7. číslo/2018bezplatný mesačník

ww

w.v

elky

med

er.s

k/hu

Prívalové dažde robia už roky voVeľkom Mederi veľké problémy.Podľa primátora mesta SamuelaLojkoviča však problém nie je vkanalizácii, ale problém vidí vprevádzkovateľovi tohto systé-mu a to Západoslovenských vo-dárňach a kanalizáciách, ktorétento systém majú v správe.

„To, ako príslušný úsek vodár-ni a kanalizácií v našom meste sastará a zverený majetok je až ne-horázne. Problém s vodou po prí-valových dažďoch sa vlečie užviac rokov. Patričné zodpovednéorgány, či už tu vo Veľkom Mede-ri, alebo v Dunajskej Strede upo-zorňujeme na tieto problémy,

ústne, na osobných stretnutiach aleaj písomne, no ako keby sme há-dzali hrach na stenu. Naposledy vi-ceprimátor mesta s pracovníkmivodárni a kanalizácií prešiel celémesto a ukázal im minimálne päťtakých úsekov, kde sa vozovkapod ktorou je umiestnená kanali-zácia prepadáva, čím sa samo-

zrejme poškodzuje i kanalizačnépotrubie. Už viac krát sme vede-nie vodárni na tieto problémyupozorňovali, no bezvýsledne.Dokonca na jednej z našich ulíc napokraji vozovky vznikla až nebez-pečná jama, ktorá vo veľkom ohro-zovala i cestnú premávku.

Roky sa vlečúci problém

(Pokračovanie na 2. str.)

XIV. ročník

Veľkomederský hlásnik2 Spravodajstvo

(Dokončenie zo strany č. 1)

Naše výzvy a upozornenia nezabra-li. Jednoducho to celé vyzerá, ako ke-by nás vedenie vodárni ignorovalo,i keď vodovodné potrubie a celá tá-to sieť je i našim majetkom, ktorýsme vodárňam odovzdali bezplat-ným prevodom a stali sme sa akcio-nármi spoločnosti. Vyvrcholenieneseriózneho prístupu vodárni akanalizácií k problémom tu voVeľkom Mederi nastalo dňa 21. jú-la, keď sa cez mesto prehnal lejaka dažďovú vodu na viacerých mies-tach v meste nestačila kanalizáciavstrebávať a odvádzať. Veľmi kri-tická situácia nastala hlavne v bu-dove polikliniky, kde sa dokonca zkanalizáciena povrch dostávali i fe-kálie, ktoré nevedeli potrubia od-viesť do čističky. Bolo to niečohrozné. Okamžite som volal na dis-pečing západoslovenských vodár-ni a kanalizácií no bezvýsledne.Osobne som zašiel k jednému ichpracovisku, ktoré však bolo zatvo-

rené a nevedeli sme sa tam dostať.Alarmoval som mestskú i štátnupolíciu, no žiaľ ani oni sa nevede-li dostať ku kompetentným oso-bám, až jednému nášmu poslanco-vi sa konečne podarilo nadviazaťkontakt s jedným s pracovníkov vo-dárni a kanalizácií, vďaka ktorémusa otvorila jedna z čerpacích staníca zapli sa čerpadlá, vďaka ktorýmsa nahromadená voda z ulíc za nie-koľko minút stratila. Jednoduchovďaka čerpadlu, ktoré bolo zapnu-té sa problém vyriešil a mohol vy-riešiť i skôr, ak by toto čerpadlo, ale-bo čerpadlá zapli v predstihu. Dô-kazom toho bolo i to, že ja osob-ne som videl tú silu s akou sa po za-pnutí čerpadiel voda strácala ahlavne s akou silou vtekala do ka-nalizácie. Táto sila by bola schop-ná vsať skoro i človeka. Upozorne-nia na veľké dažde boli vysielané vrádiu počas celého dňa a upozor-nenie vydal i hydrometeorologickýústav. Škody na majetku obyvate-ľov, ale i mesta , ktoré vznikli za-

tiaľ nie sú vyčíslené. Ale že budúobrovské je už teraz evidentné ačo je najsmutnejšie dalo sa impredísť. I z tohto dôvodu som sarozhodol na vedenie západoslo-venských vodárni a kanalizáciípodať trestné oznámenie pre trest-ný čin spáchaný z nedbanlivosti.Som dvadsať rokov primátoromtohto mesta a za túto dobu sa ten-to problém vyskytol už v siedmichprípadoch. Neviem v čom je pro-blém, či v technike, že čerpadlá sa

nezapli z dôvodu zlého nastave-niu, alebo sa zablokovali vďakazlému technickému stavu, alebozlyhal ľudský faktor. To však nieje môj a ani problém mesta. Od-poveď je už v rukách orgánov čin-ných v trestnom konaní. Dúfam,že sa celý prípad vyrieši tak, žeproblémy, ktoré naše mesto sužu-jú toľké roky sa čoskoro nevyskyt-nú,“ dozvedeli sme sa od primáto-ra mesta Samuela Lojkoviča.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Roky sa vlečúci problém

Reportáž 36 /2018

r

r

s

b

v

n

m

K

s

k

V novej divadelnej sezóne sa mu črtá možnosť hrať v BudapeštiAsi pred dvoma rokmi sme písali v našom me-

sačníku o nadanom poslucháčovi bratislavské-

ho konzervatória Ferencovi Polákovi, obyva-

teľovi Veľkého Medera. Okrem štúdia sa však

aktívne zapájal aj do divadelného života, hral

vo viacerých divadelných spoločnostiach a to od

Bratislavy až po Budapešť a čo bolo najdôleži-

tejšie pripravoval sa na prijímacie pohovory na

Vysokú školu muzických umení na katedru he-

rectva. Nie však do Bratislavy, ale do Budapeš-

ti. Dnes po dvoch rokoch sa stretávame zno-

va a snažíme sa nadviazať na náš rozhovor spred

dvoch rokov. Zaujímam sa hlavne o vysokú ško-

lu, či ho prijali, alebo nie.

„Pred dvoma rokmi som žil v určitej dileme. Zís-

kať papier o vzdelaní a potom hľadať angažmán,

alebo mať určitú istotu, že máš zázemie, kde

hráš, kde budeš môcť pracovať i počas štúdií.

Rozhodol som sa pre druhá alternatívu a odro-

čil som nástup na štúdium na možné tri roky.

Tie uplynú na budúci rok, teda ešte mám do-

sť času definitívne sa rozhodnúť, ako pokračo-

vať so svojim životom. V súčasnosti mám

zmluvu so Slovenským národným divadlom a

angažmán som dostal od viacerých divadiel. Slo-

venských i maďarských. Ja som sa rozhodol pre

maďarský smer, lebo práve tu vidím väčšiu mož-

nosť realizácie sa. Na Slovensku totiž máme

mnoho rôznych umeleckých škôl a málo diva-

diel, v Maďarsku je to opačne. I preto tu vidím

väčšie možnosti svojho uplatnenia sa. No a je

tam i viac smerov divadla, od klasického až po

moderné. V Bratislave sme mali na výber len dve

možnosti. Buď Novú scénu – muzikálový smer,

Malú scénu, kde dominovalo divadlo. Neskôr

prišlo Slovenské národné divadlo, kde som na-

stúpil, po čase som sa však z tohto divadla troš-

ku vzdialil, nemali sme totiž rovnaké predsta-

vy, nové vedenie divadla a ja. Muzikálu som sa

však nechcel upísať na celý život. Ich životnosť

je totiž obmedzená. Čo po dvadsiatich, tridsia-

tich rokoch, odíde hlas, mršnosť, príde mladšia

generácia. Chybu vidím aj v nárokoch na mu-

zikálového herca. Skoro každý režisér hľadá v

ňom najprv hlas na druhom je tanec a až na tre-

ťom je herectvo. V Maďarsku, ale aj v Rakús-

ku, aj v Čechách na prvom mieste je herecký vý-

kon. Vďaka dobrým vzťahom s Viktorom Var-

gom, režisérom Corvinus Teátrum v Sarvaši v

Maďarsku, ktorý pochádza z Topoľníkov a viac

ráz sme sa stretli na konzervatóriu, ale aj na rôz-

nych kultúrnych akciách v Bratislave, som sa na-

koniec upísal v posledných rokoch práve tomu-

to divadlu. Práve toto divadlo je zaujímavé svo-

jou dvojjazyčnosťou. Je tu divadlo maďarské, ale

i slovenské národnostné divadlo. I z tohto dô-

vodu som mohol hrať v divadelných predstave-

niach maďarských, aj v slovenských. Raritou je

tiež takmer 30 km dlhé sarvašsko-békéšsentan-

drášske mŕtve rameno Kerekeša na hladine kto-

rého v roku 2011 postavili Sarvašské vodné di-

vadlo s jedinečnou architektonickou konštruk-

ciou. Toto špeciálne divadlo s kapacitou pre tak-

mer 1000 ľudí prijíma záujemcov na divadel-

ných predstaveniach, koncertoch a večierkoch

básní. Práve tu sme pred niekoľkými dňami

ukončili štrnásťdenný festival divadla a ja som

hral v skoro každom predstavení. Dva roky hrám

teda v Sarvaši, samozrejme som hral i v Brati-

slave, ale hral som aj v Bekešskej Čabe. Bolo to

také rozlietané a preto som sa v túto novú se-

zónu rozhodol hrať už len v jednom divadle. Za-

tiaľ sa mi črtá veľká možnosť v Budapešti, dú-

fam sa to čoskoro stane skutočnosťou. Takto by

som asi zhrnul svoju odpoveď na otázku, že čo

sa stalo za tie dva roky, čo sme sa stretli a roz-

právali,“ poznamenal Ferenc.

Dnes sa teší tomu, že sa môže po roku zno-

va predstaviť so sarvašským Corvinus Teátru-

mom obecenstvu tu na Žitnom ostrove a to na

Termálnom kúpalisku v Topoľníkoch, kde

ideálne podmienky na takéto divadelné pred-

stavenia pod holým nebom sa darí vytvárať i

vďaka otcovi režiséra a to Viktorovi Vargovi

staršiemu veľkolepým muzikálom Hotel

Menthol.

Vladislav Kmeť

Foto: archív Ferenca Poláka

Veľkomederský hlásnik4 Reportáž

Afrika je zážitkom na celý život

„Už dlhé roky má naša rodina veľ-mi úzke priateľské vzťahy s priateľ-mi z Maďarska, žijúcimi na pohra-ničí s Chorvátskom a tu som po pr-vý krát pričuchol k bližšie k príro-de, k zvieratám, ktoré v nej žijú.Majú väčšiu oboru, v ktorej žije vy-soká zver a pravidelne sa o ňu sta-rajú. Neraz ma nahovárali, abysom s nimi šiel kŕmiť ich, alebo lentak prejsť sa po obore a obdivovaťtu žijúcu zver. Zapáčila sa mi tá prí-roda, chodiť v nej a samozrejme po-máhať zvieratám v nej žiť. Žiť vovzájomnej úcte človek a divé zvie-ra. Oni ma neskôr nahovorili i nazloženie poľovníckych skúšok atakto sa zo mňa postupne stal i po-ľovník. Aj keď je poľovníctvo vní-mané najmä ako záľuba, poľovní-

ci ho považujú skôr za celoživotnéposlanie. Samozrejmou súčasťou jev tomto prípade aj osobitá etiketa,zvyky a disciplína. Poľovník bymal byť poctivý a čestný nielen k se-be, ale tiež k zvieratám, o ktoré sastará a ku kolegom poľovníkom.Dodržiava zákony, zveľaďuje a ne-porušuje zákaz lovu mimo poľov-níckej sezóny. Na zviera vystrelí lenvtedy, keď ho bezpečne rozoznal atiež spôsobom, ktorý zabezpečíokamžitú smrť a v žiadnom prípa-de nezabije samicu s mláďatami.Tak asi takto som sa dostal k po-ľovníctvu,“ začína náš rozhovor opoľovníctve Róbert.

„Postupne som do tejto záľubyzaangažoval i svojich priateľov a je-den z nich bol dlhoročný fotograf,

ktorý pochodil kus sveta a nafotilprekrásne fotografie o nich. S nímsom najprv vycestoval do Tanzániefotiť tamojšiu divú zver. Je to 13.najväčšia krajina Afriky, ktorá nasvojom rozsiahlom území skrýva asinajznámejší africký národný parkSerengeti. Bol založený v roku1951 a od roku 1981 je súčasťouSvetového dedičstva UNESCO.Národný park Serengeti je súčas-ťou nepretržitého chráneného úze-mia, do ktorého okrem samotnéhonárodného parku patrí i chránenáoblasť Ngorongoro, chránené úze-mie Maswa, Loliondo, Grumeti,Ikorongo a rezervácia Masai Ma-ra v Keni. Bol to pre mňa zážitokna celý život. Prišli sme tam právev dobe, keď prebiehalo hromadnéputovanie zvierat, zo spomínanejrezervácie v Tanzánii do rezerváciev Keni. Bolo to kvantum, viac mi-liónov zvierat stovky druhov. Tamsom videl na vlastné oči pokus opoľovačku levov na zebry. V chlád-

Poľovníci sú často vnímaní ako bezcharakterné bytosti, ktoré sa vyží-vajú v zabíjaní zvierat. Je to však niečo viac, je to udržiavanie rôznychnárodných tradícií, kultúry, odovzdávania príbehov z generácie na ge-neráciu, vzťahu k prírode, využívanie prírodných zdrojov pre potrebyspoločnosti. Byť poľovníkom neznamená mať len poľovný lístok, ze-lené oblečenie, správne poľovnícke potreby a zbraň. Je k tomu potreb-ná aj úprimná láska k prírode, zvieratám a najmä záujem obetovať ichochrane veľkú časť svojho voľného času. Práve z tohto dôvodu sa po-ľovníctvo často dedí z generácie na generáciu v rodinách, kde má hlbo-kú tradíciu a kde je mladým ľuďom od malička vštepovaná úcta k zvie-ratám a ľuďom. V rodine Róberta Patasiho poľovníctvo nebolo tradí-ciou, no predsa sa mu upísal už v mladom veku.

Reportáž 57 /2018

ku pod stromami odpočívali tri le-vie mláďatá a štyri dospelé levice.Zebry ako prvé zbadalo jedno zmláďat, no hlavu zdvihla i jedna zosamíc, že na čo sa to malé díva. Akona povel zrazu vstali všetky šryti le-vice, mláďatá ostali nepohnuto le-žať a začali sa približovať k zebrámzo štyroch strán. Jednoducho ichchceli obkľúčiť a naraz na ne zaúto-čiť. Tento zámer im však prekaziljeden horlivý Texasan na aute, kto-rý tento lov chcel nafotiť až celkomz blízka a zbadajúc ho zebry utiek-li. Druhý takýto lov sa nevydaril zasgepardom, keď chceli zaútočiť naimpaly, druh antilop no tie ich včaszbadali a utiekli,“ rozpráva nám Pa-tasi o svojom prvom stretnutí s Af-rikou, s africkým safari. Tento pr-vý pobyt a to všetko čo tam videl hotak očaril, že sa rozhodol do Afri-ky vrátiť už ako poľovník a to ažštyri krát. Tri krát bol v Južnej Af-rike a raz v Zimbabwe.

„Tri krát som bol spolu s priateľ-mi v Juhoafrickej republike. Je tonajklasickejšia lovecká destinácia aje v stálej obľube vďaka vynikajú-cim loveckým možnostiam a vyso-kej kvalite poskytovaných služieb.Žiaľ ja som to vnímal trošku ináč.Zdalo sa mi, že tu v prvom rade ideo to, aby stoj, čo stoj poľovník ulo-vil to zviera, ktoré si zaplatil. Mys -

lím si, že viacero poľovníkov tamprichádza i pre nové prekrásnezážitky, ktoré im tamojšie poľova-nie dáva. Samotnú krásu lovu zni-čili podľa mňa hlavne Američania,ktorých chodí najviac do Afriky.Správajú sa sebecky, povýšenecky anecítiť v nich žiadnu úctu k príro-de a v nej žijúcim zvieratám. Oninevidia tú krásu, ako je napríkladhviezdna obloha akú som tu u násnikde nevidel, ten pach tých zvie-rat, ktorú cítiť na kilometre, ten vý-chod alebo západ slnka, alebo toochladzovanie medzi dňom a no-cou. To, že ľudia chodia poľovať doAfriky je osožné i pre samotný ten-to kontinent. Neviem si predstaviť,ako by sa bez poľovníckeho turiz-mu žilo v niektorých z týchto kra-jín. Poľovníctvo tu podporuje hlav-ne miestne vidiecke obyvateľstvo.Na celom svete sa loví možno 5-ti-síc druhov zvierat, u nás asi 30. Člo-vek si chce zapoľovať aj na iné dru-hy a spoznať aj iné krajiny, často jeto v cudzine i lacnejšie. Tradícia lo-vu Európanov v Afrike je dlhá amúzeá už v 16. až 18. storočí vysie-lali veľké výpravy na poľovačky. Túzver v Európe nikto dovtedy ne-poznal. Poľovníctvo zabezpečilo, žeeurópska civilizácia spoznala trochuAfriku a myslím si, že je to tak idnes. Čo sa týka samotnej poľovač-

ky v Zimbabwe, tam som cítil, žeje to ešte stále tá krajina, ktorá idnes poskytuje originálne dobro-družstvo, podobne ako v časochnajväčšej poľovníckej slávy „čierne-ho kontinentu“, z časov ktorých ichopisoval slávny István Széchenyi. ZAfrických poľovačiek som si domovpriniesol dvanásť trofejí. Ku každejmám svoj osobitný nezabudnu-teľný zážitok. Okrem poľovačieksme sa zoznamovali s miestnymiobyvateľmi, priniesli sme miestnymdeťom do škôl rôzne hračky, slad-kosti. Je tam celkom iný život akou nás. Uvedomil som si, že ako dob-re, že žijem tam, kde žijem dodnes.“

Samozrejme zvedavosť nám ne-dala a boli sme zvedaví aj na bez-pečnosť, na zážitky v ktorých mož-ná išlo aj o život.

„Počas poľovačiek je maximálnepostarané o každého poľovníka.Dostane sprievodcov a len s nimisa môže vybrať na poľovačku. Na-priek tomu mi však nebolo jedno,keď som sa zúčastnil s priateľompoľovačky na leva. Sprevádzali násdvaja domáci poľovníci, jeden sto-pár a dvaja ďalší pomocníci. Spô-sob tejto poľovačky, ktorej som sazúčastnil je u nich zaužívaný hlav-ne pri platenom love. Lev sa pre-miestni z obory na určité územie,ktoré sa označí tak, aby bolomožné vidieť či toto územie levopustil, alebo nie. Naša skupina sateda vybrala na túto bezpečnú

poľovačku. Prechádzali sme cezrôzne husté zarastené územia.Niekde sme pušky niesli nad hla-vami a viedol nás stopár. Prešlisme až 28 kilometrov a nie a nienatrafiť konečne na nášho leva.Vychádzali sme už z poslednej ta-kejto húštiny, ja som šiel predpo-sledný, keď zrazu za mnou idúcičernoch zakričal, že lev. A ten levpredstavte si bol za nami v tej húš-tine a nie my sme poľovali na ne-ho, ale on nám dlhé kilometre šielv stopách. Dokonca sme zazna-menali aj jeho stopy v stopách na-šich topánok. Keď som začul tenkrik, okamžite som sa hodil do naj-bližších kríkov a jedno nebolo anidvom skúseným domorodcom, po-ľovníkom, ktorí okamžite namie-rili na leva spolu s tým našim ko-legom, ktorý túto poľovačku malobjednanú a istili ho, aby nás lev ne-napadol. Predstavte si, ak by z na-šej skupiny niekto zaostal, zdržal sapovedzme na svojej prírodzenejpotrebe. Všetci sme sa zhodli natom, že sme mali veľké šťastie a ve-ru samotného by lev napadolokamžite. No a na záver, že či bysom sa tam ešte vrátil? Zatiaľ s ur-čitosťou to neviem povedať. Skôrma teraz ťahá napríklad Kanada,Kamčatka a to lov na soba, vlka ajazveca,“ ukončil náš zaujímavýrozhovor Róbert Patasi.

Vladislav KmeťFoto: archív Patasiho

Veľkomederský hlásnik6 Spravodajstvo

Vždy je čo vylepšovať

Cesta zdokonaľovania býva nieke-dy tŕnistá. Vždy však je čo vylepšo-vať a krok za krokom sa približovaťk vysnívaným métam. Keď amatér -ska maliarka Reichel Földes Máriaz Veľkého Mederu berie do rúk pa-letu a štetec, aby na plátne zobrazi-la svoj pohľad na svet, tiež chce do-siahnuť čo najlepší výsledok. Vnú-tornú túžbu maľovať pocítila asi predtroma rokmi. Teraz sa maľovaniu ve-nuje denne. Tvorí pre vlastné uspo-kojenie a postupne sa zaradila do ši-rokej rodiny amatérskych maliarov.Slovo amatér je odvodené od slova„amare“, teda milovať. Amatérskimaliari sú teda milovníci maľovania. „Tvorím zo záľuby, na vlastné uspo-kojenie, nie ako povolanie. Som vy-ložený samouk a využívam iba svo-ju vrodenú schopnosť kreativity.Energiu mi dodáva príroda a záro-veň je pre mňa múzou. Zatiaľ somsvoju tvorbu nemala možnosť pre-zentovať v takejto širšej forme. Pre-to som veľmi vďačná, že vedenieMestskej organizácie telesne znevý-hodnených občanov vo Veľkom

Mederi mi to umožnilo v ich klubo-vej miestnosti vystaviť niektoré svo-je obrazy. V začiatkoch som bola ne-smelá, veľmi vhod mi padli po-

vzbudivé slová môjho známeho,ktorý ma povzbudzoval, snažil po-radiť, poukazoval na moje začiatoč-né chyby. Dala som na jeho rady, za-myslela som sa a snažila som sa imv ďalších svojich prácach vyhnúť. Po-užívam jednu z najmladších maliar-skych techník a to maľbu akrylom.Milujem túto techniku i preto, že ak-ryl má žiarivé farby, je riediteľný vo-dou, ale po uschnutí vodostály, rých-lo schne a pružnosť tejto farby zá-roveň umožňuje nanášanie hrubýchvrstiev bez rizika popraskania. Mi-lujem hlavne kvety. Chodím i do prí-rody, hlavne k vode, no najviac sa sú-streďujem na námety, ktoré sa zro-dia v mojej hlave. Urobím si náčrt apotom sa snažím čo najviac uplatniťsvoju fantáziu. Dnes tu mám vysta-

vených 54 malieb. Snažím sa študo-vať i literatúru, bez štúdia sa totiž ne-dá napredovať. No najviac sa snažímučiť a zapamätať si z osobných rádľudí, ktorí už videli moju tvorbu a ajrozumejú maliarskemu umeniu.,“porozprávala nám o svojej tvorbe pa-ni Mária. Prezrieť výstavu amatérskej maliar-ky prišli i zástupcovia mesta, primá-tor Samuel Lojkovič a viceprimátorDénes Mikóczy, ktorí sa pochvalnevyjadrili o jej tvorbe. Predsedkyňa Mestskej organizácietelesne znevýhodnených spoluobča-nov Júlia Vozáriková veľmi radapodporila myšlienku zorganizovaťtúto výstavu, ktorú spojili s výstavoušikovných rúk členov organizácie.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Spravodajstvo 77 /2018

Tesne vedľa promenády termál-neho kúpaliska vo Veľkom Mede-ri prevláda živý pracovný ruch.Vedenie kúpaliska totiž v tejtočasti vyčistilo priestranstvo odnáletových drevín a kríkov a za-čalo s výstavbou viacúčelovéhofitness parku pre širokú verej-nosť. Konkrétnejšie informácie otejto stavbe nám poskytol jedenz konateľov spoločnosti Termál sr.o. Zalán Kórósi.

„Zdravý životný štýl a hlavnepravidelná pohybová aktivita súveľmi dôležité nielen pre celkovúfyzickú, ale aj psychickú pohodu

v každom veku. V dnešnej dobe súmoderným trendom po celomsvete vonkajšie FITNESS. Budo-vané fitness parky umožňujú pra-videlné cvičenia ľuďom rôznychkategórií. Vedenie našej spoloč-nosti sledujúc tieto trendy rozhod-lo sa tiež niečím podobným pri-spieť k zdravému životnému štý-lu obyvateľov nášho mesta a sa-mozrejme niečím navyše dať aj prenašich návštevníkov. Dúfame, ženáš park si obľúbia ako mládež,tak i dospelí a tiež seniori. Ná-vštevníci si budú môcť kombino-vať aktívny silový tréning s pozi-tívnym pobytom na čerstvom

vzduchu, spolu s možnosťou stre-távať sa s ľuďmi rovnakých spo-ločenských záujmov. Okrem rôz-nych druhov fitness posilňovacíchstrojov bude tento náš park obsa-hovať i samostatný detský kútik.Takto sa tu budú môcť stretávať irodičia, ktorí sa rozhodnú navští-viť náš park i so svojimi deťmi.Miesto si nájde i veľká šachová ta-buľa pre našich zanietených šachis-tov. A nezabudli sme ani na sociál-ne miestnosti, ktoré budú vybudo-vané v tesnej blízkosti tohto parku.S jeho výstavbou sme začali v me-siaci jún a dokončiť by sme ho ma-li v strede mesiaca august. Jehohodnota bude 66.000 eur. Sompresvedčený, že naše vonkajšiefitness sa stane obľúbeným mies-tom a častým cieľom našich oby-vateľov ale i našich návštevníkov,“dozvedeli sme sa od konateľaspoločnosti Termál s r.o.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Fitness park pri termálnom kúpalisku

Veľkomederský hlásnik8 Jubilantka / Pozvánka

Starobu berie s optimizmomNie je bežné a normálne, že sa do-žívame vysokého veku. Je pretoveľmi vzácne a potešujúce, keďmedzi nami môžeme pozdraviťspoluobčanov, ktorí sa dožijú krás-neho veku 90 rokov a viac.

Vo Veľkom Mederi je pravidlom, žeprimátor mesta Samuel Lojkovičspolu s viceprimátorom DénesomMikóczym navštevujú takýchto ju-bilantov, spolu s kyticou kvetov,darčekovým košom i malou finanč-nou odmenou im zaželajú veľa zdra-via a rodinnej pohody. Nebolo tomuinak ani v nedávnych dňoch, keď ta-kúto náv števu uskutočnili u jubilant-ky Etely Simonics, ktorá sa dožilaprekrásnych 90 rokov. Jubilantka sapotešila návšteve a veľmi vrelo si s ni-mi pohovorila. Bolo úžasné pozoro-vať túto babku, že ešte stále má pre-hľad o dianí, či už v meste, tak i vosvete. Pochválila sa, že veru i teraz čí-ta bez okuliarov a bez toho, aby si po-zrela správy nemôže uplynúť deň.

„Narodila som sa tu vo VeľkomMederi, kde som sa i vydala. Poro-dila som štyri deti. Žiaľ môj manželnás skoro opustil. Mal len 59 rokov.Je tomu už 28 rokov a s jeho stratousom sa musela vyrovnať, veď životišiel ďalej a s ním samozrejme aj my.Celý život som pracovala. Najprv de-sať rokov v miestnom poľnohospo-

dárskom družstve, no a neskôr vmiestnej práčovni. Okrem výchovysvojich detí som sa starala aj o svo-jich rodičov. Bolo to ťažké obdobie,no nesťažujem si. Mám radosť z pia-tich vnúčat a ôsmich pravnúčat. Je topekná veľká rodina a vždy máte oko-lo seba niekoho, kto sa vám snaží po-môcť, urobiť život krajším. Mám

strašne rada záhradu a neraz ma de-ti, ale i vnúčatá napomínajú, aby somsa už krotila. Viete, čo si naplánujem,snažím sa spraviť, no to naplánova-nie je už len v mysli a veru neraz mato trošku i hnevá, že už nestačím,“s úsmevom ukončuje svoje spo-mienky na svoj život pani Etela.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Spravodajstvo 97 /2018

Spomínam si na mladosť. Žiaľ tá

je už dávno preč, ale preč sú i tie ča-

sy, keď žatvou žil celý náš región.

Obilninárstvo, posledná bašta ná-

šho poľnohospodárstva, najlepšie

ilustruje, ako sa zmenilo poľnohos-

podárstvo. Že prečo, to vysvetľuje

okrem iného práve žatva. Dnes na-

príklad na zber obilia stačí aj vo veľ-

kých poľnohospodárskych podni-

koch pár supervýkonných kombaj-

nov. Nečudo, že slová kosec či žni-

ca sa dávno dostali na perifériu mo-

dernej slovenčiny. Ešte šťastie, že v

našom jazyku stále prežíva a urči-

te prežije slovo chlieb. Raz do ro-

ka máme možnosť zistiť, ako vonia,

keď dozrievajú lány obilia. Tento

pohľad ma vždy fascinoval a fasci-

nuje i dnes. Neopísateľná je tá

krása rozvlneného mora klasov a tá

vôňa ktorú vdychujeme , je to vô-

ňa zeme a zrelého zrna. Mám aké-

si zlé tušenie. Tušenie, že sme s pô-

dou takmer stratili kontakt a pre-

stávame si uvedomovať jej rolu a ce-

nu v našom živote. Vieme si však

predstaviť život bez chleba? Asi nie

a preto každoročne nový chlieb

slávnostne vítajú v Ižope, v mestskej

časti Veľkého Medera. Chlebu ako

základnej a vzácnej potravine sa v ľu-

dovom prostredí prejavovala vždy

veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“

a podľa toho sa s ním aj zachádza-

lo. Práve toto zdôraznili vo svojej re-

či farár reformovanej kresťanskej

cirkvi András Szabó a dekan rím-

skokatolíckej cirkvi Jozef Mahulá-

nyi, keď spoločne požehnali chlieb,

ktorý im priniesla miestna mládež.

Následne primátor mesta Samuel

Lojkovič prežehnal chlieb, odkro-

jil z neho krajec a ponúkol ho prí-

tomným občanom.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Viete si predstaviť život bez chleba?

Veľkomederský hlásnik10 Reportáž

Viliam Görföl je predsedom Ob-

lastnej organizácia cestovného ru-

chu Žitný ostrov-Csallóköz už

štvrtý rok.

„Cieľom vzniku nášho združenia

bolo vytvoriť lepšie podmienky

pre turistický ruch. Za tie štyri ro-

ky na čele tohto združenia sa

nám podarilo zorganizovať rad

nových atrakcií a programov.

Zlepšila sa kvalita komunikácie

medzi podnikateľskými subjekt-

mi a verejnou správou. V súčas-

nosti má naša organizácia dvanásť

členov. Napriek tomu mám urči-

té výhrady voči jednotlivým samo-

správam, ktoré nevidia dôleži-

tosť spolupráce s našou organizá-

ciou ako jednu z východísk zlep-

šenia práce na úseku cestovného

ruchu. Cestovný ruch by však mal

byť prioritou samospráv hlavne v

deklaratívnej rovine. Cestovnému

ruchu sa jednoducho nevenuje do-

statočná pozornosť zo strany pred-

staviteľov samospráv. Vyhovárajú sa

na dôležitejšie úlohy, školstvo, ka-

nalizáciu, sociálne veci, havarijný

stav niektorých budov a tak nepri-

deľujú cestovnému ruchu potreb-

né ľudské kapacity ani finančné

zdroje. Na rozvoj cestovného ruchu

sa starostovia nepozerajú strategic-

ky – z dlhodobého hľadiska ako na

zdroj financovania do budúcnosti.

V realite sa na cestovný ruch ako

reálny zdroj príjmu pre svoje obce

pozerajú len výnimočne. Väčšina sa-

mospráv vníma potenciál svojej

obce na zvýšenie cestovného ruchu

prírodný resp. kultúrny potenciál.

Nerozmýšľajú však v širšej súvislos-

ti komplexného produktu cestov-

ného ruchu, zostávajú pri základ-

nej predstave. A to nie je správne,“

poznamenal predseda organizá-

cie.

Do diskusii o súčasnosti Oblast-

nej organizácie cestovného ruchu

Žitný ostrov-Csallóköz sa pridá-

va i jej výkonný riaditeľ Peter Ba-

lázs.

„V dnešnej dobe rýchleho a

častokrát nezdravého životného

štýlu zabúdame na to, čo nám ľu-

ďom príroda vie ponúknuť a ako

si ju vážiť. Preto sa naša organi-

zácia snaží svojimi aktivitami pri-

spieť k zveľaďovaniu našich prí-

rodných a kultúrnych zdrojov,

sociálneho kapitálu a potenciálu

regiónu. Naša organizácia posky-

tuje návštevníkom nášho regiónu

všetky potrebné informácie, stará-

me sa o marketing destinácie a

snažíme sa prezentovať náš regi-

ón ako doma, tak i v zahraničí.

Snažíme sa investovať do turistic-

kej infraštruktúry a organizujeme

rôzne podujatia. Myslím si, že zá-

kon č. 91/2010 Z. z. o podpore ces-

tovného ruchu, ktorému ZMOS v

roku 2010 pomohol na svet, nám

dnes dáva priestor, aby sme syste-

maticky riadili rozvoj a propagáciu

aktivít cestovného ruchu na území

našej pôsobnosti. Tento zákon

okrem podmienok založenia a čin-

nosti organizácií cestovného ruchu

ako súkromno-verejných partner-

stiev, vytvoril aj podporný nástroj

financovania rozvoja prostredníc-

tvom štátnej dotácie, a to na princí-

pe 1 : 1. Zákon tiež definuje, že toľ-

ko, koľko si členovia organizácií

cestovného ruchu vyberú na člen-

ských príspevkoch, im prispeje štát

zo štátneho rozpočtu, maximálne

však do výšky vybranej dane z

ubytovania členských samospráv.

Na základe vyššie spomenutého zá-

kona nielen štát, ale aj vyššie územ-

né celky finančne podporujú roz-

voj cestovného ruchu. Preto v tý-

chto dňoch veľmi živo pracujeme

na možnosti vstúpenia našej orga-

nizácie do krajskej organizácie ces-

tovného ruchu, ktorej zakladateľ-

ským subjektom je okrem oblast-

ných organizácií cestovného ruchu

aj vyšší územný celok, ktorý do

krajskej organizácie (KOCR) vkla-

dá ďalšie finančné zdroje využíva-

né na dofinancovanie rozvojových

a marketingových aktivít na území

členských OOCR.

Samozrejme financie, ktoré nám

štát vracia vo forme dotácií mu-

sia byť podložené kvalitnými žia-

dosťami, ktoré treba podložiť ži-

votaschopnými a perspektívnymi

projektmi. Som rád, že naša orga-

nizácia patrí medzi popredné or-

ganizácie, čo sa celého Slovenska

týka a v tomto roku sme dostali

dotáciu vo výške 196 500 Eur.

Tieto financie rozdelíme medzi

našu členskú základňu a bude

použitá na ďalší rozvoj žitnoos-

trovského cestovného ruchu. Te-

ší ma, že čiastočne ožil i záujem

o členstvo v našej organizácii. V

tomto roku sme zaznamenali

ochotu pridať sa k nám zo strany

obcí Dunajský Klátov a Jahodná

ako aj od jedného občianskeho

združenia a to Malkia park Ore-

chová Potôň,“ dozvedeli sme sa od

výkonného riaditeľa oblastnej or-

ganizácie cestovného ruchu.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Radi by rozšírili svoju členskú základňu

Veľkomederský hlásnik12 Spravodajstvo

Ťahanice okolo röntgenového prístroja pokračujúPoliklinika vo Veľkom Mederi sa

už dlhé roky sa trápi so staručkým,

skôr nefunkčným, ako funkčným

röntgenovým prístrojom.

Vedenie mesta sa snaží pomôcť

zdravotníkom pri riešení tohto

problému. Za štyri roky, čo na če-

le mesta ako primátor stojí Samu-

el Lojkovič vo vedení Nemocnice

s poliklinikou v Dunajskej Strede,

pod ktorú poliklinika vo Veľkom

Mederi patrí, vymenili už štyria ria-

ditelia. Primátor mesta jednal s kaž-

dým o osude röntgenového prístro-

ja na miestnej poliklinike, no do

dnešného dňa je situácia stále pa-

tová. Zo štyroch riaditeľov traja pri-

sľúbili riešiť túto situáciu. Naj-

povzbudivejší sľub dala posledná

riaditeľka nemocnice, ktorá v tej-

to otázke začala i jednať s majiteľ-

mi nemocnice a to so spoločnosťou

„Svet zdravia“. Momentálne sa si-

tuácia nachádza v rukách právnikov

spoločnosti. Mesto sa zaviazalo

stavebne kompletne pripraviť

miestnosť, do ktorej by sa nový

röntgen umiestnil.

„Situácia okolo röntgenového prí-

stroja je hlavne právne kompliko-

vaná. Keby sa mesto rozhodlo kú-

piť tento prístroj a odovzdalo by ho

zdravotníkom, nastal by tu jeden

zásadný problém a to, pre koho by

tento prístroj zarábal. Pre koho by

šli body za zdravotné úkony? Tie-

to zdravotné úkony by sa vykoná-

vali aj na obyvateľoch iných oko-

litých obcí, alebo len na obyvate-

ľoch mesta? Jednoducho je to veľ-

mi komplikovaná záležitosť. Že by

mesto odovzdalo nemocnici tento

prístroj ako dar? Tu by sme nara-

zili na zákony ohľadom zveľaďova-

nia majetku mesta a iste by Minis-

terstvo financií SR nariadilo v tej-

to veci šetrenie. Tento röntgenový

prístroj je jednoducho pracovným

nástrojom lekárov. Ja sa však pýtam,

pre ktorého robotníka, inžiniera či

iného pracujúceho svojho občana

mesto kupuje jeho pracovné nástro-

je? Jediné riešenie je, aby tento prí-

stroj zakúpila spoločnosť oprávne-

ná prevádzkovať RDG pracovisko

„Svet zdravia“, pre ktorú je to po-

vinnosť, starať sa o svoje pracovis-

ká tak, aby tie mohli bezproblémo-

vo vykonávať svoju prácu,“ po-

znamenal k uvedenej situácii pri-

mátor mesta Samuel Lojkovič.

Mesto zdravotníctvu v meste venu-

je svoju náležitú pozornosť. Snaží

sa, aby neustále napredovalo, čoho

dôkazom je i posledné zapojenie sa

mesta do programu „Budovanie

centra integrovanej zdravotnej sta-

rostlivosti“, v rámci ktorého by

došlo k rozšíreniu a modernizácie

polikliniky v meste.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Nedávna veterná smršť, ktorá saprehnala naším územím najviaczasiahla mestskú časť Ižop, kdespôsobila veľké materiálne škody.Dokumentujú to i fotografie, kto-ré sme na druhý deň zhotovili vtejto mestskej časti. Zanechala posebe polámané stromy, potrhanéelektrické vedenia a nevyhla sa anicintorínu. Dokonca kompletnezdemolovala betónový plot jedné-mu z tamojších občanov.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Veterná smršť sa nevyhla ani Ižopu

Šport 137 /2018

Šachový turnaj sa vydarilV sobotu 21. júla sa vo veľkej sále

Mestského kultúrneho strediska vo

Veľkom Mederi pod záštitou pri-

mátora mesta Samuela Lojkoviča

uskutočnil už tradičný 12. ročník

medzinárodného šachového turna-

ja „Senior“, na ktorom sa zúčastni-

lo až 56 šachistov, dôchodcov nie

len zo Slovenska, ale aj zo sused-

ného Maďarska.

Všetkých prítomných privítal a zá-

roveň turnaj zahájil primátor mes-

ta, ktorý v krátkosti spomenul po-

sledné úspechy mesta, no nevyhol sa

ani tým aktivitám, v ktorých sa

mestu i vďaka negatívnemu prístu-

pu terajšieho vedenia štátu k nim

nedarí úspešne napĺňať. Takou je

napríklad skutočnosť, že mesto z

vlastných finančných zdrojov mu-

sí prevádzať výmenu okien a dvier

na základnej škole Bélu Bartóka.

Okrem primátora mesta na zahá-

jení bol prítomný i predseda Zá-

kladnej organizácie Jednoty dô-

chodcov vo Veľkom Mederi Lász-

ló Varga. Hlavným rozhodcom

turnaja bol nestor veľkomeder-

ského šachu Štefan Cséfalvay. Od

neho sme sa dozvedeli, že turnaj sa

hrá švajčiarskym systémom a to na

sedem kôl. Čas jednej partie je ob-

medzený na 2 x 15 minút.

„Šach má vo svete takmer dveti-

sícročnú tradíciu. Stará indická múd -

rosť hovorí, že šach je more, v kto-

rom môže mucha piť a slon plávať.

Ale predovšetkým, šach je poteše-

ním, ktoré rozvíja tvorivé myslenie,

pamäť, fantáziu, presnosť a vôľu.

Som rád, že v našom meste má šach

u dôchodcov takúto obľubu,“ pove-

dal nám doslovne Štefan Cséfalvay,

ktorý je jedným zo zakladateľov

tohto šachového turnaja.

Dôchodcovia mesta svoje aktivi-

ty vyvíjajú hlavne vo svojom klube,

ktorý vedie Katarína Kovácsová.

„Pri našej základnej organizácii je

veľmi bohatá klubová činnosť.

Okrem šachistov veľmi úspešne

pracujú aj kluby vyšívania, spevácky

i tanečný. Nedávno sme mali už dru-

hý ročník varenia tradičných veľko-

mederských jedál. Vo všetkých na-

šich kluboch sa snažíme podporiť

rozvoj tvorivého myslenia našich

spoluobčanov, dôchodcov. Šachová

hra posilňuje myslenie a dodáva

veľa pozitívnej energie. Preto sa o ľu-

ďoch, ktorí hrajú šach hovorí, že sa

úspešne vyhýbajú duševným choro-

bám a majú veľa elánu do života,“

povedala nám Katarína Kovácsová.

O tomto turnaji sa veľmi pozitív-

ne vyjadrovali i jeho účastníci.

„Je radosť vidieť, že i mesto a je-

ho vedenie sa zaujíma o svojich ša-

chistov. Podporovať šach znamená

byť spoločensky zodpovedný a pod-

porujúci rozvoj myslenia a tvorivos-

ti, vlastností životne potrebných v

dnešnej dobe neustálych zmien a vý-

ziev,“ skonštatoval jeden z účastní-

kov turnaja, predseda šachového

oddielu Potônska bašta Béla Lelkes.

Najstarším účastníkom turnaja

bol 85 ročný Ján Čuridlo z Piešťan.

Zo zahraničných účastníkov najstar-

ším bol Ernő Bereczky zo Sopronu,

ktorý v tomto roku dovŕšil 84 rokov.

Turnaj nakoniec po veľkom boji vy-

hral Vladimír Cibulka zo Šamorí-

na. Ceny víťazom odovzdal Viliam

Görföl konateľ spoločnosti Termál

s r.o. Veľký Meder.

Text a foto: Vladislav Kmeť

Veľkomederský hlásnik16 Hirdetés / Inzercia / Meghívó / Ajánló

Újszülöttek – Novorodenci

Pavlovič Adam MichnyaRóbert Androvics András

Polák Ármin Péter Németh Zoja Turay Martin

Vajda Sofia Andaová Natália Tárnok Koppány

Vörösová Mária Antal

Milan Kelemen Koloman

Koník Ladislav Koller

Vojtech Bartalos Gejza

Vargová Iveta László

Árpád Bugan Štefan

Nagy Zoltán

Örökre eltávoztak Naveky nás opustili

VEĽKOMEDERSKÝ HLÁSNIK: Vydáva: Mesto Veľký Meder. IČO: 000305-332. Šéfredaktor: Vladislav Kmeť. Predseda redakčnej rady: Dénes Mikóczy. Členovia redakč-

nej rady: Mgr. Mária Estergájošová , PhDr. Mária Virágh , PaedDr. Marián Soóky, Ivan Polgár. Grafická úprava: MAARTGRAFIK Angelika Mészárosová, Gabčíkovo.

Tlač: VALEUR, s.r.o., Dunajská Streda. Sídlo vydavateľa a adresa redakcie. Mestský úrad − Odbor komunikácie a marketingu, Komárňanská 9, 932 01 Veľký Meder, č. tel.:

031/5552201, e-mail: spravodaj@velkymeder.sk, http: www. velkymeder.eu.sk. Redakcia si vyhradzuje právo redakčne skracovať a upravovať príspevky dopisovateľov. Názory či-

tateľov v príspevkoch nemusia odrážať mienku redakcie. Registračné číslo: MK SR EV 4591/12. ISSN 1339-2409

Könyvtári ajánló

Karen KingsburyHazaút – A Baxter család története – Elsőszülött sorozat 3. kötet

Kétes siker A nyomozás nem várteredményhez vezet.John Baxter végremegtudja, hogyan ala-kult elsőszülött fiá-nak a sorsa, és az is ki-derül, hogy Daynemár tud róluk. Le-hetséges, hogy min-den vágya ellenére aBaxter család sohanem lesz igazán teljes? Heves vívódás Dayne apa lesz. Megkell hoznia élete leg-nehezebb döntését, ésmost az egszer valaki

másnak – leendő gyermekének – az érdekét a sajátja elé he-lyeznie. Összetöri a szívét, hogy el kell búcsúznia Katy Hart-tól, a legnagyobb veszteséget azonban még ezután éli át. El-keseredésében felkeresi régi barátját, aki ismeri a valódi békes-séghez vezető utat. Pusztító vihar Évek óta nem tombolt ilyen erős tornádó Bloomington kör-nyékén. Ez a lehető legrosszabb időpont arra, hogy egy kis-baba a világra kívánkozzon, még ha a családban több orvos vanis. A fellépő komplikációk miatt mindenképpen kórházba kel-lene vinni Ashley-t…

Egy fordulatokban gazdag történet a csodák Istenéről, aki se-gít, hogy az elveszett hazataláljon.

Karen KingsburyÖrökké – sorozat 5. kötet

Szenzációs per Katy Hart Los Ange-lesbe utazik, hogy ta-núskodjon a késes ra-jongó ellen, aki meg-próbálta megölni őt. Alesifotósok rájönnek,hogy ő az a titokzatosnő, akit Dayne Matt-hews társaságában le-fényképeztek, ezértminden lépését lesik.A feszültség egyre fo-kozódik. Katy és Day-ne próbál egy kis időtkettesben tölteni azőrült hajsza közepet-te. Végül Katyben bi-

zonyosság ébred, hogy lehetetlen közös jövőben gondolkod-nia egy ilyen hírességgel.Életre szóló döntés A per lezárul, Dayne válaszokat keres, de hasztalan. Gyermek-kori barátjával beszélgetve ráébred, milyen kétségbeesetten szük-sége van bölcsességre és útmutatásra. Elvonul magában a ten-gerpartra, ahol Isten egyértelműen megmutatja a jövőjét. Devajon fel tudja-e vállalni a döntést, amelyre Isten vezeti?Döbbenetes felfedezés Landon és Ashley Baxter Blake életének eddigi legboldo-gabb időszaka ez, két kisfiukkal minden perc igazi kincs. ÁmAshley nem nyughat, amíg meg nem találja bátyját – az el-sőszülött Baxtert. Apját hiába faggatja, viszont egy nem várthelyről olyan hírt kap, amely alapjaiban rengeti meg világát,és azzal fenyeget, hogy szívfájdító pontot tesz kutatása vé-gére.

Rovatunkban minden hónapban érdekességeket ajánlunkolvasóink figyelmébe a Városi Könyvtár folyamatosan bő-vülő könyvkínálatából.