PODPORY RODINNEJ GRAMOTNOSTI] strategia.pdf · Consortiul International Lectura si Scrierea pentru Dezvoltarea Gandirii Critice Partneri UCL Institute of Education Asociatia Learn

2015

Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní Marcela Maslová

[LOKÁLNA STRATÉGIA PODPORY RODINNEJ GRAMOTNOSTI] Dlhodobá udržateľnosť výstupov projektu Gramotnosť na tretiu: zameranie na rómske rodiny LIT3. Program rodinnej gramotnosti na zlepšenie gramotnosti dospelých, prospechu detí a implicitne ich kvality života v dospelosti. Rodinná gramotnosť má veľký vplyv na vývoj čitateľských zručností detí, ale využíva sa málo.

1 Lokálna stratégia podpory rodinnej gramotnosti

Koordinátor projektu

Consortiul International Lectura si Scrierea pentru

Dezvoltarea Gandirii Critice

Partneri

UCL Institute of Education

Asociatia Learn & Vision

Pedagoski centar Crne Gore

Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní

Táto publikácia bola pripravená v rámci Programu celoživotného vzdelávania , Gramotnosť na tretiu – zamerané na rómske rodiny, LIT3, číslo projektu 543068-LLP-1-2013-1-RO-KA1-KA1MPR

Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie. Táto publikácia reprezentuje výlučne názor autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tejto publikácii.


Úvod 3

Poďakovanie 5

Kontext 6

Pracovná skupina kľúčových hráčov 12

Rodinná gramotnosť 14

Zdôvodnenie podpory rodinnej gramotnosti v

rómskych rodinách mesta Dolný Kubín

17

SWOT analýza 20

Vízia 22

Ciele a stratégie 24

Monitorovanie a hodnotenie 27

Referencie 28


Projekt Gramotnosť na tretiu - Zameranie na rómske rodiny (LIT3) bol realizovaný od 1.12.2013 do

30.11.2015 prostredníctvom partnerstva 5 organizácií zo 4 krajín (Rumunsko , Spojené kráľovstvo,

Čierna Hora a Slovensko). Hlavným cieľom projektu bolo pozitívne ovplyvňovať návyky a postoje detí

a rodičov v rámci dlhodobejšieho cieľa povzbudzovať rodičov k neustálej podpore a zapojeniu do

vzdelávania rómskych detí. Pracovali sme na troch miestach: v meste Cluj-Napoca, Rumunsko, kde sa

do projektu zapojili rómske rodiny žijúce v dvoch rôznych štvrtiach, avšak obe sú obývané drvivou

väčšinou Rómov s nízkym sociálno-ekonomickým postavením (v skutočnosti jednou zo "štvrtí" je

mestská skládka odpadu, z ktorej ľudia žijú zbieraním recyklovateľných materiálov); v meste Dolný

Kubín, Slovensko, sme pracovali väčšinou s integrovanými rómskymi rodinami a v Podgorici, Čierna

Hora, sme sa zamerali na rómske rodiny žijúce v utečeneckom tábore Konik na okraji mesta.

Na základe toho, čo sme sa dozvedeli o potrebách, silných stránkach a záujmoch týchto rómskych

rodín, sme vypracovali program rodinnej gramotnosti a pilotovali ho v štyroch skupinách troj-

generačných rodín (ďalej ako “gramotnosť na tretiu”). Zhromaždili sme rôzne údaje - od detí,

dospelých, asistentov a učiteľov - aby bolo možné starostlivo vypracovať závery z realizácie

programu. Naše výstupy z výskumu sú zahrnuté v záveroch a odporúčaniach pod názvom “Rodinná

gramotnosť je účinná!” , ktoré zasa poslúžili pri vypracovaní miestnych stratégií rodinnej gramotnosti

v troch mestách: Cluj-Napoca, Dolný Kubín a Podgorica.

Do programu rodinnej gramotnosti sa v lete roku 2014 zapojilo vo všetkých troch krajinách celkovo

89 rómskych detí vo veku od 5 do 12 rokov a 54 dospelých, väčšinou matiek. Program pozostával zo

16, troj-hodinových workshopov, zameraných na také pojmy učenia, ako je čítanie, práca s textom,

budovanie slovnej zásoby, ako aj zdieľané a spoločné účenie sa. Autorov programu, vrátane skupín

miestnych zúčastnených strán, podporili dobrovoľníci, vrátane univerzitných študentov, ktorí

pomohli získať rodičov a asistovali v triedach, ako aj staršie rómske deti, ktoré sa stali “kamarátmi

na čítanie” pre mladšie deti.

Aby sme sa uistili, že výsledky projektu budú trvalo udržateľné, vypracovali sme tri miestne stratégie

pre tri lokality, kde bol projekt realizovaný, s cieľom podporovať a realizovať programy rodinnej

gramotnosti v znevýhodnených rómskych komunitách so zapojením miestnych zúčastnených strán. V

skutočnosti však boli zúčastnené strany zapojené do každej dôležitej aktivity projektu LIT3 - od fázy

analýzy potrieb až po vypracovanie miestnej stratégie (viď obr.1 nižšie). V prvom štvrťroku tohto

projektu boli vytvorené pracovné skupiny zúčastnených strán (PSZS)v každom z troch miest, ktoré sa

počas trvania projektu zišli minimálne päťkrát. Navyše boli zorganizované aj stretnutia s

"potenciálnymi zúčastnenými subjektami”, teda so skupinami ľudí, ktorí síce neboli priamo zapojení

do projektu, ale ktorí boli prizvaní do tzv. homogénnych skupín pozostávajúcich z učiteľov, študentov


vysokých škôl, charitatívnych organizácií, atď – aby sa stretli s členmi projektových tímov v ich

lokalitách a oboznámili sa s výsledkami projektu, poskytli spätnú väzbu a prispeli svojimi nápadmi

pre trvalú udržateľnosť.


Ďakujeme všetkým členom pracovnej skupiny zúčastnených strán v meste Dolný Kubín za ich ochotu

dozvedieť sa niečo nové, za ich čas a energiu, ktorú venovali programu rodinnej gramotnosti, do

série stretnutí a rozhovorov, ale v prvom rade za ich oddanosť podpore a implementácii rodinnej

gramotnosti v znevýhodnených rómskych komunitách a vôbec za ich odhodlanie priniesť pozitívne

zmeny do týchto spoločenstiev.

Menovite poďakovanie patrí:

Dáši Badáňovej z neziskovej organizácie ARWA

Marcele Bolibruchovej zo Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní

Daniele Facunovej z občianskeho združenia Brezovček

Zdenke Fedorovej z ÚPSVaR

Jozefovi Gruchalákovi z MsÚ

Petrovi Hubovi z Oravskej knižnice A. Habovštiaka

Magdaléne Kubisovej zo ZŠ P.Škrabáka

Vlaste Martišovej z CPPPaP

Soni Mihálikovej z ÚPSVaR

Michalovi Šventovi z MsÚ

Beáte Valekovej z MsÚ

Márii Vašekovej z CPPPaP

V našom projekte by sme nedosiahli nič bez rómskych rodín, teda detí, rodičov a iných dospelých

príbuzných, učiteľov, riadiacich školských pracovníkov, bez priateľov na čítanie a dobrovoľníkov,

ktororým touto cestou ďakujeme.


Program rodinnej gramotnosti vychádzal z dôkladnej analýzy potrieb. Vypracovaný tréningový

program rodinnej gramotnosti bol následne pilotne odskúšaný, aby poskytol údaje k vypracovaniu

politiky rodinnej gramotnosti, ktorá sa stala základom vypracovania miestnych stratégií podpory

rodinnej gramotnosti.

Projekt staval na predchádzajúcich skúsenostiach partnerov v oblasti podpory a rozvoja gramotnosti,

vrátane znevýhodnených skupín. Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní je členskou,

neziskovou, mimovládnou organizáciou, ktorá svoju čionnosť začala ako Nadácia Orava roku 1994.

Združenie sa snaží o zlepšenie vzdelávania na Slovensku podporou širšej vzdelávacej komunity

učiteľov, študentov, školských riadiacich pracovníkov, univerzít , mimovládnych inštitúcií a pod.

Združenie Orava podporuje spoluprácu a komunikáciu medzi pedagógmi, mimovládnymi a vládnymi

vzdelávacími inštitúciami prostredníctvom publikácií, konferencií, seminárov a diskusných okrúhlych

stolov. Združenie je členom viacerých domácich a medzinárodných sietí a konzorcií.

V uplynulých rokoch Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní poskytovalo školenia

profesionálneho rozvoja učiteľov, akreditované Ministerstvom školstva SR, pričom každoročne

vyškolilo približne tisíc učiteľov. Okrem toho získalo Združenie Orava niekoľko grantov, na ktorých

mohlo pri realizovaní tohto projektu stavať, ako napríklad Projekt "Škola, ktorej to myslí" (2007 -

2012)- financovaný Stredoeurópskou nadáciou, pre cieľovú skupinu učiteľov so zameraním na

metodiku a podporu zručností nezávislého učenia sa a kritického myslenia žiakov. Počas 5 rokov

projektu lektori Združenia Orava vyškolili celé pedagogické zbory takmer 100 škôl vo všetkých

krajoch Slovenska. "CreMoLe - Vytvor-Motivuj-Uč sa" (2010 -2011) bol multilaterálny projekt

Grundtvig zameraný na motivovanie dospelých učiť sa, "Model profesijných štandardov

multikultúrnej výchovy" bol financovaný Nadáciou Otvorenej spoločnosti (2009 - 2010). "Je

bezplatné vzdelávanie naozaj zadarmo?"- výskumný a advokačný projekt financovaný Sieťou centier

pre vzdelávaciu politiku – NEPC so sídlom v Záhrebe (2011), "Podpora zavedenia celodenného

vzdelávania " (2012) v rámci národného projektu, kedy Združenie Orava vypracovalo vzdelávací

program a materiály pre rodičov z marginalizovaných rómskych komunít a podobne pre rodičov

európskej únie bol Projekt T-PEI: Učíme rodičov emocionálnej inteligencii (2013-2014), realizovaný

ako multilaterálny projekt Grundtvig a zameraný na vývoj a pilotovanie vzdelávacieho programu pre

rodičov a mnoho ďalších so zameraním na gramotnosť, kritické myslenie, výchovu k občianstvu ,


inkluzívnu a multikultúrnu výchovu, vzdelávanie dospelých, profesijný rozvoj učiteľov, kurikulárnu

reform a pod.

Od roku 2000 Združenie Orava každoročne organizuje národnú konferenciu s medzinárodnou

účasťou pod názvom Inovácie v škole a "Týždeň hlasného čítania" vyhlasuje taktiež každoročne, v

mesiaci apríl, ktorým podporuje čítanie deťom a spoluprácu medzi školami, rodinami a knižnicami.

Vo všeobecnosti sa prijíma názor, že ľudia s vyššou úrovňou gramotnosti a znalosti sveta lepšie chápu

nové sitácie a myšlienky, sú lepší v uvažovaní a viac sebavedomí, inými slovami, sú šikovnejší. Ľudia s

vyššou úrovňou gramotnosti taktiež mávajú vyšší príjem, lepšiu účasť na politickom živote, lepšie

zdravie a menej násilia v ich živote ako u ľudí s nízkou úrovňou gramotnosti. S menšou

pravdepodobnosťou pôjdu do väzenia a s väčšou pravdepodobnosťou budú mať zaujímavé a osožné

zamestnanie.

S čítaním deťom začíname čo najskôr

Výskumy ukazujú, že ak sa s malými deťmi rozprávame, ak im pravidelne čítame, ak majú doma knihy

a vyvinuté vedomie o textoch, majú ľahší začiatok pri vstupe do školy. Stať sa gramotným je jednou z

najdôležitejších vecí, ktoré by si mala osvojiť osoba, aby bola úspešná v dospelosti. Hoci v oblasti

sociálnej integrácie Rómov existuje množstvo politík, takmer žiadne sa nevenujú podpore rodinnej

gramotnosti. Projekt Gramotnosť na tretiu /Lit3 má cieľ vypracovať a šíriť efektívne stratégie na

podporu rodinnej gramotnosti (podpora čítania a zdravotnej výchovy) v rómskych komunitách s


výhľadom na zvýšenie školskej úspešnosti rómskych detí v škole a na zlepšenie gramotnosti

dospelých Rómov.

Ako vyplýva zo samotného názvu (Gramotnosť na tretiu) , program zapájal tri generácie (deti-rodičov-

starých rodičov). Zastrešujúcim cieľom Gramotnosti na tretiu bolo pozitívne ovplyvňovať návyky

a postoje rodičov a detí, ako súčasti dlhodobého cieľa podporovať trvalé zapojenie rodičov do

vzdelávania rómskych detí.

Cieľmi projektu Gramotnosť na tretiu bolo predovšetkým

• poskytnúť dôkazy na vytváranie účinnej politiky podpory rómskej rodinnej gramotnosti

prostredníctvom vypracovania a pilotovania programov rómskej rodinnej gramotnosti v troch

rómskych komunitách,

• vypracovať osnovy a obsah vzdelávacieho program rodinnej gramotnosti (čitateľská

a zdravotná gramotnosť) pre deti 1. stupňa ZŠ, ich rodičov a starých rodičov,

• poskytnúť propagačné materiály zdravotnej gramotnosti ordináciám detských lekárov

pôsobiacich v znevýhodnených komunitách,

• zvýšiť povedomie o zásadnej úlohe rodinnej gramotnosti ako nástroja pre zlepšenie školskej

úspešnosti detí,

• zapojiť miestne zúčastnené strany (stakeholders) k presadzovaniu a implementácii účinnej

politiky podpory rodinnej gramotnosti.


V Dolnom Kubíne sa do programu rodinnej gramotnosti zapojilo viac než 20 detí mladšieho školského

veku, 12 dospelých (prevažne matiek), 10 detí staršieho školského veku (ako priatelia na čítanie), 8

dobrovoľníkov a 5 školiteľov. Program bol navrhnutý tak, aby bol flexibilný – jednotlivé stretnutia je

možné realizovať v rôznom slede, okrem úvodného a záverečného stretnutia) a prenosný – možno

ho ľahko prispôsobiť aj do iných kontextov.

“Zahrievacia” aktivita – motivácia k čítaniu

• Vzdelávací program rodinnej gramotnosti sa skladá zo 16 workshopov pre deti a ich

rodičov / starých rodičov.

• Každý workshop mal vymedzený aj čas na zahrievacie aktivity, diskusie a spoločný obed,

ktorý podporil pozitívne sociálne správanie a stal sa tak veľmi dôležitou súčasťou

programu.

• Každé stretnutie bolo zamerané na určitú vzdelávaciu alebo zdravotnú tematiku (napr.

Výber povolania, príprava jedla, školské učenie, spoločné čítanie v rodine a pod.)

• Vzdelávacie aktivity a stratégie obsahovali najmä čítanie deťom, párové čítanie s

učiteľmi a kamarátmi na čítanie, hry na podporu gramotnosti a pod.

• Na zvýšenie slovnej zásoby využívali rodiny "slovné banky" – nádoby, do ktorých boli

zbierané nové slová, ktoré sa deti a rodičia naučili v priebehu programu.


Pilotovanie programu rodinnej gramotnosti – príprava nádob na slovnú banku


Aj rôzne pohybové aktivity majú svoje miesto v programe rodinnej gramotnosti


Na zabezpečenie trvalej udržateľnosti bolo súčasťou projektu Gramotnosť na tretiu vytvorenie a

práca so stálou skupinou kľúčových hráčov v oblasti rodinnej gramotnosti, použijúc terminológiu

projektu LIT3, so skupinou zúčastnených strán. Majúc na zreteli, že je dôležité vytvoriť vysoko

kompetentnú a angažovaný skupinu miestnych zúčastnených strán, dohodli sme si s nimi najskôr

osobné stretnutia. Verili sme, že osobné stretnutie nemožno nahradiť žiadnym iným spôsobom

kontaktu, čo sa ukázalo byť pravdou. Osobné stretnutia zoči- voči nám umožnili predstaviť samých

seba a zreteľne hovoriť o súčasných projektoch a snahách, vysvetliť ciele nášho projektu, naše

očakávania, ich prípadné roly, a zároveň preskúmať, ako by mohlo byť naše úsilie posilnené budúcou

vzájomnou spoluprácou. Navyše sme ústne mohli lepšie vysvetliť, aký druh odborníkov a osôb by sme

potrebovali mať v skupine, pretože bolo pre nás trochu problematické presne preložiť termín

"zúčastnené strany" (“stakeholders”) do slovenčiny. Z tohto dôvodu sme spočiatku používali termín

"skupina expertov", ktorý bol prijatý kladne a do našej pracovnej skupiny boli poverení zväčša vedúci

pracovníci úradov a inštitúcií. Neskôr sme zaviedli výraz "zúčastnené strany" , ktorý presnejšie

vyjadroval túto kategóriu osôb.

Zasadnutie pracovnej skupiny zúčastnených strán v Dolnom Kubíne

Členmi pracovnej skupiny zúčastnených strán bolo 16 osôb z 9 inštitúcií a organizácií. Okrem

oficiálnych zasadnutí skupiny, ktorých bolo päť, sa zástupcovia zúčastnených strán stretli aj pri iných

príležitostiach, viac aj menej formálnych, ako napríklad počas diskusií za okrúhlym stolom, alebo

kedykoľvek bolo potrebné dodatočne prediskutovať ich zapojenie do projektu, dohodnúť organizačné

detaily a pod.


Program rodinnej gramotnosti sa zameriava na gramotnosť čitateľskú a zdravotnú. Informácie

z oblasti zdravotnej výchovy sú v rámci projektu na Slovensku šírené prostredníctvom 5000

letákov, ktoré boli distribuované do viac ako 50 ambulancií detských lekárov (okrem Dolného

Kubína aj do ambulanvií detských lekárov pôsobiacich pri najväčších rómskych osadách na

Slovensku).

Medzi hlavné výstupy projektu na miestnej úrovni patria:

- Program podpory rodinnej gramotnosti v rómskych spoločenstvách

- Miestna stratégia podpory rodinnej gramotnosti

- Letáky na podporu zdravotnej gramotnosti


Čo je to rodinná gramotnosť?

Pojem "rodinná gramotnosť" sa používa na opis každodenných skúseností s jazykom a gramotnosťou

v rodinnom kruhu, ako výsledok vzájomného pôsobenia medzi rodičom-i a dieťaťom, ako aj

dieťaťom a súrodencami. Pojem sa taktiež používa na opis iniciatív, intervencií, podpôr alebo

projektov zameraných na stimuláciu, rozvoj alebo doplnenie týchto interakcií, ktorých cieľom je znížiť

predčasný prenos nerovností.

Prečo práve rodinná gramotnosť?

Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že prostredníctvom ovplyvňovania domácich skúseností s učením,

môže podpora rodinnej gramotnosti predísť mnohým negatívnym dopadom nízkeho sociálno-

ekonomického statusu a nízkeho vzdelania rodičov. Carpentieri a kol. (2011) preskúmal šesť meta-

analýz intervencií rodinnej gramotnosti a došiel k záveru, že intervencie rodinnej gramotnosti sú

účinnejšie a nákladovo efektívnejšie než väčšina vzdelávacích intervencií. Európska skupina vysokých

odborníkov na gramotnosti (2012) tvrdí, že "programy rodinnej gramotnosti sú nedostatočne

využívané tvorcami politiky", odporúča, aby vlády "rozvíjali širšie, väčšie a lepšie koordinované

iniciatívy rodinnej gramotnosti", za účelom znižovania nerovností okolo gramotnosti a rozvíjania

"gramotnejšieho prostredia".

Výhody rodinnej gramotnosti

Programy rodinnej gramotnosti sú viac ako len samotné učenie zručnostiam gramotnosti. Silnou

stránkou trojhodinových workshopov projektu Gramotnosť na tretiu bolo, že mali vymedzený čas na

zahrievacie aktivity a obedy – toto sa ukázalo ako dôležitá zložka spoločenskej interakcie, ktorá

podporovala pozitívne sociálne správania. (Hodnotiaca správa (Gramotnosti na tretiu)

Krátkodobé výhody

Príležitosť pre deti: veľa znevýhodnených detí môže mať pozitívne postoje k čítaniu alebo iným

formám učenia sa, ale zároveň môže mať obmedzené príležitosti a povzbudenia konať podľa týchto

postojov. Takéto príležitosti a povzbudenia môžu poskytnúť práve programy rodinnej gramotnosti.

„To, čo rodičia robia, je dôležitejšie ako to, kým rodičia sú.“ (Sylva, 2004)


Zmena domáceho prostredia na učenie: pred programom 9 z 10 domácností zahrnutých do štúdie

malo doma menej ako 10 kníh. V Čiernej Hore školské knihy nie sú zadarmo. Darovanie kníh, tak ako

to bolo v projekte Gramotnosť na tretiu, je hodné nasledovania.

Dlhodobé výhody

Výskum o dopade programov rodinnej gramotnosti zacielený na znevýhodnené matky v ďalších

krajinách, ako sú Turecko a Malta, zistil, že deti, ktoré sa zúčastnili, mali

o 7 rokov (v puberte):

-lepší školský prospech a gramotnosť

-spolu s rodičmi lepšie postoje ku škole

-vyššie rodičovské očakávania

-menej problémov správania

-pozitívnejší vzťah rodič-dieťa

o 19 rokov neskôr (vo veku dvadsiatnikov):

-lepšie vzdelanie

-lepšie pracovné postavenie

Prečo čitateľská a zdravotná gramotnosť?

Rómske deti z chudobných komunít sú vystavené riziku zlyhania a predčasného ukončenia školskej

dochádzky. Dospelí v týchto komunitách majú nízku úroveň gramotnosti, čo im bráni konať

informovaným spôsobom, prístupu k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám.

Rodinná gramotnosť (RG) má veľký vplyv na vývoj gramotnostných zručností detí, ale toto sa málo

využíva. Zdravie je závažný problém v chudobných rómskych komunitách. To je dôvod, prečo sme sa

rozhodli spojiť vzdelávaciu iniciatívu s prostriedkami zdravotnej výchovy.

Program rodinnej gramotnosti LIT3 si kladie za cieľ zlepšiť gramotnosť dospelých, prospech detí a

implicitne kvalitu ich života v dospelosti.

Hlavné zásady, na ktorých je postavený program rodinnej gramotnosti, sú:

• zapojenie troch generácií (deti základných škôl a ich rodičov / opatrovateľov a starých rodičov);

•využitie veku primeraných prístupov pre podskupiny detí (napr. deti v prípravnom a prvom ročníku

oproti deťom v 2.-4. ročníku);

• dávať dospelým príležitosť rozvíjať svoju gramotnosť a schopnosti poskytovať rodičovskú podporu

pri rozvoji gramotnosti svojich detí;


• zahrnutie nevyhnutných základných zručností na to, aby ohrozené rómske deti zostávali v škole a

dosahovali akademický úspech;

• pridaním zdravotnej gramotnosti ako nástroja na zlepšenie životných a vzdelávacích podmienok

pre deti základných škôl zo znevýhodnených rómskych komunít;

• motivácia pomocou rolovo-modelového prístupu - rómske deti z druhého stupňa ZŠ, ktoré dosiahli

určitú úroveň akademického úspechu sa stávajú kamarátmi na čítanie pre rómske deti z prvého

stupňa;

• podpora rodinnej gramotnosti (RG) (čítania a zdravotnej gramotnosti) v znevýhodnených rómskych

komunitách ako nástroja na zvýšenie vzdelanostnej úrovne rómskych detí vo všeobecnom

vzdelávaní.

V niektorých krajinách a spoločnostiach žijú Rómovia v priemere o 15 rokov menej ako majoritná

skupina. Je preto potrebné rozvíjať poradenstvo k témam ako zdravie a strava, zdravie a pohyb,

zdravie a fajčenie, zdravie a emocionálna pohoda. Projekt Gramotnosť na tretiu zdôrazňuje hodnotu

zdravia pre dobrý život a výhody zdravotnej gramotnosti.

Výskum v oblasti rodinnej gramotnosti ukazuje, že

Sociálno-ekonomicky znevýhodnení rodičia s menšou pravdepodobnosťou čítajú so

svojimi deťmi a používajú stratégie, ktoré účinne vedú k obľube čítania.

Domáce prostredie učenia sa vplýva na prospech detí. Ochudobnený životný priestor je

najväčšou prekážkou úspechu pri vzdelávaní. Veľa rómskych detí nemá takmer žiadny

prístup ku knihám a iným materiálom na čítanie, akonáhle opustí školskú pôdu.

Iniciatívy zamerané na znevýhodnené rodiny musia brať do úvahy potenciálne vnútorné a

vonkajšie bariéry, ktorým môžu čeliť rodičia, ako napríklad strata štátnej pomoci, nízka

úroveň gramotnosti, kultúrne bariéry, prekážky spojené s prácou, nedostatočná

starostlivosť o deti, rušný alebo chaotický život, starostlivosť o ďalšie osoby a pod.

Rodičia chcú to najlepšie vzdelanie pre svoje deti, ale znevýhodnení rodičia často nevedia,

ako to dosiahnuť. Potrebujú informácie, ale aj programy, ktoré im pomôžu rozvíjať svoje

rodičovské postoje, návyky a zručnosti.

Viacgeneračný charakter väčšiny rómskych domácností je potenciálnou silou, rovnako

ako aj vysoká miera úcty voči starším. Programy rodinnej gramotnosti (RG) na tom

stavajú tak, že zapájajú rodičov a deti (prípadne aj starých rodičov).


Mesto Dolný Kubín

Dolný Kubín je okresným mestom a administratívnym centrom regiónu, má takmer 19 500

obyvateľov a sídlo tu má viacero verejných inštitúcií, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy v ich

pôsobnosti. Dolný Kubín je metropolou Oravy. Je to živé, rozvíjajúce sa mesto, v ktorom nechýbajú

pracovné príležitosti. Medzi najvýznamnejších dlhodobých zamestnávateľov patria firmy z oblasti

strojárskeho, kovospracujúceho a elektrotechnického priemyslu. Do územia okresu zasahuje svojou

časťou Národný park Malá Fatra s vyhľadávanými lyžiarskymi strediskami. Zdravotnú starostlivosť pre

obyvateľov mesta, ale aj pre široké okolie zabezpečuje Dolnooravská nemocnica s poliklinikou a

početné súkromné anbulancie obvodných lekárov a špecialistov. Počet obyvateľov mesta Dolný Kubín

mal do roku 2000 stúpajúcu tendenciu, od roku 2001 klesá. Podobne ako v ostatných regiónoch, aj v

Dolnom Kubíne populácia starne. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011, k slovenskej národnosti sa

prihlásilo až 91% občanov. Najpočetnejšiu národnostnú menšinu tvoria Česi, ďalej Poliaci, Rómovia,

Maďari a Ukrajinci. Aj keď k rómskej menšine sa hlásilo len 31 Rómov ( 0,16 %), ich počet v meste

Dolný Kubín sa odhaduje na 400. V religióznej štruktúre je najvyšším podielom (58 %) zastúpená

Rímsko-katolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 11 369 občanov. Nasleduje Evanjelická cirkev augsburského

vyznania so 14 % podielom (2 764 občanov).

Mesto Dolný Kubín v záujme zlepšovania kvality života všetkých obyvateľov vypracúva a orgánmi

samosprávy schvaľuje rôzne rozvojové dokumenty a koncepcie, vrátane strategických materiálov pre

sociálne vylúčené spoločenstvá, ako aj spoločenstvá ohrozené rizikom sociálneho vylúčenia. V roku

2008 bol spracovaný document “Stratégia sociálneho rozvoja – Cesty k sociálnej inklúzii občanov

region Orava. Situáciou marginalizovaných občanov ohrozených exklúziou sa zaoberali zástupcovia

prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb v novembnri 2011 na konferencii pod názvom

“Komunitná starostlivosť – budúcnosť sociálnych služieb v meste Dolný Kubín a okolí”. Z odborných

príspevkov a diskusie vyplynulo, že zástupcovia občanov, občioanskych iniciatív a členov cieľových

skupín preferujú zachovanie prirodzeného rodinného prostredia a integráciu ohrozených členov

komunity. Účastníci konferencie však zároveň skonštatovali, že poskytovatelia sociálnych služieb zo


súkromného aj verejného sektora poskytujú služby nekoordinovane a vyjadrili potrebu založiť

koordinačnú lokálnu platformu.

V roku 2012 kolektív pracovníkov odboru sociálnych vecí a rodiny mesta Dolný Kubín v spolupráci s

viacerými rómskymi mimovládnymi organizáciami spracovalo Lokálnu stratégiu komplexného

prístupu k marginalizovaným rómskym komunitám mesta Dolný Kubín, ktorá bola v tom istom roku

schválená mestským zastupiteľstvom.

Miestne rómske spoločenstvo

Pred druhou svetovou vojnou bývali prvé rómske rodiny v extraviláne Dolného Kubína (rodina

Dobiášová v Zábreži, rodina Budajová a rodina Jozefa Kováča-Kokavca v okolí Trnín), v širšom centre

mesta (rodina Cicko za hotelom Orava). Rozsiahlejší príliv Rómov do mesta však nastal až po roku

1969, v case intenzívnej bytovej výstavby. Rómovia prichádzali ako lacná pracovná sila. Zabezpečovali

hlavne výkopové práce pri výstavbe inžinierskych sietí. Rómovia prišli do Dolného Kubína prevažne z

okresov Zvolen, Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves.

Súčasní miestni Rómovia sú rôznorodou skupinou. Úroveň znevýhodnenia sa líši, od extrémne

chudobných po menej znevýhodnených. Väčšina rodičov je nezamestnaných, pracujú sezónne alebo

dotovaný prácu. Miestni rómski rodičia majú relatívne slabú úroveň gramotnosti. Tí, ktorí čítajú pre

radosť, čítajú nanajvýš jednoduché časopisy. Vo všeobecnosti prevláda televízia ako primárny zdroj

zábavy.

Podľa sociálnych pracovníkov by mohla miestna rómska komunita ťažiť z dobrých príkladov

dospelých, ktorí boli úspešní v škole a veria v silu vzdelania. Sociálni pracovníci majú pocit, že školské

zlyhávanie detí je až príliš ochotne prijímané rodičmi ako prijateľná norma. Môže to byť zapríčinené

aj nedostatkom viery rodičov v možné pozitívne vplyvy vzdelávania. Úlohu vzdelávania pri vytváraní

lepšieho života svojich detí však niektorí rodičia vidia jasne. Avšak aj rodičia, ktorí vidia hodnotu

vzdelania, trpia nedostatkom gramotnosti a nižšou kvalifikáciou. Mnohí rodičia nemajú dostatok

sebavedomia, zručností a kultúrnych poznatkov, ktoré by mohli pomôcť ich deťom dosiahnuť svoje

ciele a ambície. Mnoho rodičov taktiež nevytvára adekvátne domáce prostredie na podporu

prospechu detí – sociálni pracovníci poukazujú u rodičov na nedostatok konštruktívnej disciplíny

a výchovného vedenia. Deti radi trávia čas so svojimi starými rodičmi, avšak títo nie sú zapojení do

hlavného vzdelávania detí. Deti nevyzerajú, že sa cítia odcudzené alebo vytesnené zo slovenského

prostredia a kultúry.


Väčšina detí má obmedzený domáci priestor na učenie. Napríklad niektoré deti robia svoje domáce

úlohy v posteli. Deti vo všeobecnosti doma nečítajú, ani ich rodičia. Deti povedali, že majú celkom

veľa voľného času, ktorí však trávia viac na ulici ako doma s knihami alebo domácimi úlohami. Mladí

ľudia sa zaujímajú o online chaty a internet. Všetky miestne rómske deti hovoria po slovensky.

Rodičia a starí rodičia majú tendenciu hovoriť po slovensky aj po rómsky. Deti dávajú prednosť

slovenčine a tvrdia, že sa nechcú učiť rómčinu.

Deti vyjadrili záujem o niekoľko akademických predmetov, vrátane matematiky. Ich obľúbené

predmety sú telesná výchova, hudba a umenie. Niektoré tvrdili, že by sa radi naučili kresliť, alebo by

sa chceli dozvedieť niečo viac o svojich predkoch. Prajú si, aby učenie bolo viac prieskumné

a kreatívne a menej mechanického drilu. Školské osnovy neobsahujú žiadnu históriu Rómov. Deti to

považujú za chybu, pričom dodávajú, že sa nechcú dozvedať o svojej histórii len zo špeciálnych dní

alebo akcií, chceli by, aby to bolo súčasťou všeobecného vzdelávacieho programu. Niektoré deti

majú pocit, že potrebujú väčšiu individuálnu podporu. Pedagógovia sa zhodujú v tom, že mnoho

rómskych žiakov potrebuje ďalšiu, individuálnu pomoc. Pedagógovia taktiež majú pocit, že väčšina

rómskych rodičov potrebuje ďalšie vedenie a podporu s cieľom zvýšiť ich zapojenie do vzdelávania

svojich detí. Miestne školy uvádzajú viacero príkladov programov, ktoré úspešne stimulovali

spoluprácu rodičov a školy. Na nich by sa mohlo stavať. Školskí pracovníci uviedli, že rómski žiaci

uprednostňujú, ak sú vnímaní radšej ako sociálne znevýhodnení než ako Rómovia. Učitelia a ďalší

školskí zamestnanci majú vo všeobecnosti pozitívne postoje k rómskym rodinám. Hoci je u rómskych

žiakov vysoká úroveň predčasného odchodu zo strednej školy, rómski žiaci vyjadrili svoje ambície

umeleckej alebo tvorivej kariéry. Vrstevnícké vzťahy sú niekedy obtiažne, pretože niektorí

nerómovia si robia žarty z rómskych žiakov kvôli ich chudobe.

Zdravotná gramotnosť je nízka. Miestni sociálni pracovníci počas návštev rodín sa pokúšajú zlepšiť

rodičovské praktiky v oblasti zdravotnej gramotnosti a zdravia, najmä v rodinách s malými deťmi. Pri

identifikovaní problémov spolupracujú sociálni pracovníci s detskými lekármi. Deti majú dobrý

prístup k systému zdravotnej starostlivosti. Niektoré deti vyjadrili záujem o zvýšenie svojej zdravotnej

gramotnosti – napríklad ako povedali, že by sa chceli dozvedieť viac o zdravej výžive.

Miestnych rómskych programov zameraných na rodinnú gramotnosť nie je veľa, ale nejaké existujú

a sú zväčša koordinované miestnymi úradmi a mimovládnymi organizáciami.


Silné stránky

-Existuje overený program rodinnej gramotnosti aj s jeho pilotnou realizáciou

-Dobré zmapovanie prostredia

-Záujem o vzdelávanie detí zo strany rodičov

-Existujúce možnosti voľnočasových aktivít v rôznych inštitúciách

-Existujúce programy pre dobrovoľníkov

-Existujúce miestne stratégie na podporu vzdelávania Rómov

-Pôsobenie mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú MRK a gramotnosti

-Tradičná spolupráca rodiny a školy

- “Úplná” negramotnosť u rodičov neexistuje, alebo je zanedbateľná

-Záujem o formálne aj neformálne vzdelávanie

- Kvalitný a flexibilný výchovno-vzdelávací process, existencia školského kurikula

-multikultúrna výchova ako prierezová téma kurikula

- Záujem zriaďovateľa o vzdelávanie a profesionálny rozvoj zamestnancov škôl

- Existencia nových pracovných pozícií, ako napr. komunití, sociálni a terénni pracovníci, rodinní

asistenti a pod.

Slabé stránky:

-Chýbajúce rodičovské zručnosti

-Nízka úroveň gramotnosti rodičov

-Mnohodetné rodiny, ktoré majú nedostatok času

-Neúplné rodiny

-Neexistujúci systém vzdelávania rodičov

-Nízky vek a nezrelosť rodičov

-Rodinná gramotnosť je vo všeobecnosti neznámy koncept

-Nedôvera rómskej komunity k inštitúciám

- Prenos zodpovednosti za výchovu mladších súrodencov na starších


- Nezáujem rodičov o plnenie školských povinností detí, spoliehanie na inštitúcie

- Nedostatočné využívanie ponúkaných príležitostí na trávenie voľného času

Príležitosti:

- Tradične dobrá spolupráca inštitúcií v meste

- Posilňovanie prvkov interkultúrnej interakcie

- Možnosti využitia grantových schém

- Ďalšie vzdelávanie dobrovoľníkov a odborných pracovníkov (tútorov)

-Existujúca komisia mestského zastupiteľstva

- Existujúci grantový program mesta Šanca pre všetkých

- Ďalšie vzdelávanie cieľovej skupiny (vzdelávanie rodičov, budúcich rodičov, rekvalifikácia)

- Kvalifikovaný personál v inštitúciách

Ohrozenia:

-Nedostatok financií

-Nedostatok času, nevyhovujúce termíny aktivít

-Pretrvávajúce stereotypy rodičov a starých rodičov k vzdelávaniu (obsah vzdelávania nie je prioritou,

neosloví)

-Cieľová skupina si “nesadne” s realizátormi

-Vysoká nezamestnanosť (12,76%)

-Nedokončenie programu z rôznych dôvodov

-Neexistujúce priestory

-Potreba dôkladného poznania rodinných väzieb

- Syndróm vyhorenia iniciátorov

- Prílišná zaneprázdnenosť a nedostatočná spolupráca hlavných aktérov


Mesto Dolný Kubín má vypracovanú Lokálnu stratégiu komplexného prístupu k marginalizovaným

rómskym komunitám, Dobrovoľnícky program a ďalšie strategické dokumenty, na ktoré táto stratégia

nadväzuje.

Pracovná skupina zapojených strán spolupracovala pri návrhu miestnej stratégie rodinnej

gramotnosti v rámci jednotlivých formálnych aj neformálnych stretnutí. Zástupcovia zúčastnených

strán navrhli a prevzali záväzky vyplývajúce z úloh stratégie. Pre nich je “Rómska otázka”, “deti z

marginalizovaných rodín”, “gramotnosť”a podobne skupinou pojmov, s ktorými sa stretávajú denne

v rámci užších aj širších kontextov. Skupina sa zhodla v tom, že prvým a zásadným krokom pre

dosiahnutie našej vízie je to, aby sa o koncepcii rodinnej gramotnosti začalo uvažovať a aby sa

dostala do strategických dokumentov všetkých kľúčových hráčov (zúčastnených strán). Okrem toho

zúčastnené strany navrhli, aby sa s cieľom zabezpečenia trvalej udržateľnosti projektu venovala

Aké bude naše mesto, keď sa bude vaša stratégia realizovať?

Predpokladáme, že pri implementácii tejto stratégie rómski obyvatelia nášho mesta budú

vzdelanejší a budú viac túžiť po vyššom vzdelaní, budú sebavedomejší a sebaistejší, ich

možnosť uplatnenia na trhu práce sa zvýši, lepšie si uvedomia funkcie rodiny a rodinnej

výchovy, zlepšia sa ich hygienické návyky a tým aj zdravotný stav. Ak by táto stratégia

nebola realizovaná, hrozilo by riziko zvyšovania ich segregácie, ako aj potenciál

nevzdelanosti, nezamestnanosti a zhoršovania zdravia. Realizovanie tejto stratégie dáva

predpoklad na zníženie konfliktov medzi majoritným a minoritným obyvateľstvom,

predovšetkým znižovaním predsudkov prostredníctvom zapájania dobrovoľníkov . Ako

ukázalo pilotovanie programu rodinnej gramotnosti, viacerí dobrovoľníci sa

prostredníctvom tohto projektu prvýkrát stretli s rómskymi rodinami.


zvláštna snaha najmä do praktických výstupov projektu, ako napríklad do podpory zriadenia

komunitného poradného centra v meste.

Tvorba miestnej stratégie rodinnej gramotnosti v Dolnom Kubíne

Diskusie iniciátorov projektu a zástupcov zúčastnených strán počas záverečnej konferencie projektu v Cluj-Napoca, Rumunsko


Stratégia Opatrenie Realizátori Termín Merateľné

ukazovatele

I.Zahrnutie koncepcie rodinnej gramotnosti do relevantných strategických dokumentov organizácií a inštitúcií

Zahrnutie koncepcie a definície rodinnej gramotnosti

MsÚ 2015-2020 Počet strategických dokumentov

ÚPSVaR

Združenie Orava

Oravská knižnica A. Habovštiaka

CPPaP

ZŠ P.Škrabáka

OZ Brezovček

ARWA n.o.

II.Propagácia a advokácia dôležitosti čitateľskej a zdravotnej gramotnosti v rodinách

Organizovanie konferencií, seminárov a podobných podujatí Pozvania iniciátorov programu na konferencie, semináre a pod.

MsÚ 2015-2020 Počet podujatí Počet účastníkov ÚPSVaR

Združenie Orava


CPPaP

ZŠ P.Škrabáka

OZ Brezovček

Distribúcia letákov

Združenie Orava 2015 Počet letákov

Predstavenie programu rodinnej gramotnosti riaditeľom miestnych ZŠ a

Združenie Orava MsÚ

2016 Počet zúčastnených riaditeľov

Cieľ 1

Pozitívne ovplyvňovať návyky a postoje rodičov, aby podporovali vzdelávanie svojich detí

Cieľ 2

Pozitívne ovplyvňovať rozvoj zdravotnej gramotnosti v rodinách


MŠ

Ponuka pracovných dielní pre rodičov

ZŠ P.Škrabáka 2015-2020 Počet zúčastnených rodičov

III.Využitie prvkov rodinnej gramotnosti v súčasných programoch pri práci s rodinami zo znevýhodneného prostredia

MsÚ 2015-2020 Počet programov Počet účastníkov ÚPSVaR

Združenie Orava


CPPaP

ZŠ P.Škrabáka

OZ Brezovček

ARWA n.o.

Zahrnúť koncepciu rodinnej a zdravotnej gramotnosti do systému výchovných opatrení

ÚPSVaR 2015-2020 Počet výchovných opatrení so zahrnutím rodinnej a zdravotnej gramotnosti

IV.Využitie rodinnej a zdravotnej gramotnosti v nových programoch pri práci s rodinami zo znevýhodneného prostredia

Poskytovanie programu rodinnej gramotnosti s vyškolenými trénermi Školenie facilitátorov rodinnej gramotnosti Príprava materiálov rodinnej gramotnosti

Združenie Orava 2015-2020 Počet programov Počet účastníkov Počet vyškolených facilitátorov Počet materiálov

Identifikácia rodín MsÚ, ÚPSVaR

Nábor dobrovoľníkov

ÚPSVaR

V.Hľadanie možností využitia rodinnej a zdravotnej gramotnosti v ďalších projektoch

Podania žiadostí o granty zahrňujúce rodinnú gramotnosť ako nástroj zlepšovania prospechu detí, celoživotného vzdelávania a

MsÚ 2015-2020 Počet podaných žiadostí o grant Združenie Orava


CPPaP

ZŠ P.Škrabáka

OZ Brezovček

ARWA n.o.


zvýšenia šance lepšieho uplatnenia na trhu práce Spolupráca s ďalšími partnermi pri hľadaní podpory rodinnej gramotnosti Využitie možnosti grantového programu samosprávy Dolného Kubína “Šanca pre všetkých”

VI.Podpora koncepcie čítania pre potešenie

Organizovanie podujatí podporujúcich čítanie pre radosť v rodinách

Združenie Orava 2015-2020 Počet účastníkov Počet podujatí Oravská knižnica

A. Habovštiaka

CPPaP

ZŠ P.Škrabáka

OZ Brezovček

ARWA n.o.

Nábor kamarátov na čítanie

ZŠ P.Škrabáka

Vyhlásenie Týždňa hlasného čítania

Združenie Orava Apríl každý rok

VII.Asistencia pri budovaní rodinných knižníc

Zbierka použitých

kníh

Darovanie kníh do rodín


Apríl každý rok Počet darovaných kníh Počet obdarovaných rodín

ZŠ P.Škrabáka

Združenie Orava


Stratégie Čo budeme monitorovať

Kedy budeme monitorovať

Metóda/ nástroj

Kto bude monitorovať

I.Zahrnutie koncepcie rodinnej

gramotnosti do relevantných

strategických dokumentov

organizácií a inštitúcií

Počet strategických

dokumentov

Raz ročne Prieskum Iniciátor

projektu

II.Propagácia a advokácia

dôležitosti čitateľskej a zdravotnej

gramotnosti v rodinách

Počet podujatí

Počet účastníkov

Raz ročne alebo

po skončení

aktivity

Prezenčn

é listiny

alebo

správa

Iniciátor

projektu

III.Využitie prvkov rodinnej

gramotnosti v súčasných

programoch pri práci s rodinami

zo znevýhodneného prostredia

Počet podujatí


Raz ročne alebo

po skončení

aktivity

Prezenčn

é listiny

alebo

správa

Koordinátori

programov

IV.Využitie rodinnej a zdravotnej

gramotnosti v nových programoch

pri práci s rodinami zo

znevýhodneného prostredia

Počet podujatí


Raz ročne alebo

po skončení

aktivity

Prezenčn

é listiny

alebo

správa

Koordinátori

programov

V.Hľadanie možností využitia

rodinnej a zdravotnej gramotnosti

v ďalších projektoch

Počet podaných

žiadostí

Raz ročne Prieskum Iniciátor

projektu

VI.Podpora koncepcie čítania pre

potešenie

Počet podujatí


Raz ročne alebo

po skončení

aktivity

Správy z

akcií

Organizátori

podujatí

VII.Asistencia pri budovaní

rodinných knižníc

Počet darovaných

kníh

Počet

obdarovaných

rodín

Po skončení

aktivity

Správy z

akcií

Organizátori

podujatí


- Carpentieri, J., Fairfax-Cholmeley, K., Litster, J., Vorhaus, J. (2011) Family literacy in Europe: using

parental support initiatives to enhance early literacy development. London: NRDC, Institute of

Education

- Správa z analýzy potrieb projektu Gramotnosť na tretiu (LIT3), 2014

- Analytická informácia projektu LIT3, 2015

- Zapájanie zúčastnených strán do vypracovania a implementácie efektívnej politiky rodinnej

gramotnosti, Projekt LIT3, 2015

- Lokálna stratégia komplexného prístupu k MRK, Mesto Dolný Kubín 2012

- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dolný Kubín na roky 2014 – 2020

Documents

PODPORY RODINNEJ GRAMOTNOSTI] strategia.pdf · Consortiul International Lectura si Scrierea pentru Dezvoltarea Gandirii Critice Partneri UCL Institute of Education Asociatia Learn