Priemysel Dnes/ Průmysl Dnes 03 2014

TSS Grade Vetko, o svis so eleznicou

doosan koda Power Parn turbny vyrba u 100 rokov

TPK - PribinaLegendrny Pribinik oslavuje okrhle vroie

Jadrov elektrre DukovanyNajvznamnej producent elektrickej energie v esku

www.priemyseldnes.sk www.prumysldnes.cz

03 / 2014 3,50

Aj Ninkinprbeh sa zaal listom...

SKUTONSKUTONPRBEHPRBEHPOMOCIPOMOCI

Takchto listovnm prilo u tisce!

Keby ste Ninku stretli na ulici, utebotan dievatko by vs hne oarilo. Na prv pohad nevidie, e je to dlhoron bo-jovnka s rakovinou. M za se-bou dva roky strven na onko-lgii, chemoterapie, prekonala infekcie aj otravu krvi. To ob-dobie ns nanne poloilo. Ne-mala som prjem a vdavky boli obrovsk. Lieky, vitamny, mj pobyt v nemocnici. A ke sme boli doma, minuli sme kopu peaz, pretoe sme cestovali na pravideln kontroly, napsa-la jej mamka. Ninke sa podarilo rakovinu porazi. Naas.

Choroba sa po roku vrtilaA s ou rovnak starosti. Pred dvo-ma rokmi Ninka podstpila transplan-tciu kostnej drene. Teraz je dobre a Ninka m skvel vsledky.

Dobr anjeli pomhajNinka a jej mama od nich dostvaj pravideln nann prspevky. Ke-dysi, ke ns akal bolestiv zkrok, chcela som jej kpi aspo drobn odmenu, hovor jej mama. Pritom sme si nemohli dovoli ani zkladn veci. To bolelo. Vaka Dobrm anje-lom Ninka a jej mama toto ak ob-dobie zvldli.

Chorch det je vea a Dobrch anjelov stle mlo. Pridajte sa k nm a pomte alm deom!

akujeme.

Budete presne vedie, komu pomhate.Vae prspevky odovzdme chorm do poslednho centu.

da_inzercia_ninka_216x303_1112.indd 1da_inzercia_ninka_216x303_1112.indd 1 9.11.2012 9:58:539.11.2012 9:58:53

www.priemyseldnes.sk l 03 / 2014

ED

ITORI

L

03

Oblas priemyslu zava turbulentn obdobie. Pred niekokmi rokmi hospodrska krza zabrzdila plny viny podnikov a niektor dokonca poloila na lopatky. Hoci je u vo svete cti oivenie, prichdzaj op asy neistoty. Rusko ukrajinsk konflikt zaskoil politikov, ale vrazne zneistil aj firmy, ktor sa obvaj energetickej vojny a hospodrskych sankci Zpadu. Obzvl siln s tieto obavy v esku a na Slovensku, kde s mnoh spolonosti doslova zvisl od ruskho plynu a obchodu s Ruskou federciou.

Aj v novom sle Priemyslu Dnes sa niektor zstupcovia spolonost dotkli tohto problmu, ktor me zatrias ich vrobou, obratmi, ale aj zamestnancami. Napriek tomu, e krza u nho vchodnho suseda eskalovala len nedvno, vetky firmy sa na u pozeraj s vekmi obavami. Darmo, rusk plyn je krvou nho hospodrstva a bez neho sa dostaneme do ako rieitenej situcie. Pritom zvislosti na om sa poda odbornkov nezbavme skr ako o 10 rokov.

No na druhej strane, aj hospodrska krza trvala roky a vina firiem sa s ou dokzala vyrovna. krtmi, preorien-tovanm sa na in trhy, racionalizciou. Siln spolonosti dokzali aj v najach asoch njs rieenia, ktor mono neboli jednoduch, ale zato inn. V tomto sle Priemyslu Dnes sa stretnete prve s takmito spenmi firmami. Ich prbehy s nzornou ukkou toho, e svet priemyslu sa doke popasova s akmikovek problmami. Veakrt ich dokonca obrti vo svoj prospech!

Ktovie, mono aj prpadn energetick krzu vyuij siln spolonosti k posilneniu svojho postavenia na trhu a alej racionalizcii svojich pracovnch postupov. V priemysle toti platia doslova prrodn zkony preije najrchlej, najprispsobivej, najodolnej. Nepochybujem o tom, e ak by sa nm aj zatvorili kohtiky ruskho plynu, v naomasopise by sme Vm aj naalej vedeli predstavi podnikatesk prbehy tch najsilnejch.

Monika MajerovZstupca fredaktora

Vydva: BU SINESS MEDIA, spol. s r.o., Trnav sk cesta 50, 821 02 Bratislava.IO: 46 930 678

fredaktor:Mgr. Lucia Balogov

Zstupca fredaktora:Mgr. Monika Majerov

Redaktori:Mgr. Marek MittaIng. Martin Glik, PhD.Mgr. Jana PoncarovIng. Martina VampulovMgr. Zuzana Karskov

Jazykov korektra: Mgr. Ivana Svtkov

Obchodn riadite:Bc. Peter Hlozek

Manari rozvoja obchodu:Slvka SerafimovZuzana Vargov

Asistent redakcie:Mgr. tefan Balog

Grafika:Martin Babark - PHOBACREASTla: Ultra Print, s.r.o.Pluhov 49, 831 03 Bratislava

Cena vtlaku: 3,50 Cena ronho predplatnho: 16,80

Objednvky na predplatn:[email protected]

Web: www.priemyseldnes.skwww.prumysldnes.cz

Registran slo MK SR EV 4360/11ISSN 1338-9254

slo vydania: 03/2014, 4. ronk

Dtum vydania: mj 2014

Periodicita: dvojmesank

Autorsk prva s vyhraden a vy-konva ich vydavate. Akkovek roz mnoovanie obsahu alebo je-ho asti akmkovek spsobom v slo venskom, ale aj v inom jazyku bez psomnho shlasu vydavatea je zakzan. Uverejnen lnky obsahuj aj nzory autorov a ne-musia by vdy toton so sta-noviskom redakcie a vydavatea. Redakcia nezodpoved za obsah jednotlivch inzertov.

1.blok.indd 31.blok.indd 3 17.5.2014 16:51:0817.5.2014 16:51:08

OBS

AH

04 OBSAH

Editoril ................ 03

Obsah ................ 04

Sprvy z priemysluEnergetika ................ 06

Automobily ................ 08

Doprava ................ 10

Strojrstvo ................ 12

Stavebnctvo a reality ................ 14

ReportEU chce zelenou ekonomiku. Prmysl kritizuje nejistotu i ztrtu konkurenceschopnosti ................ 16

Bioplynov boom sa na Slovensku nekon ................ 20

ZaostrenEZ, a.s. - Jadern elektrrna DukovanyDukovany pokrvaj 20 % spoteby elektiny v R ................ 24

EZ Distribuce, a.s.Projekt Grid Smart Region Vrchlab vstupuje do ovovac fze ................ 32

EZ, a.s. - Elektrrna MlnkElektrrnu Mlnk 1 ek rozshl modernizace ................ 36

Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.Jadrov energia je bezpen len pod odbornm dohadom ................ 38

Doosan koda Power, s.r.o.spn dodvky turbn ve svt, na domcm trhu si ale v tendru nezasout ................ 42

ARMATURY Group a.s.exportuje do vce ne 60 zem svta ................ 50

Bilfinger Industrial Services Czech, s.r.o.Rok 2014 ve znamen nvratu k tradin innosti ................ 54

Jihomoravsk armaturka spol. s r.o.V Hodonn vyrbj pes 140 typ armatur ................ 56

Bratislavsk teplrensk, a.s.Kombinovan vroba tepla a elektrickej energie ................ 59

Plzesk teplrensk, a.s. Energia z biomasy a komunlneho odpadu ................ 62

Teplrny Brno, a.s.Chceme naim zkaznkm nabzet komplexn een v oblasti dodvek tepla ................ 66

UNIPETROL, a.s.Bezpenos ide ruka v ruke s rastom ................ 70

SLOVNAFT, a.s.Nov investcie znamenaj posun movmi krokmi ................ 74

KODA AUTO, a.s.Na hranici maximlnej vrobnej kapacity ................ 78

Hospodrstvo a financiePriemern plat v esku je o 23 eur

ni ako na Slovensku

StrojrstvoBahn pripravuje alobu na najmenej dev

eurpskych vrobcov ocele

DopravaLetisko v Koiciach zaznamenalo najlep

1. tvrrok za uplynul roky

EnergetikaNiektor domcnosti u dostali povolenie

na domce elektrrne

07

11

13

148


www.priemyseldnes.sk l 03 / 2014 05

REPORT

EU chce zelenou ekonomiku.Prmysl kritizuje nejistotu i ztrtukonkurenceschopnosti

REPORT

Bioplynov boom sa na Slovensku nekon

Evropsk unie potvrdila, e v oblasti sniovn emis oxidu uhliitho a zvyovn podlu obnovitelnch zdroj energie zstv ambicizn...

Po solrnych a vodnch elektrrach sa medzi efektvne alternatvy na vrobu energie tlail bioplyn...

20

16KO-ENERGO, s.r.o.Cenu tepla drme dlouhodob na pijateln a stabiln rovni ................ 80

HBPO Slovakia, s.r.o.Stabiln partner vrobcov automobilov ................ 84

Vtkovick slvrny, s.r.o.Rostouc spolenost s bohatou histori ................ 86

eleziarne Podbrezov, a.s.Inovovan technolgie s nam esom v rukve ................ 88

TSS GRADE, a.s.Koajov stavby s naou domnou ................ 92

ViOn, a.s.Vieme, preo sme dobr ................ 96

Vodohospodrska vstavba, .p.Kvalitn vodn diela a zelen energia potrebuj siln podporu ................ 100

Technick sprva komunikac hl. m. PrahyDopravn nevary metropole: Peten kamiony a nedokonen okruhy ................ 104

LATECOERE Czech Republic, s.r.o.Leteck prmysl roste, t z toho i pedn vrobce letadlovch dve ................ 108

zen letovho provozu esk republiky, s.p.Strce bezpenosti eskho vzdunho prostoru ................ 112

TPK, s.r.o., zvod PRIBINALegendrn Pribinek slav 60 let, chyst se speciln srie ................ 116

LESY Slovenskej republiky, ttny podnikZachovvame lesy pre nae potomstvo ................ 120

IKEA Components, s.r.o.spen prbeh z Malaciek ................ 124

Miele technika, s.r.o.Partner vaej domcnosti ................ 128

SCA Hygiene Products Slovakia, s.r.o.Nepredvame len vrobky, vytvrame pre ud skuton hodnoty ................ 130

Mikrobiologick stav AV R, v.v.i.et vdci pracuj na nov vakcn proti ernmu kali ................ 132

Hasisk zchrann sbor Moravskoslezskho krajeHaen poru je dnes u jen meninovou innost sboru ................ 134

Masarykova univerzitapikov vdeck centra lkaj na Masarykovu univerzitu zahranin vdce i studenty ................ 138

Hospodrstvo a financie ................ 140Abecedn zoznam inzerentov ................ 145

Zaujalo ns ................ 146


SPR

VY Z

PRI

EMYS

LU

06 SPRVY Z PRIEMYSLU l Energetika

Kad z dieselgenertor je uren pro dan blok. V vahu pichz i varianta pipojen k bloku sousednmu. I pes vysokou odolnost ochrannch obal budou umstny stra-nou od vysokch budov, kter by je v ppad zemtesen mohly pokodit. Od roku 2011 elektrrna dokonila ti de-stky opaten vyplvajcch ze ztovch test Evropsk unie. Abychom zvldli vechny, by jen teoreticky ppustn udlosti, musme mt pod kontrolou tpnou reakci a za-jistit chlazen reaktoru. Z pti systm chlazen jsou hned ti zvisl na dodvkch elektiny. Proto doplujeme al-ternativn prostedky a i dal nezvisl zpsob zajitn elektiny pro bezpenostn systmy je dleit, ekl editel bezpenosti elektrren EZ Bohdan Zronek.

V nvaznosti na ztov testy byl loni zprovoznn alter-nativn zpsob doplovn vody do reaktoru a pozeny satelitn telefony. Letos EZ dokonil za 16 milion korun nkup speciln techniky pro temelnsk hasie. Pokra-uj napklad prce na zven kapacity zazen na likvi-daci vodku v kontejnmentu. Jadern elektrrna Teme ln vyrobila prvn elektinu v prosinci 2000. S vkonem dvakrt 1056 MWe je nejvtm zdrojem vroby elektiny v esk republice. Svoj produkc kryje ptinu esk spoteby. V roce 2013 vyrobila 15,065 miliard kWh elek-trick energie.

Energetika

Jadern elektrrna Temeln bude mt jedenct, zlon systm dodvek elektiny. 5. kvtna dorazil do Temelna dieselgenertor, jeho vkon odpovd asi 60 osobnm autm. Elektrrna, respektive EZ jako jej provozova-tel, tak pokrauje v plnn opaten pijatch po havrii v japonsk Fukuim. Z americkho zvodu firmy Cater-pillar, nejvtho svtovho vrobce tebn techniky, naftovch a plynovch motor, urazil dieselgenertor lod a pak po silnici 8000 kilometr. V Kutn Hoe ho usadili do seizmicky odolnho kontejneru. Te bude destky let slouit jako zloha pro ppad, e by jihoesk elektrrna pila o deset zpsob elektrickho napjen.

Jedenct systm dodvky elektiny potebn pro chlazen reaktoru v ppad havrie se skld ze t seizmicky odol-nch kontejner. V prvnm je vlastn motor, ve druhm naftov ndre o objemu piblin 8000 litr a tet chrn systmy nutn pro chlazen motoru, popsal projektov manaer Pavel Krej. Zhruba 200 tun vc sestava byla usazena na zkladovou desku. Nov dieselgenertor zamstnanci napoj na nynj systmy elektrrny bhem souasn odstvky druhho bloku. Stejn prava ek letos i prvn blok. Na podzim by mly bt ob dieselge-nertorov stanice pln funkn. Projekt vyel spolenost EZ na celkem 430 milin korun.

Elektrrna Temeln bude mt dal zlon zdroj elektiny

rad jadrovho dozoru (JD) SR sa v prpade tretieho a tvrtho bloku atmovej elektrrne (AE) Mochovce (EMO34) vrazne zaujma o tie asti, ktor bud v budc-nosti zkladom bezpenho prevdzkovania jadrovej elektrrne. Uviedla to predsednka JD Marta iakov v rmci prezentcie sprvy o stave jadrovej bezpenosti jadrovch zariaden na zem SR za rok 2013, ktor prero-kovala a vzala na vedomie aj vlda SR. Sledujeme postup vstavby tohto zariadenia, ale aj postup projektovania vy-branch zariaden, ich vroby, ako aj monte. o sa tka

Nov jadrov bloky v Mochovciach s bliie k spusteniu do prevdzky

pravdepodobnho spustenia elektrrne, v sasnej dobe Slovensk elektrrne (SE) deklaruj, e bud elektrre spa koncom prvho polroka alebo v treom tvrroku budceho roka, informovala iakov.

Poda generlneho riaditea sekcie hodnotenia bezpe-nosti a kontrolnch innost JD Petra Uhrka u v roku 2008, ke rad posudzoval dokumentciu k pokrao-vaniu dostavby EMO34, sa porovnval a bral do vahy predloen dokument nie s aktulnymi legislatvnymi

spravy z priemyslu-energetika.indd 12spravy z priemyslu-energetika.indd 12 17.5.2014 16:52:2017.5.2014 16:52:20


Od janura tohto roka sa mu rodinn aj bytov domy jednoduchie pripoji k distribunej sieti a vyrba solrnu energiu uren vo vekej asti len pre spotrebu domc-nosti a nie na al predaj. Napriek tomu, e dotcie z fon-dov Eurpskej nie sa ete neposkytuj, domcnostiam sa investcia oplat, kee na elektrine uetria okolo 20 a 60 % z ceny, za ktor ju dnes kupuj. Niektor domcnosti tto monos u vyuili a dostali aj povolenie od Vcho-doslovenskej distribunej, a.s., a tie Zpadoslovenskej distribunej, a.s., informoval Pavel imon zo Slovenskej asocicie fotovoltickho priemyslu (SAPI). Zo zkona sa zvhodnen podmienky vzahuj len na domcnos v ro-dinnom, ale aj bytovom dome, kde o intalcii fotovoltic-kej elektrrne musia rozhodn vlastnci bytov.

Zariadenie na vrobu energie me intalova len oso-ba, ktor m na to oprvnenie vydan Ministerstvom

Niektor domcnosti u dostali povolenie na domce elektrrne

hospodrstva (MH) SR. Zujemcovia by sa mali obrti na tieto oprvnen osoby, ktor im poradia, ak zdroj je vhodn pre ich rodinn alebo bytov dom. Mal zdroj m vznam len ak domcnos alebo bytov dom spotrebuje vek as energie, pretoe prebyton energiu nemu u alej predva za zvhodnen cenu. V takom prpade, ak by iadali o doplatok, ilo by u o podnikanie, na ktor sa zvhodnen podmienky pri napojen na sie nevzahuj, upozornil imon.

Cena intalcie zvis od vekosti objektu a najm od v-konu elektrrne. Celkov investcia do dodvky diela do rodinnch domov, v ktorch sa spotreba energie pohybuje od 2 do 3 kW, sa pri cene 2 eur za 1 W pohybuje od 4000 do 6000 eur. Pri menom vkone cena kles. Nvratnos in-vestcie je od 8 do 12 rokov a ivotnos solrnych elektrrn je 20 rokov, dodal imon.

poiadavkami v roku 2008, ale s almi poiadavkami, ktor nadobudn platnos v najbliom ase. Napokon to bolo a v roku 2010, ozrejmil. Niektor nov kritri bezpenosti sa poda jeho slov teda na jadrovej elektrrni v tom ase plnili s uritm predstihom. Do vahy sa poda Uhrka vzali aj vsledky periodickho hodnotenia a rove modernizcie na prevdzkovanch jadrovch blokoch ako naprklad elektrrne V2 alebo prvho a druhho boku elektrrne v Mochovciach.

Jadrov zariadenia na Slovensku boli poda iakovej v roku 2013 prevdzkovan bezpene a spoahlivo, bez zvanch udalost, ktor by viedli k tomu, e by JD mu-sel vyda prkaz na znenie vkonu alebo na odstavenie reaktora, respektve zastavenie prevdzky atmovej elek-trrne. Aktualizciu rozpotu dostavby EMO34 do vky

3,8 miliardy eur schvlilo Mimoriadne valn zhroma-denie Slovenskch elektrrn, ktor sa konalo v Brati-slave 8. aprla. Akcionri SE poda hovorkyne spolonosti Janky Burdovej potvrdili, e tret a tvrt blok EMO s prv bloky typu VVER, v projekte ktorch s zapracova n vetky tzv. postfukuimsk zlepenia schvlen JD v zverenej sprve o zaovch testoch v SR. Vetky dodaton bezpenostn zlepenia v projekte tretieho a tvrtho bloku AE Mochovce sa implementuj a bud alej zvyova bezpenos elektrrne, ubezpeila Bur-dov. Zdraznila, e akcionri SE sa dohodli na alej analze celkovho dopadu zverench opatren, ktor vy-plynuli zo zaovch testov a ovplyvuj harmonogram a rozpoet projektu. Analza by mala by predloen akcionrom v lete tohto roka, dodala hovorkya SE zaiatkom aprla.

spravy z priemyslu-energetika.indd 13spravy z priemyslu-energetika.indd 13 17.5.2014 16:52:2217.5.2014 16:52:22

SPR

VY Z

PRI

EMYS

LU

08 SPRVY Z PRIEMYSLU l Automobily

produkcie v slovenskch automobilkch neoakva. Cel-kovo by sa vak malo vyrobi viac ako 900-tisc vozidiel. Rastci trend zatia pretrvva v prpade predaja novch vozidiel. Poas 1. tvrroka 2014 poet registrci novch automobilov prekonal daje za rovnak obdobie vlani.

Postupne sa zvyuje aj motorizcia Slovenska. V minulom roku vzrstol poet ut na 1000 obyvateov na 348 vozidiel, o predstavuje nrast viac ako o 7,4 % v porovnan s rokom 2012. Poda zstupcov ZAP m motorizcia v SR stle vek potencil, priom negatvne na u psob najm zaostva-jca infratruktra. Firmy psobiace v automobilovom priemysle produkuj poda dajov zvzu 26 % celkov-ho slovenskho exportu. Odvetvie sa tak podiea sumou 4,5 miliardy eur na pozitvnom salde SR. Podiel exportu vzrstol o 1 % oproti predchdzajcemu roku, kontatoval Holeek.

Poet firiem v automobilovom priemysle sa vlani na Slo-vensku zvil na 316 subjektov z 274 v roku 2012. Pretrv-va vak nerovnomern rozloenie ich psobenia v rmci zemia krajiny, priom v sasnosti a 242 spolonost psob v zpadnej asti Slovenska.

Automobily

Vlani sa na Slovensku vyrobilo 987 718 automobilov, o znamen nrast o 6,6 % v porovnan s rokom 2012. Podiel vyrobench ut na 1000 obyvateov sa v SR v roku 2013 zvil na 182. Sme stle najv vrobca automobilov na svete, povedal prezident Zvzu automobilovho priemys-lu (ZAP) Jaroslav Holeek. V tomto roku u ZAP zvyovanie

Vlani sa v SR vyrobilo takmer milin automobilov, tento rok to bude menej

Eurpania aj vlani pokraovali v trende nkupu oraz ekologickejch osobnch automobilov. Z pohadu emisi kodlivho oxidu uhliitho (CO2) boli osobn aut pre-dan v roku 2013 o 4 % innejie ako aut predan rok predtm. Ukzali to predben daje, ktor zverejnila Eurpska environmentlna agentra (EEA). Slovci za tmto trendom zaostvaj. Priemer emisi CO2 vyplva-jci z vlaajieho predaja novch osobnch automobilov je poda predbench dajov EEA 127 g/km. Medzirone poklesol o 5,2 g/km. Eurpska nia tak v predstihu splnila kolektvny cie na rok 2015, o je 130 g/km. Vlani predan osobn auto bolo takmer o 10 % innejie, ako auto predan v roku 2010, kedy sa sledovanie zaalo, uviedol pri tejto prleitosti vkonn riadite agentry Hans Bruy-ninckx. Povauje to za dobr sprvu, osobn doprava vak poda neho stle vytvra znan as celkovch emisi v E. Domnieva sa preto, e je treba rozma o udratenejch spsoboch dopravy.

V E bolo vlani zaregistrovanch 11,8 milina novch osob nch ut, predaj neustle kles od roku 2007 (15,5 mili na ut). Najekologickejie aut z pohadu emisi CO2 si vlani kupovali Holanania (109 g/km), Grci (111 g/km) a Portugalci (112 g/km). Najmenej zelen aut sa potom predvali v Lotysku (147 g/km), Estnsku (147 g/km) a Bul-

Obuba ekologickch ut v Eurpe narast, Slovci v trende zaostvaj

harsku (142 g/km). EEA si pritom vma, e v Eurpe z tohto pohadu existuj akoby dva odlin trhy, ke v starch ttoch E sa vrazne viac nakupuj efektvne modely osobnch ut v porovnan s novmi lenmi nie.

Na Slovensku sa vlani registrovalo 66-tisc novch osob-nch ut s priemerom 135,2 g/km emisi CO2. Naa krajina tak skonila pod priemerom E. Jednm z vysvetlen me by aj to, e Slovci preferuj vie a aie aut. Km prie-mern hmotnos osobnho automobilu predanho vlani v Holandsku je 1288 kg, v SR to je a 1415 kg.

Celkovo lepie emisie pri predaji novch ut v roku 2013 ale E dosiahla aj napriek tomu, e sa zvila priemern hmotnos. Hlavnmi faktormi boli technick zlepenia a vy predaj automobilov s naftovm motorom, ktor maj zvyajne niie rovne emisi, ako benzn ekviva-lenty, had vysvetlenie sprva EEA. K zlepeniu ivotnho prostredia na naom kontinente ani vlani neprispel predaj vozidiel s elektrickm pohonom, ktor stle predstavuj iba zlomok vozovho parku. Celkom sa vlani v E zare-gistrovalo 24-tisc novch elektromobilov, o predstavuje nrast o 71 % oproti slam z roku 2012. Zrove bolo vlani zaregistrovanch okolo 31-tisc plug-in hybridnch auto-mobilov.

spravy z priemyslu-automobily.indd 12spravy z priemyslu-automobily.indd 12 17.5.2014 16:53:0117.5.2014 16:53:01

www.priemyseldnes.sk l 03/ 2014 09

Talianska automobilka Fiat plnuje spusti vrobou no-vch modelov vo svojom poskom zvode, v meste Tychy na juhu krajiny. Tvrd to posk minister hospodrstva Janusz Piechocinski, poda ktorho vedenie automobilky svoje plny oficilne zverejn v mji. Piechocinski po rokovaniach s predstavitemi Fiatu oznail spustenie novej vroby za vemi dobr sprvu nielen pre samotn zvod v meste Ty-chy, ale tie pre cel automobilov priemysel v krajine.

Fiat plnuje spusti vrobu novch modelov vo svojom poskom zvode

Posk mdi u mesiace pekuluj o vrobe novho modelu Fiat v Tychom a predpovedaj, e pjde o stredne vek auto porovnaten s modelom Fiat Punto. Posk podnik Fiat Auto Poland je najvm producentom ut v krajine a je tie povaovan za najlep zahranin zvod talianskeho koncernu. Vlani dosiahol Fiat Auto Poland ist zisk viac ako 291 milinov zlotch (69,39 milina eur), o bol jeho najlep vsledok za uply nul roky.

Japonsk automobilka Toyota Motor zostva naalej sve-tovou jednotkou. Dokazuj to daje za uplynul tvrrok, ktor ukzali, e Toyota v pote predanch vozidiel op predbehla americk koncern General Motors (GM) aj ne-meck Volkswagen (VW). Pomohol jej pritom rastci dopyt na domcom, japonskom trhu a v ne. Presnejie, globl-ny odbyt Toyoty, vrtane jej dcrskych firiem Hino Motors a Daihatsu, sa za prv tri mesiace 2014 zvil medzirone o 6 % na 2,58 milina ut. Najv konkurenti japonskej fi rmy - GM a VW predali v sledovanom obdob kad zhru-ba 2,4 milina vozidiel.

Akio Toyoda, predseda predstavenstva japonskej firmy, sa aj na zklade tchto vsledkov domnieva, e automobilka

Toyota zostva naalej svetovou jednotkou v predaji ut

m za sebou jeden z najlepch fi klnych rokov. Poda predbench dajov zisk koncernu za 12 mesiacov do konca marca 2014 dosiahol rekordnch 1,9 bilina jenov (13,41 miliardy eur). Toyote pritom pomohlo aj oslabenie japonskej meny, ktor zvilo jej prjmy zo zahraniia. No ani konkurencia nezaha. VW plnuje u v tomto roku zvi svoj odbyt na rove Toyoty vaka alej expanzii v ne a zotavovaniu eurpskeho trhu. Odhadujeme, e Toyota si udr pozciu svetovej jednotky v predaji ut do roku 2016 alebo 2017, vyhlsil Masatoi Nihimoto, ana-lytik spolonosti IHS automotive v Tokiu. Dodal vak, e japonsk fi rma by potrebovala ete viac zvi svoj odbyt v ne, aby sa udrala na prvom mieste v rebrku predaja vozidiel.

Americk automobilka General Motors (GM) zvila predaj automobilov v Spojench ttoch v aprli 2014 medzirone takmer o 7 %. To naznauje, e kauza roz-siahleho zvolvania ut do servisov na opravy pre probl-my so zapaovanm nemala na predaj firmy vraznej vplyv. Spolonos oznmila, e v aprli predala v USA

General Motors zvil predaj ut v USA v aprli takmer o 7 %

254 076 vozidiel. V porovnan s rovnakm mesiacom vlani to znamen rast o 6,9 %. Podpsal sa pode najm zve-n dopyt po znake Buick, predaj ktorej sa zvil o 12 %. Darilo sa aj najpredvanejiemu autu spolonosti picku pu Chevrolet Silverado. Jeho predaj sa zvil o 8,5 % tak mer na 43-tisc.

spravy z priemyslu-automobily.indd 13spravy z priemyslu-automobily.indd 13 17.5.2014 16:53:0217.5.2014 16:53:02

SPR

VY Z

PRI

EMYS

LU

10 SPRVY Z PRIEMYSLU l Doprava

Jednotn informan systm v cestnej doprave bude priorit-ne zaha tri okruhy sluieb. A to jednotn informan sys-tm pre sprvu autokl a zska-vania vodiskho oprvnenia. Ten pome hlavne zanajcim vodiom. Tie systm na elektro-nizciu vuby, vcviku a celkov zefektvnenie procesu nadob-dania odbornch spsobilost v cestnej doprave, ktor bude uren najm pre profesionl-nych vodiov a podnikateov v cestnej doprave. Tret okruh sa m zamera na technick sluby, kam patr naprklad evidencia po-vinnch emisnch a technickch kontrol. Vetky zloky systmu maj by plne funkn na jese budceho roka, avizoval Ka.

Projekt je zaraden do Ope-ranho programu Informatiz-

cia spolonosti, bude teda fi nancovan z eurofondov. Predpokladm, e zavedenie tchto systmov bude ma aj citen vplyv na bezpenos na cestch, dodal ttny tajomnk ministerstva Viktor Stromek. Po cestch bud toti poda jeho slov jazdi lepie vycvien vodii na bezpench a ekologickch autch, ktorch navye nebude zaaova zbyton byrokracia. Rezort dopravy zrove poda Ku uzavrel aj sa na analzu a nvrh rieenia systmu Elektronick sluby stavebnho poriad-ku, zemnho plnovania a regionlneho rozvoja. Jej cieom je analyzova sasn stav a navrhn nov model fungovania komplexnho systmu, ktor m poskytova elektronick sluby spojen s rieenm ivotnch situci v oblasti stavebnho poriadku, zemnho plnovania, re-gionlneho rozvoja a s nimi svisiacich agend.

Doprava

Jednotn informan systm v cestnej doprave sa u zana budova, funkn m by na jese budceho roka. Po dokonen m naprklad upozorova vodiov na koniaci sa termn platnosti technickej alebo emisnej kon-troly, tie zjednodui administratvu pre profesionlnych vodiov a dopravcov i skvalitni sluby autokl. Systm poda rezortu dopravy vybuduje vaz sae, s ktorm mi-nisterstvo podpsalo zmluvu. Je nm skupina dodvateov, ktorej ldrom je spolonos Tempest. Poda hovorcu Minis-terstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja (MDVRR) SR Martina Ku si udia po spusten systmu bud vedie rchlejie, efektvnejie a jednoduchie vybavi naprklad vzdelvanie aj skky pri zskavan vodiskho oprvnenia. Skvalitn a sprehadn sa aj evidencia povinnch technic-kch a emisnch kontrol, doplnil Ka.

Jednotn informan systm v cestnej doprave sa u zana budova

Nrodn dianin spolonos (NDS) zskala z predaja dianinch nlepiek pre osobn aut za prv tvrrok tohto roka takmer 30,5 milina eur. Z toho v treom me-siaci 2014 predstavoval prjem z nich viac ako 4,4 mi-lina eur. V marci 2014 bol dosiahnut najvy predaj 10-dovch dialninch nlepiek, takmer 58 % z cel-kovho potu, vyslil hovorca NDS Marcel Jnok. Celkovo ich v tomto mesiaci kpili vodii 220 899 ku-sov.

Z predaja dianinch nlepiek zskala za prv tvrrok 30,5 milina eur

Najv podiel vnosov z nich vak pripadol v marci na ron nlepky, a to viac ako 71 %. Do NDS z nich smero-valo vye 3,15 milina eur. Za nimi nasledoval prjem z desadovch nlepsiek vo vke 1,07 milina eur a mesanch 169 400 eur. Predaj nlepiek zabezpeuje NDS prostrednctvom 1245 predajnch miest, naprklad erpacch stanc, poboiek Slovenskej poty alebo na hraninch priechodoch unovo a Brodsk. Vodii si ich vak mu kpi aj cez internet.

spravy z priemyslu-doprava.indd 12spravy z priemyslu-doprava.indd 12 17.5.2014 16:53:3517.5.2014 16:53:35


Koick letisko v priebehu prvch troch mesiacov tohto roka vybavilo 47 238 cestujcich, o predstavuje medziron nrast o 48 %. Prispel k tomu najm vysok zujem o leteck spojenie s Londnom, ktor prevdz-kuje spolonos Wizz Air pkrt tdenne. V nadchdza-jcej turistickej sezne sa pritom poet letov z Koc do Anglicka ete zvi. Od 19. jna do 13. septembra bude Wizz Air namiesto pvodne plnovanch siedmich letov tdenne prevdzkova a 10 spojen tdenne. Kad utorok, tvrtok a sobotu tak bud mc cestu-jci vyui linku Koice Londn a dvakrt denne, s odletom z Koc o 11.25 a 17.55, informoval vkonn riadite a predseda predstavenstva koickho letiska Karl Dandler.

Nebol to vak len Londn, ktor pri-niesol letisku rast. Zvil sa aj poet cestujcich na charterovch letoch, a to a trojnsobne z minuloronch 688 cestujcich na tohtoronch 2159. Zaznamenali sme zven zujem cestujcich o lety do Tel Avivu a navye sme v januri vybavili tyri lietadl s ruskmi a ukrajinskmi turistami na palube, ktor do Koc divertovali z Popradu, priblil f marketingu letiska Juraj Toth.

Zaiatkom aprla sa zstupcovia koickho letiska zastnili v Mar-seille na konferencii Routes Europe, kde zstupcovia letsk, leteckch spolonost a turistickch organizci diskutovali o novch leteckch spoje-niach. Na podujat sa zastnilo viac ako 1200 delegtov, medzi ktormi boli predstavitelia 380 prevane eu-rpskych letsk. Poda Dandlera sa

Letisko v Koiciach zaznamenalo najlep 1. tvrrok za uplynul roky

letisk, intenzvne spolupracujce so vetkmi zaintereso-vanmi partnermi, doslova bij o pozornos leteckch pre-pravcov. Toto je jedin cesta aj pre n regin - aktvna spo-luprca letiska Koice, subjektov cestovnho ruchu, ttnej sprvy a regionlnej samosprvy v sil o spolon pril-kanie etablovanch leteckch prepravcov a zviditenenie vchodnho Slovenska, kontatoval.

Prioritou koickho vzdunho prstavu naalej ostva zabezpeenie priameho spojenia s Nemeckom, o om prebiehaj intenzvne rokovania. Vlani spusten priame leteck spojenie do Londna doplnilo ponuku pravidel-nch liniek z Koc do Bratislavy, Prahy a Viedne, ktor pre-vdzkuj SA a Austrian Airlines.

esk dopravn spolonos Leo Express prerobila vlani, v prvom roku svojho podnikania, poda vronej sprvy 159 milinov K (5,79 milina eur). Spolonos odviezla 800-tisc osb. Na trati Praha - Ostrava prepravuje 30 % cestujcich rchlikmi. Poda svojich prepotov m po lo-vin nklady ne pendolna eskch drh. V prepote na jeden cestovn lstok vak aj tak prerba takmer 200 K. Napriek strate fi rma vo vronej sprve sr optimizmom. Jej f Leo Novotn vyzdvihol, e spolonos sa rchlo a suvernne usadila na trhu, a to v konkurencii hrov s histriou niekokch desiatok ba a sto rokov. Novotn vo vronej sprve po prv raz odhauje vlastncku truktru fi rmy. Prostrednctvom rozlinch spolonost mu v nej patr 97-% podiel. O zvyok sa delia Peter Khler

Leo Express prerobil v prvom roku podnikania 159 milinov K

a cez firmu Rockaway Rail aj Jakub Havrlant. Medzi verite-mi figuruje taktie Leo Novotn star, ktor v minulosti vlastnil potravinrsky kolos Ham. Svojmu synovi poial vye 100 milinov K.

Trby Leo Expressu dosiahli vlani 193 milinov K. U v druhej polovici minulho roka bolo vak jeho podnikanie pred zdanenm, zaplatenm rokov a odpismi v pluse. Ten-to rok by mal jeho zisk dosiahnu 60 milinov K. Vlastn kapitl fi rmy sa dostal vlani do mnusu, dlhy prekroili hranicu jednej miliardy K. Najviu as predstavuje ver od Credit Suisse, za ktor sa zaruil Novotnho otec. Vina veru sa pouila na nkup rchlikovch sprav Stadler Flirt.

spravy z priemyslu-doprava.indd 13spravy z priemyslu-doprava.indd 13 17.5.2014 16:53:3717.5.2014 16:53:37

SPR

VY Z

PRI

EMYS

LU

12 SPRVY Z PRIEMYSLU l Strojrstvo

poohlej po naem programu bojovho letounu F-35, uvedla Hewsonov.

Lockheed Martin zskal ve svt pro systm MEADS u 20 novch klient, sdlila fka fi rmy. MEADS je mobiln sys-tm, kter m zajistit kruhovou obranu ped balistickmi raketami, ale i letadly a bezpilotnmi letouny. Loni jej Pen-tagon spn odzkouel a jeho bojov schopnosti jsou podle expert v nkterch ohledech a osminsobn innj, ne u ostatnch protiraketovch systm. V bu-doucnu by ml nahradit dosavadn systm Patriot. Z ev-ropskch zem vyjdilo zjem o systm MEADS napklad Polsko. Tamn vlda v beznu sdlila, e souvislosti s nap-jatou situac na Ukrajin o nkolik msc urychl nkup vlastnho protiraketovho systmu. Vtz tendru by podle polskho ministerstva obrany ml bt znm do konce roku a krom MEADS se o zakzku uchzej dal ti zjemci.

Strojrstvo

Historicky vroba ocele bola, je a zostane jednm z hlavnch pilierov rozvoja priemyslu SR. Bez priemyseln-ho sektora, ktorho neodmyslitenou sasou je vroba ocele, nie je mon zabezpei stabilitu domceho hos-podrstva a udratenos zamestnanosti. Uviedlo to Mi-nisterstvo hospodrstva (MH) SR v nvrhu Aknho plnu pre konkurencieschopn a udraten oceliarsky priemy-sel na Slovensku, ktor prerokovala a schvlila vlda SR. Oceliarsky priemysel tvor zklad rozvoja a tvorby hodnt mnohch kovch priemyselnch odvetv, ako s hutnc-tvo, stavebnctvo, vroba automobilov, strojrstvo i ener-getika, uviedol rezort v dvodovej sprve k materilu.

Vlda SR m poda MH SR maximlny zujem o udranie vroby ocele na Slovensku na sasnej rovni a shlas s jej zaradenm medzi strategick priemyseln odvetvia. V zujme udrania zamestnanosti vlda vytvor pod-mienky na udranie dlhodobho rozvoja tohto odvetvia aj formou spracovania memoranda o porozumen medzi SR a vznamnmi spolonosami v oblasti vroby ocele, zdraznilo ministerstvo. Odvetvie vroby ocele na Sloven-sku m vznamn podiel na exporte, zamestnanosti, vy-tvra podmienky na podporu alieho priemyslu, hlavne stavebnho, automobilovho, strojrstva, energetiky. M tie vznamn podiel na uplatovan vsledkov vskumu a vvoja v praxi, v oblasti novch materilov a novch ty-pov ocel. Vemi spene spolupracuje v oblasti vskumu a vvoja v rmcovch programoch E pre uhlie a oce. M vemi vznamn podiel na zabezpeovan regionlneho rozvoja, vrtane kolstva, zdravotnctva, kultry a portu, dodalo MH SR v nvrhu aknho plnu.

Americk zbrojn koncern Lockheed Martin si od krize na Ukrajin slibuje zven poptvky po svm novm systmu protiraketov a protileteck obrany MEADS a po bojovch letounech F-35. Nmeckmu nedlnku Welt am Sonntag to ekla generln editelka Lockheedu Marilyn Hewsono-v. ekme silnou poptvku po obrannch systmech v celm svt. Tady v Evrop se to tk hlavn protirake-tovch systm. Mnoz z naich partner v NATO se rovn

Vroba ocele je aj zostane jednm z hlavnch pilierov rozvoja priemyslu SR

Lockheed ek dky Ukrajin zjem o svj protiraketov systm

z chrnime hodnotyz poskytujeme komplexn sluby v oblasti protikorznej ochrany: y vmennky tepla y ndre y spalinovody www.msinziniering.com

METAL SERVIS Ininiering, s.r.o. Rudlovsk 5

974 01 Bansk Bystrica e-mail: [email protected]

telefon: +421(0)48 - 4710 333

spravy z priemyslu-strojrstvo.indd 12spravy z priemyslu-strojrstvo.indd 12 17.5.2014 16:54:3617.5.2014 16:54:36


prekonala odhady trhov, ktor potali so ziskom na rovni 33 centov/akcia.

Trby ale klesli o 3 % na 4,45 miliardy USD, o je mierne hor vsledok, ne oakvali analytici. T potali s trbami na rovni 4,51 miliardy USD. Firma sce uviedla, e vvoz ocele medzirone mierne klesol, no na rozdiel od 1. kvar-tlu minulho roka kov biznis spolonosti, ktorm s ploch valcovan vrobky, bol ziskov.

13

Deutsche Bahn (DB, Nemeck eleznica) pripravuje alobu na najmenej dev eurpskych vrobcov ocele a bu de iada od nich nhradu kody niekoko 100 milinov eur. Vedenie eleznice bude iada peniaze od astnkov koajovho kartelu. Kartel na ceny, za ktor predvali DB koajnice, betn a podvaly, psobil v rokoch 1984 a 2002. Poda vsledkov internho vyetrovania platila eleznica naprklad za podvaly 18 rokov o 20 a 30 % viac, ne mala. Eurpska komisia udelila ete v roku 2010 astnkom koajovho kartelu pokutu takmer 100 milinov eur.

Nemeck protimonopoln rad kontatoval, e v rokoch 2001 a 2011 nemeck oceliarne ThyssenKrupp a raks-ka voestalpine tovali po vzjomnej dohode prmest-skm dopravnm podnikom, skromnm a podnikovm elezniciam neopodstatnene vysok ceny za koajnice a vhybky. rad so sdlom v Bonne im vyrubil pokutu 232 milinov eur. Bola to jedna z najvych sankci za poruenie pravidiel vonej sae, ak udelil rad vo svojej

Bahn pripravuje alobu na najmenej dev eurpskych vrobcov ocele

Americk oceliarska spolonos U. S. Steel sa v 1. kvartli vrtila po vye roku k zisku, pod o sa podpsalo znenie nkladov a lepie vsledky jej divzie plochch valcovanch vrobkov. Pred 1. tvrrokom tohto roka zaznamenala U.S. Steel zisk naposledy v 3. kvartli 2012. Firma oznmila, e za 1. tvrrok dosiahla zisk 52 milinov USD (37,55 milina eur), o na akciu predstavuje 34 centov. Na porovnanie, za rovnak obdobie minulho roka evidovala stratu 73 milinov USD (51 centov/akcia). Spolonos tak mierne

Oceliarska spolonos U. S. Steel sa v 1. tvrroku vrtila k zisku

histrii. Z nej pripadlo na ThyssenKrupp 192 milinov eur. ThyssenKrupp sa s vedenm DB dohodol na mimosdnom rovni sporu a poda sprv v mdich jej poukzal 150 mili-nov eur. Rakska voestalpine sa s vedenm DB dohodla rovnakm spsobom na nhrade kody.

Honeywell Aerospace Olomouc vzrostly meziron o 587 milion korun na rekordnch 3,372 miliardy. Vrazn rst treb v roce 2012 veden Honeywell Aerospace Olomouc pietlo tomu, e do Hluboek byla pevedena vroba ze sestersk spolenosti koncernu Honeywell ve Spojench sttech.

Skupina Honeywell dodv komponenty pro letectv, automobilov prmysl, automatizaci a zen pro domc-nosti i prmysl. Honeywell je tak vrobcem specilnch materil, kter jsou vyuvny v telekomunikacch a elek-tronickm prmyslu, v automobilovm prmyslu, zazen pro zen klimatu, ve stavebnictv, v prmyslu obal a ba-rev, ale tak v zemdlstv a farmaceutickm prmyslu. Koncern Honeywell m v esku krom spolenosti Honey-well Aerospace Olomouc tak vvojov a administrativn komplex v Brn. Matesk spolenost Honeywell Interna-tional se sdlem v USA ve svt zamstnv zhruba 130-ti-sc lid.

Spolenosti Honeywell Aerospace Olomouc, kter v Hlubokch u Olomouce vyrb a opravuje leteck mo-tory, loni klesly trby o 256 milion korun z rekordnch 3,372 miliardy korun v roce 2012 na 3,116 miliardy korun. Firma v roce 2013 snila i ist zisk, a to z 256 milion ko-run na 193 milion korun. Informace pochz z vron zprvy spolenosti Honeywell Aerospace Olomouc. Mr-n meziron pokles treb byl zapinn pedevm odsunem zakzek odbratel ze skupiny v prvn polovi n roku, stoj ve vron zprv.

Firma Honeywell Aerospace Olomouc loni v Hlubokch zamstnvala v prmru 1220 lid a zhruba 98 % treb zskala dky zakzkm pro podniky ze skupiny Honey-well. Veden spolenosti ve vron zprv za losk rok upozornilo, e leteck prmysl ve svt zaznamenv jen pozvoln rst. V roce 2014 oekvme stabiln vrobu na rovni letonho roku s pedpokldanm rstem treb vi zkaznkm ve skupin, uvedlo. Pedloni trby firmy

Firm Honeywell Aerospace Olomouc loni klesly trby i zisk

spravy z priemyslu-strojrstvo.indd 13spravy z priemyslu-strojrstvo.indd 13 17.5.2014 16:54:3817.5.2014 16:54:38

SPR

VY Z

PRI

EMYS

LU

14 SPRVY Z PRIEMYSLU l Stavebnctvo a reality

o vylen tvorice firiem z tchto tendrov. Ostatn obstar-vatelia vak stle akaj na vyjadrenie VO. Pri sai na as dianice D1 z Lietavskej Lky cez Viov po Dub-n Skalu predloilo najniiu cenu konzorcium Skanska a Stra bag, a to 338 milinov eur. V porad druh najlacnej-iu ponuku v hodnote takmer 383 milinov eur predloi lo zdruenie firiem veden Doprastavom.

V tendri na vstavbu seku dianice D3 na severe Sloven-ska, ilina, Strov ilina, Brodno ponkla najniiu cenu spolonos Skanska, a to pribline 190 milinov eur. Druhou v porad bola ponuka firiem Eurovia a Hoch-tief, ktor spolone predloili cenu takmer 255 milinov. Neukonen je aj sa na rchlostn cestu R2 na juhu strednho Slovenska. Konkrtne ide o sek Zvolen, vchod Pstrua. Najlacnejie ho chcela postavi op spolonos Skanska. V tendri predloila ponuku vo vke 88,6 milina eur. Druh najniiu cenu ponklo zdruenie firiem Corsan Corviam Construccion a Chemkostav v hodnote 98,8 mi-lina eur.

nalepit chybjc dladiky. Je jm proto ji v souasn dob mon bez pot projet po novm asfaltu, na kterm jsou sten namalovny i dopravn ry, nain-stalovny jsou i informan tabule nebo signalizace. Kvli dlnkm je ale omezena rychlost pracovnch aut na 30 kilometr v hodin.

Hlavn stavebn prce se v souasn dob odehrva-

Stavebnctvo a reality

Stavebn firmy sa po vylen z troch aktulnych dianinch sa pre kartel obrtili na rad pre verejn obstarvanie (VO). Vyradenie zo sa namietaj. VO poda jeho hovorcu Jna Magta dostal nmietky proti vyleniu pri tendroch na vstavbu asti dianice D1 z Lie-tavskej Lky cez Viov po Dubn Skalu, na sek diani-ce D3 ilina, Strov - ilina, Brodno a as rchlocesty R2 Zvolen, vchod - Pstrua. Kee konania o nmietkach nie s ukonen, iadne alie informcie zo strany radu nie je mon poskytn, skontatoval Magt.

Nrodn dianin spolonos (NDS) vylila pre kartelov dohodu z minulosti z aktulnych sa tvoricu staveb-nch firiem. A to spolonosti Skanska, Doprastav, Strabag a Ininierske stavby. O karteli rozhodol Protimonopoln rad (PM) ete v roku 2006, vlani v decembri tento verdikt potvrdil aj Najvy sd (NS) SR. Poda tohto rozhodnutia uzavrelo kartelov dohodu es spolonost - Strabag, Do-prastav, Betamont, Ininierske stavby, Skanska DS a Mota-Engil. Stalo sa tak poas sae na vstavbu seku dianice D1 na Spii z Mengusoviec po Jnovce. Stavbri dostali za kartel pokutu tak-mer 45 milinov eur. V ase rozhodnu-tia PM zareagoval aj rad pre verejn obstarvanie. Vydal usmernenie, na zklade ktorho sa tieto firmy nemohli zastova na verejnch saiach. To sa vak doteraz neuplatovalo, pretoe nasledovala sria sdnych sporov. Po aktulnom rozhodnut Najvyieho sdu sa ak na stanovisko VO, ktor m da odpove na to, i sa tie-to spolonosti mu v sasnosti z-astova na ttnych saiach. rad zaal v tejto veci sprvne konanie.

Poda medializovanch informci sa vak dianiiari obrtili na VO, aby im povedal, ako maj postupova pri otvo-rench saiach. Nsledne rozhodli

Metrostav dokon stavebn st tunelu Blanka do 30. z. ekl to mluv Metrostavu Frantiek Polk. Pesn termn oteven chce nmstek primtora Ji Nouza (TOP 09) znt do t tdn. Je pesvden, e se tunel do konce z poda zprovoznit cel, tedy vetn in-stalace a zprovoznn technologi, ekl novinm na prohldce stavby. V tunelu dlnkm zbv dokonitpouze drobn stavebn prce, napklad sprovn nebo

Stavebn firmy namietaj vylenie z dianinch sa pre kartel

Metrostav dokon stavebn st tunelu Blanka do 30. z

spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 12spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 12 17.5.2014 16:55:1617.5.2014 16:55:16


Poet Amerianov, ktor podpsali kontrakt na kpu domu, zaznamenal v marci rast, prv za dev mesiacov. To sig-nalizuje, e trh s nehnutenosami by sa mohol po slabom tarte v priebehu tohto roka zotavi. Uviedla to americk asocicia realitnch maklrov NAR. Asocicia oznmila, e seznne upraven index rozjednanch predajov domov

Rozjednan predaje domov v USA v marci vzrstli, prvkrt od jna

vzrstol v marci oproti februru o 3,4 % na 97,4 bodu. Je to prv rast od jna 2013, no oproti rovnakmu obdobiu minulho roka je hodnota indexu o 7,9 % niia. Rozjednan predaje s barometrom budcich nkupov nehnutenost. Od podpisu kontraktu do dokonenia predaja prejde toti mesiac, prpadne dva.

Radnice v Uherskm Brod na Uherskohradisku zane za msc stavt druhou etapu dopravnho terminlu, kter lta plnovala. Projekt propoj autobusovou, eleznin, mstskou hromadnou i osobn dopravu do jednoho uzlu. Oproti pedpokldanm nkladm 100 milion korun, kter mly pipadnout na msto, je nakonec cena asi o 30 milion ni, ekl mstostarosta Petr Vrna. Pvodn ml projekt vetn podlu Sprvy eleznin dopravn cesty stt tm 140 milion korun.

Msto zskalo na projekt grant 82 milion korun z Progra-mu esko-vcarsk spoluprce. Budeme se snait, aby ueten dotace mohly bt pouity na dal akce souvise-jc s terminlem, napklad parkovit na vchodn stran i pravu pstupovho schodit. vcarsk strana nem zjem penze stahovat, je ochotn je tady ponechat, uvedl Vrna. Terminl vznikne v mst vlakovho ndra.

Uhersk Brod zane v ervnu stavt dopravn terminl

Bude tam 12 zasteench autobusovch stn navazu-jcch na eleznin pern, parkovit se sedmi destkami mst, esk drhy zrekonstruuj ndran budovu. Uprav se prostor ped budovou, pibude zele, laviky, fontna i sttn pro jzdn kola.

Soust projektu je demolice nkterch skladovch objekt, pemstn nkladov rampy eleznice, rekon-strukce inenrskch st i oprava komunikace Pod Valy vetn svteln kiovatky. Terminl by ml bt hotov pt rok v jnu. Msto pipravovalo vstavbu dopravnho terminlu od roku 2007, kdy vznikly prvn architektonick studie, kter se zabvaly budouc podobou prostoru u vla-kovho ndra. V letech 2009 a 2010 msto jako prvn eta-pu budoucho terminlu vybudovalo most s pstupovou lvkou pro p zhruba za 45 milion korun. V letonm roce bude msto investovat 190 milion korun.

j pedevm na Trojskm most, bez kterho nen zprovoznn tunelovho komplexu mon. Dokonit je poteba mimo jin jeho odvodnn nebo osvtlen. Podle Polka se na stavb v tchto dnech pohybuj destky a stovky dlnk. Svou prci by mli dokonit do 30. z, na kdy je naplnovno pedn stavby mstu. Do t doby Metrostav plnuje upravit i stavbou doten park na Letn nebo dal parky, kter v souvislosti s vstavbou Blanky vzniknou.

Zprovoznn Blanky by ale jet mohlo oddlit dokonen

technologick sti a veln, kter Praha zadala teprve nedvno. Nouza je pesvden, e se ve d do konce z stihnout. Den, kdy by se tunelovm komplexem mli pro-jet prvn lid, chce nmstek znt do t tdn. Do t doby bude sestaven harmonogram vech potebnch prac sou-visejcch s vstavbou technologi. Kritici napklad z ad opozice namtaj, e zijov termn je nereln. Prvn auta pr podle nich tunelem projedou nejdve na konci roku. Tunelov komplex by ml stt 36 miliard korun. Stavba mla bt pvodn o 10 miliard levnj a slouit idim u v roce 2011.

spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 13spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 13 17.5.2014 16:55:1717.5.2014 16:55:17

REPO

RT

16 REPORT l EU chce zelenou ekonomiku. Prmysl kritizuje nejistotu i ztrtu konkurenceschopnosti

REPO

RT

EU CHCE ZELENOU EKONOMIKU.

PPRMYSL KRITIZUJE RMYSL KRITIZUJE NEJISTOTU I ZTRTU NEJISTOTU I ZTRTU

KONKURENCESCHOPNOSTIKONKURENCESCHOPNOSTI

Evropsk unie potvrdila, e v oblasti sniovn emis oxidu uhliitho a zvyovn podlu ob-novitelnch zdroj energie zstv ambicizn. Z ad prmyslovch podnik a energetickch

spolenost zaznvaj vtky, e nvrhy cl v klimaticko-energetickm balku do roku 2030 jsou pli nadnesen a Evropa me ztratit svoji konkurenceschopnost. Ekologick organizace by zvazn cle naopak rdy navily. Oba tbory se shoduj na jednom. Evropsk rada na svm beznovm zasedn nemla rozhodnut o konkrtnch clech odloit. Nejistota toti pin

komplikace v oblasti budoucch investic a Evropa me ztratit sv postaven svtovho ldra v oblasti zelench technologi.

report01.indd 4report01.indd 4 17.5.2014 16:56:0617.5.2014 16:56:06

www.prumysldnes.cz l 03 / 2014 17

Ped vce ne rokem Evropsk komise poprv pedstavila tzv. zelenou kni-hu, v n nastnila podobu klimaticko-energetick politiky Evropsk unie do roku 2030. Ta by mla navzat na souasn cle znm jako 20-20-20. EU pitom vychzela z dalch dokument (nap. Cestovn mapa pro pechod k nzkouhlkov ekonomice), podle nich by mlo dojt ke snen emis oxidu uhliitho do roku 2050 o 80 a 95 % oproti stavu v roce 1990.

O klimaticko-energetickm balku se od potku letonho roku vedou iv diskuze nejen v politickch kruzch, ale tak mezi pedstaviteli prmyslovch podnik, energetickch spolenost nebo ekologickch organizac.

Snit emise o 40 %? Jen v ppad globln shody

Evropsk komise po svm zasedn v lednu tohoto roku uvedla, e cle v oblasti klimatu a energetiky do roku 2030 maj pispt ke konkurenceschop-nmu a bezpenmu nzkouhlkov-mu hospodstv v Evrop. Oblast kli-matu je zcela zsadn pro budoucnost na planety, zatmco evropsk ener-getick politika je rozhodujcm fak-torem pro nai konkurenceschopnost. Balek dokazuje, e souasn een tchto dvou otzek nen ve vzjem-nm rozporu. Ambicizn cl snen emis sklenkovch plyn do roku 2030 o 40 % je nkladov nejefektivnjm milnkem na cest k nzko uhlkov-mu hospodstv. Cl ve vi nejmn 27 % v oblasti energie z obnovitel-nch zdroj je dleitm signlem, kter znamen stabilitu pro investory, vznik zelench pracovnch mst a po-slen bezpenosti naich dodvek, uvedl pi pedstaven zkladnch cl balku pedseda Evropsk komise Jos Manuel Barroso.

esk ministerstvo prmyslu a ob-chodu pitom preferuje ni cle pi sniovn emis oxidu uhliitho. Redukce emis o 40 % by byla pro eskou republiku pijateln pouze pod podmnkou dosaen globln dohody o sniovn emis sklenko-vch plyn. Shoduje se tak nejen se sousednm Polskem, ale tak se zstupci eskho prmyslu, kte


REPO

RT

18 REPORT l EU chce zelenou ekonomiku. Prmysl kritizuje nejistotu i ztrtu konkurenceschopnosti

zrove kritizuj stanoven cle pro rozvoj zelen energie. Odmtme, aby evropsk zem pijmaly cle pro obnoviteln zdroje a stejn tak pro energetickou innost. Nen jasn, pro Evropsk komise navrhuje pro obnoviteln zdroje prv cl 27 %. Nechceme, aby byly cle stanoveny arbitrrn jako zvazky 20-20-20, sdlil Lubo Pavlas, len expertnho tmu pro energetiku Svazu prmyslu a dopravy.

Ekologick organizace naopak upo-zoruj na to, e cle mly bt jet vy. Podle organizace Greenpeace esk republika je cl pro emise skle-nkovch plyn nedostaten a cl pro obnoviteln zdroje velmi nzk. Organizaci se tak nelb, e v nvrhu chyb cl pro snen spoteby ener-gie. Na dleitost spor energi a zvy-ovn energetick innosti upozor-uje tak iniciativa ance pro budovy, kter by v tto oblasti uvtala kon-zistentn politiku. Sektor energeticky spornho stavebnictv potebuje dlouhodob cle pesahujc jed-no volebn obdob, aby mohl bez obav investovat do novch vrob-nch linek v esku nebo vykolovat zamstnance, upozornil Petr Holub, editel aliance ance pro budovy.

Obnoviteln zdroje jablko svru

I pes diskuze ohledn konen ve cle pro sniovn emis oxidu uhliitho nachz Evropsk unie a nkte pedstavitel prmyslu spo-lenou e, pokud budou splnny dal podmnky. Cl snit emise sklen-kovch plyn o 40 % do roku 2030 chpeme jako srozumiteln. Spolu s reformou systmu obchodovn s emisnmi povolenkami tak, aby nabdka lpe odrela poptvku, je to pro ns krok sprvnm smrem, kter by mohl do energetiky vrtit stabi-litu a pedvdatelnost dva dleit aspekty pro investory a potamo vstavbu novch zdroj, kter bu-deme potebovat pro zajitn ener-getick bezpenosti esk republiky, uvedl Ivo Hlav, editel Public Affairs spolenosti EZ.

Problm ale vyvstv v ppad cle

pro obnoviteln zdroje energie, kter by ml bt podle nvrhu Ev-ropsk komise stanoven minimln na 27 %. Nkter zem EU a ada velkch elektrrenskch spolenost i prmyslovch podnik vystupuje proti jakmukoli cli v tto oblasti. Poukazuj pitom na to, e masivn podpora vroby elektiny z obno-vitelnch zdroj zpsobila nrst cen elektiny pro koncov spotebitele a pokivila energetick trh. Zvazn cl Evropsk komise v oblasti obnovitel-nch zdroj pro rok 2030 vnmme jako nadbyten. To vak neznamen, e jsme proti obnovitelnm zdrojm jako takovm. Smysluplnj nm vak pijde podpora vzkumu a vvoje tak, aby byly postupem asu tyto zdroje pirozen konkurenceschopn s jin-mi. Obecn jsme pro technologickou neutralitu kad stt by ml mt monosti si s ohledem na sv nrodn specifika zvolit nzko-emisn zdroje, dodal Hlav.

V ppad cle pro obnoviteln zdro-je energie nachzej energetick i prmyslov podniky zastn u mi-nisterstva prmyslu a obchodu, kter

uvedlo, e zvazn cl pro obnoviteln zdroje by poruil princip technolo-gick neutrality a nkladov efektivity pi postupn dekarbonizaci. Z hle-diska potencilu R je navrhovan cl podlu obnovitelnch zdroj na primrnch energetickch zdrojch nedosaiteln bez ohroen potravi-nov bezpenosti, ochrany ivotnho prosted a vznamnch sociokul-turnch sdel. Navc by znamenal vrazn zhoren parametr provo-zovn st bez masivnho rozvoje efektivnho zen strany spoteby a skladovacch kapacit, uvedl ministr prmyslu a obchodu Jan Mldek. N-zory na cle v oblasti obnovitelnch zdroj se li mezi lenskmi stty EU. Zatmco esk republika se shoduje s Velkou Britni v tom, aby byl stano-ven jen jeden zvazn cl, a to v oblas-ti sniovn emis oxidu uhliitho, Nmecko a Francie vedou skupinu, kter je i pro pijet ambiciznho cle v oblasti obnovitelnch zdroj ener-gie.

Jak upozornil analytik spolenosti Next Finance Ji Cihl, hledat kompromis mezi ekologickmi


www.prumysldnes.cz l 03 / 2014

getickch clech opt jednat. Nov cle EU do roku 2030 se pochopiteln odraz i v esk energetick politice. V souasn dob je tedy otzkou, jak bez jasnho smru evropsk ener-getick politiky me domc poli-tick scna kvalifikovan rozhodovat o dlouhodobch investicch, jako je napklad dostavba novch jadernch blok v Temeln.

Jana Poncarov

19

matickm clm EU. Prodluuje se tak naprost nejistota ohledn smovn energetiky v EU do roku 2030. V tto situaci prakticky nelze realizovat ani plnovat jakkoliv investice, uvedl generln editel EZ Daniel Bene.

Prmyslovm i energetickm pod ni -km tak nyn nezbv ne pokat na podzimn zasedn Evropsk ra dy, kde by se mlo o klimaticko-ener-

a eko nomickmi cli bude v Evrop-sk unii do budoucna stle t. Rostouc podpora obnovitelnch zdroj toti jednoznan povede k nrstu nklad pro domcnosti, ale pedevm ke snen konkuren-ceschopnosti evropskho prmyslu. V kontrastu s tm bude ve Spojench sttech americkch pokraovat boom tby bidlinch surovin. V dsledku toho budou ceny elektiny pro ame-rick podniky tlaeny smrem dol, take budou v nsledujcch letech tit z vrazn konkurenn vhody, dodal Cihl.

Odroeno na podzim Vechny zainteresovan skupiny shod n kritizovaly rozhodnut Evrop-sk rady odloit posvcen klimaticko-energetickho balku na podzim. Jednn o klimatickch a energetic-kch clech, k nmu se na bruselskm summitu v beznu pvodn schy-lovalo, toti zastnila diskuze ohledn rusko-ukrajinsk krize. Evropsk rada se i pes vzvy energetik, prmyslnk i neziskovch organizac bohuel nevyjdila k nov navrhovanm kli-

KLOV BODY KLIMATICKO-ENERGETICKHO BALKU DO ROKU 2030

Zvazn cl snen emis sklenkovch plyn o 40 % do roku 2030 oproti stavu v roce 1990. Ron sniovn emisnho stropu v odvtvch, na kter se vztahuje EU ETS, by se zvilo ze stvajcch 1,74 % na 2,2 % po roce 2020. Zvazn cl v oblasti energie z obnovitelnch zdroj ve vi nejmn 27 % do roku 2030. Energie z obnovitelnch zdroj bude podle EU hrt rozho- dujc roli pi pechodu na konkurenceschopn, bezpen a udriteln ener getick systm. Zlepen energetick innosti pispje podle EU k dosaen vech cl evropsk energetiky. Reforma EU ETS Komise navrhuje vytvoit na potku ptho obcho- dovacho obdob v roce 2021 rezervu pro zachovn stability trhu, kter by eila pebytek emisnch povolenek. Zrove by se mla zvit odolnost systmu vi velkm otesm pomoc automaticky nastaviteln nabdky povolenek, je budou draeny.


REPO

RT

20 REPORT l Bioplynov boom sa na Slovensku nekon

REPO

RT

BIOPLYNOV

BOOM SA NA SLOVENSKU

NEKON

Po solrnych a vodnch elektrrach sa medzi efektvne alternatvy na vrobu energie tlail bioplyn. Bioplynov stanice zaali rs ako huby po dadi a nad Tatrami sa blskalo na efektvne

vyuitie prve tejto komodity. Slovensko so svojou rokmi kultivovanou ponohospodrskou trad-ciou malo potencil zai bioplynov boom. Poiaton nadenie vystriedala realita, kde bioplyn

svoje miesto medzi energetickmi alternatvami m, ale na ldra sa dotiahnu, zd sa, nechyst.



Teplo z hnoja ako prleitosSlovensko sa zaradilo k automobi-lovm vemociam. Dvno pred tm, ako tu svoj zvod postavila Kia a alie automobilky, patrili slovensk planiny pastierom. Ponohospodrstvo je na stupe, no stle ostva jednm zo sil-nch pilierov ekonomiky. K jeho rene-sancii mal prispie aj bioplyn. Vyui odpadov produkt z chovnch stanc a premeni ho na zdroj energie sa zdalo ako mal sen. Jednu zo zaujma-vch monost vroby bioplynu pred-stavuj ponohospodrske odpady. Ako z chovu zvierat, tak aj zo zelenej pestovanej hmoty. Bioplyn je pritom zdrojom pre kombinovan vrobu elektriny aj tepla. Kogeneran jed-notky dokzali bioplyn vyui ako po-hon pre spaovac motor pohajci genertor na vrobu elektrickej ener-gie. Odpadov teplo z chladenia mo-tora a vfukovch plynov je zas mon

vyui na vykurovanie. Dokonal sym-biza.

Kancelria podpredsedu vldy SR pre investcie ubomra Vneho vypra-covala Koncepciu vroby elektriny z malch obnovitench zdrojov ener-gie. Cieom bolo zjednodui pripja-nie a prevdzku malch zdrojov ener-gie pre domcnosti. Nrodn centrum pre vskum a aplikcie obnovitench zdrojov energie predstavilo experi-mentlnu bioplynov stanicu. V kon-tajnerovom preveden umouje modulrnu mont, a tm zlacuje a zrchuje nklady na vybudovanie stanice. Vyuitie bioplynovch stanc predstavovalo potencil s podporou vldy. Koncepcia rozvoja bioplynu na Slovensku nabrala obrtky. Okrem vy-ej zamestnanosti mala zvi aj ener-getick a ekonomick sebestanos reginov. V hre bolo aj znenie zvis-losti na dovoze energetickch nosiov zo zahraniia. V sasnosti toti naj-

viac zastpenm palivom na vrobu tepla je zemn plyn, ktor predstavu-je 51 %, potom biomasa (35 %) a uhlie (13 %). Bioplyn by bol efektvnym initeom do portflia. Ekonomika vak prekvapila mnohch optimistov. Prvotn nadenie tak vyprchva, hoci trusu a biohmoty bude na Slovensku stle dos.

Podporu alternatv platme vetci

Podpora Slovenskej republiky sa ne-orientuje len na bioplynov stanice. Vetky alternatvy zaili rozmach. Slovensko momentlne podporuje obnoviten zdroje najm Zkonom . 309/2009 o podpore obnovitench zdrojov energie. O tom, e podpora je tedr, hovor aj prednostn pri-pojenie zariaden na vrobu elektriny do regionlnej distribunej sstavy. Prednos maj obnoviten zdroje


REPO

RT

22 REPORT l Bioplynov boom sa na Slovensku nekon

pred klasickmi zdrojmi elektriny, aj pred ostatnmi astnkmi trhu s elektrinou. Takto privilgium je neoceniten v procese vybavova-nia povolen, vstavby a pripojenia zdroja. Obnoviten zdroje preto nemaj staros o odbyt elektriny. To pre mnohch predstavovalo lkav podnikatesk prleitos. A zaleka to nie je vetko. rad pre regulciu sieovch odvetv kadorone aktu-alizuje vkupn ceny pre obnoviten zdroje. Podpora v roku 2010 pred-stavovala 68 795 561 eur, no v roku 2012 u stpla na 303 433 078 eur. Bije sa o u oraz viac dodvateov a zrazu je jasn, e treba etri. Podpora je toti uhrdzan z tarify za prevdz-kovanie systmu, ktor je sasou koncovej ceny elektriny. Podiea sa na nej preto kad odberate na Slo-vensku. Aj preto Martin Vlachynsk z INESS tvrd, e dotovanie neefek-tvnych zdrojov energie dopad na plecia domcnost a firiem. Patr do tejto kategrie aj energia z bioplynu?

Bioplyn m budcnos, no nie vade

Podpora mus klesn a len as uke, i alternatvne zdroje neboli vkrikom do tmy. Masvny pokles fotovoltaiky nastal, ke v porovnan s rokom 2010, kedy sa plhali vkupn ceny k 425,12 /MWh, klesli a na dnen rove 119,11 /MWh. Podobn osud bude aka aj energiu z bioplynu. V roku 2010 sa vkupn cena elek-triny vyplhala na viac ako 148 eur za MWh a od roku 2012 mala klesn na nieo cez 129 eur. rad pre regulciu sieovch odvetv pvodne plnoval zni vkupn ceny od 1. jla 2013, no napokon svoje rozhodnutie pre-hodnotil a posunul. Viac ne 30 firiem sa saovalo, e pri ich rozbehnutch projektoch potali s pvodnmi cena-mi. Neplnovan znenie by zname-nalo stop pre nov elektrrne a pra-covn miesta, ktor mali vznikn.

rad vyiel v strety bioplynrom a nov vkupn ceny zaali plati od janura 2014. Na iaston stu-pok ttu voi firmm vak dopla-tili spotrebitelia elektriny. Spomnan vkupn ceny za elektrinu z bioplynu a alch obnovitench zdrojov ener-

gie zaplatia odberatelia. Znamen to, e m viac zelenej energie, tm drahia elektrina.

Drah energia neprospieva krajine

V sasnej dobe je celkov produkcia bioplynu v Eurpe asi 14 milird m3. V roku 2030 by mohla dosiahnu 18 20 milird m3, teda asi 3 % eurpskej spotreby zemnho plynu. Biometn by mohol nahradi minimlne 10 % z celkovej spotreby palv vetkch vozidiel na plyn. Biozloka m urite budcnos, no nie v neohranienej miere a nie kad krajina me

prilieva rovnakm dielom. Alterna-tvna energia je jednoducho drah a hoci m Slovensko omnoho vie monosti pre produkciu bioplynu ako kvalitnej solrnej energie, t zatia hr prm. Zatia o u zpadnch susedov poet bioplynovch stanc presiahol tri stovky, na Slovensku nedosiahol ani stovku. V echch si vak tie uve-domuj bremeno dotci. Napriek vyvenosti energetickho portflia dotovanie a nsledn zvyovanie cien energie negatvne vplva na ekonomick atraktivitu krajiny. Preto v echch vetky solrne elektrrne a bioplynov stanice uveden do prevdzky od 1. janura 2014 stra-tili nrok na prevdzkov podporu.



u ns obvykle realizuj po no-hospodrske podniky a strategick investori v energetike. Nron pre-vdzka bio plynovch stanc, kto r je ivotne zvisl od nutnosti ka-doronej disponibility suroviny za prijaten ceny, pri u dnes hranine nzkych vkupnch cench za elek-trinu, je vekou barirou pre vstup finannch investorov. Niektor si nov ceny spotaj a radej sa do ostrej vroby ani nepustia. Bioplynov sta-nica sa tak zaradila po eufrii k alm projektom, ktorch existencia je sce sasou energetic kej politiky, no zrove potrebuje premyslen strat-giu a nielen vek oi.

Marek Mitta

23

Trend zniovania podpory pre bio-plynov stanice by tak mal v budc-nosti pokraova, o u dnes mnohm spolonostiam skrilo plny na vro-bu energie na drustve.

Prv nsledky prehnanho optimizmu

Firmm, ktor investovali do projek-tov desiatky milinov eur preka, e rad pre regulciu sieovch odvetv necitlivo zasahuje do ich biz-nisu. To ovplyvnilo aj sprvanie bnk a dolo k zastaveniu financovania pripravench projektov. Prv ohlasy, e z bioplynovej stanice nie je zlat

baa prili aj z obce Buzitka, kde mala nov biostanica spracovva hnoj a hnojovicu od hospodrskych zvie-rat, ako aj kukurin, obiln a trvnu sil. Stanica sce stoj, no vroba sa nikdy nezaala a momentlne je na predaj. Smel plny stroskotali na in-vestcich. Vkon elektrrne odhadli na 999 a tepeln vkon na vye 1100 kW. Ani to vak nestailo, aby podpora stanice nala finann krytie. Mono aj preto, e sen o zlate z trusu zana nara na skalia. Pri bioplynovej stanici je toti vdy potrebn zvaova monosti a investin nklady, pokia sa oplat dotova energiu z trusu.

Investcie do bioplynovej stanice


/ColorImageDict > /JPEG2000ColorACSImageDict > /JPEG2000ColorImageDict > /AntiAliasGrayImages false /CropGrayImages true /GrayImageMinResolution 300 /GrayImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleGrayImages true /GrayImageDownsampleType /Bicubic /GrayImageResolution 300 /GrayImageDepth -1 /GrayImageMinDownsampleDepth 2 /GrayImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeGrayImages true /GrayImageFilter /DCTEncode /AutoFilterGrayImages true /GrayImageAutoFilterStrategy /JPEG /GrayACSImageDict > /GrayImageDict > /JPEG2000GrayACSImageDict > /JPEG2000GrayImageDict > /AntiAliasMonoImages false /CropMonoImages true /MonoImageMinResolution 1200 /MonoImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleMonoImages true /MonoImageDownsampleType /Bicubic /MonoImageResolution 1200 /MonoImageDepth -1 /MonoImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeMonoImages true /MonoImageFilter /CCITTFaxEncode /MonoImageDict > /AllowPSXObjects false /CheckCompliance [ /None ] /PDFX1aCheck false /PDFX3Check false /PDFXCompliantPDFOnly false /PDFXNoTrimBoxError true /PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXSetBleedBoxToMediaBox true /PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXOutputIntentProfile () /PDFXOutputConditionIdentifier () /PDFXOutputCondition () /PDFXRegistryName () /PDFXTrapped /False

/CreateJDFFile false /Description > /Namespace [ (Adobe) (Common) (1.0) ] /OtherNamespaces [ > /FormElements false /GenerateStructure false /IncludeBookmarks false /IncludeHyperlinks false /IncludeInteractive false /IncludeLayers false /IncludeProfiles false /MultimediaHandling /UseObjectSettings /Namespace [ (Adobe) (CreativeSuite) (2.0) ] /PDFXOutputIntentProfileSelector /DocumentCMYK /PreserveEditing true /UntaggedCMYKHandling /LeaveUntagged /UntaggedRGBHandling /UseDocumentProfile /UseDocumentBleed false >> ]>> setdistillerparams> setpagedevice

Documents

Priemysel Dnes/ Průmysl Dnes 03 2014