SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

2124944

RASTLINY NA BALKÓNOCH A TERASÁCH

Diplomová práca

Nitra 2011 Bc. Barbora Kršková

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor : Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Dekan : doc. Ing. Karol Kalúz, CSc.

RASTLINY NA BALKÓNOCH A TERASÁCH

Diplomová práca

Študijný program: Záhradníctvo

Študijný odbor: 4142800 Záhradníctvo

Školiace pracovisko: Katedra biotechniky parkových a krajinných

úprav

Školiteľ: doc. Ing. Daniela Bartošová Krajčovičová, PhD.

Nitra 2011 Bc. Barbora Kršková

3

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav

Akademický rok: 2009/10

Zadávací protokol diplomovej práce

Študent: Bc. BARBORA KRŠKOVÁ

Študijný odbor: Záhradníctvo

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku SPU v Nitre z roku 2008 Vám zadávam tému

diplomovej práce:

RASTLINY NA TERASÁCH A BALKÓNOCH

Cieľ práce:

Cieľom diplomovej práce je vybrať moderné sortimenty rastlín ktoré sa trendovo začali

používať na balkónoch a terasách a identifikovať ich pôdne a klimatické podmienky.

Rámcová metodika práce:

- definovať vlastnosti vybraných rastlín, ktoré sa v súčasnosti používajú na

balkóny a terasy,

- zadefinovať metodiku vzhľadom ku klimatickým podmienkam vybraného

stanovišťa vybrať pokusné rastliny, ktoré budú sledované na balkóne rodinného

domu,

- definovať spôsoby výsadieb a údržby vybraného sortimentu rastlín, ktoré sú

predmetom témy DP.

Rozsah textovej časti: 60 strán textu, obrázky, tabuľky, prílohy

Literatúra:

1. Rataj, V. – Rybanská, M. – Jureková, Z. – Boreková, B. 2004. Metodika písania

záverečných prác na SPU v Nitre. Nitra: VES SPU, 2004, 77 s. ISBN80-8069-328-

5

4

2. Demelová, B. 2008. Nový způsob použití balkónových rostlin. [online] Zahrada.web.cz .

[citované 20.09. 2009]. Dostupné na internete: http://www.zahradaweb.cz/informace-z-

oboru/kvetinarska-vyroba/?page=120&Lang=cs&sid=514

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Daniela Bartošová Krajčovičová, PhD.

Dátum zadania diplomovej práce: 2009/10

Harmonogram postupu prác:

- Rok 2010- spracovávanie literárnych podkladov, získavanie podkladov,

- Október 2010-marec 2011 – založenie pokusov, sledovanie, vyhodnotenie,

- Finalizácie práce, výsledky, závery, diskusia.

Dátum odovzdania diplomovej práce: máj, 2011

prof. Ing. Viera Paganová, PhD. doc. Ing. Karol Kalúz, CSc.

Vedúca katedry biotechniky Dekan FZKI

parkových a krajinných úprav

5

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

V Nitre, dňa 10.5.2011 ……………………………….

podpis autora DP

6

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie doc. Ing. Daniele Bartošovej Krajčovičovej, PhD.

za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

7

ABSTRAKT

Autor sa v práci zaoberá rastlinami na balkónoch a terasách. V prvej časti diplomovej

práce sa zameriava na rastliny, ktoré boli do výskumu zaradené : Thymus doerfleri, Thuja

occidentalis „Little Champion“, Juniperus chinensis „Old Gold“, Helianthemum

hybridum. Autor opisuje ich botanickú charakteristiku a náročnosť na pôdne, svetelné

a vlahové podmienky. Zároveň sa venuje výberu črepníkov a materiálu, ktorý bol pri

výskume použitý. Porovnáva jeho kladné a záporné stránky a ich vplyv na rastliny. Počas

zimných mesiacov sa sledujú a zapisujú teploty. Tie sú zaznamenávané v jednotlivých

tabuľkách a spracovávané do grafov. Autor zisťuje, pri akých teplotách sú rastliny schopné

v našich podmienkach prezimovať. Druhým čiastkovým cieľom bolo vybrať rastliny, ktoré

sú vhodné na pestovanie v nádobách s umiestnením na balkóny a terasy. Do tabuliek sú

zapisované ich nároky na pôdu, vlahu, svetlo, doba kvitnutia, ale aj mrazuvzdornosť.

Kľúčové slová: balkónové rastliny, mrazuvzdornosť rastlín, rastliny v nádobách

8

ABSTRACT

Author of the work deals with balcony and terraces plants. First part of the thesis focuses

on plants that were included in research: Thymus Doerfleri, Thuja occidentalis 'Little

Champion', Juniperus chinensis 'Old Gold', Helianthemum hybridum. The author describes

their botanical characteristics and intensity of soil, light and moisture conditions. It deals

with the selection of plant pots and material which has been used in research as well.

Compares the pros and cons and their impact on plants. During the winter months of

monitoring the temperature recording was caried out. The values were recorded into

tables and graphs. Author finds out what temperature the plants are able to withstand at

during winter season at our conditions. The second partial aim was to select plants that are

suitable for growing in containers placed on the balconies and terraces. Tables are entered

with their demands for land, moisture, light, time of flowering, and the frost hardiness as

well.

Keywords: balcony plants, frost hardiness of plants, plants in containers

9

Obsah

Obsah.................................................................................................................................9

1 Úvod .............................................................................................................................10

2 Prehľad literatúry ...............................................................................................11 2.1 História pestovania rastlín..............................................................................11 2.2 Základné pestovateľsko –ekologické faktory ovplyvňujúce rast rastlín ............................................................................................................................14

2.2.1 Substrát a zemina ................................................................................................14 2.2.2 Hnojenie a výživa rastlín ....................................................................................16 2.2.3 Nadmorská výška................................................................................................20 2.2.4 Svetlo, teplo a orientácia voči svetovým stranám...............................................20 2.2.5 Voda a zálievka...................................................................................................24

2.3 Materiál na pestovateľské nádoby...............................................................25 2.3.1 Typy nádob .........................................................................................................27 2.3.2 Usporiadanie nádob ............................................................................................28 2.3.3 Umiestnenie nádob .............................................................................................28 2.3.4 Dočasné a trvalé kvetináče .................................................................................29

2.4 Ochrana proti chorobám a škodcom ..........................................................29 2.5 Faktory ovplyvňujúce morfológiu rastlín .................................................32

2.5.1 Presádzanie rastlín ..............................................................................................33 2.5.2 Opory rastlín .......................................................................................................34 2.5.3 Rozmnožovanie rastlín .......................................................................................34

2.6 Prezimovanie rastlín v nádobách .................................................................35

3. Cieľ diplomovej práce .....................................................................................37

4. Materiál a metodika práce............................................................................38 4.1. Charakteristika a opis sledovaných druhov ...........................................38 4.2 Charakteristika kvetináčov ............................................................................42

5 Výsledky práce ......................................................................................................45 Tabuľka č. 1 – Teplotné rozdiely za rok 2010 v mesiaci december ............................46 Tabuľka č. 2 – Teplotné rozdiely za rok 2011 v mesiaci január..................................47 Tabuľka č. 3 – Teplotné rozdiely za rok 2011 v mesiaci február ................................48 Tabuľka č. 4 – Teplotné rozdiely za rok 2011 v mesiaci marec..................................49 Tabuľka č.1- Zoznam jednoročných kvetín vhodných pre balkóny a terasy...............50 Tabuľka č. 2- Zoznam trvaliek vhodných pre balkóny a terasy ..................................52 Tabuľka č. 3- Zoznam ihličnanov vhodných na balkóny a terasy...............................54

6 Diskusia ......................................................................................................................55

7 Záver ............................................................................................................................57

8 Zoznam použitej literatúry ............................................................................58

Príloha k obrázkovej časti..................................................................................61

10

1 Úvod

„Rozvíjajúci sa kvet nerobí nijaký hluk,

lebo krása, pravé šťastie a pravé hrdinstvo sa v dennom svetle prejavujú mlčky“.

Wilhelm Raabe.

Téma o ktorej som sa rozhodla písať je veľmi krásna a zaujímavá. Čo vlastne balkónové

kvety sú? Sú to kvety, ktoré nám počas celého leta prinášajú radosť v podobe kvitnúcich

hýrivých farieb a rozmanitých vôní. Odolné voči zime nie sú, preto ich na konci sezóny

musíme premiestniť na miesto, kde prezimujú. Vyrastám od detstva na paneláku, kde je

oproti vidieku minimum zelene. Pohľad na prázdne balkóny je smutný a rozžiari sa len

v lete aj to len na niekoľkých balkónoch. Pritom by to tak vôbec nemuselo byť. Veď čo

môže byť krajšie, ako pohľad na nádherne zakvitnuté balkóny? Takto si môžeme aj doma

vytvoriť kúsok živej prírody. Stačí mať len chuť, odhodlanie a výsledok sa dostaví.

Rastliny sa pestovali už v minulosti a postoj k nim sa nezmenil ani dodnes. Už to nie sú iba

tradične pestované pelargónie, petúnie a fuksie. Dnes si môžeme vybrať z nespočetného

množstva rastlín, ktoré nám trh ponúka. Sú vyšľachtené stále nové odrody, ktoré sú

zaujímavé nielen svojou farbou, ale aj tvarom a listami. Každá rastlina je niečím zaujímavá

a krásna, stačí si len vybrať tú správnu, ktorá dá nášmu balkónu nový rozmer. Mnoho

rastlín sa pestovalo v minulosti len v záhradách, vo voľnej pôde. Dnes sa veľa zmenilo

a pestovanie sa prenieslo aj na balkóny a terasy. Rastliny vysádzame do kvetináčov

rôznych farieb a materiálov. Máme neobmedzené možnosti vytvárať nádherné kvetinové

kompozície rôznych tvarov a farieb. Či sa rozhodneme vysadiť rastliny ako solitéry, alebo

ich zoskupíme do väčších celkov výsledný efekt nás určite poteší. Balkóny v lete hýria

farbami, ale ostatné ročné obdobia ostávajú prázdne a smutné. Takto vznikajú kontrasty

medzi jednotlivými ročnými obdobiami. Aj v nepriaznivých ročných obdobiach si môžeme

balkóny oživiť zeleňou. Vyberať môžeme medzi drevinami a trvalkami, z ktorých mnohé

znesú aj nepriaznivé podmienky balkónov. Rastliny vytvárajú akúsi oázu pokoja, kde

človek nachádza vnútorný kľud , vyrovnanosť mysle a dokáže si usporiadať myšlienky,

v dnešnej uponáhľanej dobe.

11

2 Prehľad literatúry

2.1 História pestovania rastlín

Už od pradávna existuje medzi človekom a rastlinami veľké puto, ktoré sa zachovalo

dodnes. Ak chceme sledovať ako sa rastliny postupne na Zemi rozvíjali, musíme svoju

pozornosť upriamiť do obdobia prvých etáp ľudstva. V staršej dobre kamennej nepestoval

človek okrasné a úžitkové rastliny zámerne. Používal ich predovšetkým pre zachovanie

svojej existencie. Mnohé využíval pre svoju obživu a ako liek. Veľa druhov semien však

svojím kočovným životom premiestňoval, aby ich mohol už zámerne pestovať.

K využívaniu okrasných rastlín boli nájdené prvé zmienky v oblasti Mezopotámie, kde už

4 000 rokov pred našim letopočtom boli kvetiny zobrazené na hlinených tabuliach. Sušené

kvetiny, semená kultúrnych rastlín sa našli aj v hrobkách faraónov. To sú dôkazy, že

kvetiny mali v tom čase najmä kultový a náboženský význam. Známe babylonské trhy,

ktoré navštevovali kupci z celého Východu, boli zastúpené rozmanitou flórou, plodov,

korenín, stali sa predmetom obchodu. Nasvedčuje tomu obrovská rozmanitosť flóry

babylonskej nížiny, ktorá bola kolískou mnohých kultúrnych rastlín. Z historických

zdrojov sú známe informácie o vývoji okrasných rastlín využívaných v liečebných

metódach, keďže boli najdostupnejším a najúspešnejším zdrojom prírodného liečiteľstva.

Zoznam rastlín je uvedený aj v Starom zákone. Sú medzi nimi aj okrasné, slúžiace ku

kultovým obradom ako napríklad Oleander, Myrtus, Nigella, Portulaca.

U všetkých kultúrnych národov mali kvetiny a záhrady nesmierny význam. Všade môžeme

vystopovať, že so vzrastom ideovej národnej kultúry rastie aj význam kultúry okolia, kde

človek žije, pracuje. Tak sa stretávame so zmienkami o kvetinách a o ich použití pre

okrasu už v oblasti Mezopotámie u Chetitov, Babylončanov a Asýrčanov. Už v čase

nového rozkvetu babylonskej ríše dal kráľ Nabukadnezar II. vybudovať preslávne záhrady

legendárnej Semiramis. Boli to umelé návršia, stavby s veľkým množstvom zelene

a kvetov, ktoré boli zavlažované stále čerstvou vodou čerpanou do kaskád a umelých

kanálov. Egypťania, ktorí verili v posmrtný život, dávali svojim mŕtvym do hrobov kytice

a semená rastlín. Kvetmi vyjadrovali svoje city, ktoré predstavovali rôzne udalosti. Aj

u starých Aztékov, Mayov a Toltékov sa kvetina objavovala ako motív pri posvätných

obradoch i na architektúre. V Číne, Indii a Japonsku vznikol zložitý kult kvetín a záhrad za

pomoci dokonalej znalosti pestovania rastlín. (Jakábová-Machovec,2001)

12

Dlhé storočia a tisícročia si táto kvetinová kultúra zachováva svoju odlišnosť a osobitosť

v porovnaní s ostatným záhradným umením Orientu, kde veľmi výrazne pôsobia už

v najstarších časoch spomínané Semiramidine záhrady alebo kvetinová nádhera palácov

kráľa Šalamúna. Najväčšiu potrebu kvetinovej výzdoby pociťovali najmä Rimania a Gréci.

Kvety a zeleň mali v obydliach, chrámoch, na slávnostiach, v soláriách – strechách

starorímskych dvorov. Tu sa kry a kvety pestovali v črepníkoch a nádobách, ktoré boli na

tieto účely určené. Rimania, ktorí mali svoju záľubu najskôr v úžitkových rastlinách, si

neskôr obľúbili okrasné rastliny a kvetiny. V tom období dosiahlo umelecké záhradníctvo

vysoký stupeň dokonalosti. U starých Grékov sa objavovali prví kvetinári a kvetinárky.

V rannom stredoveku sa otvorila cesta mnohým cestovateľom, moreplavcom a bádateľom.

Boli medzi nimi vzdelaní ľudia botanici, lekári, ktorí na svojich výpravách sledovali, ale aj

zbierali flóru rozličných kontinentov. Významné obohatenie do sortimentu okrasných

rastlín prinieslo najmä objavenie Ameriky. K rozvoju záhradníctva prispela aj južná

Morava. ( Jakábová – Machovec, 2001).

Tisícročia sa pestovali rastliny v dekoratívnych aj úžitkových kvetináčoch. Staré mozaiky

a záznamy Egypťanov, Grékov a Rimanov dokazujú, že už vtedy pestovali voňavé rastliny,

napríklad myrtu, krušpán a bobkový list v hlinených kvetináčoch. Považovali to za vhodný

spôsob pestovania rastlín v oblastiach s plytkou a neúrodnou pôdou.

V južnom Španielsku začiatkom druhého tisícročia práve rastliny v kvetináčoch vytvárali

intímne prostredie záhrad obkolesenými múrmi. Dve známe záhrady založené v polovici

štrnásteho storočia v Alhambre a v Generalife prežili dodnes.(Jakábová-Machovec 2001).

Stredoveké záhrady

V Británii sa na ilustrovaných rukopisoch z 12.-14.storočia objavujú kvetináče s rastlinami

pestovanými v palácoch a kláštorných záhradách. Napriek tomu nepretrvali do 15.

a 16.storočia, keď sa uprednostňovali kvitnúce záhrady. Briti inšpirovaný talianskymi

záhradami mali kvetináče najmä z kameňa, prípadne odlievané z olova.

Na severe Európy pestovali citrusové rastliny v kvetináčoch a využívali ich ako prvky

stredomorskej flóry vo výsadbe svojich záhrad lemujúcich chodníky, terasy.

Rovnako zapálení boli aj Viktoriánci. Vytvárali mnoho typov žardiniér a malých aj

veľkých kvetináčov v období 19.storočia. Vytvárali ozdobné kvetináče vysadené

rastlinným materiálom dopestovaným v skleníkoch, ktoré umiestňovali na terasy a na

upravené trávniky.

13

Eduardiánske pestovanie je tiež charakteristické obľubou vysádzania záhrad. Mnohé

rastliny vysadené v kvetináčoch, napríklad begónie, zvončeky, fuchsie, preniesli

z klasických záhrad do záhrad v domovoch aj s ich farebnosťou a výrazom. (Hillier, 1994).

Pestovanie rastlín v najrôznejších nádobách bolo obľúbené už v staroveku, inak to nie je

ani dnes a náš postoj ku kvetom v črepníkoch sa zrejme nezmení ani v budúcnosti. Nádoby

sa pritom postupne menia a prispôsobujú sa architektúre a štýlu exteriérov a interiérov a na

ich výrobu sa začínajú používať netradičné a atraktívnejšie materiály.

(http://m.mojdom.zoznam.sk/cl/10075/197279/Kvetinace-a-vysadbove-nadoby/?p=2)

V súčasnosti sa na výrobu kvetináčov a pestovateľských nádob využívajú klasické

i moderné materiály, preto je dobré poznať ich špecifické vlastnosti, výhody a nevýhody

a prispôsobiť im výber druhov a veľkosti pestovaných rastlín

(http://m.mojdom.zoznam.sk/cl/10075/197279/Kvetinace-a-vysadbove-nadoby/?p=2)

Vysoké štíhle nádoby sú moderné. Peknou alternatívou sú kvalitné plastové nádoby s

vyberateľnou vložkou, ktorých objem zodpovedá normálnym kvetináčom. Takéto stĺpovité

nádoby sú navyše vybavené zásobníkmi vody. Vďaka ním majú korene zaistené dostatok

vody na dlhú dobu. Nedávno sa začali vyrábať samozavlažovacie kvetináče, ktoré sú

kvalitné, funkčné a šetria náš čas. Takto má každý možnosť mať na balkóne krásne kvety.

Nemôže sa stať, že kvety budú prepolievané, pretože kvetináče majú vstavaný prepad

vody. Medzi hladinou vody v zásobníku a spodnou stranou koreňov rastlín je vzduchová

medzera, ktorá garantuje, že korene nebudú premokrené

(http://www.zahradnictvolimbach.sk/samozavlazovacie-kvetinace-siesta.html)

14

2.2 Základné pestovateľsko –ekologické faktory ovplyvňujúce rast rastlín

Nároky kvetín z hľadiska ich druhových a pestovateľských skupín sú veľmi rôzne, pretože

pochádzajú z rozličných zemepisných šírok našej Zeme. Ak prihliadame k domácim

poveternostným a pôdnym podmienkam, ktoré sú aj na našom území rozdielne, môžeme si

vytvoriť svoju vlastnú predstavu, o začleňovaní jednotlivých rastlinných druhov do

pestovateľských oblastí, s ohľadom na ich pôvod. ( Jakábová – Machovec, 2001).

Patria sem:

- substrát

- pestovateľské nádoby

- nadmorská výška

- svetlo a teplo

- hnojenie a výživa

- voda a zálievka

- pestovateľské nádoby

2.2.1 Substrát a zemina

Pre zdravý rast rastlín je veľmi dôležitý výber správneho substrátu. Malé množstvo pôdy

zabezpečuje výživu pre rastliny a podporu pre koreňový systém. Substrát musí udržiavať

dostatok vlhkosti, ale zároveň musí byť dostatočne priepustný, aby mohla odtiecť

nadbytočná voda. Dôležité je množstvo hnojiva, ktoré zabezpečuje zdravý rast sadeníc,

najmä správnu mieru zásaditosti a kyslosti pre typ rastlín, ktoré sme sa rozhodli pestovať.

Pre rastliny v nádobách nie je vhodná zemina zo záhrady, pretože jej hlavným problémom

je, že pri pravidelnom polievaní a pri obmedzenom objeme nádoby stratí sa jej vzdušnosť,

priepustnosť a štruktúra.(Hessayon 2002).

Zemina má :

• zadržiavať vodu a zhromažďovať živiny bez jej trvalého chemického viazania,

• má zabezpečovať priepustnosť a kyprosť, aby mohli korene dobre dýchať,

• štruktúra substrátu musí byť stabilná, aby nedochádzalo k žiadnym nežiaducim

reakciám a zmenám chemického zloženia,

• hodnota pH zeminy alebo substrátu má byť neutrálna až slabo kyslá, pH medzi 6,5

a 7, s výnimkou rastlín, ktoré majú špecifické nároky ( napr. kyslomilné,

vápnomilné, kaktusy, stepné druhy),

15

• veľmi dôležité je, aby sa korene rastlín v substráte dostatočne pevne prichytili a aby

sa pri každom zalievaní substrát dostatočne navlhčil a aby si svoju vlhkosť čo

najdlhšie udržal.

• substráty musia byť bez obsahu škodcov a choroboplodných zárodkov (Jantra,

1992).

Tradičné záhradnícke zeminy sa zatrieďujú do viacerých skupín:

a) zeminy ktoré obsahujú surový humus aj nerozloženú organickú hmotu pri

humifikovanom podiele. Zaraďujeme sem ihličnatku, slatinku, vresovku, listovku

a rašelinu,

b) humusové zeminy, ktoré sú bohaté na živiny napríklad parenisková zemina.

c) minerálne zeminy kde zaraďujeme mačinovku, ornicu, kompostovú zeminu.

d) piesok. ( Jakábová – Machovec, 2001).

Ihličnatka – surový lesný humus z borovicových lesov. Je to substrát vhodný najmä na

pestovanie vresovcovitých rastlín. Je chudobná na živiny a nasiakavosť dosahuje asi 60

váhových percent. (Volf, 1971).

Listovka – používame ju na zľahčovanie ťažkých zemín. Vznikla kompostovaním

nahrabaného lístia, je ľahká, vzdušná zemina s malým obsahom živín. Ľahko vysychá

a potrebuje výdatné hnojenie.

Vresovka – predstavuje ľahký, vzdušný a zrnitý substrát, ktorý rýchlo vysychá.

Parenisková zemina – vznikla skompostovaním obsahu pareniska a pre rastliny je veľmi

výživná. Používa sa len dobre vyzretá, aby nedochádzalo k zahnívaniu korienkov.

Mačinovka – je hrudkovitej štruktúry, ale patrí k hutnejším zeminám a do črepníkov sa

používa menej. (Baier - Baierová – Korim, 1980).

Kompostové zeminy – vznikajú kompostovaním rastlinných zvyškov s minerálnou

zeminou. Obsahujú asi 10 % humusu a ich reakcia sa pohybuje okolo pH 7,0.

Piesok – jeho význam spočíva predovšetkým vo zvýšení priepustnosti zeminy pre vodu

a v znížení jej spekavosti. (Volf, 1971).

Rašelina- vzniká väčšinou biologickými procesmi z rastlinných zvyškov ich kvasením

alebo hnitím v prostredí , kde je nadbytočné množstvo vody a nedostatok vzduchu.

Používa sa pre zvýšenie úrodnosti pôdy. Na rašeliniskách sa vyskytuje v 3 druhoch:

16

1) slatinná rašelina- sa vyskytuje na nížinách a v zamokrených priehlbeninách. Je

minerálne bohatá s neutrálnou alebo mierne kyslou reakciou.

2) vrchovisková rašelina- na minerály je chudobnejšia ako slatinná a je kyslej reakcie.

3) Prechodná rašelina- obsahuje nielen machy a lišajníky, ale aj vyššie rastliny

napríklad kríky (http://www.sloven.sk/raselina.html).

Priemyselné substráty:

„Neexistuje žiadna zmes, ktorá by spĺňala požiadavky rastlín na sto percent. Mnohé

priemyselne vyrobené kompletné zeminy sú kvalitatívne vysokohodnotné a veľmi sa

približujú ideálu. Medzi priemyselné výrobky patria záhradnícke zeminy, napríklad“

( Jantra,1992 )

1. Terravita – s optimálnym obsahom humusových látok, makroživín a mikroživín.

2. Flóravita – je univerzálna zmes vhodná pre kvetiny na balkóny aj do interiérov.

„Podľa hustoty výsadby a veľkosti rastlín prihnojujeme prvýkrát po štyroch až šiestich

týždňoch. Pomer rašeliny prípadne humusu k ílu pri jednotlivých výrobkoch kolíše“.

(Jantra,1992).

Rašelinový substrát obsahuje prevažne odkyslenú rašelinu a neobsahuje íl ani hlinu. Je

obohatený o vápno, aby sa neutralizovala kyslosť rašeliny. Dobre sa hodí skôr pre bujne

rastúce rastliny , ktoré potrebujú ľahký humózny substrát. Nevýhoda spočíva v tom, že je

ľahký a nádoby sa ľahko prevrhnú. Veľmi rýchlo vysychá ( Heitzová, 1996).

Rašelinovo - ílovitý substrát je kompletná zmes substrátovej rašeliny a ílu, ktorý má

optimálny obsah živín.

„RIS je vhodný na pestovanie všetkých druhov kvetín. Zachováva si stabilnú štruktúru

a kyslosť. Je dobré, ak tieto hotové substráty pridávame do záhradníckych zemín, ktoré tak

získavajú vyšší obsah humusu a živín. Rašelina ako rastlinný substrát je však vhodná za

určitých podmienok. Má vysokú priepustnosť a stabilitu štruktúry, ale práve kvôli týmto

vlastnostiam sa v nej korene nemôžu dobre zachytiť. V dôsledku nízkej hmotnosti je málo

odolná proti vetru a ak raz vyschne, len ťažko sa znovu nasiakne vodou“. ( Jantra, 1992 )

2.2.2 Hnojenie a výživa rastlín

Mnoho balkónových kvetov je veľmi náročných na výživné látky. Dôležitý nie je len

substrát, ale aj minerálne látky, ktoré musíme rastlinám pridávať. Veľmi vhodné sú hnojivá

17

s prídavkom fosfátu. Niektoré balkónové kvety vyžadujú veľké množstvo hnojiva, iné nie.

Z hľadiska náročnosti na výživu ich rozdeľujeme na 3 skupiny:

- rastliny, ktoré sú nenáročné na výživu sú vhodné do kyprej pôdy chudobnej

na živiny. Ak je pôda živinami presýtená rastliny prestávajú kvitnúť.

Nenáročné na živiny sú najmä divorastúce kvety, mnohé trvalky

a vždyzelené kvety a kultúry s vlastnosťami divorastúcich rastlín. Mnohé

kvety stratia pri prehnojení svoju vôňu, preto je vhodné používať trvanlivé

hnojivá, aby sme rastline nedali príliš silnú dávku.

- Rastliny, ktoré sú stredne náročné na výživu sa uspokoja s bežnou dávkou

hnojiva. Patria sem najmä všetky letničky a niektoré trvalky a kry.

- Rastliny, ktoré sú veľmi náročné na výživu majú najväčšiu spotrebu živín.

Patria sem rastliny pestované pre ich množstvo a krásu kvetu ako napríklad

petúnie alebo muškáty ( Strauss,2000).

Výživa rastlín je pre všetky rastliny, ktoré sú pestované v nádobách veľmi dôležitá.

Priemyselne pripravené zeminy obsahujú určité množstvo hnojiva, ktoré sa však

v závislosti od hustoty výsadby a druhu rastlín rýchlo spotrebuje. Počas celého

vegetačného obdobia musíme zabezpečiť pravidelné hnojenie a zalievanie rastlín, ktoré

patria medzi najdôležitejšiu pestovateľskú starostlivosť, ktorú by sme nemali zanedbávať.

Substrát v nádobách, balkónových debničkách nemá také rezervy živín, ako sú v záhrade.

Spotreba živín je podstatne vyššia ako vo voľnej pôde, pretože rastliny majú pri

nedostatočných rastových podmienkach bohato kvitnúť. Napriek tomu však nesmieme

rastliny prehnojovať, pretože presolenie substrátu je pre ne rovnako škodlivé ako

nedostatok živín. (Jantra,1992).

V našich podmienkach rastliny prihnojujeme od júna do septembra. Vychádzame z toho,

ktorý prvok ako ovplyvňuje alebo podporuje tvorbu jednotlivých orgánov rastliny

(Pasečný,2002).

Aby sa rastliny dobre vyvíjali, rástli a kvitli, vyžadujú vyváženú a dostatočnú zásobu

základných živín, medzi ktoré patria: dusík, fosfor a draslík. K nim priraďujeme aj vápnik

a horčík, bór, zinok, meď alebo jód .

Dusík (N) - je často označovaný za pohonnú látku rastlín, pretože podporuje rast výhonkov

a listov. Prehnojenie dusíkom sa na rastlinách prejavuje tmavozelenou farbou listov, ktoré

sú zároveň mäkké a špongiovité. Prehnojené rastliny majú zníženú odolnosť voči

nepriaznivým poveternostným vplyvom a aj voči chorobám a škodcom. Dusík preniká

18

najmä do zelených častí rastlín a znižuje sa tak schopnosť kvitnutia. Pri nedostatku dusíka

zostávajú listy malé, žltnú a rastliny zaostávajú v raste.

Fosfor (P) – je viazaný v soliach a podporuje tvorbu kvetov. Nedostatok fosforu sa na

rastlinách prejavuje slabým kvitnutím, menšou násadou kvetných púčikov

a nedostatočným sfarbením kvetov.

Draslík (K) – je viazaný v draselných soliach. Zvyšuje pevnosť tkanív a stabilizuje

schopnosť rastlín prispôsobiť sa stanovišťu. Zvyšuje odolnosť drevín v debničkách a vo

veľkých nádobách.

Vápnik (Ca) – jeho nadmerné množstvo spôsobuje najmä to, že sa nedarí rododendronom

a iným vresovcovitým rastlinám. Citrónovníkom a pomarančovníkom rastúcim v nádobách

zožltnú listy okolo žilnatiny . Toto poškodenie sa nazýva chloróza. Vzniká pretože

zlúčeniny vápnika viažu v pôde železo, ktoré potom korene nemôžu prijímať. Nedostatok

vápnika nepriaznivo pôsobí na tvorbu koreňov a štruktúru substrátu a preto sa veľmi kyslé

pôdy vápnia, ťažké hlinité pôdy sa prídavkom vápna skyprujú. Pri pestovaní na balkónoch

aplikujeme vápnik iba ako zložku kompletného hnojiva.

Horčík (Mg) – je dôležitý pri tvorbe rastlinného zeleného farbiva, ktoré sa nazýva

chlorofyl. Jeho nedostatok sa prejavuje žltnutím listov. Pri vždyzelených listnatých

a ihličnatých drevinách sa prejavuje ich chradnutím (Jantra, 1992).

Správne zaobchádzanie rastlín na balkóne a v nádobách vhodnou skladbou živín, nám

vďaka kompletným hnojivám nerobí, nijaké problémy. Hnojivá zakúpime v tekutej alebo

v tuhej forme. Obsahujú vyvážený pomer draslíka, dusíka a fosforu, ktoré sú často

doplnené horčíkom a stopovými prvkami. Rastliny tak dostanú pri každom hnojení, čo

potrebujú. Jednoduché hnojivá sa používajú najmä v produkčnom záhradníctve

a v poľnohospodárstve, aby sa zabránilo nedostatku konkrétnych živín.

Hnojivá rozdeľujeme podľa zdroja živín na:

- organické

- kombinované

- priemyselné

Organické a kombinované hnojivá

Organické hnojivá sú z väčšej časti živočíšneho pôvodu, čo znamená, že sú odpadovými

produktmi živočíšnej výroby. Sú to krvná, rohová a kostná múčka, ktorá má vysoký obsah

fosforu. Zaraďujeme medzi ne aj guáno, ktoré sa získava z trusu juhoamerických morských

vtákov. Patria sem aj sušené exkrementy hovädzieho dobytka a hydiny.

19

Spoločnou vlastnosťou všetkých organických hnojív je, že začnú pôsobiť až po určitom

čase. Aby z nich mohli rastliny prijímať živiny v prijateľnej forme, musia byť najskôr

rozložené pôdnymi mikroorganizmami.

Organické hnojivá sú vhodné ako základné, alebo zásobné hnojivá na začiatku

vegetačného obdobia. Používajú sa aj pre rastliny v nádobách po ich presadení do novej

zeminy. Keďže sa pri nich nemusíme báť prehnojenia do metrovej debničky pokojne

pridáme dve až tri priehrštia rohovinových pilín, alebo kostnej múčky. Nepokryjeme tým

však celkovú spotrebu živín. Náročnej rastline ako je durman, nestačí uvedený spôsob

hnojenia k tomu, aby maximálne zakvitol.

Zásobovanie rastlín v nádobách výlučne organickými hnojivami je nevýhodné, pretože im

najčastejšie chýba draslík, ktorý je pre rastliny životne dôležitý. Vo voľnej prírode rastliny

nedostatkom tohto prvku tak často netrpia, lebo si ho načerpajú z okolitej pôdy.

V debničkách a vo veľkých nádobách by sme mali od začiatku plného kvitnutia aspoň

príležitostne pridať kombinované hnojivo s obsahom draslíka. Čistým organickým

hnojivám sa svojimi účinkami podobajú kombinované hnojivá. Živiny sa z nich uvoľňujú

pomaly, no rastlinám sú k dispozícii celý čas. Kombinované hnojivá sú vhodné najmä na

základné a zásobné hnojenie (Jantra, 1992).

Priemyselné hnojivá

V špecializovaných predajniach môžeme kúpiť liadok amónno – vápenatý, vápenatý

liadok, síran amónny ale aj iné dusíkaté hnojivá. Z fosforečných hnojív sa používa

superfosfát alebo Thomasova múčka, z draselných hnojív síran draselno-horečnatý.

V záhradách má význam ako jednoduché hnojivo iba vápnik, keď treba povápniť pôdu,

ktorá je veľmi kyslá. Radšej používame kompletné priemyselné hnojivá, ktoré sa vyrábajú

v tuhej forme ako prášok, granule rozpustné vo vode alebo ako tekuté hnojivo.

Z balených tuhých hnojív sa používajú najmä: Cererit, NPK, Herbasin 1-7, Koniferín,

Rosarin, atď.

Z tekutých doplnkových hnojív sa najviac používajú : Hermavit, Fytovit, Vegaflor,

Microla.

Výhodné sú aj dlhodobo pôsobiace hnojivá v tabletkách: Silvamix, Bioform a Dukofert.

Pre kvetiny pestované na balkóne alebo terase sa najlepšie osvedčili tekuté kompletné

hnojivá, pretože sa aplikujú rozpustné vo vode a rýchlo účinkujú (Jantra, 1992).

Za dlhšie trvajúceho teplého letného počasia sú pri zvýšenej vlhkosti pôdy spôsobenej

častým zalievaním nároky rastlín na živiny a ich spotreba veľmi vysoké. V hustom poraste

20

sa pri silnom kvitnutí zásobné hnojivo predčasne vyčerpá a musíme ho doplniť (Jantra,

1992).

2.2.3 Nadmorská výška

Nadmorská výška je dôležitá z hľadiska použitia rastlín. Rastlinky v južných oblastiach

majú širšie zastúpenie , kde je nadmorská výška 200 m. n. m. S úspechom sa tu darí

prevažnej väčšine kvetín a okrasných kríkov, ktoré skoro a dlho kvitnú.

Stredné polohy, ktoré majú nadmorskú výšku 220-300 m. n .m. sú vhodné pre menšiu časť

kvetín. Jednotlivé druhy kvetín tu kvitnú neskoršie a skorší príchod mrazov ich

poškodzuje. Do oblastí s nadmorskou výškou nad 300 m. n. m. vyberáme kvetiny veľmi

starostlivo. Prednosť dávame skôr skorým sortám, ktoré majú kratšie vegetačné obdobie

a sú nenáročné na vymŕzanie a poškodenie mrazmi ( Jakábová, 1977).

2.2.4 Svetlo, teplo a orientácia voči svetovým stranám

Oslnenie balkóna je jedným z rozhodujúcich vegetačných faktorov. Balkón je vždy

chránený aspoň z jednej svetovej strany stenou, ale môže byť otvorený a tak je vystavený

oslneniu až z troch ďalších strán. To vytvára veľmi zložité svetelné podmienky spojené aj s

priebehom teplôt najmä pri natočení stanovišťa na sever a východ. Oslneniu balkóna

musíme prispôsobiť výber rastlín, najmä však drevín, ktoré majú aj počas zimného obdobia

zotrvať na jednom mieste viac rokov.(http://urobsisam.topky.sk/zahrada/okrasna-

zahrada/zahrada-bez-pozemku-1-cast-501.html).

Balkóny a terasy sa podľa svetových strán rozdeľujú na južné, severné, východné

a západné, aby sa takto vystihol dopad slnečných lúčov. Na južný balkón dopadá priameho

slnka najviac, na severný najmenej. Pri takomto jednoduchom členení však nesmieme

zabúdať napríklad na tieniace susedné budovy alebo vysoké stromy. Pre ne svetové strany

často nič neznačia. Väčšina balkónových kvetov obľubuje svetlo a slnko. Existuje však

veľké množstvo druhov, ktoré znášajú dobre i polotieň alebo dokonca aj tieň (Mayer -

Strauss,2002).

Balkón orientovaný na východ a severovýchod má stanovište s výraznou jednostrannou

expozíciou. Táto strana je najmenej vhodná pre väčšinu rastlín, no najmä pre vždyzelené

dreviny, pretože rastliny tu najviac trpia v predjarí a na jar náhlymi zmenami teplôt v pôde

21

a priamym slnečným žiarením , predovšetkým pri prechode noci do dňa. Taktiež východný

vietor, ktorý je veľmi suchý (v lete horúci, v zime mrazivý), rastlinám škodí.

(http://urobsisam.topky.sk/zahrada/okrasna-zahrada/zahrada-bez-pozemku-1-cast-

501.html).

Do okien a na balkóny orientované na juhovýchod, kde je dostatok slnka ráno i popoludní,

vysádzame kvetiny, ktoré neznášajú priamy slnečný úpal, správajú sa neutrálne. Menší

výber kvetín nájdeme pre balkóny a okná smerované na severovýchod a severozápad.

Uplatníme tu najmä vždyzelené rastliny, niektoré druhy trvaliek, skalničky, okrasné trávy,

popínavé dreviny a podobne (Jakábová, 1977).

Balkóny orientované na západ a juhozápad vytvárajú pre veľké množstvo rastlín priaznivú

polohu. Optimálna je hlavne z hľadiska oslnenia a vyrovnaného priebehu teplôt v pôde

a v ovzduší. Časté západné vetry môžu spôsobiť určité škody, ale sú vyvážené vyšším

množstvom zrážok. Južná expozícia je v priebehu roka i dňa najsvetlejšia, má najvyššie

priemerné teploty, ale v predjarí pozvoľnejšie tepelné prechody medzi nocou a dňom (než

východná). Pôda tu intenzívnejšie vysychá a v zime niekedy čiastočne rozmŕza, čo na

väčšinu rastlín pôsobí nepriaznivo. Darí sa tu svetlomilným rastlinám, ktoré sú odolná voči

suchu. Severná s severozápadná strana je síce nepriaznivá, ale má najvyrovnanejšie

vegetačné podmienky s minimálnym a pozvoľným kolísaním teplôt (najmä pôdy). V zime

sa tu vyskytujú najnižšie priemerné teploty s výraznými poklesmi. Pre túto polohu balkóna

sú najvhodnejšie tieňomilné rastliny. Pre vždyzelené (i kvitnúce) dreviny je

najpriaznivejšia severozápadná expozícia.

Pôsobenie vetra vo vyšších polohách na balkóne je vždy nielen pre rastliny, ale aj pre

človeka veľmi nepriaznivé. Vietor znásobuje nepriaznivé účinky vysokých i nízkych

teplôt, nedostatku vlahy v pôde i vlhkosti v ovzduší. Mechanicky poškodzuje rastliny

nielen tým, že ich vyvracia, ale taktiež ich premiestňuje a odnáša i jemné pôdne čiastočky.

Pred nepriaznivými účinkami vetra chránime priestor výškovej záhrady na balkóne a

rastliny v nej rôznymi technickými opatreniami. Rastliny potrebujú závetrie, preto ich

umiestnime na miesta kde sú chránené pred vetrom, alebo vybudujeme ochrannú záveternú

(polopriepustnú) stenu pomocou rámu s trelážou alebo pergoly. Clonu vytvárame tak, aby

sa využili jestvujúce technické prvky: zvýšená murovaná stena a ľahká konštrukcia

zábradlia. Môžeme pridať i prenosný paraván (španielska stena), ukotvený v stene fasády.

Účelné i estetické je doplniť konštrukcie vhodnými popínavými rastlinami.

(http://urobsisam.topky.sk/zahrada/okrasna-zahrada/zahrada-bez-pozemku-1-cast-

501.html)

22

Mnohé rastliny horúčavy zle znášajú, zvyšuje sa možnosť napadnutia škodcami a to

predovšetkým u črepníkových ruží a trpasličích konifér. Zaistiť rastlinám dostatok svetla

v zime je obtiažnejšie. Mrazuvzdorné rastliny môžu samozrejme zostať vonku, ale rastliny

citlivé na mráz musia byť v interiéri domu. Predovšetkým neopadavé rastliny potrebujú

veľa svetla aj v zime. Preto tento druh rastlín je vhodným miestom na prezimovanie

v zasklenených verandách. Opadavé rastliny v nádobách sa môžu postaviť na tmavé miesta

chránené pred mrazom. Ak vystavíme tieto rastliny na jar von, musíme ich najskôr

niekoľko dní chrániť pred prudkým slnečným svetlom, pretože by sa mohli spáliť.

Rastliny, ktoré boli vonku celú zimu si samozrejme nemusia zvykať na prudšie slnko alebo

zvyšujúce sa teploty (Hopová, 1999).

Väčšina druhov dobre prezimuje v medzipodlažných priestoroch panelových domov, ktoré

bývajú dostatočne svetlé a nadbytok svetla sa dá regulovať pootvorením okna.

V chladných, svetlých a minimálne vytápaných miestnostiach rodinného domu, alebo

v pivniciach (Pasečný,2002).

Intenzita svetla v našich podmienkach je závislá od jednotlivých ročných období a má

význam v jednotlivých fázach rastu. Svetlo brzdí ich predlžovací rast. Kvetiny, ktoré sú

pestované pri intenzívnom svetle majú vplyvom dobrého vývinu mechanických pletív

kratšie internódiá, pevnú stonku a sýtu zeleň. Pri nedostatku svetla sa však rastliny

v priebehu rastu vyťahujú za svetlom a sú tenšie, krehké a zle znášajú presádzanie

(Jakábová – Machovec, 2001).

Podľa nárokov na intenzitu svetla poznáme rastliny:

- Tieňomilné, ktoré priame osvetlenie neznášajú. Najlepšie rastú v tieni iných

rastlín alebo pri umelom zatienení. Sú to najmä paprade, plavúnky,

araukária a iné.

- Polotieňomilné, ktoré rastú vo svojej domovine pod stromami a kríkmi.

Sem zaraďujeme väčšinu rastlín pestovaných v bytoch, zo záhradných:

begónie hľuznaté, balzamíny a iné.

- Svetlomilné, ktoré rastú len na slnečných miestach a neznesú žiadne

zatienenie. Sú to vysokohorské skalničky (plesnivec), trvalky výslnných

strání (kosatec, ponikec, tarica), z letničiek (portulaka), z teplomilných

(kaktusy a sukulenty) (Volf,1976).

23

Pre niektoré fyziologické pochody v rastlinách je dôležitá dĺžka striedania svetla a tmy.

Najznámejší je vplyv dĺžky fotoperiódy na tvorbu kvetov. Podľa toho rozdeľujeme

rastliny: (Volf,1976).

- Krátkodenné: na to, aby kvitli, vyžadujú striedanie kratších fotoperiód, než

je ich kritická dĺžka svetelného dňa ( spravidla asi 12 hodín). Pri dlhých

dňoch rastú trvale vegetatívne. (Volf,1976). Zaraďujeme sem Begoniu,

Cameliu, Kalanchoe, Euphorbiu, Violu odorata a mnohé iné (Jakábová –

Machovec, 2001).

- Dlhodenné: zakladajú kvety pri dlhších fotoperiódach, než je ich kritická

dĺžka svetelného dňa alebo pri trvalom osvetlení. Kritická dĺžka dňa sa pri

rozličných druhoch a odrodách pohybuje medzi 10 až 14 hodinami. Krátke

dni zabraňujú kvitnutiu. (Volf,1976). Zaraďujeme sem Dahliu,

Callistephus, Delphinium, Petuniu (Jakábová – Machovec, 2001).

- Indiferentné: sú to rastliny, ktoré sa prispôsobujú krátkodennému

i dlhodennému fotoperiodizmu. Sú to druhy Hydrangea, Fuchsia,

Pelargonium, Sinningia (Jakábová – Machovec, 2001).

Pre vyvolanie fotoperiodického účinku dňa je dôležité, aby rastlina prešla kritickou dĺžkou

dňa, ktorý sa musí opakovať niekoľko po sebe nasledujúcich dní, aby sa stal

ireverzibilným. Tento čas závisí od jednotlivých druhov rastlín v rozmedzí 5-14 hodín.

Výskumami bolo zistené, že kritická dĺžka dňa krátkodenných rastlín je v časovom

rozmedzí 16-12 hodín, ale dlhodenných 10-14 hodín. Využitie poznatkov

o fotoperiodickom pôsobení svetla je v praxi bežné pri celom rade kultúr ( Poinsetsia,

Kalanchoe, Begonia elatior). (Jakábová – Machovec, 2001).

Rastliny rozlične reagujú na nedostatok, ale aj na výšku teploty. Vplyv teploty na kvitnutie

je viazaný k pôvodu rastlín. Výrazná je aj funkcia teploty pri kvitnutí, rýchlení

a prirýchľovaní rastlín. Z ekologických činiteľov je teplota limitujúcim prvkom,

zodpovedajúca požiadavke príslušného druhu. Napríklad pri rozkvitaní Pelargonium

grandiflorum je teplotné optimum 20°C vyššie ako jeho priemerná pestovateľská teplota

16°C. Pri nízkej intenzite svetla a vysokej teplote sa kvety nerovnomerne a nevýrazne

vyfarbujú (Jakábová – Machovec, 2001)

24

2.2.5 Voda a zálievka

Ak chceme pri balkónových rastlinách dosiahnuť bohatú násadu kvetov, musíme ich

dôkladne a dostatočne zalievať, pretože povrchovou vrstvou listov sa vyparí veľké

množstvo vody

Najlepšia je čistá voda, ktorá neobsahuje žiadne škodlivé látky a ktorá má izbovú teplotu.

Voda z vodovodu môže byť vo všeobecnosti dobrá, len ak neobsahuje príliš veľa vápnika

a chlóru (Dede - Váczi, 2004).

Množstvo vody závisí predovšetkým od druhu a nárokov konkrétnej rastliny, od substrátu

a veľkosti nádoby, od množstva tepla a intenzity slnečného žiarenia v období vegetácie

a tiež od ročného obdobia. V podstate platí, že čím viac má rastlina listov, tým viac vody

odparí, a tým častejšie ju musíme zalievať. Na teplom slnečnom mieste je výpar väčší než

na zatienenom priestore. Prúdenie vzduchu taktiež zvyšuje množstvo odparenej vody.

Rastliny zalievame kombinovane, t.j. zvrchu aj zospodu (do misky). Voda by nemala

v miske dlho stáť pretože môže dôjsť k dlhodobému podmáčaniu koreňov a to môže

u niektorých druhov vyvolať hnilobu koreňov a následné odumieranie rastliny (Pasečný,

2002).

Nezalievame často v malých dávkach, ale po usušení povrchu zeminy zalejeme dôkladne

do hĺbky. Výnimku tvoria len substráty, s veľkým podielom rašeliny, lebo ak raz vyschnú,

potrebujú dlhší čas k tomu, aby sa znova dokonale prevlhčili. Pre ne musíme mať vodu

stále pripravenú (Jantra,1992).

Na jeseň a v zime (v dobe vegetačného kľudu) zálievku podľa druhu obmedzíme. Jednak

preto, že niektoré rastliny zhadzujú listy , jednak je podstatne nižšia teplota a súčasne

veľmi znížená intenzita slnečného žiarenia ( v našich geografických podmienkach

napríklad oproti Stredomoriu). Rastliny nerastú, látková výmena v orgánoch rastliny je

minimálna (Pasečný, 2002).

Nadmerné zalievanie spôsobuje, že sa na povrchu listov vytvárajú svetlé škvrny, neskôr

listy ožltnú a môžu sa skrútiť a opadávať. Kvety začnú opadávať a korene hniť. Pred

opätovnou zálievkou sa musí nechať zemina v kvetináči takmer úplne vyschnúť.

Nedostatočné zalievanie spôsobuje, že listy rastliny vädnú, začnú sa skrúcať a ich okraje

zhnednú. Kvety vyblednú a rýchlo opadávajú. Zemina začne odstávať od okrajov kvetináča

(Gilbert, 1988).

25

Kvalita vody na zalievanie

Voda na zalievanie má byť čistá, bez zákalu a zápachu, podľa možnosti s nízkym obsahom

minerálnych látok, ktorý by nemal presahovať 250-300 mg/l. Týmto požiadavkám môže

vyhovovať povrchová voda (dažďová, riečna, rybničná), tak isto ako voda z vodovodu.

Studničná voda je obyčajne tvrdá. Tvrdosť vody spôsobujú soli vápnika a horčíka.

Z pestovateľského hľadiska je dôležitá tvrdosť vody uhličitanová alebo prechodná, ktorá je

spôsobená obsahom kyslých vápenatých a horečnatých uhličitanov. Tieto uhličitany v

zemine neutralizujú kyseliny a zvyšujú tak hodnotu pH. Vvzrážané uhličitany vytvárajú na

listoch rastlín svetlé povlaky, čo vedie k upchávaniu prieduchov a zhoršuje sa vzhľad

rastlín. Mernou jednotkou tvrdosti vody sú nemecké stupne, pričom jeden nemecký stupeň

zodpovedá obsahu 10 mg CaO na jeden liter vody. Tvrdosť vody na zalievanie pre väčšinu

pestovaných druhov kvetín sa môže pohybovať medzi 8-15 stupňami DH. Vresovité

rastliny, hortenzie, kamélie, epifytické orchidey a broméliovité majú mať okolo 5-6

stupňov DH. Na odstránenie škodlivej uhličitanovej tvrdosti sa voda môže zmäkčovať

kyselinami.Vo vode na zalievanie je veľmi škodlivý obsah tukov, minerálnych olejov

a väčšie množstvo voľného chlóru. Teplota vody na zalievanie nemá byť nižšia než teplota

prostredia, ktoré obklopuje rastlinu. Mala by mať teplotu substrátu (Volf et all, 1971).

Vápenitá voda pri týchto rastlinách zapríčiňuje často žlté listy, zlý vzrast a odpadávanie

pupencov a kvetov. U menej chúlostivých rastlín stačí už odstáta voda, ktorá sa zároveň

ohreje – v lete je studená voda z vodovodu pre rastliny šokom (Mayer,2002).

2.3 Materiál na pestovateľské nádoby

Dôležitý je materiál, z ktorého sú kvetináče zhotovené. Íl, kameň a drevo sú

najvyhovujúcejšie a až potom sú materiály im podobné – kamenná drť, laminát alebo PVC.

Vyberať si treba kvetináč, ktorý má blízky vzťah k architektonickým detailom. Kvetináče

z terakoty, prírodného dreva a kameňa sú však neporovnateľne vhodnejšie oproti

kameninovej drvine, plastom, sklu a podobne. (Hilier,1994).

Keramika a terakota – pálená hlina je zrejme najstarším používaným materiálom, z ktorého

sa vyrábajú črepníky. Má prirodzenú farbu a s vekom získava nezameniteľnú patinu.

Nádoby z pálenej hliny dýchajú, čo znamená, že v lete je menšia pravdepodobnosť

prehriatia substrátu a v zime na rozdiel od nepriepustných materiálov je nebezpečenstvo

premokrenia menšie. (Hessayon, 2002).

26

Po istom čase sa na hlinených črepníkoch usadzujú nepekné povrchové zvetraniny, ktoré

vznikajú nahromadením vápnika a solí zo substrátu, prenikajú do materiálu a vytvárajú na

stenách črepníka biely povlak. Odstránenia usadenín je časovo obtiažne a náročné. Ako

dekoratívna nádoba pôsobí veľmi atraktívne. Rastliny v hlinených črepníkoch môžeme

napríklad počas dovolenky ponoriť po okraj do vane s mokrou rašelinou, aby sme zabránili

vyschnutiu substrátu. (Jantra, 1992).

Plasty – sú ľahké, trvácne, zvyčajne pomerne lacné a dostupná je široká ponuka

najrôznejších tvarov, farieb a veľkostí. Zvyčajným materiálom je polyetylén, jeho cena je

nízka, rovnako ako jeho trvácnosť a schopnosť tepelnej izolácie. (Hessayon, 2002). V lete

udržujú dobrú vlhkosť, čo je ovplyvnené tým, že steny nevpíjajú vodu a ani ju

neprepúšťajú do vzduchu. Ich nevýhoda je najmä v južných polohách pretože sa môžu

prehriať, následkom čoho môže dôjsť k poškodeniu koreňov ( Weimar,2000).

Drevo – je veľmi praktický materiál a je vhodné do väčšiny prostredí. Hrubé drevo je

navyše vynikajúci tepelný izolátor. Väčšina drevených nádob sa vyrába z mäkkých typov

dreva, preto je potrebné materiál ošetriť netoxickým konzervačným náterom.

Kov – jediným materiálom, ktorý je v súčasnosti rozšírený je drôtené pletivo, z ktorého

sa vyrábajú závesné alebo nástenné koše.

Vláknina – tento materiál je ľahko rozoznateľný, vyzerá ako hnedá papierovina a väčšinou

sa aj vyrába z recyklovaného papiera. Z vlákniny, spájanej rozličnými živicovými

spojivami, sa vyrábajú rôzne misy a debničky. Nedostatkom je krátka trvácnosť, nádoby

z tohto materiálu nevydržia dlhšie, než dva až tri roky, majú však aj svoje výhody.

Vláknina je ľahká, lacná a ekologická.

Kameň – prvý kameň s patinou, kde-tu porastený machmi a lišajníkmi patrí medzi

najobdivovanejší z tradičných materiálov. V správnom prostredí môže byť veľmi efektný,

pre väčšinu záhradkárov je však príliš drahý. Ďalšou nevýhodou je jeho veľká hmotnosť.

Tuf – je mäkkou a pórovitou formou horečnatého vápenca. Je schopný udržať viac vody,

ako jeho vlastná hmotnosť a korene rastlín v ňom môžu rásť. Do tohto materiálu sa dajú

ľahko vysekať alebo vyvŕtať otvory, do ktorých sa vysadia rastliny. Diery by mali byť

približne 2,5 cm široké, 10 cm hlboké a mali by sa zvažovať od otvoru nadol. Za suchého

počasia treba dbať o to, aby kameň nikdy nevyschol.

Laminát – je vynikajúci materiál s mnohými prednosťami. Je oveľa lacnejší a ľahší ako

kameň alebo betón. Je trvácny, ľahko prenosný a vyrába sa z neho široká paleta rozličných

tvarov. Je pomerne krehký, a keď spadne, môže sa odlupovať a praskať. Má slabé

27

tepelnoizolačné vlastnosti, preto môže pôda v zime premŕzať a v lete sa prehrievať.

(Hessayon, 2002).

2.3.1 Typy nádob

Voľne stojace viacúčelové - do tejto skupiny patrí väčšina nádob, ktoré sa dnes používajú.

Majú široké uplatnenie na terasách, balkónoch, chodníkoch či v strešných záhradách.

Tvary aj veľkosti viacúčelových nádob sú rôznorodé, rovnako ako ich konštrukcia

a použité materiály. Rôzne typy sa dajú pomenúvať rozličnými názvami – črepníky,

debničky, vázy či džbány.

Voľne stojace špecifické- mnohé voľne stojace nádoby, majú veľmi špecifické určenie –

jahodový sud, bylinkový džbán alebo bonsajová miska.

Okenné debničky- je dôležité aby debničky ladili so štýlom domu a nemali by odvádzať

pozornosť od kvetinovej výsadby. Najobľúbenejším materiálom ostáva drevo, či už

natierané, alebo morené. Minimálna hĺbka a dĺžka debničky je 20 cm, pri menších

rozmeroch vysýcha substrát príliš rýchlo.

Závesné koše- rastliny sa pestujú vysoko nad zemou a v obidvoch prípadoch hrajú vo

výsadbe významnú úlohu previsnuté rastliny. Objem substrátu a plocha na výsadbu je

v prípade závesného koša veľmi obmedzená, takže pri výsadbe sa často využívajú steny

nádoby.

Nástenné nádoby- ich objem a množstvo rastlín sú obmedzené a umiestňujú sa vysoko nad

zemou. Pripevňujú sa plochou stranou na stenu. Malé množstvo substrátu znamená, že

rastliny budú potrebovať častú zálievku.

Veže- rastliny sa sadia najmä do otvorov vo vertikálnych stenách nádoby, takže vzniká

vzpriamený stĺp kvetov, ovocia alebo byliniek. Veže môžu mať kruhový, štvorcový alebo

obdĺžnikový pôdorysný tvar.

Recyklované- mali pôvodne iné určenie, ale používajú sa ako druhy nádob. Sú to rôzne

staré džbány, hrnce, keramické misy, krhly, vtáčie klietky, vedrá, či vaničky.

Zvýšené záhony- dláždená terasa je obľúbeným miestom na stavbu zvýšeného záhona,

kam vnáša ďalší rozmer a pestré farby.

Držiaky- medzi držiaky na nádoby patria okrem vonkajších nádob aj dekoratívne

konštrukcie na debničky a črepníky.(Hessayon 2002)

28

2.3.2 Usporiadanie nádob

Na vyzdobenie balkóna alebo terasy existuje veľké spektrum možností. Môžeme

kombinovať od najrôznejších tvarov a druhov kvetináčov, ale veľmi pekne môže vyzerať

ak zvolíme iba jeden druh nádoby. Tým, že použijeme nádoby rôznych veľkostí môžeme

vytvoriť nádherný celok (Hopová, 1999).

2.3.3 Umiestnenie nádob

Balkóny sa s obľubou používajú v mnohých európskych krajinách na pestovanie rastlín.

Súvislý rad debničiek môžeme umiestniť na podlahu pozdĺž zábradlia alebo upevniť na

jeho hornú časť. Do debničiek sa zväčša vysádzajú kvety, ktoré sú previsnutého rastu

v jednej alebo vo viacerých farbách. Na balkónoch je vhodné umiestňovať ľahké nádoby s

obsahom rašelinového substrátu. Balkóny sú často vystavené pôsobeniu silného vetra,

preto je potrebné vyberať druhy rastlín s pevnejšími stonkami.

Terasa je veľmi obľúbené miesto pre voľne stojace nádoby. Rastliny a kvety výrazných

farieb pomôžu oživiť strohosť dláždených plôch. Vytváranie skupiniek nádob je zvyčajne

efektnejšie ako rozmiestnenie osamotených nádob po celej terase (Hessayon 2002).

Visiace nádoby, kvetináče ale aj hrantíky musia byť bezpečne a pevne zaistené v prípade

silného vetra. Visiace nádoby sú vítané najmä z toho hľadiska, že na balkóne nie je

dostatok miesta Aj keď sú veľmi efektné ak ich zavesíme príliš vysoko, často

zanedbávame ich opateru. Preto je dôležité aby sme zvolili také umiestnenie, ktoré nám

uľahčuje manipuláciu s nimi pri polievaní, čistení a ochrane proti škodcom. Môžeme

použiť mechanizmus s kladkostrojom pri ktorom nádoba nevisí na háku, ale na retiazke

ovinutej okolo kolieska s drážkou. Druhý koniec retiazky je dostatočne pripevnený ku

stene a v prípade potreby sa odpojí a nádoba klesne ku dnu. Po ošetrení rastlinu opäť

vytiahneme do pôvodnej polohy. Upevnenie hrantíkov závisí aj od architektonickej úpravy

nášho balkóna. Pomocou úchytiek na zavesenie hrantíkov môžeme hrantíky umiestniť

smerom von aj dnu. Skrutky nám umožňujú prispôsobiť rozpätie spodnej časti hrantíka.

Zvislé kovové časti zabraňujú prevrhnutiu. Samostatné črepníky majú menšiu stabilitu ako

hrantíky. V niekoľkých prípadoch sú veľmi vďačnou a variabilnou ozdobou, lebo rastliny

je možné prekladať z jedného miesta na druhé bez toho aby sme ich presádzali.

Jednoduchým spôsobom umiestnenia je črepníky vložiť do hrantíka. Tento spôsob je

vhodný aj na balkón z vnútornej či vonkajšej strany (Weimar,2000).

29

2.3.4 Dočasné a trvalé kvetináče

Niektoré kvetináče bývajú vysadené trvalo a rastliny v nich môžu rásť aj niekoľko rokov

bez presádzania. Väčšina sa však vysádza na jednotlivé sezóny.

Ak sú vysadené rastliny za optimom svojho rastu, možno kvetináč kedykoľvek

premiestniť, alebo ho vysadiť novými rastlinami.

Treťou alternatívou je miesto kvitnúcich rastlín nové, ak to dovoľuje priestor v kvetináči.

Trvalá výsadba môže pozostávať z kríkov, stromov alebo trvaliek rastúcich jednotlivo

alebo ako skupina rastlín v jednej nádobe. Dočasné sezónne výsadby z jednoročných

rastlín, trvaliek a cibuľovín vyzerajú atraktívne, keď sú vysadené v pastelových

kombináciách, alebo aj jednotlivo podľa druhov. Pred kvetináčovou výsadbou kríkov alebo

stromov, ktoré majú vyšší vzrast a vytvárajú bohatú koreňovú sústavu, môžu byť vysadené

trvalé alebo sezónne popínavé rastliny. Väčšinu jednoročných rastlín je výhodnejšie sadiť

do kvetináčov než na otvorené záhony a naopak väčšina kríkov, stromov, popínavých

rastlín aj napriek maximálnej starostlivosti rastie v kvetináči pomalšie než vo voľnej pôde

(Hillier,1994).

Stabilné kvetináče môžeme použiť na miestach, ktoré chceme mať trvalo vysadené

rastlinami znášajúcimi aj naše zimné podmienky (strešné záhrady, terasy), prípadne sú

vhodné pre väčšie rastliny. ( http://mojdom.zoznam.sk/cl/10075/197279/Kvetinace-a-

vysadbove-nadoby )

2.4 Ochrana proti chorobám a škodcom

Rastliny sú pri nesprávnej starostlivosti náchylné na škodcov a choroby. Dôležité je

rastliny pravidelne kontrolovať a odstraňovať z nich vyschnuté, zvädnuté a choré

časti a burinu. Vhodné je medzi rastliny zasadiť také, ktoré odpudzujú škodcov, napríklad

levandulu ( Lavandula angustifolia) proti voškám sú vhodné aksamietnice ( Tagetes). Proti

škodcom v koreňoch nikardy ( Nicandra physalodes) (Weimar,2000).

Choroby a škodcovia rastlín spôsobujú ich zaostávanie v raste, pomalý vývoj, nedostatok

kvetov a rôzne neprirodzené zmeny na ich listoch a výhonkoch. Rastliny, ktoré máme

zasadené vedľa seba ale aj skupiny môžeme kontrolovať najmä pri pravidelnej zálievke

a hnojení. (Jantra, 1992).

30

Bakteriálne nákazy

Môžu sa objaviť na všetkých častiach rastlín. Za vlhkého počasia sa rýchlo šíria, naopak v

suchých podmienkach sa škvrny na listoch pergamenovite stenčia a zasychajú. V prípade

postihnutia stoniek a bazálnych častí rastlín ide väčšinou o rýchlo postupujúcu mokrú

hnilobu s následným zvädnutím a odumretím infikovaných rastlín. Z balkónových kvetín

bývajú baktériovými chorobami najčastejšie postihované muškáty a begónie

(http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html).

Šírenie podporujú choré časti rastlín, roztoče, zemina . Nákaza prenikne cez poškodené,

zranené miesta do rastlinného tela, aj cez blizny a dýchacie otvory. Podporuje ju aj

nadmerné zalievanie a vlhké teplo. Existuje obrovské množstvo baktérií ktoré napádajú

rastliny, ale spôsob ich života a príznaky sú si podobné, takže aj prevencia a spôsob

ochrany majú spoločné znaky. (Dede, et al. 2004)

Keďže chemická ochrana rastlín proti baktériovým nákazám nebýva stopercentne úspešná,

treba sa zamerať na prevenciu. Okrem správnej voľby substrátu a miesta pre vybrané

rastlinky je dôležité pri polievaní chrániť pred zmáčaním nadzemných častí rastlín. Musí

byť zabezpečený odtok prebytočnej vody z nádob a rastliny by nemali byť vysadené v

príliš hustom spone. (http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html)

Hubové nákazy

Môžu sa druhotne vyskytnúť na väčšine balkónových rastlín pri nedodržaní

pestovateľských podmienok, pri dlhotrvajúcom nepriaznivom vlhkom a daždivom počasí,

v prehustených výsadbách, alebo na mechanicky poranených pletivách.

(http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html )

Huby napádajúce rastliny sa na nej priživujú. Keďže je ich obrovské množstvo aj ich

príznaky sú rozmanité. Nákaza môže postihnúť celé telo, napríklad pri fuzáriovej hnilobe

(Fusarium oxysporum) a pri sivej plesni (Botrytis) (Dede, et al. 2004)

Sivá pleseň(Botrytis cinerea)- je ochorenie, ktoré napáda odumreté a rozkladajúce sa časti

rastlinného tkaniva a môže sa rozvinúť na poškodených stonkách alebo listoch. Spóry tejto

plesne sú vždy prítomné vo vzduchu a môžu sa rýchlo rozšíriť na živé tkanivo. Infekcia sa

môže tiež rozvinúť, ak na zeminu padnú zvädnuté kvety či listy a tam sa začnú rozkladať.

Pleseň obvykle útočí vo vlhkom a nehybnom vzduchu a pri nízkej teplote, iba zriedka

počas teplejších letných mesiacoch, keď možno zabezpečiť dobrú ventiláciu. Osobitne

náchylné na tento druh plesne sú rastliny s mäkkými stonkami a krehkými stonkami ako

31

senpólie a cinerárie. Infekciu možno vyliečiť osprejovaním rastliny fungicídom

obsahujúcim benomyl. (Gilbert,1988).

Múčnatka- tento druh plesne sa objavuje na povrchu listov a stoniek a spočiatku vyzerá

ako malé škvrnky bielej farby. Od sivej plesne ju možno rozoznať tak, že nemá chlpaté

výrastky. Spôsobuje pokrútenie a opadávanie listov. Dobre sa jej darí vo vlhkom vzduch,

pri slabej ventilácii, náhlom poklese teploty alebo nesprávnom zalievaní (Gilbert,1988).

Hniloba koreňov- listy rastliny žltnú a vädnú, korene menia farbu na čiernu. Proti čiernej

hnilobe nie je žiadny prostriedok, musí sa jej snažiť predchádzať. Nádoby pred použitím

dôkladne vyčistiť, používať iba kúpený sterilizovaný substrát. Kontaminovaný substrát

vyhodiť, nesnažiť sa v ňom pestovať rastliny znovu.

Škvrnitosť listov- škvrnami na listoch sa môžu prejavovať rôzne bakteriálne choroby, ktoré

postihujú mnohé druhy kvitnúcich rastlín. Červené škvrny kruhového alebo oválneho tvaru

sa objavujú na listoch sirôtok, floxu, prvosienok a dvojročných klinčekov. Tmavé

prstencové škvrny postihujú listy klinčekov letničiek a nepravidelné hnedé fľaky zasa listy

orlíčka. Odstraňovať postihnuté časti rastlín.

Hrdze- na spodnej strane listov rastlín sa nachádzajú roztrúsené, alebo do kruhu

usporiadané pokožkou kryté vankúšiky. Pokožka neskôr nad vankúšikmi praská a z ložísk

sa uvoľňuje obrovské množstvo spór, ktoré za vlhka spôsobujú ďalšiu nákazu rastlín.

Hrdze sa najčastejšie vyskytujú na muškátoch, chryzantémach, klinčekoch, ružiach a

papuľkách. (http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html)

Vädnutie pelargónií – je to najzávažnejšia choroba muškátov. Príznaky sa objavujú najskôr

na starších listoch vo forme drobných olejovitých až priesvitných škvŕn, ktoré sa postupne

zväčšujú, navzájom splývajú a zasychajú. Listy postupne odumierajú od najstarších

smerom hore. Napadnuté rastliny je potrebné zlikvidovať a nebrať z nich odrezky na

rozmnožovanie. (http://www.balkonovekvetiny.cz/poruchy-a-nemoci-muskatu.php)

Listové vošky- satím zraňujú a oslabujú rastlinu a zároveň prenášajú vírusy. Výkaly sú

lesklé, bezfarebné lepkavé tekutiny, ktoré špinia rastlinu. Spôsobujú aj vznik černe (huba

Apiosporium). Táto huba nenakazí rastlinu, ale potiahne ju čiernymi, lepkavými povlakmi,

čím zabraňuje dýchaniu a sťažuje fotosyntézu. Listové vošky sa vždy objavujú na spodku

listov, a kým sa nerozmnožia môže pomôcť opatrné, šetrné umytie. Pri väčšom množstve

však treba použiť chemické prostriedky. (Dede, et al. 2004)

Roztoče- najčastejším roztočom ničiacim rastliny je roztoč dvojškvrnitý, ktorý na

povrchovej časti listu saje a zanecháva stopy. Na spodku listov sa objavuje jemná sieť. Pri

kontrole rastlín je vhodné používať lupu, ktorou sa dajú spozorovať roztoče. Ničia sa

32

špeciálnymi roztočovými zabijakmi, ale ani ten najlepší roztočový zabijak nemusí byť

vhodný na ochranu (Dede, et al. 2004).

Proti hmyzím škodcom sa používajú prípravky zvané insekticídy. V súčasnej dobe sú

najčastejšie používané tieto: Actellic, Anthio, Karathe WG, Pirimor 25 WG, Talstar 10 EC,

Sumithion Super, Mospilan 20 SP, Basudin 10 G, Decis Flow 2,5 a Biool.

Po zistení škodca dávame pri jeho odstránení presnosť mechanickým metódam pred

chemickými. Je to ekologické a tiež lacnejšie. Postreky uskutočňujeme za suchého

a zamračeného počasia (Pasečný,2002).

Prírodné prostriedky na ochranu rastlín:

- éterické oleje, ktoré pôsobia antisepticky a antimykoticky podporujú rast. Nachádzajú sa

v aromatických sprejoch v kombinácii s cesnakom, šalviou, tymiánom, cibuľou

a harmančekom.

- kyselina kremičitá je zlúčenina kremíka, ktorá spevňuje pletivá. Nachádza sa

v horninovej múčke, liečivej zemine, oxide kremičitom i vo výťažkoch z prasličky, žihlavy

a rebríčka.

- parafínový olej je čistený produkt ropy, ktorý upcháva dýchacie orgány škodlivého

hmyzu.

- extrakt z rias sa získava z hnedých rias ( Ascophyllum nodosum). Obsahuje 70 rozličných

látok vitamínov, hormónov, stopových prvkov, enzýmov, proteínov a aminokyselín.

Stimuluje a posilňuje rast rastlín. Aplikuje sa postrekom na list.

- riasový vápenec vysušuje rôzne štádiá lariev škodlivého hmyzu a používa sa ako posyp

proti háďatkám.

- prostriedky podobné mydlu napríklad na báze draselných solí prírodných mastných

kyselín vnikajú do tiel hmyzu. Pôsobia na bunkové membrány a zamedzujú dýchaniu,

takže škodcovia skoro umierajú (Heitzová,1996).

2.5 Faktory ovplyvňujúce morfológiu rastlín

Zaštipovanie je odrezanie, odštipnutie, alebo iný spôsob mechanického odstránenia menšej

časti výhonku rastliny s vegetatívnym vrcholom. Cieľom je získať žiadaný tvar rastliny

a bohatšie rozkonárenie. U mnohých druhov rozhoduje aj o začiatku kvitnutia ( Azalea,

Pelargonium grandiflorum). Pri správnom čase a spôsobe zaštipnutia získame bohatšie

rozkonárenie i väčšiu násadu kvetov.

33

Pri zrezávaní sa volí hlbší rez, ale je to úkon podobný zaštipovaniu. Využíva sa pri

drevnatých druhoch ( Camelia, Bougenvillea, Hibiscus, Azalea).

Vyštipovanie je odstránenie nežiadúcich kvetov, výhonkov. Význam má aj pri pestovaní

kmienikových tvarov kvetín ( Pelargonium, Fuchsia) ( Jakábová - Machovec 2001).

Väčšinu rastlín v črepníkoch môžeme strihať počas celého vegetačného obdobia. V prípade

mnohých záhonových rastlín sa musí začať veľmi skoro, buď pred vysadením, alebo po

vysadení sadenice do určitej nádoby. Niektoré napríklad petúnka, vytvárajú dlhé

a nevzhľadné stonky, preto ich musíme strihať, aby si udžali formu. Iné, napríklad slamihu

alebo kapucínku, musíme strihať, aby neprerástli ostatné rastliny v nádobe. Kry , ktoré sa

pestujú pre okrasné olistenie, zvyčajne vyžadujú iba málo strihania, okrem odstraňovania

slabých a nežiaducich vetvičiek. Väčšinu rastlín musíme strihať, aby sme dosiahli a udržali

želaný tvar. (Hessayon, 2002).

2.5.1 Presádzanie rastlín

Rastliny sa presádzajú z rozličných dôvodov. Napríklad ak zemina zhutnela, keď sa

vplyvom vápenatej pôdy zmenila na alkalickú a stopy vápna zostali na povrchu pôdy alebo

na kvetináči. Alebo keď sa rastlina veľmi rozvetvila, rozkošatela, prerástla črepník

a korene prerástli zeminu. Proces presádzania vyplýva z prostredia, z veľkosti rastliny, jej

druhu a je menlivý. Keď už korene prerazia na povrch, keď rastlina zasadená do menšieho

kvetináča náhle vyrastie alebo korene prerazia cez spodný otvor črepníka a tam sa

posplietajú, vtedy musíme rastliny súrne presadiť. Nový kvetináč by mal byť len o jeden

alebo dva centimetre väčší než predošlý. Pri vyzdvihnutí z doterajšej nádoby, musíme

prekontrolovať korene. Odstraňujeme choré a zranené časti. Presádzanie sa všeobecne

uskutočňuje koncom zimného obdobia, ale väčšina rastlín sa presádza od marca do

septembra. Výhodné je presádzať v jarnom období tie rastliny, ktoré v zimnom období

oddychujú. Ideálny čas na presádzanie druhov oddychujúcich v lete je jesenné obdobie

(Nagy, et al. 2007)

Dôležité je to u rastlín – i v prípade strednej tvrdosti vody – ktoré neznášajú vápenitú vodu,

ako sú rododendron, citrusy a kamélie. Vápenitá voda pri týchto rastlinách zapríčiňuje

často žlté listy, zlý vzrast a odpadávanie pupencov a kvetov. U menej chúlostivých rastlín

stačí už odstáta voda, ktorá sa zároveň ohreje – v lete je studená voda z vodovodu pre

rastliny šokom (Mayer,2002).

34

2.5.2 Opory rastlín

Mladé plazivé alebo popínavé izbové rastliny sú veľmi príjemnou dekoráciou, ale rastom

a rozvetvovaním ich výhonky pôsobia neupravene. Bohatosť stopiek, hustotu listov,

môžeme pomocou malých opôr rozlične zvýrazniť a upraviť. Tým zvyšujeme nielen

atraktivitu rastliny, ale zjednodušujeme aj jej ošetrovanie. Formu opory si zvolíme podľa

vlastných predstáv a podľa vlastností rastliny. Hotové opory je možné dostať v obchodoch,

môžeme si ich však aj sami zhotoviť z tenkého, pevného prútia, trstiny, drôtu. Vynikajúca

je machová tyč, pretože okrem poskytnutej opory zlepšuje vyparovaním mikroklímu.

Základom pre machovú tyč je jemná, ale pevná drôtová sieť, ktorá sformujeme do rúrky.

Tú vyplníme čistým machom a pripevníme do kvetinovej zeminy v pripravenom kvetináči.

Veľkosť je prispôsobená rastline a veľkosti črepníka. Rastlinu k opore pripevňujeme

suchým, mäkkým, poddajným materiálom (Dede, et al. 2004)

2.5.3 Rozmnožovanie rastlín

Po čase všetky rastliny príliš narastú alebo prekročia svoje najlepšie obdobie a je čas

nahradiť ich inými, životaschopnejšími rastlinami. Na rozmnožovanie v podstate možno

využiť ktorúkoľvek časť rastliny: listy, stonky, odnože, rastlinu možno rozdeliť aj

v koreňoch. Každý druh rastliny má obvykle svoj vlastný spôsob rozmnožovania. Pre

väčšinu spôsobov rozmnožovania je najvhodnejším obdobím jar a skoré leto, keď má

rastlina priaznivú teplotu a dostatok svetla.

Stonkové odrezky- zo stoniek získame krátke odrezky a zakoreníme ich. Takto možno

rozmnožovať väčšinu rastlín, či už majú stonky mäkké alebo tvrdé, drevnaté. Najlepšie je

použiť vrchol výhonku, vtedy sa hovorí o vrcholovom odrezkovaní. Možno použiť aj iné

časti stoniek, tie však na zakorenenie potrebujú dlhší čas.

Stonkové odrezky sa dávajú zakoreniť buď do množiarenského substrátu pozostávajúceho

z rovnakých dielov rašeliny a hrubého piesku či perlitu, alebo do vody. Aby sa

zakoreňovanie urýchlilo, umiestňujú sa odrezky pod plastikové vrecko alebo plastikový

zvon. Odrezok bude v teple a vlhku, čo podporí tvorbu koreňov. Niektoré rastliny,

napríklad pelargónie však nemajú rady vlhko a najlepšie zakorenia nezakryté. Keď sa

odrezok dobre príjme, presadiť ho do dobrej zeminy.

35

Rozmnožovanie poplazmi- Niektoré rastliny vytvárajú na listoch, plazivých výbežkoch

alebo poplazoch svoje malé repliky- sadence. Tie už majú niekedy vytvorené korienky

a možno ich z rastliny oddeliť a priamo zasadiť. Ak korene nemajú, rýchlo ich vytvoria,

keď prídu do styku s vhodným množiarenským substrátom (Gilbert,1988).

2.6 Prezimovanie rastlín v nádobách

Až na niekoľko málo výnimiek , musia byť všetky rastliny v nádobách s obmedzeným

objemom zeminy chránené pred teplotami pod bodom mrazu. To platí aj pre tie rastliny,

ktoré sú odolné voči chladu a ktorých koreňový bal v nádobe nie je chránený tak ako vo

voľnej prírode a rýchlo omrzne alebo vyschne a zmení sa v nefunkčné pahýle. Čím kratší

bude pobyt v nie optimálnom zimnom stanovišti, tým menej sa rastliny oslabia. Naše

balkónové a prenosné rastliny pochádzajú z rôznych oblastí a niektoré sú na teplotu pod

nulou zvyknuté. Pre mnohé je pôsobenie chladu dokonca nutné. Na jeseň brzdí u všetkých

drevín rast a tým podporuje vyzrievanie dreva. Na jar zabraňuje chlad niektorým drevinám

( Punica ) nasadiť skoré a slabé výhonky. Preto je dôležité dbať na individuálnu toleranciu

rastliny na chlad a správne určiť dobu, kedy rastliny sťahovať dnu a von. To prispeje

k posilneniu rastliny a jej zdraviu. Mráz neznášajú tropické a citlivejšie stále zelené

rastliny napríklad Abutilon, Bougainvillea, Camellia, Cycas, Citrus, Calliandra, Hibiscus,

Musa, Passiflora, Tibouchina, Heliotropium. Zazimovať sa musia pred prvými mrazmi

a von môžu až po „ľadových mužoch“. Krátkodobo znášajú teploty do – 5 °C niektoré

subtropické druhy zo Stredozemia, Južnej Afriky, Južnej Ameriky a Austrálie napríklad

Arbutus unedo, Pittosporum tobira, Aucuba, Plumbago, Callistemon, Myrtus, Chamaerops

humilis. Musia sa preniesť dovnútra až pri dlhodobých mrazoch pod – 5 °C a von ich

môžeme premiestniť až začiatkom mája. Dôležitým predpokladom je, že sú rastliny

niekoľko rokov staré, silné a vyzreté a neboli prezimované na príliš teplom a tmavom

a mieste. Krátkodobo znášajú teploty do – 10 °C Citrus sinensis, Trachycarpus fortunei,

Lagerstroemia, Laurus. Dovnútra sa prenášajú pri teplotách nižších ako – 10 °C a von

môžu až od polovice apríla. Vonku môžu prezimovať všetky rastliny vo veľkých aj malých

nádobách, ktoré sú samy o sebe vo voľnej prírode odolné alebo takmer odolné voči zime.

Pokiaľ hrozia trvalé mrazy, prenesú sa nádoby na miesto chránené pred vetrom a dažďom.

Popínavé dreviny s podperami sa musia chrániť na mieste. Veľké nádoby sa obalia silnou

fóliou alebo iným izolačným materiálom. Nadzemné časti sa chránia najmä u zvláštne

36

chúlostivých druhov napríklad Rosa, alebo v trvalo chladných oblastiach smrekovou

čečinou. Cez rastlinu stačí v extrémne silných mrazoch prehodiť starú vlnenú deku, alebo

ju chrániť šikmo opretými slamenými rohožami. Stálezelené rastliny ako je Rhododendron,

Fargesia sa nezakrývajú a iba pri dlhotrvajúcich mrazoch a intenzívnom zimnom slnku sa

chránia rohožami. V dňoch, keď nemrzne sa polejú vodou. Malé črepníky sa môžu vložiť

do krabice alebo misy a priestory sa vyplnia izolačným materiálom. Hrantíky

s cibulovinami alebo s balkónovými kvetmi odolnými voči zime ( Bellis, Viola )

s apostavia na podlahu balkóna a zakryjú smrekovými vetvičkami ( Heitzová,1996).

Rastliny môžu spravidla prezimovať vonku. Mali by sa však preniesť na nejaké chránené

miesto pri múre domu. Najnebezpečnejšie je trvalé premŕzanie koreňového balu. Materiál

k ochrane pred zimou:

- lístie (len zdravé),

- smrekové a jedľové vetvičky,

- dosky z polystyrénu,

- kokosové kvetináče, rohože,

- vrecovina, juta

- stará deka na prikrytie,

- trstinové rohože,

- fólie len na obalenie kvetináčov. (Mayer-Strauss,2002).

Pravidelná kontrola cez zimu

Rastliny v exteriéri: - pred mrazivými nocami je potrebné preskúšať ochranný materiál,

- počas dní, keď nemrzne, občas zaliať vodou najmä vždyzelené rastliny

- vždyzelené rastliny chrániť pred slnkom do neskorej (Mayer-Strauss,2002).

37

3. Cieľ diplomovej práce

Cieľom diplomovej práce je zvoliť moderné sortimenty rastlín ktoré sa trendovo začali

používať na balkónoch a terasách a identifikovať ich pôdne a klimatické podmienky.

Overiť mrazuvzdornosť pri vybraných modelových rastlinách vysadených v kvetináčoch

z rôznych materiálov na terase alebo balkóne rodinného domu.

38

4. Materiál a metodika práce

K dosiahnutiu stanoveného cieľa diplomovej práce, sme do sledovania zaradili druhy,

ktoré sú vhodné na pestovanie v nádobách s umiestnením na balkóny.

4.1. Charakteristika a opis sledovaných druhov

Thymus doerfleri – Dúška

Rod: Thymus Čeľaď: Lamiaceae - Hluchavkovité

Pochádza z Európy a Severnej Afriky. Je to trvalka, ktorá vytvára malý rozkonárený

poloker, ktorý dorastá do výšky 20-40 cm. Na vystúpených, zdrevnatených, štvorhranných

konárikoch sedia drobné, končisto elipsovité, zväčša protistojné plstnaté lístky.

V pazuchách listov vyrastajú trojkveté až šesťkveté paprasleny, ktoré sú purpurovo

fialových alebo bielych kvietkov rôznych odtieňov. Plodom sú tvrdky. Koreň je silný

kolový, ktorý sa naspodku jemne rozvetvuje. Kvitnúť začína od mája do augusta. Mnísi ju

už od 11 storočia pestovali v benediktínskych kláštorných záhradách. Jej kompaktný rast ju

predurčuje na výsadbu okrajov záhonov.

U nás sa jej najlepšie darí v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú chránené

pred vetrom a zimou. Darí sa jej aj v suchšom podnebí. Najvhodnejšie sú ľahké, kypré,

piesočnato-hlinité pôdy, ktoré sú dostatočne zásobené humusom. Vo veľmi výživnej pôde

stráca svoju korenistú chuť. Nedarí sa jej na studených a vlhkých pôdach a v podmienkach

drsnej zimy ľahko vymŕza. ( Brabenec,1990).

39

Thuja occidentalis „ Little champion“- Tuja západná

Rod: Thuja

Čeľaď: Cupressaceae

Jej domovom je Severná Amerika.

V mladom veku môže ročne narásť až 20 cm, ale neskôr svoj rast spomalí. Koruna je

v tvare pravidelnej gule, zelenej farby a ani v zime veľmi nezmení farbu. Je to veľmi

zdravý a vďačný ihličnan, ktorý sa hodí do malých záhrad aj na tvorbu nízkych deliacich

živých plotov. Pri vysadení do radu vytvorí aj bez strihania súvislý zelený pás. Maximálne

narastie do výšky jede a pol až dva metre ( Kiss,2008).

Vysádza sa na slnečné stanovište, alebo do polotieňa. Veľmi dobre sa jej darí v priepustnej,

mierne kyslej až alkalickej pôde. Mulčovacia nástielka ku koreňom je nielen estetická, ale

zabraňuje aj odparovaniu vody. Aj keď má na pôdu nízke nároky je dobré preveriť jej

kvalitu, aby dobre rástla. Ak je pôda veľmi utlačená, drží sa v nej voda a vzniká nadmerná

vlhkosť, ktorá tujam škodí. Znesie aj silný mráz a nemá zvláštne nároky na pestovanie. Pri

výsadbe je vhodné do pôdy zapracovať zásobné hnojivo. Zalieva sa pravidelne, po celý rok

musí byť zemina vlhká, nie však premokrená. V lete má na zálievku vyššie nároky, na

jeseň sa zálievka zníži. Rozmnožuje sa odrezkami, ktoré sa získavajú z mladej rastlinky

delením. Ak na jeseň začína ihličie mierne hnednúť, je to bežný jav, ktorý na jar zmizne.

Občas ju môžu ohrozovať vošky. Najvhodnejšie obdobie na strihanie je v letných

mesiacoch jún a júl. Obdobie mrazov je nevhodné. Pri strihu je dôležité, aby sa nevytvorili

medzery a nestrihalo sa hlbšie ako k zeleným výhonom, inak trvá uzavretie medzier dlhšie

(http://www.kvetyazahrada.sk/konifery.html).

40

Juniperus chinensis „ Old gold “ – Borievka čínska

Rod: Juniperus

Čeľaď: Cupressaceae

Borievka bola do Európy dovezená z Číny a Japonska, kde vo voľnej prírode dorastá do

výšky 20 metrov. Z borievok boli odvodené kultivary, ktoré ostávajú nízke . Šupinové

lístie je jasnozelenej farby a má pôsobivú červenohnedú chlpatú kôru. Kmeň aj konáre sú

veľmi pružné a dajú sa ohýbať a tvarovať bez poškodenia. V letných mesiacoch sa

odporúča tieň, lebo v dôsledku horúceho slnka sa môže lístie spáliť, inak má rada borievka

svetlo. V zime je dôležité chrániť ju pred mrazmi, aby nedochádzalo k vyblednutiu farby

a poškodeniu listov. V lete borievku denne zavlažujeme a rosíme lístie, naopak v zime

zavlažujeme zriedkavejšie, ale pôda musí ostať vlhká. Konce konárikov sa nesmú

vyštipovať veľmi hlboko, lebo to podporuje hromadný rast juvenilných ihlicovitých listov.

Tvarovanie drôtom je vhodné kedykoľvek (http://www.bonsaj.sk/exterierove-

bonsai/borievka-cinska-juniperus-chinensis.php).

Na pôdu nemá žiadne zvláštne nároky. Najviac jej vyhovuje pôda priepustná, piesčitá

a bohatá na živiny. Vysadiť sa môže do hrantíkov na balkóny ako solitér, ale pekne

vynikne i v skupinách (http://www.kvetyazahrada.sk/konifery.html ).

Na rovinaté terény, kde chceme vytvoriť kompaktne zapojené porasty ihličnatých krov sú

veľmi vhodné kultivary Juniperus chinensis (http://ihlicnatestromy.webnode.sk/vyznam-a-

vyuzitie-ihlicnatych-stromov/vyuzitie-v-sadovnickych-upravach-/ ).

41

Helianthemum hybride – Devätorník hybridný

Rod: Helianthemum

Čeľaď: Cistaceae

Devätorník je trvalka, ktorá má kríčkovitý rast a aj v zime je zelená. Patrí medzi

najobľúbenejšie vankúškovité trvalky v letných záhradách. Dorastá do výšky asi 20 cm.

Môže sa používať ako na skalky, tak aj do nádob. Je to pôdopokryvná trvalka vhodná do

výsadieb v skalkách, svahoch, v záhonoch, ale aj do predzáhradiek.

Má tvar sploštenej gule. Vyhovuje jej mierne vápenatá pôda a vysádzame ju na slnečné

a suché miesto. Kvitnúť začína od mája do augusta, pričom nové kvety tvorí každý týždeň.

Po odkvitnutí sa kvety odrežú. Rastlinu môžeme rozmnožiť odrezaním polovyzretých

výhonkov na začiatku leta a vysadiť ich do črepníka. Tie sa postavia na tienisté miesto

a substrát sa udržuje vlhkejší. Do jesene vytvoria výhonky korene a môžu sa zasadiť do

črepníkov. Možno ju rozmnožovať aj výsevom, kedy sa v januári vysejú semienka na

povrch substrátu, ktorý sa udržiava vlhký, nie však premokrený. Teplota sa udržiava po

dobu 15 až 20 dní pri teplote 21°C až 24 °C. Ak sú semenáčiky dostatočne veľké, presadia

sa do črepníkov (http://www.kvetyazahrada.sk/vankuskovite-skalnicky.html ).

42

4.2 Charakteristika kvetináčov

V diplomovej práci sme pri výskume použili rozdielny materiál a veľkosť črepníkov, aby

sme mohli lepšie pozorovať aký to má vplyv na rastliny. Každá rastlina mala vlastný

črepník a použitý bol materiál z pálenej hliny a plastu, ktoré patria medzi najpoužívanejšie.

1. Pálená hlina

Črepníky z pálenej hliny sú jedným z najstarších používaných materiálov a mnoho ľudí ich

používa dodnes. Majú prirodzenú farbu a s postupom času získavajú nezameniteľnú patinu.

Nádoby vyrábané z pálenej hliny dýchajú, následkom čoho sa v lete zabezpečí, že v lete je

menšia pravdepodobnosť prehriatia substrátu. V zimnom období sa na rozdiel od iných

nepriepustných materiálov zníži riziko premokrenia. Dnes sa dajú v obchodoch kúpiť

z tohto materiálu veľmi pekné nádoby od lacnejších až po veľmi drahé. Najrozšírenejšie

sú lacné jednoduché keramické črepníky, ktoré majú predovšetkým úžitkovú hodnotu.

Terakota je čistená hlina, do ktorej sa môžu pridávať rozličné prísady ( Hessayon 2002).

Výhody hlinených nádob spočívajú v tom, že sú pórovité a sú schopné nasať vlhkosť zo

zálievky a rastliny vysadené v takomto type črepníka je potrebné zalievať častejšie. Ďalšou

ich vlastnosťou je, že sú ťažšie a sú schopné zabezpečiť dostatočnú stabilitu pre väčšie

rastliny. Nevýhoda je , že časom sa pri pestovaní rastlín objavia na povrchu črepníkov

nepekné stopy belavého povlaku, ktorý vzniká následkom solí počas zálievky tvrdou

vodou (http://www.hoya.sk/rady-a-tipy/1342-nadoby-ich-vyhody-a-nevyhody ).

2. Plastové nádoby

Plastové nádoby sú na pestovanie rastlín veľmi obľúbené najmä z toho hľadiska, že sú

ľahké, trvácne. Sú cenovo dostupné a na výber je široká ponuka od najrôznejších tvarov,

farieb a veľkostí. V záhradných centrách je veľký výber tenkostenných plastových

črepníkov rôznych farieb, s matným alebo lesklým povrchom. Najpoužívanejším

materiálom je polyetylén, ktorého cena je nízka, rovnako ako aj jeho trvácnosť a schopnosť

tepelnej izolácie. Možno si vybrať z ponuky aj pevné hrubostenné nádoby z veľmi

trvanlivých plastov, ako sú polypropylén, polystyrén a polyuretán. Sú drahšie ako

tenkostenné, ale nevyblednú a nepopraskajú o pár rokov ako lacnejšie nádoby. Niektoré

majú aj dobré tepelnoizolačné vlastnosti ( Hessayon 2002).

43

Metodický postup

Výskum sa uskutočnil v Topoľčanoch, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti

západoslovenského kraja na rozhraní Panónskej panvy a Karpát. Nadmorská výška je 174

metrov nad morom, zemepisná dĺžka 18°11 východnej zemepisnej dĺžky a 48°34 severnej

zemepisnej šírky. Topoľčany patria do klimatickej oblasti miernych zemepisných šírok. Po

celý rok prevláda vplyv kontinentálnej polárnej a morskej polárnej vzduchovej klímy.

Extrémne teploty vzduchu má za následok občasný prílev tropickej, alebo arktickej

vzduchovej klímy. Ročná amplitúda medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom je od

20°C do 22°C. Preto sa Topoľčany zaraďujú do mierne kontinentálneho podnebia.

Priemerná ročná teplota je 9°C. Vyskytujú sa jarné mrazy. Do roka sa vyskytuje menej ako

80 dní, ktoré majú teploty pod bodom mrazu. Prevládajúce vetry sú severozápadné až

severné. Priemerný ročný úhrn zrážok je v rozmedzí 550-600 mm.(Uhlár,1988).

Balkón, kde sa výskum uskutočnil je orientovaný na juhozápadnú stranu. Mnohým

rastlinám táto strana vyhovuje. V dopoludňajších hodinách nedopadajú na balkón ostré

slnečné lúče a rastliny netrpia slnečným úpalom. Slnko sa vyskytuje až v poobedňajších

hodinách, keď je jeho intenzita miernejšia. Teploty v pôde aj v ovzduší sú pomerne

vyrovnané, no západné vetry môžu spôsobiť škody. Balkón je postavený z panelu.

V záhradnom centre sme na výskum zakúpili rastliny: Thuja occidentalis „Little

Champion“, Juniperus chinensis „Old Gold“, Thymus doerfleri, Helianthemum hybride.

Z každej rastliny boli zakúpené dva kusy. Rastliny sme vysadili začiatkom septembra do

črepníkov z pálenej hliny a plastu o priemere 12 a 14 cm. Výber materiálu spočíval najmä

v jeho najčastejšom používaní. Odtoky sa nachádzali na dne každého črepníka, pre odtok

prebytočnej vody. Zálievka sa uskutočňovala v dňoch, keď nemrzlo, aby nebol substrát

vyschnutý. Používaná bola odstáta voda izbovej teploty. Rastliny bol umiestnené vedľa

seba na stojane pri stene balkóna.

Rastliny Thuja occidentalis „Little Champion“ a , Helianthemum hybride boli vysadené

do plastových črepníkov o priemere 12 a 14 cm.

Rastliny Juniperus chinensis „Old Gold“ a Thymus doerfleri boli vysadené do črepníkov

z pálenej hliny tiež o priemere 12 a 14 cm.

44

Použili sme záhradnícky substrát značky Primaflora, ktorý je vyrobený zo zmesi kvalitnej

rašeliny a záhradníckeho kompostu. Má upravenú reakciu a je obohatený o živiny.

Hodnota ph je 5,0-7,0. Celkový obsah dusíka vo forme N maximálne 1,9%, obsah

celkového fosforu ako P2O5 max. 0,5%, obsah celkového draslíka ako K2O max. 0,9%.

Vlhkosť substrátu maximálne 65%.

Teploty sa sledovali v priebehu zimných mesiacov ráno o siedmej hodine a zaznamenávali

sa do tabuliek a následne do grafov. Použili sme teplomer na meranie vonkajších teplôt.

45

5 Výsledky práce

Medzi jednotlivými dňami, ale aj medzi dennými a nočnými teplotami boli značné teplotné

výkyvy. Pre rastliny bola zima veľmi dlhá a nepriaznivá. No aj napriek tomu rastliny

prezimovali a neprejavili sa na nich poškodenia mrazmi. Neboli zaznamenané žiadne

rozdiely v materiály črepníkov. Rastlinám sa darilo rovnako v črepníkoch z pálenej hliny aj

z plastu. Počas teplých jesenných dní sa rastlinám vo väčších črepníkoch vytvorili väčšie

prírastky. Rastliny mali viac priestoru a lepšie sa mohli vyvíjať.

V nasledujúcich tabuľkách sú zaznamenané vonkajšie teploty a teploty na balkóne pri

jednotlivých zimných mesiacoch, počas ktorých rastliny prezimovali. Tie sú spracované do

grafov.

V druhej časti sú do jednotlivých tabuliek zaradené sortimenty rastlín, ktoré sa trendovo

začali používať na balkónoch a terasách. Uvádzané sú ich pôdne a klimatické podmienky,

ale aj farba kvetu, výška a mrazuvzdornosť.

46

Tabuľka č. 1 – Teplotné rozdiely za rok 2010 v mesiaci december Rok 2010 dni December 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 Teplota vonku -2°C -4°C -4°C -6°C -8°C 0 °C 4 °C 2 °C 0 °C -3°C -4°C -3°C -2°C -5°C -3°C Teplota balkón 0°C -2°C -2°C -4°C -6°C 2 °C 5 °C 4 °C 2 °C 0 °C -2°C 0 °C 0 °C -3°C 0 °C

Rok 2010 dni December 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 Teplota vonku -4°C -11°C -6°C -6°C -4°C -4°C -2°C -2°C 3°C 2°C -4°C -4°C -8°C -12°C -13°C -13°C Teplota balkón -2°C -10°C -4°C -4°C -3°C -3°C 0°C 0°C 5°C 4°C -2°C -2°C -6°C -10°C -11°C -11°C

V tabuľke sú zaznamenané teploty v jednotlivých dňoch. Priemerná mesačná teplota

v mesiaci december bola na balkóne -3°C. Merania sa uskutočnili ráno o 7:00.

Graf č.1- Teploty za mesiac december 2010

Teploty za mesiac december

-14

-12

-10

-8

-6

-4

-2

0

2

4

6

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

21

23

25

27

29

31

Dni v mesiaci

Nam

era

né t

ep

loty

Teplota vonku

Teplota balkón

47

Tabuľka č. 2 – Teplotné rozdiely za rok 2011 v mesiaci január

Rok 2011 dni

Január 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15

Teplota vonku -4°C -3°C -3°C -4°C -2°C -2°C 0°C 0°C 1°C 1°C 1°C 2°C 2°C 2°C 3°C

Teplota balkón -3°C -2°C -2°C -3°C 0°C 0°C 2°C 2°C 3°C 3°C 3°C 4°C 4°C 4°C 5°C

Rok 2011 dni Január 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 Teplota vonku 3°C 0°C -1°C -1°C -2°C -2°C -2°C -2°C -5°C -6°C -7°C -8°C -10°C -8°C -7°C -8°C Teplota balkón 4°C 1°C 0°C 0°C -1°C -1°C 0°C 0°C -4°C -5°C -6°C -6°C -9°C -6°C -5°C -6°C

V tabuľke sú zaznamenané teploty v jednotlivých dňoch. Za mesiac január bola priemerná

mesačná teplota na balkóne - 2°C. Merania sa uskutočnili ráno o 7:00.

Graf č.2- Teploty za mesiac január 2011

Teploty za mesiac január

-12

-10

-8

-6

-4

-2

0

2

4

6

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

21

23

25

27

29

31

dni v mesiaci

nam

era

né t

ep

loty

Teplota vonku

Teplota balkón

48

Tabuľka č. 3 – Teplotné rozdiely za rok 2011 v mesiaci február

Rok 2011 dni

Február 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

Teplota vonku -5°C -4°C -4°C -2°C -2°C 2°C 1°C 0°C -1°C -2°C -2°C 0°C -2°C -2°C

Teplota balkón -4°C -3°C -3°C 0°C 0°C 4°C 3°C 2°C 0°C 0°C 0°C 2°C 0°C 0°C

Rok 2011 dni

Február 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28

Teplota vonku -3°C -3°C -4°C -4°C 0°C -5°C -9°C -8°C -5°C -2°C 1°C 0°C -2°C -4°C

Teplota balkón -1°C -2°C -3°C -3°C 2°C -4°C -8°C -7°C -3°C 0°C 3°C 2°C -1°C -3°C

V tabuľke sú zaznamenané teploty v jednotlivých dňoch. Priemerná mesačná teplota za

mesiac február bola na balkóne - 1°C. Merania sa uskutočnili ráno o 7:00. Graf č.3- Teploty za mesiac február 2011

Teploty za mesiac február

-10

-8

-6

-4

-2

0

2

4

6

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

21

23

25

27

29

dni v mesiaci

nam

era

né t

ep

loty

Teplota vonku

Teplota balkón

49

Tabuľka č. 4 – Teplotné rozdiely za rok 2011 v mesiaci marec

Rok 2011 dni

Marec 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

Teplota vonku -1°C -2°C -3°C -3°C -1°C 0°C 0°C -2°C -3°C -3°C

Teplota balkón 0°C -1°C -2°C -2°C 0°C 2°C 2°C -1°C -2°C -2°C

Rok 2011 dni

Marec 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21

Teplota vonku 2°C 3°C -2°C 4°C 8°C 10°C 6°C 5°C 4°C 5°C 7°C

Teplota balkón 0°C 1°C -1°C 2°C 6°C 8°C 4°C 7°C 6°C 7°C 9°C V tabuľke sú zaznamenané teploty v jednotlivých dňoch. Za mesiac marec 2011 bola na balkóne nameraná priemerná teplota 2°C. Merania sa uskutočnili ráno o 7:00. Graf č.4- Teploty za mesiac marec 2011

Teploty za mesiac marec

-4

-2

0

2

4

6

8

10

12

1 3 5 7 9

11

13

15

17

19

21

dni v mesiaci

na

me

ran

é t

ep

loty

Teplota vonku

Teplota balkón

50

Tabuľka č.1- Zoznam jednoročných kvetín vhodných pre balkóny a terasy Názov rastliny Nároky na

stanovište Nároky na pôdu

Obdobie kvitnutia

Farba kvetov Výška rastliny v m

Ageratum houstonianum

slnko priepustná VI-IX modrá 0,25

Antirrhinum majus

slnko humózna, VI-IX biela, žltá, oranžová, červená, modrá, ružová

0,8

Begonia semperflorens

slnko, polotieň

humózna, priepustná

V-IX biela, ružová 0,25

Bidens ferulifolia

slnko priepustná V-X žltá

Brachycome iberidifolia

slnko, polotieň

priepustná VI-X biela, modrá ružová,fialová

0,20-0,30

Callendula officinalis

slnko hlinitá VI-VIII žltá, oranžová 0,70

Callistephus chinensis

slnko, plotieň

hlinito-piesočnatá

VII-X biela, žltá, červená, modrá,fialová

0,25-0,70

Celosia argentea

slnko priepustná, piesočnatá

VI-X žltá, červená, biela, oranžová

0,25-0,50

Centradenia slnko, polotieň

priepustná IV-X fialová, ružová

0,4-0,5

Convolvulus tricolor

slnko, polotieň

piesočnatá VI-IX biela, modrá, fialová

0,3

Cosmos bipinnatus

slnko priepustná VII-IX biela, fialová červená, oranžová

1,2

Dimorphotheca sinuata

slnko priepustná V-IX biela, žltá, oranžová

0,40

Eschscholtzia californica

slnko priepustná VII-IX biela, fialová, červená, oranžová

1,20

Euphorbia marginata

slnko piesočnatá, humózna

VII-X biela, ružová, žltá, oranžová

0,40

Fuchsia polotieň, tieň

priepustná V-X fialová, biela ružová

1,0-1,5

Gazania x splendens

slnko priepustná VI-IX žltá, oranžová biela, ružová

0,30

Gomphrena globosa

slnečné hlinitá VII-X biela, fialová, ružová

0,40

Helianthus annuus

slnko, polotieň

hlinitá

VIII-X

žltá, hnedá, oranžová,

0,80

51

Názov rastliny Nároky na

stanovište Nároky na pôdu

Obdobie kvitnutia

Farba kvetov Výška rastliny v m

Heliotropium arborescens

slnko, polotieň

priepustná

V-X

modrá, fialová

0,5

Impatiens balsamina

polotieň, tieň

humózna VI-VIII biela, ružová, červená,

0,5

Lavatera trimestris

slnko priepustná VII-IX ružová, biela, červená, žltá

1,0

Linaria maroccana

slnko humózna VI-X ružová, biela, purpurová

0,45

Lobelia erinus slnko, tieň, polotieň,

humózna, priepustná

V-X modrá, biela, ružová

0,15

Nemesia slnko, polotieň

piesočnatá V-IX ružová, biela, červená, modrá

0,30-0,35

Nigella damascena

slnko priepustná VII-VIII biela, červená, modrá, fialová

0,4

Osteospermum ecklonis

slnko piesočnatá, priepustná

V-X žltá, červená, biela, modrá, fialová, ružová

0,4

Pelargonium peltatum

slnko, polotieň

humózna, hlinitá

V-X ružová, biela, fialová, červená

1,0

Portulaca grandiflora

slnko piesčitá VII-X žltá, biela, oranžová, červená,

0,30

Sanvitalia procumbens

slnko, polotieň

humózna, piesočnatá,

V-X žltá 0,20

Salvia splendens

slnko priepustná VI-IX červená 0,40

Scaevola aemula

slnko, polotieň

priepustná VI-X modrá, fialová

0,20-0,30

Sutera diffusus slnko, polotieň

humózna VI-IX biela, modrá 1,0

Thunbergia alata

slnko, polotieň

alkalická, priepustná

V-X biela, žltá, oranžová

1,5

Trapaeolum majus

slnko, polotieň, tieň

priepustná V-X červená, krémová

3,0

( Weimar,2000) ( Robinson,2002)

http://www.profizahrada.cz/enc/sk/letnicky-1/

http://geranium.sk/letnicky.html

52

Tabuľka č. 2- Zoznam trvaliek vhodných pre balkóny a terasy

Názov

rastliny

Nároky

na

stanovište

Nároky

na pôdu

Obdobie

kvitnutia

Farba

kvetov

Výška v

m

Mrazu

vzdornosť

Acanthus

mollis

slnko alkalická VI biela,

ružová

1,2 - 15 °C

Achilea

filipendulina

slnko piesočnatá

hlinitá

VI-VII žltá,

červená

0,60-1,2 - 15 °C

Agapanthus

africanus

slnko hlinitá VII-VIII biela,

modrá

0,80 - 5 °C

Adonis

vernalis

slnko alkalická IV-V žltá 0,30 - 15 °C

Aster

alpinus

slnko alkalická,

priepustná

VI-VII modrá 0,20 - 15 °C

Anthemis

tinctoria

slnko priepustná VII-VIII biela, žltá 0,50 - 5 °C

Artemisia

stelleriana

slnko suchá,

priepustná

VII-VIII žltá 0,15 - 15 °C

Bergenia

cordifolia

polotieň suchá III-IV ružová 0,40 - 15 °C

Calamintha

nepeta

slnko priepustná VI-VIII biela,

modrá

0,45 - 15 °C

Coreopsis

grandiflora

slnko živná VI-VIII žltá 0,80 - 5 °C

Echinacea

purpurea

slnko neutrálna VII-VIII biela,

ružová

1,0 - 15 °C

Echinops

ritro

slnko priepustná VII-VIII modrá 0,60 - 15 °C

Epimedium

x versicolor

polotieň humózna IV-V žltá, biela,

červená,

ružová,

0,25 - 15 °C

Eryngium

alpinum

slnko suchá VI-VII biela,

modrá

0,50 - 15 °C

53

Názov

rastliny

Nároky

na

stanovište

Nároky

na pôdu

Obdobie

kvitnutia

Farba

kvetov

Výška v

m

Mrazu

vzdornosť

Euphorbia

myrsinites

slnko priepustná V-VI zelenožltá 0,10 -0,20 - 15 °C

Gaillardia x

grandiflora

slnko alkalická VII-IX žltá 0,90 - 15 °C

Kniphofia

grandiflora

slnko priepustná VI-X žltá,

červená,

oranžová

0,90 - 15 °C

Nepeta x

faassenii

slnko priepustná VI-VIII modrá 0,45 - 15 °C

Oenothera

macrocarpa

slnko humózna,

piesočnatá

VII-VIII žltá, biela,

ružová

0,15 - 15 °C

Saponaria

officinalis

slnko humózna VI-IX ružová,

biela,

červená

0,60 - 15 °C

Sedum

spectabile

slnko piesočnatá VI-VIII červená,

ružová

0,45 - 15 °C

( Robinson,2002) http://www.profizahrada.cz/enc/sk/

54

Tabuľka č. 3- Zoznam ihličnanov vhodných na balkóny a terasy Názov rastliny Nároky na

stanovište Nároky na pôdu

Výška v m Mrazuvzdornosť

Abies balsamea ,Nana,

svetlo, polotieň vlhká 1,0 čiastočne odolná

Abies concolor ,Compacta,

slnko neutrálna 1,0 čiastočne odolná

Abies basiacarpa ,Compacta,

slnko neutrálna 2,0 čiastočne odolná

Chamaecyparis lawsoniana ,Elwodii,

slnko, polotieň alkalická 3,0 úplne odolná

Chamaecyparis horizontalis ,Nana Gracilis,

polotieň vlhká 2,0 úplne odolná

Juniperus horizontalis ,Wiltonii,

slnko piesčitá, priepustná

0,10 úplne odolná

Juniperus sabina ,Tamariscifolia,

svetlo priepustná 1,0 úplne odolná

Juniperus squamata , Blue Star,

slnko priepustná 0,50 úplne odolná

Picea abies ,Nidiformis,

slnko, polotieň kyslá, piesčitá 1,0 úplne odolná

Picea pungens , Gauca globosa,

slnko alkalická, neutrálna

2,0 čiastočne odolná

Thuja occidentalis ,Cristata aurea,

slnko, polotieň vlhká 1,50 čiastočne odolná

Thuja occidentalis ,Danica,

slnko, polotieň vlhká 0,50 čiastočne odolná

Thuja occidentalis ,filiformis,

slnko, polotieň vlhká 1,50 čiastočne odolná

Thuja occidentalis,Little champion,

slnko, polotieň vlhká 0,50 úplne odolná

Thuja occidentalis,Tiny Tim,

slnko, polotieň vlhká 0,60 úplne odolná

Thuja occidentalis ,Umbraculifera,

slnko, polotieň vlhká 0,80 úplne odolná

http://www.klivia.com/ihlicnate_delenie.htm

http://www.profizahrada.cz/enc/sk/ihlicnany-J/

55

6 Diskusia

V úvode diskusie si môžeme položiť otázku, čo vlastne balkónové kvety sú. Podľa

Weimara (2000) „ tieto malé zázraky kvitnú neúnavne celé leto, nie sú odolné proti mrazu

a na konci sezóny je potrebné preniesť ich na miesto, kde prezimujú“. Keď sa spomenú

balkónové kvety, asi každý si ako prvé predstaví letničky a z nich najpestovanejšie

pelargónie, petúnie, či fuchsie. Dnes už tomu tak dávno nie je a na balkónoch či terasách

môžeme s obľubou pestovať v nádobách rôzne formy drevín, ihličnanov, okrasných tráv, či

dokonca skalničiek a popínavých rastlín.

Mnohí autori uvádzajú ako rastliny správne chrániť pred zimou a prezimovať, aby nedošlo

k ich poškodeniu.

Heitzová (1996) uvádza že „ až na niekoľko málo výnimiek musia byť všetky rastliny

v nádobách s obmedzeným objemom zeminy chránené pred teplotami pod bodom mrazu.

To platí aj pre rastliny odolné voči chladu, ktorých koreňový bal v nádobe nie je chránený

tak ako vo voľnej prírode a rýchlo omrzne alebo vyschne a zmení sa v nefunkčné pahýle“.

V práci sme chceli zistiť ako prezimujú rastliny v črepníkoch na balkóne. Výskumy

s týmto zameraním sme nenašli, aby sme mohli porovnávať. Sústredili sme sa na získané

poznatky z dostupnej literatúry.

Podľa Hessayona (2002) „ nebezpečenstvo hrozí tenkostenným nádobám, ktoré majú slabé

tepelnoizolačné vlastnosti, predovšetkým nádobám z plastov, terakoty, tenkého dreva, kovu

a kameniny. Ak je nádoba malá, hrozí premrznutie substrátu, ktoré by mohlo poškodiť

korene a spôsobiť uhynutie rastliny“.

S týmto tvrdením môžeme súhlasiť, pretože ak raz koreňový bal premrzne, poškodenie

rastliny je trvalé a nezvratné. V našom výskume sme použili črepníky z pálenej hliny, ktorá

nebola mrazuvzdorná a črepníky z plastu. Aj napriek niektorým záporným vlastnostiam

medzi ktoré patrí aj spomínané premrznutie substrátu majú svoje kladné stránky. Pri

hlinených črepníkoch je menšie riziko premokrenia aj prehriatia substrátu. Plastové

črepníky udržujú stálu vlhkosť substrátu. Sú cenovo dostupné a vyberať možno zo

širokého spektra.

56

Ako uvádza Heitzová (1996) „naše balkónové a prenosné rastliny pochádzajú z rôznych

oblastí a niektoré sú zvyknuté na teploty pod nulou. Preto treba dbať na individuálnu

toleranciu rastliny na chlad a správne určiť dobu, kedy rastlinu sťahovať dnu a von“.

Pri výskume sme použili rastliny Thymus doerfleri, Helianthemum hybridum, Juniperus

chinensis „Old gold“, Thuja occidentalis „Little champion“. Zo získaných poznatkov na

základe naštudovanej literatúry sme sa dozvedeli, že sú to rastliny, ktoré odolávajú

mrazom do –15 °C a do -5 °C. No aj napriek tomu ak je pôsobenie mrazov dlhodobé môže

rastlinu poškodiť. Tieto poznatky sme chceli overiť aj v praxi. Sledovali sme teplotné

rozdiely na balkóne, aby sme zistili pri akých teplotných výkyvoch v našich podmienkach

rastliny odolávajú bez poškodenia.

Z daných výsledkov vyplýva, že rastliny prezimovali a neprejavili sa na nich žiadne

poškodenia mrazmi.

57

7 Záver

Všetky rastliny majú v sebe akési čaro. Nielen tie, ktoré nás tešia svojimi nádhernými

kvetmi, ktoré hýria rozmanitými farbami. Sú to rôzne druhy ihličnanov zaujímavé tvarom

a štruktúrou a ich výhodou je, že odolávajú aj nepriaznivým podmienkam. V rastlinách

nachádzame to, čo v neživých predmetoch nenájdeme.

Postupne si začíname uvedomovať, že nám chýba zeleň vo svojej blízkosti. Preto sa

snažíme využívať balkóny aj terasy a vniesť si tak domov troška zelene a prírody.

V minulosti bol výber rastlín obmedzený. Dnes tomu už tak nie je a vyberať si môžeme zo

širokého spektra, ktoré nám trh ponúka. Mnoho rastlín bolo k nám dovezených a niektoré

sa dokázali prispôsobiť našim klimatickým podmienkam. Dokážu tak odolávať prudkému

slnku alebo mrazu bez toho, aby ich poškodili.

Dôležité je vedieť, ako sa rastliny správajú v konkrétnych klimatických podmienkach.

Rastliny, ktorými si skrášľujeme balkóny počas celého roka sú z rôznych kútov sveta. Tak

ako je to s ľuďmi, tak je to aj s rastlinami. Nie pre každú rastlinu platí to isté. Preto musíme

poznať ich nároky na pôdu, zálievku, svetlo a teplo. Sú to faktory, ktoré najviac

ovplyvňujú zdravý rast a vývoj rastliny. Mnohým balkónovým rastlinám vyhovuje svetlo,

ale nájdu sa aj také, ktoré obľubujú tieň, či dokonca polotieň. Rastliny nedokážu rozprávať,

preto je potrebné, aby sme si ich všímali, starali sa o ne za čo sa nám odvďačia svojou

krásou.

Vytvoriť si zelenú oázu v našom okolí máme možnosť počas celého roka. Balkóny a terasy

nemusia zostať počas nepriaznivých klimatických podmienok prázdne a pochmúrne.

Medzi drevinami nájdeme nespočetné množstvo , ktoré odolávajú aj silným mrazom. Aj

keď nie všetky poskytujú zážitok z kvitnutia, dodajú balkónu, či terase výnimočnú

atmosféru. Môžeme ich kombinovať s trvalkami a vytvárať nádherné kombinácie

a zoskupenia rastlín. Pri pohľade na rastliny, ktoré pokryla inoväť sa nám naskytne krásny

pohľad. Môžeme pozorovať celý životný cyklus rastliny. Umožnia nám sledovať krásu

a radosť nielen z kvitnutia a odkvitania, ale aj z klíčenia, svojich meniacich sa tvarov

a farieb.

Rastliny sa pestovali už v dávnej minulosti a inak tomu nie je ani dnes. Záleží len na nás

pre akú alternatívu sa rozhodneme. Či to budú rastliny, ktoré kvitnú a poskytujú nám

radosť zo svojich kvetov, alebo to budú dreviny vytvárajúce oázu zeleného pokoja,

budeme sa medzi nimi cítiť príjemne a môžeme si usporiadať myšlienky v dnešnej

uponáhľanej dobe.

58

8 Zoznam použitej literatúry

1. BAIER, J. - BAIEROVÁ, V. - KORIM, J. 1980. Hnojíme v záhradkách. Bratislava:

Príroda, 1980. 201 s.

2. BRABENEC, M. 1990. Pestovanie liečivých a koreninových rastlín na malých

plochách. Praha: URD, 1990. 324 s. ISBN 80-85168-09-X

3. DEDE, G. - VÁCZI, I. 2004. Rastliny v byte. Bratislava: Ikar, 2004. 120 s. ISBN

80-551-0893-5.

4. GILBERT, R. 1988. 200 Izbových rastlín pre každého. Martin: Osveta, 1988. 144 s.

ISBN 80- 217- 0450- 0.

5. HEITZOVÁ, H. 1996. Balkónové rostliny. Praha: Svojtka a Vašut,1996. ISBN 80-

7180-011-2

6. HESSAYON, D.G. 2002. Rastliny v kvetináčoch. Bratislava: Slovart s. r. o. 2002.

128 s. ISBN 80- 7145- 740- X

7. HILLIER, M. 1994. Záhradky v kvetináčoch. Bratislava: Gemini, 1994. 192 s.

ISBN 80- 7161- 084- 4.

8. HOPOVÁ, M. 1999. Kbelíkové rostliny. Rebo Production, 1999. 142 s. ISBN 80-

7234- 053- 0.

9. JAKÁBOVÁ, A. 1977. Kvetiny v oknách a na balkónoch. Bratislava: Príroda.

1977.

10. JAKÁBOVÁ, A. - MACHOVEC, J. 2001. Kvetinárstvo. Nitra: SPU, 2001. 82 s.

ISBN 80- 7137- 812- 7.

11. JANTRA, H. 1992. Malé rajské záhrady, balkóny, terasy, strešné záhrady

upravené atraktívne. 152 s. ISBN 80- 85217- 31- 7.

12. KISS, M. 2008. Ihličnany a vždyzelené dreviny. Bratislava: Svojtka & Co, 2008.

ISBN 978-80-89246-88-5.

13. MAYER, J. - STRAUSS, F. 2002. Balkónové a prenosné rastliny pre každého.

Victoria Print. 2002. 156 s. ISBN 80- 89065- 03- 1.

14. NAGY, A. – VÁCZI, I. 2007. Veľký lexikón izbových rastlín. Bratislava: Svojtka &

Co. 2007. 160 s. ISBN 978- 80- 89246- 89- 2.

15. PASEČNÝ, P. 2002. Přenosné rostliny pro balkony, terasy a lodžie. Grada

Publishing, 2002. 91 s. ISBN 80- 247- 0349- 1.

16. ROBINSON, P. 2002. Suchomilné rastliny v záhrade. Bratislava: Ikar, 2002. 72 s.

ISBN 80-551-0287-2

59

17. STRAUSS, F. 2000. Farebná nádhera na balkóne. Bratislava: Media klub, 2000.

63 s. ISBN 80-88963-36-2

18. UHLÁR, V. 1988. Okres Topoľčany.Historicko-vlastivedná monografia.1988. 437

s. ISBN nemá.

19. VOLF, M., et al : 1971. Kvetinárstvo. Bratislava: Príroda, 1971. 451 s.

20. VOLF, M., et al : 1976. Kvetinárstvo. Bratislava: Príroda, 1976. 458 s.

21. WEIMAR, M. 2002. Balkónové kvety v kvetináčoch, hrantíkoch a debničkách.

Bratislava: Media klub, 2002. 60s. ISBN 80-8896348-6

Internetové zdroje:

22. MôjDom.sk na mobile/Kvetináče a výsadbové nádoby. 2011 [online ]. [2011-04-10

].Dostupné na: http://m.mojdom.zoznam.sk/cl/10075/197279/Kvetinace-a-

vysadbove-nadoby/?p=2

23. Samozavlažovacie kvetináče.2011 [online]. [2011-04-10] Dostupné na :

http://www.zahradnictvolimbach.sk/samozavlazovacie-kvetinace-siesta.html

24. raselina, SLOVEN s.r.o. Export-Import, Spišská Nová Ves. 2011 [online]. [2011-

04-11]Dostupné na internete: http://www.sloven.sk/raselina.html

25. Záhrada bez pozemku (1.časť) UROBSISAM.sk. 2011[online]. [2011-04-12].

Dostupné : http://urobsisam.topky.sk/zahrada/okrasna-zahrada/zahrada-bez-

pozemku-1- cast-501.html

26. Kvetináče a výsadbové nádoby/ Môjdom.sk. 2011[online]. [2011-04-12]. Dostupné

na: http//mojdom.zoznam.sk/cl/10075/197279/Kvetinace-a-vysadbove-nadoby

27. Kvety a Záhrada- Choroby na rastlinách. 2011[online]. [2011-04-13]. Dostupné

na:

http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html

28. Kvety a Záhrada- Choroby na rastlinách. 2011[online]. [2011-04-13]. Dostupné

na: http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html

29. Kvety a Záhrada- Choroby na rastlinách. 2011[online]. [2011-04-13]. Dostupné

na: http://www.kvetyazahrada.sk/choroby-na-rastlinach.html

30. Poruchy a nemoci muškátu a pelargónií, virózy, korkovitost, hniloba, rzivost-

balkonovekvetiny.cz. 2011[online]. [2011-04-13]. Dostupné na:

http://www.balkonovekvetiny.cz/poruchy-a-nemoci-muskatu.php

31. Kvety a Záhrada – Koniféry. 2011 [online]. [2011-04-17]. Dostupné na:

http://www.kvetyazahrada.sk/konifery.html

60

32. Borievka čínska – bonsaj.sk. 2011 [online]. [2011-04-17]. Dostupné na:

http://www.bonsaj.sk/exterierove-bonsai/borievka-cinska-juniperus-chinensis.php

33. Kvety a Záhrada – Koniféry. 2011 [online]. [2011-04-17]. Dostupné na:

http://www.kvetyazahrada.sk/konifery.html

34. Kvety a Záhrada – Vankúškovité skalničky. 2011 [online]. [2011-04-25]. Dostupné

na: http://www.kvetyazahrada.sk/vankuskovite-skalnicky.html

35. Nádoby, ich výhody a nevýhody. 2011 [online]. [2011-04-26]. Dostupné na:

http://www.hoya.sk/rady-a-tipy/1342-nadoby-ich-vyhody-a-nevyhody

36. Letničky. 2011 [online]. [2011-04-26]. Dostupné na:

http://www.profizahrada.cz/enc/sk/letnicky-1/

37. Letničky. 2011 [online]. [2011-04-26]. Dostupné na: http://geranium.sk/letnicky.html 37. PROFI ZÁHRADA / Profizahrada.cz.2011 [2011-05-0I]. Dostupné na : http://www.profizahrada.cz/enc/sk/

38. Okrasné rastliny,ihličňany,Zahradníctvo Klívia. 2011[online]. [2011-05-01].

Dostupné na: http://www.klivia.com/ihlicnate_delenie.htm

39. Ihličnany 2011[online]. [2011-05-03]. Dostupné na:

http://www.profizahrada.cz/enc/sk/ihlicnany-J/

61

Príloha k obrázkovej časti

1. Begonia „Encanto Orange“ – [1.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

2. Brachyscome „Surdaisy“ - [1.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

3. Petunia „Cascadias“ - [1.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

4. Petunia „Phantom“ - [1.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

5. Million Bells „Blue Star“ - [3.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

6. Pelargonium „ Happy Face Mexica“ - [3.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

7. Osteospermum „Symphony Orange“ - [3.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

8. Sanvitalia „ Aztekengold“ - [5.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

9. Nemesia „Sunsatia Cranberry“- [5.5.2011] Dostupné na internete:

http://www.zahradnictvolimbach.sk/balkonove-kvety.html

10. Juniperus chinenis „Old gold“ v hlinenom črepníku

11. Thymus doerfleri v hlinenom črepníku

12. Thuja occidentalis „Little champion“ v plastovom črepníku

62

Obrázok č. 1 Obrázok č. 2

Obrázok č. 3 Obrázok č. 4

63

Obrázok č. 5 Obrázok č. 6

Obrázok č. 7 Obrázok č. 8

64

Obrázok č. 9

Obrázok č. 10

65

Obrázok č. 11

Obrázok č. 12