Prírodné Poklady Bratislavského regiónu

príručka pre učiteľov základných škôl

5 Lúky a pasienky a NATURA 2000

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 1

5 Lúky a pasienky a NATURA 2000

Steblá tráv vlniace sa vo vetre, pestrofarebná záplava kvetov na rozkvitnutej lúke či pasúce sa stáda oviec. Travinné ekosystémy, ako sa odborne nazývajú, predstavujú akési more na súši – more tráv – pokrývajúce asi pätinu súše.

Formovanie našich lúk a pasienkov treba hľadať v poslednej dobe ľadovej, kedy naše územie po-krývali studené stepi. Vzhľad našej krajiny formuje už niekoľko tisícročí aj ľudská činnosť. V dávnej minulosti sa prevažne zalesnená krajina postupne menila na mozaiku lesa, polí a travinných porastov až do dnešnej podoby. Travinné porasty začali vznikať v súvislosti s chovom hospodárskych zvierat. Klčovanie a vypaľovanie lesa a pastva v lese prispievali k postupnému rozširovaniu rôznych druhov tráv a bylín, ktoré spolu s extenzívnym hospodárením človeka vytvorili druhovo pestré lúčne spoločenstvá. Bez správneho manažmentu by tieto otvorené biotopy postupne zarástli a navrátili by sa k pôvodnému stavu (klimax) – vznikol by les.

Podľa vzniku môžeme travinné biotopy rozdeliť na prírodné, poloprírodné a umelo vytvorené. Tra-vinné porasty s prirodzeným druhovým zložením (hovoríme im poloprírodné a prírodné biotopy) sú druhovo bohaté a na Slovensku zaberajú rozlohu približne 200 000 ha. Prírodné travinné biotopy sa vyskytujú len tam, kde sú extrémne miestne podmienky. Sú to napríklad veľmi strmé južné svahy s plyt-kou pôdou alebo vysokohorské oblasti, vystavované dlhým obdobiam extrémneho chladu. Na týchto miestach porasty pretrvávajú aj bez prispenia človeka. Poloprírodné a umelo vytvorené porasty sú u nás veľmi rozšírené a k ich formovaniu prispela široká škála poľnohospodárskych činností, z ktorých mnohé siahajú až do obdobia počiatku ľudského osídlenia. Človek ich vytvoril postupným presvetľovaním, rú-baním a vypaľovaním lesných porastov s cieľom získať poľnohospodársku pôdu na pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Pravidelné kosenie a spásanie po stáročia udržujú nízku výšku vegetácie travinných porastov a zabraňujú rastu stromov a ďalších bujných rastlín, ktoré by inak zatienili väčšinu rastlín lúk a pasienkov. Bez neustálej činnosti človeka sa tieto biotopy postupne zmenia na les. Poloprí-rodné travinné porasty vznikli činnosťou človeka, ale ich druhové zloženie človek nemenil, je tvorené pôvodnými druhmi rastlín. Umelo vytvorené travinné porasty človek vytvoril a zároveň na nich vysial niekoľko málo druhov tráv a bylín s cieľom dosiahnuť čo najlepší hospodársky výnos. Takéto porasty vytvorené človekom sú druhovo chudobné.

Špecifickým typom travinných ekosystémov sú lúky a pasienky. Nájdeme ich v našej krajine prakticky všade – od najnižšie položených oblastí Východoslovenskej nížiny až po tatranské doliny a vysokohorské hole. V rámci území Natura 2000, ktoré sa nachádzajú v Bratislave a jej širšom okolí, sa poloprírodné travinné biotopy vyskytujú napr. na Devínskej Kobyle či v Šúri. O ich dôležitosti svedčí vysoké zastúpenie endemických druhov, ako aj význam, ktorý zohrávajú v ochrane pred pôdnou eróziou. Najrozšírenejším typom lúčnych spoločenstiev sú mezofilné travinné biotopy, ktoré zahŕňajú typické lúky a pasienky. Mezofilný znamená, že rastie v bežných, nie extrémnych podmienkach (pokiaľ ide o vlhkosť, teplotu, kyslosť pôdy, obsah živín). Termíny „lúka“ a „pasienok“ prezrádzajú prevládajúci spôsob hospodáre-nia. Kým lúky si vyžadujú pravidelné kosenie, prípadne kombinované s pasením, pasienky sa udržujú predovšetkým pastvou hospodárskych zvierat. Zanechanie týchto tradičných foriem obhospodarovania spôsobuje ich postupný zánik spojený so zarastaním kríkmi a drevinami, čo má za dôsledok postupný ústup významných druhov rastlín aj živočíchov.

Lúky a pasienky tvoria neoddeliteľnú súčasť pestrej mozaiky biotopov našej krajiny. Štruktúru krajiny na našom území významne ovplyvnili viaceré historické udalosti. Bol to napríklad Tereziánsky urbár v 18. storočí (kedy sa pôda poddaných prvýkrát menila na intravilánovú a extravilánovú časť), cisársky patent v 19. storočí (upravoval vlastnícke vzťahy a previedol časť lúk a pasienkov z grófskych majetkov na obyvateľov), či neskôr vlastníctvo pôdy roľníkmi a urbárskymi spolkami.

Až do polovice 20. storočia patrili zaplavované lúky v nive Moravy medzi najhodnotnejšie v tomto území. Záplavy prinášali rastlinám lúk potrebné živiny, a tak pri pravidelnom záplavovom režime dosaho-vala tráva pred kosbou výšku konského chrbta! Lúky sa kosili raz až dvakrát do roka a na jeseň sa spásali. Dnes sa najväčší komplex vlhkých lúk nachádza na lokalite Devínske jazero, kde sú lúky udržiavané už vyše 200 rokov. S nárastom počtu obyvateľov a rozširovaním obrábanej pôdy boli však lúky postupne premenené na ornú pôdu. V 90-tych rokoch 20. storočia sa začal znižovať počet dobytka, klesla spotreba

Téma

2 Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl

sena a tým aj záujem o udržiavanie lúk, ktoré boli postupne stále viac ponechané na „samovývoj“ – bez potrebnej starostlivosti. Pred polstoročím, v období vyhlásenia prírodnej rezervácie, sa pravidelne kosili aj druhovo bohaté lúky v Šúri pri Sv. Jure. V tom čase druhovo bohatým lúkam občasné záplavy neprekážali. Po vyhlásení rezervácie začalo byť hrozbou aktívne poľnohospodárske využívanie pôdy v jej ochrannom pásme. Intenzívna ľudská činnosť však spôsobila aj odvodnenie územia, ktorého počiat-ky siahajú do 18. storočia. Odvodňovacie práce v minulosti narušili vodný režim a ich dôsledky pretrvali až dodnes. Pokles hladiny podzemnej vody spôsobil, že mnohé vzácne druhy tu už nena-chádzali vhodné životné podmienky. V súčasnosti je časť územia nepravidelne kosená a manažment lúk zabezpečuje aj zmiešané stádo oviec a kôz.

Lúky a pasienky sa spájajú aj so svahmi Devín-skej Kobyly, ktoré pôvodne z veľkej časti pokrývali lesy. Neskôr boli odlesnené a niekoľko storočí udržiavané činnosťami ako kosenie, vypaľovanie či pasenie. Z Devínskej Kobyly sa udáva hlavne pastva oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Kozy sa pásli výlučne na lúkach v Devínskej Novej Vsi, kravy v oblasti Sandbergu a ovce dominovali naj-mä pri Devíne a nad vinohradmi okolo vápenky medzi Slovincom a Waitovým lomom. Vyvinuli sa tu teplo- a suchomilné travinnobylinné spolo-čenstvá s bohatou kvetenou. Avšak zhruba v po-lovici minulého storočia pastva pozvoľna zanikla. V súčasnosti lúky, pasienky a skalné spoločenstvá zaberajú približne 6 % plochy územia európ-skeho významu. Značná časť pôvodných lúk je v súčasnosti zarastená krovinami a nepôvodnými drevinami, najmä agátom bielym či borovicou čiernou. Tradičnú pastvu sa tu v lete 2013 po 50-tich rokoch podarilo úspešne obnoviť. Okrem „požierania“ vegetácie stádom kôz tu svoju úlohu zohráva aj primerané prihnojenie porastov tru-som týchto pasúcich sa zvierat. Lúčny až stepný charakter územia sa postupne strácal, preto na zachovanie typických druhov tejto oblasti, ako sú napríklad vzácne kosatce, poniklece či hlaváči-ky, je obnovenie pastvy nevyhnutné.

Typická xerotermná lúka s kavyľom (Stipa sp.) na Devínskej Kobyle.

Obnova tradičnej pastvy a oplôtok vo Waitovom lome.

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 3

Téma 5: Lúky a pasienky a NATURA 2000

Aktivity

Lúky plné životaUrčené pre: 1. stupeňTéma: Liečivé bylinky.Cieľ: Rozvíjať „modelovacie“ zručnosti. Uvedomiť si význam lúk. Materiál: Pevnejšia látka/plátno alebo farebné papiere vo farbe kvetov, modelovacia hmota terakota,

gáza, sušené liečivé bylinky, nožnice.Priestor: Vnútri.Trvanie: Približne 30 – 45 minút.Príprava: Pred realizáciou aktivity odporúčame venovať nejaký čas téme lúk v akejkoľvek podobe,

napr. aj v rámci medzipredmetových vzťahov na čítaní (výber tematického článku o lúke alebo bylinkách). Pripravte žiakov na hodinu vedenú formou workshopu a zabezpečte potrebný pracovný materiál. Každý žiak si vopred pripraví 2 vrecká so sušenými liečivými bylinkami: jednu bylinku zo zoznamu v pracovnom liste (dúška materina, rebríček obyčajný alebo repík lekársky) a druhú ľubovoľnú, rastúcu na lúke. Ďalej postupujte podľa pokynov v pracovnom liste.

Rozdajte žiakom pracovné listy.Práca s pracovným listomÚloha 1: Vyrobiť si podľa pokynov v pracovnom liste dva kvietky z látky/papiera, ktoré sú naplnené

bylinkami. Po zhotovení kvietkov môžu deti podľa vône a farby lupienkov medzi sebou hádať, akú bylinku obsahuje kvietok č. 2, ktorý každý naplnil bylinkou podľa vlastného výberu.

Úloha 2: Riešenie k úlohe 2: Aké majú bylinky použitie pre nás ľudí?

• Dúška materina – má posilňujúce, protizápalové a hojivé účinky, blahodárne pôsobí najmä na tráviacu a nervovú sústavu a proti kŕčom. Bylinka je účinná aj proti črevným parazitom a niektorým infekčným ochoreniam čriev. Lieči zápaly ústnej dutiny a hrdla, hnisavé rany na koži a zápaly močových ciest.

•Rebríček obyčajný – má liečivé účinky pri prechladnutí, poruchách tráviaceho systému alebo pri zápalových ochoreniach. Najmä kvety sú vďaka bohatému obsahu chemických látok vhodné pri ťažkostiach alergického pôvodu.

•Repík lekársky – zvonka sa používa vo forme obkladov napríklad na popáleniny, zle sa hojace rany, zastavenie krvácania, kožné ochorenia. Odvar lieči predovšetkým choroby vnútorných orgánov – pečene, žlčníka, obličiek, žalúdka, dvanástnika. Kloktanie odvarom pomáha tiež pri bolestiach v krku a pri zápaloch ústnej dutiny.

Majú bylinky aj iné využitie ako medicínske (využitie ich liečivých účinkov)? • Bylinky sa využívajú aj v kozmetickom priemysle a naše babičky poznali aj ich účinky,

napr. v boji proti škodcom (napr. moliam). • Bylinky sú významným zdrojom nektáru, z ktorého nám včielky pripravujú vzácny med,

propolis a iné liečivá pre naše telo i dušu.• Bylinky rastúce na lúkach a pasienkoch sú súčasťou potravy domácich zvierat, či už

priamo pri pastve alebo po pokosení lúk ako seno. Má z byliniek úžitok v prírode aj niekto iný okrem ľudí?

• Bylinky sú potravou pre mnohé živočíchy, sú dôležitou súčasťou rôznych potravových reťazcov, poskytujú nektár pre rôzne druhy hmyzu.

• Všetky druhy bez rozdielu prispievajú k biodiverzite – rozmanitosti života na našej Zemi.Nápad narozšírenie aktivity: Vytvorte si so žiakmi 3D model lúčneho spoločenstva, nástenku či plagát, ktoré by zná-

zorňovali lúku a život na nej. Čo by na lúke nemalo chýbať? Podľa typu lúky môžete na ňu pridávať rôzne prvky (salaš, solitérne stromy či kríky) a, samozrejme, živočíchy (ovce, kozy, včely, rozličný hmyz či stavovce, ktoré tu nachádzajú svoj domov alebo potravu). V prípade nástenky môžete jednotlivé prvky namaľovať alebo vystrihnúť z časopisov a pri tvorbe 3D modelu si ich môžete vymodelovať z niektorej modelárskej hmoty (terakota, modurit a pod.) Deti sa pri tejto tvorivej práci veľa naučia. Na záver sa môžu pokúsiť opísať vzťahy, aké majú medzi sebou jednotliví obyvatelia lúčneho spoločenstva.

4 Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl

Zaujímavosť(pre pedagóga): Pozrite si zaujímavý experiment na základe 30-ročného prieskumu, ktorý zachytáva „hudbu

rastlín“. Damanhurianski výskumníci zostrojili zariadenie, ktoré prenáša elektromagnetické vlny z povrchu listov a koreňov rastlín a transformuje ich na zvuky. Krátky úvod nájdete na stránke http://www.damanhur.org/philosophy-a-research/research/1429-the-music-of-the-plants alebo ukážku na http://www.youtube.com/watch?v=aZaokNmQ4eY. Umelci a hudob-níci z rôznych častí sveta dokonca využívajú tento zaujímavý poznatok a organizujú koncerty spolu so „spievajúcimi rastlinami“ http://www.youtube.com/watch?v=XJ5zwNS9Pj0.

Od saván po prérieUrčené pre: 2. stupeňTéma: Travinné ekosystémy sveta.Cieľ: Pochopiť rozšírenie travinných ekosystémov na jednotlivých kontinentoch.Materiál: Pracovný list, ceruzka.Priestor: Interiér, prípadne exteriér.Trvanie: 20 minút.Úvod: Odhaduje sa, že približne pätinu vegetácie Zeme tvoria travinné ekosystémy. Rozšírené

sú na obrovských plochách všetkých kontinentov s výnimkou Antarktídy. Zjednodušene možno povedať, že prirodzene prevládajú tam, kde je príliš sucho, príliš vlhko alebo tam, kde nevhodná klíma či veľké bylinožravce zabraňujú rastu stromov.

Postup:Príprava pedagóga: 1. Travinné ekosystémy sveta

môžeme rozdeliť na nie-koľko typov. V  trópoch Južnej a Strednej Ameri-ky, Afriky, Ázie a Austrá-lie sa nachádzajú savany. V miernom pásme sa roz-siahle travinné ekosysté-my vyskytujú tam, kde je určité obdobie sucha, kto-ré bráni rastu stromov. V kontinentálnej oblasti južnej Európy a Ázie sa nazývajú stepi, v Severnej Amerike prérie a v Južnej Amerike pampy. Na seve-re, v chladných oblastiach Zeme, veľmi nízke teploty neumožňujú výskyt lesa. Nachádza-me tu tundru, ktorá je veľmi rozmanitá. Travinné ekosystémy pokrývajú aj slané morské pobrežia, kde vysoká koncentrácia soli a stály pohyb piesku obmedzujú rast drevín.

2. V závislosti od veku žiakov a prebraného učiva môžete úvod sprostredkovať žiakom pred samotnou aktivitou alebo až pri jej vyhodnotení.

3. Vopred skopírujte pracovný list pre každého žiaka, prípadne do skupín. Podľa veku žia-kov skopírujte pracovný list aj s názvami travinných ekosystémov vo svete alebo žiaci môžu pracovný list vypracovávať len na základe svojich znalostí (v takom prípade pri kopírovaní pracovného listu prekryte názvy travinných ekosystémov).

Realizácia aktivity: 1. Žiakov uvedieme do témy travinných ekosystémov. Oboznámime ich s podmienkami ich rozšírenia vo svete i s jednotlivými typmi, ktoré nachádzame na rôznych kontinentoch.

2. So žiakmi krátko diskutujeme o podmienkach vhodných na vznik travinných ekosysté-mov a o ich výskyte vo svete.

3. Žiakom rozdáme pracovné listy a stanovíme čas na ich vyplnenie. Úlohou žiakov je správne doplniť názvy travinných ekosystémov na kontinentoch.

4. Po uplynutí stanoveného času si výsledok spoločne skontrolujeme.Ďalšierozšírenie aktivity: Aktivitu môžeme na záver rozšíriť diskusiou o pôvodných obyvateľoch travinných ekosys-

témov na rôznych kontinentoch.Použitý zdroj: Viceníková, A. Svet lúk a pasienkov. Príručka pre učiteľov základných škôl. Daphne – Inštitút

aplikovanej ekológie, 2. vydanie, Bratislava, 2003. 154 s.

savanastep, préria, pampatundra

Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl 5

Téma 5: Lúky a pasienky a NATURA 2000

Lúka, pole či les – čo si vyberieš?Určené pre: 2. stupeňTéma: Pretváranie krajiny človekom.Cieľ: Pochopiť pôvod a spôsob obhospodarovania lúk na Slovensku.Materiál: Pracovný list, ceruzka, papier, ľubovoľné pomôcky na prezentáciu.Priestor: Interiér, prípadne exteriér.Trvanie: Rôzne, minimálne 45 minút.Úvod: Na Slovensku nachádzame prirodzené travinné ekosystémy iba vo vysokých horách nad

hornou hranicou lesa a na malých plochách na rašeliniskách, prameniskách, v nivách riek, na pieskoch a skalách. Väčšina lúk a pasienkov v našich klimatických podmienkach vznikla a rozšírila sa až činnosťou človeka na miestach, kde predtým rástol les. Lúky sú špecific-kým typom travinných ekosystémov Európy. Vznikli v súvislosti s potrebou zabezpečiť na zimu krmivo pre domáce zvieratá.

Pôvod druhov našich lúk a pasienkov treba hľadať v poslednej dobe ľadovej. V tejto dobe sa na našom území vyskytovali studené stepi. Po skončení doby ľadovej (asi pred 11 000 rokmi) sa so zmenou klímy u nás rozšírili zmiešané lesy, pričom nelesné ekosystémy boli postupne zatlačené na extrémne stanovištia (rašeliniská, skaly, vysoké hory). Veľká zmena nastala v neolite (5 300 – 4 300 pred n. l.), keď človek začal pestovať plodiny a zmenil sa z lovca a zberateľa na roľníka. Začal vypaľovať les, aby si mohol založiť polia a staval si dlhodobejšie sídla. Pestovanie poľnohospodárskych plodín rýchlo doplnila pastva zdo-mácnených zvierat. Pestré a druhovo bohaté lúky začali vznikať v stredoeurópskej oblasti neskôr ako pasienky a polia, pravdepodobne až po objavení železnej kosy v období mladšej doby železnej (500 – 0 pred n. l.). O niekoľko stoviek rokov neskôr začali mozaiku krajiny tvoriť polia s poľnohospodárskymi plodinami, pasienky so zdomácnenými zvieratami a lúky, ktoré im mali zabezpečiť krmivo na zimu.

Postup:Príprava pedagóga: 1. Ak uznáte za vhodné, môžete si vopred pripraviť kartičky na rozdelenie žiakov do skupín.

2. Pre jednotlivé skupiny žiakov pripravte argumenty z pracovného listu – každá skupina má k dispozícii len svoje návrhy na argumenty.

Realizácia aktivity: 1. Žiakov môžete do aktivity uviesť textom v úvode, prípadne len nasledujúcim opisom úlohy:

Predstavte si, že tvoríte skupinku novousadlíkov, ktorí práve prišli do zatiaľ neosídlenej oblasti na úpätí nevysokého pohoria. Rieka v blízkosti síce nie je, ale výdatné podhorské pramene a potok nasvedčujú tomu, že o vodu tu nebude núdza. Rozhodli ste sa tu usadiť a vaša skupinka sa prirodzene rozdelila na roľníkov, ktorí by chceli čím skôr vytvoriť polia na pestovanie poľnohospodárskych plodín, na pastierov, ktorí chcú vytvoriť pasienky pre svoje stáda a lúky na prípravu krmiva na zimu, a na lesníkov, ktorí uprednostňujú zacho-vanie lesa. Tieto tri skupiny robia všetko pre to, aby získali súhlas ostatných novousadlíkov pre svoj zámer. Komu sa to podarí?

2. Rozdeľte žiakov do štyroch skupín. Ak chcete, aby bolo rozdelenie žiakov náhodné, pomôže vám súbor lístkov s číslami 1 – 4. Lístkov musí byť toľko, koľko je žiakov, pričom počet žiakov v prvých troch skupinách je rovnaký, vo štvrtej skupine je žiakov najviac. Prvým trom skupinám poskytnite pripravené argumenty z pracovného listu.Skupiny: Skupina 1 bude predstavovať pastierov, ktorí chcú získať nové pasienky pre svoje stáda. Skupinu 2 tvoria roľníci, ktorí nevidia príliš veľké výhody v pastve a chceli by les premeniť na ornú pôdu kvôli pestovaniu obilia. Skupina 3 sú zástancovia zachovania lesnej krajiny. Skupina 4 bude predstavovať novousadlíkov, ktorí si vypočujú názor pr-vej, druhej a tretej skupiny a nakoniec hlasovaním rozhodnú o budúcnosti spoločného novoobjaveného územia.

Posledná doba ľadová Koniec doby ľadovej (pred 11 000 rokmi)

Neolit (5300 – 4300 pred n. l.)

Začiatok pastvy zdo-mácnených zvierat

Mladšia doba železná (500 – 0 pred n. l.)

Stredovek

6 Prírodné poklady Bratislavského regiónu – príručka pre učiteľov základných škôl

3. Stanovte skupinám časový limit na prípravu prezentácie. Skupina 4 môže zatiaľ diskuto-vať o svojich predstavách využitia územia, avšak rozhodnú sa až na základe prezentácií ostatných skupín.

4. Pastieri, roľníci a lesníci originálnym spôsobom predstavia svoj zámer (buďte kreatívni!). Každá skupina má na prezentáciu rovnaký čas – napr. 5 minút. Pri prezentácii môžu využiť čokoľvek dostupné novousadlíkom v dávnych dobách.

5. Po prezentáciách všetkých skupín vyčleníme 5 – 10 minút na otázky a riadenú diskusiu. Pri prezentáciách či obhajobe svojho názoru si môžu skupiny pomôcť argumentmi uvedenými v pracovnom liste.

6. Na záver skupina 4 hlasovaním rozhodne o budúcnosti spoločného územia.Ďalšierozšírenie aktivity: Aktivita sa dá obohatiť nákresom územia, ktorý môže urobiť skupina 4 počas prípravy

prezentácií. Ostatné skupiny priamo na nákrese vyznačia, ako a kde by územie upravili nimi navrhovaným spôsobom.

Použitý zdroj: Viceníková, A. Svet lúk a pasienkov. Príručka pre učiteľov základných škôl. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, 2. vydanie, Bratislava, 2003. 154 s.

Vydal: 2013 © DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, www.daphne.sk

V rámci projektu: LIFE10 NAT/SK/080 „Ochrana a obnova území NATURA 2000v cezhraničnom regióne Bratislavy“ spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci programu LIFE+.

Text a aktivity: Jana Menkynová, Monika Chrenková, Barbara Immerová, Viera Lasáková

Jazyková úprava: Andrea Královičová

Kresby a grafický dizajn: Richard Watzka, www.rwdesign.sk

Použité zdroje:

Farkašovská, M., Bocek, B. et al. Niva Moravy. Manuál pre sprievodcov. DAPHNE – IAE, Bratislava, 2000. 198 s.

Galvánek, D. Travinné biotopy európskeho významu na Slovensku. ŠOP SR, Banská Bystrica, 2007. 14 s.

Galvánek, D., Viestová, E. Lúky Slovenska. Sprievodca rozumným hospodárením. DAPHNE – IAE, Bratislava, 2006. 16 s.

Hegedüšová, K. Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla a Chránené nálezisko Sandberg, podklad pre sprievodcov. 2010.

Immerová, B., Kimličková, J., Lasáková, V. Praktická ekovýchova pre materské školy. DAPHNE – IAE, Bratislava, 2011.

Královičová, A., Herianová, S. et al. Svet Karpát. Príručka k environmentálnej výchove. DAPHNE – IAE, Bratislava, 2009. 365 s.

Sundseth, K. Natura 2000 – Ochrana biodiverzity Evropy. Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, 2009. 296 s.

ŠOP SR v spolupráci s APOP. Sprievodca Šúrom. Obnova vodného režimu v Národnej prírodnej rezervácii Šúr.

Viceníková, A. et al. Svet lúk a pasienkov. Príručka pre učiteľov základných škôl. DAPHNE – IAE, Bratislava, 2000. 154 s.