Upload
veronika-belisova
View
626
Download
11
Embed Size (px)
Citation preview
Príručka k vyhľadávaniu
prekladateľských riešení na internete -
alebo Ako na to?
Vypracovala: Mgr. Paula Mariothová
Jazyková úprava a odborná pomoc: PaedDr. Oľga Wrede, PhD.
2
OBSAH
1 Odporúčania pre prax ................................................................................................. 3 1.1 Vyhľadávače a stratégie vyhľadávania ........................................................... 3
1.1.1 Vyhľadávače ........................................................................................... 3
1.1.2 Metavyhľadávače ................................................................................... 3
1.1.3 Formulácia požiadavky .......................................................................... 3
1.1.3.1 Informačné hľadisko ................................................................. 3
1.1.3.2 Intuitívne a logické hľadisko .................................................... 6
1.1.3.4 Psychologické hľadisko ........................................................... 10
1.1.4 Hodnotenie informačných zdrojov a výber vhodného výsledku ...... 11
1.2 Lingvodidaktický materiál .............................................................................. 12
1.2.1 Online slovníky ..................................................................................... 12
1.2.1.1 Online slovníky v kombinácii so slovenčinou ....................... 12
1.2.1.2 Online slovníky v kombinácií s iným jazykom ..................... 14
1.2.1.3 Meta-slovníky .......................................................................... 14
1.2.1.4 Obrázkové slovníky ................................................................. 14
1.2.2 Online korpusy ..................................................................................... 15
1.2.3 Online glosáre a terminologické databázy ......................................... 18
1.2.4 Translatologické časopisy .................................................................... 18
1.2.5 Odkazy na zdroje užitočné pre prekladateľov a tlmočníkov ........... 19
1.3 Sociálne siete .................................................................................................... 19
1.3.1 Translatologicky zamerané sociálne siete .......................................... 19
1.3.2 Jazykovo zamerané sociálne siete ....................................................... 22
1.3.3 Iné formy elektronickej komunikácie ................................................ 23
1.4 Viacjazyčné stránky ........................................................................................ 24
1.4.1 Klasické viacjazyčné stránky .............................................................. 24
1.4.2 Ekvivalentné stránky ........................................................................... 26
1.4.3 Viacjazyčné stránky s duálnym zobrazovaním ................................. 27
1.5 Metaprieskumové vyhľadávače ekvivalentov vo viacjazyčných stránkach 28
1.6 Internetové prekladateľské pamäte ............................................................... 29
1.7 Kde sa naučiť správne vyhľadávať? ............................................................. 32
1.7.1 Translatologicky zameraná vzdelávacia inštitúcia ............................ 32
1.7.2 Konferencie ........................................................................................... 32
1.7.3 Publikácie .............................................................................................. 32
1.7.3.1 Knihy a články o vyhľadávaní ............................................... 32
1.7.3.2 Príručka o vyhľadávaní pre prekladateľa ............................ 33
1.7.4 Rady známych ...................................................................................... 33
1.7.5 Prax a tréning ....................................................................................... 33
1.7.5.1 Hra s názvom „Googlovačka“ ................................................ 34
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .......................................................................... 35
3
1 Odporúčania pre prax
1.1 Vyhľadávače a stratégie vyhľadávania
1.1.1 Vyhľadávače
Po pripojení sa na internet a zapnutí internetového prehliadača sa používateľ
automaticky dostáva do sveta nekonečného zdroja informácií. Vstupuje do nich cez vstupnú
bránu, ktorou je vyhľadávač. V dnešnej dobe je najpoužívanejším vyhľadávačom Google,
pretože je najrozsiahlejší, najrýchlejší, najprehľadnejší, najspoľahlivejší, najznámejší,
najefektívnejší a poskytuje vyhľadávanie v obrázkoch.
1.1.2 Metavyhľadávače
Metavyhľadávače, odborne nazývané metaprieskumové nástroje, umožňujú súčasné
vyhľadávanie vo viac ako jednom prieskumovom stroji. Výhodou týchto nástrojov je to, že
predstavujú službu, kde je na jednom webovskom sídle abecedný zoznam vyhľadávacích
nástrojov a adresárov spolu s oknom na zadávanie rešeršnej požiadavky
(Makulová, 2002, s. 192). Ich základnou úlohou je umožniť vyhľadávanie v databázach
viacerých vyhľadávačov súčasne, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že nájdeme výraz,
ktorý nám iný prieskumový stroj nezachytil. Tento postup sa odporúča najmä pri vyhľadávaní
obzvlášť zriedkavých výrazov. Čas šetrí aj skutočnosť, že rešeršnú požiadavku stačí
formulovať iba jedenkrát. Zaujímavým príkladom metavyhľadávača v nemeckom jazykovom
prostredí je napríklad www.metager.de.
1.1.3 Formulácia požiadavky
1.1.3.1 Informačné hľadisko
1.1.3.1.1 Booleovské vyhľadávanie
Zadanie jednoslovnej požiadavky je azda najjednoduchšou formou vyhľadávania. Ak
však vyhľadávame viac slov naraz, musíme si uvedomiť, že medzi nimi existuje istý logický
4
vzťah a ten nemusí byť stále rovnaký. Existuje viac druhov vzťahov medzi hľadanými
výrazmi a preto nám vyhľadávač môže napríklad poskytnúť výsledky, v ktorých sa
nachádzajú všetky zo zadaných výrazov, alebo iba niektoré z nich. Aby vyhľadávač použil
nami vybraný systém vyhľadávania, musíme do vyhľadávacieho okna zadať okrem slov aj
znaky definujúce vzťahy medzi hľadanými výrazmi. Slúžia nám na to booleovské operátory
AND a OR. Ak medzi dva výrazy vložíme slovíčko OR, vyhľadávač nám poskytne výsledky,
v ktorých sa vyskytuje aspoň jeden zo zadaných výrazov (aspoň s jedným slovom). Graficky
je túto situáciu možné znázorniť nasledovne:
Obr. 1 Vyhľadávanie pomocou operátora OR
(Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/06/Set_union.png)
Ak medzi dva výrazy vložíme slovíčko AND, vyhľadávač nám poskytne výsledky, v
ktorých sa vyskytujú obidva z týchto výrazov (vyhľadávanie so všetkými slovami):
Obr. 2 Vyhľadávanie pomocou operátora AND
(Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/45/Set_intersection.png)
Na obrázkoch môžeme vidieť, že rozsah nájdených výsledkov je diametrálne odlišný
a v prípade potreby nám umožňuje rapídne eliminovať počet nájdených riešení.
5
Vyhľadávanie presnej frázy je veľmi jednoduché a realizuje sa tak, že hľadaný
viacslovný výraz ohraničíme z oboch strán úvodzovkami, napr.: „erfrischende Wirkung“.
Funkcia slúži na overovanie existencie kolokácií v cudzom jazyku. Ak rôzne zdroje uvádzajú
inak a nie sme si istí, s akým prídavným menom sa používa konkrétne podstatné meno,
zadáme ich v úvodzovkách do vyhľadávača a podľa množstva výsledkov indikujeme
správnosť toho, či oného riešenia.
Pri dnešných niekoľko miliónových indexoch je počet vyhľadávaných stránok veľmi
veľký. Po zadaní požiadavky vyhľadávač ponúkne neúmerné množstvo záznamov. Aby sa ich
počet zredukoval, je potrebné zjemniť (špecifikovať) rešeršnú požiadavku. Problém je v tom,
že veľa používateľov internetu (žiaľ, aj veľa prekladateľov) nepozná princípy Booleovej
algebry a preto sa rozhranie vyhľadávacích nástrojov snaží prispôsobiť všetkým skupinám
používateľov. Robia to prostredníctvom tzv. rozšíreného vyhľadávania.
1.1.3.1.2 Rozšírené vyhľadávanie
Rozšírené vyhľadávanie poskytujú takmer všetky vyhľadávacie nástroje.
Najilustratívnejším príkladom tejto nadstavbovej funkcie je rozšírené vyhľadávanie v Google.
Obr. 3 Možnosti rozšíreného vyhľadávania v Google
6
V modrej časti jednoducho umožňuje nahradiť znalosť booleovských operátorov.
V bielej časti poskytuje navyše prvky na zjemnenie rešeršnej požiadavky.
Z translatologického pohľadu sú najzaujímavejšími filtrami hlavne jazyk internetovej stránky
a región, z ktorého stránka pochádza.
1.1.3.2 Intuitívne a logické hľadisko
V publikáciách o vyhľadávaní na internete sa uvádza, že úspešné vyhľadávanie
predpokladá okrem iného vedieť, ako ísť priamo k informačnému zdroju, správne odhadnúť
URL adresu a mať cit pre to, kedy treba použiť daný druh vyhľadávacieho nástroja pre určitý
druh požiadavky. Práve „cit pre to správne“ je veľmi vágny, presne nešpecifikovaný pojem.
Určite je nesporné, že zohráva jednu z hlavných úloh. Získava sa skúsenosťou a dlhoročnou
praxou. Nečudujme sa teda, že prekladatelia, ktorí už dlhé roky aktívne pracujú pri preklade
s internetom uvádzajú, že sú spokojní so svojimi schopnosťami vyhľadávať riešenia na
internete. Práve oni už totiž nadobudli ten „správny cit“, ktorý im uľahčuje veľkú časť
prekladateľského trápenia.
Skúsenosť sama o sebe nestačí. Na to, aby sme boli schopní zhodnotiť želané
informačné zdroje, musíme chápať procesy vytvárania internetového obsahu, jeho distribučné
kanály a musíme vedieť, aké typy informácií nielen organizácie sprístupňujú na internete.
Aby sme posilnili „cit pre to správne“, môžeme ku skúsenostnému komplexu pridať aj
vedomé nadobúdanie vedomostí z oblasti internetu. Vzdelávanie v informačných
technológiách sa tým stalo nevyhnutnou zložkou vzdelávania translatológov.
Analýza predmetu vyhľadávania pred samotným vyhľadávaním nám môže ušetriť
veľké množstvo času a vylepšiť kvalitu výsledkov vyhľadávania. Preto musíme pred zadaním
rešeršnej požiadavky zodpovedať nasledujúce otázky.
7
Tab. 1 Otázky, ktoré je potrebné klásť si pred vyhľadávaním
Otázka Riešenie
Ktoré jedinečné slová sa vzťahujú na náš
predmet skúmania?
Aby sme dostali čo najmenej výsledkov,
vyberáme práve tie.
Ktoré organizácie, spoločnosti, prípadne
skupiny ľudí môžu mať informácie o našom
predmete skúmania na ich stránkach?
Navštevujeme ich oficiálne stránky.
Ktoré ďalšie slová by sa ešte mali nachádzať
na webovskej stránke?
Tieto slová spojíme pomocou logického
operátora AND.
Môžeme pre vybrané termíny nájsť
synonymné termíny, prípade rôzne varianty
hláskovania, ktoré by sme mohli akceptovať
ako relevantné výsledky?
Ak áno, spojíme ich pomocou logického
operátora OR.
Potrebujeme, aby sa hľadané slová
vyskytovali v textoch bezprostredne pri
sebe?
Ak áno, frázu uvedieme do úvodzoviek.
Nevieme presné znenie alebo formu
hľadaného výrazu?
Vyhľadávame širšie témy pred zúžením
rešeršnej požiadavky.
Niekedy sa môže stať, že aj napriek svedomitej analýze predmetu vyhľadávania
a uplatneniu všetkých potrebných opatrení nedospejeme k želanému výsledku. Vtedy nastáva
možnosť opakovania vyhľadávania pomocou iných nástrojov alebo metód.
Čo robiť, ak nie sme spokojní s výsledkami vyhľadávania?
Využijeme alternatívne termíny alebo synonymá.
Zjemníme rešeršnú požiadavku tým, že využijeme filtre vyhľadávania.
Využijeme iný vyhľadávací nástroj.
Využijeme metaprieskumový stroj.
8
1.1.3.3 Translatologické hľadisko
1.1.3.3.1 Jazykové filtre
Pri hľadaní prekladových ekvivalentov (lingvisticky zameranom vyhľadávaní) nám
v súčasnosti prieskumové stroje ponúkajú jazykové filtre. V závislosti od lokalizovanej verzie
vyhľadávača môžeme vyladiť rešeršnú požiadavku tak, aby sa nám ponúkali iba výsledky
v určitom jazyku. Napríklad, ak chceme nájsť ekvivalent k cudzojazyčnému termínu, do
vyhľadávacieho okna na www.google.sk zadáme cudzie slovo a dáme ho vyhľadávať iba
v stránkach písaných po slovensky. Máme tak šancu, že v kontexte hľadaného výrazu sa nám
objaví aj jeho slovenská verzia. Následne iba overíme dôveryhodnosť stránky a riešenie je „na
svete“. V prípade rozličných riešení si vyberieme vďaka znalosti špecifických kritérií to
najsprávnejšie alebo pre nás najvhodnejšie riešenie (keďže v preklade neexistuje často iba
jedno správne riešenie).
Podobný postup môžeme zvoliť pri preklade z materinského do cudzieho jazyka.
Najprv navštívime napríklad nemeckú verziu stránky Google s doménou www.google.de a
slovenské slovo vyhľadávame iba v stránkach písaných nemecky (Seiten auf Deutsch).
Uvedené spôsoby vyhľadávania sú mimoriadne výhodné pri získavaní prekladov reálií a
kultúrnej špecifiky, napr. preklad nemeckej vzdelávacej inštitúcie Realschule, pre ktorú
neexistuje ekvivalentná slovenská inštitúcia, môžeme nájsť viacero ekvivalentov. Jediné, čo
môžeme urobiť, je pozrieť sa na riešenia ostatných prekladateľov a vybrať si ten správny
ekvivalent podľa miery exotizácie a naturalizácie potrebnej pre náš preklad.
1.1.3.3.2 Regionálne filtre
Pri prekladaní nastávajú aj situácie, kedy si potrebujeme overiť, či nami preložená
fráza naozaj existuje, a či sa používa v danom jazyku a v danom kontexte. Tu si ale musíme
dať pozor na to, v akých textoch vyhľadávame. Pri overovaní si musíme byť istí, že
cudzojazyčný text vytvoril rodený hovoriaci daného jazyka. Pravdepodobnosť, že tomu tak je,
sa zvyšuje tým, že stránka pochádza z regiónu, v ktorom je cieľový jazyk spisovným
jazykom, poprípade sa ním v danej oblasti hovorí. Aby sme si vyselektovali stránky z určitého
regiónu, využijeme funkciu vyhľadávača Google, ktorá sa nachádza priamo pod oknom, do
ktorého zadávame požiadavku. Zaškrtneme políčko vyhľadávať stránky zo Slovenska, alebo
stránky z Nemecka Seiten aus Deutschland, poprípade stránky zo Spojeného kráľovstva
9
Pages from the UK, atď. Výsledky, ktoré potom dostaneme, budú s najvyššou
pravdepodobnosťou autentické a gramaticky správne, ich autorom bude rodený hovoriaci a
jazyk v nich bude veľmi aktuálny a živý. Na docielenie týchto kritérií je podobným
ukazovateľom aj doména internetovej stránky v zozname výsledkov vyhľadávania.
1.1.3.3.3 Stránka klienta (zadávateľa)
Ak je náš zadávateľ nejaká spoločnosť alebo firma, určite by sme nemali zabudnúť na
možnosť prezrieť si jeho internetovú stránku, pretože môže obsahovať množstvo užitočných
informácií, pokiaľ ide o terminológiu používanú v súvislosti s organizáciou firmy, alebo
s popismi produktov (Wrede, 2006, s. 3). Túto techniku môžeme účinne prepojiť aj
s vyhľadávaním v obchodnom registri, kde je uvedený napr. aj predmet podnikania a pod.
1.1.3.3.4 Preklad skratiek
Pri prekladaní skratiek nám internet ponúka množstvo zdrojov na rozlúštenie ich
obsahu. Azda najjednoduchším spôsobom je zadať skratku do vyhľadávača. Keďže
vyhľadávače ponúkajú výsledky aj s kontextom, v ktorom sa hľadané slová nachádzajú,
môžeme veľakrát pri skratkách vidieť aj ich rozpísanú (neskrátenú) podobu. Ak sú vytvorené
a skrátené zo slov v inom jazyku, v paralelných textoch sa bezprostredne pri nich nachádzajú
aj ich inojazyčné varianty.
1.1.3.3.5 Univerzálne výrazy
Z translatologického hľadiska je ďalším zaujímavým spôsobom vyhľadávanie
prostredníctvom výrazov, ktoré sú rovnaké vo všetkých jazykoch. Takýmito univerzálnymi
výrazmi sú okrem internacionalizmov aj skratky, či latinské výrazy. Latinské výrazy sa
využívajú najmä pri preklade nomenklatúrnych názvov (napr. biologických alebo
medicínskych). Ako príklad uvedieme kyselinu listovú, ktorej pomenovanie potrebujeme
preložiť do nemčiny. Ak zadáme do slovenskej variácie vyhľadávača termín kyselina listová,
vyhľadá nám aj jej latinský výraz acidum folicum. Tento latinský výraz si prepožičiame a
zadáme ho do nemeckého vyhľadávača (alebo spustíme vyhľadávanie v nemeckom jazyku, či
na stránkach z lokality Nemecko), kde sa nám pri latinskom výraze automaticky objaví i jeho
nemecký variant Folsäure.
10
kyselina listová Folsäure
Obr. 4 Postup pri vyhľadávaní prostredníctvom univerzálnych výrazov
Podobný postup môžeme uplatniť aj s rôznymi abreviatúrami, ako napr. chemickými
názvami zlúčenín (napr. H2O2), rôznymi skratkami (napr. BSE) a firemnými názvami
(napr. Scrabble).
Tab. 2 Príklady výrazov nájdených prostredníctvom univerzálnych výrazov
Originál (SK) Univerzálny výraz Preklad
peroxid vodíka H2O2 перекись водорода (RU)
choroba šialených kráv BSE Rinderwahn (DE)
stolná hra Scrabble board game (EN)
1.1.3.4 Psychologické hľadisko
Aj napriek znalosti všetkých možných spôsobov a stratégií vyhľadávania sa
prekladateľ nemusí dostať k správnemu riešeniu, ak musí prekonávať isté psychologické
bariéry. Tieto bariéry závisia od osobnosti prekladateľa. Prekladanie si vyžaduje vlastnosti
ako trpezlivosť, usilovnosť, výdrž, precíznosť a pod. Od intenzity týchto vlastností potom
závisí čas a úsilie, ktoré je prekladateľ ochotný venovať hľadaniu prekladateľského riešenia.
Na prekladanie je potrebné pokiaľ možno čo najpohodovejšie psychické rozpoloženie. Veľkú
úlohu tu zohráva aj motivácia, ktorá je podmienená buď požiadavkami klienta, alebo pocitom
zodpovednosti, ktorý je vo väčšine prípadov priamo úmerný finančnému ohodnoteniu. Ako
odmena potom prichádza spokojnosť s výsledkom a chuť do ďalšej práce.
acidum folicum
11
1.1.4 Hodnotenie informačných zdrojov a výber vhodného výsledku
Makulová (2009, s. 97-99) vo svojej monografii výstižne sumarizuje otázky, ktoré si
musíme položiť pri hodnotení internetových zdrojov. Hlavné z nich hodnotia autora,
štruktúru, obsah a dátum vytvorenia. Z otázok sme vybrali tie, ktoré sú pre preklad
najdôležitejšie a doplnili sme ich ešte o ďalšie, zamerané špeciálne na potreby prekladania:
Sú na stránke informácie o autorovi?
Z akého typu inštitúcie autor pochádza?
Aké je jeho curriculum vitae?
Patrí internetová stránka nejakej inštitúcii?
Ide o autora, prípadne inštitúciu, ktorá robí seriózny vedecký výskum?
Z akej krajiny pochádza internetová stránka?
Aká je doména stránky?
Kto zaregistroval doménu?
Aký je primárny cieľ stránky − chce informovať, vzdelávať, zabávať,
propagovať, predávať?
Aké množstvo reklám obsahuje webový portál?
V akom jazyku je internetová stránka?
Je stránka napísaná v súlade s pravidlami pravopisu?
Sú na stránke podstránky, odkazy a ďalšie citácie?
Je na stránke možnosť vyhľadávania?
Zodpovedá obsah stránky primárnemu cieľu stránky?
Bola stránka recenzovaná a hodnotená?
Kedy bola stránka vytvorená?
Kedy bola stránka naposledy aktualizovaná?
Ako často sú aktualizované informačné zdroje na stránke?
Je stránka funkčná?
Aká je návštevnosť/popularita stránky?
12
Je stránka prehľadná?
Obsahuje stránka informácie týkajúce sa autora, zdroja, dátumu vytvorenia
a aktualizácie?
Veľa informácií sa dá zistiť z URL adresy. Podľa domény môžeme dospieť nielen
k zisteniu, z akého regiónu stránka pochádza, ale aj o aký typ inštitúcie ide: .edu (výchovno-
vzdelávacie inštitúcie), .gov (vládne inštitúcie), .com (komerčné) a pod.
1.2 Lingvodidaktický materiál
1.2.1 Online slovníky
1.2.1.1 Online slovníky v kombinácii so slovenčinou
Internetové slovníky sú najčastejšou oporou prekladateľa, ak sa obráti pri svojej práci
a pri svojom hľadaní na internet. Isto sa zhodnú nielen odborníci, že dobrých prekladových či
už knižných alebo elektronických slovníkov z a do slovenčiny nie je dostatok. To isté platí aj
pre online slovníky. Nie je to spôsobené len tým, že sú poskytované zadarmo, ale aj tým, že
jednoducho neexistuje nič tak kvalitné, čo by po umiestnení na internet zaplnilo medzeru
v elektronických alebo knižných slovníkoch. A ak by aj také niečo existovalo, iste by to bolo
skôr v predaji v elektronickej podobe, ako sprístupnené zadarmo na internete. Vyplýva to zo
skutočnosti, že aj tie prekladové slovníky, ktoré nachádzame na internete, sú buď iba
sprístupnenými neúplnými verziami elektronických slovníkov, alebo slovníkov, ktoré sú ešte
len vo vývoji a prechádzajú skúšobným obdobím testovania.
Uvedomenie si potreby spracovávať terminológiu pre potreby prekladateľstva však
prispelo aj k vzniku kvalitných projektov, ktoré sú voľne prístupné na internete. V súčasnosti
môžeme na slovenskom internete nájsť nové prekladovo-výkladové slovníky. Príkladom
dvojjazyčného online slovníka je anglicko-slovenský výkladový terminologický slovník
elektronických komunikácií - 2010 (http://www.vus.sk/iecd/new/Vyklad.asp).
Pôvod elektronického slovníka zohráva pri jeho hodnotení hlavnú úlohu, a je to
vlastnosť slovníka, ktorú by sme si mali všímať ako prvú. Väčšina slovníkov uvádza aj pôvod
údajov a databáz, z ktorých čerpajú slovníkové heslá. Ak ich kvalitu nevieme posúdiť podľa
značky alebo obchodného mena, pretože máme málo skúseností so slovníkmi, môžeme si
13
vyhľadať autorský kolektív, a ak poznáme niektoré mená už z iných publikácii, o ktorých
kvalite máme istý úsudok, vytvoríme si obraz o práci lexikografov zostavujúcich slovník.
Ďalším indikátorom, ktorý si môžeme všímať, sú akademické tituly lexikografov, poprípade
ich počet. Ak je autorský kolektív malý, zložený z dvoch, či troch ľudí a rozsah slovníka je
neúmerné veľký, je predpoklad, že za nimi stoja ešte ďalší spolupracovníci, ktorí zostávajú v
anonymite, tak ako aj ich kvalifikácia. Samozrejme neplatí, že ak slovník nevytvorilo nejaké
zvučné meno s množstvom titulov, slovník bude nekvalitný, no pravdepodobnosť, že bude
dosahovať požadovanú kvalitu sa znižuje. Preto je akoby povinnosťou každého študenta
prekladateľstva a prekladateľa sledovať trh s lexikografickými dielami, ich autormi a
kvalitou, aby si tým vylepšili svoju rešeršnú kompetenciu.
Možností, ako si udržať prehľad o slovníkoch je niekoľko. Môžeme sa priebežne
zastaviť v nejakom dobre zásobenom kníhkupectve a popozerať sa, čo nové vyšlo vo
vydavateľstvách. Ak tam natrafíme na nejaký elektronický slovník, ktorý si tam samozrejme
nemôžeme vyskúšať, ostáva nám ešte niekoľko možností, ako posúdiť jeho kvalitu. Prvou
z nich je vyhľadať si recenziu slovníka. Recenzie slovníkov môžeme nájsť napríklad v
časopise venujúcemu sa prekladu a tlmočeniu s názvom ToP, alebo aj na jeho internetovom
portáli www.jtpunion.org, ktorý sám seba označil za najlepší slovníkový portál.
ToP neprináša len recenzie knižných a elektronických slovníkov, ale každoročne
prináša aj súťaž s názvom Slovník roka. Organizuje ju Jednota tlmočníkov a prekladateľov.
Cieľom súťaže je slúžiť k orientácii na trhu slovníkovej a encyklopedickej literatúry. Súťaž sa
snaží poskytnúť pokiaľ možno ucelený prehľad o všetkých novinkách vydaných počas
súťažného obdobia a predložiť užívateľom slovníkov aspoň základné hodnotenie kvality
slovníkov. Cieľom súťaže je aj propagácia slovníkovej a encyklopedickej literatúry na
internete, v časopise Top a na veľtrhu Svět knihy, kde je k dispozícii expozícia súťažných
slovníkov. Práve na knižných veľtrhoch je možnosť odskúšať si aj elektronický slovník. Ak
za ním nemôžeme cestovať až do Českej republiky, môžeme využiť aj ponuku slovenského
medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka, ktorý sa každoročne koná v Bratislavskej
Inchebe.
Súťaž Slovník roka vznikla v roku 1994. Cena poroty za elektronický slovník bola po
prvýkrát udelená v roku 2001 a do roku 2003 mala názov Cena poroty za slovníkové alebo
encyklopedické dielo v elektronickej forme. Súťaž má od roku 1995 trvalo česko-slovenský
charakter, takže aj keď sa súťaží sa vo viacerých kategóriách. Jedna z nich je pre nás
mimoriadne zaujímavá, a to cena za slovník vydaný v Slovenskej republike. Práve hodnotenia
poroty skladajúcej sa zo zástupcov profesijných organizácií a inštitúcií, lexikografov,
14
poprípade zástupcov nakladateľstiev, nám určujú orientačnú líniu, vďaka ktorej vieme lepšie
posúdiť kvalitu nielen elektronických slovníkov, ale aj ich internetových podôb.
1.2.1.2 Online slovníky v kombinácií s iným jazykom
Určite sa veľa odborníkov v oblasti prekladu zhodne na tom, že ak nie je dostupný
dostatok kvalitných slovníkov v kombinácii s materinským jazykom, resp. slovenčinou, je
možné a nutné si vypomôcť slovníkmi v kombinácii napríklad s češtinou. Slovníkov s
češtinou je totiž viac a sú kvalitnejšie. Podobný princíp platí aj pre ostatné jazyky, ktoré
ovládame na vysokej úrovni.
Ak si chceme pomôcť nemčinou alebo angličtinou, za zmienku stojí veľmi rozsiahly
a dôkladne prepracovaný obojsmerný anglicko-nemecký slovník Leo www.leo.org). Projekt
Technickej Univerzity v Mníchove s názvom Leo ale ponúka aj nemecko-
španielsky/taliansky/čínsky slovník.
V prípade núdze môže byť nápomocný aj latinský slovník, keďže latinské výrazy sa
vyskytujú v textoch rôzneho jazykového pôvodu.
1.2.1.3 Meta-slovníky
Ak nemáme čas prehľadávať vo viacerých slovníkoch, môžeme využiť ponuku meta-
slovníkov, ktoré prehľadávajú v stovkách slovníkov naraz. Ako príklad môžeme uviesť
bezplatný anglický online slovník AlphaDictionary (www.alphadictionary.com), ktorý
prehľadáva v 1065 anglických online slovníkoch. Ďalším slovníkom, ktorý prehľadáva v celej
plejáde slovníkov, je slovník OneLook (www.onelook.com). Výhodou meta-slovníkov je, že
nás odkážu na iné slovníky, ktoré si môžeme pri poskytnutí užitočných výsledkov obľúbiť a
začať ich používať samostatne.
1.2.1.4 Obrázkové slovníky
Obrázkové slovníky sú užitočné najmä pri preklade technických prekladov, keďže si
pri nich potrebujeme overiť výzor prístrojov a lepšie tým pochopiť ich funkciu. Veľmi
názorne a prehľadne je spracovaný napríklad obrázkový slovník Visual Dictionary od
Merriam-Webster (http://visual.merriam-webster.com).
15
Obr. 5 Obrázkový slovník Visual Dictionary online
1.2.2 Online korpusy
Okrem online slovníkov môžeme pri preklade využívať aj online korpusy. Na
Slovensku máme od roku 2003 na internete sprístupnený Slovenský národný korpus. Autorky
Levická/Šimková (2009, s. 151) vo svojom príspevku v zborníku Letná škola prekladu 7
vysvetľujú, že:
„V najužšom význame pomenovania je Slovenský národný korpus všeobecný, primárny jednojazyčný
korpus v podobe elektronickej databázy, ktorá zahŕňa písané texty hlavných štýlov a žánrov, vecných oblastí,
regiónov, literárnych smerov, generácií, osobností a pod. podľa možností v istom vyváženom pomere alebo
reprezentatívnom zábere. Súvisí to s cieľom všeobecného korpusu národného jazyka, ktorým je zhromaždenie
jazykového materiálu tak, aby sa prezentoval národný jazyk v celom rozsahu.“
Aktuálna verzia korpusu prim-4.0, ktorá je prístupná od začiatku roku 2009, obsahuje
viac ako 525 miliónov jednotiek. Na jeho webovej stránke http://korpus.juls.savba.sk je
prehľadne spracovaný význam a využitie korpusu: slovenský národný korpus je elektronická
databáza slovenského jazyka, zahŕňajúca široké spektrum jazykových štýlov, žánrov a
vecných oblastí, obsahujúca prídavné jazykovedné informácie a výkonný vyhľadávací
systém. Korpus je určený pre verejnosť na výskumné, učebné a iné výlučne nekomerčné
16
účely. Autorky Levická/Šimková (2009, s 150) ďalej zdôrazňujú, že „okrem primárnych a
stále hlavných používateľov − lexikografov dnes korpusy využívajú bádatelia vo všetkých
lingvistických disciplínach“. Osobitnú skupinu predstavujú prekladatelia, ktorí sú jednak
významnými spolutvorcami Slovenského národného korpusu ako poskytovatelia textov
(http://korpus.juls.savba.sk/contributors/index.sk.html), jednak im ako používateľom môžu byť
zhromaždené a elektronicky spracované texty a výsledky súvisiacich projektov nápomocné pri
hľadaní alebo overovaní významu, či pravopisu slov, ich kontextovej spájateľnosti
(gramatickej i významovej), zapájateľnosti do frazém, terminologických sústav,
synonymických radov a pod. (Levická/Šimková, 2009, s. 150). Projekt Slovenského
národného korpusu bol už od prvej etapy (od roku 2002) zameraný na písané texty vydané po
roku 1955, čiže takmer všetky texty, ktoré môžeme v korpuse nájsť, vyšli tlačou, čo môže
napovedať o ich kvalite, no napriek tomu korpus nie je kodifikačnou príručkou, pretože nie
vždy boli texty v ňom obsiahnuté dostatočne korigované.
Výkonné vyhľadávacie nástroje umožňujú vyhľadávanie a triedenie skúmaných
jazykových prostriedkov a informácií. Lingvisti na základe autentického jazykového
materiálu opisujú významy a funkcie slov i ďalších jazykových javov, ich štatistiky,
spájateľnosti a pod. Bežným používateľom jazyka môže korpus poslúžiť ako zdroj
praktického poznania systému jazyka a overenia alebo doplnenia jednotlivých poznatkov
o reálnom fungovaní jazykových prostriedkov v praxi (http://korpus.juls.savba.sk/about/index
.sk.html). Profesionálnym používateľom jazyka môže vďaka vyhľadávaniu korpus poslúžiť
ako zdroj získavania prekladateľských riešení.
V Slovenskom národnom korpuse sa dá vyhľadávať online, buď voľne, cez
jednoduché WWW rozhranie (vyhľadávacie okienko v pravom hornom rohu stránky) bez
osobného konta, no s obmedzenými možnosťami (prístupné iba dva základné podkorpusy, bez
štatistiky a ďalších charakteristík), alebo na základe registrácie prostredníctvom špeciálneho
klienta Bonito. Na získanie plného prístupu do Slovenského národného korpusu je potrebné
súhlasiť s podmienkami jeho používania.
17
„Na rozdiel od elektronických knižníc a archívov sa v databáze Slovenského
národného korpusu nedajú čítať jednotlivé vybrané texty ako celok (napr. konkrétna kniha
jedného autora), ale sa vyhľadávajú a zobrazujú krátke kontexty, zvyčajne v rozsahu 100
jednotiek. Ide o tzv. konkordancie, čo je zvyčajne jeden riadok textu, uprostred ktorého sa
nachádza kľúčové slovo alebo slová“ (Levická/Šimková, 2009, s. 154).
Tým sa naskytá možnosť si hoci aj v slovenskom korpuse zadať na vyhľadávanie
cudzojazyčné slovo a pri troške šťastia sa potom pri ňom objaví preklad, ak sa nachádza v tej
istej vete, v prípade, že pôvodný autor publikovaného textu uviedol dvojjazyčný variant.
Okrem toho môžeme na začiatku riadku zobraziť podrobnosti o zázname, kde sa uvádza
nielen zdroj, z ktorého konkrétny úryvok pochádza. Autorky Levická/Šimková (2009, s. 155)
sa zmieňujú o tom, že „niektoré výsledky vyhľadávania a frekvenčné ukazovatele sú bežne
využiteľné aj v prekladateľskej práci, iné majú užšie, lingvistické alebo počítačové využitie.
Niekedy vieme presne, čo hľadáme, a v prípade príliš veľkého počtu konkordancií si to
môžeme pomocou pozitívneho alebo negatívneho filtra vyselektovať, inokedy nás rozsiahly
materiál privedie k slovám, či spojeniam, o ktorých sme pri zadávaní hľadaného reťazca
možno ani netušili (najmä pri kolokáciách)“.
„Osobitnou zložkou Slovenského národného korpusu sú paralelné korpusy, v ktorých
sa jeden a ten istý text nachádza v dvoch (alebo viacerých) jazykoch, pričom originálny text
nemusí byť súčasťou korpusu – v takom prípade ide o preklady z tretieho (alebo ďalšieho)
jazyka“ (Levická/Šimková, 2009, s. 155). Zoznam prekladov diel, ktoré sa nachádzajú
v korpuse, je uvedený na internetovej stránke Slovenského národného korpusu
(http://korpus.juls.savba.sk/stats/prim-4.0/translations.sk.html) a diela v ňom sú zoradené
podľa jazyka pôvodiny.
K dispozícii je multijazyčný paralelný korpus počítačových termínov Parallel Corpus
of Computer Terms, francúzsko-slovenský paralelný korpus a rusko-slovenský paralelný
korpus. Pre študentov prekladateľstva v kombinácii s francúzskym a ruským jazykom je
neobyčajne zaujímavá možnosť využiť dvojjazyčné paralelné korpusy, ktoré vyhľadávajú
zadaný výraz obojsmerne, a to buď z cudzieho alebo slovenského jazyka. Hľadané výrazy sa
zobrazia vo svojom kontexte a ku každému kontextu je priamo v tabuľke v druhom stĺpci
analogicky uvedený aj jeho preklad. Návody na použitie týchto korpusov sa zobrazia ešte
pred začatím vyhľadávania. Systém vyhľadávania v paralelných korpusoch, či už dvoj- alebo
viacjazyčných je podobný ako na stránke Eurlex a má určite budúcnosť v prekladateľskej
praxi vďaka svojej spoľahlivosti, jednoduchej prístupnosti, ale hlavne prehľadnosti.
18
1.2.3 Online glosáre a terminologické databázy
Pri preklade odborných textov je neodmysliteľnou pomôckou prekladateľa slovník. Ak
odborný text obsahuje špecifické termíny z určitej oblasti, potrebuje prekladateľ tematický
terminologický slovník. Ak terminologický slovník, ktorý by mapoval danú problematiku nie
je k dispozícii, je účelné obrátiť sa na špecifický typ terminologického slovníka − glosár.
Glosár má spravidla menší rozsah, avšak podrobne mapuje terminológiu úzkej tematickej
oblasti.
Internet poskytuje nespočetné množstvo glosárov, ktoré sú buď vyexcerpovanými
zoznamami termínov z textu alebo zámernými účelne spísanými zoznamami všetkých
termínov k danej problematike alebo téme. Niektoré glosáre dosahujú takých rozmerov, že sa
dajú označiť ako terminologické databázy. Mnohé z databáz boli vytvorené aj na
prekladateľské účely. Svedčí o tom fakt, že glosáre sú často aj súčasťou translatologicky
zameraných časopisov (napr. časopis ToP − tlmočenie a preklad, časopis Lebende Sprachen,
Terminologie & Traduction, atď.). Väčšina glosárov má menší rozsah, ale ak sú glosáre
rozsiahlejšie, dá sa v nich aj vyhľadávať. Keďže sa na internete nachádza obrovské množstvo
glosárov, bolo by nemysliteľné, aby sme tu všetky vymenovali. Aby sa mohol prekladateľ
oboznámiť aspoň s niektorými z glosárov, na internete sú k dispozícii stránky, ktoré poskytujú
ich zoznamy. Hoci je zoznamov glosárov taktiež veľké množstvo, uvádzame pre ilustráciu
nasledovný odkaz na internetovú adresu, kde je možné nájsť odkazy na glosáre z rôznych
tematických okruhov a oblastí: http:/www.tiservicesuk.com/Glossary/glossindex.html
Databázy nemusia však byť len dvojjazyčné, ale aj viacjazyčné. K najspoľahlivejším
viacjazyčným databázam patrí rozsiahla terminologická databáza Európskej únie IATE, ktorá
vyhľadáva v 24 jazykoch − 23 oficiálnych úradných jazykoch EÚ a írčine
http://iate.europa.eu/iatediff/switchLang.do?success=mainPage&lang=sk.
1.2.4 Translatologické časopisy
V súčasnosti existuje vo svete niekoľko časopisov zaoberajúcich sa prekladom.
Niektoré z časopisov majú okrem tlačenej aj svoju elektronickú podobu, iné zas publikujú
výlučne na internete. Prekladateľom umožňujú najmä prístup k najaktuálnejším informáciám
a poskytujú najnovšie glosáre, ktoré si môžu založiť do svojej databázy alebo použiť priamo
pri prekladaní. Voľne dostupné na internete sú napríklad časopisy ako Translation Journal
19
(http://accurapid.com/journal/), medzinárodný translatologický časopis TRANSST
(http://www.tau.ac.il/~toury/transst/ ale aj magazín Meta: Translators' Journal
(http://www.erudit.org/revue/meta/2009/v54/n4/index.html). Svoju tak tlačenú, ako aj
elektronickú podobu má napríklad anglický časopis The translator
http://www.stjerome.co.uk/periodicals/journal.php?j=72.
Odkazy na iné zaujímavé časopisy týkajúce sa prekladu nájdeme napríklad na stránke
http://www.uebersetzerportal.de/karriere/zeitschriften/zeitschriften.htm.
1.2.5 Odkazy na zdroje užitočné pre prekladateľov a tlmočníkov
Internet dáva možnosť prekladateľom, lingvistom a iným nadšencom jazyka vytvárať
vlastné webové stránky, na ktorých môžu zverejňovať buď svoje služby, alebo môžu vytvárať
zoznamy užitočných internetových adries, ktoré odkazujú na zaujímavé stránky z oblasti
prekladu a tlmočenia. Vytváranie takýchto zoznamov je veľmi záslužná činnosť, pretože
pomáha ostatným prekladateľom zorientovať sa v zamotanom virtuálnom priestore. Zoznamy
majú o to väčšiu hodnotu, že sú odskúšané ľudským faktorom a nie sú to iba strojom
vygenerované záznamy. Ak sa dostaneme na stránku, ktorá ponúka množstvo hypertextových
odkazov spojených s odborom prekladateľstvo a tlmočníctvo (napr.
http://home.olemiss.edu/~djr/pages/translator/resources.html) mali by sme si ju uložiť,
poprípade odskúšať niektoré adresy a založiť si vlastný zoznam zdrojov. Túto činnosť netreba
podceňovať, pretože sa s odstupom času nazbierané údaje prekladateľovi v časovej tiesni
môžu hodiť, čím mu môžu mimoriadne uľahčiť prekladateľskú činnosť.
1.3 Sociálne siete
1.3.1 Translatologicky zamerané sociálne siete
Internet poskytuje obrovské množstvo zdrojov - slovníkov, odborných publikácií a
paralelných textov a začína nahrádzať ich tlačenú podobu. Podobný vývoj sme už
zaznamenali pri vzniku elektronických slovníkov, ktoré tak isto vytláčajú knižnú podobu
slovníkov, a to najmä z dôvodu dostupnosti a šetrenia časom. Okrem textových zdrojov má
však internet ešte jednu bezkonkurenčnú výhodu. Vďaka sociálnym sieťam umožňuje
prekladateľovi spojiť sa s nespočetným množstvom poradcov pri preklade. Môžu nimi byť
rodení hovoriaci, odborníci v danej oblasti, jazykovedci, či iní prekladatelia.
20
Asi nie je výnimočným javom, keď sa prekladateľ ocitne v situácii, kedy by sa veľmi
rád poradil s iným, možno skúsenejším prekladateľom. Táto potreba nastáva najmä vtedy,
keď je potrebné preložiť text z oblasti, v ktorej prekladateľ „nie je doma“, alebo najmä, ak má
vnútorný pocit, že jeho problém už iste riešil iný prekladateľ a bolo by potrebné zachovať
konzistentnosť nielen samotného prekladu, ale konzistentnosť prekladov z danej oblasti,
najmä ak boli zrealizované rôznymi prekladateľmi. Ak pracuje prekladateľ v prostredí, kde sa
stretáva s inými prekladateľmi, môže sa svojich kolegov jednoducho opýtať. Čo ale v prípade,
ak žiadnych iných nepozná? Vďaka internetu sa s nimi môže jednoducho skontaktovať.
Možno aj jednoduchšie ako s kolegami, ktorých pozná osobne, a ktorí nemusia byť v tom
momente k dispozícii. Vďaka sociálnym sieťam má prekladateľ navyše možnosť osloviť
viacerých naraz, čím sa šance na získanie správneho riešenia mimoriadne zvyšujú.
Existencia internetu a neobmedzených možností, ktoré internet ponúka, však prináša aj
isté nevýhody. Zorientovať sa v spleti stránok nie je v tejto dobe vôbec jednoduché. Časy,
keď existovalo len niekoľko stránok, sú už dávno preč. Kedysi dávno, v počiatkoch internetu,
sa človek dozvedel takmer o každom novovzniknutom portáli na Slovensku. Bolo to
spôsobené aj faktom, že vyhľadávače boli ešte len v počiatkoch a sotva ponúkali
vyhľadávanie v slovenských stránkach a v slovenskom jazyku. Teraz však vzniká denne
nespočetné množstvo zdrojov a nie je možné ich vznikanie a rozvoj zachytiť. Platí to aj pre
stránky s tematikou prekladu. Translatologicky zamerané stránky sa už nerátajú na desiatky,
ako kedysi, ale na tisíce. Z tohto dôvodu je potrebné udržiavať si prehľad o užitočných
stránkach, ktoré by mohli byť cenné pre prácu prekladateľa. Poznanie práve takejto
nápomocnej stránky je určite veľkým prínosom pre každého prekladateľa.
Jednou z takýchto stránok je aj www.proz.com. Tento portál bol založený v roku 1999
a má 25 stálych zamestnancov, ktorí zabezpečujú jeho chod. Spoločnosť sídli v Spojených
štátoch amerických, ale má svoje pracoviská aj v Argentíne a na Ukrajine. Stránka slúži ako
najväčšia komunita prekladateľov na svete a sprostredkúva sieť základných služieb, zdrojov
a skúseností, ktoré uľahčujú život nie len jej členom. Existuje množstvo spôsobov, ako môže
prekladateľ využiť túto stránku pri svojej práci.
21
Portál Proz sa špecializuje na päť základných okruhov:
1. vzájomná pomoc pri preklade jednotlivých termínov,
2. trh práce (možnosť prezentovať sa, byť oslovený a získať pracovnú ponuku),
3. možnosť zúčastniť sa na konferenciách, školeniach a stretnutiach,
4. možnosť získať referencie o zadávateľoch, ale aj možnosť spätnej väzby,
5. diskusné fóra o témach týkajúcich sa prekladu, výmena názorov a skúseností.
Najviac nás bude zaujímať najmä prvý okruh. Portál poskytuje sekciu KudoZ, kde
môžeme nájsť glosáre, ktoré sú zostavené unikátnym spôsobom. Tvoria ich totiž otázky
a odpovede prekladateľov. Východiskový pojem tvorí fráza, na ktorej preklad sa opýtal
niekto, kto text prekladá, pričom cieľový pojem alebo pojmy sú tvorené odpoveďami
ostatných špecialistov, ktorí sa mu snažili ponúknuť vlastné riešenia. Odborníci k nim často
pripoja aj odôvodnenia alebo referencie v podobe odkazov na stránky a texty, v ktorých sa
daný pojem nachádza. Okrem toho môžu ostatní účastníci riešenia ohodnotiť a posúdiť tým
relevantnosť jednotlivých riešení. Takto napomáhajú nielen prekladateľovi, ktorý otázku
položil, ale aj ostatným, ktorí v glosári vyhľadávajú. Výhodou funkcie vyhľadávania v glosári
je, že v ňom môžu listovať aj neprihlásení používatelia, a to jednoduchým spôsobom. Do
prázdneho políčka sa zadá výraz, z rolovacích zoznamov sa vyberie východiskový a cieľový
jazyk a spustí sa vyhľadávanie. Ak sa však hľadaný pojem v zozname nenachádza, naskytá sa
možnosť položiť novú otázku, čo je však výsadou už len registrovaných používateľov. Na
tento veľmi komfortný spôsob vyhľadávania prekladateľských riešení sa dá veľmi rýchlo
a ľahko zvyknúť. Každá aktivita používateľa sa zaznamenáva, čím si môže získať vyšší
bodový kredit. Spleť aktivít na tejto stránke je naozaj široká a stojí za preštudovanie.
V ideálnom prípade, keď prekladáme z cudzieho do materinského jazyka, nám
postačia aj prekladatelia slovenského pôvodu. Vďaka stránkam, ktoré združujú prekladateľov,
sa s nimi môžeme bez problémov spojiť. Čo však v prípade, ak musíme, tak ako to už na
Slovensku býva nutnosťou, prekladať do cudzieho jazyka? Ani v tomto prípade nie sme na
stránke www.proz.com nesprávne. Stáva sa totiž, že nám prostredníctvom prekladateľských
fór poradia aj rodení hovoriaci, ktorí ovládajú nielen cieľový jazyk, ale aj slovenský jazyk. Aj
keď ich na stránkach takého charakteru nájdeme viac ako inde, rady od nich sú mimoriadne
cenné a žiadané. Zvýšeným dopytom po ich službách však majú menší časopriestor na
odpovedanie a nezištnú pomoc. Nemusí to byť len tým, že sa na nich obracajú iní
prekladatelia, ale najmä tým, že na trhu práce dostávajú množstvo nielen prekladateľských,
22
ale aj korektorských ponúk. Samozrejme netreba popritom zabúdať na fakt, že aj prekladatelia
sú ľudia a nefungujú 24 hodín denne tak ako internet. Na to sa v dnešnej dobe často zabúda a
pracovný čas pracujúcich v oblasti prekladu sa neúmerne naťahuje nielen počas dňa, ale
mnohokrát aj počas noci. Navyše niektoré otázky, na ktoré potrebujeme odpoveď, nie sú také
špecifické, aby sme sa na ich odpoveď museli pýtať bilingválneho experta. V mnohých
prípadoch by nám postačil aj rodený hovoriaci. Ako sa na neho nakontaktovať, sa dozvieme
v nasledujúcej kapitole.
1.3.2 Jazykovo zamerané sociálne siete
Vychádzajme zo situácie, že máme istý prekladateľský problém a na jeho riešenie
„potrebujeme“ rodeného hovoriaceho. Okrem zaneprázdnených bilingválnych expertov, ktorí
sú rodenými hovoriacimi, nám v niektorých špeciálnych prípadoch poslúžia aj rodení
hovoriaci bez translatologického vzdelania. Ochota nezištne pomôcť tu zohráva kľúčovú
úlohu. Práve tento psychologický moment je silnejší u tých, ktorí sú buď lingvisticky
zameraní, alebo majú záujem o štúdium, či učenie sa cudzích jazykov. Ako však vytriediť túto
skupinu pomocníkov pri preklade?
Najvhodnejším riešením je využitie chatovacích miestností, ktoré sa orientujú na
vzdelávanie sa v cudzích jazykoch. Práve takúto možnosť ponúkajú rôzne vzdelávacie
inštitúcie. Ak sa pohybujeme napríklad v nemeckom priestore, osvetovú
funkciu reprezentuje známy Goethe inštitút, ktorý na svojej stránke (http://www.goethe.de/z/j
etzt/dejchat/dejroom.htm) ponúka napríklad aj možnosť porozprávať sa prostredníctvom
chatu nielen s osobami študujúcimi, či učiacimi sa nemčinu, ale aj s kvalifikovanými tútormi
(rodenými hovoriacimi), ktorí v tejto službe ponúkajú svoje jazykové znalosti. V stanovených
hodinách sa dostavia do chatovacej miestnosti, aby skorigovali chyby, ktoré účastníci chatu
urobia počas rozhovoru na ploche, alebo tzv. skle chatovacej miestnosti.
Účastníci sa tak nielen zdokonaľujú v cudzom jazyku, ale naskytá sa tu aj možnosť
poradiť sa s rodeným hovoriacim o spôsobe vyjadrenia istej skutočnosti, ktorú potrebujeme k
prekladu. Hoci táto aplikácia umožňuje aj súkromné rozhovory, tútori nie sú ochotní alebo
oprávnení začínať si súkromnú komunikáciu, pretože vo vyhradenom čase slúžia ako
korektori chýb na ploche, kde sa zhovárajú všetci účastníci spolu. Z pohľadu prekladateľa to
môže byť nevýhodou, pretože si svojho pomocníka nemôže „ukrojiť“ pre seba. No práve táto
nevýhoda sa môže premeniť na výhodu, ak sa do diskusie zapoja aj ostatní používatelia, ktorí
sa zainteresovane snažia prispieť k hľadaniu správneho prekladateľského riešenia.
23
Či sa nám ho podarí získať, záleží potom už len od ochoty dotyčného pomôcť. Je
pravda, že prekladateľovi môže byť nepríjemné zaťažovať niekoho iného, ale možno by
pomohlo, keby si uvedomil, že takýmto spôsobom môže obohatiť aj spolupracovníka, ktorý
mu radí. Navyše, ak je pomocník uvedomelý a zaujíma sa o lingvistiku, zároveň je to aj pre
neho veľmi cenný prínos a v ideálnom prípade si to aj uvedomuje. Čo ale môže byť pre
prekladateľa nedoceniteľným zdrojom informácií, je prípad, ak sa mu podarí získať si na
svoju stranu stáleho rodeného hovoriaceho, ktorý mu pomáha pri riešení prekladateľských
orieškov, a to najmä za podmienky, ak nemá vo svojom okolí iného rodeného hovoriaceho,
ktorý s ním preklady konzultuje. Zvyšuje sa tým totiž pravdepodobnosť, že spod jeho pera
budú vychádzať kvalitnejšie, osvietené a najmä veľmi prirodzené preklady. Ba čo viac,
rodený hovoriaci ponúkne vo väčšine prípadov aj vysvetlenie vychádzajúce z praxe, ktoré si
vďaka zážitkovému učeniu prekladateľ lepšie zapamätá a je schopný ho využiť aj pri ďalšom
preklade.
Pretože skúsený a osvietený prekladateľ má výrazne väčšie znalosti, stáva sa, že
u neho nastane potreba podeliť sa so svojimi vedomosťami. Môže sa to u neho prejaviť
napríklad tým, že do prekladu vkladá viac poznámok prekladateľa, kde vysvetľuje napríklad
kultúrne rozdiely, aby tak dosiahol optimálny kompromis medzi naturalizáciou a exotizáciou,
zatiaľ čo neistý prekladateľ by na danú problematiku radšej neupozorňoval a zbytočne do
textu nevkladal žiadne komentáre. Tie je totiž možné spozorovať už pri prvom pohľade na
cieľový text, čím na seba priťahujú značnú pozornosť, ako napríklad poznámka pod čiarou.
Vystavuje sa tým riziku, že by mu mohol buď korektor alebo zadávateľ, či príjemca prekladu
vytknúť prípadné nezrovnalosti. Ďalším spôsobom, ako sa podeliť s nadobudnutými
poznatkami, je venovať sa pedagogickej činnosti, ale to je už téma, ktorá siaha mimo našej
oblasti skúmania.
1.3.3 Iné formy elektronickej komunikácie
Podľa Besteho (2006, s. 88) patrí používanie elektronických foriem komunikácie ku
každodennej rutine prekladateľa. Formy elektronickej komunikácie môžeme nasadiť cielene
pri vyhľadávaní informácií. Vďaka diskusným fóram newsgroups alebo mailing-listom sa
môže prekladateľ nakontaktovať na ľudí, ktorí majú určitú oblasť záujmu, aby tak získal
patričné vedecké vedomosti potrebné k prekladu. Takýmto jednoduchým spôsobom sa často
dajú nájsť odpovede aj na otázky, na ktoré by sme odpovede inak iba ťažko získavali.
Ahrensová (1999) vo svojom príspevku tiež spomína mailing-listy, v ktorých sú združení
24
prekladatelia, aby odpovedali na otázky týkajúce sa prekladu a tlmočenia (napr. Lantra-L). Do
fóra Lantra-L je potrebné sa zaregistrovať. Každý diskusný príspevok je potom odoslaný
moderátorovi fóra, ktorý následne príspevky filtruje, a až potom adresuje jednotlivým členom,
aby sa vyhlo duplicitným a nevhodným článkom. Pri tzv. newsgroups ide takisto o diskusné
fóra, rozdiel je v tom, že nie sú filtrované.
Ešte jednoduchším spôsobom je osloviť e-mailom osoby, ktoré už poznáme, a o
ktorých vieme, aké majú znalosti. Nemusíme využívať iba e-mail, môžeme sa obrátiť aj na
elektronickú komunikáciu v reálnom čase (napr. ICQ, Skype, MSN, atď.).
1.4 Viacjazyčné stránky
1.4.1 Klasické viacjazyčné stránky
Jednou z prvých techník vyhľadávania na internete bolo vyhľadávanie ekvivalentov
vďaka viacjazyčným stránkam. Spočiatku boli viacjazyčné stránky v kombinácii so
slovenčinou mimoriadne cenné a mali ich iba veľké inštitúcie, väčšinou banky a
medzinárodné firmy. Terminológia, ktorú obsahovali, bola preto poväčšine z obchodnej
a finančnej oblasti, mala teda len obmedzené využitie. Dnes je viacjazyčných stránok už
oveľa väčší počet a tematicky zasahujú už takmer do všetkých oblastí. Príkladom na
viacjazyčnú stránku je napríklad www.slovakia.culturalprofiles.net.
Stránky vo viacerých jazykoch môžu byť buď dvojjazyčné alebo viacjazyčné.
Slovenské stránky majú poväčšine preklady do anglického, prípadne nemeckého jazyka. Do
angličtiny preto, lebo je najrozšírenejšia, a do nemčiny nielen preto, že je na Slovensku
druhým najvyučovanejším cudzím jazykom, ale aj preto, že susedíme s jednou z nemecky
hovoriacich krajín. Do cudzojazyčnej verzie slovenskej stránky sa môžeme dostať rôznymi
spôsobmi:
25
Tab. 3: Spôsoby načítania cudzojazyčnej verzie internetovej stránky
Kliknutím na vlajočku
Vlajky sa nachádzajú najmä v okrajových častiach stránok, ak ich nemôžeme nájsť, je
potrebné sa pozrieť aj do spodnej časti stránky.
Kliknutím na názov (slovensky, English, ...)
Názvy sú ešte menej viditeľné ako vlajočky, a preto si niekedy vyžadujú ešte väčšiu
pozornosť, aby sme ich našli. Ak ich napriek tomu nemôžeme postrehnúť, je užitočné sa
pozrieť do mapy stránky, kde ich vo väčšine prípadov zaradené nájdeme.
Dodaním lomky a skratky jazyka (napríklad „/de“) za názov webovej stránky
Takéto štruktúrovanie používa väčšina programátorov, a preto je funkčné u mnohých
stránok, napríklad: http://www.otpbank.sk/en/
Vďaka tomu, že väčšina stránok ponúka aj možnosť vyhľadávania v rámci stránky,
môžeme vyhľadávať aj v preloženej časti stránky.
26
1.4.1.1 Problémy s vyhľadávaním vo viacjazyčných stránkach
Vyhľadávanie v cudzojazyčnej verzii sa môže spájať s problémami z dôvodu zlého
naprogramovania stránky, niektoré z nich spomenieme a pokúsime sa navrhnúť riešenie:
Tab. 4: Riešenie problémov s vyhľadávaním vo viacjazyčných stránkach
Problém Popis problému Riešenie
nesprávne
odkazovanie
po kliknutí na odkaz
v cudzojazyčnej
verzii stránky nás
nechcene presmeruje
na slovenskú verziu
podľa mapy stránky si v štruktúre internetovej
stránky dohľadáme potrebnú podstránku a podľa
hierarchie sa postupne dostaneme k prekladu
hľadanej podstránky
zrušená
stránka
cudzojazyčná verzia
stránky je zrušená
a nedá sa k nej
dostať
pomocou webového archívu (napr.
www.archive.org), ktorý priebežne archivuje
stránky, načítame staršiu verziu stránky a
vyhľadáme potrebný preklad
1.4.2 Ekvivalentné stránky
Na podobnom princípe ako viacjazyčné stránky fungujú aj tzv. ekvivalentné stránky.
Sú to stránky od jedného producenta, ktoré majú rôzne národné variácie (napr.
www.wikipedia.org), a tým pádom sa vyskytujú v rôznych jazykoch. Texty v jednotlivých
jazykových verziách nie sú zhodné, ale sú to paralelné texty, ktoré majú vo väčšine prípadov
zhodné nadpisy. Ak si nájdeme článok na určitú tému, v ľavej časti obrazovky si môžeme
prepnúť na článok v inom jazyku na tú istú tému. Určite by bolo pre prekladateľov veľkým
prínosom, ak by sa dali články v rôznych jazykoch dali zobraziť vedľa seba (duálne
zobrazovanie).
27
1.4.3 Viacjazyčné stránky s duálnym zobrazovaním
Požiadavku zobrazenia originálu a prekladu vedľa seba spĺňajú stránky s duálnym
zobrazovaním. Tieto sú pre prekladateľov obrovskou výhodou a tešia sa preto veľkej obľube.
Prekladatelia vo výskume spomenuli, že využívajú možnosti viacjazyčnej stránky s duálnym
zobrazovaním EUR-Lex – databázu komunitného práva Európskej únie online (http:/eur-
lex.europa.eu), ktorá umožňuje zobraziť vedľa seba ten istý text v ľubovoľných dvoch
jazykoch z jazykov Európskej únie.
Obr. 6 Dvojjazyčné zobrazenie v systéme EUR-Lex
Možnosti, ktoré ponúka stránka EUR-Lex, je výnimočným pomocníkom pre
prekladateľov, ktorí si na základe porovnania originálov a prekladov môžu nájsť výraz, ktorý
potrebujú, a to s prihliadnutím na kontext. Existencia takýchto stránok prispieva
ku konzistencii prekladov vyhotovenými rôznymi prekladateľmi
28
1.5 Metaprieskumové vyhľadávače ekvivalentov vo viacjazyčných
stránkach
Svetlo sveta prednedávnom uzreli aj stránky, ktoré uľahčujú prácne hľadanie
ekvivalentov vo viacjazyčných stránkach. Ich nevýhodou je, že doposiaľ žiadna z nich nebola
natoľko prepracovaná, aby sa dostatočne zviditeľnila a udržala v konkurencii tisícok
webových stránok na internete. Takéto stránky iba vznikali a zanikali, ale myšlienka bola v
každom prípade vynikajúca, pokroková a nadstavbová. Ich využiteľnosť v translatológii má
obrovskú perspektívu.
Uvedomujú si to aj tvorcovia stránky www.proz.com, ktorí do svojich služieb zaradili
Web Term Search (Obr. 7), ktorý funguje na podobnom princípe. Po zadaní výrazu do
vyhľadávacieho okna systém prehľadáva viacjazyčné databázy a hľadá v nich ekvivalent pre
zadaný výraz. Viacjazyčné databázy, v ktorých systém prehľadáva, sú napríklad rôzne
slovníky, databáza IATE, ale vyhľadáva aj v sekcii Kudoz, ktorá je tvorená záznamami
prekladateľov. Pre prípad potreby navyše prehľadáva aj v nástrojoch na strojový preklad
a v jedenástich vyhľadávačoch.
Obr. 7 Metaprieskumový vyhľadávač na portáli www.proz.com
29
1.6 Internetové prekladateľské pamäte
Internetové zdroje pre prekladateľov sa neustále rozširujú, vznikajú nové, veľmi
nápadité, predovšetkým vylepšené a čoraz užitočnejšie. Keďže je naším cieľom, aby
predložená práca časom nestratila na aktuálnosti, čo je často prípadom počítačovo
orientovanej literatúry, chceli by sme zosumarizovať všetky spôsoby vyhľadávania ako
všeobecný návod, a nie iba ako vymenovanie konkrétnych stránok.
Jedna z nových ideí prinášajúca uľahčenie prekladania je úzko prepojená s počítačom
podporovaným prekladom. Takmer všetky nástroje na počítačom podporovaný preklad
fungujú na budovaní prekladateľskej pamäte. Prekladateľské pamäte si prekladatelia, ktorí s
nimi pracujú, uchovávajú vo svojom počítači, pretože sú veľmi cenné. Čo by sa však stalo, ak
by sa s nimi podelili prostredníctvom zverejnenia s celým internetovým svetom? Podobné
pokusy sa už niekoľkokrát vyskytli v inštitúciách Európskej únie, keď napríklad Generálne
riaditeľstvo pre preklad zverejnilo odborné terminologické databázy a prekladateľské pamäte.
Tie je však potrebné si stiahnuť a ešte stále fungujú len ako súbory, na ktorých spustenie je
nevyhnutné mať nainštalovaný daný program.
Vynikajúcim spôsobom sa s týmto problémom popasovali zakladatelia
a prevádzkovatelia stránky www.mymemory.translated.net (Obr. 8). Vytvorili platformu,
ktorá obsahuje databázy prekladateľskej pamäte, ktoré sú založené na paralelných súboroch
viet v zdrojovom a cieľovom jazyku. Mačura (2009, s. 302) by v takomto prípade hovoril o
„vetníku“ (analogicky zo slova „slovník“, kde je princípom paralelný súbor slov). Už Cicero
tvrdil, že je potrebné prekladať myšlienkové celky, a nie slová. Keďže počítač nedokáže
rozpoznať myšlienkové celky tak, ako ľudský mozog, sústreďuje sa namiesto toho na
segmenty, a „veta je teda chápaná ako najmenšia a zároveň najväčšia prekladateľská jednotka,
ktorú dokáže prekladateľ efektívne zvládnuť“ (Mačura, ibid.). Napriek tomu, že počítač
príchodom nástrojov na počítačom podporovaný preklad (tzv. CAT-tools) upúšťal od prekladu
slova za slovom (tak ako to funguje v prípade strojového prekladu), a prechádzal na podporu
prekladu viet, pomôcky pre prekladateľa túto zmenu nereflektovali a slovníky zostávali
naďalej základnou pomôckou prekladateľa. Bolo tomu tak z jednoduchého dôvodu.
Nekonečné množstvo kombinácií viet by nemohlo žiadne knižné médium obsiahnuť. Kapacita
dnešných počítačov to však umožňuje a nadmerné množstvo údajov dnes už nie je
nevýhodou. Okrem toho by bol čas strávený vyhľadávaním v obrovskom knižnom médiu
neúmernou stratou času. Keďže parameter kapacity a rýchlosti zohráva pri práci prekladateľa
30
dôležitú úlohu, vidíme príchod elektronických „vetníkov“ ako prelomovú fázu v rešeršnej
práci prekladateľa. Technológia MyMemory (v preklade „moja pamäť“) funguje
v používateľskom prostredí internetového prehliadača a nie je potrebné nič inštalovať. Systém
MyMemory je najväčšou prekladateľskou pamäťou na svete. Prispievateľom a upravovateľom
môže byť ktokoľvek. Uploadovať sa dá rôznymi spôsobmi. Môžu sa pridávať jednotlivé
segmenty, celé prekladové pamäte, terminologické databázy alebo súbory, z ktorých je možné
spojením originálnych a preložených segmentov vytvoriť prekladové jednotky. Systém okrem
toho neustále sám systematicky hľadá a sťahuje milióny preložených internetových stránok,
aby z nich vyextrahoval nové prekladové segmenty. V ponuke je množstvo jazykových
kombinácií vrátane kombinácií so slovenčinou.
Obr. 8 Najväčšia prekladateľská pamäť MyMemory
Systém MyMemory ďalej poskytuje unikátnu službu pre prekladateľa, ktorý ak
poskytne aplikácii východiskový text napríklad vo formáte .doc, aplikácia pre neho prehľadá
celý archív a vyexportuje prekladovú pamäť vo formáte .tmx. Vyexportovaná pamäť bude
obsahovať segmenty a terminológiu, ktorá bude presne uspôsobená na východiskový text
pripravený na preklad. Cieľom tvorcov je integrovať túto technológiu do nástrojov pre
počítačom podporovaný preklad, kde by slúžila ako virtuálna lokálna pamäť. Prekladateľ by
tak mal k dispozícii nielen vlastnú prekladovú pamäť, ale aj pamäte rôznych prekladateľov
z celého sveta a pamäte vyrobené z akýchkoľvek už realizovaných (na internete
31
sprístupnených) prekladov. Hoci je takáto vízia ešte len v začiatkoch, vôbec nie je nereálna.
Práve naopak, predstavovala by vrchol všetkých uľahčení, ktoré kedy ponúkli nové médiá, a v
ideálnom prípade by odstránila všetky potreby vyhľadávať prekladateľské riešenia iným
spôsobom.
32
1.7 Kde sa naučiť správne vyhľadávať?
1.7.1 Translatologicky zameraná vzdelávacia inštitúcia
V ideálnom prípade by sa mali rešeršné schopnosti vyučovať v rámci
prekladateľského vzdelávania. Benko z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave (2002, s. 10) zdôrazňuje:
„Nástup informačných a komunikačných technológií prináša nové požiadavky na vzdelávací proces aj
v odboroch, ktoré boli tradične chápané ako netechnické, či dokonca „výsostne humanitné“. Preklad odborného
textu (a čiastočne aj tlmočenie) patrí z tohto hľadiska k najviac „postihnutým“ oblastiam. Vzdelávacie inštitúcie
pripravujúce prekladateľov nemôžu nereagovať na tieto zmeny musia modifikovať učebné plány tak, aby
prekladatelia prichádzajúci do praxe boli vybavení potrebnými vedomosťami a technickými zručnosťami, čiže
aby získali netriviálnu úroveň počítačovej gramotnosti.“
V dnešnej dobe je to možné vďaka študijným programom, ktoré obsahujú aj semináre
ako Preklad a počítače alebo Informatika pre translatológov, ktoré sa vyučujú na Univerzite
Konštantína Filozofa v Nitre. Na Univerzite Komenského v Bratislave je to štvorsemestrálny
kurz Informatika pre prekladateľov, ktorý sa vyučuje na Pedagogickej fakulte v rámci
špecializovaného štúdia prekladateľstva od roku 1999.
1.7.2 Konferencie
Ak sme nenavštevovali žiadnu vzdelávaciu inštitúciu zameranú na preklad, môžeme sa
zúčastňovať aj na prednáškach a konferenciách, ktoré organizujú buď spoločnosti
prekladateľov alebo spoločnosti informatikov.
1.7.3 Publikácie
1.7.3.1 Knihy a články o vyhľadávaní
V súčasnosti je dostupných niekoľko publikácií, ktoré sa zaoberajú vyhľadávaním na
internete z informatického hľadiska. Za prínosné považujeme napr. publikácie autorov ako
Makulová, 2002; Lapáček/Klíma, 2003; Gilster 1994, ktoré sú veľmi užitočné, a umožňujú
33
prekladateľovi oboznámiť sa so všeobecnými zásadami a stratégiami pri vyhľadávaní.
Z prekladateľského hľadiska publikácie so zameraním na vyhľadávanie prekladateľských
riešení chýbajú. Doteraz sa objavilo len niekoľko článkov v zborníkoch (Benko, 2002; Wrede,
2006; Garančovská/Filip, 2008; Levická/Šimková, 2009), ktoré sa venujú téme internetovej
rešerše, resp. ju okrajovo spomínajú.
1.7.3.2 Príručka o vyhľadávaní pre prekladateľa
Nedostatok translatologicky zameraných publikácií o vyhľadávaní prekladateľských
riešení na internete vytvoril potrebu vzniku príručky o vyhľadávaní zameranej pre potreby
prekladateľa. Pevne veríme, že odporúčania v tejto práci aspoň čiastočne zaplnia medzeru vo
vzdelávacej literatúre vďaka tomu, že mapujú široké spektrum spôsobov vyhľadávania.
1.7.4 Rady známych
V neposlednom rade sa veľa prekladateľov spolieha aj na rady a odporúčania
vychádzajúce zo skúseností známych. Podľa výskumu, ktorí sme uskutočnili v rámci
diplomovej práce v akademickom roku 2009/2010, sa až 14 % prekladateľov naučilo
vyhľadávacie stratégie od svojich kolegov. U 24 % študentov prekladateľstva sú to najmä
spolužiaci, vďaka ktorým sa naučili vyhľadávacie stratégie. Tieto čísla potvrdzujú, že ľudský
faktor je v tejto sfére neodmysliteľnou súčasťou.
1.7.5 Prax a tréning
Napriek snahám naučiť budúceho prekladateľa vyhľadávať prekladateľské riešenia
vymenovaním rôznych stratégií, sa môže školiteľ stretnúť s neprekonateľnou bariérou. Všetky
možné teoretické postupy totiž nemusia nájsť uplatnenie v praxi bez skúsenostného komplexu
prekladateľa. Opakovanie je matka múdrosti a ocitnutie sa v konkrétnych situáciách vedie
k vycibreniu tejto schopnosti. Potvrdzuje to aj náš výskum, v ktorom až 82 % prekladateľov
tvrdí, že sa naučili vyhľadávať prekladateľské riešenia praxou, teda opakovaným používaním
techniky vyhľadávania na internete pri práci.
34
1.7.5.1 Hra s názvom „Googlovačka“
V rámci prípravy prekladateľov odporúčame tréning, ktorý nespočíva len vo využívaní
techniky vyhľadávania na internete počas prekladania textov do školy, ale zameriava sa
výlučne na nacvičenie spôsobu správneho zadávania rešeršnej požiadavky zábavným
spôsobom. Zjemňovanie rešeršnej požiadavky si môžeme vylepšiť vďaka hre, ktorú sme
pracovne nazvali Googlovačka. Pravidlá tejto hry sú pomerne jednoduché a môžu sa hrať v
rôznych jazykoch, t. j. tak v materinskom, ako aj cudzom jazyku. Pôvodne hra vznikla
v nemčine a objavila sa v televíznej súťaži Schlag den Raab. Hru hrajú minimálne dve osoby.
Každý súťažiaci musí zadať do vyhľadávacieho okna taký výraz, aby sa mu po potvrdení
objavilo čo najmenej výsledkov, nie však nula. Aby to nebolo také jednoduché, vyhľadávajú
sa iba kompozitá (zložené výrazy), ktorých prvá zložka je určená nezávislým pozorovateľom
pred začatím každého kola (napr. Welt-). Ak súťažiaci číslo 1 doplní výraz na Weltauswahl
(247 000 výsledkov) a súťažiaci číslo 2 na Weltsemester (1 výsledok), vyhráva súťažiaci číslo
2, pretože zjemnil rešeršnú požiadavku natoľko, že mu priniesla čo najmenej výsledkov. Ak
by sa pre kompozitum Weltsemester nenašiel žiaden výsledok, vyhráva súťažiaci číslo 1.
Obdobne sa táto hra dá hrať aj v slovenskom jazyku. Nakoľko sa ale v slovenčine nevyskytuje
také množstvo zložených slov, môžeme hru hrať v trochu obmenenom variante.
Nevyhľadávame kompozitá, ale napr. dvojslovné spojenia. Aby nám vyhľadávač poskytoval
výsledky, pri ktorých sa slová vyskytujú vedľa seba, uvádzame ich v úvodzovkách. V zadaní
je napríklad „silný ... “. Ak súťažiaci číslo 1 zadá „silný držiak“ (101 výsledkov) a súťažiaci
číslo 2 „silný merač“ (0 výsledkov) vyhráva súťažiaci číslo 1. Ak by súťažiaci číslo dva zadal
kombináciu „silný radiátor“ (1 výsledok), stal by sa víťazom kola. Pri tejto hre je dôležité,
aby mali všetci súťažiaci nastavenú rovnakú národnú variáciu vyhľadávača Google a podľa
nej zvažovali zadávanie hľadaného výrazu. Budú si tým zlepšovať nielen zjemňovanie
požiadavky, ale budú spoznávať aj možnosti a ponúkané výsledky jednotlivých národných a
jazykových variácií vyhľadávača Google. Ovládanie oboch týchto zručností je pri hľadaní
prekladateľského riešenia mimoriadne užitočné.
35
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
AHRENS, H.: Der Translator im Dschungel des Internet oder: Pfadfinderausbildung für
Translatoren? In: TexTconTexT, 1999, vol. 13, [citované 2010.04.01] s. 25-47. Dostupné na:
<http://www.fask.uni-mainz.de/cafl/faq/pathfind.html#fn0>
BENKO, V.: Počítač a odborná príprava prekladateľov. In: Odborná komunikácia
v zjednotenej Európe. Zborník referátov z medzinárodného seminára. Ed. Ďuricová, A./
Křečková, V., Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied/JTP, 2002. s. 10-14. ISBN 978-80-
7374-089-4
BESTE, K.: Softwarelokalisierung und Übersetzung. 1. vyd. Trier: WVT Wissenschaftlicher
Verlag, 2006. 124 s. ISBN 978-388476-894-5
CÖLFEN, E. – CÖLFEN, H. – SCHMITZ, U.: Linguistik im Internet. 1. vyd. Opladen:
Westdeutscher Verlag, 1997. 280 s. ISBN 3-531-12892-2
DEKANOVÁ, E.: Kapitoly z teórie a didaktiky prekladu odborných textov. 1. vyd.
Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2009. 152 s. ISBN 978-80-8094-
598-5
DVORECKÝ, M.: Prekladateľská analýza. s. 209 In: MÜGLOVÁ, D. a kol.: Komunikácia.
Tlmočenie. Preklad alebo Prečo spadla Babylonská veža? 1.vyd. Nitra: Enigma, 2009. 324 s.
ISBN 978-80-89132-82-9
GARANČOVSKÁ, L. – FILIP, P.: Google – nenahraditeľný pomocník pri prekladoch
odborných textov. In: Od textu k prekladu III. Ed. Ďuricová, A., Praha: Jednota tlmočníkov
a prekladateľov, 2008. s. 50-59. ISBN 978-80-7374-089-4
GILSTER, P.: Finding it on the internet. 1. vyd. Mesto: John Wiley & Sons, 1994. 302 s.
ISBN 0-471-03857-1
36
GROMOVÁ, E.: Kapitoly z úvodu do prekladateľstva I. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta
Univerzity Konštantína Filozofa, 1998. 100 s. ISBN 80-88738-56-3
GROMOVÁ, E.: Kompetencie prekladateľa. In: Letná škola prekladu 2. Zborník prednášok.
Ed. A. Keníž. Bratislava: AnaPress, 2004. s. 35-41. ISBN 80-89137-04-0
GROMOVÁ, E.: Teória a didaktika prekladu. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity
Konštantína Filozofa, 2003. 190 s. ISBN 80-8050-587-X
GROMOVÁ, E.: Úvod do translatológie. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity
Konštantína Filozofa, 2009. 96 s. ISBN 978-80-8094-627-2
GROMOVÁ, E. – MÜGLOVÁ, D.: Preklad a prekladateľské kompetencie. In: Lingua et
communicatio. Ostrava: Ostravská univerzita, 2001. s. 137-141
HARASZTI, J.: Svet Google. In: Pc space, 2008, č. 8, s. 16-23
HOCHEL, B.: Preklad ako komunikácia. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1990. 152
s. ISBN 80-220-0003-5
HREHOVČÍK, T.: Prekladateľské minimum. 1.vyd. Bratislava: Iris, 2006. 116 s. ISBN 80-
89256-02-3
LAPÁČEK, J. – KLÍMA, M.: Jak najít na internetu. 3. vyd. Praha: Computer Press, 2003. 122
s. ISBN 80-7226-649-7
LEVICKÁ, J. – ŠIMKOVÁ, M.: Možnosti využitia projektov oddelenia Slovenského
národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v prekladateľskej praxi. In: Letná
škola prekladu 7. Zborník prednášok. Ed. A. Keníž. Bratislava: AnaPress, 2009. s. 149-168.
ISBN 987-80-89137-55-8
MAČURA, M.: Počítačom podporovaný preklad. 1. vyd. Európsky sociálny fond, 2007. 76 s.
ISBN 978-80-8094-309-7
37
MAKULOVÁ, S.: Vyhľadávanie informácií v internete. 1. vyd. Bratislava: EL&T, 2002. 379
s. ISBN 80-888-12-16-X
MÜGLOVÁ, D. a kol.: Komunikácia. Tlmočenie. Preklad alebo Prečo spadla Babylonská
veža? 1.vyd. Nitra: Enigma, 2009. 324 s. ISBN 978-80-89132-82-9
POPOVIČ, A. a kol.: Originál – Preklad: Interpretačná terminológia. 1. vyd. Bratislava:
Tatran, 1983. 368 s.
VILIKOVSKÝ, J.: Preklad ako tvorba. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984. 240 s.
WREDE, O.: Nutzungsmöglichkeiten des Internets beim Fachübersetzen. In: Multimédiá vo
vyučovaní cudzích jazykov III. Zborník vedeckých prác zmedzinárodnej konferencie. Nitra:
2006. s. 1-4. ISBN 80-8069-641-1
Slovník roka. Zaujímavosti o súťaži. [online]. [s.a.]. [citované 1. marec 2010]. Dostupné na:
<http://www.jtpunion.org/spip/article.php3?id_article=188>
Slovenský národný korpus. Úvod. Čo je to korpus? Vyhľadávanie. [online]. [s.a.]. [citované
28. februára 2010]. Dostupné na: <http://korpus.juls.savba.sk/registration/index.sk.html>
ŠEBESTA, J.: Odborný preklad. 1. vyd. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre. 61 s.
ULEJ, T.: Internet je už štyridsiatnik. In: SME [online], 2009, [citované: 2010.04.01].
Dostupné na: < http://pocitace.sme.sk/c/5093495/internet-je-uz-styridsiatnik.html>
ULEJ, T.: Internet sa na Slovensku používa už 13 rokov. In: SME [online], 2005, [citované:
2010.04.01]. Dostupné na: http://pocitace.sme.sk/c/2440973/internet-sa-na-slovensku-
pouziva-uz-13-rokov.html
Spôsoby
vyhľadávania
prekladateľských
riešení na internete
Vyhľadávače Lingvodidaktický
materiál
Sociálne siete
Vyhľadávače Metavyhľadávače Online
slovníky
Online
korpusy
Online glosáre
a terminologické
databázy
Translatologické
časopisy
Odkazy na
zdroje
užitočné pre
prekladateľov
a tlmočníkov
Online
slovníky v
kombinácii so
slovenčinou
Online
slovníky
v kombinácií
s iným
jazykom
Meta-
slovníky
Obrázkové
slovníky
Translatologicky
zamerané
sociálne siete
Jazykovo
zamerané
sociálne siete
Iné formy
elektronickej
komunikácie
Viacjazyčné
stránky
Metaprieskumové
vyhľadávače ekvivalentov
vo viacjazyčných
stránkach
Klasické
viacjazyčné
stránky
Ekvivalentné
stránky
Viacjazyčné
stránky
s duálnym
zobrazovaním
Internetové
prekladateľské
pamäte
Prehľadný diagram