Správa z reprezentatívneho výskumu postojov učiteliek a učiteľov na SOŠ v rámci projektu CREdu

Výber z analýzy otvorených otázok

Mgr. Martin Béreš – Mgr. Dávid Bosý

Seminár Rodová rovnosť a rodová desegregácia v procese príptravy na povolaniePrešov, 29. 3. 2010

Základné informácie o výskume• Reprezentatívny výskum učiteliek a učiteľov SOŠ• Zber dát: máj a jún 2009, dozber – sept. 2009, (agentúra

FOCUS) • Výskumný nástroj: dotazník• Výberový súbor 505 osôb• Podiel žien a mužov 70,5 % ku 29,5 % (približne reprezentuje

pomer učiteliek a učiteľov na SOŠ)• priemerný vek mužov 45,7 roka a žien 43 rokov• vyše 70 % pracovalo v SOŠ zriadených obcou, 17 % v

súkromných a necelých 10 % v cirkevných a zriadených o.z.• Zastúpené boli všetky druhy SOŠ• Prejavil sa rozdiel medzi učiteľmi a učiteľkami v dôvode

výberu odboru, ktorý učia: u mužov bol častejší dlhodobý záujem o odbor; u žien to bola túžba učiť deti a vplyv niekoho z ľudí v okolí

Výber z výskumných zistení

• Skutočnosť vs. pôvodné predstavy• Rozloženie pracovnej kapacity: nedostatky

a zmeny • Predsedníctvo v predmetových komisiách • Zavedenie nového systému: bariéry

a problémy• Celkové zhodnotenie postavenia SŠ

učiteľky/učiteľa v spoločnosti

Skutočnosť vs. pôvodné predstavy

Otázka: „Ak sa Vaše pôvodné predstavy splnili len čiastočne alebo vôbec - mohli by ste uviesť, v čom sa skutočnosť líši od Vašich pôvodných predstáv?“

• Počet odpovedí 525; 70 % ženy : 30 % muži; prejavili sa rodové rozdiely v odpovediach

• Odpovede sa zatriedili do 13 kategórií (plus 3)

Skutočnosť vs. pôvodné predstavy

SPO

LU

– Ž

ENY

– M

UŽI

Skutočnosť vs. pôvodné predstavy1) Kategória „žiaci a žiačky“ (16 %, mierne viac učiteľky):

– nárast počtu tzv. problémových žiakov a žiačok, – nízka úroveň celkovej pripravenosti žiakov a žiačok

prichádzajúcich zo základných škôl, – širšie spoločensko-demogr. pozadia vzťahov so žiakmi a žiačkami

2) Kategória „nelíšili sa, splnili sa až nadmieru“ (11 %, mierne viac mužov):– Ponúka sa otázka: boli predstavy učiteľov viac realistické ako

predstavy učiteliek alebo sú učitelia „skromnejší“ a tak sa ich predstavy mohli viac naplniť.

3) Kategória „finančné, resp. spoločenské ohodnotenie“ (7 %, výraznejšie viac muži): – Zdanlivý paradox: podľa štatistických údajov práve muži

zarábajú aj vo feminizovanom sektore stredného odborného školstva v priemere viac ako ženy (Filadelfiová, 2008).

– Možné vysvetlenia: stereotyp „muža živiteľa“, patriarchálna dividenda, rodová socializácia, syndróm naučenej bezmocnosti žien, ...

Rozloženie pracovnej kapacity: nedostatky a zmeny

Otázka: „Čo vám na ňom (rozloženie prac. kapacity – pedagogická činnosť / iné aktivity) najviac prekáža, prípadne čo by ste chceli zmeniť?“

• Počet odpovedí 508; 69 % ženy : 31 % muži; bez výraznejších rodových rozdielov v odpovediach

• spokojných je len minimum dotazovaných (spolu 37; viac muži)

Rozloženie pracovnej kapacity: nedostatky a zmeny

Kritické kategórie odpovedí:• administratíva 30 % (preťaženosť, plytvanie

časom – riešenie vidia v zavedení asistencie), • organizácia času 4 %, • organizácia práce 4 %, • finančné ohodnotenie 2 %, • spolupráca s rodičmi 2 %, • vybavenosť a podmienky 2 %, • úväzky 1 %.

Predsedníctvo v predmetových komisiách

Otázka: „Ste vedúci / vedúca predmetovej komisie – ak áno, uveďte, prosím, akej.“

• Počet kladných odpovedí 98; 78 % ženy : 22 % muži, výraznejší rodový rozdiel – viac žien vo vedení predmetových komisií (v porovnaní k štruktúre celkového súboru)

• Rozdiel podľa typu predmetuA) odborné predmety (prevaha žien) B) prírodovedné predmety (prevaha mužov) C) cudzie jazyky (prevaha žien)

Predsedníctvo v predmetových komisiách

• Prevaha mužov v predsedníctve PK prírodovedných a prevaha žien v ostatných PK

Možné vysvetlenia • pretrvávajúca dominancia mužov na tzv. priemyselných a

technických SOŠ (potvrdil rodový audit SOŠ)• dlhodobá prevaha mužov vo sfére prírodných vied, ktoré sú

stereotypne označované za mužské,• pretrvávajúca rodová segregácia založená dichotomickom

delení na „ženské“ a „mužské“ sféry• spätne sa premieta do odborného zamerania žien a mužov a

rodovej deľby práce aj na SOŠ

Zavedenie nového systému: bariéry a problémy

Otázka: „Vidíte v zavedení nového systému kontinuálneho vzdelávania a kariéry nejaké problémy a bariéry?"

• počet odpovedí 562; 72 % ženy : 28 % muži, prejavili sa rodové rozdiely

• Odpovede zaradené do 5 kategórií (plus 3):– A) systém a organizácia vyučovania - 25 % – B) diskriminácia - 12 % – C) zaťaženosť - 10 % – D) financie - 7 % – E) neobjektívnosť a formalizmus – 6 %

• F) pozitívne hodnotenie systému - 4 %• G) negatívny pohľad bez konkretizácie - 2 %• H) nehodnotiace a nezaraditeľné - 34 % (nevidí bariéry, nevie posúdiť,

nekomentuje, iné)

Zavedenie nového systému: bariéry a problémy

Ženy videli výraznejšie bariéry a problémy spojené s novým systémom v oblasti:

• časovej zaťaženosti,• formalizmu školení a neobjektívnosti hodnotenia, • pri neuznávaní doterajšieho vzdelávania,• v problémoch s organizáciou vyučovania,• učiteľky v porovnaní s mužmi vo vyššej miere nevideli žiadne prípadné

bariéry a problémy nového systému a hodnotili ho viac pozitívne v porovnaní s mužmi.

Muži • boli výrazne kritickejší voči systému, no bez bližšej konkretizácie. • odpovede učiteľov boli viac zastúpené v nešpecifikovanej kategórii iné. • častejšie poukazovali na nesystémovosť a kritizovali financovanie

školstva.• kritizovali znevýhodnenie starších novým systémom (v rozložení súboru

je viac starších mužov – od 55+ prevažujú, od 60+ dominujú, prevažujú aj v 24 – 29).

Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa

v spoločnostiOtázka: „Ako by ste celkovo zhodnotili postavenie stredoškolského učiteľa/učiteľky v našej spoločnosti dnes? Uveďte voľne svoj názor.“

• Počet odpovedí až 927 (minimum neuvedených, viacnásobné odpovede – viaceré kategórie); 73 % ženy : 27 % muži; prejavili sa rodové rozdiely

• Celkovo 21 kategórií zlúčených do 10 širších okruhov

Cel

kové

zho

dnot

enie

pos

tave

nia

SŠ

uči

teľk

y/uč

iteľa

v s

polo

čnos

ti

FOCUS

Do akej miery si Vážite nasledujúce zamestnanie, povolanie ... ?august 2009

1,4

1,5

1,7

1,8

1,8

1,8

2,2

2,2

2,2

2,3

2,3

2,3

2,5

2,5

2,6

2,8

3,3

2,0

podpriemerný súhlas

nadpriemerný súhlas

5= vôbec si nevážim1= veľmi si vážimhodnoty priemeru: Priem

ery sú vypočítané z možností odpovedí „1“ až „5“, m

ožnosť „9“ (nevie) bola vylúčená.novinár

manažér

vojak

sudca

policajt

poslanec NR SR

CELKOVÝ PRIEMER

predavač

vodič MHD

učiteľ na VŠ

učiteľ na SŠ

lekár

hasič

účtovník

kňaz

počítačový programátor

vedec

učiteľ na ZŠ

Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa

v spoločnosti• Muži uvádzali častejšie spoločenské a finančné

nedocenenie povolania (A)• Ženy výrazne častejšie uvádzali problémy v okruhoch

B, C, D

Rodový okruh (H) obsahoval len 8 odpovedí:• konštatovanie prevahy a silnejšej pozície žien

v školstve a nerovnováhy vo výchove, • stereotypný prístup k rodinným povinnostiam (žena

ako matka a muž ako živiteľ) • prezentovanie rodovej slepoty pri konštatovaní

o spoločenskom nedocenení učiteľského povolania.

Celkové zhodnotenie postavenia SŠ učiteľky/učiteľa

v spoločnosti• „Školstvo je prefeminizované“ (muž).• „Postavenie učiteliek je v školstve jednoznačne silnejšie

ako mužov, školstvo je prefeminizované“ (žena).• „Málo ocenená profesia, prevaha žien v školstve -

nerovnováha vo výchove žiakov, malé možnosti realizácie“ (žena).

• „Je to ideálne povolanie pre ženu“ (žena).• „Je to výhodné povolanie pre ženy, matky, z dôvodu

prázdnin“ (žena).• „Učiteľ nie je ohodnotený tak, aby uživil rodinu „ženu“

preto musí mať druhý zdroj financií – 2 zamestnania“ (muž).

• „Veľmi zlé a nie je to problém ženy - muži, ale spoločnosti a ohodnotenia tohto povolania“ (žena).

Zhrnutie• Nedostatky a zmeny v rozložení pracovnej kapacity

– návrh zavedenia asistencie v administratíve– náznak potreby výskumu rodovej deľby práce

• Predsedníctvo v predmetových komisiách (PK)– segregácia v PK a prevaha žien (obsadenie funkcií a prestíž),– potreba výskumu rodovej deľby práce v PK a na SOŠ,

• Bariéry a problémy v zavedení nového systému– opäť rodová deľba práce (zaťaženosť u žien + iné rozdiely),– vyšší optimizmus u žien (žiadne bariéry, alebo „naučená obetavosť“),

• Naplnenie alebo odlišnosť skutočnosti od pôvodných predstáv – rodový mzdový rozdiel (vyššia nespokojnosť mužov s fin.)

• Celkové zhodnotenie postavenia stredoškolskej učiteľky/učiteľa v spoločnosti – akoby orientácia žien na vzťahy a opäť náročnosť povolania, – u mužov orientácia na hodnotenie, rod. slepota a stereotypy?

Ďakujem za pozornosť

Kontakt:Martin BérešOZ EsFemmartin@esfem.skwww.esfem.sk

Výskum bol realizovaný s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0726-07.