OBSAH - scss.skscss.sk/eommlspj/_data/VEGA 2002-2004/STUDENTI/ZAVERECNE PROJEKTY…2 ZÁVEREČNÝ PROJEKT STU KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE

1

ZÁVEREČNÝ PROJEKT

KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY

STU MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ

FAKULTA V TRNAVE

OBSAH

1. Úvod………………………………………………………………………………...3

2. Teoretická časť - logistický reťazec v environmentálne orientovanom podniku........5

2. 1 Podniková logistika..............................................................................................5

2. 1. 1 Základné pojmy v logistike............................................................................5

2. 1. 2 Obsah informačného systému v základných oblastiach podnikovej logistiky....7

2. 1. 3 Integrovaný logistický manažment.................................................................9

2. 1. 4 Zásobovanie.................................................................................................11

2. 1. 4. 1 Hodnotenie a výber dodávateľov............................................................12

2. 1. 4. 2 Zásobovacie rozhodovanie......................................................................15

2. 1. 5 Skladovanie..................................................................................................16

2. 1. 5. 1 Vplyv metódy Just in time na dodávateľa................................................17

2. 2 Systémy environmentálneho manažérstva.............................................................18

2. 2. 1 Základné pojmy............................................................................................18

2. 2. 2 Základná charakteristika systémov environmentálneho manažérsta................20

2. 2. 3 Štandardy pre zavedenie EMS.......................................................................21

2. 2. 4 Hlavné kroky pri budovaní EMS....................................................................23

2. 2. 5 Nástroje a metódy budovania EMS................................................................25

2. 2. 6 Celkové výhody z vybudovania Systému environmentálneho manažérstva......26

2. 3 Environmentálne vhodný výrobok........................................................................27

2. 3. 1 Ciele..............................................................................................................28

2. 3. 2 Základné princípy...........................................................................................28

2. 3. 3 Značka Environmentálne vhodný výrobok......................................................28

2. 3. 4 Inštitucionálne prvky programu......................................................................30

2. 3. 5 Porovnanie programu so systémami environmentálneho označovania výrobkov

v zahraničí....................................................................................................................31

2. 3. 6 Environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov.....................................33

2. 3. 7 Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov

v Slovenskej republike..................................................................................................33

2




FAKULTA V TRNAVE

3. Analýza súčasného stavu environmentálne orientovaného logistického reťazca

v Chemosvite Svit, a. s. .............................................................................................35

3. 1 Charakteristika Chemosvitu Svit, a. s. ...............................................................35

3. 2 Analýza budovania systému environmentálneho manažérstva..............................39

3. 3 Analýza hodnotenia a výberu dodávateľov.........................................................46

3. 3. 1 Hodnotenie dodávateľov z pohľadu EMS....................................................46

3. 3. 2 Výber dodávateľov......................................................................................51

3. 4 Zásobovanie......................................................................................................52

3. 4. 1 Aplikácia metódy Just in time v Chemosvite Svit, a. s. ................................53

3. 4. 2 Optimalizácia nákupu..................................................................................53

3. 4. 3 Aplikácia metódy FIFO v a. s. Chemosvit Svit.............................................53

3. 5 Skladovanie.......................................................................................................54

3. 6 Informačné toky................................................................................................55

3. 7 Rekapitulácia v analýze dosiahnutých výsledkov................................................57

4. Záver....................................................................................................................60

Zoznam skratiek.......................................................................................................62

Zoznam použitej literatúry........................................................................................63

Zoznam príloh..........................................................................................................65

3




FAKULTA V TRNAVE

1. ÚVOD

Nemennosť je pojem, ktorým by sme určite nemohli označiť posledné roky druhého

tisícročia. Pre tieto roky sú charakteristické zmeny. Zmeny sa vždy začínajú lokálne a

v krátkom čase v globále zasahujú všetky oblasti života. Zmenami prechádza aj životné

prostredie – prostredie, v ktorom pracujeme a vytvárame nové hodnoty. Nie vždy však

v našich aktivitách postupujeme správne. Mnoho veľkých svetových koncernov ešte

v neďalekej minulosti zabúdalo, či vedome ignorovalo otázku znečisťovania životného

prostredia. Keď začal byť tento problém pre priemyselne vyspelé krajiny neúnosný -

pozostavovala sa nad ním environmentálne uvedomelá verejnosť - presunula sa výroba do

priemyselne rozvojových krajín a prenieslo sa tam aj znečisťovanie životného prostredia

v približne rovnakej miere, ako tomu bolo v materskej krajine výrobcu. Tento problém sa

doteraz nepodarilo vyriešiť, ale presun výroby našťastie nezaberá veľké percento riešenia

problému.

V posledných rokoch sa čoraz viac štátov snaží presadiť normy a zákony týkajúce sa

životného prostredia, ktoré razantne znižujú povolené množstvá škodlivín vypúšťaných do

okolia fabrík. Pri nedodržiavaní povolených maximálnych množstiev škodlivín musia

fabriky platiť vysoké pokuty, ktoré ich motivujú k ochrane životného prostredia stavaním

čističiek, filtrov, k obmedzovaniu environmentálne závadnej výroby a k iným prostriedkov

environmentálnej ochrany.

Pre podniky je to výzva, na ktorú sa snažia dať čo najuspokojivejšiu odpoveď. Proces

zavádzania systému environmentálneho manažérstva (EMS) je proces budovania

environmentálne nezávadnej výroby, ktorý je obsahom normy ISO 14 000. Je to však

dlhodobá záležitosť, ktorú si podnik musí začleniť do svojej filozofie, do svojho logistického

systému a pripravovať sa na ňu. Po zavedení EMS musí tento systém neustále dodržiavať a

v pravidelných intervaloch informovať o priebehu jeho fungovania medzinárodnú

organizáciu, ktorá mu udelila certifikát o tom, že podnik vyrába v súlade s normou ISO 14

000.

4




FAKULTA V TRNAVE

Cieľom záverečného projektu je znázorniť environmentálne orientovaný hmotný tok

logistického reťazca so zameraním sa na jeho začiatok – teda nákup environmentálne

vhodných surovín, výber dodávateľov, skladové hospodárstvo – v environmentálne

orientovanom podniku Chemosvit Svit, a. s..

To však kladie vysoké nároky na kvalitnú tímovú prácu a rozumné kompromisy

v súlade so stratégiou v záujme firmy ako celku.

Záverečný projekt sa zaoberá uplatnením logistických princípov v podniku. Je

zameraný na zásobovanie, informačný systém podniku a na skladovanie. V zásobovaní sa

kladie dôraz na výber dodávateľov a výber metódy zásobovania jedného z našich

popredných podnikov - Chemosvite Svit, a. s..

Systém environmentálneho manažérstva sa Chemosvit Svit, a. s. snaží integrovať do

všetkých oblastí podniku prostredníctvom nástrojov podnikovej logistiky. Logistika je

uvedená ako vedná disciplína a praktický nástroj moderného riadenia.

Nie je tajomstvom, že ak podnik správne integruje logistiku, zvýši sa jeho

konkurencieschopnosť a o to predovšetkým Chemosvitu Svit, a. s. ide.

5




FAKULTA V TRNAVE

2. TEORETICKÁ ČASŤ - LOGISTICKÝ REŤAZEC V

ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANOM PODNIKU

2. 1 PODNIKOVÁ LOGISTIKA

2. 1. 1 Základné pojmy v logistike

Z historického hľadiska je veľmi ťažké presne vymedziť z čoho a kde logistika

vznikla.

Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že človek bol už na úsvite dejín konfrontovaný

s riešením úloh, ktorým dnes pripisujeme logistické prvky - či už to boli úlohy spojené

s lovom, zberom plodov, či neskôr s poľnohospodárstvom alebo obchodom. Najväčší rozvoj

a využitie dosiahla logistika podľa [4] vo vojenstve pri zabezpečovacích činnostiach a pri

zabezpečovaní posunov vojenských jednotiek. Až v polovici päťdesiatych rokov nášho

storočia sa logistika začala používať v USA aj v civilných odvetviach a bola postupne

rozpracovaná na teóriu aj v praktických aplikáciách. Z USA sa logistické koncepcie

postupne začali rozširovať do Európy a iných oblastí sveta.

Dôvodom prenášania a rozširovania logistických metód do civilných oblastí bol

ekonomický rozvoj v tomto storočí, ktorý sa vyznačuje prudkým rastom podnikov.

Napriek skutočnosti, že v literatúre existuje množstvo prístupov a pohľadov na danú

problematiku, podľa [14] sa dá vysloviť zhrňujúca všeobecná definícia logistiky:

“Logistika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá optimalizáciou, koordináciou

a synchronizáciou všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie pružného

a ekonomického priebehu výrobného procesu pri optimálnych nákladoch.”

Hlavnou úlohou logistiky teda je napomáhať, ukazovať cestu k optimalizácii

a koordinácii všetkých integrálnych súčastí podniku tak, aby to viedlo k zvyšovaniu

efektívnosti celého transformaèného procesu.

V takto definovanom systéme podnikovej logistiky ako celku, by sa dali vymedziť tri

základné subsystémy, ktoré sú v literatúre [6] známe ako:

6




FAKULTA V TRNAVE

makrologistický systém - predstavuje vlastné okolie, do ktorého sú zabudované

mikrologistický systém a logistická organizácia. Je to napr. región, prípadne medzinárodný

priestor.

mikrologistický systém - predstavuje subsystém makrologistického systému; ide

napríklad o vojenskú, podnikovú, nemocničnú a inú logistiku. Je to systém, ktorý slúži

jednotlivým súkromným alebo štátnym organizáciám.

metalogistické systémy - tvoria kooperačné formy medzi mikrologistickými

systémami akéhokoľvek druhu.

V systéme podnikových funkcií vystupuje logistika ako maticová funkcia spolu

s financiami a personalistikou. Maticové funkcie sú zahrnuté v základných funkciách -

v zásobovaní, výrobe a odbyte. Všetky tieto funkcie - základné i maticové - prekrýva a spája

informačný systém podniku.

V rámci podnikovej logistiky sa podľa [14] vykonávajú tieto základné činnosti:

* zásobovanie,

* výroba,

* doprava,

* skladovanie.

Z tohto hľadiska potom rozoznávame logistiku zásobovania, respektíve logistiku

nákupných činností, výrobnú logistiku, dopravnú logistiku a skladovú logistiku.

Obsah základných logistických činností by sa dal podľa [14] v stručnosti

charakterizovať tak, že sa dotkneme esenciálnych otázok, ktoré sa tu riešia:

Logistika zásobovania - optimálny výber dodávateľov z hľadiska zabezpečenia

materiálovej likvidity, systémového riadenia kvality a optimalizácie nákladov; pružné

zabezpečovanie materiálovej likvidity; optimalizácia zásob; atď.

Výrobná logistika - všetky činnosti súvisiace s manipuláciou s materiálom,

materiálovým a informačným tokom na všetkých stupňoch výroby od vstupu až po výstup.

Dopravná logistika - činnosti súvisiace s projektovaním, prípravou a realizáciou

dopravy, vrátane výberu optimálneho spôsobu dopravy a dopravných prostriedkov, ako aj

skúmanie a spracovávanie informácií súvisiacich s týmito činnosťami.

7




FAKULTA V TRNAVE

Skladová logistika - otázky opodstatnenosti a umiestnenia skladov, výber formy

vlastníctva skladu, optimalizácia skladovacích systémov a skladových operácií, výber

a aplikácia vhodnej skladovacej technológie a podobne.

Správnou aplikáciou logistiky v systéme výrobného, obchodného, či iného podniku,

management dosiahne efektívnosť a transparentnosť celého systému, ako aj včasné

a relevantné informácie, čo pre firmu fungujúcu v podmienkach trhovej ekonomiky

vonkoncom nie je zanedbateľné.

Všetky logistické funkcie obsiahnuté v podniku pokrýva informačný systém podniku,

bez ktorého by nebolo možné dostatočne rýchlo zabezpečovať správne fungovanie výroby.

2. 1. 2 Obsah informačného systému v základných oblastiach logistiky

Medzi základné oblasti logistiky, ktoré zastrešuje informačný systém, podľa [4] patrí:

♦

♦

♦

♦

zásobovacia logistika,

výrobná logistika,

distribučná logistika,

doprava.

Zásobovac ia log i s t ika

V oblasti zásobovacej logistiky je úlohou informačného systému spracovávať

a poskytovať informácie najmä pre činnosti ako sú plánovanie potreby materiálu na plán

finálnej výroby a na plán dodávok náhradných dielov, objednávanie materiálu a uzatváranie

kúpnych zmlúv, preberanie a skladovanie materiálu, evidencia vratných obalov,

optimalizácia skladových zásob, príprava a kompletovanie materiálu pre výrobu, kontrola

zaplatenia faktúr, účtovná evidencia stavu a pohybu zásob.

Vstupné informácie tvoria materiálové normy (z kusovníkov výrobkov), ročné

a krátkodobé plány výroby a predaja, príjmové a výdajové doklady materiálu, výsledky

z inventúr stavu zásob materiálu, cenníky materiálu, údaje o dodávateľských organizáciách.

Výstupné informácie tvoria ročné a krátkodobé plány zásobovania, podklady pre

controlling a účtovnú evidenciu, štatistika pohybu materiálu.

8




FAKULTA V TRNAVE

Výrobná logistika

V oblasti výrobnej logistiky je úlohou informačného systému poskytovať informácie

najmä pre zostavenie plánu finálnej výroby, rozpis plánu finálnej výroby do komponentov a

do časových období, kumuláciu potreby a stanovenie výrobných dávok, bilancovanie

potreby kapacít strojov a pracovníkov, zostavenie krátkodobého termínovaného plánu dielní,

plánovanie kooperácií, priame riadenie výrobného procesu a hmotného toku na

pracoviskách, kontrolu ukončenia výrobných operácií, kontrolu stavu a pohybu zásob

v medziskladoch.

Vstupné informácie tvoria normatívne súbory údajov z technickej prípravy výroby,

informácie o stave zabezpečenia materiálom a náradím, efektívne fondy strojných a ručných

pracovísk, plány predaja.

Výstupné informácie sú ročný plán a krátkodobé plány výroby, kapacitné bilancie

pracovísk, vychystávacie plány materiálu, termínové plány zadávanej a odvádzanej výroby

podľa výrobných stredísk, dynamický rozvrh operácií na smenu a deň, evidenčné údaje

o priebehu výrobného procesu, inventúra medziskladov.

Distribučná logistika

V oblasti distribučnej logistiky je úlohou informačného systému poskytovať

informácie najmä pre zostavenie plánu predaja, kapacitné preverovanie požiadaviek

a objednávok, operatívne plánovanie zákaziek a evidenciu plnenia zákaziek, vystavovanie

faktúr a platobných dokladov, sledovanie obehu vratných obalov, inventarizáciu zásob

hotových výrobkov, náhradných dielov a obchodného tovaru, sledovanie výrobkov

v prevádzke u zákazníkov, sledovanie konkurenčných výrobkov.

Vstupnými informáciami sú: súbor výrobkov a náhradných dielov, súbor

odberateľských organizácií, objednávky a kúpne zmluvy, zoznamy faktúr, výdajky zo skladu

odbytu, údaje o vratných obaloch.

Výstupnými informáciami sú plány predaja, operatívne plány expedovania, faktúry

a inkasné príkazy, obratové súpisky zásob hotových výrobkov, náhradných dielov

a obchodného tovaru, štatistika predaja.

9




FAKULTA V TRNAVE

Informačný systém pre dopravu

Rieši problémy plánovania a zabezpečovania vnútropodnikovej dopravy, plánovanie

a zabezpečovanie vonkajšej dopravy vlastnými prostriedkami a prostriedkami verejných

dopravcov, optimalizáciu dopravných trás a pod. Útvar dopravy môže v prípade veľkého

rozsahu dopravných činností fungovať samostatne, alebo môže byť zaradený do útvaru

zásobovacej alebo distrubučnej logistiky.

Ak by boli spomínané oblasti logistiky navzájom izolované, neplnili by v žiadúcej

miere svoju funkciu a celý systém by bol nefunkčný.

Je nutné, aby všetky oblasti logistiky boli navzájom prepojené, teda integrované. Za

týmto účelom sa vyvinul integrovaný logistický manažment.

2. 1. 3 Integrovaný logistický manažment

Podľa [5] nastupuje v logistike v druhej polovici osemdesiatych rokov trend

integrácie logistických činností a objavuje sa pojem „integrovaný logistický manažment“.

Podniková logistika sa dostáva do vývojovej fázy, keď si dynamika všetkých s logistikou

spojených procesov vyžaduje prechod od súčtu optimalizovaných funkcií systému

k optimalizácii systému ako celku. Do popredia záujmu sa dostáva sledovanie a

vyhodnocovanie všetkých kritérií (nielen nákladov).

V praxi ide podľa [5] predovšetkým o integráciu týchto činností:

* Zásobovanie, resp. nákup:

- stanovenie optimálnej veľkosti a početnosti dodávok,

- voľba dodávateľov,

- voľba spôsobu balenia a prepravy,

- spôsob prevzatia a kontrola kvality zásielok,

- uskladňovacie a vyskladňovacie operácie,

- starostlivosť o zásoby,

- likvidácia škôd,

- hospodárenie s obalmi a prepravnými prostriedkami.

10




FAKULTA V TRNAVE

* Výrobná logistika:

- prísun surovín, materiálov a náhradných dielov do výrobných skladov,

- operačné a medzioperačné činnosti,

- tvorba výrobných jednotiek,

- odsun výrobných jednotiek do výrobných medziskladov,

- dokončenie operácií na výrobných jednotkách,

- odsun výrobného odpadu,

- výdaj a príjem náradia.

* Doprava:

- výber vhodného dopravného prostriedku,

- dodacie podmienky,

- colné odbavenie zásielok,

- nákup dopravných služieb, dojednávanie zmlúv.

* Skladovanie:

- umiestnenia skladov,

- výber formy vlastníctva skladu,

- optimalizácia skladovacích systémov a skladových operácií,

- výber a aplikácia vhodnej skladovacej technológie.

* Logistické služby:

- spolupráca pri vývoji výrobkov,

- zásobovanie konsignačných skladov,

- zabezpečenie náhradných dielov,

- recyklácia,

- likvidácia obalov.

* Fyzická distribúcia:

- prísun obalových prostriedkov, paliet a kontajnerov,

- adjustácia a balenie,

11




FAKULTA V TRNAVE

- odsun hotových výrobkov do expedičných skladov,

- starostlivosť o zásoby hotových výrobkov,

- expedícia,

- likvidácia škôd a strát,

- hospodárenie s vratnými obalmi a prepravnými prostriedkami.

Všetky tieto logistické činnosti majú svoju ekonomickú, technologickú a informačnú

stránku a mali by byť predmetom integrovaného logistického riadenia.

Podľa [13] ide v podstate o aplikáciu systémového prístupu, zameraného na riadenie

celku v logistickom manažmente.

Vytvoriť integrovaný logistický systém de facto znamená docieliť celistvé

vymedzenie, koordináciu, synchronizáciu a optimalizáciu logistických reťazcov na všetkých

úrovniach. V praxi sa uplatňuje princíp postupnej integrácie. (Aj tu platí, že musíme

budovať na existujúcej báze, na ľuďoch a ich kultúre, modifikovať stratégie a na základe

tohoto sa rozhodovať pre konkrétne kroky postupnej implementácie integrovaného

logistického systému, alebo pre radikálnu zmenu doteraz fungujúceho systému).

Postupná integrácia logistického systému sa pritom môže realizovať od vstupu po

výstup, t. j. od zásobovania, cez výrobu, až po expedíciu, alebo opačne.

2. 1. 4 Zásobovanie

Proces zásobovania environmenálne vhodnými surovinami sa iniciuje vznikom tejto

potreby v podniku. Aby ju bolo možné uspokojiť, musí zásobovacia funkcia zistiť na

relevantnom trhu zásobovania potencionálnych dodávateľov a potom z nich vybrať tých,

ktorí z hľadiska podniku čo najvýhodnejšie uspokoja túto potrebu.

S prihliadaním na výrobu environmentálne vhodných výrobkov a zavádzanie EMS

podnik uskutoční hodnotenie a výber dodávateľov.

12




FAKULTA V TRNAVE

2. 1. 4. 1 Hodnotenie a výber dodávateľov

Predpokladom rozhodnutia vo výbere dodávateľov je existencia voľby medzi

viacerými alternatívami. Cieľom prieskumu trhu je v tejto súvislosti vyhľadávanie a

zisťovanie alternatívnych dodávateľov.

Preskúmavanie zásobovacieho trhu sa má ukončiť podľa [11] až v prípadoch, kedy:

- nedajú sa vypátrať ďalšie zdroje zásobovania,

- ďalší prieskum nesľubuje ďalší efekt,

- už nie je k dispozícii ďalší čas pre pokračovanie vo vyhľadávacích akciách.

Úspech zásobovacích činností rozhodujúcim spôsobom závisí na informačnej báze,

ktorú má nakupujúci k dispozícii. Zvláštny význam pritom podľa [11] majú:

- poznatky o dodávateľoch,

- poznatky o okolitom prostredí dodávateľov na trhu,

- poznatky o spôsoboch jednania dodávateľov.

Hodnotenie dodávateľov

Pri hodnotení dodávateľa je podľa [11] najdôležitejším hľadiskom jeho výkonnosť,

nie však vo vzťahu k predmetu zásobovania ako takému, ale tiež k jeho ponuke trhových

výkonov ako celku, poprípade k celému podniku komplexne.

Všeobecné informácie o určitom dodávateľovi, ako napr. image, kapitálová základňa,

finančná a technická schopnosť, sa dopĺňajú špeciálnymi faktami o výkonnosti a schopnosti

predmetu zásobovania a objeme dodávky. Zvláštny význam majú fakty o štruktúre nákladov

dodávateľa, jeho kooperačnej pripravenosti a tiež o význame, ktorý pri danom objeme

objednávky prisudzuje odberateľovi.

Tieto všeobecné požiadavky musia byť operacionalizované ako relevantné

rozhodovacie kritériá, aby bolo možné úspešne rozhodovať o voľbe dodávateľov. Kritériá

nie sú vždy vzájomne nezávislé, ale konfliktné a okrem toho sa často vyznačujú rozdielnym

vyjadrením. Pre dosiahnutie porovnateľnosti musia byť označené na porovnateľnej základni.

Výber dodávateľov

13




FAKULTA V TRNAVE

Zásadný význam pre kvalitu výberového rozhodovania má podľa [11] predovšetkým

počet a druh zvolených kritérií. Cena, dodacia lehota a kvalita výrobkov nemôžu byť

jediným kritériom u významných materiálov, alebo rozsiahlejších objemov pri zásobovaní.

Rovnako tak je potrebné prihliadať na informácie o dodacích podmienkach, spoľahlivosti

dodacích lehôt, dodacích kapacitách, druhoch obalov, jednotkách balenia, geografických

vzdialenostiach, atď. Pre podniky, ktoré smerujú k TQM, je nevyhnutným kritériom

environmentálna nezávadnosť surovín.

V tabuľke č. 1. podľa [11] bola vedome zvolená schéma hodnotenia, s ktorým je

možné manipulovať jednoduchým spôsobom. Spoľahlivosť dodávateľov sa tu ďalej člení na

spoľahlivosť akosti, lehôt a dodaného množstva. Ku kritériám sa pridružujú definované

stupne plnenia, takže je možné ľahko zistiť príslušnú bodovú hodnotu. Celkové bodové

ocenenie každého dodávateľa sa získa dvoma spôsobmi:

- vynásobením bodovej hodnoty každého kritéria individuálnou váhou, stanovenou pre

každé kritérium,

- následným sčítaním všetkých kriteriálnych hodnôt.

Tab. č. 1. Bodové hodnotenie dodávateľov podľa [11]

14




FAKULTA V TRNAVE

5 bodov

veľmi dobrá

4 body

dobrá

3 body

neutrálna

2 body

prijateľná

1 bod

zlá

Akosť špičková presahuje

minimálne

požiadavky

zodpovedá

minimálnym

požiadavkám

leží čiastočne

tesne pod

minimálnymi

požiadavkami

nezodpovedá

v žiadnom

prípade

minimálnym

požiadavkám

Cena viac než 5%

pod

priemernou

cenou

až do 5% pod

priemernou

cenou

zodpovedá priemernej

cene

až do 5% nad

priemernou

cenou

viac než 5% nad

priemernou

cenou

Dodacia lehota viac než 10%

pod

priemernými

lehotami

až do 10% pod

priemernými

dodacími

lehotami

zodpovedá

priemerným lehotám

až do 10% nad

priemernými

lehotami

viac než 10%

nad

priemernými

lehotami

Akosť dodávky

presahujúce

zmluvné

podmienky

dodávky

presahujúce

čiastočne

zmluvné

podmienky

dodávky zodpovedajú

presne zmluvným

podmienkam

dodávky

vykazujú menšie

nedostatky

dodávky sa

musia triediť,

prípadne

odmietnuť

Lehota zmluvné

dodacie

lehoty boli

dodržané

presne

dodávky majú

časový predstih

asi 1 týždeň

dodávky majú

oneskorenie asi 2 dni,

alebo predstih viac

ako o 1 týždeň

dodávky majú

oneskorenie asi o

1 týždeň

dodávky majú

napriek

upomienkam

oneskorenie

viac ako 2

týždne

Spoľ

ahliv

osť

Dodané

množstvo

zmluvné

dodacie

množstvá boli

presne

dodržané

dodacie

množstvo

dosahuje až 5%

nad objednané

množstvo

dodacie množstvo

dosahuje až 5%

nenaplnenia, alebo

viac než 5% presahu

objednadného

množstva

dodacie

množstvo

dosahuje až 10%

nenaplnenia

objednaného

množstva

dodacie

množstvo

dosahuje viac

než 10%

nenaplnenia

objednaného

množstva

Pracovné časy, vynaložené na vyhodnotenie a výber dodávateľov, musia byť podľa

[11] primerané k pomeru medzi ekonomickou efektívnosťou (náklady/zisk) a úspešnosťou

zásobovacieho rozhodovania.

15




FAKULTA V TRNAVE

2. 1. 4. 2 Zásobovacie rozhodovanie

Logistika zásobovania súvisí predovšetkým so stanovením a zabezpečením potrieb

materiálových zdrojov pre efektívnu činnosť výrobného procesu. Zabezpečenie plynulého

priebehu zásobovania výrobného procesu je úloha mimoriadne náročná, nakoľko často ide

o stovky, ba až tisíce položiek špecifikovaných až do rozvrhovania denných výrobných úloh.

Zvládnutie tejto úlohy rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje ekonomiku výrobného procesu.

Podľa [8] sa vymedzujú tri skupiny predmetov obstarávania:

1. Vstupné materiály, medzi ktoré zaraďujeme:

a) výrobkové materiály, ktoré sa stávajú súčasťou výrobku – ide o základný a pomocný

materiál,

b) technologické materiály, najmä mazadlá, náradie a prípravky.

2. Výrobky, resp. polovýrobky.

3. Obchodný tovar.

Základným predpokladom logistiky zásobovania je fungujúci informačný systém,

ktorého úlohou je poskytovať príslušným pracovníkom včasné informácie pre prípravu

a priebeh zásobovacích činností a pre evidenciu logistických procesov.

Informačné toky zásobovania v podnikateľskej jednotke možno rozlíšiť z hľadiska

vnútorných a vonkajších väzieb. Súčasná úroveň riadenia jednoznačne preferuje

zabezpečovať toky automatizovaným spôsobom. Precízny systém zásobovania umožňuje na

základe poznatkov o výrobku, jeho odbytovej stratégii, o podmienkach výroby, o

environmentálnej orientácii podniku a dostupnosti materiálových zdrojov účinne pripraviť a

riešiť podstatným spôsobom skrátiť tzv. tradičnú dodávku, dochádza k podstatnej redukcii

zásob, skráteniu medzi príjmom materiálu a prvou výrobnou operáciou.

2. 1. 5 Skladovanie

Skladovanie, chápané ako súbor činností, je podľa [3] integrálnou súčasťou

podnikovej logistiky. Skladová logistika rieši otázky, akými sú napríklad: opodstatnenosť

16




FAKULTA V TRNAVE

a umiestnenie skladov, výber formy vlastníctva skladu, optimalizácia skladovacích systémov

a skladových operácií, výber a aplikácia vhodnej skladovacej technológie a podobne.

Súhrnne môžeme úlohu skladovania opísať vzťahom input-output. V tomto vzťahu je

dôležitý najmä objem skladovaných zásob.

Jednou z hlavných úloh logistiky v oblasti skladovania je minimalizácia objemu

skladovaného materiálu. Ideálna situácia by samozrejme nastala, keby vôbec nevznikala

potreba niečo skladovať. Tento cieľ sa však nedá vo všetkých prípadoch úplne dosiahnuť,

preto je nutné hovoriť o skladovom hospodárstve v dimenziách, ktoré mu v zahraničnej

literatúre pripisuje už samotný názov strategic warehousing (strategické skladovanie).

Skladovanie podľa [14] vo všeobecnosti plní tieto základné funkcie:

Funkcia vyrovnávacia. Ide o riešenie problémov, vznikajúcich v dôsledku:

- vzniku surovín (napr. zretie obilia a cukrovej repy),

- problémov vo vlastnom výrobnom procese,

- odbytových problémov (napr. sezónna potreba výrobkov).

Funkcia poistná. Táto funkcia skladovania je vyvolaná neistotou, či získame materiál istého

objemu a kvality, alebo k určitému termínu.

Špekulačná funkcia. Tovar sa skladuje v dôsledku špekulácie, súvisiacej s vývojom cien a

to tak v odbyte, ako aj pri zásobovaní.

Nákladová funkcia. Táto funkcia je vyvolaná potrebou skladovať väčšie objemy materiálov

kvôli jeho sušeniu, chladnutiu a pod.

Triediaca funkcia. Ide o skladovanie, vyvolané zmenou výrobného zariadenia, alebo

výrobného programu.

Ďalej sa dá podľa [16] hovoriť napríklad o funkciách: flexibility, substitučnej funkcii,

funkcii skracovania termínu dodávky, atď.

17




FAKULTA V TRNAVE

Faktom je, že centrom pozornosti v skladovom hospodárstve je sklad ako

prostriedok, pomocou ktorého sa tieto základné funkcie realizujú. Prebiehajú tu neustále

procesy skladovania a pohybu.

Od funkcie skladu závisí, ktoré procesy sú dominujúce, čo je určujúce jednak pre

umiestnenie skladu v logistickej sieti, ako aj pre výber vhodnej skladovacej technológie

a techniky, ktorá sa v ňom bude využívať.

Úspešnosť zásobovacieho rozhodovania je podmienená aj presadzovaním nových

metód v logistike. Jednou z nich je aj metóda Just in time, čo v preklade znamená „práve

včas“.

2. 1. 5. 1 Vplyv metódy Just in Time na dodávateľa

V mnohých výrobných podnikoch z dôvodu zvýšenia konkurenčnej schopnosti

a zníženia nákladov je zavádzaná stratégia Just in Time (JIT), čo znamená dodávať presne

stanovené množstvá v presných časových termínoch na určené miesto. Zámerom tejto

stratégie je v maximálnej miere obmedziť prerušovanie výroby; jednotlivé dopravné,

skladovacie, výrobné a montážne procesy majú byť navzájom synchronizované, optimálne

zladené, a to v celom logistickom reťazci.

Optimalizácia logistických systémov, orientovaná na zmenšenie poistných zásob vo

výrobe, musí brať do úvahy tiež dodávateľov, pretože stratégia JIT vytvára pre nich hlboké

dôsledky. Znižovanie zásob pomocou stratégie JIT sa týka všetkých dispozičných

a operatívnych úsekov dodávateľov. Dodávatelia, ktorí vyrábajú pre určitých odberateľov, sú

postihovaní kolísaním na trhu odberateľa bez možnosti jeho aktívneho ovplyvnenia, sú teda

závislí na ich rozhodnutiach a ich obchodnej politike (napr. dodávatelia pre automobilový

priemysel).

V princípe podľa [8] existujú dve stratégie prispôsobenia sa dodávateľov, nazývané

emancipačná a synchronizačná.

Pri emancipačnej stratégii sa rozdiely v termínoch a množstvách pôvodne

dohodnutých, odvolávkach a výrobou vyrovnávajú udržovaním zásoby. Výrobou niekoľkých

dodávateľských dávok naraz je možné zmenšiť jednotkové výrobné náklady, zvýšia sa však

18




FAKULTA V TRNAVE

náklady na držanie zásob. Skladovaním hotových dielov sa v každom prípade docieli

pružnosť a vysoký stupeň pohotovosti dodávky. Táto stratégia vyvoláva zmeny najmä

v oblasti skladov a expedície u dodávateľa.

Pri synchronizačnej stratégii sa vyrába a dodáva s presnosťou na deň, prípadne

hodinu (minútu). Skladovanie neexistuje. Výroba u dodávateľa je synchronizovaná

s výrobou odberateľa; dodávka v určitom objeme sa dopravuje priamo na miesto spotreby.

Táto stratégia kladie vysoké nároky na výrobné metódy, kvalitu výrobkov, kapacitu

zariadení a pracovníkov, na informačné systémy a na vybavovanie objednávok – teda

ovplyvňuje celý chod podniku potenciálneho dodávateľa, od obstarávania až po odbyt.

Podnik, ktorý si dáva za cieľ dosiahnuť Systém environmentálneho manažérstva, by

nemal umožniť do svojho podniku vstup environmentálne závadným surovinám, ktoré by

negatívne ovplyvnili celý proces fungovania EMS. Z tohto dôvodu musí mať v logistike

integrované environmenálne myslenie a konanie, to znamená environmentálne myslenie a

konanie na všetkých úrovniach od vedenia podniku až po výrobnú oblasť.

2. 2 SYSTÉMY ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA 2. 2. 1 Základné pojmy

EMS – systém environmentálne orientovaného riadenia podniku, resp. systém

environmentálneho manažérstva (environmental management systém) predstavuje podľa [1]

ucelený systém riadenia činností organizácie z hľadiska ochrany a tvorby životného

prostredia. Je zameraný na vplyv výroby a výrobkov na životné prostredie.

Trvalé zlepšovanie - proces EMS sa vykonáva tak, aby sa dosiahlo zlepšenie

celkového environmentálneho profilu organizácie v súlade s podnikovou environmentálnou

politikou.

Priaznivý environmentálny vplyv je taká zmena prvku životného prostredia, ktorá

zlepšuje podmienky života človeka, rastlín a živočíchov. Priamy environmentálny vplyv je

zmena v životnom prostredí, ktorú vyvolalo bezprostredné pôsobenie činnosti. Nepriamy

environmentálny vplyv je zmena prvku životného prostredia spôsobená zmenou iného prvku.

19




FAKULTA V TRNAVE

Významný environmentálny vplyv je nevratná, činnosťou spôsobená zmena

v životnom prostredí, ktorú nemožno eliminovať, alebo zmierniť úpravou projektu a ktorá

zásadne mení stav podmienok života.

Životné prostredie je prostredie, v ktorom podnik vykonáva svoju činnosť – voda,

vzduch, pôda, prírodné zdroje, rastliny a živočíchy, ľudia a vzťahy medzi týmito zložkami.

Audit systému environmentálneho manažérstva je systematický a dokumentovaný

proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, ktoré umožňujú určiť, či systém

environmentálneho manažérstva organizácie zodpovedá kritériám auditu EMS, ktoré

organizácia stanovila a oznámiť výsledky tohto procesu vedeniu podniku.

Environmentálny cieľ je všeobecný environmentálny cieľ, vychádzajúci

z environmentálnej politiky, ktorý sa podnik rozhodne dosiahnuť, a ktorý je, pokiaľ je to

možné, kvantifikovaný.

Environmentálny profil organizácie – merateľné výsledky EMS vo vzťahu k riadeniu

environmentálnych aspektov samotnou organizáciou, založené na environmentálnej politike,

cieľoch a cieľových hodnotách.

Environmentálna koncepcia – vyhlásenie organizácie o jej zámeroch a zásadách

vzťahujúcich sa k celkovému environmentálnemu profilu, ktoré poskytuje rámec pre činnosť

organizácie a pre stanovenie environmentálnych cieľov a cieľových hodnôt.

Prevencia znečisťovania – prevádzkovanie procesov, techník, materiálov a výrobkov,

ktoré zabraňujú, znižujú alebo obmedzujú znečisťovanie, čo môže zahrňovať recykláciu,

spracovanie, zmeny procesov, kontrolné mechanizmy, efektívne využívanie zdrojov a

náhradu surovín.

Emisie predstavujú súhrn pevných odpadov, znečistenie vzduchu, vody, zaťaženie

pôdy, žiarenie, hluk a pod.

Riziká spočívajú v technologických procesoch, vo výrobkoch, v používaných

látkach, v poškodzovaní živých organizmov a pod.

Register environmentálnych aspektov a vplyvov (REAV) – je podľa [10] dokument,

ktorý obsahuje zoznam analyticky preskúmaných environmentálnych aspektov a vplyvov

spôsobených výrobným procesom, ich vyhodnotením, porovnaním s právnymi a inými

požiadavkami, na základe ktorých sú stanovené cieľové hodnoty, ciele a významnosť ich

zabezpečenia.

20




FAKULTA V TRNAVE

Dlhodobý environmentálny cieľ - celkový, podľa možnosti vyčísliteľný cieľ

vyplývajúci z environmentálnej politiky, ktorý si organizácia sama stanoví a chce ho

dosiahnuť. Dlhodobý environmentálny cieľ definuje zámer pre konkrétnu činnosť.

Krátkodobý environmentálny cieľ - podrobná, podľa možnosti vyčísliteľná

požiadavka správania, ktorá je použiteľná pre organizáciu alebo jej časť, vyplýva z

environmentálnej politiky alebo z dlhodobých environmentálnych cieľov a treba ju stanoviť

a splniť, aby sa dosiahli dlhodobé ciele.

2. 2. 2 Základná charakteristika systémov environmentálneho manažérstva

Systémy environmentálneho manažérstva sú podľa [2] spôsobom realizácie

environmentálnych požiadaviek, ukazovateľom konkurencieschopnosti, nástrojom podpory

trvalej udržateľnosti.

S rastúcim záujmom o udržanie a zlepšenie kvality životného prostredia mnohé

organizácie zvýšenou mierou obracajú pozornosť potencionálnym environmentálnym

vplyvom svojich činností. Záujem o dosiahnutie a preukázanie svojho dobrého

environmentálneho správania prostredníctvom riadenia vplyvov svojich činností,

zahrňujúcich aj výrobky a služby, zvažujú smerovaním svojej environmentálnej politiky a

cieľov rozvoja.

V kontexte sprísňovania environmentálnych zákonov rozvoja hospodárskej politiky,

plnenia cieľov a priorít štátnej environmentálnej politiky, narastania záujmov

zainteresovaných strán o environmentálnu problematiku včítane udržateľného rozvoja, ako

aj zvýšenia konkurenčnej výkonnosti núti organizáciu prehodnotiť svoj stav a zaviesť taký

účinný a efektívny systém, ktorého realizáciou dosiahne splnenie týchto požiadaviek.

Systém environmentálneho manažérstva (EMS) je systém navrhnutý a zavedený

organizáciou pre riadenie jej významných environmentálnych aspektov a pre dosiahnutie

zhody s právnymi požiadavkami. umožňuje organizácii dosiahnutie a systematické riadenie

úrovne environmentálneho správania, ktoré si sama stanovuje. Čiže je to všeobecne

použiteľná zásada manažmentu organizácie, ktorá spája prístupy k ochrane životného

prostredia s celkovým riadením organizácie s cieľom dosiahnutia environmentálnych a

podnikateľských cieľov.

21




FAKULTA V TRNAVE

EMS sú použiteľné pre celé spektrum organizácií, od výrobných v priemyselnej

sfére, v pôdohospodárstve, v službách, v zdravotníctve a obchode, regióne so zreteľom na

miestne potreby ako aj podmienky.

V nasledujúcom období sa očakáva stúpajúci záujem spotrebiteľov, verejnosti,

podnikateľskej sféry a orgánov štátnej správy o plnenie požiadaviek ochrany a tvorby

životného prostredia organizácií práve prostredníctvom preukázateľnosti systematického

prístupu formou aplikácie štandardov, ktoré pre túto oblasť boli v medzinárodnom a

európskom merítku vytvorené. Tento trend možno prirovnať k vývoju záujmu o systémy

zabezpečovania kvality a manažérstva kvality, ktorých zavedenie a certifikácia je jedným

z najdôležitejších indikátorov preukazovania schopnosti splniť požiadavky zákazníka a ktoré

spolu so systémami environmentálneho manažérstva už dnes tvoria subsystémy

v integrovanom spôsobe riadenia.

Práve EMS je tým nástrojom, ktorým cez všetky produktívne sektory je možné riešiť

problémové otázky životného prostredia s cieľom zabezpečovania prijatých opatrení v rámci

trvalo udržateľného rozvoja. Výsledkom úspešného zavedenia a neustáleho zlepšovania

EMS má byť pre organizáciu a pre spoločnosť zabezpečenie jej trvalého ekonomického rastu

a prosperity a zmena jej správania v zodpovednosti za stav životného prostredia.

2. 2. 3 Štandardy pre zavedenie EMS

Nástrojmi pre zavedenie EMS sú podľa [2] normy radu ISO 14 000, 14 001, 14 004,

14 010, 14 011 a 14 012.

Normy radu ISO 14 000. Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu ISO zostavila v roku

1991 Strategickú poradnú skupinu pre ochranu životného prostredia (SAGE), ktorá

nadväzne na Podnikateľskú chatu trvale udržateľného rozvoja vydanú Medzinárodnou

obchodnou komorou ICC (1991) a Deklaráciu Konferencie Spojených národov o životnom

prostredí a rozvoji, konanej v Rio de Janero v roku 1992, definovala potreby vývoja

štandardizácie v oblasti ochrany životného prostredia. Súbežne vznikali na národných

úrovniach hlavne v Európe národné normy, z ktorých Britská norma BS 7750:1992 sa

postupne stala základom pre certifikáciu EMS v mnohých štátoch Európy. V rokoch 1993/94

bola vytvorená samostatná technická komisia ISO/TC 207, ktorej úlohou bolo postupné

22




FAKULTA V TRNAVE

spracovanie systémov a metód ochrany životného prostredia do noriem rady ISO 14 000 pod

skupinovým názvom Environmentálne manažérstvo.

Norma STN EN ISO 14 001 – Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia

s návodom na použitie. Norma špecifikuje požiadavky na systém environmentálneho

manažérstva a nie je pre organizácie záväzná. Bola vytvorená tak, aby bola použiteľná

v organizáciách akéhokoľvek typu a veľkosti a aby zohľadňovala rôzne geografické,

kultúrne a sociálne podmienky. Hlavným cieľom normy je podporovať ochranu životného

prostredia, prevenciu znečisťovania v rovnováhe so sociálnymi a ekonomickými potrebami.

Úspech systému závisí na deklarovanom záväzku a zapojení sa všetkých úrovní a funkcií

vrátane vrcholového manažmentu. Takýto systém umožňuje organizácii navrhnúť a

zhodnotiť účinnosť postupov stanovenia environmentálnej politiky a cieľov, dosiahnuť

s nimi zhodu a túto zhodu preukázať.

Splnením predpísaných požiadaviek, ktorých zhodu s normou STN EN ISO 14 001

preverí úspešný certifikačný audit, organizácia získa od certifikačnej spoločnosti certifikát,

ktorý je zároveň aj dokladom, že systém je účinný. Norma je tiež určitým východiskovým

vodítkom pre zavedenie EMAS v zmysle nariadenia EÚ č. 1836/93 s výsledkom overenia a

registrácie.

Norma STN EN ISO 14 004 – Systémy environmentálneho manažérstva. Všeobecné pokyny

obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky. Táto norma sa podrobnejšie zaoberá

prvkami EMS a poskytuje praktické rady pre zavedenie systému a jeho zlepšovanie. Norma

nie je určená pre účely certifikácie, prípadne verifikácie.

Normy STN EN ISO 14 010, STN EN ISO 14 011, STN EN ISO 14 012

Tieto normy obsahujú všeobecné zásady a postupy vykonávania auditov EMS a

kvalifikačné kritériá na environmentálnych auditorov.

23




FAKULTA V TRNAVE

Nariadenie Rady (EHS) č. 1836/1993 – EMAS [2]

V Európskej únii sú podporované dve navzájom sa doplňujúce formy systému

environmentálneho manažérstva – EMS zavedený prípadne certifikovaný podľa EN ISO 14

001 a Program (schéma) environmentálneho manažérstva a auditov – EMAS. Význam, aký

EÚ prikladá programu EMAS pre zbližovanie legislatívy spoločenstva s legislatívou

pridružených štátov strednej a východnej Európy je doložený tým, že Nariadenie Rady

(EHS) č. 1836/1993 z 28. 6. 1993 je medzi niekoľkými vybranými aktmi menovite uvedené

v kapitole o životnom prostredí v Bielej knihe. Zavádzanie programu EMAS v súlade

s praxou EÚ tento dokument zaraďuje medzi normy žiadúceho chovania sa podnikov

v priemyselnej sfére. Nariadenie Rady (EHS) č. 1836/93, umožňujúce dobrovoľnú účasť

podnikov z priemyselného sektoru v programe EMAS, vstúpilo v EÚ do platnosti od 13.

apríla 1995.

Pre implementáciu EMAS v SR je treba v súlade s Nariadením Rady č. 1836/93

vytvoriť program, ktorého hlavným cieľom bude podpora trvalého znižovania negatívnych

dopadov priemyselných činností na životné prostredie, najmä prostredníctvom:

- podnikových stratégií ochrany životného prostredia a tvorbou podnikových EMS,

- systematického hodnotenia účinnosti už zavedených a certifikovaných EMS,

- informovania verejnosti.

Program v celej svojej škále musí rešpektovať existujúce právne predpisy v SR,

týkajúce sa ochrany životného prostredia a tom, kde je to nutné, môže stanovovať určitými

pravidlami dodatočné podmienky, a to predovšetkým v oblasti prevencie priemyselných

havárií a zaobchádzania s chemickými látkami.

Program musí obsahovať pravidlá umožňujúce certifikovať podniky podľa viacerých

štandardov, zahrnúť niektoré povinnosti podnikov, ktoré zatiaľ nie sú predmetom platnej

legislatívy v SR a dohľad nad vykonávaním systému EMAS.

2. 2. 4 Hlavné kroky pri budovaní EMS

Hlavné kroky pri budovaní EMS podľa [2] sú:

24




FAKULTA V TRNAVE

Počiatočné preskúmanie, zhodnotenie environmentálnych aspektov a ich vplyvov na životné

prostredie, identifikácia a stanovenie významných environmentálnych vplyvov.

Do úvahy treba vziať tieto požiadavky: emisie do vzduchu, znečisťovanie vody,

pevné a iné odpady, kontaminácia pôdy, využitie zdrojov, hluk, prach, vibrácie, vizuálny

dojem a vplyv na časti ekosystémov.

Pri environmentálnych vplyvoch treba posúdiť okrem činností v normálnom stave aj

abnormálnu činnosť (skúšobný, nábehový stav výroby), nehody, núdzové stavy a minulé

činnosti – záťaže.

Nedostatočné zhodnotenie environmentálnych vplyvov nastáva vtedy, ak sa

nedôsledne posúdia práve nepriame činnosti spojené s organizáciou, t. j. dodávatelia surovín,

polotovarov, energií, alebo užívatelia výrobku a zneškodnenie výrobku.

Zostavenie registra právnych a iných požiadaviek

Deklarovanie environmentálnej politiky

Vrcholové vedenie sa zaväzuje minimálne k zhode s právnymi a inými

požiadavkami, prevencii znečisťovania, zhode s ostatnými požiadavkami.

Stanovenie dlhodobých a krátkodobých cieľov rozpracovaných do programov EMS

Realizácia budovania EMS

• stanovenie štruktúry zodpovedností a právomocí,

• príprava a realizácia postupov tréningu pracovníkov s cieľom vybudovania

odborného potenciálu v oblasti ľudských zdrojov a získania žiaduceho environmentálneho

uvedomenia na všetkých úrovniach riadiacej a výkonnej sféry,

• príprava a realizácia postupov pre internú a externú komunikáciu, riadenia výrobných

procesov vo väzbe na environmentálne požiadavky, havarijných plánov a preventívnych

opatrení.

Kontrola a monitoring

• monitoring a sledovanie merateľných a kvantifikovateľných indikátorov,

• kontrola funkčnosti systému formou interných auditov,

• identifikácia nezhôd,

• stanovenie nápravných opatrení, realizácia a previerka ich účinnosti,

25




FAKULTA V TRNAVE

• riadenie záznamov o všetkých činnostiach.

Vyhodnotenie

• zhodnotenie účinnosti systému manažérstva na základe výsledkov kontroly

a monitoringu,

• preskúmanie manažmentom,

• stanovenie ďalších krokov k udržiavaniu a trvalému zlepšovaniu EMS.

Celý systém environmentálneho manažérstva musí byť zdokumentovaný v zmysle

požiadaviek normy EN ISO 14 001.

2. 2. 5 Nástroje a metódy budovania EMS

Neoddeliteľnou súčasťou pri budovaní EMS je podľa [2] aplikovanie takých metód a

postupov, ktoré svojím obsahom a zameraním opierajúc sa o najnovšie poznatky z oblasti

vedy, techniky a technológií umožňujú obsiahnuť riešenie zmiernenia a odstránenia

nežiadúcich environmentálnych vplyvov vzniknutých z činností organizácie[2]:

• posudzovanie životného cyklu výrobku alebo služby,

• posudzovanie rizík a riadenia rizík (Risk Assessment a Risk Management),

• optimalizácia výroby za použitia prevencie znečisťovania, minimalizácie vzniku

odpadov, techník čistejšej produkcie, štatistickej regulácie a spoľahlivosti strojov a

zariadení,

• použitie najlepších dostupných techlológií (BAT – technológie),

• ekolabeling,

• minimalizácia aplikácie doposiaľ nepoužívaných materiálov, resp.

nerecyklovateľných materiálov,

• maximalizácia použitia recyklovateľných materiálov,

• znižovanie a vylúčenie použitia toxických látok,

• znižovanie energetických vstupov,

• optimalizácia obrábacích metód a tvarovacích zariadení s cieľom minimalizácie

vstupných materiálov,

• aplikácia recyklačných postupov a techlológií,

26




FAKULTA V TRNAVE

• totálne vyčíslenie nákladov organizácie,

• „udržateľná výroba“ – perspektíva širšej koncepcie, ako sú vyššie uvedené metódy,

ktorá navyše aj okrem definovania vplyvov na životné prostredia určuje stratégiu

manažmentu, čiže aplikuje koncepciu udržateľného rozvoja na výrobné operácie s cieľom

proaktívneho riešenia v prospech životného prostredia v každom kroku výrobného

procesu, t. j. aj v kroku, ktorý sa bezprostredne netýka priamej výrobnej jednotky.

Mnohé z uvedených metód sú svojim rozsahom a zameraním použiteľné samostatne,

ale aj kombinovane, závisí od ekonomickej a technickej úrovne organizácie, ktorým

z prístupov sa najúčinnejšie a najefektívnejšie priblížia k želateľnému cieľu.

2. 2. 6 Celkové výhody z vybudovania systému environmentálneho

manažérstva

Medzi celkové výhody vyplývajúce z vybudovania EMS podľa [2] patria:

• Organizácia alebo spoločnosť, ktorá v rámci budovania TQM integruje EMS, získa

rámec, v ktorom môže vyvažovať a spojovať ekonomické a environmentálne záujmy.

• Organizácia po zavedení EMS sa môže potencionálne jednoduchším spôsobom

integrovať v rámci európskeho a mimoeurópskeho hospodárskeho priestoru s dobrými

perspektívami ako aj bez väčšieho obmedzenia implementovať požiadavky EMAS.

• Klienti sú ubezpečení o angažovanosti podniku vo vzťahu k príkladnému

environmentálnemu manažérstvu, zodpovednosti za starostlivosť o životné prostredie.

• Sú zabezpečené a udržiavané dobré vzťahy s verejnosťou.

• Je perspektívne zabezpečený dobrý vzťah s poisťovacími a úverovými bankami a

zlepšenie prístupu ku kapitálu.

• Sú zabezpečené kritériá, ktoré sú posudzované pri predaji hnuteľného a nehnuteľného

majetku.

• Zlepšuje sa riadenie nákladov v prospech úspor (suroviny, materiály, energie,

poplatky a pokuty).

• Znižuje sa počet nehôd, havárií, za ktoré podnik nesie právnu zodpovednosť.

• Pripravenosť voči prírodným katastrofám.

27




FAKULTA V TRNAVE

• Sú plnené environmentálne kritériá u dodávateľa.

• Podporuje sa návrh a vývoj výrobkov s environmentálne prijateľným riešením.

• Zlepšujú sa vzťahy so štátnou správou.

• Možnosť preukázateľnosti v akomkoľvek prípade, že podnik vynakladá primeranú

starostlivosť o životné prostredie.

• Zlepšuje sa image podniku, ktorý dáva predpoklad rastu jeho podielu na trhu a

zvyšovania jeho ekonomickej výkonnosti.

2. 3 ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝ VÝROBOK V environmentálnej výrobkovej politike sa prejavujú tendencie rozširovania

nepriamych nástrojov, založených v nemalej miere na dobrovoľných aktivitách výrobcov a

rastúcom environmentálnom uvedomení občanov. Uplatňujú sa systémy environmentálneho

hodnotenia a označovania, ktoré deklarujú, že výrobok spĺňa v súlade s aktuálnym stavom

poznania parametre, minimalizujúce alebo dokonca vylučujúce nepriaznivé účinky na

životné prostredie. Je pritom snaha posudzovať výrobok v celom životnom cykle, t. j. od

suroviny cez výrobu, použitie až po jeho zneškodnenie či recykláciu. Uplatňovanie

takýchto systémov vyplýva nielen z úsilia a požiadaviek štátnych orgánov životného

prostredia, ale aj zo záujmov na strane výrobcov a spotrebiteľskej verejnosti.

Uznávaným a motivujúcim nepriamym nástrojom výrobkovej politiky je podľa [15]

označovanie výrobkov menej znečisťujúcich životné prostredie štátom garantovanou

environmentálnou značkou. Spotrebiteľská verejnosť tak dostáva garantované informácie

o výrobkoch, používaním ktorých prispieva k ochrane životného prostredia.

Rad krajín, v ktorých prebieha environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov

uplatňuje jednotný systém environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov podľa

nariadenia Európskej únie EEC 880/92.

Slovenský program bol prijatý uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 6. februára

1996 a vyhlásený ako Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania

výrobkov v Slovenskej republike (ďalej program) s účinnosťou od 15. apríla 1997.

Realizáciou programu sa značka Environmentálne vhodný výrobok (EVV) zaraďuje

k dôležitým informatívnym nástrojom environmentálnej a trhovej politiky.

28




FAKULTA V TRNAVE

2.3.1 Ciele

- posilniť princíp prevencie znečisťovania životného prostredia,

- podporiť rozvoj výroby a spotreby výrobkov s menej nepriaznivými účinkami na životné

prostredie počas celej doby životnosti výrobku,

zlepšiť informovanosť spotrebiteľskej verejnosti i výrobcov z hľadiska environmentálnych

vlastností výrobkov,

- prispieť k znižovaniu čerpania neobnoviteľných prírodných zdrojov,

- napomôcť minimalizácii vplyvu rizikových faktorov na životné prostredie.

2.3.2 Základné princípy

- dobrovoľnosť,

- prístupnosť každému žiadateľovi o značku EVV bez ohľadu na štátnu príslušnosť,

- pozitívna informácia pre spotrebiteľov, užívateľov, výrobcov a dovozcov,

- dôveryhodnosť (nezávislosť), prehľadnosť a účasť verejnosti,

- rovnaký prístup k domácim ako aj k dovozovým výrobkom,

- plná zhoda s právom a technickými normami,

- vylúčenie potravín, nápojov a farmaceutických prípravkov, pre ktoré platia osobité

predpisy.

2.3.3 Značka environmentálne vhodný výrobok

Značka je vlastníctvom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a má

verejnoprávnu povahu.

Právo používať environmentálnu značku môže byť udelené výrobkom, ktoré spĺňajú

ciele programu a sú v zhode s požiadavkami platných predpisov na zabezpečenie ochrany

životného prostredia, verejných záujmov, zdravia a bezpečnosti.

29




FAKULTA V TRNAVE

Právo používať značku nemôže byť udelené výrobkom, ktoré sú klasifikované ako

nebezpečné podľa zákona o ochrane zdravia a zákona o chemických látkach, ako aj

výrobkom, ktoré sú vyrábané technológiou poškodzujúcou životné prostredie. Tab. č.2:Postup na udelenie práva používať značku EVV [15]

Krok Účastník Činnosť Výsledok

1. Výrobca/dovozca

Žiadateľ

Podanie žiadosti

Získanie informačných materiálov

a prípadné konzultácie na

CEHOVT

Zaslanie prihlášky, zaplatenie

registračného poplatku

Zaregistrovaná

prihláška

2. CEHOVT +

spôsobilé právnické

a fyzické osoby

Posúdenie zhody prihlásených

výrobkov s požiadavkami

smernice

Správa o výsledkoch

posúdenia zhody

3. Komisia Prerokovanie správy o výsledkoch

posúdenia zhody

Návrh na udelenie

alebo neudelenie

práva používať

značku EVV

4. MŽP SR Udelenie práva používať značku

EVV

Rozhodnutie ministra

ŽP

5. MŽP SR

Žiadateľ

Dohodnutie zmluvných podmienok

a uzavretie zmluvy o práve

používať značku EVV

Zmluva a prevzatie

práva označovať

výrobok

6. CEHOVT Kontrola dodržiavania základných

a špecifických požiadaviek

smernice a ďalších podmienok

zmluvy

Protokol o výsledku

kontroly s návrhom na

ponechanie alebo

odobratie značky

EVV

Organizačné zabezpečenie programu realizuje Slovenská agentúra životného

prostredia – Centrum environmentálneho hodnotenia výrobkov a technológií (SAŽP –

CEHOVT). Vykonáva činnosti[15]:

30




FAKULTA V TRNAVE

- vedie kompletnú dokumentáciu o procese,

- organizuje vybavovanie žiadosti o udelenie značky,

- zabezpečuje prípravu technických správ a smerníc,

- vedie evidenciu expertov, odborných pracovísk a oponentov pre prípravu technických

správ, smerníc a expertných posúdení,

- spolupracuje s expertmi, odbornými inštitúciami, autorizovanými a akreditovanými

pracoviskami skúšobní a pod.,

- predkladá ministrovi a Komisii jedenkrát ročne správu o stave programu vrátane

finančného vyhodnotenia,

- na pokyn a na základe schválenia ministrom životného prostredia pripravuje podmienky

na uzavretie zmluvy o poskytnutí práva používať značku EVV,

- zúčastňuje sa kontroly dodržiavania zmlúv o poskytnutí práva používať značku EVV

a dáva návrhy na nápravné opatrenia.

2.3.4 Inštitucionálne prvky programu Tab. č.3: Inštitucionálne prvky programu [15]

VÝROBCOVIADOVOZCOVIA

GESTOR

Autorizovanéskúšobne

Odbornéinštitúcie

Akreditovanélaboratória

Experti, oponenti,oprávnené osoby

Komisia EUDG XI - E4

Štátna správa, dozor,OÚŽP, IŽP, IBP, SOI

CEHOVT

MINISTERMinisterstvo ŽP SR odbor

posudzovania vplyvov na ŽP

Komisia

Výber skupín výrobkov a tvorba smerníc

Pri výbere skupín výrobkov, vypracovávaní technických podkladov a návrhov

smerníc je v slovenskom programe dodržiavaný rovnaký postup ako v uznávaných

31




FAKULTA V TRNAVE

svetových systémoch. Vypracovanie technickej správy a návrhu príslušnej smernice sa

zadáva skupine odborníkov príslušného odboru. Návrh smernice je pred jej schvaľovaním

postúpený na pripomienkové konanie odbornej verejnosti a zástupcom zainteresovaných

skupín. Vo všetkých porovnávaných programoch predstavujú smernice základný technický

dokument na posudzovanie a environmentálne hodnotenie príslušnej skupiny výrobkov.

Hodnotenie životného cyklu výrokov

Priznanie environmentálnej značky výrobkom pri vyššie porovnávaných programov

environmentálneho hodnotenia je podmienené verifikáciou vplyvu výrobku na životné

prostredie počas celého životného cyklu. Vyspelé programy využívajú princípy a metódy

hodnotenia celého životného cyklu výrobku. V slovenskom programe je princíp hodnotenia

životného cyklu výrobku akceptovaný.

2.3.5 Porovnanie programu so systémami environmentálneho označovania

výrobkov v zahraničí

Program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Slovenskej

republike v porovnaní s významnými zahraničnými systémami environmentálneho

označovania je možné posudzovať z viacerých hľadísk.

Základná charakteristika a zásady programu

Porovnanie programov zavedených v Nemecku (N), Kanade (K), severských štátoch

Európy (No), Japonsku (J), Európskej únii (EÚ) a v Slovenskej republike (SR) uvádza

nasledujúci stručný prehľad.

Tab.č. 4: Charakteristika a zásady programu environmentálneho označovania v zahraničí

[15]

Programy (systémy)

Charakteristika a zásady programu N K No J EÚ SR

32




FAKULTA V TRNAVE

rok zavedenia 1978 1988 1989 1989 1992 1997

štátny * * * * * *

národný * * * *

Typ programu

nadnárodný * *

zameranie na spotrebný tovar nie * *

vylúčenie potravín, nápojov, farmaceutík * *

dobrovoľná účasť * * * * * *

otvorenosť * * * * *

pozitívne hodnotenie výrobku * * * * * *

princíp hodnotenia živ. cyklu výrobku * * * * *

založený na samofinancovaní * nie * * * nie

doba platnosti priznania značky (v rokoch) 3 bez 3 2 2 2

informovanosť verejnosti * * * * *

* - znak súhlasu

nie – znak nesúhlasu

bez – neobmedzená platnosť

prázdne okienko – nedostatok údajov

Z prehľadu je zrejmé, že v slovenskom programe environmentálneho hodnotenia

a označovania výrobkov značkou EVV sú obsiahnuté všetky dôležité zásady programu EÚ

a rešpektované prvky a zásady významných zahraničných programov environmentálneho

označovania.

2.3.6 Enviromentálne hodnotenie a označovanie výrobkov

33




FAKULTA V TRNAVE

Na získanie ucelenej predstavy o celom spektre environmentálneho označovania

môže byť užitočná charakteristika noriem ISO. Rozlišuje tri typy programov

environmentálneho označovania (ecolabelingu).

1. Programy značiek 1.typu, ktoré udeľujú zvyčajne právne chránenú známku,

označenie výrobku spĺňajúcu súbor dopredu označených požiadaviek. Pomocou

označenia trh identifikuje výrobok, ktorý je v rámci určitej výrobkovej kategórie

určený na znižovanie negatívneho vplyvu na ŽP. Program je realizovaný treťou

stranou nezávislou od trhu produktov na národnej, resp. medzinárodnej úrovni.

2. Značky 2. typu sú založené na vlastnom vyhlásení výrobcu, distributérov, obchodu

alebo iných osôb, ktoré pravdepodobne z tohto vyhlásenia budú mať v prospech.

Forma vyhlásenia sa realizuje prostredníctvom symbolov, obrázkov na výrobku

alebo na obale, opisom výrobku v technických bulletinoch, reklamách,

telemarketingu a podobne.

3. Značky 3. typu predstavujú kvantifikovateľné informácie o výrobku založené na

vopred určených ukazovateľoch hodnotiacich životný cyklus výrobku.

2.3.7 Národný program enviromentálneho hodnotenia a označovania výrobkov

v SR

Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov značkou

EVV – environmentálne vhodný výrobok, schválený uznesením vlády SR zo 6. februára

1996 č. 97, je jeden z nepriamych nástrojov hospodárskej a environmentálnej politiky štátu

usmerňujúcim na makro- a mikroúrovni procesy výroby, funkciu trhu, správanie spotrebiteľa

a prispieva k implementácii stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

Realizáciou Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania

výrobkov sa umožňuje zavedenie ďalšieho výberového konkurenčného kritéria medzi

porovnateľnými výrobkami rovnakého spotrebného určenia na trhu, ktorých dosiahnutie sa

potvrdzuje priznaním značky.

Cieľom programu je:

- posilniť princíp prevencie znečisťovania ŽP,

34




FAKULTA V TRNAVE

- podporiť rozvoj výroby a spotreby výrobkov s menej nepriaznivými účinkami na ŽP

počas celej životnosti výrobku,

- zlepšiť informovanosť spotrebiteľskej verejnosti aj výrobcov z hľadiska

environmentálnych vlastností výrobkov,

- spolupôsobiť pri minimalizácii znečisťovania zložiek ŽP prostredníctvom výrobkov

a vzniku odpadov,

- prispieť k znižovaniu čerpania neobnoviteľných prírodných zdrojov,

- napomôcť minimalizáciu vplyvu rizikových faktorov a podobne.

Podnik, ktorý si dáva za cieľ dosiahnuť Systém environmentálneho manažérstva, by

nemal umožniť do svojho podniku vstup environmentálne závadným surovinám, ktoré by

negatívne ovplyvnili celý proces fungovania EMS. Z tohto dôvodu musí mať pripravenú

postupnosť logistického reťazca vo všetkých oblastiach podnikovej logistiky, v ktorom

kladie dôraz na preferenciu dodávateľov environmentálne nezávadných surovín pre výrobu

jeho environmentálne nezávadných výrobkov tak, ako je to na obrázku č. 2.

EMS EMS EMS

environmentálne vhodné EVV suroviny

zásobovacia logistika

výrobná logistika

distribučná logistika

Obr. č. 1: Logistická postupnosť v environmentálne orientovanom podniku

3. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU

ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÉHO

35




FAKULTA V TRNAVE

LOGICKÉHO REŤAZCA V CHEMOSVITE

SVIT, A. S.

3. 1 CHARAKTERISTIKA CHEMOSVITU SVIT, A. S.

Firmu Chemosvit, účastinárska spol., založil roku 1934 známy podnikateľ Tomáš

Baťa. Okolo továrne vzniklo nové mesto s názvom Svit, situované v podtatranskej oblasti,

asi 8 kilometrov západne od mesta Poprad.

Vývoj firmy v čase môžeme podľa [17] prehľadne naznačiť malým kalendáriom:

1934 - Založenie mesta a podniku T. Baťom.

1935 - Výroba viskózového hodvábu.

1936 - Výroba viskózovej fólie.

1937 - Výroba viskózovej striže.

1950 - Strojárenská výroba.

1951 - Výroba PAD striže.

1964 - Výroba PE fólie a výrobkov.

1965 - Veľkovýroba PAD striže.

1968 - Výroba kombinovaných obalových fólií.

1970 - Ukončenie výroby viskózovej striže.

1974 - Výroba PAD káblika.

1977 - Výroba BOPP fólií a výrobkov.

1980 - Odstavenie výroby viskózového hodvábu.

1980 - Výroba POP textilného hodvábu.

1987 - Výroba koextrudovaných BOPP fólií.

1989 - Výroba BOPP elektrofólií.

1992 - Výroba liatych fólií na báze PP a PE a výroba viacvrstvových fólií na báze

PET, PP, PA, EVOH.

1993 - Odstavenie výroby PAD káblika a PAD striže.

1993 - Výroba plastových výrobkov.

36




FAKULTA V TRNAVE

1995 - Modernizácia prípravy tlače - desaťfarebníková hĺbkotlač (HiTech).

1997 - Odstavenie základnej výroby celofánovej fólie. (Koniec chemickej výroby

v a. s. Chemosvit).

V súčasnosti patrí Chemosvit, a. s. svojou veľkosťou, úrovňou technológie, úrovňou

kvality produkcie a úrovňou finančných výsledkov, vrátane komerčných aktivít medzi

popredné podnikateľské subjekty v Slovenskej republike.

Od 1. 4. 1994 je Chemosvit, a. s. opäť stopercentnou súkromnou spoločnosťou.

Akcionármi sú management a zamestnanci firmy.

Vrcholový management vlastní 52% akcií spoločnosti a 48% akcií vlastní stredný

management a zamestnanci.

Spoločnosť uplatňuje divizionálny systém riadenia s cieľom vybudovať holdingové

zoskupenie.

Materská spoločnosť má významnú kapitálovú účasť v devätnástich dcérskych

spoločnostiach, spektrum zamerania ktorých siaha od energetiky, chemickej výroby, cez

strojárstvo, komerčné činnosti, projekčné služby, rôzne poradenstvo, až po služby v oblasti

cestovného ruchu.

Proces reštrukturalizácie pokračuje s cieľom dobudovať holdingové zoskupenie do

roku 2000.

Cieľom tejto reštrukturalizácie je sprehľadnenie finančných tokov, zvýšenie

rentability spoločnosti a vytvorenie možností vstupu zahraničného kapitálu do jednotlivých

dcérskych spoločností.

V roku 1995 firma založila s fínskou spoločnosťou Raniplast spoločný podnik na

výrobu elektrofólií pod názvom Terichem, a. s..

Okrem spoločného obchodného podniku s názvom Chemosvit International, so

sídlom v Amsterdame, má firma vybudované obchodné zastúpenia na viacerých trhoch

(Česká republika, Poľsko, SRN, Ukrajina, Rusko, atď.).

Od roku 1996 sa firma snaží o budovanie spoločných podnikov na území štátov

východnej Európy, so zámerom vytvorenia si silnej pozície na týchto trhoch.

Nosným výrobným programom podniku Chemosvit, a. s., je výroba obalových

materiálov. Výroba BOPP fólií, PE fólií, a bariérových fólií sa podieľa na celkovej výrobe

37




FAKULTA V TRNAVE

viac ako 80%. Fólie, ktoré sú firmou vyrábané, sa ponúkajú v širokom sortimentnom členení

ako jednoduché základné fólie, fólie s potlačou (až 10 farieb), fólie metalizované,

viacvrstvové fólie, ako aj konfekčne spracované fólie vo forme vrecák, tašiek, vriec a pod.

Podstatná časť týchto fólií sa používa v potravinárstve, časť v priemysle balenia

hygienických potrieb a časť ako technické fólie.

S výrobou fólií úzko súvisí tiež činnosť spojená s tvorbou a spracovaním grafických

návrhov, prípravou tlačových foriem pre flexotlače a tlačových valcov pre potlač

hĺbkotlačovou technikou. Vybavenie tohto strediska dnes predstavuje absolútny technický

vrchol.

Výroba POP vlákien je poznačená určitým útlmom textilného priemyslu. Napriek

tomu POP textilný hodváb z dcérskej spoločnosti Chemosvit Fibrochem nachádza uplatnenie

v nábytkárskych a technických tkaninách, ako aj v oblasti výroby iného textilu.

Dlhoročnú tradíciu má v rámci dcérskej spoločnosti Chemosvit Strojchem tiež

strojárenská výroba, ktorá má široké možnosti výroby modelov, odliatkov, oceľových

konštrukcií, kotlársko - zámočníckych prác, až po výrobu baliacich automatov, potlačových

strojov a pod.. Strojárenská výroba úzko spolupracuje s rôznymi zahraničnými firmami,

hlavne zo SRN.

Chemosvit, a. s. má vybudovanú vlastnú výrobu energií, výrobu spracovania a

využitia technologických odpadov, spaľovňu nespracovateľných odpadov, vlastnú

výskumnú a vývojovú základňu.

Časť činností (hlavne obslužných) je postupne presúvaná do dcérskych spoločností

s majoritou materskej akciovej spoločnosti.

V súlade so strategickými cieľmi spoločnosti, v oblasti zavádzania systémového

riadenia kvality, väčšina výrob získala po viacročnej príprave certifikáty radu ISO 9000 od

anglickej firmy SGS Yarsley.

Obchodná činnosť podniku je nasmerovaná predovšetkým na zahraničné trhy. Na

trhu Slovenskej republiky ostáva len približne 30% celkového predaja firmy. Ďalších zhruba

30% predaja putuje na trh Českej republiky a zvyšných asi 40% produkcie firma predáva na

trhoch (v poradí podľa veľkosti tržieb): Poľska, Nemeckej spolkovej republiky, Ruska,

Ukrajiny, Holandska, Veľkej Británie, Chorvátska, Fínska, Maďarska, Litvy, Rakúska,

38




FAKULTA V TRNAVE

Macedónie, Slovinska, Spojených štátov, Talianska, Turecka, Grécka, Belgicka, Francúzska,

Švajčiarska a Bulharska.

Organizačná štruktúra akciovej spoločnosti Chemosvit je líniového typu, obsahuje

však štábne útvary. Predovšetkým sa jedná o Odbor kancelárie generálneho riaditeľa, Odbor

riadenia kvality, Odbor ekonomickej kontroly a Odbor ochrany a hospodárskej správy.

Základnými organizačnými útvarmi líniovej časti organizačnej štruktúry sú: Úsek

strategického rozvoja, Ekonomický úsek, Úsek ľudských zdrojov, Úsek nákupu a logistiky

a výrobná Divízia flexibilných fólií.

Divizionálny systém riadenia vo firme pomaly ustupuje štruktúre holdingového

zoskupenia, čo v praxi znamená, že bývalé výrobné divízie, ktoré sa osamostatnili a stali sa

dcérskymi spoločnosťami a. s. Chemosvit, prestávajú v základnej organizačnej štruktúre

spoločnosti figurovať. Ide napríklad o bývalé divízie výroby elektrofólií (Terichem), vlákien

(Fibrochem), strojárskych výrobkov (Strojchem) a energetiky (Energochem), spracovania

odpadov a výroby obalov (Environchem).

Divízia flexibilných fólií, v rámci ktorej sa realizuje výroba prípravy tlače a farieb,

výroba viskóznych fólií, výroba polypropylénových fólií, výroba fólií na báze polyetylénu

a výroba liatych fólií, je teda poslednou z výrobných divízií podniku, ktoré fungovali priamo

v základnej organizačnej štruktúre materskej spoločnosti.

Charakteristiku firmy Chemosvit, a. s. uzavriem prehľadom strategických cieľov,

ktoré podľa [17] rámcujú perspektívy jej budúceho vývoja:

* Udržanie dominantnej pozície na trhoch SR a ČR.

* Vybudovanie silnej pozície na trhoch východnej Európy.

* Znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti výroby.

* Budovanie systému riadenia kvality.

* Budovanie holdingového zoskupenia spoločnosti.

* Realizácia nových projektov a technológií pre uspokojenie budúcich požiadaviek

trhu.

* Splnenie požiadaviek EU na ochranu životného prostredia.

* Maximálne zhodnocovanie majetku spoločnosti a vytváranie zdrojov pre splatenie

dlhu voči Fondu národného majetku.

* Tvorba systému riadenia v oblasti životného prostredia a hygieny.

39




FAKULTA V TRNAVE

Dlhodobým cieľom Chemosvitu Svit, a. s. podľa vyjadrenia odborníkov z úseku

Nákupu a logistiky je dosiahnuť integrovaný systém riadenia TQM. K tomuto cieľu sa

približuje postupným získavaním certifikátov v štyroch oblastiach:

♦

♦

♦

♦

QSM – systém riadenia kvality ISO 9 000 – certifikát získaný v roku 1995,

SMS – systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia ISA 2 000 – certifikát plánuje

získať v roku 2001,

HMS – systém riadenia hygieny podľa akreditačnej schémy The Royal Society of Health

(zahŕňajúci aj HACCP - Hazard Analysis of Critical Control Point), certifikát plánuje získať

v roku 2001,

EMS – systém riadenia životného prostredia ISO 14 000 – certifikát plánuje získať

v roku 2001.

A. s. Chemosvit Svit toho času buduje súčastne SMS, HMS, aj EMS.

3. 2 ANALÝZA BUDOVANIA SYSTÉMU

ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA

EMS sa v a. s. Chemosvit Svit začal budovať po rozhodnutí predstavenstva a. s.

v apríli roku 1998. Predstavenstvo sa rozhodlo zaviesť EMS v celom podniku. Ku kladnému

rozhodnutiu podľa [10] značne prispeli nasledovné výhody vyplývajúce

z environmentálneho manažmentu ako investície.

1. Nástroj riadenia pre neustále monitorovanie a zlepšovanie v súlade s politikou a

cieľmi.

2. Výhoda „zeleného“ obrazu podniku.

3. Prístup na obmedzené trhy – regulačné bariéry.

4. Preferovaný stav dodávateľa – reťazec dodávateľov.

5. Zvýšená dôvera akcionárov a verejnosti: bankári, poisťovne.

6. Medzinárodné uznanie.

7. Marketingové výhody.

40




FAKULTA V TRNAVE

Súčasťou EMS podľa [7] je snaha o zvýšenie efektívnosti podniku prostredníctvom

zásad:

• zvýšenie efektívnosti procesov (mean and green),

• zníženie produkcie odpadov a nákladov na ich likvidáciu,

• lepšie využitie zdrojov (elektrická energia, iné energetické zdroje, materiály),

• zníženie spotreby vody a nákladov na odpadovú vodu,

• zvýšenie pomeru výstup/vstup.

Obr. č. 2: Postup zavádzania EMS [7]

Do prípravného environmentálneho hodnotenia patria okrem iného aj minulé záťaže.

Veľký podiel práce pri implementácii EMS si organizácia vybavená skúsenosťami zo

zavádzania a certifikácie systému kvality môže vybaviť vlastnými silami. Program

zavádzania EMS má podľa [7] obvykle štyri fázy:

1. hodnotenie súčasného stavu ekologických aspektov a voľba priorít na riešenie,

2. návrh akčného plánu na riešenie priorít, zostavenie ekologickej politiky podniku,

3. realizácia akčného plánu,

41




FAKULTA V TRNAVE

4. audit a doporučenie ďalšieho zlepšenia.

Plán postupu prípravy na certifikáciu je podľa [7] nasledovný:

1. spracovanie environmentálnych aspektov,

2. spracovanie environmentálnej politiky,

3. spracovanie príručky Systému environmentálneho manažmentu,

4. vypracovanie cieľov a úloh,

5. implementovanie do praxe,

6. interné audity,

7. odstránenie nedostatkov zistených v rámci interných auditov,

8. audit zhody s normou ISO 14 001,

9. odstránenie nedostatkov zistených v rámci auditu zhody,

10. certifikačný audit.

ad 1) Všetky environmentálne aspekty sa spracúvajú v Registri environmentálnych

aspektov a vplyvov (REAV). V súčasnosti sa dopracúva REAV pre BOPP fólie, ktorý má

v kompetencii výroba. Po BOPP fóliách bude nasledovať REAV pre PE fólie a pre liate

fólie. Základom činnosti je posudzovanie schémy toku výroby, všetkých podmienok výroby,

vstupov a výstupov. Zvažujú sa pritom bežné a neštandardné situácie (mimoriadne stavy,

riziká, havárie, explózie, úniky, požiare,...).

Rozoznávame tieto základné environmentálne aspekty:

emisie (plynné, hluk, vibrácie, žiarenie, zápach, prašnosť, teplo,...)

odpadové vody

odpady

zdroje (využívanie energie, vody, suroviny, nebezpečné látky,...)

Vyhodnocuje sa aj ich významnosť, rozdelená do troch hladín, ktorým je pridelené

bodové hodnotenie:

nevýznamný aspekt 0,5 – 6 bodov

významný aspekt I. 6 - 15 bodov

významný aspekt II. 15 – 57 bodov

Príklad: Pri výrobe fólií nastáva spotreba elektrickej energie – je to čerpanie

prírodných zdrojov. Tento aspekt je nevýznamný. Pri filtrácii taveniny a vypaľovaní

vznikajú emisie nízkomolekulárnych látok a aditív, čo sa rovná znečisteniu ovzdušia. Je to

42




FAKULTA V TRNAVE

významný aspekt I., hodnota emisií je nižšia ako pripúšťa norma. Týmto aspektom sa podnik

ešte bude zaoberať a pokúsi sa ho degradovať na nevýznamný aspekt.

Ako príklad prehľadu aspektov môžeme použiť schématické znázornenie aspektov

pri lakovaní fólií BOPP, ktoré sa nachádza v prílohe č. 1.

ad 2) Dopracúva sa riadiaca príručka, kontroluje sa jej súlad s normou ISO 14 000

v spolupráci s poradenskou firmou SBG Slovakia a zároveň sa implementuje v praxi.

ad 3) Príručka je metodickým návodom použitia normy ISO 14 000. Upresňuje

zodpovednosť, ciele, kvalifikáciu, aj súvisiace predpisy.

ad 4) Je to zoznam dlhodobých a krátkodobých cieľov, vyplýva z bodu č. 1 –

spracovania environmentálnych aspektov. Zisťuje sa závažnosť významných aspektov II.,

navrhujú sa riešenia a realizujú sa v čo najkratšej dobe. Všetky významné aspekty II. sa

zaregistrujú podrobne.

ad 5) Implementácia do praxe musí trvať minimálne 3 mesiace.

ad 6) Pre interné audity je v rámci podniku vyškolených 24 pracovníkov.

ad 8) Podľa [10] ho môžeme nazvať „testovací audit“, alebo aj „predaudit“.

Vykonáva ho tuzemská poradenská firma, ktorá pôsobí v podniku pri procese budovania

EMS od jeho začiatku. Predaudit:

Pre EMS:

- zabezpečuje, aby štruktúra EMS – ciele, úlohy a operatívne riadenie boli založené na

vplyvoch na životné prostredie,

- zabezpečuje preverovateľné EMS,

- hodnotí spoľahlivosť interných auditov (plánovanie, hĺbka, frekvencia, príprava, dôraz na

životné prostredie a na vplyvy na životné prostredie),

- podáva správu o stave a forme predloženého EMS.

Pre EMAS:

- zabezpečuje, že environmentálne hodnotenie bolo urobené,

- zabezpečuje, že environmentálne prehlásenie bolo zostavené.

Preverenie dokumentácie:

Pre EMS:

43




FAKULTA V TRNAVE

Klient vykonáva samohodnotenie podľa dotazníka SGS, predkladá vyplnený

dotazník a dokumentáciu systému. Ak je výsledok vyhovujúci, pripraví sa team pre audit.

Pre EMAS:

K dokumentácii EMS sa priloží environmentálne prehlásenie a environmentálne

hodnotenie.

ad 9) Sleduje sa účinnosť nápravných opatrení. Systémové nedostatky, ktoré bránia

vydaniu certifikátu, podľa [10] sú:

- úplné zlyhanie postupu, smernice,

- neschopnosť rozpoznať alebo zaznamenať, ak ciele, alebo úlohy nevyhovujú,

- neschopnosť zaznamenať nezhody v plnení legislatívnych požiadaviek,

- nezhoda, ktorá je významná, alebo je priamym ohrozením výkonu organizácie v oblasti

životného prostredia,

- zlyhanie postupu, prípadne jeho zavedenia pri identifikácii zreteľne významného vplyvu

na životné prostredie,

- nesprávna interpretácia prehlásenia a politiky.

Malé nedostatky, ktoré bránia vydaniu certifikátu, podľa [10] sú:

- ojedinelé, náhodné nedostatky v postupe požadovanom normou.

ad 10) Certifikačný audit vykoná zahraničná spoločnosť, ktorá bude za týmto účelom

vybratá. V Chemosvite Svit, a. s. ešte nevedia, z ktorého štátu táto spoločnosť bude. Počíta

sa so švajčiarskou, rakúskou, alebo belgickou spoločnosťou.

Ciele certifikačného auditu pri EMS podľa [10] sú:

- potvrdenie zhody EMS s normou,

- potvrdenie, že podnik pracuje v zhode so svojou politikou a smernicami,

- zisťuje, či je systém navrhnutý tak, aby dosahoval a dosiahol zlepšenie výkonu a zhody

v oblasti životného prostredia.

Cieľ certifikačného auditu pri EMAS podľa [10] je:

- hodnotí spoľahlivosť informácií v environmentálnom prostredí.

Preveruje sa:

- environmentálna významnosť,

- register významných vplyvov,

- riadenie významných vplyvov, cieľov a úloh,

44




FAKULTA V TRNAVE

- environmentálna príručka,

- zlepšovanie výkonu, monitorovanie, meranie, podávanie správ a hodnotenie,

- zhoda s predpismi,

- hodnotenie nepriamych vplyvov na životné prostredie,

- environmentálne záznamy.

EMS podľa [10] možno certifikovať, ak je zavedené v tomto rozsahu:

• všetkým zamestnancom musia byť známe vplyvy na životné prostredie a ciele podniku

v tejto oblasti,

• kľúčový personál musí byť školený,

• monitorovanie výkonu a meranie v činnosti,

• audity sú plne programované a už začali,

• schopnosti riadenia v oblasti požiadaviek predpisov a legislatívy sú demonštrované.

Chemosvit Svit, a. s. podľa vyjadrenia odborníkov z úseku Nákupu a logistiky

plánuje dosiahnuť certifikačný audit v marci roku 2001. Následné audity sa budú vykonávať

minimálne raz ročne. Ich cieľom je zabezpečovať pokračujúcu zhodu. Po nich nasleduje

obnovovací audit, ktorý sa vykonáva raz za 3 roky. Jeho cieľom je priebežné preverovanie.

Certifikačný proces v troch fázach nám znázorňuje nasledujúci obrázok.

1. fáza

Nie

Úvodné stretnutie a registrácia

Hodnotenie rozsahu certifikácie

1. fáza Áno

Všetko správne ?

Predaudit

Hodnotenie

Ukončenie

45




FAKULTA V TRNAVE

Nie

Áno

2. fáza

Nie Áno Nie

Áno

Nie 3. fáza Áno

Obr. č. 3: Certifikačný proces [10]

Po znázornení prípravy podniku na zavedenie normy ISO 14 000 nazrieme aj do

logistickej postupnosti, ktorá neumožňuje vstup environmentálne, hygienicky, alebo inak

kvalitatívne závadných surovín, ktoré by negatívne ovplyvnili celý proces fungovania EMS.

46




FAKULTA V TRNAVE

3. 3 ANALÝZA HODNOTENIA A VÝBERU DODÁVATEĽOV

V CHEMOSVITE SVIT, A. S.

3. 3. 1 Hodnotenie dodávateľov z pohľadu EMS

Za hodnotenie dodávateľov je v Chemosvite Svit, a. s. zodpovedný riaditeľ úseku

nákupu a logistiky.

Suroviny, ktoré nakupuje Chemosvit Svit, a. s., sú doložené certifikátom, ktorý

zaručuje, že surovina môže prísť do styku s potravinami. Keď suroviny nie sú zdraviu

škodlivé, je predpoklad, že nie sú škodlivé ani pre životné prostredie.

Už pri rozboroch dodávanej vzorky táto musí byť doložená certifikátom, že vzorka

môže prísť do styku s potravinami. Medzinárodná certifikačná organizácia vydáva certifikát

o tom, že materiály sú vhodné pre styk s potravinami. Isté materiály obsahujú aj riedidlá, ale

tie sú dodávané v malých množstvách, ktoré potravinám neuškodia.

Kvôli prechodu na EMS musel podnik niektorých dodávateľov zmeniť. Pri ukončení

výroby celofánu v novembri 1997 ukončil spoluprácu napr. s fy. KOTLASSKIJ, Rusko a

CZIECH, Poľsko, ktorí mu dodávali sírouhlík, ďalej s Chemickými závodmi v Novákoch,

dodávateľmi hydroxidu sodného a kyseliny sírovej. Dodávateľov surovín nahradil dodávateľ

hotovej fólie fy. UCB zo Španielska.

Pri výbere nových, ale aj stálych dodávateľov sa Chemosvit Svit, a. s. riadi

kritériami:

Rozhodujúce kritériá pre hodnotenie dodávateľov podľa [9]:

a) Kvalitatívna spôsobilosť dodávateľa.

b) Minulé dodávky.

c) Reklamácie.

d) Ekonomická výhodnosť.

e) Platobné podmienky.

f) Environmentálna vhodnosť suroviny.

47




FAKULTA V TRNAVE

ad a) Kvalitatívna spôsobilosť je u každého dodávateľa doložená certifikátom normy

ISO 9 000. Ďalej sú posudzované poznatky z kvality vývoja, vzorkovania, logistiky a

sériovej výroby v zmysle obrázka uvedeného pod č. 3.

Systematická kontrola

Postupová kontrola

Vývoj

Výrobný proces

Logistika

Hodnotený dodávateľ

Obr. č. 4: Kvalitatívne hodnotenie dodávateľa [9]

♦

♦

Systematická kontrola – jej cieľom je overiť systém riadenia kvality podľa

noriem ISO 9 000.

Postupová kontrola – je overenie zabezpečenia výrobného procesu.

Zistenie kvalitatívnej spôsobilosti sa deje pomocou vyhodnotenia obidvoch blokov.

Elementy kvalitatívnej spôsobilosti sú znázornené na obrázku č. 4. K vykonaniu

systematickej a postupovej kontroly je použitý Kontrolný dotazník. Pre zahraničných

dodávateľov sú vypracované verzie v anglickom a nemeckom jazyku.

48




FAKULTA V TRNAVE

Systémová kontrola Postupová kontrola

KS - všeobecná

KS - plánovania

KS – sériovej výroby

KS - zásad

KS – organizácie výroby

Vstupné dodanie a uskladnenie

Dodávateľská kvalita

Kvalita výroby

Pracovné podmienky

Záverečné skúšky

Kontrola výrobcu

Spoľahlivosť

Kontrola skúšobného zariad. Skúšobné prostriedky

Zistenie kvalitatívnej spôsobilosti

Obr. č. 5: Elementy kvalitatívnej spôsobilosti [9]

Vyhodnotenie kontrolného dotazníka a auditu u dodávateľa

Kontrolný dotazník i audit u dodávateľa sú hodnotené nasledovne:

Tabuľka č. 5: Hodnotenie kontrolného dotazníka a auditu dodávateľa [9]

Predmet otázky Ohodnotenie otázky

SRK – uspokojivo dokumentovaný áno nie áno čiastočne

SRK – v praxi uspokojivo preukázaný áno áno čiastočne nie

Počet bodov 10 6 4 0

49




FAKULTA V TRNAVE

Hodnotenie:

10 bodov – prvok SRK je uspokojivo určený a správne používaný,

6 bodov – prvok SRK nie je uspokojivo definovaný, ale je uspokojivo používaný,

4 body – prvok SRK je uspokojivo definovaný, ale neuspokojivo používaný,

0 bodov – prvok SRK nie je uspokojivo definovaný ani používaný.

Na základe pridelenia vyššie uvedeného množstva bodov je hodnotená funkčnosť

prvkov SRK.

Počet % = x 100

Tabuľka č. 6: Hodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa [9]

Počet dosiahnutých bodov Počet možných bodov

Hodnotenie Získaný počet % Počet bodov

Výborný 85 - 100 40

Uspokojivý 65 – 84 30

Málo uspokojivý 50 – 64 10

Neuspokojivý pod 50 0

ad b) Hodnotenie minulých dodávok.

Pri hodnotení tohto kritéria sa použijú histogramy, ktoré sú výsledkom

vyhodnocovania jednotlivých dodávok surovín a materiálov za jeden rok, v prípade potreby

aj za kratšie obdobie. Dodávatelia jednotlivých surovín a materiálov sú evidovaní v zozname

dodávateľov. Každý z dodávateľov má svoju kartu. Za evidenciu dodávateľov je

zodpovedný referent logistiky.

Tabuľka č. 7: Hodnotenie minulých dodávok [9]

Hodnotenie % tolerancie Počet bodov

Výborný 0 – 3 20

Uspokojivý 3,1 – 4,5 15

Málo uspokojivý 4,6 – 6 10

Neuspokojivý viac ako 6 0

ad c) Hodnotenie reklamácií.

50




FAKULTA V TRNAVE

Sú použité rozbory reklamácií dodávok vstupných materiálov a surovín a výsledky

kontrol vstupných materiálov a surovín. Ide o podiel reklamovaného množstva k celkovému

dodanému množstvu vyjadrenému v merných jednotkách.

Tabuľka č. 8: Hodnotenie reklamácií [9]

Hodnotenie Reklamácie % Počet bodov

Výborný 0 - 1 20

Uspokojivý 1,1 – 2,5 15

Málo uspokojivý 2,6 – 5 10

Neuspokojivý 5,1 a viac 0

ad d) Hodnotenie ekonomickej výhodnosti.

Zohľadňuje sa cena, množstevné rabaty, náklady na prepravu, colné poplatky a pod.,

ktoré sa porovnávajú navzájom medzi dodávateľmi.

Tab. č. 9: Hodnotenie ekonomickej výhodnosti [9]

Hodnotenie Cena Obstarávacie náklady Počet bodov

Výborný nízka nízke 30

Uspokojivý nízka vysoké 20

Málo uspokojivý vysoká nízke 10

Neuspokojivý vysoká vysoké 0

ad e) Hodnotenie platobných podmienok.

Zohľadňujú sa platobné podmienky, ktoré sa v styku s odberateľmi najčastejšie

vyskytujú.

51




FAKULTA V TRNAVE

Tab. č. 10: Hodnotenie platobných podmienok [9]

Hodnotenie Odlož. splatn. 30

a viac dní

Splatnosť do 30

dní

Platba predom Počet bodov

Výborný áno nie nie 10

Uspokojivý nie áno nie 5

Neuspokojivý nie nie áno 0

ad f) Hodnotenie environmentálnej vhodnosti suroviny.

Environmentálna vhodnosť sa hodnotí na začiatku procesu výberu dodávateľov. Nie

je hodnotená bodovo, ako je to v prípade ostatných kritérií – čo považujem za nevýhodu –

jej hodnotenie je absolútne. Ak je dodávaná surovina environmentálne vhodná, pokračuje sa

v jej ďalšom hodnotení. Ak však nespĺňa požiadavku environmentálnej vhodnosti, je

okamžite vylúčená z procesu výberu dodávateľov.

3. 3. 2 Výber dodávateľa

Výsledok sa určí na základe zisteného bodového ohodnotenia jednotlivých kritérií

dosadením príslušných hodnôt do vzťahu [9

Celkové hodnotenie dodávateľa = x 100 %

Kategória zaradenia dodávateľa

Dodávatelia budú podľa celkového

nasledujúcim spôsobom:

Tab. č. 11: Kategória zaradenia dodávateľa

Celkové hodnotenie dodávateľa v %

K

85 – 100

65 – 84

51 – 64

pod 50

]:

Súčet dosiahnutých bodov

Súč ž ý h b d

hodnotenia zaradení do jednotlivých kategórií

[9]

ategória Zaradenie

A Vhodný pre trvalú spoluprácu

B Vhodný pre spoluprácu

C Vhodný len v mimoriad. príp.

D Nevhodný

52




FAKULTA V TRNAVE

Výnimka

Pokiaľ je niektoré kritérium hodnotené 0 bodmi a neplnenie tohto kritéria môže

výrazne ovplyvniť výslednú kvalitu produkcie, dodávateľ je aj napriek uspokojivému

hodnoteniu zaradený do zálohy.

Hodnotenie dodávateľovej spôsobilosti dodávať výrobky vyhovujúcej kvality sa

vykonáva pred uzavretím zmluvy o dodávkach. O poradí dodávateľov nadväzne na to

záväzne rozhoduje komisia. Tá vyberie maximálne štyroch dodávateľov rovnakej suroviny.

S prvým v poradí sa uzavrie zmluva o dodávke určenej suroviny. Výber iba jedného

dodávateľa sa uskutočňuje v prípade, že surovinu vie dodať ako jediný. Overenie

spôsobilosti súčasných dodávateľov je vykonávané 1x ročne pri zasadnutí komisie.

V prípade zhoršenia kvality dodávok, alebo keď sa nedá predpokladať stabilný kvalitatívny

výkon, t. j. že systém, výrobný pochod alebo proces vykazuje medzery, je potrebné

dodávateľa posúdiť opakovane.

V prílohe č. 2 je poradie štyroch, troch, dvoch a jedného dodávateľa, z ktorých prvý

je vždy vybratý pre dodávku surovín.

Postup pri nákupe materiálu vrátane výberu dodávateľov je znázornený na obrázku

v Prílohe č. 3.

Po výbere dodávateľov nasledujú už ich konkrétne dodávky surovín do skladov

podniku, alebo do konsignačných skladov.

3. 4 ZÁSOBOVANIE

Chemosvit Svit, a. s. pojíma vyše 12 000 druhov surovín. Časť z nich tvoria suroviny

v konsignačných skladoch. Sú to silá, ktoré sa nachádzajú v objekte závodu. Konsignačné

sklady znamenajú pre podnik výhodu, pretože suroviny v nich sú majetkom dodávateľa až

do skutočnej spotreby suroviny. Spotreba sa vyhodnocuje mesačne. V novembri r. 1999 mal

Chemosvit Svit a. s. k dispozícii zásoby v hodnote približne 103 mil. Sk a k tomu zásoby

v hodnote 35,142 mil. v konsignačných skladoch.

53




FAKULTA V TRNAVE

Vnútropodniková doprava je zabezpečovaná jednak systémom železničných

vlečiek, ako aj motorovými vozidlami dcérskej spoločnosti Chedos, s. r. o..

Špecifický druh dopravy pre tekuté suroviny a voľne uložený granulát predstavuje

potrubná doprava.

Prísun materiálu k skladom a expedícia výrobkov sa realizuje prostredníctvom

železnice a nákladných áut.

Aktuálnou je otázka, akou metódou bude a. s. Chemosvit Svit zásobovať výrobu

environmentálne vhodnými surovinami. Úspešnosť zlepšovania celkovej kvality riadenia je

podmienená aj presadzovaním nových metód v logistike. Medzi ne patria podľa [11] aj:

- metóda Just in time, čo v preklade znamená „práve včas“,

- optimalizácia nákupu.

V skladovom hospodárstve sa aplikuje metóda FIFO.

3. 4. 1 Aplikácia metódy Just in time v Chemosvite Svit, a. s.

Metóda JIT sa v Chemosvite Svit, a. s. nedá aplikovať z viacerých dôvodov.

1. Aj pri objednaní malého množstva výrobkov musí podnik objednať veľké množstvo

suroviny, z ktorej sa výrobok bude vyrábať, pretože objednanie malého množstva

suroviny je ekonomicky nevýhodné.

2. Napriek tomu, že Chemosvit Svit, a. s. má vypracovaný ročný, aj mesačný plán predaja,

reaguje na dopyt a jeho požiadavky sa prenášajú do výroby, existujú stále odberatelia,

ktorí si objednávajú neplánovane. Napríklad dodacia lehota hliníkovej fólie je 6 až 7

týždňov, špeciálnej fólie 4 týždne a Chemosvit Svit, a. s. garantuje výrobu do 4 týždňov.

Ak chce byť podnik pružný a rýchlo uspokojiť požiadavky odberateľov, musí byť

pripravený a mať na sklade potrebné množstvo zásob.

54




FAKULTA V TRNAVE

3. 4. 2 Optimalizácia nákupu

Optimalizácia nákupu v pravom slova zmysle nie je. Robí na základe Obchodného

plánu. Ten vypracúva úsek Predaja. Vypracuje ročný a mesačný plán predaja a jeho

požiadavky sa prenášajú do výroby. Výška zásob sa reguluje na základe týchto požiadaviek.

3. 4. 3 Aplikácia metódy FIFO v a. s. Chemosvit Svit

FIFO – first in, first out v podniku funguje na princípe „vydaj zo skladu to, čo sa

uskladnilo ako prvé, pokračuj druhým a zakonči to posledne prijatou surovinou“.

Napríklad v silách je granulát, ktorý sa postupne dopĺňa, aby z neho výroba mohla

nepretržite čerpať. Silo je v tvare valca s potrubím nasadeným na otvore v dne, cez ktorý pod

tlakom prúdi odoberaný granulát. Keďže prvý dodaný granulát je vždy v spodnej časti sila a

posledný dodaný vo vrchnej časti, je isté, že sa najprv spotrebuje granulát z najstaršej

dodávky.

Metóda FIFO sa používa vo všetkých skladoch podniku. A to v sklade:

- základných chemických surovín,

- potlačových farieb,

- chemikálií a olejov,

- kartonáže a dutiniek.

3. 5 SKLADOVANIE

Do kompetencií Oddelenia skladového hospodárstva, fungujúceho v rámci Úseku

nákupu a logistiky, spadajú celkom štyri sklady, a to:

sklad základných chemických surovín,

sklad potlačových farieb,

sklad chemikálií a olejov,

sklad kartonáže a dutiniek.

Postup pri prijímaní environmentálne vhodných surovín do skladov:

55




FAKULTA V TRNAVE

Dodávku materiálov nahlási vedúcemu skladu majster vykládky a nakládky s. r. o.

Chedos, pracovníci závodnej stráže, nákupcovia, alebo colné deklarantky úseku nákupu.

Vyložený materiál si fyzicky preberie vedúci skladu podľa sprievodných dokladov

(dodací, nákladný, prepravný list, resp. colná faktúra) a zabezpečí odobratie vzoriek pre

vstupnú kontrolu kvality a environmentálnej vhodnosti podľa „Zoznamu surovín, ktoré

podliehajú vstupnej kontrole centrálneho analytického laboratória“.

Uskladnenie materiálov potom zabezpečujú skladoví robotníci vysokozdvižnými

vozíkmi, resp. paletizačnými vozíkmi, v sedempodlažnej budove za pomoci výťahov. Celý

postup príjmu materiálu na sklad a evidenciu príslušných dokladov znázorňuje obrázok

v Prílohe č.3.

Vlastné zásoby má podnik vo vreciach – granuláty, v 1 000 litrových kontajneroch sú

farby, na paletách v podzemných a nadzemných tankoch je uskladnený lieh v 25 kg

konvách, v papierových osemhranoch sú granuláty oktabínu a na paletách v rolkách sú fólie.

Z dôvodu neustáleho pohybu a veľkých objemov skladovaných surovín a materiálov,

sú tieto operatívne označované prenosnými tabuľami, na ktorých je vyznačený názov a druh

skladovaného materiálu.

Materiál, ktorý vyhovuje vstupnej kontrole kvality sa označí etiketou s nápisom

„Kvalitný materiál“.

Úroveň automatizácie manipulačných operácií je nízka a pravdepodobnosť poškodenia

materiálu, či iných strát je vysoká.

3. 6 INFORMAČNÉ TOKY

Údaje potrebné pre vystavenie príjemky si vedúci skladu, resp. operátori skladovania

zistia v kmeňovom súbore MTZ, pri nových materiáloch u príslušného nákupcu. Príjemku

zadajú do podsystému MTZ, informačného systému a. s. Chemosvit Svit a odovzdajú

nákupcovi na párovanie príjmu s evidovanou faktúrou za dodávku. Potvrdenú kópiu

archivujú v sklade.

56




FAKULTA V TRNAVE

Zo štyroch uvedených skladov je jedine sklad potlačových farieb automatizovaný a

vyhovuje aj najnáročnejším kritériám auditu, teda naznačuje trend pre ostatné články

logistického systému firmy.

Integrujúcim prvkom podnikovej logistiky v a. s. Chemosvit je podľa [7]

informačný systém ORION, ktorý firma používa. Tento zahŕňa a koordinuje podsystémy,

do istej miery zachytávajúce všetky informačné toky v podniku. Žiaľ, tieto operácie sa

nevykonávajú v reálnom čase.

Informačný systému je neschopný zaznamenávať a spracovávať informácie

v reálnom čase. Nie je teda schopný jednak preklenúť časové rozdiely medzi fyzickým

príjmom materiálu a jeho fakturáciou, ako aj postihnúť kontinuitu v pohybe materiálu

v skladoch.

Jedným z podsystémov informačného systému je podsystém „Skladové hospodárstvo“.

Delí sa na štyri podskupiny, ktoré predstavujú jednotlivé sklady.

V rámci bázy dát jednotlivých skladov fungujú voľby, ako: požiadavky, objednávky,

resp. kúpne zmluvy a samotné skladové hospodárstvo.

Voľba „skladové hospodárstvo“ dáva možnosti podvolieb: doklady (príjem - výdaj),

číselníky (materiálov, zásobovačov, skladov, oblastí sledovania, účtovných dokladov - ide o

systém podrobnej identifikácie materiálov s aktualizáciou), prehľady (príjem, výdaj, pohyb)

a správa skladov (prepojenie do účtovníctva s možnosťou predbežnej uzávierky).

Sklady majú ešte samostatný vstup pre rozborové listy (súčasť systému riadenia

kvality).

Rozborový list obsahuje výsledky laboratórnej analýzy a porovnanie požadovaných

parametrov so skutočnými. Jeho súčasťou sú tiež vyjadrenia chemika, technológa a

pracovníka MTZ, na základe ktorých sa daná surovina nakupuje a používa, alebo nie,

prípadne sa určujú obmedzenia pre použitie danej suroviny.

57




FAKULTA V TRNAVE

3. 7 REKAPITULÁCIA V ANALÝZE DOSIAHNUTÝCH

VÝSLEDKOV

Na základe predchádzajúcej analýzy súčasného stavu environmentálne orientovaného

logistického systému Chemosvitu Svit, a. s. môžem v rámci tohto systému konštatovať tieto

nedostatky:

nízky stupeň integrácie environmentálne orientovaných logistických činností v podniku,

nedopracovanosť hodnotenia dodávateľov,

pomalosť zavádzania EMS do všetkých oblastí podniku,

medzery v organizácii skladového hospodárstva,

pomerne nízky stupeň automatizácie skladových prevádzok,

nedostatky v informačnom systéme.

Ad 1) Vo všetkých oblastiach zavádzania nových metód a postupov je potrebné

uplatňovať systémový prístup. Systém environmentálneho manažérstva bude taktiež účinný

až po pochopení jeho ideí a prínosu všetkými zamestnancami, ktorí sa budú snažiť o jeho

úspešné napĺňanie. Zatiaľ je stupeň integrácie environmentálne orientovaných logistických

činností v podniku nízky.

Budúcnosť EMS v Chemosvite Svit, a. s. jednoznačne predstavuje postupné

budovanie environmentálne orientovaných logistických systémov a ich integráciiu vo vnútri

i navonok, pričom sa upevní postavenie environmentálne orientovanej logistiky

v podnikovej stratégii.

Aplikácia logistických princípov, spolu s EMS sa vo firme začala uplatňovať len

pomerne nedávno. Postupným vývojom sa dynamika tohto procesu prejaví v nutnosti

systémového prístupu - v potrebe optimalizácie systému ako celku, nielen jeho jednotlivých

funkcií. Vo fáze aplikácie environmentálneho riadenia do logistiky je nutné pamätať na

kontinuitu vývoja a na jeho postupnosť.

58




FAKULTA V TRNAVE

Ako deklarovalo vedenie firmy, postupná integrácia environmentálne orientovaných

logistických činností by sa mala uskutočňovať od vstupu po výstup (prvým útvarom, v rámci

ktorého sa táto logistika vo firme inštitucionalizovala, je úsek nákupu).

Ad 2) Nedostatky v hodnotení dodávateľov z environmentálneho hľadiska sú

v abstinencii bodového hodnotenia tohto kritéria. Pri výbere dodávateľov sa síce na začiatku

procesu zaoberajú na úseku Nákupu a logistiky environmentálnou vhodnosťou nakupovanej

suroviny, ale táto vhodnosť nie je ďalej premietnutá do celkového hodnotenia dodávanej

suroviny.

Ad 3) Environmentálna orientácia podniku sa najviac prejavuje na úseku Nákupu a

logistiky, kde je aplikovaná na relatívne vysokom stupni a na úseku Životného prostredia.

Úsek Životného prostredia uskutočňuje Plán postupu prípravy na certifikáciu (ďalej iba Plán

postupu). Aj keď sa proces prípravy začal už pred dvoma rokmi, zo spracovania

environmentálnych aspektov - čo je prvý bod Plánu postupu – dopracúva iba REAV pre

BOPP fólie a REAV pre PE fólie a pre liate fólie bude nasledovať až po ukončení REAV pre

BOPP fólie, čo je časovo prekompenzované.

Ad 4) V organizácii skladového hospodárstva sa pracovníci útvaru Nákupu a

logistiky v Chemosvite Svit, a. s. stretávajú s problémami na úrovni riadenia skladového

hospodárstva i na úrovni samotných skladov. Na vyššej organizačnej úrovni musíme

konštatovať neefektívne umiestnenie skladov - najmä skladu základných chemických

surovín. (Časť skladu sa nachádza v sedempodlažnej budove na severo-východnom konci

areálu firmy a časť v jeho strede - drevené haly).

Táto situácia je zapríčinená tým, že samotná továreň, najmä jej základná časť bola

projektovaná a budovaná od 30. rokov nášho storočia. Postupom času sa organizačne menilo

množstvo vecí a je problém nájsť kompromisné riešenia, čo sa týka strategického

rozmiestnenia prevádzok na základe logistických princípov, resp. zásadné zmeny vyvolávajú

značné investičné náklady. Neprehľadnosť uskladnenia však môže byť prekážkou pri

certifikačnom audite pri zavádzaní EMS.

Na úrovni riadenia skladov sú nedostatky v uplatňovaní systému first-in, first-out,

v dôsledku čoho sa vyskytnú prípady zastaraného materiálu.

59




FAKULTA V TRNAVE

Ad 5) Absencia moderných manipulačných technológií a zariadení sa negatívne

prejavuje najmä v sklade základných chemických surovín. Je tu pomerne nízky stupeň

automatizácie.

Sklad v súčasnom stave funguje len za cenu vysokých dodatočných režijných

nákladov (údržba) a len krátkodobo schopný uspokojovať náročné požiadavky auditu a

následného systémového riadenia kvality, najmä čo sa týka šetrnej manipulácie

s materiálom, zabezpečenia vhodných skladovacích podmienok (klíma) a nárokov na

hygienu (Firma Chemosvit vyrába obaly zväčša pre potravinársky priemysel.).

Ad 6) Nedostatočnosť informačného systému spočíva v jeho neschopnosti

zaznamenávať a spracovávať informácie v reálnom čase. Nie je teda schopný jednak

preklenúť časové rozdiely medzi fyzickým príjmom materiálu a jeho fakturáciou, ako aj

postihnúť kontinuitu v pohybe materiálu v skladoch (čo je zvlášť pri zavádzaní systému Just

in time dôležité).

60




FAKULTA V TRNAVE

4. ZÁVER

Chemosvit Svit, a. s. chce zaviesť do riadenia systém TQM. Je to úctyhodná

myšlienka, ktorá sa však ešte musí popasovať s kvantom problémov.

Na to, aby na tejto báze bola úspešne budovaná konkurenčná výhoda firmy, je

nevyhnutné bezprostredné prepojenie logistiky s podnikovou stratégiou, v ktorej je systém

TQM implementovaný a rozpracovaný. Ten pri vhodnej realizácii zabezpečí rast ziskovosti

firmy. Jeho súčasťou je systém environmentálneho riadenia, ktorý je v súčasnosti v podniku

zavádzaný prostredníctvom podnikovej logistiky.

V našich podnikoch si výrazné zmeny vyžaduje najmä nedostatočnosť súčasnej

úrovne environmentálnych systémov a ich integrácia do podnikovej logistiky a istá

zaostalosť v porovnaní so systémami firiem, ktoré operujú na svetových trhoch.

Je pozitívne, že Chemosvit Svit, a. s., jeden z popredných podnikov sa ako chemický

podnik snaží o zlepšenie životného prostredia, ktoré v minulosti trpelo jeho prítomnosťou a

stáva sa “zeleným podnikom”.

Cieľom záverečného projektu bolo znázorniť environmentálne orientovaný hmotný

tok logistického reťazca so zameraním sa na jeho začiatok – teda nákup environmentálne

vhodných surovín, výber dodávateľov, skladové hospodárstvo – v environmentálne

orientovanom podniku Chemosvit Svit, a. s..

V 1. kapitole som v krátkosti priblížila tému environmentalistiky a jej aplikáciu v podnikovej

logistike v globále a načrtla som jej využitie v Chemosvite Svit, a. s..

V 2. kapitole som sa zamerala na vymedzenie pojmov súvisiacich s podnikovou logistikou,

akými sú informačný systém v logistike, integrovaný logistický manažment, zásobovanie a

skladovanie, v oblasti environmentalistiky som vymedzila pojmy EMS a EVV, normy ISO 14 000 a

pojmy s nimi súvisiace.

V 3. kapitole som analyzovala súčasný stav environmentálne orientovaného logistického

reťazca v Chemosvite Svit, a. s.; predstavila som budovanie systému environmentálneho

manažérstva, hodnotenie a výber dodávateľov z pohľadu EMS, znázornila som logistickú postupnosť

pri zásobovaní, skladovaní, informačných tokoch a zrekapitulovala som poznatky získané

v Chemosvite Svit, a. s..

61




FAKULTA V TRNAVE

V 4. kapitole som zhrnula obsah záverečného projektu. Znázornením environmentálne

orientovaného hmotného toku logistického reťazca so zameraním sa na jeho začiatok – teda

nákup environmentálne vhodných surovín, výber dodávateľov, skladové hospodárstvo – v

environmentálne orientovanom podniku Chemosvit Svit, a. s. som splnila cieľ záverečného

projektu.

62




FAKULTA V TRNAVE

ZOZNAM SKRATIEK

SRK – systém riadenia kvality

JIT – just in time (práve včas)

EMS – environmental management systém (systém environmentálneho manažérstva)

REAV – register environmentálnych aspektov a vplyvov

PE fólie – polyesterové fólie

KS – kvalitatívna spôsobilosť

SR – Slovenská republika

EVV – environmentálne vhodný výrobok

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

63




FAKULTA V TRNAVE

[1] - ASPEK (Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku), EMS – príručka pre stredný a

výkonný manažment podnikov – budovanie systému environmentálne orientovaného

riadenia podniku podľa noriem radu EN ISO 14 000, Bratislava 5/1997

[2] Boďová, E.: ENVIROMAGAZÍN, časopis, Ministerstvo ŽP SR, III.roč. 4/1998

[3] Bowersox, J. - Closs, O. – Helferich, A.: Logistical management, Macmillan, New York

1986

[4] Červeňan, Š.: Logistika, STU MtF v Trnave, Edičné stredisko STU, Bratislava 1988

[5] Dubovec, M.: Logistika, CONAM, Banská Bystrica 1995

[6] Gabler, R.: Wirtschaftslexikon, 1988; citované zo: [4]

[7] Intranet Chemosvitu Svit, a. s.

[8] Křížová, E. - Gregor, M. – Rakyta, M.: Podniková logistika, VŠDS v Žiline 1994

[9] – Kulich, J.: Hodnotenie dodávateľov, smernica generálneho riaditeľa Chemosvitu Svit

a. s. 1996

[10] – Systém ekologicky orientovaného riadenia podľa ISO 14 000, zavádzanie systému,

SGS Slovakia, s. r. o. 1996

[11] Schulte, C.: Logistika, Victoria Publishing, Praha 1994

[12] Slywotzky, G.: Value migration, Harvard Business School Press, Boston 1996

64




FAKULTA V TRNAVE

[13] - Stern, J. - Leščišin, M. – Dupaľ, A.: Logistika - vybrané kapitoly, Bratislava, Edičné

stredisko EU 1995

[14] Stern, J.: Logistika v manažmente výroby, Bratislava, Ekonóm 1996

[15] Suchánek Z.: Enviromentálne označovanie, CEHOVT 1997

[16] Viestová, K. a kol.: Úvod do logistiky, VŠE, Bratislava 1991

[17] Výročná správa Chemosvitu Svit, a. s. 1998

Vnútropodnikové materiály Chemosvitu Svit, a. s. [6, 7, 8]

Ostatná doporučená literatúra [6, 3]

ZOZNAM PRÍLOH

65




FAKULTA V TRNAVE

Príloha č. 1 – Schématické znázornenie aspektov pri lakovaní BOPP fólií.

Príloha č. 2 – Hodnotenie dodávateľov – výber prvých štyroch (1. list), troch, dvoch,

jedného (štvrtý list).

Príloha č. 3 – Postup pri nákupe materiálu;

Príjem materiálu na sklad a evidencia príslušných dokladov;

Výdaj materiálu zo skladu.

Documents

OBSAH - scss.skscss.sk/eommlspj/_data/VEGA 2002-2004/STUDENTI/ZAVERECNE PROJEKTY…2 ZÁVEREČNÝ PROJEKT STU KATEDRA MANAŽMENTU A KVALITY MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE