1

Základná škola s materskou školou Veľký Lipník

Č itateľska gramotnosť

1 Vedenie školy – koordinátor rozvoja čitateľskej gramotnosti

Hlavný cieľ: Aby čitateľská gramotnosť bola ponímaná ako dôležitá súčasť rozvoja školy

a aby sa postupne stala súčasťou rozvoja školy a aby sa postupne stala súčasťou kultúry

školy.

Nástroje na splnenie cieľa:

a: zámerné aktivity – priamo vo vyučovacom procese

b: nezámerné aktivity – s mimoškolskou činnosťou

Špecifické ciele:

1. Získanie základných zručností čitateľskej gramotnosti žiakmi na prvom stupni

základnej školy na hodine slovenského jazyka a písania. Ich ďalšie zdokonaľovanie

nielen na hodinách slovenského jazyka a literatúry, ale aj vo vyučovaní ostatných

predmetov.

2. Vzdelávanie učiteľov v oblasti čitateľskej gramotnosti.

3. Uplatňovanie získaných vedomostí čitateľskej gramotnosti vo vyučovacom procese.

4. Spolupráca vedenia školy, metodických orgánov a ostatných vyučujúcich na realizácii

čitateľskej gramotnosti (nápady, riešenia, ako vylepšiť čitateľskú gramotnosť na

škole).

5. Sledovanie výkonov a vyhodnocovanie úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti.

6. Podnecovanie záujmu žiakov o čítanie.

7. Vytvorenie databázy úloh, textov a testov na škole.

8. Zapojenie sa do online testovania a využívanie dostupných testových zdrojov.

9. Vytvorenie rubriky „Zo života tried“ v školskom časopise.

10. Systematické pripravovanie noviniek - správ, fotografií, výsledkov súťaží na

školských nástenkách.

Formovanie pozitívneho vzťahu žiaka ku knihe v rodine.

2

2 Čitateľská gramotnosť

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností, ktorý vytvára

predpoklady na rozvoj ostatných foriem gramotnosti a je ich základom – rozvíja schopnosť

učiť sa učiť.

Schopnosť čítať a učiť sa prostredníctvom čítania je základnou akademickou

zručnosťou, ktorá je dôležitá pre školskú úspešnosť vo všetkých oblastiach štúdia a na

všetkých úrovniach vzdelávania. Nízka čitateľská gramotnosť žiakov znižuje efektívnosť ich

učenia sa z dôvodu neporozumenia kľúčovým pojmom.

Naším úsilím je prostredníctvom zaujímavých textov a motivujúcich čitateľských

aktivít naučiť žiakov používať efektívne čitateľské stratégie vedúce k výborným učebným

výsledkom a k pozitívnym postojom k celoživotnému vzdelávaniu sa.

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností, ktorý vytvára

predpoklady na rozvoj ostatných foriem gramotnosti a je ich základom – rozvíja schopnosť

učiť sa učiť.

Čitateľské kompetencie zahŕňajú:

- techniku čítania,

- schopnosť a proces pochopenia textu,

- schopnosť identifikovať informácie v texte, hodnotiť prečítané, zapamätať si myšlienky

textu, reprodukovať text, dedukovať na základe textu, utvoriť si úsudok,

- schopnosť logicky spájať súvislosti, vyvodiť hlavné myšlienky, poučenia, závery,

- schopnosť konštruovať myšlienky nad rámec textu a spájať ich v kontexte s predošlými

poznatkami a vedomosťami a ich praktické uplatňovanie; resp. schopnosť čitateľa využiť ich

v praktickom živote.

Čitateľské stratégie

V rozvoji čitateľských zručností a čitateľských stratégií sa budeme zameriavať na tri

druhy vedomostí:

1. Deklaratívne vedomosti - vedieť čo - vedieť opísať, čo mám robiť.

2. Procedurálne vedomosti - vedieť ako - vedieť zrealizovať požadovanú aktivitu.

3. Vedomosti dané podmienkami - vedieť kedy a prečo - žiak vie, kedy danú zručnosť

použije, aby dosiahol cieľ, mení sa zručnosť na stratégiu.

Učiť žiakov základným čitateľským zručnostiam:

1. Skimming- úvodné oboznámenie sa s materiálom má slúžiť žiakom na to, aby sa

vedeli rozhodnúť, či sa tomu budú venovať hlbšie alebo nie. Stratégia vhodná pri

nákupe kníh.

2. Scanning- skenovanie textu, zručnosť využiteľná pre konkrétny údaj. Stratégia vhodná

pri hľadaní telefónneho čísla, odchod autobusu, vlaku.

3. Search reading- výskumné čítanie, hľadanie kľúčových slov a fráz , ktoré pomáhajú

nájsť špecifické informácie.

3

4. Extenzívne čítanie- čítanie dlhších súvislých textov vyžadujúcich všeobecné

pochopenie.

5. Intenzívne čítanie- kratšie texty, výber špecifických informácií, presné detailné

čítanie.

Na splnenie cieľov rozvoja čitateľskej gramotnosti budeme používať moderné

aktivizujúce metódy a formy práce:

- V-CH-D, porovnaj – rozlíš, 5-4-3-2-1, čítanie s predvídaním, pojmová mapa, a to

s ujednotenou terminológiou v primárnom ako aj v nižšom sekundárnom vzdelávaní,

- využívanie vhodných demonštračných pomôcok a didaktickej techniky,

- tvorba vlastného leporela alebo knihy, dramatizácia príbehov, hodiny hlasného čítania,

hodiny tvorivého písania, kritické čítanie a kritické myslenie, hodiny literárnej výchovy

odučené v obecnej knižnici.

Úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti

Na dosiahnutie úplného porozumenia písaných textov budeme využívať päť procesov

gramotnosti (uvádza PISA 2000,s.4):

- Získavanie informácií – žiak vie nájsť určené informácie v texte, zistiť vzťahy medzi nimi,

posúdiť ich dôležitosť pre splnenie úlohy.

- Utváranie širšieho porozumenia – od čitateľa sa vyžaduje zamyslenie nad textom ako nad

celkom. Žiak je schopný vystihnúť hlavnú myšlienku, vytvoriť názov textu, charakterizovať

hlavnú postavu, zistiť základné údaje v grafe, tabuľke.

- Interpretácia – úlohy si vyžadujú logické spracovanie informácií, ktoré musí vedieť

porovnať , vyvodiť z nich závery a hľadať podporné dôkazy.

- Uvažovanie o obsahu textu a jeho hodnotenie – od čitateľa sa požaduje, aby posúdil

informácie z textu a porovnal ich so svojimi predchádzajúcimi vedomosťami, prípadne

s poznatkami zdrojov, vyjadril svoj vlastný postoj k nim.

- Uvažovanie o forme textu a jeho kritické hodnotenie – úlohy si vyžadujú objektívne

uvažovanie a hodnotenie kvality a primeranosti textu. Pre tento proces sú dôležité teoretické

poznatky o štruktúre textu a jeho žánroch, ale aj cit pre jazyk. Úlohy sa orientujú na

hodnotenie toho, ako autor presvedčil čitateľa, na posúdenie primeranosti textu a pod.

4

Výkonové slovesá k triedeniu (taxonómii) úloh zamerané na objekty, vzťahy a procesy

Zapamätanie

Poznať

naspamäť,

vybaviť si

v pamäti

reprodukovať

Porozumenie /

pochopenie

Zapamätané poznatky

predložiť v inej forme,

usporiadať, vysvetliť,

objasniť

Aplikácia Hodnotenie

Posúdenie

Rozhodnúť

sa podľa

vlastného

názoru,

postoja,

zistenia,

pozorovania

Použiť

poznatky

v typických

situáciách,

podľa vzoru

v učebnici

(učebnom

texte)

Použiť

poznatky

v netypických

situáciách,

úlohách podľa

určitých

kritérií,

problémov

Analýza Syntéza Špecifický

Transfer

Typické

situácie

Nešpecifický

Transfer

Problémové

situácie

Pojmy uveď,

pomenuj,

vymenuj,

poznaj,

spoznaj,

charakterizuj,

definuj

urči,

rozoznaj,

rozlíš,

odlíš,

porovnaj,

rozčleň,

usporiadaj,

rozdeľ,

roztrieď,

zoraď,

zostav,

vysvetli,

opíš, označ

priraď,

zostav,

odôvodni,

zdôvodni,

zostav,

urob

prehľad,

spoj, zlúč,

zlož,

priraď,

vyhľadaj

uprav,

vyrieš,

vyhľadaj,

zisti, uplatni,

dokáž, over

zisti, navrhni,

uplatni,

dokáž, over

posúď,

rozhodni,

porovnaj

Fakty uveď,

vymenuj,

napíš, nazvi,

pomenuj,

povedz

vysvetli,

rozoznaj,

porovnaj,

rozčleň,

rozlíš,

usporiadaj,

rozdeľ,

roztrieď,

zoraď,

zaraď,

zostav

vyhľadaj,

priraď,

zostav,

posúď,

odôvodni,

zdôvodni,

urob

prehľad,

spoj, zlúč,

priraď,

odhadni,

vyjadri

zdôvodni,

vyhľadaj,

zisti,

dokumentuj,

dokáž

zisti, over,

dokáž

zhodnoť,

vyhodnoť,

vyvoď,

posúď, zváž,

uváž,

premysli,

vyjadri

názor,

diskutuj,

rozhodni,

porovnaj

Prírodné

objekty

poznaj,

pomenuj,

vymenuj,

nazvi, definuj,

ukáž, opíš

urči,

rozoznaj,

rozlíš,

odlíš, opíš,

porovnaj,

urči, označ,

rozčleň,

usporiadaj,

vyhľadaj,

priraď,

urči,

zostav,

urob

prehľad,

vypestuj,

dopestuj,

odvoď,

pozoruj,

zisti,

vyhľadaj,

vyčísli

použi, dokáž,

dokumentuj

posúď, zváž,

uváž,

premysli,

rozhodni,

porovnaj

5

rozdeľ,

roztrieď,

zoraď,

zaraď,

zostav

chovaj

Vzťahy

Procesy

napíš, povedz,

vymenuj,

charakterizuj,

definuj

vysvetli,

objasni,

vyjadri,

porovnaj,

odvoď,

dokáž, urči

dokáž,

vyrieš,

vyjadri,

posúď,

odhadni,

odôvodni,

zostav,

urob

prehľad

nakresli,

použi,

vyhľadaj,

zisti, využi,

uplatni,

dokumentuj,

dokáž, over

zisti, navrhni,

použi, uplatni,

dokumentuj,

dokáž, over,

vyrieš

Vyvoď,

posúď, zváž,

uváž,

premysli,

vyjadri

názor,

diskutuj,

rozhodni,

odporuč

6

Čitateľská gramotnosť v cieľoch vzdelávacích oblastí a predmetov

Kompetenčne ponímané vzdelávanie spočíva v tom, že určené kompetencie žiak

dosahuje v rámci cieľov a obsahu v konkrétnych predmetoch. Preto aj ciele vzdelávacích

oblastí špecifikujú a rozpracovávajú kľúčové kompetencie podľa príslušného zamerania.

Vzdelávacia

oblasť Primárne vzdelávanie

Nižšie sekundárne

vzdelávanie

Jazyk a

komunikácia

Vlastná tvorba jazykových prejavov, práca s informáciami, čitateľská

gramotnosť, schopnosť argumentovať.

Kľúčové jazykové kompetencie – počúvanie, hovorenie, písanie,

čítanie s porozumením.

Čitateľské kompetencie – súbor vedomostí, zručností, hodnôt

a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu

(čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu interpretáciu

a hodnotenie.

Rozvoj čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického

zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu.

Príroda

a spoločnosť

Človek a príroda

Človek

a spoločnosť

Samostatne sa orientovať

v informáciách a vedieť ich

spracovávať objektívne do

takej miery, do akej to

povoľuje kognitívna úroveň

žiaka.

Získavať informácie o prírode a jej

zložkách nielen z rôznych zdrojov,

ale aj prostredníctvom vlastných

pozorovaní a experimentov v prírode

a v rámci praktických cvičení, čím si

rozvíjajú zručnosti pri práci s grafmi,

tabuľkami, schémami, obrázkami,

náčrtmi, projektmi.

Získavať základné schopnosti

a zručnosti poznávať historický

materiál.

Vyhľadávať relevantné informácie

z rôznych zdrojov a využívať ich

v dejepise.

Pracovať s informáciami

o Slovenskej republike ako časti

Zeme a o Zemi ako celku,

porozumieť a rozvíjať čítanie

a interpretáciu obrázkov, fotografií,

grafov, tabuliek, prierezov, schém

a diagramov ako prostriedkov

geografie.

Matematika

a práca s

informáciami

Matematika sa podieľa na rozvíjaní schopnosti žiakov používať

prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu

informácií

Vzdelávacie ciele čitateľskej gramotnosti sú konkretizované v cieľoch príslušných predmetov

7

3 Čitateľská gramotnosť na I. stupni ZŠ (ISCED 1)

Čítanie s porozumením na 1. stupni ZŠ

Výchovno-vzdelávací proces na 1. stup. ZŠ je silno ovplyvnený hravými činnosťami

a zážitkovým učením, aby bol prechod z predškolskej výchovy čo najplynulejší. V rámci

výchovno-vzdelávacieho procesu podporujeme vyjadrovanie myšlienok a pocitov

prostredníctvom slov, pohybov, obrazov či v piesňach. Nezastupiteľné miesto pri formovaní

osobnosti má kniha a čítanie. Ak má dieťa v neskoršom veku správne porozumieť čítanému

textu, musí sa ho najskôr naučiť dobre vnímať. Kvalitu vnímania determinuje nielen úroveň

schopnosti rozlišovať grafické symboly, ale i celkové porozumenie významu textu a s tým

spojené voľné zaobchádzanie s prečítaným textom. S pribúdajúcim vekom žiaka sa zrenie

vnímania prejavuje zlepšujúcou sa schopnosťou zrakovo diferencovať, syntetizovať a

analyzovať videné a počuté. V počiatkoch rozvoja čítania s porozumením sa o úrovni

porozumenia textu učiteľ dozvedá ústnou formou komunikácie so žiakom, preto je dôležité

rozvíjať okrem spôsobilosti učiť sa aj sociálne komunikačné spôsobilosti.

Kľúčové jazykové kompetencie, ktoré sa majú rozvíjať sú:

počúvanie,

komunikácia (hovorenie),

čítanie s porozumením

písanie

Vzdelávací štandard predmetu slovenský jazyk a literatúra uvádza poznávacie a čitateľské

kompetencie, v ktorých sú okrem požiadaviek na techniku čítania uvedené jednotlivé

analytické a interpretačné zručnosti, ktoré potrebuje žiak na to, aby porozumel prečítanému

textu:

Zostaviť osnovu prečítaného textu.

Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu.

Prerozprávať obsah prečítaného textu.

Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu.

Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a

jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy.

Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy.

Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah.

Odlišovať prozaické a básnické texty.

Odlišovať umelecké a náučné texty.

Rozvíjanie gramotnosti žiakov je nielen abstraktným pojmom, preto je potrebné

každodennou prácou v škole využívať podnety, ktoré nám ponúka život. V poznávaní

8

bežného života triedy a školy sa nachádzajú inšpirácie, ktoré nám pomáhajú prekonávať

stereotyp v našej práci. Preto je dôležité si všímať prejavy žiakov, ich komunikáciu a činnosti.

Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti na I. stupni sa realizuje v troch etapách:

- získavanie čitateľských zručností

- prechod k plynulému čítaniu

- uvedomenie si obsahu prečítaného ( Lapitka, 2007).

Čitateľská gramotnosť je jednou z existenčných gramotností a jednou zo základných

kompetencií súčasného človeka v zmysle porozumenia prečítaného a schopnosti kritického

hodnotenia a funkčného uplatňovania a využívania prečítaného, teda informácií. Je

základným nástrojom na získavanie poznatkov v rámci ostatných gramotností - je základom

mnohých iných gramotností.

Čitateľská gramotnosť je univerzálna technika, ktorá robí žiaka schopným nielen

prečítať slová, vety a celé texty, ale aj pochopiť prečítané a ďalej s obsahom a získanými

informáciami pracovať. Pri takomto chápaní problematiky čitateľskej gramotnosti nie je až

tak veľmi dôležitá ani rýchlosť, ani plynulosť čítania, ale podstatné je porozumenie textu a

používanie informácií z neho. Súčasťou čitateľskej gramotnosti sú čitateľské schopnosti a

zručnosti, čitateľské návyky, záujmy, postoje, motivácia k čítaniu a vedomosti žiaka.

Čitateľská gramotnosť je v modeloch gramotnosti pomenovaná pojmom funkčná

gramotnosť, ktorú charakterizuje schopnosť spracovať textové informácie. Teoretické

východiská o funkčnej gramotnosti boli aplikované do metodiky medzinárodného výskumu

PIRLS, ktorý zisťuje úroveň 4 procesov porozumenia, (vyhľadávanie informácií,

vyvodzovanie záverov, integrácia a interpretácia myšlienok a informácií, hodnotenie obsahu,

jazyka a textových prvkov) potrebných na úplné porozumenie informačného a literárneho

textu. Požiadavky na funkčnú (čitateľskú) gramotnosť boli transformované do koncepcie

obsahovej reformy školstva v Slovenskej republike a vyjadrené v kľúčových kompetenciách

žiaka, v prioritách vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia, v edukačných cieľoch a obsahu

predmetu slovenský jazyk a literatúra (pre 1., 2. a 3. ročník ZŠ).

Uvedené spôsobilosti sú začlenené do cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí, ktoré

majú nadpredmetový charakter, a do cieľov konkrétnych predmetov. Primárne sa rozvíjajú vo

vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia v predmete slovenský jazyk a literatúra ako čítanie

s porozumením spolu s počúvaním, hovorením, a písaním. Využívajú sa a súčasne aj

zdokonaľujú vo vzdelávacej oblasti Príroda a spoločnosť, Matematika a práca s

informáciami a všade tam, kde je text ponúknutý ako zdroj poznatkov pre učenie sa žiaka.

(Štátny vzdelávací program, 2008)

9

Hlavné úlohy rozvoja čitateľskej gramotnosti

Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov rozvíjať vo všetkých

všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne MZ sú zahrnuté plánované aktivity na

rozvíjanie čitateľskej gramotnosti vo vyučovacom i mimovyučovacom čase. Vzhľadom na

nižší počet žiakov v triedach využívať diferencované úlohy a činnosti, viesť žiakov k čítaniu s

porozumením, chápaniu a vysvetľovaniu obsahu zameraného na rozvíjanie komunikačných

zručností žiakov.

Vzhľadom na narastajúci počet detí s poruchami výslovnosti a neskôr čítania venovať

žiakom v 1. – 4. ročníku zvýšenú pozornosť.

Rozšírenú hodinovú dotáciu predmetu slovenský jazyk a literatúra zo ŠkVP o predmet

mimočítankové čítanie zamerať výlučne na rozvoj komunikačnej spôsobilosti a čitateľskej

gramotnosti žiakov I. stupňa.

Na vyučovaní aj mimo vyučovania a v ŠKD používať rôzne pracovné zošity zamerané na

rozvoj matematickej a čitateľskej gramotnosti.

Do plánovaných aktivít na čitateľskú gramotnosť na vyučovaní i v mimovyučovacom

čase zapájať všetkých žiakov s prihliadnutím na ich individuálne schopnosti a možnosti.

Zapojiť žiakov 2.-4. ročníka do súťaže Čitateľský oriešok.

Podľa možností využívať také aktivity, ktoré sú spojené s naším regiónom a podporia

rozvoj regionálneho cítenia žiakov.

V každodenných činnostiach v škole podporujúcich čitateľskú gramotnosť dbať na:

Hlasné čítanie učiteľa - cieľom pri hlasnom čítaní je, viesť žiakov od radosti

z počúvania k radosti z vlastného čítania.

Dostatok času na nájdenie a pochopenie požadovaných informácií pri čítaní.

Dodržiavať zásadu individuálneho prístupu vzhľadom na vývoj a intelektuálnu úroveň

žiaka.

Možnosť vlastného výberu textov k danej téme mimo používaných učebníc vo

všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. Napr. žiaci sa môžu samy nájsť

doplňujúce texty a informácie k daným témam v PRI, VLA, PRU,... rozhodnúť o tom,

čo budú čítať v rámci mimočítankového čítania, atď., čím zvýšime zapojenie sa do

aktívneho čítania, motivujeme ich zvedavosť a podporíme porozumenie. Učiteľ

správnym a premysleným zacielením zabezpečí, aby literatúra, z ktorej si žiaci

vyberajú, zodpovedala špecifikám ich školského veku, aby bola zaujímavá, hravá, so

zmyslom pre humor, žánrovo pestrá a tematicky variabilná.

Priestor na reakciu na prečítané – učiteľ žiakom poskytne dostatok priestoru na

prezentáciu prečítaných textov a zhodnotí do akej miery žiaci textu porozumeli (napr.

reprodukcia, vysvetlenie nových poznatkov, tvorivá dramatika,...)

10

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra: Cieľom rozvoja čitateľskej gramotnosti vo výučbe

slovenského jazyka na primárnom stupni vzdelávania je naučiť spisovný jazyk na takej

úrovni, aby ho žiaci vedeli používať v praktickom živote. Používanie jazyka vnímame ako

komplexné využívanie všetkých komunikačných zručností – rozprávania, písania, čítania a

počúvania.

Anglický jazyk: Ciele rozvoja čitateľskej gramotnosti v predmete anglický jazyk vychádzajú

z modelu všeobecných kompetencií a komunikačných jazykových kompetencií, ako ich

uvádza Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (ŠPÚ, 2013). Pri formulácii cieľov

vyučovacieho predmetu sa zdôrazňuje činnostne zameraný prístup - na splnenie

komunikačných úloh sa žiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať

komunikačné stratégie.

Rozumieť známym každodenným výrazom a najzákladnejším slovným spojeniam,

ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, a tieto výrazy a slovné spojenia dokázať

používať. Dokázať predstaviť seba aj iných a dokázať klásť a odpovedať na otázky o

osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná, a o veciach, ktoré vlastní.

Dokázať sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii

rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť (SERR, 2013, s. 26).

Príroda a spoločnosť

Prvouka, Prírodoveda: Cieľom rozvoja čitateľskej gramotnosti v oblasti Príroda

a spoločnosť je rozvíjať spôsobilosti potrebné pre objektívne skúmanie sveta a vyhľadávať

informácie v rôznych druhoch sekundárnych zdrojov. Viesť žiakov do situácií, v ktorých je

ich úlohou vyjadrovať aktuálne poznanie, diskutovať s vrstovníkmi o vysvetleniach

pozorovaných skutočností. Zároveň poskytovať žiakom dostatok času na skúmanie situácií a

javov tak, aby sami získali nové poznanie, ktoré je funkčne začlenené v ich aktuálnom

systéme vedomostí. Usmerňovať žiakov, ktorých úlohou je samostatne tvoriť nové poznatky

vlastnou bádateľskou činnosťou. Prírodoveda a Prvouka vedie žiakov k premýšľaniu,

skúmaniu, hľadaniu informácií, zvažovaniu, usudzovaniu a k tvorbe záverov, ktoré sú

argumentačne podložené, či už minulou a aktuálnou skúsenosťou, alebo inak získavanými

objektívnymi informáciami.

Človek a spoločnosť

Vlastiveda: Rozvoj čitateľskej gramotnosti v predmete Vlastiveda je zameraný na prácu s

mapami, príbehmi a ilustráciami. Každý zemepisný názov z textu nájsť na mape, obrázku aj

kresbe. Používať veľmi jednoduché mapy, ktoré pri ústnom, či písomnom preverovaní

vedomostí pomáhajú žiakom (nič sa neučia naspamäť). Základ tvorí „Čítanie mapy – prstom

po mape“ a prerozprávanie príbehov podľa obrázkov.

11

Matematika a práca s informáciami

Matematika: Rozvoj čitateľskej gramotnosti vo výučbe matematiky musí byť vedený snahou

umožniť žiakom získavať nové vedomosti špirálovite, vrátane opakovania učiva na začiatku

školského roku s propedeutickými postupmi prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým

kontextom i divergentných úloh, tvoriť jednoduché hypotézy a skúmať ich pravdivosť, vedieť

používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy),

rozvíjať svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore.

Informatika: Vytvárať priestor, ktorý umožňuje žiakom manipulovať s konkrétnymi

predmetmi, pozorovať javy, merať, vykonávať experimenty, vzájomne diskutovať, riešiť

otvorené úlohy, praktické a teoretické problémy. Žiacke objavovanie, bádanie, skúmanie sú

základnými prístupmi, ktoré umožňujú nielen osvojiť si nové vedomosti, ale aj základy

spôsobilostí vedeckej práce a vytvárajú pozitívne postoje k vedeckému spôsobu poznávania

sveta.

Umenie a kultúra

Hudobná výchova: Čitateľskú gramotnosť rozvíjať prostredníctvom hudobných činností

predstavujúce najrozmanitejšie formy kontaktu žiaka s hudbou, dávať možnosť spájať hudbu

so slovom, obrazom, pohybom, hrou na elementárnych hudobných nástrojoch.

Výtvarná výchova: Čitateľskú gramotnosť rozvíjať prostredníctvom výtvarných činností,

hravou formou spoznávať vyjadrovacie prostriedky vizuálnych umení (kresby, maľby,

plastiky). Formou výtvarných činností (kreslenia, maľovania, priestorového a objektového

vytvárania) sa stretávať so svetom navrhovania dizajnu, architektúry, fotografie, videa a

filmu. prepájať s inými vyučovacími predmetmi, napr. s pracovným vyučovaním (zručnosti v

ovládaní nástrojov a v spracovaní materiálov), s hudobnou výchovou (tvorivé reagovanie na

zvukové podnety), prírodovedou a vlastivedou (reakcie na prostredie, prírodné javy, históriu a

pod.), s IKT, s matematikou (porovnávanie, mierka, počet a pod.) s geometriou (tvar).

Niektoré témy je možné, podľa uváženia učiteľa prepájať s témami týchto predmetov.

Človek a hodnoty

Náboženská výchova: Čitateľskú gramotnosť rozvíjať na podklade Božích prikázaní, učiť

rozlišovať dobro od zla, rozvíjať komunikačné zručnosti, otvárať ich chápaniu okolitého sveta

a vďačnosti za prijaté dary. Ovplyvňovať hodnotovú orientáciu žiakov, ktorá im pomáha byť

prospešnými rodine, spoločnosti a Cirkvi.

12

Človek a svet práce

Pracovné vyučovanie: V rámci čitateľskej gramotnosti viesť žiakov k získavaniu základných

užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Zamerať sa na rozvoj

praktických pracovných zručností pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti.

Zdravie a pohyb

Telesná a športová výchova: Využívať predovšetkým široké spektrum pohybových

prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému formovaniu osobnosti s akcentom na hrubú i

jemnú motoriku. V rámci čitateľskej gramotnosti sa zamerať na počúvanie s porozumením.

Prostredníctvom pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňovať zdravotný stav

žiakov.

Schopnosť žiakov pracovať s informáciami, jeden z cieľov výchovy a vzdelávania, sa

postupne stáva aj prostriedkom učenia sa, poznávania mimo školy a naplnenia aj osobných

záujmov a potrieb. Úspešnosť žiaka v sebarealizácii je preto podmienená do značnej miery

úrovňou tejto schopnosti, ktorú by mal mať v súčasnej dobe čitateľsky gramotný človek.

Dobré čitateľské zručnosti vytvárajú predpoklad pre zvládnutie ostatných vyučovacích

predmetov, preto by mali v rámci školského vzdelávania patriť medzi kľúčové oblasti.

Čitateľská gramotnosť je schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy,

ktoré:

• vyžaduje spoločnosť,

• ktoré majú hodnotu pre jednotlivca.

Poznáme tri aspekty čitateľskej gramotnosti:

1. procesy porozumenia

a. vyhľadávanie určitých informácií

b. vyvodzovanie záverov

c. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií

d. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov

2. ciele čítania

a. čítanie pre literárny zážitok / fiktívny hrdina, udalosť, prostredie/

b. čítanie pre získavanie a využívanie informácií. /aspekty reálneho sveta/

3. čitateľské zvyklosti a postoje /podporujú celoživotné vzdelávanie/

Rozvoj čitateľskej gramotnosti- aktivity:

• hlasné čítanie

• tiché čítanie

• vzájomné čítanie / v dvojiciach, v skupine/

• odpovede na otázky k textu

• tvorba otázok k textu / ak vie, o čom čítal, vie vytvárať otázky/

• rozprávať jeden druhému o prečítanom

13

• napísať krátku vlastnú reakciu

• dramatizácia

Na rozvoj čitateľskej gramotnosti využívať netradičné formy

• čítame škôlkarom

• čítajú rodinní príslušníci triedy pre triedu

• čítajú starší žiaci mladším

• tvorba maľovaného čítania starších mladším / podľa prečítaného textu/

• vytváranie zaujímavého obalu na knihu – tvorba čo najpútavejšej obálky ku knihe

• deň poézie – vyhľadávanie kníh v domácich knižniciach, čítanie a rozbor poézie na

hodinách – nie súťaž, ale prehliadka najzaujímavejších básní v knižnici

• dni čitateľských kútikov – žiaci sa podľa vlastného záujmu zaradia a jeden deň

zotrvajú podľa záujmu v čitateľskom kútiku, ktorý ich zaujíma: napr. encyklopédie,

poézia, ľudové rozprávky, moderné rozprávky, autorské rozprávky

CIEĽ:

Nárast záujmu žiakov o čítanie, ich stimulácia k tvorivosti, k rozvoju prezentačných

zručností, podnecovanie k vlastnej tvorbe. Vždy v každom projekte čítanie a diskusia k

prečítanému, formulácia hlavných myšlienok, tvorba vhodného nápisu, interpretácia textu,

prezentácia vlastného názoru, využitie poznatkov.

Kompetencie čitateľskej a komunikačnej gramotnosti konkrétne zahŕňajú:

techniku čítania ako proces identifikácie písmen a technickej syntézy do slov a viet,

techniku písania ako proces zaznamenávania textu,

schopnosť a proces porozumenia textu,

schopnosť zapamätať a reprodukovať text a myšlienky uvedené v texte,

schopnosť sústrediť sa a nadobudnúť potrebnú informáciu,

schopnosť identifikovať dielčie informácie v texte (vyhľadávať v texte),

schopnosť hľadať a vyhľadať špecifické myšlienky, definície, alebo fakty,

schopnosť vyvodiť hlavnú myšlienku, tvrdenia v texte a ich väzbu,

schopnosť extrahovať, ale aj rozvíjať text,

schopnosť vyvodiť poučenie, záver, poslanie,

schopnosť logicky spájať do súvislostí (fakty, javy, deje),

schopnosť porovnať protiklady informácií v texte,

schopnosť hodnotiť postavy, javy, deje, protiklady a protirečenia,

schopnosť vyjadrovať a formovať svoje sociálne postoje,

schopnosť hodnotiť a analyzovať text z hľadiska obsahu, ale aj foriem, t.j. reflektovanie

štruktúry textu, jazykových a literárnych prostriedkov,

schopnosť integrovať myšlienky a konštruovať význam nad rámec textu,

schopnosť dedukovať na základe textu, kedy čitateľ vyvodzuje myšlienky, informácie

a súvislosti medzi nimi, ktoré nie sú explicitne formulované v texte, z textu vyplývajú,

alebo s ním súvisia,

schopnosť vytvárať úsudky a charakteristiky prečítaného,

schopnosť hľadať skryté významy a súvislosti,

schopnosť interpretovať myšlienky a informácie – čitateľ pri interpretácii dáva do

súvislostí myšlienky textu, integruje informácie textu s predchádzajúcimi poznatkami

14

a vedomosťami; začleňuje informácie a myšlienky do osobného poznatkového systému,

rozpoznanie hlavnej myšlienky, tézy a charakteristík,

interpretáciu hlavnej myšlienky pre prax,

schopnosť tvorby nových textových útvarov,

využívanie informácií v praxi.

Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň

sociálne a komunikačné spôsobilosti:

● vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou

primárnemu stupňu vzdelávania,

● dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a

vyjadriť svoj názor,

● uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,

učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,

● rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej

komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,

● rešpektuje kultúrnu rozmanitosť - medzikultúrna komunikácia,

● spôsobilosť učiť sa učiť sa,

● získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,

● vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných

činnostiach.

Našim cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:

dokonale používal materinský jazyk,

vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť,

bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity,

názory vyjadroval adekvátne,

vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,

počúval a rešpektoval názory druhých,

vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy

štúdia a práce s informáciami,

využíval prostriedky IKT v bežnom živote a pre svoje ďalšie vzdelávanie.

Na splnenie vytýčených cieľov používame aktivizujúce vyučovacie metódy, a to

predovšetkým samostatnú prácu žiakov ale aj prácu vo dvojiciach a skupinovú prácu. Okrem

samostatnej práce zacielenej na získanie vedomostí, návykov a ďalších zručností je

nevyhnutné, aby žiaci objavovali nové poznatky experimentovaním a vlastnou činnosťou.

Objaviteľský prístup pri získavaní nových poznatkov a radosť zo samostatne vyriešenej úlohy

posilňujú pozitívny vzťah žiaka k predmetu. Použitie aktivizujúcich metód práce sa musí

zabezpečovať využívaním vhodných demonštračných pomôcok a didaktickej techniky.

15

4 Čitateľská gramotnosť na 2. stupni ZŠ (ISCED 2)

V nižšom sekundárnom vzdelávaní sa systematicky žiak učí čítať s porozumením v

predmete slovenský jazyk.

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra

Čitateľská gramotnosť sa primárne rozvíja v predmete slovenský jazyk a literatúra

a súčasne sa využíva, a tým aj rozvíja v učení sa na ktoromkoľvek predmete kognitívneho

charakteru. Je na učiteľovi, aby vytváral podmienky na to, aby sa žiak učil aj spracovaním

informácií z textu.

V záujme rozvoja čitateľskej gramotnosti na jednotlivých vyučovacích hodinách

kladieme dôraz na chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie, ktorý sa premieta

do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií. Pre kvalitné porozumenie

textu je potrebné aj kvalitné osvojenie si techniky čítania nenásilným, zážitkovým spôsobom

na vhodných, veku primeraných textoch. Vyučujúci poskytuje zvýšený priestor rozvoju

vlastnej tvorby žiaka a pri práci s informáciami podporuje čitateľskú gramotnosť

posilňovaním schopnosti argumentovať. Žiaci na vyučovaní pracujú so súvislými

a nesúvislými textami. Naším cieľom je pestovanie pozitívneho vzťahu ku knihám. Čím viac

sa dieťa stretáva s knihou, tým má lepšie predpoklady preniknúť do podstaty textu. Nejde iba

o umelecký text, ale aj text vecný. Z toho vyplýva, že je veľmi dôležité, aké postupy

a techniky učenia si žiak v tomto období osvojí. Tie potom využíva pri ďalšom vzdelávaní,

získavaní nových poznatkov, ich spracovaní a využití. Informácie, ktoré žiak získava, mu

ponúkajú učebnice, slovníky, encyklopédie, internet, knihy mimočítankového čítania a rôzne

iné materiály, ktoré je možné vo výchovno-vzdelávacom procese využiť. Ide predovšetkým

o vecné texty súvislého charakteru, literárne a neliterárne texty.

Na to, aby žiaci textom porozumeli, je potrebné ich viesť k rôznym stratégiám,

technikám učenia sa, ktoré vedú k trvalejšiemu osvojovaniu si informácií. Porozumenie textu

zahŕňa: vyhľadávanie kľúčových informácií, ich spracovávanie, zapamätanie si, integrovanie,

hodnotenie a následné využívanie v reálnych životných situáciách.

Porozumenie textu je proces, ktorý si vyžaduje nielen žiakove schopnosti, ako vie

čítať plynule, rýchlo, bez chybovosti, ale vyžaduje si aj zapájanie myšlienkových postupov,

kognitívnych funkcií, ktoré je nutné rozvíjať a stimulovať.

Pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu je závislý od úrovne zvládnutia jazyka.

Aj ISCED 2 zdôrazňuje nevyhnutnosť chápania jazyka ako nástroja myslenia, prostriedok

komunikácie a jazyk definuje ako znak národnej identity. Tieto aspekty premietame nielen do

osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale aj o ich vhodnom použití

v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia).

Snažíme sa vytvoriť väčší priestor na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu

s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. Cieľom je rozvoj

čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu

a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Žiakov vedieme miesto návyku na memorovanie

a pasívneho prijímania poznatkov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa.

16

Podľa výkonového štandardu SJ pre základné školy je súčasťou komunikačných

jazykových kompetencií čítanie s porozumením, spolu s písaním a hovorením (počúvanie je

integrovanou súčasťou hovorenia) a vymedzujú ho tieto spôsobilosti a zručnosti:

1. Zamerať svoje čítanie podľa potreby Vybrať text podľa komunikačného zámeru a podľa danej situácie.

Nahlas, ticho a opakovane prečítať text.

2. Pochopiť význam textu Pochopiť umelecký a vecný text s využitím explicitných informácií.

Pochopiť text podľa implicitných informácií.

Tvoriť a overiť navrhnuté hypotézy.

Reprodukovať umelecký a vecný text na základe chronologickej alebo logickej postupnosti.

3. Pochopiť formálnu stránku textu Rozoznať všeobecné usporiadanie textu – odseky, nadpisy atď.

Rozpoznať a pomenovať rozličné texty a určiť ich horizontálnu štruktúru.

4. Odlíšiť vetu a text Vyhľadať prvky nadväznosti medzi slovami a skupinami slov, ktoré slúžia na plynulý prechod

medzi vetami, odsekmi, časťami výpovedí.

Určiť časovú a logickú postupnosť pri rozvíjaní témy.

5. Pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie interpunkčných znamienok,

gramatických kategórií (rod, číslo, pád, osoba, číslo, čas).

6. Pochopiť význam lexikálnych jednotiek

Porozumieť významu slov v umeleckých a vecných textoch.

Overiť si význam slova.

Porozumieť štruktúre slova a jeho častiam, napr. slabikám a hláskam.

Rozoznať sémantické vzťahy medzi slovami, skupinami slov jednovýznamové –

viacvýznamové slová.

V literárnej výchove v sekundárnom vzdelávaní je vo výkonových štandardoch čítanie

s porozumením a interpretácia významu prostriedkom osvojovania si poznatkov z teórie

literatúry a ich využitia na pochopenie literárneho textu v jeho komplexnosti:

vie vysvetliť literárnu postavu ako fikciu autora, nositeľa deja,

vie určiť hlavné a vedľajšie postavy,

vie výstižne charakterizovať postavy,

vie vysvetliť funkciu nadpisu,

vie vyhľadať a posúdiť súvislosti medzi nadpisom a textom,

vie vysvetliť členenie textu na odseky,

vie vyhľadať kľúčové slová v odseku,

vie zdôvodniť, prečo sa literárne dielo člení na kapitoly.

Čitateľská gramotnosť je zahrnutá do vzdelávacieho štandardu obidvoch zložiek

predmetu. Zaradenie čitateľskej gramotnosti do jazykovej zložky vytvára lepší priestor na

využitie vedomostí žiakov o formálnej stránke textu na poznávanie a porozumenie obsahu

textu. Umožňuje to žiakovi pochopiť funkciu jazykových prostriedkov v texte a tým uľahčiť

jeho porozumenie, pochopiť zmysluplnosť a potrebu poznatkov o jazyku v práci s textom ako

zdrojom informácií. Prepojenie troch základných spôsobilostí – čítanie s porozumením,

17

písanie a hovorenie, detailne opísaných vo vzdelávacom štandarde jazykovej zložky predmetu

SJL, je ďalšou dôležitou zmenou, ktorá vytvára lepšie podmienky na praktické využívanie

poznatkov, ktoré získa žiak o jazyku a literatúre. Vzhľadom na problémy žiakov v súvislom

vyjadrovaní o zistených súvislostiach, záveroch z textu a argumentov v hodnotení jeho obsahu

a formy je potrebné viesť vyučovanie čítania s porozumením v rovnocennom prepojení

s hovorením a písaním. Jednotlivé zručnosti v rámci čítania s porozumením rozvíjané

v jazykovej zložke, má žiak využívať v literárnej výchove a naopak, analytické zručnosti

v práci s umeleckým textom umožňujú žiakovi efektívnejšie pracovať s textami na jazykovej

zložke predmetu. V literárnej výchove sa žiak učí nové poznatky o texte a aplikuje ich

pri čítaní a porozumení umeleckých a vecných textov, ako aj v tvorbe vlastných textov na

slohu. V predmete SJL sa žiak učí o texte, ale aj prostredníctvom textu. V ostatných

predmetoch by mal teoretické vedomosti o texte a získané zručnosti v čítaní s porozumením

využívať pri práci s textom ako s učebným zdrojom a pri tvorbe vlastného textu na vyučovaní

v danom predmete.

Čitateľská gramotnosť je v modeloch gramotnosti pomenovaná pojmom funkčná

gramotnosť, ktorú charakterizuje schopnosť spracovať textové informácie.

Teoretické východiská o funkčnej gramotnosti boli aplikované do metodiky, ktorá zisťuje

úroveň 5 procesov (činností) porozumenia – získavanie informácií, utváranie širšieho

porozumenia, rozvoj interpretácie, uvažovanie o obsahu textu, uvažovanie o forme textu – potrebných na úplné porozumenie súvislého a nesúvislého textu v rôznych situáciách

čítania. Požiadavky na funkčnú (čitateľskú) gramotnosť boli transformované do koncepcie

obsahovej reformy školstva v Slovenskej republike a vyjadrené v štátnom vzdelávacom

programe v kľúčových kompetenciách žiaka, v prioritách vzdelávacej oblasti Jazyk

a komunikácia, v edukačných cieľoch predmetu slovenský jazyk a literatúra a vo výkonovom

štandarde na spôsobilosť čítanie s porozumením.

Gramotnosť je jedným z najväčších úspechov akejkoľvek spoločnosti, je známkou

civilizácie. Naša stratégia sleduje rozvoj čitateľskej gramotnosti. Cieľom je vrátiť žiakov

späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením, aby žiak:

dokonale používal materinský jazyk,

vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť,

bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity,

názory vyjadroval adekvátne,

vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,

počúval a rešpektoval názory druhých,

vedel vyhľadávať a používať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy

štúdia a práce s informáciami,

využíval prostriedky IKT v bežnom živote a pre svoje ďalšie vzdelávanie,

dokázal kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky

využívať.

Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti pravidelne

dopĺňame knihy do žiackej a učiteľskej knižnice.

18

Aktivity na rozvoj čitateľskej gramotnosti:

- Exkurzie do obecnej knižnice,

- Tvorivé písanie,

- Čítanie doplnkovej mimočítankovej a regionálnej literatúry zo žiackej knižnice,

- Prispievanie do školského časopisu Pieninský školák,

- Recitačné a literárne súťaže (Hviezdoslavov Kubín, Babka a dedko),

- Výstavky kníh spojené s predajom pri príležitosti Marca – mesiaca kníh,

- Dramatizácia príbehov na hodinách SJL,

- Diskusie k prečítaným textom, reakcia na prečítané,

- Hlasné čítanie učiteľa – na motiváciu žiakov, aby sa pustili do čítania; radosť z počúvania

textu,

- Tvorba prezentácií o spisovateľoch,

- Návšteva divadelných predstavení.

Na splnenie vytýčených cieľov použijeme aktivizujúce vyučovacie metódy, a to

predovšetkým samostatnú prácu žiakov, prácu vo dvojiciach a skupinovú prácu. Okrem

samostatnej práce zacielenej na získanie vedomostí, návykov a zručností je nevyhnutné, aby

žiaci objavovali nové poznatky vlastnou činnosťou. Učiteľ svojím individuálnym prístupom

usmerňuje rozvoj schopností jednotlivých žiakov a riadi tvorivú prácu kolektívu triedy.

Cudzie jazyky

Čítanie je jednou zo základných jazykových zručností, dôležitým cieľom a

prostriedkom vo vyučovaní cudzieho jazyka. Čítať, znamená nielen zachytiť očami napísané

alebo vytlačené grafické znaky, ale aj porozumieť ich významu a dokázať ich použiť v

ústnom prejave. Text je neoddeliteľnou súčasťou výučby cudzieho jazyka.

Čítanie s porozumením má nezastupiteľné miesto v cudzojazyčnom vyučovaní. Vedieť

pracovať s textom, nielen ho prečítať, ale predovšetkým porozumieť hlavným informáciám,

alebo obsahu textu v cudzom jazyku je dôležitým predpokladom zvládnutia cudzej reči.

Čítanie:

- rozvíja myslenie, vyjadrovanie, kreativitu a fantáziu - prispieva k vybudovaniu osobnej a kultúrnej identity, posilňuje sebavedomie a vývin osobnosti - obohacuje reč, rozširuje slovnú zásobu a napomáha správnej gramatike a štylistike - rozširuje poznatky a vedomosti z rôznych oblastí

Čitateľská zručnosť je schopnosť prezrieť si text a predpovedať, o čom text bude. Vychádzajúc z učebných osnov pre anglický jazyk žiaci majú byť vedení k rozvíjaniu základných čitateľských zručností, medzi ktoré patria: 1. skimming 2. scanning 3. intenzívne čítanie 4. extenzívne čítanie

19

Fázy čítania pri práci s textom:

1. Fáza pred čítaním textu:

V tejto prípravnej fáze sa žiaci zoznamujú s témou, ktorej sa text týka, aktivuje sa ich

angličtina a stimuluje sa myslenie na danú tému. Táto fáza podporuje ich zvedavosť a

„chcenie“ povedať ostatným, čo o danej téme vedia a chcú sa dozvedieť.

Do tejto skupiny môžeme zaradiť:

prácu s obrázkami a inými mimo testovými zdrojmi

diskusiu o téme

brainstorming na danú tému

vytváranie pojmových máp

prácu s nadpisom textu

hľadanie kľúčových slov

2. Fáza prvého čítania

Žiaci majú stanovené úlohy, súvisiace s textom: všeobecné otázky alebo špecifické otázky

k textu, zamerané na konkrétny fakt, ktorý majú pri čítaní nájsť.

3. Fáza druhého čítania

V tejto fáze učiteľ stanovi žiakom ďalšie úlohy spojené s textom. Tieto úlohy sa zameriavajú

na detailnejšie porozumenie textu.

Úlohy v tejto fáze:

dopĺňanie do tabuľky alebo textu

zoraďovanie obrázkov alebo časti textu

formulovanie odpovedi na otázky

vyhľadávanie neznámych jazykových prostriedkov.

4. Fáza využitia obsahovej a formálnej stránky textu.

Úlohy k tejto fáze:

odpoveď na otázky

sumarizácia textu

dokončenie textu

príprava rozhovoru na základe textu

hľadanie riešenia problému

vyjadrenie vlastného postoja

príprava projektu

grafické zobrazenie informácií z textu

dramatizácia textu

reflexia po prečítaní textu.

Žiaci získavajú návyky čítania s porozumením na úrovni A1 pri pomoci jednoduchých

textov a žiaci na úrovni A2 pracujú s adaptovanými literárnymi dielami spisovateľov

anglickej literatúry.

Rozvoj čitateľskej gramotnosti uplatňujeme na každej vyučovacej hodine pri práci

s textami k určitej slovnej zásobe a pri osvojení gramatických javov. Pri rozvíjaní čitateľskej

gramotnosti je nutné používať rôzne metódy práce s textom a tak isto aj rôzne typy textov:

20

vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých tlačených materiáloch, akými sú

napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,

vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,

rozumieť bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach,

akými sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,

pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými

prichádza do styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,

porozumieť jednoduché osobné listy,

z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov,

vedieť nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.

Žiaci pracujú nielen s učebnicovými textami, ale využívajú:

- časopisy v AJ (Hello, Friendship),

- literárne diela anglických spisovateľov z kabinetu AJ ( Charles Dickens, R. Kipling a iné).

Spoločenskovedné predmety

Dejepis

Cieľom rozvíjania čitateľskej gramotnosti na predmete dejepis je taký čitateľ, ktorý disponuje

čitateľskými kompetenciami, ktoré mu umožňujú pracovať s rozličnými druhmi textov

používaných na rôzne účely.

Aktivity uplatňované v predmete dejepis na rozvoj čitateľskej gramotnosti:

hlasné čítanie

tiché čítanie

vzájomné čítanie / v dvojiciach, v skupine/

odpovede na otázky k textu

tvorba otázok k textu / ak vie o čom čítal, vie vytvárať otázky/

rozprávať jeden druhému o prečítanom

napísať krátku vlastnú reakciu

Žiak:

- sa vie orientovať v texte, odlíšiť podstatné informácie a dopĺňajúce informácie

- chápe súvislosti medzi historickými obdobiami a dokáže ich logicky prepájať

- rieši problémové úlohy s využitím kritického myslenia

- dokáže vyjadriť svoj vlastný názor k danej historickej problematike

- vie využívať odbornú literatúru, pracovné zošity a dejepisné atlasy

- prejavuje záujem o aktuálne dianie v spoločnosti čítaním novín a časopisov

21

- vie získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rôznych vedeckých a

technologických informačných zdrojov

Občianska náuka:

Žiak vie:

- čítať s porozumením, vedieť v texte vyhľadať potrebné údaje a využívať poznatky

v praktickom živote

- riešiť problémové úlohy a cvičenia s cieľom rozvíjať kritické myslenie a schopnosť

argumentácie

- vedieť orientovať sa a správne čítať tabuľky, grafy - využívať texty z učebnice, pracovné

zošity, odbornú tlač, odbornú literatúru a prácu s IKT

- vedieť využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a

spoločenskovedného charakteru.

Prírodovedné predmety

V prírodovedných predmetoch čitateľská gramotnosť má priamy vplyv aj na

výkon v oblasti prírodovednej gramotnosti, preto sa budeme zameriavať na:

- čítanie a pochopenie nesúvislých textov – grafy, diagramy, formuláre, záznamy, tabuľky,

letáky

- určenie zmyslu (hlavného odkazu) textu, respektíve myšlienky z ktorej text vychádza,

- hľadanie a uvažovanie o príčinnej alebo inej súvislosti dvoch javov, tvrdení alebo časti textu

napr. určiť vzťah medzi dvoma krátkymi polemickými textami, alebo určiť názov, ktorý je pre

oba texty spoločný,

- vyhľadanie požadovanej informácie v texte,

- zdôvodnenie – nájsť argumenty obsiahnuté v texte na podporu daného tvrdenia, využiť skôr

nadobudnuté vedomosti na vymyslenie príkladu alebo faktoru, ktorý zodpovedá všeobecným

informáciám z textu,

-formulovanie odpovede vlastnými slovami.

Ciele vyučovania prírodovedných predmetov sú zamerané nielen na rozvoj funkčnej

(najmä čitateľskej, matematickej a prírodovednej) gramotnosti žiakov, ale aj na vizuálnu

gramotnosť – aby žiaci nachádzali zmysel vo všetkom, čo vnímajú. Napr. orientácia v grafoch

a iných diagramoch je dnes o to významnejšia, že vo verejnom priestore a v médiách sa často

stretávame s grafmi, ktoré sú spracované nekvalitne a zavádzajúco, jednostranne alebo

tendenčne. Klamlivé a nepresné informácie môžu mať negatívny vplyv na naše rozhodnutia.

V oblasti čitateľskej gramotnosti v prírodovedných predmetoch sa zameriame na

nasledujúce ciele:

Biológia

Žiak vie:

22

- čítať s porozumením a dokáže nadobudnuté informácie o prírode, rastlinách, živočíchoch

a človeku aj prezentovať

- vie vyhľadať, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov a kriticky

ich zhodnotiť z hľadiska správnosti, presnosti a spoľahlivosti

- dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote pri pozorovaní prírody

- dokáže pracovať s obrazovým materiálom a grafmi, vie ich priradiť k príslušnému textu

a k pozorovaným javom

- vie využívať informácie z encyklopédií, odborných časopisov, internetových stránok

a iných vhodných informačných zdrojov

Fyzika

Žiak vie:

získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rôznych vedeckých a

technologických informačných zdrojov,

využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a v rozličných

činnostiach vie vyhľadať, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných

zdrojov a kriticky ich zhodnotiť z hľadiska správnosti, presnosti a spoľahlivosti,

aplikovať empirické metódy práce – pozorovanie, experimentovanie, meranie a

spracovanie nameraných hodnôt fyzikálnych veličín pri skúmaní fyzikálnych javov,

komunikovať verbálnou aj písomnou formou, ovláda symbolickú, tabelárnu, grafickú

komunikáciu,

aplikovať pri riešení fyzikálnych úloh a problémov znalosť fyzikálnych pojmov,

zákonov, faktov, nadobudnutý matematický aparát aj odborné informácie získané z

rôznych vhodných informačných zdrojov,

rozlišovať spoľahlivé informácie od nespoľahlivých – kriticky myslieť.

Chémia

Žiak vie:

používať odbornú terminológiu na opísanie chemických javov a procesov,

plánovať a realizovať pozorovania, merania a experimenty,

spracovať a vyhodnocovať údaje získané pri pozorovaní, meraní a experimentovaní,

vyhľadávať v dostupných zdrojoch poznatky o použití rôznych látok v priemysle,

poľnohospodárstve a v živote z hľadiska významu pre človeka, vplyvu na životné

prostredie a ľudské zdravie,

využívať poznatky a skúsenosti získané v predmete chémia pri ochrane zdravia a

životného prostredia.

23

Matematika

Žiak vie:

správne používať matematickú symboliku, znázorňovať a vyjadrovať vzťahy medzi

veličinami,

čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy,

čítať nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy, reprodukovať prečítané,

vyhľadávať, získavať a spracovávať informácie z primerane náročne spracovaných

zdrojov vrátane samostatnej práce s učebnicou a ďalšími textami.

Informatika

Žiak vie:

uvažovať o informáciách a rôznych reprezentáciách, používať vhodné nástroje na ich

spracovanie,

uvažovať o algoritmoch, hľadať a nachádzať algoritmické riešenia problémov,

vytvárať návody, programy podľa daných pravidiel,

logicky uvažovať, argumentovať, hodnotiť, konať zdôvodnené rozhodnutia,

komunikovať a spolupracovať prostredníctvom digitálnych technológií, získavať

informácie na webe,

rozumieť rizikám na internete, dokáže sa im brániť a riešiť problémy, ktoré sa

vyskytnú,

rešpektovať intelektuálne vlastníctvo.

Geografia

Žiak vie:

pracovať s literatúrou ako zdrojom poznatkov - učebnica, časopisy, encyklopédie

správne porozumieť prečítanému,

vyhľadať, porovnať, posúdiť a zhodnotiť dostupné informácie o krajine z rôznych

informačných zdrojov,

prezentovať informácie o krajine v rôznych podobách – grafy, tabuľky, schémy,

diagramy, filmy a pod. = základ vyjadrovania v predmete geografia,

interpretovať mapy rôzneho druhu v tlačenej a digitálnej podobe,

zdôvodniť rôznorodosť prírodných podmienok na Zemi a ich vplyv na život človeka,

zaujať postoj k najvážnejším problémom ľudstva a ponúknuť vhodné riešenia,

pochopiť zložitosť krajiny a silnú vzájomnú previazanosť jej prírodných a

socioekonomických zložiek.

Na dosiahnutie cieľov budeme využívať rozličné metódy, a to nielen prácu s knihou,

(učebnica, odborná literatúra, odborné časopisy) a názorno-demonštračné metódy

(pozorovanie predmetov a javov, predvádzanie modelov, pokusov, predmetov, statických a

dynamických projekcií), ale aj praktické metódy: žiacke pracovné činnosti (laboratórne práce

a praktické cvičenia so spracovaním výsledkov pozorovania do tabuliek a grafov), bádateľské

metódy, problémové a výskumné metódy.

Na vyhľadávanie a spracovávanie informácií využijeme IKT (notebooky a tablety pre

každého žiaka) s pripojením na internet.

24

Veľký dôraz budeme klásť na to, aby žiaci:

správne uvádzali zdroje informácií a vyhli sa tak plagiátorstvu,

rozlišovali spoľahlivé zdroje informácií od nespoľahlivých,

porovnávali údaje z rôznych zdrojov a kriticky zhodnotili, ktorý z protichodných

údajov (inštrukcií) je správny, vedeli dohľadať potrebné informácie z ďalších zdrojov,

používali správnu symboliku (matematickú, fyzikálnu, chemickú...),

využívali získané poznatky na ochranu prírody, života a zdravia.

Pre podporu čitateľskej gramotnosti v prírodovedných predmetoch budeme:

viesť žiakov k pozornému čítaniu s porozumením pri riešení slovných úloh, využívať

úlohy s praktického života s väčším množstvom informácií, vedieť v texte vyhľadať

potrebné údaje a použiť ich pri riešení úlohy,

zadávať problémové úlohy a cvičenia s cieľom rozvíjať schopnosť žiakov spisovne

komunikovať a argumentovať v ústnom i písomnom prejave,

používať pracovné zošity zamerané na rozvoj matematickej a čitateľskej gramotnosti,

využívať na hodinách odbornú tlač, prácu s IKT, internetom s cieľom naučiť žiakov

pracovať s odbornou literatúrou,

viesť žiakov k čítaniu s porozumením tak, aby žiak vedel adekvátne prezentovať

a obhájiť svoj projekt,

viesť žiakov k spracovávaniu výsledkov svojej práce vo forme tabuliek, grafov a iných

diagramov,

viesť žiakov k samoštúdiu,

na hodinách informatiky zadávať úlohy, ktoré budú korešpondovať s aktuálne

preberaným učivom fyziky, chémie, techniky a iných predmetov,

úlohy formulovať tak, aby sme žiakom pomohli porozumieť odborným textom na

primeranej úrovni a aplikovať získané poznatky na riešenie konkrétnych situácií

z bežného života,

využívať uvoľnené úlohy PISA.

25

5 Vzdelávanie pedagogických zamestnancov

Nevyhnutnou súčasťou pre rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov je vzdelávanie

pedagogických zamestnancov:

Využiť možnosť vzdelávania v oblasti čitateľskej gramotnosti pre celý pedagogický

zbor ako aj vzdelávanie pre vedúcich pedagogických zamestnancov s obsahovým

zameraním na tvorbu vlastnej stratégie rozvoja čitateľskej gramotnosti z ponuky

vzdelávacích aktivít MPC v Prešove.

Využiť vzdelávacie programy dostupne na internete v rámci individuálneho štúdia.

Odovzdávať získané poznatky na zasadnutiach predmetových komisií.

Vyžívať ďalšie vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov na zvýšenie odbornej

spôsobilosti.

Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov je potrebné rozvíjať vo

všetkých výchovno-vzdelávacích predmetoch. Čitateľská gramotnosť je zapracovaná v pláne

práce školy. Metodické orgány majú zapracované opatrenia na rozvoj čitateľskej gramotnosti

vo svojich plánoch. Jednotlivé činnosti a akcie sú rozpracované v mesačných plánoch.

6 Mimoškolská činnosť

Čítanie je zručnosť, ktorú žiak potrebuje pre svoj ďalší život. Ak chceme, aby sa

z našich žiakov stali dobrí čitatelia a dobrí žiaci, doprajeme im čo najviac zaujímavých

situácií, činnosti a stretnutí s knihou.

V rámci čitateľskej gramotnosti budeme rozvíjať čitateľskú gramotnosť žiakov

a formovať vzťah žiakov k literatúre a ku knihám týmito aktivitami a činnosťami:

zefektívnením práce v školskej knižnici: pravidelné vypožičiavanie kníh,

doplňovanie detských knižných titulov,

exkurziami do obecnej knižnice,

čitateľským krúžkom Z rozprávky do rozprávky

tvorbou školského časopisu – „Pieninsky školák“ v rámci novinárskeho krúžku,

besedami o knihách,

zapojením sa do recitačných a literárnych súťaží,

výstavkami kníh a ich predajom pri príležitosti marca – mesiaca kníh,

čitateľskými aktivitami v ŠKD - Slová ožijú v kvetoch, Dary jesene, Víla

Zdravojedka,

využívaním publikácie Čítanie o Slovensku, o našom regióne - Nebol to sen,

Osturnianske rozprávky, Zlatá Vesna a iné rozprávky, Ukradnuté zvony, Vodníkove

zlaté kačky a iné,

prácou s nadanými žiakmi – pripravovať a zapájať žiakov do umeleckých súťaží

a predmetových olympiád,

rozhlasovými reláciami,

besedou so seniormi v rámci Mesiaca úcty k starším –„ Ako to bolo kedysi“

prípravou programu na akadémie k Vianociam a ku Dňu matiek.

26

7 Rodina

Deti sa učia čítať a osvojujú si túto schopnosť nielen v škole, ale aj pri iných

príležitostiach mimo prostredia školy. Pri rozvoji čitateľskej gramotnosti má nezastupiteľné

miesto rodina. Rodina – jej celoživotný pozitívny vzťah ku knihe – je najlepším výchovným

prostriedkom, ktorý privedie žiaka k čítaniu. Rodičia, ktorí radi čítajú a chcú sa o túto záľubu

deliť spolu so svojimi deťmi, podporujú ich kladný vzťah k čítaniu. Pre rozvoj čitateľskej

gramotnosti je mimoriadne dôležité, aby boli deti doma v rodinnom prostredí obklopené

knihami v atmosfére čítania a mali tiež k dispozícii noviny a časopisy. Život v prostredí, ktoré

si čítanie cení, je zásadne dôležité pre to, aby deti získali čitateľské kompetencie.

Aktivity na podporu spolupráce rodiny a školy s dôrazom na činnosti v rodine:

Kniha v rodine - na plenárnom zasadnutí ZR uskutočniť prednášku pre rodičov

Čítajme doma deťom

Čítajme doma s deťmi

Burza kníh

Knihobežník (prečítaj a vráť)

Inšpirovať sa výrokom „Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú

v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách.“ (E. Rotterdamský)

8 Výstup

Skĺbením výchovno – vzdelávacej činnosti, mimoškolskej činnosti a rodiny v oblasti

čitateľskej gramotnosti chceme dosiahnuť, aby žiak našej školy:

mal k čítaniu pozitívny prístup – rád čítal,

pochopil úlohy a ich účel,

rozširoval prístup k čítaniu, keď sa učí a keď číta pre potešenie,

využíval doterajšie vedomosti na získanie porozumenia z kontextu,

na overenie používa sebaevalvačné stratégie.

27

9 Obsah

1 Vedenie školy – koordinátor rozvoja čitateľskej gramotnosti ................................................ 1

2 Čitateľská gramotnosť ............................................................................................................. 2

Čitateľské stratégie ................................................................................................................. 2

Úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti ................................................................................. 3

Čitateľská gramotnosť v cieľoch vzdelávacích oblastí a predmetov ..................................... 6

3 Čitateľská gramotnosť na I. stupni ZŠ (ISCED 1) .................................................................. 7

Čítanie s porozumením na 1. stupni ZŠ ................................................................................. 7

Hlavné úlohy rozvoja čitateľskej gramotnosti ....................................................................... 9

Jazyk a komunikácia ............................................................................................................ 10

Príroda a spoločnosť ............................................................................................................. 10

Človek a spoločnosť ............................................................................................................. 10

Matematika a práca s informáciami ..................................................................................... 11

Umenie a kultúra .................................................................................................................. 11

Človek a hodnoty ................................................................................................................. 11

Človek a svet práce .............................................................................................................. 12

Zdravie a pohyb .................................................................................................................... 12

Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň ..................................... 14

4 Čitateľská gramotnosť na 2. stupni ZŠ (ISCED 2) ............................................................... 15

Jazyk a komunikácia ............................................................................................................ 15

Spoločenskovedné predmety ................................................................................................ 20

Prírodovedné predmety ........................................................................................................ 21

5 Vzdelávanie pedagogických zamestnancov .......................................................................... 25

6 Mimoškolská činnosť ........................................................................................................... 25

7 Rodina ................................................................................................................................... 26

8 Výstup ................................................................................................................................... 26

9 Obsah ..................................................................................................................................... 27