Projekt AustrliaVypracovala: Dominika RepkovIX.A.

Pohad zo satelitu

Zkladn informcieRozloha: 7 682 300 km2 najmen svetadiel Poet obyvateov: 19 485 000 v roku 2002Hustota osdlenia: do 2,5 obyv./ km2 Hlavn mesto: Canberra (334 800 obyv.) v roku 2001In vznamnejie sdla: Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Adelaide Najvy bod: Mount Kosciusko, 2228 m Rieky: Murray, Darling, Flinders, Murrumbridgee Pte: Gibsonova p, Vek pieson, Vek Viktrina, Simpsonova p Mena: austrlsky dolr (1 dolr = 100 centov)Jazyk: radnm jazykom je anglitina.

PolohaPoloha : Kontinent Austrlia le na junej pologuli, na severe sused s Papuou - Novou Guineou a Indonziou, na juhu s Antarktdou, na juhovchode s Novm Zlandom. Omvaj ho vody Tichho ocenu Indickho ocenu. Pobreie je lenit. zlivy sa striedaj s poloostrovmi a menmi vbekami. Pri pobre sa nachdza vea ostrovov a atolov.

Poasie a podnebieVzhadom na obrovsk zemie sa v Austrlii d hovori o niekokch druhoch podnebia. Vyskytuje sa tu tropick, subtropick, ale aj mierne podnebie. Severn as Austrlie m mimoriadne dlho trvajce tepl obdobia. Horavy s tu plne ben. Naproti tomu na juhu a juhovchode Austrlie, resp. v Tasmnii sa vyskytuj aj snehov zrky. Kee Austrlia le na junej pologuli, zima je tu poas nho leta a leto je tu poas naej zimy.

PovrchAustrlia je najrovinatej, najsuch a najmen svetadiel. Takmer tretinu zemia zaberaj pte a ostatn oblasti s tie dos such. Vek zpadoaustrlska ploina sa zdvha od zpadnho pobreia a potom mierne kles smerom k vntrozemiu. Medzi jej okrajom a Musgravovm pohorm sa ti obrovsk skaln monolit - Ayersova skala - domorodci ju volaj Uluru. Stredoaustrlsku panvu tvoria 3 artzske (asto slan) od seba oddelen panvy. S to zsobarne podpovrchovej vody s naptou hladinou. Najvia je Eyersova panva odvodovan do Eyerovho jazera. Najmenou artzkou panvou je Murrayova, pretekaj ou 2 najdlhie a najvznamnejie rieky - Murray s prtokom Darling (3124 km). alej na vchod sa povrch zdvha do Vekho predelovho pohoria a potom kles do pobrench nin. Pohoria sa tiahnu rovnobene s pobrem od Queenslandu po Viktriu a znova sa objavuj na Tasmnii. Austrlske Alpy s najvyou asou - na severovchode, presahuj vku 2000 m. Najvym vrchom je Mount Kosciusko - 2228 m.n.m. Na zpad od Sydney sa nachdzaj navtevovan Modr Hory (Blue Mountains). Rovnobene s pobrem Queenslandu a k Novej Guiney siaha 2300 km dlh Vek tesov bariera (Great Barrier Reef). Zaber plochu asi 200 000 km a je tu asi 700, vinou neobvanch ostrovov. Je to najv koralov tes na svete, domov vzcnej morskej fauny, jedna z najvyhadvanejch oblast cestovnho ruchu.

Vek tesov bariera

VodstvoAustrlia je najchudobnej kontinent na povrchov vodu. Skoro 2/3 zemia Austrlie, najm vo vntrozemi, je bez rienych tokov. Daov voda v celej tejto oblasti rchlo vsakuje do zeme a zsobuje panvy s podzemnou vodou. Najvodnatejia je oblas Austrlskych lp, kde pramenia rieky Murray s prtokmi Darling, Murrumbidgee a Flinders. Vntrozemie Austrlie pretnaj poetn such koryt, ktor sa napaj vodou len v ase daov. V strednej a zpadnej Austrlii s poetn, iastone vysychajce a zva slan jazer. Vek as zemia je bezodtokov.

Obyvatestvo- histriaPvodn obyvatelia Austrlie sa nazvaj Aborgines - domorodci. Do Austrlie prili asi pred 50 000 rokmi. ivili sa najm lovom. Teraz ij prevane na polopach na severozpade kontinentu. Eurpska kolonizcia zaala v roku 1788. Prvmi osadnkmi boli trestanci v trestaneckch kolnich. Prisahovalci doviezli zvierat, ktor pvodn faunu niili (choroby, poruenie prrodnej rovnovhy). Speaovali sa koe klokanov, kol. Osdlenci vypaovali lesy, aby zskali pastviny. V roku 1880 sa katastroflne premnoili krlici, zviera dovezen prisahovalcami.

Obyvatestvostle ostva najmenej zaudnenou oblasou na svete hlavn as obyvateov je sstreden hlavne n vchodnom a juhovchodnom pobre vek zemie Strednej Austrlie - pte - s neobvan najpoetnejie nrodnostn zloenie - 99 % obyvatestva Austrlie je britskho pvodu, 0,5 % pripad na Talianov, anov, Grkov, Amerianov, Nemcov a inch Nboenstvo: katolcke 27,3%, evanjelick 21,8%, in kresansk 21,2%, islam 1,1%, budhistick 1,1%, hinduistick 0,4%, in 27,1%Nezamestnanos: 8,5% (2001)

HospodrstvoHospodrstvo Austrlie podporuje najm obchodn styk s USA, ale aj ziou. Vkonn bansk priemysel a ponohospodrstvo, cestovn ruch, investcie do prosperujcich krajn juhovchodnej zie s kladnmi strnkami Austrlskeho hospodrstva. Opakom je vemi vysok nezamestnanos. M bohat surovinov zkladu a vznamn abu nerastov. Ponohospodrstvo: Austrlske ponohospodrstvo charakterizuje vysok produktivita, mechanizcia a agrotechnika. Zamestnva necelch 5 % pracujcich. Orn pda a trval kultry zaberaj 6,5 % rozlohy, viac ako polovica plochy s pastviny. Ponohospodrstvo Austrlie zvis od mnostva zrok a od vody z artzskych panv /studn/. Kvli nedostatku vody mus by pda zavlaovan. V bui rastie fakov strom, druh baobabu. Austrlia je vznamn ekonomick inite je krajinou svyvinutm modernm hospodrstvom ( vdatn zdroj ponohospodrskych produktov, najm vlny, penice a niektorch produktov nerastnej aby ) veobecn prevaha skromnej vekovroby vponohospodrstve a priemysle.

PonohospodrstvoRastlinn vroba: plodiny s cukrov trstina (Queensland), penica (juh, juhovchod). Pestuje sa ovocie, bavlna, vini (Jun Austrlia, Nov Jun Wales), jame, ovos, kukurica, rya, proso, sorgo, zelenina, tabak, at. ivona vroba: Na tretine kontinentu sa chovaj ovce (Austrlia m najviac oviec, najviu produkciu vlny na svete). Hovdz dobytok sa chov na mso (Queensland, Nov Jun Wales) a na mlieko (Nov Jun Wales, Viktria). Nezanedbaten je i chov opanch a kon. Pri pobre Zpadnej Austrlie a Tasmnie s hlavn oblasti rybolovu.

Rastlinstvo a ivostvoRastlinstvo tvoria pvodn lesy sa vyskytuj najm na severnom a vchodnom pobre Austrlie a pozd vntrozemskch tokov. 600 druhov eukalyptov a akcie, vek vlhk rovnkov pralesy (liany,epifyty). Nad 1500 m.n.m. stromovit papraorasti, vyie ihlinat stromy a alpsk lky. alej tu rast palmy, figovnky, ajovnk, pandany, mangrovov porasty. ivostvo: klokan, koala, vombat, vaica, vtkopysky a jeure. Vtctvo 520 druhov - ptros emu, rzne druhy papagjov a rajok, kazur, lrochvost at. Okrem psa dinga, queenslandskho tigra, je tu mnostvo plazov 380 druhov varana, scinka agamu, gekona, pakobru hned. Taktie s tu pavky a in hmyz - najznmejie s termity - ich termitisk mu dosahova obdivuhodn rozmery. Endemick je dvojdyn ryba bahnk austrlsky.

Koaly

Klokany

Vombat

Emu

Vtkopysk a vaica

Dingo

Nerastn surovinybohat surovinov a energetick zklada zlato - 5. miesto na svete, aba - Zpadn Austrlia - Calgoorlie, Coolgardie, Kanowna, Viktria, Queensland, Jun Austrlia a in striebro - Nov Jun Wales a Tasmnia eleznej rudy s vek zsoby ( 63-70 % eleza ) hlavn elezorudn rajny - Jun Austrlia u Spencerovho zlivu a voblasti Iron Knop, Iron Baron a Iron Monarch zsoby urnovej rudy - Queensland, Ruum Jungle zsoby uhlia s neobyajne vek ierneho uhlia je 213 milird ton a hnedho uhlia asi 40 milird ton najbohatie loisk m Nov Jun Wales a Queenslandznan loisk antimnu ( Nov Jun Wales a Zpadn Austrlia ), cnu a medi ( Tasmnia a Queensland), olova ( Nov Jun Wales a Queensland), volfrmu ( Tasmnia a Severn zemie ), zinku ( Nov Jun Wales a Tasmnia ) Austrlia je vznamnm svetovm producentom bauxitu rozvja sa aba azbestu a sry

Dopravahlavn lohu vo vntornej doprave hr eleznin a cestn doprava eleznice s rozmiestnen vemi nerovnomerne - najhustejia sie je vpobrench oblastiach nedostatok diakovch eleznc verejn cestn sie m kdispozcii 900 tisc km na cestn dopravu pripad 75 % vetkch prepravovanch nkladov okolo austrlskeho pobreia obstarva dopravu flotila modernch osobnch lod zprstavu Fremantle cez Adelaidu, Melbourne do severnch prstavov Tasmnie diakov doprava m pravideln spojenie takmer scelm svetom najdleitejie prstavy - Sydney, Melbourne, Brisbane, Newcastle, Perth zdruen sprstavom Fremantle, Port Augusta, Hobart a Launceston na Tasmnii dobr organizcia vntornho letectva medzinrodn letisk s vmestch Adelaide, Brisbane, Canberra, Cairus, Darwin, Devonport, Hobart, Launceston, Mackay, Melbourne, Newcastle, Perth, Sydney a Townsville

PriemyselVek vznam pre rozvoj priemyslu m nerastn bohatsvo. aobn priemysel Austrlie je na 1. mieste v abe bauxidu, eleza, olova, zinku, medi, drahch kovov, a urnu. Je tie vznamnm producentom mangnu, zlata, striebra, wolfrmu, niklu a kobaltu, z vzcnych kovov - zirkon, rutil a ilmenit. Taktie sa tu nachdzaj loiska drahho oplu (stredn as Austrlie), ierneho uhlia (Nov Jun Wales, Queensland), V elfoch pri Viktrii a na severovchode Junej Austrlie sa a ropa a zemn plyn, hned uhlie. Vinu elektrickej energie (90 %) tvoria tepeln elektrrne. Tasmnia je zsobovna z vodnch elektrrni. Austrlia m jeden atmov reaktor, ale iadne jadrov elektrrne. Viac ako polovica priemyselnej produkcie je sstredan v Sydney a Melbourne. Hutncky priemysel vroba liatiny a ocele; strojrsky priemysel vroba a mont automobilov; elektrotechnick priemysel vroba elektromotorov a elektrotechnickch zariaden; textiln priemysel bavlnrsky vroba bavlnenej priadze, kordov do pneumatk, tkaniny, vlnrsky vroba vlnench vlken, esanej priadze, vlnenej priadze. Potravinrsky priemysel najstar spracovatesk. V poslednch rokoch sa zaal prudko rozvja cestovn ruch. Vyva sa ierne uhlie, penica, vlna, elezn ruda, koncentrty, neelezn kovy a mso.

Nov Jun WalesNov Jun Wales (po anglicky New South Wales, skrtene NSW) je najstar a najudatej austrlsky tt, nachdzajci sa na juhovchode krajiny, na sever od Victorie a na juh od Queenslandu. Nov Jun Wales je znmy najm vaka fotogenickmu prstavu svojho hlavnho mesta, Sydney, ktor je najstarm a najvm austrlskym mestom a svetovm finannm centrom. Sydney bolo tie hostiteskom mestom Olympijskch hier v roku 2000.

Jun AustrliaJun Austrlia (po anglicky South Australia, skrtene SA) je austrlsky tt na juhu centrlnej asti Austrlie. Rozklad sa na najsuchch zemiach svetadielu s rozlohou 984 377 km je tvrtm najrozsiahlejm ttom Austrlskeho zvzu. Na zpade hrani so Zpadnou Austrliou, na severe so Severnm Tritriom a Queenslandom, na vchode s Queenslandom, Novm Junm Walesom a Viktoriou.

QueenslandQueensland (skrtene QLD) je austrlsky tt rozkladajci sa na severovchode krajiny. Rozlohou je druhm a potom obyvateov tretm najvm ttom Austrlskeho zvzu. Queensland je tie najdecentralizovanejm austrlskym ttom. Najvm mestom je hlavn mesto Brisbane. Queensland je vaka prjemnmu teplmu podnebiu a skutonosti, e jeho vek as sa nachdza v trpoch, asto nazvan slnenm ttom (v anglitine Sunshine State).

ZaujmavostiAustrlia je svetadiel rozdelen na 6 spolkovch republk Nov Jun Wales, Queensland, Victoria, Jun Austrlia, Severn teritrium, Zpadn Austrlia.Pchou Austrlie je obrovsk budova opery v Sydney.

ZdrojeInternetLexikn ttov a zem sveta