Moje prázdniny /Kritika/

Neviem, čo si pod pojmom prázdniny predstavujú moji rodičia, ale určite nie sme

toho istého názoru. Cez prázdniny sa má predsa oddychovať, chodiť s kamarátmi von a na

diskotéky. Moji rodičia ma tento rok vyuţívali ako sa len dalo. Dookola som počúvala:

„Monika poriaď, Monika, umy riad, povysávaj, pôjdeme hrabať seno, zbierať slivky... atď“.

Keby som to mala vypisovať všetko, bolo by to trošku na dlhšie. Z toho mi vyplýva, ţe moji

rodičia sú toho názoru, ţe cez prázdniny by dom mala makať ako fredka. Tieto prázdniny som

polku stráţila deti, a ďalšiu polku riadila, voľné som mala iba soboty, piatky, aj to nie všetky,

a sem- tam stredy. Ale myslím, ţe môţem povedať, ţe to neboli aţ také hrozné prázdniny.

S deťmi bola zábava, aj keď sem tam neposlúchali, a našla som si čas aj na kamarátov, aj na

rodinu. A najlepší záţitok z prázdnin bol, keď som zbierala slivky po“ járku“, v ktorom

väčšinou behajú diviaky, keď sa niečo pohlo v kríkoch mala som srdce aţ v gatiach.

Teraz neviem, mám sa tešiť aj budúce letné prázdniny?

Monika Sopóciová 9.A

Jeseň Kaţdý rok k nám prichádza

a predsa je vţdy vzácna .

Stromy , listy sfarbuje ,

Záhrady nám spaľuje.

Plody zeme zbierame ,

do košov ich vkladáme .

Vitamíny musia byť ,

keď tu chceme dlho ţiť .

Drobné zmeny v záhrade ,

na stromoch i na sade .

Čas šarkanov nastane,

keď nás vietor prepadne .

Vietor líca vyštípe ,

no deti sú zvyknuté .

Veľká radosť nastane ,

ked´ šarkana púšťame .

K. Stančíková 9.A

Kto som?

Som futbalistka.

Som zvedavá, ako to dopadne.

Počujem niečo zaujímavé.

Vidím veľa vecí .

Chcem psa !

Predstieram zranenie .

Cítim vánok fialiek .

Dotýkam sa oblakov .

Obávam sa konca sveta .

Plačem , pretoţe ma bolí noha .

Som futbalistka.

Chápem celú matiku .

Tvrdím , ţe som múdra .

Snívam o nesmrteľnosti chrústa .

Skúšam hrať volejbal. K.Stančíková 9.A

JESEŇ

Znova zo stromov padá lístie,

a červenie sa, to viem iste.

Fúkať vietor začína,

zima uţ tieţ vyčíňa.

Narodeniny moje blíţia sa tieţ,

a popichal ma jeţ.

Zima sa blíţi, ak bude padať sneh,

vytiahne sa mnoho lyţí.

Na zimné prázdniny treba čakať,

pre ne by som začal tvrdo makať,

na Vianoce treba čakať tieţ,

ale teraz si budem dávať pozor na zviera menom jeţ.

Radoslav Ţilka, 6.B

Prázdniny / Kritika /

Dni skorého vstávania a učenia na dva mesiace vystriedajú dni leňošenia

a ničnerobenia. Nie vţdy je to však tak. Miestami sa stáva, ţe od nudy, by sme radšej chodili

do školy. Rodičia nás hneď, ako hodíme tašku do kúta a celé dva mesiace o ňu len

zakopávame, zavalia povinnosťami. Ako napríklad: umývanie riadu, upratovanie, vysávanie,

vynášanie smetí. Pripadáme si ako nejaká upratovacia firma a po skončení sme úplne

vyšťavení, ako šťava z citrónu. Ďalšou zlou vecou je, ţe rodičia nám nedovolia ostať dlho von

a nakáţu, kedy sa presne máme vrátiť domov ako nejakým väzňom, ktorí majú dovolené len

niekoľkohodinové prechádzky. Po týchto negatívach však prichádza čas aj na vytúţený

oddych v podobe dovolenky pri mori alebo nejakého výletu. Pred uţ spomínanou dovolenkou

nás čaká náročné balenie vecí, po ktorom večer zaľahneme do postele ako zbití psi. Pri mori

nás čaká sladké ničnerobenie, ostáva nám čas len na kúpanie, opaľovanie a jedenie. Po večeri

sa koľkokrát ani nevieme zodvihnúť zo stoličky, čo sme sa tak doslova „napchali“. Preto

nezabúdajme, ţe najväčšou hrozbou dovolenky je, ţe priberieme a potom vyzeráme ako

ropuchy. Ako náhle prídeme domov, zas nás čaká ten istý kolobeh. Uţ od augusta do nás

hustia ako sa máme učiť, aby sme všetko nezabudli a neboli sprostí a aby sme im potom

v septembri na rodičku neurobili hanbu. Ale aj tak, priznajme si, ţe nikto z nás cez prázdniny

na knihy nepomyslí, nieţe by sa mal ešte aj učiť. Ďalší výsluch

prichádza ako náhle zapneme počítač, hneď nás zavalí kopa otázok typu čo robíš, čo pozeráš,

s kým píšeš atď. A takto to ide stále dookola.

Michaela Puškárová, 9. A

Dievča v ulite

Bolo raz jedno malé dievčatko. Nemalo rodičov. Všetci ju volali Janka

Raz sa Janka prechádzala po lese a našla na ceste ulitu. Vojde do nej a vo

vnútri sedel slimák a jedol banán. „Čo tu pohľadávaš?“ zamračila sa slimák. „Ja,

ja, ja...,“ koktala Janka a potom pokračovala: „slušnosťou je sa pozdraviť!“ „No

dobre, ahoj a teraz

odpovedz na

otázku!“ hneval sa

slimák. „Ja som

proste našla ulitu

a vliezla do nej a to

je všetko,“ povedala

Janka. „Janka, poď,

sadni si. Nedáš si

Brejky?“ zdvorilo sa

opýtal slimák a ešte

dodal: „Ináč, ja som

Dano.“ „Odkiaľ vieš

moje meno?“

prekvapene sa opýtala Janka. „A čo je to Brejky?“ dodala. „Meno máš vyšité na

tričku a Brejky je mlieko s príchuťou,“ s úsmevom jej odpovedal slimák. Janka

si sadla a popíjala Brejky, no vtom niekto po nej kričí: „Jana, Jana!“ Bola to

pani učiteľka. „Na zemi sa nesedí a musíš kúpiť glóbus, lebo si ho rozpučila!“

kričala ďalej. „Ale, kde je moje Brejky?“ zmätene povie Janka. „Aké Brejky?

Máme písomku a basta!“ ešte viacej sa rozkričala učiteľka.

„Asi to bol len sen,“ pomyslela si Janka. Sadla si na stoličku a do konca

hodiny nepovedala ani slovo.

Martinka Mócová, 5. B

Halloween

strašidelný, smiešny

svieti, zapaľuje, vyrába

Deti vyrábajú svoje tekvice.

Vyrábanie masiek

Viktória Mániková, 6. A

Jeseň

Pekná, červená,

zhadzuje, odovzdáva, maľuje

Deti chystajú svoje šarkany.

Ročné obdobie

Renátka Budáčová, 6. A

Ako sa mačka spriatelila so psom

Pes a mačka sú veľkí nepriatelia.

Pes sa raz tajne prikradol k mačke a zabrechal

jej do ucha tak hlasno, ţe mačka sa bojí odvtedy psov.

Ale jeden deň si mačka povedala, ţe sa uţ nebude báť

a postaví sa svojmu strachu. Pribehla k plotu a cez

malú dierku v ňom sa pozerala na psa u susedov.

Hovorila si, ţe pôjde za ním, či sa nechce priateliť,

lebo iba tak jej uţ nemohol robiť zle a ona by sa toľko

nebála. Zistila, ţe pes jej neublíţi, Hrali sa spolu kaţdý

deň. Mačka uţ vedela, ţe sa nemusí báť

psov.

Tak sa pes a mačka stali

priateľmi.

Dominika Šuľanová, 6. A

Kto som?

Som pohoďák.

Som zvedavý na všetko farebné.

Počujem šuchot zelených listov.

Vidím ako sa na mňa usmieva slnko.

Chcem mať stav úplnej pohody.

Som pohoďák.

Predstieram nenávisť.

Cítim vôňu zelenej trávy.

Dotýkam sa jej zelených listov.

Obávam sa smrti.

Plačem za mojou láskou.

Som pohoďák.

Chápem, ţe ţivot je krátky.

Tvrdím, ţe si ho ţijem na plné obrátky.

Snívam o tej pohode.

Skúšam všetko nemoţné.

Igor Oláh, 9. A

Jeseň

smutná, farebná,

maľuje, farbí, daruje

tekvice uţ svietia v tme

jeseň maliarka

Halloween

strašidelný, tajomný,

straší, kričí, smeje sa

do tekvice dávam sviečku

sladkosti

Barbora Fridrichová, 6. A

Jeseň

Vietor fúka fu fu fú,

šarkany sú vo vzduchu.

Vybehnime na lúky,

podrţme si klobúky.

Prišla pani bohatá,

oblečená do zlata.

Sfarbila nám všetky

listy,

uţ som si tým takmer istý,

ţe sa jeseň začína.

Pavol Marko, 6. B

Prázdniny

Na prázdniny sa kaţdý teší,

niekedy občas zaprší.

Kaţdý chce mať leto teplé

a z prázdniny záţitky veľké.

Deti sa z prázdnin radujú,

na tobogánoch sa radi šmýkajú.

Ihriská sú plné detí,

na kúpaliskách plno ľudí.

Na zmrzline si radi pochutnávajú,

spolu na bicykloch lietajú.

Na stromoch bunkre stavajú

a z toho veľkú radosť majú.

Do tábora kaţdý chodí

a letný čas nám uţ uchodí.

Deti veľkú radosť nemajú,

keď do školy sa chystať majú.

Katka Strečková, 7. A

Prázdniny

Leto je krásny čas,

na prázdniny sa teší kaţdý z nás.

Ísť na kúpalisko, to je super,

ale ísť s priateľmi von, to je moje.

Počasie je veľmi príjemné,

je to také nádherné.

Deti sa uţ vonku hrajú

a kričia, ţe sa dobre majú.

Cez leto sa niekto poraní

a niekomu sa zas zadarí.

Máme super náladu,

urobíme si skvelú zábavu.

Keď sa končí letný čas,

do školy musí ísť kaţdý z nás.

Janka Klimentová, 7. A

AKÁ SOM?

.

Som nerozhodná

Som zvedavá, či bude koniec sveta

Počujem, ako sa rozprávajú mravce

Vidím cez stenu

Chcem byť bohatá

Som nerozhodná

Predstieram, ţe som neviditeľná

Cítim vánok

Dotýkam sa vzduchu

Obávam sa, ako dopadne písomka

Plačem, pretoţe sa mi niečo stalo

Som nerozhodná

Chápem aj nepochopiteľné

Tvrdím, ţe čo sa má stať sa stane

Snívam o továrni na čokoládu

Skúšam niekomu liezť na nervy.

M.Puškárová 9.A

Prázdniny /Kritika/

No načo sú prázdniny? Kaţdý vraví: „Cez prázdniny si oddýchneš, bude ti fajn.“

No určite! Keď som sa vrátila domov z „otroctva“, teda z Talianska, kde som musela makať

pri otcovi v hoteli, tak mi skoro oči z jamôk vypadli. Pred domom ma čakala fúra dreva

a starký s „cinkulárom a hlucháňmi“ na ušiach. Hádam si len nemysli, ţe mu idem pomáhať!?

A vrcholom tohto všetkého bol môj podarený bratranec, ktorý akosi zabudol, ţe nie som jeho

mama. Tak potom aké prázdniny? Ak sa nehrám na otroka, tak na pilčíčku, alebo na mamu,

ktorou vôbec nie som . Kaţdý deň z mojich podarených prázdnin vyzeral asi takto: Rráno ma

zobúdzal brechot tých nepodarkov psov. Namiesto dobrého rána ma vítal nastúpený vysávač

a kopa riadu. Keď som si uţ myslela, ţe je konečne koniec, tak na mňa volala kosačka

z drevárne, ktorú najskôr bolo treba zreparovať, aţ potom od nej chcieť, aby aspoň

naštartovala. A tak to išlo dookola denne.

Moji rodičia asi nemajú taký istý názor na slovo prázdniny ako ja! Ani len vonku

ma nepustili bez toho, aby mi nepripomenuli pre nich váţne, no pre mňa zbytočné, suché

frázy typu „príď domov načas, správaj sa slušne“, ako keby som ja bola nejaký väzeň padnutý

na hlavu, A kde sú moje detské práva!? Kaţdý večer som si líhala do postele ako zbitý pes.

No a potom sa tešte na takéto prázdniny !

Sofia Zvarová 9.A

Čarodejka Jeseň

Kto je jeseň?

Jeseň je čarodejka , ktorá vykúzli z listov nádherný zlatý závoj.

Cítim, ako vo vzduchu poletujú utkané pavučinky.

Vidím, ako je ráno slnko zahalené za oponou oblakmi.

Snívam, ţe objavím všetky tajomstvá a zákutia jesene.

Počujem, ako lístie skáče do potoka.

Som zvedavá, aké predstavenie si pre nás jeseň pripravila tento rok.

Predstiera, ţe zhodí zo seba svoje zlaté šaty.

Chápe , ţe je pani, ktorá vykúzli z listov a prírody hodvábne koberce.

Plače, ţe s nástupom zimy stratí svoju moc a nebude viac vládnuť.

Jeseň sa hrá s korunami stromov...

M.Puškárová 9.A

Šarkan

vysmiaty, šťastný

zabáva, smeje sa, lieta

Deti sa hrajú so šarkanom

Zabávač

Viktória Mániková, 6. A

Prázdniny

Na prázdniny sa kaţdý teší,

na dovolenku hneď kaţdý beţí.

K vode k moru zabávať sa,

s novými priateľmi spoznávať sa.

Kúpaliská sú preplnené,

a deti veľmi vytešené.

Vo vode je zábava,

kaţdý s radosťou si zapláva.

Cez leto aj horský vzduch láka nás,

do hôr na huby volá nás.

Na okraji lesa si grilujeme,

keď na nás slnko svieti pod stromček sa ukryjeme.

Leto veľmi pekné je,

kaţdý ho má také, ako si ho naplánuje.

Leto sa uţ kráti,

kaţdý s výletov domov sa vráti. Miška Remencová, 7.A

Vietor

studený, rýchly

strapatí, sviští, roznáša

Prievan urobí jedným skokom

chuligán

Renátka Budáčová, 6. A

Ja som Som školák,maznáčik.

Som zvedavýna všetko, čo sa deje

okolo mňa.

Počujem šum vetra, padanie lístia.

Vidím veci neviditelné, hýbanie sa

trávy.

Chcem foťák Nikon coolpix L120,

červený.

Predstieram chorobu.

Cítim fúkanie vetra.

Dotýkam sa oblakov.

Obávam sa smrti.

Plačem, pretože mi

chýba frajerka.

Som žiak 9.A.

Chápem veci

nechápavé.

Tvrdím, že sklo je nerozbitné.

Snívam o exotickej dovolenke a mojej

frajerke.

Skúšam nové veci. M.Čeman 9.A

Perličky zo školských lavíc

Ezop je Maďar

Zakladateľ Islamu Mokamo

Kresťanské náboženstvo Islam, Hinduizmus

Pásikavé slony sú zebry

Zdrobneniny sa skloňujú podľa vzoru Y

Významné osobnosti Divína Mária Ďuríčková

Prezident Ružinej je Ivan Gašparovič

Ilja Muromec je spisovateľ

Okresné mestá Dobroč, Kotmanová

Citoslovce zvukohmatateľné

Dvojpoľné hospodárenie –Jeden rok sa sadia

zemiaky a druhý rok krumple

Štúrovský básnik Janko Králik

Janko Kráľ bol Grék

Odroda jabĺk jalovica

Jánošík Záborský

Praveké hudobné nástroje škuľky

Zapísal: Patrik Fiľo 7.A