OBSAH 2.2. Zv .2 Ovplyvnen oblas ¥- nenataven oblas¥ zvarov©ho spoja, v ktorej dolo vplyvom

  • View
    218

  • Download
    1

Embed Size (px)

Text of OBSAH 2.2. Zv .2 Ovplyvnen oblas ¥- nenataven oblas¥ zvarov©ho spoja, v ktorej dolo...

OBSAH

2.2. Zvranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 1

2.2.1 Zkladn pojmy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 1

2.2.2 Zkladn rozdelenie spsobov zvrania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 3

2.2.3 Druhy zvarovacch spojov a zvarov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 4

2.2.4 Technolgia vyhotovenia zvarov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 5

2.2.5 Chyby zvarovacch spojov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 6

2.2.6 Polohy zvrania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 8

2.2.7 Vplyv zvrania na vlastnosti zvarku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 9

Tepelne ovplyvnen oblast TOO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 12

Deformcie zvarkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 13

2.2.8 Zvranie plameom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 14

Schma, horky, redukn ventil . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 15

Rozloenie teplt vo zvracom plameni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 17

Spsoby, parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 18

2.2.9 Zvranie elektrickm oblkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 19

2.2.9.1 Princp technolgie zvrania obalenou elektrdou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 19

Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 20

2.2.9.2 Zvranie pod tavivom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 21

Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 21

2.2.9.3 Zvranie v ochrannch atmosfrach plynov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 22

Zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre GMAW, schma. . . . . . . . . . . . . str. 22

Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 23

Zvranie netaviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre plynov TIG, WIG. . . . . . . . . . str. 24

Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 25

2.2.10 Elektrotroskov zvranie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 26

Schma s odtavujcou a neodtavujcou sa hubicou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 26

Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 27

2.2.11 Odporov zvranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 28

Bodov zvranie - parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str, 29, 30

vov zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 31,32

Vstupkov zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 33

Stykov stlacie zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie. . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 34

Stykov odtavovacie zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . str. 35

2.2.12 Spjkovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 36

Zmavos, roztekavos, kapilarita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 37

Poiadavky, parametre, vhody, nevhody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 37

Rezanie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 38

1

2.2 ZVRANIE Technologick, kvalitatvne a najm ekonomick aspekty v sasnosti asto krt nedovouj vyhotovi vrobok z jednho celku technolgiami odlievania, tvrnenia, alebo obrbania. Tm sa otvra priestor pre technolgiu zvrania, ktor z mench asti vytvor ich nerozoberatenm spojenm v ast -zvarok. Bez zvrania si dnes nevieme predstavi stavbu mostov, lod, budov, automobilov a alieho obrovskho mnostva vrobkov nielen z oblasti strojrstva. Pozcia zvrania poda poradia rozsahu jeho vyuvania medzi ostatnmi strojrenskmi technolgiami sa tak pohybuje okolo 3. a 4. miesta.

Medzi zvracie procesy zaraujeme i navranie, tvrd a mkk spjkovanie, ktor s istmi modifikciami zvrania. Okrem toho sa v oblasti zvrania stretvame i s procesmi prbuznmi procesu zvrania: tepeln delenie materilov, drkovanie, nananie kovov striekanm, ktor sa asto kombinuje s navranm.

2.2.1 ZKLADN POJMY Zkladn pojmy z oblasti zvrania kovov definuje norma STN 05 0000 a zrove vymedzuje ich vznam. Nzvy zkladnch pojmov s rozdelen do 4 ast:

veobecn pojmy

spsoby zvrania

zvarov spoje a zvary

technolgia zvrania Zo veobecnch pojmov je potrebn ujasni si najm vznamy a vzjomn vzah nasledovnch pojmov: Zvranie je proces vyhotovovania nerozoberatench spojov dosiahnutm medzi atomovch vzieb medzi spjanmi asami pri ich ohreve alebo plastickej deformcii, alebo pri spolonom psoben jednho i druhho.

Zvran kontrukcia je kovov kontrukcia vyhotoven zvranm jednotlivch ast. Zvarok je as kontrukcie, v ktorej sa zvraj navzjom pripojen asti. Zvarov spoj je nerozoberaten spojenie vyhotoven zvranm Zvar je as zvarovho spoja, vytvrajca sa v dsledku krytalizcie roztavenho kovu alebo plastickej deformcie pri tlakovom zvran, alebo kombinciou krytalizcie a deformcie. Zvar je teda asou zvarovho spoja, ktor je zasa asou zvarku, z ktorho alebo ktorch pozostva cel zvran kontrukcia.

pecilnym prpadom je navranie, kedy naname vrstvu kovu na povrch sasti pomocou zvrania. Dvodom pre nanesenie vrstvy kovu me by, napr. obnovenie pvodnch rozmerov opotrebenej siastky, alebo vytvorenie vrstvy, ktor bude ma lepie vlastnosti ako materil, na ktor sa navra. Vrstvu zvarovho kovu vytvoren navranm na zkladn materil potom nazvame navar. Zkladn materil je materil, ktor sa zvra, alebo sa na navra. Materil, ktor sa pouva na vytvorenie zvaru alebo nvaru a ktor sa zastuje popri zkladnom materile zvracieho pochodu, volme prdavn materil. alie dva pojmy, ktor sa asto zamieaj, alebo nevhodne pouvaj, s zvarov kov a zvarov kov spoja. Zatia o zvarov kov je kov odtaven z prdavnho materilu bez premieania so zkladnm materilom, zvarov kov spoja je kov odtaven z prdavnho materilu a premiean so zkladnm materilom. Na prklade V tupho zvarovho spoja s vysvetlen alej uvdzan zkladn pojmy (obr. 2.2.1.1).

Kore fcvaru - as zvarovho spoja v miesle rubu prvej zvarovej vrstvy. Zvarov plocha - as

povrchu zkladnho materilu uren pre zvarov spoj. Nvarov plocha -as povrchu zkladnho

materilu uren na navranie. Zvarov kos - skosenie zkladnho materilu pre potrebu zvrania.

Styn medzera - medzera medzi zvranmi asami pred zvranm.

Koreov medzera - vzdialenos medzi zvranmi dielcami v mieste budceho korea zvaru. Otupene - neskosen as zvarovej plochy v mieste budceho korea zvaru. Uhol skosenia - oslr uhol

medzi plochou skosenia hrany a plochou ela.

Uhol rozovretia - uhol medzi skosenmi hranami zvranch ast.

Zvarov medzera - najkratia vzdialenos medzi zvarovmi plochami ast pripravench na zvranie.

Hbka zvaru - najvia hbka roztavenia zkladnho materilu v priereze zvaru alebo navarenej hsenice. Oblas roztavenia - oblas zvaru, roztaven pri zvran s vraznou lejacou truktrou. Hranica stavenia - oblas iastone natavench zn na hranici zkladnho materilu a zvarovho kovu. Zavar - as zkladnho materilu, ktor bola poas zvrania roztaven.

2

Ovplyvnen oblas- nenataven oblas zvarovho spoja, v ktorej dolo vplyvom zvracieho procesu k zistitenm zmenm truktry alebo vlastnost zkladnho materilu.

Technolgie tavnho zvrania dodvan teplom tavia zkladn a prdavn materil. as zvarovho materilu, ktor sa pri tavnom zvran nachdza v tekutom stave, sa nazva zvarov

kpe, as zvaru vytvorenho r jeden chod zvranm, je zvarov hsenc; ktorej charakteristick relif povrchu voln kresba hsenice. Z jednej a lebo n iekokch hsen umiestnench na jednej rovni priene! prierezu zvaru sa sklad vrstva. V prpade vytvorenia zvaru z jednej zvarovej vrstvy hovorme o jednovrstvovom zvare, ak sa z\ sklad z viacerch vrstiev, jedn sa o viacvrstvov zvar. Viacvrstvov zvar {obr. 2.2. 1.2) sa /. Zana vytvorenm prvej vrstvy zvarovho kovu spoja v koreni - koreovej vrstvy. Kladenm alch

vrstiev zvarovho kovu spoja sa vytvraj vplov vrstvy a na zver nasleduje posledn zvarov vrstva, tvor