PaedDr. Ľubomír Verbovanec, PhD.

Osobnosť učiteľa Vedecké základy a princípy

pedagogickej diagnostiky Vymedzenie pojmu a predmetu

pedagogickej diagnostiky Diagnostika rozumového vývoja

a úrovne vzdelania Subjektívne podmienky a ich

diagnostika Pedagogicko-diagnostické metódy Hodnotenie a kvalitatívne prístupy

v pedagogickej diagnostike, techniky rýchlej diagnostiky

Učiteľa možeme definovať ako pedagogického zamestnanca participujúceho na edukačnom procese a to tak, aby svojou činnosťou pozitívne ovplyvňoval aktualizačnú tendenciu vzdelávaného o seba v intenciách spoločenských požiadaviek, edukačných cieľov i individuálnych predispozicií.

Zložitosť a náročnosť profesie vyjadrujú nasledovné požiadavky:

- súbor spôsobilostí (kompetencií), znalostí a schopností nad rámec laických osôb, kognitívna vybavenosť

zmysel pre službu (sociálne cítenie), celoživotná zaangažovanosť

sebavzdelávanie, sledovanie výskumu a jeho uplatnenie v praxi

aktualizácia osobnosti učiteľa (atestácie, ďalšie vzdelávanie)

autonómia v rozhodovaní vo sfére vlastnej pracovnej činnosti

prijatie zodpovednosti za výkon činnosti a výkonové štandardy

oddanosť práci, motivácia k povolaniu a talentaktivácia v pedagogických združeniach

dodržiavanie etického kódexuvysoký stupeň dôvery medzi jednotlivými

učiteľmi i organizáciamiSebahodnotenie (úspešnosti, výkonnosti,

angažovanosti, zodpovednosti...)KOMPETENČNÝ PROFIL UČITEĽA- Kompetencie odborno-predmetové- Kompetencie psycho-didaktické- Kompetencie komunikačné- Kompetencie organizačné a riadiace- Kompetencie diagnostické a intervenčné- Kompetencie poradenské a konzultačné- Kompetencie sebareflexie

Z kompetencií vyplývajú aj dispozície pre edukáciu:

- Plánovanie a príprava- Realizácia vyučovacej jednotky- Riadenie vyučovacej jednotky- Klíma v triede- Disciplína- Hodnotenie prospechu žiakov- Reflexia vlastnej práce a evalváciaPre pôsobnosť v edukačnej sfére významnú úlohu

zohráva typológia osobnosti učiteľa:- Liberálny učiteľ- Demokratický učiteľ- Autokratický učiteľ

Zahrňuje súhrn vlastností, ktoré sú charakteristiocké pre viaceré učiteľské osobnosti

Popisujú základnú orientáciu v práci učiteľaTyp učiteľa je determinovaný vyučovacím

predmetom, resp. osobnosťou žiaka Vyčleňujú sa dva základné typylogotrop – orientuje sa na vedu, obsah

vyučovacieho procesu, je teoreticky zameraný, sleduje poznatky žiakov

paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho osobnosť, alebo celú skupinu žiakov

vstup do školy prejavy slabosti nervovej sústavy

a špecifické (vývinové) poruchy (prejavy ADHD, LMD)

zaraďovanie a preraďovanie žiakov výkonový štandard poruchy správania sociálne vzťahy v triede diagnostika rodinných vplyvov

profesionálna orientácia a diagnostika s ňou spojená

Pedagogická diagnostika – samostatná pedagogická. disciplína (patrí medzi špeciálne pedagogické disciplíny), slúži praktickému účelu

má úzky vzťah k špeciálnej pedagogike, didaktike, teórii výchovy aj k pedagogike dospelých

súvisí so zmenami v školskom systéme a rozvojom poradenskej činnosti

chápe sa ako, osobitý proces poznávania osobitosti žiaka z aspektu potrieb výchovy teórie i praxe

Môžeme ju definovať ako:„ Exaktné poznávanie a správne analyzovanie,

pedagogického pôsobenia a podľa podmienok formovanie osobnosti žiaka“

Úlohou pedagogickej diagnostiky je zistenie úrovne na akej možno so žiakom

úspešne pracovať, ako možno optimalizovať učenie a výchovu

Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním a hodnotením vnútorných a vonkajších podmienok i priebehom a výsledkami výchovno-vzdelávacieho procesu

Ped. diagnostikovanie je komplexný proces, jeho cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie vzdelávacieho procesu, výchovného procesu a jeho aktérov

obsahovú zložku – úroveň vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov

procesuálnu zložku – akým spôsobom výchovno-vzdelávací proces prebieha, osobnosť aktéra, jeho emocionálna a sociálna úroveň

úroveň psychických funkcií – jednotlivé psychologické javy proces poznávania, myslenie, pamäť, pozornosť, vedomosti, zručnosti

anamnestické údaje – údaje o dieťati, žiakovi, rodine o širšom prostredí kde žije, jeho minulosť

diagnostiku práce učiteľa – metodické postupy, ktoré si volí a využíva, hodnotenie, klasifikácia, práca v školských podmienkach

žiak v ped. situácií v interakcii s výchovno-vzdelávacími činiteľmi

školská trieda jej charakteristika ako malej sociálnej skupiny

výchovná inštitúcia a pedagogické javy v nej sledované

diagnostika vlastnej práce učiteľa – auto diagnostika

Podľa psychológov je pedagogicko-psychologická diagnostika chápaná ako:

poznávanie a hodnotenie individuálnych zvláštností a špecifických osobitostí vychovávaného jedinca a výchovných skupín s orientáciou na prognózu s vyústením do návrhov na optimalizáciu ich rozvoja.

Výsledkom diagnostickej práce je DIAGNÓZA. Bezprostredné výsledky jednotlivých metód sa nazývajú nálezy. Výsledky pozorovania sa nazývajú symptómy.

Didaktická diagnostika Diagnostika výchovného rozvojaVšeobecná teória pedagogickej diagnostiky Špeciálne didaktické diagnostiky

Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy

Diagnostika žiaka základnej školy Diagnostika žiaka strednej školy Diagnostika študenta vysokej školy Diagnostika špeciálno-pedagogická Diagnostika žiakov vojenských škôlDiagnostika kvalifikačného rozvoja,

profesionálnej odbornosti dospelých Diagnostika v mimoškolskej činnosti

Diagnostika žiaka - jedinca skupiny žiakov vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej

skupinyPotrebám zisťovania príčin a podmienok

pedagogického rozvoja sa zaoberáDiagnostika výchovno-vzdelávacej práce učiteľaDiagnostika výchovno-vzdelávacej práce rodinyDiagnostika výchovného vplyvu kamarátov,

uliceDiagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu

širšieho sociálne - pedagogického prostredia

Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov

dia - ktoré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a

gnosis, ktoré znamená poznanie, teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť

ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie

Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza

je najčastejšie chápaná, akovýsledok procesu ktorý zahŕňa komplexné

posúdenie existujúceho stavu vrátane anamnestických údajov výsledkov pôsobenia za určité obdobiedosiahnutá úroveň vedomostí a zručností Výsledok diagnostickej práce učiteľa je

stanovenie pedagogickej diagnózy.Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa nepokladá za diagnózu!

je spájaná z označením procesu, súboru aktivít

ide teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanej osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze

Diagnostika normatívna

Kriteriálna

Diagnostika individualizovaná

Diagnostika diferenciálna

diagnostikovanie je dlhodobý diagnosticko-terapeutický proces

dôležité je uvedomiť si faktory a činitele, ktoré na objekt skúmania pôsobia, vnímať objekt (žiaka) v jednote bio-psycho-sociálnej

pôsobenie rodiny, školy i spoločnosti sa premieta do vývinu jedinca

Rozumový vývoj žiakov závisí od činiteľov ovplyvňujúcich vývin jedinca

rodina – úroveň rodinnej výchovy, vzťahy v rodine, vzdelanie rodičov, záujmy a hodnoty v rodine.

škola – klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi, vzťahy učiteľ-žiak, žiak-žiak....učebné plány, učebnice, pomôcky (vybavenie školy a interiér)

spoločnosť masovokomunikačné prostriedky, rozhlas, televízia, internet, vrstovníci, záujmové organizácie, krúžky, spôsob života spoločnosti, tradície, hodnoty, normy, zákony.

obdobie senzomotorickej inteligencie do 18 mesiacov (hlavnú úlohu hrá vnímanie a motorika)

predoperačné obdobie 2-7 rokov ( dieťa ešte presne nechápe myšlienkové operácie, analýza - syntéza)

obdobie konkrétnych myšlienkových operácii 7- 12 r.

( dieťa sa už dokáže pozerať na situáciu z pohľadu inej osoby, rešpektuje zákony logiky, myslenie je viazané na realitu).

obdobie formálnych operácii od 12 r. do konca adolescencie (je posledným vývinovým štádiom myslenia

Sledujeme :uvedomelú účasť na vyučovanítrvalosť úsiliakoncentráciu na sledovanie vyučovacieho

procesuintenzitu úsiliauvedomelosť a zaujatieprekonávanie študijných a poznávacích

prekážokvecnosť a objektivitu pri posudzovaní

vlastných výkonov

objekt býva posudzovaný podľa toho, ako kvalitne prijíma, reprodukuje a aplikuje poznatky pri skúške

sledované sú aj ďalšie prvky porozumenia (hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje atď..) čo skresľuje diagnózu

problém - vedomosti chápu príliš globálne a nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a všeobecnosť či konatívnosť

Vedomosti majú tieto kategórie Predstavy o javochPojmyVzťahyPamäťovo – mechanicky zafixované

informácie

Zručnosti tvoria významný obsahový prvok vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať praktické výkony, operácie, aktivity

jednoduché zručnosti - držanie pracovných nástrojov

zložité zručnosti - pracovné, študijné, matematické,

Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o:

intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať, organizovať)

motorických zručnostiach (umelecké zručnosti, telesná výchova…)

komunikačných zručnostiach (verbálne, neverbálne, komunikácia činom)

Zručnosti sa však vo väčšine prípadov kombinujú

vzťah žiakov k učeniu a výchovezáujem o obsah, motivácia pocit sebarealizácie túžba po úspechu v učení túžba uplatniť sa v živote Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti,

byť stredom pozornosti,hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú

naše správanie a úroveň vzdelania Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava

pred zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne

prežívané, ale ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním pocit menejcennosti

V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto vnútorných podmienok učenia a správania predovšetkým

vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám učiteľov a obsahu vzdelávania

Vzťah môžeme vymedziť:veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah pozitívny, uspokojivý vzťah ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je

nestály, morálka je nízka negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a

nerád pracuje

Najčastejšie prejavy záporného vzťahu k učeniu

únava z učenia slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia problémy so zapamätávaním Tiež môže ísť o: nežiaduci vplyv učiteľa, ktorý nemá k

objektu vyhovujúci vzťahpovrchné vysvetľovanie náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce

vzťahy a podmienky v rodine

Metóda - cesta, spôsob, postup, návod pre zámerné, cieľavedomé dosiahnutie cieľa.

Z hľadiska postupov vo výskume vo všeobecnosti hovoríme o:

Metódach získavania údajovpriame (empirické) - pozorovanie,

experimentnepriame (exploratívne) - anamnéza,

rozhovor, dotazník, testy, analýza produktov činnosti, sociometria

Metódy spracovania faktov porovnávacie - štatistické a typologické

Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov výsledkom sú závery a zovšeobecnenia na základe zistených výsledkov

Vykonávajú odborný psychológovia pracovníci pedagogických poradní, pediatri

Detský screening (T-100) – identifikuje deti s pravdepodobnými poruchami učenia. Určený pre deti od 6 – 8 rokov, pomáha zisťovať problémové deti s výchovnými a sociálno-emocionálnymi problémami v začiatkoch školskej dochádzky

Test diagnostikuje oblasti v ktorých má dieťa problémy, poskytuje programy na nápravu

Diagnostika atypických prejavov správania – diagnostika atypických prejavov neželaného školského a sociálneho správania, ktoré predisponujú mladistvých na úrovni drogovej, sociálnej, spoločenského správania

Získanie týchto diagnostických informácií umožňuje plánovať preventívne opatrenia a modifikovať ďalšiu prácu s týmito žiakmi

Je určený pre psychologicko-pedagogické poradne, učiteľov ZŠ, SŠ, a pracovníkov výchovného poradenstva

Test rodinného zázemia – je určený pre deti od predškolského veku až po adolescenciu

Poskytuje informácie o kvalite rodičovskej starostlivosti a podobnej problematiky

Odpovedá na tri otázky:Aké sú problémy vzhľadom o starostlivosť

o dieťa, správania, vývinu?Prečo problémy vznikli a prečo pretrvávajú?Ako ich možno odstrániť, alebo zmierniť

a predísť tak opakovanému výskytu ?

Test laterality – dominancia rúk, nôh ako u detí tak i dospelých

Test deficitu dielčích funkcií – umožňuje postrehnúť deficity dielčích funkcií a možnosť nápravy

Poskytuje cvičné postupy na prekonávanie deficitu dielčích funkcií (poruchy správania)

AnamnézaOsobná anamnézaRodinná anamnézaŠkolská anamnézaAnalýza produktov činnostiSociometria

Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť resp. základ pedagogickej diagnostiky

Zavedenie povinnej školskej dochádzky vytvára zo školského hodnotenia nielen problém pedagogiky ale aj sociálny t.j. školské hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu funkciu

diagnostika – skúmanie a sumarizovanie vedomostí o žiakovi a môže sa diať formou skúšania, rozhovoru, domácej úlohy, písomkou, testami vedomosti;

hodnotenie – klasifikácia, je to priraďovanie hodnoty informáciám, ktoré sme získali počas diagnostiky

Diagnostika doterajších vedomostí žiaka ústne odpovede žiakov učiteľom dávajú spätnú

informáciu či je látka pochopená, neverbálne signály učiteľovi tiež veľa

signalizujú, že treba zmeniť spôsob výkladu poskytovanie korekčnej spätnej väzby písomné komentáre na okraj písomnej práce

(stručné alebo opisné), na vyšších stupňoch osobnejšie

a konštruktívnejšie skúšanie za účelom zhodnotenia výsledkov pred

vysvedčením školská známka zaberá najviac času na výsledky záverečného hodnotenia sú žiaci aj

rodičia veľmi citliví

Formatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie

Záverečné (sumatívne ) hodnotenieHodnotenie rozdeľujemeKriteriálne hodnotenie Normatívne hodnotenie

Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok o vedomostiach, môže byť zaťažené subjektivizmom

Písomné – môže byť i tu subjektivizmus, pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná odpoveď na danú tému)

Testovanie formou úvahy niektoré odpovede žiakov je vhodné otestovať formou úvahy, voľnej výpovede

Testy vedomostí objektívnejší spôsob hodnotenia Didaktický

test je iný ako test vedomostíTest vedomosti diagnostikuje len vedomosti

žiakov Didaktický je širší Niekoľko foriem položiek: správne – nesprávne priraďovacie položky položky doplňovacie položky s viacnásobnou voľbou

neverbálne prejavy učiteľa,krátka doba čakania na odpoveď Vplyv mimoškolských faktorov na

klasifikáciu žiakovHodnotenie má byť nepredpojaté, ale učiteľ

hodnotí spisovné vyjadrovanie, mäkkú reč, dobrá kvalita hlasu

podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť, stresovanie žiakov, vytváranie napätia v triede, nadmerné karhanie, nevšímavosť, vyzdvihovanie dobrých žiakov atď.

chyba atribúcie – pripisovanie príčin prejavom správania - učiteľovi chýbajú, úspech žiakov pripisujú sebe a neúspech pripisuje žiakom,

známkovanie ovplyvňujú bezprostredné psychické stavy učiteľov, nálada, únava, vlastné problémy,

prísnosť v jednej triede väčšia, ako v druhej

VIŠNOVSKÝ, Ľ., - KAČANI, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava: 2001

KOUTEKOVÁ, M: Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica:1987.

GAVORA, P.: Pedagogická diagnostika žiaka ... Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca, 1999.

KOMPOLT, V.: Pedagogická diagnostika. Bratislava:1992

Prucha, J.: Moderní pedagogika, Praha : 1997 ZELINKOVÁ, O.: Pedagogická diagnostika

a individuální vzdelávací program. Praha, Portál, 2001.

Skriptá z odboru

ĎAKUJEM ZA

POZORNOSŤ