časopis Slovenskej katolíckej charity štvrťročník No. 3 2008 (nepredajné)

V Albánsku u podporovaných rodináchV Albánsku u podporovaných rodinách

Povodne na východnom SlovenskuPovodne na východnom Slovensku

Charitné domy pre detis mentálnym či fyzickým

hendikepom

Charitné domy pre detis mentálnym či fyzickým

hendikepom

Z DIECÉZNYCH CHARÍTDeti opäť na prázdninách v BelgickuArcidiecézna charita Košice pomohla zaplaveným oblastiam

TÉMACharitné domy pre deti s mentálnym či fyzickým hendikepomPríbeh dievčatka menom Simonka

ROZHOVORV Albánsku u podporovaných rodinách

Z SKCH SEKRETARIÁTProjekt: Blízko pri človeku – Pomoc deťom v núdzi

Z DUŠEModlitba k Roku sv. Pavla

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 0 82

EDITORIAL

Púte a nové cesty v násDuchovné katolícke spoločenstvo v Lučencikaždoročne organizuje niekoľko pútí. Radaby som sa s Vami podelila o zážitky, ktoré vomne zanechala púť na Staré hory.Dva autobusy viezli pútnikov na toto aj z his-tórie známe pútnické miesto. Obec Staré horyje bývalá banícka obec, v ktorej sa nachádzaaj kostol z roku 1448, ktorý je hlavným stre-diskom počas púte. Jeho interiér je krásne vy-zdobený a na oltárnej výzdobe dominuje Bo-žia rodička so svojím synom Ježišom.Obidvaja majú zlaté korunky zdobené drahý-mi kameňmi. Krásny výjav Matky a Dieťaťa,láska k dieťaťu, a tým i ostatným ľuďom. Sto-jím v údive a myslím na tých premnohýchľudí, ktorí počas stáročí upierali svoje zrakyna Božiu rodičku prosiac o ochranu pri ťažkeja namáhavej práce v bani, o pomoc v nemoc-nici a ďakovanie za to, že ich prosby boli vy-počuté. Koľko duchovného pokoja dáva veria-cim viera v dobrotu nášho Pána a PannyMárie. Daj Bože, aby bola naďalej vlievanáduchovná radosť do našich sŕdc. Daj, aby smes radosťou zotrvávali na posvätných miestach,aby nám v tom pomáhala Panna Mária. Nech u nás zotrvá dôvera v Boha, ktorý námdal našu spásu.Každá púť, každé stretnutie kresťanov, obo-hacuje náš duchovný život. Preto s radosťounavštevujme naše pútnické miesta a hľadaj-me v pokore uspokojenie v duši.Doteraz mám pred očami pútnikov z okoliai z Banskej Bystrice, ktorí pešo prichádzali nastarohorskú púť. Na ich tvárach som nepoba-dala únavu z cesty, ale naopak – radosť. Ve-júce zástavy v sprievode a mariánske piesnedotvárali krásnu atmosféru. Ostáva mi v pa-mäti sv. omša, ktorá bola odslúžená na Stud-ničke. Aj chór spevákov a chrámová hudbami znie potichučky v ušiach. To všetko na po-česť oslavy našej patrónky Panny Márie.

Valéria Jezná, členka farskej charity Lučenec

Obsah

5

1 1

1 0

3

8

ADRESÁR SKCH

Slovenská katolícka charitaSekretariátAdresa: Kapitulská 18,814 15 BratislavaTel.: ++421-2-5443 1506, 5443 2503Fax: ++421-2-5443 3097E-mail: sekretariat@charita.skhttp://www.charita.sk/Účet: 683221653/7500

Bratislavská katolícka charitaAdresa: Heydukova 14,811 08 BratislavaTel., fax: 02-5292 0275, E-mail: charitaba@charitaba.skhttp://www.charitaba.sk/Účet: 4010078918/3100Ľudová banka Bratislava

Bratislavsko-trnavská arcidiecéznacharitaAdresa: Hlavná 43, 917 00 TrnavaTel.: 033-5511 396, Fax: 033-5511 397E-mail: battarci.charita@stonline.skhttp://www.charitatt.sk/Účet: 10073-412080/4900 Istrobanka

Diecézna charita NitraAdresa: Samova 4, 950 50 NitraTel.: 037-772 1738, Fax: 037-772 1798E-mail: charita.nr@ba.telecom.skÚčet: 691943162/0200 VÚB Nitra

Diecézna charita Banská BystricaAdresa: Tibora Andrašovana 44, 974 01 Banská BystricaTel.: 048-472 0272, Fax.: 048-472 0271E-mail: charitabb@charitabb.skhttp://www.charitabb.sk/Účet: 736841312/0200 VÚB

Spišská katolícka charitaAdresa: Jesenského 5, 052 01 Spišská Nová VesTel.: 053-4424 519, Fax: 053-4424 519E-mail: caritas@nextra.skhttp://www.caritas.sk/Účet: 29634-592/0200 VÚB Spišská Nová Ves

Diecézna charita RožňavaAdresa: Nám. baníkov 27,048 01 RožňavaTel.: 058-7326415E-mail: dchrv.roznava@gmail.comÚčet: 18137 582/0200 VÚB

Arcidiecézna charita KošiceAdresa: Bočná 2, 040 01 KošiceTel.: 055-6255 317, Fax: 055-6255 328E-mail: adch-ke@charita-ke.skhttp://www.charita-ke.sk/Účet: 513026193/7500ČSOB Košice

Gréckokatolícka diecézna charitaPrešovAdresa: Hlavná 2, 080 01 PrešovTel.: 051-7723 970, Fax: 051-7723 970E-mail: gkcharita-po@stonline.skhttp://www.grkatpo.sk/charita/Účet: 10073-8612060/4900, VS: 001-10

Gréckokatolícka apoštolskáexarchátna charitaAdresa: Dominikánske nám. 13,040 01 KošiceTel.: 055-6259 454Účet: 4 350 228 409/3100Ľudová banka

Slovenská katolícka charita (SKCH) je neštátna nezisková organizácia, ktorá poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby všetkým ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie.

Právnou formou SKCH je „Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené Konferenciou biskupov Slovenska, a je samostatnou právnickou osobou. V zmysle Kódexu kanonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení; tvoria ju arcidiecézne, diecézne charity a Bratislavská katolícka charita, ktoré sú samostatnými subjektami s vlastnou právnou subjektivitou.

w w w . c h a r i t a . s k

S iniciatívou poslať rómske deti do Belgickasme prišli my na Slovensku. Bolo ťažké Ró-mov na tento pobyt pripraviť, aj nájsť v Bel-gicku hosťovské rodiny. Predsudky predsaexistujú na oboch stranách.

PRE KOHO JE PROJEKT URČENÝNo projekt s rómskymi deťmi pokračoval ajtento rok. V Belgicku strávilo prázdniny se-dem rómskych detí z Poštárky pri Bardejove.Štyri deti, ktoré boli minulý rok a dostali po-zvanie aj na tento rok. Okrem nich tam boliešte tri nové deti. Tento rok to bolo s nimitrochu ľahšie, lebo vedeli čo ich čaká. Dvedeti si zvykali ťažšie, ale nakoniec to zvládlia domov prišli veselé a spokojné, s tým, žechcú ísť aj na budúci rok. Keď som sa s nimistretla v Novej Dubnici, rozprávali s nadše-ním čo všetko videli, kde boli a okrem tohoprišli nabalené oblečením, topánkamia darčekmi pre ostatných členov rodiny.Projekt sa netýkal len rómskych detí, ale ajiných, hlavne viacdetných, neúplnýcha ekonomicky slabých rodín. Tento rok tobolo veľmi náročné, lebo som zabezpečova-la pobyty z celého Slovenska zo všetkým čos tým súvisí. V Belgicku strávilo prázdninytento rok 81 detí od Michaloviec až dolu poSkalicu. Z toho bolo 19 nových detí, ktoréišli do Belgicka prvýkrát. Ostatné deti boliv Belgicku už predtým a belgická rodina ichpozvala aj tento rok. Niektorí mladí, dnesuž vysokoškoláci, boli toto leto v Belgickudvanásty raz.

PRÍPRAVY NA POBYTNa pobyt v Belgicku sa rómske deti pripra-vujú počas celého školského roka. UčiteľMartin Demský ich dvakrát do týždňa učíangličtinu. Hodiny sú po vyučovaní. Niek-toré deti chodia pravidelne a poctivo sa pri-pravujú, iné majú k hodinám trošku voľnej -ší prístup.

Na pobyt detí je pripraviť aj ich rodičov. Zatýmto účelom sme spolu s riaditeľom orga-nizácie Euro-Children v Belgicku, pánomArnoldom Poelmanom, vo februári navští-vili na tri dni Poštárku a Bardejov, aby smesa osobne stretli s deťmi a ich rodičmi a vy-svetlili im čo ich čaká. Ubytovaní sme boliu Saleziánov v Bardejove. Taktiež výdatnepomáhali pri realizácii tohto projektu. Zatoto všetko patrí celej ich komunite, hlavneotcovi Marošovi Peciakovi a tiež sestre Ata-názii Holubovej úprimná a veľká vďaka.Bez ich pomoci by to bolo veľmi ťažké. Naj-väčším prínosom tohto projektu je rúcaniebariér medzi Rómami a nerómami.

ORGANIZÁTORI A HOSŤOVSKÉ RODINYO výber vhodných hosťovských rodín v Bel-gicku sa stará organizácia Euro-Children,ktorá má v tejto oblasti dlhoročné skúse-nosti. Pri výbere rodín úzko spolupracujes miestnymi kňazmi a osobne navštevujúrodiny. Väčšinou sú to katolícke rodinys deťmi v podobnom veku ako pozvanédieťa. Pobyt v rodinách je zdarma. Nákladyznáša v plnej miere belgická rodina, ktoráokrem starostlivosti o naše deti musí pri-spievať určitou finančnou čiastkou organi-zácii aj Euro-Children. Rodičia dieťaťa pla-tia iba cestu autobusom. Mnohé rodinyvšak nemajú ani na cestu do Belgicka. Niek-torým deťom na cestu prispievajú belgickérodiny, iným vypomáha organizácia Euro--Children. Rómskym deťom na cestu pri-speli aj poslanci Európskeho parlamentu,pán Peter Šťastný a pán MUDr. MiroslavMikolášik.Využívam túto príležitosť, aby som aj toutocestou poďakovala riaditeľovi organizácieEuro-Children, pánovi Arnoldovi Poelma-novi, pani Debby, rodine Vermeulen a všet-kým ostatným dobrovoľníkom, ktorí po -máhali pri realizácií tohto projektu.

Mimoriadne vďaka patrí pátrovi RobertoviMatthieu, ktorý aj napriek svojim 85 rokomstále veľmi aktívne pomáha. Euro-Childrenje jeho srdcová záležitosť a deti zo Sloven -ska si veľmi obľúbil.

Nemôžem zabudnúť ani na hosťovské rodi-ny v Belgicku, ktoré s láskou prijímajú slo-venské deti medzi seba a starajú sa o ne.

Nie je to biznis, ale veľká obeta z ich strany.Najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu a PanneMárii za ich pomoc a ochranu. Bez ich po-moci si ani neviem predstaviť zaistiť dopra-vu, pobyt na štyri týždne a bezpečnosť pre81 detí tak ďaleko od domova.

SPÄTNÁ VÄZBA Z LISTOV RODIČOV DETÍMiriam: V Belgicku bolo výborne. Zažilasom veľa zážitkov. Bola som v ZOO, v atrak -čom parku Bellewaerde a ešte veľa iného.

Otec Martinky: Martinka sa mala dobre,v rodine okrem 6 svojich detí mali aj 2 detiz Chorvátska (Doru 13 r. a Ivana 10 r.) Tie-to 3 zahraničné s domácimi (Kelsi 12 r.a Sepe 7 r.) tvorili skupinu čo sa hrala spo-lu. Pár mailov sme si s nimi vymenili a prie-bežne bolo všetko OK. Mali doma veľkútrampolínu, chodili do mesta, na nákupy,kreslili si, modelovali.Maťka mala len pekné spomienky, oni pos -lali mail, že Kelsi – Belgičanka sa s Martin-kou skamarátila a povedala, že by mohlaprísť aj o rok. Dorozumievali sa len tak det-sky – ruky, nohy... Martinka dostala ška-tuľu od banánov plnú vecí na oblečenie preňu aj pre mladšie sestry + darčeky (drob-nosti) pre ostatných členov rodiny.Tento projekt hodnotím veľmi kladne, ajpre deti, aj pre charitatívne globálne spo-ločenstvo.Tu je vidieť aké sú možnosti charity –kresťanstva vypomôcť si.

Od mamičky Marianky: Vážená pani Po -láčková!Chceme sa Vám poďakovať zato, že sa moh-la naša dcéra Marianka zúčastniť pobytu

3

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

Deti opäť na prázdninách v BelgickuDeti opäť na prázdninách v Belgicku

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 0 84

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

v Belgicku. Bola to naša, ale hlavne jej ob-rovská skúsenosť. Belgická rodina , v ktorejbývala, bola veľmi obetavá, dobrá, pria-teľská. Marianka sa tam cítila veľmi dobre,bolo to cítiť aj z jej telefonovania a SMS-ko-vania. Telefón jej požičiavali oni. Srdečne juprijala nielen rodina kde bývala, ale aj ichpríbuzní a ich priatelia. Veľmi dobre si ro-zumela s ich dcérami. Už druhý týždeň jejpobytu ju prosili, aby sa k nim vrátila aj nadruhý rok. Marianka nám rozprávala, žekeď sa večer lúčila s priateľmi a na druhýdeň s rodinkou, tak aj plakali. Musela imsľúbiť, že si budú písať a SMS-kovať. Patríim naše srdečne poďakovanie, lebo je to ro-dina s veľkým srdcom plným lásky a dob-roty. Aj my sa budeme snažiť byť s nimiv kontakte, a tým im vyjadriť našu vďaku.Ale srdečné poďakovanie patrí aj Vám paniPoláčková za Vašu obetavosť pomáhaťdeťom a ich rodinkám.

Od mamičky Márie: Milá pani Poláčková.Srdečne ďakujeme za finančnú pomoc. Mu-sím povedať, že nám veľmi dobre padla. Vy-slovujem Pán Boh zaplať. Momentálne smev takej finančnej kríze ako sme neboli odzačiatku nášho manželstva. A keď ste saozvali, že sa Vám podarilo pre nás zohnaťpeniaze som sa až rozplakala. Vedela som,že nás má Pán Boh rád. A toto bol tak ru-

kolapný dôkaz, ktorým ma rozplakal. Ešteraz Pán Boh zaplať.

Od mamičky Lucky: Dobrý deň pani Po -láčková,Moja Lucka bola druhýkrát v tej istej rodi-ne, tak vedela do čoho ide. Som rada, že za-čala s nimi komunikovať aj trochu po an-glicky. Mala veľmi dobrú rodinu, lebo sa jejvenovali naplno a začali ju učiť aj po flám-sky. Bola spokojná a aj oni boli s ňou spo-kojní. Písali mi zakaždým kde boli, čo robi-li a písali s ňou aj denník, kde postupnenalepovali fotky. Proste prišla nadšená ichopaterou, starostlivosťou a darmi, ktorýmiju obdarovali. Vyobliekali ju na celý roka školské potreby má úplne komplet zabez-pečené. Veľmi mi pomohli. Som vďačná zanich a za Vás, že ste mi to umožnili. Posled-ná stránka denník bola v znení, uvidíme saLucka aj na ďalší rok. A teší sa už odteraz.

Od mamičky Katky, ktorá prešla do dru-hej hosťovskej rodiny.Týždeň po príchode Katky sme mali veľmirušný, preto sa ospravedlňujem, že Vám pí-šem až teraz informácie ohľadne tej druhejrodiny.Jednoznačne sa v nej cítila veľmi dobrea nič jej nechýbalo. Za starostlivosť a po-zornosť, ktorej sa jej dostalo v druhej rodi-

ne som veľmi vďačná. Prišla domov veľminadšená a plná zážitkov. V novej rodine saveľmi rýchlo adaptovala. Prostredie sa jejnáramne páčilo. S rodičmi i deťmi si vychá-dzala Veľmi dobre. Obaja rodičia sú lekária majú 4 deti. Pokiaľ boli v práci, na detidohliadala opatrovateľka., Katku často bra-li na výlety a nerobili žiadne rozdiely medziňou a svojimi deťmi. Taktiež jej navrhli čiby chcela prísť k nim aj na budúci rok,s čím Katka rada súhlasila. A ja by som judo tej rodiny bez problémov pustila, kebyto bolo za rovnakých finančných podmie-nok ako tento rok.Nakoniec by som sa Vám chcela predovšet-kým veľmi poďakovať za všetko, čo stespravili pre nás ale hlavne pre Katku, pre-tože vďaka Vám mala krajšie prázdniny.Ďakujem za všetko.

NA ZÁVERVíziou do budúcna je, aby sa našli na Slo-vensku hosťovské rodiny, ktoré by boli cezprázdniny ochotne prijať k sebe rómske de-ti, aby sa bariéry rúcali najmä u nás na Slo-vensku. Keď sa budeme lepšie poznať, ne-budeme sa jeden druhého ani tak báť.

Kamila PoláčkováCharitatívno-sociálne centrum Trenčianska Teplá

Arcidiecézna charita Košice mala počas letaplné ruky práce. Prázdniny sú síce stvorenéna oddych, zábavu, dovolenky s rodinou,stretnutia s priateľmi či známymi, daždivépočasie a následné povodne, ktoré sprevá-dzali leto 2008, však mnohým zmenili letnéplány, a žiaľ niektorým aj osudy na najbliž-šie mesiace.Predposledný júlový týždeň výdatné búrkya dažde vytopili a podmyli stovky obydlí,

doslova sa prepadli cesty, strhlo mosty, za-plavili polia a záhrady. Povodne zasiahli ti-síce obyvateľov východného Slovenska –v podtatranskom regióne, v okresoch StaráĽubovňa, Bardejov, Košice, Gelnica, Vranovnad Topľou, Trebišov a ďalších. Pamätníciich označili za jedny z najhorších.

Pracovníci Arcidiecéznej charity Košice za-čali okamžite organizovať pomoc. „Ozvalisa nám kolegovia z partnerskej organizáciev Českej republike z Diecéznej charity v Li-toměřiciach a ponúkli nám pre obydlia po-stihnutých občanov v Prešovskom a Košic-kom kraji vysúšače stien budov. Okamžitesme ich ponuku prijali,“ hovorí riaditeľ ADCH Košice Cyril Korpesio. Litoměřiča-nia dopravili na Slovensko dvadsať priemy-selných vysúšačov budov. „Desať sme hneďodovzdali zástupcom jednej z najpostihnu-tejších obcí Čirč, kde tragédia zasiahla aj doľudských osudov a vodný živel si vyžiadaldva ľudské životy,“ dodal Korpesio.Kolegovia z Čiech, kde majú veľké skúse-nosti s povodňovými situáciami, dopravilipostupne do Arcidiecéznej charity Košicepre postihnuté slovenské obce ďalších 70kusov vysúšačov. Postupne si ich boli pre-vziať zástupcovia obcí Gelnica, Družstevnápri Hornáde, Olšovany, Kysak, Veľká Lodi-na, Slovinky či mestskej časti Košice – Krás-na.Starosta mestskej časti Krásna mal záujemnajskôr o tri zariadenia, neskôr požiadalo ďalších päť. „Boli sme u občanov, ktorí sivyžiadali vysúšače, skontrolovať ako to fun-guje. Skutočne to veľmi dobre odsáva voduzo stien a podlahy, ľudia boli spokojní. Je tourčite lepšie a rýchlejšie, než čakať, že savoda bude vysúšať postupne sama. Preto

sme sa rozhodli zapožičať si viac prístro-jov,“ skonštatoval starosta časti Košice –Krásna Marek Kažimír. Občanov najskôrpoučili, ako vysúšať steny, ktoré zaplavilaničivá voda. „Sme Arcidiecéznej charite Ko-šice veľmi vďační za pomoc. Málokedy sastáva, aby nám v zložitých situáciách niektotakto aktívne pomáhal,“ dodal starosta Ka-žimír.Charita zapožičiavala zariadenie zdarma,občania ich môžu využívať do konca sep-tembra. „V prípade, ak by ich potrebovali ajdlhšie, môžeme sa samozrejme dohodnúť,“dodal Cyril Korpesio.Do 31. 10. 2008 je možné prispievať načíslo účtu 10006-55615010/4900 v Istro-banke, variabilný symbol 159. Názovúčtu je Slovenská katolícka charita.Za prejavenú podporu Vám ďakujeme.mm, at

Arcidiecézna charita Košice pomohla zaplaveným oblastiamArcidiecézna charita Košice pomohla zaplaveným oblastiam

KTO SME A ČO ROBÍMEDom sv. Anny je zariadenie soc. služieb,ktoré poskytuje starostlivosť 14 kombino-vane postihnutým deťom vo veku od 7 do24 rokov. Klientom zabezpečujeme výchov-nú, záujmovú, kultúrnu činnosť, prípravuna pracovnú terapiu, pomoc pri nevyhnut-ných životných úkonoch a špeciálno-peda-gogickú starostlivosť. Ide o zariadenies dennou formou pobytu. V súčasnostiDom sv. Anny realizuje rekonštrukciu bu-dovy, ktorá by mala vyriešiť kapacitu zaria-denia ako aj priniesť nové možnosti pre roz-víjanie sa detí s kombinovaným postihom.

DÔLEŽITÁ JE SPOLUPRÁCAS RODINOU

Spolupráca Domu sv. Anny s rodinou han-dicapovaného dieťaťa je neodmysliteľnousúčasťou zariadenia. Spočíva vo vzájomnejkomunikácii odborníkov Domu sv. Annya rodičom dieťaťa o otázkach, ktoré sa tý-kajú konkrétneho klienta a konkrétnehoproblému, ktorý je potrebný vo vzťahuk dieťaťu riešiť. Ide o formu soc. poraden-stva na bazálnej a špeciálnej úrovni. Ďalej jeto pomoc rodičom pri riešení ich ťaživýchživotných situácií formou konzultácií, od-porúčaním do starostlivosti iného odborní-ka a pod.

ZÍSKAVANIE PROSTRIEDKOVA PROJEKTY

Dom sv. Anny je počas svojej 9 ročnej pô-sobnosti pomerne úspešný pri získavaní fi-nančných prostriedkov z rôznych projek-tov a grantov. Spomeniem Francúzskukatolícku nadáciu Secour Catolique RegionOuest, vďaka ktorej sme zrekonštruovalipôvodné dve miestnosti, ktoré sme nazvaliherne a vybavili ďalšie priestory. NadáciaFranza Beckenbauera (Ide o nadáciu,ktoráposkytuje finančné prostriedky na športovéaktivity a rozvoj športu hlavne futbalu.),ktorá nám umožnila nakúpiť pomôcky prešportové aktivity handicapovaných detí.Nadácia SPP, ktorá nám vďaka jej finan-čným prostriedkom umožnila pripravovaťklientov na samostatnejší život s asistenci-ou. Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktoránám prispela na súčasnú rekonštrukciuDomu sv. Anny ako aj úrad vlády SR, mes-to Stará Ľubovňa a v neposlednom rade ne-možno opomenúť nášho najväčšieho dob-rodinca Švajčiarsku charitu. Úspešnosť

v získavaní grantov pre Domsv. Anny svedčí o tom, žeľudia sa presvedčili, že činnosť tohto zariadenia jezároveň aj jeho ,,poslaním“a odzrkadľuje kvalitu posky-tovania starostlivosti o tútocieľovú skupinu.

AKO VYZERÁ DEŇU NÁS?

Zariadenie nie je veľkokapa-citným zariadením, a preto satomu prispôsobuje aj dennýporiadok, ktorý musí byť dodržiavaný práve preto, abysa zabezpečila bezpečnosťa efektivita práce s klientmi.Od začiatku nášho fungova-nia sme sa niekedy stretávaliaj s negatívnymi ohlasmi nadenný režim, lebo z pohľadurodičov sa zdal príliš vyme-dzený. Opak je pravdou, ibadôslednosť, presnosť, memo-rovanie činností a dodržiava-nie podmienok môže zabez-pečiť pre klienta jeho najvyšší možnýstupeň rozvoja. Ináč prichádza fáza pokle-su aktivity na podnety, nezáujem o sebaak-tivitu a sebarealizáciu, ktorá prechádza doapatie. V súčasnosti prichádzajú deti do nášho zariadenia v dvoch smenách a každáz nich zahŕňa príchod detí do konkrétnejrannej hodiny, je to takzvaný ranný filter.Po príchode do nášho zariadenia nasledujeadaptácia detí na prostredie domova so-ciálnych služieb. Pre túto fázu sú príznač -né rozhovory o tom, ako sa deti cítia a čozažili v predošlý deň. V priebehu doobediaprebieha sociálno-výchovná činnosť resp.špeciálno-pedagogická činnosť, ktorá rozví-ja schopnosti detí podľa individuálnychplánov. V praxi to znamená napríklad, žedieťa sa učí uchopiť ceruzku a neskôr s ňouzačne kresliť a písať. Ďalším prvkom pred-poludním je desiata, na ktorú nadväzujepracovná terapia. Ide o činnosti, pri kto-rých sa deti učia získavať zručnosti, ktoréneskôr využijú v ich bežnom živote. Naj-radšej kreslia s farbami na sklo a robia ob-rázky, ktoré sa neskôr zarámujú a sú okra-sou priestorov Domu sv. Anny ako ajpríbytkov detí. Taktiež sú to aj práce s pa-pierom, textilom, samoobslužný tréning

ako aj domáce práce. Pomaly prichádza časobedu a po ňom sociálno-výchovná činnosťresp. špeciálno-pedagogická činnosť, po-obedný olovrant a odchod detí z domovasociálnych služieb. Prevádzka Domu sv.Anny funguje od 7.30 do 15.30 v pracov-ných dňoch.

AKÉ INÉ SPÔSOBY STAROSTLIVOSťO POSTIHNUTÉ DETI EXISTUJÚ?

Pomôcť handicapovaným deťom možnonielen zariadením s dennou dochádzkou,ale existujú aj zariadenia pre týždenný a ce-loročný pobyt. V rámci špeciálneho škol-stva sú to špeciálne základné a stredné ško-ly. Pre ťažko postihnuté deti existuje ajalternatíva, kde pedagóg dvakrát týždenneprichádza k dieťaťu do jeho domáceho pro-stredia. V rámci sociálneho systému sú tu ajrehabilitačné strediská, ktoré poskytujú sta-rostlivosť o fyzickú stránku handicapované-ho dieťaťa. V rámci starostlivosti v domá-com prostredí je možné zabezpečiťstarostlivosť o ťažko postihnuté dieťa po-mocou agentúr domácej opatrovateľskejstarostlivosti (ADOS), ktorá mu poskytujeošetrovateľskú starostlivosť v priestorochdomova.

w w w . c h a r i t a . s k 5

TÉMA

Charitné domy pre deti s mentálnym či fyzickým hendikepom

Charitné domy pre deti s mentálnym či fyzickým hendikepom

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 0 86

TÉMA

AKÉ TENDENCIE SME ZAZNAMENALI?Podľa mojich skúseností z posledných ro-kov vzrastá záujem o denné stacionárea ustupuje sa od celoročnej starostlivostiv zariadeniach sociálnych služieb. Pri-púšťam, že denné stacionáre sa budú mu-sieť s určitým malým percentom klientovpostupne rozlúčiť, lebo klientova pôvodnárodina už nedokáže zabezpečovať mladé-mu handicapovanému človeku starostli-vosť doma, keďže už nemá veľa fyzickýchsíl. V takom prípade môže prísť do úvahystarostlivosť prostredníctvom osobnej asis-tencie, alebo agentúr domácej opatrova-teľskej starostlivosti. Ak si chce rodina po-nechať handicapované dieťa doma, mala byvyužiť denné stacionáre, už spomínanéagentúry domácej opatrovateľskej starostli-vosti, osobnú asistenciu, a to hlavne z tohodôvodu, aby raz nebola nútená z vlastnejvyčerpanosti zveriť mladého handicapova-ného človeka do starostlivosti celoročnéhozariadenia, na ktoré si len máloktorí handi-capovaní zvyknú, najmä ak dlhé roky vy-rastali v domácom prostredí.

ČO NA TO SOCIÁLNA POLITIKAV PRAXI?

Sociálna politika by mala prostredníctvomvlastných nástrojov vytvárať také podmien-ky, aby boli efektívne a málo finančne ná -ročné. Podľa môjho skromného názoru, bysa mala viac riešiť osobná asistencia, ktorúby vykonávali profesionáli, ktorí by na roz-diel od laikov vedeli, čo majú robiť, aby do-siahli u handicapovaného človeka najvyššímožný stupeň jeho rozvoja, a čo najmenejbolestne ho socializovali. V praxi to v dneš-nej dobe vyzerá tak, že aspoň z mojich skú-seností sa k handicapovanému človeku ra-dí buď príspevok za opatrovanie aleboosobná asistencia. Obe formy nevykonáva

vyškolený personál, a tak handicapovanýmusí využívať aj iné služby k tomu, aby roz-voj napredoval. To znamená, ak by sa osob-ná asistencia „sprofesionalizovala“, bolo byo jednu možnosť viac, ako zabezpečiť indi-viduálnu profesionálnu starostlivosť právedoma a štát by ušetril na nákladoch v zaria-deniach. Ako alternatívu pre neprofesionál-nu formu starostlivosti doma by som po -nechala opatrovateľa na príspevku zaopatrovanie, ktorú vykonáva spravidla ro-dič dieťaťa. Tak by vznikol priestor na to,aby sa rodič rozhodol, či chce byťs dieťaťom doma on, alebo bude pri jehodieťati profesionál platený formou osobnejasistencie, ktorý bude mať na starosti indi-viduálny rozvoj klienta.

AKÉ SÚ ÚSKALIA TOHTO MODELU?Mnohokrát sa v mojej praxi stretávam ajs tým, že existujú bohužiaľ aj ľudia, ktorízneužívajú práve svoj handicap alebo han-dicap svojho príbuzného k tomu, aby si na-hradili príjem do rodinnéhorozpočtu. Napr. sa nám nerazstalo, že rodičia si podali žia-dosť o zaradenie dieťaťa donášho zariadenia, ale ako náh le dostali príspevok namotorové vozidlo, pri ktoromje podmienkou, aby navšte-vovali nejaké zariadenie,dieťa nenastúpilo. Skúsenostisú rôzne, ako sú rozdielni ajľudia, ktorí tvoria objekty na-šich skúseností.

SLOVÁ PANI VEDÚCEJ NA ZÁVER...

Mala som však vo svojej pra-xi aj pozitívne zážitky, ktoréspočívali v obetavosti a múd -

rosti rodičov handicapova-ných detí. Všetko záleží odkonkrétneho človeka, či sivyberie cestu pravdy, alebocestu falošnosti a obviňova-nia niekoho iného. Jedenz mojich klientov, Dávid, mipovedal, že je rád, že už bu-de môcť byť v stacionáridlhšie, keďže mu skončilapovinná školská dochá-dzka. Keď ma Jankina ma-ma prosí, nech Janke povie-me, že zariadenie budezatvorené (ale iba) ,,akože“,lebo ináč s ňou Janka ni-kam nepôjde, lebo vie, žesme tu a ona tu chce byťs nami, je to zadosťučinenieza našu prácu. Keď Miškovstane skoro ráno, aj keď samu nechce, len preto že tú-ži byť v zariadení. Keďklienti začnú pekne papaťaj jedlo, ktoré by doma nik-

dy nezjedli. Toto všetko mňa aj všetkýchostatných pracovníkov ženie vždy vpred,i keď zažívame aj zlé skúsenosti.A nakoniec ešte moje vlastné svedectvo, žeza deväť rokov práce s týmito deťmi môžemabsolútne s presnosťou skonštatovať, že manikdy nijaký duševne ani fyzicky nezranil,naopak myslím, že ma často krát posilnili.Vzhľadom na túto skúsenosť je potrebnézdravej spoločnosti opakovať, že finančnéprostriedky vynaložené na túto cieľovú sku-pinu sa vrátia v duchovnej stránke dnešné-ho človeka, ktorý si často krát ani neuvedo-muje ako je duševne vyprahnutý.Soňa Gaborčákovávedúca Domu sv. Anny

Dom Charitas sv. Jozefa v Spišskej NovejVsi je zariadením Spišskej katolíckej chari-ty. Poskytuje službu deťom a mládežis mentálnym a kombinovaným postihnu-tím vo veku od 3 do 25 rokov. V troch for-mách pobytu: denný, týždenný a celoročný

Príbeh dievčatka menom Simonka

w w w . c h a r i t a . s k 7

TÉMA

máme umiestnených 40 klientov z celéhoSlovenska. Väčšina zamestnancov má stre-doškolské alebo vysokoškolské vzdelaniev zdravotníckom, sociálnom a pedagogic-kom odbore.Dom Charitas ešte poskytuje službu a uby-tovanie matkám v núdzi. Tento projektvznikol za účelom záchrany života a včas-nej pomoci tehotným ženám, ktoré nemajúoporu v rodine, ženám čakajúcim svoje pr-vé dieťa.Klienti sú do nášho Domu prijímaní na zá-klade žiadosti rodičov a doporučení odbor-níkov. Žiadosť tímovo posudzujeme. Berie-me do úvahy diagnózu, rozsah postihnutia,pridružené poruchy (napr. zmyslové, teles-né, psychické postihnutia, poruchy správa-nia), vek, rodinné zázemie, odborné vyšet-renia, potreby klienta, ale taktiež našereálne možnosti. Vo väčšine prípadov od-porúčame, najmä u mladších, dennú formupobytu. Rodinu pokladáme pre ranný vývojdieťaťa za najdôležitejšiu. Správne postojerodičov v spolupráci s odborníkmi môžumať pre dieťa s postihnutím rozhodujúcivýznam.Ak denná forma pobytu nie je vhodná, po-kračujeme v týždennej, príp. celoročnej for-me. Pred prijatím klienta je pre nás veľmidôležité vyšetrenie psychológa, s ktorým užroky spolupracujeme. Pozná naše pod-mienky a kvalitu našich služieb a podľa in-dividuálnych potrieb klienta sa môže eru-dovane vyjadriť, čo je pre dieťa najlepšie.Žiadame si aj vyšetrenia obvodného pediat-ra, neurológa, psychiatra a ďalších odborní-kov. Zaujímame sa predovšetkým o dieťa,

o to, čo je pre neho najlepšie. Zohľadňuje-me aj sociálnu situáciu rodiny. Niekedyk nám prichádzajú klienti neskoro, v časekrajnej vyčerpanosti a núdze rodiny. V sú-vislosti s tým si uvedomujeme veľkú potre-bu včasného a odborného poradenstva ro-dine s postihnutým dieťaťom. Rodinunabádame k postupnej adaptácii klienta nanaše prostredie. Sme otvorení prítomnostirodičov počas dňa. Rodič je síce nablíz-ku, ale postupne predlžujeme čas strávenýs nami, aby si dieťa zvykalo na nové pro-stredie okolo seba.Väčšina klientov v dopoludňajších hodi-nách navštevuje Špeciálnu základnú školua praktickú školu Sv. Maximiliána M. Kol-beho, ktoré zriadila taktiež Spišská katolíc-ka charita. Umožňuje vzdelávanie v A, B, Ca IVP variante. Deti, ktoré nenavštevujúškolu, sú dopoludnia v malých skupin-kách, kde s nimi pracujú pedagógoviaa pracovní inštruktori. Máme zriadené dvezácvikové dielne, kde sa deti učia pracovaťs hlinou, textilom, papierom a drevom.Denný režim a program je zameraný narozvinutie individuálnych schopností detí. Máme trojakú dokumentáciu týkajúcu saklientov: sociálnu (žiadosť o umiestnenie,zmluva so zariadením, posudok okresnéhoúradu), pedagogickú (anamnestický dotaz-ník, vývinový dotazník, kópie odbornýchvyšetrení, psychologické vyšetrenie, indivi-duálne plány, hodnotenia školy) a zdravot-nú (zdravotná karta s odbornými vyšetre-niami).V Dome Charitas sv. Jozefa sa usilujemeo zapojenie našich klientov do života miest-

nej komunity. Sledujeme tým integračnéa resocializačné ciele. Každoročne organi-zujeme pre deti „Ples ľudí s dobrýmsrdcom“ a týždenný rekreačný pobyt vo Vy-sokých Tatrách. Pravidelne sa snažíme za-radiť do programu jednodňové výlety doblízkeho okolia a návštevu kultúrnych po-dujatí v rámci dobrej spolupráce s mest-ským kultúrnym centrom. Naši klienti na-vštevujú divadelné a filmové predstavenia,výstavy a iné kultúrne podujatia. Zúčastňu-jeme sa na športových podujatiach organi-zovaných Slovenským hnutím špeciálnycholympiád. Spolupracujeme tiež zo sused-nou základnou školou na Nejedlého ulici,ktorá našim deťom sprístupnila športovis-ká a plavecký bazén. Spoločne sme realizo-vali projekt v oblasti dopravnej výchovy,kde deti zo základnej školy priamo pomá-hali deťom s mentálnym postihnutím zvlá-dať základné pravidlá cestnej premávkya zároveň sa naučiť používať bicykel, kolo-bežku a kolieskové korčule.Dlhodobým cieľom našej práce je znížiť zá-vislosť klientov na našej starostlivosti a do-siahnuť u ich čo možno najväčšiu samo-statnosť po zohľadnení typu a rozsahu ichpostihnutia. Zároveň sa usilujeme o to, abymiestna komunita prijala deti s mentálnympostihnutím ako svoju prirodzenú súčasť,aby vnímala potreby tejto skupiny rovnakoako svoje vlastné a aby sme spoločne doká-zali zabezpečiť maximálnu kvalitu životaľudí s mentálnym a kombinovaným postih-nutím.Mgr. Ľudovíta Švajkovásupervízor Domu Charitas sv. Jozefa

Simonka prišla do nášho zariadenia predjeden a pol rokom ako päťročné dievčatko.Žila s mnohými príbuznými v rómskej osa-de v jednej izbe v drevenej chatrči. Hlavič -ku mala opuchnutú, doškriabanú a zavši-vavenú. Namiesto plienok bola zabalenáv igelitovej taške. Rozprávala iba po róm-sky. Sociálni pracovníci opakovane vstupo-vali do rodiny, ale jej životné podmienky sanezlepšovali. Požiadali nás o umiestnenieSimonky do nášho Domu Charitas sv. Joze-fa. Otcovi rodiny ponúkli prácu a časť jehomzdy ide na úhradu nákladov jej pobytu.Simonka sa za tohto jeden a pol roka dáva-la „dohromady“ po telesnej aj psychickejstránke. Zbavovala sa parazitov, liečila si ra-ny, učila sa slovenský jazyk, osvojovala sizákladné hygienické návyky.Dnes je z nej milé, pekné čiernooké diev -čatko, ktoré sa stalo miláčikom mnohýchľudí navôkol. Navštevuje logopédiu a terazna jeseň nastupuje do špeciálnej školy.Podľa posledného psychologického vyšet-renia je stupeň jej mentálneho vývoja naúrovni trojročného dieťaťa. Je pravdepo-dobné, že vývoj bude ešte stúpať a rozdiel

medzi fyzickým a mentálnym vekom sazmenší. Aj z tohto dôvodu si ju kolegynečasto brávajú domov do svojich rodín, aby

bola v kontakte s ľuďmi a tým sa nenásilne,ale o to intenzívnejšie. Simonkin príbehvnímame ako jeden z tých úspešnýcha zlepšujeme jej podmienky pre život, abysa rozvíjala jej osobnosť. Ale aj v tomto lep-šom svete vnímame jej osamelosť a absen-ciu blízkej osoby. Začína ťažiť z obľúbenos-ti, pýtať cukríky od návštev, dožadovať sapozornosti neprimeraným spôsobom. Kto-vie ako by sa rozhodla, ak by mala na výber:chlieb alebo mama? V najbližšom časechceme poslať jej fotografie a videozáznamsociálnym pracovníkom, ktorých žiadameo kontakt na rodinu. Uvítame pravidelnénávštevy rodičov. Simonka sa nikdy neza-budne opýtať na svojich rodičov a hovorí,že pôjde domov. Necítime to ako nevďak,ale ako jej základnú potrebu, ktorej rozu-mieme. Toto želanie by sme jej chceli splniť.Viem, že inštitúcie musia existovať, pretoževiem, že všetky deti nemôžu byť z rôznychpríčin doma, ale nechcem na to zabúdať, žeich domov kdesi existuje. Nechcem žiťv presvedčení, že inštitúcia alebo zariadenieje viac ako pôvodná rodina a pevný citovývzťah medzi jej členmi.

Príbeh dievčatka menom Simonka

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 0 88

ROZHOVOR

V rámci projektu Adopcia na diaľku usku-točnila Mária Takáčová, jeho koordinátor-ka, spolu s pánom farárom Ľudovítom Gabrišom pracovnú návštevu u sestier sale-ziániek v Albánsku. Ľudo už niekoľko ro-kov podporuje deti v Indii i Albánsku. Preadoptívnych rodičov a dobrodincov tohtoprojektu i čitateľov časopisu Charita priná-šame zopár údajov a postrehov pre doplne-nie mozaiky informácií a tiež pohľad na Albáncov z tej lepšej stránky.

Ako je to v Albánsku s kresťanstvoma vierou v Boha?

Albánsko bolo pôvodne kresťanskou kraji-nou. Sv. Pavol tu uskutočnil cestu jednu zosvojich prvých apoštolských ciest. Násilnáislamizácia nastala v 15. storočí, kedy sa do-stalo pod nadvládu Turkov. Kto si chcel za-chrániť kresťanské vierovyznanie, muselujsť do hôr a prežiť tam ako sa dalo. Mnohíprijali islam len preto, že nemusia platiť da-ne a dodnes majú veľkú finančnú podporuz moslimských štátov. Bývalý prezident bolortodoxného vierovyznania a snažil sa uro-biť niečo aj pre kresťanov, súčasná vláda na-opak – napr. rehoľné komunity namiestozvýhodnenia musia platiť vyššie poplatkyako ostatní za vodu, plyn, elektrinu a iné.V súčasnosti je v Tirane už aj katolícka uni-verzita, avšak štúdium na nej je pre vysoképoplatky málokomu dostupné. Krajina do-stáva značnú pomoc zo zahraničia. Najviacpomáhajú talianske a nemecké firmy, ktorétam stavajú byty, obchodné domy, výrobnéhaly. Pobočky bánk sú všade. Avšak je dô-ležité správne si vybrať, pretože napr. po-bočky Americkej banky si sťahujú 20 %z každej uloženej sumy.

Čo vieš o Albánsku po tejto návšteve?Albánsko má približne 3 milióny obyva-teľov, z toho okolo milión sa odhaduje v Ti-rane. Veľkú časť predstavujú práveprisťahovalci z hôr a dedín, ktorí postupneprichádzajú hľadajúc zárobok a lepšiu bu-dúcnosť. Ten kto má prácu, alebo prevádz -kuje svoj súkromný obchodík či malú ka-viareň, má o živobytie postarané. Väčšinousa starajú sami o seba, a o spoločné záujmynie. Každý sa snaží ako vie. Jedni predávajúmiestne špeciality, kukuricu priamo nachodníku, iní ponúkajú hračky či potrebypre domácnosť na ulici alebo na miestnomtrhu. Nikde sme však nezažili, že by námsvoj tovar vnucovali či ťahali nás neodbytnedo svojich stánkov. Ak sme prejavili zá-ujem, venovali sa nám ochotne, ale s dô-stojnosťou a taktnosťou. Dokonca ani túla-

ví psi, ktorých je v meste dosť, neboli do-tieraví, ale nenápadne čakali, či sa nájdeniečo aj pre nich. Nevieme čo je na tompravdy, ale predstavenstvo mesta údajnevyhlásilo odmenu 2 eurá za každého zlikvi-dovaného psa, doneseného pred mestskúradnicu.

Prekvapilo ťa niečo? Zažila si niečo ne-zvyčajné?

Zaujal nás napríklad spôsob jazdy v Tirane.V meste sú cesty síce často lepšie ako u nás,nemajú tu však jazdné pruhy, semafórya značky zriedkavo a prechody pre chod-cov takmer vôbec. Takže každý jazdí ako samu podarí, pričom výdatne vytrubujú,a chodci prechádzajú cez cestu jednoduchovšade. Ulice sú upchaté porovnateľne s Bra-tislavou, a tak cesta od sídla sestier saleziá-niek na poštu v centre mesta trvala pomalytoľko ako z Tirany do osady pri mori. Tovrátane hľadania miesta na zaparkovanie,pretože Tirana prakticky nemá verejné par-koviská. A tak autá všetkých značiek stojavšade. Mladík pobehujúci popri autách nahlavnom námestí, ktorému tróni národnýhrdina Skender na koni, za pár lekov (al-bánska mena, momentálne 1 euro je pri-bližne 120 lekov) striehne na miesto, ktorésa práve uvoľní, aby tam nasmeroval sestruCarolinu, viacnásobne krúžiacu s nami povedľajších uliciach s cieľom zaparkovať au-to, kým vyzdvihneme na pošte zásielky ajzo Slovenska.

Navštívila si aj podporované rodiny,môžeš opísať svoje pocity?

Ako prvú sme navštívili rodinu, ktorej ses -try saleziánky pomáhajú v Tirane už desaťrokov. Pani Violeta s manželom patria

k tým obyvateľom, ktorí sa sem prisťahova-li z hôr. Ako mnohí ďalší si na príbytok pri-spôsobili priestory niekdajších teraz užzrušených tovární. Obaja sú negramotní,a tak nemôžu zohnať kvalifikovanú prácu.Majú dve dcéry. Mladšia pre zdravotné pro-blémy neskončila gymnázium. Staršia mátri malé deti, chorého manžela a len zá-kladné vzdelanie. Pani Violeta sama zarábapre celú rodinu 50 eur mesačne uprato -vaním schodíšť v obytnej štvrti. Zhodnes Ľudovítom sme skonštatovali, že obidvedievčatká sa za celý čas neusmiali. Núdzaa nerovnocennosť, ktorú pociťujú odma -

lička, sú tieňom na ich tváričkách, zastiera-júcim aj rozpačitú radosť zo školských potrieb, dobrôt a hračiek, ktorými ich ses -tričky obdarúvajú.Pri našej návšteve obchodného domu v Ti-rane sa mladá predavačka v darčekovomoddelení prihovorila sestre Magde a vysvit-

V Albánsku u podporovaných rodinách V Albánsku u podporovaných rodinách

w w w . c h a r i t a . s k 9

ROZHOVOR

lo, že je práve jednou z tých dievčat, čo do-stali možnosť získať vzdelanie u sestierv Centre Maria Mazzarello. Julieta je tedadôkazom záslužnej činnosti sestier, vďakaktorej môže už tri roky samostatne zarábaťa podporiť aj svojich rodičov.

Na fotke vidno, že ich obydlia sú jed-noduché. Myslíš, že sa to v budúcnos-ti zmení?

Toto sa vzťahuje na osadu: Niektoré z dre-vených príbytkov v osade vyzerajú napohľad ako u nás stodola či kôlňa. Presved -čili sme sa však, že vnútri majú domáce pa-nie väčší poriadok ako mnohé iné v moder-ných mestách. Viacerí majú už murovanédomy z kvádrov, ktoré vyrábajú traja bratiav neďalekej dedine, avšak pre zmenu imchýbajú zase okná. Ešte v lete by to neboltaký problém, avšak nechápeme ako tamvydržia v zime, keď od mora stále fúka sil-ný vietor. Čo sa týka Tirany, väčšinaprisťahovalcov si svoje biedne príbytky prí-kladne udržiava a zveľaďuje v rámci svojichbiednych možností. Je to však tiež len do-časné riešenie, pretože je otázkou času, ke-dy tieto domy podľahnú asanácii a násled-nej výstavbe nových vežiakov Tirana totižzažíva obrovský stavebný boom. Keď semsestry prišli v 90-tych rokoch, boli v týchtomiestach len pasienky, ovce a kravy. Dnesby ste pri pohľade na niektoré exkluzívnebudovy ani neverili, že nie ste v niektoromzo svetových veľkomiest či obľúbených do-volenkových letovísk, ale v hlavnom mesteštátu, ktorý sa ešte stále spamätáva z vy-číňania diktátorskej vlády Envera Hodžu.Jeho mohyla v strede mesta síce pomalychátra, no jeho prívrženci požívajú výhodyešte aj dnes.

Pôsobia v Albánsku aj iné rehoľné spo-ločenstvá, ktoré pracujú s mladými?

V Tirane je tiež malá medzinárodná komu-nita saleziánov. Medzi nimi pôsobí náš donPavel Minarčic. Aj oni vedú strednú školua technické učilište pre chlapcov a starajúsa o správne a zmysluplné využitie ichvoľného času hlavne športom. V areáli bu-dujú tiež nový kostol, ktorý by mal byť vy-svätený ešte tento rok. Táto štvrť je totižprevažne katolícka a doterajší provizórnykostolík už pre veriacich kapacitne nestačí.Malé komunity saleziánov a saleziániek súaj v meste Shkodra. Spravujú škôlku, zá-kladnú a strednú školu, kurzy a odbornéučilište, ktoré tiež navštevujú aj niektorédievčatá a chlapci z Bregdeti.

Mala si možnosť spoznať tieto rodinyosobne, aké životné príbehy ti vyroz-právali?

Jeden deň sme venovali prehliadke centrav osade Bregdeti a návšteve domácností aspoň ôsmich podporovaných rodín. Kaž-dá z nich si nesie svoj zložitý osud. Jednýmelektrický prúd zabil otca a matka musí sa-

ma zvládať všetky potreby početnej rodiny.Ďalším zomreli štyri zo siedmich detí. Ichmalú Denisu sme práve pribrali spolu s ďal-šími do projektu Adopcie. Klisman zase ži-je bez mamy a navyše jeho sestra, veľmi mi-lé dievčatko, sa utopila v mori. Iným saprebára strecha na drevenom dome, túto zi-mu už určite nevydrží. Navyše ich synoviGentianovi zistili, že mu nepracuje jednaoblička. Zdravotnícka starostlivosť v Al-bánsku je však akurát pre tých, čo si to mô-žu zaplatiť, ale do tejto kategórie naša rodi-na nepatrí. Malý Jetmir je zas postihnutýdetskou obrnou. Má však nádej na liečbu ajvďaka jeho slovenskej adoptívnej mameVladke, ktorá sama patrí medzi zdravotnepostihnutých, a preto sa rozhodla pomáhaťdieťaťu s podobným životným údelom. Pá-novi farárovi Ľudovítovi sa dokonca poda-rilo stretnúť sa so „svojou adoptívnou dcé-rou“ a presvedčiť ju, aby pozákladnej škole pokračovalav štúdiu u sestier v Tirane.

Aké sú albánske rodiny,ktoré podporujete?

Poznali sme ich už z rozprá-vania sestry Magdy. Po osob-nom stretnutí však ešte viacoceňujeme ich usilovnosť,pohostinnosť a úctivosť. Tie-to rodiny nečakajú nečinnena podporu a dobročinnosťiných. Sú veľmi vďační zakaždú pomoc, ktorú im sest-ry sprostredkujú, ale majúsvoju dôstojnosť a nikdy ne-žobrú. V okolí je totálny ne-dostatok pracovných príle -žitostí. Mnohí z nich súnegramotní, a teda by ťažkonašli možnosti zamestnania.A tak sa snažia robiť čo vedia a čo im bied-ne podmienky dovoľujú: upratujú, perú,chovajú ovce, kravy a vyrábajú syry, deti po-máhajú plieť burinu a pásť statok. Pestujúkukuricu, kapustu, cibuľu, papriky, figy.Vždy ochotne donesú sestrám časť úrody čipráve nadojené mlieko. Popri cestách smečasto videli „lavazh“ – miestne autoumyvár-ky, teda akési skrinky s hadicou, kde si mla-dí muži zarábajú pár drobných za zmytieprachu z okoloidúcich áut, nazbieranéhona chýrnych albánskych cestách. Tieto sastriedali s kopami melónov, za ktorými ne-bolo predavača takmer vidieť, prípadnes ponukou veľkých kusov čerstvo rozpor-covaného brava, visiacich na hákoch podjednoduchým prístreškom. Tí šťastnejšíotcovia si nájdu prácu v susednom Grécku,Taliansku, Nemecku, ale musia odísť za zá-robkom na dlhý čas, a tak zatiaľ musia ma-my byť aj otcami. Avšak ako hovorí sestraMagda, sú skromní, vyrovnaní a nikdy sanesťažujú, i keď dôvodov by mali nie málo.Pre toto všetko sme ešte viac presvedčení,že si pomoc v každom prípade zaslúžia.

O to viac, že väčšina našincov posudzujeich krajinu len cez zlé skúsenosti s Albán-cami kaziacimi renomé kriminálnymi činmiu nich i v zahraničí. Mnohí preto upred -nost ňujú pre podporu exotickejšiu Indiu,ktorú majú možnosť lepšie poznať z rôz-nych dokumentov, a ktorá má zabezpeče-nú pomoc cez tento projekt už vyše 20 ro-kov z viacerých krajín i medzinárodnýchorganizácií.

Isto majú veľa plánov do búducnosti.Môžeš prezradiť aspoň nejaké?

Môžeme potvrdiť, že sestra Magda a sestraCarolina, ktoré sa v rámci komunity venujúdeťom a rodinám v osade s maximálnymnasadením, sú stopercentnou zárukou, žepríspevky z projektu sú spoľahlivo využitév prospech týchto detí, a patrí im potlesk zaich obetavosť, energiu a radosť, ktorú pri-

nášajú do ich neľahkého života. Teraz je ichprioritou založiť v osade pekáreň, aby oby-vatelia nemuseli dochádzať po chlieb 6 kmdo najbližšej dediny, a vybaviť v centre ma-terskú školu pre miestne deti. Pani učiteľkaLucia Zachardová, ktorá spolu so svojimižiakmi ZŠ sv. Uršule v Bratislave podporu-je ich rovesníčku Elizabetu, už zakúpila prene výborné didaktické pomôcky, ktorépredškoláčikov aj poučia aj zabavia.

Slovo na záver...Na záver chceme odovzdať vrelé pozdravya úprimné poďakovanie v mene všetkýchpodporovaných rodín našim adoptívnymrodičom a prispievateľom ako aj tým, ktorísa ešte len rozhodnú stať sa novými dobro-dincami našich detí z BregdetiTakže MIRUPAFSHIM, SHQIPERIA – dovi-denia, Albánsko!

Ďakujem za sprostredkovanie týchto doj-mov!

Andrea Topoľská

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 3 / 2 0 0 81 0

Z SKCH SEKRETARIÁT

Projekt: Blízko pri človeku – Pomoc deťom v núdziProjekt: Blízko pri človeku – Pomoc deťom v núdziSlovenská katolícka charita (SKCH) pripra-vila v spolupráci s Nadáciou slovenskejsporiteľne projekt „Blízko pri človeku – po-moc deťom v núdzi“. Jeho cieľom je po-môcť deťom na okraji spoločnosti. Projektodštartoval 16. júna 2008 a je spojený s vy-hlásením verejnej zbierky na pomoc tromdetským charitným zariadeniam, Detské-mu charitnému domu Považská Bystrica,Detskému charitnému domu sv. Lujzyv Nitre a Domu sv. Anny v Starej Ľubovni.

UMOŽNITE ÍSŤ DEŤOM Z DETSKÉHO CHARITNÉHO DOMUPOVAŽSKÁ BYSTRICA NA LETNÝ OZDRAVOVACÍ POBYT

O Detskom charitnom dome Detský charitný dom (DCHD) v PovažskejBystrici vznikol v roku 1992 ako neštátnecirkevné zariadenie, ktorého zriaďovateľombola Slovenská katolícka charita. V súčas-nosti je jeho právnym zriaďovateľom Die-cézna charita Nitra. Momentálne poskytujestarostlivosť 25 deťom a mladým vo veku8 – 22 rokov pochádzajúcich zo sociálneslabých či rozvrátených rodín, kde rodičiaalebo príbuzní nedokázali zabezpečiť riad-nu starostlivosť o tieto deti.V DCHD Považská Bystrica deti duševnedozrievajú, rozpráva sa s nimi o problé-moch, hovorí sa o citoch, učia sa vyjadrovaťpocity. Taktiež tu prebieha príprava detí na

život: aktívne sa podieľajú na jednodu-chých domácich prácach, na príprave jedála pri udržovaní poriadku v ich izbičkách.Veľký dôraz je kladený na zodpovedný prí-stup k plneniu si školských povinností, navyplnenie voľného času rôznymi záujmový-mi a kultúrnymi aktivitami, ktorými rozví-jajú talenty u detí. Zariadenie udržiava kon-takt s biologickou rodinou, aktívnepristupujú k riešeniu problémov a mobili-zujú rodičov k vytvoreniu vhodných pod-

mienok, aby sa deti mohli čím skôr vrátiťdo rodinného prostredia. Deti trávia čo naj-viac dní počas sviatkov a prázdnin so svoji-mi príbuznými, čím sa posilňuje kontakts pôvodnou rodinou, aby sa tam deti moh-li natrvalo vrátiť a prežívať detstvo v rodineako má byť.

Ako využije DCHD Považská Bystricazískané prostriedky?

Deti prihlási na letné rozvojové a ozdravo-vacie pobyty – tábory cez organizáciu eRko(Hnutie kresťanských spoločenstiev detí).Pre takúto investíciu sa rozhodli z jednodu-chého dôvodu. Pre deti je to niečo nevšed-né a navyše „eRkárske“ tábory sú hodnotnéaj z hľadiska rastu osobnosti detí. Dostanúmožnosť spoznať a navštíviť rôzne miestana Slovensku, budú v prírode a zároveň súnaplánované vstupy do hradov a zámkovako aj poznávacie výlety, atď. Takéto niečoim v spomienkach ostane na dlhú dobu,pretože vo vlastnej rodine im to nebolo do-teraz umožnené.

POMÔŽME, ABY SA DETI V DETSKOM CHARITNOM DOME SV. LUJZY V NITRE CÍTILI AKO DOMA

O Detskom charitnom domeDetský charitný dom (DCHD) sv. Lujzyv Nitre vznikol 1. mája 1998 ako detský do-mov rodinného typu. Jeho zriaďovateľom jediecézna charita Nitra. Kapacita zariadeniaje 12 detí. Cieľovou skupinou sú maloletédeti vo veku od 6 do 18 rokov s nariadenouústavnou starostlivosťou právoplatnýmrozsudkom príslušného súdu. Dôvodomumiestnenia detí do DCHD bolo neuspo-kojovanie fyzických a psychologických po-trieb detí, ohrozovanie ich harmonickéhovývinu a života zo strany biologických ro-dín. Aj napriek takýmto vážnym zlyhaniamzo strany rodičov sa snaží DCHD úzko spolupracovať s rodinami detí. Spoločnehľadajú riešenia ich nepriaznivej situácie avytvárajú podmienky pre zachovanie rodi-čovských a súrodeneckých väzieb. Trvalý-mi prioritami pri práci s deť-mi sú zmierňovania citovýchzranení detí v dôsledku stra-ty dôverne známeho rodin-ného prostredia, poskytova-nie psycho-sociálnej opory,doťahovanie vývinových one-skorení spôsobených ne-vhodným rodinným prostre-dím a dosiahnutie čonajvyššieho vzdelania prime-raného schopnostiam každé-ho dieťaťa. Bezpečné rodinné zázemie tu nachádzajú ajmladí dospelí po dovŕšení

plnoletosti, ktorým poskytuje pomoc v pro-cese osamostatňovania sa, uplatnenia sa napracovnom trhu a zabezpečení bývania.

Ako využije DCHD sv. Lujzy vyzbierané finančné prostriedky?

Detský domov sa v spolupráci so štátnymiaj neštátnymi subjektmi pôsobiacimi v ob-lasti sociálnej pomoci snaží o návrat detí dobiologických rodín a ak to nie je možné,hľadá riešenia v náhradných rodinách. Kýmvšak deti odídu z DCHD treba im zútulniťprostredie, aby sa čo najviac podobalo to-mu pravému rodinnému. V snahe vytvoriťdeťom takúto atmosféru sa DCHD sv. Lujzyrozhodol zo získaných finančných pro-striedkov: zmodernizovať kuchynku zakú-pením novej kuchynskej linky, v ktorej sapripravuje strava pre deti a je priamo začle-nená do priestorovej štruktúry DCHD; vy-baviť kuchyňu novými elektrospotrebičmi(umývačka riadu, elektrický sporák, mikro-vlnná rúra...); do jedálne zakúpiť jedálen -ské stoly so stoličkami, nakoľko doterajšínábytok je dosť opotrebovaný a aj z hľadis-ka bezpečnosti je žiaduce ho vymeniť. „Ku-chyňa je srdcom každého domu a to platí ajpre DCHD sv. Lujzy, naše deti v nej trá-via väčšiu časť dňa a v neformálnej atmos-fére sa ľahšie hovorí o radostiach a staros-tiach bežných dní ako aj sa riešia závažnéproblémy, ale aj liečia rôzne detské „boľač-ky“ a preto je dôležité, aby sa tu dobre cítilia aby prostredie pripomínalo čo najviac at-mosféru domova“, vysvetľuje Ivana Krehá-ková, vedúca DCHD sv. Lujzy.

POMÔŽME KOMBINOVANEPOSTIHNUTÝM DEŤOM A MLADÝMV DOME SV. ANNY ŽIŤPLNOHODNOTNÝ ŽIVOT

O Dome sv. AnnyDom sv. Anny vznikol 2. novembra 1999na podnet rodičov hendikepovaných detía dodnes je jediným zariadením svojhodruhu v okrese Stará Ľubovňa. Patrí podGréckokatolícku diecéznu charitu Prešov

w w w . c h a r i t a . s k 1 1

Z DUŠEZ SKCH SEKRETARIÁT

Modlitba k Roku sv. Pavla

Pane Ježišu, náš Majster a Učiteľ,Ty si bol poslaný skrze Otca,aby si dokončil dielo spasenia sveta.Ty si si vyvolil sv. Pavla, Apoštola Národov,aby priniesol Evanjelium pohanom.Skrze jeho príhovor Ťa prosíme, Pane,o dar navrátenie srdca i horlivej modlitby,o milosť pozorného počúvania Tvojho slovai jeho uvedenie do každodenného života.Urob, Najvyšší Pastier Cirkvi,aby sme zapálení apoštolskou horlivosťousv. Pavla odvážne sa zapájalido diela novej evanjelizáciea s mocou Tvojho Duchaobnovovali tvár zeme.Ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Z poľského originálu preložilaAndrea Čusová

VYDÁVA Slovenská katolícka charita Sekretariát, ADRESA REDAKCIE Kapitulská 18, 814 15 Bratislava, tel. 02/544 31 506, 544 32 801, fax 02/544 33 097, e-mail: info@charita.sk, bankové spojenieSlovenská sporiteľňa, č. ú.: 0176 875 345/0900 VS 141, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA Andrea Topoľská, NA ČÍSLE SPOLUPRACOVALI Soňa Gaborčáková, Valéria Jezná, Monika Murová, Mária Sopčáková, Ľudovíta Švajková, Mária Takáčová, GRAFICKÁ ÚPRAVA Andrea Topoľská a Pavol Janoško, VÝROBA vydavateľstvo Don Bosco, REGISTRÁCIA MK SR3106/2003, FOTO archív SKCH a DCH/ADCH, www.svatypavol.weebly.com, www.sxc.hu.Časopis je nepredajný a vyšiel vďaka podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne a dobrodincom Slovenskej katolíckej charity.

Tajnička – Sv. Terézia z LisieuxTajnička – Sv. Terézia z Lisieux

(GKDCH). Do Domu sv. Anny prichádzajúdeti a mladí vo veku 7-24 rokov, ktorým jeposkytovaná zdravotná, výchovná, kultúr-na, sociálna starostlivosť, špeciálno-pedago-gické vzdelávanie a pracovná terapia.

Ako využije Dom sv. Anny vyzbieranéfinančné prostriedky?

GKDCH Prešov postupne rekonštruuje to-to zariadenie, čím sa zvýši kapacita z teraj-ších 10 klientov na 20. Pokračovaním re-konštrukcie a modernizáciou dennéhostacionára Domu sv. Anny ako domova so-ciálnych služieb zabezpečí ešte intenzívnej-šie dôstojný spoločenský život kombinova-ne postihnutým deťom a mladým ľuďom.

Vďaka Vášmu rozhodnutiu podporiť rekon-štrukciu tohto objektu sa budú môcť detičím skôr presťahovať do nového zariadenia.Vedúca Domu sv. Anny, pani Soňa Gabor-čáková hovorí: „V rozšírených priestoro-vých podmienkach budeme môcť realizovaťďalšie moderné metódy práce s hendike -povanými deťmi a mládežou, ako je napr.

keramická dielňa, kanyzterapia (využívapozitívne pôsobenie psa domáceho). V bu-dúcnosti by sme radi uplatnili: arterapiu(terapia výtvarnými prácami, najmä s kera-mickou hlinou), prácu na špeciálne uprave-ných tkáčskych strojoch a snáď sa nám po-darí aj hipoterapia (liečba s využitímkoníkov). Týmito aktivitami podporujemerozvoj hendikepovanej mládeže, jej plnšiuparticipáciu na pracovnom trhu, dôstojnýživot a spokojnosť ich rodičov z dosiahnu-tých pokrokov.“ Pomôžme kombinovanepostihnutým deťom a mladým nadobúdaťvedomosti a zručnosti spolu s napredova-ním ich osobnostného rastu, aby mohli žiťplnohodnotný život bez zbytočnej závislos-ti a tiež v spoločenstve ľudí, ktoré im rozu-mie a vie ich v spolupráci s nimi samýmiposúvať dopredu. Toto je zároveň predpo-kladom k tomu, aby mohli tieto deti a mla-dí v budúcnosti žiť napr. v chránenom bý-vaní (umožňuje plnoletým postihnutým ľuďomosamostatniť sa a žiť v malej komunite, pričomsociálni pracovníci sú aj naďalej nápomocnípri ich ďalšom rozvoji).

„Aká veľká je moc modlitby! mohli by smeju prirovnať ku kráľovnej, ktorá má v kaž-dom čase voľný (dokončenie výroku saskrýva v tajničke)VODOROVNE: A – sídlo v Grécku / šikov-ný kúsok / krmivo pre kone; B – ukrýva III.časť tajničky; C – útok, napadnutie / rím.999 / veľhad americký / zviera (muž. rod);D – solmizačná slabika / pracuj dlátom /meno Chaplinovej manželky / hnedozelenáfarba (hovor.); E – nemecká značka kvality /II. časť tajničky / nálev na konzervovanie;F – latinský pozdrav / indická tanečnica /farský úrad (hovor.) / zvratné zámeno; G –stará ruská dĺžková miera / Filipínska sop-ka / olympijské hry (skratka) / rozprávkovábytosť; H – ukrýva I. časť tajničky; I – cudzieženské meno / rybie vajíčko / morská vydra

ZVISLE: 1 – vyhynutý kočovník (mn.č.) / va-luta (skratka) / rím. 45; 2 – príslovka miery/ žil v blahobyte (hovor.); 3 – čaj (angl.) / da-rovala / príslovka miesta; 4 – odbor technic-kej kontroly (skratka) / francúzsky neurčitýčlen / slonovina; 5 – lyže (angl.) / mestov Srbsku / strešná krytina; 6 – plesová súťažo ceny / hlas kohúta; 7 – konaj / osem (čes.)/ potreba hokejistov; 8 – identifikačné číslo(skratka) / domáce meno Otílie / oker (čes);9 – hlas sliepky / opakovanie slov na začiat-ku veršov; 10 – okresná poľnohospodárskaspráva / staročeské zámeno / skoba; 11 – ne-hodnotný tovar / nemecké osobné zámeno /Oľga (dom.); 12 – MPZ Rumunska / vlastni-la / existoval; 13 – orúbe / nočný vták; 14 –akí (básn.) / rím. 101 / cudzie ženské meno

Autorka tajničky: Mária Sopčáková

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

A

B 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36

C

D

E 15 16 17 18 19 20 21 22

F

G

H 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

I

Ak môžete, prosím, prispejte na číslo účtu: 0176875345/0900 VS 157. Názov účtu je Slovenská katolícka charita. Bližšie informácie na www.charita.sk,na 02/54 43 15 06 a v diecéznych charitách. Za vaše dary úprimne ďakujeme. O výsledkoch zbierky budeme informovať prostredníctvom médií.

Diecézne charity:

Bratislavská katolícka charita Heydukova 12, 811 08 Bratislava, tel.: 02/52 96 45 66, bkch@ba.psg.sk, www.charitaba.skBratislavsko-trnavská arcidiecézna charita Hlavná 43, 917 00 Trnava, tel.: 033/551 13 96, charita.tt@slovanet.sk, www.charitatt.skDiecézna charita NitraSamova 4, 950 50 Nitra, tel.: 037/77 21 738, charita.nr@ba.telecom.skDiecézna charita Banská BystricaKapitulská 21, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048/472 02 72, dcharbb@isternet.sk, www.charitabb.skSpišská katolícka charitaJesenského 5, 052 01 Spišská Nová Ves, tel.: 053/442 45 19, caritas@nextra.sk, www.caritas.skDiecézna charita RožňavaNám. baníkov 27, 048 01 Rožňava, tel.: 058/732 64 15Arcidiecézna charita Košice Bočná 2, 040 01 Košice, tel.: 055/625 53 17, adch-ke@charita-ke.sk, www.charita-ke.skGréckokatolícka diecézna charita PrešovHlavná 2, 080 01 Prešov, tel.: 051/772 39 70, charitagkdch@stonline.sk, http://charita.grkatpo.sk

Gréckokatolícka apoštolská exarchátna charita KošiceDominikánske nám. 13, 040 01 Košice, tel.: 055/625 94 54, 0911 711 357, annaivankova@zoznam.sk

Centrá zapojené do projektu:

Detský charitný dom sv. LujzySamova 4, 950 50 Nitra, tel.: 037/772 02 14zariadenie rodinného typu poskytujúce komplexnú starostlivosť o deti a mladých, pracujúce s biologickourodinou so snahou o opätovnú integráciuDetský charitný domov Považská BystricaSNP 1451/61, 017 01 Považská Bystrica, tel.: 042/436 11 53zariadenie rodinného typu poskytujúce komplexnú starostlivosť o deti a mladých, pracujúce s biologickourodinou so snahou o opätovnú integráciuDetský charitný dom sv. AnnyLetná 7, 640 01 Stará Ľubovňa, tel.: 052/432 21 96zariadenie pre deti s kombinovaným postihnutím so sociálnou starostlivosťou, zdravotným dohľadom,špeciálnym pedagogickým prístupom

Deti v núdzi potrebujú vašu pomocSlovenská katolícka charita každý deň podáva pomocnú ruku deťom a mladým v nepriaznivejsociálnej situácii. Pomôžte aj vy deťom v núdzi a umožnite im prežiť šťastné detstvo.

Partner Mediálni partneri