Inštitút pre výskum práce a rodinyInstitute for Labour and Family Research

Podpora neformálne opatrujúcich osôb – odporúčania

pre sociálno-politickú prax

Bratislava, október 2010

Autorka: doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

Zadávateľ: MPSVR SR

odbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím

odbor sociálnych služieb

(VÚ č. 2406)

© Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2010

Výskumná úloha

Podpora neformálne opatrujúcich osôb – výskumné odporúčania pre sociálno-politickú prax

(Support of informal carers – research based recommendations for social policy practice)

Zadávateľ úlohy

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Odbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím

Odbor sociálnych služieb

Autorka

doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

externá spolupráca: Mgr. Lucia Pániková

Uloženie výstupu

Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné nám. 5-6, 812 41 Bratislava

Forma archivácie

printová a elektronická

Počet výtlačkov: 6

Anotácia

Výskumná správa sumarizuje hlavné výskumné zistenia, ku ktorým dospela autorka po-

čas 3-ročného výskumného projektu realizovaného na základe Kontraktu medzi MPSVR SR

a IVPR v rokoch 2008-2010 „Neformálni opatrovatelia/ľky v sektore dlhodobej starostlivosti“.

Správa sa skladá zo štyroch relatívne samostatných štúdií:

1. Neformálne opatrujúce osoby ako súčasť sektora dlhodobej starostlivosti – pojmologické

otázky

2. Financovanie dlhodobej starostlivosti vo verejnej mienke

3. Sociálna a zamestnanecká ochrana neformálne opatrujúcich osôb

4. Prozamestnanecké správanie neformálne opatrujúcich osôb a dávkové pasce (mikrosimulácie)

Každá štúdia ponúka vybrané odporúčania pre smerovanie ďalšej sociálno-politickej praxe

v sledovanej oblasti.

Kľúčové slová

Neformálne opatrujúca osoba, financovanie dlhodobej starostlivosti, prozamestnanecké správa-

nie, dávková pasca, mikrosimulácie

Summary

The report brings summarizing of the key findings of the longer research work being done

during the 3-years taken research project „Informal carers in the long-term care sector“. The

research project has been conducted in the period 2008-2010 under the Contract between the

Ministry of Labour, Social Affairs a Family of the Slovak republic and the Institute for Labour

and Family Reserach. The report contains of four relatively independent parts (studies):

1. Informal carers as a part of long-term care sector – terminological issues

2. Financing of long-term care in public opinion

3. Social and employment protection of informal carers

4. Pro-employment behaviour of informal acrers and benefit traps (microsimulations)

Each study offers selected recommendations for further social-political practice in its own porfolio.

Key words

Informal carers/caregivers, financing of long-term care, pro-employment behaviour, benefit

traps, microsimulation.

Neformálne opatrujúce osoby ako súčasť sektora dlhodobej

starostlivosti – pojmologické otázky

Obsah

Kontext .................................................................................................................................. 7

1. Pojem opatrujúca osoba, klasifikácia opatrujúcich osôb ............................................. 8

2. Opatrujúce osoby – klasifikácia podľa slovenskej legislatívy .................................... 10

3. Rozširovanie okruhu neformálne opatrujúcich osôb na Slovensku - prieskum ...... 12

3.1 Ciele, východiská prieskumu, základná otázka ......................................................... 12

3.2 Metodika prieskumu a jeho organizácia .................................................................... 12

3.3 Výsledky prieskumu .................................................................................................. 13

Zhrnutie .............................................................................................................................. 15

Kontext

Ku klasickým otázkam sektora starostlivosti patrí vymedzenie, kto sú osoby, ktoré starost-

livosť zabezpečujú a v akej pozícii vystupujú voči opatrovaným jedincom. Dnes už nie je po-

stačujúce tvrdenie, že viac ako 80% starostlivosti o odkázané (najmä staršie) osoby v Európe

zabezpečujú neformálne opatrujúce osoby, predovšetkým ženy, najčastejšie v pozícii dospe-

lých dcér (či neviest) a manželiek/partneriek. Podľa F. Hoffman, R. Rodrigues (2010) vyššie

uvedené tvrdenie je simplifikujúce, poukazujúc napr. na rozdielnosť intenzity a organizácie

starostlivosti poskytovanej v severnej a južnej Európe. Ako príklad uvádzajú situáciu v Talian-

sku, kde v období rokov 1990-2005 vzrástla intenzita starostlivosti v domácnosti 4-násobne,

ale účasť „cudzích“ osôb opatrujúcich v domácom prostredí vzrástla výraznejšie, z 15 na 85%.

Rapídny nárast cudzích opatrujúcich osôb (vrátane migrujúcich do Talianska) súvisel predo-

všetkým s nedostatkom dostupných formálnych služieb dlhodobej starostlivosti, čo viedlo rodi-

ny k potrebe hľadať inú alternatívu. Takýmto spôsobom sa v Taliansku, rovnako v Španielsku,

„reprofilovala“ neformálna starostlivosť zo starostlivosti založenej primárne „na rodine“ na

širšie ponímanú neformálnu starostlivosť zabezpečovanú v domácom prostredí osobami mimo

rodinného kruhu. Potreba angažovania „mimorodinných“ neformálne opatrujúcich osôb, ale aj

osôb angažovaných vo formálnych profesionalizovaných službách, je odpoveďou na tzv. „dieru

v opatrovateľských silách“ (care gap) vyvolanú zvyšovaním angažovanosti žien na riadnom

trhu práce (jeden z Lisabonských cieľov, 2000), zmenou rodinnej štruktúry a tým znižovaním

pripravenosti rodín zabezpečovať starostlivosť na dennej intenzívnej báze. Všetky uvedené dô-

vody vedú k tomu, že skupina neformálne opatrujúcich osôb sa stáva čím ďalej tým viac rôz-

norodou. Preto má význam detailnejšie skúmať, kým je tvorená a ako na jej kreovanie pôsobia

napr. zmeny v sociálnych, či iných (napr. daňových) politikách.

V tejto časti sa budeme venovať pojmu opatrujúca osoba (čo vytvorí základ pre vyme-

dzenie pojmu „neformálne opatrujúca osoba“) s ohľadom na jeho mnoho účelové využí-

vanie v európskom a následne národnom kontexte. Následne sprostredkujeme výsledky

prieskumu, ktorý sme realizovali v 1. polovici 2010 na úradoch práce, sociálnych vecí a ro-

diny k rozširovaniu skupiny neformálne opatrujúcich osôb angažujúcich sa v intenzívnom

domácom opatrovaní v rámci novej právnej úpravy peňažného príspevku na opatrovanie

účinnej od januára 2009.

7

8

1. Pojem opatrujúca osoba, klasifikácia opatrujúcich osôb

Chápanie pojmu „opatrujúca osoba“ (angl. carer1) je veľmi rôznorodé, spravidla odvode-

né od účelu, na aký sa pojem používa. Európska asociácia pracujúca pre opatrujúce osoby

„EUROCARERS“ (www.eurocarers.org) definuje opatrujúcu osobu (carer) ako „osobu, kto-

rá poskytuje mimo profesionálneho a formálneho rámca neplatenú opateru niekomu, kto má

chronickú chorobu, zdravotné postihnutie alebo inú dlhodobú zdravotnú potrebu alebo potrebu

starostlivosti“. Je zjavné, že pojem je vymedzený užšie, účelovo k misii tejto organizácie, so zá-

merom primárne iniciovať podporu osôb, ktoré opatrujú odkázané osoby na neformálnej báze.

Oveľa širšie definujú opatrujúcu osobu S. Kohler, H. Döhner (www.uke.uni-hamburg.de). Je to

„osoba, ktorá poskytuje starostlivosť osobe s chronickou chorobou, zdravotným postihnutím

alebo s dlhotrvajúcou potrebou starostlivosti“. Takéto vymedzenie korešponduje s vymedzením

H. Litske et al. (2006) jasne účelovo umiestneným do širšej problematiky sektora starostlivosti

a „pracovnej sily“, ktorá tento sektor saturuje2. Osoby zabezpečujúce opatrovanie sú autorským

kolektívom delené z perspektívy opatrovania ako práce (care work). V správe sa uvádza, že

existuje viacero klasifikácií ľudí, ktorí sa angažujú v sektore starostlivosti. Pre potreby vlastnej

klasifikácie uprednostňujú vymedzenie opatrujúcich osôb (carers) ako „osôb, ktoré sú angažo-

vané v dodávaní služieb pre užívateľov na dennej báze, bez ohľadu na ich profesionálnu alebo

vzdelanostnú kvalifikáciu“ (Litske et al., 2006, s. 6). Hlavné kritérium, ktoré používajú pre

delenie opatrujúcich osôb, je to, či sú za svoju opatrovateľskú prácu odmeňovaní alebo nie.

1. Osoby opatrujúce za mzdu (waged carers)

- „tradiční“ formálni opatrovatelia/ľky („traditional formal carers“; osoby, ktoré sú za-

mestnávané agentúrami zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti a financované vo veľ-

kej miere z verejných zdrojov),

- formálni opatrovatelia/ľky „zmiešaného režimu“ („mixed economy“ formal carers; od-

meňované osoby pracujúce buď v dobrovoľníckom sektore, neziskových organizáciách

alebo v ziskových opatrovateľských organizáciách),

1 Za určitých okolností by bolo možné tejto pojem preložiť aj ako „opatrovateľ/ľka“, čo by však mohlo byť v podmienkach Slovenska mätúce, nakoľko pojem „opatrovateľ/ľka má presné právne vymedzenie a konotácie na formálny sektor starost-livosti. Pojem opatrujúca osoba považujeme na tento účel za viac univerzálny, umožňujúci ďalšie vnútorné členenie.

2 Ide o správu „Zamestnanosť v sociálnej starostlivosti v Európe“ vydanú Európskou nadáciou pre zlepšenie životných a pra-covných podmienok v roku 2006.

9

- „nezávislí“ formálni opatrovatelia/ľky („independent“ formal carers; opatrujúce oso-

by registrované v zamestnávateľských agentúrach na účely vysielania pre príležitostné

alebo krátkodobé zabezpečovanie starostlivosti),

- opatrujúce osoby zamerané na osobnú asistenciu („personal assistant“ carers; platené

osoby najímané priamo osobami odkázanými na opatrovanie alebo ich rodinami či pria-

teľmi).

2. Osoby opatrujúce bez mzdy (non-waged carers)

- dobrovoľníci/čky („voluntary“ carers; nie sú platení, aj keď sú spojení s organizáciami

zdravotného či sociálneho sektora starostlivosti; rozsah ich poskytovanej starostlivosti

je veľmi rozmanitý; môžu byť trénovaní a môžu sa im preplácať dodatočné náklady

súvisiace so starostlivosťou),

- rodinne opatrujúce osoby („family“ informal carers; nie sú platení a poskytujú starost-

livosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútro rodinných vzťahov bez

očakávania finančnej odmeny; niekedy však môžu dostávať sociálnu dávku, ktorá im

kompenzuje stratu príjmu),

- „nepríbuzensky“ opatrujúce osoby („non-kin“ carers; nie sú platení, často zabezpečujú

opateru na priateľskej báze, pre dobré vzťahy; môžu byť odmeňovaní „naturálnou“

formou).

10

2. Opatrujúce osoby – klasifikácia podľa slovenskej legislatívy

Vychádzajúc z platných právnych podmienok zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných prí-

spevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách možno osoby angažujúce sa v starost-

livosti/opatrovaní/osobnej asistencii rozdeliť nasledovne:

1. Formálne/na profesionálnej báze opatrujúce osoby3

- opatrovateľ/ľka (poskytuje opatrovanie v rámci platenej opatrovateľskej služby alebo

vybranej pobytovej služby poskytovanej verejnými a neverejnými poskytovateľmi so-

ciálnych služieb),

2. Neformálne opatrujúce osoby

- fyzická osoba opatrujúca fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného

na opatrovanie (ide o osobu z okruhu blízkych na účely poskytovania peňažného prí-

spevku na opatrovanie),

- iná fyzická osoba (ide o osobu mimo okruhu blízkych v prípade, že táto osoba býva s od-

kázanou osobou, rovnako na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie),

- osobný asistent/tka z okruhu blízkych osôb (vykonáva osobnú asistenciu podľa záko-

nom presne ustanovených podmienok a je odmeňovaný/á z prostriedkov peňažného

príspevku na osobnú asistenciu poskytovaného odkázanej osobe),

- osobný asistent/tka z okruhu mimo blízkych osôb (vykonáva osobnú asistenciu a je od-

meňovaný/á z prostriedkov peňažného príspevku na osobnú asistenciu poskytovaného

odkázanej osobe).

Vychádzajúc z platnej slovenskej právnej úpravy možno, napriek rôznorodosti právneho

postavenia, pracovne vymedziť isté definičné znaky neformálne opatrujúcich osôb:

- sú to osoby staršie ako 18 rokov z okruhu najbližších odkázanej osoby. V prípade, že sú

mimo tohto okruhu, bývajú s odkázanou osobou,

- starostlivosť zabezpečujú výlučne v domácom prostredí (buď v domácnosti odkázanej

osoby alebo vo vlastnej, príp. inej domácnosti),

3 V najširšom poňatí by sme do tejto skupiny mohli zahrnúť všetky kategórie odborníkov/čok vykonávajúcich pracovné činnosti v oblasti sociálnych služieb (napr. opatrovateľov, sociálnych poradcov, supervízorov, zdravotníckych pracovníkov, vychovávateľov, atď).

11

- v rámci systému opatrovania zabezpečujú starostlivosť najmä pri úkonoch sebaobsluhy

(stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie, osobná hygiena, obliekanie a vyzliekanie,

zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch a rovine, orientácia v prostredí, do-

držiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu4). Na základe odkázanosti na pomoc pri

týchto úkonoch sa určuje celkový stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby, ktorý musí

dosahovať minimálny stupeň 5. Rozsah odkázanosti na pomoc pri udržiavaní domácnosti

a vykonávaní ostatných sociálnych aktivít sa osobitne neposudzuje, nakoľko za ich základ

sa považuje odkázanosť na pomoc pri sebaobsluhe,

- pre účely osobnej asistencie sa komplexne posudzuje odkázanosť na pomoc v oblasti se-

baobsluhy, starostlivosti o domácnosť ako aj realizácie sociálnych aktivít,

- starostlivosť musí byť intenzívna, zodpovedajúca minimálne 8 hodinám dennej pomoci

pri úkonoch uvedených vyššie (táto hranica intenzity starostlivosti zodpovedá stupňu 5

odkázanosti na pomoc inej osoby),

- poskytujú starostlivosť osobám, ktoré sú na ňu odkázané dlhšiu dobu, resp. existuje pred-

poklad, že budú na ňu odkázané viac ako rok (preto hovoríme o dlhodobej starostlivosti,

ktorá sa líši od starostlivosti potrebnej pri akútnych zdravotných problémov),

- za starostlivosť nedostávajú plat, ale sociálnu dávku (peňažný príspevok na opatrovanie)

alebo sú za ňu odmeňované z peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý dostáva

odkázaná blízka osoba,

- pre výkon opatrovania sa od nich nevyžaduje osobitná formálna kvalifikácia.5

4 Príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.5 Do tohto vymedzenia sme nepoňali rodinných osobných asistentov/tky, nakoľko kritériá v oblasti intenzity či zamerania

starostlivosti sú u nich trochu odlišné, navyše, ich počet je na Slovensku minimálny (k polroku 2008 to bolo len 234 osôb na Slovensku. Repková, 2008).

12

3. Rozširovanie okruhu neformálne opatrujúcich osôb na Slovensku - prieskum

3.1 Ciele, východiská prieskumu, základná otázka

Možnosť angažovať do intenzívnej domácej starostlivosti a režimu peňažného príspevku

na opatrovanie aj iné fyzické osoby bola do slovenskej sociálnej legislatívy zavedená od janu-

ára 2009 po nadobudnutí účinnosti nového zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Praktické skúsenosti z predchádzajúceho obdobia totiž poukazovali na často neriešiteľné situá-

cie, kedy intenzívna starostlivosť najmä o staršiu odkázanú osobu nemohla byť zabezpečovaná

v domácom prostredí, nakoľko v rodine nebol k dispozícii nikto z definovaného okruhu, kto by

bol mohol požiadať o peňažný príspevok na opatrovanie, pričom cez širšiu rodinu alebo okruh

známych a priateľov odkázanej osoby by bolo bývalo možné starostlivosť zabezpečiť.

S ohľadom na súčasnú podmienku, že v rámci peňažného príspevku na opatrovanie musia

iné fyzické osoby bývať s odkázanou osobou, sme na inom mieste (Repková, 2009b) vyslovili

predpoklad (hypotézu), že sa tieto osoby budú rekrutovať primárne z okruhu susedov, priate-

ľov a známych.6 Rovnako nás zaujímalo, či sa v rámci intenzívneho opatrovania na Slovensku

začína kreovať skupina migrujúcich opatrovateľských síl podporených legislatívou v oblasti

kompenzačnej politiky (podobne ako napr. v Taliansku, Španielsku či Rakúsku). Za uvedeným

účelom sme v máji 2010 uskutočnili na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny celého Sloven-

ska prieskum, zameraný na zistenie rozsahu a štruktúry „iných fyzických osôb“ angažujúcich

sa v intenzívnom domácom opatrovaní v režime peňažného príspevku na opatrovanie. Takáto

informácia nie je súčasťou bežne dostupných sociálnych štatistík.

3.2 Metodika prieskumu a jeho organizácia

V máji 2010 sme elektronicky zaslali na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny celého Slo-

venska požiadavku na vyplnenie krátkeho dotazníka, mapujúceho:

6 Skupina ľudí kombinujúca blízkych, vzdialenejšiu rodinu a ostatných známych, priateľov, susedov angažujúcich sa v sys-tematickom opatrovaní, sa v Európe tradične poníma ako skupina „neformálne opatrujúcich osôb“.

13

- počet poberateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie k aprílu 2010,

- koľko je z celkového počtu poberateľov/liek v pozícii „inej fyzickej osoby“,

- ako sú iné fyzické osoby rozdelené do kategórií:

- vzdialená/širšia rodina,

- susedia, známi,

- cudzinci,

- iní (akí).

3.3 Výsledky prieskumu

K aprílu 2010 poberalo peňažný príspevok na opatrovanie celkovo 55 569 fyzických osôb

(www.upsvar.sk). Do nášho prieskumu sa zapojilo celkovo 55 úradov práce, sociálnych vecí a ro-

diny (vrátane ich detašovaných pracovísk) a poskytli informácie celkovo o 34 618 poberateľoch

peňažného príspevku, teda o 62,1% všetkých poberateľov/liek na Slovensku. V grafe č. 1 je zná-

zornené percentuálne rozloženie fyzických osôb z okruhu blízkych a iných fyzických osôb.

Graf1: Podiel blízkych a iných fyzických osôb opatrujúcich v rámci peňažného príspevku na opatrovanie (v%)

Z celkového počtu 34 618 poberateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie bolo len

769 (2,2%) v pozícii „iných fyzických osôb“, teda nepatriacich do okruhu najbližšej rodiny.

Podiel sa pohyboval od 0% po 5,8%.7

7 Napr. v obvodných úradoch Myjava, Stará Turá či Revúca nemali žiadneho poberateľa/ľku z okruhu mimo blízkych, nao-pak v Poltári bolo zo 690 poberateľov/liek 48 z tohto okruhu, čo je 5,8%.

14

Zaujímalo nás, kto sú iné fyzické osoby. Ich bližšiu charakteristiku voči opatrovanej osobe

uvádza graf č. 2.

Graf 2: Podrobnejšie vymedzenie iných fyzických osôb poberajúcich peňažný príspevok na opatrovanie (N=769)

Z grafu je zrejmé, že ak sa do opatrovania angažujú iné ako najbližšie osoby, aj tak sú to

predovšetkým členovia širšej rodiny. „Silu rodiny“ v opatrovaní na Slovensku potvrdzuje aj

fakt, že medzi „inými inými“ (celkovo 60 osôb) boli väčšinou druhovia a družky odkázaných

osôb, ktoré nie sú v právnom slova zmysle blízkymi osobami, ale bežne sa za takéto osoby

považujú.8 Účasť susedov a známych v systematickom opatrovaní je zatiaľ pomerne nízka

a prakticky úplne chýba sektor migrujúcej pracovnej sily, ktorá by sa legálne angažovala na

Slovensku v sektore neformálnej starostlivosti (bola poskytnutá informácia o jednej osobe

z Ruskej federácie).9

8 Okrem druhov /družiek to boli zriedkavo príbuzní druhov/družiek, bývalí manželskí partneri/partnerky či spolubývajúci.9 Pripúšťame, že v rámci neregistrovanej formy, mimo sociálnych štatistík, môže byť tento počet vyšší, aj keď nie doposiaľ

zásadný.

15

Zhrnutie

Prieskum potvrdil, že v zabezpečovaní systematickej neformálnej starostlivosti o odkáza-

né osoby má na Slovensku doposiaľ takmer absolútnu doménu rodina, blízka i vzdialenejšia.

Iba niečo vyše 2% poberateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie patrí do skupiny tzv.

iných fyzických osôb, z toho je polovica osôb zo vzdialenejšej rodiny. Aj keď je podiel osôb

z okruhu blízkych a známych stále pomerne malý, zdá sa, že sa tento typ „sektora“ pracovných

síl pre systematické opatrovanie začína profilovať. Prieskum neposkytol bližšiu informáciu

o tom, z akej vekovej kategórie sa táto skupina formuje, ako súvisí jej profilovanie so situáciou

na trhu práce/zamestnanosti a či možno predpokladať, že zlepšovaním ekonomickej situácie

a dynamizáciou pracovných miest sa táto skupina navráti na trh práce. Ak však vychádzame

z faktu, že podiel neformálne opatrujúcich osôb sa postupne zvyšuje a zároveň rastie podiel

tých, ktorí patria do vekovej kategórie 60+ (z 25,6% v marci 2007 na 29,1% v marci 2010,

www.upsvar.sk), potom možno predpokladať, že iné fyzické osoby z okruhu mimo blízkych sú

prevažne osoby v dôchodkovom veku, ktorým angažovanie sa v opatrovaní umožňuje privyro-

biť si k dôchodkovej dávke.

Financovanie dlhodobej starostlivosti vo verejnej mienke

18

Obsah

Kontext ................................................................................................................................ 19

1. Zdroje financovania dlhodobej starostlivosti – rámcová informácia ........................ 21

1.1 Poistenie na opateru v Nemecku (e Pflegeversicherung): dobrá prax ....................... 21

1.2 Zámer zavedenia poistenia na opateru v Maďarsku – pozitíva a negatíva ............... 22

2. Financovanie dlhodobej starostlivosti – prieskum verejnej mienky ......................... 25

2.1 Eurobarometer 2007: Zdravotná a dlhodobá starostlivosť v EÚ

(Health and long-term care in the European Union) ................................................. 25

2.2 Financovanie dlhodobej starostlivosti - prieskum verejnej mienky na Slovensku ............. 29

2.2.1 Základná informácia o respondentoch/tkách prieskumu .................................. 30

2.2.2 Výsledky prieskumu podľa jednotlivých otázok .............................................. 32

3. Zhrnutie kľúčových zistení a diskusia k nim .............................................................. 42

Záver a sociálno-politické odporúčania ........................................................................... 46

Príloha POLICY BRIEF ................................................................................................... 47

19

Kontext

Financovanie služieb dlhodobej starostlivosti o osoby odkázané na pomoc inej osoby (care

dependent persons; die Pflegebedürftige Personen) patrí ku kľúčovým otázkam budovania trva-

lo udržateľného systému dlhodobej starostlivosti. Je aktuálna z dôvodu:

- rastu počtu osôb odkázaných na pomoc iných, najmä zvyšovaním počtu najstarším občanov,

- znižovaním kapacít rodín zabezpečovať starostlivosť o odkázané blízke osoby z dôvodu

zmien v rodinnej inštitúcii ako takej a zvyšovania pracovnej angažovanosti žien,

- rozširovaním inštrumentária a programov podpory neformálne opatrujúcich osôb, ktoré sa

z dôvodu poskytovania systematickej starostlivosti sami/e stávajú klientmi/kami systému

dlhodobej starostlivosti s dopadmi na verejné rozpočty (napr. podpora ich základného príj-

mu, sociálne a zdravotné poistenie, daňové úľavy, odľahčovacie služby, právne a sociálne

poradenstvo, grantová podpora občianskych iniciatív),

- hľadania spôsobu rovnováhy v uplatňovaní právnych nárokov v oblasti služieb zdravotnej

(nárokovej) starostlivosti financovanej z povinného zdravotného poistenia a sociálnej sta-

rostlivosti, ktorá je príjmovo testovaná a teda nie univerzálne dostupná,

- hľadanie rovnováhy v systéme zamestnaneckej a sociálnej ochrany a prozamestnaneckej

politiky voči osobám starajúcich sa o malé deti (do 3, príp. 6 rokov) s osobami starajúcimi

sa o staršie deti, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby odkázané na intenzívnu

pomoc/opateru inej osoby.

Podľa M. Hubera (2007) je mnoho faktorov, ktoré, okrem demografického vývoja/starnutia,

budú v nasledujúcom období určovať rast výdavkov dlhodobej starostlivosti v rámci verejných

rozpočtov:

- ne/dostupnosť neformálnej starostlivosti zo strany rodiny, priateľov a verejného sektora,

- obmedzovanie nákladov, vs. veľkorysejšie verejné financovanie dlhodobej starostlivosti,

- tlak verejnosti na zavedenie verejných programov dlhodobej starostlivosti aj tam, kde sa

dnes poskytujú len na najzákladnejšej báze,

- výdavky súvisiace so zvyšovaním kvality starostlivosti a teda so školenejším a lepšie plate-

ným personálom a so zvyšovaním kvality infraštruktúry v rámci rezidenčnej starostlivosti,

- trendy v prevalencii zdravotného postihnutia, ktoré sú v súčasnosti nepredvídateľné a ne-

20

isté (napr. či bude viesť rastúca prevalencia obezity k zvyšovaniu počtu osôb odkázaných

na starostlivosť alebo naopak, sa zvýši ich predčasná úmrtnosť),

- zmeny v životných podmienkach starších ľudí (rast ich príjmov, dlhší život vo dvojiciach

s možnosťou vzájomne si pomáhať pri odkázanosti na opateru).

Podľa autora žiadna krajina nebude schopná pokrývať všetky potreby dlhodobej starostli-

vosti formálnymi profesionálnymi službami. Preto bude pre udržateľnosť systému dlhodobej

starostlivosti kľúčové:

- zlepšovať spoluprácu formálneho a neformálneho sektora (hovorí o tzv. verejno-súkrom-

nom mixe zdrojov),

- podporovať princíp súkromných príspevkov do systému poistenia alebo zmluvného sporenia,

- viac investícií určiť pre prijímanie efektívnych stratégií boja s niektorými chorobami sú-

visiacimi s vekom (napr. Alzheimerova choroba).

21

1. Zdroje financovania dlhodobej starostlivosti – rámcová informácia

Pre financovanie dlhodobej starostlivosti je typické viaczdrojové krytie. Ide primárne o:

- zdroje z poistenia na opateru ako súčasť príspevkov do zdravotného poistenia (napr. Lu-

xembursko, Nemecko),

- verejné (štátne, samosprávne) rozpočty v rámci systému sociálnej pomoci (napr. Nemec-

ko, Rakúsko, Slovensko, Česko),

- príjem a majetok odkázanej osoby, príp. jeho rodiny, na základe ktorého uhrádza časť

nákladov dlhodobej starostlivosti (všade, kde sa poskytuje starostlivosť v rámci systému

sociálnej pomoci a je financovaná z priamych daní),

- iné zdroje (napr. z vlastnej podnikateľskej činnosti poskytovateľa služieb, z darov).

V ďalšom texte prinášame informáciu o praxi uplatňovanej v Nemecku, v ktorom je od

roku 2003 zavedený systém poistenia na opateru. Následne predstavíme skúsenosť z Maďar-

ska, v ktorom v roku 2003 na základe nemeckého systému prebehla rozsiahla diskusia o zámere

zaviesť podobný systém s poukázaním na jeho silné i slabé stránky.

1.1 Poistenie na opateru v Nemecku (e Pflegeversicherung): dobrá prax

Poistenie na situáciu odkázanosti na pomoc inej osoby sa stalo súčasťou nemeckého práv-

neho poriadku v decembri 2003 (11. kniha Sociálneho zákonníka: Sociálne poistenie na opa-

teru – Soziale Pflegeversicherung). Je určené na sociálne zabezpečenie rizika odkázanosti

na pomoc inej osoby (na opateru), ktoré sa stalo samostatnou časťou systému sociálneho

zabezpečenia/poistenia. Ochranu v rámci systému požívajú všetky osoby, ktoré sú poistené

v rámci zákonného zdravotného poistenia. Nositeľom tohto typu sociálneho poistenia sú

fondy na opatrovanie (Pflegekassen). Fondy spolupracujú s poskytovateľmi ambulantných

a rezidenčných zdravotných a sociálnych služieb, aby boli služby voči ich prijímateľom ko-

ordinované. Zabezpečujú, aby bola poskytovaná potrebná zdravotná starostlivosť, zdravotná

rehabilitácia, pomoc pri bežných osobných činnostiach a pri starostlivosti o domácnosť.

Hradenie nákladov dlhodobej starostlivosti z tohto typu poistenia sa týka starostlivosti

poskytovanej v domácom i rezidenčnom prostredí. Nároky v oblasti poistenia na opateru

22

boli zavádzané v 2 etapách: (1) od apríla 1995 nároky pri domácej starostlivosti, (2) od júla

1996 nároky v oblasti rezidenčnej starostlivosti. Príspevky do poistenia platia prispievatelia

a zamestnávatelia v závislosti od príjmu poistenca.

Prioritou je podporovať starostlivosť o odkázané osoby v domácom prostredí (blízkymi,

susedmi), príp. v rezidenčnom prostredí krátkodobo, dennou formou, nie trvalo. Z poistenia

sa uhrádzajú peňažné dávky (s Pflegegeld), služby alebo vecná pomoc. Rozsah pomoci je

závislý od stupňa odkázanosti na opateru. Existujú 3 stupne/kategórie odkázanosti na opa-

teru zodpovedajúce výške dávky v prípade, že je opatera poskytovaná v domácom prostredí

a odkázaná osoba si ju sama riadi: kategória 1 (215€ mesačne), kategória 2 (420€ mesačne)

a kategória 3 (675€ mesačne).

V roku 2005 bola cca 1,45 mil. osobám poskytovaná opatera v domácom prostredí. Z toho

980 tis. poberalo len príspevok na opateru a opatrovali ich blízki a známi; u 225 tis. sa kom-

binoval príspevok so službami; zvyšku bola poskytovaná len služba (Mingot, K. et al., 2009).

1.2 Zámer zavedenia poistenia na opateru v Maďarsku – pozitíva a negatíva10

V lete 2003 naštartovala maďarská vláda odbornú medziministerskú diskusiu k otázkam zavede-

nia systému poistenia na dlhodobú starostlivosť v staršom veku. Koncepcia vytvorenia samostatného

systému poistenia na dlhodobú opateru sa primárne zameriavala na „odbremenenie“ zdravotníctva,

s úmyslom nedržať osoby odkázané na dlhodobú opateru na „drahých akútnych lôžkach“.

Systém riešenia financovania dlhodobej starostlivosti mal byť spustený s účinnosťou od

januára 2004 s týmito základnými parametrami (Mihályi, 2010):

- výlučne zameraný na situácie, kedy je odkázanosť na opateru spojená s vekom, nie so

zdravotným postihnutím (age-dependent program),

- primárne ne-medicínsky,

- plne alebo aspoň čiastočne pokrytý poistením (systém by nemohol byť plne financova-

ný, bol by založený na zásade „pay – as - you go“),

- povinný (zamestnané osoby nad 18 rokov by boli povinné platiť príspevky, pričom oso-

by nad 70 rokov by boli z povinnosti platieb oslobodené),

- bez zdržiavania (maďarská vláda navrhla fiškálnu podporu v prechodnom období - fiscal trick),

10 Informácie k tejto časti sme získali od popredného odborníka Central European University (Budapest) Pétra Mihályiho, ktorý sa venuje otázkam financovania dlhodobej starostlivosti (Mihályi, 2003; 2010) .

23

Ministerstvo financií Maďarska navrhovalo na daný účel zvýšenie povinného príspevku

zamestnancov na sociálne poistenie z 3% na 4%, čo malo pokryť náklady na nové služby

dlhodobej starostlivosti.

Otvorené otázky zavedenia systému

Čo by malo byť predmetom poistenia – opatera alebo komplexná starostlivosť?

Autor pri tejto otázke vychádza z vecnej analýzy Juhásza (2003, in Mihályi, 2003, s. 3),

podľa ktorého tvoria hlavné prvky systému starostlivosti (v širokom slova zmysle):

- profesionálne zdravotné ošetrovanie (príležitostné alebo dlhodobé),

- pomoc pri osobných úkonoch (obliekanie, osobná hygiena, stravovanie),

- pomoc pri vybavovaní záležitostí (týkajúcich sa domácnosti, úradných vecí, zastupovania),

- pomoc v domácnosti (nakupovanie, upratovanie, kúrenie),

- sociálne fungovanie (napr. doprevádzanie).

Čo so súčasnými dôchodcami, ktorí do systému nebudú platiť, ale budú jeho odberateľmi?

Podľa autora nemá maďarská spoločnosť na takto široko koncipovaný systém dostatok

zdrojov, nakoľko osoby v dôchodkovom veku by boli oslobodené platiť poistenie (podobne

ako v systéme sociálneho a zdravotného poistenia), zároveň by však ešte desaťročia boli

poberateľmi tohto systému, aj keď doňho nikdy neprispievali. Prvotná ťarcha by preto padla

na tých (súčasných zamestnancov/kyne), ktorí by v súčasnosti neboli odberateľmi systému.

Mali by byť odberateľmi systému aj rodinní príslušníci odkázanej osoby?

Autor otvára otázku, či je spravodlivé, aby bola jednotná výška odvodov do poistenia na

opateru pre tých, ktorí majú deti a pre bezdetných, resp. ako by sa mala odvodzovať výška

od počtu vychovaných detí. Autor sa odvoláva na skúsenosti z maďarskej histórie týkajúce

sa tzv. dane z bezdetnosti.

Ako zabezpečiť platby z poistenia v prípade, že budú opatrovať blízki príbuzní?

Autor poukazuje na nemecký príklad, v rámci ktorého najviac príspevkov na opateru sa

poskytuje v prípade, že starostlivosť poskytuje blízka osoba (rodinný príslušník). Nebolo by

správne, aby v prípade poskytovania opatery v nemocnici bol príspevok pre blízku osobu

24

znížený, nakoľko záťaž rodiny je aj v takomto prípade veľká; znižovanie príspevku navyše

znamená veľkú administratívnu záťaž. V prípade zamestnávania rodinných príslušníkov na

účely opatrovania sú problémy so Zákonníkom práce (práca v noci, cez víkendy, náhrady,

dovolenky). Navyše sa autor zaoberá možnosťou zneužívania systému v tom zmysle, že le-

kárske posúdenie o odkázanosti na opateru v prípade, že by opatrovali blízki, by mohlo byť

často zmanipulované a vôbec, celý systém by podporil korupciu. Záujmom zdravotného po-

istenia je ďalej skvalitniť starostlivosť/opateru aj cestou zvyšovania kvalifikácie, čo by bolo

problematické zabezpečiť v prípade, že ju poskytuje blízka osoba.

Koho agenda je poistenie na dlhodobú opateru?

Bol vytváraný tlak na to, aby zdravotníctvo nepreberalo na seba „sociálno-politické zá-

väzky“, čo vyvrcholilo založením samostatného Ministerstva zdravotníctva. Fakt, že odkázané

osoby zostávajú na „akútnych lôžkach“ dlhšiu dobu, ako je potrebné, autor vysvetľuje pre-

dovšetkým úplatkárstvom. Preto zamieta budovanie nového inštitucionálneho systému a volá

po sprísnení existujúceho. Podľa autora, ak sa vytvorí nový systém oddelený od zdravotného

poistenia, bude to mať vplyv na verejné rozpočty (na úrovni národného hospodárstva).

Čo s právnymi úskaliami poistenia na opatrovanie?

Autor považuje za právne sporné (hovorí o možnej protiústavnosti), že to, čo v súčasnos-

ti môžu opatrujúce osoby dostávať na základe občianskeho princípu a bezplatne (peňažný

príspevok na opatrovanie), by si museli podľa návrhu v budúcnosti platiť (predplácať). Ďa-

lej, v súčasnosti je poskytovanie pomoci založené na lekárskom posúdení, pričom v prípade

poistenia budú mať chudobní i bohatí právo na rovnakú starostlivosť, čo považuje autor za

nespravodlivé a nefinancovateľné.

Návrhy autora na riešenie:

- zvýšenie počtu detí a následne vnúčat v rodinách, čím sa bude „rozkladať“ záťaž opat-

rovania starších ľudí,

- expanzia hypotékových schém,

- extenzívne využívanie lacnej migrujúcej pracovnej sily z menej rozvinutých krajín, kto-

rá bude zabezpečovať dlhodobé opatrovanie.

25

2. Financovanie dlhodobej starostlivosti – prieskum verejnej mienky

Prijímanie poistných mechanizmov do systému dlhodobej starostlivosti si vyžaduje pomerne

širokú spoločenskú diskusiu, nakoľko súvisí so samotnou povahou sociálneho štátu. V ďalšom

texte predstavíme výsledky európskeho prieskumu k otázkam zdravotnej a dlhodobej starostlivosti

organizovaného v roku 2007, ktorého súčasťou bolo aj skúmanie postojov Európanov k otázkam

financovania dlhodobej starostlivosti. V nadväznosti na výsledky tohto prieskumu sme realizovali

vlastný prieskum v podmienkach Slovenska, ktorého výsledky sprostredkujeme následne.

2.1 Eurobarometer 2007: Zdravotná a dlhodobá starostlivosť v EÚ (Health and long-term care in the European Union)

Európskeho prieskumu verejnej mienky zameranej na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť

o staršie osoby v Európskej únii sa v máji - júni 2007 zúčastnilo 28 660 Európanov a Európa-

niek od 15 rokov veku a vyššie žijúcich v 27 členských štátoch EÚ a v dvoch kandidátskych

krajinách (Chorvátsko a Turecko). Z celkového počtu účastníkov/čok bolo 45% mužov a 55%

žien. Vo vzorke bolo zastúpených 1075 Slovákov a Sloveniek (3,8% z celkového počtu).

Z prieskumu vyberáme otázky (výroky) a k nim zodpovedajúce výsledky, ktoré sa týkajú deľ-

by zodpovednosti za pokrývanie nákladov dlhodobej starostlivosti o odkázané staršie osoby.11

Otázka/výrok A8.2: Každý človek by mal byť povinný prispievať do poistných schém, na základe ktorých sa bude financovať starostlivosť, ak ju bude potrebovať.

úplne súhlasím

skôr súhlasím

skôr nesúhlasím

úplne nesúhlasím

neviem súhlas nesúhlas

PriemerEÚ (v%)

32 38 14 10 6 70 24

SR (v%) 28 52 13 3 4 80 16

11 Pripomíname, že európsky prieskum bol zameraný primárne na dlhodobú starostlivosť o osoby staršie ako 65-ročné. Naše výskumné zameranie je širšie, nakoľko v súlade so slovenskou sociálnou legislatívou zasahuje starostlivosť všetky osoby staršie ako 6-ročné, ktoré sú opatrované v rámci režimu peňažného príspevku na opatrovanie. Na druhej strane je skutoč-nosťou, že medzi takýmito osobami je viac ako v 60% osôb starších ako 65-ročných.

26

Z európskeho hľadiska súhlasili (úplne alebo skôr) s týmto typom individualizovanej po-

vinnosti/zodpovednosti častejšie muži ako ženy, aj keď rozdiel bol minimálny (71%:69%),

najčastejšie osoby vo vekovej kategórii 15-24 rokov, osoby ešte študujúce (hľadisko vzdelania)

a manažéri/rky (z hľadiska profesijného statusu).

Je zaujímavé, že slovenskí respondenti a respondentky sa častejšie prikláňali k tomuto typu

zodpovednosti ako priemerne Európania/nky(celkovo 80%:70%), pričom najvýraznejšie sa

rozdiel voči európskemu priemeru prejavil v kategórii „skôr súhlasím“ (52%:38%). Znamená

to, že podľa každého ôsmeho Slováka a Slovenky je povinnosťou človeka šetriť si do poist-

ných fondov na budúce riziko odkázanosti na pomoc a opateru iných. Vyššiu mieru príklonu

k takejto individuálnej povinnosti nachádzame len v prípade Belgicka (85%), Nemecka (83%),

Grécka (85%), Luxemburska (86%) a Holandska (83%). Ide o zaujímavú kompozíciu krajín,

nakoľko sú medzi nimi také, ktoré s uvedeným typom sporenia už majú skúsenosti (Nemecko,

Luxembursko), a naopak také, u ktorých je tradícia verejnej podpory opatrovania pomerne níz-

ka a opatrovanie sa vníma skôr ako privátna a rodinná záležitosť (napr. Grécko).

Otázka/výrok A21: Ak by ste boli v situácii potreby pravidelnej pomoci a dlhodobej starostli-vosti, ktorá by si vyžadovala platenie, kto by to mal podľa Vás financovať? (možné bolo uviesť viacero odpovedí)

osoba sama partner/ka rodina, deti alebo

rodičia

iná rodina alebo

priatelia

privátne poistenie

verejná autorita alebo

sociálne zabezpečenie

neviem

Priemer EÚ (v%)

48 19 18 2 15 32 7

SR (v%) 59 34 34 3 19 23 2

Z odpovedí je zrejmé, že v európskom vnímaní je u mužov i žien výrazne najvyššia miera

zodpovednosti kladená na samotnú osobu, ktorej sa budúca opatera týka, potom na systém so-

ciálnej ochrany (štát, verejné inštitúcie, sociálne zabezpečenie), nasleduje partner/rka a ostatná

rodina. Očakávania od širšej rodiny, priateľov a známych sú voči ostatným výsledkom zane-

dbateľné. Rozdiely v očakávaniach zodpovednosti voči samotnej osobe sa pohybovali od 72%

v Slovinsku po 22% v Turecku; voči partnerovi/rke od 35% v Turecku po 6% v Holandsku; voči

ostatnej rodine od 51% v Bulharsku po 2% v Holandsku; voči privátnemu poisteniu od 40%

v Holandsku po 1% v Bulharsku; voči verejným inštitúciám a systému sociálneho zabezpečenia

od 76% v Dánsku po 2% v Rumunsku.

27

Muži mali vyššie očakávania ako ženy od samotnej dotknutej osoby (50%:47%) a od štátu

(34%:30%), ženy očakávali viac od vlastných partnerov (22%:15%) a ostatnej rodiny – detí

a rodičov (20%:17%). Z hľadiska veku či vzdelania očakávali najväčšie rodinné záväzky a po-

vinnosti najmä osoby vo vekovej kategórii 15-24 rokov a osoby ešte študujúce (okolo 30%).

Potrebu pokrývania nákladov cez systém privátneho poistenia nachádzame naopak najčastejšie

u osôb starších ako 20-ročných a u manažérov (24%). Najvyššie očakávania od štátu a systé-

mov sociálneho zabezpečenia mali nezamestnaní (37%) a osoby v dôchodkovom veku (35%).

Usporiadanie preferenčných očakávaní od rozličných subjektov bolo u slovenských respon-

dentov/tiek iné. Záväzky má podľa nich predovšetkým samotná osoba (59%) a jej blízki (part-

neri/rky a ostatná rodina, 68%). Individualizácia povinností v tejto oblasti je vyjadrená aj vyš-

šou mierou účasti privátneho poistenia, aj keď toto v podmienkach Slovenska nemá tradíciu.

Necelá štvrtina respondentov/tiek zo Slovenska (23%) očakáva, že tento typ záväzkov by mal

prebrať štát a inštitúcie sociálneho zabezpečenia.

Otázka/Výrok A28.1: Šetrenie alebo poistenie na účely platenia nákladov starostlivosti/opatery ako príprava na budúcu odkázanosť na starostlivosť/opateru

Osoba by to mala urobiť

Osoba by mala mať zámer to urobiť v budúcnosti

Osoba to už urobila alebo to

robí

Osoba nemá zámer to urobiť

nevie

Priemer EÚ (v%) 18 15 24 36 7

SR (v%) 25 28 27 17 3

V európskom meradle je najčastejšie zastúpená stratégia, že osoby nemajú zámer šetriť si

alebo poisťovať sa na účely budúcej odkázanosti na dlhodobú starostlivosť. V tomto type odpo-

vedi sa vyskytli medzi krajinami zároveň najväčšie rozdiely: od 62% v Litve po 5% v Turecku.

Na druhej strane v Turecku až 49% respondentov/tiek uviedlo, že osoba by si mala šetriť alebo

prispievať do poistných systémov (v Holandsku zdieľalo takýto názor len 8% respondentov/

tiek). Rozdiely v krajinách, kde si osoby už šetria alebo prispievajú do poistných fondov, boli

menej výrazné: od 48% v Belgicku po 11% v Bulharsku. Zámer šetriť si v budúcnosti alebo pri-

spievať do poistných fondov prezentovalo 29% respondentov/tiek z Grécka oproti 5% z Litvy.

Výskum zaznamenal prakticky rovnaké rozloženie odpovedí podľa pohlavia, rozdiely sa

vyskytli skôr z hľadiska veku. Mladí ľudia vo vekovej kategórii 15-24 rokov a skupina ešte

študujúcich najčastejšie zastávali názor, že by si mali šetriť alebo prispievať do fondov (24%),

28

najčastejšie však zastupovali aj kategóriu, že nemajú úmysel to urobiť (40%). Najčastejšie si

šetrili alebo šetria či prispievajú do fondov osoby vo vekovej kategórii nad 55 rokov. Skupina

osôb v dôchodkovom veku zároveň najmenej často prezentovala potrebu (11%) alebo zámer

urobiť to (9%).

Respondenti/tky za Slovensko demonštrovali pomerne vyvážený výskyt odpovedí reprezen-

tujúcich potrebu šetrenia alebo prispievania do fondov (25%), zámer šetriť si alebo prispievať

(28%) alebo reálne šetrenie alebo prispievanie v minulosti či súčasnosti (27%). Najnižšie bola

prezentovaná stratégia, že osoba by si nemala šetriť či prispievať (17%) a oproti ostatným kra-

jinám a európskemu priemeru bola nižšie zastúpená aj kategória „neviem“ (akoby v predmetnej

otázke mali Slováci a Slovenky častejšie ako priemerne v Európe „jasno“).

29

Zhrnutie

Vybrané výsledky európskeho prieskumu z pohľadu vývoja na Slovensku ukazujú, že:

- na Slovensku je častejšie ako v Európe zdieľaná potreba vysokej individuálnej účasti

a zodpovednosti jednotlivcov za náklady spojené so zabezpečovaním dlhodobej a syste-

matickej starostlivosti/opatery vo vyššom veku,

- popri individuálnej účasti sú výrazne vyššie očakávania aj voči rodine (partnerovi/rke a jej

ostatným členom),

- menej časté sú očakávania voči systému sociálneho zabezpečenia a individuálneho sporenia,

aj keď zámery obyvateľov Slovenska individuálne si šetriť alebo prispievať do poistných

fondov sú komunikované častejšie ako priemerne v krajinách EÚ. Tieto zistenia sú pomerne

prekvapivé, nakoľko v podmienkach Slovenska doposiaľ neexistoval a v súčasnosti neexis-

tuje systém verejného poistenia na situáciu odkázanosti na pomoc inej osoby, rovnako sys-

tém privátneho sporenia na akékoľvek rizikové životné udalosti má len začínajúcu tradíciu

a týka sa pomerne malej skupiny ľudí. Túto nezrovnalosť možno interpretovať, podľa nášho

názoru, rozličným ponímaním jednotlivých otázok dotazníka respondentmi/kami rozličných

národných štátov, čo sťažuje komparabilitu jednotlivých výsledkov.12

2.2 Financovanie dlhodobej starostlivosti - prieskum verejnej mienky na Slovensku

Zaujímavé, aj keď v niektorých aspektoch prekvapivé výsledky Eurobarometra 2007, nás inšpiro-

vali k pokračovaniu výskumu v tejto veľmi akcentovanej sociálno-politickej téme, aj v nadväznosti

na naše doterajšie výskumné zistenia z dvoch rokov realizácie výskumného projektu. V rámci multi-

-klientského prieskumu Omnibus sme v decembri 2009 zisťovali postoje a názory dospelej populácie

Slovenska na vybrané otázky financovania dlhodobej starostlivosti o odkázané staršie osoby a osoby

so zdravotným postihnutím, vrátane dopadu systematického opatrovania na zamestnanosť opatrujú-

cich členov rodiny a možnosť ich návratu na trh práce vďaka dostupným sociálnych službám.

12 Môžeme predpokladať, že k rozličnému chápaniu mohlo dôjsť napr. v ponímaní verejných inštitúcií (public authorities or social security) ako nositeľov platieb za dlhodobú starostlivosť. Tieto môžu reprezentovať systém verejného poistenia (napr. v Nemecku) ako individualizovanú zodpovednosť za náklady starostlivosti, rovnako ale aj systém sociálnej pomoci, kedy sa financovanie zabezpečuje redistributívne, na základe priamych daní (z verejného rozpočtu) bez povinnosti osoby prispievať do poistných fondov.

30

2.2.1 Základná informácia o respondentoch/tkách prieskumu

Tým, že prieskum bol realizovaný v rámci širšieho prieskumu postojov a názorov dospelej

slovenskej populácie Omnibus, bola zabezpečená jeho reprezentatívnosť. V nasledujúcich ta-

buľkách uvádzame niektoré základné charakteristiky výskumnej vzorky.

Tab1: Pohlavie Frequency Valid Percent

Valid

muž 492 47,8žena 538 52,2Total 1030 100,0

Tab2: VEK kategorizovaný Frequency Valid Percent Cumulative PercentValid

18 - 24 rokov 146 14,2 14,225 - 34 rokov 219 21,2 35,435 - 44 rokov 178 17,3 52,745 - 54 rokov 191 18,5 71,255 - 64 rokov 142 13,8 85,0

65 a viac rokov 155 15,0 100,0Total 1030 100,0

Tab3: Zamestnanie Frequency Valid Percent

Valid

nekvalifikovaný alebo pomocný pracovník 56 5,4

kvalifikovaný manuálny pracovník 127 12,3

prevádzkový alebo obsluhujúci pracovník v službách a obchode 128 12,4

nižší administratívny pracovník, úradník 74 7,2

výkonný odborný pracovník 93 9,1

tvorivý odborný pracovník 47 4,6

riaditeľ, námestník, vysoký štátny úradník 5 ,4

samostatne ekonomicky činný bez zamestnancov 54 5,2

samostatne ekonomicky činný so zamestnancami 17 1,6

dôchodca 239 23,2

študent 81 7,9

v domácnosti alebo na MD 35 3,4

nezamestnaný 74 7,2

Total 1030 100,0

31

Tab4: Rodinný stav Frequency Valid Percent

Valid

slobodný/-á 263 25,5

ženatý/vydatá 565 54,9

rozvedený/-á 74 7,2

vdova/vdovec 98 9,5

druh/družka 30 2,9

Total 1030 100,0

Tab5: Kraj Frequency Valid Percent

Valid

Bratislavský 121 11,7

Trnavský 107 10,4

Trenčiansky 118 11,5

Nitriansky 138 13,4

Žilinský 130 12,6

Banskobystrický 126 12,3

Prešovský 145 14,1

Košický 145 14,1

Total 1030 100,0

Zhrnutie základných charakteristík respondentov/tiek:

- prieskumu sa zúčastnilo celkovo 1030 osôb, z toho cca 52% žien a 48% mužov,

- najviac respondentov/tiek bolo vo vekovej kategórii od 25-34 rokov, pričom sumárna veková

skupina od 25 do 54 rokov predstavovala vyše polovicu celého súboru (57%). Z hľadiska pred-

metu nášho výskumu je táto otázka kľúčová, nakoľko to je práve skupina ľudí, ktorých by sa

prípadné „šetrenie“ na situáciu budúcej odkázanosti na pomoc/opateru iných významne týkalo,

- takmer štvrtinu (23,2%) respondentov/tiek tvorili osoby v dôchodkovom veku. Viac ako

10%-né zastúpenie mali aj kategórie „kvalifikovaný manuálny pracovník/čka“ a „prevádz-

kový a obsluhujúci pracovník v službách a obchode“,

- z hľadiska rodinného stavu vyše polovica respondentov/tiek bola vydatá/ženatý (54,9%)

a cca štvrtina mala rodinný status slobodný/á (25,5%). Obe skupiny sú z hľadiska nášho

predmetu dôležité, ak zvážime skutočnosť, aké sú na Slovensku vysoké očakávania na

individuálnu zodpovednosť ľudí v oblasti financovania nákladov dlhodobej starostlivosti

a vnútrorodinnú solidaritu v tejto oblasti,

32

- rozloženie respondentov/tiek podľa príslušnosti k regiónu zodpovedá veľkostným typom

regiónov a počtu obyvateľov, ktorí v nich žijú (najmenší Trnavský a najpočetnejší Prešov-

ský a Košický región).

Čo sa týka čistého príjmu domácností, tento sa pohyboval od menej ako 166€ mesačne po

sumu viac ako 2 655€ mesačne. V domácnostiach takmer polovice respondentov/tiek (sumárne

45,6%) sa pohyboval čistý mesačný príjem od 731€ po 1 327€.

2.2.2 Výsledky prieskumu podľa jednotlivých otázok

Respondenti/tky mali možnosť:

- úplne súhlasiť,

- skôr súhlasiť,

- skôr nesúhlasiť,

- úplne nesúhlasiť.

Výsledky uvádzame v grafe č. 3.

Graf 3: Ne/Súhlas so zavedením nového typu povinných odvodov na dlhodobú starostlivosť (v%)

Otázka k zdrojom financovania dlhodobej starostlivosti

„Súhlasili alebo nesúhlasili by ste s tým, aby sa finančné zdroje potrebné pre dlhodobú

starostlivosť o odkázané zdravotne postihnuté alebo staršie osoby zvýšili najmä zavedením

nového typu povinných odvodov, ktorými by si ľudia dopredu šetrili na situáciu, ak budú

takúto starostlivosť potrebovať (podobne, ako si šetria na dôchodok)?“

33

Podľa výsledkov viac ako polovica respondentov/tiek (55,7%) súhlasí s tým, aby sa zlepšila

situácia vo financovaní dlhodobej starostlivosti zavedením nového typu poistenia (povinných

odvodov), ktorým by si ľudia šetrili na situáciu, keď sa stanú odkázanými na pomoc inej osoby.

Len jedna štvrtina respondentov/tiek (24,9%) nezdieľa názor, že to by mala byť forma, akou by

sa mali generovať potrebné finančné zdroje na uvedený účel. Takmer každý piaty respondent/

tka sa nevedeli k tejto otázke vyjadriť, čo nekorešponduje s výsledkami Eurobarometra, v kto-

rom len 3% slovenských respondentov/tiek nevedeli zaujať stanovisko k otázke, či by si ľudia

mali na tento účel privátne šetriť alebo prispievať do fondov.

U tých, ktorí úplne alebo skôr nesúhlasili s touto formou riešenia, sme sa pýtali na iné rieše-

nie, ktoré by sa im zdalo vhodné. Kategorizované odpovede uvádzame v tabuľke č. 6.

Tab 6: Riešenia na zvýšenie finančných zdrojov potrebných na dlhodobú starostlivosť – kategorizácia voľných odpovedí

Frequency Valid Percent

Valid

nevie 25 9,8

štát, vláda, verejné politiky 166 65,2

z existujúcich odvodov 23 9,0

každý sa má postarať o seba 5 2,0

milionárska daň 12 4,9

zvýšiť životnú úroveň, zamestnanosť 7 2,6

podpora organizácií 5 2,0

iné 12 4,7

Total 254 100,0

Missing System 776

Total 1030

K otázke sa vyjadrilo celkovo 254 respondentov/tiek, pričom približne 10% z nich nevedelo

formulovať inú alternatívu (uvádzali napríklad, že touto otázkou by sa mali zaoberať úradníci

alebo vedci, ktorí sú za to platení). Podľa takmer dvoch tretín respondentov/tiek (65,2%) je po-

vinnosťou vlády, ministerstiev, úradov, regionálnych a miestnych samospráv hľadať potrebné

finančné zdroje na tento účel. Malo by ísť o zdroje zo štátneho rozpočtu získané zodpovedným

využívaním verejných financií, ich presúvaním z jedného rezortu do druhého v prípade potreby,

šetrením v štátnej a verejnej správe, znižovaním výdavkov na reprezentačné akcie, zbytočné

kampane, znížením pozornosti na určité skupiny ľudí (napr. neprispôsobivých Rómov, bez-

domovcov, drogovo závislé osoby) a ich presmerovaním do oblasti dlhodobej starostlivosti.

34

Kriticky sa vyjadrovali k príliš ústretovej politike voči zahraničným firmám, systému daňových

prázdnin, čo znižuje disponibilné zdroje pre opatrenia sociálnej povahy. Využívať by sa mali

podľa niektorých respondentov/tiek na tento účel aj zdroje EÚ.

9% opýtaných zameralo svoju pozornosť na systém súčasných odvodov a hospodárenie

s nimi v Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovniach. Vyzývajú k lepšiemu hospodáreniu

s naakumulovanými prostriedkami a k ich presúvaniu do jednotlivých fondov podľa potreby.

Nový typ odvodov nepovažujú za potrebný.

K potrebe zvýšenej solidarity majetných voči sociálne odkázaným, napr. formou milionár-

skej dane, sa prikláňa takmer 5% z tejto skupiny opýtaných.

Ostatné typy odpovedí boli len sporadické, so zameraním na individuálnu zodpovednosť

človeka za seba a svoju rodinu, na potrebu zlepšenia celkovej životnej úrovne, čím by sa zvýšila

schopnosť odkázaných ľudí platiť si služby, či na potrebu podporovať organizácie a inštitúcie,

ktoré poskytujú odkázaných osobám pomoc.

V prieskume sa nepreukázal významný vplyv pohlavia, ani veku na distribúciu postojov

k otázke potreby zavádzania nového typu odvodov na účely budúcej potreby opatrovania. Ženy

nevýrazne častejšie sa úplne prikláňali k potrebe zavedenia nového typu odvodov (Ž20% :

M17,8%), v ostatných typoch odpovedí boli výsledky takmer vyrovnané. Najčastejšie úplne sú-

hlasili s takýmto riešením osoby staršie ako 65-ročné (27,4% z tejto vekovej kategórie), naopak

rezolútny nesúhlas s týmto riešením vyjadrili v najvyššom rozsahu osoby vo vekovej kategórii

55-64 rokov (21,2%). Možno predpokladať, že výraznejšie odmietanie v kategórii osôb preddô-

chodkového veku môže súvisieť s faktom, že nové odvodové povinnosti by ich bezprostredne

zasiahli, pričom osoby v dôchodkovom veku už pravdepodobne nie.

Významný vplyv sa nepreukázal ani v súvislosti so vzdelaním. Všeobecne osoby s nižším

vzdelaním (so základných alebo stredným bez maturity) sa častejšie úplne prikláňali k potrebe

zavedenia nového typu poistenia. Skupina respondentov/tiek so stredným vzdelaním bez matu-

rity bola najviac polarizovaná. Vyskytlo sa v nej najviac osôb s úplným súhlasom k zavedeniu

nového typu odvodov (20,1%) a zároveň s úplným nesúhlasom k takémuto riešeniu (20%).

Na distribúciu odpovedí nemal významný vplyv ani charakter zamestnania a ekonomický

status. Z výsledkov vyberáme, že až 40% osôb v pozícii riaditeľ, vysoký úradník úplne súhlasi-

lo s novým typom odvodov, pričom v tejto kategórii sa nevyskytol nikto, kto by uvedenú cestu

zlepšenia verejných zdrojov na účely financovania opatrovania úplne odmietol. Nad 25% úplne

súhlasili aj nezamestnané osoby a dôchodcovia/kyne. Naopak, vyše 30% samostatne zárobko-

35

vo činných osôb rezolútne túto cestu odmietlo. Možno u nich predpokladať obavy zo zvýšenia

celkovej ceny práce, ktorá sťažuje podmienky výkonu SZČO alebo zamestnávania iných osôb

v rámci podnikateľskej činnosti.

Skúmali sme aj vplyv rodinného statusu. Ani táto premenná nemala významný vplyv na voľbu

jednotlivých odpovedí. Kategóriu úplného súhlasu najčastejšie volili vdovy a vdovci (26,5%),

naopak úplne nesúhlasili najčastejšie osoby s rodinným statusom rozvedený/rozvedená (26,7%).

Jediná významná závislosť (na hladine významnosti 99,9%) sa preukázala v súvislosti s prísluš-

nosťou respondenta/tky k regiónu. V tabuľke č. 7 uvádzame niektoré kľúčové sumarizačné zistenia.

Tab7: Potreba zavádzania nového typu odvodov na starostlivosť podľa regiónu (v%)Najnižší výskyt (v%) Najvyšší výskyt (v%)

Priemerný výskyt (v%) región regiónÚplne súhlasím 18,9 9,2 (BB) 36,2 (KO)Skôr súhlasím 50,2 42,1 (NI) 55,3 (BA,TT)Skôr nesúhlasím 13,4 7,4 (KO) 21,1 (BB)Úplne nesúhlasím 17,6 9,4 (KO) 28 (NI)

Z tabuľky sú zrejmé veľmi výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi vo vzťahu k prie-

mernému výskytu jednotlivých druhov odpovedí. Pomerne čitateľná je situácia v Košickom

regióne (KO), v ktorom vyše 36% respondentov/tiek sa úplne prikláňa k potrebe zaviesť nový

typ povinných odvodov. Respondenti/tky tohto regiónu zároveň výrazne najmenej často úplne

odmietajú takýto typ riešenia. Najmenej je preferované takéto riešenie v Bansko-bystrickom

regióne (BB, 9,2%), aj keď výskyt rezolútne zamietavých odpovedí nebol v tomto regióne naj-

vyšší (dosiahol 19,3%). Vyšší bol v Nitrianskom regióne (NI), kde dosiahol až 28%.

Z výsledkov nie je zrejmá jasná viazanosť napr. na otázku výšky nezamestnanosti v regióne,

ktorá by mohla vysvetľovať odmietanie ľudí k zvyšovaniu príspevkového zaťaženia. Takáto logi-

ka by platila napr. vo vzťahu k Bansko-Bystrickému regiónu, nie však ku Košickému (KO) alebo

Prešovskému regiónu (PP).13V prípade Košického regiónu je skôr opačná: je tu vysoký príklon

k plateniu nového typu odvodov, a zároveň nízke odmietanie tejto cesty. Vysvetlenie neposkytu-

je ani počet osôb, ktoré sú intenzívne opatrované v rámci peňažného príspevku na opatrovanie.

Tento bol v roku 2008 najčastejšie poskytovaný v Nitrianskom a Prešovskom regióne (Repková,

2008). Pritom úplne odmietanie cesty formou nového typu odvodov je v Nitrianskom kraji najčas-

tejšie, zatiaľ čo v Prešovskom kraji sa vyskytuje výrazne menej (NI28% : PP15,6%).

13 Tieto tri regiónu stále vykazujú najvyššiu mieru nezamestnanosti na Slovensku (www.upsvar.sk)

36

Respondenti/tky si mali možnosť vybrať, či výška príspevku pre všetky opatrujúce osoby:

- by mala byť určite rovnaká,

- skôr rovnaká,

- skôr by nemala byť rovnaká,

- určite by nemala byť rovnaká.

Výsledky uvádzame v grafe č. 4.

Graf 4: Názor na výšku príspevku pre všetky opatrujúce osoby (v%)

Podľa väčšiny respondentov/tiek (60,2%) by mala byť výška peňažného príspevku na opat-

rovanie rovnaká. Takmer štvrtina (23%) si to myslí s určitosťou, vyše 37% si to skôr myslí.

Rozdielnu výšku príspevku by očakávala necelá tretina opýtaných (28,8%). Len približne kaž-

dý desiaty/a nerovnakú výšku presadzuje s určitosťou. 11% respondentov/tiek nevedelo na túto

otázku odpovedať. Predpokladáme, že majoritné zastúpenie odpovedí, prikláňajúcich sa k rov-

nakej výške peňažného príspevku na opatrovanie pre všetky opatrujúce osoby, môže súvisieť

Otázka k výške príspevku na starostlivosť v závislosti od situácie opatrujúcej osoby

„Ak na Slovensku niekto intenzívne opatruje člena rodiny, môže sa mu poskytovať peňažný

príspevok na opatrovanie. Myslíte si, že by výška príspevku mala byť pre všetky opatrujúce

osoby rovnaká alebo nie – bez ohľadu na to, aká je ich sociálna či finančná situácia?“

37

s jeho celkovo malou výškou (maximálne 206 € mesačne pri starostlivosti o jednu odkázanú

osobu, pričom z dôvodu testovania príjmu predstavovala v decembri 2009 priemerná výška

príspevku pri starostlivosti o jednu odkázanú osobu sumu 139€, zdroj: www.upsvar.sk), ktorú

by bolo problematické ešte vnútorne členiť, vrátane stanovenia aj nižších súm na opatrovanie

ako je určené v platnej právnej úprave.

U tých, podľa ktorých by nemala byť výška pre všetkých rovnaká (celkovo 297 responden-

tov/tiek), sme sa zaujímali, ktoré okolnosti by sa mali brať podľa ich názoru do úvahy. Výsled-

ky uvádzame v tabuľke č. 8.

Tab8: Okolnosti, ktoré by sa mali zohľadňovať pri stanovovaní výšky peňažného príspevku na opatrovanie (N=297, v%)

okolnosti áno nie nevie

...to, či opatrujúca osoba popri opatrovaní aj pracuje a teda má príjem 88,5 9,4 2

...to, či opatrujúca osoba poberá nejaký dôchodok 69,6 27,2 3,2

...to, či má osoba, ktorá je opatrovaná, vlastný príjem (napr. starobný alebo invalidný dôchodok) a v akej výške

68,7 28 3,3

...to, či sa v priebehu dňa kombinuje intenzívna starostlivosť poskytovaná blízkou osobou s inými sociálnymi službami (napr. pobyt

opatrovanej osoby v dennom zariadení)

76,3 15 8,7

Jednotlivé dôvody, ktoré sme uviedli ako možné podmieňujúce výšku peňažného príspevku

na opatrovanie, boli u respondentov/tiek, ktorí podmieňovanie uviedli ako potrebné, pomerne

vysoko zastúpené (s každým z uvedených dôvodov súhlasili viac ako dve tretiny respondentov/

tiek). Takmer každý deviaty/a súhlasil/a s tým, že by sa vo výške príspevku mala odzrkadliť

skutočnosť, že opatrujúca osoba má príjem zo zárobkovej činnosti a takmer každý/á ôsmi/a by

zohľadňoval/a to, že opatrovanej osobe sa poskytuje starostlivosť aj formálnymi sociálnymi

službami (napr. v dennom zariadení). Menej by sa mali zohľadňovať príjmy opatrovanej osoby

a dôchodok opatrujúcej osoby.

66 osôb uviedlo aj iné dôvody. Najčastejšie šlo o zdravotný stav opatrovanej osoby, roz-

sah odkázanosti na pomoc inej osoby (uviedlo 67,5%), ktorý by sa mal odzrkadliť vo výške

peňažného príspevku na opatrovanie. V nízkom zastúpení (skôr ojedinele) sa uvádzala výška

majetku opatrovanej osoby, príjmu opatrujúcej osoby a možností jej rodiny, zdravotný stav

samotnej opatrujúcej osoby či dĺžku odvodov do zdravotnej poisťovne, ktoré by sa mali brať

do úvahy.

38

Na preferenciu zohľadňovania vyššie uvedených okolností (faktorov) pri stanovovaní

výšky peňažného príspevku na opatrovanie nemali u respondentov/tiek štatisticky vý-

znamný vplyv pohlavie, vek, vzdelanie, rodinný stav, ekonomický status, ani počet čle-

nov domácnosti, či ich príslušnosť k regiónu. Výnimku tvorí len štatisticky významný

vplyv príslušnosti respondenta/tky k regiónu (hladina významnosti na úrovni 95%) pri

zohľadňovaní kombinácie intenzívnej starostlivosti blízkej osoby s formálnymi sociál-

nymi službami (napr. pobyt v dennom zariadení). Vyše 95% respondentov/tiek zo Žilin-

ského a Trenčianskeho kraja, podľa ktorých by sa nemal poskytovať peňažný príspevok

na opatrovanie v rovnakej výške pre všetky opatrujúce osoby, súhlasilo so zohľadňova-

ním kombinovanej starostlivosti. V Nitrianskom regióne s tým súhlasilo len 66,7% res-

pondentov/tiek tejto skupiny.

Výsledky k tejto otázke v kombinácii s predchádzajúcimi výsledkami naznačujú určitú

osobitosť Nitrianskeho kraja, v ktorom je najpočetnejšia skupina ľudí, ktorá jednoznač-

ne nesúhlasí so zavádzaním nových typov odvodov na dlhodobú starostlivosť a zároveň

požaduje nezohľadňovanie kombinovanej starostlivosti vo výške príspevku. Navyše, náš

predchádzajúci prieskum z roku 2008 ukázal, že v Nitrianskom regióne nielen v abso-

lútnom, ale aj v relatívnom vyjadrení (vo vzťahu k počtu obyvateľov) je najviac pobe-

rateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie. Tento región na druhej strane nepatrí

k tým, v ktorom by bolo najviac zariadení sociálnych služieb (viac zariadení je Ban-

sko-Bystrickom, Košickom či Prešovskom regióne; Zariadenia, 2008). Je to teda región

so silnejšie rozvinutou domácou starostlivosťou o odkázané osoby, ktorá je základným

finančným zabezpečením významnej skupiny ľudí, a to by mohlo byť zohľadňovaním

rozmanitých kritérií ohrozené.

Túto otázku sme zaradili do prieskumu v snahe doplniť výsledky našich predchádzajúcich

zistení, do akej miery využívajú poberatelia/ľky peňažného príspevku na opatrovanie možnosť

Otázka k zosúlaďovaniu opatrovania a práce/zamestnania

„Myslíte si, že ak by boli v každom meste a obci dostupné potrebné služby zamerané na

opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých a starších ľudí, väčšina opatrujúcich osôb by sa

vrátila do práce?“

39

popri opatrovaní aj pracovať (Repková, 200814) a ako (vďaka čomu) sa im darí zosúlaďovať

opatrovateľské a pracovné povinnosti (Repková, 2009).

Na otázku mali respondenti/tky možnosť odpovedať výberom z nasledovných možností:

- určite by sa väčšina vrátila do práce,

- asi by sa väčšina vrátila do práce,

- asi by sa väčšina nevrátila do práce,

- určite by sa väčšina nevrátila do práce .

Rozloženie jednotlivých odpovedí znázorňuje graf č. 5.

Graf 5: Predpokladaný návrat rodinne opatrujúcich osôb do práce v prípade dostupných služieb (v%)

Takmer ¾ respondentov/tiek (71,7%) si myslí, že väčšina tých, ktorí v súčasnosti intenzívne

opatrujú s negatívnym dopadom na ich zamestnanie (často sú nútení zanechať z dôvodu opatro-

vania vlastnú prácu), by sa v prípade existencie dostupných sociálnych služieb vrátila do práce.

Takmer 23% si to myslí s určitosťou. Len necelých 19% respondentov/tiek sa domnieva, že by

tak rodinní opatrovatelia/ľky neurobili, pričom len 3,7% si to myslí s určitosťou. 9,6% opýta-

ných nevedelo na túto otázku odpovedať.

Skúmali sme preferenciu jednotlivých odpovedí v závislosti od pohlavia, veku, vzdela-

nia, rodinného stavu, ekonomického statusu a príslušnosti k regiónu. Štatisticky významný

vplyv pohlavia ani veku sme nezaznamenali. S určitosťou by návrat častejšie očakávali ženy

14 Len cca 2% poberateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie zároveň pracujú.

40

(26,2% : 23,9%). Staršie vekové kategórie (od 51 rokov vyššie) volili častejšie krajné pozície

(s určitosťou návratu do zamestnania či s určitosťou zotrvanie doma), u mladších (do 50 ro-

kov veku) sa vyskytovala častejšie voľba nejednoznačných odpovedí (skôr by sa vrátili, skôr

by zostali doma).

Zaznamenali sme rozdiely v odpovediach v súvislosti so vzdelaním (aj keď nie štatisticky

významné). Vysokoškolsky vzdelaní respondenti/tky najčastejšie uvádzali preferenciu návratu

do zamestnania (29,6% : 23,8% voči osobám so základným vzdelaní), naopak osoby s niž-

ším vzdelaním (základným alebo stredoškolským bez maturity) častejšie preferovali zotrvanie

doma ako osoby s vyšším vzdelaním (10,5% : 4,5%).

Tvoriví odborní pracovníci a osoby v domácnosti alebo na materskej dovolenke najčastejšie

preferovali určitý návrat do zamestnania (takmer 40% každá z uvedených skupín), naopak až

podľa vyše 12% nezamestnaných respondentov/tiek by sa opatrujúce osoby s určitosťou nevrá-

tili do zamestnania aj v prípade existencie dostupných služieb. Celkovo však rozdiely podľa

ekonomického statusu neboli štatisticky významné.

Rovnako faktor príslušnosti k regiónu sa nepreukázal ako signifikantne významný pre roz-

delenie jednotlivých preferencií. Napriek tomu je zaujímavé uviesť, že respondenti/tky z Ban-

sko-bystrického, Prešovského a Košického regiónu15 najmenej často (okolo 20% za každý re-

gión) uvádzali, že pri existencii dostupných služieb by sa rodinne opatrujúce osoby určite vrátili

do zamestnania, zatiaľ čo napr. respondenti/tky z Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho

a Žilinského kraja uvádzali túto možnosť v rozpätí od 27,8 po 31,6%.

Na úrovni 95% štatistickej významnosti sa preukázali rozdiely v závislosti od rodinného

stavu respondentov/tiek. Výsledky uvádzame v tabuľke č. 9.

Tab9: Predpokladaný návrat rodinne opatrujúcich osôb do práce v prípade dostupných služieb

v závislosti od rodinného stavu

RODINNÝ STAV Total slobodný/-á ženatý/vydatá rozvedený/-á vdova/vdovec druh/družka

1 21,6% 27,0% 20,3% 26,8% 23,1% 25,0%

2 62,3% 50,5% 59,4% 50,0% 57,7% 54,2%

3 14,3% 18,4% 17,4% 12,2% 15,4% 16,6%

4 1,7% 4,2% 2,9% 11,0% 3,8% 4,1%

Total 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0%

15 Teda regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti a s najťažšou prístupnosťou voľných pracovných miest.

41

Je evidentné, že skupina ženatých/vydatých najkonzistentnejšie reprezentuje tých, ktorí by

očakávali zlepšenie situácie v sociálnych službách, aby sa rodinne opatrujúce osoby „oslobo-

dili“ pre trh práce. Zaujímavá je aj skupina ovdovelých, ktorí/é významne zastupujú extrém-

ne polohy, najmä výrazne najčastejšie (11%) uvádzajú, že by sa napriek dostupným službám

opatrujúce osoby nevrátili na trh práce.

Výsledky teda naznačujú, že rozvoj sektora sociálnych služieb pre osoby odkázané na

pomoc inej osoby a zlepšenie ich dostupnosti pre rodiny s takýmito členmi by mohol dynami-

zovať návrat rodinne opatrujúcich osôb na trh práce, resp. uľahčiť zosúlaďovanie ich opatro-

vateľských a pracovných povinností. Je to tak častejšie podľa žien, osôb nad 50 rokov veku,

vzdelanejších, tvorivých odborných pracovníkov, ale aj osôb v domácnosti či na materskej

dovolenke, podľa osôb z regiónov s nižšou mierou nezamestnanosti a podľa osôb s rodinným

statusom „ženatý/vydatá“.

Naše predchádzajúce zistenia (Repková, 2008) ukázali, že len cca 10% poberateľov/liek pe-

ňažného príspevku na opatrovanie zanechalo z dôvodu začatia intenzívneho opatrovania svoje

zamestnanie,16 na druhej strane, že až 45% takýchto osôb začalo opatrovať v situácii vlastnej

nezamestnanosti. Pre zlepšenie prozamestnaneckej perspektívy dospelých osôb s opatrovateľ-

skými záväzkami voči svojim blízkym je preto dôležité nielen zlepšenie situácie vo formálnych

sociálnych službách, ktoré by boli komplementárne k ich vlastnej starostlivosti a ktorým by

dôverovali. Rovnako dôležitý je dostatok pracovných miest, ktoré by boli základom ich návratu

do zamestnania, resp. jeho získania. S takouto úvahou korešpondujú napr. výsledky z Bansko-

-bystrického, Prešovského a Košického regiónu, v ktorých respondenti/tky najmenej často veria

v návrat rodinne opatrujúcich osôb na trh práce v prípade zvýšenia dostupnosti služieb pre od-

kázané osoby. Ide pritom o regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti na území Slovenska.

16 Tento údaj korešponduje s výsledkami Špeciálneho Eurobarometra „Zdravotná a dlhodobá starostlivosť v EÚ“ (2007), pod-ľa ktorého v EÚ sú to najčastejšie (10%) osoby zo Slovenska a Rumunska, ktoré musia z dôvodu potreby zabezpečovania opatrovania blízkej osoby zanechať prácu (QA15).

42

3. Zhrnutie kľúčových zistení a diskusia k nim

V prieskume verejnej mienky k vybraným otázkam financovania dlhodobej starostlivosti

o odkázané osoby a k možnostiam podpory návratu neformálne opatrujúcich osôb na trh práce

prostredníctvom dostupných sociálnych služieb pre odkázané osoby sme nadviazali na pred-

chádzajúce výskumné zistenia z roku 2008 a 2009 a na výsledky špeciálneho Eurobarometra

2007 k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti o staršie osoby v Európe. Sumarizujeme kľúčové

zistenia a k niektorým pridávame komentár.

Tvorba potrebných zdrojov na dlhodobú starostlivosť prostredníctvom nového typu povinných odvodov

- Obe zisťovania preukázali, že podľa väčšiny respondentov/tiek zo Slovenska by si mali

ľudia dopredu prispievať (šetriť) na situáciu, keď budú odkázaní na intenzívnu starostli-

vosť inej osoby. Podľa názoru odborníkov/čok rozšíreného stretnutia Národného panelu

expertov/tiek,17 ktorý sa uskutočnil 10.6.2010 na Inštitúte pre výskum práce a rodiny, však

uvedené výskumné výsledky neprinášajú priamy dôkaz o tom, že by viac ako polovica

respondentov/tiek zo Slovenska vítala nový typ odvodov. Podľa ich názoru, znenie otázok

a jednotlivých odpovedí neumožňuje odpovedať na otázku, či sa prikláňajú k odvodo-

vej účasti (princíp solidarity) alebo skôr k účasti formou individualizovaného šetrenia

(fondový mechanizmus). Podľa výsledkov sú možné obe interpretácie (prispievanie alebo

šetrenie), čo však nespochybňuje základné zistenie oboch výskumov, že viac ako polovica

respondentov/tiek uznáva potrebu osobnej účasti odkázaných osôb na uhrádzaní nákla-

dov dlhodobej starostlivosti. V rámci Eurobarometra sa k „šetreniu dopredu“ priklonilo

80% respondentov/tiek zo Slovenska, v rámci nášho prieskumu necelých 56%. Rozdiely

v príklone k takejto stratégii tvorby primeraných zdrojov na dlhodobú starostlivosť nie

je možné na základe výsledkov jednoznačne vysvetliť. Možno však predpokladať, že na

výrazne rozdielne výsledky mala vplyv rozdielnosť celkovej spoločenskej situácie v roku

2007 a koncom roka 2009 (v roku 2007 na Slovensku obdobie najvyššieho ekonomické-

ho rastu, vs. intenzívne vplyvy ekonomickej a hospodárskej krízy koncom roka 2009),

rovnako ako dopad pomerne rozporuplného začiatku implementácie zákona o sociálnych

17 Národný panel expertov/tiek bol zriadený v apríli 2009 v rámci európskeho projektu INTERLINKS (Health systems and long--term care for older people in Europe – Modelling the INTERfaces and LINKS between prevention, rehabilitation, quality of services and informal care) financovaného v rámci 7. rámcového programu. Dňa 10.6.2010 sa uskutočnilo jeho 2. stretnutie.

43

službách. Samozrejme, svoju úlohu zohrala aj rozdielnosť výskumnej situácie a použitej

metodiky, nakoľko nebolo našou ambíciou za každú cenu zachovať presné znenie otázok

z Eurobarometra 2007.

- Podľa štvrtiny respondentov/tiek je povinnosťou vlády a iných verejných autorít hľadať

zdroje potrebné pre dlhodobú starostlivosť o odkázané osoby bez toho, aby tieto osoby

a ich rodiny boli uvedenou otázkou akokoľvek zaťažované. Časť z nich vyzýva aj na ra-

cionálne využívanie tých zdrojov, ktoré sa akumulujú v rámci existujúcich odvodových

povinností v systéme zdravotného či sociálneho poistenia.

- S vytvorením nového typu povinných odvodov súhlasili mierne častejšie ženy, najčas-

tejšie osoby staršie ako 65-ročné, s rodinným statusom vdova/vdovec a osoby s vyšším

ekonomickým postavením. Najodmietavejšie boli osoby v preddôchodkovom veku, sa-

mostatne zárobkovo činné osoby a osoby s rodinným statusom rozvedený/á. Vyslovili

sme úvahu, že vyššia preferencia poistenia na situáciu opatery u starších osôb by mohla

súvisieť s tým, že zavedenie takéhoto typu poistenia odvodeného od zamestnania/práce by

sa ich už bezprostredne nedotklo a preto ho nepociťujú ako finančné ohrozenie. To neplatí

u osôb v preddôchodkovom veku a u samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú, ako je

všeobecne známe, citlivé na zvyšovanie celkovej ceny práce sťažujúcej ich podnikateľskú

činnosť. Pohlavie, vek, vzdelanie, rodinný status ani ekonomický status nemali štatisticky

významný vplyv na distribúciu jednotlivých preferencií.

- Preukázal sa štatisticky významný rozdiel v postoji k novému potenciálnemu druhu pois-

tenia podľa príslušnosti respondentov/tiek k regiónu. Vysoký príklon k takémuto spôsobu

riešenia sme zaznamenali v Košickom, Bratislavskom a Trnavskom regióne, naopak nízky

v Bansko-bystrickom a Nitrianskom regióne. Z takýchto výsledkov nie je priamo čitateľná

napr. súvislosť s výškou regionálnej nezamestnanosti, ktorá by mohla vysvetľovať odmie-

tanie nového druhu poistenia ako finančného ohrozenia v situácii, keď významná skupina

ľudí nemá trvalé zamestnanie.

Podmienenosť výšky peňažného príspevku na opatrovanie sociálnou situáciou opatrujúcej osoby

- Podľa väčšiny respondentov/tiek (60%) by mala byť výška peňažného príspevku na opat-

rovanie pre všetkých rovnaká. Formulovali sme úvahu, že to môže byť spôsobené veľmi

nízkou základnou výmerou príspevku (206€ mesačne pri starostlivosti o jednu odkázanú

osobu), ktorá sa z dôvodu testovania príjmu poskytuje reálne ešte v nižšej výške (priemer-

44

ne 139€ mesačne), pričom jej ďalšie členenie, vrátane ešte nižších výmer, by už bolo pre

ich poberateľov/ľky ohrozujúce.

- Necelých 29% opýtaných by podmienilo výšku príspevku finančnou situáciou opatrujúcej

osoby (v závislosti od toho, či má okrem peňažného príspevku na opatrovanie aj príjem

zo zárobkovej činnosti alebo má vlastný dôchodok), finančnou situáciou opatrovanej oso-

by alebo faktom kombinácie rodinnej starostlivosti s formálnymi sociálnymi službami.

Z iných dôvodov, ktoré by sa mali zobrať do úvahy, to bol ešte zdravotný stav opatrovanej

osoby, rozsah a náročnosť opatery.

Tieto výsledky významne korešpondujú s našimi zisteniami z kvalitatívneho výskumu reali-

zovaného v roku 2009 (Repková, 2009), kde sme sa intenzívne venovali stratégiám zosúlaďova-

nia práce a opatrovania u poberateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie. Tento výskum

v kombinácii s výsledkami prieskumu verejnej mienky legitimizuje otvorenie niektorých otá-

zok priamo súvisiacich s aktuálnou právnou konštrukciou peňažného príspevku na opatrovanie:

(1) Vo výške príspevku nie je dostatočne zohľadňovaný skutočný rozsah a charakter opatery,

ktorý môže byť na úrovni 5. a 6. stupňa odkázanosti natoľko výrazný, že by mal byť od-

zrkadlený aj vo výške príspevku.18

(2) Napriek tomu, že peňažný príspevok na opatrovanie sa v rámci architektúry sociálnej

ochrany poskytuje ako súčasť systému sociálnej pomoci, princíp obojstranného príjmo-

vého testovania príliš potláča jeho primárne kompenzačnú povahu. Vyššie pracovné úsi-

lie odkázaných osôb odzrkadľujúce sa vo výške ich dôchodku, resp. uplatňovanie valo-

rizačného mechanizmu v dôchodkovom systéme vedie k znižovaniu výšky peňažného

príspevku opatrujúcej osoby a tým konzervuje rodiny s odkázaným členom a opatrujúcou

osobou na rovnakej príjmovej hladine. Pôvodný účinok valorizácie dôchodkov sa tak

voči rodine s odkázaným členom ako celku úplne stráca. Ide o určitú formu dávkovej

pasce (benefit traps effect)19, ktorá je tradične popisované v systémoch sociálnej ochrany

osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Môže dôjsť dokonca k takému paradoxu, že

osobe v produktívnom veku vznikne nárok na peňažný príspevok len v minimálnej výške

18 Pripomíname, že prakticky len v Slovenskej republike je výška príspevku stanovená jednotne a len pre najvyššie stupne odkázanosti na pomoc inej osoby. V ostatných štátoch (napr. Nemecko, Rakúsko, Česko) je stanovených viacero stupňov, ktoré môžu byť na účely príspevku brané do úvahy a zodpovedá im vždy iná suma príspevku.

19 Podľa súhrnnej správy k otázkam sociálnej exklúzie ľudí so zdravotným postihnutím v krajinách EÚ (Disability, 2003) sú dávkové pasce jedným z významných faktorom podmieňujúcich zlú situáciu v zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnu-tím v tomto regióne a zlej situácie ich rodín.

45

alebo jej dokonca nárok nevznikne vôbec (z dôvodu výšky príjmu opatrovanej osoby), zatiaľ

čo osobe v dôchodkovom veku zabezpečenej vlastnou dôchodkovou dávkou je garantovaná

paušálna výška peňažného príspevku, bez ohľadu na výšku príjmu opatrovanej osoby.

(3) Dilematické je aj zohľadňovanie pracovnej činnosti a príjmu z nej v rámci výšky peňažného prí-

spevku pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Výskumné výsledky v tejto oblasti nie sú vnútor-

ne jednotné. Podľa časti verejnej mienky by sa mal príjem zo zárobkovej činnosti zohľadňovať

vo výške príspevku, nakoľko sa zrejme predpokladá, že rozsah odkázanosti dieťaťa na pomoc

v prípade, že rodič môže pracovať (situácia mu to dovolí), bude nižší ako v prípade, že rodič ne-

pracuje. Takéto chápanie ale podľa našich výsledkov z roku 2009 niektorí rodičia vnímajú ako

nespravodlivé, nakoľko nivelizuje nielen efekt zvyšovania životnej úrovne pomocou zvýšeného

pracovného úsilia, ale aj snahu rodiny zapojiť všetky svoje vnútorné zdroje, aby sa zosúladili

potreby opatrovania s potrebami práce opatrujúcej osoby (kvalitný vnútrorodinný manažment

starostlivosti tak má na príjmovú situáciu rodiny taktiež „efekt pasce“).

- Na rozloženie preferencií ohľadom potreby zohľadňovania širších súvislostí života

opatrujúcej osoby v rámci výšky peňažného príspevku na opatrovanie nemali štatisticky

významný vplyv faktory pohlavia, veku, vzdelania, rodinného či ekonomického statusu

či počtu členov domácnosti. Štatisticky významný rozdiel sa preukázal len ohľadom

kombinovanej rodinnej a formálnej starostlivosti podľa príslušnosti respondenta/tky

k regiónu. Vyše 95% respondentov/tiek Žilinského a Trenčianskeho regiónu nepovažu-

je za správne zohľadňovanie tejto skutočnosti, zatiaľ čo respondenti/tky Nitrianskeho

regiónu takto uvažujú v necelých 67%-tách.

Dostupné sociálne služby pre odkázané osoby ako facilitátor návratu neformálne opatrujúcich

osôb do zamestnania

- Vyše 70% respondentov/tiek sa domnieva, že dostupné sociálne služby by napomohli ná-

vratu neformálne opatrujúcich osôb do zamestnania.

- Návrat do zamestnania vďaka sociálnym službám by očakávali častejšie ženy, vysoko-

školsky vzdelané osoby, tvoriví odborní pracovníci/čky a osoby na materskej dovolenke;

naopak zotrvanie doma s určitosťou by častejšie predpokladali nezamestnané osoby a oso-

by z Bansko-bystrického, Prešovského a Košického regiónu, teda z regiónov s najvyššou

mierou nezamestnanosti, čo môže vysvetľovať tento výsledok (nízka dôvera v to, že by si

neformálne opatrujúce osoby našli zamestnanie).

46

- Štatisticky významné rozdiely v názoroch na návrat do práce vďaka dostupným soci-

álnym službám mali osoby podľa ich rodinného statusu. S určitosťou by sa neformálne

opatrujúce osoby vrátili do práce najčastejšie podľa ženatých/vydatých a ovdovelých,

ovdovelí zároveň výrazne najčastejšie reprezentovali skupinu tých, podľa ktorých by sa

do zamestnania opatrujúce osoby s určitosťou nevrátili. Pri interpretácii výsledkov sme

vychádzali z našich predchádzajúcich zistení, že len cca 10% neformálne opatrujúcich

osôb zanecháva z dôvodu začatia opatrovania svoju pôvodnú prácu, na druhej strane

systematicky začína opatrovať až takmer polovica ľudí, ktorí sú nezamestnaní/é. V zá-

ujme efektívneho zosúlaďovania práce a opatrovania sú preto dôležité nielen dostupné

formálne sociálne služby, ktoré by boli komplementárne k domácej starostlivosti, ale

aj dostatok pracovných miest, ktoré by boli základom návratu neformálne opatrujúcich

osôb na trh práce.

Záver a sociálno-politické odporúčania

Výsledky všetkých spomínaných výskumov a prieskumných sledovaní naznačujú pomerne

vysoké povedomie slovenskej verejnosti o náročnosti finančného zabezpečovania systému dl-

hodobej starostlivosti o odkázané staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, čo vedie

k ich majoritnému príklonu k stratégii individuálneho podieľania sa na riešení situácie budúcej

odkázanosti na opateru (či cez povinné odvody alebo individualizované šetrenie). Ak by šlo

o zavedenie nového typu povinných odvodov, výsledky samozrejme nešpecifikujú bližšie, akou

formou by sa to malo uskutočniť, či: (1) prerozdelením niektorého existujúceho druhu odvo-

dových povinností v rámci systému povinného zdravotného poistenia, či niektorého zo sub/

pilierov sociálneho poistenia pri zachovaní úrovne odvodového zaťaženia, alebo (2) zavede-

ním úplne nového poisťovacieho sub/pilieru v rámci zdravotného alebo sociálneho poistenia

s osobitným/novým/navýšeným odvodovým zaťažením osoby a príp. jeho/jej zamestnávateľa

na uvedený účel. V prípade individualizovaného šetrenia (uplatnenia fondového mechanizmu)

bude nevyhnutné vyriešiť otázku, či bude mať obligatórnu alebo fakultatívnu povahu.

Otvoreným otázkam, ktoré bude potrebné riešiť v rámci konštituovania systému dlhodobej sta-

rostlivosti v podmienkach Slovenska sme sa veľmi podrobne venovali v Policy brief „Dlhodobá

starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí“, ktorého plný text tvorí prílohu tejto štúdie.

47

Príloha

POLICY BRIEF

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

Kvetoslava Repková (v spolupráci s riešiteľským tímom projektu

INTERLINKS a NEP Slovensko)

Bratislava, júl 2010

Funded by the European Commissionunder the Seventh Framework Programme

Grant agreement no. 223037

48

1

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

Úvod

1. Prečojeproblematikadlhodobej starostlivostidôležitávnárodnom ieurópskomkontexte

V medzinárodnom kontexte neexistuje jednotne zdieľaná definícia dlhodobej starostlivosti. OECD vymedzuje dlhodobú starostlivosť ako „súbor služieb, ktoré potrebujú osoby závislé na pomoc pri bežných denných činnostiach. Takáto personálna pomoc je často poskytovaná v kombinácii so základnými zdravotníckymi službami, akými je napr. ošetrovanie rán, manažment bolesti, podávanie liekov, zdravotný monitoring, prevencia, rehabilitácia alebo služby paliatívnej starostlivosti“. (Long-term Care, 2006, s. 17).

Európska komisia, výbor pre sociálnu ochranu, definovala v roku 2005 dlhodobú starostlivosť oveľa všeobecnejšie, ako „...starostlivosť, ktorá sa týka aspektov vzťahujúcich sa k zdravotnej starostlivosti, rovnako aspek-tov vzťahujúcich sa k sociálnej ne-zdravotnej starostlivosti“ (Review, 2005, s. 7). Na tomto najvšeobecnejšom základe sa založilo uplatňovanie Otvo-renej metódy koordinácie v otázkach zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a cyklické hodnotenie jej pokroku zo strany národných štátov ako jednej zo súčastí dvojročných Národných správ o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie.

Podľa B. Marin a kol. (2009:5) „...neexistuje v EÚ žiadna väčšia sociál-no-politická agenda, v ktorej by sa členské štáty líšili viac ako spôsob, akým je organizovaná a financovaná dlhodobá starostlivosť o ľudí od-kázaných na kontinuálnu sociálnu a zdravotnú pomoc“. Napriek tomuto konštatovaniu sa odborná verejnosť rámcovo zhoduje na hlavných dô-vodoch, prečo je dlhodobá starostlivosť o odkázané, najmä odkázané staršie osoby, uznaná ako veľmi dôležitá sociálno-politická agenda a aké sú kľúčové determinanty podmieňujúce zmeny v jej vnímaní (napr. Trian-tafillou a kol., 2010):

● Demografické zmeny a ich odraz v potrebe zabezpečenia starostli-vosti väčšiemu rozsahu oprávnených osôb (menej rodiacich sa detí, starnutie populácie, zvyšovanie rozsahu závislosti na starostlivosti danej vyšším vekom, starnutie neformálne opatrujúcich osôb, ale aj zlepšovanie zdravotného stavu starších ľudí, vyšší vek dožitia u žien, potreba zapájania mužov do starostlivosti, formálnych poskytovate-ľov služieb, rozvoj starostlivosti v domácom prostredí, dobrovoľnícka práca).

Dlhodobá starostlivosť: podobné problémy – rôznorodé riešenia

Determinanty podmieňujúce zmeny vo vnímaní dlhodo-bej starostlivosti

49

2

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

● Zmeny v sociálnych štruktúrach (znižujúca sa pripravenosť rodiny za-bezpečovať dlhodobú starostlivosť o odkázaných členov, prechod od konceptu starnutia ako negatívneho fenoménu ku konceptu aktivizá-cie, potreba zosúlaďovania práce a starostlivosti u rodinne opatrujúcich osôb, pretrvávajúca kľúčová pozícia rodiny v zabezpečovaní starostli-vosti).

● Posilňovanie užívateľov/liek služieb (aktivizácia užívateľov/liek a ich ro-dín v manažmente starostlivosti, potreba zlepšenia kvality formálnych i neformálnych služieb starostlivosti).

● Ekonomické zmeny (rastúce príjmové nerovnosti medzi staršími ľuďmi a ich dopad na finančnú dostupnosť starostlivosti a udržateľnosť jej fi-nancovania, otázky zamestnanosti a trhu práce, zvyšovanie účasti ne-formálne opatrujúcich osôb na trhu práce).

● Zmeny vo funkciách a štruktúre zdravotníckych aj sociálnych systé-mov (definovanie akútnej a chronickej zdravotnej starostlivosti, dô-sledné definovanie charakteru sociálnej núdze na účely služieb dlho-dobej starostlivosti, zavedenie platobných mechanizmov a pravidiel finančnej účasti užívateľov/liek služieb).

Zo sociálno-politického hľadiska intenzifikujú všetky uvedené faktory po-trebu hľadať pre súčasnosť i budúcnosť riešenia zabezpečujúce rovnová-hu medzi uplatňovaním práv jednotlivcov na spravodlivé uspokojovanie ich potrieb v oblasti dlhodobej starostlivosti a udržateľným zdrojovým krytím (finančným, personálnym, organizačným a iným) na tento účel, teda to, čo H. Rothgang, K. Engelke (2009:1) nazývajú ako „zohľadňovanie kolek-tívnych verzus individuálnych zodpovedností pri organizovaní dostupnej a udržateľnej dlhodobej starostlivosti“.

2. DlhodobástarostlivosťnaSlovensku –čosaňourozumieakohosatýkaNa Slovensku neexistuje legislatívne vymedzenie pojmu dlhodobá starost-livosť. Od roku 2006 sa explicitne uvádza len v rámci dokumentu „Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie“, v ktorom sa inštrumentálne vymedzuje, že „formami dlhodobej starostlivosti sú najmä sociálne služby, peňažný príspevok za/na opatrovanie a peňažný príspe-vok na osobnú asistenciu“ (Národná správa, 2008, s. 63). Je potešiteľné, že Slovensko sa napojilo na trendy, podľa ktorých sa opatrenia dlhodobej starostlivosti nevzťahujú len na samotné odkázané osoby (u nás osoby staršie ako 6 rokov, odkázané na systematickú pomoc inej osoby v roz-

L. Hegyi (2007, 2008) vymedzuje dlhodobú starostlivosť ako poskyto-vanie komplexnej lekárskej, ošetrovateľskej a opatro-vateľskej starostlivosti po dlhšiu alebo dlhú dobu, poprípade ako trvalú sta-rostlivosť.

50

3

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

sahu minimálne 2 hodiny denne, podľa sociálnych štatistík je ich približne 110 000, prevažne vo vekovej kategórii nad 65 rokov), ale aj na tých, ktorí ich intenzívne opatrujú na neformálnej báze. Ide o vyše 50 000 pobera-teľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie najčastejšie vo vekovej kategórii 51-64 rokov (Repková, 2008), ktorým sa môže poskytovať od-ľahčovacia služba, iné podporné služby, daňové zvýhodnenia, zdravotné a sociálne poistenie platené zo strany štátu či sociálne poradenstvo.

3. Zložkydlhodobejstarostlivosti naSlovenskuDnes si celá Európa uvedomuje, že sektorový prístup nemôže do budúc-nosti zabezpečiť efektívny a dostupný systém služieb dlhodobej starostli-vosti, aj keď je takýto prístup vlastný väčšine európskych krajín. V Správe o starnutí z roku 2009 (Ageing Report, 2009) Európska komisia na vyme-dzenie dlhodobej starostlivosti a nákladov na ňu využila systém klasifikácie zdravotných výdavkov delených na (a) služby dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti, nazvaných tiež ako „zdravotnícky komponent dlhodobej sta-rostlivosti“ (pomoc pri bežných denných činnostiach v kombinácii s vybra-nými medicínskymi službami, monitoringom zdravotného stavu, rehabilitá-ciou alebo paliatívnou starostlivosťou) a na (b) sociálne služby dlhodobej starostlivosti (pomoc pri inštrumentálnych bežných denných činnostiach, ako je pomoc v domácnosti či rezidenčné služby). Zo sektorového prístupu sa odvodzujú aj zložky dlhodobej starostlivosti na Slovensku tak, ako ich popísal vo svojej práci R. Bednárik a kol. (2009). Autorský kolektív vychá-dzal pragmaticky z toho, že na sektorovom prístupe sú doposiaľ služby dlhodobej starostlivosti založené, organizované aj financované.

● Dlhodobá starostlivosť v pôsobnosti rezortu zdravotníctva V decembri 2006 vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR „Koncepciu

zdravotnej starostlivosti v odbore geriatria“ vymedzujúcu geriatrickú sta-rostlivosť ako prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu a rehabi-litáciu osôb starších ako 65-ročných. Konštatuje, že „kľúčovou otázkou je potreba vyriešenia dlhodobej starostlivosti, ktorá nie je v súčasnosti vyriešená“ (Koncepcia, 2006:4). Zdravotná starostlivosť o staršie osoby sa poskytuje v geriatrických ambulanciách, stacionároch, oddeleniach, klinikách, ale aj v liečebniach pre dlhodobo chorých či v geriatrických centrách. V rámci dlhodobej starostlivosti možno geriatrickú starostli-vosť poskytovať aj v zariadeniach sociálnych služieb. V domácom pro-stredí možno vybrané úkony zdravotnej starostlivosti o staršie osoby poskytovať prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostli-vosti. Na základe indikovania odborným lekárom je geriatrická starost-livosť odkázanej osobe poskytovaná v rozsahu ustanovenom v zákone

Formálne služby dlhodobej starostlivosti sú potrebné nielen pre opatrované, ale aj intenzívne opatrujúce osoby (EUROFAMCARE projekt)

51

4

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

na základe verejného zdravotného poistenia. Z verejného zdravotného poistenia sa v základnej výbave poskytujú zdarma aj potrebné pomôcky a technické zariadenia.

● Dlhodobá starostlivosť v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Ide o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného po-

stihnutia pre osoby uznané za osoby s ťažkým zdravotným postihnu-tím, pričom ich súčasťou je aj peňažný príspevok na opatrovanie pre blízkych príbuzných a iných neformálnych opatrovateľov/ľky; sociál-ne služby poskytované terénne, ambulantne alebo pobytovo, pričom deklarovanou sociálno-politickou prioritou je poskytovanie sociálnych služieb terénnou, ambulantnou alebo týždennou formou; poskytovanie dotácií v pôsobnosti ministerstva občianskym združeniam (napr. na re-kondično-rehabilitačné pobyty odkázaných osôb a ich sprevádzateľov či na iné občianske aktivity), verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb na podporu ich rozvoja; poskytovanie nenávratných finančných príspevkov z ESF (napr. na rozvoj ľudských zdrojov, vrátane oblasti sociálnych služieb).

Ak sa za kľúčový aspekt dlhodobej starostlivosti považuje integrácia/koor-dinácia zdravotných a sociálnych služieb zabezpečujúca kontinuitu a ho-listický prístup k uspokojovaniu potrieb starostlivosti u starších a iných odkázaných ľudí, potom osobitne možno vyzdvihnúť dva nové inštitúty obsiahnuté v zákone č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a to poskyto-vanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (§22 zákona) a poskytovanie sociálnych služieb v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (§70 zákona).

4. Prečojedlhodobástarostlivosť ostaršieosobynaSlovensku narázcestí?Napriek vyššie uvedenému pokroku je vývoj dlhodobej starostlivosti o star-šie odkázané osoby na Slovensku v súčasnosti pomerne protirečivý a kom-plikovaný. Opakovaná skúsenosť potvrdzuje, že základným protirečením je priepasť medzi vysokou úrovňou deklarovanej garancie práv užívateľov slu-žieb dlhodobej starostlivosti v platných právnych úpravách a prevažujúcou skúsenosťou z jej poskytovania. Faktory, ktoré môžu podmieňovať výskyt implementačných problémov, sú nasledovné:

● Priorita štruktúry systému pred potrebami odkázaných ľudí Prax ukazuje, že rozsah a kvalita služieb dlhodobej starostlivosti sú

Možnosti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti patria medzi žiadané formy integrovaných zdravotno-so-ciálnych služieb v rezidenč-nom prostredí.

Dlhodobá starostlivosť o staršie osoby na Slo-vensku je charakteristická viacerými protirečeniami. Základným je priepasť me-dzi legislatívne deklarovaný-mi a reálnymi možnosťami.

52

5

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

prevažne odvodzované od prostredia, v ktorom sa odkázaná osoba na-chádza /a podľa čoho je často štruktúrovaná aj legislatíva/, nie od jej reálnych potrieb v oblasti dlhodobej integrovanej starostlivosti. Kritic-ky sa uvedené protirečenie prejavuje najmä v tranzitívnych fázach tzv. prepúšťacieho manažmentu, keď napr. odkázaná osoba odchádza zo zdravotníckeho zariadenia do domácej dlhodobej starostlivosti. Situáciu sťažuje aj fakt, že zdravotnícke zariadenia väčšinou nemajú vlastných sociálnych pracovníkov/čky, ktorí by koordinovali kontinuitu zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

● Významnosť služieb dlhodobej starostlivosti vs. miera ich spoločenské-ho uznania

Napriek konštatovaniu, že služby dlhodobej starostlivosti sú stále viac potrebné, podmienky pre ich poskytovanie nie sú často porovnateľné s inými typmi výkonu práce. Pre zabezpečenie uplatňovania princípu bezvýhradnej ľudskej dôstojnosti pri poskytovaní služieb dlhodobej sta-rostlivosti je nevyhnutná adekvátna materiálno-technická vybavenosť ich výkonu (najmä pri manipulácii s imobilnými osobami), adekvátne finančné ohodnotenie formálne i neformálne opatrujúcich osôb umož-ňujúce dôstojnú životnú úroveň a rozvoj dobrovoľníckej práce.

● Rozličné záujmy/perspektívy rozličných subjektov Ide o nesúladnosť, často až protichodnosť záujmov a interpretácie plat-

nej legislatívy a pravidiel subjektmi na rozličných úrovniach a v rozličných prostrediach - ministerstvá, regionálna a miestna samospráva, verejní a neverejní poskytovatelia zdravotných a sociálnych služieb, užívatelia a ich rodiny, zdravotné poisťovne.

● Rôznorodosť „sociálnych potrieb“ ľudí vs. vymedzenosť sociálnych služieb Stále neutícha polemika o tom, aké sú služby súvisiace so „sociálnom“

človeka, či majú byť predmetom sociálnych služieb aj také služby, ktoré idú nad rámec zákonom definovanej nepriaznivej sociálnej situácie pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav viazanej v oblasti dlhodobej starostlivosti na ustanovený minimálny rozsah odká-zanosti na pomoc inej osoby.

● Priepasť medzi kompetenciami a zdrojmi Ide o priepasť medzi rozsahom originálnych kompetencií samospráv-

nych orgánov na úseku sociálnych služieb a finančnými prostriedkami určenými na výkon samosprávnych pôsobností v rámci daňového pre-rozdeľovacieho mechanizmu a z ďalších vlastných príjmov obcí a VÚC.

● Syndróm „regulovanej samosprávy“ Ide o protirečenie medzi uplatňovaním samosprávneho princípu a regu-

láciou právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb zákonom.

Organizácia služieb dlhodobej starostlivosti vychádza často skôr z po-trieb systému než z potrieb samotných ľudí, ktorí sú na ne odkázaní.

53

6

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

● „Bezhraničný“ dopyt po zdravotnej starostlivosti vs. potreba regulácie Otázkou je, či vieme presne definovať, čo sú výkony dlhodobej starost-

livosti a kto sú ich financovatelia a ako vieme potreby ľudí v tejto oblasti uspokojovať v rámci minimálnej siete zdravotníckych zariadení.

● Bariéry uplatňovania legislatívy zdravotnej starostlivosti v sociálnych službách

Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb je paralyzované faktom, že tieto nie sú vymedzené ako posky-tovatelia zdravotnej starostlivosti v predpisoch z oblasti zdravotnej sta-rostlivosti. Poskytovanú zdravotnú starostlivosť tak nie je možné hradiť z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

● „Ochrana“ pred administratívnou náročnosťou v sociálnych službách vs. garancia práva na sociálnu službu

Diskutuje sa o tom, či je v prípade sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi nepodporenými z verejných zdrojov (teda vtedy, keď je prijímateľ sociálnej služby samoplatcom) nevy-hnutné administratívne náročné vydávanie rozhodnutia o odkáza-nosti na sociálnu službu. Na druhej strane sa však poukazuje sa fakt, že takto poňaté samoplatcovstvo nemožno považovať za trvalo udržateľnú stratégiu, nakoľko finančné zdroje jednotlivcov a rodín pre plné uhrádzanie nákladov na sociálnu službu sú časovo obme-dzené, čiže konečná garancia uplatnenia práva na sociálnu službu je napokon sprostredkovávaná cez samosprávne orgány a zákonom ustanovené procedúry.

5. Akýmsmeromsazrázcestiauberať?Na Slovensku je už dlhšiu dobu z vládnej úrovne, ale aj z odborných kru-hov komunikovaná ambícia hľadať riešenia pre oblasť dlhodobej starostli-vosti cestou prijatia zákona o dlhodobej starostlivosti a nového typu pois-tenia na tento typ sociálno-zdravotného rizika (oba návrhy boli iniciované v roku 2009 Radou vlády SR pre seniorov, na základe čoho sa začiatkom roka 2010 začali rokovania medzi vedením rezortu zdravotníctva SR a re-zortu práce, sociálnych vecí a rodiny SR).

Podobne ako v iných krajinách aj na Slovensku sa hľadá odpoveď na nie-koľko zásadných, stále otvorených otázok:

● Samostatný zákon o dlhodobej starostlivosti Takýto typ právnej úpravy nemá v európskych krajinách svoju tradíciu,

nakoľko doposiaľ nie je jasnejšie zodpovedaná otázka, či služby dlhodo-bej starostlivosti predstavujú nový typ služieb vygenerovaný na rozhraní

Fiškálna udržateľnosť systémov dlhodobej staro-stlivosti sa stáva centrálnou otázkou mnohých projekcií v oblasti dlhodobej starostli-vosti... (Rodrigues, 2010)

54

7

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

zdravotných a sociálnych služieb (a teda predstavujú samostatný systém) alebo sú to „povyberané“ služby z jedného aj druhého systému poskyto-vané v rozličných kombináciách, podľa potrieb konkrétnej odkázanej oso-by. Z hľadiska vymedzenia dlhodobej starostlivosti zodpovedá jej obsahu v podmienkach Slovenska predovšetkým zákon č. 576/2004 Z.z. o zdra-votnej starostlivosti v ZNP a s ním súvisiaca zdravotnícka legislatíva, zá-kon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

Pri príprave novej právnej úpravy bude potrebné zodpovedať primárne otázky:

- jej účelu, t.j. či bude upravovať nové skutočnosti, neobsiahnuté v platných právnych predpisoch alebo sa ňou budú skôr chcieť riešiť súčasné prak-tické problémy,

- jej predmetu, t.j. či bude zameraná na perspektívu odkázanej osoby, neformálne opatrujúcej osoby, formálnych poskytovateľov služieb dl-hodobej starostlivosti alebo na rôznorodé perspektívy,

- jej rozsahu podpory voči odkázanej osobe, t.j. či sa zameria len na riešenie pomoci pri sebaobsluhe (bežné denné činnosti) alebo na širší kontext podpory, akým je zabezpečenie potrieb domácnosti a potrieb v oblasti sociálnej inklúzie (inštrumentálne denné činnosti),

- jej spôsobu financovania (či bude založená na viaczdrojovom finan-covaní s primárnou zložkou povinného poistenia alebo na viaczdrojo-vom financovaní s primárnou zložkou redistribúcie verejných zdrojov).

● Nový typ povinného poistenia na dlhodobú starostlivosť Takýto typ poistenia je zavedený napr. v Nemecku, Luxembursku, naj-

novšie v Belgicku ako súčasť povinného zdravotného poistenia. Zámer prijať systém poistenia na dlhodobú starostlivosť bol v roku 2003 pred-metom rozsiahlej medziministerskej diskusie aj v Maďarsku. P. Mihá-lyi ju označil za „nedomyslenú myšlienku“ (2003:15), poukazujúc na problémy s vymedzením predmetu poistenia, s tranzitívnymi vládnymi nákladmi pri pay-as-you go systéme, na problémy s možným úplatkár-stvom či s právnymi úskaliami zavedenia predplácania na niečo, čo bolo doposiaľ poskytované v rámci občianskeho princípu a bezplatne (bližšie pozri Mihályi, 2003).

Na základe niektorých výskumov (napr. Špeciálny Eurobarometer, 2007; Repková, 2010) cítia obyvatelia/ľky Slovenska vysokú mieru individuálnej a rodinnej zodpovednosti za financovanie dlhodobej starostlivosti. Otázkou je, či možno považovať tieto zistenia za dostatočný, resp. automaticky uplat-niteľný argument k podpore zavedenia systému povinného prispievania na

Ani v ostatných európskych krajinách nie je zodpove-daná otázka, či je dlhodobá starostlivosť osobitným systémom, nezávislým od systému zdravotných a systému sociálnych služieb (diskusie európskeho konzorcia v rámci projektu INTERLINKS).

Vo výskume verejnej mienky (Repková, 2010) takmer 56% respondentov/tiek úplne alebo skôr súhlasilo s tým, že finančné zdroje potrebné na dlhodobú starostlivosť by sa mali získať najmä zavedením nového typu povinných odvodov, ktorými by si ľudia dopredu šetrili na situáciu, ak budú takúto starostlivosť potrebovať (podobne, ako si šetria na dôchodok).

55

8

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

účely budúcej dlhodobej starostlivosti, nakoľko z nich nie je zrejmé, či mali respondenti/tky na mysli solidárny príspevkový systém alebo skôr fondovo - šetriaci (znenie otázky umožňovalo obe alternatívy výkladu). V tomto kon-texte možno identifikovať viacero otázok, na ktoré bude potrebné pri úva-hách o formulovaní základov takéhoto systému hľadať odpovede:

● Malo by byť poistenie založené na solidarite alebo fondovo (súvisí s ob-ligatórnosťou alebo fakultatívnosťou platieb)?

● Malo by byť poistenie súčasťou systému povinného zdravotného pois-tenia alebo niektorého z pilierov sociálneho poistenia (napr. nemocen-ského)?

● Mali by byť odvody na účely poistenia určené prerozdelením existujú-cich odvodov alebo novým odvodovým zaťažením?

● Aká by mala byť úloha/zodpovednosť zamestnávateľov v tomto type odvodovej povinnosti?

● Aká by mala byť úloha/zodpovednosť štátu v tejto oblasti (napr. za aký okruh poistencov by štát platil poistenie na dlhodobú starostlivosť)?

6. InérelevantnéproblémyaotázkyVývoj v oblasti dlhodobej starostlivosti o staršie osoby na Slovensku a od-borné diskusie k tejto problematike poukazujú na ďalšie relevantné problé-my a otázky, ktorým sa bude nevyhnutné venovať (uvádzame ich napriek tomu, že neboli explicitne na rokovaní NEP diskutované):

● Nedostatočne komunikovaná primárna zásada zodpovednosti jednot-livca za prípravu na starobu a s ňou spojené riziká vzniku odkázanosti na pomoc iných v rámci budovania systému primárnej prevencie (napr. zásady bezbariérového bývania, aktívne budovanie sociálnych kontak-tov, stratégia postupného odchodu do dôchodku, zamestnávateľské po-litiky priateľské koncepcii aktívneho starnutia).

● Chápanie dlhodobej starostlivosti najmä ako systému poskytovania zdravotných a sociálnych služieb pre „aktívne“ odkázané osoby, t.j. osoby s trvalým zdravotným postihnutím alebo osoby s chronickým ochorením vo fázach recidívy ich chronického ochorenia, nie ako kom-plexného programu, ktorý má aj zložku sekundárnej prevencie (napr. zabraňovanie vzniku recidív, posilňovanie „pozitívneho postoja“ ľudí k svojmu stavu).

Vízia dôchodkového veku by nemala byť len víziou obdobia, kedy „nebudem musieť chodiť do práce“, „nebudem musieť nič robiť“, ale víziou postupných a per-manentných zmien v smere aktívneho starnutia.

56

9

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

● Zavádzanie systémov kvality ako nástroja na stransparentnenie verej-ných výdavkov v oblasti dlhodobej starostlivosti.

● Slabá responsivita zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti na mož-nosť poskytovať sociálne služby (nie je doposiaľ jasne zmapované, či je to z dôvodu nízkej motivácie zdravotníckych zariadení, nedostatku informácií či neexistujúcej potreby).

● Absentujúce systematické vzdelávanie k otázkam dlhodobej starost-livosti v rámci pregraduálnej a post-graduálnej prípravy na lekárskych fakultách, fakultách ošetrovateľstva, sociálnej práce, verejného zdra-votníctva a v súvisiacich pomáhajúcich disciplínach.

57

10

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

Zdroje2009 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the EU-27 Member States (2008-2009). European Economy 2/2009.

Bednárik, R., Brichtová, L., Repková, K. 2009. WP5 National Report on Informal Care in the LTC System. Slovakia. Bratislava: IVPR

Health and long-term care in the European Union. Special Eurobarometer 283/Wave 67.3 – TNS Opinion & Social. http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_283_en.pdf

Hegyi, L. 2007. Perspektívy dlhodobej starostlivosti. In: Geriatria 13 (3): 99-103

Hegyi, L. 2008. Dlhodobá starostlivosť v praxi. In: Geriatria 14 (2): 51-54

Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore geriatria. 2006. Bratislava: MZ SR

Long-term Care for Older People. 2005. The OECD Health Project. Paris : OECD. ISBN 92-64-00848-9, 137 strán. Marin, B. 2009. Who Carers? Care coordination and cooperation to enha-ce quality in elderly care in the European Union. Conference on Healthy and Dignified Ageing. Stockholm, 15-16 September 2009.

Mihályi, P. 2003. Ápolásbiztosítás, a végig nem gondolt gondolat. Egész-ségügyi Gazdasági szemle. 41. Évf. 6.Sz. November, 15-20.o.

Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008-2010. Slovenská republika. Bratislava: MPSVR SR, 2008

Review of Preliminary National Policy Statements on Health care and Long-term Care. SPC Health care & LTC review, final, 30 Nov. 2005.

Repková, K. 2008. Situácia rodinných opatrovateľov/liek vo svetle sociál-nych štatistík. Bratislava: IVPR

Repková, K. 2010. Financovanie dlhodobej starostlivosti vo verejnej mien-ke. Bratislava: IVPR

Rodrigues, R. 2010. Governance and Finance. Chapter on Finance and Sustaina-bility. Pracovný materiál v rámci projektu INTERLINKS, v štádiu rozpracovanosti

Rothgang, H., Engelke, K. 2009. Long-term care: How to organise affor-dable, sustainable long-term care given the constrains of collective versus individual arrangements and responsibilities. Discussion paper. Peer Re-view: Long-term care, The Netherlans, 10-11 February 2009.

58

11

Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí

Triantafillou, J. et al. 2010 Informal care in the long-term care system. Eu-ropean Overview Paper. Athens/Vienna: Project INTERLINKS.

Inédôležitézdroje

How can the settings used to provide care to older people be balanced? 2008. WHO/Europe 2008 on behalf of the European Observatory on He-alth Systems and Policies.

Home care in Europe. The solid facts. , WHO/EURO, ISBN 978 92 890 4281 9. www.euro.who.int/en/what-we-publish/abstracts/home-care-in-europe.-the--solid-facts

Quality measurement and assurance of long-term care for older people. 2007. Euro Observer Vol 9, No. 2

Doplňujúceinformáciekukontextu prípravyPolicybriefOd konca roka 2008 je Slovensko (v zastúpení Inštitútom pre výskum práce a rodiny) členom európskeho projektu INTERLINKS zameraného na otáz-ky analyzovania a popisovania prienikov a súvislostí zdravotnej a sociálnej starostlivosti o starších ľudí, ktorá sa postupne udomácňuje aj v našich podmienkach pod názvom dlhodobá starostlivosť (angl. long-term care). Projekt sa realizuje v 14 krajinách EÚ a zúčastňuje sa ho 17 inštitúcií. Z nových členských štátov EÚ je v ňom zastúpené Slovensko a Slovinsko.

V rámci realizácie projektu bol na Slovensku ustanovený tzv. Národný panel expertov/tiek (NEP), ktorého úlohou je identifikovať kľúčové problémy dlho-dobej starostlivosti o starších ľudí z perspektívy rozličných zainteresovaných subjektov, poskytovať riešiteľskému tímu podklady pre prípravu jednotlivých národných výstupov projektu, následne ich komentovať a validizovať a v zá-vere projektu pomáhať prenášať jeho výsledky do implementačnej praxe.

Dňa 10. júna 2010 sa uskutočnilo rozšírené stretnutie NEP za účelom štruktúrovať a podporiť odborno-politickú diskusiu k doterajšiemu pomerne protirečivému a komplikovanému vývoju dlhodobej starostlivosti o starších ľudí na Slovensku a identifikovať kľúčové otázky, problémy a výzvy, kto-rým budeme v takej či onakej podobe čeliť v najbližšom období. Autor-ka v spolupráci s riešiteľským tímom projektu (Rastislav Bednárik, Lýdia Brichtová a Darina Sedláková) a ďalšími členmi a členkami NEP-Sloven-sko sprostredkováva formou Policy brief vybrané časti diskusie pre účely ďalšieho odborného využitia a rozvíjania.

Iniciatívy projektu INTER-LINKS sú na Slovensku prepojené s projektovými iniciatívami v rámci Dvoj-ročnej dohody o spolupráci medzi MZ SR a Regio-nálnym úradom Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu (WHO/EURO) na r. 2010 a 2011 (preto „rozšírené“ stretnutie NEP).

Sociálna a zamestnanecká ochrana neformálne opatrujúcich osôb

60

Obsah

Kontextualizácia ................................................................................................................ 61

1. Ochrana a podpora neformálne opatrujúcich osôb ................................................... 63

1.1 Oblasti ochrany a podpory ....................................................................................... 63

1.1.1 Oficiálny status rodinných opatrovateľov/liek a zabezpečenie

ich základného príjmu .................................................................................... 63

1.1.2 Uznanie neformálneho opatrovania v systéme zdravotného

a sociálneho poistenia .................................................................................... 64

1.1.3 Podpora zamestnanosti neformálne opatrujúcich osôb .................................. 65

1.1.4 Odľahčovacie možnosti pre neformálne opatrujúce osoby ............................ 65

1.1.5 Podpora informovanosti a občianskych iniciatív ............................................ 67

1.2 Kritické miesta sociálnej a zamestnaneckej ochrany neformálne opatrujúcich osôb ..... 67

1.2.1 Systémové zaradenie peňažného príspevku na opatrovanie ........................... 68

1.2.2 Obmedzený právny status v oblasti služieb zamestnanosti ............................ 69

1.2.3 Nejasne definovaná zamestnanecká ochrana .................................................. 70

Zhrnutie .............................................................................................................................. 77

61

Kontextualizácia

Z odbornej literatúry (napr. Pflege, www.bmg.bund.de) je známych viacero dôvodov, pre

ktoré sa členovia rodiny rozhodnú poskytovať systematickú starostlivosť o člena rodiny odká-

zaného na pomoc v domácom prostredí:

- vzťahy lásky,

- vďačnosť,

- pocity záväzku a dlhu,

- nemožnosť poskytovania starostlivosti v zariadení pre neexistenciu takéhoto zariadenia

v blízkosti odkázanej osoby a jej rodiny alebo služba zariadenia nie je finančne dostupná,

- pre kombináciu uvedených dôvodov, príp. iných dôvodov.19

Napriek významnosti takejto starostlivosti existuje stále určitá nerovnováha v tom, ako a do akej

miery sú strategické materiály a legislatíva (vrátane medzinárodnej) orientované na podporu osôb

s rodičovskými povinnosťami na jednej strane (starostlivosť o malé deti, v prípade Slovenska max.

do 6 rokov veku) a osôb s povinnosťami voči ostatným odkázaným členom rodiny na strane druhej

(starostlivosť o osoby staršie ako 6-ročné).20 V rámci svojej predchádzajúcej práce (Repková, 2009b)

sme uviedli niekoľko dôvodov, prečo je otázka podpory osôb neformálne opatrujúcich väčšie deti

so zdravotným postihnutím, dospelé osoby so zdravotným postihnutím či staršie odkázané osoby

v rodine minimálne rovnako dôležitá ako podpora tých, ktorí opatrujú malé deti:

- odkázanosť na túto starostlivosť je na rozdiel od odkázanosti na starostlivosť podmienenú

nízkym vekom (v prípade malých detí) vyvolaná prítomnosťou dlhodobejšieho zdravotné-

ho problému odkázanej osoby,

- takáto starostlivosť spravidla trvá dlhšie ako intenzívna osobná starostlivosť o dieťa do

troch, resp. 6 rokov veku, t.j. opatrujúcej osobe na dlhšiu dobu znemožňuje, resp. mini-

málne komplikuje kontakt so svetom práce (nie náhodou v podmienkach Slovenska zákon

o sociálnom poistení počíta sumárne až s obdobím maximálne 12 rokov, za ktoré môže byť

na účely sociálneho poistenia osoba opatrujúca dieťa staršie ako 6 rokov či akúkoľvek inú

odkázanú osobu poistencom/kyňou štátu),

19 Podobné dôvody uvádza vo svojej práci napr. i B. Bodnárová a kol. (2005)20 O nerovnováhe v oblasti výskumu bližšie pozri K. Repková. 2009. Pro-zamestnanecká perspektíva neformálne opatrujú-

cich osôb. Bulletin Rodina a práca, č. 5

62

- v porovnaní s osobami, ktoré opatrujú malé deti, sa táto starostlivosť týka spravidla osôb

stredného veku, u ktorých dlhodobejší výpadok z trhu práce dramaticky zvyšuje pred-

poklad komplikácií pri návrate na trh práce po ukončení opatrovania (z nášho výskumu

z roku 2008 vyplynulo, že medzi osobami, ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrova-

nie, sú najčastejšie osoby vo veku od 51 do 64 rokov; Repková, 2008),

- samotná starostlivosť je namáhavejšia, nakoľko je podmienená zlým zdravotným stavom

a prítomnosťou závažných funkčných limitov opatrovanej osoby. Je preto vyšší predpo-

klad výskytu nepriaznivých fenoménov spojených so systematickou starostlivosťou (napr.

syndróm vyhorenia, nebezpečenstvo zlého zaobchádzania v opatrovateľských vzťahov,

zhoršovanie zdravotného stavu opatrujúcej osoby, atď.),

- predpoklad postupného zvyšovania rozsahu závislosti na pomoci iných na rozdiel od starost-

livosti o malé deti, kde je výsledkom starostlivosti postupné osamostatňovanie sa dieťaťa.

63

1. Ochrana a podpora neformálne opatrujúcich osôb

V ďalšom texte predstavíme súbor opatrení sociálnej ochrany, podpôr v oblasti verejných

služieb zamestnanosti a v oblasti podpory občianskeho sektora poskytovaných neformálne

opatrujúcim osobám podľa platnej slovenskej legislatívy (Repková, 2009c). Opatrenia sú do

veľkej miery štruktúrované podľa dokumentu Európska charta rodinných opatrovateľov/liek

(European Charter for Family Carers), ktorý vytvára základný vecný rámec pre analyzovanie

národných politík v oblasti podpory neformálne opatrujúcich osôb, osobitne rodinných prísluš-

níkov opatrujúcich odkázaných členov rodiny.

1.1 Oblasti ochrany a podpory

1.1.1 Oficiálny status rodinných opatrovateľov/liek a zabezpečenie ich základného príjmu

Finančná podpora rodinných opatrovateľov/liek formou sociálnej dávky ako odmeny za po-

skytovanú starostlivosť má v podmienkach Slovenska svoju tradíciu. Zákonom č. 100/1988

Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacou vyhláškou č.

151/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa zaviedol tzv. príspevok pri starostlivosti o blízku

osobu, ktorý sa stal základom peňažného príspevku za opatrovanie upraveného zákonom č.

195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a súčasného peňažného príspev-

ku na opatrovanie upraveného zákonom č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompen-

záciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Peňažný prí-

spevok má charakter sociálnej dávky v rámci systému sociálnej pomoci, je príjmovo testovaný

(t.j. nemá univerzálnu povahu), jedine v prípade, ak opatruje poberateľ/ľka dôchodkovej dávky,

poskytuje sa v paušálnej výške. Je určený na situácie najvyššieho rozsahu odkázanosti na po-

moc inej osoby (podľa novej legislatívy stanovenej ako minimálne 8 hodín potrebnej starostli-

vosti denne), ktorú zabezpečujú nielen blízki, ale aj iné osoby zdieľajúce s odkázanou osobou

spoločnú domácnosť. Rodinné opatrovanie tohto druhu je „umiestnené“ medzi riadny trh práce,

formálne opatrovanie (napr. formou opatrovateľskej služby) a najširšiu vnútrorodinnú solidari-

tu, ktorá nie je nijakým spôsobom odmeňovaná. Postavenie v „medzipriestore“ dokumentuje aj

skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie nie je zaťažený daňou z príjmu.

64

Predmetom verejného záujmu sú aj situácie, kedy členovia rodiny za zákonom stanove-

ných podmienok vykonávajú odkázaným najbližším osobám tzv. osobnú asistenciu. Sú za

to odmeňovaní z peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorú na tento účel poberajú

odkázané osoby. Na Slovensku je však takáto možnosť využívaná minimálne21. Dôvodom

sú najmä zákonom stanovené obmedzujúce podmienky vychádzajúce zo základnej filozofie,

že osobnú asistenciu majú predovšetkým vykonávať iné ako blízke osoby, aby sa podporo-

vala nezávislosť osôb s funkčnými postihnutiami na svojich najbližších a aby sa udržiavali

„zdravé“ vnútrorodinné vzťahy v rodinách so zdravotne postihnutým členom (bližšie pozri

Repková, 1999).

1.1.2 Uznanie neformálneho opatrovania v systéme zdravotného a sociálneho poistenia

Kľúčovou otázkou podpory neformálne opatrujúcich osôb je ich sociálna ochrana v zdra-

votnom a sociálnom systéme a ochrana pred rozličnými typmi rizikových situácií. Podľa zá-

kona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov je štát platiteľom

zdravotného poistenia za osoby, ktoré systematicky opatrujú odkázané osoby a sú poberateľmi/

ľkami peňažného príspevku za/na opatrovanie alebo vykonávajú osobnú asistenciu občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím. Porovnateľná situácia je aj v systéme sociálneho poistenia.

Štát je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platiteľom poistenia na starobné,

invalidné poistenie a na poistenie do rezervného fondu solidarity v prípade fyzických osôb,

ktoré poberajú peňažný príspevok za/na opatrovanie, rovnako osôb, ktoré vykonávajú osobnú

asistenciu v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne22. Zámer „nekonzervovať“ osoby z dôvodu

opatrovania príliš dlhú dobu mimo trhu práce je vyjadrený v limitovanom rozsahu takéhoto

poistenia zo strany štátu. Podľa §15 ods. 1 písm. d) a e) v nadväznosti na §128 ods.1 písm. e)

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je táto doba ustano-

vená sumárne najviac na obdobie 12 rokov.

21 Z nášho predchádzajúceho prieskumu (Repková, 2008) vyplynulo, že len 234 osôb z okruhu blízkych vykonáva osobnú asistenciu, a aj to len v niečo viac ako polovici územných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré poskytujú peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

22 Posledné menované opatrenie sa však netýka situácie, kedy osobnú asistenciu vykonáva blízka osoba, nakoľko zákon jej to umožňuje najviac v rozsahu 1460 hodín ročne, t.j. cca 120 hodín mesačne.

65

1.1.3 Podpora zamestnanosti neformálne opatrujúcich osôb

Jedným z kľúčových zámerov modernej politiky sektora starostlivosti a podpory neformálne

opatrujúcich osôb je poskytovanie možností zosúlaďovania ich pracovného a rodinného života, pra-

covných a opatrovateľských povinností, ktoré sa nechápu ako vzájomne výlučné23. V platnej slo-

venskej legislatíve existuje niekoľko inštitútov, ktoré majú ambíciu reálne podporiť takéto zámery:

- možnosť pracovať popri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie a mať príjem zo zárobkovej

činnosti do limitovanej hranice (§ 40 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

- uznanie osoby, ktorá nemohla dlhodobejšie vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ťaž-

kostí pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života (teda zabezpečovala systematické

rodinné opatrovanie a ukončila ho) ako znevýhodnenej pri uchádzaní sa o zamestnanie

s možnosťou poskytnutia podporných služieb zamestnanosti (§ 8 zákona č. 5/2004 Z.z.

o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov),

- nové možnosti, ktoré poskytuje pracovno-právna legislatíva za účelom flexibility pracov-

ných podmienok. Ide napr. o pracovný pomer na určitú dobu (§ 48 Zákonníka práce), pra-

covný pomer na kratší pracovný čas (§ 49 Zákonníka práce), domácku prácu a teleprácu (§

52 Zákonníka práce), príležitostnú/mimoriadnu prácu doma alebo na inom ako zvyčajnom

mieste výkonu (§ 52 ods. 5 Zákonníka práce), pružný pracovný čas (§ 88 Zákonníka práce),

- možnosti, ktoré v rámci projektového financovania poskytuje Operačný program Zamest-

nanosť a sociálna inklúzia do roku 2013. V rámci globálnych cieľov - rast zamestnanosti

a sociálnej inklúzie – ide o zameranie opatrení a rámcových aktivít na podporu členov

rodín pri plnení svojich základných funkcií a zároveň na vytvorenie plnohodnotných pod-

mienok pre ich uplatnenie na trhu práce.

1.1.4 Odľahčovacie možnosti pre neformálne opatrujúce osoby

Je to oblasť, v ktorej sa v poslednom období dosiahol z hľadiska tvorby legislatívnych pod-

mienok podpory významný pokrok. Od januára 2009 je možné podľa §54 zákona č. 448/2008

23 Podpora tohto druhu vychádza z práva zamestnancov/kýň s rodinnými záväzkami na rovnaké príležitosti a zaobchádzanie zakotveného napr. v článku 27 Revidovanej Európskej sociálnej charty.

66

Z.z. o sociálnych službách poskytnúť poberateľom/ľkám peňažného príspevku na opat-

rovanie tzv. odľahčovaciu službu zameranú na udržiavanie ich fyzického a duševného

zdravia a prevencie zhoršenia zdravotného stavu. Odľahčovacia služba sa poskytuje

v rozsahu najviac 30 dní v kalendárnom roku bez negatívneho vplyvu na právne nároky

v oblasti peňažného príspevku na opatrovanie. Počas doby čerpania tejto služby má

príslušná obec povinnosť poskytnúť odkázanej osobe náhradnú sociálnu službu podľa

jej výberu v rozsahu najmenej 12 hodín denne. Predpokladá sa, že odľahčovaciu služ-

bu budú neformálne opatrujúce osoby využívať najmä na vlastný oddych, dovolenku,

dlhšie zotavenie v rámci väčších časových blokoch. Nevylučuje sa však ani krátkodobá

pomoc vo výnimočných situáciách (napr. niekoľkohodinová výpomoc pri potrebe ope-

ratívne vybaviť záležitosť na úrade, u lekára). V takomto prípade sa opatrujúcim čle-

nom dáva možnosť dodatočne využiť pre potreby opatrovanej odkázanej osoby opat-

rovateľskú službu, a to v rozsahu najviac 8 hodín mesačne (§41 ods. 4 písm. c) zákona

o sociálnych službách).

Na účely odľahčenia od systematickej opatery nemožno opomenúť ani implicitné od-

ľahčovacie opatrenia. Od júla 1999 sa za ne považuje samotná osobná asistencia a pe-

ňažný príspevok na osobnú asistenciu (§§20-22 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení nie-

ktorých zákonov) určený primárne na úhradu nákladov za asistenciu, ktorú si odkázaná

osoba priamo „kupuje“ od inej ako blízkej osoby. Aj keď zákon umožňuje za určitých

podmienok, aby osobnú asistenciu vykonávali aj blízke osoby, limituje ich maximálnym

rozsahom 1460 hodín ročne a len vymedzenými činnosťami, ktoré by bolo problematické

zabezpečovať inou ako príbuznou osobou (napr. činnosti intímnej hygieny, podávania

liekov počas noci, atď). Medzi nepriame odľahčovacie opatrenia možno zaradiť aj všet-

ky formy technickej pomoci poskytovanej osobám s ťažkým zdravotným postihnutím

a nepriamo ich rodinám (napr. peňažné príspevky na zakúpenie osobného motorového

vozidla či jeho úpravu, na kúpu, úpravu a opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariade-

nia či úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže) či ďalšie sociálne služby (napr. denný

stacionár, požičiavanie pomôcok, sprievodcovská a predčitateľská služba či pomoc pri

výkone opatrovníckych práv a povinností). Nástroje tejto skupiny významne uľahčujú

opatrujúcim osobám bežné úkony opatrovania a robia ho zvládnuteľnejším a šetrnejším

pre ich vlastné zdravie a životnú pohodu.

67

1.1.5 Podpora informovanosti a občianskych iniciatív

Napokon uvádzame práva opatrujúcich osôb na informácie a slobodné združovanie sa. Po-

skytovanie informácií a sociálneho poradenstva, ktoré zvyšuje pravdepodobnosť informova-

ného a kvalifikovaného výberu opatrujúcich osôb, príp. im poskytuje krízovú intervenciu, sa

v súčasnosti zabezpečuje po troch líniách:

- ako úloha špecializovanej štátnej správy na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny (bez-

platné sociálne poradenstvo úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ich poradensko-psy-

chologické služby v rozličných krízových situáciách),

- ako úloha miestnej a regionálnej samosprávy na úseku sociálnych vecí a rodiny (bezplatné

sociálne poradenstvo),

- podpory občianskych združení združujúcich osoby so zdravotným postihnutím a ich ro-

dinných príslušníkov. Na Slovensku v súčasnosti neexistuje strešná organizácia osôb, kto-

ré vykonávajú rodinné opatrovanie. Angažujú sa väčšinou ako súčasť združení samotných

občanov so zdravotným postihnutím zaradených do Registra občianskych združení spra-

vovaného Ministerstvom vnútra SR v rámci vecnej kategórie zdravotníctvo. V Registri

je v súčasnosti evidovaných viac ako 700 združení takéhoto zamerania, aj keď združení

s potvrdenou účasťou je len okolo 20 (bližšie pozri Repková, 2008b). Podstatné je, že

občianske združenia môžu na účely poradenskej a ostatnej činnosti získavať dotácie z prí-

slušných ministerstiev a iných verejných autorít. Dotácie z Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny sú zamerané, okrem iného, na rekondično-rehabilitačné pobyty a integračné

pobyty, na programy sociálnej rehabilitácie, na tvorbu a vydávanie časopisov a nepravi-

delných periodík, na členstvo v medzinárodných organizáciách a na financovanie časti

prevádzkových nákladov reprezentatívnych občianskych združení.

1.2 Kritické miesta sociálnej a zamestnaneckej ochrany neformálne opatrujúcich osôb

Napriek vyššie uvedenému rozsahu sociálnej a zamestnaneckej ochrany osôb starajúcich sa

o závislých členov rodiny starších ako 6-ročných možno identifikovať v tejto oblasti niektoré

kritické miesta znižujúce reálny rozsah sociálnej a zamestnaneckej ochrany tejto skupiny ľudí.

68

1.2.1 Systémové zaradenie peňažného príspevku na opatrovanie

Od svojho počiatku (nadväzujúc na svojich „právnych predchodcov“) bol a doposiaľ je pe-

ňažný príspevok na opatrovanie zaradený do piliera sociálnej pomoci, ktorý je zo svojej vnú-

tornej podstaty určený na pokrývanie prechodných krízových, skôr krátkodobo trvajúcich so-

ciálnych rizík. Plní pritom podobnú funkciu v rámci systému sociálnej ochrany ako rodičovský

príspevok (zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku). Tento je však súčasťou piliera

štátnej sociálnej podpory určenej na definovanú životnú situáciu, ktorou je osobná starostlivosť

o malé dieťa do troch, resp. šesť rokov veku (pri dieťati s nepriaznivým zdravotným stavom).

Rodičovský príspevok je príjmovo netestovaná dávka, približujúca sa svojou výškou mini-

málnej mzde (za stanovených podmienok 256€ mesačne). Platná právna úprava dokonca dáva

oprávnenej osobe možnosť voliť si medzi rodičovským príspevkom pri zabezpečovaní osobnej

starostlivosti o dieťa alebo získaním alternatívnej podpory rodiny formou príspevku na starost-

livosť o dieťa (zákon č. 561/2008 Z.z.), ak sa rodič rozhodne nastúpiť do zamestnania. Ak sa tak

rozhodne pred dovŕšením 3 rokov, resp. 6 rokov veku dieťaťa, v rámci štátnej sociálnej podpory

môže dokonca získať akúsi kompenzáciu za časť nevyčerpaného rodičovského príspevku vo

forme príspevku rodičovi (od januára 2010 ako súčasť zákona o príspevku na starostlivosť o

dieťa). Týmto opatrením sa „priepasť“ medzi uznávaním významu a rozsahu sociálnej ochrany

osôb opatrujúcich malé deti do 6 rokov veku a nad túto hranicu (vrátane opatrovania dospelých

a starších ľudí) ešte zvýraznila.

Peňažný príspevok na opatrovanie je príjmovo testovaná dávka sociálnej pomoci, čo zname-

ná, že len obmedzenému okruhu oprávnených osôb vzniká nárok na jej plnú základnú výmeru

podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotné-

ho postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (cca 206€ mesačne pri starostlivosti

o jednu osobu). S ohľadom na nastavené právne podmienky získavajú plnú výmeru častej-

šie rodičia opatrujúci nezaopatrené deti s ťažkým zdravotným postihnutím staršie ako 6-ročné

(maximálne do 25 rokov veku), nakoľko výška testovaného príjmu nezaopatreného dieťaťa je

nastavená na 3-násobok sumy životného minima. Až po prekročení tejto hranice sa výška pe-

ňažného príspevku na opatrovanie pre rodiča znižuje o sumu, ktorou príjem dieťaťa prekračuje

tento limit. Navyše v prípade, že rodič popri opatrovaní dieťaťa nepracuje, základná výmera

PP na opatrovanie sa mu zvyšuje o zákonom ustanovenú čiastku (cca 50€ mesačne). Z aspektu

reálnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa preto javí ako zraniteľnejšia tá skupina

69

jeho poberateľov/liek, ktorá opatruje dospelé a staršie fyzické osoby s ťažkým zdravotným po-

stihnutím. Keďže tieto osoby prevažne poberajú invalidné dôchodky („plné“ invalidné dôchod-

ky) a starobné dôchodky, výška peňažného príspevku na opatrovanie sa spravidla opatrujúcim

osobám znižuje, nakoľko výška dôchodkov opatrovaných osôb prevyšuje 1,3 sumy životného

minima, čo je zákonom stanovená hranica pre „spolufinancovanie“ vlastnej starostlivosti/opa-

tery. Aj z tohto dôvodu bola priemerná výška peňažného príspevku na opatrovanie pri starost-

livosti o jednu odkázanú osobu v roku 2009 približne o 70€ nižšia ako je jej základná výmera

stanovená v zákone (predstavovala 139€ mesačne, www.upsvar.sk).24

1.2.2 Obmedzený právny status v oblasti služieb zamestnanosti

Plnohodnotná podpora v rozsahu všetkých možných nástrojov, ktoré poskytuje zá-

kon o službách zamestnanosti, je v prípade neformálne opatrujúcich osôb možná až

v situácii, keď ukončia systematické opatrovanie a majú záujem vrátiť sa na trh práce.

Ich zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je totiž v zmysle §34 ods. 2

písm. e) zákona o službách zamestnanosti možné až odo dňa skončenia osobnej sta-

rostlivosti o blízku odkázanú osobu. Ak má neformálne opatrujúca osoba záujem „udr-

žiavať kontakt“ s trhom práce počas výkonu osobného opatrovania, z dôvodu ktorého

však ukončila svoj predchádzajúci zamestnanecký vzťah, môže byť v zmysle zákona

o službách zamestnanosti kvalifikovaná len ako záujemca o zamestnanie (§7 zákona)

s obmedzenými možnosťami pomoci (viažu sa najmä na služby sprostredkovania za-

mestnania). Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nemá pritom záujem-

ca o zamestnanie (teda potenciálne aj neformálne opatrujúca osoba poberajúca peňažný

príspevok na opatrovanie) právny nárok.

Všetky uvedené okolnosti sú veľmi významné s ohľadom na fakt, že takmer polovica osôb,

ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrovanie, začala opatrovať v situácii vlastnej neza-

mestnanosti (Repková, 2008). Znamená to, že rodinné opatrovanie sa pre nich stalo „náhrad-

ným pracovným programom“, počas ktorého však nemôžu plnohodnotne užívať verejné služby

zamestnanosti k podpore návratu na riadny trh práce.

24 Respondenti/tky nášho výskumu z roku 2009 (Repková, 2009) mali výšku peňažného príspevku na opatrovanie od 62€ po 205€ mesačne.

70

1.2.3 Nejasne definovaná zamestnanecká ochrana

Opakovane sme uviedli, že každá desiata neformálne opatrujúca osoba musela na účely

začatia systematického a intenzívneho opatrovania člena rodiny zanechať vlastnú prácu (Rep-

ková, 2008; Health, 2007). Aj z tohto dôvodu je kľúčová otázka, aký je rozsah zamestnaneckej

ochrany týchto osôb počas výkonu opatrovania. Opätovne poukazujeme na nerovnovážne po-

stavenie voči osobám opatrujúcim deti do troch, resp. šesť rokov veku. Tieto sú v oblasti pra-

covno-právnych vzťahov chránené inštitútom tzv. materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky

(§§166-169 Zákonníka práce) za účelom prehĺbenia starostlivosti o dieťa. V prípade, že muž

alebo žena požiadajú o materskú alebo rodičovskú dovolenku, zamestnávateľ je povinný ich

žiadosti vyhovieť a počas čerpania materskej alebo rodičovskej sú chránení zákazom výpovede

zo strany zamestnávateľa (§64 ods.1 písm. c) Zákonníka práce).

Takýto rozsah explicitnej právnej ochrany v prípade systematickejšieho opatrovania člena

rodiny staršieho ako 6-ročného v právnom poriadku Slovenska neexistuje, čo môže výrazne

ohrozovať situáciu a sociálne práva tých členov rodiny, ktorí boli z dôvodu začatia takého-

to opatrovania „nútení/é“ zanechať prácu. Možno rovnako predpokladať, že z týchto dôvo-

dov sa v niektorých rodinách nerozhodli najbližší poskytovať svojim odkázaných členom

intenzívnu starostlivosť a hľadali alternatívne riešenie (napr. v rámci inštitucionálnej sta-

rostlivosti). V platnom Zákonníku práce (ustanovenie §141) sa explicitne uvádza, pri akých

osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi/kyni tzv.

pracovné voľno (zvykové označovanie ako „neplatené voľno“). Z výpočtu prekážok na strane

zamestnanca/kyne (napr. vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, prevod do

a zo zdravotníckeho zariadenia pri narodení dieťaťa, úmrtie rodinného príslušníka, svadba,

problémy v doprave) a ustanovenej dĺžky zohľadňovanej pre uvedené účely je zrejmé, že ide

o prekážky krátkodobej povahy. V ustanovení §141 ods. 3 sa uvádzajú príklady prekážok

na strane zamestnanca/kyne, pri ktorých môže (teda aj nemusí) zamestnávateľ poskytnúť

zamestnancovi/kyni pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady mzdy. Uvádza sa, že ide

„najmä o zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť

mimo pracovného času“. Možná dĺžka takto poskytnutého voľna sa v zákone nevymedzuje.

Implicitne však zo znenia ustanovenia možno usúdiť, že nejde primárne o rešpektovanie pre-

kážky vo forme dlhodobejšej (niekoľkomesačnej a dlhšej) absencie na pracovisku z dôvodu

systematickej starostlivosti o člena rodiny.

71

Vo vybraných krajinách Európy existujú ochranné nástroje vyššie uvedeného druhu a patria

do skupiny tzv. voľna/dovolenky na opatrovanie (care leave; Huber, et al., 2009). Na základe

individuálnych konzultácií s odborníkmi/čkami rozličných európskych inštitúcií sa ukázalo, že

chápanie pojmu „care leave“ môže byť rozdielne. Nemusí zahŕňať len dlhšie trvajúcu absenciu

v práci za účelom zabezpečovania opatrovania, ale môže ísť aj o podporu neformálne opatrujú-

cich osôb, ktorú v právnom systéme Slovenska poznáme ako „odľahčovaciu službu“ zameranú

na krátkodobé odľahčenie zo systematickej starostlivosti (napr. formou náhrady počas dovo-

lenky opatrujúcej osoby formou sociálnej služby poskytnutej obcou). V ďalšom texte uvádza-

me príklady z Nemecka, Dánska a Talianska, ktoré popisujú care leave v prvom menovanom

význame, teda primárne ako súčasť zamestnaneckej ochrany počas dlhodobejšieho výpadku

z výkonu práce z dôvodu opatrovania blízkej odkázanej osoby.

Zákon o čase/voľne na starostlivosť v Nemecku (Pflegezeitgesetz, PflegeZG): dobrá prax

Zákon je v rámci nemeckého sociálneho zákonodarstva platný od júla 2008. Podľa zákona

má zamestnanec/kyňa právo na limitované obdobie získať voľno zo zamestnania za účelom

starostlivosti o blízkeho člena rodiny v domácom prostredí bez toho, aby musel zanechať prácu

alebo aby mu hrozila zo strany zamestnávateľa výpoveď. Zákon vychádza z kompatibility sveta

práce a rodiny a potrieb podporiť zosúlaďovanie pracovných a rodinných povinností zamest-

nancov/kýň.

Dovolenka môže mať dve podoby:

1. krátkodobé voľno (maximálne do pracovných 10 dní)25

Ide o zabezpečenie urgentných situácií, keď je potrebné zabezpečiť starostlivosť o blízku

osobu. Odkázanosť na opateru blízkej osoby potvrdenú lekárom musí zamestnanec/kyňa pred-

ložiť zamestnávateľovi. V období akútnej opatery nedostáva žiadnu platbu, iba ak je uvedená

situácia „ošetrená“ inými nástrojmi. Zachované zostáva zamestnanecké poistenie.

2. dlhodobejšie obdobie starostlivosti (od jedného do maximálne 6 mesiacov)

Zamestnanci/kyne majú právo na zníženie rozsahu práce alebo úplné voľno na dobu maxi-

málne 6 mesiacov za účelom starostlivosti o blízkeho člena rodiny. Táto možnosť neexistuje

25 Ide o nároky porovnateľné na Slovensku s ošetrovným v rámci zákona o sociálnom poistení (§39-43 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).

72

v prípade zamestnávateľov s 15 a menej zamestnancami/kyňami. Poskytnutie voľna musí byť

podpísané oboma stranami – zamestnancom/kyňou i zamestnávateľom. Odkázanosť na pomoc

blízkeho musí byť zamestnávateľovi preukázaná na základe potvrdenia vystaveného medicín-

skou službou zdravotného poistenia. Zodpovedajúce potvrdenie musí predložiť aj osoba pois-

tená v rámci privátneho poistenia na opateru.

Zamestnanec/kyňa je počas voľna na opatrovanie chránený/ná pred výpoveďou zo strany

zamestnávateľa. Na druhej strane stráca nároky v oblasti zdravotného poistenia a poistenia na

opateru a môžu využívať len platby na základe rodinného poistenia alebo dobrovoľnej schémy.

Poistenie na dlhodobú starostlivosť, ktoré má odkázaná osoba, poskytuje na opatrujúcu osobu

príspevky do dobrovoľných schém v rozsahu minimálnych príspevkov. Poistenie na dlhodobú

starostlivosť rovnako garantuje poskytovanie príspevkov do fondu nezamestnanosti a zvyčajne

aj príspevky na dôchodkové poistenie.

Voľno na opateru môže získať zamestnanec/kyňa len jedenkrát. Súrodenci môžu napr. získať voľno

na starostlivosť tých istých rodičov po sebe, vždy najdlhšie po 6 mesiacov, t.j. spolu 12 mesiacov.

V roku 2008 spracovalo Spolkové ministerstvo zdravotníctva Nemecka dokument, v ktorom

formulovalo desať najdôležitejších zlepšení reformy opatrovania 2008.

1. Dynamizácia príspevkov do poistenia na opateru

Ide primárne o posilnenie domácej starostlivosti a dočasnej stacionárnej starostlivosti.

Skracuje sa potrebná doba poistenia na účely opatery pre vznik nároku na dávku z opatro-

vateľského poistenia z 5 na 2 roky.

2. Viac pomoci pre osoby s demenciami

V rodinách s osobami s demenciou alebo s psychickými poruchami neboli v predchádza-

júcom období poskytované žiadne dávky. Umožňuje to zavedenie stupňa odkázanosti „0“.

Od 1. júla 2008 sa v prípade rodín, v ktorých je opatrovaná osoba s demenciou, poskytuje

v súlade s posúdením potreby opatrovania základná dávka (Grundbetrag) alebo zvýše-

ná dávka (erhöhter Betrag) na opatrovanie člena rodiny. Základná opatrovateľská dávka

môže dosiahnuť sumu 1 200€ ročne a zvýšená 2 400€ ročne. Aj osoba, ktorá má problémy

s bežnými dennými kompetenciami, ale je posúdená na opatrovací stupeň 026, môže získať

opatrovaciu dávku. Nejde o opatrovací príspevok v pravom slova zmysle. Tento môže byť

26 V rámci nemeckého systému poistenia na opatrovanie existujú 3 stupne odkázanosti na opateru, ktorým zodpovedajú 3 stupne príspevku na opateru (s Pflegegeld).

73

v prípade zhoršenia zdravotného stavu prekvalifikovaný na riadny opatrovateľský príspe-

vok podľa stupňa 1. Rodinným príslušníkom (resp. podpornému kruhu) sa bude obligatórne

poskytovať každý polrok poradenstvo vykonávané v domácnosti. Reforma je zameraná aj

na osoby so psychickými poruchami opatrované v domácnosti. Pre osoby v zariadeniach

sa poskytuje tzv. opatrovateľská asistencia, ktorá dopĺňa činnosťou personálu zariadenia za

účelom pomáhať odkázaným osobám a zároveň uľahčovať prácu personálu.

3. Služby z jednej ruky: podporný opatrovateľský bod a poradca pre opateru

Ústredným bodom koncepcie je poskytovanie informácií, poradenstva, individualizovaný prí-

padový manažment a čo možno najviac služieb poskytovaných pod jednou strechou. Opatro-

vateľské poisťovne (Pflegekassen) sú od 1. januára 2009 povinné poskytovať odkázanej osobe

poradenstvo ohľadom starostlivosti (prípadový manažment). Úlohou prípadového manažéra/

rky je všestranne podporovať odkázanú osobu aj jej príbuzných a sprostredkovávať služby

v domácnosti podľa výberu poskytovateľov služieb, vybavovať formality, poskytovať infor-

mácie o možných formách pomoci (dávkach), spracovávať žiadosti a zasielať ich do opatrova-

teľských poisťovní. Systém podporného opatrovateľského bodu je znázornený v obrázku.

Obr1. Systém podporných „služieb pod jednou strechou“ v Nemecku (zdroj: Pflege, s. 10)

Opatrovateľské poistenie

Zdravotné poistenie

Sociálna pomoc

Pomoc starším

Podnikateľské privátne opatrovateľské poistenie

Podnikateľské privátne zdravotné poistenie

Zmluva nositeľa nákladov o mieste,

personálnom zabezpečení, vybavení, �nancovaní....

Podporný opatrovateľský bod

Poradenstvo v oblasti opatrovania

účasť napr.

Opatrovateľské služby, zariadenia opatrovateľských služieb

Zariadenia sociálnych služieb (denné, krátkodobé, dlhodobé)

Ponuka osobitných služieb pomoci na mieste

Susedská výpomoc, pomoc blízkych, dobrovoľníctvo

74

1. Viac času na opateru poskytovanú vlastnými príslušníkmi rodiny

Bližšie uvedené v rámci dobrej praxe.

2. Zabezpečenie kvality/Kontrola kvality

Do roku 2011 bude každé zariadenie sociálnych služieb minimálne raz ročne kontrolované, bez predchá-

dzajúceho ohlásenia návštevy/kontroly. Na základe kontroly sa spracovávajú správy o jej výsledkoch,

ktoré musia byť zrozumiteľné a ľahko dostupné (napr. na internete, v ambulantných zariadeniach, na

viditeľnom mieste v samotnom posudzovanom zariadení). Na základe výsledkov kontroly zameranej na

kvalitu sú zariadenia označované (napr. systémom hviezdičiek ako v hotelových zariadeniach).

3. Nevyhnutnosť: bezplatná pomoc

V Nemecku je vysoká pripravenosť bezplatne a neformálne pomáhať odkázaným osobám.

V rámci reformy sa však hľadajú možnosti uľahčenia situácie pre opatrujúce osoby. Z 15 mil.€ na

25 mil.€ ročne sa zvýši podpora starostlivosti v denných centrách, opatrovateľských skupinách za

účelom uľahčiť situáciu blízkym. Na základe spolufinancovania krajín (Länder) a komunít bude

k dispozícii 50 mil. €, na základe ktorých sa bude môcť pokrývať aj budúca svojpomoc.

4. Skrátené doba posudzovania

Na základe individuálnej žiadosti musí opatrovateľská poisťovňa najneskôr do 5 týždňov vydať

rozhodnutie. Do dvoch týždňov má povinnosť vydať rozhodnutie vtedy, ak blízka osoba požiada-

la o voľno na opateru, čo sa považuje za situáciu núdze. Ak je odkázaná osoba v zdravotníckom

zariadení alebo stacionárnom rehabilitačnom zariadení a má jej byť poskytovaná ďalšia starost-

livosť, na ktorú potrebuje posúdenie alebo počas pobytu na klinike bola podaná žiadosť o voľno

na opatrovanie, opatrovateľská poisťovňa musí vydať rozhodnutie do jedného týždňa. To platí aj

v prípade starostlivosti v hospice alebo v ambulantnom zariadení paliatívnej starostlivosti.

5. Lepšie podmienky pre odľahčovaciu starostlivosť, rovnako pre krátkodobú starostlivosť

Doposiaľ bolo možné blízkej starajúcej sa osobe poskytnúť u opatrovateľského poistenia

tzv. odľahčovaciu službu (e Verhinderungspflege) a počas jej trvania nárok na zastúpenie

opatrovania niekým iným, najdlhšie po dobu 4 týždňov do roka. Reforma skrátila dobu

povinných odvodov do opatrovateľskej poisťovne z doterajších 12 na 6 mesiacov na vznik

takéhoto nároku. Na základe reformy sa obdobie čerpania takejto dovolenky stáva obdo-

bím započítaným na účely povinného dôchodkového poistenia. V prípade starostlivosti

o malé deti, môžu blízke osoby počas čerpania dovolenky využívať služby zariadení pre

osoby so zdravotným postihnutím či iných relevantných inštitúcií.

6. Lepší prepúšťací manažment a posilnenie prevencie a rehabilitácie

Prepúšťací manažment má uľahčiť prechod z nemocničného zariadenia do ambulantnej starost-

livosti, rehabilitácie a domácej opatery. Opatrovateľská poisťovňa má povinnosť, s upovedome-

75

ním odkázanej osoby, bezodkladne zabezpečiť rehabilitačné opatrenia. K aktivizácii starostlivosti

a rehabilitácie boli ustanovené finančné stimuly vo forme výplaty bonusov. Zariadenia, ktoré

poskytnú neodkladné rehabilitačné opatrenia, obdržia jednorazový finančný príspevok vo výške

1 536€. Ide o právne nároky v oblasti zdravotnej rehabilitácie, ktoré existovali aj doposiaľ.

7. Spoločné fondy („Poolen“) v nových formách bývania a viac možností pre individualizovanú starostlivosť

Stále viac ľudí má túžbu žiť v staršom veku v takých formách bývania, ktoré im umožnia

čo najvyššiu mieru sebestačnosti a sebaurčenia. Môže ísť o spoločné bývanie viace-

rých odkázaných osôb, ktoré zakladajú akési spoločné fondy (tzv. „Pool“). Na základe

spojenia zdrojov z povinného opatrovateľského poistenia si zaobstarajú opatrovateľskú

silu a delia sa o náklady s tým spojené. Opatrovateľská poisťovňa má v zmysle novej

reformy zjednodušenú cestu na uzatváranie zmlúv s takýmito individuálne opatrujúcimi

osobami.

Voľno na opateru v Dánsku: dobrá prax27

Podmienky poskytovania voľna/dovolenky na opateru (care leave) v Dánsku upravuje zákon

z roku 2005. Týka sa „...náhrady/platieb pri starostlivosti o terminálne choré blízke osoby“.

Osoba, ktorá sa chce starať o blízkeho člena rodiny so zdravotným postihnutím alebo trpiaceho

vážnou chorobou, môže požiadať o voľno z výkonu práce. Miestna samospráva má počas tejto

doby povinnosť platiť mzdu takejto osoby. Podmienky pre tento právny nárok sú nasledovné:

- ochorenie musí byť chronické alebo dlhodobé,

- chorá osoba musí žiť v domácom prostredí, nie v zariadení sociálnych služieb,

- musí ísť o také hraničné situácie, že ak by sa blízka osoba nestarala o odkázanú osobu,

táto by musela ísť počas dňa do rezidenčného zariadenia, alebo ak rozsah potreby opatery

zodpovedá rozsahu plného pracovnému času,

- obe strany (opatrovaná i opatrujúca osoba) musia súhlasiť s voľnom na opateru.

Voľno na opateru môže byť poskytnuté najdlhšie na obdobie 6 mesiacov a môže byť roz-

delené napr. na dve fázy. Počas voľna na opateru je opatrujúca osoba zamestnaná miestnou

samosprávou príslušnou podľa bydliska opatrovanej osoby a dostáva z tejto úrovne plat vo

výške 18 507 DKK (cca 2 486€) mesačne (výška v roku 2009). Opatrujúcej osobe sú zachované

právne nároky v oblasti dávok v nezamestnanosti, platieb počas dovolenky, ai.

27 Podkladový materiál sme získali na základe individuálneho vyžiadania od Lorny Campbell z University of Southern Den-mark, členky vedecko-výskumného európskeho konzorcia projektu INTERLINKS (marec 2010).

76

Voľno na opateru v Taliansku: dobrá prax28

Všeobecne podľa zákona č. 53/2000 majú v Taliansku zamestnanci/kyne právo na voľno

v rozsahu 3 pracovných dní ročne v prípade zdokumentovanej akútnej choroby člena rodiny.

Okrem toho, verejní zamestnanci a zamestnanci v súkromnom sektore môžu v prípade dob-

re zdokumentovaných rodinných dôvodov požiadať až o maximálne 2-ročné voľno na účely

starostlivosti o člena rodiny. Pôvodne bola táto možnosť poskytovaná len rodičom odkáza-

ných osôb (vrátane adoptívnych rodičov a opatrovníkov), spolubývajúcim pracovníkom detí s

ťažkým zdravotným postihnutím v prípade, ak rodičia neboli k dispozícii. Následne sa okruh

oprávnených osôb rozšíril na rodičov, spolubývajúcich súrodencov, spolubývajúce dcéry a sy-

nov. Naďalej však nepatria do tohto okruhu členovia a členky širšej rodiny, ako synovci, netere,

zaťovia, nevesty, aj keď bývajú spoločne s odkázanou osobou.

Voľno na opatrovanie je možné poskytnúť iba v prípade, že odkázaná osoba je uznaná za

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čo posudzuje miestna zdravotná agentúra na základe

medicínskeho vyšetrenia a komisionálnych konzultácií.

Voľno môže byť čerpané naraz alebo po častiach. Počas čerpania voľna neberie zamestna-

nec/kyňa mzdu, nesmie mať inú pracovnú aktivitu a z nej vyplývajúcu zárobkovú činnosť a je

chránený pred výpoveďou.

Voľno na opateru nie je nárokovateľné, je založené na kolektívnom vyjednávaní (zmluve)

u zamestnávateľa.

Zákon reguluje aj problematiku pracovnej flexibility a tréningové programy k reintegrácii

osôb s rodinnými povinnosťami po vyčerpaní voľna na opatrovanie.

28 Podkladový materiál sme získali z dokumentu: Santo, P., Ceruzzi, F.: WP5 – Informal care in Long-term care system. Italy. Spracovaný v rámci projektu INTERLINKS

77

Zhrnutie

Zvýšenie zamestnaneckej (pracovno-právnej) ochrany neformálne opatrujúcich osôb nad-

väzuje na otázky financovania dlhodobej starostlivosti. Na základe inšpirácie dobrých praktík

z vybraných krajín EÚ bude potrebné vysporiadať sa s niektorými zásadnými otázkami, napr.:

- Ako bude financovaný systém dlhodobej starostlivosti (na základe poistného alebo redis-

tribučného systému)?

- Ako sa prekoná prvé obdobie generovania poistných zdrojov v nadväznosti na ustanove-

nie minimálnej doby poistenia pre vznik nároku na poistnú opatrovateľskú dávku?

- Čo bude financované zo systému opatrovateľského poistenia (sociálna dávka pre nefor-

málne opatrujúce osoby, platby do rezidenčnej starostlivosti alebo aj iné nástroje v rámci

systému dlhodobej starostlivosti – napr. peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdra-

votného postihnutia)?

- Bude sa začatie opatrovania považovať za osobnú prekážku v práci, ktorú bude na zákla-

de dokladovania zamestnávateľ povinný zohľadniť alebo bude jeho rozhodovanie v tejto

oblasti fakultatívne?

- Stanoví sa horná hranica trvania tohto typu prekážky, ktorá bude zohľadňovaná v rámci

pracovno-právnych vzťahov?

V hľadaní odpovedí na uvedené otázky sa opätovne odvolávame na Policy brief „Dlhodobá

starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí“ uvedený ako príloha predchádzajúcej

štúdie.

Prozamestnanecké správanie neformálne opatrujúcich osôb

a dávkové pasce (mikrosimulácie)29

29 Na účely spracovania tejto časti výskumu sme koncom roku 2009 spolupracovali s Mgr. Luciou Pánikovou z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave

Obsah

Kontext ................................................................................................................................ 81

1. Všeobecné vymedzenie dávkovej pasce ........................................................................ 82

2. Vymedzenie/operacionalizácia dávkovej pasce voči neformálne opatrujúcim

osobám a ich rodinám .................................................................................................... 83

3. Metodologické otázky .................................................................................................... 85

4. Výsledky mikrosimulácií v jednotlivých sub/kompozíciách ...................................... 87

5. Zhrnutie ........................................................................................................................ 102

5.1 Vplyv zárobkovej činnosti opatrujúcej fyzickej osoby na príjem v domácnosti .... 102

5.2 „Pasca zo zamestnanosti“ opatrujúcej fyzickej osoby a PP na zvýšené

výdavky opatrovanej osoby ..................................................................................... 104

5.3 Zárobková činnosť opatrujúcej fyzickej osoby a PP na opatrovanie ...................... 105

Závery ............................................................................................................................... 107

Príloha - Zdrojové tabuľky mikrosimulácií .................................................................. 110

Literatúra .......................................................................................................................... 175

80

81

Kontext

V predchádzajúcom texte sme sa podrobne venovali otázke právnych podmienok pre súčasné

vykonávanie systematického opatrovania člena rodiny a zárobkovej činnosti. Aj keď sa takáto

situácia týka len cca 2% poberateľov/liek peňažného príspevku na opatrovanie (Repková, 2008),

v roku 2009 sme realizovali kvalitatívny výskum zameraný na popísanie širších (osobných, pra-

covných, rodinných, širších spoločenských, a iných) súvislostí súčasného opatrovania aj výko-

nu zamestnania (Repková, 2009). Kľúčové bolo, okrem iného, poznať, aký význam má, podľa

respondentov/tiek, zamestnanie (platená práca) pre osoby, ktoré intenzívne opatrujú odkázaného

člena rodiny. Podľa tých, s ktorými sme uskutočnili hĺbkové rozhovory, sú práca/zamestnanie

a udržiavanie kontaktu so svetom práce pre intenzívne opatrujúce osoby dôležité z dôvodu:

- potreby „dobitia batérií“, udržiavania kontaktu s ľuďmi a zážitku zmeny v inak rutinne

vedenom živote,

- finančného prilepšenia pri veľmi nízkej odmene za opatrovanie,

- potreby „normalizácie života“.

Respondenti a respondentky opakovane poukazovali na to, že možnosť súčasného opatrovania

a výkonu práce je významne podmienená rozsahom a charakterom zdravotného postihnutia člena

rodiny, na jednej strane, a charakterom práce a jej podmienok, na strane druhej. Je preto potrebné

pripustiť, že určitá skupina rodinne opatrujúcich osôb objektívne nebude môcť určitú dobu vyko-

návať súčasne opatrovanie aj zamestnanie, čo sme v našej predchádzajúcej práci navrhli zohľadniť

formou diferencovanejšieho posudzovania stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby s následne di-

ferencovanejšou výškou peňažného príspevku na opatrovanie (Repková, 2009). K dôslednejšiemu

zohľadňovaniu stupňa a charakteru zdravotného postihnutia opatrovaného člena rodiny pri stano-

vovaní výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa majoritne prikláňali aj respondenti/tky nášho

reprezentatívneho prieskumu, o ktorom sme informovali v prvej časti tejto výskumnej správy.

V poslednej časti súhrnnej výskumnej správy sa budeme venovať špecifickej otázke tzv. „dáv-

kovej pasce“ (mohli by sme ju nazvať aj ako „pascu zamestnania“), ktorá sa chápe ako jeden z vý-

znamne podmieňujúcich faktorov nízkej zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v Euró-

pe (Disability, 2003). Našou ambíciou je analyzovať, či sa významne premieta aj do vzťahu práca

- opatrovanie u tých, ktorí sa na rodinnej báze starajú o osoby so zdravotným postihnutím.

82

1. Všeobecné vymedzenie dávkovej pasce

V odbornej literatúre sa dávkové pasce (benefit traps) zvyknú popisovať vo vzťahu k oso-

bám so zdravotným postihnutím ako negatívny účinok ich príjmu zo zamestnania na trvanie

právnych nárokov v oblasti sociálnych dávok podmienených zdravotným postihnutím. Vo vý-

skumnej správe „Disability and Social Exclusion in European Union: time for change, tools

for change“ (2003, s. 32) sa uvádza, že „...dávkové pasce zamedzujú prístupu ľudí so zdra-

votným postihnutím k čiastočnému alebo plnému zamestnaniu, nakoľko zamestnaním strá-

cajú nevyhnutnú podporu príjmu“ (myslí sa podporu príjmu prostredníctvom sociálnych dá-

vok podmienených zdravotným postihnutím, ktorú sú prevažne príjmovo testované). V rámci

výskumu bola respondentom/tkám so zdravotným postihnutím, ktorí nepracovali, položená

otázka, aké sú hlavné príčiny ich exklúzie z trhu práce. Okrem predsudkov zamestnávate-

ľov, nedostatočného potrebného vzdelania a tréningu, stupňa postihnutia, neprispôsobeného

pracovného miesta či nedostatku podporných psychologických služieb, to boli aj „ostatné“

dôvody, medzi ktoré boli zaradené najmä súvislosti dávkových pascí. Tieto boli hodnotené

ako závažnejšie, než neprispôsobenosť pracovného miesta či chýbajúca psychologická pod-

pora. Práve efekt dávkových pascí môže byť spojený (aj keď nie nevyhnutne) so zníženou

motiváciou osôb so zdravotným postihnutím hľadať si prácu, zamestnať sa, aj keď by k tomu

mali príslušnú kvalifikáciu a iné predpoklady. V podmienkach Slovenska sa mechanizmus

dávkovej pasce u osôb so zdravotným postihnutím neuplatňuje od sociálnych dávok smerom

k právnym nárokom v oblasti invalidného dôchodku alebo výšky príjmu zo zárobkovej či inej

činnosti, ale naopak, od výšky invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej či inej činnosti

smerom k právnym nárokom v oblasti sociálnych dávok, osobitne peňažných príspevkov na

kompenzáciu. Sprostredkovane má „negatívny“ vplyv výška príjmov z dôchodkových dávok

a práce aj na oblasť sociálnych služieb, nakoľko úmerne k rastu príjmov osoby so zdravot-

ným postihnutím rastie aj účasť na úhrade za poskytovanú sociálnu službu. Vznik dávkovej

pasce sa tak presadzuje cez mechanizmus zohľadňovania príjmu, ktorý sa uplatňuje v kom-

penzačnej politike i v oblasti sociálnych služieb.

83

2. Vymedzenie/operacionalizácia dávkovej pasce voči neformálne opatrujúcim osobám a ich rodinám

Pre potreby súhrnnej výskumnej správy sa nebudeme podrobnejšie zaoberať dávkovými

pascami vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, ale primárne vo vzťahu k členom

rodiny, ktorí ich intenzívne opatrujú a poberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Za dávkovú

pascu v tejto súvislosti nemožno považovať samotný fakt limitovania príjmu opatrujúcej osoby

zo zárobkovej činnosti do 2-násobku sumy životného minima, nakoľko táto podmienka je ex-

plicitne v zákone daná a opatrujúce osoby na jej základe môžu vedome „regulovať“ rozsah svo-

jej pracovnej aktivity a tým aj výšku zárobku. Za dávkovú pascu budeme považovať situáciu,

keď príjem zo zárobkovej činnosti opatrujúcej osoby zasiahne (zvýši) celkový príjem spoločne

posudzovaných osôb do takej miery, že osobe so zdravotným postihnutím zanikne nárok na

opakované peňažné príspevky, osobitne na peňažný príspevok na zvýšené výdavky.

Zámerne sa venujeme dávkovej pasci len v prípade opakovaných peňažných príspevkov na

kompenzáciu, osobitne peňažného príspevku na zvýšené výdavky, nakoľko tento je najčastejšie

vyplácanou kompenzačnou dávkou, dotýka sa bežných denných výdavkov (výdavky na stravu,

na hygienu, na prepravovanie) a východisková situácia pre výpočet je stabilizovaná (to v prípa-

de jednorazovo vyplácaných peňažných príspevkov na kompenzácie nie je možné).

Takto položená výskumná otázka dôsledne vychádza zo zákonom stanoveného okruhu spo-

ločne posudzovaných osôb na účely zisťovania príjmu (§18 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia) a rešpektuje pri-

márne dopad príjmovej kompozície rodiny (a teda aj zamestnaneckého správania opatrujúceho

Základná výskumná otázka potom znie:

V akej príjmovej kompozícii rodiny (príjem dieťaťa so zdravotným postihnutím, príjem

opatrujúcej osoby, príjem ostatných členov rodiny spadajúcich do okruhu spoločne posud-

zovaných osôb) je opatrujúca osoba motivovaná pracovať tak, aby nezanikol nárok dieťaťa

alebo manželského partnera/rky s ťažkým zdravotným postihnutím na peňažný príspevok na

zvýšené výdavky?

84

člena rodiny) na osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v tomto prípade nezaopatreného

dieťaťa, či na manželského partnera/rku s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z praxe je však známe, že rodiny so zdravotne postihnutým členom sami seba vnímajú ako

„spoločné finančné jednotky“, a to aj v prípade, že odkázaný člen rodiny je už zaopatrenou

osobu, že sa posudzuje na účely peňažných príspevkov samostatne a zamestnanecké správa-

nie opatrovanej osoby nemá na jeho právne nároky v tejto oblasti priamy vplyv. Poukazujú na

to, že fakt ťažkého zdravotného postihnutia dospelého člena rodiny často vedie k situácii, že

tento zostáva v rodičovskej rodine aj v situácii, keď za bežných okolností by už žil sám/sama

a preto sa chápe rozpočet rodiny/domácnosti naďalej ako spoločný. Akékoľvek „pohyby“

v príjmoch domácnosti sa tak dotýkajú všetkých rovnako. Preto sme sa dodatočne venovali

aj modelovým príjmom rodín so zdravotne postihnutým členom, v ktorých sa zabezpečuje

intenzívne opatrovanie.

85

3. Metodologické otázky

Na účely analýzy potenciálnej dávkovej pasce vo vzťahu k príjmom rodín so zdravotne

postihnutým členom, v ktorom sa zabezpečuje intenzívne opatrovanie, sme využili metódu

mikrosimulácie.30 Základom metódy mikrosimulácie je modelovanie správania jednotlivcov,

skupín v čase na základe určitých východiskových parametrov. V našom prípade bolo zámerom

simulovať pro-zamestnanecké správanie rodinne opatrujúcich osôb v závislosti od príjmu spo-

ločne posudzovaných osôb. Základnými parametrami boli:

1. rodinná kompozícia (rozličné zloženie členov rodiny žijúcich v spoločnej domácnosti)

2. typy možných príjmov (najmä takých, u ktorých bola vysoká pravdepodobnosť, že nimi

môže rodina disponovať).

Ad1: rodinná kompozícia

Pre účely mikrosimulácií sme určili 13 základných rodinných kompozícií, ktoré sa následne

vnútorne členia na subkompozície podľa toho, či je opatrujúca osoba pracujúca alebo nie, či

poberá dôchodkovú dávku a či je odkázanej osobe poskytovaná starostlivosť v zariadení soci-

álnych služieb v rozsahu nad 20 hodín týždenne alebo nie. Použité kompozície:

A. jedno ŤZP dieťa a jeden opatrujúci rodič

B. dve nezaopatrené deti (z toho 1 ŤZP) + jeden opatrujúci rodič

C. jedno ŤZP nezaopatrené dieťa + dvaja rodičia

D. dve nezaopatrené deti (z toho jedno ŤZP) + dvaja rodičia

E. jedna dospelá ŤZP osoba + opatrujúca osoba

F. jedna dospelá ŤZP osoba + opatrujúca osoba + jej pracujúci partner

G. jedna dospelá ŤZP osoba + opatrujúca osoba + jej pracujúci partner + jedno nezaopatrené dieťa

H. jedna dospelá ŤZP osoba a opatrujúci manžel/lka

I. jedna ŤZP dospelá osoba + opatrujúci partner + nezaopatrené dieťa

J. jedna ŤZP dospelá osoba + pracujúci partner + opatrujúca osoba

K. jedna ŤZP dospelá osoba + partner poberajúci dôchodok + opatrujúca osoba + pracujúci

partner opatrujúcej osoby + nezaopatrené dieťa

L. dve ŤZP dospelé osoby + opatrujúca osoba

M. dve ŤZP dospelé osoby + opatrujúca osoba + jej pracujúci partner + nezaopatrené dieťa

30 Metódu mikrosimulácie používa napr. Európske centrum pre sociálnu politiku a výskum vo Viedni za účelom hodnotenia vplyvu daňových a sociálnych politík v rozšírenej Európe (Tax and Benefit Policies in the Enlarged Europe: Assesing the Impact with Microsimulation Models). Táto metóda umožňuje napr. odhadovať vplyvy fiškálnej a sociálnej politiky na chudobu a nerovnosti či odhadovať náklady reforiem.

86

Ad2: Typy možných príjmov

- Príjmy nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa považujú za

príjem pre posudzovanie príjmu na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu (napr.

sirotský dôchodok, výživné)

- Príjem opatrovaného dospelého člena rodiny (invalidný alebo starobný či iný dôchodok)

- Príjmy opatrujúceho dospelého člena rodiny - rodiča, dieťaťa, partnera, iného člena rodiny

(príjem zo zárobkovej činnosti)

- Príjem neopatrujúceho dospelého člena rodiny (príjem zo zárobkovej činnosti)

- Keďže bežné štatistické sledovanie (napr. EÚ SILC) takéto údaje neposkytuje, vychádzali

sme na účely mikrosimulácie z priemerných hodnôt jednotlivých typov príjmov tak, ako

boli k dispozícii v čase písania tejto časti správy. V nasledujúcej tabuľke uvádzame výšky

jednotlivých východiskových veličín, ktoré sme použili na účely výskumnej správy.

Tab.1: Základné hodnoty používaných veličín na účely mikrosimuláciíveličina Hodnota v € Referenčné obdobie

Životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu 185,38 Od 1.7.2010Výška PP na opatrovanie 1 osoby 206,37 Od 1.7.2010

Výška PP na opatrovanie viac osôb 275,14 Od 1.7.2010Paušálna výška PP na opatrovanie pri poberateľoch dôchodkov 113,49 Od 1.7.2010

Výška PP na opatrovanie pri návšteve ZSS viac ako 20 hod/týždenne 182,29 Od 1.7.2010Zvýšenie PP na opatrovanie, ak fyzická osoba opatrujúca

nezaopatreného ŤZP dieťaťa nepracuje a nepoberá stanovené dôchodkové dávky

49,30 Od 1.7.2010

Výška PP na zvýšené výdavky (stredné ZV na diétne stravovanie, ZV na hygienu, ZV na prevádzku OMV)31

65,38 Od 1.7.2010

Možná výška zárobku rodiča pri zachovaní nároku na PP na opatrovanie

370,76 Od 1.7.2010

Čistý príjem z priemernej mzdy v národnom hospodárstve 593 2009Priemerná výška starobného dôchodku 352 K 31. 7. 2010

Priemerná výška invalidného dôchodku (nad 70%) 315 K 31. 7. 2010 Priemerná výška sirotského dôchodku 125 K 31. 7. 2010

31 PP na zvýšené výdavky môže mať u rôznych osôb s ťažkým zdravotným postihnutím rozličnú výšku, v závislosti od toho, aké typy zvýšených výdavkov sú kompenzované, dokonca pri nákladnom diétnom stravovaní môže ísť o tri rozličné výšky. Pre účely mikrosimulácií sme volili akúsi „stredovú“ kombináciu odkázanosti na stredne nákladné diétne stravovanie, pri súčasných zvýšených nákladoch na hygienu a prevádzku osobného motorového vozidla. V individuálnom prípade môžu byť náklady ešte vyššie, vo väčšine prípadov však budú skôr nižšie. Nižšia ako uvedená výška PP na zvýšené výdavky sa v rámci mikrosimulácií premietne do položky „priemer na člena domácnosti“ znížením jeho hodnoty. Zníženie hodnoty prie-meru bude tým výraznejšie, čím viac osôb v domácnosti žije. Napr. ak by bol PP na zvýšené výdavky modelovo nastavený na cca 35€ (stredné diétne stravovanie a náklady na hygienu), priemer na domácnosť s dvomi členmi by sa znížil o cca 15€, s tromi členmi o 10€, s každou ďalšou osobou by sa pokles ešte znižoval až k zanedbateľnej čiastke.

87

4. Výsledky mikrosimulácií v jednotlivých sub/kompozíciách

Podrobné údaje pre jednotlivé kompozície a subkompozície sú spracované vo forme zá-

kladných zdrojových tabuliek (tabuľky tvoria prílohu tejto štúdie). Každá zdrojová tabuľka

znázorňuje, okrem iného,:

- štandardizované potenciálne príjmy členov rodiny (peňažný príspevok na opatrovanie

v klasickej výške, zvýšenej výške pri nezaopatrenom dieťati, zníženej výške v prípade, že

opatrovaná osoba je v zariadení viac ako 20 hodín týždenne; výšku zárobku pri poberaní

peňažného príspevku na opatrovanie; zárobok ďalšieho člena rodiny vo výške priemernej

mzdy v národnom hospodárstve; prídavok na dieťa; starobný dôchodok člena rodiny),

- priemerný príjem člena domácnosti, ak ŤZP osoba nemá žiaden príjem (1. červený riadok),

- potenciálne príjmy opatrovaného člena rodiny (1. stĺpec: môžu zahŕňať najmä invalidný –

starobný dôchodok, sirotský dôchodok, výživné),

- hranicu, po ktorú môže stúpať príjem opatrovanej osoby tak, aby jej nezanikol nárok na

kompenzáciu zvýšených výdavkov (červený riadok),

- hranicu, po ktorú môže stúpať príjem opatrovanej osoby tak, aby sa opatrujúcej osobe

nezačal znižovať peňažný príspevok na opatrovanie (červený riadok),

- hranicu príjmu opatrovanej osoby, kedy zaniká opatrujúcej osobe nárok na peňažný prí-

spevok na opatrovanie (červený riadok),

- priemerný príjem na člena rodiny (bez ohľadu na okruh spoločne posudzovaných osôb)

v rámci danej subkompozície (posledný stĺpec).

V ďalšom texte uvádzame prehľadové tabuľky za celé kompozície, s osobitným dôrazom

na ich vybrané aspekty. Legenda tabuliek (z dôvodu racionalizácie ju uvádzame len na tomto

mieste, nie pri každej tabuľke osobitne):

A. Priemerný príjem člena rodiny v €, ak ŤZP osoba nemá žiaden príjem

B. Hranice príjmu ŤZP osoby v €, kedy je ešte uchovaný jej nárok na PP na zvýšené výdavky

C. Hranice príjmu ŤZP osoby v €, pri ktorej je pre opatrujúcu osobu ešte zachovaná základná

výška PP na opatrovanie

D. Hranice príjmu ŤZP osoby v €, pri ktorej opatrujúcej osoby z dôvodu posudzovania príjmu

zaniká nárok na PP na opatrovanie.

88

A. Jedno dieťa a jeden rodič

Ide o rodinné situácie, kedy v domácnosti žije nezaopatrené ťažko zdravotne postihnuté

dieťa s jedným rodičom, ktorý sa o neho systematicky stará. Podľa našich predchádzajúcich vý-

skumných zistení (Repková, 2008) vo vyše 19% prípadov, kedy opatrujúci člen rodiny poberá

PP na opatrovanie, ide o situácie, že rodič opatruje svoje ŤZP dieťa. Vo vyše 2 500 prípadoch

(necelých 5% zo všetkých situácií poberania PP na opatrovanie) ide o samovychovávajúce-

ho rodiča. Príjem v takejto rodine môže byť saturovaný PP na opatrovanie, PP na zvýšené

výdavky, prídavkom na dieťa, sirotským dôchodkom, výživným, príp. príjmom opatrujúceho

rodiča zo zárobkovej činnosti či vlastnou dôchodkovou dávkou. Alternatívy finančnej situácie

sú odvodené aj od toho, či rodič pracuje alebo nepracuje a či ŤZP dieťa navštevuje školu alebo

nejaké zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne alebo nie.

Tab2

Subkompozície A B C D

A.1: ŤZP dieťa + starajúci sa nepracujúci rodič 171,78 856,11 1112,28 1318,65

A.2: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa nepracujúci rodič 159,74 880,19 1112,28 1294,57

A.3: ŤZP dieťa + starajúci sa pracujúci rodič 332,26 535,15 741,52 947,89

A.4: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa pracujúci rodič 320,22 559,23 741,52 923,81

A.5: ŤZP dieťa + starajúci sa rodič s dôchodkom 256,53 686,60 paušál paušál

V prípade, že ŤZP dieťa nemá žiaden príjem, priemerný príjem na člena domácnosti sa po-

hybuje od 159,74€ po 332,26€ mesačne. Ak by sme započítali sirotský dôchodok alebo výživné

ako príjem dieťaťa, priemerný mesačný príjem na člena rodiny sa zvýši na cca 220€ - 400€.

Finančne najzávažnejšia je situácia v prípade, že dieťa navštevuje školu alebo zariadenie so-

ciálnych služieb v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a opatrujúci rodič nepracuje. Vtedy

priemerný príjem na člena rodiny nedosahuje ani sumu 1-násobku sumy životného minima pre

dospelú plnoletú osobu, ktorá sa v prípade kompenzačnej politiky používa ako východisková

veličina pre poskytovanie jednotlivých kompenzačných príspevkov.

Iná je situácia v prípade, že opatrujúci rodič pracuje. Pri plnom možnom zárobku a súčas-

nom poberaní PP na opatrovanie nárok na PP na zvýšené výdavky dieťaťu zaniká až v situácii,

89

keď jeho vlastný príjem (zo sirotského dôchodku či výživného) prekročí sumu 535,15€, resp.

559,23€ mesačne. Obe uvedené sumy sú nepravdepodobne vysoké32 k tomu, aby demotivovali

rodiča od pracovnej angažovanosti, na základe ktorej by sa prekročili kritické hranice spoločne

posudzovaných príjmov na účely PP na zvýšené výdavky.

Čo sa týka nároku na PP na opatrovanie, tento sa v prípade, že rodič pracuje v plnom mož-

nom rozsahu, začína znižovať až vtedy, keď je príjem dieťaťa vyšší ako 741,52€ mesačne a

zaniká pri príjme dieťaťa 947,89€, resp. 923,81€ mesačne.

B. Dve deti a jeden rodič

Ide o rodinné situácie, kedy sa v domácnosti jeden rodič stará o dve nezaopatrené deti, z toho

jedno dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na systematické opatrovanie. Príjem

v takejto rodine môže byť saturovaný PP na opatrovanie, PP na zvýšené výdavky, prídavkom

na dve deti, sirotským dôchodkom, výživným na dve deti, príp. príjmom opatrujúceho rodiča zo

zárobkovej činnosti či vlastnou dôchodkovou dávkou. Alternatívy finančnej situácie sú odvo-

dené aj od toho, či rodič pracuje alebo nepracuje a či ŤZP dieťa navštevuje školu alebo nejaké

zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne alebo nie.

Tab3Subkompozície A B C D

B.1: ŤZP dieťa + starajúci sa nepracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

182,78 1412,25 1668,42 1874,79

B.2: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa nepracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

170,74 1436,33 1668,42 1850,71

B.3: ŤZP dieťa + starajúci sa pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa 343,26 1091,29 1297,66 1504,03

B.4: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

331,22 1115,37 1297,66 1479,95

B.5: ŤZP dieťa + starajúci sa rodič s dôchodkom + nezaopatrené dieťa

267,54 1242,74 paušál paušál

Situácia je podobná ako v predchádzajúcej kompozícii. Najhoršia je v prípade, že dieťa

s ťažkým zdravotným postihnutím nemá žiaden príjem, navštevuje zariadenie alebo školu

v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a rodič nepracuje. V takomto prípade priemerný príjem

32 Napr. priemerná výška sirotského dôchodku predstavovala k júlu 2010 sumu necelých 125€ mesačne (www.socpoist.sk). Nie sú známe priemerné výšky výživného, zákon č. 36/2005 Z,z. o rodine v ZNP v ustanovení §62 ods. 3 len určuje, že minimálna výška výživného predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na neza-opatrené dieťa.

90

na člena rodiny je 170,74€. Naopak, rapídne je iná, ak rodič pracuje, nakoľko vtedy dosahuje

potenciálny priemerný príjem na člena rodiny 343,26€. Ak má ŤZP dieťa vlastný príjem (sirot-

ský dôchodok alebo výživné), priemerný mesačný príjem na člena rodiny sa môže pohybovať

v rozmedzí od cca 240€ po 400€.

V porovnaní s predchádzajúcou rodinnou kompozíciou sa však situácia mení vo vzťahu k PP

na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Pri plnom možnom zárobku rodiča a súčasnom poberaní

PP na opatrovanie nárok na tento príspevok dieťaťu zaniká až v situácii, keď jeho vlastný prí-

jem (zo sirotského dôchodku či výživného) prekročí sumu 1091,29€, resp. 1115,37€ mesačne.

Čo sa týka nároku na PP na opatrovanie, tento sa v prípade, že rodič pracuje v plnom možnom

rozsahu, začína znižovať až vtedy, keď je príjem dieťaťa vyšší ako 1297,66 mesačne a zaniká

pri príjme dieťaťa 1479,95€, resp. 1504,03€ mesačne.

C. Jedno dieťa a dvaja rodičia

V tejto rodinnej kompozícii ide o dvoch rodičov a jedno dieťa odkázané na intenzívnu opate-

ru. Možno predpokladať, že je to reálne oveľa častejšiu situácia ako v predchádzajúcich dvoch

prípadoch. Rodinný príjem je saturovaný príjmom jedného rodiča z pracovnej činnosti, PP na

opatrovanie, PP na kompenzáciu zvýšených výdavkov, prídavkom na dieťa, príp. limitovaným

príjmom opatrujúceho rodiča z pracovnej činnosti či vlastnou dôchodkovou dávkou.

Tab4Subkompozície A B C D

C.1: ŤZP dieťa + starajúci sa nepracujúci rodič + pracujúci rodič

312,19 819,25 1075,42 1281,79

C.2: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa nepracujúci rodič + pracujúci rodič

304,16 843,33 1075,42 1257,71

C.3: ŤZP dieťa + starajúci sa pracujúci rodič + pracujúci rodič

419,17 498,29 704,66 911,03

C.4: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa pracujúci rodič + pracujúci rodič

411,15 522,37 704,66 886,95

C.5: ŤZP dieťa + starajúci sa rodič s dôchodkom + pracujúci rodič

368,69 649,74 paušál paušál

Priemerný príjem na člena rodiny v prípade, že dieťa nemá žiaden príjem, je v tomto prípade

vyšší, dosahuje sumu 304,16€ - 419,17€ mesačne s tým, že rozdiely v závislosti od pracovnej

činnosti opatrujúcej osoby alebo od navštevovania školy či zariadenia dieťaťom so zdravotným

91

postihnutím nie sú tak zásadné (rozdiel medzi hodnotami je 27,5%). Aj keď opatrujúci rodič

pracuje v plnom zákonom umožnenom rozsahu, suma pripadajúca na vlastný príjem dieťaťa

k tomu, aby mu zanikol nárok na PP na zvýšené výdavky (498,29€, resp. 522,37€ mesačne), je

taká, že nie je reálny predpoklad, že ju dosiahne. Pri tejto rodinnej kompozícii totiž nemožno

predpokladať, že dieťa bude mať sirotský dôchodok alebo výživné.

Až do príjmu dieťaťa 704,66€ mesačne nie je ohrozená plná výška PP na opatrovanie pracu-

júceho rodiča. Po tejto hranici sa príspevok začína znižovať a po dosiahnutí mesačného príjmu

dieťaťa vo výške 886,95€, resp. 911,03€ úplne zaniká.

D. Dve deti a dvaja rodičia

Z hľadiska charakteru rodinnej konštelácie ide o jednu z tých, ktorá je v podmienkach Slo-

venska najzastúpenejšia/najbežnejšia. Príjmy v takejto rodine tvoria prevažne príjem pracujú-

ceho rodiča, PP na opatrovanie opatrujúceho rodiča, PP na zvýšené výdavky dieťaťa, prídavky

na dve nezaopatrené deti, príp. limitovaný príjem zo zárobkovej činnosti opatrujúceho rodiča či

jeho vlastnou dôchodkovou dávkou.

Tab5Subkompozície A B C D

D.1: ŤZP dieťa + starajúci sa nepracujúci rodič + pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

239,64 1375,39 1631,56 1837,93

D.2: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa nepracujúci rodič + pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

233,62 1399,47 1631,56 1813,85

D.3: ŤZP dieťa + starajúci sa pracujúci rodič + pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

319,88 1054,43 1260,80 1467,17

D.4: ŤZP dieťa v zariadení + starajúci sa pracujúci rodič + pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

313,87 1078,51 1260,80 1443,09

D.5: ŤZP dieťa + starajúci sa rodič s dôchodkom + pracujúci rodič + nezaopatrené dieťa

282,02 1205,88 paušál paušál

Priemerný príjem na člena rodiny sa pohybuje v prípade, že dieťa s ťažkým zdravotným

postihnutím nemá iný príjem, v rozmedzí od 239,64€ - 319,88€ mesačne (rozdiel medzi hod-

notami je „len“ 25%). Znamená to, že samotná zamestnanosť opatrujúceho rodiča nemá tak

zásadný vplyv na celkovú príjmovú situáciu v rodine ako v prípade, že členov rodiny je menej.

Zánik nároku na PP na kompenzáciu zvýšených výdavkov pre dieťa z dôvodu príjmu je ne-

pravdepodobný, nakoľko pri plnom možnom zárobku opatrujúceho rodiča by musel prekročiť

92

príjem dieťaťa sumu 1054,43€, resp. 1078,51€ mesačne. Pre nárok na PP na opatrovanie sú

takto vypočítané príjmy dieťaťa ešte vyššie (1443,097€, resp. 1467,17€ mesačne).

E. Dospelá ŤZP osoba a opatrujúca osoba

Ide o situácie, kedy v domácnosti žije jedna dospelá ťažko zdravotne postihnutá osoba opat-

rovaná nejakou blízkou osobou, najčastejšie vlastným dospelým dieťaťom (dcérou). Samozrej-

me, môže ísť aj o situáciu, že rodič opatruje svoje ťažko zdravotne postihnuté dospelé dieťa ale-

bo starnúceho člena rodiny opatruje dospelý člen zo širšej rodiny (napr. starého rodiča opatruje

vnuk alebo vnučka, čo sa v roku 2008 vyskytovalo v rozsahu približne 10%; Repková, 2008).

Na základe našich predchádzajúcich výskumných zistení (Repková, 2008) je situácia, kedy

opatruje svojho ŤZP rodiča vlastné dospelé dieťa, najčastejšia zo všetkých (v 41,4% je opatru-

júca osoba voči opatrovanej v pozícii dospelého dieťaťa). Príjmy v takejto rodine sú tvorené

spravidla dôchodkovou dávkou opatrovanej osoby, PP na opatrovanie opatrujúcej osoby, PP na

kompenzáciu zvýšených výdavkov ŤZP osoby a príp. limitovaným príjmom opatrujúcej osoby

zo zárobkovej činnosti či jej vlastnou dôchodkovou dávkou.

Tab6Subkompozície A B C D

E.1: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca nepracujúca osoba 135,87 556,14 240,99 447,36

E.2: dospelá ŤZP osoba v zariadení + opatrujúca nepracujúca osoba

123,83 556,14 240,99 423,28

E.3: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca pracujúca osoba 321,25 556,14 240,99 447,36

E.4: dospelá ŤZP osoba v zariadení + opatrujúca pracujúca osoba

309,21 556,14 240,99 423,28

E.5: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok

245,53 556,14 paušál paušál

Priemerný príjem na člena domácnosti sa v prípade, že ŤZP osoba nemá žiaden príjem, pohy-

buje v rozmedzí 123,83€ - 321,25€ mesačne. Po započítaní dôchodkovej dávky opatrovanej oso-

by sa zvýši priemerný príjem na člena domácnosti na hodnoty od cca 245€ po cca 430€ mesačne.

PP na kompenzáciu zvýšených výdavkov zaniká opatrovanej osobe pri jej príjme 556,14€,

čo však spravidla prevyšuje dôchodkovú dávku33. K uvedenej situácii by mohlo dôjsť v prípade,

33 K júlu 2010 predstavovala priemerná výška invalidného dôchodku nad 70% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sumu cca 315€ mesačne a starobného dôchodku cca 352€ mesačne (www.socpoist.sk)

93

že opatrovaná osoba, na ktorú sa poberá PP na opatrovanie, by mala príjem zo zárobkovej čin-

nosti, čo možno považovať z hľadiska doterajšej praxe v podmienkach Slovenska za neobvyklé.

Zaujímavá je však situácia v súvislosti s PP na opatrovanie. Tento sa takmer s určitosťou opatru-

júcej osobe znižuje, nakoľko priemerná dôchodková dávka opatrovanej osoby je spravidla vyššia

ako suma 240,99€ a pri presiahnutí príjmu opatrovanej osoby vo výške 423,28€, resp. 447,36€

mesačne úplne zaniká. Zachovaná je v paušálnej výške iba v prípade, že opatrujúcou osobou je

poberateľ/ľka vymedzeného typu dôchodku. Zaznamenávame tu istý typ paradoxu, kedy v rodi-

nách, kde opatruje mladšia osoba bez dôchodkovej dávky je výška PP na opatrovanie nižšia ako

v rodinách, kde opatruje osoba s dôchodkovou dávkou a garantovanou výškou PP na opatrovanie.

F. Dospelá ŤZP osoba a opatrujúca osoba a jej manžel/lka

Môže ísť najčastejšie o rodiny, kde v spoločnej domácnosti žije jeden rodič so svojím dospe-

lým dieťaťom a jeho manželským partnerom/rkou. Príjmy v takejto domácnosti sú spravidla

tvorené dôchodkovou dávkou opatrovanej osoby, PP na zvýšené výdavky, zárobkom z pracov-

nej činnosti partnera/rky opatrujúcej osoby, PP na opatrovanie, príp. limitovaným príjmom zo

zárobkovej činnosti opatrujúcej osoby či jej vlastnou dôchodkovou dávkou. Nie je samozrejme

vylúčené, že môže ísť o domácnosti, kde staršia osoba s vlastnou dôchodkovou dávkou a pra-

cujúcim manželom/lkou v staršom veku opatruje svojho ŤZP rodiča vo vysokom veku alebo

iného staršieho člena rodiny v súlade so zákonom definovaným okruhom.

Tab7Subkompozície A B C D

F.1: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka

288,25 556,14 240,99 447,36

F.2: dospelá ŤZP osoba v zariadení + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka

280,22 556,14 240,99 423,28

F.3: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka

411,84 556,14 240,99 447,36

F.4: dospelá ŤZP osoba v zariadení + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka

403,83 556,14 240,99 423,28

F.5: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok + jej pracujúci manžel/lka

361,35 556,14 paušál paušál

Priemerný príjem na člena domácnosti sa pohybuje od 280,22€ po 411,84€ mesačne. Po

pripočítaní priemernej dôchodkovej dávky opatrovanej osoby tvorí priemerný príjem na člena

94

domácnosti sumu od cca 360€ po 492€ mesačne. Ide teda o zásadne inú situáciu ako v predchá-

dzajúcom prípade. Priemerný príjem je v každom prípade výrazne vyšší (približne 2-násobne),

pričom kľúčovú úlohu v jeho tvorbe zohráva príjem zo zárobkovej činnosti partnera/rky opatru-

júcej osoby, nie to, či opatrujúca osoba pracuje alebo nie. Hranice príjmu opatrovanej osoby

pre zánik nároku na jej vlastný PP na zvýšené výdavky, či na znižovanie resp. zánik nároku

na PP na opatrovanie opatrujúcej osoby sú také isté ako v prípade, že v domácnosti žije jedna

dospelá ŤZP osoba s jednou dospelou opatrovanou osobou (s veľkou pravdepodobnosťou dôj-

de k znižovaniu PP na opatrovanie z dôvodu príjmu ŤZP osoby so zachovaným paušálom pre

opatrujúcich dôchodcov/kyne).

G. Dospelá ŤZP osoba a opatrujúca osoba a jej manžel/lka a nezaopatrené dieťa

Z praktického hľadiska môže ísť najmä o situácie, kedy jeden z manželov v strednom veku,

ktorí majú ešte nezaopatrené dieťa, opatruje jedného svojho ŤZP rodiča (príp. inú staršiu od-

kázanú osobu z okruhu blízkych). Príjem v takejto domácnosti tvorí spravidla príjem z dô-

chodkovej dávky opatrovanej osoby, jej PP na zvýšené výdavky, príjem zo zárobkovej činnosti

partnera/rky opatrujúcej osoby, prídavok na dieťa, PP na opatrovanie opatrujúcej osoby, príp.

jej limitovaný príjem zo zárobkovej činnosti či vlastná dôchodková dávka.

Tab8Subkompozície A B C D

G.1: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

221,69 556,14 240,99 447,36

G.2: dospelá ŤZP osoba v zariadení + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka+ nezaopatrené dieťa

215,67 556,14 240,99 423,28

G.3: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka+ nezaopatrené dieťa

314,38 556,14 240,99 447,36

G.4: dospelá ŤZP osoba v zariadení + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka+ nezaopatrené dieťa

308,36 556,14 240,99 423,28

G.5: dospelá ŤZP osoba + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok + jej pracujúci manžel/lka+ nezaopatrené dieťa

276,52 556,14 paušál paušál

Ako z tabuľky vyplýva, priemerný príjem na člena takejto domácnosti v prípade, že by ŤZP

osoba nemala žiaden príjem, je pomerne vyrovnaný pre všetky sledované subkompozície, t.j.

od 215,67€ po 314,38€ mesačne. Po započítaní priemernej dôchodkovej dávky opatrovanej

osoby predstavuje priemerný príjem na člena rodiny sumu od 276€ po 375€. Hraničné sumy

95

sú oveľa vyrovnanejšie, nakoľko príjem sa rozpočítava medzi väčšie množstvo osôb, z ktorých

niektoré prispievajú do rodinného príjmu minimálne (napr. nezaopatrené dieťa).

Nárok na PP na zvýšené výdavky zaniká opatrovanej osobe opätovne až v prípade, že jej

príjem z dôchodkovej dávky presiahne sumu 556,14€ mesačne (čo je s ohľadom na priemernú

výšku invalidného či starobného dôchodku pravdepodobné len pre menšiu skupinu ŤZP osôb).

Situácia je rovnaká ako v prípadoch opísaných pod bodmi E) a F) aj pre otázky týkajúce sa

dopadov príjmu opatrovanej osoby na PP na opatrovanie opatrujúcej osoby.

H. ŤZP manžel/lka a opatrujúci manžel/lka

Situácie, kedy je opatrujúcou osobou manžel/lka ŤZP dospelej osoby, predstavujú, podľa na-

šich predchádzajúcich zistení, približne 10% prípadov poberania peňažného príspevku na opat-

rovanie (Repková, 2008). Príjem v nich môže byť tvorený dôchodkovou dávkou opatrovanej

osoby, PP na zvýšené výdavky, PP na opatrovanie, príp. limitovaným príjmom zo zárobkovej

činnosti opatrujúcej osoby alebo jej dôchodkovou dávkou (ak ide o staršiu opatrujúcu osobu).

Tab9Subkompozície A B C D

H.1: ŤZP manžel/lka + opatrujúci nepracujúci manželka/lka 135,87 1112,28 481,99 688,36

H.2: ŤZP manžel/lka v zariadení + opatrujúci nepracujúci manžel/lka

123,83 1112,28 481,99 664,28

H.3: ŤZP manžel/lka + opatrujúci pracujúci manžel/lka 321,25 741,52 111,23 317,60

H.4: ŤZP manžel/lka v zariadení + opatrujúci pracujúci manžel/lka 309,21 741,52 111,23 293,52

H.5: ŤZP manžel/lka + opatrujúci manžel/lka poberajúci dôchodok

245,53 686,60 paušál paušál

Rozdiely medzi priemernými príjmami na člena domácnosti pre jednotlivé subkompozície

v prípade, že by opatrovaná osoba nemala žiaden príjem, sú pomerne výrazné: od 123,83€ po

321,25€ mesačne. Po započítaní priemernej dôchodkovej dávky sa priemerná hodnota príjmu

zvýši na cca 290€ - 417€ mesačne. Je to jedna z rodinných kompozícií, v ktorej je priemerný

príjem na člena rodiny najnižší. Aj z tohto dôvodu sú hranice príjmu opatrovanej osoby, pri

ktorej by jej zanikol nárok na PP na zvýšené výdavky (pri súčasne najvyššom možnom príjme

zo zárobkovej činnosti opatrujúcej osoby) také, že nie je reálne ich dosiahnuť, resp. prekročiť

(686,60€-1112,28€). Naopak v prípade, že opatrujúci manžel/lka pracuje v plnom povolenom

96

rozsahu, príjem na opatrovaného člena rodiny je taký, že s určitosťou sa premietne do výšky PP

na opatrovanie. Po presiahnutí príjmu opatrovanej osoby 111,23€ mesačne sa PP na opatrovanie

začne znižovať a zanikne nárok naň pri dosiahnutí príjmu 293,52€ resp. 317,60€. Možno pred-

pokladať, že v takejto rodinnej kompozícii môže byť opatrujúca osoba demotivovaná pracovať,

nakoľko jej zárobok z pracovnej činnosti zvyšuje príjem opatrovanej osoby a tým znižuje jej

vlastné právne nároky v oblasti PP na opatrovanie.

I. ŤZP manžel/lka a opatrujúci manžel/lka a nezaopatrené dieťa

Možno predpokladať, že v tejto rodinnej kompozícii ide o domácnosti s manželmi mladšej

až strednej vekovej kategórie, ktorí majú nezaopatrené dieťa, takže ide za každých okolností

o okruh spoločne posudzovaných osôb. Prakticky iba v tejto kompozícii predpokladáme, že

ŤZP osoba poberá invalidný, nie starobný dôchodok. Príjmy v domácnosti sú tvorené inva-

lidným dôchodkom opatrovanej osoby, PP na zvýšené výdavky, prídavkom na dieťa, PP na

opatrovanie opatrujúcej osoby, príp. jej limitovaným príjmom zo zárobkovej činnosti či vlastnej

dôchodkovej dávky.

Tab10 Subkompozície A B C D

I.1: ŤZP manžel/lka + opatrujúci nepracujúci manželka/lka + nezaopatrené dieťa

97,92 1112,28 481,99 688,36

I.2: ŤZP manžel/lka v zariadení + opatrujúci nepracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

89,89 1112,28 481,99 664,28

I.3: ŤZP manžel/lka + opatrujúci pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

221,51 741,52 111,23 317,60

I.4: ŤZP manžel/lka v zariadení + opatrujúci pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

213,48 741,52 111,23 293,52

I.5: ŤZP manžel/lka + opatrujúci manžel/lka poberajúci dôchodok + nezaopatrené dieťa

171,02 686,60 paušál paušál

V prípade, že by opatrovaná osoba nemala žiaden príjem, priemerný príjem na člena takejto

domácnosti predstavuje sumu od 89,89€ po 221,51€ mesačne (rozdiel medzi sumami pred-

stavuje takmer 60%, čo znamená, že príjem zo zárobkovej činnosti opatrujúcej osoby je vý-

znamný). Po započítaní priemernej dôchodkovej dávky opatrovanej osoby sa priemerné príjmy

na člena rodiny rozkladajú v rozmedzí od cca 200€ - 260€ mesačne, čo je jeden z najnižších

priemerných príjmov v stanovených kompozíciách. Táto okolnosť má, na strane druhej, vysoký

97

„ochranný účinok“ na právne nároky na PP na zvýšené výdavky (nárok naň zaniká ŤZP osobe

až po presiahnutí priemerného príjmu v rozmedzí od 686,60€ po 1112,68€ mesačne). Naopak,

po presiahnutí príjmu ŤZP osoby vo výške 111,23€ mesačne sa pracujúcej opatrujúcej manžel-

ke/lovi začína PP na opatrovanie znižovať a po dosiahnutí príjmu ŤZP manžela/lky 293,52€ -

317,60€ mesačne úplne zaniká. Opätovne teda možno predpokladať, že v tejto rodinnej kompo-

zícii môže byť opatrujúci manželský partner demotivovaný pracovať, nakoľko sa príjem z jeho

pracovnej činnosti premieta do jeho právnych nárokov v oblasti PP na opatrovanie.

J. ŤZP manžel/lka a manžel/lka poberajúci dôchodok a opatrujúca osoba

Môže ísť najčastejšie o situácie, kedy dospelé dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojimi

starnúcimi rodičmi a jedného z nich systematicky opatruje, za čo poberá PP na opatrovanie

(môže ísť samozrejme aj o opatrujúceho vnuka či vnučku žijúceho so starými rodičmi či do-

chádzajúcimi za nimi). Aj keď nejde o okruh spoločne posudzovaných osôb (opatrujúca osoba

doň nespadá), príjem v takejto domácnosti je spravidla tvorený dôchodkovou dávkou opatro-

vanej osoby, PP na zvýšené výdavky opatrovanej osoby, dôchodkovou dávkou jej manželského

partnera, PP na opatrovanie opatrujúcej osoby, príp. jej limitovaným príjmom zo zárobkovej

činnosti alebo vlastnou dôchodkovou dávkou.

Tab11Subkompozície A B C D

J.1: ŤZP manžel/lka + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba

203,82 772,58 142,29 348,66

J.2: ŤZP manžel/lka v zariadení + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba

195,78 772,58 142,29 324,58

J.3: ŤZP manžel/lka + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba

327,40 772,58 142,29 348,66

J.4: ŤZP manžel/lka v zariadení + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba

319,38 772,58 142,29 324,58

J.5: ŤZP manžel/lka v zariadení + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok

276,92 686,60 paušál paušál

Ak by opatrovaná osoba nemala žiaden vlastný príjem, priemerný mesačný príjem na takúto

domácnosť by predstavoval sumu 195,78€ - 327,40€ mesačne. Takmer s určitosťou však bude

mať opatrovaná osoba vlastnú dôchodkovú dávku, čo zvýši priemerný príjem na člena domác-

nosti na cca 243€ - 391€ mesačne. Pri pracujúcej opatrujúcej osobe je hraničný príjem pripa-

98

dajúci na ŤZP osobu pre udržanie nároku na PP na zvýšené výdavky taký vysoký, že nemožno

predpokladať, že by ho dosiahla, resp. prekročila (od 686,60€ po 772,58€). Naopak, už po

prekročení hranice príjmu opatrovanej osoby 142,29€ mesačne sa začína znižovať opatrujúcej

osobe PP na opatrovanie a pri dosiahnutí hranice 324,58€, resp. 348,66€ mesačne úplne zaniká.

Aj keď nie v takom rozsahu, ako v predchádzajúcich dvoch kompozíciách, aj pri tejto možno

predpokladať určité nebezpečenstvo demotivácie k pracovnej činnosti opatrujúcej osoby, ktorá

sa premietne do výšky jej PP na opatrovanie.

K. ŤZP manžel/lka a manžel/lka poberajúci dôchodok a opatrujúca osoba a jej pracujú-

ci manžel/lka a nezaopatrené dieťa

Možno spravidla hovoriť o 3-generačných domácnostiach, v ktorých žijú dve staršie osoby (man-

želia), z ktorých jedna je odkázaná na systematické opatrovanie, spolu s kompletnou rodinou nie-

ktorého z ich detí, ktorá má vlastné nezaopatrené dieťa (opatrujúcou osobou môže byť samozrejme

aj vnuk/čka so svojím manželským partnerom a nezaopatreným dieťaťom). Príjem v takejto viacge-

neračnej domácnosti (aj keď jej členovia netvoria jeden spoločne posudzovaný okruh) je spravidla

tvorený dôchodkovými dávkami oboch starších rodičov, PP na zvýšené výdavky toho z nich, ktorý

má ŤZP, PP na opatrovanie opatrujúceho dospelého dieťaťa, príp. jeho limitovaným príjmom zo

zárobkovej činnosti alebo vlastnou dôchodkovou dávkou, príjmom zo zárobkovej činnosti manžela/

lky opatrujúcej osoby a prídavkom na dieťa ich nezaopatreného dieťaťa.

Tab12Subkompozície A B C D

K.1: ŤZP manžel/lka + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

245,29 772,58 142,29 348,66

K.2: ŤZP manžel/lka v zariadení + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

240,47 772,58 142,29 324,58

K.3: ŤZP manžel/lka + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

319,44 772,58 142,29 348,66

K.4: ŤZP manžel/lka v zariadení + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

314,63 772,58 142,29 324,58

K.5: ŤZP manžel/lka v zariadení + manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok+ jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

289,15 686,60 paušál paušál

99

V prípade, že by opatrovaný člen rodiny nemal vlastný príjem, priemerný príjem na jedného

člena rodiny v takejto viacgeneračnej domácnosti by predstavoval sumu od 240,47€ po 319,44€

mesačne. Po započítaní priemernej dôchodkovej dávky opatrovanej osoby sa suma zvýši na cca

273€ - 348€ mesačne. Rovnako nárast priemernej výšky na člena domácnosti započítaním tejto

dôchodkovej dávky nie je tak markantný, nakoľko sa rozpočítava medzi viac osôb.

Samotná pracovná činnosť opatrujúcej osoby nemá zásadný vplyv na priemerný mesačný

príjem opatrovanej osoby tak, aby jej zanikol nárok na PP na zvýšené výdavky. Bez ohľadu na

to, či pracuje alebo nepracuje, výška PP na opatrovanie sa jej zníži po presiahnutí priemerného

mesačného príjmu opatrovanej osoby 142,29€ a po presiahnutí sumy 324,58€, resp. 348,66€

mesačne úplne zaniká.

L. 2 ŤZP dospelé osoby a opatrujúca osoba

Ide o situáciu, kedy sa dospelé dieťa alebo vnuk/vnučka stará v domácnosti o dve dospelé

osoby odkázané na systematické opatrovanie a poberá za to zvýšený PP na opatrovanie (na dve

a viac osôb). Príjem v takejto domácnosti (aj keď netvoria spoločne posudzovaný okruh) je

spravidla tvorený dôchodkovými dávkami oboch opatrovaných osôb, PP na zvýšené výdavky,

PP na opatrovanie opatrujúcej osoby, príp. jej limitovaným príjmom zo zárobkovej činnosti,

príp. jej vlastnou dôchodkovou dávkou.

Tab13Subkompozície A B C D

L.1: ŤZP manžel/lka + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba

226,74 725,58 142,29 417,43

L.2: ŤZP manžel/lka v zariadení + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba

221,01 772,28 142,29 400,25

L.3: ŤZP manžel/lka + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba

350,33 772,58 142,29 417,43

L.4: ŤZP manžel/lka v zariadení + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba

344,60 772,28 142,29 400,25

L.5: ŤZP manžel/lka v zariadení + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok

286,09 659,09 paušál paušál

Príjem na člena domácnosti v prípade, že by opatrovaná osoba nemala vlastný príjem, sa

pohybuje v rozmedzí od 221,01€ po 350,33€ mesačne. Po započítaní priemernej dôchodkovej

dávky opatrovanej osoby sa priemerný mesačný príjem na člena domácnosti zvýši na cca 268€

100

- 397€ mesačne. V porovnaní s predchádzajúcimi kompozíciami je zmena iba v hranici príjmu

opatrovanej osoby, pri ktorej zaniká opatrujúcej osobe nárok na PP na opatrovanie. V tomto prí-

pade je vyššia a je menej pravdepodobná situácia, že z dôvodu dôchodkovej dávky opatrovanej

osoby úplne zanikne opatrujúcej osobe nárok na PP na opatrovanie (zistený príjem v posled-

nom stĺpci je cca o 50-70€ vyšší ako priemerný starobný dôchodok).

M. 2 ŤZP dospelé osoby a opatrujúca osoba a jej pracujúci manžel/lka a nezaopatrené dieťa

V poslednej kompozícii ide opätovne najčastejšie o 3-generačnú rodinu, v ktorej sa dospelé

dieťa (príp. vnuk/vnučka) stará o dvoch odkázaných rodičov (starých rodičov), jej manželský

partner/rka pracuje a majú nezaopatrené dieťa. Príjem v domácnosti je spravidla tvorený dô-

chodkovými dávkami oboch opatrovaných osôb, PP na zvýšené výdavky, PP na opatrovanie

dvoch a viac osôb opatrujúcej osoby, príp. jej limitovaným príjmom zo zárobkovej činnosti

alebo vlastnou dôchodkovou dávkou, príjmom zo zárobkovej činnosti jej manžela/lky a prídav-

kom na dieťa.

Tab14Subkompozície A B C D

M.1: ŤZP manžel/lka + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

259,05 772,58 142,29 417,43

M.2: ŤZP manžel/lka v zariadení + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca nepracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

255,61 772,28 142,29 400,25

M.3: ŤZP manžel/lka + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

333,20 772,58 142,29 417,43

M.4: ŤZP manžel/lka v zariadení + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca pracujúca osoba + jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

329,76 728,28 142,29 400,25

M.5: ŤZP manžel/lka v zariadení + ŤZP manžel/lka poberajúci dôchodok + opatrujúca osoba poberajúca dôchodok+ jej pracujúci manžel/lka + nezaopatrené dieťa

294,66 659,09 paušál paušál

Bez započítania príjmu jednej opatrovanej osoby sa priemerný príjem na jedného člena v ta-

kejto domácnosti pohybuje od 255,61€ po 333,20€ mesačne. Po započítaní priemernej dôchod-

kovej dávky jednej opatrovanej osoby sa priemerný príjem na člena rodiny zvýši na cca 284€

- 362€. Nárast nie je až tak markantný, nakoľko dávka sa rozpočítava medzi viacero osôb.

101

Samotná zárobková činnosť opatrujúcej osoby nemá prakticky žiaden vplyv na právne ná-

roky v oblasti PP na zvýšené výdavky (hranica príjmu je dostatočne vysoká). Iná je situácia

ohľadom PP na opatrovanie. Už pri prekročení hranice 142,29€ sa začína PP na opatrovanie

znižovať. Nie je však predpoklad, že by z dôvodu priemerného príjmu opatrovanej osoby úplne

zanikol, nakoľko kritická hranica (400€ - 417€ mesačne) je o 50-70€ vyššia ako priemerná

dôchodková dávka.

102

5. Zhrnutie

5.1 Vplyv zárobkovej činnosti opatrujúcej fyzickej osoby na príjem v domácnosti

Z výsledkov vyplýva, že najnižší priemerný príjem na člena domácnosti je v rámci každej

kompozície v prípade, že opatrovaný člen rodiny navštevuje školu/zariadenie viac ako 20 hodín

týždenne (čo znižuje výšku PP na opatrovanie) a opatrujúca osoba nepracuje. Naopak najvyšší

je vtedy, ak opatrujúca osoba pracuje v celom možnom rozsahu stanovenom zákonom a poberá

plnú výšku PP na opatrovanie, nakoľko opatrovaná osoba nenavštevuje školu/zariadenie. V tab.

č. 15 uvádzame sumárne porovnanie najnižších a najvyšších priemerných príjmov v jednotli-

vých rodinných kompozíciách po započítaní predpokladaných sociálnych transferov (sirotský

dôchodok, výživné, starobný/invalidný dôchodok).

Tab15: Výšky príjmov na člena rodiny v sledovaných kompozíciách a subkompozíciách s najnižšou a najvyššou priemernou výškou (zaokrúhlene v celých €)

kompozícia subkompozícia s najnižšou priemernou výškou

subkompozícia s najvyššou priemernou výškou

zvýšenie priemerného príjmu vplyvom pracovnej činnosti

opatrujúcej osoby

A 220 400 +45%

B 240 400 +40%

C 345 460 +25%

D 268 350 +24%

E 245 430 +43%

F 360 492 +27%

G 276 374 +26%

H 290 417 +30%

I 200 260 +23%

J 243 391 +38%

K 269 348 +23%

L 268 397 +32%

M 284 362 +22%

A-D: kompozície s ŤZP nezaopatreným dieťaťomE-M: kompozície s ŤZP dospelou osobou

103

Ako je z tabuľky zrejmé, výrazne najnižšie priemerné príjmy sú na člena v domácnos-

tiach, kde sa o ŤZP manžela/lku maximálne stredného veku stará jeho manžel/lka a majú ne-

zaopatrené dieťa (200€ na člena, kompozícia I). V takejto rodine patrí aj percentuálny prínos

pracovnej činnosti opatrujúcej osoby k priemernému príjmu k najnižším (len 23% voči situácii,

keď opatrujúca osoba nepracuje). Do skupiny finančne najslabších domácností patrí aj rodina

so samovychovávajúcim rodičom (220€ na člena, kompozícia A), ktorá sa však líši od pred-

chádzajúcej tým, že pracovná činnosť opatrujúceho rodiča výrazne (najvýraznejšie zo všetkých

kompozícií) zvyšuje priemerný príjem na člena rodiny (z 220€ na 400€ mesačne, čo je zvýše-

nie o 45%). V prípade, že by dieťa v takejto rodine nemalo sirotský dôchodok alebo výživné

a opatrujúci rodič by nepracoval, priemerný príjem na jedného člena by predstavoval len cca

160€, čo by bol najnižší priemerný príjem zo všetkých typov domácností s odkázaným členom.

V oboch typoch domácností ide o spoločne posudzované okruhy osôb, v ktorých chýba plne

zárobkovo činná osoba.

Najvyšší priemerný mesačný príjem na člena rodiny pripadá na kompozíciu F, kedy

samostatne posudzovaná dospelá osoba (najčastejšie rodič) žije so svojím opatrujúcim die-

ťaťom a jeho pracujúcim manželským partnerom/rkou. Priemerný mesačný príjem na člena

rodiny v takejto domácnosti je 360€ v prípade, že opatrujúca osoba nepracuje. Ak pracuje

v maximálne povolenom rozsahu, priemerný príjem sa zvyšuje na 492€ mesačne, teda

o 27%. Hlavný zdroj príjmu zabezpečuje pracujúci manžel/lka opatrujúcej osoby, preto je

podiel nárastu priemerného príjmu z dôvodu pracovnej činnosti opatrujúcej osoby patrí k

jednému z nižších. Druhý najvyšší priemerný príjem na člena domácnosti (345€ - 460€)

pripadá na kompozíciu C, kedy ide o dvoch rodičov s jedným nezaopatreným ŤZP dieťa-

ťom. Rovnako však, ako v predchádzajúcom prípade, zárobková činnosť opatrujúcej osoby

zvyšuje priemerný príjem na člena rodiny len o 25%. Hlavným zdrojom príjmu v oboch

prípadoch je plná zárobková činnosť aspoň jedného člena domácnosti, partnera/rky

opatrujúcej osoby.

Všeobecne sa ukázalo, že najvyššia miera príspevku zárobkovej činnosti opatrujúcej

osoby pre priemerný mesačný príjem člena rodiny je v tých domácnostiach, v ktorých žijú dve

osoby (45% v kompozícii A – jeden rodič a jedno nezaopatrené ŤZP dieťa; 43% v kompozícii

E – jedna dospelá opatrovaná a jedna dospelá opatrujúca osoba), príp. 3 osoby (40% v kom-

pozícii B – jeden rodič a dve nezaopatrené deti; 38% v kompozícii J – starší manželia a jedna

opatrujúca osoba).

104

5.2 „Pasca zo zamestnanosti“ opatrujúcej fyzickej osoby a PP na zvýšené výdavky opatrovanej osoby

Vo výskume sme si položili otázku, či zárobková činnosť opatrujúcej osoby nemôže ovplyv-

niť právne nároky opatrovanej osoby na PP na zvýšené výdavky, čo by opatrujúcu osobu mohlo

demotivovať od pracovnej činnosti. Uvedený fenomén sme nazvali ako potenciálnu „dávkovú

pascu zo zamestnanosti“. V tabuľke č. 16 uvádzame kritické hranice vlastných príjmov opatro-

vanej osoby, po presiahnutí ktorých by v kombinácii s príjmom zo zárobkovej činnosti opatru-

júcej osoby zanikol nárok na PP na zvýšené výdavky.

Tab16: Intervaly vlastných príjmov opatrovanej osoby pre zachovanie nároku na PP na zvýšené výdavky Kompozícia Interval (v €)*

A 535 - 559

B 1091 – 1115

C 498 – 522

D 1054 – 1079

E 556 – 556

F 556 – 556

G 556 – 556

H 742 – 742

I 742 - 742

J 773 – 773

K 773 – 773

L 773 – 773

M 773 - 772

* Prvá hodnota zodpovedá situácii, keď opatrujúca osoba pracuje a opatrovaná osoba nenavštevuje školu/zaria-denie; druhá hodnota zohľadňuje návštevu školy/zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne

Ako z tabuľky vyplýva, hranice kritických príjmov opatrovaných osôb, po presiahnutí ktorých

by im zanikol nárok na PP na zvýšené výdavky aj vďaka tomu, že opatrujúca osoba pracuje v ma-

ximálne povolenom rozsahu, sa pohybujú od 498€ po 1115€ mesačne. Najnižšia kritická hodnota

je v kompozícii C, kedy v domácnosti žije ŤZP nezaopatrené dieťa s dvomi rodičmi. Ak vychá-

dzame z toho, že v takýchto prípadoch spravidla nemožno očakávať, že dieťa bude mať vlastný

príjem zo sirotského dôchodku alebo z výživného, situácia, že dôjde k strate nároku na PP na zvý-

šené výdavky je nepravdepodobná. Možno teda všeobecne konštatovať, že zárobková činnosť

105

opatrujúceho rodiča nebude viesť k „dávkovej pasci zo zamestnanosti“, teda k tomu, že by

spôsobila stratu nároku ŤZP dieťaťa na PP na zvýšené výdavky. Problémom v rodinách so

samovychovávajúcim rodičom môže byť skôr nezamestnanosť opatrujúcej osoby buď z dôvodu

nemožnosti zamestnať sa pre zdravotný stav dieťaťa alebo pre problémy so zosúlaďovaním práce

a opatrovania, nakoľko chýba možnosť deliť sa o starostlivosť s inými členmi domácnosti.

V prípade domácností s dospelou ŤZP osobou spoločne posudzovanou s opatrujúcou oso-

bou (ide o manželov, kompozície H a I) rovnako nemožno spravidla očakávať intervenujúci

vplyv zárobku zo zamestnania opatrujúcej osoby (manžela/lky) na PP na zvýšené výdav-

ky, nakoľko hranice príjmu opatrovanej osoby vo výške 742€ mesačne a viac výrazne prevyšu-

jú priemerné výšky invalidného alebo starobného dôchodku na Slovensku.

5.3 Zárobková činnosť opatrujúcej fyzickej osoby a PP na opatrovanie

Napokon sme sa zaujímali o to, ako ovplyvňuje zárobková činnosť opatrujúcej osoby prie-

merný príjem na člena domácnosti a tým následne vlastnú výšku PP na opatrovanie. V tabuľke

č. 17 uvádzame kritické hranice príjmu opatrovanej osoby, po presiahnutí ktorých sa začína

opatrujúcej pracujúcej osobe znižovať PP na opatrovanie, resp. kedy úplne zaniká.

Tab17: Intervaly vlastných príjmov opatrovanej osoby pre zachovanie plnej výšky PP na opa-trovanie a pre zánik nároku na PP na opatrovanie

Kompozícia Intervaly* (v €), po prekročení ktorých sa začína znižovať PP na opatrovanie

Intervaly* (v €) pre zánik nároku na PP na opatrovanie

A 742 - 742 948 - 924B 1298 - 1298 1504 – 1480C 705 - 705 911 - 887D 1261 - 1261 1467 - 1443E 241 - 241 447 – 423F 241 - 241 447 – 423G 241 - 241 447 – 423H 111 - 111 318 – 294I 111 - 111 318 – 294J 142 - 142 349 – 325K 142 - 142 349 – 325L 142 - 142 417 – 400M 142 - 142 417 - 400

* Prvá hodnota je pre situáciu, keď opatrujúca osoba pracuje a opatrovaná osoba nenavštevuje školu/zariadenie; druhá hodnota zohľadňuje návštevu školy/zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne

106

Ak sme konštatovali, že nie je pravdepodobné, ba priam možné, aby sa zárobková činnosť

opatrujúcej osoby negatívne premietala do príjmu opatrujúcej osoby tak, že by ohrozila jej

nárok na PP na zvýšené výdavky, v prípade PP na opatrovanie je situácia iná. Z tohto aspektu

sú zásadne odlišné situácie, keď je v rodine opatrované nezaopatrené dieťa a keď dospelá

ŤZP osoba. Kritické hodnoty v kompozíciách A-D reprezentujúce situácie, keď je opatrované

ŤZP nezaopatrené dieťa, sú dostatočne vysoké na to, aby sa nepremietli do právnych náro-

kov v oblasti PP na opatrovanie spôsobom, že by sa z dôvodu príjmu dieťaťa (v ktorom je

zohľadnený aj príjem pracujúceho a zároveň opatrujúceho rodiča) tento príspevok rodičovi

znížil alebo by zanikol.

Prakticky vo všetkých kompozíciách, kedy je opatrovaný dospelý a starší člen rodiny

s ŤZP, je kritická hranica vlastného príjmu opatrovanej osoby tak nízka (111-241€), že

sa s ohľadom na priemernú výšku invalidného alebo starobného dôchodku takmer s ur-

čitosťou prekročí, čím dôjde u opatrujúcej pracujúcej osoby k postupnému znižovaniu

PP na opatrovanie. Kritická horná hranica vedúca k zániku nároku opatrujúcej osoby na PP

na opatrovanie je síce vyššia (447€), nie je však vylúčené, že pri opatrovaných osobách s vyš-

ším ako priemerným dôchodkom k situácii úplneho zániku nároku na PP na opatrovanie môže

dôjsť. Uvedený fakt môže byť demotivujúci pre vlastnú zamestnanosť opatrujúcich osôb, na-

koľko príjem z nej v prípade spoločne posudzovaných dospelých osôb (kompozície H a I) môže

negatívne ovplyvniť vlastné právne nároky opatrujúcich partnerov v oblasti PP na opatrovanie.

Paradoxom existujúcej právnej kompozície PP na opatrovanie je v tomto prípade fakt, že

u mladších opatrujúcich osôb, ktorým ešte nevznikol nárok na starobný dôchodok a ktoré

opatrujú svojich manželov/lky, môže nárok na PP na opatrovanie zaniknúť alebo sa im

môže poskytovať len v minimálnej výške, zatiaľčo opatrujúcim dôchodcom/kyniam so

zabezpečeným príjmom z dôchodkovej dávky zostáva garantovaná paušálna výška PP na

opatrovanie. Finančná situácia v rodinách „stredného veku“, kde je opatrovaný dospelý alebo

starší člen domácnosti a v ktorej chýba plne zarábajúci partner, tak môže byť oveľa nepriazni-

vejšia než v dôchodcovských rodinách (najmä starodôchodcovských, ktoré tvoria z dôchodcov-

ských rodín, kde sa zabezpečuje systematické opatrovanie, približne 80%).

107

Závery

Súčasná právna úprava peňažného príspevku na opatrovanie má „mimo hlavnej línie“ nie-

koľko osobitných ustanovení (zámerov), ktorými zákonodarca predikoval potrebu osobitnej

ochrany rodín s odkázaným členom v určitých situáciách:

- osobitná podpora mladých rodín s nezaopatreným ŤZP dieťaťom zvýšenou hranicou

ochrany príjmu dieťaťa s ŤZP pred „kofinancovaním“ vlastnej starostlivosti v rámci PP na

opatrovanie (znižovanie PP na opatrovanie rodiča až v prípade, že príjem dieťaťa prekročí

limit 3-násobku sumy životného minima, nie limit 1,3 násobku sumy životného minima

stanoveného pre ostatné situácie),

- systém „finančnej kompenzácie“ poskytnutím zvýšenia PP na opatrovanie o stanovenú

čiastku v prípade, že rodič opatrovaného nezaopatreného dieťa nemá príjem zo zárobkovej

činnosti (filozofia „kompenzácie za nemožnosť privyrobiť si“),

- zabezpečenie garantovanej paušálnej sumy PP na opatrovanie (nižšej ako je základná vý-

mera PP na opatrovanie) v prípade, že poberateľom/ľkou príspevku je osoba s vymedze-

nou dôchodkovou dávkou (filozofia „každý by mal byť za opatrovanie odmenený, aj keď

v nižšej dávke v prípade, že je už sociálne zabezpečený“).

Prax poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a výsledky našej výskumnej čin-

nosti za roky 2008-2010 však poukázali na mnohé iné aspekty, ktoré by si zaslúžili pri právnej

úprave finančného zabezpečovania (odmeňovania) systematického neformálneho opatrovania

formou sociálnej dávky osobitnú pozornosť:

- vo finančne najproblematickejšej situácii sú mladé rodiny a rodiny „stredného veku“

a malé rodiny, kde je opatrovaný manžel/lka svojou manželkou/manželom a majú ne-

zaopatrené dieťa alebo ak ide o samovychovávajúceho rodiča. V oboch prípadoch chýba

v rodine plne zarábajúci dospelý člen,

- pre zlepšenie finančného zabezpečenia vyššie uvedených rodín je významná zárobko-

vá činnosť opatrujúcej osoby, ktorá je však často paralyzovaná nemožnosťou pracovať

pre zdravotný stav odkázanej osoby, pre nemožnosť deliť sa o opateru s inou osobou v do-

mácnosti či vedomím, že sa z dôvodu akéhokoľvek príjmu zo zárobkovej činnosti zníži PP

na opatrovanie (v prípade starostlivosti o nezaopatrené ŤZP dieťa),

108

- výška sociálnych transferov pre odkázané ŤZP osoby tvoriacich ich vlastný príjem (si-

rotský/invalidný/starobný dôchodok, výživné) neohrozuje v kombinácii s plnou možnou

zárobkovou činnosťou opatrujúceho člena rodiny právny nárok na PP na zvýšené výdavky,

tzn. takýto typ dávkovej pasce nie je reálny,

- ukazuje sa potrebné riešiť otázku, akú povahu by mal mať PP na opatrovanie: či by mal

byť univerzálnou dávkou systému štátnej sociálnej podpory alebo príjmovo testovanou

dávkou v rámci systému sociálnej pomoci. Ak má naďalej platiť filozofia „je spravodlivé

odmeniť každého, kto sa stará“, potom je nevyhnutné v rámci kompozície PP na opatro-

vanie uvažovať o vytvorení takého mechanizmu, kedy sa bude garantovať určitá paušálna

výška PP pre všetkých poberateľov/ľky bez ohľadu na ich vek a právny status v systéme

sociálnej ochrany.

Ako jednotlivé mikrosimulácie ukázali, kľúčovou otázkou pre príjmovú situáciu v rodinách

s odkázaných opatrovaným členom a pre potenciálne dávkové pasce je prítomnosť dospelej

osoby, ktorá vykonáva „plnohodnotnú“ zárobkovú činnosť. Pripomíname, že mikrosimulácie a

z nich formulované závery boli nastavené na priemerný zárobok plne zarábajúceho člena rodi-

ny (vychádzali sme zo sumy 593€, ktorá predstavovala v roku 2009 čistý príjem z priemerného

zárobku v národnom hospodárstve vo výške 744,5€ mesačne). Zaujímavá je preto otázka, ako

by sa vyvíjali právne nároky opatrovanej osoby v oblasti PP na zvýšené výdavky a PP na opat-

rovanie v prípade zvyšovania príjmu zarábajúcej neopatrujúcej osoby.

Pre hľadanie odpovede sa budeme osobitne zaoberať dvomi situáciami. V jednej ide o vplyv

vyššieho zárobku neopatrujúceho rodiča na nárok jeho ŤZP dieťaťa na PP na zvýšené

výdavky. Vyššia výška zárobku neopatrujúceho rodiča by automaticky znižovala hranicu mož-

ného príjmu ŤZP opatrovaného dieťaťa tak, aby mu nezanikol nárok na PP na zvýšené výdavky.

Ak však vychádzame z faktu, že ŤZP dieťaťu, ktoré má oboch rodičov, nevzniká nárok na si-

rotský dôchodok alebo výživné (tvoria hlavné zdroje príjmu dieťaťa pre účely mikrosimulácií),

hranice možného príjmu zarábajúceho rodiča neatakujúce nárok na PP na zvýšené výdavky sa

zvyšujú. Pri predpoklade, že opatrujúci rodič poberá PP na opatrovanie, zároveň pracuje v ma-

ximálne povolenom rozsahu, výška zárobku druhého neopatrujúceho rodiča môže dosahovať

sumu cca 1091€ mesačne tak, aby ŤZP dieťaťu nezanikol nárok na PP na zvýšené výdavky.

Podobná situácia je aj v prípade PP na opatrovanie. Ak ide o kompletnú rodinu s ŤZP dieťaťom,

príjem plne zarábajúceho neopatrujúceho rodiča by musel narásť do výšky cca 1091€ mesačne,

109

aby spolu s inými započítanými príjmami spoločne posudzovaného okruhu osôb zvýšil prie-

merný príjem dieťa s ŤZP nad 3-násobok sumy životného minima pre dospelú plnoletú osobu

(556,14€), čo by malo za následok postupné znižovanie PP na opatrovanie opatrujúceho rodiča.

Druhú skupinu tvoria prípady, kedy je opatrovaná dospelá osoba. Negatívne intervenujúci

vplyv vyššieho zárobku dospelého člena rodiny na PP na zvýšené výdavky a PP na opatrovanie

možno očakávať len v prípade, že manžel/lka je opatrovaný napr. dospelým dieťaťom a man-

želka/l pracuje a má vyšší zárobok (takýto prípad nebol predmetom našich mikrosimulácií).

Ak predpokladáme, že opatrovaný manžel/lka poberá priemernú výšku invalidného dôchodku,

potom pri príjme manželky/la vyššom ako cca 797€ mesačne nárok ŤZP manžel/ky na PP na

zvýšené výdavky zaniká. Ak by bol poberateľom/ľkou starobného dôchodku, príjem plne pra-

cujúceho a zarábajúceho partnera/rky by nemohol prekročiť sumu cca 761€ tak, aby bol zacho-

vaný nárok na PP na zvýšené výdavky. V oboch prípadoch ide o sumy, ktoré veľmi neprevyšujú

priemerný zárobok v národnom hospodárstve.

Čo sa týka PP na opatrovanie, situácia je nepriaznivejšia. Ako sme uviedli v predchádza-

júcom texte, v prípade opatrovania dospelej osoby je hranica, kedy dochádza z dôvodu príjmu

opatrovanej osoby nad 1,3 násobok sumy životného minima k znižovaniu PP na opatrovanie,

veľmi nízka (111-241€ mesačne). Vychádzali sme zo situácie, že ide o rodiny, kde je druhý

partner poberateľom/ľkou starobného dôchodku a už nepracuje. Ak je však mladší, pracujú-

ci, patriaci s opatrovanou osobou do okruhu spoločne posudzovaných osôb, ich spoločný prí-

jem môže dosiahnuť len sumu cca 895€ mesačne, aby ich dospelému dieťaťu či inej dospelej

opatrujúcej osobe úplne nezanikol nárok na PP na opatrovanie. Po prekročení tejto sumy sa

predpokladá, že opatrovaná osoba si osobnú starostlivosť kompletne zaplatí z vlastných pros-

triedkov. Ak vychádzame z toho, že je poberateľkou invalidného dôchodku, maximálny príjem

manželského partnera/rky tak, aby úplne nezanikol nárok opatrujúcej osobe na PP na opatrova-

nie, môže predstavovať cca 580€ mesačne, t.j. zhruba čistý príjem z priemernej mzdy v národ-

nom hospodárstve v roku 2009. Aj tieto výpočty potvrdzujú citlivosť sociálnej a ekonomickej

situácie rodín, kde žije dospelý opatrovaný člen s partnerom/kou v mladšom veku, pred dosiah-

nutím dôchodkového veku, čo by si do budúcnosti určite zaslúžilo osobitnú pozornosť v rámci

politiky zosúlaďovania práce a opatrovania a podpory rodín, v ktorých sa na neformálnej báze

zabezpečuje starostlivosť o odkázané osoby.

110

Príloha

Zdrojové tabuľky mikrosimulácií

A. Jedno dieťa + jeden rodič

A.1: 1 nezaopatrené ŤZP dieťa + 1 starajúci sa nepracujúci rodič

Príjem ŤZP 6 -

25PP na

opatrovanie

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 49,80 65,38 22,01 343,56 171,78

85,61 206,37 49,80 65,38 22,01 429,17 214,58

171,22 206,37 49,80 65,38 22,01 514,78 257,39

256,83 206,37 49,80 65,38 22,01 600,39 300,20

342,44 206,37 49,80 65,38 22,01 686,00 343,00

428,06 206,37 49,80 65,38 22,01 771,61 385,81

513,67 206,37 49,80 65,38 22,01 857,22 428,61

599,28 206,37 49,80 65,38 22,01 942,84 471,42

684,89 206,37 49,80 65,38 22,01 1 028,45 514,22

770,50 206,37 49,80 65,38 22,01 1 114,06 557,03

856,11 206,37 49,80 65,38 22,01 1 199,67 599,83

907,34 206,37 49,80 0,00 22,01 1 185,52 592,76

958,58 206,37 49,80 0,00 22,01 1 236,76 618,38

1 009,81 206,37 49,80 0,00 22,01 1 287,99 644,00

1 061,05 206,37 49,80 0,00 22,01 1 339,23 669,61

1 112,28 206,37 49,80 0,00 22,01 1 390,46 695,23

1 153,55 165,10 49,80 0,00 22,01 1 390,46 695,23

1 194,83 123,82 49,80 0,00 22,01 1 390,46 695,23

1 236,10 82,55 49,80 0,00 22,01 1 390,46 695,23

1 277,38 41,27 49,80 0,00 22,01 1 390,46 695,23

1 318,65 0,00 0,00 0,00 22,01 1 340,66 670,33

1 359,92 0,00 0,00 0,00 22,01 1 381,93 690,97

1 401,20 0,00 0,00 0,00 22,01 1 423,21 711,60

1 442,47 0,00 0,00 0,00 22,01 1 464,48 732,24

1 483,75 0,00 0,00 0,00 22,01 1 505,76 752,88

111

A.2: 1 nezaopatrené ŤZP dieťa v zariadení + 1 starajúci sa nepracujúci rodič

Príjem ŤZP 6 -

25

PP na opatrovanie pri poskytovaní

pobytovej služby > 20h/týždeň

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 49,80 65,38 22,01 319,48 159,74

88,02 182,29 49,80 65,38 22,01 407,50 203,75

176,04 182,29 49,80 65,38 22,01 495,52 247,76

264,06 182,29 49,80 65,38 22,01 583,54 291,77

352,08 182,29 49,80 65,38 22,01 671,55 335,78

440,10 182,29 49,80 65,38 22,01 759,57 379,79

528,11 182,29 49,80 65,38 22,01 847,59 423,80

616,13 182,29 49,80 65,38 22,01 935,61 467,81

704,15 182,29 49,80 65,38 22,01 1 023,63 511,82

792,17 182,29 49,80 65,38 22,01 1 111,65 555,82

880,19 182,29 49,80 65,38 22,01 1 199,67 599,83

926,61 182,29 49,80 0,00 22,01 1 180,71 590,35

973,03 182,29 49,80 0,00 22,01 1 227,13 613,56

1 019,44 182,29 49,80 0,00 22,01 1 273,54 636,77

1 065,86 182,29 49,80 0,00 22,01 1 319,96 659,98

1 112,28 182,29 49,80 0,00 22,01 1 366,38 683,19

1 148,74 145,83 49,80 0,00 22,01 1 366,38 683,19

1 185,20 109,37 49,80 0,00 22,01 1 366,38 683,19

1 221,65 72,92 49,80 0,00 22,01 1 366,38 683,19

1 258,11 36,46 49,80 0,00 22,01 1 366,38 683,19

1 294,57 0,00 0,00 0,00 22,01 1 316,58 658,29

1 331,03 0,00 0,00 0,00 22,01 1 353,04 676,52

1 367,49 0,00 0,00 0,00 22,01 1 389,50 694,75

1 403,94 0,00 0,00 0,00 22,01 1 425,95 712,98

1 440,40 0,00 0,00 0,00 22,01 1 462,41 731,21

112

A.3: 1 nezaopatrené ŤZP dieťa + 1 starajúci sa pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6 - 25

PP na opatrovanie

Rodič pracuje do výšky nároku na

PP na opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 22,01 664,52 332,26

53,52 206,37 370,76 65,38 22,01 718,03 359,02

107,03 206,37 370,76 65,38 22,01 771,55 385,77

160,55 206,37 370,76 65,38 22,01 825,06 412,53

214,06 206,37 370,76 65,38 22,01 878,58 439,29

267,58 206,37 370,76 65,38 22,01 932,09 466,05

321,09 206,37 370,76 65,38 22,01 985,61 492,80

374,61 206,37 370,76 65,38 22,01 1 039,12 519,56

428,12 206,37 370,76 65,38 22,01 1 092,64 546,32

481,64 206,37 370,76 65,38 22,01 1 146,15 573,08

535,15 206,37 370,76 65,38 22,01 1 199,67 599,83

576,42 206,37 370,76 0,00 22,01 1 175,56 587,78

617,70 206,37 370,76 0,00 22,01 1 216,84 608,42

658,97 206,37 370,76 0,00 22,01 1 258,11 629,06

700,25 206,37 370,76 0,00 22,01 1 299,39 649,69

741,52 206,37 370,76 0,00 22,01 1 340,66 670,33

782,79 165,10 370,76 0,00 22,01 1 340,66 670,33

824,07 123,82 370,76 0,00 22,01 1 340,66 670,33

865,34 82,55 370,76 0,00 22,01 1 340,66 670,33

906,62 41,27 370,76 0,00 22,01 1 340,66 670,33

947,89 0,00 370,76 0,00 22,01 1 340,66 670,33

1 062,89 0,00 370,76 0,00 22,01 1 455,66 727,83

1 177,89 0,00 370,76 0,00 22,01 1 570,66 785,33

1 292,89 0,00 370,76 0,00 22,01 1 685,66 842,83

1 407,89 0,00 370,76 0,00 22,01 1 800,66 900,33

113

A.4: 1 nezaopatrené ŤZP dieťa v zariadení + 1 starajúci sa pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6 - 25

PP na opatrovanie pri

poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Rodič pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 22,01 640,44 320,22

55,92 182,29 370,76 65,38 22,01 696,36 348,18

111,85 182,29 370,76 65,38 22,01 752,28 376,14

167,77 182,29 370,76 65,38 22,01 808,21 404,10

223,69 182,29 370,76 65,38 22,01 864,13 432,07

279,62 182,29 370,76 65,38 22,01 920,05 460,03

335,54 182,29 370,76 65,38 22,01 975,98 487,99

391,46 182,29 370,76 65,38 22,01 1 031,90 515,95

447,38 182,29 370,76 65,38 22,01 1 087,82 543,91

503,31 182,29 370,76 65,38 22,01 1 143,75 571,87

559,23 182,29 370,76 65,38 22,01 1 199,67 599,83

595,69 182,29 370,76 0,00 22,01 1 170,75 585,37

632,15 182,29 370,76 0,00 22,01 1 207,21 603,60

668,60 182,29 370,76 0,00 22,01 1 243,66 621,83

705,06 182,29 370,76 0,00 22,01 1 280,12 640,06

741,52 182,29 370,76 0,00 22,01 1 316,58 658,29

777,98 145,83 370,76 0,00 22,01 1 316,58 658,29

814,44 109,37 370,76 0,00 22,01 1 316,58 658,29

850,89 72,92 370,76 0,00 22,01 1 316,58 658,29

887,35 36,46 370,76 0,00 22,01 1 316,58 658,29

923,81 0,00 370,76 0,00 22,01 1 316,58 658,29

1 043,81 0,00 370,76 0,00 22,01 1 436,58 718,29

1 163,81 0,00 370,76 0,00 22,01 1 556,58 778,29

1 283,81 0,00 370,76 0,00 22,01 1 676,58 838,29

1 403,81 0,00 370,76 0,00 22,01 1 796,58 898,29

114

A.5: 1 nezaopatrené ŤZP dieťa + 1 opatrujúci rodič poberajúci dôchodok

Príjem ŤZP 6 - 25

PP na opatrovanie

Rodič poberá starobný dôchodok

(priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 22,01 513,07 256,53

49,04 85,98 339,70 65,38 22,01 562,11 281,06

98,09 85,98 339,70 65,38 22,01 611,15 305,58

147,13 85,98 339,70 65,38 22,01 660,20 330,10

196,17 85,98 339,70 65,38 22,01 709,24 354,62

245,21 85,98 339,70 65,38 22,01 758,28 379,14

294,26 85,98 339,70 65,38 22,01 807,32 403,66

343,30 85,98 339,70 65,38 22,01 856,37 428,18

392,34 85,98 339,70 65,38 22,01 905,41 452,71

441,39 85,98 339,70 65,38 22,01 954,45 477,23

490,43 85,98 339,70 65,38 22,01 1 003,50 501,75

539,47 85,98 339,70 65,38 22,01 1 052,54 526,27

588,51 85,98 339,70 65,38 22,01 1 101,58 550,79

637,56 85,98 339,70 65,38 22,01 1 150,62 575,31

686,60 85,98 339,70 65,38 22,01 1 199,67 599,83

761,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 209,29 604,64

836,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 284,29 642,14

911,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 359,29 679,64

986,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 434,29 717,14

1 061,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 509,29 754,64

1 136,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 584,29 792,14

1 211,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 659,29 829,64

1 286,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 734,29 867,14

1 361,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 809,29 904,64

1 436,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 884,29 942,14

115

B. Dve nezaopatrené deti + jeden rodič

B.1: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci nepracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6 - 25

PP na opatrovanie

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 49,80 65,38 44,02 365,57 182,78

141,23 206,37 49,80 65,38 44,02 506,79 253,40

282,45 206,37 49,80 65,38 44,02 648,02 324,01

423,68 206,37 49,80 65,38 44,02 789,24 394,62

564,90 206,37 49,80 65,38 44,02 930,47 465,23

706,13 206,37 49,80 65,38 44,02 1 071,69 535,85

847,35 206,37 49,80 65,38 44,02 1 212,92 606,46

988,58 206,37 49,80 65,38 44,02 1 354,14 677,07

1 129,80 206,37 49,80 65,38 44,02 1 495,37 747,68

1 271,03 206,37 49,80 65,38 44,02 1 636,59 818,30

1 412,25 206,37 49,80 65,38 44,02 1 777,82 888,91

1 463,48 206,37 49,80 0,00 44,02 1 763,67 881,84

1 514,72 206,37 49,80 0,00 44,02 1 814,91 907,45

1 565,95 206,37 49,80 0,00 44,02 1 866,14 933,07

1 617,19 206,37 49,80 0,00 44,02 1 917,38 958,69

1 668,42 206,37 49,80 0,00 44,02 1 968,61 984,31

1 709,69 165,10 49,80 0,00 44,02 1 968,61 984,31

1 750,97 123,82 49,80 0,00 44,02 1 968,61 984,31

1 792,24 82,55 49,80 0,00 44,02 1 968,61 984,31

1 833,52 41,27 49,80 0,00 44,02 1 968,61 984,31

1 874,79 0,00 0,00 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 916,06 0,00 0,00 0,00 44,02 1 960,08 980,04

1 957,34 0,00 0,00 0,00 44,02 2 001,36 1 000,68

1 998,61 0,00 0,00 0,00 44,02 2 042,63 1 021,32

2 039,89 0,00 0,00 0,00 44,02 2 083,91 1 041,95

116

B.2: 1 ŤZP dieťa v zariadení + 1 opatrujúci nepracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa rodič

Príjem ŤZP 6 -

25

PP na opatrovanie pri poskytovaní

pobytovej služby > 20h/týždeň

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 49,80 65,38 44,02 341,49 170,74

143,63 182,29 49,80 65,38 44,02 485,12 242,56

287,27 182,29 49,80 65,38 44,02 628,75 314,38

430,90 182,29 49,80 65,38 44,02 772,39 386,19

574,53 182,29 49,80 65,38 44,02 916,02 458,01

718,17 182,29 49,80 65,38 44,02 1 059,65 529,83

861,80 182,29 49,80 65,38 44,02 1 203,29 601,64

1 005,43 182,29 49,80 65,38 44,02 1 346,92 673,46

1 149,06 182,29 49,80 65,38 44,02 1 490,55 745,28

1 292,70 182,29 49,80 65,38 44,02 1 634,19 817,09

1 436,33 182,29 49,80 65,38 44,02 1 777,82 888,91

1 482,75 182,29 49,80 0,00 44,02 1 758,86 879,43

1 529,17 182,29 49,80 0,00 44,02 1 805,28 902,64

1 575,58 182,29 49,80 0,00 44,02 1 851,69 925,85

1 622,00 182,29 49,80 0,00 44,02 1 898,11 949,06

1 668,42 182,29 49,80 0,00 44,02 1 944,53 972,27

1 704,88 145,83 49,80 0,00 44,02 1 944,53 972,27

1 741,34 109,37 49,80 0,00 44,02 1 944,53 972,27

1 777,79 72,92 49,80 0,00 44,02 1 944,53 972,27

1 814,25 36,46 49,80 0,00 44,02 1 944,53 972,27

1 850,71 0,00 0,00 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 887,17 0,00 0,00 0,00 44,02 1 931,19 965,59

1 923,63 0,00 0,00 0,00 44,02 1 967,65 983,82

1 960,08 0,00 0,00 0,00 44,02 2 004,10 1 002,05

1 996,54 0,00 0,00 0,00 44,02 2 040,56 1 020,28

117

B.3: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci pracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6 -

25PP na

opatrovanie

Rodič pracuje do výšky nároku na

PP na opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 44,02 686,53 343,26

109,13 206,37 370,76 65,38 44,02 795,66 397,83

218,26 206,37 370,76 65,38 44,02 904,79 452,39

327,39 206,37 370,76 65,38 44,02 1 013,92 506,96

436,52 206,37 370,76 65,38 44,02 1 123,04 561,52

545,65 206,37 370,76 65,38 44,02 1 232,17 616,09

654,77 206,37 370,76 65,38 44,02 1 341,30 670,65

763,90 206,37 370,76 65,38 44,02 1 450,43 725,22

873,03 206,37 370,76 65,38 44,02 1 559,56 779,78

982,16 206,37 370,76 65,38 44,02 1 668,69 834,34

1 091,29 206,37 370,76 65,38 44,02 1 777,82 888,91

1 132,56 206,37 370,76 0,00 44,02 1 753,71 876,86

1 173,84 206,37 370,76 0,00 44,02 1 794,99 897,49

1 215,11 206,37 370,76 0,00 44,02 1 836,26 918,13

1 256,39 206,37 370,76 0,00 44,02 1 877,54 938,77

1 297,66 206,37 370,76 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 338,93 165,10 370,76 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 380,21 123,82 370,76 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 421,48 82,55 370,76 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 462,76 41,27 370,76 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 504,03 0,00 370,76 0,00 44,02 1 918,81 959,41

1 619,03 0,00 370,76 0,00 44,02 2 033,81 1 016,91

1 734,03 0,00 370,76 0,00 44,02 2 148,81 1 074,41

1 849,03 0,00 370,76 0,00 44,02 2 263,81 1 131,91

1 964,03 0,00 370,76 0,00 44,02 2 378,81 1 189,41

118

B.4: 1 ŤZP dieťa v zariadení + 1 opatrujúci pracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6 -

25

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej služby

> 20h/týždeň

Rodič pracuje do výšky nároku na

PP na opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 44,02 662,45 331,22

111,54 182,29 370,76 65,38 44,02 773,99 386,99

223,07 182,29 370,76 65,38 44,02 885,52 442,76

334,61 182,29 370,76 65,38 44,02 997,06 498,53

446,15 182,29 370,76 65,38 44,02 1 108,60 554,30

557,69 182,29 370,76 65,38 44,02 1 220,13 610,07

669,22 182,29 370,76 65,38 44,02 1 331,67 665,84

780,76 182,29 370,76 65,38 44,02 1 443,21 721,60

892,30 182,29 370,76 65,38 44,02 1 554,74 777,37

1 003,83 182,29 370,76 65,38 44,02 1 666,28 833,14

1 115,37 182,29 370,76 65,38 44,02 1 777,82 888,91

1 151,83 182,29 370,76 0,00 44,02 1 748,90 874,45

1 188,29 182,29 370,76 0,00 44,02 1 785,36 892,68

1 224,74 182,29 370,76 0,00 44,02 1 821,81 910,91

1 261,20 182,29 370,76 0,00 44,02 1 858,27 929,14

1 297,66 182,29 370,76 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 334,12 145,83 370,76 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 370,58 109,37 370,76 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 407,03 72,92 370,76 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 443,49 36,46 370,76 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 479,95 0,00 370,76 0,00 44,02 1 894,73 947,37

1 599,95 0,00 370,76 0,00 44,02 2 014,73 1 007,37

1 719,95 0,00 370,76 0,00 44,02 2 134,73 1 067,37

1 839,95 0,00 370,76 0,00 44,02 2 254,73 1 127,37

1 959,95 0,00 370,76 0,00 44,02 2 374,73 1 187,37

119

B.5: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci rodič poberajúci dôchodok + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6 -

25PP na

opatrovanie

Rodič poberá starobný dôchodok

(priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 44,02 535,08 267,54

88,77 85,98 339,70 65,38 44,02 623,84 311,92

177,53 85,98 339,70 65,38 44,02 712,61 356,31

266,30 85,98 339,70 65,38 44,02 801,38 400,69

355,07 85,98 339,70 65,38 44,02 890,15 445,07

443,84 85,98 339,70 65,38 44,02 978,91 489,46

532,60 85,98 339,70 65,38 44,02 1 067,68 533,84

621,37 85,98 339,70 65,38 44,02 1 156,45 578,22

710,14 85,98 339,70 65,38 44,02 1 245,21 622,61

798,90 85,98 339,70 65,38 44,02 1 333,98 666,99

887,67 85,98 339,70 65,38 44,02 1 422,75 711,37

976,44 85,98 339,70 65,38 44,02 1 511,52 755,76

1 065,21 85,98 339,70 65,38 44,02 1 600,28 800,14

1 153,97 85,98 339,70 65,38 44,02 1 689,05 844,53

1 242,74 85,98 339,70 65,38 44,02 1 777,82 888,91

1 317,74 85,98 339,70 0,00 44,02 1 787,44 893,72

1 392,74 85,98 339,70 0,00 44,02 1 862,44 931,22

1 467,74 85,98 339,70 0,00 44,02 1 937,44 968,72

1 542,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 012,44 1 006,22

1 617,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 087,44 1 043,72

1 692,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 162,44 1 081,22

1 767,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 237,44 1 118,72

1 842,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 312,44 1 156,22

1 917,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 387,44 1 193,72

1 992,74 85,98 339,70 0,00 44,02 2 462,44 1 231,22

120

C. Jedno ŤZP nezaopatrené dieťa + dvaja rodičia

C.1: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci nepracujúci rodič + 1 pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6 -

25PP na

opatrovanie

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 936,56 312,19

81,93 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 018,48 339,49

163,85 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 100,41 366,80

245,78 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 182,33 394,11

327,70 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 264,26 421,42

409,63 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 346,18 448,73

491,55 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 428,11 476,04

573,48 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 510,03 503,34

655,40 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 591,96 530,65

737,33 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 673,88 557,96

819,25 206,37 49,80 593,00 65,38 22,01 1 755,81 585,27

870,48 206,37 49,80 593,00 0,00 22,01 1 741,66 580,55

921,72 206,37 49,80 593,00 0,00 22,01 1 792,90 597,63

972,95 206,37 49,80 593,00 0,00 22,01 1 844,13 614,71

1 024,19 206,37 49,80 593,00 0,00 22,01 1 895,37 631,79

1 075,42 206,37 49,80 593,00 0,00 22,01 1 946,60 648,87

1 116,69 165,10 49,80 593,00 0,00 22,01 1 946,60 648,87

1 157,97 123,82 49,80 593,00 0,00 22,01 1 946,60 648,87

1 199,24 82,55 49,80 593,00 0,00 22,01 1 946,60 648,87

1 240,52 41,27 49,80 593,00 0,00 22,01 1 946,60 648,87

1 281,79 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

1 323,06 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 938,07 646,02

1 364,34 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 979,35 659,78

1 405,61 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 2 020,62 673,54

1 446,89 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 2 061,90 687,30

121

C.2: 1 ŤZP dieťa v zariadení + 1 opatrujúci nepracujúci rodič + 1 pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6

- 25

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 912,48 304,16

84,33 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 996,81 332,27

168,67 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 081,14 360,38

253,00 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 165,48 388,49

337,33 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 249,81 416,60

421,67 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 334,14 444,71

506,00 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 418,48 472,83

590,33 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 502,81 500,94

674,66 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 587,14 529,05

759,00 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 671,48 557,16

843,33 182,29 49,80 593,00 65,38 22,01 1 755,81 585,27

889,75 182,29 49,80 593,00 0,00 22,01 1 736,85 578,95

936,17 182,29 49,80 593,00 0,00 22,01 1 783,27 594,42

982,58 182,29 49,80 593,00 0,00 22,01 1 829,68 609,89

1 029,00 182,29 49,80 593,00 0,00 22,01 1 876,10 625,37

1 075,42 182,29 49,80 593,00 0,00 22,01 1 922,52 640,84

1 111,88 145,83 49,80 593,00 0,00 22,01 1 922,52 640,84

1 148,34 109,37 49,80 593,00 0,00 22,01 1 922,52 640,84

1 184,79 72,92 49,80 593,00 0,00 22,01 1 922,52 640,84

1 221,25 36,46 49,80 593,00 0,00 22,01 1 922,52 640,84

1 257,71 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

1 294,17 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 909,18 636,39

1 330,63 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 945,64 648,55

1 367,08 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 1 982,09 660,70

1 403,54 0,00 0,00 593,00 0,00 22,01 2 018,55 672,85

122

C.3: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci pracujúci rodič + 1 pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6

- 25PP na

opatrovanie

Rodič pracuje do výšky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 257,52 419,17

49,83 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 307,35 435,78

99,66 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 357,18 452,39

149,49 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 407,01 469,00

199,32 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 456,83 485,61

249,15 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 506,66 502,22

298,97 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 556,49 518,83

348,80 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 606,32 535,44

398,63 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 656,15 552,05

448,46 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 705,98 568,66

498,29 206,37 370,76 593,00 65,38 22,01 1 755,81 585,27

539,56 206,37 370,76 593,00 0,00 22,01 1 731,70 577,23

580,84 206,37 370,76 593,00 0,00 22,01 1 772,98 590,99

622,11 206,37 370,76 593,00 0,00 22,01 1 814,25 604,75

663,39 206,37 370,76 593,00 0,00 22,01 1 855,53 618,51

704,66 206,37 370,76 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

745,93 165,10 370,76 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

787,21 123,82 370,76 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

828,48 82,55 370,76 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

869,76 41,27 370,76 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

911,03 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 1 896,80 632,27

1 026,03 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 011,80 670,60

1 141,03 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 126,80 708,93

1 256,03 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 241,80 747,27

1 371,03 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 356,80 785,60

123

C.4: 1 ŤZP dieťa v zariadení + 1 opatrujúci pracujúci rodič + 1 pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6

- 25

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej služby >

20h/týždeň

Rodič pracuje do výšky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 233,44 411,15

52,24 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 285,68 428,56

104,47 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 337,91 445,97

156,71 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 390,15 463,38

208,95 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 442,39 480,80

261,19 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 494,62 498,21

313,42 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 546,86 515,62

365,66 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 599,10 533,03

417,90 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 651,33 550,44

470,13 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 703,57 567,86

522,37 182,29 370,76 593,00 65,38 22,01 1 755,81 585,27

558,83 182,29 370,76 593,00 0,00 22,01 1 726,89 575,63

595,29 182,29 370,76 593,00 0,00 22,01 1 763,35 587,78

631,74 182,29 370,76 593,00 0,00 22,01 1 799,80 599,93

668,20 182,29 370,76 593,00 0,00 22,01 1 836,26 612,09

704,66 182,29 370,76 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

741,12 145,83 370,76 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

777,58 109,37 370,76 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

814,03 72,92 370,76 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

850,49 36,46 370,76 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

886,95 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 1 872,72 624,24

1 006,95 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 1 992,72 664,24

1 126,95 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 112,72 704,24

1 246,95 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 232,72 744,24

1 366,95 0,00 370,76 593,00 0,00 22,01 2 352,72 784,24

124

C.5: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci rodič poberajúci dôchodok + 1 pracujúci rodič

Príjem ŤZP 6 -

25PP na

opatrovanie

Rodič poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 106,07 368,69

46,41 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 152,48 384,16

92,82 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 198,89 399,63

139,23 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 245,30 415,10

185,64 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 291,71 430,57

232,05 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 338,12 446,04

278,46 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 384,53 461,51

324,87 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 430,94 476,98

371,28 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 477,35 492,45

417,69 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 523,76 507,92

464,10 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 570,17 523,39

510,51 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 616,58 538,86

556,92 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 662,99 554,33

603,33 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 709,40 569,80

649,74 85,98 339,70 593,00 65,38 22,01 1 755,81 585,27

724,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 1 765,43 588,48

799,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 1 840,43 613,48

874,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 1 915,43 638,48

949,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 1 990,43 663,48

1 024,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 2 065,43 688,48

1 099,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 2 140,43 713,48

1 174,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 2 215,43 738,48

1 249,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 2 290,43 763,48

1 324,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 2 365,43 788,48

1 399,74 85,98 339,70 593,00 0,00 22,01 2 440,43 813,48

125

D. 2 nezaopatrené deti + 2 rodičia

D.1: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci nepracujúci rodič + 1 pracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6

- 25PP na

opatrovanie

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 958,57 239,64

137,54 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 096,11 274,03

275,08 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 233,65 308,41

412,62 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 371,19 342,80

550,16 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 508,72 377,18

687,70 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 646,26 411,57

825,23 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 783,80 445,95

962,77 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 1 921,34 480,34

1 100,31 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 2 058,88 514,72

1 237,85 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 2 196,42 549,10

1 375,39 206,37 49,80 593,00 65,38 44,02 2 333,96 583,49

1 426,62 206,37 49,80 593,00 0,00 44,02 2 319,81 579,95

1 477,86 206,37 49,80 593,00 0,00 44,02 2 371,05 592,76

1 529,09 206,37 49,80 593,00 0,00 44,02 2 422,28 605,57

1 580,33 206,37 49,80 593,00 0,00 44,02 2 473,52 618,38

1 631,56 206,37 49,80 593,00 0,00 44,02 2 524,75 631,19

1 672,83 165,10 49,80 593,00 0,00 44,02 2 524,75 631,19

1 714,11 123,82 49,80 593,00 0,00 44,02 2 524,75 631,19

1 755,38 82,55 49,80 593,00 0,00 44,02 2 524,75 631,19

1 796,66 41,27 49,80 593,00 0,00 44,02 2 524,75 631,19

1 837,93 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 879,20 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 516,22 629,06

1 920,48 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 557,50 639,37

1 961,75 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 598,77 649,69

2 003,03 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 640,05 660,01

126

D.2: 1 ŤZP dieťa v zariadení + 1 opatrujúci nepracujúci rodič + 1 pracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6

- 25

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej služby >

20h/týždeň

Ak rodič nepracuje + dávka na

nezaopatrené dieťa

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 934,49 233,62

139,95 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 074,44 268,61

279,89 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 214,38 303,60

419,84 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 354,33 338,58

559,79 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 494,28 373,57

699,74 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 634,22 408,56

839,68 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 774,17 443,54

979,63 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 1 914,12 478,53

1 119,58 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 2 054,06 513,52

1 259,52 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 2 194,01 548,50

1 399,47 182,29 49,80 593,00 65,38 44,02 2 333,96 583,49

1 445,89 182,29 49,80 593,00 0,00 44,02 2 315,00 578,75

1 492,31 182,29 49,80 593,00 0,00 44,02 2 361,42 590,35

1 538,72 182,29 49,80 593,00 0,00 44,02 2 407,83 601,96

1 585,14 182,29 49,80 593,00 0,00 44,02 2 454,25 613,56

1 631,56 182,29 49,80 593,00 0,00 44,02 2 500,67 625,17

1 668,02 145,83 49,80 593,00 0,00 44,02 2 500,67 625,17

1 704,48 109,37 49,80 593,00 0,00 44,02 2 500,67 625,17

1 740,93 72,92 49,80 593,00 0,00 44,02 2 500,67 625,17

1 777,39 36,46 49,80 593,00 0,00 44,02 2 500,67 625,17

1 813,85 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 850,31 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 487,33 621,83

1 886,77 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 523,79 630,95

1 923,22 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 560,24 640,06

1 959,68 0,00 0,00 593,00 0,00 44,02 2 596,70 649,18

127

D.3: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci pracujúci rodič + 1 pracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6

- 25PP na

opatrovanie

Rodič pracuje do

výšky nároku na PP na

opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 279,53 319,88

105,44 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 384,97 346,24

210,89 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 490,41 372,60

316,33 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 595,86 398,96

421,77 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 701,30 425,33

527,22 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 806,74 451,69

632,66 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 1 912,19 478,05

738,10 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 2 017,63 504,41

843,54 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 2 123,07 530,77

948,99 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 2 228,52 557,13

1 054,43 206,37 370,76 593,00 65,38 44,02 2 333,96 583,49

1 095,70 206,37 370,76 593,00 0,00 44,02 2 309,85 577,46

1 136,98 206,37 370,76 593,00 0,00 44,02 2 351,13 587,78

1 178,25 206,37 370,76 593,00 0,00 44,02 2 392,40 598,10

1 219,53 206,37 370,76 593,00 0,00 44,02 2 433,68 608,42

1 260,80 206,37 370,76 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 302,07 165,10 370,76 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 343,35 123,82 370,76 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 384,62 82,55 370,76 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 425,90 41,27 370,76 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 467,17 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 474,95 618,74

1 582,17 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 589,95 647,49

1 697,17 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 704,95 676,24

1 812,17 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 819,95 704,99

1 927,17 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 934,95 733,74

128

D.4: 1 ŤZP dieťa v zariadení + 1 opatrujúci pracujúci rodič + 1 pracujúci rodič + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6

- 25

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej služby >

20h/týždeň

Rodič pracuje do

výšky nároku na PP na

opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 255,45 313,86

107,85 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 363,30 340,82

215,70 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 471,15 367,79

323,55 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 579,00 394,75

431,40 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 686,85 421,71

539,26 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 794,70 448,68

647,11 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 1 902,55 475,64

754,96 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 2 010,41 502,60

862,81 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 2 118,26 529,56

970,66 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 2 226,11 556,53

1 078,51 182,29 370,76 593,00 65,38 44,02 2 333,96 583,49

1 114,97 182,29 370,76 593,00 0,00 44,02 2 305,04 576,26

1 151,43 182,29 370,76 593,00 0,00 44,02 2 341,50 585,37

1 187,88 182,29 370,76 593,00 0,00 44,02 2 377,95 594,49

1 224,34 182,29 370,76 593,00 0,00 44,02 2 414,41 603,60

1 260,80 182,29 370,76 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 297,26 145,83 370,76 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 333,72 109,37 370,76 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 370,17 72,92 370,76 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 406,63 36,46 370,76 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 443,09 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 450,87 612,72

1 563,09 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 570,87 642,72

1 683,09 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 690,87 672,72

1 803,09 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 810,87 702,72

1 923,09 0,00 370,76 593,00 0,00 44,02 2 930,87 732,72

129

D.5: 1 ŤZP dieťa + 1 opatrujúci rodič poberajúci dôchodok + 1 pracujúci rodič + 1 ne-zaopatrené dieťa

Príjem ŤZP 6

- 25PP na

opatrovanie

Rodič poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na 2 deti Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 128,08 282,02

86,13 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 214,21 303,55

172,27 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 300,35 325,09

258,40 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 386,48 346,62

344,54 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 472,61 368,15

430,67 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 558,75 389,69

516,81 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 644,88 411,22

602,94 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 731,02 432,75

689,07 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 817,15 454,29

775,21 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 903,29 475,82

861,34 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 1 989,42 497,36

947,48 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 2 075,55 518,89

1 033,61 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 2 161,69 540,42

1 119,75 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 2 247,82 561,96

1 205,88 85,98 339,70 593,00 65,38 44,02 2 333,96 583,49

1 280,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 343,58 585,89

1 355,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 418,58 604,64

1 430,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 493,58 623,39

1 505,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 568,58 642,14

1 580,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 643,58 660,89

1 655,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 718,58 679,64

1 730,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 793,58 698,39

1 805,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 868,58 717,14

1 880,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 2 943,58 735,89

1 955,88 85,98 339,70 593,00 0,00 44,02 3 018,58 754,64

130

E. 1 ŤZP dospelá osoba (samostatne posudzovaná) + 1 opatrujúca osoba

E.1: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúca nepracujúca osoba

Príjem ŤZP PP na opatrovanie

Príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov SpoluPriemer na člena

domácnosti

0 206,37 65,38 271,75 135,87

24,10 206,37 65,38 295,85 147,92

48,20 206,37 65,38 319,95 159,97

72,30 206,37 65,38 344,05 172,02

96,40 206,37 65,38 368,15 184,07

120,50 206,37 65,38 392,25 196,12

144,60 206,37 65,38 416,34 208,17

168,70 206,37 65,38 440,44 220,22

192,80 206,37 65,38 464,54 232,27

216,89 206,37 65,38 488,64 244,32

240,99 206,37 65,38 512,74 256,37

282,27 165,10 65,38 512,74 256,37

323,54 123,82 65,38 512,74 256,37

364,81 82,55 65,38 512,74 256,37

406,09 41,28 65,38 512,74 256,37

447,36 0,00 65,38 512,74 256,37

469,12 0,00 65,38 534,49 267,25

490,87 0,00 65,38 556,25 278,13

512,63 0,00 65,38 578,01 289,00

534,38 0,00 65,38 599,76 299,88

556,14 0,00 65,38 621,52 310,76

577,90 0,00 0,00 577,90 288,95

599,65 0,00 0,00 599,65 299,83

621,41 0,00 0,00 621,41 310,70

643,16 0,00 0,00 643,16 321,58

131

E.2: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 opatrujúca nepracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov SpoluPriemer na člena

domácnosti

0 182,29 65,38 247,67 123,83

24,10 182,29 65,38 271,77 135,88

48,20 182,29 65,38 295,87 147,93

72,30 182,29 65,38 319,97 159,98

96,40 182,29 65,38 344,07 172,03

120,50 182,29 65,38 368,17 184,08

144,60 182,29 65,38 392,26 196,13

168,70 182,29 65,38 416,36 208,18

192,80 182,29 65,38 440,46 220,23

216,89 182,29 65,38 464,56 232,28

240,99 182,29 65,38 488,66 244,33

277,45 145,83 65,38 488,66 244,33

313,91 109,37 65,38 488,66 244,33

350,37 72,92 65,38 488,66 244,33

386,83 36,46 65,38 488,66 244,33

423,28 0,00 65,38 488,66 244,33

449,86 0,00 65,38 515,23 257,62

476,43 0,00 65,38 541,80 270,90

503,00 0,00 65,38 568,38 284,19

529,57 0,00 65,38 594,95 297,47

556,14 0,00 65,38 621,52 310,76

582,71 0,00 0,00 582,71 291,36

609,28 0,00 0,00 609,28 304,64

635,85 0,00 0,00 635,85 317,93

662,42 0,00 0,00 662,42 331,21

132

E.3: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúca pracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba pracuje do výšky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 642,51 321,25

24,10 206,37 370,76 65,38 666,61 333,30

48,20 206,37 370,76 65,38 690,71 345,35

72,30 206,37 370,76 65,38 714,81 357,40

96,40 206,37 370,76 65,38 738,91 369,45

120,50 206,37 370,76 65,38 763,01 381,50

144,60 206,37 370,76 65,38 787,10 393,55

168,70 206,37 370,76 65,38 811,20 405,60

192,80 206,37 370,76 65,38 835,30 417,65

216,89 206,37 370,76 65,38 859,40 429,70

240,99 206,37 370,76 65,38 883,50 441,75

282,27 165,10 370,76 65,38 883,50 441,75

323,54 123,82 370,76 65,38 883,50 441,75

364,81 82,55 370,76 65,38 883,50 441,75

406,09 41,28 370,76 65,38 883,50 441,75

447,36 0,00 370,76 65,38 883,50 441,75

469,12 0,00 370,76 65,38 905,25 452,63

490,87 0,00 370,76 65,38 927,01 463,51

512,63 0,00 370,76 65,38 948,77 474,38

534,38 0,00 370,76 65,38 970,52 485,26

556,14 0,00 370,76 65,38 992,28 496,14

577,90 0,00 370,76 0,00 948,66 474,33

599,65 0,00 370,76 0,00 970,41 485,21

621,41 0,00 370,76 0,00 992,17 496,08

643,16 0,00 370,76 0,00 1 013,92 506,96

133

E.4: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 opatrujúca pracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní

pobytovej služby > 20h/týždeň

Opatrujúca osoba pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 618,43 309,21

24,10 182,29 370,76 65,38 642,53 321,26

48,20 182,29 370,76 65,38 666,63 333,31

72,30 182,29 370,76 65,38 690,73 345,36

96,40 182,29 370,76 65,38 714,83 357,41

120,50 182,29 370,76 65,38 738,93 369,46

144,60 182,29 370,76 65,38 763,02 381,51

168,70 182,29 370,76 65,38 787,12 393,56

192,80 182,29 370,76 65,38 811,22 405,61

216,89 182,29 370,76 65,38 835,32 417,66

240,99 182,29 370,76 65,38 859,42 429,71

277,45 145,83 370,76 65,38 859,42 429,71

313,91 109,37 370,76 65,38 859,42 429,71

350,37 72,92 370,76 65,38 859,42 429,71

386,83 36,46 370,76 65,38 859,42 429,71

423,28 0,00 370,76 65,38 859,42 429,71

449,86 0,00 370,76 65,38 885,99 443,00

476,43 0,00 370,76 65,38 912,56 456,28

503,00 0,00 370,76 65,38 939,14 469,57

529,57 0,00 370,76 65,38 965,71 482,85

556,14 0,00 370,76 65,38 992,28 496,14

582,71 0,00 370,76 0,00 953,47 476,74

609,28 0,00 370,76 0,00 980,04 490,02

635,85 0,00 370,76 0,00 1 006,61 503,31

662,42 0,00 370,76 0,00 1 033,18 516,59

134

E.5: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúca osoba poberajúca dôchodok

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba poberá starobný

dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 491,06 245,53

27,81 85,98 339,70 65,38 518,86 259,43

55,61 85,98 339,70 65,38 546,67 273,34

83,42 85,98 339,70 65,38 574,48 287,24

111,23 85,98 339,70 65,38 602,29 301,14

139,04 85,98 339,70 65,38 630,09 315,05

166,84 85,98 339,70 65,38 657,90 328,95

194,65 85,98 339,70 65,38 685,71 342,85

222,46 85,98 339,70 65,38 713,51 356,76

250,26 85,98 339,70 65,38 741,32 370,66

278,07 85,98 339,70 65,38 769,13 384,56

305,88 85,98 339,70 65,38 796,93 398,47

333,68 85,98 339,70 65,38 824,74 412,37

361,49 85,98 339,70 65,38 852,55 426,27

389,30 85,98 339,70 65,38 880,36 440,18

417,10 85,98 339,70 65,38 908,16 454,08

444,91 85,98 339,70 65,38 935,97 467,98

472,72 85,98 339,70 65,38 963,78 481,89

500,53 85,98 339,70 65,38 991,58 495,79

528,33 85,98 339,70 65,38 1 019,39 509,70

556,14 85,98 339,70 65,38 1 047,20 523,60

583,95 85,98 339,70 0,00 1 009,63 504,81

611,75 85,98 339,70 0,00 1 037,43 518,72

639,56 85,98 339,70 0,00 1 065,24 532,62

667,37 85,98 339,70 0,00 1 093,05 546,52

135

F. 1 ŤZP dospelá osoba (samostatne posudzovaná) + 1 opatrujúca osoba + pracujúci manžel/lka

F.1: 1 dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pracuje,

zarába priemernú mzdu v hospodárstve

(čistý príjem) SpoluPriemer na člena

domácnosti

0 206,37 65,38 593,00 864,75 288,25

24,10 206,37 65,38 593,00 888,85 296,28

48,20 206,37 65,38 593,00 912,95 304,32

72,30 206,37 65,38 593,00 937,05 312,35

96,40 206,37 65,38 593,00 961,15 320,38

120,50 206,37 65,38 593,00 985,25 328,42

144,60 206,37 65,38 593,00 1 009,34 336,45

168,70 206,37 65,38 593,00 1 033,44 344,48

192,80 206,37 65,38 593,00 1 057,54 352,51

216,89 206,37 65,38 593,00 1 081,64 360,55

240,99 206,37 65,38 593,00 1 105,74 368,58

282,27 165,10 65,38 593,00 1 105,74 368,58

323,54 123,82 65,38 593,00 1 105,74 368,58

364,81 82,55 65,38 593,00 1 105,74 368,58

406,09 41,28 65,38 593,00 1 105,74 368,58

447,36 0,00 65,38 593,00 1 105,74 368,58

469,12 0,00 65,38 593,00 1 127,49 375,83

490,87 0,00 65,38 593,00 1 149,25 383,08

512,63 0,00 65,38 593,00 1 171,01 390,34

534,38 0,00 65,38 593,00 1 192,76 397,59

556,14 0,00 65,38 593,00 1 214,52 404,84

577,90 0,00 0,00 593,00 1 170,90 390,30

599,65 0,00 0,00 593,00 1 192,65 397,55

621,41 0,00 0,00 593,00 1 214,41 404,80

643,16 0,00 0,00 593,00 1 236,16 412,05

136

F.2: 1 dospelá ŤZP osoba v zariadení + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej služby

> 20h/týždeň

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pracuje,

zarába priemernú mzdu v hospodárstve

(čistý príjem) Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 65,38 593,00 840,67 280,22

24,10 182,29 65,38 593,00 864,77 288,26

48,20 182,29 65,38 593,00 888,87 296,29

72,30 182,29 65,38 593,00 912,97 304,32

96,40 182,29 65,38 593,00 937,07 312,36

120,50 182,29 65,38 593,00 961,17 320,39

144,60 182,29 65,38 593,00 985,26 328,42

168,70 182,29 65,38 593,00 1 009,36 336,45

192,80 182,29 65,38 593,00 1 033,46 344,49

216,89 182,29 65,38 593,00 1 057,56 352,52

240,99 182,29 65,38 593,00 1 081,66 360,55

277,45 145,83 65,38 593,00 1 081,66 360,55

313,91 109,37 65,38 593,00 1 081,66 360,55

350,37 72,92 65,38 593,00 1 081,66 360,55

386,83 36,46 65,38 593,00 1 081,66 360,55

423,28 0,00 65,38 593,00 1 081,66 360,55

449,86 0,00 65,38 593,00 1 108,23 369,41

476,43 0,00 65,38 593,00 1 134,80 378,27

503,00 0,00 65,38 593,00 1 161,38 387,13

529,57 0,00 65,38 593,00 1 187,95 395,98

556,14 0,00 65,38 593,00 1 214,52 404,84

582,71 0,00 0,00 593,00 1 175,71 391,90

609,28 0,00 0,00 593,00 1 202,28 400,76

635,85 0,00 0,00 593,00 1 228,85 409,62

662,42 0,00 0,00 593,00 1 255,42 418,47

137

F.3: 1 dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca pracujúca osoba + pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba pracuje

do výšky nároku na PP

na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v hospodárstve (čistý

príjem) Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 593,00 1 235,51 411,84

24,10 206,37 370,76 65,38 593,00 1 259,61 419,87

48,20 206,37 370,76 65,38 593,00 1 283,71 427,90

72,30 206,37 370,76 65,38 593,00 1 307,81 435,94

96,40 206,37 370,76 65,38 593,00 1 331,91 443,97

120,50 206,37 370,76 65,38 593,00 1 356,01 452,00

144,60 206,37 370,76 65,38 593,00 1 380,10 460,03

168,70 206,37 370,76 65,38 593,00 1 404,20 468,07

192,80 206,37 370,76 65,38 593,00 1 428,30 476,10

216,89 206,37 370,76 65,38 593,00 1 452,40 484,13

240,99 206,37 370,76 65,38 593,00 1 476,50 492,17

282,27 165,10 370,76 65,38 593,00 1 476,50 492,17

323,54 123,82 370,76 65,38 593,00 1 476,50 492,17

364,81 82,55 370,76 65,38 593,00 1 476,50 492,17

406,09 41,28 370,76 65,38 593,00 1 476,50 492,17

447,36 0,00 370,76 65,38 593,00 1 476,50 492,17

469,12 0,00 370,76 65,38 593,00 1 498,25 499,42

490,87 0,00 370,76 65,38 593,00 1 520,01 506,67

512,63 0,00 370,76 65,38 593,00 1 541,77 513,92

534,38 0,00 370,76 65,38 593,00 1 563,52 521,17

556,14 0,00 370,76 65,38 593,00 1 585,28 528,43

577,90 0,00 370,76 0,00 593,00 1 541,66 513,89

599,65 0,00 370,76 0,00 593,00 1 563,41 521,14

621,41 0,00 370,76 0,00 593,00 1 585,17 528,39

643,16 0,00 370,76 0,00 593,00 1 606,92 535,64

138

F.4: 1 dospelá ŤZP osoba v zariadení + 1 opatrujúca pracujúca osoba + pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Opatrujúca osoba pracuje

do výšky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem) Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 593,00 1 211,43 403,81

24,10 182,29 370,76 65,38 593,00 1 235,53 411,84

48,20 182,29 370,76 65,38 593,00 1 259,63 419,88

72,30 182,29 370,76 65,38 593,00 1 283,73 427,91

96,40 182,29 370,76 65,38 593,00 1 307,83 435,94

120,50 182,29 370,76 65,38 593,00 1 331,93 443,98

144,60 182,29 370,76 65,38 593,00 1 356,02 452,01

168,70 182,29 370,76 65,38 593,00 1 380,12 460,04

192,80 182,29 370,76 65,38 593,00 1 404,22 468,07

216,89 182,29 370,76 65,38 593,00 1 428,32 476,11

240,99 182,29 370,76 65,38 593,00 1 452,42 484,14

277,45 145,83 370,76 65,38 593,00 1 452,42 484,14

313,91 109,37 370,76 65,38 593,00 1 452,42 484,14

350,37 72,92 370,76 65,38 593,00 1 452,42 484,14

386,83 36,46 370,76 65,38 593,00 1 452,42 484,14

423,28 0,00 370,76 65,38 593,00 1 452,42 484,14

449,86 0,00 370,76 65,38 593,00 1 478,99 493,00

476,43 0,00 370,76 65,38 593,00 1 505,56 501,85

503,00 0,00 370,76 65,38 593,00 1 532,14 510,71

529,57 0,00 370,76 65,38 593,00 1 558,71 519,57

556,14 0,00 370,76 65,38 593,00 1 585,28 528,43

582,71 0,00 370,76 0,00 593,00 1 546,47 515,49

609,28 0,00 370,76 0,00 593,00 1 573,04 524,35

635,85 0,00 370,76 0,00 593,00 1 599,61 533,20

662,42 0,00 370,76 0,00 593,00 1 626,18 542,06

139

F.5: 1 dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca osoba poberajúca dôchodok + pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem) Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 593,00 1 084,06 361,35

27,81 85,98 339,70 65,38 593,00 1 111,86 370,62

55,61 85,98 339,70 65,38 593,00 1 139,67 379,89

83,42 85,98 339,70 65,38 593,00 1 167,48 389,16

111,23 85,98 339,70 65,38 593,00 1 195,29 398,43

139,04 85,98 339,70 65,38 593,00 1 223,09 407,70

166,84 85,98 339,70 65,38 593,00 1 250,90 416,97

194,65 85,98 339,70 65,38 593,00 1 278,71 426,24

222,46 85,98 339,70 65,38 593,00 1 306,51 435,50

250,26 85,98 339,70 65,38 593,00 1 334,32 444,77

278,07 85,98 339,70 65,38 593,00 1 362,13 454,04

305,88 85,98 339,70 65,38 593,00 1 389,93 463,31

333,68 85,98 339,70 65,38 593,00 1 417,74 472,58

361,49 85,98 339,70 65,38 593,00 1 445,55 481,85

389,30 85,98 339,70 65,38 593,00 1 473,36 491,12

417,10 85,98 339,70 65,38 593,00 1 501,16 500,39

444,91 85,98 339,70 65,38 593,00 1 528,97 509,66

472,72 85,98 339,70 65,38 593,00 1 556,78 518,93

500,53 85,98 339,70 65,38 593,00 1 584,58 528,19

528,33 85,98 339,70 65,38 593,00 1 612,39 537,46

556,14 85,98 339,70 65,38 593,00 1 640,20 546,73

583,95 85,98 339,70 0,00 593,00 1 602,63 534,21

611,75 85,98 339,70 0,00 593,00 1 630,43 543,48

639,56 85,98 339,70 0,00 593,00 1 658,24 552,75

667,37 85,98 339,70 0,00 593,00 1 686,05 562,02

140

G. 1 dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca osoba + pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

G.1: dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v hospodárstve (čistý

príjem)Prídavok na

dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 65,38 593,00 22,01 886,76 221,69

24,10 206,37 65,38 593,00 22,01 910,86 227,71

48,20 206,37 65,38 593,00 22,01 934,96 233,74

72,30 206,37 65,38 593,00 22,01 959,06 239,76

96,40 206,37 65,38 593,00 22,01 983,16 245,79

120,50 206,37 65,38 593,00 22,01 1 007,26 251,81

144,60 206,37 65,38 593,00 22,01 1 031,35 257,84

168,70 206,37 65,38 593,00 22,01 1 055,45 263,86

192,80 206,37 65,38 593,00 22,01 1 079,55 269,89

216,89 206,37 65,38 593,00 22,01 1 103,65 275,91

240,99 206,37 65,38 593,00 22,01 1 127,75 281,94

282,27 165,10 65,38 593,00 22,01 1 127,75 281,94

323,54 123,82 65,38 593,00 22,01 1 127,75 281,94

364,81 82,55 65,38 593,00 22,01 1 127,75 281,94

406,09 41,28 65,38 593,00 22,01 1 127,75 281,94

447,36 0,00 65,38 593,00 22,01 1 127,75 281,94

469,12 0,00 65,38 593,00 22,01 1 149,50 287,38

490,87 0,00 65,38 593,00 22,01 1 171,26 292,82

512,63 0,00 65,38 593,00 22,01 1 193,02 298,25

534,38 0,00 65,38 593,00 22,01 1 214,77 303,69

556,14 0,00 65,38 593,00 22,01 1 236,53 309,13

577,90 0,00 0,00 593,00 22,01 1 192,91 298,23

599,65 0,00 0,00 593,00 22,01 1 214,66 303,67

621,41 0,00 0,00 593,00 22,01 1 236,42 309,10

643,16 0,00 0,00 593,00 22,01 1 258,17 314,54

141

G.2: dospelá ŤZP osoba v zariadení + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri

poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v hospodárstve (čistý

príjem)Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 65,38 593,00 22,01 862,68 215,67

24,10 182,29 65,38 593,00 22,01 886,78 221,69

48,20 182,29 65,38 593,00 22,01 910,88 227,72

72,30 182,29 65,38 593,00 22,01 934,98 233,74

96,40 182,29 65,38 593,00 22,01 959,08 239,77

120,50 182,29 65,38 593,00 22,01 983,18 245,79

144,60 182,29 65,38 593,00 22,01 1 007,27 251,82

168,70 182,29 65,38 593,00 22,01 1 031,37 257,84

192,80 182,29 65,38 593,00 22,01 1 055,47 263,87

216,89 182,29 65,38 593,00 22,01 1 079,57 269,89

240,99 182,29 65,38 593,00 22,01 1 103,67 275,92

277,45 145,83 65,38 593,00 22,01 1 103,67 275,92

313,91 109,37 65,38 593,00 22,01 1 103,67 275,92

350,37 72,92 65,38 593,00 22,01 1 103,67 275,92

386,83 36,46 65,38 593,00 22,01 1 103,67 275,92

423,28 0,00 65,38 593,00 22,01 1 103,67 275,92

449,86 0,00 65,38 593,00 22,01 1 130,24 282,56

476,43 0,00 65,38 593,00 22,01 1 156,81 289,20

503,00 0,00 65,38 593,00 22,01 1 183,39 295,85

529,57 0,00 65,38 593,00 22,01 1 209,96 302,49

556,14 0,00 65,38 593,00 22,01 1 236,53 309,13

582,71 0,00 0,00 593,00 22,01 1 197,72 299,43

609,28 0,00 0,00 593,00 22,01 1 224,29 306,07

635,85 0,00 0,00 593,00 22,01 1 250,86 312,72

662,42 0,00 0,00 593,00 22,01 1 277,43 319,36

142

G.3: dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca pracujúca osoba + pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba pracuje

do výšky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 257,52 314,38

24,10 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 281,62 320,40

48,20 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 305,72 326,43

72,30 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 329,82 332,45

96,40 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 353,92 338,48

120,50 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 378,02 344,50

144,60 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 402,11 350,53

168,70 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 426,21 356,55

192,80 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 450,31 362,58

216,89 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,41 368,60

240,99 206,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 498,51 374,63

282,27 165,10 370,76 65,38 593,00 22,01 1 498,51 374,63

323,54 123,82 370,76 65,38 593,00 22,01 1 498,51 374,63

364,81 82,55 370,76 65,38 593,00 22,01 1 498,51 374,63

406,09 41,28 370,76 65,38 593,00 22,01 1 498,51 374,63

447,36 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 498,51 374,63

469,12 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 520,26 380,07

490,87 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 542,02 385,51

512,63 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 563,78 390,94

534,38 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 585,53 396,38

556,14 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 607,29 401,82

577,90 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 563,67 390,92

599,65 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 585,42 396,36

621,41 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 607,18 401,79

643,16 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 628,93 407,23

143

G.4: dospelá ŤZP osoba v zariadení + 1 opatrujúca pracujúca osoba + pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Opatrujúca osoba

pracuje do výšky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 233,44 308,36

24,10 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 257,54 314,38

48,20 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 281,64 320,41

72,30 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 305,74 326,43

96,40 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 329,84 332,46

120,50 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 353,94 338,48

144,60 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 378,03 344,51

168,70 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 402,13 350,53

192,80 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 426,23 356,56

216,89 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 450,33 362,58

240,99 182,29 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,43 368,61

277,45 145,83 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,43 368,61

313,91 109,37 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,43 368,61

350,37 72,92 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,43 368,61

386,83 36,46 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,43 368,61

423,28 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 474,43 368,61

449,86 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 501,00 375,25

476,43 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 527,57 381,89

503,00 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 554,15 388,54

529,57 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 580,72 395,18

556,14 0,00 370,76 65,38 593,00 22,01 1 607,29 401,82

582,71 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 568,48 392,12

609,28 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 595,05 398,76

635,85 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 621,62 405,41

662,42 0,00 370,76 0,00 593,00 22,01 1 648,19 412,05

144

G.5: dospelá ŤZP osoba + 1 opatrujúca osoba poberajúca dôchodok + pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 106,07 276,52

27,81 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 133,87 283,47

55,61 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 161,68 290,42

83,42 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 189,49 297,37

111,23 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 217,30 304,32

139,04 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 245,10 311,28

166,84 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 272,91 318,23

194,65 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 300,72 325,18

222,46 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 328,52 332,13

250,26 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 356,33 339,08

278,07 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 384,14 346,03

305,88 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 411,94 352,99

333,68 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 439,75 359,94

361,49 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 467,56 366,89

389,30 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 495,37 373,84

417,10 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 523,17 380,79

444,91 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 550,98 387,74

472,72 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 578,79 394,70

500,53 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 606,59 401,65

528,33 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 634,40 408,60

556,14 85,98 339,70 65,38 593,00 22,01 1 662,21 415,55

583,95 85,98 339,70 0,00 593,00 22,01 1 624,64 406,16

611,75 85,98 339,70 0,00 593,00 22,01 1 652,44 413,11

639,56 85,98 339,70 0,00 593,00 22,01 1 680,25 420,06

667,37 85,98 339,70 0,00 593,00 22,01 1 708,06 427,01

145

H. 1 ŤZP manžel/lka a 1 opatrujúci manžel/lka

H.1: 1 ŤZP dospelá osoba a opatrujúci nepracujúci manžel/lkaPríjem

ŤZPPP na

opatrovaniePríspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov SpoluPriemer na člena

domácnosti

0 206,37 65,38 271,75 135,87

48,20 206,37 65,38 319,95 159,97

96,40 206,37 65,38 368,15 184,07

144,60 206,37 65,38 416,35 208,17

192,80 206,37 65,38 464,54 232,27

241,00 206,37 65,38 512,74 256,37

289,19 206,37 65,38 560,94 280,47

337,39 206,37 65,38 609,14 304,57

385,59 206,37 65,38 657,34 328,67

433,79 206,37 65,38 705,54 352,77

481,99 206,37 65,38 753,74 376,87

523,26 165,09 65,38 753,74 376,87

564,54 123,82 65,38 753,74 376,87

605,81 82,55 65,38 753,74 376,87

647,08 41,28 65,38 753,74 376,87

688,36 0,00 65,38 753,74 376,87

773,14 0,00 65,38 838,52 419,26

857,93 0,00 65,38 923,31 461,65

942,71 0,00 65,38 1 008,09 504,05

1 027,50 0,00 65,38 1 092,88 546,44

1 112,28 0,00 65,38 1 177,66 588,83

1 197,06 0,00 0,00 1 197,06 598,53

1 281,85 0,00 0,00 1 281,85 640,92

1 366,63 0,00 0,00 1 366,63 683,32

1 451,42 0,00 0,00 1 451,42 725,71

146

H.2: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení a opatrujúci nepracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej služby > 20h/týždeň

Príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 65,36 247,65 123,83

48,20 182,29 65,36 295,85 147,93

96,40 182,29 65,36 344,05 172,03

144,60 182,29 65,36 392,25 196,13

192,80 182,29 65,36 440,45 220,23

241,00 182,29 65,36 488,65 244,32

289,19 182,29 65,36 536,85 268,42

337,39 182,29 65,36 585,05 292,52

385,59 182,29 65,36 633,25 316,62

433,79 182,29 65,36 681,45 340,72

481,99 182,29 65,36 729,64 364,82

518,45 145,83 65,36 729,64 364,82

554,90 109,37 65,36 729,64 364,82

591,36 72,92 65,36 729,64 364,82

627,82 36,46 65,36 729,64 364,82

664,28 0,00 65,36 729,64 364,82

753,88 0,00 65,36 819,24 409,62

843,48 0,00 65,36 908,84 454,42

933,08 0,00 65,36 998,44 499,22

1 022,68 0,00 65,36 1 088,04 544,02

1 112,28 0,00 65,36 1 177,64 588,82

1 201,88 0,00 0,00 1 201,88 600,94

1 291,48 0,00 0,00 1 291,48 645,74

1 381,08 0,00 0,00 1 381,08 690,54

1 470,68 0,00 0,00 1 470,68 735,34

147

H.3: 1 ŤZP dospelá osoba a opatrujúci pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba pracuje do výšky nároku na PP na

opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 642,51 321,25

11,12 206,37 370,76 65,38 653,63 326,82

22,25 206,37 370,76 65,38 664,75 332,38

33,37 206,37 370,76 65,38 675,88 337,94

44,49 206,37 370,76 65,38 687,00 343,50

55,62 206,37 370,76 65,38 698,12 349,06

66,74 206,37 370,76 65,38 709,25 354,62

77,86 206,37 370,76 65,38 720,37 360,18

88,98 206,37 370,76 65,38 731,49 365,75

100,11 206,37 370,76 65,38 742,62 371,31

111,23 206,37 370,76 65,38 753,74 376,87

152,50 165,09 370,76 65,38 753,74 376,87

193,78 123,82 370,76 65,38 753,74 376,87

235,05 82,55 370,76 65,38 753,74 376,87

276,33 41,27 370,76 65,38 753,74 376,87

317,60 0,00 370,76 65,38 753,74 376,87

402,38 0,00 370,76 65,38 838,52 419,26

487,17 0,00 370,76 65,38 923,31 461,65

571,95 0,00 370,76 65,38 1 008,09 504,05

656,74 0,00 370,76 65,38 1 092,87 546,44

741,52 0,00 370,76 65,38 1 177,66 588,83

881,52 0,00 370,76 0,00 1 252,28 626,14

1 021,52 0,00 370,76 0,00 1 392,28 696,14

1 161,52 0,00 370,76 0,00 1 532,28 766,14

1 301,52 0,00 370,76 0,00 1 672,28 836,14

148

H.4: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení a opatrujúci pracujúci manžel/lka

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní

pobytovej služby > 20h/týždeň

Opatrujúca osoba pracuje do výšky nároku na PP na

opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 618,43 309,21

11,12 182,29 370,76 65,38 629,55 314,78

22,25 182,29 370,76 65,38 640,67 320,34

33,37 182,29 370,76 65,38 651,80 325,90

44,49 182,29 370,76 65,38 662,92 331,46

55,62 182,29 370,76 65,38 674,04 337,02

66,74 182,29 370,76 65,38 685,17 342,58

77,86 182,29 370,76 65,38 696,29 348,14

88,98 182,29 370,76 65,38 707,41 353,71

100,11 182,29 370,76 65,38 718,54 359,27

111,23 182,29 370,76 65,38 729,66 364,83

147,69 145,83 370,76 65,38 729,66 364,83

184,15 109,37 370,76 65,38 729,66 364,83

220,60 72,91 370,76 65,38 729,66 364,83

257,06 36,46 370,76 65,38 729,66 364,83

293,52 0,00 370,76 65,38 729,66 364,83

383,12 0,00 370,76 65,38 819,26 409,63

472,72 0,00 370,76 65,38 908,86 454,43

562,32 0,00 370,76 65,38 998,46 499,23

651,92 0,00 370,76 65,38 1 088,06 544,03

741,52 0,00 370,76 65,38 1 177,66 588,83

881,52 0,00 370,76 0,00 1 252,28 626,14

1 021,52 0,00 370,76 0,00 1 392,28 696,14

1 161,52 0,00 370,76 0,00 1 532,28 766,14

1 301,52 0,00 370,76 0,00 1 672,28 836,14

149

H.5: 1 ŤZP dospelá osoba a opatrujúci manžel/lka s dôchodkom

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba poberá starobný

dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 491,06 245,53

34,33 85,98 339,70 65,38 525,39 262,69

68,66 85,98 339,70 65,38 559,72 279,86

102,99 85,98 339,70 65,38 594,05 297,02

137,32 85,98 339,70 65,38 628,38 314,19

171,65 85,98 339,70 65,38 662,71 331,35

205,98 85,98 339,70 65,38 697,04 348,52

240,31 85,98 339,70 65,38 731,37 365,68

274,64 85,98 339,70 65,38 765,70 382,85

308,97 85,98 339,70 65,38 800,03 400,01

343,30 85,98 339,70 65,38 834,36 417,18

377,63 85,98 339,70 65,38 868,69 434,34

411,96 85,98 339,70 65,38 903,02 451,51

446,29 85,98 339,70 65,38 937,35 468,67

480,62 85,98 339,70 65,38 971,68 485,84

514,95 85,98 339,70 65,38 1 006,01 503,00

549,28 85,98 339,70 65,38 1 040,34 520,17

583,61 85,98 339,70 65,38 1 074,67 537,33

617,94 85,98 339,70 65,38 1 109,00 554,50

652,27 85,98 339,70 65,38 1 143,33 571,66

686,60 85,98 339,70 65,38 1 177,66 588,83

841,60 85,98 339,70 0,00 1 267,28 633,64

996,60 85,98 339,70 0,00 1 422,28 711,14

1 151,60 85,98 339,70 0,00 1 577,28 788,64

1 306,60 85,98 339,70 0,00 1 732,28 866,14

150

I. 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

I.1: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúci nepracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťaPríjem

ŤZPPP na

opatrovaniePríspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkovPrídavok na

dieťa SpoluPriemer na člena

domácnosti

0 206,37 65,38 22,01 293,76 97,92

48,20 206,37 65,38 22,01 341,96 113,99

96,40 206,37 65,38 22,01 390,16 130,05

144,60 206,37 65,38 22,01 438,36 146,12

192,80 206,37 65,38 22,01 486,55 162,18

241,00 206,37 65,38 22,01 534,75 178,25

289,19 206,37 65,38 22,01 582,95 194,32

337,39 206,37 65,38 22,01 631,15 210,38

385,59 206,37 65,38 22,01 679,35 226,45

433,79 206,37 65,38 22,01 727,55 242,52

481,99 206,37 65,38 22,01 775,75 258,58

523,26 165,09 65,38 22,01 775,75 258,58

564,54 123,82 65,38 22,01 775,75 258,58

605,81 82,55 65,38 22,01 775,75 258,58

647,08 41,28 65,38 22,01 775,75 258,58

688,36 0,00 65,38 22,01 775,75 258,58

773,14 0,00 65,38 22,01 860,53 286,84

857,93 0,00 65,38 22,01 945,32 315,11

942,71 0,00 65,38 22,01 1 030,10 343,37

1 027,50 0,00 65,38 22,01 1 114,89 371,63

1 112,28 0,00 65,38 22,01 1 199,67 399,89

1 197,06 0,00 0,00 22,01 1 219,07 406,36

1 281,85 0,00 0,00 22,01 1 303,86 434,62

1 366,63 0,00 0,00 22,01 1 388,64 462,88

1 451,42 0,00 0,00 22,01 1 473,43 491,14

151

I.2: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 opatrujúci nepracujúci manžel/lka + 1 neza-opatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 65,36 22,01 269,66 89,89

48,20 182,29 65,36 22,01 317,86 105,95

96,40 182,29 65,36 22,01 366,06 122,02

144,60 182,29 65,36 22,01 414,26 138,09

192,80 182,29 65,36 22,01 462,46 154,15

241,00 182,29 65,36 22,01 510,66 170,22

289,19 182,29 65,36 22,01 558,86 186,29

337,39 182,29 65,36 22,01 607,06 202,35

385,59 182,29 65,36 22,01 655,26 218,42

433,79 182,29 65,36 22,01 703,46 234,49

481,99 182,29 65,36 22,01 751,65 250,55

518,45 145,83 65,36 22,01 751,65 250,55

554,90 109,37 65,36 22,01 751,65 250,55

591,36 72,92 65,36 22,01 751,65 250,55

627,82 36,46 65,36 22,01 751,65 250,55

664,28 0,00 65,36 22,01 751,65 250,55

753,88 0,00 65,36 22,01 841,25 280,42

843,48 0,00 65,36 22,01 930,85 310,28

933,08 0,00 65,36 22,01 1 020,45 340,15

1 022,68 0,00 65,36 22,01 1 110,05 370,02

1 112,28 0,00 65,36 22,01 1 199,65 399,88

1 201,88 0,00 0,00 22,01 1 223,89 407,96

1 291,48 0,00 0,00 22,01 1 313,49 437,83

1 381,08 0,00 0,00 22,01 1 403,09 467,70

1 470,68 0,00 0,00 22,01 1 492,69 497,56

152

I.3: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúci pracujúci manžel/lka + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 370,76 65,38 22,01 664,52 221,51

11,12 206,37 370,76 65,38 22,01 675,64 225,21

22,25 206,37 370,76 65,38 22,01 686,76 228,92

33,37 206,37 370,76 65,38 22,01 697,89 232,63

44,49 206,37 370,76 65,38 22,01 709,01 236,34

55,62 206,37 370,76 65,38 22,01 720,13 240,04

66,74 206,37 370,76 65,38 22,01 731,26 243,75

77,86 206,37 370,76 65,38 22,01 742,38 247,46

88,98 206,37 370,76 65,38 22,01 753,50 251,17

100,11 206,37 370,76 65,38 22,01 764,63 254,88

111,23 206,37 370,76 65,38 22,01 775,75 258,58

152,50 165,09 370,76 65,38 22,01 775,75 258,58

193,78 123,82 370,76 65,38 22,01 775,75 258,58

235,05 82,55 370,76 65,38 22,01 775,75 258,58

276,33 41,27 370,76 65,38 22,01 775,75 258,58

317,60 0,00 370,76 65,38 22,01 775,75 258,58

402,38 0,00 370,76 65,38 22,01 860,53 286,84

487,17 0,00 370,76 65,38 22,01 945,32 315,11

571,95 0,00 370,76 65,38 22,01 1 030,10 343,37

656,74 0,00 370,76 65,38 22,01 1 114,88 371,63

741,52 0,00 370,76 65,38 22,01 1 199,67 399,89

881,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 274,29 424,76

1 021,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 414,29 471,43

1 161,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 554,29 518,10

1 301,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 694,29 564,76

153

I.4: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 opatrujúci pracujúci manžel/lka + 1 nezaopa-trené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej služby

> 20h/týždeň

Opatrujúca osoba pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 370,76 65,38 22,01 640,44 213,48

11,12 182,29 370,76 65,38 22,01 651,56 217,19

22,25 182,29 370,76 65,38 22,01 662,68 220,89

33,37 182,29 370,76 65,38 22,01 673,81 224,60

44,49 182,29 370,76 65,38 22,01 684,93 228,31

55,62 182,29 370,76 65,38 22,01 696,05 232,02

66,74 182,29 370,76 65,38 22,01 707,18 235,73

77,86 182,29 370,76 65,38 22,01 718,30 239,43

88,98 182,29 370,76 65,38 22,01 729,42 243,14

100,11 182,29 370,76 65,38 22,01 740,55 246,85

111,23 182,29 370,76 65,38 22,01 751,67 250,56

147,69 145,83 370,76 65,38 22,01 751,67 250,56

184,15 109,37 370,76 65,38 22,01 751,67 250,56

220,60 72,91 370,76 65,38 22,01 751,67 250,56

257,06 36,46 370,76 65,38 22,01 751,67 250,56

293,52 0,00 370,76 65,38 22,01 751,67 250,56

383,12 0,00 370,76 65,38 22,01 841,27 280,42

472,72 0,00 370,76 65,38 22,01 930,87 310,29

562,32 0,00 370,76 65,38 22,01 1 020,47 340,16

651,92 0,00 370,76 65,38 22,01 1 110,07 370,02

741,52 0,00 370,76 65,38 22,01 1 199,67 399,89

881,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 274,29 424,76

1 021,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 414,29 471,43

1 161,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 554,29 518,10

1 301,52 0,00 370,76 0,00 22,01 1 694,29 564,76

154

I.5: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 opatrujúci manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 nezaopa-trené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Opatrujúca osoba poberá starobný

dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 65,38 22,01 513,07 171,02

34,33 85,98 339,70 65,38 22,01 547,40 182,47

68,66 85,98 339,70 65,38 22,01 581,73 193,91

102,99 85,98 339,70 65,38 22,01 616,06 205,35

137,32 85,98 339,70 65,38 22,01 650,39 216,80

171,65 85,98 339,70 65,38 22,01 684,72 228,24

205,98 85,98 339,70 65,38 22,01 719,05 239,68

240,31 85,98 339,70 65,38 22,01 753,38 251,13

274,64 85,98 339,70 65,38 22,01 787,71 262,57

308,97 85,98 339,70 65,38 22,01 822,04 274,01

343,30 85,98 339,70 65,38 22,01 856,37 285,46

377,63 85,98 339,70 65,38 22,01 890,70 296,90

411,96 85,98 339,70 65,38 22,01 925,03 308,34

446,29 85,98 339,70 65,38 22,01 959,36 319,79

480,62 85,98 339,70 65,38 22,01 993,69 331,23

514,95 85,98 339,70 65,38 22,01 1 028,02 342,67

549,28 85,98 339,70 65,38 22,01 1 062,35 354,12

583,61 85,98 339,70 65,38 22,01 1 096,68 365,56

617,94 85,98 339,70 65,38 22,01 1 131,01 377,00

652,27 85,98 339,70 65,38 22,01 1 165,34 388,45

686,60 85,98 339,70 65,38 22,01 1 199,67 399,89

841,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 289,29 429,76

996,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 444,29 481,43

1 151,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 599,29 533,10

1 306,60 85,98 339,70 0,00 22,01 1 754,29 584,76

155

J. 1 ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka + 1 opatrujúca osoba

J.1: ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Manžel/lka ŤZP osoby poberá starobný dôchodok

(priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 339,70 65,38 611,45 203,82

14,23 206,37 339,70 65,38 625,68 208,56

28,46 206,37 339,70 65,38 639,91 213,30

42,69 206,37 339,70 65,38 654,14 218,05

56,92 206,37 339,70 65,38 668,36 222,79

71,14 206,37 339,70 65,38 682,59 227,53

85,37 206,37 339,70 65,38 696,82 232,27

99,60 206,37 339,70 65,38 711,05 237,02

113,83 206,37 339,70 65,38 725,28 241,76

128,06 206,37 339,70 65,38 739,51 246,50

142,29 206,37 339,70 65,38 753,74 251,25

183,56 165,09 339,70 65,38 753,74 251,25

224,84 123,82 339,70 65,38 753,74 251,25

266,11 82,55 339,70 65,38 753,74 251,25

307,38 41,28 339,70 65,38 753,74 251,25

348,66 0,00 339,70 65,38 753,74 251,25

433,44 0,00 339,70 65,38 838,52 279,51

518,23 0,00 339,70 65,38 923,31 307,77

603,01 0,00 339,70 65,38 1 008,09 336,03

687,80 0,00 339,70 65,38 1 092,88 364,29

772,58 0,00 339,70 65,38 1 177,66 392,55

857,36 0,00 339,70 0,00 1 197,06 399,02

942,15 0,00 339,70 0,00 1 281,85 427,28

1 026,93 0,00 339,70 0,00 1 366,63 455,54

1 111,72 0,00 339,70 0,00 1 451,42 483,81

156

J.2: ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní

pobytovej služby > 20h/týždeň

Manžel/lka ŤZP osoby poberá starobný

dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 339,70 65,36 587,35 195,78

14,23 182,29 339,70 65,36 601,58 200,53

28,46 182,29 339,70 65,36 615,81 205,27

42,69 182,29 339,70 65,36 630,04 210,01

56,92 182,29 339,70 65,36 644,27 214,76

71,14 182,29 339,70 65,36 658,50 219,50

85,37 182,29 339,70 65,36 672,73 224,24

99,60 182,29 339,70 65,36 686,96 228,99

113,83 182,29 339,70 65,36 701,19 233,73

128,06 182,29 339,70 65,36 715,42 238,47

142,29 182,29 339,70 65,36 729,64 243,21

178,75 145,83 339,70 65,36 729,64 243,21

215,20 109,37 339,70 65,36 729,64 243,21

251,66 72,92 339,70 65,36 729,64 243,21

288,12 36,46 339,70 65,36 729,64 243,21

324,58 0,00 339,70 65,36 729,64 243,21

414,18 0,00 339,70 65,36 819,24 273,08

503,78 0,00 339,70 65,36 908,84 302,95

593,38 0,00 339,70 65,36 998,44 332,81

682,98 0,00 339,70 65,36 1 088,04 362,68

772,58 0,00 339,70 65,36 1 177,64 392,55

862,18 0,00 339,70 0,00 1 201,88 400,63

951,78 0,00 339,70 0,00 1 291,48 430,49

1 041,38 0,00 339,70 0,00 1 381,08 460,36

1 130,98 0,00 339,70 0,00 1 470,68 490,23

157

J.3: ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca pracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Opatrujúca osoba pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 339,70 370,76 65,38 982,21 327,40

14,23 206,37 339,70 370,76 65,38 996,44 332,15

28,46 206,37 339,70 370,76 65,38 1 010,67 336,89

42,69 206,37 339,70 370,76 65,38 1 024,90 341,63

56,92 206,37 339,70 370,76 65,38 1 039,12 346,37

71,15 206,37 339,70 370,76 65,38 1 053,35 351,12

85,37 206,37 339,70 370,76 65,38 1 067,58 355,86

99,60 206,37 339,70 370,76 65,38 1 081,81 360,60

113,83 206,37 339,70 370,76 65,38 1 096,04 365,35

128,06 206,37 339,70 370,76 65,38 1 110,27 370,09

142,29 206,37 339,70 370,76 65,38 1 124,50 374,83

183,56 165,09 339,70 370,76 65,38 1 124,50 374,83

224,84 123,82 339,70 370,76 65,38 1 124,50 374,83

266,11 82,55 339,70 370,76 65,38 1 124,50 374,83

307,39 41,27 339,70 370,76 65,38 1 124,50 374,83

348,66 0,00 339,70 370,76 65,38 1 124,50 374,83

433,44 0,00 339,70 370,76 65,38 1 209,28 403,09

518,23 0,00 339,70 370,76 65,38 1 294,07 431,36

603,01 0,00 339,70 370,76 65,38 1 378,85 459,62

687,80 0,00 339,70 370,76 65,38 1 463,63 487,88

772,58 0,00 339,70 339,70 65,38 1 517,36 505,79

872,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 583,04 527,68

972,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 683,04 561,01

1 072,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 783,04 594,35

1 172,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 883,04 627,68

158

J.4: ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca pracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri

poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

Manžel/lka ŤZP osoby poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Opatrujúca osoba pracuje

do výšky nároku na PP

na opatrovanie (2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 339,70 370,76 65,38 958,13 319,38

14,23 182,29 339,70 370,76 65,38 972,36 324,12

28,46 182,29 339,70 370,76 65,38 986,59 328,86

42,69 182,29 339,70 370,76 65,38 1 000,82 333,61

56,92 182,29 339,70 370,76 65,38 1 015,04 338,35

71,15 182,29 339,70 370,76 65,38 1 029,27 343,09

85,37 182,29 339,70 370,76 65,38 1 043,50 347,83

99,60 182,29 339,70 370,76 65,38 1 057,73 352,58

113,83 182,29 339,70 370,76 65,38 1 071,96 357,32

128,06 182,29 339,70 370,76 65,38 1 086,19 362,06

142,29 182,29 339,70 370,76 65,38 1 100,42 366,81

178,75 145,83 339,70 370,76 65,38 1 100,42 366,81

215,21 109,37 339,70 370,76 65,38 1 100,42 366,81

251,66 72,91 339,70 370,76 65,38 1 100,42 366,81

288,12 36,46 339,70 370,76 65,38 1 100,42 366,81

324,58 0,00 339,70 370,76 65,38 1 100,42 366,81

414,18 0,00 339,70 370,76 65,38 1 190,02 396,67

503,78 0,00 339,70 370,76 65,38 1 279,62 426,54

593,38 0,00 339,70 370,76 65,38 1 369,22 456,41

682,98 0,00 339,70 370,76 65,38 1 458,82 486,27

772,58 0,00 339,70 339,70 65,38 1 517,36 505,79

872,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 583,04 527,68

972,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 683,04 561,01

1 072,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 783,04 594,35

1 172,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 883,04 627,68

159

J.5: ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca osoba poberajúca dôchodok

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Opatrujúca osoba poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 85,98 339,70 339,70 65,38 830,76 276,92

34,33 85,98 339,70 339,70 65,38 865,09 288,36

68,66 85,98 339,70 339,70 65,38 899,42 299,81

102,99 85,98 339,70 339,70 65,38 933,75 311,25

137,32 85,98 339,70 339,70 65,38 968,08 322,69

171,65 85,98 339,70 339,70 65,38 1 002,41 334,14

205,98 85,98 339,70 339,70 65,38 1 036,74 345,58

240,31 85,98 339,70 339,70 65,38 1 071,07 357,02

274,64 85,98 339,70 339,70 65,38 1 105,40 368,47

308,97 85,98 339,70 339,70 65,38 1 139,73 379,91

343,30 85,98 339,70 339,70 65,38 1 174,06 391,35

377,63 85,98 339,70 339,70 65,38 1 208,39 402,80

411,96 85,98 339,70 339,70 65,38 1 242,72 414,24

446,29 85,98 339,70 339,70 65,38 1 277,05 425,68

480,62 85,98 339,70 339,70 65,38 1 311,38 437,13

514,95 85,98 339,70 339,70 65,38 1 345,71 448,57

549,28 85,98 339,70 339,70 65,38 1 380,04 460,01

583,61 85,98 339,70 339,70 65,38 1 414,37 471,46

617,94 85,98 339,70 339,70 65,38 1 448,70 482,90

652,27 85,98 339,70 339,70 65,38 1 483,03 494,34

686,60 85,98 339,70 339,70 65,38 1 517,36 505,79

796,60 85,98 339,70 339,70 0,00 1 561,98 520,66

906,60 85,98 339,70 339,70 0,00 1 671,98 557,33

1 016,60 85,98 339,70 339,70 0,00 1 781,98 593,99

1 126,60 85,98 339,70 339,70 0,00 1 891,98 630,66

160

K. 1 ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca osoba + 1 pracujúci partner/rka opatrujúcej osoby + 1 nezaopatrené dieťa

K.1: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + 1 pracujúci partner/rka opatrujúcej osoby + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 226,46 245,29

14,23 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 240,69 248,14

28,46 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 254,92 250,98

42,69 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 269,15 253,83

56,92 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 283,37 256,67

71,14 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 297,60 259,52

85,37 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 311,83 262,37

99,60 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 326,06 265,21

113,83 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 340,29 268,06

128,06 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 354,52 270,90

142,29 206,37 339,70 65,38 593,00 22,01 1 368,75 273,75

183,56 165,09 339,70 65,38 593,00 22,01 1 368,75 273,75

224,84 123,82 339,70 65,38 593,00 22,01 1 368,75 273,75

266,11 82,55 339,70 65,38 593,00 22,01 1 368,75 273,75

307,38 41,28 339,70 65,38 593,00 22,01 1 368,75 273,75

348,66 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 368,75 273,75

433,44 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 453,53 290,71

518,23 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 538,32 307,66

603,01 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 623,10 324,62

687,80 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 707,89 341,58

772,58 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 792,67 358,53

857,36 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 812,07 362,41

942,15 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 896,86 379,37

1 026,93 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 981,64 396,33

1 111,72 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 2 066,43 413,29

161

K.2: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatru-júca nepracujúca osoba + 1 pracujúci partner/rka opatrujúcej osoby + 1 nezaopa-trené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej služby >

20h/týždeň

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 202,36 240,47

14,23 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 216,59 243,32

28,46 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 230,82 246,16

42,69 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 245,05 249,01

56,92 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 259,28 251,86

71,14 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 273,51 254,70

85,37 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 287,74 257,55

99,60 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 301,97 260,39

113,83 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 316,20 263,24

128,06 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 330,43 266,09

142,29 182,29 339,70 65,36 593,00 22,01 1 344,65 268,93

178,75 145,83 339,70 65,36 593,00 22,01 1 344,65 268,93

215,20 109,37 339,70 65,36 593,00 22,01 1 344,65 268,93

251,66 72,92 339,70 65,36 593,00 22,01 1 344,65 268,93

288,12 36,46 339,70 65,36 593,00 22,01 1 344,65 268,93

324,58 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 344,65 268,93

414,18 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 434,25 286,85

503,78 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 523,85 304,77

593,38 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 613,45 322,69

682,98 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 703,05 340,61

772,58 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 792,65 358,53

862,18 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 816,89 363,38

951,78 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 906,49 381,30

1 041,38 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 996,09 399,22

1 130,98 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 2 085,69 417,14

162

K.3: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca pracujúca osoba + 1 pracujúci partner/rka opatrujúcej osoby + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrova-

nie

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Opatrujú-ca osoba pracuje do výšky nároku

na PP na opatrova-nie (2-ná-

sobok ŽM)

Príspevok na kom-penzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pra-

cuje, zarába priemernú

mzdu v hos-podárstve (čistý prí-

jem)

Prída-vok na dieťa Spolu

Priemer na člena domác-

nosti

0 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 597,22 319,44

14,23 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 611,45 322,29

28,46 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 625,68 325,14

42,69 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 639,91 327,98

56,92 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 654,13 330,83

71,15 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 668,36 333,67

85,37 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 682,59 336,52

99,6 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 696,82 339,36

113,83 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 711,05 342,21

128,06 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 725,28 345,06

142,29 206,37 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 739,51 347,9

183,56 165,09 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 739,51 347,9

224,84 123,82 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 739,51 347,9

266,11 82,55 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 739,51 347,9

307,39 41,27 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 739,51 347,9

348,66 0 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 739,51 347,9

433,44 0 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 824,29 364,86

518,23 0 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 909,08 381,82

603,01 0 339,7 370,76 65,38 593 22,01 1 993,86 398,77

687,8 0 339,7 370,76 65,38 593 22,01 2 078,64 415,73

772,58 0 339,7 339,7 65,38 593 22,01 2 132,37 426,47

872,58 0 339,7 370,76 0 593 22,01 2 198,05 439,61

972,58 0 339,7 370,76 0 593 22,01 2 298,05 459,61

1 072,58 0 339,7 370,76 0 593 22,01 2 398,05 479,61

1 172,58 0 339,7 370,76 0 593 22,01 2 498,05 499,61

163

K.4: 1 ŤZP dospelá osoba v zariadení + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatru-júca pracujúca osoba + 1 pracujúci partner/rka opatrujúcej osoby + 1 nezaopa-trené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opa-trovanie pri po-

skytovaní pobytovej služby >

20h/týždeň

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Opatrujúca osoba pra-cuje do vý-šky nároku

na PP na opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Príspevok na kom-penzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pra-

cuje, zarába priemernú

mzdu v hospodár-stve (čistý príjem)

Prída-vok na dieťa Spolu

Priemer na člena domác-

nosti

0 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 573,14 314,63

14,23 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 587,37 317,47

28,46 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 601,60 320,32

42,69 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 615,83 323,17

56,92 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 630,05 326,01

71,15 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 644,28 328,86

85,37 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 658,51 331,70

99,60 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 672,74 334,55

113,83 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 686,97 337,39

128,06 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 701,20 340,24

142,29 182,29 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 715,43 343,09

178,75 145,83 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 715,43 343,09

215,21 109,37 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 715,43 343,09

251,66 72,91 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 715,43 343,09

288,12 36,46 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 715,43 343,09

324,58 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 715,43 343,09

414,18 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 805,03 361,01

503,78 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 894,63 378,93

593,38 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 984,23 396,85

682,98 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 2 073,83 414,77

772,58 0,00 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 132,37 426,47

872,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 198,05 439,61

972,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 298,05 459,61

1 072,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 398,05 479,61

1 172,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 498,05 499,61

164

K.5: 1 ŤZP dospelá osoba + 1 manžel/lka poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca osoba po-berajúca dôchodok + 1 pracujúci partner/rka opatrujúcej osoby + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrova-

nie

Manžel/lka ŤZP osoby

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Opatru-júca osoba

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kom-penzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pra-

cuje, zarába priemernú mzdu v ho-spodárstve

(čistý príjem)

Prída-vok na dieťa Spolu

Priemer na člena do-mácnosti

0 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 445,77 289,15

34,33 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 480,10 296,02

68,66 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 514,43 302,89

102,99 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 548,76 309,75

137,32 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 583,09 316,62

171,65 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 617,42 323,48

205,98 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 651,75 330,35

240,31 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 686,08 337,22

274,64 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 720,41 344,08

308,97 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 754,74 350,95

343,30 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 789,07 357,81

377,63 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 823,40 364,68

411,96 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 857,73 371,55

446,29 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 892,06 378,41

480,62 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 926,39 385,28

514,95 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 960,72 392,14

549,28 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 995,05 399,01

583,61 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 029,38 405,88

617,94 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 063,71 412,74

652,27 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 098,04 419,61

686,60 85,98 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 132,37 426,47

796,60 85,98 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 176,99 435,40

906,60 85,98 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 286,99 457,40

1 016,60 85,98 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 396,99 479,40

1 126,60 85,98 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 506,99 501,40

165

L. 2 ŤZP dospelé osoby + opatrujúca osoba

L.1: 1 ŤZP osoba + 1 ŤZP manžel/lka poberajúca starobný dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

ŤZP Manžel/lka (poberá starobný dôchodok,

priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 275,14 339,70 65,38 680,22 226,74

14,23 275,14 339,70 65,38 694,45 231,48

28,46 275,14 339,70 65,38 708,68 236,23

42,69 275,14 339,70 65,38 722,91 240,97

56,92 275,14 339,70 65,38 737,13 245,71

71,14 275,14 339,70 65,38 751,36 250,45

85,37 275,14 339,70 65,38 765,59 255,20

99,60 275,14 339,70 65,38 779,82 259,94

113,83 275,14 339,70 65,38 794,05 264,68

128,06 275,14 339,70 65,38 808,28 269,43

142,29 275,14 339,70 65,38 822,51 274,17

197,32 220,11 339,70 65,38 822,51 274,17

252,35 165,08 339,70 65,38 822,51 274,17

307,37 110,05 339,70 65,38 822,51 274,17

362,40 55,03 339,70 65,38 822,51 274,17

417,43 0,00 339,70 65,38 822,51 274,17

488,46 0,00 339,70 65,38 893,54 297,85

559,49 0,00 339,70 65,38 964,57 321,52

630,52 0,00 339,70 65,38 1 035,60 345,20

701,55 0,00 339,70 65,38 1 106,63 368,88

772,58 0,00 339,70 65,38 1 177,66 392,55

843,61 0,00 339,70 0,00 1 183,31 394,44

914,64 0,00 339,70 0,00 1 254,34 418,11

985,67 0,00 339,70 0,00 1 325,37 441,79

1 056,70 0,00 339,70 0,00 1 396,40 465,47

166

L.2: 1 ŤZP osoba v zariadení + 1 ŤZP manžel/lka poberajúca starobný dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

ŤZP Manžel/lka (poberá starobný

dôchodok, priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 257,96 339,70 65,36 663,02 221,01

14,23 257,96 339,70 65,36 677,25 225,75

28,46 257,96 339,70 65,36 691,48 230,49

42,69 257,96 339,70 65,36 705,71 235,24

56,92 257,96 339,70 65,36 719,94 239,98

71,14 257,96 339,70 65,36 734,17 244,72

85,37 257,96 339,70 65,36 748,40 249,47

99,60 257,96 339,70 65,36 762,63 254,21

113,83 257,96 339,70 65,36 776,86 258,95

128,06 257,96 339,70 65,36 791,09 263,70

142,29 257,96 339,70 65,36 805,31 268,44

193,88 206,37 339,70 65,36 805,31 268,44

245,47 154,77 339,70 65,36 805,31 268,44

297,07 103,18 339,70 65,36 805,31 268,44

348,66 51,59 339,70 65,36 805,31 268,44

400,25 0,00 339,70 65,36 805,31 268,44

474,66 0,00 339,70 65,36 879,72 293,24

549,06 0,00 339,70 65,36 954,13 318,04

623,47 0,00 339,70 65,36 1 028,53 342,84

697,87 0,00 339,70 65,36 1 102,94 367,65

772,28 0,00 339,70 65,36 1 177,34 392,45

846,69 0,00 339,70 0,00 1 186,39 395,46

921,09 0,00 339,70 0,00 1 260,79 420,26

995,50 0,00 339,70 0,00 1 335,20 445,07

1 069,90 0,00 339,70 0,00 1 409,60 469,87

167

L.3: 1 ŤZP osoba + 1 ŤZP manžel/lka poberajúca starobný dôchodok + 1 opatrujúca pracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

ŤZP Manžel/lka (poberá

starobný dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Opatrujúca osoba pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 275,14 339,70 370,76 65,38 1 050,98 350,33

14,23 275,14 339,70 370,76 65,38 1 065,21 355,07

28,46 275,14 339,70 370,76 65,38 1 079,44 359,81

42,69 275,14 339,70 370,76 65,38 1 093,67 364,56

56,92 275,14 339,70 370,76 65,38 1 107,89 369,30

71,15 275,14 339,70 370,76 65,38 1 122,12 374,04

85,37 275,14 339,70 370,76 65,38 1 136,35 378,78

99,60 275,14 339,70 370,76 65,38 1 150,58 383,53

113,83 275,14 339,70 370,76 65,38 1 164,81 388,27

128,06 275,14 339,70 370,76 65,38 1 179,04 393,01

142,29 275,14 339,70 370,76 65,38 1 193,27 397,76

197,32 220,11 339,70 370,76 65,38 1 193,27 397,76

252,35 165,08 339,70 370,76 65,38 1 193,27 397,76

307,37 110,05 339,70 370,76 65,38 1 193,27 397,76

362,40 55,03 339,70 370,76 65,38 1 193,27 397,76

417,43 0,00 339,70 370,76 65,38 1 193,27 397,76

488,46 0,00 339,70 370,76 65,38 1 264,30 421,43

559,49 0,00 339,70 370,76 65,38 1 335,33 445,11

630,52 0,00 339,70 370,76 65,38 1 406,36 468,79

701,55 0,00 339,70 370,76 65,38 1 477,39 492,46

772,58 0,00 339,70 339,70 65,38 1 517,36 505,79

872,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 583,04 527,68

972,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 683,04 561,01

1 072,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 783,04 594,35

1 172,58 0,00 339,70 370,76 0,00 1 883,04 627,68

168

L.4: 1 ŤZP osoba v zariadení + 1 ŤZP manžel/lka poberajúca starobný dôchodok + 1 opatrujúca pracujúca osoba

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie pri

poskytovaní pobytovej

služby > 20h/týždeň

ŤZP Manžel/lka (poberá

starobný dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Opatrujúca osoba pracuje do výšky

nároku na PP na opatrovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 257,96 339,70 370,76 65,38 1 033,80 344,60

14,23 257,96 339,70 370,76 65,38 1 048,03 349,34

28,46 257,96 339,70 370,76 65,38 1 062,26 354,09

42,69 257,96 339,70 370,76 65,38 1 076,49 358,83

56,92 257,96 339,70 370,76 65,38 1 090,71 363,57

71,15 257,96 339,70 370,76 65,38 1 104,94 368,31

85,37 257,96 339,70 370,76 65,38 1 119,17 373,06

99,60 257,96 339,70 370,76 65,38 1 133,40 377,80

113,83 257,96 339,70 370,76 65,38 1 147,63 382,54

128,06 257,96 339,70 370,76 65,38 1 161,86 387,29

142,29 257,96 339,70 370,76 65,38 1 176,09 392,03

193,88 206,37 339,70 370,76 65,38 1 176,09 392,03

245,47 154,77 339,70 370,76 65,38 1 176,09 392,03

297,07 103,18 339,70 370,76 65,38 1 176,09 392,03

348,66 51,59 339,70 370,76 65,38 1 176,09 392,03

400,25 0,00 339,70 370,76 65,38 1 176,09 392,03

474,66 0,00 339,70 370,76 65,38 1 250,49 416,83

549,06 0,00 339,70 370,76 65,38 1 324,90 441,63

623,47 0,00 339,70 370,76 65,38 1 399,31 466,44

697,87 0,00 339,70 370,76 65,38 1 473,71 491,24

772,28 0,00 339,70 340,00 65,38 1 517,36 505,79

872,28 0,00 339,70 370,76 0,00 1 582,74 527,58

972,28 0,00 339,70 370,76 0,00 1 682,74 560,91

1 072,28 0,00 339,70 370,76 0,00 1 782,74 594,25

1 172,28 0,00 339,70 370,76 0,00 1 882,74 627,58

169

L.5: 1 ŤZP osoba + 1 ŤZP manžel/lka poberajúca starobný dôchodok + 1 opatrujúca osoba poberajúca dôchodok

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

ŤZP Manžel/lka (poberá

starobný dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Opatrujúca osoba poberá

starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 113,49 339,70 339,70 65,38 858,27 286,09

32,95 113,49 339,70 339,70 65,38 891,22 297,07

65,91 113,49 339,70 339,70 65,38 924,18 308,06

98,86 113,49 339,70 339,70 65,38 957,13 319,04

131,82 113,49 339,70 339,70 65,38 990,09 330,03

164,77 113,49 339,70 339,70 65,38 1 023,04 341,01

197,73 113,49 339,70 339,70 65,38 1 056,00 352,00

230,68 113,49 339,70 339,70 65,38 1 088,95 362,98

263,64 113,49 339,70 339,70 65,38 1 121,90 373,97

296,59 113,49 339,70 339,70 65,38 1 154,86 384,95

329,55 113,49 339,70 339,70 65,38 1 187,81 395,94

362,50 113,49 339,70 339,70 65,38 1 220,77 406,92

395,45 113,49 339,70 339,70 65,38 1 253,72 417,91

428,41 113,49 339,70 339,70 65,38 1 286,68 428,89

461,36 113,49 339,70 339,70 65,38 1 319,63 439,88

494,32 113,49 339,70 339,70 65,38 1 352,59 450,86

527,27 113,49 339,70 339,70 65,38 1 385,54 461,85

560,23 113,49 339,70 339,70 65,38 1 418,49 472,83

593,18 113,49 339,70 339,70 65,38 1 451,45 483,82

626,14 113,49 339,70 339,70 65,38 1 484,40 494,80

659,09 113,49 339,70 339,70 65,38 1 517,36 505,79

779,09 113,49 339,70 339,70 0,00 1 571,98 523,99

899,09 113,49 339,70 339,70 0,00 1 691,98 563,99

1 019,09 113,49 339,70 339,70 0,00 1 811,98 603,99

1 139,09 113,49 339,70 339,70 0,00 1 931,98 643,99

170

M. 2 ŤZP dospelé osoby + opatrujúca osoba + pracujúci partner/ka opatrujúcej osoby + 1 nezaopatrené dieťa

M.1: 1 ŤZP osoba + 1 partner poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + 1 partner opatrujúcej osoby pracujúci + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

ŤZP Manžel/

lka (poberá starobný

dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 295,23 259,05

14,23 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 309,46 261,89

28,46 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 323,69 264,74

42,69 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 337,92 267,58

56,92 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 352,14 270,43

71,14 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 366,37 273,27

85,37 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 380,60 276,12

99,60 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 394,83 278,97

113,83 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 409,06 281,81

128,06 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 423,29 284,66

142,29 275,14 339,70 65,38 593,00 22,01 1 437,52 287,50

197,32 220,11 339,70 65,38 593,00 22,01 1 437,52 287,50

252,35 165,08 339,70 65,38 593,00 22,01 1 437,52 287,50

307,37 110,05 339,70 65,38 593,00 22,01 1 437,52 287,50

362,40 55,03 339,70 65,38 593,00 22,01 1 437,52 287,50

417,43 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 437,52 287,50

488,46 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 508,55 301,71

559,49 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 579,58 315,92

630,52 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 650,61 330,12

701,55 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 721,64 344,33

772,58 0,00 339,70 65,38 593,00 22,01 1 792,67 358,53

843,61 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 798,32 359,66

914,64 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 869,35 373,87

985,67 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 940,38 388,08

1 056,70 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 2 011,41 402,28

171

M.2: 1 ŤZP osoba v zariadení + 1 partner poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca nepracujúca osoba + 1 partner opatrujúcej osoby pracujúci + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrovanie

pri poskytovaní pobytovej služby >

20h/týždeň

ŤZP Manžel/lka (poberá

starobný dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej

osoby pracuje, zarába

priemernú mzdu v

hospodárstve (čistý príjem)

Prídavok na dieťa Spolu

Priemer na člena

domácnosti

0 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 278,03 255,61

14,23 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 292,26 258,45

28,46 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 306,49 261,30

42,69 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 320,72 264,14

56,92 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 334,95 266,99

71,14 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 349,18 269,84

85,37 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 363,41 272,68

99,60 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 377,64 275,53

113,83 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 391,87 278,37

128,06 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 406,10 281,22

142,29 257,96 339,70 65,36 593,00 22,01 1 420,32 284,06

193,88 206,37 339,70 65,36 593,00 22,01 1 420,32 284,06

245,47 154,77 339,70 65,36 593,00 22,01 1 420,32 284,06

297,07 103,18 339,70 65,36 593,00 22,01 1 420,32 284,06

348,66 51,59 339,70 65,36 593,00 22,01 1 420,32 284,06

400,25 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 420,32 284,06

474,66 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 494,73 298,95

549,06 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 569,14 313,83

623,47 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 643,54 328,71

697,87 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 717,95 343,59

772,28 0,00 339,70 65,36 593,00 22,01 1 792,35 358,47

846,69 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 801,40 360,28

921,09 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 875,80 375,16

995,50 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 1 950,21 390,04

1 069,90 0,00 339,70 0,00 593,00 22,01 2 024,61 404,92

172

M.3: 1 ŤZP osoba + 1 partner poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca pracujúca osoba + 1 partner opatrujúcej osoby pracujúci + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatrova-

nie

ŤZP Man-žel/lka

(poberá starobný

dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Opatrujúca osoba pra-

cuje do výš-ky nároku na PP na

opatrovanie (2-násobok

ŽM)

Príspevok na kom-penzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pra-

cuje, zarába priemernú

mzdu v hos-podárstve (čistý prí-

jem)

Prída-vok na dieťa Spolu

Priemer na člena domác-

nosti

0 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 665,99 333,20

14,23 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 680,22 336,04

28,46 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 694,45 338,89

42,69 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 708,68 341,74

56,92 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 722,90 344,58

71,15 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 737,13 347,43

85,37 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 751,36 350,27

99,60 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 765,59 353,12

113,83 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 779,82 355,96

128,06 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 794,05 358,81

142,29 275,14 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 808,28 361,66

197,32 220,11 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 808,28 361,66

252,35 165,08 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 808,28 361,66

307,37 110,05 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 808,28 361,66

362,40 55,03 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 808,28 361,66

417,43 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 808,28 361,66

488,46 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 879,31 375,86

559,49 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 950,34 390,07

630,52 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 2 021,37 404,27

701,55 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 2 092,40 418,48

772,58 0,00 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 132,37 426,47

872,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 198,05 439,61

972,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 298,05 459,61

1 072,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 398,05 479,61

1 172,58 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 498,05 499,61

173

M.4: 1 ŤZP osoba v zariadení + 1 partner poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca pracu-júca osoba + 1 partner opatrujúcej osoby pracujúci + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opat-rovanie pri poskytova-ní pobyto-

vej služby > 20h/týždeň

ŤZP Man-žel/lka

(poberá starobný

dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Opatrujú-ca osoba

pracuje do výšky ná-

roku na PP na opat-rovanie

(2-násobok ŽM)

Príspevok na kom-penzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pra-

cuje, zarába priemernú

mzdu v hos-podárstve

(čistý príjem)

Prída-vok na dieťa Spolu

Priemer na člena domác-

nosti

0 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 648,81 329,76

14,23 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 663,04 332,61

28,46 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 677,27 335,45

42,69 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 691,50 338,30

56,92 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 705,72 341,14

71,15 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 719,95 343,99

85,37 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 734,18 346,84

99,60 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 748,41 349,68

113,83 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 762,64 352,53

128,06 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 776,87 355,37

142,29 257,96 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 791,10 358,22

193,88 206,37 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 791,10 358,22

245,47 154,77 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 791,10 358,22

297,07 103,18 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 791,10 358,22

348,66 51,59 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 791,10 358,22

400,25 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 791,10 358,22

474,66 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 865,50 373,10

549,06 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 1 939,91 387,98

623,47 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 2 014,32 402,86

697,87 0,00 339,70 370,76 65,38 593,00 22,01 2 088,72 417,74

772,28 0,00 339,70 340,00 65,38 593,00 22,01 2 132,37 426,47

872,28 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 197,75 439,55

972,28 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 297,75 459,55

1 072,28 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 397,75 479,55

1 172,28 0,00 339,70 370,76 0,00 593,00 22,01 2 497,75 499,55

174

M.5: 1 ŤZP osoba v zariadení + 1 partner poberajúci dôchodok + 1 opatrujúca osoba poberajúca dôchodok + 1 partner opatrujúcej osoby pracujúci + 1 nezaopatrené dieťa

Príjem ŤZP

PP na opatro-vanie

ŤZP Man-žel/lka

(poberá starobný

dôchodok, priemer k

31.12.2009)

Opatru-júca osoba

poberá starobný dôchodok (priemer k 31.12.2009)

Príspevok na kom-penzáciu

zvýšených výdavkov

Partner opatrujúcej osoby pra-

cuje, zarába priemernú mzdu v ho-spodárstve

(čistý príjem)

Prída-vok na dieťa Spolu

Priemer na člena domác-

nosti

0 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 473,28 294,66

32,95 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 506,23 301,25

65,91 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 539,19 307,84

98,86 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 572,14 314,43

131,82 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 605,10 321,02

164,77 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 638,05 327,61

197,73 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 671,01 334,20

230,68 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 703,96 340,79

263,64 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 736,91 347,38

296,59 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 769,87 353,97

329,55 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 802,82 360,56

362,50 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 835,78 367,16

395,45 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 868,73 373,75

428,41 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 901,69 380,34

461,36 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 934,64 386,93

494,32 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 1 967,60 393,52

527,27 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 000,55 400,11

560,23 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 033,50 406,70

593,18 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 066,46 413,29

626,14 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 099,41 419,88

659,09 113,49 339,70 339,70 65,38 593,00 22,01 2 132,37 426,47

779,09 113,49 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 186,99 437,40

899,09 113,49 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 306,99 461,40

1 019,09 113,49 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 426,99 485,40

1 139,09 113,49 339,70 339,70 0,00 593,00 22,01 2 546,99 509,40

175

Literatúra

Bodnárová, B. Filadelfiová, J., Gerbery, D.: Výskum potrieb a poskytovania služieb pre rodi-

ny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov. Bratislava: SŠPR, 2005

Disability and Social Exclusion in the European Union. Time for change, tools for change.

Final study report. www.edf-feph.org/en/policy/social_excl

Health and long-term care in the European Union. Report Special Eurobarometer 283/Wave

63.7-TNS Opinion & Social

Hoffmann, F., Rodrigues, R.: Informal Carers: Who takes Care of Them. Policy Brief April

2010, Vienna, 2010

Huber, M.: The Future of Social Services of General Interest. Synthesis Report.

www.peer-review-social-inclusion.net. Belgium 2007

Huber, M., Rodrigues, R., Hoffman, F., Gasior, K., Marin, B.: Facts and Figures on Long-Term

Care. Europe and North America. Vienna, ECSWPR, 2009. ISBN 978-3-902426-49-9

Mihályi, P. 2003. Ápolásbiztosítás, a végig nem gondolt gondolat. Egészségügyi Gazdasági

szemle. 41. Évf. 6.Sz. November, 15-20.o.

Kohler, S., Döhner, H.: European Initiatives for Family Carers. www.uke.uni-hamburg.de.

Litske, H., Anderson, R., Vermeylen, G. 2006. Employment in social care in Europe. Dublin:

European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions

Repková, K. 1999. Zdravotné postihnutie – obraz z galérie nášho poznania. Bratislava: EPOS

Repková, K. 2008. Situácia rodinných opatrovateľov/liek vo svetle sociálnych štatistík. Bra-

tislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny

Repková, K. 2009a. Podpora rodinných opatrovateľov/liek – nástroje efektívneho zosúlaďo-

vania práce a opatrovania. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny

Repková, K. 2009b. Prozamestnanecká perspektíva neformálne opatrujúcich osôb. Bulletin

Rodina a práca, č. 5/2009. Bratislava: IVPR

Repková, K. a kol. 2010. Policy brief: Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na

rázcestí, Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny

175

Support of informal carers – research based recommendations

for social policy practice

Key findings

177

Content

Context of the report ........................................................................................................ 178

Content of the report ...................................................................................................... 178

1. Informal carers as a part of long-term care sector – terminological issues .............. 17

2. Funding of the long-term care in public opinion ...................................................... 180

3. Social and employment protection of informal carers ............................................. 181

4. Pro-employment behaviour of informal carers and benefit traps

(micro-simulations) ..................................................................................................... 182

178

Context of the report

The document represents final report of the 3-years research project named the Informal

carers in the care sector primarily focused on pro-employment perspective of informal carers

- care allowance recipients – and strategies how to reconcile intensive caring and working. Du-

ring the whole research project there have been published three other sub/reports:

2008 – The situation of family carers based on the social statistics

(http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2008/Repkova/Repkova.pdf)

2009 - Support of the family carers – measures for effective reconciliation of working and

caring (http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2009/Repkova/Vyskumna-sprava.pdf)

2010 - Support of Informal Carers - Research Based Recommendations for Social Policy

Practice. Financing of long-term care in public opinion

(http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2010/Repkova/Vyskumna%20sprava.pdf)

Content of the report

This report tries to summarise all findings, knowledge being sampled during the whole

project with an aim to formulate some recommendations for social policy and practice how to

better situation in caring families, particularly situation of informally caring persons. The report

contains of four relatively independent single parts:

1. Informal carers as a part of long-term care sector – terminological issues

2. Financing of long-term care in public opinion

3. Social and employment protection of informal carers

4. Pro-employment behaviour of informal carers and benefit traps (micro-simulations)

In the following text we offer some key information and findings related to the single studies.

179

1. Informal carers as a part of long-term care sector – terminological issues

In the first part of the report we tried to compare terminology and classification of carers in

European literature (Eurocarers, European Foundation for Improvement of Living and Working

Conditions) with Slovakian practice based on the newest social legislation (Act No. 447/2008

Coll., Act No. 448/2008 Coll.).

Up to December 2008 care allowance recipients operating in informal care field were recru-

ited only from the closer family. Based on the new legislative rules since January 2009 the

eligible group was extended about wider family members and “foreign” persons living together

with care dependent persons. In April 2010 we conducted survey to find out whether the offe-

red legal possibility to engage into the informal care field wider informal care force has been

utilized. Our findings showed that from 34 618 care allowance recipients only 769 (2.2%) were

beyond the close family, comparably from wider family (364 care allowance recipients) and

wider social networks (344 friends, neighbours as care allowance recipients). Only one person

was out of the Slovakia what confirms some resistance of the Slovak setting to engage for long-

-term care work persons from abroad and confirms the fact that Slovakia stays primarily as a

donor country for informal long-term care workforce.

180

2. Funding of the long-term care in public opinion

The study responds on the general need of all European countries to ensure sustainable funding

of long-term care needs of their citizens and to look for the new mechanism how to place the mixed

long-term care economy. The author backs up her own survey on legal experience from Germany (die

Plflegeversicherung), Hungary (public and political discussion about potential new insurance for age-

-based long-term care in 2003) and relevant findings of the Special Eurobarometer (2007) focused on

Health care and Long-term care for elderly persons in Europe. In December 2009 she conducted some

representative public survey (N=1030 respondents, 48% of men) focused on the three research topics:

- Opinion of the adult public to establish some new type of insurance for long-term care

situation to better public financial conditions for this purpose

56% of respondents expressed their agreement with this idea, 25% did not agree. Ca 10%

of respondents called to look for another solution, e.g. some better management of existing

public sources to meet social needs of care dependent persons. There was no significant

impact of respondents´ age, gender, level of education on the answers. There were signifi-

cant differences only according to the respondents´ belonging to region.

- Opinion on the care allowance rate, whether it should be provided in an equal or different

rates taking into account some special caregiver´s circumstances

According to 60% of respondents the rate of care allowance should stay equal for all infor-

mal carers. Ca 29% would expect different rates taking into account income of caring per-

sons from the job or from the pension or taking into account income of cared for persons

or taking into account combination of informal and formal care in day care centres. Even

so as by previous question there was no significant impact of respondents´ age, gender,

level of education on the answers. There were significant differences only according to the

respondents´ belonging to region.

- Opinion on importance of accessible formal long-term care services at local level for in-

creasing of employment inclusion of family carers (care allowance recipients)

According to almost 72% of respondents the family carers would return to their job in a case

of accessible and first rated local social services. There were significantly different answers

only according to the family status. The married persons most often expressed that bettering of

social services can lead to increasing of employment inclusion of informally caring persons.

As an appendix of the study is attached Policy brief focused on “Long-term care for elderly

people in Slovakia at crossroads” (Repkova, K. et al.).

181

3. Social and employment protection of informal carers

The study summarizes the position of informal carers within the relevant Slovak social legi-

slative sub/systems. The author describes relevant legislative rules related to:

- recognition of legal status of informal carers and ensuring their basic income,

- health and social insurance of informal carers,

- support their employment (e.g. flexible working regimes codified in the Labour code),

- respite care for informal carers,

- support of civic society organisations operating in disability or ageing field.

On the other side, the author takes her special attention on the present weak aspects of social

and employment protection of informal carers:

- the uncertain nature of the care allowance as a basic income of informal carers (means

tested social benefit of social assistance system) in comparison to parental allowance (uni-

versalistic social benefit within the state social support system),

- limited legal status of informal carers within the system of employment services (they

have only position of “for a job interested persons” instead of “job seekers”),

- poor employment and job place protection (during the intensive care for 6+ care depen-

dent persons the informal carers do not have possibility for care leave with employer´s

obligation to guarantee keeping of a job place for time after the leaving care obligations

comparably to social and employment rights of parental allowance recipients caring for

children up to 6).

The author describes some experience and good examples from Germany, Denmark and

Italy how to keep employment and job place protection of informal carers caring for disabled or

older persons comparably with protection of parents caring for small children.

182

4. Pro-employment behaviour of informal carers and benefit traps (micro-simulations)

The micro-simulations have been focused to answer the question when the limited income

from employment of caring persons has some negative impact on disability related entitlements

of care dependent persons (benefit traps effect) and their own care allowance entitlements what

can prevent caring persons from their paid job and employment. The assessed units (we called

them as “caring families”, hereinafter “CF”) were persons living in common household with

minimal one care dependent person (child or adult person). We were interested in the three

research topics:

- What is an impact of caring person´s income from employment on entire caring family´s

household income?

- What is an impact of caring person´s income from employment on person´s with disability

legal entitlement for direct payment related to extra living costs (so called employment

related traps)?

- What is an impact of caring person´s income from employment on his/her own care al-

lowance entitlements?

We worked out totally 65 variations: 13 family compositions x 5 particular legally important

circumstances (whether caring persons works or not; whether family care is/or is not combined

with formal care in day care centres; whether caring persons is a pension benefit recipient). For

the micro-simulations were utilised these starting values: rate of care allowance, maximal rate

of possible income from employment of caring person, average old-age pension, average di-

sability pension, average orphan/survival pension, average national salary by non-caring adult

person, cash benefit for disability related extra living costs calculated from middle rated diet,

costs for a car operation and costs for extraordinary hygiene.

What is an impact of caring person´s income from employment on entire caring family´s household?

The lowest simulated average incomes belong to CFs without any person with complete

(full) salary from the job: when one adult partner cares for another adult partner and does not

work; when one adult partner cares for another adult partner and they have a child; or incomple-

183

te CFs with one parent and one care dependent child. In the incomplete CFs the caring person´s

income from the job contributes to the entire household income in the highest rate (45-48%).

The highest simulated average incomes belong to combined CFs consisted of an adult person

cared for by somebody from the family (e.g. old parent cared for by his/her daughter/son) and

of caring person´s own partner with complete salary from the job. Another situation is when

two parents live with one disabled child, one parent cares for him/her in combination with

limited income from his/her work and another parent has complete income from the work. In

these cases the caring person´s limited income from the job contributes to the entire household

income in the lowest rate (23-25%).

What is an impact of caring person´s income from employment on cash benefit for disability re-

lated extra living costs as a legal entitlement of the cared for person (employment related traps)?

Whatever impact of the caring person´s limited income from his/her job on entitlements

of care dependent person for cash benefit for extra living costs is possible only among family

members legally belonging to the common assessed range of persons (legally dependent chil-

dren with their parents or married partners; their single incomes are calculated together). Our

simulation showed that it is not real to expect this type of negative intervention. Completely

different is the situation when we analyse impact of fully earned partner´s income on the men-

tioned disability related entitlements. That is questioned in some special family composition

when adult child cares for his/her care dependent middle-age parent and another parent earns

“fully”. In the case when his/her salary is higher than ca 797€ monthly entitlement of his/her

disabled spouse for cash benefit for extra living costs completely lapses. As we can see this type

of family is limited in its effort to increase their living standard thanks to money from work

by two ways: (1) by legally based limitation of possible rate of caring person´s income from a

job and (2) by very low critical income threshold for the partner of cared for person to prevent

giving up his/her cash benefit for extra living costs.

This is not real risk for CFs with disabled children.

What is an impact of caring person´s income from employment on his/her own care allowance?

When speaking about CFs with cared for child there is no real risk that limited income from a

job of the caring parent would have any negative impact on his/her own care allowance. Funda-

mentally another situation is addressed to the CFs with cared for adult persons when threshold

184

of cared for person´s protected income against co-financing of his/her care is lower in compari-

son to CFs with cared for child. In all selected family compositions can be expected that cared

for adult persons will “co-finance” care provided by family members because the rate of his/

her disability or old-age pension is higher than critical threshold. When their income is higher

than 447€ per month the entitlement for care allowance for family member completely lapses.

Very serious situation is also in the case when middle age adult partner cares for his/her care

dependent partner and work in the limited rate. His/her own salary from the job increases total

income in family and that can lead to the situation that care allowance becomes lower or enti-

tlement for it can be completely lapsed. Another serious situation for middle-age CFs is in the

case when adult middle-aged person is cared for by his/her adult child and middle-aged spouse

is fully working. Income of working spouse over ca 580€ (ca netto income from brutto average

national wage 744€ in 2009) increases the general family income (cared for person´ s income,

too) what leads to lapsing of the care allowance entitlement for their caring adult child. On the

other hand, for old-age pensioners caring for their family member, the legal rules guarantee

lump sum of the care allowance regardless of CF´s income conditions.

We can summarize that employment-related traps work in the system of informal care in

Slovakia and impact primarily the younger and middle-aged CFs, de-motivate their adult mem-

bers to work more to increase the living standard of their families “penaltying” them by loosing

social entitlements. All these findings confirm imbalances within the funding of informal care

system towards different target sub-groups (younger and middle-age care allowance recipients,

older care allowance recipients) what asks for special social-political interests and solutions.