PANET je neziskovým združením odborníkov, … PANET_Podniky_a_neziskove...Po nej nasleduje predstavenie cie¾ov analýzy a metodologických postupov, ktorØ sme v jednotlivých

PANET je neziskovým zdru�ením odborníkov, predov�etkým ekonómov, ktorých cie¾om je prostredníctvom analýz ekonomického fungovania, vzdelávania a podpory vzájomne výhodnej spolupráce

medzi neziskovým a podnikate¾ským sektorom, prispieva� k trvalo udr�ate¾nému rozvoju iných neziskových a mimovládnych organizácií na Slovensku i v zahranièí.

Zároveò presadzuje sociálne vzdelávanie podnikate¾ov a podporuje zvý�enie ich spoloèenskej zodpovednosti a anga�ovanosti vo vlastnej komunite.

Táto publikácia vy�la vïaka finanènej podpore programu Tvoja Zem,ktorý zabezpeèujú Nadácia Ekopolis a ETP Slovensko

a financuje USAID spolu s ïal�ími súkromnými a verejnými darcami.

OBSAH

Slovo na úvod .................................................................................................................................................................................................... 4

Poïakovanie ...................................................................................................................................................................................................... 4�truktúra publikácie ........................................................................................................................................................................................... 5Zhrnutie analýzy ................................................................................................................................................................................................ 5

Východisková situácia na Slovensku ................................................................................................................................................................. 6Ciele analýzy .............................................................................................................................................................................................. 7Metodológia ................................................................................................................................................................................................ 7

Analýza vzájomnej spolupráce medzi podnikate¾skými subjektami ..................................................................................................... 7Analýza ekonomických problémov a vzájomnej spolupráce medzi neziskovými organizáciami ......................................................... 7Chyby a obmedzenia ........................................................................................................................................................................... 8

Podniky a neziskový sektor .............................................................................................................................................................................. 9Ciele analýzy ............................................................................................................................................................................................. 9Metodológia analýzy medzi podnikmi ........................................................................................................................................................ 9Vzorka podnikov ........................................................................................................................................................................................ 9Anketa medzi podnikmi .............................................................................................................................................................................. 11

Spolupráca podnikov s neziskovým sektorom ................................................................................................................................... 11Spolupráca podnikov s neziskovým sektorom a informaèné technológie .......................................................................................... 19

Zhrnutie .................................................................................................................................................................................................... 21

Neziskové organizácie a podnikate¾ský sektor ................................................................................................................................................. 22DOTAZNÍKOVÁ ANKETA MEDZI NEZISKOVÝMI ORGANIZÁCIAMI ....................................................................................................... 22Ciele analýzy .............................................................................................................................................................................................. 22Metodológia dotazníkovej ankety medzi neziskovými organizáciami ......................................................................................................... 22Vzorka neziskových organizácií ................................................................................................................................................................. 22Anketa medzi neziskovými organizáciami .................................................................................................................................................. 24

Problémy neziskových organizácií ..................................................................................................................................................... 24Spolupráca neziskových organizácií s podnikate¾ským sektorom ..................................................................................................... 28Marketing, spolupráca s podnikate¾ským sektorom a vyu�itie informaèných technológií ................................................................... 32

Zhrnutie .................................................................................................................................................................................................... 35Problémy neziskových organizácií ...................................................................................................................................................... 35Spolupráca neziskových organizácií s podnikate¾ským sektorom ...................................................................................................... 35Marketing, spolupráca s podnikate¾ským sektorom a vyu�itie informaèných technológií ................................................................... 35

OSOBNÉ ROZHOVORY V NADÁCIACH A STRE�NÝCH ORGANIZÁCIACH ........................................................................................ 36Ciele analýzy ............................................................................................................................................................................................. 36Metodológia osobných rozhovorov, vzorka oslovených subjektov ............................................................................................................ 36Osobné polo�truktúrované rozhovory ........................................................................................................................................................ 36

Ekonomicko-finanèná oblas� pôsobenia neziskových organizácií ...................................................................................................... 36Oblas� tvorby neziskovo-podnikate¾ských partnerstiev ....................................................................................................................... 37

Zhrnutie ...................................................................................................................................................................................................... 39

Záver ................................................................................................................................................................................................................. 40

Prílohy ............................................................................................................................................................................................................... 41

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

3

SLOVO NA ÚVOD

Vá�ení kolegovia, milí priatelia,

keï sme pred necelým rokom uva�ovali o potrebe hlb�ieho preskúmania oblasti vzájomnej spolupráce neziskových organizácií s podnikmi naSlovensku, netu�ili sme, �e v sebe skrýva a� takmer nekoneèné mo�nosti neustáleho bádania a skúmania navzájom ovplyvòujúcich sa fakto-rov a súvislostí. Ide o oblas�, ktorej presné pomenovanie, èi identifikácia jej obsahových zlo�iek e�te nemá v slovenských podmienkachzapustené korene. Pohybovali sme sa teda v �irokom rámci podnikovej filantropie, medzisektorovej spolupráce, podnikate¾sko-neziskovýchvz�ahov, ale aj v kontexte obojstranne výhodných partnerstiev èi korporatívneho fundraisingu. Èastokrát sme sa ocitli akoby v neznámej kraji-ne, v ktorej ka�dý hovorí iným jazykom a neprejavuje väè�ie úsilie priblí�i� sa k tomu druhému a navzájom si porozumie�.

Vrá�me sa v�ak k pohnútkam, ktoré nás, autorov tejto publikácie, viedli k jej vzniku. Ako absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave, preja-vujúci záujem venova� sa práci v neziskovom sektore, sme postupným spoznávaním zákonitostí a princípov fungovania obèianskych organi-zácií v spoloènosti mnohokrát nerozumeli vznikajúcim zdanlivo nelogickým situáciam. Tie nás priviedli k tomu, aby sme si kládli otázky, preèov neziskových, tak slabo finanène zabezpeèených organizáciach dochádza k neprimeranému a èasto a� nerozumnému èerpaniu tak �a�ko�nagrantovaných� prostriedkov, alebo preèo sú mnohé neziskové organizácie na Slovensku tak zúfalo napojené iba na jeden finanèný tok �� zahranièných, �tátnych èi súkromných darcov. Bezprostredne po tom nasledovali otázky ako: Preèo slovenské neziskové organizácie viacnespolupracujú s podnikate¾ským sektorom? a Nespája sa vnímanie ¾udí pracujúcich v tre�om sektore s pojmami ako sú biznis, zisk, peniazeèi marketing iba s negatívnymi asociáciami?

Získa�, pod¾a mo�nosti, èo najkvalifikovanej�ie odpovede na tieto otázky nás lákalo pristúpi� k hlb�iemu preskúmaniu tejto oblasti, a to takz poh¾adu neziskových organizácií ako aj ich potenciálnych partnerov � podnikov. A tak na�e presvedèenie o u�itoènosti a výhodnosti, pre-chádzajúce do naliehavej potreby, prepojenia ziskového sektora s obèianskym, nás podnietilo k ïal�ím krokom. Pustili sme sa do práce, ktorámá v súèasných podmienkach mo�no trochu nadèasový charakter a sme presvedèení, �e je nevyhnutná pre rozvoj podnikate¾sko-neziskovejspolupráce v budúcnosti. Keï sme sa v�ak sna�ili oprie� o nejaké informácie, konkrétne údaje, ako to v spolupráci medzi podnikmi a verejno-prospe�nými organizáciami na Slovensku funguje, narazili sme okrem nieko¾ko málo výnimiek, na skoro vôbec nepopísanú oblas�. Reálnapotreba pozna� a vychádza� z konkrétnych údajov nás priviedla k tomu, �e sme sa sami rozhodli nieèo na tomto poli urobi�.

Predkladaná publikácia je pokusom viac naèrie� do problematiky podnikate¾sko-neziskovej spolupráce na Slovensku a analyzova� jej viaceréaspekty. Pravdepodobne v nej nenájdete odpovede na v�etky vy��ie polo�ené otázky. Celkom urèite Vám bude chýba� aj mno�stvo ïal�íchinformácií, ktoré sú mo�no aj pod¾a Vás pre ïal�í, povedzme trvaloudr�ate¾ný vývoj neziskového sektora na Slovensku, dôle�ité. Te�í násv�ak, �e práca na tomto málo prebádanom poli pokraèuje a sme presvedèení, �e má budúcnos�.

�eláme Vám príjemné èítanie plné vzru�enia z poznávania!

Autori

POÏAKOVANIE

Za mo�nos� zrealizova� tento projekt by sme sa chceli poïakova� predov�etkým tým, ktorí sa akýmko¾vek spôsobom zapojili do jeho jednotli-vých èastí a aktivít.

Vo fáze prípravy to bola dobrovo¾nícka skupina 10 mladých ¾udí, pri fáze zberu a spracovania údajov zase kolegovia z oblasti ekonómiei sociológie.

Vïaka patrí aj v�etkým 194 podnikate¾ským a 182 neziskovým subjektom, ktorých predstavitelia nám poskytli prostredníctvom vyplneniadotazníkov èi osobného rozhovoru cenné informácie a in�pirácie pre na�u ïal�iu èinnos� a napomohli tak aspoò èiastoène zmapovanie tejtoproblematiky na Slovensku. Bez ich ochoty spolupracova� by sme mohli len �a�ko dospie� k záverom, ktoré ponúkame v tejto publikácii.

Osobitne by sme sa chceli poïakova� konzorciu Nadácie Ekopolis a ETP Slovensko, ktoré projekt podporilo z programu Tvoja zem financo-vaného United States Agency for International Development (USAID) spolu s ïal�ími súkromnými i verejnými darcami.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

4

�TRUKTÚRA PUBLIKÁCIE

Identifikácia ekonomických problémov, potrieb ako aj mo�ných príle�itostí súèasnej i budúcej spolupráce tak neziskových organizácií ako ajpodnikate¾ských subjektov predstavovali nosné ciele projektu. Poznanie situácie v tejto oblasti sme pova�ovali za nevyhnutný predpokladbudovania nových sociálno-ekonomických vz�ahov. Na �truktúre realizovaných prieskumných aktivít a ich výsledkoch sme preto postavili aj�truktúru tejto publikácie.

Hneï v úvode, po krátkom zdôvodnení ná�ho rozhodnutia zrealizova� prieskumný projekt, struène predstavujeme hlavné poznatky, kuktorým sme poèas priebehu projektu dospeli a ku ktorým sa v závereèných èastiach jednotlivých kapitol aj v závere publikácie vraciame e�tedetailnej�ie.

Vo východiskovej situácii sa zaoberáme doteraz realizovanými prieskumami a naèrtávame na�e chápanie oblasti vzájomnej spolupráceneziskového a podnikate¾ského sektora na Slovensku.

Po nej nasleduje predstavenie cie¾ov analýzy a metodologických postupov, ktoré sme v jednotlivých fázach projektu, èi u� to bola prípra-va materiálov, oslovovanie cie¾ových skupín, zber a spracovanie zozbieraných údajov, pou�ili. Prirodzene, nevyhli sme sa ani chybáma obmedzeniam, ktorým sme museli èeli� z rôznych dôvodov. O nich sa mô�ete doèíta� tie� v èasti Metodológia.

�a�iskom publikácie sú kapitoly Podniky a neziskový sektor a Neziskové organizácie a podnikate¾ský sektor. V obidvoch kapitolách smesa sna�ili detailne rozanalyzova� jednotlivé aspekty a faktory (ne)fungovania vzájomnej spolupráce sektorov, z poh¾adu ka�dého z nich oso-bitne. Na�ím cie¾om bola predov�etkým kvalitatívna identifikácia problémov, preká�ok a príle�itostí sprevádzajúcich túto spoluprácu, nie kvan-titatívne zmapovanie vý�ky podnikového darcovstva na Slovensku. Výsledky analýzy týchto skutoèností sú spracované v rôznych grafocha tabu¾kách, ktoré sú doplnené vysvet¾ujúcim textom a pokusmi o h¾adanie vynárajúcich sa súvislostí medzi nimi. Sumarizáciu zistených sku-toèností ponúkame v závereènom zhrnutí v rámci jednotlivých kapitol ako i na záver publikácie.

Publikácia je e�te doplnená o nieko¾ko príloh, napríklad aj o zoznam v�etkých podnikov a neziskových organizácií, ktoré sa neanonymnezapojili do projektu a ktoré sme vedeli identifikova�. Zároveò sú prilo�ené aj uká�ky pou�ívaných formulárov (dotazníky po�tou, na webstrán-ke a pre osobné rozhovory) slú�iace ako nástroje zberu údajov ako aj sprievodné listy adresované podnikom a neziskovým organizáciam.

ZHRNUTIE ANALÝZY

Cie¾om analýzy vzájomnej spolupráce medzi neziskovými organizáciami a podnikate¾skými subjektami bolo pokúsi� sa zmapova� situáciuv tejto oblasti na Slovensku, identifikova� jej charakter, obsah èi oblasti, v ktorých sa rozvíja, ako aj preká�ky, ktoré ju sprevádzajú, resp. brá-nia jej väè�iemu rozvinutiu. Zároveò sme sa sna�ili odhali� aj priestor pre jej fungovanie v budúcnosti èi príle�itosti, ktoré sa na tomto polinapr. aj prostredníctvom internetu na Slovensku otvárajú. �peciálnu pozornos� sme venovali skúmaniu ekonomicko-finanèných problémovneziskových organizácií a identifikácií problematických oblastí ich pôsobenia.

Cie¾ovou skupinou pri zbere údajov a ich analýze boli väè�ie podniky na Slovensku (a.s., s.r.o.; viac ako 50 zamestnancov a obrat viacako 5 mil. Sk) a dve skupiny subjektov neziskového sektora jednak organizácií z �terénu� (obèianske zdru�enia, nadácie, neziskové organizá-cie poskytujúce v�eobecnoprospe�né slu�by, neinvestièné fondy) a jednak grantových a stre�ných organizácií (ve¾ké nadácie a stre�né orga-nizácie). Obidve skupiny sme oslovili s dotazníkom a sprievodným listom (po�tou), niektoré e-mailom a zber údajov doplnili aj o osobné polo-�truktúrované rozhovory v období máj-október 2002. Pri podnikoch sa uskutoènil aj monitoring ich internetových webstránok. Do prieskumnejankety sa zapojilo celkovo 194 podnikov (vrátane 12 osobných rozhovorov) z celého Slovenska a 182 neziskových organizácií (vrátane10 náv�tev). Spracovanie údajov prebiehalo �tatistickým programom SPSS 10.0.

Napriek pôvodným zámerom skúmaná vzorka nakoniec nie je reprezentatívna hlavne kvôli nízkej poèetnosti a �truktúre zozbieranýchúdajov. Zov�eobecòovanie zistení tejto analýzy a interpretácia údajov za celú populáciu organizácií na Slovensku je tak ve¾mi obmedzenáa diskutabilná. Napriek tomu závery analýzy mô�u istým spôsobom poslú�i� ako indikátor stavu, minimálne za vzorku subjektov, ktoré sa donej zapojili.

Väè�ina podnikov bola v minulosti oslovená nejakou neziskovou organizáciou so �iados�ou o podporu a znaèná èas� z nich tejto �iadostiaj vyhovela. Najviac sa tak dialo v oblasti �portu, podpory detí, mláde�e a zdravotníctva, a to na v regiónoch, v ktorých podniky pôsobia.Obsahom tejto spolupráce boli väè�inou finanèné prostriedky èi výrobky a slu�by, �ia¾ prevláda spolupráca väè�inou jednorazového charakte-ru. Za najväè�í prínos spolupráce s tretím sektorom pova�ujú predstavitelia podnikovej sféry pozitívnu publicitu, reklamu a podporu znaèky èiimid�u. Najväè�ím problémom pre rozvinutie ïal�ej podpory a spolupráce je nevhodná legislatíva a nedostatok zdrojov.

Na strane neziskových organizácií je situácia �zrkadlovo� podobná. Preva�ná väè�ina z nich u� oslovila nejaký podnikate¾ský subjekt so�iados�ou o podporu, av�ak spolupráca je skôr sporadická ako dlhodobá. Tieto organizácie dostávajú preva�ne peniaze èi výrobky a poskytu-jú propagáciu a zlep�enie mena prostredníctvom reklamy a pozitívnych PR. Aj predstavitelia neziskových organizácií za najväè�í problém,ktorý komplikuje vzájomnú spoluprácu, pova�ujú nevhodnú legislatívu. Av�ak popri obmedzených zdrojoch sa vyjadrujú aj o ve¾kej nedôvere,predsudkoch podnikate¾ov a neznalosti neziskového sektora ako takého. Zároveò sa potvrdzuje, �e najproblematickej�ími pre tieto organizá-cie sa stávajú ekonomicko-finanèné otázky, hlavne financovanie z ïal�ích ako nadaèných zdrojov. Ve¾a výziev sa otvára v otázke väè�ej pro-fesionalizácie práce tre�osektorových predstavite¾ov.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

5

U oboch skúmaných skupín respondentov existuje ve¾ký potenciál pre vzájomnú spoluprácu do budúcnosti, a to nielen v dôsledku mo�-nosti venova� 1 % dane z príjmu právnických osôb, ale napríklad aj vo forme virtuálnych partnerstiev na internete.

Z uvedených výsledkov analýzy sa mô�e zda�, �e spolupráca neziskových organizácií a podnikov na Slovensku je relatívne intenzívna.Nedostatoèná profesionalita tre�osektorových pracovníkov èi nedostatok presvedèenia o význame a prínosoch vzájomnej spolupráce u podni-kate¾ských subjektov spôsobujú, �e jej charakter je skôr jednorazový, nekoncepèný a nesystémový. Spolu s najob¾úbenej�ou, relatívnekomerènou, oblas�ou pre podporu (�port) skôr odrá�ajú fakt, �e si koncept spoloèenskej zodpovednosti podnikania, postavený popri efektív-nej ekonomickej výkonnosti, environmentálnej zodpovednosti aj na väè�ej sociálnej anga�ovanosti podnikov v spoloènosti, osvojilo len ve¾mimálo podnikate¾ských subjektov na Slovensku.

VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU

Fungovanie neziskových organizácií na Slovensku je poznaèené èastou neprofesionalitou a neskúsenos�ami vedúcich pracovníkov s ich ria-dením a zabezpeèovaním trvalo udr�ate¾ných zdrojov, najmä v situácii, keï zahranièní donori z tohto teritória odchádzajú. Èastý amaterizmussa prejavuje najmä v nedostatoènom uplatòovaní mana�érskych a marketingových postupov v riadení a vytváraní vz�ahov s verejnos�ou (èiu� donorskou, podnikate¾skou alebo klientskou), ïalej neskúsenostiach s finanèným a projektovým mana�mentom, spoliehaní sa na jedenzdroj (zahranièné nadácie) financovania a slabej diverzifikácii zdrojov a rizík. Mo�no kon�tatova�, �e absencia trhového myslenia a minimálneznalosti a odhodlanie do samofinancovania vlastných operácií, rovnako ako nedôvera, predsudky a neschopnos� strategickej a vzájomnevýhodnej spolupráce s inými sektormi, hlavne podnikate¾ským, je be�ným javom.

Na druhej strane, podnikate¾ský sektor je momentálne nedostatoène motivovaný pre spoluprácu s neziskovým sektorom, jednak pre mini-málnu daòovú stimuláciu, jednak pre obmedzené chápanie medzisektorovej spolupráce ako èisto vz�ahu darca-príjemca bez ïal�ích mo�-ných obojstranných výhod a strategických prínosov i podobne pretrvávajúcou nedôverou. Chýbajúca podniková kultúra spoloèenskej anga�o-vanosti, etický kódex podnikania so sociálnymi rozmermi a koncept sociálnej zodpovednosti podnikov za rozvoj svojej komunity sú rovnakoproblémami, ktorým musia len pomaly sa rozvíjajúce partnerstvá medzi podnikmi a neziskovým sektorom èeli�. Pritom èasto nie sú chápanéako prostriedky vytvárania pozitívnej publicity podniku, odlí�enia od konkurencie, motivácie vlastných zamestnancov èi ako spôsoby objavo-vania nových príle�itostí na trhu.

Vzh¾adom na skutoènos�, �e oblas� podpory a rozvoja vzájomne prospe�ných vz�ahov medzi podnikmi a neziskovými organizáciamia oblas� podnikového darcovstva je na Slovensku málo prebádaná, a dlho neexistovala �iadna �pecializovaná organizácia so zameraním nadanú problematiku, systematická práca na tomto poli chýba.

V oblasti podnikového darcovstva a podpory neziskových organizácií boli do roku 2002, pod¾a na�ich zistení, uskutoènené dva prieskumys cie¾om zmapova� túto oblas�.

V druhej polovici roku 1996 uskutoènil Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadácie v spolupráci so �tudentmi bratislavských vysokých�kôl prieskum s cie¾om identifikova� hlavné faktory, ovplyvòujúce potenciálnych sponzorov mimovládnych neziskových organizácií. Zapojilosa doòho 250 firiem formou dotazníka a 27 pracovníkov mana�mentu osobnými rozhovormi. Väè�ina sponzorov sa pod¾a tohto prieskumuzameriavala na miestnu podporu v oblasti �portu, �kolstva, zdravotníctva a rozhodovala sa hlavne pod¾a finanènej situácie podniku a pro-spe�nosti projektu. Väè�iu mieru darcovstva by vyvolala zmena legislatívy v oblasti daní ako aj osobné kontakty a dostatok informácií o nezis-kových organizáciách [TREND è.16/1997, str. 14A].

V období január-marec 1999 bol v oblasti podnikového darcovstva realizovaný prieskum Nadácie pre obèiansku spoloènos� o zapojenísa podnikov do spolupráce s neziskovým sektorom a vý�ke venovaných prostriedkov na neziskové projekty. Zapojilo sa do neho celkovo 359podnikov, ktorí sa vyjadrili, �e najrad�ej by zmenili legislatívu v smere väè�ieho daòového zvýhodnenia darcov. Aj pod¾a tohto prieskumu bolinajviac podporované oblasti �kolstvo, zdravotníctvo a �port. Negatívne rozhodnutie o podpore neziskového subjektu ovplyvnili predov�etkýmfinanèné mo�nosti podniku a pocit neistoty, èi podpora nebude zneu�itá zo strany prijímate¾a. Súèas�ou závereènej správy bola aj listina právdarcu [Prieskum darcovstva podnikov na Slovensku, Nadácia pre obèiansku spoloènos�, 1999].

Spolupráca neziskového a podnikate¾ského sektora vychádza jednak z potreby diverzifikácie finanèných zdrojov na strane verejnopros-pe�ných organizácií, kde podniky sa javia ako jeden z potencionálnych podporovate¾ov týchto projektov, a jednak z presvedèenia, �e poslaniepodnikate¾ských subjektov nie je len v tvorbe zisku. Vychádza z takzvaného konceptu spoloèenskej zodpovednosti podnikania (corporatesocial responsibility), ktorej jedným z aspektov (popri environmentálnej zodpovednosti a ekonomickej výkonnosti) je aj zodpovednos� sociálnaalebo spoloèenská. Tá sa prejavuje v dobrom zaobchádzaní a motivácii zamestnancov, zodpovednom prístupe k dodávate¾om, odberate¾omèi investorom, ale aj v aktívnom zapojení sa do budovania komunity, v ktorej podnik pôsobí. Jedným z takýchto zapojení sa je aj spoluprácas neziskovými organizáciami a podpora verejnoprospe�ných projektov. Dôle�itú úlohu tu zohráva podnikové darcovstvo alebo korporatívnafilantropia, teda ochota podniku venova� nejakú hodnotu na verejnoprospe�ný úèel, a to buï jednorazovo èi opakovane bez nároku na nejakúprotislu�bu. Inú úroveò spolupráce podnikate¾ského subjektu s neziskovým predstavujú dlhodobej�ie strategické partnerstvá, ktoré mô�u fun-gova� aj na komerènej�om princípe (napr. v na�ich podmienkach známy projekt Ostrovy �ivota), alebo klasický komerèný vz�ah na bázesponzoringu. V súvislosti s prístupovým procesom na�ej krajiny do Európskej únie nový rozmer nadobúda spolupráca a partnerstvá medzipodnikate¾skými a neziskovými subjektami hlavne v oblasti komunitného a regionálneho plánovania a rozvoja.

Situácia v ekonomike a spoloènosti na Slovensku sa v posledných rokoch v porovnaní s minulos�ou postupne mení. Menia sa tým aj prí-stupy k medzisektorovej spolupráci? Zvy�uje sa podpora neziskových organizácií zo strany podnikov? Nadobúda vzájomná spolupráca nezis-kových organizácií a podnikov nový rozmer, význam? Èo je obsahom tejto spolupráce, aké protihodnoty ponúkajú neziskové organizácie prepodniky? Aké preká�ky bránia väè�iemu rozvinutiu týchto partnerstiev?

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

6

Vzh¾adom na v�eobecný nedostatok informácií z tejto oblasti sa neziskové zdru�enie PANET rozhodlo uskutoèni� celoslovenský prie-skum medzi podnikmi, neziskovými organizáciami a ich lídrami. Prieskumný projekt si nekládol za cie¾ kvantitatívne zmapova� vý�ku podniko-vej filantropie a medzisektorovú spoluprácu na Slovensku, skôr kvalitatívne identifikova� problémy a príle�itosti, ktoré ich sprevádzajú.

CIELE ANALÝZY

Cie¾om tejto analýzy jednak medzi neziskovými organizáciam a jednak medzi podnikate¾skými subjektami, bolo pokúsi� sa zmapova� situáciuv spolupráci medzi týmito subjektami, identifikova� jej charakter, obsah èi oblasti, v ktorých sa rozvíja, ako aj preká�ky, ktoré ju sprevádzajú,resp. bránia jej väè�iemu rozvinutiu. Zároveò sme sa sna�ili odhali� aj priestor pre jej fungovanie v budúcnosti èi príle�itosti, ktoré sa na tomtopoli na Slovensku otvárajú (napr. prostredníctvom mo�nosti venova� 1 % dane z príjmu právnických osôb pre verejnoprospe�né organizácie).Osobitný priestor v ankete sme venovali aj postaveniu informaèných technológií v týchto socio-ekonomických vz�ahoch a príle�itostiam, ktorésa pri ich vyu�ívaní naskytajú.

V skupine neziskových organizácií bolo na�ím cie¾om okrem vy��ie uvedeného identifikova� aj ich ekonomické problémy, èi u� v samot-ných subjektoch alebo aj v celom tre�om sektore na Slovensku ako takom. Zaujímali nás aj problémy v marketingu èi s finanèným riadenímtýchto organizácií. Analýza týchto oblastí poukazuje aj na mieru profesionality práce týchto organizácií.

Pri podnikoch sme zis�ovanie orientovali popri konkrétnych prípadoch spolupráce aj na hlb�ie a v�eobecnej�ie vnímanie prínosov spolu-práce so subjektami neziskového sektora.

V neposlednom rade, cie¾om celého projektu bolo aj zistenie, èi by subjekty neziskového a podnikate¾ského sektora uvítali v súvislotis rozvojom vzájomnej spolupráce èi podpory, resp. oslovení partnera z iného sektora pomoc a z èoho by mala pozostáva�. Úèelom prieskum-ného zis�ovania bolo aj zozbieranie podkladových materiálov a informácií pre ïal�ie prehlbovanie poznatkov a propagácii tejto témy naSlovensku.

METODOLÓGIA

ANALÝZA VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI PODNIKATE¼SKÝMI SUBJEKTAMI

Vzorku pri anketovom zis�ovaní medzi podnikmi tvorili stredné a ve¾ké podniky � akciové spoloènosti a spoloènosti s ruèením obmedzenýms viac ako 50 zamestnancami a obratom v minulom období nad 5 mil. Sk. Celkovo nám z oficiálnej databázy �tatistického úradu spåòalo totokritérium 2 270 podnikov na Slovensku, ktoré sme aj vo viacerých vlnách a viacerými spôsobmi oslovili s ponukou o zapojenie sa do priesku-mu, prièom sme ich motivovali aj tým, �e výsledky prieskumu èi ïal�ie projekty v tejto oblasti budú aj pre nich prístupné a otvorené.

Návratnos� pri dotazníkovej forme zberu údajov po�tou bola limitovaná, a preto sme zber údajov roz�írili aj na osobné náv�tevy a podari-lo sa nám uskutoèni� 12 �truktúrovaných rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi oddelení marketingu èi obchodu v podnikoch vo v�etkých regió-noch Slovenska.

Celkovo sa nám týmto spôsobom poèas obdobia máj-október 2002 podarilo zozbiera� 194 vyplnených dotazníkov od predstavite¾ov pod-nikovej sféry, z ktorých sme údaje spracovali pomocou �tatistického balíka SPSS 10.0.

Metodologický postup podrobnej�ie rozoberá kapitola Podniky a neziskový sektor.

ANALÝZA EKONOMICKÝCH PROBLÉMOV A VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE MEDZI NEZISKOVÝMIORGANIZÁCIAMI

V tejto èasti analýzy sme pou�ili dva metodologické postupy. V prvom rade to bola metóda dotazníkovej ankety, druhým spôsobom zberuúdajov boli osobné rozhovory s predstavite¾mi významných nadácií a stre�ných èi servisných organizácií na Slovensku.

Pôvodne mala by� anketa reprezentatívna, aj preto sme z registra �tatistického úradu a notárskeho centrálneho registra zostavili náhod-ným výberom 1093 aktívnych neziskových organizácií �tyroch právnych foriem (obèianske zdru�enia, nadácie, neinvestièné fondy a nezisko-vé organizácie poskytujúce verejnoprospe�né slu�by). Tie sme potom v dvoch fázach oslovili troma kanálmi (po�tou, cez webstránkuwww.changenet.sk a prostredníctvom èasopisu Spravodajca 3S). Zozbierané odpovede v poète 172 dotazníkov boli spracované �tatistickýmprogramom SPSS 10.0. Nízka návratnos� a �truktúra získaných odpovedí naru�ili pôvodne zamý�¾anú reprezentatívnos� prieskumu, a takmo�no skôr hovori� o ankete ako o reprezentatívnom prieskume.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

7

Druhým spôsobom zberu údajov boli osobné stretnutia so 6 predstavite¾mi významných grantových nadácií a 4 zástupcami stre�ných èiservisných organizácií. V nich sme v polo�truktúrovaných rozhovoroch zis�ovali odpovede na otázky týkajúca sa ekonomického fungovaniaich organizácií, celého neziskového sektora na Slovenska a �peciálne oblasti podnikate¾sko-neziskovej spolupráce.

Detaily o postupe pri zis�ovaní medzi neziskovými organizáciami obsahuje kapitola Neziskové organizácie a podnikate¾ský sektor.V oboch prípadoch sú odpovede znázornené v grafoch èi tabu¾kách, pri ktorých uvádzame aj poèet respondentov, ktorí na tú-ktorú otáz-

ku odpovedali. Ak bola mo�nos� viacerých odpovedí, uvádzame popri poète respondentov aj poèet týchto odpovedí.

CHYBY A OBMEDZENIA

Tak ako skoro niè na tomto svete nie je dokonalé, ani táto analýza si nekladie ambície výluènosti èi patentu na pravdivé zachytenie skutoè-nosti. Práve naopak, ako autori tejto analýzy si ve¾mi dobre uvedomujeme mnohé obmedzenia a limity, èi u� subjektívne alebo objektívne,ktorým sme museli poèas nieko¾kých mesiacov tohto projektu èeli� a ktoré prirodzene ovplyvnili aj výsledky zachytené v tomto materiáli.

V prvom rade si myslíme, �e skúmanie takej oblasti, ako sú problémy neziskových organizácií a ich spolupráca s podnikate¾ským sekto-rom a súbe�né, v nieèom �zrkadlové� analyzovanie aj druhej strany tejto spolupráce, teda podnikov, sa na Slovensku v takejto forme e�teneuskutoènilo. Aspoò nám sa k výsledkom podobnej analýzy nepodarilo prepracova�. Mo�no aj preto sme ani na zaèiatku netu�ili, èo v�etkobude takéto zis�ovanie obná�a� a aké problémy budeme musie� poèas neho rie�i�.

Ako vcelku mladá organizácia s obmedzenými zdrojmi sme museli èastokrát zápasi� s (ne)dostatkom kapacít, ktoré sa prejavili najmä vofáze zberu údajov. Zvoli� formu dotazníkovej ankety zasielanej po�tou bolo v takejto situácii jediné východisko, hoci sme si uvedomovali, �epri takejto forme je návratnos� ve¾mi nízka a dotazník sa v organizáciach èi podnikoch èastokrát ku kompetentnému èloveku ani nedostane, èiz nezáujmu a nedostatoènej motivácie skonèí v ko�i. Utrpie� pritom mohla kvalita zozbieraných údajov, preto�e, ako predpokladáme, ich väè-�inou poskytli tie podniky, ktoré sú úsretovej�ie a pre spoluprácu s neziskovými organizáciami otvorenej�ie ako tie druhé. Preto aj návratnos�dotazníkov, a tak poèetnos� získaných odpovedí, nenaplnila na�e oèakávania a ve¾mi neprispela k reprezentatívnosti tohto prieskumu, o ktorúsme sa pôvodne usilovali. Najrad�ej by sme preto vyu�ili celoslovenskú sie� �kolených anketárov a terénny zber údajov prenechali im, na tov�ak kapacity a rozpoèet tohto projektu �ia¾ nepostaèovali. Aj z tohto dôvodu teda mô�eme o výsledku tejto analýzy hovori� ako o výsledkuankety èi anketového zis�ovania ako o výsledkoch reprezentatívneho prieskumu medzi organizáciami. Zov�eobecòovanie a aplikácia záverovna celú populáciu, v prípade neziskových organizácií, a tým aj vypovedacia hodnota tejto analýzy, sú teda obmedzené a prirodzene diskuta-bilné. V prípade zis�ovania medzi podnikmi sme si pod drobnoh¾ad zobrali len jednu skupinu podnikate¾ských subjektov, a to nielen èo sa týkaprávnej formy, ale hlavne ich ve¾kosti. Pritom podniky men�ieho rozmeru èi drobní podnikatelia sú mo�no pri svojich pozitívnych hospodár-skych výsledkoch inak motivovaní, alebo inak odrádzaní, pri spolupráci s neziskovým sektorom. Ich vnímanie a názory toto zis�ovanie neza-chycuje.

Keï�e táto analýza bola aj pre nás novou skúsenos�ou, s odstupom èasu a s oh¾adom na priebeh zberu a spracovanie údajov si uvedo-mujeme, �e pri kon�trukcii dotazníka a radení otázok sme viackrát mohli postupova� inak a niektoré otázky formulova� jasnej�ie, resp. presnedefinova� niektoré pojmy a vyhnú� sa tak rôznemu pochopeniu ich významu (ako napr. spolupráca, podpora, partnerstvo èi sporadicky apod.),èi zvoli� iné poradie otázok. Znenie niektorých otázok (aj pre obmedzenos� priestoru a snahu vtesna� v�etko na dotazník A4) nedostatoènevysvet¾ovalo, o èo nám pri nich ide a ako na ne odpoveda�.

Istý vplyv na koneèné výsledky ankety (najmä v prípade neziskových organizácií) mohol ma� aj sprievodný list, v ktorom sme, popridotazníku, v krátkosti opisovali zdru�enie PANET, jeho poslanie i úèel tohto prieskumu spolu s krátkym popisom skúmanej situácie naSlovensku. Je mo�né, �e na�e vnímanie tejto situácie sa mohlo prostredníctvom tohto listu premietnu� i do odpovedí respondentov a ovplyv-ni� tak koneèné výsledky.

Tak èi onak, vedomí si týchto obmedzení a vlastných limitov, èitate¾om predkladáme výsledky tejto analýzy, ktorá bola aj pre nás ve¾kou�kolou. E�te raz zdôrazòujeme, �e si nekladie ambíciu úplne, pravdivo a presne zachyti� predmetnú skutoènos�, napriek tomu v�ak veríme,�e poskytne aspoò zopár indícií o tom, ako situácia v podnikate¾sko-neziskovej spolupráci na Slovensku v skutoènosti vyzerá.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

8

PODNIKY A NEZISKOVÝ SEKTOR

CIELE ANALÝZY

Prieskumné zis�ovanie medzi predstavite¾mi podnikovej sféry bolo zamerané na identifikáciu konkrétnej podpory èi spolupráce s neziskovýmsektorom, v ktorom mali podniky uvies�, èi sú predmetom záujmu zo strany neziskových organizácií a èi takému osloveniu aj vyhoveli a nasta-la konkrétna spolupráca. Respondenti mali vyjadri� aj to, èo je obsahom tejto spolupráce, preèo to robia, resp. nerobia a èo dostávajú akoprotihodnotu. Sna�ili sme sa zisti� aj v�eobecnej�í postoj vedúcich predstavite¾ov podnikov k spolupráci s tretím sektorom (aj medzi tými, ktorítakúto spoluprácu e�te nerozvíjajú). Zaujímali nás aj konkrétne plány podnikate¾ských subjektov v tejto oblasti do budúcnosti a vyu�itie novejmo�nosti venova� 1 % dane z príjmu právnických osôb. Pozornos� v prieskumnom zis�ovaní sme venovali aj úlohe a príle�itostiam, ktorév tejto oblasti priná�ajú informaèné technológie � hlavne internet.

METODOLÓGIA ANALÝZY MEDZI PODNIKMI

Pri získavaní údajov z podnikovej sféry sme sa v analýze sústredili na väè�ie podniky na Slovensku. V na�om ponímaní to boli podniky, ktorémali pod¾a databázy �tatistického úradu SR � oficiálneho Registra organizácií SR � z apríla 2002 viac ako 50 zamestnancov a obrat za pred-chádzajúce obdobie viac ako 5 miliónov Sk. Ïal�ím kritériom pri zostavovaní skúmanej vzorky bolo, �e podnik musel by� právnou formou buïspoloènos� s ruèením obmedzeným alebo akciová spoloènos� (zahrnuté tam boli aj zahranièné osoby, resp. ich zastúpenie � celkovo 5 podni-kov).

Výberom z uvedenej databázy sme získali vzorku v�etkých 2270 podnikov na Slovensku, ktoré spåòali uvedené kritériá a ktoré sme v�et-ky v máji 2002 oslovili po�tou (dotazník a sprievodný list � viï Prílohy) s ponukou na zapojenie sa do prieskumnej ankety. V následnej vlneo mesiac neskôr sme rozoslali skupine 1318 z týchto podnikov spolu 1437 mailov, ktoré opätovne vyzývali na zapojenie sa do prieskumua ponúkali pohodlné vyplnenie dotazníka online na internete. V polovici júla 2002 nasledovalo e�te oslovenie 53 konkrétnych ¾udí v podnikochlistom a na záver zberu v októbri to bolo e�te 22 e-mailov na marketingové èi obchodné oddelenia ïal�ích, predtým u� oslovených, podnikov.

Zber údajov prostredníctvom dotazníkov sa uskutoèòoval po�tou, faxom alebo online pomocou webformulára na �pecializovanej stránkewww.podnikove.partnerstva.sk v období máj-august 2002, prièom respondenti mali mo�nos� urobi� tak aj anonymne. Poèas tohto obdobia sanám podarilo získa� spolu 182 dotazníkov od podnikov z celého Slovenska.

Preto�e návratnos� pri takejto forme zberu údajov je nízka, rozhodli sme sa ju podpori� aj osobnými náv�tevami v podnikoch v jednotli-vých regiónoch Slovenska. Celkovo sme v období jún-október 2002 uskutoènili 14 náv�tev predov�etkým v potravinárskych podnikocha podarilo sa nám uskutoèni� 12 �truktúrovaných rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi oddelení marketingu èi obchodu. Rozhovory kopírovali�truktúru a obsah dotazníka, ktorý sme (alebo respondent sám) poèas nich vyplnili.

Celkovo sa nám teda poèas uvedeného obdobia podarilo zozbiera� 194 vyplnených dotazníkov od predstavite¾ov podnikovej sféry, z kto-rých sme údaje spracovali pomocou �tatistického softvérového balíka SPSS 10.0.

Èas� prieskumu o propagácii vzájomnej spolupráce na internete sme realizovali prostredníctvom najpopulárnej�ieho vyh¾adávaèaGoogle, pomocou ktorého sme h¾adali spolu 248 podnikov a skúmali ich prítomnos� na internete. Nájdené webstránky (164 podnikov) smepotom podrobili komunikaènej analýze spoloèenského zapojenia podnikov.

VZORKA PODNIKOV

Mno�stvo a �truktúru oslovených podnikov ako aj tých, ktoré sa nakoniec do ankety zapojili, zachytáva nasledujúca tabu¾ka.

Spoloènos�Akciová spoloènos� SPOLUs ruèením obmedzeným

oslovení vrátili oslovení vrátili oslovení vrátili

Bratislava 311 23 180 18 491 41 Trnava 146 14 70 6 216 20Nitra 176 11 87 14 263 25Trenèín 190 10 118 7 308 17�ilina 161 15 108 8 269 23Banská Bystrica 153 12 93 9 246 21Ko�ice 132 9 99 9 231 18Pre�ov 145 8 101 12 246 20

NEIDENTIFIKOVANÍ 5 4 9

SPOLU 1414 107 856 87 194

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

9

Ïal�ie charakteristiky, ako oblas� pôsobenia podniku, èi regionálna úroveò, ako aj právnu formu a kraj, v ktorom sídli podnik, ktorý sa anketyzúèastnil zachytávajú nasledovné grafy.

Graf 1: Poèet respondentov: 188 Graf 2: Poèet respondentov: 182


Ako vidie�, väè�ina podnikov bola z oblasti výroby pôsobiaca na celo�tátnej úrovni a právnou formou to bola spoloènos� s ruèením obmedze-ným. Keï sa pozrieme na regionálnu �truktúru pod¾a krajov, mo�no kon�tatova�, �e zastúpenie regiónov bolo vcelku vyrovnané a� naBratislavu, ktorá pochopite¾ne preva�ovala. �truktúra podnikov pod¾a zamestnancov prezrádza, �e najväè�ie zastúpenie v ankete mali podni-ky do 100 zamestnancov, a hoci sme pod¾a databázy oslovovali podniky s viac ako 50 zamestnancami, nakoniec sa do dotazníkového zis�o-vania zapojili aj podniky s poètom men�ím ako táto hranica (medzièasom mo�no do�lo k zmene stavu pracovníkov).

Graf 5: Poèet respondentov: 183

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

10

Anketa medzi podnikmi

SPOLUPRÁCA PODNIKOV S NEZISKOVÝM SEKTOROM

Podnikate¾ské subjekty sa okrem dosahovania zisku ako hlavného motívu ich fungovania zapájajú aj do podpory neziskových projektov resp.neziskových organizácií. Túto podporu mo�no chápa� ako prejav �ir�ieho poslania podniku v spoloènosti. V prieskumnej ankete sme sazamerali na zistenie konkrétnych príkladov spolupráce podnikov a neziskových organizácií ako aj identifikovanie jej charakteru a rozsahu.Zároveò sme sa sna�ili vystopova� chápanie tejto podpory zo strany podnikov a cie¾om bolo aj odhali� preká�ky, ktoré bránia väè�iemu zapo-jeniu sa podnikov do podpory neziskového sektora.

V prvej èasti sme polo�ili zástupcom podnikov v regiónoch Slovenska (èi u� prostredníctvom dotazníkov alebo osobných rozhovorov)otázku, èi boli v minulosti ako podnik oslovení nejakou neziskovou organizáciou so �iados�ou o podporu, resp. partnerskú spoluprácu alebo èiza týmto úèelom sami oslovili nejakú neziskovú organizáciu. Drvivá väè�ina (skoro 4 pätiny) respondentov odpovedala kladne, tzn. �e u� boliniekedy oslovení so �iados�ou o podporu.

V ïal�om priebehu zis�ovania sme od skupiny u� niekedy oslovených zo strany neziskových organizácií zis�ovali podrobnej�ie detailytohto procesu a sna�ili sa zisti�, èi podnik nakoniec aj nejakej �iadosti vyhovel a èi sa z toho vyvinula nejaká spolupráca. Nasledujúcou otáz-kou sme sa sna�ili zisti� konkrétnej�ie èíslo oslovení zo strany neziskových subjektov v roku 2001. Respondenti sa vyjadrili, �e v priemere sana nich v roku 2001 obrátilo okolo 26 neziskových organizácií, prièom najèastej�ou odpoveïou bolo 10 organizácií. Najväè�ie èíslo uvedenézo strany zapojených podnikov bolo 1000 oslovení zo strany neziskových organizácií.


Pri porovnaní týchto èísel medzi neziskovými organizáciami (Ko¾ko podnikov ste oslovili v roku 2001? � porovnaj kapitolu Neziskové organi-zácie a podnikate¾ský sektor) zis�ujeme, �e skoro tretina neziskových organizácií tvrdí, �e oslovili od 1 do 5 podnikov a jedna �tvrtina z nicha� do 10 podnikov.

Jednou vecou je oslovenie a jeho poèetnos� a druhou stranou tejto mince je, èi vôbec do�lo k nejakej spolupráci, teda èi podnikate¾skýsubjekt tejto �iadosti vyhovel a èi nejaký projekt podporil. Preto sme sa oslovené podniky spýtali, èi v minulosti alebo v súèasnosti nejakúneziskovú organizáciu príp. jej aktivitu podporili resp. s òou spolupracovali.


Ako vidno z grafu, tri �tvrtiny podnikov sa vyjadrili, �e v súèasnostipodporujú alebo v minulosti podporovali nejaký neziskový projekt.Toto èíslo sa mô�e zda� prekvapujúce, av�ak pri jeho posudzovanítreba bra� do úvahy, �e do ankety, ktorá sa v preva�nej miere usku-toèòovala po�tou èi e-mailom zaslaným dotazníkom, sa pravdepo-dobne zapojili väè�inou podniky, ktoré podobné projekty s neziskový-mi organizáciami u� realizujú. Majú teda isté skúsenosti a mo�nou nich predpoklada� aj väè�iu otvorenos� a ústretovos� èi u� k oslovo-vaniu zo strany externých subjektov alebo k takejto forme prezentá-cie u� existujúcich aktivít svojho podniku. Na druhej strane, ak sa totoèíslo porovnáva s výsledkami prieskumu darcovstva podnikov naSlovensku, ktorý v roku 1999 realizovala Nadácia pre obèiansku spo-loènos� alebo v roku 1996 Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadá-cie, je úplne zhodné èi podobné s úrovòou zapojenia sa podnikov do

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

11

darcovstva pre verejnoprospe�né èi dobroèinné aktivity v týchto obdobiach (tri zo �tyroch podnikov v roku 1999 resp. �tyri z piatich v roku1996).

Do tejto otázky boli zahrnutí aj tí, èo vyhlásili, �e neboli oslovení, resp. ani sami nejakú organizáciu neoslovili. Ich odpoveï bola automa-ticky záporná.

Podniky spolupracujúce, resp. podporujúce neziskové organizácie sa mali tie� vyjadri� ku konkrétnym formám spolupráce, a to vymenova�konkrétnu organizáciu a urèi� charakter ich vzájomnej spolupráce. Na túto otázku odpovedalo 127 podnikov, ktoré uviedli 288 konkrétnychorganizácií, in�titúcií èi aktivít, ktoré podporovali alebo podporujú.

Graf 9: Poèet respondentov: 127Poèet odpovedí: 288

Mô�ete bli��ie �pecifikova� túto spoluprácu (napí�te názov orga-nizácie a oznaète charakter spolupráce)?

Spolupráca podnikov s neziskovými organizáciami má pod¾a vyjadre-nia respondentov z podnikate¾ského sektora väè�inou jednorazovýcharakter, hoci aj jej èastej�ia poèetnos� je skoro rovnomerne rozde-lená (termín pravidelný èi sporadický charakter spolupráce bol defi-novaný pod¾a uvá�enia samotného respondenta).

Pri porovnaní akoby �zrkadlovej� otázky pre neziskové organizá-cie na charakter ich spolupráce s podnikate¾ským sektorom, zis�uje-me, �e dochádza skoro k rovnakému hodnoteniu tohto charakteru ajz ich strany. Zaujímavým faktom je, �e na túto otázku odpovedaloskoro dvojnásobné mno�stvo podnikov ako neziskových organizácií,tzn. �e pod¾a vnímania zástupcov podnikate¾ského sektora z na�ej

vzorky je ich konkrétna spolupráca s neziskovými organizáciami ove¾a poèetnej�ia, ako je tomu z opaèného poh¾adu. Mo�no to súvisí aj s u�spomínaným zlo�ením vzorky, v ktorej prevládajú �aktívne� a �otvorené� podniky, ktoré vnímajú svoje zapojenie do podpory neziskového sek-tora ove¾a intenzívnej�ie ako je vnímanie neziskových organizácií a ich úspe�nej spolupráce s podnikate¾ským subjektom. Pri odpovedi napodobnú otázku pre neziskové organizácie, v ktorej mali uvies� konkrétnu spoluprácu s podnikom, v�ak mohla zohra� svoju rolu aj predchá-dzajúca otázka, v ktorej sme sa pýtali, èi má organizácia nejakú dlhodobú spoluprácu s podnikom alebo podnikate¾om (minimálne 1 rok). A�vzápätí mali tre�osektoroví predstavitelia vymenova� konkrétne príklady takejto spolupráce a podniky, ktoré ich podporujú. A hoci aj tu malimo�nos� uvies� jednorazovú èi sporadickú podporu, predchádzajúca otázka o dlhodobej spolupráci mohla neziskové organizácie ovplyvni�.Pri podnikoch takéto dlhodobé ohranièenie nebolo a mo�no aj preto uviedli ich zástupcovia ove¾a viac konkrétnych prípadov spolupráces neziskovým sektorom.

Keï sme odhalili mieru zapojenia do podpory neziskového sektora, zaujímalo nás, ktorá verejnoprospe�ná oblas� je predmetom najèastej�ejpodpory zo strany podnikov.


Najèastej�ou oblas�ou podpory èi spolupráce v neziskovom sektoreje �port, ktorý je prirodzene z h¾adiska pozitívnej publicity pre podni-kate¾ov najatraktívnej�í. A� dve tretiny z nich podporujú nejakú �por-tovú aktivitu èi klub. Na druhom mieste sa nachádza �ob¾úbená� pod-pora detí a mláde�e a potom nasleduje zdravotníctvo, vzdelávaniea sociálne slu�by. Najmen�ej oblasti podpory zo strany podnikate¾-ského sektora sa �te�ia� neziskové organizácie z oblasti ochrany ¾ud-ských práv a �ivotného prostredia.

Súèet percentuálnych odpovedí prevy�uje 100 %, preto�e res-pondenti mali mo�nos� uvies� viacero odpovedí.

Keï sa pozrieme na oblastnú úroveò, na ktorej dostávajú neziskové organizácie najviac podpory, vychádza nám, �e väè�ina podpory smerujedo regionálne pôsobiacich organizácií. Na druhom mieste sú to organizácie pôsobiace na celo�tátnej úrovni. Z h¾adiska právnej formy domi-nujú rozpoètové a príspevkové organizácie ako �koly, nemocnice, ústavy sociálnej starostlivosti, detské domovy apod., ktoré vymenovali a� tri�tvrtiny opýtaných predstavite¾ov podnikovej sféry. Len o desatinu menej respondentov uviedlo aj �portové kluby èi mimovládne neziskovéorganizácie (ako nadácie, obèianske zdru�enia apod.). Minimálnu podporu poskytujú podniky jednotlivcom.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

12

Súèet percentuálnych odpovedí je opä� väè�í ako 100 %, preto�e respondenti mali mo�nos� uvies� viacero odpovedí.

Graf 11: Poèet respondentov: 131 Graf 12: Poèet respondentov: 138Poèet odpovedí: 285

Èo tvorí obsah spolupráce podnikov a neziskových organizácií, èo podniky poskytujú neziskovej organizácii? bola ïal�ia oblas� ná�ho zis�o-vania. Respondenti pritom mali mo�nos� oznaèi� a� 6 ponúkaných mo�ností, èi uvies� vlastnú odpoveï. Dominantnú èas� odpovedí (vy�e87 % respondentov), ktorí niekoho podporili alebo podporujú, poskytuje neziskovej organizácii finanèné prostriedky. Druhým najèastej�ímprostriedkom podpory neziskových organizácií sú vlastné výrobky èi slu�by (57 %), na tre�om mieste s výrazným odstupom nasleduje know-how, skúsenosti, informácie, ktoré sú obsahom vzájomnej podnikovo-neziskovej spolupráce.


Mo�nos� viacerých odpovedí respondentov spôsobila, �e súèet jed-notlivých percentuálnych hodnôt prevy�uje 100 %.

Ak sa pokúsime vyèísli� vý�ku tejto podpory zo strany podnikov pre neziskové organizácie, narazíme na bariéru neochoty tieto údaje zverej-òova�, alebo v prípade poskytovania nepeòa�ných plnení aj nemo�nosti ich presného vyèíslenia. Preto akéko¾vek zov�eobecòovania ajvzh¾adom na nízku dostupnos� týchto údajov mô�u by� nepresné a nezodpovedné. Skôr sa preto sústredíme na priblí�enie niektorých zaují-mavých údajov a budeme sa vyjadrova� (tak ako pri ostatných otázkach) iba ku skúmanej vzorke podnikov.


Najviac respondentov (26 predstavite¾ov-nie %) sa vyjadrilo, �e neziskovým organi-záciam poskytol ich podnik v roku 2001podporu vo vý�ke od 50 do 100 tisíc Sk,za nimi nasleduje kategória medzi 20a 50000 korún. Najmen�iu skupinu pre-kvapujúco tvoria dary do 5000 Sk, ktorépredstihla aj skupina s hodnotou väè�ouako 1 mil. Sk. Maximálne mno�stvoprostriedkov, ktoré nejaký podnik alebospoloènos� v ankete uviedol, �e venovalna podporu neziskových projektov èiorganizácií, bolo vy�e 9 miliónov korún(9 108 500 Sk), potom nasledovala hod-

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

13

nota 4 236 000 Sk. Pri zapoèítaní týchto dvoch extrémnych hodnôt sa priemerná vý�ka podpory podniku pre neziskový sektor vy�plhala na333 264 Sk. Pri vyradení uvedených maximálnych extrémnych hodnôt (9,1 a 4,2 mil. Sk) ako aj extrémne nízkej hodnoty (0 Sk), dospejemepri urèovaní priemernej hodnoty podpory k realistickej�ej vý�ke 214 564 Sk. V oboch prípadoch najèastej�ie uvádzanou konkrétnou vý�koupodpory neziskových organizácií zo strany podnikov bolo rovných 100 000 Sk (11 odpovedí), prièom a� polovica podnikov (z tých, ktorí natúto otázku odpovedali) uviedla, �e ich podpora pre neziskový sektor prevý�ila 73 000 Sk.

Z analýzy týchto hodnôt je zrejmé, �e keï sa u� podniky rozhodnú poskytnú� nejakú podporu neziskovému sektoru, robia tak v relatívneväè�ej vý�ke z poh¾adu neziskovej organizácie (a� 75 % z odpovedajúcich venuje viac ako 26 000 Sk, viac ako 50 % z nich poskytuje nad73 000 Sk). Av�ak, ak sa pozrieme na ve¾kos� obratu, ktorý tieto podniky dosahujú (oslovené boli podniky s obratom nad 5 mil.), potom savý�ka tejto podpory pre neziskový sektor javí v úplne inom svetle.

Vypovedacia hodnota týchto údajov je vzh¾adom na obmedzený poèet odpovedí (nízku poèetnos� súboru) obmedzená.

Pri oslovovaní resp. nadviazaní spolupráce neziskovej organizácie s podnikom je dôle�ité, èo doká�u tieto organizácie ziskovoorientovanýmsubjektom ponúknu� resp. poskytnú� ako protihodnotu. Predstavite¾om podnikov sme polo�ili túto otvorenú otázku: Èo konkrétne ako pod-nik dostávate od neziskovej, resp. podporovanej organizácie ako protihodnotu?

Oni mohli na òu otvorene reagova� (bez ponúknutia nejakých mo�ností). Na túto otázku odpovedalo 104 respondentov, ktorí uviedli cel-kovo 128 odpovedí. Výsledky zobrazuje nasledovný graf:


Najèastej�ie uvádzanú protihodnotu dostávajú podnikate¾ské subjekty vo forme reklamy, publicity, podpory znaèky a image (40 % od-povedí), na druhom mieste sa umiestnila odpoveï �niè�, resp. �ne�iadame niè� (31 %) a na tre�om je poïakovanie alebo uznanie zo stranyneziskovej organizácie. Sedem percent odpovedí zaznamenala nejaká protislu�ba zo strany neziskovej organizácie, 6 % sa týkalo spoloè-ných projektov, èi spoloèenských udalostí. Dobrý pocit predstavovali 3 % odpovedí a v jednom prípade i�lo o kontakt na cie¾ovú skupinu.

Od skúmania konkrétnych príkladov spolupráce, jej charakteru, formy i intenzity sme sa chceli postupne prepracova� k v�eobecnej�ím otáz-kam, motívom èi prínosom, ktoré sa týkajú spolupráce, resp. podpory podniku pre neziskové organizácie (projekty). Preto sme polo�ili pred-stavite¾om podnikov, ktorí podporujú tretí sektor, otázku týkajúcu sa príèin, resp. motívov, preèo tak robia, èo ich pre podporu motivuje.Z ponúkaných 7 odpovedí (s mo�nos�ou otvorenej odpovede) mali respondenti vybra� 2 mo�nosti.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

14


Najdôle�itej�ím motívom pre podporu neziskového sektora je u podnikov snaha o budovanie lep�ieho imid�u znaèky podniku èi jeho výrob-kov. Skoro 36 % podnikov uviedlo tento dôvod ako motív, preèo tak èinia, na druhom mieste sú vyrovnané odpovede �chceme uspokoji� �ia-date¾ov� a �chceme pozitívnu odozvu verejnosti� s 31 % respondentov, ktorí túto odpoveï oznaèili. Len s malým odstupom od iných motívovnasleduje snaha o dlhodobé zlep�enie postavenia v miestnej komunite. S u� výraznej�ím odstupom sa na piatom mieste ocitol iný dôvod, kto-rí sa objavil 31-krát ako odpoveï (19,7 %). Najèastej�ie uvádzaným iným dôvodom bola snaha pomôc� v núdzi, podpori� iných, podpori� roz-voj a zlep�i� �ivot (20 odpovedí). Druhým najèastej�ie uvádzaným iným dôvodom pre podporu neziskového sektora zo strany podnikov jecitový, humánny dôvod, charitatívny pocit solidarity (6 odpovedí). Najmenej pre podporu neziskových organizácii stimuluje podniky snahapodpori� lojalitu vlastných zákazníkov èi mo�nos� získania daòových zvýhodnení pri odpisoch.

Zoradenie odpovedí v dotazníku pri tejto otázke vychádzalo z chápania spolupráce podnikov s neziskovými organizáciami od �pasívne-ho� uspokojovania �iadostí o podporu zvonku, cez stimuláciu k podpore prostredníctvom daní èi snahu získa� pozitívnu odozvu verejnostia lep�í imid� a� po �aktívnej�í�, strategickej�í prístup, ktorý vníma spoluprácu s neziskovými subjektami ako prostriedok strategickej podporylojality zákazníkov pre podnik a pre dlhodobé zlep�enie jeho postavenia v komunite, v ktorej pôsobí. Ako naznaèujú odpovede od podnikov,pri spolupráci s neziskovým sektorom dominuje snaha o budovanie lep�ieho imid�u znaèky podniku. V tejto súvislosti ve¾mi dobre do tohtovnímania zapadá aj tre�osektorová oblas�, ktorú podniky pod¾a tejto ankety najèastej�ie podporujú � �port (viï vy��ie uvedené zistenia).Marketingový dopad prezentácie podniku èi znaèky na �irokú verejnos� je prostredníctvom �portu v porovnaní s prezentáciou ostatných aktivítasi najvýraznej�í, preto je pre podnikate¾skú sféru aj najprí�a�livej�í ako oblas�, ktorú sa rozhodnú podporova�. U� men�í vplyv, ktorý by moti-voval podniky k väè�iemu zapojeniu sa do podpory tretieho sektora, má snaha o budovanie lojality zákazníkov. Naproti tomu, akoby �najvy-��ie� �tádium strategického prístupu k takejto spolupráci mo�no hodnoti� snahu o dlhodobé postavenie podniku v miestnej komunite, ktorédosiahlo ve¾mi zaujímavé hodnotenie � vy�e 30 % respondentov. I v tomto prípade v�ak pravdepodobne mo�no tento výsledok prisúdi� väè-�ej ústretovosti a otvorenosti podnikov, ktoré sa do ankety zapojili.

Súèty jednotlivých percentuálnych hodnôt odpovedí prevy�ujú 100 %, preto�e respondenti mali oznaèi� najviac 2 mo�né odpovede.

S predchádzajúcou identifikáciou motívov pre podporu neziskových projektov zo strany podnikov úzko súvisí aj otázka, èi je táto spoluprácaa podpora vlastnej komunity súèas�ou podnikovej stratégie.


Väè�ina tých, èo u� nejakú neziskovú organizáciu èiprojekt podporili, uvádza, �e tento prístup je súèas�ouich podnikovej stratégie.

Za k¾úèovú pri kvalitatívnom zis�ovaní, preèo sa podniky viac nezapájajú do spolupráce, resp. podpory neziskového sektora pova�ujemeotázku: �Za preká�ku väè�ej spolupráce vá�ho podniku s neziskovými organizáciami pova�ujete (oznaète najviac 3).�

Polo�ili sme ju v�etkým respondentom, teda aj tým, ktorí uviedli, �e �iadnu neziskovú organizáciu èi projekt nepodporili. Respondenti malimo�nos� viacnásobných (maximálne troch) odpovedí, preto jednotlivé percentuálne súèty prevy�ujú 100 %.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

15


Za najvýznamnej�iu preká�ku pre väè�ie rozvinutie spolupráce podnikov s neziskovými organizáciami pova�ujú predstavitelia podnikovej sfé-ry nedostatoènú motiváciu zo strany �tátu. A� 56 % podnikov uviedlo, �e daòové odpisy sú pre nich najväè�ou preká�kou. Dve pätiny podni-kov uvádza ako dôvod, pre ktorý nemô�u intenzívnej�ie rozvinú� svoju spoluprácu s tretím sektorom, �e si to �nemô�u dovoli�� majú nedos-tatok zdrojov v podniku. Na tretie miesto s 34,2 % respondentov vystúpila nedôvera k spo¾ahlivosti neziskových organizácií a obavyo zneu�itie poskytnutých prostriedkov. S tým pravdepodobne súvisí aj nedostatok informácií o neziskových organizáciach èi projektoch nastrane podnikov, ktorý bol oznaèený ako �tvrtá najèastej�ia preká�ka u 29,3 % podnikov, ktoré sa zapojili do ankety. Na ïal�ích miestach saako preká�ka nachádza úroveò kvality a prezentácie projektov zo strany neziskových organizácií (22,3 %) ako aj nedostatoèná profesionalitaa amaterizmus ich pracovníkov (12,5 % podnikov). Desatina predstavite¾ov podnikov uviedla, �e podpora neziskových organizácií je pre nichneefektívne vynakladanie peòazí, investícia, ktorá nemá návratnos�. Rovnako 10 % respondentov uviedlo, �e ich priority a ciele sa tejtooblasti netýkajú.

Pri kon�trukcii tejto otázky sme mo�né odpovede zoradili do poradia, ktoré odrá�a akoby prechod od externých preká�ok (z poh¾adu pod-niku) na strane neziskových organizácií, ktoré bránia väè�ej spolupráci (nedostatok informácií, kvalita prezentovaných projektov, nedostatoè-ná profesionalita a spo¾ahlivos� tre�osektorových pracovníkov), cez externé faktory prostredia (daòové odpisy) a� po preká�ky vo vnútri pod-niku (vlastné priority, nedostatok zdrojov) a� po nepochopenie tejto spolupráce ako spoloèenskej �investície�, ktorá má prínos aj pre úspe�néfungovanie podniku.

Na druhej strane predstavitelia neziskových organizácií za najväè�ie preká�ky vzájomnej spolupráce s podnikmi rovnako pova�ujúnevhodnú a nedostatoène motivujúcu legislatívu (takmer tri �tvrtiny). Na druhom mieste u skoro 59 % predstavite¾ov tretieho sektora figurujenedostatoèné pochopenie, nedôvera a predsudky voèi neziskovým organizáciam a� potom je to odpoveï �nemô�u si to dovoli��, majú nedos-tatok zdrojov. Pre �zrkadlový� poh¾ad predstavite¾ov neziskového sektora na preká�ky väè�ej spolupráce ich organizácií s podnikate¾skýmisubjektami odporúèame porovna� odpovede v kapitole Neziskové organizácie a podnikate¾ský sektor.


Myslíte si, �e spolupráca s nezisko-vým sektorom mô�e by� pre Vá�podnik (oznaète 1 mo�nos�): * PRÍNOSOM. V èom? * ZÁ�A�OU.Preèo? * Nevidím(e) v tom �iadnyzmysel * Iný dôvod:

Dve tretiny v�etkých opýtanýchpodnikov uviedli, �e spolupráca s ne-ziskovým sektorom je pre nich prínos-ná, 16 % uviedlo, �e to nepotrebujú,resp. nevidia v tom zmysel. A� 12 %uviedlo, �e majú pre podporu nezisko-vého sektora iný dôvod. Pre 5 % pod-nikov je táto spolupráca zá�a�ou.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

16

Respondenti mali v otvorenej otázke zároveò mo�nos� ku ka�dej z odpovedí bli��ie vysvetli� svoj postoj. Medzi iným dôvodom bola najèastej-�ia odpoveï pomoc iným, èi podpora charity, humanity a filantropie.


Pri detailnej�ej analýze odpovedí �PRÍ-NOS � spolupráca je prínosom� zis�u-jeme, �e najväè�ia èas� podnikov (sko-ro tri �tvrtiny z tých, èo uviedli, �espolupráca s neziskovými organizácia-mi je pre nich prínosom) vidí tento prí-nos v reklame pre podnik alebo znaè-ku, pozitívnom vnímaní a odozveverejnosti. Druhý najpoèetnej�í prínostvorí snaha o roz�írenie zmyslu exis-tencie firmy a parametrov znaèky o no-vý, spoloèenský rozmer (spolu s nad-viazaním �ir�ích vz�ahov a spolupráces okolím (10 %)). Sedem percent pod-nikov sa vyjadrilo, �e spolupráca s ne-

ziskovým sektorom im pomáha zlep�ova� postavenie na trh, zvy�uje ich konkurencieschopnos� a odbyt výrobkov. Ïal�ie prínosy sú zrejméz grafu.

Drvivý prínos spolupráce podnikov s neziskovými organizáciami je pod¾a vnímania predstavite¾ov podnikate¾ského sektora v oblasti pozi-tívnej publicity a marketingovej podpory pre imid�. Pri takomto vnímaní je pochopite¾né aj výsostné èi dominanté postavenie �portu ako naj-podporovanej�ej oblasti a zároveò najefektívnej�ím nástrojom návratnosti peòazí �investovaných� do neziskového sektora. Otázne v�ak je, èisa tak nedeje skôr na komerènom princípe prostredníctvom sponzoringu ako èisto filantropickej podpory z presvedèenia. Pozitívne je, zatia¾v�ak nie ve¾mi roz�írené, chápanie spolupráce s tretím sektorom na strane podnikov ako snahy o roz�írenie podnikania o nové, spoloèenskérozmery, vrátane rozvoja vz�ahov s okolím podniku. Pod¾a niektorých podnikov táto spolupráca im do istej miery pomáha aj priamo v lep�ejekonomickej výkonnosti.

Pri detailnej�om zis�ovaní vnímania prínosov sme predstavite¾om podnikov predlo�ili na posúdenie sedem oblastí, ktoré vzájomná spoluprácamedzi podnikmi a neziskovými organizáciami mô�e pre podnik ovplyvni�. Pýtali sme sa na vnímanie medzisektorovej spolupráce ako pros-triedku na zväè�enie konkurenènej výhody podniku, ako prostriedku odlí�enia sa od konkurencie prostredníctvom spoloèenskej angan�ova-nosti, podpory imid�u znaèky a dôveryhodnosti podniku. Ïal�ími oblas�ami na posúdenie bolo zlep�enie vz�ahu zákazníkov a podpory ichlojality, zvý�enie motivácie zamestnancov èi uchádzaèov a zlep�enie riadenia rizika a prípadnej krízovej komunikácie. Na poslednom miestesme ponúkli na zhodnotenie spoluprácu s neziskovým sektorom ako prostriedku na získanie daòových zvýhodnení a odpisov pre podnik.Názory predstavite¾ov (vyjadrenie ÁNO-NIE) podnikov znázoròuje nasledujúci graf:

Graf 21: Poèet respondentov: 181-184

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

17

Najmen�iu dôle�itos� významu spolupráce s neziskovým sektorom pripisujú predstavitelia podnikov zvládnutiu riadenia rizika a prípadnej krí-zovej komunikácie. Pozitívne vnímanie podniku èi lep�iu východiskovú pozíciu pri krízovej komunikácii podnikate¾ského subjektu kvôli zapoje-niu sa do podpory miestnej komunity teda vníma najmenej podnikov. Len nieèo vy�e desatina z nich odpovedala, �e spoloèenské zapojenieim v prípade krízovej situácie napomáha jej lep�iemu zvládnutiu. Podobné ohranièené vnímanie vplyvu spolupráce s neziskovým sektorom samedzi podnikmi prejavuje aj v oblasti zväè�enia ich konkurenènej výhody týmto spôsobom. U� o nieèo väè�í poèet respondentov (28 %) pri-znal pozitívny vplyv zapojenia sa do podpory verejnoprospe�ných aktivít na zvý�enie motivácie vlastných zamestnancov i potenciálnychuchádzaèov o prácu v podniku. Aj napriek celkovo negatívnemu vnímaniu nízkej motivácie prostredníctvom daòových odpisov, skoro 42 %respondentov uviedlo, �e táto spolupráca mô�e ma� pre nich prínos aj v tejto oblasti. Skoro vyrovnané (49 % ÁNO - 51 % NIE) je vnímanieprínosov spoloèenského zapojenia sa podniku pre zlep�enie vz�ahu zákazníkov a podporu ich lojality. Mo�no prekvapujúco pôsobí výsledokvýrazne (a� 60 %) pozitívneho vnímania tejto spolupráce ako prostriedku na odlí�enie sa podniku od konkurencie prostredníctvom spoloèen-skej anga�ovanosti. Najviac pozitívnych prínosov vzájomnej spolupráce èi podpory neziskových projektov vidia predstavitelia podnikate¾ské-ho sektora v oblasti podpory imid�u svojej znaèky a zvý�enia dôveryhodnosti celého podniku. Táto odpoveï od v�etkých zúèastnených podni-kov (teda aj tých, èo so �iadnou neziskovou organizáciou nespolupracujú) mo�no do istej miery potvrdzuje jedno z predchádzajúcich zistení.Pod¾a neho sa najväè�ou motiváciou pre tých, ktorí u� nejaký neziskový projekt èi organizáciu podporujú, stáva snaha o budovanie lep�iehoimid�u vlastnej znaèky (porovnaj vy��ie).

Pre zis�ovanie plánov do budúcnosti sme predstavite¾ov podnikov po�iadali, aby v prípade, �e majú nejaké plány pre podporu èi získanienejakých partnerov z neziskového sektora do budúcnosti, konkretizovali ich podobu.


Skoro dve tretiny v�etkých respondentov savyjadrili, �e takéto plány do budúcnosti majú.Najèastej�ou odpoveïou na otvorenú otázku priich konkretizácii v�ak bolo, �e sú skôr spontánnea podnik je ochotný reagova� na základe �iadostíneziskových organizácií, ktoré dostane a mo�nos-tí, ktoré sa mu naskytnú. Na ïal�ích miestach sau� predsa len konkrétne vyjadrili, �e chcúv budúcnosti podpori� oblas� vzdelávania, �kol-stva a výchovy nových kádrov; zdravotníctva; detía mláde�e, �portu, zdravotne postihnutýcha sociálnych slu�ieb èi iných konkrétnych projek-tov. Porovnate¾ná skupina chce rozvíja� u� existu-júcu spoluprácu. Najmen�ie zastúpenie mali kon-kretizované plány v oblasti podpory kultúry,regionálneho rozvoja èi �ivotného prostredia.

V súvislosti s budúcnos�ou vzájomnej spolupráce podnikov s neziskovým sektorom sa do popredia dostáva aj nová mo�nos� venovania 1 %dane z príjmu PRÁVNICKÝCH OSÔB pre niektorú z verejnoprospe�ných organizácií. Sna�ili sme sa zisti�, èi podniky túto novú mo�nos� vyu-�ijú a ktorú oblas� týmto spôsobom podporia.

Graf 23: Poèet respondentov: 181 Graf 24: Poèet respondentov: 150 Poèet odpovedí: 294

Drvivá väè�ina podnikov mo�nos� venova� 1 % z dane z príjmu chce v roku 2004 (za obdobie roku 2003) vyu�i�. Hoci respondenti nemalimo�nos� odpoveda� neviem, táto odpoveï sa tu nachádza. Rozhodli sme sa ju tam zaradi� po absolvovaní osobných rozhovorov s predstavi-

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

18

te¾mi podnikovej sféry, kedy sa mnohí vyjadrovali, �e v podniku sa touto mo�nos�ou v budúcnosti e�te nezaoberali. Z tých, ktorí chcú 1 %dane z príjmu právnických osôb venova� niektorej z registrovaných neziskových organizácií a ktorí u� vedeli poveda�, ktorú oblas� podporia,sa paradoxne (v porovnaní s najpodporovanej�ím �portom) najviac ujde zdravotníctvu a podpore detí a mláde�e. Mo�no to poukazuje aj nafakt, �e podpora �portu sa uskutoèòuje skôr formou sponzoringu (a teda obchodnými zmluvami, zmluvami o reklame apod.) a pri priamej,�nereciproènej� podpore èi spolupráci, podniky uprednostnia �charitatívnej�ie� oblasti. Hoci aj tu sa popularita podpory �portu odzrkad¾uje najeho celkovo tre�om mieste. Ob¾úbenými oblas�ami pre podporu bude aj vzdelávanie a sociálne slu�by.

Hoci v otázke bol uvedený rok 2003, mo�nos� venova� 1 % dane z príjmu právnických osôb za toto obdobie bude a� v roku 2004. Preporovnanie vnímania tejto novej príle�itosti na prehåbenie spolupráce medzi podnikmi a neziskovými organizáciami odporúèame odpovedepredstavite¾ov neziskových organizácií (kapitola Neziskové organizácie a podnikate¾ský sektor).

V súvislosti s podporou podnikov a ich väè�ieho spoloèenského zapojenia sa sme im polo�ili aj túto otázku: Uvítali by ste v súvislostis podporou neziskových organizácií nejakú pomoc? Ak ÁNO, akú?


Dve tretiny podnikov, ktoré sa zapojili do ankety, by uvítali pomoc v súvislosti s podporou tretieho sektora. Najviac by podniky uvítali viac kon-krétnych informácií o neziskových informáciach a o novej mo�nosti venova� 1 % dane z príjmu právnických osôb. Táto skupina je vyrovnaná(asi 2/3 tých, ktorí by chceli pomôc�). Rovnako vyrovnané (okolo 22 % z nich) by boli radi, keby mohli dosta� pomoc pri tvorbe a napåòanístratégie zapojenia sa do podpory komunity èi poradenstvo, konzultácie a �kolenia.

SPOLUPRÁCA PODNIKOV S NEZISKOVÝM SEKTOROM A INFORMAÈNÉ TECHNOLÓGIE

Predmetom ná�ho záujmu pri anketovom zis�ovaní bola aj rola, ktorú internet a webstránky zohrávajú jednak pri prezentácii u� existujúcejspolupráce s neziskovými organizáciami, a jednak aj skúmanie mo�ností, ktoré pre túto oblas� nové informaèné technológie otvárajú. Pretosme od otázky, èi má podnik vlastnú internetovú webstránku (tri �tvrtiny povedali, �e áno) pre�li k zis�ovaniu, èi prípadnú spoluprácu s nezis-kovým sektorom cez tento kanál aj komunikujú so svojimi obchodnými partnermi a verejnos�ou. Len 8 % z tých, èo majú webstránku cez òukomunikujú aj svoju podporu verejnoprospe�nému sektoru, pri podrobnej�om poh¾ade na tých, èo podporujú a súèasne majú aj webstránkusa percento tejto komunikácie zvý�i na 10 % (desatina tých podnikov, èo spolupracujú na verejnoprospe�ných projektoch, túto skutoènos� ajkomunikujú cez svoju webstránku).


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

19

Ak sa pozrieme na to, ako sa komunikácia tejto spolupráce usku�oèòuje, tak preva�uje iná forma a odkaz na webstránku neziskovej organizá-cie èi neziskového projektu. Poèetnos� týchto odpovedí je v�ak ve¾mi malá, preto je aj vypovedacia schopnos� týchto èísel obmedzená.


Uvedenú skutoènos� o vyu�ívaní webstránok z dotaz-níkov sme sa sna�ili overi� aj v praxi vyh¾adávaním nainternete. Do na�ej pozornosti sme si vytipovali celko-vo 248 podnikov a sna�ili sa prostredníctvom vyh¾a-dávaèa Google získa� ich internetovú adresu a nav�tí-vi� ich webstránku. Podarilo sa nám to spolu v 164prípadoch (dve tretiny), av�ak len nepatrný zlomoktýchto podnikov komunikoval svoje spoloèenské zapo-jenie sa a podporu neziskových projektov aj na svojejwebstránke (celkovo 7 prípadov � 4 %). Aj tento údajvypovedá o tom, �e spolupráca na verejnoprospe�-ných projektoch nie je e�te zo strany podnikov chápa-ná ako prostriedok na komunikáciu �odlí�enia sa� odkonkurencie (hoci predstavitelia podnikov ju za takýtoprostriedok pova�ujú). Mo�no teda e�te internet akokomunikaèné médium nezohráva v týchto procesochvýznamnej�ie postavenie.

Sna�ili sme sa identifikova� aj mo�nosti, ktoré by vyu�ívanie internetu pri partnerskej spolupráci mohlo prinies�. Preto sme podnikom polo�ilinasledovnú otázku: Ak by ste mali takú mo�nos� a internet by Vám výrazne u¾ahèil poskytnutie nejakej podpory pre neziskovú orga-nizáciu resp. projekt, vyu�ili by ste to?


Dve tretiny respondentov z radov podnikov uviedli, �eby takúto mo�nos� pre podporu neziskovej organizá-cie vyu�ili. Prièom polovica z nich bola ochotná v ta-kom prípade cez internet poskytnú� aj finanèné pros-triedky a viac ako tretina objednávky, èi zákazky aleboaj mediálnu podporu.

Graf 31: Poèet respondentov: 99-100Poèet odpovedí: 133

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

20

Zhrnutie

Na tomto mieste predkladáme súhrn zistení zo zberu dotazníkov ako aj z osobných rozhovorov s predstavite¾mi podnikovej sféry, detailnerozpracovaných v predchádzajúcej analýze. Tieto zhrnutia sa dotýkajú skúmanej vzorky podnikov, napriek tomu veríme, �e mô�u naèrtnú� ajv�eobecnej�ie závery:

§ Skoro �tyri pätiny respondentov z radu podnikov boli u� v minulosti oslovení nejakou neziskovou organizáciou. V priemere sa nanich v roku 2001 obrátilo 26 organizácií.

§ V súèasnosti podporujú alebo v minulosti podporovali nejaký neziskový projekt tri �tvrtiny zo 192 odpovedajúcich podnikov.

§ Spolupráca podnikov s neziskovými organizáciami má pod¾a vyjadrenia respondentov z podnikate¾ského sektora väè�inou jednorazo-vý charakter.

§ Najèastej�ou oblas�ou podpory èi spolupráce v neziskovom sektore je �port, ktorý je prirodzene z h¾adiska pozitívnej publicity pre pod-nikate¾ov najatraktívnej�í. A� dve tretiny z nich podporujú nejakú �portovú aktivitu, èi klub.

§ Väè�ina podpory smeruje do regionálne pôsobiacich organizácií (60 %), na druhom mieste sú to organizácie pôsobiace na celo�tát-nej úrovni (37 %).

§ V 87 % prípadov tvorili obsah takejto spolupráce finanèné prostriedky. Druhým najèastej�ím prostriedkom podpory neziskovýchorganizácií zo strany podnikov boli vlastné výrobky èi slu�by (57 %).

§ Pri pokuse vyèísli� vý�ku tejto podpory nará�ame na bariéru neochoty tieto údaje zverejni�, v prípade poskytovania nepeòa�nýchplnení, aj nemo�nosti ich presného vyèíslenia.

§ Najèastej�ie uvádzanú protihodnotu dostávajú podniky od neziskových organizácií vo forme reklamy, publicity, podpory znaèkya image (40 %). Na druhom mieste sa umiestnila odpoveï �niè�, resp. �niè ne�iadame�.

§ Najdôle�itej�ím motívom pre podporu neziskového sektora je u podnikov snaha o budovanie lep�ieho imid�u znaèky podniku èijeho výrobkov. Skoro 36% podnikov uviedlo tento dôvod ako motív, preèo tak èinia.

§ Väè�ina podnikov (54 %), èo u� nejakú neziskovú organizáciu èi projekt podporili, uvádza, �e tento prístup je súèas�ou ich podniko-vej stratégie.

§ Za najvýznamnej�iu preká�ku pre väè�ie rozvinutie spolupráce podnikov s neziskovými organizáciami pova�ujú predstavitelia podniko-vej sféry nedostatoènú motiváciu zo strany �tátu. A� 56 % podnikov uviedlo, �e daòové odpisy sú pre nich najväè�ou preká�kou.

§ Dve tretiny opýtaných podnikov sa vyjadrili, �e spolupráca s neziskovým sektorom mô�e by� pre nich prínosná. 16 % uviedlo, �e tonepotrebujú, resp. nevidia v tom zmysel.

§ Skoro tri �tvrtiny z tých podnikov, èo uviedli, �e spolupráca s neziskovými organizáciami mô�e by� pre nich prínosom, vidí tento prí-nos v reklame pre podnik alebo znaèku, v pozitívnom vnímaní a odozve verejnosti. Najviac pozitívnych prínosov vzájomnej spolu-práce èi podpory neziskových projektov vidia predstavitelia podnikate¾ského sektora v oblasti podpory imid�u svojej znaèky a zvý�eniadôveryhodnosti celého podniku.

§ V prípade úvah o budúcej podpore alebo získavaní partnerov z neziskového sektora, skoro dve tretiny v�etkých respondentov savyjadrilo, �e takéto plány do budúcnosti majú.

§ Drvivá väè�ina podnikov (88 %) chce v roku 2004 mo�nos� venova� 1 % z dane z príjmu vyu�i�, a to hlavne na zdravotníctvo, pod-poru detí, mláde�e a �portu.

§ Dve tretiny podnikov, ktoré sa do ankety zapojili, by uvítali pomoc v súvislosti s ich podporou tretieho sektora. Najèastej�ie by podnikyuvítali viac konkrétnych informácií o neziskových organizáciách a tie� o novej mo�nosti venovania 1 % dane z príjmu právnic-kých osôb.

§ Tri �tvrtiny podnikov uviedlo, �e má vlastnú webstránku. Len 8 % z tých podnikov, èo majú webstránku, cez òu komunikujú aj svojupodporu verejnoprospe�nému sektoru.

§ Ak by mali podniky mo�nos� a internet by im výrazne u¾ahèil poskytnutie nejakej podpory pre neziskovú organizáciu resp. projekt,Dve tretiny respondentov by ju vyu�ilo. Ako protihodnotu pre partnera z neziskového sektora by v takomto prípade vedeli poskytnú�najmä finanèné prostriedky.

§ Nepochopenie, nedostatok informácií a nedôvera plynúce väè�inou z nedostatku poznania sú ve¾mi be�ným vnímaním nezisko-vého sektora a organizácií pôsobiacich v òom.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

21

NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE A PODNIKATE¼SKÝ SEKTOR

DOTAZNÍKOVÁ ANKETA MEDZI NEZISKOVÝMI ORGANIZÁCIAMI

CIELE ANALÝZY

Pozornos� pri �túdiu neziskových organizácií sme venovali viacerým oblastiam. V prvom rade cie¾om bolo identifikova�, ktoré oblasti sú prefungovanie neziskových organizácií najproblémovej�ie so �pecifickým dôrazom na ekonomické problémy. Na�ím cie¾om bolo zisti�, èo trápijednak samotné organizácie a jednak celý neziskový sektor ako celok. Zároveò sme sa sna�ili odhali� aj problémy pri vyu�ívaní marketingu,finanènom riadení a samozrejme spolupráci so subjektami podnikate¾ského sektora. �pecifickú pozornos� sme venovali procesu oslovovaniaa vzniku samotnej spolupráce s podnikmi. Ná� záujem sa sústredil aj na obsah tejto spolupráce, preká�ky a výzvy do budúcnosti. Vyu�ívanieinternetu na získavanie zdrojov, èi komunikácia partnerstiev s podnikmi sa rovnako dostali pod drobnoh¾ad tejto analýzy medzi podnikmi.

METODOLÓGIA DOTAZNÍKOVEJ ANKETY MEDZI NEZISKOVÝMI ORGANIZÁCIAMI

V pôvodných zámeroch pri realizácii tejto prieskumnej ankety bola realizácia reprezentatívneho prieskumu medzi neziskovými organizáciamina Slovensku. Z tohto dôvodu sme pod¾a èísel dodaných z registrov neziskových organizácií a neinvestièných fondov z krajských úradov,registra zdru�ení a nadácií z Ministerstva vnútra SR a oficiálneho registra organizácií zo �tatistického úradu SR (apríl 2002) identifikovali poè-ty jednotlivých právnych foriem neziskových organizácií (uva�ovali sme iba o obèianskych zdru�eniach, nadáciach, neinvestièných fondocha neziskových organizáciach poskytujúcich v�eobecnoprospe�né slu�by) v jednotlivých krajoch Slovenska. Na základe týchto poètov a nazáklade oficiálneho Notárskeho registra organizácií uchádzajúcich sa o 1 % dane z príjmu fyzických osôb v roku 2002 sme náhodným výbe-rom zostavili reprezentatívnu vzorku 1093 organizácií. Vychádzali sme z predpokladu, �e organizácie registrované na 1 % dane z príjmu, súorganizácie takpovediac ��ivé�, vyvíjajúce nejaké aktivity, nielen registrované a v podstate nefungujúce.

V prvej fáze sme dotazník a sprievodný list (viï Prílohy) zaslali po�tou 1093 neziskovým organizáciam po celom Slovensku. Keï�enávratnos� tejto formy zberu dát nebola dostatoèná, popri výzve pre neziskové organizácie na zapojenie sa do tejto ankety cez tre�osektorovýportál www.changenet.sk, sme pristúpili e�te k distribúcii dotazníkov a výzve prostredníctvom èasopisu neziskového sektora Spravodajca 3S(èíslo 6/2002). Celkovo bolo týmto spôsobom oslovených 700 neziskových organizácií, z ktorých sa nezistené mno�stvo urèite prekrývalos pôvodne oslovenou vzorkou prostredníctvom po�ty.

Zber údajov po�tou, faxom alebo online formulárom cez �pecializovanú webstránku www.neziskove.partnerstva.sk sa uskutoèòovalv období máj-august 2002. �ia¾, táto forma zis�ovania údajov a na�e obmedzené kapacity, ktoré sme poci�ovali hlavne pri zbere údajov, viedlik tomu, �e do ankety sa prostredníctvom dotazníkov zapojilo iba 172 neziskových organizácií, hoci mali mo�nos� urobi� tak aj anonymne.Zozbierané odpovede boli spracované �tatistickým programom SPSS 10.0. Nízka návratnos� a �truktúra získaných odpovedí naru�ili pôvod-ne zamý�¾anú reprezentatívnos� prieskumu, a tak mo�no skôr hovori� o ankete ako prieskume a o obmedzenej vypovedacej hodnote dosiah-nutých výsledkov.

VZORKA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ

Preh¾ad vzorky oslovených neziskových organizácií, ako aj tých, ktoré sa nakoniec do anketového zis�ovania zapojili pod¾a právnej formya kraja znázoròuje nasledujúca tabu¾ka:

Obèianske Nadácia Nezisková Neinvestièný Iná SPOLUzdru�enie organizácia fond

oslovení vrátili oslovení vrátili oslovení vrátili oslovení vrátili oslovení vrátili oslovení vrátili

Bratislava 224 31 11 4 6 4 16 2 - 1 257 42Trnava 68 9 2 - 3 1 6 - - - 79 10Nitra 112 9 3 1 5 3 13 133 13Trenèín 83 8 2 1 5 4 94 9�ilina 91 11 4 6 3 9 1 110 15 Banská Bystrica 133 25 3 1 3 2 5 144 28Ko�ice 123 22 4 1 6 2 8 1 141 26Pre�ov 120 26 3 1 6 2 6 135 29

SPOLU 954 141 32 9 40 17 67 4 0 1 1093 172 % 87,3 82,0 2,9 5,2 3,7 9,9 6,1 2,30 0 0,6 - 100

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

22

Najväè�iu poèetnos� z vrátených dotazníkov dosiahli obèianske zdru�enia (82 %), druhú najpoèetnej�iu skupinu tvoria neziskové organizácieposkytujúce verejnoprospe�né slu�by. Jeden dotazník sa nám vrátil aj od organizácie s medzinárodným prvkom, ktorú sme neoslovovali pria-mo, ale pravdepodobne prostredníctvom èasopisu pre neziskový sektor. Èo sa týka zastúpenia krajov, najpoèetnej�ie zastúpenie na anketemali subjekty neziskového sektora z Bratislavského, Pre�ovského, Banskobystrického a Ko�ického kraja. Pravdepodobne to súvisí aj s rozvi-nutos�ou tretieho sektora v týchto krajoch, ktoré sú charakteristické významnou aktivitou neziskových organizácií (porovnaj databázu �Ú SR,databázu SAIA-SCTS, Súhrnná správa o stave spoloènosti [IVO, 2001]).


Keï sa pozrieme na oblasti, v ktorých zapojené neziskové organizácie pôsobia, najväè�í poèet z nich sa zaoberá vzdelávaním (35,8 %), pod-porou detí a mláde�e (32,7 %) a sociálnymi slu�bami (27,9 %). Ïalej nasleduje �port, tvorba duchovných hodnôt a iná oblas� (èastokrát uvá-dzaný komunitný rozvoj). Súèet v�etkých odpovedí prevy�uje 100 %, preto�e respondenti mali mo�nos� uvies� viac ako jednu oblas� pôsobe-nia svojej organizácie (maximálne 3). Vychádzali sme z predpokladu, �e viaceré organizácie majú �irokú paletu èinností z rôznych oblastí.


Väè�ina organizácií, ktoré sa za-pojili do ankety, nemá �iadnehozamestnanca, a to ani na polo-vièný úväzok. Priemerný poèetzamestnancov na plný úväzoku v�etkých respondentov presiahol2 pracovníkov, prièom pri poloviè-nom úväzku je to len jeden pra-covník. Najväè�ie mno�stvo za-mestnancov na plný úväzok malaorganizácia, ktorá zamestnávala50 ¾udí, v druhom prípade to bolzamestnávate¾ so 48 pracovníkmina poloviènom úväzku.


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

23

Anketa medzi neziskovými organizáciami

PROBLÉMY NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ

Spolupráca neziskových organizácií s podnikate¾ským sektorom je v prvom rade motivovaná zo strany neziskových organizácií snahou získa�nové zdroje financovania svojich aktivít. Vychádza teda z vnútornej potreby organizácie naplni� svoje finanèné potreby. Pri mapovaní tejtospolupráce a pri lep�om porozumení jej stavu narazíme na potrebu identifikova� a porozumie� vnútorným problémom a potrebám nezisko-vých organizácií. Preto sa aj èas� prieskumnej ankety, realizovanej formou dotazníkov, sústredila na nájdenie problémových oblastí, ktoréneziskové organizácie trápia.

V prvej èasti sme neziskovým organizáciam ponúkli pä� oblastí (personálnu, programovo-projektovú, partnerskú, právno-legislatívnua ekonomicko-finanènú) a ku ka�dej mali mo�nos� priradi� hodnotenie na pa�stupòovej stupnici pod¾a ich problematickosti. Hodnotenie 1 zna-menalo najmen�ie problémy, známka 5 bola vyjadrením, �e organizácia má s danou oblas�ou najviac problémov.

Priemerné hodnotenie jednotlivých oblastí znázoròuje nasledujúca tabu¾ka:

V KTOREJ OBLASTI MÁ VA�A NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA NAJVÄÈ�IE PROBLÉMY (1-najmen�ie, 5-najväè�ie)

Poèet respondentov: 157-168

Oblas� Priemerné hodnotenie

personálna oblas� 2,3programovo-projektová oblas� 2,3partnerská oblas� 2,6právno-legislatívna oblas� 2,5ekonomicko-finanèná oblas� 3,7

Z porovnania priemerných hodnôt na �kálach hodnotenia problémov vychádza ako najproblémovej�ia ekonomicko-finanèná oblas�, ktorádosiahla �najhor�iu� priemernú známku 3,7. Viac ako polovica organizácií priradila hodnoteniu tejto oblasti známku 4 a 5, prièom vôbec naj-èastej�ím hodnotením tejto sféry fungovania neziskových organizácií bola 5 (a� 42,9 % respondentov uviedla najväè�ie problémy). Najmen�ieproblémy majú tieto organizácie v personálnej, programovo-projektovej a právno-legislatívnej oblasti.


Mo�né skreslenie odpovedí mohlovzniknú� vïaka tomu, �e respon-denti mali známku uvies� pod¾asvojho uvá�enia ku ka�dej oblasti,prièom niektorí to pochopili tak, �ejedna známka je urèená len prejednu oblas� a jednotlivé okruhyzoraïovali do poradia.

Keï�e podobné hodnotenieekonomicko-finanènej oblasti zanajproblematickej�iu sme vopredpredpokladali, u� pri kon�trukciidotazníka sme sa v ïal�ích otáz-kach sústredili práve na túto ob-las�.

V otázkach è.2-3 mali respondenti oznaèi� zo 14 ponúknutých mo�ností 3 najproblematickej�ie ekonomické problémy, najskôr pre svojuneziskovú organizáciu a v ïal�ej otázke aj z ich poh¾adu pre celý neziskový sektor na Slovensku. Pre mo�nos� viacnásobných odpovedí per-centuálny súèet odpovedí prevy�uje 100 %.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

24


Ako vidie� z grafu, najèastej�ie uvádzaným ekonomickým problémom neziskových organizácií v skúmanej vzorke je, pod¾a ich predstavite¾ov,nedostatoèná podpora a spolupráca s podnikate¾ským sektorom (49,1 % odpovedí), samofinancovanie (48,5 %) a nedostatoèná podporaa spolupráca so �tátom a samosprávou (37,3 %). Ïalej nasleduje nedostatok informácií o grantových mo�nostiach pre neziskové organizácie,¾udské zdroje, legislatíva upravujúca ekonomické postavenie neziskových organizácií a finanèné riadenie.

Hodnotenie spolupráce s podnikate¾ským sektorom za najdôle�itej�í problém mohlo by� èiastoène ovplyvnené aj sprievodným listom,v ktorom sme predstavili poslanie zdru�enia ako aj ciele prieskumu zmapova� túto oblas� medzisektorovej spolupráce.

Pri hodnotení ekonomickej situácie celého neziskového sektora na Slovensku a jej problémov zdôrazòujú tre�osektoroví predstavitelia nevy-hovujúcu legislatívu upravujúcu ekonomické postavenie neziskových organizácií (50,3 % respondentov), nedostatoènú podporu a spoluprácuso �tátom a samosprávou (44,1 %) a s podnikate¾ským sektorom (38,5 %). Ako problematické vystupujú tie� samofinancovanie, ¾udské zdro-je a odchod zahranièných donorov.


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

25

Pri porovnaní hodnotenia ekonomických problémov celého sektora a vlastnej neziskovej organizácie sa prirodzene do popredia dostávajúnegatíva celkového prostredia, v ktorom neziskové organizácie fungujú, a to predov�etkým nevhodná legislatíva upravujúce ich ekonomicképostavenie ako aj podpora zo strany �tátu alebo samosprávy. Problémy v spolupráci s podnikate¾ským sektorom a pri samofinancovaní vystu-pujú podobne aj na �makro� úrovni celého sektora.

Kým v predchádzajúcej otázke mali respondenti oznaèi� z výberu 3 najproblematickej�ie oblasti jednak pre ich organizáciu ako aj pre celýsektor, v nasledujúcej otázke sme im ponúkli celkovo 14 problematických okruhov. Ku ka�dému z nich sa mali vyjadri� a na desa�stupòovej�kále zhodnoti� ich problematickos� v ich neziskovej organizácii (1-najmen�ie problémy, 10-najväè�ie problémy).

KTORÁ Z NASLEDUJÚCICH OBLASTÍ JE PRE VA�U NEZISKOVÚ ORGANIZÁCIU PROBLÉMOM(1 - bezproblémovú oblas�, 10 � najproblematickej�ia oblas�)

Poèet respondentov: 145-160

Oblas� Priemerné hodnotenie Najèastej�ie hodnotenie

¼udské zdroje (kvalifikácia, motivácia, odmeòovanie) 4,1 1Plánovanie roèného rozpoètu pre organizáciu ako celok 3,5 1Plánovanie rozpoètov pre konkrétne projekty 3,1 2Finanèné riadenie v�etkých projektov v organizácii 3,9 3Finanèné riadenie konkrétneho projektu organizácie 3,5 2Spracovanie finanènej správy projektov 3,1 1Vedenie úètovníctva a spracovanie daòového priznania 3,1 1Samofinancovanie 7,3 10Získavanie zdrojov pre krytie re�ijných nákladov 7,4 10Získavanie zdrojov od jednotlivcov 6,7 8Získavanie zdrojov od podnikov 8,4 10Získavanie zdrojov od �tátu 7,7 10Získavanie zdrojov od nadácií, fondov 6,4 10


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

26

Z porovnania stredných hodnôt � priemerov v jednotlivých problémových oblastiach zis�ujeme, �e respondenti na desa�stupòovej �kále(1-najmen�ie problémy � 10-najväè�ie problémy) ako najproblematickej�ie pre svoju neziskovú organizáciu uviedli získavanie zdrojov od pod-nikov. Priemerná známka 8,4 výrazne posúva túto oblas� k najproblematickej�ím. Na ïal�ích miestach s minimálnymi odstupmi a známkounieèo nad 7 nasleduje získavanie zdrojov od �tátu, získavanie zdrojov pre krytie re�ijných nákladov a samofinancovanie. Priemerným hodno-tením 6 a viac bolo oznaèené získavanie zdrojov od jednotlivcov a zdrojov z nadácií a fondov. Na ïal�om mieste s u� výraznej�ím odstupoma známkou 4,1 nasledujú ¾udské zdroje. Uvedená známka umiestòuje túto oblas� do sféry men�ej problematickosti.

Pri celkovom zhodnotení mo�no kon�tatova�, �e zabezpeèenie financovania patrí k najväè�ím problémom, s ktorými sa neziskové orga-nizácie (aspoò tie, ktoré sa do ankety zapojili) musia vyrovnáva�. Ak by sme mali zhodnoti� najproblémovej�ie umiestnenie pre získavaniezdrojov z podnikate¾ského sektora, mô�eme pravdepodobne vychádza� z predpokladu, �e respondenti buï u� majú skúsenosti s nefungujú-cou spoluprácou s podnikate¾ským sektorom alebo si ve¾mi dobre uvedomujú, �e táto spolupráca je pre nich jedným z východísk pre ich ïal-�ie fungovanie. Pritom z nej v�ak majú najväè�ie obavy èi vidia najväè�ie preká�ky pre jej rozvinutie a úspe�né fungovanie. Svojím zhodnote-ním chceli pravdepodobne da� toto vnímanie najavo. Druhé najproblémovej�ie miesto � získavanie zdrojov od �tátu � oznaèili respondentimo�no aj z toho dôvodu, �e �tát vidia (popri odchádzajúcich zahranièných nadáciach) ako ïal�í poteciálne �nenároèný� zdroj financovania.Ïal�ou mo�nos�ou je, �e do tohto hodnotenia zahrnuli aj nedostatoène motivujúcu legislatívu, ktorou �tát nepriamo vplýva na úroveò darcov-stva a získavanie zdrojov. Inou problematickou oblas�ou je vcelku prirodzene získavanie zdrojov pre krytie re�ijných nákladov, ktoré viac-menej vyplýva z projektového charakteru práce neziskových organizácií. S tým ako spojitá nádoba súvisí aj zabezpeèenie zdrojov pre tietonáklady prostredníctvom samofinancujúcich aktivít.

V ïal�ej èasti sme sa sústredili na zistenie, èi by neziskové organizácie uvítali v tomto smere nejakú pomoc. Drvivá väè�ina respondentovodpovedala kladne. Vzápätí sa mali vyjadri� k oblasti, v akej by potrebovali pomoc formou odpovede ÁNO-NIE. Pýtali sme sa na 4 oblasti:viac konkrétnych informácií; poradenstvo, konzultácie, �kolenia; pomoc pri tvorbe a napåòaní stratégie; inú oblas� (uveïte konkrétne).

Absolútna väè�ina (skoro 75 %) z tých, ktorí by uvítali nejakú pomoc, uviedli, �e by potrebovali viac konkrétnych informácií, vy�e 70 % bynavy�e uvítali aj nejaké poradenstvo, konzultácie a �kolenia. U� men�ia skupina respondentov vy�aduje aj pomoc pri tvorbe a napåòaní stra-tégie. Pri analýze iných odpovedí (kde mohli respondenti uvies� otvorenú odpoveï a 19 % z nich tak aj urobilo) zis�ujeme, �e najväè�ia potre-ba pomoci vyvstáva pri zmene legislatívy, pri získavaní zdrojov a financií a pri sprístupòovaní konkrétnych a praktických informácií a rádo nadáciach a fondoch. Z ïal�ích odpovedí sa tu vyskytla potreba pomoci pri úètovníctve a získavaní viacerých odborníkov.

Súèet jednotlivých percentuálnych odpovedí prekraèuje 100 %, preto�e respondenti sa vyjadrovali ÁNO-NIE ku ka�dej z uvedených mo�-ností (nemali mo�nos� len jednej odpovede).

Výsledky odpovedí znázoròuje nasledujúci graf.

Graf 41: Poèet respondentov: 169 Graf 42: Poèet respond.: 161Poèet odpovedí: 338

Finanèná situácia neziskovej organizácie èastokrát súvisí aj s tým, kto sa o túto oblas� v organizácii stará. Preto súèas�ou ná�ho anketovéhozis�ovania bolo aj kto zodpovedá za finanènú stránku realizovaných projektov.


V neziskových organizáciach, ktoré sa zapojili do ankety,najèastej�ie za financovanie projektov zodpovedá riadite¾,resp. predseda organizácie (a� v 60 % prípadov), potomje to projektový mana�ér, resp. koordinátor a správnarada. Len zlomok organizácií má �pecializovanéhofinanèného mana�éra èi inú zodpovednú osobu. Súèetpercent prevy�uje 100, preto�e v organizáciach èastodochádza ku kumulácií zodpovedností a riadite¾ bývanapr. projektovým mana�érom a pod. (respondenti malimo�nos� viacerých odpovedí).

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

27

Otázka poukazuje na fakt, �e hlavný predstavite¾ organizácie je vo väè�ine zavalený aj staros�ami o zabezpeèenie jej financovania. Popriinej práci sa teda musí stara� o zabezpeèenie jej finanèného chodu, èo k profesionálnemu prístupu (pri ktorom sa tomu venuje �pecializovanýpracovník) èastokrát nepatrí. Na druhej strane je to dané aj tým, �e obmedzené financie takéhoto �pecializovaného fundraisora èi finanènéhomana�éra nedovo¾ujú zamestna�.

SPOLUPRÁCA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ S PODNIKATE¼SKÝM SEKTOROM

Cie¾om prieskumnej ankety boli zisti�, do akej miery neziskové organizácie spolupracujú s podnikate¾ským sektorom, aké preká�ky a príle�i-tosti sa v tejto spolupráci vyskytujú. Preto èas� otázok v distribuovanom dotazníku rozoberá aj túto problematiku. Sna�ili sme sa v nich identi-fikova�, do akej miery prichádza k osloveniu podnikate¾ského subjektu, èi a do akej miery sa potom rozvinie spolupráca medzi partnermi, èo jejej obsahom, prípadne s èím, s akou protihodnotou neziskové organizácie do tejto spolupráce vstupujú.

Na otázku �Oslovili ste u� niekedy podnikate¾ský subjekt so �iados�ou o podporu/spoluprácu? (ÁNO-NIE)� �tyri neziskové organizácie z ka�-dých oslovených piatich (84 %) odpovedali pozitívne. Tých, ktorí sa vyjadrili, �e tak u� urobili, sme po�iadali, aby uviedli, ko¾ko podnikov takoslovili so �iados�ou o podporu v roku 2001. 71 % (98 respondentov) z nich na túto otázku aj odpovedalo, èo mo�no prisúdi� aj faktu, �ev roku 2001 neoslovili nikoho, ale �e tak urobili v minulosti, alebo jednoducho na túto otázku nevedeli èi nechceli odpoveda�.

Najviac organizácií sa vyjadrilo (a� jedna tretina), �e v roku 2001 oslovili od 1 do 5 podnikov, prièom vôbec najèastej�ie uvádzaným poè-tom oslovených podnikov bolo 5. Spolu s ïal�ou kategóriou 5-10 podnikov, ktorú v diskrétnych èíslach (teda nie v intervaloch) oznaèila a��tvrtina respondentov, mo�no kon�tatova�, �e nadpolovièný poèet skúmaných neziskových organizácií oslovil v roku 2001 do 10 podnikov. Aksa pozrieme na strednú hodnotu, oslovenie podnikate¾ského sektora prebehlo priemerne v 32 razoch. Táto hodnota je v�ak vzh¾adom na níz-ku poèetnos� súbora a nieko¾ko extrémnych poètov oslovení ako 240, 350 èi dokonca 500 podnikov znaène nadnesená a skres¾ujúca.

Preh¾ad odpovedí znázoròujú nasledujúce grafy:


Nadpolovièná väè�ina z tých, èo sa vyjadrili, �e u� niekedy oslovili nejaký podnikate¾ský subjekt tak robia sporadicky, prièom presný významtermínu sporadicky a pravidelne sme v dotazníku ne�pecifikovali. Skoro tretina oslovení sa uskutoèòuje pravidelne, zvy�ok jednorazovo.


V ïal�om priebehu ankety nás zaujímalo, nako¾ko bola táto spolupráca s podnikate¾ským sektorom úspe�ná, resp. ko¾ko prostriedkov saneziskovým organizáciam podarilo z tejto spolupráce pre svoje potreby získa�. Preto sme oslovené organizácie po�iadali o konkretizáciu tejtoèiastky za rok 2001.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

28

Pri vyèíslovaní, ko¾ko zdrojov tieto organizácie za sledované obdobie získali z podnikate¾ského sektora, sme pri zahrnutí v�etkých poskytnu-tých odpovedí (119) vrátane extrémne nízkych (O Sk) a extrémne vysokých hodnôt (ako napr. 800 tisíc Sk, 1 mil., 1,3 mil. èi 2,7 milióna Sk)dospeli k priemernej hodnote 108102 Sk získaných zo spolupráce neziskových organizácií s podnikate¾ským sektorom. Po oèistení týchtohodnôt od extrémov a pri braní do úvahy, �e v takom prípade pracujeme s 97 odpoveïami, dospejeme k realistickej�iemu priemeru73 097 Sk. I tak je v�ak vypovedacia schopnos� tejto hodnoty ve¾mi obmedzená.

Nasledujúci graf znázoròuje odpovede rozkategorizované pod¾a jednotlivých vý�ok získaných prostriedkov (vrátane spomínanýchextrémnych minimálnych i maximálnych hodnôt).


Vypovedacia hodnota týchto údajov je ve¾mi limitovaná, preto�e mnoho respondentov túto hodnotu nevedelo alebo nechcelo vyèísli�, a taksme museli pracova� s malou poèetnos�ou odpovedí. Navy�e extrémne hodnoty na oboch stranách zni�ovali aj vierohodnos� stredných hod-nôt ako priemer èi median.

Na�ou snahou bola aj identifikácia dlhodobých partnerstiev, a preto sme sa sna�ili zisti�, èi nejaká nezisková organizácia najskôr oslovila pod-nikate¾ský subjekt s ponukou dlhodobej spolupráce (minimálne na 1 rok) a èi sa z toho nejaká spolupráca aj vyvinula. Zis�ovali sme, èi v sú-èasnosti organizácie takúto spoluprácu s nejakým podnikom alebo firmou majú a ak áno, ko¾ko takýchto dlhodobých partnerstiev vyu�ívajú.

Nadpolovièná väè�ina v�etkých neziskových organizácií, ktoré sa zapojili do ankety, u� niekedy oslovila podnikate¾ský subjekt s ponukouna dlhodobú (minimálne roènú) spoluprácu. Ako v�ak vyplýva z nasledujúceho grafu, dlhodobú formu spolupráce s podnikom alebo firmou mámomentálne 38 % (zo v�etkých respondentov).


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

29

Pri otázke, ko¾ko takýchto dlhodobých partnerstiev neziskové organizácie majú, najèastej�ia odpoveï bola, �e majú partnerstvo s jedným(41,2 % z tých, ktorí za podnikate¾ským subjektom pri�li s ponukou dlhodobej spolupráce) alebo s dvoma podnikmi (23,5 %). Tieto èísla samô�u zda� prekvapujúco vysoké, treba v�ak bra� do úvahy, èo si respondenti pri udávaní poètu takýchto partnerstiev vykladali pod samotnýmpojmom partnerstvo a aký význam a obsah prikladali oznaèeniu dlhodobé partnerstvo.

Neziskové organizácie mali v dotazníku konkretizova� aj konkrétnu spoluprácu s konkrétnymi podnikmi. Vymenova� jednotlivé partner-stvá by bolo komplikované, preto uvádzame iba subjektívne zhodnotenie charakteru týchto jednotlivých foriem spolupráce zo strany tre�osek-torových predstavite¾ov. Ka�dý z nich mal mo�nos� uvies� tri konkrétne podoby spolupráce s podnikate¾ským sektorom a pritom oznaèi� cha-rakter tejto spolupráce.


Mô�ete bli��ie �pecifikova� túto spoluprácu (napí�te názov podniku a oznaète charakter spolupráce)?

Ako ukazuje graf, väè�ina konkrétne vymenovanej spolupráce je pod-¾a charakteristiky samotných respondentov jednorazového, príp. spo-radického charakteru (definícia sporadický zostala na posúdenírespondenta). Tretina uvedených prípadov spolupráce s podnikmi jezalo�ená na pravidelnej báze.

Pre porovnanie s charakterom spolupráce, ktorú majú podnikys neziskovými subjektami, odporúèame porovna� túto odpoveï odpodnikov v kapitole Podniky a neziskový sektor.

Zaujímavým mô�e by� zistenie, èo neziskové organizácie od podnikate¾ského sektora dostávajú, resp. èo im podnik(ate¾) poskytuje. Najèastej�ie uvádzaným obsahom spolupráce medzi podnikmi a neziskovými organizáciami bolo poskytovanie finanèných prostriedkov

a vlastných výrobkov a slu�ieb podnikov neziskovým orgnaizáciam. Na tre�om mieste sa umiestnil prenájom vlastných priestorov, telefónu èiinternetu pre neziskové organizácie, a� na chvoste sa uvádza poskytovanie know-how, skúseností èi informácií alebo objednávok a zákazok.


Aj keï skoro polovica neziskových or-ganizácií uviedla, �e dostávajú od pod-niku, resp. podnikate¾a jeho vlastnévýrobky èi slu�by, najväè�í poèet res-pondetov uviedol, �e obsahom ich spo-lupráce sú poskytované finanèné pros-triedky.

Súèty percentuálnych odpovedíprevy�ujú 100 %, preto�e respondentimali mo�nos� oznaèi� viacero odpovedí.

Na druhej strane sme zis�ovali, èi predstavitelia neziskových organizácií vedia identifikova�, resp. ponúknu� podnikate¾skému subjektu nejakúprotihodnotu. Pri otvorenej otázke �Èo konkrétne ako nezisková organizácia ponúkate/mô�ete ponúknu� podnikate¾skému subjektupri spolupráci s ním?� mali mo�nos� otvorene vymenova� to, èo ponúkajú pri spolupráci podnikate¾skému subjektu. Polovica odpovedí po-núkala protihodnotu pre podnikate¾ov vo forme reklamy, propagácie, èi zlep�enia mena pri prezentácii na vlastných akciách èi vo vlastnýchmédiach. Okolo 7 % odpovedí ponúkalo vlastné slu�by èi výrobky neziskovej organizácie v�eobecne, ïal�ích 6 % �pecifikovali túto ponukuna prípravu spoloèných �portových a pohybových aktivít èi kultúrnych podujatí (4 %) alebo iných spoloèných programov a projektov, a to jed-nak pre zamestnancov podnikate¾ského subjektu (4 %), jednak �peciálne akcie pre deti zamestnancov (5 %). Obdobný poèet organizácií jepripravený ponúknu� informácie a poradenstvo pri rozvoji darcovstva podnikate¾ov. Ïal�ích 5 % organizácií dáva do pozornosti mo�nos�vzdelávania a �kolení pre podnikate¾ov a ich zamestnancov. Vlastné priestory èi ¾udí, odborníkov bolo ochotných ponúknu�, alebo u� ponúkali2 % organizácií, rovnako ako spoluprácu na rozvoji komunity èi regiónu (napr. v oblasti rozvoja cestovného ruchu alebo ekologických projek-tov v zmysle po�iadaviek Európskej únie). Vyskytli sa aj také odpovede, ktoré za protihodnotu ponúkali dobrý pocit, zvy�ovanie sociálnehokapitálu, pomoc pri zamestnávaní zdravotne postihnutých, zodpovednos� alebo dokonca niè.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

30


Za k¾úèovú pri pochopení vnímania podnikate¾ského sektora ako partnera u tre�osektorových predstavite¾ov pova�ujeme otázku, v ktorej sapýtame na preká�ku väè�ej spolupráce ich neziskovej organizácie s podnikmi èi podnikate¾mi. Respondentom bolo ponúknutých celkovodesa� mo�ností, prièom mali mo�nos� viacerých odpovedí (oznaète najviac 3) a takisto mohli doplni� aj svoju vlastnú odpoveï. Percentuálnesúèty jednotlivých odpovedí preto opä� prekraèujú 100 %.

Za preká�ku väè�ej spolupráce va�ej organizácie s podnikmi/podnikate¾mi pova�ujete (oznaète najviac 3):


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

31

Za najdôle�itej�iu preká�ku väè�ej spolupráce s podnikate¾ským sektorom pokladajú oslovení predstavitelia neziskových organizácií predo-v�etkým nedostatoènú motiváciu a podmienky zo strany �tátu (napr. vo forme daòových odpisov). Skoro tri �tvrtiny respondentov pokladá ten-to problém za najèastej�iu preká�ku. Ïalej nasleduje nedostatoèné pochopenie neziskového sektora zo strany podnikov/podnikate¾ov, nedô-vera a pretrvávajúce predsudky (58,6 %) a skoro polovica respondentov sa vyjadrila, �e tou preká�kou je nedostatok zdrojov na stranepodnikate¾ského sektora (odpoveï �nemô�u si to dovoli��). Skoro tretina oslovených predstavite¾ov si myslí, �e jednou z príèin, preèo sa spo-lupráca nemô�e rozvinú�, je lakomstvo podnikate¾ov a ich neochota vzda� sa nieèoho pre druhých. Nieèo vy�e 15 % respondentov si myslí,�e získavanie prostriedkov z podnikate¾ského sektora je pre nich neefektívne a pokladajú ho za málo návratné a skoro 14 % poci�uje nedos-tatok informácií o podnikoch alebo podnikate¾och. Zaujímavým faktom je, �e ani jeden respondent neoznaèil odpoveï �nevidíme v tom �iadnyzmysel�.

Poradie ponúkaných mo�ností pri tejto otázke bolo zvolené takým spôsobom, �e poskytovalo akoby poh¾ad od vonkaj�ích preká�ok v spolu-práci na strane podnikate¾ov (ako nedostatok informácií o nich, nedostatoèné pochopenie, lakomstvo, nedostatok zdrojov), cez preká�kyv prostredí (nedostatoèná motivácia a podmienky zo strany �tátu) a� po preká�ky vo �vnútornom� prostredí neziskovej organizácie (vlastnépriority, kvalita a vlastná prezentácia projektov, neefektívnos�, èi absolútne �iadny význam takejto spolupráce). Zo zozbieraných odpovedímo�no usudzova�, �e najviac spolupráci bránia vonkaj�ie podmienky prostredia (daòové odpisy) a potom dominujú preká�ky skôr na �druhej�strane, v podnikate¾skom sektore. Vo vnímaní tre�osektorových predstavite¾ov je to predov�etkým nepochopenie neziskového sektora a ne-dôvera, predsudky voèi nemu zo strany podnikate¾ov. Ak by aj boli podnikatelia spolupráci otvorení, opä� u nich mô�e ako ïal�ia preká�kavystúpi� nedostatok zdrojov a ak aj majú týchto zdrojov dostatok, pod¾a ïal�ej najèastej�ej odpovede, nie sú pre svoje osobné lakomstvoochotní sa ich vzda� pre druhých. Z týchto odpovedí vyplýva, �e neziskové organizácie vidia preká�ky, resp. dôvody väè�ej nespolupráceskôr u iných ako u seba.


Len zlomok skúmaných organizácií neuva�uje o tom, �e by v budúc-nosti získavali zdroje z podnikate¾ského sektora.

Za formu spolupráce neziskového a podnikate¾ského sektora mo�noistým spôsobom poklada� aj nový in�titút venovania 1 % dane z príj-mu právnických osôb na verejnoprospe�ný úèel, ktorý sa bude môc�za uplynulý rok poukáza� po prvýkrát v roku 2004. Preto sme chcelizisti�, èi sa o tejto mo�nosti medzi neziskovými organizáciami vie a èiju ich predstavitelia vyu�ijú na nadväzovanie nových kontaktov s pod-nikate¾skými subjektami.


Napriek tomu, �e a� 14 % respondentov uviedlo, �e o novej mo�nosti venovania 1 % dane z príjmu právnických osôb pre neziskové organizá-cie nevie, túto novú mo�nos� chce vyu�i� a� 96 % organizácií. V tejto otázke bol mylne uvedený rok, od ktorého bude táto mo�nos� k dispozí-cii (bol uvedený rok 2003 a hoci vyhlásenie sa bude podáva� za rok 2003, reálna mo�nos� získania týchto prostriedkov bude a� v roku 2004).

MARKETING, SPOLUPRÁCA S PODNIKATE¼SKÝM SEKTOROMA VYU�ITIE INFORMAÈNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Dôle�itú súèas� profesionálnej práce neziskovej organizácie a jej kompetentného prístupu k osloveniu a spolupráci s podnikate¾ským subjek-tom predstavuje marketing. Keï�e jeho vyu�ívanie neziskovými organizáciami na Slovensku je rôzne, zaujímali nás problémy aj v tejto oblas-ti. Pod¾a vnímania neziskových organizácií a� skoro 60 % z nich má s marketingom nejaké problémy.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

32


Najväè�ie problémy v oblasti marketingu majú skúmané organizácie v konkrétnych znalostiach a skúsenostiach s marketingom (skoro 70 %z tých, èo uviedli, �e majú s marketingom problém). Ïal�ími problematickými oblas�ami sú marketingový plán, stratégia (57,5 %) a výsledokèinnosti organizácie ako marketingový produkt (48,9 %).

Percentuálny súèet odpovedí prekraèuje 100 %, preto�e respondenti sa vyjadrovali ku v�etkým z piatich navrhovaných oblastí.Ako z týchto odpovedí vyplýva, na poli marketingového poradenstva pre neziskový sektor, pri definovaní produktu neziskovej organizá-

cie, tvorbe a napåòaní jej marketingového plánu èi stratégie je teda ve¾ký priestor.

K marketingovej prezentácii nielen neziskovej organizácie patrí aj prítomnos� v internetovom priestore. Nové technológie poskytujú aj novémo�nosti napríklad na získavanie zdrojov èi otvárajú nové príle�itosti na spoluprácu. V tejto oblasti sme chceli zmapova� existujúci priestorpre prípadné rozvinutie medzisektorovej spolupráce cez internet.

Napriek postupujúcej informatizácii, stále väè�ina organizácií, ktoré sa do ankety zapojili, vlastnú internetovú webstránku nemajú.Nepýtali sme sa pritom na skutoènos�, èi majú resp. nemajú prístup na internet, ale na vlastnú prezentáciu na internete vo forme vlastnýchstránok.


Vo vz�ahu k vlastným webovým stránkamneziskových organizácií nás zaujímalo ajich vyu�itie v oblasti spolupráce s partner-mi z iných sektorov. Èi u� na prezentáciuexistujúcej spolupráce pre verejnos� ale-bo aj na vyu�itie tohto relatívne pohodlné-ho nástroja na alternatívne získavanienových zdrojov.


PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

33

Z tých organizácií, èo uviedli, �e majú vlastnú webstránku, nieèo vy�e tretina má na nej aj informácie o spolupráci s nejakým podnikom alebopodnikate¾om. Pri bli��om poh¾ade na to, akým spôsobom neziskové organizácie prezentujú svoju spoluprácu s podnikate¾ským sektoromcez internet, zistíme, �e najväè�í priestor má len strohé informovanie, èi odkaz na webstránku podniku alebo podnikate¾a.

Percentuálne odpovede sa vz�ahujú len na tých, èo majú na webstránke nejaké informácie o spolupráci s podnikate¾ským sektorom a ichsúèet prevy�uje 100 %, lebo respondenti mali mo�nos� zvoli� si aj viacero odpovedí. Ak tieto odpovede porovnáme s celou vzorkou, percentu-álne zastúpenie organizácií, ktoré takto o spolupráci informuje, je len okolo 12 %.

Vyu�ívate webstránku na získavanie nejakých zdrojov alebo finanèných prostriedkov cez internet? Ak ÁNO, akým spôsobom:


Skoro polovica z tých, èo majú vlastnú webstránku uviedla, �e ju nejakým spôsobom vyu�ívajú aj na získavanie ïal�ích zdrojov. Pri detailnej-�ej analýze kladných odpovedí zistíme, �e najèastej�ou formou sú výzvy na podporu neziskovej organizácie a uvedenie informácie o úète, naktorý mo�no prispie�. A� o polovicu menej be�né je uvedenie bannerov, reklamných pútaèov èi odkazov na stránky podporovate¾ov a len10 % uviedlo, �e majú na webstránke aj mo�nos� priamej podpory, platieb cez internetbanking.

Percentuálne hodnoty uvedené v grafe sa vz�ahujú len na tých, èo majú webstránku a èo ju aj vyu�ívajú na získavanie nejakých zdrojov.Ak tieto hodnoty porovnáme s celou skúmanou vzorkou, zistíme, �e podiel tých, èo vyu�ívajú nové technológie na získavanie nových zdrojovje len okolo 16 %.

Pri identifikácií príle�itostí pre rozvoj medzisektorovej spolupráce cez internet sme polo�ili respondentom aj otázku, èi by prípadne vyu�iliwebstránku aj na získavanie nových zdrojov/fundraising pre svoju neziskovú organizáciu, ak by mali takú mo�nos�.


Drvivá väè�ina (99 %)organizácií uviedla, �e by vyu�ilitúto príle�itos� a radi by sa zapojili do získavania novýchzdrojov cez webstránku, resp. internet. A� 44 % z odpo-vedí pritom uviedli, �e by takú stránku, prostredníctvomktorej by získavali zdroje, boli ochotní aj sami prevádzko-va�, zvy�ných 55 % by túto mo�nos� vyu�ilo, ak by samineboli prevádzkovate¾om takej stránky.

Èo by ste v takom prípade vedeli poskytnú� ako protihodnotu pre vá�ho partnera/donora cez internet?

Rovná polovica respondentov opä� uviedla, �e by cez internet dokázali podnikate¾skému sektoru ponúknu� jeho prezentáciu èi propagáciuvýrobkov a slu�ieb, reklamu a podporu image. 22 % z tých, èo sa rozhodli odpoveda� na túto otázku (celkovo 97 odpovedí), uviedlo, �e by toboli spoloèné projekty, èi podujatia, pribli�ne podobné mno�stvo organizácií (19 %) ponúka poradenstvo a informácie. Okolo 16 % je rozhod-nutých ponúknu� internetovú prezentáciu èi webslu�by a prispie� tak k zvý�eniu náv�tevnosti webstránky podnikate¾ského subjektu.

Z uvedených výsledkov mo�no len skon�tatova�, �e internet sa, asi aj vzh¾adom k nízkej penetrácii v celej slovenskej spoloènosti, nestale�te výraznej�ím nástrojom u¾ahèenia vzájomného kontaktu neziskových organizácií s ostatnými subjektami èi nástrojom získavania novýchzdrojov pre neziskové aktivity. Rovnako ani propagácia týchto partnerstiev cez internet nie je �témou dòa�, nejakým zásadným spôsobom tútospoluprácu internet neu¾ahèuje, èi jej nenapomáha. Internet teda pri spolupráci neziskových organizácii s podnikate¾skými subjektami zatia¾nezohráva e�te tú úlohu, ktorú by, aj vzh¾adom na úspe�né príklady zo zahranièia, mohol.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

34

Zhrnutie

V tejto èasti priná�ame zosumarizované závery, získané prostredníctvom spracovania vrátených dotazníkov. Chceme zdôrazni�, �e v tomtoprípade ide iba o vyjadrenia vzorky organizácií, a teda situácie a kon�tatácie opísané v ni��ie uvedených záveroch nemô�eme zov�eobecòo-va� pre celý neziskový sektor. Predpokladáme v�ak, �e aj táto vzorka mô�e by� dobrým indikátorom problémov a trendov, ktorým tretí sektorna Slovensku v súèasnosti èelí.

PROBLÉMY NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ

§ Za najproblematickej�iu oblas� vo fungovaní organizácií pova�ujú neziskové organizácie oblas� finanèno-ekonomickú.

§ 3 najèastej�ie uvádzané ekonomické problémy neziskovej organizácie boli uvádzané:� nedostatoèná podpora a spolupráca s podnikate¾ským sektorom� samofinancovanie� nedostatoèná podpora a spolupráca so �tátom a samosprávou

§ 3 najdôle�itej�ie ekonomické problémy celého neziskového sektora boli oznaèené:� nevyhovujúca legislatíva upravujúca ekonomické postavenie neziskových organizácií� nedostatoèná podpora a spolupráca so �tátom a samosprávou� nedostatoèná podpora a spolupráca s podnikate¾ským sektorom

§ Za najväè�í problém v rámci finanèného mana�mentu organizácie bolo oznaèené zabezpeèenie financovania, konkrétne formou zís-kavania zdrojov od podnikov a od �tátu.

§ Drvivá väè�ina neziskových organizácií, a� 95 %, by potrebovala v oblasti ekonomických problémov nejakú pomoc. V prvom radeby malo ís� o poskytnutie konkrétnych informácií, potom o poradenstvo, konzultácie èi �kolenie. Iba men�ia skupinka organizácií vy�a-duje aj pomoc pri tvorbe a napåòaní vlastnej finanènej stratégie.

§ Za finanènú stránku projektov najèastej�ie zodpovedá riadite¾/predseda organizácie. Iba zlomok organizácií má �pecializovanéhofinanèného mana�éra, zodpovedného za strategické finanèné riadenie organizácie.

SPOLUPRÁCA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ S PODNIKATE¼SKÝM SEKTOROM

§ �tyri organizácie z piatich u� niekedy oslovili podnikate¾ský subjekt so �iados�ou o podporu/spoluprácu. Viac ako polovica z nichto robí sporadicky. Tretina uvedených prípadov spolupráce s podnikmi bola zalo�ená na pravidelnej báze.

§ Nadpolovièná väè�ina zapojených organizácií u� niekedy oslovila podnikate¾ský subjekt s ponukou na dlhodobú spoluprácu (minimál-ne roènú). V súèasnosti má takúto formu dlhodobej spolupráce 38 % respondentov z ankety.

§ Najèastej�ie uvádzaným (74 %) obsahom spolupráce medzi podnikmi a neziskovými organizáciami bolo poskytovanie finanènýchprostriedkov. Na druhom mieste (50 %) nasledovalo poskytovanie vlastných výrobkov a slu�ieb podnikate¾ských subjektov.

§ Polovica organizácií ponúka ako protihodnotu podnikate¾ským subjektom vo forme reklamy, propagácie èi zlep�enia mena priprezentácii na vlastných akciách èi vo vlastných médiách.

§ Za najdôle�itej�iu preká�ku väè�ej spolupráce s podnikate¾ským sektorom pokladajú oslovení predstavitelia neziskových organizáciípredov�etkým nedostatoènú motiváciu a podmienky zo strany �tátu (napr. vo forme daòových odpisov).

§ A� 98 % respondentov uviedlo, �e v budúcnosti uva�ujú o získavaní zdrojov z podnikate¾ského sektora.

§ O novom in�titúte venovania 1 % dane z príjmu právnických osôb na verejnoprospe�ný úèel vedelo 86 % organizácií, ktoré sa zapoji-li do ankety. Skoro v�etci z nich ho plánujú vyu�i� prostredníctvom nadväzovania nových kontaktov a spolupráce s podnikmi.

MARKETING, SPOLUPRÁCA S PODNIKATE¼SKÝM SEKTOROMA VYU�ITIE INFORMAÈNÝCH TECHNOLÓGIÍ

§ Vyu�ívanie marketingu neziskovými organizáciami je na Slovensku rôzne. A� skoro 60 % organizácií má s marketingom nejaké prob-lémy. Najväè�ie problémy v oblasti marketingu majú skúmané organizácie v konkrétnych znalostiach a skúsenostiach s marketingom(takmer 70 % z tých èo uviedli, �e majú s marketingom problém).

§ Napriek postupujúcej informatizácii, väè�ina organizácií vlastnú internetovú webstránku nemá. Z tých organizácií, èo uviedli, �e jumajú, nieèo vy�e tretina má na nej aj informácie o spolupráci s nejakým podnikom alebo podnikate¾om. Väè�inou v�ak ide len o strohéinformovanie, èi odkaz na webstránku podniku alebo podnikate¾a.

§ A� 99 % respondentov uviedlo, �e ak by malo mo�nos�, vyu�ili by webstránku na získavanie zdrojov pre svoju organizáciu.V súèasnosti túto mo�nos� realizuje 45 % z tých, èo majú vlastnú webstránku (16 % v�etkých opýtaných).

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

35

OSOBNÉ ROZHOVORY V NADÁCIACHA STRE�NÝCH ORGANIZÁCIACH

CIELE ZIS�OVANIA

Cie¾om osobných náv�tev a polo�truktúrovaných rozhovorov s predstavite¾mi vzorky významných nadácií a stre�ných (servisných) organizá-cií na Slovensku bolo zisti� ich názory a vnímanie ekonomicko-finanèných problémov, ktoré ich organizácie v súèasnosti majú. Rovnako smechceli zmapova� tieto problémy v rámci celého slovenského neziskového sektora z ich poh¾adu. �peciálny priestor a pozornos� sme v rozho-voroch venovali problematike spolupráce neziskových organizácií a podnikate¾skej sféry. Opä� sme zis�ovali názory na úroveò tejto spoluprá-ce v rámci celého neziskového sektora na Slovensku, ale sústredili sme sa aj na samotné skúmané organizácie. V�etky otázky a analýzaodpovedí na ne smerovali k odhaleniu miery profesionality, s ktorou obèianske organizácie na Slovensku pracujú.

METODOLÓGIA OSOBNÝCH ROZHOVOROV, VZORKA OSLOVENÝCH SUBJEKTOV

V tejto èasti realizácie prieskumného projektu sme oslovili a osobne nav�tívili 6 predstavite¾ov grantových nadácií (Nadácia otvorenej spoloè-nosti � Open Society Foundation, Nadácia pre deti Slovenska, Sasakawa Peace Foundation, Nadácia pre podporu obèianskych aktivít,Nadácia Ekopolis, Karpatská nadácia) a 4 zástupcov stre�ných a servisných organizácií (Fórum donorov, Zdru�enie pre pomoc mentálne po-stihnutým, Slovenská humanitná rada, Slovenská akademická informaèná agentúra, n. o.), s ktorými sme prediskutovali otázky tematickyzaradené do dvoch oblastí: ekonomicko-finanènú oblas� pôsobenia neziskových organizácií a oblas� tvorby neziskovo-podnikate¾ských part-nerstiev na Slovensku.

Prvej skupine opýtaných (grantovým nadáciam) sme v polo�truktúrovaných rozhovoroch polo�ili 13 otázok, druhej skupine (stre�nýmorganizáciam) 10 otázok. Osem otázok bolo pre obidve skupiny identických, preto aj zhrnutie ich odpovedí priná�ame v jednom texte, spoloè-nom pre obe skupiny. V prípade zvy�ných, �pecifických otázok, polo�ených pre ka�dú oslovenú skupinu osobitne, odpovede sumarizujemeoddelene pod¾a jednotlivých cie¾ových skupín. Formuláre príslu�ných dotazníkov pou�ívaných pri osobných stretnutiach viï v èasti Prílohy).

OSOBNÉ POLO�TRUKTÚROVANÉ ROZHOVORY

qq EKONOMICKO-FINANÈNÁ OBLAS� PÔSOBENIA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ

Ako vyplýva z analýzy dotazníkov, za najproblematickej�iu v neziskových organizáciach pova�ujú ich predstavitelia ekonomicko-finanènúoblas�. Aj z tohto dôvodu sme sa poèas osobných stretnutí bli��ie zamerali na zistenie a následné prehodnotenie zásadných problémovv tomto ekonomicko-finanènom rámci. Obidvom skupinám opýtaných (nadáciam a stre�ným organizáciam) sme na zaèiatku polo�ili 2 základ-né otázky:

Pomenujte, pod¾a Vás, 3 najdôle�itej�ie ekonomicko-finanèné problémy tretieho sektora.Uveïte 3 ekonomicko-finanèné problémy Va�ej nadácie/organizácie.

Predstavitelia významných grantových nadácií a stre�ných organizácií sa zhodli na týchto troch, pre nich najdôle�itej�ích ekonomicko-finanèných problémoch neziskového sektora na Slovensku: § Nedostatok finanèných zdrojov - obmedzený domáci kapitál, slabá slovenská ekonomika, dlhodobá závislos� na zahranièných zdro-

joch, nastávajúca zmena v �truktúre finanèných zdrojov.§ Vz�ah so �tátom � nevhodná legislatíva, nemotivujúce daòové stimuly (nedostatok analýz a teoretického základu pre argumentáciu),

chýbajúce �pecifiká v úètovníctve neziskových organizácií, nedostatoène transparentné �tátne programy podpory neziskového sekto-ra.

§ Problém celkovej udr�ate¾nosti sektora � neexistencia stratégie ïal�ieho fungovania tretieho sektora, nedostatok modelov podnika-nia a samofinancovania, absencia medzisektorovej spolupráce a slabý fundraising z podnikate¾ského a �tátneho sektora.

V prípade odpovedí zo strany grantových nadácií boli e�te identifikované nasledujúce problémy: pokrytie re�ijných nákladov neziskovýchorganizácií, neexistencia tradície dávania pre neziskové organizácie èi projekty a nespolupráca organizácií v rámci tretieho sektora.

Vlastné ekonomické problémy dopytovaných nadácií úzko súvisia s charakterom a pôvodom zdrojov, ktoré tá ktorá nadácia získavaresp. prerozde¾uje. Keï�e ka�dá z týchto nadácií má svoj �pecifický zdroj prostriedkov, aj jej problémy so zdrojmi sú �pecifické.Spoloèným problémom bolo zabezpeèenie finanènej stability a trvalej udr�ate¾nosti nadácií s cie¾om prekona� závislos� na jednom zdroji,problémy s likviditou prostriedkov, kurzovými rizikami (najmä v prípade regrantingu zo zahranièia) a zhodnocovaním základiny. Ako výzvavyvstáva aj potreba �zabali�� niektoré programy nadácií do formy, ktorá by bola atraktívna a �predajná� aj pre podnikate¾ský sektor.

Konkrétne problémy stre�ných organizácií sa lí�ili v závislosti od ich postavenia v sektore, då�ky pôsobenia, odbornosti personálnejzákladne a pod. V ka�dej zo skúmaných organizácií sa ukazovali ako dôle�ité iné problémy, medzi ktoré patrili nedostatok financií na kry-tie re�ijných nákladov, personálne zdroje a ich fluktuácia, nedostatoèná komunikácia s domácimi sponzormi (podnikate¾mi).

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

36

Zástupcom grantových nadácií sme ïalej polo�ili tieto otázky:

Pomenujte hlavné ekonomicko-finanèné nedostatky neziskových organizácií v �iadostiach o grant a v ich závereèných správach.Uplatòujete pri posudzovaní grantov kritériá stanovenia reálnosti nákladových polo�iek rozpoètu?Do akej miery je finanèná evalvácia projektov prepojená s jej obsahovou analýzou?Akými spôsobmi zhodnocujete majetok nadácie?

Medzi najèastej�ie spomínané nedostatky neziskových organizácií v �iadostiach o grant patrili:§ Neschopnos� vies� preh¾adné úètovníctvo, èi úplná absencia úètovníctva§ Absencia strategického myslenia, neodhadnutie vlastných kapacít a situácie �na trhu�, módnos�, úèelovos� a �na�ívanie� projektov na

podmienky a priority nadácií§ V oblasti tvorby rozpoètov je èasté ich nadhodnocovanie, keï oèakávania sú väè�ie ako mo�nosti, z èoho vyplýva, �e maximálne

rozpoèty nebudia dôveryhodnos� organizáciíKa�dá z opýtaných nadácií uplatòuje pri posudzovaní grantov kritériá reálnosti nákladových polo�iek v návrhoch rozpoètov projektov.Finanèná evalvácia projektov, je pri v�etkých nadáciach nevyhnutnou súèas�ou obsahovej analýzy predkladaných projektov. Kritériaobsahovej analýzy ka�dého projektu v�ak závisia predov�etkým od jeho charakteru.

Pri otázke na spôsoby zhodnocovania majetku nadácie sa prejavil rozdiel v nadáciach, ktoré sú èisto prerozde¾ovacie (regrantingo-vé) a svoje minimálne základné imanie nezhodnocujú a tými, ktoré u� nejakú základinu majú, resp. sa ju sna�ia budova�. Druhá skupinavyu�íva na tento úèel v�etky mo�né spôsoby od úlo�iek cez �tátne dlhopisy, termínované vklady a podielové investièné fondy a� po èrta-júcu sa formu spoloèného investovania. Finanènú situáciu nadácií so základinou charakterizuje aj fakt, �e hoci majú základinu, na výraz-nej�iu tvorbu rezervného fondu u� prostriedky nezostávajú.

Posledné dve otázky v ekonomicko-finanènej oblasti pôsobenia MVO sme polo�ili predstavite¾om stre�ných organizácií:

Zostavujete roèný rozpoèet pre va�u stre�nú organizáciu? Ak áno, aké máte pri tom problémy? Kto ho tvorí? Ak nie, preèo?Kto u vás zostavuje rozpoèty pre konkrétne projekty a aké máte pri tom problémy?

Kým polovica opýtaných organizácií nemá s tvorbou rozpoètu takmer �iadne problémy, druhá polovica deklarovala problémy viac v rámcijeho napåòania ako v jeho tvorbe. Jedna z organizácií nemá roène vykrytých a� 50% svojho rozpoètu. Vyplýva jej z toho nevyhnutné hie-rarchizovanie a prioritizovanie existujúcich projektov, prièom prednos� zvyèajne dostávajú tradièné projekty a akcie, na úkor inovatívnych,rozvojových.

Vo v�eobecnosti mô�eme skon�tatova�, �e rozpoèty organizácií tvoria riaditelia organizácií, v spolupráci so svojimi internými ekonó-mami. V prípade konkrétnych projektov rozpoèty navrhujú jednotliví projektoví mana�éri.

qq OBLAS� TVORBY NEZISKOVO-PODNIKATE¼SKÝCH PARTNERSTIEV

V oblasti medzisektorových partnerstiev a vzájomnej spolupráce sme sa respondentov z obidvoch cie¾ových skupín spýtali 6 rovnakých otá-zok. Ich odpovede prezentujeme v ïal�om texte.

Aké majú, pod¾a Vás, slovenské MVO problémy pri fundraisingu z podnikate¾ského sektora?

Najèastej�ie uvádzaným problémom pri oslovovaní podnikate¾ského subjektu zo strany neziskových organizácií je fakt, �e oba sektory,jednotliví partneri, sa vôbec nepoznajú, �e majú voèi sebe pretrvávajúce predsudky a nedôveru. Vyplýva to z iných kultúr oboch sektorov,z jednorozmerného poh¾adu a nepochopenia poslania partnera z druhého sektora. Ak aj prichádza k osloveniu podnikate¾ského subjektuzo strany neziskovej organizácie, èastokrát to táto organizácia nevie urobi� profesionálne. Vyplýva to jednak z vlastnej neschopnostiorganizácií, ale aj z rôznych jazykov, ktorými oba sektory komunikujú, èi neschopnosti neziskových organizácií ponúknu� podnikate¾ské-mu subjektu vhodný produkt, �preda�� mu to, èo robia, èomu sa venujú. Respondenti spomedzi grantových nadácií ïalej uviedli, �e dôvo-dom neschopnosti takéhoto prístupu je aj rozmaznanos� vïaka zahranièným zdrojom, ktoré v minulosti neziskové organizácie �tedropodporovali. Do popredia sa tak dostáva otázka profesionality a profesionalizácie neziskového sektora, jeho transparentnosti, ale na dru-hej strane aj etickej èistoty partnerov z podnikate¾ského sektora. Ak aj príde k nejakej úspe�nej spolupráci zo strany podnikate¾skéhosubjektu s neziskovou organizáciou, väè�inou ide skôr o jednorazovú ako systematickú podporu a, ako uviedli respondenti, neziskovéorganizácie èastokrát za òu vôbec nepoïakujú, neposkytnú podnikate¾skému subjektu informácie o tom, ako s prostriedkami nalo�ili, èiúplne zabudnú na toho, od koho tie prostriedky dostali. Stre�né organizácie identifikovali najväè�ie problémy v dvoch oblastiach. Prvouz nich je znaèná neprofesionalita neziskových organizácií (napriek dobrým teoretickým vedomostiam o fundraisingu od podnikate¾ov jeich aplikácia v praxi ve¾mi slabá). Druhú predstavuje nedostatoèná legislatíva tak pre podniky ako aj neziskové organizácie, ktorá ústi donízkeho záujmu vzájomne spolupracova�.

Èo, pod¾a Vás, bráni väè�ej anga�ovanosti podnikate¾ského sektora pri spolupráci s neziskovými organizáciami a rozvoju podniko-vej filantropie?

Predstavitelia grantových nadácií v drvivej väè�ine za najèastej�iu preká�ku väè�ej anga�ovanosti podnikate¾ského sektora v spoluprácis neziskovými organizáciami uviedli nevedomos� o filantropii a zah¾adenos� do seba, vzájomné predsudky a nedôvera partnerov voèisebe navzájom, ako aj fakt, �e dávanie nie je súèas�ou na�ej kultúry a darcovstvo nemá u nás tradíciu. Ako ïal�í dôle�itý problém bolaspomenutá legislatíva, ale aj nedostatoèná konkurencia v podnikate¾skom sektore èi nesprávny prístup k fundraisingu od podnikate¾ov.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

37

Stre�né organizácie vidia najväè�ie preká�ky v podobných, takmer identických oblastiach, ako to bolo aj v prípade nadácií: § Zlá situácia v ekonomickej (nedostatok peòazí) a legislatívnej (nemotivujúce zákony) oblasti;§ Nedostatoèná a neprofesionálna prezentácia tretieho sektora v médiách;§ Vzájomná neinformovanos�, nevedomos�, slabé poznanie navzájom, nevyu�ívanie obojstranne výhodných príle�itostí pri vzájomnej

spolupráci.

Sú, pod¾a Vás, slovenské neziskové organizácie schopné robi� dobrý marketing za úèelom budovania partnerstiev s podnikmi? Aké sú jeho nedostatky?

Pri hodnotení úrovne marketingu u neziskových organizácií sa vyskytli rôznorodé názory. Neziskové organizácie to pod¾a predstavite¾ovgrantových nadácií buï nevedia robi� vôbec a nemajú �iadny marketing, sú �ivelné a zamerané len na seba (prièom si mnohé ani nechcúda� poradi�, lebo to �vedia najlep�ie�) a� po tie, ktoré u� nejakú skúsenos� majú, pre�li pokrokom a vedia to robi� profesionálne.

Väè�ina odpovedí predstavite¾ov stre�ných organizácií sa zhodovala v názore, �e mnohé, najmä ve¾ké organizácie sa u� nauèili robi�dobrý marketing, a to aj vïaka ve¾kej tvorivosti, ktorou ¾udia v tre�om sektore disponujú. Na druhej strane, mnohé neziskové organizácieby e�te potrebovali získa� vzdelanie a profesionálny prístup v oblasti marketingu. Medzi dôvody tohto nedostatku boli spomenuté najmäèastá fluktuácia ¾udí v tre�om sektore, odli�nosti v marketingovom uva�ovaní a rozdielnej analýze produktu.

Máte v súèasnosti partnerstvo s biznis firmou? Ak áno, s kým a aké sú Va�e skúsenosti? Ak nie, máte nejaké plány v tomto smeredo budúcnosti?

Väè�ina oslovených k¾úèových nadácií nemá rozvinutú dlhodobej�iu spoluprácu s podnikate¾ským sektorom. Len men�ia èas� z nichv minulosti realizovala nieko¾ko málo projektov s podnikate¾skou sférou. Najväè�ím vzorom by v tomto smere mohla by� Nadácia pre detiSlovenska, ktorá má momentálne rozbehnutých viacero projektov, napr. s firmou Shell èi Citibank. Ve¾ký význam pre úspe�nos� tejto spo-lupráce zohráva pravdepodobne aj programové zameranie tejto nadácie na podporu detí a mláde�e. Táto oblas� sa javí ako �populárna�a ¾ahko �predajná� pre získanie podpory zo strany verejnosti a podnikate¾ského sektora. Napriek tomu, �e u väè�iny nadácií táto spolu-práca e�te nenadobúda konkrétnu podobu, zámery a plány pre jej rozvinutie pod¾a ich predstavite¾ov existujú. Respondenti ich v�aknekonkretizovali.

S výnimkou jednej organizácie sme partnerskú spoluprácu medzi podnikmi a oslovenými stre�nými organizáciami nezaznamenali.I�lo väè�inou o jednostrannú podporu neziskovej organizácie zo strany podnikate¾ského subjektu, ktorá bola uskutoènená buï na osob-nom kontakte alebo na základe u� dlhodobej�ej spolupráce. Iba v jednom prípade, a tu musíme poznamena�, �e i�lo o skúsené, star�iea dlhodobo pôsobiace organizácie v tre�om sektore na Slovensku, sme identifikovali spoluprácu s biznis sektorom na princípe zmluvnéhopartnerstva.

Èo (akú protihodnotu) ponúkate/mô�ete ako nadácia/stre�ná organizácia ponúknu� podnikate¾skému subjektu pri vytvorení part-nerstva s ním?

Protihodnotu, ktorú nadácie mô�u pri vzájomnej spolupráci podnikate¾skému sektoru ponúknu�, tvorí predov�etkým poznanie oblasti, naktorú sa zameriavajú (teda napr. oblas� detí a mláde�e, mikropô�ièky pre rie�enie nezamestnanosti apod.). Ako hodnota ponúkaná dospolupráce bola spomenutá aj silná znaèka organizácie a dobrý pocit z pomoci.

Protihodnoty, ktoré stre�né organizácie ponúkli, resp. mô�u podnikom v budúcnosti ponúknu�, sme rozdelili do troch najèastej�iespomenutých skupín: § Zverejnenie podpory v rôznych médiach (vlastné èasopisy, webstránky, apod.)§ Poskytnutie protislu�ieb zamestnancom alebo rodinným príslu�níkom podnikate¾ov§ Sprostredkovanie èi výmena kontaktov a skúseností

Uveïte marketingové aktivity Va�ej nadácie/stre�nej organizácie voèi verejnosti, iným neziskovým organizáciam a voèi podnikom.

Marketingové aktivity nadácií sú podobné ako pri stre�ných organizáciach, av�ak sú roz�írené o tvorbu výroèných správ (èo im vyplývazo zákona), potrebnú medializáciu nadácie a propagáciu podporených projektov u grantistov. U niektorých nadácií majú marketing nastarosti samostatní projektoví mana�éri, inde má prednos� marketing projektov ako samotnej nadácie. Jedna z nadácií sa napr. zamý�¾anad tým, ako svoje programy lep�ie �zabali�� do balíkov ¾ah�ie �predajných� pre podnikate¾ský sektor.

Najèastej�ie spomenuté marketingové aktivity kontaktovaných stre�ných organizácií a grantových nadácií mô�eme rozdeli� do nasle-dujúcich kategórií:§ Forma tlaèených materiálov: èasopisy, obèasníky, letáky, bro�úry, publikácie, metodické materiály, mailingy, prieskumy§ Elektronická forma: vlastné webstránky neziskových organizácií § Forma osobných stretnutí: konferencie, semináre§ Spolupráca s médiami: tlaè, rozhlas, TV, tlaèové konferencie

Na záver sme predstavite¾om nadácií polo�ili otázku: Vyu�ívate kritérium �schopnos� vytvára� partnerstvá medzi podnikmi a nezisko-vými organizáciami� pri posudzovaní projektov? Ak áno, akú dôle�itos� zohráva?

Grantové nadácie v podstate vyu�ívajú kritérium �schopnosti vytvára� partnerstvá medzi podnikmi a neziskovými organizáciami� pri posu-dzovaní projektov. Ich vyu�ívanie v�ak závisí od programov, ktoré daná nadácia realizuje. Pri posudzovaní projektov má medzisektorováspolupráca prednos�, hoci v praxi sa takéto projekty s výrazným medzisektorovým zameraním èasto nevyskytujú.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

38

Zhrnutie

Je paradoxné, �e najväè�ie �a�kosti, ktoré súèasné slovenské neziskové organizácie trápia, majú práve ekonomicko-finanèný rozmer.Pracovníci týchto organizácií vyvíjajú ove¾a väè�ie úsilie a energiu na rie�enie týchto finanèných otázok, ako by sa na prvý poh¾ad mohlozda�. Na mieste je preto otázka: potrebuje tretí sektor na Slovensku viac profesionálnej�ích organizácií, ktoré si budú vy�adova� aj kvalitnej-�ie organizaèné a finanèné zabezpeèenie (zavádzanie moderných technológií, adekvátne ohodnotenie ¾udských zdrojov, reprezentatívnepriestory) alebo je pre jeho zachovanie postaèujúca existencia amatérskych neziskových organizácií, ktoré si vystaèia aj s �prácou na kolene�,èi ve¾mi skromnými zdrojmi a odu�evnene budú vykonáva� zmysluplné aktivity na dobrovo¾níckej báze?

V prvom prípade je príli�ná starostlivos� o finanèné zabezpeèenie organizácie pochopite¾ná a adekvátna. Iné to je v prípade dobrovo¾-ných zoskupení ¾udí, zdru�ujúcich sa za úèelom splnenia zvolenej misie èi za úèelom uspokojenia vlastného presvedèenia o potrebe vykoná-va� verejnoprospe�nú èinnos�. Ale nebudú aj tí �jednoduch�í a lacnej�í� raz stagnova� so svojimi aktivitami na jednom mieste, na úkor viacinovatívnych a rozvojových iniciatív, ak sa im rozpoèet nenaplní do �elanej miery, ako to mô�eme vidie� aj v jednej z odpovedí stre�nej organi-zácie?

Pravdepodobne si v tejto chvíli nebudeme vedie� kvalifikovane odpoveda� na vy��ie polo�enú otázku, no pravda bude stá� aj v tomto prí-pade urèite niekde uprostred. Je v�ak zrejmé, �e bez rie�enia finanèno-ekonomických zále�itosti sektora by ani tí najskromnej�í nemohlivykonáva� mnohé aktivity, ktoré sú èastokrát nevyhnutne prepojené s trhovým prostredím, v ktorom existujú. Èi u� ide o obchodno-právne,pracovno-právne èi iné finanèné vz�ahy.

Mohli by sme oèakáva�, �e prístupy neziskových organizácií smerom k podnikate¾skému sektoru sa budú z procesnej i obsahovej stránkyvzájomne odli�ova�, v závislosti od jednotlivých právnych foriem. V postupoch skúmaných organizácií pri nadväzovaní kontaktov a spoluprá-ce s podnikate¾mi sme v�ak nezaznamenali zásadnej�ie rozdiely. �iadna z právnych foriem neziskových organizácií, pôsobiaca v súèasnomprávnom systéme SR, nie je �peciálne �ekonomicky zvýhodnená� voèi iným neziskovým právnym normám, a podobne, ani jedna z nich nie jepredurèená na jednoduch�í, èi zlo�itej�í finanèný mana�ment organizácie. Mô�eme poveda�, �e ka�dá z organizácií musí rovnako zlo�ito, ajkeï mo�no inými spôsobmi, ale predsa len bojova� s èoraz èastej�ími ekonomickými problémami v sektore.

Potvrdilo sa to aj v názoroch opýtaných na oblas� vytvárania neziskovo-podnikate¾ských partnerstiev. V odpovediach predstavite¾ov takgrantových nadácií, ako aj stre�ných organizácií (v ich prípade to boli obèianske zdru�enia, nezisková organizácia a záujmové zdru�enieprávnických osôb) sme v prístupe k strategickému uva�ovaniu o súèasnej i budúcej spolupráci s podnikate¾ským sektorom nezaznamenalivýznamné odli�nosti. Pre mnohých z nich ide stále o novú, na Slovensku e�te neprebádanú oblas�, vy�adujúcu si nové vzdelávanie a èorazprofesionálnej�í prístup.

Dá sa poveda�, �e ako jeden z hlavných problémov, ktorý mô�e generova� neprofesionalitu a ïal�ie nedostatky èi preká�ky pri efektív-nom fungovaní neziskových organizácií, vystupujú ¾udské zdroje. Z poh¾adu profesionalizácie neziskového sektora je otázne, èi by sa riadite-lia týchto organizácií mali a� v takom znaènom rozsahu zaobera� finanèným mana�mentom, ako to u nich bada� v súèasnosti. Finanènímana�éri (ak vôbec organizácia takého pracovníka má) sú v takomto prípade potom iba �obyèajnými� vykonávate¾mi a administrátormi finanè-ných zále�itostí vo vnútri organizácie, namiesto skutoèných finanèných stratégov a poradcov riadite¾om èi mana�érom týchto organizácií. Nadruhej strane nedostatok zdrojov pravdepodobne neumo�òuje takýchto �pecialistov v organizácii zamestna� èi udr�a�, a tak sa celý problémdostáva do uzavretého kruhu.

Mnohí vidia v ziskovom sektore nový alebo ïal�í zdroj finanèných príjmov pre neziskové organizácie a naplnenie tak jedného z predpo-kladov trvaloudr�ate¾ného vývoja neziskového sektora na Slovensku. Takýto zjednodu�ený poh¾ad na �funkciu a miesto� podnikate¾skýchsubjektov v rámci medzisektorovej spolupráce v�ak nemusí vyústi� iba do pozitívnych výsledkov. Pre dlhodobú, obojstranne výhodnú spolu-prácu, medzi neziskovými organizáciami a podnikmi bude ove¾a potrebnej�ie a dôle�itej�ie, ako �len� zabezpeèi� nový finanèný zdroj èi novýspôsob prezentácie imid�u, dosiahnutie skutoène partnerského vz�ahu. Vz�ahu, v ktorom partneri nájdu svoje stále miesto a z ktorého budúmoc� obe strany profitova�.

V súèasnosti je mo�no priskoro hovori� o existencii celoplo�ného dlhodobého a koncepèného prepájania aktivít ziskových a neziskovýchsubjektov alebo presadzovania medzisektorovej spolupráce do praktického �ivota, nako¾ko je zrejmé, �e takého èinnosti si u� vy�adujú nao-zaj profesionálny prístup, tak zo strany neziskových organizácií ako aj zo strany podnikate¾ských partnerov. Nateraz je spolupráca týchto sub-jektov skôr jednorazová, nekoncepèná a chaotická, reagujúca skôr na podnety, ktoré sa objavia, ako sledujúca nejakú zmysluplnú stratégiu.

�tatistika o �truktúre slovenského tretieho sektora hovorí, �e viac ako 90% organizácií predstavujú obèianske zdru�enia, zvy�ných 10%tvoria nadácie, neziskové organizácie, neinvestièné fondy a iné, v malom mno�stve zastúpené právne formy neziskových organizácií. Z tohtopoètu, v absolútnom vyjadrení hovoríme celkovo o viac ako 17 000 organizáciach, iba nepatrné percento tvoria také organizácie, ktorým bysme u� dnes mohli bez váhania prida� prívlastok profesionálne. O (ne)profesionalite ostatných organizácií, nevyhnutnej na zaèatie úspe�nejspolupráce s partnermi z iných sektorov, hovoria napríklad aj odpovede zástupcov grantových nadácií: neschopnos� vies� preh¾adné úètov-níctvo, èi jeho úplné zanedbávanie; absencia strategického myslenia, neodhadnutie vlastných kapacít a situácie �na trhu�; �na�ívanie� projek-tov na podmienky a priority nadácií alebo èasté nadhodnocovanie rozpoètov.

Na to, aby vzájomná spolupráca medzi ziskovým a neziskovým sektorom bola dlhodobo úspe�ná, v�ak nestaèí len profesionálny prístupzo strany verejnoprospe�ných organizácií a ich predstavite¾ov. K¾úèovú úlohu tu zohráva spoloèensky zodpovedná anga�ovanos� a konaniepodnikate¾ských subjektov pre dobro komunity, v ktorej pôsobia. Aj pri nich sa v�ak v�etko zaèína od ¾udí, ktorí tieto podniky riadia. Kým zis-kový sektor nebude vidie� hmatate¾né a konkrétne pozitívne dopady spoloèensky zodpovedného konania (medzi ktoré patrí aj spoluprácas neziskovým sektorom) na celkovú ekonomickú výkonnos� svojho podniku, akéko¾vek snahy o prehåbenie tejto spolupráce budú nará�a� nabariéru nepochopenia, nedôvery a odmietania. Pozitívne v tomto smere mô�u pôsobi� príklady zahranièných investorov, ktorí v rámci prená-�ania vlastnej firemnej kultúry do na�ich podmienok, postupne zavádzajú aj takéto chápanie svojho poslania. A hoci ich pôsobenie nie jev ka�dom prípade pre podporu neziskového sektora pozitívne, zostáva nám veri�, �e nové a úspe�né príklady takejto anga�ovanosti, pre-svedèia aj domáce podnikate¾ské subjekty. Vyzerá to tak, �e na tomto poli nás na Slovensku e�te pravdepodobne èaká dlhá cesta.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

39

ZÁVER

Analýza vzájomnej spolupráce odhalila, �e �tyri pätiny podnikov boli u� v minulosti oslovené zo strany neziskových organizácií so �iados�ouo podporu èi spoluprácu a takmer tri �tvrtiny podnikov takúto podporu vo forme predov�etkým finanèných prostriedkov aj poskytlo. Táto pod-pora èi spolupráca mala väè�inou jednorazový charakter a smerovala do organizácií pôsobiacich v oblasti �portu, detí a mláde�e i zdravotníc-tva. V oblasti spolupráce s neziskovým sektorom sú zo strany podnikov, èo sa týka právnej formy, najpreferovanej�ie rozpoètové a príspevko-vé organizácie popri �portových kluboch, a to na úrovni regiónu, v ktorom podnik pôsobí. Podniky len ve¾mi neradi uvádzajú finanènú vý�kupodpory, naproti tomu ako protihodnotu, ktorú v spolupráci dostávajú, spomínajú reklamu, pozitívnu publicitu a podporu znaèky i celkovéhoimid�u dôveryhodnosti. Podniky, ktoré spoluprácu s neziskovým sektorom u� rozvíjajú, uvádzajú, �e väè�inou je to aj súèas� ich celkovej pod-nikate¾skej stratégie. Najväè�ou bariérou vo väè�om rozvoji podnikate¾sko-neziskovej spolupráce a partnerstiev je nedostatoène motivujúcalegislatíva, napriek tomu a� dve tretiny podnikov zo skúmanej vzorky v tejto spolupráci vidia potencionálne prínosy a majú v tomto smere ajplány do budúcnosti, hoci nateraz sa k tejto spolupráci e�te nemuseli dosta�, resp. takéto aktivity e�te nevyvinuli. Drvivá väè�ina zo zapoje-ných podnikov chce venova� 1 % dane z príjmov právnických osôb za rok 2003, a to na oblas� zdravotníctva, podpory detí, mláde�e a �portua zároveò by o tejto novej mo�nosti radi uvítali aj viac informácií. To sa týka aj informácií o konkrétnych neziskových organizáciach.Informaèné technológie � internet � e�te vo vzájomnej spolupráci verejnoprospe�ných a podnikate¾ských subjektov nezohrávajú tú úlohu, kto-rú by mohli, hoci potenciál na to na Slovensku je.

Z vy��ie uvedeného mo�no predpoklada�, �e hoci pod¾a výsledkov ankety by sa mno�stvo vyvíjaných aktivít a charakter spolupráce podnikova neziskových organizácií na Slovensku mohli zda� uspokojujúce a odrá�ajúce relatívne vysokú mieru zapojenia podnikate¾ských subjektovdo podpory spoloènosti, znalos� a osvojenie si sofistikovaného konceptu spoloèenskej zodpovednosti podnikania je na Slovensku skôr výnim-kou ako pravidlom. Z jednorazového, nekoncepèného a mo�no èasto chaotického charakteru podpory obèianskeho sektora i napriek deklará-ciam, �e je súèas�ou podnikate¾skej stratégie, mo�no usudzova�, �e pre slovenské podniky je stále ve¾kou neznámou. Navy�e na úvahu zos-táva, èi sa existujúca podpora neziskového sektora (najmä v oblasti �portu) nedeje na èisto komerènej báze ako len z presvedèeniao nevyhnutnosti pomôc� èi prispieva� na rozvoj svojej komunity. Podnikate¾ské subjekty by sa v mnohom mali poduèi� zo skúseností a prístu-pov zahranièných spoloèností pôsobiacich na Slovensku, ktoré tento koncept vïaka skúsenostiam z domovských krajín priná�ajú aj k nám.Av�ak ani zahranièní investori nepôsobia èastokrát v tomto smere stimulujúco, existujú toti� prípady, kedy po ich vstupe do slovenských pod-nikov do�lo k prehodnoteniu èi a� zastaveniu u� rozvinutého zapojenia sa do podpory neziskových subjektov. Ostáva iba veri�, �e je to súèas-�ou transformaèného procesu, ktorým mnohé podniky v súèasnosti prechádzajú.

Najväè�ími problémami neziskových organizácií individuálne ako aj celého tretieho sektora na Slovensku sú ekonomicko-finanèné otázky �zabezpeèenie financovania vyplývajúce z nevyhovujúcej legislatívy, nedostatoèných zdrojov a spolupráce s podnikate¾ským sektorom, �tátoma samosprávou ako aj z nedostatku �ivotaschopných modelov samofinancovania èi absencie tradície a kultúry dávania. Problémom je aj cel-kový prístup pracovníkov tretieho sektora a ich profesionalita, najmä èo sa týka strategického plánovania, finanèného mana�mentu, fundrai-singu èi marketingových zruèností. Drvivá väè�ina z nich by uvítali v tomto smere nejakú pomoc. V oblasti spolupráce s podnikate¾ským sek-torom �tyri neziskové organizácie z piatich uviedli, �e u� podniky oslovili so �iados�ou o podporu, av�ak ani nie dve z piatich majú nejakédlhodobej�ie vz�ahy s podnikate¾ským subjektom (i keï o ich charaktere a �dlhodobosti� by sa dalo diskutova�). Táto spolupráca v mnohýchprípadoch stojí len na dobrých osobných vz�ahoch a známostiach. Tak ako to vyjadrili aj predstavitelia podnikovej sféry, najèastej�ie mimo-vládne organizácie od podnikov dostávajú finanèné prostriedky a ako protihodnotu im naopak ponúkajú reklamu, propagáciu a zlep�eniemena èi imid�u znaèky. Aj medzi tre�osektorovými predstavite¾mi, ktorí sa do ankety zapojili, dominuje ako najväè�ia preká�ka intenzívnej�ejspolupráce nevyhovujúca legislatíva. Napriek tomu skoro v�etci v budúcnosti uva�ujú o získavaní zdrojov a spolupráci s podnikate¾ským sek-torom a vyu�ijú aj novú mo�nos� získa� 1 % dane z príjmov právnických osôb. V oblasti vyu�ívania internetu stále existujú znaèné rezervy,av�ak aj tu je skoro stopercentná ochota neziskových organizácií vyu�i� akúko¾vek novú príle�itos� na získavanie zdrojov prípadne aj cez ten-to kanál.

Napriek èi vïaka týmto výsledkom v�ak mo�no stále jednoznaène kon�tatova�, �e spolupráca neziskových organizácií s podnikate¾skými sub-jektami je nedostatoèná a e�te nenadobudla rozmery, pri ktorých sa ponúkajúce sa príle�itosti, aj primerane vyu�ívajú. Èi u� je to z dôvodupretrvávajúcej nedôvery, neznalosti èi pretrvávajúcich predsudkov, obavami zo vzájomných kontaktov, rôznych kultúr a jazykov odli�ných sek-torov alebo aj nevhodnou legislatívnou situáciou. Faktom je, �e profesionalizácia neziskových subjektov je výzva, pred ktorou stoja nielen jed-notliví predstavitelia týchto organizácií, ale aj celého tretieho sektora na Slovensku.

PODN

IKY

ANE

ZISK

OVÉ

ORG

ANIZ

ÁCIE

40

PRÍLOHY

Príloha è. 1List adresovaný podnikom s prosbou o spoluprácu na prieskumnom projekte

Príloha è. 2Dotazník pre podniky o spolupráci s neziskovými organizáciami

Príloha è. 3List adresovaný neziskovým organizáciám s prosbou o spoluprácu na prieskumnom projekte

Príloha è. 4Dotazník pre neziskové organizácie o spolupráci s podnikmi a podnikate¾mi

Príloha è. 5Osobné polo�truktúrované rozhovory � nadácie

Príloha è. 6Osobné polo�truktúrované rozhovory � stre�né organizácie

Príloha è. 7Dotazník pre podniky o spolupráci s neziskovými organizáciami na www.podnikove.partnerstva.sk

Príloha è. 8Dotazník pre neziskové organizácie o spolupráci s podnikmi a podnikate¾mi na www.neziskove.partnerstva.sk

Príloha è. 9Zoznam podnikov, ktoré sa zapojili do ankety a rozhovorov

Príloha è. 10Zoznam neziskových organizácií, ktoré sa zapojili do ankety a rozhovorov

PRÍL

OHY

41

prílo

ha è

. 1

42

prílo

ha è

. 2

43

prílo

ha è

. 2

44

prílo

ha è

. 3

45

prílo

ha è

. 4

46

prílo

ha è

. 4

47

Ekonomicko-finanèné (E-F) otázky(dane, úètovníctvo, cash-flow)

1. Pomenujte 3 najdôle�itej�ie E-F problémytretieho sektora.

2. Pomenujte hlavné E-F nedostatky NOv �iadostiach o grant a v ich závereènýchsprávach (rozpoèet).

3. Uplatòujete pri posudzovaní grantov kritériástanovenia reálnosti nákladových polo�iekrozpoètu?

4. Do akej miery je finanèná evaluácia projektovprepojená s jej obsahovou analýzou? § nevyhnutná súèas�, § podstatná súèas�§ doplnková súèas�

NO-biznis partnerstvá(marketing)

5. Aké majú, pod¾a Vás, slovenské MVOproblémy pri fundraisingu z podnikate¾skéhosektora?

6. Èo, pod¾a Vás, bráni väè�ej anga�ovanostipodnikate¾ského sektora pri spolupráci s NOa rozvoju podnikovej filantropie?

7. Vyu�ívate kritérium �schopnos� vytvára�partnerstvá medzi podnikmi a NO� priposudzovaní projektov? � Ak áno, akúdôle�itos� zohráva:§ dôle�ité§ menej dôle�ité§ nedôle�ité

8. Sú, pod¾a Vás, slovenské NO schopné robi�dobrý marketing za úèelom budovaniapartnerstiev s podnikmi (názor)? Aké sú jehonedostatky?

prílo

ha è

. 5

48

9. Uveïte 3 konkrétne E-F problémy Va�ejnadácie/organizácie.

10. Akými spôsobmi zhodnocujete majetoknadácie?

11. Máte v súèasnosti partnerstvo s biznis firmou?Ak, áno, s kým a aké sú Va�e skúsenosti?Ak nie, máte nejaké plány v tomto smere dobudúcnosti?

12. Èo (akú protihodnotu) ponúkate/mô�ete akonadácia/organizácia ponúknu�podnikate¾skému subjektu pri vytvorenípartnerstva s ním?

13. Uveïte marketingové aktivity Va�ejnadácie/organizácie voèi verejnosti, iným NO,voèi podnikom.

Meno:

Organizácia:

Dátum:

Rozhovor viedol: Majka, Edo

NADÁCIAako donor

NADÁCIAako NO

prílo

ha è

. 6

49

Ekonomicko-finanèné (E-F) otázky(dane, úètovníctvo, cash-flow)

1. Pomenujte 3 najdôle�itej�ie E-F problémytretieho sektora.

2. Pomenujte hlavné E-F va�ej organizáciea va�ich èlenov.

3. Zostavujete roèný rozpoèet pre va�u stre�núorganizáciu? Ak áno, aké máte pri tomproblémy? Kto ho tvorí? Ak nie, preèo?

4. Kto u vás zostavuje rozpoèty pre konkrétneprojekty a aké máte pri tom problémy?

NO-biznis partnerstvá(marketing)

5. Aké majú, pod¾a Vás, slovenské MVOproblémy pri fundraisingu z podnikate¾skéhosektora?

6. Èo, pod¾a Vás, bráni väè�ej anga�ovanostipodnikate¾ského sektora pri spolupráci s MVOa rozvoju podnikovej filantropie?

7. Sú, pod¾a Vás, slovenské MVO schopné robi�dobrý marketing za úèelom budovaniapartnerstiev s podnikmi (názor)? Aké sú jehonedostatky?

8. Máte v súèasnosti partnerstvo s biznis firmou?Ak, áno, s kým a aké sú Va�e skúsenosti? Aknie, máte nejaké plány v tomto smere dobudúcnosti?

9. Èo (akú protihodnotu) ponúkate/mô�ete akostre�ná organizácia ponúknu� podnikate¾skémusubjektu pri vytvorení partnerstva s ním?

10. Uveïte marketingové aktivity Va�ej stre�nejorganizácie voèi verejnosti, iným MVO, voèipodnikom.

Meno:

Organizácia:

Dátum:

Rozhovor viedol: Majka, Edo

STRECHAako nezisková

organizácia

prílo

ha è

. 7

50

prílo

ha è

. 8

51

1. ABC Klíma, s.r.o.2. AC, s.r.o.3. ACORD, s.r.o.4. ADP, s.r.o.5. Agris, s.r.o.6. Agrochemický podnik Levice, a.s.7. AGROREAL Dedina Mláde�e, a.s.8. AKORD, a.s.9. ALCATEL SLOVAKIA, a.s.

10. ALFA BIO, s.r.o.11. APIAGRA Klimatizácia a vetranie,

s.r.o.12 ASN METAL, s.r.o.13. Baliarne obchodu, a.s. Poprad14. BEL/NOVAMANN INTERNATIONAL,

s.r.o.15. Betamont, s.r.o.16. BETPRES, s.r.o.17. Biama, a.s.18. CARNAUDMETALBOX SLOVAKIA,

s.r.o.19. Coca-Cola Beverages Slovakia, s.r.o.20. Contimart Komárno, s.r.o.21. CONTITECH VEGUM, s.r.o.22. DANIPEK, s.r.o.23. DHL INTERNATIONAL (SLOVAKIA),

s.r.o.24. DOPRASTAV, a.s.25. Doprava a mechanizácia, a.s.26. Dopravný podnik Bratislava, a.s.27. Dopravný podnik mesta Pre�ov, a.s.28. Drevoindustria SÚ¼OV, s.r.o.29. DREVOMAX, s r.o.30. Drôtovòa Drôty, a.s.31. DRU, a.s.32. DUNSTAV, a.s.33. EBA, s.r.o.34. Ecopress, a.s.35. ELAS, s.r.o.36. ELEKTROKARBON, a.s.37. ELKA, a.s.38. ELTRA, s.r.o.39. ENRICO, s.r.o.40. EuroTel Bratislava, a.s.41. FaxCopy, a.s.42. FERMAS, s.r.o.43. FITTICH ALARM, s.r.o.44. FONS SLOVAKIA, s.r.o.45. Gemernákup, a.s.46. Geomonta Harmanec, s.r.o.47. GEOstatik, s.r.o.48. GÓL � stávková kancelária, s.r.o.49. HERBATON, s.r.o.50. Hilti Slovakia, spol. s r.o.51. CHEMKO, a.s. Strá�ske52. CHEMSTRO, a.s.53. I.M.Computer, a.s.54. I.T.R., s.r.o.55. IGNIS, s.r.o.

56. IMOS - ASEK, spol. s r.o.57. INA-KYSUCE, a.s.58. Intersnack SLOVENSKO, a.s.59. Informaèné centrum podnikate¾ov,

s.r.o.60. Jagenberg Slovensko, s.r.o.61. JAKOS, a.s.62. JASEK, s.r.o.63. JESKA, a.s.64. KALCIT SLAVEC, s.r.o.65. KAPPA OBALY �TÚROVO, a.s.66. KASICO, a.s.67. KLEIN MONT, a.s.68. KOMPLEX, a.s.69. KPK, s.r.o.70. Kúpele �trbské Pleso, a.s.71. KVETOZEL, s.r.o.72. LESAFFRE TREBI�OV, a.s.73. LINDBERGH, a.s.74. MAGNOL, s.r.o.75. MASTRA, s.r.o.76. MATADORFIX, s.r.o.77. Mestské lesy Ko�ice, s.r.o.78. MILEX NMNV, a.s.79. MKEM, spol. s.r.o.80. MLYN Pohronský Ruskov, a.s.81. MOLTES, s.r.o.82. Mraziarne, a.s., �ilina83. MTH REMONT, s.r.o.84. Nitrasklo, a.s.85. OTIS Vý�ahy, s.r.o.86. OZETA, Odevné závody, a.s.87. Philip Morris Slovensko, s.r.o.88. Pivovar �ari�, a.s.89. Pivovar Tatran, a.s.90. PLASTED, s.r.o.91. PLYNROZ, a.s.92. PosAm Bratislava, spol. s r.o.93. Potravinárske strojárne Svidník, a.s.94. Pozemné stavby Poprad, a.s.95. Práèovne a èistiarne, s.r.o.96. PRICEWATERHOUSECOOPERS

Slovensko, s.r.o.97. PRODEST, s.r.o.98. PROOMONT, s.r.o.99. Protherm, s.r.o.

100. RADEN, s.r.o.101. RAJO, a.s.102. REDING, a.s.103. RYBA Ko�ice, s.r.o.104. Ryba �ilina, s.r.o.105. SAM HOLDING, a.s.106. SANITAS-SR, a.s.107. SDK NÁDEJ, s.r.o.108. SEMIKRON, s.r.o.109. Sereïský mäsový priemysel, a.s.110. SES gastro, s.r.o.111. SES, a.s.112. SLK Stroje a mechanizmy, a.s.

113. Slovenské lieèebné kúpele TurèianskeTeplice, a.s.

114. Slovakofarma, a.s.115. SLOVANET, a.s.116. Slovenská grafia, a.s.117. Slovkord, a.s.118. SLOVNAFT, a.s.119. SOFTEC, s.r.o.120. SOLIVARY, a.s., Pre�ov121. Spravbyt, a.s. Pre�ov122. SSV-Vojtech, s.r.o.123. Stavebná spoloènos� RAVING, a.s.124. STP Ruzomberok125. STROJSMALT Holding, a.s.126. SVEC A SPOL, s.r.o.127. SVIP, s.r.o.128. SWH, s.r.o.129. SYLEX, s.r.o.130. �ari�ské pekárne a cukrárne, a.s.131. �irila, a.s., Spi�ská Nová Ves132. �portstav Prievidza, s.r.o.133. �tiavnické strojárne, s.r.o.134. TATRAPOL, a.s.135. TAURIS, a.s.136. Technické slu�by Senica, s.r.o.137. TECHNOPOL INTERNATIONAL, a.s.138. TERMING, s.r.o.139. Thermosolar �iar, s.r.o.140. TIPOS, a.s.141. TLAKON, a.s.142. TM - STAV, s.r.o.143. TOPVAR, a.s.144. TREK SPORT, s.r.o.145. UNITEAM, trade, s.r.o.146. Úsmev leta, s.r.o.147. VAC SK148. VAGONKA, a.s.149. VAS, s.r.o.150. VEPOS - Skalica, s.r.o.151. Verejnoprospe�né slu�by Myjava,

s.r.o.152. VS� Kovostroj, s.r.o. Dob�iná153. VÚEZ, a.s.154. VUNAR, a.s.155. VÚTCH - CHEMITEX, s.r.o.156. VÝVOJ Martin, a.s.157. WAY INDUSTRY, a.s.158. Witzenmann Slovakia, s.r.o.159. YTONG Slovakia, s.r.o.160. Závody Slovenského národného

povstania, a.s.161. ZEKON, a.s.162. ZIN, s.r.o.163. Z�S IN�INIERING, s.r.o.164. Z�S-MATEC, a.s. - SKL3165. Zvolenská hydina, spol. s r.o.166. �eleziarne Podbrezová, a.s.§ a ïal�ích 28 neidentifikovaných

podnikate¾ských subjektov

prílo

ha è

. 9

52

ZOZNAM PODNIKOV, KTORÉ SA ZAPOJILI DO ANKETY A ROZHOVOROV (okrem tých, ktoré sa zapojili anonymne a ktoré sme nevedeli identifikova�)

prílo

ha è

. 10

53

1. 7PLOP Komunita 2. Agentúra podporovaného

zamestnávania3. AKTIVA, n.o. 4. AMAVET5. ÁNO PRE �IVOT, n.o. 6. ÁNO, n.f. 7. APOP8. Asociácia organizácií spisovate¾ov

Slovenska 9. Banskobystrická Horská slu�ba 1999

10. Basketbalový klub Snina 11. BETHESDA, resocializaèné stredisko 12. Centrum mladých ochrancov prírody

SZOPK 13. CK DEMA14. Èlovek a príroda 15. DELFÍN - obèianske zdru�enie 16. Detská organizácia Fénix 17. Dobrovo¾ný po�iarny zbor 18. Dokumentaèné centrum folklóru

Slovenska 19. DOM Nezábudka - domov sociálnych

slu�ieb pre deti 20. Dom Sv. Martina, n.o. 21. DOMKA � Zdru�enie saleziánskej

mláde�e 22. Domka Ro�òava 23. DOMOV, n.o. Centrum 24. Drienovec a jeho okolie, o.z. 25. ETP Bratislava 26. Fit-klub SAMSON 27. Fly - club, Letecký �portový klub 28. Fórum donorov29. Freestyle Ski Team 30. FRÉZIA - zdru�enie na pomoc

mentálne a zdravotne postihnutým31. GEMINI 32. Gymnázium Antona Bernoláka

v Námestove 33. Heuréka, o.z. 34. Himalaya Club Vysoké Tatry 35. II. materská �kola 36. INAK - Iniciatíva, Nápaditos�,

Alternatíva, Kreativita37. Informaèné centrum mladých 38. INTEGRA39. Jednota dôchodcov na Slovensku 40. JUNIOR ACHIEVEMENT41. Junior klub 42. Karate klub Zvolen 43. Karpatská nadácia44. Karpatskonemecký spolok na

Slovensku 45. Katolícka jednota Slovenska �

ústredie 46. Klub HYPERION 47. Klub priate¾ov �elezníc východného

Slovenska

48. Klub rozvoja kultúrnej a �portovejèinnosti

49. Kolpingovo zdru�enie 50. Kombat Klub Kondor 51. Komunitná nadácia Bratislava 52. Komunitná nadácia Ve¾ký �ari� 53. Laura - zdru�enie mladých 54. Liga proti rakovine 55. Lipovec 2000 56. Ly�iarsky klub Slovan 57. Maják 58. Mariá�ový klub Zemplín Michalovce 59. Memorial Ing. Z. Bornemiszu 60. MESTEÈKO 61. Mestský �portový klub Svit 62. Mestský volejbalový klub 63. Michalovské obèianske fórum 64. Modrá planéta HEARTH, o.z. 65. M� Nábre�ie Rimavy 66. Nadácia ACADEMIA pri OA

a Gymnáziu 67. Nadácia Ekológia 68. Nadácia Ekopolis69. Nadácia Novohradská 70. Nadácia otvorenej spoloènosti � Open

Society Foundation71. Nadácia pre deti Slovenska72. Nadácia pre podporu obèianskych

aktivít73. Nadácia PRO CASSOVIA74. Nadácia S.P.A.C.E. 75. Národné zdru�enie Spolkov

kres�anskej lásky sv. Vincenta76. Neurochirurgia 99, n.f. 77. Obèianske zdru�enie BA�TA78. Obèianske zdru�enie

GREENPEN/Zelené pero 79. Obèianske zdru�enie KERLING 80. Obèianske zdru�enie K¾úè 81. Obèianske zdru�enie NKA82. Obèianske zdru�enie priate¾ov �koly

v Hosticiach 83. Obèianske zdru�enie ULICA84. Oblastný futbalový zväz 85. Odbor Klubu slovenských turistov 86. Okresná organizácia telovýchovných

jednôt 87. Okresná organizácia Únie �ien

Slovenska 88. OMAPO, o.z. 89. OPEM, o.z. 90. OSOH obèianske zdru�enie 91. OZ - ZPMP �Pomoc v �ivote�

v Ke�marku 92. OZ �Bohom zabudnuté deti�93. OZ �Pre �ivot� 94. OZ �U�ko�95. OZ BOVAP96. OZ Cesta nádeje

97. OZ Detské centrum K¾úèik 98. OZ Die�a a spoloènos� 99. OZ DOTYK

100. OZ DÚHA101. OZ Hospic Bo�ieho Milosrdenstva 102. OZ Iniciatíva 103. OZ Krok za krokom 104. OZ Mikroregión Ju�né Sitno 105. OZ NADENÁ� 106. OZ PODPORA107. OZ pre poskytovanie sociálnej pomoci

sociálnych slu�ieb108. OZ Priatelia de�om DSS Hrabiny 109. OZ RAM�A110. OZ RODINKA.SK 111. OZ Spod skál 112. OZ Svetová rozvojová organizácia 113. OZ �kola - základ �ivota 114. OZ TARKA115. OZ ZHODA116. OZ �ITAVA117. PAHOROK, n.o. 118. Partnerstvo � zdru�enie pre rozvoj

obce Dravce 119. PK Záhorák Senica 120. Potravinár, o.z. 121. Pravoslávna akadémia 122. Pre�ovský hudobný spolok - SÚZVUK 123. Priatelia animovaného filmu 124. Priechod - Na�a dedina 125. PRIMA, n.o. Domov sociálnych

slu�ieb 126. PRO TORNENSIS, o.z. 127. Rodièovské spoloèenstvo pri CZ�

sv. Jána Krstite¾a 128. Rodièovské zdru�enie pri Gymnáziu

Vrbové 129. Rodièovské zdru�enie pri Hotelovej

akadémii 130. Rodièovské zdru�enie pri materskej

�kole Mier 131. Rodièovské zdru�enie pri materskej

�kole v Levoèi 132. ROTARACT Club Liptovský Mikulá� 133. Rozvojová agentúra horného �ari�a 134. SAIA, n.o. 135. SAIA-�ilina, n.o. 136. Sasakawa Peace Foundation137. Sekcia nevidiacich a slabozrakých

�portovcov Slovenska138. SIE�, obèianske zdru�enie 139. SLONAD Nitra - Centrum Slnieèko 140. Slovenská asociácia kni�níc 141. Slovenská humanitná rada142. Slovenská spoloènos� pre rodinu a

zodpovedné rodièovstvo143. Slovenská únia proti osteoporóze 144. Slovenské centrum èistej�ej produkcie145. Slovenské hemofilické zdru�enie

ZOZNAM NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ, KTORÉ SA ZAPOJILI DO ANKETYA ROZHOVOROV

(okrem tých, ktoré sa zapojili anonymne a ktoré sme nevedeli identifikova�)

146. Slovenský zväz sluchovo postihnutých 147. Slovenský zväz telesne postihnutých 148. Spoloènos� GENIUS 149. Spolok vlastníkov chát a zariadení

Zelená voda 150. STU�, odboèka Biele Karpaty 151. SZTP - KC 152. �kolský �portový klub pri ZS 153. �PORTOVÝ KLUB Plavecký �tvrtok 154. Taneèné centrum Fortuna

155. Taneèno-�portový klub M+M 156. TJ Dru�stevník 157. TJ Slovan Ostrov 158. Trenèianska nadácia 159. Únia slovenských televíznych tvorcov 160. VYDRA161. Vzdelávací a kultúrno-historický

in�titút 162. Vzdelávacia nadácia Jana Husa163. Za matku Zem

164. Zdru�enie mikroregión Svornos� 165. Zelená linka 166. ZKSM 167. ZPMP - Domov sociálnych slu�ieb 168. ZPMP Bratislava 169. ZPMP Michalovce 170. ZPMP Trnava 171. ZPMP v SR 172. Z� �. Moyzesa (OZ) § a ïal�ích 9 neidentifikovaných

neziskových organizácií

prílo

ha è

. 10

54

PODNIKY A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIEAnalýza vzájomnej spolupráce na Slovensku

Vydal: c PANET 2002

Autori: Ing. Eduard Marèek, MAIng. Marianna Dluhá

Grafická úprava: Beata Struèková

ISBN 80-968881-1-0

Documents

PANET je neziskovým združením odborníkov, … PANET_Podniky_a_neziskove...Po nej nasleduje predstavenie cie¾ov analýzy a metodologických postupov, ktorØ sme v jednotlivých