1. Úvod

Dynamika vývoja počtu obyvateľov našej planéty a rast požiadaviek človeka na mieru uspokojenia jeho potrieb vedie stále k významnejšiemu rozporu medzi rastúcimi potrebami ľudstva a možnosťami Zeme uspokojiť ich.

Rozvoj priemyslu vo svete mal za následok zaťaženie životného prostredia (ŽP), ktoré sa prejavilo zvýšenou spotrebou priemyselnej a úžitkovej vody, vypúšťaním emisií do ovzdušia a produkciou priemyselných odpadov.

Riešenie problematiky ŽP je riešením problémov života na Zemi, ktoré už nemôže byť ďalej odkladané presunom na ďalšie generácie. Termín „ životné prostredie“ sa vzťahuje nielen na prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme, ale taktiež na hľadisko zdravia, bezpečnosti a zodpovednosti za výrobok, ktoré súvisí so ŽP.

Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj vo svojej správe z roku 1987 „Naša spoločná budúcnosť“ zdôraznila dôležitosť ochrany ŽP pri smerovaní k trvalo udržateľnému rozvoju [14]. Cieľom každej spoločnosti je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj (TUR), ktorý zosúlaďuje potreby súčasnosti bez ohrozenia možností budúcich generácií zabezpečiť svoje vlastné potreby. Pri koncepčne riadenej ľudskej činnosti dochádza k únosnému zaťaženiu, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu ŽP, najmä jeho jednotlivých zložiek alebo ekologickej stability.

Medzi aktuálne problémy, ktoré motivujú diskusie týkajúce sa etiky podnikania, patria okrem iného aj environmentálne problémy. Otázky ŽP sa stali natoľko významné, že manažment podniku musí zodpovedne pristupovať k svojim rozhodnutiam a ich vplyvom na kvalitu ŽP. To znamená, že pri tvorbe a realizácii podnikateľskej stratégie musí zohľadňovať aj ekologické následky, ktoré môžu podnikateľské aktivity, prípadne produkty zanechať na ŽP [9].

Na začiatku 21. storočia nie je potrebné vysvetľovať manažérom veľkých priemyselných firiem, že myslieť na budúcnosť znamená ochraňovať ŽP. Ochrana ŽP musí byť zaradená medzi najvyššie priority každého podniku. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa boli vypracované normy radu STN EN ISO 14 000 v oblasti Environmentálneho systému riadenia (EMS). Jedným z výsledkov implementácie týchto noriem do praxe je na Slovensku výroba Environmentálnych výrobkov (EVV) podľa Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov [9].

Poznámka: Pre podporu efektívneho environmentálneho manažmentu, ktorý integruje zásady ochrany životného prostredia a ostatnými potrebami riadenia, iniciovala Medzinárodná obchodná komora aktivitu medzinárodnej štandardizačnej organizácie ISO a európskej normalizačnej organizácie CEN pre vznik normy, ktorá by určovala požiadavky pre systémy riadenia orientované na ochranu životného prostredia EMS (Environmental Management System). ISO stanovila strategickou poradňou environmentálnu skupinu SAGE pre vytvorenie zvláštnej normy. Na základe jej doporučenia vznikla Technická komisia ISO TC 207, ktorá vypracovala návrhy noriem radu ISO 14 000. Tieto normy uplatňujú rovnaké základné zásady ako normy systému riadenia kvality EN ISO 9 000. Pri budovaní EMS je veľmi výhodné, keď organizácia má už certifikovaný systém riadenia kvality podľa niektorého modelu EN ISO 9 000, ale nie je to podmienkou [14].

Súčasný trend znižovania environmentálneho zaťaženia ŽP sleduje aj vytvorenie environmentálne orientovaného zákonodarstva, ktoré smeruje k zlepšovaniu stavu ŽP.

1

V štátoch EÚ toto povedomie vedie výrobcov k uvedomelej, dobrovoľnej certifikácii v oblasti environmentálneho riadenia podnikov podľa medzinárodných štandardov a príslušnej environmentálnej legislatívy [1].

V súčasnosti aj v Slovenskej republike funguje proces, v rámci ktorého viacerí producenti

dobrovoľne pristupujú k certifikácii systému environmentálneho riadenia vybudovaného v organizácii podľa noriem radu EN ISO 14 000.

Ekonomický rast zabezpečuje podmienky, v ktorých možno najlepšie dosiahnuť ochranu ŽP a ochrana ŽP v rovnováhe s ostatnými cieľmi ľudí je potrebná pre zabezpečenie rastu, ktorý bude trvalo udržateľný.

Pružné, dynamické, reagujúce a rentabilné podniky sú potrebné ako hybná sila pre TUR a pre zabezpečenie manažérskych, technických a finančných zdrojov, ktoré by prispievali k vyriešeniu náročných úloh ochrany ŽP. Ekonomický rozvoj a ochrana ŽP by mali mať spoločný cieľ, odstraňujúce konflikty, a to nielen v súčasnej dobe, ale aj v budúcnosti [14].

Donútiť podniky, aby fungovali v naznačenom smere, chránili a zdokonaľovali kvalitu ŽP, pomocou výkonových noriem a rozumného využitia ekonomických nástrojov v harmonickom regulačnom rámci, je jednou z najväčších úloh, ktoré bude svet riešiť v najbližších rokoch.

Vedúci predstavitelia podnikov zahájili akcie na plnenie tohto cieľa vo svojich podnikoch i v odvetvových a medziodvetvových asociáciách.

Spoločne s rastúcim ekologickým podvedomím verejnosti a silnejúcim tlakom správnych orgánov na riešenie problémov ochrany ŽP, stojí pred mnohými podnikmi nový problém „strata konkurencieschopnosti z dôvodu neuspokojivého riešenia ochrany ŽP“.

Preto cieľom môjho záverečného projektu je oboznámenie so základnými teoretickými

poznatkami o ŽP a EMS, ako aj analýza súčasného stavu ŽP v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY.

2

2. Základné teoretické poznatky o životnom prostredí a systéme environmentálneho riadenia

Pod pojmom životné prostredie rozumieme všetko , čo vytvára prirodzené podmienky

existencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Zložkami ŽP sú najmä [7]:

- ovzdušie, - pôda, - voda, - horniny, - organizmy, - energia, - prírodné zdroje.

2.1 Životné prostredie a podstata problematiky životného prostredia

Ak chápeme ŽP ako tú časť prírody, s ktorou je človek v priamej obojstrannej interakcii,

potom ZP predstavuje dynamický systém tvorený subsystémami [7]:

- živá (organická) príroda, - neživá (anorganická) príroda, - ľudia (spoločnosť),

medzi ktorými existujú mnohotvárne vzájomné vzťahy.

Definovať (zhodnotiť) súčasný stav ŽP teda znamená charakterizovať (posúdiť) prvky jeho jednotlivých subsystémov, pričom treba mať na zreteli, že (negatívna) zmena charakteru jedného prvku (zložky ŽP) vyvoláva reťazovú reakciu (negatívny vplyv) ostatných prvkov (zložiek) ŽP.

Najvýznamnejšie charakteristiky súčasného stavu ŽP možno teda zhrnúť ako rozhodujúce hodnoty prvkov jeho subsystémov [7]:

organická príroda, t.j. biosféra (flóra, fauna, mikroorganizmy), anorganická príroda, t.j. ovzdušie (atmosféra), voda (hydrosféra), pôda (pedosféra),

horniny (litosféra), ľudia, t.j. sociokultúrna sféra (človek – výsledky jeho aktivít a vzťahy s ostatnými členmi spoločnosti).

Hlavné nedostatky súčasného stavu ŽP, hlavné problémy života na našej planéte sú [7]: Súčasný stav biosféry, t.j. živej vrstvy povrchu Zeme (pôdy, vody) možno

charakterizovať týmito podstatnými skutočnosťami [7]:

zmenšovanie výmery dažďových pralesov (3 000 m2/sek), likvidácia úrodnej pôdy – biomasy (1 000 t/sek),

3

umŕtvovanie (zamorovanie) vôd riek, morí a oceánov znamená likvidáciu viacerých živočíšnych druhov (rýb, morských živočíchov a mikroorganizmov),

intenzifikácia poľnohospodárskej výroby spôsobuje likvidáciu fauny (zvieracích druhov),

likvidácia lesov a záber (zástavba) úrodnej pôdy spomaľuje proces fotosyntézy (základ života na Zemi).

Súčasný stav neživej (anorganickej) zložky prírodného (životného) prostredia možno

charakterizovať týmito významnými skutočnosťami [7]:

narušovanie atmosféry, t.j. zamorovanie ovzdušia (CO, CO2, SO2, dusičnany, dusitany, výpary olova, ortuti, azbestu), rôzne druhy žiarení (vrátane rádioaktívneho), spomaľovanie fotosyntézy pri súčasnom zvyšovaní spotreby kyslíka,

narušovanie hydrosféry, t.j. znečisťovanie vôd (priemyselnou činnosťou), neúmerne rýchly nárast spotreby vody (neracionálnosť spotreby), poruchy kolobehu vody v prírode (likvidácia lesov, regulácia vodných tokov) i celkový úbytok zdrojov vody na Zemi (suché pásma už dosiahli juh Európy),

narušovanie pedosféry, t.j. kontaminácia pôdy (priemyselné odpady, poľnohospodárska výroba), zmenšovanie podielu úrodnej pôdy z celkového povrchu Zeme (vysušovanie, osídľovanie, priemyselná zástavba), zosuvy a erózie pôdy (v súvislosti s likvidáciou lesov a anomáliami klimatických podmienok),

narušovanie litosféry, t.j. neúmerne rýchly nárast ťažby surovinových zdrojov (rudy, ropy, zemného plynu) a ich neracionálna spotreba (neracionálne konštrukcie výrobkov, energeticky náročné technologické procesy, neopodstatnený rast výrobnej a konečnej spotreby).

Súčasný stav sociokultúrnej (civilizačnej) zložky ŽP, resp. jej vývojové tendencie

možno charakterizovať týmito najvýznamnejšími skutočnosťami [7]:

prudký vývoj populácie (1 mld – 1850, 2 mld – 1925, 3 mld – 1960, 4 mld – 1980 a predpoklad 12,5 mld – 2005, 25 mld – 2070, 50 mld – 2100),

systematická likvidácia ŽP (najmä v ekonomicky málo rozvinutých oblastiach), nízky stupeň ekologického vedomia (cítenia), prudký nárast rozsahu ochorení spôsobovaných zložkami ŽP, nemotivačné pôsobenie ekonomického prostredia (ekonomické ocenenie

ekologického správania sa), rastúca moc a agresivita spoločenských zoskupení (človek sa stáva nepriateľom človeka),

život na úkor budúcich generácií (nezáujem o plnenie ekologického dlhu predchádzajúcich generácií).

V dôsledku nekontrolovanej, nevhodne organizovanej ľudskej činnosti dochádza ku

znečisťovaniu ŽP vnášaním takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do ŽP, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie. Tieto činitele majú priame alebo nepriame účinky na ŽP a nazývame ich environmentálnymi vplyvmi, ktoré podľa ich povahy rozdeľujeme na jednotlivé druhy [1]:

• nepriaznivý environmentálny vplyv spôsobuje zmenu stavu prvku ŽP, ktorá zhoršuje podmienky života človeka, rastlín a živočíchov,

4

• priaznivý environmentálny vplyv je zmena prvku ŽP, ktorá zlepšuje podmienky života človeka, rastlín a živočíchov,

• významný environmentálny vplyv je nevratná zmena v ŽP spôsobená činnosťou,

ktorú nemožno eliminovať alebo zmeniť úpravou projektu a ktorá zásadne mení stav podmienok života,

• nevýznamný environmentálny vplyv je vratná zmena v ŽP, ktorú možno eliminovať

alebo zmierniť úpravou projektu činnosti, • priamy environmentálny vplyv je zmena v ŽP, ktorú vyvolalo bezprostredné

pôsobenie činnosti,

• nepriamy environmentálny vplyv je zmena prvku ŽP spôsobená zmenou iného prvku,

• komunálny environmentálny vplyv je vzájomne pôsobiaci environmentálny vplyv

v súbore viacerých environmentálnych vplyvov,

• sociálny environmentálny vplyv je zmena v sociálnom systéme (napr. vysťahovanie obyvateľstva, zmena v sociálnom zložení, v životnom štýle, kultúrnych hodnotách, vekovom zložení, zamestnanosti), ktorú spôsobuje realizácia činnosti,

• synergia environmentálnych vplyvov je znásobovanie účinku kumulatívnych

environmentálnych vplyvov na ŽP.

2.1.1 Nevyhnutnosť riešenia problematiky životného prostredia

Uvedená základná charakteristika súčasného stavu ŽP je rozhodujúcim faktorom akcelerácie a konkretizácie návrhov na riešenie daného stavu.

Aktuálnosť a nevyhnutnosť razantnej zmeny v prístupe k otázkam tvorby a ochrany ŽP

(okrem súčasného stavu ŽP) determinuje celý rad ďalších významných faktorov [7]:

rýchle tempo zhoršovania parametrov ŽP až k hranici ohrozovania života na Zemi, nevyhnutnosť reagovať (preventívne) na vývojové tendencie populácie a jej potrieb, potreba riešiť aj „dlhy minulosti“ (potreba aj „ekologickej transformácie“

v ekologicky sa transformujúcich krajinách strednej a východnej Európy), veľmi dlhý čas potrebný na obnovu ekologickej rovnováhy na našej planéte, dlhodobosť procesu zmien vzťahu ľudí a ich ekonomických aktivít (ekonomického

systému) k ŽP, rýchle tempo znižovania zásob surovín a palív a z toho vyplývajúca vízia poklesu

priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie. Závažnosť a nevyhnutnosť urýchleného riešenia problémov tvorby a ochrany ŽP

potvrdzuje aj skutočnosť, že problémy ďalšieho vývoja života na našej planéte sú predmetom zvýšeného záujmu celosvetových organizácií (OSN, UNESCO) i vlád všetkých vyspelých krajín sveta.

5

2.1.2 Základné pojmy týkajúce sa problematiky životného prostredia

Základné pojmy týkajúce sa problematiky ŽP sú [1, 7, 13]:

Ekológia – systémovo koncipovaná veda, ktorá skúma vzájomné vzťahy živých organizmov a ich vzťah k okoliu (štruktúra a fungovanie prírody) s cieľom poznávať zákonitosti ich vývoja a tým prispieť k stabilizácii ekosystémov (ochrane ŽP).

Ekologická kríza – ťažko riešiteľné protirečenia medzi človekom, jeho činnosťou

a prírodou, medzi rastúcimi potrebami ľudstva a danými možnosťami prírody. Ekologická rovnováha – prirodzený (prvotný) alebo navodený stav vyváženosti

(rovnováhy) vzťahov medzi zložkami prostredia, resp. medzi prostredím a biosférou. Ekologicky čistejšia výroba – aplikácia preventívnej stratégie ochrany ŽP na procesy,

výrobky a služby podniku. Ekologický monitoring – proces zisťovania (pozorovania, merania, testovania) stavu

častí ŽP. Ekosystém – prírodný celok, v ktorom existuje aspoň jeden živý organizmus (kmeň

hnijúceho stromu, rybník, lúka a pod.). Komplex ekosystémov tvorí biosféru (živý povrch Zeme).

Environment – ŽP, t.j. prostredie, v ktorom človek podnik alebo organizácia realizuje

svoje aktivity, resp. činnosti (vzduch, voda, pôda, prírodné zdroje, fauna, flóra, ľudia a vzťahy medzi nimi).

Environmentalistika – vedná disciplína, ktorá skúma parametre ŽP človeka (možnosti

jeho ochrany, resp. udržania). Environmentálny audit – systematický a zdokumentovaný proces overovania

objektivity získavania a vyhodnocovania dôkazov, ktoré umožňujú určiť, či systém environmentálneho riadenia podniku zodpovedá stanoveným kritériám.

EMS – systém environmentálneho manažérstva (Environmental Management System)

je v zmysle definície normou ISO 14001 zložkou komplexného systému manažérstva, ktorá obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, zodpovednosti, zvyklosti, postupy, procesy a prostriedky na prípravu, realizovanie, dosahovanie, preskúmanie a udržiavanie environmentálnej politiky.

Environmentálny aspekt – prvok činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorý

môže ovplyvňovať ŽP. Environmentálny cieľ – všeobecný, kvantifikovaný cieľ, ktorý chce podnik v oblasti

tvorby a ochrany ŽP dosiahnuť. Je to celkový environmentálny zámer, vychádzajúci z environmentálnej politiky.

6

Environmentálna cieľová hodnota – podrobná požiadavka na profil, ktorý je pokiaľ je to možné kvantifikovaný, platný pre organizáciu alebo jej časť, ktorý vychádza z environmentálnych cieľov a ktorý musí byť stanovený a splnený, aby sa tieto ciele dosiahli.

Environmentálna politika – prehlásenie podniku (organizácie) o jeho zámeroch

a zásadách vzťahujúcich sa k jeho environmentálnemu profilu vyvárajúce rámec pre činnosť podniku, stanovenie environmentálnych cieľov a cieľových hodnôt.

Environmentálny profil – merateľné výsledky environmentálneho systému riadenia vo

vzťahu k riadeniu environmentálnych aspektov, založených na environmentálnej politike podniku (ciele a cieľové hodnoty).

Environmentálny vplyv – t.j. environmentálny dopad, akákoľvek zmena (pozitívna, či

negatívna) v životnom prostredí, ktorá plne alebo iba čiastočne spôsobená činnosťou, výrobkami alebo službami človeka, podniku alebo organizácie.

Neustále zlepšovanie – proces zlepšovania systému environmentálneho manažmentu,

ktorým sa dosahuje zlepšenie celkového environmentálneho profilu v súlade s environmentálnou politikou organizácie.

Organizácia – spoločnosť, firma, podnik, úrad alebo inštitúcia, alebo ich časť alebo

kombinácia, ktoré majú svoju vlastnú správu. Prevencia znečisťovania – t.j. predchádzanie znečisťovaniu, používanie procesov,

praktik, materiálov alebo výrobkov, ktoré zabraňujú, znižujú alebo regulujú znečisťovanie, čo môže zahŕňať recykláciu, spracovanie, zmeny procesov, riadiace mechanizmy, účinné využívanie zdrojov a náhradu surovín.

Poznámka: Medzi potenciálne prínosy prevencie znečisťovania patrí zníženie negatívnych environmentálnych

dopadov, zvýšenie účinnosti a zníženie dopadov.

2.2 Podstata, význam a ciele environmentálnych systémov riadenia

Aspekty, ktoré už dlhší čas vytvárajú tlak na aktivizáciu celosvetového hnutia za záchranu a obnovu životných podmienok na Zemi sú – pravdivé a komplexné správy o vývoji ŽP, analýza príčin prírodných a ekologických katastrof, stále častejšie sa vyskytujúce klimatické (poveternostné) anomálie, prognóza energetickej krízy a jej dôsledky.

Avšak politicko-ekonomické, legislatívno-právne ani normatívne nástroje izolovane

nedokážu vyvolať žiaduci zvrat v oblasti tvorby a ochrany ŽP. Riešenie tohto problému sa orientuje na najväčšieho znečisťovateľa ŽP na našej planéte

a to na človeka a jeho (podnikateľské) aktivity. Systémovo koncipované pôsobenie všetkých uvedených nástrojov spolu s intenzívnym

formovaním vedomia spoluzodpovednosti celého ľudského spoločenstva za ďalší vývoj kvality života na Zemi vytvorilo priestor a podmienky pre vznik nového riešenia ochrany ŽP

7

– environmentálne orientovaného riadenia (manažérstva) projektovania nových výrobkov (služieb), ich realizácie (výroby) a likvidácie (recyclingu) [7].

2.2.1 Podstata systému environmentálneho manažérstva

Systém environmentálneho manažérstva je zložkou systému podnikového manažérstva

(manažmentu) cieľovo orientovanou na realizáciu zámerov v oblasti starostlivosti (tvorba a ochrana) o ŽP.

Ide v podstate o implementáciu (integráciu) prvkov tvorby a ochrany ŽP do

rozhodovacích procesov riadenia podniku (organizácie). Systém environmentálneho manažérstva zahŕňa [13]:

Stanovenie a preskúmanie environmentálnej politiky, cieľov a programov: ♦ v pravidelných intervaloch, ♦ na najvyššej úrovni manažérstva.

Organizačnú štruktúru, v ktorej sú: ♦ definované a popísané zodpovednosti, ♦ stanovený zvláštny zástupcovia vedenia, ♦ požiadavky na vzdelanie zamestnancov v ochrane ŽP.

Evidenciu a hodnotenie dopadov činností podniku na ŽP: ♦ za normálnej prevádzky, ♦ za mimoriadnej prevádzky, ♦ pri nehodách, haváriách a havarijných situáciách.

Dokumentované pracovné postupy zahŕňajúce:

♦ kontrolu a riadenie environmentálnych aspektov technických postupov, ♦ dokumentáciu potrebných informácií a postupov kontroly.

Záznamy environmentálneho manažérstva ♦ písomný popis všetkých známych aspektov a ich dopadov.

2.2.1.1 Základné prvky systému environmentálneho manažérstva

Základné prvky EMS možno definovať v súlade s normami radu ISO 14000) takto [7]: • environmentálna politika – deklarácia vzťahu k problematike ŽP a dokumentovaný

záväzok starať sa o jeho ochranu (udržiavanie), • plánovanie – formulácia environmentálnych cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie

(environmentálny program),

8

• operatívne riadenie – rozdelenie zodpovednosti a kompetencií, komunikácia, kontrola, postup riadenia v krízových situáciách,

• regulácia – monitorovanie, zistenie nesúladu (odchýlky), regulačné (nápravné) opatrenie, evidencia (záznam),

• informačný tok – interné a externé správy (hodnotenia) environmentálneho správania sa podniku (EMS).

2.2.1.2 Hlavné princípy systému environmentálneho manažérstva Systém environmentálneho manažérstva sa opiera o tieto hlavné princípy (východiská) [7]:

princíp uvedomelosti a angažovanosti, princíp dobrovoľnosti (jeho zavedenia), princíp proaktívnosti cieľov, princíp globálnosti (prierezovosti).

Je to teda (podobne ako systém riadenia kvality) nová zložka filozofie podnikového manažmentu (obr.1).

ENVIRONMENTÁLNY MANAŽMENT Súčasný – reaktívny (spätne pôsobiaci) Nový – proaktívny (dopredu pôsobiaci)

Sústava limitov a noriem Environmentálna politika podniku

Kontroly, revízie, vyšetrovanie Register environmentálnych vplyvov

v podniku Zistenie odchýliek od predpísaného

stavu Environmentálny systém manažérstva

Nápravné opatrenia, straty, penále,

sankcie Ekologicky čistá výroba, ekologicky

vhodné výrobky

Negatívny ekonomický dopad Úspory nákladov, konkurencieschopnosť

Obmedzenia rozvojových zámerov podniku (ekonomické, legislatívne)

Trvalo udržateľný (dynamický) rozvoj podniku

Obr.1: Proaktívny charakter EMS [7]

Systém environmentálneho manažérstva (EMS) predstavuje súbor vzájomne zviazaných

aktivít, ktorých cieľom je neustále zlepšovať environmentálne správanie sa podniku, resp. prispôsobovať ho meniacim sa podmienkam činnosti podniku a jeho okolia.

9

EMS – systém environmentálne orientovaného riadenia podniku – predstavuje ucelený systém riadenia činností organizácie z hľadiska ochrany a tvorby ŽP.

EMS vychádza z princípov a základov QMS. Nie je zameraný na kvalitu výroby a výrobkov, ale na vplyv výroby a výrobkov na ŽP.

EMS prezentovaný normami súboru EN ISO 14000 môže byť budovaný na základe EN ISO 9000 s tým, že rozvíja a prepracováva oblasť tvorby a ochrany ŽP v organizácii, jej vplyvu na okolie a na komunikáciu s verejnosťou.

Koncepcia EMS sa môže aplikovať aj na vybranú organizačnú zložku podniku. To znamená, že EMS možno budovať a zavádzať postupne.

Rozsah a podrobnosť rozpracovania koncepcie EMS, t.j. rozsah dokumentácie, prácnosť spracovania a náklady riešenia EMS závisia od veľkosti (organizačnej zložitosti) podniku a charakteru jeho činnosti. Tento fakt nadobúda na význame najmä pri budovaní EMS pre malé a stredné podniky.

Koncepcia EMS teda predstavuje dynamický, periodicky sa opakujúci proces (proces neustáleho zlepšovania systému), ktorého základnými zložkami sú: plánovanie – realizácia – kontrola – preskúmanie [7].

Preskúmanie : • funkčnosť EMS, • zhodnotenie prieskumu, • audit EMS, • návrh zmien (inovácie).

Plánovanie: ♦ environmentálne aspekty, ♦ environmentálne ciele, ♦ environmentálne programy.

Realizácia: organizácia a zodpovednosť, príprava pracovníkov, informačný systém, dokumentácia, operatívne riadenie, pripravenosť na havárie.

Kontrola:

monitoring (meranie), nezhoda (záznam), nápravné opatrenia, preventívne opatrenia.

EMS však v žiadnom prípade nie je nástrojom na riešenie technických problémov

starostlivosti o ŽP, minimalizácie odpadov, či čistenia odpadových vôd. EMS tiež nerieši otázky prevencie havárií.

10

EMS je program o systéme riadenia, ktorého implementácia do systému podnikového manažmentu nepovedie nutne k okamžitému zlepšeniu environmentálneho profilu podniku.

EMS má pôsobiť na systém podnikového manažmentu tak, aby sa environmentálne

vplyvy podniku dostali pod kontrolu, aby ich priebeh bol riaditeľný a aj skutočne riadený.

2.2.2 Význam zavádzania systému environmentálneho manažérstva

Význam projektovania a zavádzania EMS do štruktúry manažmentu priemyselných

podnikov spočíva v tom, že [7]: • umožňuje skĺbiť riešenie ekologických a ekonomických problémov podniku

(racionalizácia výroby na základe ekologických auditov), • v jeho filozofii je obsiahnutý princíp kontinuálneho zlepšovania, • umožňuje podnikom presadiť sa na trhu (uvádzaním ekologicky vhodných výrobkov

s visačkou „evv“), • zlepšuje imidž podniku (akceptácia v najširšom okolí podniku), • plne využíva ako filozofiu prevencie princípy (ekologicky) čistej produkcie, • aktivuje a rozvíja environmentálne vedomie zamestnancov, dodávateľov, odberateľov

i širokej verejnosti, • vedie ku vzniku „učiacej sa organizácie“, • je kompatibilný s ostatnými zložkami systému podnikového manažérstva, • predstavuje nástroj realizácie koncepcie TUR v oblasti ŽP. Významným charakteristickým znakom EMS je jeho všeobecná implementovateľnosť vo

všetkých typoch podnikateľských subjektov (bez rozdielu legislatívno-právnej formy existencie, veľkosti, či druhu produkcie).

Význam EMS spočíva tiež v tom, že predstavuje účinný nástroj na riešenie

ekonomických, sociálnych a ekologických protirečení podnikania.

2.2.3 Ciele budovania systému environmentálneho manažérstva Aspekty všetkých aktivít organizácie majú, či už väčší alebo menší, vplyv na ŽP. Vzťahy

medzi rôznymi funkčnými jednotkami organizácie môžu byť veľmi komplexné a požadovaný prístup k riadeniu ochrany ŽP môže byť veľmi problematický. EMS slúži k prepojeniu rôznych aktivít do jedného systému riadiacich procesov, operačných postupov, dokumentácie a záznamov pre zabezpečenie prevencie pred významnými negatívnymi environmentálnymi vplyvmi.

11

Ciele EMS sú [13]: • stanoviť a udržovať environmentálnu politiku, • určiť a riadiť všetky významné vplyvy na ŽP (skutočné i potenciálne), • stanoviť environmentálne ciele a cieľové hodnoty, • merať environmentálny profil organizácie oproti cieľom, • komunikovať vonku aj vo vnútri organizácie o environmentálnom profile, • neustále zlepšovať EMS a environmentálny profil. Ciele aktivít spojených s projektovaním, zavedením a udržiavaním EMS, nazývané tiež

koncepčné ciele, sú orientované do týchto hlavných oblastí [7]: • ekologické ciele (tvorba a ochrana ŽP),

racionalizačné ciele (racionalizácia priemyselnej výroby na základe ekologických auditov),

zdravotno-sociálne ciele (zvýšenie zdravotnej a sociálno-psychologickej odolnosti obyvateľstva),

ekonomické ciele (zlepšenie postavenia na trhu, úspora nákladov, zníženie strát).

Splnenie koncepčných (syntetických) cieľov EMS bude závislé od splnenia operatívnych (čiastkových) cieľov EMS, ktoré sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke (tab.1). Tab.1: Ciele budovania systémov environmentálneho riadenia [7] • Ekologické ciele • zabrániť znehodnocovaniu základných zložiek biosféry

(fauna, flóra), • zabrániť znečisťovaniu atmosféry, hydrosféry a pedosféry

(ovzdušia, vody a pôdy), • znížiť tempo rastu ťažby a spotreby nereprodukovateľných

fosílnych surovín (palív). Racionalizačné

(technické) ciele projektovanie ekologicky vhodných výrobkov („zelené

projektovanie výrobkov“), program „ekologicky čistej výroby“ (cleaner production –

CP), program racionalizácie priemyselnej výroby (znižovanie jej

materiálovej a energetickej náročnosti), hodnotenie environmentálnych vplyvov používania výrobkov

Zdravotno-sociálne ciele

zníženie obsahu škodlivín v potravinách, vode a v ovzduší, zníženie úrovne hlučnosti a vibrácií pôsobiacich na človeka

v pracovnom procese, vytváranie podmienok pre tvorbu životného štýlu „návrat

k prírode“. Ekonomické ciele zníženie rozsahu sankčných výdajov,

zníženie strát vo výrobe, zvýšenie konkurencieschopnosti podniku, zvýšenie podielu na trhu, zníženie rizika havárií.

12

Sústava cieľov EMS sa musí pretransformovať do formulácie environmentálnej politiky podniku a musí byť odvodená od globálneho environmentálneho cieľa súčasnosti – koncepcie TUR (vývoja).

Deskripciou globálneho cieľa budovania EMS (vo vzťahu ku konkrétnemu objektu alebo

činnosti) sa formulujú čiastkové ciele (kvantifikované a časovo dimenzované) s využitím vhodných metód a postupov analýzy.

Sústava cieľov budovania EMS spolu s návrhom opatrení na ich realizáciu tvoria

environmentálny program – komplex adresných úloh, kompetencií a prostriedkov pre všetky úseky činnosti a všetky úrovne podnikového manažmentu.

Sústava cieľov budovania EMS je veľmi dôležitou východiskovou bázou pre

posudzovanie [7]: ♦ vhodnosti (efektívnosti) variantov navrhovaných opatrení, ♦ environmentálnej vhodnosti novozavádzaných činností, ♦ kontinuálneho procesu zdokonaľovania EMS.

Sústava cieľov budovania EMS a ich plnenie sa musí stať predmetom pravidelných

skúmaní a previerok (auditov).

2.3 Schéma budovania systému environmentálneho manažérstva

Budovanie EMS je vhodné rozdeliť na jednotlivé kroky a riešiť ich postupne. Najdôležitejším a základným faktorom pri budovaní a zavádzaní EMS je angažovanosť vedenia. Zámer zaviesť systém EMS do praxe, udržiavať ho, zlepšovať ho, musí byť podporený organizačne a finančne tak, aby systém bol životaschopný a priniesol pre organizáciu splnenie environmentálnych cieľov [1]. 2.3.1 Jednotlivé kroky budovania systému environmentálneho

manažérstva

Jednotlivé kroky budovania EMS sú nasledujúce [1]:

1. Zavedenie systému QMS

2. Analýza stavu životného prostredia • vypracovanie, • vyhodnotenie, • prijatie opatrení.

3. Štruktúra budovania systému EMS • angažovanosť vedenia, • environmentálne koncepcia (politika),

13

• environmentálne ciele, • environmentálne aspekty, • právne a iné požiadavky, • environmentálny profil organizácie, • program environmentálneho manažérstva.

4. Organizačné zabezpečenie budovania EMS • zdroje – ľudské, materiálna a finančné, • integrácia zavádzaného EMS, • podriadenosť a zodpovednosti, • environmentálne povedomie a jeho motivácia, • vzdelávanie pracovníkov podniku, kvalifikovanosť, • komunikácia a hlásenie, • dokumentácia EMS, • riadenie prevádzky, • havarijná pripravenosť a havarijné plány.

5. Hodnotenie, udržiavanie a zlepšovanie EMS v podniku • zhodnotenie systému environmentálneho manažérstva, • trvalé zlepšovanie.

6. Certifikácia systému EMS – audit Vlastné budovanie EMS predstavuje vypracovanie environmentálnej koncepcie, jej

organizačné zabezpečenie a následné udržiavanie systému EMS. Auditorská činnosť v podniku, predovšetkým externá – vykonaná oprávnenou organizáciou, je spojená s vydaním certifikátu.

2.3.2 Štruktúra budovania systému environmentálneho manažérstva

Od angažovanosti vedenia závisí priebeh, úspech a časový horizont budovania systému environmentálneho manažérstva v organizácii. Angažovanosť vedenia je veľmi dôležitý faktor, predstavuje záujem vedenia o zavedenie a neustále sa zlepšovanie EMS v podniku.

Výkonné vedenie organizácie je okrem iného zodpovedné za stanovenie a realizáciu

environmentálnej koncepcie. Environmentálne koncepcia je základným dokumentom organizácie pri budovaní EMS a zohľadňuje všetky činnosti, produkty alebo služby vedúce k možným zásahom do ŽP.

Pri tvorbe environmentálnej koncepcie by mali byť zvažované tieto zásady [1]: poslanie organizácie, jej vízie, hodnoty, na ktorých stojí a v čo verí, neustále zlepšovanie, prevencia znečisťovania, smerné zásady,

14

koordinácia s inými koncepciami vytváranými v organizácii (koncepcia zaoberajúca sa kvalitou, ochranou zdravia pri práci, bezpečnostnou situáciou a pod.),

špecifické miestne alebo regionálne podmienky, dodržiavanie príslušných environmentálnych predpisov, zákonov a iných kritérií,

ktorým organizácia podlieha.

Environmentálna koncepcia po obsahovej stránke [1]: • zodpovedá činnosti, výrobkom a službám organizácie, • odráža smerné zásady, • je schválená výkonným vedením organizácie, • za zavedenie a realizáciu je určená osoba zodpovedná s určitou autoritou, • dáva návod na stanovenie environmentálnych cieľov a cieľových hodnôt, • vedie organizáciu k sledovaniu praktík v oblasti technológie riadenia, • obsahuje reálne záväzky podniku, • berie do úvahy očakávania záujmových skupín.

Tab. 2: Rozbor faktorov environmentálnej koncepcie podniku [1]

Zložky životného prostredia

Voda

Ovzdušie

Pôda

Ľudské zdroje

Prírodné

zdroje

Environmen. ciele

Zníženie produkcie odpad. vôd

Zníženie vypúšťaní

emisií

Zníženie depozitného

spadu

Zlepšenie zdravotného

stavu

Hospodárne využívanie

surovín Právne a iné požiadavky

Limit pre vypúšťanie odpad. vôd

Limit pre vypúšťanie

emisií

Limit pre kontramin.

pôdy

Zákon o zdraví ľudu

Príslušné zákony

Preventívne opatrenia, inovácia

modernizác.

Pravidelné kontroly zariadení

Pravidelné kontroly zariadení

Pravidelné kontroly zariadení

Pravidelné kontroly

pracovníkov

Pravidelné kontroly zariadení

Cieľové hodnoty

Zníženie produkcie odpad. vôd

Zníženie produkcie

emisií

Zníženie produkcie

odpad. vôd a emisií

Zlepšenie pracovného prostredia

Bezodpadová technológia

výroby

Environmen. vplyv

Znečistenie toku

Znečistenie ovzdušia

Kontamin. pôdy

Zhoršený zdravotný

stav

Poškodenie zdroja

Environmen. aspekt

Odpadové vody, látky

škodlivé vody

Emisie

Odpad, odpad. vody,

emisie

Hluk, vibrácie, jedy

Investičná činnosť

Činnosť podniku

VÝROBA

15

Environmentálna aspekt a environmentálny vplyv sú zložky, ktoré navzájom úzko súvisia a ich vzťah je založený na jednej príčine a jednom následku [1].

Pri zisťovaní environmentálnych aspektov a vyhodnocovaní environmentálnych vplyvov je potrebné každý proces rozdeliť do štyroch následných krokov:

I. výber činnosti alebo procesu, II. určovanie environmentálnych aspektov činnosti organizácie, jej produktu alebo

služby, III. určenie environmentálnych vplyvov, IV. vyhodnotenie významu zistených vplyvov.

Pri zisťovaní environmentálnych aspektov a vyhodnocovaní environmentálnych vplyvov

je potrebné zohľadniť [1]:

aké sú environmentálne aspekty činnosti, produktov a služieb organizácie, vytvárajú činnosti, produkty a služby organizácie významnejšie negatívne

environmentálne vplyvy, má organizácia postup na vyhodnocovanie environmentálnych vplyvov nových

projektov, vyžaduje umiestnenie organizácie zvláštne posúdenie z hľadiska ŽP, akým spôsobom ovplyvnia zamýšľané zmeny alebo rozšírenia činností, produktov

a služieb organizácie environmentálne aspekty a s tým spojené vplyvy, ako často nastane situácia, ktorá by mohla ovplyvniť ŽP, aké existujú významné environmentálne aspekty z hľadiska ich vplyvu, vzájomnej

podobnosti, ich vážneho pôsobenia a frekvencie ich výskytu, majú významné environmentálne vplyvy miestny, regionálny alebo globálny rozsah.

2.4 Budovanie systému environmentálneho manažérstva v podniku podľa EN ISO 14000

Porovnanie požiadaviek a úloh noriem súboru EN ISO 9000 a EN ISO 14000 ukazuje, že nie je potrebné vytvárať nový systém EMS od základu, ale k terajšiemu QMS dať nový rozmer, doplniť ho o myšlienky tvorby a ochrany ŽP, v zmysle plnenia všetkých zákonných ustanovení a limitov, premietnutých do výrobnej technológie a parametrov produkcie. Skúsenosti organizácií pri budovaní EMS, ak už majú zavedený systém QMS, potvrdzujú spoločný základ oboch systémov, pokiaľ ide o [1]:

postupy a metódy, účasť v riadení procesu, spôsob zavádzania opatrení, školenie a vzdelávanie pracovníkov, interné audity.

Zvolený spôsob zavádzania EMS musí s QMS zohľadňovať spoločné kroky tak, aby nedochádzalo k vytvoreniu rôznych štruktúr pre oba systémy v oblasti riadenia a certifikácie.

16

Schémy noriem EN ISO 14000 a EN ISO 9000 sú uvedené na nasledujúcich obrázkoch

č.2, č.3 [1].

EN ISO 14000

systém riadenia

pokyny pre audit

EMS značenie

hodnotenie auditu

hodnotenie životného cyklu

ISO 14001 ISO 14004

ISO 14010 ISO 14011-1 ISO 14012

ISO 14020 ISO 14021 ISO 14022 ISO 14023

ISO 14031

ISO 14041 ISO 14042 ISO 14043 ISO 14044

Obr. 2: Schéma normy EN ISO 14000 [1]

Systém riadenia kvality EN ISO 9000

EN ISO 9001 EN ISO 9002 EN ISO 9003

navrhovanie, vývoj,

technická príprava výroby, výroba, uvedenie do

prevádzky, servis

výroba,

uvedenie do prevádzky, servis

výstupná kontrola a skúšanie

požiadavky na kvalitu

pre všetky fázy požiadavky na kvalitu pri výrobe, montáži, servise

požiadavky na kvalitu pri skúšaní a konečnej kontrole

Obr. 3: Schéma normy EN ISO 9000 [1]

Pri budovaní EMS ako novej zložky filozofie podnikového manažmentu je potrebné rešpektovať nasledujúce skutočnosti [7]:

- EMS musí byť implementovaný do existujúceho systému podnikového manažérstva, - EMS má priame väzby so všetkými subsystémami podnikového manažmentu, najmä

s QMS (systém manažérstva kvality), - EMS musí reflektovať platnú (národnú i medzinárodnú) legislatívno-právnu

a normatívnu základňu (zákony, vyhlášky, predpisy, normy), - zložitosť a ekonomická náročnosť budovania EMS vyžaduje rešpektovať racionálny

a v praxi overený metodický postup.

17

2.4.1 Vzťah medzi systémom environmentálneho manažérstva a systémom manažérstva kvality

Vzniku, formulácii princípov a presadzovaniu implementácií systémov environmentálneho manažérstva (EMS) predchádzal vývoj a uplatňovanie systémov manažérstva kvality (QMS od roku 1987) na báze noriem radu ISO 9000 [4].

Vzhľadom na to, že budovanie EMS je (rovnako ako budovanie QMS) veľmi náročný

proces (časovo i finančne), je možné (potrebné), aby podniky, ktoré sa rozhodli zaviesť EMS plne využili existujúce skúsenosti a poznatky podnikov zo zavádzania QMS.

Znaky (aspekty) oboch systémov (EMS a QMS) sú zhrnuté v tab.3.

Tab.3: Znaky identity systémov EMS a QMS [7]

Charakteristika znaku (aspektu) Znak, aspekt EMS QMS

Podstata, princípy

Systémovo koncipovaná filozofia manažérstva, Preventívnosť a inovatívnosť.

Význam Reakcia na požiadavky svetovej verejnosti Zlepšenie imidžu podniku

Reakcia na požiadavky svetového trhu

Zvýšenie konkurencieschopnosti podniku

Ochrana životného prostredia

Ciele (orientácia)

Orientácia prevažne na výrobu a spoločnosť

Orientácia prevažne na výrobok a zákazníka

Normy ISO (radu 14000, 9000) Nariadenie Rady ES č. 1863/93

Východiská zavedenia

Žiadna legislatíva Štruktúra

systému Formulovanie politiky (ciele, program), Definovanie organizácie (zodpovednosti), Vytvorenie inovačného systému. Previerka systému a jeho efektívnosti Zameranie

a techniky auditu

Súlad so zákonmi a normami Nedefinované techniky

Zhoda s požiadavkami noriem a zákazníka

Dotazníky, kontrolné zoznamy otázok

Predaudit, Zhodnotenie dokumentácie, Certifikačný audit

Postup certifikácie

Interný audit Externý audit V každom podniku (organizácii) bez obmedzenia (typ, veľkosť, činnosť)

Implementáciou do existujúceho systému podnikového manažmentu

Aplikova- teľnosť

Prednostne v podnikoch energetiky, chémie, hutníctva

Prednostne v automobilovom a elektrotechnickom priemysle

18

Tab.4: Súlad medzi normami ISO/DIS 9001:2000 a ISO 14001:1996 [6]

ISO/DIS 9001:2000 ISO 140001:1996 Úvod Všeobecne Procesný prístup Vzťah k norme ISO 9004 Kompaktibilita s inými systémami manažmentu

0 0.1 0.2 0.3 0.4

– Úvod

Predmet normy Všeobecne Prípustné výnimky

1 1.1 1.2

1 –

Predmet normy –

Normatívne odkazy 2 2 Normatívne odkazy Termíny a definície 3 3 Definície Systém manažmentu kvality 4 4 Požiadavky na systém environmentálneho

manažmentu Všeobecné požiadavky 4.1 4.1 Všeobecné požiadavky Všeobecné požiadavky na dokumentáciu

4.2 4.4.4 Dokumentácia systému environmentálneho manažmentu

Zodpovednosť vedenia organizácie Záväzok vedenia organizácie

5 5.1

4.4.1 4.2

Štruktúra a zodpovednosť Environmentálna politika

Zameranie na zákazníka 5.2 4.3.1 4.3.2

Environmentálne aspekty

Politika kvality 5.3 4.2 Environmentálna politika Plánovanie 5.4 4.3 Plánovanie Ciele kvality 5.4.1

4.3.3

Ciele a cieľové hodnoty

Plánovanie kvality 5.4.2 4.3.4 Program(y) environmentálneho manažmentu Správa Všeobecne Zodpovednosť a právomoc Predstaviteľ vedenia organizácie

5.5 5.5.1 5.5.2 5.5.3

4.1 4.1 4.4.1

Všeobecné požiadavky Štruktúra a zodpovednosť

Vnútorná komunikácia 5.5.4 4.4.3 Komunikovanie Príručka kvality 5.5.5 4.4.4 Dokumentácia systému environmentálneho

manažmentu Riadenie dokumentov 5.5.6 4.4.5 Riadenie dokumentov Riadenie záznamov o kvalite 5.5.7 4.5.3 Záznamy Preskúmanie vedením Všeobecne Vstupy na preskúmanie Výstup z preskúmania

5.6 5.6.1 5.6.2 5.6.3

4.6 Preskúmanie vedením organizácie

Manažment zdrojov Zabezpečenie zdrojov Ľudské zdroje Poverenie pracovníkov

6 6.1 6.2 6.2.1

4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť

Výcvik, povedomie a odborná spôsobilosť

6.2.2 4.4.2 Výcvik, povedomie a odborná spôsobilosť

Vybavenie Pracovné prostredie

6.3 6.4

4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť

19

Tab.4: dokončenie

ISO/DIS 9001:2000 ISO 14001:1996 Realizácia výrobku 7 4.4

4.4.6Zavedenie a prevádzka Riadenie prevádzky

Plánovanie realizačných procesov Procesy vzťahujúce sa k zákazníkovi

7.1 7.2

4.4.6 Riadenie prevádzky

Identifikácia požiadaviek zákazníka 7.2.1 4.3.1 4.3.2 4.4.6

Environmentálne aspekty Právne a iné požiadavky Riadenie prevádzky

Preskúmania požiadaviek na výrobok 7.2.2 4.4.6 4.3.1

Riadenie prevádzky Environmentálne aspekty

Komunikácia so zákazníkom 7.2.3 4.4.3 Komunikovanie Návrh a/alebo vývoj Plánovanie návrhu a/alebo vývoja Vstupy pre návrh a/alebo vývoj Výstup z návrhu a/alebo vývoja Preskúmanie návrhu a/alebo vývoja Overenie návrhu a/alebo vývoja Validácia návrhu a/alebo vývoja Riadenie zmien návrhu a/alebo vývoja Nakupovanie Riadenie nakupovania Informácie o nakupovaní Overovanie nakupovaného výrobku Pracovné činnosti pri výrobe a pri poskytovaní služieb Riadenie pracovných činností Identifikácia a sledovateľnosť Majetok zákazníka Ochrana výrobku Validácia procesov

7.3 7.3.1 7.3.2 7.3.3 7.3.4 7.3.5 7.3.6 7.3.7 7.4 7.4.1 7.4.2 7.4.3 7.5 7.5.1 7.5.2 7.5.3 7.5.4 7.5.5

4.4.6 4.4.6 4.4.6

Riadenie prevádzky Riadenie prevádzky Riadenie prevádzky

Riadenie meracích a monitorovacích zariadení

7.6 4.5.1 Monitorovanie a meranie

Meranie, analýza a zlepšovanie 8 4.5 Kontrola a nápravné opatrenia Plánovanie Meranie a monitorovanie Spokojnosť zákazníka

8.1 8.2. 8.2.1

4.5.1 Monitorovanie a meranie

Interný audit 8.2.2 4.5.4 Audit systému environmentálneho manažmentu

Meranie a monitorovanie procesov Meranie a monitorovanie výrobku

8.2.3 8.2.4

4.5.1 Monitorovanie a meranie

Riadenie nezhody 8.3 4.5.2 4.4.7

Nezhoda, nápravné a preventívne opatrenia Havarijná pripravenosť a reakcia

Analýza údajov 8.4 4.5.1 Monitorovanie a meranie Zlepšovanie 8.5 4.2 Environmentálna politika Plánovanie pre neustále zlepšovanie 8.5.1 4.3.4 Program(y) environmentálneho manažmentu

Nápravné opatrenia Preventívne opatrenia

8.5.2 8.5.3

4.5.2 Nezhoda, nápravné a preventívne opatrenia

20

Podniky, ktoré už majú zavedený QMS budú mať pri zavádzaní EMS určité výhody, pretože môžu využiť [7]:

overené metódy a postupy, skúsenosti manažmentu z realizácie QMS, štruktúru i obsah dokumentácie spracovanej pre QMS, výsledky čiastkových auditov, projekty vzdelávacích aktivít, skúsenosti z implementácie QMS do organizačnej štruktúry podnikového

manažmentu, prípadne aj ďalšie skúsenosti z realizácie aktivít pri auditoch, certifikácii a implementácii jednotlivých zložiek komplexného systému riadenia kvality.

Aby sa pri zavádzaní EMS zamedzilo vytváraniu paralelných organizačných štruktúr (útvarov), realizácii zbytočných aktivít (čas, náklady) a aby sa dosiahla maximálna integrita novovytvorených štruktúr s existujúcou štruktúrou podnikového manažmentu je výhodné voliť integrovaný postup realizácie všetkých programov vykazujúcich určitý stupeň identity cieľov a vnútornej štruktúry súčasne.

Systémom, ktorý vykazuje značný stupeň zhody so systémami QMS a EMS je aj systém

manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Health and Safety Management System – HSMS).

Spoločným procesom implementácie QMS, EMS a prípadne aj HSMS sa vrcholovému

manažmentu podniku vytvára možnosť vytvoriť veľmi racionálny modul integrovaného manažmentu (QMS ∩ EMS ∩ HSMS) s vylúčením duplicít v organizačnej štruktúre a maximálnym prepojením riadenia (metódy, postupy, informácie, technika, personál) súvisiacich aktivít – viď obr. 4.

QMS SoŽP EMS ISO 9000 výrobok, ISO 14000

zákazník, výroba verejnosť (ľudstvo), výrobok, výroba, výroba, výrobok, kompl. Kvalita, životné prostredie, kontrola, monitoring, neúspech na trhu SoŽP kríza, katastrofa

výroba, ekonomika, vplyv rozvoj BOZP

na kvalitu, prevencia, bezpečnosť, potencionálne zákazníka nebezpečie HSMS Zákon č. 330/1996 Z.z. o BOZP pracovníci, procesy, postupy, bezpečnosť, hygiena, previerky, inšpekcie,

úrazy, choroby

Obr. 4: Vzťah EMS, QMS a HSMS [7]

21

Trend integrovaného projektovania a implementácie systémov QMS a EMS (prípadne HSMS) potvrdzujú aj praktické postupy pri návrhu normatívnej základne EMS – úzka spolupráca technických komisií ISO TC 176 (pre QMS) a ISO TC 207 (pre EMS). Sleduje sa tým predovšetkým nevyhnutnosť maximálneho zblíženia (zjednotenia) obsahu a foriem vyjadrenia oboch súborov štandardov (ISO 9000 a ISO 14000) tak, aby sa [7]:

v maximálnej miere vylúčila možnosť vzniku stretu záujmov pri zavádzaní EMS do

systému podnikového manažmentu, v ktorom je už implementovaný QMS (HSMS), zjednodušil proces budovania a implementácie oboch systémov (QMS a EMS), vylúčila možnosť tvorby neprimeraného rozsahu dokumentácie (využiť možnosť

doplnenia existujúcej dokumentácie QMS o problematiku EMS, prípadne aj HSMS).

Základné princípy a ciele QMS a EMS sú v podstate zhodné a bude záležať na vrcholovom manažmente podniku do akej miery využije pozitívne skúsenosti z aplikácie systémového prístupu k budovaniu a implementácii QMS (vo väčšine prípadov je to jediný subsystém podnikového manažmentu komplexne zdokumentovaný a certifikovaný) aj pre budovanie a zavedenie EMS (prípadne aj HSMS a ďalších subsystémov podnikového manažmentu).

2.4.2 Postup budovania systému environmentálneho manažérstva

Postup budovania environmentálneho systému manažérstva (EMS) predstavuje logickú postupnosť aktivít, ktoré je potrebné realizovať v súvislosti s prípravou, zavedením a preverovaním EMS.

Postup budovania EMS (ako typovú metodiku budovania EMS) možno odvodiť z obsahu

príslušných normatívnych dokumentov pre budovanie EMS. Systém EMS budovaný podľa súboru noriem ISO 14000 predpokladá realizáciu aktivít daných [7]:

cieľmi zavádzania EMS, štruktúrou prvkov EMS, skúsenosťami z budovania QMS.

Z definovanej podstaty a základných princípov EMS vyplýva, že príprava a zavedenie

EMS v podniku bude vyžadovať realizáciu širokej palety aktivít a rozhodnutí, ktorých rozsah a časová postupnosť realizácie bude závislá od požadovanej detailnosti rozpracovania subsystémov EMS (v závislosti od veľkosti podniku, charakteru jeho činnosti a štruktúry, rozsahu a významnosti environmentálnych vplyvov).

Zložitosť a časová náročnosť budovania EMS vyžaduje celý proces budovania EMS

vhodne etapizovať.

22

Z publikovaných úvah odborníkov a praktických skúseností našich a zahraničných podnikov, ktoré už majú systém EMS zavedený vyplýva, že celý proces budovania EMS možno rozčleniť do 3 základných etáp [7]:

• rozhodovanie o zavedení EMS, • budovanie EMS, • využívanie EMS,

pričom každá z uvedených etáp má svoj konkrétny obsah a vyžaduje realizáciu súboru čiastkových aktivít (krokov).

Vychádzajúc z ustanovení normy ISO 14000 možno postupnosť jednotlivých krokov budovania EMS, ich obsah a formu realizácie (výstupu) zostaviť do (typového) metodického postupu budovania EMS – tab.5.

Tab.5: Metodický postup budovania EMS podniku (podľa ISO 14001) [7] Krok Aktivita Obsah aktivity – čiastkové úlohy Výstup

1 -vypracovanie environmentálnej politiky

-deklarovať rozhodnutie o zavedení EMS, -definovať dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele, -vyhlásiť záväzok realizovať environmentálnu koncepciu (politiku)

-písomný zverejnený dokument

2 -environmentálne plánovanie

-identifikácia environmentálnych aspektov činnosti podniku, -analýza dodržiavania environmentálnej legislatívy, -formulácia environmentálnych cieľov pre všetky úrovne a útvary podnikového manažmentu, -vypracovanie programu EMS

-environmentálna profil podniku, -environmentálna program podniku, -audity

3 -realizácia a prevádzka EMS

-rozdelenie právomoci a zodpovednosti, -príprava personálu, -návrh informačného systému, -spracovanie dokumentácie EMS, -návrh systému operatívneho riadenia dokumentácie EMS, -návrh systému operatívneho riadenia prevádzky EMS, -návrh systému identifikácie potencionálnych havárií a reakcie EMS na tento stav

-úlohy manažéra EMS, -určenie výkonného útvaru, -príručka EMS, -reglementy pracovných postupov

4 -previerky a prevencia

-návrh monitorovacieho systému, -návrh postupu registrácie nezhody (nedodržania), -návrh postupu voľby a realizácie nápravných a preventívnych opatrení, -návrh postupu a spracovania záznamov z previerok a skúmaní, -návrh programu preverovania funkčnosti EMS, -návrh postupu stáleho zdokonaľovania (inovácie) EMS

-postup monitoringu, -postup zmenového riadenia, -program previerok EMS

5 -certifikácia EMS -preskúmanie EMS útvarmi vrcholového manažmentu podniku, -certifikácia EMS podniku

-certifikát EMS

23

2.4.2.1 Vypracovanie environmentálnej koncepcie

Vypracovanie environmentálnej koncepcie podniku (formulovanie environmentálnej

politiky) je rozhodujúcim krokom budovania EMS [7].

Rozhodujúca úloha pri realizácii tohto kroku pripadá vrcholovému manažmentu (vedenie) podniku, ktorý [10]:

♦ formuluje zámer podniku zaviesť EMS, ♦ deklaruje záväzok podniku pripraviť a implementovať EMS a starať sa o jeho

udržiavanie a rozvoj, ♦ organizačne, personálna a finančne zabezpečuje aktivity spojené s prípravou

a zavedením EMS, ♦ zosúlaďuje ciel EMS so strategickými zámermi rozvoja podniku, ♦ významne sa podieľa na príprave environmentálnej politiky podniku a vyhlasuje ju.

Tento krok metodického postupu budovania EMS sa uzatvára vypracovaním (v písomnej

alebo elektronickej forme) environmentálnej koncepcie (politiky) podniku, ktorá obsahuje najmä [7]:

posúdenie činnosti (výroby) podniku z hľadiska vplyvu na ŽP – indikuje rozhodujúce

environmentálne aspekty a ich významnosť, posúdenie reálnych možností podniku minimalizovať negatívny vplyv na ŽP –

stanovenie cieľových hodnôt parametrov environmentálnych veličín (aspektov), posúdenie stavu dodržiavania rozhodujúcich zákonov, vyhlášok, smerníc a noriem

v oblasti starostlivosti o ŽP (SoŽP), formuláciu opatrení na nápravu súčasného stavu SoŽP a na predchádzanie

negatívnemu vplyvu na ŽP, čas a spôsob ich realizácie.

Úspešný priebeh, trvanie (prácnosť) i finančná náročnosť (náklady) prípravy projektu EMS je v rozhodujúcej miere závislá od precíznosti spracovania environmentálnej koncepcie (politiky) podniku [7].

2.4.2.2 Environmentálne plánovanie Environmentálne plánovanie predstavuje krok metodického postupu budovania EMS,

ktorý má charakter analýzy súčasného stavu SoŽP v podniku (v jeho organizačných jednotkách).

Pre spracovanie analýzy skutočného (aktuálneho) stavu SoŽP v podniku možno využiť

niektorú z nasledujúcich metód (prípadne ich kombináciu) [7]: • interview (riadené interview), • dotazníková metóda, • analýza dokumentácie (útvaru SoŽP), • pozorovanie a meranie, • brenchmarking a ďalšie.

24

Výber metódy (metód) bude závislý od rozsahu, štruktúry a charakteru (významu) analyzovaných aspektov SoŽP, dostupnosti informácií a spôsobu zabezpečenia spracovania analýzy.

Analýza súčasného stavu SoŽP v podniku sa zameriava na základné zložky ŽP: - ovzdušie, - voda, - pôda, - suroviny a palivá, - pracovné prostredie (hmotné a sociálno-psychologické),

a jej vykonaním, spracovaním a vyhodnotením výsledkov môže byť poverený

- útvar podniku, - externá (auditorská) firma.

Analytická časť metodického postupu budovania EMS (environmentálne plánovanie) sa

obvykle uzatvára vypracovaním [7]: • environmentálneho profilu podniku, • environmentálneho programu podniku,

v písomnej forme, resp. vo forme (externého) auditu. 2.4.2.3 Realizácia a prevádzka systému environmentálneho manažérstva

Ďalším krokom metodického postupu budovania EMS je návrh postupu realizácie a prevádzka EMS.

Konkrétnym obsahom tohto kroku metodického postupu je realizácia týchto hlavných

aktivít [7]:

organizačné, personálna a informačné zabezpečenie fungovania EMS, t.j. návrh rozdelenia zodpovednosti a právomoci v systéme, výber a príprava (školenie) personálu a návrh systému zberu, spracovania, distribúcie, využívania a uchovávania environmentálnych informácií,

spracovanie dokumentácie EMS, návrh systému operatívneho riadenia dokumentácie a prevádzky EMS, návrh systému identifikácie potencionálnych havárií a reakcie EMS na tento stav.

Spracovanie dokumentácie EMS je významnou a súčasne záverečnou aktivitou

prípravnej etapy budovania EMS. Cieľom spracovania dokumentácie EMS je zostaviť súborný materiál (dokument)

obsahujúci základné ciele podniku v oblasti SoŽP a spôsob ich dosiahnutia, právomoci a zodpovednosti v EMS, reglementy pracovných a kontrolných postupov v EMS (vrátane postupov v prípade havárie) a spôsob spracovania správ a hodnotení (auditov) o environmentálnom správaní sa podniku.

25

Dokumentácia EMS sa musí vyznačovať maximálnym stupňom aktuálnosti a má reflektovať veľkosť podniku, organizačnú štruktúru (zdokumentované subsystémy) podnikového manažmentu a charakter činnosti (výrobky, výroba, služby).

Normy ISO 14000 jednoznačne vyžadujú spracovanie dokumentácie. Pre zavedenie EMS, zabezpečenie jeho funkčnosti a jeho previerky a audity možno

odporučiť túto štruktúru dokumentácie [7]:

príručka EMS, výsledky auditov (analýz, previerok, revízií), podnikové smernice a normy, certifikáty (výrobkov, procesov, systémov),

doplnenú prípadne o tieto ďalšie dokumenty:

organizačná schéma podnikového manažmentu, organizačný poriadok (popis pracovných miest, resp. činností), podnikateľský zámer podniku.

Najvýznamnejšou súčasťou komplexnej dokumentácie EMS je príručka (manuál) EMS,

ako strategický dokument určujúci základné princípy, ciele, postupy realizácie a spôsoby hodnotenia aktivít v rámci EMS.

Ak je už v podniku zavedený systém QMS a existuje príručka kvality, je vhodné príručku

EMS tvoriť v súlade s obsahom a formou spracovania príručka QMS, resp. princípy a zámery EMS zapracovať do príručky kvality. Typová štruktúra obsahu (samostatnej) príručky EMS a jej vnútorného usporiadania je v tab. 6.

26

Tab. 6: Model obsahu typovej príručky EMS [7]

Subsystémy príručky EMS Základné princípy EMS

TPV výrobkov Výroba MTZ Odbyt

Environmen-tálna politika podniku

Materiálová náročnosť konštrukcie

Environmentálne aspekty technológie

Environmentálne aspekty dodávok

Environmentálne aspekty expedície

Environmen-tálny profil podniku

Energetická náročnosť konštrukcie

Environmentálne aspekty techniky

Environmentálne aspekty skladovania

Environmentálne aspekty predaja

Environmen-tálne ciele a cieľové hodnoty

Environmentálna vhodnosť komponentov

Odpadové hospodárstvo

Environmentálne aspekty dopravy

Environmentálne aspekty servisu

Environmen-tálne opatrenia (program)

Množstvo a druh odpadu

Efektívnosť spotreby

Environmentálne požiadavky trhu

Organizácia EMS

Recyklova- teľnosť Výrobku

Environmentálne aspekty pracovného procesu

Auditing EMS Environmentálna vhodnosť obalu

Mod

uly

prír

učky

EM

S

Controlling EMS

Environmen- tálny profil výrobku

2.4.2.4 Previerky a prevencia

Previerky (audity) EMS sú nástrojom vrcholového vedenia podniku (manažéra EMS) na kontrolu funkčnosti EMS a návrh opatrení na jeho neustále zdokonaľovanie.

Cieľom aktivít tohto kroku metodického postupu budovania EMS je návrh systému kontroly vhodnosti, funkčnosti a efektívnosti EMS na základe pravidelného porovnávania obsahu environmentálnej koncepcie podniku so skutočným environmentálnym profilom podniku.

Metódy využiteľné na realizáciu periodickej kontroly funkčnosti EMS sú predovšetkým

[7]:

audit – súbor kontrolných (posudzovacích) aktivít, výsledkom ktorého je (písomné) potvrdenie súladu alebo nesúladu skutočnej a cieľovej hodnoty environmentálnej veličiny (aspektu) formou protokolu (správy),

previerka – komplexné posúdenie efektívnosti fungovania EMS, najmä:

dosahovanie environmentálnych cieľov, aktuálnosť environmentálnej koncepcie,

27

periodicita kontroly funkčnosti EMS, riešenie úloh vyplývajúcich z nálezov uskutočnených

auditov, rešpektovanie názorov a požiadaviek zamestnancov

a vonkajších záujmových skupín (zákazníci, dodávatelia, verejnosť),

výsledky procesu neustáleho zdokonaľovania EMS.

Normy ISO 14010 až 14012 a ISO 14031 upravujú obsah (zameranie) a spôsob vykonávania environmentálnych auditov.

Environmentálne audity musia vykonávať odborníci s nezávislým postavením k objektu

posudzovania a to buď z radov pracovníkov podniku (interný audit) alebo pracovníci nezávislej auditorskej inštitúcie (externý audit).

Previerky EMS má vykonávať vrcholové vedenie podniku pri zaangažovanosti

odborných pracovníkov jednotlivých úsekov podnikového manažmentu. Výstupom (výsledkom) previerky EMS je (písomná) správa obsahujúca výsledky previerok, ich zhodnotenie a návrh opatrení na odstránenie negatívnych javov a zabezpečenie procesu neustáleho zlepšovania environmentálneho profilu (správania sa) podniku.

2.4.2.5 Certifikácia systému environmentálneho manažérstva Certifikácia a vlastné vyhlásenie (zverejnenie zavedenia) EMS je záverečným krokom

metodického postupu budovania EMS. V žiadnom prípade by to však nemala byť posledná aktivita vedenia podniku – získaním certifikátu sa starostlivosť o ŽP v podniku iba začína.

Certifikát EMS vydáva (akreditovaný domáci alebo zahraničný) certifikačný orgán na

základe vykonaného certifikačného auditu, ktorý má potvrdiť výsledky predchádzajúcich auditov (predauditov). Certifikačný audit nepredpokladá žiadne poradenské aktivity [7].

Certifikát EMS má stanovenú platnosť (do nasledujúceho auditu) a pre prvýkrát

certifikované podniky má obvykle platnosť 2 roky. Výber certifikačného orgánu pre certifikáciu EMS by mal zodpovedať požiadavke

objektivity certifikátu a jeho uznaniu aj v zahraničí. Ekonomické aspekty certifikácie by nemali byť rozhodujúcim faktorom pri voľbe certifikačného orgánu.

Po odovzdaní certifikátu zástupcovi vrcholového vedenia podniku nasleduje vyhlásenie

EMS prostriedkami masovej komunikácie. Je vhodné tento akt spojiť s aktom preberania certifikátu EMS.

Trvanie (prácnosť) procesu budovania EMS (jeho jednotlivých etáp) bude závislá

predovšetkým od stupňa angažovanosti vrcholového vedenia podniku a od úrovne organizačnej, personálnej, technickej a finančnej prípravy tohto procesu.

Pri intenzívnej a dobre organizovanej spolupráci podnikového manažmentu (realizačného

tímu EMS) s externými poradcami a pri efektívnom využití know-how poradenských organizácií (resp. skúseností zo zavádzania QMS) je možné proces budovania EMS zvládnuť za 12 až 18 mesiacov [3].

28

3. Analýza stavu životného prostredia v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY

Analýza stavu ŽP je dôležitý krok pri budovaní a zavádzaní EMS pozostávajúci z vypracovania a vyhodnotenia analýzy s následným prijatím opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

Cieľom analýzy stavu ŽP je zistenie skutkového stavu v oblasti ochrany a tvorby ŽP vo výrobných a nevýrobných prevádzkach so zameraním na overenie [1]:

- súladu výrobnej praxe s platnou legislatívou, - stavu prevádzkovej dokumentácie, - stavu vnútornej a vonkajšej komunikácie pre oblasť ŽP, - zodpovednosti a právomocí medzi útvarmi a pracovníkmi.

3.1 Predstavenie firmy

Spoločnosť bola založená na základe zakladateľskej listiny zo dňa 20.1.1997 podľa zákona č. 513/1991 v platnom znení.

Obchodné meno spoločnosti znie: TOPOS TOVARNÍKY a.s.

Sídlo spoločnosti je : ulica Odbojárov 294/10, 955 88 Tovarníky. Spoločnosť je založená na dobu neurčitú.

3.1.1 Analýza histórie firmy z pohľadu ochrany životného prostredia

TOPOS TOVARNÍKY a.s. je výsledkom dlhodobého vývoja v oblasti strojárskej výroby v regióne Topoľčian.

História strojárskej výroby siaha do roku 1947, kedy sa ako malá dielňa zaoberal opravou

traktorov a iných poľnohospodárskych strojov. Z pôvodne malej opravárenskej činnosti závod postupne prechádza na klasickú strojársku výrobu. V rokoch 1973 – 1988 sa závod rozširuje najmä vplyvom zbrojárskej výroby, kedy bol organizačnou zložkou š.p. ZŤS (závody ťažkého strojárstva) so sídlom v Dubnici nad Váhom.

1.11.1990 vznikol samostatný podnik ZŤS š.p. Topoľčany.

1.5.1992 v prvej vlne kupónovej privatizácie vznikla akciová spoločnosť Topoľčianske strojárne so sídlom v Tovarníkoch.

Následne 1.3.1997 vznikol TOPOS TOVARNÍKY a.s.

29

Svojim zameraním je orientovaný ako dodávateľ súčiastok a podskupín pre finálnych výrobcov strojov a zariadení.

Technologické možnosti firmy TOPOS TOVARNÍKY a.s. umožňujú spracovávať polotovary trieskovým obrábaním, zváraním, tepelným spracovaním a spracovaním plechov pálením, ohraňovaním a strihaním.

3.1.2 Analýza umiestnenia akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY v životnom prostredí

Neďaleko akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY je povrchový tok Chotina. Za tokom Chotina je časť obytnej zóny obce a historicky cenný park vyhlásený za chránený areál s kaštieľom. Na západe je záhradkárska osada a poľnohospodárske pozemky.

Povrch územia je rovinatý. Z geografického hľadiska patrí toto územie do orografického

celku Nitrianska pahorkatina, ktorá je geograficky jednotkou Podunajskej pahorkatiny a predstavuje jej najsevernejší výbežok rozprestierajúci sa medzi pohoriami Považský Inovec a Tribeč.

Na geologickej stavbe predmetného územia sa podieľajú viaceré tektonické jednotky a to

tatridy, mezozoické komplexy a tercierna výplň výbežkov Podunajskej panvy. Podľa inžiniersko geologickej rajonozácie patrí predmetné územie do regiónu

neogénnych tektonických vkleslín. Súčasné vertikálne pohyby zemskej kôry vykazujú pokles 2,0 – 3,0 mm za rok.

Katastrálne územie obce Tovarníky, z orografického hľadiska, patrí do

geomorfologického celku označovaného ako Podunajská pahorkatina. V predmetovom území možno vyčleniť dva oddiely tohto celku a to Stredonitriansku nivu, ako súčasť podcelku Nitrianska niva, ktorú tvorí pomerne široká aluviálna niva potoka Chotina s nevýraznou ľavostrannou terasou, približne do nadmorskej výšky 180 m. n. m., a Bojnianskú pahorkatinu, ktorá je časťou Nitrianskej pahorkatiny. Jej mierne zvlnený povrch vytvára sústava paralelných chrbtov striedajúcich sa s eróznymi dolinami. Výškové denivelizácie v danom území dosahujú cca 30 m a nadmorská výška terénu sa pohybuje okolo 210 m. n. m. na západnom a 190 m. n. m. na východnom okraji katastrálneho územia. K Bojnianskej pahorkatine patrí i pravostranná terasa Chotiny vytvárajúca výrazný terénny prvok.

Z klimatického hľadiska patrí predmetná lokalita do teplej oblasti a to do okrsku teplého,

mierne suchého s miernou zimou a priemernou ročnou teplotou 9,3 °C. Priemerná teplota vzduchu v júli je 19,8°C a vo vegetačnom období 14 – 16°C. najchladnejším mesiacom je mesiac január s teplotou –2,4°C.

Z hydrologického hľadiska spadá územie do povodia rieky Nitry. Je odvodňované jej

pravostranným prítokom, tokom Chotina. Chotina pramení v nadmorskej výške 800 m v Považskom Inovci. Tečie juhovýchodným smerom v celkovej dĺžke 29,2 km a pod Topoľčanmi ústi do Nitry. Plocha povodia je 112 km2.

30

Kvalita vody v povrchovom toku Chotina, ktorý má v predmetnej lokalite upravený prietočný profil je nepriaznivo ovplyvňovaná celým radom činiteľov, ku ktorým patria vypúšťané odpadové vody z poľnohospodárskych prevádzok, domácností, dažďových kanalizácií a v neposlednom rade i vyplavované pesticídy a zložky z priemyselných, ale i organických hnojív. Vplyvom týchto činiteľov je kvalita vody pred zaústením do rieky Nitry zhoršená až na V. triedu čistoty vody podľa STN 757221. Nad Topoľčanmi sa jej kvalita vylepšuje až na III. stupeň čistoty.

V predmetovom území sú vyvinuté dva typy pôd. V alúviu potoka Chotina sa nachádzajú

nivné pôdy a v pahorkatinnej časti územia hnedozeme. Priamo v predmetovom území sa nenachádza žiadne chránené, ani pripravované územie

štátnej ochrany prírody. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza historický park Tovarníky, vyhlásený v zmysle zákona za chránený areál so stupňom ochrany IV.

Rozľahlý historický park, ako i verejná a domová zeleň priaznivo pôsobia na vizuálne

vnímanie umelých prvkov krajiny, ktoré v predmetnej lokalite predstavujú predovšetkým objekty priemyselnej zóny.

Skúmané územie z hľadiska kvality ovzdušia nepatrí medzi zaťažené oblasti

a v najbližšom okolí sa nenachádza žiaden významný zdroj znečistenia ovzdušia.

3.1.3 Súčastný stav životného prostredia v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY

Súčasný výrobný program TOPOS TOVARNÍKY a.s. je zameraný predovšetkým na výrobu:

dielcov pre automobilový priemysel, hydraulických prvkov, výťahových konštrukcií a príslušenstva na výťahy, podskupín poľnohospodárskych strojov.

TOPOS TOVARNÍKY a.s. si našiel svoje miesto na domácom i zahraničnom trhu, pričom

sa výrobne orientuje na Západoeurópske krajiny. Z rozhodnutia OÚ ŽP v Topoľčanoch o nakladaní s nebezpečným odpadom, čo sa týka

produkcie, zhromažďovania, dočasného skladovania a prepravy na území Topoľčian, je TOPOS TOVARNÍKY a.s. producentom nebezpečných odpadov.

31. 12. 2000 vzniklo nové vyhlásenie o odpadoch:

- TOPOS TOVARNÍKY prevádzkuje zariadenie na likvidáciu nebezpečných odpadov – deemulgačnú stanicu, ktorá umožňuje likvidovať nebezpečné odpady na báze voda + olej (odpadové, syntetické, chladiace a mastiace prostriedky) – prvé povolenie na prevádzku zariadenia. Odpadové, vrtné

31

a brúsne emulzie, iné zmesi oleja s vodou – druhé povolenie na prevádzkovanie zariadenia.

- Aj iné firmy si sem môžu doviesť odpad na likvidáciu.

Presnú kategorizáciu odpadov a zaradenie odpadov do katalógu stanovuje nasledovná legislatíva:

Legislatíva platná do 30. 6. 2001: 1) Vyhláška ministerstva životného prostredia SR č. 19/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje

kategorizácia odpadov a vydáva katalóg odpadov. Nachádzajú sa tu rôzne skupiny odpadov, každý odpad má pridelené 5-ciferné číslo, presná kategorizácia odpadov a zaradenie odpadov, odpad sa delí na: nebezpečný, zvláštny a ostatný odpad.

2) Starý zákon o odpadoch má číslo 238/1991 Zb. Zákon o odpadoch.

Legislatíva platná od 1. 7. 2001: 1) Vyhláška ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 o vykonaní niektorých

ustanovení zákona o odpadoch, Vyhláška ministerstva životného prostredia SR č. 284/2001, ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. V tomto katalógu odpadov sú už len dva druhy odpadov, a to: nebezpečný a ostatný. Nachádza sa tu 20 druhov odpadov, pričom odpady sú už kategorizované 6-ciferným číslom. Tieto vyhlášky vyšli súbežne.

2) Zákon č. 223/2001 Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Medzi starou a novou legislatívou sú prechodné obdobia na nábeh nového zákona.

3.1.3.1 Analýza odpadového hospodárstva v akciovej spoločnosti

TOPOS TOVARNÍKY

Na prepravu odpadu existujú v akciovej spoločnosti zmluvné vzťahy s firmami. Každá firma musí mať povolenie na prepravu odpadu na každý rok. Takmer všetky odpady sú likvidované zmluvným vzťahom (niektoré si likviduje spoločnosť sama – odpady na báze vody a oleja).

Napríklad odpad na báze oleja odváža EKOTUR Martin, iné nebezpečné odpady LOBBE

Borina s.r.o., VYFAKO Nitrianska Blatnica, VIPOZ s.r.o. Horné Obdokovce, komunálny odpad sa odváža na skládku odpadu Bojná .

Hlásenie o vzniku a nakladaní s odpadmi za rok 2000 je v prílohe č. 1, hlásenie za rok

2001 sa musí odovzdať na OÚ ŽP v Topoľčanoch do 31. 1. 2002.

32

Odpad na výrobných prevádzkach sa sústreďuje do prázdnych sudov, ktoré sú umiestnené na stojanoch, na mieste na to určenom. Okolo sudov sú zberné vane, ktoré sú tam v prípade, že by došlo k rozliatiu. Do sudov sa zberá hydrol, t.j. olej s vodou, a odpadové oleje. Každé miesto, kde je položený tento sud na zber odpadu, je označené tabuľkou s nápisom „Nebezpečný odpad“, vedľa sú pripravené prostriedky na posyp tohto materiálu v prípade rozliatia. Je to vysokoabsorbčný materiál, používa sa perlit, resp. vapex. Kedysi sa používali aj piliny, ale z hľadiska požiarnej ochrany to bolo zakázané, pretože piliny navlhnuté hydrolom sú samovznietivé. Z toho dôvodu sa už nepoužívajú.

Za poriadok na týchto zberných miestach sú určené zodpovedné osoby. Posypový materiál, už použitý, sa zhromažďuje v oceľových uzatváracích kontajneroch

s odnímateľným vekom. Kontajnery majú na dielňach svoje miesta s označením a sprievodným listom.

Na čistenie zamastených rúk sa používajú textílie, ktoré sa skladujú v oceľových

uzavretých kontajneroch. Tieto textílie sa musia triediť, pretože sú tiež samovznietivé. Na uskladnenie komunálneho odpadu slúžia oceľové sudy označené žltou farbou. V objekte firmy sa nachádzajú 3 zberné miesta, na ktorých sú veľké 5-kubíkové

kontejnery. Oprávnená osoba, firma tieto kontajnery vyváža na skládku Bojná EKOTUR. Opotrebované oleje sa uskladňujú v sklade opotrebovaných olejov, nachádzajú sa tu

všetky nebezpečné produkty, na báze oleja a oleja s vodou. Z dielní sa sem dopravia vysokozdvižným vozíkom.

Keď je zaplnených približne 50 sudov, dostaví sa cisterna, do ktorej sa sudy vyprázdnia

a prázdne sudy sa dajú opäť na miesto. Na materiál nasiaknutý olejom je vyčlenený jeden kontajner (2 až 3 t), ktorý oprávnená

osoba, firma odvezie. Na dielňach ponajviac vznikajú tieto odpady:

- hydrol, - odpadové oleje, - oceľové špony.

Pri obrábaní sa používajú chladiace emulzie, na chladenie hydrol, ako nebezpečný odpad.

Na zachytávanie špon sú na dielňach kontajnery, ktoré sa nachádzajú na centrálnom

mieste trieskového hospodárstva. Na dielňach sa špony zhromažďujú, potom sa v kontajneroch odvážajú.

Celá činnosť, čo sa týka likvidácie musí obsahovať náležitosti podľa platnej legislatívy. Na všetkých miestach na dielni, aj v skladoch, majú odpady svoje katalógové čísla, aby

nedošlo k zámene.

33

Akciová spoločnosť sa podieľa na separovanom zbere – papier, plasty, sklenené a oceľové fľaše.

Na všetky kategórie nebezpečného odpadu musí byť rozhodnutie Štátneho zdravotného

ústavu.

3.1.3.2 Analýza ochrany ovzdušia v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY

V akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY sú dva stredné zdroje znečistenia: 1) plynová kotolňa – v prevádzke sú 3 kotle, ktorých konkrétne označenie je TE 1, 2) striekareň (lakovňa) – konkrétne označenie je TU 4.

Na vypúšťanie škodlivín do ovzdušia treba vyhlásenie OÚ ŽP. Každý prevádzkovateľ, ktorý vypúšťa škodliviny do ovzdušia je zaradený do kategórie. Existujú tri typy kategórií, je to malý, stredný a veľký zdroj znečistenia.

Prvým stredným zdrojom znečistenia sú výduchy komína, na jednej strane z činnosti

vykurovania zemným plynom a na strane druhej pri zohrievaní teplej vody, ktorá sa používa v umývarkach.

Druhým stredným zdrojom znečistenia sú výduchy komína, ktoré vznikajú na jednej

strane v striekarni pri nanášaní umelých hmôt na výrobky a na druhej strane je tu inštalované odsávanie, ktoré má tiež výduchy.

Z toho vyplývajú 2 stredné zdroje znečistenia. Množstvo škodlivín na každý zdroj znečistenia sa musí odovzdať do 15. 2. nasledujúceho

roku. Toto množstvo škodlivín treba vyčísliť na základe meraní alebo matematického prepočtu, čím sa vypočíta ročný poplatok za znečisťovanie ovzdušia.

Vo výrobe sa používajú rôzne farby, odmasťovadlá, riedidlá, tužidlá atď. Každý z týchto

produktov má svoju triedu znečisťujúcej látky, buď tretiu alebo štvrtú. Tieto dva stredné zdroje znečistenia produkujú látky tretej až štvrtej triedy, pričom za

látky tretej triedy sa platí 10.000,- Sk/t a za látky štvrtej triedy sa platí 2.000,- Sk/t. Akciová spoločnosť vyprodukovala za rok 2000 18,90kg látok tretej triedy a 9800kg látok štvrtej triedy.

Za látky tretej a štvrtej triedy sa matematické prepočty robia zvlášť. Matematické prepočty sa robia za každý kotol a za každú škodlivinu samostatne za

ustáleného a samostatne za prechodného stavu a zvlášť druh vypúšťanej látky (SO2, NOx, CO, tuhé látky, suma uhlíkov).

Keď sú tieto matematické výpočty všetky hotové, treba ich odovzdať na OÚ ŽP, ktorý

potom vystaví rozhodnutie na ročný poplatok za znečisťovanie ovzdušia.

34

Tieto poplatky sa v akciovej spoločnosti z roka na rok znižujú, napríklad za rok 1998 bol

tento poplatok približne 15.000,- Sk, o rok neskôr, t.j. v roku 1999, to bolo približne 13.500,- Sk a za minulý rok, t.j. rok 2000, to bolo už iba približne 12.300,- Sk.

Ročný poplatok na rok 2001 sa počíta za znečisťovanie ovzdušia v roku 2000. Keby sme brali každý zdroj znečistenia zvlášť, zistili by sme, že poplatky za lakovňu sú

väčšie, napríklad za rok 2000 sa za plynovú kotolňu (prvý stredný zdroj znečistenia) platilo 558,- Sk, a za striekareň (druhý stredný zdroj znečistenia) sa platilo 11.846,- Sk (zaokrúhľuje sa na celé stovky), čo je približne 23-krát viac.

Z najvýznamnejších cieľov, ktoré by chceli v budúcnosti zaviesť, sú merania na

vyústeniach komínov, lebo to sa zatiaľ nerobí, nemajú ani záchytné lapače. Tento problém by tiež chceli v blízkej budúcnosti vyriešiť. A z kúrenia zemným plynom v plynových kotolniach by chceli prejsť na kúrenie odpadovým olejom.

3.1.3.3 Analýza vodného hospodárstva v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY

V akciovej spoločnosti existujú dva na sebe nezávislé druhy kanalizácie: 1) splašková kanalizácia, 2) dažďová kanalizácia.

Splašková kanalizácia obsahuje odpadovú vodu z WC. Opäť musí byť povolenie na

vypúšťanie splaškových vôd, vypúšťanie predčistených odpadových vôd. Z firmy vedie jedno vyústenie, je tam jedno prečerpávacie miesto, ktoré je pripojené na Topoľčany.

Dažďová kanalizácia obsahuje odpadovú vodu zo zvodov striech a z kanálov. Túto vodu vypúšťajú do povrchového toku Chotina (tu sa to môže vypúšťať). Na vyústení do povrchového toku by chceli v roku 2002 osadiť dva odlučovače ropných látok – vodohospodárske dielo.

Dva krát do roka si akciová spoločnosť dáva robiť rozbor vody, ktorý vykonávajú

Západoslovenské vodárne a kanalizácie Topoľčany – odštepný závod Topoľčany, formou úhrady. Tento rozbor sa týka splaškovej vody, dažďovej vody a vody z deemulgačnej stanice. Rozbor pitnej vody sa robí 1-krát za tri mesiace, tiež formou úhrady, na základe zmluvného vzťahu. Pitná voda je napojená na vodovod mesta Topoľčany.

V objekte akciovej spoločnosti sa nachádza úpravňa priemyselnej vody slúžiacej na

priemyselné účely. Táto priemyselná voda sa používa na chladenie do kompresorov, a ako náplň do požiarnych hydrantov. Úpravňa priemyselnej vody sa používa aj na úpravu vody z potoka a z čerpadiel. Tento systém je stále naplnený vodou, čo slúži aj na hasenie v prípade, keby vznikol požiar.

35

3.2 Základná vízia a poslanie akciovej spoločnosti, politika

kvality

Základná filozofia akciovej spoločnosti bola spracovaná vrcholovým vedením a.s.

Základná vízia a poslanie akciovej spoločnosti znie [5]: Budeme najpružnejším výrobcom, dodávateľom a spolutvorcom súčiastok a podskupín v oblasti strojárskej výroby na Slovensku s orientáciou na export. Našim poslaním je byť efektívnou spoločnosťou, ktorá má spokojných zákazníkov, zabezpečuje zmysluplné zamestnanie a prispieva k rozvoju regiónu.

Akciová spoločnosť získala certifikát od TUV Management service GmbH ako certifikačného miesta orgánu, ktoré potvdzuje v súlade s TUV CERT postupom, že organizácia TOPOS TOVARNÍKY a.s., UL. Odbojárov 294/10, 955 88 Tovarníky, Slovenská republika, zaviedla a používa Systém riadenia kvality v oblasti: výrobky pre automobilový priemysel, hydraulické prvky, výťahové konštrukcie, podskupiny poľnohospodárskych strojov. Auditom bolo preukázané, že sú splnené požiadavky normy DIN EN ISO 9002:1994. Certifikát bol vystavený v Mníchove 28. júna 1999 a je platný do júna 2002.

1. až 3. októbra 2001 prebiehal v akciovej spoločnosti audit, na základe ktorého bude akciovej spoločnosti na konci roku 2001 odovzdaný certifikát VDA 6.1.

A do roku 2003 by akciová spoločnosť chcela pripraviť a certifikovať systém environmentálneho manažérstva, podľa noriem súboru EN ISO 14000

V nadväznosti na splnenie základnej filozofie a.s. bola spracovaná politika kvality [5]:

Trvalým našim poslaním je byť efektívnou spoločnosťou, ktorá má spokojných zákazníkov, zabezpečuje zmysluplné zamestnanie a prispieva k rozvoju regiónu.

Organizovaná zodpovednosť vrcholového vedenia za kvalitu, zapojenie všetkých

pracovníkov do systému manažérstva kvality, je zárukou nášho úspechu. Požiadavky zákazníka rešpektujeme, ponúkneme mu vyššiu kvalitu ako konkurencia a v jeho

prospech zlepšujeme náš proces a kvalitu výrobkov. Okruh spoľahlivých dodávateľov máme vybudovaný na základe dlhodobých vzťahov, so

stálou zárukou kvality ich dodávok. Stabilný vzťah pracovníkov ku kvalite, vytvárame dobrým pracovným prostredím, tvorivým

a otvoreným ovzduším, umožňujeme odborný rast a zdokonaľujeme formy motivácie.

36

3.3 Analýza environmentálnej politiky akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY

TOPOS TOVARNÍKY a.s. zavádza systém environmentálneho manažérstva v rozsahu vzťahujúcom sa na činnosti predaja a dodávania svojich výrobkov.

Popri všetkým aktivitám spojených s činnosťou firmy budú spoločne s ich dodávateľmi

neustále znižovať nežiadúce dopady na životné prostredie pri výrobe a dodávaní svojich výrobkov.

Tento cieľ chcú dosiahnuť plnením environmentálnych programov, ktoré budú sledovať

nasledovné ciele [na základe pracovných materiálov akciovej spoločnosti]: • udržiavať záväzky vyplývajúce z legislatívy na ochranu prostredia, ako i záväzky

vyplývajúce z iných požiadaviek, ktoré a.s. TOPOS TOVARNÍKY prijala, • vyrábať produkty takým spôsobom, aby bol minimalizovaný ich nežiadúci odpad na

ŽP a environmentálne riziká pri výrobe, použití a likvidácii,

• dôsledne uplatňovať princípy čistej produkcie, t.j. redukcia zdrojov, prevencia znečisťovania a minimalizácia odpadov,

• pre lepšie využívanie surovín podporovať recykláciu odpadov a svojich produktov po

skončení životnosti,

• odborne vzdelávať a motivovať zamestnancov s cieľom zvýšiť ich environmentálnu zodpovednosť,

• zverejňovať environmentálnu politiku na všetkých úrovniach v rámci firmy,

• verejnosť a zainteresované strany informovať o environmentálnej politike

a dlhodobých cieľoch v ŽP pravidelne formou výročnej správy. Všetci pracovníci sú povinný v plnom rozsahu a vo všetkých činnostiach rešpektovať

vyhlásenú environmentálnu politiku firmy.

37

3.4 Analýza environmentálnych cieľov akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY

Environmentálny cieľ je časovo obmedzená úloha zníženia alebo odstránenia environmentálneho vplyvu jedného environmentálneho aspektu v podniku.

Dosiahnutie environmentálnych cieľov môže byť zabezpečené investičným alebo neinvestičným spôsobom (zmena suroviny alebo ostatných vstupov).

Predbežné environmentálne ciele akciovej spoločnosti na rok 2001 Environmentálne ciele ešte nie sú stanovené stabilne, zatiaľ sú stanovené len čiastočné

ciele na overenie ich plnenia. KRÁTKODOBÉ ENVIRONMENTÁLNE CIELE – do konca roku 2002:

znížiť energetickú náročnosť výroby, kvantifikácia: znížiť spotrebu elektrickej energie na jednotku výroby o 5% oproti minulému roku,

znížiť množstvo nebezpečných odpadov, kvantifikácia: znížiť produkciu nebezpečných odpadov na jednotku výroby o 10% oproti minulému roku,

znížiť spotrebu pitnej vody, kvantifikácia: znížiť spotrebu pitnej vody na jednotku výroby o 5% oproti minulému roku,

znížiť spotrebu zemného plynu, kvantifikácia: znížiť spotrebu zemného plynu na jednotku výroby o 10% oproti minulému roku,

zaviesť separáciu komunálnych odpadov, separovať minimálne tri zložky komunálneho odpadu (papier, sklo, plasty), kvantifikácia: zaviesť separáciu komunálnych odpadov 20% z celkového množstva. DLHODOBÉ ENVIRONMENTÁLNE CIELE:

plynovú kotolňu prerobiť na využívanie zdroja odpadového oleja,

materiály nahradiť recyklovateľnými,

osadenie odlučovačov ropných látok (separátor) na konci dvoch výustí dažďovej kanalizácie,

na stredných zdrojoch znečistenia merať množstvo znečisťujúcich látok vypúšťaných do

ovzdušia.

Za plnenie cieľov sú zodpovední vedúci realizačných tímov, ktorí zabezpečujú monitoring a vyhodnocovanie vrátane návrhov zlepšení na dosahovanie cieľov.

38

3.5 Analýza organizačnej štruktúry riadenia akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY z pohľadu životného prostredia

Analýza organizačnej štruktúry riadenia akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY z pohľadu ŽP je v prílohe č. 2.

So ŽP spolupracujú všetky realizačné tímy (RT 1, 2, 3, 4). Všetci pracovníci akciovej

spoločnosti sa podieľajú na ochrane a tvorbe ŽP. Realizačný tím RT 1 sa zaoberá hydraulikou, RT 2 vyrába agro súčiastky, RT 3 vyrába

súčiastky pre automobilový priemysel a RT 4 sa zaoberá technickou obsluhou výroby.

3.6 Plán opatrení pre prípad ropnej havárie

Pod pojmom havarijná situácia sa rozumie únik ropných látok, ktoré sú schopné znečistiť pôdu, povrchovú a podzemnú vodu a tým ohroziť zdravie občanov. K náhlemu a nepredvídanému úniku ropných látok môže dôjsť následkom technickej závady zariadení alebo neodbornou a nezodpovednou manipuláciou.

Závadné látky používané v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY: a) ropné látky – uhľovodíky (oleje, rezné a chladiace emulzie, nafta, odmasťovadlá),

miesto skladovania: sklad olejov, miesto uloženia pomôcok na zneškodnenie havárie: sklad pomôcok a náradia na likvidáciu následkov ropnej havárie,

b) chemikálie na likvidáciu zaolejovaných vôd (kyselina sírová, síran hlinitý, vápenné mlieko), miesto skladovania: deemulgačná stanica,

c) farby a riedidlá,

d) zaolejovaný trichlóretylén, miesto skladovania: sklad ORL,

e) kaly z deemulgačnej stanice, miesto skladovania: sklad ORL.

Povinnosťou všetkých zodpovedných pracovníkov je zabezpečovať stálu zásobu posypového materiálu priamo na jednotlivých prevádzkach a skladoch, kde hrozí únik ropných látok.

39

Plán opatrení pre prípad ropnej havárie sú povinný dodržiavať všetci zamestnanci a službukonajúci zamestnanci, pracovníci iných organizácií dočasne pracujúci v akciovej spoločnosti, ako aj pracovníci, ktorí sú k havárii prizvaní.

3.6.1 Havarijné zhoršenie kvality vody

Havarijné zhoršenie vody je mimoriadne závažné zhoršenie, prípadne mimoriadne závažné ohrozenie kvality vody.

Zhoršenie kvality vody je spravidla náhle, nepredvídané a prejavuje sa najmä zafarbením,

zápachom, vytvorením usadenín, tukových povlakov alebo penou, prípadne mimoriadnym hynutím rýb.

Za mimoriadne závažné ohrozenie kvality vody sa považujú prípady technických porúch

a závad, ktoré takémuto ohrozeniu predchádzajú a prípady úniku ropných látok zo zariadení k ich zachytávaniu, skladovaniu, doprave a odkladaniu.

Za haváriu sa považujú prípady zhoršenia alebo ohrozenia kvality vody ropnými látkami,

prípadne rádioaktívnymi žiaričmi a rádioaktívnymi odpadmi ako i prípady zhoršenia alebo ohrozenia kvality vôd v ochranných vodohospodárskych oblastiach, v ochranných pásmach alebo na vodárenských tokoch.

O haváriu nejde v tých prípadoch, ak je vzhľadom k rozsahu a miestu úniku vylúčené

nebezpečie vniknutia škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd.

3.6.2 Postup pri zneškodňovaní havárie a odstraňovaní jej následkov

Užívateľ škodlivých látok, ak u neho došlo k havárii je povinný vykonať [11]:

bezprostredné opatrenia na zneškodnenie havárie, následné opatrenia pre odstránenie je škodlivých následkov.

a) bezprostredné opatrenia na zneškodnenie havárie sú:

- okamžité hlásenie havárie (haváriu hlási pôvodca havárie alebo ten, kto haváriu zistil, čo najrýchlejším spôsobom OÚ ŽP v Topoľčanoch,

- čo najrýchlejšie odstránenie príčin havárie, - zabránenie nepriaznivým následkom havárie alebo aspoň zmiernenie tak, aby

boli čo najmenšie,

b) opatrenia k odstráneniu škodlivých následkov havárie: - likvidácia uniknutých škodlivých látok, - ak hrozí nebezpečie prieniku škodlivých látok do zeme – sledovanie kvality

ohrozenej podzemnej vody, - uvedenie zasiahnutého miesta do pôvodného stavu,

40

c) plán vyrozumenia:

- každý pracovník, ktorý zistí haváriu, je povinný okamžite vykonať opatrenia vedúce k zamedzeniu jej rozšírenia,

- bez odkladu nahlásiť zistenú haváriu vedúcemu strediska. K úniku ropných látok môže dôjsť: 1. v sklade olejov, 2. v sklade opotrebovaných olejov, 3. vniknutím ropných látok do dažďovej kanalizácie, 4. vniknutím ropných látok do splaškovej kanalizácie. ad 1. Sklad olejov V prípade úniku menšieho množstva látok pri prečerpávaní je skladový pracovník povinný zasiahnutú plochu posypať perlitom alebo vapexom. Po dokonalom vsiaknutí oleja do posypového materiálu tento pozametať a odviesť k spáleniu.

V prípade vytečenia celého sudu je potrebné vykonať najskôr vedúce k zamedzeniu rozšírenia havárie. Uzatvoriť uzáver na sude, prípadne otočiť do takej polohy, aby nedochádzalo k ďalšiemu vytekaniu. Potom zabrániť rozšíreniu havárie ohraničením zasiahnutých priestorov a následne hlásiť haváriu vedúcemu skladu a vedúcemu OŽP. Pokiaľ nedošlo k zamoreniu pôdy, likvidácia uniknutého oleja sa vykoná pomocou perlitu alebo vapexu ako v predchádzajúcom prípade.

Ak došlo k zamoreniu pôdy, zasiahnutá pôda sa okamžite vyťaží. Za týmto účelom je

nutné sklad ropných látok vybaviť prostriedkami na zneškodnenie havárie.

ad. 2. Sklad opotrebovaných olejov

V prípade úniku oleja postupovať rovnako ako v bode 1.

ad. 3. Vniknutie ropných látok do dažďovej kanalizácie Dažďovou kanalizáciou sa uniknuté ropné látky môžu dostať do povrchového toku potoka Chotina. V prípade úniku sa upchá výpusť a vzdutím hladiny v kanalizácii sa uniknutý olej odstráni pomocou vapexu v jednotlivých šachtách dažďovej kanalizácie. V prípade zistenia úniku ropných produktov do toku, treba okamžite hlásiť haváriu vedúcemu OŽP. ad. 4. Vniknutie ropných látok do splaškovej kanalizácie K takémuto úniku môže dôjsť len úmyselným vyliatím ropných látok do sociálnych zariadení. V akciovej spoločnosti je vybudovaná delená kanalizácia. V prípade úniku do splaškovej vody sa odstaví prečerpávanie do mestskej kanalizácie, hladina vody sa posype vapexom a po absorpcii sa vapex z hladiny odstráni.

41

Skládka kontaminovanej zeminy a použitého posypového materiálu

Zasiahnutá zemina a posypový materiál sa odvezú na dočasnú skládku s nepriepustným podkladom v priestoroch kalových lagún. Definitívna likvidácia sa vykoná po konzultácii s okresným vodohospodárskym orgánom.

3.6.3 Pomôcky a prístroje na zneškodnenie havárie Prístroje a pomôcky na zneškodnenie havárie sú nasledovné: 1. PVC fólie, 2. drevené kliny, zátky, sud s ílom (pre utesnenie kanalizačných vpustí), 3. kladivo, 4. krompáč, 5. lopaty, rýle, píla, 6. dosky, 7. zmetáky, 8. gumené rukavice, 9. gumené rybárske čižmy, 10. penový hasiaci prístroj, 11. piesok, 12. nevýbušné svietidlá, 13. absorbenty olejov (vapex, perlit).

Pomôcky a náradie na likvidáciu následkov ropnej havárie sú uložené v sklade, ktorý sa nachádza v priestoroch kotolne (je tu nepretržitá prevádzka).

Kľúče od skladu sa nachádzajú u pracovníka OŽP a u stálej služby v kotolni.

3.6.4 Hlavné údaje o havarijnom úniku ropných produktov Hlavné údaje o havarijnom úniku ropných produktov sú: 1. miesto úniku (obec, závod, bližší popis miesta), 2. čas, kedy bol únik spozorovaný, kedy vznikol, kto únik spozoroval, 3. druh a množstvo uniknutého produktu, 4. prevádzkovateľ alebo užívateľ zariadenia, 5. príčina úniku, 6. rozsah znečistenia (pôdy, zariadenia, vody), 7. popis a rozsah škôd, 8. záznam o prvom zásahu (osoby, technické a organizačné opatrenia), 9. rozhodnutie o následných opatreniach (kto ich zaisťuje, zodpovedný kontrolný orgán

a pod.) 10. odber vzoriek, laboratórne výsledky.

42

4. Záver

V mojej práci som uviedla základné teoretické poznatky, týkajúce sa životného prostredia a systému environmentálneho manažérstva, a to napríklad: čo je to životné prostredie, aká je podstata problematiky, podstata, význam a ciele environmentálnych systémov riadenia, schéma budovania systému environmentálneho systému manažérstva, budovanie systému environmentálneho manažérstva v podniku podľa EN ISO 14000 - náplň 2. kapitoly. V tretej kapitole som sa zamerala na samotnú analýzu stavu ŽP v akciovej spoločnosti TOPOS TOVARNÍKY, predstavila som firmu, rozanalyzovala som súčasný stav ŽP v akciovej spoločnosti, environmentálnu politiku, environmentálne ciele, organizačnú štruktúru, sú tu poskytnuté aj informácie o pláne v prípade ropnej havárie.

Cieľom procesu environmentálne orientovaného riadenia je zaradiť požiadavky na

ochranu životného prostredia do systému riadenia spoločnosti tak, aby výsledkom bolo zabezpečenie trvalého ekonomického rastu a prosperity firmy. Akciová spoločnosť TOPOS TOVARNÍKY má značné výhody v procese implementácie environmentálneho riadenia, pretože už získala certifikát kvality podľa ISO 9000.

Dôsledná aplikácia systému environmentálneho manažérstva predstavuje zavedenie

nového systému, ktorý je efektívnejší a prináša aj konkurenčné výhody. V diplomovej práci by som chcela túto problematiku rozšíriť o návrh a zhodnotenie

návrhu. Cieľom mojej diplomovej práce bude vypracovať návrh doplnenia systému environmentálneho manažérstva do súčasného zavedeného systému riadenia kvality. Pôjde o doplnenie systému s príkladom dopracovania dokumentácie (treba doriešiť toľko a toľko prvkov, budú vypracované takto..., mali by riešiť toto...). Čo sa týka zhodnotenia návrhu, tu budem posudzovať súčasný systém, bude tu rozpracovaný systém, ktorý bude zavedený.

Verím, že nosná časť mojej diplomovej práce poslúži ako dobrý metodický materiál

v procese budovania systému environmentálneho riadenia.

43