Rómske listy 1/2015

pale igen dugi vrama pes ke tumende dochudel the akada berš o ušagos, savo purano beršeste genenas u vičinelas pes Romane liľa. Oficijalno dromeha pheras betejvenca dujto berš kada ušagos, numa amari buťi ke kada, phuriben imar doresel či khataro berš 2002, andre vrama kana kerahas dorakinkerde liľa andro, maškar nipos but prindžarutno ušagos Domino forum.

Berš palal sas berš saveha kamľam kaj o ušagos te dikhel pal pale peskero vudut, kaj o Romane liľa tumenge te sikaven ajso dikhiben pro Roma thaj romipen, savo pro medijalno kothoreskero than nasas.

Paťav kaj savore prindžaren ušagos Ro-mano nevo ľil, sar nek phureder romano ušagos pre Slovačiko themi, savo uľiľa an-dro berš 1991 vaj thaj nek neveder ušagos Romane nevipena, savo tiž imar dujto ber-

šeha tumenge anel o Splnomocňencoskero gavermenteskero urados prejkalo Roma. Vašoda kaj amen purano beršeste zau-čharďam o ušagos ajsi atipicko formaha – sas rakindo kotorendar „prilohonedar“ ke varesave temici, keraha kajso buťakero lačhariben thaj andre kada berš. Ko agor beršeske 2015 tumenge, ke tumare jakha anaha 10 ušagenca varekeci temi, save

Gen dural pro ľil 2

AmAre lAčhe AmAlA,Fotografia: Kristína Magdolenová

VStuPná BRána DO KOncentRačnéhO táBORa V OSVienčiMe-BRezinKe.

Viac O hOlOKauSte RóMOV nájDete V PRílOhe aMen O ROMa.

rómske lisTY12015

Rómske listy 1 / 20152

s veľkým časovým oneskorením sa ku vám aj tento rok dostávajú noviny, ktoré vlani začali vychádzať pod názvom Rómske lis-ty. hoci oficiálne sme v 2. ročníku našej existencie, naša história siaha do roku 2002, keď sme boli prílohou mienkotvor-ného týždenníka Domino fórum.

Pokus o obnovenie vydávania Róm-skych listov vlani bol snahou priniesť taký uhol pohľadu na Rómov a rómstvo, aký tu na mediálnom trhu chýbal.

Predpokladám, že všetci poznáte Ro-mano nevo ľil, ako najstaršie rómske no-viny na Slovensku, ktorých história siaha do roku 1991 alebo aj najnovšie Romane nevipena, ktoré rovnako druhým rokom vydáva Úrad splnomocnenca vlády. Ke-ďže my sme vlani vyšli v dosť netypickej forme – ako skladačka rôzne zameraných „príloh“, budeme v tejto forme pokračo-vať aj tento rok. Do konca roka 2015 vám v 10 číslach postupne ponúkneme témy, ktoré považujeme za veľmi dôležité pri formovaní rómskej identity.

a toto by mala byť naša hlavná odliš-nosť od našich kolegov v ostatných róm-skych tlačených médiách: publicistika na širšom priestore, rozhovory o kultúre, his-tórii, politike, materiály o histórii Rómov, ktoré sú niekedy ťažko dostupné, informá-cie využiteľné pre mladých v škole i v ko-munitných centrách. lebo v jednom sa asi všetci zhodneme: informácií pre Rómov nikdy nie je dosť a chýbajú predovšetkým tie, ktoré pomáhajú ľuďom pochopiť, pre-čo je dôležité, že sú Rómovia, ako hľadať cestu z kruhu chudoby.

Veríme, že to, čo sa pre vás pripravuje v našej redakčnej kuchyni, bude zaujímavé a užitočné.

na čo sa teda môžete tešiť? na cyklus materiálov o rómskom holokauste, o róm-skej hudbe, histórii, divadle. Pripravujeme tiež cyklus informácií o tom, ako sa formo-vala rómska politická scéna a tiež rozho-vory s ľuďmi, ktorí pri tom boli priamo aj nepriamo. to všetko v prílohe pod názvom V politike.

Pokračujeme v cykle príloh las andro vast určenej mladým ľuďom predovšet-kým ako priestor na prezentáciu študen-tov ale súčasne aj škôl, ktoré Rómom poskytujú kvalitné a potrebné vzdelanie a kde sa mladí, ale nielen mladí ľudia, dobre cítia.

nájdete tu aj pravidelnú prílohu pre deti Kirmoro, zatiaľ nepravidelnú prílo-hu pre rómske ženy a o rómskych ženách. Môžete sa tešiť na vydávanie románu na pokračovanie a samozrejme aj aktuálne informácie.

Podľa ohlasov, ktoré od vás máme, ste vlani trávili s našimi novinami dosť času a naše príbehy vám slúžili ako motivácia, ale aj ako poučenie. Budeme radi, ak bu-dete po Rómskych listoch siahať aj tento rok. nie je našim cieľom bojovať nezmys-lenú vojnu o mediálny priestor, lebo ani troje novín nie je dosť. Dôležité je, aby mali čitateľov. a preto, aby ste nimi boli, urobí-me všetko, čo je v našich silách. zostaňte s nami, priatelia! Redakcia

milí priatelia,

Agoripen genipnaske khataro ľil 1peske amen gindinas, kaj hine but zorale ko buchľaripen-baraďipen romaňa identi-take. u akada bi šaj avelas amaro šerutno dikhibnaskero averipen buťake savi keren andre peskere, romane papirakere ušaga thaj amare kolegi: e publicistika kerďi pro buchleder than, vakeribena pal e kultura, historija, politika, goďaveripena pal e ro-maňi historija, save pes varekana igen pha-res rodkeren, o informaciji prejaklo terne manuša andro sikhľarde-školi thaj andro komunitno thana – centra. Gindinav kaj andro jekh pes savore zarakinaha jekhe-tanes: o informaciji prejkalo Roma, nane ňikana agoreske pherde ajsi but informa-ciji save ažutinen-šegitinen le manušenge te achaľuven oda soske hi lačhes kaj pes te naladžan vašo’da kaj hine Roma, sar pes te rodel drom andrale čoripnaskeri kerika – kruhos.

Paťav kaj oda sar savo pherďipen kale ušagoske keras akala ďivesa andre amari

tavutňi-kuchňate, ela vaš tumende lačho učhariben pre tumari goďi thaj voďi. Pre soste akor šaj tumen kada berš šaj užaren? Pro ciklos (buteder khotora) džaňibnaske-re palo’romano porajmos, palo’romano bašaviben, historija, ďivadlos. Keras buťi thaj oleske kaj te džanen sar pes formine-las – ačhavales e romaňi politicko scena u thaj vakeribena manušenca, save sne paš akada savoro korkore, vaj pal kada šunde. Kada savoro arakhena andro kothoreskero savo pes vičinela andre politika.

Pal pale keha lačhariben phure cikloske las andro vast, savo hi prejaklo terne ma-nuša, ajso kothor vaš lengeri prezentacija – sikaviben so džanen o študenta numa thaj o sikhľarde-školi, save le Romenge den kvalitno-lačho sikhľavipen-edukacija, than kaj pes o terne u na čak jojn mištes erzinen.

Šaj andro amaro ušagos arakhena pal pale thaj ciklicko kothor prejkalo cikneder čhavore Kirmoro, tiž keras, no naela mejk ciklicko kothor prejaklo romane džuvľa,

the palo’romane džuvľa. tumaro jilo šaj khelela bachtaľipnaha le romanoske savo tumare jakha genena andre kada ušagos, sar thaj tiž aktualno informacijii.

Pal tumare hangi save ke amende andro phuro berš do avle, andre redakcija, hoj le ušagoha sanas buteder vrama u ola du-mi-vakeribnaskere save andre leste pher-kerďam sne vaš tumenge pre jekh sera sar bari motivacija, pre dujťi sar goďaveripen pal savo pes kampel dživipnaste te sikh-ľol. avaha but bachtale, the peskere vasta the kada berš rakinena pre lende. naka-mas te doresel amaro agoripen oleske kaj le ušagoha pes te maras vašo medijalno kothoreskero than, vašo’da kaj ňi trin uša-gi nane but ko šukar lačhariben kale dži-vipnaske. But zoralo-importantno ačhel vaš amende, amara sasťi goďake oda, kaj te aven manuša save len genena. u vašo’da kaj oda amaro ušagos te genen tumen, ke-raha savoro, pre soste amen ela buťakeri zor. ačhen amenca, amala! Redakcija

rómske listy • Adresa redakcie: MECEM, P. O. BOX F-8, 040 01 Košice • e-mail: [email protected] • telefón: 0905975585 • web: www.mecem.sk • redakčná rada: Ladislav Richter (predseda), Jozef Ravasz, Stella Hanzelová, Jolana Saltiel, Gabriela Radičová • editor: Kristína Magdolenová • Grafika: Anna Martiňuková • sadzba: Pro libris • Tlač: Beki Design • Vydavateľ: MECEM, o. z. • sídlo vydavateľa: Južná trieda 53, 040 01 Košice • ičO vydavateľa: 31 310 397 • registrácia: Ministerstvo kultúry SR pod číslom EV 5035/14 • issN: 1339-7702 • Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2015 • ročník vydávania: 2. ročník • Periodicita vydávania: v roku 2015 vychádza 10 čísel • Dátum vydania: 23. 8. 2015 • NEPREDAJNÉ.

Rómske listy 1 / 2015 3

V rómčine sa holokaust nazýva Baro Por-rajmos, čiže veľké pohltenie ľudských ži-votov. Porrajmos je škaredé slovo a dobre vystihuje najotrasnejšie obdobie dejín Ró-mov. znamená aj znásilnenie či zízanie, ako výraz šoku či hrôzy. niektorí ľudia sa ho neodvážia vysloviť nahlas.

Rómsky holokaust je verejnou témou len od osemdesiatych rokov minulého storočia. Veľkou mierou sa o jeho zvidi-teľnenie pričinili nemeckí Sinti a americkí Rómovia. ian hancock hovorí o tom, že po 2. svetovej vojne nebol jediný Róm po-zvaný ku svedeckej výpovedi a Rómovia nesvedčili ani pri norimberskom procese.

Romani Rose ako viceprezident Sveto-vej rómskej únie a najenergickejší aktivista požadoval, aby nemecké firmy, ktoré vy-platili milióny mariek židovským rodinám

zahrnuli medzi obete odškodnenia aj Ró-mov. Rose od polovice sedemdesiatych ro-koval s nemeckým kancelárom. neúspeš-ne. V roku 1979 aktivisti zorganizovali stretnutie Rómov, na ktorom 2 000 ľudí pochodovalo v Berhgen-Belsene, kde zomreli tisícky Rómov počas vojny.

ešte v 70-tych rokoch 20. storočia označil predseda nemeckej vlády požia-davky Rómov za „absurdné a urážajúce“.

ešte v roku 1985 odkázal starosta isté-ho mesta v nemecku Romani Rosemu, že ho požiadavky vznášané v mene Rómov urážajú…

americkí Rómovia sa usilovali o získa-nie zastúpenia v americkej rade pre ucte-nie pamiatky holokaustu. Rada vznikla na podnet prezidenta cartera v roku 1979, mala 65 členov, ale ani jeden nebol Róm.

V roku 1985 na žiadosť Rady pre uctenie holokaustu vzniká dokument o osudoch Rómov počas 2. svetovej vojne, ale v čase svojho vzniku nebol vôbec šírený. Dokon-ca ani medzi členmi Rady. Práve naopak. Objavujú sa vyjadrenia, že „ak Rómovia boli obeťami, tak to bola len okrajová zá-ležitosť“.

V roku 1985 Rómovia verili, že ich zá-stupca bude do Rady menovaný, ale zase sa tak nestalo. hovorca Bieleho domu vte-dy povedal, že je to otázka vplyvu, ktorý Rómova evidentne nemajú…

toho, čo sa musíme o holokauste na-učiť, je veľa. aj to je dôvod, prečo sme sa rozhodli zaradiť viacero textov o rómskom holokauste. Veríme, že poslúži všetkým záujemcom o dejiny Rómov.

Redakcia

ZViDiTeľňOVANie hOlOkAusTu rómOV TrVAlO DesAťrOčiA…

Pietna SPOMienKa PRi PRíležitOSti PaMätnéhO Dňa RóMSKehO hOlOKauStu V BanSKej ByStRici Fotografia: arne Mann

A M E N O R O M A

SMe RóMOVia


Zuzana Kumanová je etnografka. Príspevok vychádza zo správ o projekte Ma bistren!, na ktorého realizácii sa podieľalo občianske združenie In Minorita so sídlom v Bratislave.

na Slovensku téma holocaustu Rómov za-čala rezonovať až v ostatných 10 – 15 ro-koch. Dovtedy bola tabuizovaná natoľko, že aj Rómovia, ktorí toto obdobie preži-li, nehovorili o traumách minulosti a už vôbec nehľadali vinníkov a nepožadovali odškodnenie. Pred rokom 1989 boli na Slovensku bagatelizované aj seriózne historiografické výskumy ctibora nečasa a zo strany historikov nebol záujem toto obdobie detailnejšie poznať. V osemdesia-tych rokoch minulého storočia, kedy už aj spoločenské vedy pracovali so spomienko-vými rozprávaním, bolo neprípustné, aby výpovede rómskych respondentov preživ-ších druhú svetovú vojnu, boli pokladané za relevantný zdroj poznania. napriek tomu, že vtedajší režim vyzdvihoval domá-ci protifašistický odboj a útlak domáceho obyvateľstva počas vojnového slovenského štátu, otázka perzekúcií Rómov na etnic-kom princípe zostávala neprípustná.

Formujúca sa demokracia priniesla uvoľnenie i v otázke holokaustu Rómov a vytvorila priestor na odkrytie bielych miest v dejinách.

O utrpení Rómov počas druhej sveto-vej vojny sa spočiatku hovorilo iba veľmi málo a v čase česko-Slovenskej federatív-nej republiky bol väčší dôraz kladený na holokaust Rómov v čechách. Snáď je to pochopiteľné, pretože takmer celá popu-lácia Rómov žijúca v českých zemiach bola vyvraždená v zaisťovacích a koncentrač-ných táboroch.

PriPOmíNANie

Prvé snahy pripomínať si utrpenie Ró-mov na Slovensku v kontexte lokálnych dejín boli už na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Sporadicky sa pripomínala potreba vyplniť biele miesta v novodobých dejinách, ale téma sa do po-vedomia dostávala pomaly a iba pozvoľna. V tomto smere veľká vďaka patrí morav-skému historikovi ctiborovi nečasovi,

ktorý sa naďalej témou zaoberal a in-tenzívnym výskumom zrekonštruoval základnú faktografiu o tomto období. Okrem toho v polovici deväťdesiatych ro-kov vzniklo viacero spontánnych iniciatív zaznamenať výpovede preživších Rómov, a tak k faktografii doplniť emocionálne hľadisko. Postupne, alebo možno aj pa-ralelne, pracovali viaceré výskumnícke tímy s cieľom zaznamenať výpovede pre-živších. zväčša išlo o iniciatívy mimovlád-nych organizácií, prípadne vysokých škôl. Spracovanie týchto výpovedí určite nebolo jednoduché. V ostatnom čase sa objavujú na knižnom trhu publikácie, približujúce v beletrizovanej podobe najnovšie dejiny Rómov širokej verejnosti. V druhej polo-vici deväťdesiatych rokov pribudlo aj nie-koľko odborných historických štúdií, ale ešte stále sú nepoznané oblasti, ktoré si zasluhujú spracovanie.

Detabuizácia holokaustu Rómov ako spoločenskej témy prichádzala a prichá-dza iba pozvoľna. V roku 1991 na pietnom akte v Dúbravách zúčastnili viacerí vysokí reprezentanti štátu – predseda vlády SR, poslanec nR SR, poradca vtedajšieho prezidenta, zástupcovia rezortov, na dlhé obdobie išlo o ojedinelý akt. V porovnaní s českou republikou, kde už v roku 1995 bol odhalený prvý pamätník na mieste za-isťovacieho tábora v letech u Písku, u nás k podobnému aktu došlo až o desať rokov neskôr. toľko rokov potrebovala slovenská spoločnosť, aby dospela k potrebe morál-neho gesta.

PrOjekT mA bisTereN!

V roku 2005 vznikla z iniciatívy Mi-nisterstva kultúry SR pracovná skupina, ktorá pripravila samostatný projekt, ktorý sa mal venovať pripomenutiu nerovného postavenia Rómov na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. zároveň ministerstvo na rea-lizáciu aktivít uvoľnilo finančné prostried-ky. Realizáciou bolo poverené Slovenské

nieKOľKO POznáMOK K PROjeKtu Ma BiSteRen!

národné múzeum, ktoré nadviazalo spoluprácu s občianskym združením in Minorita so sídlom v Bratislave. Vznikol užší pracovný team zložený z vedenia Slovenského národného múzea, arne B. Manna z Ústavu etnológie SaV a zuzany Kumanovej z Oz in Minorita. už prvé dis-kusie priniesli zjednotenie, že projekt bude realizovaný v niekoľkých etapách a sym-bolický pamätník rómskeho holokaustu v Bratislave bude odhalený až v závere pro-jektu. tomu bude predchádzať osadenie pamätných tabúl na miestach, kde k per-zekúciám dochádzalo, kde boli Rómovia násilne internovaní, alebo zavraždení. Po starostlivom zvážení sme zvolili 7 lokalít, pričom každá reprezentovala istý druh represálií voči Rómom. Druhou nemenej dôležitou líniou boli informačné, osvetové a výskumné aktivity, ktoré by tému róm-skeho holokaustu približovali verejnosti.

už od počiatku diskusií sa hľadal vhod-ný názov pre projekt, ktorý by odrážal jeho podstatu. Spočiatku sa používal termín porraimos. na Slovensku však tento ter-mín nie je dostatočne známy, ani v rómskej ani v nerómskej komunite. Medzi Róma-mi, ktorí hovoria rómsky, naráža jeho používanie na istý odpor a rozpaky. jeho používanie vzbudzuje pejoratívne konotá-cie, ktoré sa k slovnému základu vzťahujú. Potvrdili to aj konzultácia s prekladateľmi a tlmočníkmi (jánom herom, Stanislavom cinom, Viliamom zemanom, Rasťom Pivoňom – licencovaným prekladateľom a tlmočníkom, Franstiškom Godlom – prekladateľom, erikou Godlovou – tlmoč-níčkou s medzinárodnými skúsenosťami, Danielou Šilanovoú – šéfredaktorkou Ro-mano nevo liľ a Klárou Orgovánovoú – spl-nomocnenkyňou vlády SR pre rómske ko-munity) pracujúcimi s rómskym jazykom u nás, ktorí odporučili vyhnúť sa používa-niu slova porraimos.

zhodli sme sa na tom, že názov projek-tu by mal odrážať podstatu, a to je pripo-mínanie si utrpenia Rómov. celkom pri-rodzene tak vznikol názov projektu – Ma bisteren!, čo v rómskom jazyku znamená „nezabudnite“.

Pokračovanie str. 21

aMen O ROMa


Keď prídete medzi rómsku mládež, nemá-te pocit, že tieto deti nevedia, čo je mo-derné. hoci skromne, ale oblečení podľa vlastných možností v najnovšej móde, s mobilmi, slúchadlami na ušiach, s pred-stavami o živote, v ktorých určite nechý-ba dobrá rodina, krásne bývanie, pokojný život…

Sú mladí, usmievaní, chodia na disko-téky, alebo si ich sami robia, vysedávajú na internete, komunikujú cez sociálne siete, cestujú po svete… jednoducho, moderní ľudia.

je tu ale jeden háčik: len máloktorí z nich majú dostatočné vzdelanie. Vzde-lanie, ktoré by im zaručilo dobrú prácu a ešte lepší zárobok. jednoducho poveda-né: nezávislosť.

a tak chodia do sveta: aby prežili robia práce, ktoré nikto iný robiť nechce, neskôr prídu starosti o rodinu a na vzdelanie už potom myslia len niektorí.

Pritom je to také jednoduché: moder-ným môžeš byť aj keď sedíš v škole, keď sa vzdelávaš.

neveríte? Mládež zo Súkromnej stred-

nej odbornej školy na Bielej vode 2 v Kež-marku o tom vie svoje. Oni totiž v škole nielen sedia, ale aj vymýšľajú a ukazujú, akí sú tvoriví. tento rok zbierali po celom Slovensku jedno ocenenie za druhým. Špičkoví sú predovšetkým módni návrhári i keď oficiálne krajčíri a krajčírky z kon-fekcie…

ale môže im to zabrániť v tom, aby sa presadili vo svete módy? ukazuje sa, že nie. lebo sa nedajú. lebo chcú byť nie-len moderní ale aj úspešní. Byť úspešný je moderné. či nie? (kam)

čO je mODerNé Pre mlADých rómOV?Fotografia: Kristína Magdolenová

L A S A N D R O V A S T

DO VlaStných RÚK


Súkromná stredná odborná škola na Bielej vode 2 v Kežmarku vznikla 1. septembra 2009 na základe odporúčania bývalej splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Aniny Botošovej. Vtedajší minister školstva akceptoval jej návrh a v mimoriadnom termíne bola zaradená do siete školských zariadení. Po šiestich rokoch fungovania má za sebou krásne výsledky. A je to aj priestor na malú rekapituláciu.

Aký cieľ má táto škola? Alebo aký cieľ si dávate vy osobne?

Remeslo je to, čo je Rómom veľmi blízke a na tomto základe bola postavená naša škola. a nesmieme zabúdať aj na to, že Kežmarok je mesto kde remeslá prekvi-tali celé stáročia. to, že sme si postupom času otvorili 7 alokovaných pracovísk, je výsledkom nie iba existencie tejto školy, ale aj môjho dvadsaťročného pôsobenia v rómskej komunite. Moja skúsenosť je taká, že nemá zmysel ťahať rómske deti do miest, ale že škola má ísť za nimi. čiže, keď to tak v prenesenom význame zoberiem, tak je to škola na kolesách.

tento náš postoj ku vzdelávaniu Rómov má výsledky. Stupňovitým vzdelávaním, ktoré sme zaviedli u nás na škole, sa môžu dovzdelávať aj deti, ktoré neukončia zák-ladnú školu v deviatom ročníku. začínajú preto v dvojročných učebných odboroch, kde si pomaly dokončia aj deviaty ročník, žiaden dvojtýždňový rýchlokurz, ale mi-nimálne celý rok tak, ako je to možné zo zákona. Potom, keď ukončia dvojročné štúdium majú možnosť ísť do trojročných učebných odborov. tie dva roky sú dosť dlhý čas na to, aby sme deti dokázali vy-profilovať podľa toho, na aký odbor sa daný žiak hodí. teda môžu si vybrať medzi murárčinou, kováčstvom, niektorí idú na stolárčinu, dievčatá a chlapci sa učia tiež za kaderníčky a kaderníkov, alebo kraj-čírky a krajčírov. nemáme veľa odborov, pretože sme sa snažili pootvárať len také odbory, z ktorých majú osoh nielen tým, že sa zamestnajú, ale hlavne, aby si vedeli pomôcť doma v osadách. toto je základ. čiže predovšetkým murárčina, stolárčina, niečo zo strojárskych a kováčskych zruč-ností…

cieľom je teda zvýšiť životnú úroveň samotnej komunity. čašník asi nebude doma obsluhovať… takže je jednoduch-šie, keď je remeselník, aby si doma aspoň niečo opravil…

je to tak. Preto hovoríme o škole na kolesách, pretože prichádzame do osád za žiakmi…

je problém získavať deti do školy? Ako sa zmenil vzťah ľudí z osád ku ško-le, ku vzdelávaniu?

Prvé roky, a mám na mysli už tých jede-násť, keď som začínala so stredoškolským vzdelávaním, to boli veľmi ťažké roky. Stredné školy nemali záujem o rómskych žiakov, lebo boli problémoví a žiaci nemali záujem o školu. to ale prirodzene vyplýva zo sociálneho prostredia, pretože pre nich je škola nie za odmenu, ale za trest…

je to pre nich taká strata času…je to strata času, je to stresové pre nich,

nevyplýva to z ich ega, oni to nepotrebujú k životu. ale teraz postupne sa to začína zlepšovať. Svoje tu zohrala nielen osveta, ale aj to, že deti sa doma začali nudiť. je pre nich modernejšie sedieť v škole s kamarát-mi a mať vyplnený čas, ako sedieť zavretý v dome. Preto aj my už zhruba posledné dva roky nemusíme robiť nábory, lebo deti ťahajú jedno druhé. Máme doslova žiakov z rovnakých komunít alebo máme deti z rovnakých rodín, čiže bratranec, ses-ternica alebo brat a sestra, dokonca strý-kovia, tety. chodia k nám už aj starší, ich rodičia, pretože vidia, že deti škola baví, že to nie je za trest, ale viac-menej majú z toho nejaký osoh. Minimálne aktívne vyplnenie voľného času.

Ale určite to chce aj špecifickejší prí-stup k týmto deťom…

Samozrejme. Každý rok meníme škol-ské vzdelávacie programy, pretože vždy prídeme na niečo, čo musíme doplniť, čo musíme inovovať a v rámci komunity je toho veľmi veľa, čiže zameriavame sa nielen na zdravotnú osvetu a remeselnú činnosť, ale pracujeme s týmito deťmi ešte aj počas prázdnin. to hovorím o letných prázdninách, kde s rôznymi odborníkmi chodíme prednášať deťom, ale aj rodičom. Robili sme rôzne programy, ktoré, žiaľ-

R o z h o vo r s A n n o u Ju r g o v i a n o vo u , r i a d i t e ľ ko u S ú k r o m n e j s t r e d n e j o d b o r n e j š ko l y v Ke ž m a r k u

Moderná škola je školou na kolesách

bohu, nerobili Slováci, ale robili ich ľudia zo zahraničia. učili sme deti a ich rodičov merať si tlak, cukor, podať injekciu… čiže u nás práca nekončí o pol tretej, ale robíme aj soboty a nedele, robíme cez prázdniny.

Takže je veľmi dôležitý vzťah alebo kontakt školy aj s rodinou, s rodinným prostredím?

učiteľ – žiak – škola – rodič, to prosto musí byť previazané, tam neexistuje, aby sme nepracovali s komunitou.

Všimla som si, že deti pripravujú program pre svoje komunity, dievčatá kaderníčky sa chválili, že predvedú šaty a že ich rodičia prvýkrát uvidia na móle. je dôležité pre tieto deti dať im pocit úspechu?

Veď práve na tom staviame, aby aj oni konečne pocítili to sladké zo života, nie stále len tú horkosť a soľ. Opäť to roz-právam tak obrazne, ale, bohužiaľ, je to tak. Keď zapnete televízor alebo otvoríte noviny, všade vidíte len to, aká je rómska komunita zlá, ako sa tam kradne, ako sa pije, aké sú tam závislosti, ale nikde sa ne-ukazuje to pekné. a práve to pekné, ktoré medzi nimi je, tá súdržnosť rodiny, to, že dokážu urobiť strašne veľa z ničoho, mať nejaký výsledok, nejaký osoh, to, že doká-žu rodiny tak pevne držať spolu, z čoho si majorita môžeme brať len príklad, doslova im závidieť… ten pocit úspechu oni naozaj potrebujú, pretože večne ich tlačíme len niekde dole.

Ako to je so zastúpením chlapcov a dievčat? Všimla som si, že medzi ka-derníkmi už relatívne na pomery róm-skej komunity, kde sú stereotypy vo vzťahu k mužom a ženám veľmi silné, máte chlapcov. Našla som chlapca ako krajčíra, ktorý chce byť krajčír!

Relatívne je to pomer 50:50. to je pres-ne tá špecifikácia pri dvojročných odbo-roch, kde sa deti hľadajú. na základnej škole ešte nad tým neuvažujú a keď prídu

Pokračovanie str. 19

laS anDRO VaSt


Politika je taká oblasť činnosti človeka, ktorá si vyžaduje špeciálne schopnosti. týmto tvrdením sa občas dostávame do situácie, že si niektorí jedinci osobujú právo hovoriť v mene celého národa – sa-mozrejme, vo svoj prospech. Sú natoľko sugestívni, že nakoniec presvedčia nielen Rómov, ale aj nerómov, že sú tí praví.

našťastie dnes už vieme aj o tom, že politika sa robí hlavne na lokálnej úrovni. a nerobia ju len tí, čo sa zakrývajú peri-nami politických strán, ale hlavne tí, ktorí riešia každodenné starosti i radosti (dúfaj-me) Rómov v lokalitách. lebo hlavne tých starostí je veľa… nelegalizované stavby

na súkromných pozemkoch, nedostatok zdrojov vody, či len jednoducho – odpad-ky okolo kontajnerov. aj toto je politika. Politika každodenného života.

Robia ju ľudia, ktorí sú často nenápad-ní, ale pre život vo svojich komunitách nesmierne dôležití. Sú to oficiálne vole-ní poslanci, starostovia, vajdovia, ale aj komunitní pracovníci, ktorí majú dôveru svojho okolia.

Rómska politika prežívala boom po roku 1989. Politických strán bolo veľa, takmer v každej väčšej dedine jedna, ale výsledkov málo. Situácia sa zhoršila, as-poň to tak každý tvrdil. ako je to naozaj?

ako to vidia tí, ktorí na lokálnej či národnej úrovni túto malú i veľkú politiku tvorili?

hľadanie odpovedí na túto otázku bude témou prílohy V politike. Dáme slovo ľu-ďom z rôznych komunít, lokalít, tým, čo sú si vedomí, že robia politiku, i tým, pre ktorých je to len pomoc ľuďom, s ktorými žijú v bezprostrednom susedstve.

nech je to tak či onak, je dôležité, aby sme o nich vedeli. a to je cieľom série roz-hovor s ľuďmi okolo nás. Veríme, že si vás náš cyklus získa. ak máte nápady, koho by sme mali predstaviť, budeme radi. Posielať ich môžete na adresu redakcie uvedenú v tiráži na str. 2. Redakcia

mAlá POliTikA žiVOTAIlustračná fotografia: Kristína MagdolenováDieŤa hRajÚce Sa na ŠKOlSKOM DVORe V KRáSnOhORSKOM PODhRaDí

A N D R E P O L I T I K A

V POlitiKe


máte 57 rokov. Narodili ste sa tu v krásnohorskom Podhradí?

áno.Prežili ste tu celý život?Úplne celý nie, lebo v sedemdesiatom

šiestom som narukoval na vojnu. Bol som v Plzni v čechách. hneď po vojne som sa odsťahoval do Ústí nad labem. tam som sa oženil, narodili sa mi tri deti, bol som tam do osemdesiateho šiesteho roku.

Potom ste sa vrátili?áno, potom som sa vrátil domov.Odkedy ste robili vajdu tu v dedine?Myslím, že to bolo od roku deväťdesiat

až do roku deväťdesiatšesť.V deväťdesiatom šiestom som tu bola

prvýkrát…Viem, že dvakrát som bol zvolený. Keď

ma zvolili po druhý raz, tak to už bolo kratšie, lebo som sa sám vzdal. ale stá-le som v komisii a spoločne riešime naše problémy, čiže stále som aktívny. Moji ro-dičia boli takí praví cigáni, tiež môj dedo a podľa nich sme sa všetko učili.

čiže rómčina bola váš materinský jazyk?

áno.

A vaši rodičia, starí rodičia, všetci boli z krásnohorského Podhradia?

áno.ktoré udalosti vo vašom živote vás

ako róma ovplyvnili? Také najdôleži-tejšie, keď ste si uvedomili, že ste róm a musíte pre to niečo urobiť…

Bolo to práve v osemdesiatom devia-tom. Vtedy možno zapracovali emócie ale-bo neviem čo, ale vtedy som si uvedomil, že musím niečo urobiť, aby ten život bol lepší aj pre nás, ale hlavne pre deti, pre naše deti a vnúčatá. a doteraz ma to drží.

stalo sa niekedy, že ste pocítili, že sa vám deje krivda práve preto, že ste róm?

určite. je to cítiť skoro, povedal by som, na každom kroku, na úradoch, na obec-nom úrade, všade.

A bolo to tak aj pred osemdesiatym deviatym rokom alebo keď ste boli v če-chách?

ani by som nepovedal. Možnože bolo, ale bolo to také skryté. ale podľa môjho názoru bolo lepšie a viac si vážili Rómov…

bolo to tým, že každý mal prácu?no, áno.

Akým jazykom ste rozprávali doma?Výhradne rómsky.iný jazyk ste používali?ten druhý jazyk, maďarský, sme použí-

vali v škole, potom keď sme išli do dediny, do obchodu a tak.

A slovenský ako tretí?Slovenský už tak pomenej. až teraz, po

revolúcii, sa slovenčina trošku prebrala a maďarčina ustúpila.

bola taká situácia vo vašom živote, keď ste si povedali, že už nechcete byť rómom?

nie, nebola.Zažili ste niekedy sa vám vysmievali?

Takú priamu diskrimináciu…Pre mňa to neexistovalo. ja som si mys-

lel svoje, nech si myslí každý čo chce. My sa nezmeníme, my sme Rómovia a osta-neme nimi.

Takže ste sa tým nezaoberali…nezaoberal som sa tým.Ako to bolo v škole? keď ste chodili

do školy, učili ste sa rómsku históriu?Keď som ja chodil do školy, tak nebola

segregácia, netitulovali človeka, že bol Pokračovanie str. 17

horváth: Vieme sa spojiť, len keď sme v ohrození…

HovoR íme S :p r v ý m p o r e vo l u č n ý m r ó m s k y m v a j d o m n a S l o ve n s k u D e z i d e r o m Ho r v á t h o m z K r á s n o h o r s ké h o Po d h r a d i a

Fotografia: Kristína MagdolenováDeziDeR hORVáth

anDRe POlitiKa


Ilustračná fotografia: Kristína MagdolenováKReSBa z KOMunitnéhO centRa V KeceROVciach

Rómsky literárny klub (ROliK) je spo-ločenstvo dvadsiatich rómskych autorov prózy a poézie, ktorých inšpiráciou k lite-rárnej tvorbe je život Rómov. S myšlienkou založiť tento klub prišla Krajská asociá-cia rómskych iniciatív (KaRi) so sídlom v Banskej Bystrici v roku 2009. Práca KaRi je úzko spätá s kultúrou, vzdeláva-ním a aj so sociálnymi aspektami života rómskej menšiny. Klub sa už môže dnes pochváliť, že rozširuje svoje rady aj o mla-dých autorov vo veku 16 – 21 rokov. cie-ľom klubu je prezentovať literárnu tvorbu Rómov a o Rómoch, zachovávať, rozvíjať a dostávať do života rómsky jazyk ako aj jeho spisovnú podobu.

Vďaka zanieteným a talentovaným členom rómskeho literárneho klubu sa snažíme skvalitňovať rómsky jazyk na

Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Sprí-stupňujeme ho širokému spektru kon-zumentov v podobe rómskej literatúry, ojedinelého prvku kultúrneho dedičstva Rómov. Projekt je prezentáciou kvality, schopností a tvorivosti rómskych auto-rov mladšej i staršej generácie s ambíciou nadviazať na „velikánov“ rómskej litera-túry minulosti (lacková), ale aj súčas-nosti (Banga, Ravasz, a i.). jeho cieľom lámať stereotypy o tom, že rómska slovná kultúra sa po stáročia, ale i dnes, traduje prevažne vo verbálnej podobe (paramisi/rozprávky). Okrem vydávania zbierok klub realizuje aj tzv. literárne večery.

zámerom je pokračovať vo vytvára-ní podmienok a priestoru pre rómskych tvorcov a to aj prostredníctvom tvorivých dielní. chceme naďalej objavovať skrytý

potenciál novej generácie rómskych spi-sovateľov a odovzdávať toto bohatstvo „pera“ rómskej mládeži a deťom.

Klub nadviazal v predchádzajúcom období spoluprácu s rómskym múzeom v Brne, so združením inštitút pre rozvoj spoločnosti, v ktorom vystupuje ako part-ner projektu Svet rómskej literatúry.

tvorba autorov klubu ma ambície prekrývať sa s esteticky a umelecky ná-ročnou literatúrou. jej funkcia je prevažne „národná“ poznávacia, zábavná a výchov-ná. nezaoberáme sa však literárnou teó-riou a kritikou. Dá sa povedať, že členovia klubu píšu autenticky, živelne. ich diela sú o radostiach i trápeniach každodenného života. Presvedčte sa sami!

Maroš Balog, zakladateľ a jeden z tvorivých autorov klubu

ZAchYTiť žiVOT V OkAmihu…

R O M A N O L A V

RóMSKe SlOVO


eVaPleŠKOVá

MilanBeRKO

na čO čaKáMe?

čakáme na naše lepšie rána, na náš krajší deň.na to, čo bude, čo nám prinesie život. čakáme.čas je ťažký a misa prázdna.čo budú jesť deti, muž a ja?Kedy nám dajú prácu, čo urobíme?ako Rómovia vstanú, pýtajú sa: čo budeme robiť – prácu nám nedajú, lebo sme čierni Rómovia… Rómov do práce bieli nechcú. Gadžovia sa pýtajú – čo viete robiť?Vyučení nie ste, do školy ste nechodili… Róm odpovedá – načo? aj tak nás do práce nechcú.nie je pravda! ukážte čo viete, nečakajte na to, čo vám kto dá!nenaťahujte ruky , nepýtajte, neproste – dajte nám kúsok chleba – choďte, máte ruky, čo vedia pracovať, nebojte sa ukázať, čo viete!neukážete, nemáte rozum, nemáte pravdu!

Pe SOSte užaRaS

užaras pe amaro feder tasara, pe amaro šukareder dives, po da so avla, so amenge anla o dživipen. užaras.ideo pharo čaro čučo.So chana o čhave so o rom, so me?Kana amen dena buti, so keraha? Sar o roma ušten, phučen, so keraha.Buti naresaha, bo sam kale roma. Romen andi buti gadže nalena.Romen gaže nakamen.Gadžo phučel – so džanes te kerel? Sikľardo nasal, ande sikľardi naphirehas.Rom odphenel u soske, tavka amen andi buti nakamen. na čačipen! Sikaven so džanen.naužaren po da so tumen ko te del.nacirden o vasta, namangen, namolinen – den amen kotor maro!Džan, hi tumen vasta so džanen te kerel madaren te sikavel so džanen.Kana nasikavena so džanen, novela tumen čačipen.

e Muza/GOďiPnaSKeRi

čak avka pašľuvav…Šaj čak mange kampel čepo smirom, deštoske, goďake te dav.O pingalo/iribno našaďa vazducho u o jakhengere hi melale pro dikhiben čuče gindu-renca ačhiľa ajso kada savoro.Kana imar miro sovipen durkinelas ko miro vudar jakhengero sunestar…avľa avri kašuki chevatar, ňisostar…ačhelas prejkal mande langi, korkori, daranďi, upre-tele ko mire jakha denaškerďi.Kampelas la imar čak te uravel andro lava te rakinel.te ačhel pes maťhaskereske, te chudel la andre siťkica.Kerava kadava me akana, le sunoskero chudkeripnaskereha!Rozphundraďa peskere burňika u andre lende barine viragoskere gindura.Sikaďa pre mande bižuža pacaha u kala lava rakinďa – Baruv andro viragoskero šukariben!Prejkal mande ačhelas skamindoro u pre leste pingalo thaj papiris budariskero.Khetane sikavenas pes sar jekhetaneskero andre peste zapelo trinto de formatos.Reinkarnačnoskero buťaha pes zathoďa andre ma…Sas akada e muza!?

ROManO laV


aj V tOMtO číSle náŠhO čaSOPiSu PRicháDza za VaMi chROBáčiK/KiRMORO, aBy VáM

PRinieSOl záBaVu i PeKné čítanie. PO DlhŠej PReStáVKe PRicháDzaMe S nOVOu

ROzPRáVKOu, KtORá je, jaj jaj – POPletená. SMe zVeDaVí, či POznáte VŠetKy POStaVičKy,

KtORé V POPletenej ROzPRáVKe VyStuPujÚ. BuDeMe RaDi, aK Si ich SPOlu S VaŠiMi

učiteľKaMi, učiteľMi, aSiStentaMi a aSiStentKaMi SPOlOčne naKReSlíte. a tie najKRajŠie

náM Môžete aj POSlaŤ. ale Môžete náM POSlaŤ aKýKOľVeK OBRázOK, S KtORýM Sa chcete

PODeliŤ S OStatnýMi DeŤMi aleBO S KtORýM Sa chcete POchVáliŤ.

KReSBičKy Môžete DaŤ SVOjiM učiteľKáM a POPROSiŤ ich, aBy náM ich POSlali DO ReDaKcie

na aDReSu: MeceM, RužOVá 47, 040 11 KOŠice. ale tiež náM ich Môžu POSlaŤ naSKenOVané

e-MailOM. a MOžnO už V ďalŠOM číSle ich nájDete V naŠich nOVinách. teŠíMe Sa na ne!

Milé Deti,Milé Pani učiteľKy,

aSiStentKy a aSiStenti,

a teRaz už iDeMe SPOlu DO POPletenej ROzPRáVKy…

chROBáčiK

K I R M O R O


Kde bolo, tam bolo, alebo aj nebolo, kto ho vie, bol jeden les. nebol to hocijaký les. Bol to rozprávkový les číslo 328. žili v ňom všetky rozprávky. Svoju cestičku tu mala červená čiapočka i hlúpy jano. Brázdili les krížom-krážom, ale nikdy sa nestretli. a viete prečo? Pretože boli z inej rozprávky. a každá rozprávka má svoj vlastný príbeh, ktorý sa nesmie popliesť s iným príbehom. aspoň tak to bolo celé roky. Možno aj tisíc rokov to tak bolo, veru.

V lese žili škriatkovia, ktorí dozerali, aby všetko fungovalo presne tak, ako sa to v roz-právkach diať má. Volali sa ábel a Bábel. Ob-čas sa hádali o to, ktorý z nich je dôležitejší. ábel tvrdil, že on, pretože je prvý v abecede. a Bábel zase, že on, lebo má v mene o jedno písmenko naviac. ábel a Bábel mali aj škriat-kovské uniformy. také ozajstné, lesné. Šaty mali ušité z lístia, kabátik z dubovej kúry a na hlave mali čiapky z machu. a v nich, páni, to vám bola sranda, mali zastoknuté perá z papradia. Boli že to fešáci!

ábel a Bábel sa občas chodili hlásiť k roz-právkovej víle Krasulienke 524 mínus 126, ktorá sa starala aj o ďalšie rozprávkové lesy. lebo, viete, deti, tých lesov je niekoľko. Roz-právok je veľa, preveľa a všetky by sa preto do jedného lesa nevmestili. Rozprávková víla bývala na Sklenenej hore. Úplne na špičke Sklenenej hory bol postavený domček, ktorý pripomínal slimačiu ulitu, a v nej sedela roz-právková víla. V ruke držala čarovnú guľu a sledovala všetky rozprávky. Vo všetkých lesoch. Občas, keď ábel a Bábel prišli zahlá-siť, že v rozprávkach je všetko v poriadku, sa im posťažovala:

„Strážcovia moji, to je vám hrôza. Každý deň pribúda na svete aj sto rozprávok. a ja musím všetky rozprávky uložiť na miesto. tak, aby sa nepomiešali a aby všetky deti na svete mohli mať tie svoje rozprávky stále pekné. a aby ich mohli úplne rovnako roz-právať deťom starí rodičia, rodičia, a potom oni aby ich mohli rozprávať svojim deťom a tie zase svojim deťom… proste, aby sa ne-pokazili,“ uzavrela Víla. a ábel a Bábel ju ľutovali, lebo to naozaj musela byť fuška. Veď oni strážili len jeden les a boli z toho na nervy, aby sa rozprávkoví hrdinovia vždy ocitli včas na svojom mieste a robili všetko to, čo podľa rozprávky robiť mali. a preto boli vždy v pozore. Veď aj preto bol v roz-právkovom lese 328 vždy poriadok!

POPletené ROzPRáVKyjedného krásneho dňa sa však stalo čosi

nečakané. ábel a Bábel išli skontrolovať janka hraška na roľu, či už orie svojmu ta-tíčkovi a či správne sedí v uchu vola, a čo tu zrazu nevidia?

červená čiapočka si kráča po roli.„hej, červená čiapočka,“ kričí ábel.„čo ty tu robíš? Veď tvoja rozprávka je

niekde úplne inde, vráť sa domov, vlk ťa čaká v lese!“ hučal prestrašený. Vždy sa bál najviac toho, ako vyrieši, keď sa niektorá postava v rozprávke pomýli a zájde do inej rozprávky. už mali kvôli tomu lesní škriat-kovia aj rozprávkové cvičenie, ale teraz to cvičenie určite nebolo. a on si nevedel ani spomenúť, čo má hneď urobiť.

Vykročil smerom k červenej čiapočke a Bábel, ktorý nestihol ani otvoriť ústa, cu-pital za ním.

„no, ja som tu určite dobre,“ hovorí čiapočka.

„Pozrite sa, dostala som na svoj mobil esemesku od babičky: Okamzite prid ku mne, pokazila sa mi mikrovlnka, neviem si zohriat veceru. uz som z toho ochorela.

najdes ma na tychto suriadniciach. Pouzi svoje GPS,“ číta správu.

„no toto!“ vykríkne Bábel.„no toto,“ zopakuje ábel.„a skade si zobrala mobil? Veď vo vašej

rozprávke mobily nie sú. tie sú v úplne iných rozprávkach, v tých nových, kde už ani vlci nechodia a červené čiapočky tam nežijú…“ krútil hlavou.

„a čo si ty myslíš?“ osopila sa na neho čiapočka.

„ja že mám byť včerajšia? ja mám cho-diť po lese bez mobilu? a čo keď sa stratím? na to nikto nepomyslel.

KiRMORO


„ani nápad,“ dupla nôžkou čiapočka.„ja som moderné dievča a protestujem

proti tomu, aby som bola stále požieraná vl-kom!“ a víťazoslávne sa vystrela a zošpúlila pery.

zrazu je zapípal mobil. a červená čiapočka číta esemesku: Kde si, dievcinka? Babku som uz zozral a teraz cakam na teba. ale som strasne smadny. Okamzite prid, lebo zomriem od smadu a nasa rozpravka sa dopletie,“ písal jej vlk.

„a kto ti dal moje cislo?“ odpisuje mu čiapočka.

a o chvíľku príde odpoveď: „no predsa polovnik, uz tu tiez na teba caka a pozera

„a to už ako?“ pýta s Bábel. Kladie si ruky v bok a čaká, že mu hlúpy jano vysvetlí, čo sa deje.

„tak ja vám poviem, moji zlatí,“ zobral si slovo hlúpy jano, „že to vám bola paráda. ako vždy som prišiel k hradu, ktorý bol celý v čiernom. a všetci plakali: jáj, jáj, drak nás sužuje! uniesol už aj našu krásnu princeznú. a teraz ju zje a s ňou nás všetkých! ako oby-čajne, som sa na to nemohol pozerať, a tak som sa pýtal, ako im môžem pomôcť.

a vtedy prišiel rytier na zlatom koni a hovorí: ja princeznú vyslobodím, dosta-nem jej ruku a aj celé kráľovstvo. tak som si pomyslel, že či ho to ešte baví, veď vie, že o chvíľku si deväťhlavý drak urobí z jeho meča špáradlo! a tak som si pomyslel, že by sme mohli už aj niečo iné vymyslieť. a zrazu mi prišla esemeska: V meste je akcia na te-lefony, novy telefon len za usmev. no nekup to!“

„ja sa zbláznim,“ podupáva nervózne ábel. „Kde sa v našich rozprávkach, v na-šich krásnych rozprávkach, vzali telefóny? a prečo si všetci esemeskujú?“

ale na túto otázku mu nikto nevedel od-povedať. aj čiapočka aj jano na neho len pozerali s otvorenými ústami. netušili, čo má proti mobilným telefónom.

ábel a Bábel už vedeli, že tu niekde sa začali veci v ich rozprávkach zamotávať.

čože to teda ten hlúpy jano vymyslel?Vybral sa vám on do mesta a tam si v ob-

chode kúpil mobil. a s tým mobilom putoval za drakom.

Keď prišiel k jeho jaskyni, drak vystrčil jednu hlavu a kričí: „už si tu, hlúpy jano? tak poď, nech ťa zožeriem. Dnes sa nene-chám oklamať!“

„a čo bolo potom?“ bola zvedavá červe-ná čiapočka. Rozprávku o hlúpom janovi poznala, lebo jej ju mamka často večer roz-právala. teda skoro vždy, keď nemusela ísť k babke s košíčkom.

„tak som mu povedal,“ pokračoval hlúpy jano, „že sa časy zmenili, a že som ho ne-prišiel zabiť, ale som mu doniesol darček.“

„Fíha,“ žasli ábel a Bábel i červená čiapočka.

„Vidíte, čo som vám hovorila!“ vyhŕkla na škriatkov červená čiapočka.

„časy sa menia. a s nimi aj rozprávky. aj my už chceme byť moderní, no nie?“ obrátila sa na hlúpeho jana.

„Veru, menia,“ pritakal jano a pokračo-val.

„tak som vám, milí moji, daroval drako-

na hodinky, lebo nestihne doma veceru.“to už bolo na ábela i Bábela priveľa. toto

sa predsa ešte nikdy v histórii ich rozpráv-kového lesa nestalo! Bábel schytil mobil a volá poľovníkovi: „Okamžite všetci na svoje miesta! ja z vás ochoriem!“ ale to už počul ako poľovník aj vlk hundrú: „tak niečo robte, vy ste za nás zodpovední!“

ábel a Bábel to veľmi dobre vedeli. Ve-deli, že sú zodpovední za poriadok v roz-právkovom lese a evidentne sa im niečo

vymklo z rúk. alebo tu niekto šara-patí… už-už chcel niečo Bábel

povedať, keď vidí oproti kráčať hlúpeho jana.

„a ty tu čo robíš? už aj choď

do svojej rozprávky, lebo stratím nervy,“ zlostil sa Bábel.

„ale, veď ja práve odtiaľ idem,“ pokojne odvetí jano.

„ja som už v rozprávke skončil, všetko som vyriešil a mierim domov,“ vysvetľuje.

„ako domov? Veď ty si doma v rozpráv-ke, v ktorej si mal oslobodiť princeznú, za-hubiť deväťhlavého draka a teraz mala byť svadba. Práve teraz!“ dohovára mu ábel.

„ja viem, ale v našej rozprávke je všetko práve teraz inak,“ hovorí.

Ktosi si tu napísal o mne rozprávku, celé roky trpím, už tisíckrát ma prehltol vlk, už tisíckrát som sa pýtala babičky, prečo má také veľké oči… už všetko viem naspamäť a stále sa musím nakoniec nechať prehltnúť. zdá sa ti to príjemné? tak sa so mnou vy-meň!“ vychŕlila zo seba čiapočka.

„ale, no,“ snažil sa upokojiť situáciu Bá-bel. už si spomenul, čo sa učili na cvičení. Bod číslo jedna je: zachovajte pokoj!

„Dobre,“ povedal aj ábel pokojne.„teraz mi dáš mobil a pekne sa vrátiš

do svojej rozprávky,“ približoval sa k nej a dúfal, že to pôjde ľahko.

chROBáčiK


vi mobil. tešil sa ako malé dieťa. Okukával ho z každej strany. a najväčšiu radosť mal z toho, že si mohol pre každú hlavu, nastaviť iné zvonenie. to vám bol paráda,“ opisuje jano.

a potom prišlo rozuzlenie. jano odbehol hlboko do lesa a začal telefonovať. teda za-volal hlave sedem.

„halóóó, hlava štyri?“ pýtal sa jano.„ale nie, ja som hlava sedem, to je omyl,“

hovorí hlava sedem.„a nemôžete mi dať k telefónu hlavu šty-

ri?“ pýtal sa jano.„ale áno,“ hovorí hlava sedem.„Mám ju tu neďaleko,“ a už podáva tele-

fón hlave štyri. ale na druhej strane už nikto nebol. Ozývalo sa len slabé: týýý-týýý-tý…

„áno, jáááá“ kričí hlava štyri. ale na druhej strane je ticho.

„hm,“ zahundre hlava štyri.„asi spadol z linky…“ale ako áno, ako nie, trošku sa pri tom

telefonovaní hlavy pokrútili. avšak skôr, ako sa vymotali, zazvonil mobil znova. hlava štyri rýchlo schmatla telefón a kričí:

„áno, to som ja, hlava štyri,“ a čaká na odpoveď. ale v telefóne sa ozval jano zmene-ným hlasom: „Prepáčte, rád by som hovoril s hlavou jedna. Máte ju tam niekde?“

„Samozrejme,“ kričí hlava štyri a už po-dáva telefón hlave jedna. a dosť sa ponáhľa, lebo viete, to nie je také každodenné, aby do dračej hory niekto telefonoval. a tiež si myslí, že je to prvýkrát v histórii všetkých rozprávok, keď drak telefonuje, a veľmi sa z toho teší…

Pri tom všetkom však drak zabudol byť obozretný. ako si tak hlavy podávali telefón zo strany na stranu, pokrútili sa – až nako-niec, vznikol na hlave uzol z deviatich hláv.

„jáj, moja hlava,“ kričia hlavy jedna až deväť. ale už bolo neskoro. Doplietli sa tak veľmi, že už nedokázali chŕliť ani oheň, ani síru. už len tak bezmocne viseli na dračom krku a vzdychali.

Vtedy vyšiel z lesa hlúpy jano a hovorí: „Vy ste také hlúpe hlavy. Viem, že takto po-pletené ste všetky strááášne boľavé, a preto vás nepostínam. Vezmem si len princeznú, lebo vy už vôbec, ale vôbec, nie ste nebez-pečné. teraz už musíte byť len vegetariáni a k tomu vám princeznú netreba. žite si tu v pokoji na ovocí a zelenine a ja idem vrátiť princeznú kráľovi,“ povedal smerom ku zro-neným boľavým hlavám.

„a prečo by mali byť vegetariáni?“ pýta sa čiapočka.

„Kvôli zdravej výžive. ale myslím si, že potom stratia chuť na princeznú…“

„Dáva to logiku,“ zamyslel sa ábel, ale hneď vyhŕkol: „ale potom si odovzdal prin-ceznú kráľovi, či nie?“

„ale odovzdal, čo by som s ňou robil, nie?“ pokračoval jano. Povedal som mu však: „nechajte si vašu princeznú, aj tak je rozmaznaná, a ja nemám čas ju vychovávať a starať sa o ňu. ja sa musím doma postarať o svojich rodičov a súrodencov. a možno si v našom kráľovstve otvorím obchod s mo-bilmi a začnem podnikať. nebudem ja túto s vami čas márniť. Drak sa už aj tak pre prin-ceznú nevráti, pretože je teraz vegetarián…. a keby náhodou prišiel späť, tak si pohľadaj-te iného hlúpeho jana,“ víťazoslávne pred-niesol svoju záverečnú reč jano a pozrel sa na zhromaždený dav. teda na rozprávkové postavičky, ktoré zrazu prichádzali zo všet-kých rozprávok a nakúkali jeden druhému cez rameno.

„aha,“ hovorí Snehulienka. „tak to si ty? hlúpy jano? Som rada, že ťa spozná-vam. zvyčajne som o tebe len rozprávala mojim trpaslíkom, keď som ich ukladala do postele. ale teraz je mi potešením stretnúť ťa osobne,“ a podáva ruku janovi. ten jej ju neobratne chytil a pobozkal. začervená sa pritom.

„Oh, aký si galantný, hlúpy jano. Máš kráľovské maniere…“ dodáva a klopí oči.

„hej, Snehulienka,“ hybaj do svojej roz-

právky. Spamätá sa zrazu ábel a ťahá Sne-hulienku za ruku späť do lesa.

„ty, nebuď grobian,“ bráni sa Snehulien-ka. „trpaslíci aj tak nie sú doma. už tretí deň sa nevrátili, všetko je upratané, navarené, ja mám čas. a mne sa jano páči,“ zapýrila sa Snehulienka.

„toto je Sodoma a Gomora a nie rozpráv-ka,“ chytá sa za hlavu teraz Bábel a pripomí-na tak trošku deväťhlavého draka, ktorému sa zamotali hlavy. evidentne si nevie rady.

„čo budeme robiť? čo len budeme ro-biť?“ narieka.

„a ty si ktorý?“ vyhŕkne zrazu na chlapí-ka, ktorý sedí neďaleko na pníku.

„ja som Široký,“ odpovedá ten. „a stratil som sa,“ dodáva.

„už tu chýba len Smelý zajko,“ zahore-kujú ábel a Bábel.

„nechýba,“ ozve s zrazu spoza kríka. „Kuk, aj ja som tu!!!“

to už bolo na ábela Bábela priveľa. Oboch obliala horúčava a namôjveru, od-padli.

Vtedy všetci pochopili, že je zle. a začali rýchlo poskytovať ábelovi a Bábelovi prvú pomoc.

„a čo bolo potom?“ bola zvedavá čer-vená čiapočka.

aj Vy Ste Deti zVeDaVé? nezaBuDnite Si PRecitaŤ aj ďalŠie číSlO RóMSKych liStOV, KDe nájDete POKRačOVanie ROzPRáVKy...

autORKOu textOV K PRílOhe KiRMORO je KRiStína MaGDOlenOVá.autORKOu iluStRácií K PRílOhe KiRMORO je anna MaRtiňuKOVá.

KiRMORO


MilanBeRKO

antOnOláh

MÚza

len tak ležím… Snáď dočasná bezvládnosť.Pero stratilo dych a okuliare sú zarosené prázdnymi myšlienkami.na rozhraní spánku a bdenia ma navštívila…Vynorila sa z hluchej hĺbky ticha….Stála predo mnou nahá a plachá, pobehujúc mi pred očami.Stačilo ju iba obliecť do slov.Byť rybárom a chytiť ju do svojich sieti.Použijem lapač snov!Roztvorila dlane a v nich držala kvetnaté myšlienky.ukázala na mňa zázračnou paličkou a povedala – Rozkvitni!Predo mnou stál písací stôl, na ňom toaletný papier a pero.Vytvárali tak jednoliaty celok v 3D formáte.Reinkarnačnou metódou sa prevtelila do mňa…Bola to múza!?

čaKanie na RánO…

Spomienky ostali, ten pocit opísať sa nedá…Vo vnútri duše nedokážem spoznať už seba…Stále utiekam sa k myšlienkam a viere, prečo každý človek musí žiť v obrovskej diere…Pýtam sa Pána, rozhovor mi nedal, prečo je odpoveď vždy len taká bledá…hľadať ešte v temnote, kde orol nič nevidel, vyzerá už všetko ako veľký nezmysel…už všetko utíchlo, skončil sa deň, aj pieseň doznieva a počuť len jej tieň.Obloha tmavá, nevidieť v nej nebo, mesiac sa zatvoril skryl pred slnkom čelo.hlavu sklopil si, do váľandy zaboril si telo, čakáš, že aspoň vo sne zazrieš malé svetlo…Svetlo sa ukáže, úsvit je v príbytku, stráž ako oko v hlave dcérkinu kolísku, šťastie ti ukáže, dá zmysle všetkému, konečne Boh vraví, vždy budem na blízku!

užaRaV Kana aVľa iMaR tOSaRa…

leperipena ačhile, oda erzipen, ke jilo resado, nadžanav pala leste te vakerel…andre voďi korkores man naprindžarav… sako ideos pal pale gindipnenca paťavibnastar pes garuvav, soske sako jekh manuš mušinel andre bari, kaľi chev te dživel…Mangav Devlestar lava, duma manca namukľa, soske o vakeriben ko phučiben si cikno diliňipen…te rodkerel andro bibahtaľipen, kalipen, kaj o baro čiriklo khanči nadikhel, dikhel imar savoro akada sar baro diliňipen…imar savoro ačhiľa čitibnastar, pro agor ačhila ideos, te e giľi hangostar polokes našol u šunel pes čak o šititipen.O zejgos kalol, nadikhel pes o zejgocis, o čhon zaphandľa pes, garuďa pes khataro khameskero čekat.O šero banďarďal peske, andro hadžos ispinďa o deštos užares, u paťas oleske kaj čak andro suno cikno vudut dikhes…O vudut pes sikhavel, o tosaripen andro kheroro, merkin sar jakh andro šero čhavorikano divaňis, bachtaľipen tuke sikhavela, dela goďaripen savoreske, imar o Del vakerel sako jekh vrama, kaj avava furt pašes!

RóMSKe SlOVO


anaStázia

janett

SeReŠOVá

KnaPeKOVá

BáSeň z tVORBy členOV RóMSKehO liteRáRnehO KluBu VenOVaná SPOMienKe na RóMSKy hOlOKauSt.

RóMKa

Som Rómka, no a čo? Som človek tak isto ako ty!ty, ktorý mnou pohŕdaš a najavo mi to jasne dávaš.Som hrdá to, že som iná ako ty a hoci vynikám v tej inakosti,moje srdce bije rovnako a prežiť tiež musím voľajako.Môj svet je farebnejší, a ver alebo never si v ňom aj ty.ty, ktorí nám robíš stále príkoria.ale naše srdcia aj tak horia vášňou, láskou, sýtočervenými plameňmi ale nie nenávisťou,tak ako to cítiš ty.Sme len ľudia, ktorí žijeme na zemi.a hoci sa ti to nezdá pravdou všetci sme deti a zem je naša matka,tak prečo nežiť v zhode spoločne bez útrap a poníženia a hlavne tolerantne.

ROMaňi SOM

Som Romaňi džuvľi, no u so?Som manuš, avka sar tu, čačo!tu, so pre mande banges dikhes miro cikňipen mange sikhaves.Som barikaňi pr oda kaj som aver sar sal tu.u te džanav kaj kale šukaribnaha som učharďi, avripnaha, miro jilo khelel avke sar oda tiro dživipnaha.u mušinel te dživel, savoro akada.Miro vilagos si buteder barvenca kerdo.Paťa, vaj napaťa, tu sal tiž kothororo leskro!tu, so keres amenge bibachtaľipena, numa amare jile jagatar labarena!Šukaribnaha, kamibnaha, zorale lolipnaskere jagenkerence balenca,numa na rosňipnaha – avka sar oda ke tire jakha doresela.Sam čak manuša, save dživas pre kadi phuvori, u the te kaleske napaťas – savore sam phuvakere čhavore, lumakera dajakera.akor soske našťi te dživel andro jekhetanibeskeri, šukarores?Bijo bibachtaľipen, mariben, jekh dujteske voďakreske cikňaripen te nakerel?

RaKinaV PaŤiV!

Rakinav paťiv, tumenge BaRe manušenge, sas oda imar čila, bud beršora, kana peskere dživipena pro meribena rakinďan, nakamenas no džungales savore merďan.Rakinav paťiv, tumenge phralola, pheňora mire, adaďives vaš tumenge pes kadaj savore jekhetanes arakhľam.leperipena vakebinstar pr oda so predžiďilan, džuvlikano roviben thaj tumare čhavorendar, tumen sako jekh raťi daravkerelas, sovibnastar pro čanga ačhavelas.Kaj o rateskero čhoripen imar agor te chudel, kada sas čak tumaro mangavipen, te avel khere, muja peskere čhavorenge asavibnaha zaučharde, kamenas pal pale te dikhel.imatkozipena, sune thaj kamibena tumen pro dživipen chudenas, asaviben čhavorengero, džuvľikane giľavipena, tumenge čepo pro jilo taťipena rakinenas.Daravipnaha, napaťavibnaha pro federipen tumare jakha peske tosara phundravenas, ko tumendar te merel oda ďives mušinela, ňiko tumendar nadžananelas.adaďives me adaj ačhav u paťiv ke tumare dživipena rakinav, lavoro ROMale adaďives me zorale hangoha vičinava.

ROManO laV


Dokončenie zo str. 8cigán alebo Maďar, tam sme boli všetci rovnakí, žiak ako žiak.

myslíte si, že to bolo dobré? Samozrejme, že to bolo lepšie. Dote-

raz mám priateľov, čo so mnou chodili do školy a slušne vychádzame, poznáme sa už dlhé roky.

Dnešné rómske deti už takmer nema-jú šancu mať nerómskych spolužiakov…

nie. Poznám to podľa svojich detí. Oni chodili tiež do slovenskej školy, teda dvaja najmladší, no a chodili s deťmi zo susednej dediny, to je slovenská dedina, a poznali sa vtedy v škole, spolužiaci a všetko. ale po škole už koniec, keď už skončili, už sa nepoznajú. Vytratilo sa to priateľstvo, čo mali v škole.

myslíte si, že tí ľudia by sa hanbili za to, keby mali niekde povedať, že toto je môj spolužiak alebo kamarát róm?

áno, je to tak. Majú s tým problém.keby sa vás niekto spýtal, čo pre vás

znamená romipen, tak čo by ste pove-dali?

Môj život. život obyčajného Róma. Po-koj. nehanbím sa za to vôbec, ba naopak, ja som pyšný, že som Róm.

Teda to, čo v sebe spája jazyk, hrdosť na to, že som róm, zodpovednosť, tra-dícia, kultúra, výchova dieťaťa k tomu, že je róm…

áno, že milujeme samých seba, svoj národ, že sa k tomu hrdo hlásime.

Akú školu máte skončenú?Mám iba základnú školu, 5 tried.A čo ste potom po škole robili?

V akých profesiách ste pracovali?Boli to rôzne profesie, od obyčajného

robotníka až po murára. My sme mali ťaž-ký život, aj školu som ukončil len preto, že sme nevedeli vyžiť. tak som išiel pracovať už ako štrnásťročný. chodili sme do lesa sadiť stromčeky a robili rôzne práce, sna-žili sme sa vypomáhať.

koľko súrodencov vás bolo?Sedem.Takže sa bolo treba obracať. A na voj-

ne vás ako brali?Boli to krásne časy. to sa nedá zabud-

núť.A potom, keď ste skončili vojnu, našli

ste si prácu? Nemuseli ste si dokončiť školu?

Pravdaže, škola, na to som už ani ne-pomyslel a už ani nebola taká príležitosť ako teraz, že dvadsaťročný sa môže učiť.

Vtedy som sa zamestnal a bol som rád, že pracujem.

Dalo sa už potom vyžiť, postarať sa o rodinu?

áno, pravdaže.koľko máte vy detí?narodili sa nám štyri, jeden nám

zomrel ako 27-ročný, takže mám dvoch synov a jednu dcéru.

A všetci žijú v Podhradí?áno, žijú tu.stalo sa vám niekedy, že vám niekto

povedal: „Veď ty ani nie si róm, ty si už úplne iný. Prečo sa ty hlásiš k rómom?“

no, stalo, a nahneval som sa poriad-ne. Vždy sa nahnevám, keď mi niekto toto povie: „ty si jak gadžo.“ nemám to rád.

keď to povedia rómovia?hej, Rómovia.Ale stalo sa vám niekedy, že vám nie-

kto z majority povedal: „Veď ty si už náš, ty si iný ako ostatní rómovia.“

áno, až doteraz sa mi snažia hovoriť: „ty tam nepatríš, ty si ako gadžo.“ a mňa to aj tak trošku rozčuľuje.

Prečo vás to rozčuľuje?neviem. Vážim si svoju identitu a som

pyšný, že som Róm, tak asi preto.stretli ste sa vo svojom živote s neja-

kými zaujímavými rómskymi osobnos-ťami, zaujímavými rómami?

áno.s ktorými? kto vás v živote ovplyvnil?jedným z nich je pán Pollák. a potom

som poznal jedného pána lalíka z Roštá-ra, už je nebohý. On bol učiteľ, výborný človek. začali sme v osemdesiatom devia-tom spolu, ako sa hovorí, robiť politiku. Pán červeňák, pán lalík a ja. Boli tam ešte viacerí, ale toho pána učiteľa som si obľúbil.

V čom bol on iný? čo vám dal pre váš život?

Bol výnimočný, výborný človek, no skrátka naňho sa nedá zabudnúť.

Poznal aj históriu rómov, aj jazyk vysvetliť, aj viesť?

hej, on práveže vedel viesť Rómov na správnu cestu, že netreba zabúdať na to, že si Róm, na svoju identitu.

Aké sú podľa vás najväčšie problémy dnešných rómov?

Práca, nezamestnanosť.keby som sa spýtala niekoho z ma-

jority, čo si myslí o rómoch, čo by po-vedal?

nájdu sa ľudia, ktorí povedia: „áno,

majú to ťažké,“ ale zase sú takí, čo o Ró-moch povedia: „á, to sú lenivci, nechcú robiť a tak.“

Tých predsudkov je, myslíte si, veľa?áno.cítili ste sa niekedy ako slovák? Ale-

bo cítite sa ako slovák?áno. chodil som do Švajčiarska nejaký

čas hrať, zarábať a keď sa ma spýtali odkiaľ som, tak pravdaže, že som povedal, že som zo Slovenska, že som Slovák.

Aký to je pocit povedať o sebe, že som slovák?

Pocit je to dobrý. Sme Slováci, len do tej miery, že som aj Róm alebo Maďar

Takže občan slovenska – róm…Slovák s rómskou identitou.Obávate sa o budúcnosť rómov na

slovensku?áno, hlavne o vnúčatá ak mám hovoriť

konkrétne, ale keď všeobecne, tak jasné.čo vo vás vzbudzuje najväčší strach?neistoty, nemajú prácu. z čoho budú

žiť? ako to pôjde ďalej s tou možno skry-tou nenávisťou, rasizmom a tak.

Ako sa to snažíte riešiť? lebo je to stresujúce, keď sa človek musí báť…

áno. zažil som to a neprajem to niko-mu.

mali ste niekedy skutočný strach o svoje deti alebo vnúčatá?

Mal som strach vtedy, keď tu bol Kotle-ba. Vtedy sme si prežili svoje a nielen vte-dy, ale už dva týždne pred tým a ešte aj po tom sme sa obávali o svoje rodiny, o deti, o manželky a tak.

Nechali ste ich doma, či niekde odišli?nie, tu boli doma.Ako vnímala celá osada to, že má

prísť kotleba? spojilo to trošku ľudí?V živote som ich videl prvý raz sa tak

vehementne spojiť, boli ako jedna rodina. Všetko, všetko na kopu a jeden druhého podporoval, bolo to niečo úžasné.

Dá sa tak ironicky povedať, že kotle-ba spojil rómov?

áno a bolo by dobre, keby to vydržalo.Ale ako vajda ste boli zvolený. boli ste

zvolený osadou či to bolo menovanie?nie, to bolo normálne zvolenie, usku-

točnili sa tajné voľby, hlasovacie lístky a všetko vytlačené.

u vás v osade neboli do toho osemde-siateho deviateho roku vajdovia?

nie. ja som bol prvý porevolučný vajda na celom Slovensku.

Ako k tomu vlastne došlo, že v tejto

RóMKa

Som Rómka, no a čo? Som človek tak isto ako ty!ty, ktorý mnou pohŕdaš a najavo mi to jasne dávaš.Som hrdá to, že som iná ako ty a hoci vynikám v tej inakosti,moje srdce bije rovnako a prežiť tiež musím voľajako.Môj svet je farebnejší, a ver alebo never si v ňom aj ty.ty, ktorí nám robíš stále príkoria.ale naše srdcia aj tak horia vášňou, láskou, sýtočervenými plameňmi ale nie nenávisťou,tak ako to cítiš ty.Sme len ľudia, ktorí žijeme na zemi.a hoci sa ti to nezdá pravdou všetci sme deti a zem je naša matka,tak prečo nežiť v zhode spoločne bez útrap a poníženia a hlavne tolerantne.

V POlitiKe


lokalite bol zvolený vajda? V čom vy vi-díte zmysel toho postu?

Stratilo sa z tej originality dosť veľa, lebo niekedy dávno mal vajda oveľa väčší rešpekt, rozhodoval o viacerých veciach.

A komunikoval s majoritou, nie?áno.bolo to dôležité? Prejavovalo sa to na

živote komunity?Pravdaže, určite. aj novodobý vajda má

práve tú funkciu.snažili ste sa teda vrátiť k tomu pô-

vodnému zmyslu vajdovstva?áno, áno.čo je úlohou takého vajdu? Alebo čo

bolo vašou úlohou, keď ste nastúpili ako vajda?

Vybavovať na obecnom úrade so sta-rostom všetky veci, čo Rómovia potrebujú pre život. Problémy s komunikáciou, prob-lémy s elektrinou, pitnou vodou. Všetky tie bežné problémy riešil vajda, obecné zastupiteľstvo a starosta.

rešpektovali starostovia vaše návrhy, pripomienky, keď ste ako vajda za nimi chodili?

Viete, ako to chodí aj teraz. urobilo sa dosť vecí, to nepopieram, úplne ináč vyzerá osada teraz ako pred dvadsiatimi alebo pätnástimi rokmi, veľa sa tu zmenilo. niekedy nám vyšli v ústrety, niekedy nie. Bohužiaľ, viac bolo tých nie.

Osada bola po osemdesiatom devia-tom vo veľmi zlom stave…

no, hej.Veď teraz máte aj cestu, voda je tu,

neviem, či aj kanalizácia.Kanalizácia, voda, cesta. áno, zlepšilo

sa dosť vecí, na ktoré sme toľké roky ča-kali. Dúfam, že do budúcna to bude ešte lepšie.

je pre vajdu ťažké zjednotiť ľudí, vysvetliť im, čo potrebujú urobiť, viesť ich, presvedčiť ich, že teraz treba urobiť to alebo to?

Viete, Rómovia majú takú mentali-tu, závidia si. Ťažko prehltnú, že niekto má viac ako druhý. závisť hrá veľkú rolu a o to je pre vajdu ťažšie spojiť rodiny.

koľko máte zhruba rodín, ktoré je treba spájať? myslím tých hlavných ro-dín.

tak v najväčšom počte je tu asi 6 rodín.Úlohou vajdu je vlastne nájsť spôsob

ako presvedčiť a zjednotiť tieto rodiny…áno. to zjednotenie je trošku ťažké

a záleží tiež od vajdu, aký má vplyv.

kedysi to bolo tak, že vajdu ľudia reš-pektovali, čo povedal, to platilo. Dnes je to už viac politický líder?

On je teraz na vybavovačky, že choď vybaviť toto, tamto, to je tvoja úloha.

Ako keby komunitný pracovník?hej.Vajda mal teda niesť za všetko zod-

povednosť, ale keď on niečo vyžaduje od ľudí, tak oni si už to svoje bránia?

Presne tak.hovorili ste, že keď ste začínali ako

vajda, tak to bola platená funkcia…čiastočne platená, dostával som nejaký

príspevok na prácu.čo bolo vlastne vašou povinnosťou,

keď ste nastúpili ako vajda?V prvom rade som sa usiloval o zjed-

notenie Rómov, aby vedeli, že prečo som zvolený, čo mám pre nich robiť, o čo sa vlastne snažím a postupom času si to uve-domili. Keď videli výsledky, tak si hovorili: „aha, predsa niečo robí, tak mu budeme nápomocní.“ išiel som von: „chlapi, poď-te, ideme tamto robiť“ a bez problémov išli. čiže sa to ujalo zo začiatku.

uvedomujem si teraz, keď niekedy vidím súčasného vajdu lacka Gunára, že to je ako keby hovorca osady… čiže má to istú výhodu?

no, má.môže sa tak postarať o lepší obraz

komunity?hej, presne toto som chcel povedať, že

všetko záleží od vajdu, aký obraz ponúkne majorite, médiám. lebo sú aj takí vajdo-via, že obrátia všetko naruby.

Ale potom sú aj vajdovia, ktorých trebárs vymenuje mesto a tí zas nie sú rešpektovaní.

no.Vajda by mal byť akýsi platený poli-

tický pracovník…áno. to už hovorím celé roky.myslíte si, že keby sa vajdovstvo ob-

novilo malo by to zmysel?určite. na južnom Slovensku sú takí

originálni vajdovia, kde rodina zdedí titul vajdu. tam je rešpekt na 100 %.

A tam je ten vajdovský rešpekt v ro-dinách…

hej, no. ale je poriadok, poslúchajú a majú všetko, čo potrebujú, vajda to vie zabezpečiť.

Vajda na seba preberá ako keby celú zodpovednosť?

áno, presne tak.

Oni mu odovzdajú zodpovednosť, on zabezpečí a oni robia. A vajda je niečo ako terénny pracovník…

áno, moderný. hovorím, že tiež chodí ako terénny pracovník za tých 20 eur.

Akí sú rómovia ako voliči?no… hrozní, nezodpovední. jedným

slovom nezodpovední, hlavne, keď ide o ich budúcnosť. neuvedomia si, že keď pôjdu voliť toho a toho, tak že sa budú mať lepšie. ja neviem, oni stále vidia len tú závisť.

je to dané aj tým, že nepremýšľajú o svojej budúcnosti?

Možnože je to aj tým, že majú život taký aký majú, že neprejavujú záujem, sú ne- informovaní a neviem… je tam dosť vecí.

V podstate by sme mohli povedať, že rómovia ako občania nie sú aktívni?

Sú nezodpovední.čo by bolo treba urobiť, aby sa rómo-

via začali zaujímať sami o seba, o svoj život, o svoju budúcnosť…

hm, ťažká otázka. je to asi tou chudo-bou.

riešia svoje každodenné problémy a nič iné ich nezaujíma?

tak, tak.myslíte si, že predtým boli lepšími

občanmi?Vtedy to bolo niečo úplne iné, to ste mu-

seli ísť voliť. tam ste nemali inú možnosť. teraz treba tých ľudí presvedčiť.

A ako ich presvedčiť?to keby som vedel!hovorili sme o tom, že keď sem prišiel

kotleba, tak sa zrazu zjednotili…no, jedna vec je pozitívna, že sa zomkli

ľudia.myslíte si, že je to v psychike chudob-

ného človeka, že dokáže spolupracovať až vtedy, keď už je ohrozený jeho život?

Presne tak. Kým necíti ohrozenie svojej rodiny alebo samého seba, tak je ešte stále na vážkach, ešte si nemyslí, že treba voliť, že treba dať svoj hlas.

O rómoch sa hovorí, že majú veľmi silné komunitné cítenie, že cítia ako jed-na rodina. Platí to ešte aj dnes?

Platí, ale iba v určitých súvislostiach. Povedzme, keď je ich život ohrozený ale-bo keď sa stane nešťastie, niekto v rodine zomrie a tak.

Ale ako náhle sú to veci, ktoré ich pre-pájajú s vonkajším svetom…

…tak vtedy sa už nepoznajú, áno, pres-ne tak. Kristína Magdolenová

anDRe POlitiKa


Dokončenie zo str. 6do dvojročných učebných odborov, tak tam majstri väčšinou prichádzajú na to, že ten chlapec je dobrý na murárčinu, aj keď trebárs pôvodne začal ako pomocný stolár alebo máme dievčatá, ktoré sú ume-leckými stolárkami… je preto dôležité, aby sa našli.

Znamená to, že v priebehu štúdia vie-te žiaka presunúť na odbor, v ktorom sa môže lepšie nájsť?

áno, vieme ho presunúť tam, kde vlast-ne má chuť ísť robiť.

Aké je ich uplatnenie v živote?nehovorím, že všetko je ružové. Máme

deti, teda mladých ľudí, ktorí skončili ma-turitu a sú na úrade práce, ale našťastie, je ich veľmi málo. Väčšina našich absol-ventov buď robí, alebo študujú na vysokej škole, dokonca sú mladí ľudia, ktorí chodia aj na vysokú školu, aj robia a tí, ktorí ne-zvládali štúdium finančne začali študovať diaľkovo… čiže majú chuť pracovať s vlast-nou komunitou.

Predpokladám, že asi najväčší prob-lém dokončiť si vzdelanie majú diev-čatá…

je to tak, pretože dievčatá vo veku tých 16–17 rokov sú, žiaľ, väčšinou dotlá-čané komunitou a rodinným prostredím k tomu, že ich povinnosťou je v prvom rade byť matkou a starať sa o rodinu. Vzdela-nie je pre nich skôr ako koníček a to my nedokážeme zmeniť. Vplyv na to má aj skutočnosť, že máloktorý z rodičov, ktorí nútia tieto dievčatá do vydaja, má ukon-čené viac ako základnú školu. takže je to otázka dlhodobej a trpezlivej práce nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi.

stretávate sa s prípadmi, keď dievča, ktoré sa v sedemnástich vydá a má ro-dinu, sa ako 25-ročná rozhodne, že sa chce vrátiť do školy?

Dievčatá, ktoré skôr rodia, končia už na základných školách ako tehotné. Oni v podstate tehotenstvom strácajú možnosť ísť na strednú alebo učňovskú školu. také prípady stále sú. ale keďže na dedinách, kde pôsobíme, začína byť moderné chodiť do školy, stáva sa, že sa rozhodnú doplniť si vzdelanie aj keď sú už matkami v rodi-nách. Domnievam sa, že je to preto, že vi-dia to nadšenie, to, že naše deti chodia von z osady, že majú možnosť cestovať a uká-

zať, čo dokázali, predviesť sa, komuniko-vať, zlepšujú si jazyk, správanie, hygienu a všetko… Myslím, že deti, ktoré zostali z rôznych dôvodov doma, im tíško závidia, a preto sa chcú aj oni zapojiť a chodia sa k nám pýtať na to, ako si môžu dokončiť aspoň učňovské vzdelanie. Možnosti sú, a to nie len na našej škole, ale aj na iných stredných školách, len v prvom rade to musia oni chcieť.

Veľa žiakov na vašej škole ukončí predčasne vzdelávanie?

Dievčatá zanechávajú školu predo-všetkým kvôli tehotenstvu a chlapci od-chádzajú kvôli zamestnaniu. ale vždy si nechávajú zadné vrátka a dávajú si naprí-klad len prerušenie štúdia a to je pozití-vum pre nás, lebo vidíme, že sa chcú vrátiť. a väčšina z nich sa aj vráti a dokončí si štúdium. zákon to umožňuje, keď sa štu-dent vráti do troch rokov. aj tu je vidieť pozitívny posun v myslení Rómov, čo sa týka vzdelávania.

keď aj opustia školu kvôli práci zna-mená to, že zručnosti a návyky už vedia použiť v praxi, zistia, že vzdelanie nie je na zahodenie…

Fotografia: archív Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku

DO VlaStných RÚK


áno, len jedna vec ma mrzí a tou je naša legislatíva. Mrzí ma, že systém umožňuje žiakom alebo absolventom ísť rovno na úrad práce napriek tomu, že podľa našich informácií 90 % našich chlapcov má prácu – samozrejme načierno. no a popri tom, ako robia, sú aj vedení na úrade práce. to je však škoda nielen pre nás a pre nich, ale aj pre spoločnosť. Súčasný stav skresľuje percentá. Keď sú zamestnaní len načierno, nemôžu profesionálne rásť, pretože robia len pomocné práce… je to taký kolotoč.

Okrem vzdelávania robíte aj rôzne charitatívne a dobrovoľnícke aktivity. Prečo ste sa na to dali?

V rámci dobrovoľníckej a charitatívnej činnosti sa snažíme ukázať nielen deťom a ich rodičom, ale aj majorite, že tieto deti sú ochotné pracovať aj za málo, ak ich správne vedieme. a robia to zo srdca. V podstate majú veľmi málo a ešte aj z toho mála sú ochotní rozdávať.

Takže vlastne robia charitu. Ako to vnímajú deti a ako to vnímajú rómske komunity?

Keď sme prvé roky začali chodiť do do-movov dôchodcov, pre naše deti to bol šok. a to nehovorím o komunite dôchodcov, ktorí sa zrazu začali stretávať s Rómami, ktorí boli zrazu odkázaní na pomoc našich rómskych žiakov. to, že robíme charitu, je o integrácii a o búraní predsudkov medzi majoritou a minoritou.

Predstavte si, že deti, ktoré nie sú zvyk-nuté, aby ich starých rodičov niekto strčil do domova, lebo komunita by ich automa-ticky vylúčila, idú pomôcť gadžovským odloženým starým ľuďom. už to je úplný nezmysel. Keby ste to povedali pred nie-koľkými rokmi Rómovi, že toto pôjde ro-biť, tak vám povie, že ste chorý… a ďalšia vec je prístup majority: „cigánske decko mi príde pomáhať? Veď to je choré. Prečo by som mal prijať tú pomoc? ale ja ju po-trebujem…“ čiže boli nútení nájsť si cestu k seba a začali deti prijímať. takisto aj deti si uvedomili, že aj oni majú v niečom na-vrch nad majoritou, lebo je naozaj škaredé odložiť starého človeka, ktorý sa celý život o vás staral, niekam do ústrania len preto, že už nevládze.

Vznikajú tak veľmi zaujímavé vzťa-hy…

aj vzťahy, aj situácie. Stalo sa nám, že deti aj plakali, keď videli tých ľudí, kto-rých strihali, lebo chodíme ich strihať zadarmo… chodíme s deťmi vystupovať,

Fotografia: Kristína Magdolenová

vyrábajú pre starčekov a starenky rôzne spomienkové darčeky, napríklad voňavé vrecúška, malé obrúsky, varešky a do zá-hrady domova dôchodcov rôzne figúrky z dreva… Všetko v rámci našich možnos-tí… Búdky pre vtáčikov, opravovali im lavičky, pravidelne chodia hrabať lístie, oberať jablká a podobne. a ten vzťah sa už zmenil. začali tolerovať jeden druhého. Myslím si, že toto sú také malé kvapky, ale dá sa to. Keby sme sa všetci začali takto správať jeden k druhému, tak by sa tie po-myselné hranice dali preklenúť.

Vaši študenti sa snažia tiež zveľaďo-vať životné prostredie v lokalitách, kde žijú…

V dedinách, v ktorých pôsobíme, ale aj v meste Kežmarok, sme robili niekoľko prvkov do detských záhrad alebo do par-kov. nielen preto, že sme chceli ukázať, že títo mladí ľudia vedia vyrobiť veci, ktoré majú zmysel a ktoré sú použiteľné, ale aj preto, že starostovia obcí sa často sťažujú, že to, čo vyrobia alebo čo osadia do intra-vilánu obce, tak Rómovia zničia. a práve touto formou sme ich donútili, že neničia to, čo vyrobili oni alebo ich kamaráti. Dru-há vec je, že vlastne nie len majorita, ale aj rodičia sa môžu potešiť výsledkom práce svojich detí a to je to, prečo škola začína byť moderná. to je ten hlavný dôvod, pre-

čo zrazu vidia vo vzdelaní zmysel. lebo výsledky sú hmatateľné, viditeľné a pre nich je to niečo tak inšpirujúce, že ich to ťahá do školy…

Vy ste známa aj tým, že jednoducho kedykoľvek naložíte svojich študentov do auta a idete s nimi na rôzne akcie po celom slovensku. Prečo je dôležité, aby sa konfrontovali s vonkajším svetom?

nielen preto, aby sa naučili správať, aby vedeli vystupovať, aby vedeli komuniko-vať, lebo nikto nevie, kde skončia, kam ich cesty zavedú. ale aj z toho dôvodu, že rada provokujem majoritu. Provokujem ľudí z majority, ktorí si myslíme, že sú do-konalí a jedineční a že Rómovia sú práve tí, ktorí sú zlí a z ktorých nikdy nič nebude. ale robím tak aj preto, že je mi ľúto, že sa prezentujú buď tie isté súbory, alebo tie isté skupiny alebo sa prezentuje vždy len to škaredé a zlé, čo nie je pravda. Robím v komunite 20 rokov a učím sa každý deň mnoho vecí, ktoré nám, majorite, chýba-jú. takže som veľmi rada, že môžem robiť s rómskymi deťmi a neviem si predstaviť, že by som túto prácu zmenila. Dúfam, že im budem vedieť až do konca dávať zo seba toľko, aby neľutovali, že na našej škole boli, že mohli byť s nami, so svojimi učiteľmi.

Ďakujem za rozhovor. Kristína Magdolenová

laS anDRO VaSt


Dokončenie zo str. 4

PAmäTNé TAbule A PAmäTNíkY

Bolo principiálne začať projekt v Ban-skej Bystrici v Pamätníku SnP. V pamätní-ku sa v uplynulých rokoch dopĺňali pamätné tabule pripomínajúce všetky národy a ná-rodnosti, ktoré sa zapojili do SnP. tabuľa pripomínajúca účasť Rómov absentovala, napriek tomu, že Rómovia sa do povstania aktívne zapojili. Stovky rómskych obetí bolo zavraždených po potlačení povstania a dôvodom bola ich reálna alebo domnelá spolupráca s partizánmi. Druhý dôvod pre výber lokality bol fakt, že v pietnej sieni bol doplnený aj pamätný kubus pripomínajúci židovské obete holokaustu. autorský team sa rozhodol doplniť kubus pripomínajúci rómske obete. Pietny akt odhalenia pamät-ného kubusu s textáciou „Obetiam rómske-ho holocaustu na Slovensku 1939 – 1945. Ma bisteren!“ sa v Pietnej sieni Pamätníka SnP konal 2. augusta 2005. avšak ešte týždeň pred odhalením nebolo isté, či pa-mätný kubus vôbec bude osadený. Problé-mom bolo naplnenie predstáv zástupcov nositeľov autorských práv na výtvarné rie-šenie Pamätnej siene. napokon bol kubus osadený na dôstojnom mieste.

Výber ďalších lokalít zohľadňoval via-ceré kritériá. V prvom rade mal odrážať spôsoby perzekúcií Rómov počas vojny – miesta pracovných útvarov, miesta zaisťo-vacích táborov, miesta masových popráv, ale i lokality, kde rómske komunity boli vyvraždené a tieto obete nemajú dôstojné pomníky. zohľadnené bolo aj geografic-ké hľadisko tak, aby sa lokality nachádzali na území vojnového slovenského štátu ale i južných územiach zabratých horthyov-ským Maďarskom. nakoniec sa počet lokalít ustálil na sedem, išlo o Dubnicu nad Váhom – miesto, kde bol zaisťovací tábor a kde došlo k masovej vražde inter-novaných Rómov. internáciu rómskych mužov v pracovných útvaroch pripomína tabuľa umiestnená na železničnej stanici v hanušovcich nad topľou. Miesta maso-vých popravísk reprezentujú Pamätník v nemeckej a židovský cintorín vo zvole-ne. Pamätníky boli osadené aj v obciach, kde boli zavraždené početné rómske ko-munity: v obciach lutila pri žiari nad hronom a Slatina na južnom Slovensku (okr. levice). V obci lutila bola koncom roka 1944 viac ako 40 tamojších Rómov

odvlečených z obce a ich telá sa našli v ma-sovom hrobe v Dolnom turčeku. Druhou lokalitou je Slatina (okr. levice), tá po viedenskej arbitráži pripadla pod správu horthyovského Maďarska a pred koncom vojny sa o ňu udiali urputné boje. V po-lovici decembra bola obec oslobodená postupujúcou sovietskou armádou, ale deň pred Štedrým dňom sa opäť vrátili nemecké vojská a tie zavraždili viac ako 50 rómskych mužov, žien a detí. ambíciou tímu bolo osadiť pamätnú tabuľu aj v Ko-márne na mieste koncentračného tábora, kam boli deportovaní Rómovia z anekto-vaného územia. Doposiaľ sa túto ambíciu nepodarilo z viacerých dôvodov naplniť.

Pri odhaľovaní pamätníkov sa konali aj pietne akty, pričom historicky významné slová zazneli pri odhaľovaní pamätníka na židovskom cintoríne vo zvolene (8. apríla 2006). Vtedajší podpredseda vlády SR Pál csáky sa ospravedlnil za krivdy páchané na menšinách počas vojnového slovenské-ho štátu, pričom historicky po prvý raz spomenul v tejto súvislosti aj konkrétne Rómov: „Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad represáliami v rokoch 1944 – 1945, ktoré páchala vláda vtedajšieho slovenského štá-tu voči židovskému národu a menovite voči príslušníkom rómskeho národa len preto, že boli iní. A hoci súčasná Slovenská republika nemá nijaké konexie na vojnový slovenský štát, chcem sa v mene vlády SR ospravedlniť za krivdy, ktoré sa páchali na menšinách počas druhej svetovej vojny a požiadať o od-pustenie rodiny pozostalých.“

ViZuálNe riešeNie

už v prvopočiatkoch diskusií sa počíta-lo s možnosťou takých výtvarných riešení, na ktorých by mohli participovať aj róm-ski umelci. nakoniec širšie plénum túto myšlienku prijalo a Slovenské národné múzeum vyhlásilo výberové konanie na výtvarné riešenie a realizáciu pamätných objektov pripomínajúcich rómsky holo-kaust. Výberové konanie sa vzťahovalo na exteriérové formy pamätných tabúl – pre-dovšetkým v obci lutila a na železničnej stanici v hanušovciach nad topľou.

Realizovaním pamätných objektov v obci lutila a hanušovce nad topľou bol poverený autorský tím ladislav či-sárik ml. a alexander Reindl. Spomedzi ponúk, ktoré do výberového konania prišli, najviac zodpovedal zadaniu, a to

predovšetkým vďaka zapojeniu práce so železom a použitím kováčskej technológie. Dominantou návrhu je rozorvané koleso s prebíjanou mrežou. jednotiaci je aj nápis Ma bisteren! V obci lutila sa objekt reali-zoval v kombinácii s miestnym kameňom a v hanušovciach nad topľou v kombinácii s žulovou leštenou doskou.

V prípade pietneho objektu v Pamätní-ku v nemeckej, boli realizáciou poverení akad. sochárka jaroslava Šicková a akad. sochár ján Šicko. na realizácii spolupraco-val Róbert Rigo z Dunajskej lužnej. Opäť ide o kombináciu železa a kameňa v tomto prípade travertínu. Kovaný je jednotiaci nápis Ma bisteren! tento realizačný tím sa podieľal aj na realizácii pamätníka na židovskom cintoríne vo zvolene. autorom návrhu a realizácie pamätnej tabule v Sla-tine je akad. sochár norbert Keleczény, ktorý použil kované prvky z kováčskej diel-ne ladislava Šarközyho z Dunajskej luž-nej. Práve v Slatine išlo o neľahkú úlohu doplniť už existujúci pomník o adekvátny spomienkový objekt a tabuľu s menami zavraždených. na realizácii pamätného kameňa v Dubnici nad Váhom sa opätov-ne podieľal akad. sochár jaroslav Šicko, avšak tentoraz kované artefakty, vrátane oplotenia sú výrobkami rómskeho ková-ča Pavla Ráca z Bolešova. Výtvarný návrh na pamätnú tabuľu v Komárne zrealizoval norbert Keleczény. Všetky autorské tímy sa úlohy zhostili veľmi dobre a ich výtvar-né návrhy iba umocňujú duchovný rozmer pietnych miest.

OsVeTOVé PôsObeNie

Vo fáze plánovania projektu sa podarilo presadiť, aby rovnocennou súčasťou pro-jektu bola aj informačná línia, približujúca základnú faktografiu o postavení Rómov počas druhej svetovej vojny na Sloven-sku. Prvou aktivitou v tomto smere bola príprava výstavy holokaust Rómov na Slovensku 1939 – 1945. Prostredníctvom panelov autori – zuza Kumanová a arne B. Mann, odborní konzultanti René lužica a Karol janas, preklad do rómskeho jazyka František Godla a do anglického Martin Fotta, autor vizuálu je Peter ďurík – po-dávajú stručný historiografický prehľad tohto obdobia. Prvé dva panely približujú základné poznatky o Rómoch a načrtávajú prístup k Rómom v nacistickom nemecku. ďalší panel sa venuje prvej fáze obmedzo-

SMe RóMOVia


vania občianskych a ľudských práv Ró-mov. na ďalšom sa nachádzajú základné poznatky o existencii pracovných útvarov pre rómskych mužov. Samostatná časť je venovaná existencii zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom, ktorého likvidácia je spojená s neobvyklou brutalitou. Sa-mostatný panel je venovaný aj perzekú- ciám v rómskych komunitách po potlače-ní SnP, kde sa podarilo podchytiť všetky doposiaľ známe údaje o vyvraždených komunitách a zavraždených jednotliv-coch. napriek tomu, že najmenej poznat-kov o postavení Rómov máme z južných území Slovenska, ktoré v čase vojny boli anektované horthyovským Maďarskom, aj tejto problematike je venovaná samostatná časť. Výstava je trojjazyčná: v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku.

asi s dvojmesačným oneskorením vyšiel bulletin k výstave – ktorý bol záro-veň aj prílohou rómskych novín Romano nevo liľ, čím sa dostal k viac ako 11 000 adresátom.

Výstava bola po prvý raz verejnosti sprístupnená 2. augusta 2005 v Pamätní-ku SnP v Banskej Bystrici, kde sa okrem toho konala ešte prezentácia knihy eleny lackovej Mŕtvy sa nevracajú/Mule na aven pale (vydavateľ združenie jekheta-ne). Sústredenie viacerých podujatí, od-halenie pamätníka, otvorenie výstavy, krst knihy, v jednom dni nebolo náhodné. Pa-mätný deň holokaustu Rómov, ako pripo-mienka likvidácie „cigánskeho rodinného

tábora“ v Osvienčime, zatiaľ na Slovensku nepatrí medzi všeobecne známe. často ani samotní Rómovia o tomto pamätnom dni nevedia a spravidla nepoznajú ani historic-ké udalosti, ktoré mu predchádzali.

V Banskej Bystrici výstava zostala asi 2 mesiace a čo pokladáme za veľmi prí-nosné je, že 6. septembra 2005 sa stala súčasťou medzinárodnej konferencie na tému ako učiť o holokauste. Účastníkmi konferencie boli predovšetkým učitelia, ktorí spravidla o postavení Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny vedeli veľmi málo. Ocenili informatívnu stránku výstavy, čo nás na druhej strane viedlo k zamysleniu nad prípravou ďalších vzdelávacích aktivít cielených na učiteľov a študentov.

V nasledujúcich rokoch bola výstava reinštalovaná v rôznych mestách na Slo-vensku aj v českej republike: v Bratisla-ve, hanušovciach nad topľou (kde bola zároveň vo februári 2006 bola odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca utrpenie rómskych mužov internovaných v pra-covných útvaroch), vo Vrútkach, zvolene, Košiciach, Dunajskej Strede, Dubnici nad Váhom, a Prahe a Brne. V súčasnosti je výstava natoľko opotrebovaná, že by bolo potrebné ju nechať repasovať, prípadne prerobiť na iný výstavný formát. Opakova-ná reinštalácia výstavy v rôznych mestách predpokladá pomerne veľkú návštevnosť. Spravidla sa výstavu snažíme dopĺňať prednáškami.

Sumarizácii poznatkov a dosiahnutých výsledkov bolo venovaný seminár „nepri-znaný holokaust Rómov“, ktorý sa konal v roku 2006 v Bratislave. Diskusné prí-spevky, ktoré odzneli počas seminára, boli vydané v zborníku nepriznaný holokaust Rómov (eds. zuzana Kumanová, arne B. Mann, Bratislava 2006). V roku 2014 sme pozvali odborníkov z českej republiky a Poľska a diskutovali sme o pripomínaní rómskeho holokaustu. Bola to veľmi zau-jímavá debata a jednotlivé diskusné prí-spevky sme vydali v zborníku Ma bisteren! (eds. zuzana Kumanová, arne B. Mann, Bratislava 2014).

uvedomujeme si, akú silu má televízia a tak sme uvítali spoluprácu so spoloč-nosťou atarax z Košíc, ktorá v roku 2007 natočila dokumentárny film s názvom Ma bisteren!, určený na odvysielanie v Slo-venskej televízii. jeho premietanie sa tiež stalo súčasťou prezentácie už spomínanej výstavy. Podobná spolupráca sa zopako-vala aj v roku 2013, kedy sa Oz jekhetane a living documentary rozhodli venovať tejto téme. Krátky dokumentárny film pod názvom Baro mariben bol natočený a odvysielaný vo viacerých televíziách.

za viac ako 10 rokov trvania projektu sme vydali rôzne propagačné materiá-ly, snažíme sa každoročne umiestňovať odborné články v tlačených médiách a od roku 2013 prevádzkujeme stránku www.romaholocaust.sk.

Zuzana Kumanová

autORKa článKu zuzana KuManOVá (uPROStReD) Fotografia: arne Mann

aMen O ROMa


Andrzej Mirga, bývalý vedoucí poradce v romských a sintských záležitostech v Kanceláři pro demokratické instituce a lidská práva při OBSE (Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě), byl nedávno jmenován předsedou správní rady Romského vzdělávacího fondu (REF). V rozhovoru pro server Romea.cz se hovoří o své vizi ohledně budoucnosti organizace a jeho názor na image Romů v Evropě.

andrzej Mirga má bohaté zkušenosti s ob-čanským a lidskoprávním aktivismem. Spoluzaložil první polskou romskou aso-ciaci po pádu komunismu, organizoval vzpomínkový akt romského holocaus-tu v Osvětimi-Březince a reprezentoval Romy na připomínce romského holocaus-tu ve Spojených státech. Byl dlouhodobým spolupracovníkem amerického Projektu etnických vztahů a mimo jiné působil také jako expert v Radě evropy. V současné době je předsedou správní rady Romského vzdělávacího fondu (ReF), který usiluje o zmenšení rozdílů ve vzdělávacích vý-sledcích Romů a majority prostřednictvím podpory kvalitního vzdělávání Romů.

hlavním cílem Fondu je podporovat rozvoj a implementaci vzdělávacích poli-tik, které přispívají k začleňování Romů do vzdělávacích systémů. Podle Mirgy jsou pro ReF klíčové činnosti směřující ke zmenšení propasti mezi vzděláváním Romů a majority. „ReF musí přicházet s aktivitami, projekty a řešeními, které přinášejí požadovaný výsledek. ty mohou sloužit jako modely a být poté převzaty mi-nisterstvy školství či jinými institucemi odpovědnými za vzdělávání,“ přibližuje.

k iNkluZi POmOcí sTiPeNDií

co se týče budoucího směřování Fon-du, zmínil Mirga několik bodů, na kte-rých je podle něj třeba pracovat. Velkou pozornost přikládá desegregaci ve školst-ví: „ReF je nakloněný inkluzivnímu a in-tegrovanému vzdělávacímu systému, ve kterém mají romské děti rovný přístup ke vzdělání. nevidím žádnou jinou možnost. Očividně je na tom třeba více pracovat, což

Mirga: Romové by čerpání romských stipendií měli oplatit prací pro komunitu

ReF prosazuje.“ Důležitou roli mají podle něj stipendia: „Snažíme se podpořit vlády v tom, aby zavedly stipendia jako nástroj, jak překonat překážky Romů v cestě ke vzděláním a zároveň jim a jejich rodičům poskytnout určitý stimul k tomu, aby se dožadovali kvalitního vzdělání a pokračo-vali v něm,“ uvedl.

PřeDškOlNí VZDěláNí A Více rOmských učiTelů Ve VZDěláVAcím sYsTému

Vzhledem k podmínkám ve většině romských domácností je podle andrzeje Mirgy nutností předškolní vzdělání: „Po-skytování přístupu k raně vzdělávacím institucím od co nejnižšího věku je zá-sadní. Rovněž je evidentní potřeba pra-covat s matkou a dítětem, k čemuž by mělo docházet také co nejdříve.“ Vzdělávacímu systému by dle Mirgy prospěl také zvýšený poměr romských učitélů, který je v součas-né době nízký. „ReF by se měl pokusit zvý-šit počet Romů ve strukturách formálního vzdělávání, především na úrovni předškol-ního a základního vzdělání. Velké změny bychom mohli docílit zapojením velkého počtu romských učitelů, kteří znají romské komunity a rodiny a také romský jazyk. Romští asistenti ve školách už v některých zemích působí, takže by to navazovalo na existující praxi,“ vysvětluje Mirga.

VZDěláNí rOmů jAkO NásTrOj POmOci rOmským kOmuNiTám

Podle jeho názoru je také nutné více se soustředit na Romy, kteří již stipendia

z Fondu využili nebo je právě získáva-jí. „investice do vzdělání Romů by měla být zároveň investicí do budoucnosti romských komunit. neměli by se snažit pouze vylepšit obraz Romů ve společnos-ti, z jejich vzdělání by měly těžit i romské komunity. Měli bychom následovat prin-cip, že ti, kteří získávají stipendia kvůli tomu, že jsou Romové, by měli na oplát-ku jistým množstvím času a svými nově nabytými dovednostmi přispět romským komunitám, ať už ve školách v ghettech, v komunitních centrech nebo v místních organizacích,“ přibližuje Mirga.

ObrAZ rOmů V eVrOPě se sPíše ZhOršuje

na otázku, jak se podle něj v porovnání s dobou před 40 lety změnil obraz Romů v evropě, odpověděl Mirga negativně. „Pozoruji spíše negativní trendy, které mají příčinu v mnoha věcech. neúspěš-ná integrační politika, krizová a úsporná opatření, která Romy ještě více znevýhod-nila, vzestup populistických a ultrapravi-cových skupin, jež používají nenávist vůči Romům ve svůj politický prospěch atd. za negativní postoj veřejnosti vůči Romům mohou do velké míry také sociální sítě a in-ternet, kde jsou Romové terčem nenávist-ných kampaní,“ říká Mirga. cestou, jak změnit tento trend, jsou podle něj úspěšné strategie, programy a projekty organiza-cí, jako je ReF, které by měly být převzaty vládami evropských zemí.

Prevzaté z romea.cz

na iluStRácii je anDRzej MiRGa.


ko hin bachtalo1 Sar o ježiš dikhľa ole nipen, geľa upre

pro verchos. Bešľa peske a leskere učeňika avle paš leste,

2 a chudňa len kavke te sikavel:3 „Bachtale hine o čore pro duchos, bo

lengero hin o ňeboskero kraľišagos.4 Bachtale hine ola so roven, bo o Del len-

ge dela pale o radišagos.5 Bachtale hine o ciche, bo lengeri ela

e phuv.6 Bachtale hine ola so hine bokhale the

smedne pal o čačipen, bo on ena čaľarde.7 Bachtale hine o lačhejileskere, bo o Del

ela ke lende lačhejileskero.8 Bachtale hine o žužejileskere, bo on di-

khena le Devles.9 Bachtale hine ola so anen o smirom, bo

on pes vičhinena le Devleskere čhave.10 Bachtale hine ola pre kaste džan vaš

o čačipen, bo lengero hin o ňeboskero kraľi-šagos.

11 Bachtale avena, te vaš ma pre tumende namište vakerena, džana pre tumende a phe-nena pre tumende savoro nalačhipen.

12 Radisaľon a thoven baripen, bo baro hin tumaro počiňiben andro ňebos, bo avke džanas the pro proroka, so sas angle tumen-de.“

Tumen san o lon the o svetlos13 „tumen san o lon la phuvakero. te o lon

našavela peskero lonďipen, soha pes lonďa-rela? Pre ňisoste imar nane lačho, ča hoj pes te čhivel avri a o nipi palal te phiren.

14 tumen san o svetlos le svetoskero. O foros, so ačhel upre pro verchos, našči te garuvel.

15 Se e momeľi na labaren pre oda, hoj la te garuven tele piri, ale thoven la pro momeľaris a labol savorenge, so hine andro kher.

16 avke mi labol tumaro svetlos anglo ma-nuša, hoj te dikhen tumare lačhe skutki a te lašaren tumare Dades, so hino andro ňebos.“

Pal o zakonos17 „Ma gondoľinen tumenge, hoj avľom

te prephagel o zakonos, abo le proroken. na avľom te prephagel, ale te pherďarel.

18 Bo čačipen phenav tumenge, hoj medik na našľona e phuv the o ňebos, na našľola aňi jekh pismenkos, aňi jekh čjarkica andral o za-konos, medik pes savoro na ačhela.

19 Oda, ko prephagľahas ča jekh le nekcik-nedere prikazaňiendar a sikaďahas avke le

manušen, oles vičhinena nekcikneder andro ňeboskero kraľišagos. ale oda, ko len doľi-kerela a sikavela, oles vičhinena baro andro ňeboskero kraľišagos.

20 Bo phenav tumenge, te na ela tumaro čačipnaskeriben (spravodľišagos) feder sar o čačipen le zakoňikengero the le farizejen-gero, šoha (ňikda) na džana andro ňeboskero kraľišagos.“

Na murdareha21 „Šunďan, hoj sas phendo le phurenge:

‚na murdareha! Oda, ko murdarďahas, mu-šinel te džal anglo sudos.‘

22 ale me tumenge phenav, hoj sako, ko rušel pre peskero phral a nane les vaš soske, mušinel te džal anglo sudos. Sako, ko phenďahas peskere phraleske: ‚tu demado!‘ – mušinel te džal angle Bari rada. a sako, ko phenďahas: ‚tu dilino!‘ – ela čhido andro ja-galo peklos.

23 te anďalas tiro daros pro oltaris a ode tuke avľahas pre goďi, hoj tire phrales hin vareso pre tute,

24 muk ode tiro daros anglo oltaris, dža a ker oda so kampel, hoj tiro phral pre tu te na rušel. Paľis av a obetin tiro daros.

25 Gondoľin mište a dothov tut sigo oleha so džal pre tute, medik sal leha pro drom, hoj te na del tut andre le sudcaske a o sudcas tut diňahas le stražňikoske a paľis tut čhidehas andre bertena.

26 čačipen phenav tuke, hoj odarik na ave-ha avri, medik savoro na počineha.“

Na kereha lubipen27 „Šunďan, hoj sas phendo le phurenge:

‚na kereha lubipen!‘28 ale me tumenge phenav, hoj oda ko di-

khela pre džuvľi a andre peskeri goďi laha kamela te pašľol, oda imar kerďa laha lubipen andre peskero jilo.

29 te tut cirdel pro binos tiri čači jakh, džu-bin la avri a čhiv la tutar het! Bo feder tuke hin, hoj te merel jekh tiro kotor, sar te calo tiro ťelos uľahas čhido andro peklos.

30 te tut cirdel pro binos tiro čačo vast, odčhin les a čhiv tutar het! Bo feder tuke hin, hoj te merel jekh tiro kotor, sar te calo tiro ťelos uľahas čhido andro peklos.“

Pal o rozvod31 „Sas avke phendo, hoj oda, ko omukela

peskera romňa, mi pisinel lake premuklo ľil.32 ale me tumenge phenav, hoj oda ko

omukela peskera romňa te oj na kerďa lubi-pen, ľidžal la kijo lubipen a sako, ko peske

lela kajsa romňa, so hiňi premukľi, kerel o lubipen.“

Pal e vera33 „Šunďan mek, hoj sas phendo le phu-

renge: ‚na leha klamišagoha e vera, ale doľi-kereha le Rajeske tiri vera!‘

34 ale me tumenge phenav, hoj vobec te na len vera, aňi pro ňebos, bo oda hin o tronos le Devleskero,

35 aňi pre phuv, bo oda hin o than kaj ov thovel peskere pindre, aňi pro jeruzalem, bo oda hin o foros ole bare Kraľiskero.

36 aňi pre tiro šero na leha vera, bo mek aňi jekh bal našči keres parno abo kalo.

37 ale sar vakeren, ta vakeren avke, hoj tu-maro he, mi el he a tumaro na, mi el na. Savo-ro, so hin buter upral oda, hin le nalačhestar.“

e jakh vaš e jakh38 „Šunďan, hoj sas phendo: ‚e jakh vaš

e jakh a o dand vaš o dand.‘39 ale me tumenge phenav: ma de pale

oleske, so tuke kerel namište. a oleske, so tut demela pal e čači čham, sikav the dujto.

40 te vareko pes tuha kamel te sudzinel, hoj tuke te lel o teluno gad, muk leske the o gerekos.

41 a te vareko tut ispidela, hoj leha te džas jekh kilometros, dža leha duj.

42 Oles, so tutar mangel vareso, de. a olestar, so kamel tutar kečen, tut ma visar.“

Te kamas olen,so pre amende džan

43 „Šunďan, hoj sas phendo le phurenge: ‚Kameha tire prijaťelis a našči avri ačheha oles, so pre tu džal.‘

44 ale me tumenge phenav: kamen olen, so pre tumende džan, [žičin o lačho olenge, so tumen prekošen, keren o lačhipen olenge, so tumen našči avri ačhen] a mangen pes ko Del vaš ola, [so tumen tele dikhen] a džan pre tumende,

45 hoj te aven o čhave peskere Dadeske, so hino andro ňebos, bo peskere khameske phenel, hoj te avel avri pro nalačhe the pro lačhe a del o brišind pro čačipnaskere the pro načačipnaskere.

46 Bo te kamňanas ča olen so tumen ka-men, savo počiňiben tumen užarel? či na keren oda the o napačabnaskere?

47 a te paľikerďanas ča tumare phralenge, soha uľanas aver? či na keren oda the o ma-nuša, so na prindžaren le Devles?

48 aven dokonale avke, sar tumaro Dad, so hin andro ňebos.“

U k á ž k a z r ó m s ke h o p r e k l a d u No vé h o z á ko n a

O eVaňjeliuM Pal O MatuŠ5

Documents

Rómske listy 1/2015