SLOVANSKO-RIJSK VDY Veleslav, Dobrohnev, Svetozr

POTVRDENIE KNIHY SVETLA

Darijar, Jarosvet, Mlava

SLOVANSK PONMANIE SVETA

KNIHA 1.

Slovensk preklad: Vladimr Laubert Jazykov prava hlavnho textu: Viera venkov Uverejovanie ryvkov povolen len bez prav pvodnho textu a uvedenm zdroja.

Star Mdros naich Predkov je spolonm majetkom vrtkch SLOVANSKCH a RIJSKCH RODOV. Je preto uren aj Slovkom, Moravanom a echom. Utiac svoj smd po poznan sa lovek op zane cti synom alebo vnukom Starch Bohov a nie nerozumnm, nemm otrokom. Uchovvanie Starej Mdrosti bob vdy prvoradm zujmom naich Picdkov. Navracia sa aj k vm. Chrte ju a odovzdajte svojim potomkom.

o. Alexander Asgard (Omsk) 7517 (106786)

PREDHOVOR K SLOVENSKEMU VYDANIU

Pravda, Bohmi vydan, ke nm Slovanom: Pna ma je neprvos, a via by pnom; A lovek nad loveka u ns nem prva. Svt heslo naseje: sloboda a slva!

Samo Chalpka, Mor ho! Slovensk tanka II., 1865

udia asto netaj vod ku knihe, ktor zvauj kpi. Je to chyba a je dobr, e vy ste to urobili. Je uiton si preta vod ku kadej knihe, vea vm povie o tom, o mete od knihy aka.

Ak ste lovek v pohode a celkovo spokojn so svojim pohadom na udstvo, nboenstvo a vieru, histriu a dejiny a okolit svet celkovo, netajte alej a radej vrte knihu sp na poliku.

Ak primne verte, e udstvo u skoro dosiahlo vrchol vedeckho pokroku, poznania a duchovnho naplnenia, e spolonosti vlastniace mdi vm podvaj soldny prehad informci, zastavte sa tu. Nechajte tto knihu na polike a radej sa poobzerajte po nieom inom.

Ale ak ste jednm z mnohch tch. ktor s nemm asom sleduj denn

sprvy valiace sa z rozlinch mdi, ktor krtia hlavou a musia sa pta, Kde vlastne tento svet speje?, alebo ak vs suuje otzka, kto vlastne sme, odkia pochdzame a kam ideme, stojte na prahu brny k poznaniu. Mte v rukch sprvnu knihu a brna sa otvra.

Tto kniha sa zaober pvodom bielej rasy, teda presnejie Slovanov a rijcov, a to na zklade prastarch psomnch zdrojov preloench z ruskch originlov. Mme za sebou tiscroie systematickej fyzickej likvidcie ako nositeov pvodnej viery naej bielej rasy, tak aj psomnch zdrojov nho prastarho poznania Slovansko-rijskch vd. Prekliatie sa zaalo napa prchodom takzvanch vierozvestcov, Cyrila a Metoda, o bolo zaiatkom skazy a utrpenia. Vtedy pre nich nadila vhodn doba, naa slnen sstava sa dostala pod zosilnen vplyv kodlivch iaren zo shvezd negatvne vplvajcich na vvoj bielej rasy a doasne vstpila na zemie kontrolovan silami re temna. Nadili vemi ak asy spojen s utrpenm a likvidciou Slovanov a rijcov. No kee neboli schopn tak uini formou horcej vojny kde vdy utrpeli porku, robili to postupne, rozvratom zvntra a metdou rozde a panuj. Tto vak plat len pre vldnucu elitu. Porobenm vntili metdu modli sa a pracuj. A vek hra sa zaala.

Tak sa stalo, e na naon zem vymizlo pvodn poznanie naich predkov v systematizovanej podobe. Vymenili nm ho za semtsk mytolgiu a panten ponajci kdesi u Abrahma a nekoniac Jeiom.

Ale o Slovanoch a rijcoch ani zmienky, hoci v skutonosti naa kultra vekom aleko presahuje vetky semitsk mytologick kontrukcie. Predajn vldcovia vpustili do slovanskch krajn cudzie vojsk a cudzinci postupne zkerne vradili naich pradedov a upaovali nae prababky. Nemluvat brali a prevychovvali na bioroboty bez poatia o vlastnom pvode. Neskr ich pouili na boj proti vlastnej rase.

Tto taktika bola vemi efektvna a slvila spechy najm vaka u spomenutej, neastnej pozcii naej slnenej sstavy, ktor od nepamti nazvame systm Jarily-Slnka. e o tom nie s psomn zmienky? Nie je sce pravda, e nie s vbec, ale pravda je, e oficilne prijman historick zznamy psali t, ktor organizovali vyhladzovanie naich Predkov a kultry. Nevhodn zdroje nae Slovansko-rijsk vdy systematicky likvidovali spolu s nositemi slovanskej kultry.

Dostali sme sa do stavu, e dnes u nie sme schopn iba vlastnm silm v izolcii spozna cel rozsah poznania naej prastarej kultry. Ostali len aksi fragmenty zaoberajce sa temnm pohanstvom a svetlm kresanstvom.

No stalo sa osi neoakvan. V oblasti naej pravlasti teda pravlasti celej bielej rasy prastar poznanie preilo. Posvtn texty Slovanskorijskch vd starostlivo v tajnosti uchovvali reci-ochrancovia z genercie na generciu. Pravlas bielej rasy tradine nazvame Bielovodie je to oblas medzi Uralom

a Bajkalom, Sibr. A preo sa prve v naich asoch dostva toto poznanie von? Ide o to, e v krtkej dobe sa cel n systm Jarily-Slnka, spolu so Zemou navracia sp. domov, do oblasti, ktor kontroluj sily Svetla. Ten magick as je rok 2012. Prichdza koniec tmy a zaiatok vldy sl Svetla. o me dnen svet aka od takejto udalosti? Vetko. Ako sa pe v Santich Boha Perna*, k Midgard-Zemi sa bli hviezda Mara, ktor je via ako nae Slnko, a teda m aj silnejie vibrcie. Udalosti, ktor vo vesmre sprevdzaj takto priblenie sa dvoch snk s vdy vnimon (poda slovanskej kozmolgie s hviezdy slnk, ktor maj do sedem zemi dnes pouvame nzov planty nad sedem zemi s slnk). Vibrcie hviezdy Mara* prevyuj vibrcie Slnka a zrchuj udalosti na Zemi Dobro sa zvuje na vie dobro, zlo na vie zlo, teda postupne vetko extrmne vrchol. Vrcholom tejto rezonancie bude rok 7520, alebo poda kresanskho letopotu 2012.

V roku 2012 nekon len Maysk kalendr, ale koni aj 300 alch indickch kalendrov \ mysle indickho delenia asu .i koni K.ii Juga, teda obdobie vldy sl temna. Poda nho kalendra kon deviaty, posledn kruh Kruhu ivota, ktor je Vekom Lky, pod vplyvom iaren shvezdia Lky. Kruh ivota trv 144 rokov a pozostva z deviatich 16 ronch cyklov. Roku 7520. alebo ak chcete 2012 n. 1., vstupuje slnen systm Jarily-Slnka pod vplyv iaren shvezdia Vlka. Zatia o lka symbolizuje vldu li. klamstva a utrpenia, vlk je sanitrom prrody. Vetko slab a chor zni, no zdrav a siln preije. V sasnosti kon Vek Assa, teda druh galaktick vojna, v ktorej temn sily spoiatku sou a klamom im vlastnmi metdami

spene obsadili skoro polovicu Svetlch svetov ramena naej galaxie Mliena cesta, vrtane nho slnenho systmu. Postupne vak boli likvidovan a nie je vylen, e erenikou na torte sa stane opercia likvidcie panstva temnch sl na Midgrad-Zemi, ako nazvame nau Zem. Dtum nemus byt presne naasovan na astronomick udalos

fyzick prechod systmu Jarily-Slnka domov, do oblasti kontrolovanej silami Svetla, ale k likvidcii temnch sl urite djde. Ako u neraz v minulosti, urite bud znien zemia, na ktorch s postaven brny medzisvetia, teda spojenia s temnm vesmrom*.

S prchodom domov sa dostvame pod vplyv iarenia, ktor umouje zmenu mysl a stavu poznania, ale to je mon len vtedy, ak budeme tudova prastar texty naich Predkov. Slovan, to toti nie je len hardware, teda lovek bielej rasy Takm je vlune vtedy, ke m zodpovedajci Software myse poznajcu Rodov mdros. Beloch s mysou naplnenou nejakou formou cudzej mytolgie, extrmami od nboenstiev po ateizmus, teda kresanstvom, mohamednstvom, judaizmom i akoukovek ich kombinciou nie je ani Slovan ani rijec. Je to cudzozemec. U nesleduje cestu svojho Rodu,

hoci prve preto sa na Midgard-Zemi narodil. Teda doslovne plat, mnoho je povolanch, ale mlo vyvolench.

Kniha, ktor drte v rukch je kompilciou viacerch materilov pvodne uverejnench v pravlasti naej Rasy Bielovod. Je to uniktny materil a m potencil vs navies na cestu prastarej Viery naich Predkov. Ale ako vetko naozaj dleit, ostva len na vs i tmto smerom vykrote.

Tento predhovor k slovenskmu vydaniu chce osta predhovorom lebo cieom nie je vopred podva detaily toho, o je obsahom preloench textov. V rukch drte vbec prv vydanie ohokovek, o podva shrnn informciu o skutonom a jednotnom pvode bielej Rasy po viac ako tiscro trap a prekliatia, ktorho zaiatok meme datova k prchodu Cyrila a Metoda do naej vlasti pred viac ako tisc rokmi. Tto kniha je opisom dkazov potvrdzujcich jednu z knh Slovanskorijskch vd, Knihu Svetla. Pvodn vdick texty sa u pripravuj na vydanie v slovenine, ale po dlhom obdob temna je vhodnejie najskr poda aksi shrn opisnou formou. Prv as knihy podva informcie o faktoch, ktor potvrdzuj Knihu Svetla. Druh as podva shrnn informciu o energetickom systme Slovanov a rijcov. Zaha poznatky o slovanskom energetickom systme, ktor pozostva z deviatich akier a je vyvinutej ako energetick systm siedmych akier vchodnch nrodov. Pokrauje zhrnutm poznatkov o dejoch pred narodenm sa bieleho loveka, reinkamcii a opisom udalost po smrti tak, ako je to uveden v tiscroia starch posvtnch textoch naich Rodov, pote a druhoch kanlov vnmania sveta a alch oblastiach, ktor tvoria obsah Viery naich Predkov. Vstpte do skutonho sveta Slovanov. Nie do toho, ktor pre ns na mieru stvorili temn sily.

Prilome si ruku na srdce a cme tep Predkov. Hovoria nm, e u ich niet, e u niet naej Viery, e my nie sme potomkovia tch, ktorch sa tak vemi obvali. Kto povedal, e naa Viera zhynula? Nepovajme ich, u nastupuje naa, slovansk doba. Vraciame sa domov. A nai Bohovia, alebo ak chcete Predkovia, s pnmi tejto galaxie. A my sme ich dietky. Rodiia nikdy nenechaj svoje potomstvo upadn do nioty, lebo pokrvn puto sa ned zrui. No problmom dneka je, e deti nevedia, kde je ich domov. A prve preto s tu Vdy.

Civilizcia sa usilovala vymaza Rodov pam a vymeni pvodn star poznanie Rodov za aksi veobecn, veudsk hodnoty. Takto si dnes mnoh myslia, e s Slovania, ale zrove s kresania. Slovansk nrody s jedna vec (slovo nrod pochdza zo skratky bzovch slov n Rod = nrod), kresansk i mohamednske nrody s plne odlin vec. Preo neme by Slovan a kresan to ist? Odpove nie je a tak zloit, a dokonca je napsan v Biblii. Problmom je, e kresania netaj Bibliu. Alebo maj oi na pozeranie a nevidia?

Ku komu a s akou lohou v skutonosti priiel Kristus? V [Mt 15:24] Kristus hovor jasne: Poslan som iba k stratenm ovciam domu Izraelovho Semitom. K samotnm Slovanom i rijcom (odtia pvodn skratka sam-rijcom) Kristus poda vlastnch slov nepriiel, ani k nim nikoho neposielal. Dvod je v op uveden v Biblii, teda knihe, ktor opisuje pvod Semitov. Kad rasa m svoj vlastn a rozdielny

Plimo Sv4t NovCho Z&OM; vydl Spolok v. Vtolicvha IViuva v a>ku 1970.

opis pvodu, ro je podstatou kultry, teda zhrnutia hlbokch koreov podstaty existencie danej rasy, V naom prpade to s Slovansko-rijsk vdv.

alej, v Knihe Genesis [2:7] sa hovor: Pn Boh vyformoval loveka z hliny zeme a do nozdier mu vdchol ivot, a tak sa lovek stal ivou duou

. Tmto zskali prv element, duu. Nasleduje opis druhho elementu, Genesis [3:21 ]: Pre mua a jeho manelku uinil Pn

Boh koen odev, do ktorho ich zaodel Druh element je telo. A to je zrove vetko. Dua a telo, ni viac. Bytos, ktor tvor len dua a telo nie je plne vyvinut. Vetky bytosti

svetov Svetla sa u rodia s alm elementom, ktorm je svedomie. Pvod slova svedomie je vysvetlen v knihe, take len na doplnenie. Bytos ktor m svedomie je schopn rozliova dobro a zlo. Pre bytos bez svedomia je tto kvalita neznma, take ju nahrdza rozhodovacm systmom, ktorm rozliuje medzi tm, o je pre u vhodn a tm, o je pre u nevhodn. To vhodn vak me znamena aj krutos a utrpenie pre in bytosti, ale to, pre absenciu svedomia, nie je takto bytos vbec schopn pochopi. Dobro a zlo. teda vy princp je u nich bytost nahradzovan faktorom osobne vhodn a osobne nevhodn, bez ohadu na dopad na ostatn bytosti, prrodu a okolie vbec.

*

Mnoh nm hovoria, e Slovania s aksi mlad entita bez histrie. V tomto bode myselne prehliadneme rozdiel medzi termnmi histria a dejiny a len poznamenme histriu nemme ale dejiny no. Slovansk jazyky obsahuj vraz svedomie a vedomie ako dve plne odlin kvality. Tto jednoznanos sa vak strca naprklad v anglitine vraz conscience u podstatou vznamovo zaha vedomie aj svedomie. Ktor jazyk je teda star, ten, ktor doke tieto dva termny vyjadri, alebo ten. ktor rozdiel zachyti nedoke? Nastva nejednoznanos, a t bola cieom pri postupnom menen jazyka z obraznho na bezobrazn. lovek ktor vie o to je svedomie, si vylo vraz po svojom. Kto nevie, tie po svojom, ale podstata rozdielu sa u ako vyjadr. m m jazyk viac vznamov pre jedno slovo, tm je mlad a cielene nejednoznan. Okrajovo spomeme vekho eskho uenca Karola Plicku, ktor v prvej

polovici minulho storoia urobil vemi vea pre zchranu pvodnej slovenskej kultry. V jeho filmoch zaznieva mylienka, ako ho oarila starobylos slovenskej kultry vyjadren v bohatch vivkch. Porovnajme si slovansk a zpadn udov kroje. Ktor nrod je star? Ten, ktor m bohat tradciu vyjadren aj vivkami, alebo ten, ktor vivky skoro ani nem? Nehovoriac o tom, e pvodn vznam viviek m mlo spolon s dekoratvnou funkciou. Ide o rodovo vznamov a ochrann symboly. Na to, aby lovek mal svedomie je potrebn, aby najskr prijal al element, po dui a tele treti, ducha. Ke prijme ducha, stane sa ako diea a zrod sa v om svedomie, nsledn element [Mt 18:3-. Mk 10:14; IKor 14:20], A to bolo poslanie Krista prinies ducha tm, ktor ho nemali. Nu a ktorch oslovil, t ducha prijali, zatia o ti, ktorm sa nepil ho pribili na kr. Ak Kristus priniesol Ducha svtho tm, ktor ho nemali, aby sa u nich mohlo zrodi svedomie, nemohol by poslan k tm, ktor sa so svedomm u rodia, teda Slovanom a rijcom.

Kresanstvo nakoniec dosiahlo aj slovansk zeme, ale u ako systm plne odlin od toho o hlsal Kristus, najm vak nepriatesk slovanstvu. by to dosiahli, museli plne zmeni podstatu uenia, o vykonal Pavol*. Stopy tohto myselnho konania meme dnes vidie aj na dkazoch. Naprklad, preo mal Kristus dvans uenkov ale mme od nich len dve evanjeli? Len Mat a Jn boli uenkmi Krista, Luk a Marek s u uenkmi Pavla, a u ten nikdy Krista osobne nestretol. Kde je zvynch desa evanjeli, kee je znme, e kad uenk jedno napsal? Stali sa z nich apokryfy zakzan na tanie. Cirkev ich myselne odstrnila do niekokch storo po smrti Krista. Preo asi? Odpove sa d ahko zisti priamo v zakzanch evanjelich, ktor archeolgovia po stroiach vykopali. Nememe oakva, e Cirkev ich prijme za kanonick, ale dvody s zrejm. Naprklad prvm povolanm uenkom bol Andrej (Ondrej), brat imona Petra, ktorho priviedol ete k Jnovi Krstiteovi prve on, vo vchodnej cirkvi nazvan aj Andrej prvozvan [Mt 4:18; Mk 1,16]. V Andrejovom evanjeliu apokryfe sa v piatej hlave Andrej pta Jeia ku ktorm nrodom maj ods iri jeho uenie. Kristus ich posiela k nrodom juhu aj nrodom zpadu, ale vslovne stanovuje, e nemaj s k Samrijcom. ktor obvali sever Izraela, pretoe oni nevedia o je hriech domu Izraelovho. Ako sme u spomenuli, vraz Samrijci (hoci slovenina pouva u pozmenen Samaritni) vznikol zo slov sam rijci, teda prslunci bielej rasy, o biblick zdroje starostlivo zakrvaj. Kristova intrukcia m pln logiku, lovek bielej rasy sa u rod so svedomm, a preto prijmanie ducha za elom nslednho zrodu svedomia nem vznam. Naopak, u rozliuje dobro od zla a teda rozhodovanie niej rovne tlu osobne vhodn, osobne nevhodn skrvajce cel klu krutosti mu je neznme.

Kristus teda nielene nekzal ri toto uenie medzi prslunkmi bielej rasy na severe zemegule, on im zakzal s u na sever Izraela! Odkaz na tento prkaz je zachovan v [Mt 10:5], ktor vak kresanski vykladai povauj len za doasn intrukciu, pretoe vychdzaj z predpokladu, e pravdepodobne ilo len o zkaz doasn, obmedzen len 11a dobu Jeiovho pozemskho ivota. Jedno vak ostva jasn, Kristus vslovne zakzal ri uenie u na severe Izraela. On sm in intrukciu nedal.

Preo si mnoh vyloia Bibliu poda svojho gusta? Princp je ete v slovanskch jazykoch zistiten. Viac sa o tom pe v knihe, take len krtko ..kon. V pvodnom jazyku predstavoval konanie poda svedomia, teda na bze pravdivosti. Nai predkovia ponmali, e zkonje to. o je za koom, teda predstavuje u nstroj vldy temnch sl. Zkon toti stanovuje o je sprvne a o nesprvne z pohadu svojich tvorcov ale sprvne poda zkona nemus by sprvne poda svedomia. Teda dobro a zlo v zmysle svedomia sa z pozcie moci men na sprvne a nesprvne z pohadu h orcu. Kona poda konu m ete stle v naom jazyku zastpenie, aj ke ho u chpeme odline vo vraze pokona sa. Ete nie tak dvno to na naich dedinch znamenalo dohodnutie sa mimosdnou cestou, poda svedomia.

Najjasnejm protikladom vkladu zkona je sasn nvod na pouitie. Ak by nvod na pouitie i opravu auta, televzora, plynovho kotla a podobne pripal vklad, ako by sa dali tieto veci pouva alebo opravova? A tak je to aj so Slovansko-rijskmi vdami. Je to nvod ako m biela rasa i. Ak sa vrobcov nvod nedodr, vrobok nemus fungova. Ak ijeme poda cudzch hodnt, vymierame. Prkladov je dos. Na rozhran 19. a 20. storoia ilo v crskom Rusku 150 milinov Rusov a v ne 100 milinov anov. O 100 rokov neskr v Rusku a pod vplyvom kresanstva ije stle 150 milinov Rusov spomeme si na stran udalosti minulho storoia. na sa navrtila na cestu svojho Rodu ije poda svojich vlastnch nvodov na pouitie. V ne prevlda taoizmus a budhizmus a je ich dnes 1,5 miliardy doma a 400 milinov v zahrani. Japonsk cisr v 17. storo vyhnal z krajiny vetkch kresanskch misionrov, katolckych aj protestantskch. V krajine je majoritn intoizmus a budhizmus. Oficilne len asi 1% obyvatestva s kresania. India prevlda hinduizmus (Vdy) a budhizmus, je ich 1,2 miliardy. S to pohansk viery, nie nboenstv. innos cudzej doktrny na bielu rasu sa asi ani ned lepie vyjadri. Maj vak nlepku pohania je pohanstvo naozaj synonymom primitivizmu? Na odpove sa sta pozrie na to, o dosiahli naprklad Japonci. No aj tak, vraz pohan sa do slovanskch jazykov nepreklad, pretoe v skutonosti m slarorusk korene. Pogannyj znamen idci inou cestou. Akou cestou? Nekoprovanou, svojou vlastnou. Krtko si zhrme niektor udalosti v dejinch kresanstva a Slovanov. Spoiatku bola iba jedin kresansk cirkev, ktor postupne odstraovala

neZiaduue prvky. Nie prv obete boli Arini, ktor tvrdili, e Kristus nebol Boh ale prorok a vek uite (km naozaj bol), nasledovali Manichejci.

Vvoj doiel vil. storo n. 1. k rozdeleniu na Vchodn a Zpadn cirkev. O o ale v r. 1054 ilo? Ak sa pozriete do benej katolckej literatry, vea sa nedozviete. Vinu za rozkol niesli najm Byzantnci. Naprklad jezuita Ludwig Hertling napsal populrnu knihu DEJINY KATOLCKEJ CIRKVI. Kniha sa ahko ta a rchlo nadobudnete dojem, e vetko je vemi prost. Hoci vinu za rozkol v 11. storo nedva len na Byzantncov, o podstate sa nedotate ni. V skutonosti sa cel spor toil okolo udalosti z evanjelia [Jn 13:1-17], Umvanie nh je spsob ako Jei vyjadril uenkom, e pred Bohmi, alebo Bohom sme si vetci udia rovn. Ale ppe sa rozhodol vymenova seba za rovnho Kristovi, teda za zstupcu Krista na zemi, za neomylnho. Odpor Vchodnej cirkvi bol teda principilny ak sm Kristus povedal, e vetci sme si rovn, ako sa me jeden lovek sm vyvi do pozcie rovnho Bohu? A presne to uinila katolcka cirkev zpadu.

Na zpade sa rozbehla na pln obrtky Inkvizcia, krov vpravy a alie veci, o ktorch u rozhodoval neomyln zstupca Krista na Zemi ve sa predsa jednalo o vieru a mravy. Poda dobovch prameov na zaiatku renia kresanstva ilo v Eurpe asi 800 milinov obyvateov. Na zaiatku 19. storoia to bol len zlomok.

Ako to bolo s Vekou Moravou? U ns sa vdy v kolch uilo, e Vek Morava bolo samostatn knieactvo, ktor nemalo ni do inenia s Kyjevskou Rusou. Na druhej strane sa v Rusku a na Ukrajine vyuuje, e kresanstvo do Kyjevskej Rusi priniesli Cyril a Metod. Fragmentcia spolonosti je jednm z hlavnch nstrojov socilneho ininierstva a je dobre badaten na metodike rozde a panuj. Vek Morava Megale Moraviaje nzov zaveden cudzincom Kontantnom Porfyrogenetom (905 959) u ns sa pravdepodobne nikdy nepouval. Cyril a Metod nikdy nevstpili na zemie Kyjevskej Rusi ak sme my neboli jej sasou. Pravdou je, e nae knieactvo bolo najzpadnejm zemm Kyjevskej Rusi, a preto muselo by aj dostatone vojensky siln a repektovan. Frankovia dobre vedeli, e vojensk vboje na nae zemie bud nakoniec potrestan. Vdy to tak bolo.

Biela rasa je pvodn obyvatestvo Eurpy ktor postupne obsadzovalo po predposlednom posuve zemskej osi, ktor bolo spojen u udalosami okolo vojenskho zsahu Boha Perna na Midgard-Zemi (Boh Pern je

] Boh-OchrancavSetkch vojakov a mnohch Rodov Vekej Rasy, ochranca Zem a Rodu Svtorusov pred temnmi silami, Boh-Hromovrlia, ktor: ovlda blesky, syn Boha Svaroga a Lady-Bohorodiky). Pred asi 40 000! rokmi nai Predkovia prekroili Dneper a Volgu a zaali zaudova zpadn Eurpu, ktor sa krtko predtm vynorila spod morskej hladiny. Temnm silm sa postupne podarilo rozdeli pvodn obyvatestvo na zdanlivo rozdielne nrody,

najm postupnou pravou jazyka. Historick zznamy dokazuj, e eurpske obyvatestvo ete v 16. storo hovorilo rusky, na Slovensku urite ete v 17. storo, pretoe liturgick jazyk dodnes pouvan v staroslovienskej liturgii Grcko-katolckej cirkvi pochdza z tohto obdobia. Dokonca u ns existuj psomn zznamy v rutine aj z 18. storoia*. S aj in svedectv o spolonom pvode. V Nestorovom Letopise z r. 1116 njdeme toto potvrdenie: A sloviensky nrod i rusk jedno je

Ak hovorme o psomnch zznamoch musme spomen al mtus. Cyril a Metod nevytvorili pre Slovanov nijak abecedu, len zdegradovali u jestvujcu, ktor existovala dvno pred ich prchodom. Pvodn staroslovienska bukvica mala 49 znakov a zachytvala nielen obrazov podstatu vrazu, ale znaky vyjadrovali zvuky, ktor aktivovali vetky vyie akry (devakrov systm, nie sedem ako vchodn nrody). Slov takhoto jazyka mali schopnos tvori v mysli obrazy. To je nieo, o sme vynechanm pvodnch znakov postupne stratili. Znaky dokzali vyjadri aj sla. Cyril a Metod prv zaali okresva nau pvodn bukvicu. V prvom rade vyhodili zvuky, ktor sami neboli schopn ani vyslovi. Sympatick je. e dnes u aj oficilny vedci vedia, e n bzov jazyk staroslovienina mala psan formu aleko pred ,.vierozvestcami. Federlna agentra pre vzdelvanie v Ruskej federcii, presnejie Permsk ttna pedagogick univerzita vydala r. 2008 publikciu s kompletnou bukvicou aj s vysvetlivkami a porovnanm s dnenmi znakmi. Vemi zaujmav tanie*.

Aby sme zskali obraz o pomeroch v ase prchodu Cyrila a Metoda potrebujeme si ujasni, ak nebezpeenstvo pre Slovanov v tom obdob znamenali Chazan. o ktorch sa u ns akosi ani v kolch neu. Bytostne sme sce boli zasiahnut ich prbuznmi a vernmi sluobnkmi starmi Maarmi, ale inak je tu vek mlanie.

O obdob Chazarov a ich re napsal knihu Arthur Koestlcr, The Thirteenth Tribe. Stroia existencie tejto re boli sprevdzan njazdmi na slovansk zemia, vypaovanm dedn a zabjanm muov, zatia o mlad eny a deti boli predvan do otroctva. Ra kontrolovala rozsiahle zemia medzi Kyjevskou Rusou a Byzanciou, priom problmy spsobovala obom, aj ke s Byzanciou miestami vhodne obchodovali. Jedno vak bolo ist, nijak dohoda s Chazarmi nemohla by povaovan za platn, pretoe najneskr na al rok napdali znova a zabjali bezdvodne. Hlavn mesto Ityl, dnen Astrachn, leal na st Volgy do ierneho mora. Vojaci ich vldcu, kagana, vyberali vysok mto od vetkch kupcov plaviacich sa po Volge. Pretoe okolo r. 740 prijali za ttne nboenstvo j udaizmus, s neraz povaovan za trinsty kme Izraela, teda za idov nesemitskho pvodu. Dnes tvoria vinu idovskej populcie sveta. Stroia pre nich robili pinav prcu aj Maari.

Je nhoda, e bratia Cyril a Metod predtm, ako ich r. 863 poslal byzantsk

cisr Michal III. k Slovanom, boli najskr r. 860 tm istm cisrom poslan na zhadn diplomatick misiu k Chazarom? Technicky ich vyslal uen patriarcha Kontantnopolu Ftius, ktor m v historickch zdrojoch prezvku chazarsk tvr. Na obchodnej misii u Chazarov sa Cyril, budci apotol Slovanov s Maarmi stretol, uvdza sa to v Kronike Hinkmara z Remea. Ide o nhodu alebo starostlivo zosnovan pln ako zvntra rozora a nakoniec znii neelane siln slovansk tt?

Ak udalosti sa odohrvali r. 860? Byzantsk cisr Michal III. sa musel obva o existenciu Kontantnopolu. V tom roku sa rusk flotila dostala blzko mesta a ohrozila ho. O dva roky nato Rurik so svojimi mumi odal Chazarom Kyjev. Pribline v tom ase boli Maari, chrniaci chazarsk zujmy na zpadnej asti ich re vytlaeni Peenegmi prekvapujco iba po jedinej vojenskej akcii. Pre Maarov navyknutch bojova vemi nezvyajn rozhodnutie. o ak ilo o nieo plne in? Nebolo vhodn z pohadu Byzancie sa dohodn s Chazarmi a ich vazalmi Maarmi na krokoch postupnej likvidcie slovanskho vplyvu? Chazarsk ria sce bola neskr znien vojskami kyjevskho knieaa Sviatoslava, ale detrukcia Kyjevskej Rusi, teda najm postupn likvidcia starej Viery a nstup k moci u predajnch kresanov spene zaal. Ak Cyril bol oficilne poslan k hazarom obchodne ve ak vierouku mohol dobrusova s judaizmom nebolo nsledn znefunknenie Vekej Moravy tie len obchodn dohoda, ako a za koko pripravi cestu Maarom? Kresanstvo u bola siln, osveden zbra.

Ako s previazan tieto udalosti s naim zemm? Svtopluk I. zomrel r. 894. Slovensk a esk historici sa zameriavaj na opisovanie udalosti / obdobia Sama, neskorieho mocenskho vrcholu a potom zniku Vekej

Moravy. Ale ak by ste hadali podrobnejie daje o udalostiach v 10. storo, nenjdete vea. A celkovo vbec ni o nadvznosti na Kyjevsk Rus. Akosi vetko kon okolo r. 906. ke Moravania naposledy porazili staromaarskch tonkov, a potom rokom 907, ke star Maari vyhrali nad Bavormi pri Bratislave a ttna moc Mojmrovcov sa rozloila.

A o ak sa toto vetko odohralo na pozad plne inch udalost? Chazari po stroia napdali slovansk zeme a odvdzali do otroctva slovansk obyvatestvo. Situcia sa zmenila k lepiemu za poslednho naozaj slovanskho knieaa Kyjevskej Rusi, Sviatoslava. Poda dajov Ruskej kroniky prevzal moc r. 964. Bol to chrabr bojovnk a v podstate cel svoju vldu preil na bojovom poli. kde aj zomrel.

Bolo potrebn vyriei chazarsk problm, preto Sviatoslav poiadal o pomoc kan Ogu, svoju matku. Na kad vojnu s potrebn peniaze, ale je potrebn aj to, aby krajina nebola v ase neprtomnosti vladra a armdy napadnut susedmi. Kan nielene poradila, ale vetko zariadila sama sa vybrala na diplomatick cestu k vladrom susednch krajn.

Jej prv cesta viedla k Frankom, teda zpadnm susedom. Frankovia sa zmluvne zaviazali, e Kyjevsk Rus nenapadn, ale mali podmienku, kan musela prija krst. Prijala. Potom jej cesta smerovala do Rma. Dosiahla dohodu o netoen s tou istou podmienkou musela sa op da pokrsti. Potom prila na Krym. Tak ist zmluva a rovnak podmienka, musela prija arinsky krst. Nakoniec prila do Byzancie. V Carihrade mala toho viac. Poiadala cisra o piku na vojensk vpravu svojho syna. Ke predtm r. 911 kniea Oleg podpisoval mierov dohodu s byzantskmi cisrmi Leom a Alexandrom (vldli spolone), tak v texte dohody prisahali Kyjevania svojimi zbraami na Boha Perna. R. 957 u cisr stanovil podmienku, e sa mus da pokrsti. Kan namietla, e prve prijala krst u Arinov na Kryme. Cisr Kontantn vyhlsil, e krst od heretikov nie je krstom a mus podstpi prav krst. Oga prijala. Za tejto podmienky cisr poskytol peniaze, ktor Oga poslala synovi. Oga sce shlasila s krstom ale iadala cisra, e ak chce, aby bola pokrsten, mus ju pokrsti or. sm, inak nebola ochotn krst prija. Onedlho po krste cisr poiadal kan o ruku. Naskytla sa mu vynikajca prleitos zmocnit sa Kyjevskej Rusi. No mdros a predvdavos kanej Ogy sa ukzala v plnej krse. Odpovedala cisrovi, Ako sa me so mnou oeni po tom, ako si ma pokrstil a nazval svojou dcrou? Kresania to nesm a ty sm to vie vemi dobre. Cisr odpovedal. Oga. dobehla si ma.

Sviatoslav sa dkladne pripravil a vyrazil na vpravu, ktor znamenala koniec obvanej re Chazarov. Ityl, hlavn mesto re zniil r. 965. Chazarov hromadne predal do otroctva s prostm odvodnenm. Pretoe po stroia plienili slovansk zeme a predvali Slovanov do otroctva, nech oksia otroctvo na vlastnej koi. Otrokov predal toko, e plne splatil dlh byzantskmu cisrovi.

Kniea Sviatoslav zahynul o niekoko rokov neskr pri nvrate z vojenskej vpravy proti Byzancii, ke sa s armdou dostali do pasce, ktor na nich a ich vojnov koris nachytali Peenegovia. Na trn nastpil jeho syn, Jaropolk r. 973. Ale nie nadlho. Vypukla obianska vojna a k moci sa po odstrnen brata dostal Vladimr, nevlastn brat. 1 Vladimr sa nemal sta vldcom, pretoe jeho matka bola zajatkya. No sou a kladmi dosiahol svoje a r. 981 bol trn jeho.

Vladimr sa stal neskr svtm. Cirkev mala asi podobn dvody ako dvno predtm u cisra Kontantna. Ako hovoria kroniky, Vladimr obuboval eny. Mal tristo konkubn vo Vygorode, tristo v Belgorode a dvesto v Berestove. To vak nehovor vetko ojeho charaktere. Znsiloval tak vydat eny ako aj mlad dievat, v om ho kroniky prirovnvaj k alamnovi, ktor mal sedemsto maneliek a tristo konkubn.

Vladimr je oslavovan za to, e sa zaslil o pokresanenie Kyjevskej Rusi. Pokresanovanie prebiehalo od r. 988 do r. 1000. o naozaj znamenalo pokresanenie pohanskch Slovanov mlokto vie. Za dvans rokov bolo z

pvodnch 13 milinov obyvateov Kyjevskej Rusi 9 milinov vyvradench. Kresansk kroniky o tchto jatkch samozrejme mlia. Ruku k dielu priloili aj Chazari. V otroctve zistili, e poda zkonov Byzancie neme ma kresan za otroka kresana. Hromadne zaali prestupova na kresanstvo a obratom dostva slobodu. Ke zradn Vladimr otvoril dvere do Kyjevskej Rusi cudzm vierozvestcom, hrnuli sa medzi prvmi. Ohom a meom sa mstili za porku Sviatoslavom a krtke otroctvo.

Meme odvodnene predpoklada, e ak by sa trnu nezmocnil krvilan Vladimr, tak aj osudy Vekej Moravy by sa uberali inm smerom. Maari, chazarsk sluobnci sce prili, ale ich panstvo by sotva vydralo najbliiu odvetn vpravu Kyjeva. Ale tak jatky pchan na Slovienoch s najvou pravdepodobnosou zasiali aj nae zemie. Chazari a star Maari sa poznali oddvna.

Zujmy Kyjevskej Rusi sa zmenili zrove so zmenou charakteru knieaa. Km pvodn slovansk knieat vldli / vle nroda a ich innos bola zameran na ochranu celistvosti krajiny, s nstupom kresanstva sa vetko zmenilo. Knieat sa stali pnmi o znamenalo, e ostatn sa stali v podstate otrokmi. U neslili zujmom svojho

] nroda ale cudzm, prpadne svojm. Z davy, ktor koncentrovanou j mocou hjila zujmy nroda a slovanskej viery sa stal tt, ktor sm organizoval kristonosn vpravy a ohom a meom niil zstancov pvodnej slovanskej viery. Situcia vyvrcholila za Vladimra Vsevolodia Mononacha (1114 1125). Jeho kristonosn vpravy spsobili, e

niektor zemia Kyjevskej Rusi ostali udoprzdne. Nsledkom takejto politiky sa kyjevsk Rus rozpadla na tri samostatn,

medzi sebou speriace knieatstv. Z nho pohadu bol pre al vvoj dleit Jaroslav Vsevolodovi. kniea Ninho Novgorodu a otec Alexandra Nevskho. Kristianizciu zpadnch Slovanov, medzi ktorch patria aj Slovci, sledovali vchodn Slovania s nevou a povaovali to za zradu. Rozsah s akm prebiehala fyzick likvidcia Slovanov bolo potrebn zastavi, inak nm hrozila pln likvidcia.

Kyjev sa od uchvtenia moci Vladimrom viac a viac priklal k praktikm kresanskho systmu zpadu. Nsiln pokresanovanie jatky Slovanov na zpade postavili vchodnch Slovanov pred otzku ako alej. Padlo rozhodnutie da nrodu nov meno. Poda mien svojich Bohov-Ochrancov archa a Tary prijali nzov Tartaria. Na mape sa objavila Vek Tartaria. o bolo nov meno pre prastar Rassniu.

Jaroslavov i Vsevolodiovi sa nepili kristonosn njazdy Kyjeva a poiadal vchodnch Slovanov Vek Tartariu s ktorou udriaval ul styky o vojensk pomoc. Pomoc predstavovala profesionlna armda Tartane, ktor dostala lohu vyhna kristonoscov na zpad a zachrni zvyky zpadnch

Slovanov a ich spsob ivota. Pochod na zpad sa uskutonil a vsledok je vetkm znmy. Neexistovala

nijak mongolsk armda. Ide o historick falzikciu rozsahu, ak nem obdoby. Bol to smrtonosn pochod pre tch, ktor pokresanovali Slovanov, ale osloboditesk pochod pre domce obyvatestvo. Armda Tartarie sa prehnala zemm kde ete ili Slovania ako smr a preala misionrske jatky Slovanov. Armda dola a k Jadranu a po splnen lohy sa vrtila. Vade kde pustoila niila vlune cudzie vojsk a klrus, teda cudzincov. Prehnala sa aj Slovenskom. Aj oficilni vedci dnes uznvaj, e Tatri likvidovali vojsko a cirkevn ustanovizne, no obyvatestvu nikde neubliovali.

Vsledok bol, e Slovania boli na as osloboden od nsilnho pokresanovania. Armda Tartrie zniila aj moc navzjom speriacich knieat. Prila nevslovn ava. Nebol to krok vzad, ako hovor oficilna veda, bol to ohromn krok vpred. Obyvatestvo si po tom vetkom mohlo na as vydchnu. Ak by nebolo tejto akcie je pravdepodobn, e by ns, zpadnch Slovanov dnes u nebolo.

Do mocensky uvonenho priestoru sa miestami dostali aj Mongoli, no ich skuton moc nikdy nedosiahla rozsah uznvan oficilnou vedou.

Ak u sme hovorili o Vekej Tartarii povedzme si o vojenskej moci naich Predkov ete nieo. V dejinch sa objavuj men ako Geti. Huni i Skti. Oficilna veda ich oznauje za samostatn nrody. Je to alia lo.

Getov alebo Masagetov u spomna ako nrody aj Herodotos vo svojom diele Dejiny. Geti boli organizovan vojensk druiny slovanskch nrodov, ktor ili od nepamti na zem prastarej davy Rassnia (viac v knihe). Boli to profesionlni vojaci, ale organizovan na princpe rodovch drun. Tto organizcia sa ukzala nedostaton poas vpravy Alexandra Macednskeho, ktorho armda u bola organizovan modeme. Preto v prvch bojoch s Alexandrovou armdou utrpeli Geti porky. Na zklade nespechu reci Rassnie analyzovali vzniknut situciu a rozhodli o zmene organizcie profesionlnej slovanskej armdy. Geti sa spojili do nie. Odtia aj nzov Guni Geti a nia. Getsk nia. Z nejakho titulu historici vraz Geti ponechvaj v pvodnom ruskom tvare, ale pri vraze Guni u povame Huni. Tak i onak, v rutine sa pvodn vraz zachoval. O nie nhodnej podobnosti Slovanov a Hunov sa zmieuje aj grcky dejepisec Prokopios z Cezarei v asti opisujcej dejiny vojen cisra Justinina v rokoch 551 554.

Oficilna veda podva informcie o akomsi samostatnom koristnckom nrode, ktor pouval kosten hroty pov a podobn nezmysly. Huni, teda getsk nia bol nzov profesionlnej armdy z Bielovodia. Sasn archeolgovia nali 117 km na sever od mesta Omsk pozostatky starho mesta s vysoko rozvinutou metalurgickou technolgiou. Mesto sa poda vdickch zdrojov nazvalo Vendogard. Vykopali dve metalurgick pece podobn peciam

v Arkaime, len vkonnejie. Spracovvali tu elezn rudu, titnov horninu a drah kovy. Ak kosten hroty? Huni sa prehnali celou Eurpu a okrem vojenskch akci priniesli so sebou poznatky, ktor na zpade dovtedy neboli. To bol skuton smer toku poznania z vchodu na zpad a nikdy nie opane.

Nie poslednm skreslenm je al nrod Skti. Skyt sa v Slovansko-rijskch vdach nazva osada v ktorej ij spolone Slovania aj rijci a m chrm, kde sa prevdzaj nekrvav obety. Slovania nikdy neprinali krvav obety. V naom ponman je zkladom Rod, o je pri Rode je prroda. Svet vysokch energii oznaujeme za svet Bohov. Tieto tri zloky nai Predkovia vdy chpali ako navzjom prepojen celok. Civilizcia vniesla grcky pohad. udia s jedno, prroda druh a Bohov ia tretie, vetko navzjom oddelen. A zatia o rodov kultra predstavuje stav sladu s prrodou, civilizcia ekologick katastrofu.

Ke sa dostali v Rusku k moci Romanovci zaali falzifikova skutonos. Potrebovali vytvori dojem e len vaka nim, cudzincom, sa Rusko vzchopilo, inak by bolo ostalo v podru Zlatej hordy hoci v skutonosti nijak mongolsko-tatrska nadvlda neexistovala. No aj napriek tomu jestvovalo v crskom Rusku pomerne dlho dvojvierie. Od rozkolu kresanskej cirkvi na vchodn a zpadn jestvovala ortodoxn cirkev, teda cirkev postaven na starch, ortodoxnch zkladoch. Popri nej jestvovala staria, pvodn slovansk Viera. V polovici! 7. storoia sa situcia op zhorila. Pri cirkevnej moci bol patriarcha Nikon, autor cirkevnej reformy (1654). Ppeovi zvidel, e ovlda politiku zpadu a pvodnej, slovanskej Pravoslvnej cirkvi starovercov jej bohat dejiny a dosiahnut vsledky. Vydal prkaz nahradi vo vetkch kresanskch bohosluobnch knihch vraz pravovern slovom pravoslvny. Proti reforme povstala as ortodoxnej cirkvi. Tto kresania nechceli ni meni, chceli osta na starch, ortodoxnch zkladoch. A crska moc ich zaala fyzicky likvidova. Podporili ich staroverci, skuton pravoslvni, pretoe slvi Prv nem ni spolonho s kresanstvom. Kresanov staroobradnkov, ktor checli osta na starch zkladoch a ktorch Nikon nazval rozkolnkmi crska armda zatvrala do kostolov a vetkch, eny aj deti za iva spaovali. Oficilne rozrili, e tto rozkolnci sa sami v kostoloch zapauj. Len nevedno preo mali vdy zatarasen dvere. No a pravoslvnych starovercov napichovali na koly. udia sa zachraovali tekom. Vina do Bielovodia, teda za Ural, ale niektor uli aj na zpad. Naprklad podtatransk dedina Vaec bola zaloen pravoslvnymi starovercami, uteencami. Ale oficilne sa o tom nedozviete ni.

Ak by sme chceli strune zhrn koko prslunkov bielej rasy, teda Slovanov a rijcov bolo zabitch priamym alebo skrytm psobenm temnch sl. dostaneme pribline takto tatistiku (zaleka nie pln): o Kyjevsk Rus, 988 1000: 9 milinov obet: o Svt Inkvizcia, 1238 1835: 12

milinov obet; o Biologick teror (nkazy cholerou, morom a podobne), 1347 1631: 150 milinov obet; o Cirkevn rozkol v Rusku, 1598 1676: 2 miliny obeti; o Sovietska

revolcia a obianska vojna (1917 1923): 18 milinov obet; o Prv svetov vojna, 1914 1918: 19 milinov obet; j[jL o Hladomor, 1932 1933: 7 milinov obet, H o Koncentran tbory v ZSSR, 1929 1939: 22 milinov obet; H o Vzensk psychiatrick nemocnica Ministerstva zdravotnctva |Sj ZSSR, 1917-1970: 2 212 198 obet; jg o Druh svetov vojna, 1939 1945: 62 milinov obet. Biele nrody Zeme stratili viac ako 1 miliardu ud. V knihe Mdrosti Perna je predpove, e na sedem Kruhov ivota p

zavldne na Zemi tma. Ak by sme povaovali za zaiatok vldy temnch [C sl rok 988, tak pripotanm 7 Kruhov ivota (po 144 rokov) dostaneme 1[ rok 1996. ijeme teda v obdob postupnej straty vldy temnch sl (r na Zemi. U nemu vldnu tak ako v minulosti, ale ich moc je ete k vek. I!

Ete nieo o oficilnej vede. Bolo do nej investovanch toko | prostriedkov, e ak sa objavia fakty, ktor nezapadaj do mainrie tm j horie pre fakty. Oficilna veda ich ignoruje. Ale prve faktov je dnes u r viac ne dos.

Urite kad vie o troch vekch pyramdach v Gize. Nes men po faranoch tvrtej dynastie (2575 2467 pred n. 1.) Chufu, Chefen | a Menkaure. dajne si ich vybudovali ako svoje hrobky. Pyramda farana Chuf (alebo v inom zdroji Cheops) sa asto nazva Vek. U od staroveku bola povaovan za jeden zo siedmych divov sveta. Urite prvom. Aj z pohadu dnenej technolgie je to architektonick unikt.

Postavenie Vekej pyramdy jednoducho predstavuje pre vek v ktorom si myslme, e bola postaven technick nemonos. Ve ak si uvedomme nronos stavby Vekej pyramdy tak sa veci maj asi takto: Cel pozostva z 2 200 000 kamennch blokov. Ak uvaujeme pracovn as 24 hodn denne a 12 mesiacov do roka znamen to, e robotnci by museli zodvihn a umiestni priemerne 2,5 tony materilu kadch 5 mint aby takto monumentlne dielo dokonili za 20 rokov. Do tohto odhadu nie je zahrnut logistika nie je zartan as na prpravu a dopravu materilu na vysoko teoretick rampu, vybudovanie samotnej rampy aj 2 km dlhej a jej optovn rozoberanie a premiestnenie. Ak sa chceme dosta do relnejch sel tak na to aby bola stavba dokonen za 20 rokov by museli robotnci umiestni masvny granitov blok kadch 36 seknd!

A odkia vlastne berieme e Vek pyramdu postavil faran Cheops*

Vetky npisy sa nali v miestnostiach ktor objavil plukovnk Vye. Zaujmav len je, e vdy trafil sa prebi do miestnosti tak, e vetky

njden npisy boli na vetkch stench len nie na tej, ccz ktor sa prebil. Jedin odborn egyptologick kniha o ktorej sa Vyse viackrt vo svojich zpisoch zmieuje je od Sira Johna Gardnera Wilkonsona Matria Hieroglyphica. V doch uskutonenia nlezu dorazila z Londna do Khiry alia nov, trojzvzkov Wilkinsonova kniha Manners and Custonis of tlie Ancient Egyptians. Bola vydan v Londne na zaiatku roka 1837. V roku 1832 vyla aj in kniha, vo francztine od autora Labrode s nzvom Khira. Obaja autori uvdzali v knihch viacero prkladov kartu od rznych panovnkov. A obe knihy obsahovali t ist hlskov chybu. Npis analyzoval Samuel Birtch, odbornk z British Museuni. U on zistil neslad, ktor vznikol preklepom, ak by nijak pisr z obdobia faranov neurobil. Tento podvod na verejnos akosi neprenikol.

Podobn problm je so Sfingou. Bdate West si najal mladho geolga z University of Boston menom Rbert Schoch aby ju analyzoval. West a Schoch vykonali obhliadku Sfingy. Profesionlny geolg sa vemi rchlo zorientoval v dkazovom materile. Vplyv poasia na Sfingu v porovnan s hrobmi Starej re, ktor leia len asi 200 m obale jednoznane dokazuje, e Sfinga mus by tiscroia staria ako hroby. Dva chrmy Sfingy dokazovali to ist ich opotrebovanie poasm je ovea aie ako hrobov Starej re. Opotrebovanie poasm vak nie je dostaton vyjadrenie. Na rozdiel od hrobov Starej re tu psobil ako hlavn faktor opotrebovania d a nie vietor. Ale v Egypte za poslednch 3 500 rokov nepralo. Schoch sm odhaduje jej stavbu na obdobie minimlne okolo r. 7000 pred n. I. West odhaduje obdobie stavby nrok 10450pred n. 1.

Ani nie je vari potrebn spomen skutonos, e Sfinga je postaven z blokov viacich 200 ton.

V porovnan s pyramdami a sfingou je al fakt skoro ni. V r. 1983 D. H. Milne a S. Schafersman napsali v JOURNAL OF GEOLOG1CAL EDUCATION na str. 111 o nleze udskch apaj a odtlakov dinosaurov spolu v povod rieky Polluxy v Texase. Podobn nlezy boli odkryt geolgmi aj v bvalom Sovietskom zvze. Pred 150 milinmi rokov u dnen lovek il. Napriek tomu oficilna veda ni nereviduje.

Darwinova teria nebola nikdy dokzan, chbajci lnok sa nikdy nenaiel. No to nebrni tomu, aby sa stle vyuovala v kolch. Ba o viac. dnes u existuje dstojn protivnk evolunej terii vymyslenej Darwinom. Je to teria inteligentnho plnu, v anglitine oznaovan ako ID (= intelligent designj. V tejto oblasti je u mnostvo publikci, niektor s preloen aj do etiny. Oplat sa preta knihu od autora Janathana Wellsa DARWIN1ZMUS A INTELIGENTN PLN*. V

knihe je mnostvo odkazov na alie zdroje na tdium. In Ak sme u pri knihch tak zaujmav je aj ZAKZAN r ARCHEOLGIA, ktorej preklad z nemeckho originlu vydalo h! vydavatestvo Dialg, Liberec, 2007. li Zaujmav je aj kniha autora menom Arthur Kemp THE MARCH OF | THE TITANS s podtitulom A HISTORY OF WHITE RACE. [j

Prchodom Cyrila a Metoda na Slovensko sa zaala kliatba pre r Slovanov. Prznan je, e rokom 2012 kon obdobie, ktor je pod | energiou Bohyne Morny a charakterizuje ju Lka. Zmenou epoch vstupujeme pod vplyv energie Boha Velesa, ktor je charakterizovan | Vlkom. Nka sa nm vznamov symbolika. Predstavuje ju oficilny znak Slovenskej republiky dvojramenn kr. Hoci sa uvdza ako misijn kr katolckej cirkvi, skuton pvod tohto znaku je zahalen nejasnosami. Za jeho zachovanie vame trovcom. Ako bse Mor ho! Od Sama Chalupku je opisom skutonej udalosti, ktor zaznamenal rmsky historik Ammianus Marcellinus [XIX; 10], tak aj misijn kr m plne in pvod. Runov znak Bohyne Morny je toti rovnak dvojit kr. Vek Bohya Morna je Bohyou zimy, noci, venho sna a venho ivota. Jedna z troch sestier premdreho Boha Perna. Hoci sa niekedy omylom oznauje za Bohyu smrti, nie je to tak. Bohya Morna dva uom bielej rasy ven ivot vo svete Slvi.

Je mon, e mdros naich dvnych Predkov nm umonila zachova si znak naej krajiny zapsan v jazyku najstarej abecedy sveta ranovom psme. Oficilny slovensk znak teda vyjadruje, e naa vlas je hornat a pod ochranou Bohyne Morny. Morna predstavuje druh energie, ktor je potrebn na naerpanie sl, ako v zimnom spnku, aby na jar mohlo vetko rozkvitn v plnej krse a sile. Tradine sa na naich dedinch ctila moc Bohyne Morny upaovanm snehovej zimy, ktor sa hdzala do rieky. Nu bratia Slovania, prichdza naa doba. Nastva jar.

Vladimr Laubert Leto 141 Lunnho Psa na Kruholete isloboha Leto 7517 od uzavretia mieru v Hviezdnom chrme Leto 13017 od Vekho ochladenia na Kruholete isloboha

U dvnejie si kladiem otzku, kde sa asi zana to, omu dnes hovorm: moje morlne zsady. Odkia vbec vyviera to, e som m som. Pn e modlitby som odriekal na rozkaz a nerozumel som im. Prvm rozprvkam som porozumel. Ven zpas spravodlivosti, udskej piny i udskej krsy som po prv raz objavil tu. Menilo azda nieo na veci, e to bolo vo svete arkanov a drakov, proti ktorm bojovali popolvri? Reou blzkou tlmoili sa dieau veci vsostne dospel. Mono, e dnen odpor k podlmu a nzkemu bol kedysi strachom o princezn i o deti v medovnkovej chalupe. Kad potik vyzer pri porovnan so irokou riekou trochu groteskne, ale kad irok rieka sa zana takmto potikom. Mono, e preto tak zle na tom, ak bol prve

tento potik. Milan Rfus, Sobotn veery Z knihy lovek, as a tvorba Bratislava, 1968.

Veleslav, Dobrognev, Svetozr SLOVANSK VNMANIE SVETA Potvrdenie KNIHY SVETLA VOD

Pd komunistickej ideolgie v naej krajine koncom 20. storoia povzbudil mnohch ruskch ud v sil oboznmi sa a prija in ideovo-religizne systmy. V 90-tych rokoch 20. storoia k nm plynulo vea rozlinch ideovo-religiznych uen; od liberalizmu po totalitme a ekonomick terie. V Rusku znova zaali zskava vplyv pre predrevolun obdobie charakteristick kresanstvo, islam a budhizmus. No objavil sa aj zujem o slovansk, predkresansk ponmanie sveta. Pod vplyvom stronho potlania slovanskho ponmania sveta mocou ttno-kresanskou, ale aj sovietsko-komunistickou vldou slovansk poznanie, obrady a tradcie boli takmer vykorenen, straten v zabudnut, zmenen a zahmlen lou. Preto v je sasnosti neahk znovu obnovi slovansk ponmanie sveta, vyaduje to zven silie. U bolo vydanch nemlo lnkov, bror a knh, ktor v tej i onej miere rieia tto lohu. No tieto lnky, brory a knihy objasuj problematiku na rozlinej rovni.

S vydania, v ktorch, koprujc kresanstvo sa na rove Najvyieho Boha intaluje jeden zo slovanskch Bohov (Rod, Daboh, Svarog a pod.). S vydania, v ktorch sa slovansk ponmanie sveta predstavuje primitvnym spsobom ako klaanie sa Prrode a Jarile-Slnku. Je nemlo vydan, ktor sa sstreuj na mysticko-mytologick aspekt slovanskho ponmania sveta, uvdzaj ho do nadoblanch vin, mlo zrozumitene pre drviv vinu ruskch ud. Objavilo sa nemlo iniciatvnych jednotlivcov, ale asto nemaj ani elementrne poznatky o slovanskom ponman sveta, no napriek tomu sa aktvne zaoberaj zavdzanm pseudoslovanskch tradci, o vedie k zakladaniu pestrch, rozline orientovanch religiznych smerov a skupn. Tto inicitori najastejie lkaj eny, ktor sa v menej miere opieraj o rozum a poznanie, ale riadia sa citmi a volanm srdca, o u niektorch prina rozlin vne problmy.

Vetko toto, spolu s psychickmi osobitosami naich ud, ktor si zva neelaj nieo sa naozaj vne naui, ale ustavine sa snaia nieo vies, rod neprimeranos pohadov a nenvis medzi rozlinmi slovanskmi smermi. A tolo uahuje inm religiznym konfesim boj s rodiacim sa slovanskm ponmanm sveta. Z tohto pohadu dozrel as vyleni z existujcich vydan a alch zdrojov to hlavn, o umon znovu nastoli plne dveryhodn poznanie o slovanskom ponman sveta ako zklade slovanskho spsobu ivota. Opierajc sa o tieto poznatky, je mon zasvtenejie sa zaobera znovunastolenm slovanskch tradci a obradov. Jednako je treba ma na zreteli, e na tak nieo nebude poznanie o ponman sveta ete dostaton. V

sasnosti v tomto smere ete existuje nemlo podan, ktor s, pokia ide o kvalitu opisu minulosti Slovanov, rzne. Ke sa vraciame k slovanskmu ponmaniu sveta, treba poveda, e zahalo nielen organizciu ich ivota, ale tie aj poznanie o architektre sveta, slnenej sstave Jarily-Slnka, o loveku a jeho minulosti, o jeho vzjomnom psoben so Zemou, o vplyve vesmmo-galaktickch procesov na rozvoj loveka a udstva at. Z niektorch uhlov pohadu svetonzor Slovanov predstihuje poznanie, ktor je dostupn sasnej vede. Aby sme to videli a pochopili, musme prebra vetko pekne po poriadku. Tto kniha je uren pre itatea, ktor had odpovede na otzky, preo sa tak stalo, preo sa Slovania v sasnosti nachdzaj v ponenom a vykorisovanom stave, ale aj o tom, o si o sebe mysleli Slovania v minulosii. Tto knihu je treba preta niekoko rz, aby sa to hlavn z nej uloilo v hlave, pretoe nzory sasnch ud vbec nezodpovedaj slovanskmu svetonzoru. U etnickch Slovanov sa to uchovva na genetickej rovni, preto sa to d zobudi po oboznmen sa s touto knihou. O SVETONZORE g Nehadajte na dne hlbokho jazera P iariace koberce nebeskch hviezd, p lebo sa nachdzaj vysoko nad vami. A aby ste uvideli ich jasn iarenie, f[ muste upriami svoj zrak na Nebesia. Volchv Velimudr ( Ke hovorme o slovanskom svetonzore, hovorme o prastarej viere Slovanov, na bze ktorej fungovalo slovansk spoloenstvo, [i Viera zna Vyarujcu Mdros, to znamen predovetkm poznanie f

stavby sveta v celom rozsahu jeho prejavov. V tejto svislosti Viera f to je predovetkm poznanie, ale nie slep klaanie sa neobjasnenmu bostvu, ako je to zauvan vo vetkch svetovch nboenstvch a ich sektch. V slovanskom svetonzore Stavba sveta zaha Svet Tmy a Svety Svetla. Ale tieto zahrnut stavby sveta nie s jedna od druhej izolovan. Tesne na seba vzjomne psobia. Energie, vychdzajce zo Svetov Svetla sa rozptyuj po priestranstvch Svetov Tmy, ale Svety Tmy pohlcuj energie, ktor ide zo Svetov Svetla. Z toho vychdza, e Stavba Sveta je pre ns dualistick.

Vesmr je vo svojej truktre a organizcii nadovetko zloit. M mnostvo galaxi, ktor sa nezvisle pohybuj okolo jednho centra a jednm smerom. Okrem galaxi jestvuj aj alie subjekty, naprklad ierne diery. Galaxie s rozloen vo vine priestoru vesmru. S to zoskupenia ohromnho mnostva snc, hviezd, zem, mesiacov, asteroidov, komt a prachu, ktor sa pohybuj v systme tej i onej galaxie, vypajc a pohlcujc energie rznych druhov

(hmoty). Tu treba ma na zreteli, e hmota je zhmotnen energia. ierne dier/, naopak, s rozloen v ohranienom priestore vesmru a s uren na pohltenie energie (hmoty) vypustenej galaxiami, ktor sa v nej zapauj do nepravdepodobnej hranice. Ke sa mnostvo energie v iernej diere pribli kritickej hmotnosti vybuchne a rod nov galaxiu. Takto je Vesmir vo svojej podstate pre ns tie dualistick.

Vzjomn psobenie galaxi, iernych dier a alch objektov vesmru je vemi zloit. V rmci tohto vzjomnho psobenia ustavine prebieha pretekanie energi do matrie a naopak, ale aj pretekanie energii a hmoty z jednch truktr vesmru do druhch. Priestorov stred vesmru oividne existuje, no to neznamen, e len v om dochdza k pretekaniu a premene foriem energie a hmoty. Podstata galaxi a iernych dier ukazuje, e takch bodov je vo vesmre mnostvo. Kad objekt

Vesmru, i u atm, alebo elektrn, bu vydva alebo pohlcuje energiu a hmotu.

Vnimone jasne to vidno na prklade ivoneho a rastlinnho sveta. Zvierat a rastliny, aby mali energiu na ivot, pohlcuj pre nich nevyhnutn slnen energiu a potravu (hmotu), prepracovvaj ich a dostvaj rozlin energiu telesn a rastov, vaka ktorej ij a rozvjaj sa. No tak ako galaxie a ierne diery, aj zvierat a rastliny jestvuj o uritho asu. Potom umieraj, vytvrajc monos, aby sa objavili druh truktry a organizmy vene ivho vesmru.

Smr starho a zrod novho prebieha vo vesmre stle. To je jeho hybn motor, umoujci Vesmru jestvova vene. Z toho vyplva, e pre nejestvuje zaiatok a nebude ma koniec. V sasnosti vedeck svet ponka viac koncepci vzniku vesmru. Medzi nimi je najznmejch dev koncepci, ktor zahaj teriu vekho tresku i teriu boskho stvorenia. Jednako medzi nimi niet ani jedinej, ktor by hovorila o venosti vesmru. No niektor sasn vedci ven existenciu vesmru potvrdzuj. V sasnosti rusk vedec z Riazane S. Belych vo svojej prci Plankovsk fyzika vyslovil nad teriou vekho vesmrneho tresku otznik.

V tejto prci ukazuje, e za plankovskm bodom energia prvohmoty sa nachdza len v kinetickom stave a poda vetkch parametrov m, poda naich meradiel, svisl nekonenos. Kee pri vetkch druhoch vzjomnho psobenia jestvuj plankovsk body, lnia z nich pochdzajca vytvra akoby hranicu medzi hmotou a prvohmotou

Kad vstup lnie 0-vho vzjomnho psobenia na povrch kvzitekutosti predstavuje potencilny zaiatok pre rozvoj budceho vesmru vntri seba. Vo vntornch oblastiach, nenadvzujc na povrchovos kvzitekutosti, mme nelniov fyzick svety, ale na hranici Jcvzitekutosti-kvziplynu lniov

Na zklade nm znmych fyzickch zkonov meme kontatova, e

ijeme v jednom z lniovch fyzickch svetov. Zvery S. Belycha ukazuj, e v Stavbe sveta jestvuje energia (hmota) a

praenergia (pramatria). V tom sa optovne ukazuje dualita Stavby sveta z nho pohadu. Zrove z jeho vvodovjasne vyplva, e v skutonosti je mnostvo vesmrov a tie pretekaj z jednho do druhho. Nachdzame sa v jednom z lniovch, fyzickch svetov Stavby sveta, ktor sa vol Vesmr. udia vidia len pozorovaten vesmr, ktor m tvrd a svietiace objekty. Z jeho vvodov je zrejm, e vo vesmre me by niekoko paralelnch svetov, ktor na seba takisto vzjomne psobia. Toto vetko hovor o venosti vesmru, jeho nekonenosti a bezhraninosti. V tejto nadvznosti ohraniova vek vesmru na 17 milird rokov, ako to rob sasn veda, nem podklad, rovnako ako aj tvrdenie, e sa rozpna. Ako predpoklad S. Belych, , jedno mono poveda isto, e z pohadu obrovskch rozmerov vesmru je proces jeho tvorby (existencie pozn. autora) dlhotrvajci a zaberajci miliny milird rokov.

To nm aj dva prvo hovori o venosti jestvovania Vesmru. Z tohto jasne vyplva, ak neopodstatnen je tvrdenie, e nejak Stvorite niekedy stvoril vesmr. Okrem toho vesmr to je skuton stvorite viditenho sveta. No ak hovorme presnejie, existenciu vesmru zabezpeuj Sily a Energie, ktor spolu a shlasne realizuj vvoj vesmru. Pritom kad sila a energia pln len t funkciu, ktor jej prinle. Tchto sl a energi je mnoho. Zrove jedine ony tvoria vesmr. Tvorenie to nie je len budovanie, ale aj zmena. To umouje hovori o jednote mnohch tvorivch sl a energi, no nie o jedinom (jednom) Stvoriteovi.

Sasn lovek o energii (matrii) o-to vie. No o silch, ktor ntia energiu (matriu) pohybova sa, zapaova sa, rozirova sa, preteka, umiera, rodi sa atd., sa vie vemi mlo. Odkrytie ich tajomstva, ako aj venosti vesmru, bude vdy znepokojova mysle ud, rodiac v nich tak sprvne poznanie, ako aj liv predstavy. Sklony viny k jednoduchm rieeniam a mystifikcim, ich neochota poznva Stavbu sveta privdza k tomu, e sa strca prastar poznanie a vo veobecnosti sa ria liv predstavy.

V tejto svislosti je nevyhnutn obrti na na nedvno publikovan prastar zdroje a pozrie sa, o hovoria o vesmre a galaxich. Pri tom sa nesleduje cie vopred stanovi pravdivos alebo nepravdivos prekladu prastarho zdroja, ale aj sprvnos alebo nesprvnos vierouky, ku ktorej zdroj prinle. Cieavedome sa ustanovuje len hadanie momentov, ktor potvrdzuj vyie uveden pozcie a ich zhodu so sasnm poatm. Inak nebude jasn, o om sa hovor, pretoe doslovn preklad prastarho textu neumouje dnenmu loveku sprvne pochopi, o o ide. Takto zdroj je Kniha Svetla, v kde sa hovor: Kedysi, presnejie vtedy, ke ete nebolo asov, nebolo Svetov a Relnosti nami umi prijmanmi, bol, nestelesnen, len jedin Ra-M-Cha.

On sa prejavil do Novej Skutonosti a od prijatia Novej Bezhraninej Nekonenosti oiaril sa Vekm Svetlom Radosti. 1 vtedy sa objavila

Nekonen Nov Venos, v Novej Skutonosti sa zrodiaca, i nekonen mnostvo jej prejavov sa objavilo.

Tak sa objavilo fo. o my udia ako priestranstv Svetov Javi, Navi a Pravi vnmame.

Z ryvku vidie, e, po prv Vek Ra-M-Cha to je Sila, ktor pouila praenergiu (pramatriu) a premenila praenergiu (pramatriu) na nov formu existencie, po druh, v komentroch ku Knihe Svetla sa Vek Ra-M-Cha opisuje ako Prvopoiaton Jedin Nepoznaten Existencia, vyluujca ivotodarn Svetlo Radosti a prvopoiaton Ohe Stavby Sveta. Toto vysvetlenie je vemi ak pochopi, preto je eln ho zjednodui. Ak zjednodume preklad trojrunovej vzby Ra-M-Cha, dostaneme Budujca Sila Vyarujcich Svetov. Zrejme nie je nhoda, e nae slov, obsahujce budovatesk poiatok, mali v minulosti obrazn truktru, ktor sa nazvala Ra, pretoe ono predstavuje stavebn asticu Svietiacej Stavby sveta, ale preto aj dnes podnecuje u ud pocit radosti. Ak obraz runy CHA (pozitvnej budujcej sily) postavme pred RA. tak dostaneme CHA-RA-M, o u meme preloi ako Pozitvne-Budujca iariaca Rados Stavby Sveta. No ak spojme znaky tchto rn do jednho slova, dostaneme nov slovn vznam CHRM. Znamen to, e dostaneme vznamov vyjadrenie, ktor m vzah k pozitvnej a budovateskej innosti ud.

Chrm to je kultrne spojenie, vyjadrujce iariacu rados stavby sveta, lebo nai Predkovia vdy na stavbu chrmov vyberali zvltne miesta, kde z vntra Zeme vychdza pozitvna energia. Z toho u je itateovi zrejm, preo sa chrmy a aj in stavby Slovanov vdy stavali vyslovene krsne. Museli vzbudzova v dui loveka rados, navdza ho na tvorenie, dva mu pocit jednoty s Vymi svetmi a Stavbou sveta vcelku. Adepti kresanstva doteraz, ke pozvaj ud na nvtevu ich kostolov, hovoria, e to je cesta k chrmu. iastone maj pravdu, lebo mnostvo kresanskch kostolov je postavench na miestach, kde za starch ias stli prastar Chrmy, Kapitia a Svtinitia. Cesta k CHRMU v presnom chpan oznauje nvrat k prvopoiatonmu prastarmu poznaniu, k prastarm vznamom, obrazom a ponmaniam, k sprvnemu ponmaniu Stavby sveta a vzniku rozumnho ivota vo vesmre, ale nie v tej primitvno-skazenej forme, ak mme dnes. Bez nvratu k prastarmu slovanskmu poznaniu ved vetky pozvania na cestu k chrmu do tmy a posiluj Sily Tmy. Mono uvies ete nemlo prkladov ukky Radosti Budujcej Stavby Sveta. Naprklad, Raduga (Dha) je takisto prejavom Radosti iariacej Stavby Sveta a aj ona vytvra u ud pocit radosti. Preto Ra-M-Cha prastar slovansk poatie, symbolizujce nepoznan Svetl Sily

Stavby sveta.

Po tretie, z uvedenho vidie, ako vznikla naa galaxia Mliena cesta: objavila sa Nekonen Nov Venos a nekonen mnostvo jej prejavov sa objavilo. Predkovia, odovzdvajc potomkom svoje poznatky, formulovali ich vo veobecnej forme, nevydeujc detaily. Nsledkom toho m kad frza a kad poatie niekoko vznamov. ryvok zrejme hovor o vzniku naej Mlienej cesty, na o poukazuje vyjadrenie: Tak ako sa objavilo to, o udia nazvaj priestranstv Svetov Javi, Navi a Pravi. Svety Javi, Navi a Pravi boli zroden v naej galaxii a existuj len v slovanskom svetonzore. U vetkch udskch druhov s tieto poznatky v ohranienej alebo skreslenej forme. O vzniku naej galaxie, shvezd a hviezdnych systmov sa plne jasne hovor v nasledovnom ryvku:

as prvovzniknutho ivho Svetla sa vyliala do hlbokch nin a tam sa zmieala s tmou a hmlou.

Objavili sa prvotn Zblesky, z ktorch sa n Vesmr a Vesmry vyie rozpoloen zrodili.

V prastarom jazyku maj vrazy vesmr a vesmry rozlin vznamy. Vesmr to je nie jednoducho vesmr v sasnom ponman. Vesmr v ponman predkov oznaoval spojenie mnohch Svetov, v ktorch prebehol vznik (zasiatie) ivota. Takm spsobom udia v dvnych asoch vedeli a oznamovali si o jestvovan ivota na zemiach v tch alebo onch slnench alebo hviezdnych systmoch. Priom v danom prpade sa podrobnejie spomna n systm Jarily-Slnka, kee je rozloen v pohrani naej galaxie. Preto sa meme postupne z textu dozvedie o vyie rozpoloench vesmroch (shvezdiach, hviezdnych a slnench systmoch).

Prvovzniknut Zblesky to nie je ni in ako prejav vteovania tvorivej energie Svetla, ktor vydval Ra-M Cha zo starej existencie do novej. Je nevyhnutn poznamena, e v Knihe Svetla sa uvdza, e do tejto Novej Existencie u boli vesmry, v ktorch existovali prastar formy ivota, nazvan zvrchovan absoltne Nieo. Po tom, ako sa vesmry naplnili ivotodarnm Svetlom, ktor vydval Ra-M-Cha, sa prastar formy ivota premiestnili do Svetov, kde Svetlo nedochdzalo, a tieto Svety my dnes nazvame Svetmi Tmy. Takto Knihu Svetla prkladom zrodu novch foriem ivota v naom vesmre i v naej galaxii potvrdzuje sprvnos nzorov ruskho vedca S. Belycha.

, tam, kde sa zrodili Vek Zoskupenia Prvopoiatonho ivho Svetla, tam sa nachdzaj nai Vy Bohovia, jednho z ktorch, my volme Svarogom a ktor je Bohom Svetov a Relnost naej Nekonenosti.

V tomto ryvku sa jasne poukazuje na mnostvo Bohov. Je v om aj sprva o tom. kde sa nachdzaj Vy Bohovia, jednho z nich Slovania nazvaj Svarogom, on riadi vetky svety naej galaxie, nazvanej Mliena cesta. Vy Bohovia to s Prvopoiaton Bohovia, personifikovan Tvoriv

Sily a Energie, ktor vydval vek Ra-M-Cha a ktor vytvorili v Mlienej ceste nov formy ivota. Oni riadia jej ramen, shvezdia, slnen a hviezdne systmy at. Vy (Prvopoiaton) Bohovia okrem toho riadia vetky rozumn svety naej galaxie.

Treba ma na zreteli, e rozumn Svety sa neobjavili naraz. Jedny sa objavili skr, in neskr. Tie, ktor vznikli bliie k bodu, kde sa prejavil Ra-M-Cha, vznikli skr a v danom momente s to podstatne rozvinutejie, Vyie Svety ne tie, ktor vznikli alej od bodu vzniku. V tch svetoch existuje samostatn forma ivota: T zo Svetlch Bohov, ktor nie s Vymi Bohmi Nekonenost, v iariacom Svete Duchovnej Sily prebvaj.

V inch iariacich Svetoch vo vesmroch jestvuj in Vy Bohovia. Predstavitelia tchto Vych svetov navtevuj menej rozvinut Svety naej galaxie a nazvaj sa Svaroci. Preto pre ns predstavuj Vych (Prvopoiatonch) Bohov. To je zrejm z textu nasledujceho ryvku: Nekonene Vek a Nekonene Mocn s v porovnan s nami Svaroci: my meme o nich hovori ako o Vevldnucch, Vemocnch, Veblahch a Vevediacich.

Takto sa v naej galaxii nachdza nemlo rozumnch Svetov, ktor rovou svojho rozvoja znane prevyuj pozemsk udstvo, a prve preto s ich predstavitelia pre ns Prastarmi Svetlmi Bohmi. To poukazuje na mnostvo Bohov i na to, e Bohovia maj rozlin pvod. Vy (Prvopoiaton) Bohovia to s Sily a Energie Vesmru, ktor spolu a zhodne buduj vo Vesmre a riadia jeho vvoj. In Svetl Bohovia Svaroci s predstavitelia prvch rozumnch Vych Svetov naej galaxie, ktor prinaj mdros do Svetov, ktor s na niej rovni vvoja.

Sasn udia, ktor stratili prastar poznanie pravdy o Stavbe sveta, maj tendenciu usudzova, e bol jedin Stvorite. Toto m urit zklad a vyplva to zo vzniku, vvoja a smrti galaxi. Tie. ako sme u vyie hovorili, maj zodpovedajco ohranien ivot, ich energie vstrebvaj in objekty vesmru. Ke dnen veda spoznva reliktn iarenia niektorch galaxi, povauje ich za reliktn iarenie vesmru. ivot snk a hviezd nie je ohranien a ich existencia pretek z jednej formy do druhej. Vbuchy supemov, ktor nahromadili potrebn mnostvo energie, rodia nov slnen a hviezdne systmy. Prve z tejto skutonosti vychdza sasn oficilna teria o prvopoiatonom vekom tresku a nboensk konfesie o stvoren sveta nejakm jednm stvoriteom.

Jednako poznanie Slovanov-Arijcov o zrode ivota vo vesmre bolo sprvnejie ako dnen predstavy sasnch ud o stvoren ivota. Nai alek Predkovia vedeli o silch a energich tvoriacich vesmry,

0 ich mnostve a rozmanitosti v aktoch tvorenia. Nazvajc tieto sily a energie Vymi Bohmi, nikdy nezviedli problm k jednmu (jedinmu)

Stvoriteovi, tak ako mnohobostvo vychdza z dualizmu Stavby sveta. Jestvuj Svetl svety, kde sa zrodili nov formy ivota, a existuj Svety Tmy, kde pokrauje existencia prastarch foriem ivota; jestvuje Dobro a jestvuje Zlo, existuje musk zaiatok a jestvuje ensk zaiatok, jestvuje praenergia (pramatria), s sily a s energie, jestvuje, konene, mnostvo truktr a foriem Stavby sveta. Nsledkom toho predpokladali, e takchto Bohov je vea a plnia rozlin funkcie. Ato je v nasledujcom texte Knihy Svetla dobre viditen.

Napriek tomu sa niektor slovansk obiny opieraj o Velesovu knihu, kde sa pe: Ale nech ten pobldenec, ktor bude rozliova Bohov tch, okrem Svaroga, bude vyvrhnut z rodu, pretoe niet u ns Bohov okrem Via. 1 Svarog i in s mnoh, preto ako Boh je Jedin

1 Mnohopoetn. Nech nikto nedel tento poet a nech nehovor, e mme Bohov mnohch.

Preo sa takto pe vo Velesovej knihe? Prina je v tom, e tto kniha bola napsan v predveer zosilnenia panstva kresanstva. Preto je o mnoho tiscro mladia ako Kniha Svetla. Pod tmto vplyvom sa mnoh prastar poznatky pravdy u zpadnch Slovanov v neskorch asoch stratili alebo pokodili a nepriatelia Slovanov ich falzitkovali. O to skr.

e zpadn Slovania ako prv elili toku agresvneho kresanstva. K zpadnm Slovanom patria vetci Slovania, ktor ili na zpad od Dnepra a Hornej Volgy. Odili na zpad zo svojej Pravlasti na vchode pred viac ako tyridsatisc rokmi.

Odtrhnc sa od slovansko-rijskho masvu, postupne zaali strca prastar poznanie pravdy, uchovvajc len svoje rodov podania a obrad>. lebo kad Rod mal svojich Bohov Ochrancov. Nsledkom toho nastali zmeny v ich chpan sveta a vo svetonzore. V skutonosti dolo k zmene preli od mnostva Bohov k ohranienmu Kruhu Bohov. To znamen, e sa zaal dlh prechod od Mnohobostva k Jedinobostvu. Tak sa stratilo chpanie podstaty toho, e Bohovia s jedin len vo svojom spolonom budovateskom tvoren, ale s mnohopoetn, lebo Sily a Energie, ktor personifikuj s rozlin, hoci ich tvoriv urenia sa lia. Preto kad prastar Boh budoval osi svoje, ale vedomos o tom prinali uom predstavitelia Vych Svetov a tch, ktor tto mdros prinali z Nebies, nazvali Slovano-rijci Starmi Svetlmi Bohmi Svarocami. O galaxii Mliena cesta a slnenej sstave Jarily Slnka

Naa galaxia Mliena cesta je zoskupenm vekho mnostva hviezd, zem. ln. asteroidov, komt a prachu, ktor obiehaj okolo jednho centra, ktor sa nazva Svarga. Vetky slnk a hviezdy, ktor vidme na oblohe bu cez optiku, alebo len vonm okom s slnk a hviezdy naej galaxie Mliena cesta. Vetky sa otaj okolo Svargy po orbitlnej drhe (Svaroom Kruhu). Z tohto pohadu m naa galaxia tvar tvorramennej svastiky. Slnk a hviezdy s rozmiestnen v

priestore galaxie nerovnomerne. Tvoria zhluky, ktor nazvame shvezdia. Shvezdia nai alek Predkovia spjali do ertogov, ktor zahaj

mnostvo slnench a hviezdnych systmov. Hviezdami nai alek Predkovia nazvali nebesk svietiace objekty, ktor

maj okolo seba do sedem zem. Slnkami nai alek Predkovia nazvali nebesk svietiace objekty, ktor

mali okolo seba viac ako sedem zem. Zemami nai alek Predkovia nazvali nebesk teles, ktor sa otaj

okolo snk alebo hviezd po samostatnch orbitlnych drhach. Lunami nai alek Predkovia nazvali nebesk teles, ktor obiehaj okolo

zem po svojich obench drhach. Okrem ln okolo niektorch zem obieha vek mnostvo malch a

drobnch objektov, samostatne tvoriacich cel prstence, ktor maj svoje orbity. Takto prstence maj zeme Striboga (Saturn), Varuny (Urn), Indry (Chirn). V dvnych asoch zem Perna (Jupiter) mala tie tak prstenec. No nsledkom katastrofy, ktor postihla zem Svaroga (Deju), sa prstenec zeme Perna (Jupitera) tie rozpadol. Vbuch Zeme-Deji vytvoril prstenec asteroidov medzi drhami zem Oreja (Mars) a Perna (Jupitera), z ktorho postupne zostupuj a padaj meteority a vesmrny prach na blzke zeme.

Slovo planty nai Predkovia nepouvali do zaiatku 20. storoia, lebo tmto slovom star Grci oznaovali bludn hviezdy.

V naej galaxii Mliena cesta s zhluky zem bez snk a hviezd, ale niet slnk a hviezdy bez zem, lebo vyluovanie energie slnkami a hviezdami je mon len pri existencii odstredivej sily, ktor vytvraj zeme rotujce okolo snk a hviezd.

Vyie vysvetlen pojmy a nzvy niektorch zem, ktor dnes udia nazvaj plantami, u ukazuje, e dnen udia stratili znan as poznatkov o vesmrnej stavbe, ktor boli predtm znme naim alekm Predkom, Slovanom a rijcom.

Kad truktra vo vesmre, nezvisle od rozmeru, je iv. A vetkmu ivmu je vlastn, e vyluuje a pohlcuje energiu (hmotu). iarenie hviezd, snk, zem, ln, asteroidov a kozmickho prachu, ktor vidme alebo nevidme, prenik na nau Midgard-Zem a prina svoj vklad do rozvoja ivota. Toto vyarovanie sa asom men, o privdza k zmene foriem ivota na naej Midgard-Zemi. Na tejto zmene vesmrneho a galaktickho vyarovania kedysi stla prastar veda, ktor oznaovala hviezdy a zeme. Na poiatku toto bolo jedin poznanie.

No zatia, v zvislosti od miery straty asti poznania, bol medzi zpadnmi Slovanmi zostaven rad samostatnch uen: Vetenie z hviezd, estokryl, Aristotelove vrta, astrolgia, numerolgia. vetenie at. Vina dnench ud poula o astrolgii alebo veten, o astronmii, ktor predstavuje sas

astrolgie, sa u d dozvedie z kurzov na strednej kole. Vetko ostatn im je neznme. Poznatky astronmie vak nenahrdzaj vetky prastar poznatky, ktor s pre dnench ud straten a ktor hovoria o slnenej sstave Jarily-Slnko, nevraviac u o naej Mliena ceste.

Z tohto pohadu je nevyhnutn pozrie sa na truktru zem systmu Jarily-Slnka z pohadu uchovanch fragmentov prastarho poznania. Tento systm je tridou, to znamen pozostva z troch prstencov, do ktorch patr po dev Zem. Tu hne prichod na um rozprvka o tom, ako krsna deva odila za svojm sdenm za Tridev Zem do Tridesiateho Krovstva. Kame to vlastne cestovala? To sa nm v yjasni.

ke sa pozrieme na truktru Zem systmu Jarily-Slnka, ale aj na systm merania asu a priestoru pouvan naimi Predkami.

Prv prstenec zem

N

Slova

nsk nzov zeme

Sasn nzov planty

Perida ohehu okolo

JarilySlnka

1

Zem

Chors Merkr 88

zemskch dni

2

Zem

Zari-

Mercanu VcnuSa

225

zemskch dni

3

Zcm-

Midgard Zem 365,25

1

Zem

Oreja Mars

687,66

zemskch dni

5 Zem-

Dei

V

sasnosti len prstenec

medzi

Marsom a

Jupiterom

5,25

zemskch rokov

6

Zem

Penina Jupiter

11.86

zemskch rokov

7

Zem

Striboga Satum

29.46

zemskch rokov

8

Zem

Indni

Chirn (asteroid

n2C60)

58.92

zemskch rokov

9 Zem

Varuna Urn

84.02

zemskch rokov

Tento prstenec pozostva zo zem troch kategri: a) nemajce luny 1. a 2. zem; b) majce luny 3. a 4. zem; c) majce prstence 6., 7., 8. a 9. zem; d) v minulosti mala lunu aj Zem Deji

Druhy prstenec zemi

N

Slovan

sk nzov zeme

Sasn nzov planty

Perida obehu okolo

Jarily-Slnka

m

Zem

Nia Neptn

164,79

zemskch rokov

1

1

Zem

Via Pluto

248,7

zemskch rokov

1

2

Zem

Velesa

Neexis

tuje

346,78

zemskch rokov

1

3

Zem

Semargla

Neexis

tuje

485,5

zemskch rokov

1

4

Zem

Odina

Neexis

tuje

679,7

zemskch rokov

Toto s transplutnov zeme. Okolo nich obieha mnostvo ln, take ony samy osebe vytvraj minisystmy vntri systmu Jarily-Slnka. Okrem tchto zem do danho prstenca patria ete tyri Zeme Systmu Zobrazenia. Na nich sa ako keby zobrazovali vetky procesy a kataklizmy, ktor prebiehaj v celom systme zem Jarily-Slnka.

N

Slovan

sk nzov zeme

Sasn nzov planlty

Perida obehu okolo

Jarily-Slnka

1

5

Zem

Lady

neexist

uje

883,6

zemskch rokov

1

(i

Zem

Udrzccn

neexist

uje

1147,38

zemskch

rokov

n

Zem

Koadu neexist

uje

1501,62

zemskch rokov

1

8

Zem

Radagosta

neexist

uje

1952,11

zemskch rokov

Tret prstenec zem

N

Slovan

sk nzov zeme

Sasn nzov planty

Perida obehu okolo

Jarily-Slnka

1

9

Zem

Tora

Neexist

uje

2537,75

zemskch rokov

2

0

Zem

Prove

Neexist

uje

3456

zemskch rokov

2

1

Zem

Kroda

(pohrebnho oha)

Neexist

uje

3888

zemskch rokov

2

2

Zem

Poklana

(PokloaKentaura)

Neexist

uje

4752

zemskch rokov

2

3

Zem

Hada

Neexist

uje

5904

zemskch rokov

2

4

Zem

Rugija

Neexist

uje

6912

zemskch rokov

2

5

Zem

ura Neexist

uje

9504

zemskch rokov

2

6

Zem

Dagodu

Neexist

uje

11 664

zemskch rokov

2

7

Zem

Dajmu

Neexist

uje

II 552

zemskch rokov

Pos.ednch sedem zem pln funkciu ochrany celho systmu JarilySlnka pred vonkajmi procesmi, ktor naraj harmniu celho systmu. V naej galaxii jestvuje nemlo slnench systmov, ktor nemaj tridnu truktru zem, ale to u hovorme o hviezdnych systmoch. Vysvetlen truktra zem Jarily-Slnka ukazuje, e je ovea zloitejia ako t, ak nm objavili sasn astronmovia, ktor povauj mnoh zeme za asteroidy. Okrem toho nepoznaj vznam kadho prstenca zem. To vetko spsobuje, e sasn astronmovia vstupuj do sporov o pvode: patria alebo nepatria tie i on njden nebesk teles v systme JarilySlnka medzi planty (zeme) alebo nie.

Posledn tak kauza prebehla v lete roku 2006, ke kongres astronmov v Prahe rozhodol vyli zo zoznamu plant (zem) Pluto len preto, lebo jeho hmotnos je niekokokrt menia ako inch plant (zem) a aj jeho orbitlna drha je inak zakriven. Neschopnos sasnch astronmov pochopi zloitos truktr) zem systmu Jarilv-Slnka vak nemen relnu truktru a miery.

Okrem toho to ukazuje, e sasn astronomick veda ide v niektor ch prpadoch poznvania Vesmru po ceste li. U sme spomnali vyie liv predstavy zavrhujce venos vesmru. Aj prpad s Plutom ns privdza k uzveru, e sasn astronmovia nemaj v plne potvrdzova sprvnos prastarch slovanskch poznatkov o vesmrnej Stavbe sveta, n to preto, lebo by im u neostalo o objavova v naom slnenom systme. U ostva len potvrdi sprvnos. Jednako nie vetci udia sa vedia zbavi ctiiadostivosti, elania sta sa slvnymi a zarobi na tom peniaze. Dnes astronmovia mu dva men ud plantam, hviezdam alebo asteroidom poda elania, hlavn je len, aby tto udia dobre zaplatili.

O tom. ak hlbok boli poznatky naich alekch Predkov o vesmrnej Stavbe sveta sved aj slovansko-rijsk systm merania asu. Ten pracuje s meranm od jemnch kmitov elektromagnetickej vlny atmovch truktr po galaktick vyarovania. Tu je prklad asti takchto meran asu:

iSOV

je

dnotk

a

Mnostvo mench mernch jednotiek v danej

mernej jednotke

Zodpoved

ajce sasnm jednotkm merania asu

1

sig

30 kmitov

elektromagnetickej

vlny vylenej atmom czia

Neexistuj

e

1

mig !60sigov

0.000 000

0485

sekundy

1 760 migov 0,000 761

okam

ih

sekundy

1

diel 72 okamihov

0.05 787

sekundy

1

as 1296 dielov 37,5

sekundy

1

hodin

a 144 asti 90 mint

1

de 16hodin

24

sasnch hodin

1

tde 9 dni

Neexistuj

e

1

mesia

c 40 (41) dni

Neexistuj

e

1

Leto 9 mesiacov (365

alebo 369 dni)

1 rok (12

mesiacov =

365 366 dn)

1

Kruh

olet 16 liet

Neexistuj

e

1

Kruh

ivota 144 liet

Neexistuj

e

1

Svaro

i kruh

180 Kruhov

ivota = 25 920 liet Neexistuj

e

Svaroi kruh je perida obehu Jarily-Slnka okolo centrlnej asti ramena naej Mliena cesty, poas ktorho sa rovina systmu Jarily-Slnka odkla od smeru do centra naej galaxie na urit hodnotu a potom sa nanovo vracia do pvodnho smeru. Nebesk kruh shvezd, ktor sa d pozorova von okom na severnej pologuli Midgard-Zeme, delili nai alek Predkami na 16 ast, tzv, nebeskch ertogov, z ktorch kad ochrauje jeden z Prastarch Bohov alebo Boh. Tu s uveden nebesk ertogy a ich Bohovia-Ochrancovia.

crtog Devy Bohya Diva

crtog Prasaa Boh Ramchat

crtog uky Bohya Roana

crtog Labute Bohya Mako

ertog Hada Boh Semargl

ertog Vrany Boh Varana

ertog Medvea Boh Svarog

ertog Bociana Boh Rod

crtog Vlka Boh Veles

ertog LSky Bohya Marena

ertog Bka Boh Krie

ertog Losa Bohya Lada

ertog Finista Boh Vie

crtog Koa Boh Kpala

ertog Orla Boh Pern

ertog Rasa (Leoprada)

Boh Tarch

(Daboh)

Kad nebesk ertog zaber as 1/16 svaroieho kruhu. 25 920 liet: 16 =1 620 liet. Pri svojom pohybe po svaroom kruhu sa systm Jarily-Slnka nachdza pod vsostnm vplyvom iaren, pochdzajcich z toho alebo onoho nebeskho ertoga. V sasnosti sa Midgard-Zem nachdza predo dvermi zmeny vsostnho vplyvu iaren ertoga Lky, na vsostn vplyv iaren vychodiacich z ertoga Vlka, ktor nastane v roku 2012 v slade s letopismi. Mnoh prastar kalendre spjaj tento dtum s koncom asov.

o v skutonosti bude ako poveda. Ale jedno meme skontatova s istotou: nsledkom bude zmena galaktickch iaren vychdzajcich z nebeskch ertogov, ktor sa stan ovea tvrdie. To prinesie so sebou zmenu podmienok ivota na Midgard-Zemi. Treba oakva zven vskyt rozlinch katastrof, zmenu psychickho stavu ud a celho ivoneho sveta, zavenie nimi nemotivovanch skutkov, revziu aktulnych vldnucich princpov a zmenu pravidiel organizcie ivota a konania.

S mnohmi mimoriadnymi javmi, ivelnmi pohromami, katastrofami, vrtane technognnej podstaty, sa u stretvame len o vyjdeme i domu. prpadne sa o nich dozvedme, ke zapneme televzor alebo rdio.

Absencia harmonickej spoluexistencie a vzjomnho vplyvu loveka a Prrody tie vedie k rozlinm havrim a katastrofm. Vo vine prpadov preto, lebo v sasnom svete udia stratili harmonick proporcie vzjomnch vzahov loveka s okolitm svetom. Ale nai vzdialen Predkovia vetky tieto harmonick vzahy a harmonick vzjomn psobenia premenili na jasn systm urovania rozlinch truktr mnohorozmernho priestoru, ktor ns obklopuje.

Prve preto prastar slovansko-rijsk piadov systm merania priestoru je

vnimone ukkov. Tuje Piaov systm porovnan so sasnm metrickm systmom:

Mern jednotka

Mnostvo mernch jednotiek

Zodpove

dajce sasn mern jednotky

1 vlsok

mal mem jednotka

0,0027

mm

1 vlas

16

vlskov 0.0434

mm

1 iara 16 vlasov 0,69 453

mm

1 necht 16 iar 11,1125

mm

1 palec 4 nechty

44,45

mm

1 pia 4 palce 17.78

cm

1 slopa 2 piade

35,56

cm

1 lake 3 piade 53,34

cm

1 rf 4 lakte 72,12

cm

1 krok S piadi 88,9 cm

1 merica 6 piadi

106,68

cm

1 elo 7 piadi 124,46

cm

1 stpec 8 piadi 142,24

cm

1 bakua (palica) 9 piadi

160,02

cm

1 toit bakua 10 piadi

177,8

cm

1

mericov bakua 11 piadi

213,36

cm

1 siaha 12 piadi 213,36

cm

1 vrkoia siaha 17 piadi

302,26

cm

1

mericov siaha 24 piadi

426,72

cm

1 kruh 16 piadi

284,48

cm

1 viersta 500 piadi

1066,8

metra

1 stpov viersta

711,2

piade

1517,41

6m

1

mericov verila

1 000

piadi 2133 m

1 diaava 213,35 vierst

227,6

km

1 lunnsi

diaava (vzdialenos k Lune)

1 670

diaav 380

112,788 km

1 IcmnA

diaava 10 000

diaav 2 276

124,480 km

1 svetl diaava (vzdialenos k Jarile-Slnku)

6 503 214

diaav 1 480

131 505 km

1 diaavn diaava

22 761

249 000

diaav

5 180

074 264

845,5 km

Nao potrebovali Slovania a rijci mierky od mikrosveta do makrosveta? Ak oficilna akademick veda predpoklad, e Slovania a rijci sa v minulosti, asi pred dvetisc rokmi, zaoberali len zberom plodov a poovnctvom, alebo pastierstvom a ponohospodrstvom, tak nao im vlastne boli mierky, ktormi presne zachytili okolit svet? Vychdza to tak, e Slovania a rijci neboli v minulosti tak primitvni, ako nm podsva oficilna akademick veda.

Star psomn zdroje, ktor sa zachrnili v rozlinch astiach Zeme, hovoria o tom, e Slovania a rijci mali nielen poznatky o mikrokozme a

makrokozme, ale sa mohli premiestova v naej slnenej sstave i galaxii. O medzihviezdnych putovaniach sa hovor nielen v psomnch zdrojoch

Vimanika-astre. a Mahabharate, ale aj v slovanskej Povesti o Jasnom Sokolovi. V tejto povesti deva Nasa, snaiac sa njs svojho sdenho, sa pustila na cestu-necestu neblzku, ale za tridev dianych diaav do nebeskho ertoga Finista.

Tridev dianych diaav to je 27 dianych diaav, o zodpoved 139 862 005 150 828,5 kilometra alebo 934 906,5 astronomickch jednotiek, alebo 15 svetelnch rokov v sasnch astronomickch mernch jednotkch. To znamen, e uveden vzdialenos bola aleko za predelmi naej slnenej sstavy. Nu takto vzdialenosti bez problmov prekonvali v minulosti star Slovania a rijci. A t minulos nie je a tak vzdialen, ide pribline len o 12 000 rokov. Na podobn druh cestovania mali zodpovedajce lietajce stroje vimany, vajtmany a vajtmary. Vajtmary mohli v sebe nies 144 vajtman. T, ktor by si elali dozvedie sa o tchto lietajcich strojoch viac, mu siahnu po vyie uvedench zdrojoch a preta si ich. O VZNIKU A VVOJI ROZUMNHO IVOTA V NAEJ GALAXII

Mliena cesta nebola vdy tak, ak ju poznme v sasnosti. Pred miliardami rokov existovali v naej galaxii prastar formy ivota. Niektor z nich. pod inkom energie svetla, ktor vyaroval Vek Ra-M-Cha. sa iastone zmenili na nov formy ivota, ale tie, ktor tak neuinili sa zmenili na takzvan Svety Temnej Pustatiny, vezmc so sebou obrovsk masu energie a matrie z priahlch galaxi. Takto sa Svety temnej pustatiny naplnili prastarmi formami ivota. O tchto Svetoch sa dozvedme zo starch zdrojov ako o alekch Svetoch Tmy.

O tchto zmench, ktor prebehli v minulosti v naej galaxii, sasn akademick veda ni nevie, alebo to jednoducho zamluje. No nehadiac na tento postoj, ktor panuje v akademickej vede, prastar Sily pokrauj v ovldan procesov zmien a premien vo vesmre aj v naej galaxii. Sasn veda o nich zatia vie bu vemi mlo, alebo vbec ni, no tieto napriek tomu existuj a psobia.

Tak jestvuj aj rozlin energie, ktor sa vahuj a zhmotuj vo Svetoch Svetla a Svetoch Tmy. Tu optovne vidie dualizmus a rznorodos Stavby Sveta na galaktickej rovni. Na to, aby vznikla galaxia, s potrebn energie a sily, ktor tieto zhmotujce sa energie menia na obyajn energiu (matriu), schopn rodi rozlin formy ivota. Jednako snorenie ivota-to nie je jednorazov akt. Sily, meniace zhmotnen energiu (matriu) na obyajn, v zmysle nho chpania, pokrauj v psoben nezvisle od akchkovek potvrden i poznania sasnho akademickho sveta.

Tieto sily, ktor udia ete nepoznaj, nazvali star Slovania a rijci Prastarmi Vymi Bohmi. as tchto sl, ktorch poslanm je riadi galaxiu

Mliena cesta sa nazva Svaiog. Kniha Svetla o tom hovor takto: No ubovon zo ijcich v ktorejkovek z ns bytost na najmenej astici,

okolo prvopoiatonej bzy obiehania, sa m tak po vekosti sily svojej k Svarogovi, ako sa m Svarog k Tomu, koho nazvame Vek Ra-M-Cha. Jednako nie hocijak energia je schopn porodi rozumn ivot, lebo zhmotnen energia vytvor matriu rozlinch druhov v zvislosti od jej hustoty. Hmotnejia koncentrcia energie vytvor rozlin tvrd horniny, ktor maj rozlin osobitn vlastnosti. Tieto zvltne horniny nai dvni Predkovia pouvali na lieenie chorb. Menej zhusten energia vytvra pdu. Ete menej zhusten matria vytvra rastlinn svet. alia menej zhusten matria vytvra svet hmyzu. alia menej zhusten matria vytvra svet vtkov. alia menej zhusten matria vytvra svet zvierat.

Nakoniec, osobitne, sa z rozlinm stupom hustoty energi (matri) vytvra udsk truktra. M niekoko materilnych tiel s rozlinou hustou energie. Tento truktrny obraz nai vzdialen Predkovia uchrnili pre ns vo forme matrioky, kde kad z matriook je umiestnen do druhej. lovek, na rozdiel od predstaviteov ivoneho sveta m schopnos prijma, vydva a vytvra informciu vetkmi svojimi telami s rozlinmi hustotami energie.

Pozemsk ivot tesne spolupsob s vodnm ivotom, ktor si vytvra svoje osobitn svety: pdy, rastliny, mikroorganizmy, ryby a ivochy. A tak ako bez vody neme existova rozvit pozemsk ivot, aj obrtene, nemu existova ani vody bez zeme. Vzjomn psobenie vody a zeme zabezpeuje pretekanie zemskho a vodnho ivota z jednho do druhho za pecifickch okolnost.

Takmto spsobom kad existujci svet horniny, pdy, rastlinstvo, mikroorganizmy, hmyz, ryby, vtci, zvierat a udia, hoci aj je vzjomne zviazan jeden s druhm, predsa sa bytostne odliuje jeden od druhho. Pretoe maj rozlin rove vedomia (vmenu energi), to znamen schopnos prijma, uchovva a produkova informciu.

Svet hornn je schopn len uchovva a vydva informciu o sebe. Svet pdy, okrem uchovvania a vydvania informcie o sebe, je schopn vytvra rozlin formy, hromadi svoju masu a sli ako potravinov zdroj mikroorganizmom, rastlinm a hmyzu. Svet rastln, okrem uchovvania a vydvania informcie o sebe, je schopn vytvra jedinen pestr formy, sli ako potravinov prostriedok pre sebe podobnch, hmyz, ryby, vtkov, zvierat a ud. Svet hmyzu, okrem uchovvania a vyarovania informcie o sebe, je schopn vytvra rznorod formy, sli ako potravinov prostriedok pre sebe podobnch, ryby, vtkov, zvierat a ud. M schopnos premiestova sa.

Svet rb, okrem uchovania a vyarovania informcie o sebe, je schopn vytvra rznorod formy, sli ako potravinov prostriedok pre sebe podobnch, vtkov, zvierat a ud. M schopnos premiestova sa vo vodnej

sfre. Svet vtkov, okrem uchovvania a vyarovania informcie o sebe, je schopn vytvra rozlin rznorod formy, sli ako prostriedok potravy pre sebe podobnch, zvierat a ud. Je schopn premiestova sa vo vzdunej sfre. Svet zvierat, okrom uchovvania a vyarovania informcie o sebe, je schopn vytvra rznorod formy, sli ako prostriedok potravy pre sebe podobnch a loveka. as z neho je schopn premiestova sa po zemi, druh as vo vode, tretia vo vzduchu a tvrt v niekokch sfrach naraz.

lovek nie je vrcholom ivoneho sveta. Je to osobitn svet, ktor okrem uchovvania a vyarovania informcie o sebe, premiestovania a vytvrania rozlinch prostriedkov, je schopn aktvnej innosti mysle, zhromaova informcie a ich vrobu v rozlinch formch, pretvra materilne truktry v procese tvorivej prce.

Teda len v loveku sa v plnej miere realizuje skuton rozumn ivot. Vo vetkch ostatnch uvedench svetoch tento existuje vo zvltnom stave, mnohm dnenm uom nepochopitenom, ktor nadobda pri hmyze, vtkoch a zvieratch vyiu rove prijmania okolitho sveta. Vetko toto Slovania a rijci v minulosti dobre vedeli. Preto v starch rozprvkach, ktor sa nm dochovali, vidme, e zvierat, vtky a hmyz maj schopnos mdrosti a poznania. Slovania a rijci vedeli aj to, e rozumn ivot sa rod z osobitnej energie, ktor nazvame Inglia.

V Knihe Svetla sa o tom hovor nasledovn: Na plnom Poiatku, presnejie, vtedy, ke v Nekonenej Novej Venosti si rozliala Vekm, mohutnm tokom ivotonosn iariaca Inglia, Prvovytvoren ivotrodiace Svetlo, v novej Skutonosti zroden boli rozlin Priestranstv a Relnosti Svetov Javi, Navi a Pravi.

Poiatok treba chpa ako okamih existencie vesmrov i naej galaxie do zjavenia sa prvch tokov energie budujceho svetla, ktor vyaroval Vek Ra-M-Cha. Kad siln tok Energie na zaiatku vydva iariv vzplanutie s\ctia, ktor na urit as oiari vetko vkol, pretvrajc a meniac vetko, o bolo do jeho vzniku. Urite tok energie tvoriaceho svetla osvietil obrovsk priestranstv a rozhodil po nich ivotodarn energiu (Ingliuj, ktor sa nerovnomerne rozdelila po mnohch svetoch.

V niektorch miestach sa vytvrali jej zhluky, no na alch miestach nie. Jednako tok energie tvoriaceho svetla im vetkm dodal nov obiehajci pohyb, ktor sa zaal realizova okolo zdroja vyarujceho ivotodarn energiu, z dvodu vzniku novej, odstredivej sily.

Tieto nov vchry, vzniknut psobenm novej odstredivej sily, viedli k tomu, e v zhlukoch sa objavili nov centr vyarujce svetlo, vkol ktorch sa postupne sformovali, zoskupili a zaali obieha zeme, luny, asteroidy, komty a galaktick prach. Tak vznikli slnen a hviezdne systmy.

ivotodarn energiu (Ingliu) nazvaj dnes mnoh udia psychickou

energiou. V uritom zmysle maj pravdu, ale iba iastone, lebo Ingliu iv bytosti a nebesk teles taktie nerovnomerne prijmaj, rovnako ako psychick energia, skladajca sa z jedinho toku, neme predstavova cel plnos toku. Jej podstatn as sa sstredila v centre naej galaxie. Jej menia as je v slnench a hviezdnych sstavch. m je slnen alebo hviezdna sstava umiestnen alej od centra galaxie, tm menej ivotodarnej Inglie sa k nej dostva. Nsledkom toho slnen a hviezdne systmy, ktor sa nachdzaj na koncoch ramien galaxie Mliena cesta, dostali zodpovedajco mlo ivotodarnej energie, preto sa ivot na tchto zemiach vyvjal dlho, a hlavne v primitvnych formch. lovek sm sa tu objavi nemohol. Na zemiach tchto slnench a hviezdnych sstav sa objavil len nsledkom presdlenia z Vych svetov.

Z danho ryvku nie je tie ak vidie, e Slovania a rijci oddeovali zhmotnen energiu (matriu) neschopn porodi rozumn ivot, uchova, zhromaova a vyprodukova informciu o vetkom bytostnom.

Vyie sme u hovorili o tom, e Svarog je asou Tvorivej sily v naom vesmre. Presne tak ako Lada je asou ivotodarnej Inglie. Takto umi nedostatone poznan sily, nazvan Svarogom, a nedostatone znma ivotodarn energia, zvan Ladou, zrodili rozumn ivot v naej galaxii Mliena cesta v jej svetoch Javi, Navi a Pravi. Pritom Slovania a rijci vedeli, e svet Pravi je poloen bliie k prvopoiatonm zdrojom Tvorivej sily a energie, ktor rodia ivot, a e v tom svete vzniknut bytosti mali neobyajn kvality. V Knihe Svetla sa o tom hovor:

A m bliie k Prvopoiatonmu Zdroju Svetla s umiestnen tie Priestranstv a Relnosti v rozlinch iariacich Svetoch, tm vmi mierami tie Veliknske Priestory a Relnosti boli naplnen.

A v nich sa /rodili ivotonosn Prastar Bohovia Ochrancovia Svetov a Veliknskych Priestranstiev a Relnost, ktor sa vyvjali v Ro>sknm Svetle Prvopoiutonej najistejej Inglie, spoznvali a starali sa o svoje nekonen Priestranstv a Relnosti, a m viiicrozmcrnejie boli Obydlia ivota, tm vm mnostvom zmyslov boli obdaren Star Bohovia,

Obydlia ivota obvajci. Tak sa zrodil Najvy a bezhranine mnohorozmern Svetl Svet Pravi. Z ryvku jasne vidno, e prv rozumn svetl bytosti, ktor vznikli v naej

galaxii Mliena cesta, nazvali nai vzdialen Predkovia starmi prvopoiatonmi Bohmi, ktor vytvorili svetl svet Pravi. Tu