SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITAFAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

HODNOTENIE VYBRANÝCH INDIKÁTOROV UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA V ZÁUJMOVOM ÚZEMÍ

REGIÓNU HORNÉ POŽITAVIE

Diplomová práca

Študijný program:Manažment rozvoja vidieckej krajiny

a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 3. 3. 5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra trvalo udržateľného rozvoja

Konzultant: Ing. Daniela Halmová, PhD.

Nitra 2010 Viera Vargová, Bc.

AbstraktObec Čaradice patrí v rámci okresu Zlaté Moravce aj v rámci SR s počtom

obyvateľov k malým obciam. Podľa vývoja počtu obyvateľov možno konštatovať, že

situácia sa v tejto oblasti stabilizovala a nie sú očakávané prudké výkyvy smerom nadol

alebo nahor. Obec Volkovce je približne dvojnásobne väčšia ako obec Čaradice. Na

základe štatistiky demografického vývoja v rokoch 1996 – 2005 možno konštatovať

neustály pokles počtu obyvateľov obce. Obec Vieska nad Žitavou sa s počtom

obyvateľov približne rovná obci Čaradice. Za posledné roky bol v obci zaznamenaný

pokles obyvateľov obce. S počtom obyvateľov sa obec Veľké Vozokany približne rovná

obci Čaradice a Vieska nad Žitavou. Na základe štatistických údajov je zrejmé, že

v obci Veľké Vozokany dochádza k poklesu počtu obyvateľov.

V diplomovej práci sledované 4 obce patria do mikroregiónu Požitavie-Širočina,

ktorý, vznikol ako záujmové združenie obcí pre cestovný ruch. Svojou činnosťou má

aktivizovať a koordinovať všetky ekonomické, kultúrne a spoločenské subjekty tak, aby

bol maximálne využitý prírodný potenciál na dosiahnutie ekonomickej, kultúrnej

a spoločenskej prosperity všetkých obcí regiónu. Súčasťou miestnej a regionálnej

politiky by mali byť populačné programy, ktoré sa zaoberajú demografickým vývojom

a tak významne budú ovplyvňovať fungovanie spoločnosti. Práve preto cieľom

diplomovej práce bolo vyhodnotenie sociálnych indikátorov trvalo udržateľného

rozvoja súvisiacich s kapitolou 5 a 3 Agendy 21 – Dynamika populačného rastu a trvalo

udržateľný rozvoj a Boj s chudobou vo vybraných 4 obciach mikroregiónu Čaradice,

Čierne Kľačany, Vieska nad Žitavou, Veľké Vozokany. Po vyhodnotení indikátorov

sme navrhli odhad ďalšieho trendu vývoja obyvateľstva.

Sídlo mikroregiónu Požitavie-Širočina a Štatistický úrad Slovenskej republiky

poskytli informácie k hodnoteným indikátorom, dôležitých pre správne nasmerovanie

k udržateľnému rozvoju obcí. Vyhodnotením týchto údajov sme zistili, že obce

mikroregiónu sa vyznačujú nižším populačným rastom ako Slovenská republika.

Veková štruktúra obyvateľstva nám ukázala, že obyvateľstvo starne. Z hľadiska

udržateľnosti je veľmi priaznivá situácia v hustote obyvateľstva, kde priemerná hustota

obyvateľstva je nižšia ako priemer hustoty obyvateľstva v Slovenskej republike, čo

znamená nižší tlak na prírodné zdroje. Na základe zhodnoteného vývoja populácie od

roku 2001 – 2007 sme odhadli trend ďalšieho vývoja obyvateľstva pre obce

mikroregiónu Požitavie-Širočina a vypočítali sme obdobie potrebné na zdvojnásobenie

populácie.

AbstractThe village of Čaradice with its population belongs to the group of small villages

both in the disctrict of Zlaté Moravce and in Slovakia as a whole. According to the

development of the population, it shows that the situation has stabilized in this area and

no fluctuation up or down is expected. The village of Volkovce is approximately twice

as big as Čaradice. The demographic statistics in the years 1996 – 2005 show a steady

decline in the population of the village. The population of Vieska nad Žitavou is

roughly equal to Čaradice. In recent years the village has seen a decrease in the

population of the village. The population of Veľké Vozokany is approximately equal to

the population of Čaradice and Vieska nad Žitavou. Based on the statistics it is evident

that Veľké Vozokany is declining in population.

The thesis (diploma work) includes 4 villages that are part of the microregion

Požitavie-Širočina, which was established as an interest association of villages for local

tourism. It has its activities to mobilize and coordinate all economic, cultural and social

entities so that the natural potential is maximally used to achieve economic, cultural and

social prosperity of all communities in the region. Population programs that deal with

demographic change and so significantly affect the functioning of society, should be

a part of local and regional policies. Therefore, the purpose of this thesis is to evaluate

the social indicators of sustainable development related to the Chapter 5, 3 of Agenda

21 - Dynamics of population growth and sustainable development and fight the poverty

in selected 4 villages of the microregion: Čaradice, Čierne Kľačany, Vieska nad

Žitavou, Veľké Vozokany and to estimate the trend of further development in this

microregion.

After the evaluation of the indicators we proposed another estimate of the trend

in the population.The seat of the microregion Požitavie-Širočina and Slovak Statistical

Office provided the information to the evaluation indicators, essential to the proper

orientation to sustainable development of communities. The evaluation of these data

showed that the local microregion is characterized by lower population growth than the

Slovak Republic. The age structure of population has shown that the population in the

microregion is aging.In terms of sustainability, the situation is very favorable in

population density, where the average is lower than the average value population

density within the Slovak Republic. This means a lower pressure on natural

resources.Based on assessed population trends since 2001 - 2007 we estimated the

population trend of the further development for the community microregion Požitavie-

Širočina and calculated the time required for doubling the population number.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Bc. Viera Vargová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Hodnotenie vybraných indikátorov udržateľného rozvoja v záujmovom území regiónu

Horné Požitavie“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 15. Marca 2010 Bc. Viera Vargová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Daniele Halmovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra 15. marca 2010 .................................................

ObsahObsah.................................................................................................................................6Úvod..................................................................................................................................81 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky......................................................9

1.1 Trvalo udržateľný rozvoj....................................................................................91.1.1 Vznik konceptu TUR a príčiny jeho vzniku................................................91.1.2 Princípy trvalej udržateľnosti....................................................................111.1.3 Kritéria trvalo udržateľného rozvoja.........................................................121.1.4 Orientácia a priority TUR Slovenskej republiky.......................................141.1.5 Základné ciele trvalo udržateľného rozvoja SR........................................14

1.2 Agenda 21.........................................................................................................151.2.1 Miestna agenda 21.....................................................................................17

1.3 Indikátory trvalo udržateľného rozvoja............................................................181.3.1 Význam hodnotenia indikátorov TUR......................................................191.3.2 Indikátory OSN.........................................................................................201.3.3 Indikátory TUR v rámci Európskej únie...................................................221.3.4 Indikátory udržateľného rozvoja v Slovenskej republike..........................231.3.5 Indikátory udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni...........24

1.4 Rozvoj trvale neudržateľný...............................................................................251.5 Globálne problémy sveta..................................................................................261.6 Demografické zmeny........................................................................................28

2 Cieľ práce................................................................................................................303 Metodika práce........................................................................................................31

3.1 Zvolené pracovné postupy:...............................................................................313.2 Metódy hodnotenia vybraných indikátorov:.....................................................313.3 Charakteristika riešeného územia.....................................................................32

3.3.1 Výhody a nevýhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia...................383.3.2 Kultúrne a historické zdroje......................................................................39

3.4 Stručná charakteristika vybraných sociálnych indikátorov..............................443.4.1 Čistý migračný pomer...............................................................................443.4.2 Koeficient populačného rastu....................................................................453.4.3 Hustota obyvateľstva.................................................................................463.4.4 Miera nezamestnanosti..............................................................................46

4 Výsledky práce........................................................................................................484.1 Čistý migračný pomer.......................................................................................484.2 Koeficient populačného rastu...........................................................................504.3 Hustota obyvateľstva........................................................................................554.4 Miera nezamestnanosti.....................................................................................574.5 Odhad trendu vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina. . .61

5 Diskusia...................................................................................................................656 Návrh na využitie výsledkov...................................................................................697 Záver........................................................................................................................718 Použitá literatúra......................................................................................................739 Prílohy.....................................................................................................................77

Zoznam skratiek

MA 21 Miestna agenda 21

EU Európska únia

MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

GTV Geotermálne vody

VÚVH Výskumný ústav vodného hospodárstva

VÚC Vyšší územný celok

NSK Nitriansky samosprávny kraj

TIK Turisticko-informačné kancelárie

PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

SWOT Analýza silných a slabých stránok príležitostí a ohrození

PPF Poľnohospodársky pôdny fond

TTP Trvalo trávnatý porast

CSD Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj

IISD Medzinárodný inštitút pre trvalo udržateľný rozvoj

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

NUTS Štatistické územné jednotky

OSN Organizácia spojených národov

OECD Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj

REC SR Regionálne environmentálne centrum Slovenskej republiky

resp. Respektíve

SR Slovenská republika

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

TUR Trvalo udržateľný rozvoj

7

Úvod

Koncept trvalo udržateľného rozvoja sa stal jedným zo základných

globalizačných postojov, ktorý je prijímaný všetkými vyspelými krajinami sveta aj

nadnárodnými organizáciami. Ak chceme ochraňovať súčasnú a budúcu generáciu, seba

ako aj celú spoločnosť pred totálnym kolapsom ekosystému, potrebujeme nájsť takú

spoločnú cestu redukovania spotreby energie, prírodných zdrojov, produkovania

polutantov a odpadu, ktorá zabezpečí udržateľný rozvoj. Je potrebné rozvinúť

konsenzus novej formy rozvoja, ktorý môže poslúžiť ako dobrý príklad pre ďalších

obyvateľov sveta, rozvoja, ktorý ponúka a podporuje rovnaké a efektívne perspektívy

pre všetkých ľudí. Perspektívy, založené na koncepcii trvalo udržateľného rozvoja.

Ekonomické aktivity a expanzia priviedli svet nebezpečne blízko k limitom

ekologickej únosnosti globálneho ekosystému. Globálna degradácia lesov, pôd,

vodných systémov a biologickej diverzity veľmi presvedčivo demonštrujú ohromný

environmentálny vplyv a sociálnu a ekonomickú nerovnosť súčasných generácií. Je

zrejmé, že ak ľudia v budúcnosti majú žiť rovnako ako ľudia, ktorí žijú v bohatých

krajinách v súčasnosti, tak táto predstava nás priblíži ešte bližšie k limitom ekologickej,

sociálnej a kultúrnej činnosti.

V rámci diplomovej práci sa zhodnotil vývoj obyvateľstva a situácia

nezamestnanosti vo vybraných obciach Čaradice, Volkovce, Veľké Vozokany, Vieska

nad Žitavou mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007,

pričom  dôraz sa kládol na analýzu dynamiky populačného rastu a trvalo udržateľného

rozvoja. Vývoj obyvateľstva sa hodnotil prostredníctvom indikátorov trvalo

udržateľného rozvoja: čistý migračný pomer, hustota obyvateľstva, koeficient

populačného rastu a nezamestnanosť sa hodnotila prostredníctvom indikátora miera

nezamestnanosti. Okrem týchto indikátorov sa hodnotil prirodzený prírastok, veková

štruktúra a index starnutia. Na základe zhodnoteného vývoja populácie od roku 2001 sa

vypočítal trend ďalšieho vývoja obyvateľstva pre obce mikroregiónu Požitavie-Širočina

a obdobie potrebné na zdvojnásobenie populácie.

8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Trvalo udržateľný rozvoj

Historicky prvé zmienky o udržateľnosti, aj keď označovanej ako „ekonomická

udržateľnosť“ sa pripisuje J. S. Millovi (1848) v práci Principeles af Political Economy,

kde zdôrazňoval, že prostredie, príroda musia byť chránené pred nespútaným rastom a

ako sa má pritom uchovať ľudský blahobyt.

1.1.1 Vznik konceptu TUR a príčiny jeho vzniku

Definícia trvalej udržateľnosti sa prvýkrát objavila v roku 1972 v prvej správe

Rímskeho klubu – „Hranice rastu“ v ktorej sa definuje ako stav globálnej rovnováhy, pri

ktorej sa počet obyvateľov Zeme a kapitál udržiavajú na viac–menej konštantnej úrovni

a tendencie pôsobiace na rast či pokles týchto veličín musia byť pod dôslednou

kontrolou (Meadows et al., 1972).

V česko-slovenskej literatúre sa prvýkrát tento termín objavil asi v roku 1984,

kde sa charakterizuje ako spôsob života, ktorý sa približuje ideálom humanizmu

a harmónie vzťahu medzi človekom a prírodou v časovom neobmedzenom horizonte

(Vavroušek, 1984).

Za základnú sa považuje definícia z publikácie OSN "Naša spoločná budúcnosť"

Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať potreby súčasnej

generácie bez toho, aby ohrozil možnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby

(Brundtland et al., 1987).

Obce, mestá a regióny na prahu 21. storočia sú zdrojom významných rozporov.

Podiel obyvateľov žijúcich v mestách neustále stúpa a mestá lákajú čoraz väčší podiel

obyvateľov svojou ponukou pracovných príležitostí, možnosťou kultúrneho

a spoločenského vyžitia a sú centrami vzdelávania, vedy a kultúry. Na druhej strane

však mestá predstavujú miesta najostrejších konfliktov medzi prírodou a civilizáciou,

kde sa vypuklo prejavuje celá škála nielen enviromentálnych, ale aj sociálno-

patologických a ekonomických problémov.

Mestá by mali vziať na seba aj bremeno zodpovednosti za mnohé problémy

životného prostredia a mali by začať hľadať alternatívnu cestu svojho ďalšieho

integrovaného rozvoja. Predstavitelia Európskej komisie spolu so zástupcami

9

európskych miest, vedomí si tejto zodpovednosti, už od druhej polovice 90. rokov

intenzívne vyvíjajú množstvo aktivít v oblasti udržateľného rozvoja obcí, miest

a regiónov. Trvalo udržateľný rozvoj sa tak stáva v súčasnosti jedným z hlavných

celosvetovo presadzovaných rozvojových konceptov. Veľkou výzvou pritom je najmä

aplikácia zásad a princípov trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni – v mestách,

vidieckych obciach a mikroregiónoch (Hudeková, Mederly, 2003).

Na Slovensku je pojem TUR právne zakotvený v zákone o životnom prostredí

v znení neskorších predpisov (§ 6 zákona č. 17/1992 Zb.) nasledovne:

"Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám

zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje

rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov".

Problematika konceptu TUR sa do popredia dostáva najmä v posledných dvoch

desaťročiach. Hlavnými príčinami jeho vzniku boli globálne environmentálne

problémy, ako napr. klimatické zmeny vrátane kyslých dažďov, narúšanie ozónovej

vrstvy, dezertifikácia spôsobená globálnym otepľovaním, nadmerná spotreba

spôsobujúca drancovanie prírodných zdrojov (najmä dažďových pralesov a fosílnych

palív) a rapídne znižovanie biodiverzity.

Tieto skutočnosti viedli environmentalistov k hľadaniu nových riešení, ktoré by

pomohli k prežitiu ľudstva. Ďalšou dôležitou príčinou bolo hľadanie spôsobu, ako sa

vyhnúť ekologickým katastrofám, chudobe a hladu v mnohých oblastiach sveta.

Koncept trvalej udržateľnosti však ignoruje rôznorodú rozličnosť záujmov. Napríklad

úsilie Európanov o uchovávanie čistého vzduchu a zelených pralesov sa diametrálne

odlišuje od záujmov tých, ktorí s vypätím všetkých síl každodenne bojujú o prežitie, či

už v Mexiku alebo v Brazílii. Predstava o jednej lodi pre nás všetkých je zrejme mylnou

a nebezpečnou fikciou (Nátr, 2005).

Kozová (2003) uvádza, že pojem trvalo udržateľný rozvoj (TUR) sa používa vo

svete približne od 70. rokov 20. storočia. TUR je rozvojová koncepcia, ktorá síce bola

spočiatku chápaná najmä v zmysle zachovania kvalitného životného prostredia,

v súčasnosti sa však poníma komplexne ako prienik sociálneho, ekonomického,

environmentálneho a inštitucionálneho hľadiska rozvoja spoločnosti.

Za základnú sa považuje definícia z publikácie OSN „Naša spoločná budúcnosť“

ako uvádza: „Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať

potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozil možnosti budúcich generácií

uspokojovať ich potreby“.

10

Slovenská republika má od roku 2001 vládou a od roku 2002 NR SR schválený

základný dokument TUR na národnej úrovni – „Národnú stratégiu trvalo udržateľného

rozvoja SR“. Uvádza sa v nej: „Výzvou pre Slovensko, jeho predstaviteľov, dôležité

skupiny spoločnosti a všetkých občanov je pochopiť a osvojiť si problematiku TUR ako

celkový sociálny a kultúrny rozvoj, ekonomickú prosperitu v harmonickom vzťahu

s prírodou a životným prostredím“.

1.1.2 Princípy trvalej udržateľnosti

Princípy trvalo udržateľného rozvoja môžeme charakterizovať ako všeobecné,

základné pravidlo, alebo ako hodnotu, určitý predpoklad alebo ako určitú základnú

myšlienku, zásadu (Murcott, 1997).

Načrtávajú aj spôsoby, v ktorých politika, ekonomika, dohody a pod., ich

vykonávanie je zosúladené s požiadavkami pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja

(IISD, 1997). Princípy podľa Engelsa, Engelsovej (1986) sa delia na:

integráciu ochrany prírody a rozvoja,

uspokojenie základných ľudských potrieb,

dosiahnutie rovnosti a sociálnej spravodlivosti,

zabezpečenie sociálneho rozhodovania a kultúrnej rôznorodosti,

udržiavanie ekologickej integrity.

Pre porovnanie uvádzame názory aj ďalších autorov. Pearce (1988), za

strategické princípy považuje:

o spravodlivosť v rešpektovaní spoločenských nevýhod,

o spravodlivosť voči budúcim generáciám,

o spravodlivosť voči prírode,

o odpor k nebezpečenstvu, ktorý vyplýva z ignorovania prírodných zákonností.

Crocker (1990), rozdeľuje princípy na:

uspokojenie ľudských potrieb,

demokratické slobodné rozhodovanie,

environmentálny rešpekt,

rovnaké podmienky pre sebauplatnenie.

11

V našej literatúre najvýstižnejšie charakterizoval princípy TUR Huba, ktorý ich

rozdeľuje na 14 základných princípov (Huba, 1996):

ekologický princíp,

princíp autoregulačného a sebapodporného vývoja,

efektívnostný princíp,

princíp rozumnej dostatočnosti,

princíp preventívnej opatrnosti a predvídavosti,.

princíp rešpektovania potrieb a práv budúcich generácií,

princíp vnútro generačnej, medzi generačnej a globálnej rovnosti práv obyvateľov

Zeme,

princíp kultúrnej a spoločenskej integrity,

princíp nenásilia,

princíp emancipácie a participácie,

princíp solidarity,

princíp prijateľných chýb,

princíp optimalizácie.

1.1.3 Kritéria trvalo udržateľného rozvoja

Termín kritérium pochádza z gréčtiny a znamená určité hľadisko, meradlo pri

posudzovaní alebo určovací, odlišovací znak (Krasnec, 2000).

Podľa Pearce (1987), kritéria TUR predstavujú určité podmienky, ktorých

plnenie je potrebné na vytvorenie rovnakých prístupov k zdrojom, pre všetky súčasné aj

budúce generácie.

Komisia Európskeho spoločenstva zaradila medzi kritéria TUR nasledujúce

(Commission of the European Community, 1993) :

udržiavanie celkovej kvality života,

trvalé udržiavanie nepretržitého prístupu k prírodnému bohatstvu,

vyhnutie sa trvalým negatívnym zásahom do životného prostredia.

Simonovic, Lence, Burn (1994) si pod kritériami TUR predstavujú:

rovnosť (spravodlivosť),

reverzibilita procesov v prírode,

riziko.

12

V našej literatúre kritéria TUR najvýstižnejšie charakterizovali Huba a Ira (1996):

kritérium č. 1 – nejde o maximalizáciu, ale o optimalizáciu,

kritérium č. 2 – nejde o konverzáciu, ale o zmenu rozvojovej paradigmy,

kritérium č. 3 – ide o preferenciu prevencie pred terapiou,

kritérium č. 4 – ide o preferenciu prístupov a riešení dlhodobých (trvalo udržateľných)

pred krátkodobými,

kritérium č. 5 – ide o hľadanie a vyžívanie prírodných i antropicky simulovaných

autoregulačných a sebapodporných mechanizmov,

kritérium č. 6 – ide o redukciu spotreby hmoty (surovín) a energie,

kritérium č. 7 – ide o maximalizáciu efektívnosti využívania surovín a energie,

kritérium č. 8 - ide o minimalizáciu nerecyklovateľných odpadov,

kritérium č. 9 – ide o integráciu mimo-ekonomických aspektov,

kritérium č. 10 – ide o preferenciu komplexnosti pred parciálnosťou.

Princípy trvalo udržateľného rozvoja sú najkomplexnejšie a na najvyššej

politickej úrovni sformulované Konferenciou OSN o životnom prostredí a rozvoji

konanej v Riu de Janeiro v roku 1993. Konferencia prijala 5 základných dokumentov

podporujúcich stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ktoré možné považovať za návod

na konanie.

Princíp TUR sa stal všeobecne uznávaným princípom rozvoja ľudskej

spoločnosti. Mal by byť zakomponovaný do všetkých materiálov určujúcich ďalšie

smerovanie rozvoja všetkých oblastí ľudskej aktivity. Podobne aj všetky progresívne

environmentálne politiky vychádzajú z tohto princípu. Medzi základné princípy TUR

patria:

prepojenie základných častí života,

dlhodobé perspektíva,

kapacita životného prostredia je obmedzená,

predbežná opatrnosť,

prevencia,

kvalita života,

sociálna spravodlivosť,

zohľadnenie vzťahu „lokálny – globálny“,

vnútrogeneračná a medzigeneračná zodpovednosť.

13

1.1.4 Orientácia a priority TUR Slovenskej republiky

Základnou orientáciou SR by malo byť dlhodobé, cieľavedomé a komplexné

smerovanie k vytváraniu spoločnosti založenej na princípoch TUR a ich praktickom

uplatňovaní. K dosiahnutiu tejto orientácie je potrebné vo všetkých sférach spoločnosti

vychádzať z princípov a kritérií TUR a orientovať sa na tieto dlhodobé priority

(integrované ciele) TUR SR (Klinda, 2001):

moderný štát a systém verejnej správy,

rozvinutá demokratická krajina,

vyspelá občianska spoločnosť,

sociálna solidarita a sociálna ochrana,

vyvážený územný rozvoj,

vysoká kvalita ľudských a spoločenských zdrojov,

nový model ekonomiky,

vysoká kvalita životného prostredia, ochrana a racionálne využívanie prírodných

zdrojov,

zaručenie života a bezpečnosti občanov, existencie a fungovania štátu,

realizácia životných záujmov SR.

1.1.5 Základné ciele trvalo udržateľného rozvoja SR

Hlavné ciele TUR (Mederly, 2003), ktoré je potrebné v rámci smerovania

k vyššie uvedeným dlhodobým prioritám dosiahnuť sú:

1. Posilnenie medzinárodného postavenia a kreditu SR.

2. Využitie pozitívnych trendov a eliminácia rizík globalizácie.

3. Rozvoj demokracie, politického pluralitného systému, právnych nástrojov

a inštitúcií.

4. Zlepšenie fungovania štátu, jeho hlavných inštitúcií a verejnej správy.

5. Podpora mimovládnych organizácií a záujmových združení a verejnosti v účasti

na rozvoji spoločnosti.

6. Posilnenie právneho vedomia, zmena hodnotových orientácií obyvateľov,

výchova osveta.

7. Rozvoj kultúry, kultúrno-historického a národného povedomia.

14

8. Vybudovanie moderného a kvalitného školského systému, podpora vedy

a výskumu.

9. Dosiahnutie vyváženého rozvoja prostredia a integrácia plánovacích činností.

10. Prioritný rozvoj problémových (okrajových, marginálnych) regiónov.

11. Podpora výstavby a údržby stavebného fondu a ochrana historických štruktúr

v krajine.

12. Dosiahnutie priaznivých trendov a vyváženej demografickej štruktúry.

13. Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a zdravotnej starostlivosti,

skvalitnenie životného štýlu.

14. Zmiernenie sociálnych rozdielov v spoločnosti, zníženie miery nezamestnanosti.

15. Zvýšenie podpory pre sociálne ohrozené skupiny obyvateľov a rodinu.

16. Komplexné zlepšenie postavenia rómskej menšiny.

17. Minimalizácia výskytu sociálno-patologických javov.

18. Ukončenie celkovej transformácie ekonomiky.

19. Zlepšenie hlavných ekonomických ukazovateľov.

20. Rozvoj integrovaného modelu pôdohospodárstva.

21. Reštrukturalizácia, modernizácia a ozdravenie výrobného sektora.

22. Zlepšenie dopravnej a technickej infraštruktúry, rozvoj cestovného ruchu.

23. Reštrukturalizácia a modernizácia bankového sektora.

24. Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti

hospodárstva Slovenskej republiky.

25. Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri lepšom

využívaní obnoviteľných zdrojov.

26. Zníženie environmentálneho zaťaženia prostredia.

27. Zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy, narušenia ozónovej vrstvy

a prírodných katastrof.

28. Zlepšenie kvality životného prostredia v regiónoch.

1.2 Agenda 21

Agenda 21 je program všestrannej starostlivosti o životné prostredie ľudstva

v 21. storočí, ktorá bola prijatá ako jedna z 5 základných dokumentov podporujúcich

stratégiu TUR (Demo et al., 1999). Zaoberá sa riešením globálnych problémov sveta

15

a dáva návody ako ich riešiť cestou nastolenia trvalej udržateľnosti vo svojich

kapitolách, z ktorých každá ešte môže byť členená na niekoľko programových oblastí.

Agenda 21 je rozsiahly 800 stranový dokument, pozostávajúci z dvoch dokumentov:

deklarácia o životnom prostredí a rozvoji,

princípy trvalo udržateľného manažmentu lesov (právne nezáväzné stanovisko

k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a TUR všetkých typov

lesov).

Agenda 21 obsahuje 40 kapitol, ktoré sú rozdelené na preambulu a 4 časti:

Preambula (kapitola 1).

Časť 1. - Sociálne a ekonomické dimenzie (kapitoly 2 až 8).

Časť 2. - Ochrana zdrojov a hospodárenie s nimi pre rozvoj (kapitoly 9 až 22).

Časť 3. - Posilňovanie úlohy dôležitých skupín (kapitoly 23 až 32).

Časť 4. - Prostriedky na realizáciu (kapitoly 33 až 40).

Blažej (2005) uvádza, že lokálna agenda ako program napĺňania požiadaviek

Agendy udržateľného rozvoja na úrovni obcí, miest okresov a regiónov by mala mať

rozhodujúcu úlohu pri realizácii udržateľného rozvoja z nasledovných dôvodov:

demokraticky zvolená samospráva je orgán, ktorý bezprostredne zodpovedá

občanom za kvalitu života i prostredia a je k nim najbližšie, teda najlepšie môže

pochopiť a realizovať potreby občanov,

potvrdilo sa, že Agenda 21 je účinným nástrojom na realizáciu princípov

udržateľnosti na miestnej úrovni,

samosprávy spravujú, vlastnia alebo riadia veľkú účasť územia a prírodného

kapitálu, sú zodpovedné za územné plánovanie a priestorové využitie obce alebo

mesta,

ovplyvňujú verejnú mienku, občania sú hlavnými konzumentmi ich služieb

a zároveň i partnermi na podporu a realizáciu udržateľného rozvoja,

mestský úrad musí byť hnacou silou pri vypracúvaní stratégie a akčného plánu, ako

aj realizácii udržateľného rozvoja na lokálnej úrovni,

zástupcovia samospráv môžu iniciovať a vytvárať partnerské vzťahy s  inštitúciami,

organizáciami a verejnými orgánmi, súkromnými i mimovládnymi občianskymi

subjektmi na území mesta v prospech udržateľného rozvoja,

16

zástupcovia miest môžu cieľavedome ovplyvňovať verejnú mienku vybraných

skupín spotrebiteľov, výrobcov, zákazníkov vhodnými formami vzdelávania,

poradenstva, konzultácií, demonštračných projektov v prospech zvýšenia

informovanosti, zapojenia občanov do aktivít realizovaných v rámci lokálnej

Agendy 21,

komplexný, holistický prístup k problémom, úlohám i cieľom udržateľného rozvoja

vyžaduje zapojiť všetky potenciálne skupiny i partnerov, ktorí môžu aktívne

participovať na tomto procese.

1.2.1 Miestna agenda 21

Práve v dokumente Agenda 21 sa začal spomínať aj pojem Miestna (alebo

lokálna) Agenda 21. Vzišiel z odporúčania jej kapitol, ktoré vyzdvihujú dôležitosť

miestnych akcií a koalícií. Zdôrazňuje sa v nej, aby vo väčšine miestnych samospráv

v každej krajine, kde sa uvažuje s tvorbou Miestnej Agendy 21, prebehol konzultačný

proces s obyvateľstvom a na základe zhody bol odsúhlasený jej program. Taktiež všetky

miestne programy, politiky, zákony a predpisy, zamerané na dosiahnutie cieľov Agendy

21 by mali byť vyhodnotené a upravené v súlade s prijatými miestnymi programami.

Proces tvorby Miestnej Agendy 21 sa dá zhrnúť do nasledovných bodov:

Miestna Agenda 21 nepredstavuje len environmentálnu stratégiu, integrovaný plán

trvalej udržateľnosti, zvažuje tiež aj sociálne a ekonomické otázky,

v celom priebehu tvorby Miestna Agenda 21 zahrňuje do prác celú spoločnosť,

buduje konsenzus – prinúti ľudí spolupracovať namiesto starého spôsobu

konfrontačných prác,

prvým krokom prác je zhromažďovanie informácií o lokálnych podmienkach

a prioritách, zaujímať sa, čo ľudí naozaj znepokojuje,

následne sa identifikujú postupy, žiadna organizácia alebo sektor politiky nemá

monopol na dobré myšlienky,

nachádza cestu na meranie pokroku, aby bolo isté, či zvolené opatrenia a postupy

boli správne.

Miestna Agenda 21 je program TUR pre 21.storočie, ktorý prestavuje súbor

vzájomne sa podporujúcich komunitných aktivít pre obec alebo mikroregión.

17

Predstavuje tvorivý dlhodobý proces, v ktorom samosprávy obcí, miest a mikroregiónov

spolupracujú v partnerskom vzťahu s ostatnými skupinami spoločnosti. Pre dosiahnutie

TUR na miestnej úrovni je hybnou silou zmena spôsobu myslenia obyvateľov, ich

väčšia participácia na verejných veciach a súdržná iniciatíva všetkých skupín

spoločnosti pri posilňovaní prosperity obce či mikroregiónu bez ohrozenia kvality

života a životného prostredia (Demo a kol., 1999).

Rozoznávame tri hlavné fázy procesu MA 21. Sú nimi iniciačná fáza,

programovacia/plánovacia fáza a realizačná fáza. Za samostatnú fázu by sa dalo

považovať monitorovanie a hodnotenie, ale to je v ideálnom prípade začlenené do

plánovacej a realizačnej fázy. Cieľom iniciačnej fázy je vytvoriť skupinu, ktorá má

záujem na tvorbe stratégie TUR miestneho alebo regionálneho rozvoja a vytvoriť

inštitucionálne a personálne podmienky pre jej tvorbu. Plánovacia alebo programovacia

fáza obvykle začne analýzou miestneho ekonomického, sociálneho

a environmentálneho prostredia a jej výstupom je za účasti občanov (konzultáciami,

pracovnými skupinami) vytvorený strategický programový dokument rozvoja

obce/kraja a k nemu prináležiaci akčný plán. Úlohou realizačnej fázy sú činnosti, ktoré

akčný plán obsahuje, uskutočniť a tým dosiahnuť ciele stanovené v strategickom

dokumente. Úlohou monitorovania a hodnotenia je pritom sledovať pokrok, ktorý sa pri

realizácii dosahuje, dávať odporúčania na úpravu činností a komunikovať dosiahnuté

výsledky občanom a externým partnerom (Balážová a kol., 2006).

Na ekonomickom rozvoji obcí sa začína čoraz viac podieľať i nevládny sektor

(nadácie, združenia). Podiel štátneho sektora na ekonomickom rozvoji obce je

minimálny (Búšik, 2003).

1.3 Indikátory trvalo udržateľného rozvoja

Za slabé miesta koncepcie trvalej udržateľnosti a jej uplatňovania

v rozhodujúcom i každodennom živote považuje jej jednoznačnosť, nedostatočná

konkrétnosť a obmedzená merateľnosť. Jednou z ciest, ako prekonať toto obmedzenie je

vytvorenie systému ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré by

prostredníctvom merateľných hodnôt charakterizovali základné atribúty vývoja

posudzovanej komunity, územnosprávnej jednotky čo odvetvia z hľadiska jeho

rešpektovania, resp. nerešpektovania princípov a kritéria trvalej udržateľnosti.

18

Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj OSN (Commission on Sustainable

development – CSD) rozhodla, že treba vytvoriť ukazovatele TUR, aby sa vytvorila

pevná základňa pre rozhodovacie procesy na všetkých úrovniach a aby sa tak prispelo

k dosiahnutiu trvalej udržateľnosti integrovaných systémov životného prostredia

a rozvoja. Schválila na svojom treťom zasadnutí pracovný program pre ukazovatele

trvalo udržateľného rozvoja.

Komisia tento program pre ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja schválila

18. apríla 1996. Obsahuje 132 indikátorov, ktoré sú zaradené do štyroch oblastí.

Sociálne ukazovatele TUR zahŕňajú 38 indikátorov, environmentálne ukazovatele TUR

56 indikátorov, ekonomické ukazovatele TUR 23 indikátorov a inštitucionálne

ukazovatele TUR 15 indikátorov (Demo et al., 1999).

Uvedené ukazovatele by sa mali používať v rozhodovacom procese na úrovni

jednotlivých krajín. Nie všetky ukazovatele sú použiteľné v každej individuálnej

situácii. Krajiny si vyberú a budú aplikovať ukazovatele, ktoré sú relevantné z hľadiska

ich národných priorít, cieľov a plánov (MŽP SR, 2001).

Indikátory TUR spĺňajú celý rad funkcií. Môžu zjednodušovať, objasňovať

a sprostredkovávať súhrnné informácie pre rozhodovanie, pomáhať merať a upresňovať

pokrok smerom k cieľom TUR. Môžu tiež poskytovať včasné varovanie pred možnými

ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi ohrozeniami. Predstavujú aj dôležité

nástroje na prenos predstáv, myšlienok a hodnôt (Commision on Sustainable

Development 2001).

Meranie a vyhodnocovanie niektorých ukazovateľov TUR sa stalo

samozrejmosťou vo všetkých dôležitých oblastiach ľudskej činnosti. Štatistické údaje

predstavujú veľmi dôležitý doplnok informácií s vysokou vypovedacou schopnosťou.

Za slabé miesta koncepcie TUR sa považuje práve nejednoznačnosť a slabá

merateľnosť, preto bolo potrebné vytvoriť dôkladný systém ukazovateľov.

1.3.1 Význam hodnotenia indikátorov TUR

Indikátory TUR predovšetkým poskytujú informácie pre hodnotenie

a recenzovanie úloh a cieľov Agendy 21. Existuje ešte viac používania indikátorov,

ktoré môžu podporiť trvalo udržateľný rozvoj. Zahŕňajú miestnu odozvu spoločnosti pre

aktivity výboru, podporovanie zmien individuálnych životných cyklov a podporujú

diskusie o trvalo udržateľnom rozvoji. Podľa Cotter a Hannam, 1999, indikátory:

19

podporujú diskusie a determinácie pohľadu na trvalo udržateľný rozvoj,

merajú zmenu,

smerujú politiku a budúce plánovanie,

zvyšujú povedomie a podporu,

menia cieľ (priority) spoločnosti,

obracajú pozornosť na hodnotné potreby (okolnosti, podmienky).

Príklady ďalšieho využívania indikátorov boli prediskutované aj v Centre OSN

pre ľudské sídla v Nairobi, kde sa prediskutovali hlavné skupiny zainteresovaných,

ktorý majú úžitok z používania indikátorov. Medzi ne patria (United Nations Center for

Human Settlements (habitat), 1997):

miestny obyvatelia,

primátor, starostovia a komunálni manažéri,

komerčné alebo podnikateľské organizácie (privátny sektor),

parlamenty, verejná správa na národnej úrovni a národné prierezové o odvetvové

agentúry,

mimovládne a nezávislé organizácie a agentúry,

medzinárodné a ďalšie podporné agentúry.

Tvorba a čiastočne aj používanie indikátorov trvalej udržateľnosti sa stávajú

najfrekventovanejšími pomôckami pri uplatňovaní koncepcie trvalej udržateľnosti

v praxi. Kým v prvých rokoch po konferencii OSN o životnom prostredí v Rio de

Janeiro sa pozornosť sústredila najmä na vypracúvanie súborov indikátorov na globálnej

úrovni, v súčasnosti sa pozornosť presúva stále viac na regionálnu, ba až lokálnu

úroveň. Napomáha tomu okrem iného aj rozvoj miestnych aktivít, ktorých cieľom je

rozpracovanie a uplatňovanie Lokálnej agendy 21 (Huba, 1998).

1.3.2 Indikátory OSN

Vývoj indikátorov prebiehal po „oficiálnej“ línii globálnych a nadnárodných

inštitúcií (najmä OSN), ale aj vo viacerých nezávislých odborných inštitúciách.

Najznámejším súborom indikátorov TUR sú indikátory OSN. V rámci činnosti Komisie

pre TUR OSN prebieha od roku 1995 špeciálny indikátorový program. V roku 1995-

1996 sa rozvíjal metodologický rámec indikátorov TUR. Do tohto procesu sa zapojili

20

viaceré významné medzinárodné a vedecké inštitúcie (UNEP, UNDP, Svetová banka,

OECD, WHO, IUCN, WRI a i.) a výsledkom bol návrh 132 indikátorov v štyroch

skupinách – sociálnej (38), ekonomickej (23), environmentálnej (55) a inštitucionálnej

(15). V tzv. „Modrej knihe“ sú uvedené metodické listy pre jednotlivé indikátory

(obsahujú napr. základný popis, definíciu, určenie metód merania).

Na základe výsledkov testovania indikátorov TUR a práce špeciálnej skupiny

odborníkov bol v roku 2000 navrhnutý nový základný súbor 57 indikátorov, zoradených

do 15 tém a 38 podtém. Zachované boli štyri hlavné dimenzie TUR – sociálna (18),

ekonomická (14), environmentálna (19 a inštitucionálna (6). Upravený súbor

indikátorov bol ponúknutý krajinám sveta ako „štartovací bod“ pre organizovanie

a vyhodnocovanie vlastných národných súborov indikátorov.

Hlavné témy a subtémy indikátorov UN CSD

Témy Subtémy

Sociálna oblasť

1. rovnosť chudoba, rodová rovnosť,

2. zdravie výživa, úmrtnosť, hygienická infraštruktúra,

pitná voda, prístupnosť zdravotníckych

služieb,

3. vzdelanie úroveň vzdelania, gramotnosť,

4. bývanie podmienky bývania,

5. bezpečnosť kriminalita,

6. populácia demografická zmena.

Environmentálna oblasť

7. atmosféra klimatická zmena, degradácia ozónovej

vrstvy, kvalita ovzdušia,

8. pôda a krajina poľnohospodárstvo, lesy, dezertifikácia,

9. oceány, moria a pobrežné oblasti pobrežné zóny, rybárstvo,

10. sladkovodné ekosystémy dostupnosť vody, kvalita vody,

11. biodiverzita ekosystémy, druhy.

21

Ekonomická oblasť

12. štruktúra ekonomiky výkonnosť ekonomiky, obchod, stav

financií,

13. vzorce spotreby a výroby materiálová spotreba, využívanie energie,

tvorba a nakladanie s odpadmi, doprava.

Inštitucionálna oblasť

14. inštitucionálny rámec strategické uplatňovanie TUR,

medzinárodná spolupráca,

15. inštitucionálna kapacita prístup k informáciám, komunikačná

infraštruktúra, veda a technológie,

pripravenosť a odozva na katastrofy.

1.3.3 Indikátory TUR v rámci Európskej únie

O indikátoroch TUR na národnej úrovni sa v rámci Európskej únie začína

významnejšie hovoriť až v súvislosti s vypracovaním Stratégie TUR pre EÚ (prijatá

bola v Göteborgu v r. 2001) a jej aktualizovanou verziou v r. 2006 (prijatá Európskou

Radou v júni 2006 v Bruseli). Kľúčové výzvy napĺňania stratégie sú: zmena klímy

a čistá energia, trvalo udržateľná doprava, trvalo udržateľná spotreba a výroba,

zachovanie prírodných zdrojov a hospodárenie s nimi, verejné zdravie, sociálne

začlenenie, demografia a migrácia, chudoba vo svete a výzvy trvalo udržateľného

rozvoja. V súvislosti so spomenutými dokumentmi prijala v r. 2005 Európska Komisia

súbor ukazovateľov TUR. Indikátory sú štruktúrované hierarchicky v troch úrovniach:

10 tém (v každej 1-3 kľúčové indikátory, celkovo 12 indikátorov), 31 subtém (v každej

1-3 hlavné indikátory, celkovo 45 indikátorov) a v tretej úrovni 98 konkrétnych

indikátorov vzťahujúcich sa k danej problematike. Indikátory TUR pre 25 členských

krajín boli prvýkrát hodnotené následne po ich prijatí v r. 2005 (EUROSTAT, 2005).

Hodnotenie indikátorov by malo prebiehať každé 2 roky.

Hlavné témy indikátorov TUR v rámci EÚ (2005)

22

Téma Subtémy

1. ekonomický rozvoj investície, konkurencieschopnosť, zamestnanosť,

2. chudoba a sociálne vylúčenie hmotná chudoba, prístup na trh práce, iné

aspekty,

3. starnutie populácie adekvátnosť dôchodkov, demografické zmeny,

stabilita verejných financií,

4. verejné zdravie ochrana zdravia a životný štýl, potravinová

bezpečnosť a kvalita, manažment chemických

látok, zdravotné riziká vyplývajúce

z environmentálnych podmienok,

5. zmena klímy a čistá energia zmena klímy, energia,

6. trvalo udržateľná výroba ekologická efektívnosť, vzorce spotreby,

poľnohospodárstvo, zodpovednosť podnikov,

7. manažment prírodných zdrojov biodiverzita, morské ekosystémy, zdroje pitnej

vody, využitie pôdneho fondu,

8. doprava rast dopravy, náklady v doprave, sociálne

a ekologické vplyvy dopravy,

9. správne vládnutie politická koherentnosť, participácia verejnosti,

10. globálne partnerstvo globalizácia obchodu, financovanie TUR,

manažment zdrojov.

1.3.4 Indikátory udržateľného rozvoja v Slovenskej republike.

Slovenská republika bola od svojho vzniku signátorom hlavných dokumentov

konferencie z Ria z r. 1992, čím sa zaviazala aj k sledovaniu indikátorov TUR.

K prvému kroku smerom k napĺňaniu týchto záväzkov však prišlo až v r. 1997, kedy

Vláda SR schválila Uznesenie č. 655/97 k návrhu uplatňovania Agendy 21

a vyhodnocovaniu ukazovateľov TUR v SR. Najviac ukazovateľov mal sledovať

Štatistický úrad SR. Určených bolo 132 ukazovateľov v súlade so zoznamom OSN,

pričom za relevantných pre SR sa považovalo spolu 125 ukazovateľov. Do roku 2000 sa

však žiadne takéto hodnotenia v SR nerealizovali. Indikátory TUR sa začali hodnotiť až

23

v rámci projektu „Podpora trvalo udržateľného rozvoja v SR“ riešeného Regionálnym

centrom Slovenska za podpory Rozvojového programu OSN a MŽP SR.

V Akčnom pláne TUR v SR na roky 2005 – 2010 sú v rámci väčšiny cieľov

stanovené aj merateľné ukazovatele na kontrolu ich plnenia. Portál „Trvalo udržateľný

rozvoj“ spravovaný Úradom vlády SR uvádza ako jednu z hlavných úloh napĺňania

Akčného plánu TUR v SR „Vytvorenie a vyhodnocovanie databázy základných

indikátorov TUR a monitorovanie prechodu ekonomiky SR na TUR“. Reálne

vyhodnocovanie indikátorov TUR na národnej úrovni v SR je však doteraz otázne.

V súčasnosti sú indikátory TUR v rámci SR hodnotené prakticky len v projekte

Slovenskej agentúry životného prostredia, Centra environmentalistiky a informatiky.

1.3.5 Indikátory udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni

Indikátory na regionálnej úrovni sú doposiaľ zriedkavé, na hodnotenie

indikátorov je však veľmi vhodnou základňou miestna úroveň. V rokoch 1999-2003

bola realizovaná široká iniciatíva smerujúca k vyhodnocovaniu indikátorov

udržateľného rozvoja európskych miest, tzv. spoločné európske indikátory – European

Common Indicators. Navrhnutý bol výsledný súbor 10 indikátorov, ktoré boli

vyhodnotené do r. 2003 celkovo v 42 modelových samosprávach (mestách a regiónoch).

Pojem región sa stal samozrejmou súčasťou diskusií ekonómov, politikov

a konečne sa rôzne používa tak v každodenných diskusiách ako aj vo vedeckej

literatúre. Pojem región ako už vieme sa viaže na priestor. Priestor je však objektom

skúmania viacerých vedných disciplín (geografie, urbanizmu, ekonómie, technických

odborov a i.). Je aj sledovaným objektom štátnikov, politikov, ale i podnikateľov či

občanov. Preto pojem región môže byť a je chápaný a definovaný rôznorodo.

Z uvedeného vyplýva, že aj typológia regiónov môže byť preto rôznorodá (Belajová –

Fáziková, 2002).

Zoznam indikátorov ECI, povinné indikátory:

spokojnosť občanov s miestnou komunitou,

miestny príspevok ku globálnym klimatickým zmenám,

miestna mobilita a doprava cestujúcich automobilovou dopravou,

dostupnosť miestnej verejnej zelene a miestnych služieb,

kvalita miestneho ovzduší.

24

Dobrovoľné indikátory:

doprava detí do školy,

trvalo udržateľný manažment podnikov,

znečistenie životného prostredia hlukom,

trvalo udržateľné využívanie krajiny,

produkty podporujúce trvalú udržateľnosť.

V súvislosti s prípravou Tematickej stratégie mestského životného prostredia

v rámci 6. Environmentálneho akčného programu EÚ bol realizovaný projekt „Trendy

a indikátory monitorovania Tematickej stratégie mestského životného prostredia

TISSUE“. Navrhnutý bol systém indikátorov v piatich skupinách – dopravné,

plánovacie, stavebné, environmentálne a ukazovatele manažmentu. Projekt „Nástroje

udržateľnosti a ciele pre Tematickú stratégiu mestského životného prostredia“

(STATUS) mal za cieľ nielen vytvorenie sady indikátorov udržateľného rozvoja miest,

ale aj stanovenie indikatívnych cieľov.

Hlavné témy a okruhy problémov indikátorov udržateľného rozvoja európskych miest

(STATUS):

správa mesta,

udržateľný miestny manažment,

prírodné prostredia,

udržateľná spotreba vody,

plánovanie a projektovanie,

udržateľná doprava,

zdravie,

globálna zodpovednosť.

1.4 Rozvoj trvale neudržateľný

Mnohé definície a popisy trvale udržateľného rozvoja sa snažia spojiť rysy trvale

udržateľného životného prostredia s ekonomickým ziskom podľa súčasných kritérií.

Domnievam sa, že problematika trvalo udržateľných foriem ľudskej spoločnosti na tejto

planéte musí vychádzať z hodnotenia zákonov prírody, a to bez dopredu obmedzujúcich

25

ekonomických, politických alebo iných podmienok. Ak sme ochotní pripustiť, že v sebe

máme obnovovať pocit prirodzených a nevyraďujúcich sa príslušníkov celého

ekosystému na Zemi, potom prírodné zákony musia byť absolútnou prioritou pred

zákonmi vytvorenými ľudskou spoločnosťou (Nátr, 2005).

V zaujímavej práci zhrnul Heilig (1997) 10 argumentov proti bežnej koncepcii

trvale udržateľného vývoja, ktorá aplikuje ekologické a biologické princípy na sociálny,

ekonomický a politický vývoj ľudskej spoločnosti. Sú to tieto dôvody:

to, čo je trvalo udržateľné pre súčasnú generáciu, nemusí byť pre generáciu

budúcu a tiež naopak,

koncept trvalej udržateľnosti ignoruje rôznorodú rozličnosť záujmov,

to čo je trvalo udržateľné pre malé skupiny, môže byť dlhodobo neudržateľné

pre veľké skupiny,

to čo je vhodné pre prírodu, nemusí byť prijateľné pre našu sociálnu štruktúru,

ekonomiku alebo kultúru,

existujú zásadné rozdiely medzi prispôsobovaním sa prirodzených ekosystémov

a zásahov človeka do ich funkcií a štruktúr,

všetky druhy organizmov alebo ekosystémov nie sú rovnako významné pre

trvalo udržateľný vývoj ľudstva,

koncepcia trvalej udržateľnosti je založená na predpoklade existencie obecnej

harmónie a altruizmu. To však ignoruje skutočnosť, podľa ktorej je často vývoj

poháňaný konfliktami a súperením,

moralizovaním sa aktivity ľudstva nestanú trvalo udržateľné,

koncept trvalo udržateľného vývoja redukuje analýzu sociálnych,

ekonomických, kultúrnych a politických procesov na jednoduchý biofyzikálny

systém,

v súčasnej dobe nie je k dispozícii metodika, ktorá by umožnila merať a utriediť

mieru udržateľnosti jednotlivých procesov.

1.5 Globálne problémy sveta

Globálne ohrozenie biosféry a človeka je spôsobené negatívnymi vplyvmi

a účinkami prírodných a antropogénnych faktorov. V histórii našej planéty boli globálne

zmeny zapríčinené predovšetkým prírodnými faktormi. V druhej polovici dvadsiateho

storočia sa však človek stáva na našej Zemi najvýznamnejšou silou a mení jej tvár.

26

Pôsobenie človeka na geosféru ale i biosféru nadobudlo v ostatných rokoch globálny

rozsah. Preto je potrebné tieto vplyvy identifikovať, popísať a zhodnotiť ich dôsledky

pre človeka a prírodné prostredie. Nemali by sme pritom zabúdať na otázku podstatnú,

pre blízku budúcnosť možno rozhodujúcu, že koľko času nám na to zostáva (Klinda,

1996).

Globálne ohrozenia trvalo udržateľného rozvoja sú všetky vzájomne prepojené.

Chudoba, zhoršovanie životného prostredia a konflikty si vzájomne pridávajú. Viac ako

miliarda ľudí žije z menej než jedného dolára na deň a 2,7 miliardy ľudí žije z menej

než dvoch dolárov. 2,6 miliardy ľudí – vyše 40 percent svetovej populácie – nemá

základné sanitárne zariadenia a viac ako jedna miliarda stále používa nebezpečné zdroje

pitnej vody. Nielenže sú chudoba a nerovnosť nespravodlivé, ale sú aj hrozbou pre

svetový rozvoj, dlhodobú prosperitu, mier a bezpečnosť. Globalizácia znamená, že naša

kolektívna prosperita a bezpečnosť kriticky závisia od úspechu v boji proti chudobe.

Boj s chudobou a so sociálnym vylúčením v Európskej únii nie je len o zvyšovaní

nízkych príjmov. Ide o podporu prístupu k zamestnanosti, bývaniu, mobilite, zdravotnej

starostlivosti, ku komunikačným a informačným službám a predovšetkým k vzdelávaniu

a odbornému vzdelávaniu. Výrazný podiel obyvateľstva Európskej únii (15 %) je

ohrozený chudobou. Chudoba detí spôsobuje mimoriadne obavy. Ako vyplýva

z diskusie hláv štátov a vlád na neformálnom stretnutí v Hampton Court, boju proti

sociálnemu vylúčeniu sa musí venovať bezodkladná pozornosť.

Vo svetle pretrvávajúcich výziev musí Európa nielen dodržať svoje záväzky

dlhodobému programu pre trvalo udržateľný rozvoj a lepšej kvalite života, ale rovnako

nájsť spôsoby na ich účinnejšie riešenie (Demo, et al., 2007).

Medzi najvýznamnejšie oblasti globálnych problémov ľudstva patria aj

demografické problémy. Pod demografickými problémami rozumieme na jednej strane

preľudnenie a vysoký populačný prírastok v rozvojových krajinách a na strane druhej

stagnáciu až úbytok obyvateľov vo vyspelých krajinách (Mederly, 2001). Aj Agenda 21

vysvetľuje, že populácia spotreba a technológie sú hlavnými hnacími silami pri zmene

životného prostredia a udržateľného rozvoja Zeme (Demo, et al., 2007). Nakoniec

medzi významné biofyzikálne a socio-ekonomické faktory potrebné na dosiahnutie

udržateľného rozvoja patrí stabilizácia úrovne ľudskej populácie (Stead a Stead, 1998).

V uplynulých päťdesiatich rokoch vývoj ľudstva priniesol okrem mnohých pozitív aj

veľa protirečení a nepriaznivých procesov a trendov. Často sa hovorí dokonca

o globálnej kríze ľudstva zapríčinenej integrovaným pôsobením prehlbujúcej sa

27

ekonomickej nerovnováhy, sociálnych a politických konfliktov, ako aj devastácie

životného prostredia. Tieto javy priniesli najmä v posledných troch desaťročiach tlak na

zmenu tradičnej predstavy rozvoja ľudstva, stotožňujúcej pokrok s ekonomickým

rastom (Mederly, 2001).

1.6 Demografické zmeny

Globálny rast populácie vrcholil na začiatku 60. rokov, kedy jeho tempo mierne

prekračovalo 2 % ročne. Od tej doby toto tempo kleslo na 1,26 % a do roku 2050 by sa

malo znížiť na 0,46 %. Aj tak sa rast počtu obyvateľov v absolútnom vyjadrení dostal

na rekord až v roku 1990, kedy sa svetová populácie zvýšila o 87 miliónov. Dnes rastie

počet obyvateľov o zhruba 76 miliónov ročne a do roku 2050 sa zníži na približne 43

miliónov (Lomborg, 2006). Rastúca svetová populácia a výroba v kombinácii

s neudržateľnými modelmi spotreby stále viac zaťažuje vzduch, pôdu, vodu, energetické

a ostatné dôležité zdroje. Preto sa stratégie rozvoja sa budú musieť súčasne zaoberať

otázkami populačného rastu, zdravia ekosystému, technológiami a prístupom k zdrojom.

Hlavným cieľom rozvoja je zmiernenie chudoby, bezpečné živobytie, pevné zdravie

a dobrá kvalita života vrátane zlepšenia postavenia žien. Plány rozvoja sa musia

zaoberať takými potrebami, ako je zabezpečenie potravín, základné prístrešie, nutné

služby, vzdelanie, starostlivosť o rodinu, zalesňovanie, primárna starostlivosť o životné

prostredie a zamestnanie.

Veľkosť populácie by mala byť súčasťou stratégií rozvoja jednotlivých krajín

a krajiny by mali stanoviť ciele a programy v tejto oblasti. Krajiny musia vedieť ako

bude veková štruktúra ich obyvateľov ovplyvňovať budúce požiadavky na prírodné

zdroje a tiež musia poznať veľkosť populácie, ktorú sú schopné uživiť. Osobitná

pozornosť by sa mala venovať kľúčovým prírodným zdrojom, ako je voda a pôda,

i ekologickým faktorom, ako je zdravie ekosystému a biodiverzita (Klinda, 1996).

Plnými 60 % sa na globálnom populačnom raste podieľa iba 12 krajín, z nich

prvenstvo patrí Indii, Pakistanu a Číne. Podiel priemyselných krajín na svetovej

populácii sa bude naďalej znižovať. Po raste v predchádzajúcich storočiach sa ich

podiel znížil z 32 % v roku 1950 na súčasných 20 % a do roku 2015 klesne na 13 %.

Najnápadnejšie sa populačná zmena dotkne Európy. Súčasná európska populácia

predstavuje 13 % z globálnej populácie, ale tento podiel sa do roku 2050 zníži pod 7 %

(Lomborg, 2006).

28

Politické, ekonomické a sociálne zmeny v posledných dvoch desaťročiach sa

prejavili aj v demografických ukazovateľoch Slovenska, pričom niektoré z nich sa

priblížili k hodnotám a trendom v krajinách západnej Európy. Celkový ročný prírastok

obyvateľov postupne klesá, hodnoty prirodzeného prírastku niekoľkonásobne poklesli

a znížilo sa aj zastúpenie mladých ľudí. Vnútorná migrácie obyvateľov je

charakteristická významným úbytkom sťahovania obyvateľov do miest, čo sa prejavuje

spomalením tempa urbanizácie (Mederly, 2001).

29

2 Cieľ práce

Cieľom predkladanej práce je analýza a vyhodnotenie sociálnych indikátorov

trvalo udržateľného rozvoja vybraných obcí Čaradice, Vieska nad Žitavou, Volkovce

a Veľké Vozokany patriacich do mikroregiónu Požitavie-Širočina, región Horné

Požitavie.

V práci vyhodnotíme nasledovné ukazovatele:

Agenda 21, kapitola 5: Dynamika populačného rastu a trvalo udržateľný rozvoj

1. čistý migračný pomer,

2. koeficient populačného rastu,

3. hustota obyvateľstva,

Agenda 21, kapitola 3: Boj s chudobou

4. miera nezamestnanosti.

Ďalšie čiastkové ciele práce:

vývoj populácie, miery nezamestnanosti vo vybraných obciach mikroregiónu

a výpočet trendu ich ďalšieho vývoja,

odhad trendu vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina.

30

3 Metodika práce

3.1 Zvolené pracovné postupy:

a) naštudovanie a spracovanie literatúry zaoberajúcej sa problematikou TUR, Agendy

21, indikátormi TUR,

b) naštudovanie a spracovanie materiálov o vybranom mikroregióne,

c) výber obcí, v ktorých budú porovnávané indikátory,

d) výber vhodných indikátorov,

e) analýza, vyhodnotenie a porovnanie vybraných indikátorov v rámci vybraných obcí

mikroregiónu,

f) návrhy a odporúčania pre prax.

Zdrojom informácií pre vyhodnotenie indikátorov vybraných obcí Veľké

Vozokany, Volkovce, Vieska nad Žitavou a Čaradice bol mikroregión Požitavie-

Širočina so sídlom vo Veľkých Vozokanoch, ktorý poskytol údaje o počte obyvateľov

obcí mikroregiónu a prehľad rozlôh jednotlivých obcí. V štatistickej databáze

Štatistického úradu Slovenskej republiky SLOVSTAT sme získali údaje o Slovenskej

republike a o Nitrianskom kraji. Vychádzame z údajov z rokov 2001, 2003, 2005

a 2007. Pre sledovanie a vyhodnotenie indikátorov sme vybrali indikátory čistý

migračný pomer, koeficient populačného rastu, hustota obyvateľstva a miera

nezamestnanosti.

Ďalším zdrojom informácií boli internetové stránky obcí a mikroregiónu.

Informácie z knižných zdrojov a internetu sa mi zdali byť nedostačujúce, z toho dôvodu

som osobne navštívila obecné úrady Veľké Vozokany, Volkovce, Vieska nad Žitavou

a Čaradice, kde mi boli poskytnuté bližšie údaje.

3.2 Metódy hodnotenia vybraných indikátorov:

a) Analýza a zhodnotenie súčasného stavu určitých javov, procesov a faktov

v mikroregióne a vo vybraných 4 obciach mikroregiónu.

b) Syntéza vychádza z analyzovaných faktov a z činnosti mikroregiónu, súhrnné

vyhodnotenie vybraných indikátorov TUR v mikroregióne.

31

c) Vedecká abstrakcia. S cieľom vymedziť objekt skúmania sme abstrahovali od

množstva pre nás menej podstatných údajov pre potreby našej práce. Danú

problematiku uvádzame na konkrétnom príklade vybraných obcí mikroregiónu

Horné Požitavie-Širočina a to Čaradice, Volkovce, Vieska nad Žitavou a Veľké

Vozokany.

3.3 Charakteristika riešeného územia

Obr. 1

Geografická poloha Nitrianskeho kraja, okresu Zlaté Moravce a mikroregiónu Zdroj: PHSR mikroregiónu Požitavie-Širočina.

Mikroregión Požitavie–Širočina vznikol 24. marca 2000 ako záujmové

združenie obcí pre cestovný ruch. Predmetom činnosti záujmového združenia je

aktivizovať a koordinovať všetky ekonomické, kultúrne a spoločenské subjekty tak, aby

bol maximálne využitý prírodný potenciál na dosiahnutie ekonomickej, kultúrnej

a spoločenskej prosperity celého mikroregiónu.

Celková plocha katastrálneho územia je 171,98 km2, na ktorej žije 11 344

obyvateľov (r. 2007) pri priemernej hustote 72,6 obyvateľov na 1 km2. Krajina

mikroregiónu je tvorená prevažne mierne zvlneným pahorkovým reliéfom Žitavskej

32

a Hronskej Pahorkatiny, ktorá je na severovýchode lemovaná predhorím Pohronského

Inovca. Územím pretekajú rieky Žitava a Širočina (Príloha 1).

Mikroregión je administratívne začlenený do územného celku Nitrianskeho

samosprávneho kraja a do NUTS II Západné Slovensko. Tvorený je 13 obcami z južnej

časti okresu Zlaté Moravce a dvoma obcami z okresu Nitra (Čaradice, Červený Hrádok,

Čierne Kľačany, Choča, Malé Vozokany, Nemčiňany, Nevidzany, Nová Ves nad

Žitavou , Slepčany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Veľké Vozokany, Vieska nad

Žitavou, Volkovce a Tajná).

Obr. 2 Obce okresu Zlaté Moravce

Zdroj: PHSR mikroregiónu Požitavie-Širočina

33

V rámci Občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu „Požitavie-Širočina“

v najvyššom orgáne – členskej schôdzi 50 % predstavuje verejný sektor a 50 % tvorí 

súkromný sektor. V rámci súkromného sektora 30 % podiel tvoria zástupcovia

podnikateľských subjektov a 20 % má občiansky a neziskový sektor.

Stupeň vidieckosti územia Občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu

„Požitavie-Širočina“ prezentuje viac ako 50 % obyvateľstva žijúceho v území (podľa

stupňa vidieckosti ide o prevažne vidiecky región). Územie disponuje s hustotou

osídlenia na úrovni 66,52 obyv./km2.

Obec Vieska nad Žitavou leží v doline rieky Žitavy na Žitavskej a Hronskej

pahorkatine, ktoré sú oddielom výbežku Podunajskej pahorkatiny. Výškové rozpätie

územia je 160 – 210 m n. m., stred obce leží v nadmorskej výške 185 m.

Obr. 3 Geografická poloha obce Vieska nad Žitavou v rámci mikroregiónu a okresu

Zdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Vieska nad Žitavou

Z hľadiska dopravnej dostupnosti sa obec nachádza 8 km juhozápadne od

Zlatých Moraviec. Komunikáciou III. triedy je napojená na regionálnu komunikáciu,

cestu II. triedy spájajúcu Zlaté Moravce – Vráble cez Tesárske Mlyňany.

34

Krajina je využívaná hlavne poľnohospodársky, miestami ju spestrujú agátové

porasty. V severovýchodnej časti územia katastra sa rozprestiera jadro parku a kaštieľ

Arboréta Mlyňany – v súčasnosti najväčšej expozície stálozelených drevín na

Slovensku. Obec sa rozprestiera na rozlohe 547 ha, s počtom obyvateľov 465 (stav

k 31. 12. 2006). Obec je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie-Širočina –

záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti

Nitrianskeho kraja.

Obec Čaradice leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Západných Karpát.

Zo severu je chránená masívom Pohronského Inovca. Jej zemepisné súradnice sú

48°22'48" severnej zemepisnej šírky a 18°25'07" východnej zemepisnej dĺžky. Stred

obce sa nachádza v nadmorskej výške 240 m n. m. Rozloha katastrálneho územia obce

je 1 784,9 ha, pričom jeho väčšina sa rozprestiera na južnej strane masívu Veľkého

Inovca a časť leží v Hronskej pahorkatine. Cez obec preteká Čaradický potok, ktorý je

zásobovaný najmä dažďovými  snehovými vodami. V letných mesiacoch býva hladina

potoka veľmi nízka.

Obr. 4

Geografická poloha obce Čaradice v rámci mikroregiónu a okresuZdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Čaradice

35

Dopravná poloha obce je v rámci regiónu veľmi dobrá. Obec leží na rozhraní

Nitrianskeho a Banskobystrického samosprávneho kraja v blízkosti okresného mesta

Zlaté Moravce, od ktorého je vzdialená 10 km. V jej bezprostrednej blízkosti (cca

0,5 km) prechádza medzinárodná cesta prvej triedy E 571. Najbližšia železničná

zastávka je vzdialená približne 5 km a nachádza sa v obci Hronský Beňadik. Obec

Čaradice patrí do okresu Zlaté Moravce, ktorý je súčasťou Nitrianskeho

samosprávneho kraja v NUTS II Západné Slovensko. Od centier ekonomického rozvoja

regionálneho, národného a medzinárodného významu je vzdialená nasledovne: Nitra 45

km, Banská Bystrica 70 km, Bratislava 130 km, Viedeň 190 km.

Obec Volkovce leží v severnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline rieky

Bočovka na južných svahoch Pohronského Inovca. Nadmorská výška chotára je od 220

do 450 m. n. m. Severovýchodná časť územia je zalesnená väčšinou dubovým lesom,

ostatná časť je odlesnená a poľnohospodársky využívaná. Terén je stredne zvlnený,

pahorkatinný.

Obr. 5

Geografická poloha obce v rámci mikroregiónu a okresuZdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Volkovce

36

Najvyššie vrchy v chotári sú Vinice a Závadský majer. Lesy Pohronského

Inovca sú zaujímavé pre turistiku, zber lesných plodov, hubárčenie i poľovníctvo.

Poľovnícky revír je bohatý nielen na poľnú (srnčia zver, zajace, bažanty, jarabice

a líšky), ale i čiernu a jeleniu zver. Katastrálnym územím preteká potok Bočovka, ktorý

sa vlieva do vodného toku Širočina, ktorá so vo Vrábľoch spája s riekou Žitavou. Obec

sa rozprestiera na rozlohe 1 160 ha, s počtom obyvateľov 1 011 (stav k 31. 12. 2006).

Z hľadiska dopravnej dostupnosti je obec vzdialená od okresného mesta Zlaté

Moravce 8 km smerom na juhovýchod. Obcou prechádza cesta III. triedy spájajúca obce

Čierne Kľačany - Volkovce a miestnu časť Olichov, ako i železnica v smere Zlaté

Moravce – Kozárovce (v súčasnosti premáva len nákladná doprava).

Obec Veľké Vozokany sa nachádzajú na hornom Požitaví v severnej časti

Pohronskej pahorkatiny v doline vodného toku Širočina. Výškové rozpätie je 180-240

m. n. m. Stred obce leží v nadmorskej výške 180 m.

Obr. 6Geografická poloha obce Veľké Vozokany v rámci mikroregiónu a okresu

Zdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Veľké Vozokany

Na vodnom toku Širočina je vystavaná vodná nádrž. Možnosť turistiky pozdĺž

Širočiny, vychádzky do polí, ale i po zelenej značke Veľké Vozokany zastávka SAD –

pomník Lev – Tesárske Mlyňany Arborétum – Slepčany železničná stanica, prechádzky

37

lesom Starého hája, zber lesných plodín a húb, poľovníctvo a možnosť rybárčenia vo

vodnej nádrži, to všetko umožňuje príroda obce. Obec sa rozprestiera na rozlohe 988 ha,

s počtom obyvateľov 515. Obec je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie-

Širočina – záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej

časti Nitrianskeho kraja.

Z hľadiska dopravnej dostupnosti sa obec nachádza 8 km južne od okresného

mesta Zlaté Moravce. Okrajom zastavaného územia obce prechádza cesta III. triedy:

Zlaté Moravce – Vráble.

3.3.1 Výhody a nevýhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia

Obr. 7

Širšie územné vzťahy – okres Zlaté Moravce, región Horné PožitavieZdroj: Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Požitavie-Širočina.

38

Medzi výhody územia z hľadiska polohy určite patrí dobrá dostupnosť obcí do

okolitých miest, hlavne z hľadiska riešenia zamestnanosti. Ďalšou, nie menej

významnou výhodou je, že územie mikroregiónu je ucelené a prirodzene homogénne.

Nadväznosť katastrálnych území jednotlivých obcí je dané spoločnou históriou,

kultúrnym a prírodným bohatstvom.

Na jednej strane je určitou nevýhodou územia mikroregiónu lokalizácia jadrovej

elektrárne Mochovce (SE – EMO) a to z pohľadu tvorby krajiny a kvality  životného

prostredia, na druhej strane práve SE - EMO poskytuje pracovné príležitosti pre

domácich obyvateľov a rôzne kompenzácie obciam zaradeným do ochranných pásiem.

Oveľa výraznejším negatívom je však odliv najmä mladých ľudí z mikroregiónu, čím

obyvateľstvo územia starne.

Deklarované územie Občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu

„Požitavie–Širočina“ disponuje prirodzeným centrom záujmu „domácich i zahraničných

návštevníkov“ a to chráneným areálom Arborétum Mlyňany, ktorý svojím rozsahom

unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí k najväčším v strednej Európe. Na ploche

67 ha sa tu nachádza viac ako 2 300 druhov vzácnych cudzokrajných stálo zelených

drevín. Súčasťou areálu a zároveň jeho dominantu tvorí kaštieľ z r. 1894

s charakteristickou neogotickou vežou (z r. 1905). Práve chránený areál Arborétum

Mlyňany, rozprestierajúci sa na katastrálnych územiach obcí Vieska nad Žitavou

a Tesárske Mlyňany, je vnímaný z hľadiska potrieb mikroregiónu ako impulz pre

naštartovanie rozvoja služieb vidieckeho cestovného ruchu v území.

Druhou výhodu oproti ostatným územiam je dlhodobá tradícia vinohradníctva

a vinárstva, ktorá vyplýva z vhodných prírodných podmienok „príjemnej krajiny

pahorkatinného typu“ a aktivitami zameranými smerom k neustálemu zvyšovaniu

úrovne kvality vín a ich prezentácii v rámci Nitrianskeho kraja a zároveň Slovenska.

Jedným z mnohých príkladov sú výstavy a degustácie na vysokej úrovni organizované

od roku 1981 Zväzom vinohradníkov v obci Nemčiňany.

3.3.2 Kultúrne a historické zdroje

Určitý špecifický atribút územia prezentuje i jeho historický vývoj

charakterizovaný pôsobením mnohých šľachtických a zemepanských rodín, ktoré

zanechali svoju pečať vo forme hodnotných kaštieľov v území a rodinných hrobiek.

39

Okrem spomínaného kaštieľa situovaného v arboréte sa v mikroregióne

nachádzajú kaštiele v obci Malé Vozokany, Nová Ves nad Žitavou, Tajná a Čaradice.

V Malých Vozokanoch ide o barokový kaštieľ z roku 1710 a druhý kaštieľ (miestny

názov „Horný kaštieľ), ktorý bol postavený v roku 1904 v štýle francúzskeho baroka

17. storočia. V Novej Vsi nad Žitavou sa nachádzajú 3 kaštiele (barokový kaštieľ zo

začiatku 18. storočia, ďalej neorokokový kaštieľ z roku 1800, v ktorom dnes sídli

Odborné učilište internátne, a tretí kaštieľ postavený v neoklasicistickom slohu

obklopený parkom. Klasicistický kaštieľ v obci Tajná bol postavený v roku 1840 aj

s rozsiahlym historickým parkom. Medzi technické pamiatky patrí Zungov, postavená

ostrihomskou kapitulou za účelom zavlažovania v obci Slepčany. Ide o jedinú technickú

pamiatku Zástavnica na rieke Žitave, ktorá bola financovaná a vykonaná so štátnou

podporou za účelom zavodnenia lúk v roku 1911.

Dominantou v každej obci mikroregiónu sú rímskokatolícke kostoly. Medzi

najstaršie pamätihodnosti môžeme zaradiť pôvodne románsky z prvej polovice

13. storočia, neskôr prestavaný, rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela v obci

Nemčiňany a rímskokatolícky kostol sv. Jakuba, pôvodne vybudovaný v gotickom

slohu, v rokoch 1750-1754 vo Volkovciach. V Tajnej sa nachádza rímskokatolícky

barokový kostol Všetkých svätých z roku 1749, v obci Malé Vozokany barokový kostol

sv. Anny postavený v roku 1752.

Pôvodnú architektúru dotvára i murovaná zvonica z roku 1989 v Malých

Vozokanoch, postavená na mieste pôvodnej drevenej zvonice a v časti Mlyňany

v Tesárskych Mlyňanoch murovaná zvonica s jedným zvonom. V dolnej časti obce

Nemčiňany je situovaná drevená zvonica (zo zvonmi z rokov 1868-1935). Nad potokom

Drevenica v obci nová Ves nad Žitavou je vybudovaný Turecký most ako jedinečná

architektonická pamiatka z 15. storočia. Taktiež v západnej časti novoveského chotára

sa rozprestiera pútnický areál zasvätený Panne Márii Kráľovnej.

Ďalej sa v rámci mikroregiónu nachádza 9 významných hrobov rodákov, alebo

osobností, ktoré v obciach mikroregiónu žili alebo pôsobili. Zaujímavosťou sú najmä

rodinné hrobky. V Nemčiňanoch sa nachádza na vrchole zalesneného kopca rodinná

hrobka zemianskeho rodu Kosztolányiovcov, ktorá si dodnes zachovala miestny názov

krypta. V rokoch 1903-1904 bola na miestnom cintoríne v Malých Vozokanoch

postavená gotická hrobka rodiny Botkovej. V rodinnej hrobke je pochovaných šesť

členov rodiny. Posledným bol v roku 1993 Teodor von Botka de Széplak et Szánto.

40

Tento venoval obci 105 portrétov prevažne obyvateľov obce, alebo zamestnancov na

panstve zo začiatku 20. storočia, ktoré sám maľoval.

I keď sa priamo archeologické lokality na území mikroregiónu nenachádzajú,

ako je už spomínané, je tu evidovaných niekoľko archeologických nálezísk z obdobia

neolitu, paleolitu, z neskorej doby kamennej a bronzovej. Dôkazom sú nálezy štiepanej

kamennej industrie a sídliská bádenskej kultúry (vo Veľkých Vozokanoch). Náleziská

kostrových hrobov z 5 storočia n. l. a z 9. stor. n. l. boli objavené v Tesárskych

Mlyňanoch, vo Vieske nad Žitavou a Novej vsi nad Žitavou. Z obdobia mladšej doby

kamennej v obci Malé Vozokany k najvýznamnejším patrí nález hlinenej plastiky

(sošky) ľudskej postavy, ktorá oboma rukami drží pred sebou nádobu. Ide o zobrazenie

ženy – Venuše, predstaviteľky matriarchálnych kultov. V Čiernych Kľačanoch

o najstarších stopách osídlenia svedčí bronzová gombíková nášivka kruhového tvaru

s polkruhovým uškom a neskoro antická pyxida – šperkovnice zo slonoviny, ktorá bola

nájdená v rozrušenom hrobe z konca 9. prípadne zo začiatku 10. storočia.

Súčasný technický stav spomínaných kultúrnych pamiatok nie je veľmi

priaznivý. Kaštiele, kostoly, malé sakrálne stavby ako kaplnky, sochy a kríže sa

nachádzajú v rôznom stupni zachovalosti, mnohé z nich je potrebné obnoviť

a zrekonštruovať.

Obec Vieska nad Žitavou sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou

kultúrneho dedičstva. Významným archeologickým nálezom v obci je nález kostrového

hrobu z 9. storočia nášho letopočtu . V inventári hrobu sa našla železná sekerka, podľa

výčnelku nazývaná bradatica. Ďalej sa našli kovové časti, ktorými bolo viazané

vedierko. Jednotlivé časti archeologického nálezu zaraďujeme z hľadiska časového do

včasného stredoveku kultúry veľkomoravského obdobia. Tieto archeologické nálezy vo

Vieske nad Žitavou svedčia o tom, že už v časoch veľkomoravského obdobia tu žili

ľudia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1406, keď je obec po prvý raz

uvedená pod názvom Warallekysfalvo, poddanská obec s usadlosťami v súpise

pápežských desiatkov.

Pôvodné historické hodnoty obce sú reprezentované zachovanými prvkami

urbanistickej štruktúry a rôznych pamiatok. K významným vyhľadávaným miestam, do

ktorého vstup sa nachádza v centre obce je už spomínaný chránený areál Arborétum

Mlyňany. Svojím rozsahom unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí k najväčším v

strednej Európe. Arborétum založil v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy – Migazzi. Do

41

40 ha dubovo-hrabového lesíka boli postupne dosádzané dovezené dreviny získané od

zahraničných škôlkarských firiem v Nemecku, Francúzsku a Anglicku.

V bezprostrednej blízkosti kaštieľa sa prvé výsadby uskutočnili v roku 1894.

Dominantou obce je rímskokatolícky kostol Sv. Juraja, postavený v roku 1802. Kostol

je klasicistická priestranná jednoloďová stavba.

Prvá písomná zbierka o obci Čaradice pochádza z roku 1209, kedy obec patrila

opátstvu v Hronskom Beňadiku. V roku 1326 už patrila zemanom z Čaradíc, v roku

1386 panstvu Jelenec a koncom 17. storočia panstvu Migazziovcom v Zlatých

Moravciach. V roku 1618 obec ovládli Turci. V 19. storočí bola v obci zriadená

papiereň a skláreň. Pôvodný názov obce pochádzajúci z roku 1209 bol Charat. Neskôr

sa v roku 1326 zmenil na Chorad, v 1773 na Cšaradicze, v 1920 na Čaradce a od 1927

sa používa názov Čaradice. Medzi kultúrne a historické pamiatky v obci patria:

- rímskokatolícky kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov postavený v r. 1946-49,

- trojičný klasicistický stĺp z r. 1910,

- Mariánsky stĺp z r. 1914,

- Socha sv. Vendelína z r. 1914,

- pamätná tabuľa padlým počas I. svetovej vojny umiestnená v kostole,

- Čaradická hudobná kapela RYTMIX,

- zachovalý ľudový odev.

Medzi významné kultúrne aktivity, každoročne organizované, patria:

- fašiangový sprievod spojený s tanečnou zábavou,

- hodová slávnosť na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov,

- oslava Dňa matiek,

- Juniáles,

- Deti bavia deti,

- Roľnícka nedeľa – výstava ovocia a zeleniny v kostole,

- slávnosť na sviatok sv. Mikuláša,

Obec Volkovce vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou kultúrneho

dedičstva. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1275. Ide o listinu, ktorú za

panovania kráľa Ladislava IV. spísal prepošt ostrihomskej kapituly majster Ladislav

a ktorá potvrdzuje výmenu pozemkových majetkov. Volkovce sa do tohto zápisu

nedostali ako novovzniknutá obec, ale len v súvislosti s hospodárskym problémom tu

42

sídliacich vlastníkov. Z toho môžeme vyvodiť skutočnosť, že dedina bola zrejme

založená dávno predtým a patrila tekovskému hradu. Ďalšia zaujímavá zmienka

o Volkovciach je až z roku 1327, teda viac než päťdesiat rokov po prvom zápise. Je to

takisto záznam o súdnom spore medzi svätobeňadickým opátom, ktorý vlastnil časť

pôdy na území Volkoviec a Pavlom zvaným literát z Volkoviec a jeho bratmi. Kým

v roku 1275 ešte dedina patrila tekovskému hradu, v roku 1327 sa už spomína ako

majetok svätobeňadického opátstva. Ďalšie záznamy hovoria o tom, že Volkovce prešli

v roku 1506 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V 16. a 17. storočí sa stalo územie

tejto časti Uhorska obeťou tureckých nájazdov. Obec Závada ako samostatná obec sa

spomína v písomných prameňoch prvýkrát v roku 1629. Obec Volkovce a Závada sa

definitívne zlúčili v roku 1944. Súčasťou obce sú aj osady, bývalé majere Slance

a Olichov. Aj udalosti 20. storočia zanechali svoju pečať v tomto území. Po vypuknutí

SNP 29. 8. 1944 sa začal otvorený boj proti fašizmu. K oslobodeniu obce došlo v marci

1945. Po vojne nastal nový rozvoj obce. Na vidieku prebiehala kolektivizácia

poľnohospodárstva. Nové veľké podniky ako i nové sídliská vybudované v Zlatých

Moravciach a vo Vrábľoch spôsobili odliv mladého obyvateľstva do týchto miest, čo sa

prejavilo v starnutí obyvateľstva obce.

Pôvodné historické hodnoty územia sú reprezentované zachovanými prvkami

urbanistickej štruktúry a rôznych pamiatok. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol

sv. Jakuba, pôvodne gotický, zbarokizovaný v rokoch 1750 – 1754, v roku 1926 bola do

neho vstavaná veža. Baroková kazateľnica pochádza z rokov 1750 – 1760

a presbytérium je zo 14. storočia. Zvon pochádza z roku 1923. Medzi kultúrne

pamätihodnosti obce patrí aj množstvo drobných sakrálnych stavieb (kríže, kaplnky,

sochy). Kaplnka sv. Jozefa je postavená v areáli cintorína.

Obec Veľké Vozokany sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou

kultúrneho dedičstva. Z archeologických nálezov možno predpokladať, že územie obce

bolo osídlené už od staršej doby kamennej (paleolitu). Dôkazom tohto tvrdenia je nález

kamenného úštepu v neďalekej obci Nemčiňany, ktorý poukazuje na táborisko lovcov

mamutov (gravettská kultúra). Z neskorej doby kamennej (eneolit, 3200 – 1900 pred

Kristom) sa našli nálezy štiepanej kamennej industrie na močiari pri viniciach. Zo

začiatku tohto obdobia bolo nájdené sídlisko brodziansko-nitrianskej skupiny

severovýchodne od obce na ľavej terase potoka Bočovka. Medzi nálezmi črepov bol

nájdený pozoruhodný zlomok pravdepodobne plastiky so zvieracím motívom. Sídlisko

43

bádenskej kultúry bolo nájdené aj na pravobrežnej terase potoka Širočina medzi

Veľkými Vozokanmi a Malými Vozokanmi. Na území obce boli taktiež nájdené

výrobky z doby bronzovej. Sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Veľkých Vozokanoch

potvrdzuje úzky medený klin. Tiež na pravobrežnej terase potoka Širočina medzi

Veľkými a Malými Vozokanmi bola nájdená osada čakanskej kultúry z tohto obdobia.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z  roku 1209 a nachádza sa v listine, ktorá

určovala hranice obce (pod názvom Wezeken) a susedných Tesár nad Žitavou. Územie

Veľkých Vozokán v tom období patrilo do Tekovskej župy, ktorá jestvovala už

v 11. storočí. Obyvatelia obcí sa v roku 1652 zúčastnili spoločnej bitky na

Veľkovozokanskom poli, keď dňa 26. augusta 1652 došlo ku bojovému stretnutiu

štvortisícovej tureckej výpravy a protitureckého vojska pod vedením Adama Forgáča

o sile asi 1 300 mužov. Boj bol ukončený v nasledujúcom dni, porážkou Turkov. Počas

bitky padli aj štyria Esterháziovci: František, Tomáš, Gašpar a Ladislav. Na pamiatku

tejto udalosti tu dnes stojí pamätník „Lev“.

Pôvodné historické hodnoty územia sú reprezentované zachovanými prvkami

urbanistickej štruktúry a rôznych pamiatok. Dominantou v obci je rímskokatolícky

kostol sv. Mikuláša. Pôvodnú architektúru obce dotvárajú aj sochy a kaplnky.

3.4 Stručná charakteristika vybraných sociálnych indikátorov

3.4.1 Čistý migračný pomer

Stručná definícia: Pomerný rozdiel medzi počtom imigrantov a emigrantov v určitej

oblasti a v určitom období k primeranému počtu obyvateľov v danej v určitej oblasti

a v danom období. Medzinárodná a vnútroštátna migrácia sa uvádzajú oddelene.

Merná jednotka: Zvyčajne sa vyjadruje na tisíc obyvateľov

Agenda 21: kapitola 5: Dynamika demografického rastu a trvalo udržateľný rozvoj

Imigrácia je sťahovanie sa do určitej územnej jednotky a emigrácia je

sťahovanie obyvateľov z určitej územnej jednotky. Migrácia sú zmeny v stave

obyvateľstva, vychádzajúce z priestorového pohybu, pri ktorom dochádza k zmene

trvalého (obvyklého) pobytu obyvateľa.

Čistý migračný pomer označujeme ako migračný prírastok a záporný migračný

pomer ako migračný úbytok.

44

3.4.2 Koeficient populačného rastu

Stručná definícia: Koeficient populačného rastu je priemerný ročný stupeň zmeny vo

veľkosti populácie v určitom období.

Merná jednotka: Vyjadrujeme ju na tisíc obyvateľov. 

Agenda 21: kapitola 5: Dynamika demografického rastu a trvalo udržateľný rozvoj

Meria ako rýchle sa mení veľkosť populácie. Koeficient populačného rastu sme

vypočítali ako súčet prirodzeného prírastku a čistého migračného pomeru obyvateľstva.

Prirodzený prírastok je rozdiel medzi počtom živonarodených detí a zomretých osôb za

kalendárny rok. Za živonarodené sa pokladá také, ktoré sa narodí aspoň s jedným zo

znakov života. Údaje o prirodzenom pohybe obyvateľstva sa zisťujú za všetkých

obyvateľov, ktorí majú na území SR trvalé bydlisko, bez ohľadu na štátne občianstvo.

Veková štruktúra predstavuje významnú demografickú charakteristiku každej

populácie. Je bezprostredným dôsledkom vývoja, úmrtnosti a migrácie. Vekovú

štruktúru hodnotíme podľa základných vekových skupín:

o Predproduktívny vek 0 – 14 rokov

o Produktívny vek 15 – 59 rokov muži

15 – 54 rokov ženy

o Poproduktívny vek 60 a viac rokov muži

55 a viac rokov ženy

Od produktívnej zložky obyvateľstva sa odpočítavajú ženy na materskej

dovolenke, študenti, učni a invalidi.

Matematickým vyjadrením vekovej štruktúry je index starnutia. Vypočítali sme

ho ako pomer počtu obyvateľov v poproduktívnom veku a počet obyvateľov

v predproduktívnom veku.

Vypočítaný index starnutia sme vyhodnotili podľa nasledovného:

Is >1 ide o degresívny typ – populácia starne

Is = 1 ide o stacionárny typ vekovej štruktúry – populácia stagnuje

Is < 1 ide o progresívny typ vekovej štruktúry – populácia mladne.

Is – index starnutia

45

3.4.3 Hustota obyvateľstva

Stručná definícia: Celkový počet obyvateľov krajiny alebo územia vydelený veľkosťou

územia (na jednotku plochy)

Merná jednotka: Zvyčajne sa vyjadruje ako počet obyvateľov na kilometer štvorcový

Agenda 21: kapitola 5: Dynamika demografického rastu a trvalo udržateľný rozvoj

Faktory ovplyvňujúce mieru pôrodnosti sú najmä vzdelanie, zamestnanosť žien,

postavenie ženy v spoločnosti a v rodine v danej krajine, podiel mestského a vidieckeho

obyvateľstva, náboženstvo a tradície. Faktory ovplyvňujúce mortalitu sú najmä životná

úroveň, miera chorobnosti (niekde ženy žijú kratšie), vierovyznanie, nehodovosť (južné

krajiny Európy), samovraždy (vyspelé krajiny), vojny, typ režimu v krajine, vlastníctvo

zbraní (legislatíva v USA).

3.4.4 Miera nezamestnanosti

Stručná definícia: Miera nezamestnanosti je pomer nezamestnaných k celkovej

pracovnej sile

Merná jednotka: %

Agenda 21: kapitola 3: Boj s chudobou

Pojem nezamestnanosť sa v našej krajine objavil až po roku 1990, keďže

v príkazovej ekonomike, ktorá dovtedy bola v našej krajine, je nulová zamestnanosť

samozrejmosťou. Ani takýto systém nie je ideálny, lebo ohodnotenie špecialistov a ľudí

s vysokou produktivitou nebolo primerané. Nezamestnanosť možno členiť z viacerých

hľadísk, no dnes sa najčastejšie používa členenie na dobrovoľnú (existujú voľné

pracovné miesta) a nedobrovoľnú nezamestnanosť (počet pracovných síl je väčší ako

počet ponúkaných voľných pracovných miest). No časť populácie pri ponúkaných

mzdových podmienkach nebude pracovať, ale bude radšej využívať sociálnu politiku

danej krajiny. Takýchto „nezamestnateľných“ ľudí nájdeme v každej krajine, aj vo

vyspelých ekonomikách.

Nezamestnanosť je vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Je spojená

s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená

rozvodovosť, zločinnosť a podobne. Nezamestnanosť je v momentálnom svete veľmi

závažný problém a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Má

veľmi negatívne účinky na život nezamestnaného, a čo je z ich hľadiska ešte

46

tragickejšie, má veľmi veľký dopad na ich finančnú situáciu, životný štýl a životnú

úroveň. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom.

Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých to má veľmi negatívne účinky. Problém

nezamestnanosti sa týka celej spoločnosti, štát sa snaží nezamestnanosť znížiť

a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, tiež je dôležitá aj

emocionálna podpora, ktorú by mali poskytnúť hlavne najbližší rodinní príslušníci.

47

4 Výsledky práce

4.1 Čistý migračný pomer

V obci Volkovce a Vieska nad Žitavou bol v období rokov 2001, 2003, 2005

a 2007 v dôsledku migrácie zaznamenaný prírastok populácie v prepočte na 1000

obyvateľov. V obci Veľké Vozokany je stagnácia a v obci Čaradice sme zaznamenali

úbytok populácie. V mikroregióne Požitavie-Širočina bol v období rokov 2001, 2003,

2005 a 2007 v dôsledku migrácie zaznamenaný najvyšší prírastok v prepočte na 1 000

obyvateľov v 4 obciach. Nižšie hodnoty boli zaznamenané v 8 obciach. To znamená, že

do všetkých vyššie spomínaných obcí sa prisťahovalo viac ľudí, ako sa z obce

odsťahovalo. Úbytok populácie v dôsledku migrácie je charakteristický pre 3 obce.

Tab. 1

Čistý migračný pomer vo vybraných obciach mikroregiónu v absolútnych hodnotách v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007

Zdroj: PHSR Horné Požitavie-Širočina

Hodnota migračného salda sa pohybovala v obci Volkovce 17,65/1000

obyvateľov a v obci Vieska nad Žitavou 2,17/1000 obyvateľov. To znamená prírastok.

V obci Veľké Vozokany 0/1000 obyvateľov a v obci Volkovce -5,70/1000 obyvateľov.

To znamená úbytok.

48

Tab. 2

Čistý migračný pomer vo vybraných obciach  mikroregiónu v prepočte na 1000

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

V jednotlivých obciach mikroregiónu sa hodnota migračného salda (rozdiel

medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných z obce) pohybovala od -23,84/1000

obyvateľov do 42,86/1000 obyvateľov. Pre celý mikroregión je v dôsledku migrácie

charakteristický prírastok, ktorý sa po prepočte na 1000 obyvateľov pohyboval od 1,76

do 5,73/1000 obyvateľov. Najnižší prírastok v dôsledku migrácie bol zaznamenaný

v roku 2001, najvyšší v roku 2005 (Tab. 1, 2).

V porovnaní s hodnotenými obcami a mikroregiónom v priemere nižšie

prírastky v dôsledku migrácie vykazuje Slovenská republika (od 0,19 do 1,26/1000

obyvateľov) (ŠÚ SR, 2009) ale aj Nitriansky kraj (od 0,64 do 2,04 /1000 obyvateľov)

(ŠÚ SR, 2009) (Obr.8).

Čistý migračný pomer

4,29

1,76

5,73 5,43

0,641,03 1,38

2,04

0,19 0,26 0,631,26

0,00

1,00

2,00

3,00

4,00

5,00

6,00

7,00

rok 2001 rok 2003 rok 2005 rok 2007

Mikroregión

Nitriansky kraj

Slovenská republika

Obr. 8

Porovnanie čistý migračný pomer obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina,

v Nitrianskom kraji a v SR v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007

49

4.2 Koeficient populačného rastu

Prirodzené úbytky v prepočte na 1000 obyvateľov majú všetky 4 vybrané obce

mikroregiónu a to Volkovce -20,59/1000 obyvateľov, Vieska nad Žitavou -10,85/1000

obyvateľov, Veľké Vozokany -10,04/1000 obyvateľov a obec Čaradice -11,41/1000

obyvateľov (Tab. 3, 4).

Tab. 3

Prirodzený prírastok vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v absolútnych hodnotách v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

Mikroregión Požitavie-Širočina mal v sledovanom období prevažne záporný

prirodzený prírastok od -1,89/1000 obyvateľov do -22,62/1000 obyvateľov, ktorý je

výsledkom nízkej pôrodnosti a vysokej úmrtnosti. Výsledky dokazujú, že vývoj

prirodzeného prírastku prevyšuje počet zomrelých obyvateľov nad počtom narodených

detí.

Tab. 4

Prirodzený prírastok vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v prepočte na 1000 obyvateľov v rokoch 2001, 2003,2005 a 2007

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

50

Koeficient populačného rastu je daný súčtom predchádzajúcich dvoch

hodnotených ukazovateľov – prirodzeného prírastku a migračného salda. Zo

sledovaných 4 obcí mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007

je koeficient záporný, čo znamená, že veľkosť populácie klesá (Tab. 5, 6).

Tab. 5

Koeficient populačného rastu vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v absolútnych hodnotách v rokoch 2001, 2003,2005 a 2007

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

Tab. 6

Koeficient populačného rastu vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v prepočte na 1000 obyvateľov v rokoch 2001,2003, 2005 a 2007

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

Matematickým vyjadrením vekovej štruktúry obyvateľstva je index starnutia.

Najvyšší index starnutia s najvyšším podielom poproduktívneho obyvateľstva majú

obce Volkovce, Vieska nad Žitavou, priaznivejšia situácia je v obciach Veľké

Vozokany a Čaradice. Priemerný index starnutia mikroregiónu je v sledovanom období

od 1,43 – 1,75 čo znamená že mikroregión starne.

51

Tab. 7

Index starnutia vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007

ObecIndex starnutia

2001 2003 2005 2007Čaradice 1,47 1,55 1,49 1,58Volkovce 2,15 2,48 2,48 2,75Veľké Vozokany 1,16 1,15 1,33 1,39Vieska nad Žitavou 1,50 1,86 2,29 2,47Mikroregión 1,43 1,54 1,64 1,75

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

Všeobecným problémom vidieckych obcí je nepriaznivá veková štruktúra

z hľadiska produktívnych vekových kategórií. Tento problém sa netýka obce Čaradice,

kde možno pomer predproduktívneho obyvateľstva k poproduktívnemu je zatiaľ

približne 1:1,1. Z tohto vývoja možno dedukovať, že obec je stabilizovaná

a v súčasnosti sa prudko neprejavuje trend starnutia obyvateľstva, ako je to vo väčšine

vidieckych sídiel (Obr. 9).

25%

49%

27%

predproduktívne produktívne poproduktívne

Obr. 9

Veková štruktúra obyvateľov obce Čaradice

Na základe štatistických údajov v roku 2005 na území obce Volkovce žilo 1001

obyvateľov. Podiel žien z celkového počtu obyvateľov je 502, čo predstavuje 50,15 %.

52

Z hľadiska zastúpenia vekových kategórií podľa demografickej štruktúry bolo

v predproduktívnom veku 12,59 % obyvateľov, v produktívnom 56,24 %

a v poproduktívnom veku 31,17 %. Z hľadiska vývoja vekovej štruktúry za posledných

10 rokov klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o 1,94 %, zatiaľ čo

pokračoval nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku (o 2,61 %). Na základe

prezentovaných údajov je zrejmé, že postupne dochádza k zvyšovaniu priemerného

veku a zároveň aj k zvyšovaniu indexu starnutia. Percentuálne zastúpenie obyvateľov

obce v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku zobrazuje (Obr. 10).

Obr. 10

Demografická štruktúra obyvateľov obce Volkovce v roku 2005

Na základe štatistických údajov v roku 2005 na území obce Veľké Vozokany

žije 497 obyvateľov. Podiel žien z celkového počtu obyvateľov je 249, čo predstavuje

50,10 %. Z hľadiska zastúpenia vekových kategórií podľa demografickej štruktúry je

v predproduktívnom veku 18,51 % obyvateľov, v produktívnom 56,94 %

a v poproduktívnom veku 24,55 %. Z hľadiska vývoja vekovej štruktúry za posledných

10 rokov klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o 5,6 % , zatiaľ čo

pokračoval nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku (o 1,99 %). Na základe

prezentovaných údajov je zrejmé, že postupne dochádza k zvyšovaniu priemerného

veku a zároveň aj k zvyšovaniu indexu starnutia. Percentuálne zastúpenie obyvateľov

obce v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku zobrazuje (Obr. 11).

53

12.59%

56.24%

31.17%

predproduktívne produktívne poproduktívne

Obr. 11

Demografická štruktúra obyvateľov obce Veľké Vozokany v roku 2005

Na základe štatistických údajov v roku 2005 na území obce Vieska nad Žitavou

žilo 440 obyvateľov. Podiel žien z celkového počtu obyvateľov je 222, čo predstavuje

50,45 %. Z hľadiska zastúpenia vekových kategórií podľa demografickej štruktúry je

v predproduktívnom veku 11,82 % obyvateľov, v produktívnom 61,14 %

a v poproduktívnom veku 27,05 %. Z hľadiska vývoja vekovej štruktúry za posledných

10 rokov klesol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o viac ako 11 %, zatiaľ čo

pokračoval nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku (o 11,44 %). Na základe

prezentovaných údajov je zrejmé, že postupne dochádza k zvyšovaniu priemerného

veku a zároveň aj k zvyšovaniu indexu starnutia. Percentuálne zastúpenie obyvateľov

obce v predproduktívnom, produktívnom a poproduktívnom veku zobrazuje (Obr.12).

Obr. 12

Demografická štruktúra obyvateľov obce Vieska nad Žitavou v roku 2005

54

18.51%

56.94%

24.55%

predproduktívne produktívne poproduktívne

12%

61% 27%

predproduktívne produktívne poproduktívne

4.3 Hustota obyvateľstva

Hustota obyvateľstva vo vybraných obciach mikroregiónu v sledovanom období

sa pohybovala nasledovne, v obci Čaradice od 28,85 do 29,58 obyvateľov na km2,

v obci Volkovce od 86,98 do 88,71 obyvateľov na km2, v obci Veľké Vozokany od

50,30 do 52,33 obyvateľov na km2 a v obci Vieska nad Žitavou od 80,44 do 84,28

obyvateľov na km2. V mikroregióne Požitavie-Širočina v sledovanom období sa

pohybovala hustota obyvateľstva v rozpätí od 72,05 – 72,69 obyvateľov na km2.

V porovnaní so Slovenskou republikou je to priaznivý výsledok, nakoľko Slovenská

republika má priemernú hustotu obyvateľstva 109,70 – 110,10 obyvateľov na km2 (ŠÚ

SR, 2009). Nitriansky kraj má hodnoty 111,42 – 112,29 obyvateľov na km2 (ŠÚ SR,

2009), (Obr. 13).

Hustota obyvateľstva

0,00

20,00

40,00

60,00

80,00

100,00

120,00

Rok 2001 Rok 2003 Rok 2005 Rok 2007

Mikroregión

Nitriansky kraj

Slovenská republika

Obr. 13

Hustota obyvateľstva v mikroregióne Požitavie-Širočina, v Nitrianskom kraji

v Slovenskej republike v rokoch 2001, 2003, 2005 a 2007

Počet obyvateľov v sledovaných 4 obciach mikroregiónu klesá, v roku 2007 je

zaznamenaný nárast počtu obyvateľov, avšak nedosiahol hodnotu z roku 2001. V roku

2001 mal mikroregión Požitavie-Širočina 11 438 obyvateľov a v roku 2007 v ňom žilo

11 428 obyvateľov, čo znamená zníženie počtu obyvateľov o 0,09 %.

55

Celková rozloha mikroregiónu Požitavie-Širočina je 171,98 km2. Hustota

obyvateľstva je veľmi rozdielna, zo 4 vybraných a sledovaných obcí mikroregiónu

lepšia je obec Čaradice a Veľké Vozokany. Väčšiu hustotu obyvateľstva dosahujú obce

Vieska nad Žitavou a Volkovce.

Tab. 8

Hustota obyvateľstva vo vybraných obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007

ObecHustota obyvateľstva v km2

rok 2001 rok 2003 rok 2005 rok 2007

Čaradice 28,85 29,13 29,58 29,47

Volkovce 88,71 86,98 87,67 87,93

Veľké Vozokany 52,23 52,33 50,30 50,40

Vieska nad Žitavou 84,28 83,18 80,44 84,28

Mikroregión 72,69 72,57 72,05 72,62

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

Z pohľadu koncentrácie obyvateľstva mikroregión Požitavie-Širočina

tvorí obce rôznej veľkosti. Podľa veľkostnej štruktúry počtu obyvateľov možno obce

mikroregiónu Požitavie-Širočina rozdeliť do nasledovných skupín. Do veľkostnej

štruktúry s najmenším počtom obyvateľov od 200 – 499 (obec Veľké Vozokany, Vieska

nad Žitavou), obce s veľkostnou štruktúrou od 500 – 999 (obec Čaradice), do veľkostnej

štruktúry od 1000 – 1999 obyvateľov (obec Volkovce), (Tab. 9, N – populácia sa

nebude zdvojnásobovať ).

56

Tab. 9

Trend vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina v rokoch 2015, 2020

a 2025 (na základe vývoja populácie v rokoch 2001-2007)

Zdroj: PHSR regiónu Horné Požitavie-Širočina

4.4 Miera nezamestnanosti

Obce Čaradice, Veľké Vozokany a Vieska nad Žitavou dosiahli k 31.12.2007

percento miery nezamestnanosti nižšie ako je miera nezamestnanosti mikroregiónu

Požitavie-Širočina. V tabuľke 10 uvádzame porovnanie s okresom, Nitrianskym krajom

a Slovenskou republikou.

Z celkového počtu 141 ekonomicky aktívnych obyvateľov obce Čaradice až 141

dochádza za prácou mimo územia obce, až 54,11 % dochádza za prácou mimo územia

obce Vieska nad Žitavou, až 43,90 % dochádza za prácou mimo územia obce Volkovce,

až 49,79 % dochádza za prácou mimo územia obce Veľké Vozokany. Dôvody pomerne

vysokej dochádzky za prácou spočívajú v nedostatku pracovných príležitostí v rámci

obcí, ktorá núti obyvateľstvo odchádzať za prácou do okresného mesta Zlaté Moravce,

resp. aj do iných okolitých miest. Podľa jednotlivých odvetví hospodárstva najviac za

prácou dochádzajú obyvatelia zamestnaní v priemyselnej výrobe, potom vo

veľkoobchode a maloobchode. V primárnom sektore majú dominantné zastúpenie

podnikatelia pôsobiaci v poľnohospodárstve. Významný podiel na produkcii v rámci

tohto odvetvia majú poľnohospodárske družstvá. V rámci sekundárneho sektora je

podnikanie zamerané na drevovýrobu, potravinárstvo a výrobu kovov a zariadení.

Potravinárstvu – konkrétne spracovaniu a konzervovaniu zemiakov, výrobe ovocnej

57

šťavy a hroznového vína sa venuje DELCY, s. r. o. vo Volkovciach. Terciárny sektor

tvoria predovšetkým podnikatelia podnikajúci v obchode a rôznych iných službách.

Tabuľka 10

Porovnanie miery nezamestnanosti k 31. 12. 2007

Trvale bývajúce

obyvateľstvo spolu

Ekonomicky aktívne

osoby spolu

Miera nezamestnan

osti v %

Miera evidovanej

nezamestna-nosti v %

Čaradice 242 141 12,99

Volkovce 1001 369 16,26

Veľké Vozokany 497 237 10,88

Vieska nad Žitavou 440 207 11,59

Mikroregión 11 344 5 305 14,04

Okres Zlaté Moravce 43 045 20 259 12,12 10,13

Nitriansky kraj 708 498 340 615 13,00 11,39

SR 5 389 180 2 586 944 12,90 11,36

Zdroj: ÚPSVaR, Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, 2007

Z uvedených informácií vyplýva, že z pohľadu trendov rastu

konkurencieschopnosti ekonomiky mikroregiónu, tým, že v rámci sektorovej štruktúry

je vysoké zastúpenie tzv. tradičných odvetví (poľnohospodárstvo), bude nutné zamerať

intervencie v tejto oblasti smerom do rozvoja sekundárnej a terciárnej sféry (Obr. 14).

58

10,51%

37,83%

51,66%

primárny sektor sekundárny sektor terciárny sektor

Obr. 14

Zastúpenie ekonomických sektorov v mikroregióne v roku 2007

Z pozície najviac ohrozených skupín na trhu práce z pohľadu zamestnanosti sú

starší obyvatelia vo vekovej skupine 50 – 54 rokov, ktorí tvoria najpočetnejšiu skupinu

s pomedzi uchádzačov o zamestnanie (14,65 %), za nimi nasledujú vekové kategórie

obyvateľov od 40 do 49 rokov a mladí ľudia vo veku do 34 rokov.

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

10,00

12,00

14,00

16,00

18,00

16 17 18 19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60 a >

vek

%

2006 2007

Obr. 15

Porovnanie počtu uchádzačov o zamestnanie v mikroregióne podľa veku v rokoch 2006

a 2007

59

Z hľadiska vývoja miery nezamestnanosti pokračoval výrazný trend znižovania

počtu uchádzačov o zamestnanie. Za posledných sedem rokov tento pokles predstavoval

viac ako 72 % v obci Čaradice, 71,96 % v obci Volkovce, 84 % v obci Veľké

Vozokany, 73 % v obci Vieska nad Žitavou a za celý mikroregión viac ako 75 %.

Tab. 11

Počet uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2001 – 2007 v mikroregióne

Rok Uchádzačio zamestnanie Ženy Muži

Mieranezamestnanosti

v %2001 1 643 898 745 30,97

2002 1 393 609 784 26,26

2003 1 303 703 600 24,56

2004 953 480 473 17,96

2005 745 361 384 14,04

2006 498 266 232 9,39

2007 406 219 187 7,65

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,

2008

Výrazný pozitívny vplyv na znižovanie miery nezamestnanosti v sledovaných

obciach za prezentované obdobie je daný predovšetkým obnovením hospodárskej

činnosti v mestách Zlaté Moravce a Vráble, v ktorých po roku 1989 prišlo k rušeniu

a stagnácii podnikov a firiem, ktoré poskytovali pracovné príležitosti obyvateľom

mikroregiónu.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

rok

%

spolu ženy muži

Obr. 16

Vývoj miery nezamestnanosti v rokoch 2001 – 2007 – muži, ženy, spolu

60

Počet obyvateľov

0 500 1000 1500 2000

Tajná

Malé Vozokany

Červený Hrádok

Vieska nad Žitavou

Choča

Čaradice

Veľké Vozokany

Nevidzany

Nemčiňany

Slepčany

Volkovce

Tekovské Nemce

Čierne Kľačany

Nová Ves na Žitavou

Tesárske Mlyňany

Počet obyvateľov k 31.12. rok2007

Počet obyvateľov k 31.12. rok2005

Počet obyvateľov k 31.12. rok2003

Počet obyvateľov k 31.12. rok2001

4.5 Odhad trendu vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-

Širočina

V obci Čaradice, kde je pomer predproduktívneho obyvateľstva

k poproduktívnemu zatiaľ približne 1:1,1. Vývoj počtu obyvateľov sa stabilizuje

a v súčasnosti sa prudko neprejavuje trend starnutia obyvateľstva, ako je to vo väčšine

vidieckych sídiel.

Obr.17

Počet obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007

V obci Volkovce v roku 1996 stav obyvateľov predstavoval 1 046, v roku 2005

klesol na 1 001. Pokles počtu obyvateľov sa zaznamenal tiež v obci Veľké Vozokany, v

roku 1996 stav obyvateľov predstavoval 535, v roku 2005 ich stav klesol na 497

61

Počet obyvateľov v rokoch 2001, 2007, 2015, 2020 a 2025

0 500 1000 1500 2000 2500 3000 3500

Čaradice

Červený Hrádok

Čierne Kľačany

Choča

Malé Vozokany

Nemčiňany

Nevidzany

Nová Ves naŽitavou

Slepčany

Tajná

Tekovské Nemce

Tesárske Mlyňany

Veľké Vozokany

Vieska nad Žitavou

Volkovce

prognóza na rok 2025prognóza na rok 2020prognóza na rok 2015počet obyvateľov v roku 2007počet obyvateľov v roku 2001

obyvateľov. Neustály pokles počtu obyvateľov sa zaznamenal v obci Vieska nad

Žitavou. Kým v roku 1996 mala obec 505 obyvateľov, v roku 2005 postupne ich stav

klesol na 440 obyvateľov.

Obr. 18 Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina

v rokoch 2001, 2007, 2015, 2020 a 2025

62

Vo vývoji počtu obyvateľov boli vo väčšine obcí v rokoch 2001, 2003, 2005 a

2007 zaznamenané negatívne zmeny.

V mikroregióne Požitavie-Širočina v roku 2007 žilo 11 428 obyvateľov.

Vzhľadom k zápornému koeficientu populačného rastu je možné predpokladať, že sa

jeho populácia v budúcom období bude znižovať. Ak sa aj v budúcom období

zachová 0,09 % populačný rast, do roku 2015, 2020 a 2025 sa zníži počet obyvateľov

na 11 346, 11 295 a 11 244 obyvateľov (Obr. 18).

Tab. 12Trend vývoja počtu obyvateľov v mikroregióne Požitavie-Širočina v rokoch 2015, 2020

a 2025 a prognóza vývoja obyvateľstva v Nitrianskom kraji, Slovenskej republike.Počet

obyvateľov Prognóza vývoja obyvateľstva % populačného

rastu2007 2015 2020 2025Mikroregión 11 428 11 346 11 295 11 244 -1,61Nitr. kraj 706 758 701 960 698 076 691 330 -2,18SR 5 400 998 5 416 032 5 416 888 5 396 429 -0,08

Zdroj: vlastné spracovanie, ŠÚ SR

Z trendu budúceho vývoja populácie je zrejmé, že sa populácia v hodnotenom

mikroregióne zdvojnásobovať nebude. Na základe štatistiky demografického vývoja

v rokoch 1996 – 2005 možno konštatovať neustály pokles počtu obyvateľov v obciach

mikroregiónu.

Tab. 13Počet evidovaných nezamestnaných k 31.1.2010 za vybrané obce regiónu Horné

Požitavie-Širočina

Obec

Uchádzači

o

zamestnanie

Ženy Muži

Z toho, ktorí

poberajú

DHN

Čaradice 45 21 24 20

Volkovce 62 31 31 19

Veľké Vozokany 28 10 18 7

Vieska nad Žitavou 32 16 16 4

Mikroregión 742 360 382 280

Počet ek. akt. obyv. okresu 95

Miera nezamest. mikroreg. 12,80 %

Zdroj: vlastné spracovanie, ÚPSVaR Zlaté Moravce

63

Vzhľadom na situáciu v počte nezamestnaných osôb a zároveň vysokú mieru

ekonomickej aktivity bude potrebné modernizovať aktívne opatrenia na trhu práce

a zaviesť také formy, ktoré zabezpečia efektívnu, komplexnú a dlhodobú asistenciu

najmä pre rizikové skupiny.

Hospodárska kríza mala negatívny dosah aj na stav nezamestnanosti

v sledovaných obciach mikroregiónu. V roku 2010 stúpla miera nezamestnanosti na

12,80 % (Tab.13) oproti roku 2007, kedy bola miera nezamestnanosti 7,65 % v celom

mikroregióne.

V rámci deklarovanej miery nezamestnanosti vyšší percentuálny podiel je

zaznamenaný u žien. Taktiež medzi jednotlivými obcami mikroregiónu sú v miere

nezamestnanosti výrazné rozdiely. Miera nezamestnanosti v rámci svojich vnútorných

indikátorov je priamo úmerná zastúpeniu uchádzačov o zamestnanie v jednotlivých

vekových kategóriách a taktiež ich vzdelanostnej úrovne.

64

5 Diskusia

Čistý migračný pomer meria geografický pohyb. Migrácia patrí

popri narodení a smrti k základným demografickým javom, ktoré priamo

ovplyvňujú počet obyvateľov v danej oblasti (MŽP SR, 2001). Na základe

našich výsledkov sme dospeli k názoru, že v sledovaných obciach Čaradice,

Vieska nad Žitavou, Volkovce a Veľké Vozokany bol hlavnou príčinou

úbytku populácie nízka pôrodnosť a vysoká úmrtnosť. To sa odvíja od

vekovej štruktúry obyvateľstva, preto je potrebné zabezpečiť sociálnu

infraštruktúru pre mladé rodiny s deťmi.

Migrácia môže súvisieť aj zo zmenou trvalého bydliska. Na

mobilitu pôsobí množstvo faktorov: pracovné príležitosti, kvalifikácia,

zárobkové možnosti, dopravná dostupnosť, bývanie, životné prostredie,

vybavenosť infraštruktúrou. Rast migrácie, spojený so stratou obživy, môže

byť symptómom neudržateľného rozvoja (MŽP SR, 2001). Z našich

výsledkov vyplýva, že vo vybraných obciach mikroregiónu je vysoká

dochádzka za prácou, spôsobená nedostatkom pracovných príležitostí.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné podporovať malé a stredné podnikanie,

poskytnúť obyvateľom zárobkové možnosti.

V súčasnosti vo všeobecnosti platí, že obce s veľkosťou nad 5 tisíc obyvateľov

sú migračne stratové, obce s menej ako 5 tisíc obyvateľmi sú migračne ziskové,

pričom koncom deväťdesiatich rokov najmenšie obce vykazovali migračné straty.

Najväčšie zisky zaznamenali obce s veľkosťou od 1 tisíc do 2 tisíc obyvateľov (Vaňo,

2007). Sledované obce mikroregiónu patria medzi migračne ziskovú oblasť, napriek

tomu migrácia nebola schopná vyrovnať straty spôsobené negatívnym vývojom

prirodzeného prírastku. Hodnota migračného salda v obciach bola veľmi variabilná a to

nasledovne, v obci Čaradice od -13,59 do 18,94/1000 obyvateľov, v obci Volkovce od

12,63 do 28,52/1000 obyvateľov, v obci Veľké Vozokany od -20,12 do 0,00/1000

obyvateľov a v obci Vieska nad Žitavou od -4,34 do 4,55/1000 obyvateľov.

Migračné saldo obcí mikroregiónu Požitavie-Širočina dosahovalo

v sledovanom období kladné hodnoty (od 1,76 do 5,73/1000 obyvateľov),

čo je vyššia hodnota v porovnaní so Slovenskou republikou (od 0,19 do

1,26/1000 obyvateľov) (ŠÚ SR, 2009) ale aj s Nitrianskym krajom (od 0,64

do 2,04 /1000 obyvateľov) (ŠÚ SR, 2009). Hoci na Slovensku ešte stále

65

neplatí, že by sa obyvateľstvo vysťahovávalo najmä z regiónov s vysokou

nezamestnanosťou. Prevláda trend, kedy sa obyvateľstvo z miest sťahuje na

vidiek a podobný vývoj sa udáva na Slovensku, ale aj vo svete Demo, a i.,

(2007). Prírastky obyvateľstva z vnútornej migrácie sú do istej miery

ovplyvnené prípravou a následne realizáciou významných investičných

zámerov, ktoré pôsobia na danom území ako faktory. Z výsledkov vyplýva,

že uvedené faktory chýbajú v obciach mikroregiónu. Opačná situácia by

výrazne pomohla pritiahnuť pracovnú silu a postupne zvyšovať životnú

úroveň sledovaných obcí, ale v konečnom dôsledku aj mikroregiónu.

Agenda 21 identifikuje populačný rast ako jeden

z najdôležitejších prvkov ovplyvňujúcich dlhodobú udržateľnosť. Veľmi

rýchly rast populácie môže spôsobiť napätie v kapacitných možnostiach

krajiny pri vysporiadavaní sa s mnohými ekonomickými, sociálnymi

a environmentálnymi problémami. Predovšetkým vtedy, keď sa rýchly rast

populácie objaví súčasne s biedou, nedostatočným prístupom k zdrojom,

alebo súčasne s neudržateľnými modelmi výroby a spotreby, prípadne ak sa

k nemu dochádza v ekologicky nestabilných oblastiach (MŽP, 2001).

Takáto situácia sa v obciach mikroregiónu nevyskytuje, naopak sme

zaznamenali priaznivejšie podmienky pre rozvoj populačného rastu

z pohľadu hustoty obyvateľstva. Je však potrebné podotknúť, že sociálna

infraštruktúra (hlavne pracovné príležitosti), by sa mala zlepšiť.

Na Slovensku dôsledkom politických zmien v roku 1989 sa

postupne výrazne zmenil prirodzený demografický vývoj obyvateľstva.

Prispeli k tomu zhoršené životné podmienky mladých ľudí pri zakladaní

rodiny. Klesá vôľa vstúpiť do manželstva a zakladať si rodinu kvôli

finančnej nedostupnosti bytov, obavy zo straty zamestnania a zvýšených

životných nákladov (MŽP, 2001). Na základe našich výsledkov môžeme

usúdiť, že v obciach mikroregiónu obyvateľstvo starne, čo môže byť aj

dôsledok zhoršených životných podmienok a možností mladých ľudí.

Do ekonomického procesu sa zapája ekonomicky aktívne obyvateľstvo, t. j.

obyvateľstvo v produktívnom veku (Papcunová, 2006). Jeho podiel vo vekovej

štruktúre v mikroregióne Požitavie-Širočina je 59,10 – 60,34 %. Táto skupina ľudí

vytvára hodnoty pre predproduktívne obyvateľstvo, ktoré sa do pracovného procesu len

pripravuje. Predproduktívny vek obyvateľov v sledovaných obciach mikroregiónu

66

je15,80 – 18,00 % a poproduktívny vek 24,92 – 25,26 %. Z vekovej štruktúry, ako sme

už v práci spomenuli, vyplýva, že 4 vybrané obce mikroregiónu starnú.

Z dlhodobejšieho pohľadu má plodnosť v Slovenskej republike

klesajúci trend. Čoraz viac nadobúdajú obce mikroregiónu črty

západoeurópskeho reprodukčného modelu, ktorý sa prejavuje okrem iného i

odkladom pôrodov do vyššieho veku, nárastom priemerného veku matiek

pri pôrode (i pri prvom pôrode), ako i vyššou úrovňou mimomanželskej

plodnosti. Významnú úlohu v realizácií reprodukčných zámerov

obyvateľstva zohráva i antikoncepcia, ktorá do istej miery determinuje

konečnú úroveň plodnosti (Vaňo, 2007).

Veľká alebo narastajúca hustota obyvateľstva môže ohroziť

udržateľnosť chránených lesných oblastí a ekologicky nestabilnej alebo

marginálnej krajiny. Súčasne sa hustota obyvateľstva považuje za hybnú

silu technologických zmien výrobného procesu a vysoká koncentrácia

obyvateľstva na obmedzenom území je základnou charakteristikou

mestských území. Vysoká koncentrácia však znamená aj zvýšenie

požiadaviek na zamestnanie, bývanie, pohodlie, sociálnu bezpečnosť, služby

a na environmentálnu infraštruktúru a odpadové hospodárstvo (MŽP SR,

2001). V sledovaných obciach mikroregiónu dôvody pomerne vysokej

dochádzky za prácou spočívajú v nedostatku pracovných príležitostí v rámci

obcí, ktorá núti obyvateľstvo odchádzať za prácou do okresného mesta Zlaté

Moravce, resp. aj do iných okolitých miest. Zvýšenie možnosti zamestnania

je schodnou cestou k riešeniu mnohých sociálnych problémov.

V súčasnej dobe rastie význam výsledkov populačných prognóz. Využitie

výsledkov týchto prognóz je nevyhnutné pri tvorbe hospodárskej politiky krajiny,

plánovaní regionálneho rozvoja, rozvoja na lokálnej úrovni a v ďalších oblastiach

(Bleha, 2005). Pri výpočte odhadu trendu vývoja populácie v sledovaných obciach

mikroregiónu do roku 2015, 2020 a 2025 sme vychádzali z vývoja populácie v rokoch

2001-2007.

V obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina v roku 2007 žilo 11 428 obyvateľov.

Za predpokladu, že sa aj v budúcnosti udrží trend vývoja populácie zaznamenaný

v rokoch 2001-2007, počet obyvateľov bude klesať. Pri -0,9 % populačnom raste sa

oproti roku 2001 zníži počet obyvateľov mikroregiónu do roku 2015 o 807 a do roku

2025 o 1726 obyvateľov (Tab. 14). V porovnaní s prognózou, ktorú vykazuje

67

Štatistický úrad pre Nitriansky kraj je situácia v mikroregióne o niečo priaznivejšia ako

v Nitrianskom kraji, nakoľko výpočtom percenta populačného rastu od roku 2007 do

roku 2025 sme zistili, že populácia v Nitrianskom kraji sa bude znižovať o 2,18 %,

zatiaľ čo v mikroregióne len o 1,61 %. Podstatne nižší úbytok obyvateľstva – -0,08 % sa

očakáva v Slovenskej republike (ŠÚ SR, 2009). Z celosvetového hľadiska sa

zaznamenáva rast globálnej populácie o 1,26 %, ale do roku 2050 sa očakáva pokles na

0,46 % (Lomborg, 2006).

Vzhľadom k zápornému koeficientu populačného rastu sa pravdepodobne

populácia v obciach mikroregiónu Požitavie-Širočina zdvojnásobovať nebude.

Z globálneho hľadiska, vyspelé krajiny zdvojnásobujú svoje populácie približne za 120

rokov, zatiaľ čo rozvojovým krajinám stačí na zdvojnásobenie 30 rokov (Stead a Stead,

1998).

68

6 Návrh na využitie výsledkov

Vývoj populácie v 4 sledovaných obciach mikroregiónu Požitavie–Širočina sa

vyznačuje úbytkom populácie, ktorý je charakteristický aj pre vyspelé krajiny.

Vzhľadom k tomu že v nasledujúcom 50 ročnom období sa v Európe očakáva pokles

populácie zo súčasných 13 % z globálnej populácie na menej ako 7 %, výraznejšie

prírastky počtu obyvateľov v obciach mikroregiónu vo všeobecnosti neočakávame

a táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v rámci celého mikroregiónu.

Zvrátenie trendu úbytku populácie by sa mohlo dosiahnuť podporou hromadnej

a individuálnej bytovej výstavby. Vytvorením podmienok vhodných pre rozvoj bytovej

výstavby by sa mohol do určitej miery eliminovať negatívny vývoj prirodzeného

prírastku. Zároveň by sa podporila imigrácia do obcí mikroregiónu. Odporúčame

informovanie verejnosti prostredníctvom médií o benefitoch mikroregiónu Požitavie-

Širočina.

Odporúčame zatraktívniť obce mikroregiónu Požitavie–Širočina pre vybrané

skupiny pracovnými príležitosťami, aby sa zvýšila pracovná migrácia. Vzhľadom na

situáciu v počte nezamestnaných osôb a zároveň vysokú mieru ekonomickej aktivity

bude potrebné modernizovať aktívne opatrenia na trhu práce a zaviesť také formy, ktoré

zabezpečia efektívnu, komplexnú a dlhodobú asistenciu najmä pre rizikové skupiny.

Ak sa vytvoria priaznivé podmienky na realizáciu agroturistiky v obciach,

domnievame sa, že sa začne postupne zlepšovať stav životného prostredia, kvalita

života obyvateľov, ponuka pracovných príležitostí, sociálna situácia, čo môže prispieť

k spokojnosti občanov žijúcich v obciach, k ich blahobytu a k celkovému

ekonomickému a sociálnemu rozvoju. V obciach, v ktorých sme zaznamenali najmenšie

prirodzené prírastky navrhujeme podporovať programy na zlepšenie podmienok

mladých ľudí pri zakladaní rodiny a tým zvýšiť prirodzený prírastok v obci.

Navrhujeme, aby obecné zastupiteľstvá schválili príspevky pri narodení dieťaťa

a vytvárali priaznivé podmienky na využívanie voľného času.

Obyvateľstvo je jednou z určujúcich zložiek determinujúcou regionálny rozvoj.

Výsledky odhadu počtu obyvateľov navrhujeme využiť v plánovaní sociálnej

infraštruktúry, v Plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí mikroregiónu.

Obce majú možnosť uchádzať sa o finančné prostriedky z Európskej únie

prostredníctvom programu Leader. Výsledky by mohli pomôcť Miestnej akčnej skupine

69

k zlepšeniu riadenia a využitia vnútorného rozvojového potenciálu, pri rozhodovacom

procese výberu projektov v rámci realizácie projektov programu Leader a tým podporiť

aj zvýšenie zamestnanosti v mikroregióne.

70

7 Záver

Na základe analýzy a hodnotenia vývoja sledovaných indikátorov udržateľného

rozvoja sme dospeli k nasledovným záverom:

o 4 vybrané obce patriace mikroregiónu Požitavie-Širočina, Čaradice, Volkovce,

Veľké Vozokany a Vieska nad Žitavou sa vyznačujú nižším populačným rastom.

v porovnaní s vývojom v Slovenskej republike.

o Hlavnou príčinou úbytku populácie bol nepriaznivý vývoj prirodzeného

prírastku, ktorý bol výsledkom nízkej pôrodnosti a vysokej úmrtnosti.

o 4 sledované obce mikroregiónu patria medzi migračne ziskovú oblasť, napriek

tomu migrácia nebola schopná vyrovnať straty spôsobené negatívnym vývojom

prirodzeného prírastku.

o Vzhľadom k zápornému koeficientu populačného rastu sa populácia

hodnotených 4 obcí mikroregiónu zdvojnásobovať nebude .

o Veková štruktúra obyvateľstva v obciach bola v porovnaní s vývojom vekovej

štruktúry mikroregiónu a SR približne rovnaká.

o Z vekovej štruktúry vyplýva, že obyvateľstvo hodnotených obcí starne

a podobne sa vyvíja aj mikroregión Požitavie-Širočina. Je to spôsobené vyšším

percentuálnym zastúpením poproduktívneho veku obyvateľstva v pomere

k predproduktívneho veku obyvateľstva. Index starnutia v roku 2007 vo

vybraných obciach mikroregiónu je nasledovne, Čaradice (1,58), Volkovce

(2,75), Veľké Vozokany (1,39), Vieska nad Žitavou (2,47), v mikroregióne

(1,75). Priemerný index starnutia v Slovenskej republike je 1,27. Nitriansky kraj

má priemernú hodnotu 1,55.

o Počet obyvateľov vo vybraných 4 obciach mikroregiónu sa pohyboval od 280 do

1707. Priemerná hustota obyvateľstva v roku 2007 v obci Čaradice bola 29,21

obyvateľov/km2, v obci Volkovce 87,85 obyvateľov/km2, v obci Veľké

Vozokany 51,32 obyvateľov/km2, v obci Vieska nad Žitavou 82,36

obyvateľov/km2 a v celom mikroregióne bola 72,37 obyvateľov/km2.

Mikroregión má pätnásť obcí s počtom obyvateľov 11 428. V porovnaní so

slovenským priemerom (109,9 obyvateľov/km2) je to o 37,53 obyvateľov/km2

menej (Obr.23).

71

o Za predpokladu, že sa aj v budúcnosti udrží trend vývoja populácie

zaznamenaný v rokoch 2001-2007, počet obyvateľov v spomínaných obciach

bude klesať.

o Z hľadiska vývoja miery nezamestnanosti pokračoval výrazný trend znižovania

počtu uchádzačov o zamestnanie, až do obdobia celosvetovej hospodárskej

krízy, kedy sa zvýšila miera nezamestnanosti v sledovaných obciach aj v celom

mikroregióne.

72

8 Použitá literatúra

BALÁŽOVÁ, E. a i. 2006. Verejná politika a miestna samospráva: štyri princípy

spravovania. Nitra: Ústav verejnej politiky v Bratislave, 2006. 234 s. ISBN 80-89244-13-0

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2002. Regionálna ekonomika. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2002. 186 s. ISBN 80-8069-007-3

BUČEK, M. a i. 2004. Priestorová ekonomika. Bratislava: Ekonomická univerzita

v Bratislave, 2003. 160 s. ISBN 80-225-1816-6.

BÚŠIK, J. a i. 2003. Verejná správa a regionálny rozvoj (vývoj po roku 1990).

Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2003. 79 s. ISBN 80-225-1719-4.

BRUNDTLAND, G. H. et al. 1987. Our Common Future. 1. vyd. Oxford : Oxford

University Press, 1987. 400 s. ISBN 0-19-282080-X.

Commission of the European Community. 1993. Towards Sustainability: A European

Community Program Office of Official Publs. of the European Communities,

Luxemburg.

COTTER, B. - HANNAN, K. 1999: Our Community Our Future: A Guide to Local

Agenda 21. Commonwealth of Australia, Canberra, ISBN 0642 546 584, p. 183-184.

CROCKER, D. 1990. Principles of Just, Participatory, Eco-development and Criteria

of Sustainable Development. In: Engels, J. R., Engels J.G., Eds. Ethic of Environmental

and Development, University of Arizona Press, Tuscon, AZ, 1990.

DEMO, M. et al. 1999. Trvalo udržateľný rozvoj : Život v medziach únosnej kapacity

biosféry. 1. vyd. Nitra : SPU, 1999. 400 s. ISBN 80-7137-611-6.

DEMO, M. et al. 2007. Udržateľný rozvoj - Život v medziach únosnej kapacity biosféry.

Nitra Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2007. 440 s. ISBN 978-80-8069-826-3

DEMO, M. - BIELEK, P. - HRONEC, O. 1999. Trvalo udržateľný rozvoj. Nitra:

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 1999. 400 s. ISBN 80-7137-611-6.

73

ENGELS, J. R., ENGELS J.G. (eds.) 1986.. Ethic of Environmental and Development,

University of Arizona Press, Tuscon, AZ, 1990.

HEILIG, G. K. 1997 Sustainable development – ten arguments against a biologistic

„slow-down“ philosophy of social and economic development. Int. J. sust. Develop.

World Ecol. 4: 1-16, 1997.

HUBA, M. 1996. Uplatnenie filozofie trvalej udržateľnosti pri hodnotení návrhov

rozvojových koncepcií. Ing. Kozová, M. et al. 1996. Strategické environmentálne

hodnotenie (SEA) ako jeden z nástrojov realizácie environmentálnej politiky a stratégie

trvalo udržateľného rozvoja, Projekt MŽP SR Bratislava, 1. Časť: s. 55-74.

HUDEKOVÁ, Z. - MEDERLY, P. 2003. Spoločné európske indikátory udržateľného

rozvoja miest – pilotný projekt v Slovenskej republike. 1. vyd. Bratislava : REC

Slovensko, 2003. 98 s. ISBN 80-968850-6-5.

KASALA, K. a i. 1999. Cieľ a prostriedky regionálno-geografického prístupu.

Teoreticko-metodologické problémy geografie, príbuzných disciplín a ich aplikácií.

Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999. 191-196 s. ISBN 80-223-1434-3.

KLINDA, J. 1996. Agenda 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. 1. vyd.

Bratislava: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 1996. 520 s. ISBN

80-88833-03-5.

KLINDA, J. a i. 2001. Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj. Bratislava: Ekonomická

univerzita v Bratislave, 2001. 784 s. ISBN 80-88833-03-5.

KONEČNÁ, A. a i. 2004. Regionálna spolupráca v cestovnom ruchu, 1. vyd. Bratislava

Ekonóm, 160 s. ISBN 80-225-1816-6.

KOZOVÁ M. Príloha Obecných novín č. 2-3/2003. Miestna agenda 21 na Slovensku:

metodická príručka, s. 7-74.

KRASNEC, P. - KOZOVÁ, M. 2000. Trvalo udržateľný rozvoj : Ochrana biodiverzity.

1. vyd. Nitra, 2000.128 s. ISBN 80-7137-854-2.

LOMBORG, B. 2006. Skeptický ekolog. Jaký je skutečný stav světa? Praha : Dokořán,

1996. 587 s. ISBN 80-7363-059-1.

74

MEADOWS, D. H. - MEADOWS D. L. - RANDERS, J. 1972. The Limits to Growth. 1.

vyd. New York : Universe Books, A Potomac Associates Book, 1972. 205 s.

MEDERLY, P. et al. 2001. Trvalo udržateľný rozvoj – výzva pre Slovensko,1. Vyd.

Bratislava: REC Slovensko, 2001. 127 s.

MEDERLY, P. 2001. Indikátory trvalo udržateľného rozvoja. Prehľad vývoja

a vyhodnotenie s dôrazom na Slovenskú republiku. Bratislava: REC Slovensko, 2001.

69 s. ISBN 80-968850-7-3.

MEDERLY, P. 2003. Využitie Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja

Slovenskej republiky na miestnej úrovni. Bratislava: REC Slovensko, 2003. 33 s.

HUDEKOVÁ, Z. - MEDERLY, P. 2003. Spoločné európske indikátory udržateľného

rozvoja miest – pilotný projekt v Slovenskej republike. 1. vyd. Bratislava : REC

Slovensko, 2003. 98 s. ISBN 80-968850-6-5.

MURCOTT, S. 1997. Sustainable Development: A Meta Review of Definitions,

Principles, Criteria, Indicators, Conceptual Frameworks, Information Systems.

Research Environmental Engineer, Massachusetts Institule of Technology,

Massachusetts, 37 s.

NÁTR, L. a i. 2005. Rozvoj trvale neudržateľný Praha: Karlova univerzita v Prahe, 2005.

102 s. ISBN 80-246-0987-8

PAPCUNOVÁ, V. - BALÁŽOVÁ, E. - JARÁBKOVÁ, J. 2007. Cestovný ruch

a samospráva. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2007. 100 s.

ISBN 978-80-8069-862-1.

PEARCE, D., 1987. Foundations of an Ecological Economies. Ecological Modeling.

London, Vol. 38.

PLESNÍK, P. a i. 1999. Vymedzenie a ocenenie regiónov cestovného ruchu na území

SR, Bratislava: 234-237 s. ISBN 80-233-0068-7.

SIMONOVIC, S. - LENCE, B. - BURN, D. 1994. Sustainability Criteria: An

Application to the Hydropower Industry. Manuscript on the file at the Department of

Civil and Geological Engineering, University of Manitoba. Winnipeg, Canada.

75

United Nations Center for Human Settlements (Habitat). 1997. Monitoring Human

Settements with Urban Indicators – Guide (Draft). Global Urban Observatory, Nairobi,

Kenya. s. 10-11.

VAVROUŠEK, J. 1984. Projekt prognózy životného prostředí. VÚ VTR Praha.

Zákon č. 351/2004 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2004, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 565/2001 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o investičných stimuloch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 254/1998 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o verejných prácach.

Zákon č. 24/2006 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 17/1992 Z. z. o životnom prostredí

Ostatné bibliografické odkazy:

Rezolúcia Európskeho parlamentu k rozvoju cestovného ruchu, 2002.

76

9 Prílohy

Príloha č. 1: mapa Mikroregiónu Požitavie-Širočina, administratívne členenie

Príloha č. 2: mapa Mikroregiónu Požitavie-Širočina, rudné plochy, lesné

a poľnohospodárskej areály, vodné toky

Príloha č. 3: CD médium – diplomová práca v elektronickej podobe, prílohy

v elektronickej podobe

77

Volkovce

Nemčiňany

Vieska nad Žitavou

Slepčany

Červený Hrádok

Malé Vozokany

Veľké Vozokany

Tajná

Nevidzany

Nová Ves nad Žitavou

Čierne Kľačany

Čaradice

Tekovské Nemce

Tesárske Mlyňany

Choča

Mikroregión Požitavie-Širočina Príloha č. 1Administratívne členenie

Geografická poloha mikroregiónuv rámci kraja

78

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S

#S #S #S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S #S#S#S

#S #S #S

#S #S #S #S #S #S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S

#S#S

#S

#S

#S#S#S#S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S#S

#S #S #S

#S #S#S#S

#S #S #S #S

#S#S

#S #S #S#S#S #S#S #S

#S #S #S#S#S#S#S#S

#S #S

#S#S #S

#S#S#S#S

#S#S #S

#S

#S#S#S#S#S

#S #S#S

#S#S#S #S

#S #S#S#S#S#S

#S#S

#S#S #S#S#S

#S#S #S

#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S #S

#S #S#S

#S#S#S

#S

#S

#S#S

#S#S

#S

#S#S

#S#S

#S

#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S #S

#S#S

#S

#S

#S #S#S

#S#S

#S #S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S #S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S

#S#S#S #S#S#S

#S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S #S#S#S

#S#S #S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S#S#S#S#S#S

#S#S #S #S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S #S#S#S#S

#S#S #S#S

#S#S#S

#S#S

#S

#S#S#S

#S #S#S#S

#S#S#S #S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S #S#S#S#S

#S#S#S

#S#S #S

#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S #S

#S#S

#S#S#S

#S

#S#S#S

#S #S#S #S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S #S#S#S #S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S #S#S #S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S #S

#S#S

#S

#S#S#S #S

#S #S #S#S

#S #S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S

#S #S#S #S #S #S

#S#S#S

#S #S#S #S#S #S

#S #S#S #S

#S#S#S #S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S

#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S

#S #S #S#S#S#S#S

#S #S#S#S #S #S

#S#S#S#S

#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S

#S #S#S #S#S #S#S

#S#S

#S #S

#S#S #S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S #S #S

#S#S #S

#S

#S#S#S

#S #S#S #S#S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S #S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S #S

#S

#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S #S

#S #S

#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S#S

#S#S

#S #S#S#S#S #S

#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S #S

#S#S#S

#S#S

#S#S #S#S #S

#S #S#S #S#S #S

#S#S #S#S #S#S #S

#S #S#S

#S#S#S#S #S

#S

#S#S #S

#S #S#S #S #S

#S#S#S

#S#S #S#S

#S#S #S#S#S#S #S

#S

#S#S #S

#S #S#S #S#S #S#S

#S#S #S

#S #S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S

#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S

#S #S#S#S#S#S #S#S #S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S #S #S#S #S #S

#S #S #S

#S#S #S

#S

#S#S

#S#S

#S#S#S #S#S

#S#S

#S#S#S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S #S

#S #S#S

#S #S#S #S

#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S #S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S

#S#S #S

#S#S #S#S

#S#S#S

#S#S #S

#S #S#S

#S #S #S

#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S#S#S

#S #S #S #S #S #S #S#S

#S#S

#S#S #S

#S #S#S

#S #S#S

#S #S #S#S #S #S

#S #S #S

#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S

#S

#S#S #S

#S#S

#S #S #S #S #S

#S#S#S #S#S #S

#S#S#S

#S#S #S

#S#S#S #S#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S#S

#S#S#S#S #S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S

#S#S

#S

#S#S #S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S #S#S #S

#S#S#S#S #S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S #S

#S #S #S#S #S

#S #S#S #S#S #S#S #S

#S #S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S #S

#S

#S#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S

#S#S

#S #S #S

#S#S

#S

#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S #S #S #S

#S #S #S #S #S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S#S#S#S #S #S #S#S #S#S #S #S#S#S

#S#S #S #S#S

#S#S #S#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S#S

#S#S

#S#S #S#S #S#S#S

#S#S

#S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S

#S #S#S #S#S #S

#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S #S

#S#S #S#S#S#S#S

#S #S#S#S

#S #S#S#S

#S#S#S#S#S #S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S

#S#S

#S#S #S#S #S#S#S#S

#S #S#S#S

#S#S#S #S

#S#S#S

#S #S#S #S

#S#S#S #S

#S #S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S

#S

#S

#S #S#S #S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S

#S#S

#S#S

#S #S#S#S #S#S

#S

#S

#S#S

#S

#S #S#S #S #S

#S#S #S

#S#S#S#S #S

#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S #S #S#S

#S#S #S

#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S

#S #S#S #S#S#S

#S #S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S #S

#S

#S#S

#S #S#S

#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S

#S #S

#S#S

#S#S#S

#S

#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S #S#S#S#S

#S#S#S #S#S

#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S

#S#S #S

#S #S#S

#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S #S

#S #S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S #S#S #S

#S#S#S #S#S #S

#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S

#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S

#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S

#S #S#S

#S

#S#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S #S#S

#S#S#S#S

#S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S #S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S #S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S

#S #S#S

#S #S#S#S

#S#S#S#S #S

#S#S#S

#S#S

#S #S#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S #S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S #S#S #S#S#S

#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S #S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S

#S #S#S #S#S #S#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S

#S#S#S

#S#S #S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S #S

#S#S

#S#S #S

#S #S#S #S#S

#S#S#S#S #S

#S #S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S

#S #S#S #S

#S #S#S

#S#S #S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S #S

#S #S#S #S

#S #S#S

#S#S #S

#S

#S#S #S#S#S #S

#S#S #S

#S#S#S#S#S#S #S#S #S #S #S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S #S #S#S #S #S

#S#S #S

#S#S#S #S

#S#S#S

#S#S

#S#S#S #S#S

#S #S #S #S#S #S #S #S #S

#S#S #S#S

#S #S#S#S #S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S

#S #S #S#S#S #S#S#S #S#S

#S #S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S #S #S#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S

#S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S #S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S #S#S #S#S #S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S #S

#S #S#S

#S#S#S#S#S #S

#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S #S#S#S#S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S

#S#S #S#S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S #S #S #S#S#S #S#S

#S

#S#S

#S #S#S #S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S #S #S#S #S #S

#S #S#S#S

#S#S #S

#S#S #S #S #S #S #S#S #S #S #S

#S#S #S#S#S#S

#S#S#S #S #S #S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S #S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S #S#S#S

#S #S#S#S#S #S#S#S#S #S

#S #S#S #S#S #S #S

#S #S#S#S

#S#S#S #S #S #S

#S#S#S#S#S#S #S#S#S

#S#S #S

#S#S #S

#S #S#S #S

#S #S #S #S #S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S

#S #S#S

#S #S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S #S

#S #S#S#S#S #S#S#S

#S#S#S #S

#S#S#S #S#S#S

#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S

#S#S#S#S #S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S #S #S #S #S

#S #S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S

#S #S #S #S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S #S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S #S #S #S #S#S#S #S

#S#S #S

#S#S#S #S#S #S

#S#S #S#S #S

#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S #S

#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S#S #S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S #S

#S

#S #S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S #S #S#S

#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S #S#S#S#S

#S#S#S #S#S #S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S #S#S #S

#S#S#S

#S #S #S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S #S#S#S#S#S#S #S

#S#S #S #S #S #S

#S#S

#S#S#S

#S#S#S #S

#S#S#S #S

#S #S#S #S #S#S #S

#S#S

#S#S#S#S #S

#S#S#S #S

#S#S#S #S

#S #S#S #S#S #S

#S#S#S #S

#S#S#S #S#S#S#S #S

#S #S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S #S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S #S #S #S #S #S #S #S#S

#S#S#S #S

#S#S#S#S#S #S

#S #S#S #S#S#S

#S #S#S #S

#S #S #S #S #S #S #S #S#S #S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

Choèa

TesárskeMlyòany

Vieska nadŽitavou

Nová Ves nad Žitavou

Slepèany

Èierne K¾aèany

Ve¾ké Vozokany

Malé Vozokany

Èervený Hrádok

Nevidzany

Tajná

Nemèiòany

Volkovce

Èaradice Tekovské Nemce

Lesné a poloprírodné areályForest and semi-natural areas

les forestkroviny scrubs

orná pôda arable land

vinice / sadyvineyards / orchards

gardens outside the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu

permanent crops - meadowsTTP - lúky

permanent crops - pasturesTTP - pasienky

Po¾nohospodárske areály Agricultural areas

areály po¾nohospod. a priem. podnikovareas of agricultural and industrial firms

intra-urban area

Funkèné plochy Funktional areas

Dopravné prvkycesty 1. triedy main roads

cesty 2. a 3. triedy secondary and minor roads

po¾né cesty spevnené field roads standing

field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené

railwaysželeznice

Transport elements

LEGENDA :

á Jozef Záhorský, Ing. zdroj dát: ZM 10

rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs

Vodné toky a plochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds

vodný tok s prirodzeným korytomwater streams with natural beds

vodný tok s upraveným korytomwater streams with regulated beds

Water streams and bodies

#S#S #S sprievodná vegetácia komunikáciílinear vegetation accompanying communications

katastrálna hranicacommunal boundary

intravilán (intra-urban area)

Lesné a poloprírodné areályForest and semi-natural areas

les forestkroviny scrubs

orná pôda arable land

vinice / sadyvineyards / orchards

gardens outside the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu

permanent crops - meadowsTTP - lúky

permanent crops - pas turesTTP - pasienky

Po¾nohospodárske areály Agricultural areas

areály po¾nohospod. a priem. podnikovareas of agricultural and industrial firms

intra-urban area

Funkèné plochy Funktional areas

Dopravné prvkycesty 1. triedy main roads

cesty 2. a 3. triedy secondary and minor roads

po¾né cesty spevnené field roads standing

field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené

railwaysželeznice

Transport elements

LEGENDA :

á Jozef Záhorský, Ing. zdroj dát: ZM 10

rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs

Vodné toky a plochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds

vodný tok s prirodzeným korytomwater streams with natural beds

vodný tok s upraveným korytomwater streams with regulated beds

Water streams and bodies

#S#S #S sprievodná vegetácia komunikáciílinear vegetation accompanying communications

katastrálna hranicacommunal boundary

intravilán (intra-urban area)

Lesné a poloprírod né areályForest and semi-natural areas

les forestkroviny scrubs

orná pôda arable land

vinice / sad yvineyards / o rchards

gardens outs ide the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu

permanent c rops - mead owsTTP - lúky

permanent c rops - pas turesTTP - pasienky

Po¾noho spodárske areály Agricultural areas

are ály po¾nohospod. a priem. pod nikovareas of agricult ural and indu strial firms

intra-urban area

Funkèné plochy Funktional areas

Dopravné p rvkyce sty 1. trie dy main roads

ce sty 2. a 3. triedy secondary and minor roads

po¾né cesty spevnené field roads standing

field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené

ra ilwaysže leznice

Transport elements

LEGENDA :

á Jozef Záhorský, Ing. zd roj dát: Z M 10

rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs

Vodné toky a pl ochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds

vodný tok s prirod zeným korytomwater stre ams with natural beds

vodný tok s uprave ným korytomwater stre ams with regulated beds

Water streams a nd bodies

#S#S #S sprievodná vegetácia komun ikáciílinear vegetation accompanying communication s

katastrálna hranicacommunal boundary

intravilán (intra-urban area)

Lesné a poloprírodné areályForest and semi-natural areas

les forestkroviny scrubs

orná pôda arable land

vinice / sadyvineyards / orchards

gardens outside the intra-urban areazáhrady mimo intravilánu

permanent crops - meadowsTTP - lúky

permanent crops - pasturesTTP - pasienky

Po¾nohospodárske areály Agricultural areas

areály po¾nohospod. a priem. podnikovareas of agricultural and industrial firms

intra-urban area

Funkèné plochy Funktional areas

Dopravné prvkycesty 1. triedy main roads

cesty 2. a 3. triedy secondary and minor roads

po¾né cesty spevnené field roads standing

field roads non-standingpo¾né cesty nespevnené

railwaysželeznice

Transport elements

LEGENDA :

á Jozef Záhorský, Ing. zdroj dát: ZM 10

rybníky a vodné nádržeponds and water reservoirs

Vodné toky a plochyobèasný vodný tok s prirodzeným korytomintermittent water streams with natural beds

vodný tok s prirodzeným korytomwater streams with natural beds

vodný tok s upraveným korytomwater streams with regulated beds

Water streams and bodies

#S#S #S sprievodná vegetácia komunikáciílinear vegetation accompanying communications

katastrálna hranicacommunal boundary

intravilán (intra-urban area)

Mikroregión Požitavie-Širočina Príloha č. 2

79

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S #S#S#S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S #S#S

#S #S #S#S#S#S#S

#S#S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S #S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S #S#S#S

#S #S #S

#S #S #S #S #S #S

#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S

#S#S

#S

#S

#S#S#S#S#S #S#S

#S#S#S#S#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S

#S#S#S

#S#S#S

#S#S

#S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S#S #S

#S#S#S#S#S #S

#S#S

#S#S #S

#S #S#S #S#S

#S#S#S#S #S

#S #S#S

#S#S

#S#S#S#S#S#S#S#S

#S#S#S #S

#S #S#S #S

#S #S#S

#S#S #S#S

#S#S#S#S#S

#S#S#S

#S#S#S#S

#S#S#S #S#S #S

#S #S#S #S

#S#S#S #S

#S

#S#S #S#S#S #S

Choèa

TesárskeMlyòany

Vieska nadŽitavou

Nová Ves nad Žitavou

Slepèany

Èierne K¾aèany

Ve¾ké Vozokany

Malé Vozokany

Èervený Hrádok

Nevidzany

Tajná

Nemèiòany

Volkovce

Èaradice Tekovské Nemce