Upload
others
View
12
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Písali o nás v časopise ECHO.
V septembrovom čísle Ružinovského časopisu
ECHO písali článok, ako sme sa zúčastnili
športovej olympiády na Štrkoveckom jazere.
Súťažili sme vo viacerých disciplínach, darilo sa
nám a vyhrali sme medaily.
Prerábali sa kancelárie na 1. poschodí.
Po rekonštrukcii prízemia sa začalo rekonštruovať
aj izby na 1. poschodí. Prerobili sa izby na nové
modernejšie a následne sa zrekonštruovali aj
kancelárie.
Potrebné boli nové steny, dvere a koberce.
Momentálne sa rekonštruuje veľká kúpeľňa na
prvom poschodí a wc.
Išli sme na výlet.
Dňa 16.9. sme išli autobusom na výlet. Prvá naša
zastávka bola v kaviarni Zeleneč, kde sme si
pochutili na rannej kávičke so štrúdľou.
Štrúdľu sme mali makovo-višňovú alebo
tvarohovú, okrem kávičky sme pili aj pepsi. Po
kaviarni sme navštívili kaštieľ v Dolnej Krúpe.
Kaštieľ v Dolnej Krúpe je známy pobytmi
hudobného skladateľa Ludwika van Beethovena.
Skladateľ navštevoval kaštieľ a pri ňom býval
v domčeku, v ktorom je múzeum venované práve
jemu. V domčeku pri kaštieli Beethoven zložil
svoju svetoznámu Mesačnú sonátu. Zúčastnili sme
sa prehliadky kaštieľa a domčeka Beethovena, kde
sme sa dozvedeli, že kaštieľ preslávila aj grófka
Mária Henrieta Choteková (1863-1946), ktorú
všetci prezývali ružová grófka, lebo založila
najväčšie rozárium v strednej Európe. Ružovú
tradíciu pripomína veľa vysadených ruží v areáli
kaštieľa a v obci. V kaštieli bývala aj rodina
Dopyerovcov, ktorí sú vynálezcovia akustickej
rezofonickej gitary. Dozvedeli sme sa, že kaštieľ
navštívil Eugeň Suchoň, Ján Cikker, Andrej
Plávka, Peter Dvorský, Miroslav Válek, Ján Pálfy,
majiteľ Bojnického zámku, rakúsky maliar Oskar
Kokoschka, fotograf Karol Plicka aj nositeľ
Nobelovej ceny za literatúru Romain Roland, ktorý
zbieral materiál ku svojej knihe o Beethovenovi.
Kaštieľ navštívili aj slovenskí prezidenti – Michal
Kováč a Rudolf Schuster.
Po prehliadke kaštieľa a domčeka Beethovena sme
si posedeli v Červeníku a naobedovali sme sa. Mali
sme so sebou rezne, tak sme sa dobre najedli.
Po obede sme išli cez obec Radošina, ktorá je
známa Radošinským naivným divadlom. Divadlo
vzniklo v roku 1963 v Radošine. Založil ho herec
a režisér Stanislav Štepka.
Cestou do Topoľčian sme sa pozerali na krásnu
prírodu a dokonca nám pred autobusom prebehli
srnky. Mesto Topoľčany sa nám veľmi páčilo.
Prešli sme sa po hlavnom námestí, po korze, pešej
zóne, navštívili sme kostol, ponakupovali
v obchodíkoch a pochutili sme si na výborných
zákuskoch v cukrárni. Cestou domov sme si
spievali v autobuse ľudové piesne a zhodnotili
sme, že sme mali veľmi pekný výlet.
Súťažili sme na športovej olympiáde.
Dňa 22.9. sme sa zúčastnili športovej olympiády
na základnej škole Medzilaborecká. Súťažili sme
spoločne s deťmi zo školy.
V našom družstve sme mali 2 dievčatká – Sofinku
a Sašku, ktoré nám pomáhali umiestniť sa čo
najlepšie.
Súťažilo sa v piatich disciplínach – hod loptou do
basketbalového koša, kop loptou do futbalovej
bránky, hod šípkou do terča, slalom s hokejkou s
tenisovou loptičkou a beh na krátku vzdialenosť.
Najviac sa nám darilo v kopoch loptou do bránku
a najmenej sa nám darilo hádzať loptu do
basketbalového koša.
Na súťažné disciplíny sa prišla pozrieť Ružinovská
televízia, ktorá všetko zaznamenala a na druhý deň
nás vysielali v televízii, ako sme súťažili.
Po súťažných disciplínach sme išli na obed do
školskej jedálne. Pochutili sme si na rezni so
zemiakovým šalátom. Po obede prišlo na rad
vyhlasovanie výsledkov a ocenenie najlepšie
umiestnených. Obsadili sme 5. miesto a dostali
sme bonboniéru, ktorú sme si rozdelili.
Páčil sa nám koncert Fragile.
Dňa 23.9. sa konal v DK Ružinov koncert
hudobnej skupiny Fragile. O koncert bol veľký
záujem, prišli veľmi veľa ľudí.
Naši obyvatelia sa ledva zmestili dovnútra, zo
začiatku sa im neušlo ani voľné miesto, až neskôr
sa im podarilo usadiť sa. Koncert bol vynikajúci
a všetkým sa veľmi páčil.
Boli sme v divadle Astorka.
Dňa 26.9. navštívili niektorí naši obyvatelia
divadelné predstavenie Túlavé srdce od
spisovateľa Jozefa Cígera Hronského. Predstavenie
sa konalo v divadle Astorka.
Jozef Cíger Hronský sa narodil v roku 1896,
zomrel v roku 1960. Dožil sa 64 rokov. Pochádzal
zo siedmich detí - štyria bratia a tri sestry. Za
manželku si vzal Annu Valériu, s ktorou mal syna
Juraja.
Pracoval ako učiteľ na viacerých miestach (Horné
Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica). Od
roku 1933 pracoval ako tajomník Matice
slovenskej a od roku 1940 ako správca Matice
slovenskej, až do roku 1945. Zaslúžil sa o
založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá
mala šíriť slovenskú literatúru v lacných edíciách
medzi dedinskými ľuďmi. V roku 1944 ho počas
Slovenského národného povstania povstalci zatkli
a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený.
Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z
Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho odchádza a
zo strachu pred komunistickým prenasledovaním
emigroval. V roku 1945 sa vydáva najprv do
Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa
rozhodol odísť do Talianska, kde v Ríme zostal až
do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou
sa mu podarilo utiecť a odišiel do Argentíny, kde
zostal v meste Luján. V roku 1993 previezli jeho
telesné pozostatky do Martina a uložili ich na
Národnom cintoríne. Začínal písaním noviel a
krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach: U
nás, Domov, Medové srdce a Podpolianske
rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje
obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k
spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela
sú autobiografické.
Jeho známe diela sú Jozef Mak, Pisár Gráč, Svet
na Trasovisku, Smelý Zajko, Smelý Zajko
v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš,
Tri múdre kozliatka, Traja bratia a ďalšie.
Predstavenie sa nám páčilo, hlavné postavy hrali
známi herci: Zuzana Kronerová, Lukáš Latinák,
Marián Miezga, Petra Vajdová a Ady Hajdu.