TESTIMONIA THEOLOGICA XI, 2 (2017): 53-68

FEVTH.UNIBA.SK/VEDA/E-ZINE-TESTIMONIA-THEOLOGICA/

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON

V RANEJ CIRKVI

Mgr. Ivan Belanji

_____________________________________________________________________________________

Abstract: The goal of the article is to analyze the dogmatic status of the teaching about

apocatastasis panton (which claims that in the end all the damned will be saved and enjoy Heaven) during the undivided church of the first millennium. The main

focus of the article is the anathemas of the Second Council of Constantinople which

took place in the year 553, because this is the ecumenical council that condemned

the idea of apocatastasis panton. However, the teaching on apocatastasis panton did not have a single meaning in the theologies of the early Church fathers but

encompassed multiple theological concepts. Apocatastasis panton as taught, for example, by Origen, his later followers, Didymus the Blind and Evagrius Ponticus

was different from the eschatologies of Gregory of Nyssa, Gregory of Nazianzus,

Clement of Alexandria, Maximus the Confessor and others. Since Origen was

proclaimed a heretic by this council and Gregory of Nyssa was called the father of

fathers by the Second Council of Nicea in 787, this article examines whether the

Second Council of Constantinople truly condemned all and every form of

apocatastasis panton or just those that taught the preexistence of souls, immateriality of the resurrected state, and the possibility of another fall after the

resurrection, as held by origenists.

Keywords: apokatastasis panton, universalism, Origen, Second council of Constantinople,

eschatology, heresy, Gregory of Nyssa

IVAN BELANJI

54

1. vod

V kresanskej teolgii oznauje apokatastasis panton (inak nazvan: univerzalizmus,

apokatastza, veobecn spsa) eschatologick uenie o konenej spse vetkch ud.1 V tomto

teologickom koncepte peklo nie je nekoniacim sa trestom pre zatratench, ani miesto ich

anihilcie, ale prostriedkom na npravu a oistenie, ktor na konci zasiahne kadho loveka.

Tradine sa piatemu ekumenickmu koncilu, ktor sa konal v Kontantnopole (553), pripisuje

odsdenie tohto konceptu a to v spojen s obzvl znmym ranokresanskm mysliteom

Origenom.

Rozhodnutia tohto koncilu sa asto pouvaju ako argument proti konceptu

apokatastasis panton v diskusii o konenom osude bezbonch, priom samotn

univerzalizmus sa povauje za nebezpen herzu, pretoe popiera uenie o nekonenosti

pekla, o mnoh pokladaj za jeden zo zkladnch pilierov kresanskej ortodoxie. Pritom

pojem apoktastasis panton v ranej cirkvi zastreoval nejednu eschatologick predstavu. Dvaja

mimoriadni teolgovia, ktor sa najastejie viau na koncept apokatastasis panton, s prve

Origenes (184/5-253/4) a Gregor Nazinsky (ca. 335/40-ca. 394). Km Origenes bol odsden

ako heretik, Gregor Nazinsky bol na siedmom ekumenickom koncile oznaen za otca

otcov.2

almi teolgmi ranej cirkvi, ktor obhajovali koncept veobecnej spsy boli Klement

Alexandrijsk (ca. 150-ca. 211/16)3, Makrna Mladia (ca. 330-379), Gregor Nazinsky4,

Ambrzius Milnsky (339-397)5, Maxim Vyznva (ca. 580-662)6, Izk Srsky (ca. 640-ca.

700)7 etc., no iaden z nich nebol cirkvou odsden, ale boli dokonca vyhlsen za svtch,

prpadne sa im pripisuje vznamn doktrinlna autorita. U aj ran obhajca Origenovej

eschatolgie Tyrannius Rufinus (ca. 340-345/410) poukzal v diskusii s Hieronynom na to, e

1 Karl Rahner, Teologick slovnk (Praha: Nakladatelstv Vyehrad, 2009), 41-42. 2 John Mendham, The Seventh General Council, the Second of Nicaea (London: W. E. Painter, 1850), 382. 3 Steven R. Harmon, Every Knee Should Bow: Biblical Rationales for Universal Salvation in Early Christian

Thought (Lanham: University Press of America, 2003), 19. 4 Ilaria Ramelli, The Christian Doctrine of Apocatastasis: A Critical Assessment from the New Testament to

Eriugena (Leiden: Brill, 2013), 277. 5 Wesley Hanson, Universalism: The Prevailing Doctrine of the Christian Church During Its First Five Hundred

Years: With Authorities and Extracts (Pickerington: Beloved Publishing, 2015), 169-171. 6 Polycarp Sherwood, The Earlier Ambigua of St Maximus the Confessor and his Refutation of the Origenism

(Freiburg im Breisgau: B. Herder Book Co., 1955), 205. 7 Wacaw Hryniewicz, The Challenge of Our Hope: Christian Faith in Dialogue (Washington, D. C.: Council for

Research in Values & Philosophy, 2007), 85.

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

55

ak je Origenovo uenie o apokatastasis panton heretick, tak by cirkev musela odsdi aj

dach uznvanch cirkevnch otcov, ktor boli univerzalistami.8 Tieto okolnosti otvraj

otzku, i Druh kontantnopolsk koncil odsdil vetky formy uenia o apokatastasis

panton, alebo iba jej urit podoby, ktor uil Origenes, resp. jeho nasledovnci? Cieom tohto

prspevku je poukza na to, e ran cirkev neodsdila samotn uenie o apokatastasis panton

aj napriek snahe niektorch v cirkvi , m otzku veobecnej spsy nechva otvoren alej

teologickej diskusii.

2. Historickos anatm proti Origenovi

Najnov historick vskum spochybnil aj samotn fakt, e sa tento koncil vbec zaoberal

origenistickou teolgiou. Cirkevn historik Norman Tanner nezaradil anti-origenistick tzy,

ktor sa tradine pripisuj Druhmu kontantnopolskmu koncilu, do svojho diela Decrees

of the Ecumenical Councils, priom argumentuje: Nae vydanie neobsahuje text anatm proti

Origenovi, lebo sasn vskumy ukzali, e tieto anatmy nemu by pripsan tomuto

koncilu.9 Rovnak pochybnosti vyjadruje aj autorka Ilaria Ramelli, ktor vo svojej knihe The

Christian Doctrine of Apokatastasis tvrd:

Takzvan odsdenie Origena zo strany Cirkvi v iestom storo sa pravdepodobne

nikdy poriadne neudialo. Ak sa aj udialo, bolo vsledkom dlhch sri nedorozumen

[...]. Horeuveden odsdenie bolo naozaj odsdenm, no nie celkovho Origena, ale

skr neskorej a horej formy origenizmu. Tieto odsdenia si navye iadal najm

cisr Justinin, respektve jeho poradcovia, kee sm nebol teolgom, a boli

iastone, ak vbec, schvlen cirkevnmi predstavitemi.10

Podobn nzor zastva anglick pravoslvny metropolita Kallistos Ware v diele The Inner

Kingdom:

8 Ramelli, The Christian Doctrine of Apocatastasis, 648. 9 Norman Tanner, ed., Decrees of the Ecumenical Councils 2 Volume Set (Washington D. C.: Georgetown

University Press, 1990), I. 106. 10 Ramelli, The Christian Doctrine of Apokatastasis, 724.

IVAN BELANJI

56

Predsa vak existuj znan pochybnosti o tom, i tchto 15 anatm bolo naozaj

formlne schvlench piatym ekumenickm koncilom. Mohli by potvrden

menm koncilom, ktor sa ziiel zaiatkom roku 553 krtko pred zvolanm

hlavnho koncilu, ale v takom prpade im chba pln ekumenick autorita.11

Ekumenick autorita anti-origenistickch anatm nie je vak veobecne spochybovan. Adolf

von Harnack je presveden, e koncil odsdil Origena, ako si to iadal Justinin.12 Napokon

aj cirkevn historik Philip Schaff vo svojom magnum opus s nzvom Nicene and Post-

Nicene Fathers uvdza skutonos, e Origenes sa nespomna ani v rmci zvolania koncilu,

ani v iadnom liste, ktor sa tka koncilu, o povauje za najpresvedivej dvod vyslovi

pochybnos nad ekumenickou autoritou 15 anti-origenistickch anatm. Napriek tomu

zdrazuje, e dvody k zamietnutiu ekumenickho charakteru anatm nie s celkom

presvediv.13

Ak by sa zohadnila a prijala hypotza, e 15 anatm nebolo piatym ekumenickm

koncilom formlne schvlench, aj vtedy by bolo nevyhnutn ich analyzova a interpretova,

ako aj ich vznam a vzah k ueniu o apokatastasis panton, pretoe ich neskoria cirkev

povaovala za prvoplatn. V tomto zmysle sa vyjadruje prv knon Trullskej synody z roku

692, ktor potvrdzuje odsdenie Origena.14 Rusk pravoslvny teolg Sergej Bulgakov sa

k tejto problematike vyjadril slovami:

Sasn historick vskum ukzal, e formulcie, ktor odsdili origenizmus a

ktor v minulosti boli pripisovan piatemu ekumenickmu koncilu, nevznikli na

11 Kallistos Ware, The Inner Kingdom: Volume 1 of the Collected Works (Crestwood, Yonkers: St. Vladimirs

Seminary Press, 2000), 199-200. 12 Ware, The Inner Kingdom, 199-200. 13 Philip Schaff, ed., The Seven Ecumenical Councils (Nicene and Post-Nicene Fathers, Volume 14 Second Series)

(Peabody: Hendrickson publishers, 1994), 316-317. 14 Also we recognize as inspired by the Spirit the pious voices of the one hundred and sixty-five God-bearing

fathers who assembled in this imperial city in the time of our Emperor Justinian of blessed memory, and we

teach them to those who come after us; for these synodically anathematized and execrated Theodore of

Mopsuestia (the teacher of Nestorius), and Origen, and Didymus, and Evagrius, all of whom reintroduced

feigned Greek myths, and brought back again the circlings of certain bodies and souls, and deranged turnings

[or transmigrations] to the wanderings or dreamings of their minds, and impiously insulting the resurrection of

the dead. Schaff, The Seven Ecumenical Councils, 360.

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

57

tomto koncile. Ak by tam aj vznikli, vyadovali by si vklad a vemi dkladn

komentr.15

3. Analza anti-origenistickch anatm

Piaty ekumenick koncil bol zvolan byzantskm cisrom Justininom I. (ca. 482-565) a medzi

jeho hlavn lohy patrilo potvrdenie niektorch odsden, ktor boli vydan cisrskym

ediktom. Relevantn anatmy pre analzu postavenia Origenovho univerzalizmu v oficilnych

dokumentoch cirkvi by sa dali zhrn nasledovne:

Ak niekto presadzuje bjnu preexistenciu du a bude presadzova montruzne

obnovenie (), ktor z nej nasleduje nech je prekliaty. Ak niekto

povie, e vetky rozumn bytosti bud jednho da zjednoten v jedno, ke

hypostzy rovnako ako poet/poty a tel vymizn, a e poznanie sveta, prinesie so

sebou skazu udstva, a zavrhnutie tiel ako aj zruenie [vetkch] mien, a e tam bude

konene znma identita gnzy a hypostzy; a o viac, e v tejto predstieranej

bud naalej existova len duchovia, ako to bolo v predstieranej

preexistencii nech je prekliaty. Ak niekto povie, e ivot duchov bude rovnak

ivotu na zaiatku, ke ete duchovia nezili a nepadli, tak e koniec a zaiatok bud

rovnak, a e koniec bude skutonm meradlom zaiatku nech je odsden.16

Prv anatma bola tm hlavnm dvodom, preo sa cirkev po Druhom kontantnopolskom

koncile u ostraitejie vyjadrovala v prospech apokatastasis panton, ba dokonca ho pokladala

za heretick.17 Kontext, v ktorom tieto odsdenia boli zakomponovan, ako aj fakt, e mnoh

15 Sergius Bulgakov, The Bride of the Lamb (Grand Rapids: Wm. B. Eerdmans Publishing Company, 2001), 482. 16 I. If anyone asserts the fabulous pre-existence of souls, and shall assert the monstrous restoration which follows

from it: let him be anathema. XIV. If anyone shall say that all reasonable beings will one day be united in one,

when the hypostases as well as the numbers and the bodies shall have disappeared, and that the knowledge of

the world to come will carry with it the ruin of the worlds, and the rejection of bodies as also the abolition of

[all] names, and that there shall be finally an identity of the and of the hypostasis; moreover, that in this

pretended apocatastasis, spirits only will continue to exist, as it was in the feigned pre-existence: let him be

anathema. XV. If anyone shall say that the life of the spirits () shall be like to the life which was in the

beginning while as yet the spirits had not come down or fallen, so that the end and the beginning shall be alike,

and that the end shall be the true measure of the beginning: let him be anathema. Schaff, The Seven Ecumenical Councils, 318-319.

17 Brian E. Daley, The Hope of the Early Church: A Handbook of Patristic Eschatology (Peabody: Hendrickson Publisher, 2003), 190.

IVAN BELANJI

58

ran cirkevn otcovia sa hlsili k univerzalizmu, no neboli odsden, si vyaduj kritick

zamyslenie nad skutonm vznamom a zmerom tchto odsden.

Objasnenie problematiky ponkaj tri najpravdepodobnejie monosti: Prvou

a zrove najrozrenejou interpretciou, ktor si osvojili alie genercie kresanskch

teolgov, je presvedenie, e tieto anatmy odsudzuj vetky formy apokatastasis panton.

Tto teria preto nepripa iadnu pochybnos o existencii vene odsdench jednotlivcov.18

Druh stanovisko odmieta dogmatick istotu veobecnej spsy, avak otvra monos ndeje

v konen apokatastzu. Tento nzor spopularizoval najm Hans Urs von Balthasar vo svojej

knihe Dare We Hope That All Men Be Saved?.19 Tretia interpretcia tvrd, e anatmy

odsdili iba Origenovu verziu apokatastasis panton, prpadne verziu univerzalizmu, ktor

neskr zradikalizovali Origenovi nasledovnci. Poda teolgov a historikov priklajcim sa k

tejto hypotze sa z toho dvodu koncil skr zaoberal univerzalizmom, ktor v sebe obsahuje

protolgiu preexistence du a posmrtn existenciu poklad za isto duchovn. Koncil ale

neodsdil verzie apokatastasis panton, ktor vo svojom teologickom koncepte neobsahuj

tieto kontroverzn terie, ako je to v eschatolgii Gregora Nazinskeho.20

Prv stanovisko zohrva dleit lohu, pretoe neskoria cirkev najm na Zpade

interpretovala ditancovanie sa od prvkov origenistickej eschatolgie v zmysle odsdenia

univerzalizmu ako takho, o neskr taktie ovplyvnili alie koncilov vyhlsenia uznvan

iba cirkvami v spoloenstve s rmskym biskupom. Tieto koncilov vyhlsenia u explicitnejie

odsudzuj terie a pekulcie o konenosti pekelnch trestov.21 Anti-univerzalistick prd

posilnen silnm vplyvom Augustnovej teolgie22 sa preniesol aj na protestantsk

vierovyznania, v ktorch s explicitn odmietnutia uenia o apokatastasis panton

badaten.23

18 Michael Pomazansky, Orthodox Dogmatic Theology (Platina: St. Herman of Alaska Brotherhood, 2009), 349. 19 Por. Hans Urs von Balthasar, Dare We Hope That All Men Be Saved? (San Francisco: Ignatius Press, 2014). 20 Gregory McDonald, ed., All Shall Be Well: Explorations in Universal Salvation and Christian Theology, from

Origen to Moltmann (Eugene: Wipf & Stock Pub, 2011), 8. 21 tvrt laternsky koncil v prvom knone vyhlsil: On [Kristus] prde na konci asov sdi ivch i mtvych,

odplati kadej osobe poda jej skutkov, aj odsdenm aj vyvolenm. Vetci povstan v ich vlastnch telch,

ktor teraz maj, aby prijali poda ich zsluh, i s u dobr alebo zl: t prv neprestajn trest s diablom, a t

druh ven slvu s Kristom. Frances Spilman, The Councils of the Catholic Church: Nicea to Now (Raleigh: Lulu Inc., 2015), 232.

22 McDonald, All Shall Be Well, 9. 23 V Augsburgskom vyznan v XVII. lnku sa pe: Preto zavrhujeme novokrstencov, ktor uia, e diabol

a zatraten udia nebud vo venom trpen a mukch. Otto Vzner, Symbolick knihy (Liptovsk Mikul:

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

59

Vo vchodnch cirkvch sa nevnmaj univerzalistick tendencie v tak negatvnom

svetle, a to aj napriek tomu, e v nich prevauje eschatolgia venho pekla. Rusk filozof

Nikolaj Berjajev to vyjadril nasledovne:

Via as vchodnch uiteov Cirkvi, ponc od Klementa Alexandrijskho po

Maxima Vyznvaa, podporovala apokatastzu, univerzlnu spsu a vzkriesenie [...].

Pravoslvne myslenie nebolo nikdy obmedzovan ideou boskej spravodlivosti

a nikdy nezabudlo na ideu boskej lsky. Predovetkm preto, e nedefinovalo

loveka z pohadu boskej spravodlivosti, ale idey transfigurcie a zbostvenia

loveka a kozmu.24

Takto ndejn univerzalizmus je v pravoslvnych kruhoch mon z dvodu, e pravoslvie

nepoklad moment smrti celoplone za definitvne rozhodnutie o konenom osude

jednotlivca. Rusk biskup a teolg Ilarion Alfejev vysvetuje tento charakteristick teologick

aspekt pravoslvia liturgickou praxou modlenia sa za mtvych, a to za elom zmeny ich

posmrtnho osudu.25 Tto prax teologicky zdvodovali najm teolgovia vchodnch cirkv

na zklade Kristovho zostpenia do podsvetia. Alfejev vo svojej publikcii Kristus vtz nad

podsvtm vysvetuje, e zpadn teolgovia prezentovali Kristovo zostpenie ako

jednorazov udalos, v ktorej Kristus priiel odsdi neveru a zlo, a po ktorom nezostala ani

len pamiatka na Krista v pekle. Vchodn tradcia naproti tomu vykladala tento lnok viery

ako radostn udalos nielen pre starozmluvnch spravodlivch prorokov a patriarchov, ale aj

pre nespravodlivch ud.26 Z toho dvodu Bulgakov tvrd:

Vetky udalosti v Kristovom ivote, ktor sa stali v ase, maj nadasov, trval

vznam. Preto je takzvan kzanie v pekle, ktor je vierou Cirkvi, zjavenm Krista

tm, ktor poas pozemskho ivota nemohli vidie alebo pozna Krista. Nejestvuje

Tranoscius, 1992), 48. Druh helvtske vyznanie v XXVI lnku hovor: Rovnako verme, e neveriaci s priamo do pekla uvrhnut, odkia sa bezbonm neotvra nijak vchod, ani za akkovek sluby ivch.

Frantiek Barto, ed., tyi Vyznn: Vyznn augsbursk, bratrsk, helvetsk a esk se tymi vyznnmi star crkve a se tymi lnky praskmi (Praha: Komenskho Evangelick fakulta bohosloveck, 1951), 256.

24 Nikolai Berdiaev, The Truth of Orthodoxy, Vestnik, no. 11 (1952): 4-11. 25 Hilarion Alfeyev, Christ the Conqueror of Hell: The Descent into Hades from an Orthodox Perspective

(Crestwood, Yonkers: St Vladimirs Seminary Press, 2009), 217. 26 Alfeyev, Christ the Conqueror of Hell, 213.

IVAN BELANJI

60

zklad pre obmedzenie tejto udalosti [...] jedine na svtch Starej zmluvy, ako to rob

katolcka teolgia. Skr by sa mala moc tohto kzania rozri na vetky asy pre

tch, ktor poas svojho ivota na zemi nepoznali a nemohli pozna Krista, ale sa

s nm stretn v posmrtnom ivote.27

Jeden z akceptovatench dvodov odlinho eschatologickho drazu tkvie v tom, e teolgia

biskupa Augustna, ktor vrazne obhajoval uenie o venom zatraten, sa vo vchodnej

tradcii nete takej obbenosti ako na Zpade.28 I ke je povaovan za svtca, pravoslvna

teolgia sa v uritch bodoch s augustinizmom jednoznane rozchdza. Bulgakov zdrazuje,

e pravoslvna tradcia nikdy nedosiahla dogmatick maximalizmus v oblasti eschatolgie

ako zpadn cirkvi a iaden ekumenick koncil neodsdil eschatolgiu Gregora Nazinskeho,

preto v pravoslvnych cirkvch apokatastasis panton nepredstavuje mylienku hraniiacu

s herzou.29 Alfejevova vpove m rovnak rty: Existuje tie pravoslvne chpanie

apokatastzy, ako aj predstavy o venosti pekla. Ani jedna nebola odsden Cirkvou a obe s

hlboko zakorenen v zitku paschlneho mystria Kristovho vazstva nad mocnosami

tmy.30 Toto potvrdzuje skutonos, e sa teolgovia po Druhom kontantnopolskom koncile

hlsili ku Gregorovej verzii univerzalizmu: Maxim Vyznva31, Anastzius zo Sinaja32, Izk

Srsky33 etc. Napriek tomu nemono necha nepovimnut, e po Druhom

kontantnopolskom koncile sa s mylienkou apokatastasis panton nezaobchdzalo

obozretnejie i na Vchode.

Z uvedench skutonost vyplva, e cel cirkev odsdenia piateho ekumenickho

koncilu nevykladala v duchu prvej hypotzy. Preto sa vynra legitmna otzka, i je mon,

aby koncil odsdil iba urit podoby univerzalizmu? V tejto svislosti je dleit poznamena,

e vo vetkch anatmach je uenie o apokatastasis panton vdy spojen so irm, teologicky

27 Sergius Bulgakov, The Lamb of God (Grand Rapids: Wm. B. Eerdmans Publishing Company, 2001), 376. 28 Richard Bauckham, Universalism: A historical survey, Themelios: An International Journal for Pastors and

Students of Theological and Religious Studies 4, no.2 (1978): 48-54. 29 Bulgakov, The Lamb of God, 381. 30 Hilarion Alfeyev, The Mystery of Faith: An Introduction to the Teaching and Spirituality of the Orthodox

Church (London: Darton Longman & Todd Ltd, 2004), 271. 31 Polycarp Sherwood, The Earlier Ambigua, 205. 32 Ramelli, Christian Doctrine of Apokatastasis, 757-758. 33 Wacaw Hryniewicz, The Challenge of Our Hope, 79-91.

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

61

problematickm systmom.34 Prv anatma je formulovan tak, e zaklad apokatastasis

panton priamo na preexistencii du.35 Z toho sa d usdi, e touto anatmou koncil odsdil

tak univerzalizmus, ktor vychdza z heretickej protolgie a je na nej priamo zvisl.

Kallistos Ware vysvetuje:

[...] presn znenie prvej anatmy si zasluhuje pozornos. Nehovor iba

o apokatastze, ale spja spolu dva aspekty Origenovej teolgie: najprv jeho

pekulcie o zaiatku [...]; potom jeho uenie o konci, o veobecnej spse

a konenom zmieren vetkch vec. Na Origenovu eschatolgiu sa nazer ako na

vychdzajcu priamo z jeho protolgie, a obe s odmietnut. [...] prv z ptnstich

anatm nie je namieren jednoducho proti Origenovmu ueniu o veobecnom

zmieren, ale proti jeho celkovmu pochopeniu histrie spsy proti jeho terii

o preexistencii du, o predkozmickom pde a konenej apokatastze ktor s

predstaven ako nerozdelen celok. Predstavme si vak, e by sme oddelili jeho

eschatolgiu od jeho protolgie [...] a jednoducho sa pridriavali tandardnho

kresanskho nzoru, v ktorom nejestvuje preexistencia due [...]. Tmto spsobom

by sme mohli predloi uenie o veobecnej spse [...], ktor by sa vyhla cirkularite

Origenovho chpania a tm by sme unikli odsdeniu anti-origenistickmi

anatmami.36

K takejto argumentcii sa prikla americk teolg J. W. Hanson vo svojom diele

Universalism, the Prevailing Doctrine of the Christian Church During Its First Five Hundred

Years, v ktorom tvrd, e koncil neodsdil apokatastasis panton ako tak, ale iba jeho

podobu, ktor je prepojen s konceptom preexistencie du.37

V trnstej anatme je apokatastasis zko spojen s uritm gnostickm panteizmom,

ktor zavrhuje individualitu loveka, dobrotu telesnosti a telesnos predstavuje ako trest za

hriech. Takto eschatolgia splynutia do jednho je v anatme stotonen s apokatastasis a

nem s Origenovou koncepciou apokatastasis panton takmer ni spolon.38 Rovnako nem

34 McDonald, All Shall Be Well, 8. 35 Gregory McDonald, Evangelical Universalist (Eugene: Wipf & Stock Pub, 2012), 174. 36 Ware, The Inner Kingdom, 199-200. 37 John Wesley Hanson, Universalism: The Prevailing Doctrine of the Christian Church, 195. 38 Ramelli, Christian Doctrine of Apokatastasis, 737.

IVAN BELANJI

62

ni spolon ani s univerzalistickmi predstavami inch ranch cirkevnch otcov. Prichdza

do vahy, e nie vetky predstavy, ktor pojem apokatastasis panton zastreoval, boli

vyjadrenm rovnakch teologickch koncepci. V tomto prpade sa d potvrdi, e koncil

odsdil panteistick formu veobecnho nvratu vetkch du k pvodnej harmnii. Tto

anatmu vak nemono vzahova na Origenovu eschatolgiu a ete menej na eschatolgiu

Gregora Nazinskeho.

Ptnsta anatma by sa mohla vzahova na origenistick teologick systm (alebo

aspo na neskoriu interpretciu Origenovej teolgie). V jej formulcii sa ukazuje, e

primrnym problmom nie je veobecn spsa ako tak, ale protolgia preexistencie du, ktor

vnma telesnos ako trest a nie dar. Problematick je tie eschatolgia, ktor vid spsu

v beztelesnosti. Tto anatma je sce relevantn v hodnoten postavenia Origenovej

eschatolgie v kresanskej ortodoxii, no nenapovie vea o ortodoxnosti, resp. heterodoxnosti,

uenia o apokatastasis panton ako takho.

Aj ke rozhodnutie Druhho kontantnopolskho koncilu vplvalo na negatvnu

popularitu uenia o apokatastasis panton ako takho, u v tom ase sa chpalo, e koncil

odsdil iba urit podoby apokatastasis panton. Ilaria Ramelli39 a Andreas Andreopoulos40

poukazuj na skutonos, e vznamn grcky teolg Maxim Vyznva podrobne rozoberal

origenistick herzy, ktor odsdil ekumenick koncil, a jasne sa ditancoval od uenia o

preexistencii du, vtelenia ako trestu a posmrtnej beztelesnosti, no v iadnych svojich anti-

origenistickch dielach nie je mon njs popretie uenia o apokatastasis panton.

Dokonca aj niektor teolgovia, ktor sa nehlsili k ueniu o apokatastasis panton

videli jasn rozdiely v eschatologickch koncepcich Origena a Gregora Nazinskeho.

Barsanufius, ktor hodnotil Gregorovu eschatolgiu a uenie o veobecnej spse povaoval za

grcke pekulcie, ktor neved k pokniu, ale k duchovnej pche41, videl zjavn rozdiel medzi

rznymi formami tohto uenia. Barsanufius v 6. stor. preto zastva nzor:

39 Ramelli, Christian Doctrine of Apokatastasis, 740. 40 Andreas Andreopoulus, Eschatology and Final Restoration (Apokatastasis) in Origen, Gregory of Nyssa and

Maximos the Confessor, Theandros: An Online Journal of Orthodox Christian Theology and Philosophy 1, no. 2 (2004): 5.

41 George Florovsky, The Eastern Fathers of the Fourth Century (Catoctin Creek Consulting LLC, 2011), 231.

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

63

Zjavne [Gregor Nazinsky] hovor o apokatastze, ale nie o takej, ak ku oni [i.e.,

Origenes a ostatn], teda nie o apokatastze, poda ktorej bud udia po potrestan

obnoven do stavu, v ktorom boli na zaiatku do stavu istch du.42

Samotn Gregor sa ditancoval od uenia o apokatastasis panton, ktor v sebe obsahovali

problematick origenistick prvky, akmi s preexistencia du, fyzick telesnos ako trest

a cyklick striedanie pdu a vykpenia:

Poul som, e niektor udia tvrdia, e ivot due nezaal vtedy, ke sa dua spojila

s telom; hovoria, e due boli iv a zoskupen predtm v nrodoch vo svojom

vlastnom svete. [...] Poddajc sa nklonosti k zlmu stratili svoje krdla a dostali tel.

Neskr sa vracaj rovnakmi tdiami a bvaj obnoven do nebeskch oblast. [...]

A tak je tam aksi cyklus, neustle prebiehajci cez rovnak tdi a dua sa nikdy

neusad v iadnom z nich. udia, ktor toto uia, jednoducho plet veci a tvoria zmes

udratenho a neudratenho.43

Kallistos Ware vo svojom diele Dare We Hope for the Salvation of All zdrazuje skutonos,

e Gregor zostva neodsdenm univerzalistom, o m pre eschatolgiu vek vznam,

pretoe to naznauje ndej v konen spsu vetkch ud. Tto spsa nezaha origenistick

pekulcie o predkozmickom pde, a tm je prijaten pre striktn ortodoxiu.44

Rusko-franczsky teolg Pavel N. Jevdokimov vysvetuje, e piaty ekumenick koncil

sa nezaoberal dkou pekelnch mk. Je tie toho nzoru, e anti-origenistick anatmy boli

koncilu chybne pripsan a prednesen cisrom Justininom patriarchovi Mnasovi (552)

v roku 543. Patriarcha pouil tieto anatmy na vytvorenie argumentov proti neo-origenizmu,

ktor ppe Vigilius (ca. 500-555) sce potvrdil, ale nikdy nedosiahli status ekumenickej

autority.45 Jevdokimov vo svojej knihe s nzvom Orthodoxy pe, e: [...] toto uenie bolo

42 Jean Danielou, Origen (Eugene: Wipf and Stock Publishers, 2016), 289. 43 Jean Danielou, Origen, 289. 44 Ware, The Inner Kingdom, 205-206. 45 John Anthony McGuckin, ed., The Westminister Handbook to Origen (Louisville: Westminster John Knox

Press, 2004), 166.

IVAN BELANJI

64

iba osobnou mienkou, a protichodn uenie Gregora Nazinskeho nebolo nikdy odsden.

Otzka [veobecnej spsy] tak zostva otvoren.46

4. Priny zvolania koncilu

Dleit lohu zohrvaj tie okolnosti, ktor podnietili vznik tchto anatm. Sasn

bdatelia ako Ilaria Ramelli, Brian E. Daley a Morwenna Ludlow s k veobecne uznvanej

premise skeptick, e tieto odsdenia sa vzahuj priamo na Origena a jeho mylienky.

Origenizmus a zvl jeho protolgia a niektor prvky eschatolgie boli vdy pokladan za

kontroverzn. Hlavnou tmou vnivej debaty medzi niekokmi skupinami palestnskych

mnchov sa stali a v prvej polovici 6. stor. Vinou vak diskutovan uenie nepatrilo

Origenovi, ale malo svoj pvod v teolgii Evagria Pontskho (345-399).47 tyria mnsi, ktor

boli veden uritm Nonnusom, boli vylen zo svojho kltora v meste Nea Lavra v roku 514

pre propagovanie nzorov Origena, Didyma Slepho (ca. 313-398) a Evagria. Ich vplyv sa

rozril v tridsiatych rokoch 6. stor. aj do inch kltorov, najm do Martyria a Firminy, pod

vedenm Leontia z Byzancie.48 Tto origenistick mnsi ale nemali tak vnos a popularitu

mimo tchto kltorov, a preto cisr Justinin, s podporou ich odporcov, vo svojom liste

patriarchovi Mnasovi z roku 543 napadol Origenove uenie. Jednalo sa hlavne o oblas

preexistencie du, formu vzkriesenho tela a obmedzenho trvania eschatologickch trestov

pre bezbonch.49

Origenistick mnsi v nasledujcom desaro po Justininovom liste nadobudli v

vplyv. Stalo sa tak prostrednctvom czarejskho biskupa Theodora Askida a ankyrskho

biskupa Domicina, ktor boli mnchmi v Nea Lavra. Theodorovi nasledovnci, nazvan

Isochristoi, zdrazovali Evagriovu ndej konenej jednoty vetkch du s Kristom do takej

miery, e v tejto jednote ilo v podstate o rovnos vetkch du s Kristom. T by znamenala,

e due s schopn tvori nov svety. Palestnsky mnch Cyril zo Skytopolisu (ca. 524-ca. 558)

sumarizuje pozciu tohto extrmneho krdla origenistov slovami:

46 Paul Evdokimov, Orthodoxy (Theology and Faith) (Hyde Park: New City Press, 2011), 338. 47 McGuckin, The Westminister Handbook to Origen, 165. 48 Daley, The Hope of the Early Church, 188. 49 Ramelli, Christian Doctrine of Apokatastasis, 735-736.

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

65

Hovoria, e Kristus nie je jeden z Trojice; hovoria, e vzkriesen telo najprv

Kristovo a potom nae je na konci plne znien; hovoria, e svt Trojica

nestvorila svet a e v konenom obnoven (apokatastasis) vetky rozumn bytosti,

vrtane dmonov, bud schopn tvori svety; hovoria, e nae tel bud vzkriesen

v terickej a sfrickej forme a e skuton Pnovo telo u bolo takto vzkriesen;

hovoria, e budeme rovn s Kristom po obnoven.50

Hoci tu ide o zjednoduen obraz mylienok origenistickch mnchov, predsa sa ukazuje, ktor

prvky tejto teolgie povaovali ich protivnci za najviac kandalzne pekulatvna, netelesn

eschatolgia, ktor zjednotenie s Kristom ponmala a prli panteisticky.

Na tomto pozad bol v roku 553 cisrom Justininom zvolan piaty ekumenick koncil.

myslom bolo definova oficilne uenie cirkvi o kristolgii a preskma uenie Origena,

ktor oraz viac zskavalo na popularite. Koncil sa zhodol na 15 bodoch, ktor boli namieren

proti Evagriovej kristolgii a kozmolgii, ktor boli rozvinutm Origenovej teolgie, a proti

ueniu o apokatastasis panton. Teolg Brian Daley poukazuje na to, e uenie o apokatastasis

panton tu bolo aleko za hranicami oakvan Origena a Gregora Nazinskeho.51 Koncil tak

celkovo odsdil eschatologick oakvania sfrickho, terickho vzkriesenho tela, plneho

zruenia materilneho sveta a pohltenie vetkch du do nediferencovanej jednoty s boskm

Logosom.

Teologika Morwenna Ludlow sa zhoduje s Daleym a prikla sa k nzoru, e je

pravdepodobnejie, e pisatelia anatm mali skr na mysli extrmnejiu formu vvoja

origenizmu u horeuvedench mnchoch, ne teologick pekulcie Origena a ete v menej

miere Gregora Nazinskeho.52

Podstatnm historickm dokladom pre analzu a interpretciu anatm Druhho

kontantnopolskho koncilu je aj samotn list cisra Justinina kontantnopolskmu

patriarchovi Mnasovi s cieom zvolania koncilu, ktor by odsdil teolgiu Isochristoi. Je

zrejm, e medzi lnky, ktor chcel Justinin odsdi, patr aj nuka o veobecnej spse

apokatastasis panton ako tak. Dvodmi k odsdeniu tohto lnku, ktor uvdza Justinin,

50 Daley, The Hope of the Early Church, 188-189. 51 Daley, The Hope of the Early Church, 190. 52 Morwenna Ludlow, Universal Salvation: Eschatology in the Thought of Gregory of Nyssa and Karl Rahner,

(Oxford: Oxford University Press, 2009), 38.

IVAN BELANJI

66

s podceovanie Boej spravodlivosti, Kristovho spasitenho diela a odraovanie veriacich od

zachovvania Boch prikzan. Cisr Justinin v tomto liste predklad tie biblick dkaz

o venosti pekla, ktorm je Kristovo podobenstvo o poslednom sde z Mt 25,31-46. Nebesk

krovstvo a eschatologick tresty s na tomto biblickom mieste oznaen slovom ,

ktor poda Justinina potvrdzovalo ich nekonenos.53 Na konci listu Justinin dokonca

navrhuje presn znenie anatm, ktorch autoritu mali potvrdi biskupi ekumenickm

koncilom. Medzi deviatimi odsdenmi ueniami Justinin uvdza nuku o preexistencii du

a preexistennom pde; o pozemskch telch ako trestoch pre odpadnutie od Boha a uenie

o sfrickosti vzkriesench tiel.

Posledn deviata anatma m pre predloen vskum pecifick charakter. Justinin

v deviatej anatme navrhuje odsdi nasledovn uenie: Ak niekto povie alebo si mysl, e

trest dmonov a bezbonch ud je len doasn, a e jednho da bude ma koniec, a e

nastane obnova () dmonov a bezbonch ud, nech je prekliaty.54 Na

zklade argumentcie z Psma a formulcie anatmy je zrejm, e Justininovi ilo o celoplon

odsdenie apokatastasis panton, a nie iba jeho origenistickej formy.

V takomto presnom znen, spolu s ostatnmi smimi anatmami, bola odsden nuka

o apokatastasis panton na miestnej synode v roku 543, ktor potrebovala schvlenie

ekumenickm koncilom, aby dosiahla najvyiu mon doktrinlnu autoritu.55 Takhoto

schvlenia sa ale odsdenie nuky o apokatastasis panton nedokalo. Koncil sce potvrdil

vinu Justininovch nmietok a odsden, no neprevzal jeho formulciu anatmy proti

apokatastasis panton. Koncil sa rozhodol odsdi iba tie formy univerzalizmu, ktor

vychdzali z nuky o preexistencii du a odmietali vzkriesenie tela, ako ho chpala cirkev.56

Presne tieto dva body a k tomu ete otvorenos k monosti druhho pdu po veobecnom

vzkriesen, boli body v ktorch sa Origenes odlioval od Gregora Nazinskeho a alch ranch

cirkevnch otcov, ktor verili v monos apokatastasis panton.

Tie je podstatn spomenu alch dvoch teolgov, ktorch spisy boli odsden spolu

s Origenom v spojen s uenm o apokatastasis panton Evagrius Pontsk a Didymus Slep.

53 Maximos Constas, The Art of Seeing: Paradox and Perception in Orthodox Iconography (Los Angeles: Sebastian

Press, 2014), 85. 54 Schaff, The Seven Ecumenical Councils, 320. 55 Ramelli, The Christian Doctrine of Apokatastasis, 733. 56 McDonald, All Shall Be Well, 7.

DOGMATICK STATUS APOKATASTATIS PANTON V RANEJ CIRKVI

67

Prv knon hore spomenutej Trullskej synody (692), ktor pravoslvna tradcia povauje za

doplnenie a vysvetlenie piateho a iesteho ekumenickho koncilu, predstavuje dvody

odsdenia tchto teolgov na Druhom kontantnopolskom koncile:

Taktie uznvame ako Duchom inpirovan zbon hlasy stoesdesiatich piatich

bohabojnch Otcov, ktor sa zhromadili v tomto cisrskom meste za ias nho

cisra Justinina [...] pretoe tto synodou odsden a prekliati [...] Origenes, a

Didymus, a Evagrius, z ktorch vetci prinavrtili bjne grcke mty, cykly uritch

tiel a du, nepretn nvraty k blzneniam a snom ich mysl, bezbone uraj

vzkriesenie mtvych.57

Tento knon len potvrdzuje domnienku, e problematick boli predovetkm gnosticko-

platonistick pekulcie o eschatolgii, ktor odmietaj dobro telesnosti, vzkriesenie tiel, a uia

cyklick putovanie du koncepty, ktor boli Gregorovi Nazinskemu a inm ortodoxnm

zstancom konenej apokatastzy cudzie, ale ktor odsden Didymus a Evagrius prebrali

z Origenovej eschatolgie.58

5. Zver

Po hlbej analze eschatologickch mylienok Origena, Gregora a okolnost, ktor viedli k

odsdeniu origenizmu, sa d kontatova, e cirkev oficilne nikdy neodsdila apokatastasis

panton ako tak. Odsdila iba origenistick verziu uenia, ktor je spojen so irm

problematickm teologickm systmom. Zmyslom tejto analzy je poukza, e nuka o

apokatastasis panton, aspo v podobe ak uil Gregor Nazinsky, poda druhho

ekumenickho koncilu m rovnak status ortodoxnej theologoumenon ako uenie o venom

zatraten, a tak neodmieta iaden zkladn lnok kresanskej viery. Skutonos, e ndej na

veobecn spasenie nedosiahla vo vchodnej tradcii tak mieru odsdenia, ako tomu bolo na

Zpade, a e nzory, ktor boli skman na koncile, sa odliovali od Gregorovej eschatolgie,

usmeruj pred urchlenm zverom, e cirkev v 6. stor. definitvne odmietla vetky formy

univerzalizmu. Take, aspo poda Druhho kontantnopolskho koncilu, otzka veobecnej

spsy zostva otvorenou.

57 Schaff, The Seven Ecumenical Councils, 360. 58 Ramelli, The Christian Doctrine of Apokatastasis, 289.

IVAN BELANJI

68

Kontakt na autora:

Mgr. Ivan Belanji

Intern doktorand

Katedra Praktickej teolgie

Evanjelick bohosloveck fakulta

Univerzita Komenskho Bratislava

Bartkova 8

811 02 Bratislava

Email: belanji4@uniba.sk

Peer reviewed by: [Published online December 18, 2017]

doc. ThDr. Peter Gak

Mgr. Maro Nick, Dr. theol.