Východiskový stav – porasty rovnoveké, jednovrstvové, často jednodrevinové, po slabších výchovných zásahoch v podúrovni často preštíhlené, so zníženou porastovou stabilitou

Prírode blízke postupy v štádiu výchovy mladín

Prehustený smrekový porast (po vykonanom!) výchovnom zásahu

Prelámaný prehustený bukový porast po účinku mokrého snehu

Zabezpečiť stabilitu porastovPrerezávkové zásahy vykonávať maximálne intenzívne už od počiatočných štádií ihličnatých mladín s cieľom vytvoriť väčšie, silnejšie a čo najdlhšie koruny a dobré zakorenenie uvoľňovaných úrovňových jedincov.

Zásah má byť orientovaný jednoznačne do úrovne. Pre udržanie stability ihličnatých častí zmiešaných porastov je v štádiu mladiny potrebné udržať zelenú časť koruny na 2/3 výšky stromu. Od aktuálneho stavu koruny závisí, s akou dobou návratu sa zásah vykoná. Pri riziku rozvrátenia porastu ho treba rozdeliť na 2 až tri etapy, aby koruny úrovňových jedincov mohli zosilnieť a tak odolať škodlivým účinkom snehu, námrazy a vetra.

V stabilnom poraste s jedincami dostatočne zavetvenými sa postupuje posudzovaním úrovňových stromčekov a ich rozpájaním. Odstraňujú sa jedince, prekážajúce v raste nádejnejším, kvalitnejším. Do podúrovne sa nezasahuje. Zásahmi v úrovni sa dostáva svetlo i do podúrovne, kde sa geneticky najvhodnejšie jedince presadia v raste, nevhodné odumierajú. Porast si zachováva potrebnú stabilitu, postupne sa hrúbkovo a výškovo diferencuje, vytvára sa základ pre budúcu viacvrstvovú výstavbu.

Nesprávny zásah - podúrovňový, zbytočný výchovný zásah v smrekovej mladine. Pritom porast vzniknutý z prirodzenej obnovy má už zreteľne rozdiferencovanú hrúbkovú štruktúru ako základ pre stabilný, hrúbkovo a výškovo rozrôznený porast. Správny zásah mal smerovať do úrovne, pričom vzhľadom na nižší počet jedincov v úrovni by postačovala slabšia intenzita a tým aj nižšie náklady

Nesprávny zásah v homogénnom bukovom poraste. Podľa ležiacich kmienkov je zrejmé, že bol vykonaný v podúrovni, odstránili sa len rastovo potlačené jedince, čo pre budúci vývoj nemalo žiadny pozitívny výchovný vplyv. Porast sa vyvíja ako jednovrstvový, pri

tiesnení korún dôjde k ohrozeniu jeho stability.

Prípravné dreviny sa ponechávajú na vytváranie vhodných mikroklimatických podmienok pre cieľové dreviny, predovšetkým na veľkých odkrytých plochách. Clonenie smreka brezou a jarabinou síce spomaľuje jeho výškový prírastok, prispieva však k postupnej väčšej priestorovej členitosti porastu. Zatienením sú potláčané pioniersky zamerané jedince (jedince vyžadujúce rast na osvetlených plochách) ale podporovaný je rast jedincov klimaxového typu (znášajúcich rast v zatienení).

V bukových mladinách je potrebné zásah vykonať včas, miernejšie, avšak častejšie, aby sa zachovala potrebná stabilita porastu a formovala aj jeho budúca kvalita.

Orientáciou zásahu do úrovne s ponechaním podúrovňových jedincov sa vytvára zreteľne oddelená horná vrstva s jedincami, ktoré majú priestor pre vytváranie

dostatočne veľkých korún na stupňovanie prírastku a udržanie stabilného postavenia.

Intenzita zásahu v hornej vrstve je okolo 10 -20% (počet odstránených jedincov z počtu jedincov v hornej vrstve). Odstraňujú sa • predrastlíky a rozrastlíky• choré a tvarovo nevhodné jedince• jedince škodiace ohrozeným

vtrúseným drevinámHorná vrstva sa rozpája, v raste sa môžu presadiť kvalitnejšie jedince. Ponechané podúrovňové jedince plnia výchovnú funkciu, časom odumierajú. Okrem samotného zásahu sa počet jedincov silne redukuje aj samozrieďovaním – zostávajú geneticky najvhodnejšie a najsilnejšie jedince. Rastovo a drevinovo homogénne časti porastu sa môžu ponechať na samovývoj, kde namiesto umelého prerieďovania necháva lesný hospodár za seba pôsobiť prirodzené samozrieďovanie.

Správny výchovný zásah by mal simulovať prírodné procesy. Hlúčik prirodzeného zmladenia buka odrástol bez aktívnej výchovy len pôsobením clony materského porastu. Úrovňové jedince sú uvoľnené, podúroveň zabezpečuje výchovnú funkciu (čistenie od vetví), autoredukciou postupne odumiera.