Múr na konci sídliska Východ

/ Angi MlynListy na druhú

stranu

Zbierka esejí a úvah žiakov základných a stredných škôl

v Michalovciach, jún 2012.

Úvahy napísali žiaciSOŠ Obchodu a Služieb,Gym. Ľ. Štúr 26,ZŠ Okružná,ZŠ P.Horova,SOŠ technická,a ZŠ Moskovskáv Michalovciach.

Porota:Lucia KerpčárováRenáta ŠafinováRenáta ZáborskáLenka AntolováMária PapáčováDagmar Horváthová

Predsedovia poroty:Monika Toporcerová - KorzárVlado Janček - Slam Poetry.

Koncepcia © Nina Turčanová, 2012Fotografie © Nina Turčanová, 2012Grafická úprava © Minnie, 2012Obálka © P3KLMN, 2012

Vydal © Slam - organizačná jednotka občianskeho združenia “Fléda”, 2012.

Publikácia vychádza za podpory Nadácie otvorenej spoločnosti a o. z. Ľudia proti rasizmu.

www.slampoetry.sk

Múr na konci sídliska Východ

/ Angi MlynListy na druhú

stranu

Zbierka esejí a úvah žiakov základných a stredných škôl v Michalovciach, jún 2012.

01

Úvahy napísali žiaciSOŠ Obchodu a Služieb,Gym. Ľ. Štúr 26,ZŠ Okružná,ZŠ P.Horova,SOŠ technická,a ZŠ Moskovskáv Michalovciach.

Porota:Lucia KerpčárováRenáta ŠafinováRenáta ZáborskáLenka AntolováMária PapáčováDagmar Horváthová

Predsedovia poroty:Monika Toporcerová - KorzárVlado Janček - Slam Poetry.

Múr medzi dvoma svetmi Barbara, II. Ro!ník Prečo dal niekto postaviť tento múr? Položili ste si už niekedy túto otázku? Možno sa tým dotyčný snažil ochrániť životné prostredie alebo svoj domov... možno je to o niečom inom... Mám pocit, že tento múr v našom meste poukázal na dva svety žijúce pri sebe. Preto sa pýtam: „ Prinesie viac súkromia ľuďom bývajúcim v panelákoch? Zabráni znečisteniu chodníkov a zdevastovaniu životného prostredia pri panelákoch?“. Mám pocit že v minulých rokoch bolo medzi Rómami a nami bielymi súdržnejšie spolunažívanie. Mali sme rovnaké práva aj povinnosti. Dnes si viac nárokujeme a povinnosti obchádzame. Rómske etnikum žijúce v Angi Mlyne na mňa pôsobí ako ťažko prispôsobivé. Už z diaľky rozoznať rómsku osadu. Vyšliapané chodníky, odpad ťahajúci sa smerom k osade, či paneláky bez okien a dverí a húfy alebo skupiny otrhaných špinavých ľudí smerujúcich k osade - to sú typické znaky rómskej osady. Na opačnej strane zateplené paneláky, parkoviská plné áut, detské ihriská, deti a ich rodičia.... upravení kultivovaní ľudia. Dva svety. Ako ich skĺbiť? Dilema posledných desaťročí. Môj názor je, že ak nepoznáme hodnotu peňazí a hodnotu práce, tak si ich nevážime.

Doma ma učia, že nič nie je zadarmo. Hodina mojej práce, upratovanie alebo umývanie riadu, má hodnotu jedného eura. Ak idem minúť to, čo zarobím, dobre porozmýšľam, načo peniaze použijem. Poznajú hodnotu peňazí aj Rómovia v osade? Kto naučí rómske deti hodnotu práce vyjadrenú peniazmi? Rodičia ktorí sú negramotní a majú ledva ukončenú základnú školu? Nepracujú, ale aj napriek tomu peniaze pre svoj život potrebujú. Uvedomujú si, koľko práce sa musí vykonať na uspokojenie ich potrieb?

Mám pocit, akoby to nevedeli. Na základnej škole som mala spolužiačky rómskej národnosti. Dievčatá telesne vyspelé, ale rozumovo na nižšej úrovni. Vôbec ich nezaujímalo učenie. Radšej sedeli celý deň niekde so svojimi rovesníkmi a rozoberali život v osade alebo na ulici, Prečo? Mám dojem ako keby sa snažili kopírovať svojich rodičov. Mali partnerov s ktorými už v pätnástich rokoch zakladali rodinu. Nemali ambíciu niečo dosiahnuť, niekým byť. Nemali vzor.

My ostatní sme sa snažili. Jedni viac jedni menej, ale snažili sme sa niečo dosiahnuť.

Pred písomkou sme si opakovali učivo, báli sme sa skúšania. Hlásili sme sa na hodinách a pýtali sa na to, čomu sme nerozumeli. Ako pätnásť roční sme sa pripravovali na ďalšie štúdium. Na stredné odborné školy, na gymnázia alebo učilištia. Rodičia nás podporovali nabádali k učeniu testovali v nás túžbu po vzdelaní. Byť človekom, plnohodnotným občanom. Boli a sú nám príkladom. Chodia do práce, finančne nás zabezpečujú, zároveň

3

nám ukazujú ako sa hospodári s peniazmi, a vedu nás k samostatnosti. Aj toto chýbalo mojim rómskym spolužiakom. Zaujímajú sa ich rodičia o svoje dieťa? Komu položiť tuto otázku? Ako na ňu odpovedať? Iste nie sú všetci Rómovia takí istí.

Aj teraz keď som na strednej škole môžem povedať, že aj keď máme o necelý rok

osemnásť vek „dospelosti“ viem posúdiť čo je pre nás viac a čo menej dobré. Tak sa ešte raz s veľkým otáznikom v hlave pýtam: Kde sa stala chyba? Na ktorej strane múru?... Na strane zateplených panelákov, parkovísk plných áut, detských ihrísk, upravených kultivovaných ľudí? Áno aj oni pochybili. Dali rómom možnosť spoznať tvorivú prácu, osobnostný rast, pocit vlastnej dôležitosti? Prijímajú ich medzi seba? Ako sa na nich pozerajú? Ako na niečo nepotrebné, ako na záťaž? Ako na prekážku alebo ako na ľudí ktorí nevedia inak lebo sú často izolovaní odkázaní sami na seba. Je pre nás jednoduchšie dať do žobrajúcej dlane mincu a nemať starosti. Zahlušíme tým výčitky svedomia. Slovensko ako silne veriaci štát s vysokým percentom kresťanov nevie, alebo nechce vyriešiť tento problém, nechce pomôcť nastoliť hodnotné pravidlá, aby ľudia v dvadsiatom prvom storočí neboli v osadách takí akí sú...

Dokáže to Slovensko? Kto? Ja, ty, my? Ako sa pozerám na svojich spoluobčanov

z iného etnika? Som zhovievavá? Pomôžem mu ak ma o to požiada? Je mi ľahostajný? Beriem ho ako človeka? Skúsme si položiť jednu z týchto otázok a možno spoločne vyriešime tento problém...

Bernadeta II.C Múr na konci sídliska V"chod Človek od nepamäti žije v spoločenstve a spoločenstvo ako také vytvára a formuje ľudské vzťahy. Vzťah je niečo nehmotné, niečo, čo sa len tak ľahko nedá získať ani kúpiť, musí sa len prežiť. Podľa môjho názoru ľudský vzťah je odrazom našej duše, zrkadlom našich citov a pocitov, je to naše vlastné rozhodnutie komunikácie s druhými ľuďmi a tým aj spätná väzba toho, akú veľkú energiu a kvalitu do vzťahu vložíme. Každá krajina má mnohé národnostné menšiny. Ani my nie sme výnimkou. Práve najmä pre Rómov. Väčšina ľudí s nimi nedokáže žiť, nakoľko neustále vytvárajú nejaké konfliktné situácie. A preto si ohradzujú svoje príbytky betónovými múrmi. Podobný vyrástol aj na sídlisku Východ v Michalovciach. Tento vyvoláva medzi rómskymi obyvateľmi veľkú nevôľu. Obyvatelia blízkej osady Angi mlyn si

4

teraz nemôžu skracovať cestu do mesta po trávnikoch pomedzi bytovky. Múr je vysoký takmer 3 metre a jeho dĺžka je 25 metrov. Táto betónová stena nadväzuje na predchádzajúce múry. Je to krutá realita, ale je to pravda. Jednu z hlavných príčin, prečo všetky, aj dobre mienené a prijaté opatrenia sa minuli účinkom vidím, vo veľkej koncentrácii Rómov na určitých miestach. Táto skutočnosť výrazne ovplyvňuje nielen to, že v danom teritóriu majú minimálnu možnosť si nájsť prácu (aj tí čo by ju chceli), ale konzervuje aj všetky negatívne zvyky a javy, vlastné tomuto etniku, od hygieny počnúc, končiac vzdelaním!

Pred rokmi bol jeden betónový múr zbúraný. Bol to známy Berlínsky múr, ktorý toto mesto rozdeľoval na dva svety. Aj ten v Michalovciach by chceli Rómovia zbúrať. Cítia sa diskriminovaní, nakoľko nemôžu užívať verejné priestranstvo k pohybu. Každodenne počúvame a vidíme v médiách čo všetko so sebou prináša diskriminácia, ale mnohých z nás táto téma vôbec nezaujíma pretože sa nás momentálne netýka. Ale opak je pravdou. Podľa mňa sa diskriminácia v určitom zmysle týka každého. A čoraz viac nás svet núti zamyslieť sa vlastne nad diskrimináciou. Veď napokon človek sa s touto témou a jej následkami stretáva v bežnom živote takmer každý deň. Všetci ľudia na tomto svete majú právo na slobodnú voľbu, na pokoj, lásku a život. A všetky tieto hodnoty diskriminácia ničí. Prečo je tam ten múr? Prečo Rómovia s jeho výstavbou nesúhlasili, prečo sa im nepáči? Múr dali obyvatelia tejto časti sídliska postaviť, aby im rómsky spoluobčania neznečisťovali okolie bytoviek, aby neodhadzovali odpadky na voľné priestranstvá a nepoškodzovali osobný majetok ľudí bývajúcich v týchto domoch. Často dochádzalo k poškodzovaniu áut a iných osobných vecí ľudí. Je to podľa mňa správne, aj preto lebo obyvatelia teraz nemusia odpratávať neporiadok, ktorý tu Rómovia denne zanechávali. Rómovia s výstavbou týchto múrov nesúhlasia hlavne preto, že si nemôžu skracovať cestu do mesta po trávnikoch medzi bytovkami a musia chodiť dookola, čím sa ich cesta predlžuje. A čo obyvatelia sídliska? Nemajú hádam právo na pekné okolia, na upravenú zeleň a čisté okolie?

Prečo ľudia stavajú betónové múry? Čo ich vlastne k tomu núti? Prečo nedokážu s Rómami spolunažívať? Tieto múry ľudia stavajú hlavne ako ochranu svojho majetku, aby predchádzali jeho poškodzovaniu. Denne sa starajú o okolie svojich bytoviek, vysádzajú kvety, čistia priestory, aby keď sa pozrú z balkónov, mali pekný výhľad na krásne prostredie. Aby ich deti mali pekne upravené priestory ku svojim hrám. K čomu majú ešte tieto múry slúžiť? Ako vyzerajú tieto múry dnes? Tieto múry by mohli ľudia využívať aj na športy ako je basketbal alebo squash. Tieto betónové steny donedávna vyzerali dosť ošarpane, ale zásluhou žiakov umeleckých škôl sa koncom mája premenili na pestrofarebnú galériu. Na múre sa deti dokonale vyšantili prekrásnymi maľbami. Je na ňom znázornený priebeh dňa od východu slnka až po hlbokú noc. Toto miesto, ktoré je mnohým neustále tŕňom v oku, dostalo úplne iný rozmer a rozžiarilo blízke okolie. Je tu však opäť otázka „Dokedy tu tieto krásne maľby vydržia? Kedy dôjde k ničeniu a poškodzovaniu zo strany, tých ktorým sa tento múr od jeho výstavby nepáči?“ Áno, dá sa očakávať, že tí ktorým tento múr v každodennom pohybe prekáža sa budú snažiť toto dielo ničiť. Kam vedú denne chodníčky Rómov? Kvôli čomu vlastne denne popri tomto múre prechádzajú? Ich cesta vedie do mesta, aby povyberali odpadky z košov a niečo od ľudí

5

vyžobrali či už nejaké drobné alebo nejaké jedlo. Mnohí ľudia to považujú za neustále obťažovanie, ale mnohí to chápu, že tieto skupiny momentálne nemajú alebo nehľadajú iné možnosti pre svoju obživu. Od štátu dostávajú dávky v hmotnej núdzi ktoré ich nemotivujú na hľadanie práce, ktorej je v jednotlivých regiónoch nedostatok. Je v našich silách pre túto skupinu obyvateľov niečo urobiť? Dokážeme v budúcnosti tieto múry zbúrať? Tieto otázky sú veľmi ťažké. Denne počúvame, že tu sa snažia niečo urobiť, tam sa niečo skúša, ale máloktoré projekty sú úspešné, pretože k tomu, aby sa niečo podarilo musia priložiť ruku obidve skupiny aj biela väčšina a rovnako aj rómska menšina. Iba tak bude možné v budúcnosti dosiahnuť, aby mohli byť tieto múry zbúrané.

Bra!o III.C

Múr (názor) . Určite väčšina ľudí pozná múr, ktorý je postavený na sídlisku Východ v Michalovciach a delí ho od osady Angi Mlyn. Ale vedia aj dôvod tejto stavby ? Rómovia sú jednou z problémovejších komunít na Slovensku. Tí problémoví žijú väčšinou na okraji mesta vo vlastnoručne postavených bytoch alebo v bytoch kúpených mestom. Zvyčajne sú tie byty zdevastované už po pár mesiacoch. Typickým príkladom rómskej osady je aj osada Angi Mlyn na okraji mesta Michalovce. Je to osada, kde žije približne 2000 ľudí. Väčšina ľudí má k nim negatívny postoj a zďaleka sa im vyhýbam aj kvôli ich zápachu, pretože neudržujú hygienu. Tento problém môže byť aj jeden z dôvodov, prečo bol postavený múr na Východe. Ľudia už jednoducho nechceli tolerovať to, ako im popred bytovky vyšľapávali chodníčky, vyhadzovali im tam odpad a vykrikovali pod oknami. Mesto hovorí, že steny majú slúžiť na športové účely, ako napr. na hranie squashu alebo basketbalu. Osobne si myslím, že na takýchto stenách si človek basketbal zahrá len veľmi ťažko, no mesto sa bráni práve touto vetou. Ľudia, ktorí bývajú pri týchto múroch, hovoria, že tieto steny vítajú a sú radi, že ich mesto postavilo. Mesto táto stavba stála približne 40 000 !. Peniaze ale mohlo mesto použiť osožnejšie a renovovať nejakú budovu, poprípade nejakú školu v Michalovciach. Myslím si, že je ťažké z mojej pozície zhodnotiť túto situáciu, keďže nebývam v blízkosti tohto múru. Ale z toho, čo som počul a čítal o týchto neprispôsobivých Rómoch, som si už svoju mienku spravil.

6

Daniela 8.A .

Múr na konci sídliska V"chod / Angi Mlyn

Nikdy by mi nenapadlo, že budem písať práve o tom. No keď je naše mesto týmto múrom slávne, tak prečo nie. Rozmýšľala som hlavne nad tým, prečo ľudia stavajú múry a dospela som k záveru, že je to preto, že sa boja. Boja sa spolu žiť. Možno je to tak lepšie. Ľudia zo sídliska Východ majú pokoj od ľudí z Angi Mlyna a naopak. Poznáme mnoho múrov. Pevné, ktoré oddeľujú sídlisko od sídliska, človeka od človeka. „Múry“ medzi rodičmi a deťmi, chudobnými a bohatými, medzi ľuďmi jednotlivých vekových kategórií. Takmer každý človek si buduje nejaký múr, bariéru. Buduje si ho, pretože sa bojí. Má strach. Strach z ľudí. Má strach, že mu niekto ublíži, podrazí nohy. Človek sa bojí človeka. Človek sa dokonca bojí aj sám seba. Je to čudné, ale je to tak. Preto ľudia stavajú múry. „Pred“ ani „za“ týmto múrom podľa mňa neexistuje. Vlastne existuje, ale pre každého niekde inde. Pre mňa je „pred“ na sídlisku Východ. Keby som bývala v osade Angi Mlyn, bolo by to naopak. Podľa mňa by sa naši spoluobčania nemali cítiť diskriminovaní. Môžu byť radi, že majú od nás pokoj. Ja mám zatiaľ s Rómami len dobré skúsenosti. V škole sa stretávam s rómskymi dievčatami a chlapcami a sú to fajn ľudia. Nemáme si prečo od nich držať odstup. Chodia do školy ako my, čistí, upravení, pripravení. Reprezentujú aj našu školu a získavajú aj rôzne ocenenia. Je tiež pravda, že niektorí z našich rómskych spoluobčanov nám všelijakým spôsobom znepríjemňujú život, no zároveň aj sebe. Ale ako hovorí pani učiteľka, netreba hneď všetkých hádzať do jedného vreca.

Ján III. A Múr, ktor" spája a rozde#uje .

Už v minulosti boli postavené múry, ktoré spájali i rozdeľovali. Najstarší z nich, ktorý ľudia postavili a dodnes stojí, je Veľký čínsky múr. Meria vyše 8850 kilometrov. Slúžil na ochranu pred nepriateľmi, ale tiež ohraničoval čínske územie. Ďalší podobný múr, ktorý

7

„spájal" a rozdeľoval, bol Berlínsky múr. Jeho stavba trvala niekoľko desaťročí. Paradoxom je, že Berlínsky múr mal „spojiť" ľudí komunistického sveta, no v skutočnosti vyše 28 rokov rozdeľoval Európu na dve časti. Zdalo sa, že jeho zbúraním ľudia pochopili, aký to bol omyl. História sa však pravidelne opakuje a my, ľudia, sa radi vraciame do minulosti. Práve na Slovensku sa začali objavovať podobné múry. Tentoraz ich stavba nie je nanútená ani násilná, ale dobrovoľná. A tu je na mieste úvaha nad tým, či to považovať za omyl alebo za nutnosť. Občania si totiž múrmi začali chrániť svoje majetky pred Rómami. Niečo podobné sa stalo aj v Michalovciach.

Michalovce, mesto, ktoré postavilo na sídlisku Východ kontroverzný takmer trojmetrový múr. Táto vyše päťsto metrov dlhá stena sa tiahne od Ulice Kyjevskej až po Ulicu Legionársku. Múr, ktorý mesto postavilo, má oficiálne funkciu protihlukovej bariéry. Ale je to naozaj tak? Akú skutočnú funkciu má spĺňať? Prečo ľudia zo sídliska Východ múr vítajú, ale Rómovia z osady Angi Mlyn sú proti jeho existencii?

Obyvatelia sídliska, ktorých sa to týka, to považujú za niečo, čo ich chráni pred osadníkmi (Rómami). Možno tento postoj označiť za rasovú nenávisť? Podľa obyvateľov sídliska i mesta to nie je počin, ktorý by bol motivovaný rasovo, ale je to skôr odpor a hnus, ktorý zažívali a videli každučký deň, dokiaľ múr nestál. Porozhadzované odpadky, pootvárané kontajnery a v nich osadníci hľadajúci si jedlo či oblečenie. Aj to bola sídlisková realita. Sídlisko im dokonca slúžilo ako verejné toalety. Obyvatelia tam žijúci sa sťažovali na smrad a neporiadok, ktorý Rómovia zanechávali.

Ich prítomnosť na sídlisku bola každodenná. Okrem spomenutých činností im slúžilo ako skratka do mesta. Samozrejme, že najlepšia cesta bola tá po zeleni. Keď si predstavíte, že v osade Angi Mlyn žije vyše 1800 obyvateľov, a ak každý aspoň raz v týždni vyhodil jediný obal napríklad od Horalky, je to 1800 odpadkov za jeden jediný týždeň. Koľko odpadu sa tam nachádzalo, si viete všetci predstaviť... Obyvatelia sídliska Východ sa zhodujú v tom, že to bol dlhoročný problém, ktorý im znepríjemňoval ich životy. Ľudia, ktorí tam žijú, podali sťažnosti a začali konať, aby sa múr postavil. Mnohí, i napriek tomu, že tam nežijú, no videli alebo počuli, čo sa tam dialo, sa vôbec nečudujú sťažnostiam, ktoré obyvatelia sídliska Východ podali. Vlastníci bytov tvrdia, že im poškodzovali a ničili ich domovy a že múrom len chránia svoj majetok. 56 rodín dokonca vyzbieralo peniaze na postavenie tejto bariéry. Teraz, keď už múr stojí, je na sídlisku Východ pokoj a poriadok a nikto neničí obydlia a ani majetok. Mnoho obyvateľov Angi Mlyna však poukazuje na to, že im celá situácia pripomína Berlínsky múr, no rozdiel vidia v tom, že v Berlíne múr zbúrali, ale tento tu ostane nastálo. Škoda len, že namiesto unáhlených záverov neriešia to, ako tejto nemilej vízii predísť.

Akú skutočnú funkciu múr má, obyvatelia Michaloviec len tušia. Niektorí si myslia, že má zabrániť Rómom, aby prechádzali cez sídlisko Východ, iní si myslia, že má protihlukovú funkciu a ďalší, že má zabrániť deťom pred prechodom cez frekventovanú cestu mimo vyznačených miest. Najviac ľudí sa však zhodlo v tom, že má brániť osadníkom a nielen im v tom, aby robili neporiadok a ničili majetok obyvateľov sídliska Východ. Akú skutočnú

8

funkciu má, vieme všetci, hlavne obyvatelia, ktorí žijú na sídlisku neďaleko osady Angi Mlyn. Pravdou však je, že odkedy múr stojí, si to obyvatelia sídliska Východ nevedia vynachváliť. Iný pohľad na túto problematiku je však z opačnej strany bariéry. Rómovia sa sťažujú na to, že múr im sťažuje prístup do mesta a musia tak obchádzať celé sídlisko Východ. Pravda je však taká, že múr má aj isté výchovné účinky. Vďaka nemu totiž naši spoluobčania nemusia ohrozovať vlastné životy pri prechode cez blízku frekventovanú cestu 1.triedy. Stavba usmerňuje ich kroky tak, aby pri prechode cez komunikáciu využívali prechody pre chodcov a chodník. Snáď to čoskoro pochopia a poďakujú sa.

Múr má však poslúžiť aj na športové účely alebo ako parkovisko pre obyvateľov sídliska, no zároveň je aj vďačnou plochou pre rozvoj kultúrneho ducha. Mesto ho preto začalo postupne zveľaďovať. Výtvarník dal múru umelecký nádych a to tak, že na takmer sto metrov dlhej ploche nainštaloval farebný bilboard s motívom športujúcich detí a mladých ľudí s futbalovými loptami. Ďalšie projekty čakajú na svoju realizáciu, ale hlavne na skrášlenie sídliska. Múr, ktorý spája alebo rozdeľuje? Múr v Michalovciach spojil obyvateľov sídliska Východ. Rozdelil však časť Michalovčanov na obyvateľov Východu a obyvateľov osady Angi Mlyn. Kto vie..., možno onedlho obe strany pochopia, že práve tento múr môže byť ich duchovným či kultúrnym mostom k ďalšiemu zblíženiu a väčšej znášanlivosti. Jana III ..D .

Už od pradávna ľudia stavali rôzne opevnenia a budovy, ktoré ľudí chránili pred

nájazdami rôznych barbarov či iných nechcených kmeňov. Ako prvé to boli takzvané drevené palisády, neskôr ich vystriedali kamenné hradby, ktoré plnili veľmi dôležité funkcie až do novoveku. Neskôr sa začali rozvíjať prvé mestá na dnešný spôsob a tak aj opevnenia začali miznúť, pretože ľudia boli ovplyvnení novými myšlienkovými názormi. Z tohto dôvodu sa oveľa menej bojovalo a útočilo, čím význam opevnení začal postupne miznúť.

Ako posledná éra, ktorá zmenila význam múrov ako takých sa podľa mňa pokladá obdobie po druhej svetovej vojne. Ako isto vieme v tomto období bol veľký nárast vplyvu komunizmu a práve komunistom podľa mňa vďačíme za to, že ľudia majú pred múrmi isté predsudky. Najväčší múr bol v Nemeckom hlavnom meste Berlín a práve tam sa to všetko začalo, keď sa komunistický režim chcel úplne oddeliť od toho západného, pretože ten západný sa im zdal skazený či proste úplne odlišný od toho ich a nechceli mať s nimi nič spoločné. Ak sa dnes mesto či iný orgán rozhodne postaviť niekde múr sú ľudia ktorí to príjmu s potešením, no sú aj takí, ktorým sa to nepáči a tých je určite viac, a sú pobúrení.

Myslia si, že sú iní a preto s nimi nechcú mať nič spoločného a chcú sa jednoducho od nich oddeliť. U nás na Slovensku sa môžeme s týmto problémom stretnúť najmä medzi národnostnými menšinami. Snáď najpočetnejšia je menšina Rómov, ktorých počet zo dna deň narastá. Veľa ľudí sa ich stráni, pretože sa ich boja už len z dôvodu, že sa veľké

9

množstvo z nich nevie správať. Ak by sme navštívili nejakú časť mesta, kde žijú prevažne Rómovia, asi by sa väčšina z nás len mlčky chytila za hlavu. Aby sme len nekritizovali sú medzi nimi aj takí, ktorí sú ako my ostatní, no tých je nanešťastie málo. Prevláda tu diskriminácia a predsudky voči Rómom. Niektorí sa aj zaradili do bežného života akým žijeme my, ale je to pre nich veľmi ťažké. Netreba ľudí rozdeľovať na dobrých a zlých.

Dokonca aj tu panuje staré dobré príslovie: „Nesúď knihu podľa obalu.“ No mnohí

z nás to tak nerobia a berú ich ako „ľudí iných.“ A tu nastáva ten zásadný problém, mestá nechcú, aby ich vizitkou bolo čosi také a preto často stavajú múry, ktoré oddeľujú život Rómov od toho normálneho meštianskeho. Takéto múry môžeme vidieť napríklad v Michalovciach, Trebišove a iných slovenských mestách. Niektorí ľudia to nevezmú veľmi dobre. Sťažujú sa, že z okna majú výhľad akurát na betónovú stenu, no iní zase len prikývnu, že je to správne. Bohužiaľ tento fakt sa prijíma dosť ťažko, no vládne tu veľká diskriminácia a myslím si, že už nikdy nevymizne. Nikomu by sa nepáčilo žiť na mieste, kde nemôže ísť slobodne do mesta na nákup, pretože mu v tom bráni nejaká stena. Je to ako žiť v klietke, no ľudia nie sú zvieratá, preto by to takto byť nemalo. Namiesto toho, aby ľudí pohltil strach, mali by uvažovať s chladnou hlavou a učiniť tak rozhodnutie hodné rozumu človeka z dvadsiateho prvého storočia a nie z obdobia staroveku. No múry majú dokonca aj dnes ochrannú funkciu, napríklad ak je v blízkosti obytnej štvrti frekventovaná diaľnica, mestá často riešia tento problém s hlukom tým, že postavia protihlukovú stenu.

Tak ako v minulosti aj dnes sa múry stavajú a budú stavať ako ochranné stavby, no ľudia si dosť často mýlia pojem ochranný múr pred niečím nežiadúcim za múr oddeľujúci rovnoprávnych ľudí.

Karin VI. C Kde bolo, tam bolo, jedného dňa z ničoho nič vyrástol uprostred sídliska múr. Nevyrástol cez noc, tak ako to býva v rozprávkach, tento stavali robotníci tehličku po tehličke, kameň po kameni, až kým nebolo dielo dokončené. Každý, kto hotový múr videl, len neveriacky krútil hlavou. Prečo tu ten múr postavili? Ako teraz budeme chodievať do parku? A čo je za ním?

Takéto a iné otázky si kládli ľudia zo sídliska, ale i z blízkeho okolia. Každý, kto pred múrom zastal, pýtal sa v duchu: Kde to vlastne stojím? Pred múrom alebo za? Ak stojím pred, tak čo je za? Určite niečo, čo nechcú, aby sme videli. Ale zbytočne! Pretože žiadny múr nie je taký vysoký ani hrubý, aby zakryl to, čo sa nedá. Ba dokonca sa mu nepodarilo oddeliť ani dobro od zla. Tak načo ho teda postavili? Možno pre sebarealizáciu sprejerov, pre potreby štvornohých miláčikov, na hry, na naháňačku pre najmenších, pre úkryt

10

zamilovaných, ale i pre ľudí spoločensky unavených. No a navyše ešte oddeliť „bielych“ od „čiernych“. Kto by povedal, že jeden múr bude mať také všestranné využitie.

Lenže nie každý je s ním napriek tomu spokojný. Zatiaľ čo jedni si ho nevedia vynachváliť, iní ho zatracujú. Chudáčisko múr. Najprv sa aj tešil. Bol stredobodom pozornosti. Písali o ňom vo všetkých novinách. Nielen regionálnych, ale na celom Slovensku. Dokonca prišli aj reportéri a kameramani. Potom prichádzali páni v oblekoch a múdro sa vyjadrovali. Padali slová ako rasizmus, diskriminácia, neznášanlivosť, nepispôsobivosť... Múr stál hrdo a tešil sa obrovskej pozornosti. Ibaže neskôr začali k nemu prichádzať ľudia, ktorí naň zlostne zazerali, kopali doň a hádzali kamene. Múr však odolal, je predsa silný. Raz ráno prišlo veľké a auto a vybrali z neho akési plagáty. Tie potom nalepili po celej dĺžke múra. Teraz bol pestrofarebný a bolo ho vidieť už z diaľky. Múr opäť natešene stál a sledoval okoloidúce kamióny. Až kým neprišli zlostní ľudia, ktorí tie pestré maľby postŕhali. Múr smutne zvesil plecia. Vôbec ničomu nerozumel. Jedným okom videl ľudí, ktorí si ho pochvaľovali, sedávali popri ňom na nových lavičkách, prechádzali sa veselo so psíkmi, druhé oko sa horko-ťažko bránilo útokom stále tých istých zlostných ľudí, ktorí mali v rukách kamene a ubližovali mu. Nahádzali popri ňom odpadky a vykonávali tam aj potrebu!

Jedno oko pozeralo na čisté deti, usmiate, v nových šatách, v zime teplučko oblečené a uznanlivo obzeralo snehuliakov. Druhé oko sa už nemohlo pozerať na polonahé špinavé deti, ktoré cupkali za mamou. V zime mali smutné oči a mama im podávala do ruky potraviny vybraté z kontajnerov. Čoraz častejšie však nemali úplne nič, iba igelitové vrecko a ešte smutnejšie oči.

Múr tomu vôbec nerozumel. Prečo je to tak? Múr má zlú povesť. A to ani nič

nespravil. Ako k tomu príde?! Veď jeho sa nik nepýtal, či tam chce stáť. A predsa musí. On predsa nemôže za to, že ho postavili. Pretože v ten deň nemal niekto nič lepšie na práci. Preto, že niekto si uľahčil prácu a namiesto ťažkého a dlhého riešenia problému radšej postavil múr. Tým vyriešil všetko. Vraj. A tak tam múr stojí až dodnes s pocitom, že poslúži dobrej veci.

11

Tomá# III. C Múr, múry sa stavali už v 15. storočí. Každý múr je charakteristický, napríklad Veľký

čínsky múr v dnešnej podobe bol vybudovaný za dynastie ming, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou v dĺžke 6 700 km. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Ďalším je Berlínsky múr, bol najznámejším symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka a celej Európy. Múr mal celkovú dĺžku 165 km. Bol vybudovaný preto, aby sa zabránilo úteku cez hranice. Jeden múr bol vybudovaný aj na východnom Slovensku. Konkrétne v meste Michalovce pri sídlisku Východ. Tento múr je dlhy 106,08 m . Múr bude slúžiť obyvateľom priľahlých častí sídliska na športové využitie, na squash či basketbal. Čiastočne bude slúžiť aj ako protihluková bariéra. Je to takzvaný „ Michalovský čínsky múr ".

Prečo bol vlastne tento múr vybudovaný? Je nato jednoduchá odpoveď chrániť si

vlastné pozemky. Tento návrh mestu Michalovce podali obyvatelia bytoviek a so súhlasom mesta bol postavený. Michalovský múr nie je jediným, prednedávnom bol postavení aj múr v Ostrovanoch pri Prešove. Súdiac podľa hystérie, ktorú vyvolal múr v Michalovciach, Slovensko sa zrejme chce vydať cestou spochybňovania ochrany súkromného vlastníctva.

Ďalším problémom sú Rómovia, ktorí žijú v neďalekej osade Angy mlyn. Skracujú si

cestu cez sídlisko, kde robia neporiadok a v tráve vytvárajú chodníky a dokonca vykonávajú potrebu slušným ľuďom pod oknami. Obyvatelia z osady i ľudskoprávne organizácie však namietajú, že je to rasistické, diskriminačné a segregačné. Rómovia vraj musia múr obchádzať, čím sa údajne sťažil ich prístup k občianskej vybavenosti.

Skutočný problém nie je ani v rasizme, ani v diskriminácii, či segregácii. Ochrana

vlastníckeho práva musí stáť nad týmito tromi pojmami. Keďže prostredie je kontrolované, rodičia nemajú obavy púšťať deti na ulicu. Prisťahovanie nového človeka často podlieha schvaľovaniu susedmi. Zabezpečí sa tak úroveň obyvateľov i skutočnosť, že cena domov sa nezníži. Samozrejme, ľudskoprávne organizácie to nazvú segregáciou a budú básniť o getách, či berlínskom múre. No je rozdiel medzi plotmi, ktoré chcú niekoho niekde proti jeho vôli uzatvárať a plotmi, ktorými sa naopak chcú chrániť tí za nimi. Múr v Michalovciach nie je rasistický. Nevnucuje neprispôsobivým Rómom hodnoty väčšinovej spoločnosti. Necháva ich žiť ako chcú, no bez toho, aby slušní ľudia boli nútení trpieť výstredné móresy tejto komunity. Inými slovami, ten múr problémovým osadníkom vytyčuje hranice. A vytýčiť im hranice, to je niečo, čo mala väčšinová spoločnosť urobiť už dávno. Ak falošní humanisti docielia strhnutie múru, nič nevyriešia, len spôsobia rozhorčenie väčšinovej spoločnosti a posilnenie skutočných extrémistov. Možno tých, čo sa prechádzajú v čiernych košeliach. Napätie bude gradovať a skôr či neskôr ten múr niekto znovu postaví. Len potom už možno zájde oveľa ďalej.

12

Oby!ajn"/neoby!ajn" múr Kristián VII. D Odmalička ma fascinoval múr u mojej babky. Mohol som si naň kresliť aj kopať doň

loptu. Bol som rád, že lopta, ktorú kopnem sa mi vráti. Zaujal ma aj hrubý bardejovský múr, ktorý bol kedysi opevnením mesta a dnes si chlapci na ňom testujú svoju silu a odvahu. Na dejepise som počul o berlínskom i čínskom múre. Neviem presne prečo dospelí stavajú múry, ale ja ich mám celkom rád.

Ak by som si chcel postaviť múr ja, asi by to bolo vtedy, keby som chcel byť sám. Občas som rád, keď ma múr delí od hluku mojich súrodencov, keď nevidím ich neporiadok. Niekedy sa za múr aj schovám, aby som si vychutnal obľúbenú schovávačku. Možno to robia aj dospelí. Stavajú múry, aby nevideli to, čo nechcú vidieť. Možno chcú oddeliť od seba to, čo nemajú radi. Niekedy ich stavajú asi preto, lebo sa chcú chrániť, alebo schovať pred niečím. Takže asi toto sú dôvody stavania múrov. Ale sú aj ľudia, ktorí ich búrajú. Prečo? Prečo niekto zbúra to, čo iní postavili?

Kedy by som zbúral múr ja? Asi by to bolo vtedy, ak by sa stal prekážkou medzi ľuďmi, prekážkou, ktorá narúša

harmóniu medzi nimi. Tiež by som ho zbúral, keby ten múr už nebol dosť silný a nechránil ma. Postavil by som si silnejší. Múr by som zbúral aj vtedy, keď by som nechcel byť sám. Tak nejako je to aj vo svete dospelých. Začnú búrať, keď túžia po harmónii, keď zistia, že nechcú žiť izolovane. Niekedy ho zničia však aj preto, aby postavili ešte väčší a silnejší. Títo ľudia sa asi niečoho boja a chcú sa cítiť bezpečne.

Náš michalovský múr postavili ľudia, aby sa chránili a asi tiež preto, aby si uchránili svoje čisté prostredie. Možno tiež nechcú vidieť to prostredie, ktoré je za múrom a nepáči sa im. Podobne ako mne neporiadok mladších súrodencov. Nechcú vidieť to, čo nevedia zmeniť a ohrozuje ich to. Takto sa bránia.

V našom meste vyrástol múr. Je pekný. Deti si môžu naňho kresliť, chlapci zas kopať loptu. Možno budeme mať pri ňom pocit bezpečia. Neviem, či ho raz niekto zbúra. Neviem, či ho raz niekto postaví ešte väčší a silnejší. Ale viem, že by som nechcel byť za múrom. Nechcel by som byť ten, koho za múr postavia. A tiež viem, že by som nechcel, aby malé deti boli za múrom predsudkov.

13

SOM JEDNOU Z NICH... Lucia VII. A Som Rómka. Som jednou z nich. Bývam medzi nimi. Nehanbím sa za to, kto som a

odkiaľ pochádzam. Nie vo všetkom s Rómami súhlasím, ale tiež si myslím, že nie sú až takí zlí, aby ich bolo treba ohrádzať vysokými múrmi a zabraňovať im chodiť, kadiaľ chcú.

Každý vidí Rómov iba hrabať sa v kontajneroch alebo ísť po ceste so železom v nejakom koči. Prečo kradnú? Je to len preto, aby uživili seba a svoje deti. Preto, aby mali čo jesť. Nie na mesiac, len na jeden deň. Ja ich vidím trochu inak.

V osade Angi Mlyn je pracovná hliadka, ktorá sa stará o čistotu a spolu s nimi sa o ňu starajú všetci Rómovia – muži a ženy. Uvedomili si, že to už takto nemôže ísť ďalej. S láskou a nadšením pracujú a so šťastným úsmevom sa pozerajú na čisté kúty ich domov. Myslím si, že Rómovia hľadajú cestu, východisko, aby sa dostali k niečomu lepšiemu. Chcú lepší život pre seba a svoje deti, ale nevedia, ako na to. Všetci sme ľudia a máme právo na spokojný život. Ten sa dá dosiahnuť vzdelaním a prácou, spokojným spolunažívaním a budovaním si úprimných priateľstiev.

Pred tromi mesiacmi to bolo iné, boli tam odpadky a porozhadzované fľaše. Dospelí a deti fetovali, kradli a pili alkohol, ale zmenilo sa to.

Nepáči sa mi, že tam postavili múr. Že nás všetkých hodili do jedného vreca a ohradili. Na tom múre namaľovali všelijaké postavy. Sú to postavy ľudí. Sú rozdielni, tak ako sú rozdielni aj Rómovia a bieli. Sú to len ľudia. Ľudia, ktorí chcú žiť. Každý má právo na život. Každý, kto sa narodí na tento svet, sa chce mať dobre. Ale mať sa dobre nie je také jednoduché. Rómovia sú jednoduchí, pre svoj život nepotrebujú veľa. Chcú sa najesť, obliecť, zabaviť...

Ja som Rómka a chodím do školy medzi bielych žiakov. Spolužiaci si ma vážia. Je to preto, lebo som milá a učenlivá. Mám medzi nimi veľa priateľov a nechcem sa od nich oddeľovať múrmi. Som Rómka a nehanbím sa za to.

Nie je správne ani dobré stavať medzi ľuďmi múry. A my všetci, Rómovia aj bieli, sme predsa ľudia. Múr je prekážka. Je to prekážka vo vzťahoch, priateľstve, v láske... Nie je už tých múrov dosť? Skôr by sa mali stavať mosty, aby ľudia mali k sebe bližšie.

Preto si myslím, že ten múr by mali zbúrať. Rómovia sa zmenili a nie všetci sú zlí a zlodeji. Sú medzi nami aj dobrí, pracovití, nadaní a cieľavedomí ľudia, ktorí sa chcú začleniť do spoločnosti a nie oddeľovať sa múrmi. Nebudujme medzi sebou bariéry, ale majme sa radi a rešpektujme sa navzájom a celý svet bude omnoho lepší a krajší.

14

Marcel III. C (názor)

Múr, ktorý spája aj rozdeľuje. Je mi ťažko napísať vlastný názor na túto tému. Je to iné ak sa konkrétna vec priamo dotýka človeka, môže na to adekvátne reagovať. Myslím si, že žiadny múr nevyrieši rómsku problematiku. Je potrebné zmeniť zákony v našom štáte a začať všetko od začiatku. Múr je len vytvorením napätia medzi Rómami a obyvateľmi mesta, ale každá minca má dve strany. Keď sa pozrieme na problém z oboch strán je ťažké reagovať. Na jednej strane sú Rómovia, ktorí sú neprispôsobiví, ale domáhajúci sa svojich práv, na druhej strane zase obyvatelia mesta, ktorí si chránia svoj ťažko nadobudnutý majetok.

Zase však nemôžeme do jedného vreca hádzať všetkých Rómov. V našej republike je mnoho vzdelaných a slušných Rómov. Napríklad v našej dedine žije cca 350 Rómov. Väčšina z nich je neprispôsobivá, žijú zo sociálnych dávok, nevedia s financiami hospodáriť a nestarajú sa o svoje deti. Ale niekoľko rómskych rodín je slušných, poctivých, sú zamestnaní, ich deti študujú na stredných školách a čo je zaujímavé, sami odišli z osady v ktorej žili, kúpili si domy v dedine a žijú tam poctivo. Sami sa segregovali z vlastnej komunity, nakoľko tam nemohli žiť. Zistili, čo je pre nich a ich deti dobré.

Podľa mňa veľmi záleží na každom človeku, ako si sám dokáže zariadiť svoj život, či bude čakať, že mu niekto niečo dá, alebo sám sa bude snažiť dosiahnuť žiť lepšie. Ďalej veľký vplyv na vývoj človeka má prostredie ,v ktorom žije, a to najmä rodina a škola. Dieťa nasleduje vzor svojich rodičov a samozrejme učiteľov.

Každý si pamätá svojho prvého učiteľa a každú učiteľ zanechá na žiakovi svoju stopu. Preto je potrebné, aby deti boli vychovávané s láskou a trpezlivosťou, aby im boli vštepované základné pravidlá správania, aby vedeli rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé a o to sa musíme snažiť my všetci, lebo žiadny múr na svete to za nás nevyrieši.

Maro# II. A Prečo ľudia stavajú múry? Pretože sa boja. Boja sa toho, čo je na druhej strane múru.

Asi preto človek postavil prvý múr... Lenže ľudia sú krutí a neprajní, a preto stavajú múry, ktoré sa stávajú múrmi väzení. Ľudia sú však jedineční, vedia milovať celým svojím srdcom, a preto stavajú múry, ktoré slúžia ako útočisko všetkým slabým a bezbranným.

Teda, ľudia stavajú mnohé múry. Niektoré sú postavené z tehál a sú chladné a nemilosrdné, niektoré sú však postavené zo spomienok lásky a dobra.

Napríklad, i viera je určitý typ múru. Je to múr, ktorý ohraničuje dobré činy a zlé, ohraničuje to, čo človek smie a čo nie... V každom prípade je múr čosi, čo už odpradávna v ľuďoch budí rešpekt a strach a to práve preto, že nie každý smie cez taký múr prejsť.

Ľudia tak hľadajú nové cesty a skryté chodníčky cez nekonečne veľa múrov v ich živote. Niektorí kričia heslá rôznych skupín, iní zase bojujú a snažia sa zničiť múr.

Niektorí kričia „rasizmus“ ,iní zase „viera“...To sú cesty a nové chodníčky,

15

ktoré vedú na druhú stranu múru. Pretože to, že niekto zničí múr z tehál, neznamená nič. Ale ak niekto zničí múr v našich mysliach, zničí všetky také múry,

ktoré sme postavili. Myslíte si, že tí čo kričia „viera“ ,či „rasizmus“ ,stoja pred tým múrom? Potom sa vás opýtam ,kto stojí na druhej strane múru? Odpoviete my alebo oni? Kto je za

a kto pred? Každý, kto sa totiž pozerá na cudzí múr, pozerá sa naň spredu a každý, kto sa pozerá na svoj vlastný múr, pozerá sa naň zozadu. Pretože nie svet, ale my sme postavili múry, pretože nie svet rozhodol ,kto je zlý a kto dobrý ,ale my! My sme tí, ktorí utláčajú a sú utláčaní, my sme tí ,ktorí pomáhajú a pomoc potrebujú... A tak každý z nás bojuje, či kričí „rasizmus“ , „viera“ , či rôzne heslá skupín... A preto sa zamyslite ľudia, potrebujete ten múr?

Ak by sa každý z vás správal tak ,ako má – teda správal sa slušne a s úctou ku každému človeku, potrebovali by ste ten múr? A nie, že „ale on nie je taký, či on sa tak nespráva!“ pretože to práve vy, nie ste tí, ktorí majú päť rokov a správajú sa sebecky a detinsky. Pretože všetci tí, ktorí stoja pred vaším múrom, nie sú zlí ľudia, pretože človek sa nemôže narodiť zlý. Sú to len nepochopené bytosti, ktoré každý odhadzuje. Takíto ľudia potom prídu do akejkoľvek skupiny a nezáleží na tom či to budú vrahovia alebo mnísi, kresťania alebo moslimovia, Rómovia alebo Židia. Podstatné bude len to, že ich prijmú a oni im to budú oplácať a budú pri nich stáť v dobrom i zlom... Ako by sa teda dal múr podľa mňa vylepšiť? Podľa mňa by bolo najlepším vylepšením takého múru, ak by prestal existovať. To práve takéto múry môžu za to všetko „zlé“ ,čo sa na tomto svete deje. Najlepší múr je teda žiadny múr, od dnes už navždy...

MÚR Martin III. B.

Podľa môjho názoru dlhodobý problém medzi rómskou menšinou a obyvateľmi sídliska nevyriešili najlepšie. Mrzí ma, že vznikajú múry medzi občanmi. Je to výsledok dlhodobého zanedbania riešenia problémov, ktoré vypučali až do takého extrému, že ľudia sami od seba začali riešiť situáciu a takto sa bránia. Dovolím si tvrdiť že tu zlyhala aj úloha polície, ktorá by mala v meste garantovať ochranu a normálne žitie občanov. Ale v dnešnom svete sa ľudia starajú sami o seba a bezpečie má každý vo vlastných rukách. Nájomcovia tvrdia, že chcú zamedziť neporiadku v okolí bytovky, ktorý spôsobujú obyvatelia osady. Na sídlisku tak

16

vznikla približne pol kilometrová ohrada, ktorá zabraňuje osadníkom prechádzať pomedzi bytovky do mesta. Tí teraz síce neprechádzajú priamo cez sídlisko ale popri múroch a robia si nové chodníčky, presne tak ako voda. Keď jej zahradia koryto, tak si vymyje nové a znova ide svojou vlastnou cestou. Toto riešenie dlhodobého problému si vyslúžilo ale veľa kritiky a to nie len zo strany ľudí z osady. Zrazu sa o tento problém zaujímali všetci či už polícia ale aj rôzne televízie. Tento múr má však aj iné využitie, nie len rozdeliť občanov.

Tomáš Rafa dal múrom, ktoré sa tiahnu od Kyjevskej až po Leningradskú ulicu na sídlisku Východ umelecký nádych. Farebné bilboardy lepil umelec vyše desať hodín. Na takmer sto metrov dlhom múre inštaloval farebný bilboard s motívom športujúcich detí a mladých ľudí s futbalovými loptami čo tieto múry malo skrášliť. Čo sa na pár dní aj podarilo ale vandali ich však zakrátko úplne strhli a z plagátov zostali len zdrapy papiera.

Je to veľmi smutné lebo vidno že ľudia si nevážia umenie a snahu iných ľudí a majú dokonca tendenciu takúto snahu ničiť alebo sa vysmievať ľuďom, ktorí chcú svet urobiť krajším a potom sa čudujeme že verejnosť aj jednotlivci strácajú záujem podporovať a sami sa zúčastňovať takýchto akcií. No našli sa ďalší ochotní ľudia, ktorým záležalo na výzore tohto múru a boli to žiaci michalovských umeleckých škôl, ku ktorým sa pridali aj umelci alternatívnej scény a spolu ich skrášlili rôznymi maľbami. Múr slúži aj ako čiastočná zvuková bariéra. Je určite veľmi nápomocná, pretože sídlisko sa nachádza hneď pri frekventovanej ceste. Obyvatelia bytoviek sa teraz už tiež nemusia báť, že ich deti vybehnú na cestu, kde by ich mohli zraziť autá.

Nájomcovia sa však oddelili takto od sveta. Sami sa uzavreli medzi steny a vytvorili si svoj vlastný. A teda nie osadníci sú za týmito múrmi, ale samotní nájomcovia. Múr delí ľudí od seba tak ako niekedy ten Berlínsky rozdeľoval celý Berlín a bol symbolom rozdelenia celého sveta. Nestavajme preto múry a neoddeľujme ľudí lebo každý problém možno vyriešiť aj inými spôsobmi, a tak ukážeme svetu ľudskosť. Dokážeme že sme všetci ľudia a sme rovnaký nezáleží na rase, viere alebo iných veciach, ktorými sa líšime. Všetci sme ľudia a tak nestavajme medzi sebou múry ale búrajme ich, tak ako by sme mali búrať predsudky. Ak chceme vykonať veľké zmeny vo svete, musíme sa najskôr pokúsiť zmeniť seba.

MARTINA 8.A

Prednedávnom som sa vybrala na prechádzku. Len tak, bez príčiny. Nemala som žiaden konkrétny cieľ, jednoducho som išla tam, kam ma moje nohy zaviedli. Nechala som sa unášať myšlienkami, nevnímala som okolie. Zrazu ma však niečo prebudilo. Úder. Čo to bolo? Pýtala som sa sama seba. Rozhliadla som sa. Do niečoho som narazila. Múr. Skoro dvakrát vyšší ako ja. Kde sa tu nabral? Neskôr som sa to dozvedela. Je to hranica, hranica medzi dvoma svetmi. Nenávidia sa, ale zároveň sú od seba závislé. Minimálne jeden od druhého.

Múry stavajú ľudia už odnepamäti. Večne si chcú svoj majetok deliť, izolovať sa. Najlepšie sa im delí tam, kde im to vôbec nepatrí. Čo sú to za nápady? Nájsť si kus nádhernej a širokej zeme a ihneď si ho privlastniť. Ale viete, čo je zaujímavé? Na jednej strane chceme

17

zabrať čo najväčšie územie, musíme mať všetko, čo sa dá uchmatnúť. A na tej druhej... Staviame múry a ploty, chceme sa čo najviac osamostatniť a skrývať sa. I keby to znamenalo bývanie na ploche veľkej ako lupeň kvetu. Uvedomujeme si vlastne, čo robíme? Veď to sú predsa dve úplne protichodné veci!

A aké je vlastne posolstvo tohto „nášho“ povestného múru? Má nejaký význam alebo by tam ani nemal stáť? Neviem. To vedia len dospelí. Tí ho postavili. Rozdelili zem na dve časti. Jedna je pred múrom, druhá zase za ním. Pripomína mi to... čokoládu. Odmalička ma učili, aby som sa so svojimi sladkosťami podelila aj s ostatnými deťmi. Ibaže... Tú čokoládu sme vtedy zjedli spolu. Pritom sme boli len malé deti. A bolo to iné než delenie pôdy. Tu sme sa rozdelili na dva tábory, ktoré sa každým dňom viac a viac nenávidia. Je možné, aby deti v niektorých veciach predbehli aj dospelých? Asi áno. Dieťaťu je jedno, akej je jeho kamarát farby pleti, vierovyznania či národnosti. Ak ho nesklame, bude ho mať rado.

My „nezasvätení“ nevieme, prečo tam ten múr stojí. Vlastne ani to, či tam smie stáť. Ale... Myslím si, že poznám jeden dôvod. Niekto nás rozdelil na dve skupiny a nechce dovoliť, aby sa naše životy prepletali. Ale nie je to navždy. Múr tam bude stáť dovtedy, kým si aspoň jedna skupina neuvedomí, že sa nedá rozbiť len tvrdou hlavou. Ak nebudeme chápať, ak sa nepokúsime porozumieť, navždy ostaneme len na tej jednej strane. Ale ak sa budeme naozaj snažiť, ak nám bude na tom záležať... Jedného dňa prídeme na to, že múr sa dá obísť.

Milan III. B. Jedného dňa sa nám na našom

sídlisku začali stavebne práce ohľadom stavania obranných múrov.Môj názor na to je, že múry sa stavajú pre udržanie väčšieho pokoja na sídlisku. Hlučné autá a kamióny znepríjemňujú život nie jednému obyvateľovi bytovky. Trúbenie a pískanie kolies v strede noci nikomu nechýba. No určite to nie je 100%. Múry sa dajú aj vylepšiť. Maľba na múr by určite nebola zlý nápad. I keď všelijaké grafity po každom paneli by nevyzerali veľmi pekne. Keby sa toho ujal jeden maliar, ktorý by bol schopný namaľovať každý jeden múr s myšlienkou, ktorá by sa hodila aj pre malé deti, bolo by to dobré.

Obchádzanie celého múru nie je veľmi užitočné, nejaké vynechané miesto na prechod niekde v strede múru by padlo vhod asi každému. No predovšetkým najdôležitejšia je ochrana malých detí, ktoré rady vybehávajú na cestu. Tieto múry ich ochránia pred nebezpečenstvom, ktoré im môže hroziť na cestách. Múr zabezpečuje aj ochranu pred menej prispôsobivými občanmi. Nie každý sa vie normálne správať a udržiavať poriadok vo svojom okolí.

Postavením múru sa radikálne zmenila čistota na sídlisku. Pekná tráva, žiadne odpadky a hlavne žiadne prázdne fľaše od vína a iného alkoholu sú už samozrejmosťou. Múr obráni

18

obyvateľov sídliska aj pred nepríjemným hlukom cudzích občanov a pred ničením cudzieho majetku. Tieto múry sú veľmi dobrou investíciou. Ich výstavba sa veľmi oplatila, a preto sa v ich stavbe pokračuje aj v blízkom okolí. Odkedy tu postavili tento múr, je to tu všetko oveľa krajšie. Malé deti sa už môžu pokojne hrať na svojich pieskoviskách a preliezkach. Môžu bezpečne behať po tráve bez toho, aby sa zranili na nejakej rozbitej fľaši a rôznych iných veciach. Rodičia sú už pokojní, pretože ich deťom už nehrozí nebezpečenstvo. Bez zranení a hluku v pokoji žijú teraz obyvatelia sídliska Východ s obrannými múrmi.

Monika II. C Ako je už dávno známe, ľudia stavali múry už aj v minulosti z rôznych dôvodov, ako sú

napríklad ochrana pred nepriateľom, alebo aby sa nepovolaní ľudia nedostali dnu a to, čo sa stalo dnu nedostalo von, pretože potom mali pocit, že dnu sa cítia chránenejší, pokojnejší a mysleli si, že majú lepší život. No zabudli nato, že civilizovaní ľudia by nemali stavať múry a schovávať sa za nich, ale mali by svoje problémy riešiť inak. Je aj veľa takých prípadov, v ktorých sa stáva, že tieto problémy sa inak riešiť nedajú a ten múr je fakt potrebný. V tomto prípade ide o necivilizovanosť jednej z dvoch strán. Je tu potrebné sa zamyslieť nad tým, aké máme my ľudia medziľudské vzťahy. Sú pre nás medziľudské vzťahy naozaj také dôležité? Pokúšame sa s každým človekom vytvoriť vzťah? Spoznať aký v skutočnosti je? Odpoveď na túto otázku nikdy nie je jednoznačná, pretože ako sa už vraví ,,Sto ľudí-sto chutí“.

No môj názor je, že nie, pretože veľa ľudí v dnešnom svete dokáže človeka odsúdiť hneď na prvý pohľad, len podľa toho ako mu padne do oka. To je tá základná odpoveď, prečo ľudia stavajú múry a aj vždy stavať budú. Bez ohľadu nato či sa to patrí, alebo nepatrí. V mnohých prípadoch môže takýto múr na prvý pohľad upokojiť situáciu v meste, ale riešenie je to len dočasné. V budúcnosti takáto situácia prinesie ešte väčšie problémy. Aká generácia Rómov vyrastie za múrmi, to je otázka, ktorú si stavitelia múrov nekladú. Kam bude spieť ich život? Táto vec žiadneho človeka netrápi. V posledných rokoch sa stavajú stále nové a nové múry, ktoré majú oddeliť Rómov od Nerómov. Niektorí obyvatelia si ich pochvaľujú, múry vraj zvýšili bezpečnosť. Bude to tak natrvalo? Keď si raz budú chcieť nájsť nejaké chodníčky kadiaľ sa budú pohybovať žiadny múr im v tom nezabráni. Podľa mňa ich nové chodníčky vedú až okolo celého sídliska. No však tie sú ďaleko, preto možno prechádzajú aj pomedzi bytovky, je to bližšie do obchodu a k centru mesta. Ako je už dávno známe všetko má dve strany a výnimkou nie sú ani múry. Kde je pred a kde je za? Túto otázku si možno nekladie až tak veľa ľudí, pretože samozrejme obyvatelia jednej strany si myslia, že sú oni pred, ale aj tí na druhej strane si myslia to isté. Nemalo by sa to tak

19

rozlišovať pred a za, pretože všetko má svoje výhody a nevýhody. V tomto prípade by sa dalo polemizovať aj nad otázkou či tento múr nespojil ľudí viac ako rozdelil. Prečo? Pretože keď tam nebol múr ľudia mali medzi sebou stále len samé rozpory a hádky. No však, keď postavili tento múr, ľudia sa už nemali prečo sťažovať a mohli začať žiť spokojný život. Múr by sa mohol dať vylepšiť viacerými spôsobmi. Mohli by sa tam napríklad nainštalovať kamery, keby náhodou bol niekedy múr poškodený, alebo len tak pre ešte väčší pocit bezpečia. Myslím si, že viac tam už ani nie je, čo vylepšovať, pretože aj teraz bol vylepšený rôznymi maľbami. Dúfam, že tento múr bude kladným prírastkom pre obidve strany.

Monika 8. D Exupéry povedal: „Nič sa nestratí a dokonca i za múrmi uzavretý kláštor vyžaruje.“ Občas sa v našich životoch „vyskytnú“ ľudia, ktorých milujeme a na ktorých nám

záleží. Veríme im a veríme v nich. Sme si istí, že nám neublížia, ale zrazu sa niečo začne kaziť. Ani neviete kedy. Osoba, ktorú sme milovali, nás opustí, ostaneme sami a zranení.

Toto všetko sa však nedeje za jeden deň. Ani si neuvedomíte kedy, začne sa medzi vami dvoma tvoriť neviditeľná bariéra. Čím viac sa od seba vzďaľujete, tým je hrubšia. Až nakoniec osoba na druhom konci odíde a vy ten múr zbadáte.

Pozriete sa na to a so strachom si uvedomíte, že ste nezamurovali osobu, ktorá vám ublížila, zamurovali ste samých seba.

Múry v našich životoch sú vysoké, stavané z tehál strachu a zlých skúseností. Každý pád, sklamanie či slza je pomyselná tehla do múra, ktorý nestaviame len pred ostatnými ľuďmi. Staviame múr predovšetkým sami pred sebou. V snahe ochrániť sa pred bolesťou a smútkom sa ohradzujeme stále vyššími a pevnejšími múrmi. A tak sa v jeden deň zobudíme medzi nesmierne tesnými múrmi, pocítime tú samotu.

Poviete si: „Som stratený.“ Ale Exupéry mal pravdu, nič sa nestratí, ani za žiadnym múrom, pretože aj my máme

tú „žiaru.“ Pravda však, múry sa ľahšie stavajú, ako búrajú. Trvá to dlho, kým preleziete múr zla

vášho osudu, ale keď to predsa len dokážete, uvedomíte si jednu vec. Múry sú všade. Možno si to neuvedomujete, ale preskakujeme ich všetci, každý deň. Tak isto, ako ich aj búrame a začíname stavať. Múry sklamaní, múry predsudkov. Brnenie voči svetu? Rozdielnosti? Aj tak sa to dá povedať.

Ľudia na celom svete stavajú tieto bariéry už od nepamäti, Berlínsky múr, Veľký čínsky múr, Múr nárekov.

Stavali ich, či už pre rozdelenie, prezentáciu či možnosť úcty, boli tam. Boli symbolom toho, že niečo bolo rozdelené. Niečo pred a niečo za múrom. Je to tak aj v našich životoch? Jeden múr, čo by rozdeľoval život predtým a život potom? Kedy a kto takéto múry vlastne stavia? A čo ak nepostavíme múr my, ak ho niekto postaví pred nás?

Slepá ulica. Nielen stáť pred múrom, ale aj dávať si otázky.

20

Niekedy neexistuje iné riešenie ako múr, teda problém obísť. Niekedy je priveľmi riskantné a bolestivé liezť skrz či rovno hlavou proti. Pretože niekedy nejde o to ísť hlavou proti múru, ale o to - nájsť čím skôr dvere. Ľudia vidia niekedy prekážky aj tam, kde nie sú, a naopak, niekedy sa rozbehnú do náručia sveta prirýchlo a zrážka s prekážkou zvykne bolieť.

A tak či sa už o múr budete opierať, budete sa pred ním klaňať, budete ho stavať, búrať alebo ho preliezať, myslite na jedno. Aj keď prekonáte túto prekážku, určite nie je poslednou a v živote prídu nové a vyššie múry, cez ktoré sa budete musieť dostať, alebo prídu chvíle, keď budete bolestivo stavať vlastný múr pred týmto svetom. Slnko na oblohe vychádza každý deň. Nedopadnime tak, že ho raz kvôli múrom nebudeme vidieť.

Nikol II. C

Múry sú súčasťou každého z nás. Pre niekoho je to len veľká, vysoká, tehelná stena, ktorá na druhej strane skrýva niečo nové. Iní však múr vnímajú ako hranicu za nešťastnou, respektívne smutnou časťou života. Múry sú už odjakživa symbolom trvácnosti a sily, preto väčšina z nich vzbudzuje rešpekt. Pre niekoho sú výhodou, pre niekoho nie. Ďôle!itou otázkou je, prečo tak veľa ľudí stavalo múry. Bolo to len za cieľom niečo skryť alebo oddeliť? V našej histórii môžeme pozorovať veľa unikátnych a jedinečných múrov.

Najväčší múr je Veľký čínsky múr, ktorý dnes tvorí hranicu. Dali ho postaviť Číňania, aby sa bránili pred útokmi Mongolov. Ďalším veľmi obľúbeným je múr Nárekov. Dnes je z neho posvätné miesto, ktoré si chodí uctiť veľa veriacich ľudí, no hlavne Židia. Hoci nie veľmi obľúbený, no tiež známy bol Berlínsky múr, ktorý rozdelil mesto Berlín na východnú a západnú časť. Tento symbol studenej vojny rozdelil rodiny a priateľov. Ale neskôr ho zbúrali a mesto Berlín sa stalo opäť jednotným hlavným mestom.

Niečo podobné sa stalo aj v Michalovciach na Leningradskej ulici. Obyvatelia obytného domu si povedali, „dosť“ a dali si postaviť skoro 3-metrový múr, aby ochránili svoje domovy pred Rómami. Pre niekoho to znie rasisticky, iní tomu rozumejú ináč. Dôvodom výstavby bolo rozdelenie respektívne zabránenie prístupu. No ako to v skutočnosti je naozaj? Osobne si myslím, že vždy je možné vykonať nejaký kompromis, ktorým by boli uspokojené obe strany. Obyvatiela sídliska sa spočiatku snažili o dohodu, no neúspešne. Prešla ich trpezlivosť riešiť tento problém s ľuďmi, ktorí nedokážu žiť a správať sa tak, ako to spoločnosť vyžaduje. Neustály a neprestávajúci hluk rušil pokoj a rodinnú atmosféru. Okolie sídliska, trávnik bol dennodenne znečistený odpadkami, šatstvom, ktoré títo občania rozhadzovali. Neporiadok bol len začiatkom. Tým najvážnejším faktorom, ktoré ohrozovali životy malých detí boli rozbité flaše a veľa ďalších ostrých predmetov. Pre každého rodiča je prvoradé bezpečné a hygienické prostredie pre ich dieťa.

21

Výhodou tohto múru je, že obyvatelia sa cítia bezpečnejšie. Bez strachu môžu svoje deti pustiť von, na preliezky alebo hrať sa do pieskoviska bez toho, aby chytili nejakú infekciu. Je vhodný aj ako stena pre fanúšikov squashu. No aj tento múr má svoje negatíva. Aj keď už žijú obyvatelia ako civilizovaní ľudia, niektorí sa cítia ako vo väzení. Predsa je to veľká stena, ktorá by tam ani nemusela byť, keby niektorí ľudia boli prispôsobiví a okrem samoľutovania by vedeli zodpovedne pristupovať k vážnym veciam.

Aj napriek snahám a dôvodom pre výstavbu je istá skupina ľudí prispôsobivá. Osobne si myslím, že nikto z nás nemá právo odcudzovať toho druhého len z dôvodu inej farby pleti alebo tradícií. No ak si niekto aj napriek výhodam, ktoré má, nič neváži, ba ani majetok iného, cudzieho človeka, tak chyba nie je v iných, ale v nich. Zvykli si na pohodlný život, bez vzdelania a bez práce. Štát im to umožnil a všetky dôvody ich nevyhovujúceho správania sú brané len ako diskriminácia. Existuje veľa ľudí, ktorí sa prisposobili dnešnej dobe, v dobe kde človek bez vzdelania a práce nemá nič. Bohužiaľ iní majú aj bez toho všetko a aj tak im to je málo. Stále majú možnosť zmeniť si svoj život, ale sami nechcú.

Tu nejde o rasizmus, ale zakládnym problémom je správanie sa danej skupiny občanov. Každý človek je „iný“ a preto ho netreba odsudzovať. Je pekné žiť s heslom: „Naučme sa žiť a pomáhať.“ ,ale keď to nejde tak to nejde. Nekradnime si niečo, čo nám pomáha dokonalejšie a krajšie žiť. Ak to dokážeme, možeme sa tešiť na šťastný koniec. Mojím názorom je, že všetci majú právo na život aký chcú bez toho, žeby im skupina neprispôsobivých ľudí, ktorí dokážu celé dni rozprávať o diskriminácií ničila majetky a ohrozovala ich deti.

Ondrej III. C Rómska problematika nie je len problémom obce, kraja, štátu, ale aj zahraničia. Tento problém neobchádza ani okres Michalovce. Denne stretáva človek rómskych spoluobčanov v obchodoch, na úradoch, na ulici.

V novinách označujú niektorých rómov ako zberačov šrotu , možno aj preto, že nežijú život na aký sme zvyknutí. Možno aj to je príčina predsudkov ľudí voči inej kultúre života a možno preto vznikajú problémy. Príkladom týchto sporov je aj najväčšia osada v Michalovskom okrese. Angi Mlyn je osada v ktorej žije 2000 osadníkov. Kvôli výtržnostiam a krádežiam sa vybudoval múr. To, že je to potrebné, potvrdili aj štatistiky krádeží. Ale problémy pretrvávajú aj dnes. Riešiť tento problém s nezamestnanosťou, so vzdelaním a sociálnymi podmienkami v ekonomickej kríze vláda nemá čas riešiť. Každá krajina Európy ich rieši inak. Napríklad vo Veľkej Británii a Francúzsku bývajú Rómovia v karavanoch blízko diaľnic a ďalej od miest, kde majú vyhradenú plochu. U nás sa stavajú sociálne byty a vláda plánuje postaviť internáty. Ale s veľkou pravdepodobnosťou si to Rómovia nevážia, pretože byty sú po pár mesiacoch v dezolátnom stave. Príklad odčlenenia Rómov na okraj spoločnosti je aj Košické sídlisko Luník IX. Problémy sú aj miesta, kde niektorí Rómovia žijú, na pozemkoch,

22

ktoré im nepatria a domáhať sa vlastníctva pozemku je ťažké, pretože Rómovia to označujú za diskrimináciu.

Či je správne budovať múry medzi Rómami a neriešiť problémy? Myslím si, že každý problém, ktorý sa nerieši, sa len zväčšuje. Ale na to, aby sa tento problém vyriešil, je potrebné, aby sa kompetentní, Rómovia a organizácie zišli a spoločnými silami ho vyriešili.

Patrik VI. A Už od čias staroveku sa stavali múry, ktoré mali rôzny charakter. Väčšinou na obranu

miest, dedín a vlastných obydlí. Všetky obranné múry boli postavené ako odpoveď na situáciu, ktorá sa diala na danom území. Neskôr sa začali stavať múry, ktoré rozdeľovali krajinu. Príkladom takého múru je Berlínsky múr, ktorý rozdeľoval Berlín na východnú časť patriacu do socialistického bloku a západnú časť, ktorá bola demokratickou. Bol najznámejším symbolom studenej vojny. Jedným z najznámejších múrov je aj Múr nárekov, čiže jedna stena z chrámu, najposvätnejšieho miesta Židov. Asi najslávnejším múrom na svete je Veľký čínsky múr, ktorý slúžil na ochranu Číny pred mongolskými vpádmi.

Slovo MÚR evokuje vo mne niečo, čo rozdeľuje a tvorí hranicu. Aj tu v Michalovciach máme múr s prívlastkom „kontroverzný“. Znemožňuje obyvateľom blízkej rómskej osady Angi Mlyn skracovať si cestu do mesta. Na sídlisku tak vznikla už približne polkilometrová ohrada. Tento múr bol postavený na podnet obyvateľov sídliska. Z ich hľadiska má tento múr slúžiť na ochranu majetku, udržiavanie čistoty a má zvýšiť bezpečnosť. Z pohľadu Rómov je to múr, ktorým sa od nich oddelili Nerómovia. Z môjho pohľadu je ťažké určiť dôvod, prečo múr vyrástol. No myslím si, že ak by niekto ohrozoval moju bezpečnosť a znečisťoval moje okolie, konal by som podobne. Na druhej strane si myslím, že ak by mal mať tento múr diskriminačný charakter, bol by postavený okolo rómskej osady. Je pravdou, že Rómovia teraz musia obchádzať múr pri ceste do mesta, ale aj oni si musia uvedomiť, že ani im by sa nepáčilo, ak by niekto v ich blízkosti robil niečo, čo sa im nepáči, narúša ich bezpečnosť, ohrozuje zdravie. Mne tento múr pripomína akýsi pomyselný kľúč, ktorým si obyvatelia uzamkli svoje sídlisko. Podobne, ako si ľudia bývajúci v dome zamykajú dvere, ako si vodiči uzamknú auto a zapnú alarm. Sú to bezpečnostné opatrenia bez diskriminačného charakteru. Alebo snáď si niekto myslí, že tým diskriminujeme prípadných zlodejov a násilníkov? Múr v Michalovciach necháva Rómov žiť ako chcú, no bez toho, aby obyvatelia, ktorí tam bývajú, boli nútení trpieť ich výstredné správanie. Stavanie múrov, ktoré sa kvôli správaniu Rómov hlavne na východe Slovenska začalo rozmáhať, by malo byť vážnym varovaním pre našu vládu a parlament, aby prestali odkladať riešenie tohto problému a začali sa ním konečne zaoberať. Je totiž lepšie, ak sa stavajú mosty, ktoré ľudí spájajú, než múry, ktoré ich rozdeľujú.

23

Patrik 8. C Prečo ľudia stavajú múry, ploty, brány...? Odpoveď na túto otázku je možno pre

mnohých z nás jednoduchá, no ak by sme sa nad ňou hlbšie zamysleli, možno by sme našli mnoho dôvodov a odpovedí a možno by odpoveď nebola až taká jednoduchá a jednoznačná. V prvom rade si musíme uvedomiť, že my ľudia sme rôzni. Sme voči sebe kritickí, netolerantní a tiež máme voči sebe mnoho výhrad. Vzhľadom k veľkej rozdielnosti si mnohokrát nevieme nájsť tú správnu cestu k sebe navzájom. Oddeľujú nás rôzne náboženstvá, kultúry, národnosť a názory. Napriek tomu sú niektorí ľudia priateľskí a s nimi sa dá nájsť spoločná reč. Sú však aj ľudia bezohľadní, neprispôsobiví a netolerantní. V našej krajine sa za takýchto všeobecne považuje rómska národnostná menšina.

Preto ten múr v Michalovciach. Je odpoveďou na otázku, ktorú občania kládli a kladú predstaviteľom vlády a nedočkali sa odpovede ani doteraz. Je totiž dôležité, aby sa Rómovia zmenili, aby zmenili svoje správanie a zmýšľanie. Nemyslím tým ich kultúru, ale zvyky a spôsob ich života. Veď aj naši predkovia žili v chudobných chatrčiach a mali mnoho detí, ale o všetky sa vzorne starali, boli čisté a každý deň im zháňal otec rodiny potravu. Prešli však storočia a ľudia sa prispôsobili novej dobe. Sprchujeme sa už denne, nie ako kedysi, raz do týždňa kúpeľ. Bývame v čistých, uprataných domácnostiach a chodievame do práce, aby sme mali z čoho zaplatiť nevyhnutné poplatky. Rómovia – teda väčšina z nich - ako keby zaspali dobu, odmietajú akékoľvek zmeny, zatvárajú oči pred realitou všedného dňa a čakajú, že ich hlinené alebo drevené chatrče im niekto vymení za hotové byty bez platenia, že im ktosi nakŕmi deti a uprace domácnosť.

Múr v Michalovciach je symbolom sociálnych rozdielov a ponímania ľudí v oblasti ich práv a povinností. Kde je pred a kde je za múrom? Pre obidve strany je pred a za práve tam, odkiaľ sa naň pozerajú. Ani jedna strana nemôže jednoznačne tvrdiť, kde je pred a za.

A či by sa dal múr vylepšiť? Táto otázka vôbec nie je dôležitou a ani prvoradou. Dôležitou témou je spolužitie rómskych aj nerómskych spoluobčanov mesta. Je dôležité, aby Rómom tí, ktorí žijú ako sa patrí, ukázali, že sa dá žiť aj inak a zároveň aj ukázali spôsob, ako to dosiahnuť. Veď každému rodičovi záleží na tom, aby jeho deti boli zdravé, usmievavé a čakala ich dobrá budúcnosť. Ak by sa tieto vzťahy vylepšili, aj múr by stratil svoj význam.

Je múr rie#ením? $ imon VII. D

Čo pre nás ľudí znamená v dnešnej dobre vzťah? Nie, teraz nemyslím na vzťah k práci,

prírode, zvieratám, veciam... Ja mám na mysli vzťah, ktorý je najdôležitejší, akýsi „pevný základ“, z ktorého rastie obrovská budova. Mám na mysli vzťah človeka k človeku, človeka k ľuďom. Nezabúdame niekedy, že práve tento vzťah je spomínaný „základ“ a prvoradá úloha každého z nás? A čo to má spoločné s múrom? To, že akosi pozabúdame na všetko, na práva ostatných a na naše povinnosti. Od nepamäti si ľudstvo stavalo rôzne zábrany, hranice (múry), ktoré ohraničovali územia, celé oblasti, na ktorých žila určitá časť

24

obyvateľstva. Obyvateľstvo si takýmto spôsobom zabezpečovalo svoju ochranu pred nepriateľom. Veľký čínsky múr, Berlínsky múr, dnes je aj v Nikózii. Aj na Slovensku máme podobný múr. Vlastne, nie jeden. Takéto steny, ktoré oddeľujú rómsku časť obyvateľstva od ostatných, rastú na Slovensku ozaj ako huby po daždi. Múr oddeľuje od seba dve časti, strany, národy, štáty a predovšetkým ľudí. Tak keď nás rozdeľuje, prečo ho staviame? Chceme žiť oddelene. Nechceme sa stretávať, žiť spolu a čo je asi najsmutnejšie, tolerovať jeden druhého. Sú medzi nami takí, ktorí (aspoň sú o tom presvedčení) nepotrebujú rozvíjať vzťahy k ľuďom. Majú náhradu – niektorí televíziu, iní zas internet, autá, techniku. Iní sa vyhovárajú na to, že je to tak lepšie. Je to pravda, alebo len naša lenivosť a neschopnosť riešiť spory (to sa prejavovalo už od vzniku prvého „človeka“) nás núti robiť unáhlené závery. Tu sa natíska otázka. Je múr, naozaj najlepším riešením?

Ako sa to vezme. Je pravda že Rómovia, ktorí bývajú v Angi Mlyne sa často správajú nežiaduco. Svoje správanie nezmenili ani po viacerých upozorneniach. Komunikácia s nimi uviazla a k dohode s nimi nedošlo. A tak sa problém vyriešil jednoducho, radikálne. Len neviem, kto tým múrom koho oddeľuje? My ich, alebo sami seba izolujeme pred okolitým svetom?

Michalovsk" Múr

$tefan III. B . Stavba múru v Michalovciach na sídlisku východ rozdelila ľudí na dva tábory. Prvý

tábor sú ľudia, ktorí so stavbou múru súhlasia. Oni to berú ako menšiu úľavu, lebo podľa nich situácia už bola neúnosná. Obyvatelia z osady poškodzovali fasádu a omietku na bytovke a pod ňou si vykonávali potrebu. Tento múr slúži aj ako protihluková bariéra, lebo obyvatelia majú pod oknami hlavný ťah na Ukrajinu a zároveň zabraňuje deťom z neďalekých škôl, aby prechádzal mimo priechodov pre chodcov cez frekventovanú cestu I. triedy.

Múr v budúcnosti môže mať aj iné využitie, ako napríklad squash alebo basketbal. Druhý tábor sú Rómovia z neďalekej osady Angi Mlyn, ktorí stavbu múra brali od začiatku negatívne. Myslia si, že obyvatelia bytoviek preto začali stavať múr, že sa chcú izolovať od nich. Teraz si už nemôžu skracovať chodníky na sídlisko. Ľudia zo sídliska sú spokojní, aspoň pod ich oknami už nie je taký hluk, neporiadok, sáčky s lepidlami a podobné škodlivé veci, ako predtým, keď ešte múr nestál. Každodenné skracovanie trasy do mesta obyvatelia Angy Mlyna už nebudú môcť robiť. Budú musieť chodiť dookola. K výstavbe múra sa tiež pripojila aj 7. základná škola na Krymskej ulici, keď dala postaviť navýšenie plota. Tak sa obyvatelia v osady a školopovinné deti len tak ľahko nedostanú do areálu školy. Znakom toho, že niektorým ľuďom sa múr nepáči, je aj to, že umelecké dielo Tomaša Rafu, ktorý je držiteľom ceny Oskara ČEPANA za rok 2011, bol obyvateľmi poškodený. Bol to štýlový farebný

25

megabilbord s motívom športujúcich siluet detí a mládeže s futbalovými loptami. Tento megabilbord vydržal na múre asi 2 týždne, lebo ho nejaký vandali strhali dole. Momentálne sú na múre kresby s rozprávkovým motívom, ktorý kreslili deti zo základnej aj Súkromnej umeleckej školy v Michalovciach. A zvyšok múra by mohli sprístupniť sprejerom, aby mohli ukázať naplno svoje umenie legálne, a nie nezmyselným čmáraním po bytovkách a hociakých budovách v meste Michalovce.

Kontroverzn" múr Tereza VII. A .

Každý múr niečo oddeľuje. V tomto prípade niekoho. Ak niekto tvrdí, že Rómov od bielych, mýli sa. Nemám rada ani slová ako diskriminácia, rasizmus. Bývam totiž celkom blízko a na múr sa pozerám denne. Nie že by sa mi tak páčil, podľa mňa je ako stavba príšerný. Ak by bol z plexiskla, bol by asi krajší a úlohu by aj tak splnil.

Ale ak neoddeľuje podľa typu pleti, tak podľa čoho? Pozrime sa na to s nadhľadom, a to doslova. Z detskej izby pozerám čiastočne aj na osadu Angi mlyn. Kým si ja líham do čistej, voňavej a teplej postele, mnohé deti z osady hladné a uzimené zaspávajú na zemi v špinavých handrách. Keď ráno pijem teplé kakao, deti z osady si hľadajú raňajky v kontajneroch pod oknami našej kuchyne.

Odkedy máme postavený múr, je ich menej. Tých detí mi je veľmi ľúto, hrozia im rôzne choroby a úrazy. Dokonca som raz videla, ako nevedelo jedno dieťa vyliezť a susedia ho vyťahovali von. Dávali sme im zvyšky jedla na okraj kontajnerov, obnosené šatstvo v igelitových taškách. Potom sme s tým prestali, pretože oni to za rohom vždy porozhadzovali. Keď tie isté šaty dáme známym, potešia sa, že nemusia deťom kupovať oblečenie. Nerozumela som tomu, tak mi mama vysvetlila vec tak, že sme urobili pokus. Kúpila mi mikinu, akú som chcela, no o pár dní som na ňu zabudla a nechala som ju v parku. Na ďalšiu som si musela našetriť z vreckového, trvalo to dlho. Ale keď som niekam išla, vždy som si dávala pozor, aby som ju nestratila. Vedela som totiž, ako som musela dlho čakať, kým ju dostanem. Vtedy som to pochopila. Rómovia si tiež nevážia veci, ktoré dostanú zadarmo a hotové, pretože to berú ako samozrejmosť.

Potom mi babka vysvetlila, prečo rýchlo pomíňajú peniaze, nie je to len na alkohol ale aj preto, že nevedia variť, a tak kupujú iba hotové výrobky, ktoré sú omnoho drahšie ako múka, zemiaky a podobné veci. Nemal ich to kto naučiť. Babka pracuje v komunitnom centre v inej obci, kde s Rómami pracujú a učia ich, ako si majú sami pomôcť. Naučili ich, ktoré veci sa dajú vybaviť na úradoch, pretože mnohí nemali ani doklady. Učia ich variť, šiť, pliesť, pracovať s počítačom, v dielni, dokonca im pomohli otvoriť pobočku školy priamo pri osade. Plánujú aj práčovňu, aby sa mali kde osprchovať a vyprať si veci.

Učia ich plánovať si rodinný rozpočet, starať sa o maličké deti, aby neboli podvýživené. Nedávajú im hotové veci, ale učia ich, ako sa k nim dostať.

26

V úvode som písala, že múr neoddeľuje ľudí rôznych typov pleti. Je to preto, že oproti našej bytovke je iná, kde bývajú aj Rómovia. Parkujú pred ňou luxusné autá, behajú popri nej čisté, usmiate rómske deti, ktoré zvolávajú mamy na obed. Upravili si aj okolie, majú ho krajšie, ako niektorí nerómski obyvatelia Michaloviec. Poznáme sa s nimi, oni poznajú nás, stretnutia s nimi sú príjemné. Sú pred múrom a Rómovia z osady sú za múrom. Alebo je to opačne? Zaleží na tom, ako sa na to pozeráme. Ja to zhora vidím tak, že na oboch stranách sú ľudia, viac či menej poriadni. Ak chceme mať poriadok a niekto nám v tom bráni alebo nás ohrozuje, pretože je nafetovaný, postavíme si nejakú zábranu. V tomto prípade múr. Nám pomohol. Nevieme, na ako dlho. Múry v ľudských srdciach však zostanú, kým sa bude vyžadovať neustála tolerancia voči tým, ktorí sa nechcú správať podľa noriem.

Timea VII. D MÚR Aké obyčajné trojpísmenkové slovo. Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje

jeho dvojitý význam. MÚR – ako zvislá plošná časť stavby, prenesene je to prekážka, priehrada. Druhý význam slova múr znamená ohradu, hradbu. Toľko múdra kniha.

MÚR je vždy akýmsi „delidlom“. Je to niečo, čo rozdelí priestor na dve časti, či to bude vpravo a vľavo alebo pred a za a dokonca, aj dnu a von. A také niečo vyrástlo aj v Michalovciach. Konkrétne na sídlisku Východ. Na jednej strane „gadžovia“ a na druhej Rómovia a medzi nimi múr. MÚR , ktorý priniesol vášne, emócie a narušil pokojnú atmosféru sídliska. Aby nepôsobil príliš betónovo, žiaci umeleckých škôl mu dodali umelecký nádych. Teraz spolu s prostredím múr vytvára pestrú mozaiku farieb a tvarov. Takýto vynovený si môže začať plniť svoje funkcie. Tou prvou je športová – môžeme si na ňom zahrať squash alebo basketbal. Druhá je ochranná – protihluková. A tá najdôležitejšia? Tá je nositeľkou posolstva. Aj keď múr nateraz ľudí rozdelil, verím, že to nebude navždy. Pravá strana sa vyrovná ľavej, predná zadnej a medzi ľuďmi nebudú prekážky.

Pa vol III. B. Za úlohu sme dostali opísať niečo, čo nie je blízke skoro nikomu z nás.

Našou témou je rómska osada Angy Mlyn. Táto osada sa nachádza v Michalovciach v smere na Sobrance. Čím ďalej je to horšie, pretože väčšina Rómov, ktorí tam žijú, nevedia, ako sa správať. A preto sa tam začali stavať múry.

A prečo vlastne ľudia stavajú múry? Je to otázka, ktorá môže mať veľa odpovedí. Ja som si vybral takúto. Všetci sme len ľudia. Nejde o rasu ani o nič podobné, avšak títo Rómovia, ktorí žijú v Angi Mlyne, sa naozaj správať nevedia. Veľakrát sa stalo, že deti sa báli chodiť do školy, pretože inou cestou sa tam dostať nedá a popri nich je to nebezpečné. Mestská polícia sľubovala, že sa o to postará, že dohliadnu na to, aby sa nič nestalo, ale

27

opak je pravdou. V zime - všetko zasnežené alebo blato, mláky a dokonca deti, ktoré nemajú ani 10 rokov, napádali dievčatá, ktoré ráno išli do školy. Rodičia týchto detí boli zúfalí, pretože sa deti sťažovali, že sa boja, že ich Rómovia bijú, opľuvávajú, hádžu ich do vody a podobné veci. Párkrát prišla polícia, ale nič sa tým nevyriešilo. Všetko pokračuje ďalej. A preto sa začali stavať múry.

Ľudia sú spokojnejší, hoci je tam riziko, že nejakú partiu Rómov predsa len stretnú. Osobne si myslím, že ani tie múry nepomôžu, pretože po prvé sa dajú preliezť, a po druhé, toľko si ich Rómovia obídu. Kadiaľ teraz vedú ich chodníčky? No to je otázka, o ktorú sa zaujíma veľa ľudí. Všetci by mali chodiť poza múry, aby cesty boli oddelené od bežných mestských chodníkov. A však nanešťastie to tak nie je. Väčšina chodí popri ľuďoch a ďalej ich napádajú. Mesto to vybudovalo, aby aspoň trošku bol kľud a nevyskytovali sa prepady, bitky a podobne. To však vôbec nepomáha. Keby sa táto skupina ľudí naučila správať tak, ako treba, určite by ani tie múry neboli potrebné. Neodsudzujem nikoho, pretože aj Nerómovia sa správajú veľmi zle, česť výnimkám, ale títo sú naozaj hlúpi. Ani tretina z nich nechodí do školy, mesto im však všetko zabezpečuje. Prečo sa tak mesto nestará aj o „ bielych“ spoluobčanov? Prečo tak nerozvíja „biele“ deti? Prečo je to tak? Nad touto otázkou môžeme uvažovať hodiny a hodiny. No na odpoveď neprídeme. Prosto je to tak.

Ako to však vylepšiť? Osobne si myslím, že pokiaľ tam budú žiť, vždy to tak bude, ako je to teraz. Dajú im nové okná, neskôr strechu, nakoniec vylepšia fasádu a nakoniec sa všetkým vysmejú do očí. Mali by sa postaviť také múry, ktoré neobídu, ale pôjdu po svojej strane. Mohli by prestať nadávať na ľudí a srtpčovať im cestu do škôl a prác. Až tak bude naozaj pokoj, pretože ani múry nepomôžu, pokiaľ oni neprestanú stvárať takéto veci.

Osobne si myslím, že tieto múry sú tam len naoko a ľudia, ktorí tam žijú, sa boja o svoje deti. Preto sa veľa ľudí sťahuje preč, aby našli svoj pokoj a kľudne sa hrali s deťmi vonku pred bytovkami a domami. Dúfam, že v budúcnosti to bude mesto nejako riešiť, aby sa ľudia nebáli chodiť popri ich osade, ale aby všetci spokojne žili a nestrachovali sa, koho stretnú cestou z práce alebo zo školy. Pokiaľ Rómovia neprestanú útočiť, určite to ľudia začnú riešiť. V tom ich podporujem, a dúfam, že sa nájde spoločná myšlienka, ako všetkému prísť na koreň.

Viktória III. D Ako všetci vieme, Slovensko je krajina rôznych národností. Najpočetnejšou etnickou

skupinou sú Rómovia. Stretávame ich na každom kroku, ale v najväčšom počte žijú na východnom Slovensku. Známou skutočnosťou je aj to, že žijú život vo vlastnom svete, ktorý nie vždy zodpovedá životu v civilizovanej spoločnosti. Hlavným problémom je prispôsobovanie sa platným normám, zákonom a pravidlám. Sú to hlavne hygiena, dodržiavanie poriadku, hlučnosť, zvýšená kriminalita a neváženie si vecí, ktoré väčšinou dostanú zadarmo. Obyvatelia miest sa snažia skrášliť svoje okolie v rámci svojho voľného času. Dobrovoľne si upravujú okolie, investujú do toho svoje prostriedky a neraz ich to stojí

28

veľa úsilia a námahy. Výsledkom je radosť z príjemného prostredia s pocitom dobre vykonanej práce. Nikto sa neteší tomu, ak mu niekto ničí a poškodzuje dielo jeho rúk. Ľudia z toho bývajú nešťastní a rozmýšľajú ako by mohli tomu zabrániť. Jedným z obranných riešení je výstavba múrov, ktoré nie sú múrmi rasovými, ale múrmi proti vandalom. Skutočnosť je taká, že najviac tých, čo ničia a poškodzujú cudzí majetok, žije práve v rómskych osadách.

Takým príkladom sú aj Michalovce, kde si obyvatelia postavili múr, ktorý slúži k ochrane obyvateľov a ich majetku. Múr bol vystavený v časti, ktorá je neďaleko osady Angi Mlyn. V povedomí ľudí nemá táto osada najlepšiu povesť.

Žije tam početná komunita rómskych spoluobčanov, ktorí sa nedajú prehliadnuť. Napoly zdevastované domy obklopené hromadou smetí, po ktorých behajú potkany a špinavé deti v otrhaných šatách. To nie je chudoba, ale špina. To nie je smetisko, ale osada.

Obyvatelia tejto osady by svoju kultúru radi preniesli aj do druhých častí mesta. Ľudia však preto nemajú pochopenie. A preto múr!

Má prinútiť Rómov využívať vybudované chodníky a cesty. Má chrániť majetok. Má naučiť neprispôsobivých občanov kadiaľ majú chodiť a že záhon ani vchod do paneláku nie je žiadne smetisko ani sociálne zariadenie.

U Rómov sú tieto veci veľkým problémom, lebo si myslia, že sú diskriminovaní. Podľa môjho názoru je diskriminácia synonymum netolerancie medzi ľuďmi, či už rasovej, náboženskej alebo mnohých ďalších. Tento čin výrazne hýbe dnešným svetom, no určite nie k lepšiemu. Keď sa zamýšľam nad týmto problémom, napadá mi mnoho otázok.

Prečo je to tak? Kam zmizla tolerancia? Rómovia sa však na okraj spoločnosti zaradili sami a bez ich snahy sa tieto veci nikdy

nezmenia. Pokiaľ sa nebudú podieľať sami na budovaní toho čo majú a kde žijú, nikdy si nebudú vážiť veci, na ktorých sa nijako nepodieľali svojou prácou. Každá z doterajších slovenských vlád si myslela, že našla recept ako vyriešiť rómsku otázku. Niektorí vložili nemalé prostriedky na vybudovanie nových bytov, iní si mysleli, že pomôže vytvoriť zmiešané triedy bielych a rómskych žiakov a ďalší si mysleli, že problém sú odborné školy. Realita je však taká, že väčšina

z nich má problém ukončiť základné vzdelanie. Od toho sa potom odvíjajú ďalšie problémy, ktoré

sú spojené so zamestnaním, lebo nároky na pracovnom trhu sú čoraz vyššie a vyššie. Vyrastajú nám ďalšie generácie tých,

ktorí nebudú prispievať, ale iba využívať sociálny systém. Tento začarovaný kruh sa z roka na rok zväčšuje a s ním aj pribúdajúce problémy.

Vyriešenie tohto problému je beh na dlhé trate. Každý si musí uvedomiť, že okrem práv má aj povinnosti a že múr nie je útlakom, ale obranou. Každý musí priložiť ruku k dielu,

lebo pečené holuby nepadajú nikomu z neba. Potom by sme nemuseli budovať múry, ktoré by rozdeľovali spoločnosť.

29

30

Vydal © Slam - organizačná jednotka občianskeho združenia “Fléda”, 2012.Všetky práva vyhradené / All rights reserved.

Publikácia vychádza za podpory Nadácie otvorenej spoločnosti a o. z. Ľudia proti rasizmu.

Zbierka esejí a úvah žiakov základných a stredných škôl v Michalovciach, jún 2012.