Tyehodia tri razy do týždňa: » utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Baknsko-Chorsko •a celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

na žtvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h.

Do cudzozemská: do Nemecka 16 mariek. Kúska 9 lublov, Ameriky 4 doll. 76 c, ostatné cudzozemsko 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a je*.

pre Raknsko-Uhorsko roéne 4 kor., pre Nemecko 4 mark;,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 2ř c. ostatné cudzozemsko 6 h.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLV. Utorok, 12. mája 1914. Číslo 55.

• i

Meštianstvo slovenské. Vo Viedni nedávno umrel meštan, ktorý

viac millionov poručil mestu na humanitárne a vzdelanostné ciele. Mešťan, krajčír. Taký, ktorý i keď bol velkým pánom, nevysedával po kaviarňach, nechodil na konské dostihy, ale viedol s velkou akurátnostou svoje remeslo a do konca svojho života neštítil sa ani brat miery a chytat sa nožníc. — S takéhoto prí­kladu ako by nám neprišla na um otázka slovenského meštianstva!

V slovenských krajoch pre nesmyselné privilegia, ktorými obsypaní boli Nemci, meštianstvo mohlo zmocnieí a rozvit sa len v svobodných královských a banských me­stách; a tam ono dlho, dlho nemohlo byt slovenské. V banských mestách Slovák a vôbec Nenemec nemohol mat ani domu, ani robit remeslo. Keď konečna, až na počiatku 17. stoletia, oslabla sila nemeekých privilegií, Slováci ako by boli zo zeme vystupovali, tak rástli a množili sa i v banských mestách. Keď sily slobodnejšie mohly prist k platnosti, utváraly sa i nové centrá priemyslu. Stolice Prešporská, Nitrianska, Trenčianska, Turčian ska, Liptovská, Spišská, Šarišská, Tekovská, Zvolenská, Gemerská, Hontianska niesly veľkú väčšinu krajinských tiarch, lebo tu kvitly re­meslá i obchod. Priemyselný rozvoj Myjavy a jej okolia vyrovnal sa vraj priemyselnému rozvoju hociktorého kraja na kontinente; ko­nopné a lanové plátno od nás išlo po celej krajine, i za hranicu; dolu riekami vyvázaly

bohatstvá lesov, a doma zostávaly peniaze, akladal sa dobrobyt. V tieto časy strovili lováci najviac Nemcov na svojom území.

Aká slovenská bola už na konci 18 -ho a po­čiatku 19. stoletia na pr. Banská Bystrica,

ožno poznat z takého príkladu, že rodina echenterovoov, prišla z Nemecka, v dvoch

pokoleniach poslovenčila sa v nej tak, že doktor Gustáv i jeho bratia a sestry boli už všetko horliví Slováci. Myslelo by sa, že Gustáv na­bral slovenského duoha v školách, na pr. ako medik vo Viedni, medzi slovanským študent-stvom; ale jeho brat Adolf ako študujúci nebol ďalej od Banskej Štiavnice, a mal syna Vladimíra, dcéry Ludmilu a Olgu. Scbwartner bol naklonený Maďarom, a keď čítame jeho Štatistiku (1809), jednako obdivujeme značenie Slovákov do konca 18. stoletia.

Priemyselný a obchodný rozvoj na Slo­vensku zastavený bol obratom vo všeobec­ných hospodárskych pomeroch. Mária Terézia a Jozef II. z politických príčin ochrannými clami a inými ustanoveniami tak podopreli iriemysel a obchod dedičných zemí rakúskych,

že od nás vyvážať na západ stalo sa nemož­ným. Majetnejší India i doma (v Uhorsku) v premenených okolnostiach začali nosit šaty zo zahraničných látok, vôbec potreby svoje

okrývali z cudzozemská. Turci pod Viedňou boli přemožení až roku 1683, Budín cisárske vojská vzaly im 1686-ho a z južného Uhor­

ska vypratali sa až v prvej štvrti 18. sto­letia; jednako za Jozefa II. na Dolnej zemi, v tejto najpožehnanejšej Časti Uhorska, Maďari nž začínajú byt silní, v jej mestách naosá-dzali sa už cudzí remeselníci, i ona prestala teda byt tržišfom tovaru v slovenských sto­liciach dorábaného. A z nich, zo slovenských stolíc, keď raz oslably pramene ich dobrobytu, tratil sa národ, ako prst dolu vodami-riekami, zachytával a osádzal sa na dolniakoch a roz­množoval tam maďarský element. Tak dožili sme sa už asi v polovici 19. stoletia stavu, že v dolnozemských maďarských mestách azda z každých troch ludí jeden mal slovenské meno. Maďarský historik potom mohol na­písal, aké neobyčajne vážné sú pre moderný rozvoj Dolnej zeme svieže a životaschopné elementy, ktoré jej neprestajne pribúdajú zo slovensko-nemeckého Horného Uhorska.

A v krajoch, z ktorých raz začne sa tratit obyvatelstvo, nemôžu rast mestá, nemôže sa tvořit meštianstvo. Pritom i účinky germani­zácie, narazenej Jozefom II., zase podporovaly Nemcov, a i po roku 1849 prišla ešte vlna, zatlačivšia v mestách Slovákov. No to všetko náš národ bol by lahko zmohol, keby neboly přišly poriadky 1867. roku, ktorými krajina celkom dostala sa do moci Maďarom. Za tohto pol stoletia, v moci maďarskej, Uhorsko velmi sa pretvorilo najmä v svojej meštianskej triede. Ináče i po mestách stredného a dolného Uhorska pravdepodobne by sa boly utvořily slovenské menšiny, takto tie mestá pomaďar-čily sa so všetkým a i na samom Slovensku neobišli sme sa bez ujmy. Tvořit nové meštianstvo slovenské bola temer úplná ne­možnost !

V tom je jedna z hlavných príčin nášho chatrného prospievania, Keby sa slovenská priemyselná a kupecká, teda meštianska trieda bola mohla ďalej rozvíjat i v 19. století, ako sa bola začala v 17-tom a v prvej polovici 18-ho, od rokov 1870-tych neboli by sme sa dožili ani úžasného utekania Slovákov do Ameriky. Obyvatelstvo, ktorému dediny už nedávaly dost chleba, bolo by bývalo přita­hované mestami svojho najbližšieho okolia, mestami slovenskými. Samy mestá naše boly by ráatly a stávaly sa centrami dobrobytu a slovenskej vzdelanosti.

Ťažké položenie slovenského národa pre­mení sa vtedy, keď na jeho území nastane možnost rozvíjat mestá. Už zemepisná poloha naša je s tejto stránky hodne nepriaznivá; všetky rieky od nás vedú k Dunaju a Tise, do maďarských krajov. Preto treba je, aby menovite tam, kde z dolín našich rieky vy-chodia na rovinu, zdvihly sa ani hradby slo­venské mestá, ktoré pristavia, nepustia ďalej a privinú k sebe všetkých Slovákov, odcho-diacioh shora nadol.

Politický prehľad. — 11. mája.

Anglické vojenské lode po tieto dni sú návštevou v Trieste, Pole i v Rieke. Na bankettoch velitelia to-astujú za tradicionálne priateľstvo medzi flottami ra-kúskouhorskou a anglickou.

Po mestách Talianska, takých významných, ako sú Venecia, Miláno, Florencia, a v mnohých iných, demonštrujú proti RakÚBko-Uhorsku pre akési ublí­ženie, ktoré sa talianskemu národu malo stat v Trieste. — Taliani rakúski veru ešte vždy málo príčin majú žalovat sa. Ede by už boli, keby ich vlády neboly ohradzovaly všemožnými výhodami proti Slovanom 1

Porada poslancov v Loudýne. .Standard" ozna­muje, že ruský poslanec v Paríži Izvolaký bol v piatok a v soboíu v Londýne na porade, na ktorej prítomní boli sir Eduard Grey, francúzsky a taliansky poslanec. Noviny dokladajú, že porada mala za ciel ustálit spô­soby strany utvorenia dôvernejšieho pomeru medzi triple-ententou a trojčlenovým spolkom.

Nepokoje v Epire. O udalostiach posledných dňov dozvedá sa z Drače „Telegraphon Union": PovBtalci viac ráz attakovali na Eoricu, ale ich Albánci za kaž­dým odbili. Na obranu Korice dochodia nové albánske čaty. Pod Argyrokastrom vítazia povstalci.

„Echo de Paris" sa dozvedá, že medzinárodný výbor predostre Zografosovi nasledovné mierové pod­mienky: 1. Otázne kraje Epiru rozdelia na tri okresy so sídlami Eorica, Argyrokastro a Liskoviki. 2. Všetky záležitosti pokonávat bude na čele obyvatelstvom vy­volenej rady okresný predstavený, ktorého vymenuje albánsky panovník. 3. V administrácii možno upo­třebit i grécky jazyk, ale v školách je povinná al­bánska reč. 4. Žandarmeriu utvoria len z občanov jed­notlivých okresov, velitelmi budú hollandskí officieri.

Domýšľajú sa, že podmienky prijmú obidve strany. ! Priuč Vilhelm je usrozumený s podmienkami a upustil j už aj Essad paša, ktorý agitoval doteraz proti uza­vretiu mieru.

Vyslanci medzinárodného kontrolného výboru od-! cestovali na Eorfu, kde rokovat budú o uzavretí

í mieru so Zografosom.

Vojna v Amerike. V New Yorku sa domnievajú, že mexický konflikt stojí pred fažkou krízou. Generál Funston navrhuje, aby americká armáda zakročila celou silou. Präzident Wilson je v tažkom položení, lebo nemá koho poslal na konferenciu do Eanady, poneváč niet ľudí, ktorí by s jeho politikou súhlasili. Dve nemecké lode doviezly Mexikáncom zbraň a strelivo. V americkom senáte je preto veľké rozčú­lenie proti Nemecku. Členovia vlády Ba radili, či po­slat posilu Funstanovi. Niektorí tvrdia, že by tým činom len zhoršili prácu za utvorenie mieru, iní zase rozhodne nástoja na tom, aby Ba čím skôr vyslalo vojsko, lebo len takto možno odrážat útoky hlavne proti železniciam. Funston oznámil, že jestli nedostane aspoň 60.000 mužov posily, musí Ba zriect obrany Veracruza. Huerta oznámil, že obchodné spojenie s Amerikou prestalo, do prístavov nesmie vtiahnuť nijaká loď s americkou zástavou. Americký tovar me­xické vrchnosti habú. Mexikánci úsilné operujú proti Mazatlanu a Tampico.

Sofia, ô. mája. Neklamal som sa, keď predošlé som vyslovil, že

na ďalšiu činnost Národného sobrania môžeme byt zvedaví. Ta, hľa, hneď jedna nenadala epizodka. Li­beráli, to im nikto npriet nemôže, sú ozaj ľudia chytrí, vymýšľaví a pritom v prostriedkoch nie priam prie­berčiví. Prv, než by oppozícia bola Ba spamätala a sama nastolila otázku o parlamentárnom vyšetrení, kto zavinil katastrofu, ktorá Bulharsko postihla, uro­bili to vládni vyslanci, žiadajúc parlamentárnu anketu, ktorá bude mat úlohu vyšetřit všetky diela Gešovovej a Danevovej vlády a ustanoviť, že pohroma bola vý­sledkom jej prevrátenej politiky. Ako vidíte: umge-kehrt ist auch gefahren. Ani jeden nepredpojatý, čo len ako povrchne do chodu udalostí zasvätený, nepochy-

uje, nemôže pochybovat, kto je príčinou všetkého zla. Ale svet je už raz taký: z bieleho robit čierno a naopak. A ako vidieť, vláda B tou nadmier trnlivou otázkou neodkladá. Už sa o nej vedú debaty v Ná rodnom sobraní. Nanajvýš Brne zvedaví, ako bude vy­šetrujúca parlamentárna komisia 80stavená,Q či bude v nej oppozície dostatočne zastúpená. Ten spechj vlády je podozrivý a vyzerá, ako by bol v spojení jjs prí­tomným dŕžavným súdom.

Medzitým na ružiach liberálna vláda i tak nebude mat postlané. Je dost pod vodou úskalia, na ktorom liberálny člnok môže sa ztroskotat. Tu je na pr. otázka o pôžičke. Vojna stála moc peňazí, narobili sme dlhov doma i v zahraničí, ktoré treba platit. E tomu na vy­strojenie vojaka, na rôzne investície, zvláště v nových zemiach, potrebné sú velké summy, v celku asi 800 millionov levov (frankov). Túto summu nebolo by (ažko Bobnat, keď povážime, že ekonomické položenie sa­mého národa, vďaka jeho zriedkavej spořivosti a bo­hatým úrodám posledných rokov, je dobré, nezviklané ani vojnou, ani vpádom hladných rumunských susedov, ktorí síce, čo potrebovali, platili alebo mali platit ho­tovými, ale tak, že na pr. za snop obilia dávali 5 Btotiniek, za 3 kravy 50 levov atd. V zahraničí vedia dobre, že ked všetko, čo malo tu zdravé údy, bolo pod zástavami, všetky polné práce na jaseň 1912 a na jar nasledujúceho roku, ponechané boly výlučne na starost ženám, devám a nevládnym starcom, a pri tom všetkom zo všetkých obyčajne obrábaných zemí zostalo len asi 10% neobrobených a úroda bola pre-bojná a i tento rok slubuje krásnu úrodu; známe je i to, že z balkánskych zemí jedine v Bulharsku, po-

Ikoreňom a olúpenom Bulharsku, moratorium, ked mu vypršal začiatočné ustanovený srok, ani jedným dnom nebolo predĺžené, a to v tunajšom obchodnom svete nevyvolalo ani najmenšieho zmätku, áno, obchodných úpadkov je ešte menej, nežli po iné roky bez vojny. Pri takýchto zdravých ekonomických podmienkach, verím, nebolo by tažko Bulharsku najst peniaze, lenže pôžičky v našom čase, mimo ekonomickej, finančnej, majú i politickú stránku. Y tom je hák.

Temer bez výnimky naše dosavadně pôžičky uza­vreté sú v Paríži, tomto prebohatom, nevyčerpateľnom zdroji svetových kapitálov. Malo sa za to, že i teraz nebude inej pomoci, než zase tam hladat úver. A tu zrazu sa vyklaje, že liberálna vláda vyjednáva a ide

Iuzavrieť pôžičku — v Berlíne. S ministerskej strany teraz sa kolportuje, že začiatočné klopalo sa v Paríži, ale tam zprvu že stavali Ba hluchými a potom že dá­vali také uuižujúce a nepřijatelné podmienky, že na to nebolo možno pristat. Ale toto s francúzskej sírany aa vyvracia. Od mesiaca decembra minister financií Tončev v Paríži vraj ani nezaklopal. Jeden tunajší týždenník1) píše o tom v poslednom čísle: „Najváž­nejšie je, že pôžička uzavrie sa v Berlíne. O tom se­riózne by sa mali zamyslieť naši dŕžavnici (štátnici),

ŕ i tí, čo sú na vláde, i tí, čo sú v oppozícii. Nech sa hovorí, čo chce, pôžička je nielen finančným, lež i po­litickým aktom. Ked vláda volí pre pôžičku berlínske tržiště, robí to nielen preto, že našla výhodnejšie pod­mienky, lež i preto, že ju k tomu majú politické prí­činy. Tento krok je pre Bulharsko taký fatálny, ako bol ten 16. júna 1913 urobený*), ktorý zaviedol otčinu do katastrofy. V ten deň vláda*) nevyplnila svoju po­vinnosť. Premeškali ju i oppoziční šéfovia. Teraz vláda i politickí šéfovia stoja pred novým strašným dilem-mom, vyžadujúcom odvahu a samozaprenie. Vláda ur­čila si už cesta: — ona pôjde ta, kam jej naložia — do Berlína. Ci pôjdu za ňou oppoziční šéfovia a či vlastne oppozičné gruppy v Sobraní, len preto, že je pôžička potrebná? Touto pôžičkou rieši sa definitívne otázka, nadhodená ešte 16. júna: s Viedňou a či s Petrohradom, s trojným spolkom a či s trojnou dohodou? Vláda i cár klouia sa k Viedni. Politická strana pôžičky ukazuje na to. Ostáva, aby sa počula i oppozícia."

Takto sme sa octli u najpálčivejšej, najosudnejšej otázky o našej zahraničnej politike. Ale by nás to dnes trochu priďaleko zaviedlo. Ľe profundis.

Politický process. Eed Srbi, Bulhari a Gréci vítazili nad Turkom,

mesto Split illumiuovalo, obecenstvo tiahlo pred mest­skú radnicu, z ktorej balkóna starosta Eatalinič po­vedal nasledujúcu reč:

„Spliťania! Sen našich otcov sa uskutočňuje. Pol­mesiac sa skláňa pred krížom a náš národ ukázal sa v sláve pred západnou Európou. Mrie dlhý vidovda-ský (kosovský) smútok a miesto neho nová pieseň slávy a víťazstva ozýva sa od mora Čierneho k Ja­derskému a povznáša srdcia miliónov k novému životu, ktorý zachvátil celý Balkánsky polostrov a nás v ňom. My Horvati, verní Btarej tradícii otcov, s nadšením pozdravujeme naše národné vzkriesenie. Požehnávajúc krvavé obete našich rodných bratov Srbov a Bul­harov a spojených s nimi Grékov, hladíme s dôverou do budúcnosti, volajúc víťazným balkánskym národom sláva, živily!"

Takáto statočná reč nebola po vôli politickým úradom: žalovali Eataliniča a mestského úradníka Šegvica pre poburovanie, rozpustili obecné zastupi­telstvo Splitu, kapitán Szivasz (?) zakázal na tri me­siace každú slávnosť, každú illumináciu mesta. Split a Šibeník (kde tiež boly slávnosti) zvolily zase to zastupitelstvo i tých samých starostov.

Vyšetrovanie proti Eataliniéovi a Segvičovi išlo ďalej. Akýsi Ouliškovič svedčil, že Eatalinič povedal: „Prídu i k nám naši bratia, ktorí i nás osvobodia". Proti obžalovaným svedčili konfindenti Persič a ešte dvaja politickí detektívi. Za obžalovaných svedčili dr. Trumbič, dr. Smodlaka, dr. Tartaylev.

Súd v Gelovci stál na výške spravedlnosti a ob­žalovaných osvobodil.

*) .Svobodno Mnenie" č. 16., článok z pera red­aktora Ď. Miševa, jednoho z liderov demokratickej strany. Ľop.

-) Ked daný bol rozkaz napadnúť .spojencov". Ľop. *) Rozumej: Danevova. Ľop.

Mravnosť v materializme. čo ešte pred niekolkými rokmi boli by sme po­

važovali skoro za nemožnosť, dnes stalo sa skutoč­nosťou, bohužiaľ, smutnou skutočnosťou. Všeobecná je nespokojnosť s našim hospodárskym vývojom, ktorý trhá posledovačnost s minulosťou, odcudzuje sa snahám osnovateľov nášho hospodárskeho pohybu, silou-mocou sotiera so seba i najmenšiu známku mravnosti a chce sa zvrhnúť na nízku modloslužbu mamonu, pachtenia sa po pôžitku a osobničkárskou mocou. Mnohým po­zdáva sa síce tento vývin, sú priamo ním nadšení, ale napriek tomu osmeľujem aa tvrdiť, že ešte jeden ľudský vek takéhoto vývinu a prestaneme byt národom, ako mravným telesom, ale len jednoduchou zájmovou spoločnosťou.

Naši starí otcovia, ked povzbudení snahou po­vzniesť ľud z hmotnej poroby, tvorili prvé základy našej Hospodárskej budovy, mali vždy pred očima i mravné ciele. Len týmto mravným, čistým nazieraním na život mohlo sa stať, že zbožní farári, altruistickí učitelia a iní ľudomilovia boli prvými priekopníkmi nášho hospodárskeho snaženia, a to bez všetkých bočných ambícií. A snahy boly zdarom korunované, lebo čo sme mali, bolo malé a slabé, ale čisté, zdravé, bez škvrny a imponujúce. DneB ale začína vládnuť medzi nami čistý materializmus a najdú sa i hlása­telia myšlienky, že národohospodárstvo a mravnosť sa vzájomne vylučujú. Nedivme aa potom, že medzi hmo-társtvom bohatého sedliaka, ktorý za každú cenu kopí len zeme a obetuje všetko za rychtársku palicu, medzi chtíčom opilca, ktorý robí, aby za vyrobené peniaze Ba opil a medzi pôžitkárstvom, hmotárením intelligenta niet nijakého rozdielu. U všetkých ko­peme peňazí a majetku sleduje len ciele egoistické, ktoré dľa formy môžu byt menej alebo viac nízke, ale v skutočnosti sú nedôstojné mravného človeka, a nám Slovákom nadmieru škodlivé.

Na ospravedlnenie tohoto smeru uznávam, že ži­jeme v ovzduší zkazenom, nečistom. Panujúca trieda krajiny oddaná je cele nemravnému pôžitkárstvu a toto sa chytá i pás. A poneváč nemáme).historickej moci, ktorá by nám dovoľovala takéto plytvanie hmotou, chceme zbohatnut, teda stať Ba rovnými B tými, proti ktorým máme bojovať. Nie mravne sa vyšvihnúť nad nich, ale zvrhnúť sa na ich úroveň. Ďalej trieda, ktorá z rassových a iných ohľadov predtým bola potupovaná, svojim zbohatnutím zado-vážila si moc, rovnú vládnucej triede. A táto cesta

je ideálom i niektorých blúznivcov u nás. Zabúdajú, že rassa táto, ako národ dávno už prestala žiť 8 jed­notlivých jej členov pojí len zájem osobný, prípadne rodinný. Ovzdušie teda je naplnené nezdravými vý­parmi, ktoré my s úľubou vdychujeme do seba a ni­číme sa.

Zbohatnúť si želáme tedy z toho dôvodu, aby sme si zadovážili moc. Nechať stranou mravnú vy­spelosť, kázanie o morálke, len kopiť bohatstvo, ku­povať si moc a pôžitky. Poneváč ale zbohatnúť prácou je ťažšie, než zbohatnúť prefíkanosťou a využitím Bla­hosti iných, cesty zbohatnutia stávajú sa mnoho ráz veľmi krivými a tajuplnými. A zbohatnutie tohoto spô­sobu má i tú chybu, že slúži len jednotlivcom. Tedy nie veľadeniu celkov, ale silneniu jednotlivých indi­viduí na úkor celku. A poneváč v celom krajinskom ovzduší nadobudnutie bohatstva i nie celkom korrekt-ným spôsobom považuje Ba za prijateľné a akosi oprávuené, je obava, že tento neriad zahniezdi sa i u nás, čo už i preto by nebolo vítaným, lebo moc by sa dostala do rúk zbohatnutých, teda mravne nie celkom bezvadných osobností.

Materializmus tento je podporovaný v novšom čase i s inej strany, odkiaľ prialo k nám heslo zbo­hatnutia a odkiaľ pod titulom akejsi bratskej pomoci vnášajú k nám honbu po zisku a obchod len pre ob­chod. A zabúdame, že tam evanjelium zbohatnutia doBiabnul vrcholu vo „švihovčine." Oi i u nás má tak byt? Či máme k tomu přivolit, aby naše peňaž­níctvo prijímalo tohoto ducha, dalo príčinu ku vše­obecnej nespokojnosti a ztratilo dôveru ľudu a nášho časopiBectva. Nemožno tvrdiť, že peňažníctvo naše ne­obstojí i prísnu kritiku, ale lákavé príklady tiahnú a ľudia sú krehkí.

Náš celkový vývin založený je na solidarite, BÍI-nejäí aby pomáhal slabšiemu. Naše bohatnutie má tedy kráčať tou cestou, aby každý pracoval, každý Bbieral poklady — ale preto aby nimi slúžil celku. Je v tom síce tiež kus egoizmu, mat radosť nad tým, ked môžeme spomôct menej zámožným, chudobným, ale predsa mravnejšieho egoizmu, ako vášnivá, bez-radostná, překotná shonba za mamonom k vôli pô­žitku, ktorá miesto budúcnosti môže nám priniesť len sybaritský koniec. Vidíme, že národy, ktoré až príliš holdujú mamonu, hynú, a národy, pomerne chudobné, napredujú. Ede degenerovanie nepostúpilo ešte tak, aby vrchol veškerého konania a snaíenia sústrednený bol v zúrivom a závistlivom boji jednotlivcov proti celku, kde národ úplne si je vedomý svojho vyššieho poslania, kde nevymiznulo ešte nadšenie a posvätný zápal i za veci duševné, kde ľudia vedia pracovat a pomodliť sa, žiť reálne a snívat o lepšej budúcnosti, kde tuha po bohatstve zaměněná je využitím bohatstva za všeobecným cieľom, tam budúcnosť je istá. Preto i jedinou hybnou složkou nášho podnikania má byt láska k blížnemu, prospech celkový a nikdy nie zájem vlastný.

Žijeme vážnu dobu a na každého jednotlivca nášho národa padá ťažká úloha. Preto všeobecná je mienka, že máme byt mravne bezúhonní. Pripomí­naním tejto mienky pracujme teda i k tomu, aby zá­sada morálky ovládala i naše veškeré hospodárske konanie. K. Ľ.

Delegácie. Veľkú reč povedal v delegáciách zahraničný mi­

nister gróf Berchtold. Obšírne hovoril o Albánii, vý­chodných železniciach, solúnskom prístave a návšteve v Opatii. Hovoril, že pre Albániu vyhotovili osobitné právne pravidlá, ktoré exekvovat bude medzinárodný výbor. Pripomenul i záujmy v Eilikii. Veľmi na krátko odbavil Rumunsko, o ktorom hovoril len toľko, že musíme s ním zadržať dôverný pomer. Najvýznam­nejšia a najzaujímavejšia bola poznámka, že monarchia sa ničomu nezaviazala na poradách v Opatii.

Domáce zprávy. Nový občiansky pravotný poriadok. Ešte pred

dvoma rokmi odhlasoval snem návrh zákona o reforme občianskeho pravotného poriadku, ktorý spracoval bý­valý minister pravosúdia Alexander Plósz. Poneváč zákon dôkladne zreformoval celé súdobníctvo, vláda

musela pokonať najprv mnohé predpráce, aby mohla o viest zákon do života. 1. septembra tohoto roka mal zákon už vstúpit do života, ale vláda je ešte nie botová s predprácami, následkom čoho termín pre­dĺžili do 1. jannára 1915.

Srbská cirkevná autonómia. Pakracký biskup a administrátor kurlovského patriarchátu Miron Nikolič svolal na 18. mája biskupskú synodu, na ktorú teraz prvý raz pozvú i archimandritov. Hlavným predmetom synody bude restituovauie normálnych pomerov srb­skej pavoBlávnej cirkvi. Arcipastieri ustália spôsoby dla ktorých mohla by spolu s nimi konat aj uhorská vláda. Budú Ba radit aj o predprácach svolania kon-gressu a volby patriarchu, strany ktorých otázok pre­dostrú svoje náhlady ministerpredsedovi. V politických kruhoch myslia, že pri terajšej dobrej nálade vládnych Btrán a srbskej cirkvi väetky otázky usporiadajú eite tohoto leta, tak že by na jaseň už mohol zasedat kongreBs a mohla by byt i volba patriarchu.

Horvatský snem. Nová sessia horvatského snemu začne sa hneď po svätodušných sviatkach. Bán barón Skerlecz predostre Bnemu viac návrhov, medzi nimi i rozpočet na 1914/1915.

Rumuni a hajdu-dorožské biskupstvo. Ešte pred utvorením hajdu-dorožského biskupstva rumunské ná­rodné komité vyslalo 50-členový výbor, ktorý by agi­toval proti utvoreniu, ale biskupstvo predsa len za­ložili. Výbor zase počal prácu a poveril vyslanca Štefana Popa - čiču, aby najbližšie interpelloval na sneme pre krivdy, ktoré biskupstvo najnovšie pácha na Bumunocb. Výbor vyriekol, že satmárBky procesB

ovažuje za spoločnú vec celého Bumunstva.

Chýrnik.

Povýšenie dôchodkovej dane. Boku 1913. činila iôchodková daň 32,000.000 korún. V rozpočte na 1914/1915 präliminovaná je na 59,200.000 korún, teda 27,200.000 korún viiac.

Dopisy. Turčiansky Sv. Martin, 11. mája 1914. (Diva­

delné predstavenie) Zase sa môžeme pochválit s di-delným predstavením. V Martine hráva sa skoro každý druhý týždeň, vyjmúc dvoch troch letných mesiacov. Naši ochotníci pracujú vďačne a ambiciózne. Pri ta­kejto práci s radosťou badáme, že martinské divadlá sa vymykajú z rámcov ochotníckeho dilettantizmu a dosahujú umeleckú výšku velkých a stálych divadiel. Teraz už nemáme len jednotlivé zjavy, raz za pä£ rokov dobrého herca alebo herečku, dnes i pri naj­prísnejšej kritike môžeme konstatovat, že všetci, ktorí majú väčšie úlohy, rovnako sa dvíhajú k výške diva­delného umenia, ba zruční sú na doskách i menší herci — choristi. Scenéria, dekorácie, obleky sú krásne, verné. Naše javište sa stále obnovuje. Pri každom predstavení vidíme nové a nové kulisse a de korácie. — Preto sa milo pobavilo pekné a napriek dažďu predsa hojné obecenstvo dňa 10 mája na pred stavení dramatickej hry „Sever proti juhu' z ameri­ckej očiänskej vojny za svobodu ~ôď Wiíliama Giileta v preklade I. L Lyseckého. Dielo nie vysokej lite­rárnej a umeleckej ceny, ale od počiatku až do konca temer až napína menovite slabšie nervy. Má i nie kolko skutočne tragických výjavov: skrývanie sa pred vojskom vojenského uprchlíka a špiona Gordona Hayna (p. Jozef Hlavaj), jeho tragická smrf. Je špiónom, ale predsa súcitíme s ním, lebo všetko konal len za od jarmenie svojho nevolného národa. Dojímavý je výstup starého Blahu černocha Sama (p. Budolf Slezák), keď ponúka svoj .starý, bezcenný život" za mladý, ná dejný brata svojej panej. Tu bolo badat i slzy. Sú i veselé výjavy, menovite vo výstupoch bezočivého a neodbytného žurnalistu Beana (p. Mikuláš čajda), ktorý bral s velkou rutinou, pohyboval 8a pokojne a Bvobodne, na javišti patrí medzi prvých. S ambíciou vykonal tažkú úlohu dovŕšenia vojny a vydobytie svojej lásky plukovník Prescott (p. Ján Straka). Pani Elena Straková, slečny Želka Kuchaříkova a Anička Gašparíková snažily sa s porozumením svojich vďač­ných úloh prispiet k harmónii celej hry. Páni dr. Miloš Vančo, Bela „Vároš, Alexander Elimáček, Ján Obuch, Pavel Buocik pohybovali Ba v rámcoch dob rého a pochopeného predstavenia svojich úloh. See neria bola rozkošná osvetlenie dobré (elektrické), ria denie hry präcízne, koBtýmy blýskavé a verné. Vďaka všetkým, ale najviac zásluh má zase horlivý a štastný hlavný riaditel pán Budolf Slezák. Obecenstvo iste vďačne bude honorovat námahu, jestli sa predstavenie zopätuje na najbližšiu nedelu. J. K.

f V i l i a m S e b e r í n l . Zase padol list BO slovenskej lipy. Dňa 9. mája umrel ev. farár Viliam Seberíni v Silbaši po dlhej a tažkej nemoci v 65. roku života. Pochodil z oravského kmeňa Seberínovcov, známej starej kňazskej rodiny. Narodil sa z chudob­ných rodičov, ale pilnostou a podporou strýca, nie­kdajšieho naďlackého farára Ondreja Szeberényiho vy­študoval v Prešporku teológiu, kaplánom bol u Juraja Mrvu (ešte úraduje) v Petrovci. Seberíni bol svedo­mitý, horlivý, pravoverný kňaz a svojmu rodu vždy oddaný a obetivý Slovák. Silbašskú cirkev príkladne zriadil i v národe zanechal čisté meno. S rozsiahlej Szeberényovskej rodiny on jediný písal si meno slo vensky, ako jeho predkovia kedysi v Orave. Oplakáva ho 6 dcér a jeden syn. Pohrab bol 11. t. m. Nech mu je Iahká zem a vďačná pamiatka v cirkvi i v národe 1

Ť Alexander Cseposányi, stoličný hlavný notár stolice Turčianskej, po dlhej nemoci umrel v Pešti v Banatoriume v 50. roka života. Pohrab bude dnes o 3. hodine popoludní v Pribovciach. Pokoj prachu jeho.

Telegramn Nár. Novín. Stará Pasová, 11. mája 1914. Vladimír Hurban je vyvolený 465 hlasmi proti 22 za kandidáciu. Blahoželáme I

Do výboru advokátskej komory prešporskej odpo­rúčame za riadnych členov dr. Gustáva Bátba, advo kata v Prešporku a dr. Ivana Dérera, tiež advokáta v Prešporku, dr. Slabeyciusa za náhradného.

Bulletin o Jeho Veličenstvu. „Po noci, čiastočne mýlenej kašlom, bol kašel cez deň slabší. Objektívne pozorovanie je, že katarrálne zjavy sa velmi málo zmenšily. V ostatnom niet premeny. Dr. Eerzl. Dr. Ortner."

Defraudáoia. „Národní Listy" píšu: Žialom a íú-tostou puká Brdce. Komu možno dnes verit? Muž v celej Prahe známy, v celom rade národných inštitúcií zamestnaný siahol na majetok, určený pensistom, vdovám a sirotám. Leží už v hrobe! Dňa 4. mája pochovali ho s pompou a hovorili nad hrobom pane-gyriky a oslavy. Zadal nám ztrátu, v našich malých pomeroch hroznú. Bohuslav Kavka, sekretár spolku českých žurnalistov, vyraboval všetky kassy spolku: asi 70.000 korún. 15 liet bol sekretárom a kradol. Bol redaktorom časopisu „Divadlo." Všetkých kon­trol lorov vedel oklamat, ako to bolo možné, je zá­hadou. V kasse našli 105 korún. Shabal všetky depo­zity po pražských bankách, zfalšoval všakové čeky. Výbor spolku žurnalistov konštatoval, že Kavka kassu organizácii formálne vyraboval, depozity vykradol. Vdova jeho Zdenka Kavková vraj nevie o ničom, ale keď jej muž ležal chorý, sama chodila do kancellárie, majúc klúče od kassy. Vyšetrujú i ju. Co spolok čež 30 rokov nasbieral pre siroty a vdovy, razom zmizlo v kešeni Kavkovej. Po Švihov: Kavka. Ba či jeho budú bránit páni realisti?

Zemetrasenie na Sioilii. Dňa 8. mája zase bolo velké zemetrasenie na Sicilii. Okolo 7. .hodiny večer pocítili v Catanii silné pohyby zeme, tak že v meste vypukla panika, všetko letelo na svobodu, aby za­chránilo holý život. Dedina Linero je celá v rumoch. Vlaky zastali v Mangano, lebo traf je porušená na 700 metrov. Burgader je rozrumené. Škody sú v Santa Venecia, Santa Maria delľ Amalati, Guardia. V celku sú 30 mŕtvi a 120 ranení. Zemetrasenie bolo vlastne po celom ostrove. Messina neutrpela škody.

Výklad p r o g r a m m u slovenskej národnej strany.

Sostavil Joeef Gregor. (Pokračovanie.)

P r i e m y s e l a obchod. — Zrevidoval: Anton Štefánék. —

Vyvinutý obchod a priemysel, po­dobne ako racionálne pofné hospodár­stvo, j e podkladom blahobytu národného.

Ačkoľvek prevažná väčšina národa nášho zaoberá sa obrábaním zeme, pri- Úloha padá nemalá úloha v povznesení ná- priemyslu rodného bohatstva i priemyslu a ob- a obchodu. chodu.

Dôležitú úlohu hrajú obchodníci pri napomáhaní domáceho priemyslu. Dejiny priemyslu nás učia, že zo skrom­ného domáceho priemyslu prirodzeným vývojom pri trocha prajných podmien- Vývoj kach vzniká priebehom času veľkolepý domáceho priemysel továrničky. I u nás. Dnes priemyslu, honosíme sa už pekným továrnickým priemyslom bryudziarskym, koželuž-níckym.

V Uhrách má Slovensko najlepšie podmienky k rozsiahlemu priemyslu továrnickému. Veď tak i bolo. V mi­nulých storočiach slovenské kraje boly najpriemyslovejšie. Kvitly všetky re­meslá pod ochranou rozličných cechár-skych spolkov. Ale v minulom storočí zčiastky vlastnou vinou a nepokroči- Gechárske lostou za svetom, zčiastky voľným p )d- spolky, nikateľstvom kapitalistov, macošskou štátnou politikou, ktorá silou chcela

stvoriť veřkopriemysel, začaly remeslá na Slovensku upadat a dnes je veľká čast voľakedy neodvislých remeselníkov v delnickom pomere k ľuďom, ktorí sa remeslu nikdy neučili, ale mali peniaze.

No uznaf musíme, že málo sme sa starali i sami o náš priemysel*, od Lichardovho „Obzora" nebolo na výške Lichardov doby časopisu, nevydalo sa populárno- „ObzOľ", odbornej knihy, neupozorňovalo sa zanedbanie dost na odbornú literatúru českú, ne- odborného nástojilo sa na tom, aby naši priemy- vzdelania, selníci šli sa vzdělat do sveta, ale ukla­dali sme im požiadavky vkusu, lač­noty, trvácnosti, a keď nám nevyho­veli, odišli sme od nich do sklepov po tovar horší, fabrický, ale pritom lacný, strojný i módny.

No národ starostlivý o svoju bu­dúcnosť nesmie takúto politiku dlho vykonávať, lebo tým ubíja celú jednu vrstvu svojich príslušníkov a tak do chudoby, odvislosti nesie i celok a vy­háňa do sveta, za more.

Slovenská národná strana kladie si do programmu čo najvýdatnejšiu ochranu a podporu svojho remesel­níctva a priemyslu. Uvedomelého Slo­váka najvyšším heslom buď: Svoj 5vOJ k svojmu I Treba nám odberat vý- k SVOJmu. robky slovenských rúk, slovenských podnikov, kupovať u slovenských ob­chodníkov. No to isté žiadame i od nich, aby surový tovar kupovali od sloven­ských ľudí, aspoň keď sú podmienky nákupné rovnako priaznivé.

Zásadou pri výchove, pri podpo­rovaní remeselníckeho podrostu nech je : solídna, svedomitá práca, pekná vý­roba, slušná cena. Náš remeselník musí zanechať staré, zastaralé a nevý­nosné spôsoby práce a musí si osvojiť Odborné všetky zásady, vedomosti moderného vzdelanie remesla. Zdokonalenie teda nášhn slo- priemysel-venského priemyslu, maloživnostnictva níkov 3 a obchodu je eminentne závislé na obchodníkov, zdokonalení remeselníkov a obchod­níkov samých.

Solidnost práce, charakternost a usilovnosť priemyselníka a obchodníka nech je založená ňa dokonalej odbornej a všeobecnej vzdelanosti; len takýto priemyselník a obchodník je schopný konkurrencie v dnešnom hospodárskom živote. Jestli naši priemyselníci a ob­chodníci pochopia túto zásadu a budú sa usilovať nadobudnúť si náležitých vedomostí a zkušeností na akýchkoľvek školách, u akýchkoľvek majstrov, v akýchkoľvek dielňach, vtedy sa im za­iste podarí zvelebit a na zdravú postať založiť terajšie remeslá a priemyselné odvetvia, ale i starý, u nás čiastočne už zaniknutý slovenský umelecký prie­mysel znovu vzkriesiť. Toto platí meno­vite o slovenskej keramike (hrnčiarstve), o ornamentálnom stolárstve, zámoč­níctve atď.

Stojac teda na týchto zásadách, žiadame, aby štát napomáhal zveľa­denie malopriemyslu nie umelými, v cudzine odkopírovanými, u nás život­nej oprávnenosti nemajúcimi teóriami a spôsobmi, ale na našej ľudovo-prie-myslovej tradícii založenej hospodárskej výrobe.

Co sa týka bežných, takrečeno medzinárodných remesiel, ktoré stoja pod vlivom nivelizačnej europejskej kultúry, žiadame, aby školy priemy­slové boly založené a vedené na naj- Priemyselné modernejších základoch a aby praco- školy valy podobne, ako hore označené sily vôbec, v hospodárskych školách: čisto od­borne, bez najmenšej tieni nejakého maďarizačného prúdu.

Žiadame predovšetkým zakladať a rozmnožovať pokračovacie školy uč­ňovské, ktoré by boly povinovaté, slo- Učňovské venské a podobné vzorným školám školy. rakúskym, menovite českým. Návšteva týchto učňovských škôl nech trvá aspoň 3 roky.

Umeleck priemyse

Lrý

:í.

r Najnovšie. i2. mája. Včera boly náhradné volby vo Francúzsku. Volili

v 210 okresoch. Vyvolení sú 2 konzervatívci, 6 ná­rodných liberálov, 14 progressiatov, 17 ľavých repub­likánov, 21 radikálov, 16 sociálnych radikálov, 14 sociálnych republikánov, 67 spojených sociálnych ra­dikálov, 52 spojených socialistov a 1 revolucionárny rocialista. Všetkých strán v parlamente je 10. Naj­väčšia strana sú spojení radikáli, majú 161 mandátov, ale to je len štvrtina. Spojení socialisti majú 101 mandátov. Kto bude mat v parlamente väčšinu, ne­možno určit.

^ ^ H L i s t á r e n . Dr. Cyrill Horvát, advokát v Senici miesto venca

tete Znzanne Šimkovej-Klanicovej 10 kor. na mládež. Redakcia „Národných Novin".

O t > o l i o c i n é z p r á v y . Pešt , 9. mája.

Ceny vo velkom. M ú k a pšeničná. Priemerné ceny boly (z Pešt

budína za 50 klg. brutto za netto i s vrecom): L č, 0. 1. 2. 3. 4. 5. 6. k. 21-30

č. 7. 21--,

77* 20-30 tv.

19-80, 8.

19-40, 18-80, 18-20

k. 17-70, 16--, 14-60, 7-40. Otruby drobné k. 5-80, hrubé k. M ú k a ražná . Ceny:

č. 0. O/L I. I/B. n .

6-—.

II./B. Ill k. 16-70, 16-—, 15-70, 15-40, 14*60, 1280, l ľ -

Otruby ražné k. 5-80. Všetko p o 5 0 k i l o g r a m m o v . P š e n n á kaša. Ceny: 6. 0. 1. 2. 3. 4.

10- •—. biela -•—10-—, pestrá

K . ' , , i

Strova. Fazuľa velká biela k. okrúhla k. —• 11-—, brnavá k. k. —-—9-75, drobná k -—12-25, cúdenák. — •—•. Hrach korún 32- :—, lepší —• '— lúpaný k. 42- 52-— Šošovica uhorská k. — •—35*— rakÚBka a ruská po k. 60- •— Mak k. 58-— —•—62*— Rasca hollandská korún 78- •—, uhorská k. — • Konopné semä korún — • •

- za 100 klg. Semená. Červená ďatelina korún 56*—89-—,

Lucerna korún 42* 64- Bôfhoj k. 45-63-— Všetko za 50 klg.

I iadník (vika) k. 8-50—9-—. — Mohar k. —• 11-55 za 50 kilogrammov.

Suchý k r m : stlačené seno korún 3*50 4*25, stlačená slama k. 1-60—2*— za 50 klg.

Svinská masť bola po k. 134-— ... . Slanina Vi„o za 100 klg.

k. 126- 7,0«, b- 114-

Slivky. Srbské garnitúry po korún 24' 33-—, bosnianske k. —• • za 100 klg.

L e k v á r domášny transito po k. —• •—, Brbský 30. •—, bosniansky —•-100 klg.

•— za

Z e m i a k y : biele k. —• -—.žlté k.

k. —*• biele k.

•—, ružiaky

rožky —•-P e t r o l e j : Fiumánsky White-Star kor. 37-—,

fiumánsky Standard-White k. 35-— per 100 kilogr. aetto so sudom.

S p i r i t u s : raffináda v súdkoch bez dane korún odanený raffinovany" k. —• •—,

za 100 klg.

66-denaturovaný k.

Olej řepicový k. Cukor . Viedeň. (Úradné kursy viedenskej bursy)

Cukor (100 klg.): Surový, z Ústia nad Labem korún 21-30 prompt, k. 21*85 •— per október—decern ber; moravsky tovar korún — • •— prompt, 21*25 per október—december.

velocipédy prvotriednej dobroty. Dodajú sa bez cla. — Najlacnejšie ceny. Komplett od K 88-95, vyše do najjemnejších luxusových strojov, Zvlaštfl silné kolá. pre kraje hornaté. Reklamné kolá pre zastupiteľov. Príbory pre kolá. Kolá motorové. Šicie stroje. Pred­mety pre domácnosť. Detské vozíky. Ho­

dinky. Hii-I d o b n é ná­stroje.^—Po-darky. "

Prvotriedne zbrane všech druhov i s odložnou rúrou. Hlavný cenník s výhodnými cenami v rak. mene do 5000 Článkami]!zdarma a franko. KorreŠponduje vo všech rečiach.

Továrna na zbroje a velocipédy

H. BurgsmQHer & S&bne d?, dod, Krelensen ¢. 423. — Kniežatstvo BraunBchweig. —

*•!«•• SoeháAove pokladnice!

wvet

.

V e l m i l a , o n é , l e l b o s ú z k a u o u k . u v y r o l b - e n é

Ako možno celkom vyliečiť pľúcnu nemoc, somársky kašeľ a asthma, to sdělím každému zdar­ma. Dopošlite si frankovánu obálku pre .odpoveď na Pani B. Kolenská, Vršovice é. 383 u Prahy, Čechy.

ZCtÄTÄÄMtL ••e-aaiLjafcJ

nový pohrahný voz, vyhotovený z dreva garantované suchého a zdravého, svojím krásnym výBtrojom a pre­vedením vyrovná sa úplne velkoměstským

podobným výrobkom. Prevádzam všetky k o l á r s k e p r á c e , vyhotovujem vkusne a solídne s plným vystrojením bricky,

k o č i a r e , s á u k y atd.

Samo MiŠkÓCy - Ťirčiansky Sv. Martin.

Benzino-motorové mláťačky, s i a o i - e s t r o j e

a rozličné hospodárske výstroje, taktiež

^zariadenia mlynské m ô ž e t e d o s t a ť n a j l a c n e j š i e s úplnou garanciou na splátky u

Levice (Leva), Szepessy-utoza.

Veľkosklad hospod, strojov a motorov. Na každý dotaz odpovie, na žiadosť navštívi.

^_mm^^^

Drážďanská dielňa na plynoTé motory úč. spol. predtým Moric Hille, n f Ä Ä ' & Ä T

M8tBPaÄvo L m o s t K a l m a r , S K

Budapest, VL, Podmaniczky-u, 4. Telefon 22—76.

% M o t o r y v k a ž d e j v e l l s o s t i Na benzín-, plyn-, petrolej, surový olej, zemný plyn-, Dlesel-• I : ***at&*ia ssajúce plynové motory. ä<r-rNávšteva inženiera a rozpočty zdarma!

OcJ/predáím lacno dom s obchodným lokálom

pri námestí. Vdova Follaosek

v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e .

Práve vyšiel zpod t l a č e : =

I. Cr. Orlov

Piesne a dumky. 112 strán 8°

Cena brošírovaného výtisku K 1.80, poštou o 10 halierov viac. Viazané výtisky len o niekoľko dní pozdejšie.

Dostaf a nakladateľstva:

Kníhtlačiarskeho tíčast. spolku = v Turčianskom Sv. Martine = i v každom kníhkupectve.

£*«••© A m e r i k u „Národnle Noviny"

možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo,

1219 Cornell St., Chicago/Ill. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

Šikovné 14—15-ročné dievča ku expedícii časopisov

prijme

Knihtlačiarsky úč. spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Pšenica

Baž Jačmeň

Ovos Kukurica Bepica Proso

slovenská tísská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

5¾ a. o b s a h i n * e r á t o v r e d a k c i a n i e j e z o d p o v e d n á .

PeStianska burza. 10. mája.

Štátne pôžičky: (Kunty aa každýoh 100 korún.)

Dk. zlatá renta korunná renta

Pôžička Železnej brány uh. prem. 100 si.

. . - ,. 80 íl. iiegál. úpisy horvatské Pos. výväz. úpisy uhorské

, „ horvatské.... ttuko-Mged. pôžička

Sakúaka konvertovaná reata . . . , siati renta . korunná renta

Žítby: i roku 1860 po 600 si, . I860 , 100 . . 1864 . 100 „

3oa.-hercegov. kraj. želez, pôž...

*/•

*•/. *7

n. w

4%

& *•/. 47. 47 47.

47,7.

Peňaž. kurs

96-80 8066 70-76

252*-26a*—

93 — 84-60 82-60

1 4 7 -86-50

101*60 82*—

1 6 2 -217*-340-—

89*50

Tplat. hodn,

240 200 300 200 400 400

1200 1000 600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a sporiteľní (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod úč. spol Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Bakúsko-uhorská banka PeStianska komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká L spořitelna-.... Tejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", uh. morská paroplav. KoSicko-bohumínska lelesnica. Bakúsko-uhorská Štátna železnica Severo-uh. spoj. uhl. a ind. spol Horno-uh. banská a hutná úd. ip, Uh. asfalt, spol ,

Peňaž. kurs

332 — —•

3 2 4 -277-60 480-75 498 26

I960 — 3 6 1 0 -2203-— 1570 —

16700 —

586 — 310 — 69450 8 5 2 -715--

31 —

Men. hodn

200 400 800 400 200 600 400 200 400

fäalgo-tarjánske uholné bane I. uh. fabrika hosp. strojov . . . . Ganz a spol. železiarne Bimavsko-m.-š.-t. želez, závody.. BraSovská dielňa na cellulosu . . I. uh. účast, pivovar Uh. cukrový priemysel úč. spol „Hungaria" umel. hnoj Uhorská elektrická spol

Privátne žreby; Bazilika kus Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety.

Dobré srdce" Uh. Gerveného kríža Taliansky spolok Oerv. Kríža Tal. Óerv. kríža (s rak. kolk.) Bakús. Oerv. kríža Bakús. úver. ústavu

Peňaž. kurs

6 9 8 -870 —

2 7 1 0 -632 50 200*

5900* 2320*

475-541*

466 11*60 1875 27*50 4 3 -46 — 68*—

4 7 6 -

Viedeňská burza. 10. mája.

(V korunách.)

Uh. vSeob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka.. Rakúska Länderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. železnice..

Peňažné d r a h ý : Dukáty, vrub 20- franko vniky 20-markovniky Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty Ang. banknoty, 10 funt. Iterl. Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Bubel „

Peňaž, kurs.

79360 498 492-268—

1145 4950 -

11-88 19*18 23*52

117*67 95*77 24-oy 9616

490* 262-251

PeStianska obilná burza. 10 raňja.

Zbožie Druh

Jako

vost

na

1 h

l.

v ki

logr

.

Oena sa 100 kilogr.

od | do

Zodpovedný redaktor: Svs tosár Rorban. Majitel a vydavatel: Consortium Pavol H u d r o ň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho áčastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.