PRIF UK - 21.3.2007Inovácia obsahu bakalárskeho štúdia chémie na PRIF UK podľa požiadaviek trhu práce

Ing. Ondrej Mackogenerálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva Duslo, a.s.

člen dozornej rady Zväzu chemického a farmaceutického priemysluwww.duslo.sk ; www.zchfp.sk

Prezentácia slovenského chemického priemyslu a

jeho potrieb v oblasti vysokoškolského

vzdelávania

2

ČR

D

SR

Chémia - Poľnohospodárstvo - Potravinárstvo

Rok 2005: Tržby: 67,1 mld. Kč; Pracovníci: 17 406

ZCHFP – Zväz chemického a farmaceutického priemyslu Dobrovoľné združenie podnikateľských subjektov v odvetví slovenskej chémie a farmácie. Reprezentuje 48 členských subjektov s viac ako 24 000 pracovníkmi (75% prac. odvetvia).

3

TOP 15 firiem CHFP (r. 2005 týždenník TREND)

Delenie podľa štatistickej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ). 232 Výroba rafinovaných ropných produktov (RRV) 24 Výroba chemikálií, chemických výrobkov a vlákien vrátane výroby farmaceutických prípravkov a substancií (CHV) 25 Výroba výrobkov z gumy a plastov (GPV)

Tržby firiem z TOP 15 predstavujú cca 80% tržieb odvetvia chemického a farmaceutického priemyslu (187 subjektov)

P. TOP 200

Spoločnosť

Tržby; výrob. služby, tovar

Pridaná hodnota

Zisk po zdanení

Pracov-níci

Kľúčové výrobky(finančné údaje v tis. Sk)

1 2 Slovnaft 106 066 697 17 615 442 8 663 962 3 125 Benzíny, nafta, letecký petrolej, mazivá, vyku-rovacie oleje, petrochemické výrobky, asfalty

2 22 Matador 10 375 381 2 627 833 238 858 2 153 Pneumatiky, duše, dopravné pásy, tech. guma

3 23 Duslo 10 334 238 2 602 453 842 244 2 326 Priemyselné hnojivá, antidegradanty do gumy, disperzie a lepidlá, horčíková chémia

4 25 Continental Matador 10 102 689 1 769 148 257 487 1 095 Radiálne plášte pre nákladné automobily

5 42 Novácke chemické závody 5 691 615 1 044 367 69 217 1 518 Výrobky na báze chlóru, karbidu vápnika, PVC, technické plyny, malotonážna chémia

6 49 Zentiva (Slovakofarma) 4 806 091 1 718 735 551 706 1 179 Liečivá, účinné a pomocné látky, liečebné masti, kozmetika, výťažky z liečivých rastlín

7 73 Nylstar Slovakia 2 997 843 409 533 26 209 674 Textilné polyamidové vlákna

8 118 ISTROCHEM 2 065 560 504 572 116 610 637 Gumárenské urýchľovače, herbicídy a adjuvanty, priemyselné výbušniny, PP vlákna

9 123 Chemko 1 968 675 55 787 3 162 59 Svetelné stabilizátory, HNO3 a nitračné zmesi

na výrobu dusíkatých hnojív

10 144 Inergy Automotive System Slovakia 1 628 824 212 157 -87 688 141 Plastové palivové nádrže

11 149 ContiTech Vibration Control 1 589 370 397 713 194 864 368 Gumové a plast. tesniace systémy pre vozidlá

12 163 Terichem 1 427 170 112 990 23 050 182 Kondenzátorové fólie z polypropylénu

13 179 Vegum 1 234 481 431 543 5 463 1 011 Gumár. zmesi, vytlačovaná, lisovaná guma

14 192 SaarGummi Slovakia 1 102 436 353 793 16 071 722 Gumové a plast. tesniace systémy pre vozidlá

15 183 Fermas 1 097 892 -50 478 51 926 274 L-threonín

4

Top 30 chemických spoločností sveta (bez farmácie)

V roku 2005 13 z 30 kľúčových svetových chemických výrobcov malo centrálu v EÚ 25

Zdroj: Cefic, ICIS

Tržby v roku 2005

0

10

20

30

40

50

US

D, m

ld.

EU 25 USA OstatnéJaponsko

5

Tržby za vlastné výkony a tovar

0

50000

100000

150000

200000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

mil.

Sk

RRV CHV GPV CHFP

Produktivita práce z tržieb

0

5000

10000

15000

20000

25000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

(RR

V)

- ti

s. S

k/p

rac

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

tis.

Sk/

prac

RRV CHV GPV CHFP

Priemerný evidovaný počet pracovníkov

0

10000

20000

30000

40000

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

RRV CHV GPV CHFP

Vývoj vybraných ukazovateľov CHFP

Výroba RRV, CHV a CHFP – pokles v r. 1999 – 2003, stabilizácia od r. 2004

Výroba GPV - rast počtu pracovníkov

Výroba RRV – najväčší podiel na tržbách odvetvia výrazné oživenie od r. 2004

Výroba CHV – od r. 2001 pokles tržieb, stabilizácia v r. 2005, celkovo v sledovanom období stagnácia

Výroba GPV – stály medziročný rast tržieb

Výroba RRV – od r. 2003 výrazný rast produktivity kombináciou rastu tržieb a poklesu počtu pracovníkov, produktivita je 7- 8 krát vyššia ako v ostatných dvoch oblastiach

Výroba CHV – nepriaznivým faktorom je, že rast je veľmi malý a dosahuje sa najmä znižovaním počtu pracovníkov

Výroba GPV – stály, ale mierny rast, ktorý je sprevádzaný nárastom počtu pracovníkov

6

Vývoj nákladov na investície a výskum & vývoj Investičné náklady v SR

0

4

8

12

16

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

% z

trži

eb

RRV CHV GPV CHFP

Výdavky na výskum a vývoj v chémii a farmácii

0

3

6

9

12

15

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

% z

trži

eb

Japan-CH USA-CH EU11-CH Japan-F USA-F EU11-F

Che

mic

ká v

ýrob

a SR

Farm

aceu

tická

výr

. SR

Investičné náklady v regiónoch sveta

0

4

8

12

16

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

% z

trži

eb

Ázia a Pacifik Sev. Amerika Západ. Európa Stred. a východ. Európa Svet

Najintenzívnejšia sa investuje v Ázii a Pacifiku, nové kapacíty najmä v rokoch. 1998-2002, následne pokles spôsobený zvýšením tržieb z nových kapacít

Sev. Amerika, záp. Európa - postupný pokles v ostatných rokoch, objem investícií v Európe stály, v Amerike klesá

Stred. a vých Európa – nižšia, relatívne vyrovnaná úroveň

Najvyššia investičná aktivita je v oblasti výroby GPV Vo výrobe CHV majú investície klesajúci trend, mierne

oživenie je od r. 2004 Okrem r. 2003-04 sú investície najnižšie do výr. RRV

Náklady na VaV sú vo farmaceutickej výrobe 3-5 krát vyššie ako vo výrobe chemikálií

Najvyššie výdavky na VaV sú v Japonsku, v súčasnej dekáde predstihli USA aj v oblasti farmácie

V oblasti chemickej výroby je situácia ustálená, Japonsko 5,2%, EU a USA 2,1%

Na Slovensku náklady na VaV odhadujeme na 0,7 ± 0,3% v chemickej výrobe a na 4,1 ± 0,5% vo farmaceut. výrobe

7

Hodnotenie slovenského CHFP

Z hľadiska konkurenčnej schopnosti má slovenský chemický a farmaceutický priemysel

porovnateľný charakter s krajinami strednej a východnej Európy za úrovňou EÚ zaostáva vo viacerých oblastiach

v sortimentnej štruktúre v úrovni technologických procesov zabezpečujúcich nižšiu surovinovú a

energetickú náročnosť produkcie v úrovni dosahovanej produktivity práce, vyplývajúcej najmä z menšieho

podielu sofistikovanej výroby s vysokou pridanou hodnotou odvetvie zabezpečí svoj rozvoj a konkurenčnú schopnosť za

predpokladu, že sa reštrukturalizuje výroba v prospech rastu produktov s vysokými

jednotkovými cenami zníži materiálová náročnosť výroby udrží pomer medzi rastom produktivity práce a rastom miezd zvýšia výdavky na výskum a vývoj

8

Výzvy pre CHFP a pre vysoké školstvo Oblasť legislatívy

Realizácia Nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH)

Uplatnenie Zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovanie (IPKZ) v CHFP Oblasť produktivity práce

Zmena orientácie produktového portfólia na výrobky s vysokou pridanou hodnotou Zavedenie technológií zabezpečujúcich výrazné znižovanie materiálovej, energetickej a

environmentálnej náročnosti výroby Oblasť rozvoja

Zefektívnenie výskumu a vývoja ako aj celého inovačného procesu Vývoj výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a nových technológií minimalizujúcich

využívanie limitovaných zemských zdrojov surovín a energie Oblasť vzťahov s verejnosťou a so školami

Zlepšovanie obrazu odvetvia vo verejnosti Zlepšovanie vzájomnej informovanosti a spolupráce medzi školami a podnikmi CHFP

Oblasť ľudských zdrojov Zastavenie zvyšovania priemerného veku pracovníkov v podnikoch CHFP, najmä vo

výrobných činnostiach a v oblasti výskumu a vývoja Zvyšovanie motivácie mladých odborníkov pre prácu v chemickom priemysle

9

Podnikové procesy versus študijné programy

Študijné odbory na PRIFUK • Analytická chémia• Anorganická chémia• Biochémia• Bioorganická chémia• Environmentálna chémia• Fyzikálna chémia• Jadrová chémia a rádioekológia• Materiálová chémia• Organická chémia• Teoretická a počítačová chémia

Zákazn í k

Obchod(Predaj)

Realizácia produktu(Príprava a plánovanie,

bežná výroba)

Obchod(Expedícia)

Obchod(Marketing, propagácia)

Vývoj

Zákazn í k

Obchod(Feedback)

RozvojĽZ

IT Obchod(nákup)

Legislatíva produktu;Technickákontrola

Majetok a služby; Investície

Životnéprostredie

Manažmentspoločnosti

Financie

Hodnototvorné procesy Podporné procesy

Čo chýba absolventom zo študijných programov chémie na PRIF UK aby mohli byť

úspešne zaradení do podnikových procesov v chemickom podniku ?

Procesy v chemickom podniku

10

Vedomosti a zručnosti pre podnikové procesy (I) Odborné – chémia a chemická technológia

V chemickom priemysle je nevyhnutné, aby mali absolventi popri vedomostiach zo základných chemických vedných odborov, matematiky, fyziky, štatistiky a moderných metód na určenie identity, štruktúry, koncentrácie a ďalších vlastností chemických látok a zmesí aj vedomosti z chemických technológií, chemického inžinierstva, chemických zariadení a ochrany životného prostredia.

Zabezpečiť vyvážený pomer medzi teoretickými vedomosťami a praktickými zručnosťami a medzi teoretickými poznatkami a ich aplikáciami.

Jazykové Získavanie informácií z cudzojazyčných informačných zdrojov, písomná

korešpodencia a technické rokovania, prednesenie prezentácie

IT a chemická informatika Používanie kancelárskeho balíka typu MS Office, práca s grafikou, znalosť základov

programovania; vyhľadávanie a spracovanie informácií z tlačených a elektronických zdrojov zameraných na patenty, odborné články, vlastnosti chemických látok (fyzikálnochemické, toxikologické, mutagénne, limity pre ŽP atď.), spracovanie podkladov pre REACH, informácie o vývoji chemického priemyslu, o konkurenčných výrobkoch, o nových produktoch vo vývoji a pod.,

11

Vedomosti a zručnosti pre podnikové procesy (II) Manažérstvo kvality, BOZP a environmentálne manažérstvo

Znalosti manažérských systémov ISO 9001, 14000, OHSAS 18 000, TS 16949 vrátane metód používaných v týchto systémoch FMEA, MSA, SPC, APQP a pod. (najmä v automobilovom priemysle a u ich subdodávateloch), o akreditovaných laboratóriach

Legislatívne Základná orientácia v právnom systéme SR a EÚ so zameraním na chemickú a

environmentálnu legislatívu – REACH, zákon o chemických látkach, spracovanie KBÚ, legislatíva pre vodu, pôdu, ovzdušie, IPKZ, prevencia proti závažným priemyselným haváriám a pod.

Základy manažmentu Orientácia vo finančných výkazoch, spracovanie plánu nákladov, hodnotenie

efektívnosti výroby výrobkov, získavanie a spracovanie marketingových informácií, vypracovanie marketingového plánu, riadenie ľudí, spracovanie plánu vzdelávania.

Riadenie VaV Znalosti z projektového riadenia, špecifikácia parametrov vývojových projektov,

zostavovanie plánov VaV, používanie inovačných techník (napr. WOIS, TRIZ ...) a metód na plánovanie experimentov (napr. DOE).

12

Školstvo z pohľadu priemyslu (I)

Slovenské školstvo sa ťahá smerom k teoretickému vzdelávaniu. Veľa ľudí zo škôl neprešlo praxou a necítia potrebu priblížiť vzdelávanie praxi.

Druhý problém je nedostatočné materiálne zabezpečenie – mať dobre vybavené praktické pracoviská si vyžaduje peniaze. Priemysel by mohol školám pomôcť viac, ale aj školy by mali byť iniciatívnejšie v približovaní sa potrebám priemyslu.

Vzťah medzi podnikom a vysokou školou je ako veľká platonická láska – jeden druhého chcú, ale nevedia, ako na to. V Nemecku sa osvedčili inštitúty pri vysokých školách. Priamo na

vysokej škole je spravidla ťažké manažovať spoluprácu s podnikom, pre pedagógov je to popri ich povinnostiach záťažou.

Na Slovensku už niektoré školy majú inštitúty – napríklad Elektrotechnická fakulta STU, Žilinská univerzita – ktoré preklenujú školu a podnik. Škola má veľké know-how a podnik má určité požiadavky – inštitút je medzi nimi mostom.

13

Školstvo z pohľadu priemyslu (II)

Slovenské vysoké školstvo sa uberá univerzitnou cestou a orientuje sa hlavne na vedu a výskum – priemysel má však aj praktické potreby a chýbajú mu vysoké odborné školy.

Priemysel pociťuje nedostatok odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním s dobre vypestovaným vzťahom ku svojej profesii - málo sa uplatňujú princípy pocitového školstva.

Rozvoj priemyselnej produkcie s vysokou pridanou hodnotou si vyžaduje kvalitné ľudské zdroje s vysokoškolským vzdelaním bakalárskeho, inžinierskeho / magisterského aj doktorandského stupňa. Absolventi prevažne bakalárskeho a inžinierského / magisterského

stupňa nájdu uplatnenie najmä pri zabezpečení výroby a podporných procesov.

Absolventi prevažne inžinierskeho / magisterského a doktorandského stupňa nájdu uplatnenie najmä v oblasti vývoja a výskumu.

14

Návrh spolupráce medzi Duslo, a.s. a PRIF UK Umožniť študentom PRIF UK

absolvovanie odbornej praxe v Duslo, a.s. vypracovanie bakalárskych a diplomových prác pod vedením špecialistov Dusla vypracovanie bakalárskych a diplomových prác so zadaniami zameranými na

riešenie úloh pre Duslo získavať informácie o voľných miestach v Dusle a v Agrofert Holdingu

Spolupracovať pri získavaní spätnej väzby od absolventov PRIF UK v Dusle o primeranosti vedomostí a zručností získaných počas štúdia pre ich uplatnenie v chemickom priemysle

Umožniť pracovníkom Dusla pripomienkovať študijné programy a obsahovú náplň predmetov študijných programov chémia, najmä predmetov profilujúcich absolventov pre uplatnenie v chemickom priemysle

Prizvať do pracovnej skupiny pripravujúcej inováciu bakalárskeho štúdia zástupcu Dusla (podobne postupovať aj pri prípadnej inovácii magisterského štúdia)

Zvážiť zavedenie predmetu Manažment v chemickom podniku zameraného na riadenie

hodnototvorných a pomocných procesov s participáciou špecialistov Dusla v jeho výučbe usporiadanie pravidelných stretnutí vybraných odborníkov Dusla s pedagógmi

a vedeckými pracovníkmi chemickej sekcie PRIF UK (1 krát za 2-3 roky) otvorenie študijného programu, zameraného na profilovanie absolventov PRIF UK

pre prácu v chemickom priemysle