Príspevok k dejinám izieb revolučných tradícií v socialistickom … · 2014. 5. 19. · Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav archeologie a muzeologie Martin Vitko

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Ústav archeologie a muzeologie

Martin Vitko

posluchač třetího ročníku bakalářského prezenčního studia muzeologie

Príspevok k dejinám izieb revolučných tradícií v socialistickom

Československu

(na príklade Síně tradic Krajské správy SNB Ostrava)

Bakalářská diplomová práce

Vedoucí práce: Mgr. Otakar Kirsch, Ph.D.

Brno

2014

Prohlašuji, že jsem práci zpracoval samostatně a použil jen uvedených zdrojů.

Ďakujem Mgr. Otakarovi Kirschovi, Ph.D. za vedenie práce a cenné podnety, ktoré mi

poskytoval po dobu spracovania témy. Zároveň by som chcel poďakovať PhDr. Karlovi

Müllerovi, riaditeľovi Zemského archívu v Opave, za možnosť bádať v inak neprístupnom

fonde jeho archívu. Poďakovanie patrí aj mojim najbližším za ich neustálu trpezlivosť

a podporu.

1

Obsah

1. Úvod .................................................................................................................................... 2

2. Charakteristika skúmaného obdobia ................................................................................... 5

3. Izby revolučných tradícií v Československu ....................................................................... 6

3.1. Vymedzenie izieb tradícií ............................................................................................ 6

3.2. Sovietsky zväz ako vzor budovania izieb revolučných tradícií ................................... 7

3.3. Základné rysy vzniku a vývoja izieb revolučných tradícií v Československu ............ 8

3.3.1 Budovanie izieb tradícií na Slovensku ................................................................. 9

3.4. Druhy izieb revolučných tradícií ............................................................................... 10

3.4.1 Izby revolučných tradícií v armáde .................................................................... 10

3.4.2 Socialistický zväz mládeže a budovanie izieb tradícií ....................................... 11

3.4.3 Zriaďovanie izieb a kútikov revolučných tradícií v podnikoch ......................... 12

3.5. Československé múzejníctvo a jeho vzťah k izbám revolučných tradícií ................. 12

3.5.1 Izby tradícií ako súčasť jednotnej siete múzeí? .................................................. 13

3.5.2 Vplyv múzejných inštitúcií na izby tradícií ....................................................... 16

3.6. Metodika budovania izieb revolučných tradícií ........................................................ 18

3.6.1 Ciele a úlohy ....................................................................................................... 18

3.6.2 Námety ............................................................................................................... 19

3.6.3 Zásady budovania izieb tradícií .......................................................................... 20

3.6.4 Využívanie izieb tradícií .................................................................................... 22

4. Síň tradic Krajské správy Sboru národní bezpečnosti Ostrava ......................................... 24

5. Záver ................................................................................................................................. 28

6. Anglické resumé ................................................................................................................ 30

7. Zoznam prameňov a literatúry .......................................................................................... 32

7.1. Archívne pramene ...................................................................................................... 32

7.2. Publikované pramene ................................................................................................ 32

7.3. Nepublikované práce ................................................................................................. 33

7.4. Periodiká .................................................................................................................... 33

7.5. Encyklopédie ............................................................................................................. 33

7.6. Monografie ................................................................................................................ 34

7.7. Štúdie a články ........................................................................................................... 34

7.8. Elektronické zdroje .................................................................................................... 35

8. Zoznam skratiek ................................................................................................................ 36

9. Zoznam príloh ................................................................................................................... 37

10. Prílohy ............................................................................................................................... 38

2

1. Úvod

Nezanedbateľnou čiastkovou disciplínou muzeológie ako vedy je historická muzeológia.

Jej úlohou má byť, slovami Friedricha Waidachera, „opis a osvetlenie časových a miestnych

okolností a podmienok, v ktorých vystupuje a odzrkadľuje sa muzealita.“1 Iný významný

teoretik, Zbyněk Zbyslav Stránský na margo historickej muzeológie udáva: „Historické

muzeologii také nejde pouze o faktografiku dění, ale o identifikaci evolučních faktorů, a to

nejen vnějších, ale především vnitřních. Tato muzeologie se proto nemůže omezovat pouze na

poznávání forem, kterými se tento muzealizační vztah ke skutečnosti v dějinách projevoval,

ale i na postižení toho, jak dobová zařízení […] motivovala sbírkotvornou činnost a obrážela

ve svých kolekcích nejen dějinné skutečnosti, ale i přístupy k nim.“2 A práve tejto oblasti,

historickej muzeológie, sa má dotýkať i predkladaná bakalárska diplomová práca Príspevok

k dejinám izieb revolučných tradícií v socialistickom Československu (na príklade Síně tradic

Krajské správy SNB Ostrava).

Ako teda zo samotného názvu vyplýva, predmetom záujmu sú izby revolučných tradícií –

zariadenia, ktoré sú pre mnohých pamätníkov Československej republiky (resp.

Československej socialistickej republiky) nerozlučne späté s obdobím minulého režimu, kedy

spolu s múzejnými inštitúciami pôsobili na verejnosť v oblasti ideovej a výchovno-

vzdelávacej. Po stručnej charakteristike skúmaného obdobia bude táto práca v prvom rade

zameraná na hlavné črty vývoja a existencie izieb revolučných tradícii (ďalej IRT)

v Československu. V rámci priblíženia historického kontextu sú príslušné podkapitoly

venované tiež vzájomnému vzťahu múzeí a galérií či metodike budovania IRT vo

všeobecnosti. Vzhľadom na osobnú blízkosť k slovenskému prostrediu si autor dovolil do

tejto časti zaradiť i menší exkurz do vývoja izieb tradícií na Slovensku. Predmetom druhého z

hlavných celkov predkladaného textu bude potom konkrétny zástupca IRT, Síň tradic Krajské

správy Sboru národní bezpečnosti Ostrava, na príklade ktorého bude poukázané na isté

špecifiká tejto formy výchovno-vzdelávacieho pôsobenia v Československu.

Na nasledujúcich riadkoch si teda autor kladie za cieľ pokúsiť sa o vecné, faktografické

spracovanie problematiky izieb revolučných tradícií v Československu. Zároveň sa pokúsi

posúdiť mieru spojitosti izieb revolučných tradícií s fenoménom muzealizácie. Vzhľadom na

1 WAIDACHER, Friedrich. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 1999,

s. 46. ISBN 80-8060-015-5. 2 STRÁNSKÝ, Zbyněk Zbyslav. Úvod do studia muzeologie. 2. aktualiz. a podstatně rozš. vyd. Brno :

Masarykova univerzita, 2000, s. 50. ISBN 80-210-1272-2. Z najnovších prác k historickej muzeológii pozri napr.

KIRSCH, Otakar. Dějiny lidského myšlení vs. dějiny institucí? : Několik poznámek k problematice historické

muzeologie. Museologica Brunensia : vědecký recenzovaný muzeologický časopis, 2013, č. 2 jaro, s. 8–14. ISSN

1805-4722.

3

rozsah a typ predkladaného textu (bakalárska diplomová práca) však tematiku nie je možné

spracovať v celej jej komplexnosti. Zámerom bude teda skôr snaha poukázať na vybrané

aspekty a dať tak impulz k ďalšiemu bádaniu v tejto oblasti. Konkrétna ostravská IRT bola

zvolená predovšetkým z dôvodu existencie jej vlastného archívneho fondu, ktorý sa nachádza

v Zemskom archíve v Opave.3 V dobe písania predkladanej práce autor totiž nemal vedomosť

o žiadnom inom existujúcom (resp. bádateľsky prístupnom) fonde inštitúcie podobného typu.4

Ďalšie informácie k pôsobeniu tejto IRT boli následne čerpané aj z fondu Krajská správa SNB

Ostrava, uloženom v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe.5

Čo sa týka literatúry, pri popise všeobecného historického kontextu zameraného

predovšetkým na dejiny čs. múzejníctva bola z odbornej literatúry využitá jednak staršia práca

Jiřího Špéta Formování a rozvoj socialistického muzejnictví v ČSR6. Podobne prínosnou sa

stala i dizertačná práca Pavla Doušu Organizace českého muzejnictví 1945–19897. Nemenej

významným zdrojom informácií zo sféry profesionálneho múzejného prostredia

predstavovalo tiež dobové odborné periodikum Muzejní a vlastivědná práce8, v ktorom sa

popri doslovných zneniach viacerých kľúčových programov či smerníc nachádzajú i články

pojednávajúce o IRT.9 Problematika samotného budovania izieb tradícií je pomerne hojne

zastúpená v početných metodikách a príručkách k tomuto účelu vydaných. Za všetky

spomeňme aspoň texty Dušana Čaploviča10

, Václava Pubala11

, Františka Skřivánka12

, Josefa

Šolca13

, najmä však viaceré diela Jiřího Neubauera14

. Popri opise zásad tvorby IRT je pri

týchto dielach nutné vyrovnať sa taktiež s viac či menej zastúpeným ideologickým

„nánosom“, poplatným dobe ich vzniku.

3 Zemský archiv v Opavě. Fond Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic, Ostrava.

4 Aj v samotnom opavskom zemskom archíve je vyššie spomínaný fond nespracovaný, a tým pádom oficiálne

neprístupný. Pre potreby tejto záverečnej práce však autorovi bolo bádanie vo fonde KS SNB Ostrava výnimkou

umožnené. 5 Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1 – Krajská správa SNB Ostrava.

6 ŠPÉT, Jiří. Formování a rozvoj socialistického muzejnictví v ČSR (1945–1985). Praha : Národní muzeum,

1988. 365 s. 7 DOUŠA, Pavel. Organizace českého muzejnictví 1945–1989. Opava : Slezská univerzita, Filozoficko-

přírodovědecká fakulta, Ústav historie a muzeologie, 2005. 231 s. Dizertačná práca. Vedúci práce doc. PhDr.

Karel Boženek, Ph.D. 8 Muzejní a vlastivědná práce. Praha : Orbis, 1963–1999. Vychádzalo štyrikrát ročne.

9 Napríklad ŠUFLIARSKÝ, Jan. Ako ďalej pri zriaďovaní izieb revolučných tradícií. Muzejní a vlastivědná

práce, 1963, roč. I, č. 1, s. 30–36. 10

ČAPLOVIČ, Dušan. Izby revolučných tradícií : Metodické pokyny pre zriaďovanie izieb revolučných tradícií.

1. vyd. Bratislava : Smena, 1975, 42 s. 11

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983. 69 s. 12

SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1982, 81 s. 13

ŠOLC, Josef. Síně a koutky revolučních tradic : metodický list. Hodonín : Muzeum Hodonínska, 1980. 9 s. 14

NEUBAUER, Jiří. Budujeme síně a koutky revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982, 195 s.;

NEUBAUER, Jiří. Výchova v duchu revolučních a internacionálních tradic v SSM. 1. vyd. Praha : Mladá fronta,

1978, 73 s.

4

V rámci úvodu je potrebné zmieniť sa aj o zvolenej terminológii. Vzhľadom na to, že

práca sa primárne zameriava na české resp. československé prostredie, písaná je však

v slovenčine, autor používa oficiálny preklad pojmu „síň revolučních tradic“, teda „izba

revolučných tradícií“, prípadne „izba tradícií“.15

15

Pre úplnosť je vhodné uviesť, že niekde je možné stretnúť sa i s pojmom „sieň tradícií“. Pozri napr. Pamätná

izba Mateja Bela Očová: Expozícia História Očovej. Múzeum.sk [online]. © 2000–2014 [cit. 2014-03-19].

Dostupné z WWW: <http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=pimb>.

5

2. Charakteristika skúmaného obdobia

Pre lepšie pochopenie problematiky izieb revolučných tradícií je vhodné na samom

začiatku aspoň v krátkosti načrtnúť aké vlastne bolo obdobie resp. prostredie, v ktorom

vznikali a fungovali.

Éra socialistického Československa, oficiálne ohraničená začiatkom 60. a koncom

80. rokov spočiatku predstavovala dobu nádejí na istú obrodu spoločnosti, ktoré v ČSR

nasledovali po zakladateľskom období komunizmu. Tieto demokratizačné snahy vyvrcholili

tzv. Pražskou jarou, následne však boli počas okupácie v auguste 1968 zmarené. V ďalších

dvoch desaťročiach došlo k nastoleniu nového kurzu v politike i verejnom živote. Obdobie

normalizácie predstavovalo akýsi krok späť, umocnený straníckymi čistkami či zosilnenou

kontrolou spoločnosti. Záver 80. rokov sa potom niesol v znamení silnejúcich snáh po zmene

režimu, ktoré vyústili do udalostí novembra 1989.

Skúmané obdobie bolo celú dobu príznačné úzkou naviazanosťou Československa na

Sovietsky zväz (ďalej ZSSR), ktorá ovplyvňovala v podstate všetky aspekty života

spoločnosti. V čs. legislatíve bola oficiálne zakotvená vedúca úloha komunistickej strany, čo

z nej robilo hlavnú predstaviteľku moci v krajine. Vzhľadom na rôznorodosť myšlienkových

názorov, ovplyvnených skúsenosťami niekoľkých generácií obyvateľstva s rôznymi formami

vlády, vystala pred Komunistickou stranou Československa (ďalej KSČ) potreba

systematicky usmerňovať myslenie spoločnosti „správnym smerom“. Do tohto spoločného

úsilia boli zapojené prakticky všetky inštitúcie pôsobiace na poli výchovno-vzdelávacom, teda

aj múzeá. Oficiálna ideológia sa nielenže stala nutnou súčasťou snáď každej múzejnej

expozície, sprevádzala obyvateľstvo v podstate na každom kroku. Dochádzalo tiež k výraznej

kontrole a regulácií, stanoveniu určitých presadzovaných či naopak nežiaducich tém apod.

Okrem tradičných inštitúcií a médií sa v oblasti ideovo-výchovnej objavili aj ďalšie, nové

zariadenia, ktoré mali zohrávať výraznú úlohu pri formovaní názorov spoločnosti a šírení

propagandy. Práve jeden z takýchto činiteľov, majúci za úlohu ovplyvňovať myslenie

obyvateľstva a vychovávať ho v „správnom duchu“ predstavovali izby revolučných tradícií –

zariadenia, ktoré sa v mnohom ponášali na múzejné inštitúcie a v istom zmysle im aj

konkurovali.16

16

Pre viac informácií k ideovo-výchovnému pôsobeniu kultúrnych inštitúcií v období socialistického

Československa, a to predovšetkým vo sfére múzejnej, pozri bližšie ŠPÉT, Jiří. Formování a rozvoj

socialistického muzejnictví v ČSR (1945–1985). Praha : Národní muzeum, 1988. 365 s.; DOUŠA, Pavel.

Organizace českého muzejnictví 1945–1989. Opava : Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta,

Ústav historie a muzeologie, 2005. 231 s. Dizertačná práca. Vedúci práce doc. PhDr. Karel Boženek, Ph.D.

6

3. Izby revolučných tradícií v Československu

Skôr než obrátime pozornosť na konkrétneho predstaviteľa IRT je potrebné zaoberať sa

tematikou izieb tradícií vo všeobecnosti. Na nasledujúcich stránkach budú teda čitateľovi

priblížené niektoré definície a varianty izieb tradícií, ako aj inšpirácie pre ich budovanie

v ČSR. Ďalšie podkapitoly ho potom oboznámia s najpodstatnejšími črtami vytvárania

a fungovania izieb tradícií v Československu ako takom ale i v slovenskej časti republiky; či

upriamia jeho pozornosť na najrozšírenejšie druhy IRT. Nasledovať budú pasáže o rôznych

aspektoch vzájomného vzťahu odborného múzejného prostredia a izieb tradícií. Posledný

väčší celok tejto všeobecne ladenej časti je potom venovaný metodike budovania izieb

tradícií, s dôrazom na ich ciele a úlohy, námety, zásady ich budovania či samotné využitie

IRT.

3.1. Vymedzenie izieb tradícií

V rámci hľadania definície pojmu „izby revolučných tradícií“ v jednej z encyklopédií by

sme mohli nájsť tvrdenie, že sa jedná o „zariadenia muzeálneho charakteru“, ktoré

popularizujú dejiny robotníckeho hnutia, boj proti fašizmu či oslobodenie sovietskou

armádou, s dôrazom na miestne revolučné a pokrokové tradície.17

Jeden z autorov neskorších

príručiek k budovaniu IRT, František Skřivánek, zas izbu tradícií rozumel ako expozičnú

plochu na inštaláciu väčšieho množstva sústredeného materiálu, ktorá účinne dokumentuje

a znázorňuje revolučnú minulosť i socialistickú prítomnosť.18

Táto definícia by mohla v istom smere pripomínať popis múzea. Avšak ak by sa

porovnala s dobovými vymedzeniami pojmu „múzeum“ dali by sa tam nájsť isté, nie nepatrné

odlišnosti.19

Izby tradícií síce zjavne mali s múzeami podobnú funkciu na poli výchovno-

vzdelávacom, avšak kládli dôraz len na vybrané, prísne selektované aspekty – tzv. tradície.

Takisto v žiadnom prípade nemožno o IRT hovoriť ako o ústavoch či vedeckých inštitúciách

(ktorými na druhej strane múzea byť mali), nakoľko poslanie izieb tradícií nebolo odborné,

výskumné, ale čisto prezentačné, propagandistické. A dalo by sa pokračovať ďalej,

17

Izby revolučných tradícií. In Encyklopédia Slovenska. II. zväzok, E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978, s. 468. 18

SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1982, s. 10. 19

Definícia múzea od Jiřího Neústupného (1968): „Muzeum je institucí, jež v rámci vědního oboru nebo skupin

oborů cílevědomě shromažďuje a uchovává přenesené hmotné (věcné, předmětné), resp. mrtvé prameny poznání

přírody a společnosti. Při práci vědecké a vědecko-osvětové, především výstavní, používa vedle těchto pramenů

i jiné, jež ze stejného vědního oboru uchovávají příbuzné instituce.“ A Anny Gregorovej (1984): „Múzeum je

ústav, v ktorom sa zákonite uplatňuje a realizuje osobitý vzťah človeka ku skutočnosti, spočívajúci

v cieľavedomom a systematickom zhromažďovaní, uchovávaní a všestrannom vedeckom i kultúrno-výchovnom

využívaní takých vybraných mobilných (najmä trojrozmerných predmetov), ktoré sú hmotnými dokladmi vývinu

prírody a spoločnosti.“ STRÁNSKÝ, Zbyněk Zbyslav. Úvod do studia muzeologie. 2. aktualiz. a podstatně rozš.

vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2000, s. 120–121. ISBN 80-210-1272-2.

7

poukázať na ďalšie záležitosti, avšak pre potreby uvedomenia si základných rozdielností

medzi izbami tradícií a múzeami by nám toto mohlo stačiť.

Podľa Františka Skřivánka potom existovali aj isté varianty IRT. Predovšetkým sem

patrili tzv. kútiky revolučných tradícií. Jednalo sa o panelové tabule, na ktorých bolo možné

usporiadať získaný materiál v menšom rozsahu. Ich najväčšou prednosťou teda bola

nenáročnosť na priestorové možnosti, ktorá predurčovala ich jednoduché zriaďovanie všade,

kde sa stretávalo viac ľudí, aby tak mohli upútať ich pozornosť. Popri izbách a kútikoch

tradícií ešte jestvovali aj pamätné izby, ktoré vyššie zmieňovaný autor definuje ako osobitné

miestnosti, v ktorých mali byť umiestnené príslušné dokumenty zo života, práce a bojov

význačných osobností z politickej, kultúrnej a vedeckej oblasti. Zvykli sa zriaďovať tam, kde

sa tieto osobnosti narodili, žili či pracovali. Odporúčalo sa tiež vytváranie pamätných izieb

s národopisnou tematikou.20

3.2. Sovietsky zväz ako vzor budovania izieb revolučných tradícií

Vzhľadom na povojnové začlenenie Československa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu

nie je až tak prekvapujúce, že ako vzor pre budovanie izieb revolučných tradícií poslúžila pre

Československo práve táto východná veľmoc. V ZSSR mali s takouto formou politicko-

výchovného a ideového účinkovania skúsenosti už od medzivojnového obdobia.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch boli potom IRT súčasťou siete tzv. miestnych

ľudových múzeí, vytvorenej mimo sieť štátnych múzeí. Kvôli pomerne veľkým

vzdialenostiam miest a obcí v ZSSR sa IRT budovali účelne, aby boli doplnkom práve

malému počtu štátnych múzejných inštitúcií. Ich úlohou bolo zaoberať sa históriou mesta,

podniku alebo nejakej ustanovizne a doplniť tak celkový obraz rozvoja socialistickej

spoločnosti. Základné kritérium pre miesto ich budovania bola nadpriemernosť činnosti

konkrétnej organizácie či inštitúcie, jej revolučné alebo pokrokové tradície a tvorivé úspechy

vo formovaní socialistickej spoločnosti. Nevznikali preto náhodne, z formálnych dôvodov

(napr. z príležitosti nejakého okrúhleho výročia), ale ako uvádza Václav Pubal: „... ze

skutečné vnitřní potřeby sovětských občanů, hrdých na svou vlast, jejích ochránce

i budovatele – bojovníky za vítězství socialismu.“21

Tým bola určená i funkčnosť politicko-

výchovného pôsobenia tohto druhu zariadení. Podľa jednotlivých druhov IRT sa jednalo

o formovanie školskej mládeže, učňov či mladých robotníkov, nováčikov základnej vojenskej

20

SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1982, s. 10–11. 21

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 8.

8

služby atď. Pri rôznych príležitostiach a besedách sa tu však mali stretávať i akýkoľvek ďalší

obyvatelia, čím tieto politické a kultúrne zariadenia získavali široký spoločenský dosah.22

3.3. Základné rysy vzniku a vývoja izieb revolučných tradícií v Československu

Ako bolo v predošlej podkapitole uvedené, budovanie izieb revolučných tradícií

v Československu priamo vychádzalo zo sovietskych skúseností. Napriek tomu v ňom možno

badať určité špecifiká. Vzhľadom na hustejšiu sieť múzeí a galérií nejestvovala

v Československu taká potreba vytvárania IRT ako v ZSSR. Takisto samotné múzeá sa

v zmysle oficiálnych línií a programov snažili sústrediť na historické revolučné a pokrokové

tradície v rámci svojich vlastných prezentačných aktivít, a spočiatku sa teda iba v minimálnej

miere venovali odbornej pomoci pri zakladaní IRT. Václav Pubal preto uvádza, že prvé izby

revolučných tradícií sa v Československu budovali živelne, a to pri vojenských útvaroch.23

V sedemdesiatych rokoch na tieto aktivity potom v širšej miere nadviazal Socialistický zväz

mládeže (ďalej SZM), najmä z príležitosti rôznych straníckych či iných pre režim

významných výročí. Obdobie normalizácie v Československej socialistickej republike (ďalej

ČSSR) predstavovalo taktiež dobu rozmachu budovania IRT v podnikoch a závodoch. Dôvod

k tomu možno nájsť v celkovej politicko-spoločenskej situácií, v snahách upevniť vplyv

komunistickej strany a s tým súvisiacim kladením väčšieho dôrazu na tradície spoločnosti,

revolučné i budovateľské. Nezanedbateľný prínos k ďalšiemu zakladaniu izieb tradícií mala aj

činnosť krajských a okresných komisií regionálnych dejín KSČ, najmä v oblasti

zhromažďovania dokumentačného materiálu, ale tiež istého dohľadu nad budovaním IRT.24

Prakticky celé obdobie 70. a 80. rokov možno potom označiť za dobu hlavného rozmachu

a pôsobenia izieb revolučných tradícií. Zriaďované boli na rôznych miestach, predovšetkým

v školách, poľnohospodárskych či priemyselných závodoch, pri útvaroch vojska alebo

22

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 7–9; LEFNEROVÁ, Libuše.

Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI, č. 2, s. 217. ISSN 0323-2581. Pozri tiež

NEUBAUER, Jiří. Budujeme síně a koutky revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982, s. 87–89. 23

Konkrétne obdobie budovania prvých izieb tradícií v armáde sa žiaľ nepodarilo dohľadať. Vznikali však

zrejme už v priebehu 50. rokov, a to v súvislosti s rozsiahlejšou transformáciou čs. ozbrojených síl podľa

sovietskeho vzoru. Práve v ZSSR totiž zohrávali revolučné tradície v rámci osvety vojska významnú úlohu.

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 10. 24

Tamže, s. 9–12; LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI,

č. 2, s. 217–218. O úlohe konkrétnej okresnej komisie regionálnych dejín pri budovaní IRT sa vo svojom

príspevku zmieňuje napr. Milan Chumchal. Bližšie pozri CHUMCHAL, Milan. Síň tradic Lidových milicí

v Přerově. Muzejní a vlastivědná práce, 1984, roč. XXII, č. 3, s. 134.

9

bezpečnosti, miestnych národných výboroch, rôznych orgánoch komunistickej strany, Zväze

protifašistických bojovníkov atď.25

Pri ich budovaní sa však v mnohých prípadoch vyskytli nedostatky, na ktoré bolo taktiež

upozorňované. Najväčšie sa týkali nevyhovujúcich priestorových podmienok, tematickej

jednotvárnosti IRT, nižšej úrovne ich výtvarného spracovania, ale aj slabej propagácie či

nedostatkov v sprístupnení verejnosti. Súviseli predovšetkým s pretrvávajúcou živelnosťou

resp. prenáhlenosťou ich vzniku, čo malo potom následky aj v ich neadekvátnom využívaní.26

Úpadok izieb revolučných tradícií je potom v drvivej väčšine prípadov spojený s rokom

1989 a zánikom monopolu komunistického režimu v Československu. V súčasnosti ich

existuje už len nepatrné množstvo; istú kontinuitu však možno badať v rámci ozbrojených síl

Slovenskej republiky, kde dodnes fungujú tzv. siene cti a slávy.27

3.3.1 Budovanie izieb tradícií na Slovensku

Prvé IRT na Slovensku vznikli počas roka 1959 v súvislosti s oslavami „Víťazného

februára“, a to konkrétne v bratislavských podnikoch Kablo a Čs. plavba dunajská

(Dunajplavba). Začiatkom 60. rokov sa potom problematike budovania IRT začalo

intenzívnejšie venovať Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, najmä

vydávaním podrobných pokynov ako k tejto veci pristupovať.28

Slovenské národné múzeum

dostalo taktiež za úlohu vypracovať pre ostatné múzeá metodický postup pri poskytovaní

pomoci závodom a iným pracoviskám. K ďalším inštitúciám, ktoré sa otázkou vytvárania IRT

zaoberali, patrili Historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied a historická sekcia

Spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov. Napriek tomu, ako konštatuje Jan

Šufliarský, zriaďovanie pamätných izieb pokrokových revolučných tradícií nepokračovalo

v tejto dobe podľa predpokladov. Dôvodom bol i fakt, že žiadnej pomoci zo strany múzeí sa

IRT nedostalo. Pracovalo sa zväčša živelne, bez celoslovenského usmerňovania.29

25

LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI, č. 2, s. 217–218.

Pozri tiež DOUŠA, Pavel. Organizace českého muzejnictví 1945–1989. Opava : Slezská univerzita, Filozoficko-

přírodovědecká fakulta, Ústav historie a muzeologie, 2005, s. 180. Dizertačná práca. Vedúci práce doc. PhDr.

Karel Boženek, Ph.D. 26

KALUS, Jaromír, ŽÁČEK, Rudolf. Muzeum a síně revolučních tradic. Metodický zpravodaj pro vlastivědu

v Severomoravském kraji, 1980, č. 3, s. 15–16; LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník

moravský, 1979, roč. XXXI, č. 2, s. 218. 27

Pozri napr. Metodické pokyny k tvorbe obsahu siení cti a slávy v OS SR [online]. Liptovský Mikuláš, 2011. 7 s.

[cit. 2014-03-30]. Dostupné z WWW: <http://www.osveta.mil.sk/data/files/2529.pdf>. Ďalším príkladom môže

byť Izba ľudových a revolučných tradícií v slovenskej obci Cigeľ. Bližšie viď. Pamätná izba. Cigeľ : Oficiálne

stránky obce [online]. 2012. Posledná aktualizácia 09. 10. 2012 [cit. 2014-03-12]. Dostupné z WWW:

<http://www.cigel.sk/pamatna-izba.phtml?id3=76209>. 28

ŠUFLIARSKÝ, Jan. Ako ďalej pri zriaďovaní izieb revolučných tradícií. Muzejní a vlastivědná práce, 1963,

roč. I, č. 1, s. 31. 29

Tamže, s. 32–34.

10

Obrat v podobe väčšieho rozmachu budovania izieb tradícií však nastal od r. 1973. Popri

hospodárskych podnikoch a závodoch začali IRT postupne vznikať aj pri jednotných

roľníckych družstvách (ďalej JRD), štátnych majetkoch (ďalej ŠM) či na školách I. a II. cyklu

ako tzv. školské múzeá a pamätné izby.30

Niet preto divu, že koncom 70. rokov Ústredný

výbor (ďalej ÚV) Komunistickej strany Slovenska schválil Dočasné zásady na zriaďovanie,

riadenie a využívanie izieb revolučných tradícií v masovopolitickej práci na Slovensku, aby

tak organizačne podchytil novovznikajúce izby IRT.31

Problematika budovania izieb tradícií na Slovensku bola napokon zohľadnená vo

významnom programovom dokumente múzejnej sféry s názvom Jednotná metodika

zabezpečenia múzejnej dokumentácie obdobia výstavby socializmu v Slovenskej socialistickej

republike (ďalej SSR), ktorý vydala Ústredná správa múzeí a galérií v Bratislave v r. 1983.

Jednalo sa o súhrn opatrení ministerstva kultúry SSR, zhrnutých do samostatnej publikácie,

poskytujúcich komplexný návod ako zhodne postupovať v dokumentovaní éry socialistického

budovania, čo bolo v podstate predmetom záujmu každej IRT.32

3.4. Druhy izieb revolučných tradícií

Ako už bolo spomenuté, IRT vznikali v rámci rôznych inštitúcií či organizácií. V tomto

zmysle je možné rozdeliť ich do niekoľkých skupín. Na nasledujúcich riadkoch sú priblížené

tie, ktoré boli v Československu početne najviac zastúpené.

3.4.1 Izby revolučných tradícií v armáde

Prvými zástupcami IRT v Československu boli tzv. izby bojových tradícií, zriaďované

podľa sovietskeho vzoru v rámci útvarov Československej ľudovej armády (ďalej ČSĽA). Za

úlohu mali vyzdvihovať vybrané revolučné a bojové tradície vojenskej histórie a prezentovať

ich v duchu pevných ideových základov marxizmu-leninizmu a politiky KSČ. Medzi týmito

tradíciami zastával kľúčovú pozíciu predovšetkým protifašistický odboj v období druhej

30

Izby revolučných tradícií. In Encyklopédia Slovenska. II. zväzok, E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978, s. 468.

Pre ilustráciu – čo sa týka celkových počtov IRT venovaných protifašistickému odboju či širšej problematike

revolučného robotníckeho hnutia – v r. 1974 sa ich na Slovensku nachádzalo 160; v r. 1982 už 819. Bližšie pozri

HALAJ, Dušan. Postavenie a úlohy izieb revolučných tradícií a pamätných izieb v procese formovania

vlasteneckého a internacionalistického cítenia. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1989, s. 7. 31

Plné znenie Dočasných zásad pozri SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd.

Bratislava: Práca, 1982, s. 79–81. 32

PUBAL, Václav. Podniková - závodní muzea a síně revolučních tradic. Praha : Ústřední škola ROH

A. Zápotockého, 1986, s. 7.

11

svetovej vojny, a to jednak odboj domáci (s dôrazom na Slovenské národné povstanie,

Májové povstanie českého ľudu apod.), ale aj zahraničný.33

Významným medzníkom v budovaní armádnych IRT predstavuje rok 1974, kedy došlo

k vydaniu Směrnic ministra národní obrany a náčelníka hlavní politické zprávy ČSLA

k výchově v duchu revolučních a bojových tradic pracujícího lidu, Komunistické strany

Československa a Československé lidové armády, stanovujúcich úlohy na tomto poli výchovy.

V rovnakej dobe bola vydaná i dvojdielna metodická publikácia Síně bojových tradic, kde sa

zužitkovali dovtedajšie skúsenosti z vytvárania izieb a kútikov tradícií. V mnohých prípadoch

bolo snahou ich tvorcov slúžiť nielen k výchove vojakov základnej služby, ale i veliteľského

zboru a často i k výchove školskej mládeže a obyvateľov v mieste sídla posádky.34

3.4.2 Socialistický zväz mládeže a budovanie izieb tradícií

Popri ČSĽA bol ďalšou významnou organizáciou, ktorá vo veľkej miere zriaďovala izby

či kútiky revolučných, bojových, pracovných a internacionálnych tradícií, Socialistický zväz

mládeže. Základy rozsiahlejšieho vytvárania týchto IRT sa viažu k 50. výročiu založenia KSČ

a XIV. zjazdu tejto ústrednej politickej strany v Československu (1971). Pri tejto príležitosti

bolo zozbierané väčšie množstvo dokumentačného materiálu, ktoré našlo uplatnenie práve vo

vznikajúcich IRT. Ďalším podnetom k väčšiemu rozmachu izieb a kútikov tradícií boli

opatrenia schválené v rámci III. plenárneho zasadania ÚV SZM, ktoré zdôrazňovali nutnosť

zakladania IRT pri zväzáckych orgánoch a organizáciách, a to za spolupráce s hospodárskymi

orgánmi, orgánmi Revolučného odborového hnutia (ďalej ROH) či Národného frontu. Mali sa

stať „symbolickými místy, kde by měly být skládány sliby pionýrů, přijímáni noví členové

SSM, slavnostně odevzdávána svazácká vyznamenání a organizována slavnostní

shromáždění.“35

V prvej polovici 70. rokov sa v Bratislave taktiež uskutočnil seminár

k využitiu IRT pri ideovovýchovnej práci SZM. Medzi ďalšie impulzy k zakladaniu izieb

tradícií a rozvíjaniu ich politicko-výchovnej činnosti v mládežníckom hnutí patrili potom

akcie k 30. výročiu oslobodzovania Československa (1974–1975), 80. výročiu narodenia

Klementa Gottwalda a XV. zjazdu KSČ (1976), či 60. výročiu vzniku Československa (1978).

Koncom 70. rokov možno tiež badať isté zjednocovacie organizačné kroky zo strany ÚV

SZM, ktorý inicioval jednak prieskum stavu IRT v jednotlivých okresoch, ale aj prieskum

33

Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že tradície zahraničného odboja boli účelovo zúžené iba na pôsobenie

čs. vojenských jednotiek na východnom fronte. Bližšie k revolučným bojovým tradíciám v armáde napr.

MATIČKA, Václav. Vojenství a revoluční bojové tradice. 1. vyd. Brno : Univerzita J.E. Purkyně, 1979, 290 s. 34

ZITTA, František. Síně bojových tradic a výchova mladé generace. Historie a vojenství, 1974, č. 6, s. 119–

123; PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 10. 35

NEUBAUER, Jiří. Budujeme síně a koutky revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982, s. 91.

12

priamej účasti mládežníckych organizácií na ich budovaní alebo udržiavaní. Taktiež došlo

k vydaniu viacerých metodických publikácií k problematike revolučných tradícií alebo

budovania IRT či kútikov revolučných tradícií vo všetkých organizáciách.36

3.4.3 Zriaďovanie izieb a kútikov revolučných tradícií v podnikoch

Sedemdesiate roky minulého storočia sa niesli v znamení väčšieho rozmachu budovania

IRT aj v závodoch. Východiskom boli potreby a možnosti jednotlivých podnikov, ktoré

pripravovali akcie viažuce sa k určitému historickému alebo budovateľskému výročiu

konkrétneho závodu či spoločnosti všeobecne. Medzi ďalšie dôvody patrila tiež snaha

o dokumentovanie a výstavné prezentovanie družobných vzťahov alebo potreba propagácie

vlastných výrobkov, hlavne pre zahraničný obchod. Silný vplyv mala i rozmáhajúca sa

činnosť Komisie pre dejiny závodov v ČSSR37

, a to na rôznych úrovniach – ústrednej,

krajskej, okresnej či podnikovej. V niektorých krajoch boli prijaté stranícke a odborárske

uznesenia, určujúce konkrétne podniky, ktorých históriu je potrebné prednostne spracovať

a pokračovať tak v ďalšom budovaní IRT.38

Práve ROH venovalo problematike revolučných

tradícií značnú pozornosť a mimoriadne aktívne sa podieľalo na vytváraní pamätných izieb

a kútikov v závodoch.39

3.5. Československé múzejníctvo a jeho vzťah k izbám revolučných tradícií

Medzi kľúčové otázky fungovania izieb revolučných tradícií je vymedzenie ich

vzájomného pomeru s oficiálnym múzejným sektorom v Československu. Potrebné je

predovšetkým objasniť, či IRT počas svojej existencie niekedy patrili do oficiálnej múzejnej

siete ČSSR alebo nie; prípadne za akých podmienok sa mohli na odbornej múzejnej práci

spolupodieľať.

36

NEUBAUER, Jiří. Budujeme síně a koutky revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982, s. 91–94;

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 10–11. Bližšie pozri NEUBAUER,

Jiří. Výchova v duchu revolučních a internacionálních tradic v SSM. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1978, s. 5–18. 37

Komisia pre dejiny závodov v ČSSR mala za úlohu vytipovať tie podniky a závody (prípadne celé

priemyselné odvetvia), kde mala byť prednostne realizovaná komplexná dokumentácia výstavby socializmu.

Popri tom tiež poskytovala odbornú poradenskú činnosť pri budovaní vzorových IRT. PUBAL, Václav.

Dokumentace období socialismu muzejními prostředky. In OTTOMANSKÁ, Helena. Učební texty pro školení

komisí dějin závodů : k síním revolučních tradic. Praha : Ústřední škola ROH A. Zápotockého, 1985, s. 14. 38


A. Zápotockého, 1986, s. 5–6; PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 11–12. 39

Bližšie pozri KREJBYCH, Josef. Podíl ROH na budování a využívání podnikových muzeí a síní revolučních

tradic. In OTTOMANSKÁ, Helena. Učební texty pro školení komisí dějin závodů : k síním revolučních tradic.

Praha : Ústřední škola ROH A. Zápotockého, 1985, s. 15–27.

13

3.5.1 Izby tradícií ako súčasť jednotnej siete múzeí?

Izby tradícií spočiatku vznikali živelne a prakticky nekoordinovane. V podstate prvým

významnejším dokumentom múzejnej sféry, do ktorého mohli byť IRT zakomponované, bol

zákon č. 54/1959 o múzeách a galériách. Istú paralelu s problematikou izieb tradícií však

možno badať iba v jeho piatom paragrafe, pojednávajúcom o tzv. miestnych pamätníkoch,

ktoré sa definíciou nápadne ponášajú na tzv. pamätné izby40

: „Krajskou síť muzeí a galerií

doplňují místní památníky, které jako zařízení místních národních výborů sa zaměřují na

význačné události nebo osobnosti.“41

Zákon problematiku miestnych pamätníkov však ďalej

nerozvádzal. Takisto sa nepodarilo zatiaľ nájsť ani žiadne dokumenty, ktoré by naznačovali

konkrétne kroky, alebo aspoň snahu zakomponovať IRT do tohto najnižšieho prvku čs.

múzejnej siete.

S rozmachom izieb tradícií v 70. rokoch však postupne zosilnela i potreba vniesť do tejto

formy politicko-výchovného pôsobenia istú organizáciu. V jednom z najdôležitejších

materiálov, ktoré určovali vývoj čs. múzejníctva v období nárastu ich budovania, Zásadách

rozvoje českého muzejnictví, však nejakej konkrétnej zmienky o nich nenájdeme.42

Naproti

tomu, ako uvádza pracovníčka krajského národného výboru v Brne Libuše Lefnerová,

tvorcovia IRT sa mohli oprieť o iný dokument z rezortu kultúry, a to Politicko-organizační

opatření k budování expozic novějších dějin a současnosti v muzeích ČSSR (1974), ktoré

stanovovali i realizačný postup budovania izieb revolučných a bojových tradícií.43

Na stránkach periodika Muzejní a vlastivědná práce v r. 1977 významný čs. múzejník Jiří

Špét už izby tradícií radí medzi tzv. špecializované expozície. Pritom však zdôrazňuje:

„Nejde zpravidla ovšem o expozice muzejního charakteru, [...] nevznikají ani jako plánovitá

součást budovaného systému expozic dělnického revolučního hnutí a výstavby socialismu

v muzeích a nejsou proto organickou součástí muzejní sítě.“44

Ani viaceré ďalšie významné

materiály z tejto doby, ovplyvňujúce oblasť múzejníctva v ČSSR, ako napr. Zásady

40

Bližšie pozri s. 7 tejto práce. Za zmienku stojí, že „památní síně“ figurovali už v kategorizácií múzejných

inštitúcií za 1. ČSR. Bližšie pozri ŠPÉT, Jiří. Přehled vývoje českého muzejnictví I. : (do roku 1945). 2. vyd.

Brno : Masarykova univerzita, 2003, s. 79. ISBN 80-210-3206-5. 41

Česká republika. Zákon č. 54 ze dne 9. července 1959 o muzeích a galeriích. In Sbírka zákonů Republiky

československé. 1959, čiastka 22, s. 175. 42

Zásady rozvoje českého muzejnictví. Muzejní a vlastivědná práce, 1973, roč. XI, č. 4, s. 221–235. Bližšie

k situácii v čs. múzejníctve 70. rokov pozri ŠPÉT, Jiří. Formování a rozvoj socialistického muzejnictví v ČSR

(1945–1985). Praha : Národní muzeum, 1988, s. 252–269. 43

LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI, č. 2, s. 217.

K Politicko-organizačním opatřením bližšie pozri ŠPÉT, Jiří. Formování a rozvoj socialistického muzejnictví

v ČSR (1945–1985). Praha : Národní muzeum, 1988, s. 254–255. 44

ŠPÉT, Jiří. K problematice specializovaných muzeí a specializovaných expozic. Muzejní a vlastivědná práce,

1977, roč. XV, č. 1, s. 9.

14

spolupráce muzeí a galerií se školami, výchovnými zařízeními a mládeží (1977)45

či Směry

a výhledy dalšího rozvoje muzeí a galerií v ČSSR (1979)46

samotné IRT podrobnejšie

nereflektovali. Pritom jestvovali hlasy resp. požiadavky, zasadzujúce sa o vyjasnenie otázky

budovania izieb tradícií s rezortmi kultúry, školstva či vnútra, a teda o vymedzenie

vzájomného vzťahu IRT na strane jednej a múzeí, škôl a archívov na strane druhej.47

Začiatkom 80. rokov však vznikli niektoré podstatné dokumenty, ktoré pôsobenie izieb

tradícií priamo ovplyvnili. Myslia sa tým predovšetkým Zásady zabezpečení komplexní

dokumentace období výstavby socialismu, schválené vládou ČSSR v r. 1981.48

Časovým

záberom sa týkali práve doby po skončení druhej svetovej vojny, ale i obdobia, kedy sa

vytvárali revolučné predpoklady, teda rokov 1939–1945. Podľa nich, hlavnou úlohou

jednotlivých rezortov, spoločenských organizácií a národných výborov bolo zaistiť sústavnú

dokumentáciu vývoja spoločnosti. Konkrétne múzejné doklady a príslušná dokumentácia

mala byť sústredená v dokumentačných centrách múzejného typu – rezortných podnikových

(závodných) múzeách, izbách revolučných tradícií, pamätných izbách, vzorkovniach apod.

Prípadne mohli byť odovzdávané múzeám rezortu kultúry podľa miestnej a predmetnej

príslušnosti. Tým pre organizácie, ktoré nemajú vlastné dokumentačné centrá múzejného typu

a ani ich neplánujú vybudovať, vznikla povinnosť ponúknuť doklady múzejnej hodnoty podľa

špecializácie alebo miesta príslušnému múzeu ministerstva kultúry k prevzatiu.49

Toto

uznesenie malo teda dopad predovšetkým na tie IRT, ktoré boli viazané na hospodárske

podniky či závody.

Vlastné riešenie tohto zámeru však vyžadovalo vydanie príslušných metodických

a realizačných pokynov. Jedným z najdôležitejších boli Zásady jednotné sítě muzeí, galerií

a specializovaných expozic, pochádzajúce z dielne ministerstva kultúry (1981).50

Uvádza sa

v nich, že popri sieti múzeí a galérií (v rámci ktorej sú uvedené i podnikové múzeá

a vzorkovne) má existovať ešte i sieť špecializovaných expozícií, teda sústava expozícií

prezentujúcich v komplexnom pohľade vývoj prírody a spoločnosti, ako aj tvorivej ľudskej

práce. Pre zaradenie do tejto siete je rozhodujúce obsahové (tematické) zameranie expozície,

45

Zásady spolupráce muzeí a galerií se školami, výchovnými zařízeními a mládeží. Muzejní a vlastivědná práce,

1978, roč. XVI, č. 1, s. 43–46. 46

Směry a výhledy dalšího rozvoje muzeí a galerií v ČSSR : (Schváleny usnesením vlády ČSR č. 390 ze dne 19.

12. 1979). Muzejní a vlastivědná práce, 1980, roč. XVIII, č. 3, s. 129–137. 47

LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI, č. 2, s. 218. 48

Kompletné znenie tohto uznesenia pozri v ŠPÉT, Jiří. Zásady komplexní dokumentace období výstavby

socialismu. Muzejní a vlastivědná práce, 1981, roč. XIX, č. 4, s. 193–197. 49


A. Zápotockého, 1986, s. 6–7. 50

Ich plné znenie pozri v Jednotná síť muzeí, galerií a specializovaných expozic ČSR. Metodický zpravodaj pro

vlastivědu v Severomoravském kraji, 1983, č. 6, s. 5–20.

15

bez ohľadu na jej zriaďovateľa a spôsob riadenia. Budovanie nových špecializovaných

expozícií sa malo diať len so súhlasom príslušného krajského národného výboru a po

vyjadrení ministerstva kultúry. Izby tradícií mohli spadať do niektorej z týchto kategórií,

avšak vyslovene spomenuté v týchto zásadách neboli.51

Iným dokumentom, ktorý upravoval

pôsobenie múzeí v ČSSR boli potom Zásady profilace, oborového zaměření a specializace

muzeí – síť specializovaných muzeí a specializovaných muzejních pracovišť (1982).52

I tu by

sme ale priamu zmienku o IRT hľadali márne.

Prvýkrát na najvyššej úrovni riešilo teda problémy izieb revolučných tradícií v podnikoch

spomínané vládne uznesenie k Zásadám zabezpečení komplexní dokumentace období výstavby

socialismu. Václav Pubal si vzhľadom k nemu dovolil upozorniť, že ak by došlo k povereniu

nejakej IRT funkciou dokumentačného centra príslušného závodu, bolo by nutné jej

dovtedajšiu pôsobnosť rozšíriť, doplniť a ekonomicky či personálne zaistiť. Takisto by bolo

podľa neho pri zakladaní nových IRT nutné zodpovedné zvážiť, či nie je lepšie vybudovať

skôr múzejnú inštitúciu, ktorá by sa stala súčasťou celonárodnej siete múzeí a galérií a plnila

by všetky funkcie z toho pre ňu vyplývajúce.53

Ten istý autor v jednej zo svojich prác o podnikových múzeách tiež uvádza, že v hlavných

smeroch a úlohách v oblasti múzejníctva rokov 1981–1985, ktoré boli prijaté na

celonárodnom aktíve v Ústí nad Labem (1981), sa: „... veřejnosti přístupná závodní muzea

a síně revolučních tradic pokládají za ‚instituce jednotné sítě muzeí a galerií – jednotné sítě

specializovaných expozic, pokrývajících ve svém celku všechny úseky vývoje společnosti,

přírody a umění.‘“54

Aj na základe tohto vyjadrenia je zrejmé, že popri ostatných druhoch

IRT práve tie, ktoré sa týkali podnikov, predsa len mali svoje špecifické miesto v rámci

múzejnej siete ČSSR.

V súvislosti so začiatkom 8. päťročnice v polovici 80. rokov boli vydané ďalšie

smernice, ktoré mali určovať rozvoj čs. múzejníctva v nadchádzajúcom období. Na margo

rozširovania celoštátnej múzejnej siete o ďalšie inštitúcie či zariadenia uvádza Jiří Špét

v jednom zo svojich komentárov nasledovné: „Chápeme ji [jednotnú múzejnú sieť v ČSSR –

pozn. M. V.] i nadále jako strukturu otevřenou, upravovatelnou a doplňovatelnou, ale to ještě

51

Sieť špecializovaných expozícií mali tvoriť: expozície špecializovaných múzeí, tematické špecializované

čiastkové expozície múzeí vlastivedného typu alebo galérií, monografické expozície a memoriálne múzeá,

sprístupnené podnikové múzeá a vzorkovne, tematické expozície na sprístupnených pamiatkových a iných

objektoch. Tamže, s. 5, 19–20. 52

Úplné znenie tohto dokumentu pozri v Zásady profilace, oborového zaměření a specializace muzeí ČSR – síť

specializovaných muzeí a specializovaných muzejních pracovišť ČSR. Metodický zpravodaj pro vlastivědu

v Severomoravském kraji, 1983, č. 6, s. 21–27. 53


A. Zápotockého, 1986, s. 8. 54

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 33.

16

neznamená, že se tím otvírají brány živelnosti pro neuvážlivé zakládání samostatných

místních památníků, o jejichž zřizování se v posledním období začalo leckde usilovat. Naopak,

chceme ve výhledu docílit toho, aby nejnižším článkem sítě – s výjimkou těch městských

muzeí, jejichž samostatnost má společenské opodstatnění – se stalo dobře vybavené okresní

muzeum a všechna ostatní zařízení v okrese byla jeho pobočkami. Bude-li tento princip

zachován, nic potom nebrání tomu, aby s pomocí muzeí vznikaly i v obcích pamětní síně jako

specializované expozice ve správě příslušného muzea.“55

I na základe tohto vyjadrenia je možné vidieť, že pre IRT napokon existovala možnosť

začlenenia sa do múzejnej siete, ale teda jedine pod správcovstvom nejakej konkrétnej

inštitúcie z múzejnej siete.

3.5.2 Vplyv múzejných inštitúcií na izby tradícií

Iným významným aspektom vzťahu IRT a múzeí je miera odbornej výpomoci múzejných

inštitúcií pri zriaďovaní či fungovaní izieb tradícií, prípadne otázka pribratia IRT pod svoje

vedenie. Popritom, že základné múzejné zariadenia začali v krajoch postupne evidovať

existujúce izby tradícií, mnohé IRT sa napokon aj stali vysunutou expozíciou resp. priamou

súčasťou múzeí, čo v podstate dokladá aj jedna z encyklopedických definícií samotnej izby

tradícií.56

Na prelome 70. a 80. rokov však kooperácia múzeí a izieb tradícií nebola ešte všade úplne

dokonalá. Libuše Lefnerová vo svojom článku o situácii v Juhomoravskom kraji uvádza, že

múzeá sa na budovaní IRT podieľali len vtedy, ak o to boli požiadané. Neexistovali totiž

prostriedky, ktoré by túto spoluprácu učinili záväznou. Podobná aktivita múzejných inštitúcií

bola teda len náhodná a múzeá mali prehľad iba o tých IRT, na ktorých tvorbe sa sami

bezprostredne podieľali. Najúspešnejšia bola v tomto smere spolupráca múzeí s odbormi

školstva jednotlivých okresných národných výborov, ale aj s komisiami regionálnych dejín

robotníckeho hnutia. Múzejní pracovníci sa museli zaoberať i riešením problému duplicity

múzejných expozícií a IRT, a to kladením dôrazu na miestne špecifiká, s cieľom zabrániť

tak nežiaducej uniformite. Týmto smerom sa mala uberať i metodická a odborno-poradenská

činnosť, pozostávajúca z rôznych školení organizovaných múzeami, ďalej vydávania

metodických príručiek k budovaniu IRT, ale aj publikovania katalógov najdôležitejších

dokumentov, ktorých fotokópie príslušné múzeum izbám tradícií ponúkalo. Vždy tu tiež

existovala možnosť zaobstarať si z príslušného múzea kópiu nejakého zbierkového predmetu;

55

ŠPÉT, Jiří. Muzea v nástupu do 8. pětiletky. Muzejní a vlastivědná práce, 1986, roč. XXIV, č. 1, s. 7. 56

Izby revolučných tradícií. In Encyklopédia Slovenska. II. zväzok, E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978, s. 468;

SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1982, s. 13.

17

vo výnimočných prípadoch si aj vypožičať originál. Odlišného charakteru boli potom IRT

budované priamo v múzeách z ich zbierkového materiálu, ako súčasť vlastných múzejných

expozícií.57

Jednu z možností kooperácie múzeí a IRT si môžeme ilustrovať na konkrétnom príklade

okresu Frýdek-Místek. Vybraní pracovníci Okresného vlastivedného múzea vo Frýdku-

Místku boli na prelome 70. a 80. rokov poverení zoznámiť sa s vtedajším stavom

vybudovaných IRT v ich okrese. Prostredníctvom dotazníkovej akcie oslovili všetky

zainteresované inštitúcie a po vyhodnotení došlých vyplnených materiálov následne

zrealizovali niekoľko návštev vybraných izieb. Nakoľko zistili viaceré nedostatky rôzneho

charakteru, spísali návrhy na ich riešenie, ako aj konkrétne možnosti metodickej pomoci

múzeí pri budovaní IRT. Tá pozostávala z nasledovných okruhov:

metodická pomoc pri vyhľadávaní námetových okruhov pre IRT v inštitúcii alebo

obci formou doporučenej literatúry, bibliografií apod.;

poskytovanie poradenskej metodickej pomoci pri vlastnej realizácii IRT (metodika

terénneho zberu, evidencia zozbieraných materiálov, príprava ideového návrhu

a scenára apod.);

podľa potreby usporadúvanie praktických seminárov k problematike IRT

(o možnostiach realizácie, ako aj ďalšieho využívania izieb tradícií);

vydávanie metodických textov a zverejňovanie praktických skúseností

a poznatkov z formovania IRT v okrese (obzvlášť možnosti a spôsoby ich

oživovania, doplňovania a aktualizácie); ďalej odporúčanie novej literatúry k tejto

problematike;

čiastkové previerky IRT a usmerňovanie ich siete v okrese.58

Treba povedať, že toto nebol jediný prípad úspešného vplyvu múzeí na fungovanie izieb

tradícií – v literatúre možno nájsť i ďalšie správy o podobných počinoch.59

V súvislosti s vytváraním programovej činnosti čs. múzeí pre druhú polovicu 80. rokov

J. Špét potom bližšie konkretizoval úlohu múzeí voči IRT: „Muzea budou i v 8. pětiletce

poskytovat metodickou a odbornou pomoc závodům i jiným organizacím při budování jejich

pamětných síní, a síní tradic, ale – pokud při tom půjde o dokumentační centrum ve smyslu

57

LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI, č. 2, s. 218–219. 58

Bližšie pozri KALUS, Jaromír, ŽÁČEK, Rudolf. Muzeum a síně revolučních tradic. Metodický zpravodaj pro

vlastivědu v Severomoravském kraji, 1980, č. 3, s. 11–23. 59

Za všetky aspoň CHUMCHAL, Milan. Síň tradic Lidových milicí v Přerově. Muzejní a vlastivědná práce,

1984, roč. XXII, č. 3, s. 134–137; SCHNEIDER, Evžen, KULÍŘ, Vratislav. Některé zkušenosti z rozvíjení

komplexní dokumentace současnosti v muzeích Jihočeského kraje. Muzejní a vlastivědná práce, 1983, roč. XXI,

č. 2, s. 65–73.

18

usnesení vlády č. 234/80 – musí dbát toho, aby v těchto expozicích nebyly umisťovány

sbírkové předměty, a jestliže ano, pak za podmínek, že se stanou součástí muzejního

sbírkového fondu a budou podle platných předpisů pouze zapůjčovány.“60

Napokon, jeden zo slovenských autorov vo svojej práci z r. 1989 taktiež prízvukuje

striktné sledovanie istých hraníc pri vytváraní izieb tradícií: „Tieto zariadenia [IRT – pozn.

M. V.] sú špecifickou formou špecializovaných expozícií o významných udalostiach alebo

osobnostiach našich dejín. Ich expozície sa naďalej budú vytvárať zo zbierkových fondov

múzeí a galérií, ku ktorým patria, pri dôslednom dodržiavaní vymedzených kritérií ich

zriaďovania.“61

Záverom snáď len toľko, že metodická spolupráca múzeí a izieb revolučných tradícií

prinášala obojstranné výhody. Prostredníctvom bližšieho poznania materiálov v IRT sa totiž

mohla rozšíriť i dokumentácia jednotlivých múzeí.62

3.6. Metodika budovania izieb revolučných tradícií

V súvislosti s rozmachom budovania izieb revolučných tradícií nastala potreba zaviesť do

ich vytvárania isté prvky odbornosti a organizácie. S postupom času, v priebehu

70. a 80. rokov, teda vzniklo väčšie množstvo metodických textov a príručiek, majúcich za

cieľ zlepšiť úroveň pripravovaných IRT. Dá sa povedať, že v základných rysoch sú si tieto

práce v mnohom podobné; odlišnosti badať najmä v súvislosti so špecifikami rôznych druhov

izieb tradícií (podnikové, ROH, SZM apod.). V nasledujúcich podkapitolách si teraz

predstavme práve tie spoločné hlavné body presadzovaných zásad budovania IRT.

3.6.1 Ciele a úlohy

Hlavná úloha izieb revolučných tradícií mala spočívať vo vhodným spôsobom

realizovanej dokumentácii a sprístupňovaní materiálov verejnosti, týkajúcich sa revolučnej

minulosti, ale i vtedajšej socialistickej prítomnosti obyvateľstva ČSSR. IRT teda

predstavovali jeden zo spôsobov, nastolených oficiálnym programom KSČ, ako v oblasti

výchovy a vzdelávania pôsobiť na spoločnosť. Tento cieľ mali dokázať účinne realizovať

svojou ideovosťou, názornosťou, aktuálnosťou a straníckosťou.63

Ich prvoradou úlohou bolo teda priamo pôsobiť na myslenie a konanie ľudí, predovšetkým

mladšej generácie. Mali docieliť, aby obyvateľstvo získalo vzťah k revolučným a národným

60

ŠPÉT, Jiří. Muzea v nástupu do 8. pětiletky. Muzejní a vlastivědná práce, 1986, roč. XXIV, č. 1, s. 7. 61

HALAJ, Dušan. Postavenie a úlohy izieb revolučných tradícií a pamätných izieb v procese formovania

vlasteneckého a internacionalistického cítenia. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1989, s. 5. 62


Tamže, s. 8.

19

tradíciám, tradíciám revolučného boja a KSČ, a pokrokového hnutia mládeže; vzťah

k vtedajším výsledkom socialistického budovania; vzťah k spoluobyvateľom svojej vlasti,

najmä z hľadiska národnej príslušnosti; vzťah k iným krajinám z hľadiska vecného, ľudského

i historického (vychádzajúc z triedneho princípu – základným kritériom bola pokrokovosť

zriadenia jednotlivých krajín); vzťah k svojej krajine (prírodné krásy, bohatstvo vlasti,

výsledky práce obyvateľstva v minulosti).64

V tejto súvislosti môžeme v príručkách nájsť i základné znaky, ktorými sa jednotlivé izby

či kútiky tradícií mali vyznačovať. Patrili sem: marxisticko-leninský prístup chápania dejín

a ich zmyslu i súčasnosti; vyjadrenie historickej úlohy robotníckej triedy a vedúcej úlohy

KSČ; zdôraznenie myšlienky proletárskeho a socialistického internacionalizmu, priateľstva

a spolupráce so ZSSR; účinné celistvé ideovovýchovné pôsobenie na mladého človeka

a podnietenie jeho odhodlania budovať socialistickú spoločnosť a naplňovať ciele vytýčené

KSČ.65

Podľa druhu izieb tradícií mohli byť tieto základné znaky prípadne rozšírené aj

o ďalšie.66

Z dokumentačného hľadiska mali IRT pomáhať pri vyhľadávaní, sústreďovaní

a evidovaní hmotných, písomných a fotografických dokumentačných materiálov, ktoré by

slúžili „sústavnému oživovaniu pokrokovej histórie našich národov a národností, podľa

regionálnej príslušnosti.“67

Alebo inými slovami: „Zriaďovaním izieb pokrokových tradícií

sa sledovalo vyhľadávanie, sústreďovanie, ochrana a kultúrno-výchovné využitie miestnych

dokumentov a pamiatok.“68

3.6.2 Námety

Po vyjasnení si cieľov a úloh je dôležité zodpovedať aj otázku, na čo sa IRT mali

zameriavať z hľadiska obsahu, teda aké obdobia revolučnej histórie sa odporúčali ako vhodné

na prezentovanie. Od toho sa potom odvíjalo i zhromažďovanie dokumentačného materiálu.

Každá izba revolučných tradícií v zásade musela vychádzať z tradícií miesta alebo

inštitúcie, kde bola budovaná. V najvšeobecnejšom poňatí sa revolučnými tradíciami rozumeli

64


1. vyd. Bratislava : Smena, 1975, s. 4–5. 65

Bližšie pozri NEUBAUER, Jiří. Budujeme síně a koutky revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Mladá fronta,

1982, s. 106–115. 66

Napr. pre izby tradícií v SZM bolo dôležité i zdôraznenie podielu pokrokového detského a mládežníckeho

hnutia na realizácii politiky KSČ a vybojovaní cieľov, ktoré strana vytýčila. Tamže, s. 110–111. Pozri tiež


roč. I, č. 1, s. 32. 67


1. vyd. Bratislava : Smena, 1975, s. 5. 68


roč. I, č. 1, s. 32.

20

predovšetkým tradície odboja proti feudalizmu, prvých robotníckych a vzdelávacích spolkov

v období Rakúsko-Uhorska; činnosť sociálnodemokratickej strany, sociálnodemokratickej

ľavice či komunistickej strany a ich telovýchovných, mládežníckych, ženských, kultúrnych,

odborových organizácií; tradície protifašistického odboja a tradície socialistickej výstavby až

do vtedajšej súčasnosti.69

Vzhľadom k druhu IRT boli v oblasti tematiky pochopiteľne badateľné isté odlišnosti,

najmä čo sa týka kladenia dôrazu na určité revolučné tradície. Niektoré tematické okruhy

izieb tradícií bolo tiež možné primerane skrátiť, prípadne rozšíriť podľa konkrétneho

vypracovaného ideového zámeru. V kútikoch revolučných tradícii, ktoré zvykli byť obsahovo

zúženejšie, sa mohla viac prepracovať téma, najtypickejšia pre konkrétny závod, školu či

obec.70

V jednotlivých príručkách, ktoré k problematike budovania izieb revolučných tradícií

v 70. a 80. rokoch vznikli, sú odporúčané tematické štruktúry a revolučné tradície prakticky

vždy, viac či menej, rozdelené a popísané. Ukážky niektorých z nich sú zaradené medzi

záverečnými prílohami tejto práce.71

3.6.3 Zásady budovania izieb tradícií

Od vytýčenia cieľov a tematického vymedzenia izieb revolučných tradícií pristúpme

teraz k ďalším zásadám zriaďovania IRT, ktoré sú zmieňované prakticky v každej z dobových

príručiek. Pochopiteľne, v mnohých veciach sú si tieto rady podobné; v jednotlivých prácach

však možno badať aj isté odlišnosti.

Podľa jednej z metodík mal základ celého procesu budovania IRT spočívať v stanovení

ideového zámeru zamýšľanej izby tradícií, vo vypracovaní scenára – literárneho

a technického. Scenár mal určovať koncepciu izby tradícií na základe členenia jej základných

častí do tematických celkov a príslušných priestorov. Ako východisko mu slúžili najnovšie

poznatky bádania v danej oblasti, ako aj jasná ideová koncepcia, zrozumiteľná pre širšie

vrstvy obyvateľstva. Žiaduce bolo poveriť jeho tvorbou odborných pracovníkov, ktorí mali

dostatočné vedomosti o danom regióne, závode, JRD, ŠM či škole. Vypracovaný literárny

scenár bolo následne potrebné predložiť príslušným straníckym orgánom a organizáciám

na vyjadrenie a schválenie. Literárny scenár sa potom mal stať podkladom pre vyhotovenie

technického scenára. Pod týmto pojmom sa rozumelo výtvarné stvárnenie zámerov

69

KALUS, Jaromír, ŽÁČEK, Rudolf. Muzeum a síně revolučních tradic. Metodický zpravodaj pro vlastivědu

v Severomoravském kraji, 1980, č. 3, s. 17. 70


1. vyd. Bratislava : Smena, 1975, s. 8. 71

Pozri s. 38–40 (Prílohy č. 1 – 3) tejto práce.

21

vytýčených v scenári literárnom. Jednalo sa vlastne „o architektonicko-umelecké riešenie

IRT, o základné členenie tematických celkov do priestoru, o určenie cirkulácie a spresnenie

konečného výberu dokumentačného materiálu.“72

Okrem nákresov všetkých častí expozície

podľa panelov mal technický scenár zahŕňať i informácie o presnom umiestnení textov,

materiálov a ozdobných doplnkov. Jeho súčasťou mali byť tiež správne znenia všetkých

textov, ktoré budú uvedené v IRT, a pri jednotlivých tematických celkoch i texty

dokumentov, eventuálne fotografických dokumentov.

Za poslednú fázu vytvárania IRT bola považovaná jej samotná inštalácia. Tá sa mohla

realizovať svojpomocne, a to v prípade, že daná inštitúcia či organizácia mala na to dostatok

odborníkov. Druhá alternatíva spočívala v zadaní tejto úlohy nejakej z profesionálnych

výstavných organizácií, čo však predstavovalo po odbornej i finančnej stránke väčšiu

náročnosť. Samozrejmou mala byť tiež snaha zapojiť do spolupráce miestnych kronikárov,

učiteľov, výtvarníkov, aranžérov, rôznych remeselníkov, ako aj odborných pracovníkov

okresných či mestských múzeí a archívov. Po zhromaždení všetkých materiálov (panelov,

vitrín, exponátov apod.) sa mohla teda uskutočniť vlastná inštalácia expozície, v rámci ktorej

sa dôraz kládol najmä na výzdobu a propagáciu.73

Toto bol teda jeden z návodov ako pristupovať k tvorbe IRT. V inej z príručiek sa

môžeme dočítať, že kľúčovým pre celý proces bolo dôkladne si premyslieť konkrétny postup,

v rámci ktorého bude izba vznikať a ujasniť si jeho etapy. Budovanie IRT by malo podľa

autora tejto metodiky prebiehať v rámci dvoch základných fáz – prípravného obdobia

a obdobia vlastnej realizácie. Práve prvá menovaná fáza údajne zvykla byť pri tvorbe IRT

najviac podceňovaná. V ideálnom prípade mala pozostávať zo zhotovenia ideového zámeru,

teda stručného písomného dokumentu, približujúceho základné otázky a princípy, ktoré mali

byť v izbe tradícii reflektované. Nasledovať malo spracovanie libreta, charakterizujúceho

základné obsahové a logické celky, na ktoré mala byť expozícia rozdelená. Finálnym

a zároveň kľúčovým dokumentom prípravnej fázy bol potom scenár, ktorý presne vytyčoval

budúcu podobu expozície. Mal byť teda akýmsi podrobným sprievodcom IRT ešte pred jej

vybudovaním.74

72


Tamže, s. 11–12. Porovnaj s inými metodikami, napr. ČAPLOVIČ, Dušan. Izby revolučných tradícií :

Metodické pokyny pre zriaďovanie izieb revolučných tradícií. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1975, s. 8–12;

KOSTICKÝ, Bohumír. Ideová príprava izieb revolučných tradícií. In OTTOMANSKÁ, Helena. Učební texty

pro školení komisí dějin závodů : k síním revolučních tradic. Praha : Ústřední škola ROH A. Zápotockého, 1985,

s. 38–44; ŠOLC, Josef. Síně a koutky revolučních tradic : metodický list. Hodonín : Muzeum Hodonínska, 1980,

s. 3–5. 74


PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 17–25.

22

Jednotlivé návody či metodiky sa popri prípravných fázach, ktoré boli venované

obsahovej stránke IRT, podrobnejšie venovali i samotnému výtvarnému riešeniu izieb tradícií.

V rámci tejto problematiky sa sledovali predovšetkým otázky vstupu do expozície, samotného

priestoru (tvar, steny, stropy, podlaha, svetlo, zeleň apod.), rozmiestneniu a výtvarnej podobe

panelov, exponátom, audiovizuálnym prostriedkom atď. Autori príručiek v niektorých

prípadoch nezabudli ani na tipy k slávnostnému otvoreniu IRT.75

3.6.4 Využívanie izieb tradícií

Ešte pred samotným sprístupnením IRT bolo potrebné stanoviť, kedy mala byť táto

inštitúcia vôbec pre verejnosť otvorená. V tejto súvislosti sa ponúkali rôzne možnosti – buď

iba určitý deň v týždni, prípadne len po predošlom ohlásení apod. Zároveň sa musel určiť

i konkrétny zodpovedný pracovník, ktorý sa mal o izbu tradícií starať a vedel by tiež

návštevníkom podať primeraný odborný výklad. Ako uvádza Václav Pubal, v niektorých IRT

sa nachádzal iba dozorca, a sprievod po expozícií bol vyriešený za pomoci nahrávok na

magnetofónových páskach.76

Samotné využitie izieb tradícií možno rozdeliť do niekoľkých oblastí. Kľúčovým bolo

v prvom rade použitie IRT vo výchovno-vyučovacom procese, ktoré sa týkalo v podstate

každej jednej izby. Tieto inštitúcie sa dali totiž zužitkovať pri výučbe dejepisu, občianskej

výchovy, brannej výchovy, ale čiastočne aj pri vyučovaní takých predmetov, ako zemepis,

prírodopis či literatúra. Mohli tiež poslúžiť ako odborné učebne. Medzi najčastejšie formy

výkladu v izbách tradícii patrili prednášky, rozprávania, besedy alebo kombinované

výklady.77

Nemenej významné bolo využitie IRT pri príležitosti rôznych dôležitých politických

výročí, štátnych sviatkov, ale aj miestnych jubileí (založenie JRD, vznik školy apod.). V tejto

súvislosti možno prejsť k ďalšej forme uplatnenia izieb tradícií, spočívajúcej v organizovaní

rozličných slávnostných podujatí, ktoré by v nich prebiehali. Hoci mnohé IRT nemali

optimálne priestorové podmienky, i tak v mnohých prípadoch poskytovali zázemie pre akcie

75

Bližšie pozri napr. DVOŘÁK, Jan. Názorné ukázky použití výtvarných prostředků i prostorového řešení síní

revolučních tradic, závodních i podnikových muzeí. In OTTOMANSKÁ, Helena. Učební texty pro školení

komisí dějin závodů : k síním revolučních tradic. Praha : Ústřední škola ROH A. Zápotockého, 1985, s. 56–72;


PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 29. Z metodík, priamo pochádzajúcich

od múzejných pracovníkov napr. KALUS, Jaromír, ŽÁČEK, Rudolf. Muzeum a síně revolučních tradic.

Metodický zpravodaj pro vlastivědu v Severomoravském kraji, 1980, č. 3, s. 17–20; ŠOLC, Josef. Síně a koutky

revolučních tradic : metodický list. Hodonín : Muzeum Hodonínska, 1980, s. 5–7. 76

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 29–30. 77

Jednotlivé izby tradícií sa vzhľadom k svojmu druhu viac zameriavali i na príslušné špecifické cieľové

skupiny. Napríklad podnikové IRT na výchovu svojich zamestnancov, IRT v armáde či bezpečnosti na osvetu

príslušníkov týchto zborov apod.

23

rôznych organizácií, od pionierov až po zbory pre občianske záležitosti. Prebiehali v nich

slávnostné fotografovania, besedy s pamätníkmi, odbojármi či funkcionármi komunistickej

strany, oslavovali sa tu životné jubileá atď. Priestory izieb tradícií mohli byť popri hlavnej

expozícií zužitkované taktiež na prezentovanie ďalších, menších výstav, viažucich sa napr.

k nejakému konkrétnemu výročiu. Tieto výstavy však vždy mali byť blízke tematike

príslušnej IRT, aby tak prispievali k jej aktualizácii.78

Prirodzene, využitie izieb tradícií malo ešte svoje špecifiká vzhľadom k tomu, o aký druh

IRT sa jednalo. Napríklad podnikové izby tradícií boli využívané k prvému stretnutiu

funkcionárov závodu s novými učňami, slávnostne sa tu odovzdávali výučné listy či

vyznamenania, mohli sa tu organizovať stretnutia s družobnými hosťami alebo zahraničnými

partnermi, atď.79

78

SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1982, s. 40–44; HALAJ,

Dušan. Postavenie a úlohy izieb revolučných tradícií a pamätných izieb v procese formovania vlasteneckého

a internacionalistického cítenia. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1989, s. 10–19; ČAPLOVIČ, Dušan. Izby

revolučných tradícií : Metodické pokyny pre zriaďovanie izieb revolučných tradícií. 1. vyd. Bratislava : Smena,

1975, s. 12–13; BRIŠŠ, Milan, ČIHÁK, Jozef. Program pre záujmový útvar revolučných a bojových tradícií pre

žiakov stredných škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987, s. 29–30. 79

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983, s. 30. K špecifikám využitia iných

druhov IRT pozri tiež napr. Metodický materiál k tvorbě Síní tradic JZD, Státních statků a STS ve Středočeském

kraji. Středočeské muzejnictví : Informační a metodický bulletin pro pracovníky muzeí Středočeského kraje,

1982, č. 2, s. 18; Jak budovat síně tradic průmyslových podniků Středočeského kraje. Středočeské muzejnictví :

Informační a metodický bulletin pro pracovníky muzeí Středočeského kraje, 1982, č. 4, s. 20.

24

4. Síň tradic Krajské správy Sboru národní bezpečnosti Ostrava

Po oboznámení sa s problematikou izieb revolučných tradícií vo všeobecnosti obráťme

teraz pozornosť priamo na jedného zo zástupcov IRT, a to Síň tradic Krajské správy Sboru

národní bezpečnosti Ostrava (ďalej Síň tradic KS SNB Ostrava). Táto kapitola bude teda na

príklade konkrétnej izby tradícií dokresľovať informácie z predošlej, teoretickejšie poňatej

časti. Vzhľadom k nedostatku pramenného materiálu či ďalších informačných zdrojov však

nie je možné získať informácie ku všetkým aspektom vzniku a fungovania príslušnej IRT.

Uvedené sú teda len tie údaje, ktoré sa podarilo dohľadať, a to predovšetkým v rámci

archívneho výskumu.

Za dátum vzniku Síně tradic KS SNB Ostrava možno považovať 9. marec 1976, kedy

došlo k zahájeniu jej prevádzky.80

Založenie tejto izby tradícií teda spadalo do obdobia

najväčšieho rozmachu budovania IRT v Československej socialistickej republike. Umiestnená

bola v priestoroch obvodného oddelenia Verejnej bezpečnosti v Ostrave-Porube, na Dělnické

ulici č. 392/10.

Expozícia tejto izby tradícií bola zameraná na zachytenie tridsaťročnej histórie vzniku

a vývoja Zboru národnej bezpečnosti (ďalej ZNB) v Severomoravskom kraji.81

Dokumentovala „pevné spojení Sboru národní bezpečnosti s pracujícími ve všech etapách

historie SNB, oddanost a věrnost příslušníků ideám Komunistické strany Československa

a proletářskému internacionalismu.“82

Bol v nej tiež zobrazený boj príslušníkov bezpečnosti

s tzv. triednym nepriateľom a kriminálnymi živlami, v rámci ktorého viacerí z nich položili

i svoje životy. Izba tradícií sa teda venovala výsledkom práce ZNB v jednotlivých obdobiach

od r. 1945, pričom sa snažila prezentovať statočnosť a obetavosť príslušníkov zboru pri plnení

rôznych úloh, majúcich za cieľ zaistiť bezpečnosť a nedotknuteľnosť socialistického

zriadenia. „Na vystavených exponátech je názorně dokumentováno, že v boji proti

zahraničním nepřátelům a jejich pomahačům, kriminálním živlům a ostatním elementům,

80

Slávnostného otvorenia sa zúčastnili delegácie ministerstva vnútra ČSSR, severomoravského krajského

výboru KSČ, mestského výboru KSČ v Ostrave, ako aj ďalší zástupcovia politického a verejného života

Severomoravského kraja. Zemský archiv v Opavě. Fond Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic,

Ostrava. Pamětní kniha Síně revolučních tradic Krajské správy SNB Ostrava (březen 1976 – březen 1978). 81

Na doplnenie je vhodné uviesť, že ešte pred vznikom ostravskej izby tradícií bolo tamojším ZNB

usporiadaných viacero výstav. Zo zachovaných materiálov je možné dozvedieť sa o týchto: 25. let práce SNB,

30. výročí vyvrcholení národně osvobozeneckého boje našeho lidu a osvobození Československa sovětskou

armádou, Fašismus – úhlavní nepřítel lidstva, Ideologická diverze a vystoupení protisocialistických sil v kraji

Ostrava, atď. Je pravdepodobné, že skúsenosti, ako aj použité materiály z prvej menovanej výstavy o histórii

ZNB boli zužitkované práve pri vytváraní neskoršej Síně tradic KS SNB Ostrava. Materiály k týmto výstavám

pozri v Zemský archiv v Opavě. Fond Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic, Ostrava. 82

Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-1 – Krajská správa SNB Ostrava : vnitřní odbor, škatuľa (ďalej šk.)

34, inventárne číslo (ďalej inv. č.) 23. Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB, Statut Síně bojových

tradic Krajské správy SNB v Ostravě, s. 1.

25

narušujícím společenské a státní zřízení, socialistické vlastnictví, práva a oprávněné zájmy

občanů, mohl obstát jen třídně uvědomělý, politicky vyspělý a odborně zdatný Sbor národní

bezpečnosti, jehož příslušníci neohroženě, s vypětím všech sil a bez ohledu na překážky vždy

plnili úkoly uložené KSČ.“83

Samotná expozícia bola rozdelená na tri časti. Prvá časť sa zaoberala vznikom ZNB,

všetkých jeho zložiek a boju proti tým, ktorí sa snažili narušovať plnenie Košického vládneho

programu. Približovala akcie proti vojnovým zločincom, banderovcom, špekulantom

alebo iným živlom. Vyvrcholenie tejto časti potom predstavovali februárové udalosti r. 1948.

Dokumenty charakterizujúce boj s nepriateľom diktatúry proletariátu prezentovalo v poradí

druhé oddelenie Síně tradic KS SNB Ostrava. Našli sa tu zmienky o rôznej trestnej činnosti –

od špionáže, diverzie či záškodníctva až po rozširovanie protištátnych letákov a tlačovín.

Záver tejto časti bol venovaný „pokusu o kontrarevolúciu“ v r. 1968 a udalostiam tomu

predchádzajúcim. Posledný, tretí úsek, dokladoval prácu príslušníkov ZNB v oblasti boja

proti kriminalite všetkého druhu, najmä mládežníckej zločinnosti, ale aj dopravnej

nehodovosti. Zároveň tu boli ukazované i prostriedky, ktoré bezpečnosť využívala v boji proti

negatívnym javom.84

Väčšina prezentovaných exponátov mala charakter písomného a fotografického materiálu

(originály i kópie), našli by sme tu však zastúpené i predmety trojrozmerné – najmä zbrane,

rôzne príslušenstvo, zariadenia apod., čo popri scenári expozície dokladajú tiež dobové

fotografie ostravskej izby tradícií.85

Prevaha dvojrozmerných exponátov bola pre IRT bežná

a Síň tradic KS SNB v Ostrave v tomto smere nebola ničím výnimočným.

Súčasťou izby tradícií bol aj depozitár, v ktorom mali byť sústreďované všetky dôležité

písomné alebo fotografické dokumenty, zachycujúce históriu i vtedajšiu činnosť ZNB. Mali

sa tam ukladať filmové alebo iné materiály (prípadne trojrozmerné predmety), ktoré bolo

možné využiť pri spracovaní histórie, organizovaní výstav či zhotovovaní iných materiálov

o činnosti zboru. Za doplňovanie materiálov zodpovedali náčelníci výkonných a funkčných

útvarov KS ZNB, za udržiavanie depozitára niesla zodpovednosť komisia izby tradícií. Tá

83

Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-1 – Krajská správa SNB Ostrava : vnitřní odbor, šk. 34, inv. č. 23.

Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB, Statut Síně bojových tradic Krajské správy SNB v Ostravě,

s. 1. 84


Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB. 85

Zemský archiv v Opavě. Fond Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic, Ostrava. Nespracované.

Scénář expozice Síně tradic Krajské správy SNB Ostrava; Brožura Síň tradic Krajské správy SNB Ostrava.

26

mohla tiež meniť a upravovať expozíciu, avšak len po predošlom súhlase náčelníka krajskej

správy zboru.86

„Síň bojových tradic“ KS SNB Ostrava mala slúžiť ako trvalý a názorný prostriedok

výchovy predovšetkým mladých a novoprijatých príslušníkov ZNB. Využívaná bola pri

slávnostných prísahách nováčikov, odovzdávaní vyznamenaní, odmeňovaní zaslúžilých

členov či služobných a politických funkcionárov, ale aj na rozlúčky s príslušníkmi

bezpečnosti odchádzajúcimi do dôchodku, usporadúvanie besied či vítanie nových občanov.

Návštevy členov zboru sa mali postupne organizovať tak, aby sa s obsahom tejto IRT ešte

v priebehu r. 1976 zoznámila väčšina príslušníkov ZNB v Severomoravskom kraji. Počas

ďalších rokov sa potom nováčikovia mali o tunajších tradíciách ZNB dozvedieť pri skladaní

prísahy. Pri vhodných príležitostiach sa organizovali aj návštevy bývalých členov zboru, ktorí

odišli do dôchodku, návštevy príbuzných a pozostalých po padlých, ako aj manželiek a detí

aktívnych príslušníkov zboru. Prehliadka izby tradícií bola umožňovaná tiež útvarom

Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, jednotkám Ľudových milícií, požiarnej ochrany,

civilnej obrany, príslušníkom ČSĽA, funkcionárom straníckych, odborových, zväzáckych

či štátnych orgánov apod. Vítaní boli tiež pracovníci a činitelia z okresov, podnikov

a inštitúcií, brigád socialistickej práce atď. Ostravskú izbu tradícií ZNB využívali

i pedagogickí pracovníci a vychovávatelia mládeže, a to k účinnejšej prevencii mladých pred

kriminalitou. Predstavovala doplnok učiva občianskej výchovy, ako aj štúdia marxizmu-

leninizmu.87

Z vymenovaných možností využitia Síně tradic KS SNB je teda zrejmé, že

v tomto smere nijak zásadne nevybočovala z aktivít, ktoré boli uskutočňované v iných IRT.

Čo sa týka organizácie prevádzky, izba tradícií bola zariadením KS ZNB v Ostrave, a jej

chod obsahovo zaisťoval vnútorný odbor tejto správy. Trvalé využívanie izby tradícií

organizovali a zabezpečovali náčelníci všetkých výkonných a funkčných útvarov ostravskej

krajskej správy, ktorí mali tiež podávať návrhy na skvalitnenie a doplňovanie vystavených

dokumentov. O samotné doplňovanie resp. obmeňovanie expozície sa starala špeciálna

komisia zriadená pri tejto izbe tradícií.88

Práve otázka rozširovania a zdokonaľovania izby,

86


Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB, Statut Síně bojových tradic Krajské správy SNB v Ostravě,

s. 3. 87


Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB; Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-11 – Krajská správa

SNB Ostrava : oddělení pro politicko-výchovnou práci, šk. 1, inv. č. 2. Morálně politický stav a kázeň

příslušníků SNB v kraji – vyhodnocení, s. 28; Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-11 – Krajská správa SNB

Ostrava : oddělení pro politicko-výchovnou práci, šk. 1, inv. č. 39. Vyhodnocení činnosti na úseku právní

výchovy a propagandy. 88


Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB.

27

ako aj aktualizovania vystavených exponátov, sa často objavovala i v jednotlivých

programových či zhodnocujúcich dokumentoch, ktoré sa v rámci krajskej správy obsahovo

venovali politickej výchove.89

Síň tradic Krajské správy SNB Ostrava bola prístupná každý všedný deň od 9.00 do

16.00 hod. Návštevy vždy sprevádzal a odborný výklad poskytoval určený pracovník, ktorý

bol v stave hospodárskeho odboru KS ZNB a staral sa o celkovú prevádzku izby tradícií.

Významných návštevníkov a delegácie mali sprevádzať členovia komisie tejto izby

tradícií. Návštevy mali byť zásadne organizované kolektívne, v skupinách maximálne do

tridsať osôb a museli byť vždy dopredu ohlásené. Jedna prehliadka mala trvať približne

hodinu. Na požiadanie bolo tiež možné premietnuť filmy s bezpečnostnou tematikou,

o časovom rozsahu približne dvadsať minút.90

Hoci prameňov k činnosti Síně tradic KS SNB Ostrava sa zachovalo pomenej, i tak je

možné utvoriť si istú predstavu, aká bola jej približná návštevnosť. Zo záznamov z prvej

polovice 80. rokov sa dozvedáme, že ročne dosahovala viac ako päťtisíc osôb, pričom

najväčšie zastúpenie medzi návštevníkmi mali žiaci základných škôl a zamestnanci

závodov.91

Na okraj je vhodné tiež spomenúť, že popri sledovanej izbe tradícií existovali v rámci

KS ZNB v Ostrave aj „politicko-výchovné světnice“. Mali podobnú funkciu ako Síň tradic

Krajské správy, ale v menšom rozsahu – slúžili na organizovanie akcií k využitiu voľného

času príslušníkov ZNB jednotlivých útvarov. Ku koncu 70. rokov ich v rámci

Severomoravského kraja existovalo pätnásť. Možno teda konštatovať, že ostravská izba

tradícií nebola na poli politicko-výchovného pôsobenia v tejto oblasti jediná.92

89

Pozri napr. Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-11 – Krajská správa SNB Ostrava : oddělení pro

politicko-výchovnou práci, šk. 1, inv. č. 30. Činnost oddělení pro polit. výchovnou práci, Príloha 2, s. 8; Archiv

bezpečnostních složek. Fond O 1-11 – Krajská správa SNB Ostrava : oddělení pro politicko-výchovnou práci,

šk. 1, inv. č. 39. Vyhodnocení činnosti na úseku právní výchovy a propagandy, s. 6; Archiv bezpečnostních

složek. Fond O 1-11 – Krajská správa SNB Ostrava : oddělení pro politicko-výchovnou práci, šk. 1, inv. č. 39.

Vyhodnocení činnosti na úseku právní výchovy a propagandy. 90


Zahájení provozu v Síni bojových tradic KS SNB. 91

Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-11 – Krajská správa SNB Ostrava : oddělení pro politicko-

výchovnou práci, šk. 1, inv. č. 39. Vyhodnocení činnosti na úseku právní výchovy a propagandy. Viac poznatkov

o návštevníkoch (nielen čo sa týka počtov) by sa dalo získať analýzou záznamov v Pamätných knihách Síně

revolučních tradic. Tieto knihy sú dochované v rámci Slezského zemského archivu, konkrétne fondu Krajská

správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic, Ostrava. 92

Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1-11 – Krajská správa SNB Ostrava : oddělení pro politicko-

výchovnou práci, šk. 1, inv. č. 2. Morálně politický stav a kázeň příslušníků SNB v kraji – vyhodnocení, s. 28.

28

5. Záver

Predložená bakalárska diplomová práca si kládla za cieľ vniesť viac svetla do

pozoruhodnej problematiky izieb revolučných tradícií v socialistickom Československu.

Zatiaľ čo prvá väčšia časť bola venovaná skúmaniu rôznych aspektov budovania a existencie

IRT na úrovni všeobecnej, časť druhá oboznamovala s konkrétnym zástupcom tejto inštitúcie

– so Síní tradic Krajské správy SNB Ostrava. Konečný výsledok teda predstavuje niekoľko

kapitol, v ktorých sa čitateľ mal možnosť dozvedieť o základných rysoch vzniku a fungovania

IRT v Československu, mohol sa dočítať o dôležitom, no často úplne nevyjasnenom vzťahu

izieb tradícií a oficiálnych múzejných inštitúcií, či zoznámiť sa s hlavnými metodickými

zásadami presadzovanými pri zakladaní izieb tradícií, ktoré boli v prevažnej miere uplatnené

i v rámci uvádzaného príkladu ostravskej Síni tradic KS SNB.

Možno teda zhrnúť, že izby revolučných tradícií vznikajúce v Československu

jednoznačne vychádzali zo sovietskeho vzoru, čo bolo koniec koncov dané vtedajšou

geopolitickou situáciou. Napriek tomu ich existencia v rámci ČSR (ČSSR) mala svoje

špecifiká. Najväčší rozmach budovania IRT sa dá časovo zaradiť až do obdobia normalizácie,

pričom medzi výskytovo najpočetnejšie patrili izby tradícií pri vojenských či bezpečnostných

útvaroch, ďalej školách (SZM) ale aj pri podnikoch alebo závodoch (ROH). Každý z týchto

najfrekventovanejších „druhov“ izieb tradícií mal iného zriaďovateľa (resp. správcu), čo sa

potom odrazilo aj v niektorých osobitostiach v rámci ich fungovania. Vzťah IRT k múzeám

nebol dlhú dobu vyjasnený, a hoci existovala potreba riešiť túto situáciu, dá sa povedať,

že v komplexnosti sa vyriešiť nikdy nepodarila. Až v druhej polovici 80. rokov sa za splnenia

istých podmienok objavila potenciálna šanca pre IRT stať sa súčasťou múzejnej siete –

väčšina existujúcich izieb tradícií však tieto podmienky reálne nespĺňala. O to viac mali byť

IRT usmerňované metodickou pomocou múzejných inštitúcií a ich pracovníkov, ktorá mala

vniesť do budovania a fungovania izieb tradícií prvky organizácie a odbornosti, a to napr.

vydávaním príručiek či návodov. Tie podrobne rozpisovali jednotlivé princípy vytvárania

izieb tradícií, či už v oblasti ich cieľov a úloh, námetov, konkrétnych aspektov ich budovania,

ale aj využívania.

Druhým z cieľov tohto diela malo byť hľadanie súvisu izieb revolučných tradícií

s fenoménom muzealizácie, a teda poňatie problematiky IRT nielen čisto faktograficky, ako

dejiny inštitúcií, ale tiež zohľadnením iných hľadísk historickej muzeológie. Ako východisko

pre tieto závery poslúžili práve poznatky z predošlých kapitol. V otázke motivácie vzniku IRT

je odpoveď jednoznačná – izby tradícií boli budované v prevažnej miere živelne, zároveň

však cielene, a to ako výrazný prostriedok, ktorý mal pôsobiť na poli ideovo-politickej

29

výchovy a vzdelávania. V ich prípade teda nemožno hovoriť o objektívnom zachytení reality

v snahe doložiť jej komplexnosť. V duchu ideových zámerov politiky komunistickej strany

v Československu boli predmetom ich záujmu iba vybrané, „vhodné“ námety a témy, ktoré

mali byť systematicky a zrozumiteľne predkladané verejnosti, za účelom formovania jej

mienky „správnym smerom“.

Zároveň treba poznamenať, že niektoré izby tradícií pozostávali z expozícií, ktoré by sa

dali posúdiť ako expozície múzejného charakteru. Minimálne sa im v niektorých aspektoch

približovali. Nemožno teda úplne súhlasiť s generalizáciou Pavla Doušu, že pri IRT nešlo

„o expozice muzejního charakteru, vystavující originální doklady.“93

Dôkazom je i v tejto

práci uvádzaná Síň tradic KS SNB Ostrava, v ktorej sa popri kópiách preukázateľne

nachádzalo i relatívne väčšie množstvo originálnych dvoj- či trojrozmerných exponátov. Čo

sa však týka iných hľadísk, napr. úrovne prezentácie, expozície izieb tradícií často

nedosahovali patričnej úrovne. Douša ďalej pravdivo uvádza, že IRT nevznikali ako plánovitá

súčasť budovaného systému expozícií robotníckeho revolučného hnutia a výstavby socializmu

v múzeách. Otázka ich začlenenia do múzejnej siete však bola neustále aktuálnou a za

splnenia istých podmienok pre časť z nich i reálnou, najmä v neskoršom období 80. rokov.

Ak by sa teda celá problematika IRT mala zosumarizovať, dalo by sa povedať, že izby

revolučných tradícií nikdy neašpirovali na všetky aspekty poslania múzeí v spoločnosti.

S istým zveličením by sa dalo tvrdiť, že v niektorých ohľadoch boli v podstate akousi trpenou

konkurenciou múzeí. V lepších prípadoch, ktorých však bolo pomenej, sa nachádzali niekde

na pomedzí politicko-výchovných zariadení a odborných múzejných expozícií. Väčšinou však

slúžili len čisto ideovým, propagandistickým účelom, čomu v prevažnej miere zodpovedala aj

ich úroveň. Avšak práve týmto svojim pôsobením zaujímali nezastupiteľné miesto v dejinách

formovania spoločnosti socialistického Československa.

93

DOUŠA, Pavel. Organizace českého muzejnictví 1945–1989. Opava : Slezská univerzita, Filozoficko-

přírodovědecká fakulta, Ústav historie a muzeologie, 2005, s. 180. Dizertačná práca. Vedúci práce doc. PhDr.

Karel Boženek, Ph.D.

30

6. Anglické resumé

This bachelor thesis aims to shed more light on the issue of ‘halls of revolutionary

traditions’ in socialist Czechoslovakia. The first part is devoted to exploring various aspects

of establishment process and existence of the rooms of traditions in general. The second part

informs about a particular representative of this kind of institutions – Hall of traditions of

County administration of National Security Corps Ostrava. In conclusion, the reader has an

opportunity to learn about the basic characteristics of the establishment process and running

of halls of traditions in Czechoslovakia. He can read about an important – but often unclear –

relationship between halls of revolutionary traditions and official museum institutions; and

become familiar with main methodical principles that were promoted during establishment

process of halls of traditions. These principles were also applied in the cited example of Hall

of traditions of County administration of National Security Corps in Ostrava.

The second objective of this work is searching for the relation between halls of

revolutionary traditions and the phenomenon of musealisation. The conception of the issue of

halls of revolutionary traditions is seen not only from purely factual point of view traditions –

as the history of institutions – but also by taking into account other aspects of the historical

museology. The knowledge from previous chapters served as the basis for these conclusions.

The motivation for establishment of Halls of revolutionary traditions is clear – they were

created largely spontaneously, but indeed intentionally, as considerable means that should

impact in the field of ideological and political education. In case of these institutions,

therefore, we cannot speak about the notion of capturing the objective reality, in attempt to

show its complexity. In accordance with the ideological intentions of the policy of

Communist Party of Czechoslovakia, their points of interest were only selected and

‘appropriate’ topics, which should have been systematically and clearly presented to the

public for the purpose of forming its opinion towards the ‘right direction’.

It should also be noted that some halls of revolutionary traditions consisted of exhibitions

that could be assessed as of a museum exhibition character – or at least they were close to

each other in some aspects. Therefore we can not fully agree with Pavel Douša’s

generalization that hall of revolutionary traditions did not have ‘a museum exhibition

character, presenting original documents.’ The proof is also the Hall of traditions of County

administration of National Security Corps in Ostrava mentioned in this thesis, in which there

provably was, besides copies, a relatively large number of original two- or three-dimensional

exhibits as well. However, as for other aspects such as the quality of presentation,

the exhibitions in halls of revolutionary traditions often did not reach the appropriate level.

31

Douša further truthfully says, that the halls of revolutionary traditions were not created as

a planned part of the exhibitions system of proletarian revolutionary movement or the

documentation of socialism establishment in museums. However, the question of their

incorporation into the museum network was permanently relevant and it was also realistic for

some of them by accomplishing of certain conditions, particularly in the later 80’s.

If then the whole issue of hall of revolutionary traditions should be summarized, we could

say that halls of traditions never aspired to all aspects of tasks of museums in society. With

some exaggeration, one could say that in some ways they were kind of a tolerated rival to

museums. In better instances, but less numerously represented, they occurred somewhere at

the boundary of political-educational institutions and professional museum exhibitions. But

they served mostly for strictly ideological and propaganda purposes, and their quality

predominantly corresponded to that. However, by this impact, hall of revolutionary traditions

took an irreplaceable position in the history of society formation in socialist Czechoslovakia.

32

7. Zoznam prameňov a literatúry

7.1. Archívne pramene

Archiv bezpečnostních složek. Fond O 1 – Krajská správa SNB Ostrava.

Zemský archiv v Opavě. Fond Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic, Ostrava.

7.2. Publikované pramene

BRIŠŠ, Milan, ČIHÁK, Jozef. Program pre záujmový útvar revolučných a bojových tradícií

pre žiakov stredných škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

1987, 39 s.

BŘEZINA, Alfons, ŠNAJDR, Oldřich. Budování síní tradic. Ostrava : Krajské kulturní

středisko, 1977. 86 s.

ČAPLOVIČ, Dušan. Izby revolučných tradícií : Metodické pokyny pre zriaďovanie izieb

revolučných tradícií. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1975. 42 s.

HOLUB, Jiří. Síň tradic : jak budovat síně tradic - metodický list. Klatovy : Okresní kulturní

středisko, 1981. 24 s.

Jak budovat síně tradic průmyslových podniků Středočeského kraje. Středočeské muzejnictví :

Informační a metodický bulletin pro pracovníky muzeí Středočeského kraje, 1982, č. 4,

s. 20–32.

Jednotná síť muzeí, galerií a specializovaných expozic ČSR. Metodický zpravodaj pro

vlastivědu v Severomoravském kraji, 1983, č. 6, s. 5–20.

MATIČKA, Václav. Vojenství a revoluční bojové tradice. 1. vyd. Brno : Univerzita

J. E. Purkyně, 1979, 290 s.

Metodické pokyny k tvorbe obsahu siení cti a slávy v OS SR [online]. Liptovský Mikuláš,

2011. 7 s. [cit. 2014-03-30]. Dostupné z WWW:

<http://www.osveta.mil.sk/data/files/2529.pdf>.

Metodický materiál k tvorbě Síní tradic JZD, Státních statků a STS ve Středočeském kraji.

Středočeské muzejnictví : Informační a metodický bulletin pro pracovníky muzeí

Středočeského kraje, 1982, č. 2, s. 18–28.

NEUBAUER, Jiří. Budujeme síně a koutky revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Mladá fronta,

1982, 195 s.

NEUBAUER, Jiří. Výchova v duchu revolučních a internacionálních tradic v SSM. 1. vyd.

Praha : Mladá fronta, 1978, 73 s.

33

OTTOMANSKÁ, Helena. Učební texty pro školení komisí dějin závodů : k síním revolučních

tradic. Praha : Ústřední škola ROH A. Zápotockého, 1985, 100 s.

PUBAL, Václav. Podniková - závodní muzea a síně revolučních tradic. Praha : Ústřední škola

ROH A. Zápotockého, 1986, 65 s.

PUBAL, Václav. Síně revolučních tradic. 1. vyd. Praha : Práce, 1983. 69 s.

Sbírka zákonů Republiky československé. Ročník 1959.

SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1982,

81 s.

Směry a výhledy dalšího rozvoje muzeí a galerií v ČSSR : (Schváleny usnesením vlády ČSR

č. 390 ze dne 19. 12. 1979). Muzejní a vlastivědná práce, 1980, roč. XVIII, č. 3, s. 129–

137.

ŠOLC, Josef. Síně a koutky revolučních tradic : metodický list. Hodonín : Muzeum

Hodonínska, 1980. 9 s.

Zásady profilace, oborového zaměření a specializace muzeí ČSR – síť specializovaných

muzeí a specializovaných muzejních pracovišť ČSR. Metodický zpravodaj pro vlastivědu

v Severomoravském kraji, 1983, č. 6, s. 21–27.

Zásady rozvoje českého muzejnictví. Muzejní a vlastivědná práce, 1973, roč. XI, č. 4, s. 221–

235.

Zásady spolupráce muzeí a galerií se školami, výchovnými zařízeními a mládeží. Muzejní

a vlastivědná práce, 1978, roč. XVI, č. 1, s. 43–46.

7.3. Nepublikované práce

DOUŠA, Pavel. Organizace českého muzejnictví 1945–1989. Opava : Slezská univerzita,

Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Ústav historie a muzeologie, 2005. 231 s. Dizertačná

práca. Vedúci práce doc. PhDr. Karel Boženek, Ph.D.

7.4. Periodiká

Muzejní a vlastivědná práce. Praha : Panorama, roč. 1963–1989. Vychádzalo štyrikrát ročne.

7.5. Encyklopédie

Encyklopédia Slovenska. II. zväzok, E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 531 s.

34

7.6. Monografie

HALAJ, Dušan. Postavenie a úlohy izieb revolučných tradícií a pamätných izieb v procese

formovania vlasteneckého a internacionalistického cítenia. 1. vyd. Bratislava : Smena,

1989, 18 s.

STRÁNSKÝ, Zbyněk Zbyslav. Úvod do studia muzeologie. 2. aktualiz. a podstatne rozš. vyd.

Brno : Masarykova univerzita, 2000, 169 s. ISBN 80-210-1272-2.

ŠPÉT, Jiří. Formování a rozvoj socialistického muzejnictví v ČSR (1945–1985). Praha :

Národní muzeum, 1988. 365 s.

ŠPÉT, Jiří. Přehled vývoje českého muzejnictví I. : (do roku 1945). 2. vyd. Brno : Masarykova

univerzita, 2003, 120 s. ISBN 80-210-3206-5.

WAIDACHER, Friedrich. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava : Slovenské národné

múzeum, 1999. 477 s. ISBN 80-8060-015-5.

7.7. Štúdie a články

CHUMCHAL, Milan. Síň tradic Lidových milicí v Přerově. Muzejní a vlastivědná práce,

1984, roč. XXII, č. 3, s. 134–137.

KALUS, Jaromír, ŽÁČEK, Rudolf. Muzeum a síně revolučních tradic. Metodický zpravodaj

pro vlastivědu v Severomoravském kraji, 1980, č. 3, s. 11–23.

KIRSCH, Otakar. Dějiny lidského myšlení vs. dějiny institucí? : Několik poznámek

k problematice historické muzeologie. Museologica Brunensia : vědecký recenzovaný

muzeologický časopis, 2013, č. 2 jaro, s. 8–14. ISSN 1805-4722.

LEFNEROVÁ, Libuše. Budování síní tradic. Vlastivědný věstník moravský, 1979, roč. XXXI,

č. 2, s. 217–219.

SCHNEIDER, Evžen, KULÍŘ, Vratislav. Některé zkušenosti z rozvíjení komplexní

dokumentace současnosti v muzeích Jihočeského kraje. Muzejní a vlastivědná práce,

1983, roč. XXI, č. 2, s. 65–73.

ŠPÉT, Jiří. K problematice specializovaných muzeí a specializovaných expozic. Muzejní

a vlastivědná práce, 1977, roč. XV, č. 1, s. 1–10.

ŠPÉT, Jiří. Muzea v nástupu do 8. pětiletky. Muzejní a vlastivědná práce, 1986, roč. XXIV,

č. 1, s. 1–8.

ŠPÉT, Jiří. Zásady komplexní dokumentace období výstavby socialismu. Muzejní

a vlastivědná práce, 1981, roč. XIX, č. 4, s. 193–197.

ŠUFLIARSKÝ, Jan. Ako ďalej pri zriaďovaní izieb revolučných tradícií. Muzejní

a vlastivědná práce, 1963, roč. I, č. 1, s. 30–36.

35

ZITTA, František. Síně bojových tradic a výchova mladé generace. Historie a vojenství, 1974,

č. 6, s. 119–123.

7.8. Elektronické zdroje

Pamätná izba. Cigeľ : Oficiálne stránky obce [online]. 2012. Posledná aktualizácia

09. 10. 2012 [cit. 2014-03-12]. Dostupné z WWW: <http://www.cigel.sk/pamatna-

izba.phtml?id3=76209>.

Pamätná izba Mateja Bela Očová: Expozícia História Očovej. Múzeum.sk [online]. © 2000–

2014 [cit. 2014-03-19]. Dostupné z WWW:

<http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=pimb>.

36

8. Zoznam skratiek

čs. československý

ČSĽA (ČSLA) Československá ľudová armáda (Československá lidová

armáda)

ČSSR Československá socialistická republika

f. fond

inv. č. inventárne číslo

IRT izba revolučných tradícií

JRD jednotné roľnícke družstvo

KS krajská správa

KSČ Komunistická strana Československa

ROH Revolučné odborové hnutie

SZM (SSM) Socialistický zväz mládeže (Socialistický svaz mládeže)

šk. škatuľa

ŠM štátny majetok

ÚV ústredný výbor

ZNB (SNB) Zbor národnej bezpečnosti (Sbor národní bezpečnosti)

ZSSR Zväz sovietskych socialistických republík

37

9. Zoznam príloh

Príloha č. 1: Tematická štruktúra izieb revolučných tradícií podľa Dušana Čaploviča

(ČAPLOVIČ, Dušan. Izby revolučných tradícií : Metodické pokyny pre zriaďovanie izieb

revolučných tradícií. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1975, s. 6–8).

Príloha č. 2: Tradície, na ktoré by sa mala v izbách revolučných tradícií sústrediť pozornosť

(via Jiří Neubauer) (NEUBAUER, Jiří. Výchova v duchu revolučních a internacionálních

tradic v SSM. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1978, s. 19–34).

Príloha č. 3: Tradície, na ktoré by sa mala v izbách revolučných tradícií sústrediť pozornosť

(via František Skřivánek) (SKŘIVÁNEK, František. Izby revolučných tradícií v ROH.

1. vyd. Bratislava: Práca, 1982, s. 8–9).

Príloha č. 4: Fotografie Síně tradic Krajské správy SNB Ostrava (Zemský archiv v Opavě.

Fond Krajská správa Sboru národní bezpečnosti, síň tradic, Ostrava. Nespracované.

Brožura Síň tradic Krajské správy SNB Ostrava).

38

10. Prílohy

Príloha č. 1: Tematická štruktúra izieb revolučných tradícií podľa Dušana Čaploviča

1. Náš kraj (okres, mesto, dedina) v minulosti:

osídlenie regiónu, ktorý je dokumentovaný; prvé zmienky o meste, dedine; triedne

boje za feudalizmu

triedne boje za kapitalizmu v našom okrese (kraji, atď.)

Veľká októbrová socialistická revolúcia a jej vplyv na národnooslobodzovacie

hnutie

KSČ na čele triedneho boja pracujúcich v predmníchovskej ČSR

boj proti fašizmu, národnooslobodzovací boj

prerastanie národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú

výstavba socializmu

činnosť základnej organizácie SZM

dejiny kultúry v regióne

2. IRT v závodoch:

dejiny príslušného závodu – vznik závodu, rekonštrukcia alebo výstavba závodu,

rozvoj výroby, zlepšovateľské hnutie, zaslúžilí pracovníci, členovia Brigád

socialistickej práce, nositelia štátnych a rezortných vyznamenaní, mládežnícke

kolektívy atď.

3. IRT na dedinách:

dejiny dediny, JRD, ŠM – vznik JRD, ŠM, kolektivizácia, rozvoj

poľnohospodárskej veľkovýroby, členovia Brigád socialistickej práce, nositelia

štátnych a rezortných vyznamenaní, zaslúžilí občania dediny, mládežnícke

kolektívy atď.

4. IRT na školách:

dejiny príslušnej školy – stručný prehľad histórie školy od jej založenia po

súčasnosť, vzorní a vyznamenaní učitelia a absolventi školy, družobné styky so

školami ZSSR a v ostatných krajinách socialistického tábora atď.

39

Príloha č. 2: Tradície, na ktoré by sa mala v izbách revolučných tradícií sústrediť

pozornosť (via Jiří Neubauer)

1. tradície pokrokového robotníckeho hnutia a KSČ v boji za socializmus:

tradície počiatkov, prvých bojov a rozmachu robotníckeho hnutia

v českých zemiach a na Slovensku

tradície vzniku KSČ, jej pretvárania na stranu nového typu a boja proti

vykorisťovateľskému spoločenskému zriadeniu

tradície národnooslobodzovacieho boja čs. ľudu a oslobodenie

Československa sovietskou armádou

tradície boja komunistickej strany a pracujúceho ľudu za nastolenie

diktatúry proletariátu a budovanie základov socializmu v Československu

2. tradície internacionalizmu:

tradície vzťahov bratských národov Čechov a Slovákov a národností

žijúcich v ČSSR

tradície internacionálnej družby Československa a ZSSR, priateľstva

a spolupráce čs. a sovietskej mládeže

tradície vzťahov k bratským socialistickým krajinám a ich mladej generácií

tradície solidarity čs. mládeže s bojom svetového pokrokového

a revolučného hnutia a pokrokovej mládeže proti imperializmu

3. tradície pokrokového robotníckeho a mládežníckeho hnutia v Československu

4. novodobé tradície SZM a pionierskej organizácie SZM, ich podielu na

socialistickej výchove a príprave mladého pokolenia na prácu a život v rozvinutej

socialistickej spoločnosti

40

Príloha č. 3: Tradície, na ktoré by sa mala v izbách revolučných tradícií sústrediť

pozornosť (via František Skřivánek)

1. začiatky revolučného robotníckeho hnutia a revolučných tradícií do r. 1918

2. víťazstvo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku, jej vplyv na

revolučné robotnícke hnutie v strednej Európe a vznik ČSR

3. postavenie pracujúceho ľudu v r. 1918–1920

4. vznik KSČ

5. KSČ v rokoch povojnovej hospodárskej krízy

6. komunistické hnutie v kraji v r. 1924–1929 (štrajkové hnutie priemyselných

a poľnohospodárskych robotníkov, boj strany proti pravicovému oportunizmu –

boľševizačný proces, V. zjazd KSČ)

7. KSČ a revolučné robotnícke hnutie v rokoch svetovej hospodárskej krízy

8. boj proti fašizmu, úloha KSČ v tomto boji

9. druhá svetová vojna, ilegálne komunistické hnutie

10. Slovenské národné povstanie

11. oslobodenie Československa sovietskou armádou a činnosť KSČ

12. Košický vládny program

13. postavenie KSČ pri výstavbe ľudovodemokratického štátu, voľby v r. 1946,

komunisti a riešenie politickej krízy

14. Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu v r. 1948

15. IX. zjazd KSČ – generálna línia výstavby socializmu, socialistické premeny

v priemysle, poľnohospodárstve a v oblasti kultúrnej revolúcie

16. výsledky budovania socializmu

41

Príloha č. 4: Fotografie Síně tradic Krajské správy SNB Ostrava

42

43

44

45

46

47

48

49

50

51

Documents

Príspevok k dejinám izieb revolučných tradícií v socialistickom … · 2014. 5. 19. · Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav archeologie a muzeologie Martin Vitko