SK SK

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli XXX

[…](2013) XXX draft

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Usmernenie k smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a

dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a

2006/32/ES

Článok 6: Obstarávanie verejnými subjektmi

COURTESY TRANSLATION OF SWD(2013) 446 FINAL

1

OBSAH

A. Úvod .................................................................................................................................... 2

B. Právny a politický kontext .................................................................................................. 3

C. Rozsah povinnosti ............................................................................................................... 4

C1. Ústredné orgány štátnej správy .................................................................................... 4

C2. Dotknuté obstarávané položky .................................................................................... 5

C3. Prahové hodnoty .......................................................................................................... 9

D. Proces obstarávania ............................................................................................................. 9

D1. Podmienky ................................................................................................................. 10

D2. Záver .......................................................................................................................... 12

2

ČLÁNOK 6: OBSTARÁVANIE VEREJNÝMI SUBJEKTMI

A. ÚVOD

1. Podľa článku 6 smernice 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti1 (ďalej aj

ako „smernica o energetickej efektívnosti“ alebo „smernica“) musia členské štáty zabezpečiť,

aby ústredné orgány štátnej správy obstarávali iba výrobky, služby a budovy s vysokou

energetickou efektívnosťou. V smernici sa uvádza, o aké položky ide a akú úroveň

hospodárnosti musia spĺňať, a to prostredníctvom kritérií stanovených v súlade s niekoľkými

legislatívnymi opatreniami EÚ, ako sú napríklad smernica o energetickom označovaní

2010/30/EÚ2 a smernica o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ) (ďalej len

„smernica o energetickej hospodárnosti budov“)3. Táto povinnosť sa týka niekoľkých

podmienok vymenovaných v článku 6 ods. 1 a vzťahuje sa iba na zákazky, ktorých hodnota je

rovnaká alebo vyššia ako prahové hodnoty stanovené v článku 7 smernice o verejnom

obstarávaní (2004/18/ES, ďalej ako „smernica o verejnom obstarávaní“) 4.

Článok 6 obsahuje aj osobitné ustanovenia týkajúce sa zmlúv, ktoré uzavreli ozbrojené sily;

pomoci na regionálnej a miestnej administratívnej úrovni; podpory uzatvárania zmlúv

o energetickej efektívnosti a obstarávania balíkov produktov. Cieľom tohto dokumentu je

pomôcť členským štátom pri vykonávaní článku 6 prostredníctvom diskusie o týchto

otázkach:

vzťah medzi článkom 6 a smernicou o verejnom obstarávaní a jeho porovnanie

s ostatnými právnymi predpismi EÚ v oblasti obstarávania týkajúceho sa energetickej

efektívnosti;

rozsah pôsobnosti článku 6 v súvislosti s povinnými subjektmi, položkami

a zákazkami verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje;

zahrnutie ustanovení článku 6 do procesu obstarávania.

Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť členským štátom usmernenie o spôsobe uplatňovania

článku 6 smernice o energetickej efektívnosti. V dokumente sa uvádzajú stanoviská útvarov

Komisie, nemenia sa ním právne účinky smernice a nie je ním dotknutý záväzný výklad

článku 6, ktorý poskytol Súdny dvor.

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa

menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1. 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných

zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, Ú. v. EÚ L

153, 18.6.2010, s. 1. 3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov

(prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.

4 Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114 – 240.

3

B. PRÁVNY A POLITICKÝ KONTEXT

2. Všeobecné pravidlá platné pre verejné obstarávanie v odvetviach s výnimkou obrany,

vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb sú stanovené v smernici

o verejnom obstarávaní.

3. V smernici o verejnom obstarávaní sa stanovuje rámec pre spôsob, akým by malo prebiehať

verejné obstarávanie, s cieľom zabezpečiť zásady, ako je spravodlivá hospodárska súťaž a čo

najlepšie zhodnotenie peňazí daňových poplatníkov. Ponecháva na konkrétne právne

predpisy, ako je napríklad smernica o energetickej efektívnosti, aby vymedzili, čo sa musí

obstarať. Pravidlá uvedené v takomto konkrétnom právnom predpise však musia byť v súlade

s pravidlami všeobecného rámca verejného obstarávania.

4. V prípade smernice o energetickej efektívnosti sú zásady „čestného konania“ a „zhodnotenia

peňazí“ zabezpečené tak, že minimálne požiadavky, ktoré musia obstarávané položky spĺňať,

sú verejne dostupné/nechránené a bežné, pričom požiadavky sú zamerané na minimalizáciu

nákladov na tieto položky počas ich životného cyklu. Tejto téme sa podrobnejšie venuje

oddiel D tohto dokumentu.

5. Súbor povinných predpisov EÚ v oblasti obstarávania týkajúceho sa energetickej efektívnosti

sa osvedčil. Energetická efektívnosť je v procese obstarávania zohľadnená rôznymi spôsobmi:

Podľa smernice o ekologických vozidlách (2009/33/ES)5 musia zmluvné strany

zohľadniť prevádzkové náklady obstarávaných vozidiel počas ich životnosti viacerými

spôsobmi vrátane spotreby energie a emisií oxidu uhličitého. Musia tak urobiť buď

stanovením primeraných technických špecifikácií, alebo zahrnutím týchto aspektov do

kritérií pre udelenie zákazky. Ak sa tieto vplyvy peňažne vyjadria na účely ich

zahrnutia do procesu obstarávania, členské štáty musia použiť vymedzenú metodiku

a štandardné údaje, ako sa vymedzuje v smernici. S cieľom pomôcť obstarávateľom

poskytuje portál ekologických vozidiel6 nástroj na výpočet prevádzkových nákladov

na vozidlo počas jeho životnosti.

Podľa smernice o energetických službách (2006/32/ES)7 musí verejný sektor uplatniť

– ako jednu z viacerých možností – využívanie zmlúv o energetickej hospodárnosti

alebo obstarávať energeticky efektívne produkty, budovy a vozidlá, a to na základe

analýzy minimalizovaných nákladov na tieto položky počas ich životného cyklu.

O tom, ako sa vymedzia úrovne efektívnosti a aká metodika sa použije, môžu členské

štáty rozhodnúť samy. Táto smernica bola zrušená nadobudnutím účinnosti smernice

o energetickej efektívnosti 4. decembra 2012.

5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky

úsporných vozidiel cestnej dopravy, Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5 – 12. 6 http://www.cleanvehicle.eu/

7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného

využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS, Ú. v. EÚ L 114,

27.4.2006, s. 64 – 85.

4

V smernici o energetickom označovaní (2010/30/EÚ)8 sa vyžaduje, aby sa

obstarávatelia usilovali iba o obstarávanie výrobkov patriacich do triedy s najvyššou

efektívnosťou, v rámci ktorej sa na takéto výrobky vzťahujú delegované akty podľa

tejto smernice. Toto ustanovenie bude zrušené smernicou o energetickej efektívnosti

5. júna 2014.

V nariadení (ES) č. 106/20089 o programe Energy Star sa uplatňuje ten istý prístup

ako v článku 6 smernice o energetickej efektívnosti, konkrétne skutočnosť, že ústredné

orgány štátnej správy musia stanoviť požiadavky na energetickú efektívnosť pre

verejné zákazky na dodávku kancelárskych zariadení, ktoré nebudú menej efektívne

ako v rámci programu Energy Star.

Článkom 6 smernice o energetickej efektívnosti sa teda do predpisov EÚ o obstarávaní

týkajúcom sa energetickej efektívnosti nezavádza nový prístup, ale iba sa rozširuje rozsah

povinností na ďalšie položky.

C. ROZSAH POVINNOSTI

C1. Ústredné orgány štátnej správy

6. V súlade s definíciou uvedenou v článku 2 ods. 9 smernice o energetickej efektívnosti

„ústredné orgány štátnej správy“ sú „všetky orgány štátnej správy, ktorých právomoci sa

vzťahujú na celé územie členského štátu“.

7. Pri zavádzaní tejto definície do praxe môžu členské štáty vychádzať z:

• prílohy IV k smernici o verejnom obstarávaní (2004/18/ES), ktorá obsahuje zoznam

ústredných orgánov štátnej správy vo všetkých členských štátoch;

• údajov o verejných účtoch, ktoré zhromažďuje Eurostat na základe nariadenia Rady

(ES) č. 479/2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý

tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva10

.

V usmerneniach k nariadeniu Rady (ES) č. 479/2009, ESA9511

(Európsky systém národných

a regionálnych účtov), sa ústredné orgány štátnej správy vymedzujú v bode S.1311 ako: „[…]

Všetky administratívne útvary štátu a ostatné ústredné správne orgány, ktorých právomoc sa

zvyčajne vzťahuje na celé hospodárske územie, okrem správy fondov sociálneho

zabezpečenia. Do subsektoru S.1311 sú zahrnuté tie neziskové organizácie, ktoré sú

kontrolované a z rozhodujúcej časti financované ústrednou vládou, a ktorých právomoc sa

vzťahuje na celé hospodárske územie“.

8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných

zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, Ú. v. EÚ L

153, 18.6.2010, s. 1. 9 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na

označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008,

s. 1 – 7. 10 Ú. v. EÚ L 145,10.6.2009, s. 1. 11 http://circa.europa.eu/irc/dsis/nfaccount/info/data/esa95/en/een00081.htm.

5

8. Táto definícia sa líši od definície uvedenej v smernici o energetickej efektívnosti v tom, že

definícia v smernici o energetickej efektívnosti výslovne neodkazuje na „ústredné správne

orgány“ a nevylučuje „administratívne útvary pre správu fondov sociálneho zabezpečenia“.

Členské štáty by preto v zásade mohli používať zoznamy ústredných orgánov štátnej správy

určené na účely nariadenia Rady (ES) č. 479/200912

ako možnú referenciu na stanovenie toho,

ktoré inštitúcie patria do rozsahu pôsobnosti článku 6 smernice o energetickej efektívnosti, so

zohľadnením uvedených rozdielov.

9. V usmerneniach Komisie k nariadeniu Rady (ES) č. 479/2009 sa objasňuje, že medzi ústredné

orgány štátnej správy patria tie neziskové organizácie, ktoré sú kontrolované a z rozhodujúcej

časti financované ústrednou vládou a ktorých právomoc sa vzťahuje na celé hospodárske

územie. Ústredné orgány štátnej správy sa teda neobmedzujú len na ministerstvá, ale zahŕňajú

aj subjekty, ktoré sú od nich priamo závislé z hľadiska právomoci (t. j. nie sú úplne

autonómne) a financovania. V nariadení Rady (ES) č. 479/2009 a sprievodných usmerneniach

sa uvádzajú možné kritériá pre členské štáty na stanovenie rozsahu pojmu „ústredné orgány

štátnej správy“ v kontexte smernice o energetickej efektívnosti, ale v žiadnom prípade nie sú

záväzné, keďže smernica o energetickej efektívnosti v súvislosti s vymedzením pojmu

„ústredné orgány štátnej správy“ neodkazuje ani na toto nariadenie, ani na prílohu IV k

smernici o verejnom obstarávaní.

10. Pri stanovovaní rozsahu povinností by členské štáty mali zohľadniť odôvodnenie 17 smernice

o energetickej efektívnosti, v ktorom sa stanovuje, že „[…] Povinnosť obnoviť podlahovú

plochu budov ústredných orgánov štátnej správy by sa mala vzťahovať na orgány štátnej

správy, ktorých právomoci sa vzťahujú na celé územie členského štátu. Ak v dotknutom

členskom štáte v rámci danej právomoci neexistuje orgán štátnej správy, ktorý sa vzťahuje na

celé územie, povinnosť by sa mala vzťahovať na tie orgány štátnej správy, ktorých právomoci

sa spolu vzťahujú na celé územie“. Toto odôvodnenie zohľadňuje federálne usporiadanie

niektorých členských štátov a vzťahuje sa na tie členské štáty, v ktorých pre určité právomoci

(napríklad zdravotníctvo alebo školstvo) neexistujú ústredné/národné orgány štátnej správy,

ktoré by vykonávali kontrolu alebo by boli hlavnými poskytovateľmi financovania.

C2. Dotknuté obstarávané položky

11. Obstarávané položky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy uvedené v prílohe III k smernici

o energetickej efektívnosti, sú uvedené ďalej. Zoznam s výnimkou pneumatík a budov nie je

pevne stanovený a úplný, keďže v budúcnosti budú navrhnuté vykonávacie opatrenia

vzťahujúce sa na dodatočné položky.

Vykonávacie nariadenia v oblasti energetického označovania podľa smernice

2010/30/EÚ

12. Vykonávacie opatrenia smernice o energetickom označovaní sú delegované akty v zmysle

článku 290 ZFEÚ a Komisia ich prijme, ak Európsky parlament a Rada nevznesú námietky.

12 http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:145:0001:0009:sk:PDF.

6

13. V prípade produktov uvedených ďalej budú musieť členské štáty obstarávať iba tie produkty,

ktoré patria do najvyššej možnej triedy energetickej efektívnosti, a to vzhľadom na potrebu

zabezpečiť dostatočnú hospodársku súťaž:

umývačky riadu pre domácnosť (nariadenie (EÚ) č. 1059/2010);

chladiace spotrebiče pre domácnosť (nariadenie (EÚ) č. 1060/2010);

práčky pre domácnosť (nariadenie (EÚ) č. 1061/2010);

televízory (nariadenie (EÚ) č. 1062/2010);

klimatizátory (nariadenie (EÚ) č. 626/2011);

bubnové sušičky pre domácnosť (nariadenie (EÚ) č. 392/2012);

elektrické svetelné zdroje a svietidlá (nariadenie (EÚ) č. 874/2012).

14. V súlade s článkom 6 ods. 4 smernice o energetickej efektívnosti budú môcť členské štáty pri

obstarávaní balíka produktov, na ktorý sa ako na celok vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa

smernice 2010/30/EÚ, požadovať, aby mala celková energetická efektívnosť celého balíka

prednosť pred energetickou efektívnosťou jednotlivých produktov v rámci tohto balíka, a to

tak, že obstarajú balík produktov, ktorý patrí do najvyššej triedy energetickej efektívnosti.

15. V súčasnosti nie sú pre balíky produktov vymedzené nijaké pravidlá označovania. V blízkej

budúcnosti sa očakáva prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa energetického

označovania balíkov produktov pre ohrievače a osvetľovacie systémy. Ako hypotetický

príklad možno uviesť, že obstarávatelia obstarávajúci balík osvetľovacieho systému vrátane

svetelných zdrojov, ovládacích prvkov, predradníkov a svietidiel môžu vyžadovať, aby

svetelné zdroje patrili iba do kategórie „B“, za predpokladu, že celý balík bude mať najvyššiu

kategóriu (A+ a vyššiu).

Vykonávacie opatrenia v oblasti ekodizajnu podľa smernice 2009/125/ES

16. Vykonávacie opatrenia podľa smernice o ekodizajne13

sú v súčasnosti predmetom

komitologického postupu a Komisia ich prijme po hlasovaní regulačného výboru zloženého

zo zástupcov členských štátov a po kontrole zo strany Európskeho parlamentu a Rady.

17. V prípade produktov, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie v oblasti ekodizajnu, môžu

ústredné orgány štátnej správy obstarávať iba tie produkty, ktoré spĺňajú referenčné hodnoty

energetickej efektívnosti stanovené v uvedenom vykonávacom opatrení. Táto požiadavka sa

vzťahuje iba na produkty, na ktoré sa nevzťahujú vykonávacie opatrenia smernice

o energetickom označovaní. Okrem toho sa táto požiadavka vzťahuje iba na vykonávacie

nariadenia o ekodizajne, ktoré boli prijaté po nadobudnutí účinnosti smernice o energetickej

efektívnosti. Tento zoznam zatiaľ zahŕňa nariadenie Komisie (EÚ) č. 1194/2012, ktorým sa

stanovujú požiadavky na ekodizajn smerových svetelných zdrojov, svetelných zdrojov LED

a súvisiaceho vybavenia, a nariadenie Komisie (EÚ) č. 617/2013, ktorým sa stanovujú

požiadavky na ekodizajn počítačov a počítačových serverov.

Program Energy Star

13

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie

požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 285,

31.10.2009, s. 10.

7

18. Špecifikácie programu Energy Star sú zahrnuté v prílohe C k dohode o programe Energy Star

medzi EÚ a USA14

. Treba poznamenať, že vzhľadom na to, že Energy Star je dobrovoľné

označenie, smernica o energetickej efektívnosti nevyžaduje, aby boli obstarané kancelárske

zariadenia označené logom Energy Star, vyžaduje len, aby neboli menej efektívne, ako sú

úrovne stanovené v príslušných špecifikáciách programu Energy Star. V priebehu roka 2013

budú pridané nové produktové špecifikácie.

19. Prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa ekodizajnu v prípade produktov, na ktoré sa

vzťahuje dohoda o programe Energy Star, je naplánované na rok 2013. Vzniká preto otázka,

ktorý z dvoch predpisov by členské štáty mali použiť ako základ pre verejné obstarávanie.

Keďže smernica o energetickej efektívnosti sa touto otázkou konkrétne nezaoberá, bude

potrebné sa jej venovať v rámci vykonávacích opatrení týkajúcich sa ekodizajnu jednotlivých

produktov alebo prostredníctvom horizontálneho vykonávacieho opatrenia v oblasti

ekodizajnu, ktoré sa bude venovať tejto konkrétnej otázke.

Pneumatiky

20. Ústredné orgány štátnej správy budú môcť obstarávať iba pneumatiky, ktoré patria do

najvyššej triedy energetickej úspornosti palív, ako sa stanovuje v nariadení (ES)

č. 1222/200915

o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné

parametre. V prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti sa uvádza, že táto požiadavka

by nemala brániť verejným orgánom obstarávať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti

za mokra alebo triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je takéto obstarávanie zdôvodnené

bezpečnosťou alebo zdravím obyvateľstva. Článok 6 smernice o energetickej efektívnosti sa

nevzťahuje na tie druhy pneumatík, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES)

č. 1222/2009 na základe článku 2 tohto nariadenia (napr. protektorové pneumatiky).

Služby

21. Vzhľadom na skutočnosť, že v smernici o energetickej efektívnosti sa „zákazky na služby“

nevymedzujú, ako referenčný bod by sa mali použiť príslušné definície smernice o verejnom

obstarávaní. „Verejné zákazky na služby“ sú vymedzené v článku 1 ods. 2 písm. d) smernice

o verejnom obstarávaní a sú vymenované v prílohe II k tejto smernici. Táto definícia je

potrebná na odlíšenie „verejných zákaziek na služby“ od „verejného obstarávania prác“, ktoré

nie je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti článku 6 smernice o energetickej efektívnosti.

22. Ústredné orgány štátnej správy budú vo svojich verejných súťažiach na udelenie zákaziek na

služby musieť od poskytovateľov služieb požadovať, aby na účely poskytovania predmetných

služieb používali iba produkty, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písm. a) až d) prílohy III

k smernici o energetickej efektívnosti. Táto požiadavka sa bude vzťahovať len na nové

produkty, ktoré poskytovatelia služieb obstarali čiastočne alebo úplne na účely poskytovania

predmetnej služby. Ako príklad možno uviesť, že obstarávateľ, ktorý obstaráva IT služby,

nebude musieť od poskytovateľov služieb požadovať, aby modernizovali všetky svoje

zariadenia na úrovne Energy Star, ale iba aby nové zariadenia, ktoré obstarajú na účely

poskytovania predmetnej služby, dosahovali tieto úrovne.

14

Dohoda medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania

energetickej účinnosti kancelárskych zariadení, Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2013, s. 7. 15

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík

vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46 – 58.

8

23. V dokumentoch k zadávaciemu konaniu (ako sú oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania,

zadávacie podklady alebo doplňujúce podklady) je potrebné bližšie určiť, akým spôsobom

majú uchádzači preukázať splnenie tejto požiadavky. Bude potrebné, aby dokumenty

zohľadňovali skutočnosť, že tento proces prebieha pri rôznych spôsoboch obstarávania rôzne

– napríklad, zatiaľ čo by mohlo byť možné identifikovať nákupy vykonané konkrétne na

účely poskytnutia určitej stanovenej služby, na začiatku môže byť zložitejšie identifikovať

tieto nákupy, pokiaľ ide o špecifikácie založené na výsledkoch, najmä také, na ktorých sa

dohodlo počas rokovania. V druhom prípade by jednou možnosťou bolo záväzné vyhlásenie o

zámere v počiatočnej fáze zo strany uchádzačov, po ktorom by nasledovali očakávané

podrobnejšie informácie ako súčasť každej konečnej ponuky. V dokumentoch k zadávaciemu

konaniu by bolo potrebné bližšie určiť prostriedky, akými možno splnenie tejto povinnosti

overiť. Tieto prostriedky budú musieť byť primerané povahe predmetnej služby. Dôkazy

požadované od zhotoviteľov by mohli obsahovať vzorky, opisy a fotografie produktov

obstaraných na účely predmetnej služby alebo certifikáty vydané oficiálnymi ústavmi alebo

agentúrami pre kontrolu kvality, ktoré majú priznanú právomoc osvedčovať zhodu produktov,

ktoré poskytovateľ služby obstaral a použil.

Budovy

24. Pri obstarávaní budov alebo uzatváraní nových zmlúv o prenájme budov budú ústredné

orgány štátnej správy vo všeobecnosti musieť vyberať iba tie budovy, ktoré spĺňajú

minimálne požiadavky na efektívnosť stanovené príslušným členským štátom v súlade so

smernicou o energetickej hospodárnosti budov.

25. V článku 6 a v prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti sa uvádza, že obstarávané

alebo prenajímané budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť

ustanovené v článku 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov. Podľa tohto ustanovenia

smernice o energetickej hospodárnosti budov musia členské štáty okrem iného stanoviť

minimálne požiadavky na budovy a prvky budov.

26. Ak sa členský štát rozhodne transponovať smernicu o energetickej hospodárnosti budov tak,

že uplatní minimálne požiadavky iba na prvky obnovovanej budovy, ako sa povoľuje v článku

7 smernice o energetickej hospodárnosti budov, bude potrebné overiť, či celá budova spĺňa

minimálne požiadavky. V prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti sa uvádza, že

dodržiavanie článku 6 a písmene f) prílohy III k smernici o energetickej efektívnosti by sa

malo overiť prostredníctvom certifikátov o energetickej hospodárnosti, na ktoré odkazuje

článok 11 smernice o energetickej hospodárnosti budov. Tým sa zabezpečí, že certifikáty

o energetickej hospodárnosti budú obsahovať hodnoty energetickej hospodárnosti budovy

a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, aby bolo

možné porovnať a posúdiť energetickú hospodárnosť. Bez ohľadu na to, ako sa články 4 a 7

smernice o energetickej hospodárnosti budov transponovali, by teda certifikáty o energetickej

hospodárnosti, ktoré sú v súlade s požiadavkami článku 11 smernice o energetickej

hospodárnosti budov, mali členským štátom poskytnúť prostriedky na splnenie požiadaviek

uvedených v článku 6 a písmene f) prílohy III k smernici o energetickej efektívnosti.

27. Minimálne požiadavky na efektívnosť prvkov budov podľa článku 7 smernice o energetickej

hospodárnosti budov nie sú v rozpore so stanovením energetickej hospodárnosti budovy ako

celku. Podľa článku 4 smernice o energetickej hospodárnosti budov musia členské štáty

9

stanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov alebo jednotiek budov,

ako aj prvkov budov. V článku 7 smernice o energetickej hospodárnosti budov sa uvádza, že

členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická

hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby

spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 4,

pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať. V článku sa uvádza, že tieto

požiadavky sa vzťahujú na obnovovanú budovu alebo na jednotku budovy ako celku

a dodatočne alebo alternatívne sa tieto požiadavky môžu uplatniť na obnovované prvky

budovy.

28. V písmene f) prílohy III k smernici o energetickej efektívnosti sa uvádzajú určité výnimky.

Jednou z nich je prípad, keď ústredné orgány štátnej správy obstarávajú alebo prenajímajú

budovu s cieľom podniknúť hĺbkovú obnovu alebo demoláciu. Hoci pojem „hĺbková obnova“

nie je v smernici definovaný, odôvodnenie 16 na ňu odkazuje ako na renováciu, „ktorou by sa

dodaná aj konečná energetická spotreba budov znížila o významný percentuálny podiel

v porovnaní s úrovňami pred obnovou, čím by sa dosiahla vysoká energetická hospodárnosť“.

To znamená, že takéto obnovy musia ísť prinajmenšom nad rámec minimálnych požiadaviek

na efektívnosť stanovených v smernici o energetickej hospodárnosti budov.

C3. Prahové hodnoty

29. Povinnosti stanovené v článku 6 smernice o energetickej efektívnosti sa vzťahujú na zákazky

s hodnotou vyššou, ako sú prahové hodnoty uvedené v článku 7 smernice o verejnom

obstarávaní. V súčasnosti platné prahové hodnoty boli stanovené nariadením (EÚ)

č. 1251/201116

. Pre všetky zákazky na dodávky zadané ústrednými orgánmi štátnej správy,

ktoré nepôsobia v sektore obrany, a pre všetky zákazky a súťaže návrhov týkajúce sa služieb

vymenovaných v časti A prílohy II k smernici o verejnom obstarávaní platí prahová hodnota

130 000 EUR. Pre všetky zákazky týkajúce sa služieb vymenovaných v časti B prílohy II k

smernici o verejnom obstarávaní platí prahová hodnota 200 000 EUR. Služby sú uvedené

v prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti a v tomto kontexte príslušné kategórie

v časti A prílohy II k smernici o verejnom obstarávaní zahŕňajú okrem iného opravu a údržbu,

počítačové a súvisiace služby, upratovanie budov a správu majetku.

30. Keďže smernica o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na obstarávanie existujúcich budov,

v tomto prípade sa pre zákazky neuplatňujú nijaké prahové hodnoty. Ústredné orgány štátnej

správy môžu obstarávať iba také budovy alebo uzatvárať nové zmluvy len o prenájme takých

budov, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na efektívnosť uvedené v článku 4 ods. 1

smernice o energetickej hospodárnosti budov, a to bez ohľadu na hodnotu obstarávanej

budovy alebo zmluvu o prenájme.

D. PROCES OBSTARÁVANIA

31. Zásada článku 6 smernice o energetickej efektívnosti je jednoduchá – keď ústredné orgány

štátnej správy obstarávajú produkty, budovy a služby, musia zabezpečiť vysokú energetickú

efektívnosť a musia dodržať normy uvedené v prílohe III. Tieto normy sú povinné minimálne

16

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových

hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek, Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011, s. 43 – 44.

10

požiadavky a podľa článku 1 ods. 2 smernice o energetickej efektívnosti môžu ísť členské

štáty nad rámec týchto požiadaviek, pokiaľ je to v súlade s právnymi predpismi EÚ a pokiaľ

sa tieto prísnejšie vnútroštátne opatrenia oznámia Komisii. V procese obstarávania by preto

tieto požiadavky v zásade mali byť súčasťou technických špecifikácií alebo akéhokoľvek

iného dokumentu, v ktorom sa vymedzuje predmet zmluvy.

32. Povinnosti uložené podľa článku 6 smernice o energetickej efektívnosti sú do určitej miery

podmienené. Musia byť v súlade s nákladovou efektívnosťou, ekonomickou

realizovateľnosťou, udržateľnosťou zo širšieho hľadiska, technickou vhodnosťou

a dostatočnou hospodárskou súťažou. Cieľom týchto podmienok je zakotviť konkrétne právne

predpisy do základných zásad smernice o verejnom obstarávaní, konkrétne „zhodnotenie

peňazí“ a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže. Pokiaľ sú teda tieto podmienky

splnené, členské štáty musia obstarávať energeticky najefektívnejšie produkty, služby

a budovy, ktoré sú k dispozícii. S cieľom určiť, či sú podmienky splnené, by členské štáty

mali zaviesť transparentnú metodiku založenú na dôkazoch, a nie rozhodovať na základe

jednotlivých prípadov, aby tak zabezpečili dodržiavanie zásad „čestného konania“

a „zhodnocovania peňazí“ ustanovených všeobecnými právnymi predpismi o verejnom

obstarávaní. Vo všeobecnosti sa týchto päť podmienok zohľadňuje v právnych aktoch

uvedených v prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti. Mohli by však nastať situácie,

v ktorých nebude obstarávanie produktov/služieb/budov, ktoré sa uvádzajú v prílohe III,

spĺňať všetky tieto podmienky. V ďalších oddieloch sa uvádzajú usmernenia, v akých

prípadoch môžu takéto situácie nastať a ako ich možno overiť.

D1. Podmienky

Nákladová efektívnosť a ekonomická realizovateľnosť

33. V kontexte energetickej efektívnosti sa pod pojmom nákladová efektívnosť v zásade myslí

nákladová efektívnosť predmetného produktu, služby alebo budovy počas jej životného cyklu

a dáva do spojitosti náklady opatrenia a vplyv, ktorý sa dosiahol z hľadiska energetickej

efektívnosti ( t. j. obstarávacie náklady v EUR na množstvo ušetrenej energie) a hospodárnosti

produktu/služby/budovy. Nákladovú efektívnosť v kontexte verejného obstarávania však

možno chápať aj v širšom zmysle s cieľom zahrnúť aspekty, ktoré nie sú spojené s priamymi

výhodami pre obstarávateľa, napr. spoločenské náklady spojené s emisiami skleníkových

plynov alebo látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Príkladom zohľadnenia takýchto

spoločenských nákladov je smernica o energetickej hospodárnosti budov, ktorá členským

štátom umožňuje, aby pri stanovovaní nákladovo optimálnej úrovne energetickej

hospodárnosti budov použili makroekonomický prístup a zahrnuli do výpočtov náklady na

emisie CO2. Ďalším príkladom je smernica o ekologických vozidlách, podľa ktorej sa pri

výpočte nákladov na vozidlá obstarávané verejnými orgánmi počas ich životného cyklu

zohľadňujú externé náklady spojené s CO2, NOx, bezmetánovými uhľovodíkmi a tuhými

časticami.

34. Ekonomická realizovateľnosť sa týka počiatočnej ceny a prevádzkových nákladov

produktu/služby/budovy a schopnosti obstarávateľa znášať tieto náklady. Keďže opatrenia

v oblasti energetickej efektívnosti vždy vedú k zníženiu prevádzkových nákladov, pokiaľ ide

o náklady na energiu, zásada ekonomickej realizovateľnosti sa v tomto kontexte týka iba

schopnosti obstarávacieho subjektu znášať počiatočnú cenu a ďalšie prevádzkové náklady,

ako sú údržba a náhradné diely. Treba zdôrazniť, že článok 6 a všeobecnejšie smernica

11

o energetickej efektívnosti sú zamerané na minimalizovanie nákladov počas životného cyklu

bez ohľadu na počiatočnú cenu.

35. Z nákladovej efektívnosti počas životného cyklu vychádzajú položky vymenované v prílohe

III k smernici o energetickej efektívnosti, či už ide o minimálne požiadavky podľa smernice

o energetickej hospodárnosti budov alebo o špecifikácie programu Energy Star pre

kancelárske zariadenia. Podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov musia byť

minimálne požiadavky na budovy stanovené so zreteľom na dosiahnutie nákladovo

optimálnych úrovní, zatiaľ čo minimalizovanie nákladov počas životného cyklu v porovnaní

s trhovým priemerom je jedným z kritérií pre stanovenie špecifikácií programu Energy Star.

36. Mohla by však nastať situácia, keď by nákup produktu s maximálnou energetickou

efektívnosťou nebol nákladovo efektívny alebo ekonomicky realizovateľný, napríklad vo

vzťahu k referenčným hodnotám pre určité produkty podliehajúce smernici o ekodizajne

a k najvyšším triedam efektívnosti pre určité produkty podliehajúce smernici o energetickom

označovaní. Referenčné hodnoty v oblasti ekodizajnu sú zamerané na identifikáciu

najhospodárnejších produktov na trhu, pričom smernica o energetickom označovaní umožňuje

stanovenie najvyšších prázdnych energetických tried zodpovedajúcich technológiám, ktoré

zatiaľ nie sú dostupné alebo nie sú dostupné v dostatočnej miere. To môže obmedziť počet

produktov dostupných na trhu, ktoré môžu splniť najprísnejšie požiadavky, kým sa neobjavia

nové efektívne modely, ktoré budú zodpovedať tomuto najvyššiemu štandardu. V týchto

dvoch prípadoch si výrobcovia môžu účtovať prirážky, ktoré prekračujú úspory vyplývajúce

z nižších prevádzkových nákladov alebo ekonomicky znemožňujú nákup daného produktu.

37. V kontexte článku 6 smernice o energetickej efektívnosti nemusí nákladová efektívnosť

znamenať najlacnejší produkt na trhu z hľadiska nákladov počas životného cyklu. Napríklad

v prípade produktov zodpovedá najnižšia úroveň nákladov počas životného cyklu

minimálnym požiadavkám stanoveným v smernici o ekodizajne. V tomto prípade by

obstaranie produktu s najnižšími nákladmi počas životného cyklu znamenalo obstaranie

najmenej efektívneho produktu na trhu. Ústredné orgány štátnej správy sú povinné

prostredníctvom obstarávania „podnecovať“ trh smerom k vyššej efektívnosti, a to aj

v prípade, že to nevedie k obstaraniu produktov s najnižšími nákladmi počas životného cyklu.

Táto vedúca úloha je zdôraznená v odôvodnení 15 smernice o energetickej efektívnosti.

38. Ak však verejní obstarávatelia zistia, že náklady počas životného cyklu všetkých produktov

patriacich do jednej kategórie efektívnosti, ktoré je potrebné obstarať podľa článku 6 smernice

o energetickej efektívnosti, sú podstatne vyššie ako náklady počas životného cyklu produktov

s nižšou efektívnosťou, mali by mať možnosť obstarať tieto menej efektívne produkty, za

predpokladu, že tak urobia na základe štruktúrovaného (t. j. nie ad hoc) a transparentného

prístupu založeného na dôkazoch.

Udržateľnosť zo širšieho hľadiska

39. Udržateľnosť zo širšieho hľadiska nie je v rozpore s vyššou energetickou efektívnosťou.

Naopak, vo väčšine prípadov existujú medzi týmito dvoma prvkami synergie. Okrem toho

v prípade položiek vymenovaných v prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti má

energetická spotreba vo fáze používania zvyčajne najväčší vplyv na životné prostredie.

12

40. V tých zriedkavých prípadoch, keď existuje rozpor medzi vyššou energetickou efektívnosťou

a zníženým vplyvom na životné prostredie, budú verejní obstarávatelia musieť tieto vplyvy

zvážiť na základe transparentného prístupu založeného na dôkazoch, aby mohli obstarať

produkty/budovy/služby, ktoré sú menej efektívne ako tie, ktorých efektívnosť zodpovedá

úrovniam uvedeným v prílohe III k smernici o energetickej efektívnosti. To bude potrebné

stanoviť na základe príslušných údajov a nástrojov, ako sú napríklad ekologické

ukazovatele17

. Je však zložité stavať na jednu úroveň energie, materiály, emisie do ovzdušia

a iné environmentálne vplyvy. Jednou z možností je normalizácia prostredníctvom vydelenia

každej kategórie vplyvu celkovým množstvom tejto kategórie (napr. emisie do ovzdušia) za

daný rok v EÚ alebo v individuálnom členskom štáte a následné porovnanie toho, v ktorej

environmentálnej kategórii je vplyv produktu väčší. Takéto hodnotenia nie sú dokonalé, ale

môžu pomôcť identifikovať tie prípady, v ktorých by vyššia energetická efektívnosť mohla

viesť k celkovému negatívnemu vplyvu na životné prostredie.

41. V tých prípadoch, v ktorých sa na základe osvedčených nástrojov a údajov zistí, že globálny

environmentálny vplyv všetkých produktov patriacich do jednej kategórie energetickej

efektívnosti, ktoré sa musia obstarávať v súlade s článkom 6 smernice o energetickej

efektívnosti, je podstatne vyšší ako globálny environmentálny vplyv produktov s nižšou

energetickou efektívnosťou, by verejní obstarávatelia mali mať možnosť obstarať tieto menej

energeticky efektívne produkty.

Dostatočná hospodárska súťaž

42. Podľa smernice o energetickej efektívnosti môže dôjsť k situácii, keď bude ponuka daného

produktu na trhu obmedzená. To sa znova môže týkať najmä referenčných hodnôt podľa

smernice o ekodizajne a najvyšších energetických tried podľa smernice o energetickom

označovaní. Dostupné databázy, ako je databáza „Top ten“ (www.topten.eu), môžu

obstarávateľom pomôcť pri odhade počtu ponúkaných produktov v danej kategórii. Treba

však poznamenať, že vo veci Concordia Bus Finland (C-513/99) Európsky súdny dvor

konštatoval, že „[...] samotná skutočnosť, že jedno z kritérií prijatých verejným

obstarávateľom s cieľom zistiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku mohol splniť iba malý

počet podnikov, z ktorých jeden bol podnik patriaci verejnému obstarávateľovi, nepredstavuje

porušenie zásady rovnakého zaobchádzania“ (bod 85).

D2. Záver

43. V prípade, ak by mal obstarávateľ odôvodnené pochybnosti, že najefektívnejšie

produkty/služby/budovy dostupné na trhu a vyhovujúce kritériám uvedeným v prílohe III k

smernici o energetickej efektívnosti nespĺňajú jednu alebo viacero podmienok uvedených

v článku 6, nevzťahuje sa naňho povinnosť obstarať tieto položky. Obstarávateľ bude musieť

transparentne a na základe dôkazov preukázať, že daná podmienka nie je splnená. Spôsob,

akým je potrebné túto skutočnosť preukázať, by mal byť stanovený vo vnútroštátnych

predpisoch, ktorými sa transponuje článok 6 smernice o energetickej efektívnosti, alebo

v iných verejne dostupných úradných dokumentoch.

17

Príručka medzinárodného referenčného systému údajov o životnom cykle (príručka ILCD). Analýza

existujúcich metodík posudzovania environmentálnych vplyvov na účely hodnotenia životného cyklu, JRC-

IES, 2010.