bežné príjmy - daňové príjmy:

BR celkom v tis. R: 20.122,

S: 20.278,

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

10.949 11.053 100,95

príjmov boli k 31.12.2006 poukázané prostriedky zo ŠR vo výške 9.925 tis. Sk, čo predstavuje

plnenie na 102,73 %.

Daň z nehnuteľnosti

Z rozpočtovaných 920 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2006 vo výške 928 tis. Sk,

čo je 100,87 % plnenie. Príjmy dane z pozemkov boli vo výške 362 tis. Sk, dane zo

stavieb boli vo výške 542 tis. Sk a dane z bytov vo výške 24 tis. Sk. Za rozpočtový

rok bolo uhradených 900 tis. Sk, za nedoplatky z minulých rokov 28 tis. Sk.

K 31.12.2006 obec eviduje pohľadávky na dani z nehnuteľnosti vo výške 11 tis. Sk

z toho - pozemky FO............. 1 tis. Sk

- stavby FO ................10 tis. Sk

2. Bežné príjmy - nedaňové príjmy:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

1.424 1.597 112,15

46

a/ Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku

Z rozpočtovaných 546 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2006 vo výške 524 tis. Sk,

čo je 95,97 % plnenie. Ide o príjem z dividend vo výške 109 tis. Sk, príjem z

prenajatých pozemkov vo výške 77 tis. Sk a príjem z prenajatých budov, priestorov

a objektov vo výške 188 tis. Sk, iné príjmy z podnikania - Lespol zálohová platba z do-

siahnutého zisku 150 tis. Sk

b/ Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

Administratívne poplatky - správne poplatky:

Z rozpočtovaných 878 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2006 vo výške 1.073 tis. Sk,

čo je 129,59 % plnenia.

Prevažnú časť príjmov tvoria príjmy za predaj výrobkov, tovarov a služieb 298 tis. Sk,

zo správnych poplatkov za prevádzku výherných hracích prístrojov, ktoré sú vo výške 90 tis. Sk,

poplatky a platby za MŠ 64 tis. Sk, vratky od PO 308 tis. Sk, jedná sa o preplatok za dodané

teplo MŠ, vratky FO 122 tis. Sk, z výťažkov z lotérií 43 tis. Sk a pod.

3. Bežné príjmy - ostatné príjmy:

v tis.

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

7.749 7.628 98,44

Obec prijala nasledovné granty a transfery:

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk Účel 1. MŠ SR cez KŠU 5.811.400 ZŠ pren. komp. 2. KŠU 60.000 ZŠ -CACH 3. KŠU 80.720 ZŠ dopravné 4. Úrad práce soc. vecí a

rodiny 44.000 Školské potreby

ZŠ 38.000,- MŠ 6.000,-

5. KŠU 143.360 ZŠ -vzd. poukazy 6. Úrad práce soc. vecí

a rodiny 68.900 ZŠ - motiv. štip.

7. Úrad práce soc. vecí a rodiny

189.818 Stravné ŠJ ZŠ- 145.154 ŠJ MŠ- 44.664

47

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk Účel 8. Obv. úrad 63.844 Matrika 9. Obv. úrad 10.335 Register. obyv. obce 10. Obv. úrad 3.000 CO Obec 11. Krajský úrad ž. p. 7.668,57 Živ. post. obce 12. Ministerstvo kultúry

SR 20.490 Kult. poukazy obce

13. KÚ pre cestnú dopr. a pozemné komunikácie

2.758,15 Mies. kom. obce /SU/

14. Kraj. stavebný úrad 50.868,66 Stavebné obce /SU/ 15. Úrad práce soc. vecí

a rodiny 1.002.710,40 MOS Obec

16. Obv. úrad 58.400 Voľby 17. Sociálna poisťovňa 9.000 Rod. pr. S p o l u: 7.627.272,78

Granty a transfery boli účelovo viazané a boli použité v súlade s ich účelom.

4. Kapitálové príjmy:

v tis.

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

1. 400 1.401 100,07

a/ Príjem z predaja kapitálových aktivít:

Z rozpočtovaných 800 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2006 vo výške 800 tis. Sk,

čo je 100 % plnenie.

Ide o príjem za predaj : - budov 800 tis. Sk

b/ Príjem z predaja pozemkov a nehmotných aktív:

Z rozpočtovaných 150 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2006 vo výške 151 tis. Sk,

čo predstavuje 100 % plnenie.

48

c/ Granty a transfery

Z rozpočtovaných 450 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2006 vo výške 450 tis. Sk, čo

predstavuje 100 % plnenie.

V roku 2006 obec získala nasledovné granty a transfery:

P.č. Poskytovateľ dotácie Suma Sk Investičná akcia

450.000 Rómska komunita

5/ Príjmové finančné operácie:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

31 31 100,00

Výdavky:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

13.362 13.309 99,60

1/ Bežné výdavky :

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

11.776 11.935 101,35

v tom: v tis. Sk

Funkčná klasifikácia Rozpočet Skutočnosť % plnenia Všeobecné verejné služby 6.598 6.778 102,72 Ekonomická oblasť 1.449 1.218 84,06 Ochrana životného prostredia 99 106 107,07 Rekreácia, kultúra, náboženstvo 601 822 136,77 Verejný poriadok a bezpečnosť 23 42 182,60 Vzdelanie 2.314 2.245 97,02 Sociálne zabezpečenie 692 724 104,62 Súhrn : 11.776 11.935 101,35

49

2. Kapitálové výdavky:

v tis. Sk

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

1.586 1.372 86,51

v tom v tis. Sk

Funkčná klasifikácia Rozpočet Skutočnosť % plnenia Všeobecné verejné služby 800 Ostatná budova obce /posilňovňa/ 51 Rekreácia, kultúra, náboženstvo /v tom :vstup do domu smútku rekonštrukcia starej márnice doplnenie oplotenia

797 620 170 7

Ochrana životného prostredia /Rómska komunita/

474 474

Predškolská výchova 275 - ŠJ MŠ 37 50 Spolu: 1.586 1.372 86,51

3/ Výdavkové finančné operácie:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

0 0 0

4/ Výdavky rozpočtových organizácií s právnou subjektivitou

Bežné výdavky:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

7.411 7.345 99,1

Bežné výdavky rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou z toho:

Základná škola: tis. Sk

Rozpočet Skutočnosť

7.411 7.345

50

Kapitálové výdavky rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou z toho:

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

303 215 70,95

Základná škola. tis. Sk Rozpočet Skutočnosť 303 215 5.Použitie prebytku hospodárenia za rok 2006

Výsledok hospodárenia za rok 2006 je prebytok rozpočtu obce vo výške 1.054 tis. Sk.

V zmysle ustanovenia § 16 odsek 6 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách

územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa

na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce z tohto prebytku

vylučujú:

- nevyčerpané prostriedky účelovo určené na bežné výdavky poskytnuté v predchádzajúcom

rozpočtovom roku:.........................2 tis. Sk dopravné žiakov ZŠ

- nevyčerpané prostriedky účelovo určené na kapitálové výdavky poskytnuté

v rozpočtovom roku : …......... 262 tis. Sk kapitálové výdavky predškolská výchova

88 tis. Sk kapitálové výdavky orig. kompetencie

ktoré možno použiť v budúcom rozpočtovom roku v súlade s ustanovením § 8 odsek 4 a 5

zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prebytok rozpočtu za rok 2006, upravený o nevyčerpané účelovo určené finančné

prostriedky čo predstavuje 702 tis. Sk sa navrhuje previesť do rezervného fondu obce v

rozpočtovom roku 2007.

51

6/ Tvorba a použitie prostriedkov rezervného a sociálneho fondu

Rezervný fond

Obec má vytvárať rezervný fond vo výške 10% prebytku hospodárenia príslušného

rozpočtového roka. Vedie sa na samostatnom bankovom účte. O použití rezervného fondu

rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Pretože v predchádzajúcom období obec vykazovala stratu,

tvorba rezervného fondu nebola realizovaná.

Fond rezervný Suma Sk

91700............................................................................................7.845,41

91703 prevod straty predch. obd.......................................... - 943.613,39

917 c e l k o m:.................................................................... - 935.767,98

Sociálny fond

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Sociálny fond Suma v Sk

952

Počiatočný stav................................................................................ 29.758,10

Tvorba.............................................................................................. 30.576,-

Použitie............................................................................................ 59.507,-

Zostatok:.......................................................................................... 827,10

7. Finančné usporiadanie vzťahov voči

a. zriadeným a založeným právnickým osobám

b štátnemu rozpočtu

c. štátnym fondom

d. ostatným právnickým a fyzickým osobám - podnikateľom

52

A.

Finančné usporiadanie voči zriadeným právnickým osobám, t.j. príspevkovej organizácii:

Obecný podnik služieb

Obec hospodársku činnosť nemá. Hospodársku činnosť vykonáva príspevková

organizácia obce s právnou subjektivitou. Správa o hospodárení príspevkovej organizácie OPS,

bola predložená obecnému zastupiteľstvu na zasadnutí v mesiaci apríl 2007.

Výsledok hospodárenia za rok 2006 v tis. Sk

Výnosy Náklady + Zisk / -strata

A. Hlavná činnosť 2.585 3.735 - 1.150

B. Podnikateľská činnosť 5.324 5.271 + 53

S P O L U K 31.12.2006 7.909 9.006 -1.097

Finančné usporiadanie voči založeným právnickým osobám, t.j. obchodným spoločnostiam:

Lespol s.r.o. v roku 2006 dosiahol nasledovné ukazovatele v Sk:

Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia

Zisk

11.300 643,- 10.077 579,- +1.223 064,-

Rozdelenie výsledku hospodárenia:

150.000,- Sk..................................obci /poukázané 18.12.2006 ako záloha/

1 073 064,- Sk..................................firma použije na vykrytie straty minulých rokov

Ročná uzávierka Lespol-u s.r.o. ako aj rozdelenie zisku boli schválené valným zhromaždením

dňa 27.4.2007. Obecnému zastupiteľstvu bola správa predložená na zasadnutí v mesiaci apríl

2007

53

B.

Finančné usporiadanie voči štátnemu rozpočtu

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk

poskytnutá Čerpanie

v Sk Účel

1. MŠ SR cez KŠU Nitra 5.811.400 5.811.400 ZŠ 2. KŠU Nitra 60.000 60.000 ZŠ 3. KŠU Nitra 80.720 78.560 ZŠ 3.658 zostatok z

r.2006

Rozdiel: nevyčerpaných 2.160,- Sk na dopravnom prechádza do rozpočtu v roku 2007

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk poskytnutá

Čerpanie v Sk

Účel

4. Úrad práce soc. vecí a rodiny

44.000 44.000 Školské potreby

ZŠ 38.000,- MŠ 6.000,-

5. KŠU 143.360 143.360 ZŠ - vzd. poukazy

6. Úrad práce soc. vecí a rodiny

68.900 68.900 ZŠ – motiv. štip.

7. Úrad práce, soc. vecí a rodiny

189.818 145.154 - 25.716 44.664 21.480

ŠJ ZŠ stravné

Vrátené ÚPSV v r. 2006 ŠJ MŠ stravné

Vrátené ÚPSV v r. 2006

8. Obv. úrad 63.844 63.844 Matrika 9. Obv. úrad 10.335 0 Register obyv.

obce /použité v r.

2007/ 10. Obv. úrad 3.000 3.000 CO Obec 11. Krajský úrad ž. p. 7.668,57 7.668,57 Životné prost.

obce 12. Ministerstvo kultúry

SR 20.490 20.490 Kultúrne

poukazy obce 13. KÚ pre cestnú dopravu

a pozem. kom. NR 2.758,15 2.758,15 Miestne kom.

obce /SU/ 14. Kraj. stavebný úrad NR 50.868,66 50.868,66 Stavebné

obec/SU/

54

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk poskytnutá

Čerpanie v Sk

Účel

15. Úrad práce, soc. vecí a rodiny LV

1.002.710,40 1.002.710,40 MOS obec

16. Obvodný úrad Levice 58.400 47.065 Voľby do samosprávy obcí rozdiel :

nevyčerpaných 11.335 ,- Sk bol vrátený obv. úradu v r. 2007

17. Soc. poisťovňa Levice 9.000 9.000 predch. obdob. evid. na 325

S p o l u: 7.627.272,78

8. Bilancia aktív a pasív obce k 31.12.2006 v tis. Sk

Aktíva ZS k 1.1.2006 KZ k 31.12.2006 Pozemky 18.528 18.528 Stavby 18.305 10.177 Stroje, prístroje a zar. 74 114 Dopravné prostriedky 36 11 Drobný dlhodobý majetok - 130 Obstaranie dlhodob. majetku 895 1.591 Dlhodobý fin. majetok v r. 2006 vklad do s.r.o. Thermospol 200 tis. Sk

13.591 13.791

Obežný majetok 2.769 1.250 S p o l u: 45.592 Pasíva obce k 31.12.2006 v tis. Sk

1. Vlastné zdroje krytia:......................................................44.299

2. Záväzky:.......................................................................... 1.293

Spolu:....................................................................................45.592

9. Prehľad o vývoji dlhu:

Obec má pôžičku:

zostatok k 31.12.2006 700 tis.

Obec dodržiava pravidelné ročné splátky 350 tis.

55

5.5. Plnenia príjmov a výdavkov za rok 2007 v tis. Sk:

Príjmy:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

24.231 24.138 99,62

1. Bežné príjmy - daňové príjmy:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

13.134 12.420 94,56

a/ Výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve

Z predpokladanej finančnej čiastky vo výške 11846 tis. Sk z výnosu dane z príjmov boli

k 31.12.2007 poukázané prostriedky zo ŠR vo výške 11033 tis. Sk, čo predstavuje plnenie na

93,14 %.

b/ Daň z nehnuteľnosti

Z rozpočtovaných 920 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2007 vo výške 885 tis. Sk, čo

je 96,19 % plnenie. Príjmy dane z pozemkov boli vo výške 302 tis. Sk, dane zo

stavieb boli vo výške 557 tis. Sk a dane z bytov vo výške 26 tis. Sk. V tom za rozpočtový rok

bolo uhradených 11 tis. Sk, za nedoplatky z roku 2006 .

K 31.12.2007 obec eviduje pohľadávky na dani z nehnuteľnosti nasledovne:

FO 1.847,- Sk

PO 63.610,- Sk

2. Bežné príjmy - nedaňové príjmy:

v tis.

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

1.251 1.186 94,80

56

a/ Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku

Z rozpočtovaných 818 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2007 vo výške 525 tis. Sk, čo

je 64,18 % plnenie. Ide o príjem z dividend vo výške 109 tis. Sk, príjem z prenajatých

pozemkov vo výške 112 tis. Sk a príjem z prenajatých budov, priestorov a objektov vo výške

304 tis.

b/ Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

Administratívne poplatky - správne poplatky:

Z rozpočtovaných 433 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2007 vo výške 661 tis. Sk,

čo je 152,89 % plnenie.

Prevažnú časť príjmov tvoria príjmy za predaj výrobkov, tovarov a služieb 259 tis. Sk ,

zo správnych poplatkov za prevádzku výherných hracích prístrojov, ktoré sú vo výške 246 tis.

Sk, poplatky a platby za MŠ 58 tis. Sk vratky od PO 137 tis. Sk, jedná sa o preplatok za dodané

teplo MŠ, z výťažkov z lotérií 27 tis. Sk a pod.

3. Bežné príjmy - ostatné príjmy:

v tis.

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

158 384 242,40

Obec prijala nasledovné granty a transfery:

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk Účel 1. MŠ SR cez KŠU 6,392.000,- ZŠ pren. komp. 2. KŠU 30.000,- ZŠ -CACH 3. KŠU 73.880,- ZŠ dopravné 4. Úrad práce soc. vecí a

rodiny 38.000,- Školské potreby

ZŠ 29.500 MŠ 8.500

5. KŠU 127.840,- ZŠ - vzd. poukazy 6. Úrad práce soc. vecí a

rodiny 54.300,- ZŠ - motiv. štip.

7. Úrad práce soc. vecí a rodiny

132.971,- Stravné ŠJ ZŠ ŠJ MŠ

57

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk Účel 8. Obvodný úrad 81.164,- Matrika 9. Obvodný úrad 20.770,- Register. obyv. obce 10. Ministerstvo výst. a reg.

rozvoja - ŠF 152.000,- Územný plán obce

11. Obvodný úrad 3.000,- CO obec 12. Krajský úrad ž. p. 8.308,- Životné prost. obce 13. Ministerstvo kultúry SR 17.593,- Kult. poukazy obce 14. KÚ pre cestnú dopravu

a pozemné kom. NR 2.937,42 Miestne komun.

obce /SU/ 15. Kraj. stavebný úrad NR 52.319,- Stavebné obec/SU/ 16. Úrad práce, soc. vecí a

rodiny 799.849,- MOS obec

17. Nitriansky samosprávny

kraj 20.000,- Remeselnícke trhy

18. Úrad vlády SR 500.000,- Záchrana kult. pam. rímsko-katol. kostola

S p o l u: skutočnosť 8.565 000 Sk rozpočet 8.490 000 Sk Granty a transfery boli účelovo viazané a boli použité v súlade s ich účelom.

4. Kapitálové príjmy:

v tis.

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

1.000 1. 000 100,00

Granty a transfery

Z rozpočtovaných 1.000 tis. Sk bol skutočný príjem k 31.12.2007 vo výške 1.000 tis. Sk, čo

predstavuje 100,00 % plnenie.

V roku 2007 obec získala nasledovné granty a transfery:

P. č . Poskytovateľ dotácie Suma Sk Investičná akcia

1. SPP 1,000.000,- Viacúčelové ihrisko

58

5/ Príjmové finančné operácie: v tis. Sk

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

350

6/ Vlastné príjmy ZŠ v tis. Sk

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

198 233 117,68

Výdavky:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

14.858 15.166 102,07

1/ Bežné výdavky :

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

12.721 12.508 98,33

v tom: v tis. Sk

2. Kapitálové výdavky:

A.

v tis.

Rozpočet na rok 2006 Skutočnosť k 31.12.2006 % plnenia

2.137 2.658 124,38

59

v tom v tis. Sk

Funkčná klasifikácia rozpočet skutočnosť

__________________________________________________________________

01-Všeobecné verejné služby

Nákup softvéru 18 18

Nákup výpočtovej techniky 0 31

Nákup stroje, prístroje a zariadenia 0 252

Inter. vybavenie 0 3

Rekonštrukcia a moder. 0 8

04 6 0 Komunikácie

Prípr. a proj. dokumentácia 18 18

06 2 0 Rozvoj obci

Rekonštruk. a moder./fontána/ 71 66

08 Kultúra, šport

Realizácia nových stavieb 1.900 1.912

Nákup strojov pr. a zariad. 0 13

Nákup inter. vybavenia 0 48

Nákup techniky /bezdr. rozhl./ 0 161

Nákup prev. strojov a zar. /nová roz. ús./ 80 78

Prístavby, nadstavby /plocha DS/ 50 50

Spolu: 2.137 2.658

B.

Účelové prostr. z predchádz. období na kap. výd.

predšk. zariadení /350 – 88 ZŠ/ 262 Plnenie je zahrnuté v kapit.

rozpočte / 13 tis./

3/ Výdavkové finančné operácie:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

- -

60

4/ Splácanie pôžičky:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

350 350 100,00

5/ Výdavky rozpočtových organizácií s právnou subjektivitou

Bežné výdavky:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

8. 055 7.914 98,25

Bežné výdavky rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou z toho:

Kapitálové výdavky rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou z toho:

Rozpočet na rok 2007 Skutočnosť k 31.12.2007 % plnenia

88 88 100,00

6.Použitie prebytku hospodárenia za rok 2007

Výsledok hospodárenia za rok 2007 je prebytok rozpočtu obce vo výške 980 tis. Sk.

/979.502,17 Sk/

V zmysle ustanovenia § 16 odsek 6 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách

územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa

na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce z tohto prebytku

vylučujú:

- nevyčerpaná dotácia na záchranu kult. pamiatky z Úradu vlády pre rim.-kat. cirkev 500

tis./500.000,- Sk/

- nevyčerpané prostriedky účelovo určené na bežné výdavky poskytnuté v

predchádzajúcom rozpočtovom roku: 6 tis. Sk dopravné žiakov ZŠ /6.354,- Sk/

- nevyčerpané prostriedky účelovo určené na kapitálové výdavky poskytnuté

61

v rozpočtovom roku : 249 tis. Sk /249.290,- Sk/kapitálové výdavky predškolská výchova ktoré

možno použiť v rozpočtovom roku v súlade s ustanovením § 8 odsek 4 a 5 zákona č. 523/2004

Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Prebytok rozpočtu za rok 2007......................................979.502,17 Sk

upravený o nevyčerpané účelovo

určené finančné prostriedky

- dotácia na záchranu kult. pamiatky.................- 500.000,- Sk

- nevyčerpané účelové prostr.

na kapit. výd. MŠ............................................- 249.290,- Sk

- nevyčerpané dopravné žiakov ZŠ..................- 6.354,- Sk

prebytok po úprave:.................................................. 223.858,17 Sk sa navrhuje previesť

rezervného fondu obce

7/ Tvorba a použitie prostriedkov rezervného a sociálneho fondu

Rezervný fond

Obec má vytvárať rezervný fond vo výške 10% prebytku hospodárenia príslušného

rozpočtového roka. Vedie sa na samostatnom bankovom účte. O použití rezervného fondu

rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Pretože v predchádzajúcom období obec vykazovala stratu,

tvorba rezervného fondu nebola realizovaná.

Fond rezervný Suma Sk

91700........................................................................................ 711.882,86

91703 prevod straty predch. obd..............................................- 943.613,39

917 c e l k o m:.......................................................................- 231.730,53

62

Sociálny fond

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Sociálny fond Suma v Sk

952

Počiatočný stav................................................................................ 827,10

Tvorba.............................................................................................. 30.944,50

Použitie............................................................................................ 24.639,-

Zostatok:.......................................................................................... 7.132,60

8. Finančné usporiadanie vzťahov voči

a. zriadeným a založeným právnickým osobám

b štátnemu rozpočtu

c. štátnym fondom

d. ostatným právnickým a fyzickým osobám - podnikateľom

A.

Finančné usporiadanie voči zriadeným právnickým osobám, t.j. príspevkovej organizácii:

Obecný podnik služieb

Obec hospodársku činnosť nemá. Hospodársku činnosť vykonáva príspevková organizácia

obce s právnou subjektivitou. Správa o hospodárení príspevkovej organizácie OPS, bola

predložená obecnému zastupiteľstvu na zasadnutí 25.4. 2008

Výsledok hospodárenia za rok 2007 v tis. Sk

Výnosy Náklady + Zisk / -strata

A. Hlavná činnosť 3.258 4.430 -1.172

B. Podnikateľská činnosť 2.280 2.614 - 334

S P O L U K 31.12.2007 5.538 7.044 -

63

Účtovné vysporiadanie straty Obecného podniku služieb za hlavnú činnosť z roku 2007

1,172.178,02 Sk v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. § 24 bod 11 písm. d/ - z fondu reprodukcie,

bolo schválené uznesením OZ č. 10/2008 – OZ.

Správa o hospodárení Thermospolu s.r.o. bola predložená obecnému zastupiteľstvu na

zasadnutí 25.4.2008.

Uvedená organizácia bola vytvorená v marci v r. 2007 za účelom výroby a rozvodu tepla a teplej

úžitkovej vody na sídlisku obci.

Výsledok hospodárenia za organizáciu k 31.12.2007

v tis. Výnosy Náklady + Zisk/- strata

A. Podnikateľská činnosť 3.431 3.416 + 15

Dosiahnutý zisk za rok 2007 za podnikateľskú činnosť Thermospolu s.r.o. obecné

zastupiteľstvo ako valné zhromaždenie uznesením 10/2008- OZ zo dňa 25.4.2008 schválilo

rozdelenie výsledku hospodárenia po zdanení:

l. Tvorba zákonného rezervného fodnu /účet 421 = 5%/............................745,50 Sk

2. Nerozdelený zisk minulých rokov /účet 428 = 95 %/........................14.164,75 Sk

Finančné usporiadanie voči založeným právnickým osobám, t.j. obchodným spoločnostiam:

Lespol s.r.o. v roku 2007 dosiahol nasledovné ukazovatele v tis. Sk:

Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia 12.449 11.600 +849 zisk

Rozdelenie výsledku hospodárenia:

Valné zhromaždenie Lespol-u s.r.o. , schválilo ročnú uzávierku za rok 2007 a rozdelenie VH Lespolu s.r.o. za rok 2007 dňa 25.4.2008 nasledovne: l. Doplnenie základného imania ....................... 48.571,- Sk 2.Vykrytie neuhradenej straty min. rokov..........238.612,90 Sk 3.Odvod . obci ako vlastníkovi..........................500.000,- Sk 4.Nerozdelený zisk minulých rokov.................... 61.916,11 Sk

64

B Finančné vysporiadanie so štátnym rozpočtom

P.č. Poskytovateľ Suma v Sk poukázaná

Suma v Sk použitá

Účel

1. MŠ SR cez KŠU 6,392.000,- 6,392.000,- ZŠ pren. komp. 2. KŠU 30.000,- 30.000,- ZŠ -CACH 3. KŠU Nitra

Zostatok z r. 2006 Rozdiel prechádza do r. 2008

73.880,-

69.686,- 2.160,-

6.354,-

ZŠ dopravné

4. Úrad práce soc. vecí a rodiny 38.000,- 38.000,- Školské potreby ZŠ 29500 MŠ 8500

5. KŠU 127.840,- 127.840,- ZŠ -vzd. poukazy

6. Úrad práce soc. vecí a rodiny 54.300,- 54.300,- ZŠ - motiv. štip. 7. Úrad práce soc. vecí a rodiny

Rozdiel Rozdiel

132.971,-

98.684,- 9.278,- 34.287,- 3.001,-

Stravné ŠJ ZŠ

Vrátené ÚPSV ŠJ MŠ

Vrátené ÚPSV 8. Obv. úrad 81.164,- 81.164,- Matrika 9. Obv. úrad 20.770,- 20.770,- Register. obyv. 10. Nadácia SPP 152.000,- 152.000,- Územný plán

obce 11. Obv. úrad 3.000,- 3.000,- CO obec 12. Krajský úrad ž. p. 8.308,- 8.308,- Živ. prost. obec 13. Ministerstvo kultúry SR 17.593,- Kult. pouk. obec 14. KÚ pre cestnú dopravu

a pozemné komunikácie 2.937,42 2.937,42 Mest. kom. obec

SU 15. Kraj. stavebný úrad 52.319,- 52.319,- Staveb. obec SU 16. Úrad práce soc. vecí a rodiny 799.849,- 799.849,- MOS obec 17. Nitriansky samosprávny kraj 20.000,- 20.000,- Rem. trhy 18. Úrad vlády SR 500.000,- Záchrana kult.

pam. rím.-kat. kostola

S p o l u /okrem zostatku z r. 2006/ 8.565 000 Sk

Granty a transfery boli účelovo viazané a boli použité v súlade s ich účelom.

Nevyčerpané dotácie: 500.000,- Sk na záchranu kult. pamiatky

6.354,- Sk dopravné

Nevyčerpané finančné prostriedky účelovo viazané budú použité v rozpočtovom roku 2008.

Nevyčerpané finančné prostriedky HN – stravné 9.278,- Sk ŠJ ZŠ

3.001,- Sk ŠJ MŠ

boli vrátené poskytovateľovi v mesiaci december 2007.

65

9. Bilancia aktív a pasív obce k 31.12.2007 v tis. Sk

Aktíva ZS k 1.1.2007 /netto/

KZ k 31.12.2007 /netto/

Dlhodobý nehmotný majetok

0 19

Pozemky 18.528 25.602 Stavby 10.177 9.450 Stroje, prístr. a zar. 114 566 Dopravné prostriedky 11 0 Drobný dlhodobý majetok 130 614 Ostatný dlhodobý majetok 0 24 Obstaranie dlhodob. majetku 1.591 1. 591 Dlhodobý fin. majetok 13.791 13.791 Zásoby 6 6 Pohľadávky 40 70 Finančný majetok 1.186 1.134 Poskytnuté návratné fin. výpomoci

18 1

S p o l u: 45.592 52.868

Pasíva obce k 31.12.2007 v tis. Sk

Pasíva ZS k 1.1.2007

/netto KZ k 31.12.2007

/netto/ Vlastné zdroje krytia majetku

44.299 51.910

Záväzky 1.293 958 Spolu: 45.592 52.868

Rozpis plnenia príjmov a výdavkov podľa položiek za rok 2007 je v predložených výkazoch

obce k 31.12.2007

10. Prehľad o vývoji dlhu:

Obec má pôžičku:

zostatok k 31.12.2007 v tis. ....................................................... 350.000 Sk

Obec dodržiava pravidelné ročné splátky 350 tis.

Záväzok voči OPS : 607.994,45 Sk

66

V uvedených obdobiach samospráva fungovala prednostne na základe

hotovostného (cash accounting) úč tovníctva. Poznala výdavky len ako tvrdé

platby v čase platenia a príjmy ako pri jaté peniaze, keď prídu na účet.

Od januára 2008 platí pre subjekty verejnej správy nová účtovná

legislatíva, ktorá pozná náklady vzniknuté počas roka účtovného obdobia hoci

neboli nami zaplatené a výnosy vzniknuté počas roka hoci nám neboli zaplatené.

Na tomto princípe úč tujú a teda aj hodnotia finančnú situáciu hospodárske

organizácie odjakživa.

5.6. Prevodový mostík začiatočných stavov obce

k 1.1.2008

PREEVOD ÚČTOVNEJ OSNOVY Z ROKU 2007 NA ROK 2008 v Sk

Starý

účet

Poč iatočný stav Nový

účet

Poč iatočný stav

SÚ AÚ Má Dať Dal SÚ AÚ Má Dať Dal

018 00 50408,40 0,00 018 000 50408,40 0,00

Drobný dlhodobý nehmotný majetok Drobný dlhodobý nehmotný majetok

021 00 23502321,90 0,00 021 000 23502351,90 0,00

Budovy, haly, stavby Stavby

022 00 945664,80 0,00 022 000 945664,80 0,00

Samostatné stroje, prístroje Samostatné hnut. veci a súbory hnut. vecí

023 00 704223,00 0,00 023 000 704223,00 0,00

Dopravné prostriedky Dopravné prostriedky

028 00 1139761,75 0,00 028 000 1139761,75 0,00

Drobný hmotný investičný majetok Drobný dlhodobý hmotný majetok

029 00 28350,00 0,00 029 000 28350,00 0,00

Ostatný hmotný investičný majetok Ostatný dlhodobý hmotný majetok

031 00 25602260,00 0,00 031 000 25602260,00 0,00

Pozemky a trvalé trávnaté porasty Pozemky

042 00 25017,00 0,00 042 000 25017,00 0,00

Nedokončené hmotné investície Obstaranie dlhodobého hmotného majetku

67

042 03 35301,50 0,00 042 003 35301,50 0,00

Obstaranie HM – Separovaný zber Obstaranie HM – Separovaný zber

042 04 167532,30 0,00 042 004 167532,30 0,00

Obstaranie HM – Kanalizácia Obstaranie HM - Kanalizácia

042 05 374424,40 0,00 042 005 374424,40 0,00

Obstaranie HM – Rekonštrukcia VO Obstaranie HM – Rekonštrukcia VO

042 07 2600,00 0,00 042 007 2600,00 0,00

Obstaranie HM – Hradby Obstaranie HM – Hradby

042 12 20232,00 0,00 042 012 20232,00 0,00

Obstaranie HM – Afrikola Obstaranie HM - Afr ikola

042 18 240068,00 0,00 042 018 240068,00 0,00

Obstaranie HM – plynofikácia knižnice Obstaranie HM – plynofikácia knižnice

042 23 30260,00 0,00 042 023 30260,00 0,00

Obstar. HM – Podiel na vozidlá Združ. Tatiar Obstar. HM – Podiel na vozidlá Združ. Tatiar

042 26 626980,50 0,00 042 026 626980,50 0,00

Obstaranie HM – Vstupný areál cintorína Obstaranie HM – Vstupný areál cintorína

042 27 51185,50 0,00 042 027 51185,50 0,00

Obstaranie HM – Posilňovňa Obstaranie HM – Posilňovňa

042 28 16951,50 0,00 042 028 16951,50 0,00

Obstaranie HM – Stará márnica Obstaranie HM – Stará márnica

062 00 200000,00 0,00 062 000 200000,00 0,00

Podiel Thermospol Podiel Tehrmospol

069 00 13591000,00 0,00 063 000 13591000,00 0,00

Finančný majetok Realizovateľné cenné papiere

069 00 0,00 0,00 221 000 0,00 0,00

Finančný majetok Bankové účty

078 00 0,00 30950,40 078 000 0,00 30950,40

Oprávky k drobnému dlhodobému

nehmotnému majetku

Oprávky k drobnému dlhodobému

nehmotnému majetku

081 00 0,00 14052418,00 081 000 0,00 14052418,00

Oprávky k budovám, stavbám Oprávky k stavbám

68

082 00 0,00 378682,00 082 000 0,00 378682,00

Oprávky k strojom, prístrojom,

zariadeniam

Oprávky k samostatným hnuteľným

veciam a k súboru hnuteľných vecí

083 00 0,00 704223,00 083 000 0,00 704223,00

Oprávky k dopravným prostriedkom Oprávky k dopravným prostriedkom

088 00 0,00 526376,00 088 000 0,00 526376,00

Oprávky k drobnému dlhodobému

hmotnému majetku

Oprávky k drobnému dlhodobému

hmotnému majetku

089 00 0,00 3895,00 089 000 0,00 3895,00

Oprávky k ostatnému dlhod. majetku Oprávky k ostatnému dlhod. majetku

112 10 6400,42 0,00 112 010 6400,42 0,00

Zásoby MŠ Materiál na sklade MŠ

231 11 7490,37 0,00 221 011 7490,37 0,00

Účet Školstvo Účet Školstvo

231 20 13921,10 0,00 231 020 13921,10 0,00

Účet Vajrab Účet Vajrab

231 30 4609,01 0,00 231 030 4609,01 0,00

Účet v SLSP Účet v SLSP

231 33 500623,10 0,00 221 033 500623,10 0,00

Dotačný účet Dotačný účet

231 37 1463,40 0,00 221 037 1463,40 0,00

Účet územný plán obce Účet územný plán obce

231 70 14309,28 0,00 221 070 14309,28 0,00

Účet v PKB Účet v PKB

231 77 89316,70 0,00 221 077 89316,70 0,00

Účet v PKB Fond národného

maje t ku

Úče t v PKB Fond ná rodného

ma je t ku

241 00 7655,14 0,00 221 001 7655,14 0,00

Účet ŠJ MŠ Účet ŠJ MŠ

242 00 7588,61 0,00 221 002 7588,61 0,00

Rezervný fond v SLSP Rezervný fond v SLSP

69

243 30 7132,60 0,00 221 031 7132,60 0,00

Sociálny fond Sociálny fond

045 00 462602,10 0,00 221 003 462602,10 0,00

Depozit Depozit

045 10 6281,80 0,00 221 010 6281,80 0,00

Účet oltáre zbierka Účet oltáre zbierka

263 00 10275,00 0,00 213 000 10275,00 0,00

Ceniny Ceniny

272 00 0,00 350000,00 273 000 0,00 350000,00

Prijatá pôžička Prijatá návratná pôžička

277 00 500,00 0,00 277 000 500,00 0,00

Výpožička poskytnutá Poskytnutá finančná výpomoc

277 01 104,00 0,00 277 001 104,00 0,00

Výpožička Poskytnutá finančná výpomoc

316 00 1239,20 0,00 315 000 1239,00 0,00

Ostatné pohľadávky Ostatné pohľadávky

318 00 65457,00 0,00 319 000 65457,00 0,00

Pohľadávky za rozpočtové príjmy Pohľadávky z daňových príjmov obcí

a VÚC

321 00 0,00 143712,01 321 000 0,00 143712,01

Dodávatelia I. Dodávatelia

321 10 0,00 12239,00 428 010 0,00 12239,00

Dodávatelia II. Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 964

331 00 0,00 25817,00 331 000 0,00 25817,00

Zamestnanci Zamestnanci

336 00 0,00 139053,00 336 000 0,00 139053,00

Zúčtovanie s inštitúciami sociálneho

zabezpečenia

Zúčtovanie s orgánmi sociálneho

poistenia a zdravotného poistenia

342 00 0,00 23618,00 342 000 0,00 23618,00

Ostatné priame dane Ostatné priame dane

70

346 00 0,00 3658,00 352 000 0,00 3658,00

Zúčtovanie s rozpočtom obcí Zúč tovanie z financovania ŠR

379 00 0,00 250471,00 379 000 0,00 250471,00

Zrážky zo miezd Iné záväzky

379 50 0,00 690,55 379 050 0,00 690,55

Cudzie platby potravinový účet Iné záväzky cudzie platby potrav. účet

379 60 0,00 5027,00 379 060 0,00 5027,00

Cudzie platby škole Iné záväzky škole

379 70 0,00 10,26 379 070 0,00 10,26

Nevyúčtovaná dotácia škola Iné záväzky nevyúčt . dotácia škola

901 00 0,00 0,00 384 000 0,00 0,00

Fond dlhodobého majetku Výnosy budúcich období

901 00 0,00 0,00 384 001 0,00 2303787,00

Fond dlhodobého majetku Výnosy budúcich období SRVS

901 00 0,00 0,00 384 002 0,00 0,00

Fond dlhodobého majetku Výnosy budúcich období

901 00 0,00 0,00 384 003 0,00 0,00

Fond dlhodobého majetku Výnosy budúcich období

901 00 0,00 0,00 384 004 0,00 0,00

Fond dlhodobého majetku Výnosy budúcich období

901 00 0,00 0,00 384 005 0,00 0,00

Fond dlhodobého majetku Výnosy budúcich období

901 00 0,00 51657028,15 428 000 0,00 49353241,15

Fond dlhodobého majetku Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 901

917 00 0,00 711882,86 428 001 0,00 711882,86

Rezervný fond Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 917

917 03 0,00 -943613,39 428 003 0,00 -943613,39

Prevod straty predchádzajúcich období Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 91703

71

931 00 0,00 14732,43 428 002 0,00 14732,43

Účet výsledku hospodárenia Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 931

933 00 0,00 979502,17 428 003 0,00 979502,17

Prevod zúč tovania príjmov a výdavkov

z minulých rokov

Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 931

952 00 0,00 7132,60 472 000 0,00 7132,60

Sociálny fond Záväzky zo sociálneho fondu

964 00 0,00 -575104,66 428 004 0,00 -577104,66

Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov

Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 964

965 00 0,00 0,00 351 000 0,00 0,00

Zúčtovanie odvodov príjmov

rozpočtových organizácií do rozpočtu

Zúčtovanie odvodov príjmov

rozpočtových organizácií do rozpočtu

965 00 0,00 65457,00 428 005 0,00 65457,00

Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov

Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov z 965

SPOLU: 68561541,38 68561541,38 68561541,38 68561541,38

Prevod účtov v roku 2007 na novú metodiku účtovania od 1.1.2008 je

riešený v § 80 – Prechodné a záverečné ustanovenia Opatrenia MF SR z 9.

augusta 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úč tovania

a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie

a štátne fondy, obce a vyššie územné celky. Po zostavení účtovnej závierky

k 31.12.2007 a prechodu na novú metodiku účtovania vyplýval i pre účtovnú

jednotku tieto povinnosti:

1. vypracovať prevodový mostík zač iatočných stavov k 1.1.2008 – podľa

legislatívy platnej od 1.1.2008

2. zostaviť súvahu po prevodovom mostíku zač iatočných stavov

k 1.1.2008

3. zaúčtovať úč tovné prípady k 1.1.2008, ktoré ÚJ doúčtovala v rámci

prevodového mostíka

72

4. zostaviť súvahu po prevodovom mostíku ZS a zaúčtovaní účtovných

prípadov k 1.1.2008

Pred vypracovaním prevodového mostíka bolo potrebné, aby si účtovná

jednotka pripravila podklady, na základe ktorých spracovávala potrebné údaje

a účtovala účtovné operácie k 1.1.2008. Jednalo sa o t ieto oblasti:

- evidencia majetku

- časové rozlíšenie nákladov a výnosov

- opravné položky

- rezervy

Účtovná jednotka musela preukázať zostatkovú cenu majetku, obstaraného

z vlastných prostriedkov a cudzích prostriedkov k 1.1.2008.

Následne účet 901 – Fond dlhodobého majetku v prevodovom mostíku previedla

na účet:

428 – nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov /ZC majetku

z vlastných prostriedkov/

384 – výnosy budúcich období /ZC majetku cudzích prostriedkov/

Ďalším krokom bolo potrebné zabezpeč i ť časové rozlíšenie nákladov

a výnosov, čo znamenalo oddelenie evidencie nájomných zmlúv – nájomca,

prenajímateľ, zistiť z nájomných zmlúv platby vopred, platba pozadu /účty 381,

383, 384, 385/. Účtovná jednotka sa zaoberala i tvorbou opravných položiek

k dlhodobému majetku, zásobám, pohľadávkam. Na základe skutočností, t ieto

nebolo potrebné v účtovnej jednotke tvoriť. Rezervy bol i tvorené na

nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia za rok 2007

a nevyfakturované dodávky a služby.

73

5.7. Hospodárenie obce za rok 2008 v Sk:

A. Ekonomické ukazovatele v Sk

Výnosy k 31. 12. 2008 602 Tržby z predaja služieb 1.605.591,10 632 Daňové výnosy samosprávy 12.949.724,63 633 Výnosy z poplatkov 189.879,63 641 Tržby z predaja dlhodobého nehmotného, hmotného majetku

7.800,-

645 Ostatné pokuty, penále 5.000,- 648 Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti 38.757,40 662 Úroky 2.259,36 665 Výnosy z dlhodobého fin. majetku 608.900,- 672 Náhrady škôd 1.000,- 691 Výnosy z BT, Obec, RO, PO, VÚC 339.589,- 693 Výnosy samosprávy z bežných transferov ŠR 2.300.015,18 694 Výnosy samosprávy z kap. transferov 167.031,- 697 Výnosy samosprávy mimo ver. správy 88.000,- 699 Výnosy samosprávy z odvodu rozp. príjmov 190.064,- S p o l u: 18.493.611,30

Náklady k 31. 12. 2008 501 Spotreba materiálu 1.839.321,57 502 Spotreba energie 1.472.333,20 511 Opravy a udržiavanie 715.589,74 512 Cestovné 6.720,- 513 Náklady na reprezentáciu 17.298,50 518 Ostatné služby 1.717.984,07 521 Mzdové náklady 4.213.050,- 524 Zákonné sociálne poistenie 1.243.649,- 527 Zákonné soc. náklady 144.854,31 548 Ostatné služby na prevádzkovú činnosť 77.231,50

Náklady k 31. 12. 2008 551 Odpisy dlhodobého majetku 1.399.368,- 568 Ostatné finančné náklady 137.914,27 581 Náklady na transfery 7.285.090,75 591 Splatná daň z príjmov 815,- S p o l u: 20.271.219,91

Výsledok hospodárenia po zdanení: - 1,777.608,61

74

A. Finančná situácia Pohľadávky k 31.12.2008 z nedaňových príjmov obce 628. 744,50 z daňových príjmov obce 460. 303,50 odberatelia 40. 397,- pohľadávky voči zamestnancom 7.101,- iné pohľadávky 14.405,20 Záväzky k 31.12.2008 rezervy 211.442,- zúčtovanie medzi subjektami 251.650,- záväzky zo soc. fondu 7.995,91 iné záväzky 23.125,71 dodávatelia 309.649,21 zamestnanci 247.088,- zúčtovanie s org. soc. poistenia a ZP 135.787,- ostatné priame dane 21.561,- časové rozlíšenie 6.921.777,- Výdavky budúcich období: 9.026,- Výnosy budúcich období: 6.921.777,- Finančné prostriedky v pokladni: 0,- ceniny: 31.725,- účty v banke: 5.383.027,48 S p o l u: 5.414.752,48 B. Mzdové ukazovatele: mzdové náklady: 4.213.050,- zákonné soc. poistenie 1.243.649,- ostatné soc. náklady 144.854,31 C. Finančné odvody: finančné náklady 137.914,27

Rozpočet obce na rok 2008

Pôvodný rozpočet obce Pukanec na rok 2008 bol schválený OZ uznesením č. 8/2007

dňa 7.12.2007

- prvá zmena schválená dňa 22.8.2008 uznesením č. 12/2008

- druhá zmena schválená dňa 24.9.2008 uznesením č. MOZ 5/2008

- tretia zmena schválená dňa 5.12.2008 uznesením č. 14/2008

75

Príjmy Rozpočet po zmenách

Skutočnosť k 31.12.2008

Bežné 22.936.994,40 23.399.561,52 Kapitálové 7.500,- Finančné operácie Vlastné príjmy 174.000,- 190.064,-

Výdavky Rozpočet po zmenách

Skutočnosť k 31.12.2008

Bežné 13.240.994,45 13.586.740,32 Kapitálové 1.661.000,- 1.005.244,70

Tvorba a použitie prostriedkov SF:

- tvorba 29.663,31

- použitie 28.800,-

Finančné usporiadanie vzťahov voči RO, PO, ŠR bude predmetom záverečného účtu

obce za rok 2008

Bilancia aktív a pasív obce k 1.1.2008 k 31.12.2008 Aktíva Pozemky 25.602.260 25.621.688 Stavby 23.502.352 27.160.417 Stroje, prístroje a zariadenia 945.065 1.642.418 Dopravné prostriedky 704.223 704.223 Drobný dlhodobý hmotný majetok 1.139.762 1.394.676 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku 1.590.553 1.695.135 Dlhodobý finančný majetok 13.791.000 13. 791.000 Obežný majetok /vr. pohľadávok/

1.210.627 32.931.634,55

Pasíva k 1.1.2008 k 31.12.2008 Vlastné zdroje krytia 51.910.000 Vlastné imanie 77.379.725,59 Záväzky 957.771 1.208.298,83 Časové rozlíšenie 6.921.777

76

Prehľad o vývoji dlhu

Obec splatila pôžičku poslednou splátkou v sume 350.000,- Sk so splatnosťou

k 30.8.2008.

Na rozpočet obce je napojená PO s právnou subjektivitou /Obecný podnik služieb/.

Hospodársku činnosť obec nemá. Hospodársku činnosť vykonáva príspevková

organizácia obce s právnou subjektivitou .

Obec je zriaďovateľom: s.r.o. Lespol

s.r.o. Thermospol

RO s právnou subjektivitou

Výsledky hospodárenia týchto organizácií budú predložené zriaďovateľovi a zahrnuté

do záverečného účtu obce za rok 2008.

Obec v roku 2008 prešla na akruálne účtovníctvo. Výsledok hospodárenia za uvedené

obdobie je vyjadrený rozdielom medzi účtovnou triedou 6 – výnosmi a účtovnou triedou

5 – nákldami. Výsledok hospodárenia bol ovplyvnený stratou z predchádzajúceho obdobia a

zmenou zúčtovacích vzťahov. Z dôvodu náročnosti spracovania účtovníctva vo verejnej správe

a s ohľadom na očakávanú konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2009 obec spracovala

účtovníctvo za posledný štvrťrok 2008 v novom kvalitnejšom programe. V tomto programe bude

pracovať od r. 2009 aj príspevková a rozpočtová organizácia obce, čo by malo prispieť ku

skvalitneniu a zjednoteniu práce v ekonomickej oblasti.

5.8. Skúsenosti z aplikácie akruálneho účtovníctva vo

verejnej správe od 1.1.2008

Účtovníctvo rozpoč tových a príspevkových organizácií , obcí a vyšších

územných celkov prešlo v roku 2008 významnou zmenou. Nadobudl i úč innosť

nové postupy účtovania, ktoré do úč tovníctva štátnej správy a samosprávy

zaviedli akruálny princíp.

77

Účtovníctvo štátnej správy a samosprávy je v Slovenskej republike

upravené zákonom č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Základnou právnou normou

pre všetky úč tovné jednotky je zákon o účtovníctve.

Zákon o účtovníctve bol v roku 2007 doplnený tromi novelami: Zákon č.

198/2007 Z. z., Zákonom č. 540/2007 Z. z. a Zákonom č . 621/2007 Z. z. Novela

č. 198/2007 zákona o úč tovníctve priniesla niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú

uplatňovania medzinárodných štandardov pre finančné vykazovanie (IFRS) pre

vymedzené subjekty, harmonizácie účtovníctva na Slovensku a vytvorenie

priestoru pre zavedenie Medzinárodných účtovných štandardov pre verejný

sektor (IPSAS). Proces zbl ižovania národných účtovných systémov vedie

postupne k vytváraniu medzinárodného úč tovníctva. Trendom v Európskej únii je

zjednotenie účtovníctva a výkazníctva štátneho a verejného sektora, pričom aj

Slovenská republika pristúpila na implementáciu akruálneho účtovníctva

a Medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor do našej právnej

úpravy. Na akruálnej báze sa transakcie vykazujú v momente ich vzniku: ak

v rámci projektu financovaného EÚ bude faktúra zaslaná v decembri, v decembri

bude aj vykázaná, hoci platba sa uskutoční až v nasledujúcom roku. V januári

2005 bol v Európskej únii zavedený nový úč tovný systém. Účtovná závierka za

rok 2005 už bola pripravená na základe nových úč tovných pravidiel.

Rámcová úč tová osnova pre rozpočtové organizácie a príspevkové

organizácie v zmysle opatrenia č . MF/24501/2003-92 bola platná do 31.12.2007.

Od 1. januára 2008 účtovné jednotky štátnej správy a samosprávy (t . j . štátne

rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obec, VÚC, rozpočtové

a príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je obec resp. VÚC) postupujú

a účtujú podľa platnej rámcovej účtovej osnovy pre rozpočtové organizácie,

príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v zmysle

opatrenia č. MF/16786/2007-31.

Keďže medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor sú odvodené od

medzinárodných účtovných štandardov pre súkromný sektor, v úč tovej osnove

pre subjekty verejnej správy došlo k zosúladeniu ich názvu účtových tried

s názvom účtových tried pre podnikateľov.

78

Porovnanie účtovej osnovy pre RO a PO a účtovej osnovy pre podnikateľov

Názov platnej účtovej triedy pre RO a PO do 31.12.2007

Zosúladenie názvu účtovej triedy pre podnikateľov a názvu účtovej triedy pre RO, PO, štátnej fondy, obce a vyššie územné celky od 1.1.2008

0 – Dlhodobý majetok 0 – Dlhodobý majetok 1 - Zásoby 1 – Zásoby 2 – Vzťahy s rozpočtového hospodárenia, rozpočtové účty a ostatné finančné účty

2 – Finančné účty

3 – Zúčtovacie vzťahy 3 – Zúčtovacie vzťahy 4 – Náklady rozpočtových organizácií(ďalej len RO)

4 – Kapitálové účty a dlhodobé záväzky 4 – Vlastné imanie a dlhodobé záväzky

5 – Náklady RO vynaložené na podnikateľskú činnosť a náklady príspevkových organizácií

5 – Náklady

6 – Výnosy z podnikateľskej činnosti RO a z činnosti príspevkových organizácií

6 – Výnosy

Účtová trieda 7 a 8 – Vnútroorganizačné účtovníctvo

Účtová trieda 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty

9 – Fondy účtovej jednotky, výsledok hospodárenia, dlhodobé záväzky, úvery a pôžičky, rezervy, uzávierkové a podsúvahové účty

Účtové triedy 8 a 9 – Vnútroorganizačné účtovníctvo

Účtová osnova pre rozpoč tové organizácie, príspevkové organizácie, štátne

fondy, obce a vyššie územné celky (VÚC) rešpektuje zvláštnosti účtovných

jednotiek pre ktoré je určená. Najvýznamnejšími zmenami v metodike postupov

účtovania a vo výkazníctve (výkaze súvahy, výkaze ziskov a strát,

a poznámkach) štátnej správy a samosprávy sú:

� zisťovanie výsledku hospodárenia porovnaním nákladov a výnosov vo

všetkých účtovných jednotkách verejnej správy,

� zavedenie účtovania o výnosoch (doposiaľ sa účtovalo o príjmoch) aj

v hlavnej č innosti účtovných jednotiek,

79

� zavedenie povinnosti tvorby opravných položiek, tvorby rezerv

a účtovania časového rozlišovania nákladov a výnosov aj v hlavnej

č innosti RO, obcí a VÚC,

� zmeny v spôsobe financovania podriadených organizácií zriaďovateľom

a zavedenie pojmu „transfery“ pre popis vzájomných zúčtovacích vzťahov,

� zmeny v účtovaní majú previazanosť na účtovné výkazy (súvaha, výkaz

ziskov a strát, poznámky). V súvahe sa vykazuje vlastné imanie, vykazuje

sa jednotný výsledok hospodárenia a zavádza sa samotné vykazovanie

zúčtovacích vzťahov medzi zriaďovateľom a podriadenými organizáciami.

Výkaz ziskov a strát bude jednotný (zmena v štruktúre nákladov

a výnosov) pre všetky subjekty verejnej správy.

V účtovej osnove došlo k zásadnej zmene v účtovej skupine 35 –

Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy. Pribudli účty na zúčtovanie

transferov (účty 351-359) – t. j . dotácií, príspevkov, rozpočtových bežných

výdavkov, rozpočtových kapitálových výdavkov, grantov. Uvedené typy

finančných vzťahov sa v novej metodike nazývajú transfery. Účtovanie

transferov závisí od toho, č i ide o účtovanie u pri j ímateľa alebo poskytovateľa

transferu. U pri jímateľa sa pri jaté transfery účtujú ako časovo rozlíšený výnos

na účtoch účtových skupín 68 a 69. U poskytovateľa sa poskytnuté transfery

účtujú ako časovo rozlíšený náklad na príslušných účtoch účtovej skupiny 58.

Účtová trieda 4 – Vlastné imanie a dlhodobé záväzky obsahom pripomína účtovú

triedu 9 – Fondy účtovej jednotky platnú do decembra 2007. V novej metodike

sa už nenachádzajú účty fondov používané ako zdroje kryt ia majetku a účty sáld

rozpočtového hospodárenia zúčtovania prí jmov a výdavkov obcí a VÚC. Účtová

trieda 5 – Náklady slúži pre všetky druhy nákladov. V súvislosti s transfermi

medzi subjektmi verejnej správy bola vytvorená úč tová skupina 58 – Náklady na

transfery a náklady z odvodov príjmov (účty 581-589). Od 1.1.2008 subjekty

štátnej správy a samosprávy účtujú o výnosoch (uplatnený akruálny princíp)

v účtovej tr iede 6 – Výnosy. V súvislosti s transfermi boli vytvorené úč tové

80

skupiny 68 – Výnosy z transferov a rozpočtových príjmov v štátnych

rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách (účty 681-689) a 69

– Výnosy z transferov a rozpočtových prí jmov v obciach, VÚC a v rozpočtových

organizáciách a príspevkových organizáciách zriadených obcou alebo VÚC (úč ty

691-699). V účtovej triede 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty je

najvýznamnejšia zmena v účte 710 – Účet výsledku hospodárenia, ktorý

používajú všetky typy účtovných jednotiek bez ohľadu na to, č i ide o hlavnú

alebo podnikateľskú č innosť. Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie

obce a VÚC zisťujú výsledok hospodárenia jednotným spôsobom – porovnaním

výnosov a nákladov. V účtovej osnove bol i zmenené príjmové a výdavkové účty

pre štátnu správu a samosprávu. Účet 222 – Výdavkový rozpočtový účet je

určený pre účtovanie o pohybe peňažných prostriedkov, ktoré majú charakter

rozpočtových výdavkov v rozpočtových organizáciách zriadených obcami alebo

vyššími územnými celkami (VÚC). Účet 223 – Príjmový rozpočtový účet je

určený pre účtovanie o pohybe peňažných prostriedkov, ktoré majú charakter

rozpočtových príjmov v rozpoč tových organizáciách zriadených obcami alebo

VÚC. Účet 224 – Účet štátnych rozpočtových príjmov je určený na účtovanie

o peňažných prostriedkoch rozpočtových príjmov v RO zriadených štátom. Účet

225 – Účet štátnych rozpočtových výdavkov je určený na účtovanie

rozpočtových výdavkov v RO zriadených štátom. Cieľom novej metodiky je

vykazovať účtovnú závierku s vypovedacou schopnosťou pre potreby

konsolidácie za obec, VÚC, štátnu správu a celú verejnú správu. Zmeny

v metodike účtovania sa dotkli aj zmien v obsahu a štruktúre výkazu súvahy,

výkazu ziskov a strát a poznámok.

V obsahu výkazu súvahy nastali t ieto zmeny:

• neobsahuje fondy účtovnej jednotky (fond dlhodobého majetku, fond

obežného majetku, fond reprodukcie), čím došlo aj k zmene v označení

vlastných zdrojov kryt ia majetku,

81

• osobitne sa vykazujú zúčtovacie vzťahy medzi zriaďovateľom a ich

rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, medzi subjektmi verejnej

správy a subjektmi mimo verejnej správy,

• neobsahuje časti prostriedky a zdroje rozpoč tového hospodárenia,

• v rozpočtových organizáciách, obciach a VÚC sa vykazuje výsledok

hospodárenia a nie saldá,

• keďže RO, obce a VÚC účtu jú o opravných položkách, rezervách

a časovom rozlíšení, toto zobrazenie dopadu sa premietne aj v súvahe.

Zjednodušená forma súvahy podľa novej legislatívy

Strana aktív Strana pasív A. Neobežný majetok A. Vlastné imanie A.I. Dlhodobý nehmotný majetok A.I. Oceňovacie rozdiely A.II. Dlhodobý hmotný majetok A.II. Fondy A.II I. Dlhodobý finančný majetok A.II I. Výsledok hospodárenia B. Obežný majetok B. Záväzky B.I. Zásoby B.I. Rezervy B.II. Zúč tovanie medzi subjektmi verejnej správy

B.II. Zúč tovanie medzi subjektmi verejnej správy

B.III. Dlhodobé pohľadávky B.III. Dlhodobé záväzky B.IV. Krátkodobé pohľadávky B.IV. Krátkodobé záväzky B.V. Finančné účty B.V. Bankové úvery a ostatné

výpomoci B.VI. Poskytnuté návratné finančné výpomoci dlhodobé

B.VI. Poskytnuté návratné finančné výpomoci krátkodobé

C. Časové rozlíšenie (účty 381, 382, 385)

C. Časové rozlíšenie (účty 383,384)

D. Vzťahy k účtom klientov štátnej pokladnice (účtová skupina 20)

D. Vzťahy k účtom klientov štátnej pokladnice (účtová skupina 20)

Výkaz ziskov a strát nie je členený na tri časti (časť A, časť B, časť C) ako doposiaľ.

Pozostáva z jednej časti a je jednotný pre všetky účtovné jednotky. Podstatnou zmenou

je zmena v štruktúre nákladov a výnosov ako to znázorňuje tabuľka.

82

Zjednodušená forma výkazu ziskov a strát podľa novej legislatívy

Náklady

Výnosy

50 Spotrebované nákupy 60 Tržby za vlastné výkony a tovar

51 Služby 61 Zmena stavu vnútroorganizačných zásob

52 Osobné náklady 62 Aktivácia

53 Dane a poplatky

63 Daňové a colné výnosy a výnosy z poplatkov

54 Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť

64 Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti

55 Odpisy, rezervy a opravné položky z prevádzkovej činnosti a finančnej činnosti a zúčtovanie

65 Zúčtovanie rezerv a opravných položiek z prevádzkovej činnosti a finančnej činnosti a zúčtovanie časového rozlíšenia

56 Finančné náklady 66 Finančné výnosy

57 Mimoriadne náklady 67 Mimoriadne výnosy

58 Náklady na transfery a náklady z odvodu príjmov

68 Výnosy z transferov a rozpočtových príjmov v štátnych rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách

69 Výnosy z transferov a rozpočtových príjmov v obciach, vyšších územných celkoch a v rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách zriadených obcou alebo vyšším územným celkom

Náklady celkom (účtové skupiny 50-58) Výnosy celkom (účtové skupiny 60-69) Výsledok hospodárenia pred zdanením Splatná daň z príjmov Výsledok hospodárenia po zdanení

83

V obsahu a štruktúre poznámok nastali zásadné zmeny. Poznámky ako dôležitá

súčasť účtovnej závierky boli rozšírené z troch článkov na deväť. Podrobnejšie sa

uvádzajú a popisujú účtovné výkazy (súvaha, výkaz ziskov a strát) v rozšírenej forme

v podobe predpísaných štandardizovaných tabuliek.

84

6. Návrhy a riešenia

V tejto diplomovej práci sme sa zamerali na aplikáciu akruálneho účtovníctva

v konkrétnej účtovnej jednotke. Na príklade dokumentov o hospodárení za viac

účtovných období a vykazovania majetkových hodnôt v súvahe a v záverečnom

účte sme sa zamerali predovšetkým na zmeny pohľadu na účtovnú závierku

z t itulu účtovania nákladov a výnosov obce bez ohľadu na zaplatenie /akruálny

princíp/. Zmeny sa prejavil i vo viacerých oblastiach, napr. v oblasti

hospodárenia účtovnej jednotky, v oblasti vykazovania vlastných zdrojov, ale aj

v aplikácii základných účtovných zásad pre akruálne účtovníctvo a dopadov na

samotný výkon aplikácie akruálneho účtovníctva v obci. Zmeny možno zhrnúť

takto:

V oblasti hospodárenia obce, pri porovnaní metodiky vykazovania prebytku

alebo schodku hospodárenia podľa zákona o rozpočtových pravidlách do roku

2007 a v roku 2008 neprišlo k zásadnej zmene. Avšak z pohľadu akruálneho

účtovníctva účtovný výsledok hospodárenia už nie je na princípe peňažných

tokov, ale na princípe zistenia rozdielu výnosov a nákladov účtovaných

v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím. Kým v roku 2006 bol

prebytok rozpočtu 1 054 t is. Sk a v roku 2007 bol prebytok rozpočtu 979 t is. Sk,

v roku 2008 je vo Výkaze ziskov a strát vykázaná účtovná strata 1 777 t is. Sk.

Keďže účtovná jednotka bola povinná zaúčtovať všetky náklady a výnosy v roku

2008 na akruálnom princípe, v účtovnom výsledku hospodárenia sa prejavil i ako

náklad aj položky, predtým neovplyvňujúce výsledok hospodárenia, ako

napríklad odpisy vo výške 1 399 t is. Sk, č iastočne pokryté výnosmi

z kapitálových transferov v sume 167 tis. Sk.

V oblasti vykazovania vlastných zdrojov došlo k zmene v rámci prevodového

mostíka, keď účet 901 Fond dlhodobého majetku v sume 51 657 tis. Sk bol

preúčtovaný jednak ako vlastný zdroj na účte 428 – Nevysporiadaný výsledok

hospodárenia minulých rokov v sume 49 353 t is. Sk za majetok obstaraný

z vlastných zdrojov a ako cudzí zdroj na účte 384 Výnosy budúcich období

v sume 2 304 tis. Sk za majetok obstaraný z cudzích zdrojov. Tým sa

v účtovníctve zníži lo vlastné imanie a kapitálové transfery sa začali účtovať

85

prostredníctvom účtu časového rozlíšenia výnosov bez vplyvu na výsledok

hospodárenia účtovnej jednotky.

V akruálnom účtovníctve obce sa aplikovali t ieto zásady:

- zásada bilančnej kontinuity; prevodový mostík bol spracovaný v súlade

s platnými postupmi účtovania,

- zásada stálosti metód,

- zásada významnosti vykazovania v účtovnej závierke,

- zásada časového rozlíšenia nákladov a výnosov,

- zásada úplnosti účtovníctva,

- zásada preukaznosti potvrdená inventarizáciou majetku, záväzkov a rozdielu

majetku a záväzkov,

- metódy odpisovania podľa stanoveného odpisového plánu,

- zásada opatrnosti vytvorením rezerv, avšak zásada opatrnosti nebola v plnej

miere aplikovaná, pretože účtovná jednotka, napriek tomu, že vykazuje

pohľadávky po lehote splatnosti nevytvori la opravné položky.

Prechod na akruálne účtovníctvo v obci spôsobil zmenu pohľadu na úč tovné

obdobie s potrebou zaúčtovať všetky účtovné prípady tak ako nastali , bez ohľadu

na ich zaplatenie. Prejavila sa potreba účtovania nevyfakturovaných dodávok,

rezerv, opravných položiek, časového rozl išovania, preskúmania reálnej hodnoty

vykazovaného majetku a ďalších postupov v akruálnom účtovníctvo. Toto všetko

vyvolalo potrebu zo strany manažmentu obce skval itni ť prácu so zámerom

vykázania položiek účtovnej závierky v súlade so zákonom. Tímovou prácou sa

musela sa zabezpeč i ť :

- úplnosť účtovníctva zaúčtovaním všetkých účtovných prípadov za účtovné

obdobie,

- preukaznosť všetkých položiek súvahy /fyzická a dokladová inventúra

inventarizácia, dôraz na prácu č lenov inventarizačných komisií vrátane

nových nárokov na posúdenie reálnosti vykazovaných hodnôt, potvrdzovanie

pohľadávok, zisťovanie reálneho ocenenie dlhodobého finančného majetku,

a podobne/,

86

- správnosť účtovníctva na základe vnútorných interných smerníc na vedenie

účtovníctva, v ktorých účtovná jednotka operatívne zaznamenala zmeny

v legislatívnych predpisoch a zabezpeč i la ich aplikáciu v účtovníctve.

Z uvedených zistení sme dospeli k záveru, že prechod na akruálne

účtovníctve v podmienkach obce možno hodnotiť kladne. Obec vie zhodnotiť

svoje účtovné výsledky hospodárenia z pohľadu svojich nákladov a výnosov, čo

ju samozrejme motivuje dosahovať čo možno najvyššie výnosy a pokiaľ možno

čo najnižšie náklady, ide o motiváciu hospodáriť efektívne, účelne a hospodárne.

Prejavuje sa to aj v potrebe efektívne nakladať s majetkom obce a zhodnocovať

svoj majetok vložený ako vklad dlhodobého finančného majetku v založených

podnikateľských subjektoch s majetkovou účasťou obce.

Akruálne účtovníctvo obce podľa súčasnej metodiky je predpokladom, že

účtovné výkazy obce a poznámky môžu dokumentovať verný a pravdivý obraz

účtovníctva a účtovnej závierky obce podľa požiadavky § 7 zákona

o účtovníctve. K dosiahnutiu tohto cieľa doporučujeme:

- neustále vzdelávanie manažmentu obce, t. j . osôb zodpovedných za výkon

a prezentáciu účtovníctva a ekonomiky v súvislosti so zmenami

legislatívnych predpisov,

- aj keď bola metodika prechodu na akruálne účtovníctvo zvládnutá na

pri jateľnej úrovni, doporučujeme venovať väčšiu pozornosť aplikáci i

tzv. zásady opatrnost i v oblasti účtovania opravných položiek,

- za nevyhnutné považujeme dodržať deň účtovného prípadu v účtovníctve, tak

aby účtovníctvo v každej chví l i podávalo verný a pravdivý obraz,

- internými smernicami na vedenie účtovníctva zabezpeč i ť vnútorný kontrolný

systém, včasnosť , dostupnosť informácií pre účtovníctvo, obeh účtovných

dokladov, zodpovednosť pracovníkov za hospodárske a účtovné operácie,

- náležite využívať mechanizmus inventarizácie ako dôležitý kontrolný prvok

v účtovníctve.

87

7. Záver

Zavedením jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva, a neskôr

rozšírením týchto princípov aj na ďalšie zložky rozpočtu verejnej správy sa

zefektívni proces prípravy súhrnných údajov za Slovenskú republiku a ich

porovnateľnosť v rámci krajín Európskej únie.

Od novej metodiky účtovníctva a vykazovania vo verejnom sektore sa

očakáva efektívnejšie riadenie verejných financií a zosúladenie účtovníctva vo

verejnom sektore na Slovensku s Medzinárodnými účtovnými štandardami pre

verejný sektor. V neposlednom rade budú v budúcnosti účtovné závierky

subjektov verejnej správy zrozumiteľnejšie pre širšiu verejnosť, keďže nové

postupy účtovania pre tieto subjekty sa priblížia k platným postupom účtovania

pre podnikateľov.

88

7. Použitá literatúra:

1. Balážová, E.: Implementácia reformy verejnej správy na Slovensku. In:

Vidiek – – šanca pre rozvoj: Súčasné problémy rozvoja vidieckeho

priestoru: Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou

účasťou. Vydavateľstvo SPU, Nitra 2003. s. 112-114 ISBN 80-8069-269-6

2. Belajová, A., Balážová, E.: Ekonomika a manažment územnej samosprávy.

Vydavateľstvo SPU, Nitra 2004. s. 15, 39, 45, 52-54, 99

ISBN 80-8069-458-3

3. Beňová, E.: Financie a mena. Ekonóm, Bratislava 2003. s. 140-147

ISBN 80-225-1659-7

4. Berčík, P.: Ekonomický systém miestnej samosprávy. Auto referát

dizertačnej práce. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Banská

Bystr ica, 2003. 18 s.

5. Fabian, Š.: Rozpočtovníctvo a účtovníctvo verejnej správy, obcí, vyšších

územných celkov a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových

organizácií (podľa zákonných úprav platných od 1. 1. 2005).

Súvaha, s. r. o., Brat islava 2005. s. 311 ISBN 80-88727-92-8

6. Fabian, Š.: Účtovníctvo podnikateľských subjektov – základný informačný

podklad na efektívne zhodnotenie disponibilných zdrojov podniku.

In: Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo, roč. 10, číslo12, 2002.

s. 502 ISSN 1335-2024

7. Gecíková, I.: Zapojenie Slovenskej republiky do systému euroregiónov.

In: Ekonomika a manažment podnikov v procese globalizácie: Zborník

vedeckých prác z Medzinárodných vedeckých dní 2002. II. Zväzok:

89

Pripravenosť asociovaných krajín na štrukturálnu polit iku EÚ.

Vydavateľstvo SPU, Nitra 2002. s. 478 ISBN 80-8050-518-7

8. Grúň , Ľ. , Pauličková, A.: Finančnoprávne inštitúty. Eurounion, Bratislava

2003. s. 42, 50, 54-60, 62-114 ISBN 80-88984-49-1

9. Hamalová, M., Žárska, E.: Vybrané kapitoly z ekonomiky územnej

verejnej samosprávy. Vydavateľstvo UKF, Nitra 2002. ISBN 80-8050-518-7

10. Hilgers, D.: Performance Management – Leistungsverfassung und

Leistungssteuerung in Unternehmen und öffentl ichen Verwaltungen.

Berlin: Gabler Verlag, 2008. s. 336 ISBN 978-3-8349-0932-9

11. Kling, J., Nižňanský, V., Pilát, J.: Separate existence above all-localself-

governments and service del ivery in Slovakia. OSI/LGI, Budapest, 2002.

s. 1001-1002 ISBN 0-324-14563-2

12. Kútik, J., Janas, K., Hrtánek, L.: Verejná správa a jej historický a právny

vývoj. Trenč ianska univerzita A. Dubčeka, Trenčín 2006. s. 111

ISBN 80-8075-123-4

13. Majorová, M., Kašiarová, L. : Nové postupy účtovania a vykazovania v

štátnej správe a samospráve úč inné od 1. januára 2008. Verejná správa

(dane a účtovníctvo) v praxi. Verejná správa (dane a účtovníctvo) v praxi

4/2007. s. 496 ISBN 80-89213-66-5

14. Mrva, J.: Informácia o doterajšom stave fiškálnej decentral izácie

z pohľadu Združenia miest a obcí Slovenska. Obecné noviny, roč. XIV,

číslo 31, 2004. s. 4

15. Nižňanský, V,: Decentralizácia verejnej správy. Verejná správa, roč. 58,

číslo 12, Bratislava 2003. s. 18 ISSN 1335-7883

90

16. Nižňanský, V.: Samospráva vyššieho územného celku – Príručka pre

volených predstaviteľov a pracovníkov v samospráve. Nadácia otvorenej

spoločnosti Open Society Foundation, Bratislava 2002. s. 9

ISBN 80-968786-0-3

17. Nižňanský, V.: Z prvej konferencie Komunálny manažment 2004 – Ako

zvládnuť decentralizáciu a využiť rozvojový potenciál miest a obcí.

Obecné noviny, ročník XIV, číslo 45, 2004. s. 6-7

18. Papcunová, V., Balážová, E.: Majetok obcí. Slovenská akadémia

pôdohospodárskych vied, Nitra 2006. s. 11, 15, 57 ISBN 80-89162-19-3

19. Pataky, J. : Základy účtovníctva. Vydavateľstvo SPU, Nitra 2004.

s. 212 ISBN 80-8069-460-5

20. Pataky, J. , Hacherová, Ž., Kočner, M.: Základy účtovníctva.

Vydavateľstvo SPU, Nitra 2008. s. 231 ISBN 978-80-552-0009-5

21. Peková, J., Pi lný, J. , Jetmar, M.: Veřejná správa a finance veřejného

sektoru. ASPI, a. s., Praha 2005. s. 555 ISBN 80-7357-025-1

22. Peters, B. G., Pierre, J.: Handbook of public administration. London: Sage

Publicat ions, 2003. s. 664 ISBN 978-0761972242

23. Sotolář , J.: Miestna samospráva na Slovensku. Košice: s. n., 2002.

s. 40, 51-87, 95-108 ISBN 80-968356-6-1

24. Soukupová, B., Šlosárová, A., Baštincová, A.: Účtovníctvo. IURA edition,

Bratislava 2001. s. 638 ISBN 80-8078-020-X

91

25. Staroňová, K., Sičáková-Beblavá, E.: Verejná polit ika a miestna

samospráva: štyri princípy spravovania. ADIN, s. r. o., Bratislava 2006

s. 105 ISBN 80-89244-13-0

26. Steidlová, J.: Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor a

príprava na zavedenie Centrálneho účtovníctva štátu v ČR. Účtovníctvo.

Audítorstvo. Daňovníctvo v teóri i a praxi, 12/2006. s. 65-69

ISBN 80-89589-53-4

27. Šabíková, I.: Implementácia akruálneho účtovníctva vo verejnej správe

ako súčasť reformy r iadenia verejných financií na Slovensku. Ekonóm,

Bratislava 2008. s. 200-225 ISBN 80-80978-22-8

28. Tichý, D.: Aktuálne problémy f iškálnej decentralizácie na Slovensku.

Verejná správa, roč. 58, čís lo 11, Bratis lava 2003. s. 22 ISSN 1335-7883

29. Tichý, D.: Zdravý sedliacky rozum káže spojiť sa. Verejná správa, roč. 60,

číslo 15-16, Bratis lava 2005. s. 36-37 ISSN 1335-7883

30. Postupy konsolidácie podľa IPSAP v zmysle Projektu zavedenia

jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva

31. Účtovníctvo štátu a samosprávy podľa princípov Medzinárodných

účtovných štandardov pre verejný sektor Časť I

32. Účtovníctvo štátu a samosprávy podľa princípov Medzinárodných

účtovných štandardov pre verejný sektor II

33. Finančný spravodaj 12/2007

34. Z.z. 431/2002 v znení neskorších predpisov

92

35. Opatrenia MF SR 16786/2007- 31 z 8 augusta 2007, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre

rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a

vyššie územné celky, úč innosť 1.1.2008, publikované vo FS č. 9/2007

36. Opatrenia MF SR 25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej

účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre

rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a

vyššie územné celky. Úč innosť od 1.1.2008, publikované vo FS 12/2007

Ďalšie legislat. predpisy:

37. Zákon č . 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

38. Zákon 583/2004 z 23.9.2004 o rozpoč tových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

611/2005 Z.z. a zákona č. 324/2007 Z.z.

39. Opatrenia MF SR z 8. decembra 2004, ktorým sa ustanovuje druhová

klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia

rozpočtovej klasifikácie uvedená vo FS 14/2004 v znení dodatkov

40. Metodické usmernenie MF SR k č . MF/0101752004-42 zo dňa 8.12.2004

41. ostatné predpisy, ktoré obec používa pri výkone svojej č innosti

Internet:

42. Sloboda, D.: Fiškálna decentral izácia a obce

http://www.konzervativizmus.sk/art icle.php?416 (10.1.2007)