apríl 2006

Príjemne strávili deň všetci, ktorí v prvú marcovú sobotu navštíviliMajstrovstvá Európy v psích záprahoch v oravskom Zuberci. V atraktívnomprostredí čakali na nich nielen preteky štvornohých dunčov, ale aj bohatýprogram pripravený Ministerstvom obrany SR v rámci projektu zameraného nazískavanie mladých a perspektívnych uchádzačov o službu v ozbrojených silách.Okrem streľby z airsoftových zbraní, kamuflovania tvárí maskovacími farbami,teplovzdušného balóna a rôznych súťaží o atraktívne ceny čakali návštevníkovďalšie pútavé atrakcie. Boj muža proti mužovi predviedli príslušníci 5. plukušpeciálneho určenia zo Žiliny, vojenská polícia prezentovala techniku, výstroj a vdynamickej ukážke ukázala divákom, ako možno zadržať zbehov unikajúcich vautomobile. Študenti Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši pútavoporozprávali o štúdiu a živote na vojenskej vysokej škole aj o neskoršomuplatnení sa v armáde. Na otázky tých, ktorí sa chceli dozvedieť o možnostiacha podmienkach vstupu do ozbrojených síl viac, ochotne odpovedali pracovníciRegrutačného strediska Žilina. Azda najatraktívnejšou bola pre milovníkovnajlepšieho priateľa človeka ukážka výcviku služobných psov v podaníVýcvikového strediska vojenskej kynológie Hronsek. O príjemnú atmosférupočas celého podujatia sa hudobnou produkciou postarala skupina Lavagance.Záver pestrého programu vo „vojenskej réžii“ patril koncertu populárnej skupinyVidiek.

Vladislav VAVRINECFoto autor a Mário PAŽICKÝ

S profesionálnouarmádou

3O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Z obsahu

Tiene v hlbinách

Naši v misiiALTHEA

Ofenzívamodernizácie

Zberateľ medailí

str. 10 – 11

str. 39

str. 6 – 9

str. 22 – 27

Nie je to veselé, ale

treba to povedať. Pred

pár týždňami sa pred-

časne skončilo kariérne

vzdelávanie dvoch nad-

poručíkov. Prečo? Kvôli

alkoholu. Stalo sa to

počas ich pobytu v Národnej akadémii obrany. Jedného

vyvolali na dychovú skúšku priamo z posluchárne. Druhý

na vyučovanie dokonca ani neprišiel. Nepomohlo mu, že

sa snažil zatajiť. Škoda pre nich. Ďalšiu etapu pôsobenia

v ozbrojených silách mali aj vďaka výberu na Vyšší

dôstojnícky kurz v podstate vo vrecku. Armáda opätovne

začala investovať do ich budúcnosti v uniforme pre to,

aby mala vzdelaných a spoľahlivých dôstojníkov. Lenže

práve tú spoľahlivosť z hľadiska dodržiavania predpisov

a morálky nezvládli. Vedenie kurzu aj vedenie Národnej

akadémie obrany ich vylúčením z kariérneho vzdeláva-

nia, po ktorom nasledovali ďalšie personálne postihy

v michalovskom útvare, konalo tak, ako malo. A nie je to

len v tom, že veliteľ NAO brigádny generál Mikuláš Regu-

la toleranciou k porušovaniu disciplíny naozaj netrpí.

V praxi sa začína prejavovať aj nový prísny výberový

kariérny systém a konkurenčné prostredie. Nuž, tie časy,

kedy sa vedelo, že niektorí dôstojníci v útvaroch už po

desiatej dostávali „slinu“ v rámci zvykovej tolerancie

spred desaťročí a „vodkového“ pitného režimu (v znač-

nej miere prineseného sem z východu), sa pominuli.

Našťastie.

V tomto čísle OBRANY sa venujeme opäť našim

vojakom v zahraničí, cvičeniam doma, histórii, technike,

ako aj perspektívam, ktoré načrtáva náčelník gene-

rálneho štábu generálporučík Ľubomír Bulík. V servisných

rubrikách sa snažíme odpovedať na otázky, ktoré dostá-

vame aj od vás, čitateľov. Veľmi nás teší a motivuje, že

vaše názory na od nového roka inovovanú tvár OBRANY

a jej obsah sú v drvivej väčšine pozitívne. Za akýkoľvek

názor, ale aj príspevok a tip na článok vám budeme

naďalej vďační.

EditoriálOBRANAMesačník Ministerstva obrany SRZaložený v Clevelande (USA) 1914Obnovený v Bratislave v roku 1993Ročník XIV, č. 4/2006Do výroby zadané: 21. 3. 2006

Vydavateľ:Ministerstvo obrany SRKomunikačný odbor

Šéfredaktor:Mgr. Pavol VITKOtel.: 0960 313 072, 0903 820 847pavol.vitko@mod.gov.sk

Redaktori:Jozef ŽIAKtel.: 0960 332 755, 0903 820 194e-mail: jozef.ziak@mil.sk

nadporučík Mgr. Vladislav VAVRINECtel.: 0960 312 980, 0903 820 854e-mail: vladislav.vavrinec@mod.gov.sk

Vedúci vydania a jazyková úprava:PhDr. Michal KRIŠKO, tel.: 0960 313 054e-mail: michal.krisko@mod.gov.sk

Fotoeditor:Michal BURZA, tel.: 0903 824 155e-mail: michal.burza@mod.gov.sk

Tajomníčka redakcie:Milena SLEZÁKOVÁtel.: 0960 312 984, fax: 0960 312 520e-mail: milena.slezakova@mod.gov.sk

Grafická úprava:kpt. Ing. Otakar HrabákLýdia Ševčíková5. kartoreprodukčná základňa Nemšová

Adresa redakcie:Mesačník OBRANAKomunikačný odbor MO SRKutuzovova 8832 47 Bratislavae-mail: obrana@mod.gov.sk

Rozširuje:Podacie stanice MO SR

Tlač:5. kartoreprodukčná základňa Nemšová

Na titulnej strane cvičenie afirmovanéhopráporu z Martina na Lešti. Foto Miroslav GYŰRŐSI

Nevyžiadaný obrazový materiál a rukopisy nevraciame.

© Ministerstvo obrany SRRegistračné číslo: 758/93

4 [ REPORTÁŽ ] O b r a n a 4 / 2 0 0 6

pracovisko prvej lekárskej pomoci, pancierové terénnezdravotnícke vozidlo TATRAPAN, ASTRU na sledovanievzdušných cieľov, ale aj 98 mm ťahaný mínomet v rotepalebnej podpory či spojovací uzol MSU-V1 vo veliteľskejčate roty podpory velenia. Pre budúce plnenie úloh práporuv Silách rýchlej reakcie (NRF) bude potrebné dovybaviť jehopríslušníkov a doplniť niektorú techniku, ktorá dnes eštechýba. Napríklad ťahače či určité špeciálne vozidlá.“

Martinčania ukázali neďaleko pozorovateľne Dolné DlhéDiely boj krycích síl s nepriateľom a ich následné stiahnutie s využitím dymového krytia, manéver mínometnej a proti-tankovej čaty i ničenie nepriateľa z palebných postavení. Preprápor bolo hlavnou úlohou podľa jeho veliteľa podplu-kovníka Martina Stoklasu, aby veliteľstvo a štáb obstáli v plánovaní a riadení stabilizačnej operácie a konflikte vyso-kej intenzity. Všetky tieto úlohy plnili príslušníci práporu v priebehu taktického cvičenia s bojovou streľbou.

„STARÍ“ NESKLAMALI„Spokojný som najmä s nasadením starších príslušníkov,

ktorí v rozhodujúcich chvíľach podržali svoje jednotky. Horšieje to už s kvalitou nových profesionálnych vojakov, ktorí k nám prišli v posledných mesiacoch. Nedá mi, aby somnepovedal, že po absolvovaní základnej a odbornej výcviko-vej školy k nám prichádzajú nedostatočne pripravení a nie-kedy aj s dosť čudnými a skreslenými predstavami o svojom

Najväčšie tohtoročné cvičenie

V polovici marca sa uskutočnilo vo Vojenskomvýcvikovom priestore Lešť jediné tohtoročné prápornétaktické cvičenie s bojovou streľbou. Martinský práporokamžitej reakcie, posilnený o ďalšie podporné jednot-ky, plnil úlohy podľa scenára cvičenia: Prápor v oblastinasadenia mimo územia Slovenska. Teda precvičovalsituáciu, v akej sa už po roku 2008 môže skutočneocitnúť...

Jednu časť cvičenia sledoval aj minister obrany SR MartinFedor a náčelník Generálneho štábu OS SR generálporučíkĽubomír Bulík. S nimi aj zástupcovia generálneho štábu,veliteľstiev pozemných síl aj síl výcviku a podpory.

VÝKLADNÁ SKRIŇAMartin Fedor po zhliadnutí niekoľkých epizód cvičenia

a návšteve jednotlivých pracovísk, na ktorých sa okrem inéhooboznámil s vedením obranného boja, bojovými streľbami,veliteľským stanovišťom práporu, ale aj výstrojom, výzbrojoupríslušníkov práporu vyhlásil: „Martinský prápor okamžitejreakcie ako náš najstarší profesionálny útvar bol vždy výklad-nou skriňou našich ozbrojených síl. Potvrdil to aj úspešnýmzvládnutím procesu afirmácie ako prvý náš útvar. Pre Slo-vensko a naše plné praktické začlenenie do činnosti aliancieje veľmi dôležité, aby sme mali útvary kompatibilné s ostat-nými armádami NATO. Aj toto cvičenie potvrdilo dobrú pri-

pravenosť cvičiacich jednotiek. Som rád, že pri výcviku pou-žívajú aj nové technológie. Napríklad laserový taktický simu-látor SIMLAS, ktorý zvyšuje efektivitu a kvalitu výcviku.“

Generálporučík Ľubomír Bulík vyjadril presvedčenie, žeskúsenosti, ktoré v afirmačnom procese získal martinský Prá-por okamžitej reakcie sa po jeho zhodnotení čo najlepšievyužijú aj v ďalších útvaroch. V prvom rade v nitrianskommechanizovanom prápore, ktorý čaká afirmácia ako v poradídruhý útvar našich ozbrojených síl.

„Je bezpodmienečne potrebné, aby sa v Nitre poučili z niektorých nedostatkov a naopak využili všetko to, čo samartinskému práporu podarilo. Musíme a budeme ďalej po-kračovať aj vo vybavovaní a vystrojovaní týchto útvarov všet-kým, čo budú potrebovať pre úspešné splnenie úloh.“

ŠÉFOVIA REZORTU NERUŠILIVeliteľ pozemných síl generálmajor Milan Maxim skonšta-

toval, že je to vlastne vyvrcholenie výcviku Práporu okamžitejreakcie po zavŕšení afirmácie a zároveň prvé i posledné cviče-nie takéhoto rozsahu v tomto roku.

„Mojím cieľom bolo, aby ani účasť najvyšších predsta-viteľov rezortu nijako významne neovplyvnila chod cvičenia.Ukážky sa prispôsobovali normálnemu chodu výcviku a nienaopak, ako tomu bolo ešte nedávno. Prápor bol pre plnenieúloh posilnený o niektoré ďalšie prvky a prostriedky. Akojediný v ozbrojených silách má k dispozícii poľné mobilné

5

pôsobení v ozbrojených silách. Bude sa treba pozrieť na ichprípravu v týchto školiacich inštitúciách. Aby cvičili to, čo bu-dú vo svojom reálnom vojenskom živote naozaj potrebovať.Teda nielen populárne prvky, ako je boj v budove či zas-tavanom priestore, a potom prídu nedostatočne vycvičení a pripravení na vedenie obrannej a útočnej činnosti. To saocitáme niekde, kde sme boli pred pár rokmi pri formovanípráporu,“ s výčitkou v hlase poznamenáva podplukovníkStoklasa.

A čo priniesla práporu afirmácia? Jeho veliteľ hovorí, že siju predstavovali ako určitý bod zlomu, keď budú jasne for-mulované požiadavky na nich, na velenie, ale aj na vyba-venosť práporu.

„Uvedomili sme si, akým smerom sa má uberať výcvik

a činnosť nielen velenia a štábu, ale celého práporu v prípademožného nasadenia. Dnes po ukončení afirmácie sme zasa okrok bližšie k tomu, aby sme boli o nejaký čas reálnenasadení. Aby sme ale obstáli so cťou, musíme uviesť dokaždodenného života niekoľko krokov a opatrení,“ zdô-razňuje veliteľ práporu.

AFIRMÁCIA JE LEN PRVÝM KROKOMPodľa neho treba viesť a organizovať výcvik čo najreál-

nejšie, najviac sa približujúci súčasným trendom. Stále v prá-pore zápasia, že nie sú spracované štandardné operačnépostupy pre prápor. Aby každý príslušník práporu vedel, kdeje jeho miesto a čo má robiť v bojovej činnosti. Teda aj telo-cvikár, psychológ, duchovný, dôstojník pre styk s verejnosťou

či veliaci poddôstojníci. Decembrové cvičenie v Nemeckuukázalo, že afirmačný proces je len prvým krokom, po ňomnasleduje certifikácia útvaru.

„Bola to pre nás obrovská skúsenosť. Nezažil som ju po-čas celej mojej doterajšej vojenskej kariéry. Aj napriek tomu,že sa využívali simulačné technológie. Cvičenie mi otvorilooči aj v tom, že pokiaľ sa naďalej nebudeme zdokonaľovať v jazykovej príprave, najmä v operačnej terminológii, v usku-točňovaní celého rozhodovacieho procesu v angličtine, v precvičovaní rádiokomunikácie v tomto jazyku, budememať v budúcnosti problémy. Už spomínané štandardnéoperačné postupy sme si viac menej vytvárali sami. Ale keďsa tento krok nezjednotí v celých ozbrojených silách, hrozí,že budeme mať čo prápor, to iné postupy,“ varuje podplu-kovník Stoklasa.

Naopak veľmi oceňuje pomoc, ktorú im poskytli pracov-níci CUBIC - tímu i centra JSOC v Liptovskom Mikuláši. V ce-lom procese sa veľmi osvedčili veliaci poddôstojníci. V Marti-ne s ich obsadzovaním do funkcií začali medzi prvými v ozbrojených silách. Vydali sa po nevyšliapaných cestičkách,ktoré mali rôzne zákruty. Znova našli pomocnú ruku v CUBIC- tíme, ale aj na niektorých iných miestach.

PRÍNOS VELIACICH PODDÔSTOJNÍKOVPodplukovník Martin Stoklasa si dnes nevie vynachváliť

prácu svojej veliacej poddôstojníčky štábnej nadrotmajsterkyĽubice Vojtovej. Vidieť a hlavne cítiť jej vplyv, prehľad a do-konalú informovanosť o situácii v jednotkách bolo aj počascvičenia na Lešti. Matka dvoch synov, ktorá v novembriminulého roka úspešne absolvovala vo Vyškove kurz prevrchných práporčíkov, poznamenala, že by sa jej to nepo-darilo bez takých pomocníkov, ako sú veliaci poddôstojnícitretej a druhej mechanizovanej roty nadrotmajter ŠtefanJudák a rotmajster Ľubomír Žila či veliaci poddôstojníkprieskumnej čaty rotný Marek Kakalej. Ale najmä bezpochopenia a podpory veliteľa práporu a po čase i ďalšíchveliteľov jednotiek.

Riadiaci cvičenia, veliteľ ľahkej brigády brigádny generálStanislav Petrenec pripomenul, že cvičenie malo niekoľkozvláštností. Po prvý raz sa do neho zapojili aj príslušníci ne-dávno vzniknutého útvaru ISTAR z Michaloviec, ktorí svojimiprostriedkami rušili rádiové spojenie a sťažovali tak Mar-tinčanom podmienky. Tí navyše plnili úlohy v čase, keďvzdušné sily uskutočnili v priestore bojovú streľbu.

HODNOTENIE VELITEĽA BRIGÁDY„Toto cvičenie bolo logickým pokračovaním afirmačného

procesu. Chceli sme si v jeho priebehu otestovať v reálnompoľnom výcviku skúsenosti, ktoré martinský štáb získal v afir-mácii. Prápor bol doplnený o takmer 90 vojakov z inýchsúčastí ľahkej brigády. Ženijná i logistická čata zvýšili schop-nosti práporu operovať samostatne. Napriek tomu, že práporúlohy cvičenia splnil, budeme musieť v budúcnosti riešiťniektoré veci. Okrem iného aj osobnú výstroj a vybavenievojakov na výcvik v zimných podmienkach, prípravu zbraní a techniky na činnosť v takýchto podmienkach, ale najmäpostupné začlenenie nových profesionálov, ktorí prišli k prá-poru v poslednom období z výcvikových škôl. Musím otvo-rene priznať, že práve oni často znižovali dobré hodnoteniea prácu pôvodného tímu práporu,“ hodnotí veliteľ brigády.

Keďže po Martinčanoch čaká afirmácia ďalší útvar ľahkejbrigády - nitriansky Mechanizovaný prápor - jej veliteľ vie, žebude potrebné v rámci celej brigády zintenzívniť odbornú i jazykovú prípravu, zoznámiť sa s plánovacími postupmi a zvládnuť ich v angličtine. To sú podľa generála Petrencadlhodobé úlohy pre celú brigádu, najmä jej štáby a veliteľstvána všetkých úrovniach.

Jozef ŽIAKFoto autor, Miroslav GYŰRŐSI a Milan VANGA

6O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Nové profesionálne sily predstavujú mnohé nové výzvy apríležitosti. Z môjho pohľadu medzi najvýznamnejšími výzvamia príležitosťami v novom profesionálnom prostredí, postabilizácií personálu, ktoré sú pred ozbrojenými silami, vbudúcich desiatich rokoch bude potrebné zabezpečiť, abynaše ozbrojené sily mali kvalitné moderné vybavenie, materiál,zbraňové systémy a inú potrebnú technológiu. Modernizačnéúsilie v tejto oblasti sa musí zamerať nielen na našu schopnosťbyť interoperabilní s partnermi v NATO a EÚ, aby sme bolischopní splniť naše externé vojenské záväzky, ale tiež na tiepožiadavky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie našich

národných/vnútorných vojenských poslaní týkajúcich sabezpečnosti a obrany záujmov Slovenskej republiky.

Lepšie pochopiť tento proces pomôže „Top 5“modernizačných iniciatív potrebných pre transformáciuozbrojených síl. Od ich závislosti na aktuálnych zdedenýchsystémoch smerom k zabezpečeniu moderných a techno-logicky vyspelých zbraňových systémov, vybavenia a systémovudržiavania, ktoré naše budúce ozbrojené sily budúpotrebovať. „Top 5” modernizačných programov pre OS SR jezoradených podľa priorít, aby sa zdôraznila dôležitosť, ktorúdávam každému z týchto kľúčových a nevyhnutnýchtransformačných modernizačných programov:

1. JEDNOTLIVEC – obstaranie moderných podporných systémov

2. VÝCVIK – tvorba moderných vycvikových zariadení

3. UDRŽIAVANIE – vytváranie spôsobilosti všestranného zabezpečenia nasadzovaných a nasadených síl a prostriedkov OS SR

4. TECHNOLÓGIE – perspektívne technológie a technika

5. DOPRAVA – nadobudnutie leteckej operačnej dopravy a prepravy.

Týchto „Top 5” modernizačných programov by malozaručiť vytvorenie a dosiahnutie moderných, rýchloreagujúcich a mobilných vojenských síl, ktoré budú schopnésplniť tak vnútorné úlohy štátu, ako aj medzinárodné záväzkyv rámci NATO, EÚ a iné.

Z uvedeného je tiež zrejmé, že prioritou je a stále budestarostlivosť o našich vojakov!

PRIORITA 1JEDNOTLIVECOBSTARANIE MODERNÝCH PODPORNÝCH SYSTÉMOV(nepriestrelné a bojové vesty, optika pre nočné videnie,globálny polohový systém GPS, goretexové vybavenie atď.)

Moderné podporné systémy jednotlivca v maximálnemožnej miere podporujú úspešnosť vojaka v akomkoľvekasymetrickom bojovom priestore a zároveň zvyšujú šance najeho prežitie. V tomto zmysle musí každý vojak v prvom rademať vyspelé osobné ochranné systémy, aby sa chránil prednástrahami moderného bojiska. Musíme obstarať novúgeneráciu nepriestrelných viest, ktoré budú navrhnuté tak, abyposkytovali zvýšenú ochranu a pohodlie vojakovi v porovnaníso staršími modelmi. Tieto systémy budú schopné zastaviťalebo spomaliť guľky a črepiny a redukovať počet a vážnosťrán.

[ MODERNIZÁCIA ]

Náčelník Generálneho štábu OS SR genpor. Ľubomír Bulík:

Päť priorít modernizácie

Na začiatku roka 2006 sme na historickejkrižovatke v transformácii a modernizácii ozbro-jených síl. Počínajúc januárom 2006 za sebouzanechávame staré zdedené štruktúry spojené s ozbrojenými silami minulosti, zameranými lenna teritoriálnu obranu, z veľkej miery založenýmina povinnej základnej vojenskej službe, so zas-taranou technikou a tzv. cyklickým výcvikomorientovaným na vojakov povinnej služby, a vstu-pujeme do novej éry, v ktorej budú naše ozbro-jené sily zložené z dobrovoľných profesionálnychvojakov a civilných zamestnancov.

7O b r a n a 4 / 2 0 0 6

podmienkach prostredia a umožňujú zamerať von zlietadla pre zabezpečenia zvýšenej bezpečnosti.

➡ Optika pre zvýšené nočné videnie, ktorá zabezpečíspojenie obrazu skombinovaním obrazov zo zosilňovačaoptického obrazu a IR senzorov do jedného obrazu.

➡ Chladené a nechladené termálne senzory, ktoréposkytujú našim vojakom spôsobilosť pozorovania apalebnej kontroly pre zbrane jednotlivca aleboobsluhované posádkou počas znížených podmienokviditeľnosti na bojisku, čím sa umožňuje presná detekcia,

Návrhy systémov svetovej triedy zahŕňajú také modely,ako napr. interceptorová nepriestrelná vesta (Interceptor BodyArmor - IBA). Tento systém vyhovuje najnovším trendom vrámci osobnej ochrany nepriestrelnými vestami. IBA jemodulárna nepriestrelná vesta proti mnohým hrozbám, ktoráje zložená z ergonomicky navrhnutého predného dielu azadných platničiek a vonkajšej taktickej vesty (VTV) a jekompatibilná s modulárnym ľahkým vybavením na nosenienákladov (Modular Lightweight Load-Carrying Equipment).VTV chráni pred trieštivými výbušninami a guľkami 9mmkalibru. Ochranné vkladacie platničky proti malým zbraniam(Small Arms Protective Insert - SAPI) môžu odolaťviacnásobným zásahom malých zbraní. Pripojiteľné chráničena krk a slabiny poskytujú zvýšenú ochranu a úchytné očká naprednej časti vesty umožňujú vojakom pripevniť si vecipotrebné na splnenie poslania. Nový pripojiteľný deltovýprídavný chránič (Deltoid Auxiliary Protector - DAP) pokrývaramená/plecia a a pazuchy/podpazušné oblasti. DAP poskytujetú istú úroveň ochrany ako VTV a pozostáva z dvoch chráničovzvrchu a zospodu ramena.

Vonkajšia taktická vesta je z kevlarovej tkaniny, ktorá jeveľmi jemná a zastaví strelu 9 mm kalibru. Tkanina na predneja zadnej časti vesty umožňuje pripevniť také vybavenie, ako súgranáty, vysielačky a pištole. SAPI sú vyrobené z keramickéhokarbidu bórneho so zadnou vrstvou zo „spectra“ štítkov, čo jeextrémne tvrdý materiál. Zastavuje, drví a zachytáva všetkyčrepiny až do kalibru 7,62 mm s rýchlosťou pri ústí 2,750 stôpza sekundu. Je tvrdšia ako kevlar. IBA váži o 35 percent menejako nepriestrelné vesty staršieho typu, poskytuje značnezdokonalenú mobilitu a spôsobuje nižšiu fyzickú záťaž a únavudanému vojakovi.

Náš vojak navyše k ochranným systémom jednotlivcapotrebuje moderné prístroje zisťovania cieľov a nočnéhovidenia, najmä počas období zníženej viditeľnosti a nočných

operácií. Aby naši vojaci na zemi alebo vo vzduchu mohli„ovládnuť noc“, musíme im poskytnúť moderné technológie,ktoré zvyšujú účinnosť zbraňových systémov jednotlivca aobsluhovaných posádkou a ktoré poskytujú zlepšený prehľad osituácii. Toto je možné dosiahnúť pomocou troch základnýchtechnológií: zosilnenie optického obrazu, infraďalekohľadov alaserov. Príklady týchto technológií zahŕňajú:➡ Prostriedky na zosilnenie optického obrazu, ktoré

zabezpečia našim vojakom a letcom zlepšené nočnévidenie a lepší prehľad o situácii. Letecké prostriedkyumožňujú letecké operácie pri veľmi slabých svetelných

[ MODERNIZÁCIA ]

8O b r a n a 4 / 2 0 0 6

zisťovanie a zničenie cieľov v akýchkoľvek podmienkach nabojisku.

➡ Infračervená a laserová technológia, ktorá umožňujevojakom presne použiť zbrane jednotlivca a obsluhovanéposádkou počas nočných stretov. Táto technológiaposkytuje určenie vzdialenosti cieľa pomocou lasera a tiežspôsobilosť laserového označenia.

Schopnosť efektívne a účinne navigovať a komunikovať vakomkoľvek počasí a teréne by mali umožniť presné, ľahké,zdokonalené GPS a zdokonalené komunikačné systémyjednotlivca a obsluhované posádkou. V niektorých armádachsa na tieto účely používajú napr.:

➡ Mikroľahký zdokonalený hlásiaci systém na určeniepozície (Micro-light enhanced location reporting system -EPLRS), ktorý má dve konfigurácie, jednu pre veliteľadružstva/tímu a jednu pre veliteľa čaty. Konfiguráciaveliteľa družstva/tímu pozostáva z mikroľahkých rádiíEPLRS, ktoré sú vložené v taktickej veste na nosenienákladov (obsluha hands-free). Konfigurácia veliteľa čatyzahŕňa mikroľahké EPLRS, plus prístroj CDA (commander’sdigital assistant – digitálny pomocník veliteľa), ktorýposkytuje taktický prehľad a spôsobilosť komunikácie ažsmerom k úrovni taktických malých jednotiek.

➡ Multifrekvenčné inter-intra tímové rádio (Multi-bandinter/intra team radio - MBITR), ktoré poskytuje hlasovú adátovú komunikáciu medzi alebo v rámci tímuprostredníctvom prístroja uchopiteľného do ruky,modernizovateľného, je založené na softvére a je veľmiľahké. MBITR rádio by malo poskytovať interoperabilitu sexistujúcimi staršími systémami a komerčnými rádiami,pričom bude zabezpečovať možnosť budúcich operácií sďalšou generáciou komunikačného vybavenia.

Hoci je veľa ďalších systémov a prvkov, ktoré vytvárajúkompletný podporný systém jednotlivca (vrátane rôznychpoľných uniforiem do konvenčného aj nekonvenčného [RCHB]prostredia; podporného poľného vybavenia; špecializovanýchzbraní jednotlivca a posádky; iného nevyhnutného vybavenia),mojím zámerom pre tento článok nie je vymenovať kompletnýzoznam. Skôr chcem načrtnúť smerovanie do technologickýchoblastí, ktoré považujem za najdôležitejšie pre zvyšovanieschopnosti našich vojakov presúvať sa, komunikovať a prežiťna bojisku dneška a v budúcnosti.

PRIORITA 2VÝCVIKTVORBA MODERNÝCH VÝCVIKOVÝCH ZARIADENÍ(bojové výcvikové centrá, simulácie, strelnice atď.)

Druhou prioritou v oblasti modernizačných činností jetvorba a zlepšovanie našich výcvikových zariadení, vybavenia aspôsobilostí. Naša prebiehajúca analýza ukázala priamukoreláciu medzi realistickým, náročným výcvikom a úspechom na modernom bojisku. Aby OS SR mohli úspešneplniť medzinárodné záväzky, musia byť pripravené v relatívnekrátkom čase po ich aktivácii vykonávať širokú škálu vojen-ských operácií ako člen technologicky vyspelej aliancie. Akoplnohodnotný člen NATO musíme nielen modernizovať našebojové vybavenie, ale aj zlepšovať metódy, ktoré používame navýcvik na použitie a integrovanie tohto vybavenia namodernom bojisku. Naša postupne sa formujúca taktickádoktrína zdôrazňuje nové koncepcie, ktoré kombinujúnadriadenosť informácií s rýchlym manévrovaním, aby saaplikovala úplná bojová sila v predurčených rozhodujúcich

[ MODERNIZÁCIA ]

BOJOVÉ VÝCVIKOVÉ CENTRUM

RIADENIE CVIČENÍ

HODNOTENIE CVIČENIABOJOVÁ VÝCVIKOVÁ STRELNICA

MBITR CDA MIKROĽAHKÉ EPLRS

9O b r a n a 4 / 2 0 0 6

➡ Zavedenie bojového výcviku (komplexnosť, manéver),ktorý pridá individuálnemu výcviku a výcviku malých jednotiek na reálnosti

➡ Rozšírenie možnosti realizovať v týchto výcvikovýchpriestorov bojový výcvik jednotiek do úrovni roty.

Napriek uvedenému, centrom našej pozornosti jevybudovanie Bojového výcvikového centra vo vojenskomvýcvikovom priestore na Lešti. Plánujeme, že toto centrumbude dobudované a funkčné začiatkom roku 2007. Jehonázov vyjadruje komplexnosť (od bojových jednotiek, cezbojové zabezpečenie až po bojovú podporu), dominujúcuorientáciu na manéver (pohyb, paľba, ...) vrátane terénu, ktorýsa bude približovať pravdepodobnému možnému bojisku. Zaúčelom zreálnenia výcviku a pružnej reakcii veliteľov ajednotiek na taktickú situáciu sa bude využívať tzv. výučbovýlaserový simulátor. Ide o systém podobný tomu, ktorý využívaprápor okamžitej reakcie Martin (SIMLAS), ale zdokonalený najeho komplexné využitie od sledovania pohybu vojaka ajednotky na bojisku až po signalizáciu, registráciu a vyhodno-covanie zásahov.

Hoci BVC na Lešti ponúkne zariadenia pre hodnotenie

[ MODERNIZÁCIA ]

fázach v priestore operácie. Aby sme sa naučili čo najlepšieaplikovať novú doktrínu a efektívne používať našu ďalšiugeneráciu bojového vybavenia, musí sa náš výcvik staťintenzívnejší a tak verne, ako je to len možné, kopírovaťpodmienky, ktoré sú pravdepodobné pre dnešné a budúcebojisko. Na splnenie tohto cieľa bude potrebné:

➡ Zásadne zdokonaliť našu výcvikovú základňu

➡ Modernizovať tie prídavné výcvikové zariadenia, ktorými sabude podporovať realistický a náročný výcvik jednotiek

➡ Použiť existujúce moderné výcvikové technológie v rámcicelého spektra živých, virtuálnych a konštruktívnychvýcvikových domén a tak zvýšiť výcvikové skúsenosti.

Nedostatok výcvikového priestoru pre bojový výcvik jejednou z veľkých prekážok, s ktorou sa v našom výcvikovomprograme stretávame. Preto je zásadné zdokonalenie našichvýcvikových zariadení také dôležité. V súčasnosti je príliš veľkázávislosť len na výcvikovom priestore LEŠŤ, kde sa dá vsúčasnostij len v obmedzenej miere realizovať reálny bojovývýcvik na úrovni práporu. Táto závislosť na jedinom výcvikovompriestore vážne obmedzuje počet výcvikového času, ktorýjednotlivé jednotky majú k dispozícii a uberá z predurčenia Lešteako Bojového výcvikového centra (BVC).

Nový výcvikový program ozbrojených síl má zabezpečiť,aby všetky jednotky vykonávali cieľavedomý výcvik aspoň 32týždňov v roku. Na splnenie tohto cieľa sme nedávno dokončilištúdiu Koncepcie rozvoja výcvikových zariadení, navrhnutú tak,aby sa prostredníctvom modernizácie rozšírili výcvikovézákladne na Tureckom Vrchu a vo Valaškovciach. Zámeromtohto programu je zredukovať tlak na plánovanie činnosti naLešti tým, že budú k dispozícii alternatívne lokality na výcvikmalých jednotiek a zamedziť tomu, aby vojaci poznali len jedenterén. Tento plán vyžaduje zaviazanie zdrojov na modernizáciuinfraštruktúry a zariadení v týchto dvoch výcvikovýchzariadeniach na individuálny výcvik a výcvik malých jednotiek(úroveň roty a nižšie). Modernizačný plán pre tieto alternatívnevýcvikové priestory zahŕňa:

➡ Modernizáciu existujúcej infraštruktúry na podporu rotáciejednotiek v týchto priestoroch

➡ Vybudovanie moderných strelníc pre jednotlivcov a posádky

strelieb z ručných a lafetovaných zbraní na najmodernejšíchstrelniciach, centrom zariadenia bude komplex bojovejvýcvikovej strelnice. Tento komplex má ponúkať realistický anáročný bojový výcvik sila proti sile pre roty a prápornézoskupenia, ktoré sú vyvedené na Lešť na 3-týždňové rotácie.Cvičiaca jednotka, ako aj opozičná sila budú vykonávaťcvičenia voľnej hry (free-play exercises), vybavené systémamizaloženými na laseroch, aby nasimulovali výsledky takéhotoživého stretu. Výsledok takýchto živých stretov budeprenášaný v reálnočasových údajoch do riadiaceho centracvičenia, kde sa bude monitorovať postup cvičenia, na základektorého sa bude hodnotiť taktika a technika manévrujúcejjednotky. Tieto výsledky budú periodicky hlásené cvičiacimjednotkám vo formáte „After Action Review” (AAR) –hodnotenie po vykonaní, v ktorom budú ohodnotené taktickésilné a slabé stránky jednotky. Takáto objektívna a včasnáspätná väzba poskytuje najväčšiu výcvikovú hodnotu preskúsenosť v BVC. Tieto hodnotenia po vykonaní budú tiežsprístupnené jednotkám tak, aby ich mohli použiť preplánovanie a výkon budúceho výcviku jednotky na domácejzákladni a budú v ňom konkrétne slabé stránky výcviku, ktorésa objavili počas ich rotácie na BVC.

Aby sa viac rozšíril rozsah výcvikových skúseností na BVC,súčasné plány vyžadujú vytvorenie rozhrania medzi existujúcimsystémom konštruktívnej simulácie na Lešti a bojovýmvýcvikom do konca roka 2007. Toto rozhranie umožní, aby bolvýcvik rozšírený na úroveň brigády, s veliteľstvom brigádycvičiacim v centre konštruktívnej simulácie, spojenýmspoločným operačným obrazom k jednému z práporovmanévrujúcich v rámci bojovej výcvikovej strelnice. Inépodriadené jednotky brigády môžu byť tiež spojené dokonštruktívnej časti takéhoto cvičenia zo Simulačného centra vLiptovskom Mikuláši. Takto štáb brigády môže realisticky cvičiťvšetky úlohy nevyhnutné pre splnenie poslania.

Konečným modernizačným projektom pre BVC jevybudovanie cvičiska v zastavanom priestore na Lešti. Súčasnéplány vyžadujú rekonštrukciu zariadenia s 20-imi budovami naOremovom Laze na Lešti, počínajúc rokom 2006, aby saposkytlo prostredie na výcvik v zastavanom priestore prejednotky až do veľkosti práporu. Toto výcvikové zariadeniebude postupne vylepšované do roku 2010 a stane sa replikouzastavaného bojiska, ktoré bude pravdepodobne dominovaťbojovým operáciám v blízkej budúcnosti.

Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.autor je náčelníkom Generálneho štábu OS SR

Foto Milan VANGA, Michal BURZA a archív GŠ OS(dokončenie v budúcom čísle)

10O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Ortuť teplomeru ukazuje tesne nad bodommrazu. Voda vo Váhu je kalná a iba o dva stupneteplejšia ako vzduch. Viditeľnosť pod hladinou -takzvaná „lakťovka“. Muži v čiernom vstupujú dokoryta rieky, posledné úpravy výstroja, nasledujeponor. Skutočnosť, že pod hladinou predsa len„niečo je“, prezrádzajú iba bublinky stúpajúce najej povrch...

Takéto podmienky sú pri výcviku vojenskýchpotápačov štandardné. Svoje o tom vedia všetci, ktorína prelome mesiacov február a marec absolvovalivýcvikový kurz potápača - špecialistu tretieho stupňa.

„Kurz sa skladá z troch častí,“ uviedol nás doproblematiky veliteľ potápačsko-prieskumnéhodružstva zo Ženijného práporu Sereď, čatár MichalŠčepko. „Prvá, teoretická, je zameraná nazdokonalenie sa v základných technikách potápaniasa, ovládania výstroja, na orientáciu a navigáciu podhladinou, vyhľadávanie a podobne. V nasledujúcichdvoch fázach - praktickej činnosti v bazéne a vo voľnejvode - sa potápači učia už špeciálnym technikám. Sem

patrí napríklad potápanie v uzavretých priestoroch,pod ľadom, práca s navijakom, prieskum objektov navodnej hladine, prieskum objektov obsadenýchnepriateľom, vyhľadávanie munície a nástražnýchsystémov, taktika tímu, ale aj záchrana kolegu čisebazáchrana,“ dodal veliteľ kurzu a skúšobnýkomisár ženijného vojska v oblasti potápačsko -prieskumnej jednotky v jednej osobe, čatár Ščepko.Vo výcviku je neoblomný, kurzom neprejde nik, ktostopercentne nezvládne všetky tri časti.

BYŤ ODBORNÍK NESTAČÍ„Vojenský potápač musí bezchybne zvládnuť

nielen teoretickú, ale aj praktickú časť svojej profesie.Je preto dôležité, aby bol veľmi dobre pripravenýfyzicky aj psychicky,“ vysvetlil nám M. Ščepko, ktorýs potápaním začal ako jedenásťročný!

Preskúšanie z fyzickej zdatnosti žabích mužovpozostáva napríklad z previerky v bazéne - plávania načas: osemsto metrov pod dvadsaťtri minút (bezplutiev, iba s okuliarami), ďalej z 5 - 7 minútovéhotakzvaného „šliapania vody“ so záťažou v rukách

(zasvätení veľmi dobre vedia, že to nie je zďaleka takéľahké a jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá).Jednou z ďalších disciplín preskúšania je aj plávaniepod vodou na jediný nádych. Vojak pritom musí nájsťna dne okuliare a dýchaciu trubicu, obuť si plutvya doplávať k vzdialenej kontrole.

Psychická odolnosť a sebadisciplína patrí medzinajdôležitejšie vlastnosti každého, kto chce objavovaťkrásy sveta skrytého pod hladinou. Vodné prostredieje totiž diametrálne odlišné od toho „suchozem-ského“. Veď napríklad také obyčajné dýchanie, aké sina brehu takmer ani neuvedomujete, má pod vodoupresne definované pravidlá a zákonitosti. Väčšinapotápačských jednotiek v praxi pracuje v malýchskupinách. V prípadoch, kedy má jeden člen tímuproblémy (spôsobené napríklad jeho vlastnounedôslednosťou pri príprave pred ponorením sa, alebonezvládnutím krízovej situácie), môže ohroziť nielenseba, ale aj všetkých okolo. A to potom v hĺbke, prúdealebo pod ľadom ide skutočne o život.

CESTA ZA SNOM„Potápač musí byť taký, aby sám vedel riešiť

vzniknutú situáciu. Je odkázaný sám na seba,“objasnil nám desiatnik Mário Polák, dvadsaťšešťročnýTrnavčan, starší potápač druhej odmínovacej rotysereďských ženistov.

„Výcvik mi dal veľa. Vďaka nemu som vyriešil dvaveľké problémy. Prvým bolo vyvažovanie vo vode.

TIENE V HLBINÁCH

[ VÝCVIK ]

11O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Stále som „lietal“ hore-dolu, niekedy aj v rozpätí trochaž štyroch metrov. Druhým problémom boli pocitystresu, ktoré mi prv znepríjemňovali potápanie.Podobný problém som mal nedávno pri vojenskomnočnom ponore. Zlyhala mi baterka a označenémiesta som triafal skôr naslepo, podľa intuície. Bolsom vtedy v dosť veľkej hĺbke a nevidel som ani nacentimeter. Orientácia podľa kompasu bolanemysliteľná. Práve nulová viditeľnosť dokáže vyvolaťpocity strachu, ktoré môžu hraničiť aj so stavmipaniky. Vtedy myslíte na to, aby ste do niečohonenarazili alebo sa do niečoho nezamotali. V takýchtosituáciách je najlepšie, ak sa zastavíte, rozdýchate sa,upokojíte tep aj dych, rozumne zhodnotíte aktuálneokolnosti a nájdete optimálne riešenie,“ poradilMário, ktorého k ponáraniu priviedol jeho strýko.Spolu sa potápali už v Chorvátsku, Talianskua Španielsku. Najviac ale Mária láka návšteva Grónska.Už roky si totiž túži splniť svoj dávny sen – potápať saspolu s veľrybami.

TRI V JEDNOMVhodných miest na výcvik v potápaní je na

Slovensku niekoľko. Medzi tie najobľúbenejšie patrianapríklad Senecké jazerá, Klatovské ramená či Čiernavoda. Práve tá si pre svoju extrémnu hĺbku (až 36, 5metra) získala sympatie veliteľa kurzu.

„Pre výcvik vojenských potápačov alepotrebujeme viac než len peknú destináciu. Našeúlohy v ozbrojených silách sú rozmanité. Pripravujemesa aj na aktivity súvisiace s rôznymi strategickýmiobjektmi, ako napríklad priehrady, mosty, prístavy.Ideálnym miestom je okolie Šale, kde realizujemeväčšinu kurzov. Podarilo sa mi od riaditeľstva PovodiaVáhu získať povolenie pre výcvik na vodných stavbácha získať istú výhodu. Všetky uvedené objekty mámev tejto lokalite takpovediac na jednom mieste. Vokruhu približne piatich kilometrov. Ďalším pozitívomje aj to, že sám som rodák zo Šale a mám tu pomernedosť „odpotápané“. Dobre poznám terén a môžemvýcvik zefektívniť,“ prezradil Michal Ščepko.

ZIMA, „LAKŤOVKA“ A PUTÁTémou výcviku kurzu počas našej návštevy

v polovici marca bolo potápanie v prúde, prieskumvodnej prekážky a nočná taktika prieskumnejjednotky. Ako stvorené pre tento námet je právemiesto iba niekoľko kilometrov pod vodnou nádržouKráľová. Počasie bolo v ten deň presne podľaporekadla – ...ani psa by nevyhnal. Sychravý vietor,poletujúce vločky zmrznutého snehu, prúd kalneja ľadovej vody rieky Váh. Jedným slovom - idyla akostvorená pre vojenské kúpanie sa!

Rozdiel medzi civilným a vojenským potápanímnám výstižne vysvetlil desiatnik Vladimír Búda, kolegaa „pravá ruka“ šéfa kurzu. „Pri civilnom ideš do vodyvtedy, kedy sa ti chce - za krásneho počasia, keď slnkopraží... No a pri vojenskom potápaní ideš kedykoľvek,takmer za akýchkoľvek podmienok a vždy máš úlohu,ktorú musíš splniť,“ objasnil nám s úsmevomtridsaťročný rodák z Hlohovca. „Dnes bolo najťažšieudržať azimut a správne sa zorientovať v kalnej vode.Pri viditeľnosti približne pol metra, ako vravíme pritakzvanej „lakťovke“, nebolo vôbec jednoduchésledovať kompas na jednej ruke a tou druhou sazadržiavať o dno. Ani teplota vody nebola priateľská.

Jej dva stupne vnímate v prúdiacej vode, ktorá vásobteká, oveľa chladnejšie. Ako vo vetre,“ dodal eštetrasúci sa Vlado, ktorý súkromne zbieral skúsenostiz potápania sa aj v takých exotických krajinách akoThajsko či Malajzia.

Cvičiaci sa okrem iného zdokonalili aj vovzájomnej spolupráci pod vodou. Z bezpečnostnýchdôvodov sa spolu vždy potápajú dvojice navzájomspojené takzvaným uväzom. Ide v podstateo dvojmetrové lano, ktoré má každý z párupriviazané o zápästie. Slúži ako na vzájomnúkontrolu, tak aj na komunikáciu podľa vopreddohodnutých signálov.

PATRÍME K ŠPIČKE Skúsenosti si naši žabí muži vymieňajú aj so

svojimi kolegami z iných armád. Úzkuspoluprácu udržujú predovšetkým s belgickýmia chorvátskymi potápačmi.

„Dovolím si tvrdiť, že čo sa týkaúrovne výcviku, patríme medzinajlepších,“ zhodnotil čatár Ščepko.„Avšak počas spoločnýchzahraničných cvičení narážamena iný problém. Nie sme s nimipredovšetkým technickykompatibilní! V súčasnosti námešte stále chýbajú hlavneuzavreté dýchacie okruhy. Tietozariadenia sú pre plnohodnotnéa kvalitné plnenie úloh potápačovozbrojených síl nevyhnutné. Tým, ženevypúšťajú vzduchové bubliny,umožňujú maximálne utajený pohybpotápača pod hladinou a umožňujú pracovať s mag-netickými mínami či inými agresívnymi náložami,“dodal šéf kurzu.

V súčasnosti stále viac silnie snaha nevyužívaťvojenských potápačov iba na rôzne technickéa zabezpečovacie práce pod vodou. Do popredia sadostáva potreba ich využívania predovšetkýmako taktických bojových skupín pre rôzneprieskumné a diverzné aktivity.

Vladislav VAVRINECFoto autor a Michal ŠČEPKO

[ VÝCVIK ]

ÚLOHY VOJENSKÝCH POTÁPAČOV:

- ženijné práce pod vodou- prieskum vodných prekážok- prieskum objektov na vodnej hladine- zneškodňovanie lodí a prieskum lodí proti zamínovaniu- dozor nad podozrivými objektmi v okolí prístavísk - vyzdvihovanie a vyhľadávanie potopenej techniky a munície- vyhľadávanie náloží v prístavoch, na lodiach, mostoch,

priehradách- zachraňovanie členov pozemných taktických tímov- podporná a krycia streľba pri útoku na nepriateľskú loď- útok alebo záchranné akcie v prípadoch, kedy je jediný

možný prístup iba z vody- príprava vodnej cesty pre chránenú osobu - pomoc pri prírodovedných výskumoch- pomoc pri odstraňovaní ekologických havárií - pomoc pri operáciách štátnych ozbrojených zložiek, colnej

kontrole, pri pátracích akciách pobrežných hliadok

12

Stať sa príslušníkom žilinského 5. plukušpeciálneho určenia nie je jednoduché. Šancuniekedy nemajú ani tí najlepší z najlepších...

Piaty pluk špeciálneho určenia, alebo ak chcete,žilinský Pluk Jozefa Gabčíka, vznikol v roku 1993vyčlenením organizačného jadra z vtedajšej 22. vý-sadkovej brigády. Tá v súčasnosti pôsobí ako 601. sku-pina špeciálnych síl Armády Českej republiky z Pros-tějova. Plne profesionálnym sa stal o 9 rokov neskôr - 1.júla 2002.

Svojím charakterom, zameraním a trvalo dosa-hovanými výbornými výsledkami sa zaradil medzi elitnéútvary Ozbrojených síl SR. Plní úlohy so zvláštnymposlaním za priameho riadenia najvyšších predstaviteľovrezortu – ministra obrany a náčelníka generálnehoštábu. Jeho príslušníci sú okrem iného predurčení aj prerôzne prieskumné, diverzné a zabezpečovacie akciehlboko v tyle protivníka. V súčasnosti im na základespoločenského a politicko-náboženského vývoja vosvete pribudli úlohy spojené s potrebou prevencie aochrany pred hrozbou potenciálnych teroristickýchútokov. Príslušníci tohto útvaru musia mať nielenvýborné psychické a fyzické dispozície, ale zároveňmusia byť špecialistami v rôznych vojenskýchodbornostiach. Útvar totiž praktizuje aj také výcviky,ktoré sa v iných jednotkách bežne nerobia. Idenapríklad o výcvik v horolezectve – prekonávaní terén-nych prekážok pomocou lezeckého materiálu, zoskokypadákom, presuny a nácviky prežitia vo vysokohorskomteréne, v zime, potápanie a veľa iných. Nevyhnú sa aninácvikom špeciálnej stratégie boja, ktorá je častopreviazaná s taktikou špeciálnych policajných zložiek. A nechýba samozrejme ani výcvik zameraný nazhotovovanie a deaktiváciu rôznych pyrotechnickýchnástrah. Nosiť na rukáve orlicu - znak pluku - je pretopre každého z nich cťou.

ŠANCA PRE ŠPECIALISTOVProces výberu do 5. pšu je odlišný ako do iných

útvarov a zariadení ozbrojených síl, v ktorých sauplatňuje spôsob regrutácie. Tento systém totižpotrebám Žilinčanov nevyhovuje. Náčelník Generál-neho štábu OS SR preto v roku 2005 vydal rozkaz, vktorom určuje podmienky výberu profesionálnychvojakov do žilinského pluku. Jedným z najdôležitejšíchbodov tohto rozkazu je predovšetkým podmienkastanovujúca záujemcovi o účasť na výbere minimálnedvojročný výkon služby v OS SR. Má potvrdiťdostatočnú motiváciu uchádzača pre službu v armáde.

„Existujú aj vý-nimky,“ informovaldôstojník pre styk sverejnosťou, nad-poručík Mgr. MárioPažický. „Tie môžemeudeliť napríklad týmzáujemcom, ktorímajú isté špeciálneschopnosti a spôso-bilosti vhodné prepôsobenie v našomútvare. Privítamev y š k o l e n ý c hpotápačov, skúsenýchh o r o l e z c o v ,zdravotníkov či špe-cialistov na atypickýboj zblízka, ktoríovládajú najrôznejšiedruhy a prvky bojo-vých umení. Veľkúšancu majú napríkladbývalí pracovníci Horskej záchrannej služby a všetci tí,ktorí majú skúsenosti s vysokohorskou turistikou sozameraním na prežitie v extrémnych podmienkach, akoaj s parašutizmom a zoskokmi na rôznych druhoch pa-dákov,“ spresnil npor. Pažický.

VÝBER PO NOVOMNedostatok záujemcov o službu v 5. pšu pracovníci

personálneho manažmentu nepociťujú. Realizáciavýberov vychádza predovšetkým z potrieb pravidelnéhodopĺňania tabuľkových počtov útvaru a uskutočňovaťsa budú raz, maximálne dvakrát do roka. Aj keď by samohlo zdať, že šancu uspieť v náročných prijímacíchtestoch majú hlavne „nabití“ chlapci, nie je tomu tak.

„Cieľom výberu ani zďaleka nie je nájsť tých naj-lepších. Ide v ňom hlavne o selekciu najvhodnejšíchadeptov na ďalší výcvik v našom pluku,“ zdôraznil npor.Pažický. Výberový program potrvá osem až štrnásť dní az väčšej časti bude prebiehať vo Vojenskom výcvikovompriestore Lešť. Presný čas jeho trvania nie je stanovenýhlavne preto, aby testované osoby nevedeli, čo a kedymôžu očakávať. Princípom je totiž udržiavanienepretržitého stavu neistoty, ktorý v kombinácii s ne-dostatkom spánku, jedla, zvýšenej fyzickej námahy anutnosti riešenia neočakávaných situácií pod tlakomumožňuje odhalenie takpovediac samotnej podstatyschopností a dispozícií testovaných.

„Ako samotná prax, tak aj skúsenosti špeciálnychjednotiek iných armád poukazujú na skutočnosť, žepráve ôsmy deň je tým prelomovým. Vtedy najlepšiezistíme, kde majú účastníci výberu svoje hranice. V spolupráci s odborníkmi z Ústavu špeciálnehozdravotníctva a výcviku Lešť môžeme nasledovnekonkretizovať mieru ich predispozícií, na ktorýchmôžeme stavať neskorší špeciálny výcvik,“ objasnilnpor. Mário Pažický.

CHYBIČKA KRÁSYPrax ukazuje, že takýto výber personálu je pre

útvar špeciálnych síl optimálny. Zodpovedným zaobsadzovanie miest kvalitnými a schopnýmipríslušníkmi ale sťažuje prácu jedna z ďalšíchpodmienok spomínaného rozkazu. Profesionálnemuvojakovi, už slúžiacemu v inom útvare, musí v prípadejeho záujmu o prijatie k 5. pšu dať súhlasné vyjadreniejeho nadriadený veliteľ. V reálnom živote asi len ťažkonájdeme veliteľa, ktorý si „pustí preč“ schopnéhovojaka. Kompetentní preto dúfajú, že sa tútolegislatívnu bariéru podarí v čo najbližšej dobe vyriešiť avýber do jedného z elitných útvarov našej armády takbude ešte precíznejší.

Vladislav VAVRINECFoto Mário PAŽICKÝ

PATRIŤ K ELITE

[ PROFESIONALIZÁCIA ] O b r a n a 4 / 2 0 0 6

13O b r a n a 4 / 2 0 0 6 [ ROZHOVOR ]

v Banskej Bystrici, 1998 v cyklokrose v Trenčíne, 2000v parašutizme v Lučenci, 2004 v cestnej cyklistikev Trenčíne – pozn. red.). Verím, že po tomto zložitomreformujúcom období sa znova presadí pri zvyšovanífyzickej kondície a celkovej kvality života vojakov. V období protiteroristických projektov sa naprofesionálov kladú oveľa vyššie nároky, preto ichzdravie, zdatnosť a sebavedomie musia byť stoper-centné.

Vo februári sme boli svedkami zimných olym-pijských hier v Turíne, ktoré mali globálny športovýcharakter a sledoval ich celý svet. Má aj CISMtendenciu ďalej rozvíjať a globalizovať športovésnaženie?

- Málokto vie, že zimné olympijské hry v Turíneznamenali veľký úspech pre náš vojenský šport.Napríklad vo výprave Nemecka bolo až 76, vo výpraveRakúska 48, Francúzska 47 armádnych športovcova mohol by som pokračovať. Vojenský športovci vybo-jovali 53 medailí. Ja som hrdý, že Taliansko vybojovalo11 medailí a o všetky sa pričinili vojaci. Stopercentnázásluha. Olympijský model predstavuje pre CISM istúinšpiráciu z hľadiska organizovania Military WorldGames. Začali sme s nimi v roku 1995 v štvorročnýchintervaloch a po Ríme, Záhrebe, Catanii bude ich

štvrté dejstvo uvidia v budúcom roku v Indii. Trebazdôrazniť, že medzi našimi 25 športmi dominujú tie,čo majú najväčší význam pre vojakov.

Sídlom CISM je Brusel, kde je centrála NATO aj EÚ.Ťažíte z tejto konštelácie konzultáciami, výmenouskúsenosti a prenosom poznatkov?

- Áno, konzultujeme a vzájomne obohacujemesvoje projekty. Pri Európskej únii vyvíja činnosťvojenský výbor na čele s generálom Mosca Moscinima ten sa usiluje zjednotiť vojenských športovcovčlenských krajín EÚ a Francúzsko sa podujalousporiadať pre nich premiérové podujatie. CISMv súčasnosti pripravuje 20 svetových šampionátovs uplatnením najnovších poznatkov. Takistoposkytujeme finančnú aj organizačnú pomockrajinám, ktoré to potrebujú. Napríklad nedávno smev Tunisku zorganizovali preteky pre príslušníkov Irackejarmády v krose. Chceme, aby po politickej stabilizáciia nastolení mieru v krajine boli schopní organizovaťtaké športové podujatie pre svojich vojakov, aké sútradičné v našich členských krajinách. Teší násnarastajúca popularita športu, čoho dôkazom jesúperenie o usporiadanie majstrovstiev CISM odTurecka až po Brazíliu.

Keďže náš dialóg si vypočul aj zástupca náčelníkaGŠ OS SR generálmajor Peter Gajdoš, boli smezvedaví, akú dôležitosť bude mať šport z hľadiskaživota profesionálnych OS SR. „Všetko závisí odlegislatívy a financií. Ak sa prijme Zákon o športe,ktorý podporí aj šport v našich ozbrojených silách,privítame zmenu, lebo športové aktivity majúnezastupiteľné miesto pri výchove profesionálnychvojakov.“

Michal KRIŠKOBernard ROŠTECKÝ

Foto Peter MICHNICA

Význam športu rastie

Pán generál, čo bolo na programe bratislavskýchrokovaní?

- Hlavne zhodnotenie našich aktivít v uplynulomobdobí s cieľom oboznámiť s výsledkami Valnézhromaždenie CISM, ktoré bude v máji v Ríme. Ďalejprekonzultovať koncepčné programy, ktoré budúformovať budúci vývoj armádneho športu.Vyhodnocujeme tendencie vzťahu verejnosti, ale ajvojakov k armádnemu športu, jeho propagáciu, prvkysúťaženia, organizáciu súťaží, technické zabezpečenie.Súčasťou programu bolo oboznámiť sa s vytváranímpodmienok pre šport a jeho úrovňou v podmienkachreformy Ozbrojených síl Slovenskej republikya vymeniť si poznatky o tendenciách v jednotlivýchčlenských krajinách.

Ako nazeráte na tendencie v OS SR?

- Vieme o problémoch, ktoré trápia všetky krajiny,čo nedávno vstúpili do NATO a EÚ a v súčasnostireformujú ozbrojené sily. Určili si priority a podľa nichpostupujú. Financie im nestačia pokryť požiadavky narozvoj univerzálnejších aktivít. Šport v ozbrojenýchsilách na Slovensku mal dobré postavenie, čopotvrdilo aj usporiadanie štyroch vojenskýchmajstrovstiev sveta CISM (1993 v modernom päťboji

Medzinárodná rada vojenského športu (Conseil International du Sport Militare - CISM) sa od svojhozaloženia 18. februára 1948 v Nice vypracovala na tretiu najvýznamnejšiu športovú organizáciu na svete (poMedzinárodnom olympijskom výbore a Svetovej organizácii univerzitného športu). Združuje 127 členskýchkrajín, od roku 1993 aj Slovenskú republiku. Výkonný výbor CISM zasadal 7. – 9. marca v Bratislave a pri tejtopríležitosti sme sa pozhovárali s prezidentom CISM, talianskym brigádnym generálom Giannim Golom (na snímke uprostred).

14

Letectvo USA dlho odmietalo vývoz svojich najnovších stíhačiek F-22. Hlavným dôvodom boloutajovanie technológií, už menej sa hovorilo o vysokej cene, ktorá by asi väčšinu kupcov odradila.Pôvodne plánovaných takmer 700 kusov F-22 však postupne zoškrtali až na súčasných 180. To ma-lo vplyv na cenu jedného lietadla, a tak aj predstavitelia USAF zmenili názor. Výrobca LockheedMartin potvrdil, že sa uvažuje o predaji F-22 v „medzinárodnej verzii“, ktorá by neniesla niektorépríliš tajné vybavenie. Zákazníkom by malo byť Japonsko – krajina s druhou najväčšou ekonomikoua druhým najväčším rozpočtom na obranu na svete. Rokovania sú údajne „v treťom zo štyrochštádií“ a o obchode už rozhodujú politici, nie vojaci. Japonsko v súčasnosti používa štyri typystíhačiek – F-1 a F-2 vlastnej výroby a verzie amerických F-4 Phantom II a F-15 Eagle. Phantomy a F-1 čaká čoskoro vyradenie, F-2 (zväčšené F-16) sa už nevyrábajú.

Japonsko chce F-22

Belgicko objednalo 241 osemkolesových obrnených vozidiel Piranha IIIC od švajčiarskej firmy Mowag (teraz

ju vlastní koncern General Dynamics). Belgická armáda dostane viacero verzií. Najviac bude transportérov

pechoty – 99. Ďalších 32 vozidiel bude vyzbrojených 30 mm automatickým kanónom, 40 ponesie kanón

kalibru 90 mm, 24 bude veliteľských, 12 sanitných, 18 ženijných a 17 odťahovacích a opravárenských. Dodávky

nových obrnených vozidiel sa začnú koncom budúceho roka. Belgicko zároveň vyraďuje z výzbroje tanky

Leopard. Jedna Piranha bude stáť približne milión dolárov, čo je takmer o polovicu menej, ako stojí americký

Stryker. Ten pritom z Piranhe priamo vychádza. Cenový rozdiel spôsobuje najmä bohatá elektronická výbava,

ktorú majú americké vozidlá.

Piranha III má hmotnosť 16 ton a uvezie 11 vojakov. Na ceste dosahuje rýchlosť 100 km/h a má dosah 550 km.

Pirane do Belgicka

[ TECHNIKA ]

Austrália kúpi štyri strategické dopravné lietadlá Boeing C-17 Globe-master III. Jeden stroj bude stáť 372,5 milióna amerických dolárov. V cenesú aj náhradné diely, vybavenie na údržbu a ďalší technický materiál.Austrália sa tak pripojí k USA a Veľkej Británii ako používateľ týchto obríchlietadiel.

Načasovanie je pre Boeing pomerne šťastné. Výroba C-17 sa totiž máskončiť v roku 2008 a každé nové objednané lietadlo predĺži fungovanielinky o tri týždne. Prvý stroj majú do Austrálie dodať už tento rok, ostatnédo polovice roku 2008.

Lietadlá C-17 sú dlhé 53 m, rozpätie krídiel je 51,8 m. Maximálnavzletová hmotnosť je 265 000 kg. Má štyri prúdové motory a rýchlosť 900km/h. Unesie 76 600 kg nákladu alebo 102 vojakov.

Austrália kúpi obrie C-17

15O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Krátko

Bulharsko chce nahradiť svoje transportné lietadlá Antonov An-26 ôsmimi strojmi C-27J Spartan. C-27 je výsledkomspolupráce talianskeho výrobcu Alenia a amerického LockheedMartin. Prvá verzia C-27A vychádzala z talianskeho G.222. Napriekúspešnej službe ich americké letectvo v roku 1999 vyradilo zfinančných dôvodov. Verziu C-27J teraz ponúkajú na vývoz.Používa rovnaké motory a avioniku ako „väčší brat“ C-130JHercules. Zatiaľ ich nakúpili Taliansko a Grécko. Záujem má ajamerická armáda.

Bulharsko chce stroje používať na prepravu vojakov a materiálu v rámci krajiny, ale môžu sa podieľať aj na operáciách NATO. Strojje dlhý 22,7 m, rozpätie krídiel má 28,7 m a vzletová hmotnosť je26 000 kg. Na vzlet mu pritom stačí necelých 500 m dráhy. Lietadlomá jedinečnú nosnosť. Nákladový priestor je 2,25 m dlhý a 3,33 mširoký. Podlaha unesie 4900 kg/m2.

Bulharsko chcetransportné C-27J Turecko a Holandsko objednali od nemeckej firmy Rheinmetall tankovú a delostreleckú muníciu

za 79 miliónov eur. Turecká armáda chce 15-tisíc granátov DM 63 kalibru 120 mm pre svoje tankyLeopard 2. Tieto prierazné strely používajú tvrdený wolfram. Granáty za 46 miliónov eur by mali dodaťod júla 2006 do júna 2007. Súčasťou nákupu je aj cvičná munícia. Holandsko nakúpi za 33 miliónoveur 10-tisíc granátov Rh 40 DM 131 kalibru 155 mm pre samohybné húfnice PzH 2000. Dodajú ich dokonca budúceho roka.

***

Stopäťdesiat obrnených vozidiel Stryker americkej armády dostáva dodatočné reaktívnepancierovanie. Mnohé americké vozidlá M2 a AAV-7 slúžiace v Iraku už podobnú výbavu majú. Jednasada reaktívneho pancierovania pre Stryker stojí približne 300-tisíc dolárov. Hmotnosť 19-tonovéhovozidla stúpne o 3,5 tony.

***

Firma Safety Systems z Illinois dostala zákazku na baterky M4 Surefire za 5,5 milióna dolárov.Jeden kus stojí 330 dolárov a dodať ich majú do konca júna tohto roku. Baterky vytvárajú intenzívnysvetelný lúč s 350 lumenmi, ktorý je sústredený do jedného bodu a dokáže oslniť a zmiasťpotenciálneho útočníka. Podozrivého potom možno ľahšie zajať. Takéto bojové baterky sa osvedčili v Iraku, kde ich špeciálne jednotky používali pri prehľadávaní tmavých priestorov.

***

Irán nakupuje od Ruska útočné lietadlá Su-25. Tri stroje v cvičnej dvojmiestnej verzii Su-25 UBT bymali dodať ešte tento rok. Aj dvojmiestny variant je schopný niesť 4400 kg výzbroje na závesníkochpod krídlami. Maximálna vzletová hmotnosť je 17 600 kg. Pri takomto náklade je bojový dolet strojaiba 375 km, na podporu pozemných vojsk to však postačuje. Maximálna rýchlosť Su-25 je 975 km/h.

***

Čínska armáda zaraďuje do výzbroje novú ľahkú prenosnú protitankovú zbraň, ktorá nahradístaršie RPG-7 pochádzajúce zo sovietskej éry. Nová PF-89 je dlhá 90 cm, odpaľovacie zariadenie vážipribližne 2 kg, rovnako aj samotná raketa kalibru 80 mm. Efektívny dosah zbrane je údajne iba 200 metrov, dokáže však preraziť pancier hrubý 630 mm.

***

Rusko stavia nové korvety pre pobrežnú obranu. Spolu sa plánuje štyridsať lodí novej triedy, podesať pre každú zo štyroch hlavných flotíl - Tichomorskú, Baltskú, Čiernomorskú a Severomorskú.Výtlak plavidiel bude 3000 ton a prvé z nich má vstúpiť do služby v priebehu roka. Ich hlavnou úlohoubude boj s ponorkami. Ide o prvý veľký nákup hladinových lodí pre ruské námorníctvo od rozpaduSovietskeho zväzu v roku 1991.

***

India objednala od Ruska ďalšie tri fregaty triedy Talwar. Majú ich dodať do roku 2011. Ide o exportnú verziu ruských lodí triedy Krivak III. Jedno plavidlo stojí 500 miliónov dolárov. Prvé tri fregatyvstúpili do služby v indickom námorníctve v rokoch 2003 až 2004. Lode majú výtlak 4000 ton a 180-člennú posádku. Výzbroj tvorí 24 protilietadlových a 8 protilodných rakiet. Dopĺňajú ich štyritorpédomety, hlbinné bomby proti ponorkám, 100 mm kanón a rýchlopalné kanóny menšej ráže.

***

Indonézia uvažuje o nákupe ponoriek z Ruska, Južnej Kórey alebo Číny. Do roku 2024 plánujenakúpiť spolu 12 plavidiel. Námorníctvo potvrdilo, že už dostalo ponuky z viacerých krajín. Indonéziav súčasnosti používa dve v Nemecku vyrobené diesel-elektrické ponorky triedy Cakra (Typ 209). V prípade, že kúpi plánovaných 12 nových lodí, bude mať dvakrát viac ponoriek ako Austrália.

Dvojstranu pripravil Miroslav BARIČFoto USAF a USMC

[ TECHNIKA ]

Spoločnosť Boeing získala zákazku za 97 miliónov dolárov na

prilby JHMCS pre stíhacích pilotov. Okrem amerického letectva

(F-15 a F-16) a námorníctva (F/A-18) sú určené aj pre zahraničných

zákazníkov. Získa ich Holandsko, Poľsko a Turecko, ktoré používajú

stroje F-16, ďalej Austrália, Kanada a Švajčiarsko, kde lietajú F/A-18.

Prilby JHMCS (Joint Helmet Mounted Cueing System)

umožňujú zameriavať palubné zbrane stíhačky na cieľ, na ktorý sa

pilot pozerá. Na displeji pred pilotovým pravým okom sa navyše

zobrazujú najdôležitejšie letové údaje, takže v kritických okami-

hoch nemusí pozerať na palubnú dosku.

Revolučné prilby aj do zahraničia

16O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Technicko-taktické údaje a výkonyStíhacia ponorka USS Nautilus SSN 571 sa tvarom ešte príliš nelíšila od klasických. Zatiaľ čo však najväčšia (hoci nie

najdlhšia) dieselelektrická ponorka Barbel mala pri dĺžke 66,8 m a šírke 8,8 m výtlak na hladine 2 146 t a pod hladinou 2 639 t, pri Nautilovi tieto hodnoty v rovnakom poradí boli 98,7 m, 8,4 m, 3 533 t a 4 092 t. Jeho neúnavným srdcombol jadrový reaktor S2W s výkonom 15 000 SHP, dávajúci plavidlu pod hladinou úctyhodnú rýchlosť 34 uzlov, teda takmer64 km/h, čo nedosahovali ani viaceré vtedajšie torpédoborce.

Nautilus sa stal prvou skutočnou ponorkou, pretože mohol pod hladinou operovať nepretržite a na neobmedzenúvzdialenosť. Jeho 105-členná posádka to dokázala 3. augusta 1958, keď sa s ním ako prvá v dejinách vynorila nasevernom póle!

Podľa výzbroje, ktorú tvorilo šesť 533 mm torpédometov v prednej časti, bol Nautilus vlastne ešte klasickou stíhacouponorkou. Svojím progresívnym pohonom však otvoril cestu neskorším raketonosným gigantom, ktorých rad vyvrcholiltriedou Ohio. Jej plavidlá s dĺžkou 170,7 m, šírkou 12,8 m, max. výtlakom 18 700 t a 154-člennou posádkou nesú v silách24 rakiet Trident 1 a 2 s jadrovými multihlavicami.

mali veľké rezervy. Ich rýchlosť na hladine s dieselo-vými motormi, kedy sa dobíjali akumulátory elektro-motorov a čistil vzduch, bola oveľa nižšia než rýchlosťtorpédoborcov, najčastejších lovcov týchto plavidiel.Pod hladinou s elektrickým pohonom to bolo eštehoršie a po určitom čase sa ponorka musela vynoriť,aby opäť nabila batérie a obnovila vzduch. Išlo tedaskôr o ponorné plavidlá ako o ponorky, a také v novejére čoraz účinnejších zbraní veľkú budúcnosť nemali.

Riešením bol jadrový pohon dávajúci im vyššiurýchlosť, prakticky neobmedzený akčný rádius a mož-nosť stráviť celý operačný čas plavby pod hladinou.

Nehovoriac o tom, že vďaka neporovnateľne vyššiemuvýkonu umožňoval stavať mohutnejšie plavidlá,schopné namiesto klasických torpéd niesť medzikonti-nentálne balistické strely vo vertikálnych silách.

Za otca amerických jadrových ponoriek z hľadiskapresadzovania ich výstavby sa považuje kontradmirálHymen Rickover. Aj jeho zásluhou sa prvou ponorkous jadrovým pohonom na svete stal Nautilus, ktorý za-čali stavať 15. júna 1952 a dokončili 22. apríla 1955.

PhDr. Ján DOLINAYFoto archív

Kresba Rudolf TOMŠA

[ TECHNIKA MINULOSTI ]

AMERICKÝ NAUTILUS

Mládeži odchovanej zväčša na komiksoch a počítačových hrách toto meno asi veľa nepovie,ale starším sa hneď vybaví Jules Verne a jeho ka-pitán Nemo so slávnou ponorkou. O tom, že exis-toval aj americký Nautilus, však ani starší kedysiveľa nevedeli, pretože počas totality pre nás naj-lepšími zbraňami museli byť sovietske...

Za najefektívnejšie zbrane 2. svetovej vojny v ná-morníctve sa na jej konci považovali lietadlové lode.Veľké „bitevníky“ vyšli z módy, pretože rozvoj námor-ného letectva ich obral o šancu delami priamo ohroziťprotivníka. Zostala im len úloha ochrany lodnýchzväzov a konvojov či delostreleckej podpory výsadkov.Aj ponorky mali svoje limity a s klasickou výzbrojou a dieselelektrickým pohonom sa nemohli stať zbraňouprvej kategórie.

POVOJNOVÁ DILEMANa konci vojny mali USA vyše sto lietadlových lo-

dí, čo bolo neúnosné. Staré preto museli odísť a toisté čakalo aj menšie ľahké či eskortné, pretože sanehodili pre nové lietadlá.

Z vojnových si USA ponechali iba dve triedyťažkých nosičov Essex a Midway a neskôr k nim pridalidve nové triedy Forrestal a Kitty Hawk, tiež ešte sklasickým naftovým pohonom. To už nastúpila stude-ná vojna a éra jadrových zbraní. Keďže medzikon-tinentálne balistické rakety ešte neexistovali, monopolv tejto oblasti malo diaľkové bombardovacie letectvo.

Záujmom o plnenie strategických úloh sa všaknetajili ani v US Navy a admiralita hodlala postaviťsupernosič pre veľké strategické bombardéry. Plavidlomenom CVA 58 United States s dĺžkou 331 m, šírkou58 m a výtlakom až 83 250 t začali skutočne v apríli1949 stavať, ale Kongres projekt čoskoro zrušil. Dô-vod? Neúmerné finančné náklady a veľká zraniteľnosťobra na hladine. Jedinou nádejou pre strategickéambície US Navy zostali ponorky.

HROZBA Z HLBÍNBojová hodnota ponoriek okrem výzbroje závisí

najmä od ich rýchlosti nad a pod hladinou a schop-nosti zostať čo najdlhšie v utajení. Klasické ponorky

17O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Architekt leteckej doktríny

PREDVÍDAVÁ VOĽBANarodil sa v rodine pastora 24. marca 1907

v Minneapolise v štáte Minnesota. Jeho predkoviamali „vikingský“ pôvod a ako prisťahovalci sa podieľalina kolonizácii amerického stredozápadu. Hneď v úvo-de vojenskej dráhy bol Norstad postavený predkľúčovú voľbu zvoliť si príslušnosť k stavovskej skupinea druhu ozbrojených síl. V júni 1930 bol vyradený z Vojenskej akadémie vo West Point ako dôstojníkjazdectva. Avšak hoci od začiatku inklinoval ku ka-valérii, jej „koniec“ ako rozhodujúcej ozbrojenej zlož-ky postupne obrátil jeho pozornosť na novú „zbraň“,ktorá mala zohrať v blízkej budúcnosti jednu z rozho-dujúcich úloh. Rok na to preto úspešne absolvovalleteckú školu v March Fielde, po skončení ktorej bolpreložený k letectvu. Po ďalšom preškoľovacom kurze

bol pridelený na Havajské ostrovy k 18. stíhacej sku-pine, kde čoskoro prevzal samotné velenie.

Ako talentovaný bojový pilot od začiatku preu-kazoval nielen zručnosť v oblasti pilotáže, ale aj znač-né schopnosti z oblasti operačného plánovania. Zna-losti taktiky si potom výrazne prehĺbil v rokoch 1939 a 1940, keď študoval na špeciálnej leteckej škole v Maxwell Fielde. Krátko po jej ukončení bol ustano-vený zástupcom náčelníka štábu pre letecké spravo-dajstvo na Vrchnom veliteľstve amerického letectva.

VOJNOVÁ SLUŽBAKoncom roka 1941 bol po vstupe USA do vojny

menovaný za zástupcu náčelníka štábu letectva a vofebruári 1942 napriek mladému veku aj za členaporadného zboru a veliaceho generála americkýchleteckých síl pozemného vojska. V auguste tohoistého roku ho poslali do severnej Afriky, kde bol akozástupca náčelníka operačného štábu 12. leteckejskupiny poverený vypracovaním plánov leteckých ope-rácií v oblasti Stredozemného mora. Výraznou mierousa podieľal na príprave a realizácii plánov leteckéhozabezpečenia spojeneckej invázie na Sicíliu v júli, resp.Talianska v septembri 1943, čo mu vynieslo poverenievykonávať funkciu šéfa operácií spojeneckých letec-kých síl v celej Stredozemnej oblasti.

V auguste 1944 ho povolali späť do Washingtonua ustanovili náčelníkom štábu 20. leteckej skupiny,pričom súčasne suploval povinnosti zástupcu náčel-níka štábu na vrchnom veliteľstve amerického armád-neho letectva. Opäť sa výraznou mierou podieľal napríprave a realizácii početných leteckých ofenzív, avšaktentokrát už proti Japonsku. Bol stúpencom radikál-neho riešenia ukončenia vojny v Tichomorí a protikrajine vychádzajúceho slnka neúnavne presadzovalpoužitie atómovej bomby. V máji 1945 prevzal funkciuasistenta náčelníka leteckého štábu pre plánovanie a vjúni 1946 bol ustanovený šéfom plánovacej a operač-nej divízie priamo v Pentagone. Od októbra 1947 bolzástupcom náčelníka operačného štábu leteckých síl a od mája 1948 súčasne aj zastupujúcim výkonnéhonáčelníka štábu amerického letectva.

LETECTVO DOMINANTNÝMNorstad sa zaradil vedľa „Hapa“ Arnolda medzihlavných propagátorov letectva a energických zástan-cov jeho strategickej úlohy v ozbrojenom konflikte.Zatiaľ čo Arnold de facto riadil v priebehu vojny rozvojletectva pozemného vojska, Norstad sa staral o rozvojamerického armádneho letectva. Obaja sa však usi-lovali o spoločné – vydobyť v prospech letectva v rámciozbrojených síl USA štatút samostatnej ozbrojenejzložky, čo sa im po vojne aj podarilo a letecké sily sa

stali rovnocennou zložkou pozemnému vojsku a ná-morníctvu. Norstad sa však výraznou mierou podieľalaj na povojnovej organizačnej výstavbe americkéhovojenského letectva, vrátane rozpracovávania novejvojenskej doktríny jeho použitia a nasadenia. Boljedným z hlavných tvorcov stratégie totálnej vojnyvedenej aj za použitia jadrových zbraní výlučnestrategickým letectvom. Bolo tiež jeho zásluhou, že saletectvo čoskoro stalo dominantnou silou americkýchozbrojených síl a v rukách zahraničnej politiky USA ajvítaným zastrašujúcim a demonštratívnym nástrojomhrubej ničivej sily.

ÚČINKOVANIE V NATOV októbri 1950 bol Norstad ustanovený hlavným

veliteľom amerických leteckých síl v Európe a v apríli1951 prevzal súčasne aj funkciu veliaceho generálaspojeneckých leteckých síl v stredoeurópskom sektore.V júli 1953 sa stal veliteľom letectva NATO v Európe a zároveň zástupcom vrchného veliteľa. 20. novembra1956 potom vystriedal generála A. Gruenthera vofunkcii vrchného veliteľa Aliancie v Európe a hlavnéhoveliteľa amerických síl na starom kontinente.

Podporoval doktrínu hromadnej odvety a stra-tégiu „meča a štítu“ fakticky doplnil o prvok „pružnejreakcie“. Nová strategická koncepcia, reflektujúcafenomén vzrastajúcej raketovej prevahy ZSSR,pretendovala výrazné posilnenie vojenskej prítomnostiUSA v Európe. Týkalo sa to hlavne jadrového poten-ciálu, s pomocou ktorého mal byť možný konflikt so„silnejším“ Východom zahratý do patovej situácie. V tejto súvislosti sa mu podarilo presadiť vytvoreniesystému amerických základní v spojeneckých kraji-nách, kde boli rozmiestnené jadrové zbrane.

Za jeho funkčného obdobia sa vojenská silaAliancie zvýšila o viac ako 300 %, a to aj vďaka bez-výhradnej podpore zo strany prezidenta D. Eisenho-wera. Vehementne sa zasadzoval o urýchlenéatómové vyzbrojenie samotného západonemeckéhobundeswehru, čo však bola jedna z hlavných príčinjeho rozporov a vážnej kontroverzie s Eisenho-werovym nástupcom J. F. Kennedym. Po svojom od-volaní v novembri 1962 zostal ešte v štruktúrachNATO krátko pôsobiť vo funkcii veliteľa letectva. Dovýslužby bol preložený 31. decembra 1963 a nasle-dujúcich 10 rokov pôsobil ako predseda správnej radyjednej z newyorských zbrojárskych firiem. Zomrel 12. septembra 1988 v meste Tuscon v Arizone.

Alex MASKALÍKVojenský historický ústav

Bratislava

[ VELITELIA VOJENSKÝCH ALIANCIÍ ]

Okrem Henryho H. Arnolda už nie je azdažiadne iné meno amerického generála spojené s ničivými americkými leteckými ofenzívami v Pacifiku tak tesne ako meno Laurisa Norstada.Svoj nekompromisný postoj v konfrontácii, či už s reálnym, alebo potenciálnym nepriateľom, si všaktento „Viking“ zachoval nielen v čase vojny, ale ajpo nej. Ako jeden z hlavných iniciátorov posilneniavojenskej štruktúry NATO sa totiž významnoumierou zasadil o vyzbrojenie aliancie atómovýmizbraňami, ktoré z nej urobili – spolu s USA, ZSSR a Veľkou Britániou - faktickú „štvrtú jadrovúveľmoc“.

18

„Otrantská“ bitkaV marcovom vydaní OBRANY sme uverejnili prvú

časť o operácii rakúsko – uhorskej Kriegsmarine počas I. svetovej vojny. V tomto čísle pokračujeme faktami o bitke v Otrantskom prielive.

Novara, Saida a Helgoland vyplávali k nájazdu večer 14. mája 1917. Vlajkovou loďou bola Novara a formácii velilkapitán Horthy. Jeden a pol hodiny pred krížnikmi vyrazilipod velením fregatného kapitána (fregattenkapitän)Johannesa von und zu Liechtenstein do akcie torpédoborceCsepel a Balaton. Po tretej ráno oddiel pred Valonou narazilna malý konvoj sprevádzaný talianskym torpédoborcomBorea. Rakúske torpédoborce nekompromisne ho poslali nadno, jednu transportnú loď potopili a ostatné poškodili. Predštvrtou hodinou, v čase keď už boli krížniky na svojichmiestach, sa torpédoborce otočili na severozápad, abyHorthyho krížniky pri ich akcii zabezpečovali pred náhlymprepadom lodí Dohody. Krížnikom sa vďaka pozmenenýmsiluetám podarilo nerušene zaujať cieľovú oblasť, ale eštepredtým sa rozdelili, aby pokryli čo najväčšiu plochu prielivu.

LODE KU DNUHelgoland operoval v jeho západnej časti a odvážil sa

dokonca až na okraj Tarentského zálivu. Saida operovala v strede a Novara na východe v blízkosti ostrova Fano (dnesOthonoi). O 4:20 ako prvá začala páliť Saida. V krátkom časepotopila tri trawlery. Medzi loďami tvoriacimi uzáveruzavládla panika a posádky chvatne odpájali siete a unikali z bojiska. O pár minút neskôr našiel svoj cieľ aj Helgoland a jeho útok bol o to prekvapivejší, že prišiel zo zálohy. Päťtrawlerov bolo potopených a ďalšie tri zapálené. Novara svojcieľ hľadala najdlhšie, ale o 5:20 bola úspešná. Päť lodí šlo kudnu a ďalších päť bolo poškodených, z toho jedna neopra-viteľne. Mobilizovaní rybári, ktorí väčšinou tvorili posádkytrawlerov, sa rozhodne nemienili vzdať bez boja, ale ich párdiel nemohlo rakúsky krížnik ohroziť. Ku cti rakúsko-uhorských námorníkov treba povedať, že obete neponechalisvojmu osudu, ale na paluby krížnikov bolo z moravytiahnutých viac než sedemdesiat námorníkov. Pred šiestouvšetky tri krížniky zamierili k miestu spoločného stretnutia.Novara sa pred pol siedmou stala terčom nepresného náletutalianskeho hydroplánu, ale o siedmej hodine krížniky už vspoločnej formácii zamierili ku Kotoru. Situácia sa vzápätízačala komplikovať. K rakúskemu zväzu sa zo severu priblížilijeden taliansky a tri francúzske torpédoborce. Došlo kukrátkej delostreleckej prestrelke, ale torpédoborce sa vzápätístiahli a obmedzili sa iba na sledovanie Horthyho zväzu.

Krátko pred pol ôsmou Csepel a Balaton narazili na silnýzväz, pozostávajúci z britských ľahkých krížnikov H.M.S.Darmouth a H.M.S. Bristol, veľkého talianskeho torpédo-borca Aquila a štyroch ďalšch torpédoborcov. KapitánLiechtenstein o tom odoslal Horthymu rádiogram a snažil saplnou rýchlosťou silnejšiemu protivníkovi uniknúť. Na mostí-ku krížniku Darmouth sa nachádzal samotný veliteľ námor-ných síl Dohody v Otranstskom prielive, talianskykontradmirál Alfredo Acton. K nevyhnutnému boju došlo o štvrť na deväť. Delostrelci na Csepeli a Balatone mohli ťažiťz prítomnosti rádiostanicou vybaveného hydroplánu K153,ktorý koordinoval ich delostreleckú paľbu. V priebehupätnástich minút torpédoborec Aquila inkasoval zásah do

kotolne a zostal bez pohybu. Lichtensteinovým torpédo-borcom sa darilo unikať, až kým sa krátko po deviatej primyse Pali severne od Dračiu neuchýlil pod ochranu vlastnýchpobrežných batérií.

Kontradmirál Acton ďalšie prenasledovanie vzdal a roz-hodol sa pre návrat k ochromenému torpédoborcu Aquila.Krátko predtým ešte vydal rozkaz, aby z Brindisi vyplával ďalšízväz, pozostávajúci z talianskeho krížnika Marsala a štyrochtorpédoborcov. Táto skupina mala zamieriť priamo na sever a tvoriť tak jeho ľavé krídlo. Horthy už o Actonovi a jeho lo-diach vedel z rádiovej správy odoslanej z torpédoborcaCsepel a hydroplánu L88, ale aj tak sa rozhodol pre boj.Actonov zväz sa manévrom na pomoc torpédoborcu Aquilatak dostal do ideálnej pozície k útoku na rakúske krížniky.Prvé salvy boli vypálené o 9:28. Horthy si zrejme až terazuvedomil, proti akej presile stojí. Z Novary bola okamžiteodoslaná správa o situácii a v Boke Kotorskej veliteľ Kríž-nikovej flotily kontradmirál Hansa vydal rozkaz k vyplávaniuzväzu vedeného pancierovým krížnikom Sankt Georg.

Actonovi sa síce podarilo preťať Horthyho kurz a odrezaťmu tak ústupovú cestu na sever, vzápätí sa však nechalzmiasť razantným Horthyho manévrom predstierajúcimústup na juhovýchod. Rakúske krížniky sa navyše ukryli zadymovú clonu vytvorenú zadymovacími zariadeniami, kto-rými boli vybavené. Išlo o technickú novinku a rakúsko-uhorská Kriegsmarine si tak pripísala svetové prvenstvopoužitia dymovej clony v boji. Príležitosť zničiť rakúsko-uhorské krížniky na mieste tak bola preč. Horthyho situáciavšak bola aj tak vážna. Po premárnenej príležitosti Actonovzväz zaujal paralelný kurz a na vzdialenosť približne desaťkilometrov sa rozpútal delostrelecký súboj. Veľká vzdialenosťbola výhodnejšia pre lode Dohody disponujúce ťažšímidelami. Len samotné britské krížniky spolu mali na palubáchaž desať 152mm diel vybavených novými modelmi zame-riavačov. Plnému využitiu ich delostreleckej prevahy všakparadoxne bránila Actonova prílišná opatrnosť. Na obochstranách sa do boja zapojilo aj námorné letectvo. Obzvlášťrakúski námorní letci obetavo obťažovali protivníka svojimiútokmi a pripísali si aj jedno vzdušné víťazstvo.

ZRANENÝ HORTHY Novara plávajúca v čele rakúskej formácie trpela delo-

streľbou najviac. Horthyho zástupca Szuborits bol zabitý avzápätí sám Horthy bol črepinou iného granátu vážnezranený do nohy. Pre veľkú stratu krvi bol nútený odovzdaťvelenie lode delostreleckému dôstojníkovi, z nosidiel všakbitku riadil naďalej. Helgoland zase inkasoval nebezpečnýzásah skladiska pohotovostnej munície, ale posádka stačilamuníciu vyhádzať cez palubu. Rakúsko-uhorský zväz stáleudržiaval rýchlosť dvadsať päť uzlov (46,3 km/h) a pomalyzískaval náskok. Posledná v zostave plávala zaostávajúcaSaida. Medzera medzi ňou a Helgolandom krátko predjedenástou hodinou už dosiahla znepokojujúce 3 námornémíle (5,5 km).

Už sa zdalo, že sa únik podarí, keď o 10:55 Novaradostala zásah do ľavej strojovne, pri ktorom bol poškodenýkondenzátor a výstupný parovod turbíny, a krátko na tozačala strácať rýchlosť. Protivník vážne poškodenie vlajkovejlode nezaregistroval a pár minút po jedenástej prekvapivozmenil kurz na juhozápad. Rakúsko-uhorskí námorníci

[ Z HISTÓRIE ]

19

nemali čas rozmýšľať nad zvláštnym manévrom protivníka,lebo museli riešiť kritickú situáciu s vlajkovou loďou. O 11:10už Novara stála a vzápätí k nej priplávala Saida, aby ju vzala dovleku. Vyčerpaný a stratou krvi oslabený Horthy odovzdal ve-lenie zväzu jej veliteľovi kapitánovi radovej lode Ferdinandovivon Purschkovi.

Dôvod, prečo kontradmirál Acton náhle prerušil pre-nasledovanie, bola blížiaca sa skupina vedená krížnikomMarsala, s ktorou sa chcel Acton spojiť. Nevedomky tak ušetrilrakúsko-uhorské lode istej skazy. Zo správy zhodenej naprednú palubu krížnika Sankt Georg z hydroplánu sakontradmirál Hansa dozvedel, že k Horthyho zväzu mu eštezostáva takmer tridsať míľ (55,5 km) a bolo mu jasné, že nabojisko nepripláva včas.

Po opätovnom sformovaní svojej flotily Acton opäť začalstíhanie ochromeného rakúskeho zväzu. Helgoland zaujalpostavenie medzi nepriateľom a Saidou vlečenou Novarou,aby ich kryl. V rámci svojich obmedzených možností sa do bojazapojili aj delá na Saide a Novare. Napriek tomu sa ich osudzdal spečatený. V ten deň však rakúsko-uhorským námor-níkom šťastie prialo mierou vrchovatou. Krátko po dvanástejhodine Acton nevydržal pohľad na zadymený severnýhorizont, odkiaľ sa plnou rýchlosťou blížil Hansov zväz a zavelilk ústupu. Pred pol jednou sa už všetky tri krížniky nachádzalipod ochranou 240 a 190 mm diel pancierového krížnika SanktGeorg a smerovali do Boky Kotorskej. Bodku za stretnutímdala nemecká ponorka UC-25, ktorá pred Brindisi torpédompoškodila Darmouth a na mínach, ktoré pár hodín predtýmpoložila, sa potopil francúzsky torpédoborec Boutefeu.

Uzávera v Otrantskom prielive bola niekoľko týždňovnefunkčná a Dohoda v ten deň okrem štrnástich trawlerovstratila dva torpédoborce a jednu transportnú loď. Jeden ľahkýkrížnik a jeden torpédoborec boli vážne poškodené a ďalšielode utrpeli ľahšie poškodenia. Stretnutie neprežilo 92 ná-morníkov a vyše sto bolo zranených. Na rakúskej strane bolo15 zabitých a 43 zranených. Poškodená Novara strávila v dokoch osem dní. Celé stretnutie vyznelo jednoznačne v prospech rakúsko-uhorskej Kriegsmarine, ale na výsledkucelej vojny sa víťazstvo v tomto námornom stretnutí nemohlonijako prejaviť.

POVOJNOVÉ OSUDYKeď 1. novembra 1918 stará monarchia prestala existovať,

víťazné mocnosti sa podelili aj o jej rýchle krížniky. AdmiralSpaun pridelili Veľkej Británii, ale krátko po vojne bolzošrotovaný v Taliansku. Saida a Helgoland ostali Taliansku.Ako Venezia a Brindisi slúžili do roku 1937. Francúzi získalikrížnik Novara. Pod menom Thionville slúžil ako školná loď aždo roku 1932. Loď potom ešte slúžila na ubytovanie v toulonskom prístave a v roku 1941 bola rozobraná.

Miklós Horthy bol nepochybne talentovaný námorný taktika v priebehu vojny si úspešným velením a tiež vďaka víťazstvuv bitke v Otrantskom prielive vydobyl značné renomé. Krátkona to bol povýšený do hodnosti kontradmirála a v roku 1918sa dokonca stal posledným veliteľom c. a k. Kriegsmarine v jejhistórii. Po porážke Maďarskej republiky rád sa ako regent stalfaktickým vládcom Maďarska. V snahe získať pre Maďarskoúzemia bývalého Uhorska sa podieľal na rozbití prvej ČSR,okyptení Rumunska a napokon zavliekol Maďarsko dozničujúcej vojny po boku Hitlerovho Nemecka. Po 2. svetovejvojne skončil v exile a v roku 1957 umrel v Lisabone.

Zoznam použitej literatúry:1. Grégr René, Vládcové oceánu, Naše vojsko, Praha, 19682. Hynek Václav a kol.: Válečné lodě 3.díl, Naše Vojsko,

Praha, 19883. Novák Jiří: Bitva o Jadran, Jota Military, Brno, 1998

Ing. Andrej ŽIAROVSKÝ

20

Minister obrany SR Martin Fedor, spolu s náčelníkomGenerálneho štábu OS SR generálporučíkom Ľubomí-rom Bulíkom, veliteľom pozemných síl generálmajoromMilanom Maximom, ako aj mimoriadnym a splno-mocneným veľvyslancom SR v Bosne a HercegovineMiroslavom Mojžitom navštívili 9. marca slovenskújednotku pôsobiacu v operácii Európskej únie ALTHEA.

Na veliteľstve Mnohonárodného účelového zoskupenia sílSever na základni v Tuzle sa naši predstavitelia stretlis veliteľom síl EUFOR generálmajorom Gian MarcomCharinim, ktorý ocenil prínos slovenských vojakov pri plneníúloh operácie. S ministrom obrany Bosny a Hercegoviny

Nikolou Radovanovičom posúdili otázky možnej spolupráceoboch rezortov v ďalšom období.

Medzi najzaujímavejšiu a najočakávanejšiu časť pracovnejcesty treba priradiť osobné stretnutie členov delegácies príslušníkmi strážnej čaty. Vojakov zaujímali hlavne otázkysúvisiace s príplatkom na bývanie pre vojakov do hodnostidesiatnik, s vyplácaním príplatku za vyvedenie dovýcvikových priestorov, ako aj preplácanie cestovného nanávštevu rodiny. Vojaci sa taktiež zaujímali o svoju ďalšiuperspektívu v ozbrojených silách. Minister Martin Fedora generál Ľubomír Bulík vyjadrili spokojnosť so slovamichvály, ktoré počuli na adresu slovenských vojakov zo strany

ich nadriadených z EUFOR. Zároveň im prisľúbili, že problémyokolo vyplácania príspevku na bývanie pre vojakov dohodnosti desiatnik, príspevku za vyvedenie do VVP i nanávštevu rodiny sú im známe a je ich snahou v dohľadnejdobe tieto otázky riešiť. Aj preto, ako zdôraznili, lebo početzáujemcov o vstup do ozbrojených síl v poslednom obdobívýrazne poklesol a velenie rezortu nemá záujem prísťo kvalitných vojenských odborníkov, ktorí majú navyšeskúsenosti z pôsobenia v zahraničných misiách.

Jozef ŽIAK Foto Michal BURZA

V Bosne aj o príspevku na bývanie

Minister obrany SR Martin Fedor zavítal 14. marcamedzi študentov Fakulty politických vied a medziná-rodných vzťahov banskobystrickej Univerzity MatejaBela.

V prednáške: Poslanie slovenských vojakov v zahra-ničných misiách oboznámil ich s hlavným smerovaním týchtoaktivít a ich významom pre Slovensko. Zdôraznil, že pre SRmajú osobitnú dôležitosť Balkán, Irak a Afganistan.

Otázky študentov smerovali predovšetkým na bezpečnosťdodávok našich zbraní do krízových oblastí (napr. doAfganistanu a Iraku), na celkový prínos účasti našich vojakovv zahraničných misiách pre Ozbrojené sily SR, Slovenskoa jeho zahraničnú politiku, ako aj na budúce zapojenieslovenských vojakov do Síl rýchlej reakcie (NRF) NATO.

Martin Fedor poznamenal, že pre lepšie pochopenie

Zmluva s fakultou

Martina Fedora zmluva prehĺbi vzájomnú spoluprácu v oblastivzdelávania, ale aj na príprave projektov a programov,týkajúcich sa medzinárodných vzťahov, bezpečnosti a obrany.Okrem iného by mala umožniť aj stáže banskobystrickýchštudentov na MO SR.

Jozef ŽIAKFoto Boris ECKER

miesta a úlohy slovenských ozbrojených síl doma i vo svetea SR v medzinárodnom krízovom manažmente by možnoprospelo zaradenie bezpečnostnej problematiky do osnovvysokých škôl.

Minister obrany po besede so študentmi podpísals dekanom Fakulty politických vied a medzinárodnýchvzťahov Petrom Kulašíkom zmluvu o spolupráci. Podľa

21O b r a n a 4 / 2 0 0 6 [ MESIAC V REZORTE ]

Slovensko splnilo prísľub obsadiť päť postov vrámci Výcvikovej misie NATO v Iraku príslušníkmiOzbrojených síl SR. Koncom februára odleteli doBagdadu štyria slovenskí špecialisti, ktorí budú cvičiťpríslušníkov irackých bezpečnostných zložiek. Dvochinštruktorov v rámci výcvikovej misie v Iraku už máme.Jeden z nich rotuje späť. Špecialisti pred odchodom na

Piati na Výcvikovú misiu NATO

Určujúcim momentom odchodu medzinárodnýchvojsk z Iraku bude to, či Irak bude schopný svojouvládou, armádou a bezpečnosťou zamedziť nepo-kojom a prípadnej občianskej vojne. Zhodli sa na tomprezident Ivan Gašparovič a minister obrany Martin

Fedor po stretnutí 16. marca v Prezidentskom paláci. „Informoval som pána prezidenta, že pripravu-

jem návrh na rozšírenie mandátu slovenských ozbro-jených síl, ktoré sú v Iraku, tiež na výcvik irackýchozbrojených síl,“ povedal minister obrany.

Martin Fedor na prvom stretnutí vo funkciiministra prezidenta Gašparoviča oboznámil aj sprocesom modernizácie armády a so svojimi prioritamido konca volebného obdobia.

(ko)

Minister v Prezidentskom paláci

nadriadenými a kolegamiz ostatných armád cenenínielen pre svoju profesio-nalitu, ale aj pre ľudskévlastnosti ako ochotu,priateľskosť a vytváraniepríjemnej atmosféryv priestoroch mnohoná-rodnej základne.

Text a foto VladislavVAVRINEC

Vyznamenania za Irak

Výcvikovú misiu NATO NTM-I absolvovali odbornývýcvik v Taliansku. V Iraku pôsobia na pozíciáchvýcvikový inštruktor logistiky, výcvikový inštruktorkomunikačných systémov a operačný dôstojník.

Prispievame tak k budovaniu irackých bez-pečnostných zložiek, ktoré by umožnili prevziaťmiestnej vláde zodpovednosť za vývin situácie

v krajine. Dlhodobú stabilizáciu Iraku podporujemeviacerými iniciatívami. Okrem iného aj pôsobenímženijnej jednotky, príspevkom do NATO Trust Fund aponukou prebytočného vojenského materiálu irackýmbezpečnostným silám.

(ko)

V priestoroch ženijného práporu Sereď udeľoval10. marca 2006 náčelník GŠ OS SR genpor. ĽubomírBulík vyznamenania. Medaily ministra obrany za službuv mierových misiách dostalo sto profesionálnych voja-kov, ktorí ukončili pôsobenie v operácii Iracká sloboda.

Generálporučík Ľubomír Bulík vojakom poďakovalza vzorné plnenie úloh počas misie a vyzdviholdôležitosť ďalšieho pôsobenia našich jednotiek v Iraku.

„Každý profesionálny vojak, ktorý pôsobilv zahraničných operáciách, je pre nás cenný. Ozbrojenésily majú záujem o týchto ľudí, aby mohol každý z nichpokračovať v kariére profesionálneho vojaka a zúročiťnadobudnuté skúsenosti, “ povedal Ľ. Bulík.

Naši vojaci v zahraničných operáciách sú svojimi

www.profesionalnaarmada.sk

OPERÁCIA ALTHEA

24O b r a n a 4 / 2 0 0 6

ZAISTENÝ RUSKÝ TELEVÍZNY ŠTÁBKeď sa vo februári rozprúdili dohady o možnom

mieste pobytu smutne presláveného veliteľa srbských sílv Bosne generála Radka Mladiča, niektorí novinári simysleli, že ho držia Američania na základni v Tuzle.Jeden ruský televízny štáb sa napriek veľkým nadpisomzakazujúcim fotografovanie a filmovanie na oplotenízákladne rozhodol získať čo najzaujímavejšie filmovézábery. Počkal až sa zotmelo a v jeden februárový večersa pustil do práce.

„Z pozorovacej vežičky v priestore severnéhovchodu do základne, ktorý sme strážili, zbadal strážnyčervené svetlo kamery. Ihneď som bol tým smerom

vyslaný. Najskôr som nevedel, odkiaľ televízny štáb je,lebo reportér hovoril po anglicky. Upozornil som ho,aby vypol kameru a šiel so mnou. Po chvíľke váhaniaposlúchol. Zaistili sme kamery, ďalšiu reportérku z Moskvy a odviedli sme ich na naše pracovisko navchode. Všetko sme oznámili dozornému a ten zariadil,že o chvíľu prišli poľskí vojenskí policajti, ktorí ruskýtelevízny štáb odviedli,“ spomína na svoj prvý zásahv Bosne vojak Peter Hutňan. Pre 23-ročného rodákaz Košíc je Bosna prvou zahraničnou misiou. Rovnako ajpre jeho kolegu vojaka Marcela Demjanoviča, s ktorýmspoločne zaisťovali televízny štáb.

ŠTYRI NÁRODY V JEDNEJ ROTESlovenskí vojaci pôsobia v multinárodnej strážnej

rote. Jej veliteľ, český kapitán Michal Vorschneider, jes prácou našich vojakov spokojný.

„Prakticky hneď od svojho príchodu na základňuboli zapojení do služieb, ktoré naša rota zabezpečuje.Ide o ochranu vstupu na základňu, kde sa uskutočňujefyzická kontrola prichádzajúcich a odchádzajúcich vozi-diel a osôb. Strážna motohliadka obchádza na vozidlecestu po vnútornom obvode základne, čo je zhruba 11kilometrov. Zároveň v prípade potreby zabezpečujemeobranu základne, jej predsunutého veliteľského stano-viska a plníme ďalšie úlohy. Keď som sa vo svojom ma-terskom útvare v Klatovoch dozvedel, že by som mal ve-liť rote, ktorá má 150 ľudí a pozostáva zo štyroch národ-ných čiat, najskôr som si zobral čas na rozmyslenie. Lebotakáto práca vyžaduje nielen dokonalú znalosť angličtiny

[ VOJENSKÉ MISIE: ALTHEA ]

Súčasťou tejto doposiaľ najväčšej vojenskejoperácie, do ktorej sa Európska únia zapojila v siláchEUFOR, sú i slovenskí vojaci. Od začiatku januára tohtoroku aj strážna čata pod velením poručíka Jána Balciarana základni Orol neďaleko Tuzly v rámci veliteľstvaMnohonárodného účelového zoskupenia Sever. Celkomsily EUFOR pozostávajú z takmer 7 tisíc príslušníkovarmád 33 krajín. Hlavné veliteľstvo síl je v kempe Butmirv Sarajeve. Jednotlivé územné veliteľstvá sú v spo-mínanej Tuzle pre sily Sever, v Mostare pre sily Juhový-chod a v Banja Luke pre sily Severozápad. Okrem tohoje v Sarajeve veliteľstvo integrovaných policajných síl.

Slováci pomáhajú hasiť iskry

Althee, matke Melegera, bohovia povedali, že jej syn umrie, ak na svojom ohnisku spáli čo len jednopoleno. Althea vzala poleno z ohňa, uhasila ho a ukryla v truhlici, aby zachránila život svojho syna. Takaspoň hovorí grécka báj. Althea je odvtedy považovaná za grécku bohyňu liečby. Dnes pomáha misiaEurópskej únie pod jej menom liečiť Bosnu a Hercegovinu od bývalého vojnového požiaru a zabezpečovať,aby sa už žiadny ďalší v tomto ťažko skúšanom území západného Balkánu nerozhorel.

25O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Pohľady veliteľov

slovom i písmom, ale čo je ešte náročnejšie, riadiť mno-honárodnú jednotku, kde každý národný element pri-chádza so svojimi zažitými pracovnými postupmi a ná-vykmi. Bola to pre mňa veľká výzva, ale dnes neľutujem,že som túto funkciu zobral,“ hovorí veliteľ roty.

Pre neho je to už tretia zahraničná misia. V roku1999 už raz pôsobil v Bosne, ale vtedy ešte v siláchSFOR. Pred tromi rokmi mal zasa možnosť spo-lupracovať so slovenskými vojakmi v rámci misie KFORv Kosove. Takáto multinárodná strážna jednotka je nazákladni v Tuzle raritou. Veď pozostáva z rakúskej,českej, slovenskej a estónskej čaty.

„Väčšina našich českých vojakov má skúsenostiaspoň z jednej zahraničnej misie. So slovenskýmivojakmi sa nám veľmi dobre spolupracuje. To som sivlastne vyskúšal už v Kosove. Máme prakticky rovnakézbrane výstroj i podobný výcvik a líšime sa len uni-formami. Rakúšania tu majú vojakov zo zálohy, ktorýpobyt v misii využívajú na zdokonaľovanie svojichodborných znalostí a návykov. Chýbajúcu pro-fesionalitu nahradzujú veľkou snahou. Estónci sú veľkíindividualisti, na prvý pohľad trochu chladní a ne-prístupní. Starší z nich ovládajú ruštinu, mladšíangličtinu i nemčinu. Snažia sa čo najlepšie plniť úlohy.Spojením všetkých štyroch národných osobitostía predností sa nám postupne podarilo dať dohromadyjednu z najlepšie fungujúcich rôt v celej základni. V leteby som mať odovzdať štafetu slovenskému veliteľoviroty,“ zveruje sa kapitán Vorschneider.

ZABUDNITE NA ZBIERANIE HÚBSlovenskí vojaci sú ubytovaní podobne ako ostatní

príslušníci roty v pohodlných a priestranných drevených

domcoch. Sú veľké asi ako dve unimobunky. Každýz nich obývajú vždy štyria. Spojenie s dianím doma, naSlovensku, im okrem iného zabezpečujú televízneprogramy. Počínajúc TA 3 a Markízou a končiac obomaprogramami Slovenskej televízie a JOJ. Na základniOrol, kde je celkovo 14 národných vojenských kontin-gentov, sú aj dobre vybavené športoviská.

Do posilňovne, alebo len tak zabehať si častozamieri aj výkonný poddôstojník kontingentu rotmaj-ster Peter Sedlák. Pre rodáka z Piešťan je to už druházahraničná misia. S úsmevom hovorí, že je to asi jeho

údel rozbiehať novú misiu. Pred piatimi rokmi na Cyprea teraz v Bosne. Aj keď podľa neho sú tie podmienkyv Tuzle neporovnateľne lepšie a na oveľa vyššej úrovni jeaj výstroj a výbava, ktorú majú k dispozícii. Právedomec, v ktorom rotmajster Sedlák býva, sa stal akýmsikultúrnym centrom celej jednotky. Oficiálne je ním síceSlovenský dom, tesne vedľa Českého, čo je vlastneklubovňa, ale vojaci denno-denne prichádzajú zarotmajstrom Sedlákom.

„Veľa ľudí až tu, na misii, prichádza na chuť čítaniukníh. Tesne pred odchodom sme ich nakúpili. Tak isto ajvideokazety a devédečka. Z kníh sa dosť číta Da Vincihokód od Dana Browna, Dedičstvo bohov od Danikena,ale svojich čitateľov si našla aj Satinského Čučoried-káreň. Z filmov letí napríklad Apokalypsa. Knihy a filmysi obmieňame s Čechmi. Takto majú vojaci väčšiumožnosť výberu. Pri doplňovaní knižnice by sme uvítaliaj niektoré náučné publikácie. Medzi vojakmi by bolažiadaná napríklad príručka o digitálnej fotografii, prácina počítači, ale aj učebnice angličtiny. Chlapci si aj potejto stránke uvedomujú, že tábor je pre nich na polroka nový domov,“ vyratúva možnosti kultúrneho vy-žitia rotmajster Sedlák, ktorý dlhé roky pôsobilv jelšavskej delostreleckej brigáde a v minulom roku saso samohybným oddielom redislokoval do Michaloviec.

Na behanie je na základni vyhradených dosťpriestorov. Športujú najmä Škandinávci: Švédi a Fíni. Tívo veľkom využívajú aj bicykle. Na základni, ktorá sarozkladá neďaleko letiska na náhornej planine nadmestom Tuzla, sú aj pôvabné lesíky. Skracovať si cez nebehanie, či zbierať huby sa ale neodporúča. Všade visiaoznamy, že terén nie je bezpečný a môže sa tamnachádzať munícia a výbušniny...

Rakúsky brigádny generál Karl Pronhagl,ktorý velí Mnohonárodnému účelovému zosku-peniu Sever vojsk EUFOR so sídlom v Tuzle, kdepôsobí aj 35-členná slovenská čata, vyjadril s jejčinnosťou plnú spokojnosť. Podľa neho sa našivojaci hneď od svojho príchodu zhostili veľmidobre všetkých úloh v rámci multinárodnejstrážnej roty. Práve úspešná činnosť takejtojednotky zloženej zo štyroch rôznych armád jenázornou ukážkou úspešnej medzinárodnejspolupráce pri zabezpečovaní mieru na územíBosny a Hercegoviny, ako aj postupnéhozvyšovania pocitu istoty a bezpečnosti v tejtooblasti.

Po dobrých skúsenostiach s činnosťou slo-venských vojakov pri ochrane a zabezpečovanízákladne Orol v Tuzle generál Pronhagl vyjadrilželanie, aby sa v silách EUFOR čím skôr objavili ajslovenskí vojenskí policajti. Podľa neho by boliprínosom pri naplňovaní cieľov operácie ALTHEA.

Veliteľ našej jednotky poručík Ján Balciarpripomenul, že spočiatku boli síce doma pripra-vovaní na plnenie trochu iných úloh, napríkladsprevádzanie vojenských konvojov (doposiaľsprevádzali len jeden takýto konvoj), ale ope-ratívne v závere výcviku zmenili jeho zameranie.V prípade ďalších vojakov, ktorí ich nahradia, bysa už v príprave mala venovať väčšia pozornosťkonkrétnym úlohám, ktoré slovenskí vojaci nazákladni v Tuzle naozaj plnia, ako aj ich lepšej ja-zykovej pripravenosti.

V súvislosti s tým, že velenie multinárodnejroty v lete prevezmeme od Čechov, bude pot-rebné doplniť niektoré funkcie, ale podľa neho ajcelkový počet vojakov určených na plneniestrážnych úloh.

„Aby sme mohli zabezpečiť kvalitné plnenieúloh i odpočinok ľudí medzi službami,“ pozna-menal poručík Balciar.

[ VOJENSKÉ MISIE: ALTHEA ]

26O b r a n a 4 / 2 0 0 6

ANGLIČTINA JE ZÁKLADOMNáš kontingent tvoria príslušníci michalovského

samohybného delostreleckého oddielu. Dôstojník prelogistiku poručík Radoslav Kušnír je so zabezpečenímmisie spokojný. Až na niektoré maličkosti v zabezpečenínáhradných dielcov na dve Tatry 815, ktoré majúa vyhľadanie zmluvného servisu na štyri pancierovéMercedesy, im podľa jeho slov nechýba nič. V rovnakom duchu sa vyjadruje aj dôstojník pre financiea personálnu prácu poručík Martin Bača. Ten alezdôrazňuje potrebu dobrej jazykovej prípravy. Okremkaždodenného styku s Čechmi sa na základni akodorozumievací jazyk využíva angličtina. Práve v nej bude potrebné oveľa lepšie pripraviť nadchá-dzajúci slovenský kontingent. Vojaci by mali zvládnuťzákladné výrazy, ktoré používajú pri kontrole osôb a vozidiel. Dôstojníci už musia v tomto jazyku vedieťplynule komunikovať pri každodennom zabezpečovaníživota našej jednotky. „V prvých dňoch som si riadneoprášil svoje školské vedomosti. Najväčší problém bolspočiatku porozumieť. Keď som niečo nevedel, zapísalsom si dané slovíčko a pozrel som si ho v slovníku. Terazje to už lepšie. Najmä v styku s vojakmi, ktorýchmaterským jazykom nie je angličtina. Sami vedia, ženedokonalé vyslovovanie im môže spôsobiť väčšie čimenšie problémy, preto sa snažia hovoriť dôraznea pomaly,“ konštatuje poručík Bača.

TATANajstarším príslušníkom slovenskej jednotky je 40-

ročný vojak Michal Kmec. Doma vo Falkušovciachneďaleko Michaloviec ho čaká manželka a tri deti. Ajpreto a pre jeho bohaté životné skúsenosti ho ostatnívojaci položartovne prezývajú Tata. Profesionálom je užtakmer päť rokov. Dovtedy vystriedal niekoľkozamestnaní. Jazdil na rôznych vozidlách. Potom pôsobilv michalovskom ženijnom prápore. Bol už desiatnikom.Pri zmene tabuliek a plánovaných hodností dobrovoľneprijal nižšiu hodnosť, aby mohol aj naďalej zostať

v Michalovciach a nemusel ísť do vyše 360 kilometrovvzdialenej Serede.

Dvaja najmladší vojaci: Milan Obitko a MartinRusnák, ktorí majú len 21 rokov a svojím spôsobom bymohli byť jeho synmi, oceňujú na „Tatovi“ rozvahu.

„Aj keď nastane nejaká situácia, keď si neviemerady, či vzniká zárodok ponorkovej choroby, on nás

upokojí, obráti vec na žart a ide sa ďalej. Je dobre, žemáme medzi sebou takéhoto staršieho, skúsenejšiehočloveka. Najmä teraz, keď sme ďaleko od domovaodkázaní sami na seba,“ poznamenáva rodák zoZáborského, vojak Martin Rusnák. Pred príchodomk michalovskému útvaru pôsobil na trenčianskomveliteľstve pozemných síl. Podmienkami v Bosne jepríjemne prekvapený. Na základe rečí kolegov z inýchmisií čakal horšie. Akurát, že dosť času trávia v službách. Ale podľa neho aspoň im čas rýchlejšieubieha.

TRETIA MISIANajskúsenejším je vojak Jozef Belušák. Pôvodne

auto - elektromechanik z Michaloviec bol rok v Eritrei,potom deväť mesiacov v Iraku a teraz je v Bosne. Počasmisie v Iraku dobrovoľne prijal nižšiu hodnosť a z desiatnika sa stal vojakom. Má rád, keď sa niečodeje, preto po návrate do vlasti premýšľa o vstupe doradov vojenskej polície. Každá z misií mu dala niečoiné.

„Eritrea bola prvá. Získal som tam základné skú-senosti. Presúvali sme sa na veľké vzdialenosti, v roz-ličných podnebných pásmach od mora až po vyso-kohorské prostredie. Pri týchto cestách som zažil, čo jenaozajstná chudoba. V Iraku som spočiatku pocítilstrach. Postupne ustupoval, ale zostával veľký rešpekt.Človek si zvykol, že je naozaj potrebné dodržiavaťvšetky bezpečnostné predpisy a nariadenia. Nielenpreto, že sú na papieri, ale najmä že môžu pomôcť

[ VOJENSKÉ MISIE: ALTHEA ]

27O b r a n a 4 / 2 0 0 6 [ VOJENSKÉ MISIE: ALTHEA ]

letisku takto chránené vozidlá nemá nikto. Ich vodiči:slobodníci Štefan Gič, Martin Kolesár, VladimírDomanič, Marián Marenčín, Michal Ďačko či MariánMižák doposiaľ nemali skúsenosti s takýmto vozidlom.

„Musel som si privyknúť, že pravá ruka budev oveľa menšej permanencii a ľavá noha bude úplnev pokoji. Vozidlo ma automatickú prevodovku. V prvéchvíle som akosi podvedome hľadal ľavou nohouneexistujúcu spojku, no postupne som si zvykol. Prevodiča je to veľká pomoc. Auto je nové a dobre sa mis ním jazdí,“ hovorí slobodník Gič. Jeho kolegaslobodník Domanič síce sem - tam jazdil v Iraku namercedese, ale v sanitnej úprave.

Obdobné skúsenosti z Iraku má aj slobodníkĎačko: „Je to dobré vozidlo. Len si človek musízvyknúť na jeho väčšiu váhu. Oproti normálnemumercedesu je ťažšie takmer o jeden a pol tony. Motor,prevodovka a brzdy sú tie isté. Uvidíme, ako dlhovydržia túto zvýšenú záťaž,“ poznamenáva.

Slobodník Marián Mižák zasa pripomína, žekaždý vodič si musel zvyknúť na trochu obmedzenývýhľad. „Ochranný pancier zasahuje z boku dovýhľadu vodiča i veliteľa vozu. Pred križovatkou čiodbočením z cesty sa musíme trochu viac vyhnúťdopredu, poprípade, keď sa to dá, si trochu viac zájsťdoprava, aby sme lepšie videli situáciu okolo vozidla.Auto je nové a dobré, len zostalo nedoriešenýchniekoľko maličkostí, ktoré nám strpčujú život. Vmedzerách medzi pancierovaním a plachtou toporiadne prefukuje. Keď je blato, tak je osádkasediaca vzadu ofrkaná od neho a v čase sucha je hneďcelá kabína plná prachu. Pre každodenné používanienie je najvhodnejšie ani uzatváranie zadnej plachtypomocou umelohmotných zipsov. Ale keď savychytajú tieto detské nemoci, bude to dobré vozidlo.Už dnes sme s ním pri pohybe po základni či mimo nej

zachrániť život. Človek si v podobných situáciách veľmirýchlo utriedi veci na skutočne dôležité a tie menejzávažné. Práve tieto skúsenosti z oboch misií aj určitéjazykové znalosti mi veľmi pomohli pri terajšej misiiv Bosne. V mnohých oblastiach je v porovnanís predchádzajúcimi pohodová. Ale to neznamená, žena človeka nekladie záťaž. Prakticky stále sa točímev službách. A je v našom záujme, aby sme v nichobstáli čo najlepšie,“ hovorí vojak Jozef Belušák.

Vojaci držia okrem iného aj 24-hodinú hotovosť.Nedávno bol vyhlásený cvičný poplach. Vtedynastupuje táto zásahová jednotka a zabezpečuje tzv.západnú bránu. Poplach vtedy vyhlásili Rakúšania,ktorí mali službu.

„Naši vojaci si rýchlo obliekli ochranné vestya prilby, zobrali zbrane a rýchlo naskákali domercedesov a vyrazili. Zaujali kruhovú obranuv priestore okolo brány. Rakúšania nám to aj stopovali,asi sme trhli nejaký rekord a potom nám to chceliukázať na zázname z kamery. Keď sme ale prišlik dozornému, zistili, že ich kameraman nestačil zapnúťkameru...,“aj takto s humorom spomína zástupcaveliteľa čaty poručík Jaroslav Kriš na jednu z epizód. Ajtá vypovedá o veľmi dobrom mene, ktoré si stihli našivojaci vybudovať počas svojho pomerne krátkehopôsobenia na základni Orol v Tuzle.

SLEDOVANÉ MERCEDESYVeľkú pozornosť vyvolali od začiatku aj ich

pancierované mercedesy. Veď okrem Američanov na

stredobodom záujmu vojakov i miestnych obyvateľov,“vyratúva plusy i mínusy svojho vozidla slobodníkMižák.

MÍNOMETNÁ STRELAV jeden marcový podvečer, o devätnástej hodine,

len hodinu pred ukončením služby slovenskej smenyna bráne, sa na parkovisko prirútil starší červenýmercedes bez ešpezetky (to nie je v Bosne žiadnavýnimka). „Prišli za mnou dvaja chlapi a pýtali sa, čimôžu zájsť na parkovisko. Oznámil som to veliteľovismeny vojakovi Michalovi Vaľkovi. O chvíľu vidím, žechlap otvoril kufor na aute a v rukách niesolmínometný granát. Len zamrmlal, že ho našiel, položilho a ufujazdili preč. Rýchlo sme celú vec oznámili,zatvorili brány a vchody. Taxikárov, ktorí majúneďaleko vchodu svoje stanovisko, sme požiadali, abyopustili priestor. Zažili sme menší šok. Aj keď mnohíz nás pôsobili v ženijnom útvare a vieme, čo mámev takýchto prípadoch robiť, “ približuje celú udalosťvojak Pavol Ihnatko. Jeho kolega vojak Marek Mihalčoi veliteľ smeny vojak Michal Vaľko hovoria, že nemaliistotu, či nejde o nejaký nástražný systém, ktorý môžudiaľkovo odpáliť pri prejazde vojenského vozidla zozákladne. O pár minút prišla hliadka vojenskej políciea následne poľský EOD-tím. Jeho technik na mieste, pribráne, ktoré je vytvorené práve pre uloženie takejtomunície, vybral detonátor a mínometný granát zobralso sebou na likvidáciu.

Český veliteľ roty kapitán Michal Vorschneiderneskôr s úsmevom poznamenal, že práve Slováci majúšťastie na takéto udalosti. „Najskôr ruský televíznyštáb, teraz mínometný granát, čakám, čím maprekvapia nabudúce.“

Jozef ŽIAK Foto Michal BURZA

28 [ SERVIS ] O b r a n a 4 / 2 0 0 6

kompletný vystroj v zmysle NORMY I-1 hneď popríchode k útvaru.

OBJEDNÁVANIE Vystrojovanie naturálnymi súčiastkami a ich

kupovanie za výstrojné body sa uskutočňuje na základeobjednávok. Každý profesionálny vojak dostane počasroka objednávku na rok nasledujúci. Tá obsahuje všetkysúčiastky, ktoré možno zakúpiť si v sklade naturálnehoodievania. Vyplní ju a odovzdá vedúcemu skladunaturálneho odievania. Ten tieto objednávky súhrnnespracuje a pošle na Veliteľstvo logistiky v Trenčíne -Spoločné centrum materiálového manažmentu, odde-lenie materiálu na osobné používanie. To nasledovnevydáva ďalšie pokyny na odber materiálu z centrálnychskladov Multifunkčnej základne v Nemšovej alebo vPoprade.

V praxi sa ale často stáva, že niektorí vojaci objed-návku neodovzdajú včas, prípadne ju vyplnia nedôsled-ne. Napriek tomu, že sa pracovníci skladov snažia vy-chádzať v ústrety aj týmto nedbanlivcom (ak im to všakskladové zásoby dovoľujú), je potrebné uvedomiť si, žev takýchto prípadoch vojak na vystrojenie, resp. na ná-kup súčiastok v nasledujúci rok stráca nárok.

Zmena nastala pri objednávaní u vojačiek, ktoré sijednotlivé súčiastky kedysi objednávali na takzvané mie-renky. Tieto už ale neplatia a spôsob zabezpečenia sivýstrojného materiálu je rovnaký ako u žien, tak aj umužov.

„Nový systém je jednoduchší nielen pre samotnévojačky, ale je aj flexibilnejší z pohľadu zásobovania,“uviedla D. Sedláková a dodala: „Profesionálne vojačkysi tiež v sklade naturálneho odievania zakupujú všetkypotrebné náležitosti. Výnimkou sú súčiastky, ktoré pre

ne nie sú zabezpečované centrálne, ako napríkladspodné prádlo, obuv a podobne. Na tieto náležitostidostávajú vždy začiatkom kalendárneho roka určitúsumu peňazí, za ktorú si ich nakupujú v civilnomsektore. Pre rok 2006 bol tento finančný príspevokstanovený na 342,- Sk / mesiac. Toto zvýšenie ale bolostanovené až od 1.7.2005, takže rok 2006 je trochušpecifický. A to tým, že príspevok sa musí prepočítať zdvoch súm, ktoré platili pre rok 2005. Toto zvýšenieprofesionálne vojačky pocítia až v roku 2007 teda4104,- Sk / rok.“

KUPOVANIE A ÚDRŽBAV skladoch naturálneho odievania si teda môže

vojak kupovať potrebné naturálne súčiastky až po ichobjednaní a po získaní výstrojných bodov. Tie získavatakpovediac spätne, teda za uplynulý odpracovaný rok.Suma bodov sa stanovuje podľa odpracovanýchmesiacov od doby vstupu do ozbrojených síl. V prípade,ak profesionálny vojak odslúžil v minulom roku celýchdvanásť mesiacov, prináleží mu na rok 2006 spolu 13074 výstrojných bodov.

V prípade premiestnenia profesionálneho vojaka kinému útvaru (do inej posádky), jeho objednávka a ajním objednaný tovar ostáva u vystrojovacej služby, uktorej si objednávku uplatnil. To znamená, že naturálnavýstroj na nasledujúci kalendárny rok neprechádzaspolu s ním, ale ostáva v „starom“ útvare. Tu si ho tiežmôže neskôr zakúpiť. Čistenie a ošetrovanie naturálnych súčiastok si v súčasnostirieši každý profesionál individuálne, napríklad prostredníc-tvom čistiarní v civilnom sektore. Z tohto dôvodu mu pretoprináleží finančný príspevok vo výške 128,- Sk na mesiac. Uvojačiek je tento príspevok stanovený na 126,- Sk za mesiac.

Plnou profesionalizáciou ozbrojených síl sa okreminého zmenil spôsob naturálneho vystrojovaniaprofesionálnych vojakov. O súčasnom systéme násinformovala pani Daša Sedláková z Úradu logistiky aslužieb Ministerstva obrany SR.

V súčasnosti sú profesionálni vojaci vystrojovanípodľa NORMY I-1 a profesionálne vojačky podľaNORMY I-3, ktoré vydal Štáb logistiky GŠ OS SR.Uvádzajú sa v nich všetky vystrojovacie náležitosti,ktorými musí byť vybavený každý vojak ozbrojenýchsíl.

UŽ NIE VÝPOŽIČKA„V roku 2005 vyšlo Usmernenie náčelníka Štábu

logistiky GŠ OS SR na zjednotenie výkladu ustanoveníVýnosu MO SR zo 6. júna 2005 č. SELP/K-17/5-31,ktorým sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaníproviantných a výstrojných náležitostí, ako aj opoužívaní vojenskej rovnošaty a vojenskýchvýstrojných súčiastok,“ informovala D. Sedláková. „Nazáklade tohto usmernenia dostal každý profesionálnyvojak v danom roku do základnej výbavy aj súčiastky,ktoré predtým dostával ako výpožičku zo skladu. Išlo opoľný odev vzor 97, pracovný odev, určité lôžkoviny(spací vak, vložka do vaku, plachta) a proviantnýmateriál. Tieto súčiastky teda prešli do osobnéhovlastníctva vojakov a ostávajú im aj po ukončení ichvojenskej kariéry a odchode z ozbrojených síl.Upozorňujem ale, že prevzatie úplnej základnejvýbavy potvrdil každý profesionál svojím podpisom navýstrojnom osvedčení a je povinný mať uvedenúvýstroj počas celej doby výkonu služby,“ zdôraznila D.Sedláková.

Noví, nastupujúci profesionálni vojaci dostávajú

Naturálne náležitosti vojakov

29O b r a n a 4 / 2 0 0 6 [ SERVIS ]

sa na ustanovenia § 145zákona č. 346/2005 Z. z.možno poskytnúť finančnýpríplatok iba tomu profe-sionálnemu vojakovi, ktorýje zdravotníckym pracov-níkom podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o posky-tovateľoch zdravotnej sta-rostlivosti a vykonáva funk-ciu, na ktorej výkon jepotrebná odborná spôso-bilosť. Finančný príplatokaž do výšky 30 % hod-nostného platu možnotakémuto vojakovi poskyt-núť predovšetkým v zá-vislosti od stupňa zod-povednosti za zdravotnýstav príslušníkov OS SRalebo v závislosti od stupňazodpovednosti za hygie-nický a epidemiologický stav vojenských útvarov a za-riadení, alebo za organizáciu, pripravenosť a výcvikpersonálu vojenského zdravotníctva na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach.

Na získanie odbornej spôsobilosti pre výkonodborných pracovných činností sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 742/2004 Z. z. o odbornejspôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania vyžadujestanovený stupeň vzdelania v študijnom odbore a vzávislosti od kategórie zdravotníckeho pracovníka.Požadovaným stupňom vzdelania a študijným odbor vkategórii iný zdravotnícky pracovník – psychológ, vzmysle Prílohy č.2 tohto nariadenia, je vysokoškolskémagisterské štúdium v študijnom odbore psychológia.Profesionálnemu vojakovi zaradenému vo funkciizdravotný pracovník - psychológ, pokiaľ spĺňa uvedenékritériá, možno poskytnúť príplatok, ktorého výška jeuvedená v služobnom predpise č. 9/2005 Hlavnéhoslužobného úradu pre štátnu službu profesionálnychvojakov zo dňa 31.8.2005. Právna možnosť poskytnúťpríplatok až 30 % hodnostného platu vzniklazdravotníckym pracovníkom 1. septembra 2005, tedadňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 346/2005 Z. z.

Je možné obdobie leteckého výcviku počas štúdia naVojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciachzapočítať do doby potrebnej na poskytnutiestabilizačného príspevku pilotovi?

- Poskytovanie tohto osobitného stabilizačnéhopríspevku bolo do zákona č. 346//2005 Z. z. navrhnutéVýborom NR SR pre obranu a bezpečnosť. Účelomposkytovania osobitného stabilizačného príspevku je

vytvoriť podmienky pre udržanie špecifickej skupinyprofesionálnych vojakov – pilotov, na ktorých výcvik savynakladajú značné finančné prostriedky zo štátnehorozpočtu. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 a 2 zákona č.346/2005 Z. z. sa osobitný stabilizačný príspevokposkytuje pilotovi, ak počas trvania štátnej službyprofesionálneho vojaka plnil plán letovej prípravy podobu 15 rokov od prvého zaradenia do výcvikovejskupiny pilot. Pod pojmom pilot sa len na účely posky-tovania osobitného stabilizačného príspevku rozumieprofesionálny vojak zaradený do výcvikovej skupiny pilot,ak plní plán letovej prípravy. To znamená, že zákonvyžaduje súčasné splnenie všetkých uvedenýchpodmienok, ktorými sú:1. trvanie štátnej služby profesionálneho vojaka,2. plnenie plánu letovej prípravy po dobu 15 rokov,

ktorá sa počíta odo dňa prvého zaradenia dovýcvikovej skupiny pilot,

3. zaradenie do výcvikovej skupiny pilot.Interný predpis o lietaní (S-LET-1-1) Ministerstva

obrany SR ustanovuje, že výkonným letcom je pilot,palubný letovod, palubný radista, palubný operátor,letecký pozorovateľ a palubný technik. Veliteľom osádkyje pilot. Profesionálny vojak, študent počas štúdia naVojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciachbol oprávnený pilotovať lietadlo, teda lietať vo funkciiletovoda. Do výcvikovej skupiny pilot, ktorá plnila aleboplní plán letovej prípravy ale bol a aj je profesionálnyvojak zaradený až po ukončení štúdia, teda až poukončení leteckého výcviku.

Dvojstranu pripravil Vladislav VAVRINECFoto autor

Ako zákon o štátnej službe profesionálnychvojakov rieši otázku bezúhonnosti občanov, ktorížiadajú o prijatie do štátnej služby profesionálnychvojakov ?

- Taxatívne podmienky, ktoré občan musí spĺňať preprijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka súustanovené v § 13 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. oštátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených sílSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“). Medzitieto podmienky patrí aj bezúhonnosť. Preto je služobnýúrad v rámci prijímacieho konania oprávnený od občanavyžiadať preukázanie jeho bezúhonnosti a občan jepovinný ho predložiť. Urobí tak predložením odpisu zregistra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.Zákon č. 346/2005 Z. z. tiež novým spôsobom vymedzujebezúhonnosť. Za nesplnenie podmienky bezúhonnostipovažuje okrem právoplatného odsúdenia za trestný činaj právoplatné odsúdenie za obzvlášť závažné trestnéčiny alebo za trestné činy vojenské. A to aj vtedy, ak sana občana hľadí, ako keby nebol za takýto trestný činodsúdený. Ak odpis z registra trestov obsahuje údaje otom, že občan bol právoplatne odsúdený za trestný čin (ajeho odsúdenie nebolo zahladené), v tomto prípadeobčan na účely prijímacieho konania podmienkubezúhonnosti nespĺňa. V prípade občana, ktorý bolprávoplatne odsúdený za trestný čin a jeho odsúdeniebolo zahladené (prípadne u podmienečného odsúdeniasúd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil), hľadí sa potom naobčana akoby nebol odsúdený. Vtedy záujemca o službuprofesionálneho vojaka spĺňa podmienku bezúhonnosti.Výnimkou je ale situácia, ak bol občan právoplatneodsúdený pre obzvlášť závažný trestný čin alebo preúmyselný trestný čin, a aj keď sa na neho hľadí akobynebol odsúdený, podmienku bezúhonnosti nespĺňa! (§13 ods. 2 druhá veta zákona č.346/2005 Z. z.)

Má profesionálny vojak zaradený vo funkciipsychológa nárok na príplatok zdravotníckym pra-covníkom?

- Základ odpovede na takto formulovanú otázku jev tom, či takáto funkcia profesionálneho vojaka je alebonie je funkciou zdravotníckeho pracovníka. Povolaniepsychológa je podľa ustanovenia § 27 písm. i) zákona č.578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnejstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovskýchorganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľochzdravotnej starostlivosti“) zaradené do kategórie inýzdravotnícky pracovník. Zároveň treba pripomenúť, ženie každý profesionálny vojak, ktorý má ČVO 472, jeautomaticky zdravotníckym pracovníkom. S odvolaním

Na vaše otázky odpovedá JUDr. Stanislav Črep, CSc. z Úradu právnych služieb MO SR.

Pýtate sa ...

30O b r a n a 4 / 2 0 0 6[ VÍŤAZI VOJNY ]

kamarátov na cintoríne v Brookwoode. Pohrebné miestatam máme prenajaté na 999 rokov, ale ani to nie jezadarmo,“ konštatuje pán Schwarz, ktorý je dodnespodnikateľ a obchodné aktivity vyvíja vo viacerýcheurópskych štátoch. Aj on patrí medzi tých, ktorí prišli poporážke fašizmu do oslobodeného Československa, nopočas stupňujúceho sa tlaku promoskovského vedeniaarmády sa im ešte pred komunistickým prevratom vofebruári 1948 podarilo vrátiť do Británie.

„Som veľmi rád, že 9. novembra 2003 v Bratislavekonečne odhalili Pamätník účastníkom západnéhoodboja,“ spomenie gen. Schwarz, ktorý sa do Británie vrátiluž v októbri 1946, na síce oneskorený, ale predsa lenpamätný deň. Zároveň dodá, ako ho teší, že novýmvojenským pridelencom Slovenska vo Veľkej Británii sa stalpráve generálmajor Jozef Dunaj (spolu s I. Schwarzom nafotografii vpravo hore). Ten má totiž ako bývalý veliteľslovenského letectva veľkú zásluhu na tom, že leteckázákladňa v Prešove nesie meno po generálplukovníkoviJánovi Ambrušovi, prvom česko-slovenskom veliteľovi 312.česko-slovenskej stíhacej perute Royal Air Force. Noa základňu na Sliači pomenovali za Dunajovho pôsobeniapo ďalšej významnej leteckej osobnosti západného odboja– mimoriadne úspešnom stíhačovi generálmajorovi OttoviSmikovi.

„Spolupráca mojich predchodcov vo funkcii slovenskýchvojenských pridelencov s česko-slovenskými veteránmi bola

skutočne veľmi dobrá, preto na ňu rád nadviažem. Len mije ľúto, že ich je už čoraz menej...“ konštatuje J. Dunaj.Jeho zástupca pplk. Vladimír Samek, ktorý v Londýnepôsobí niekoľko rokov, spomína na desiatky spoločnýchpodujatí na veľvyslanectve, na pamätných miestach čicintorínoch. Mimochodom, kronika z týchto podujatí je užvyše desaťročia pripravovaná pre tých, ktorí raz budúsumarizovať históriu.

Samozrejme, generálmajor Schwarz rozpráva ajo pozvaniach na rôzne oslavy výročí a s nimi spojenú úctuzo strany Slovenskej republiky. Aj o tom, ako mu bolpridelený Preukaz vojenského veterána. Je tu však aj jedenháčik...

MÍNUSNie je všetko také ideálne, ako by sa mohlo na prvý

pohľad zdať. „Počas druhej svetovej vojny sme bojovali podčeskoslovenskou zástavou a aj preto sa naše kroky nerozišliani po rozdelení spoločného štátu,“ začína hovoriťpodpredseda Zväzu letcov slobodného Československagenerálmajor Mikuláš Grofčík. Tento rodák z Vikartoviec odPopradu, idealista a demokrat, sa rozhodol bojovať protifašizmu najskôr v Poľsku, ale odtiaľ sa musel hneď vrátiť,lebo padlo skôr, ako sa stihol spojiť s bojujúcimijednotkami. Potom za dobrodružných okolností prešiel cezMaďarsko, Juhosláviu do Turecka, Sýrie a Libanonu, aby sacez severnú Afriku dostal brániť Francúzsko. Po jehokapitulácii bojoval celú vojnu v Británii najmä akošpecialista na radarové systémy 312. perute.

Generálmajor Grofčík pokračuje: „O to viac nám je ľúto,že napriek zrejmej ústretovosti bol k nám, Slovákom, zostrany slovenských orgánov v niektorých prípadoch inýprístup ako k našim kolegom zo strany českej vlády.“ O čo

Prezidentom Zväzu letcov slobodného Česko-slovenska so sídlom v Londýne sa stal prvý raz Slovák –generálmajor v.v. Ivan Schwarz, ktorý sa narodil v Bra-tislave a vyrastal v Bytči.

„Nuž, nie je nás už veľa, ktorí mali tú >drzosť< ostaťnažive, ale ešte stále máme pred sebou zopár dôležitýchúloh,“ hovorí so sebe vlastným ironizujúcim humorom stálečinorodý pán Schwarz. Zastupuje približne dve desiatkynašich bývalých letcov v Británii a približne ďalší tucetv iných štátoch sveta, pričom samozrejme je súčasne ajčlenom Československej obce legionárskej v Londýne,v ktorej sú bývalí vojaci všetkých odborností. Dodajme, žepred druhou svetovou vojnou vyslal otec Ivana Schwarza doAnglicka študovať. Ten sa však po vypuknutí bitky o Britániuprihlásil do letectva a iba ako 16-ročný mal za sebou akočlen posádky prvé bojové vzlety v RAF. Nebolo by to možné,keby si pred vojakmi nepridal na veku. Keď mu na to prišli,poslali ho na čas do vojenských školiacich stredísk. No i takdo konca vojny bol vo vzduchu najmä s československoubombardovacou peruťou vyše 1200 bojových operačnýchhodín a spolu s ďalšími letmi sa to priblížilo štyrom tisíckamhodín (na hornej fotografii je druhý zľava).

PLUSY„Bohužiaľ, je nás už veľmi málo a jednou z našich

hlavných úloh je starať sa o vojenské hroby našich

Veteráni v Británii

31O b r a n a 4 / 2 0 0 6

ide? Odhliadnuc od odťažitejších vecí je to predovšetkýmkľúčová veta zákona číslo 105 z roku 2002 o poskytnutíjednorazového finančného príspevku bývalým príslušníkomČeskoslovenskej armády v zahraničí a ostatným účastníkomnárodného boja za oslobodenie a pozostalým manželkámpo nich. V tejto vete je uvedené, že príspevok môže byťposkytnutý veteránom so slovenským štátnym občianstvoma s trvalým pobytom na území SR. Česká strana požiadavkuo trvalom pobyte na území ČR nemala, a tak českí veteránižijúci aj v Británii príspevok dostali. Nuž, možno sa čudovať,že niektorí z našich považujú toto ustanovenie slovenskéhozákona za ďalšiu pomstu bývalých komunistickýchfunkcionárov za to, že si dovolili ostať na Západea nenechať sa zavrieť do Jáchymova či iných väzníc?Hovoria aj o možnej slaboduchej závisti, pričom dodávajú,že zďaleka nie zo všetkých slovenských bojovníkov sa stali vzahraničí nadpriemerne materiálne zabezpečení ľudia. O toviac, že o svoju existenciu v povojnových západnýchštátoch museli všetci do jedného tvrdo bojovať. Ichpripomienka vyznieva tým oprávnenejšie, že príspevokmohol dosiahnuť maximálnu výšku 80 000 korún (prevdovu polovicu), pričom sa znižoval podľa dĺžky službyv odboji. O zmiernenie tvrdosti zákona a vyplateniepríspevku požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorézákon vykonávalo, okrem iných aj poručík v.v. OttoWasserberg pôvodom z Košíc. V tankovej brigáde bojovallen posledný polrok. Z príspevku by rozhodne nezbohatol.Nehľadiac na to, že české príspevky boli niekoľkokrátvyššie, išlo v tomto prípade o princíp. Bohužiaľ, z našejstrany neakceptovaný, pričom možnosť požiadaťo príspevok vypršala vlani v marci. A akú finančnúnáročnosť by malo toto zmiernenie tvrdosti zákona preštát? V rámci všetkých cudzích krajín nie je počet našichveteránov presne k dispozícii, ale čo sa týka Británie – tužijú poslední piati a niekoľko vdov...

ČESKOSLOVENSKÝ DOMGenerálmajor Ivan Schwarz si vytýčil ešte jednu dôležitú

úlohu. Chcel by zrekonštruovať Československý dom, kto-rého kúpu v Londýne pre potreby čs. legionárov ešte počasprvej svetovej vojny iniciovali Milan Rastislav Štefánik,Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.

“Celé povojnové obdobie bol pre nás tento domskvelým miestom na stretnutia, krajanské plesy a ďalšiuspolkovú činnosť, ktorá nám veľmi pomáhala v prekonávaníodlúčenia od vlasti, pri vytváraní potrebného zázemiaa udržaní priateľstiev,“ spomenie M. Grofčík. I. Schwarzvšak dodáva, že dom, ktorý leží na peknom pozemku, užo. i. nespĺňa niektoré bezpečnostné parametre a jehorekonštrukcia je nevyhnutná. Preto chce v polovici tohtoroka iniciovať stretnutie veľvyslancov SR a ČR vo VeľkejBritánii s cieľom vyžiadať od nich spoluprácu. Zámerompritom je, aby sa tento „legionársky“ dom stal centromživota stoviek a tisícov mladých Slovákov a Čechov, ktorídnes žijú v Londýne a okolí.

Dúfajme, že Ivanovi Schwarzovi, ale aj jeho kolegoviMikulášovi Grofčíkovi sa tento zámer podarí naplniť. Noa už len na dôvažok – obom generálmajorom pri príležitostivíťazného konca vojny prezident republiky Ivan Gašparovičudelil vlani 8. mája vojenský Rad bieleho dvojkríža III. triedyza mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu počas 2. sve-tovej vojny a za zásluhy o Slovenskú republiku.

Dvojstranu pripravil Pavol VITKOFoto autor a archív I. Sch.

Láska na prvý pohľad a svadba na druhý – to je jeden zozákladných životných príbehov veterána západného odbojagenerálmajora Mikuláša Grofčíka. Ako to bolo?

V 312. československej peruti, ktorá lietala v zostavebritského kráľovského letectva, slúžil od roku 1942. Mal nastarosti prevádzku nových a prísne utajovaných radarovýchprístrojov vo všetkých lietadlách stíhacej perute. „Na letisko,kde sme práve pôsobili, priletel člen exilovej vlády JanMasaryk. Po oficialitách pokračoval tanečný večierok v haleupravenej na kultúrnu sálu. Vtedy som začul známy ženskýhlas. Na tom letisku sme totiž boli už dva mesiace a ja somsa s tým príjemným hlasom zoznámil, keď som aj vo vzduchuskúšal nastavenia radarov a on mi dával pokyny z kontrolnejveže. Nuž – pozval som ju do tanca a tak sa to začalo...“

Po chvíli však Mikuláš Grofčík už musel byť pri lietadlách,pretože na druhý deň prelietali na iné letisko. Začali si písať.„Keď kamaráti videli, ako často dostávam listy, začali si zomňa uťahovať, že už som v chomúte,“ usmeje sa dnes užtakmer 90-ročný pán pri pohľade na fotografiu svojejmanželky vo vojenskej uniforme spred vyše 60 rokov.

[ VÍŤAZI VOJNY ]

Svadba na druhý pohľadKeď sa vojna skončila, peruť sa cez leto pripravovala

na odlet do Prahy. „Na základni v Manstone sme čakali naprelet, keď mi stráž oznámila, že mám návštevu. Nečakalsom nikoho. Bola to ona - Margaret. Videli sme sa druhý razv živote. Dostala povolenie prísť sa so mnou rozlúčiť. Bolasmutná. Ani ja som nebol najveselší, pretože tá láska na prvýpohľad medzi nami naozaj zahorela. Hneď som ju požiadal oruku. Prikývla. Okamžite som začal vybavovať povolenia nasobáš u veliteľov. Ona si našla ubytovanie v meste prizákladni a keď ma na druhý deň ráno na niekoľko hodínpustili za ňou, v prítomnosti dvoch mojich svedčiacichkamarátov nás na radnici zosobášili. O svadobnej noci somale mohol niekoľko mesiacov iba snívať. Vzápätí sme totižprelietali do Československa. Manželka za mnou priletela ažv novembri 1945, pričom vo februári 1948 sme ledva stihliujsť späť do Británie.“ No a aký je záver tohto príbehu? Pángenerálmajor v.v. Mikuláš Grofčík sa pousmeje a dodá: „Onabola vždy hrdá Angličanka a ja som dodnes ostal hrdýSlovák, no dokázali sme to zladiť a v londýnskej štvrtiGreenwich žijeme spolu dodnes.“

32O b r a n a 4 / 2 0 0 6[ Z REZORTU ]

Horolezecký klub Horec pri VTJ NAO zor-ganizoval 2. marca 2006 pre študentov – kadetova zamestnancov Akadémia ozbrojených síl (AOS)a Národnej akadémie obrany (NAO) „Majstrov-stvá AOS v boulderingu“ za účasti 13 pretekárov.Lezecké trasy postavil Lukáš Benický z HO ZŠKJasná Liptovský Mikuláš.

Bouldering je lezenie po skalách (balvanoch)a umelých stenách v malej výške zamerané naobtiažnosť. Cieľom pretekov na umelej stene jeprekonať stanovenú trasu – boulder s presne určenýmichytmi a stupami. Obvykle pretekári absolvujúnajmenej päť kvalifikačných bouldrov a tri finálové.Pretekár je v každom bouldri hodnotený dosiahnutímzóny (vyznačený chyt v bouldri) resp. topu – posledný

chyt, ktorý musí uchopiť (fixovať) obidvomi rukami. O poradí rozhoduje počet dosiahnutých topov či zóna menší počet pokusov potrebných na ich dosia-hnutie. Ak je tento počet rovnaký, rozhoduje čas.

MUŽI:1. miesto: čat. Martin Urban – 3x top, 5. roč.2. miesto: slob. Kornel Kánik – 2x zóna, 2. roč.3. miesto: slob. Ivan Kostilník – 1x zóna, 2. roč.

ŽENY:1. miesto: voj. Jana Kocurová

1x zóna 1. pokus, 2. roč.2. miesto: čat. Martina Kasanová

1. zóna 3. pokus, 5. roč.3. miesto: des. Jana Tchúrová

bez zóny, 2. roč.

Horolezecký klub „Horec“ pri VTJ NAO máv súčasnosti 23 členov. Okrem lezenia na skaláchv blízkom okolí využíva aj podmienky vo VysokýchTatrách.

„Vojensko-praktické lezenie, ktoré je zaradenédo vyučovacieho procesu v rámci špeciálnej telesnejprípravy vojenských študentov-kadetov nie je lezenímv zmysle horolezectva, ale prekonávaním horizon-tálnych a vertikálnych prekážok pomocou horolezec-kých techník a horolezeckého materiálu“, dodávaMgr. Vladimír Paulík, PhD., ktorý odborne a metodickyvedie prípravu a výcvik v lezeckých technikácha zároveň je vedúcim klubu Horec.

Alena HARAGOVÁFoto Vladimír Paulík

Bouldering

Na mimorozpočtovom účte rezortu obrany bol vzačiatkom marca milión korún. Vyzbierané finančnéprostriedky poputujú na výstavbu pamätníka obetiamhavárie vojenského lietadla, ktoré havarovalo 19.januára pri maďarskej obci Hejce s našimi vojakmivracajúcimi sa z misie KFOR v Kosove. K tejto sume bymal pribudnúť aj príspevok od OTP banky Slovensko avýťažok z predaja spomienkového DVD Posledná misia.To vydala televízia TA3 v spolupráci s ministerstvomobrany. Predáva sa za symbolických 299 Sk. Začiatkommarca na účet prispeli i zamestnanci rezortuhodinovou mzdou.

Finančné prostriedky môžu záujemcovia posielať inaďalej na samostatný mimorozpočtový účet:

číslo účtu: 7000171266/81800variabilný symbol:19012006konštantný symbol 558

V marci bol milión

33O b r a n a 4 / 2 0 0 6 [ Z REZORTU ]

Oddelenie analýz a verejnej mienky KOd KaMOrealizuje pravidelne výskumy medzi stredoškolákmis cieľom zistiť, ako časť mladej generácie, ktorá patrík významnému regrutačnému zdroju pre profesionálneozbrojené sily, nazerá na vojenskú profesiu, na armádu,či pri uvažovaní o svojom budúcom povolaní pripúšťajútíto mladí ľudia aj možnosť stať sa profesionálnymvojakom a aké dôvody ich k tomu vedú.

Výskum s touto tematikou sa uskutočnil po tretíkrátv mesiacoch november - december 2005 na vzorke 1070študentov v maturitných ročníkoch na vybraných 45 strednýchškolách s ich pomerným zastúpením v ôsmich krajochSlovenska (gymnáziá, stredné priemyselné a odborné školy,stredné odborné učilištia a združené stredné školy).

Je príťažlivejšie štúdium na Akadémii ozbrojených sílalebo „priamy“ „nástup“ do profesionálnej služby?

Včleniť sa do profesionálnych ozbrojených síl je možné buďcez štúdium na vojenskej vysokej škole alebo „priamo“ poskončení strednej školy nástupom do profesionálnej služby.Záujem o štúdium na AOS je o niečo vyšší ako záujem vstúpiť„niekedy“ po ukončení strednej školy do ozbrojených síl. Ovojenský typ vysokoškolského štúdia prejavilo záujem približne10 % maturantov. Nikdy o takejto možnosti neuvažovalo

približne 44 %. Záujem stať sa „niekedy“ po skončení strednejprofesionálnym vojakom potvrdilo necelých 6 % opýtanýchštudentov. Za neprípustnú považuje túto možnosť viac akotretina respondentov (pozri graf). Relatívne početné sú všakskupiny študentov, ktorí perspektívne a za určitých okolnostívstup do OS SR buď cez štúdium alebo cez regrutačnéstredisko nevylučujú.

Podiel stredoškolákov, ktorí nemôžu byť podľa vlastnéhovyjadrenia profesionálnymi vojakmi zo zdravotných dôvodov,je dlhodobejšie stabilný a v súčasnosti je na úrovni 8,5 %.

Možnosť študovať na vojenskej vysokej škole pripúšťajú viacrespondenti zo stredných priemyselných škôl než z gymnáziía SOU, ale ani títo jednoznačne túto alternatívu nevylučujúa nechávajú si ju ako „zadné vrátka“.

S možnosťou stať sa po maturite profesionálnym vojakomsa študenti z vybraných druhov škôl navštívených v rámcivýskumu väčšinou výraznejšie nestotožnili. Odmietajú tohlavne študenti z gymnázií.

Dôvody, prečo sa stať profesionálnymvojakom.

Výskum medzi stredoškolákmi v matu-ritných ročníkoch zisťoval aj dôvody, ktoré byich motivovali pre vstup do ozbrojených síl. Zdôvodov, ktoré respondenti sami naformu-lovali, vyplýva, že o ich vstupe do armády byrozhodli hlavne tri, ktoré sú dlhodobo stabilné:lepší plat ako v civilných zamestnaniach (pre 60% študentov), lepšie sociálne zabezpečenie poskončení aktívnej služby v ozbrojených silách(pre 50 %) a zaujímavá práca (pre 45 %opýtaných).

Z výskumu vyplynul aj zaujímavý poznatok,

že mladá generácia si začala intenzívnejšie uvedomovaťsúvislosť výkonu vojenskej profesie a reálneho ohrozenia životapri nasadení do zahraničných misií. Upozornili na tostredoškoláci pri definovaní najväčších nevýhod práceprofesionálneho vojaka.

Armáda je v našej krajine potrebná a prestíž vojakavysoká.

Aj napriek obavám, ktoré študenti asociujú s vojenskouprofesiou, je potešiteľné, že naše ozbrojené sily vnímajúz mnohých aspektov pozitívne. Väčšina si myslí, že naša krajinaarmádu potrebuje. Priaznivý názor majú aj na prestíž povolaniaprofesionálneho vojaka v spoločnosti, v rebríčku 16 povolanímu prisúdili 7. priečku za bankovým úradníkom a pred hercoma policajtom. V porovnaní s profesiou policajta je povolanieprofesionálneho vojaka sympatickejšie viac ako poloviciopýtaných stredoškolákov.

PhDr. Eva POLLÁKOVÁ

Protokol v praxi (4)Vedieť byť na správnom mieste je dôležité za každej

situácie. Miesto napravo je spoločensky čestné rovnako keďkráčame, sedíme v divadle, ako aj pri cestovaní vdopravnom prostriedku.

Ženy, osoby staršie alebo nadriadené, ale aj osoby,ktorým chceme prejaviť úctu, idú vždy po našej pravici. Prinastupovaní do dopravného prostriedku, ale aj osobnéhoautomobilu nastupuje najskôr žena, ale pri vystupovaní jeto vždy muž, tak aby mohol žene ponúknuť pomoc.Najčestnejšie miesto v automobile je vpravo vzadu, druhévľavo vzadu. Aj pri neoficiálnych záležitostiach nechá mužženu vybrať si vyhovujúce miesto.

Pri zostupovaní po schodoch so ženou kráča muž vždy okrok vpredu, tak aby jej v prípade potreby mohol pomôcť.Pri stúpaní po schodoch so ženou idú muži o krok pozadualebo v rovine s ňou.

V prípade, že kráčame s dáždnikom, drží otvorenýdáždnik muž žene, mladší staršiemu. Pri vychádzaní zbudovy za dažďa vyjde najskôr muž, otvorí dáždnik a ažpotom vychádza žena.

Pri vchádzaní do budovy alebo miestnosti dáva prednosťmuž žene, ak vchádzame do reštaurácie so ženou, idevopred muž, aby tým uľahčil vstup žene a zároveň našielvhodné miesto. Za stôl si sadá prvá žena na miesto, ktorézváži ako najvhodnejšie, vyberá si tiež prvá jedlo, avšak pitieodporúča muž, ktorý objedná pre oboch. Rovnako aj prinávšteve divadla, kina vchádza prvý muž, ktorý vyhľadámiesto a prvý vstupuje do radu čelom k sediacim, žena sedízásadne po jeho pravej ruke s výnimkou zjavne horšíchmiest.

Pripravil kpt. Miloš ARNOLDpríslušník oddelenia protokolu KaMO

Kytička ženámMedzinárodný deň žien velitelia posádok využili na ocenenie

práce vojačiek a zamestnankýň útvarov. V topoľčianskej posádke si veliteľ Ľahkej brigády brig. gen.

Stanislav Petrenec pozval na slávnostné posedenie profesionálnevojačky a zamestnankyne (na snímke hore). Ocenil ich úsilie priplnení pracovných úloh a každú obdaroval kvietkom. VTopoľčanoch bolo k 8. marcu 26 profesionálnych vojačiek. Zastá-vajú nielen administratívne funkcie, ale i funkcie vodič, strelec,spojár, prieskumník, guľometník.

Muži z Leteckej základne Sliač generálmajora Otta Smikanezabudli na svoje kolegyne a pripravili pre ne 8. marca

zaujímavý program. Už pri vstupe do Leteckého klubu bolakaždá obdarovaná voňavým kvetom. Príhovor zástupcu ve-liteľa LZ pplk. Igora Brandaburu ženy príjemne naladil a potomsi vychutnali kultúrny program, o ktorý sa postarali riaditeľkaZUŠ Sliač Alica Hancková s kolegyňou Dušanou Sľukovoupôsobivým spevom a hrou na flaute a huslista Rado Ďurčík.

Dňa 8. marca 2006 sa veliteľ Leteckej základne v Prešoveplk. Miroslav Korba a náčelník štábu LZ pplk. Stanislav Hurčíkstretli so všetkými profesionálnymi vojačkami a zamest-nankyňami leteckej základne. Ocenili ich dôležitosť a prínospre OS SR.

npor. Gabriela ŠKVARENINOVÁpor. Ivana ROSIČOVÁ

npor. Ľubomír FEJERČÁK

Záujem stredoškolákov

O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Rozklad skomunizovanej armády pokračoval.Pikantériou pre nestraníka - dôstojníka boli napríklad ajstranícke súboje dôstojníkov rôznych hodností varmáde na jednej strane a rôzneho funkčnéhopostavenia v straníckej hierarchii na strane druhej.Napríklad činnosť veliteľa brigády veľmi spochybňovalsvojou svojvôľou jeho služobne podriadený, ktorý si bolale veľmi dobre vedomý svojou nadriadenosťou vstraníckej hierarchii. Vzájomné služobné spory sa medzinimi vyostrili natoľko, že veliteľ brigády bol nútenýsvojho nedisciplinovaného podriadeného pre neplnenievojenských povinností potrestať. Pred odchodom naočakávanú kúpeľnú liečbu ma požiadal, aby somdôsledne dbal na výkon trestu a príležitostne hoinformoval, čo sa medzi stranícky aktívnymipodriadenými robí. Koncom týždňa sa dostavil ku mnedo kancelárie pán a predstavil sa ako predseda branno-bezpečnostného výboru v československomparlamente. Netajil sa, že si prišiel odviesť potrestanéhodôstojníka, ktorý sa počas trestu nesmel vzdialiť zosvojho bydliska. Mal vycestovať do Prahy podzámienkou dôležitej komunistickej schôdze. Uisťovalma, že ak ho oficiálne pustím, nemusím sa obávaťžiadnych služobných následkov. Upozornil som pánapredsedu, že sa k takejto činnosti neznížim. Predseda sipotrestaného aj tak odviezol. Ja som potom telefonickyinformoval veliteľa brigády, že som si na rováš pripísalďalšie body, ktoré urýchlia môj vyhadzov z armády.

VYHNANIE Z ARMÁDYV nedeľu 27. februára 1949 počula moja manželka

okolo piatej hodiny rannej nezvyklé zvonenie. Bola tozvláštna návšteva dvoch neznámych mužov. Nezakrývalsom svoje prekvapenie, keď mi povedali, že sú odštátnej bezpečnosti. Žiadali ma, aby som ich pustil dnuna krátky rozhovor. Pri vstupe mi predložili knahliadnutiu ich doklad. Rozhliadli sa po byte a beztoho, že by mi povedali dôvod, vyzvali ma, aby som snimi išiel na malé vysvetlenie v nejasnej služobnejzáležitosti. Bránim sa som vyhlásením, že som dôstojníka patrím k tým, pre ktorých je toto povolanie cťou.Požiadal som o prítomnosť vojenskej osoby a ponúkolim telefón na zavolanie. No postupne som si uvedomil,

že každý odpor z mojej strany by bol márny... Odviedli ma do jednej z podkrovných miestností

Generálneho štábu v Prahe. Počas nekonečnýchvypočúvaní som bol často ťahaný do intríg, v ktorýchbola štátna bezpečnosť neprekonateľná. Aj keď manevypočúvali, celú dobu som nesmel zavrieť oči. Občasku mne priskočil vojenský strážny s pištoľounamierenou do tváre a s výkrikom „nespať“. Musel somnepohnute sedieť a keď som sa pokúšal vstať, opäťzaznel výkrik: „Nehýbať sa, lebo strelím“. Prepustenýsom bol v utorok popoludní. Napriek upozorneniu, abysom o celej veci mlčal, veliteľovi som všetko povedal.

S prekvapením som zistil, že som vypočúvaniunebol v tých chvíľach vystavený jediný. Podozrievajúcisliediči túžiaci po úspechu v odhaľovaní reakčných„zápaďákov“ sa aktivizovali. Začiatkom apríla 1949som dostal v služobnej pošte list s nadpisom „Otvoríveliteľ“. Odovzdal som mu ho so sarkazmom: “Už je totu“. Veliteľ list otvoril a po prečítaní mi ho odovzdal. Bolnaozaj určený mne. Minister obrany gen. LudvíkSvoboda mi v ňom oznámil, že dňom 15. apríla 1949som „daný“ na dovolenku v trvaní troch mesiacov. Platmi zachovali, ale bližšie dôvody mi neoznámili.Nariadenú dovolenku som ešte nevyčerpal, keď pred jejuplynutím som začiatkom júla dostal od ministraobrany dekrét, v ktorom mi oznamuje, že prihliadnucna to, že pre mňa z vážnych služobných dôvodov nie jepoužitie v mojej stavovskej dôstojníckej skupine,zbavuje ma koncom júla 1949 výkonu služby. Zároveňzastavuje výplatu mojich doterajších služobných platova dáva ma podľa ustanovenia § 1 vlád. nariadenia zodňa 19. 10. 1938 na takzvanú dovolenku s čakaným. Omojom čakaní bude rozhodnuté zvláštnym výnosom.Znamenalo to v podstate odchod z uniformy.

Našiel som si miesto ako pomocný robotník vdrevospracujúcom podniku v Prahe po boku manuálnepracujúceho majiteľa, ktorému bol podnik vyvlastnený.

VÄZNENIEBol teplý podvečer 22. septembra 1949. Počúval

som po návrate z práce vysielanie správ z Paríža, keďma manželka upozornila, že pri bránke niekto zvoní.Vypol som prijímač, pretočil vlnový rozsah a išiel otvoriť

34 [ PRÍBEH ]

Väzeniepre víťaza vojny

Aj pre víťaza vojny a účastníka Západného frontu Antona Petrákapripravil bývalý režim väzenie a životnú kalváriu. O jeho záslužnom a úcty-hodnom protifašistickom boji sme v našom časopise už písali (OBRANA č. 13/2004). Dnes prinášame spomienky pána generála, ktorý žije v bra-tislavskej Petržalke na jeho povojnový osud.

Po bojoch v Británii, Francúzsku a Belgicku som savrátil domov v hodnosti majora s rotou, ktorá mala 2 čaty ťažkých guľometov a 2 čaty protitankovýchkanónov. Po dokončení vysokoškolského štúdia navojenskej škole v Prahe som v júni v roku 1948 prevzalfunkciu náčelníka štábu tankovej brigády v Žatci spevným odhodlaním prispieť k budovaniu demo-kratickej Československej armády a brániť ju pred tými,ktorí sa pod kepienkom demokracie usilovali o jejtotálne skomunizovanie. Krátko po víťazstve vo vojnesa totiž dostal k moci režim, v ktorom každý demokra-tický občan jasne poznal hrozbu vyžarujúcu z boľ-ševickej revolúcie.

ROZKLAD MORÁLKYDemagógia pestovaná a privedená komunistami

v československej jednotke zo Sovietskeho zväzu, ale ajniektorými komunistami zo Západu, však nedala naseba dlho čakať. Na všetky veliteľstvá boli dosadzovanékomunistické bunky, ktoré plnili príkazy svojich dôver-níkov. Zároveň prehlasovali vybrané osoby zo západ-ného odboja za vojensky nespoľahlivé. Z funkcie odišielstatočný generál Ingr a velenie armády bolo zverenégenerálovi Svobodovi, ktorý bol v rukách politických pi-rátov, čo už za vojny podkopávali československúdemokraciu. Povestné rytierske chovanie, také typicképre dôstojnícky stav, sa nadraďovalo novou normou -udavačstvom. Pomery boli veľmi neutešené. Na nás –západniarov - pľuvali beztrestne v tlači aj v rozhlase. V brigáde sa mi strácali dôstojníci aj príslušníci mužstvabez môjho vedomia. Nechápal som príkaz menovitevybraných vojakov, ktorí riadne plnili svoje povinnosti,odosielať do táborov nútených prác.

Na druhej strane sa stávalo čoraz častejšie, že mojipodriadení dôstojníci, členovia komunistickej strany, sadožadovali povolenia odchodu na stranícke schôdze,ktoré prebiehali v dobe, keď ich účasť bola potrebná privýcviku. Žiadali o povolenie s pravidelnou vytrvalosťourovnako tak, ako vytrvalo boli odmietaní. Mojenaliehanie riadne vykonávať veliteľské povinnosti bezrozdielu na stranícku príslušnosť boli predmetomnespokojnosti v hláseniach môjho podriadeného, ktorýbol napojený na vojenskú kontrarozviedku.

35O b r a n a 4 / 2 0 0 6

„Je dôležité, aby spomienky ľudí, ktorí na vlastnýchosudoch spoznali krutosť bývalého režimu, neupadli dozabudnutia a aby boli prezentované aj súčasnej mladejgenerácii.“ Povedal to minister obrany Martin Fedor naseminári Vojaci postihnutí komunistickým režimom v rokoch1948 až 1989, ktorý 24. februára zorganizovala Konfe-derácia politických väzňov Slovenska a ministerstvo obrany v spolupráci s nadáciou Hanns Seidl Stiftung a Ústavom pa-mäti národa. Martin Fedor na pôde ministerstva privítal tak-mer stovku členov Konfederácie politických väzňov Slo-venska a ponúkol im úzku spoluprácu a pomoc v ich činnosti.

Predseda konfederácie Karol Noskovič (za predsedníckymstolom sedí vľavo) poďakoval ministrovi za ústretovosť apripomenul, že seminár sa symbolicky koná v predvečerkomunistického prevratu z roku 1948, ktorý bol známy ako„víťazný február“. K. Noskovič zdôraznil, že po tomtoprevrate následný režim počas svojho trvania okrem inéhovyhnal z armády ako politicky nespoľahlivých vyše 10 000profesionálnych dôstojníkov a práporčíkov. Medzi nimi bolivšetci tí, čo sa nechceli podriadiť promoskovskej stalinisticko-gottwaldovskej vláde, stovky bojovníkov zo západnéhofrontu, ale dokonca aj nemálo účastníkov Slovenskéhonárodného povstania. Samozrejme aj tí, čo po roku 1968nesúhlasili s okupáciou krajiny alebo niekto z ich príbuznýchemigroval na Západ. Po prepustení z armády bolidegradovaní, v päťdesiatych rokoch veľmi často väznení ainak šikanovaní. Armáda bola v rokoch 1948 až 1954zneužitá aj na povolanie vyše 40 000 mladých mužov zvtedajšieho Československa do stalinistických vojenskýchtáborov nútených prác známych ako pomocné technicképrápory.

Pavol Vitko

Vojaci ako obete režimu

bránku. Boli to dvaja neznámi páni zo známehooddelenia. Pýtam sa, čo ich ku mne priviedlo. „Máme uvás vykonať domovú prehliadku a to ostatné po nej.“Keď prekutali byt, nariadili mi: „Musíte ešte ísť s namina malé vypočutie“. No a naostatok opäť dodali: „Ochvíľu sa vrátite.“

Netušil som vtedy, že to budú dva roky. Posadili mado auta medzi seba. Auto sa preplietalo pražskýmiuličkami a zastavilo na známej Bartolomejskej ulici, kdebola úradovňa ministerstva vnútra a štátnejbezpečnosti.

Tam stál autobus, v ktorom sedelo do 20 osôb.Prišiel som ako posledný a sedel som na zadnomsedadle. Bezpečne som poznal niekoľkých príslušníkovmojej tankovej brigády zo Západného frontu . Auto náspriviedlo do väznice na Pankráci. Skončil som v jednej zciel medzi piatimi osobami. Z rozprávania na cele a popreberaní môjho prípadu sme všeobecne usudzovali, žesom sa žiadneho trestného činu nedopustil. Po týždničakania som opustil väzenie v nádeji, že idem domov.No auto, ktoré ma viezlo, zastavilo pred budovou, kdebol vedľa dverí nadpis Vrchný vojenský súd v Prahe.

Prevzal ma pán s kostnatou tvárou a pendrekom vruke. Brána cely sa zatvorila a ja som v tichu počulnezvyklé stonanie a náreky z vedľajších ciel. Po dvoch

nociach ma suchotinársky muž odviedol do ďalšejpriľahlej budovy. Bez zaklopania otvoril jednu zmiestností. Bol v nej muž v hodnosti rotmajstra. Soslovami: Tu ho máš! zavrel dvere a odišiel. Dostal somsa medzi vyšetrovaných, od ktorých som sa dozvedel, žesom bol v povestnom „domčeku“ a muž s pendrekomsa volá Suchařípa. No a tie volania sú náreky mužov,ktorým sa takto odmenili za ich statočnosť, keďodolávali intrigám, obvineniam a ponukám nakolaboráciu.

Po dvojmesačnom čakaní prišiel ku mne pán,ponúkol mi jabĺčko a predstavil sa ako môj obhajca.Oznámil mi, že v najbližších dňoch mám pojednávanie.Bol som jeho prítomnosťou prekvapený, pretože odmôjho odvlečenia z bytu so mnou nikto nehovoril.Obhajca zalistoval v spisoch s poznámkou, že spisy midať k nahliadnutiu nesmie, no ani on v nich žiadneprevinenie nevidí. Potom dodal: „Prekvapuje ma, že poodpykaní trestu máte byť dodaný z vojenskej väznice dopracovného táboru Mírov ako osoba, ktorá nemákladný postoj k súčasnému režimu.“

Žalobca na súde ma prepadol výrazmi, v ktorýchnechýbala nenávisť triedneho nepriateľa. Ako dokladmojej trestnej činnosti predložil článok o bojovejčinnosti letcov vo Veľkej Británii a doklad o odovzdaní

mojich vojenských povinností po odchode z armády.Dôstojník v hodnosti štábny kapitán prečítalspravodajský posudok, podľa ktorého jasnedokumentoval, kam až dospeli dôstojníci, poddajúc saservilnosti a zrade. Rozsudok znel päť mesiacov väzeniazostreného jedenkrát mesačne tvrdým lôžkom. Nikdysom rozsudok nedostal a nečítal.

V deň môjho odpykania trestu si ma v kanceláriiväznice opäť prevzali dvaja páni v známom oblečení aodviedli ma autom do Bartolomejskej ulice. Tam som pomesačnom čakaní dostal dekrét, v ktorom som bolurčený na dva roky do pracovného tábora na Mírove.Nasledujúci deň ma tam eskortovali.

MUČENIEHovoriť o Mírove po viac ako päťdesiatich rokoch

bolo by nosením dreva do lesa, informácií o tomtotábore má už verejnosť dosť. No niekoľko slov naosvieženie pamäti azda nezaškodí.

Bol štvrtok 8. júna 1950. Teplý slnečný deň.Niekoľko z tých, pre ktorých sa našla pracovná činnosť,tĺkli monotónne kladivkami. Tí, čo práve nepracovali,boli myšlienkami u svojich najdrahších alebo hovorili oneistej budúcnosti. Ďalší počítali kroky a kilometre vnekonečnom chodení sem a tam. Kápo Jozefus dostal

[ PRÍBEH ]

36O b r a n a 4 / 2 0 0 6[ PRÍBEH ]

príkaz zhromaždiť nás na poschodí v mieste, kde malslužbukonajúci dozorca k dispozícii rádiový prijímač.Aby všetci dobre počuli, bol naladený čo najhlasnejšie.V tento deň skončil totiž zinscenovaný súd s dr.Miladou Horákovou v takzvanou záškodníckomsprisahaní proti republike. Došlo k vyhláseniu rozsudku.Bolo otrasné počúvať súdny výrok, ktorý mal byťhrozbou počúvajúcim. Rovnako otrasné boli petíciepracujúcich volajúcich po najvyššom treste a rezolúcieškôl, v ktorých učitelia menom detí žiadali trest smrti.Svetová verejnosť bola zhrozená správou o politickomprocese, v ktorom bola popravená žena. Pre náschovancov (tak nás v tábore volali) to mala byť hodinaprevýchovy.

Zneuctený tým, čoho som bol svedkom aprostredím, v ktorom som žil, rozhodol som sa, že ztábora utečiem. Útek nebol úspešný. Strieľali po mne,ale nezasiahli ma. Po privlečení do kancelárie veliteľasom bol brutálne vypočúvaný a bitý. Musel som sikľaknúť medzi nohy stoličky a ruky si oprieť o ramená.Veliteľ tábora, ktorého sme poznali pod menomOldřich Skála, mi hlavu zovrel medzi kolená. (Pritomskutočné mená dozorcov a funkcionárov tábora smenepoznali, tie mená boli krycie alebo sme ichrozpoznávali podľa prezývok. Ten veliteľ potom podmenom Oliver Koholíček zomrel v Kanade.) Na jedenjeho bok sa postavil jeho zástupca „Mirek“, dnes žije vMohelnici. Z druhej strany stál „Dorastenec“. Ten,ktorý po mne strieľal a ktorého volali Mongol, vymyslel,že ma budú mlátiť remeňmi. No nie ich koženýmičasťami, ale kovovou prackou. Spoluväzni na druhýdeň, keď videli moje telo pokryté otvorenými ranami apodliatinami, ma nemohli spoznať.

VÄZENIE II.Tábor Mírov mal aj pod tlakom medzinárodnej

verejnosti veľmi zlú povesť. Začiatkom júla 1951 holikvidovali. Komisia, pred ktorú som bol predvolaný, mina moje počudovanie provokujúc povedala: „Boli ste vtábore neoprávnene. To hanebný Reicin, exponentrežimu, ktorý sa dostal do nemilosti, v tábore vrajnariadil také podmienky pre život, aby u vás vyvolalnenávisť k ľudovodemokratickému režimu a aby vásmohol vo vhodnej chvíli použiť v protištátnomsprisahaní, ktoré pripravoval. Bolo to všetko absurdné.Povedali: „Preto budete prepustený a Reicinpotrestaný.“ Komunisti začali požierať jeden druhého.Tiež mi povedali, že nesmiem nič hovoriť o pobyte vtábore. „Až príde vhodná doba, budete rehabilitovaný.Akákoľvek individuálna činnosť bude však považovanáza podvracanie republiky,“ nezabudli pohroziť.

Objal som sa so ženou a dcérkou po dvochrokoch. Nastúpil som do prideleného zamestnania akopomocný robotník pri výrobe vaní. Pri jednej zlekárskych prehliadok takmer po roku ma doktorHaluzický, zastupujúci závodného lekára, prekvapilotázkou, od čoho mám také strašné čudné jazvy pocelom chrbte. Odpovedal som mu, ako som k nimprišiel. Krútil mlčky hlavou a obidvaja sme v tichuspoločne uvažovali nad plodmi triedneho boja. On sámbol pritom lekár, ktorý etiku svojho povolania spojovals etikou mravnou. Tak, ako to dokázal aj so svojímbratom v Slovenskom národnom povstaní.

Po celoštátnej konferencii KSČ v roku 1956 sazačali objavovať správy o porušení socialistickéhozákonodarstva z obdobia takzvaného kultu osobnosti.Náznak príchodu politickej jari nám, postihnutým,dával možnosť častejšie sa stretávať. Uvažovalo sa omožnej rehabilitácii. No 11. júna 1958 ma však na

našom dvorčeku čakala ustrašená dcérka so školskoutaškou v ruke. Nesmela si ju ani len odložiť doma.Vedľa nej stál pán, ktorý sa predstavil ako pracovníkštátnej bezpečnosti. Oslovil ma s naliehavou výzvou,aby som s ním odišiel na rýchle vypočutie. Po viac akopolročnej samotke v bratislavskom Justičnom paláci mibol doručený 36-stránkový spis s označením Žaloba.Obsah spisu je širokej verejnosti známy akosprisahanecké centrum Dr. Jozefa Karvaša. V ňom sažalobca bujnou fantáziou snažil zo stretávania ľudípostihnutých socialistickou zlobou vytvoriť tajnéstredisko zločincov. Bolo nás obžalovaných trinásť, ztoho jedna žena. Viacerí sme sa ani len nepoznali. Zatrestný čin velezrady som ma odsúdili k odňatiuslobody na 5 rokov.

Oslavy 15. výročia ukončenia 2. svetovej vojny vmáji 1960 sprevádzala amnestia, ktorá ma vyviedla zcely na desaťročné podmienečné prepustenie. Zasasom dostal pridelenú manuálnu prácu. Ústav pamätinároda by mohol potvrdiť, kde a kým som bolsledovaný. Naďalej som bol permanentne držaný nasmetisku spoločnosti i pod pravidelným dozoromsprevádzaným výsluchmi. Nadýchnuť slobody som samohol až po roku 1989.

ODKAZ DNEŠKU Vážení priatelia, sú chyby a bezprávia, ktoré sa

nedajú len tak zlomiť cez koleno a hodiť za seba.Nedajú sa odškodniť peniazmi. Hrôzy vojnovéhofašizmu a povojnového komunizmu sú i dnes rovnakootrasné, ako boli pred viac ako šiestimi desaťročiami.Dnes už žije málo ľudí, ktorí by z týchto čias mohlipodať necenzurované svedectvo osobných skúseností aposlúžiť budúcemu pokoleniu jasným obrazom ozlovôli tých, ktorých pohrobkovia sa živia nenávisťoufašistických zradcov alebo zákernou sentimentalitoukomunistov. Na Slovensku dospieva generácia, ktoránepozná útlak. Je dôležité odovzdať jej ponaučenie, žesloboda nie je samozrejmosť a zlu musíme čeliť. Pretokým vládzem, budem o tom hovoriť.

Pripravené podľa prednášky genmjr. AntonaPetráka (na povojnovej fotografii si podáva ruku s pre-zidentom Edvardom Benešom) prednesenej na semi-nári Vojaci postihnutí komunistickým režimom v rokoch1948 až 1989, ktorý bol 24. 2. 2005 na MO SR.

Redakčne upravil a skrátil Pavol VITKOFoto autor a archív ap

Príslušníci čs. západných jednotiekPríslušníci západného odboja boli pre komunistov od začiatku budovania čs. armády „tŕňom v oku“ a po

prevzatí moci vo februári 1948 bolo len otázkou času, kedy, ako a v akej miere sa s touto skupinou vedenie KSČvyrovná. V procese následných čistiek to boli práve dôstojníci čs. západných jednotiek, ktorí sa stali hlavnýmterčom tzv. preventívnych represívnych opatrení. Dôstojnícky zbor tejto odbojovej skupiny bol krátko po februáridoslova zdecimovaný a v nasledujúcom období systematicky likvidovaný. Napriek tomu, že ešte tesne pred„Víťazným februárom“ predstavovali dôstojníci západného odboja v počte 837 osôb aspoň 6,3 % celkovéhopočtu dôstojníckeho zboru Československej armády, potom do konca roka 1949 ich zostalo v armáde len 387,t. j. len niečo viac ako 46 % z ich predfebruárového stavu. Tento trend mal pritom trvalo klesajúcu tendenciu azačiatkom roka 1954 ich v armáde slúžilo už iba 155. Ešte horšie obstáli dôstojníci pochádzajúci z kategóriezápadných letcov. Po februári 1948 bola celá táto skupina, podobne ako ich spolubojovníci z radov pozemnýchjednotiek, označená za pre štát nespoľahlivú a po masových postihoch ich nakoniec v roku 1955 zostalo varmáde len 13, t, j, ani nie 3,8 % z ich celkového stavu spred desiatich rokov.

Alex MASKALÍKVojenský historický ústav Bratislava

37O b r a n a 4 / 2 0 0 6

ŠARIK ALADÁR 8„Na medziposchodiach a hore

na vrchole pamätníka sú tabule s

nadpismi v azbuke, ktoré hovoria o

histórii tohto kraja a spomínanej

bitky v roku 1389. Ruština mi nero-

bí žiadne problémy a tak vojakom,

najmä Američanom, Nemcom,

Francúzom, Talianom, ale i Škandi-

návcom objasňujem, čo je tam v

srbčine napísané,“ objasňuje rotná

Durkotová, ktorá v Kosove plní

vlastne aj úlohu turistickej sprievod-

kyne. Aj keď trochu nezvyčajnej, le-

bo ona i návštevníci sú v unifor-

mách.

Slovenským vojakom robí v sú-

časnosti spoločnosť aj štvornohý

kamarát: Šarik Aladár 8, ako znie

oficiálne jeho meno na štítku. Motá

sa okolo vojakov všade, kam sa pohnú. Nad jeho budúc-

nosťou však visí otáznik. Okolie sa doslova hemží besnými

líškami. Miestne orgány už chystali ich hromadný odstrel, ale

doposiaľ sa nenašli pre poľovníkov peniaze. Našim vojakom

tak zostáva jediné, zamedziť styku Šarika s nakazenými

štvornohými „kolegami“ spoza plotu slovenského postu.

GRANÁTY V ŽLTOM DOMESlužba na monumente je v súčasnosti celkom pokojná.

Problémy boli len v čase, keď miestni Albánci vypaľovali

suchú trávu. Vtedy slovenská zásahová skupina musela aj

dva - trikrát denne zabraňovať ohňu, aby sa nedostal do

blízkosti strážneho postu.

Pre Renátu i ostatných vojakov z jej družstva je po

psychickej stránke oveľa náročnejšou služba v školskom

centre v Obiliči.

„Osem hodín sme na jednom mieste. Stretávame tých

istých ľudí. Monitorujeme ich činnosť a dávame pozor, či sa

náhodou neobjavia hľadané podozrivé osoby, ktorých popis i

podobu dostávame od nadriadených orgánov KFOR. Teraz je

tam pomerne pokoj. Až na udalosť z minulého týždňa, keď

sa našli pod žltou budovou dva funkčné ručné granáty. Vtedy

bolo v službe dosť rušno. Človek sa nevdojak vrátil k spo-

mienkam našich predchodcov v misii spred dvoch rokov, keď

boli nepokoje medzi Albáncami a Srbmi a uvedomil si, ako

málo treba, aby sa rozhorela ďalšia možná iskra požiaru. Dosť

ma deprimuje poznanie, že oba národy sa tak nenávidia. Aj

najmenšia udalosť, ktorá by niekde v inej časti Európy

skončila nanajvýš hádkou, tu hrozí prerásť v nekontro-

lovateľné ozbrojené násilie,“ so smútkom v hlase konštatuje

matka dvoch synov: Richarda a Daniela, ktorí na mamu

čakajú spolu s otcom-manželom doma v Michalovciach.

Práve preto, aby boli slovenskí vojaci dobre pripravení na

zvládnutie prípadných nepokojov a násilností, absolvovalo

družstvo rotnej Durkotovej spoločný výcvik v potláčaní davu

spolu s írskymi vojakmi a talianskymi karabiniermi. Na rozdiel

spred dvoch rokov sú dnes na takúto činnosť aj patrične

vybavení a vystrojení.

Samotná Renáta si prišla do Kosova okrem iného vyskúšať

si na vlastnej koži, ako je schopná zvládať záťažové situácie,

keď musí niesť zodpovednosť nielen za seba, ale aj za počí-

nanie svojich podriadených. Zatiaľ sa jej darí. Spokojnosť

s činnosťou jedinej veliteľky mechanizovaného družstva

v 8. slovenskom kontingente misie KFOR v Kosove neskrýval

pri našej návšteve ani jeho veliteľ, podplukovník Gabriel

Kerekeš. „Je spoľahlivá,“ skomentoval jej vojenské aktivity.

Jozef ŽIAK

Foto Michal BURZA

Keď sa vojaci Koloman Pusztai a Ľubomír Doma-

racký, obaja príslušníci prieskumnej čaty trebišovského

tankového práporu dozvedeli, že v Kosove im bude ve-

liť žena, neboli veľmi nadšení. „Prvé pocity boli dosť

zmiešané. Možno aj nadriadení predpokladali, že budú

nejaké problémy, ale nič také sa nedialo. Dnes by som

ju už nevymenil za iného veliteľa družstva. Viacerých

chlapov svojimi skúsenosťami a znalosťami poľahky

schová do vrecka,“ hovorí o svojej veliteľke počas služ-

by na Monumente, pamätníku Bitky na Kosovom poli,

Ľubomír.

Pre rotnú Renátu Durkotovú je prvá zahraničná misia

veľkou výzvou. Rodáčka zo Spišskej Novej Vsi sa po maturite

na gymnáziu vybrala na Považie. V Novom Meste nad Váhom

absolvovala ročnú práporčícku školu, potom prešla praxou

vo vojenských útvaroch v Prešove a v Michalovciach. Tam

najskôr v ženijnom prápore, po jeho reorganizácii v samo-

hybnom delostreleckom oddiele.

118 SCHODOV„Som rada, že sme s chlapcami z môjho družstva veľmi

rýchlo našli spoločnú reč. Pochopili, že keď im velí žena, to

vôbec neznamená zľavy v plnení úloh. Skôr naopak. Hádam

najvyčerpávajúcejšia je práve služba na Monumente. Ťaháme

tu šesťdňové turnusy. Za ten čas máme štyrikrát osem-

hodinové služby na Monumente a štyrikrát v Obiliči. V tomto

období, keď vládlo nepriaznivé počasie aj v Kosove, bola

najhoršia služba priamo hore, na Monumente. Po 118

príkrych schodoch čaká vojakov služba na Oku, čiže na vrchu

pamätníka. Je odtiaľ výborný výhľad po celej centrálnej

kotline aj s hlavným mestom Prištinou i na okolité zasnežené

kopce, ktoré Kosovo oddeľujú od Albánska a Macedónska.

Takýto výhľad je však zaplatený poriadnym vetriskom a

chladom. Po štyroch hodinách hore je človek vyfúkaný až –

až. Preto sme museli vojakov niekedy striedať aj častejšie,“

hovorí 29 -ročná Renáta o službe na pamätníku.

Podľa nej, keď je trochu lepšie počasie, na pamätníku

majú stále návštevníkov. Najmä vojakov KFOR. Všetci sú

zvedaví, ako vyzerá miesto, pre ktoré vzniká toľko rozporov

medzi Srbmi a Albáncami. Pre jedných je to národné

pútnické miesto, druhí by ho najradšej zrovnali so zemou.

Tak, ako to urobili aj s priľahlými objektmi, ktoré pred časom

tvorili komplex pamätníka.

Kosovskáveliteľka

[ ŽENY V REZORTE ]

38 [ KULTÚRA ] O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Súčasťou organizačnej štruktúry Kultúrneho a meto-dického centra OS SR Trenčín je Posádkový klub OS SRBratislava. O zameraní, úlohách a poslaní klubu sme saporozprávali s jeho vedúcou pani Antóniou Papčovou.

„História nášho osvetového zariadenia siaha až do ob-dobia prvej Československej republiky. Vtedy sa nabratislavskom Námestí Slobody vytvorilo takzvané Vojenskézátišie. Bolo to miesto určené ako na osvetu, tak aj nazábavu mužstva miestnej vojenskej posádky,“ objasnila A. Papčová. Prvý Posádkový klub vznikol v hlavnom meste naMiletičovej ulici v roku 1970. Odvtedy prešiel rôznymipersonálnymi reorganizáciami a niekoľkokrát zmenil názovaj miesto svojho pôsobenia. Z množstva akcií, ktorépracovníci klubu počas bohatej histórie pripravili, môžemepripomenúť napríklad organizovanie útvarových a zväzko-vých kôl Armádnej súťaže umeleckej tvorivosti, letnýchfestivalov na Štrkoveckom jazere a pod Devínskym hradom,hudobné prehliadky na Šafárikovom námestí, silvestrovskézábavy či posádkové plesy pre vojakov a ich rodinných prís-lušníkov. Ako spoluorganizátori vystupovali aj pri orga-nizovaní májových vojenských prehliadok, slávnostnýchvojenských prísah, osláv výročí Slovenského národnéhopovstania a mnohých ďalších akcií celoslovenského čimedzinárodného charakteru. Od marca roku 2002 pôsobítoto vojenské kultúrne zariadenie pod názvom Posádkovýklub OS SR Bratislava so sídlom v Hurbanových kasárňach.

POSLANIE VERZUS PROBLÉMY„Ako sa ukázalo, presťahovanie do týchto kasární nebolo

najšťastnejším riešením. Klub sa etabloval v priestorochbývalých krajčírskych dielní a skladov naturálnych súčiastok,čím sa radikálne zmenšili priestorové možnosti a znížilštandard, čo sa pochopiteľne odrazilo aj na samotnejčinnosti klubu,“ konštatuje A. Papčová, ktorá je vo funkciivedúcej od roku 2004. V súčasnosti Posádkový klubBratislava disponuje dvomi miestnosťami, takzvanými „sa-lónikmi“ s kapacitou 22 - 24 miest, vestibulom s 24 mies-tami a bufetom s kapacitou 38 miest, čo - ako ukazujekaždodenná prax - pre potreby vojenskej posádkydislokovanej v hlavnom meste SR zjavne nepostačuje. Anizďaleka totiž nedosahuje štandard podobných vojenskýchzariadení v hlavných mestách okolitých štátov.

„Rozkazom Veliteľa posádky nám boli v roku 2004pridelené ďalšie priestory v Hurbanových kasárňach. Plá-

Hudobná skupina BG Time Salónny orchester Afrodíté Hudobná skupina Pontoňáci Klub turistov Klub zdravotnej telesnej výchovy Tanečná škola A-ZET Klub plastikových modelárov Bratislava

Kontakt:Posádkový klub BratislavaKollárovo námestie č. 10832 31 Bratislava 3tel.: 0960 328 716, 0960 328 766

KLUBY A KRÚŽKY PÔSOBIACE POD ZÁŠTITOU PK BRATISLAVA:

Blýska sa na lepšie časy?S cieľom zabezpečiť požadovanú úroveň a efek-

tívitu Posádkového klubu, kultúrneho a spoločenské-ho vyžitia príslušníkov ozbrojených síl v posádke Bra-tislava odsúhlasil náčelník Generálneho štábu OS SRrealizáciu navrhovanej výstavby a rekonštrukciu pries-torov Posádkového klubu na prízemí sekcie „A“ Hur-banových kasární. Mali by sa rekonštruovať v roku2007.

Keďže počty členov niektorých klubov prevyšujú aj dvestovky a priestorové možnosti PK neumožňujú uskutočňovaťkompletné členské schôdze (pre maximálnu možnú kapacitupriestorov PK), využívajú sa priestory klubu prevažne nazasadnutia výborov jednotlivých KVD,“ objasnila A. Papčová.V priebehu minulého roku sa v priestoroch PK uskutočnilospolu 134 rôznych spoločenských stretnutí, na ktorých sazúčastnilo spolu 3208 priateľov klubu. Pozitívne je, že sapriestory PK začínajú využívať aj na služobné zamestnania a odborné zhromaždenia.

Vladislav VAVRINECFoto archív PK Bratislava

novali sme v nich vytvoriť nové klubové miestnosti hlavne prečinnosť klubov vojenských dôchodcov a nových krúžkov.Nepodarilo sa. Už vo februári nasledujúceho roku nám bolačasť pridelených priestorov odobratá pre potrebyregrutačného strediska,“ dopĺňa A. Papčová. Dodáva: „Prá-ve sme zrealizovali rekonštrukciu sociálnych zariadení a kuchynky, no v budúcnosti by sa žiadala aj výmena a opra-va okien, dverí, podláh, elektroinštalácie, klimatizácie a skul-túrnenie interiérov klubu.“

Posádkový klub napriek stiesneným priestorovýmmožnostiam šíri kultúrne hodnoty v prospech profesio-nálnych vojakov a zamestnancov, ich rodinných príslušníkov,vojenských dôchodcov a veteránov, ako aj rodinnýchpríslušníkov vojakov pôsobiacich v zahraničných operáciách.

Poskytovaný kultúrno - spoločenský servis pre efektívnetrávenie voľného času sa realizuje prostredníctvom rôznychkrúžkov a klubov záujmového vzdelávania. K dispozícii jeservis Vojenskej osvetovej knižnice a Distribučného video-strediska. Ako sme sa od šéfky klubu dozvedeli, prepríslušníkov ozbrojených síl sa v zmysle Štatútu posádkovéhoklubu priestory a služby spojené s uspokojovaním ichkultúrno - spoločenských potrieb poskytujú bezplatne.

Pracovníci klubu v spolupráci s veliteľstvom bratislavskejposádky, Ministerstvom obrany SR, Generálnym štábom OSSR a ostatnými vojenskými útvarmi v posádke tiež kooperujúna rôznych podujatiach. Za všetky môžeme spomenúťnapríklad medzinárodné festivaly vojenských hudieb,reprezentačné plesy, zabezpečovanie oficiálnych zahra-ničných vojenských návštev, či oslavy rôznych historických a štátnych výročí.

ČO VRAVÍ ŠTATISTIKA„Pri PK Bratislava systematicky pracuje sedem krúžkov,

v ktorých pôsobí takmer 170 členov od predškolského až poseniorský vek. Aktivitou prekypuje aj jedenásť klubovvojenských dôchodcov (KVD), ktoré majú spolu 1041 členov.

POSÁDKOVÝ KLUBBRATISLAVA

39[ ŠPORT ]

VIZITKAMeno: Klaudio FarmadínHodnosť a titul: rotmajster, Mgr.Vek: 27 rokovZnamenie: baranŠportový klub: VŠK Dukla B. BystricaŠportový vzor: Waine Otto - viacnásobný

majster sveta v karateŽivotné krédo: „Raz si hore, raz dolu“ Obľúbené jedlo: pečená hus s lokšamiZlá vlastnosť: pohodlnosťStav: slobodný Kontakt: www.farmexkarate.sk

Vojenský šport úspešne reprezentuje od roku 2002,keď po vyštudovaní telesnej výchovy naUniverzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbortrénerstvo, nastúpil do banskobystrickej Duklyna základnú vojenskú službu. Po jej ukončenízostal v klube rok ako občianskyzamestnanec. Profesionálnym vojakom jeod roku 2004.

SKLAMANIE A SATISFAKCIADvadsaťsedemročný karatista

berie život v zmysle filozofie „Raz sihore, raz dolu“ a nemá rád premárne-né šance. Jedna taká sa ale spája práve s érou „vojenčiny“.

„Vtedy som mal obdobie, keď som vyhrávaljednu súťaž za druhou. Víťazné ťaženie somzamýšľal ukončiť na majstrovstvách Európy, ale v súboji s anglickým súperom urobil som v treťomkole, tri sekundy pred koncom, detskú chybu a prišieltak o medailu. Dodnes ma to mrzí. Mal som takúvýbornú formu, že som vtedy mohol byť majstromEurópy,“ zdôveril sa Klaudio. Istého zadosťučinenia sadočkal o dva roky neskôr na MS v mexickomMonterrey. V zápase o bronzovú priečku s japonskýmsúperom sa mu v poslednej sekunde súboja podarilo zakop do hlavy získať bodovú prevahu a vyradiť týmjedného z horúcich kandidátov na titul.

Klaudio Farmadín dosahuje úspechy aj v inej ob-lasti. Je trénerom prvej triedy a spolu s otcom Rudolfomtrénujú vo svojom Karate klube Farmex Nitra prívr-žencov tohto bojového umenia od tých najmladších ažpo seniorov. Najčerstvejší trénerský triumf docielil v pos-

ledný februárový víkend, keď jeho zverenec, sedem-násťročný Filip Fogada získal v Podgorici (Srbsko a Čier-na Hora) titul majstra Európy v juniorskej kategórii do 60 kg.

„V súčasnosti sa plne sústredím na novembrovéMS a už prebiehajúce nominačné zápasy. Prípravu misíce sťažuje poranenie menisku kolena z novembraminulého roka, ale pevne verím, že pre slovenský vo-jenský šport získam ďalšie ocenenia a ešte sa mi podaríprerušiť tú svoju bronzovú sériu“, prezradil najbližšieplány Klaudio Farmadín.

Vladislav VAVRINECFoto archív K.F.

Doma aj v zahraničí ho poznajú. Už niekoľkorokov úspešne reprezentuje vojenský šport jeden znajlepších slovenských karatistov, príslušníkVojenského športového klubu Dukla BanskáBystrica - rotmajster Klaudio Farmadín.

Do povedomia športovej verejnosti sa zapísal v roku 1994 ziskom dorasteneckého titulu majstraSlovenska v športovom karate. Odvtedy sa v jeho zbier-ke nahromadilo niekoľko desiatok medailí a ocenení z rôznych slovenských aj medzinárodných podujatí. Lenz majstrovstiev sveta a Európy ich má vyše dvadsať.Všetky si cení rovnako. Napriek nesporným úspechomhovorí: „So športovým talentom som sa nenarodil“.

Z „DREVA“ MAJSTROM„Ku karate ma priviedol otec, ktorý je mojím

trénerom už od šiestich rokov,“ zdôveril sa Klaudio.„Nemal to ale so mnou jednoduché. Športové vlohy michýbali. Bol som vraj totálne drevo,“ dodal s úsmevomrodák z Nitry. Možno vďaka práve otcovej neústup-čivosti a trpezlivosti sa z Klaudia stal športovec, ktoréhomédiá označujú za najlepšieho slovenského karatistustoročia. Napriek tomu, že z akademických maj-strovstiev sveta má niekoľko žltých kovov, z týchnajvýznamnejších podujatí – MS a ME v organizáciiWKF (Svetovej federácie karate) sa mu doposiaľ po-darilo získať vždy „iba“ bronz - na MS dvakrát, na MEpäťkrát. Najčerstvejšiu bronzovú medailu si doniesol zoSvetových hier v Nemecku minulý rok.

Je dosť slovenských športovcov, ktorí dosiahlivýznamný úspech. No málo takých – a medzi nich saKlaudio Farmadín právom zaraďuje, ktorí dosahujúvýrazné úspechy počas dlhoročnej aktívnej činnosti.

Vydretý talent

40O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Veľkonočné sviatky sú v prvom rade sviatky viery. Prečo práve viery? Lebona Kalvárii, kde bol Pán Ježiš ukrižovaný, sa zdalo, že všetko v jeho živote a vživote apoštolov je prehraté. Že sa nestáva víťazom, ale porazeným. Tútomyšlienku umocňoval fakt, že bol ukrižovaný ako posledný zločinec, ktorý viselmedzi dvoma lotrami. Nedeľné ráno bolo ránom, ktoré vlialo nádej a prebudiloistotu u apoštolov a ostatných ľudí, ktorí ho poznali a z jeho smrti bolisklamaní. Ježiš vstal z mŕtvych, jeho hrob je prázdny a zjavil sa svojim najbližšímako žijúci s osláveným telom, tak by asi znela správa v našich médiách dnes.

Všimnime si, komu sa Pán Ježiš po zmŕtvychvstaní zjavil. Možno by smečakali, že sa zjaví svojim nepriateľom ako bol predseda židovskej VeľradyKajfáš, ktorý zinscenoval celý proces a dovolil, aby ho bili päsťou, navyšepripustil falošných svedkov. Alebo že sa zjaví Pilátovi, ktorý potvrdil výrokVeľrady, že Ježiš musí zomrieť. Podobne, aj napriek našim očakávaniam,nezjavil sa ani vojakom, ktorí ho bili a napokon ukrižovali, ale ani zástupu,ktorý bol zmanipulovaný, zabudol na všetky svedectvá, ktoré pre nich urobil avolal: „Ukrižuj ho, Ukrižuj.“

Ježiš sa v nedeľné Veľkonočné ráno zjavil a ukázal Márii Magdaléne,ženám, učeníkom. Zjavovaním sa týmto osobám ukázal, že nechce sa anipomstiť, ani vytvárať senzácie, ani presviedčať tých, ktorí sa presviedčať nedajú.Zjavil sa len osobám, o ktorých vedel, že mu uveria. Chcel si získať takýchsvedkov, ktorí budú ochotní vydať svedectvo o pravde zmŕtvychvstania. Odnepriateľov to nemohol očakávať.

Veľkonočné sviatky sú zároveň sviatkami radosti aj napriek tomu, žemnohí neveriaci hlásajú, že kresťanská viera prekáža človeku radovať sa. Napr.severský básnik Ibsen tvrdil, že viera ma pôžitok zo stonania. Anatole Francenapísal, že viera popiera život. Nemecký filozof Nietsche vyhlásil, že viera„preklína život“. Sv. Otec Pavol VI. vyvracia negatívne myšlienky spomínanýchautorov v spise s názvom „Radujte sa v Pánovi“ a píše, z čoho sa máme voviere radovať. Napríklad z toho, že žijeme, že sme zdraví, zo svedomitej práce,zo splnenej úlohy, z vykonanej služby, z priateľstva, zo spoločenstva, z lásky, zušľachtilej ľudskej tváre, z umenia, zo športu, z krásnej prírody.....

Na záver chcem vysloviť jedno prianie. Kiež Veľkonočné tajomstvopomôže prebudiť v srdciach bijúcich pod zelenou a modrou uniformou vieru aživotnú radosť z nej. Pekné sviatky.

Mjr. František POČUREKGen. vikár OS a OZ SR

Sviatky viery a radosti[ S

LOVÁ

ŽIV

OTA

]

[ RÔZNE ]

OV SZPB má veľmi dobré kontakty s vyššími veliteľstvami v posádkeTrenčín. Umocňuje ich ešte spolupráca s Klubom vojenských veteránov Zväzuvojakov SR. Všetky tri zložky (Zväz, Klub, armáda) i štátne a samosprávne orgá-ny v posledných rokoch úspešne organizujú podujatia k významným výročiamoslobodenia našej vlasti. Pripomenuli sme si výročie Kragujevackej vzbury a stévýročie narodenia veliteľa povstaleckej armády za SNP generála Jána Goliana.Armáda v Trenčíne materiálne podporila i vydanie publikácie o pamätníkoch 2. svetovej vojny.

Darí sa plniť aj ďalší cieľ - vťahovať širšiu verejnosť do podujatí odbojárovna zachovanie odkazu SNP, na včasné reakcie na rôzne negatívne javy v spo-ločnosti, prejavujúce sa snahami o propagáciu neofašizmu, rasizmu, ktoréneraz ústia do trestných činov. Kolektívnym členom Klubu je aj krajská Jednotadôchodcov Slovenska, ktorá mobilizuje svojich členov k účasti na odbojárskychpodujatiach. Sály Domu armády, pietne miesto umučených na trenčianskejBrezine, podujatia v obciach sú čoraz viac navštevované občanmi. Teší najmäzvýšený záujem mládeže. Klub vojenských veteránov formou sponzorstva vminulých rokoch podporil aj organizáciu SZPB. Na VČS Klubu bol zvolený novýpredseda. Stal sa ním plk. v. v. Ing. Pavol Racz.

Alfonz BUČKO

Osožná spolupráca

V OBRANE č. 2/2006 došlo k nedorozumeniu pri prezentovanífunkcie plukovníka Juraja VÝROSTKA. Jeho súčasná funkcia jezástupca národného vojenského predstaviteľa v SHAPE.

Upresnenie

Takýto nadpis, vlastne časť žalmu 130, je na pamätnej drevenej tabuli, ktorú 1.marca pri slávnostnej svätej omši v kaplnke požehnal hlavný kaplán Armády Českejrepubliky podplukovník Tomáš Holub spolu s českým kaplánom 8. českéhokontingentu AČR v misii KFOR v Kosove na veliteľstve MNTFC v Prištine poručíkomPetrom Němcom a vojenským kaplánom na základni v Šajkovaci plukovníkomMarkom Trochanom.

Tabuľa, venovaná pamiatke 42 slovenských obetí leteckej katastrofy z 19.januára tohto roku od českých kolegov, je umiestnená napravo od oltára. Pod ňouje zoznam obetí a horiaca sviečka. Iniciátorom a zároveň autorom tohto diela jepodpráporčík Milan Líbal, ktorý v základni pôsobil v roku 2004. Vtedy spolus bývalým kaplánom česko-slovenského kontingentu nadporučíkom JaroslavomJordánkom dotváral celý interiér kaplnky. Na svätej omši a umiestnení pamätnejtabule sa zúčastnil aj veliteľ 8. slovenského kontingentu v misii KFOR v Kosovepodplukovník Gabriel Kerekeš.

Jozef ŽIAKFoto Michal BURZA

Do redakcie OBRANY sme dostali ohlas, z ktorého vyberáme:Ako bývalý politický väzeň som sa zúčastnil na seminári o väznení a prenasledovaní

vojakov komunistickým režimom 24. februára v objekte MO SR, na ktorom každýúčastník dostal aj časopisy „Obrana“.

Tým, že nie som najmladší – čítal som vojenské časopisy za prvej republiky a pos-tupne aj v ďalších štátnych zriadeniach – tak som aj tieto bral so zafixovanou preds-tavou. Bol som však milo prekvapený. Obrana nepôsobí vojensky skostnatelo, ale opač-ne. Jeho pestrý obsah, aj keď odborný, vyznieva ľahko a sviežo. Gratulujem.

Na seminári odznelo niekoľko prejavov tých, ktorí vlastnými zážitkami analyzovalihĺbkovú zločinnosť protizákonného konania komunistického režimu. Sám som bolodsúdený na trest smrti – premeneného na doživotie a vo väzení bol som bez niekoľkodní 16 rokov... Prečo to píšem? Súčasná mladá generácia je plánovite odtrhnutá od his-tórie, čo je určite na jej škodu. Historici a osveta výchovne zanedbávajú toto drastickénárodné obdobie, myslím II. svetovú vojnu, Povstanie a postupne až do roku 1990.

Preto navrhujem, či by sa nedali zorganizovať neformálne stretnutia s mladými (ajkeď už profesionálmi) vojakmi. Verím, že by to mohlo byť obohatením pre ich profesio-nálny život...

J. FABOK, Veľký Lapáš

História rezonuje

Z hlubin k toběvolám Bože

41O b r a n a 4 / 2 0 0 6

- Vieš, prečo mlieko obsahuje tuky?

- Nie.

- Aby krava nevŕzgala, keď ju doja.

❋❋❋

- Ocko, povedz mi, čo to znamená čestný titul?

- Tak to je, napríklad, keď mamka hovorí, že

som hlava rodiny.

❋❋❋

Chlapec po prvýkrát navarí frajerke obed. Po-

čas hlavného chodu sa frajerka spýta:

- To mäso je z konzervy, zlatko?

- Áno, miláčik. Bol tam nadpis “Pre vášho milá-

čika” a vedľa toho taký chutný psík.

❋❋❋

- Včera som bola s mužom na dražbe.

- Nehovor, a koľko si zaň dostala?

❋❋❋

Zhovárajú sa Fero a Mišo. Fero vraví:

- Ráno som išiel po ulici a tu zničohonič

ma zasiahla plechovka rovno do hlavy.

- A čo v nej bolo?

- Nič.

- A v plechovke?

❋❋❋

- Novák, to si ty? Do pekla, ty si sa ale

zmenil! Brada, brucho... Nevidel som ťa

už vyše 140 rokov!

- Ja sa ale nevolám Novák!

- Tak ty si aj meno zmenil?

6 x odpovedz1) Významná osobnosť starovekého

obdobia Tukydides bol: a) Grécky filozofb) Aténsky historikc) Polynézsky cisár

2) Vynikajúci francúzsky generálNapoleon Bonaparte žil v rokoch: a) 1769 - 1821b) 1806 - 1852c) 1821 - 1893

3) Alfred B. Nobel bol: a) švédsky vedecb) vynálezca parného stroja

nemeckého pôvoduc) francúzsky astronóm

4) V preklade anglické slovné spoje-nie „war whoop“ znamená: a) prekonávanie drôtených

zátarasov prískokmi b) tepelná úprava pokrmuc) vojenský bojový pokrik

5) Odborná výcviková škola pozem-ného vojska sídli v:a) Košiciachb) Martinec) Banskej Bystrici

6) Minister obrany SR vyhlásil ajtento rok anketu Vojenský činroka. Ide už o jej: a) štvrtý ročníkb) siedmy ročník c) deviaty ročník

Správne odpovede: 1b, 2a, 3a, 4c, 5b, 6c.

Vrátna dolina v pohorí Malej Fatry satúto zimu hemžila nielen tisíckami lyžia-rov, ale aj desiatkami filmárov. Tvorcoviapripravovaného celovečerného filmu s názvom Rozhovor s nepriateľom sirozložili hlavný stan v Terchovej. Mladíslovenskí herci, mladý slovenskýrealizačný tím, mladí producenti a k tomuprekrásna slovenská príroda – to všetkosa vo februári a v marci zlievalo dodesiatok filmových sekvencií. Rozhovor snepriateľom vzniká na motívy novelyvojnového reportéra slovenského pôvodua zakladateľa izraelskej kinematografieLeopolda Laholu. Príbeh sa odohráva naSlovensku v posledných dňoch 2. svetovejvojny.

„Chceli sme vypovedať o tejto dobeaj v kontexte so súčasným terorizmom a agresivitou. Ako najideálnejší spôsobsme našli spojitosti 2. svetovej vojny a sú-časných konfliktov vo svete. Jeden z ak-centov je, že práve naša krajina pros-tredníctvom svojich vojakov v misiáchbráni mier,“ hovorí režisér Patrik Lančarič.Producent Marek Veselický dopĺňa: „Prá-ve Ministerstvo obrany SR nám v tomtosmere vyšlo v ústrety a sme mu za to nes-mierne vďační.“ Film Rozhovor s nepria-teľom by sa po premiére na Slovenskumal objaviť aj na festivale Berlinare 2007.

Miroslav MINÁRFoto Bernard ROŠTECKÝ

[ ODDYCH ]

Rozhovor s nepriateľom

ZASMEJME SA ...

42O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Nebrať spravodlivosť do vlastných rúk...

Malária „strieľala“Omar H. sa prisťahoval na Slovensko v roku 1999, podnikal v rôznych odvetviach, darilo sa mu v jeho

obchodíku predajom mobilných telefónov a napokon v roku 2004 dostal naše štátne občianstvo.Orgány vojenskej územnej správy nelenili a v roku 2005 ho povolali na výkon povinnej vojenskej služby,hoci už mal 38 rokov a pre naše ozbrojené sily, najmä z hľadiska jazykovej bariéry a žiadnej odbornostibol nepoužiteľný. Tak ho na útvare poverovali iba sem-tam upratovacími prácami, ale väčšinu času strávilna rôznych vyšetreniach vo vojenskej nemocnici.

Počas výkonu vojenskej povinnej služby zveril vedenie obchodu svojmu priateľovi a v tom časeobchod vykradli traja páchatelia, ktorí boli neskôr odhalení. Škoda predstavovala 21 mobilnýchtelefónov v celkovej hodnote vyše 100.000,- Sk. Keďže páchatelia boli známi, Omar H. si jedného znich, Martina S., vybral, tak ako to zákon aj umožňuje a žiadal ho o náhradu celej škody. Martin S. musíce vrátil 11 mobilných telefónov, no potom sa mu začal vyhýbať a odmietal zvyšok škody uhradiť. Dňa22. februára 2005 v čase asi o 18.00 h Omar H. Martina S. stretol v Košiciach a opätovne ho žiadal onáhradu spôsobenej škody. Martin S. sa vyhováral na zlú finančnú situáciu, ale Omar H. si všimol, že naruke aj na krku má pomerne hodnotné zlaté retiazky a používa kvalitný mobilný telefón. Požiadal tedaMartina S., aby mu v rámci náhrady škody odovzdal mobilný telefón a aspoň jednu zlatú retiazku z krku.Spolu odišli do obchodíku Omara H., kde mu uvedené veci Martin S. odovzdal. Následne však MartinS. po určitom čase oznámil na polícii, že Omar H. ho za použitia noža olúpil. Po následnom vyšetrovaníbol Omar H. vojenským prokurátorom obžalovaný pre trestný čin lúpeže so zbraňou podľa § 234 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., účinného do 31.12.2005.

Keďže však pri udalosti neboli prítomní žiadni svedkovia a stálo tu tvrdenie Omara H. proti tvrdeniuMartina S., ktorý navyše vo svojich viacerých výpovediach mal rôzne nezrovnalosti a rozpory, Vojenskýobvodový súd Prešov v rámci zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného” vojaka v zál. OmaraHassana spod podanej obžaloby oslobodil.

Plk. JUDr. František KOVÁČ

Afrika je krásna, ale aj nevyspytateľná a neraz nebezpečná.Spomínam si na rok 1993, kedy bola vojna v Angole v takom štádiu,že väčšinu krajiny, vlastne obkľúčených miest, bolo možnézásobovať humanitárnou pomocou len letecky. My, vojenskípozorovatelia, sme lietali s týmito zásobovacími lietadlami zväčša s potravinami, aby sme počas vykladania aspoň čosi zistili. Alenebolo radno príliš sa vzdialiť od lietadla. Takže za veľa to nestálo.Počas letu som si vždy ľahol hore na vrecia s ryžou, dúfajúc, že prizásahu zdola to zachytí črepiny a potom sa uvidí. OSN sa snažila byťnestranná, preto okrem obkľúčených vládnych miest zásobovala ajpovstalcov UNITA. Jedného dňa ma zavolali: „Ty si z východu,dohovoríš sa po rusky, máme incident, ideme vyšetrovať.“

Stalo sa toto: Na jednom letisku v rukách UNITY pri rolovaní na„stojánku“ prekvapila pred vyložením ruskú posádku An-26 streľba z guľometu. Behom chvíle sa pridali aj ostatní s Ak-47 v okolí.Lietadlo urobilo okamžite otočku a bez rolovania na koniec dráhynúdzovo odštartovalo a vrátilo sa do Luandy aj s nákladom. My,vyšetrovacia komisia, sme počítali zásahy. Keď sme napočítali okolo200 dierok, vzdali sme to. Počítajte dierky v site. Lietadlo vraj zrušili,ale bol to zázrak že nikto z posádky nebol mŕtvy, iba ranení - a lietadlo doletelo. A vysvetlenie predstaviteľov UNITY? Údajneguľometník mal maláriu, dostal práve halucinácie a zdalo sa mu, žetreba strieľať. Nuž a ostatní sa pridali...

Miroslav ŠOTER

[ SÚD

NIČK

A ]

[ PRÍ

BEH

]

[ ODDYCH ]

menonórskych

kráŲov

jedovatýplynný

chemickýprvok

Autor:VojtechKúkoŲ

keŋ

býv. minis-ter obrany

SR

grécko-katolík

hudobníkkt. cviľí sosólistami

menoChaľa-turjana

ženskýľasopis

cit. žiaŲu,zúfalstva

literárnelisty

obyvateŲAónie

prídunaspäƏ

stvoriteŲ(bibl.)

francúzskyvýrobca

lieľiv

ostrov vkaribskom

mori

uviedolrozmeryzízalo(expr.)

smelá,odvážna

pripravujúsi batožinuna cestu

odborovýzväz

otravnélátky

kráľajú sbremenom

spievalo(bás.)druh

kozorožca

2

chem. zn.titánu

prezentlyžiarskavetrovka

obeƏKaina(bibl.)

formálnecviľeniev karate

chem. zn.argónu

len

filmovýmimozem-

šƏanpopevok

básnickýzápor

priliepame

vanád,po ľesky

let vtáka

sídlo vNigérii

znaľkasalámy

uľiteŲ(zastar.)

ľes. výrob.nábytku

franskýkupec,vodca

Slovanov

poľareniepohŲadom

má meniny30. 1. popravca

UnionNations

EĽV okr.Trnavy

Autorvýroku:AliqhieriDante

Pomôcky:Aku, Baj,Aron, Etalá, tar

koniec(hovor.)

boháľ,statkár v

stred. Ázii

kmotor, po poŲsky

pod, pomaŋarsky

OBRANA

OBRANA

švédskahudobnáskupina

praobyv. N. Zélandumax. výška

letu liet.

1

43O b r a n a 4 / 2 0 0 6

Memoriál padlých

Koniec pre USS Kennedy?

Armádny magazínv Slovenskej televíziiPROFESIONÁL

uvidíte v premiére každý štvrtok naDvojke o 19,55 h, v repríze v piatok

na Dvojke o 9,45 h.

Rozhlasová relácia PLNÁ POĽNÁ, i keď

už polstoročná, je stále svieža relácia

o vojakoch a nielen pre vojakov. Každý

piatok sa na vás o 21,05 h tešia na

najpočúvanejšej stanici Rádio Sloven-

sko Miroslav Minár, Bernard Roštecký

a Petra Repková.

Pentagon žiada vyradenie lietadlovej lode USS John F. Kennedy s konvenčným pohonom.Viacerí senátori a kongresmani túto požiadavku teraz podporujú, hoci predtým boli proti.CV-67 Kennedy totiž operačne nenasadili od roku 2004 a potrebné opravy by si vyžiadali 2 až 3 miliardy dolárov. Tieto peniaze možno využiť na stavbu viacerých nových lodí, napr.pre pobrežné operácie, ktoré námorníctvo v súčasných podmienkach potrebuje viac.

Loď CV-67 Kennedy začali stavať v roku 1964, do služby vstúpila o štyri roky neskôr.Najčastejšie operovala v Stredozemnom mori. Jej stíhačky F-14 zostrelili 4. januára 1989 dvalíbyjské MiG-23. V roku 1991 z jej paluby podnikli 2895 bojových letov proti Iraku. V 90-tychrokoch však prišli škrty peňazí na údržbu a modernizáciu a technický stav lode sa postupnezhoršoval. Teraz ju pravdepodobne čaká definitívny koniec.

Námorníctvo USA by z úsporných dôvodov veľmi rado vyradilo okrem CV-67 Kennedy ešte

jednu lietadlovú loď (CV-63 Kitty Hawk má tiež konvenčný pohon, ostatných desať nosičov mánukleárny pohon). To by sa už zrejme stretlo s príliš silným odporom priemyselnej lobby.

Dĺžka 315 metrovŠírka letovej paluby 77 metrovVýtlak (plný) 82 000 tonRýchlosť 30 uzlov (54 km/h)Posádka 3117 námorníkov, 2480 príslušníkov letového personáluPočet lietadiel 85

Miroslav BARIČFoto US Navy

Druhý ročník streleckého Memoriálu na počesť padlých vojakov Ozbrojených síl

SR v mierových a pozorovateľských misiách a vo vojenských operáciách v zahraničí

sa uskutoční 1. mája 2006 v areáli vojenského útvaru v Seredi. Zúčastnia sa na ňom

trojčlenné družstvá a strieľať sa bude z pištole, ktorú poskytnú organizátori.

Podujatie organizuje občianske združenie UN-Veteran Slovakia v spolupráci s Odde-

lením vojnových veteránov a vydávania osvedčení MO SR. Záštitu nad ním má

prezident a hlavný veliteľ OS SR Ivan Gašparovič.

Záujemcovia sa môžu prihlásiť na faxovom čísle 031/789 49 24 alebo tel. číslach

031/789 46 22 resp. 0903 431 680 (Dušan Ščevík, viceprezident UN-Veteran a pred-

seda OV).

Súčasťou memoriálu bude prehliadka vojenskej techniky, fotovýstava archívnych

aj aktuálnych fotografií z misií a výstava insitných malieb dolnozemských Slovákov.

( r )

[ RÔZNE ]