•yehodis t r i racy «1« tý*<Jft«: T utorok, štvrtok a sobota, fndptataá MÍS pr« Bíkúsko-Ohorsko M celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

• ít-ni roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h.

Do (índioiemskí:

ř Ntaoceka 1« mariek. Bnaka molov, Ameriky 4 doll. 76 c ,

Mtatné eadsozemike M franky.

Predplatná twna •a s o b o t ň a j š i e č í s l a f«t

pre Kakúsko-Uhonko roene 4 kor, pre Nemecko 4 Marky,

Bnako t rab., Amerika 1 i . M e. ostatné ondioiemsko • fc.

JednoUM «aU pioaáwjá a» I po 10 k., poitoa II k.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník KLY. Sobota, 7. marca 1914. Číslo 28. (10.)

Nový programm. Z pominulých dvoch rokov zostalo nám

v krajine bied, z ktorých ľahko nevybŕdneme; ale na predstaviteľoch štátnej moci toho ne­poznat. Oni, ako by nemali nijakej inej sta­rostí, pracujú na maďarizácii, vymýšľajú pre nemaďarské národy Uhorska putá, v ktorých by ich pretvorenie v občanov „jednotného maďarského národa" bolo nevyhnutné. Áno, tu všetky snahy k tomuto smerujú; či snem, či ministerské kancellárie, 6i robota stolíc — všetko nám len o tom svedčí. A s úradným Uhorskom ruka v ruke ide maďarská spo­ločnosť.

Po tieto dni predstavitelia maďarskej spo­ločnosti vystúpili s novým programmom ma­ďarizácie. Burcujú proti nám do nového boja. Vláde vytýkajú, že všetkých svojich prostried­kov ešte neupotrebila, politikov karhajú, že národnostnej otázky dostatočne ešte neštudo­vali. Vinná je vraj i maďarská veda, keďže nehľadela sústavne spracovať celý materiál otázky, a tým umožnila prácu radikálnej lživej (!) vede, nemaďarským národnostiam priaznivej.

Riešiť otázku — hovoria maďarskí buriči — jeden prostriedok je nedostatočný, jeden liek pre taký ťažký neduh je prislabý. Boj medzi snahami maďarskými a národnostnými vedie sa vraj na viac tisíc punktoch. Ťažište riešenia ani neleží výlučne na území národ­nosťami obývanom: vážné je i maďarské úze­mie. Maďarské územie tvorí dve tretiny (?) krajiny, na ňom obyvateľstvo sa neprestajne množí: sem sa hrnie ľud z chudobných hor­ných krajov. Treba teda robiť, aby maďarstvo tu bolo silné! Tn treba parcellovat veľké ma­jetky, tu rozvíjať mestá, tu nastavať dobrých železníc.

Na národnostnom území treba zahatit, aby sa ľudia nemohli spojovat, sjednocovat na zá­klade národnostnom. Treba to hatit hospo­dárskymi a kultúrnymi prostriedkami, kolo­nizáciou vo velkých rozmeroch robenou a cieľa svojho povedomou. Maďarské mestá v národnostných krajoch všemožne rozvíjať, sa úradníkov v národnostných krajoch po­sielať Maďarov. Ale aby sa tam Maďar necítil ako vo vyhnanstve, nechže je účastným mrav­ného uznania a materiálne taký zaopatrený, aby to vyhovelo všetkým jeho potrebám a nárokom. Učiteľské präparandie soštátnit všetky, národnostných učiteľov kontrolovat a štátnych škôl elementárnych stavať čím naj­viac. Ale v krajoch pri takejto politike zaostalých treba sa potom chrániť zakladať stredné školy, lebo vraj z nich vyohodia národnostní agi­tátori.

Takto rok v Pešti jeden so spolkov*) bol usporiadal anketu o národnostnej otázke: i nárad vtedy sobraných teraz vypracovali tento programm. Programm hodne nehanblivý, nestydatý. Ešte im je nie dosť toho, že od

*) Magyar társadalomtudományi egyeaulet.

pol stoletia peňažité prostriedky celej t tajiny idú na sámó maďarské školy, vôbec len na maďarské vzdelanie; nie im je dosť toho, že v krajinských úradoch tyjú, množia a veľadia sa len samí Maďari (s madarónmi): ešte by chceli krajinský výdatnejšie podporovať kraje Maďarmi obývané. Do oslabených národnost­ných krajov na krajinský účet osádzať Ma­ďarov, a maďarských úradníkov tu, v zaosta­lých národnostných krajoch, zaopatriť bohaté všetkými potrebami. Potom ešte pridlávit ná­rodnostných učiteľov, a strednej školy v takom zaostalom kraji nepostaviť.

Programm ešte kratšie vyjadrený je : ma­ďarské kraje obohacovat a dvíhať všemožnými prostriedkami štátnymi, kraje nemaďarské za­nedbávať. V krajoch nemaďarských aby bol len zaostalý, osprostený ľud a nad ním bohato platení maďarskí úradníci. Pri pomoci maďar­skej kolonizácie taký zaostalý, opustený a zbiednený slovenský, alebo rumunský, ruský a srbský ľud potom už bude možno poma­ďarčiť.

Nuž ľudia, ktorí robia takéto programmy, hanby veru nemajú. Ale oni nemajú ani rozumu. Veď ak sme trpěliví, v mnohom až hriešne nedbanliví, nech len probujú ísť do takých krajnosti ako sa postavíme na nohy s najväčšou rozhodnosťou brániť svoju reč, svoju národnosť, svoje duchovné i materiálne imanie proti výbojcom, horším od všetkých Mongolov a Vandalov!

Politický prehľad. — 6. marca.

s Z Berlína uspokojujú viedenské noviny, že ruské

vojenské prípravy ešte nemôžu by í považované, ako [blízke nebezpečenstvo. Veď vraj keby to už tak zle bolo, cisár Vilhelm by sa nechystal na Eorfu.

Ale pritom uznávajú, že susedské pomery s Ru­skom sa velmi zkazily najmä od tých čias, čo fran­cúzsky generál Joffre bol pred lanským v Petrohrade. O prípravách Ruska nemecká diplomacia že dáv­nejšie zná.

Tiež v Berlíne hovoria: Rusko ochladlo oproti Nemecku. Príčiny treba hladat v niektorých otázkach zahraničnej politiky. Taká je menovite nemecká vo­jenská missia v Turecko, a také sú niektoré men­šieho významu otázky. Ale také ochladnutie ešte vraj neznamená, že medzi Ruskom a Nemeckom bude srážka. Onedlho bude treba obnoviť obchodnú smluvu rusko-nemeckú; keby sa stránky vtedy nedohodly, to by vraj bolo zle I

Ruská próbna mobilizácia. Noviny viedenské a s nimi spolu peštianske neprestávajú žalovať sa pre ruskú próbnu mobilizáciu. Ale z nich ani jedny ne­povedia slova o nerozmyslených provokáciách, robe­ných s našej strany posledného času najmä v Haliči s velkou dôslednosťou.

Nám píšu s uhorsko-haličskej hranice: Z vojenského ministerstva vo Viedni po balkán­

skej vojne preložený bol do Prešporka polný maršali Fridrich Polak. On mal v rukách organizáciu polského povstania v Haliči. I umiestnil on v Haliči 280.000 •pušiek. Lebo haličskí Poliaci úfali si postavit do póla 300.000 chlapov. A ešte vidy sa pripravujú. Cvičia Ba všade po dedinách; po mestách studenti a robot­

níci i s puškami. Sfanatizovaný Iud hovorí: „Čože budeme čakat ďalej? Teraz čas príhodný: je slabý (totiž: „Moskal"), zadĺžený...8

Bolo by písať články nie o ruských vojenských prípravách, ale proti našej nešťastnej, slepej politike.

Položenie na Balkáne. Princ Wied odišiel z Triestu ío Dráča, kde ho chcú velmi okázale přijat. Turecký sultán sa vyslovil, že by velmi chcel poznať osobne princa Wieda, ktorý predbežne ovšem nemôže po-mýšlat na carihradskú cestu, hlavne pre nepokoje v Epire. Dfa všetkého budú musieť zakročit velmoci. Grécke vrchnosti chytily predsedu dočasnej vlády v Epire, Zagrafova. V diplomatických kruhoch hovoria o flottovej demonštrácii proti Grécku a o vysadení medzinárodného vojska v Epire. Hnutie v Epire cel­kom ohrožuje bezpečnost Albánie. Albánska žandar-meria je úplne nedostatočná proti povstalcom.

Cesta princa Wieda. V TrieBte prijali princa Wieda velmi okázale. Odtial odcestoval na rakúsko-uhorskej lodi „Taurus* do Dráča. Odcestoval aj EsBad paša, ktorý má utvoriť nový kabinet v Albánii. Do Dráča prišli i poprední vodcovia z Epiru, aby vyjed­návali s novým panovníkom a novou vládou o neja­kých koncessiach pre Epir.

Irská samospráva. Položenie v anglickom parla­mente sa natolko zhoršilo pre irskú horne-mle bili, že Ba i král vyslovil, že prepustí vládu a vymenuje novú, ktorá by viedla i nové volby. Král Jur žiada od ministrapredBedu Asquitba, aby sa alebo vyrovnal s oppozíciou, alebo vyčkal výsledok nových volieb. Návrhy vlády, ktoré predostre ministerpredseda Asquith, neuspokoja oppozíciu. Liberáli sú odhodlaní pomocou riadneho „veta" zaobídením vyššej snemovne spravit zákon z návrhu o írskej home-rule. Vôbec nechcú podujať nové volby. írski vlastenci myslia, že sa král naľaká predsa rozpustenia parlamentu a vy­písania nových volieb. Vyššia snemovňa chce dosia hnut rozpustenia parlamentu pomocou odvrhnutia vo jenského štatútu, ktorý sa obnovuje 30. apríla ka ždého roku. Bez obnovenia štatútu by armáda utra tila svoj legálny základ.

Emke a Femke. Raz sa stavily tieto dve vysokomyselné sestry

so svojimi rodnými bratmi, že Rumunov a Slovákov prerobia na Maďarov.

Soberúc pod pazuchu jazyk mathty svojej a kul­túru otca svojho, vybratý Ba na ďalekú cestu. Emke do Sedmohradska k Rumunom, Femke na Horniaby ku Slovákom. V cudzine boly nie velmi vlúdne pri­jaté, čo ich ale nemýlilo v ich velkých plánoch. Pi sály rodným i nerodným bratom, aby im poslaly ko­runky — lebo bez peňazí Ba v dnešnom čase ničoho nevykoná —, za ktoré začaly stavať „óvody", v kto­rých až podnes kŕmia rumunské a slovenské nemluv-niatka B prineseným jazykom matky svojej a kultúrou otca svojho. Ich práca začala sa dariť. Z nemluvniat vyrástli školopovinní žiaci. V íkole im už nie velmi dobre padol cudzí jazyk a dychtili po svojom sladkom materinskom jazyku. Emke a Femke sa rozplakaly nad bezvýslednosťou svojej práce. Keď Ba trochu upo­kojily, zasadly k porade, ktorej výsledok bol, že poslaly p. učiteľom po 50 korún a diplomy svojej uznanlivosti s prosbou, aby im pomáhali pri ťažkej operácii. No ani to nič nestálo, lebo Slováci sa ešte len teraz začali húževnaté pridŕžať svojho sladkého, od Boha im daného materinského jazyka.

Nastala nová otázka, ako vykonať maďarizačný úmysel? Sišlo im na um, že v Pešti žije tatko kul­túry, ktorý im azda v nesnádzi pomôže. Nemusely dlho čakat; tatko kultúry Apponyi vydal rozkaz, že z každej nemaďarskej školy musí sa materinský ja­zyk vyhodit, lebo že on otravuje duše Nemaďarov. Nové nádeje povstaly v dušiach sestier, lebo do každej školy zavítal jazyk maďarský. No nielen školy, ale

— » —

i obecnú a stoličnú administráciu, súdobníctvo, cirkev, Eed T bití už vystal, remeň rozviazal a úbohého, až na smrt zostrašeného človeka odviedol do celly. O 10. hodine večer dal ho zase pred seba predviest a spýtal sa ho, že či už bol trestaný ?JNebol 1 Co? že neboli? Tu mám dva telegrammy, dla jedného ste boli r. 1904 z územia Budapešti vypovedaný, a dla druhého roku 1905 ste sedeli pre krádež v Segedíne 8 mesiacov. Nepravda! Od r. 1903—1907 nepřetržené som bol zamestnaný n firmy Markóvič a spol. Od roku 1907—1908 u firmy Ganz; od r. 1908 až po dnes u firmy Siemens.

Táto výpoveď tak rozzlobila detektiva, že úbo­hému vylepil dva pohlavky, následkom čoho na jedno ucho ohluchol; potom sa mu kázal vyzqt a započal zase predošlé trýznenie, s tým ale rozdielom, že mu teraz ruky nie remeňom, lež retiazkou stiahol. Potom nasledovalo bitie po podošve. Trýznený človek bo­lestne kričal, aby sa presvedčili o pravosti jeho slov. Strašne stonal, a aby jeho ston nebolo počut na ulicu, zapchali mu šatkou ústa.

Eed ukrutný detektív videl na úbožiakovej nohe krvou naběhnuté mechúre a rozsekané mäso, z kto­rého sa krv cedila, trochu sa zľakol, a začal priliepat na rany anglický flajster. Tak sa zdá, že mu už aj samému bolo mnoho ukrutnosti, a začal triezvejšie mysliet. Spýtal sa trýzneného, či jesto v Zente aj viac J. Lengyelov? Odpoveď bola, že áno, a tak sa vybrali detektívi do blízkej Zenty, kde vyhladali pra­vého Jána Lengyela, ktorého polícia držala v evidencii. — Jestli Emke a Femke chce mat zásluhy nielen u svojich, ale i u Nemadarov, nech napomáha nábo­ženskú výučbu s vyučovacou rečou patričného vi­dieka, a prestanú takéto skipetáreke mravy v krajine.

BeeUts.

atd. začaly maďarizovat, lebo že bez maďarského ja­zyka nemôže v Uhorsku ani jeden človek žit.

No nevďačný Slovák, miesto toho, aby sa bol hodil do náručia peknookej Femky, vyhladával sú­kromné kúty, v ktorých sa vzdelával vo svojej mate­rinskej reči, za čo bol pravda prenasledovaný a zo škôl vyhadzovaný. No zato on šiel svojou cestou, a vý­sledok jeho pilnosti je, že má najmenší percent anal­fabetov a svojimi vysokovzdelanými synmi obohacuje aj iné národy.

Toto všetko nebolo by mi azda ani na mysel prišlo, kebych nebol čítal v maďarských novinách, ako hromžia bratia na svoje sestry, že odišíy iné národy blažit svojou kultúrou, a svoj národ nechaly hynut v bahne nevzdelanosti. Pre maďarské deti niet dosta­točného počtu škôl, lebo Emke a Femke ich sobraly pre Nemadarov.

Po maďarských taniach vidno školy, v ktorých jeden a jeden učitel má 250—300 detí pod svojou opaterou.

Keby Emke a Femke raz přišly k rozumu, vi­děly by, ako hrešia proti svojej vlastnej krvi, keď sa tisnú medzi Nemadarov.

Keby školy, v ktorých Nemadari len preto krpa­tejú duševne, že je v nich výučba neprirodzená, pre­nesené boly medzi Maďarov, nebolo by treba tolko súdov pre dospelých zločincova maloletých priestupníkov.

Slovák upadá do bahna hriechu len preto, že z jeho cirkevnej školy spravili dielňu pre maďarizáciu, v ktorej útla duša nerozumie a nepochopí nauky Božie; Maďar ale hynie morálne preto, že mu školu, ktorá patrí jedine jemu, lebo je v nej vyučovacia reč ma­ďarská, dávajú Nemaďarom.

Výsledok takejto prevrátenej práce je, že národ musí mať súdy pre maloletých, lebo už 8—10-ročné deti kradnú a vlamujú sa do sklepov.

Keď prídu ale tieto kvietky do dospelého veku, započnú prácu lúpežnícku, anarchičnú, ba aj prácu pomsty, akú vidíme na pr. v Debrecíne.

Proti tomuto neduhu máme síce zákony, ktoré namerajú priestupníkom isté tresty, ale tieto nena-pravia pokazené mravy.

Príčinu takýchto zdivelých mravov vidím v tom, že náš spoločenský život je samé násilie a barbarstvo.

Toho, kto chce slovom, rozumom, morálkou pra­covat, opovrhnú, a ten, ktorý si uctí svoj úrad a ho nezneužije, to je slabý človek.

Ani jeden väčší process sa neskončí bez toho, aby policajti a žandári netrýznili úbohých obžalovaných.

Teraz je práve na rade process uhorských Rusov, tedy tam kvitnú ruže policajnej ukrutnosti. Ako inkvi-rujú pohraniční, o tom nám hovorí zpráva zo Starej Beče. Z kassy firmy Siemens neznámi zlodeji ukradli 1476 K. Y podozrení mali strojníka menovanej firmy Jána Lengyela. Detektív svoju nevinnost prízvuku­júcemu človeku remeňom poviazal ruky, ktoré potom sviazal B nohami úbohého človeka.

Takto poviazanébo vyvalil horeznačky, a začal dali pôvodný národnostný programm. Národnostná ho po holých podošvách trstenicou nemilosrdne bit. otázka je najťažším problémom uhorskej politiky.

Kultúrne a politické snahy národností už viac nemožno bagatellizovat."

Ministerpredseda Tisza bráni Duliškoviči, naja­tého špiona a agenta provokátora. Na sneme 4. marca na interpelláciu Antona Beszkida ministerpred-seda hned odpovedal.

V úvode k svojej interpellácii Beszkid pripo­menul, že detektív Duliškovič pred súdom v Marma-rošBkej Sihoti hovoril o 2000 rubloch, ktoré v Petro­hrade dostal od grófa Bobrinského. Tisíc rubľov z tejto summy malo byt, dla slov Duliškovičových, na to, aby niekto z uhorských sněmových vyslancov pred­niesol interpelláciu pre marmarošský process. On, Beszkid, interpelloval na sneme pre process, Duliško-vičovo udanie vrhá podozrenie teda na neho. Keď je process už skončený, ministerpredseda bol povinný ozvat sa a povedat, kto je ten podplatení vyslanec.

Ministerpredseda Tisna: Pán vyslanec Beszkid nemá príčiny vykládat si vec tak, že Duliškovič jeho myslel. Účinkovanie pána vyslanca Beszkida nemôže budit podozrenie, že je on pravoslávny.

Pán vyslanec zazlieva článok, ktorýchsi spišských novín... Povolanie tlačovej kancellárie je nie to, aby jednotlivcom robila reklamu, ale aby šírila idey, pro spěšné pre národnú politiku.

Účinkovanie Arnolda Duliškoviča bolo spojené s doBt velkým nebezpečenstvom. Bolo spojené g veľ­kým osobným rizikom, kým zaopatril veľmi vzácne dáta, informácie, ktoré o jednotlivých panslávskych agitáciách nie so strany úradného Ruska, ale z istých kruhov ruskej spoločnosti vychodily. Duliškovió si neeaslúíi, aby bol preto na pranier postavený. A jasná vec je i to, že vystúpenie Duliškoviča v procesBe malo značný účinok oproti tomu pánovi, ktorý potla­čených chcel bránit.

Protestuje proti tomu, aby cast uhorských vrch­ností bola začernená obviňovaním z brutality. Vrchnosti BÚ velmi príBne oproti jednotlivým brutálnym orgá­nom. To neBmie byt, aby sa dobré meno vrchnosti povláčilo. (Vo veľkom kriku Karol Huszár zvolal: Deti moje, len bite poza ušil)

Mená, ktoré prichodia v zprávě Duliškoviča, nie som náchylný prečítat; je to dôverná zpráva. (Krik: Ale kto je podplatený?)

Prečítajte si, čo hovoril Duliškovič pred súdom. On nepovedal, že i podplatil uhorského vyslanca. Dvetisíc rubľov deponoval. Ja som chcel povedat len to, že podrobností Duliákovičovho rozhovoru B gró­fom Bobrinským, o ktorom rozhovore Duliškovič podal zprávu, nemôžem rozpovedať...

Podplateného vyslanca niet.

Tak hovoril uhorský ministerpredseda na sneme Z príležitosti národnostnej debatly v parlamente, \ o najatom agentovi provokátorovi, teda najpodlejšom

píše úradný časopis rumunskej národnej strany „Ro- U> všetkých špiónov. O Duliškovičovi, ktorý i listy manul" nasledovne: j svojich blízkych príbuzných a priateľov-vrstovníkov

„Naše politické ašpirácie sú takého ráau, že sú j predal ministerským policajným orgánom, uhorský i vodcovia i ľud preniknutí presvedčením, že len po dlhom boji môžeme dosiahnut cieľa. My sme nikdy nepomýšľali na to, že opustíme bojovné pole. I po­sledné pokonávanie držali sme len k vôli vzbudeniu uhorskej vlády a len v tom smysle, nakoľko to rozkazovaly reality situácie. Mnohí myslia, že to bolo výsledkom zahraničného položenia. Akokoľvek, predsa je potešiteľné, že i maďarské kruhy vidia a cítia pravé rany Uhorska: aneriešenú národ­nostnú otázku." Maďarská veřejnost veľmi falošne hladí na vec. Je nepravda, že by sme my Rumuni za-

Domáce zprávy. Gróf Tisza ide dnes večer do Viedne a na druhý

deň do Komárna k voľbe kalvínskeho biskupa. Vyšetrovanie debrecínskeho attentátu Ba veľmi

rozptyluje, policia habká, zatvára nevinných ludí a zase púšta. Len to dosial, zistili, ale nie cele, že bom-bistom bol akýsi Gatarau. Ale po ňom ani stopy.

ministerpredseda gróf Tisza hovoril, ako o záslužnom, úctyhodnom človeku.

A na sneme nad touto stránkou Tiszovej reči sa nikto ani nepozastavil.

BESEDNICA. i kou. Ibsen ani najmenej nebol krásavec, so svojou 1 malou postavou, kostrbatými čiernymi fúzkami, hne dou pletou a vysokým čelom. Ale pekná Henrietta považovala ho za príjemného a zaujímavého. A sku­točne, mal v tvári i sympatické tahy. Obliekal sa

Krajinský snem. — 6. marca.

Predsedá: gróf Štefan Lazár. Predmety: Návrhy plavebných zákonov a národ­

nostná otázka. Pri návrhoch plavebných zákonov ostro napádal

vládu oppozičný Ján Bartoš, ktorému predseda na­pokon i slovo odobral. V otázke rumunského paktu ozval sa prvý vládny Elemér Jakábffy, Mnohí myslia

Keď Ibsen odchodil z Bergenu do Ghristianie bol už ženatý. V Zuzane Thoresenovej našiel úprimnú a vernú dušu. Na flirt svojej mladosti celkom zabudol. Len neskoršie, asi po tridsiatich rokoch začal spomí­nať .krásne dieta", ktoré i zvečnil v „Staviteľovi Prvá láska Ibsenova.

.Universum"* p r ^ vyberanou eleganciou, keď i nie vždy dla najnovšej i Solměsovi" v postave Hildinej. Rikka vydala sa v Ber-dosti" Henrika Ibsena. Je to milostná idylka, ktorá "ódy. Jeho dlhý kabát mal široké rukávy s čipko- gene za kupca Tresselta. Bola vždy veselej povahy, akosi groteskne svedčí vážnej Ibsenovej osobe. Hi-1 ' ^ m i l i m c a n "- Rikke sa pozdával, ona videla v ňom di- ačpráve mala dost starostí a početnú rodinu. Norský Btorku rozprával prvý raz Martine Rénusant vo Fi- ! v&delného hrdinu. Započal sa flirt. Chodievali na spisovateľ Paulsen napísal rozmarným spôsobom, ako garo". í prechádzky večierkom v tieni starých stromov po ná

„ „ ., ít , , I L . , loreží fjordu. Ibsen prinášal svojej mladej priateľke •.•,*" Ve'«éh,° B a m o t a r a Pováľaný Ibsen nebo c u k r o v inky a ovocie a trávili čas veľmi poeticky. Istú í S ľ S 5 n í o t ÍP k y D ř 1 ? "zavretým, ako sa to napospol! m l a d ú £iu z a 8 v ä t U i d o 8 V o j h o t a j o m 8 t v a k t o r a i c n myslí. Bol vždy obklopeny nežnou pečlivostou svojej, t o m a k o 8 t r a í e a c a 0 8 t i v ž d B p r e v á d z a l a n a p r e . . ženy, ktorej vkus a povaha zodpovedali obdivuhodne C Q a d z k a c h v 8 l u š a e j vzdialenosti. Ibsen bol natoľko spisovateľovmu vkusu a charakteru. Ale prvej, ako sa n e s m e l ý a „stiechavý, že sa nikdy neopovážil „tykaf" í n L ľ ,8V0]0v.U Ž T U 0 D z n a a i l l > v m l a d 0 8 t l e š t e aJ l f l á svojej milenke. Ale Rikka bola pôdou pre svojho bás-ponyoaia jeno srdcom. n i k a < R a z v e č e r o b j a v i l 8 a v a l l e i ( k d e s a pochádzali,

Bolo to v Bergene, kde Ibsen bol vo svojom j Rikkin otec. Zaľúbený párik sa predesil, Ibsen utiekol, dvadsiatompiatom roku divadelným riaditeľom. I sám!zanechajúc devu hnevu jej otca. Úbohá sa sklamala cítil, že nezodpovie tomuto úradu, v práci bol nedbán ja upadla naraz s vyšín siedmeho neba. .Myslela som, iiyý a radšej trávil čas spisovaním dramat. Ale pu blikům mu za to ostalo predsa verné a naklonené Vynikal vtedy menovite svojimi lyrickými básňami, zdávala, vidno i z veršov, ktoré jej venoval a v kto ktoré sa hlavne dámam pozdávaly. Ich pôvabom bola

že pristúpi k otcovi a požiada ho o moju ruku", hovorila svojej dôverníci. Že sa mu Rikka skutočne po-

rých nazýva ju „poľnou kvetinou." V jednej básni „dáva tomuto dietafu svobodnej pri-unesená i mladá deva Henrietta Holstová. Bola to!sa vyjadril, že

16-ročná kráska neobyčajnej sviežosti a nplíčenosti. i rody prednoat pred korrektnými dámami vysokej apo Schádzali sa B Ibsenom v niektorých salónoch, kde ločnosti, ktoré podobajú sa v teplej hrade odchova­jú v pravom smysle hýčkali. Všeobecne ju volali Rik-' ným kvetom."

sa vrátil Ibsen do Bergenu, ktorý opustil kedysi ešte ako muž temer neznámy. Čakal na slávnostné uví­tanie. Sviatočne oblečený stál na palube lodi. Ale sa nezjavila ani jedna úradná osoba. Prišli len štyria bodrí bergenskí občania, s ktorými sa za mladi pria-telil a ktorí ho privítali slovami: „Dobrý deň, ka­maráti" Ibsen sa vrátil do kajuty a hľadel ešte ohni-vejšie na svet, ako predtým.

Na druhý deň ráno navštívila ho pani Tressel-tová s peknou kytkou poľných kvetíu.

Stretnutie nebolo tragické, ba ani dramatické. Pani Tresseltová nevypukla v nárek. Ibsen jej prvý raz tykal. .Prišla si, Rikka?l" zvolal. Potom sa jej spytoval, ako trávila život, odkedy sa rozišli. „Ani nehovor o tom", zvolala trochu podráždene. „Kým si ty písal dramata a stával sa slávnym, ja stávala som sa matkou a matkou a viedla som domácnost."

Ibsen sa srdečne usmial a Rikka sa zamyslela." Podáva L L. Lysecký.

Číslo »8 (1914) — 3 —

že národná a národnostná otázka mienku. Iní zase nie v politike, ale v kultúrnych a hospodárskych záujmoch národností vidia bazis dnes neho politického boja. I praktická politika vyžaduje, aby prestala rassová nenávist Reč miniBtrapredsedu označuje novú cestuTnárodnej politiky. Vládna strana pokojne čakala túto reč, vidiac, že sa nenajde človeka, ktorý by zapredal ideu jednotného národného štátu. Zá­kladným kameňom národného štátujepravdumilovnosta liberalizmus. Národný štát a rassové cítenie sú nie pro­tivné. Žialno, že sa nedalo utvořit harmoniu. Ale úprimný, spravodlivý a^libprálny hlas vyvolal predsa hlboké vzrušenie u inorečových občanov. Minister-predBeda nepracoval nadarmo, rečník je presvedčený, že jeho konanie prospeje myšlienke národného štátu. Predostiera nasledovnú^rezolúciu:]' Parlament verný tisícročným tradíciám maďarského národa pridržiava sa nepodvratitelne štátnej jednoty a národného cha­rakteru. Je ochotný podávat dobrodenia rovnoprávnosti všetkým inorečovým Bpoiuobčanom, a napomáhat ich vo všetkých snahách, ktoré ísa neprotivia myšlienke jednotného národného štatu. Odobruje pokračovanie vlády v tomto ohlade a a vďakou honoruje minister-predsedovu odpoveď na Bujanovichovu interpelláciu."

Na adressu ministerpredsedu grófa Stiirgkha od­povedal vyslanec Kramář nasledovne:

.List Vašej Exellencie, v ktorom Ste prejavili posledný názor vlády o predložených elaborátoch, pre dostrel som sväzu českých strán, ktoré boly účastné na poradách s vládou. Nemôžem zatajit, že vývody Vašej Exellencie o vládnych predlohách vzbudily vše­obecné prekvapenie. České strany nepovažovaly ela­boráty vlády za nič iné, ako za základ ďalšieho po konávania, ale nemohly z nich vyrozumiet, že Ba jed­nalo len o pokus, aby podstatne už prebratá látka vyjednávania bola dôkladne sostavená a aby medzi stranami už driev vyskytnuté názory a podnety boly „nezáväzne" formulované, predložené v súvislosti ako pomôcka pokonávania. Vláda sa vo svojich elaborá­toch neobmedzila na to, čo strany uzavřely medzi sebou roku 1912 po dlhšom usilovnom pokonávaní, ale práve v otázkach, pre české strany najcitlivejších, zmenila uzavretie, jednomyseľne UBtálené v nepro­spech českého národa. Pri ostrom posudzovaní elabo­rátu boli sme nútení oznámit vláde, že chceme podáš písomné odôvodnenie svojich námietok proti tomuto samostatnému postupu vlády naproti rozhodnutiu z r. 1912. V tomto smysle chceme vyhovieť vyzvaniu Vaiej Exellencie a chceme předložit vláde svoje vlastné ná­zory o sporných otázkach. Ráčte přijat prejav mojej najhlbšej úcty."

Č e s k o , M o r a v a , S l i e s s s l i o . Velké rozčúlenie panuje v celom Cesku pre affäru

vyslanca a predsedu národno sociálnej strany dr. Karia Švihu. .Národní Listy" priniesly na úvodnom mieste článok .Národuo-sociálny vodca vo službách policie." Hovoria, že už dávnejšie bolo znať, že z dôverných českýoh porád, pri ktorých boli i národno-sociálni vyslanci, dostáva vláda už na druhý deň podrobné zprávy. Tak medziiným o porade o všeslavianskej vý­stavke, konanej v .Národnej rade", vláda dostala zprávu a varovala účastníkov. Národní sociáli uza­vreli, že v balkánskych zmätkoch pôjdu korporatívne do Belehradu. Hneď na druhý deň sa spýtali z úrad­ného miesta, či sa i Mladočesi pripoja, Klofáča i sku­točne zadržali v Zemúne. Kto bol Špiónom? Z pozo­stalosti red. Ánýža dostaly „Národní Listy" vo stredu 25. februára 1914 listiny, ktoré odpovedajú na otázku, že špiónom bol terajší predseda národno-sociálneho klubu ríšskych vyslancov dr. Karol Švihá, vyslanec z Malej Strany pražskej. Dňa 8. apríla 1911 prišiel do redakcie istý človek, ktorý oznámil, že konfidentom policajným je dr. Karol Švihá. Jeho úlohou je infor­movat policiu, čo robí pod pseudonymom Wiener. Švihá dostáva za špiclovské služby mesačne 800 kor., ročne 9600 korún. Policajné služby koná už 3/4 roka. O tom vedia traja policajti (mená). Každého 1. alebo 2. prinesie mu policajt slúžne. Dňa 8. t. m. bol sám Švihá na polícii referovat, dostal za to 200 korún. Dôverník Anýža tvrdí, že ešťj 18 národno-sociálnych oaôb bolo v službách špionskýcb.

Strana |národno sociálna telegrafovala po Švihu do Zamberka, ktorý i prišiel. .České Slovo", orgán strany, uverejnilo osvedčenie dr. Švihu. On že je úplne nevinný, ale pokial sa jeho nevina nedokáže, vystupuje so strany a skladá präzidium. Mandát dáva

opanúvajú verejnú .strane k dispozícii, proti Národným Listom podá ža­lobu pre pomluva. Ústredný výbor národno sociálnej strany hovorí, že celú vec prezradil nejaký Špaček, dávno známy ako špion a pomluvač. Strana oddáva súd do rúk strany agrárnej, pokrokovej a štátoprávno-pokrokovej.

Do .Národných Listov" prišla vec B povedomím dr. K. Kramářa, Rašína a Tobolku.

Chýrnik.

-me-

Upozornenie. Napriek častému upozorneniu väčších firiem, podnikov, bánk atd., ktoré svoje väčšie zásielky prinášajú na poštu k odoslaniu práve v taký čas, keď pre trapné čakanie druhých stránok alebo v úradných hodinách už nemožno ich přijat. Z tej príčiny upozorňuje šéf tunajšieho král. poštového úradu všetkých interesBovaných, aby vyše 12 kusov poukážok, čekov, rekomandovaných listov, paklíkov atď. prinášali k odoslaniu pred obedom od 8—9. hod. a po obede od 2—3. hod. Hromadná expedícia přijat sa môže od 11—12. hod. a od 4—5. hod. len vtedy, keď stránok niet a v úradných hodinách to ešte pre* viest možno. Na poludnie od 12—2 hod. a večer od 6—9. hod. hromadné rekomandované listy pošta ne­prijíma.

Ť Anna Moyšová rod, Pruitinská, matka pána Ladislava Moyša, rkat. farára v Haligovciacb, umrela v Dúbravke, v Prešporskej stolici, a bola tam 1. marca pochovaná. Pán Boh ju osláv!

Oslava Petra Petroviča NJeguša. No záhrebskej slávnosti bolo prítomné vyše 2000 účastníkov. Na shro­máždění predsedal Rudisavljevič. Predseda spolku .Njeguš" uvítal delegátov srbských, horvatských, pol-Bkých, slovinských a českých kultúrnych ústavov. Po-neváč úradného rečníka Velimiroviča pohraničná stráž vrátila zo Zemúna nazad do Belehradu, jeho reč pre­čítal belehradský teologický professor Jrgič. Povedali reč i belehradskí universitní professor! Pavel Popovič a Jur Šurmín. Posledný hovoril základne o pomere Njeguša k Horvatom a Iliyrizmu. Spevokoly ,Balkánr

Vysťahovalci. Z Baraňanskej stolice za dva me­siace vysťahovalo sa 400 ludí, najviac rolníkov, do Severnej Ameriky. Sedliaci predávajú domy za po-hlavok, keď to nestačí, i role a lúky. Nenie pravda, že by lud svádzali agenti, ale dostávajú listy od ro­diny a známych, že v Amerike dostanú tolko zeme, kolko vládzu obrobit, že tam vláda napomáha rol­níkov, nederie z piatej kože.

Medzi Maďarmi a Horvatml v Lotharde, dedine v Baraňanskej stolici, bola velká bitka. Strieľali z re. volverov. Nanútili totiž horvatskej dedine Maďara za rychtára.

Vysťahovalecká panama v Horvatsku. Vyslanec Zagorac napadol ministeriálneho radcu dr. Franka, že formálne predáva ludí spoločnosti .Canadian Pacific". Za každého vysťahovalca dostáva dr. Frank 6 korún, za vojopovinného 30 korún. Roka 1912 opustilo otčinu 2394 osoby vojopovinné, tedy dostal Frank na rok 1912 Bummu 70.000 korún. Okrem toho mal stály plat. Vec vyšetrujú. Meno Frank je pre Horvatsko osudné. Neslovanská krv sa koncom-koncov nezatají.

Knieža Wied s manželkou na rakúsko uhorskej jachte „Taurus" odplavil Ba z Triestu do Drače. Ne­mecké noviny mu privolávajú na cestu, aby nezabudol ani ako kráí Albánie, že je z nemeckého pôvodu, z nemeckého národa, ktorý naňho má nároky a oča­káva činy, pre Nemecko osožné. Zavčasu 1

Rumunský parlament bol dnes otvorený trónnou rečou krála. Bude mat krátky život, lebo už v máji bude rozpustený a nové volby vypísaué do kon Btianty.

Explózia dynamitu. V prešporskej dynamitovej fabrike udal Ba výbuch dynamitu. Inženiera Huga Fridericiho zabilo, robotníka Jozefa Alberta a tech­nika Čermáka ťažko ranilo.

N á v a l k r v i do hlavy i v najzáfalejSíoh pádoch bol odstránený denným užívaním po­nára prírodnej „Franc J o z e f s k e j horkej vody. Lekárska správa c. a kr. austro-uhorskej vo­jenskej nemocnice čia. 15. dosvedčuje,

dobrým, spoľahlivým preclstovaoím prostried kom, ale i stálym upravovatelom činnosti čriev. Dostat v lekárňach, drogériách a koloniálnych obchodoch.

a .Mladosť" zaspievaly pieseň: Slovinec, Srb a Hor-1Franc-Jozef-ská voda dokázala sa vždy nielen vat. Na slávnosti boly deputácie zo všetkých juho­slovanských krajín. Mnoho bolo telegrammov a pí­somných dobroželaní. Večer bola milá zábava.

Národnostná dabatta v parlamente. V otázke rumunského paktu bude velká národnostná debatta na sneme. Prvý sa ozve gróf Apponyi, potom Betblen, Vertán, Désy a Polónyi. Vládna strana označila na­sledovných rečníkov: Jakabffy, Farkas, Richter a Fer­dinand Juriga. Za Rumunov prehovorí prvý Teodor Mihali.

Vofba v Lugoši. Povereníci rumunskej národ­nostnej strany ustálili jednohlasne, že národnostného kandidáta nepostavia a národnostní voličia vôbec ne­pôjdu na volbn. Ináče napadnú žalobou ústredný vý­konný stoličný výbor, ktorý pri vypísaní vylby neza­držal ani zákonom určený 14-dňový termín.

Cirkevné. Evanjelická cirkev turčiansko-sv.-mar-tinská dňa 8. marca v nedelu popoludní o 2. hodine v chráme Božom vydržiava svoj výročitý konvent. Predmety: Zpráva farára o duchovnom' a kurátora o hmotnom stave cirkvi a školy. Rozvrh a rozpočet na r. 1914. Návrhy. — Presbyterium cirkvi zasedá dnes o 2. hodiue v evanjelickej škole.

Pamiatka san-štófanského mieru. V Petrohrade a v Sofii zasvätili pamiatku san-stefanského mieru.

Politicky najmocnejším národom je ten, ktorý má nejvyvinutější priemysel. To sú Angličania, Fran­cúzi, Nemci, Amerikáni. Týchto, pravda, Slovania ešte nedostihli, ale možno pozorovať u nás zdravé prúdenie. V čele českého priemyslu kráča Kolínska továreň na kávové náhražky, ktorá spojac sa práve B dvoma naj­väčšími závodami toho druhu: Bergrovým v Horce a Buvovým vo Vyaokom Veselí, je najrozšírenejším podnikom továrnym a má svoje pobočné továrne vo všetkých temer zemiach slovanských.

V Petrohrade bola slávnostná panychída. V kostole boli velkokňazi Peter Nikolajevič, Alexander Michaj-lovič a Sergiejev. Bulharský vyslanec položil veniec na pomník cára Alexandra II ho.

Kardinála arcibiskupa Jura Koppa pochovajú vo VratiBlave. Jeho diecéza rozprestierala sa i v Pruska. Jeho Veličenstvo náš král poslal kapituli vratislavskej teplý telegramm sústrasti, tak tiež cisár Vilhelm,. ci­sárovná Viktoria Augusta, arcikňaz Franc Ferdinand, Merry de Val menom pápeža atď. Nášho krála pri pohrabe bude zastupovať arcikňaz Karol Franc Jozef.

Bitka vo viedenskom parlamente. Vyslanec K. Kramář povedal ostrú reč o česko-nemeckom poko­návaní. Predseda snemu odobral ma slovo. Počas reči českého národného socialistu Baxu pobili Ba nemecký národný vyslanec Iro a českým vyslancom. Strany ho­dily Ba jedna na druhú, napokon predseda musel vy­zdvihnúť zasadnutie.

K Švihovej affare. Choc interpelloval ministra vnútorných diel, či chce ihneď vyšetriť aff&ru Švihovú a o rezultáte upovedomiť snem. Stanek taktiež inter­pelloval präzidenta, či chce vec vyšetriť. Predseda oBvedčil, že terajší čas nie je súci na také veci a na­vrhol zasedania snemu odročit do 12. marca. Juho-slavianski vyslanci idú Ba pripojiť k českej jobštrukcii. O Švihovej vine sú presvedčení temer všetci českí vyslanci. Na Kramára je zle, že vec dal uverejniť, mal vraj Švihu potisku znemožnit. .Národní Listy" uverejňujú dva facsimile listov Švihových. Policistu, ktorý so Švihom šil, pomenujú až pri súde. Švihá leží chorý u rodičov na Král. Vinohradoch.

V Malej Pešti privátny úradník Jalo Gacsó za­strelil z revolvera koncipistu Imra Osiszára, ktorý mu sviedol mladú ženu, opijúc ju šampaňským. Gacsó sa sám udal na policii.

S malou námahou môžeme pripraviť výtečné, chutné, záživné a lacné múčne jedlá, ako: kuglufy, torty atď., keď upotrebíme ku pečivu prášok, vanilii-nový cukor a pudingový prášok Dr. Oetkera a jeho recept Tieto recepty dostať všade v sklepoch, alebo na žiadosť od firmy Dr. Oetkera; v Badene, ao závodu pri viedni. V nepočetných domácnostiach užívajú prä-paráty Dr. Oetkera a velmi mnohé uznania dosvedčujú výbornoBt týchže.

I wiw v v i w v v m n

Nlkdo nemôže Kathreinerovú

Kneiepovžá sladovú

kávu napodobnil! A predsa bývá často-rázy v i a d e poznáte pakovanie s obrázkom farára Knelppa velmi

dobre falšované.

PMta Badajte u p r i t e -pohanin oklamat B vráfte tliHfcj talatoé wýropkyl

Všetko Iné krom katrainky, zvláStc vy­merané zbožie ie al

. s najlacnejším grošom >eite pridraho zaplacené.

•*• • • •

— 4 —

Najnovšie. 7. marca.

Dňa 6. marca počala Ba národnostná debatta na uhorskom sneme. Otvoril ju predseda rumunskej ná­rodnej strany Teodor Mihali B velkou, pozorne vypo­čutou rečou, v ktorej uznával superioritu maďarskú, ale žiadal, aby rumunský národ bol zachránený pred assimiláciou a mohol Ba vyvinovat na základe svojho jazyka, svojho náboženstva a svojej kultúry. Po ňom hovoril Pavel Farkas z historického stanoviska. Po­vstanie Horu a Kiosku nebolo národné, ale agrárno-Bociálne. Potom hovoril gróf Albert Apponyi.

Teodor Mihali podal nasledovný návrh: „Poneváč sa vládny systém posledných štyroch

desaťročí protiví tisícročnej historii Uhorska, ktoré už i jeho zakladatel a prvý král Stefan uznal za poly glottnú krajinu a ktorý systém národy sväto-stefan skej koruny rozdelil na dva nepriateľské tábory: nech je upravená vláda, aby práve v záujme vnútornej kon­solidácie krajiny inaugurovala otvorene takú štátnu politiku, ktorá by vedela uviest do harmonie požia­davky politickej jednoty krajiny B podmienkami ná­rodného jestvovania všetkých národností."

Umenie, veda a literatúra. Sborník Sokolský. Ročník V. 1914. Vydala Tel.

Slov. Jednota Sokol" v Spojených Štátoch Šev. Ame riky. SoBtavil Milan Getting, redaktor „Slov. Sokola". New Tork, N. 1918. Tlačou „New-Yorkského Den­níka" 417. E. 71. St. Strán 206. Sborník je aj ob­sažné dobrý. Má mnoho pekných illustrácií.

Školské zprávy. Štipendium.

Bev. Michal Bajor, kat. farár v Chicagu poslal mi 500 korún na pät štipendií, ktoré dostanú stredo-a vysokoškolskí žiaci. Žiada sa odpis posledného sve­dectva, indexu a odporúčanie slovenského dejateľa známeho mena. Srok súbehu 30. marca 1914. Prosby opravte na mňa. Časopisy našské prosím o uverej­nenie I

Haligovee, p. Nagyhársas (Spišská stolica), dňa 3. marca 1914.

Ladislav Moyš, r. kat. duchovný.

Spolkové zprávy. M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i

poslali pt. pp.: Matúš Líška z Malinovského: bavorský toliar

z roku 1765 a 3 čínske peniaze. Ferdinand a Žofia Krajci: knihu Život Pána

GEžisse a MARTE Panny. Svetozár Hurban: strieborný taliansky peniaz

z roku 1809 (10 soldi.) V. Vraný, tajomník,

L a c n é české per ie 1 kilo šedé párané K 2-—, lepšie K 240, polobiele K 360, biele K 4-80, prima pá­perie K 6-—, vysoko prima K 7*20, najlepšia sorta K 8-40, velmi jemné sňahobiele K 9*60.

Hotové postele z hustého červeného, modrého, bieleho alebo žltého nankingu, dobre plnená 1 per ina alebo zpod-nia 180 cm dl. 116 cm šir. K 10, 12, 16, 18, 20. 200 cm dl. 140 cm šir. K 13, 15, 18, 21, 1 hlavnica 80 cm dl. 58 cm šir. K 3'—, 8-50,4-—, 90 cm dl. 70 cm šir. K 4-50, 6-50,6. - . Co sa nepozdá, zaměním, alebo vrátim peniaze zpät I Podrobný illustrov. cenník pošlem na požiadanie všade zdarma a franko.

Benedikt Sachsel, Lobes Nr. 199 pri Plzni (Čechy).

ODPORÚČAME NAŠIM RODINÁM

KOLÍNSKU CIKORKU.

! M ! ! M SocMňove pohľadnice!

••••••••• • • • • • • • • • N

Najdokonalejšie p l u h y rôznej sústavy, železné brá­ny, čerpadlá na vodu do­ptat za lavné ceny v továrni

hospodárskych strojov

«1 MaC&O, p. Alsó-Kubin. Cenník|na požiadanie

•K1Í zdarma.

Najlacnejší nákupný prameň len u Žigmunda \ST&ilek9

hodinára-kronometra, P P H Ó Vid inzerát! Vid inzerát!

fl ití flUlOfMO

Kto? oladá službu, postavenie,

alebo chce tieže niekým ob­sadit,

k t o potrebuje robotníkov, J i t o hladá prácu, k t o chce prenajať alebo dat

niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka

stravu, byt, n e c h použije k t o m u d e l u

„MALÉHO OZNÁMOYATEEA" Národních Noils a výsledok oznamovania má istý.

Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 12 hal. Inzerát v malom oznamovateli je najmenej 1-korunový.

k t o zamýšľa niečo předat alebo kúpiť,

k t o mieni sa niekde usadit ako remeselník, hostinsky, obchodník a nevie prime merané miesto,

k t o by sa rád oženiť alebo vydať,

k t o hladá akúkoľvek po­trebnú vec alebo článok,

Kyslá kapusta I delikát. So saflíkom...

40 kgr. E 4-80, 100 kgr. , 9-—.

Ugorky, ciboTu a iné na dobierku zasiela

A n t L i n e k v Znojme (Morava.)

Žiadajte si cenník.

Povesti z Tatier. Od

Tetmajera .

Sväzok I. Cena K150. Sväzok H Cena K1-20.

Vydal svojím nákladom

Kntbtlačlarsky úCast. spolok ? Turčianskom SY. Martine.

Pozvanie ; do

34. riadneho Ä shromaždenie I ílvernej Banky účast, spolku,

ktoré bude i dňa 22. marca 1914 o 3. hodine popoludní v spolkových miestnostiach T Ružomberka.

D e n n ý p o r i a d o k : 1. Volba predseda pre toto valné shro­

maždenie a 2 účastinárov k uhodaovernenin zápisnice.

2. Zpráva správy, dozorného výboru, pre­skúmanie účtov, rozdelenie čistého zisku a udelenie absolutoriumu,

3. Volba 3 členov výboru na 3 roky. 4 Volné návrhy v smysle 21. §-u stanov

8 dňami vopred oznámené. V R u ž o m b e r k a , dňa 4. marca 1914.

S p r á v c i . .

"-::

•••••••••••••••••B ••••••••••••••••••••••••••••••••I

:5:E::i:::ss::::::s:s::::::l:::::s::s::.:̂ :s5Ks( II R u č n é s t á l o f a r e b n é |

A14FMT' zefíry, sýpkoviny, grádle atd. Látky oble-kové pre pánov a dámy, ručníky, prestie-radlá, vreckovky, obrusy; tiež hotové ko­šele zefírové a flanalové, podvliekačky a zásterky. Nepremokavé p l á š t e pre pánov a dámy, plachty na vozy, koberce na kone, kapucne, zástery a pod. Z b y t k y látok sa

lacno odpredávajú u

Ferdinanda Měšfana ttáčOTia T Bystrém a NOY. Města n/M.

Cenník a vzorky zdarma a franko. Pre ct odberateľov „Nár. Novin" o 6% lacnejšie. Zásielky od 20 korňn zašlú sa vyplateno.

. M M M « « ••••••••••••••••••••••-™1*™" " •

• •• • •• • ••

Motory za najlepšie u z n a n é !

•!• •Si

: • :

íjí •!•

•*• ••• •••

••• ••• •••

••• ••• ••• • • • • • • • • • • • • • • •

! • • • •

• • •

Originálne KORTING

DIESELMOTORY X - í " na ssací plyn a benzín.

S a m o č i n n é m l á ť a č k y na benzin a surový olej.

Prekvapujúca novinka! Prekvapujúca novinka!

Motory na surový olej so zápalom, bez striekania vodou a kompressora.

I g n á c G e l l é r t a S p o l . mamička kancellárla

BUDAPEST, V., Koháry-utca 4. V svojom záujme žiadajte offertu! " ^ g

Dobré mydlo na dobré prádlo!

Pre vaše dobré prádlo, drahé prestie-radlá, jemné Čipky a výšivky použí-vojte č i s t é , d o b r é m y d l á . Presved­číte sa, aké výhody poskytuje skutočne dobré mydlo. Kupujte vo svojom zá­ujme najlepšie zo všetkých mydiel — m y d l o s j e l e n o m . Vo vašej domác­nosti niet nič mrzkého, aby sa mohlo Čistit obyčajným mydlom. Používajte ku každému čisteniu len m y d l o s j e ­l e n o m ; pre svoju velkú vydatnost je

mydlom najlacnejším.

Právajte len mydlom s jelenom! Prádlo vydrží dva razy toTko ako prv, a bude pritom vyzerat ako nové. M y d l o s J e l e n o m odstráni nielen špinu, ale zachová tkaň a farbám do­dáva nového lesku a novej sviežosti. Zabraňuje sraženi u a splstnateniu vlne­ného prádla, lebo sa áplne rozpúšta v studenej vode. — Dajte pozor na známku „ j e l e ň " a m e n o „ S o h i o h t " , ktorou je každý kúsok mydla ozna­

čený.

— 5 • ^^^^^^^H F r r J j a t r ý d o ú r a d n ý o l i p b . a r i j a a l s . o p a e o l i ý o l i s o z n á m o v k r á l o v s t v a I t a l s k é h o

IANO p r o f e s s o r a E R N E S T A P A G L I A N O v N e a p o l i , Calata San Marco 4,

ako t e k u t i n a — p r á š o k — c o m p r i m o v a n ó tab le t ty (pilulky). Najlepší krv prečieťovací a občerstvujúci prostriedok. Výtečné jasenné a jarné kúry. Odmenený bol: na Phannaceutiekej výstave 1894, na italskej hygienickej výstavke 1900 zlatou modajlou, na medzinárodnej výstave v Buenos Ayres 1910 s velkým cestuým

diplomom zlatej medalie, na medzinárodnej výstavke v Bime 1912 čestným veľkým diplomom. — V lepších lekárňach dostal

V v S t r a h a " A b J * a v y h l ° p o č e t n y m «4»viu škodným padelkom, žiadajte výlučne lan

P a g l i a n o s y r u p profeasora E R N E S T A P A G L I A N O v N e a p o l i . O apôsobe kúry dopytajte sa u nás. Literatúra a dopisovanie vo väetkych rečiach. Naše špeciality roapre^ávajú sa našimi skladmi v celej monarchii franko Zoll.

Okresná Pokladnica na poisťovanie robotníkov v Turčianskom Sv. Martine. 558/914.

Oznámenie v záležitosti volby vyslanoov do valného shromaždenia Okresnej Poklad­

nice na poisťovanie robotníkov v Turčianskom Sv. Martine. Dla predpisu uh. kr. krajinského robotníkov poistujúcebo úradu vyšiel mandát vyslancom, voleným

roku 1910 do valného shromaždenia, lanského roku, a poneváč 22. júna roku 1913 prevedená volba bola zrušená prípisom uh. kr. krajinského robotníkov poistujúcebo úradu pod č. 12772/1913, — treba Ba po­starat o nové volby.

Z tej príčiny naša správa uzavrela v zasadnutí 15. januára 1914 vydržiavanom previest volby dňa 22. marca 1914 pre celý okres pokladnice v Turčianskom Sv. Martine a do jeho okresu patriacich väčších obciach, ako: na Vrútkach, v Sučanoch, Turanoch, v Príbovciach, v Štubni, v Mosovciach a v Zniove.

Majú aa volit z radov prácuŕávajúcich a k poisteniu povinných po 60 riadnych a 30 náhradných členov, a síce dla oznamu už vydaného prácudávajúcim i gruppám zamestnaným v dielňach a obchodných podnikoch.

Voľba vyslancov do v a l n é h o s h r o m a ž d e n i a z a č n e sa o 9-ej r á n o 32. m a r c a bež. r . v mestách hore spomenutých.

V Martine zadrží sa volba v úradných miestnostiach. Tu budú hlasovat prácudávajúci a poistení členovia, bývajúci v Turčianskom Sv. Martine, v Ja-

hodníkoch, Tomčanocb, Záturčí, Bystričke, Draškovciach, Ivankovskej strane, Diakovej, v Hornom a Dolnom Jasene, Hornom a Dolnom Kalnfku, Žabokrekoch, Sv. Petre, Priekope.

Tí členovia Pokladnice, ktorí bývajú v takých miestach, kde neúčinkuje hlasy odberajúci výbor, a ak nechcú sa osobne dostavit pred najbližšiu hlasy odberajúcu komisiu, môžu svoje hlasovacie lístky poštou poslat ústrednému hlasy odberajúcemu výboru. V tom páde treba hlasovací lístok opatřit podpisom mena hlasujúceho a podpis treba uhodnovernit od predstavenstva obce alebo iným svedkom, zalepit do obálky a vo vrchnej obálke poslat na patričné miesto. Oneskoreno přišlé hlasovacie lístky nevezmú sa do ohladu.

Každý člen môže hlasovat dla ľubovolnej listy. Ustálené gruppové hlasovacie lístky možno dostat v pokladnici a pri každej hlasovacej komisii, čo ale nahatí hlasujúcich ľubovolne hlasovat, môžu previest premeny dla vôle, ba môžu si sostavit i osobitné hlasovacie lístky.

Za vyslancov a n á h r a d n í k o v d o v a l n é h o s h r o m a ž d e n i a volit možno len takých, ktorí sú u h o r s k ý m i o b č a n m i a vedia maďarsky, nevolitelní sú, ktorí stoja pod kuratellou, poruč-níctvom, konkursom, alebo, ktorí boli právoplatne odsúdení pre prečin zo ziskuchtivosti, alebo pre prie­stupok, obsažený v §-e 191. z r. 1907 XIX. t. c, buď boli odsúdení na ztrátu úradu alebo na vyzdvi­hnutie ich politických práv.

Oznamy, vzíahujúce sa na volby, sú vyvesené počas sročnej doby. Bez volebného certificátu nikto nemôže vkročit do volebných miestností, alebo hlasovat. Pre prácu dávajúcich dodá pokladnica volebné certifikáty 5. dňami pred voľbou. Poistení členovia môžu jednotlivé alebo v gruppách požiadať od pokladnice volebné certifikáty

behom 5 dní od vyhlášky volebných oznamov, ktoré sa dopošlú žiadateľom behom 5 dní. Proti výsledku môže sa ohradit každý člen. Ponosu svoju môže podat pred krajinskú pokladnicu

buď cestou okresnej pokladnice, alebo direktně poštou na uh. kr. štát. robotníkov poisťujúci úrad, avšak voľba považuje sa za právoplatnú až do vybavenia ponosy.

TURČIANSKY SV. MARTIN, dňa 3. marca 1914.

E d u a r d B e r t a n v r., F r a n c K o v á c s v. podpredseda. vára. direktor.

•

' Mojim detom nedávam múčne jedlá, pri-právané s odmladom: môj muž, ktorý je detským lekárom, je rozhodným nepriateľom toho. Poneváč ale detom múčne jedlo treba, tak pripravujem pre ne koláče, torty s pe­kárskym práškom Dr. Oetkera. Moje deti dostanú na večeru puding z vajec a mlieka, ktorý pripravujem s práškami pudingovými dr. Oetkera, alebo crém s práškami dibona-eremovými Dr. Oatkera. Pre jjremenu dá­vam mojim malým tu i tu Dr. Oetkerovu červenú grísku, ktorá ju výtečným osviežu­júcim jedlom. Všetky tieto prípravky sú chutné, záživné a predsa lacné. L

J'SLJSOL ľ 0 £ L S " b a b v SchSnbacnu u Chebu (v Čechách), najvehlasnejšia firma nedostižných kon­certných i sborových huslí, viol, čelí a báss, citier, kytár prvej akosti, čisto zne­júcich drevených i plechových fúkacích nástrojov, zaručených strún ku všetkým nástrojom, odporúča majstrovské husle s krásnym sláčikom v drevenom puzdre

franko K 18-—, gO—, 24-—, 30-—. Cenníky zdarma a franko.

Najlacnejší priamy nákupný pramen. OPRAVY hudobných nástrojov sa majstrovsky a

rýchle prevedú a čo najlavnejaie účtujú. Staré husle a čellá vymenia sa za nové.

rozširujte Národnie

Americké formy obuvi v ý l u č n e a len v 1?̂ j akos t i , o d p r e d n e j č e s k e j f i rmy s o z n a č ­k o u Lipa.

D á m s k e Ghevreaux snor. čierne . . E 13 — „ . gomb „ 14 — „ polchevreaux snor. čierne

vo formách gomb. snor. špangl. vo farbách čier., káv., biel. a sivých,

od K 10' 14 — M u ž s k é cele chevr. a box. snor.,

gomb. a derby K 16'— Mužské pol. chevr. snor., gerab. čierne

a žlté K 13 14— D e t s k é celé i pol, veľký výber, " ^ f i |

Objednávky poštou presne vybavujem.

EiHitl Koreň, strižný a módny obchod

v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine .

P r v ý č e s k ý n á k u p n ý p r a m e ň ! Lacné postelnéplera!

1 kg šedého, páraného 2 kor., lepšieho 2 kor. 40 hal., polo-biele 2 kor. 80 hal., biele 4 k., biele páperové 5 kor. 10 hal., 1 kg velmi jemného, snehobieleho, páraného 6 k.

y. Benisch gpP*SJ!fJĚ<j^J) 40 h., najjemnejšie Hk., 1 kg še­dého páperia 6 k., 7 k., biele

jemné 10 k., najjemnejšie z pŕs 12 k. ťri kúpe 5 kg franko. Hotové postele z hustého modrého, červeného, bieleho alebo žltého nankingu: 1 perina 180 cm. dlhá, 116 cm. široká 5 2 hlavnicami, každá 80 cm. dlhá 58 cm. široká; naplnená novým, šedým, velmi trvácim, páperovým posteľným pie-raťom 16 kor., polopáperím 20 kor., páperím 24 kor. Jednotlivé periny 10 kor., 12 k., 14 k., 16 k., hlavnice 3 k., 3 k. 50 hal., 4 k. Perina 200 cm. dlhá 140 cm. široká 13, 1470, 17-80, 21 k., hlavnice 90 cm. dl. 70 cm. 8. 450, 5-20, 570 k. Spodné periny zo silného pruhového grádlu 180 cm. dl. 116 cm. š. 1280, 14-80 k. Rozposiela sa do­bierkou od 12 k. vyššie franko. Výmena a vrátenie dovo­

lené, za nehodiace peniaze nazad. O b š í r n y c e n n í k z d a r m a a f r a n k o .

S. B e n i s c h v D e š e n i c i a c h , č. 111, Šumava, Čechy.

ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, za ložená .Živnostenskou b a n k o u v P r a h e .

Zmenáreň.: V., F e r e n c z József t é r 6. g F i l i á l k a v MUNKÁČU

BUDAPEST, V., Ferencz József t é r 6. (palác nGRESHAM").g

ITelegrafická adresa „INDUSTRIALLY

} 181—I 131—

i 111—1 TELEFON :

131—65 -66 -70

i-Ůčet n uhorskej počtovej spořitelny č. 26120. [Účet n rakúskej poštovej spořitelny č. 105586. Účet n bos. herc. post. spořitelny 6. 8166.

U č a s t i n n ý k a p i t á l Ž I V N O S T E N S K E J BANKY V P R A H E j e K 80,000.000•— a r e z e r v y v y š e . . . K 20,000.000'—

Prijíma v k l a d y prifnajvyššom|zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vy­bavenie všetkých bankových a burzových trans­akcií na budapeštianskej a cudzozemských bur­zách. — Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště d o l á r o v , m a r i e k a r u . t o ľ o v . Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky ===== so zahraničím a A j m e r i l i L O i i . . = =

. — — — — — "

4 Í

BALSAM LEKÁRNIKA A. THIERRY"

fitleinechter Balsam u s Jer Schutzengel-Apetliektaa

A-Thiepry in Pregrada M takiUch-Sauerbrunn.

je nedostižný pri liečení chorob pľúcnych a pŕs, iniiernuje ka-thar, tíSI dusivý kaäeF. Odstráni zápal hrdla, zachrípnutie a hrdelné nemoce, zimnicu, hlavne žalúdkový kŕč a koliku. Lieči zlatťi žilu a hämorrhoidy, čistí obličky a zvyšuje apetit i trove-nie. Pomáha pri boleni zub >v, zápachu z úst, grganí. Je dobrým prostriedkom proti hlístam, tasomnioiam. Lieči všetky rany, Jazvy, ružu, opar, .ipáleniny, omrzliny, bradovice, svrab, vyrážky, bolenie v ušiach atď. Nemá chybět v žiadnej rodine, zvláfite pri infiuencach, cholerách a iných epidémiách. Adressujte:

Na lekáreň k anjelu s t rážcu A. THIERRY v Pregrade u Rohiča.

12 malých alebo 6 dvojných alebo 1 špeciálna fľaša za 5 kor. 60 halierov.

Pri väčších objednávkach značne lacnejšie-

Z k ú s t e , p r o s í m , dobrú žitnú

2! 5 kg. najlepšej ja­kosti za K 3 60 dobierkou vyplatené zasiela do všetkých miest odborná firma

F'ľ. J E f c a j n y š , Praha - Vršovice

Thierry-ho pravá Gentifoliová masť zamedzf a vyhojí otrávenie krvi, bolestné operácie zamedzuje. Upotrebuje sa pri boľavom prsníku Seatonedellek, pri zaseknutí mlieka, zatvrdnutí prsníka, pri ruži, pri otvorených ranách nôh, pri zapuchllnách, ba i pri kOStižori; pri secnýeh, úderových ranách, pichnutiach, k výluke cudzích teliesok, ako sklo. triesofiky, piesok, broky, tŕne, pri opuchlinách, výrast­koch, karbunkuloch, novotvorbách, ba í pri raku; pri záneohtici, plesgú- «j« rooh, odřených nohách, popáleninách, pri ranách z obležania nemocných, v> krvnieiach, pri ranavých deťoch atď.

Cenu 2 tóglov K 3-60 posiaf vopred alebo na dobierku. Dostať v lekárni J. Torok v Budapešti a v najviac lekárňach Uhorska. Yo veľkom u drogueristu Thalmayer a Seitz, následníkoch Kochmeístra Bratov Radanovits v Budapeští.— Kde skladu niet, objednajte si direktně u

A. THIERRY, l e k á r e ň v P r e g r a d e , pr i Rohiči .

Trávnice, 100 slovenských ludových

piesní. Na klavír pristr. M. Franciscl. Oena 1. a 2. soš. spolu K 6-—

poštou K 6-30. Vydal

Kníhtlač, účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine

„Túto annoncu si vystrihnite a uschovajte!" I ^ ' K t o u m ň a kúpi hodinky, zgazduje p e n i a z e ! N i k l o v é alebo o c e ľ o v é ploché kavalierske h o d i n k y s 2-ročnou písomnou zárukou K 6-90

„ „ „ h o d i n k y I-a jakost s 3-ročnou „ „ „ R o s k o p f s 1-ročnou zárukou „ „ s 3-ročnou zárukou I-ma jakost s plombou

S t r i e b o r n é h o d i n k y s otvor, cylindr, strojom, ploché eleg., s 2-ročnou zárukou „ „ „ „ „ I-ma jak. s 5-ročnou zárukou . „ „ silné Lma s ankr. strojom, pekne gravir. so 6-roč. zárukou

t ú l a „ n, » » » „ s peknými figurami, dvojný obal so zle. tou náložkou, 5-ročná garancia

P r a v é r u s k é t ú l a s t r i e b o r n é h o d i n k y , dvojný obal, silné, so 14. karat. zlatou vložkou 16 rubínov, I-ma anker. 10-ročná garancia

I-ma N i k l o v ý b u d í č e k , s 3-ročnou zárukou K 8-6t pri kúpení 3 kusov za „ 9-50 *?

Il-a b u d í č e k s 2-ročnou zárukou „ 2-90 3 kusy za „ 8-—

14-karat. z l a t é h o d i n k y od K 66-— vyššie. 14-karat. z l a t é r e t i a z k y a c o l l i e r e v každej cene.

8-20 4-90

, 7-90 , 8-90 , 12-90 18-50

Pri p l a t e n í n a p r e d a l e b o d o b i e r k o u z a m ě n í m b e h o m 8 d n í č o s a n e p o z d á y>»y* a l e b o p e n i a z e v r á t i m .

Zikmund Well, b o d l n a r * a ob.ron.OJtri.eter* v P ú c h o v e (Trenčianska stol.).^1

,Mníchovské Paulanerbräiľ

SALVATOR-PIV v Turčianskom Sv. Martine

s a l e n xx m ň a č a p u j e . K a ž d ý d e ň č e r s t v é !

Zaručený pravý

Paulánský Salvátor. «fo%ef

h o t e l i e r D o m u .

Vežové hodiny vyrába Rich. Liebing, prísažný znalec a cenitel c. k. kupeckého súdu vo Viedni, Wlen, XIII/10, Speisingerstrasae 66, pre kostoly, radnice, zámky, kasárne, školy, fabriky atd. dla najnovšej najlepšej konštrukcie a solídnej výroby. Automaticko-elektrickó 8amonaíahovače dajú 8a k novým ako i starým vežo­vým hodinám aplikovať. Vvykonám akékoľvek repa­rácie hodín vežových, kostolných i na splátky. Rozpočty zdarma. Pri dotazoch treba celkom jednoduché skice poslat. Rozmery sa žiadajú. Na žiadosf. i sám výmerám.

Platený tovar ! F » l a © h t y z ľanového plátna, bez šva,

160 X 2 2 6 c m-, 6 kusov za K 17-20 F » l a o n t y z hladkých cverán, bez šva,

150X226 cm., 6 kusov za K 18-— B u r g u n d s k é p l á t n o na košele č. 250,

25 metrov 82 cm. šiřiny, 1 kus za . . . . K 14-p l á t n o s i l n é , 100 cm. šir., 30mtr., 1 kus za K 20-40 Š i f o n s t r i e b o r n ý , jemný, pre dámy,

100 cm. šir., 30 mtr., 1 kus za . . . . K 30-— S l f o n d e t s k ý , mäkký, 80 cm. široký,

20-metrovýkus za K 9' B a t l s t v y š í v a n ý , 1 mtr. za . . . . K i-80 U t e r á k y , č i p k y atď.

Odporúča

obchod so strižným tovarom V H l b o k o m (Luboka, p. Szenicz, Nyitra m.).

Faôtianska obilná burza. 5. iŕiarca.

Zbožie Druh 1 3 g.

Sa* Oena

za 100 kilogr.

od do

Päenica

Kat Jačmeň

Ovos Kukurica Bepica Proso

slovenská tisská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

76—79 78—82 78—80 78-80

26-20 24-60 24-75 18-36 1 4 . -

15.10 14 —

2565 26-46 26-56 1866 16-—

16-40 14-30

25«*. o b s a h i n z e r á t o v r e d e - k o i e . n i e j e s o d p ' o v e d n á i

!?»itlaaaka burza. 6. marca.

Štátne pôžičky: (Sony na každých 100 korún.)

Uk. siatí ssnta korunná renta

Pôžička železnej brány nh. prem. 100 zl.

» » »- ' W r i -žsgál. úpisy áorvatské . . . . . .

Poz. výväz. dpisy uhorské . . . . . „ „ „ horvatské.... , ttasko-seged. pôžička

Sakúika konvertovaná rsnta . . . . zlatá renta , korunná renta

Žreby: z roku 1860 po 600 si. „ 1860 „ 100 „ „ 1864 „ 100 „

3oi.-hercegov. kraj. žolez. pôí...

1¾ 8'/.

m ft

f. Íl

4V.V.

Peňaž. Eurs

99W 82-65 7076

2 3 4 -2 3 4 -98 75 83-50 82 60

1 4 8 — 87--10550 83-40 163-50 22V-— 340 — 90-

Tplat. hodn.

240 200 300 200 400 400 1200 1000 600 600 2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a sporiteFní (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok... Prvá uh. priemyselná banka.. . Ylastenská banka účast. spol. Uhorská banka a Obchod uč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka. Rakúako-uhorská banka Peštianska komerciálna Spojená hlavnomeatská spořitelna Uh. ústredná sporiteľňa Vlastenecká I. spořitelna . . . . Tej že tretina účastiny

Peňaž. kurs

Hen. hodn

Účastiny rozlič. podnikov „Adria", oh. morská paroplav. Košicko-bohuminska železnica. Bakúsko-nhorská štátna železnica Severo-uh. spoj. uhl. a ind. spol. Horno-nh. banská a hutná úč. sp. Uh. asfalt, spol.

344-

330 286-532-bO 628-

1 9 8 8 -8680-2200-— 1580 —

16560-

588 310 714-50 3 6 6 -850'—

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo -tarjánske uhoľné bane.. . I. uh. fabrika hosp. strojov . . . Qanz a spol. železiarne Ri íiavsko-m.-š.-t. želez, závody. Brašovská dielňa na celluloBn . I. uh. účast, pivovár I. uh. spolok na kŕmenie sviň. „Hungaria" umel. hnoj Uhorská elektrická spol

Pr ivátne žreby: Bazilika kus Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety. „Dobré srdce" Uh. Červeného kríža Taliansky spolok Červ. Kríža Tal. Oerv. kríža (s rak. kolk.) Bakús. Oerv. kríža Bakús. úver. ústavu

Peňaž. kurs

7z6-854 —

8 0 7 0 -69550 202-

6100-

475-625--

25-472

11-36 17-50 aa-— 43-— 46 — 63 —

480 —

Viedenská burza. 5. marca.

(V korunách.)

Uh. vseob. úver. banka Uh. eskont. a zmenár. banka.. Rakúska Länderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. železnice..

Peňažné d r u h y : Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníky Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty Ang. banknoty, 10 fánt iterl. Italské banknoty, 100 lír Dollár, papierový Bubel „

Peňaž kurs.

842-50 52t> 521-25 280-75

1263' 5040

11-S8 19-04 23-6R

117-65 95-25 24-02 94-95

490-253-26

1 0 všetkých ta- a cudzozemských burzách informácie ochotne podá a burzové príkazy prevedie Vám čo najkulantnejšie Uverná BaÉa VL spol. B l M b ? ľrešprto. DI .alej požičiava štátne a kauciové papiere a pri podmienkach velmi .

Týaodných predáva a lombarduje všelijaké lesy a cenné papiere.

Zodpovedný redaktor: S^rotoxár Horbau. Majitel a vydavatel: Consortium P a r o l Madroň Tlačou a nákladom Eníhtlačiarskeho ácastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.

a Spol.