Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
{ Natália Hudáková 1GVOmu, Otília Guľášová 1GVOmu, Viktória
Rusnáková 1GVOmu, Dominika Frisová
1BGmu, Viera Síkorová 1BGmu
ÁZIA – AFRIKA
Suezský prieplav
Červené more
prieliv Báb el-Mandeb
ÁZIA – EURÓPA Čierne more úžina Borspor Marmarské more úžina Dardanely Egejské more
• Geomorfologické celky:
• Malá Ázia – Taurus, Pontské vrchy
• Sinaj- Sinajské pohorie- Hora sv.
Kataríny 2637 m.n.m., Sinaj 2285
m.n.m
• Arabský polostrov – SV –
Mezopotámska nížina, Elborz, Zagros,
Iránska plošina
• Hindúkuš
- PÚŠTE
- Sýrska púšť
- Púšť Nafúd
- Púšť Dahná
- Púšť Rub al –Chalí
- Veľká soľná púšť
- Púšť Lút
Vodstvo
- RIEKY
- Eufrat
- Tigris
JAZERÁ
- Vanské
- Urmijské
- Galilejské
- Mŕtve more ( - 408 m.n.m.)
- Kaspické more
MORIA
- Čierne more
- Marmarské more
- Egejské more
- Červené more
- Arabské more
ZÁLIVY
- Suezský
- Perzský
- Ománsky
- Adenský
PRIELIVY
- Hormuzský
- Báb el- Mandeb
Jedna z kolísok civilizácie a kultúry
30 000 p. n. l. - 15 000 p. n. l. : prvé biele rasové typy -
mediteránci (starí Európania) a protonordici
(kromaňovci) - často obývali rovnaké územia - najmä
na Blízkom a Strednom východe
cca 10 000 p. n. l. : alpínci
časom sa Blízky a Stredný východ stávajú vírom rás:
Arabi, Semiti a Mongoli
3 250 p. n. l. - počiatky Sumeru
JV Sumeru ležal na Arabskom polostrove
Významné : sumerské písmo, spracovanie kovov,
vynález kolesa
2 335 p. n. l. - Sumeri podrobení národom Akkadov
okupácia viedla k vzniku : Kráľovstva Sumeru
a Akkadu - porazení v r. 2 200 p. n. l. – Keltským
kmeňom Gutmi
2 000 p. n. l. - Chetiti - založili na území dnešného Turecka svoju
ríšu
- obsadili Sýriu a Mezopotámiu
- ríša Chetitov zničená – Asýrčanmi
Asýrska ríša (2 000 p. n. l. – 612 p. n. l.) - vybudovaná celoštátna
cestná sieť, zriadený poštový systém
- r. 612 p. n. l. : Ninive (hl. mesto) – zničené Médmi
Médi
založenie ríše v dnešnom Iráne
zničený svojou bývalou kolóniou - Perziou
1 500 p. n. l. - Iránska plošina osídlená
Médmi, Peržanmi
Peržania dlho pod nadvládou Médov, pokiaľ
na perzský trón v r. 550 p. n. l. nenastúpil
Peržan Kýros Veľký a založil Perzskú ríšu
Staroperzská ríša (Ríša Achajmenovcov)
(550 pred Kr. - 330 pred Kr.)
jadro v dnešnom Iráne
Perzepolis (administratívne centrum monarchie)
až do vzniku macedónskej ríše (359–336 pr. Kr.)
nemal v Európe a v Ázii výraznejšiu konkurenciu
330 p. n. l. - Alexander Veľký plieni Perzepolis
macedónski vládcovia ju nakoniec v plnom rozsahu
prevzali a ďalej rozvinuli
Partská (2. pol. 3. stor. – 224 n. l.)
vzniká po smrti Alexandra Veľkého
na území dnešného Iránu
rody spravujúce jednotlivé oblasti ríše mali
značnú autonómiu: to sa ríši stalo osudným: Arsakovci si vládu
v ríši udržali až do roku 224,
kedy perzský vládca, zvrhol Arsakovca Artabána IV.
a vytvoril Novoperzskú ríšu
Partská ríša okolo r. 60 pr. Kr
Novoperzská ríša (Sasánovská ríša) (224 - 651)
• zahŕňala územie od Malej Ázie po indický
• subkontinent, pričom počas svojho najväčšieho
rozmachu jej vplyv siahal od Egyptu a Arabského
polostrova po Strednú Áziu
• 651- arabskými vojskami zavraždený
• posledný vládnuci sasánovský vládca
Arabská ríša (637 – 750)
stredoveký islamský štát
Arabský polostrov obývali kočovné kmene, ktoré sa živili
chovom oviec, tiav a karavánovým obchodom
7. stor. : zakladateľ Mohamed,
jeho pokračovatelia –kalifovia
Vláda kalifov
Spojená s veľkými výbojmi
Umajovci(661 – 750)-1.dynastia
Abbásovci (750 – 1258) -2.dynastia
(vyvraždili Umajovcov)
Vláda Mongolov (Tatárov) (1258 – 1533)
Zničenie Mezopotámie
Osmanská ríša (1281-1923)
vláda sultánov z dynastie Osmanovcov
r. 1914: Rusko, Veľká Británia a Francúzsko
vyhlásili vojnu Osmanskej ríši,
enormné straty na ľuďoch a materiáli
prispeli k jej pádu
r.1919 až 1922 prebieha Turecká vojna za
nezávislosť-
r.1923 - vyhlásená Turecká republika
• po porážke Osmanskej ríše v 1 sv. vojne
ustanovená britská
• (Irak, Palestína, Jordánsko) a francúzska
(Sýria, Libanon),
• dočasná správa (vytvorenie nových hraníc)
• štyri spravované územia: Irak, Sýria,
Libanon a „južná Sýria“ (Britsky mandát,
rozdelený pozdĺž rieky Jordán na ďalšie 2
administratívne celky -V - Transjordánsko,
Z- Palestína)
• Búrenie proti britskej správe (útoky na
židovskú populáciu)- nepokoje v Palestíne
(1920), v Jeffe (1921), v Hebrone (1929)
• Vojny za nezávislosť - Transjordánsko
(1946), Libanon (1943), Sýria (1943)
• 1945 : Egypt, Irak, Libanon, Saudská
Arábia, Sýria, Transjordánsko a Jemen -
Liga arabských štátov- cieľ: koordinovať
činnosť medzi jednotlivými arabskými
štátmi
• historický, náboženský aj politický rozmer
• príčina bola založenie moderného štátu
Izrael na území Palestíny
• náboženský konflikt- judaizmus vs. islam
• 1947- návrh OSN: Palestínu rozdeliť:
územie Palestínčanov (pásmo Gazy,
Západný breh Jordánu, Golanské výšiny),
zvyšok –Izrael,Jeruzalem-pod správou
medzinárodného spoločenstva
• Palestínčania,Arabi nesúhlasili, Izrael
súhlasil = vojna 1947-1948
• 1948: arabsko-izraelská vojna začala po
intervencii Ligy Arabských štátov na strane
Palestíny - Židia opustili územie Palestíny,
Palestínčania vyhnaní do Izraela
• takmer každý rok prestrelky, umierajúci na
oboch stranách
• prezident Iraku od 16. júla 1979 do 9.
apríla 2003
• zavádzanie despotických prvkov
riadenia štátu, krvavé potlačovanie
menšín
• bojovník proti Západu a Izraelu
• vojny- Irán, Kuvajt
• 5. novembra 2006 bol uznaný vinný
z vojnových zločinov a zločinov proti
ľudskosti,
• odsúdený k trestu smrti obesením
• občiansky konflikt - vznik počas Arabskej jari
• oficiálny dôvod - demokratizácia na Blízkom východe a
v severnej Afrike a odstránenie tamojších diktatúr
• Sýrska opozícia požadovali odstúpenie prezidenta Bašára
Asada.
• Spojené štáty obvinili prezidenta Bašára Asada, že sa
občianskou vojnou snaží kryť svoj jadrový program.
Žiadne dôkazy o existencii jadrových zariadení určených
na vojenské účely v Sýrii zatiaľ nájdené a zverejnené
neboli.
• Po vypuknutí protestov v Sýrii v januári 2011 sa začali
ozývať hlasy za zosadenie Bašára Asada, kvôli údajnému
porušovaniu ľudských práv, chýbajúcim reformám a pre
výnimočný stav, ktorý v krajine platil od roku 1963. Ten
bol vo februári 2011 zrušený.
• Protesty prepukli do občianskej vojny. Sýrski občania
tvoria zlomok bojovníkov, do konfliktu priamo zasiahli
najväčšie svetové mocnosti.
Spojené štáty
• zapojili v auguste 2014, Barack Obama vyhlásil vojnu
Islamského štátu
• Angažovali sa v Sýrii už predtým, americká tajná služba CIA
začala s dodávkami zbraní pre sýrsku opozíciu ešte v roku
2013 (Washnigton Post)
• deklarujú podporu umiernenej opozície
• Vlastné sily a spojenci: armáda USA, Veľká Británia,
Kanada, Francúzsko, Saudská Arábia, Irak, Katar, Spojené
arabské emiráty, Bahrain, sýrski Kurdi, povstalecké sily
(Slobodná sýrska armáda, Sýrsky revolučný front) Kuvajt,
Turecko, Izrael, Jordánsko, Austrália, Belgicko, Dánsko,
Taliansko, Holandsko, Libanon a ďalší.
• Protivníci: režim Bašára Asada, Islamský štát a ďalšie
radikálne skupiny ako Front an-Nusrá, Moslimské bratstvo v
Sýrii či Arar aš-Šám.
Rusko
• Priamu vojenskú intervenciu v Sýrii Rada federácie
schválila v októbri 2015
• vyzbrojuje oficiálne vládne sily a v Sýrii útočí v súlade s
medzinárodným právom
• západ chce Asada zosadiť a postaviť pred Medzinárodný
trestný tribunál pre vojnové zločiny, Rusko vyhlasuje, že
by o jeho osude mal rozhodnúť sýrsky ľud
• Vlastné sily a spojenci: armáda Ruskej federácie, Sýria
(režim Bašára Asada v Damasku), Irán a Irak – Kremeľ
avizoval širokú koalíciu s riadiacim centrom bojových
operácií v Bagdade, alaviti, libanonská šiitská
organizácia Hizballáh a ďalší.
• Protivníci: Islamský štát, Front an-Nusrá, Moslimské
bratstvo v Sýrii, Arar aš-Šram a ďalší
Bašár Asad (sýrsky režim v Damasku)
• nastúpil k moci v roku 2000
• hlási sa k alavitskej náboženskej skupine.
• rodinný klan Asadovcov udržuje autoritatívny režim v Sýrii
už celé desaťročia
• občianska vojna v januári 2011 v krajine vypukla v dôsledku
Asadovho odporu voči demokratizačným snahám, ktoré do
Sýrie prenikli z okolitých krajín
• Alaviti (alawiti)
• príslušníci moslimskej náboženskej skupiny žijúci prevažne
v Sýrii
• v rámci islamu nasledujú sporné a kontroverzné učenie
šiítskeho islamu so sykretistickými prvkami;
• Vlastné sily a spojenci: armáda lojálna sýrskej vláde,
alawiti, Rusko, Irak, Irán, libanonská šiítská organizácia
Hizballáh, Severná Kórea, Bielorusko, Egypt a ďalší.
• Protivníci: Islamský štát, Front an-Nusrá, Moslimské
bratstvo v Sýrii, Arar aš-Šram, Islamský front, Slobodná
sýrska armáda, Chorásan a ďalší.
Islamský štát (ISIS, nazývaný aj Dáeš)
• najobávanejšia teroristická organizácia vo svete
• žiadne štátoprávne usporiadanie
• podmanili si ropné polia i životne dôležité vodné zdroje
• Príjmy: dane od jeho obyvateľov, predaj ropy, zemného
plynu
• Vlastné sily a spojenci: milície Islamského štátu, sunnitskí
dobrovoľníci, žoldnieri z cudziny, Brigáda jarmúckych
mučeníkov, Džaíš al-Džihád, saláfistické džihádistické
zoskupenia v zahraničí vrátane Európy a ďalšie
radikálne islamistické skupiny ako Boko Haram, Džamá
Islamíja či Kaukazký emirát.
• Protivníci: sýrska vláda a jej lojálna armáda, alawiti,
• libanonská šiitská organizácia Hizballáh, Irak,
armáda USA a jej spojenci (koalícia),
armáda Ruska, iránske ozbrojené sily...
Front an- Nusrá
• militantná džihádistická skupina prevažne sunnitských moslimov
bojujúcich za zvrhnutie Bašára Asada
• jedna z mnohých odnoží al-Káidy
• zloženie: mudžahedínovia (islamský bojovníci za vieru vo svätej
vojne )
• Vlastné sily a spojenci: sunnitskí mudžahedíni, Islamský štát,
Arakat Šám al-Islám, Džund al-Aksá, Ansar al-Islám a ďalší.
• Protivníci: sýrska vláda a jej lojálna armáda, Libanon a jeho
ozbrojené zložky, Džaíš al-Islam, Slobodná sýrska armáda,
Hizballáh a ďalší.
• v oblasti operujú desiatky ďalších skupín - napr. Hizballáh -
Libanonská šiítská organizácia operujúca v Sýrii po boku síl
Bašára Asada
Štátne zriadenie
Sýria, Izrael, Turecko – parlamentná republika
Kuvajt, Jemen, SAE, Bahrajn, Jordánsko – konštitučná
monarchia
Omán, Katar, Saudská Arábia – absolutistická monarchia
Irak – federatívna parlamentná republika
Irán, Afganistan – prezidentská islamská republika (teokracia)
Počet obyvateľov juhozápadnej Ázie je 340 mil. (2014), tvoria 8,1 % obyvateľov
Ázie.
• Najľudnatejšie štáty JZ Ázie: Turecko, Irán (47 % - 80 mil. obyv.). Stredne
ľudnaté štáty JZ Ázie: Irak, Afganistan, Saudská Arábia, Jemen (35 % - 26-32
mil. obyv.).
Medzistupeň tvorí Sýria s 18 mil. obyvateľov.
V ostatných štátoch žije len 12 % obyvateľov.
Vývoj počtu obyvateľov v najľudnatejších štátoch JZ Ázie v tis.
Vývoj počtu obyvateľov v najľudnatejších štátoch JZ Ázie v tis
• Veľmi nerovnomerné,
• Rozsiahle oblasti takmer neosídlené (vnútrozemie Arabského polostrova,
okrem oblasti v okolí Rijádu, juhovýchodný Irán),
• Preľudnené oblasti (mestské aglomerácie, východné pobrežie Stredozemného
mora, oblasti okolia riek Eufrat a Tigris),
• Extrémna hustota zaľudnenia: oblasť Gazy (5045 obyv./km2 , pobrežie
Stredozemného mora, Západný breh Jordánska), Bahrajn (1729 obyv./km2),
• Husto zaľudnené aj štáty: Libanon, Izrael (100 obyv./km2),
• Ďalšia skupina krajín: Jordánsko, Sýria, Turecko, Kuvajt, Katar (90-190
obyv./km2),
• Afganistan, Irán (49 obyv./km2). Táto hustota zaľudnenia je priemernou
hustotou zaľudnenia JZ Ázie.
• Najnižšia hustota zaľudnenia: Omán, Saudská Arábia (10-13 obyv./km2),
nachádzajú sa tu aj úplne neosídlené územia napr. púšť Rub al-Chálí.
http://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiUvbf02LXJAhWGUhQKHTlrCGAQjRwIBw&url=http://s1.zetaboards.com/anthroscape/topic/5871427/1/&psig=AFQjCNGNuTYnCEXKnshSDiic64P1ku5rJw&ust=1448888580742165
• Natalita: Afganistan (38,57), Irak (31,45), Jemen(29,98),
Jordánsko (25,37), Omán (24,44).
• Mortalita: Afganistan (13,89), Jemen (6,28), Irán (5,94),
Turecko (5,88), Izrael (5,15).
• Migračný prírastok: Katar (22,39), Bahrajn (13,09), SAE
(12,36), Izrael (2,24), Turecko (2,16).
• Migračný úbytok: Sýria (-19,79), Jordánsko (-13,24),
Saudská Arábia (-0,55), Omán (-0,43), Irán (-0,04).
Tri jazykové skupiny:
1. Semitsko-hamitská (tvoria 38 %) –
Arabi, Židia, Asýrčania, Palestínci,
Libanonci.
2. Turkická (tvoria 26 %) – Turci,
Azerovia, ...
3. Indoiránska (tvoria 29 %) –
Peržania, Kurdi, Paštúni, ...
• Veľmi pestrá,
• Najpočetnejšie etniká:
1. Arabi, ktorí tvoria 35 % obyv. regiónu (takmer 120 mil.)
– územie Arabského polostrova, Jordánsko, Sýria, Irak.
2. Turci, ktorí tvoria 22 % obyv. regiónu (75 mil.) – časti
severozápadného Iránu, Turecko.
3. Peržania, ktorí tvoria 13 % obyv. regiónu (44 mil.) –
Irán, okolité štáty Perzského zálivu.
4. Kurdi tvoria 9 % obyv. regiónu (30 mil.) – Turecko, Irán,
Irak, Sýria.
http://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjMq4D8pLHJAhVDVBQKHfKUB14QjRwIBw&url=http://westshore.hs.brevard.k12.fl.us/teachers/sarverr/world_cultures_maps.htm&psig=AFQjCNGmPdEBBtYucP5DJOyJa_hy3PvKzQ&ust=1448737247677745
• V mestách žije 65 % obyvateľov,
• Miera urbanizácie presahuje 70 % vo väčšine krajín,
• Vysoko urbanizované krajiny: Katar, Kuvajt (98,3 %), Turecko
(71,5 %), Irán (66,5 %), štáty Perzského zálivu.
• Prevažne rurálnymi krajinami sú: Afganistan (miera urbanizácie
23,5 %) a Jemen (32,3 %)
• Medzi najľudnatejšie mestá JZ Ázie patria: Istanbul (11,2 mil.),
Teherán (7,3 mil.), Bagdad (6 mil.), Rijád (5,4 mil.),
Ankara (4,2 mil.) a ďalšie.
http://www.google.sk/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi59aLBpLHJAhWBHRQKHcyDDZIQjRwIBw&url=http://www.roebuckclasses.com/105/regions/nafricaswasia/nafricaswasiahuman/nafricaswasiapopulation.htm&psig=AFQjCNHnIk40eHHUADmnv6YFMWhSVDq3hA&ust=1448737091084342
3 monoteistické náboženstvá :
• Judaizmus (židovské náb.)
• Kresťanstvo
• Islam
Z minoritných náboženstiev sú
zastúpené: predovšetkým:
vyznávači bahájska viera, Drúzi
(vetva moslimov), Jezídi, Gnostici,
Samaritáni a Zoroastriáni.
Islam prevláda vo väčšine krajín
regiónu.
Zaujímavosť: v Jeruzaleme sa
nachádzajú posvätné miesta
všetkých týchto náboženstiev, a
to „Múr nárekov“ (judaizmus),
Boží hrob (kresťanstvo) a Ikarova
mešita (islam).
•najstaršie z 3 veľkých monoteistických
náboženstiev, založil ho Mojžiš
• v rámci regiónu má zastúpenie v Izraeli
(signifikantná časť židov žije v rámci regiónu
roztrúsene v malých komunitách)
• v 1.st.boli Židia vypovedaní zo svojej vlasti –
Palestíny. Po jej rozdelení na dve časti
(židovskú a arabskú), sa začali vracať
• myšlienka jediného Boha (Jahve)
• posvätným písmom je Tóra (613 prikázaní),
okrem toho Biblia, Pentateuch, Mišna
(opakovanie) a Talmud (učenie)
• v rodinnom živote dominuje patriarchálny
prístup, deľba prác medzi mužom a ženou
• rabín je duchovnou aj svetskou autoritou a k
modlidbám sa schádzajú v synagógach
• bez tohto „základu“ si nemožno predstaviť
vznik kresťanstva a islamu
• populácia v štáte Izrael: Židia (75,3),
moslimovia (20,6%), kresťania, bahájovia a
drúzi (4,1%)
Krajina
povodu
Narod.v
zahraničí
Narod.v
Izraeli
Total %
Total 1,610,900 4,124,400 5,753,300 100.0%
Ázia 201,000 494,200 695,200 12.0%
Turecko 25,700 52,500 78,100 1.4%
Irak 62,600 173,300 235,800 4.1%
Jemen 28,400 111,100 139,500 2.4%
Irán/Afgani
stan
49,300 92,300 141,600 2.5%
India/Pakis
tan
17,600 29,000 46,600 0.8%
Syria/Liba
non
10,700 25,000 35,700 0.6%
Ďalšie 6,700 11,300 18,000 0.3%
•christianizmus - monoteistické náb. (Boh Otec,
Syn, Duch svätý)
• pôvodca a centrálna osoba - Ježiš Nazaretský,
jeho život, smrť, zmŕtvychvstanie a jeho učenie tak,
ako boli zachytené v Novom zákone
• zrod - 1. st. po Kr. ako odnož judaizmu,
zdieľajúca mnohé náboženské texty judaizmu,
známe ako Starý zákon
• populácia v rámci celého regiónu – 12 mil.
kresťanov – v súčastnosti tvoria 5 % všetkých
nábož. skupín (na začiatku 20. st. to bolo 20% =>
pokles o 15 % )
• nízke čísla sú odrazom nízkej pôrodnosti
kresťanov oproti moslimom, extenzívnej emigrácie
a etnických a náboženských perzekúcií
• predpokladá sa, že súčasná 12 miliónová
populácia kresťanov klesne do r. 2020 na polovicu,
teda 6 miliónov
•najmladšie z troch monoteistických náboženstiev a zároveň najvýznamnejšie v regióne • ovplyvnený judaizmom (židovským náb.) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha (Alláha)
• zakladateľ a prorok je Mohammed, ktorý sa narodil v Mekke – tá je najdôležitejším
pútnickým miestom
• sväté písmo – Korán (114 kapitol, tzv. súr)
• duchovný sa nazýva immám
• mešity – miesta stretnutí k modlidbe – ľudí zvolávajú muezíni
5 pilierov islamu:
Šaháda - vyznanie viery, Salá – modlitba, Sawm – pôst, Zaká – almužna, Hadždž - púť
do Mekky
• náboženstvo a štát sú silne prepojené
• populácia v rámci regiónu:
• moslimov delíme na Sunnitov (majorita) a Šítov
Džihád - snaha, snaženie alebo boj. Osoba, ktorá vedie vedie džihád je mudžáhid.
Džihád je snaženie dodržiavať Božie príkazy a žiť podľa nich. Snaha je zameraná
buď dovnútra proti vlastným slabostiam a nedostatkom (veľký džihád), alebo
navonok proti nedostatkom islamskej spoločnosti alebo proti pohanom -
nemoslimom (malý džihád). Na Západe sa často zužuje na len na pojem svätej
vojny vedenej s cieľom rozšíriť územie pod vplyvom islamu alebo brániť islam. Je
to iba jeden zo štyroch druhov džihádu. Ostatné:
džihád
* srdcom = džihád dušou: človek sa snaží potlačiť zlo a pokušenie vo svojom
vnútri
* jazykom: šírenie pravdy a islamu slovom
* rukou: človek činí dobré skutky a koná proti zlu
* mečom: fyzický "boj na Božej ceste"
Šaría - islamské právo, resp. Bohom zjavené univerzálne platné (pre moslimov
aj nemoslimov) pravidlá správania sa človeka. Odvodené od slova šara´a: začať,
predpísať, dať (zákony); pôvodný význam zrejme bol "cesta k napájadlu" (šarí´a-
cesta, ulica; mašra - napájadlo, prameň). Jej interpretáciou sa zaoberá Islamská
právna veda - fikh.
4 zdroje islamského práva: Korán, sunna, idžmá a kijás
Sunniti sú najväčšou vetvou islamu a sú dominantní vo väčšine krajín Blízkeho
východu, tvoria až 75 % veriacich moslimov.
Najväčšie zastúpenie Šíitov je v Iraku (60–65%), Iráne (90–96%), Libanone (27%–
35%), Jemene (45%) a Bahrajne (75-80%).
Minoritné komunity Šítiov nájdeme v Turecku (20-25%), Saudskej Arábii (10-15%) a
Sýrii (15%). Patria tu aj skupiny, ktoré získali označenie sekty – Rafidijja, Ismailija,
Alaviti, Drúzi, Zajdija.
Aj napriek tomu, že obe vetvy vyznávajú rovnaké princípy islamu a učenie
koránu, majú medzi sebou konflikt.
Hlavná príčina konfliktu – kto má byť lídrom Moslimskej komunity po smrti
proroka Mohameda.
Slovo sunna v arabčine „tradícia, ktorá sa opakuje“- týmto slovom sa označ. tí
moslimovia, ktorí nasledujú tradíciu po Mohamedovi. Slovom šia sa označujú
tí, ktorí nasledujú Aliho, bratranca Mohameda.
Krajina Židia Kresťania Moslimovia Iné
Bahrajn 9 % 81 % a z toho –
Šíiti: 66 – 70 %
Sunniti: 30 – 34%
Hinduisti 10 %
Cyprus 97 % (pravoslávie) Sunniti v Severocyperskej rep. 98 %
Irak 3 % 97 % a z toho:
Šíiti: 60 – 65 % a Sunniti: 32 – 37 %
Jezídi
Irán < ako 1%
< ako 1%
Šíiti: 90 %
Sunniti: 8%
Bahá í́, hinduisti a
zoroastristi
Izrael 76,1 %
7,7 16,2 %
Hinduisti a budhisti
Jemen < ako 1%
< ako 1%
Šíiti: 35 %
Sunniti: 65%
Hinduisti a ateisti
Jordánsko 6 % Šíiti: 2 %
Sunniti: 92 % a Drúzi < ako 1%
Katar 5 % 93 %
1 – 2% hinduisti
Kuvajt 85 % a z toho - Šíiti: 30 %
Sunniti: 70 %
15 % kresťania a hinduisti
Libanon 39 – 40 % 60 %
Omán Kresťania a hinduisti v malej miere
Ibádijci – 75 %, Šíiti a Sunniti
Saudská Ar. 97 % a z toho:
Šíiti: 10 – 15 % a Sunniti: 85 – 90 %
SAE Domáci – 96 % Prisťahovalci – hinduizmus a
islam
Sýria 8 – 10 % 90 - 92 %
Turecko Sefardé Armén. apošt.cir. 99 %
CYPRUS – 97 % obyvateľov sú pravoslávni kresťania. V Severocyperskej republike sa 98
% veriacich hlási k Sunnitom.
IRÁN * zoroastrizmus, judaizmus a kresťanstvo oficiálne uznáva a chráni iránsky parlament;
iránska židovská komunita je najväčšia na Str. východe (mimo Izraela) – ca. 25 000 veriacich.
IRAK * Posvätnými miestami Šíitov v Iraku sú Nadžaf a Karbalá. Jezídi sú Kurdi, ktorých
náboženstvo kombinuje prvky s kresťanstvom a islamom. Kresťania sa koncentrujú v
Bagdade, Basre a Mosule. Pred vojnou v Iraku ich tu žilo 800 tis., po zosadení Husajna sa
väčšina odsťahovala do Sýrie a menej do Jordánska.
IZRAEL * je označ. ako Židovský štát. Asi 40 – 50 % Židov sa považuje za
neveriacich, či voľnomyšlienkárov , 30 – 40 % je veriacich, tzv. tradicionalistov a 20
% je ortodoxných – religióznych Židov. Členov iných nábož. skupín ako hinduizmus a
budhizmus je veľmi málo.
JEMEN * Islam je štátnym náboženstvom; Sunniti sú sústredení na J a JV. Okolo 1 %
Jemencov nevyznáva islam. Je tu ca. 3000 kresťanov, ďalej Židia a iní.
JORDÁNSKO * Zastúpenie kresťanov: uniati a rímokatolíci, grécki, sýrski, koptskí a
arménski pravoslávni a protestanti. Odhad 2001
OMÁN * Sunnitov nájdeme hl. v meste Súr a JZ oblasť Dafár; Šíiti obývajú
pobrežnú obl. al – Batína.
LIBANON * Údaje v tab. sú vych. zo sit. pri vzniku štátu; v súč. je moslimov
možno až 70 % a viac a kresťanov 30 %. Presné čísla nie sú známe kvôli
neprehľadnej situácii a občianskej vojne.
•K moslimom sa radia Šíiti (32%), Sunniti (21%), Drúzi (7 %), Alaviti (prijali
šíitský islam a prvky kresťanstva) a Ismaeliti (šíitska sekta).
• Ku kresťanom patrí najväčšia Maronitská katolícka cirkev, ďalej rímokatolíci,
grécki a sýrski pravoslávni, arménska apoštolská cirkev ai. Židov je asi 1000, čo je
1 % veriacich.
SAUDSKÁ AR. * Islam tu založil Mohammed v 7. st. V kráľovstve sa
nachádzajú 2 najposvätnejšie miesta islamu – Mekka a Medina a 1 z pilierov
islamu Hadždž.
SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY – z 20 % občanov SAE vyznáva islam 96 % ľudí (18
% Šíiti a 82 % Sunniti). Prisťahovalci z Indie, Pakistanu, Bangladéša a Iránu tvoria 80 %
obyvateľov a tí vyznávajú islam a hinduizmus.
• hlavná zložka a dominanta oblasti - ropa (ťažba a
spracovanie)
• OPEC
• najväčší producenti ropy (Saudská Arábia 25 %,
Kuvajt, Irak, Irán, SAE )
• Perzský záliv + Čierne more ropa Európa,
Japonsko, JV Ázia, USA ropovod
• partneri – Čína, Japonsko, India, krajiny Európy,
USA
• zemný plyn ( Saudská Arábia, Irán )
• fosfáty a minerálne soli ( Mŕtve more )
• uhlie ( Sinaj )
• draselná a brómová soľ, fosfor,
ropa a ZP, meď, železná ruda,
stavebné suroviny a diamanty
(Izrael)
• Sýria - hospodárstvo je
zaťažované vojnami a je
založené na poľnohospodárstve
• najvýznamnejší partneri SR v
krajinách Blízkeho
východu do roku 2019
(SAE, Saudská
Arábia a Izrael)
Vo väčšie krajín primitívne
Najproduktívnejšie - Turecko, Irán (spolu
tvoria 74 % ). 14% ( Sýria a SA ).
Zamestnanosť v poľno. ( Afganistan, 1. miesto)
• RV
• dominuje Turecko a Irán
• Cyprus ( figy, citrusy,
hrozienka, olivy, granátové
jablká, zelenina, tabak )
• Turecko (čaj )
• Irán (pistácie, datle, olivy,
koreniny)
• Jemen ( káva)
• Afganistan ( ópium, 80 %
svetovej produkcie )
• ŽV
• menej rozvinutá
• Hydina ( Irán, Turecko, SA,
Izrael )
• Z náboženských dôvodov
neexistuje výroba brančového
mäsa a chov ošípaných –
výnimkou je iba Cyprus
a čiastočne Izrael.
• Chov tiav a koní ( Turecko,
Irán )
• Perzský záliv (perlorodky)
• Poľnohospodárstvo závislé na
umelom zavlažovaní.
• nedostatočne rozvinutá
• cestná doprava vo výstavbe, riedka železničná sieť
• najväčší význam námorná doprava ( tranzitná a
kontajnerová )
• Perzský záliv (exportuje až 80 % ropy a zemného
plynu )
• kontajnerová doprava - zabezpečuje tranzit ale aj
dovoz tovaru z východnej Ázie do Európy
• Prístavy (Dubaj, Aqaba, Jeddah, Muscat)
• Bospor a Dardanely
• významná letecká doprava
JZ Ázia je regiónom s vysokým tempom prírastku najmä vďaka medzinárodným
príjazdom a príjmom. Pre najvýznamnejšie krajiny regiónu je typická silná podpora
príjazdového obchodného CR (business tourism) a voľno časového CR (leisure
tourism), v ktorom možno do budúcnosti badať ekonomický potenciál v prípade
zníženia, či vyčerpania zásob ner. bohatstva arabských krajín.
Výkony cestovného ruchu
Dynamika CR má stúpajúci charakter, v roku 2012 prekročil hranicu 1 mld.
medzin. turist. príjazdov na celom svete. V r. 2013 toto číslo vzrástlo o 5 %.
Najsilnejší nárast spomedzi všetkých regiónov zaznamenala Ázia a
Tichomorie (+ 6%), kde počet turistov vzrástol o 14 mil. a v čele rastu bola JV
Ázia (+ 10 %).
Výsledky na Blízkom východe (+ 0%) boli v r. 2013 zmiešané a nestabilné a
celkový počet medzinár. turist. príchodov tak zostáva na 52 mil. (UNWTO,
2013)
Súčasťou tohto regiónu sú 3 typy krajín:
1) Profitujú z ťažby NS (hl. ropa) a CR tu zohráva vedľajšiu, doplnkovú úl.
2) Prosperujúce vďaka kultúrno – historickému bohatstvu, bez NS (Egypt)
3) Krajiny, ktoré sa do CR zapájajú postupne (Sýria, Libanon, Jordánsko)
Medzinárodné turist. príjazdy sa odhadujú na 52 mil. V r. 2012. Toto číslo
však doteraz pokleslo minimálne o 5 % vďaka neustálemu napätiu, ktoré
vládne v niektorých destináciách.
Jedna z najnavštevovanejších destinácií – Saudská Arábia ohlásila pokles
príchodov (- 22%), pričom v roku 2011 bol jej výsledok + 61%. Výsledky
ďalších vybraných krajín: Palestína (+ 19%), Jordánsko (+ 5%), SAE +
Katar + Kuvajt aj naďalej rastú ustáleným tempom rovnako. Libanon (-
18%) silno trpí konfliktom v susednej Sýrii (UNWTO, 2013).
V medzinárodnom CR, predstavoval priamy pokles v tomto regióne príjmy vo
výške 47 mld. USD. Blízky východ má 5 % podiel na celkových svet.
príjazdoch a 4% na tržbách.
stále podnebie stredomorského typu v oblasti Levanty suché subtrop. na Arabskom pol. - prímorský
turizmus, kombinovaný s pobytom v horských obl. (poh. Libanon, Golanské výš., J oblúk Taurusu,
pobrežie Stredozemného mora – turecká Antalya a Červeného mora), prípadne krátkodobý pobyt v púšti
(Kuvajt, SAE, Izrael a Omán)
Príklady: skirezort Mzaar v Libanone a plánovaný Sannine Zenith s 59 km zjazdoviek; outdorová turistika
v púšťach a horách; horské „ozdravovacie“ letoviská Taai´v Saud. Arábii, Kasab v Sýrii a al – Ain v SAE
starobylé pamiatky islamskej aj predislamskej éry, koloniálnej éry (úradnícke štvrte) – prelínanie štýlov
tunajších s európskymi štandardmi 19. a 20.st.; výstrelkami „stavebnej módy“ oplývajú SAE, Kuvajt,
Bahrajn al. Izrael; lákadlom je vízia Orientu – paláce, bazáre s korením, pohostinnosť miestnych a
fascinácia náboženskými a sociálnymi rituálmi
vplyvy a prelínanie judaizmu, kresťanstva, islamu, helénskej, byzantskej a perzskej tradície, osmanský a
indický vplyv unikátne miesta, ktoré inde vo svete nenájdeme – veľa lokalít je zaradených v zozname
UNESCO (tab.)
ekonomický zázrak SAE a ostatných ropných monarchií – využívaním vysokých cien export. ropy –
možnosť financovať náročné a grandiózne projekty – turizmus spojený s marketingovou prezentáciou
regiónu (pamiatky, moderná architektúra, gastronómia) ; okruh pre závody F1 v Bahrajne
návštevy beduínov a pozorovanie tradičného spôsobu života na Arab. pol. a v Negevskej púšti v Izreali
Jordánsko – skalné chrámy v Petre Sana´a v Jemene
Mzaar v Libanone
Burj - Khalifa
bezpečnosť a politická sit. – prítomnosť
nebezpečenstva únosu, teroristického útoku a
násilnosti (aj keď to nie je denná prax), prítomnosť
organizovaných terorist.skupín a extrémistov
Irak, Jemen a Sýria – stav hraničiaci s občianskou
vojnou, resp. tu vojna prebieha – Sýria. S vojnovými
udalosťami sa vysporiadáva Irak, a v malej miere aj
Jemen
odradiť turistov môže aj korupcia, hlavne v styku s
úradmi sa môžu turisti stretnúť s neštandardným
jednaním
stav historických pamiatok – veľa z nich chátra a
sú v ohrození – to všetko na úkor ekonomického
pokroku a rozvoju industrializácie a suburbanizácie
Príklady: historické mesto Zabíd v Jemene, Staré
mestá a hradby v Jeruzaleme, mestá Aššúr a
Sammara v Iraku, Palmyra v Sýrii...
Situácia v Sýrii a Iraku
Aššúr v Iraku
• Dostupné online: http://www.demografie.info/?cz_popvyvoj_svet_bv=
• Dostupné online: https://www.cia.gov/library/publications/resources/the-world-
factbook/rankorder/2054rank.html
• Dostupné online: https://www.cia.gov/library/publications/resources/the-world-
factbook/rankorder/2066rank.html
• Dostupné online: https://www.cia.gov/library/publications/resources/the-world-
factbook/rankorder/2112rank.html
• GURŇÁK, D. a kol : Geografia Ázie. Univerzita Komenského v Bratislave. KO & KA s.r.o.
Bratislava.
• http://www.egyptan.sk/clanky/archeologia/blizky-vychod/
• http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/
• http://web.ff.cuni.cz/ustavy/ubva/DKIZ.htm
• https://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplaveni
• http://www.demografie.info/?cz_popvyvoj_svet_bv=
• http://www.blizkyvychod.eu/krajiny/syria/historia/syria-historia/
• http://www.blizkyvychod.eu/category/krajiny/alzirsko/
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Mezopot%C3%A1mia
• https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121
• http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/
• http://tema.aktuality.sk/syria-konflikt/
http://www.egyptan.sk/clanky/archeologia/blizky-vychod/http://www.egyptan.sk/clanky/archeologia/blizky-vychod/http://www.egyptan.sk/clanky/archeologia/blizky-vychod/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://svetvpreklade.sk/100-rokov-z-historie-blizkeho-vychodu-1-cast-serialu/http://web.ff.cuni.cz/ustavy/ubva/DKIZ.htmhttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttps://beo.sk/pochod-titanov/467-07-blizky-vychod-bieli-zaplavenihttp://www.demografie.info/?cz_popvyvoj_svet_bvhttp://www.blizkyvychod.eu/krajiny/syria/historia/syria-historia/http://www.blizkyvychod.eu/krajiny/syria/historia/syria-historia/http://www.blizkyvychod.eu/krajiny/syria/historia/syria-historia/http://www.blizkyvychod.eu/category/krajiny/alzirsko/https://sk.wikipedia.org/wiki/Mezopot%C3%A1miahttps://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121https://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Izraelsko-palestinsky-konflikt-Opat-20121121http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://www.aktuality.sk/clanok/305284/kto-vsetko-proti-komu-a-s-akymi-zbranami-bojuje-v-syrii/http://tema.aktuality.sk/syria-konflikt/http://tema.aktuality.sk/syria-konflikt/http://tema.aktuality.sk/syria-konflikt/http://tema.aktuality.sk/syria-konflikt/