OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk2

Rozpaky, obavy a nedôvera poznačili našenázory i postoje, keď sme spoznali konceptolympijských hier mládeže. O takomto projektesa totiž už roky v olympijskom hnutí diskuto-valo. Nikdy sa však nepodarilo dospieť ku kon-krétnej dohode a k následným praktickým kro-kom. Pochopiteľne. Projekt je ekonomicky, ma-teriálne, organizačne i personálne veľmi nároč-ný. Bez schopného organizátora, zosúladeniazáujmov a kalendára termínov jednotlivýcholympijských športov, plného angažovaniamedzinárodných športových federácií a národ-ných olympijských výborov i konkrétnej finanč-nej a koordinačnej pomoci Medzinárodnéhoolympijského výboru, by ostalo len pri diskusii.

Osobná zainteresovanosť prezidenta MOVJacqua Roggeho, ochota športových federáciíurobiť nevyhnutné kompromisy a záujemNOV na projekte aktívne participovať dosiah-li, že z idealistickej predstavy sa v augustev Singapure - dejisku premiérových olympij-ských hier mládeže – stala skutočnosť a veľmivydarená.

Singapur bola výborná voľba pre inaugurá-ciu projektu. Vyspelá a moderná krajina i mes-to - s fungujúcou infraštruktúrou, bezchybný-mi materiálnymi podmienkami a s tisíckami

vzdelaných, ochotných a obetavých organizá-torov a dobrovoľníkov - zvládli všetky úlohy vy-nikajúco.

Tentoraz nešlo len o zabezpečenie pobytuúčastníkov, športových súťaží, slávnostné otvo-renie a zakončenie. Nový a náročný bol aj para-lelný kultúrno-výchovný program pre mladýchšportovcov, ktorý bol rovnako dôležitý, akošportové súťaže. Znamenal bohatý a rôznorodýprogram, množstvo zaujímavých aktivít v praxia potešiteľné je, že záujem oň medzi mladýmibol enormný.

Bolo to pre nás prekvapenie o to väčšie, žekultúrno-výchovný program zaujal aj našichmladých reprezentantov. Pod vedením skve-

lej ambasádorky – Danky Bartekovej – sa doprogramu aktívne zapojili a spolu ho vytvá-rali.

Toto dokazuje, že aj u nás sa program olym-pijskej výchovy tak, ako ho v súčasnosti začí-name koncipovať, dá účinne realizovať v praxi.Chce to, aby sme ho dobre pripravili, zrozumi-teľne orientovali smerom k mladej generáciia získali preň kvalitných lektorov, najmä z ra-dov vynikajúcich športovcov. Oni sú vzormi,motiváciou a predovšetkým im mladí adeptišportu dôverujú najviac.

Na I. olympijských hrách mládeže v Singapu-re 2010 sa Slovensko nestratilo. Mladí repre-zentanti SR sa maximálne snažili podať špor-tové výkony na úrovni svojich možností. Okremtoho sa všetci správali vzorne, slušne a spolo-čensky aktívne. Viacerí z nich aj v celosvetovejkonfrontácii preukázali veľmi sľubnú športovúperspektívu. Z toho máme radosť. Zároveň cíti-me aj zodpovednosť, pretože chceme im za-bezpečiť také podmienky, aby svoj potenciálmohli využiť a športovú i ľudskú kariéru hod-notne naplniť.

Premiérové olympijské hry mládeže v Singa-pure 2010 sa všestranne vydarili. Všetci - prezi-dent Medzinárodného olympijského výboru

Jacques Rogge, členovia MOV, športové fede-rácie, národné olympijské výbory i domáci or-ganizátori - sa tomu tešia, pretože evidentnúradosť z nich mali aj mladí účastníci.

Olympizmus opäť raz preukázal, tentokrátna neprebádanej pôde, že nie je len víziou a teóriou s naivnými či idealistickými predsta-vami, ale že olympijské hodnoty môžu mať ajkonkrétnu podobu a môžu sa stať súčasťou ži-vota mladej generácie. Srdečná vďaka všetkým,ktorí sa na tom podieľali a zaslúžili sa o to, pre-tože aj nám tým urobili radosť.

Radosť z radostiPríhovor prezidenta Slovenského olympijského výboru Františka Chmelára

ŠPORT EXTRA – OLYMPIJSKÁ REVUE, príloha Slovenského olympijského výboru v spolupráci so Slovenskou olym-pijskou marketingovou, a.s. Vydáva Šport Press, s.r.o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: MARIAN ZIMA. Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ĽUBOMÍR SOUČEK. Grafická úprava: RICHARD PETRAKOVIČ. Obál-ka a vnútorný layout: ARTWELL DESIGN. Jazykový redaktor: JURAJ KRÁL. Tlač: MERKANTIL, s.r.o., Trenčín. Uzávier-ka 3. čísla 2010: 13. októbra 2010. Samostatne nepredajné.

■ František Chmelár v Singapure spoločnes našou ambasádorkou I. OH mládeže, úspeš-nou strelkyňou Dankou Bartekovou.

FOTO BORIS DEMETER

■ Prezident SOV František Chmelár v obko-lesení členmi slovenskej výpravy na I. olympij-ských hrách mládeže tesne pred ich odchodomdo Singapuru. FOTO MOJMÍR GAŠKO

www.olympic.sk OLYMPIJSKÁ REVUE 3

PRED PREMIÉROU NADŠENIE I SKEPSASingapurskej premiére predchádzalo nadše-

nie tamojších organizátorov i „otca“ myšlienkyzaloženia OH mládeže, prezidenta Medzinárod-ného olympijského výboru (MOV) Jacqua Rog-geho, ale aj skeptické názory a rozpačité pocitymnohých predstaviteľov športovej obce i mé-dií. Rozdielnosť týchto postojov budila veľkúzvedavosť, ako čosi nové a neodskúšané vlastnebude vyzerať v praxi. Táto zvedavosť spôsobila,že do Singapuru zavítalo pozrieť si novinku navlastné oči nečakane veľa členov MOV, popred-ných funkcionárov národných olympijských vý-borov i medzinárodných športových federácií,ale aj novinárov z celého sveta (žiaľ, zo Sloven-ska tam nebol ani jeden...) Prenosy vysielalo do-vedna 160 televíznych spoločností, vrátane STV.

Z čoho vládli obavy? Jedni varovali, že novépodujatie môže svojou atraktivitou zvýšiť rizikopredčasnej akcelerácie športovej výkonnostimladých športovcov, aj priniesť manipulácius vekom účastníkov; iní zase spochybňovali sil-né premiešanie nadmieru bohatého kultúrno-vzdelávacieho programu OH mládeže s prípra-vou na športové súťaže; ďalší hovorili, že vzhľa-dom na svoj charakter by podujatie nemalo niesť celosvetovo magický názov „olympijskéhry“, ale malo by sa nazývať „olympijským fes-tivalom“ bez používania národných symbolova bez vyhlasovania výsledkov. A zmieňovali saaj naozaj objektívne problémy - napríklad tvrdéokresanie účasti v mnohých športoch, pričomkvalita bola neraz nahradená univerzalitou (t. j. účasťou športovcov nižšej výkonnosti z roz-vojových krajín), nízke kvóty na veľkosť sprie-vodu športovcov, požiadavka, že všetci športov-ci musia v Singapure zotrvať po celý čas trva-nia hier, či umelo vytvorené súťaže bez nadväz-nosti v kategórii dospelých.

ATRAKTÍVNE, VYDARENÉ A ŽIVOTASCHOPNÉ OH MLÁDEŽE

Na podrobné hodnotenie premiéry OH mlá-deže je ešte priskoro, ale možno povedať, žepremiéra bola atraktívna (aj keď podľa maléhozáujmu väčšiny slovenských médií sa to nezdá),vydarená a že účastníci si singapurský pobyt na-ozaj užili. Na rozdiel od „veľkej“ olympiády i pretých najlepších nebol dôležitý len šport a výsle-dok, ale aj „fun“, čiže zábava. A tej práve kul-túrno-vzdelávací program napriek pôvodným

obavám ponúkol dostatok. Všetko umocnilonadšenie 20 000 dobrovoľníkov a zaujímavéprostredie malej, ale vysoko rozvinutej a záro-veň exotickej krajiny.

Nové podujatie potvrdilo svoju životaschop-nosť. Zimná premiéra OH mládeže sa uskutočnív rakúskom Innsbrucku v roku 2012 a letná re-príza v čínskom Nanťingu 2014.

Prezident MOV Jacques Rogge na závereč-nom ceremoniáli vysoko vyzdvihol brilantnéspojenie špičkových športových výkonov, mo-dernej výchovy a vzdelávania i kultúry, výbornúorganizáciu a veľkú pohostinnosť Singapurča-

nov, aj mnohé úspešné inovácie. Vyjadril hrdosťna mladých športovcov, ktorí sa naučili, aký jerozdiel medzi obyčajným víťazom a ozajstnýmšampiónom, ukázali pripravenosť vyznávaťolympijské hodnoty a predviedli vynikajúcešportové výkony. „Boli to naozaj inšpiratívnehry,“ konštatoval Rogge a mladých olympioni-kov upozornil, že oveľa neskôr, keď sa budú ob-zerať za svojou športovou kariérou, si budemôcť každý z nich povedať: „Bol som v Singa-pure, kde sa to všetko začalo.“ A dodal: „Olym-pijský oheň v Singapure dnes zhasína, ale jehoduch zostáva. Drahí športovci, udržujte tohtosingapurského ducha nažive vo vašich kraji-nách ako ozajstné vzory!“

Paradoxne, práve niektoré zo súťaží, ku kto-rým smerovala pred OHM kritika, pretože ne-majú nádväznosť v kategórii dospelých, boli na-pokon mimoriadne atraktívne. Išlo o miešanésúťaže, v ktorých spoločné družstvá utvorilichlapci a dievčatá nielen z jedného, ale dokoncaz rôznych kontinentov. Športová hodnota sícetakýmto „mixom“ utrpela, ale olympijský duchspolupatričnosti bol o to mocnejší. Dobrou ilus-tráciou je fotografia víťazného miešanéhodružstva v džude, v ktorom sa Slovenka AndreaKrišandová tešila zo zlata spoločne s JaponkouTaširovou, Peruánkou Canovou, Ngambomomz Konga, Kubáncom Mendozom, Španielom Ri-vadullom a s Kazachom Agibajevom. Každýz 12 tímov niesol názov jedného z miest, v kto-rom sa v minulosti uskutočnili majstrovstvásveta v džude... ĽUBOMÍR SOUČEK

Atraktívna premiéra OH mládeže

■ Slovenka Andrea Krišandová (tretia zľava) a jej zlatá radosť z triumfu miešaného družstvadžudistov i džudistiek zo štyroch kontinentov. FOTO MOV

Strata nevinnostiVeľké svetové médiá si na I. OH mládeže všímali aj negatíva. A postrehli napríklad aj to, že

na podujatie, ktorého veľkou úlohou bolo aj vychovávať mládež v duchu olympijských hodnôt(jednou z nich je aj rešpekt), sa preniesli niektoré negatíva za „zlého“ sveta dospelých. Ne-mecká agentúra DPA už počas druhého súťažného dňa konštatovala, že OH mládeže stratilisvoju nevinnosť. A uviedla príklad:

Tesne pred finále súťaže v taekwonde sa iránsky reprezentant Mohammad Soleimani zrie-kol šance na zisk zlata, keď nenastúpil proti Gilimu Haimovitzovi z Izraela. Ako oficiálnydôvod nenastúpenia vo finále sa uvádzalo zranenie, ale v pozadí sa hovorilo o politickom mo-tíve. „Nestalo sa to po prvý raz a my budeme teraz hľadať pozadie celej záležitosti,“ reagovalThomas Bach, nemecký viceprezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Podob-né reakcie športovcov z Iránu, ktorý neuznáva štát Izrael, sa vyskytli už na dvoch predchá-dzajúcich „veľkých“ olympiádach. V roku 2004 v Aténach išiel vtedy úradujúci majster svetav džude Arash Miresmaeili domov bez boja, pretože v 1. kole mu žreb prisúdil za súpera Ehu-da Vaksa z Izraela. Plavec Mohammad Alirezaei na OH 2008 v Pekingu nenastúpil do roz-plavby, pretože jedným z jeho súperov mal byť Izraelčan Tom Beeri.

Podobný negatívny prípad ako v taekwonde bol v Singapure aj v plávaní. Naopak, v mo-dernom päťboji v miešanej štafete si Američan a Kubánka výborne rozumeli…

Olympijské hry mládeže napriek predchádzajúcejskepse preukázali v Singapure svoju životaschopnosť

Olympijské hnutie napísalo 14. – 26. augusta úplne novú kapitolusvojej histórie. Jej súčasťou sa stali olympijské hry mládeže v ázijskomSingapure, ktorých premiéra sa vydarila. Nielenže v Singapure pod vlaj-kou s piatimi prepletenými kruhmi súťažila mlaď naozaj z celého sveta –v 26 športových odvetviach zápolilo zhruba 3600 športovcov vo veku 14 – 18 rokov z 204 krajín, ale mladí olympionici sa masovo zapájali aj

do podujatí v rámci rovnako významného kultúrno-vzdelávacieho programu.

OLYMPIJSKÁ REVUE4 www.olympic.sk

Tu je celkový sumár toho nášho „naj-naj“: džu-distka Andrea Krišandová prispela k víťazstvumiešaného družstva chlapcov a dievčat zo 4 kon-tinentov s názvom Essen; tenistky Jana Čepelováa Chantal Škamlová získali vo štvorhre striebro,rovnako ako kajakár Miroslav Urban v slalomena hladkej vode; bronzom ovenčili Janu Čepelo-vú v tenisovej dvojhre, pár Jozef Kovalík – FilipHoranský, aj džudistu Arpáda Szakácsa do 81 kg.Okrem toho plavkyňa Katarína Listopadováskončila trikrát štvrtá – na 50 i 100 m motýlik, ajna 100 m v. sp., pričom od medaily ju raz delilosedem a raz deväť stotín sekundy... Okrem tohojedného z vážnych adeptov na zisk medaily –veslára Andrého Redra – pripravila o šancu nazisk cenného kovu v skife viróza.

Vedenie výpravy aj Slovenského olympijskéhovýboru (SOV) malo dobrý „čuch“, keď tak na úlo-hu „skladateľov“ sľubu výpravy v Piešťanoch, akoaj na úlohu vlajkonosiča na otváracom ceremo-niáli v Singapure vybralo neskorších medailistov– Krišandovú a Urbana, resp. Szakácsa... Obajadžudisti, ako aj plavkyňa Listopadová, nadviaza-li na svoje medailové úspechy na európskycholympijských festivaloch mládeže (EYOF).

ŠESŤ MEDAILÍ - ABSOLÚTNY ÚSPECH„Naše účinkovanie na I. olympijských hrách

mládeže (OHM) môžem označiť ako absolútnyúspech. Musím sa priznať, že som veľmi miloprekvapený a ako prichádzali medaily, bol somaj dojatý. Objektívne totiž treba povedať, žekeď sme odchádzali, tak som kalkuloval s dvo-ma medailami. Keďže našim tenistom sa v júlidarilo aj na majstrovstvách Európy, počítal soms medailou z tenisu. Ale nepredpokladal som,že na kurtoch získame až tri kovy. Veril som ajv zisk cenného kovu džudistu Arpáda Szakácsa.No všetky ostatné medaily boli tak trošku nadplán,“ povedal po návrate zo Singapuru s pote-šením vedúci slovenskej výpravy a viceprezi-dent SOV pre mládež Vladimír Miller.

Miller vyjadril s našimi výsledkami aj s tým,ako sa mladí slovenskí olympionici prejavili vosvojich súťažiach, veľkú spokojnosť. Na ilustrá-ciu uviedol, že oveľa početnejšia česká výpravas 39 športovcami získala len o jednu medailuviac. „Myslím si, že naši podali maximálne vý-kony. Odviedli to čo v nich bolo, možno aj tro-chu navyše. Atmosféra v Singapure bola úžasnáa zdravým spôsobom ich motivovala k podaniuvynikajúcich výkonov. Myslím si, že sme v Sin-gapure mali niekoľko výrazných talentov, ktoréby nám aj v budúcnosti mohli urobiť radosť. Jevšak nutné, aby mali aj naďalej dobrú prípravu,seriózne vedenie a vytvárali sa im vhodné pod-mienky tak, aby mohli ďalej napredovať,“ kon-štatoval.

Vedúci našej výpravy priznal, že hoci pred za-čiatkom podujatia sa veľmi kriticky pozeral nasúťaže miešaných družstiev chlapcov a dievčatz rôznych kontinentov, napokon ich skvelá at-mosféra strhla všetkých – aj jeho: „Bol to zlatýklinec olympiády mládeže a niektorí športovci –z našich džudistka Krišandová i moderná päť-bojárka Sedileková – sa v nich dokonca vybur-covali k lepším výkonom, než v individuálnychsúťažiach,“ prezradil.

MOTIVÁCIA DO BUDÚCNOSTIPravda, v Singapure zďaleka nešlo len o špor-

tové výsledky – aj preto sa napríklad neuvádzalmedailový rebríček krajín, či prehľad najúspeš-nejších účastníkov I. OH mládeže. Podľa vedú-ceho slovenskej výpravy pre každého nášhoúčastníka bola účasť na mládežníckej olympiá-de úžasným emotívnym zážitkom. Nielen pošportovej stránke, ale aj po kultúrno-vzdeláva-cej. „Priamo v olympijskej dedine sa mohli na-ši športovci stretnúť napríklad Jelenou Isinbaje-vovou, Sergejom Bubkom, Frankiem Frederick-som a s mnohými inými. S významnými špor-tovcami sa mohli stretnúť tvárou v tvár, disku-tovať s nimi, takže to bola úžasná motivácia dobudúcnosti, aby na sebe mladí športovci praco-vali a aby dokazovali postupne z roka na rokzvyšovať svoju výkonnosť a presadzovať sa vosvetovom športe,“ vyzdvihoval Vladimír Miller.

Aj sľub trénerovSingapurčania zvolili inú filozofiu slávnost-

ného otvorenia, než aká je zvyčajná pre „veľ-ké“ olympiády. Prakticky všetci účinkujúci –hádam okrem hudobníkov – boli z radov detía mládeže. Ďalšou novinkou bolo, že okremzvyčajného sľubu športovcov a rozhodcov satentoraz skladal aj sľub trénerov. Úvodné de-filé športovcov bolo spoločné – na „veľkých”olympiádach také býva až na záver, úvodnýnástup býva vždy veľmi oficiálny. V Singapurešportovci zo všetkých 204 krajín prešli po mó-le na úvod spoločne a potom si v pokoji moh-li pozrieť celý program z hľadiska. Osobitnenastúpili len vlajkonosiči, ktorých sprevádza-li dievčiny s označením účastníckej krajiny.Tento koncept otvorenia významne skrátildefilé výprav a vďaka nemu celý ceremoniáltrval len niečo vyše dvoch hodín namiestozvyčajne dvojnásobného času.

Pochvala SingapurčanomVedúci slovenskej výpravy na I. OH mládeže

sa pred odchodom do Singapuru netajil tým,že z dôvodov, uvádzaných v našom úvodnomtexte k tomuto podujatiu, má zmiešané poci-ty. Jeho obavy sa však priamo na mieste roz-plynuli. Uchvátil ho už pôsobivý úvodný ce-remoniál, ktorého program sa odohrával napódiu nad morom v Marina Bay. A keď sa roz-behli súťaže, jeho silné dojmy sa ešte znáso-bili. „Musím zložiť veľkú poklonu Singapurča-nom. Treba si uvedomiť, že táto krajina malaiba dva a pol roka na prípravu, ale organizáciesa naozaj zhostila úžasne. Bolo fantastické,že na OH mládeže pôsobilo okolo 20 000 dob-rovoľníkov, ktorí nám na každom kroku po-máhali. Boli to veľmi milí a srdeční ľudia,“chválil Vladimír Miller.

■ Bronzový džudista Arpád Szakács.FOTO DANKA BARTEKOVÁ

Slováci získali šesť medailíNečakane úspešné bolo v Singapure účinkovanie mladých slovenských

olympionikov. V našej relatívne malej výprave bolo len 17 športovcovsúťažiacich v 8 odvetviach, ale až siedmi z nich získali medailu! DovednaSlovákov ovenčili jednou zlatou, dvoma striebornými a tromi bronzový-mi kovmi.

Ovenčení cennými kovmi sa zo Singapuru vrátilištyria naši tenisti, dvaja džudisti a kajakár

■ Strieborný kajakár Miroslav Urban. FOTO MOV

www.olympic.sk OLYMPIJSKÁ REVUE 5

Vedúci našej výpravy priznal, že veľmi miloho prekvapila bohatá účasť našich športovcovna kultúrno-vzdelávacom programe, čoho saspočiatku trochu obával. Program tvorilo se-dem formátov a takmer päťdesiatka rôznoro-dých rôznych aktivít, pričom päť formátov saodohrávalo priamo v olympijskej dedine a dvaboli mimo. „Naši športovci sa do týchto aktivítveľmi intenzívne zapájali a mali z toho obrov-skú radosť,“ prezradil. „Na všetkých aktivitáchv rámci programu získavali potvrdenia, ktoré

si potom vymieňali za rôzne darčeky, naprí-klad športové potreby. Až sme niekedy ich nadšenie museli brzdiť, aby to nebolo na úkoršportového výkonu, pokiaľ ho ešte mali predsebou.“

„Bola to pre nás zmena. Zažili sme niečo iné,mohli sme vidieť aj iné športy, spoznať novýchľudí z celého sveta, aj keď sme nemali veľa voľ-ného času,“ povedala po návrate po návrate do-mov úspešná tenistka Jana Čepelová (tenisti savzhľadom na ďalšie turnajové povinnosti vrátili

domov skôr, než ostatní členovia výpravy). A jej„kolegyňa“ zo striebornej deblovky ChantalŠkamlová doplnila: „Škoda, že sme sa už muse-li vrátiť, pretože sme nestihli výlet na miestny ostrov. Zmeškali sme aj debatu sošportovými hviezdami.“ Pôvodne vládli menšieobavy, či sa tenisti dobre začlenia do výpravy,ale napokon skvelá singapurská atmosférestrhla aj ich a užili si to. A okrem toho podalivýborné výkony na kurtoch...

ĽUBOMÍR SOUČEK, MOJMÍR GAŠKO

■ TENISJANA ČEPELOVÁ – štvorhra: spolu so Škam-

lovou získala striebro (medzi 16 pármi), dvoj-hra: získala bronz (medzi 32 účastníčkami)

CHANTAL ŠKAMLOVÁ – štvorhra: spolus Čepelovou získala striebro, dvojhra: vypad-la v 2. kole

JOZEF KOVALÍK – štvorhra: spolu s Horan-ským získal bronz (medzi 16 pármi), dvojhra:vypadol v 2. kole (medzi 32 účastníkmi)

FILIP HORANSKÝ – štvorhra: spolu s Kovalí-kom získal bronz, dvojhra: vypadol v 1. kole

■ DŽUDOARPÁD SZAKÁCS – do 81 kg: získal bronz

(medzi 14 účastníkmi), na súťaž miešanýchdružstiev pre zranenie nenastúpil

ANDREA KRIŠANDOVÁ – súťaž miešanýchdružstiev: v tíme Essenu získala zlato, do 52 kg: po prehre v 1. kole prehrala aj v repa-sáži (14 účastníčok)

■ KANOISTIKA MIROSLAV URBAN – vodný slalom, K1: zís-

kal striebro (medzi 23 účastníkmi), rýchlost-ná kanoistika – šprint: 21. z 23

■ PLÁVANIEKATARÍNA LISTOPADOVÁ – 100 m v. sp.:

4. z 54 – 56,90 s, 50 m motýlik: 4. z 23 –27,38 s, 100 m motýlik: 4. z 33 – 1:00,35 min,200 m v. sp.: 23. zo 41 – 2:07,63 min

MARTIN FAKLA – 50 m znak: 10. zo 16 –27,54 s, 100 m znak: 25. z 26 - 1:00,06 min

PAVOL JELENÁK – 400 m v. sp.: 24. z 28 -4:09,98 min, 200 m v. sp: 32. zo 43 – 1:57,82min

AURÉLIA TRNOVCOVÁ – 50 m prsia: 17.z 24 – 34,08 s, 100 m prsia: 25. z 30 – 1:15,99min

■ ŠERMMICHALA CELLEROVÁ – fleuret jednotliv-

kýň: 7. z 13, súťaž miešaných družstiev vovšetkých zbraniach: členka štvrtého tímu Eu-rópy, ktorý obsadil 5. miesto

■ ATLETIKAKATARÍNA STRMEŇOVÁ – chôdza na 5 km:

8. z 15 - 23:24,65 minCLAUDIA HLADÍKOVÁ – skok do diaľky:

14. z 15 – 545 cm (v kvalifikácii 561 cm)

■ VESLOVANIEANDRÉ REDR – skif: 12. z 22 (na B-finále zo

zdravotných dôvodov nenastúpil)

■ MODERNÝ PÄŤBOJJÁN SZALAY – jednotlivci: 14. z 24, mieša-

ná štafeta: spolu s Brazílčankou Laporteovou24. z 24 dvojíc

ELA SEDILEKOVÁ – miešaná štafeta: spolus Francúzom Pradesom 8. z 24 dvojíc, jednot-livkyne: 23. z 24

■ Bronzový tenisový pár Filip Horanský (vľavo) a Jozef Kovalík.FOTO ITF (PAUL ZIMMER)

■ Trikrát štvrtá plavkyňa Katarína Listopadová.FOTO TASR A IVANA MOTOLÍKOVÁ

■ Strieborné z tenisovej štvorhry – Jana Čepelová (vľavo)a Chantal Škamlová. FOTO ITF (PAUL ZIMMER)

SUMÁR VÝSLEDKOV SLOVENSKÝCH ŠPORTOVCOV V SINGAPURE

Šomranie len na stravuKaždý národný olympijský výbor dostal na

záver OH mládeže dotazník od MOV. Jehoautori sa zaujímali o názory výprav na špor-tové súťaže, kultúrno-vzdelávací program,ubytovanie, dopravu, stravovanie, atď. Z to-ho, čo sme si vypočuli od slovenských účast-níkov, je zrejmé, že väčšie všeobecné šom-ranie smerovalo len k malej pestrosti stravyv olympijskej dedine. Z ponuky bolo už poniekoľkých dňoch ťažké vybrať si niečo no-vé. V dotazníkoch však budú v jednotlivýchkrajinách formulovať aj ďalšie pripomienky,či odporúčania pre budúcnosť. „Samozrej-me, je ťažké povedať, čo bude o štyri roky. Jepotrebné s odstupom času všetko vyhodno-tiť, zanalyzovať. Verím, že na základe tejtoanalýzy sa v budúcnosti posunieme ešte ďa-lej,“ hovorí Vladimír Miller.

„Dosť som sa bála, či zápas o bronz zvládnem. Stredabola pre mňa veľmi ťažká – najprv v náročných klimatic-kých podmienkach trojhodinový boj s Ruskou Gavrilovo-vou, ktorý sa pre mňa skončil nešťastne, potom o hodinuneskôr deblový zápas… Mala som toho dosť. Našťastie, potrénerovej masáži som sa dobre zregenerovala. Dlho somsíce nevedela zaspať, ale napokon som spala až do pol je-

denástej.“ (tenistka JANA ČEPELOVÁ po víťazstve nad Maďarkou Baboso-vou a zisku bronzu vo dvojhre a postupe do finále štvorhry)

„S Jankou sme vo finále bojovali až do poslednej loptičky. Super tie-break je vždy tak trochu aj o šťastí, tentokrát sa priklonilo na stranu čín-skeho páru. Vo finále sme neuspeli, no medaila je cenná.“ (tenistkaCHANTAL ŠKAMLOVÁ po finálovej prehre nášho páru s čínskou dvojicouTang Chao-čen a Čcheng Saj-saj)

„Bronzovú medailu z OHM radím medzi tie najvyššie úspechy, i keďma trošku mrzí zápas s Rusom Chalmurzajevom v 2. kole. Vedel som totiž,čo je jeho najsilnejšia zbraň, ale nedal som si na to pozor. No mám bronza som s ním veľmi spokojný. Som predovšetkým rád, že po zranení sa mipodaril takýto úspech.“ (bronzový džudista ARPÁD SZAKÁCS, ktorý uspelniekoľko mesiacov po zranení ruky a krátko po viróze)

„S Jojom Kovalíkom konečne hráme deblovo a začína sa to odzrkadľo-vať aj na výsledkoch. Nechýbalo veľa, aby sme postúpili do finále. Protiruskému páru sme však nevyužili šance a v koncovke mali navrch súperi.V Singapure sa zišla veľká konkurencia porovnateľná s grandslamovýmiturnajmi, medaila má o to väčšiu cenu,“ (člen bronzovej tenisovej deb-lovky FILIP HORANSKÝ)

„Bolo to veľmi dobre vymyslené, z každého vyžarovala olympijská ná-lada a všetci športovci spolu výborne vychádzali.“ (džudistka ANDREAKRIŠANDOVÁ, ktorá bola členkou zlatého miešaného družstva chlapcova dievčat zo štyroch kontinentov)

„Prehrať o sedem stotín – to je ako prehrať o nič. Tréner mi hovorí, žetaký malý rozdiel sa ani nedá namerať na stopkách. Jediný rozdiel je aku-rát tá medaila – súperka ju má a ja nie…“ (plavkyňa KATARÍNALISTOPADOVÁ po štvrtom mieste na 50 m motýlik) „Určite som v Singa-pure dosiahla viac, než som pôvodne predpokladala. Potvrdilo sa mi, žev tréningu sme s trénerom Gabrielom Baranom na správnej ceste smeromk veľkej olympiáde v Londýne,“ (KATARÍNA LISTOPADOVÁ, ktorá v trochdisciplínach obsadila štvrté miesto)

OLYMPIJSKÁ REVUE6 www.olympic.sk

Hlasy našich úspešných olympionikov

Svoje pocity a dojmy z päťdňovej návštevy Singapuru prezident SOVFrantišek Chmelár stručne zhrnul takto: „I keď som mal na začiatku veľ-ké obavy, myslím si, že celú myšlienku OH mládeže sa podarilo realizo-vať veľmi dobre. Voľba Singapuru ako usporiadateľského mesta bolapo každej stránke vynikajúca. Organizátori perfektne zvládli svoju úlo-hu. Zdá sa mi, že aj samotné športové súťaže mali vysokú hodnotu a ževo väčšine športov sa na nich zúčastnili naozaj tí najtalentovanejší špor-tovci z celého sveta. Aj skĺbenie športových súťaží s edukačným, kul-túrno-spoločenským programom dopadlo veľmi dobre. Naozaj sa poda-rilo realizovať krásnu myšlienku a verím, že to tak bude aj naďalej.Chcem len dúfať, že sa OH mládeže udržia v prijateľných medziach a ne-stane sa z nich veľmi prestížne a gigantické megapodujatie, pretože toby v tejto vekovej kategórii asi nebola najvhodnejšia cesta. Je to dobrýa perspektívny projekt, ktorý má veľkú šancu pokračovať a naozaj za-ujať mládež celého sveta so serióznym záujmom o šport a s túžbouv ňom niečo dosiahnuť.“

František Chmelár verí, že niektoré chyby alebo omyly - predovšetkýmv diskutabilných disciplínach - sa vychytajú, urobí sa dôkladná celkováanalýza a ďalšie OH mládeže 2014 v čínskom Nanťingu už budú mať ab-solútne prispôsobený program pre túto vekovú kategóriu mladých špor-

tovcov. „Ja som síce mal možnosť vidieť z časového, ale i priestorovéhohľadiska iba malý fragment celého podujatia, no myslím si, že obavya rozpaky, ktoré prevládali pred jeho začiatkom, by mohli zmiznúť. Tiežverím v to, že všetci účastníci – či už mladí športovci, tréneri alebo funk-cionári – získali v Singapure silnú inšpiráciu a motív naďalej na sebe tvr-do pracovať tak, aby sa prebojovali až na veľkú olympiádu,“ dodal.

Prezident SOV priznal, že mal trochu obavy o interes našich mladýchšportovcov a účasť na kultúrno-vzdelávacom programe, ale veľký záu-jem oň ho príjemne prekvapil. Podobne vo veľkom rozsahu sa na akti-vitách v rámci KVP zúčastňovali aj mladí olympionici z iných krajín.Najvyšší predstaviteľ SOV je presvedčený, že OH mládeže v Singapureukázali veľmi konkrétnu cestu, ako sa dá získať záujem mladých špor-tovcov aj o edukačné aktivity. Celkovému úspechu určite pomohli ajtréneri, ktorí tam boli so športovcami, vedenia výprav a veľmi pekne pl-nili svoju funkciu ambasádori z radov významných svetových športov-cov – či už nominovaní národnými olympijskými výbormi, alebo me-dzinárodnými športovými federáciami. Veľký záujem bol napríklado stretnutia a komunikáciu s veľkými športovými olympijskými hviez-dami, ktoré sa tiež pričinili o to, že premiéra olympijských hier mládežedopadla veľmi dobre.

Chmelár: Dobrý a perspektívny projekt

■ Vedúci slovenskej výpravy Vladimír Miller blahoželá dvojnásobnej te-nisovej medailistke Jane Čepelovej. FOTO DANKA BARTEKOVÁ

■ Naši džudistickí medailisti – Zuzana Krišandová na ramenách Arpáda Szakácsa.FOTO DANKABARTEKOVÁ

8

Singapurské hry mládeže boli pre mňa výni-močné. Zažila som, ako chutí olympiáda z tej„druhej strany“ – teda nebola som športovky-ňou, ktorá sa plne sústredí na svoj výkon. Mo-jou úlohou bolo spropagovať kultúrny a vzde-lávací program (CEP) a zabezpečiť, aby sa slo-venskí športovci zúčastnili na jeho aktivitách.Uľahčili mi to obe strany – organizačný výbori samotní naši športovci.

Musím povedať, že kultúrny a vzdelávacíprogram, ktorý bol mnohokrát pred začatím hier prijímaný skepticky, bude odteraz naistopovažovaný za plnohodnotnú súčasť hier mlá-deže. Zorganizovaný bol skvele. Napriek tomu,že mal svoje „muchy“, predstavoval pre špor-tovcov veľmi príjemnýa zábavný spôsob, akostráviť svoj čas mimo tré-ningov a súťaží, ako nad-viazať nové priateľstvá, zis-tiť o sebe a svojich tímo-vých kolegoch niečo nové,ako sa zabaviť a získať novézážitky a skúsenosti. Sta-vím sa, že športovci nikdynezabudnú na živý ruchv olympijskej dedine, nastretnutia so slávnymiolympionikmi, výlety v par-koch a rezervoároch, šplha-nie po lanách na dobro-družnom ostrove... Ale pre-dovšetkým, nezabudnú nato, že tieto zážitky prežívalis novými kamarátmi, ktorí– dúfajme – zostanú kama-rátmi ešte veľmi dlho.

Naši športovci boli premňa skvelým tímom a som

nesmierne rada, že som v Singapure s nimi bo-la. Teším sa, že moje obavy, že stretnem sku-pinku odmietavých tínejdžerov, ktorí ma skep-ticky ,zrušia‘ už len pri pokuse zahlásiť ich nanejakú aktivitu mimo ich športu, sa nenaplnili.Práve naopak. Stretla som mladých ľudí plnýchnadšenia a entuziazmu, ktorí rešpektovali mňai moju snahu postarať sa o ich program vo voľ-nom čase. Presviedčanie, že zažijú skvelé chví-le, nebolo nutné. S dôverou v môj úsudok ab-solvovali všetko, čo som im naplánovala. Aj keďnie vždy sa vrátili úplne nadšení, viem, žez každej jednej aktivity si niečo pozitívne pred-sa len odniesli.

Ja som si zo Singapuru odniesla predovšet-

kým neuveriteľné zážitky z ich športových sú-ťaží. Bolo veľmi inšpirujúce sledovať našich

mladých športovcov, ako veľmisa snažia dostať z seba maxi-mum a reprezentovať sebaa svoju krajinu na hranici svo-jich síl. A aj keď niektorí neboliso svojimi výsledkami spokoj-ní, viem, že na športoviskáchnechali dušu. Bolo to neuveri-teľné, inšpirujúce a nesmiernemotivujúce. Ďakujem vám zatieto skvelé momenty, decká!

DANKA BARTEKOVÁ, slovenská ambasádorka

na I. OH mládeže

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

■ Danka Barteková (v dolnom rade druhá sprava) s členmi našej výpravy pred sláv-nostným otvorením OHM a sama pred panelom v olympijskej dedine, zvýrazňujúcimjednu z olympijských hodnôt - priateľstvo. FOTO BORIS DEMETER

■ Atlétky Katka Strmeňová(vľavo) a Claudia Hladíková(vpravo) so singapurskýmimladíkmi v rámci objavovaniaDediny svetových kultúr, čobol jeden zo siedmich formá-tov kultúrno-vzdelávaciehoprogramu OH mládeže.

FOTO DANKA BARTEKOVÁ

Bolo to skvelé a inšpiratívne!Olympijské hry mládeže v Singapure boli historicky prvé a zatiaľ jedi-

nečné. Neboli to typické olympijské hry pre mladých športovcov, pre-tože neboli len o športe. Boli aj o nezabudnuteľných zážitkoch, skvelýchvýkonoch, zábave a nových kamarátstvach. A tie si domov odnášam ajja. Ostanú vo mne navždy.

Nad očakávanie„Ambasádori OH mládeže, medzi ktorý-

mi veľmi účinne pôsobila aj naša úspešnástrelkyňa Danka Barteková, napriekpôvodným obavám mali napokon starostiuspokojiť veľký záujem mladých olympio-nikov o kultúrno-vzdelávací program. Do-konca ho museli niekoľkokrát opakovať, čosa pôvodne vôbec neplánovalo. To ma veľ-mi teší a myslím si, že týmto činom MOVdal svetovej verejnosti konkrétny dôkaz, žeolympijské ideály, olympijská výchovaa olympijské hodnoty sa dajú realizovať ajv praxi, že to nie je len nejaká fikcia, o kto-rej iba snívame a o hovoríme, ale že má ajsvoje praktické podoby,“ hovorí prezidentSOV František Chmelár.

Stredoškoláci zo štyroch kra-jín (Slovensko zastupovali štu-denti Športového gymnázia naOstredkovej ulici v Bratislavea hostiteľského Gymnázia Pierra de Coubertin), v drvivejväčšine aktívni športovci, maliv Piešťanoch jedinečnú mož-

nosť spoznať svojich rovesníkov, stretnúť sas mnohými úspešnými športovcami a zažiť ne-opakovateľnú atmosféru. Nabitý program v se-be spájal športový, výchovno-vzdelávací i spolo-čensko-kultúrny rozmer. Celý čas s účastníkmistrávila naša ambasádorka pre šport, toleranciua fair play Rady Európy Katarína Ráczová a väč-šinu času slovenská ambasádorka I. OH mláde-že, špičková strelkyňa Danka Barteková. Výraz-ne aj ich pričinením sa celý tábor stal ilustráciouolympizmu v praxi.

Motto tábora „Hráme v jednom tíme“ sa pre-javilo v tom, že účastníci z jednotlivých krajínutvorili miešané družstvá, z ktorých každé vy-stupovalo pod jednou z piatich farieb olympij-ských kruhov. Členovia každého národnostne

rôznorodého tímu tak mohlilepšie spoznať nových ľudía nadviazať priateľstvá. Aj tonavodzovalo dobrú náladu.Hlavným komunikačným ja-zykom bola angličtina.

BARTEKOVÁ -PREDNÁŠATEĽKA

I SPOVEDANÁOficiálne otvorenie tábora

v pondelok 12. júla sa nieslov duchu slávnostného otvá-racieho ceremoniálu olym-pijských hier. Celý akt sa ko-nal v priestoroch GymnáziaPierra de Coubertin. Celý ce-remoniál navodil skvelúslávnostnú atmosféru. Vosvojich príhovoroch vicepre-zident SOV pre mládež Vla-dimír Miller a riaditeľ Gym-názia Pierra de CoubertinIvan Luknár vyzdvihli vý-znam tohto podujatiaa zdôraznili dôležitosť olym-pijských hodnôt. Hneď po-tom sa všetci účastníci pre-sunuli do svojho prechodné-ho domova – hotela Satelit,kde sa začala séria prvýchprednášok a workshopov.

Slovenská ambasádorka I. OH mládeže v Sin-gapure Danka Barteková priblížila účastníkomvýznam a poslanie tohto nového podujatia, kto-ré dostalo do vienka ambíciu prilákať mladýchľudí vo väčšej miere k športu. Poukázala aj naOH mládeže všadeprítomné prepojenie športus výchovno-vzdelávacími aktivitami. O olympij-skom vzdelávaní a výchove následne prednáša-la riaditeľka odboru vzdelávania a medzinárod-nej spolupráce v športe ministerstva školstvaElena Malíková.

Zaujímavý deň obohatil improvizovaný brífingv podaní olympioničky Danky Bartekovej a ma-nažéra mediálnej komunikácie SOV ĽubomíraSoučka, ktorý na olympiádach pôsobí ako tlačo-vý atašé slovenských výprav. Brífing simulovalsituáciu krátko po skončení olympijskej súťažev streľbe na skeet v Pekingu, v ktorej Bartekováako vtedy čerstvá majsterka Európy a svetovárekordérka nezvládla úlohu topfavoritky a skon-čila ôsma. Účastníci tábora sa na chvíľu preme-nili na novinárov a v simulovanej mixzóne spo-vedali slovenskú strelkyňu (tá, mimochodom,len niekoľko dní pred otvorením tábora znovuzískala titul majsterky Európy a ďalší pridalas družstvom). Otázky smerovali najmä k dôvo-dom jej pekinského zlyhania, ale i k tomu, akoprekonáva nervozitu, alebo aké má pred súťa-žou rituály.

Popoludní sa mladí športovci presunuli na piešťanské termálne kúpalisko, kde sa po nároč-nom dni mohli venovať rôznorodým športovým

OLYMPIJSKÁ REVUE10 www.olympic.sk

Chýbal len KamutiVýznamným zahraničným hosťom tábora

mal byť predseda Medzinárodného výborufair play UNESCO, olympijský víťaz v šermeJenö Kamuti z Maďarska. Vzhľadom na si-tuáciu v Maďarskom olympijskom výbore,ktorého prezident Pál Schmitt sa v lete stalprezidentom Maďarskej republiky, však na-pokon prísť nemohol. Zastúpila ho predsed-níčka Maďarskej olympijskej akadémie Má-ria Jakabházy-Mezöová, ktorá aj premietlakrátky film o fair play.

Kúpeľné Piešťany hostili od 11. do 16. júla medzinárodný olympijský tábor mlá-deže „Hráme v jednom tíme“. Zorganizoval ho Slovenský olympijský výbor spoloč-ne so Slovenskou olympijskou akadémiou i Klubom fair play SOV s podporou mi-nisterstva školstva. Účastníci tábora vo veku 15 a 16 rokov zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska v rámci jeho mimoriadne bohatého programu absolvovali stret-nutia s olympionikmi, pútavé prednášky, rôznorodé športové aktivity a boli aj sved-kami slávnostného sľubu členov slovenskej výpravy na I. olympijských hrách mlá-deže v Singapure. Piešťany opúšťali vo výbornej nálade, uveličení a s množstvommimoriadnych zážitkov.

Hráme v jednom tímeMedzinárodný olympijský tábor mládeže v Piešťanochv znamení výbornej nálady a mimoriadnych zážitkov

■ K športovým aktivitám patrilo aj vodné lyžovanie.

■ Spoločná fotografia účastníkov a organizátorov tábora.

11OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

aktivitám. V závere dňa mládežníci zo štyrochkrajín predviedli pútavé prezentácie o svojichdomovinách.

STRETNUTIE S OLYMPIONIČKAMIA VODNÉ RADOVÁNKY

Program nasledujúceho dňa začal FrantišekSeman z Fakulty telesnej výchovy a športu Uni-verzity Komenského v Bratislave prednáškouo histórii športu. Z nej sa mládež dozvedela veľao vzniku antických olympijských hier a prezrelasi aj pútavé obrázky zachytávajúce starovekúOlympiu. Prednášateľ konštatoval, že „históriašportu je zložitá a možno nie príliš zaujímavá,ale je veľmi dôležitá.“

Uplatňovanie hesla „Hráme v jednom tíme“podporilo aj smerovanie mladých ľudí k myšlien-kam fair play. Prostredníctvom rôznych hiera workshopov, v ktorých sa učili tolerancii a vzá-jomnému rešpektu, ich takto smerovala národnáambasádorka pre šport, toleranciu a fair play Ra-dy Európy Katarína Ráczová. Myšlienky fair playsi našli medzi účastníkmi tábora veľa fanúšikovaj vďaka hravej forme, ktorou boli prezentova-né. „Až doteraz som netušil, ako rôzne sa dá vy-jadriť zmýšľanie v duchu fair play,“ s úsmevomhovoril člen jedného z tímov. Tie mali napríkladza úlohu zohrať scénku, ktorej podstatou bolosprávanie sa v duchu zásad fair play.

Popoludní si účastníci v rámci pohybových ak-tivít vyskúšali vodné lyžovanie, či kanoistiku.Najmä vodné lyže si našli medzi stredoškolák-mi mnohých fanúšikov. Nabitý deň plný radost-ných emócii zakončilo stretnutie s olympionič-kami, na ktorom sa zúčastnila päťnásobnáúčastníčka OH a držiteľka dvoch striebornýcholympijských medailí v plávaní Martina Morav-cová (rodáčka práve z Piešťan) a členka ženské-ho hokejového tímu z Vancouvru Zuzana Mo-ravčíková, ktorá pred ZOH 2010 skladala olym-pijský sľub. Možnosť položiť otázky dvom špič-kovým športovkyniam využilo naplno mnohomládežníkov. Záujem bol dokonca taký veľký, žestretnutie sa muselo pre povinnosti čerstvej ma-mičky Moravcovej ukončiť skôr, než športovkynestihli zodpovedať úplne všetky otázky.

ZASTRIEĽALI SI AJ SO ZLATÝMOLYMPIONIKOM

Nasledujúci deň pokračoval spoločensko-kul-túrny program spoznávaním Piešťan. Na krátkuexkurziu sa účastníci tábora dostali aj do luxus-ného hotela Thermia Palace, kde boli uchvátenínielen samotným hotelom, ale i prameňom ter-málnej vody a priľahlým vrtom, z ktorého sa ťažíznáme piešťanské bahno. Poznávacie predpolud-nie zakončila návšteva Balneologického múzea.

Popoludní nasledoval opäť program plný po-

hybových aktivít. Najprv si svoje zručnosti a pev-né nervy mladí športovci vyskúšali v lanovomcentre v Trnave. Neskôr na nich čakalo ďalšieveľké prekvapenie, tentoraz na trnavskej strel-nici. Malo podobu pekinského olympijského ví-ťaza v trape Čecha Davida Kosteleckého, strie-borného medailistu z Pekingu v skeete Nóra To-reho Brovolda a čerstvej bronzovej medailistkyz majstrovstiev Európy v skeete, Dankinej dvo-jičky Lenky Bartekovej. Celé stretnutie na strel-nici mala pod patronátom Danka Bartekováz neďalekých Malženíc, ktorá na tomto miestespoločne so sestrou už roky trénuje. Naša ús-pešná skeetarka pripravila pre účastníkov struč-nú prednášku o tomto športe a zorganizovala ajkrátku vedomostnú súťaž. Na záver umožnilamnohým deťom, aby si pod vedením olympij-ského šampióna Kosteleckého sami vyskúšalistreľbu na asfaltové holuby. „Je to skvelý pocitvyskúšať si športovú streľbu, ak viete, že máteza chrbtom olympijského víťaza!,“ zaznelo z da-vu nadšených mladých športovcov. Ako suvenírysi mohli odniesť prázdne brokové nábojnicepodpísané úspešnými športovcami.

Z DISKOTÉKY SA NIKOMU NECHCELORozlúčkový deň sa začal slávnostným aktom

v Kúpeľnej dvorane v Piešťanoch. Členovia slo-venskej výpravy, nominovaní na OH mládežev Singapure, si na ňom preberali menovacie de-kréty a skladali sľub do rúk prezidenta SOV Fran-tiška Chmelára. Účastníci tábora sa na oficiál-nom ceremoniále zúčastnili taktiež a mohli taknaberať ďalšiu motiváciu do svojej budúcej špor-tovej kariéry.

Neskôr sa účastníci tábora po chvíľach oddy-chu vrátili pre veľký úspech opäť k vodnej nádržiSĺňava, kde im robili najväčšiu radosť predov-šetkým vodné lyže a všadeprítomné slnečné lú-če. Hneď potom pokračoval program ďalšímipohybovými aktivitami. Svoju fyzickú kondíciu sijednotlivé tímy vyskúšali v orientačnom behu,ktorý bol spojený aj s vedomostným kvízom. Nazáver tábora si každý prevzal účastnícky certifi-kát a slovo dostali slovo kapitáni všetkých tímov.Ich úlohou bolo v krátkosti zhodnotiť pozitívai negatíva tábora. Zlé veci sa hľadali naozaj ibaveľmi ťažko, tábor bol naozaj výborne zorgani-zovaný a pre deti mimoriadne zaujímavý. Roz-lúčkový večierok sa skončil diskotékou, z ktorejsa po skvelých zážitkoch nikomu nechceloodísť... TEXT MOJMÍR GAŠKOFOTO MOJMÍR GAŠKO, ZUZANA MORAVČÍKOVÁ

Rôznorodí účastníciSpektrum účastníkov tábora „Hráme v jed-

nom tíme“ zo štyroch krajín bolo naozaj rôz-norodé a všade k výberu pristúpili špecificky.Celé české družstvo napríklad tvorili vyzna-vačky športového aerobiku zo Žďáru nad Sá-zavou, ktoré trénujú pod vedením bývalejmajsterky Európy Olgy Šípkovej. Z Poľska zasenamiesto aktívnych športovcov prišli najlepšíúčastníci internetovej vedomostnej súťažeo olympizme z celej krajiny. Maďarsko vyslalonamiesto požadovaného šesťčlenného druž-stva len štyroch športovcov – každého z inéhošportu. Športové gymnázium na Ostredkovejulici v Bratislave reprezentovalo päť volejba-listiek a dve moderné gymnastky. A domácepiešťanské Gymnázium Pierra de Coubertinpre zmenu vybralo účastníkov z radov štu-dentov športovej triedy, ktorí sa pripravujú nabudúcoročné stretnutie Coubertinových škôlv Číne. Spoločná pre všetky družstvá bola vý-razná početná prevaha dievčat.

Slovenský olympijský výbor pozval do Pie-šťan aj družstvo zo Slovinska, tamojší NOVvšak účasť odmietol s odôvodnením, že ne-našiel vhodných kandidátov.

■ Z besedy s olympioničkami Zuzanou Moravčíkovou (vľavo) a Martinou Moravcovou.

■ Účastníčky tábora (dievčatá boli vo veľkej početnej prevahe) v poslucháčskom zaujatí.

DEDO: NEODMYSLITEĽNÁSÚČASŤ VSS KOŠICE

Strieborný olympijský medailista z Tokia 1964Anton Švajlen prežil najkrajšie futbalové časy voVSS Košice. V tomto klube strávil najdlhšiu časťkariéry a desať rokov bol kapitánom tímu. Stalsa jeho neodmysliteľnou súčasťou, veď v ňompočas neuveriteľnej osemročnej série odchytal214 ligových zápasov bez prerušenia!

„Celá rodina chodila sledovať moje zápasyv drese VSS Košice. V synoch sa začali prejavo-vať športové gény a zároveň ma považovali zasvoj športový vzor,“ rozhovoril sa s 11 gólmislovenský brankársky rekordér v počte nastrie-ľaných ligových gólov, ktorému dal impulz nakopanie jedenástok legendárny tréner VSS Ko-šice Štefan Jačiansky. Z trinástich pokutovýchkopov premenil Anton Švajlen jedenásť. Raztrafil do žrde, raz ho vychytal Ivo Viktor. Mimo-chodom, Švajlen má skvelú pamäť na detaily.Ako dodal, vďaka výbornému čítaniu strelcovpokutových kopov zneškodnil v priemere kaž-dú druhú jedenástku súpera.

„Spolu s manželkou Helenou, ktorá tvorilahlavný stĺp morálky a ľudskej výchovy v našejrodine, sme deti v športe podporovali, usmer-ňovali ich, viedli sme ich k láske k športu i k do-držiavaniu zásad fair play. Pre všetkých špor-tovcov v našej rodine, mám na mysli nielen sy-nov, ale aj vnukov, platilo, že športu sa naplnooddali,“ vysvetľuje Anton Švajlen, ktorý už vyšetri desiatky rokov pracuje v rôznych dobrovoľ-ných funkciách na olympijskom poli. Je pred-sedom Olympijského klubu Košice a podpred-

sedom Združenia olympijských klubov SR – do-nedávna bol dlhé roky jeho predsedom a čle-nom SOV. S trpkosťou v hlase podotkne, žemladí ľudia a deti o olympizmus veľký záujemneprejavujú...

Oveľa veselšie sa mu hovorí o jeho športo-vých rodinných nasledovníkoch. „Som rád, žeúspešný športovec bol syn Ľuboš, ako aj dvajavnúčikovia. Žiadneho zo svojich rodinných na-sledovníkov som netlačil do toho, aby sa ve-noval futbalu. Uznávam všetky športové od-vetvia, veď za každým stojí veľa úsilia a odrie-kania,“ zdôrazňuje Anton Švajlen, ktorý z Košíc

na diaľku pravidelne sleduje hádzanárske vý-kony vnuka Martina vo Švajčiarsku a ako hrdýotec a dedo tam sledoval súboj, v ktorom sa je-ho syn Ľuboš a vnuk Michal stretli ako spolu-hráči.

OLYMPIJSKÁ MEDAILA K ŠESŤDESIATKENa olympiáde v Tokiu v roku 1964 nastúpil

Anton Švajlen síce iba v jednom zápase v sku-pine, no čistým kontom v súboji proti Brazíliiprispel k rozhodujúcemu výsledku, ktorý posu-nul česko-slovenskú reprezentáciu do štvrťfi-nále. Keďže však podľa vtedajších predpisovolympijské medaily dostali iba tí, ktorí hrali vofinále (a tam stál v bránke ďalší Slovák Franti-šek Schmucker), medaila sa mu neušla. Dostaliba dva diplomy - účastnícky a ten za druhémiesto na futbalovom turnaji. Pri príležitostí60. narodenín sa však dočkal Anton Švajlen kó-pie striebornej medaily, ktorú mu dal Sloven-ský olympijský výbor urobiť podľa originálnejmedaily kapitána tímu Antona Urbana.

„Olympijské striebro považujem za vrcholsvojej kariéry. Replika medaily visí doma načestnom mieste vo vitríne so spomienkami namoju futbalovú kariéru,“ hovorí Anton Švajlen,ktorý bol v ére Schrojfa, Viktora, Vencela,Schmuckera či Krameriusa v česko-slovenskomreprezentačnom tíme dovedna trikrát náhrad-níkom v oficiálnom zápase. Raz si aj zachytal,pravda, bolo to v neoficiálnom zápase v Rakús-ku. V olympijskom výbere nastúpil v drese s le-vom na prsiach dovedna päťkrát.

OLYMPIJSKÁ REVUE12 www.olympic.sk

Brankárske dedičstvo prerušil vnukV ojedinelej slovenskej športovej trojgeneračnej dynastii je najstarší z rodiny An-

ton Švajlen jediný, kto sa venoval futbalu. Urastený brankár bol členom striebor-ného olympijského tímu v Tokiu 1964. Do československého dresu sa prebojoval ajjeho syn Ľubomír. Stál takisto v bránke – ale v hádzanárskej. Tiež štartoval na olym-piáde – v Barcelone 1992. V hádzanárskej tradícii otca, lenže na rozdiel od neho i oddeda už nie v bránke, pokračuje aj Ľubomírov syn Michal. Vo Švajčiarsku, kde sa Ľu-bomír Švajlen predčasom usadil, sa Michal už v juniorskom veku prebojoval do se-niorskej reprezentácie krajiny.

■ Anton Švajlen je stále činný v olympijskom hnutí. Ako predseda Olympijského klubu Koši-ce sa zúčastňuje na množstve podujatí v regióne, určených hlavne mládeži. Na fotografii jemedzi deťmi na tohtočnom Olympijskom festivale detí a mládeže v Košiciach-Myslave.

Občas ho dotlačia do brány...Aj ako 73-ročný sa Anton Švajlen občas

aspoň na päť-desať minút postaví do futba-lovej brány. Deje sa tak počas turnajovolympijských klubov Slovenska, či v zápa-soch starých pánov. „Kamaráti ma ‚dotlačia‘do brány, sem-tam chytím aj nejakú loptu,“prezrádza vitálny dôchodca. „Chvalabohu,zdravotne sa cítim celkom dobre, aj keďv mojom veku je to so zdravím rovnaké akos počasím - raz je slnečno, raz oblačno a ino-kedy zamračené...“ pousmeje sa človeks dobrým srdcom. Debata s ním je vždy myš-lienkovo obohacujúca.

ŠVAJLENOVCI (futbal a hádzaná)SLOVENSKÉ ŠPORTOVÉ DYNASTIE

■ Člen strieborného olympijského tímu z Tokia 1964Anton Švajlen v časoch brankárskej slávy.

FOTO ARCHÍV SZTK – MÚZEA TELESNEJ KULTÚRY V SR

13OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

SYN: ZAČALO SA TOOTCOVÝMI RUKAVICAMI

Najstaršiemu Antonovmu potomkovi, sy-novi Ľubomírovi Švajlenovi, ktorý ako bran-kár hádzanárskej reprezentácie Česko-Slo-venska bol na olympiádach v rokoch 1988a 1992 (v Soule ako tretí brankár, v Barcelo-ne už ako brankárska jednotka tímu), uča-rovala hádzaná, rovnako aj dvom z trochvnukov.

Ľubomír Švajlen, starší syn Antona, bol je-den z najlepších hádzanárskych brankárovbývalého Česko-Slovenska. Vyrastal v Koši-ciach, odkiaľ v roku 1984 odišiel do Červenejhviezdy Bratislava. V drese ČH pôsobil až doroku 1991. O rok neskôr ho do svojich radovzískal európsky velikán, maďarský klub FotexVeszprém. V jeho farbách získal hneď v pre-miérovej sezóne titul víťaza Pohára víťazovpohárov a následne i šesť majstrovských ti-tulov.

Slávna hádzanárska kariéra tohto skromné-ho gólmana sa začala na futbalovom ihrisku.„Ako inak. Otec bol výborný brankár a spolus mladším bratom Antonom sme ho nespúšťa-li počas zápasov z očí. Stále sme boli pri ňom,počas stretnutí i počas tréningov. Nevynecha-li sme vari ani jeden. Snažili sme sa ho napo-dobňovať, prosto sme sa v ňom videli. Milovalsom, keď mi požičal svoje rukavice. Pamätámsi, ako hrdo som stál medzi žrďami...“ hovoríĽubomír Švajlen.

V BRÁNKOVISKU AKO RYBA VO VODEV tom čase bolo úplne samozrejmé, že

mladí chlapci boli všestranní a školu repre-zentovali takmer v každom športe. Nebolo toinak ani u Ľuba. „Na školskom hádzanár-skom turnaji v Košiciach, kde sme postúpiliaž do finále, si ma všimol môj prvý hádza-nársky tréner Anton Frolo, jeden z najlepších

slovenských hádzanárov všetkých čias. Pa-mätám si, ako mi vravel: ,Ty musíš hrať há-dzanú, chlapče, a budeš chytať. Švajlen patrído bránky’. A tak aj bolo. Začal som hraťhádzanú a od prvého tréningu som stálv bránke.“

Otcovi Antonovi sa najprv jeho myšlienkastať sa hádzanárskym brankárom nepáčila, norýchlo sa na ňu privykol. „Musím priznať, žeakceptoval moje rozhodnutie, ale určite mu tobolo spočiatku ľúto. Chcel, aby som smerovalv jeho šľapajach.“

Netrvalo dlho a Ľubomír Švajlen sa začalv hádzanárskej bránke cítiť ako ryba vo vode.„Zapáčilo sa mi v nej. Vo futbalovej som bollen jeden z jedenástich mužov a v niektorýchzápasoch trvalo veľmi dlho, kým som sa dot-kol lopty. Najhoršie bolo, keď som sa jej aninedotkol a už sme prehrávali 0:1. Pri hádzanejsom bol neustále v kontakte so spoluhráčmia protihráčmi. Rozohrával som, prihrával nagóly, dokonca som sa mohol zapísať i do listi-ny strelcov. To mi učarovalo,“ spomína nahádzanárske začiatky 46-ročný brankár. „Na-vyše ma fascinovalo, že som mal svoje úze-mie, do ktorého okrem mňa nesmel niktovstúpiť.“

NAJKRAJŠIE BOLI OLYMPIÁDY, NAJVIACÚSPECHOV PREŽIL S KLUBOM

Vrcholom Ľubomírovej hádzanárskej kariéryboli dve účasti na olympijských hrách – v Sou-le 1988, kde družstvo ČSSR obsadilo 6. miesto,bol tretím brankárom a v roku v Barcelone1992, kde posledný spoločný federálny tímskončil na 9. priečke, prvým brankárom.„Snom každého športovca je reprezentovaťsvoju vlasť na olympijských hrách. Pre mňaboli obe účasti najkrajším športovým zážit-kom. Navždy sa mi vryli do pamäti a nikdy nane nazabudnem.“

Najväčšie úspechy však zožal v drese Fotexu

Veszprém. „V Maďarsku som prežil krásne ob-dobie športového života. Najväčšiu radosťsom mal z úspechu v PVP, ale aj zo šiestichmajstrovských titulov a rovnakého počtu ví-ťazstiev v Maďarskom pohári.“

DRUHÝ DOMOV NAŠIEL V ZÜRICHUĽubomír Švajlen prestúpil v roku 1998 do

Grasshoppersu Zürich. Od roku 2001 pôsobiljednu sezónu v HCGS Stäfa a o rok na to savrátil do Zürichu, nie však do Grasshoppersu,ale do Amicitie, kde začal pôsobiť ako hrajúcitréner brankárov. V tomto tíme pôsobí do-dnes. „V Zürichu sa nám zapáčilo. Deti tu štu-dujú, starší Michal hráva hádzanú, ja s man-želkou sme si tu našli prácu a nemáme takdôvod na veľké zmeny. Udomácnili sme sa a jenám tu fajn.“

Ešte v sezóne 2008/09 sa Ľubomír postavilmedzi žrde aj počas zápasov, dnes už nie. „Te-lo mi jedného dňa povedalo, že už stačilo.Mám 46 rokov a uvedomil som si, že ne-môžem chytať donekonečna.“

Dlhé roky však patril k absolútnej svetovejšpičke a má na to jednoduchý recept: „Skúse-nosti, životospráva, tréning a stopercentnýprístup. Nič sa nedá robiť len na päťdesiat per-cent.“

RODOSTROM ŠPORTOVEJ RODINY ŠVAJLENOVCOV

Narodil sa 3. 12. 1937 v Solčanoch. Ako futbalový brankár chy-tával za Topoľčany, Trenčín, Prievidzu, Brezno a najslávnejšiu časťkariéry prežil vo VSS Košice. Strieborný medailista z OH 1964 v To-kiu odchytal v lige 344 zápasov, z toho 214 bez prerušenia. Je čle-nom Klubu ligových brankárov, keďže v 125 ligových dueloch ne-dostal ani gól. Sám dokonca strelil 11 gólov z pokutových kopov.Je predsedom Olympijského klubu Košice a podpredsedom Zdru-ženia olympijských klubov SR. V minulosti bol ako dlhoročnýpredseda ZOK SR aj členom Slovenského olympijského výboru,v súčasnosti je čestným členom SOV. Je nositeľom Ceny fair playIvana Chodáka, Zlatých kruhov SOV, aj Zlatého odznaku Sloven-ského futbalového zväzu.

Narodil sa 17. 2. 1964 v Košiciach. Ako hádzanársky brankárchytával za Košice, ČH Bratislava, Fotex Veszprém, GrasshoppersZürich, HCGS Stäfa a Amicitiu Zürich. Je účastníkom OH 1988v Soule (6. miesto), OH 1992 v Barcelone (9. miesto), MS 1990v ČSFR (7. miesto) a 1993 vo Švédsku (7. miesto). Finalista PVPv rokoch 1993 a 1997 s Fotexom Veszprém, šesťnásobný majsterMaďarska s rovnakým klubom. Víťaz ankety o najlepšieho hádza-nára ČSFR v roku 1992, trojnásobný víťaz ankety o najlepšiehohádzanára Slovenska (1990, 1993, 1994).

Narodil sa 12. apríla 1989 v Košiciach. S hádzanou začínal voVeszpréme, ale po odchode do krajiny helvétskeho kríža prijalšvajčiarske občianstvo. Tvorca hry Amicitie Zürich je juniorský re-prezentant Švajčiarska a na konte má už aj štyri reprezentačnéštarty v jeho seniorskom tíme.

Na futbal nezanevrelĽubomír sa rozhodol pre hádzanú a počas

svojej kariéry dokázal otcovi, že sa rozhodolsprávne. Všade, kde pôsobil, bol ťahúňommužstva a súperových strelcov neraz pri-vádzal do zúfalstva. Na futbal však nezane-vrel. „Je to výborný rekreačný šport, ktoré-mu sa nebránim. Medzi žrde sa však vo fut-bale nehrniem. Najradšej hrám v strede po-ľa a môžem tak kontrolovať obrannú i útoč-nú hru.“

PRVÁ GENERÁCIA ANTON ŠVAJLEN

DRUHÁ GENERÁCIA ĽUBOMÍR ŠVAJLEN

TRETIA GENERÁCIA MICHAL ŠVAJLEN■ Ľubomír Švajlen pokračoval

s rodinnej brankárskej tradícii,lenže v hádzanej. V rámčeku jehoaktuálna podoba.

FOTO JÁN SÚKUP a ARCHÍV Ľ. Š.

14 OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

VNUK: NAJSKÔR FUTBAL,ALE VYBRAL SI HÁDZANÚ

Ľubomírov mladší syn Anton Švajlen ml. bolšikovný futbalista-stopér, ale problémy s ra-menom a bedrovým kĺbom stopli jeho nádejnesa rozvíjajúcu kariéru ešte v dorasteneckom ve-ku. Potom sa už nemohol venovať športu navrcholovej úrovni. Dcérka Alena Švajlenová savenovala basketbalu, napokon však dala pred-nosť vysokoškolskému štúdiu ekonómie.V športe sa však výrazne presadil starší syn Mi-chal Švajlen.

Michal začínal s hádzanou v maďarskomVeszpréme, kde jeho otec Ľubomír strávil šesťúspešných sezón, no „usadil“ sa vo Švajčiarsku.Je tvorcom hry Amicitie Zürich, kde jeho otecpôsobí ako tréner brankárov. Prebil sa do ju-niorskej reprezentácie Švajčiarska a už má nakonte i štyri štarty v seniorskom tíme „krajinyhelvétskeho kríža“.

Dedo bol výborný brankár, otec tiež, no Mi-chala to medzi žrde nelákalo. „Presne tak.Nechcel som byť ostreľovaný, lákalo ma gólystrieľať,“ začal 21-ročný Michal. „Športovaťsom začal na Tehelnom poli vo futbalovom tí-me žiakov Slovana Bratislava. Bolo to v čase,keď som začal navštevovať základnú školu naVazovovej ulici. Keď otec hrával za Veszprém,nevynechal som ani jeden poobedňajší tréningvtedajšieho Fotexu. Po príchode do Švajčiarskasom začal ako útočník v obecnom futbalovommužstve a skončil som ako stopér.“

Nastal však čas rozhodnúť sa medzi futba-lom a hádzanou. „V tom čase som trénovali v Amicitii Zürich. Keďže som bol členom re-gionálneho výberu, vedel som, že v hádzanejmám väčšiu šancu na úspech. Rozhodovanie

bolo o to ľahšie. Terazviem, že to bola správ-na voľba.“

MOŽNO RAZ AJ ZASLOVENSKO

Michal sa narodilv Košiciach a vyrastalna Slovensku. Momen-tálne však reprezentujeŠvajčiarsko. „Už akomladý chlapec som sní-val o tom, že jednéhodňa budem reprezento-vať Slovensko. Dlhé ro-ky už žijem vo Švajčiar-sku, a tak bolo pre mňajednoduchšie prijať ichpozvanie do národnéhotímu. Jedného dňa bysom však chcel obliecťaj dres s dvojkrížom nahrudi a reprezentovaťmoju rodnú zem. Či sami tento sen splní, jezatiaľ vo hviezdach,“dodal Michal Švajlen.

BRANISLAV LACKO,MARTIN SIMONIDES

Brankárov už bolo v tímoch veľa...Dedo Švajlen bol výborný brankár, otec tiež, no Michal sa vybral inou cestou. „Keď som za-

čal trénovať v Maďarsku, v tíme už bolo veľa brankárov, a tak ma postavili na krídlo,“ vysve-tľuje. „Rovnaké to bolo i vo Švajčiarsku. Gólmanov mali už dosť, a tak som skončil opäť nakrídle. Postupne som sa však prepracoval na post strednej a ľavej spojky.“

Jeden z historicky najlepších slovenskýchbasketbalistov Dušan Lukášik (nar. 28. mája1932) zomrel po dlhej a ťažkej chorobe v pia-tok 3. septembra vo svojom rodisku v Ružom-berku. Spolu s mladším bratom Borisom Lu-kášikom (nar. 1935) hral na olympijskýchhrách v Ríme 1960, kde Československo skon-čilo na výbornom 5. mieste, čo naveky zosta-ne najlepším mužským olympijským výsled-kom v československej histórii. Na majstrov-stvách Európy získal Dušan Lukášik dve me-daily – striebro v Istanbule 1959 a bronz v So-fii 1957. V čs. reprezentácii odohral dovedna107 zápasov.

Do veľkého basketbalu sa Dušan Lukášik (naarchívnej fotografii) dostal v Slávii Bratislava,ale bol aj hráčom Iskry Svit, ktorá v sezóne1960/61 ako prvé družstvo zo Slovenska zís-kalo čs. titul. Práve pod Tatrami sa začal veno-vať trénerskej kariére. V nej pokračoval ús-pešne v rokoch 1966 – 1974 v Handlovej, kdeneskôr žil. Viedol aj juniorov Československaa tiež ženy v Ružomberku.

✝ ✝ ✝Pri autonehode pri rakúskom Aspangu ne-

ďaleko od Viedne v sobotu 25. septembra tra-gicky zahynul slovenský džudistický olympio-nik Zoltán Pálkovács (na fotografii TASR).V aute bol ako spolucestujúci, s kamarátomsa vracal domov z neoficiálneho účinkovaniana turnaji v rámci rakúskej ligy. Jeden z naj-lepších slovenských džudistov súčasnostii predchádzajúcich rokov a dvojnásobný olym-pionik zomrel vo veku len 29 rokov, keď ibaniekoľko týždňov pred smrťou štartoval namajstrovstvách sveta.

Rodák z Rimavskej Soboty Zoltán Pálko-vács (nar. 6. augusta 1981) štartoval na OH2004 v Aténach i na OH 2008 v Pekingu v ka-tegórii do 100 kg. Vo svojej kariére sa prí-slušník Vojenského športového centra Duklav Banskej Bystrici v roku 2004 v chorvátskomVinkovci ozdobil titulom armádneho majstrasveta CISM. V mladšom veku získal dve me-daily na juniorských majstrovstvách Európy(striebro v Ríme 1999, bronz v Nikózii 2000).Na ME dospelých boli jeho vrcholom dve pia-te miesta – v Maribore 2002 a v Bukurešti2004. Na turnajoch Svetového pohára, GrandPrix, či Grand Slamu dosiahol medailovú bi-lanciu 1-4-4.

Tento rok sa 29-ročný rodák z Rimavskej So-boty nádejne naštartoval na svoju už tretiuolympiádu do Londýna. Veľmi si veril, po-vzbudilo ho najmä 3. miesto na turnaji EPv Hamburgu a rovnaká priečka na turnaji Sve-tového pohára v Lisabone. „Bol to prírodnýtyp borca, veľa vecí bral impulzívne. Mal veľkýtalent a spolu s Milanom Randlom bol jasnýkandidát na olympiádu v Londýne,“ povedalna margo Pálkovácsa po jeho tragickom skonešéftréner slovenského džuda Rastislav Me-zovský. (tg, tasr)

Za olympionikmi Dušanom Lukášikom a Zoltánom Pálkovácsom

■ Hádzanár Michal Švajlen v klubovom dreseAmicitie Zürich. FOTO ARCHÍV Ľ. Š.

16

Prečo také triezve a opatrné hodno-tenie? Nuž preto, lebo na svetovomfóre sme sa mohli pochváliť špičkový-mi výsledkami iba v dvoch športoch –a to v tých v posledných rokoch naj-tradičnejších: vo vodnom slalomea v športovej streľbe. Pritom vo väčši-ne individuálnych letných olympij-ských športov sa uskutočnili plnohod-notné svetové šampionáty. Výnimkouboli tie dva najväčšie – atletika a plá-vanie, v ktorých boli z nášho pohľaduvrcholom majstrovstvá Európy. Atlétina nich zabrali a prispeli jedným zla-tom k medailovej zbierke, ale predo-všetkým pridali viacero umiestenív prvej osmičke. Ak sa pozrieme navýsledky cez londýnsku optiku, takvodný slalom, streľba a atletika (pri-tom z dôvodu materstva na ME ne-štartovala vlani bronzová kladivárkaz MS Martina Hrašnová, ktorá sa urči-te vráti na súťažnú scénu) boli tohtoroku zdrojom nášho najväčšieho opti-mizmu.

Žiaľ, z medailových pozícii sa námpo dlhých rokoch vytratila rýchlostnákanoistika (všetky tri kovy, ktoré Slo-váci na hladkej vode získali na sveto-vom šampionáte, pochádzali z ne-olympijských disciplín), ktorej vrcho-lom na MS bolo siedme a na ME štvrtémiesto. Len ojedinele sa aspoň na eu-rópskej scéne – na svetovej je to oveľaťažšie - objavili v popredí zápasníčkaLenka Matejová (piata na ME), džudi-sta Milan Randl (siedmy na ME)

a vzpierač Pavol Svrček (ôsmy na ME). A týmsa výpočet športov, v ktorých sa na šampioná-toch 2010 Slováci viac či menej presadili, končí.

Z významných podujatí iného typu nás eštepotešili výsledky v cestnej cyklistike (veľké ús-pechy Petra Sagana a Petra Velitsa) a v tenise(Dominika Cibulková) i postup troch „toptímo-vých“ kolektívov na budúcoročné svetové (há-dzanári), resp. európske šampionáty (basket-balistky a volejbalisti). Pre kolektívy je však ces-ta na olympiádu extrémne náročná.

VODNÝ SLALOM A STREĽBASÚ TUTOVKY, ALE...

Prvé dve slovenské miestenky na OH v Lon-dýne získali vďaka medailám zo svetovéhošampionátu strelkyne - Zuzana Štefečekováa Danka Barteková. Táto dvojica svetových re-kordérok sa v posledných rokoch zmenila naslovenské „tutovky“, pokiaľ ide o poprednéumiestenia. Zvyčajne buď zaberie jedna, alebodruhá. Tohto roku však parádne zabrali obe –a viackrát. Strieborná trapistka z OH v PekinguŠtefečeková sa stala majsterkou sveta a na MEzískala striebro, ôsma z Pekingu D. Bartekovák európskemu zlatu v skeete pridala svetovýbronz. Na ME sa v rovnakej disciplíne blyslabronzom aj jej sestra Lenka Barteková, lenžena olympiáde jej vzostup pre nás nič nerieši,pretože v ženskom skeete nemôže žiadna kra-jina postaviť na OH viac než jednu strelkyňu...

Dlhodobú neochvejnú pozíciu nášho najús-pešnejšieho športu si udržal vodný slalom, kto-rého reprezentanti vybojovali všetkých sedemslovenských zlatých kovov na OH v ére našejštátnej samostatnosti. Z kvarteta našich olym-pijských šampiónov síce v dôsledku zraneniana MS i ME absentovala kajakárka Elena Kalis-ká (celkove tretia v seriáli SP), zato ďalší potvr-dili, že sú stále extratriedou. Singlkanoista Mi-chal Martikán k európskemu titulu pridal naMS striebro a bratia Peter a Pavol Hochschor-nerovci v C2 obhájili svoj vlaňajší svetový titul.Kaliskú výborne zastúpila jej veľká rivalka Ja-na Dukátová, ktorá v kajaku získala na ME zla-to a na MS striebro, hoci si naložila nevídanýnáklad, keď na oboch podujatiach štarty v tejtodisciplíne úspešne kombinovala s vystúpenia-mi v neolympijskom singlkanoe. Pritom ešte ajvyhrala seriál Svetového pohára!

Žiaľ, pre naše tri parádne disciplíny na divo-kej vode platí to isté, čo pre ženskú streľbu: na

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

■ Strieborná trapistka z OH v Pekingu Zuzana Štefečeková si tohto roku prvý raz vychutnala ti-tul svetovej šampiónky. Na ME pridala striebro.

■ Trojnásobní olympijskí víťazi vo vodnom slalome,deblkanoisti Pavol a Peter Hochschornerovci, získali užštvrtý raz titul majstrov sveta v C2.

Olympijský polčas: opatrný realizmusPohľad na výsledky slovenských športovcov na vrcholných podujatiach v olympijských

disciplínach v lete 2010 – v polčase olympijského cyklu medzi Pekingom 2008 a Londý-nom 2012 – nabáda k opatrnému realizmu v posudzovaní našich londýnskych medailo-vých vyhliadok. Päť medailí z majstrovstiev sveta (2-2-1) a deväť medailí z majstrovstievEurópy (5-2-2) by síce mohlo zvádzať k miernemu optimizmu, ale podrobnejšia analýzavýkonov 2010 z pohľadu ambícií 2012 zďaleka nevyznieva tak priaznivo.

Porovnanie OH 2008,MS 2009 a MS 2010

Nie je to úplne objektívne porovnanie, pre-tože tohto roku sa MS nekonali vo všetkýchletných športových odvetviach, ale má svojuzaujímavosť. Sumár výsledkov Slovákov naMS 2010 sa síce na prvý pohľad príliš nelíšiod toho vlaňajšieho či predvlaňajšieho olym-pijského (len medailí je o jednu menej), aleštvrté a piate miesto z vodnoslalomárskejkategórie C1 si môžeme škrtnúť, keďže naOH môžeme v tomto športe postaviť v kaž-dej kategórii len jednu loď. A hneď to vyzeráhoršie...

OH 2008: 3 – 2 – 1 – 0 – 1 – 0 – 0 - 3MS 2009: 2 – 2 – 2 – 0 – 1 – 4 – 0 - 0MS 2010: 2 – 2 – 1 – 1 – 1 – 0 – 1 - 0

V letných olympijských disciplínach získali Slováci na MS 2010 päť medailí a na ME deväť, ale dohromady len v troch športoch

17OLYMPIJSKÁ REVUE

OH v Londýne môžeme v každej kategórii po-staviť len jednu loď! Je síce výborné, že v C1 naME v Čunove obsadili Slováci celý stupeň víťa-zov a že na MS boli traja v prvej päťke (celkovývíťaz SP Matej Beňuš bol na ME druhý a na MSštvrtý, celkove druhý v SP Alexander Slafkovskýbol v oboch prípadoch hneď za ním), ale doLondýna pocestuje z excelentného tria len je-den. To isté platí aj pre kategóriu C2, v ktorejbratanci Ladislav a Peter Škantárovci triumfo-vali na ME i v seriáli SP, lenže o olympiádu sabudú musieť pobiť s Hochschornerovcami, prí-padne s ďalšou kvalitnou deblovkou Tomáš Ku-čera – Ján Bátik. A po zotavení Kaliskej nás po-dobný „sestrovražedný“ súboj o olympijskúmiestenku čaká aj v ženskom kajaku... V muž-skom kajaku na ME síce skončil Tomáš Mráz

štvrtý, ale v tejto disciplíne náskvári nestabilita výkonov jeho, Já-na Šajbidora i Petra Cibáka.

ATLETICKÝ PRÍSĽUBOkrem uvedených výsledkov

nás potešilo predovšetkým účin-kovanie atlétov. Kladivár LiborCharfreitag sa stal majstrom Eu-rópy a má potenciál bojovať ajo olympijský kov. Ambície kvalifi-kovať sa na OH a atakovať tam fi-nálovú dvanástku, či dokonca os-mičku, však naznačili ďalší až piatiatléti – Lucia Klocová na 800 m,chodec Matej Tóth na 20 i 50 km,Dana Velďáková i Dmitrij Vaľuke-vič v trojskoku a Renáta Medgye-sová v skoku do diaľky. Práve tenveľký počet atlétov s vysokou vý-konnosťou teší najviac.

V minulosti sme si zvykli na pra-videlné medaily komárňanskéhoštvorkajaku. Strieborní z OH v Pe-kingu Richard a Michal Riszdorfe-rovci, Erik Vlček a Juraj Tarr všaktohto roku nečakane vyšli na-prázdno – na olympijskom kilo-metri sa na MS neprebojovali dofinále, na ME skončili štvrtí. Štvor-kajak v žiadnom prípade nemožnoodpisovať, ale je isté, že po zme-nách v olympijskom programerýchlostnej kanoistiky mužov (na-miesto 500-metrových tratí sa bu-de v Londýne súťažiť v šprintoch na200 m) stúpla v K4 konkurencia, pretože do väč-ších lodí zasadli bývalí špičkoví singlisti či deb-listi z 500 m tratí. Naopak, u žien sú v programestále päťstovky, pričom nášmu deblkajaku Iva-na Kmeťová – Martina Kohlová (siedme na MSi ME) oveľa viac sedí neolympijská dvojstovka...

Z ostatných výsledkov Slovákov počas leta,mimo už zmienených, stojí za zvýraznenie len

10. miesto vzpierača Martina Tešoviča na MS.Ak sme v Pekingu mali v súťažiach len 58 špor-tovcov - doteraz najmenší počet na OH, tak te-raz hrozí, že v Londýne ich bude ešte menej.A aj zopakovanie našej rekordnej medailovejúspešnosti z Pekingu (3-2-1) je veľmi otázne.

ĽUBOMÍR SOUČEKFOTO TASR (3), JAKUB SÚKUP (1)

■ Úradujúci kladivársky majster Európy Li-bor Charfreitag.

■ Vodnoslalomárska multimedailistka – v olympijskomkajaku i v neolympijskom kanoe - Jana Dukátová.

MAJSTROVSTVÁ SVETA 2010■ 1.MIESTO (2):

ZUZANA ŠTEFEČEKOVÁ – športová streľba,trap, PETER a PAVOL HOCHSCHORNEROVCI –vodný slalom, C2

■ 2. MIESTO (2)MICHAL MARTIKÁN – vodný slalom, C1,

JANA DUKÁTOVÁ – vodný slalom, K1

■ 3. MIESTO (1)DANKA BARTEKOVÁ - športová streľba, skeet

■ 4. MIESTO (1)MATEJ BEŇUŠ – vodný slalom, C1

■ 5. MIESTO (1)ALEXANDER SLAFKOVSKÝ - vodný slalom, C1

■ 7. MIESTO (1)IVANA KMEŤOVÁ, MARTINA KOHLOVÁ –

rýchlostná kanoistika, K2 500 m

MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2010■ 1. MIESTO (5)

LIBOR CHARFREITAG – atletika, hod kladi-vom, DANKA BARTEKOVÁ – športová streľba,skeet, MICHAL MARTIKÁN – vodný slalom, C1,LADISLAV a PETER ŠKANTÁROVCI – vodný sla-lom, C2, JANA DUKÁTOVÁ – vodný slalom, K1

■ 2. MIESTO (2)ZUZANA ŠTEFEČEKOVÁ – športová streľba,

trap, MATEJ BEŇUŠ – vodný slalom, C1

■ 3. MIESTO (2)LENKA BARTEKOVÁ – športová streľba, skeet,

ALEXANDER SLAFKOVSKÝ – vodný slalom, C1

■ 4. MIESTO (3)LUCIA KLOCOVÁ – atletika, 800 m, RICHARD

RISZDORFER, MICHAL RISZDORFER, ERIK VLČEK,JURAJ TARR – rýchlostná kanoistika, K4 1000m, TOMÁŠ MRÁZ – vodný slalom, K1

■ 5. MIESTO (1)LENKA MATEJOVÁ – gréckorímske zápasenie,

do 48 kg

■ 6. MIESTO (1)TOMÁŠ KUČERA – JÁN BÁTIK – vodný slalom,

C2

■ 7. MIESTO (8)RENÁTA MEDGYESOVÁ – atletika, skok do

diaľky, MATEJ TÓTH – atletika, chôdza na 20 km,DMITRIJ VAĽUKEVIČ – atletika, trojskok, DANAVELĎÁKOVÁ – atletika, trojskok, MILAN RANDL –džudo, do 90 kg, PETER GELLE, TOMÁŠMARTÍNEK – rýchlostná kanoistika, K2 1000 m,IVANA KMEŤOVÁ, MARTINA KOHLOVÁ - rých-lostná kanoistika, K2 500 m, PETER a PAVOLHOCHSCHORNEROVCI – vodný slalom, C2

■ 8. MIESTO (1)PAVOL SVRČEK – vzpieranie, do 85 kg

ĎALŠIE VÝZNAMNÉ VÝSLEDKYLIBOR CHARFREITAG – atletika, v hode kladi-

vom vyhral Kontinentálny pohár, MATEJ TÓTH –atletika, v chôdzi na 50 km vyhral Svetový po-hár, DANA VELĎÁKOVÁ – atletika, v trojskoku 6.na halových MS, DMITRIJ VAĽUKEVIČ – atletika,v trojskoku 7. na halových MS, PETER SAGAN –cestná cyklistika, vyhral dve etapy na Okolo Kali-fornie, dve etapy na Paríž – Nice (získal zelenétričko pre najlepšieho špurtéra) a jednu etapuna Okolo Romandie, PETER VELITS - cestná cyk-listika, celkove 3. miesto a jedno etapové víťaz-stvo na Vuelta a Espaňa, DOMINIKA CIBULKOVÁ– tenis, postúpila do štvrťfinále dvojhry na USOpen, MATEJ BEŇUŠ – vodný slalom, v C1 cel-kove vyhral Svetový pohár, PAVOL a PETERHOCHSCHORNEROVCI – vodný slalom, v C2 cel-kove druhí vo Svetovom pohári, JANA DUKÁ-TOVÁ – vodný slalom, v K1 celkove vyhrala Sve-tový pohár, ELENA KALISKÁ – vodný slalom, v K1celkove tretia vo Svetovom pohári, ALEXANDERSLAFKOVSKÝ – vodný slalom, v C1 celkove dru-hý vo Svetovom pohári, LADISLAV a PETERŠKANTÁROVCI – vodný slalom, v C2 celkove vy-hrali Svetový pohár, DRUŽSTVO BASKETBA-LISTIEK – postúpilo na ME 2011, DRUŽSTVO HÁ-DZANÁROV – postúpilo na MS 2011, DRUŽSTVOVOLEJBALISTOV – postúpilo na ME 2011

www.olympic.sk

Najlepšie výsledky Slovákov v letných olympijských disciplínach

OLYMPIJSKÁ REVUE18 www.olympic.sk

UZNANIE ROGGEHO AJ GOSPERA„Sme veľmi spokojní, pretože organizátori

robia veci načas a v rámci rozpočtu, a tiež prerozvoj vízie, ktorá tvorí olympiádu. A tou je pri-niesť šport nielen britskej, ale celosvetovej po-pulácii,“ uviedol dva roky pred otvorením OHv Londýne na slávnosti priamo v britskej me-tropole prezident Medzinárodného olympij-ského výboru (MOV) Jacques Rogge a dodal:„Celá filozofia organizačného výboru v Londý-ne sa krúti okolo dobra pre športovcov.“

Predseda tlačovej komisie a významný členMOV Austrálčan Kevan Gosper,ktorý je v olympijskom hnutíaktívny už viac než polstoročie,o týždeň neskôr v úvodnom slo-ve na II. svetovom tlačovom brí-fingu zase povedal: „Ešte nikdysom nevidel dva roky predolympiádou organizačný výborv lepšej kondícii, než teraz lon-dýnsky.“

ŠPIČKOVÁ ÚROVEŇPRÍPRAV

Ako manažér mediálnej ko-munikácie Slovenského olym-pijského výboru som mal mož-nosť zúčastniť sa v Londýne 2. – 4. augusta na II. svetovomtlačovom brífingu. Britskí orga-nizátori OH 2012 na ňom pre-zentovali stav príprav olympiá-dy – s osobitným ohľadom nazáujmy médií. Osobný pozna-tok z trojdňového poznávaniastavu londýnskych príprav bysom zhrnul do veľmi stručnéhoa jasného hodnotenia – špičko-vá úroveň. Predseda organizačného výboru(LOCOG) Sebastian Coe, ako aj ostatní rečníci(medzi nimi šéfovia všetkých oddelení LOCOG)vystupovali veľmi sebaisto, profesionálne a po-kojne – jednoducho kompetentne.

Výkonný riaditeľ LOCOG Paul Leightonzdôraznil, že ku kľúčovým úlohám zvyšnéhodvojročného obdobia bezmála sedemročnýchpríprav patrí napríklad dovŕšenie operačnýchplánov (hlavne dokončenie výstavby olympij-ských zariadení a olympijskej dediny), získaniekvalifikovaných ľudí na rozšírenie aparátuLOCOG a na výkon 70 000 dobrovoľníckychfunkcií, či razantný predaj vstupeniek (plánujesa ich predať osem miliónov na olympiádu,plus dva milióny na následnú paralympiádu!).Samozrejme, v gigantickom veľkomeste je mi-moriadne dôležitá aj otázka bezpečnosti.

IMPOZANTNÝ OLYMPIJSKÝ PARKNajpôsobivejším bodom trojdňového sveto-

vého brífingu médií bola návšteva „srdca“ OH2012 - Olympijského parku v oblasti Stratford.Vzhľadom na mimoriadne čulý stavebný ruch

a s ním súvisiace bezpečnostné opatrenia smeprehliadku parku absolvovali iba v autobuse,bez možnosti vystúpiť. Zjavné však bolo, žestavbári pracujú na plný plyn. Park už dva rokypred OH pôsobil impozantne, ale po dokončenístavieb a masívnom zazelenení ich okolia budekrásny. Podľa informácie sprievodkyne sú v po-merne pokročilom štádiu výstavby praktickyvšetky objekty v dedine s výnimkou štadiónapre pozemný hokej, na ktorom v tom čase lenkončili s terénnymi úpravami.

Hlavný štadión bude dejiskom otváraciehoaj záverečného ceremoniálu a atletických sú-

ťaží olympiády aj následnej paralympiády. Mi-mochodom, hoci bude mať počas olympiádykapacitu až 80 000 divákov (po OH odstrániahorné tribúny vrátane zastrešenia a zredukujúkapacitu hľadiska na 25 000 divákov), vizuálnepôsobí v porovnaní s pekinským „Vtáčím hniezdom“, do ktorého sa zmestilo len o máloviac divákov, oveľa subtílnejšie.

KONCEPT OH 2012Koncept olympiády počíta s tromi centrami

Hier 2012: V tzv. centrálnej zóne v širšom oko-lí parlamentu, Big Benu, či Trafalgar Square bu-dú súťaže vo volejbale, čiastočne v lukostreľbea v plážovom volejbale; v známom Hyde Parkusa zase bude súťažiť v triatlone a v diaľkovomplávaní. Trať cestných cyklistikých pretekov ajbežeckého maratónu povedie tiež aj cez cen-trum mesta v blízkosti mnohých svetoznámychstavieb. V tzv. riečnej zóne v oblasti Greenwi-chu sa na obrovskom výstavisku ExCel usku-točnia súťaže v boxe, džude, šerme, taekwon-de, stolnom tenise, vzpieraní a v zápasení;v priestoroch niekdajších barákov Kráľovskejartilérie v športovej streľbe a v ďalších disciplí-

nach lukostreľby; v Greenwichskom parkuv jazdectve a v modernom päťboji (s výnimkouplávania a šermu, ktoré budú v Olympijskomparku) a v supermodernej North GreenwichArena (známej aj ako ako O2 Arena) v športovejgymnastike, na trampolíne a odohrajú tam ajfinálové zápasy basketbalových turnajov.V Olympijskom parku v oblasti Stratfordu budeolympijská dedina, hlavné tlačové aj vysielaciecentrum (MMC) a uskutočnia sa tam súťažev atletike, plaveckých športoch, basketbale,hádzanej, dráhovej cyklistike i BMX a v pozem-nom hokeji.

Trochu bokom od týchto troch centier OH2012 ležia dva svetoznáme športové stánky –vo Wembley odohrajú rozhodujúce zápasy fut-balových turnajov (futbal sa dovedna bude hraťv šiestich mestách Veľkej Británie – aj v Man-chestri, Coventry, Newcastle, Glasgowe a v Car-diffe) a vo Wimbledone tenisové turnaje. Keďže

vo Wimbledone sa len tri týždne pred olympiá-dou skončí najslávnejší turnaj na svete, pre-vádzkovatelia tamojšieho klubu vysadia na kur-ty rýchlo rastúcu trávu, aby sa povrch kurtovstihol do OH zregenerovať. Excentricky sú loka-lizované areály pre rýchlostnú kanoistiku a ve-slovanie v lokalite Eton Dorney a pre vodný sla-lom v Broxbourne/Lee Valley. Ešte ďalej je areálpre horskú cyklistiku na farme Hadleigh a naj-vzdialenejší je jachtársky areál vo Wey-mouthe/Portlande.

Text a foto ĽUBOMÍR SOUČEK

■ Pohľad na stavenisko s Olympijským štadiónom začiatkom augusta.

Londýn sľubuje špičkovú olympiáduPrípravy jubilejných Hier XXX. olympiády v Londýne 2012 vzbudzujú rešpekt

V utorok 27. júla boli presne dva roky do otvorenia jubilejných HierXXX. olympiády v Londýne. Na adresu britských organizátorov sa zaúroveň ich príprav v tejto súvislosti zosypala hromada pochvál. Ajdelegácie Slovenského olympijského výboru pri jarných a letných ná-vštevách Londýna načerpali veľmi pozitívne poznatky.

Aj lukostreľba skôrNa rozdiel od predošlých olympiád ešte

pred slávnostným otvorením 27. júla odo-hrajú nielen (ako tradične) zápasy futbalo-vého turnaja, ale začnú sa aj súťaže v luko-streľbe. Celkove je v súťažnom programe302 disciplín v 26 športoch. V porovnaní s Pe-kingom 2008 sa už nebude súťažiť v bejzbalea v softbale.

Slovenský olympijský výbor (SOV) na uvede-ný účel vypracoval projekt Slovenský olympij-ský top tím (SOTT) Londýn 2012. Jeho pro-stredníctvom chce utvoriť vybraným špičko-vým športovcom také podmienky na prípravu,ktoré zvýšia ich šancu na OH v Londýne do-siahnuť medailové umiestenia resp. umieste-nia do 8. miesta.

Pripomeňme, že predošlá slovenská medai-lová bilancia na OH 2008 v Pekingu (tri zlaté,dve strieborné a jedna bronzová medaila) bolanajúspešnejšia v našej olympijskej histórii.V Pekingu sa slovenská výprava umiestilav hodnotení krajín na 25. mieste a v neoficiál-nom poradí krajín s porovnateľným počtomobyvateľov do 5,5 milióna dokonca na 2. mies-te.

NADVIAZANIE NA DÁVNEJŠÍ PROJEKTProjekt top tímu ako systém podpory špičko-

vých športovcov vznikol už v roku 1999. PredOH 2000 v Sydney sa hľadali možnosti, ako za-bezpečiť finančnú podporu špičkovým špor-tovcom, ktorí preukázali vysokú výkonnosť namajstrovstvách sveta či Európy a mali poten-ciál vybojovať olympijskú medailu, resp. 6. miesto na OH. Úlohou bolo zabezpečiť im

prípravu porovnateľnú s prí-pravou ich súperov z iných kra-jín. Na úvod bolo do top tímuvybraných 20 športovcov (ichpočet sa neskôr zvýšil na 23)z 11 individuálnych športova kolektív basketbalistiek.

Dovtedy systémová podporašportovcov ako elitného tímunefungovala. Ich prípravu hra-dili športové zväzy a rezortnéstrediská zo svojich rozpočtov.Vytvorením projektu top tímdostali zväzy prostriedky navy-še, účelovo určené na prípravukonkrétnych športovcov.

Po sydneyskom úspechu(všetkých päť slovenskýchmedailí získali členovia top tí-mu) pokračoval tento projektaj s výhľadom na OH 2004v Aténach. Výška dotácií prečlenov top tímu v období ro-kov 2001 - 2004 bola „šitá namieru“. Pred začatím súťažnejsezóny sa uskutočnili konzul-tácie o plánoch športovej prí-pravy, na ktorých sa za účastizástupcov zväzov, minister-stva školstva a rezortnýchstredísk oponovali plány prí-pravy.

V období 2004 - 2008 všakbol projekt top tím nahrade-ný podporou vybraným špor-tovcom podľa noriem minis-terstva školstva. Projekt top

tímu v dnešnej podobe funguje od roku 2009. Bol teda „oprášený“ po štvorročnej prestávkea čiastočne pozmenený v porovnaní s minu-losťou. Hlavný rozdiel je v tom, že kým v mi-nulosti peniaze na prípravu putovali priamocez SOV, v súčasnosti sa poukazujú na zväzy.SOV je však gestorom projektu top tímua prostredníctvom štábu SOV pre OH 2012,v ktorom sú zastúpené príslušné športovézväzy, ministerstvo školstva i rezortné stre-diská vrcholového športu, koordinuje športo-vú prípravu členov top tímu.

AKO SA DOSTAŤ DO TOP TÍMU?Odpoveď na otázku v medzititulku je jedno-

duchá – na zaradenie do top tímu musí športo-vec preukázať vynikajúcu výkonnosť predo-všetkým na vrcholných podujatiach, ale doúvahy sa berú aj dlhodobé oficiálne rebríčky.Kritériá pre zaradenie do top tímu sú pre všet-ky športy rovnaké. Do top tímu môžu byť zara-dení športovci, ktorí sa umiestili na OH 2008do 12. miesta, na MS, ME, resp. v relevantnomkoncoročnom rebríčku medzinárodnej federá-cie do 8. miesta. V prípade tenistov sa zohľad-ňuje aj minimálne postup do štvrťfinále dvoj-hry na grandslamovom turnaji. Vyvoláva tovšak diskusie o porovnávaní náročnosti jedno-tlivých športových disciplín. Odlišnosti sú ajv nákladoch športovej prípravy v rôznych špor-toch.

V súčasnosti je v top tíme pre OH 2012 zara-dených 48 individuálnych športovcov a 3 ko-lektívy – medzi nimi je 12 športovcov, ktorí bo-li v top tíme už pred OH 2004. Celkový rozpočetSOTT Londýn 2012 na tento rok je vo výške viacako 1,7 milióna eur. Treba však dodať, že v prí-

20 OLYMPIJSKÁ REVUE

■ V kategórii C1 získali Slováci na tohtoročných ME vo vodnom slalome všetky tri medaily –zľava bronzový Slafkovský, zlatý Martikán a strieborný Beňuš. Na OH v Londýne bude môcť štar-tovať len jeden, ale v systéme podpory na základe výsledkov sú všetci traja. FOTO TASR

■ Projekt top tímu zahŕňa aj ochrannú lehotu v trvaní dvoch ažštyroch rokov. Bronzová kladivárka z MS 2009 Martina Hrašnovátak bude čerpať plnú podporu na prípravu na OH v ďalších dvochrokoch, hoci tento rok uprednostnila materské povinnosti.

FOTO TASR

www.olympic.sk

Slovenská cesta do LondýnaMedzi trvalé ciele SOV v oblasti vrcholového športu patrí udr-

žanie postavenia Slovenska v olympijskom, aj keď nie oficiál-nom, hodnotení krajín. Jedným z predpokladov jeho splnenia jezabezpečenie optimálnych podmienok športovej prípravy prenašich najlepších športovcov.

Hlavným, ale nie jediným systémom podpory prípravynašich športovcov na OH 2012, je projekt top tímu

Náklady na top tímyV tabuľke sú postupne: rok, financie spolu (na prí-

pravu plus investície) a počet členov top tímu (v prí-pade londýnskeho jednotlivci plus kolektívy).

Top tím Atény 20042002 20 514 800 Sk 402003 45 626 000 Sk 352004 31 833 000 Sk 35

Top tím Londýn 20122009 2 027 797 eur 72+32010 1 705 500 eur 48+3

pade top tímu ide síce o hlavný, ale nie o jedinýsystém podpory prípravy potenciálnych olym-pionikov.

JUNIORSKÝ OLYMPIJSKÝ TÍMA ŠTIPENDIÁ OLYMPIJSKEJ

SOLIDARITY MOVNa projekt top tímu nadväzuje projekt Junior-

ský olympijský tím (JOT). Sú v ňom zaradení ta-lentovaní športovci do 23 rokov. Medzi nimi súnapríklad aj Peter Sagan či Matej Beňuš, medai-listi z vrcholných mládežníckych podujatí. Roz-hodujúce pre ich zaradenie do JOT je, že kritériásplnili v juniorskej majstrovskej súťaži, resp. v sú-ťaži s vekovým obmedzením do 23 rokov. Pod-pora na ich prípravu je porovnateľná s podporoučlena top tímu. V JOT je dnes zaradených vráta-ne zimných 85 individuálnych športovcov v 20odvetviach a kolektívy hokejistov do 20 rokova hádzanárok do 17 rokov.

Okrem toho ešte treba zmieniť podporu de-siatich našich potenciálnych účastníkov OH2012 z fondu Olympijskej solidarity MOV. Šti-pendiá z tohto fondu na podporu prípravy vovýške 800 USD budú od septembra tohto rokuaž do OH 2012 poberať šiesti členovia top tímua štyria členovia JOT.

POTREBA ZVÝŠIŤ ÚROVEŇ OPONENTÚRTRÉNINGOVÝCH PLÁNOV

Na príprave člena top tímu sa zúčastňujú viaceré subjekty. Športovec je spravidla členomniektorého rezortného športového strediska,ktoré mu poskytuje predovšetkým sociálne za-bezpečenie, trénera, servis a podľa finančnýchmožností športovú prípravu. Na športovú prí-pravu však prispieva aj zväz z vlastných zdro-jov. V mnohých prípadoch financie dáva spon-zor, alebo aj sám športovec či jeho rodičia.

Tým, že konzultáciami harmonogramovšportovej prípravy (HŠP) medzi hlavnými za-interesovanými subjektmi (zväz, stredisko,SOV) sa vyčíslili výdavky, ktoré tieto subjektyvynakladajú na športovca, je možné dodatoč-ne kvantifikovať náklady na „výrobu“ olym-pijskej medaily. Pravdaže, iba orientačne, veďkaždá športová disciplína má svoje špecifiká.Zatiaľčo pre jedného športovca je najdôleži-tejšie trénovať v lepších klimatických podmi-enkach, iný použije väčšiu časť dotácie naprí-klad na doplnkovú výživu alebo informačnétechnológie. Je však možné presne vyčísliťskladbu nákladov vynaložených na prípravučlena top tímu. V skutočnosti väčšinou neplatí priama úmera medzi vloženými pro-striedkami do prípravy a ziskom olympijskejmedaily.

Aj keď sa plány čerpania dotácie každoročnekonzultujú so zástupcami zväzov i rezortnýchstredísk, bude potrebné zvýšiť úroveň oponen-túr harmonogramov športovej prípravy, dopra-covať pravidlá účelu použitia dotácií a tým zefektívniť ich využitie. Treba zdôrazniť, že pro-striedky nie sú adresované priamo športovcovi,ale športovému zväzu na zabezpečenie jehoprípravy.

VÝZNAM TOP TÍMU ZREJME PORASTIEÚlohy v oblasti štátnej podpory vrcholové-

ho športu upravuje zákon o športe č.300/2008 Z. z. Povinnosti predpisuje rezor-tom školstva, obrany a vnútra. Všetky tri re-zorty majú zo zákona v súčinnosti s národný-mi športovými zväzmi utvárať podmienky prevýber a uskutočňovať prípravu športových re-prezentantov vo svojich športových stredis-kách (Stredisko štátnej športovej reprezentá-cie MV SR, Vojenské športové centrum Dukla,

Národné športové centrum). Ten istý zákonukladá úlohu zabezpečovať prípravu športo-vých reprezentantov aj športovým zväzom.Zároveň je športová príprava v rezortoch za-kotvená aj v zákone o telesnej kultúre č. 288/1997 Z. z.

Na národnej konferencii o vrcholovom špor-te pred dvoma rokmi bolo medzi úlohy zahr-nuté aj posilnenie postavenia rezortných špor-tových stredísk. Trend však naznačuje postup-ný útlm ich činnosti. VŠC Dukla, ako aj stredis-ko ministerstva vnútra v tomto roku stoja predznižovaním stavov spolu takmer o 40 profesio-nálnych miest. V súčasných podmienkach súvšak strediská nenahraditeľné v poskytovanísociálneho zabezpečenia športovcov a ich tré-nerov.

Určite je vo všeobecnom záujme, aby sašportovci pripravovali a zúčastňovali na medzi-národných športových podujatiach. (Zákono športe to definuje ako iný úkon, aj keď Zá-konník práce, na ktorý sa odvoláva, športovúreprezentáciu medzi úkonmi vo všeobecnomzáujme explicitne neuvádza.) A zdá sa, že v bu-dúcnosti bude financovanie prípravy top špor-tovcov prostredníctvom projektu Top tím stálevýznamnejšie. Sponzorstvo alebo využitie častipríjmov z lotérií na prípravu elitných športov-cov tak, ako to poznáme v iných krajinách,u nás nefunguje. Bude to musieť byť štát, ktorýaj v nasledujúcich rokoch bude dotovať prípra-vu našich olympionikov. Ak je v záujme spoloč-nosti udržať vrcholový šport ako súčasť kultúrya podporiť tých najtalentovanejších v ich úsilírozvíjať športové majstrovstvo a úspešne re-prezentovať na OH, mal by im na to štát vytvá-rať podmienky.

ROMAN BUČEK, športový riaditeľ SOV

21OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

Ako je to v zahraničí?Systém nadštandardnej finančnej podpory funguje aj v iných kraji-

nách. Napríklad v Dánsku bol vytvorený Team Denmark, ktorý podľa zá-kona o vrcholovom športe funguje ako nezávislý orgán; tri štvrtiny roz-počtu doň plynú zo štátu a jednou štvrtinou prispieva šport z vlastnýchzdrojov. Jeho úlohou je podporovať šport v spoločensky únosnej miere.Systém podpory olympijských nádejí majú dobre vypracovaný v Ma-ďarsku. V programe Herakles je vo veku 14 – 23 rokov organizovanýchpriebežne takmer 2 000 športovcov. Z nich tí najlepší postupujú do250-členného olympijského tímu. Vo Walese Krajinský projekt TalentCymru podporuje talentovaných Walesanov, aby sa svojou výkonnos-ťou kvalifikovali do britského UK Athlete Pathway. Tento postup je sú-časťou systému UK Sport, ktorý podporuje vrcholových športovcov odidentifikácie ich talentu až po dosiahnutie vrcholnej výkonnosti.

Uvedené zloženie je platné do konca roku2010.

INDIVIDUÁLNE ŠPORTYAtletika: Martina Hrašnová, Libor Charfreitag,

Dmitrij Vaľukevič, Dana Velďáková, Lucia Kloco-vá, Matej Tóth

Džudo: Milan RandlPlávanie: Martina MoravcováRýchlostná kanoistika: Ľubomír Hagara, K2 -

Peter Gelle, Tomáš Martinek, K2 - Iveta Kmeťo-vá, Martina Kohlová, K4 - Michal Riszdorfer, Ri-chard Riszdorfer, Juraj Tarr, Erik Vlček

Športová streľba: Danka Barteková, Mário Fili-povič, Jozef Gönci, Pavol Kopp, Marián Kovačócy,Zuzana Štefečeková, Ján Fabo, Daniela Pešková,Erik Varga, Monika Zemková

Športová gymnastika: Samuel PiaseckýTenis: Dominika Cibulková, Daniela Hantu-

chováTriatlon: Pavol ŠimkoVeslovanie: Lukáš BabačVodný slalom: Peter Cibák, C2 - Pavol a Peter

Hochschornerovci, C2 - Tomáš Kučera, Ján Bátik,C2 - Ladislav Škantár, Peter Škantár, K1 - JanaDukátová, Elena Kaliská, C1 - Michal Martikán,Alexander Slafkovský

Vzpieranie: Ondrej Kutlík, Martin Tešovič, Vik-tor Gumán, Lucia Trojčáková

Zápasenie: David Musuľbes

KOLEKTÍVNE ŠPORTYhádzaná - muži, volejbal - muži, basketbal – ženy

Štipendisti OS MOV

V desiatke štipendistov Olympijskejsolidarity MOV pre OH v Londýne sútraja atléti, dvaja strelci, dvaja plavci apo jednom zástupcovi športovej gym-nastiky, rýchlostnej kanoistiky a triatlo-nu. Zoznam štipendistov: Matej Tóth,Lucia Klocová, Renáta Medgyesová(všetci atletika), Filip Praj, Daniela Peš-ková (športová streľba), Katarína Listo-padová, Tomáš Klobučník (plávanie),Samuel Piasecký (športová gymnasti-ka), Ľubomír Hagara (rýchlostná kanois-tika), Richard Varga (triatlon).

Aktuálne zloženie SOTT Londýn 2012

■ Kajakár na hladkej vode Peter Gelle sa dostal do top tímu už vlani. Na MS 2010 získal medailu na neolympijskej trati, ale má potenciál presadiťsa aj na olympiáde. FOTO TASR

Mateja Tótha sme vyspovedali tak, že podľaabecedy sme vybrali slová vyjadrujúce určitépojmy, a on rozprával, čo v ňom evokujú či užv súvislosti so športom alebo bežným životom.

● ARMÁDA. Som hrdý na to, že som prísluš-níkom Ozbrojených síl SR a navyše v takomelitnom stredisku ako je VŠC Dukla Banská By-strica. Armáda mi dáva jedinečnú možnosť ži-viť sa tým, čo ma baví. Mám utvorené výbornépodmienky na športovú prípravu, bez nich bysom nemohol súperiť s najlepšími na svete.

● BENČÍK. Tréner Juraj Benčík je významnáosobnosť v mojej športovej kariére. Spolupra-cujem s ním osem rokov, takže celú seniorskúkariéru. Aj vo veku 65 rokov je stále plný ener-gie, nebráni sa novým nápadom a metódam,a čo je asi najpodstatnejšie, ani dialógu. Reš-pektujeme sa a vďaka tomu si dokážeme vy-diskutovať aj prípadné nezhody. Tak ako ja, ajon chce odo mňa vždy maximum a to ma stáleposúva ďalej.

● CUKROVÁ DIÉTA. V minulosti pre chodcov

na 50 km takmer samozrejmosť, ale v posled-nom čase sa už od nej upúšťa. Závisí na prete-károvi, či jej efektu natoľko dôveruje, že existu-je štyri dni bez akýchkoľvek cukrov a potravínobsahujúcich polysacharidy. Táto diéta sa robítýždeň pred pretekmi, po nej prichádza zväč-šený prísun cukrov. Efekt je taký, že organiz-mus si pred päťdesiatkou urobí väčšie zásobyenergie. Ja osobne som však cukrovú diétu ni-kdy nepodstúpil, a keďže som dosiahol výbornévýsledky bez nej, ani to asi nikdy neskúsim.

● DISKVALIFIKÁCIA. Patrí k našej disciplíne.Mňa diskvalifikovali len jediný raz, na ME do22 rokov, keď som bol na 4. mieste a mal somna dosah medailu. Je to nepríjemný pocit, naj-mä vtedy, keď ide o veľa a človek sa fyzicky cítidobre. V poslednom čase sú však rozhodcoviatrochu miernejší (alebo my lepšie chodíme?)a diskvalifikácií je o niečo menej.

● ENERGIA. V chodeckom športe, keď týž-denne absolvujeme až do 200 km, je veľmidôležité dopĺňať si ju. Počas tréningov a prete-

kov iónovými nápojmi, gélmi, po tré-ningoch sacharidovo-bielkovinovýminápojmi a aminokyselinami. Dôležitá jevšak vyvážená strava. Životnú energiumi zase dodáva moja rodina, detiEmmka a Ninka.

● FAIR PLAY. V športe je dôležité ko-nať férovo a nesnažiť sa o úspech zakaždú cenu. Už len preto, aby sme bolivzormi pre deti i ľudí vôbec. So svojimisúpermi som zároveň aj kamarát. Keďsa niekomu rozviaže šnúrka alebo vyzu-je teniska, určite sa nenasadzuje trhák.Keď vidím, že si niekto nestihol vziaťšpongiu na osviežovačke, ponúknemmu svoju. To je úplne samozrejmé.

● GÖTEBORG. V tomto meste nastalzlom v mojej kariére. Na majstrov-stvách Európy 2006 som skončil na 20 km šiesty a prvýkrát som sa výraz-nejšie presadil na vrcholnom senior-skom podujatí. Veľmi mi tento výsle-dok pomohol, či už v zlepšení podmie-nok na prípravu, ale najmä v psychikea sebadôvere.

● HORY. Aj keď sú s nimi späté naj-náročnejšie sústredenia a tréningy,mám k nim veľmi dobrý vzťah. Na kaž-dý úspech, každé zlepšenie, som sa pri-pravil v horách. Aj keď v nich trávimpribližne päť mesiacov v roku, vždy satam rád vraciam, dokonca aj na dovo-lenku. Moje najobľúbenejšie horskéstrediská sú Štrbské Pleso, švajčiarskySt. Moritz a Creel v Mexiku.

● CHIHUAHUA. V tomto mexickommeste som na jar dosiahol najväčší ús-pech mojej doterajšej kariéry, vyhral

som Svetový pohár na 50 km. Pre nás chodcovje to podujatie na úrovni majstrovstiev sveta.Koná sa len raz za dva roky a štartuje tam celášpička. Stáť na najvyššom stupienku a spievaťslovenskú hymnu bol neuveriteľne silný záži-tok.

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

■ Ako víťaz tohtoročnej Dudinskej päťdesiatky.

22

MATEJ TÓTHNarodil sa 10. februára 1983 v Nitre. Už od

žiackej kategórie ho odborníci považovali zaveľký talent. Zverenec trénera Petra Mečiarav klube Stavbár ŠG Nitra doma zdolával sú-perov s veľkým náskokom. Prvý úspech dosia-hol na premiérových MS do 17 rokov v Byd-goszczi. Skončil ôsmy na 10 km, hoci bol o rokmladší ako väčšina jeho súperov. V juniorskejkategórii si vybojoval 6. miesto na MEJ 2001na rovnakej trati v Grossete. O rok neskôr muvšak nevyšili MSJ v Kingstone, kde patril doširšieho okruhu adeptov na medailu aj záslu-hou skvelého slovenského juniorského rekor-du 40:52,16 min. Po sklamaní zo 16. miestaprišiel rozchod s trénerom Mečiarom a začalsa pripravovať vo VŠC Dukla Banská Bystricau Juraja Benčíka. V seniorskej kategórii sa sú-stredil najprv na 20 km. Na tejto trati bol 6. naME 2003 do 22 rokov a kvalifikoval sa aj naolympijské hry v Aténach. Tam však zaplatilnováčikovskú daň a skončil až 32. Prelomovýv Tóthovej kariére bol európsky šampionátv Göteborgu 2006. Skončil na výbornom 6. mieste a na konci roka získal ocenenie Atlétroka 2006. Na dvadsiatke potom skončil ešte14. na MS 2007 v Osake a 26. na OH 2008v Pekingu. V nasledujúcom roku sa odhodlalvyskúšať si chodecký maratón na 50 km. Na marcovej tradičnej Dudinskej päťdesiatkedosiahol skvelý slovenský rekord 3:41:32 ha v auguste na MS v Berlíne sa mimoriadneúspešne zhostil dvojštartu - najprv skončil na20 km 9. a o niekoľko dní neskôr na 50 km 10. Životný úspech dosiahol 15. mája 2010 vo Svetovom pohári na 50 km v mexickej Chi-huahue, kde ako druhý Slovák v histórii po Jo-zefovi Pribilincovi stál na najvyššom stupien-ku. Matej Tóth vyštudoval žurnalistiku naUniverzite Konštantína Filozofa v Nitre. Jehomanželka Lenka je sestra bývalého úspešnéhochodca a v súčasnosti riaditeľa VŠC Dukla Pet-ra Korčoka. Majú spolu dve dcérky - Emmua Ninu.

Bol naňho hrdý aj PribilinecLúskanie abecedy života a športu s víťazom Svetovéhopohára v chôdzi na 50 km MATEJOM TÓTHOM

Vnímavý, rozhľadený, ochotný komunikovať s médiami a najmä zapálený presvoj šport - taký je najlepší slovenský chodec súčasnosti Matej Tóth. Vďaka húžev-natosti a cieľavedomosti sa v poslednom období prepracoval do absolútnej sveto-vej špičky. V máji v mexickej Chihuahue senzačne vyhral na 50 km trati Svetovýpohár - v chodeckom svete mimoriadne cenené podujatie. DvadsaťsedemročnýTóth bude na olympiáde 2012 v Londýne nepochybne patriť k ašpirantom na po-predné umiestenie. Či na 20 alebo 50 km, prípadne na oboch tratiach, to zatiaľostáva zahalené rúškom tajomstva.

23OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

● INTUÍCIA. Je veľmi dôležitá, pretože nievždy sa dá vychádzať z rozumu. Často sa na ňuspolieham nielen v pretekoch, ale aj na trénin-goch. Niekedy len vďaka intuícii odtrénujemfantastický tréning, alebo naopak sa uchránimpred pretrénovaním. V pretekoch môže intuíciazachrániť veľa. Či už pri odhade správneho mo-mentu nástupu aj síl súperov, alebo pri zavele-ní na ústup a šetrení síl na záver.

● JEDLO. V našom športe s obrovským ener-getickým výdajom si na hmotnosť nemusímedávať pozor. Keď absolvujete také množstvo ki-lometrov, len ťažko sa priberá. Vo vylaďovacejfáze tesne pred pretekmi sa však už musímetrochu kontrolovať. Vtedy tréningová záťažklesne, ale jesť stále chutí. Dôležité je vtedy ne-pribrať. Niesť štyri hodiny kilogram hmotnostinavyše môže byť rozhodujúce. Tesne pred pre-tekmi je dôležitejšie dávať si pozor na mastnéa rizikové jedlá, aby nespôsobili žalúdočné pro-blémy.

● KINGSTON. Na MS juniorov 2002 v jamaj-skom Kingstone som nastupoval ako favorits tretím najlepším výkonom z účastníkov. Malsom obrovskú motiváciu, neskôr sa však uká-zalo, že som bol asi až premotivovaný. Môj vý-kon v pretekoch ovplyvnila aj prepukajúca váž-na choroba, ktorou som sa nakazil na Jamajke.Nakoniec z toho bolo veľké sklamanie. Vývojudalostí po návrate bol pre moju ďalšiu kariéruzlomový. Po siedmich rokoch som ukončil spo-luprácu s mojím prvým trénerom Petrom Me-čiarom. Nebolo to ľahké, ale po čase sme za-budli na hádky a doteraz sme dobrí kamaráti.

● LEŇOŠENIE. Patrí k športu. Pri veľkom za-ťažení je leňošenie veľmi dobrá regenerácia. Javšak takto trávim čas len zriedka. Keď som do-ma, venujem svoj voľný čas rodine. Na sústre-deniach je to iné, aj keď vyslovené leňošenienemáme ani tam. V čase voľna rád pracujemna nejakých článkoch do novín.

● MEČIAR. Môj prvý tréner Peter Mečiar mapritiahol k chôdzi a ako som už spomenul, poMSJ na Jamajke sme sa po siedmich rokochv dosť zlom rozišli. Časom sa však všetko dalodo poriadku a aj teraz často spolu komunikuje-me a konzultujeme. Jeho prínos pre môj atle-tický rast bol veľmi veľký. Vďaka nemu som saz nuly dostal do svetovej juniorskej špičky. Jehonajväčšou devízou je schopnosť motivovať de-ti pre šport. Je veľmi cieľavedomý, snaží savzdelávať a učiť sa od ostatných.

● NITRA. V Nitre som sa narodil a prežil somtam vyše 20 rokov. Aj keď už žijem s rodinkouv Banskej Bystrici, stále mám zvyšok najbliž-ších a kamarátov tam, preto v Nitre trávimedosť času. Stále sa tam cítim ako doma.

● OLYMPIÁDA. Štartovaťna olympijských hrách bolomojím snom od chvíle, keďsom začal športovať. Somšťastný, že sa mi tento senpodarilo naplniť pomerneskoro, dokonca až dvakrát.Teraz už nesnívam, ale plá-nujem, aby som v Londýnepatril medzi najlepších.Olympijské preteky sa nedajúporovnávať s MS alebo so SP.Aj keď konkurencia je rovna-ká, atmosféra je úplne iná.V podstate štyri roky sa všetcipripravujú na jeden štarta toto cítiť vo vzduchu. Týmje olympiáda špecifická.

● PRIBILINEC. Olympijskývíťaz zo Soulu 1988 Jozef Pri-bilinec je môj veľký vzor. Bolto pán chodec. A aj keď násteraz už často porovnávajú,stále je to pre mňa idol. Lenmálokto mal a má takú pre-tekársku povahu. Nevynikalmimoriadne rýchlymi časmi,ale prišiel na vrcholné podu-jatie a bol - najlepší. Stretá-vame sa sem-tam na prete-koch a veľmi ma potešilo, akovnímal môj triumf vo Svetovom pohári. Je premňa obrovskou cťou, že bol na mňa hrdý olym-pijský víťaz a môj vzor.

● RODIČIA. Bez rodičov by som v športe a aniv živote nedosiahol ani stotinu toho, čo sa mipodarilo. Ďakujem im z celého srdca, a keď bu-dem aspoň spolovice taký dobrý rodič ako oni,potom budú moje deti istotne šťastné. Obajarodičia ma vždy podporovali, stáli pri mne. Ni-kdy ma do športu nenútili, v začiatkoch bolona prvom mieste vzdelanie. Keď to bolo nutné,vždy mi pomohli. Ocino so mnou chodil na sú-stredenia, vozil ma neraz na preteky a platil mišportový materiál.

● SÚSTREDENIA. Sú v našom športe dôležitéa nenahraditeľné. Aj tréningové dávky sú nasústredeniach nepomerne vyššie ako doma.Športu na nich venujeme celý deň, bez rušivýchmomentov. Pred začiatkom prípravy na novúsezónu sa osobne podieľam na plánovaní sú-stredení i súťaží, preto už dopredu viem, čo mapočas roka čaká. Priznám sa, raz som si o párdní sústredenie skrátil - po dohode s tréneroma nadriadenými na Dukle, keď som išiel k pôro-du mojej prvej dcérky Emmky.

● TAKTIKA. Na preteky vždy nastupujem

s nejakou taktikou. Samozrejme, každá súťažje iná, preto je mimoriadne dôležité prispôsobiťtaktiku dianiu na okruhu. Napríklad v Chihua-hue, keď som zaútočil zozadu, vyšla na 100, badokonca na 150 percent. Ale na ME v Barceloneprinieslo Francúzovi Dinizovi titul sólo od za-čiatku. Nedal šancu nikomu zozadu, takže tak-tika, aká mi vyšla vo SP, nemusí byť vždy účin-ná. Vždy treba vziať do úvahy aktuálnu formu,počasie, či rôzne iné podmienky.

● ÚNAVA. Väčšinou prichádza na konci ná-ročných sústredení alebo po nich. Najhoršiaúnava je fyziologická, keď už je organizmuspretrénovaný. Tomu sa však snažíme vyhýbať.Musíme rešpektovať signály tela, aby sme sado takého stavu nedostali. Existuje však aj prí-jemná únava po úspešnom ťažkom tréningualebo pretekoch. Taký pocit si priam vychutná-vam. Na druhý deň je väčšinou po únave.

● VYTRVALOSŤ. Už odmalička som mal rádbicyklovanie, aj dlhšie trasy. S kamarátmi smesi dávali bežecké preteky na veľkom okruhuv prírode. Aj keď som bol trochu pri tele, vždysom bol medzi najlepšími. Vytrvalostné pred-poklady určite mám a vytrvalosť je aj ,o hlave‘.Dokázať vypnúť mozog, ísť a ísť... Niekedy zasemusí hlava presvedčiť telo, že ešte vládze a ne-vzdávať sa. Toto mi nikdy nerobilo problémy.Vo mne je spolu s vytrvalosťou zakorenená ajtúžba po víťazstve. Už v detstve som chcel byťvšade prvý.

● ŽURNALISTIKA. K štúdiu žurnalistiky somsa dostal viacmenej vylučovacou metódou. Lenv tomto odbore mi neprekážal nijaký predmet,preto som sa naň dal. Počas štúdia ma to všakchytilo. A keďže mám dosť veľa skúsenostís novinárčinou (aj keď z opačnej, ako novinár-skej strany), začal som sa jej venovať poprišporte. Som šéfredaktorom časopisov Spravo-daj chôdze a Šport v Dukle. Vydávame dovednaasi osem čísel ročne. Táto práca ma veľmi baví.Pocit, keď vyjde z tlačiarne časopis, je úžasný.Mám pocit, akoby to bolo moje dieťa. Aj keďniekedy ma to stojí dosť času a energie, stojíto za to! Novinári patria k športu a bez nich bysme len ťažko mali spätnú odozvu od ľudí, fa-núšikov. Za ich prácu sa im musím poďakovať.Mám s novinármi dobré skúsenosti i vzťahy.

Zaznamenal GABRIEL BOGDÁNYIFOTO TASR

■ S trénerom Jurajom Benčíkom,s ktorým sa spája aj zlatá éra slo-venskej chôdze v časoch Pribilinca,Blažeka či Mrázeka.

■ Matej Tóth na olympiádev Pekingu.

24

Zrkadielko by asi odpovedalo, že by tochcelo komplexnú rozsiahlu analýzu a bri-gádu deda Vševeda. My sa preto zameria-me iba na hodnotenie podľa získanýcholympijských medailí s bodovaním 3 - 2 - 1.Najprv sa zameriame na obdobie spoloč-nej olympijskej existencie (1920 – 1992),potom na olympijskú éru samostatných re-publík (1994 – 2010).

Lenže aj pri takejto zúženej optike mu-síme povedať, že pôjde o presný súčet niecelkom presných čísel. Veď už názov člán-ku je zavádzajúci. Nemali by sme hovoriťo Slovákoch a Čechoch, ale o športovcochzo Slovenska a z Čiech. Lebo napríkladk českému športu patria aj športovci ne-meckej národnosti (R. Burkert – bronzovýmedailista zo ZOH 1928 v skoku na ly-žiach), k slovenskému zase olympionicimaďarskej národnosti (I. Bugár, ktorý na-vyše reprezentoval aj ČR) alebo budapeš-tianski rodáci (J. Torma, K. Divín), prípadnev čase zisku medailí dlhodobejší členoviačeských klubov (J. Herda, L. Troják). Exis-tuje aj opačný príklad, keď českí medailis-ti pôsobili v slovenských kluboch, napr. J. Železný či partia skokanov na lyžiach na čele s J. Parmom. A takých prípadov jeviac.

Na jednoznačne presné zaradenie donárodných košiarov stále chýbajú jedno-značné kritériá a v tomto prípade bude-me vychádzať zo zaužívaných kritérií tak,ako sa to uplatňuje v relevantnej literatú-re.

DLHODOBÉ SLOVENSKÉ MANKOV MATERIÁLNO-TECHNICKEJ

ZÁKLADNIPre obdobie 1920 – 1992 by mal byť

vzhľadom na počet obyvateľstva primera-ný pomer účasti i úspechov 2:1 v prospechčeskej strany, keďže Slovensko tvorilozhruba tretinu obyvateľstva Českosloven-ska. Po zániku čs. republiky počet účast-níkov nehrá rolu, zaujíma nás iba úspeš-nosť, kde by mal byť pomer 2:1 pre ČR,keďže má stále zhruba dvojnásobný po-čet obyvateľstva.

Ako teda vyznieva slovensko-českéolympijské porovnávanie v zmysle uvede-ných kritérií? Treba predznamenať, že pozániku Československa nebola východis-ková pozícia pre Slovensko optimistická.Posledným spoločným vystúpením boliolympijské súťaže v Albertville a v Barcelo-ne v roku 1992. Z hľadiska medailovéhozisku bol slovenský podiel na týchto hráchminimálny. Na ZOH k zisku jednej z trochbronzových medailí prispeli štyria hokejis-ti (tím tvorilo celkom 23 hráčov – takže ideo necelý pätinový podiel na jednom bode).Na OH športovci zo Slovenska napriek naj-vyššej celkovej účasti v dejinách spoloč-

ných olympijských vystúpení (35,68 % - je-diný raz viac ako „obligátna“ tretina) ne-prispeli ani jednou medailou.

Príčiny slovenského a nielen olympij-ského zaostávania sú všeobecne známe,pramenia ešte z obdobia pred rokom1918. Zaostávanie sa v období medzivoj-nového Československa (1918 – 1939)znížilo len minimálne. K obratu došlov rokoch druhej svetovej vojny - slovenskýšport na rozdiel od českého športu nebolmedzinárodne izolovaný a vďaka medzi-národným kontaktom (aj keď len v rámcihitlerovských satelitov) znížil výkonnost-né manko, no zaostávanie pretrvávalo na-ďalej. Očakávalo sa, že po roku 1948v rámci industrializácie Slovenska budeslovenská strana českú úroveň dobiehať,avšak v súvislosti s technicko-materiálnouzákladňou o znižovaní manka ťažko ho-voriť. Len malý príklad - v roku 1980 bolov majetku vtedajšieho ČSZTV v Čechách2658 hál a telocviční, ale na Slovensku len139. V prípade umelých ľadových plôchbol pomer 11:172 v neprospech Sloven-ska.

POROVNANIEV ČESKOSLOVENSKEJ ÉRE

Zamerajme sa najprv na olympijské sú-perenie v rokoch spoločného účinkovania1920 – 1992. V tomto období sa konalodovedna 16 ZOH a 17 OH. Keďže OH 1984v Los Angeles boli bez čs. účasti, spolu čs.olympionici absolvovali 32 hier. Celkovena OH štartovalo 319 športovcov zo Slo-venska. Pri úhrnnom počte členov čs. vý-prav (2073 športovcov) to predstavuje15,8 %. Na ZOH medzi 604 športovcamisúťažilo 96 reprezentantov Slovenska, te-da 15,89 %. Najvyšší percentuálny podielslovenskej účasti (jediný raz nad obligát-nu tretinu) bol na spomínaných OH 1992– 35,68 %. Najnižší podiel účasti bol naZOH 1936 – 3,63 %. Športovci zo Sloven-ska úplne chýbali na OH 1920 a na ZOH1924, 1928, 1932. V priemere dosiaholpodiel medailových ziskov Slovenska lenpolovicu z tretinovej účasti – 15,28 % (OH9,80 %, ZOH 20,76 %).

Je až úsmevne paradoxné, že v medzi-vojnovom období najvyššie pomerné za-stúpenie dosiahla slovenská strana v prí-pade, keď mala na OH jediného zástupcu -A. Engela v roku 1932 (14,29 % - prvéprekročenie 10-percentnej hranice). Vte-dy totiž celú čs. výpravu tvorilo iba 7 olym-pionikov. Dvojnásobnú hranicu 20 % prek-ročila slovenská strana prvýkrát na ZOH1964, potom ešte na OH 1968, OH 1980a ZOH 1988. Vyše 30 % dosiahol slovenskýpodiel okrem spomínaných OH 1992 aj naZOH 1984 a OH 1988, teda iba trikrát.

Vyšší percentuálny pomer úspechov

OLYMPIJSKÁ REVUE

■ V ére samostatnosti sa aj Slovensko môže pochváliťtrojnásobnými olympijskými šampiónmi, vodnými slalo-mármi súrodencami Petrom a Pavlom Hochschornerov-cami. FOTO TASR

■ Najväčší český olympijský hrdina posledného štvrť-storočia, trojnásobný olympijský víťaz v hode oštepomJan Železný. FOTO TASR

www.olympic.skwww.olympic.sk

Slováci a Česi v olympijskom zrkadlePokus o historické porovnanie úspešnosti českýcha slovenských športovcov pod piatimi kruhmi

Februárové XXI. zimné olympijské hry vo Vancouvri sa skončili pre Slo-venskú i Českú republiku ako z dobrej rozprávky a navodzujú rozprávkovúotázku: Olympijské zrkadielko, povedz nám, ktorá z nás je vlastne úspeš-nejšia pod piatimi kruhmi?

25OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

v porovnaní s účasťou dosiahli zástupcovia Slo-venska menej ako spolovice - v 7 prípadoch (OH1936, 1948, 1952, 1976, 1988, ZOH 1960,1972). K situácii, keď športovci z Čiech na roz-diel od slovenskej časti nezískali ani jednu me-dailu, došlo len na ZOH 1960 (2. miesto K. Diví-na v krasokorčuľovaní). K tejto stopercentnejslovenskej medailovej úspešnosti sa najbližšiepriblížilo Slovensko zásluhou ďalšieho kraso-korčuliara O. Nepelu (ZOH 1972 – slovenská ús-pešnosť 62,22 %). Nulovú úspešnosť zazname-nala slovenská časť 5 x na OH (1924, 1928,1932, 1956, 1992) a 8 x na ZOH (1928, 1932,1936, 1952, 1956, 1976, 1980, 1988), pričomvšak na ZOH 1932, 1936, 1952 a 1956 bez me-dailového zisku zostala celá čs. výprava.

Počet slovenských bodov v kolektívnych špor-toch závisí od početného zastúpenia v tímoch.Ten kolísal od jedného zástupcu (športová gym-nastika 1936, 1964, 1968, ľadový hokej 1936,1948, volejbal 1968, veslárska osma 1964, dvoj-skif 1960, tenisová štvorhra 1988) až po osemfutbalistov na OH 1964. V týchto športoch zís-kali čs. reprezentanti medaily na 14 hrách - na 6ZOH a 8 OH. V športoch, kde mali zastúpeniešportovci zo Slovenska, získalo Československo2 zlaté (P. Schmidt v dvojskife s V. Kozákom naOH 1960, futbalisti S. Seman a F. Kunzo na OH1980), 11 strieborných (gymnastky M. Pálfyová– OH 1936 a M. Krajčírová-Némethová – OH1964 a 1968, hokejisti L. Troják – 1948, V. Dzu-rilla – 1968, J. Golonka – 1968, I. Liba, V. Lukáč,D. Pašek, D. Rusnák – všetci 1984, volejbalisti B.Golian s J. Labudom – 1964, futbalisti Ľ. Cvetler,J. Geleta, V. Masný, Š. Matlák, I. Mráz, F. Schmucker, A. Švajlen, A. Urban, V. Weiss –1964, hádzanári V. Lafko, A. Lukošík, P. Pospíšil –1972, pozemné hokejistky A. Kyselicová, V. Pod-hányiová, I. Šranková – 1980, bežkyňa na ly-žiach G. Svobodová - Sekajová - 1984) a 6 bron-zových medailí (hokejisti V. Dzurilla – 1964a 1972, J. Golonka a F. Gregor – 1964, R. Tajcnár– 1972, J. Dragan, I. Liba, R. Švehla, P. Veselovský– 1992, volejbalista B. Golian – 1968, veslár J.Toček – 1968, tenista M. Mečíř - 1988).

V ÉRE SAMOSTATNOSTI ZNÍŽENIESLOVENSKÉHO ZAOSTÁVANIA

Samostatné štarty oboch republík sa v prípa-de OH datujú od roku 1996, v prípade ZOH odroku 1994. Pomer medailových úspechov hovo-rí v prospech ČR na troch z 5 ZOH (1998, 2002,2006), v roku 1994 bola bezbodová „remíza“a iba vo Vancouvri Slovenská republika prekro-čila vzhľadom na polovičný počet obyvateľstvapolovičnú hranicu (60 %). Naopak na OH Slo-vensko získalo nadpolovičnú väčšinu trikrát. Lenpri samostatnej letnej premiére oboch štátovna OH 1996 predstavoval menej ako polovicu(27,27 %). „Celkové skóre“ v prípade ZOH je te-da 4:1 pre ČR, v prípade OH 3:1 pre SR, ako topotvrdzuje tabuľka v prílohe.

Na záver treba povedať, že z relatívnej slo-venskej úspešnosti by sme nemali mať veľké očia rozhodne by sme nemali zaspať na vavrínoch– rýchlo by z nich zostal len zošúverený bobko-

vý list. Olympijské medaily svedčia iba o jed-nom segmente merania úspešnosti športuv Slovenskej a Českej republike. Poukazujú jedi-ne na znižovanie výsledkového zaostávaniaslovenskej strany v oblasti olympijského vrcho-lového športu. Navyše úspešná bilancia z XXI.ZOH bola v prvom rade zásluhou Rusmi ohrd-nutej Kuzminovej, čo je viac úspech našej špor-tovej diplomacie, než výsledok dlhodobej systé-movej práce. Ale pánbohzaplať aj za to.

Olympijské body však málo hovoria o systé-movosti prípravy vrcholových športovcov, o kva-lite prípravy športových záloh, o materiálnejpodpore v oblasti vrcholového športu a športu

vôbec, nehovoriac o organizovaní a rozvoji špor-tového hnutia, raste či poklesu jeho členskej zá-kladne, o financovaní hnutia, jeho marketingua manažovaní, o optimálnosti pomeru štátneja spolkovej sféry či ich štruktúry, o úrovni škol-skej telesnej výchovy a školských športových sú-ťaží.

V čom sme si s českou stranou asi rovní, jealarmujúci trend, že so znižovaním počtu vý-konnostnej špičky sa zvyšuje vek vrcholovýchšportovcov. To je varovný signál pre najbližšiubudúcnosť.

JÁN GREXAgrafy autor a PAULÍNA BALOGHOVÁ

Graf medailových ziskov a bodov ČR a SR na OH 1996 – 2008

Pomer účasti Slovákov v drese Československaa zisku medailí na OH 1920 – 1992

Pomer účasti Slovákov v drese Československa a zisku medailí na ZOH 1924 – 1992

Graf medailových

ziskov a bodov ČR a SR na ZOH

1994 – 2010

26 OLYMPIJSKÁ REVUE

Na konferencii v aule bratislavskej Fakulty te-lesnej výchovy a športu Univerzity Komenskéhookrem množstva rečníkov zo Slovenska vystúpi-li zahraniční prednášatelia z Belgicka, NovéhoZélandu, Ukrajiny, Poľska, Slovinska a Česka –zväčša univerzitní profesori a zároveň významnípredstavitelia národných olympijských akadé-mií v uvedených krajinách, ktorí prezentovali ichmodely olympijskej výchovy a vzdelávania. Cie-ľovou skupinou všetkých vystúpení boli zástup-covia športových škôl, pedagogických fakúlt vy-sokých škôl, FTVŠ UK Bratislava a Fakulty športuPrešovskej univerzity, katedier telesnej výchovy,pedagógovia materských, základných a stred-ných škôl, zástupcovia Združenia miest a obcíSlovenska, vyšších územných celkov, krajskýchškolských úradov a Štátneho pedagogickéhoústavu.

Predseda Slovenskej olympijskej akadémieprofesor Ján Junger v úvodnom slove zdôraznil,že výchova predstavuje ďaleko účinnejší systémriadenia ako príkazy a zákazy. Okolo témy olym-pijskej výchovy a vzdelávania sa na akademickejpôde točili všetky vystúpenia.

CHMELÁR: TVORÍME KOMPLEXNÝPROGRAM OLYMPIJSKEJ VÝCHOVYPrezident SOV František Chmelár v referáte

na tému „Aktuálne otázky olympijskej výchovy“zdôraznil, že SOV sa rozhodol pristúpiť k tvorbekomplexného programu olympijskej výchovy, čopre výbor a najmä pre Slovenskú olympijskúakadémiu bude jedna z hlavných úloh v nasle-dujúcom období. Tento program má byť kom-plexný a špecificky modifikovaný pre všetky ve-kové kategórie a zainteresované skupiny. Vyslo-vil želanie, aby všetky vystúpenia i celá konfe-rencia prispeli k odpovediam na otázku: ako ov-plyvniť kvalitu života mladej generácie tak, abyona ovplyvnila budúcnosť nás všetkých.

František Chmelár pripomenul, že Olympijskýkongres storočnice v Paríži 1994 konštatoval, ženestačí dobre organizovať olympijské hry, ús-

pešne vyriešiť krízy, v ktorých sa olympijské hnu-tie ocitlo a zabezpečiť mu dostatok finančnýchzdrojov, ale je tiež nevyhnutné vrátiť sa ku sku-točným olympijským hodnotám a rozvíjať ichsmerom k mládeži. „Olympijská výchova je špe-cifickou súčasťou výchovy a športovej výchovys tým, že sa zameriava na uplatňovanie poznat-kov, ideí, princípov a hodnôt olympijského hnu-tia do vedomia, chovania a konania ľudí. Histo-rické dedičstvo, morálna autorita, dlhodobáplatnosť humanistických cieľov a popularitaolympijských hier dávajú olympijskému hnutiuoprávnený spoločenský mandát rozvíjať a reali-zovať olympijskú výchovu v praxi. My to chápe-me aj ako povinnosť, zároveň nevyhnutnosťi výhodu, že môžeme uplatňovať olympijskú vý-chovu na báze športu. Prínos športu z hľadiska

zdravotného, telesného a pohybového rozvojanemusím rozoberať. Ale aj duševný a sociálnyvývoj mládeže je prostredníctvom športu jed-noduchší, komplexnejší a dá sa povedať aj pozi-tívnejší. Bez aktívnej účasti na športe je účin-nosť výchovy čiastočná a jednostranná. Výcho-va potrebuje šport - a naopak, súčasťou športumusí byť aj výchova. Olympizmus je bonusomnavyše, pretože zdôrazňuje humánny rozvojčloveka k všestrannosti, univerzálnosti, doko-nalosti a stimuluje jednotu telesného, duševné-ho, morálneho a sociálneho. Šport je v ňom vy-užívaný pre individuálny rozvoj človeka a jehoúspešné začleňovanie sa do spoločnosti,“ uvie-dol prezident SOV, pričom zmienil aktuálne pro-blémy nielen Slovenska, akými sú napríklad ne-dostatočná telesná aktivita detí, odklon mláde-že od aktívneho športovania, rastúca obezita,častejší výskyt sprievodných chorôb, uzatvára-nie sa do virtuálneho sveta bez reálnej sociálnejkomunikácie, atď.

POZITÍVNE PRÍKLADY A PODNETYZO ZAHRANIČIA

Prezident Belgickej olympijskej akadémie a vi-ceprezident NOV Belgicka Thierry Zintz zdôraz-nil, že olympijské vzdelávanie znamená nielenvýchovu k hodnotám, ale aj k dlhodobej fyzic-kej aktivite ľudí. V súvislosti s uplatňovaním bel-gickej stratégie v tejto oblasti (jej súčasťou sú ajmarketingové aktivity), prezentoval zaujímavýprojekt Olympijskej zdravotnej nadácie, ktorá sazameriava na deti a mládež vo veku 6 – 18 ro-kov, pričom s ňou súvisia aj vedecké aktivity. Sú-časťou nadačných projektov sú napr. Športv škole, Zbláznení do zdravia (so zapojením 60 000 detí z 3000 škôl, aj s využitím pomoci dietológov), alebo Zlatá nedeľa.

Ian Culpan z Olympijskej akadémie NovéhoZélandu, ktorý je riaditeľom Centra olympijskýchštúdií na univerzite v Canterbury, obsiahlo ho-voril o rôznej interpretácii pojmu olympizmus.Prezentoval aj kritické postoje k olympijskémuvzdelávaniu a odlíšil ho od výchovy k olympiz-mu, ktorá je edukatívna, má konkrétnu pedago-gickú metodiku výučby a je trvácnejšia ako tzv.olympijské vzdelávanie (to sa podľa neho vzťa-huje predovšetkým k olympijským hrám). Tzv.olympijskú pedagogiku označil za nevyhnutnúpotrebu. Na Novom Zélande patrí do systémutelesnej výchovy. Olympijské hodnoty sú uni-verzálne platné na celom svete a pre všetky ve-kové skupiny, ale olympizmus podľa I. Culpanamusí byť kultúrne kontextualizovaný.

Predsedníčka Ukrajinskej olympijskej akadé-

Olympijská výchova v každom páde

www.olympic.sk

Kontinuálne len v školeFrantišek Seman z FTVŠ UK Bratislava ako

obdivovateľ zakladateľa moderného olym-pizmu Pierra de Coubertin pripomenul, žeolympizmus zahŕňa aj olympijské hry, aleolympijské hry nemôžu prekročiť olympiz-mus. Budú stále len jeho súčasťou. Vychová-vať však treba v duchu olympizmu a niev duchu olympijských hier. Konštatoval, ževysoké školy sa dnes zaoberajú olympijskouhistóriou, ale oveľa menej výchovou. Ocenil,že MOV aj SOV, ako aj Medzinárodná a Slo-venská olympijská akadémia síce napĺňajúv tejto oblasti svoje poslanie a plnia si svojeúlohy, ale nestačí to, pretože tieto aktivitynemajú kontinuálny charakter. „To sa dá do-cieliť len v škole,” zdôraznil a veľmi apelo-val, aby došlo k zaradeniu predmetu olym-pizmus do študijných programov sloven-ských fakúlt pripravujúcich telovýchovnýchpedagógov. Tým by sa podľa neho v oblastiolympijskej výchovy a vzdelávania dalo nie-len pokračovať, ale aj začať po novom.

Z júnovej medzinárodnej konferencie Slovenskej olympijskej akadémie o olympijskej výchove

Takmer stovka delegátov sa v Olympijský deň – 23. júna – zúčastnilana medzinárodnej konferencii Slovenskej olympijskej akadémie (SOA)s názvom „Teoretické a praktické východiská programu olympijskej vý-chovy“. Konferencia sa uskutočnila pod záštitou Slovenského olympij-ského výboru a Ministerstva školstva SR.

■ Hlavní rečníci na konferencii. FOTO MOJMÍR GAŠKO

27OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

mie Maria Bulatovová prezentovala rozmanitéprojekty olympijskej výchovy na Ukrajine. V rám-ci svojho vystúpenia informovala aj o vydaní ne-zvyčajne veľkého množstva publikácií s olympij-skou tematikou, pričom niektoré sú určené ajpre učiteľov a lektorov. Viaceré publikácie, ktorévydala Ukrajinská olympijská akadémia a Ukra-jinský olympijský výbor, venovala SOV a SOA. Po-dobne zamerané bolo aj vystúpenie prezidentkyKlubu fair play Poľského olympijského výboruŽofie Žukowskej, ktorá sa však zamerala nielenna projekty olympijskej výchovy v Poľsku, ale ajna situáciu v niektorých ďalších krajinách. Kriti-zovala, že olympijská výchova v nich nie je zahr-nutá do celkového vzdelávacieho systému, lendo jeho časti.

Predseda Slovinskej olympijskej akadémie, ná-rodný ambasádor pre šport, toleranciu a fair playRady Európy a niekdajší slávny gymnasta, dvoj-násobný olympijský víťaz Miroslav Cerar hovorilnapríklad o programe pre mentorov a tútorov,ktorý rozvinula Slovinská olympijská akadémia,ako aj o jej deviatich tematických aktivitách.

Blok vystúpení zahraničných lektorov uzavrelpredseda Českej olympijskej akadémie AntonínRychtecký z Fakulty telesnej výchovy a športuKarlovej univerzity v Prahe, ktorý sa sústredil namiesto a úlohu olympizmu vo vysokoškolskomvzdelávaní v Českej republike. V Česku sa na niektorých univerzitách olympizmus stal samo-statným vzdelávacím a výchovným predmetom.A. Rychtecký konštatoval, že spolupráca olym-pijských inštitúcií s univerzitami je prínosná. Do-šiel k záveru, že MOV aj NOV by mali systema-ticky podporovať výskum na univerzitách zame-raný na olympizmus, olympijské hnutie a olym-pijské hry, pričom jeho výsledky by sa mali im-plikovať do vzdelávacích programov. Univerzityby v spolupráci s NOA mali časť svojej výskumneja vzdelávacej kapacity orientovať na súčasné

problémy olympijského hnutia. A princípy olym-pizmu by podľa neho mali byť integrálnou sú-časťou odbornej prípravy budúcich učiteľov, tré-nerov či manažérov.

SLOVENSKÉ NÁMETY A POSTREHYRiaditeľka odboru vzdelávania a medzinárod-

nej spolupráce v športe sekcie štátnej starostli-vosti o šport ministerstva školstva Elena Malí-ková za aktuálne výzvy rozvoja olympijskej vý-chovy a vzdelávania na Slovensku označila na-príklad uznanie olympijského vzdelávania akosúčasti školských osnov na Slovensku, organizo-vanie tzv. olym-pikniku podľa belgického vzoru,zabezpečenie aktívnej účasti Slovenska na vzde-lávacom programe o olympijských hodnotách(OVEP), vytvorenie virtuálneho interaktívnehoonline priestoru na webovej stránke SOA, za-hŕňajúceho napríklad knižnicu športovej litera-túry, bibliografiu o olympizme, tútorov, vedo-mostný kvíz o olympizme, test telesnej zdatnos-ti pre verejnosť alebo časopis o olympizme (tovšetko online), ako aj vytvorenie Slovenskéhoolympijského múzea s národným a regionálny-mi vzdelávacími a dokumentačnými centrami.

Podpredseda SOA Ján Grexa zdôraznil, žeolympijská výchova je cesta od olympijských ideík ich individuálnemu zvnútorneniu, k ich osvoje-niu si ako spôsobu myslenia a konania v športei mimo športu. Aktívne športovanie pritom pôso-bí ako akcelerátor v tomto procese. Zmienil via-ceré negatíva v tejto oblasti, napríklad nekom-plexnosť a kampaňovitosť pôsobenia a jeho za-meranie prevažne len na mládež, pričom dôleži-té je vplývať i na rodičov, učiteľov, cvičiteľov, tré-

nerov, juniorských i seniorských športovcov,funkcionárov a verejnosť vôbec. Naznačil vhod-nosť udelenia motivačnej dotácie (napr. pro-stredníctvom Olympijskej solidarity MOV) pretie vysoké školy, ktoré zavedú olympizmus akopovinný predmet pre všetky smery a odbory štú-dia. Do budúcnosti navrhol napríklad oživiť tzv.mobilnú akadémiu. Odporučil vnímať rekreačnýšport a pohybové aktivity nielen ako nevyhnut-nú základňu vrcholového športu, ale aj ako je-den z potrebných stavebných prvkov konštruo-vania harmonickej a mravnej osobnosti.

Predseda komisie olympijskej výchovy SOADušan Noga predstavil koncepciu vedomostnejsúťaže o olympizme na všetkých stupňoch. Za-hrnul do nej aj predškolskú pohybovo-vedo-mostnú súťaž o olympizme, ktorú vymýšľajú de-ti zo základných škôl, ako aj rôzne iné súťaže,značne prekračujúce záber tradičnej vedomost-nej súťaže a využívajúce aj tvorivosť mladých ľu-dí. Veľa konkrétnych príkladov bolo pre auditó-rium určite prekvapujúcich.

Členka výkonného výboru SOV Mária Mračno-vá priblížila veľmi úspešný projekt SOV spred šiestich rokov s názvom „Posolstvo Slovenskaolympijským Aténam“, do ktorého sa podarilozapojiť vyše 135 000 účastníkov. Riaditeľ Gym-názia Pierra de Coubertin v Piešťanoch Ivan Luk-nár zase hovoril o olympijskej výchove na tejtoškole. ĽUBOMÍR SOUČEK

■ Ilustračné fotoz Olympijských festi-valov detí a mládežeSlovenska 2010.

Nie šport samotný vychovávaNárodná ambasádorka pre šport, toleranciu a fair play Rady Euró-

py a bývalá špičková šermiarka Katarína Ráczová najprv zmienilaniektoré pamätné činy slovenských laureátov ocenení Európskehohnutia fair play, ako aj ďalšie príkladné činy zahraničných športov-cov. Použila ich na zvýraznenie olympijských ideálov a faktu, žešport má aj výchovný charakter. „Ale nie šport samotný vychováva,lež učiteľ, tréner a rodič,“ zdôraznila a obsiahlejšie potom hovorilao viacerých aktivitách a projektoch Klubu fair play SOV, z ktorých viaceré sama iniciovala alebo ich zastrešovala. „Fair play je oveľaviac, než len dodržiavanie pravidiel,“ pripomenula.

Z konferencie vydá Slovenský olympijský vý-bor zborník v elektronickej podobe, ktorý budezverejnený na webovej stránke www.olym-pic.sk v sekcii Publikácie.

Pri príležitosti osláv 50. výročia existencie Fakulty telesnej výchovya športu UK (FTVŠ UK) v Bratislave sa 4. októbra na pôde fakultystretli absolventi jubilujúcej školy z radov československých a slo-venských olympionikov. Na fakulte vyštudovalo za 50 rokov dovedna56 olympionikov, ale niektorí už nie sú medzi nami. Na stretnutí sazúčastnilo 27 olympionikov. Najstarší z nich bol legendárny hokejis-ta i tréner, neskôr pedagóg Ján Starší. Na slávnosti sa ako bývalí štu-denti zúčastnili aj olympijskí medailisti, volejbalista Jozef Labudaa vodný slalomár Juraj Minčík a z ďalších popredných bývalých špor-tovcov napríklad atlétka Mária Mračnová, volejbalista Štefan Pipa,

gymnastka Ingrid Holkovičová, vzpieračka Dagmar Kutlíková -Daneková, džudistka Miroslava Jánošíková, zápasník Attila Bátky, čikajakár na hladkej vode Róbert Erban. Prítomný bol aj Ján Filc, ktorýsa na olympiádu dostal nie ako športovec, ale ako úspešný hokejovýtréner.

Prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár vosvojom príhovore okrem iného uviedol: „Verím, že všetci, ktorí toutojubilujúcou školou prešli, ktorí na nej pracovali a učili, ju majú v srdci,majú ju v pamäti a radi sa na jej pôdu vracajú. A to aj napriek tomu, žezosúladiť štúdium na vysokej škole s úspešnou reprezentáciou bolomnohokrát veľmi zložité. Od každého si to vyžadovalo disciplínu, seba-obetovanie, odvahu a chuť niečo v živote a vo svojom športe dokázať,presadiť sa aj v tej najsilnejšej svetovej a európskej konkurencii.“ Vyz-dvihol však nie iba úspešných a slávnych absolventov, ale aj súčasnévedenie školy, ktorému sa podarilo objekty i celý areál na Lafranconizmodernizovať a zrekonštruovať. (šž)

Na jubilujúcej 50-ročnej FTVŠ UK stretnutie olympionikov – absolventov

OLYMPIJSKÁ REVUE28

■ MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE OLYMPIJSKÝCH ZBERATEĽOVV BRATISLAVE. V posledný septembrový víkend boli v permanencii slo-venskí zberatelia olympijskej a športovej symboliky. Najprv sa niektoríz nich zúčastnili na veľkom jesennom stretnutí zberateľov známok, od-znakov, plakiet, medailí, mincí i ďalších športových suvenírov v Buda-pešti. V nedeľu potom vystavovali na 3. bratislavskom medzinárod-nom výmennom stretnutí zberateľov v Dome športu, ktoré organizo-vala pod patronátom SOV Slovenská spoločnosť olympijskej a športovejsymboliky (SSOŠS). V Bratislave sa vyše 60 vyznávačov tohto ušľachti-lého koníčka z Maďarska, Česka, Poľska, Chorvátska, Rumunska, Izrae-la, USA a Slovenska prezentovalo najmä bohatou ponukou odznakov,ale aj filatelistickými a numizmatickými raritami a nechýbalo ani atrak-tívne, špecifické športové oblečenie. Azda najväčší záujem bol o od-znaky z I. OH mládeže v Singapure.

■ V PREŠOVE XVI. ROČNÍK TURNAJA V PLÁŽOVEJ HÁDZANEJ. Olym-pijský klub Prešov v spolupráci so SZH a FŠ PU usporiadal XVI. ročníkturnaja mužov v plážovej hádzanej mužov. Najstaršie podujatie v tom-to športe v strednej Európe sa odohralo na letnom kúpalisku v Prešove.Zúčastnilo sa na ňom 11 družstiev dovedna s 90 hráčmi. V akcii boli ajštyri extraligové družstvá a reprezentačné tímy Slovenska do 20 a 18rokov, pripravujúce sa na majstrovstvá Európy. Vo finále Fakulta špor-tu PU zdolala Košické hviezdy 2:0 (11:6, 10:7). V zápase o 3. miestodružstvo Tatransu Prešov zvíťazilo nad Auto 100 2:0 (14:11, 8:13).

■ IPEĽSKÝ POHÁR V ŠAHÁCH AKO MEMORIÁL FERDINANDADAUČÍKA. Olympijský klub v Šahách koncom septembra usporiadals účasťou stredoškolákov mesta a spriatelených škôl z Česka a Maďar-

ska tradičný futbalový Ipeľský pohár (hrá sa už od školského roka1972/73) ako Memoriál Ferdinanda Daučíka. Organizátori tak vzdalipoctu pamiatke slávneho futbalistu a trénera pôvodom zo Šiah Ferni-nanda Daučíka (ako tréner získal s tímom FC Barcelona dva razy za se-bou majstrovský titul i pohár) pri príležitosti 100. výročia jeho narode-nia. V rámci programu bola slávnemu rodákovi odhalená pamätná ta-buľa za prítomnosti zástupcu španielskeho veľvyslanca na SlovenskuIaga Gila Aguarda a maďarského olympijského víťaza vo futbale Anta-la Dunaia.

■ OLYMPIJSKÝ KLUB ŽILINA OSLÁVIL PÄTNÁSŤROČNÉ JUBILEUM. Naslávnostnej recepcii k 15. výročiu založenia Olympijského klubu Žilina(bol založený 23. septembra 1995) sa zišli členovia i čestní členoviaOK, medzi nimi olympionici - atlét Peter Tichý, boxer Ján Franek, fut-balista Miroslav Král a paralympionik, lyžiar Róbert Ďurčan. PredsedaZdruženia olympijských klubov SR Ivan Čierny poďakoval OK Žilina zadlhoročnú aktívnu a prospešnú činnosť a do rúk predsedu klubu Mi-chala Staňa odovzdal ocenenie Slovenského olympijského výboru. Oce-nenia za spoluprácu pri šírení olympizmu - plakety a diplomy SOV -prevzali tieto školy: Materská škola Hliny 7 v Žiline, Materská školaMojšova Lúčka, Základná škola v Sulkove, Kysucké Nové Mesto, Zá-kladná škola v Tepličke nad Váhom, Gymnázium Hlinská ul. v Žilinea Diagnostické centrum v Lietavskej Lúčke. Ocenenia budú odovzdanéaj ďalším školám - Základným školám v Belej a v Bánovej, Súkromnejzákladnej škole na Oravskej ceste v Žiline a Ústavu telesnej výchovy Ži-linskej univerzity.

(zk, laf, rév, sta)

Výkonný výbor Slovenského olympijskéhovýboru (SOV) na svojom zasadnutí 10. septem-bra schválil vyhodnotenie tohtoročného Olym-pijského dňa. Na podujatiach tradičného BehuOlympijského dňa (BOD), ktorý je každoročnenajväčším podujatím v rámci osláv Olympij-ského dňa na Slovensku, sa v priebehu júna2010 v 17 regiónoch Slovenska zúčastnilo spo-lu 36 437 ľudí, z toho 28 012 aktívnych bežcovvšetkých vekových kategórií. Hlavný BehOlympijského dňa sa tentoraz neuskutočnilv Bratislave, ale v Košiciach na rekreačnomstredisku Anička. Hlavnými organizátormi re-gionálnych BOD bolo 18 olympijských klubov,z ktorých jeden – trenčiansky – údaje nenahlá-sil.

Prehľad počtu účastníkov BOD 2010 v jedno-tlivých regiónoch tak, ako ich nahlásilo 17olympijských klubov - Bratislava 1. júna: 262účastníkov, všetko aktívni bežci, Banská Bystri-ca 23. a 24. júna: 1922 účastníkov, z toho 1603bežcov, Dunajská Streda 16. – 25. júna: 710 –50, Košice 17. – 28. júna: 5614 – 3654, Liptov-

ský Mikuláš 28. – 28. júna: 7070 – 6707, Luče-nec 16. – 30. júna: 2218 – 1985, Nitra 23. júna:5700 – 1223, Nové Zámky 23. – 28. júna: 1804– 1722, Prešov 23. júna: 300 – 50, Prievidza 23.júna: 2681 – 2681, Spišská Nová Ves 23. júna:

3300 – 2400, Trnava 22. – 25. júna: 1400 –750, Žilina 23. júna: 2170 – 1945, Šahy 23. jú-na: 1837 – 1186, Vysoké Tatry 22. – 28. júna:1431 – 1053, Turiec 19. júna: 500 – 188, Kysu-ce 23. a 24. júna: 3682 – 553.

OD 2010: 36 437 účastníkov, z toho 28 012 aktívnych bežcov

Na pozvanie Maďarskejolympijskej akadémie, kto-ré odznelo na vlaňajšomnovembrovom stretnutí

v Bernecebaráti, sa počas druhého augustové-ho víkendu zástupcovia olympijských klubovSR a ich združenia (ZOK SR) zúčastnili na dvoj-dňovej návšteve v Maďarsku. Zo Slovenska sana návšteve zúčastnil čestný prezident Sloven-ského olympijského výboru Vladimír Černušák,predseda ZOK SR Ivan Čierny a zástupcovia re-gionálnych olympijských klubov zo Šiah, Lip-

tovského Mikuláša, Banskej Bystrice, Dunaj-skej Stredy, Trnavy, Kysúc a z Prievidze.

Počas prvého dňa slovenská delegácia nav-štívila Múzeum športu v Budapešti, kde siprezrela výstavu „Olympizmus a výchova“a potom sa presunula do mesta Gyöngyös, kdesa zúčastnila na medzinárodnom folklórnomfestivale a následne galavečere. Na druhý deňsa v Gyöngyösi uskutočnilo informatívne stret-nutie medzi zástupcami slovenských a maďar-ských olympijských klubov (zo Slovenska boloprítomných 19, z maďarskej 35 účastníkov).

Maďarskú delegáciu viedla generálna sekre-tárka Maďarskej olympijskej akadémie MáriaJakabházy-Mezőová a boli v nej piati olympij-skí víťazi, ďalší olympionici, aj viacerí členoviavýkonného výboru MOA.

Obe strany si navzájom predstavili svoje ak-tivity, ciele a hovorili o možnostiach spoluprá-ce. Popoludní si členovia slovenskej delegácieprezreli Budapešť a navštívili aj cintorín Far-kasréti. Je na ňom pochovaných okolo stoolympijských víťazov, čím je tento cintorín je-dinečný na celom svete. (rév)

www.olympic.sk

VÝZNAMNÉ SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ UDALOSTI

Návšteva delegácie slovenských olympijských klubov v Maďarsku

Komisia ženy a šport Slovenského olympijského výboru v spolupráciso Slovenským zväzom rekreačnej telesnej výchovy a športu zorgani-zovali 2. októbra 2010 na Pedagogickej fakulte Univerzity KonštantínaFilozofa v Nitre interaktívny seminár pre lektorov olympijskej výchovys názvom „Cvičenie s netradičným náčiním“. Bol zameraný na zdravýživotný štýl v spojení s pohybovou aktivitou. Uskutočnil sa pri príleži-tosti Svetového dňa chôdze, ktorý zastrešuje organizácia TAFISA (TheAssociation For International Sport for All ).

Dovedna 25 záujemcom o moderné pohybové aktivity sa na semináriako lektori venovali skúsení odborníci z oblasti vzdelávania. Jaromír Ši-monek mal prednášku o zdravej výžive a zdravom životnom štýle a v rám-ci praktických cvičení Dagmar Nemček prezentovala tzv. Nordic Walking(severskú chôdzu) a Elena Bendíková zase cvičenia s PET-fľašami.

Severská chôdza (z ang. „nordic walking“) patrí k aeróbnym pohybo-vým aktivitám, ktoré sa v poslednom období mohutne rozvíjajú. Ideo pohybovú koordináciu dolných a horných končatín v priebehu chôd-ze tak, že držaním špeciálnej palice v každej ruke je možné vyvíjať rôz-ny tlak na podložku (pri nášľape a odraze z kroku) a tým zefektívniťpôsobenie chôdze na jednotlivé orgány a sústavy tela. (mot)

OLYMPIJSKÁ REVUE30

Odborná porota, vedená predsedom kultúr-nej komisie Slovenskej olympijskej akadémieŠtefanom Šlachtom (ďalej v nej boli spisovate-lia Anton Baláž, Anton Hykisch, Milan Resutíka športový publicista Ľubomír Souček), začiat-kom októbra vyhodnotila výsledky literárnejsúťaže Slovenského olympijského výboru premládež „Športovec – môj vzor“. Na súťaži satohto roku zúčastnilo 25 žiakov, resp. študen-tov slovenských základných, stredných škôla gymnázií – 6 v kategórii do 12 rokov a 19v kategórii od 12 do 18 rokov. V súťaži boli za-stúpení účastníci zo všetkých regiónov – odBratislavy až po Moldavu nad Bodvou. Veľmiaktívni boli mladí autori v Malackách, Dunaj-skej Strede a v Čadci.

Po posúdení súťažných prác odborná porotarozhodla o tom, že v oboch kategóriách ocenílen po dve diela. Tretia cena tak ani v jednej ka-tegórii nebola udelená. V kategórii do 12 rokov

bola najvyššie ocenená práca desaťročného Já-na Macháčeka zo ZŠ na Vajanského ulici v Ska-lici „Ťažký život trpaslíka“. Druhé miesto zís-kala práca Lívie Melicherovej zo ZŠ Komenské-ho v Čadci „Víťazná pomoc“. V kategórii od 12do 18 rokov porota pridelila prvé miesto práciNikoly Túryovej z Gymnázia Ladislava Dúbra-vu v Dunajskej Strede „Môj bývalý tréner“.Druhé miesto získala práca Dominiky Boďovejz Gymnázia na Hubeného ulici v Bratislave„Narodená v sedle“.

Odborná porota napriek nižšej účasti, nežv predošlých rokoch, celkove hodnotila literár-nu súťaž SOV 2010 „Športovec – môj vzor“ akoúspešnú. Vybraná téma vyvolala medzi štu-dentmi i žiakmi dobrú odozvu. Hlbšie sa za-mysleli nad hodnotami, ktoré šport prináša –najmä pozitívnymi, ale i problematickými. Via-ceré práce mali vcelku dobrú literárnu úroveň.Zo súťažných prác bolo evidentné, že väčšina

mladých autorov športuje. Pravidelne sledujúšportové dianie, majú svoje idoly a vedia svojemyšlienky a názory na ne dobre vyjadriť. Dobrepracujú s internetom, hoci faktografické infor-mácie ich možno niekedy odvádzajú od hlbšie-ho ponorenia sa do vlastných myšlienok a fan-tázie. Častou témou úvah (najmä dievčat) bolaohľaduplnosť, fair play, ochota pomôcť v núdzisúperovi aj za cenu vlastnej prehry. Veľa vzorovpochádza z najvyšších súťaží, z majstrovstievsveta a olympijských hier, ale nájdu sa aj v blíz-kom okolí – v školách, na tréningoch a pod.

Slávnostné odovzdanie cien v oboch kategó-riách sa uskutoční 3. decembra 2010 v Rado-šinskom naivnom divadle v Bratislave, kde sav predvečer valného zhromaždenia Slovenské-ho olympijského výboru zíde olympijská rodinana tradičnom spoločenskom stretnutí v pred-vianočnom čase.

(mot)

Významná americkáprojektová a inžinierskaspoločnosť DJH Engine-ering Center so sídlomv Salt Lake City a s celo-svetovým pôsobenímprejavila záujem naSlovensku finančnepodporiť zmysluplnéšportové a olympijskéaktivity, zamerané namládež. Prostredníc-tvom podpory projek-tov Slovenského olym-pijského výboru takprispieva k šíreniuolympijských myšlie-nok a výchovy prost-redníctvom športu.

www.olympic.sk

VÝZNAMNÉ SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ UDALOSTI

Víťazmi literárnej súťaže SOV „Športovec – môj vzor“Ján Macháček a Nikola Túryová

Podpora šírenia olympijských myšlienok a výchovy

Seminár pre lektorov olympijskej výchovy„Cvičenie s netradičným náčiním“

Inovácia www.olympic.sk – multimédiá aj sociálne siete

Od 29. júla spustil Slovenský olympijský výbor inovovanú podobusvojej internetovej stránky www.olympic.sk. Nový vizuál je v porovnanís predošlým modernejší a zjavne odľahčený, s výrazne menším počtompoložiek menu pri celkovom zachovaní predošlého bohatého obsahua jeho doplnení. V duchu s modernou dobou je už stránka prepojená ajso sociálnymi sieťami. Časť jej obsahu môžu zdieľať aj fanúšikovia Fa-cebooku či Twitteru. Novinkou je aj spustenie blogu. Počas augusto-vých OH mládeže v Singapure na stránke SOV blogovala naša ambasá-dorka OHM Danka Barteková.

Orientácia návštevníka stránky je jednoduchšia, než predtým. Prekli-ky na iné webové stránky sú už riešené len v rámci jednej sekcie (pred-tým boli na viacerých miestach). Jedinou výnimkou sú stránky najbliž-ších vrcholných olympijských podujatí. Prekliky na ich webové stránky,spoločne s aktuálnym spravodajstvom a s ďalšími textmi týkajúcimi sauvedených podujatí, sú skryté pod ich logami na hlavnej stránke.

Významnou novinkou je zavedenie multimediálnej sekcie s vlastnýmivideo a audionahrávkami SOV, ako aj zavedenie fotogalérie. V rámcivideogalérie je už verejnosti dostupný dokumentárny film „Slovenskoolympijské – od Atén k Aténam“. (sou)