PREKYSLENIE

ORGANIZMU

AUTORI:

MICHAL KAJAN

TOMÁŠ PLANČÁK

LUCIA KRIŠTOFÍKOVÁ

SÁRA ŠVASTOVÁ

HERALDS

KONZULTANTI:

EVA JAHELKOVÁ - CH

DANIEL POLLÁK - B

JÁN ŽABKA - M

2016

2

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Prehlasujeme, že pri písaní našej práce sme sa držali etických a morálnych

noriem, nekopírovali sme dielo niekoho iného, len sme používali definície z odbornej

literatúry alebo citovali niektorých autorov odborných článkov, ktoré uvádzame v

bibliografii.

Tomáš Plančák    Michal Kajan    Lucia Krištofíková          Sára Švastová

____________    ___________     ______________         _____________

1

POĎAKOVANIE

Ďakujeme našim konzultantom, ktorí pomáhali nielen nám, ale i ďalším skupinám,

že si našli čas pre dobrú radu a vysvetlenie nejasností pri písaní našej práce. Taktiež

chceme poďakovať za ich nápady, ktoré podporili našu prácu.

Špeciálne ďakujeme pani doktorke Helge Kajanovej, ktorá nám odporučila

odbornú literatúru.

2

OBSAH

ČESTNÉ VYHLÁSENIE.....................................................................................................................1

POĎAKOVANIE.................................................................................................................................2

OBSAH...............................................................................................................................................3

ÚVOD..................................................................................................................................................4

PREKYSLENIE ORGANIZMU...........................................................................................................5

TEÓRIE O KYSELINÁCH A ZÁSADÁCH........................................................................................5

ZÁSADY..............................................................................................................................................7

KYSELINY..........................................................................................................................................8

NEUTRALIZÁCIA KYSELÍN A ZÁSAD............................................................................................9

pH A INDIKÁCIA KYSELÍN A ZÁSAD............................................................................................10

KYSELINY V ORGANIZME.............................................................................................................12

NÁZORY ZASTÁNCOV TEÓRIE O PREKYSLENÍ ORGANIZMU...............................................14

HOMEOSTÁZA ORGANIZMU.........................................................................................................18

HOMEOSTÁZA A TELESNÉ TEKUTINY.......................................................................................20

ACIDOBÁZICKÁ ROVNOVÁHA.....................................................................................................21

ODCHÝLKY ACIDOBÁZICKEJ ROVNOVÁHY..............................................................................22

POTRAVINY a pH MOČU................................................................................................................31

AKÚ STRAVU MÁME TEDA JESŤ?...............................................................................................36

ŠPORT A PREKYSLENIE ORGANIZMU.......................................................................................36

ZHRNUTIE........................................................................................................................................40

ZÁVER..............................................................................................................................................41

BIBLIOGRAFIA................................................................................................................................42

RESUME...........................................................................................................................................45

DAS RESÜMEE................................................................................................................................46

ÚVOD

3

Pokiaľ človek žije v 21. storočí a oboznamuje sa s novými informáciami o

aktuálnom dianí vo svete, je viac ako pravdepodobné, že počul alebo čítal o prekyslení

organizmu. Na internete môžeme nájsť veľa článkov, ktoré sa zaoberajú otázkou, či

môže nastať stav, pri ktorom sa z prebytočného množstva kyslej stravy zvýši pH v

organizme. Cieľovou skupinou týchto populistických článkov sú najmä matky. V dnešnej

dobe je časté, že sa až príliš snažia ochrániť svoje deti pred chorobami, čo často vedie k

jedeniu rozličných prípravkov a vitamínov, ktoré majú nahradiť pestrú a čerstvú stravu. A

takéto stravovanie môže viesť práve k opačnému výsledku.

Mnoho ľudí si uvedomuje potrebu starať sa o vlastné zdravie, športuje, snaží sa

udržiavať si zdravý životný štýl – nepije, nefajčí, neberie drogy a samozrejme snaží sa

správne stravovať. A keď si na internete prečítajú  články o prekyslení organizmu v

dôsledku konzumácie kyslej stravy, chcú aj proti tomuto fenoménu nezdravého

stravovania bojovať. Lenže nedá sa veriť všetkým článkom, ktoré na internete o

prekyslení organizmu nájdeme. Mnohé sú napísané na objednávku kvôli zvýšeniu

predajnosti rozličných druhov prípravkov, ktoré toto prekyslenie organizmu majú

zastaviť. Pokiaľ nejaký článok spomína prekyslenie organizmu, takmer vždy vyčlení

posledné riadky pre riešenie tohto pseudo-problému radou ako: “zjedzte lyžičku sódy

bikarbóny”.

V našej práci sa zameriame na kyseliny a zásady z chemického hľadiska,

popíšeme procesy, do ktorých vstupujú v organizme, ktorých tekutín v ňom sú súčasťou.

Popíšeme niektoré regulačné procesy organizmu, ktorými sa bráni zmene kyslosti a

pokúsime sa vyvrátiť alebo potvrdiť teóriu o prekyslení organizmu. Urobíme experiment,

vďaka ktorému v praxi zistíme, či je teória o prekyslení organizmu dôveryhodná.

Dúfame, že nájdeme odpoveď na otázku: “Je kyslá alebo kyselinotvorná strava

zodpovedná za prekyslenie organizmu?”

4

PREKYSLENIE ORGANIZMU

Ako bolo už v úvode spomenuté, v dnešnej dobe je teória o prekyslení organizmu

rozšírená medzi obyčajnými ľuďmi. Je vysvetlená tak jednoducho, že najmä človek bez

hlbších znalostí z chémie a biológie jej porozumie a uverí.

Teória sa opiera o to, že pre človeka bolo v minulosti prirodzené konzumovať

málo “kyselinotvornej” potravy a viac “zásadotvornej”. Zastáncovia tvrdia, že v dnešnej

dobe konzumujeme priveľa “kyselinotvorných” potravín, ktoré spôsobujú kyslé prostredie

v organizme. Napríklad, nedozreté jablká sú vraj nezdravé, pretože ešte obsahujú

priveľa kyselín, ktoré škodia organizmu.

Dôležitosť tejto teórie spočíva podľa zastáncov v tom, že prekyslenie organizmu

spôsobuje všetky choroby v organizme, a že si to ľudia vôbec neuvedomujú.

Teória navádza ľudí k zmene ich stravovacích návykov a často navrhuje

extrémne riešenia, ktoré podľa nás môžu spôsobiť viac problémov, než dobrých riešení.

Z vyššie uvedeného sme sa rozhodli vysvetliť, ako teória o prekyslení organizmu

presvedčuje a tiež chceme ukázať, prečo nie je pravdivá.

TEÓRIE O KYSELINÁCH A ZÁSADÁCHVo všeobecnosti možno hovoriť o troch existujúcich teóriách zaoberajúcimi sa o

kyselinách a zásadách, a to Lewisova, Brönstedova a Arrheniova. Každá z nich definuje

rozdelenie chemických látok na kyseliny a zásady pomocou chemických reakcií. V

dnešnej dobe sa najmä využíva Brønstedova teória, tá je od ostatných teórii

najuniverzálnejšia, čiže sa dá využiť v rôznych prípadoch. To ale neznamená, že

ostatné dve nie sú správne. Poďme si ich priblížiť.

Ako prvý vytvoril teóriu o rozdelení kyselín a zásad v 19. storočí švédsky chemik

August Svante Arrhenius. Z jeho pohľadu teórie je kyselina definovaná ako látka, teda

zlúčenina ktorá vo vodnom roztoku odštepuje vodíkový katión (H+). To znamená, že

kyselina vo vodnom roztoku disocijuje (delí sa) na vodíkový katión a kyselínový zvyšok.

Napríklad:

HSO3 → H+ + SO3-

5

Kyselinový zvyšok (anión) chápeme ako ďalšiu časť odštiepenú od prvotnej

kyseliny počas disociacičného procesu. Zasáda je definovaná ako látka, zvyšok, ktorá

vo vodnom roztoku odštiepuje hydroxidový anión (OH-). V tomto prípade zásada vo

vodnom roztoku disocijuje na hydroxidový anión a zásaditý zvyšok alebo katión.

Napríklad:

HNO3 → H++ NO3-

Kyselina dusičná sa delí na ióny. Arrhenius hovorí, že sila jednotlivých kyselín a

zásad závisí od koncentrácie vodíkových katiónov a hydroxidových aniónov v danom

vodnom roztoku. To znamená, že čím je vyššia koncentrácia napr. vodíkových katiónov

v roztoku, tým je silnejšia kyselina. To isté platí pre hydroxidové katióny. Arrhenius ďalej

hovorí, že neutralizácia kyseliny a zásady prebieha, keď začnú spolu reagovať vodíkové

katióny a hydroxidové anióny pričom spolu tvoria neutrálnu molekulu H2O alebo tzv.

neutralizačnú vodu:

H2O → H+ + OH-

Táto teória sa vzťahuje iba na kyseliny a zásady prítomné už v spomínanom

vodnom roztoku.

Keďže z praxe poznáme látky, ktoré reagujú s inými rozpúšťadlami, táto teória nie

práve najpresnejšia. No stala sa dobrým základom pre vytvorenie presnejších teórií a

definiíciou kyselín a zásad z pohľadu chémie.

Ďalším teoretikom zaoberajúcim sa teóriou kyselín a zásad bol Gilbert N. Lewis,

narodený v druhej polovici devätnásteho storočia. Svoju teóriu vypracoval v roku 1923,

pričom samotná teória má dôležitý význam z pohľadu chémie koordinačných zlúčenín.

Rozdeľuje kyseliny a zásady tak, že zásady sú donormi neväzbového elektrónu, to

znamená, že dokáže odovzdať kyseline svoj voľný elektrónový pár. Takáto zásada sa

nazýva Lewisova zásada. Kyseliny podľa Lewisa sú akceptormi, teda dokážu prijať voľný

elektrónový pár od zásad. Voláme ich Lewisove kyseliny. Táto teória má však

nedostatok, pretože ak by sme delili kyseliny a zásady podľa tejto teórie, potom kyseliny

HCl alebo H2SO4 by sa nezaraďovali medzi kyseliny. Preto túto teóriu v chémii

používame iba pre vysvetlenie acidobázických vlastností koordinačných zlúčenín.

Väzba, ktorá definuje koordinačné zlúčeniny je totiž založená práve na zdieľaní

6

elektrónového páru medzi donorom (ligandom) a akceptorom (centrálnym atómom),

napríklad:

H+ + H2O = H3O+  

V roku 1979 sa narodil autor najpresnejšej z troch teórií, Johannes Nicolaus

Brønsted. Práve jeho teória sa uznávaná ako univerzálna teória kyselín a zásad. Na

tejto teórii pracoval spolu s Thomasom Martinom Lowrym, pričom ich definícia kyselín a

zásad sa dá aplikovať na všetky kyseliny a zásady, ktoré poznáme.

Definovali, že kyselina je látka, ktorá je schopná uvoľniť katión vodíka, pričom sa

z nej stane zásada. Zásada môže vodíkový katión od kyseliny prijať. Keď príjme

vodíkový katión, stane sa z nej kyselina. Aby zdôraznili význam teórie, kyseliny a zásady

označujú ako protolyty a chemické reakcie medzi nimi ako protolytické reakcie. Pri

protolytických reakciách kyselina odovzdá Katión vodíka zásade, z kyseliny sa stáva

zásada a zo zásady kyselina. Po protolytickej reakcii nazývame molekulu kyseliny a

molekulu zásady konjugovaný pár.

ZÁSADY    V prírode okrem kyselín nájdeme látky, ktoré sa správajú inak. Tieto látky sa nazývajú

zásady alebo bázy. Zásady sú považované za úplný opak kyselín. V teóriách sme

spomenuli ako sa tieto látky odlišujú. Podľa Brӧnstedovej teórie je zásada definovaná

ako látka, ktorá je schopná prijať vodíkový katión. Zásady majú pH vyššie ako 7.

Zásady sa nedelia na organické a anorganické, keďže sa v prírode väčšinou

nájdu ako oxidy kovov alebo hydroxidy, i keď medzi zásady patrí aj amoniak. Medzi

zásady patria aj tzv. alkálie. Alkálie sú zásady, ktoré sú obyčajne hydroxidy kovov prvej

alebo druhej skupiny v periodickej tabuľke prvkov.

Prvá skupina je pomenovaná ako alkalické kovy medzi ktoré patria vodík (H),

lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a francium (Fr). Tieto

prvky sa nenachádzajú v základnej forme vo voľnej prírode. Sú charakteristické jediným

elektrónom na valenčnej (poslednej) energetickej vrstve v atóme. Aby dosiahli oktet

(plne zaplnenú valenčnú vrstvu) musia odovzdať niekomu svoj jediný elektrón. Medzi

vlastnosti patri mäkkosť, majú nízku teplotu topenia a napr. cézium, ktoré najľahšie

7

stráca valenčný elektrón, je najreaktívnejší z kovov a tvorí najsilnejšiu zásadu vo forme

hydroxidu cézneho (CsOH).

Druhá skupina je známa pod názvom kovy alkalických zemín. Medzi tieto kovy

patria berýlium (Be), horčík (Mg), vápnik (Ca), stroncium (Sr), bárium (Ba) a rádium

(Ra). Ich názov je vyvodený z toho, že ich “zeminy” (oxidy) reagujú s vodou, pričom

vznikne alkália (zásada). Medzi charakteristiky patria striebristá farba, mäkkosť a nízka

hustota. Tieto kovy nesú vo valenčnej vrstve 2 elektróny a teda aby dosiahli oktet,

potrebujú odovzdať oba elektróny nejakému inému prvku. Na rozdiel od alkalických

kovov tieto nereagujú tak prudko s vodou za tvorbu hydroxidov.             

KYSELINY   

Kyseliny sú podľa Brønstedvej teórie látky, ktoré sú schopné uvoľniť katión

vodíka. Sú to látky úzko súvisiace so zásadami. Kyseliny majú pH nižšie ako 7. Môžeme

ich rozdelovať do rôznych skupín. Najčastejšie sú kyseliny rozdelené na organické a

anorganické.   

Anorganické kyseliny majú malé molekuly, ktoré spravidla obsahujú vodík a

kyslík. Vzorec anorganických kyselín píšeme takto: vodík je v kyseline kladne nabitá

časť, preto je na ľavej strane vzorca. Kyslík je záporne nabitá časť, preto ho píšeme do

pravej časti vzorca. Do stredu napíšeme iný element, niektoré elementy nájdeme v

kyselinách, iné nie. Napríklad uhlík alebo síra sú elementy, ktoré sú často súčasťou

kyselín. Elementy ako hafnium v kyselinách naopak nenájdeme. Táto časť kyseliny je

kladne nabitá, tak ako vodík. Napríklad vzorec pre kyselinu sírovú teda vyzerá takto:

H2SO4.

Kyseliny, ktoré kyslík neobsahujú voláme bezkyslíkaté kyseliny. Poznáme ich iba

štyri. Kyselina fluorovodíková (HF), kyselina chlorovodíková (HCl), kyselina

bromovodíková (HBr), kyselina jodovodíková (HI). Tieto kyseliny majú vzorce bez

kyslíka. V týchto kyselinách sa nachádzajú elementy, ktoré potrebujú prijať jeden

elektrón aby mali oktet, teda sú v bezkyslíkatých kyselinách záporne nabitou časťou

molekuly. Kyslík sa nemá ako naviazať na tieto molekuly, keďže už bez neho majú

neutrálny náboj. Preto sa v nich nenachádza.

8

Organické kyseliny sú organické zlúčeniny, ktoré majú pH nižšie ako 7. Môžu mať

rôzne vzorce a majú často väčšie molekuly ako anorganické kyseliny. Sú to kyseliny

vytvorené živými organizmami alebo nachádzajúce sa v organizmoch. Pomáhajú v

procesoch metabolizmu a v mnohých iných životných procesoch. V organizmoch sa

však nenachádzajú iba organické kyseliny, napríklad v žalúdku sa nachádza kyselina

chlorovodíková.

Kyseliny môžeme rozdeliť aj na slabé kyseliny a silné kyseliny. Slabé kyseliny vo

vode iba čiastočne disociujú, silné kyseliny disociujú úplne. Disociácia kyseliny vo vode

spôsobuje, že sa od kyseliny odtrhne vodíkový katión a naviaže sa na molekulu vody.

Vytvárajú sa dve nové molekuly, kyselinový zvyšok a Hydroxóniový ión. Kyselinový

zvyšok je časť, ktorá ostane po odtrhnutí vodíkového katiónu. Hydroxóniový ión je

molekula vody, ktorá si naviazala katión vodíka.

   

NEUTRALIZÁCIA KYSELÍN A ZÁSADKyseliny môžeme neutralizovať zásadami a zásady môžeme neutralizovať

kyselinami. Tento jav sa nazýva neutralizácia. Pri neutralizácii reaguje kyselina a zásada

a tvoria molekuly vody a soľ. Soľ vznikne z kyselinového zvyšku (ktorý je záporne

nabitý) a zásadového zvyšku (ktorý je kladne nabitý). Molekula vody vznikne z

vodíkového katiónu (od kyseliny) a z hydroxidového aniónu (od zásady).

Napríklad z kyseliny dusičnej (HNO3) a z hydroxidu sodného (NaOH) by vznikol

dusičnan sodný (NaNO3) a voda. Vzorec pre túto reakciu je nasledovný:

HNO3 + NaOH → NaNO3 + H2O.

    Ďalší spôsob ako neutralizovať kyseliny a zásady je tlmivý roztok. Keď do tohoto

roztoku nakvapkáme kyselinu alebo zásadu, pH výsledného roztoku sa pri malom

množstve pridanej látky nezmení.

pH A INDIKÁCIA KYSELÍN A ZÁSADPoznáme veľa spôsobov ako indikovať kyselinu a zásadu alebo zmerať pH

kyselín a zásad. Napr. voda sa teoreticky dokáže správať ako kyselina ale aj ako

zásada. Takéto správanie voláme amfotérnosť. Ak by sme ionizovali vodu na kladnú a

9

zápornú časť, záporná časť by bola zásaditá. To znamená, že by mala vysoké pH a

záporný Oxidačno-Redukčný-Potenciál (ORP). ORP alebo inak nazývaný “redox-

potenciál” vyjadruje náchylnosť chemickej zložky vedieť prijať  elektróny a tak meniť

samotné oxidačné číslo. Kladná (kyslá) časť vody by mala kladný redox-potenciál. Táto

časť by teda bola schopná ľahko prijať elektróny.

Stupnica pH má hodnoty od 0 do 14.

Obr. č. 1 pH škála

Pred tým, než sa určila stupnica pH, muselo byť pH vypočítané. Nie je to iba

abstraktná stupnica, ktorá zoradila kyseliny. V skutočnosti, pH určuje koncentráciu

vodíkových katiónov (H+) v kyseline alebo zásade. Súčin koncentrácií H+ a

hydroxidových katiónov (OH-) sa volá iónový súčin. Voda má iónový súčin 10−14. Vo

vode sa nachádza rovnaký počet vodíkových katiónov a hydroxidových aniónov. To

znamená, že vodíkových katiónov je vo vode 10−7 . Voda má pH 7. Toto číslo sa dá

vypočítať vďaka logaritmom.

Logaritmus je matematická operácia, ktorá vypočíta hodnotu exponentu, ktorú

treba na to, aby sme dostali zo základu iné číslo. V praxi to vyzerá tak, že keď máme

základ 10 a chceme dostať výsledok 1000, použijeme logaritmus a ako výsledok

dostaneme číslo 3 (103=1000). Logaritmus má skratku log a základ sa píše do pravého

dolného rohu. Pokiaľ je základ desať, nepíšeme žiadne číslo (toto môžeme prirovnať k

druhej odmocnine, kde do ľavého horného rohu nepíšeme číslo 2).

10

Obr. č. 2 Logaritmus a jeho zápis

Pri výpočte pH sa počíta záporný logaritmus. Ak má teda voda koncentráciu H+

10-7, použijeme funkciu log a výsledok je -7. pH vody je teda 7. Pokiaľ vieme, o koľko

zvýšime koncentráciu, vieme vypočítať pH. Keď zvýšime koncentráciu H+ stokrát

(koncentrácia H+ bude 10-5), bude pH 5. Naopak, ak bude vyššia koncentrácia OH -,

zmenší sa koncentrácia H+. Ak sa zníži 1000-krát (koncentrácia bude 10-10),  pH bude

10.

Ak chceme vypočítať pH zásady, musíme vypočítať pOH (koncentráciu

hydroxidu). Toto číslo odčítame od 14. Je to preto, lebo voda má iónový súčin, teda

súčin koncentrácií H+ a OH-  14.

Príklad na výpočet pH: HCl disociuje vo vode. Koncentrácia HCl je 10 -4. pH

roztoku bude -log10-4, teda 4.

Príklad pre výpočet pH zásady: NaOH disociuje vo vode. Koncentrácia OH je 10 -

5. pOH je 10-5,takže pH je 9 (14-5).

pH látok sa však pri bežnej práci nepočíta. Na zistenie pH látky používame rôzne

indikátory. Indikátor je organická látka, ktorá zmení farbu pri kontakte s kyselinou alebo

zásadou. Niektoré látky dokážu indikovať iba kyseliny, napríklad metyloranž.

Metyloranž indikuje kyseliny s pH od 2,9 do 4,0. Zásady dokáže indikovať thymolftaleín,

ktorý indikuje zásady s pH od 9,3 do 10,5. Všestranný a najpoužívanejší organický

11

indikátor je lakmusový papier. Je to papier napustený lakmusom. Indikuje kyseliny aj

zásady. Má rozmedzie pH od 1 do 12, práve preto ho používame v rôznych

experimentoch. Lakmusový papier mení farbu pri kontakte s neutrálnou látkou na

zelenú, čím kyslejšia je látka, tým je farba červenejšia. Pri kontakte so zásadou sa

sfarbuje do modra a čím má zásada vyššie pH, tým modrejšia bude farba.

KYSELINY V ORGANIZMEV našom tele sa nachádza veľa rôznych kyselín. Sú dôležité pre správne

fungovanie tela.

Zamerajme sa teraz na proces trávenia a telesné tekutiny, ktoré do neho

vstupujú. Celý tráviaci proces prebieha v rôznych fázach a rozklad potravy sa začína v

ústach. Sliny za pomoci slinnej amylázy, čo znamená štiepenie škrobu na jednoduchšie

cukry, pri pH približne 7. Naše sliny obsahujú až 99% vody a zvyšné jedno % tvorí

napríklad sliz, ktorý slúži na obalenie potravy a tým uľahčí prehĺtanie a  hlien, ktorý je

potrebný aby hlt ľahko skĺzol dole hltanom. Sliny majú v tele na niekoľko úloh. Uľahčujú

rozžuvanie tuhých potravín - navlhčujú ich a zmäkčujú, začínajú tráviť škrob, uľahčujú

prehĺtanie.

Kyselina chlórovodíková sa nachádza v žalúdku a je pri trávení nenahraditeľná.

Ak chýba v žalúdočnej šťave, ktorú vytvárajú žliazky, ktoré sa nachádzajú v žalúdku v

sliznici, môže  spôsobiť veľké žalúdočné problémy. Kyselina chlórovodíková vytvára v

žalúdku kyslé prostredie. V žalúdku sa pH pohybuje okolo hodnoty 1,5. Kyselina

chlorovodiková začína v tele klesať, ak poškodzujeme tráviaci trakt. Prejedanie sa,

alebo inak povedané nadmerná konzumácia, opotrebúva bunky sliznice žalúdka, ktoré

vylučujú kyselinu chlorovodíkovú. Kyslé prostredie je v žalúdku veľmi dôležité, pretože

aktivuje pepsinogén, vďaka ktorému vzniká pepsín. Pepsín je dôležitý pri trávení. Nízka

kyslosť žalúdka je stav, ktorý vznikne, keď je ľudské telo neschopné vytvoriť si dostatok

žalúdočnej kyseliny. Vplýva na trávenie a absorpciu živín potrebné pre zdravie. Väčšina

minerálov ako napríklad železo, zinok, kalcium vyžadujú určité množstvo žalúdočnej

kyseliny aby sa mohli vstrebať. Bez žalúdočnej kyseliny sa vytorí nutričný deficit, čo

spôsobuje choroby. Nízka žalúdočná kyselina spôsobuje rôzne alergie.

12

Laktobacilus rozkladá laktózu a iné cukry na kyselinu mliečnu. Laktobacilus sa

nachádza v črevách, v ženských orgánoch ako napríklad vo vagíne, kde je kyslé

prostredie.

Pálenie záhy, inak povedané pyróza, je pocit nadbrušku, ktorý stúpa hore pod

hrudnou kosťou. Je to spätný návrat zo žalúdka do pažeráka, keď sa natrávená potrava

a žalúdočné kyseliny vracajú spať. Hovorí sa tomu aj neúplné zvracanie.

Žlčové kyseliny vznikajú oxidáciou cholesterolu- C27H45OH. Uskladňujú sa a

zahusťujú v žlčníku, zo žlčníka je žlč vylučovaná do tenkého čreva pri príjme potravy

Tieto kyseliny sú dôležité pri trávení lipidov, cholesterolu a tiež aj jeho odstraňovanie z

organizmu.

Obr. č. 3 Pečeň a žlčník

Lipidy sa delia na jednoduché a zložené. Jednoduché su napríklad tuky, zložené

glykolipidy a fosfolipidy. Sú to látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ktoré sú málo

rozpustné alebo nerozpustné vo vode. Hlavnými žlčovými kyselinami, sú kyselina

cholová a chenodeoxycholová. Obe kyseliny sú veľmi slabé organické kyseliny. Slúžia

na zvýšenie rozpustnosti vo vode. Vylučujú sa do žlče.  V krvi sa žlčové kyseliny

transportujú viazané na bielkoviny. V krvi je vysoká koncentrácia žlčových kyselín, ktorá

sa znižuje činnosťou pečene. Pokiaľ pečeň pracuje správne, je schopná odstrániť z krvi

až 80% kyseliny cholovej a 60% kyseliny chenodeoxycholovej počas jedného prietoku.

Kyselina močová sa bežne vyskytuje v moči. Vzorec- C5H4N4O3.

13

Obr. č. 4 Kyselina močová

Vzniká tak, že pri prirodzenej obnove buniek, neustále nejaká časť bunky zaniká

a pri tomto procese sa z nukleových kyselín uvoľňuje purín, ktoré sa postupne menia na

kyselinu močovú.  Viac ako polovica kyseliny močovej vzniká z látok vlastného tela a

zvyšok sa tvorí z potravy, ktorú prijmeme. Kyseline močovej v zdravom organizme

môžeme povedať aj endogénna kyselina močová. Niektoré potraviny ako napríklad ryby,

mäkkýše, vnútornosti obsahujú veľké množstvo purínov a v organizme vzniká takzvaná

exogénna kyselina močová. Vylučuje sa z organizmu dvoma spôsobmi. ¾ sa vylučujú

močom, zvyšok sa vylúči stolicou. Ak je tvorba kyseliny väčšia ako jej vylučovanie tak sa

zvyšuje koncentrácia v krvi.

NÁZORY ZASTÁNCOV TEÓRIE O PREKYSLENÍ ORGANIZMUViaceré populistické články vysvetľujú, prečo je kyslá strava pre organizmus

škodlivá. V nasledujúcom texte popíšeme, ako asi ich autori rozmýšľajú a záverom ich

článkov je vždy konštatovanie, že kyslá strava spôsobuje prekyslenie organizmu a to

spôsobuje ochorenie organizmu. Nasledujúce odstavce stručne popisujú, čo sa v týchto

článkoch píše:

Ukazuje sa, že hlavným meradlom dôležitým pre naše zdravie je pH krvi a tkanív

- miera do akej sú kyslé alebo zásadité. Rozličné časti tela sa vyznačujú rôznou

ideálnou hodnotou pH, najlepšie informáciu poskytuje pH krvi. Rovnako ako telesná

teplota, ktorú si organizmus prísne stráži, musí aj pH krvi zostať vo veľmi úzkom

14

rozmedzí, musí byť mierne zásadité, v ideálnom prípade dosahuje pH krvi hodnotu

7,365. Na udržanie tohto parametra je telo ochotné vynaložiť veľké úsilie, a to aj vtedy

ak tým spôsobí pohromu ďalším tkanivám, orgánom, či celým systémom.

Hladina pH telových tekutín ovplyvňuje každú bunku ľudského organizmu. Všetky

metabolické procesy v tele závisia od zásaditého prostredia. Chronické prekyslenie

spôsobuje “koróziu” telesných tkanív, a ak ho nedostaneme pod kontrolu, naruší všetky

činnosti a funkcie buniek - od tlkotu srdca až po šírenie signálov medzi nervovými

bunkami v mozgu. Zmena pH v tele je problémom pre organizmus a môže vyvrcholiť aj

smrťou.

Vychádzajme z predpokladu, že najdôležitejšou zo všetkých druhov rovnováh,

ktoré si ľudské telo musí udržať je pomer medzi kyselinami a zásadami. Organizmus

vynakladá značné úsilie na zachovanie primeraného, teda mierne zásaditého charakteru

krvi. V telesných tkanivách však až priľahko a pričasto prevážia kyseliny. Prekyslenie

telesných tekutín a tkanív môže spôsobovať viaceré ochorenia ako aj celkový pocit

nepohody. Po prvé, telo je náchylné na choroboplodné zárodky iba vtedy, keď je kyslé -

ak sa zachová zdravá zásaditá rovnováha, nenájdu v ňom zárodky záchytné miesto. Po

druhé, podmienkou zdravia je náležitá acidobázická rovnováha a jednou z možností,

ako ju dosiahnuť, je správna strava.

Rozličné časti tela sa vyznačujú rôznym pH. Napríklad krv a tkanivá by mali byť

mierne zásadité, dolná časť hrubého čreva zas mierne kyslá alebo neutrálna. Sliny

dosahujú nepredvídateľnú hodnotu pH. pH moču poskytuje najlepší obraz o tom, čo sa

deje v organizme, no pokryvkáva presnosť. pH krvi je spoľahlivejšie, takže je najlepším

ukazovateľom vnútorných podmienok.

Telesné ochorenie vzniká takmer vždy následkom prekyslenia, ktoré naruší

acidobázickú rovnováhu organizmu. Ochorenia spôsobujú aj toxické účinky vonkajších

zdrojov, ale je to podstatne zriedkavejšie. Príznaky ochorenia môžu vyjadrovať boj o túto

acidobázickú rovnováhu, neraz však ide o snahu organizmu odstrániť ju. Príznaky

nemusia byť na prvý pohľad zjavné, závisí to od stupňa nerovnováhy.

Všetky regulačné mechanizmy ľudského tela, vrátane dýchania, krvného obehu,

trávenia a produkcie hormónov, vyrovnávajú jemnú acidobázickú rovnováhu vnútorného

15

prostredia. Naše telo neznesie jeho dlhodobú nerovnováhu. V jej počiatočných fázach

nemusia byť príznaky veľmi intenzívne, môžu nimi byť kožné vyrážky, bolesť hlavy,

alergia, nádcha, chrípka, zápal nosových dutín. Ako sa nerovnovážny stav prehlbuje,

objavujú sa závažnejšie problémy. Oslabené orgány začínajú zlyhávať, objavujú sa

poruchy funkcie štítnej žľazy, nadobličiek, pečene atď. Ak sa pH tkanív vychýli priveľmi

do kyslej zóny, poklesne koncentrácia kyslíka a bunkový metabolizmus sa zastaví. Inými

slovami, bunky odumrú a organizmus zomiera.

Preto si pokles pH nemožno dovoliť. Aby tomu organizmus predišiel, ak musí

čeliť prekysleniu krvi, začne z tkanív odčerpávať zásadité minerály. Skupina minerálov,

do ktorej patria sodík, draslík, vápnik a horčík, sa mimoriadne hodí na neutralizáciu

alebo detoxikáciu silných kyselín. Prebehne medzi nimi reakcia a vzniknú podstatne

menej škodlivé látky, ktoré sa potom vylúčia von z tela.

Zdravé telo si udržiava zásobu zásaditých minerálov, aby malo rezervu pre

naliehavé situácie. Ak je táto rezerva malá a ich príjem v potrave nedostatočný, minerály

sa musia odčerpávať z iných tkanív napríklad z kostí vápnik, zo svalov horčík, kde sú

potrebné, a preto tam budú chýbať. Tento proces vedie k ich nedostatkom a mnohým

príznakom chorôb.

Ak je prekyslenie priveľké a krv ho nedokáže neutralizovať, kyseliny sa začnú

ukladať do tkanív. Aj lymfatická sústava sa pokúša zbavovať týchto kyselín. Nanešťastie

to znamená ich vylučovanie z tkanív do krvi. Vzniká tým začarovaný kruh, v ktorom sa

odčerpávajú ďalšie minerály z miest, kde sú potrebné, a zaťažujú sa obličky a pečeň.

Navyše, ak dôjde k preťaženiu lymfatickej sústavy alebo jej cievy nefungujú správne, čo

je často spôsobené nedostatkom pohybu, kyseliny sa začnú hromadiť v tkanivách.

Nerovnováha pH v krvi vedie k dráždeniu a zápalu a pripravuje pôdu pre choroby.

Akútne či recidivujúce (opakujúce sa) ochorenia vznikajú buď následkom snahy tela

mobilizovať zásoby minerálov s cieľom zabrániť zrúteniu buniek, alebo núdzových

pokusov detoxikovať telo. Organizmus môže vylučovať kyseliny kožou, ale sprevádzajú

to chorobné príznaky - ekzém, akné, furunkle, bolestivé či podráždené miesta, opuch,

zápal. Keď sa vyčerpajú všetky možnosti neutralizovať či vylúčiť kyseliny, tieto chorobné

príznaky prejdú do chronického štádia.

16

Kyslé odpadové látky sa hromadia v tele a vstupujú do krvného obehu. Keďže sa

nachádzajú v tekutej forme, organizmus sa ich snaží zbaviť obličkami a pľúcami. Ak je

odpadu priveľa, skladuje sa v rozličných orgánoch vrátane srdca, pankreasu, pečene a

hrubého čreva, prípadne sa ukladá v tukovom tkanive na bokoch, stehnách, bruchu a

mozgu. Proces rozkladania z prekyslenia a boj o rovnováhu možno nazvať aj proces

starnutia.

Kyslý odpad v tele pripravuje pôdu pre potenciálne ničivé účinky rozličných

mikroorganizmov vrátane kandíd. Candida je latinské pomenovanie rodu kvasiniek,

ktoré patria medzi huby. Huby sú jednobunkové organizmy obývajúce pevninu, vzduch i

vodu. Nachádzajú sa úplne všade. Kandidy sú prirodzenou súčasťou tráviaceho traktu

človeka. Dokonca možno povedať, že by sme bez nich zahynuli. Rýchlo sa však môžu

premnožiť a vyvolať celý rad chorobných príznakov - od nepríjemných až po chronické

či smrteľné.

Kandidy a ďalšie organizmy ťažia z oslabených častí tela, pričom ich otravujú a

nadmerne zaťažujú. V kyslom prostredí sú ako doma, môžu rozkladať tkanivá a narúšať

metabolické procesy. Pritom uvoľňujú svoje odpadové produkty - kyseliny do krvného

obehu, ako aj do vnútra buniek, čím ďalej prekysľujú náš organizmus. Udržiavaním

acidobázickej rovnováhy napríklad pomocou správneho stravovania si telo vytvorí

optimálne prostredie vhodné iba pre zdraviu prospešné množstvo mikroorganizmov.

Obr. č. 5 Tabuľka potravín a ich pH

17

Týmito argumentami sa autori článkov snažia prebudiť záujem o “odkyslenie

organizmu”. Sú síce zrozumiteľné a pre človeka, ktorý sa neorientuje v chémii a biológii

môžu vyzerať pravdivo, no argumenty neobsahujú hlbšie vysvetlenie. Pozrime sa na

niektoré skutočnosti o ľudskom organizme, ktoré by mohli vyvrátiť tieto argumenty

HOMEOSTÁZA ORGANIZMU

Homeostáza (homeo – rovnaký, stasis – nehybnosť) je stav, pri ktorom vnútorné

prostredie živého organizmu zostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne

fungovanie. Tieto limity neustále narušujú zmeny vonkajšieho prostredia. Prvýkrát

termín homeostáza použil v roku 1926 americký fyziológ Walter Bradford Cannon (1871

– 1945). Pripomeňme si o tomto významnom vedcovi niečo z jeho životopisu:

Walter Bradford Cannon bol jedným z popredných amerických fyziológov a

najuznávanejších vedeckých štátnikov 20. storočia. Narodil sa 19. októbra 1871 v

Prairie du Chien, v štáte Wisconsin, USA. Pred vstupom na Harvard College v roku

1892 navštevoval základné a stredné školy vo Wisconsine a Minnesote. Cannona na

Harvarde priťahovali biologické vedy, psychológia a filozofia. Promoval v roku 1896 a

vstúpil na Harvard Medical School, kde hľadal príležitosti pre výskum.

Profesor fyziológie, Henry P. Bowditch, mu dal za úlohu, aby pomocou

röntgenového žiarenia, ktoré bolo objavené pred menej ako rokom, skúmal

mechanizmus prehĺtania. Cannon a jeho spolupracovník vymysleli techniky pre

vizualizáciu pohybu tráviaceho ústrojenstva, a tak začal jeho výskum v oblasti fyziológie

trávenia, témy, ktorá ho zamestnávala celých budúcich 15 rokov. Týmto začal svoju

kariéru ako fyziológ. Keď Cannon vyštudoval lekársku fakultu v roku 1900, bol

menovaný učiteľom fyziológie. V roku 1906 sa stal profesorom fyziológie a šéfom

katedry fyziológie na Harvarde.

Cannon sa neskôr zaoberal fyziológiou emócií. V roku 1897 si všimol, že keď sa

jeho pokusné zvieratá báli alebo nejakým iným spôsobom boli rušené, peristaltické vlny

(pohyby na spracúvanie potravy) v ich žalúdku niekedy náhle ustali. Na túto tému

Cannon publikoval v roku 1911 článok s názvom “The Mechanical Factors of Digestion”.

Cannon zhromaždil dôkazy o tom, že ak je zviera silne vzrušené, sympatický nervový

18

systém v kombinácii s hormónom adrenalínu dokáže mobilizovať u zvieraťa núdzové

reakcie v zmysle "útek alebo útok."

V rokoch 1917 až 1918, Cannon obrátil svoje fyziologické poznatky na pomoc

vojakom bojujúcim v 1. svetovej vojne. V rôznych laboratóriách a poľných nemocniciach

v Anglicku a vo Francúzsku pôsobil ako výskumný pracovník v oblasti problematiky

liečby traumatického šoku, ktorý študoval ako komplexný reťazec príčin a dôsledkov. On

a jeho kolegovia sa najprv zamerali na krvnú acidózu, ale čoskoro si uvedomili, že sa

jedná až o druhotný následok zlyhávania funkcie obličiek: "znížený objem krvi v

cirkulácii spôsobil nedostatočné zásobovanie tkanív kyslíkom, čo vyvolalo krvnú

acidózu”, t.j. zvýšenú kyslosť krvi. Preto prvú pomoc pri liečbe traumatického šoku

zameral na rýchle nahradenie tekutiny, ktorú zranený strácal v dôsledku krvácania.

Obr. č. 6 Walter Bradford Cannon

Po vojne sa Cannon sústredil na zložitosti chemickej neurotransmisie, za ktorú

získal Otto Loewe v roku 1936 Nobelovu cenu. Cannonovi však patrí uznanie najmä za

výskum homeostázy vnútorného prostredia organizmu, ktorá je udržiavaná ustálenými

stavmi organizmu a regulačnými fyziologickými procesmi. Termín homeostáza Cannon

začal používať a presadzovať vo vedeckých kruhoch od roku 1926 a definoval ju ako

“súbor fyziologických mechanizmov, ktorých úlohou je obnovenie normálneho stavu

vnútorného prostredia po jeho narušení“. Následne Cannon obrátil svoju pozornosť na

19

klinické dôsledky svojich objavov v oblasti fyziológie, čím sa stal významnou autoritu v

novovznikajúcej oblasti výskumu psychosomatickej medicíny.

Cannon zomrel v meste Franklin, NH, v roku 1945 ako milovaný a veľavážený

vedec, učiteľ a verejný činiteľ. Bol niekoľkokrát navrhnutý na Nobelovu cenu, ale nikdy

nemal tú česť ju získať. Jeden z jeho obdivovateľov, Ralph W. Gerard, v roku 1972

povedal, že podľa jeho názoru bol Cannon neprávom prehliadaný a bol "najväčším

americkým fyziológom všetkých čias." Bol to vskutku "nesmrteľný hrdina."

HOMEOSTÁZA A TELESNÉ TEKUTINY

Dôležitou súčasťou homeostázy je regulácia objemu a zloženia telesných tekutín

– vodných roztokov, ktoré tvoria vnútorné i vonkajšie prostredie buniek. Správna funkcia

buniek je životne závislá od presnej regulácie zloženia tekutiny, ktorá ich obklopuje.

Tekutinu v bunkách nazývame vnútrobunková alebo intracelulárna. Tekutinu, ktorá

bunky obklopuje nazývame mimobunková alebo extracelulárna. Extracelulárna tekutina,

ktorá vyplňuje úzke priestory medzi bunkami tkanív, sa nazýva tkanivový mok. Krv v

cievach sa nazýva vnútrocievna alebo intravaskulárna tekutina alebo krvná plazma.

V intra- i extracelulárnej tekutine je rozpustených množstvo chemických prvkov a

zlúčenín – napr. kyslík, glukóza, ióny sodíka (Na+) a chlóru (Cl-) a mnoho ďalších, ktoré

sú všetky potrebné k udržaniu života. Nachádzajú sa v nej aj odpadové produkty

metabolizmu.

Krvné cievy s najmenším priemerom v ľudskom tele sa nazývajú vlásočnice alebo

kapiláry. Ich stena je tvorená jednou vrstvou buniek a sú v nej široké póry, ktoré

umožňujú voľnú filtráciu a difúziu všetkých látok z krvi, s výnimkou buniek a veľkých

bielkovín. Sily, ktoré rozhodujú o výstupe tekutiny z kapilár a o návrate do nich sú

jednak hydrostatiský a onkotický tlak (resp. koloidno-osmotický tlak je osmotický tlak

spôsobený bielkovinami), jednak priepustnosť alebo permeabilita steny a plocha

kapilárnej steny. Za normálnych okolností je objem tejto výmeny rovnaký. Jej účelom je

dopravovať kyslík, živiny a ďalšie látky k bunkám a odvádzať odpadové látky a oxid

uhličitý z buniek von. Malé množstvo medzibunkovej alebo intersticiálnej tekutiny je

20

odvádzané lymfatickými cievami, ktoré vo väčšine tkanív krvné cievy sprevádzajú.

Vytvára sa tak ďalší typ extracelulárnej tekutiny, ktorú voláme miazga alebo lymfa.

ACIDOBÁZICKÁ ROVNOVÁHAJedným z parametrov, ako môžeme homeostázu merať je pH telesných tekutín v

organizme. Acidobázická rovnováha je rovnováha medzi prívodom a vylučovaním, resp.

medzi tvorbou a neutralizáciou kyselín a zásad v organizme. Koncentrácia vodíkových

iónov v mimobunkovej tekutine sa pohybuje okolo 40 mmol.l -1, čo zodpovedá hodnote

pH 7,4. Aj pomerne malé výkyvy z tejto rovnovážnej hodnoty majú pre organizmus

závažné následky, preto existujú systémy, ktoré ju udržiavajú v stabilných hodnotách.

Obr. č.7 Acidobázická rovnováha

Normálne acidobázické parametre v plazme arteriálnej krvi sú rozdielne pre ženy

a mužov a sú nasledovné:

Ženy Muži

21

pH 7,40 ± 0,015 7,39 ± 0,015

pCO2 5,07 ± 0,3 kPa 5,47 ± 0,3 kPa

HCO3- 24 ± 2,5

mmol/l

24 ± 2,5 mmol/l

Tabuľka č. 1 Normálne acidobázické parametre v plazme u žien a mužov

Ak klesne pH pod hodnotu 7,35, znamená to acidózu; ak stúpne nad 7,45 objaví

sa alkalóza. Ak sa zmena týka primárne pCO2, ide o respiračnú poruchu; primárna

zmena koncentrácie HCO3- je prejavom poruchy metabolickej. Metabolické poruchy

zapríčiňuje najčastejšie nepomer medzi produkciou a vylučovaním H+.

ODCHÝLKY ACIDOBÁZICKEJ ROVNOVÁHY   Metabolická alkalóza môže byť zapríčinená napr. pretrvávajúcim silným zvracaním

žalúdočnej kyseliny alebo nadmerným prívodom alkalických (zásaditých) látok. Zvyšuje

sa schopnosť krvi viazať CO2, krv sa stáva alkalickejšou. Kompenzačne pôsobí zníženie

dýchacích podnetov, čo vedie k hypoventilácií (k zníženiu dýchania) a tým k vzostupu

tlaku CO2 v artériach. Hodnota pH sa opäť približuje k norme.

Metabolická acidóza je zapríčinená abnormálne zvýšenou produkciou kyseliny,

napr. pri cukrovke (diabetes mellitus). Znižuje sa schpnosť viazať CO2, krv sa stáva

kyslejšou. Kompenzačne tu pôsobí zvýšenie dýchacích podnetov, čo vedie k

hyperventilácii, čo je prehĺbenie a zrýchlenie dýchania a tým k zníženiu tlaku CO2 v

artériach. Hodnota pH sa opäť priblíži k norme.

Respiračná alkalóza býva zapríčinená hyperventiláciou, čo môže nastať pri

nedostatku O2. Pokles tlaku CO2 v artériách vedie k alkalizácii krvi, na ktorú odpovedajú

kompenzačne obličky zvýšeným vylučovaním HCO3-. Klesá schopnosť krvi viazať CO2.

V krátkom čase sa hodnota opäť normalizuje.

22

Respiračná acidóza je zapríčinená hypoventiláciou napr. pri prekážkach v

dýchaní. Zvyšuje sa tlak CO2 v artériach, krv sa stáva kyslejšou. Obličky kompenzačne

zadržiavajú viac HCO3- a vylučujú kyseliny. Následne sa zvyšuje schopnosť krvi viazať

CO2 a hodnota pH je opäť bližšie k normálnej hodnote.       

Približne 65% z hmotnosti tela človeka tvorí voda. Jednotlivé orgány jej obsahujú

rôzne podiely od 10 % v zuboch do 91 % v krvi. Všetky fyziologické, chemické a

fyzikálno-chemické procesy sa v ľudskom organizme odohrávajú v prostredí, ktorého

hlavnou zložkou je voda. Tieto procesy prebiehajú v nasledujúcich pracovných režimoch

metabolizmu.

Asimilácia je premena výživových látok prijatých v potrave na výstavbu

organizmu (zhromažďovanie energie). Disimilácia je rozklad organických zlúčenín

(uvoľňovanie energie) a vylučovanie zbytkov látkovej premeny. Difúzia je prienik častíc

jednej látky do častíc druhej látky. Osmóza je prenikanie rozpúšťadla z roztoku s nižšou

koncentráciou do roztoku s vyššou koncentráciou. Absorbcia je pohlcovanie.

Voda je základom pre optimálne trávenie, prenos živín v organizme a vylučovanie

splodín látkovej výmeny mimo neho. Je regulátorom aj telesnej teploty - pot vyplavuje z

organizmu nežiadúce produkty látkovej premeny a ochladzuje organizmus. Voda

umožňuje činnosť svalov a nervového systému. Je aj médiom na prenos kyslíka, tvorí

hlavnú zložku tekutiny zvlhčujúcej kĺby.

Dve tretiny vody v organizme je vo vnútri buniek. Bunky sú obalené membránou,

ktorá aktívne pustí dnu obvykle len látky pre bunku prospešné – kyslík, živiny. Výnimkou

je alkohol, ktorého molekula je malá a má schopnosť rozpúšťať sa v tukoch. Preto môže

ľahko prechádzať cez membrány buniek a rýchlo sa vstrebávať do tela. Napriek tomu je

regulácia pH v bunke dokonalá. Bunka neschopná udržiavať svoje vnútorné prostredie v

medziach normy rýchlo umiera. Nasledujúca tabuľka popisuje pH mimobunkových

tekutín.

Telesná tekutina pH

krv 7,34 – 7,45

23

sliny 6,5 – 7,5

moč 5,5 – 8,0

vaginálna tekutina 3,8 – 4,5

spermatická

tekutina

7,2 – 7,8

žlč 8,0 – 8,5

pankreatická

šťava

7,5 – 8,5

žalúdková šťava 1,0 – 1,5

črevná šťava 7,5 – 8,0

mozgovomiechový

mok

7,3 – 7,6

Tabuľka č. 2 Mimobunkové tekutiny a ich pH v organizme človeka

Na udržanie stálosti tohto pH má napríklad krv excelentné kompenzačné

mechanizmy. Tie sú zjednodušene založené na vzťahu:

H+ + HCO3- ↔ H2CO3  ↔ H2O + CO2

Telo z kyslých H+ iónov za pomoci HCO3-  iónov dokáže spraviť vodu a oxid

uhličitý. Na vylúčenie vody aj oxidu uhličitého organizmus má svoje mechanizmy. Tento

systém je samozrejme komplikovanejší, keďže sa doň významne zapájajú iné ióny

(sodík, vápnik, draslík, fosfáty, bielkoviny...), hormóny a tiež enzýmy. Regulácia pH krvi

je evolúciou dovedená skoro do dokonalosti. Výrazná zmena pH krvi však môže nastať

a je to príznak vážnej choroby ako napríklad zlyhania obličiek alebo neliečenej cukrovky.

Pri zmene pH krvi približne o 0,3 organizmus zomiera.

24

Obr. č. 8 Bikarbonátový pufrovací systém acidobázickej rovnováhy

Zamerajme sa teraz na proces trávenia a telesné tekutiny, ktoré do neho

vstupujú. Celý tráviaci proces prebieha v rôznych fázach. Rozklad potravy sa začína v

ústach tým, že sa potraviny zmiešavajú so slinami. Sliny za pomoci slinnej amylázy,

ktorá hydrolyzuje glykozidické väzby, štiepia škrob a to pri pH približne 7. V žalúdku sa

tvorí kyselina chlorovodíková, ktorá má pH  1,2 - 1,5, čiže je veľmi kyslá. Slúži na

natravovanie a rozklad potravín. Táto kyselina je však neutralizovaná šťavami z

podžalúdkovej žľazy s pH 8,8. Preto, ak sa dostane do žalúdka potravina, ktorá má

kyslé pH, zmieša sa s kyslými žalúdočnými kyselinami a po natrávení a posunutí do

dvanástnika, duodea, je táto zmes neutralizovaná šťavou z pankreasu. Takže kyslá

strava nebude príčinou ochorení, keďže jej pH dokáže telo neutralizovať.

25

Obr. č. 9 Tráviacia sústava človeka

Keďže to nie je kyslá potravina, je potrebné sa skôr zamerať na kyselinotvornú

stravu, t.j. potravinu, ktorá v organizme vyvoláva kyslé reakcie. Podľa MUDr. Kataríny

Bergendiovej, ktorá sa zaoberá okrem iného aj vplyvom stravy na imunitný systém

športovcov sa medzi kyselinotvorné potraviny počítajú nasledujúce:

Kyselinotvorné potraviny:

Bravčové mäso, husacina, kapor, párky, krevety, saláma, paštéty, hydina

Biele víno, ovocné víno, alkohol, čierny čaj, pivo, energetické nápoje, káva

Majonézy, dresingy, vajcia, ocot

Tučné syry, syrové výrobky

Niektoré druhy ovocia: pomaranč, grepefruit, jahody

26

Cukor, cukríky, čokoláda, zákusky

Soľ

Arašidy, hríby, kukurica

Čokoľvek kondenzované alebo nakladané

Tabuľka č. 3 Kyselinotvorné potraviny

Ako vieme, ktoré potraviny sú kyselinotvorné? Sú to tie potraviny, po spálení

ktorých vzniká kyslý popol alebo tzv. acid ash. Proces spálenia má simulovať proces

metabolizmu v organizme. Druhý spôsob na určenie reakcie v organizme po konzumácii

istého druhu potraviny je výpočtom. Pri ňom sa analyzujú jednotlivé molekuly a ióny v

potravine a následne sa pomocou Remerovej rovnice určí kyslosť reakcie danej

potraviny.

Ani jedna z týchto metód však neznie veľmi dôveryhodne. Potraviny nie sú

robené podľa nejakej šablóny, a tak každé hrozno môže mať iné zloženie minerálov

podľa pôdy, v ktorej rástol vinič. A práve minerálne zloženie je dôležité pre Remerovu

rovnicu, preto každý druh hrozna má po výpočte Remerovou rovnicou iné pH. A

samozrejme aj metabolizmus každého človeka je nielen individuálny, ale aj

komplikovanejší než horenie.

Živočíšne produkty sú všeobecne vysoko kyselinotvorné a obilniny sú stredne

kyselinotvorné. Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými

strukovinami, zeleninou alebo ovocím, sú nielen zdrojom proteínov s dobre vyváženou

zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkovo zásadotvorne. Podľa MUDr.

Kataríny Bergendiovej medzi zásadotvorné a neutrálne potraviny patria nasledujúce:

Zásadotvorné a neutrálne potraviny:

1. TEKUTINY bylinkový čaj, zelený čaj, čaje lapacho, čaje z lucerny siatej, čaje z

pestreca mariánskeho, minerálka, (bez oxidu uhličitého), ovocné a

zeleninové šťavy, čerstvé nepasterizované mlieko…

27

2. OVOCIE ananás, banány, čerstvé broskyne, citróny, čerešne, černice, ríbezle,

čučoriedky, jablká, hrušky, mirabelky, marhule, mandle, lieskovce,

nektarinky, šípky, sušené ovocie…

3. ZELENINA kôpor, fenikel, ľadový šalát, paradajky a šťava z nich, koreňová

polievková zelenina, fazuľka (zelená), cvikla, kel kučeravý, karfiol,

kapusta, kaleráb, hrášok, špenát, špargľa, reďkovka, ružičkový kel,

kôpor, cukina, brokolica, baklažán…

4. SACHARIDY krupica, chlieb (pšeničný, ražný, čierny, grahamový), rezance, ryža

(natur), zemiaky, zemiaková polievka, zemiakové knedle, zemiaková

voda…

5. BIELKOVINY jogurt, mlieko (kyslé, odtučnené, kondenzované), syry (menej ako 30

% tuku v sušine), kyslá smotana, hovädzie plátky, morčacie mäso,

kuracie mäso pečená i varená

6. TUKY kvasnice, diétny margarín, ľanové semeno, slnečnicový olej, diétny

olej…

7. ORECHY a

SEMENÁ

mandle, lieskovce, mletý kokos, gaštany, slnečnica…

8. STRUKOVINY fazuľa, sója, cícer…

Tabuľka č. 4 Zásadotvorné a neutrálne potraviny

Strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa

mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov, sladených a bublinkových

nápojov.

28

Obr. č. 10  Potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné

Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronický nízky stupeň

metabolickej acidózy” diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne

diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu.

Okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-

alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód

a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.

Ak nemá telo dostatočný príjem zásadotvorných potravín, tak zásady čerpá zo

zásob, ktoré sťahuje z vlastných zdrojov.

Takto sa telo samo bráni proti záplave kyselín, ktoré potrebuje neutralizovať.

Snaží sa o to, aby na organizmus tento proces nevplýval príliš drasticky, preto

automaticky chráni mozog, srdce, oči a uši .

Takýmto spôsobom však telo prichádza o cenné minerály (tzv. demineralizácia),

ktoré musí nahradzovať z potravín.

Z historického hľadiska sa v súvislosti s prekyslením organizmu často skloňuje

meno Claude Bernard (1813-1878), ktorý opísal pokus, keď králiky nakŕmil hovädzím

mäsom a zistil, že majú kyslý moč, zatiaľ čo králiky kŕmené bylinnou potravou mali moč

zásaditý.

29

C. Bernard bol jedným z najvýznamnejších francúzskych vedcov a lekárov,

priekopníkom experimentálnej medicíny a fyziológie. Narodil sa 12. júla 1813 v Saint-

Julien u Villefranche-sur-Saône vo Francúzsku  a zomrel 10. februára 1878 v Paríži.

Bernard začal študovať v Lyone, ale školu nedokončil a venoval sa písaniu

divadelných komédii. Odišiel do Paríža za divadelným kritikom, ale zásahom osudu

začal študovať na Sorbonni medicínu, ktorú v roku 1843 skutočne vyštudoval. Po

štúdiach začal pracovať v nemocnici so slávnym fyziológom F. Magendie, od roku 1847

ako docent a od roku 1855 ako profesor; už predtým sa stal profesorom na

novozaloženej katedre fyziológie na Sorbonne. Bernard si uvedomil, že medicíne chýba

experimentálny základ a vykonával aj propagoval pokusy na zvieratách.

Obr. č. 11 Claude Bernard

Bernard sa preslávil ako priekopník prísne vedeckej metódy a medicíny,

založenej na experimentoch. Medzi jeho hlavné objavy patrí výklad funkcie nervového

systému (1858), funkcie pankreasu a pečene, vrátane teórie o vzniku cukrovky, objav

vasomotorického systému a nakoniec aj objav významu vnútro telového prostredia a

homeostázy. Zaoberal sa tiež účinkami niektorých jedov na živé organizmy a

možnosťami anestézie. Po roku 1864 mu cisár Napoleon III. dal zariadiť laboratórium pri

Musée national d'historie naturelle v parížskej botanickej záhrade. Najznámejším dielom

C. Bernarda je "Úvod do experimentálnej medicíny" (1865), odkiaľ sú aj nasledujúce

citáty:

30

"Keď narazíme na skutočnosť, ktorá odporuje prijatej teórii, musíme rešpektovať

fakt a opustiť teóriu - aj keby sa opierala o sebe slávnejšie mená a všetci ju prijímali."

"Veda nepripúšťa výnimky; inak by nemohla byť deterministická, presnejšie

povedané nemohla by byť.”

"Cieľom všetkých životných mechanizmov, akokoľvek rozmanitých, je udržiavať

trvalé podmienky pre život vo vnútornom prostredí tela."

V roku 1868 bol Bernard zvolený za člena Francúzskej akadémie a po smrti mu

bol vypravený štátny pohreb na cintoríne Père Lachaise. Toľko z histórie prekyslenia a

teraz pokračujme v našom skúmaní vplyvu potravín na prekyslenie organizmu.

POTRAVINY a pH MOČUPohľad do tabuľky č. 2 ukazuje, že jedinou telesnou tekutinou, ktorá má relatívne

veľký rozsah normálneho pH je moč. Jeho pH dosahuje hodnoty v rozmedzí 5, 5 – 8.

Ovplyvňujú potraviny pH moču?

Spravili sme si pokus, keď sme počas jedného týždňa jedli rôzne druhy potravín a

ak boli v tekutom stave, tak sme im odmerali pH. Hodinu - dve po jedle alebo pití sme si

následne odmerali pH moču. Skúšali sme napr. piť len kyslú citrónovú vodu a potom

sme si odmerali pH moču. V nasledujúcej tabuľke sú naše pozorovania za tento jeden

týždeň.

Deň Časť dňa

Jedlo pH potraviny

pH moču

Nedeľa raňajky Ovsená kaša s mliekom 7 7 - 8

desiata citrónová voda 3 7 - 8

obed bravčové mäso so žemľovými knedľami,

smotanová omáčka

6 6 - 7

olovrant Panacotta, zmrzlina 6 6 - 7

31

večera pirohy, acidofilné mlieko 4 7

Pondelok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8

desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a

šunkou, paprika

obed debrecínske bravčové mäso, tarhoňa

olovrant Horalka 6 - 7

nealkoholický Radler 2 6

večera pizza so smotanou a slaninou 7

Utorok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8

desiata celozrnná žemľa s maslom, syrom a

šunkou, paprika

obed Chilli con carne, ryža, kapustový šalát

olovrant Hrozno, banán 3 7 - 8

večera acidofilné mlieko, jogurt, cottage cheese 4 7 - 8

Streda raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8

desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a

šunkou, paprika

obed Černohorský kuraci rezeň s čerstvou

zeleninou

olovrant Sójová tyčinka 6

citrónová voda 3 7 - 8

32

večera špagety s kečupom, tuniakom a

parmezánom

3 6 - 7

Štvrtok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8

desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a

šunkou, paprika

obed Husárska roláda, dusená zelenina

olovrant Zeleninový šalát 5 7 - 8

bylinkový čaj 8 7

večera Pizza so šunkou, syrom a kukuricou 7

Piatok raňajky Ovsené vločky s mliekom 7 7 - 8

desiata celozrnná žemľa so maslom, syrom a

šunkou, paprika

obed Vyprážaný syr, zemiaky, tatárska

omáčka

olovrant hrozno 3 7 - 8

večera toasty so šunkou a syrom, paradajky,

paprika

7

Sobota raňajky Biely jogurt 5 7 - 8

desiata čaj z kôry Vilca Cora 7 7

obed Bryndzové halušky, acidofilné mlieko 3 7

olovrant Panacotta, zmrzlina 6 6

33

Coca cola 3 6

večera varená kukurica, pečené gaštany 7

Tabuľka č. 5 Porovnanie pH potraviny a pH moču po jedle

Ako vidíme z nášho pokusu, pH moču sa jemne menilo počas dňa. Mohlo to byť

spôsobené aj tým, čo sme jedli a pili. (Ale mohlo sa to týkať aj pohybovej aktivity, ktorú

sme behom dňa vykonávali, ako budeme hovoriť v jednej z nasledujúcich kapitol.)

Vidíme, že skoro všetky potraviny boli na kyslej strane spektra, ale pH moču bolo

niekedy slabo kyslé a niekedy slabo zásadité. Z tabuľky však nevyplýva, že keď sme

zjedli silno kyslú potravinu, mali sme potom silne kyslý moč. Niektorá potravina

spôsobila, že moč bol dokonca slabo zásaditý (7-8). Ukazuje to na to, že aj silno kyslá

potravina, napr. citrónová voda mohla vyvolať v našom organizme takú chemickú

reakciu, že organizmus vylúčil slabo zásaditý moč, t.j. kyslá potravina v organizme

pôsobila ako zásadotvorná, ako uvádzala MUDr. Bergendiová. Z tabuľky č. 4 vyplýva

totiž, že citrón je zásadotvorná potravina. To isté sme pozorovali aj po jedle väčšieho

množstva hrozna alebo zeleninového šalátu, ktoré mali kyslé pH, moč mal pH slabo

zásadité (7- 8), čiže sa jednalo podľa nášho pozorovania o potraviny zásadotvorné.

Aj z rôznych vedeckých štúdií, ktoré popisujú podobné pokusy, existuje

relevantný dôkaz o vplyve stravy na pH moču. pH moču do značnej miery závisí na tom,

aký druh potravín človek prijíma. Ak prijíma veľa bielkovín (mäso), bude moč kyslý, ak

naopak jedáva viac rastlinnej stravy a pije veľa mlieka bude jeho moč zásaditejší. To

platí u zdravého človeka.

Ako vieme z biológie úloha obličiek v udržovaní pH je práve vylučovanie

nadbytočných kyselín močom. Samotné pH moču teda iba odzrkadľuje zapojenie

kompenzačných mechanizmov do praxe.

Kedy je to na organizmus priveľa a nestíha kompenzovať kyselinotvornú stravu?

Na túto otázku napriek viacerým výskumom vedci zatiaľ jednoznačne neodpovedali.

Dokázali však, že pri nižšom pH moču sa zvýšene vyplavuje vápnik. Vynára sa otázka,

či tento vápnik sa vyplavuje z kostí práve za účelom regulácie pH. Ak áno, tak napríklad

strava bohatá na bielkoviny, čo je kyselinotvorná strava, môže spôsobovať rednutie

34

kostí - osteoporózu. Ale viaceré pokusy a epidemiologické štúdie dokázali pravý opak:

strava bohatá na živočíšne bielkoviny je jedným z faktorov pôsobiacim preventívne proti

osteoporóze, hoci je pri nej v moči viac vápnika než pri strave, ktorá vyvoláva v

organizme zásaditú reakciu. Odkiaľ teda vápnik telo berie, sa zatiaľ presne nestanovilo,

ale z kostí to nebude. Výpočty tiež ukazujú, že ak by malo telo naozaj používať vápnik z

kostí na kompenzovanie roky trvajúceho prekyslenia organizmu spôsobeného “zlým”

stravovaním, tak za približne 18 rokov by boli kosti celkom bez vápnika. A bez vápnika v

kostiach by sme neprežili, kosti by boli také krehké, že by sa nám polámali na viacerých

miestach naraz a bez dodania vápnika ani nezrástli.

Obr. č.12 Vápnik v potravinách

Kyslá strava sa však dáva do súvislosti aj s inými chorobami. Napríklad sú to

obličkové kamene, ktoré spôsobuje vápnik v moči, ubúdanie svalstva a bolesti chrbta vo

vyššom veku. Týchto štúdií však zatiaľ nie je veľa a zdá sa, že skôr otázky kladú, ako

zodpovedávajú.

Hypotéza o priaznivých účinkoch zásaditej diéty sa stále skúma. Niektoré jej

dogmy už boli vyvrátené, iné možno budúce výskumy potvrdia a možno vyvrátia. No ani

jeden seriózny výskum zatiaľ nedokázal, že by jej prísne dodržovanie niečomu

prospievalo. Naopak, viaceré štúdie ukázali, že napríklad v prípade osteoporózy môže

byť škodlivá, lebo nedodáva organizmu trpiacemu osteoporózou potrebný vápnik.

35

AKÚ STRAVU MÁME TEDA JESŤ?

Ak si ešte raz pozrieme tabuľku č. 3 kyselinotvorných potravín, medzi tieto

potraviny zväčša patria potraviny, ktoré aj z iného hľadiska pokladáme za nie veľmi

zdravé pre organizmus. Je to napríklad bravčové mäso, údeniny, alkohol, majonézy,

tučné syry, sladené nápoje a sladkosti. Zatiaľ čo za zásadotvorné potraviny sa berie

zelenina, ovocie, čaje, čo sú považované za zdravé potraviny aj bez toho, aby sme

skúmali ich pH (tabuľka č.4). Ak sa na to pozrieme logicky, určite pridať do nášho

jedálnička zeleninu a ovocie a zredukovať podiel živočíšnych bielkovín a tukov nebude

organizmu na škodu, a to je práve to, čo odporúčajú dietológovia už celé roky. Pozn.

dietológia je náuka o potrave.

    Ako vieme, najväčšími omylmi v stravovaní sú prejedanie sa, biela múka a biely

cukor, fruktózové sirupy, príliš veľa tukov, rastlinné margaríny v pečive, vyprážané a zle

tepelne upravené jedlá a polotovary. Tieto veci jednoducho nemáme vôbec jesť, ale nie

pretože sú kyselinotvorné, ale pretože sú jednoducho nezdravé pre zbytočnú

energetickú hodnotu a maximálnu nevyužiteľnosť pre organizmus.

Merať pH v týchto potravinách nemá význam. Strava môže rozhodne ovplyvniť

celkový stav organizmu  od perfektnej telesnej  kondície zdravého človeka až po rozvrat

vnútorného prostredia zapríčineného rôznymi civilizačnými chorobami  pochádzajúcimi

zo zlého, nesprávneho  zloženia jedálnička. Jeho dôsledkom bývajú rôzne príznaky, ako

napríklad: únava, rôzne bolesti, stres, hnev, úzkosť, zmena hmotnosti, časté choroby,

zhoršená regenerácia, poruchy pamäti a učenia sa, slabé prekrvenie, krehké nechty a

kosti, vypadávajúce vlasy.

Najzávažnejším dôsledkom zlého stravovania je infarkt a mŕtvica. Všetky tieto

ochorenia patria do kategórie civilizačných ochorení, spôsobených zlou životosprávou,

t.j. zlým stravovaním, nedostatkom pohybu, fajčením, pitím alkoholických nápojov a

podobne. Čiže zlé stravovanie vedie k ochoreniam, no tento vzťah sa netýka prekyslenia

organizmu.

36

ŠPORT A PREKYSLENIE ORGANIZMU    V tejto časti si vysvetlíme, ako vzniká pri nadmernej športovej námahe svalová

horúčka. Na začiatku uvedieme trochu teórie, ktorú sme prebrali z článkov Martina

Pupiša, vysokoškolského profesora na Katedre telovýchovy a športu Univerzity Mateja

Bela v Banskej Bystrici.

K pohybu je nevyhnutná svalová kontrakcia, ktorú energeticky zabezpečuje ATP

(adenozín trifosfát – t.j. 1 molekula adenozínu a tri molekuly fosforu). Množstvo ATP v

tele by však stačilo len na približne 2 sekundy. Preto je nevyhnutné, aby bol organizmus

schopný si túto látku znovu vytvoriť - resyntetizovať.

V športe sa používa takéto najzákladnejšie členenie získavania energie

(resyntézy ATP) pre pohyb:

Hydrolýza ATP – prvé sekundy:

ATP + H2O → ATP + H3PO4 + 31 kJ/mol ATP

Regenerácia ATP z kreatínfosfátu – približne do 20. sekundy:

kreatínfosfát + ADP = ATP + kreatín + 43 kJ/mol kreatinfosfátu

Anaeróbna glykolýza – anaeróbny rozklad glukózy, od vyčerpania kreatínfosfátu 20 – 30

s do 60 – 80 s:       

glukóza + 2 ATP (al. glukóza + ATP)→2 laktát + 4 ATP

Aeróbna glykolýza – aeróbny rozklad glukózy (po 60 – 80 sekundách):

glukóza + 2 ATP(alebo glukogén + ATP)(+O2) → 6 CO2 + 6 H2O + 38 ATP

Lipolýza – aeróbny rozklad tukov (po vyčerpaní glukogénu po 60 – 80 min):

(1mol voľných mastných kyselín) (+O2) → CO2 + H2O + ATP

37

Obr. č. 13 Šport a tvorba laktátu vo svaloch

Tieto energetické reakcie neprebiehajú v organizme separátne, ale paralelne,

preto získavanie energie pri rôznych typoch zaťaženia je rozdielne. Výsledkom

nadmerného pohybu, na ktorý nie je organizmus zvyknutý, je únava. Únava je

zapríčinená buď vyčerpaním energie v organizme, alebo nahromadením katabolitov v

ňom, a to konkrétne kyseliny mliečnej. Kyselina mliečna je v športovom lekárstve často

chybne stotožňovaná s laktátom. Kyselina mliečna (C3H6O3) ako silná kyselina okamžite

disociuje na laktátový anión (C3H5O3) a vodíkový katión (H+), ktorého zvýšená

koncentrácia je príčinou metabolickej acidózy (zakyselenia) vnútorného prostredia

organizmu.

Laktát ako anión kyseliny mliečnej sa objavuje vo svaloch pri intenzívnom

(anaeróbnom - bez prístupu kyslíka) zaťažení, keď dochádza k anaeróbnej glykolýze.

Prítomnosť laktátu vo svalových tkanivách športovec pociťuje ako mravenčenie, či ako

istý druh bolesti. Takáto bolesť vzniká v dôsledku toho, že laktát má tendenciu

kryštalizovať. Samotná kyslosť prostredia a kryštalizácia laktátu vedie k svalovej bolesti,

ktorá odoznieva, keď sa kryštáliky laktátu rozložia na vodu H 2O a oxid uhličitý CO2. Takto

sa stráca približne 1/5 celkového množstva, zvyšok sa primárne v pečeni resyntetizuje

na glykogén. Preto je nevyhnutné, aby sme nevnímali laktát len ako výhradne negatívne

vplývajúcu látku.

38

Na druhej strane, laktát a ďalšie metabolity anaeróbnej glykolýzy sa vyplavujú do

vnútorného prostredia, ovplyvňujú jeho kyslosť a tým aj pokles aktivity enzýmov. To

vedie k narušeniu vnútornej rovnováhy pH.

Hodnota pH klesá v dôsledku prítomnosti vodíka až na úroveň okolo 7,0. V tele

máme tzv. pufry – nárazníkové systémy, ktoré sú schopné udržiavať relatívne stabilnú

acidobázickú rovnováhu prostredia, ale ich výkonnosť je limitovaná.

Vysoká hladina kyseliny mliečnej pôsobí nepriaznivo aj na centrálny nervový

systém. V CNS dochádza k poruchám neurodynamických procesov. Navonok sa to

prejavuje zhoršenou koordináciou nervovosvalového aparátu a poklesom rýchlosti

pohybu.

Ako píše vo svojom článku Martin Pupiš, ktorý sa zaoberá vplyvom tréningu na

organizmus športovca: “Koncentrácia laktátu v krvi odráža určitým spôsobom rozsah

anaeróbneho energetického metabolizmu pri zaťažení maximálnej a submaximálnej

intenzity a prináša tak informácie o intenzite zaťaženia a o jeho priebehu.” Hladina

laktátu je ľahko merateľná, preto vytvára vhodné predpoklady pre objektívne riadenie

tréningového procesu u športovcov. Pre kontrolu intenzity tréningového zaťaženia je

vhodné kontrolovať hladinu laktátu pravidelne, aby na jednej strane nedošlo k

preťažovaniu organizmu športovca a na strane druhej, aby sa zistilo, či dosahuje

realizovaným zaťažením vopred určený cieľ.

My nevieme takto presne urobiť merania laktátu, ale skúsili sme zmerať pH moču

po rôznych športových aktivitách hneď v ten večer a potom na druhý deň ráno:

Športová aktivita Trvanie pH moču večer pH moču druhý deň ráno

Intenzívne posilovanie 60 min 7 7

Futbal 40 min 7 7 - 8

Bedminton 70 min 6 - 7 7

Beach volejbal 90 min 7 7 - 8

Tabuľka č. 6 Meranie pH moču po športovej aktivite

39

Znamená to, že aj pri športe vzniká istý druh prekyslenia organizmu, ale zdravé

telo sa s ním hravo vysporiada a určite nie je dlhodobo narušené pH telesných tekutín.

ZHRNUTIENiekoľkokrát sme v našej práci dokázali vyvrátiť argumenty, ktoré používajú

populistické články. Teória o prekyslení organizmu tvrdí, že kyslá strava dokáže

závažne ovplyvniť náš metabolizmus, naše zdravie, náš život.

Prvá vec, ktorú si môžeme pri čítaní článkov o prekyslení organizmu všimnúť je,

že nie sú odborné. Nachádza sa tam množstvo tvrdení, ktoré nie sú podložené

vedeckými faktami. Jedno tvrdenie väčšinou zaberá jednu vetu a za ňou nenasleduje

vysvetlenie. Neodbornosť textu je síce nepriamy dôkaz, no už štýl textu a spôsob

vyjadrovania autora môže naznačovať veľa o jeho dôveryhodnosti.

Vieme, že pH telesných tekutín nie je jednotné. Rozdiely v pH sú veľké, od veľmi

kyslého pH žalúdočnej šťavy (1,0 - 1,5) cez slabo zásaditú krv (7,39) až po zásaditú

pankreatickú a žlčovú šťavu (7 - 8,5). O akom znížení pH teda teória o prekyslení

hovorí? Veľa článkov toto nešpecifikuje. To znamená, že nemôžu byť dôveryhodné,

keďže zmena pH v rôznych častiach tela je aj rôzne závažná. Zníženie pH krvi o 0,03

stotiny pH môže mať pre organizmus zmeny nezlučiteľné so životom, pri čom pH moču

sa u zdravého človeka môže pohybovať v rozmedzí od 5,5 do 8.

Niektoré populistické články špecifikujú aj oblasť prekyslenia, väčšinou sa jedná o

krv. Lenže pH krvi sa tak ľahko nedá rozkývať zo svojich normálnych hodnôt, a už vôbec

nie po požití kyslých alebo kyselinotvorných potravín. Na takéto malé narušenia

organizmu príroda a evolúcia výborne vybavila živý organizmus regulačnými

mechanizmami.  Samozrejme vážne ochorenia ako napríklad neliečená cukrovka, vedia

pH krvi zmeniť tak, že spôsobí organizmu smrť. Regulačné mechanizmy sa vedia

vyrovnať aj s dlhodobým príjmom kyslých a kyselinotvorných potravín, ale vynechávať

zo svojho jedálnička neutrálne a zásadotvorné potraviny by bol určite hazard so svojím

zdravím. A nie kvôli samotnému pH potravín, ale kvôli ich nutričnej hodnote a množstve

vitamínov a stopových prvkov, ktoré sa v nich nachádzajú a sú potrebné pre

organizmus. Civilizačné ochorenia sú spôsobené aj takýmto nezdravým stravovaním,

40

ale prispieva k nim aj nedostatok pohybu, stres a návykové látky. Je to viac príčin, ktoré

vedú k vzniku civilizačnej choroby, akou je infarkt, mŕtvica alebo žalúdočný vred. Preto

je dôležité sa správne stravovať, veľa športovať a vyvarovať sa pitiu alkoholických

nápojov, fajčeniu a drogám. A nestresovať sa! Dúfame, že sme našich čitateľov

presvedčili.

ZÁVER

    Našim cieľom bolo vyvrátiť teóriu o prekyslení organizmu. Zaoberali sme sa najmä

možným prekyslením organizmu stravou, ktorú prijímame. Druhý náš zámer bol

preskúmať prekyslenie po nadmernom športovom výkone, pri ktorom vzniká svalová

horúčka. Naše pokusy boli založené na meraní pH moču, jedinej jednoducho merateľnej

telesnej tekutiny, ktorá odzrkadľuje aktuálny stav organizmu, po jedle alebo po pohybe.

Výsledky pokusov ukázali, že prekyslenie organizmu nefunguje tak, ako to popisujú

populistické články.

Závery sme podporili aj argumentami z odbornej literatúry, ktoré sa tiež snažili

túto teóriu vyvrátiť. Myslíme si, že sme úspešne vysvetlili, kedy prekyslenie organizmu

môže vzniknúť, ale aj to, že je to stav krátkodobý a zdravý organizmus si odchýlky

homeostázy dokáže pomerne rýchlo vykompenzovať.    

41

BIBLIOGRAFIA

www.oskole.sk/?id_cat=53&clanok=17128

http://www.bohatstvo-prirody.sk/zoznam-clankov-od-a-z/prekysleny-organizmus-verzus-

optimalne-ph/

http://biography.yourdictionary.com/gilbert-newton-lewis

http://www.kompava.sk/a/kyseliny-v-ludskom-tele

http://bioquant.sk/clanky/voda-kyseliny-zasady-ph-orp

http://tech.sme.sk/c/7132474/mate-prekysleny-organizmus-pat-odpovedi-sucasnej-

vedy.html#ixzz4LiuTBMth

https://sk.wikipedia.org/wiki/Kyselina_mlie%C4%8Dna

https://www.sportujeme.sk/laktat-sport-a-svalovica/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Glykol%C3%BDza

http://www.kompava.sk/a/kyselina-mliecna-sposobuje-svalovu-horucku-svalovicu

http://www.kompava.sk/a/kyseliny-v-ludskom-tele

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/4023/?print=1

https://www.modrykonik.sk/blog/soniamalinik/article/v-y-z-n-a-m-z-a-l-u-d-o-c-n-e-j-k-y-s-56zlr9/

http://www.ludske-telo.estranky.cz/clanky/travenie-potravy/travenie-potravy.html

http://kekule.science.upjs.sk/chemia/kuch/kaz/2.htm

https://cs.wikipedia.org/wiki/PH

https://sk.wikipedia.org/wiki/Homeost%C3%A1za

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1447286/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Kov_alkalick%C3%BDch_zem%C3%ADn

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alkalick%C3%BD_kov

https://abysportnebolel.sk/vyziva/prekyslenie-organizmu/

http://zdravie.aktuality.sk/clanok/456/prekysleny-organizmus-preco-je-tak-nebezpecny-a-co-

vsetko-vam-hrozi/

Silbernagl, S., Despopoulos, A.: Atlas fyziologie člověka. Praha: Avicenum, 1984

Young, R. O., Youngová, S. R.: Zázračné pH. New York: Grand Central Publishing, 2002, ISBN

978-80-89179-81-7 (25.9)

PUPIŠ, Martin - KORČOK, Peter. Hypoxia ako súčasť športovej prípravy. Banská Bystrica :

Univerzita Mateja Bela, 2007. 167 s. ISBN 978-80-8083-495-1. (Pupiš – Korčok, 2007);

42

KUČERA, V. -  TRUSKA, Z. 2000. Běhy na střední a dlouhé trate. Praha : Olympia, 2000, 287 s.

OZTURK, M – OZER, K. – GOCKE, E. 1998. Evaluation of blood lactate in young men

after wingate anaerobic power test. In: Eastern Journal of Medicine 3, 1998. s.13 -16.

Soumar,L., Soulek,I., Kučera,V.,: Laktát a tepová frekvence jako významní  pomocníci  při řízení

tréninku, Praha 2000, Casri,

HELLER, J. et al. 1996. Fysiologie tělesné zátěže II. – Speciální část – 2. díl. Praha :

Karolinum, 1996.

https://www.zdravie.sk/choroba/47747/palenie-zahy

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDl%C4%8Dov%C3%A9_kyseliny

http://www.hpl.sk/odborna-zona/vysetrenia/biochemia/kys_mocova_serum

Obrázky:

http://slideplayer.cz/slide/3135134/

https://collections.countway.harvard.edu/onview/exhibits/show/plastic-surgery-in-boston--the/

bradford-cannon

http://publ.lib.ru/ARCHIVES/B/BERNAR_Klod/_Bernar_K..html

http://abysportnebolel.sk/vyziva/prekyslenie-organizmu/

http://www.hetrik.sk/usain-bolt-znovu-najrychlejsim-muzom-planety.-pozrite-si-jeho-suverenny-

finalovy-sprint/1-4250

http://slideplayer.cz/slide/2351956/

http://zmensvojzivot.mypage.cz/menu/zdravie/acidobazicka-rovnovaha-preco-sme

https://www.google.sk/imgres?imgurl=http://biostrava.zarucene.sk/wp-content/uploads/2015/01/

kyselina_mo%25C4%258Dova_zvy%25C5%25A1ena.jpg&imgrefurl=http://

biostrava.zarucene.sk/ako-znizit-kyselinu-mocovu-v-krvy-a-zabranit-dne/

&h=357&w=500&tbnid=FO-I-

bUnVKx8nM:&tbnh=143&tbnw=200&docid=GieYZvJ6JqpXkM&itg=1&usg=__-

UecCPPaH0yBObnLXho8VaixroY=&sa=X&ved=0ahUKEwj2lNPI--

TPAhXpCcAKHW0kDCkQ_B0IejAK&ei=hGcGWPbCO-mTgAbtyLDIAg

https://www.google.sk/search?q=%C5%BEl%C4%8Dov

%C3%A9+kyseliny&biw=1280&bih=603&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwj6m7Xh

_OTPAhUIKcAKHQDFCcUQ_AUIBigB#tbm=isch&q=%C5%BEl%C4%8Dov

%C3%A9+kyseliny+v+peceni+obrazok&imgrc=bvXESPY3gyreoM%3A

43

http://andawell.sk/sutaz-o-balicek-prirodneho-vapnika/

RESUMÉ

Je kyslá alebo kyselinotvorná strava zodpovedná za prekyslenie organizmu? Na

túto otázku sme hľadali v našom projekte odpoveď. Veľa populistických článkov robí

zodpovedné za všetky civilizačné ochorenia práve prekyslenie organizmu, a preto sme

sa rozhodli v našom projekte túto teóriu vyvrátiť.

Definovali sme kyseliny a zásady a ukázali ich dôležitosť pri fungovaní ľudského

organizmu.  

Zhrnuli sme argumenty, ktoré populistické články prezentujú a v nasledujúcich

častiach sme sa pokúsili ich vyvrátiť. Vysvetlili sme čo je to homeostáza organizmu a

ako organizmus zapája regulačné mechanizmy, keď je porušená. Keďže tento pojem

prvýkrát popísal americký fyziológ Walter Bradford Cannon, zaradili sme do práce pár

faktov z jeho životopisu. Ďalej sme sa zaoberali  acidobázickou rovnováhou a jej

odchýlkami v ľudskom organizme. Preberali sme  pH žalúdočnej kyseliny, pankreatickej

šťavy a krvi a jeho možnej zmeny po príjme potravín. Popísali sme teóriu prekyslenia

organizmu z vedeckého hľadiska. V minulosti tento fenomén popísal C. Bernard,

francúzsky fyziológ, ktorý popísal prekyslenie organizmu u králikov po požití mäsitej

potravy namiesto bylinnej.

Následne sme porovnali naše pozorovania s vedeckými pozorovaniami o tom,

ako súvisí pH prijatej potraviny s pH moču po požití danej potraviny. V poslednej

kapitole sme písali o vplyve športovej námahy na pH organizmu a o chemických

procesoch, ktoré pri tom v organizme prebiehajú. Vedecký článok sme porovnali s našim

pozorovaním.

Záverom sme vysvetlili, že organizmus zdravého človeka má tak dokonalé

regulačné schopnosti, že sa vie ľahko vysporiadať, ako s príjmom kyselinotvorných

potravín, tak so svalovou horúčkou po športovaní. Na zdravie človeka pôsobí veľa

faktorov a je nevedecké príčinu ochorení zjednodušovať iba na požívanie

kyselinotvornej potravy. Takto jednoducho organizmus nefunguje.

44

RESUME

Is acidic food responsible for the hyperacidity of an organism? We tried to answer

this question in our project. Many populist articles suggest that acidic food is responsible

for all diseases of affluence and we decided to disprove this theory.

We defined acids and bases and we show how they act in a human body.

We summarised the arguments of populist articles and we tried to address them

in the next parts.

We explained homeostasis and how regulation mechanisms work in a human

body, when the homeostasis is disrupted. Since the homeostasis was first described by

an American physiologist, Walter Bradford Cannon, we added some about from his

biography. Next, we dealt with acid-base balance and its derogations in a human body.

We discussed the pH of blood, pH of digestive juices, and pH of pancreatic juices and

their possible changes after the consumption of food. We discussed the theory of

hyperacidity of an organism from a scientific view. In the past, a French physiologist, C.

Bernard, described this phenomenon with bunnies, which he fed with meat instead of

plants.

Subsequently, we compared our observations with scientific experiments about

the relation of consumed food and the pH of urine. In the last part, we wrote about the

influence of the physical strain on pH of an organism and about the chemical reactions

happening along.

In the end, we explained that a human organism has perfect regulation

mechanisms and it can deal with acid food and physical strain. Many factors influence

the health of a human and it is unscientific to simplify deseases to the consumption of

acidic food. The human organism is not that simple.

45

DAS RESÜMEEIst die saure oder säurefeste Nahrung verantwortlich für den Säureüberschuss

des Organismus? Auf diese Frage haben wir in unserem Projekt die Antwort gesucht.

Viele populistische Artikel geben die Verantwortung für alle Zivilisationskrankheiten

gerade dem Säureüberschuss des Organismus und deshalb haben wir uns

entschlossen, diese Theorie in unserem Projekt zu widerlegen.

Wir haben die Säuren und die Basen definiert und auf ihre Funktion in dem

menschlichen Körper hingewiesen.

Wir haben die Argumente des populistischen  Artikels zusammengefasst, und in

den folgenden Kapiteln haben wir versucht sie zu widerlegen. Wir haben die Homestasis

des Organismus und seine Einschaltung der regulierenden Mechanismen bei der

gestörten Homeostase erklärt. Da diesen Begriff das erste Mal der amerikanische

Physiologe Walter Bradford Cannon beschrieben hat, haben wir in unserem Projekt ein

Paar Fakten aus seiner Biografie erwähnt. Weiter haben wir uns mit dem Säure-Basen-

Gleichgewicht und seinen Abweichungen in dem menschlichen Körper beschäftigt. Wir

haben uns mit dem pH des Blutes, des Magensaftes und des Pankreassaftes befasst

und seine möglichen Änderungen nach der Nahrungsaufnahme beschrieben. Wir haben

die Theorie von dem Säureüberschuss des Organismus aus dem wissenschaftlichen

Gesichtspunkt charakterisiert. In der Vergangenheit hat dieses Phänomen der

französische Physiologe C. Bernard beschrieben. Er hat den Säureüberschuss des

Organismus bei Kaninchen beschrieben, die die Fleischnahrung anstatt der

Kräuternahrung aufgefressen haben.

Nachfolgend haben wir unsere Beobachtungen mit den wissenschaftlichen

verglichen und zwar haben wir den Zusammenhang des pH bei der Nahrungsaufnahme

mit dem pH des Urins nach der Aufnahme dieser Nahrung analysiert. In dem letzten

Kapitel haben wir uns mit dem Einfluss einer sportlichen Anstrengung auf das pH des

Organismus beschäftigt. Wir haben auch die chemischen Prozesse, die im Organismus

bei dieser Anstrengung verlaufen, beschrieben.

Zum Ende haben wir erklärt, dass ein gesunder menschlicher Körper  perfekte

regulierende Eigenschaften hat. Er kann sich leicht sowohl  mit den säurefesten

46

Nahrungsaufnahmen als auch mit dem Muskelkater nach dem Sport fertig machen. Auf

die Gesundheit des Menschen wirken viele Faktoren und es ist unwissenschaftlich nur

die säurefeste Nahrungsaufnahme als die Ursache der Erkrankung zu nennen. So

einfach funktioniert der Organismus nicht.

47