Ničivé katastrofy

1. Tsunami

• Voda pokrýva takmer tri štvrtiny zemského povrchu. Vyše 97 % z jej množstva sa nachádza v štyroch svetových oceánoch Zeme : Tichom, Atlantickom, Indickom a Severnom ľadovom oceáne.

•  

• Zemetrasenia, zosuvy pôdy a sopečné erupcie pod oceánom môžu vytvoriť obrovské vlny zvané tsunami (Japonský názov pre vlnu vytvorenú zemetrasením). Tieto vlny (niekedy nesprávne nazývane prílivové vlny) môžu byť vysoké vyše 60 metrov a dlhé až do 160 kilometrov a pohybovať sa môžu rýchlosťou až 800 kilometrov za hodinu. Interval medzi jednotlivými vlnami sa pohybuje od 5 minút po niekoľko hodín. Sú ničivé na pobreží a hlavne v zálivoch, kde sa vlny zdvíhajú ako mohutná vodná stena, zaplavujúca a devastujúca prímorské pásmo.

• Tsunami sa najčastejšie vyskytujú pri brehoch Japonska, kam prichádzajú z Tichého oceánu. Ak tsunami zasiahne plytčinu blízko pri pobreží, vytvorí sa až do výšky 25 metrov a spôsobí veľkú škodu.

• Pokiaľ hodíte do rybníka kameň, bude sa smerom od miesta, kde kameň spadol do vody, pohybovať vlnenie vody po hladine. To sú vlny. Vlna neznamená nejaký pohyb vody z jedného miesta na druhé, aj keď niektoré čiastočky vody sa môžu pohybovať sem a tam. Vlna znamená pohyb povrchovej vody hore a dole. Väčšina vĺn sa vytvára trením medzi vetrom a vodou, ako vietor vanie po povrchu oceánu. Toto trenie strháva povrchovú vodu a spôsobuje jej pohyb. Čím rýchlejšie vietor fúka, tým vyšší je pohyb vĺn hore a dole.

Príčiny tsunami

• :• Podmorské zemetrasenie – chvenie a prepadnutie morského dna zapríčinené

zemetrasením sa prenáša do vody, ktorá vytvára vysoké vlny.

• Zosuv pôdy – náhle zrútenie morských brehov a usadenín na podmorských svahoch vyvolá vzdutie hladiny.

• Podmorská sopka – najničivejšie tsunami sú dôsledkom výbuchu podmorskej sopky spojeného s tlakovou vlnou, miestnym zemetrasením a chŕlením lávy.

• Škody, ktoré spôsobujú obrovské vlny tsunami, sú nesmierne. Stanice na sledovanie tsunami pracujú v Tichom oceáne už od roku 1949 a môžu pred nimi včas varovať. Pred ničivou vlnou však neexistuje iná ochrana ako evakuácia.

2. Hurikán

• Počasie sa môže niekedy správať tak extrémne a nevyspytateľne, že je stredobodom novinových titulkov. Búrlivé počasie môže narobiť veľa škody v prírode i v mestách a dokonca aj usmrtiť ľudí. 

• Hurikány, tajfúny a cyklóny sú názvy tropických vírivých búrok. Vznikajú, keď vzduch stúpa nad teplými tropickými moriami a zároveň začína rotovať. Zatiaľ však nevieme, čo ich spôsobuje.

• Väčšina tropických búrok vzniká v Tichomorí a potom sa preženie nad Filipínami, Hong Kongom, Čínou a Japonskom. Niekedy sa vyskytujú aj v severnej Austrálii a v južnej časti USA.

• Tropické búrky sú obyčajne 500 kilometrov široké a majú rýchlosť okolo 15 kilometrov za hodinu. • Hurikány sú oveľa väčšie ako búrky. V skutočnosti búrky často tvoria súčasť hurikánov. • Stred búrky zvaný oko je pokojný, ale okolo neho krúžia rýchle vetry. Vietor na okraji búrky môže mať

rýchlosť vyše 120 kilometrov za hodinu a dokáže zničiť budovy. • Silné vetry a silný dážď môžu spôsobiť ďalekosiahle škody, pokiaľ hurikán zasiahne ostrov alebo

pobrežie. Rozsiahle oblasti môžu byť zatopené, stromy vytrhané zo zeme a domy prevrátené. • Satelity v kozmickom priestore ľahko vypátrajú špirálovitý tvar mraku tropickej búrky ešte skôr než

dosiahne pevninu.• Meteorológovia upozorňujú na blížiacu sa búrku, aby sa obyvateľstvo mohlo na pripraviť.• Severnú Ameriku zasiahne každoročne v priemere 11 hurikánov vytvorených v severnej časti

Atlantického oceánu. Najčastejší výskyt je zaznamenaný v stredných štátoch USA, približne 500 až 600 každý rok.

• Tornádo je vzdušný vír obyčajne široký 0,5 kilometrov. V jeho strede je veľmi nízky atmosferický tlak , ktorý spôsobuje, že tornádo vťahuje do seba všetky predmety na ceste, ktorou prechádza. Tornáda sa pohybujú rýchlosťou okolo 400 kilometrov za hodinu a obyčajne zaniknú asi po 20 kilometroch.

• Tornáda sa najčastejšie vyskytujú v Austrálii a v USA, kde ich niekedy nazývajú twister. Vznikajú počas letných búrok.

• Tornáda a vodné smršte sú schopné vtiahnuť do seba malé pozemské alebo morské tvory. V jednom prípade tornádo na Sahare v Afrike vtiahlo do seba stovky ružových žiab a na zem spadli o výške 1000 kilometrov ďalej vo Veľkej Británii.

3. Zemetrasenie

• Keď sa zemský povrch zmení náhlym a prudkým pohybom, vytvára sa jedna z najmocnejších prírodných síl – zemetrasenie. Tieto prudké otrasy sa najviac prejavia, keď sa vyskytnú vo väčších mestách.

• Vznik zemetrasenia• Zemetrasenia sa odohrávajú hlboko pod kôrou našej planéty. Vrchný plášť Zeme je

vytvorený z pohybujúcich sa dosiek. Pohyby dosiek nie sú pravidelné a postupné. Namiesto toho sa tlak hromadí pozdĺž okrajov dosiek, až sa horniny zlomia a dosky sebou trhnú. Nahromadená energia sa potom uvolní v podobe zemetrasenia s rôznou mierou sily.

• Následky zemetrasenia závisia od jeho sily, od hĺbky, v ktorej sa odohráva a od povahy hornín na povrchu. Zem sa môže otvoriť, vystúpiť nahor alebo sa prepadnúť. Vo vysočinách sa môžu vyskytnúť lavíny a zosuvy pôdy a aj v celkom miernych svahoch môžu začať ílovité pôdy padať ako žhavá láva. Nepevne spojený piesok a íl sa môže triasť tak prudko, až sa zmení v pohyblivé piesky.

• Podmorské zemetrasenia• Keď sa zemetrasenie odohráva v mori, môžu sa vytvoriť obrovské vlny nazývane tsunami.

Na otvorenom mori sú ťažko zistiteľné. Keď sa tsunami blíži k brehu, more najskôr ustúpi a potom sa priženie rad obrovských vĺn. Pri zemetrasení v Portugalsku bola vlna vysoká 17 metrov.

• Ďalšie otrasy so sebou priniesli zosuvy pôdy a požiare. Napriek tomu, že sú naozaj katastrofálne zemetrasenia výnimočné, je Zem v neustálom pohybe. Každý rok zaznamenajú experti zemetrasenie, tzv. seizmológovia, asi 500 000 zemetrasení – to je asi jedno zemetrasenie za minútu. Väčšina týchto otrasov prebehne bez povšimnutia všetkých okrem seizmológov a ich supercitlivých detektorov nazývaných seizmometre.

• Najskôr seizmológovia merali magnitudo – množstvo energie uvoľnenej pri zemetrasení – na Richterovej stupnici.

• Tá bola pomenovaná po americkom expertovi C.F.Richterovi, ktorý túto stupnicu zaviedol v roku 1935. Dnes seizmológovia dávajú prednosť Mercalliho stupnici, ktorú navrhol taliansky seizmológ Giuseppe Mercalli v roku 1902.

• Keď zemetrasenie prepukne, šíria sa otrasové vlny z epicentra, z bodu ležiaceho na povrchu nad miestom vzniku alebo ohniskom. Prvé sú primárne vlny – P-vlny. Tie sa šíria veľmi podobne ako zvukové vlny a spôsobujú pohyb sem a tam v smere šírenia vĺn. Potom prichádzajú sekundárne vlny – S-vlny. Tie spôsobujú to, že sa horniny trasú v pravom uhle. Tretím typom sú povrchové vlny. Spôsobujú, že sa povrch zeme vlní a zvyšujú katastrofu spôsobenú vlnami.

• Pohyb dosiek • Akokoľvek je tento vývoj postupný, je pohyb dosiek zriedkakedy neustály.

Dlhú dobu sa zdá, že sa nepohybujú vôbec. Trenie hornín o seba udržuje dosky v kľude. Keď je tlak väčší ako pevnosť samotných hornín, vznikne náhlymi otrasmi pri zemetrasení trhlina a dosky sa nakoniec pohnú.

• Nikto nedokáže predpovedať, kedy sa zemetrasenie môže odohrať. Dôkladné mapovanie a monitorovanie seizmickej aktivity vedcom umožňuje identifikovať pásma zemetrasení a naznačiť početnosť väčších prípadov. Niektoré rozsiahle zemetrasenia sa milosrdne ohlásia charakteristickou sériou menších otrasov. Ruskí vedci zistili, že zmeny v rýchlosti P-vĺn menších zemetrasení pravidelne predchádzajú väčším zemetraseniam.

• Pozorovanie signálov• Ďalším ukazovateľom toho, kedy sa zemetrasenie vyskytne, je pozorovanie

chovania zvierat. Bezprostredne pred zemetrasením môžu psy začať vyť, kone sa splašiť a vtáky nekľudne poletovať dookola. V roku 1975 si obyvatelia jedného čínskeho mesta všimli niekoľko signálov vrátanie divného chovania zvierat. Vysťahovali sa zo svojich domovov len pár hodín pred tým, ako zemetrasenie prepuklo.

• Vedci monitorujú v pásmach zemetrasenia aj vodu v studniach. Tesne pred tým, ako sa podzemné horniny od seba rozlomia, môže sa ich kryštalická štruktúra roztvoriť a zavrieť, čím sa uvoľní plyn nazývaný radon do podzemnej vody, ktorá sa potom dostáva do studní. Zvýšené hladiny radonu vo vode v studniach upozornia vedcov na možnosť hroziaceho zemetrasenia.

• Tesne pred zemetrasením sa môžu uvoľňovať aj elektricky nabité plyny. Môžu slabo svietiť, niekedy sa im hovorí svetlá zemetrasenia. Vedci prišli tiež na to, že sa pred zemetrasením môže nad zlomovou líniou zistiť vzdúvanie vodíkového plynu až 10krát väčšie ako je obvykle. Tento jav ale nedoprevádza všetky zemetrasenia. Preto vedci vyvinuli radu techník k poskytovaniu presnejších predpovedí.

• Meranie napätia sa tiež používa k zisťovaniu zvýšenej hladiny tlaku v líniách zlomu. Tieto obrovské trhliny sa môžu tiahnuť až niekoľko kilometrov pod alebo po povrchu Zeme.

• Prístroje merajúce sklon pripomínajú vodováhu a zisťujú pohyb na povrchu Zeme. Merače pomalého pohybu, čo sú drôty natiahnuté cez líniu zlomu, ukazujú pohyb zlomu v priečnom smere.

• Zmiernenie škôd• Aj keď nie je žiadna z týchto metód úplne spoľahlivá, pomohli nám

zemetrasenia lepšie pochopiť. Vedci sa venujú tiež tomu, ako znížiť možné ničivé následky zemetrasenia.

• Niektorí sa domnievajú, že sa dajú zmierniť tlaky v horninách vedúce k zemetraseniu tým ,že sa úmyselne vyvolá menšie zemetrasenie požitím trhavín.

• V niektorých oblastiach sa vyvolalo malé zemetrasenie vstreknutím kvapaliny do zlomu. Prečerpaním tekutého odpadu do hlbokých studní blízko Denweru v Koloráde sa v skôr kľudnej oblasti spustilo slabé zemetrasenie. Z toho vyplýva, že sa zvýšené napätie pozdĺž zlomu môže pomerne kontrolovane zmierniť umelým vyvolaním menších zemetrasení.

• Mocné prírodné sily• Zemetrasenie patrí medzi najničivejšie prírodné sily na Zemi. Môžu byť až 10 000krát

silnejšie ako atómová bomba zvrhnutá na japonskú Hirošimu v roku 1945.

• Pri mnohých zemetraseniach zem pripomína palubu lodí na mori. Podľa sily zemetrasenia sa povrch zeme môže mierne vlniť alebo prudko nakláňať. Občas sa vlny pri zemetrasení môžu skutočne pohybovať po povrchu. Podľa popisu svedkov zemetrasenie v San Francisku v roku 1906 boli povrchové vlny vysoké jeden meter. Keď sa horniny znovu usadili, zistilo sa, že sa sanandreaskí zlom (San Andreas Fault), pozdĺž ktorého sa zemetrasenie odohralo, posunul o 6 metrov.

• Väčšina zemetrasení trvá len pár sekúnd, ale niektoré môžu trvať jednu minútu alebo viac. Napríklad zemetrasenie v San Francisku v roku 1906 trvalo len 40 sekúnd, zatiaľ čo zemetrasenie, ktoré 24. januára 1964 zasiahlo Aljašku, chvelo zemou cez 7 minút, 3 z nich mali ničivú silu.

• Za hlavným zemetrasením často nasleduje niekoľko otrasov, každý je slabší ako ten predchádzajúci. Neskoršie otrasy, ktoré môžu spôsobiť veľké škody sú dôsledkom znovu usadajúcich porušených hornín, prispôsobujúcich sa svojím novým pozíciám.

• V roku 1985 zasiahlo Mexiko City zemetrasenie o sile 11 stupňov na Mercalliho stupnici a spôsobilo v strede mesta veľké škody. Ďalší deň prišli dodatočné otrasy. Na Mercalliho stupnici sa nameralo 10 a z väčšiny mesta zostala len hromada trosiek. Tieto dve zemetrasenia za sebou zanechali 10 000 mŕtvych a mesto v ruinách.

4. Sopky

• 4.1 Čo je to sopka?• Sopka je vlastne diera v zemi. Touto dierou strieka do vzduchu ohnivá zmes plynov, vodných pár,

popola a kusov roztavených hornín. Čiastočky vulkanického popola spadnú k zemi, usadia sa a stuhnú vo svetle šedej horniny. Za milióny rokov vytvoria jednotlivé vrstvy lávy vulkanickú horu väčšinou charakteristického kužeľovitého tvaru s kráterom na vrchole. Početné vulkány vznikajú pod morskou hladinou.

• Niektoré sopky sú veľmi mladé, napríklad vo februári 1943 sa narodil nový vulkán v Mexiku. Jedného dňa sa v kukuričnom poli objavila trhlina. O 24 hodín neskôr sa roztvorila na 25 metrov širokú priepasť, aby odhalila kotol popola a žeravé lávy. Za nedlho sa vytvorila 10 metrov vysoká lávová kopa. O 9 rokov neskôr sopka, nazvaná Paricutín, dosiahla svoju najvyššiu výšku 405 metrov.

• Sopky položili základy niektorým ostrovom. V roku 1963 náhle vybuchla sopka blízko južného pobrežia Írska a vychŕlila vodné pary a dym. Sopka začala chŕliť aj lávu, ktorá vytvorila nový ostrov. Dostal meno Surtsey po nórskom bohovi ohňa.

• Sopka chŕlila lávu po celé tri roky a zväčšila plochu ostrova na dnešných 1,9 kilometra štvorcového.

• Oheň pod nami • Sopky sa vyskytujú v zoslabených miestach zemskej kôry. Vnútorná vrstva Zeme

sa nazýva litosféra. Skladá sa zo zemskej kôry a vrchného plášťa a je rozdelená do veľkých blokov tzv. dosiek, ktoré sa neustále pohybujú a pôsobia na seba obrovskými tlakmi. V niektorých miestach sa pohybom dosiek vytvorí horský chrbát, zatiaľ čo v iných miestach prepadlina.

• Niekedy sa dosky stretnú, niekedy sa rozlomia – v týchto miestach sa potom nachádzajú zlomy, ktoré sú slabými miestami povrchu Zeme. Tu dochádza najčastejšie k vulkanickej činnosti.

• Vrstva pod zemskou kôrou sa nazýva plášť. jeho súčasťou je v hĺbke 100 kilometrov plastická vrstva tzv. astenosféra. Tá je tak horúca, že väčšina hornín je v tekutom stave. Roztavené horniny obsahujúce aj vodnú paru a plyny sa súhrnne označujú magma. Magma sa zhromažďuje v podzemných nádržiach, pretože sú teplejšie ľahšie ako horniny v okolí, snaží sa vystúpiť hore. Ako si magma pomaly ide cestou k povrchu zeme, vytvára kanál. Plyny obsiahnuté v hustej magme sa snažia pomaly uniknúť a neustále zvyšujú svoj tlak. Časom magma prerazí slabé miesto zemskej kôry a vychŕli sa von.

• Láva a erupcia• Teplota lávy vytekajúca zo sopky môže dosiahnuť až 1000 stupňov Celzia.

Rýchlosť stekajúcej lávy môže presiahnuť 165 metrov za sekundu. Ako láva steká po svahoch, znižuje postupne svoju rýchlosť a teplotu.

• Nie všetky vulkány explodujú rovnako. Prejavia sa v rôznej podobe. Erupcia vždy závisí od množstva vody a plynov obsiahnutých v magme.

• Erupcie sopiek na Havaji sú pokojné, a preto sa tento typ erupcie označuje ako pokojná alebo havajská erupcia. Rozžeravená riedka láva vyteká pomaly a kľudne.

• Vďaka malej hustote lávy unikajú plyny magmy ľahko a rozprašujú roztavenú lávu vysoko do vzduchu a vytvárajú tak lávovú fontánu.

• Strombolská erupcia pomenovaná po stále aktívnej sopke Stromboli v Taliansku je silnejšia.

• Plyny z magmy unikajú v podobe náhlych menších erupcií. Pri každom výbuchu sú vystrelené kusy rozžeravenej lávy tzv. bomby, ktoré padajú späť k zemi, skotúľajú sa po svahu dole a potom sa rozdelia na veľa malých častí.

• Erupcia typu Vulcano• Sopka Vulcano v Taliansku dala svoje meno omnoho nebezpečnejšej erupcii.

Miesto chŕlenia pomaly sa pohybujúce horniny vylietavajú bloky lávy niekoľko kilometrov ďaleko od kráteru. Magma je veľmi hustá a plyny uväznené vnútri nemôžu uniknúť. Vytvorí sa taký tlak, že výsledné erupcie sú neobyčajne silné.

• Najmohutnejšie erupcie sú erupcie tzv. peléjskeho typu. Práve tohto typu je jedna z najznámejších erupcií v histórii ľudstva. Došlo k nej v roku 79 n. l., keď vybuchla hora Vesuv a sopečný popol pochoval celé Pompeje a Herculaneum. Magma bola tak hustá, že plyny nemohli uniknúť a erupcii sa podobalo vystrelenie štopla z fľaše. Do vzduchu sa tak dostalo naraz veľké množstvo rozžeravenej látky, obsahujúcej jedovaté látky.

• Smrtiaci prach• Pri erupciách peléjskeho typu sa vychŕli stĺp popolu, horniny a plynov až

do výšky 30 kilometrov. Jednotlivé bloky tzv. bomby sú tou obrovskou silou rozmetané na drobné častice, ktoré zaľahnú okolitú krajinu ako príliv smrtiaceho prachu.

• Oblak popola• Ak je magma hustá, ale plyny nevytvárajú príliš veľký tlak, uvoľní sa pri erupcii

množstvo žeravého popola a plynov v podobe mrakov. Po spadnutí na zem schádza sopečný popol po svahu sopky dole ako vlna a potom zničí všetko živé.

• Tento typ erupcie je pomenovaný po sopke Mount Pelée na karibskom ostrove Martinique, ktorá pri erupcii 8. mája 1902 pochovala 30 000 ľudí. Jediným človekom, ktorý prežil bol väzeň v miestnej väznici. Väznica mala totiž len jedno okienko vysoko na strope a popol k nemu nedosiahol.

Fakty a čísla

• Zemetrasenie - Najsilnejšie zemetrasenie, aké sa kedy zaznamenalo, bolo pri pobreží Čile 22.5.1960 – 9,5 stupňa Richterovej stupnice.

• - Zemetrasenie v Montague pripravilo o prístrešie viac ako milión ľudí.

• - Najčastejšie zemetrasenia sú v Peru a Čile, v priemere až 1000 ročne, v Japonsku 400 a v Turecku 100 ročne.

• Sopky - Najväčšou zaznamenanou erupciou sopky bol výbuch vulkánu Krakatu v Indonézii roku 1883. Explóziu bolo počuť vo vzdialenosti 4630 kilometrov a zrútenie sopky vyvolalo v neďalekom Sundskom prielive vysoké vlny tsunami.

• Popol z erupcie sa dostal do hornej vrstvy atmosféry a v nasledujúcom roku spôsobil celosvetový pokles teploty v priemere o 1,2 stupňov Celzia.

•  

•  

• - Najväčším výbuchom sopky v 20. storočí bola erupcia vulkánu Novarupa na Aljaške roku 1912. Zo sopky sa uvoľnilo 21 kilometrov kubických sopečného materiálu, čo je 30krát viac ako množstvo, ktoré vyvrhla sopka Mount Saint Helens roku 1980.

• Tsunami – Najväčší počet obetí – približne 27 000 – si vyžiadala vlna tsunami na západnom pobreží Japonska roku 1896.

6. Najničivejšie sopečné výbuchy v dejinách

  rok

  erupcia

  odhadovaný počet obetí

 príčina smrti

 1815

 Tambora, Indonézia

 92 000

 oblaky žeravého popola, vlna tsunami, hladomor

 1883

 Krakatau, Indonézia

 36 000

 vlny tsunami, mračná žeravého popola

 1902

 Mont Pelée, Martinik

 30 000

 prúd lávy, oblak popola

 1985

 Nevado del Ruíz, Kolumbia

 25 000

 prúd bahna

 1669

 Etna, Sicília, Taliansko

 20 000

 prúd lávy

 79

VezVezuv, Taliansko

 16 000

 ohnivý oblak, popol, prúd bahna a lávy

 1169

 Etna, Taliansko

 15 000

 prúd lávy, popol

1792  Unzen-Dake, Japonsko

 10 400

 zrútenie sopky

 1783

 Laki, Island

 10 000

 hladomor

 1919

 Keluit, Indonézia

 5 000

 vlny tsunami

7. Najničivejšie zemetrasenia v dejinách

dátum miesto odhadovaný počet obetí

magnitúda poznámka

23.1.1556 Shan-si, Čína 830 000 nie je známa obete v dôsledku záplav, hladu a chorôb

27.7.1976 Tang-šan, Čína 500 000 8,2 oficiálne uvedený počet (odhad 240 000)

1737 Kalkata, India 300 000 nie je známa vlna tsunami, zrútenie domov

9.8.1138 Aleppo, Sýria 230 000 nie je známa  

22.12.856 Damghan, Irán 200 000 nie je známa veľké trhliny, zosuv pôdy

22.5.1927 Xining, Čína 200 000 8,3 veľké trhliny v pôde

16.12.1920 Kan-su, Čína 180 000 8,6  

23.3.893 Ardabil, Irán 150 000 nie je známa  

1.9.1923 Kwanto, Japonsko 143 000 8,3 veľký požiar Tokia

5.10.1948 Ašchabad, Turkménsko 110 000 7,3  

september 1290 Chihli, Čína 100 000 nie je známa  

28.12.1908 Messina, Taliansko 83 000 7,5 obete zemetrasenia, a vĺn tsunami

november 1667 Šemacha, Azerbajdžan 80 000 nie je známa  

18.11.1727 Tabríz, Irán 77 000 nie je známa  

1.11.1755 Lisabon, Portugalsko 70 000 8,7  

25.12.1932 Kan-su, Čína 70 000 7,6  

31.5.1970 Yungay, Peru 50 000 – 66 000 7,7  

1268 Silicia, Malá Ázia 60 000 nie je známa  

11.1.1693 Sicília, Taliansko 60 000 nie je známa  

30.5.1935 Quetta, Pakistan 20 000 – 60 000 7,5  

4.2.1783 Calabria, Taliansko

50 000 nie je známa  

20.6.1990 Irán 50 000 7,7  

7.12.1988 Arménsko, ZSSR 25 000 8