Rómske listy 4/2014

Fotografia: Michael Robinson Chávez

Rómske LisTY42014

Rómske listy 4 / 20142

Máme to za sebou. Naše prvé vystúpenie na tak významnom podujatí. V KC SAV v Smoleniciach, na slávnostnom odovzdá-vaní cien Granátt 2014. Desať našich naj-lepších spevákov a speváčok zo súboru Speváčik pri Základnej škole v Muránskej Dlhej Lúke malo tú česť zaspievať pred vzácnymi hosťami zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Ako to vlastne začalo? Ako minuloroč-ným víťazom projektu Granátt 2013 sa nám podarilo nadviazať úžasnú spoluprá-cu s Fakultou masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Už pri prvom spoločnom stretnutí bolo jasné, že to bude „láska na prvý pohľad“. Ich premiérová návšteva u nás bola prvá, no určite nie posledná. Pomoc Trnavčanov bola širokospektrálna. Materiálna, čo si naozaj veľmi ceníme, ale predovšetkým ľudská, priateľská a inšpirujúca. Granátt nám otvoril pomyslené dvere k možnos-

tiam, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Dali nám niečo, čo sme nemali a zúfalo sme to potrebovali – pocit akceptácie a uznania.

Keď som dostala prvý informačný e-mail o akcii v Smoleniciach, prvá reak-cia bola pozitívna. Potešila som sa, hneď som to oznámila vedúcej súboru, Mgr. B. Grendelovej a deťom. Potom sme to začali spoločne preberať z každej strany a odrazu sa nám začali objavovať tie naj-praktickejšie problémy. O koľkej musíme odtiaľto vyraziť, aby sme do Smoleníc pri-šli do 9.00 hod., ako deti zobudíme, keď všetky bývajú v neďalekej osade, nebudú mať trému, nebude im cestou zle, ktorou trasou ísť (prechod cez sedlo Zbojská je obmedzený semaformi), ako sa dostane pani učiteľka do Muránskej Dlhej Lúky, keďže nijaký autobus tak skoro nepre- máva…?

A verte mi, to nie je všetko. Ale! Všetko sa dá, keď sa chce. Trnavčania nám ob-

jednali autobus, pripravili občerstvenie aj obed, urobili prehliadku zámku, umožnili nám nahrať hudobné CD s detskými pies-ňami. Celý deň sa o nás starali, a aj vďaka našim sprievodkyniam sme sa cítili ako v rozprávke. Atmosféra na zámku to ešte viac umocnila.

Viem, že týmto naša spolupráca nekon-čí. Deti zažili niečo neskutočné – stali sa hviezdami, spevákmi a hercami, dvorný-mi dámami a statočnými rytiermi, mo-derátormi a režisérmi. To sa nedá opísať, to treba zažiť. A my sme to zažili. Deti z osady, o ktorej možno niekto ani netuší. Deti, ktoré nemajú doma budík ani mobil, a aj tak vstali a prišli načas. Deti, ktorým bolo celú cestu zle, no na ich výkone to nikto nezbadal. Ktoré vstávali o 4.15 hod. a v nahrávacom štúdiu zaspali od únavy.

Lebo, keď chceme, zvládneme všetko. Monika Podolinská,

riaditeľka ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke

Z va š ic h l is t ov

Keď chceme, tak zvládneme všetko

BratisLava – Pri príležitosti Medziná-rodného dňa rómskeho jazyka, ktorý si Rómovia pripomínajú od roku 2009 vždy 5. novembra, sa tento rok konala v Brati-slave milá slávnosť. Univerzitná knižnica v Bratislave v spolupráci s Rómskym me-diálnym centrom (MECEM), Rozhlasom a televíziou SR (RTVS), materskou školou na Luniku IX a InfoUSA zorganizovala vý-stavu spojenú s premietaním filmu. Celá akcia sa konala pod názvom Maľované pre život alebo Z kúzelníckeho klobúka Dezi-dera Bangu. Bola okrem pripomenutia si Medzinárodného dňa rómskeho jazyka aj oslavou 75. narodením tohto významné-ho spisovateľa, ktoré si pripomenul v lete tohto roku.

Výstavu tvorili kresby detí z MŠ na Lu-niku XI ku knihe Dezidera Bangu Maľo-

vaná rómčina. Deti na kresbách vtipným spôsobom ilustrujú základnú slovnú záso-bu rómskeho jazyka.

Súčasťou podujatia bolo aj premieta-nie filmu o živote a tvorbe Dezidera Bangu pod názvom Kúzelnícky klobúk režisérky Anny Nemogovej-Kolárovej. Film vznikol ešte v roku 2006 a je pohľadom do života – tvorby a myslenia významného sloven-ského a rómskeho básnika.

Na podujatí zástupca RTVS, riaditeľ Centra národnostného vysielania Attila Lovász, odovzdal Deziderovi Bangovi ďakovný list RTVS za jeho pôsobenie v košickej redakcii STV na prelome šesť-desiatych a sedemdesiatych rokov. Tie patrili v tvorivom živote Dezidera Bangu k najproduktívnejším.

Na slávnosti sa zúčastnili aj zástup-

covia rómskej komunity, okrem iných aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák, ktorý oslávencovi odovzdal dar – obraz rómskych detí z Ja-rovníc.

Medzinárodný deň rómskeho jazy-ka sa oslavuje od roku 2009, kedy pred-stavitelia rómskych organizácií prijali v Chorváthskom Záhrebe deklaráciu, kto-rou žiadali zaradenie rómčiny medzi štan-dardné európske jazyky. V roku 2009 de-klaráciu za SR podpísala Anna Koptová. V roku 2010 ju podpísala aj Jarmila Vaňová zastupujúca Rómske mediálne centrum. MECEM

(ROZhOVOR S DEZIDEROM BANGOM STE

SI MOhLI PREčíTAť V RóMSKyCh LISTOCh

č. 3, V PRíLOhE AMEN O ROMA.)

v B r a t i s l a ve s i p r i p o m e n u l i Me d z i n á r o d n ý d e ň r ó m s ke h o j a z y k a

Deti z Lunika IX namaľovali rómčinu

Rómske LisTY • Adresa redakcie: Rómske mediálne centrum, P. O. BOX F-8, 040 01 Košice • e-mail: [email protected] • telefón: 0905975585 • web: www.mecem.sk • Redakcia: PhDr. Kristína Magdolenová (vedúca vydania), Mgr. Jarmila Vaňová, Monika Sinuová, Mgr. Klaudia Oláhová • Redakčná rada: Ladislav Richter (predseda), Jozef Ravasz, Stella Hanzelová, Jolana Saltiel • Grafika: Anna Martiňuková, Oliver Šimčík • sadzba: Pro libris • Tlač: Beki Design • Registrácia: Ministerstvo kultúry SR pod číslom EV 5035/14 • issN: 1339-7702 • Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2014 • Dátum vydania: 3. 11. 2014 • NEPREDAJNÉ.

Rómske listy 4 / 2014 3

Ženy sú rôzne. Silné aj bezmocné. Aj také, ktoré sú od malička obeťou prostre-dia. Dievčatá, ktoré v 15-tich rokoch, sa musia vydávať na nátlak rodičov… Aký je to život? Dnešný príbeh ťažko asi nechá nejakého čitateľa chladným. Je ťažké po-chopiť, ako sa cíti matka s piatimi deťmi, ktorej svokrovci predajú strechu nad hla-vou a nechajú ju s vnúčatami na ulici. Su-sedia, ktorí za 4 mesiace rozoberú chudere žene strechu nad hlavou i keď vedia, že sa

vráti a že nebude mať kam prísť so svojimi piatimi vnúčatami…

ťažko sa to počúva. Je chudoba ospra-vedlnením neľudskosti?

A potom je tu príbeh z basy, kde ťa bijú tí, ktorí by ťa mali chrániť… Aby ťa nako-niec zachránil riaditeľ väznice, ktorý ti dôveruje viac ako svojmu zamestnancovi.

Je to príbeh silnej či slabej ženy? Dá sa na to odpovedať?

Nádejou pre budúcnosť sú iné príbehy.

Príbehy mladých žien, ktoré si žijú svoj ži-vot. Ako hovorí Darina: žijem s mužom, ktorého som si vybrala sama…, ktoré štu-dujú, podávajú pomocnú ruku. Sú silné preto, že môžu vždy nájsť oporu v rodine, vo svojich blízkych, ktorí jej dávajú ener-giu.

Dva príbehy, dva svety, dve strany jed-nej mince.

Aké príbehy žien tu chceme mať? Kristína Magdolenová

DvA pRíbehY, DvA sveTYIlustračná fotografia: Kristína Magdolenová

A M A R E D Ž U V Ľ A

NAŠE ŽENy


Boženka má 49 rokov. Žije v osade, v jed-noizbovej chyži. Bez elektriny spolu so svojimi 4 vnúčatami. Zariadenie domu je úbohé, ale čisté. Ak sa detí opýtate, či by išli do krízového centra, pohotovo zarea-gujú: Nie, my chceme byť s babkou! Na-priek ťažkému životu bez muža, elektriny a moderných výdobytkov dnešnej doby sa Božena o deti stará ako môže a dáva im kopec lásky. Je to jednoducho na deťoch vidno.

Na miesto, kde Božena musela vydr-žať 4 mesiace, chce zabudnúť, vymazať z mysle. Je to ženská väznica. Dostala 9 mesiacov, ale pustili ju po polovici tres-tu. „Na ten deň, keď mi oznámili, že idem domov, nezabudnem nikdy! Plakala som a plakala. Konečne domov! hurá! Pôjdem si po deti!“ Spomenula si na dni, keď sa dozvedela, že má ísť do basy. Myslela si, že to nemôže byť pravda. Verila, že sa sta-ne zázrak a nepôjde tam. Veď má súdom zverené deti do opatery! Deti nie sú jej. Sú dcérine, ktorá ich opustila a utiekla s milencom. Keďže nechcela, aby skončili v detskom domove ako jej 5 vlastných detí, rozhodla sa, že sa o ne postará.

kAžDý živoT čLovekA je hoDNý RomáNu

Aj ten Boženin. Mala 16 rokov, keď ju otec vydal za oveľa staršieho Róma. „Ne-dalo sa nič robiť. Otec povedal: pôjdeš a hotovo!“ zaspomína Boženka.

Porodila manželovi 5 detí, postavili si vedľa domu svokrovcov domček. Manžel však zomrel na rakovinu. Asi tak týždeň po pohrebe sa vybrala do rodnej dediny a po návrate zistila, že sa nemá kde vrátiť. Svokrovci predali jej dom za 5-tisíc, vtedy ešte korún. Zostala tak s deťmi bez strechy nad hlavou.

A tu sa začína celá kalvária jej života…Matka ju nechcela v dome, musela si po-staviť narýchlo chatrč o rozmeroch 4 x 4 metre, bez vody, bez elektriny, ktorá sa tak stala útočiskom pre ňu a jej 5 detí. Keďže zo sirotských a detských prídavkov ne-dokázala zabezpečiť všetko potrebné pre deti, žiarlivá suseda sa postarala, aby o ne prišla. Išli do detského domova. „Na to, keď mi zobrali, deti nerada spomínam. Bolo to veľmi zlé,“ ticho hovorí. Žila sama a hlad bol jej každodenným spoločníkom.

RiskovANie

Deti vyrástli a išli si svojou cestou. Vrá-tila sa k nej iba najstaršia dcéra. Tá porodi-la 4 deti a tie potom opustila. Odišla s iným mužom. Božena nechcela, aby aj tieto deti skončili v detskom domove, preto sa ich ujala. V domčeku chýbala elektrina, a tak aj ona (ako mnohí ďalší) sa na ňu napojili sami, načierno. Pravdou je, že elektrinu im nechceli zapojiť, nakoľko pozemky ešte majitelia novopostavených domov nemali vo vlastníctve a obec to neriešila. Prečo? Nuž, iba Rómovia…

Vedeli, že riskujú, ale… Cez deň boli bez elektriny a večer sa napojili. Keď do osady vtrhli policajti a ľudia sa nestačili narýchlo odpojiť od elektrického vede-nia, všetci dostali pokuty za čierny odber. Boženu tak elektrikári prichytili tri razy. Po druhom prichytení bola už aj na súde, kde vyviazla s podmienkou. Po treťom prichytení putovala rovno do basy, lebo predchádzajúce pokuty neuhradila. Súd jej odklepol rovných 8 mesiacov natvrdo.

väzeNie

„Bála som sa, plakala. Nevedela som, čo bude s deťmi. Nemala som ich kde ne-

chať. Nebolo inej šance, iba ich dať dočas-ne do krízového centra,“ vysvetľuje.

Tvrdý režim a zvykanie si na mreže, modrý odev, na dozorcov a spoluväzenky-ne jej dávalo zabrať. Medzi dozorcami boli dobrí, ale aj takí, ktorí jej dali pocítiť, že je Rómka. „Na bloku nás bolo 25 a ja som bola pri nástupe jediná Rómka,“ spomína. Niektoré z nich jej pomáhali sa adaptovať, radili jej ako to tam funguje, ale väčšina z nich ju ani nevnímala. Najlepšie boli vraj lesbičky. Tie nemali predsudky, nechali ju na pokoji. Najšťastnejšia bola, keď išla do práce. To ju vraj bavilo. Pracovala na vý-robe topánok.

hLAD

„Strava bola zlá. Polievka ako voda, druhé jedlo nestálo za veľa. Bola som skoro vždy hladná. Peniaze som nema-la. Len občas mi jedna z dcér, ktorá žije v Anglicku, poslala balíček. hlad sa dá vydržať, ale keď vám niekto bezdôvodne ubližuje iba preto, že ste Rómka, tak to sa dá vydržať ťažko! čierna p..a, smradľavá, opica a mnoho iných hnusných nadávok som sa napočúvala dosť a dosť. Som útla, malá a biť sa neviem. Som rada, že som to tam prežila. Mama a sestry na mňa kašľa-li,“ hovorí Božena.

boNzovANie

Bitku vraj mohla čakať kedykoľvek. Išli na ňu takto: Boženka, poď si zafajčiť, poď tam a tam… A nakoniec to bonzli bacha-rovi. A bolo zle. Darmo sa bránila, že to nie je pravda, trest ju neminul. „Vždy si našli inú ženu, ktorá sa so mnou dala do reči, len aby mi mohli ublížiť. Nakoniec som neverila nikomu,“ vraví.

Pokračovanie str. 25

K a lvá r i a ž i vo ta j e dn e j oByč a j n e j ž en y

DO BASy UŽ NEChCEM! RADŠEJ SA OBESíM!Ľudia, z chudobných rómskych osád sa veľmi ľahko dostanú do väzenia. Často je to preto, lebo dennodenne musia bojovať o prežitie vlastné i svojich detí. Mnoho ľudí sa tam dostane aj preto, lebo pri vypočúvaní na polícii si ani neprečítajú, čo podpisujú, nerozumejú, čo sa od nich chce. Realita. Netýka sa to iba mužov, ale čoraz častejšie sa tam dostanú aj ženy. Prinášame vám príbeh ženy, ktorá ešte aj teraz – rok po návrate z väzenia – má slzy v očiach, keď o tom hovorí.

AMARE DŽUVľA


Ilustračná fotografia: Kristína Magdolenová

Kultúra Rómov je dnes pojem, ktorý sa používa akoby bez obsahu. Pojem, kto-rým sa dá zakryť úplne všetko. Rómska kultúra sa stala „vďačným“ zdrojom šíre-nia predsudkov voči komunite. V teréne sme nie raz svedkami toho, ako o podobe rómskej kultúry rozhodujú tí, ktorí o nej nič nevedia.

Rómovia so svojou kultúrou dokázali prežiť takmer tisícročnú diaspóru. Zname-ná to, že v nej musí byť niečo, čo je veľmi silné a preto je nevyhnutné o nej hovoriť a hľadať, v čom môže byť táto sila vyjad-rená. Zviditeľnenie rómskej kultúry, po-menovanie jej základných princípov štan-dardným spôsobom – tak ako sa to deje aj v iných kultúrach, je preto veľkou výzvou pre komunitu, lebo kultúra je v princípe

chrbtovou kosťou rómskeho národa. A je aj základným spojivom na moste integrá-cie, o ktorej všetci hovoria, ale „nikto ju nevidel“.

Integrácia kolabuje ak prvky majorit-nej kultúry nie sú zlučiteľné s prvkami prijímajúcej kultúry. Za týchto okolností nemôže dôjsť ku kompatibilite kultúr. Ale uspokojenie sa s týmto tvrdením vo vzťahu rómskej kultúry ku kultúram nerómskym môže viesť len k ďalšiemu znevýhodňova-niu Rómov, k prehlbovaniu spoločenského napätia a následne ku konfliktom.

Ian hancock hovorí, že Rómovia v mi-nulosti nebojovali proti predsudkom, nevedeli o nich, nemali prostriedky. To spôsobilo ten stupeň vzájomnej nezná-šanlivosti ktorý okolo seba dnes vidíme.

Aktivity rómskej inteligencie od 60-tych rokov 20. storočia na medzinárodnej pôde, ktoré viedli k založeniu rôznych inštitú-tov na ochranu Rómov ako menšiny, síce priniesli výsledky, ale uvádzanie týchto inštitútov do praxe zostalo na rôznych úrovniach iba formálne. Očakávania ko-munity sa nenaplnili, dokonca sa posta-venie komunity častokrát zhoršilo, a tak sa komunita uzatvára zas do seba.

Otázka prečo dochádza k zlyhaniu le-gálnych nástrojov sa síce kladie na rôznych úrovniach, odpoveď však vždy závisí od pýtajúceho sa. Chyba sa stále hľadá niekde inde a historická skúsenosť hovorí, že po-sledný v rade povie, že je na strane Rómov. Obávam sa, že to bude konečná stanica.

Kristína Magdolenová

kuLTúRA je chRbTovou kosťou NáRoDA

A M E N O R O M A

SME RóMOVIA


O rómskych husliach sa vie, že plačú inak, ako všetky iné husle. Ten plač má dušu. Kladiem si už dlho otázku, prečo je tomu tak? Odpoveď je však pravdepodobne oveľa jednoduchšia ako by sme mohli očakávať.

Pochopila som to prednedávnom. Bola som na koncerte rómskych kapiel, kde vy-stupovali zaujímaví rómski hudobníci. Keď dohrala jedna kapela, sadla som si k poslu-cháčovi – Rómovi – významnému uznáva-nému muzikantovi – ktorý smutne počúval.

„Krásne, že?“ prihovorila som sa mu.„Smutné,“ odpovedal.„Prečo smutné?“ pokračovala som v kon-

verzácii. Pesnička nebola tak celkom z tých, ktoré rozplačú dušu.

„Vieš,“ pokračoval „smutné je na tom to, že táto hudba bola obrazom života Rómov.“

Chcela som, aby mi to vysvetlil.„Túto kapelu tvoria skvelí muzikanti.

Každý jeden z nich si zaslúži byť oslavova-ný ako muzikant. Ale keď začali hrať spolu, ukázala sa naša rómska povaha. Počas celé-ho vystúpenia hral každý sám pre seba sólo, nikdy nevytvoril priestor pre toho druhého, aby sa ukázal. A bol z toho hluk, síce krás-nych jednotlivcov, ale úbohej kapely, v kto-rej niekto ani na chvíľku nechce hrať druhé husle. Každý chce hrať iba prvé husle.“

Na túto príhodu som si spomenula pred nedávnom, keď sme pripravovali spomien-kovú akciu, do ktorej sme hľadali partnerov.

Keď sme oslovili jedného človeka, o ktorom sme si mysleli, že by ho to mohlo zaujímať, dostali sme nečakanú odpoveď: „Nebudem hrať druhé husle!“

Ako inak, našim cieľom bolo partnerstvo viacerých rómskych organizácii, ktoré by demonštrovalo Rómom, že aspoň kultúru máme spoločnú. Nestalo sa.

A tak mi to došlo. Rómske husle plačú, lebo orchester nemôže byť zostavený len z tých, ktorí hrajú prvé husle. A medzi Ró-mami je príliš veľa ľudí, ktorí chcú hrať iba prvé husle. Bez ohľadu na to, či na to majú. A tí, čo naozaj prvé husle hrať môžu, stoja vzadu. A rómske husle plačú…


Môj n á Z or

Prečo rómske husle plačú?

◆ kráľom primášov v Uhorsku v roku 1885 sa stal František horváth, ktorý sa narodil v Banskej Bystrici. horváth za-stupoval Rakúsko-Uhorsko aj na otvorení Eifelovej veže v Paríži. Koncertoval aj na kráľovskom dvore v Londýne. Po ukončení kariéry sa koncom 19. storočia presťaho-val s rodinou do Košíc, kde žil až do svojej smrti. Bol veľmi bohatý, ale počas prvej svetovej vojny o svoj majetok prišiel. Ešte v roku 1928, keď sa v Košiciach uskutočnil veľký koncert rómskych kapiel, dirigoval niektoré vystúpenia,◆ významný posun v prístupe k Rómom predstavovali nariadenia cisárovnej Márie Terézie v 18. storočí; aj keď boli zamera-né na dôslednú asimiláciu tohto etnika (zákazy kočovania, používanie vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných sobášov a pod.), počítali s ním však ako s reálne existujúcou zložkou obyvateľstva krajiny. Nariadenia panovníka Jozefa II. boli za-merané na vzdelávanie a christianizáciu Rómov, v čom tento panovník predbehol viacerých „riešiteľov rómskeho problému“ v 20. storočí. Nariadenie Márie Terézie a Jozefa II. sa stali vzorom pre legislatívu ďalších európskych krajín. (kam)

K ľ úč e K de j in á M róMov

Keďže sú dejiny Rómov dodnes nedostatočne preskúmané, pokúsime sa vám postupne priniesť informácie, ktoré, veríme, budú pre vás užitočné:

BansKá BystriCa – V Banskej Bystri-ci nejestvujú príležitosti pre spoločenský život rómskych dôchodcov až na dopo-siaľ ojedinelú aktivitu OZ KZR SR, ktorú raz ročne realizuje kultúrno-spoločenské podujatie, venované explicitne práve im. Z toho dôvodu zamerala Krajská asociácia rómskych iniciatív (KARI) svoju pozor-nosť aj na ľudí skôr narodených. MECEM o tom informoval zástupca KARI Marián Balog.

„Mal som sám tú česť zúčastniť sa jed-nej z týchto akcií a bolo krásne vidieť toľ-kých starších Rómov – usmiatych pánov a dámy v jednej miestnosti. Skôr narodení Rómovia v našom meste sa však nezapája-jú do aktivít, ktoré im samospráva ponú-ka, nie sú v žiadnych seniorských kluboch. Žijú uzavretý život vo svojej komunite. Krajská asociácia rómskych iniciatív sa pokúsi reagovať na tento fakt a v nasle-dujúcich rokoch má ambíciu implemen-tovať i projekty pojednávajúce o aktívnom a zmysluplnom využívaní voľného času seniorov, pravidelných stretnutiach, be-sedách a workshopoch, ktorých témami bude napr. multikultúra, tradície a zvyky Rómov. Aktuálne sa však tešíme projektu

Klub rómskeho seniorského ochotníckeho divadla s podtitulom Amare phure keren terňipen (Romano teatros),“ uviedol Ba-log.

hlavnú úlohu v ňom hrajú dôchodco-via, no nielen Rómovia. Prostredníctvom pravidelného stretávania sa za účelom ná-cviku divadelnej hry sa stretávajú s cieľom vrátiť ich do spoločenského života a opäť v nich vzbudiť pocit spolupatričnosti, dôle-žitosti a sebarealizácie. Pokračujúcou am-bíciou je vytvorenie rómskeho seniorského klubu, kde budú ich pravidelné stretnutia prebiehať. Teraz sa stretávajú v súkromí rodinného domu jednej z hereckých dvojíc. Prvú divadelnú hru Ona a on budú môcť diváci vidieť v Banskej Bystrici už 6. de-cembra tohto roku.

Ochotníci chcú prostredníctvom diva-delnej hry, ktorá je obrazom života róm-skeho dôchodcu a maďarskej dôchodkyne a poukazuje aj na pretrvávajúce problé-my intolerancie, rasovej neznášanlivosti a predsudkov, osloviť širokú verejnosť. hru napísal a hudbu k nej skomponoval Cyril Pleško, ktorý v nej aj účinkuje. Au-torkou projektu je Adelka Matulayová.

MECEM/ts

d i v a d e l n á h r a o n a a o n b u d e m a ť p r e m i é r u

Rómski seniori hrajú ochotnícke divadlo

AMEN O ROMA


Chudobný človek hotová opica, hovorí jedno príslovie. Mohlo by sa to zdať vtip-né, ale nie je. Chudoba ženie človeka do extrémov. Chudobný človek má len jediný problém: ako prežiť, ako dať najesť svojim deťom. V takých situáciách je ľahko uve-riť, že šťastie sadne aj na nepripraveného. Len tak príde práca, ktorá ma postaví na nohy. hoci nemám vzdelanie, neovládam jazyky… ľudia veria, že sa ich dotkne zá-zrak. Ale tých zázrakov je v bežnom živote len veľmi málo. Väčšina z tých, ktorí takto snívajú, sa ocitnú v klietke, z ktorej sa len ťažko dá uniknúť. V klietke obchodovania s ľuďmi.

Stane sa nie človekom, stane sa nástro-jom na výrobu bohatstva pre iných ľudí. Len kusom, ktorý ešte vládze, alebo už ani nie. Takto sa strácajú otcovia rodín, matky nechávajú svoje deti a idú za šťastím… Aj

preto hovoríme dnes v tejto prílohe o téme obchodovania s ľuďmi.

Štatistiky hovoria, že obchodovanie s ľuďmi je po obchode s drogami a so zbra-ňami celosvetovo najvýnosnejší nelegálny obchod. Podľa odhadov sa na ňom každo-ročne medzinárodne organizované sku-piny obohatia o 110 miliárd eur. Napriek tomu zostáva veľa obetí neodhalených a mnoho páchateľov nepotrestaných. Obe-te obchodovania s ľuďmi sú totiž ustrácha-né, majú traumu a nechcú o svoje skúse-nosti hovoriť. Až 60 % z nich sú Rómovia.

Na Slovensku sa realizuje dlhodobo množstvo aktivít, ktorých cieľom je po-môcť obetiam obchodovania. Slovenská republika je od roku 2011 zaradená medzi najlepšie štáty sveta v boji s obchodovaním s ľuďmi. Do programu Podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi prostredníc-

tvom ktorého rezort pomáha obetiam ob-chodovania s ľuďmi, bolo k polovici tohto roka 2014 zaradených celkom 19 ľudí. Ide o občanov Slovenskej republiky a vykoris-ťovaní boli prevažne v Británií, holandsku, Nemecku, Slovinsku a v česku. Zaradené osoby pochádzajú prevažne z Košického, Prešovského a Nitrianskeho kraja, na-sleduje Banskobystrický a Žilinský kraj. Približne 40 % obetí zo Slovenska bolo vykorisťovaných nútenou prácou, 30 % nútenou prostitúciou, 20 %bolo nútených k uzatvoreniu sobáša a asi desať percent obetí bolo vykorisťovaných núteným žob-raním alebo nútenou kriminalitou.

Koľko životov poznačí neľudskosť scho-vaná za týmto biznisom? Aj preto si dnes chceme povedať, že opatrnosti nikdy nie je dosť. A o tom sú aj naše dnešné príbehy. (ova)

Aj vám sA To môže sTAťIlustračná fotografia: Kristína Magdolenová

R O M A N E T H A N A

MIESTA PRE RóMOV


„Prišli k nám do dediny a sľubovali dobrý zárobok. Boli tam viacerí chlapci, ktorí premýšľali, že pôjdu s nimi. Nakoniec sme išli dvaja,“ hovorí Dušan. Na to, že nie je všetko v poriadku, prišiel až v Londýne, keď ho iná skupina mužov chcela kúpiť. „Takého koníka by sme brali,“ vypočul si. V tom čase už bol bez dokladov, v cu-dzom svete, bez znalosti jazyka, odkázaný na ľudí, ktorí ho tam doviezli. Skončil ako obeť obchodovania s ľuďmi v Glasgowe. Viac ako rok pracoval za menej ako po-lovicu mzdy. Jej časť odovzdával svojmu otrokárovi.

Na odobraté doklady si obchodníci vybrali rôzne pôžičky vrátane sociálnych dávok na deti. Obchodníci svoje obete prísne strážili. Pakistanský zamestnávateľ vedel, že ide o obeť obchodovania s ľuď-mi, a akúkoľvek snahu o kontakt s okolím hneď hlásili otrokárovi. Nasledovala bitka či iný trest. Aj vyhrážky, že ublížia rodine na Slovensku. Dušan, ako jeden z mála, sa z núteného otroctva dostal náhodou po roku s pomocou polície. Dnes žije s rodi-nou v azyle a schováva sa pred svojimi otrokármi. To je jeden z tisícok príbehov, ktorý sa zdá mal šťastný koniec. Ale život v strachu a bez domova určite šťastným koncom nie je.

Koľko je na Slovensku obetí obchodo-vania s ľuďmi sa povedať nedá. Štatistiky majú úplne inú výpovednú hodnotu ako realita. hovoria len o tých prípadoch, kto-ré vyšetruje polícia. Ale tých je v porovna-ní so skutočnosťou len niekoľko desiatok. Odborníci hovoria, že až 60 % všetkých obetí obchodovania s ľuďmi sú Rómovia. Ich príbehy sú viac menej podobné. Bieda, v ktorej žijú, a snaha aspoň trošku si pri-lepšiť i vidina zbohatnutia, to sú dôvody, ktoré ich ženú do neznáma a nútia veriť aj neznámym ľuďom.

Aj keď veľmi často sú obchodníci pria-mo z komunity či dokonca rodinní prís-

lušníci. Väčšina z obetí v našich príbehoch smerovala do Veľkej Británie.

Žaneta sa stala obeťou obchodníkov s ľuďmi už v šestnástich rokoch. hoci jej príbeh je dosť nečitateľný, pretože svo-je výpovede často mení, zdá sa, že ju do otroctva predali vlastní rodičia. Praco-vala ako prostitútka v Nemecku, neskôr v Manchestri, odkiaľ ju jej otrokár predal na nútený sobáš do Glasgowa. V tom čase už bola tehotná. Manželky z radov róm-skych dievčat vyhľadávajú predovšetkým Pakistanci, ktorí si takto „kupujú“ povo-lenie na pobyt v krajinách EÚ. Na to, že bola predaná, prišli sestričky v nemocnici v Glasgowe, kde porodila dcérku.

Dnes žije v ústave, pretože nie je schopná starať sa o dieťa a hrozí, že bude v prostitúcii pokračovať. Ona sama sa tým netají, hoci na druhej strane tvrdí, že sa o svoje dieťa chce starať. O dieťa, ktoré nie je schopná nakŕmiť, ba dokonca ani ho podržať na rukách. Tamojší sociálni pracovníci sa domnievajú, že Žaneta je niekoľkonásobnou obeťou. Už v detstve bola podľa nich týraná a prostitúcia bola pre ňu svojim spôsobom vykúpením.

Sociálny úrad v Glasgowe už vyše roka vynakladá mesačne viac ako 1 000 libier na starostlivosť o ňu a jej dcéru. Ako dlho ešte tento stav potrvá nie je však možné predpovedať. „Mám niekedy pocit, že sme jej ublížili práve tým, že sme ju chceli ochrániť,“ hovorí Keith, tamojší sociálny pracovník. „Je tu však dieťa, o ktoré je po-trebné sa postarať,“ pokračuje.

Aj preto opakovane vycestoval na Slo-vensko, aby si preveril podmienky, v ktorej žije jej rodina. „V domčeku s jedinou iz-bou býva 5 ľudí. Je to prostredie, kde ťažko predpokladať, že dieťa dostane primeranú opateru,“ dodáva Keith. Riešením by bola

nútená adopcia dieťaťa. Záujemcovia sú, úrad sa však nechce unáhliť.

Nútená prostitúcia a nútená práca, to sú najčastejšie formy novodobého vykoris-ťovania. A hoci štatistikám vládnu obete prostitúcie, skúsenosť z terénu hovorí skôr o tom, že prevláda nútená práca. Obete nútenej práce však políciu nekontaktujú a to hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je ten, že aj život v otroctve je často-krát o niečo lepší ako život v osade na Slo-vensku. Ďalší to považujú za vlastné zlyha-nie, skúsenosť, ktorú si prešli, ale nechcú o nej hovoriť. Iní zase zo strachu o rodinu. Mnohí to nevnímajú dokonca ako trestný čin, ale ako zlú životnú skúsenosť. Jed-noducho to neriešia. Ďalší neveria, že by polícia bola schopná zakročiť voči otroká-rom, ktorí majú peniaze a tým aj moc. Na otázku, prečo ste nekontaktovali políciu v Británii či na Slovensku, jednoducho odpovedajú: aj tak by sa im nič nestalo.

Práve strach a uzavretý svet rómskej komunity je najväčšou zárukou obchodní-kov s ľuďmi, že vo svojich aktivitách môžu beztrestne pokračovať. Mnohí z nich vy-stupujú na verejnosti ako úspešní podni-katelia, ktorí v Anglicku zbohatli. Stavajú si na Slovensku domy, predvádzajú sa svojim bohatstvom. A nerómske média ich často prezentujú ako tých, ktorí to zvládli a mali by byť vzorom pre komunitu.

Škótsky Glasgow je typickým rajom ob-chodníkov s ľuďmi. Silná pakistanská ko-munita napojená na slovenských Rómov, ktorí obchodujú s ľuďmi, je dobrým záze-mím pre takého podnikanie. Asi tri tisícky Rómov zo Slovenska, česka a Rumunska tu žije na jedinej ulici – Allison Street. Je súčasťou mestskej časti Govanhill, ktorá je považovaná za jednu z najchudobnejších Pokračovanie str. 21

r e p or tá ž o oB c hod ova n í s ľ u ďMi

AKO SA VOLá TVOJ MANŽEL? PAKISTANEC…Reportáž vznikla v rámci projektu Posilnenie spoločných opatrení v prevencii nútenej práce príslušníkov rómskych komunít a rozvoj referenčného mechanizmu. Projekt spolufinancuje Európska komisia a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.Poznámka: Mená všetkých obetí sú zmenené z dôvodu ich ochrany.

ROMANE ThANA


Dominik Pompa má 23 rokov, pochádza z mesta Podolínec okres Stará ľubovňa, študuje v Nitre na Slovenskej poľnohospo-dárskej univerzite na Fakulte ekonomiky a manažmentu. Vyštudoval obchodnú aka-démiu a hľadal nejaký smer, ktorý by na jeho stredoškolské štúdium nadväzoval. hovorí, že u nich v rodine bolo vzdelanie vždy prioritou. „Každý, moji bratranci, sesternice, všetci študujú, chodia na vy-soké školy, alebo už skončili,“ hovorí. hoci sa narodil v rómskom prostredí, vyrastal

v podstate medzi majoritou. „V rámci školy, školského prostredia, som bol vždy ako jediný Róm. Je mi to trochu ľúto, že som aj v rámci školy nemohol spoznať viac Rómov,“ spomína Pompa. Nitra je podľa neho krásna.

O svojej budúcnosti má jasnú predsta-vu. „Chcel by som si založiť takú menšiu farmu, a začať chovom nejakých domácich zvierat. Tak by som možno chcel začať. Ži-jeme v období, keď sa preferuje bio, takže si myslím, že to má budúcnosť,“ sníva.

O nejakom vyčlenení z kolektívu kvôli svojmu pôvodu nemôže hovoriť. „Ja som nikdy necítil, že som Róm a že by som mal preto nejaké problémy. Možno je to aj tým, že nevyzerám ako Róm. Takto som to vní-mal. Iný som len v tom, že so spolužiakmi nemám vždy rovnaké záujmy, napríklad počúvam rómsku hudbu, moji spolužiaci k tejto hudbe nikdy nemali taký vzťah. Ak sú nejaké rozdiely medzi nami, tak ich vi-dím skôr v kultúrnej oblasti,“ zamýšľa sa Pompa. (ola)

pompA: Ak sú RozDieLY, TAk v kuLTúReFotografia: Marek čecho

L A S A N D R O V A S T

DO VLAStNýcH RÚK


E lavutariko gospeloskeri grupa zachudľa andro berš 2007. O čhave, o lavutara the giľavne phirenas menk pre bazutňi vaj maškarutňi sikarďi. Buter lendar imar peske zathode o dživipen. Na ča oleha, kaj len hin romňa vaj čhave, no the oleha, kaj hine pro uče sikľarde, vaj peske imar uče sikľarde dokerde. Bašaven sentne giľa, the adaďive len imar prindžaren na ča o Roma, no the o gadže pro savoro Slovačiko. Ľidžal len, the pomožinel lenge o greckokatolicko rašaj Martin Mekel Čičavatar. Lengere giľa bašaven the andre Slovačiko rozhlasis. Andro F6 bašaven the giľaven romane murša the jekh raklo. Jekh lendar hino the o Lukáš Bužo, savo giľavel.

sar zachudľan andre gospelovo gru-pa F6?

Peršo kada džahas te kerel kole za-meriha kaj bašavaha pre amare omši, že le rašajeha, koleha so amenca kerelas o skauting hoj leske pomožinaha paše

omša, paše liturgia. Ale le Devles amenca has bareder planos sar amen peske doka-zinďam te predstavinel a o rašaj amenge takoj phenďa muršale, amen peske phenas muršale, o Del tumenca kerla bare veci. Akor leske oda igen napaťavas koleske, ale pale sar zachudľam pes te moľinel paše ka-pela a polokes pes thovahas andre kopa ta dikhavas the me oda, hoj o Del amen vičinel andro bareder buťa. A koleske pale zachudľam te pačal the le beršestar 2007 imar bašavas, nasas amen ňisavi pre-stavka a bašavas pro liturgii, bašavas pro moľipnaskere zgeľipena, bašavas pro puťi, pro tabora, spoločenska akciji, pro caloslo-vačike akciji, ale nabašavas pro svetska ale ča pro kresťanska buťa.

Diňan avri the varesave cD-čki? keci tumen hin imar?

hin amen imar 4 CD-čki a nekneve-der albumos pes vičinel Ján 8,32 andale biblija a kode pre koda than pes pisinel že sprindžarna o čačipen a o čačipen tumen oslobodzinla. O čačipen tumen kerla slo-

bodnen. A kada štvarto albumos kerďam live. hin amen the obrazis the zvukos, the DVD, the CD.

sar oda čerinďa tumaro dživipen, vaj tiro dživipen kadi kapela?

Miro dživipen pes čerinďa but. hin pro veci aver dikhiben. Napodceňinkerav man, som na barikano, že man me korkoro ašarav a kerav mandar vareso, aľe džanav kaj som manuš savoreha so kampel a kada but andre miro dživipen čerinďa. Doker-ďom mange e maškarutňi sikľarďi, geľom pre uči sikľarďi, dophirďom la, hin man lačhi romňi, lačho dživipen, nič mange na chibaľinel. A kada savoro hino zathodo pre oda, hoj miro dživipen diňom le Devleske. A ov les iľa andro peskere vasta. A ov les ľidžal…

Andro F6 menk bašaven: o Lukáš Bužo – giľavel, o Stano Goroľ – akusticko gitara the giľavel, o Lukáš Goroľ – elektricko gitara, o Tadeáš Gavala – klavesi, o Peter Bužo – basgitara, o Matúš Bužo – bubni, perkusii. Klaudia Oláhová

Člověk v tísni, pobočka Slovensko v tomto roku oslavuje 10 výročie od svojho založenia. Od roku 2006 prevádzkuje komunitné centrum v obci Doľany, miestnej časti Roškovce (okres Levoča), obývanej len Rómami. Od počiatku v komunitnom centre pracuje Iveta Maľarová.

sar tut dochudľal andre kodi buťi?Keravas buťi pro aktivačne, paľis man

ile andro komunitno centros sar dobrovoľ-nička, pálíš dochudľom bareder buťi, ča-čutňi. Me kodoj kerav buťi beršestar 2006. Kerav imar koja buťi eňa berš.

so keren andro centrum?Aktiviti keras ajse, jak das bazutno

dosikľiben, paľis keras bisikľarde aktiviti – štrihinas, ľepinas, kajse buťa sikavas le čhavoren. Paľis hin amen kružki.

so pes sikaven o čhave?Keren peske ke amende o sikľibnaske-

re kherutne buťa, dosikavas len, the paľis

keras o aktiviti. hin amen darekana the kheľiben, vistupinen, keras le čhavorenca superstar.

sar pes paš tute ľikeren o kolegi?Paš mande pes o kolegi lačhes ľikeren,

našti phenav. Našti pre lende phenav. Achaľuvas peske.

sar paš peste, soha le čhaven paš pes-te pricirdňan?

Me motivindžom le čhaven hoj džan te irinel, te genel, bo aver čhavore na dža-nenas ňis. Šoha na džanenas te genel, te irinel, no sar avle andro komunitno cen-tros ta imar džanen savoro. Me motivin-džom kavka le čhaven kaj pes dochudle pre maškarutno sikľarďi. Akana jepaš čhave Roškovcatar phiren pre maškarutno si-kľarďi.

sar pes ľikeren o čhave paš tute? sar tut rešpektinen o daja?

ľikeren pes lačhes, avke sar majinen. O čhave rado phiren andro centrum bo pes kodoj kerel savoro.

O daja man rešpektinen, pharipen man nane. So mange kampel te podirinel o pa-pira, podirinen, akor man nane pharipen. Rešpektos hin.

phiren lenca varekaj?Phiras, samas imar duvar oda berš.

Samas pro Spišsko trhos, samas andre zoologicko bar ke Spišsko Novej Vša.

so hin tumen nevo andro komunitno centrum?

Kada centros so akana sam ade, oda nane amaro centros. Amen sam andre si-kľarďi, andro podnajmos. Andro oktoberis avľa phundrado amaro centros. Odoj pes kerel savoro. Avľa odoj počitačovo kruž-kos, sivkeraha, buter keraha.

so tut motivinel andre tiri buťi? so tuke del tiri buťi the sar tu oda šunes jileha?

hin man lačho pocitos, bo kaja buťi man bavinel. Kaja buťi man del but zor the lačhipen. Na darav man ani la bučatar. Štefan Mirga, Marek Hamburg, roškovce

va ke r i b e n l e g i ľ a v n e h a k h a t a r e r o m a ň i k r e s ť a n s ko p o p r o c ko vo g r u p a F 6

Lukáš bužo: imar man napodceňinkerav, o F6 mange čerinďa o dživipen

o komunitno centros ko Rožkovce imar hin 8 berš

LAS ANDRO VAST


UŽ SME SA SPOLU NAUčILI VŠELIčO. NAUčILI SME SA BáSNIčKy

O PíSMENKáCh V ABECEDE, NAUčILI SME SA BáSNIčKy O číSLACh,

O ROčNýCh OBDOBIACh A DNES SI POVIEME NIEčO O ZELENINE A OVOCí.

POzRitE Si BáSNičKy NA VNÚtORNEJ DVOJStRANE A POVEDztE, KtORÉ

PLODy SÚ OVOciE A KtORÉ zELENiNA? POROzPRáVAJtE NáM, KtORÉ

OVOCIE A ZELENINU MáTE NAJRADŠEJ A PREčO A POTOM SI TO OVOCIE

A zELENiNu NAKRESLitE. PREDStAVtE Si, žE V tEJ zELENiNE BýVAJÚ

MALičKí ŠKRiAtKOViA, KtORí SA S VAMi ROzPRáVAJÚ O tOM, AKO RAStiE

ZELENINA A OVOCIE… POčUJETE? POROZPRáVAJTE, čO VáM ŠKRIATKOVIA

POVEDALi! SKÚSiME tO AJ NAKRESLiť? A SAMOzREJME, NEzABuDNitE

ANI NA ROZPRáVKU O MRAVčEKOVI ŠAňKOVI…

VEľA ZáBAVy!

MiLÉ DEti,

Kresbičky detí môžete posielať na adresu MECEM, Strojárenská 3, 040 01 Košice. Ďalšie informácie o prílohe získate na e-mailovej adrese: [email protected] alebo na telefónnom čísle: 0905975585.

ChROBáčIK

K I R M O R O


JABĺčKOJabĺčko je chutné veru,nechám si ho na večeru.Vitamínov veľa má,preto sa vždy červená.

POMARANčAko malé slnko svieti,pozrite sa naňho, deti!hoci žiari ostošesť,môžeme ho aj tak zjesť.

MELóNKabátik má zelený,nikdy si ho nemení.Vnútri sladká dužina,hostina sa začína…

CITRóNZdravý je a krásny tiež,neskúšam ho ale zjesť.V čajíku a s medom sladkým,maškrtím u svojej babky.

sl ov n í K pr e pa n i uč i t e ľ K y

jabĺčko – phaborihruška – ambropomaranč – narančamelón – dudumcitrón – šutľardo / citronos

hRUŠKALeží hruška na tráve,telíčko má boľavé.Padla ešte včera zhora,o pomoc už dlho volá.

KIRMORO


O tom, že sa na rómskym politickým stra-nám akosi nedarí presadiť sa vo svete veľ-kej politiky, o tom píšu všetci. Je to téma diskusií dnes už snáď aj v rodinách. Aké sú príčiny, o tom sa dá tiež veľa hovoriť. Ale Rómovia sú v politike aj mimo rómskych politických strán, hoci to vôbec nezname-ná, že sa téme Rómov nevenujú.

25 rokov po Nežnej revolúcii môžeme povedať, že tu máme už druhú generáciu politikov. Na začiatku boli politickí „pio-nieri“. Málokto asi vie, že ROI v Prahe vznikla ako vôbec prvá politická strana po revolúcii. Rómski intelektuáli v Prahe boli aktívni počas dní Novembra a Rómovia mali v národných radách a vo vtedajšom Federálnom zhromaždení vysoké zastú-

penie. A že boli úspešní, o tom svedčia ich výsledky: Rómovia boli akceptovaní ako národnosť, bolo založené divadlo Romathan, začali vznikať rómske médiá, kultúrne spolky… Jednoducho Rómovia začali žiť. Bolo len na škodu veci, že toto krátkodobé oživenie skončilo veľmi rýchlo. Ekonomické zmeny zasiahli Rómov tak, že sa dodnes nielen nevedia spamätať, ale už ani nedúfajú v zlepšenie situácie.

Už takmer dve desiatky rokov však ho-voríme o tom, že Rómovia nie sú len voliči a je jedno či rómskych či nerómských po-litických strán, ale hlavne občania. A pre-to si asi treba klásť otázku – akí sú Ró-movia občania? Nakoľko je súčasný stav mnohých komunít odrazom neznalosti či

nemožnosti realizovať sa ako občan. So všetkým, čo k tomu patrí.

hľadanie cesty k riešeniu problémov ľudí v komunitách nie je určite jednodu-ché. Dôležité je ale poznať tých, ktorí tak robia. Poznať svojich politikov, osobností z radov Rómov nielen podľa toho, čo „jed-na baba povedala“, ale poznať ich názo-ry priamo. Aj to je jeden z našich cieľov. Prinášať postupne rozhovory s tými, ktorí Rómov zastupujú, zastupovali, alebo sa k politike vyjadrujú či už na lokálnej či ná-rodnej úrovni. Veríme, že tento náš príspe-vok k občianskemu uvažovaniu, bude pre všetkých prínosom. Lebo byť občanom, to vôbec nie je ľahké a samozrejmé.


Nie je občAN Ako občANIlustračná fotografia: Kristína Magdolenová

A N D R E P O L I T I K A

V POLITIKE


pán vospálek, prečo ste vstúpili do politiky?

Mojím hlavným podnetom bolo, že moje deti nevpustili na diskotéku. Mne osobne sa stalo, že ma v jednej reštau-rácii neobslúžili. Tak som si povedal, že nestačí byť dobrým človekom, podnika-teľom a platiť dane tak ako aj iný občan. Uvedomil som si, že je potrebné, aby som začal aktívnejšie pristupovať k politike verejného života, lebo jedine tak budem vedieť aspoň trocha ovplyvniť spoločnosť.

z pohľadu politického života ste v po-litike nováčikom…

Moje prvé voľby boli pred 5 rokmi. Kandidoval som na poslanca VÚc ako nepopísaná kniha. Nikto mi nepovedal a neporadil, ako sa vôbec také voľby riadia a menežujú. Tak som to zobral do svojich vlastných rúk a pamätám si, že som začal vyvíjať aktivity hlavne v rómskych komu-nitách v okrese a naivne som si myslel, že keď to celé zmenežujem dobre, tak mám hypoteticky šancu uspieť. Méta bola nasta-vená vysoko. Najnižší počet hlasov, ktoré bolo potrebné získať, bol na úrovni 2 ti-síc. Ja som v priebehu 2 mesiacov dokázal ovplyvniť okolo 1 800 voličov. Samozrejme som z výsledkom spokojný nebol, pozrel som sa spätne, kde som urobil chyby, a ur-čil som si svoje priority a ciele do ďalších volieb.

v čom ste sa poučili?Uvedomil som si, že v komunálnej

politike musím začať pracovať hneď po voľbách a to aktívnejším prístupom. Za-ložil som občianske združenie pod ná-zvom Spišský spolok, ktorého hlavnou myšlienkou je rómsko-nerómsky prístup ku všetkým ľuďom v našom regióne. Pri týchto prvých voľbách som začal chápať ako uvažuje rómska komunita. Ak pôjde-te do osady na lepšom aute tak povedia, že máte peňazí dosť a že načo vám je byť politikom, keď sa máte dobre. Ak pôjdete

do osady na staršom aute tak povedia: čo chcete ísť do politiky zbohatnúť na úkor Rómov? Všetko som jednoducho prehod-notil a začal aktívnejšie pôsobiť všeobec-ne pre ľudí bez ohľadu na vierovyznanie a farbu pleti.

vrátime sa trošku do vášho detstva. vy ste zo zmiešaného manželstva. čo ovplyvnilo u vás pocit identity?

V detstve som si to skoro vôbec neuve-domoval. Bol som stále zaradzovaný me-dzi nerómske deti. Identitu som si začal uvedomovať pri návšteve starých rodičov, na čo mám najkrajšie spomienky v mojom živote. Také Vianoce, Veľká noc a rôzne iné rómske oslavy sú tak silne emotívne, že to má snáď vplyv aj na Neróma. Po rómskej strane pochádzam takpovediac z muzi-kantskej rodiny, čo ešte viac posilní vaše vnútorné presvedčenie a identitu. Všetci v mojom okolí, a teraz myslím rodinu róm-sku, boli a sú pre mňa osobnosťami.

čo pre vás dnes znamená byť Ró-mom?

Pred rómstvom cítim rešpekt, vzruše-nie a iný prvý pohľad majority.

viete si spomenúť na nejakú udalosť vo svojom živote, ktorá bola pre vašu etnicitu úplne rozhodujúca?

Mal som v škole problém so spolu-žiakom. Pamätám si ako moja babka šla riešiť so mnou do školy s pani učiteľkou danú vec. Babka si dala do tašky valček na cesto, samozrejme nikomu neublížila, ale vytiahla ho a mávala pol hodinu pred pani učiteľkou, že môjmu vnukovi nebude nikto ubližovať, lebo je to dobrý chlapec. Samozrejme, že takýchto momentov bolo viacej, a zakaždým sa ma zastali len Ró-movia. Po takých veľmi citlivých zážitkoch som sa zaradil viac k Rómom bez nejakého rozhodovania.

sú rozdiely medzi Rómami a majo-ritou?

Tých rozdielov je samozrejme veľa

a preto by som to rád uviedol na príklade. Keď si dáme ruku na srdce a pozrieme sa koľko je na Slovensku bezdomovcov-Ró-mov, tak bude to percento na vzorke zo 100 ľudí možno 5 percent. Rómska komu-nita je uzatvorenejšia, ale o to má väčšie srdce a je dobročinnejšia aj voči sebe samej ako aj voči majorite. Videl som niekoľko a zažil som niekoľkokrát, že v rómskej osa-de býva Neróm a prijali ho Rómovia me-dzi seba bez nejakého veľkého problému. Prichýlili ho a dali mu najesť. V opačnom prípade netvrdím že to neexistuje, ale skôr je to zriedkavé.

Ako vnímate svoju príslušnosť k šir-šiemu regiónu?

Cítim sa byť na prvom mieste Spišiak – obyvateľ Spiša, potom východniar, po-tom Róm a nakoniec Neróm. Ale nad tým v mojom bežnom živote vôbec nerozmýš-ľam. Pomôžem každému v regióne bez ohľadu národnosti a vierovyznania.

čoho sa obávate v budúcnosti v súvis-losti s Rómami?

Možnosti sú, podľa môjho názoru, dve. Buď nás zavalí vlna emigrantov iných kultúr a ľudia v Európe si povedia že zlatí Rómovia, s nimi sme ako tak vedeli robiť a spolupracovať. Alebo budeme v Európe robiť dve veci naraz: venovať sa rómskej téme, prisťahovalcom z tretích krajín, a uvedomíme si, že nie Rómovia, ale člo-vek nekvalitne pripravený do života je pre spoločnosť hrozbou.

čo je pre vás v demokracii najťažšie?Pre mňa je najťažšie to, že si uvedomu-

jem, aké veľké možnosti tu mám, a že nie som na všetky dostatočne pripravený. člo-vek za jeden život nedokáže urobiť všetko, čo by chcel, ale sme na to, aby tu po nás niečo ostalo. Toto je problém nielen môj, ale aj Rómov, že sú nedostatočne pripra-vení do života a nevidia možnosti, ktoré sa im ponúkajú. Len poznaním a celoživot-ným vzdelávaním sa človek vie pohybovať

v yc h o v a ť z c h u d o b n é h o r ó m a vo l i č a , k t o r ý b y vo l i l n a z á k l a d e p r e s ve d č e n i a , j e ve ľ m i ť a ž ké

VOSPáLEK: čLOVEK By SI MAL NáRODNOSť VyBRAťPhDr. Stanislav Vospálek je v súčasnosti jediným Rómom, ktorý je poslancom vyššieho územného celku, konkrétne Košického samosprávneho kraja (KSK). Je členom politickej strany Most-Híd. Ako poslanec KSK je člen komisie pre cirkevné a spoločenské otázky, sociálnej a dopravnej komisie.

ANDRE POLITIKA


v určitých hraniciach svojich schopností a tak vie využiť šancu vo svoj prospech.

prečo si myslíte, že sa nedarí budovať rómsku politickú scénu na slovensku?

(Smiech) Darí a nedarí. Niečo sa urči-te dosiahlo a nie málo. Po dlhých rokoch máme poslanca v parlamente, na čo som veľmi hrdý. Veľa rómskych politikov ale-bo aktívnych Rómov, ktorí sa podieľajú na zlepšení života Rómov na Slovensku, neuspeje vo voľbách preto, lebo pracuje len na rómskej otázke a to najdôležitejšie je, že samotní Rómovia sa vo väčšine prípadov nepodporujú a závidia si.

prečo sa podľa vás nedarí zapájať Rómov do procesov občianskej partici-pácie. Alebo sa darí?

Nedarí. Ani sa dariť jednoducho nebu-de, lebo na Slovensku sme pre politikov, zamestnávateľov, biznismenov, jednodu-cho konkurencia. Zaberáte miesto iného, a to veľa ľudí mrzí a nedokážu to prehrýzť.

Ako vnímajú Rómovia aktívne ob-čianstvo?

Len vzdelaní môžu vnímať ako má žiť aktívny občan. Ale je to na každom z nás: buď pracujete a ako Róm ste jeden s tých šťastnejších. Cvaknete si po smene, príde-te domov a neriešite nič. Alebo naviac ešte počas svojho voľna a oddychu pracujete a chcete aspoň trošku pomôcť iným aj sám sebe, dokázať, že nie ste na tom svete len náhodou.

To všetko sa samozrejme odráža aj na voličských postojoch. Akí sú Rómovia voliči?

S Rómami sa pracuje veľmi ťažko. často sa stáva, že si vôbec neuvedomujú, prečo by mali ísť voliť Róma. Viem naprí-klad, že volili aj nacionalistov. Nemajú tušenie o koho ide. Zaujíma ich len aby mali čo do úst. A to je tá príčina. To je ten dôvod, že nevolia na základe presvedčenia, ale volia na základe toho, či im pri voľbách niekto niečo dá alebo nie. Samozrejme že hovorím o osadách, kde je po väčšine ži-vot ťažký. Sú komunity alebo osady, kde sa pracuje s ľuďmi lepšie, ale je to indivi-duálne a závisí to skutočne od sociálnej situácie. Myslím si, že tento stav veľa ľu-ďom vyhovuje.

Vychovať z chudobného Róma voliča, ktorý by volil na základe presvedčenia, je takmer nemožné, ale mám to overené, že sa mi to v niektorých lokalitách podarilo. Chce to ale naozaj aktívny prístup a byť týmto ľuďom nápomocný.

Mal som viacej lokalít vo svojom regió-ne, ktorým som pomáhal, no s odstupom času som niektoré z nich zámerne vyradil. Boli to lokality , kde som vyvíjal nemalé úsilie, k zlepšeniu ich života a ako vďaku som dostal že mi dali vo voľbách 0 hlasov. Prestal som s nimi komunikovať. Nie pre-to, lebo som nedostal ani hlas, ale preto, aby sa naučili, že keď im človek pomáha a myslí to úprimne, tak stojí za to mu to nejakým spôsobom opätovať. Všade ich učím, že aj cez politiku vedie cesta k zlep-šeniu sociálnej situácie.

A keby ste to mali nejako zhodnotiť globálne?

Presvedčení voliči, ktorí odvolia bez akýchkoľvek problémov, takých je asi 20 %. Voliči, ktorých musíte presviedčať stále dookola. To sú voliči, ktorí budú chcieť od vás vždy niečo, nie peniaze, ale iné výhody a benefity . Takých je asi 30 %. A 50 % sú voliči, ktorých ovplyvní hocičo a hocikto. Stačí, že pôjde po mne hodinu do osady niekto iný a polovicu tých, ktorí chceli voliť mňa, zmanipuluje do pol ho-diny.

Aká je vaša volebná stratégia aj na základe poznania Rómov ako voličov?

Ja chcem a budem pracovať, pokiaľ mi to dovolí zdravie a finančná situácia, pre všetkých chudobných ľudí a ľudí v sociál-nej núdzi, v prvom rade v mojom regióne ako aj pre Slovensko. Bohužiaľ, pochopil som, že na Rómov sa nedá na určitých veciach spoľahnúť, a tak som poňal svo-ju politiku a filozofiu smerom k chudobe. Nezostáva mi nič iné len pracovať aj na sebe aj pre ostatných, ktorí si to zaslúžia bez ohľadu farby pleti, národnosti a viero-vyznania. V ostatných voľbách som dostal okolo 3 tisíc hlasov a som si istý, že polo-vicu hlasov som dostal od Rómov a polo-vicu od Nerómov. Týmto som zaviazaný všetkým ľuďom v regióne.

Rómovia často cestujú a žijú mimo slovenska. je možné porovnať život tu a tam?

Uvediem na príklade: Mám veľmi dob-rého priateľa – Róma z Bystrian, ktorý je aj na pohľad typicky správnym Rómov. Pracoval v Anglicku v nemocnici ako sa-nitár. Dostal v prvom rade možnosť, ško-lenie a pracoval. Viete si predstaviť, že by ho zamestnali v nemocnici u nás? Ja nie. Jednoducho ho neprijmú. A takto to je so všetkým. Aj medzi Rómami je veľa ľudí,

Fotografia: archív Stanislava Vospálka

V POLITIKE


ktorí odcestovali do zahraničia a pracujú tam dodnes vo fabrikách alebo na stav-bách. Ako boli samozrejme aj takí, ktorí šli využiť systém. Na každý pád si musíme uvedomiť, že tú možnosť sme im nedali my na Slovensku, ale dali im ju ostatné kra-jiny. A pritom je to tak jednoduché – dať niekomu možnosť.

Na čom by sa podľa vás dokázali zjed-notiť Rómovia?

Snáď stav núdze a tým myslím, bohu-žiaľ, ak by majorita alebo niekto iný zaú-točil konkrétne na životy Rómov. Musíme si uvedomiť, že je veľa typov Rómov. Majú síce podobnú kultúru, ale nie tú istú, tak preto nie sú jednotní a ani nikdy neboli.

ovplyvňuje ich identifikáciu a ob-čianske postoje protirómsky tlak majo-rity?

Veľmi málo a ak tak sekundárne.komu Rómovia najviac dôverujú?V prvom rade sú to osobnosti, ktoré re-

prezentujú samotné rodiny alebo niekoľko rodín dohromady. Sú to ľudia, ktorí majú vplyv na ich konkrétne životy.

stretli ste sa aj vy niekedy s odmiet-nutím, keďže ste polovičný Róm?

Zhodou okolnosti áno, a bolo to na po-čudovanie od Rómov. Boli to rómski akti-visti z iného regiónu, ale osobne si myslím, že nešlo ani tak o rómstvo, lebo vedeli, čo robím a ako pracujem. Ale viac-menej ma vnímali ako konkurenciu.

Ako ovplyvňuje život Rómov príslovie Rom romeha, gadžo gadžeha?

V tradičných rómskych rodinách sa samozrejme termín Rom romeha, gadžo gadžeha skloňuje častejšie. Termín podľa môjho názoru vznikol len z pohľadu man-želského zväzku. Róm by si mal brať Róm-ku a gadžo gadžovku. To podľa Rómov vyplýva z kultúry a tradícii. Vo verejnom živote a praxi to však neplatí.

sú podľa vás Rómovia vlastenci?Rómovia sú v súvislosti so Slovenskom

určite vlastenci, v zahraničí sa hrdo hlásia k Slovákom. Pevne verím a som o tom pre-svedčený, že ak by došlo k nejakému kon-fliktu, tak by určite bojovali za Slovensko ako Slováci.

Ako Rómov ovplyvňuje sociálne a lo-kálne vylúčenie?

Veľmi to ovplyvňuje životy Rómov a dnes už nie len Rómov ale všeobecne vylúčených ľudí zo spoločenského života. Infraštruktúra, nezamestnanosť, nevzde-lanosť, segregácia v školách, segregácia

na pracovnom trhu atď. sa jednoznačne odzrkadľuje na ich postoji, na ich názo-roch, na ich životoch. Tradičný spôsob ži-vota Rómov evokuje u majority deviáciu, a pritom ide len o pochopenie inej kultúry a iných hodnôt.

Ako ovplyvňuje postoje rómskej in-teligencie fakt, že rómska identita je vynucovaná?

Budem odpovedať úprimne. Medzi Ró-mami sú takí, ktorí by zaplatili nie málo ak by sa dalo, aby im samým alebo prinaj-menšom deťom niekto dokázal zmeniť far-bu pleti. Je hromada slušných Rómov, kto-rí pracujú, platia dane, a len tak žijú, nikto o nich nehovorí, ale ak sa niekde objavia na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase, tak sú bohužiaľ hádzaní do jedného vreca. Mojim záväzkom je bojovať hlavne kvôli všetkým slušným Rómom. áno, osobne si myslím že rómska identita je vynuco-vaná. Moja mamka mala v občianskom národnosť slovenskú. Otec mal národnosť českú. Dedko mal národnosť slovenskú a ja si mám dať do občianskeho preukazu národnosť rómsku?

Takže sú dôležitejšie veci ako dekla-rovanie národnosti?

Nie, žeby som sa k Rómom nehlásil, ale zdá sa mi to pritiahnuté za vlasy. Narodil som sa na Slovensku, už niekoľko generá-cii tu žijeme, a cítim sa byť na Slovensku Slovákom – až potom Rómom. Veľa ľudí nebude so mnou súhlasiť, ale ja to takto cítim. Myslím si, že by sa do budúcnosti mohol pripraviť spoločne nejaký iný ná-zov, termín, ktorý by mi možno trošku pripomínal Ameriku, kde sú černosi Af-roameričania. Jeden termín obsahuje dva významy. človek by si mal národnosť vybrať, nie keď mu ho niekto vnucuje, ale keď je o tom presvedčený. Veľa Maďarov má napríklad na Slovensku slovenské občianstvo, a pritom sa svojou kultúrou a tradíciami hlásia k Maďarom. Stačí jed-noducho rómsko-nerómsky prístup v sme-re k Rómom, každému rovnaké práva aj povinnosti a zjednodušíme si vzťahy a ži-vot medzi ľuďmi.

hovorilo sa u vás doma počas vášho detstva o politike?

V mojom detstve za čias komunizmu, sa rodina o politiku nezaujímala.

čo vás ovplyvnilo pri výbere politickej strany, ktorú zastupujete?

Pán Bugár pre mňa predstavuje aj dnes zodpovednosť a profesionálny prístup

k politike. Rómskych strán je niekoľko, no podľa môjho názoru skoro vôbec nefungu-jú. Ak by som bol presvedčený, že tu taká strana je, tak už som dávno jej registro-vaným členom. Politiku sa v prvom rade musíme učiť a to je zložitý proces hlavne v osobnom živote človeka. Vybral som Most-híd preto, lebo sa začala venovať okrem iných dôležitých tém aj menšino-vej politike. čo sa podarilo Mostu, platí pre všetky menšiny na Slovensku. Je len otázka kto to ako využíva.

v čom vidíte svoj konkrétny prínos pri riešení problémov komunity?

Ako majiteľ viacerých firiem, ktoré som doviedol do štádia, že sú etablované a kon-kurencieschopné nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a ako človek, ktorý vyrastal aj v rómskej komunite, si osobne myslím, že poznám problémy komunity a dokážem daným komunitám pomôcť. Osobne si ale myslím, že sa nedá použiť jedna metóda na všetky komunity rovnako. Dôvodom je to, že každá z komunít má alebo rieši iné pri-ority. Stále musíme zistiť príčinu, prečo sa komunita v danom stave nachádza. Až po-tom je potrebné určiť ciele, priority a cestu, ktorou pôjdeme pri riešení problému. Sám dobrovoľne vo svojom okolí navštevujem niekoľko komunít kde sa snažím aktívne riešiť ich problémy. či už po politickej ro-vine alebo ako zamestnávateľ.

Podporujem ročne tiež desiatok kultúr-nych podujatí a iných spoločenských ak-cii. Organizujem Rómsky reprezentačný ples Spiša. Je to významná spoločenská udalosť.

Ako vidíte budúcnosť Rómov na slo-vensku a v európe?

Rómovia patria historicky aj na územie Európy. Máme veľa vysokoškolsky alebo stredoškolsky vyučených Rómov, ktorý vnímajú svoje životy a hlavne životy svo-jich detí a rodín veľmi citlivo. Osobne si myslím, že máme obrovskú šancu a je to len a len na nás, ako naložíme s našou kul-túrou, s našimi dejinami. Našťastie si mys-lím, že sa opatrne v nás prebúdza to naše národné povedomie, kde si uvedomujeme, že by sme mali aktívnejšie pristupovať ku kultúre, politike a verejnému životu ako takému. Osobne si myslím, že sme na za-čiatku cesty a niektorí jedinci z radu Ró-mov už môžu byť partnermi pri rôznych diskusiách a spoločensky zaujímavých témach o našich životoch.


ANDRE POLITIKA


Biely panák na dvore,stojí s mrkvou v pozore.Miesto nosa si ju dala myslí si, že je kráľ.Na hlave má vedro staré,nevarí však na ňom práve.V ruke veľkú metlu má,akože sa nazýva?

Veľké uši, malý nosík,po záhradke skáče bosý.Kapustu má veľmi rád,je s ňou veľký kamarát.Gazda sa však naňho zlostí,kričí: dolámem ti kosti!A tak ušiak utekádo domčeka do lesa.

KTO JE TO?

AKÚ zELENiNu Má RáD?

DOPLň ZVIERATKO DO BáSNIčKy!

číM SA V SKUTOčNOSTI TOTO ZVIERATKO ŽIVí?

Pod jabloňou, taká vec,objavil sa krásavec.A už fučí, funí takakoby tu išiel vlak.Ale to len ….. malý,s jabĺčkom sa dvorom valí.Nesie domov večeru,bude dobre, tak veru!

ZELENINA

KTO JE TO?

AKÚ zELENiNu Mu DáVAtE MiEStO NOSA?

AKO SI VyZDOBíTE SVOJhO SNEhULIAKA V ZIME?

(SNEhULIAK)

(ZAJAC)

(JEŽKO)

KIRMORO


V záhrade na kraji dediny bolo plno kve-tov a všelijakej zeleniny. Od jari do leta tam krásne voňalo. Uprostred záhrady, presne pod sladkou hruškou, bolo mrave-nisko a v ňom žili tisíce malých mravčekov. Mravčekovia boli veľmi usilovní. Od rána do večera len pracovali a pracovali – zná-šali do svojho mraveniska všetko, čo po-trebovali pre život. Jedni niesli omrvinky z chlebíka, ďalší kúsok drievka, iní zase lupienok z kvietka… Všetci pracovali spo-ločne, aby na zimu mohli zaspať v teplom domčeku, napapaní a aby sa im snívali krásne sny.

Všetko to v mravenisku celé roky fun-govalo presne tak, ako sme povedali. Až kým sa narodil mravček, ktorého všetci volali Šaňko. Šaňko bol dlhý ako zápalka, múdry ako sova a lenivý ako leňochod. Nikto v mravenisku si s ním nevedel dať rady. Ani mravenčia kráľovná. Proste Šaňko! Keď všetci utekali do práce, on ležal vo svojej posteli a premýšľal. „čo robíš? Treba ísť do práce,“ volala mamka už vo dverách. Ale Šaňko vždy odpovedal: „Premýšľam…“ A tak sa stalo, že ostatné mravčeky, ktoré trpezlivo pracovali, sa odmietli o Šaňka starať. „Nech si ide do sveta, nech sa o seba postará, keď je taký lenivec…“ kričali a nakoniec ho z mrave-niska vyhnali.

Šaňko sa ocitol sám v záhrade. Najprv sa veľmi tešil. „hurá,“ kričal v duchu. Už ma nebude nikto kontrolovať, budem si robiť čo chcem.“ A rozbehol sa do sveta…

Na cestičke k domu stretol obludu. Teda niečo také veľké, že ho to mohlo pokojne zavaliť. Ajajáááj! Bolo tam veľa takýchto

O MRAVčEKOVI ŠAňKOVI

čO MySLíTE DETI?

PRíBEh MRAVčEKA ŠAňKA SI DOKONčíME V ĎALŠOM VyDANí PRíLOhy KIRMORO.

A MôžEtE HO PRE NáS SKÚSiť DOROzPRáVAť AJ Vy. POPROStE PANi učitEľKy, ABy NáM

hO ZASLALI A My SA S VAŠIM PRíBEhOM PODELíME S NAŠIMI čITATEľMI. TEŠíME SA NA VáS!

AUTORKOU TEXTOV K PRíLOhE KIRMORO JE KRISTíNA MAGDOLENOVá.AUTORKOU ILUSTRáCIí K PRíLOhE KIRMORO JE ANNA MARTIňUKOVá.

oblúd… To Šaňko nevedel, že detičky sú na prázdninách u babky a hrajú sa na scho-vávačku. Pre Šaňka to bol koniec sveta. Dupotanie detských nožičiek hompáľalo stebielka trávy a Šaňko sa kolísal akoby bol v búrke v malej lodičke na veľkom mori. „Jáj, pomoc!!!“ kričal, ale nikto ho nepo-čul, lebo keď kričia mravce, to nie je počuť.

Dlho sa neudržal na tráve, odkiaľ plánoval pozorovať svet a padol na zem. „Všetko ma bolí, celý svet ma bolí…“ opa-koval si v duchu a premýšľal, ako sa do-stane najkratšou cestou do mraveniska, keď tu uvidel krásnu červenú horu v tráve. To bola jahoda, ktorá deťom vypadla pri hre. Rozhodol sa, že sa na tú horu vyštve-rá a odtiaľ zistí, ako ďaleko to má domov. „hej, deti, pozrite sa, aký veľký mravec…“ zrazu zakričal nad ním malý Maťko. Mať-ko sa mravcov bál aj nebál. Bál sa, že ho

uštipnú, ale tiež sa mu páčilo, akí sú pra-covití. „Pozrite, aký čudný dlháň, takého som tu ešte nevidel…“ prisvedčil Paťko. „čo s ním urobíme?“ zamysleli sa. A ako budúci vedci sa rozhodli, že ho vezmú na výskum. Vzali fľaštičku od marmelády, ktorú mamka ráno umyla, a strčili tam mravčeka Šaňa, aby ho mohli pozorovať.

Šaňo teraz ležal sám vo fľaške na džem. Videl svet za sklom, ale nevedel sa z toho väzenia dostať. Pod nožičkami sa mu to všetko šmýkalo a on padal a padal… Až unavený zaspal. Snívalo sa mu, že je doma vo svojej posteli, a keď mamka ráno zakri-čí: Vstávať, deti! tak bez reptania vyskočí a uteká so svojimi bratmi a sestričkami do práce! To bol krásny sen! Ale keď sa zobudil, bola mu zima a on uvidel svoje sklenené väzenie, rozplakal sa. Aký osud ho len čaká?

ChROBáčIK


Sympatická Nikola Horváthová pochádza z Moldavy nad Bodvou. Momentálne žije v Bratislave. Bakalárske štúdium už má za sebou a pokračuje v magisterskom na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety na katedre sociálnej práce v Bratislave. Mimo školy pôsobí ako dobrovoľníčka v UNICEF. Má 23 rokov.

čo alebo kto ovplyvnil vaše rozhod-nutie študovať na vŠ sociálnu prácu?

Moje rozhodnutie vo veľkom miere ovplyvnila mamina práca. Rok po matu-rite som bola každodenne s mamou, ktorá je sociálnou terénnou pracovníčkou a vší-mala si, čo robí, a došlo mi, že na svete sú ľudia, ktorí potrebujú ozajstnú pomoc a že chcem tiež nejakým spôsobom prispieť.

čo vás na sociálnej práci napĺňa?Viem, že nedokážem pomôcť celému

ľudstvu ale aspoň niektorým. Nie je nič lepšie ako vidieť zmenu tých, ktorí by to sami asi nedokázali.

Ako sa človek dokáže vyrovnať s chu-dobou, beznádejou, biedou, ktorú vidí?

Vyrovnať sa s tým nedokáže nikto, ale prijať to musí každý z nás.

Dokážete oddeliť profesionálne od osobného?

Myslím si, že áno.Tradície v rómskych rodinách… Do-

držiavajú sa ešte?Žiaľ už len málo rodín dodržiava tra-

dície.prečo je to tak?Mám pocit akoby naše tradície pomaly

umierali… Možno je to tým, že Rómovia sa nedožívajú vysokého veku a tradície zo-mierajú s nimi. A mladí sa prispôsobujú súčasnosti.

Ako vnímate diskrimináciu Rómov?či chceme alebo nechceme diskriminá-

cia existuje. Keby tu nebola, tak média by nemali čo predávať.

Ako by sa dalo zlepšiť vzájomné spo-lunažívanie Rómov a Nerómov?

To je tvrdý oriešok, kým nenastane zmena z oboch strán, je to nemožné.

môže byť podľa vás rómska žena ak-tívna v každej spoločenskej oblasti?

pr e d s tav uj e Me : n iKol u horvát hov ú

Verím v zmenu, verím, že Rómovia sa raz budú mať lepšie

Aktívnou môže byť, len to musí byť sil-ná osobnosť.

Aké sú najväčšie prekážky, ktoré jej bránia uplatniť sa?

Najväčšou prekážkou je, že je žena, že je Rómka.

Ako podľa vás rómsku ženu vníma partner, rodina, deti, spoločnosť?

Vnímajú ju ako niekoho, kto sa postará o deti, navarí, operie, uprace… Spoločnosť ju vníma ako nástroj na rodenie detí.

myslíte si, žeby rómske ženy mali byť napr. v politike?

Určite, áno. Ženy majú tie isté práva ako muži.

Ako je to s násilím v rómskych rodi-nách voči ženám? viete o tom niečo?

Myslím si, že občasné ubližovanie je tu, ale zas nedá sa to povedať len o rómskych rodinách.

Ako sa vy sama cítite ako žena v koži Rómky? mali ste alebo máte to v živote ťažké?

Som hrdá na svoj rómsky pôvod ako aj nato, že som žena.

veríte v lepšiu budúcnosť Rómov?

máme vôbec šancu na zmenu?áno, verím v zmenu, verím, že raz to

bude lepšie. Ale k tomu je potrebné, aby zmena nastala z oboch strán.

vnímate slovensko ako svoju kraji-nu?

áno, ale určite by som dokázala žiť aj v inej krajine.

čo vám prekáža na situácii Rómov na slovensku?

hlavne to, že tu prevláda názor, ako keby len Rómovia poberali sociálne dáv-ky, ako keby len Rómovia boli nevzdelaní, akoby len Rómovia boli špinaví…

chcete sa po skončení štúdia venovať aj naďalej komunite? je potrebné, aby Rómovia pracovali s Rómami a pre Ró-mov?

Neviem ešte, či sa vrátim do svojej ko-munity, ale určite chcem robiť v sociálnej oblasti. Podľa mňa je dôležité, aby s Róma-mi robili Rómovia, aby im vedeli vysvetliť veci, ktoré sa ich týkajú v ich rodnom ja-zyku. Ale nemusí to byť Róm. Takisto aj Neróm sa môže naučiť po rómsky.

Monika sinuová

Fotografia: archív Nikoly horváthovej

DO VLAStNýcH RÚK


Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu v Košiciach navštevuje 95 % Rómov. Pýtali sme sa niektorých z nich, prečo si vybrali práve túto školu.

PEtra viDLičKOvá: Túto školu som si vybrala preto, lebo je tu dobrý prístup uči-teľov k žiakom, dobrý kolektív študentov a perfektná školské prostredie. Na škole ma hlavne zaujalo moje budúce povolanie. Budem učiteľkou materskej školy. Moje očakávania sú: úspešne dokončiť školu, nájsť si prácu a popri tom budem študovať na vysokej škole.

niKOLa HaDOvá: Túto školu som si vybrala preto, lebo mi ju odporúčali moji rodičia a moji priatelia, ktorí študujú na Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie, od ktorých som počula samé chvály. A je to presne tak, ako mi to ho-vorili. Som šťastná, že môžem študovať. Moje budúce povolanie je učiteľstvo pre materské školy. Po úspešnom dokončení strednej školy si chcem nájsť takú prácu, ktorá bude súvisieť s mojim povolaním. Popri práci budem študovať na VŠ.

sLavOMír viDLičKa: Študujem na Súkromnej pedagogickej a sociálnej aka-démii v Košiciach na Požiarnickej ul. 1. Som žiakom 2. ročníka. Moja budúca profesia je sociálno-výchovný pracovník. Mojím snom je úspešne dokončiť strednú školu, zmaturovať a pokračovať na poma-turitnom štúdiu v odbore učiteľstvo pre materské školy. A keď mi Boh dá, chcem ísť študovať na vysokú. V škole sa mi páči prístup učiteľov k žiakom. A najlepšie je na tom, že v našej škole sme všetci Rómovia. Milan vidlička

a n K e ta

BiDOvCE – Od minulého roka v Bi-dovciach v okrese Košice okolie funguje vysunuté pracovisko Strednej odbornej školy (SOŠ) technickej v Košiciach. Na štúdium dvojročných odborov stavebná výroba a výroba konfekcie je podľa maj-sterky Kataríny Imrovej, prijatých celko-vo 30 nových žiakov, z toho je 18 dievčat a 12 chlapcov. Pribudnú aj ďalší 2 majstri.

„Zriadením vysunutého pracoviska sa umožnilo žiakom zo sociálne nezvýhod-neného prostredia, ktorí končia povinnú školskú dochádzku, získať odbornú kva-

lifikáciu. Absolvovaním výučby na našej škole, títo žiaci získajú aj väčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce,“ uviedla Imrová.

Ako ďalej doplnila, pre štúdium v bi-dovskej pobočke školy dochádzajú žiaci zo 4 okolitých obcí: Svinice, čakanoviec, Bačkovíka a z Košických Olšian. SOŠ technickú tam navštevuje 55 žiakov, pri-čom 54 z nich je rómskeho pôvodu. Okrem Bidoviec má SOŠ technická vysunuté pracoviská aj v Kecerovciach, Veľkej Ide, Družstevnej pri hornáde a na košickom sídlisku Luniku IX. (sin)

Na dvojročné štúdium sa tento rok prihlásilo 30 žiakov

MINISTERSTVO ZAhRANIčNýCh

VECí A EURóPSKyCh ZáLEŽITOSTí SR

V RáMCI PROJEKTOV ZAMERANýCh

NA PODPORU ľUDSKýCh PRáV

PODPORILO TENTO ROK AJ PROJEKT

POD NáZVOM hEJ, SVET, TU SME.

REALIZUJE hO SLOVENSKá POBOčKA

OBčIANSKEhO ZDRUŽENIA čLOVěK

V TíSNI. AKO MLADí ľUDIA VIDIA SVET,

MôŽETE VIDIEť AJ V PRíSPEVKOCh,

KtORÉ PRiPRAViLi.

BratisLava – Amnesty International Slovensko rozbehlo v októbri dva vzdelá-vacie projekty. Projekt „Môj svet moje prá-va“, ktorý sa realizuje v spolupráci s mi-movládnou organizáciou člověk v tísni – pobočka Slovensko prinesie neformálne vzdelávanie pre študentov na vybraných stredných a základných školách. Druhý projekt „Fair Play – študenti za rovno-právnosť“ je namierený na aktuálne témy rasizmu a diskriminácie.

Do projektu „Môj svet moje práva“ sa ešte v tomto školskom roku budú môcť zapojiť školy v Bratislavskom, Bansko-bystrickom a Prešovskom kraji. S vybra-nými triedami na školách budú otvárať konkrétne témy súvisiace s ochranou a porušovaním ľudských práv. Cieľom pro-jektu je priniesť také témy, o ktorých sa diskutuje väčšinou mimo školských lavíc alebo diskusia k nim chýba. Tie, si samotní študenti budú môcť vybrať z ponuky pra-covných listov. Okrem série workshopov čaká študentov esejistická súťaž a možnosť pripraviť a zorganizovať si vlastné aktivity na ochranu ľudských práv na školách.

Workshopy a pracovné listy budú pri-pravené v konzultácii s pedagógmi takej v podobe, aby s ňou mohli učitelia na školách pracovať a aktívne ich používať. hlavným cieľom projektu je zvýšiť porozu-menie o ochrane ľudských práv a pomôcť

zlepšiť zručnosti a kompetencie na for-movanie postojov a názorov k menšinám a inakosti. Pracovné listy preto budú ná-sledne na webových stránkach organizácii voľne k dispozícii aj pre školy, ktoré sa do projektu priamo nezapoja.

Druhým vzdelávacím projektom Am-nesty International Slovensko je projekt „Fair Play – študenti za rovnoprávnosť“, ktorý sa zameriava na prevenciu diskrimi-nácie, rasizmu a extrémizmu. Projektom reagujú na narastajúcu neznášanlivosť a rasistické nálady na Slovenku a v okoli-tých krajinách.

hlavným lákadlom oboch projektov je Živá knižnica. V Živej knižnici si študenti namiesto knižiek môžu požičať osobu so zaujímavým životným príbehom, s ktorou by sa v reálnom živote pravdepodobne nik-dy neporozprávali a spýtať sa jej na všetko, čo ich bude zaujímať. Osobnosti, s ktorými sa školy budú môcť zoznámiť, sú prísluš-níci menšín žijúcich u nás.

Živá knižnica pomáha prekonávať strach z neznámeho, búra zažité stereo-typy voči menšinám a dáva im možnosť získať vlastné skúsenosti. Stretnutia so Živými knihami sa budú konať v malých skupinách, aby sa mohla vytvoriť atmo-sféra dôvery, a aby sa študenti nebáli klásť otázky pred celou triedou.

ai/MECEM

požičajte si osobu so zaujímavým životným príbehom

LAS ANDRO VAST


Pokračovanie zo str. 8a najšpinavších v meste. Komunita imig-rantov je dnes už natoľko početná, že sa jej venuje niekoľko mimovládnych orga-nizácii a mesto Glasgow vytvorilo samo-statné oddelenie sociálnych vecí. Chodiac po Allison street máte pocit, že ste na Slo-vensku. Prevláda tu rómčina a slovenčina. Jej základy sa naučili dokonca aj tunajší pakistanskí obchodníci. Miestni obchod-níci s ľuďmi tu však majú komunitu pod kontrolou. Aj preto televízny štáb, ktorý navyše komunikuje po rómsky, nebol pre nich veľmi vítanou návštevou. „Nehovor-te s nimi,“ pokrikovali po ľuďoch, ktorých sme stretávali na ulici. V pätách sme mali neustále skupinu svalovcov v typických šušťákoch, ktorí na nás dozerali.

„Nič som im nepovedala, hovorili sme len o varení,“ zdôrazňuje Marta, ktorá nás pozvala k sebe do bytu, čím sme sa dostali mimo ich kontroly. Vyhŕkne to zo seba hneď len čo vyjdeme z baraku. Už tam čakajú a nervózne prestupujú z nohy na nohu. Ani jej nedovolia, aby s nami išla ďalej. „Nebojím sa ich, nič s nimi ne-mám,“ hovorila nám ešte pred chvíľkou pri káve. Nemala jednoduchý život. Ušla pred manželom-alkoholikom, žila v azyle vo Francúzsku, kde bola nútená aj žobrať, ak chcela deťom zabezpečiť stravu. Potom sa jej podarilo dostať do Glasgowa. „Žila som v bytoch, kde bolo plno švábov, špina. Bolo mi veľmi ťažko kvôli deťom,“ opisuje. Ale teraz je šťastná, pretože sa jej podari-lo získať sociálny byt, na ktorý jej mesto prispieva. Deti chodia pravidelne do ško-ly a dobre sa učia. Dodnes ju však ťažia pôžičky, ktoré na ňu vybrali obchodníci s ľuďmi. Spláca ich však a teší sa, keď to peklo skončí a bude sa môcť úplne postaviť na vlastné nohy.

Na posedenie pri káve nás pozývajú aj ďalšie rodiny. Evidentne ide o rodiny, ktoré nie sú v spojení s miestnymi obchodníkmi s ľuďmi. hovoria o živote v Glasgowe. Na otázky o obchode s ľuďmi ale nechcú od-povedať. Postupne si však skladáme moza-iku tunajšieho života. Prevláda v nej obraz prostitúcie, ktorú tunajšie ženy – častokrát aj manželky – prevádzkujú medzi Pakis-tancami. „Takto si mnohé zarábajú na ži-vobytie. Najhoršie je, že predávajú aj vlast-né ženy a nedospelé dcéry,“ dozvedáme sa.

Riešením situácie by bolo posilniť ko-munitný život. Aj preto sa tunajšia pobočka Crossroads youth & Community Associa-

tion či miestna škótska cirkev zameriavajú na pôsobenie v rómskej komunite. Orga-nizujú rôzne komunitné stretnutia a kurzy angličtiny. Aby ich pôsobenie bolo čo naj-efektívnejšie, zamestnávajú pracovníkov priamo zo Slovenska. Preniknúť hlbšie do komunity sa im však stále nedarí. „Je to normálna komunita, ktorá sem prišla za lepším životom. čo ma však mrzí je, že vidím málo snahy zo strany komunity posúvať sa viacej dopredu, pretože mož-ností tu sú,“ zdôrazňuje Jana Miková, ko-munitná pracovníčka Crossroads youth & Community Association. „ľudia ako keby nemali motiváciu sa učiť anglicky, majú slovenské a české televízne programy. Vy-tvorili si novú komunitu v rámci komunity, majú svoju komfortnú zónu, z ktorej keď chcú vyjdú, keď chcú, nevyjdú…,“ hovorí o svojich skúsenostiach.

O tom, že za uzavretosťou komunity môže byť problém obchodovania s ľuďmi síce sociálni a komunitní pracovníci tušia, ale zatiaľ tu nie je žiadna organizácia, kto-rá by sa špecializovala len na pomoc týmto obetiam. Jedinou výnimkou je Govanhill Law Centre, kde pôsobí česká právnička Jitka Peřinová. „Veľa ľudí hovorí o ,koní-koch‘, čo sú v podstate obete obchodo-vania s ľuďmi. Máme klientov, ktorých osobné údaje boli zneužité a boli na nich vybrané rôzne sociálne dávky či pôžičky. Stretávam sa s prípadmi, keď ľudia prídu do Glasgowa a zistia, že si nemôžu požia-dať o tzv. ,Tax Credit‘, pretože niekto iný už na nich tento ,Tax Credit‘ roky poberá, alebo že ich niekto zaregistroval na živ-nostenskom úrade bez toho, aby oni sami o tom vedeli. Týchto prípadov riešime mnoho,“ upozorňuje. Dodáva, že informá-cii je dosť, ale je problém získať konkrétne meno konkrétneho obchodníka. Systém podľa nej funguje dlhé roky a je postavený na tom, že obchodník zláka na Slovensku človeka, dovezie ho na pobyt v Glasgowe, tu mu vybaví všetky doklady, niekedy prácu, niekedy len sociálne prídavky a tie potom poberá on a nie evidovaná osoba. Obeť obchodovania dostane len toľko, aby prežila. Ak pracuje, tak pracuje v ťažkých podmienkach. často uväznená v byte, bez jedla a samozrejme bez dokladov, ktoré by jej umožnili opustiť Glasgow.

„Videl som, ako človek, ktorý bral

naše peniaze odkladal pasy,“ hovorí Gej-za. „Bolo ich tam viacej ako štyridsať. To všetko boli ľudia, na ktorých bral peniaze. Okrem toho veľa rodných listov a iných do-kladov. Raz som sa vrátil domov skôr, nik-to nebol doma. Rýchlo som v panike vybral svoje doklady a išiel som von z bytu. Túlal som sa po ulici a náhodou som narazil na známeho. Rozplakal som sa, povedal som mu, čo sa mi stalo. Keďže vedel dobre po anglicky, zavolal políciu. Išiel so mnou do toho bytu, zobral moje veci a pomohol mi dostať sa domov.“ čo sa stalo s obchod-níkom, nevie. Vie len to, že sa musí stále skrývať aj s rodinou.

Ondrej je iný prípad. Jeho otrokárom je Pakistanec. Zámienkou na otroctvo v jeho prípade bol dlh na nájme. Z 500 libier, ktoré nemohol zaplatiť za nájom, sa stalo dlhodobé otroctvo. Už niekoľko mesiacov robí svojmu veriteľovi sluhu. A nielen jemu ale celej rodine. „Keď mi zavolajú, musím prísť a bez slova urobiť všetko, čo chcú. Je to ponižujúce,“ popisuje svoju situáciu. Koľko mu ešte dlhuje a aká je hodnota jeho práce, nevie. A nikto mu nedokáže pomôcť.

Dnes vlastne asi nikto nedokáže od-povedať ani na otázku, koľko žien v róm-skych osadách je oficiálne zosobášených s Pakistancami. „hej, chodia po osadách a pýtajú sa dievčat, či sa chcú vydať za Pa-kistanca. Mnohé chcú…“ hovorí postarší muž. Niektoré podľa jeho slov zbalia do auta a odvezú. Ďalšie však len predajú svo-je doklady za pár eur, a vydávajú sa v An-glicku v neprítomnosti. V živote „svojho manžela“ ani nevideli.

„A ty si ešte slobodná?“ pýta sa sociál-ny pracovník v osade na východe Sloven-ska. „Nie, mám muža,“ hovorí dievčina a vyberie mobil. Na fotografii je muž evi-dentne z ázie. „A ako sa volá?“ Odpoveď je jednoduchá a pre dievčinu samozrejmá: „Pakistanec“. O chvíľku ho obklopí sku-pina dievčat. Každá sa chce pochváliť, že je vydatá. Každá má v mobile inú fotku. A každý sa volá: Pakistanec. Nie každo-denná, ale ani nie netypická situácia.

Nútené sobáše za účelom získania po-volenia na pobyt pre občana Pakistanu sú úplne bežné. Fotografie šťastných žien v náručí svojich pakistanských manželov smerujú najprv na cudzineckú políciu

MIESTA PRE RóMOV


v Škótsku, kde majú dokázať reálny vzťah a fungovanie vzťahu. A potom domov – do osád na Slovensko, kde majú potešiť rodi-nu a presvedčiť ju, že dcéram sa za hrani-cami darí. To, že onedlho o svojich dcérach už nepočujú a nemajú žiadne informácie, síce vzbudzuje podozrenie, ale nádej, že je všetko v poriadku, zomiera posledná. Mnohí dúfajú, že ich dcéry niekedy pozvú na návštevu. Myšlienka, že by mohli byť uväznené vo verejných domoch si nepri-púšťajú. „Veď tam chcú ísť,“ hovorí muž, ktorý tam poslal svoje dcéry v nádeji, že sa budú mať lepšie. A poslal by aj vlastnú družku, ale je podľa neho stará. „Šancu majú len mladé dievčaťa okolo osemnást-ky,“ konštatuje bez začudovania.

Obchod s ľuďmi je výnosný biznis. Bo-hužiaľ, zisk z neho je postavený na utrpení tých, čo trpia aj bez toho, aby boli obeťami.

Ako preniknúť do fungujúcej siete ob-chodníkov, je otázka. Ministerstvo vnútra SR sa problematike intenzívne venuje už niekoľko rokov. Kľúčovými dokumentami v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi sú Protokol o prevencii, potláčaní a tresta-ní obchodovania s ľuďmi, osobitne so že-nami a deťmi (tzv. Palermský protokol), ktorý dopĺňa Dohovor OSN o boji proti nadnárodnému organizovanému zloči-nu, a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Tieto dokumenty zdôrazňujú zapojenie tretieho sektora do boja proti obchodovaniu s ľuďmi ako dô-ležitý faktor.

V nadväznosti na medzinárodné doku-menty, ktorými je SR viazaná pri riešení problematiky obchodovania s ľuďmi, MV SR reagovalo internými predpismi, ktoré upravujú aj spoluprácu s mimovládny-mi organizáciami. V decembri 2006 bol prijatý interný predpis o zabezpečení programu podpory a ochrany obetí ob-chodovania s ľuďmi. V roku 2007 sa v SR realizoval pilotný projekt k programu na základe dohôd o spolupráci a koordinácii činností pri zabezpečení programu v SR medzi MV SR a vybranými MVO. V roku 2008 MV SR novelizovalo interný pred-pis a ochrany obetí obchodovania s ľuď-mi, ktoré boli v roku 2010 novelizované nariadením MV SR č. 170 z 29. decembra 2010. Na zabezpečenie poskytovania tejto pomoci MV SR uzatvára s mimovládnymi

Podpisujte len pracovnú zmluvu v jazyku, ktorému rozumiete a v ktorej je uvedené meno a adresa zamestnávateľa, adresa budúceho praco-viska, náplň práce, výška odmeny, ubytovacie podmienky a trvanie pracovného pomeru.

Neprijímajte nelegálnu prácu. Vycestujte, až keď podpíšte pracovnú zmluvu, získate pracovné povolenia alebo víza.

O svojom odchode informujte svojich blízkych alebo známych. Nechaj-te im presnú adresu, telefónne číslo. Doma tiež treba nechať čo najviac informácií o budúcom zamestnávateľovi, fotokópiu pasu a najnovšiu fotografiu.

Dohodnite sa, ako často sa budete ozývať rodine alebo známym zo zahraničia.

Na cestu si vezmite nevyhnutnú finančnú rezervu a zoberte si so sebou kontakty na pomáhajúce organizácie, kontakt na ambasádu a linky pomoci, ktoré sú v krajine, kam cestujete.

Ak ste sa už dostali do problémov, stratilo alebo pracovné podmienky sú iné ako odporúča ministerstvo, treba okamžite kontaktovať políciu.

iNFORMAčNÉ cENtRuM NA BOJ PROti OBcHODOVANiu S ľuďMi A PREVENciu

KRIMINALITy – DRIEňOVá 22, 826 86 BRATISLAVA 29

TELEFóN 02/48 59 2244, /2703 /2708

NáRODNá LINKA POMOCI OBETIAM OBChODOVANIA S ľUĎMI: 0800 800 818.

AKO SA NESTáť OBEťOU OBChODOVANIA S ľUĎMI:

organizáciami od roku 2008 každoročne zmluvy o poskytnutí dotácií zo štátneho rozpočtu.

Aktivity zamerané na podporu boja proti obchodovaniu s ľuďmi v roku 2009 podporil Úrad vlády SR v rámci podpory projektov Akčného plánu pred-chádzania všetkým formám diskriminá-cie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Su-mou 8 000 eur podporil projekt vydania DVD o obchodovaní s ľuďmi v rómskych komunitách v rómskom jazyku. Bola to prvá informačná kampaň o problematike obchodovania s ľuďmi špeciálne zameraná na rómsku komunitu a realizovaná v róm-skom jazyku v rámci Európy. V rámci in-formačnej kampane bolo odvysielaných 7 reportáží v STV (ako súčasť vysielania pre rómsku národnostnú menšinu) a vý-stupom projektu bol 26 minútový film vy-daný na DVD v náklade 1 000 kusov. Film bol bezplatne distribuovaný ako učebná pomôcka do škôl s vysokým zastúpením rómskych detí, do komunitných centier. Uskutočnilo sa niekoľko verejných pre-mietaní filmu, z nich veľká časť na školách aj za účasti autorov dokumentu. Cieľom projektu bolo otvoriť tému obchodovania

s ľuďmi v rómskych komunitách – odta-buizovať ju a posilniť dôveru Rómov pri riešení problémov obchodovania s ľuďmi voči MVO či polícii. Súčasťou informačnej kampane bola aj prezentácie linky pomo-ci. Projekt realizovalo Rómske mediálne centrum (MECEM).

Ministerstvo vnútra SR v roku 2011 re-agovalo na výzvu na predkladanie návrhov projektov s názvom „Obchodovanie s ľuď-mi Akčné granty 2011“ v rámci programu „Predchádzanie a boj proti trestnej činnos-ti“ a predložilo Európskej komisii žiadosť o udelenie grantu na realizáciu projektu (zo dňa 24. októbra 2011) „Posilnenie spo-ločných opatrení v prevencii nútenej práce príslušníkov rómskych komunít a rozvoj referenčného mechanizmu“. Koncom mája 2012, bol projekt Európskou komi-siou schválený. S jeho realizáciou sa začalo v januári 2013. (van/kam)

Reportáž vznikla v rámci projektu Posilnenie spoločných opatrení v prevencii nútenej práce príslušníkov rómskych komunít a rozvoj referenčného mechanizmu. Projekt spolufinancuje Európska komisia a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

ROMANE ThANA


Rómsky jazyk máme síce už niekoľko rokov štandardizovaný, ale stále je problém, dostať ho do verejného života. V zahraničí je to však inak. Erika Godlová je jedným z mála ľudí na Slovensku – ak nie jedinou – ktorí majú skúsenosti s tlmočením do rómskeho jazyka aj na medzinárodnej úrovni.Svoju tlmočnícku a prekladateľskú kariéru začínala Erika Godlová v deväťdesiatych rokoch. Čo znamenalo toto obdobie pre rómsku komunitu a rómsky jazyk?

„Boli to roky v znamení silných rómskych osobností, ktoré hýbali rómskym hnutím na európskej úrovni. A boli podporovaní vo svojich aktivitách, zastávali vysoké posty v niekoľkých medzinárodných, veľ-mi vplyvných organizáciách. čiže to bola doba, kedy stretnutí bolo veľa a rómska téma sa riešila z viacerých pohľadov – nielen z pohľadu sociálneho alebo krimi-nálneho, ale aj z pohľadu riešenia identity, definície rómskych skupín, z pohľadu kul-túry a tak ďalej. Takže myslím si, že som bola v pravom čase na pravom mieste,“ hovorí Erika.

„V tom čase som bola v Budapešti, práve tu prebiehalo nejaké medzinárod-né stretnutie, tuším to boli ženské orga-nizácie, a zistilo sa, že donor potrebuje tlmočiť, pretože nie všetci účastníci vedeli

po anglicky. Tak som si povedala, dobre nech hovoria rómsky a ja to pretlmočím do angličtiny. A tak som vlastne začala s prekladateľstvom,“ spomína. Zdôrazňuje však dôležitosť priaznivých okolností. „Ale mohla by som hovoriť rómsky a anglicky ako anjel, keby nebola vtedy snaha urobiť z rómčiny konferenčný jazyk. Komuni-kačný jazyk taký, ktorý by bol rovnocen-ný ostatným. Práve to umožnilo mnohým Rómom z regiónov, z krajín a rôznych ko-munít, ktorí neovládali angličtinu a stále ju neovládajú, necítiť to ako hendikep, ale cítiť rómčinu ako svoju výhodu. Mohli sa tak bez problémov dorozumievať sa cez rómčinu medzi sebou, mohli aj prezen-tovať svoje názory, vystúpenia, projekty v rómčine. Nepotrebovali vedieť po anglic-ky, aby mohli plnohodnotne fungovať na vysokej úrovni,“ podotýka Erika. Zdôraz-ňuje, že to bolo dôležité, pretože tak mohli vystúpiť z tieňa mnohí šikovní ľudia. A čo dnes? „Nevieš po anglicky, nemôžeš… Veru, dnes je opačná tendencia. Nejako sa to všetko pozastavilo. Ale verím tomu, že sa to len pozastavilo, lebo možno by sa dala rómčina ešte oživiť, ale čakáme na takú osobnosť, ktorá by na to mala dosta-točný vplyv,“ vyslovuje želanie.

Erika zdôrazňuje, že prekladateľstvo je ťažký chlebíček. „Na to, aby mohol človek byť prekladateľom nestačí len jednoducho

rozumieť rómčine. Preklad má svoj život, preklad je veda sama o sebe a prístupov k prekladu je veľa. Môže ísť napríklad o do-slovný preklad, alebo preklad, ktorý ide po obsahu, či ktorý sa snaží dodržiavať hlavne formu. A je to veľmi, veľmi rozlič-né. A môže ísť v prípade rómčiny o pre-klad, ktorý bude používať slová z daného národného jazyka, pretože rómčina ich nemá a pokojne použije napríklad sloven-ské slovo. Pretože prekladateľ si je vedo-mý, že mal byť zrozumiteľný práve tejto komunite. Je to tak v poriadku. Preklad môže pracovať aj s neologizmami. Tvoriť z prostriedkov jazyka, ktoré existujú a sú k dispozícii, nové slová, aby bol koncept postihnutý, zrozumiteľný a výstižný čo najširšiemu publiku.

V posledných rokoch sa Erika už tl-močeniu nevenuje. Pre svoje rozhodnutie má jasné dôvody. „Moja generácia bola v čase, keď som aj ja naplno fungovala ako tlmočníčka, generácia tlmočníkov-amaté-rov. Bolo nás päť či šesť ľudí, každý z inej krajiny. Z rozdielnych jazykových skupín a rómskych dialektov sme vytvorili akúsi spoločnú konferenčnú hantírku, také róm-ske esperanto, aby nám rozumeli naozaj všetci účastníci z rozličných krajín,“ spo-mína Erika.

Ako dlho tento rozvoj rómskeho jazyka na európskej úrovni fungoval? „ťahali sme to dosť dlho. Skutočne viac ako 10 rokov. A samozrejme, je to prirodzené, nastáva výmena generácií, pretože prišli noví ľu-dia, mladí ľudia o 20 rokov mladší, ktorí už mali možnosť vyštudovať rómsky jazyk a tlmočníctvo, čiže sa etablovali už vo for-málnych štruktúrach.“

Pri porovnaní situácie v deväťdesia-tych rokoch a dnes vidí posuny v rozvoji rómskeho jazyka. Bohužiaľ nie sú v jeho prospech. „Boli také dve desaťročia, kedy sa pracovalo na rozvoji rómskeho jazyka, čo ma veľmi bavilo. Bol to pre mňa ako keby iný svet. Ale keď sa pozriem na bež-nú, hovorovú rómčinu, akou ľudia rozprá-vajú v komunitách, v osadách, stráca sa z nej to, čo je rómske. Staršie slová, vý-razy už ani nepoznajú a ani sa už, tuším, okrem Dekády nerobia veľké rómske me-dzinárodné stretnutia…“ dodáva na záver Erika Godlová. Jarmila vaňová

ho vo r í m e s p r e k l a d a t e ľ ko u , t l m o č n í č ko u a k u l t ú r n o u p r a c o v n í č ko u e r i ko u G o d l o vo u

GODLOVá: RóMSKy JAZyK SA STRáCA

Fotografia: Mirka Majorošová

SME RóMOVIA


Majorita nie je svokrám príliš naklonená. Je veľa vtipov na túto tému ale aj predsudkov. Všeobecne sa vie, že svokry nie sú veľmi obľúbené osoby. Ako je to však medzi nami Rómami? Už v tradičnej rómskej rodine bola svokra vždy veľmi dôležitá osoba, ktorá sa stávala pre nevestu druhou matkou. Je tomu tak ešte aj dnes? O tejto téme sme sa išli porozprávať do trojgeneračnej rodiny Gáborovcov vo Vtáčkovciach.

emíLiA

Koná z pozície matky, ktorá chce pre svoje dieťa to najlepšie, to znamená byť i dobrou svokrou. Pani Emília Gáborová žila v dome svojej svokry už od svojich 15 rokov.

bála si sa niekedy svojej svokry, keď si bola mladou dievčinou, mladou ženou?

Nie.hádala sa niekedy s vami?Nie. So mnou nie. Mňa mala najradšej.

Kupovala oblečenie. Stále to tak bolo, aj svokor pre mňa vždy niečo odložil, ak do-niesol šatku alebo niečo také. Toto je pre teba. Zober a odlož si to.

vaši muži vtedy pracovali?Pravdaže áno. Aj môj pracoval v hut-

ných stavbách, aj jeho brat, všetci robili v hutných stavbách.

keď dostali výplatu, komu dávali pe-niaze?

Dávali ich svojej matke.prečo?Pretože ona sa starala o jedlo, o domác-

nosť, o všetko. Keď niekomu niečo chýba-lo, dala mu peniaze, aby si to kúpil. Tak to ona robila.

vy, ako nevesty, ste sa nehnevali na to, že vám nedávajú peniaze?

Nie, my sme nešli jeden proti druhému, že ty si si kúpil to alebo to. Toto sme my nepoznali. Ty si si kúpil teraz, ja si kúpim možno o dva mesiace, keď budú peniaze.

Ty si bývala vo svojom, keď si už mala tri deti. Neskôr si mala ešte ďalšie dve.

áno, mám 5 chlapčekov.všetky deti majú vzdelanie?Všetci chlapci sa vyučili. Najstarší sa

ani veľmi nechcel ženiť. Ale nakoniec sa oženil keď mal 23 rokov.

koľko neviest si mala naraz v dome?Mala som tri.Ako to fungovalo?Niekedy sa aj pohádali. Ale ja som na

nich nakričala a boli spokojné.vtedy si aj ty bola ako tvoja svokra?

o všetkom si rozhodovala?Pravdaže áno. Keby som im urobila po

vôli, tak ani domy by si nepostavili. Nič by nemali. Všetci by žili na kope, kde by spali? Každému dieťaťu treba nejaký kútik, aby sa malo kde učiť. Aby si odpočinulo alebo sa porozprávalo.

všetky ste varili v jednej kuchyni?áno, v jednej kuchyni. čo som nakúpi-

la, tak to sme jedli. Nekupovala som jeden chlieb, ale brala som 6 až 7 chlebov.

prichádzali tvoje nevesty k tebe veľmi mladé?

Akoby nie… Mali šestnásť…boli to teda ešte dievčatá.Veru áno.musela si ich všetko naučiť…Veď ešte ani riad nevedeli umývať. Učila

som ich variť, všetko som ich učila, akoby to boli moje dcéry.

DeNisA

Ty si bola druhá nevesta?áno, bola som druhá.keď si žila so svojím manželom, tak

jeho starší brat staval dom?áno.Aké to vtedy bolo?Neviem, či aj u iných Rómov to je tak,

ale u svokry to bolo tak, že keď starší brat staval dom, ten druhý mu musel pomáhať aj s peniazmi. Potom my sme začali stavať dom my a tretí brat nám pomáhal. A tak stále a stále.

je to podľa teba dobré, že ste si takto pomáhali?

áno, je to dobré, pretože inak by sme to nikdy nedokázali. Ak ti niekto nie je na pomoci, tak sa dom postaviť nedá.

Neprekážalo ti, že tvoj muž dával vý-platu svojej matke a ona dávala peniaze bratovi na dom?

Nie. Pokiaľ som u svokry mala všetko,

neprekážalo mi to. Najprv stavala prvá švagriná, pomohli sme jej, odsťahovali sa a tak som začala ja. Ďalšia už nám po-máhala a tak postupne to išlo. Vážili sme sa navzájom, cenili sme si jeden druhého, držali sme spolu a tak sa všetkým darilo.

čo znamená pre teba tvoja svokra?Svokra – to je ako matka. Lebo aj ja

som už svokra, tak viem aké to je. Svokra ti nechce zle, len dobre. Na dobré ťa ťahá. Je to dobré, keď svokra naučí nevestu variť, upratovať, pripraví ich na život, na všetko. Už keď žiješ s mužom a chceš ho, tak si musíš vážiť aj svokru, nie?

máš nevestu, učíš ju to, čo učila teba tvoja svokra?

áno.si taká, že si povieš, že musí byť po

tvojom?áno. Ešte sa mi za to raz poďakuje, keď

bude mať svoj dom.

sLávkA

slávka ako dlho si tu nevestou?Už to budú tri roky.koľko máš rokov?19.bola si dosť mladá…hej, mladá som sem prišla.Ako sa ti tu žije, ako vychádzaš so

svokrou?So svokrou sa mi žije dobre. Rozumiem

si s ňou, aj s manželom, so všetkými.stáva sa, že sa pohádate so svokrou,

že si niečo poviete? poslúchaš svokru?Musím poslúchať, pretože je ako moja

mama. Ona chce aby bolo len dobre. Nie-kedy robím aj chyby, ale viem, že mi chce dobre, nie zle. U Rómov je svokra ako matka, neviem, ako to je u majority, ale moja svokra a svokor nie sú takí, žeby nám chceli zle.

keď si sem prišla, vedela si variť a ro-biť domáce práce?

Nie, nič som nevedela.A teraz už vieš?Svokra ma všetko naučila. Aj variť, aj

piecť koláče, upratovať, všetko.chcela si sa učiť?áno. Prispôsobila som sa, dobrá neves-

ta sa vždy prispôsobí. Jarmila vaňová

K u lt ú r a ž i vo ta – v Z ťa h y v rodin e :

d n e s o s vo k r á c h

Dobrá nevesta sa vždy prispôsobí

AMEN O ROMA


Pokračovanie zo str. 4Spomienky na bitky bolia aj dnes. „Bit-

ka sa odohráva vždy v jednej z ciel. Prikážu ti vyzliecť košeľu, zostaneš v podprsenke. Odniesol si to chrbát, nohy.“ Bitiek zaži-la vraj toľko, že ani si nespomenie na ich počet.

NáhoDA

Pracovala pri šití topánok a pri odchode z práce sa museli vyzliecť donaha, či ne-vynášajú nástroje ako ihly, nožnice. A pri jednej takejto prehliadke bol prítomný aj riaditeľ väznice. Vtedy si všimol jej mod-riny.

Opýtal sa odkiaľ ich má. „To je od spo-luväzenkyne?“ Kývla som hlavou, že nie. „Naozaj nie? Tak ako sa tam dostali?“ znova sa pýtal. Spustila som hlavu a ml-čala, ale po jeho naliehaní som nakoniec na otázku, či ide o policajta, som prikývla. Chcel meno, ale ja som sa bála a ani som nemukla. V ten deň ma nechal odísť, ale na druhý deň si ma po práci dal zavolať do kancelárie a tam som musela povedať meno toho, kto mi tie modriny spôsobil. Dal si ho zavolať a konfrontoval nás. Ten tvrdil, že to tak nie je, že klamem, vymýš-

ľam si. Mne bolo všelijak, ticho som stála a počúvala. Nepovedala som už ani slovo. V hlave myšlienka: Teraz si to odskáčem ešte viac. Bitka ma neminie. Musela som povedať, či som to s niekým riešila. Samo-zrejme, že áno. Povedala som to vychová-vateľovi, sociálnemu pracovníkovi, ale ušli sa mi rady aj vyhrážky, aby som to nechala tak, inak… Riaditeľ mi kázal odísť na celu. Celú noc som nespala a iba čakala na naj-bližšiu bitku.

úľAvA

Na druhý deň poobede si ju zavolal vy-chovávateľ a oznámil jej, že dotyčný už vo väznici nepracuje. Riaditeľ jej prejavil dô-veru. Ani sa jej veriť nechcelo. Ale to sa už blížil termín, kedy sa malo rozhodnúť, či ju pustia domov na polovicu trestu. Žiadosti bolo vyhovené, išla domov.

DomA?

Ale ani doma ju nečakalo nič príjem-né. Jej domček bol celý rozobratý. Chýbalo zariadenie, dvere, okná. Susedia tie veci potrebovali. A bola na začiatku. S pomo-cou dobrých ľudí sa jej ako tak podarilo dať domček dokopy, vnúčatá sa k nej vrá-tili po 2 mesiacoch. Je to už vyše roka, čo prišla z väzenia, ale strach z neho má v sebe stále. Má dlhy, ale platí. Nechce sa tam vrátiť. Vraj ak by tam mala opäť ísť, radšej sa obesí!

ľuDiA, z cHuDOBNýcH RóMSKycH OSáD SA VEľMi ľAHKO DOStANÚ DO VäzENiA.

JE TO AJ PRETO, ŽE SVET ZáKONOV TOhTO SVETA IDE AKOBy MIMO NICh. NIEKEDy

V DôSLEDKU ChUDOBy, NIEKEDy V DôSLEDKU ľAhOSTAJNOSTI.

PRíBEH BOžENy VŠAK NiE JE LEN O žENE, čO SKONčiLA VO VäzENí. JE tO AJ O NáS –

RóMOCh. VEĎ KOľKýKRáT SA STALA AJ S DEťMI OBEťOU ZLOBy A NENáVISTI MEDZI

SVOJIMI. A URčITE STE SI VŠIMLI, ŽE NAJVIAC DôVERy JEJ V ŽIVOTE PREUKáZAL

RiADitEľ VäzNicE… NiE JE tO PARADOX? Monika sinuová

NAŠE ŽENy


Darina Lacková je mladá žena, Rómka. Má 26 rokov. Pracuje ako asistentka terénneho sociálneho pracovníka v obci Pečovská Nová Ves v okrese Sabinov.

Niektorí ľudia majú potrebu pomáhať ľuďom alebo jednoducho byť aktívni. je to aj váš prípad?

áno, rada pomáham ľuďom, ktorí to potrebujú. Vždy som k tejto oblasti mala akosi blízko. Možno je to tým, že už moja mama bola aktívna žena, ktorá sa ako dob-rovoľníčka zapájala do rôznych projektov zameraných na rómsku komunitu.

čo vás motivuje venovať sa ľuďom, ktorí potrebujú pomoc? je to vaša ži-votná filozofia?

Určite, je to aj v životná filozofia. Ak by ma to nenapĺňalo, tak to nerobím. Keď vi-dím, že si nevedia dať rady s nejakým prob-lémom a ja im môžem pomôcť, neváham. Moja životná filozofia je ľuďom pomáhať a usmerňovať ich k lepšiemu životu.

A darí sa vám to?Kedy ako. Niekedy sa stačí s človekom

porozprávať…ste často v teréne?áno, som často v teréne a som dokonca

veľmi rada v teréne. Takto mám možnosť vidieť reálne problémy ľudí a ich potreby.

o aké rady vás najčastejšie žiadajú?ľudia v osade potrebujú rady pri hos-

podárení v domácnosti, zdraví, hygiene ale aj rady v osobnom živote, či sa len tak porozprávať o probléme, ktorý ich ťaží.

Ako sa človek dokáže vyrovnať s tým, že dennodenne vidí a rieši problémy iných ľudí?

hlavne moja rodina je akýmsi liekom, ktorá mi pomáha ísť ďalej. A ďalším spô-sobom vyrovnávania alebo akejsi psycho-hygieny je pozitívne myslenie.

A nemáte strach, že ak sa človek den-nodenne zaoberá problémami druhých tak trocha znecitlivie?

Myslím si že, ak chce človek pomáhať iným ľuďom, malo by to ho napĺňať. Tak to znecitlivenie nehrozí. A ak áno, tak potom by sa mal obzerať za iným zamestnaním.

hovorme o vás…Mám 26 rokov, som slobodná, mám

priateľa, bývame v podnájme. Deti ešte

nemám, priateľa som si vybrala sama…sama? Ako tomu mám rozumieť?Nuž, u nás u Rómov je vraj zvykom,

že si vás ženích spolu s rodičmi vyhľadá, príde na vohľady a hneď po vohľadoch od-vedie domov. Nechcem tvrdiť, že je to vša-de tak, ale sú aj také rodiny, ktoré v snahe dobre vydať dcéru, oženiť syna pristúpia na túto starodávnu tradíciu.

Tradície v rómskych rodinách… mys-líte si, že sa ešte dodržiavajú?

hm, tak tie sa pomaly ale isto vytráca-jú a zanikajú. Myslím si však, že v niekto-rých, ale iba v málo rodinách, sa tradície dodržiavajú. Skôr si myslím, že tí starší Rómovia ich dodržiavajú.

Ak tradície zanikajú, tak prečo?Predtým boli Rómovia viacej súdržní,

nie ako dnešné mladé rodiny, ktoré sa aj medzi sebou hádajú, závidia si… Mám pocit, že je to asi dobou. Staré tradície pomaly zanikajú, nahrádzajú sa moder-nými zvykmi.

Ale prečo sa nahrádzajú modernými?Myslím si, že je to asi snahou zapadnúť

do majority, podobať sa im, asi preto.veľkú úlohu vo vašom živote zohráva

rodina. Ako vníma ona vašu prácu?Rodina ma vo všetkom podporuje a po-

máha mi, aby som to dotiahla čo najďalej.Aký máte názor na rómsku otázku

na slovensku?Je to ťažká otázka, myslím si, že to má

vyriešiť štát, politici. Podnet by mal prísť zhora. Obyčajný človek to nevyrieši.

máte nejaké informácie o tzv. róm-skej reforme?

Jasné, že mám. Asi také ako každý ob-čan tejto krajiny. Keď som v teréne, ľudia sa pýtajú a ja neviem posúdiť jej prospeš-nosť alebo neprospešnosť. Uvidíme. Daj-me tomu čas. Je však zrejmé, že zmena musí prísť…

vnímate vy osobne diskrimináciu? existuje vôbec diskriminácia Rómov?

Vnímam ju a pocítila som ju aj na vlast-nej koži. A nie len raz. Rómovia sú podľa mňa diskriminovaní hneď v niekoľkých oblastiach. Vzdelávanie, bývanie avšak asi najviac diskriminácie sa nám do-stáva v oblasti zamestnania, ktorú som osobne zažila aj ja. Diskriminácia exis-

tuje avšak niekto ju vníma a niekto nie.Ako by sa dalo podľa vás zlepšiť vzá-

jomné spolunažívanie Rómov a Neró-mov?

Odstránením predsudkov a nemediali-zovaním iba zlých správ o Rómoch.

môže byť rómska žena aktívna v každej spoločenskej oblasti? Aké sú najväčšie prekážky, ktoré jej bránia sa uplatniť?

Asi áno, prečo nie, nevidím v tom problém. Záleží na samotnej žene a na jej osobnosti.

myslíte si, že by rómske ženy mali byť napr. v politike?

Niekedy môžu byť ženy v politike lepšie ako muži, aj keď muži si myslia, že ženy majú sedieť doma, variť, upratovať, starať sa o deti.

Ako je to s násilím v rómskych rodi-nách voči ženám? viete o tom niečo?

Násilie nemá farbu. Je to jednoducho niečo, čo sa vymyká normálnosti. Násilie voči ženám Rómov neobchádza. Ženy sú často bité a to hlavne keď muž je pod vply-vom alkoholu.

Ako sa vy sama cítite ako žena-Róm-ka? je niečo, čo by ste, ak by sa dalo, zmenili vo svojom živote?

Ja sa ako Rómka cítim dobre, nič by som nemenila.

chcete sa venovať aj naďalej komu-nite? prečo je potrebné, aby Rómovia pracovali s Rómami a pre Rómov?

áno, určite! Presne tak, je dôležité, aby sme my Rómovia, ktorí na to máme predpoklady, pracovali pre Rómov. Je na to hneď niekoľko dôvodov: rovnaká reč, vieme sa vcítiť do ich kože a hlavne byť pre nich pozitívnym príkladom.

vážite si hodnoty rómskeho kultúr-neho dedičstva alebo vám to dnes už nič nehovorí?

Samozrejme! Máme predsa vlastný jazyk, tanec a hudbu, ktorá je špecifická. Viem, že každý národ by si mal tú svoju špecifickosť vážiť, inak zanikne.

budúcnosť. čo by ste chceli dosiah-nuť?

Plánujem ďalej študovať sociálnu prá-cu alebo špeciálnu pedagogiku na vysokej škole. Monika sinuová

pr e d s tav uj e Me :

a s i s t e n t k u s o c i á l n e h o t e r e n n é h o p r a c o v n í k a

LACKOVá: NáSILIE NEMá FARBU

AMARE DŽUVľA


KrásnOHOrsKé PODHraDiE – Tri poslanecké mandáty získali Rómovia v Krásnohorskom Podhradí vo víkendo-vých komunálnych voľbách, ktoré sa ko-nali 15. novembra. Svoju pozíciu poslanca obhájil Róbert Darvaš, novými poslanca-mi sa stali ľudovít Gunár a Róbert Fogaš. Všetci traja kandidovali za Stranu Róm-skej únie Slovenska (SRÚS).

BačKOvíK – V obci Bačkovík v okrese Košicie-okolie zasadne po týchto voľbách do kresla starostu Róm Milan Gábor. Kan-didoval za stranu Právo a spravodlivosť. V zastupiteľstve nemá oporu v rómskych poslancoch.

ĎurKOv – Jeden poslanecký mandát v obci Ďurkov (Košice-okolie) pripadol v týchto komunálnych voľbách Rómom. S druhým najvyšším počtom hlasov ho získala programová riaditeľka MECEM Jarmila Vaňová. Stalo sa tak prvýkrát v histórii obce. Vaňová kandidovala za stranu Most-híd.

CHMiniansKE JaKuBOvany – Tri z celkom deväť poslaneckých postov v obci Chminianske Jakubovany získali Rómovia. Kandidovali každý za inú poli-tickú stranu – jeden mandát tak pripadol Rómskej iniciatíve Slovenska (RIS), jeden Strane rómskej koalície (SRK) a jeden Kresťanskej ľudovej strane (KľS).

HranOvniCa – V obci hranovnica v okrese Poprad zasadne do kresla staros-tu obce po prvýkrát Róm. Je ním Vladimír horváth, ktorý kandidoval za stranu Právo a spravodlivosť. V zastupiteľstve ho budú podporovať traja rómski poslanci z de-viatich. Rómovia v obci kandidovali za Kresťanskú ľudovú stranu (KSľ) – dvaja a jeden za stranu Právo a spravodlivosť.

BarDEJOv – Kandidovali nielen za róm-ske politické strany. V okrese Bardejov z piatich poslancov obecného zastupiteľ-stva obsadili všetkých päť miest. Kandido-vali spoločne za stranu Právo a spravod-livosť. V obci Lenártov majú z deviatich poslaneckých postov tri (dva za stranu Právo a spravodlivosť, jeden Strana ob-čianskej ľavice). V obci Petrová získali zo siedmich poslaneckých mandátov šesť. Tu kandidovali za stranu Sieť. MECEM

voľ By d o orG á nov s a Mo s pr áv y oB c í 2 014

KaMEnná POruBa – V Kamennej Po-rube (okres Vranov nad Topľou) získal post starostu 58 ročný kandidát Strany rómskej koalície (SRK) Jozef Gaďo. Spolu s ním sa do obecného zastupiteľstva dostalo z 9 poslancov aj 5 Rómov. Táto prevaha Rómov vo vedení obce bola prekvapením pre nerómske obyvateľstvo. Výsledky vo-lieb zaskočili hlavne bývalého starostu, ktorý s niekoľkými nespojnými obyva-teľmi, chceli bezprostredne po voľbách vyhlásiť referendum o odvolaní novoz-voleného starostu. Situácia kulminovala v konfliktoch, ktoré sa podľa Rómov, pre-javovali napríklad v zákaze vstupu Rómov do obchodu v obci ap.

Doterajší starosta obce vyvíjal nátlak na Gaďa, aby odstúpil. Ako Gaďo povedal pre MECEM, dôvodom na odstúpenie malo byť to, že obec si zveľadil nerómsky starosta a je to teda jeho obec.

Protirómske aktivity boli ukončené po-tom, keď niektorí zvolení poslanci upozor-nili teraz už exstarostu na protiprávnosť takýchto opatrení, nakoľko nový starosta bol zvolený demokraticky a jeho zvolenie potvrdila aj Ústredná volebná komisia. to, že Gaďo zvíťazil, berie on sám ako signál, že ľudia, predovšetkým v osade, neboli spokojní so spôsobom riešenia ich prob-lémov.

Ako MECEM informovala členka vo-lebnej komisie, počet rómskych voličov bol terčom mnohých komentárov počas celého volebného dňa, ako napríklad: „Ta to čo, kde máte autobus, ktorý vás tu nosí? Ta, ako ste došli? Však to je ďaleko!“ Ako povedala, Rómovia chodili voliť v húfoch a Nerómom sa to nepáčilo. Mysleli si, že osada je dosť vzdialená od obce a Rómom sa nebude chcieť prísť voliť.

Gaďo pracuje už rok ako terénny zdra-votný pracovník, žije od nepamäti v osade, vie, čo treba riešiť. O dianie v obci sa vždy zaujímal a ako sám povedal, chcel kandi-dovať aj predtým, ale dostával dobre mie-nené rady, aby tak neurobil. Nekandidoval nie preto, že sa bál, ale preto, lebo vedel, že ešte nie je ten správny čas.

„Videli ste, ako vyzerá obec? Je ako zo škatuľky. Však? A vidíte, ako vyzerá osa-da? Myslia, si, že sa bojím? Vedel som, do čoho idem…“ hovorí Gaďo. Pri rozhovore s ľuďmi, ale aj z atmosféry v osade, bolo cítiť radosť, ale ja očakávanie zmien. Podľa niektorých sa v osade za bývalých staros-tov nič poriadne neurobilo, o čom svedčí aj polorozpadnutý most, ktorý sa poško-dil v čase povodní. Cesta, ktorá vedie do osady je taká úzka, že vedľa seba neprejdú dve autá.

V časti, kde sú postavené sociálne byty, chýbajú komunikácie a chodníky. Ako nám povedali samotní Rómovia, voľby boli pre obyvateľov osady jedinou šancou zmeniť nezáujem o ich životy. Jeden z no-vozvolených rómskych poslancov hovo-rí: „Choďte sa pozrieť za osadou, je tam skládka odpadu, ktorú vyvážajú z dediny Nerómovia. Neraz sme protestovali, ale nič sa nedialo.“

Terénnu sociálnu prácu, ktorá v obci funguje, vykonávajú Nerómovia. Róm-ka, ktorá sa o post asistentky uchádzala, povedal, že výberové konanie bola fraš-ka. Starosta tam dosadil svojich. V osade sa terénni sociálni pracovníci ukážu raz za čas a zasahujú iba v prípade, keď tre-ba odobrať deti z rodiny a umiestniť ich v detskom domove. Rómovia pripustili, že v niektorých prípadoch oprávnene. Jedno však vedia určite: terénni sociálni pracovníci by mali s rodinou, ktorá má problémy, pracovať, pomôcť im, poradiť, pokúsiť sa o nápravu a nie hneď odoberať deti. Aj toto dávajú Rómovia za vinu ve-deniu obce…

V obci je vybudované komunitné cen-trum avšak v centre obce. Rómovia ho ne-využívajú, pretože je pre nich priďaleko. Komunitné centrum by podľa Rómov malo byť v osade a rovnako priamo tu chcú aj kontajnerovú školu. Rómske deti cestujú 12 až 13 kilometrov do školy v hrabovci, pretože v susednom Sačurove a Zamutove ich nechcú. Rómovia hovoria, že za no-vozvoleným starostom si stoja. Veria mu.

Monika sinuová

v K a m e n n e j po r u b e p o ko m u n á l n yc h vo ľ b á c h n a r á s t l o n a p ä t i e

Rómovia sa prejavili ako aktívni občania


OBEC MENO STRANA

Okres BreznO Vaľkovňa rudolf Pokoš smer-sD

Okres Lučenec nitra nad Ipľom Tivadar Berky srk

Okres rImaVská sOBOTa Barca róbert szajko srk, smk-mkP Gortva Gejza Balog neka Hodejov Štefan Illéš srk Hostice František rácz smer-sD martinová eugen radič Právo a spravodlivosť rimavská seč Štefan Varek most-Híd sútor Tibor Balog smk-mkP Šivetice Ľudovít sendrei strana moderného slovenska

Okres Humenné ruská Poruba Demeter Ferko smer-sD

Okres kežmarOk Podhorany Jozef Oračko smer-sD

Okres POPraD Hranovnica Vladimír Horváth Právo a spravodlivosť

Okres PreŠOV Jarovnice Florán Giňa srk

Okres sTará ĽuBOVňa Lomnička mária Oračková smer-sD

Okres VranOV naD TOPĽOu kamenná Poruba Jozef Gaďo srk

kOŠIce Lunik IX marcel Šaňa srk

kOŠIce-OkOLIe Bačkovík milan Gábor Právo a spravodlivosť rankovce stanislav Hada Právo a spravodlivosť

Okres mIcHaLOVce Vrbnica Jaroslav Tokár srÚs

Okres rOžňaVa Pašková roman Viola neka roštár andrej Lalík TIP

Okres sPIŠská nOVá Ves Bystrany František žiga srk richnava Ivan Dunka rIs žehra Ivan mižigár rIs

Zoznam zvolených rómskych starostov v komunálnych voľbách 2014PRINáŠAME VáM ZOZNAM ZVOLENýCh STAROSTOV – RóMOV V TOhTOROčNýCh KOMUNáLNyCh VOľBáCh. VZhľADOM K TOMU, ŽE

JE KRátKO PO VOľBácH A EŠtE SME NEStiHLi OVERiť VŠEtKýcH, JE MOžNÉ, žE zOzNAM NiE JE ÚPLNý. POKiAľ MátE DOPLňuJÚcE

iNFORMáciE, MôžEtE icH zASLAť NA E-MAiLOVÚ ADRESu [email protected]. zOzNAM BuDEME PRiEBEžNE AKtuALizOVAť.

V NAJBLIŽŠOM VyDANí RóMSKyCh LISTOV PRINESIEME ZOZNAM RóMSKyCh POSLANCOV. redakcia

v ys v e t l i v K y:

NEKA – nezávislý kandidátRIS – Rómska iniciatíva SlovenskaSmer-SD – Smer – sociálna demokraciaSRK – Strana rómskej koalície

SMK-MKP – Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség PártjaSRK – Strana rómskej koalícieSRÚS – Strana Rómskej únie na SlovenskuTIP – Strana TIP (kam)

Documents

Rómske listy 4/2014