Marketingová stratégia SACR 2014-2020export.slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/01/Marketingova_strategia... · SKK / EUR v rokoch 2000 - 2012 Tabuľka č. 10 Vývoj počtu ubytovacích

Október 2013

MARKETINGOVÁ STRATÉGIA Slovenskej agentúry pre cestovný ruch

na roky 2014 – 2020

„Základnou úlohou marketingovej stratégie je určiť opatrenia, na základe ktorých je možné

dosiahnuť stanovený marketingový cieľ. Nejde o podrobný plán opatrení, ale o určenie

takého správania sa, ktoré umožní dosiahnutie optimálneho cieľa. Kvôli tomu treba vyvinúť

všetky možné stratégie.“

Prof. Dr. Claude Kaspar

Marketingová stratégia SACR na obdobie 2014 – 2020 3

OBSAH

ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV ..................................................................................................................................4

POUŽITÉ SKRATKY .....................................................................................................................................................5

1. Východiská tvorby marketingovej stratégie SACR

a úloha SACR ako nositeľa marketingovej stratégie ........................................................................................... 6

1.1 Slovenská agentúra pre cestovný ruch .................................................................................................................. 7

1.2 Budovanie značky SLOVENSKO ............................................................................................................................. 8

2. Analýza cestovného ruchu a očakávané trendy .................................................................................................. 9

2.1 Analýza vývoja vnútorného cestovného ruchu Slovenska ..................................................................................... 9

2.2 Trendy v cestovnom ruchu .................................................................................................................................. 13

2.3 Prieskum dovolenkového správania obyvateľov vybraných krajín Európy .......................................................... 15

2.4 SWOT analýza cestovného ruchu Slovenskej republiky k roku 2013 ................................................................... 17

3. Uplatnenie cieľov marketingovej stratégie SACR

v zmysle Stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenska ...................................................................................... 18

3.1 Vízia..................................................................................................................................................................... 18

3.2 Ciele..................................................................................................................................................................... 18

4. Definovanie marketingového strategického konceptu

cestovného ruchu pre Slovensko .................................................................................................................. 21

4.1 Krátkodobá stratégia na roky 2014 - 2016 ........................................................................................................ 21

4.2 Dlhodobá stratégia na roky 2017 - 2020 ............................................................................................................ 21

5. Hlavné druhy – produktové skupiny cestovného ruchu

a segmenty trhu ................................................................................................................................................. 23

5.1 Hlavné druhy – produktové skupiny cestovného ruchu ....................................................................................... 23

5.2 Produktové línie (témy) propagácie Slovenska ................................................................................................... 24

5.3 Segmenty trhu ..................................................................................................................................................... 25

6. Cieľové trhy ........................................................................................................................................................ 27

6.1 Slovensko ............................................................................................................................................................ 27

6.2 Zahraničné cieľové trhy ....................................................................................................................................... 28

7. Podpora rozvoja domáceho cestovného ruchu ................................................................................................. 29

8. Komunikačná stratégia SACR ............................................................................................................................. 31

8.1 Komunikačná stratégia SACR pre roky 2014 - 2016 ............................................................................................ 31

8.2 Komunikačná stratégia SACR pre roky 2017 - 2020 ............................................................................................ 36

9. Financovanie aktivít SACR pri napĺňaní cieľov

marketingovej stratégie ..................................................................................................................................... 42

PRÍLOHY ........................................................................................................................................................... 44


ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV

Tabuľka č. 1 Odhad vývoja počtu ubytovaných zahraničných návštevníkov a ich prenocovaní v UZ CR na Slovensku

v rokoch 2013 - 2020

Tabuľka č. 2 Odhad vývoja počtu ubytovaných domácich návštevníkov a ich prenocovaní v UZ CR na Slovensku

v rokoch 2013 -2020

Tabuľka č. 3 Vývoj nákladov vynaložených na prevádzku a marketing SACR v rokoch 2000 - 2013 (v EUR)

Tabuľka č. 4 Vývoj celkového počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v SR v rokoch 2000 - 2012

Tabuľka č. 5 Vývoj počtu domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v SR v rokoch 2000 - 2012

Tabuľka č. 6 Poradie TOP 15 krajín podľa počtu návštevníkov v UZ CR na Slovensku za obdobie rokov 2000 - 2012

Tabuľka č. 7 Poradie TOP 15 krajín podľa počtu prenocovaní návštevníkov v UZ CR na Slovensku za obdobie

rokov 2000 - 2012

Tabuľka č. 8 Počet návštevníkov, počet prenocovaní a priemerný počet prenocovaní v UZ CR podľa regiónov na

Slovensku za obdobie rokov 2005 - 2012

Tabuľka č. 9 Vývoj devízových príjmov aktívneho zahraničného CR, výdavkov pasívneho zahraničného CR

a saldo v cestovnom ruchu v mil. SKK / EUR v rokoch 2000 - 2012

Tabuľka č. 10 Vývoj počtu ubytovacích zariadení CR a kapacity ubytovacích zariadení CR v počte stálych lôžok

na Slovensku v rokoch 2005 - 2012 v členení podľa krajov

Tabuľka č. 11 Vývoj počtu ubytovacích zariadení a kapacity ubytovacích zariadení CR na Slovensku v rokoch 2000 - 2012

Graf č. 1 Vývoj počtu návštevníkov v UZ CR na Slovensku v období 2000 - 2012

Graf č. 2 Vývoj platobnej bilancie na Slovensku v období rokov 2000 - 2012

Graf č. 3 Vývoj počtu prenocovaní návštevníkov v UZ CR na Slovensku v období rokov 2000 - 2012

Graf č. 4 Zahraniční návštevníci v UZ CR na Slovensku v období rokov 2007 - 2012 podľa krajiny pôvodu

Graf č. 5 Prenocovania zahraničných návštevníkov v UZ CR na Slovensku v období rokov 2007 - 2012 podľa

krajiny pôvodu


POUŽITÉ SKRATKY

SACR Slovenská agentúra pre cestovný ruch

CR Cestovný ruch

AZCR Aktívny zahraničný cestovný ruch

PZCR Pasívny zahraničný cestovný ruch

DCR Domáci cestovný ruch

KOCR Krajská organizácia cestovného ruchu

OOCR Oblastná organizácia cestovného ruchu

ETC Európska komisia pre cestovný ruch

WEF Svetové ekonomické fórum

WTTC Svetová rada pre cestovanie a turizmus

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

HDP Hrubý domáci produkt

TSA Satelitný účet cestovného ruchu

UZ Ubytovacie zariadenia

OP KaHR Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

UNWTO Svetová organizácia cestovného ruchu

NTB Národné organizácie pre cestovný ruch

MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

MDVRR SR Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

MZV a EZ SR Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

MK SR Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

MŠVVaŠ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu

SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

SOV Slovenský olympijský výbor

USP Unikátna konkurenčná výhoda

V4 Višegrádska štvorka

VÚC Vyšší územný celok

ZHaR SR Zväz hotelov a reštaurácií Slovenska

AICES Asociácia informačných centier Slovenska

SSSCR Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu

SACKA Slovenská asociácia cestovných kancelárií a agentúr

LAVEX Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov

KST Klub slovenských turistov

ASK Asociácia kúpeľov Slovenska

SACC Slovenská asociácia campingu a caravaningu

SZVTA Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky

CK Cestovná kancelária

CA Cestovná agentúra

B2B Orientovaný na odbornú verejnosť

B2C Orientovaný na širokú verejnosť

MICE Kongresový a incentívny cestovný ruch

SCB Slovak Convention Bureau

DMO Organizácia destinačného manažmentu

CHKO Chránená krajinná oblasť

UNESCO Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru

EÚ Európska únia

SORO Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja

PPCR NUTIS Podpora propagácie cestovného ruchu a vybudovanie Národného jednotného informačného

systému cestovného ruchu

ŠF EÚ Štrukturálne fondy Európskej únie

GVD Grafikon vlakovej dopravy


1. Východiská tvorby marketingovej stratégie SACR

a úloha SACR ako nositeľa marketingovej stratégie

Cestovný ruch predstavuje v súčasnosti jeden z najvýznamnejších a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov

svetovej ekonomiky a ako dôležitý faktor spotreby obyvateľstva modernej doby nadobúda stále väčší význam.

S rastom životnej úrovne, rozvojom dopravy, skracovaním pracovného času, zmenou životného štýlu a rozvojom

moderných technológií sa stal neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Ide o zložitý, veľmi dynamický

a neustále sa meniaci proces, ktorý citlivo reaguje na široké spektrum rôznorodých faktorov spoločenského života.

Tento fenomén modernej doby je v súčasnosti zásadným spôsobom ovplyvňovaný najmä v súvislosti s prebiehajúcimi

procesmi globalizácie a internacionalizácie svetovej ekonomiky.

Z vízie Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) do r. 2020 o ďalšom dynamickom rozvoji cestovného ruchu

sa dá reálne predpokladať aj rast zahraničnej návštevnosti a tým aj devízových príjmov Slovenska. Je však potrebné

brať do úvahy aj skutočnosť, že na medzinárodnom trhu cestovného ruchu aktívne pôsobí viac ako sto štátov

s porovnateľným potenciálom. Nemožno preto očakávať, že návštevnosť Slovenska bude narastať automaticky, ale

predpokladá to systematickú, intenzívnu, rozsiahlu a koordinovanú činnosť všetkých subjektov pôsobiacich na trhu

cestovného ruchu Slovenska. Nástrojom pre dosiahnutie týchto požiadaviek je jasne definovaná stratégia rozvoja

cestovného ruchu na Slovensku a v nej stanovené strategické ciele spolu s nástrojmi na ich dosiahnutie. Je potrebné

si uvedomiť, že v čase pretrvávajúcej recesie svetovej ekonomiky je cestovný ruch, ako prierezový sektor národného

hospodárstva, jednou z možností zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu a zlepšenia ekonomickej situácie i

zamestnanosti nielen v regiónoch s potenciálom pre jeho rozvoj.

Pozitívny vývoj cestovného ruchu v celosvetovom meradle v nasledujúcich rokoch naznačuje dobré možnosti aj pre

zvýšenie návštevnosti Slovenska. Na jednej strane je potenciál cestovného ruchu Slovenska pomerne rozsiahly,

pokrývajúci takmer všetky rozhodujúce formy a druhy cestovného ruchu, čo bude v budúcnosti lákať podstatne viac

návštevníkov nielen z európskych krajín, ale i zo zámoria. Na strane druhej sa Slovensko, ako krajina cestovného

ruchu, nachádza v silne konkurenčnom prostredí strednej Európy, kde kľúčovú úlohu progresívneho vývoja

cestovného ruchu zohrávajú predovšetkým okolité trhy a návštevnosť krajín domácimi obyvateľmi (Intenzita DCR –

počet prenocovaní rezidentov na jedného obyvateľa: Rakúsko cca 4,3; Nemecko cca 4,2; Česká republika cca 1,8;

Maďarsko cca 1 a Slovensko cca 1,3).

Vzhľadom na vyššie uvedené fakty musí existovať snaha štátu o posilnenie postavenia sektora cestovného ruchu

v národnom hospodárstve, jeho integrovanú podporu, zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa,

zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska

skvalitňovaním poskytovaných služieb a podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch

s významným potenciálom pre cestovný ruch.

Neoddeliteľnou súčasťou celého procesu trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu Slovenska je aj existencia

a štátom podporované fungovanie národnej marketingovej agentúry. V čoraz viac silnejúcom konkurenčnom

prostredí na medzinárodnom trhu cestovného ruchu je nevyhnutné skvalitniť a zintenzívniť činnosť národnej

agentúry pri realizácii štátnej propagácie, ktorá zároveň musí byť podporená aj dostatočným finančným krytím jej

propagačných i prevádzkových aktivít. Taktiež je dôležité zabezpečiť realizáciu aktivít národnej agentúry kvalitne

spracovaným strategickým dokumentom – Marketingovou stratégiou Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR).

Marketingová stratégia SACR vychádza:

zo základných strategických dokumentov:

Stratégia Európa 2020

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020

Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov


Marketingová stratégia SACR na roky 2011 – 2013 schválená Vládou SR Uznesením č. 300 zo dňa 11.05.2011

Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku na roky 2013 – 2020

z marketingových prieskumov:

celosvetové trendy vývoja cestovného ruchu zo zdrojov UNWTO, ETC, WEF, Commerz Bank a WTTC

výsledné dáta štatistického zisťovania Štatistického úradu SR a Národnej banky Slovenska

analýza domácej ponuky produktov cestovného ruchu,

informácie zo zdrojových trhov prostredníctvom zahraničných zastúpení SACR a realizovaných primárnych

prieskumov počas marketingových podujatí,

poznanie konkurencie a komparácia najvýznamnejších regionálnych konkurentov.

1.1 Slovenská agentúra pre cestovný ruch

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (ďalej len SACR) je štátna príspevková organizácia špecializovaná na marketing

a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Bola zriadená v roku 1995 Ministerstvom hospodárstva

SR, pričom v súčasnosti spadá pod gesciu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vykonáva

marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni a medzi hlavné úlohy jej činnosti patrí:

poskytovanie informácií o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku,

propagácia Slovenska ako atraktívnej cieľovej krajiny cestovného ruchu,

prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí,

podporuje tvorbu a predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky,

plní úlohu národnej organizácie destinačného manažmentu.

Osvedčená a praxou preukázaná úloha štátneho marketingu spočíva najmä v zlepšení predpokladov pre úspech na

medzinárodnom trhu cestovného ruchu pre štát ako cestovný cieľ, jeho regióny, ale aj pre dosiahnutie vyššieho

tempa rastu v porovnaní s konkurenciou.

SACR je oprávnená vykonávať oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované pracoviská v tuzemsku a

v zahraničí s cieľom čo najefektívnejšej propagačno-prezentačnej činnosti. V súčasnosti má SACR zriadené zahraničné

zastúpenia v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku a Ruskej federácii, pričom z hľadiska efektívnej

pôsobnosti na cieľových trhoch je nevyhnutne potrebné posilnenie existujúcich a vytvorenie predpokladov pre

zriadenie nových zahraničných zastúpení. Ich opodstatnenosť dokazujú oveľa vyššie počty delegatúr konkurenčných

krajín (Česká republika – 24, Rakúsko – 21, Maďarsko – 19, Poľsko – 14 a Nemecko – 32). V rámci podpory spolupráce

a efektívnej činnosti v oblasti strategického destinačného manažmentu na Slovensku má SACR zriadené regionálne

zastúpenia v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove a vo Vysokých Tatrách.

Na základe týchto skutočností je SACR na území Slovenskej republiky jedinou organizáciou s celoslovenskou

pôsobnosťou, ktorá vykonáva aktivity spojené s propagáciou Slovenska ako atraktívnej cieľovej krajiny cestovného

ruchu doma i v zahraničí nezaložené na komerčnej báze, t.j. vykonáva marketing vo verejnom záujme.

V medzinárodnom postavení má pozíciu národného turistboardu (NTB) a plní funkciu strategického marketingového

partnera voči zahraničným a domácim subjektom cestovného ruchu.

Z pohľadu marketingu je SACR „public relations“ agentúrou Slovenska, ktorej úlohy a aktivity sú nasmerované na

propagáciu krajiny ako cestovného cieľa a na podporu propagácie jednotlivých regiónov Slovenskej republiky spojenú

s podporou predaja produktov cestovného ruchu. Pre potreby marketingu štátu a propagácie cestovného ruchu je jej

činnosť nevyhnutná z dôvodu zabezpečovania propagačno-prezentačných aktivít, ktoré sa vyznačujú vysokou

profesionálnou, finančnou ako aj personálnou náročnosťou a sú smerované hlavne na poskytovanie informácii

o možnostiach primárnej a sekundárnej ponuky ako celku, pričom majú nekomerčný charakter.

http://www.sacr.sk/odborna-verejnost/analyzy-a-statistiky/marketingova-strategia/?no_cache=1&cid=1162&did=5115&sechash=797a90f8


1.2 Budovanie značky SLOVENSKO

Koordináciu jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí realizuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych

záležitostí SR (ďalej MZVaEZ SR) na základe novely tzv. kompetenčného zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 10.

2012 a v ktorom mu bola táto kompetencia pridelená. Cieľom rezortu diplomacie je vytvorenie funkčného

mechanizmu medzirezortnej koordinácie jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí. Za týmto účelom vytvorilo

MZVaEZ SR „Pracovnú skupinu pre koordinovanú prezentáciu Slovenska v zahraničí“, zriadenú v rámci Rady vlády SR

na podporu exportu a investícií. V Pracovnej skupine sú zastúpené kľúčové inštitúcie, ktoré sa priamo spolupodieľajú

na realizácii marketingových a prezentačných aktivít Slovenska v zahraničí (MZVaEZ SR, MK SR, MŠVVaŠ SR, MH SR,

SACR, SARIO, SOV), poradcovia ministra zahraničných vecí pre branding a nezávislí experti v oblasti marketingu a

brandingu. Riadenie jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí je dlhodobý proces, ktorý zahŕňa systematickú

spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov. Cieľom MZVaEZ SR je vytvoriť účinný mechanizmus na riadenie

tohto procesu.

Cieľom SACR je aktívne sa spolupodieľať na tvorbe akceptovateľnej a odlíšiteľnej značky

SLOVENSKO, implementovať stratégiu budovania značky v jednej komunikačnej línii so všetkými subjektmi

zúčastnenými na riadení cestovného ruchu na Slovensku a zabezpečiť kontinuálnu komunikáciu značky Slovensko ako

krajiny s rozpoznateľnou značkou a konkurencieschopnou ponukou cestovného ruchu.

Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 2013

Pracovná skupina

pre koordinovanú prezentáciu Slovenska v zahraničí

Koordinácia subjektov spolupodieľajúcich sa na prezentácii Slovenska v zahraničí:

dôležité je, aby sa prostredníctvom tejto koordinácie, účelne a synergicky vynakladali prostriedky určené na prezentáciu Slovenska v zahraničí a zároveň, aby sa Slovensko prezentovalo v rovnakej komunikačnej línii;

zainteresované subjekty by mali pochopiť, že snahou nie je zasahovanie do ich kompetencií, ale snaha o efektívne využitie odborného a finančného potenciálu;

každá z inštitúcií pomenuje svoje potreby a očakávania od prezentácie v zahraničí;

každá z inštitúcií navrhne veľké organizované podujatia, prioritné z pohľadu jej záujmu.

Tvorba a implementácia materiálu „Stratégia brandingu Slovenska“:

zadanie bude spracované na základe vstupných informácií od každého zo subjektov;

zadanie bude rozdelené na časť analýzy, návrhovej časti a vizuálneho stvárnenia;

po spracovaní kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu sa predpokladá proces obstarania, výber víťazného uchádzača a na základe uzatvorenej zmluvy spracovanie stratégie;

po prijatí finálnej verzie stratégie bude prebiehať komunikácia materiálu na všetky zainteresované inštitúcie;

následne sa bude realizovať proces implementácie

stratégie pri prezentácii Slovenska v zahraničí

A) FINANCOVANIE: finančné plnenie sa predpokladá v roku 2014.

B) RIADENIE: pri vyššie uvedenom modeli fungovania pracovnej skupiny je kľúčové, aby zainteresované inštitúcie brali rozhodnutia prijaté na úrovni skupiny záväzne a rešpektovali ich pri svojej činnosti.

C) STRATÉGIA: po prijatí materiálu stratégie je rozhodujúce, aby bol materiál záväzný pre všetky zainteresované inštitúcie, vo svojom obsahovom aj vizuálnom stvárnení.


2000 – 2008:

priemerný ročný rast

DCR +3 %

AZCR +7 %

2009: výrazný pokles

DCR -10 %

AZCR -27 %

2012: opätovný rast

DCR +6,4 %

AZCR +4,6

2000 - 2012: vývoj

skrátenia dĺžky

pobytu o 0,9 dňa

2. Analýza cestovného ruchu a očakávané trendy

2.1 Analýza vývoja vnútorného cestovného ruchu Slovenska

Vnútorný cestovný ruch je významným zdrojom tvorby hodnôt (HDP), devízových príjmov, vytvára pracovné

príležitosti a má potenciál vo významnej miere sa podieľať na revitalizácii hospodársky slabších regiónov, resp. stať sa

akcelerátorom regionálneho rozvoja s predpokladom vyrovnávania regionálnych disparít. Prostredníctvom spotreby

návštevníkov v cieľových miestach cestovného ruchu sú realizované príjmy najmä pre súkromný sektor,

ale sprostredkovane cez dane, odvody a rôzne poplatky aj pre štát a samosprávu.

Návštevnosť Slovenska a počet účastníkov vnútorného cestovného ruchu sa v súčasnosti

kvantifikuje najmä prostredníctvom výkonov ubytovacích zariadení vykazovaných

Štatistickým úradom SR. Ubytovacia štatistika však nezachytáva jednodňových účastníkov

CR, hostí ubytovaných v rodinách alebo v neregistrovaných UZ CR a ani tranzitných

návštevníkov Slovenska, ktorí takisto predstavujú spotrebiteľov jednotlivých statkov.

Výkony ubytovacej štatistiky v priebehu rokov 2000 až 2008 predstavujú progresívny vývoj

s približne 5% priemerný ročný rastom návštevníkov, pričom doteraz historicky najvyšší

počet hostí bol zaznamenaný v roku 2008, kedy bola prekonaná hranica 4 mil.

ubytovaných návštevníkov na Slovensku. Zlomovým bol najmä rok 2009, kedy celá

ekonomika Slovenska čelila zložitej situácii. Najvýraznejšími faktormi, ktoré zásadným

spôsobom zasiahli dovtedy rastúci trend vnútorného cestovného ruchu na Slovensku, boli

predovšetkým zavedenie jednotnej európskej meny eura ako oficiálnej platobnej jednotky

Slovenska, vznik svetovej hospodárskej krízy s jej markantným vplyvom na jednotlivé

ekonomiky štátov, t.j. tzv. „dlhová kríza“ s ekonomickými problémami narušujúcimi verejné

sektory niektorých štátov eurozóny, a v neposlednom rade Rusko-ukrajinský spor, ktorý na

Slovensku spôsobil tzv. „plynovú krízu“. Kombinácia vplyvov týchto udalostí zásadným

spôsobom zmenila spotrebiteľské správanie na trhu CR a spotrebitelia začali byť opatrnejší

vo vzťahu k svojim výdavkom. V súvislosti so zavedením novej meny na Slovensku sa na

jednej strane stali niektoré služby CR pre rezidentov lacnejšie v zahraničí, čo spôsobilo

zvýšenie importu služieb CR, t.j. výdavkov na PZCR, a na strane druhej došlo v okolitých

krajinách, t.j. významných zdrojových trhoch pre Slovensko, k oslabeniu národných mien voči euru (Česko cca 20 %,

Poľsko cca 33 %, Maďarsko cca 23 %), pričom sa dovolenka na Slovensku pre účastníkov CR z týchto krajín stala výrazne

drahšia. Zdraženie služieb z pohľadu AZCR bolo spôsobené aj oficiálnym konverzným kurzom, ktorý bol stanovený na

30,126 SKK za 1 euro, pričom trhová hodnota eura bola cca 36 SKK, čo malo zreteľný vplyv na export. Súbeh týchto

udalostí mal za následok zmenu v rozhodovaní o účasti na cestovnom ruchu a v konečnom dôsledku viedol tento proces

k výraznému poklesu výkonov vnútorného CR na Slovensku (návštevnosť – 17 %, objem tržieb – 23 %). Nasledujúce

obdobie rokov 2010 až 2012 predstavuje postupné stabilizovanie situácie, uvoľňovanie ekonomického napätia

a spomalenie recesie vnútorného CR na Slovensku, ktorého výkony začínajú zaznamenávať kladné hodnoty (návštevnosť

2012 + 5,7 %, objem tržieb + 2,6 %). Súčasný stav vývoja vnútorného CR (2012) v komparácii s „predkrízovým“ obdobím

(2008) stále znamená pokles, pričom z pohľadu návštevnosti ide o takmer 8% rozdiel (cca 13 % prenocovania) a

zariadenia poskytujúce pohostinské a ubytovacie služby utŕžili menej približne o jednu štvrtinu.

Pomalší rast počtu strávených nocí oproti počtu ubytovaných hostí v priebehu rokov 2000 až 2012 spôsobil skrátenie

dĺžky pobytu účastníkov vnútorného CR na Slovensku a zníženie priemerného počtu prenocovaní na jedného

návštevníka z 3,8 na 2,9 pobytového dňa. Ide o nepriaznivý vývoj, pričom z hľadiska marketingu je enormne nákladné

kompenzovať výpadok prenocovaní nárastom počtu hostí.

Na návštevnosť v ubytovacích zariadeniach CR na Slovensku výrazne vplýva aj kúpeľný CR, ktorý má na celkovom počte

ubytovacích zariadení 2,7% podiel, pričom z celkového počtu prenocovaní ubytovaných hostí tvorí takmer jednu štvrtinu

(22 %), z celkového objemu tržieb jednu pätinu (20 %) a využiteľnosť ubytovacej kapacity v kúpeľoch sa pohybuje na


TSA 2010:

priama pridaná hodnota (PH)

CR = 1,59 mld. EUR

priamy HDP CR = 1,73 mld. EUR

PH odvetví CR = 6,7 mld. EUR

výdavky AZCR = 1,64 mld. EUR

DCR = 1,6 mld. EUR

353 tisíc pracovných miest

úrovni okolo 60 %. V nadväznosti na tieto skutočnosti a v súvislosti s kvalitou prírodných liečivých zdrojov, bohatou

tradíciou kúpeľníctva, uskutočnenou modernizáciou viacerých zariadení kúpeľného CR na Slovensku, demografickým

vývojom v Európe a rastúcim dopytom po produktoch CR zameraných na zdravie či zdravý životný štýl predstavuje

produkt kúpeľného CR pre Slovensko výrazný potenciál a perspektívu pozitívneho vývoja CR do budúcnosti.

Z pohľadu druhov ubytovacích zariadení CR sa v posledných rokoch na Slovensku najviac darí napredovať zariadeniam

poskytujúcim služby na vyššej kvalitatívnej úrovni, t.j. 4 a 5 hviezdičkovým hotelom, z ktorých najvyššie nárasty

návštevnosti zaznamenávajú najmä butique, wellness a kúpeľné hotely.

Jedným z dôležitých ukazovateľov ubytovacej štatistiky je aj percentuálne využitie stálych lôžok, ktoré má však na

Slovensku dlhodobo klesajúcu tendenciu. Od roku 2002, v ktorom bolo zaznamenané takmer 32 % využitie kapacity

ubytovacích zariadení CR, nasleduje relatívne kontinuálny pokles tohto ukazovateľa. Za rok 2012 bolo štatisticky

vykázané 21,4% využitie ubytovacej kapacity, čo je v porovnaní s rokom 2002 pokles o jednu tretinu (32,9 %), pričom

počet ubytovacích zariadení CR sa na Slovensku v tomto období zvýšil o viac ako polovicu (51,9 %). Na druhej strane

počet návštevníkov vzrástol za to isté obdobie neúmerne len o 9,5 % a počet nocí strávených návštevníkmi na Slovensku

naopak klesol o 11,4 %. Tento vývoj indikuje stav, kedy pravdepodobné nepochopenie významu primárnej ponuky CR

viedlo k neschopnosti prispôsobenia sekundárnej ponuky, čo môže v tomto prípade znamenať neuvážené a nadmerné

investície do ubytovacej kapacity. Výsledkom je prevažujúca ponuka ubytovacích služieb nad dopytom a ďalší rast

ubytovacích kapacít, prípadne ich podpora z verejných zdrojov nemá opodstatnenie.

Cestovný ruch na Slovensku sa na hrubom domácom produkte podieľa

v hodnote približne 2,5 %. Objem tržieb zariadení cestovného ruchu

poskytujúcich pohostinské a ubytovacie služby sa pohybuje na úrovni okolo

jednej miliardy (1,13 mld. EUR, 2012) a priemerná mesačná mzda v týchto

zariadeniach predstavuje len takmer polovicu hodnoty priemernej mesačnej

mzdy národného hospodárstva. Relevantným nástrojom kvantifikácie

celkového ekonomického prínosu CR pre ekonomiku Slovenskej republiky je

Satelitný účet CR (TSA), ktorý je v súčasnosti v štádiu tvorby, pričom sú

spracované údaje v časovom rade 2005 – 2010.

Domáci cestovný ruch (DCR) ako súčasť vnútorného CR predstavuje pre slovenskú ekonomiku nezanedbateľný zdroj

príjmov do štátneho rozpočtu. Okrem ekonomickej, plní aj sociálne, zdravotné a kultúrne funkcie, napomáha

uvedomeniu si kultúrneho a prírodného dedičstva, sociálnej integrácii, národnostnej harmónii rezidentov

a v neposlednom rade motivuje k optimálnemu využívaniu voľného času.

Graf č. 1.: Vývoj počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR na Slovensku v období rokov 2000 - 2012

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2013

Pri dosiahnutí požadovanej kvality jednotlivých produktov na domácom trhu cestovného ruchu, pričom rezidenti

uprednostnia domácu dovolenku, môže DCR nahradiť časť objemu pasívneho zahraničného cestovného ruchu

a prispievať k zníženiu importu služieb poskytovaných v oblasti cestovného ruchu, čím sa znížia devízové výdavky


a dosiahne sa pozitívny vplyv na saldo platobnej bilancie. Účasť domácich obyvateľov na cestovnom ruchu vlastnej

krajiny je z hľadiska celosvetových trendov hlavným ukazovateľom kvality regionálnej ponuky CR danej destinácie

a v dôsledku toho majú miesta s vysokou návštevnosťou domáceho obyvateľstva významný potenciál prilákať v značnej

miere aj zahraničných hostí.

Z celkového počtu návštevníkov ubytovaných v zariadeniach CR na Slovensku tvoria rezidenti 59,5 % (2012) a na

celkovom objeme tržieb ubytovacích zariadení sa podieľajú vo výške 51,8 % (2012). Podľa výsledkov štatistického

zisťovania satelitného účtu CR (TSA) vynaložili rezidenti v roku 2010 počas svojich domácich ciest na území Slovenskej

republiky výdavky vo výške 1,6 mld. EUR (z toho 24,2 % tvorili jednodňoví návštevníci), čo predstavuje 49,4 % výdavkov

na vnútorný CR. Tieto výdavky nezahŕňajú len výdavky na domáce cesty CR, ale aj časť výdavkov na PZCR, ktoré mali

návštevníci v súvislosti s týmito zahraničnými cestami ešte pred ich realizáciou na území SR.

Podľa ukazovateľov ubytovacej štatistiky (2012) preferujú rezidenti pri domácich dovolenkových pobytoch ubytovanie

najmä v hoteloch (59,8 %, 2012); kempingoch (17 %) a penziónoch (13,4 %). Najobľúbenejším obdobím trávenia domácej

dovolenky sú pre nich mesiace máj až október (57 %), pričom najdlhšie pobyty uskutočňujú v júli (4,4 dní) a v auguste (3,8

dní). Naopak zimné pobyty trvajú kratšie (december 2,5 a január 2,7 dní). Najatraktívnejšími oblasťami CR sú pre domácich

účastníkov CR z pohľadu ubytovacej štatistiky Bratislava a okolie (15 %), Vysoké Tatry (14 %), Liptov (11 %), Horné

Považie (7 %) a Horehronie (5 %).

Súčasný stav DCR na Slovensku je okrem všeobecných vplyvov na vnútorný CR Slovenska ovplyvnený najmä ponukou

produktov CR a pomerom ceny ku kvalite na jednej strane a životnou úrovňou a zmenami v spotrebiteľskom správaní

rezidentov na strane druhej. Priemerný hrubý mesačný príjem domácností na osobu sa v minulom roku pohyboval na

Slovensku vo výške približne 419 EUR (ŠÚ SR, 2012). Priemerná cena za prenocovanie v UZ CR bola 20 EUR a pobyt

Slovákov v UZ CR na Slovensku trval v priemere 3 dni. Priemerné výdavky domácich účastníkov CR na dovolenkový pobyt

na Slovensku v roku 2012 tvorili podľa výberového štatistického zisťovania približne 217 EUR (60 EUR ubytovanie; ŠÚ SR,

2012). V poslednom období vzrástla aj miera rizika chudoby a za posledných 5 rokov sa zvýšila aj miera nezamestnanosti

(cca o 40 %, ŠÚ SR 2013), pričom v súčasnosti je bez práce takmer 400 tisíc Slovákov, pre ktorých sa dovolenka stáva

luxusným statkom. K oslabeniu DCR prispieva aj fakt, že približne 400 tisíc Slovákov pracuje trvalo v zahraničí a

v domácom dopyte tak chýba výrazná časť populácie.

V záujme poznania dopytu po DCR realizuje SACR primárne prieskumy zamerané na poznanie cestovných návykov

rezidentov a motivácie ich účasti na cestovnom ruchu.

Na základe získaných poznatkov trvá dovolenkový pobyt väčšiny obyvateľov Slovenska (78 %) najčastejšie v rozmedzí

jedného týždňa (t.j. 1-7 dní) a najmä v letných mesiacoch. Domácu krajinu si ako cieľovú dovolenkovú destináciu

vyberajú minimálne raz v roku, pričom väčšina z nich (58 %) dovolenkuje v jednotlivých regiónoch Slovenska viackrát

počas roka. Najsilnejším motívom účasti rezidentov na domácom CR je pobyt na horách, a to najmä v lete. Často tiež

trávia domácu dovolenku poznávaním pamiatok a histórie, pobytom pri vode, lyžovačkou a medzi obľúbené patria

takisto aj kúpeľné a wellness pobyty. Najvyhľadávanejšou a najatraktívnejšou destináciou rezidentov v rámci Slovenska

sú jednoznačne Vysoké Tatry (57 %). V centre ich záujmu sú okrem toho najmä regióny Liptov, Orava a Spiš. Pri

výbere cieľového miesta domáceho dovolenkového pobytu sa rezidenti riadia predovšetkým informáciami získanými na

internete (78 %). Druhým najčastejším informačným kanálom a relevantným zdrojom informácií sú odporúčania

známych. Ako hlavné faktory ovplyvňujúce konečný výber dovolenky charakterizujú najmä cenu, ďalej kvalitu, a tiež

dopravnú dostupnosť.

Aktívny zahraničný cestovný ruch (AZCR) je podobne ako DCR dôležitou súčasťou vnútorného cestovného ruchu

a tvorby hodnôt, prostredníctvom ktorých sa podieľa na HDP Slovenska. Je zdrojom devízových príjmov a významným

podielom sa zúčastňuje na exporte služieb (32 %, 2012). V rámci AZCR sa realizuje predaj inak neexportovateľných

služieb a tovar sa predáva za maloobchodné ceny vrátane daňového zaťaženia. Aktívne saldo CR vylepšuje platobnú

bilanciu Slovenska a prispieva k tvorbe devízových rezerv.


Saldo zahraničného cestovného ruchu na Slovensku je aktívne a od roku 2000 dosahuje ročne v priemere okolo 250 mil.

EUR. V roku 2012 predstavoval objem aktívneho salda CR cca 108 mil. EUR, čo znamená v komparácii s predchádzajúcim

obdobím pokles o takmer 40 %. Trvalou príčinou nízkej úrovne salda CR je rýchlejší rast výdavkov na PZCR ako rast príjmov

z AZCR.

Graf č. 2.: Vývoj platobnej bilancie na Slovensku v období rokov 2000 - 2012

Zdroj: Národná banka Slovenska, 2013

Najvýznamnejším zdrojovým trhom z hľadiska AZCR Slovenska v rámci medzinárodného cestovného ruchu v členení

podľa hlavných regiónov CR je za posledných päť rokov Európa s podielom návštevnosti zahraničných hostí v UZ CR

na Slovensku 91 %, pričom z výkonov ubytovacej štatistiky je možné odvodiť hlavné zdrojové trhy: Česká republika

32 %, Poľsko 13,2 %, Nemecko 9,5 %, Maďarsko 4,3 %, Rakúsko 3,9 %, Taliansko 3,6 %, Spojené kráľovstvo 3,2 %,

Ruská federácia 2,1 % a Ukrajina 2 %.

Vývoj v roku 2012 mal na zdrojových trhoch AZCR Slovenska rastúcu tendenciu, pričom takmer všetky hlavné trhy

s výnimkou Poľska a Talianska zaznamenali nárast (Počet návštevníkov: Česká republika +2,9 %, Nemecko +1,8 %,

Maďarsko +1,5 %, Rakúsko +11,3 %, Rusko +16,2 %, Ukrajina +10,8 %, Veľká Británia +18,2 %, Poľsko -4,8 a Taliansko -3

% ). Historicky najvyššia návštevnosť Slovenska bola v minulom roku zaznamenaná z vysielajúcich trhov Rakúska, Ruskej

federácie, Ukrajiny, Číny, Švajčiarska, Belgicka, Bulharska, Bieloruska, Nórska a Indie. Ide aj o tri krajiny z významného

hospodárskeho zoskupenia BRICS, čo potvrdzuje opodstatnenie spolupráce v rámci krajín V4 a správnu orientáciu na

nové zdrojové trhy s vysokým potenciálom.

Z celkového počtu hostí v rámci výkonov ubytovacej štatistiky na Slovensku tvoria zahraniční návštevníci 40,5 % (2012) a

na celkovom objeme tržieb ubytovacích zariadení sa podieľajú vo výške 48,2 % (2012). Podľa štatistického zisťovania TSA

minuli nerezidenti Slovenskej republiky v roku 2010 počas svojich ciest na Slovensku 1,64 mld. EUR (z toho 15,4 % tvorili

jednodňoví návštevníci), čo predstavuje podiel AZCR na výdavkoch vnútorného CR 50,6 %.

Graf č. 3.: Vývoj počtu prenocovaní návštevníkov v UZ CR na Slovensku v období rokov 2000 - 2012


Priemerný ročný rast 2000-2012: Príjmy +13 % Výdavky +15 %


2020:

Najnavštevovanejším

regiónom CR a zároveň

najsilnejším zdrojovým

trhom bude Európa

Podľa ukazovateľov ubytovacej štatistiky (2012) preferujú zahraniční návštevníci počas dovolenky na Slovensku

ubytovanie predovšetkým v hoteloch (75,3 %), penziónoch (9,3 %) a kempingoch (5,6 %). Najobľúbenejším obdobím pre

návštevu Slovenska a trávenia dovolenkového pobytu sú pre nich mesiace máj až október (62 %), pričom najdlhšie sa

v UZ CR na Slovensku zdržiavajú v zimných mesiacoch (február 3,4 a január 3,3 pobytových dní). Najatraktívnejšími

oblasťami CR na Slovensku sú pre zahraničných hostí z pohľadu ubytovacej štatistiky Bratislava a okolie (39 %), Vysoké

Tatry (12 %), Liptov (10 %) a regióny Považia.

Slovensko je krajinou, ktorá má veľmi priaznivé predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Jej prírodný a kultúrno-

historický potenciál s množstvom rozmanitých a celoročne využiteľných atraktivít cestovného ruchu pokrýva takmer

všetky rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu.

Medzi najvýznamnejšie cieľové miesta patrí 9 národných parkov a 14 CHKO, ktoré spolu zaberajú 22 % územia

Slovenskej republiky. Viac ako 6 000 jaskýň, z ktorých je 18 sprístupnených verejnosti. Na Slovensku sa nachádza výrazne

atraktívne prírodné prostredie s viac ako 200 vodnými atrakciami, vyše 40 % územia pokrývajú lesy a približne 60 %

Slovenska tvoria horské oblasti. Nachádzajú sa tu desiatky lyžiarskych stredísk so zvyšujúcou sa vybavenosťou a úrovňou

poskytovaných služieb, vyznačených je tu viac ako 10 tisíc km cykloturistických a vyše 14 tisíc km peších turistických trás.

Tieto danosti a vybavenosť indikujú veľmi priaznivé predpoklady pre rozvoj aktivít spojených s agroturistikou, zimnými

a letnými športmi, resp. pre rozvoj vidieckeho, zimného a letného CR.

Viac ako 1 200 minerálnych a termálnych prameňov a existencia 25 kúpeľných miest vytvára priaznivé podmienky pre

rozvoj kúpeľného a zdravotného CR.

Existencia siedmich pamiatok zapísaných v zoznamoch Svetového dedičstva UNESCO, 18 mestských pamiatkových

rezervácií, 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry, 11 múzeí v prírode, 4 zoologických záhrad, 4 arborét, vyše

14 tisíc hnuteľných a viac ako 9 tisíc nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, 93 múzeí, 26 galérií, stovky hradov,

zámkov a kaštieľov, množstvo zaujímavých kultúrno-spoločenských a folklórnych podujatí, bohatá kultúra a história

tvoria veľmi dobrý potenciál pre rozvoj kultúrneho a mestského cestovného ruchu.

Využitie značného potenciálu primárnej ponuky a uskutočnenie jednotlivých foriem a druhov cestovného ruchu

umožňuje progresívny rozvoj stále sa zlepšujúcej úrovne príslušných zložiek sekundárnej ponuky. Najmä vďaka mnohým

investíciám a inováciám v tejto oblasti postupne vznikli na Slovensku v posledných rokoch nové a konkurencieschopné

produkty, ktoré výrazne zatraktívnili ponuku cestovného ruchu. V tomto trende bude potrebné pokračovať a sústrediť

záujem aj na zložky doplnkových služieb či dopravnej infraštruktúry s cieľom vytvorenia produktu zameraného na

kvalitu, komplexnosť a dostupnosť poskytovaných služieb.

V súvislosti s tvorbou produktov v rámci ponuky kongresového cestovného ruchu je existencia niektorých súčastí

sekundárnej ponuky zásadným faktorom pre jeho rozvoj.

2.2 Trendy v cestovnom ruchu

Za posledných 50 rokov zaznamenal cestovný ruch silný nárast, pričom v roku 2012

prekonali príjazdy medzinárodného cestovného ruchu prvýkrát v histórii hranicu

jednej miliardy cestujúcich. Zvyšovanie počtu cestujúcich bude aj v 21. storočí

pokračovať. Predikcia UNWTO hovorí, že do roku 2020 celosvetová účasť na

cestovnom ruchu dosiahne úroveň 1,6 miliardy a výdavky spojené s cestovným

ruchom (bez nákladov na dopravu) sú odhadované na 2 bilióny USD.

Najnavštevovanejšou destináciou CR zostane Európa s odhadovaným počtom

cestujúcich 717 mil. (2020) a zároveň bude najsilnejším zdrojovým trhom (46,7% podiel). Prosperujúcimi regiónmi sa

stanú východná Ázia a Pacifik, pričom do roku 2020 budú druhým najnavštevovanejším regiónom na svete, a s ročnou


2020:

vedúcou destináciou

CR sa stane Čína

2012:

napriek pretrvávajúcej

recesii rast CR v

Európe o 3,4%

mierou rastu 6,5 % predstihnú v návštevnosti Severnú aj Južnú Ameriku (3,9 %). Je možné predpovedať, že vzhľadom

na očakávanú mieru rastu trhu Stredného východu (7,1 %) bude tento región v budúcnosti rýchlo rastúcim trhom.

Kľúčovú úlohu v medzinárodnom cestovnom ruchu bude zohrávať cestovanie v rámci domáceho regiónu.

Nastupujúcim hlavným trendom, ktorý sa už prejavil v Európe, Severnej Amerike a Ázii, je preferencia kratšej

dovolenky viackrát do roka pred jednou dlhou hlavnou dovolenkou.

Cestovný ruch v Európe zaznamenal v roku 2012 rast (3,4 %), a to aj napriek

pokračujúcim globálnym ekonomickým problémom a recesii v Eurozóne. Európa si tak

dlhodobo drží celosvetovo najvyšší podiel príjazdov návštevníkov, pričom v roku 2012

ich počet dosiahol celkovo takmer 535 mil. V roku 2020 sa predpokladá, že až 80 %

príjazdov do Európy bude pochádzať práve z európskeho regiónu, konkrétne 56 mil.

turistov. Tento vývoj predstavuje perspektívne vyhliadky do budúcnosti a šancu pre

cestovný ruch na Slovensku zvýšiť svoj trhový podiel aj vzhľadom na to, že pravdepodobne ide o posledné obdobie

takého výrazného kvantitatívneho rastu, pričom po tomto období bude nasledovať už len silný konkurenčný boj a

intenzívne súperenie o existujúce trhové podiely.

Do roku 2020 sa vedúcou destináciou cestovného ruchu sveta stane Čína s

predpokladaným ročným počtom návštevníkov 130 mil. Druhá pozícia bude

pravdepodobne patriť Francúzsku (106,1 mil.), nasledujú Spojené štáty americké (102,4

mil.) a Španielsko. Podľa predpovedí UNWTO budú k najnavštevovanejším destináciám

patriť aj Hong Kong, Taliansko, Veľká Británia, Mexiko, Ruská federácia a Česká republika, pričom každá z týchto

krajín zaznamená príchod 40 – 75 mil. návštevníkov ročne.

Na zozname hlavných vysielajúcich krajín cestovného ruchu budú naďalej figurovať ekonomicky vyspelé štáty –

Nemecko, Japonsko, Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, pričom hnacou silou cestovného ruchu

sa v budúcnosti stanú trhy ako BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), SLIMMA (Srí Lanka, Indonézia,

Malajzia, Mexiko, Argentína) a krajiny TUSCKNS (Thajsko, SAE, Južná Kórea, Čile, Keňa, Nigéria, Singapur).

Rastúce počty cestujúcich vo veku nad 50 rokov v Európe, Severnej Amerike a Japonsku budú silným pozitívom pre

medzinárodný cestovný ruch. Dôležitým produktom na trhu zostanú rodinné dovolenky, zvýši sa záujem o dovolenky

pre dôchodcov a slobodných, čo indikuje predpoklady perspektívneho rozvoja kúpeľného CR na Slovensku

(existencia kvalitnej ponuky – liečebné a wellness pobyty). Medzi najsilnejšie motívy účasti na CR bude patriť

vzdelávanie alebo poznávanie a návšteva príbuzných či známych.

Zmena nastane aj v ponuke voľno časových aktivít. V spoločnosti sa vyskytuje čoraz viac ľudí trpiacich nedostatkom

času, avšak disponujúcich dostatočnými finančnými zdrojmi, čo má dopad na vývoj nových produktov cestovného

ruchu. Vznikajú produkty ponúkajúce cestovateľovi maximálny zážitok za minimálny čas. Stále obľúbenejšími sa

stávajú tematické a zábavné parky, plavby na lodiach, zdravotné a rekreačné strediská, športové a kultúrne

podujatia a all-inclusive dovolenkové rezorty.

Čoraz vyšší vplyv v cestovnom ruchu získavajú sociálne médiá. Takmer každý druhý Európan je členom komunity

nejakej sociálnej siete a 14 % z nich využíva dané sociálne médium ako zdroj informácií pre plánovanie a realizáciu

svojej cesty. Podľa prieskumu UNWTO, realizovanom medzi národnými organizáciami cestovného ruchu z celého

sveta, 60 % respondentov využíva ako hlavný prostriedok propagácie vlastnú internetovú stránku.

Z dôvodu stále sa zvyšujúcej konkurencie medzi destináciami na medzinárodnom trhu cestovného ruchu, zintenzívnili

národné organizácie CR zamerané na marketing a štátnu propagáciu komunikačné aktivity v snahe zviditeľniť svoje

krajiny. Do propagácie v zahraničí je podľa celosvetových trendov nevyhnutné investovať viac finančných

prostriedkov a v marketingových postupoch využívať agresívnejšie kampane. Procesy globalizácie a integrácie

ovplyvňujúce trendy v rámci medzinárodného cestovného ruchu sa dotýkajú aj vývoja na Slovensku, ktorý nie je

možné izolovať od diania vo svete. Vstup Slovenska do Európskej únie a Schengenského priestoru zrušil a výrazne


zjednodušil obmedzenia pri cestovaní osôb, rozšíril konkurenčné prostredie a zvýšil požiadavky na kvalitu

poskytovaných služieb v oblasti cestovného ruchu. Je čoraz viac potrebné reagovať na tento trend vývoja, ktorý

poskytuje priestor na zvýšenie počtu zahraničných návštevníkov. V minulosti bol dopyt určovaný ponukou. V dnešnej

dobe je to presne naopak. Otvorené hranice, sebavedomí spotrebitelia s väčším množstvom disponibilných

finančných prostriedkov, s chuťou cestovať a spoznávať svet určujú rentabilitu destinácií cestovného ruchu.

2.3 Prieskum dovolenkového správania obyvateľov vybraných krajín Európy

Cestovný ruch v Európe v roku 2012 zaznamenal rast a vytváral nové pracovné miesta aj napriek pretrvávajúcej kríze.

Podľa výsledkov výskumnej štúdie Eurobarometer realizovanej v januári 2013 v 27 členských štátoch EÚ a v 7 ďalších

krajinách (Chorvátsko, Turecko, Macedónsko, Nórsko, Island, Srbsko, Izrael) na výskumnej vzorke 30 628 respondentov

podniklo v roku 2012 cestu za prácou alebo za oddychom celkovo 71 % Európanov, z toho 88 % strávilo dovolenku

v rámci EÚ, či už vo svojej domácej krajine alebo inom členskom štáte s minimálnym počtom prenocovaní 4.

Ako najčastejší motív pre cestovanie uviedli účastníci prieskumu dovolenku pri mori (40 %). Kvôli návšteve rodiny,

priateľov a známych cestovalo 36 % opýtaných (Maďari 45 %, Poliaci 39 %, Nemci 34 %, Česi 27 % a Slováci 28 %).

Celkovo 26 % cestovalo za prírodnými krásami (Holanďania 42 %, Česi 41 %, Slováci 35 %, Litovčania 34 %, Nemci 33 %,

Dáni 30 % a Fíni 25 %) a 22 % za kultúrou (Rakúšania 30 %, Dáni 29 %, Nemci 27 %, Španieli 27 %, Estónci 26 %, Nóri

a Fíni 24 %, Švédi 22 %, Česi a Slováci 17 %, Maďari a Poliaci 12 %). 20 % respondentov strávilo dovolenku spoznávaním

vybraného európskeho mesta (Taliani a Fíni 27 %, Poliaci 26 %, Maďari a Lotyši 25 %, Nemci 21 %), pre 12 % opýtaných

bol hlavným motívom cesty wellness pobyt alebo kúpeľná liečba (Litovčania 37 %, Maďari a Švédi 20 %, Slováci 19 %,

Rakúšania 18 %, Francúzi 17 %, Nemci a Nóri 16 %, Česi a Fíni 14 %), pre 10 % šport a pre 7 % podujatie rôzneho

charakteru.

Na 56 % účastníkov prieskumu pri rozhodovaní sa o dovolenkovej destinácii najsilnejšie vplývali odporúčania známych

(Česi 64 %, Poliaci 59 %, Maďari a Briti 58 %, Nemci 56 %, Taliani 47 %). 21 % opýtaných sa riadilo odporúčaním

pracovníkov cestovných kancelárií a cestovných agentúr (Nemci a Rakúšania 28 %), 11 % informáciami v katalógoch

a brožúrach, 9 % informáciami z novín, TV alebo rádia, 8 % z časopisov a knižných sprievodcov a 5 % informáciami na

sociálnych sieťach. Internet ako zdroj informácií pri výbere dovolenkovej destinácie použili opýtaní v 46 % prípadov (Briti

53 %, Česi 52 %, Rakúšania 49 %, Nemci 47 %, Maďari 41 %, Poliaci 40 %).

44 % respondentov Eurobarometra považuje za kľúčový faktor pri rozhodovaní sa o návrate do destinácie pôsobivé

prírodné scenérie a počasie (Česi a Holanďania 55 %, Nemci 48 %, Slováci 45 % a Poliaci 41 %). Pre 31 % opýtaných je

dôležitá kvalita ubytovacích služieb, pre ďalších prijateľná cenová úroveň (26 %), kultúrne a historické pamätihodnosti

(26 %) a pocit, že sú v danej krajine vítaní (22 %).

Viac ako polovica respondentov (53 %) realizovala rezerváciu dovolenky predovšetkým prostredníctvom internetu (Nóri

80 %, Holanďania 75 %, Briti 70 %, Nemci 53 %, Česi 41 %, Poliaci 40 % a Maďari 34 %). 19 % využilo telefonickú

rezerváciu alebo služby cestovnej kancelárie a cestovnej agentúry (Briti 33 %, Poliaci 25 %, Rakúšania 20 % a Nemci 18

%). Len 11 % účastníkov prieskumu realizuje rezerváciu priamo prostredníctvom internetových stránok dodávateľov

služieb. V roku 2012 vzrástol záujem aj o kúpu dovolenky formou balíčkov služieb (33 %).

Najčastejšou formou ubytovania opýtaných bolo počas ich ciest v roku 2012 platené ubytovanie (hotel, penzión alebo

apartmán), ktoré využilo 69 % účastníkov prieskumu (Rakúšania 81 %, Nemci 79 % a Briti 73 %). U rodiny a známych sa

ubytovalo 46 % respondentov (Poliaci 59 %, Slováci 54 %, Česi, 51 % a Maďari 44 %). Vo vlastnom ubytovaní (dome, byte

alebo apartmáne) trávilo dovolenku 23 % účastníkov prieskumu (Česi a Slováci 44 %) a približne desatina opýtaných

využila ubytovanie v kempingoch (najmä Holanďania, Česi a Francúzi).


Opytovaní európski cestovatelia uprednostňujú pobyty v rámci vlastného regiónu. Najčastejšie cestujú ľudia vo veku

15-39 rokov, s vyšším vzdelaním, žijúci v mestách, ktorí sú zamestnaní alebo podnikajú. V roku 2012 uprednostnilo

dovolenku v rodnej krajine 47 % účastníkov prieskumu (prípadne v inej členskej krajine 31 %). 26 % opýtaných si zvolilo

cieľovú destináciu mimo EÚ. Fanúšikmi domácej dovolenky sú najmä Taliani (80 %), Maďari (65 %), Poliaci (63 %), Nemci

(50 %), Rakúšania (47 %), Česi a Slováci (45 %).

Skupinu necestujúcich tvorí približne tretina Európanov. Patria do nej ľudia vo veku nad 55 rokov (33 %), ktorí

neštudovali dlhšie ako do svojich 15 rokov života (49 %), žijúci na vidieku, sami v domácnosti, manuálne pracujúci alebo

nezamestnaní. Ako hlavný dôvod, prečo nikam necestovali, najčastejšie uvádzali nedostatočné financie (46 %), 23 %

spomenulo osobné dôvody, 9 % preferovalo zostať doma s rodinou a priateľmi, 7 % malo pracovné dôvody, 6 %

nedostatok času a 3 % ľudí netúžili vôbec po cestovaní

Rast cestovného ruchu v EÚ by mal pokračovať aj v roku 2013. 75 % respondentov prieskumu určite plánuje dovolenku

aj v tomto roku, čo vyjadruje sľubné predikcie pre dopady tohto sektora na ekonomickú situáciu v EÚ, pričom len 18 %

ľudí neplánuje žiadnu dovolenku, ani žiadnu cestu. V roku 2013 s istotou plánuje dovolenku 40 % Poliakov, 36 % Čechov,

35 % Slovákov a 23 % Maďarov. V roku 2012 prehodnotilo svoje pôvodné dovolenkové plány na nasledujúci rok

na základe zmenenej finančnej situácie 34 % Európanov.

V roku 2013 plánuje stráviť dovolenku v rodnej krajine 51 % opýtaných. 43 % plánuje svoj dovolenkový pobyt v inej

členskej krajine EÚ a 27 % v štáte mimo EÚ. Najpopulárnejšou plánovanou európskou destináciou v EÚ zostáva

Španielsko (12 %), za ním sa umiestnili Taliansko (8 % preferencií) a Francúzsko (7 %). Rakúsko, Nemecko, Grécko a Veľká

Británia získali 4 % preferencií, Chorvátsko si drží medziročne nezmenený 3 % podiel. O dovolenku v rámci EÚ má záujem

54 % Nemcov a Slovákov, 48 % Britov, 47 % Čechov, 37 % Poliakov a 27 % Maďarov. Najvyšší záujem prejavujú účastníci

prieskumu o dovolenku v trvaní 4-13 dní (42 %).


2.4 SWOT analýza cestovného ruchu Slovenskej republiky k roku 2013

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

Primárna ponuka vhodná na rozvoj celoročného cestovného ruchu (prírodný a kultúrno-historický potenciál krajiny).

Výhodná geografická poloha Slovenska, krátke dopravné vzdialenosti z primárnych zdrojových trhov.

Stále sa zvyšujúci počet zrekonštruovaných a zmodernizovaných zariadení cestovného ruchu.

Existencia termálnych zdrojov a liečivých minerálnych prameňov.

Existujúca ponuka produktov reflektujúca aktuálne trendy v cestovnom ruchu: citybreaks, incentívne programy, zdravý životný štýl.

Diverzita atraktivít cestovného ruchu pre najrôznejšie cieľové skupiny.

Unikátny národný folklór, rozmanité a bohaté zvyky, jedinečné tradície a nenapodobiteľné ľudové umenie.

Rôznorodá národná gastronómia a tradícia vinárstva.

Priaznivá cenová úroveň služieb cestovného ruchu pre zahraničných návštevníkov.

Absentujúca jednotná prezentácia Slovenska v zahraničí.

Veľké rozdiely v kvalite poskytovaných služieb v mestách a v regiónoch Slovenska – nepomer cena/kvalita.

Kvalita dopravnej infraštruktúry (nedokončené diaľnice, zlý stav ciest I. a II. triedy).

Dopravná dostupnosť Slovenska v rámci leteckej dopravy, nadväznosť leteckej dopravy na lokálne spojenia, nedostatok leteckých spojení.

Nízka kvalita železničnej infraštruktúry (nevyhovujúce železničné stanice, riedky GVD a pod.).

Odchod kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia (následná nekvalifikovaná pracovná sila v službách cestovného ruchu).

Nedostatočná jazyková a odborná vybavenosť personálu.

Nízka kúpna sila domáceho obyvateľstva.

Pretrvávajúce regionálne rozdiely.

Nedostatočná starostlivosť o kultúrne dedičstvo.

Zastaraná / chýbajúca infraštruktúra cestovného ruchu.

Existencia odchýlok medzi skutočnou návštevnosťou UZ CR a výkonmi ubytovacej štatistiky (šedá ekonomika).

Nedocenenie internetu ako komunikačného kanála.

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

Postupné budovanie značky a imidžu Slovenska na medzinárodnom trhu cestovného ruchu.

Využívanie podporných programov Európskej únie.

Postupné dobudovanie dopravnej infraštruktúry Slovenska.

Propagácia Slovenska prostredníctvom členstva v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu.

Aktívna spolupráca v rámci marketingových zoskupení krajín V4 na tretích trhoch.

Intenzívna informatizácia spoločnosti a využívanie moderných informačných technológií v cestovnom ruchu.

Existencia legislatívneho rámca fungovania cestovného ruchu na Slovensku.

Zlepšujúca sa komunikácia a spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom (destinačný marketing).

Investície do modernizácie a rozvoja zariadení CR, zvyšovanie kvality ponuky a rozširovanie doplnkových služieb v CR.

Efektívnejšia motivácia domáceho obyvateľstva k účasti na domácom cestovnom ruchu.

Vstup svetových hotelových reťazcov na slovenský trh.

Stabilná politická a spoločenská situácia.

Členstvo v EÚ, Eurozóne a Schengenskom priestore.

Dynamický hospodársky rast krajiny.

Cezhraničná spolupráca pri rozvoji CR.

Hustá sieť menej frekventovaných ciest (cesty I. a II. triedy, miestne, poľné a lesné komunikácie) vhodných pre cykloturistiku.

Rastúca konkurencia na medzinárodnom trhu cestovného ruchu.

Pokles spotrebných výdavkov domáceho obyvateľstva a tým aj dopytu v rámci domáceho cestovného ruchu.

Oslabenie mien krajín mimo Eurozóny voči EUR (Česká republika, Poľsko, Maďarsko).

Vysoká nezamestnanosť.

Vplyv klimatických zmien na prostredie cestovného ruchu, účasť na cestovnom ruchu v sezónach.

Nepružná konzulárna prax pri udeľovaní víz.

Neflexibilný mechanizmus na čerpanie a využívanie európskych fondov.

Podstatná časť štátnej propagácie financovaná z časovo ohraničených zdrojov EÚ.

Rozpočet národnej marketingovej organizácie obmedzujúci jej progresívny rozvoj a realizáciu efektívnej propagácie krajiny.

Slabá flexibilnosť pri poskytovaní služieb a neochota prispôsobiť sa požiadavkám hosťa.

Pretrvávajúci vplyv globálnej hospodárskej krízy a ekonomickej nestability v Eurozóne aj na slovenskú ekonomiku.

Obmedzujúce a prísne právne normy pre podnikateľov v cestovnom ruchu.

Korupcia a nízka vymožiteľnosť práva.

Prírodné kalamity (povodne, zosuvy pôdy a pod.).


3. Uplatnenie cieľov marketingovej stratégie SACR v zmysle Stratégie

rozvoja cestovného ruchu Slovenska

3.1 Vízia

Slovensko sa prostredníctvom potenciálu atraktívnej primárnej, kvalitnej sekundárnej ponuky CR a realizácie

koncepčných návrhov marketingovej stratégie stane do roku 2020 obľúbenou a vyhľadávanou dovolenkovou

destináciou odlíšiteľnou na medzinárodnom trhu cestovného ruchu.

Ako cieľová destinácia CR bude Slovensko európsky rozpoznateľnou krajinou s konkurencieschopnými produktmi

a komplexnou ponukou CR orientovanou na cieľové skupiny návštevníkov, ktorí očakávajú a vyžadujú vysokú úroveň

rozmanitosti ponuky, atraktivitu produktov prinášajúcich nezvyčajné autentické zážitky a kvalitu služieb za

konkurenčné ceny na relatívne malom území.

Slovensko bude v roku 2020 atraktívnou krajinou cestovného ruchu poskytujúcou svojim návštevníkom priaznivé

podmienky pre pobytový cestovný ruch s kvalitnou ponukou orientovanou na kultúru a tradície, prírodne bohatstvo

a rekreáciu, zdravie a odpočinok.

3.2 Ciele

Pri stanovení cieľov marketingovej stratégie vychádza SACR z posledných štatistických analýz, výskumných štúdií

a marketingových trendov vývoja cestovného ruchu, Stratégie rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2020

a Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012 – 2016. Na základe toho SACR stanovila nasledovné kvalitatívne

a kvantitatívne ciele do roku 2020:

Maximalizácia ekonomických prínosov z cestovného ruchu pre národné hospodárstvo, najmä:

- zvýšenie objemu devízových príjmov z AZCR,

- rast výdavkov účastníkov vnútorného CR na Slovensku,

- rast pridanej hodnoty odvetví CR v Slovenskej republike.

Rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu (Tabuľka č. 1 až 4)

- zvýšenie objemu pobytového CR, rast počtu prenocovaní, stabilizovanie priemernej dĺžky pobytu

účastníkov CR na Slovensku a zvýšenie využívania ubytovacej kapacity.

Posilnenie pozície značky Slovenska a jasnej identifikácie Slovenska ako atraktívnej dovolenkovej destinácie

ponúkajúcej konkurencieschopný produkt.

Využitie značky významných medzinárodných podujatí organizovaných na Slovensku alebo v zahraničí k zvýšeniu

povedomia o Slovensku.

SACR bude prostredníctvom svojej činnosti a realizáciou jednotlivých marketingových aktivít vytvárať priestor pre

podporu predaja konkurencieschopných produktov cestovného ruchu a tým prispievať k zvyšovaniu objemov

výkonov v aktívnom zahraničnom a domácom cestovnom ruchu vrátane trvalého nárastu počtu zahraničných

návštevníkov, predĺženia ich pobytu a zvyšovania devízových príjmov pri zachovaní trvalo udržateľného rozvoja

cestovného ruchu. SACR svojou činnosťou chce prispieť k tvorbe hrubého domáceho produktu, rastu

zamestnanosti a zvyšovaniu celkovej konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti cestovného ruchu.


Jedným z kvantitatívnych cieľov je aj výrazné oživenie domáceho cestovného ruchu. SACR bude u domáceho

obyvateľstva prezentovať Slovensko ako inšpiratívnu dovolenkovo-pobytovú destináciu, čo prispeje k nárastu jeho

spotrebných výdavkov na domácom cestovnom ruchu.

Vzhľadom na definované ciele si SACR, na základe prognostickej metódy, v oblasti aktívneho zahraničného

a domáceho cestovného ruchu s ohľadom na rozsah štátnej podpory cestovného ruchu a výšky finančných

prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu na propagáciu a marketing Slovenska ako cestovateľského cieľa

stanovuje dosiahnutie nasledujúcich kvantitatívnych ukazovateľov do roku 2020:

Aktívny zahraničný cestovný ruch

ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 3 % za

rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 3,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 4 % za rok. Takto

stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 2,1 mil. ubytovaných zahraničných

návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o

minimálne 4 % za rok, v roku 2016 o minimálne 4,5 % za rok, v roku 2017 o minimálne 5 % za rok, v rokoch

2018 – 2019 o minimálne 5,5 % za rok a v roku 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja

predpokladajú v roku 2020 viac ako 6,1 mil. prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích

zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

Pri absolútnom vyjadrení počtu ubytovaných a počtu prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích

zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku sa chce SACR svojimi cielenými aktivitami v období rokov 2014 – 2020

podieľať na dosiahnutí nasledovných objemov, vyjadrených v Tabuľke číslo 1. Tabuľka č.1.: Odhad vývoja počtu ubytovaných zahraničných návštevníkov a ich prenocovaní v UZ CR na Slovensku v rokoch 2013 - 2020

Ukazovateľ 2011 2012 2013* 2014* 2015*

Celkový počet ubytovaných zahraničných návštevníkov

1 460 361 1 527 500 1 649 700 1 732 185 1 784 151

Zmena (nárast/pokles)

4,60% 8,00% 5,00% 3,00%

Index 104,60% 108,00% 105,00% 103,00%

Celkový počet prenocovaní zahraničných návštevníkov

4 038 635 4 101 201 4 347 273 4 564 637 4 747 222


1,55% 6,00% 5,00% 4,00%

Index 101,55% 106,00% 105,00% 104,00%

Ukazovateľ 2016* 2017* 2018* 2019* 2020*

Celkový počet ubytovaných zahraničných návštevníkov

1 846 596 1 911 227 1 987 676 2 067 183 2 149 870

Zmena (nárast/pokles) 3,50% 3,50% 4,00% 4,00% 4,00%

Index 103,50% 103,50% 104,00% 104,00% 104,00%

Celkový počet prenocovaní zahraničných návštevníkov

4 960 847 5 208 890 5 495 378 5 797 624 6 145 482


Index 104,50% 105,00% 105,50% 105,50% 106,00%

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2013 * Údaje sú odhadované na základe analýz spracovaných SACR. Poznámka: Podľa informácií z viacerých zdrojov sa na Slovensku realizuje podstatne vyšší počet prenocovaní prostredníctvom zariadení, ktoré nie sú registrované.

Domáci cestovný ruch

ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 %

za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 4,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 5 % za rok. Takto

stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 približne 3,3 mil. ubytovaných domácich návštevníkov

v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.


ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015

o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 6

% za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 10,3 mil. prenocovaní domácich

návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

Pri absolútnom vyjadrení počtu ubytovaných a prenocovaní domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach

cestovného ruchu na Slovensku sa chce SACR so svojimi cielenými aktivitami v období rokov 2014 - 2020 podieľať na

dosiahnutí nasledovných objemov, vyjadrených v Tabuľke číslo 2.

Tabuľka č.2.: Odhad vývoja počtu ubytovaných domácich návštevníkov a ich prenocovaní v UZ CR na Slovensku v rokoch 2013- 2020

Ukazovateľ 2011 2012 2013* 2014* 2015*

Celkový počet ubytovaných domácich

návštevníkov 2 110 732 2 246 562 2 358 890 2 476 835 2 613 061


6,44% 5,00% 5,00% 5,50%

Index 106,44% 105,00% 105,00% 105,50%

Celkový počet prenocovaní domácich

návštevníkov 6 486 103 6 806 999 7 147 349 7 504 716 7 917 476


4,95% 5,00% 5,00% 5,50%

Index 104,95% 105,00% 105,00% 105,50%

Ukazovateľ 2016* 2017* 2018* 2019* 2020*

Celkový počet ubytovaných domácich

návštevníkov 2 730 648 2 853 527 2 996 204 3 146 014 3 303 315


Index 104,50% 104,50% 105,00% 105,00% 105,00%

Celkový počet prenocovaní domácich

návštevníkov 8 313 350 8 729 017 9 252 758 9 807 924 10 396 399


Index 105,00% 105,00% 106,00% 106,00% 106,00%


* Údaje sú odhadované na základe analýz spracovaných agentúrou SACR.

Poznámka: Podľa informácií z viacerých zdrojov sa na Slovensku realizuje podstatne vyšší počet prenocovaní prostredníctvom zariadení, ktoré nie sú registrované.


4. Definovanie marketingového strategického konceptu cestovného

ruchu pre Slovensko

4.1 Krátkodobá stratégia na roky 2014 – 2016

V rámci krátkodobej stratégie bude SACR svoje aktivity orientovať na výraznejšie zvýšenie tempa rastu návštevníkov

Slovenska zo susedných štátov (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rakúsko) a na dosiahnutie

dynamickejšieho zvyšovania počtu návštevníkov z krajín s vysokým trhovým potenciálom (Nemecko, Ruská

federácia, Spojené kráľovstvo). Tento proces bude následne viesť k rastu počtu prenocovaní a s tým spojených

spotrebných výdavkov zahraničných návštevníkov počas pobytu na Slovensku.

Zároveň v rámci krátkodobej stratégie bude SACR smerovať svoje marketingové aktivity aj na domáce obyvateľstvo,

ktoré bude prostredníctvom efektívnych nástrojov marketingovej komunikácie pozitívne motivovať k účasti na

domácom cestovnom ruchu. Domáci cestovný ruch by mal výraznejšie prispievať k využívaniu zariadení cestovného

ruchu najmä v mimosezónnom období. Plnenie úloh krátkodobej stratégie, zameraných na domáci cestovný ruch

bude pozitívne ovplyvňovať vývoj účastníkov cestovného ruchu, počet prenocovaní, výšku spotrebných výdavkov, ako

aj využitie zariadení cestovného ruchu a s tým spojené vyrovnávanie regionálnych rozdielov a sezónnych výkyvov.

S výhľadom do blízkej budúcnosti a vzhľadom na súčasnú spoločensko-ekonomickú situáciu vo svete bude SACR

v najbližších troch rokoch realizovať také marketingové aktivity na hlavných zdrojových trhoch (primárne trhy

a domáci trh cestovného ruchu), ktoré budú viesť k stabilizácii trvalo udržateľného rastu návštevnosti, počtu

prenocovaní a spotrebných výdavkov návštevníkov Slovenska.

SACR bude aktívne prehlbovať spoluprácu s organizáciami cestovného ruchu na Slovensku (OOCR, KOCR) a v zahraničí

(medzinárodné organizácie a zahraniční partneri). Pri propagácii Slovenska ako cieľovej dovolenkovej destinácie sa

bude SACR orientovať na zlepšenie kooperácie s existujúcimi organizáciami cestovného ruchu a zabezpečenie

súčinnosti, resp. koordinácie aktivít v oblasti strategického destinačného manažmentu.

S ohľadom na finančné možnosti SACR v rokoch 2014 – 2016, ako aj s cieľom efektívnej činnosti a propagácie na

primárnych zdrojových trhoch plánuje SACR zriadiť riadne zahraničné zastúpenie na Ukrajine (Kyjev) a podporiť činnosť

existujúceho zahraničného zastúpenia SACR v Berlíne uzavretím kontraktu so zmluvným zástupcom v Nemecku

(Stuttgart/Mníchov). Tieto kroky sú podmienené dostatočným finančným zabezpečením zdrojov rozpočtu SACR.

V zmysle čo najefektívnejšej prezentácie a propagácie atraktivít CR na Slovensku bude SACR v rámci svojej činnosti

okrem konvenčných nástrojov marketingovej komunikácie využívať všetky dostupné marketingové techniky a

moderné prezentačno-informačné technológie. Zameria sa na kvalitnú a profesionálnu komunikáciu prostredníctvom

internetu s dôrazom na statickú a dynamickú stránku, jazykové mutácie, formu, štruktúru, obsah a tiež sa bude

sústreďovať na aktívnu prácu so sociálnymi sieťami.

4.2 Dlhodobá stratégia na roky 2017 – 2020

Medzi dlhodobé úlohy svojej marketingovej stratégie zaraďuje SACR progresívne zvyšovanie rastu počtu hostí z

primárnych trhov a získavanie návštevníkov z „nových“ sekundárnych trhov, na ktorých v súčasnosti pôsobí len

prostredníctvom sprostredkovaných marketingových aktivít medzinárodných organizácií cestovného ruchu a v rámci

zoskupenia krajín V4. Správne zvolenými nástrojmi marketingovej komunikácie, motivačnou činnosťou tvorby

konkurenčných produktov cestovného ruchu Slovenska a orientáciou na vybrané cieľové skupiny chce SACR

v priebehu rokov 2017 – 2020 dosiahnuť postupné posilnenie postavenia Slovenska na geograficky vzdialenejších


trhoch s významným, resp. vysokým trhovým potenciálom pre cestovný ruch (Benelux, škandinávske a pobaltské

krajiny, Španielsko, USA, Brazília, Japonsko, Čína, India, Južná Kórea).

V prípade progresívneho prístupu financovania činnosti SACR v rokoch 2017 – 2020 plánuje SACR otvoriť zmluvné

zahraničné zastúpenia v UK, USA, Číne, Indii a personálne posilniť existujúce ZZ SACR v Ruskej federácii, Nemecku

a Poľsku. Tieto kroky smerujú k intenzívnejšej propagácii Slovenska s ohľadom na dlhodobé strategické zámery SACR

a trhovú orientáciu vyplývajúcu z predpokladaného vývoja na medzinárodnom trhu CR.

Zintenzívnenie orientácie na tieto trhy bude nasledovať po dosiahnutí požadovanej úrovne ukazovateľov

z primárnych trhov a bude ďalším krokom k zvýšeniu počtu účastníkov príjazdového cestovného ruchu a následne aj

ekonomických ukazovateľov vplyvu cestovného ruchu na národné hospodárstvo. Podmienkou zvýšenia príjazdov

v skupine tzv. sekundárnych trhov je nevyhnutné zabezpečenie bezproblémovej dopravnej dostupnosti na Slovensko

pre účastníkov cestovného ruchu z týchto krajín, a to prostredníctvom vytvárania a ďalšieho rozvoja nielen leteckých

liniek do Bratislavy, Košíc, či Popradu, ale aj zriadením pravidelných chartrových spojení na letisko Sliač.

Z hľadiska dlhodobej stratégie bude SACR spolupracovať s kompetentnými organizáciami na tvorbe a napĺňaní

funkčného mechanizmu medzirezortnej koordinácie pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí. Prostredníctvom

plnenia svojich marketingových úloh a aktivít bude SACR, spolu s ostatnými zložkami spoluvytvárajúcimi imidž krajiny

ako atraktívnej dovolenkovej destinácie, pozitívne ovplyvňovať budovanie značky SLOVENSKO, čo v dlhodobom

horizonte výrazne ovplyvní cielené poziciovanie a zlepšenie rozpoznateľnosti značky krajiny.

Zo strategického hľadiska bude SACR prostredníctvom svojich marketingovo-komunikačných aktivít podporovať

výhradne tvorbu a predaj inovatívnych produktov CR so zvyšujúcou sa kvalitatívnou úrovňou, ktoré bude

charakterizovať jedinečnosť, rozmanitosť a kreatívnosť, budú zamerané na zníženie sezónnosti, trvalú

a environmentálnu udržateľnosť cestovného ruchu, budú zodpovedať požiadavkám spotrebiteľov a dopytu CR,

zohľadňovať aktuálne trendy v cestovnom ruchu a prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Slovenska ako

cieľovej krajiny na medzinárodnom trhu cestovného ruchu.


5. Hlavné druhy – produktové skupiny cestovného ruchu

a segmenty trhu

5.1 Hlavné druhy – produktové skupiny cestovného ruchu

Kultúrny, historický a prírodný potenciál cestovného ruchu každej krajiny predurčuje z dlhodobého hľadiska jej druhy

– produktové skupiny cestovného ruchu. V prípade Slovenska, vychádzajúc aj zo Stratégie rozvoja cestovného ruchu

do roku 2020 sú to:

Letný cestovný ruch. Motívom je predovšetkým aktívny aj pasívny oddych, relax a turistika. Primárna aj

sekundárna ponuka krajiny ako národné parky a chránené územia, jaskyne, turistické chodníky, sieť cyklistických

trás, adrenalínové parky, golfové ihriská, akvaparky, kúpaliská, vodné plochy a rieky poskytujú dostatok možností

a príležitostí pre trávenie letnej dovolenky na Slovensku.

Zimný cestovný ruch. Vhodné geografické podmienky, investície do materiálno-technickej základne, zvyšujúca sa

kvalita poskytovaných služieb a široký výber rôznorodých lyžiarskych stredísk dáva Slovensku konkurenčnú

výhodu oproti väčšine okolitých krajín. Celoročne otvorené termálne kúpaliská a aquaparky túto ponuku

dopĺňajú.

Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch. Neobyčajné množstvo kvalitných prírodných prameňov, čistý vzduch

a vysoký štandard kúpeľných služieb predurčujú kúpeľný cestovný ruch na jednu z nosných foriem CR na

Slovensku. Nejedná sa iba o klasický zdravotný CR s liečebnými procedúrami a medicínskou starostlivosťou, ale aj

o oblasť prevencie a zdravého životného štýlu – wellness, fitness a beauty.

Kultúrny a mestský cestovný ruch. Motívom je najmä získavanie nových poznatkov, poznávanie nových miest,

ľudí, krajov, ale aj zvykov a tradícií. Slovensko disponuje veľkým kultúrno-historickým potenciálom ako sú

pamiatky zapísané v zoznamoch Svetového dedičstva UNESCO, hrady, zámky, pamiatkové rezervácie, náboženské

pamiatky, múzeá a galérie, atd., ale aj bohatým folklórom, tradíciami a ľudovou tvorivosťou. Územie Slovenska

bolo niekoľko tisíc rokov križovatkou rôznych kultúrnych vplyvov, miestom, kde sa stretávali rôzne národy,

národnosti, vierovyznania, čo v súčasnosti predstavuje z hľadiska cestovného ruchu potenciál oslovovať množstvo

rôznorodých cieľových skupín a segmentov trhu (napr. židovské pamiatky, oblasti nemeckého osídlenia a pod.)

Kongresový cestovný ruch. Patrí z ekonomického hľadiska dlhodobo k najvýnosnejším formám cestovného ruchu,

prináša zisk pre podnikateľské subjekty, mesto, región, nepodlieha ekonomickým tlakom ani sezónnosti. Je

jednou z najstabilnejších foriem cestovného ruchu, je tvorcom ziskov, vytvára pracovné príležitosti a v

neposlednom rade upevňuje prestíž štátu.

Vidiecky cestovný ruch a agroturistika. Vo svete ide o pomerne široko využívanú, v podmienkach Slovenska

o relatívne mladú, avšak rozvíjajúcu sa formu cestovného ruchu, ktorá dáva široké možnosti miestnym

producentom, poskytovateľom služieb a remeselníkom.

Tieto ťažiskové druhy cestovného ruchu vychádzajú nielen zo získaných poznatkov, realizovaných výskumov,

existujúceho potenciálu a historického vývoja cestovného ruchu na Slovensku, ale sú v súlade aj s Koncepciou

územného rozvoja Slovenska a kontinuálne nadväzujú na Novú stratégiu rozvoja cestovného ruchu v SR do roku 2013

a Stratégiu rozvoja CR Slovenska do roku 2020 schválenú vládou Slovenskej republiky dňa 10. Júla 2013.


5.2 Produktové línie (témy) propagácie Slovenska

PRODUKTOVÉ SKUPINY CESTOVNÉHO

RUCHU

PRODUKTOVÉ

LÍNIE (TÉMY)

PROPAGOVANÉ

PRODUKTY A SLUŽBY

Letný cestovný ruch

Voda a zábava

Aquaparky a termálne kúpaliská

Splavovanie riek a vodný turizmus

Adrenalínové centrá

Golf

Hory a turistika

Pešia a vysokohorská turistika

Jaskyne

Cykloturistika

Autokempingy

Zimný cestovný ruch

Zimné športy

Lyžiarske strediská

Bežecké lyžovanie

Skialpinizmus

Zimná turistika

Zábava v zime

Aquaparky

Zimné adrenalínové aktivity

Apreski a podujatia v lyžiarskych strediskách

Vianočné trhy

Kúpeľný a zdravotný

cestovný ruch

Zdravie Kúpele – liečebné pobyty

Medical Tourism

Wellness

Wellness strediská

Relax hotely

Aquaparky

Kultúrny a mestský

cestovný ruch

Kultúrne dedičstvo

UNESCO

Hrady, zámky, kaštiele, galérie, múzeá

Skanzeny a pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry

Mestá a kultúra

Bratislava

Architektúra, história, pútne miesta

Zábava, nakupovanie (city breaks)

Kultúrno-spoločenské podujatia

Spoločenské podujatia

Festivaly – moderné, folklórne

Púte a náboženské podujatia

Jarmoky a vinobrania

Vianočné trhy

Zážitková gastronómia

Regionálne špeciality

Gastronomické podujatia

Vinárstvo a vinné cesty

Kongresový cestovný ruch MICE

Kongresové a konferenčné hotely a zariadenia

Incentive house a eventové agentúry

Špeciálne eventové priestory

PCO, DMC, lokálne convention bureau

Vidiecky cestovný ruch

a agroturistika Krásy vidieka a pokoj v prírode

Pobyty na vidieckych usadlostiach a farmách spojené s hospodárskymi aktivitami, ľudovými tradíciami, regionálnou gastronómiou a folklórnymi podujatiami

Pešia turistika a cykloturistika


5.3 Segmenty trhu

Slovensko ako cieľová destinácia ponúka množstvo jedinečností cestovného ruchu, ktoré sú určené pre rôzne skupiny

potenciálnych návštevníkov. Na základe analýz možností a atraktivít primárnej ponuky a úrovne materiálno-technického

vybavenia sekundárnej ponuky cestovného ruchu Slovenska stanovila SACR individuálnu segmentáciu spotrebiteľov pre

zahraničné trhy a domáci trh cestovného ruchu.

Podľa existujúcej ponuky cestovného ruchu Slovenska určenej pre trhy aktívneho zahraničného cestovného ruchu bude

SACR uplatňovať nasledovnú segmentáciu cieľových skupín:

Aktívny návštevník – uprednostňuje aktívne trávenie dovolenky spojené s pobytom na horách, v prírode a pri

vode. V letných mesiacoch vyhľadáva aktivity spojené s pešou turistikou, cykloturistikou, návštevou jaskýň,

vodných plôch, termálnych kúpalísk, aquaparkov a adrenalínových centier. V zimných mesiacoch sa zaujíma najmä

o pobyty spojené s návštevou stredísk so širokou ponukou možností zimných športov. Hlavné produktové témy

propagácie pre uvedený segment sú: Voda a zábava, Hory a turistika, Zimné športy, Zábava v zime, Krásy vidieka

a pokoj v prírode.

Pasívny návštevník – typologicky ide o účastníka cestovného ruchu, ktorý sa počas svojho pobytu zameriava najmä

na odpočinok a regeneráciu telesných aj duševných síl pasívnou formou. Do tohto segmentu spadajú najmä

návštevníci kúpeľov a wellness centier, ktorí uprednostňujú dlhodobé, resp. strednodobé liečebné a rekondičné

pobyty. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Zdravotný cestovný ruch, Wellness.

Návštevník zameraný na poznávanie – účastník cestovného ruchu zaradený do tohto segmentu vyhľadáva aktivity

spojené s poznávaním a návštevou kultúrno-historických pamiatok, pamätných miest, UNESCO pamiatok, ako aj

centier spojených s prezentáciou kultúry a histórie národa (múzea, galérie, divadla, hrady, zámky, kaštiele a pod.).

Keďže jeho cieľom je spoznať a zažiť čo najviac, uprednostňuje skôr poznávacie a putovné dovolenkové ponuky.

Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Kultúrne dedičstvo, Mestá a kultúra, Zážitková

gastronómia.

Návštevník vyhľadávajúci zábavu – pre tento cieľový segment sú charakteristické krátkodobé pobyty situované do

väčších miest, tzv. „city-breaks“, a centier organizovania rozmanitých kultúrno-spoločenských a športových

podujatí. Účastník cestovného ruchu z tohto segmentu počas svojho pobytu vyhľadáva aktivity spojené so

zábavou, gastronómiou, návštevou nákupných a zábavných centier, účasťou na folklórnych a moderných

festivaloch a pod. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment sú: Mestá a kultúra, Spoločenské

podujatia, Zážitková gastronómia.

Návštevník vyhľadávajúci obchod a vzdelávanie – do tejto skupiny cieľového segmentu patria organizácie

a asociácie, ktoré pravidelne organizujú kongresové podujatia – kongresy, konferencie, semináre, študijné

a vzdelávacie kurzy, t.j. záujemcovia o kongresový a incentívny cestovný ruch, tzv. „MICE tourism“. Zároveň sem

patria aj návštevníci, ktorých pobyt je spojený s nadväzovaním nových, resp. udržiavaním existujúcich obchodných

kontaktov a vyznačuje sa iba krátkodobým pobytom. Hlavné produktové témy propagácie pre uvedený segment

sú: MICE

Z hľadiska podmienok domáceho cestovného ruchu SACR zameria svoju pozornosť na nasledovné segmenty trhu:

Mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku – do toho segmentu patria návštevníci, ktorí sú slobodní, bez záväzkov

a majú ambíciu cestovať, spoznávať a učiť sa. Zaujímajú sa o šport, najnovšiu módu, hudbu, filmy, nové

technológie, počítače, mobily, internet. Chcú byť „in“. Vyhľadávajú zábavu, vzrušenie a „adrenalín“. Sú otvorení,

prístupní, ovplyvniteľní. Sledujú trendy a rýchlo reagujú na zmeny. Je to budúca generácia účastníkov DCR.

Klientela vhodná na formovanie návykov s opakovaným cestovaním po Slovensku.


Rodiny s deťmi – charakteristickou črtou uvedeného segmentu je, že rodičia podriaďujú svoj čas deťom.

Dovolenky si plánujú podľa školských prázdnin s prihliadaním na financie. Sú ochotní cestovať za poznávaním

a vzdelávaním svojich detí aj po vlastnej krajine. Klientela vhodná na obsadzovanie celoročných ponúk a menej

známych stredísk cestovného ruchu s pokojnejšou atmosférou.

Školská mládež (ZŠ, SŠ) – tento segment môžeme klasifikovať ako mládež, ktorá cestuje zväčša v súvislosti s ich

povinnou školskou dochádzkou (exkurzie, lyžiarske kurzy, plavecké výlety, letné tábory a pod.).

Seniori - segment návštevníkov vhodný na obsadzovanie do mimosezónnych období s rastom disponibilných

príjmov a zvyšujúcim sa fondom voľného času.

Starí rodičia s vnúčatami – pri tomto segmente ide o návštevníkov, ktorí disponujú dostatočným množstvom

voľného času. Cestujú prevažne na kratšie a jednodňové návštevy zariadení CR najmä za účelom sprevádzania

vnúčat počas školských prázdnin. V prípade cieľových skupín Seniori a Starí rodičia s vnúčatami sa jedná o novú

generáciu seniorov, ktorá už má v podstate vypestované cestovateľské návyky.

Spoločnosti, organizácie, súkromné firmy a ich zamestnanci – trhový segment, ktorý má záujem najmä o účasť

na incentívnom cestovnom ruchu (školenia, semináre spojené s teambuildingom, športové firemné hry,

motivačné a rekondičné pobyty zamestnancov), a s tým spojené sprievodné aktivity a spoločenské podujatia.


6. Cieľové trhy

6.1 Slovensko

Slovensko má priaznivé predpoklady, aby sa pre Slovákov stalo TOP Destináciou. Z pohľadu trhovej situácie je na

strane primárnej a sekundárnej ponuky pre DCR vysoká koncentrácia rôznorodých atraktivít cestovného ruchu.

Produktová ponuka z pohľadu komplexnosti, kvality ale aj marketingu zohrala nepochybne významnú rolu aj pri

zmenách spotrebiteľského správania v posledných dvoch desaťročiach, najmä po čoraz výraznejšom porovnávaní

produktov poznávaním nových rozvinutých destinácií. Po významnom zvýšení investícií do ubytovacích zariadení

a investične náročných atraktivít (aquaparky, lyžiarske strediská a pod.) sa kvalita týchto produktov viditeľne zvýšila a

Slovensko v súčasnosti disponuje dostatočnou kapacitou aj pre ekonomicky stabilizovanú cieľovú skupinu (hotely 4* -

5*, kultúra, biznis aktivity, vybrané športové aktivity, wellness, golf...). Stále však zaostáva dobudovanie komplexného

produktu v jednotlivých destináciách, vytvorenie resp. skvalitnenie doplnkových služieb, ich vzájomného prepojenia

(informovanosť/marketing i cenovo výhodné balíčky) ako aj budovanie infraštruktúry (predovšetkým dopravnej) zo

strany verejnej správy (štát-VÚC-obec). Práve prostredníctvom ponuky pre domáci trh môžu krajské a oblastné

organizácie cestovného ruchu overovať úspešnosť uvedenia regionálnych produktov na celý vnútorný trh cestovného

ruchu a týka sa to rovnako aj kvality produktov konkrétnych poskytovateľov služieb cestovného ruchu.

Na strane dopytu domáci trh cestovného ruchu ovplyvňuje predovšetkým životná úroveň obyvateľstva a zmeny

v spotrebiteľskom správaní. Vývoj štatistických ukazovateľov, výberové štatistické šetrenie, ako aj dotazníkové

prieskumy poukazujú na to, že spotrebiteľské návyky domáceho obyvateľstva korešpondujú s aktuálnymi trendmi

v cestovnom ruchu, kedy účasť na cestovnom ruchu predstavuje dôležitú súčasť moderného životného štýlu.

Demografické zmeny prinášajú aj zmeny v preferovaných typoch dovolenky. Do seniorského veku sa dostávajú

povojnové ročníky a ročníky päťdesiatich rokov, ktoré už majú vypestované silné dovolenkové a cestovateľské

správanie. V kurze tak zostávajú rodinné dovolenky, možno očakávať zvýšenie záujmu o dovolenky pre dôchodcov

a slobodných. Účastníci DCR sú stále viac skúsenejší a náročnejší. Cestovanie je považované za investíciu do

vlastného rozvoja a rozvoja nastupujúcej mladej generácie. Tvorba návykov mladej generácie v oblasti

spotrebiteľského správania si vyžaduje špeciálnu pozornosť a špecifický prístup. V rodinnom prostredí, ktoré možno

preferovalo dovolenku v zahraničí aj z dôvodu saturácie nemožnosti cestovania v minulosti alebo z dôvodu realizácie

len jednej rodinnej dovolenky ročne (pri mori) pre finančnú náročnosť alebo časovú zaneprázdnenosť (aj v prípade

vyššej kúpnej sily) dochádza k nepriaznivým návykom u detí a mládeže, ktorá si principiálne spája dovolenku so

zahraničnou destináciou. Túto príčinu treba oddeliť od prirodzenej potreby mladej generácie spoznávať okolitý svet

a vytvoriť na korekciu takejto tendencie správne produktové, marketingové i podporné nástroje (napr. podpora

školou organizovaných podujatí – škôl v prírode, lyžiarskych kurzov, školských výletov, exkurzií,...). Aj ekonomicky

slabšia vrstva usiluje o zdravý vývoj detí a kultúrny rozvoj ich osobností, je potrebné jej sprístupniť (vytvoriť

a propagovať) zodpovedajúce produkty a nájsť ekonomicky výhodné mechanizmy stimulujúce spotrebu v tomto

smere.

Na Slovensku zároveň pretrváva silná tradícia trávenia dovolenky a prázdnin na súkromných zariadeniach

a privátnych chatách, ktoré vo veľkej miere nepodliehajú štatistickému vykazovaniu využitia ubytovacej kapacity.

Napriek tomu je potrebné zamerať pozornosť na zvýšenie sekundárnej spotreby tejto cieľovej skupiny ponukou

atraktivít a lokálnych produktov a služieb v dostupnom okolí (napr. intenzívnejším a atraktívnejším informovaním

o miestnych produktoch, podujatiach a atrakciách).

Okrem priaznivých predpokladov, existuje niekoľko dôvodov prečo by sa mal domáci cestovný ruch stať jednou

z priorít štátnej politiky cestovného ruchu ako aj politiky regionálnej a miestnej samosprávy a Slovensko TOP

Destináciou pre domácich rezidentov. Sú to predovšetkým ekonomické, sociálne, kultúrne a zdravotné prínosy z DCR

tak na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Budovanie imidžu Slovenska ako obľúbenej dovolenkovej destinácie

pre domáci cestovný ruch predstavuje jednu z priorít Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.


6.2 Zahraničné cieľové trhy

Na základe dlhodobého vývoja štatistických ukazovateľov návštevnosti Slovenska zahraničnými účastníkmi

cestovného ruchu, geografickej polohy krajiny a v neposlednom rade aj historických a spoločensko-demografických

väzieb sú rozdelené zdrojové trhy cestovného ruchu Slovenska do dvoch základných skupín:

Primárne trhy - do tejto skupiny prioritných zdrojových trhov patria hlavne geograficky najbližšie krajiny s dobrou

a jednoduchou dopravnou dostupnosťou, resp. historickými a spoločenskými väzbami z minulosti. Patria sem:

susedné štáty:

Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Ukrajina

krajiny s vysokým trhovým potenciálom:

Nemecko, Ruská federácia, Taliansko, Spojené kráľovstvo

Sekundárne trhy - v tejto skupine sú zaradené geograficky vzdialenejšie štáty z hľadiska Slovenska s relatívne

problematickým dopravným spojením, ale vyznačujúce sa takým trhovým potenciálom, ktorý je pri správnej

kombinácii ponúkaného produktu a komunikačných techník využiteľný z pohľadu progresívneho rastu príjazdov

a pobytov na Slovensku. Patria sem:

trhy s významným potenciálom:

Benelux, škandinávske krajiny, pobaltské krajiny a Španielsko

vzdialené trhy s vysokým trhovým potenciálom:

USA, Japonsko, Južná Kórea, Čína, India a Brazília


7. Podpora rozvoja domáceho cestovného ruchu

Podpora rozvoja domáceho cestovného ruchu by sa mala stať celospoločenskou záležitosťou a prioritou príslušných

organizácií štátneho, verejného a súkromného sektora, ktoré by pre túto podporu mali využiť všetky administratívne,

legislatívne, ekonomické a marketingové nástroje.

Cieľom marketingovej podpory DCR je vyvolať záujem a motivovať rezidentov k tráveniu dovolenky na Slovensku, čo

má viesť k zvyšovaniu ekonomických a spoločenských prínosov z DCR (vyššie využívanie zariadení CR, predlžovanie

pobytu, lepšie využívanie zariadení v mimosezónne) ale aj posilneniu značky Slovensko TOP Destinácia u domáceho

obyvateľstva.

SACR, ako národná marketingová organizácia bude viesť stálu marketingovú kampaň na podporu domáceho

cestovného ruchu: „Dovolenkuj na Slovensku“. Bude ju realizovať v kooperácii so všetkými zainteresovanými

organizáciami, predovšetkým KOCR, OOCR, profesijnými zväzmi (ZHaR SR, AICES, SSSCR, SACKA, LAVEX, , Asociácia

slovenských kúpeľov, KST, SACC, SZVTA), verejnoprávnymi médiami (RTVS), podnikateľskými subjektmi, kultúrnymi,

športovými a vzdelávacími inštitúciami. Pre DCR a vnímanie Slovenska ako atraktívnej dovolenkovej destinácie

samotnými obyvateľmi je potrebné vytvoriť silnú značku so všetkými atribútmi jej marketingovej komunikácie. Na

národnej úrovni je potrebné zosúladiť posolstvá i marketingové aktivity spolu s jednotlivými destináciami podľa

komunikovaných produktov, alebo cieľových skupín.

Marketingová kampaň SACR na podporu domáceho cestovného ruchu musí vzbudiť záujem rezidentov SR

o trávenie dovolenky práve v rodnej krajine. Slovensko rozlohou relatívne malá krajina má bohatú ponuku pre

všetky cieľové skupiny, v sezóne aj mimosezóne, v dobrom aj zlom počasí. Zastrešujúca kampaň na podporu značky

Slovensko TOP Destinácia by sa mala realizovať permanentne a celoplošne s využitím jednotlivých nástrojov

marketingovej komunikácie. Zároveň by mala byť podporovaná v riadenej dlhodobej spolupráci s jednotlivými

destináciami parciálnymi kampaňami, ktoré môžu byť orientované na konkrétny produkt, sezónu či cieľovú skupinu.

Z hľadiska zloženia nástrojov propagačného mixu je možné využiť predovšetkým prednosti reklamy, PR a priameho

marketingu a k nim príslušné nosiče. Z pohľadu využívania kapacít cestovného ruchu je potrebné parciálne kampane

orientovať aj na obdobie mimo dvoch hlavných sezón.

Súčasťou marketingovej kampane na podporu DCR budú mediálne kampane v elektronických a printových médiách

s produktovo zameranou inzerciou, PR článkami a vysielaním s celoslovenským, prípadne regionálnym pôsobením

s ohľadom na cieľovú skupinu a aktuálnu sezónu.

Pri výbere domácej dovolenky sa až 78 % rezidentov riadi informáciami z internetu. Národný portál

www.slovakia.travel bude hlavným komunikačným nástrojom pre podporu DCR, jednotlivých regiónov, produktov

a podujatí, preto by sa aj propagácia portálu mala šíriť prostredníctvom všetkých distribučných kanálov všetkým

cieľovým skupinám.

Reklamu na internete s prelinkovaním na národný portál možno umiestniť na najnavštevovanejšie slovenské portály

v závislosti od zvolenej cieľovej skupiny, t.j. mladí ľudia (azet.sk, zoznam.sk) a rodiny s deťmi (sme.sk, topky.sk,

rodinka.sk, babetko.sk, webnoviny.sk). Zároveň prelinkovať weby KOCR, OOCR a ďalších partnerov SACR.

Druhým najvýznamnejším zdrojom informácií sú odporúčania priateľov a známych, z čoho vyplýva potreba rozšírenia

a zatraktívnenia propagácie Slovenska a jednotlivých slovenských destinácií na sociálnych sieťach s možnosťami

zaradenia rôznych motivačných súťaží. Do tejto časti možno zaradiť aj využívanie rôznych mobilných aplikácií

a prepojenia národného portálu CR s inými centralizovanými navigačnými, informačnými a on-line rezervačnými

portálmi.


Z nosičov outdoorovej reklamy možno na miestach sústredeného pohybu osôb (zastávky MHD, autobusové a vlakové

stanice, pošty) využiť citylighty.

Pre PR na podporu DCR, ale aj na obohatenie regionálnej ponuky pre DCR možno využiť prípravu a organizáciu

rôznych spoločenských, zábavných, kultúrnych a športových podujatí a festivalov pri rôznych regionálnych

a sezónnych príležitostiach.

Do podpory DCR je možné zapojiť ďalšie formy spolupráce a distribučných kanálov SACR, ako aj KOCR, OOCR,

podnikateľských subjektov a a verejno-prospešných inštitúcií. Základom však musí byť kvalitný, konkurencieschopný,

komplexný regionálny a lokálny produkt cestovného ruchu.


8. Komunikačná stratégia SACR

S cieľom jednotnej komunikácie a presnej rozpoznateľnosti značky Slovenska ako cieľovej destinácie, SACR

v súčinnosti s výstupmi pracovnej skupiny pre koordinovanú prezentáciu Slovenska v zahraničí stanoví jednotnú

komunikačnú filozofiu, ktorá zahŕňa spoločné obsahové a obrazové znaky. SACR v súlade s existujúcim logom

a sloganom vytvorí jednotnú kreatívnu koncepciu (vizuálny štýl, manuál produktov, obsahovú náplň nosičov)

a sformuluje jasný a rozpoznateľný odkaz, ktorý bude komunikovať na zdrojových trhoch. Cieľom bude vytvoriť taký

odkaz, ktorý prejde až k cieľovej skupine a ku konkrétnemu návštevníkovi.

Prioritou pri realizácii komunikačnej stratégie bude komunikácia cez príbehy, podujatia a zážitky. Zámerom SACR je

pôsobiť na cieľové skupiny najmä cez emocionálnu rovinu. Primárna ponuka, rôznorodosť kultúrnych vplyvov, história

krajiny, jej veľkosť a povaha predurčujú Slovensko k tomu, aby sa na globálnom trhu cestovného ruchu presadila

prostredníctvom tejto konkurenčnej výhody.

Uplatnenie navrhovaných komunikačných stratégií na jednotlivých zdrojových trhoch Slovenska vyžaduje rozdielne

marketingové techniky a taktiky ich použitia pre B2B a B2C segmenty. Z tohto pohľadu SACR využije pri propagácii

Slovenska ako cieľovej destinácie doma aj v zahraničí tak štandardné, ako aj moderné formy marketingovo-

komunikačných nástrojov (infocesty zahraničných novinárov a touroperátorov, tlač propagačných materiálov

vychádzajúcich z edičného plánu, e-marketing a sociálne siete, reklamné kampane, kooperatívny marketing)

a distribučných kanálov (veľtrhy a výstavy CR, workshopy a prezentácie, internet).

8.1 Komunikačná stratégia SACR pre roky 2014 - 2016

Slovensko 2014 2015 2016

Komunikačná téma Naša destinácia Naša destinácia Naša destinácia

Produktová línia Zdravie

Wellness

Mestá a kultúra




Segmenty Rodiny s deťmi

Seniori

Mladí ľudia a ľudia v produktívnom

veku

Starí rodičia s vnúčatami, rodiny

s deťmi

Hlavné motívy Relax, zdravý životný štýl,

odpočinok, prevencia, zábava

Poznávanie, zážitok,

zábava, kultúra

Poznávanie, história,

zábava, kultúra,

UNESCO

Komunikačné nástroje Printové média, prezentácie, indoor,

outdoor

Internet, sociálne siete,

TV, rozhlas

Printové média, prezentácie,

indoor, outdoor

Odporúčaná lokalizácia

Partneri

KOCR, OOCR, kúpele, ASK, wellness

hotely a rezorty, aquaparky, termálne

kúpaliská

KOCR, OOCR,

organizátori podujatí

KOCR, OOCR, UNESCO, organizátori

podujatí

Termín realizácie celoročne celoročne celoročne


Česká republika 2014 2015 2016

Komunikačná téma Priateľská destinácia Priateľská destinácia Priateľská destinácia

Produktová línia Hory a turistika Zážitková gastronómia



Mestá a kultúra

Segmenty Aktívny návštevník Návštevník vyhľadávajúci zábavu Návštevník zameraný

na poznávanie

Hlavné motívy Príroda, zdravie,

aktívny odpočinok

Zábava, zážitok,

gastronómia

Poznávanie, história, zábava,

kultúra

Komunikačné nástroje

Internet, printové

médiá, výstavy B2C,

prezentácie, press tripy

Sociálne siete, TV relácie,

PR články, press tripy, outdoor,

indoor, osobnosti

Internet, TV relácie, printové

médiá, press tripy, local

placement


Vysoké Tatry, Liptov, Malá Fatra,

Horehronie, Gemer, Orava

Slovenský raj

Bratislava a okolie, Liptov, Tokaj,

Zemplín, kultúrne a gastronomické

podujatia

Bratislava, Košice,

Gemer, UNESCO,

tematické a kultúrne cesty

Partneri OOCR, ubytovacie zariadenia,

kempingy, KST, SCK

OOCR, vínne cesty, gastronomické

zariadenia, organizátori podujatí

UNESCO pamiatky,

OOCR, mestá

Termín realizácie marec - máj február - marec

august - október marec – máj

Poľsko 2014 2015 2016


Produktová línia Zimné športy

Zábava v zime




Mestá a kultúra

Segmenty Aktívny návštevník Návštevník vyhľadávajúci zábavu Návštevník zameraný

na poznávanie

Hlavné motívy Lyžovačka, zábava, wellness

aktívny odpočinok

Vínne cesty, zážitok,

gastronómia


zábava, kultúra, UNESCO

Komunikačné nástroje Internet, TV relácie, prezentácie,

press tripy, PR články

Sociálne siete, TV relácie,

PR články, press tripy, outdoor,

indoor

Internet, TV relácie,

printové médiá,

press tripy

Odporúčaná lokalizácia Orava, Liptov,

Vysoké Tatry, Spiš

Bratislava a okolie, Liptov, Orava,

Spiš, kultúrne a gastronomické

podujatia


UNESCO, tematické a kultúrne cesty

Partneri OOCR, lyžiarske strediská,

ubytovacie zariadenia, aguaparky

OOCR, vínne cesty, gastronomické

zariadenia, organizátori podujatí

UNESCO pamiatky,

OOCR, mestá

Termín realizácie september – november február – marec

august – október marec – máj


Maďarsko 2014 2015 2016



Zábava v zime

Mestá a kultúra




Segmenty Aktívny návštevník Návštevník vyhľadávajúci

zábavu

Návštevník zameraný

na poznávanie

Hlavné motívy Lyžovačka, zábava, aktívny

odpočinok, kvalitné služby

Zážitok, zábava,

poznávanie


zábava, kultúra, UNESCO


Internet, printové média,

TV a rozhlasové relácie, prezentácie,

katalógy CK, press tripy

Internet, TV a rozhlasové relácie,

PR články, press tripy,

outdoor, indoor

Internet, TV a rozhlasové relácie,

printové médiá,

press tripy

Odporúčaná lokalizácia Stredné Slovensko,

Nízke a Vysoké Tatry

Bratislava a okolie, Gemer,

Košice, Horehronie,

kultúrne podujatia


UNESCO, Spiš, tematické

a kultúrne cesty

Partneri OOCR, lyžiarske strediská,

ubytovacie zariadenia

OOCR, mestá,


UNESCO pamiatky,

OOCR, mestá

Termín realizácie september - november február - marec

august - október marec – máj

Rakúsko 2014 2015 2016


Produktová línia Zážitková gastronómia Mestá a kultúra

Spoločenské podujatia Kultúrne dedičstvo

Segmenty Návštevník vyhľadávajúci zábavu Návštevník zameraný

na poznávanie


na poznávanie

Hlavné motívy Vínne cesty, zážitok,

gastronómia

Zážitok, zábava,

poznávanie


kultúra, UNESCO

Komunikačné nástroje Internet, printové média,

outdoor, indoor, press tripy

Internet, PR články, press tripy,

outdoor, indoor

Internet, printové

médiá, press tripy

Odporúčaná lokalizácia Bratislava a okolie,

Záhorie, Trnava, Nitra

Bratislava a okolie, Košice,

Stredné Slovensko, Horná Nitra,

kultúrne podujatia


UNESCO, Spiš, Gemer, tematické

a kultúrne cesty

Partneri

OOCR, KOCR, organizátori podujatí,

gastronomické zariadenia, vínne

cesty

OOCR, mestá,


UNESCO pamiatky,

OOCR, mestá

Termín realizácie február – apríl

august – september

marec - apríl

august - september február – máj


Ruská federácia 2014 2015 2016



Zábava v zime

Wellness

Zdravie

Zimné športy

Zábava v zime

Segmenty Aktívny návštevník Pasívny návštevník Aktívny návštevník

Hlavné motívy Lyžovačka, zábava,

aktívny odpočinok

Zdravie, relax, regenerácia, kúpele,

wellness, beauty

Lyžovačka, zábava, aktívny

odpočinok, kvalitné služby


Internet, katalógy CK,

fam tripy, workshopy,

výstavy B2B, PR články

Internet, workshopy,

PR články




Odporúčaná lokalizácia Vysoké Tatry,

Liptov

Piešťany, Dudince

Trenčianske Teplice,

Turčianske Teplice, Bardejov

Vysoké Tatry,

Liptov

Partneri

OOCR, lyžiarske strediská,

ubytovacie zariadenia,

leteckí dopravcovia, CK

kúpele, OOCR,

wellness hotely a rezorty,





Termín realizácie august - november január – marec

august - september august - november

Ukrajina 2014 2015 2016



Zábava v zime

Zimné športy

Zábava v zime

Zimné športy

Zdravie

Segmenty Aktívny návštevník Aktívny návštevník Aktívny návštevník

Pasívny návštevník


aktívny odpočinok

Lyžovačka, zábava,

aktívny odpočinok

Lyžovačka, zábava, zdravie,

relax, regenerácia, beauty








Internet, PR články, fam tripy

press tripy, katalógy CK,

workshopy, výstavy B2B


Liptov

Vysoké Tatry,

Liptov

Vysoké Tatry, Liptov, Dudince,

Vyšné Ružbachy, Lúčky, Bardejov

Partneri







OOCR, zimné strediská, kúpele,


Termín realizácie august - november august - november február – apríl

august - október


Nemecko 2014 2015 2016


Produktová línia Wellness

Zdravie

Mestá a kultúra

Spoločenské podujatia Kultúrne dedičstvo

Segmenty Pasívny návštevník Návštevník zameraný

na poznávanie


na poznávanie

Hlavné motívy Zdravie, relax, regenerácia,

prevencia, kúpele, wellness, beauty

Zážitok, zábava,

poznávanie


kultúra, UNESCO


Internet, printové médiá,

katalógy CK, fam a press tripy,


Internet, PR články,

press tripy, outdoor, indoor




Piešťany, Dudince, Bojnice

Trenčianske Teplice, Smrdáky

Turčianske a Rajecké Teplice

Bratislava, Košice, Spiš, Šariš

Horná Nitra, Stredné Slovensko,

kultúrne podujatia

Bratislava, Košice, Spiš

UNESCO, Šariš, Gemer,

tematické a kultúrne cesty

Partneri

kúpele, ASK, OOCR,



OOCR, mestá,

organizátori podujatí,


UNESCO pamiatky,

OOCR, mestá,


Termín realizácie január – marec

august - september

marec - apríl

august - september február – jún

Spojené kráľovstvo 2014 2015 2016



Zábava v zime

Zimné športy

Zábava v zime

Mestá a kultúra


Segmenty Aktívny návštevník Aktívny návštevník Návštevník zameraný

na poznávanie


aktívny odpočinok, príroda

Lyžovačka, zábava,


Zážitok, zábava,

poznávanie, city breaky


Internet, printové média, press

tripy, katalógy CK,

fam tripy, workshopy

Internet, printové média, press

tripy, katalógy CK,

fam tripy, workshopy




Liptov

Vysoké Tatry,

Liptov


kultúrne podujatia

Partneri


ubytovacie zariadenia, leteckí

dopravcovia, CK


ubytovacie zariadenia, leteckí

dopravcovia, CK

OOCR, mestá,



Termín realizácie august – november august – november február - apríl


8.2 Komunikačná stratégia SACR pre roky 2017 – 2020

Slovensko 2017 - 2018 2019 - 2020

Komunikačná téma Destinácia plná zážitkov Destinácia plná zážitkov

Produktová línia Hory a turistika


Krásy vidieka a pokoj v prírode

Zimné športy, zábava v zime

Segmenty Mladí ľudia a ľudia v produktívnom

veku, školská mládež, seniori

Rodiny s deťmi, starí rodičia s vnúčatami,

Mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku

Hlavné motívy Príroda, zdravie, aktívny odpočinok,

zábava, zážitok, gastronómia

Príroda, ekoturistika, cykloturistika,

aktívny odpočinok, zábava

Komunikačné nástroje Internet, sociálne siete,

TV, rozhlas, printové média

Printové média, prezentácie, indoor,

outdoor, internet, sociálne siete,

TV, rozhlas


Partneri

KOCR, OOCR, KST, SCK,

kempingy, vínne cesty,

gastronomické zariadenia,

KOCR, OOCR, agrozariadenia,

SCK, KST, aquaparky, lyžiarske

strediská, ubytovacie zariadenia

Termín realizácie celoročne Celoročne

Česká republika 2017 - 2018 2019 - 2020

Komunikačná téma Atraktívna destinácia Zážitková destinácia


Voda a zábava

Krásy vidieka a pokoj v prírode

Zábava v zime

Segmenty Aktívny návštevník

Návštevník vyhľadávajúci zábavu

Aktívny návštevník


Hlavné motívy

Príroda, wellness, aquaparky,

turistika, cykloturistika

aktívny odpočinok

Príroda, zvyky a tradície,

ekoturistika, cykloturistika,

aguaparky, relax, adrenalín

Komunikačné nástroje Internet, printové médiá,

výstavy B2C, prezentácie, press tripy


prezentácie, press tripy


Vysoké Tatry, Liptov, Malá Fatra,

Stredné Slovensko, Slovenský raj

Novohrad, Podunajsko, Zemplín

Orava, Kysuce, Spiš,

Liptov, Novohrad, Vysoké Tatry

Partneri OOCR, ubytovacie zariadenia,

kempingy, KST, SCK, aquaparky

OOCR, ubytovacie zariadenia,

aquaparky, adrenalínové centrá,

zimné strediská

Termín realizácie február - máj marec – máj

september – november


Poľsko 2017 - 2018 2019 - 2020


Produktová línia Voda a zábava

Hory a turistika

Zábava v zime

Zimné športy





Hlavné motívy

Príroda, wellness, aquaparky,

turistika, cykloturistika,

aktívny odpočinok

Aquaparky, zábava, relax,

príroda, lyžovačka

Komunikačné nástroje Internet, TV relácie, prezentácie,

press tripy, PR články, mobilní operátori

Internet, TV relácie, prezentácie,

press tripy, PR články, mobilní operátori

Odporúčaná lokalizácia Liptov, Vysoké Tatry,

Orava, Podunajsko, Spiš

Liptov, Vysoké Tatry,

Orava, Horehronie, Spiš

Partneri OOCR, aguaparky, termálne

kúpaliská, ubytovacie zariadenia

OOCR, zimné strediská,

aquaparky, ubytovacie zariadenia

Termín realizácie marec - máj september - november

Maďarsko 2017 - 2018 2019 - 2020



Mestá a kultúra

Zimné športy

Zábava v zime


Návštevník zameraný na poznávanie



Hlavné motívy Príroda, turistika, cykloturistika,

aktívny odpočinok, poznanie, zábava

Lyžovačka, zábava, aktívny

odpočinok, príroda



TV relácie, prezentácie,

pess tripy, mobilní operátori


TV relácie, prezentácie, katalógy CK,



Liptov, Horehronie,

Stredné Slovensko, Spiš,

Košice, Slovenský raj

Liptov, Vysoké Tatry,

Orava, Horehronie, Spiš

Partneri OOCR, ubytovacie

zariadenia, mestá

OOCR, zimné strediská,

aquaparky, ubytovacie zariadenia

Termín realizácie marec - máj september - november


Rakúsko 2017 - 2018 2019 - 2020


Produktová línia Zdravie

Wellness

Mestá a kultúra


Segmenty Pasívny návštevník Návštevník zameraný na poznávanie


Hlavné motívy Zdravie, relax, regenerácia,

kúpele, wellness, beauty

Zážitok, zábava, poznávanie,

city breaky, vínne cesty

Komunikačné nástroje Internet, printové médiá, katalógy CK,

fam a press tripy, workshopy


press tripy, katalógy CK


Piešťany, Dudince


Bojnice, Podunajsko


kultúrne a gastronomické podujatia,

vinne cesty

Partneri kúpele, OOCR, CK,

wellness hotely a rezorty

OOCR, mestá, CK


Termín realizácie január – marec

august - september február – jún

Ruská federácia 2017 - 2018 2019 - 2020


Produktová línia Mestá a kultúra


Zimné športy

Zdravie

Segmenty Návštevník zameraný na poznávanie




Hlavné motívy Zážitok, zábava, poznávanie,




Komunikačné nástroje Internet, PR články, fam tripy





Odporúčaná lokalizácia Bratislava a okolie, Košice, Tokaj,

gastronomické podujatia

Vysoké Tatry, Liptov, Piešťany,

Trenčianske Teplice, Bardejov

Partneri

OOCR, mestá,





Termín realizácie február – máj február – apríl

august - október


Ukrajina 2017 - 2018 2019 - 2020




Zimné športy

Zdravie














Odporúčaná lokalizácia Bratislava a okolie, Košice,

gastronomické podujatia

Vysoké Tatry, Liptov, Piešťany,

Trenčianske Teplice, Bardejov

Partneri

OOCR, mestá,





Termín realizácie február – máj február – apríl

august - október

Nemecko 2017 - 2018 2019 - 2020



Mestá a kultúra

Wellness

Zdravie


Návštevník zameraný na poznávanie Pasívny návštevník

Hlavné motívy Príroda, turistika, cykloturistika, jaskyne

aktívny odpočinok, poznanie, zábava

Zdravie, relax, regenerácia, prevencia




katalógy CK, prezentácie,



katalógy CK, fam a press tripy,



Stredné Slovensko, Spiš, Šariš

Bratislava, Košice, Vysoké a Nízke Tatry,

Malá Fatra, Slovenský raj

Piešťany, Dudince, Bojnice

Trenčianske Teplice, Smrdáky

Turčianske a Rajecké Teplice

Partneri OOCR, mestá,


kúpele, ASK, OOCR,



Termín realizácie marec - máj január – marec

august - september


Spojené kráľovstvo 2017 - 2018 2019 - 2020



Zábava v zime

Mestá a kultúra


Segmenty Aktívny návštevník Návštevník zameraný

na poznávanie



Zážitok, zábava, UNESCO

poznávanie, city breaky


Internet, printové média, press tripy,

katalógy CK, fam tripy, workshopy,

mobilní operátori



mobilní operátori


Liptov


kultúrne podujatia, UNESCO

Partneri OOCR, lyžiarske strediská, ubytovacie

zariadenia, leteckí dopravcovia, CK

OOCR, mestá, UNESCO



Termín realizácie august – november február - apríl

Pobaltské štáty 2017 - 2018 2019 - 2020



Zdravie, wellness

Mestá a kultúra






Hlavné motívy Prírodné krásy, turistika, zdravie,


Zážitok, zábava, poznávanie,

city breaky, UNESCO







mobilní operátori

Odporúčaná lokalizácia Vysoké Tatry, Liptov, Vyšné Ružbachy,

Trenčianske Teplice, Lúčky, Bardejov


UNESCO

Partneri OOCR, horské strediská, ASK,


OOCR, mestá, UNESCO,



Termín realizácie február – apríl

august - október február – máj


Škandinávia, Benelux

2017 - 2018 2019 - 2020




Wellness

Zdravie

Segmenty Návštevník vyhľadávajúci zábavu

Návštevník zameraný na poznávanie Pasívny návštevník


city breaky, UNESCO

Zdravie, relax, regenerácia,





katalógy CK, fam tripy,

press tripy, workshopy

Odporúčaná lokalizácia Bratislava a okolie, Košice,

UNESCO

Piešťany, Dudince


Bojnice, Bardejov

Partneri

OOCR, mestá, UNESCO,



kúpele, OOCR,



Termín realizácie február – máj január – marec

august - september

USA, Čína, Brazília Japonsko, India

2017 - 2018 2019 - 2020




Mestá a kultúra






Hlavné motívy


poznávanie,

kultúrne podujatia, nakupovanie


poznávanie,

kultúrne podujatia, nakupovanie




mobilní operátori



mobilní operátori

Odporúčaná lokalizácia Bratislava, Košice,




Partneri







Termín realizácie február - október február - október


9. Financovanie aktivít SACR pri napĺňaní cieľov marketingovej

stratégie

V súčasnosti je ťažisko financovania marketingových aktivít naviazané na štrukturálne fondy Európskej únie.

Konkrétne ide o OP KaHR Opatrenie 3.2 - „Rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie regiónov

a Slovenska“. Tento systém umožňuje do konca roku 2013 financovanie oprávnených aktivít propagácie Slovenska

ako destinácie cestovného ruchu doma a v zahraničí, s výnimkou propagácie Bratislavského kraja, ktorý je štatisticky

ako najvýznamnejšia destinácia na Slovensku paradoxne vylúčený z možnosti financovania zo ŠF EÚ. Na základe

vyššie uvedených faktov je možné konštatovať, že financovanie SACR je vzhľadom na vysoký podiel využívania

prostriedkov ŠF EÚ na krytie jej marketingových aktivít značne nedostatočné. Takýto model financovania ohrozuje

najmä hlavnú činnosť agentúry, nakoľko Európska únia v nasledujúcom programovom období neuvažuje v rámci

podporných fondov s alokáciou finančných prostriedkov do rozvoja CR.

Druhým zdrojom financovania sú prostriedky štátneho rozpočtu čerpané prostredníctvom rozpočtovej kapitoly

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Schválený rozpočet SACR neumožňuje progresívny rozvoj

organizácie a jej rozvojových plánov. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti marketingových a propagačných aktivít

SACR v porovnaní len s okolitými krajinami je nevyhnutné, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu dosahovali

minimálne dvojnásobok súčasného stavu. Dôvodom sú nepostačujúce finančné zdroje na propagáciu a marketing

mesta Bratislavy a bratislavského VÚC, kľúčovej destinácie medzinárodného charakteru pre aktívny zahraničný

a kongresový cestovný ruch. Príkladom môže byť podpora dôležitých podujatí, ktoré sa konajú v bratislavskom

regióne, kde SACR má značne obmedzený marketingový rozpočet výraznejšie podporiť takéto podujatie. Súčasné

rozpočtové krytie SACR, mimo zdrojov zo ŠF EÚ, je na úrovni krytia zväčša iba prevádzkových nákladov agentúry,

s čím vzniká aj problém financovania všetkých neoprávnených nákladov v súvislosti s implementáciou

marketingových aktivít OP KaHR Opatrenie 3.2 - „Rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie

regiónov a Slovenska“.

Z historického hľadiska bola SACR od svojho vzniku v roku 1995 financovaná výlučne z prostriedkov štátneho

rozpočtu, či už išlo o prostriedky na základe uzavretého ročného kontraktu, alebo o účelovo viazané dotácie na

mimoriadne aktivity. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 získala SACR možnosť financovať svoje marketingové

aktivity z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom príslušných opatrení k operačným programom

stanoveným v Národnom strategickom referenčnom rámci. V tabuľke č. 5 je uvedený vývoj finančných prostriedkov

s akými SACR disponovala v rokoch 2000 - 2013.

Tabuľka č.3: Vývoj nákladov vynaložených na prevádzku a marketing SACR v rokoch 2000 – 2013 (v EUR)

Ukazovateľ 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Celkové náklady 1 377 548 1 396 103 1 618 204 1 725 022 3 174 733 6 997 278 11 091 923

z toho:

Prevádzkové náklady 195 844 162 285 192 790 236 806 783 742 1 876 353 2 042 057

Náklady na marketing 1 181 704 1 233 818 1 425 414 1 488 216 2 390 991 5 120 925 9 049 866

Ukazovateľ 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013*

Celkové náklady 8 341 908 13 038 550 8 870 361 9 708 464 10 470 328 10 936 740 9 981 579

z toho:

Prevádzkové náklady 2 599 781 3 279 929 4 772 427 3 857 029 3 575 328 3 392 604 3 042 978

Náklady na marketing 5 742 127 9 758 621 4 097 934 5 851 435 6 895 000 7 544 136 6 938 601

Zdroj: Slovenská agentúra pre cestovný ruch

* Plánovaný rozpočet nákladov na prevádzku a marketingové aktivity


Vzhľadom na víziu a ciele stanovené touto marketingovou stratégiou, s ohľadom na porovnanie vývoja rozpočtov NTO,

rozlohou, počtom obyvateľov a ponukou cestovného ruchu porovnateľných krajín (Česká republika, Maďarsko,

Bulharsko, Dánsko, Nórsko), ako aj v záujme skvalitnenia propagácie a marketingu krajiny, je nevyhnutné, aby aktivity

spojené s marketingom a štátnou propagáciou boli kryté dostatočným objemom finančných prostriedkov. Návrh

požadovaných finančných prostriedkov na obdobie rokov 2014 - 2020 zohľadňuje napĺňanie ako krátkodobých

strategických cieľov, tak aj dlhodobých vízií smerovania a rozširovania marketingových a propagačných aktivít SACR

vychádzajúcich zo stanovených cieľov a priorít.

Návrh odhadu finančných prostriedkov SACR počíta pre rok 2014 s krytím marketingových aktivít prostriedkami ŠF EÚ.

V ďalších rokoch, vzhľadom na skutočnosť, že EÚ neuvažuje o podpore CR zo svojich fondov, bude krytie realizácie aktivít

SACR smerujúcich k naplneniu cieľov marketingovej stratégie zabezpečované z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci

rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, resp. príslušného

rezortného ministerstva.

Finančné prostriedky na prevádzku a marketing SACR od roku 2015 budú predmetom rokovania pri zostavovaní

rezortného rozpočtu na aktuálny rok a budú vychádzať z reálnych možnosti štátneho rozpočtu, prípadne možných

dodatočných realokácií zo zdrojov EÚ.


PRÍLOHY

Tabuľka č. 4: Vývoj celkového počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v SR v rokoch 2000 - 2012

Rok Počet všetkých návštevníkov

Index % Zmena v % Počet prenocovaní všetkých

návštevníkov Index % Zmena v %

2000 2 793 700 99,8 -0,2 10 540 700 96,4 -3,6

2001 3 160 748 113,1 13,1 11 319 092 107,4 7,4

2002 3 446 442 109,0 9,0 12 306 192 108,7 8,7

2003 3 373 540 97,9 -2,1 12 058 956 98,0 -2,0

2004 3 244 485 96,2 -3,8 10 748 537 89,1 -10,9

2005 3 428 083 105,7 5,7 10 732 754 99,9 -0,1

2006 3 583 879 104,5 4,5 11 137 565 103,8 3,8

2007 3 778 000 105,4 5,4 11 566 632 103,9 3,9

2008 4 082 645 108,1 8,1 12 464 104 107,8 7,8

2009 3 381 354 82,8 -17,2 10 391 069 83,4 -16,6

2010 3 392 361 100,3 0,3 10 367 330 99,8 -0,2

2011 3 571 093 105,6 5,6 10 524 738 101,3 1,3

2012 3 774 062 105,7 5,7 10 908 200 103,6 3,6

Zdroj: Štatistický úrad SR, Spracované: SACR, 2013

Tabuľka č. 5: Vývoj počtu domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v SR v rokoch 2000 - 2012

Rok Počet domácich

návštevníkov Index % Zmena v %

Počet prenoc. domácich návštevníkov

Index % Zmena v %

2000 1 741 000 95,5 -4,5 6 797 900 91,7 -8,3

2001 1 941 649 111,5 11,5 6 941 536 102,1 2,1

2002 2 047 702 105,5 5,5 7 263 117 104,6 4,6

2003 1 986 749 97,0 -3,0 7 094 564 97,7 -2,3

2004 1 843 296 92,8 -7,2 6 073 542 85,6 -14,4

2005 1 913 103 103,8 3,8 5 860 712 96,5 -3,5

2006 1 972 071 103,1 3,1 6 004 032 102,4 2,4

2007 2 093 000 106,1 6,1 6 367 936 106,1 6,1

2008 2 316 116 110,7 10,7 7 202 628 113,1 13,1

2009 2 083 279 89,9 -10,1 6 621 933 91,9 -8,1

2010 2 065 722 99,2 -0,8 6 560 721 99,1 -0,9

2011 2 110 732 101,3 1,3 6 486 103 97,9 -2,1

2012 2 246 562 106,4 6,4 6 806 999 104,9 4,9



Tabuľka č. 6: Poradie TOP 15 krajín podľa počtu návštevníkov v UZ CR na Slovensku za obdobie rokov 2000 - 2012

Poradie Krajina Počet ubytovaných hostí Podiel

návštevnosti (%)

1. Česká republika 5 677 711 30,45

2. Poľsko 2 764 395 14,82

3. Nemecko 2 140 445 11,48

4. Maďarsko 1 086 974 5,83

5. Rakúsko 702 121 3,76

6. Taliansko 625 005 3,35

7. Veľká Británia 543 300 2,91

8. Francúzsko 430 375 2,31

9. USA 358 818 1,92

10. Ukrajina 334 175 1,79

11. Ruská federácia 326 094 1,75

12. Holandsko 301 989 1,62

13. Južná Kórea 193 044 1,04

14. Litva 178 624 0,96

15. Belgicko 175 928 0,94

TOP 15 krajín spolu 15 838 998 84,93

Ostatné krajiny spolu 2 809 954 15,07

Všetky krajiny spolu 18 648 952 100,00


Tabuľka č. 7: Poradie TOP 15 krajín podľa počtu prenocovaní návštevníkov v UZ CR na Slovensku za obdobie rokov 2000 - 2012

Poradie Krajina Počet ubytovaných hostí Podiel

návštevnosti v %

1. Česká republika 18 234 385 30,91

2. Nemecko 10 294 309 17,45

3. Poľsko 8 715 602 14,78

4. Maďarsko 2 950 726 5,00

5. Rakúsko 1 951 800 3,31

6. Ruská federácia 1 336 964 2,27

7. Ukrajina 1 316 117 2,23

8. Taliansko 1 305 278 2,21

9. Veľká Británia 1 237 799 2,10

10. Francúzsko 936 177 1,59

11. USA 910 227 1,54

12. Holandsko 842 635 1,43

13. Izrael 784 473 1,33

14. Rumunsko 460 543 0,78

15. Belgicko 453 181 0,77

TOP 15 krajín spolu 51 730 216 87,70

Ostatné krajiny spolu 7 254 577 12,30

Všetky krajiny spolu 58 984 793 100,00



Tabuľka č. 8: Počet návštevníkov, počet prenocovaní a priemerný počet prenocovaní v UZ CR podľa regiónov na Slovensku za obdobie rokov 2005 - 2012

Rok Región Bratislava Región Trnava Región Nitra Región Trenčín Región Žilina Región B. Bystrica Región Prešov Región Košice Slovensko

Počet návštevníkov

2005 786 266 241 497 203 463 253 937 625 790 400 346 621 032 295 752 3 428 083

2006 840 804 237 046 215 712 260 827 652 770 423 682 647 068 305 970 3 583 879

Index 06/05 106,9 98,2 106,0 102,7 104,3 105,8 104,2 103,5 104,5

2007 883 103 244 595 223 304 289 854 689 531 426 178 699 415 321 774 3 777 754

Index 07/06 105,0 103,2 103,5 111,1 105,6 100,6 108,1 105,2 105,4

2008 914 406 273 477 258 251 320 326 767 274 455 914 736 051 356 946 4 082 645

Index08/07 103,5 111,8 115,6 110,5 111,3 107,0 105,2 110,9 108,1

2009 765 019 219 301 242 861 267 199 643 290 366 122 586 447 291 115 3 381 354

Index 09/08 83,7 80,2 94,0 83,4 83,8 80,3 79,7 81,6 82,8

2010 767 981 228 359 235 037 247 488 658 148 362 480 611 663 281 205 3 392 361

Index 10/09 100,4 104,1 96,8 92,6 102,3 99,0 104,3 96,6 100,3

2011 879 878 238 110 220 525 240 652 717 041 366 982 618 470 289 435 3 571 093

Index 11/10 114,6 104,3 93,8 97,2 108,9 101,2 101,1 102,9 105,3

2012 939 328 266 216 217 952 244 033 756 621 401 869 664 863 283 180 3 774 062

Index 12/11 106,8 111,8 98,8 101,4 105,5 109,5 107,5 97,8 105,7

Počet prenocovaní

2005 1 663 260 1 162 154 544 074 943 614 2 095 016 1 459 522 2 170 128 694 986 10 732 754

2006 1 716 984 1 127 958 606 961 980 607 2 255 610 1 494 649 2 265 092 689 704 11 137 565

Index 06/05 103,2 97,1 111,6 103,9 107,7 102,4 104,4 99,2 103,8

2007 1 752 709 1 137 552 619 711 1 096 544 2 358 745 1 517 215 2 357 265 726 891 11 566 632

Index 07/06 102,1 100,9 102,1 111,8 104,6 101,5 104,1 105,4 103,9

2008 1 859 033 1 204 167 750 119 1 217 739 2 535 960 1 624 485 2 447 577 825 024 12 464 104

Index08/07 106,1 105,9 121,0 111,1 107,5 107,1 103,8 113,5 107,8

2009 1 575 664 981 084 651 396 1 034 864 2 106 609 1 371 169 2 008 277 662 006 10 391 069

Index 09/08 84,8 81,5 86,8 85,0 83,1 84,4 82,1 80,2 83,4

2010 1 569 404 997 376 691 440 972 937 2 135 892 1 357 156 2 024 817 618 308 10 367 330

Index 10/09 99,6 101,7 106,1 94,0 101,4 99,0 100,8 93,4 99,8

2011 1 743 196 985 625 631 572 928 461 2 227 731 1 360 168 2 027 582 620 403 10 524 738

Index 11/10 111,1 98,8 91,3 95,4 104,3 100,2 100,1 100,3 101,5

2012 1 961 389 1 083 888 576 406 964 664 2 270 966 1 341 786 2 112 644 596 457 10 908 200

Index 12/11 112,5 110,0 91,3 103,9 101,9 98,6 104,2 96,1 103,6

Priemerný počet prenocovaní

2005 2,1 4,8 2,7 3,7 3,3 3,6 3,5 2,3 3,1

2006 2,0 4,8 2,8 3,8 3,5 3,5 3,5 2,3 3,1

Index 06/05 96,5 98,9 105,2 101,2 103,2 96,8 100,2 95,9 99,3

2007 2,0 4,7 2,8 3,8 3,4 3,6 3,4 2,3 3,1

Index 07/06 97,2 97,7 98,6 100,6 99,0 100,9 96,3 100,2 98,5

2008 2,0 4,4 2,9 3,8 3,3 3,6 3,3 2,3 3,1

Index08/07 100,7 98,8 93,7 99,5 95,9 104,3 96,1 104,5 99,3

2009 2,1 4,5 2,7 3,9 3,3 3,7 3,4 2,3 3,1

Index 09/08 101,3 94,0 95,3 103,0 94,8 106,2 97,8 100,9 98,9

2010 2,0 4,4 2,9 3,9 3,2 3,7 3,3 2,2 3,1

Index 10/09 99,2 93,9 106,0 103,9 94,9 105,2 98,2 97,3 99,8

2011 2,0 4,1 2,9 3,9 3,1 3,7 3,3 2,1 2,9

Index 11/10 96,9 94,8 97,4 98,1 95,7 99,0 99,0 97,5 96,4

2012 2,1 4,1 2,6 4,0 3,0 3,3 3,2 2,1 2,9

Index 12/11 105,4 98,4 92,3 102,5 96,6 90,1 96,9 98,3 98,1



Tabuľka č. 9: Vývoj devízových príjmov aktívneho zahraničného CR, výdavkov pasívneho zahraničného CR a saldo v cestovnom ruchu v mil. SKK / EUR v rokoch 2000 - 2012

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Príjmy v mil SKK 19 935,5 30 869,0 32 820,0 31 736,0 29 069,7 37 529,1 44 985,2 49 751,4 55 152,6 50 446,0 50 753,3 52 560,8 53 895,4

v mil EUR 468,1 712,8 768,6 764,9 725,9 972,4 1 207,7 1 472,8 1 762,6 1 674,5 1 684,7 1 744,7 1 789,0

Výdavky v mil SKK 13 642,4 13 861,0 20 045,0 21 042,0 24 031,8 26 234,9 31 349,4 37 721,4 45 913,1 45 312,5 44 306,3 47 201,4 50 650,8

v mil EUR 320,3 320,1 469,4 507,2 600,1 679,8 841,6 1 116,6 1 467,3 1 504,1 1 470,7 1 566,8 1 681,3

Saldo v mil SKK 6 293,1 17 008,0 12 775,0 10 694,0 5 037,9 11 294,2 13 635,8 12 030,0 9 239,5 5 133,5 6 447,0 5 359,4 3 244,6

v mil EUR 147,8 392,7 299,2 257,7 125,8 292,6 366,1 356,2 295,3 170,4 214,0 177,9 107,7


Tabuľka č. 10: Vývoj počtu ubytovacích zariadení CR a kapacity ubytovacích zariadení CR v počte stálych lôžok na Slovensku za obdobie rokov 2005 - 2012 v členení podľa krajov

Názov 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Región Bratislava Počet UZ zariadení 158 162 188 199 198 197 203 243

Počet lôžok 13 712 13 767 15 103 15 529 17 076 17 884 20 642 22 406

Región Trnava Počet UZ zariadení 152 154 213 218 212 208 195 281

Počet lôžok 10 278 9 976 11 782 11 664 11 526 11 092 10 919 13 941

Región Trenčín Počet UZ zariadení 209 211 274 275 271 253 249 259

Počet lôžok 10 892 10 741 13 011 13 624 13 283 12 398 13 027 12 484

Región Nitra Počet UZ zariadení 169 179 241 267 282 270 262 322

Počet lôžok 7 873 8 015 9 572 10 892 11 539 11 396 11 110 13 583

Región Žilina Počet UZ zariadení 646 650 872 988 895 826 781 930

Počet lôžok 24 955 25 167 32 672 35 197 33 804 33 381 32 536 35 963

Región Banská Bystrica

Počet UZ zariadení 372 389 465 483 473 436 424 527

Počet lôžok 18 397 19 131 21 129 20 379 19 833 18 746 18 523 20 326

Región Prešov Počet UZ zariadení 449 464 572 625 605 585 551 724

Počet lôžok 24 519 25 773 29 690 30 152 29 194 28 274 27 637 30 553

Región Košice Počet UZ zariadení 291 281 357 379 356 351 346 357

Počet lôžok 11 986 11 753 13 696 14 554 14 352 14 321 14 354 14 642



Tabuľka č. 11: Vývoj počtu ubytovacích zariadení a kapacity ubytovacích zariadení CR na Slovensku v rokoch 2000 - 2012

Rok Počet zariadení Počet izieb Počet lôžok Využitie stálych lôžok %

2000 1 928 39 440 102 800 -

2001 2 275 44 192 116 378 -

Index 118,0 112,0 113,2 -

2002 2 398 45 466 118 168 -

Index 105,4 102,9 101,5 -

2003 2 509 46 639 121 299 -

Index 104,6 102,6 102,6 -

2004 2 519 46 854 121 932 -

Index 100,4 100,5 100,5 -

2005 2 446 47 666 122 612 27,3

Index 97,1 101,7 100,6 -

2006 2 490 48 173 124 323 28,8

Index 101,8 101,1 101,4 105,5

2007 3 128 56 525 146 655 27,7

Index 125,6 117,3 118,0 96,2

2008 3 434 58 182 151 991 26,9

Index 109,8 102,9 103,6 97,1

2009 3 292 58 647 150 607 22,4

Index 95,9 100,8 99,1 83,3

2010 3 126 57 406 147 492 22,0

Index 95,0 97,9 97,9 98,2

2011 3 011 57 831 148 748 21,7

Index 91,5 98,6 98,8 96,9

2012 3 643 63 685 163 898 21,4

Index 121,0 110,1 110,2 98,6



Graf č. 4: Zahraniční návštevníci v UZ CR na Slovensku v období rokov 2007 – 2012 podľa krajiny pôvodu


Graf č. 5: Prenocovania zahraničných návštevníkov v UZ CR na Slovensku v období rokov 2007 – 2012 podľa krajiny pôvodu



Analýza zdrojových trhov (AZCR) - BRAZÍLIA

ÚVOD

Na základe nominálneho HDP dosiahnutého v roku 2012 má Brazília siedmu najväčšiu ekonomiku na svete a je

aktuálnym lídrom v rámci regiónu Latinskej Ameriky. Vďaka veľkému nerastnému bohatstvu a vysoko početnej

disponibilnej ľudskej práci je Brazília jednou z vedúcich a najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta a aktívny člen BRIC.

Brazília sa vyznačuje mierne voľným trhom, vnútorne orientovanou ekonomikou a stabilnou politickou situáciou. Až

67 % príjmov HDP tvoria služby, 27,5 % priemysel a 5,5 % poľnohospodárstvo. Objem výkonov dosahovaných

priemyslom a poľnohospodárstvom neustále rastie, hospodárstvo sa vnútorne rozvíja. Predpokladá sa, že Brazília sa

do roku 2025 stane jednou z piatich najväčších ekonomík sveta.

Brazília bola považovaná za vysoko riskantný a nestály trh cestovného ruchu z dôvodu veľkých ekonomických

výkyvov. Brazílske hospodárstvo prešlo v rokoch 1999-2000 ekonomickou krízou a devalváciou meny, čo drasticky

znížilo kúpnu silu obyvateľstva. Od roku 2003 Brazília postupne zlepšuje svoju makroekonomickú stabilitu, vytvára si

zahraničné rezervy a snaží sa o zníženie štátneho dlhu. V rokoch 2003-2005 sa rast ekonomiky postupne začal

obnovovať. Počas rokov 2007-2008 zažilo hospodárstvo Brazílie prudký nárast podporený všeobecnou prosperitou a

veľmi výhodnými výmennými kurzami mien. Tento nárast bol zastavený príchodom globálnej hospodárskej krízy v

roku 2009, kedy došlo k poklesu dopytu po komoditách určených na vývoz. Brazília bola jednou z prvých krajín, ktorej

sa po tejto kríze podarilo obnoviť rast ekonomiky. V roku 2010 sa dokonca krajine podarilo dosiahnuť najvyššiu mieru

rastu HDP za posledných 25 rokov – 7,5 %, problémom sa však stala zvyšujúca sa inflácia. Optimistická ekonomická

situácia vytvorila dokonalé prostredie pre vytváranie nových pracovných miest, čo umožnilo rast zamestnanosti a

príjmov obyvateľstva. Týmto spôsobom sa efektívne podarilo znížiť počet chudobných a celkovo zvýšiť životnú úroveň

obyvateľov Brazílie. Vládne stimuly ešte podporili úroveň spotreby v krajine. V roku 2011 sa tempo rastu brazílskej

ekonomiky mierne spomalilo (+2,7 %), začiatok jeho obnovy bol predpokladaný na tretí kvartál roku 2012 a podľa

odhadov by mal v roku 2013 nasledovať 4 %-ný nárast HDP. Nerovnomerné rozdelenie príjmov obyvateľstva

a kriminalita zostávajú závažnými problémami Brazílie.

Nárast strednej triedy kúpnej sily v Brazílii vytvoril nový trh cestovného ruchu so zameraním na nižšiu strednú triedu,

ktorá v kombinácii s poklesom USD a EUR podnietila nárast výjazdov do krajín používajúce tieto meny predtým

považované za destinácie pre top klientelu.

Cestovný ruch v Brazílii je rastúcim a kľúčovým sektorom ekonomiky vo viacerých regiónoch krajiny. V roku 2011

prispel k HDP svojej krajiny najväčšou mierou spomedzi BRIC krajín – 3 %-mi, a zamestnal 5,5 % brazílskej populácie.

Účasť na domácom cestovnom ruchu prevyšuje a rastie rýchlejšie ako cestovanie do zahraničia, podľa Ministerstva

cestovného ruchu Brazílie tvorí až 85 % celkovej účasti na cestovnom ruchu. Domáci cestovný ruch narástol v období

rokov 2003-2011 až o 170 %, v roku 2011 dosiahol počet domácich turistov 78,9 miliónov a ich výdavky sumu 79,5

miliárd EUR. Objem výjazdov do zahraničia narástol počas rokov 2000-2010 o 62 %, v tomto období výdavky

brazílskych cestovateľov rástli ešte rýchlejšie – o 325 %. Katalyzátormi rapídneho nárastu výjazdového cestovného

ruchu Brazílie sa stali už vyššie spomínané ekonomické faktory. V roku 2011 strávilo dovolenku v zahraničí 5,4 milióna

Brazílčanov, čo predstavuje približne 3 % brazílskej populácie, počas ktorej minuli celkový objem výdavkov v sume

21,26 miliardy USD. Vyššie disponibilné príjmy a možnosť nákupu dovoleniek v cestovných kanceláriách na splátky

sprístupnili cestovanie do zahraničia spolu s leteckou dopravou aj Brazílčanom s nižšími príjmami. Krajina dlhodobo

dosahuje devízové saldo cestovného ruchu – výdavky Brazílčanov na cestovanie do zahraničia prevyšujú príjmy

z príjazdového cestovného ruchu, v roku 2005 boli až 5,6-krát vyššie. Tento trend je zapríčinený silou domácej meny,

dovolenka v zahraničí je pre Brazílčanov lacnejšia než doma. Vláda za posledné roky výraznejšie investuje

do budovania infraštruktúry z dôvodu plánovaných veľkých športových podujatí v roku 2014 (FIFA World Cup) a 2016

(letné olympijské hry).

Výjazdy do Európy tvoria približne jednu tretinu všetkých výjazdov z Brazílie smerom do zahraničia (1,9 miliónov).

V posledných rokoch sa podiel Európy na celkovom výjazdovom cestovnom ruchu znížil vplyvom rapídneho nárastu


dovoleniek strávených v krajinách Latinskej Ameriky. Najobľúbenejšou európskou destináciou Brazílčanov je

Portugalsko vďaka historickým koreňom a rovnakej reči, za ním nasleduje Francúzsko, ktoré sa vyznačuje bohatými

dejinami kultúry a osobitným čarom pre Brazílčanov. Dovolenka v Európe je stále výsadou bohatých Brazílčanov.

Stredná vrstva obyvateľstva z finančných dôvodov trávi svoju dovolenku radšej doma alebo v susedných krajinách

Latinskej Ameriky a bežne by nad dovolenkou v Európe ani neuvažovala. Výnimku tvoria cestujúci za príbuznými

a priateľmi žijúcimi v Európe, za štúdiom alebo obchodne.

Základom súčasného životného štýlu Brazílčanov je užívať si život naplno, zabávať sa a byť finančne schopný dopriať

si materiálne statky a zážitky podľa vlastnej vôle. Cestovanie do zahraničia sa stalo prirodzenou súčasťou životného

štýlu, ktorý si predtým mohli dopriať len tí bohatší, avšak rýchlo sa stáva cenovo dostupné pre veľkú skupinu

Brazílčanov. Pri porovnaní s inými vyspelými ekonomikami, ktorých obyvatelia chodia na dovolenku do zahraničia

bežne raz alebo viackrát do roka sa ukazuje, že brazílsky výjazdový cestovný ruch je momentálne vo svojich

začiatkoch. Len malá skupina Brazílčanov si zatiaľ môže dovoliť cestovať do zahraničia na rovnako vysokej úrovni ako

Američania alebo Briti, situácia sa však rapídne mení.

Brazílsky výjazdový cestovný ruch nadobudol v poslednom desaťročí dvojnásobný rozmer a momentálne zažíva svoj

boom, odborníci v oblasti cestovného ruchu predpokladajú jeho pokračujúci rast. Dopyt po cestovaní je odnedávna

podporovaný dobrou ekonomickou situáciou v krajine a dramaticky vzrastajúcou kúpnou silou realu. Ďalším

podporným elementom výjazdového cestovného ruchu bude konsolidácia leteckého priemyslu, väčšie letecké

spoločnosti ponúknu zákazníkom cenovo výhodnejšie lety a balíčky služieb. Brazílsky trh cestovného ruchu je

prioritne považovaný za dôležitý potenciálny trh pre Európu. Brazília je prosperujúci štát, ktorého obyvateľstvo

dosahuje strednú úroveň príjmov a má vzrastajúci záujem o spoznávanie destinácií v zámorí. Európa ma prirodzenú

výhodu na trhu cestovného ruchu vďaka vysokému počtu ľudí pôvodom z Európy momentálne žijúcich v Brazílii,

negatívom zostáva vzdialenosť a nákladnosť cestovania do tejto destinácie.

CHARAKTERISTIKA KRAJINY

Tabuľka 1: Vybrané informácie o Brazílii

Ukazovateľ Hodnota

Rozloha krajiny 8 514 877 km2

(piata najväčšia krajina na svete)

Počet obyvateľov 201 009 622 (odhad júl 2013)

(medziročný prírastok +0,83 %)

Veková štruktúra obyvateľstva

0 - 14 rokov: 24,2 %

15 - 64 rokov: 68,5 %

>= 65 rokov: 7,3 %

HDP na 1 obyvateľa 12.100,- USD (odhad rok 2012)

Príjmy z cestovného ruchu 213 miliárd USD, 8,6 % HDP (do rok 2011)

Devízové príjmy z cestovného ruchu N/A

Mena brazílsky real (BRL)

Jazyk portugalčina

Zdroj: CIA, WTTC


CESTOVATEĽSKÝ PROFIL

Kolaps brazílskeho národného prepravcu v rokoch 2005-2006 a následný pokles leteckej kapacity do zahraničných

destinácií stlmil rast výjazdového cestovného ruchu Brazílie. Výjazdový cestovný ruch Brazílie v posledných rokoch

dramaticky stúpal vďaka rastúcim disponibilným príjmom obyvateľstva, silnej mene, zvýšenému sklonu k spotrebe a

záujmu o cestovanie do zahraničia. Tabuľka 2 zobrazuje vývoj výjazdového cestovného ruchu Brazílie počas rokov

2003-2011. Nárast výjazdov z Brazílie v posledných rokoch hovorí o novovzniknutom brazílskom trhu cestovného

ruchu ako o veľmi sľubnom. Výjazdy do vzdialených cieľových miest narástli v roku 2011 medziročne o 6 %, Tourism

Economics predpokladá na roky 2010-2014 ich ročný priemerný nárast o 8 %. V roku 2013 sa očakáva nárast

výjazdového cestovného ruchu o 2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Brazílie v období rokov 2003-2011

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Výjazdy spolu (v tisícoch)

3 229 2 968 3 466 3 930 4 683 5 181 4 952 5 305 5 400

% ročný nárast/pokles +38,1 -8,1 +16,8 +13,4 +19,2 +10,6 -4,42 +7,1 +1,8

Zdroj: ETC

Tabuľka 3 poskytuje prehľad o vývoji výdavkov Brazílčanov na cestovanie do zahraničia v rokoch 2003-2012. Mnoho

Brazílčanov počas ciest nakupuje v zahraničí spotrebné tovary kvôli výhodnejšej cene v porovnaní s cenami v Brazílii,

tieto položky výrazne zvyšujú objem výdavkov spojených s cestovaním. Dôvodom sú vysoké dovozné prirážky

na zahraničné tovary. Za účelom nákupov Brazílčania najviac cestujú do USA. Priemerná brazílska rodina minie počas

jedného pobytu v USA sumu okolo 2 500,- až 3 000,- USD, denne len na nákupy 150,- až 180,- USD. Nakupovanie je

u Brazílčanov najpopulárnejšou aktivitou počas dovolenky, vyhľadávajú najmä šperky, elektroniku, kozmetiku

a oblečenie. V Európe najviac preferujú nákupy oblečenia a doplnkov, na ktoré minú denne približne 80,- EUR

v krajinách ako Španielsko a Francúzsko, 100,- EUR v Škandinávii. Nejedná sa o veľké nákupy, kúpia si zvyčajne 1-2

kvalitné produkty ako suvenír z Európy.

Tabuľka 3: Výdavky brazílskych návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu) v období

rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výdavky spolu ( mil. USD)

4 720 5 764 8 211 10 962 10 898 16 422 21 260 22 230

% ročný nárast +64,4 +22,1 +42,5 +33,5 -0,58 +50,7 +27,9 +4,8

Výdavky na cestu (USD) 1 011 1 195 1 597 2 088 N/A 3 007 N/A N/A

Zdroj: ETC, WTO

Najobľúbenejšími destináciami Brazílčanov zostávajú krajiny Latinskej Ameriky a USA, najmä vďaka geografickej

blízkosti a poklesu hodnoty USD. Európa je pre Brazílčanov destináciou veľmi odlišnou od ich domácej krajiny, spája

sa so sofistikovanosťou a kultivovanosťou, už v minulosti jej návšteva zvyšovala spoločenskú prestíž. Cesta do Európy

je pre mnohých splneným snom, užívajú si možnosť prejsť sa po svetovo známych mestách a miestach. Po návrate sa

radi delia o zážitky s rodinou a priateľmi. Kríza v Eurozóne spôsobila medzi Brazílčanmi všeobecnú domnienku, že

počas nej môžu kúpiť pobyty v Európe za výhodnejšiu cenu, preto aktívne vyhľadávajú špeciálne akcie na cestovanie

do tejto destinácie. Z dôvodu recesie v období rokov 2008-2009 poklesli ceny leteniek a dovoleniek v Európe a USA.

Veľa Brazílčanov využilo vtedajšiu situáciu a za zvýhodnených cenových podmienok sem vycestovali. Príjazdy

Brazílčanov do Európy rastú pomalším tempom v porovnaní s príjazdmi do destinácií nachádzajúcich sa bližšie

k Brazílii. V roku 2010 príjazdy do Európy narástli z 1 349 200 v roku 2006 na hodnotu 1 864 500, problémom je slabé

povedomie a nedostatok vedomostí o európskych krajinách, najmä tých menších.


Ročné príchody do európskych krajín (rok 2011):

Tabuľka 4: Návštevnosť európskych krajín brazílskym obyvateľstvom

Ročný počet návštevníkov Cieľová krajina

Viac ako 200 000 Portugalsko, Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko

100 000 - 200 000 Veľká Británia

40 000 - 80 000 Rakúsko, Holandsko, Švajčiarsko, Turecko, Grécko, Belgicko, Česká republika,

20 000 - 40 000 Ruská federácia, Chorvátsko

10 000 - 20 000 Fínsko, Írsko, Švédsko, Maďarsko, Poľsko

5 000 - 10 000 Dánsko, Nórsko, Rumunsko

2 500 – 5 000 Bulharsko, Slovinsko, San Marino, Slovensko, Monako, Ukrajina

< 2 500 Albánsko, Estónsko, Cyprus, Island, Litva, Lichtenštajnsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta

Zdroj: ETC

Predpokladá sa, že v budúcnosti bude brazílska top klientela vyhľadávať exotickejšie miesta v Európe, najmä okružné

plavby po gréckych ostrovoch, Azúrovom pobreží a Ibize, a doteraz neznáme miesta, ako napríklad Malta a krajiny

bývalej Juhoslávie (Chorvátsko, Slovinsko).

Nárast výjazdového cestovného ruchu z Brazílie potvrdzuje aj vývoj návštevnosti Slovenska za posledné desaťročie.

Počet brazílskych návštevníkov na našom území sa za toto obdobie znásobil 15-krát. Susedné krajiny Slovenska však

dosahujú niekoľkonásobne vyšší počet príjazdov brazílskych turistov (rok 2009: Rakúsko – 40 000, Česká republika –

30 000). Počet brazílskych turistov na Slovensku v roku 2012 a v 1. štvrťroku 2013 dokazuje pokračujúci rastúci trend.

Tabuľka 5: Návštevnosť Slovenska brazílskym obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami

Rok Počet ubytovaných

hostí

Medziročný nárast/pokles

(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 216 +28,6 893 +30,7

2002 379 +75,5 2 021 +126,3

2003 319 -15,8 1 518 -24,9

2004 526 +64,9 2 118 +39,5

2005 674 +28,1 3 191 +50,7

2006 801 +18,8 2 378 -25,5

2007 1 351 +68,7 4 261 +79,2



hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2008 2 123 +57,1 5 356 +25,7

2009 1 684 -20,7 4 615 -13,8

2010 2 159 +28,2 5 224 +13,2

2011 3 309 +53,3 8 570 +64,1

2012 3 448 +4,2 7 462 -12,9

1. štvrťrok 2013 1 247 - 2 225 -

Zdroj: Štatistický úrad SR (rok 2013)

V roku 2009 bola podľa prieskumu ETC priemerná dĺžka pobytu Brazílčana v Európe 15 dní. Ak Brazílčania počas

jedného pobytu v Európe navštívili viaceré krajiny, priemerná dĺžka pobytu v jednej krajine bola 3 noci. Obchodní

cestujúci strávia v jednej krajine priemerne 10 nocí, študenti ešte dlhšiu dobu.

PROFIL NÁVŠTEVNÍKA

V Brazílii tvoria muži 60 % účastníkov výjazdového cestovného ruchu a ženy 40 %. V krajine sa nedávno vytvorila nová

stredná trieda vyznačujúca sa zlepšenou finančnou situáciou a záujmom o cestovanie do zahraničia. Do Európy

najčastejšie cestujú Brazílčania vo veku 30-40 rokov, ktorí patria do vyššej sociálnej vrstvy. Sú vysoko vzdelaní,

ovládajú viaceré cudzie jazyky, avšak ich znalosť angličtiny je často na pomerne nízkej úrovni. Ich ročný príjem sa

pohybuje okolo sumy 40 000,- USD. U väčšiny brazílskych turistov prevláda preferencia individuálneho cestovania

v zahraničí pred pobytmi organizovanými touroperátorom.

Profil brazílskeho turistu je charakteristický ako vysoko ziskový. Počas zahraničných ciest majú Brazílčania vysoký

sklon k míňaniu peňazí a sú radení k národom, ktoré míňajú najvyššie finančné čiastky na cestovanie. Objem ich

výdavkov na cestovanie do zahraničia má predpokladaný rastúci trend. Relatívne bohatší Brazílčania najväčšiu časť

peňazí míňajú za ubytovanie, na nákupy, dopravu a voľnočasové aktivity. Ľudia s nižším príjmom cestujú

predovšetkým do krajín, v ktorých majú rodinné väzby. Až 50 % dovolenkárov cestuje do Európy samostatne alebo

v páre s inou dospelou osobou. V súvislosti s demografickými zmenami sa na trhu objavili niektoré nové špecifické

segmenty, napríklad slobodní, seniori, bezdetné páry a homosexuáli. Brazílčania nepovažujú Európu za destináciu

vhodnú pre rodiny s deťmi.

Pre európsky trh cestovného ruchu je obzvlášť dôležitá veková skupina 30-59 rokov, druhú významnú skupinu tvoria

ľudia vo veku 50-65 rokov. Mladšie ročníky vo všeobecnosti nemajú záujem o cestovanie do Európy. Počet

cestujúcich vo veku 20-34 rokov sa postupne začal zvyšovať, zväčša za účelom štúdia, jazykových pobytov (angličtina,

španielčina) alebo stáží. V roku 2011 brazílsky prezident Dilma Rousseff inicioval spustenie programu „Veda bez

hraníc”, prostredníctvom ktorého do roku 2014 vycestuje do zahraničia za účelom štúdia 100 000 brazílskych

študentov, vo väčšine prípadov na európske univerzity.

Hlavným zdrojovým miestom pre cestovanie do vzdialených destinácií je São Paolo, ekonomicky najsilnejší štát

Brazílie. Je to vďaka vysokej populácii, ktorej najsilnejšiu vrstvu tvoria prisťahovalci z Európy so svojimi potomkami,

ich solventnosti a pôsobnosti sídiel medzinárodných spoločností. V roku 2007 pochádzalo 35 % zahraničných

cestujúcich zo São Paola, 24 % z Rio de Janeira, 8 % z Rio Grande do Sul, 7 % z Minas Gerais, 5 % zo štátu Paraná a 21

% z ostatných miest. Ďalšími mestami, ktorých obyvatelia sa vyznačujú dopytom po cestách do Európy sú hlavné

mesto Brazília, Recife, Curitiba, Porto Alegre, Florianopolis a Belo Horizonte.


Tabuľka 6: Motívy cestovania do Európy (rok 2011)

Hlavný motív Všetky cesty (v %)

Dovolenky 66

Návštevy priateľov a príbuzných

9

Obchodné cesty 16

MICE (konferencie, zhromaždenia) 5

Iné 4

Zdroj: US Department of Commerce

Podľa prieskumu realizovanom ETC založenom na informáciách z internetových blogov a diskusných fór vedú

Brazílčanov k cestám do Európy nasledovné tri skupiny motívov:

motívy súvisiace so spoločenským postavením – cestovanie do vzdialených destinácií sa stalo jedným zo

symbolov strednej spoločenskej vrstvy. Vyjadrenia na sociálnych sieťach dokazujú, že Európa je považovaná

za nóbl destináciu, v ktorej strávenie dovolenky zvyšuje spoločenskú prestíž viac než v domácej krajine alebo

v susedných štátoch. Brazílski turisti s obľubou pridávajú fotky na sociálne siete, aby dokázali svoju kultúrnu

spriaznenosť a fakt, že navštívili v danej krajine čo najviac miest a atraktivít.

motívy založené na nevšedných zážitkoch – jedná sa o cesty výlučne za oddychom (obľúbené sú okružné

plavby), športom alebo získavanie nových vedomostí a zručností (vzdelávacie programy). V Brazílii žije

svetovo najväčšia komunita rímskych katolíkov (123 miliónov ľudí, 65 % populácie), pre ktorých je bežné

hromadne sa zúčastňovať organizovaných ciest so zameraním na náboženský cestovný ruch. Čoraz častejšie

za týmto účelom navštevujú aj Európu, v ktorej sa nachádza množstvo kostolov, katedrál, svätýň a

pútnických miest. Mnohí sa do Európy vydávajú hľadať rodinné korene, najmä do Portugalska, Talianska,

Španielska a Nemecka, túžia spoznať svoje historické väzby a kultúrny pôvod.

sociálne motívy – Brazílčania sú silne sociálne založený národ. Návštevy rodiny a starých priateľov, alebo

vytváranie nových priateľstiev a známostí počas cestovania sa stali dôležitou súčasťou a motívom cestovania

Brazílčanov po celom svete. Na internete existujú viaceré fóra zamerané na nájdenie spoločníka na

cestovanie, najobľúbenejšími sú Mochileiros.com a sociálna sieť Orkut.

Tabuľka 7: Brazílčania cestujúci do zahraničia podľa profesie (prieskum Embratur, rok 2008)

Profesia (%) Profesia (%)

Strojár, technik 11,6 Právnik 5,2

Učiteľ 7,4 Študent 5,2

Administrátor 6,1 Živnostník 5,0

Veľkoobchodník 6,0 Ostatné 47,8

Doktor 6,0

Zdroj: ETC Zo zákona Brazílčanom prináleží 30 dní platenej dovolenky. Brazílčania najviac cestujú do európskych krajín v januári,

júli a v decembri, počas týchto mesiacov sú na školách a univerzitách prázdniny. Predĺžené voľno si berú v období

mesiacov december-február – v čase ukončenia festivalu. Solventnejší cestujú na dovolenku do zahraničia ešte raz v

strede roka. Brazílčania majú tendenciu dívať sa pesimisticky na krajiny severnej Európy, výnimkou sú nadšenci

zimných športov. Vyhľadávanými destináciami pre zimnú dovolenku sú Čile, Argentína, Európa a Severná Amerika.

Brazílčania uprednostňujú cestovanie do Európy zvyčajne počas letnej dovolenkovej sezóny.


Z prieskumu IPK International uskutočnenom v roku 2007 vyplýva, že až 66 % Brazílčanov cestujúcich do zahraničia

uprednostňuje ubytovanie v hoteloch (20 % v jednohviezdičkových, 35 % v hoteloch strednej triedy, 11 %

v moteloch), 20 % v neplatených súkromných ubytovaniach u rodiny alebo priateľov, a 12 % v iných typoch

ubytovania. Brazílčania si najčastejšie vyberajú troj- a štvorhviezdičkové hotely lokalizované v centrách miest. Dopyt

po službách vyššieho štandardu a luxuse je silný. Ak si to Brazílčania môžu dovoliť, rezervujú si ubytovanie vyššej

cenovej úrovne. Záleží im na čistote, uprednostňujú sprchovacie kúty pred vaňami a obľubujú priestranné izby.

Zvyčajne cestujú s veľkou batožinou, večerajú okolo 21:00 hod.. VisitBritain odporúča hotelierom servírovať na

raňajkách pre Brazílčanov silnú kávu, veľa chleba, maslo, vodu a čerstvé ovocie.

Brazílčania majú radi, keď ich Európania považujú za ľudí tolerantných, priateľských a vyhľadávajúcich zábavu.

Európania sú v ich očiach príliš formálni, prísni a ťažko nadväzujúci konverzáciu. Silne ich očarúvajú európske mestá.

Brazílčania si vyberajú Európu za svoju dovolenkovú destináciu pre jej silný kultúrno-historický aspekt. Tí z lepších

pomerov a vyššie vzdelanej spoločenskej vrstvy majú široké záujmy a kopec entuziazmu: vyhľadávajú dobrodružné

športy, tematické parky, nočný život, umenie, prírodné a kultúrne dedičstvo, posvätné miesta, gastronómiu. Silnú

pozornosť venujú mestskej architektúre, múzeám, hradom, zámkom a kaštieľom, umeniu, klasickej hudbe a folklóru

(hudba, tanec, artefakty). Aj za krátky čas svojho pobytu túžia vidieť a zažiť čo najviac a neradi strácajú čas zbytočným

čakaním. Ako diváci sa zaujímajú o viaceré druhy športov – futbal, tenis, basketbal a preteky Formuly 1, len niektorí

sa zúčastňujú týchto športov aktívne. V poslednej dobe pozoruhodne vzrástol záujem Brazílčanov o plavby na lodiach,

najmä po Stredozemnom mori. Brazílčania oceňujú na Európe jej pestrosť, pretože počas jedného pobytu môžu

v rámci jedného geografického priestoru navštíviť niekoľko krajín vzájomne veľmi odlišných kultúrou a tradíciami.

Veľkým plusom Európy ako destinácie v očiach Brazílčanov, ktorý výrazne zvyšuje ich spokojnosť s dovolenkou aj

preto, že v ich domácej krajine značne chýba, je bezpečnosť počas cestovania. Len málo Brazílčanov cestuje

do zahraničia kvôli dovolenke pri mori, keďže doma majú pre tento typ dovolenky široké možnosti.

Pri návštevách Európy majú Brazílčania najväčšie výhrady voči udeľovaniu víz a imigračným postupom. Sťažujú sa aj

na vysoké ceny tovarov a služieb, problém s akceptáciou brazílskych kreditných kariet, jazykovú a kultúrnu bariéru.

Rozhorčene reagujú, ak narazia na nižšiu úroveň vybavenosti hotelov v porovnaní s ponukou uvedenou na

internetovej stránke, dlhé rady čakajúcich a atrakcie zatvorené alebo preplnené návštevníkmi.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Brazílski turisti sa rozhodujú o ceste do zahraničia v dostatočnom v predstihu. Prieskum VisitBritain z roku 2004

ukázal, že 80 % rozhodnutí Brazílčanov o cestovaní bolo prijatých viac ako mesiac dopredu a takmer 40 % rozhodnutí

3 mesiace vopred. Jedna tretina Brazílčanov plánuje dovolenku viac ako 7 mesiacov pred odchodom. Brazílčania majú

tendenciu rozhodovať sa o svojej ceste do zahraničia čoraz neskôr.

57,2 % Brazílčanov cestuje do zahraničia spoločne s partnerom/partnerkou, 29,8 % s deťmi, 7,6 % s príbuznými, 3,6 %

s priateľmi a 1,8 % s niekým iným.

Podľa Embraturu bolo v roku 2008 38 % zahraničných dovoleniek organizovaných touroperátorom. Brazílčania si

letenky zvyčajne kupujú priamo u leteckých spoločností, prevažne cez internet. Ubytovanie a prehliadky v cieľovom

mieste si rezervujú priamo v destinácii ešte pred vycestovaním. Nemajú záujem nakupovať tieto služby vo forme

vopred vytvoreného balíka služieb.

Brazílčania sú vysoko sofistikovaný národ v oblasti využívania internetu. V roku 2012 používalo internet 92,924

miliónov Brazílčanov, 54 % používateľov tvoria muži. Počet internetových stránok venovaných tematike cestovania a

dovoleniek sa v posledných rokoch podstatne zvýšil, v roku 2012 mali 16,5 milióna návštevníkov. Tieto stránky silne

vplývajú na Brazílčanov pri výbere dovolenkovej destinácie. Internet patrí v Brazílii k najpoužívanejším zdrojom

informácií o cestovaní. Až 86 % brazílskej populácie bežne nakupuje online a aktívne využíva sociálne siete (61

miliónov používateľov Facebooku, druhá najpočetnejšia skupina užívateľov podľa národnosti na Twitteri). Priemerne


na sociálnych sieťach strávia 6 hodín denne. 65 % používateľov sociálnych sietí zdieľa svoje skúsenosti s produktmi

a službami cestovného ruchu online a 78 % prostredníctvom nich vyhľadáva špeciálne ponuky na cestovanie. Blogy,

mikroblogy, diskusné fóra a sociálne siete sa stali dôležitou platformou pre šírenie názorov a zážitkov

z dovolenkových destinácií. Veľkému nárastu predaja sa tešia online cestovné kancelárie, napríklad Viajanet, Decolar,

TAM, Hotel Tour a Vai Voando.

V Brazílii na 100 obyvateľov pripadá 119 mobilných telefónov. M-commerce je v Brazílii v ranných začiatkoch,

internet v mobile využíva zatiaľ len 1,5 % populácie (celosvetovo 10 %). Brazília momentálne predstavuje desiaty

najväčší trh smartfónov a ich obľúbenosť sa prudko zvyšuje, preto sa v skorej budúcnosti predpokladá rozmach tohto

druhu obchodu.

Podľa prieskumu realizovanom pre VisitBritain v roku 2008 najdôveryhodnejším zdrojom informácií a zároveň

najvplyvnejším faktorom pri rozhodovaní sa o dovolenke sú pre Brazílčanov ich príbuzní a priatelia (48 %

respondentov). Ďalšími často využívanými zdrojmi informácií o destináciách sú články v časopisoch (38 %), reklamy

v televízii, novinách, časopisoch a na internete (37 % každý zdroj). Ostatné informačné zdroje tvorili 20 % – zahŕňali

knižných sprievodcov, internetové portály s odporúčaniami a komentármi samotných cestovateľov, internetové

stránky miest ako destinácií cestovného ruchu, národných organizácií cestovného ruchu, leteckých a iných

prepravných spoločností, cestovných kancelárií a cestovných agentúr, billboardy, sociálne siete, stránky s možnosťou

zdieľať videá o turistických destináciách; tieto informačné zdroje boli respondentmi hodnotené ako vysoko

dôveryhodné.

V prieskume z roku 2011 sa ukázalo, že až 69 % Brazílčanov pokladá televíziu za relevantný a dôveryhodný zdroj

informácií, v menších mestách je to jediný a hlavný zdroj informácií a zábavy. Pozornosť divákov si stále udržiavajú

pre Brazíliu typické telenovely (35-40 %-ná sledovanosť) a ich vplyv je skutočne silný. Viaceré telenovely boli

nakrúcané v zahraničí (Taliansko, Portugalsko, Grécko, Holandsko, India, Čína), dôsledkom čoho sa na verejnosti zvýšil

záujem o tieto krajiny. Telenovely sú pokladané za efektný spôsob propagácie, viaceré organizácie destinačného

manažmentu ochotne sponzorujú produkciu telenoviel v ich destinácii a kombinujú ju s ostatnými propagačnými

aktivitami počas ich vysielania.

Cestovným kanceláriám a cestovným agentúram sa na brazílskom trhu darí vďaka slabým skúsenostiam Brazílčanov s

cestovaním, jazykovej a kultúrnej bariére v zahraničí. Predané balíčky služieb členov Asociácie brazílskych

touroperátorov (BRAZTOA) predstavujú 80 % celkového objemu predaja a 15 % všetkých predaných cestovných

lístkov v Brazílii. Najvýznamnejším touroperátorom na trhu cestovného ruchu, rovnako aj v prípade predaja pobytov

v Európe, je CVC. Ďalšími významnými subjektmi cestovného ruchu predávajúcimi cesty do Európy sú Stella Barros,

Flytour, ADV, Agaxtur, Flot Operadora, Luxtravel, Marsans, Nascimento, New Age, Queensberry, Soft Travel, Teresa

Pérez, Tia Augusta a Student Travel Bureau. Brazílske cestovné kancelárie a cestovné agentúry ponúkajú zájazdy do

viacerých európskych krajín v spolupráci s partnerskými cestovnými kanceláriami z Európy, bohužiaľ tieto zájazdy

často nie sú šité na mieru brazílskemu turistovi a jeho požiadavkám. Cestovné kancelárie a ďalšie subjekty pôsobiace

v cestovnom ruchu na Slovensku neprejavujú záujem o spoluprácu na brazílskom trhu cestovného ruchu, rovnako

ako aj na ďalších vzdialených troch.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Brazília má 4 105 letísk a 713 cestných komunikácií. Donedávna bolo možné letieť z Brazílie do Európy len z dvoch

hlavných medzinárodných letísk v Brazílii, zo São Paula (Guarulhos, GRU) a z Rio de Janeria (Galeão, GIG). V

súčasnosti niekoľko ďalších letísk rozširuje svoje kapacity a zvýšilo počet letov do európskych miest, čím sa uľahčilo

cestovanie najmä do Lisabonu, Ríma a Madridu. Tieto tri mestá sa stali dopravnými uzlami na cestách z Brazílie do

európskych a ázijských destinácií. Dôsledkom zjednodušenia a zlacnenia cestovania je zvyšujúci sa počet brazílskych

návštevníkov starého kontinentu. Okrem hlavných letísk lety do Európy v nižšom objeme prevádzkujú letiská

v mestách Brazília (BSB), Salvador (SAL), Recife (REC), Fortaleza (FOR), Natal (NAT) a Confins v Belo Horizonte (CNF).


V roku 2012 prevádzkovalo letecké spojenia medzi Európou a Brazíliou nasledovných 11 európskych letísk:

Amsterdam, Frankfurt, Lisabon, London (Heathrow), Madrid, Miláno (Malpensa), Mníchov, Porto, Paríž (Charles de

Gaulle), Rím (Fiumicino) a Zürich. 29 % leteckých spojení prevádzkuje portugalská spoločnosť TAP, 23 % brazílska

spoločnosť TAM, 13 % Air France.

Prostredníctvom brazílskeho akceleračného programu PAC 2 vláda vyčlenila na investície v sektore dopravy celkovo

24,8 miliárd USD, ktoré majú byť použité na údržbu, rekonštrukciu a budovanie železníc, letísk a prístavov. Okrem

toho je plánované vybudovanie vysokorýchlostnej železnice na trase Rio de Janeiro–São Paolo.

Obyvatelia Brazílie môžu cestovať bez víz do väčšiny európskych krajín, pobyt nesmie presiahnuť lehotu 90 dní. Pre

vstup im postačuje cestovný pas platný po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov po príchode, obojsmerná letenka, potvrdenie

o uzatvorenom zdravotnom poistení (poistné krytie minimálne v hodnote 30 000 EUR), potvrdenie o rezervácii

ubytovania a o finančnej samostatnosti počas pobytu (depozit v hotovosti v sume 300 EUR). Víza nepotrebujú do

krajín schengenského priestoru, ani do Anglicka a Írska. V Európe sú od Brazílčanov požadované víza len v Bosne

a Hercegovine, Macedónsku, Moldavsku a Srbsku.

ZAUJÍMAVÉ INTERNETOVÉ STRÁNKY

Ministério de Turismo www.turismo.gov.br

Instituto Brasileiro de Turismo - EMBRATUR www.embratur.gov.br

Associacão Brasileira de Agências de Viagem (ABAV) www.abav.com.br

Associacão Brasileira de Operadoras de Turismo (BRAZTOA) www.braztoa.com.br

Associacão Brasileira da Indústria de Hoteis (ABIH) www.abih.com.br

National Civil Aviation Agency (ANAC) www.dac.gov.br

Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística (IBGE) www.ibge.gov.br

Brazilian Educational and Language Travel Association (BELTA) www.belta.org.br

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE BRAZÍLSKY TRH

tematické zájazdy so zameraním na kultúru a poznávanie

Bratislava a okolie

jazykové kurzy

kúpeľné pobyty (Piešťany).

http://www.turismo.gov.br/

http://www.embratur.gov.br/

http://www.abav.com.br/

http://www.braztoa.com.br/

http://www.abih.com.br/

http://www.dac.gov.br/

http://www.ibge.gov.br/

http://www.belta.org.br/


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - ČESKÁ REPUBLIKA

ÚVOD

Česká republika patrí medzi vyspelé a najrozvinutejšie ekonomiky sveta. Krajina má po Slovinsku druhé najstabilnejšie

a najprosperujúcejšie hospodárstvo spomedzi všetkých postkomunistických štátov. Po vstupe krajiny do EÚ v roku

2004 nabral rast českej ekonomiky podobné parametre ako u ostatných krajín V4, relatívne vysoké tempo rastu a

vplyvy sociálnej politiky českej vlády sa vtedy zaslúžili až o 7 %-ný ekonomický nárast. V minulom roku, 2012, česká

ekonomika medziročne poklesla o 1,2 %. V období od apríla do júna 2013 začala ekonomika po rok a pol dlhej recesii

po prvýkrát zaznamenávať oživenie. Krajinu však stále trápi nezamestnanosť (0,5 milióna obyvateľov), pokles miezd

a nízka spotreba obyvateľstva. Česká ekonomika je z dôvodu vysokej závislosti na vývoze obeťou stagnujúceho

svetového obchodu. Európska komisia v poslednej prognóze odhaduje rok 2013 pre českú ekonomiku ako rok

stagnácie.

Základnými piliermi českej ekonomiky sú priemysel a služby, zo všetkých štátov EÚ tu priemysel tvorí najviac percent

HDP. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel,

elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Automobilový priemysel je ťahačom vývozu. Najdynamickejšie

sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo. Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu, je v nej

zamestnaných len 5 % obyvateľstva. Svoju úlohu zohráva pestovanie chmeľu a vinohradníctvo, pivo je významným

českým produktom a aj exportným tovarom. Hrubý domáci produkt na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol

82 % priemeru EÚ 27. Česko pociťuje nedostatok pracovníkov v stavebníctve, strojárenstve a doprave. V roku 2012

bola v krajine 7,2 %-ná nezamestnanosť, ktorá patrí k tým najnižším v EÚ.

Napriek určitým problémom je vývoj a súčasný stav verejných financií Českej republiky pokladaný ekonomickými

a finančnými odborníkmi v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami za pomerne pozitívny. Problémy

v budúcnosti však môžu spôsobiť vysoké rozpočtové deficity a rastúci štátny dlh.

V roku 2008 silná CZK ovplyvnila cestovný ruch v Čechách. Z dôvodu rýchleho posilnenia meny sa Česko stalo pre

zahraničných turistov drahé a aj oveľa viac Čechov v tomto roku vycestovalo na dovolenku do zahraničia kvôli

výhodným cenám. Cestovný ruch patrí k najziskovejším oblastiam sektoru služieb.

Česká republika sa dlhodobo drží na špičke príjazdového cestovného ruchu Slovenska od čias rozdelenia

Československa. Ide o prioritný trh, ktorý sa vyznačuje stabilitou a zároveň vysokým dopytom. Obrovskou výhodou

Slovenska je, že mnohí českí občania ho pokladajú za domácu destináciu, čo znamená, že ich opakovaná návšteva

Slovenska je, v prípade spokojnosti, zaručená. V zásade každý tretí návštevník Slovenska je českej národnosti. Aktívny

zahraničný cestovný ruch z Českej republiky mal v roku 2012 32 %-ný podiel z celkového počtu zahraničných

návštevníkov Slovenska. V priemere sa na Slovensku ročne ubytuje 450 000 českých návštevníkov, pričom na našom

území priemerne strávia viac ako 3 dni.

Svoj priateľský vzťah k Slovensku deklarujú Česi najmä z dôvodu spoločnej histórie a národnej blízkosti, pričom

Slovensko je vnímané ako destinácia s veľkým dovolenkovým potenciálom. Okrem národnej blízkosti a kultúrno-

historických paralel sú našimi výhodami dobrá dostupnosť, bezpečnosť, minimálna jazyková bariéra a ojedinelá

primárna ponuka cestovného ruchu – prírodné a kultúrne bohatstvo.

Vyššie uvedené atribúty potvrdzujú aj výsledky výskumu realizovaného Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela

v Banskej Bystrici, ktorého témou bolo získanie informácií o atraktívnosti regiónov Slovenska v cestovnom ruchu

z hľadiska dopytu obyvateľov Českej republiky. Z výskumu vyplýva, že Slovensko je pre českých občanov veľmi silno

atraktívne. Slovensko sa spája v mysliach Čechov s krásnou prírodou – predovšetkým horami, pocitom blízkosti –

rodina, priatelia, príjemní a úprimní ľudia, susedia, spojenci, a pocitom bezpečia. Slovensko považujú za najbližšiu

krajinu, z pohľadu kultúrneho, národného a historického. Do istej miery je atraktívnosť Slovenska ako dovolenkovej

http://sk.wikipedia.org/wiki/HDP

http://sk.wikipedia.org/wiki/Chme%C4%BE_oby%C4%8Dajn%C3%BD

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hrub%C3%BD_dom%C3%A1ci_produkt


destinácie ovplyvňovaná kurzom CZK voči EUR, ktorý determinuje najmä dĺžku pobytu na Slovensku. Pre udržanie si

atraktívnosti Slovenska na českom trhu je nutné prichádzať stále s novými inováciami produktov a následne ich

aktívnym prezentovaním na území Českej republiky. Veľkou výhodou Slovenska je, že pre Čechov zaujímavé

celoročne, a preto je dôležité zvoliť vhodnú marketingovú komunikáciu na udržanie si verných klientov a prilákanie

nových návštevníkov Slovenska.


Tabuľka 1: Vybrané informácie o Českej republike

Ukazovateľ Hodnota

Rozloha krajiny 78 867 km2

Počet obyvateľov 10 162 921 (odhad rok 2013)

(medziročný prírastok -0,15 %)


0 - 14 rokov: 13,4 %

15 - 64 rokov: 68,9 %

>= 65 rokov: 17,6 %

HDP na 1 obyvateľa 27.600,- USD (rok 2012)

Devízové príjmy z cestovného ruchu 17 948 mil. USD (rok 2012)

13 426,1 mil. EUR (rok 2012)

Mena česká koruna

Jazyk čeština

Zdroj: CIA


Trend cestovania českých občanov začal hneď po roku 1989, avšak Česi začali najaktívnejšie cestovať a objavovať

nové destinácie po vstupe do EÚ. Najväčší boom cestovania zaznamenali v roku 2008. Ich výjazdy poklesli nástupom

svetovej ekonomickej krízy začiatkom roku 2009, s krízou bol spojený následný pokles reálnych platov a nestabilita,

čo značne ovplyvnilo mieru cestovania do zahraničia.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Českej republiky v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Spolu domáci a výjazdový CR (v tis.)

9 942 8 933 9 433 9 906 10 453 11 475 11 727 9 942

% ročný nárast/pokles +3,7 -10,2 +5,6 +5,0 +5,5 +9,7 +2,2 +3,7

Spolu výjazdy do zahraničia (v tis.)

3 949 4 525 4 987 4 541 4 323 4 252 4 369 3 949

% ročný nárast/pokles -9,7 +14,6 +10,2 -9,0 -4,9 -1,6 +2,7 -9,7

Zdroj: Český štatistický úrad (2013)


Český národ je cestovateľsky veľmi aktívny. Väčšina českých občanov nežije pasívny život, radšej trávi voľný čas

v prírode, v exteriéri. Česi radi spoznávajú nové miesta, z toho dôvodu nie sú ochotní sa dovolenky vzdať, radšej ju

skrátia. V minulom roku (2012) polovica Čechov strávila letnú dovolenku v trvaní dvoch týždňov, v roku 2013 ich

počet poklesol na 38 %. Podľa štatistík mieri do zahraničia bez cestovnej kancelárie 54 % Čechov, zvyšok si radšej

zájazd nechá zorganizovať. Individuálny spôsob cestovania volia Česi najmä do destinácií s kratšou vzdialenosťou

a lepšou dostupnosťou. V poslednom čase preferujú kratšie dovolenky v podobe predĺžených víkendov, ktoré si

doprajú viackrát do roka. V prípade kúpy dovolenky prostredníctvom cestovnej kancelárie sa zvyšuje ich záujem o

kompletné služby, tzv. all inclusive, pretože majú viac pod kontrolou rozpočet svojich výdavkov na dovolenku.

Najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou Čechov je Chorvátsko, nasleduje Slovensko a Taliansko. Každý rok

vycestuje do zahraničia okolo 4,5 milióna Čechov, priemerná dĺžka ich pobytu je 8 dní, avšak dĺžka pobytu na

dovolenke sa skracuje.

Tabuľka 3: Výjazdový cestovný ruch Českej republiky podľa cieľovej destinácie v rokoch 2011 a 2012

Údaje v tisícoch Spolu Európa EÚ Chorvátsko Slovensko Taliansko

2011

Počet výjazdov 4 452 3 826 2 674 793 535 563

Počet prenocovaní 34 725 30 703 20 592 6 872 3 809 4 695

2012

Počet výjazdov 4 369 3 849 2 664 806 583 549

Počet prenocovaní 36 259 31 009 20 612 6 774 4 232 4 189


Podľa spoločnosti GFK, ktorá realizovala pred letom 2013 prieskum obľúbenosti jednotlivých dovolenkových

destinácií prostredníctvom metafor medziľudských vzťahov vyplýva, že k Slovensku cítia Česi blízke priateľstvo.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že v tomto roku plánovali dve tretiny Čechov minimálne 5-dennú letnú dovolenku a

necelých 60 % z nich sa do nej chystá investovať približne 10 000 CZK na osobu. Takmer polovica ľudí plánovala

stráviť tohtoročnú letnú dovolenku doma, v Čechách, viac ako desatina oslovených mala v pláne návštevu niektorej z

tradične obľúbených destinácií – 13 % v Chorvátsku a 12 % na Slovensku, s miernym odstupom nasleduje Taliansko (9

%), Grécko (6 %), Egypt, Španielsko (po 4 %), Bulharsko, Francúzsko, Rakúsko, Tunisko a Turecko (po 3 %). Na

dovolenku sa vo väčšej miere chystajú obyvatelia väčších miest, najmä Prahy, a na rozhodovanie o trávení voľného

času a dovoleniek má veľký vplyv i vzdelanie – čím sú ľudia vzdelanejší, tým skôr uvažujú o dovolenke.

Tabuľka 4: Výdavky návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov 2006-2012

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výdavky spolu (v miliónoch CZK)

56 236 63 957 70 068 62 059 54 496 49 522 N/A

% ročný nárast 104,9 113,7 109,6 88,6 87,8 90,8 N/A


Tabuľka 5 zobrazuje vývoj návštevnosti Slovenska českými návštevníkmi od roku 2001 po súčasnosť. V štruktúre

zahraničných návštevníkov Slovenska z roku 2012 majú návštevníci z Českej republiky najvyšší podiel (32 %),

priemerne tu strávili 2,9 dňa. Počet ubytovaných hostí v 1. štvrťroku 2013 narástol o 12,3 % a počet prenocovaní o

8,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Tento jav, rovnako ako aj všetky roky zobrazené v Tabuľke 5

s výnimkou rokov 2004 (rok vstupu Slovenskej republiky a Českej republiky do EÚ) a 2009 (prijatie eura na Slovensku,

vplyv svetovej hospodárskej krízy), potvrdzujú rastúci trend návštevnosti Slovenska českými turistami. Českí kúpeľní

hostia tvoria najpočetnejšiu klientelu zo zahraničia, v roku 2012 dosiahli 39,13 %-ný podiel na zahraničných

návštevníkoch slovenských kúpeľov a celkový podiel 9,79 %.


Tabuľka 5: Návštevnosť Slovenska českým obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 327 607 +18,1 1 069 202 +20,4

2002 447 962 +36,7 1 478 155 +38,3

2003 469 991 +4,5 1 674 918 +13,3

2004 419 273 -10,8 1 431 664 -14,5

2005 424 900 +1,3 1 374 778 -4,0

2006 455 381 +7,2 1 515 676 +10,3

2007 490 986 +7,8 1 610 881 +6,3

2008 537 180 +9,4 1 704 632 +5,8

2009 425 414 -20,8 1 300 870 -23,7

2010 433 321 +1,9 1 350 234 +3,8

2011 477 159 +10,1 1 422 506 +5,4

2012 491 136 +2,9 1 412 870 -0,7

1. štvrťrok 2013 94 722 - 243 202 -


Pri štatistických údajoch je nutné uviesť, že nemajú 100 %-nú vypovedaciu schopnosť, keďže množstvo českých

návštevníkov prichádza na Slovensko individuálne za účelom návštevy rodinných príslušníkov, priateľov, príbuzných

a známych, a tým ich pobyt nie je oficiálne evidovaný v rámci štatistických ukazovateľov.

Z dotazníkového výskumu realizovaného na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici sa zistilo, že

najnavštevovanejším regiónom pre českých návštevníkov je Žilinský kraj (24,3 %), ktorý je nasledovaný Bratislavským

(20,6 %) a Prešovským krajom (18 %), najmenej príťažlivými sú pre Čechov Trenčiansky a Košický kraj. Slovensko ako

cestovný cieľ v minulosti navštívilo až 90,7 % respondentov, pričom takmer dve tretiny z nich (64,4 %) ho navštívili

štyri- a viackrát. Pred inými cieľovými miestami ho uprednostnili kvôli jedinečnosti prírodného a kultúrneho dedičstva

(36,4 %), dopravnej dostupnosti (19,5 %), cenovej úrovni (8,5 %) a iným dôvodom (19,5 %), a to najmä rodinným

väzbám, priateľom, jazykovej blízkosti a pohostinnosti Slovákov. V roku 2011 sa počet českých turistov na Slovensku

oproti roku 2000 zvýšil až o 72 %, relatívne najviac pritom vzrástol na západnom Slovensku (Trnavský kraj: 125,3 %-ný

rast, Nitriansky kraj: 100,1 %-ný rast, Bratislavský kraj: 89,4 %, Trenčiansky kraj: 87,3 %), najmenej na východe krajiny

(v Prešovskom kraji len o 19,2 %, v Košickom o 45,4 %). V rokoch poznamenaných úbytkom českých návštevníkov

počet Čechov najvýraznejšie klesol v Prešovskom kraji (v roku 2004 o 23,2 %, v roku 2009 o 26,9 %). Až 83,9 %

respondentov plánuje Slovensko navštíviť v blízkej budúcnosti (v horizonte 2-3 rokov).

Ak berieme do úvahy veľkosť českej populácie ako znak tohto trhu s potenciálom na úspech, môžeme konštatovať, že

pre obyvateľov Čiech bolo a je Slovensko veľmi silno atraktívne. V priemere ho ročne navštívi 4,2 % populácie (tzn. že

každý Čech navštívi Slovensko za necelých 24 rokov), resp. 13,6 % populácie uskutočňuje na jeho území ročne jedno

prenocovanie (tzn. že za 7,4 roka na Slovensku uskutoční v prepočte jedno prenocovanie 100 % populácie Českej

republiky).


Hlavným dôvodom návštevy Slovenska u českých návštevníkov sú v 22 % pracovné cesty a návštevy známych,

nasledujú poznávacie cesty, rekreácie, aktívne pobyty na horách a liečebné pobyty. Aktívnu dovolenku trávia na

Slovensku v letnom období (turistika, cykloturistika, vodné športy) a aj v zime (lyžovanie a iné zimné športy).

Významné miesto zaujíma relax v termálnej vode, pobyt v slovenských kúpeľoch, návšteva kultúrno-historických

pamiatok a mestský cestovný ruch. Vzrastá záujem o návštevu kultúrnych a športových podujatí.

Česi si pri návštevách Slovenska volia ubytovanie nižšej až strednej kategórie – hotely s jednou až troma

hviezdičkami, penzióny, ubytovanie v súkromí a kempingy. Často sa ubytovávajú u rodiny a známych.

SWOT ANALÝZA SLOVENSKA AKO DESTINÁCIE CESTOVNÉHO RUCHU ZO STRANY

ČESKÝCH NÁVŠTEVNÍKOV

Pozitíva:

zaujímavý a lákavý potenciál cestovného ruchu – prekrásna príroda, bohatstvo termálnych prameňov,

historické stavby, kultúra

dobrá a rýchla dopravná dostupnosť

takmer žiadna jazyková bariéra (pre strednú a staršiu vekovú štruktúru)

spriaznenosť so Slovenskom, národná blízkosť, priateľskosť, srdečnosť, slovenská mentalita, vzájomné

historické paralely

rôznorodosť ubytovacích zariadení.

Negatíva:

neochota a neinformovanosť personálu, laickej i odbornej verejnosti

neprofesionálny prístup a nízka kvalita poskytovaných služieb (najmä v gastronomických službách)

nedostatok propagačných materiálov z jednotlivých slovenských regiónov

nedostatočná propagácia nových produktov cestovného ruchu Slovenska v Čechách

neúmerne vysoké ceny vstupného (lístky na lanovky a vleky, celodenné vstupy do akvaparkov)

a za parkovanie

nepružnosť slovenských subjektov cestovného ruchu (väčšina českých cestovných kancelárií pripravuje

sezónne katalógy v polročnom predstihu, ponuku produktov je potrebné vopred pripraviť a prehodnotiť so

slovenskými subjektmi)

nepostačujúca elektronická prezentácia ponuky slovenských subjektov cestovného ruchu na internete.

Príležitosti

rozvoj cestovného ruchu Slovenska vďaka rôznorodosti ponuky Slovenska

skvalitňovanie služieb cestovného ruchu na Slovensku

novovznikajúce atrakcie cestovného ruchu na Slovensku

boom termálnych kúpalísk, akvaparkov a zábavných parkov

neustále modernizovanie lanoviek a vlekov a rozširovanie možností na trávenie aktívnej dovolenky

nákup dovolenky na Slovensku prostredníctvom internetu

zvýšená marketingová činnosť a propagácia Slovenska v Čechách.

Ohrozenia:

zvyšujúci sa záujem českých občanov o strávenie dovolenky doma

vysoká konkurencia ponuky cestovného ruchu blízkych krajín Českej republiky – Rakúsko, Taliansko,

Maďarsko.



Trhová segmentácia českých návštevníkov:

Mladí, aktívni ľudia – vek okolo 30 rokov, nižšia príjmová skupina uznávajúca nekonzervatívne hodnoty. Zaujímajú

sa o moderné trendy veci v oblasti módy, pričom design hrá v ich životoch veľkú úlohu. Vyznávajú zdravý a športový

životný štýl, zdravú výživu a ekológiu. Žijú online, nakupujú online. Značku vnímajú ako identifikátor s určitou

cieľovou skupinou, nehľadajú luxus, ale ani lacné veci. Užívajú si život, voľný čas je s pracovným v rovnováhe. Radi

cestujú a spoznávajú nové miesta.

Mladé rodiny s deťmi – veková skupina 25-45 rokov, nižšia a stredná príjmová skupina. Uznávajú vyvážený život

medzi prácou a rodinou, vyznačujú sa konzervatívnym prístupom. Majú radi príležitostné posedenia s priateľmi a

spoločenský život. Zaujímajú sa o šport, aktívne aj pasívne. Vyznávajú voľnočasové aktivity s rodinou, chodia na

výlety, navštevujú ZOO, akvaparky, dovolenkujú. Žijú online, nakupujú online. Cena je pre nich dôležitý faktor, často

sú však ochotní si priplatiť za kvalitu. Dovolenkujú aspoň raz ročne, radi cestujú aj do zahraničia.

Starší konzervatívni ľudia – vek okolo 50 rokov, nižšia a stredná príjmová skupina. Ich charakteristickým znakom je

orientácia na tradície a rodinu, nedôverujú novinkám, uprednostňujú overené a odporúčané veci. Nie sú ambiciózni,

kariéra už nie je ich hlavnou prioritou. Vyhľadávajú lacnejšie, jednoduchšie veci, hlavným rozhodujúcim faktorom je

cena. Nehľadajú dobrodružstvo, ale pohodlie a pokoj. Vyhýbajú sa konfliktným situáciám.

Aktívne rodiny s deťmi – rodičia vo veku okolo 40 rokov, stredná a vyššia príjmová skupina. Pre rodičov sú deti a ich

spokojnosť na prvom mieste. V práci sú pre nich dôležité dobré vzťahy. Majú radi dostupné a funkčné kvalitné veci,

sú ochotní zaplatiť za kvalitu. Sú ovplyvniteľní reklamou v televízii, rozhlase a na internete. Ich záujmy sa zameriavajú

na aktivity okolo rodiny – spoločné výlety (často víkendové), dovolenky. Zvyčajne dovolenkujú aj dvakrát ročne, v lete

a v zime v čase prázdnin.

Veľmi aktívni, afluentní ľudia – patria sem ľudia vo veku 40 rokov a viac, ide o vyššiu príjmovú skupinu. Ich prioritou

je práca, nemajú veľa času pre rodinu a koníčky. Vyhľadávajú drahšie a luxusnejšie značky. Kvalita je na prvom

mieste, neváhajú za ňu extra zaplatiť. Žijú bohatý sociálny a kultúrny život – stravujú sa v reštauráciách, radi

navštevujú divadlo, kino, koncerty. Chcú mať veci pod kontrolou, nič nenechávajú na náhodu a sú nároční. Internet

využívajú pre vyhľadávanie informácii, nie na nákup, sú cenovo menej senzitívni. Často cestujú do zahraničia, či už

súkromne alebo pracovne.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Český návštevník je aktívny, náročný, zvedavý a uvážlivý. Dôležitým faktorom jeho rozhodovania pri výbere destinácie

je pomer medzi cenou, kvalitou poskytnutých služieb a zážitkom, ktorý počas dovolenky prežije. Pred vycestovaním

na dovolenku sa snaží o destinácii získať mnohé dostupné informácie. Podnetom na jeho vycestovanie sú vlastné

pozitívne skúsenosti, odporúčania od známych, podklady z internetu, médií, výstav a prezentácií.

Podľa prieskumu Asociácie pre elektronickú komerciu (APEK) využíva internet na vyhľadávanie informácií o

dovolenke až 89 % Čechov. Veľkú úlohu v rozhodovaní hrajú aj odporúčania od priateľov a známych, až potom siahajú

Česi po katalógu cestovných kancelárií. Internet je pre českých občanov neoddeliteľnou súčasťou moderného

životného štýlu a to sa odzrkadľuje aj vo výsledkoch zistenia zhotoveného pre APEK. Hlavnou výhodou internetu je

úspora času a peňazí. Viac ako polovica respondentov uviedla, že si prostredníctvom internetu zaisťuje v rámci

plánovania dovolenky vhodné ubytovanie. V cestovnom ruchu v Českej republike je veľmi badateľný trend presunu

podnikania na internet. V minulom roku investovalo niekoľko renomovaných českých cestovných agentúr práve do

skvalitnenia internetových služieb. V prípade, že sa spotrebitelia rozhodnú kúpiť si zájazd cez internet, vyberajú si

najčastejšie u online cestovných agentúr invia.cz (61 %) a dovolena.cz (50 %), prípadne využívajú služby cestovného

portálu českého vyhľadávača sdovolena.cz (26 %).


Skoro polovica českých turistov vyráža každý rok na dovolenku bez využitia služieb cestovnej kancelárie. Veľkou

výhodou individuálnej dovolenky sú finančné úspory a sloboda cestovania. Skupinové cesty sú uprednostňované v

prípade seniorov.

Vzhľadom k tomu, že českí obyvatelia považujú Slovensko ešte stále vo veľkej miere za domácu destináciu, je nutné

sledovať a monitorovať ich správanie v rámci českého domáceho cestovného ruchu. Agentúra CzechTourism

realizovala v lete 2011 kvalitatívny a kvantitatívny výskum domáceho cestovného ruchu, výsledky ktorého je možné

aplikovať aj pre účely aktívneho zahraničného cestovného ruchu Slovenska z Českej republiky. Cieľom výskumu bolo

zistenie hlavných motivačných faktorov pre trávenie dovolenky, pomenovanie profilu a cestovateľských zvyklostí

českých návštevníkov a spôsobu trávenia voľného času. V nasledujúcich riadkoch sú zhrnuté výsledky realizovaného

kvalitatívneho prieskumu domáceho cestovného ruchu.

Kľúčové položky ovplyvňujúce ich spokojnosť sú najmä miestne orientačné značenie (aj turistické), priateľskosť

miestnych ľudí, dostupnosť a kvalita stravovacích kapacít. Najmenej sú spokojní s dopravnou infraštruktúrou.

K vyhľadávaniu informácií o mieste pobytu využívajú českí turisti stále viac internet. Veľký význam majú pre nich

internetové vyhľadávače a špecializované komunitné turistické informačné portály. Približne 15 % respondentov

využíva Facebook alebo iné sociálne siete. Tieto výsledky potvrdzujú dlhodobé trendy, ktoré sú v poslednom období

platné v zahraničí. Rozvoj moderných komunikačných technológií a sociálnych sietí umožňuje Čechom výmenu

osobných skúseností, ktoré sú kľúčovým faktorom v ich rozhodovaní. Okrem internetu zohrávajú obrovský význam

osobne prežité skúsenosti blízkych a známych. Cestovné kancelárie majú v rámci domáceho cestovného ruchu len

minoritný význam.

Ako vyplýva z výsledkov prieskumu, až 29 % respondentov uviedlo ako dôvod svojej cesty túžbu po poznaní, sú

zvedaví. 22 % opýtaných uvádza ako dôvod návštevy relaxáciu, 17 % turistiku a šport. Medzi najobľúbenejšie

dovolenkové aktivity patrí pešia a poznávacia turistika, cykloturistika, jedna pätina cestuje do vybraných destinácií za

kúpaním a vodnými športmi.

Pre českého turistu je v rámci domáceho cestovného ruchu najobvyklejším dopravným prostriedkom automobil (75

%), nasleduje vlak (12 %) a autobus. Väčšina respondentov cestuje s partnerom/partnerkou alebo známym (75 %),

alebo s deťmi (20 %).

27 % opýtaných uviedlo, že strávilo v domácej destinácii 3-7 nocí, 17 % len 1-2 noci. Dlhšie pobyty sa týkali iba 6 %

respondentov.

23 % respondentov si zvolilo ubytovanie v penzióne, 12 % u známych, na chate/chalupe, len malé percento uviedlo

kemping/tábor. V kúpeľných mestách prevláda ubytovanie v hotelových zariadeniach 3- a viac hviezdičkovej

kategórii.

Stravovanie v reštauračných zariadeniach je pomerne bežnou záležitosťou a väčšina (viac ako 80 % opýtaných)

využíva reštauračné zariadenia, pričom viac než tretina takmer vždy, približne pätina skoro nikdy. Je zaujímavé, že pre

väčšinu účastníkov domáceho cestovného ruchu nie je dôležitá certifikácia profesijnými organizáciami pri výbere

ubytovania alebo stravovania.

Viac ako 88 % opýtaných Čechov doma minie v priemere 1 000 CZK na deň dovolenky.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Najčastejším dopravným prostriedkom, ktorí českí návštevníci využívajú pri ceste na Slovensko je auto, nasleduje

autobus, vlak a lietadlo.


Podľa prieskumu postoja Európanov k cestovnému ruchu v roku 2011 cestovalo na dovolenku vlastným autom,

prípadne motorkou, 79 % Čechov. Z toho vyplýva že Slovensko by malo venovať značnú pozornosť oprave ciest

spájajúcich Slovensko a Česko, výstavbe nových diaľničných úsekov, ako aj čistote hygienických zariadení

lokalizovaných v blízkosti cestných komunikácií. V súvislosti s dopravnou infraštruktúrou je potrebné venovať

pozornosť aj rekonštrukcii autobusových a železničných staníc, ktoré sú bránou do stredísk a regiónov.

Slovensko je z Českej republiky relatívne dobre dostupné v rámci pravidelných autobusových, vlakových a leteckých

spojení. Autobusové linky prevádzkujú Slovenská automobilová doprava (SAD), Česká štátna automobilová doprava

(ČSAD), spoločnosti Eurolines a Student Agency. Vlakové linky zabezpečujú České Dráhy (ČD), Železnice Slovenskej

republiky (ŽSR) a spoločnosť RegioJet. Letecká doprava je možná cez letecké linky Českých aerolínií (ČSA).


Ministerstvo pre miestny rozvoj www.mmr.cz

CzechTourism - Česká centrála cestovného ruchu www.czechtourism.cz

Asociácia cestovných kancelárií Českej republiky www.ackcr.cz

Asociácia cestovných kancelárií a agentúr www.accka.cz

Asociácia turistických informačných centier www.atic.cz

Databáza úradov a inštitúcii www.statnisprava.cz

Asociácia hotelov a reštaurácii Českej republiky www.ahrcr.cz

Klub českých turistov www.klubturistu.cz

Asociácia kuchárov a cukrárov www.akc.cz

Webstránka odborného časopisu o cestovnom ruchu COT business www.cot.cz

Webstránka odborných novín Travel Trade Gazette www.ttg.cz

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE ČESKÝ TRH

Medzi Čechmi vyhľadávané produktové skupiny a produkty cestovného ruchu na Slovensku patria:

letný cestovný ruch – turistika na horách a relax v slovenskej prírode (pešia a vysokohorská turistika,

cykloturistika, vodná turistika na riekach, jazerách, adrenalínové aktivity, jaskyne, akvaparky a termálne

kúpaliská)

kúpeľný a zdravotný cestovný ruch (akvaparky a termálne kúpaliská, kúpele, wellness)

zimný cestovný ruch – zimné športy a zábava v zime (lyžiarske strediská, bežecké trasy, zimná turistika, zimné

adrenalínové aktivity, akvaparky a termálne kúpaliská)

kultúrny a mestský cestovný ruch (hrady a zámky, pamiatky UNESCO, drevené kostolíky, skanzeny a pamiatkové

rezervácie ľudovej architektúry; v rámci mestského cestovného ruchu najmä hlavné mesto, krajské mestá,

kráľovské mestá; kultúrno-spoločenské podujatia; slovenský folklór)

vidiecky cestovný ruch a agroturistika (pobyty na rančoch a vidieku, stravovanie v tradičných slovenských

kolibách).

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Czech Republic, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013. Dostupné na:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html.

2. UNWTO – World Tourism Organisation. www.unwto.com.

3. Flash Eurobarometer 334 - TNS Political & Social. Attitudes of Europeans Towards Tourism [on line]. 2012.

Dostupné na: http://ec.europa.eu.

http://www.czechtourism.cz/

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html

http://www.unwto.com/

http://ec.europa.eu/


4. Atraktívnosť regiónov Slovenska v cestovnom ruchu z hľadiska dopytu obyvateľov Českej republiky (výskumná

práca), Kristína Pompurová, Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici.

5. Interné materiály SACR a monitoring tlače ČTK.

6. Analýza domáceho cestovného ruchu 2011/2012, CzechTourism.

7. Materiály Asociácie českých cestovných kancelárií a agentúr a Asociácie cestovných kancelárií Českej republiky.

8. Český štatistický úrad (ČSÚ): www.czso.cz .

9. Česko, Wikipédia [on line]. 2013. Dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesko.

http://www.czso.cz/

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesko


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - ČÍNA

ÚVOD

Počas posledných desaťročí, po začatí reforiem a liberalizácii ekonomického prostredia, zaznamenal cestovný ruch

v Číne rapídny nárast. Po vstupe Číny na medzinárodný trh cestovného ruchu v roku 1990 sa táto krajina stala

svetovo najrýchlejšie rastúcim trhom s príjazdovým aj výjazdovým cestovným ruchom. Rast tohto trhu v posledných

rokoch síce nebol stály, ale prudký nárast zaznamenaný v roku 2010 potvrdil revolúciu čínskeho turizmu v plnom

prúde. Napriek nedávnemu celosvetovému poklesu účasti na cestovnom ruchu si Čína naďalej udržuje pozíciu

najrýchlejšie rastúceho medzinárodného trhu cestovného ruchu a tretej najnavštevovanejšej krajiny na svete. Čínska

ekonomika pomerne dobre obstála v hospodárskej kríze – neprejavovali sa v nej žiadne náznaky hospodárskeho

poklesu a zaznamenala dokonca nárast (v rokoch 2009 a 2011 o 9,2 % a v roku 2010 o 10,5 %). V roku 2012 sa však

ekonomický rast čínskej ekonomiky začal spomaľovať. Úroveň HDP v treťom kvartáli roku 2012 dosiahla 7,3 %. Čínu

zaťažujú výdavky na železnice zvýšené o 7,6 % v porovnaní s minulým rokom (celkovo 78 miliárd USD). Centrálna

banka sa snaží posilniť finančný systém krajiny vydávaním nových peňazí, vláda zároveň hľadá možné spôsoby

stimulácie rastu ekonomiky, napríklad investíciami do infraštruktúry, znížením daňového zaťaženia exportérov,

podporou spotrebiteľského dopytu prostredníctvom dotácií na nákup energicky úspornej elektroniky a spotrebičov

vyrábaných domácimi firmami.

Cestovný ruch zohráva v čínskej ekonomike významnú úlohu. K HDP krajiny prispieva celkovo 9 %-mi a je dôležitým

zdrojov príjmov pre hospodárstvo. Priamo v oblasti cestovného ruchu a v nadväzných odvetviach je zamestnaných

celkovo 62 miliónov ľudí. Ide o takmer rovnaký počet ľudí, aké zamestnáva banícky priemysel. Podľa nového

prieskumu WTTC (World Travel & Tourism Council) cestovný ruch predstavuje v čínskej ekonomike podstatne väčšie

odvetvie ako automobilový priemysel (príspevok k HDP 8 %), vzdelávanie (7 %) či telekomunikačný sektor (5 %).

Výdavky v cestovnom ruchu v hodnote 1 milión USD vyvolajú na HDP dodatočných 1,4 milióna USD, to je viac ako iné

odvetvia s výnimkou vzdelávania. Podiel cestovného ruchu na HDP rastie rýchlejšie než u ostatných sektorov

hospodárstva a v priebehu nasledujúcej dekády by mal narásť o viac než 9 %. Cestovný ruch by sa preto reálne mohol

stať stimulátorom ekonomického rastu Číny. (http://www.traveldailynews.asia/news/article/50406/tourism-in-china-

contributes-more, 14.09.2012)

V roku 2012 čínski turisti uskutočnili 80 miliónov výjazdov do zahraničia (13,8 %-ný nárast oproti predchádzajúcemu

roku), na ktoré minuli približne 90 miliárd USD. Čína je najdôležitejším ázijským zdrojovým trhom pre Európu,

rovnakou prioritou je pre Hong Kong, Macau a Taiwan. V rebríčku krajín sveta sa na základe výšky výdavkov na

cestovanie do zahraničia Číňania umiestnili na prvej priečke a stali sa tak „majstrami sveta v cestovaní roku 2012”. Za

nimi nasledovali turisti z USA a tretie miesto získali nemeckí turisti, ktorým tento titul patril v predchádzajúcich

rokoch (tlačová správa Commerzbank, 15.01.2013).

Naďalej však až 70 % účastí na cestovnom ruchu predstavuje domáci cestovný ruch, ktorý je najviac rozvinutý

v oblastiach Hong Kongu a Macau. V Číne sa objavila prvá generácia ľudí, pre ktorých je odmalička bežné cestovať do

zahraničia. Predpokladá sa, že do roku 2015 sa Čína stane celosvetovým zdrojovým trhom medzinárodného

cestovného ruchu číslo 1 so 100-130 miliónmi návštevníkmi cestujúcimi do zahraničných krajín a objemom výdavkov

110 miliárd EUR. Predbežné odhady potvrdzujú, že sa tento predpoklad zrejme naozaj naplní.

Počet Číňanov cestujúcich prvýkrát do Európy ako cieľového miesta v posledných 5-10 rokoch rapídne stúpa

(v rokoch 2004-2008 12 %-ný nárast). V roku 2012 bol zaznamenaný medziročný nárast príjazdov z Číny do Európy

o 20 %. Mnohí Číňania už skúsenosť s návštevou Európy majú, stali sa z nich opakovaní návštevníci. Rastu

výjazdového cestovného ruchu smerom do Európy priaznivo napomáha podpora čínskej vlády, rast strednej

spoločenskej vrstvy a jej príjmov, zvyšujúca sa spokojnosť čínskych turistov s ich pobytom v zahraničí a priaznivé

výmenné kurzy. Vyhľadávanými turistickými destináciami sú Rusko, Francúzsko a Nemecko. Od roku 2010 Čína

predstavuje pre Veľkú Britániu tretí najväčší zdrojový trh so súčasnou návštevnosťou 150 000 turistov ročne. Po

http://www.traveldailynews.asia/news/article/50406/tourism-in-china-contributes-more



úspešnej prezentácii krajiny počas Olympijských a Paraolympijských hier 2012 v Londýne plánuje Veľká Británia

investovať 25 miliónov GBP do novej marketingovej kampane s názvom GREAT, z toho 8 miliónov GBP Visit Britain

použije prioritne na čínsky trh. Cieľom Veľkej Británie je do roku 2015 prilákať až 500 000 návštevníkov z Číny.

Nárast ciest do vzdialených cieľových miest bol v roku 2011 priaznivo ovplyvnený práve čínskymi turistami. Do roku

2015 sa očakáva, že čínski spotrebitelia budú nakupovať zájazdy s komplexnými balíkmi služieb a tovary v európskych

luxusných obchodoch viac než akákoľvek iná skupina.

Rapídny nárast čínskej ekonomiky spôsobil svetovo najväčší počet nových miliardárov, výsledkom čoho je vznik

svetovo najširšej strednej vrstvy obyvateľstva v krajine. Po prvýkrát v histórii existuje v Číne viac ako 400 miliónov

ľudí s priemerným ročným príjmom 15 000 EUR, ktorí si šetria svoje peniaze na cestu do sveta na druhej strane

Veľkého čínskeho múru. V roku 2009 bolo v Číne 825 000 milionárov, priemerný vek čínskeho milionára je 39 rokov. V

krátkej dobe sa Európa a zvlášť Taliansko stanú cieľovou destináciou pre skutočnú armádu miliardárov

pochádzajúcich z Číny a juhovýchodnej Ázie. V roku 2011 sa očakávalo 12 miliónov turistov z tejto oblasti.


Tabuľka 1: Vybrané informácie o Číne

Ukazovateľ Hodnota


(štvrtá najväčšia krajina na svete)

Počet obyvateľov

1 349 585 838 (odhad júl 2013)

(krajina s najvyšším počtom obyvateľov na svete; medziročný prírastok +0,46 %)


0 - 14 rokov: 17,2 %

15 - 64 rokov: 73,4 %

>= 65 rokov: 9,4%


Príjmy z cestovného ruchu 185 miliárd USD (rok 2009)

Devízové príjmy z cestovného ruchu 45,8 miliárd USD

Mena juan

Jazyk spisovná čínština a pekinská čínština

Zdroj: CIA


Nasledujúca tabuľka dokazuje, že najväčší záujem čínskych obyvateľov pútajú domáce cieľové miesta – mestá Hong

Kong a Macau, potom nasledujú ostatné ázijské krajiny. Počet čínskych turistov v európskych destináciách je vyšší ako

na iných kontinentoch a postupne sa medziročne zvyšuje. Európe ako cieľovému miestu konkurujú ostatné regióny,

predovšetkým USA a Austrália.


Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Číny podľa cieľového miesta v období rokov 2006-2013

Destinácia 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

(v tis.)

Hong-Kong 14 611 16 137 17 557 18 666 23 099 28 320 - -

Macau 10 052 12 765 15 552 15 128 16 121 - - -

Ostatná Ázia 6 391 7 438 8 721 9 498 12 410 - - -

Európa 1 899 2 040 2 071 2 036 2 335 - - -

Amerika 932 1 022 1 087 1 162 1 492 - - -

Oceánia 447 498 510 662 1 102 - - -

Afrika 194 264 322 382 729 - - -

Iné 0 790 55 122 102 - - -

Výjazdy spolu 34 527 40 954 45 844 47 656 57 390 70 300 80 000 95 000p

% ročný nárast 11,3 18,6 11,9 3,95 20,43 22,5 13,8 11,8 p

Zdroj: ETC

Vysvetlivky: p - predbežný odhad

Odhadovaný nárast čínskych návštevníkov v Európe do roku 2015 je o viac ako 4 milióny a do roku 2020 o 8 miliónov

(celosvetovo 100 miliónov). Výsledky domáceho prieskumu ukázali, že až sedem z desiatich opýtaných Číňanov

plánuje dovolenkovať v ostatných ázijských krajinách. Približne 30-42 % opýtaných rozmýšľa o splnení sna stráviť

dovolenku na starom kontinente. Keď Číňania konečne vkročia svojou nohou na pôdu Európy, často bývajú sklamaní,

ako málo sú Európania ochotní urobiť pre to, aby sa u nich cítili skutočne vítaní.

V období rokov 2007-2012 celkové výdavky na cestovanie do zahraničia rástli o viac ako 20 % ročne. Čínskymi TOP

destináciami sú: Hong Kong, Macau, Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, Vietnam, Thajsko a Singapur. Údaje v Tabuľke 3

sú čiastočne skreslené výdavkami návštevníkov Hong Kongu a Macau. Výdavky čínskeho obyvateľa na jednu cestu do

Európy sa pohybujú v rozsahu 1 500 EUR až 3 000 EUR. Priemerné výdavky čínskeho turistu počas tohtoročných

olympijských hier boli vyčíslené na 1 204 GBP.


2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Výdavky spolu (v miliardách USD)

24,3 29,8 36,2 43,7 54,9 69,0 90,0 110,0 p

% ročný nárast 11,8 22,5 21,4 20,9 25,6 25,7 30,4 22,2p

Výdavky na jednu cestu (v USD)

704 728 790 917 - - - -

Zdroj: ETC

Vysvetlivky: p - predbežný odhad, * - predpoklad

V štruktúre výdavkov čínskeho turistu 30 % výdavkov predstavujú výdavky na nákupy, 17 % náklady na letenku

(približne 500 až 1 000 EUR na jeden let), 18 % na ubytovanie, 9 % na zábavu a 3 % na služby cestovných kancelárií a

cestovných agentúr. Znakom čínskeho trhu sú extrémne nízke ceny vyjednané čínskymi cestovnými kanceláriami.


Denné výdavky čínskeho turistu sa pohybujú okolo 500 EUR vrátane ubytovania, stravovania a regionálnej prepravy.

V roku 2011 dosiahli výdavky Číňanov v zámorí uhradené kreditnou kartou China Union Pay sumu 47,5 miliardy USD,

čo je až 66,7 %-ný nárast v porovnaní s rokom 2010 (http://www.tourism-review.com/chinese-travelers-to-become-

the-biggest-spenders-news3379, 10.09.2012).

Tabuľka 4: Motívy cestovania Číňanov do Európy (2012)

Motív cestovania %

Obchod 20

Dovolenka 77

Návšteva príbuzných a iné 3

Zdroj: DZT


Tabuľka 5: Návštevnosť európskych krajín čínskym obyvateľstvom


500 000 - 1 000 000 Rusko (vrátane ruskej časti v Ázii, ktorú navštevuje veľká časť návštevníkov), Francúzsko

250 000 - 500 000 Nemecko, Taliansko

100 000 - 250 000 Veľká Británia, Švajčiarsko, Španielsko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko

50 000 - 100 000 Česká republika, Dánsko, Fínsko, Grécko, Švédsko, Turecko

25 000 - 50 000 Maďarsko, Portugalsko

10 000 - 25 000 Nórsko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina

5 000 - 10 000 Bulharsko, Chorvátsko, Island, Írsko, Litva, Luxembursko, Slovensko, Slovinsko

< 5 000 Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Estónsko, Cyprus, Gruzínsko, Írsko, Litva, Lichtenštajnsko, Lotyšsko, Macedónia, Malta, Moldavsko, Monako, Čierna hora, San Marino, Srbsko

Zdroj: ETC

Rýchly vývoj výjazdového cestovného ruchu z Číny potvrdzuje aj rapídny nárast návštevnosti Slovenska za posledných

10 rokov. Počet čínskych návštevníkov na našom území sa za toto obdobie znásobil až 21-krát. Návštevnosť Slovenska

čínskymi turistami v roku 2011 dokonca prekonala počet turistov pochádzajúcich z viacerých európskych krajín. Počet

čínskych turistov na Slovensku v roku 2012 a v 1. štvrťroku 2013 potvrdzuje tento rastúci trend.

Tabuľka 6: Návštevnosť Slovenska čínskym obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 550 +2,4 2 211 +21,7

2002 780 +41,8 1 559 -29,5

http://www.tourism-review.com/chinese-travelers-to-become-the-biggest-spenders-news3379




hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2003 684 -12,3 1 346 -13,7

2004 801 +17,1 1 680 +24,8

2005 1 447 +80,6 3 770 +124,4

2006 2 177 +50,5 4 398 +16,7

2007 4 286 +96,9 7 643 +73,8

2008 7 675 +79,1 12 120 +58,6

2009 6 540 -14,8 10 441 -13,9

2010 8 337 +27,5 16 839 +61,3

2011 11 857 +42,2 19 519 +15,9

2012 16 317 +37,6 23 643 +21,1

1. štvrťrok 2013 1 980 - 4 138 -


Graf 1: Vývoj návštevnosti UZ CR na Slovensku hosťami z Číny v sledovanom období



Graf 2: Vývoj návštevnosti UZ CR na Slovensku hosťami z Číny v členení podľa kalendárnych mesiacov v období rokov

2007 - 2012


Graf 3: TOP 5 destinácií (okresov) na Slovensku z pohľadu ubytovaných hostí z Číny v roku 2012


Tí, ktorí cestujú do Európy po prvýkrát, majú tendenciu vyberať si pobyty zahŕňajúce návštevu viacerých krajín.

Napríklad počas zájazdov do severských krajín, ktoré bývajú väčšinou viac ako osemdňové, turisti stihnú navštíviť 4

destinácie, počas zájazdov do krajín schengenského priestoru navštívia 6-8 destinácií. Prevláda trend postupného

znižovania počtu navštívených destinácií počas jedného pobytu.

Pri opakovaných návštevách Európy si Číňania vyberajú jednu alebo dve cieľové krajiny, veľmi obľúbené je Taliansko.

Priemerná dĺžka pobytu v jednotlivých destináciách je pomerne krátka – 2,1 nocí v Nemecku, 2 noci vo Francúzsku,

1,8 nocí v Českej republike, 1,6 nocí v Taliansku, Belgicku a Holandsku, 1,5 nocí vo Švajčiarsku a Rakúsku. Podstatne

dlhšie ostávajú v Anglicku – v roku 2009 bola priemerná dĺžka pobytu 13 nocí, avšak len 26 % návštevníkov

pokračovalo na výlet do ďalšej krajiny Európy. Pre porovnanie, priemerná dĺžka pobytu Číňana v Austrálii je 55 nocí,

je však potrebné zohľadňovať početné jazykové, študijné a pracovné pobyty.

Pred desiatimi rokmi bolo Taliansko obľúbenou destináciou pre prvú vlnu pionierskych cestovateľov z Číny do Európy.

V súčasnosti holandská národná turistická organizácia investuje oveľa viac finančných prostriedkov do marketingu na

čínskom trhu ako Taliani, ktorí doposiaľ nijako neuľahčili pobyt čínskym turistom v ich krajine. V Taliansku je veľmi


ťažké nájsť kompetentných a vzdelaných sprievodcov cestovného ruchu hovoriacich po čínsky, nenájdu sa tam žiadne

nápisy a menu v reštauráciách v tomto cudzom jazyku.

Francúzsko a Nemecko sa snažia čo najrýchlejšie prispôsobiť trendu prichádzajúcich čínskych turistov. Na leteckých

linkách spájajúcich tieto krajiny s Čínou pracuje čínsky hovoriaci personál, čo je veľký ústretový krok vítaný čínskymi

cestujúcimi. V niektorých francúzskych nákupných strediskách zamestnávajú čínsky hovoriacich predavačov. Aj

hotelieri v Londýne sa snažia svoje služby prispôsobiť požiadavkám čoraz väčšieho počtu čínskych návštevníkov,

napríklad v izbách používajú dekoračné posteľné prikrývky a na raňajky servírujú čínsku ryžovú kašu.

Najčastejšie využívané ubytovanie v Európe počas individuálnych ciest a zájazdov predávaných cestovnými

kanceláriami a cestovnými agentúrami je v troj- a štvorhviezdičkových hoteloch. Ich očakávania sú vysoké, pretože sú

zvyknutí na vysoký štandard služieb hotelov v Číne. Vysoko si cenia srdečné privítanie, zdvorilý prístup personálu,

ochotu pomôcť, darčeky a služby nad rámec platených služieb (napríklad bezplatná kyvadlová doprava, odvoz

batožiny na letisko zdarma). Spokojnosť čínskych návštevníkov s ubytovacími službami v Európe je veľmi nízka

a turisti často zažívajú pocit sklamania. Európske hotely sú oproti hotelom v Číne vnímané ako staré a slabo

udržiavané, s malými izbami a neuspokojivými štandardmi služieb. Vo všeobecnosti Číňania radšej šetria na

hotelových službách a zriedkavo sa stravujú v reštauráciách. Považujú ich za nevľúdne alebo ignorujúce požiadavky

orientálnych cestovateľov. Bežnou súčasťou vybavenia hotelovej izby v Číne je kanvica, zelený čaj, šijacie potreby,

papuče, hrebeň, zubná pasta a zubná kefka. Zo strany obchodných cestujúcich sú preferované ubytovacie zariadenia

vyššej triedy (štvor- a päťhviezdičkové hotely). I keď Číňania prejavujú záujem o spoznávanie miestnych kuchýň,

počas pobytu požadujú aj čínske jedlo. Neraz sú nepríjemne šokovaní, čo je považované za čínske jedlo v Európe. V

hoteloch a reštauráciách vyžadujú namiesto príborov paličky. Používajú sa drevené, k dispozícii by mali byť aspoň

jednorazové paličky. Uprednostňujú také druhy jedál, ktoré môžu bez problémov jesť paličkami (menšie kusy mäsa,

zelenina)

Mnohí čínski turisti si želajú osobného šoféra a služobníctvo. Pri poskytovaní služieb je dôležité nezabúdať na

špecifické kultúrne rozdiely. Zamestnanci v európskych hoteloch sa pri poskytovaní služieb správajú ku hosťom

seberovne, v Číne je zvykom zachovať istú mieru podradenosti k hosťovi. Vysoko atraktívne sú pre Číňanov zájazdy

špeciálne navrhnuté pre bohatých golfistov a shopoholikov nakupujúcich značkové módne oblečenie a šperky. Sú

milovníkmi luxusných hotelov v národných parkoch a obhliadok historických viliek určených na predaj. Pre tento trh

sú veľmi atraktívne tzv. "skryté poklady", ktorými sú nazývané pomerne málo známe destinácie. O ich návšteve sa

chcú veľkí boháči zmieniť svojim priateľom a známym po návrate domov.

Na čínskom trhu sú stále najžiadanejšie zájazdové produkty, ktoré sú založené na návšteve viacerých krajín počas

niekoľkých týždňov. Skúsenejší cestovatelia však o tento produkt postupne strácajú záujem. Títo cestovatelia majú

svoj cieľ jasný, a to zamerať sa na kvalitu služieb a značky. Dôvodom pre opakovanú návštevu toho istého cieľového

miesta v Európe môže byť napríklad vysoká spokojnosť Číňana s hotelovými službami. Číňania sú ako spotrebitelia

veľmi vnímaví a rozoznávajú jednotlivé značky na trhu cestovného ruchu. Preto je dôležité a pre jednotlivé subjekty

cestovného ruchu hodnotné budovať povedomie o ich značke medzi Číňanmi.

Čoraz viac Číňanov vidí v cestovaní do zahraničia šancu ako si rozšíriť horizont svojich poznatkov a získať skúsenosť so

zahraničnými kultúrami, vyhľadávajú jednoduchosť a autenticitu, čo je v súlade s ich typickou povahou. Generácia

nových čínskych turistov si volí destinácie niečím výnimočné. Uprednostňujú netradičné, niečím špeciálne aktivity

a zostávajú na mieste dlhšie než len krátky moment. Cestovanie je pre nich spôsob, ako si oddýchnuť na čistom

vzduchu, uniknúť od každodenného stresu, typickej čínskej skazenosti a rýchleho životného tempa, vyskúšať

originálne produkty. Vyhľadávajú autentické ubytovanie, očarení sú napríklad vidieckymi domčekmi niekde

na dedine, túžia po romantike, fyzickej aktivite, zábave, akčnosti, nočnom živote. Klasické kultúrno-historické

itineráre strácajú pri tejto cieľovej skupine na popularite, noví čínski turisti sa radšej vydávajú po stopách svojich

osobných idolov z filmov, hudby, športu alebo kultúry. Je pre nich dôležité dostať sa do kontaktu s miestnym

obyvateľstvom a cítiť sa v krajine vítaní. Jedným zo spôsobov, ako u nich tento pocit dosiahnuť, sú uvítacie tabule

s obrázkami a nápismi v čínskych znakoch. V budúcnosti sa prejaví nárast vycestovaní mimo Áziu kvôli prestíži,

vzdelaniu a investíciám, nie z dôvodu dovolenky. Ich poznávacím znakom je dostatok peňazí a nedostatok času.


Individuálne cestovanie sa rozmohlo až do takej miery, že teraz tvorí polovicu všetkých zahraničných ciest. Zájazdy po

viacerých krajinách s preplnenými itinerármi sú postupne nahrádzané dovolenkami pri mori so zameraním na

komfort a relax, a tiež tematickými a poznávacími zájazdmi rozširujúcimi poznatky turistov v rôznych smeroch.

V budúcnosti sa zvýši individuálne cestovanie v malých skupinách (rodina, priatelia, páry).


Pomer čínskych mužov a žien ako účastníkov cestovného ruchu je pomerne vyrovnaný, 56 % tvoria muži a 44 % ženy.

Podľa prieskumu IVI Consulting 23 % čínskych turistov cestujúcich do Európy disponuje mesačným príjmom približne

640 EUR a 36 % príjmom približne 1 280 EUR. Mladí cestujúci míňajú počas cestovania podstatne menšie množstvo

peňažných prostriedkov ako starší. Návštevníci vo veku 25-44 rokov tvoria približne 65 % turistov, cestujú najčastejšie

sami alebo v spoločnosti iných dospelých (priatelia, rodina, kolegovia). Čínska populácia starne, rýchlo a masívne.

Predikcia do roku 2048 hovorí o 105 miliónoch cestujúcich Číňanoch vo veku 80 rokov a viac.

Profil čínskych turistov cestujúcich do Európy v krátkej budúcnosti sa rysuje nasledovne: budú to bohatí, vysoko

kvalifikovaní obyvatelia veľkých miest, patriaci do vekovej kategórie 30-45 rokov, ktorí sú zvyknutí na vysoký životný

štandard.

Riaditeľ China Tourism Academy považuje za hlavnú prekážku zvyšovania objemu príchodov Číňanov do Európy

nedostatočnú pozornosť subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu typickému profilu čínskeho turistu a jeho

konkrétnym potrebám. Väčšina z nich nie je odborníkom na cestovanie, dobre si pamätajú časy spred ekonomického

boomu a ich potreby sú veľmi jednoduché. Je pravidlom, že chcú navštíviť čo najvyšší počet atrakcií v krátkom čase a

obľubujú nákupy značkového módneho oblečenia a doplnkov. Za prestížne destinácie sú ochotní zaplatiť aj vysoké

ceny.

Vďaka početnej populácii a rozlohe krajiny sa na čínskom trhu cestovného ruchu vyprofilovalo niekoľko typov

cieľových segmentov cestovateľov. Každý segment je možné bližšie charakterizovať.

Cestujúci v skupinách – väčšina čínskych turistov stále prichádza do Európy v organizovaných skupinách. Balíčky

služieb predávané cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami s cenou zahŕňajúcou letenku, ubytovanie,

stravovanie a dopravu v cieľovom mieste, sú pre čínskeho turistu zvyčajne najlacnejším variantom dovolenky v

Európe. Typickým znakom zájazdov je nízka cena a ubytovanie v lacnejších ubytovacích zariadeniach vzdialených od

historických a turistických centier miest. Jednou z výhod cestovania v organizovanej skupine s turistickým

sprievodcom je, že sa návštevníci bez obáv vyvarujú problémom s jazykovou bariérou. Mladších cestovateľov s

dobrými jazykovými schopnosťami však od účasti na zájazdoch odrádzajú preplnené a málo flexibilné itineráre.

Individuálni cestujúci – individuálne cestovanie, či už v domácom alebo zahraničnom cestovnom ruchu, sa čoraz viac

rozmáha v radoch vyššie vzdelanej strednej vrstvy. Cestovatelia prichádzajú na chuť nezávislému a voľnejšiemu

spôsobu cestovania po Európe, cestujú zvyčajne v malých skupinách (2-3 priatelia). Medzi Číňanmi všeobecne vládne

presvedčenie, že na návštevu európskych štátov je nevyhnutné ovládať angličtinu na dostatočne vysokej úrovni,

prípadne iný európsky jazyk z dôvodu veľkej jazykovej bariéry. Turisti nachádzajú len málo potrebných informácií v

rodnom jazyku a zriedkavo natrafia na čínsky hovoriaci personál. Individuálne cestujú čínski študenti, Číňania trvale

žijúci v Európe, páry s pracovnou skúsenosťou v zahraničí, mladí odborníci vyhľadávajúci dobrodružstvo a bohatí

vzdelaní dôchodcovia.

Študenti a ich rodiny – od roku 1978 ukončilo štúdium za hranicami Číny približne 1,5 milióna Číňanov, väčšina z nich

sa vrátila späť do rodnej krajiny. Na európskych univerzitách v súčasnosti študuje približne 130 000 čínskych

študentov, až 80 000 z nich žije vo Veľkej Británii. Študijný pobyt využívajú na cestovanie počas prázdnin. Po Európe

tak cestujú lacnejšie a výhodnejšie, ako keby podobný výlet podnikali z domoviny. Dobré jazykové schopnosti a zžitie


sa s európskym životným štýlom im umožňujú cestovať jednoducho a nezávisle. Rodinní príslušníci z Číny ich počas

pobytu v Európe navštevujú a tiež radi využívajú ponúkajúce sa cestovateľské možnosti. ,

Obchodní cestujúci – mnoho Číňanov cestuje do Európy za účelom obchodu. Ubytovanie v luxusných hoteloch a

hoteloch vyššej triedy im prepláca zamestnávateľ alebo vládne orgány. Počas služobných ciest vo väčších mestách sa

popri práci snažia spoznať aj mesto a navštíviť jeho pamätihodnosti, radi spoznávajú aj menej známe miesta. Cestujú

individuálne alebo v malých skupinách. Je dôležité rozlišovať obchodných cestujúcich z medzinárodných spoločností,

štátnych podnikov a malých a stredných podnikateľov, ktorí majú navzájom veľmi rozdielne požiadavky a očakávania.

Potreby obchodných cestujúcich bývajú osobitejšie a špecifickejšie než u dovolenkárov, pre ktorých je dôležité

vybavenie hotela, pohodlie a poskytované služby.

Rodiny – do Európy cestujú rodiny pozostávajúce z jedného alebo dvoch detí a rodičov, prípadne sa k nim pridávajú

jedni alebo aj druhí starí rodičia. Dôvodom často býva návšteva študujúceho dieťaťa. V hotelierstve je dôležité

odlišovať potreby rodín od potrieb individuálnych cestujúcich. Od hotela očakávajú okrem základných služieb

poskytovanie služby stráženia detí, animačných služieb a dostatočný komfort pre staršiu generáciu.

Pri uspokojovaní dopytu čínskych návštevníkov spojeným s cestovaním do európskych krajín je dôležité prihliadať na

nasledovné faktory:

predchádzajúca skúsenosť s návštevou Európy

(cestujúci do Európy po prvýkrát, po druhýkrát, po tretíkrát)

Z dôvodu chabých skúseností s cestovaním v zahraničí, obmedzených jazykových a finančných možností si

dovolenkári v prípade prvej cesty do Európy najčastejšie volia možnosť kúpy skupinového zájazdu so

sprievodcom, alebo sa jedná o študentov a obchodných cestujúcich. Drobnosti, ktoré im umožnia cítiť sa na

cudzom mieste ako doma, môžu výrazne ovplyvniť ich celkovú spokojnosť s pobytom. Cestujúci do Európy po

druhýkrát sa z dôvodu jednoduchosti a pohodlia často opakovane obracajú na cestovné kancelárie a cestovné

agentúry s výberom zájazdu do iných európskych krajín ako v prípade prvého zájazdu. Číňania s dostatočnými

jazykovými schopnosťami volia pri opakovaných cestách do Európy radšej individuálne cestovanie.

veková skupina cestujúcich

(mladší cestujúci, stredná veková skupina cestovateľov, dôchodcovia)

Väčšina cestujúcich do Európy má 30-40 rokov. Mladšími cestovateľmi sú spravidla deti rodičov patriacich do

strednej alebo bohatej spoločenskej vrstvy študujúce na európskych vysokých školách. Starší cestovatelia

vyhľadávajú zájazdy so sprievodcom alebo celorodinné výlety, kedy sa nemusia báť o okamžitú pomoc v prípade

akýchkoľvek problémov.

príslušnosť k spoločenskej vrstve

(nižšia až stredná spoločenská vrstva, bohatí, veľmi bohatí)

Z dôvodu vyšších nákladov na cestu do Európy v porovnaní s domácou Áziou sem Číňania s nižším príjmom

cestujú veľmi zriedkavo. Prevažná časť Číňanov v súčasnosti patrí do strednej spoločenskej vrstvy, ktorej

finančné možnosti plne postačujú na cestovanie do zahraničia, dokonca aj do prestížnych destinácií. Na trhu

vzniká skupina veľmi bohatých Číňanov požadujúcich vysoko luxusné služby a ubytovanie na najvyššej úrovni.

stupeň vzdelania cestovateľov

Väčšina Číňanov disponuje vysokým stupňom vzdelania. V strednej spoločenskej vrstve sa vyskytuje veľa

úspešných živnostníkov, ktorí nemajú vysoké vzdelanie a ich jazykové vedomosti sú len na základnej úrovni,

avšak majú dostatočné množstvo peňazí na cestovanie do Európy. Je preto dôležité rozlišovať potreby

cestovateľov s rozdielnym sociálnym zázemím.

Zo strany Číňanov postupne prichádzajú čoraz väčšie preferencie individuálneho cestovania po Európe. Cestovať

individuálne je stále pomerne ťažké, avšak trh sa rozvíja. Cestovanie z Číny do zahraničia bolo vždy prísne

kontrolované, ale obmedzenia sa postupom času uvoľňujú. Do roku 1983 boli povolené len oficiálne a oprávnené

obchodné cesty. Od roku 1997 sú súkromné cesty do zahraničných krajín povolené v súlade so systémom Approved


Destination Status (ADS). Cestovanie na Slovensko podlieha dohode ADS uzavretej medzi Čínou a EÚ. V roku 2011

tento systém zahrňoval 141 krajín a regiónov. Negatívom zostáva, že pri cestách do Európy Číňania čelia dlhému

čakaniu na udelenie víz. Individuálne cestovanie do Číny je však oveľa bežnejšie.

Významným znakom, ktorý sprevádza súčasné cestovanie Číňanov po Európe, je silný potenciál ich návratu. Mnoho

Číňanov cestuje do Európy formou účasti na zájazdoch s menším alebo väčším počtom účastníkov predávaných

autorizovanými cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami. Zorganizovať zájazd do Európy je však podstatne

ťažšie ako napríklad do krajín ako Japonsko, Južná Kórea, Thajsko a Singapur, ktoré výrazne zjednodušili proces

udeľovania víz čínskym turistom a vďaka tomu sa už dávnejšie stali súčasťou života Číňanov. Potenciál predstavuje aj

kongresový cestovný ruch. Obchodne cestujúci cestujú v rôzne veľkých cieľovo orientovaných skupinách.

Cestovanie z Číny do Európy sprevádzajú stále pomerne vysoké jazykové a kultúrne bariéry. Európske hotely,

obchody, reštaurácie a múzeá sa zatiaľ neprispôsobili čínskym turistom a nevnímajú ich ako potenciálny zdrojový trh.

Veľká časť cestovateľov tu má rodinné, kultúrne alebo obchodné väzby, či už súčasné alebo z minulosti. I keď sa

Európa oficiálne hrdí vysokou snahou o vzdialené trhy, v skutočnosti nie je badaný veľký záujem o ázijského turistu.

Európske ceny sú pre Číňanov privysoké a ich privítanie na starom kontinente má len málo spoločného so

starostlivosťou a zdvorilosťou Orientu.

Číňania sú veľmi hrdí a citliví na svoju národnú identitu. Od iných národností očakávajú rešpekt, slušnosť, otvorenosť

a úprimnosť. Aj keď cestujú do Európy individuálne, neradi vytŕčajú z davu a želajú si, aby sa k nim ľudia správali

rovnako ako ku ktorémukoľvek inému návštevníkovi alebo ako k ostatným čínskym návštevníkom. Dôležité je vyhnúť

sa akýmkoľvek predsudkom o Číňanoch, aby pri osobnom styku necítili zaujatosť a podraďovanie. Je pre nich

príznačné kolektívne správanie. Keď cestuje celá rodina spoločne, potreby rodiny ako skupiny majú prednosť

pred individuálnymi požiadavkami jednotlivých členov rodiny.

Prieskumy ukázali, že Číňania majú v Európe záujem predovšetkým o návštevu pamätihodností a prírodné scenérie.

Obzvlášť obľubujú nákupy, najmä miestne suveníry, starožitnosti, umelecké predmety, predmety remeselnej výroby,

oblečenie a šperky. V Číne si ľudia silno zakladajú na udržiavaní dobrých medziľudských vzťahov, bežným zvykom je

obdarovávať príbuzných, priateľov, susedov a kolegov. Ani počas svojich ciest na nich nezabúdajú a kupujú im rôzne

darčeky. Za dôležitejší ako relax pokladajú nevšedný zážitok. Túžia vidieť známe miesta, množstvo zelene a otvorené

priestranstvá ako protiklad Číny, ktorá je v súčasnosti preľudnená a plná modernej výstavby. Číňania majú zmysel pre

autenticitu, radi vidia miestne typické farby a symboly v hotelových predsieňach a spálňach. Počas pobytu

vyhľadávajú domáce zvyky a tradície, podkladajú ich za veľmi exotické a odlišné od čínskych.

Graf 4: Záujem Číňanov o atraktivity v Európe

Zdroj: ETC


Čínskych turistov nezaujímajú podrobné dejiny Európy. Radšej si vypočujú, ktoré významné osobnosti z Číny strávili

čas v Európe. Napríklad bývalí premiéri Deng Xiaoping a Zhou Enlai v mladosti študovali a pracovali vo Francúzsku,

čínsky básnik Xu Zhimo napísal svoju známu báseň začiatkom 20. storočia počas štúdií na Cambridge, Sun Yatsen,

zakladateľ Novej Číny, žil nejakú dobu vo Veľkej Británii. Prostredníctvom známych osobností sú im miesta a udalosti

v tak vzdialenej Európe bližšie, ako keby mali sústredene vnímať podrobné výklady o udalostiach v dejinách,

o ktorých predtým nikdy nič nepočuli.

V posledných rokoch sa jedným z najmodernejších alkoholických nápojov v Číne stalo červené víno, symbolizuje

dobrú chuť a prestíž. Tu sa naskytá skvelý potenciál pre európske vinohrady a vínne pivnice. Chute, očakávania a

zvyky pri pití vína nemusia byť zo strany Číňanov rovnaké v porovnaní s domácimi alebo ostatnými turistami

pochádzajúcimi z Európy. Niektorí Číňania uprednostňujú sladké vína pred suchými, dokonca ich kombinujú so

slanými a pikantnými jedlami. Nie je pravdou, že nedokážu rozoznať dobrú a zlú kvalitu vína. Za krátke obdobie sa

viacerým podarilo vycibriť svoje schopnosti v rozlišovaní pestrej palety európskych vín.

Pozoruhodným trendom vo výjazdovom cestovnom ruchu Číny sú plavby loďou spojené s bohatými kultúrnymi a

nákupnými možnosťami a zastávkami v prestížnych destináciách. V roku 2010 bolo z Číny uskutočnených 790 000

plavieb (20,1 %-ný nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím). V roku 2010 boli trendové dovolenky na

ostrovoch, napríklad na Maledivach a na ostrovoch v juhovýchodnej Ázii, ich ekvivalentmi sa môžu stať napríklad

európske ostrovy (v Grécku, Turecku, Taliansku).

SPRÁVANIE KLIENTOV

Turisti sa rozhodujú o svojej ceste zvyčajne 1-2 mesiace v predstihu. Čoraz častejšie sa vyskytuje rezervovanie na

poslednú chvíľu hlavne v období mimosezóny. Ich rozhodnutie vo veľkom závisí od druhu požadovaných víz a doby

ich udelenia. Víza do schengenského priestoru oprávňujú Číňana cestovať po 25 krajinách Európy po dobu 90 dní za

účelom trávenia voľného času alebo obchodu. Cestovanie Číňanov po Európe je vo veľkej miere závislé na

autorizovaných cestovných kanceláriách a cestovných agentúrach. Cestovné kancelárie vybavujú klientom všetky

potrebné cestovné formality a sprostredkúvajú im ďaleké cestovateľské ciele prostredníctvom vlastných subagentov

v Európe. Celkový počet cestovných kancelárií a cestovných agentúr v Číne predávajúcich medzinárodné pobyty

dosiahol 1 250. V súlade s ADS je ich autorizovaných celkovo len 69.

Obchodní cestujúci majú lepšie možnosti pri organizovaní svojej cesty do Európy. Vo väčšine prípadov však aj oni

využívajú služby cestovných kancelárií.

Pri platbe za dovolenku 42 % Číňanov platí v hotovosti, 32 % platí kreditnou kartou a 1 % debetnou kartou. Prieskum

v roku 2008 týkajúci sa zisťovania, aké informačné zdroje používajú Číňania pri rozhodovaní o súkromnej dovolenke,

ukázal nasledovné:


Graf 5: Informačné zdroje o cestovnom ruchu využívané Číňanmi (rok 2008)

Zdroj: ETC

V Číne rapídne narastá predaj prostredníctvom internetu. Internet sa stal základným prvkom pri získavaní informácií

a rozhodovaní o cestovaní do zahraničia u väčšiny Číňanov. Vyhľadávajú predovšetkým informácie o destinácii,

hoteloch, doprave a mnohé iné. Málo hotelových reťazcov momentálne disponuje čínskou mutáciou internetovej

stránky alebo poskytujú len obmedzené množstvo informácií v čínštine. V súčasnosti je v Číne 550 miliónov

používateľov internetu, využívajú digitálne technológie všade, kde je to možné. Prostredníctvom mobilu sa

na internet bežne pripája približne 318 miliónov Číňanov a až 98,8 % domácností disponuje vysokorýchlostným

pripojením k internetu. Čínsky používateľ internetu strávi online priemerne 18,7 hodín týždenne. Rezervácie cez

internet prebiehajú zvyčajne cez veľké cestovateľské portály Ctrip a eLong. Priamo na hotelových internetových

stránkach vyhľadávajú informácie o hotelových izbách, poskytovaných službách, fotky a pod.

V roku 2010 prieskum Visit Britain ukázal výrazné zmeny v spôsobe nakupovania dovolenky v Anglicku – 39 %

čínskych turistov uprednostňuje služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, a až 49 % považuje internet za

bezpečnú cestu pre plánovanie a rezerváciu dovolenky.

Čínski cestovatelia radšej čerpajú informácie prostredníctvom sociálnych médií než na oficiálnych internetových

stránkach. Veľmi populárne a silno vplývajúce na rozhodovanie ľudí o definitívnom výbere hotela alebo dovolenkovej

destinácie sú internetové stránky s možnosťou zdieľania videí o turistických destináciách, blogy a mikroblogy, kde si

turisti navzájom vymieňajú dobré a zlé cestovateľské skúsenosti a rovnako aj internetové stránky s hodnoteniami

samotných cestovateľov (TripAdvisor). Číňania plánujúci cestu do zahraničia vždy kládli dôraz na ústne podávanie

informácií. V minulosti malo formu odporúčaní od rodiny a známych, teraz prebieha prostredníctvom obrovskej siete

známych aj neznámych ľudí na internete. Sociálne médiá sú rýchle, vplyvné, obľúbené a moderné. Subjekty

v cestovnom ruchu by preto mali brať nové druhy médií naozaj vážne a marketingovo vhodne využívať ich možnosti.

Napriek rôznym možnostiam získavania informácií potrebných k cestovaniu a rezervovania služieb cestovného ruchu

cez internet, si mnohí Číňania v konečnej fáze svojho rozhodnutia zvyčajne kúpia dovolenku v cestovnej kancelárii

alebo v cestovnej agentúre (až 95 %). Ich príjmy sa preto každoročne značne zvyšujú.

Vedúce čínske cestovné kancelárie (rok 2011):

China International Travel Service

China Travel Service

China Youth Travel Service

China Peace International Tourism

BTG International Travel Tours

China Comfort Travel

Jin Jiang Tours


Shaanxi Overseas Tourist Company

Shanghai CITIC International Travel Co.

Shanghai Tea Metropol International Travel Service Company.

Tabuľka 7: Spôsob nakupovania vybraných služieb cestovného ruchu

Druh služby Služba kúpená inak

ako cez internet

Služba kúpená

cez internet

Letenka 53 % 35 %

Rezervácia hotelovej izby 70 % 35 %

Balíček služieb CR 50 % 19 %

Lístok na vlak 59 % 14 %

Požičanie auta 1 % 0 %

Zdroj: ETC

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Možnosti leteckých spojení medzi Čínou a zvyškom sveta sa v posledných rokoch značne rozšírili. Cestovatelia nemajú

núdzu o široký výber možností a flexibilitu leteckých spojení.

Priame lety do Európy zabezpečujú tri čínske letiská: Beijing Capital International Airport (PEK), Pudong International

Airport (PVG) v Šanghaji a Guangzhou New Baiyun International Airport (CAN). Niekoľko letov odlieta každý týždeň

z letísk: Nanking Lukou (NKG), Chengdu Shuangliu (CTU) v Sichuane, Sanya (SYX) v Hainane a Wuhan International

Airport (WUH) v provincii Hubei. Veľký záujem cestujúcich z Číny do Európy priviedol mnohé ďalšie letiská k zváženiu

zavedenia ďalších liniek. Vedúcimi leteckými spoločnosťami v Číne sú Air China, China Eastern Airlines, China

Southern Airlines a Hainan Airlines.

Z Číny je možné nájsť letecké spojenia do 21 európskych letísk: do Londýna (LHR), Paríža (CDG), Frankfurtu (FRA),

Mníchova (MUC), Berlína (TXL), Amsterdamu (AMS), Milána (MXP), Ríma (FCO), Istanbulu (IST), Viedne (VIE), Kodane

(CPH), Helsínk (HEL), Štokholmu (ARM), Madridu (MAD), Bruselu (BRU), Budapešti (BUD), Kyjeva (KBP), Zürichu (ZRH),

Moskvy (SVO, DME) a St. Peterburgu (LED). 9 z týchto letísk má priame spojenie s Hong Kongom .


China National Tourism Administration (CNTA) www.cnta.gov.cn

National Bureau of Statistics of China (NBSC) www.stat.gov.cn

Pacific Asia Travel Association (PATA) www.pata.org

China Outbound Tourism Research Institute www.china-outbound.com

European Quartet www.european-quartet.com

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE ČÍNSKY TRH

nie príliš zdĺhavé prehliadky známych pamätihodností Bratislavy a historických miest Slovenska

návštevy UNESCO pamiatok

prírodné scenérie v Tatrách

http://www.cnta.gov.cn/

http://www.stat.gov.cn/

http://www.pata.org/

http://www.china-outbound.com/

http://www.european-quartet.com/


zájazdy spojené s nakupovaním

zájazdy spojené s návštevou viníc a pivníc obohatenou o krátky výklad o pestovaní a spracovaní hrozna a malú

ochutnávku vína. Čínski turisti vysoko ocenia malý darček ako spomienku na navštívené miesto a možnosť

zakúpiť si víno od miestneho vinára.


1. China, Market Insights, European Travel Commision [on line]. January 2012. Dostupné na: http://www.etc-

corporate.org/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=217.

2. China, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2012. Dostupné na:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html.


4. Märkte & Marktstrategien. Österreich Werbung.

5. Interné materiály SACR.

6. Materiály B&B International Ltd., Peking, Čína.

7. Tlačová správa Commerzbank, Deutschland bleibt in Reiselaune [on line]. 17.01.2012. Dostupné

na:https://cbcm.commerzbank.com/media/documents/information_and_news/press_releases/2012/120117_rei

sestudiecmt2012.pdf.

8. Giampaolo Visetti, Chinese are the new Americans [on line]. Presseurop. 25.01.2011. Dostupné na:

http://www.presseurop.eu/en/content/article/476511-chinese-are-new-americans.

9. Chinese to become the biggest spenders [on line]. 10.09.2012. Tourism Review Weekly News. Dostupné na:

http://www.tourism-review.com/chinese-travelers-to-become-the-biggest-spenders-news3379.

10. Theodore Koumelis, Tourism in China contributes more to GDP than automotive manufacturing [on line]. Travel

Daily News. 14.09.2012. Dostupné na:

http://www.traveldailynews.asia/news/article/50406/tourism-in-china-contributes-more.

11. Luc Citrinot, UK wants to boost its promotion in China following the Olympics [on line]. Travel Daily News.

13.09.2012. Dostupné na: http://www.traveldailynews.asia/news/article/50392/uk-wants-to-boost-its.

12. Adam Wu, China Business Network. Outbound Travel and Outward Investment from China.

[on line]. ETC Portal. 18.03.2013. Dostupné na:

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Outbound%20Travel%20and%20Outward%20Inv

estment%20from%20China.pdf.

13. New Networks for Serving Affluent Chinese Visitors, COTRI China Outbound Tourism Research Institute [on line].

ETC Portal. 04.09.2013. Dostupné na:

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Destination_%20Investment_New%20networks

%20for%20serving%20affluent%20Chinese%20visitors.pdf.

14. New Chinese Tourists in Europe from 2017 [on line]. ETC Portal. 04.09.2013. Dostupné na:

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/New_Chinese_Tourists_in_Europe_from_2017_.

pdf.

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html


https://cbcm.commerzbank.com/media/documents/information_and_news/press_releases/2012/120117_reisestudiecmt2012.pdf

https://cbcm.commerzbank.com/media/documents/information_and_news/press_releases/2012/120117_reisestudiecmt2012.pdf

http://www.presseurop.eu/en/content/article/476511-chinese-are-new-americans



http://www.traveldailynews.asia/news/article/50392/uk-wants-to-boost-its

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Outbound%20Travel%20and%20Outward%20Investment%20from%20China.pdf

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Outbound%20Travel%20and%20Outward%20Investment%20from%20China.pdf

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Destination_%20Investment_New%20networks%20for%20serving%20affluent%20Chinese%20visitors.pdf

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Destination_%20Investment_New%20networks%20for%20serving%20affluent%20Chinese%20visitors.pdf

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/New_Chinese_Tourists_in_Europe_from_2017_.pdf

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/New_Chinese_Tourists_in_Europe_from_2017_.pdf


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - INDIA

ÚVOD

Od roku 1990 indická ekonomika začala podstatne rásť a v súčasnosti sa tesne za Čínou radí k najdynamickejšie sa

rozvíjajúcim krajinám na svete. V pôvodne poľnohospodárskej krajine začali prosperovať nové odvetvia, ako

napríklad informačné technológie, čo prispelo k rozvoju obchodu a služieb. Tento sektor poskytol zamestnanie najmä

mladšej generácii, anglicky hovoriacim absolventom vysokých škôl. Zásluhou hospodárskeho vzostupu sa zvýšila aj

zamestnanosť a príjmy obyvateľstva, čo malo podstatný vplyv na rast spotreby. Vďaka prosperujúcej ekonomike,

bohatej strednej vrstve v kombinácii s klesajúcimi cenami leteniek a vzrastajúcou leteckou kapacitou sa India stala

jedným z najrýchlejšie rastúcich trhov domáceho a zahraničného cestovného ruchu na svete, a to aj napriek silnej

kontrole trhu. Cestovný ruch v Indii je najväčším sektorom služieb, ktorý prispieva na HDP 6,23 %-mi a zamestnáva

8,78 % z celkovej zamestnanosti v Indii. V roku 2010 dosiahli celkové príjmy z odvetvia cestovného ruchu v Indii

približne 100 miliárd USD a očakáva sa ich nárast na 275,5 miliardy USD do roku 2018. Existujú však závažné okolnosti

ohrozujúce udržateľný rast indickej ekonomiky. Vláda preto plánuje masívne investície do infraštruktúry, avšak ich

úspech závisí od finančných a inštitucionálnych reforiem v krajine.

V roku 2011 bolo z Indie uskutočnených 14,210 miliónov výjazdov do zahraničia, na rok 2012 je ich počet odhadovaný

na 15,414 miliónov. Za posledné roky výjazdový cestovný ruch Indie rástol pomaly, ale stabilne a vyššou mierou rastu

než domáci cestovný ruch. Indický trh cestovného ruchu je rozvinutý, vyznačuje sa silným potenciálom návratu do

zahraničných destinácií, záujmom o vysokú kvalitu služieb a prestížne destinácie. Vplyv na dramatický rast

výjazdového cestovného ruchu Indie má aj celosvetový pokles cien leteniek a ubytovania v hoteloch z dôvodu

hospodárskej recesie. UNWTO predpokladá, že do roku 2020 bude do zahraničia cestovať okolo 50 miliónov Indov,

kde minú približne 28 miliárd USD. Predikcie hovoria, že India v budúcnosti zohrá v medzinárodnom cestovnom ruchu

spomedzi BRIC krajín významnejšiu rolu ako Čína alebo Brazília. HDP Indie však ešte stále zaostáva za HDP ostatných

BRIC krajín. WTTC (World Travel & Tourism Council) predpokladá, že India sa v období rokov 2010-2019 stane tretím

najrýchlejším generátorom cestovného ruchu s nárastom účasti na cestovnom ruchu o 8,2 % ročne.

Je mnoho faktorov pozitívne ovplyvňujúcich dopyt Indov po výjazdovom cestovnom ruchu. Indická ekonomika je

silná, s HDP rastúcim o 8 % ročne. Veľmi dôležitú úlohu v rozvoji cestovného ruchu v Indii zohrala liberalizácia

devízových kontrol. Indovia ňou získali povolenie minúť na dovolenku v zahraničí sumu do 10 000,- USD ročne

(obchodní cestujúci sumu do 25 000,- USD). Všetky kreditné karty vydané v Indii sú už platné medzinárodne a pôžičky

na cestovanie sú ľahko dostupné. Indovia môžu slobodne cestovať kamkoľvek, kdekoľvek a ako si len želajú a majú

viac voľného času než predtým. V porovnaní s Číňanmi majú oveľa uvoľnenejší vzťah k cestovaniu do zahraničia

a hovoria lepšie po anglicky. Indovia stále viac a viac cestujú do zahraničia kvôli stretnutiam s obchodnými partnermi

a konferenciám (30 %-ný medziročný nárast), čo predstavuje významný potenciál pre MICE sektor. India sa má do

roku 2019 stať piatym najrýchlejšie rastúcim trhom pre tento sektor, s odhadovaným rastom 7,6 % ročne.

Významným stimulom cestovania do zahraničia je rastúca otvorenosť Indie k celému svetu. Čoraz viac cestuje

mladšia generácia. Indickí študenti využili možnosť štúdia v cudzine v oveľa väčšej miere než iné krajiny s výnimkou

Číny. Vďaka tomu, existencii medzinárodných spoločností, zahraničným investíciám a rozširujúcim sa obchodným

vzťahom Indie s celým svetom sa postupne zvyšuje kultúrna spriaznenosť s Indmi, ktorá pôvodne predstavovala

podstatnú prekážku cestovania do Európy. Indovia sú národ zakladajúci si na tradíciách a vo všeobecnosti sú veľmi

konzervatívni.

Silným prvkom vplývajúcim na výjazdový cestovný ruch Indie sú demografické zmeny. U mladšej, vzdelanej generácie

nastala výrazná zmena v prístupe k životu a v ich životnom štýle. Snažia sa dopriať sebe a svojej rodine čo najviac,

vytváranie úspor vymenili za ich spotrebu. Spoločná dovolenka má pre nich nezameniteľnú hodnotu a spomínajú na

ňu ešte dlho po návrate. Obrovský nárast účasti na aktívnom a pasívnom cestovnom ruchu ovplyvnil aj vznik


mnohých zahraničných zastúpení národných turistických organizácií v Indii, ktoré sa postarali o silný marketing

a reklamu aj leteckým spoločnostiam.

Indovia hľadajú nové, exotickejšie destinácie po celom svete. Väčšina z nich najradšej navštevuje destinácie

nachádzajúce sa v Ázii a na Strednom východe, do vzdialených cieľových miest cestujú počas letnej sezóny.

Na základe dĺžky pobytu je India najväčším zdrojovým trhom pre Austráliu. Len niekoľko európskych destinácií sa

zaraďuje k obľúbeným destináciám Indov. Európa je Indmi vnímaná ako unikátna a prestížna destinácia poskytujúca

bezpečné a spoľahlivé prostredie pre trávenie dovolenky. Do roku 1990 by si stredná spoločenská vrstva ani len

nepredstavovala, že raz budú mať možnosť navštíviť Veľkú Britániu, Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko alebo ďalšie

známe európske dovolenkové destinácie, o ktorých vždy snívali a ktoré stále túžia raz vidieť. Prvé miesto medzi

európskymi destináciami patrí Veľkej Británii. Starý kontinent je vnímaný ako cieľové miesto vhodné pre rodiny s

deťmi poskytujúce mnohé zaujímavé atrakcie pre tento segment – veľmi obľúbené sú zábavné parky, golfové areály,

aquaparky, safari, zoologické záhrady a múzeá.

K vzrastu popularity Európy ako cieľového miesta prispelo viacero faktorov – presadzovaný imidž atraktívnej

turistickej destinácie, symbol spoločenského statusu, rozmanitosť destinácií, ľahká dostupnosť cestovných spojení a

konkurencieschopné ceny balíčkov. Podstatný efekt na záujem Indov má očarujúci profil krajín zobrazovaný v

mnohých indických filmoch. Indovia sú veľkí filmoví fanúšikovia, všetky miesta zobrazované vo filmoch chcú navštíviť

a osobne spoznať aj mnoho rokov od začiatku ich vysielania.


Tabuľka 1: Vybrané informácie o Indii

Ukazovateľ Hodnota


Počet obyvateľov 1 220 800 359 (odhad júl 2013)

(medziročný prírastok 1,3 %)

Veková štruktúra obyvateľstva:

0 - 14 rokov: 28,9 %

15 - 24 rokov: 18,2 %

25 - 54 rokov: 40,4 %

55 - 64 rokov: 6,9 %

>= 65 rokov: 5,7 %



Devízové príjmy z cestovného ruchu 16,691 miliárd USD (rok 2011)

Mena rupia

Jazyk hindčina

Zdroj: ETC, CIA, IBEF



Výjazdový cestovný ruch Indie ešte pred niekoľkými rokmi čelil viacerým prekážkam. Cestovať do zahraničia mohli len

ľudia s vyšším príjmom a zvyčajne obchodne. Cestovanie za týmto účelom bolo považované za nevyhnutnosť, a preto

cesty do zahraničných krajín neboli prísne posudzované. Mladšia generácia začala cestovať do zahraničia

predovšetkým na prázdniny, svadobné cesty a dovolenky. Cestovanie počas predĺžených víkendov sa v Indii stalo

celoročným fenoménom. V Indii je 28 miliónov držiteľov pasov predstavujúcich potenciálnych cestovateľov.

Agresívne marketingové kampane zahraničných krajín pomohli zvýšiť povedomie Indov o rôznych zahraničných

destináciách.

Výjazdovému cestovnému ruchu prospela liberalizácia vládnej politiky vo vzťahu k civilnému letectvu a vydávania

cestovných dokladov. Uľahčil sa prístup do zahraničných krajín, vylepšili sa bilaterálne dohody o vízových

povinnostiach a zmiernili sa devízové predpisy. V rokoch 2001-2008 výjazdy Indov rástli ročne v priemere o 13,2 %. V

čase ekonomického poklesu býva cestovný ruch zvyčajne prvým zasiahnutým odvetvím. Indický výjazdový cestovný

ruch je výnimkou, počet indických turistov z roka na rok rastie a tento trh je percentuálne najrýchlejšie rastúcim

trhom cestovného ruchu na svete.

Graf 1: Výjazdový cestovný ruch Indie v období rokov 2001 - 2011

Zdroj: UNWTO

Na základe výšky výdavkov na cestovanie do zahraničia v roku 2009 UNWTO umiestnila Indiu na 27. miesto

vo svetovom rebríčku. V roku 2012 presiahli výdavky na cestovanie do zahraničia 16 miliónov USD a očakáva sa, že do

roku 2015 to bude viac ako 20 miliónov USD. Turisti z Indie míňajú počas ciest v zahraničí viac ako turisti z Nemecka,

Veľkej Británie, Francúzska či Singapuru. V roku 2008 dosiahli výdavky na jednu cestu do Európy výšku 880,- USD a je

tendencia udržania tejto úrovne. V súčasnosti minie priemerný indický turista počas jednej zahraničnej dovolenky

sumu 1 700,- USD. V roku 2011 stála letenka z Indie do Európy 429,- EUR, čo je cena nižšia ako za letenku z Číny alebo

Japonska. Úroveň ochoty míňania peňazí u dovolenkárov a u obchodne cestujúcich pochádzajúcich z Indie sa

pri návštevách Európy v jednotlivých krajinách líši. Keďže Indovia majú veľkú záľubu v nakupovaní, predstavujú

značne príťažlivý trh pre obchodníkov. Ich výdavky súvisiace s cestovaním sú preto pozoruhodne vyššie ako

v prípade iných návštevníkov. U viac ako polovice návštevníkov sú sekundárnym účelom ich vycestovania práve

nákupy, na ktoré minú priemerne 1 149,- USD (rok 2007). 61 % turistov nakupuje vo veľkých nákupných strediskách,

37 % v Duty Free obchodoch.


Tabuľka 2: Vývoj výdavkov na cestovanie do zahraničia (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov 2004-2012

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Spolu (v miliardách USD) 4,8 5,9 6,8 8,2 9,6 10,3 14,0 14,19 16,56

% ročný nárast/pokles +33,7 +19,7 +13,7 +9,6 +22,9 +7,3 +35,9 +1,4 +16,7


770 820 815 840 880 N/A N/A N/A N/A

Zdroj: ETC

K najobľúbenejším indickým destináciám v roku 2011 patrili Thajsko, Singapur, Malajzia, USA a Čína. Hong Kong,

Švajčiarsko, Veľká Británia, Austrália a Kanada postupne získavajú čoraz väčší podiel na tomto trhu. Srí Lanka, Nepál a

Japonsko sú novinkami so sľubnými predpokladmi pre indický výjazdový cestovný ruch. Európa a Severná Amerika

patria k Indmi síce vysnívaným, ale drahým destináciám. Vysokú cenu dovolenky možno považovať za jednu

z významných prekážok vyššej návštevnosti. Zatiaľ nie veľa európskych krajín zaznamenáva príchody z Indie a tie,

ktoré áno, sa nezaraďujú k vedúcim destináciám.

Hlavným zdrojovým regiónom pre európsky trh je oblasť západ-stred-sever Indie, odkiaľ pochádza celkovo približne

65 % turistov, z juhu pochádza 25 % a z východu krajiny 10 % turistov. Najviac zahraničných turistov pochádza z

veľkých miest Bombaj a Nové Dillí.

Všeobecný nedostatok povedomia a znalostí o počte a ponuke jednotlivých európskych destinácií u dovolenkárov aj u

obchodne cestujúcich je ďalším faktorom majúcim podstatný vplyv na celkový objem výjazdov z Indie do Európy.

Južné pobrežie Ázie a Stredného východu sú pre Indov bližšími a lacnejšími destináciami. Navyše nestrácajú pocit, že

sú doma v Ázii. Majetnejší a scestovanejší Indovia však čoraz viac vyhľadávajú dobrodružnejšie a prestížnejšie zážitky

po celom svete. Veľká Británia, USA a Kanada majú dostatočne veľký priestor, aby mohli urobiť cestovanie finančne

únosnejšie pre cestujúcich za rodinou a priateľmi. Hlavnými konkurentmi Európy v cestovaní na vzdialené cieľové

miesta sú USA, Austrália a Nový Zéland. Na kratšie dovolenky a pri prvých cestách do zahraničia sú preferované

ázijské destinácie – Singapur, Malajzia, Thajsko a Dubaj. Európske destinácie tvoria okolo 20 % všetkých vycestovaní z

Indie (Graf 2).

Graf 2: Kam smerujú cesty Indov?

Zdroj: Netherlands Board of Tourism and Conventions, India Market Scan 2006

Indmi najviac navštevovanou európskou krajinou je Veľká Británia. Je pre nich veľmi zaujímavou z historických,

kultúrnych a obchodných dôvodov, a tiež láskou ku kriketu. Mnoho Indov je rezidentmi alebo študentmi vo Veľkej

Británii. Táto destinácia je cenovo dostupnejšia hlavne pre tých, ktorí sem cestujú za rodinou a známymi. Spomedzi


európskych destinácií za najviac očarujúce považujú Švajčiarsko. K srdcu im prirástlo vďaka horským scenériám

pripomínajúce Himaláje, a najmä vďaka veľkému počtu bollywoodskych filmov nakrúcaných práve tu. Čoraz častejšie

ho navštevujú v zimnom období kvôli lyžovačke a Švajčiarov považujú za najpriateľskejších spomedzi Európanov.

Ďalšími atraktívnymi európskymi destináciami pre Indov sú Taliansko, Francúzsko a Nemecko. I keď si tieto „klasické”

európske destinácie udržujú prestížny status a naďalej si ho v budúcnosti uchovajú, pomaly sa zo strany Indov zvyšuje

záujem o mnohé ďalšie európske krajiny ako napríklad Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Španielsko, Grécko, Írsko

a škandinávske krajiny. Väčšina krajín strednej a východnej Európy a niektoré časti Stredozemia sú pre nich zatiaľ

neznámymi destináciami. Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Poľsko a Portugalsko začali byť ponúkané

v katalógoch cestovných kancelárií SOTC a Cox & Kings. Všeobecné poznatky o týchto krajinách sú pomerne

obmedzené. Viacerí touroperátori zastávajú názor, že tieto destinácie nie sú vhodné pre masový turizmus, ale majú

skôr šancu pritiahnuť scestovaných turistov, ktorí hľadajú nové a neprebádané destinácie pre svoj ďalší výlet do

zahraničia.

Ročné príchody do európskych krajín sú zhruba:

Tabuľka 3: Návštevnosť európskych krajín indickým obyvateľstvom (rok 2009)

Ročný počet návštevníkov

Cieľová krajina

300 000 - 400 000 Veľká Británia

100 000 - 200 000 Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko

50 000 - 100 000 Rakúsko, Belgicko, Holandsko, Rusko, Španielsko, Turecko

25 000 - 50 000 Fínsko, Grécko

10 000 - 25 000 Írsko, Poľsko, Portugalsko

5 000 - 10 000 Dánsko, Maďarsko, Ukrajina

< 5 000 Albánsko, Bielorusko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Island, Litva, Lichtenštajnsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Monako, Nórsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko

Zdroj: ETC

Tí, ktorí cestujú do Európy po prvýkrát uprednostňujú skupinové zájazdy. Počas pobytu majú záujem o návštevy

pamätihodností (64 %), známych turistických miest a európskych hlavných miest (Londýn, Paríž a Rím). Vstupné sa im

zdá pomerne drahé v porovnaní s tým, na ktoré sú zvyknutí doma. Preto cestovné kancelárie ponechávajú klientom

možnosť voľby návštevy múzeí a atraktivít podľa ich záujmu. Počas prvej návštevy Európy 20-30 % turistov navštívi

jednu destináciu, 70-80 % viacero destinácií. Záujem o dovolenku len v jednej destinácii postupne stúpa.

Európa má vysoký potenciál pre návratnosť indických turistov vďaka vysokej spokojnosti s prvou návštevou. Počas

ďalšej cesty chcú skúsiť aj iný typ dovolenky, napríklad lyžovačku, pobyt na horách, návštevu pamiatok, okružné

jazdy, alebo zmenia spoločníkov na svojich cestách po Európe v porovnaní s predchádzajúcou návštevou. Volia buď

úplne iné krajiny, alebo sa vrátia na miesto, ktoré sa im predtým veľmi páčilo (až 50 % prípadov), snažia sa užiť si ho

vo väčšej miere a zároveň si oddýchnuť.

V posledných troch rokoch bola zaznamená zvyšujúca sa návštevnosť Slovenska indickými turistami. Vývoj

návštevnosti Slovenska indickým obyvateľstvom od roku 2001 po súčasnosť zobrazuje Tabuľka 4.


Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska indickým obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 1 515 +35,6 1 515 +35,6

2002 1 437 -5,2 5 993 +395,6

2003 1 305 -9,2 1 957 -67,4

2004 384 -70,6 2 968 +51,7

2005 603 +57,0 2 320 -21,8

2006 443 -26,5 1 703 -26,6

2007 1 229 +177,4 4 121 +141,9

2008 1 380 +12,3 4 822 +17,0

2009 1 290 -6,5 3 207 -33,5

2010 1 495 +15,9 4 063 +26,7

2011 2 537 +69,7 6 628 +63,1

2012 2 892 +14,0 6 348 -4,2

1.štvrťrok 2013 998 - 1 755 -


Podľa údajov PATA (Pacific Asia Travel Association) 40 % ciest do Európy realizujú obchodne cestujúci zameriavajúci

sa najmä na IT priemysel, bankovníctvo, poisťovníctvo, finančný sektor a farmaceutický priemysel, 20 % dovolenkári,

20 % navštevujúci rodinu a priateľov, zvyšných 20 % tvoria ostatné dôvody. Indický výjazdový cestovný ruch je

tradične silne postavený na obchode a návštevách rodiny a známych. Táto skupina cestujúcich uprednostňuje

individuálne cestovanie. Počet individuálnych cestovateľov postupne narastá (aktuálny podiel je 40 %), najviac

cestujú v období mesiacov máj-júl a október-december. Menšiu rolu zohráva cestovanie za účelom trávenia voľného

času. V poslednej dobe sa počet indických obchodných cestujúcich aj dovolenkárov v zahraničí pozoruhodne zvyšuje.

Tabuľka 5: Motívy cestovania Indov do Európy

Motív cestovania Primárny Sekundárny

(v %)

Obchod 57 3

Cestovanie po krajine a návšteva pamätihodností 22 52

Návšteva príbuzných 9 10

Rozptýlenie a zábava 3 36

Štúdium a školenia 3 2

Nakupovanie 2 71

Svadobná cesta 1 1

Iné 0 8

Zdroj: ETC


Počas návštev Európy majú Indovia záujem o rôzne aktivity prevažne pasívneho charakteru. Sociálne a kultúrne

faktory v niektorých destináciách môžu byť pre nich limitujúce. Európa je pre nich destináciou, v ktorej môžu cestovať

z miesta na miesto a neustále nachádzať niečo zaujímavé, a najmä výrazne kultúrne a spoločensky odlišné

v porovnaní s Indiou. Indovia si v Európe značne užívajú krásnu prírodu a priaznivé počasie, a tiež návštevy

historických a kultúrnych pamiatok. Tieto kľúčové motívy návštev Európy platia v prípade prvých ciest dovolenkárov a

rovnako pri opakovaných cestách. Európu im symbolizuje bohatá história, stará kultúra a tradície striedajúce sa

s modernou západnou kultúrou a novým životným štýlom, rovnako ako aj nádherný a scénický vidiek.

Najobľúbenejšou dovolenkovou aktivitou Indov vo všetkých navštevovaných krajinách je nakupovanie. I keď je

Európa známa ako domov módy, diamantov, parfumov, hodiniek a kožených výrobkov, v prípade Indov sa jedná skôr

o nakupovanie suvenírov, čokolád, cukroviniek, drobných šperkov a darčekov pre blízkych než o nakupovanie

značkových produktov. Veľmi radi sa pochvália známym vecami dovezenými zo zahraničia. Ak je prioritným motívom

ciest Indov nakupovanie, volia radšej iné destinácie, napríklad Dubaj, Singapur, Hong Kong, Čínu, Bangkok a Malajziu.

Nakupovanie v Európe je pre priemerného indického turistu príliš drahé.

Napriek európskej rozmanitosti v ponuke kultúrnych a spoločenských podujatí, Indovia nejavia veľký záujem

o západnú kultúru, s výnimkou niekoľkých milovníkov umenia. Indovia vo všeobecnosti radi tancujú a spievajú,

verejné vystúpenia iných interprétov berú len ako novinku či nevšedný zážitok, obľubujú svetelnú a zvukovú show.

Indov láka nočný život (návštevy barov, krčiem, nočných klubov, kabaretných show), ale keďže veľmi často cestujú

v spoločnosti rodiny, nezúčastnia sa ho. Zvyšuje sa dopyt po luxusných dovolenkách, pobytoch vo vilách,

dobrodružnom cestovnom ruchu, nezvyčajných a odľahlých miestach, tematických dovolenkách a wellness.

Dominujúcou formou dovolenky sú okružné cesty po Európe. Čaro pre nich majú plavby po Dunaji a kochanie sa

pohľadom na vinohrady. Extrémne populárne sa stávajú vínne cesty, ochutnávky škótskej whisky a kulinárske

podujatia. Indovia majú čoraz vyšší záujem o športové aktivity rôzneho druhu, napríklad o lyžovanie, plávanie,

potápanie, bicyklovanie, paraglajding, rafting, golf atď.. Indovia radi využívajú železničnú dopravu a pokladajú ju

za najlepší spôsob ako precestovať Európu ľahko a pohodlne. Európske železnice majú radi vďaka ich rýchlosti,

technologickému pokroku a efektívnosti.

Popularita silno narastá plavbám na lodiach ako forme cestovného ruchu vhodnej na oddych i pre motivačný

a kongresový cestovný ruch. V budúcnosti sa očakáva nárast tohto sektora z dôvodu rastúceho obchodu a

nadobúdania investičných vzťahov so svetom. V posledných rokoch zaznamenal motivačný cestovný ruch rapídny

nárast ako dôsledok dobre fungujúcej ekonomiky. Obchodné spoločnosti zvýšili v rozpočtoch položky s použitím na

motivačný cestovný ruch o 25 %, hľadajú kvalitné balíčky a už viac neberú automaticky najnižšiu cenovú ponuku.

Prejavujú záujem o zmenu destinácie, avšak rozpočet zostáva stále dôležitým prvkom pri ich rozhodovaní. Za týmto

účelom cestujú zvyčajne na 3-4 dni. Indovia za motivačným cestovným ruchom začali cestovať aj do vzdialenejších

miest. Európa naďalej zostáva obľúbenou destináciou, popularitu si medzi cestujúcimi získava východná Európa.

Prieskumy vo Veľkej Británii ukázali, že indickí účastníci zájazdov uprednostňujú 3- a 4- hviezdičkové hotely,

individuálni cestujúci si väčšinou vyberajú luxusnejšie ubytovanie. Veľká časť Indov navštevujúcich rodinu a priateľov

zostáva v ich obydliach a len tí majetnejší si počas pobytu prenajímajú apartmány. V hoteloch uprednostňujú

priechodné rodinné izby vybavené televíziou, chladničkou a šatníkom. Európske hotelové izby považujú za veľmi malé

v porovnaní s indickými štandardmi. Pred rezerváciou hotelovej izby sa Indovia snažia dozvedieť čo najviac o kvalite

hotela a jeho vybavenosti.

Poskytovanie stravovacích služieb Indom si vyžaduje isté špeciálne vedomosti. Mnohí Indovia sú vegetariáni alebo

vegáni a vo svojom živote sa striktne držia náboženských a spoločenských obmedzení. Hinduisti a šiiti nekonzumujú

hovädzinu, moslimovia nejedia bravčovinu a vôbec nepijú alkohol. Indom ako hlavné jedlo v reštauráciách

najčastejšie podávajú jahňacie a kuracie mäso a ryby. Doma sú mnohí zvyknutí jesť len rukami. Nepijú vodu z

vodovodu, uprednostňujú fľaškovo balené vody. Indovia sú ochotní skúsiť európsku kuchyňu, väčšina z nich ale počas

pobytu požaduje indické jedlo. Majú tiež radi čínsku, thajskú alebo taliansku kuchyňu. Európu pokladajú za destináciu

s obmedzenými možnosťami stravovania. Turisti preto s radosťou prijmú zoznam indických reštaurácií na mape


itineráru zájazdu, i keď ceny týchto jedál v Európe občas považujú za privysoké. Existujú menšiny vyslovene

odmietajúce inú stravu než indickú. Počas zájazdov touroperátori často presne dohodnú večerné menu v indickej

reštaurácii podľa požiadaviek klientov. Niektoré cestovné kancelárie spolu s turistami privezú priamo z Indie aj

kuchára, ktorý sa stará o ich jedálny lístok počas celého pobytu, príp. počas autobusových zájazdov ponúkajú mobilnú

kuchyňu. Mladšia generácia už prestáva byť taká náročná v oblasti stravovania a začína prichádzať na chuť

experimentovaniu so stravou. Je to vďaka tomu, že vo väčších indických mestách a metrách sa začali objavovať

reštaurácie ponúkajúce taliansku, čínsku, thajskú a stredozemskú kuchyňu. Ľudia tak v bežnom živote prichádzajú do

kontaktu s medzinárodnou kuchyňou, prirodzene majú chuť ju ďalej objavovať a spoznávať nové možnosti stolovania.

Vo všeobecnosti sú v Indii Európania vnímaní ako pomerne priateľskí ľudia, i keď v porovnaní s obyvateľmi Ázie,

Pacifiku a Austrálie sú menej pohostinní a prívetiví. Predovšetkým vo väčších mestách cítia od Európanov

ľahostajnosť a odmeranosť, občas až podozrievavosť.


Profil návštevníka sa mení ako dôsledok zmeny preferencií životného štýlu a lepšej prístupnosti informácií o tom, čo

svet turistom ponúka. Takmer 2/3 cestujúcich z Indie do Európy tvoria muži, dominujúca veková skupina je 25-65

rokov. Priemerný vek indického turistu cestujúceho do zahraničia je 45 rokov. Počet príjazdov detí (do 16 rokov) sa

v poslednej dobe znížil, avšak veková skupina nad 55 rokov cestuje čoraz viac. Počet opakovaných príjazdov z Indie

do Európy postupne narastá.

3/4 cestujúcich z Indie do Európy sú ľudia žijúci v manželstve, ktorí už majú rodinu s deťmi. Pri cestovaní

do zahraničia si mnohí z nich berú so sebou celú rodinu alebo aj priateľov. Cestujúci do Európy za účelom obchodu

tvoria početnú skupinu. Vo väčšine prípadov sú to slobodní ľudia cestujúci sami. Ak je obchodne cestujúci ženatý,

často s ním cestuje aj rodina, ktorá si popri jeho služobnej ceste v Európe urobí dovolenku. Časom sa na trhu

vyformoval ďalší pozoruhodný segment turistov s potenciálom rastu – cestujúce skupinky priateľov a spriaznencov

nezávisle od veku alebo príjmovej skupiny.

Veľká časť obyvateľov Indie žije v chudobe a z finančných dôvodov si nemôže dovoliť cestovať. Strednú vrstvu tvorí

približne 300 miliónov ľudí a počet jej príslušníkov silno rastie. Približne 60 miliónov obyvateľov žije v domácnostiach

s príjmom okolo 4 000 USD ročne. Výjazdového cestovného ruchu sa zúčastňujú domácnosti s ročným príjmom

prevyšujúcim 9 000 USD, väčšina z nich žije z dvoch príjmov. Indovia cestujúci do zahraničia sú zvyčajne súčasťou

strednej a vyššej socio-ekonomickej spoločenskej vrstvy, sú vysoko vzdelaní – 32 % má ukončené odborné

vysokoškolské vzdelanie, 53 % všeobecné vysokoškolské vzdelanie, 9 % stredoškolské a 6 % základné vzdelanie.

V krajine žije väčšia skupina boháčov, približne 127 000 milionárov a 69 bilionárov. Doma žijú Indovia luxusný život,

cena práce je nízka a sú zvyknutí na osobné služobníctvo. Pri návšteve hotela v zahraničí očakávajú vysoký štandard

služieb a osobný prístup personálu. Základné potraviny a služby vrátane služieb cestovného ruchu v Indii sú lacné,

na rozdiel od spotrebných tovarov. Cestovanie do vzdialenejších destinácií je finančne pre Indov pomerne náročné

a môžu si ho dovoliť len tí majetnejší. Pre priemernú indickú rodinu je dovolenka v Európe pridrahá.

Štúdia z roku 2007 ukázala, že 79 % indických cestovateľov má mesačný príjem v domácnosti viac ako 517,- EUR.

Tabuľka 6: Profil indického návštevníka podľa zamestnania a výšky príjmu (rok 2007)

Zamestnanie (%) Mesačný príjem domácnosti (%)

Úradníci, vedúci pracovníci 26 < 517 EUR 21

Obchodníci, pracujúci v priemysle

(1-9 zamestnancov) 18 517 - 690 EUR 19

Obchodníci, pracujúci v priemysle (min. 10 zamestnancov)

13 691 - 862 EUR 19


Kvalifikovaní pracovníci 12 863 - 1 034 EUR 16

Živnostníci 10 1 035 - 1 207 EUR 10

Ostatní 20 > 1 208 EUR 12

Zdroj: The Nielsen Company, Indian Outbound Traveller Study

Spoločenský status je pre ľudí v Indii veľmi dôležitý. Cestovanie do zahraničia bolo vždy symbolom postavenia

a výsadou bohatých Indov, čo sa momentálne prejavuje vo výške výdavkov na cestovanie do zahraničia a návštevou

prestížnych a aj menej známych destinácií.

Jednou z najvýznamnejších cestovateľských bariér cestovania Indov do európskych štátov je jazyková bariéra. Väčšina

Indov hovorí plynule po anglicky, neovládajú nemčinu ani francúzštinu. Preto je pre nich nepríjemné, ak rezidenti

európskych krajín na nich hovoria svojím rodným jazykom a nekomunikujú v angličtine. Indovia z menších miest a

vidieka dokonca neovládajú žiaden cudzí jazyk okrem ich regionálneho jazyka, majú problém dokonca aj so spisovnou

hindčinou.

Počas pobytu v zahraničí Indovia milujú udržiavať kontakty s rodinou, priateľmi, aj s priateľmi svojich priateľov v

zahraničí. Zo strany Indov je veľký záujem o nadviazanie kontaktu s niekým, kto žije v európskej krajine, ktorú plánujú

navštíviť alebo má skúsenosť s jej návštevou. Táto známosť im môže počas pobytu prakticky pomôcť alebo poradiť.

Prieskumy ukázali, že v realite sa im žiaľ často takáto šanca nenaskytá. Z tohto dôvodu sa môžu cítiť nepohodlne až

nevítane, čo ich môže odradiť od Európy pri rozhodovaní sa o dovolenkovej destinácii.

Vďaka početnej populácii krajiny disponuje indický trh cestovného ruchu širokou rozmanitosťou potenciálnych

segmentov. Trh je možné všeobecne rozdeliť na tri hlavné cieľové skupiny, obchodní cestujúci, navštevujúci rodinu a

priateľov a dovolenkári.

Priemerná dĺžka pobytu Indov v Európe je 6,4 nocí. Dĺžka pobytu závisí najmä od destinácie a motívu cestovania:

do 7 dní až 3 týždne – obchodné cesty,

2-6 týždňov – návštevy rodiny a známych,

2 týždne – dovolenka.

Skupinu dovolenkárov je možné podrobnejšie rozčleniť nasledovne:

rodiny s deťmi – tvoria nepochybne najvýznamnejší trh. Situácia sa oproti minulosti zmenila, na dovolenku s

rodičmi cestujú už aj deti. Skupinku cestujúcich tvorí často 6 a viac ľudí, nakoľko s rodinou cestujú aj blízki

priatelia, prípadne viaceré rodiny spolu.

DINKS – ide o mladšie bezdetné páry s dvoma príjmami v domácnosti. Mladé páry kvôli kariére odkladajú

založenie rodiny smerom k tridsiatke. Je to relatívne nový, ale rastúci trh v Indii. Do zahraničia cestujú aj štyri-

až päťkrát ročne. Sú to ľudia vzdelaní, dobre zarábajúci, ktorí majú sofistikovanejší a v medzinárodnom meradle

lepší prehľad ako ostatní. Majú tendenciu cestovať individuálne. Tento segment pozostáva väčšinou z ľudí,

ktorých rodičia brávali na dovolenky v detstve a teraz pravidelne cestujú do zahraničia pracovne – zamestnaní

sú väčšinou v IT sektore, farmaceutickom priemysle a finančnom sektore.

slobodné vysokovzdelané ženy – ďalšia novovzniknutá cieľová skupina na trhu, značne sa podobá japonskému

„office lady” segmentu. Tieto ženy sú profesionálky v danom odbore, v zamestnaní sú úspešné a zastávajú

vysoké manažérske pozície s vysokým zárobkom. Pre túto skupinu sú príznačné kratšie dovolenky na nie príliš

vzdialené cieľové miesta.

dôchodcovia – segment vznikol vplyvom demografických zmien. Dôchodcovia cestujú väčšinou v skupinách,

zvyčajne s priateľmi alebo niekoľko párov spoločne, často využívajú služby cestovných kancelárií. Majú dostatok

času a peňazí na cestovanie. Ich hlavným motívom cestovania bývajú návštevy rodiny a známych žijúcich v

zahraničí.


mladomanželia – ísť na svadobnú cestu do Európy sa v poslednej dobe stalo v Indii veľmi moderným, často ju

dostávajú ako svadobný dar od rodičov. Najčastejšou voľbou je Maurícius a plavby na lodi, u majetnejších rastie

záujem o Európu.

Indovia veria, že Európa vďaka rozmanitosti produktov je vhodne poziciovaná na oslovenie a získanie podielu v každej

z týchto segmentov trhových zákazníkov. Európske krajiny a jednotlivé regióny však musia individuálne posúdiť svoje

silné a slabé stránky vo vzťahu k jednotlivým cieľovým skupinám.

Tabuľka 7: Cestovateľské správanie indického dovolenkára (výsledky prieskumu z roku 2009)

Frekvencia cestovania

viackrát za rok: 5 %

raz za rok: 30 %

raz za 2-3 roky: 50 %

menej často: 15 %

Cestovateľská skúsenosť 99 % cestovateľov už bolo v zahraničí aspoň raz

Cestovanie do Európy 80 % prvá návšteva

Trvanie cesty v Európe

do 10 dní: 25 %

11-15 dní: 50 %

16-20 dní: 20 %

viac ako 20 dní: 5 %

Spolucestujúci

sami: 20 %

s rodinou: 65 %

s priateľmi: 15 %

Obdobie cestovania

január-marec: 15 %

apríl-jún: 50 %

júl-september: 10 %

október-december: 25 %

Typ cestovateľa 60 % prvých návštevníkov cestuje skupinovo

80 % vracajúcich sa cestovateľov cestuje individuálne

Organizácia cesty

CK alebo CA: 70 %

rezervácia priamo u leteckej spoločnosti alebo v hoteli: 25 %

cez online portály: 5 %

Informačné zdroje

rodina a priatelia: 70 %

veľtrhy, výstavy: 55 %

médiá: 25 %

internet: 60 %

iné zdroje: 10 %

Počet navštívených destinácií jedna: 30 %

viac navštívených krajín: 70 % (min. 3-4)

Hlavné aktivity počas návštevy Európy

návštevy pamätihodností a známych pamiatok, vychutnávanie si atmosféry a počasia, scenérií a prírodných krás, cestovanie vlakom, lodné plavby, nakupovanie, stretnutie s priateľmi a rodinou, návštevy zábavných a tematických parkov, zábavných show a užívanie si nočného života

Zdroj: ETC


Pri cestovaní do Európy sa Indovia najviac obávajú:

problémov s vybavovaním víz

problémov s dorozumením

ako sa spoja s rodinou doma v Indii (telefónne karty a pod.)

ako sa zachovať v prípade núdze a nečakaných udalostí

zámeny peňazí, nevedia, aké sú povolené limity pri nakupovaní

kultúry a mentality domáceho obyvateľstva.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Podmienkou vycestovania z Indie do Európy je získanie víz pre všetkých cestujúcich, či už cestujú do schengenského

priestoru alebo do ostatných európskych krajín. Pre návštevu niektorých krajín (napr. Veľká Británia) potrebujú víza aj

tranzitní cestujúci. Oficiálna doba vybavenia víz do Schengenu je 3-4 dni, prax ukazuje, že to trvá 6-8 týždňov.

Vybavovanie víz si navyše vyžaduje množstvo dokumentácie (finančné výkazy, potvrdenie o zaplatení zdravotného

poistenia, potvrdenie o rezervácii hotela, potvrdenie o zaplatení cestovného poistenia, preukázanie vlastníctva

medzinárodnej kreditnej karty atď.) a výdavkov. Víza sú tiež potrebné pri cestách do Ameriky a Oceánie. Viaceré

krajiny v Afrike, na Strednom východe a v Ázii umožňujú držiteľom indického pasu vstup do krajiny bez víz alebo víza

pri príchode. Získali tak dôležitú výhodu, keďže udeľovanie víz je komplexný a zdĺhavý proces. Problémy s vízami sú

hlavným odstrašujúcim prostriedkom pre cestovanie do Európy. Pomoc s vybavovaním víz ponúkajú cestovné

kancelárie za poplatok.

Rozhodovanie o cestovaní do zahraničia prichádza 3-6 týždňov pred vycestovaním, niekedy aj kratšie. Mnohí Indovia

cestu plánujú vo väčšom predstihu, ale vyčkávajú na lepšie ceny služieb cestovných kancelárií a cestovných agentúr a

tvrdo s nimi vyjednávajú. Kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o cestovateľskom cieli zohrávajú nasledovné faktory:

bezpečnosť, rozmanitá ponuka, celkový imidž dovolenkovej destinácie, príťažlivé zariadenia cestovného ruchu,

rozvinutá infraštruktúra a náročnosť získania víz.

Ďalšími dôležitými prvkami v procese rozhodovania cestovateľov o destinácii sú priateľské prostredie, dobré počasie,

kultúrna náklonnosť, dostupnosť dovolenkových balíčkov, dostupnosť indického (vegetariánskeho) jedla a možnosť

získať hodnotné produkty za svoje peniaze. Európa je potenciálnymi návštevníkmi vnímaná ako prestížne cieľové

miesto, kde je možné tráviť rôzne druhy dovoleniek, vykonávať širokú paletu aktivít, vidieť množstvo zaujímavostí,

kde turistické zariadenia a celková infraštruktúra sú dostatočne vybavené, vysoko rozvinuté a disponujú kvalitou.

Európa postavila na týchto bodoch svoj marketing a považuje sa za prvotriednu dovolenkovú destináciu. Potenciálni

návštevníci oceňujú prístupnosť Európy vďaka širokej dostupnosti cestovných spojení, pomerne jednoduchému

cestovaniu medzi krajinami a cenovo priaznivej ponuke cestovných dovolenkových balíčkov. Možnosť cestovať

kvalitnou a efektívnou cestnou alebo železničnou dopravou naprieč európskymi krajinami je považovaná za veľký

benefit z hľadiska pohodlia a prijateľnej nákladovosti. I keď cestovanie do Európy je pre Indov drahšie ako do

niektorých iných destinácií, držia sa názoru, že za svoje peniaze dostávajú rozmanité, hodnotné a kvalitné produkty.

Cestovné kancelárie pripravujú pre turistov zájazdy s preplnenými itinerármi, snažia sa im za čas strávený v Európe a

v rámci daného rozpočtu ponúknuť a ukázať čo najviac. Občas je negatívom, že si turista nestihne užiť navštívené

miesto a už sa presúva na ďalšie, čím sa jeho spokojnosť s pobytom znižuje. Je preto vhodnejšie urobiť indickým

turistom voľnejší a flexibilnejší program zájazdu, kde sa im naskytne možnosť skutočne spoznať krajinu a život v nej

na vlastnej koži.

Európa nie je turistami vnímaná ako absolútne bezpečná destinácia. Zlé meno jej robí drobná trestná činnosť,

napríklad vreckové krádeže v Paríži a v Ríme sú považované za samozrejmosť. Ďalšou slabšou stránkou je, že

potenciálny indický trh vníma Európanov ako formálnych, neprístupných ľudí, nie veľmi priateľských a ochotných

pomôcť cudzincom. Indovia sú veľmi priateľský národ a láskaví hostitelia. Je pre nich prirodzenejšie rozhodnúť sa pre

destináciu, v ktorej sa cítia naozaj vítaní. Ďalším dôvodom, prečo radšej ostávajú v Ázii a na Strednom východe, je


kultúrna spriaznenosť – s týmito ľuďmi zdieľajú rovnaké náboženské, morálne, sociálne a kultúrne prístupy a tradičný

systém hodnôt. Európska kultúra im pripadá veľmi moderná a náš sociálny hodnotový systém sa im zdá neprijateľný.

Napríklad prejavovanie náklonnosti na verejných miestach je pre nich absolútne tabu. Indovia nechcú cestovať na

miesta, ktoré môžu mať zlý vplyv na ich deti. Tento názor majú väčšinou Indovia pochádzajúci z menších miest.

Drvivá väčšina rezervácií ciest do zahraničia je realizovaná klasicky v cestovných kanceláriách a cestovných

agentúrach. S nárastom nízkorozpočtových prepravcov a postupným zaužívaním používania internetu sú Indovia

nútení častejšie zvažovať priame spôsoby rezervovania služieb cestovného ruchu. V roku 2012 bolo cez internet

rezervovaných 14 % dovoleniek. Pri cestovaní do Európy bol zaznamenaný vyšší počet individuálne cestujúcich než

počet účastníkov skupinových zájazdov s nakupovanými balíčkami služieb cestovného ruchu. Skupinové zájazdy

predstavujú pohodlný a bezpečný spôsob zabezpečenia služieb pre tých, ktorí majú striktné sociálne, náboženské

alebo diétne požiadavky.

Pri rozhodovaní o cestovaní ako informačný zdroj Indovia uprednostňujú ústne podanie. Najviac ich ovplyvňujú

osobné odporúčania známych a pracovníkov cestovných kancelárií a cestovných agentúr, a informácie zverejnené na

internete. Používanie internetu v Indii nie je zatiaľ veľmi rozšírené, využíva ho približne 8 % populácie (100 miliónov

ľudí). Jeho priekopníkom je najmä mladšia generácia ktorú tvoria študenti stredných a vysokých škôl, veková skupina

do 35 rokov. Taktiež nie veľmi zaužívané je používanie kreditných kariet, čo vysvetľuje fakt, prečo je v Indii internet

využívaný skôr na získavanie informácií ako za účelom rezervovania a nakupovania služieb. Postupne sa počet služieb

nakupovaných online zvyšuje.

Graf 2: Informačné zdroje používané Indmi pri ich rozhodovaní o cestovaní (rok 2010)

Zdroj: ETC

I keď televízia a rádiá sú obľúbené a bežne používané médiá, najdôležitejší význam z hľadiska marketingu

cestovateľských produktov majú v Indii jednoznačne printové médiá (noviny a lifestylové časopisy). Efektívnym

masovým propagačným nástrojom sú videá. Ukážky z indických filmov nakrútených na rôznych miestach sveta,

napríklad aj v Anglicku a vo Švajčiarku, mali obrovský marketingový dopad na trh. Destinácie zobrazené v indických

filmoch sa stali vysnenými destináciami pre potenciálnych cestovateľov do zahraničia. Tento fakt využívajú mnohé

národné organizácie cestovného ruchu a spolupracujú s indickým filmovým priemyslom s cieľom zvýšiť povedomie

o danej krajine medzi domácou verejnosťou. Viacerí indickí herci, herečky a tanečníci účinkujúci v známych filmoch sú

ambasádormi značiek európskych krajín, od nich si Indovia skutočne nechajú poradiť pri výbere dovolenkovej

destinácie.

India bola dlhšie sledovaná vedúcimi medzinárodnými touroperátormi ako potenciálne lukratívny trh. Rapídny nárast

príchodového aj odchodového cestovného ruchu v krajine za posledné desaťročie niektoré z nich podporil vo vstupe


na trh, zvyčajne v spolupráci s domácimi spoločnosťami. Začať prevádzkovať cestovnú kanceláriu v Indii je veľmi

jednoduché – nie je potrebná žiadna licencia. Ročne takto vznikne 700-1 000 nových subjektov. Na trhu s takými

nízkymi bariérami vstupu je pre TOP spoločnosti s cieľom expanzie jednoduché podmaniť si rivalov namiesto toho,

aby budovali vlastnú sieť prostredníctvom pobočiek v rôznych mestách.

Na trhu cestovného ruchu v Indii existuje päť veľkých touroperátorov organizujúcich pobyty do zahraničia – SOTC, Raj

Travels, Cox & Kings (od roku 1758), Thomas Cook a Kuoni India. Podnikateľské prostredie v prípade zahraničných

zájazdov je značne konkurenčné a silne závislé na sezónnosti. Po Indii je roztrúsených približne 20 000 menších alebo

stredne veľkých cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Pôsobia regionálne v domácom cestovnom ruchu,

uplatňujú spoločný marketing, väčšina z nich funguje len ako predajcovia cestovných lístkov. Niektoré z nich sú

schopné zrealizovať cesty do zámoria. Menšie cestovné kancelárie bojujú s agresívnym marketingom a taktickými

kampaňami v printových médiách realizovanými veľkými cestovnými kanceláriami. Najväčšími organizátormi

konferencií sú KW Conferences a Rams, úspešné sú eventové agentúry Showbiz, Wizcraft, Showtime a Fountainhead.

Cestovný ruch a obchod v Indii prudko narastá, avšak obchodné marže sa znižujú ako dôsledok vysokej konkurencie a

agresívneho znižovania cien. Vstup nových hráčov na trh, ako napríklad Reliance Travel & Transport, online predajcov

TravelGuru.com, Expedia.com, Travelocity.com, Cleartrip.com, Yatra.com a MakeMyTrip.com, prispieva ešte k

ďalšiemu poklesu marží. Obrat odvetvia cestovného ruchu sa napriek tomu každoročne zvyšuje.

Vo väčšine krajín Európy sú zájazdy pre Indov v cieľových miestach bohaté, hodnotné a dobre organizované.

Sprievodcovia cestovného ruchu majú bohaté vedomosti a poznatky o navštívených miestach, avšak častým

problémom sú nedostatočné komunikačné schopnosti, čo vytvára jazykovú bariéru a zapríčiňuje nižšiu spokojnosť

turistov s pobytom. So snahou zmierniť tento problém so skupinou cestuje aj manažér zájazdu ako zástupca

cestovnej kancelárie z Indie.

Keď v roku 1999 Star Cruises vstúpili na indický trh, len v prvom roku si získali 10 800 zákazníkov. Plavby na lodiach

z Indie boli zrušené – v roku 2004 Star Cruises a v roku 2010 Louis Cruises. Dôvodom boli neprimerane veľké

poplatky, nevyhovujúca infraštruktúra a neorganizované nástupy cestujúcich na loď. Dopyt po tomto type dovolenky

na trhu pozoruhodne rastie. Rodiny kvitujú okrem nevšedných zážitkov z navštívených miest aj veľa možností pre

trávenie voľného času počas plavby – plávanie, rôzne športy a aktivity na palube, premietanie filmov a bohatý

kultúrny program. Predpokladá sa, že India sa po Austrálii stane druhým najväčším zdrojovým trhom zákazníkov

pre plavby na lodiach.

Indovia veria, že obdarúvanie iných im umožní ľahší prechod do ďalšieho života, sami radi darujú a aj prijímajú

darčeky. Nie je pre nich dôležitá hodnota darčeka, ale úprimnosť, s akou je darček darovaný. Žltá, zelená a červená sú

považované za šťastné farby, je vhodné použiť ich pri balení darčeka. Odporúča sa vyhnúť bielym kvetinám, ktoré sa v

Indii zvyknú nosiť na pohreby.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

India je rozľahlá krajina. Jej rôznorodú dopravnú infraštruktúru tvoria železnice, cesty, trajektové prístavy a letiská,

ktoré sa zameriavajú na uspokojovanie potrieb viac ako jednej miliardy ľudí. Hospodársky rast od začiatku

deväťdesiatych rokov stimuloval dopyt po dopravnej infraštruktúre a dopravných službách každoročne o 10 % viac.

Táto krajina má jednu z najväčších cestných sietí na svete, jej železničná sieť je najväčšou v Ázii a tvorí kľúčový prvok

dopravy a prepravy v krajine od roku 1853. S uvedomením si veľkého významu tohto odvetvia vláda pracuje na

zlepšovaní infraštruktúry v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi. Na dosiahnutie tohto cieľa vláda

uzavrela partnerstvo so súkromným sektorom (PPP, Public Private Partnership) za účelom podpory rozdelenia rizika,

zodpovednosti, optimalizácie nákladov a lepšieho systému riadenia infraštruktúry.


Indický letecký priemysel je druhým najväčším na svete. Jeho boom spôsobil exponenciálny rast domácej osobnej

prepravy, nákladnej prepravy a medzinárodnej leteckej dopravy. Do roku 2010 rástol počet pasažierov domácej

leteckej prepravy o 25-30 % ročne, medzinárodnej o 15 % ročne. Hoci odhady rastu dopravy v Indii sú optimistické,

stále je mnoho otázok, ktorými je potrebné sa zaoberať – letisková infraštruktúra a nedostatok pracovnej sily zvyšujú

náklady, znižujú efektivitu a flexibilitu. Indické letecké spoločnosti a zahraniční dopravcovia postupne pridávajú do

svojej ponuky služieb pre cestujúcich nové služby.

Letecká kapacita medzi Indiou a Európou v poslednej dobe prudko vzrástla. Hlavnými indickými letiskami sú letiská

Bombaj a Nové Dillí, ktoré boli čiastočne sprivatizované. Donedávna bolo prevádzkovaných len 5 letísk

s medzinárodným statusom. Okrem dvoch hlavných letísk k nim ešte patrili letiská Chennai, Kalkata a Trivandrum. Po

rapídnom rozvoji priamych letov do zahraničných destinácií vláda uznala tento status aj ďalším letiskám. Priame lety

do Európy sú prevádzkované z letísk Bombaj, Nové Dillí, Ahmedabad, Amritsar, Bangalúr, Kalikut, Chennai, Goa,

Hajdarábád a Pune. Indická vláda vyčlenila rozpočet 10 miliárd USD na program na obnovu a modernizáciu letísk

a zlepšenie leteckých dopravných služieb.

V roku 2010 lietali priame lety z Indie do 12 európskych letísk: do Londýna (LHR), Amsterdamu, Bruselu, Frankfurtu,

Helsínk, Istanbulu, Ríma (FCO), Moskvy (SVO), Mníchova, Paríža, Viedne a Zürichu.

CAPA (The Centre for Asia Pacific Aviation) odhaduje, že do roku 2020 by počet domácich cestujúcich mohol

dosiahnuť 150-180 miliónov a počet medzinárodných cestujúcich 100 miliónov. Civilné letectvo by malo tvoriť až 500

lietadiel. Celkové investície do letísk sú odhadované na 30 miliárd USD prostredníctvom investícií na zelenej lúke a

modernizácií existujúcich zariadení.


Goverment of India Ministry of Tourism www.tourism.gov.in

www.incredibleindia.org

Indian Association of Tour Operators (IATO) www.iato.in

Travel Agents Association of India (TAAI) www.travelagentsofindia.com

Travel Agents Federation of India (TAFI) www.tafi.in

Pacific Asia Travel Association (PATA) www.pata.org

World Tourism Organization (UNWTO) www.unwto.org

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE INDICKÝ TRH

dovolenka strávená v meste v spojení s možnosťami nakupovania, ktorú veľmi vhodne dopĺňajú prechádzky

alebo pešie túry v nenarušenej prírode

návštevy UNESCO pamiatok spojené s wellness kúrami.


1. India, Market Insights. European Travel Commision [on line]. Január 2010. Dostupné na internete:

http://www.etc-corporate.org/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=217.

2. India, The World Fact Book. Central Intelligence Acency [on line]. 2012. Dostupné na internete:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/in.html.

3. The Indian Outbound Travel Market with Special Insight into the Image of Europe as a Destination [on line]. ETC

and UNWTO. 2009. Dostupné na internete:

http://publications.unwto.org/sites/all/files/pdf/090616_indian_outbound_travel_excerpt.pdf.

http://www.tourism.gov.in/

http://www.incredibleindia.org/

http://www.iato.in/

http://www.travelagentsofindia.com/

http://www.tafi.in/


http://www.unwto.org/

http://www.etc-corporate.org/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=217

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/in.html

http://publications.unwto.org/sites/all/files/pdf/090616_indian_outbound_travel_excerpt.pdf




6. Tourism and Hospitality, Indian Brand Equity Foundation [on line]. Apríl 2012. Dostupné na internete:

http://www.ibef.org/industry/tourismhospitality.aspx.

7. Indian Outbound Travel, India International Travel Mart [on line]. September 2012. Dostupné

na internete:http://www.iitmindia.com/uploads/iitmindia/India%20Outbound%20Travel%20-

%20A%20Report.pdf.

8. Inbound vs. Outbound Tourists in India [on line]. September 2012.

Dostupné na internete: http://competitiveness.in/2011/11/16/inbound-outbound-tourists-india/.

9. Indian Outbound Market, Unit 9 [on line]. September 2012.

Dostupné na internete: http://www.egyankosh.ac.in/bitstream/123456789/36058/1/9-09.pdf.

10. The new desi globetrotter, The Hindu [on line]. Október 2012.

Dostupné na internete: http://www.thehindu.com/life-and-style/travel/article2659391.ece?homepage=true.

11. India Tourism Statistics at a Glance [on line]. Júl 2012. Dostupné na internete:

http://tourism.gov.in/writereaddata/CMSPagePicture/file/marketresearch/INDIATOURISMSTATICS

(ENGLISH).pdf.

12. India – Outbound. Emerging Corporate and Leisure Market – India. Live Bean [on line]. Október 2012. Dostupné

na internete: http://www.livebeanhospitality.com/pdf/unravel-the-indian-roap-trick.pdf.

13. India, Sales Guide 2013, The Leading Hotels of the World [on line]. 2013. Dostupné na internete:

http://www.leadingportal.com/Extranet/Docs/1/149/2013_Sales_Guide_-_India.pdf.

14. Indian Outbound Extravaganza Continues, eGlobal Travel Media [on line]. 2012. Dostupné na internete:

http://www.eglobaltravelmedia.com.au/2-headline-news/indian-outbound-extravaganza-continues.html.

http://www.ibef.org/industry/tourismhospitality.aspx

http://www.iitmindia.com/uploads/iitmindia/India%20Outbound%20Travel%20-%20A%20Report.pdf

http://www.iitmindia.com/uploads/iitmindia/India%20Outbound%20Travel%20-%20A%20Report.pdf

http://competitiveness.in/2011/11/16/inbound-outbound-tourists-india/

http://www.egyankosh.ac.in/bitstream/123456789/36058/1/9-09.pdf

http://www.thehindu.com/life-and-style/travel/article2659391.ece?homepage=true

http://tourism.gov.in/writereaddata/CMSPagePicture/file/marketresearch/INDIATOURISMSTATICS%20(ENGLISH).pdf

http://tourism.gov.in/writereaddata/CMSPagePicture/file/marketresearch/INDIATOURISMSTATICS%20(ENGLISH).pdf

http://www.livebeanhospitality.com/pdf/unravel-the-indian-roap-trick.pdf

http://www.leadingportal.com/Extranet/Docs/1/149/2013_Sales_Guide_-_India.pdf

http://www.eglobaltravelmedia.com.au/2-headline-news/indian-outbound-extravaganza-continues.html


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - JAPONSKO

ÚVOD

Japonsko má tretiu najväčšiu ekonomiku na svete a je pokladané za hospodársku veľmoc v Ázii. Japonské

hospodárstvo je vysoko efektívne a konkurencieschopné v oblasti medzinárodného obchodu. Vďaka vysokým

úsporám a vysokej miere investícií je hlavným zdrojom globálneho kapitálu a úverov. Štát intenzívne podporuje

rozvoj priemyslu a zahraničného obchodu s vyspelými priemyselnými ekonomikami. Japonsko má len málo

prírodných zdrojov a práve prostredníctvom obchodu získava devízové príjmy potrebné na nákup surovín pre svoju

ekonomiku. Japonská pracovná sila je vzdelaná a pracovitá, i keď dosahuje nižšiu produktivitu práce v chránených

oblastiach ako sú poľnohospodárstvo, distribúcia a služby. Japonská zahraničná politika má za cieľ podporovať mier a

prosperitu pre japonský ľud prostredníctvom úzkej spolupráce so západom a za podpory Organizácie Spojených

národov.

Po dlhšej dobe stagnácie sa japonská ekonomika začala dvíhať v období rokov 2004-2007. Globálna ekonomická kríza

v rokoch 2008-2009 Japonsko veľmi vážne zasiahla, došlo k šokujúcim poklesom vo vývoze a vo výrobe.

Najprosperujúcejšími oblasťami v krajine sú mestá Tokio a Osaka nachádzajúce sa na hlavnom ostrove Honšú. Až k 21

%-mu poklesu výjazdov do zahraničia prispel v roku 2009 vírus vtáčej chrípky H1N1. V roku 2010 dosiahla japonská

ekonomika HDP 5,5 biliónov USD. Zemetrasenie a tsunami v marci 2011 ovplyvnili veľmi nepriaznivo príjazdový aj

výjazdový cestovný ruch Japonska. UNWTO stojí za programom podpory krajiny a obnovy odvetvia cestovného ruchu

v Japonsku. Japonci sú veľmi húževnatý národ a napriek dramatickým udalostiam sa do budúcnosti pozerajú vždy

pozitívne.

Cestovný ruch je jedným z hlavných sektorov v ekonomike krajiny. Japonsko bývalo tretím najväčším trhom

cestovného ruchu na základe výšky výdavkov na cestovanie, na konci 90-tych rokov pokleslo na siedme miesto.

Momentálne sú Japonci najviac míňajúcim národom na cestovanie do zahraničia na svete.

V roku 2008 Japonci uskutočnili 16 miliónov výjazdov do zahraničia, z toho 3,2 milióna výjazdov do Európy. Vedúcimi

európskymi destináciami sú Francúzsko a Nemecko, nasleduje Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia, Španielsko

a Rakúsko. Na dôležitosti postupne získavajú Turecko, Slovinsko, Fínsko a Chorvátsko. Európa je považovaná za zrelú

destináciu pre Japoncov. Viaceré národné organizácie cestovného ruchu preto vyvíjajú nové rozvojové stratégie

na podporu návratnosti japonských cestujúcich do Európy a ich diverzifikáciu.

Fakt, že v posledných piatich rokoch len 23 % japonského obyvateľstva vycestovalo do zahraničia, ukazuje veľké

nevyčerpané možnosti rastu. Ochota mladšej generácie cestovať do zahraničia však značne klesá. Príčinou sú sociálne

dôvody a chýbajúca dôvera vo vyhliadky na zaujímavé pracovné príležitosti v zahraničí. Na druhej strane, výrazne sa

zvyšuje počet Japoncov dosahujúcich dôchodkový vek, ktorí majú dostatok voľného času a finančných zdrojov.

Cestovanie do vzdialených cieľových miest pokleslo z 58 % z celkových zahraničných výjazdov v roku 1998 na 45 %

v roku 2008. Príčinou sú nové možnosti cestovania do bližších a menej drahých destinácií na Ďalekom východe

a v juhovýchodnej Ázii, ktoré vznikli nárastom nízkonákladových leteckých spoločností zabezpečujúcich lety do týchto

krajín. Ďalším dôvodom je rastúci počet obchodných cestujúcich v rámci regiónu a do Číny vďaka lacným letenkám.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Japonsku

Ukazovateľ Hodnota


Počet obyvateľov 127 253 075 (odhad pre rok 2013)

(medziročný pokles -0,1 %)


0 - 14 rokov: 13,4 %

15 - 24 rokov: 9,7 %

25 - 54 rokov: 38,3 %

55 - 64 rokov: 13,8 %

>= 65 rokov: 24,8 %


Príjmy z cestovného ruchu 100,0921 miliárd EUR

(2,2% celkového HDP, rok 2011)


Mena jen

Jazyk japončina

Zdroj: ETC, CIA


Japonský trh sa od ostatných ázijských zdrojových trhov odlišuje v spôsobe, akým sa historicky vyvíjal. Japonci začali

cestovať do zahraničia oveľa skôr než obyvatelia ostatných ázijských krajín, hneď po deregulácii v roku 1964, a

postupne sa ich počet zvyšoval. Japonský výjazdový cestovný ruch začal podstatne stagnovať koncom 90-tych rokov.

Vplyvom celosvetového ekonomického poklesu v roku 2008 výjazdy do zahraničia poklesli o 7,6 % a v roku 2009 o

ďalších 3,4 %. Štatistiky ukazujú dosiahnuté rekordné maximum v roku 2012, 18,49 miliónov výjazdov do zahraničia

(8,8 %-ný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu). Na rok 2013 sa predpokladá 3 %-ný nárast výjazdového

cestovného ruchu Japonsko.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Japonska v období rokov 2005-2013

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Spolu (v tisícoch)

17 404 17 535 17 295 15 987 15 446 16 637 16 994 18 490 4 440*

% ročný nárast/pokles

3,4 0,8 -1,4 -7,6 -3,4 +7,7 +2,1 +8,8 -

Zdroj: ETC

Vysvetlivky: * - údaj za prvé tri mesiace v roku


V roku 2008 zaznamenali pokles návštevnosti japonskými turistami viaceré destinácie na svete –Európa o 18 %,

Severná Amerika o 7 %, severovýchodná Ázia o 30 %, juhovýchodná Ázia o 16 %, Oceánia o 4 %, Hawai, Guam

a Saipan o 19 %, ostatné o 6%.

Najobľúbenejšou destináciou Japoncov bola v roku 2011 Čína (3 657 500 návštevníkov, 39 % všetkých výjazdov), za

ňou nasledovala Južná Kórea (19 %-ný trhový podiel) aj vďaka výhodnému kurzu japonského jenu voči kórejskému

wonu, nasledovne sa v preferenciách umiestnili USA (19 %-ný trhový podiel). Vzrastá záujem Japoncov o Hawai (7 %-

ný trhový podiel) a Guam.

Záujem japonského trhu cestovného ruchu o cestovanie do zámoria klesol a táto tendencia stále pretrváva.

V porovnaní s ostatnými zámorskými destináciami návštevnosť Európy mierne klesla, ale stále si udržuje svoju

pozíciu. Japonci začali cestovať do destinácií, ktoré im nie sú až také vzdialené - do severovýchodnej Ázie,

juhovýchodnej Ázie, Guamu a Saipanu. Približne 90 % cestujúcich do zahraničia tvoria obyvatelia hlavného ostrova

Honšú – 40 % z nich pochádza z metropolitnej oblasti Tokia, 15 % z Kansai a 12 % z oblasti Tókai (táto oblasť sa

nazýva aj Nagoya).

Výskum neziskovej organizácie The John Taylor Babbitt Foundation (JTBF) ukázal, že v roku 2007 bol výdavok Japonca

na jednu cestu do Európy približne 2.500,- EUR, priemerne 340,- EUR za jednu noc. V roku 2011 výška výdavkov

japonského obyvateľstva na cestovanie do zahraničia dosiahla 27,2 miliárd USD.

Tabuľka 3: Výdavky na medzinárodný cestovný ruch (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov 2004-2011

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Spolu (v miliónoch USD)

38 247 27 300 26 900 26 500 27 901 25 199 27 950 27 200

% ročný nárast/pokles 32,7 -27,3 -3,3 -1,5 5,3 -9,7 +10,9 -2,5


2.272 1.569 1.534 1.532 1.745 - - -

Zdroj: ETC, Index Mundi

Vedúcimi európskymi destináciami sú Francúzsko a Nemecko, nasleduje Taliansko a Veľká Británia. Japonskí

touroperátori zastávajú názor, že Taliansko je preferovaná destinácia pre Japonky mladšej aj staršej generácie a je

ako jediná európska destinácia často žiadaná v prípade zájazdov do jednej cieľovej krajiny. Veľkej obľube sa v roku

2012 tešilo Španielsko, Fínsko a Island. Predpokladá sa, že v roku 2013 zaznamenajú rekordné nárasty návštevnosti

Japoncov nasledovné krajiny: Fínsko (+26,7 % v porovnaní s rokom 2012), Turecko (+10,7 %), Chorvátsko (+35,3 %),

Slovinsko (+42,3 %), dopyt po týchto krajinách je predovšetkým zo strany japonských seniorov.

Ročné príchody do európskych krajín sú zhruba:

Tabuľka 4: Návštevnosť európskych krajín japonským obyvateľstvom (rok 2009)


> 500 000 Francúzsko, Nemecko

250 000 - 350 000 Rakúsko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Veľká Británia

100 000 - 150 000 Belgicko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Grécko, Holandsko, Turecko

50 000 - 100 000 Maďarsko, Nórsko, Portugalsko, Rusko

25 000 - 50 000 Dánsko, Poľsko, Švédsko

10 000 - 25 000 Bulharsko, Island, Írsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko


5 000 - 10 000 Estónsko, Litva, Lotyšsko, Monako, Malta

< 5 000 Albánsko, Bielorusko, Bosna, Cyprus, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Macedónia, Čierna hora, San Marino, Srbsko, Ukrajina

Zdroj: ETC

Počty prenocovaní japonských návštevníkov vo vybraných európskych krajinách zobrazuje Tabuľka 5.

Tabuľka 5: Počet prenocovaní japonských návštevníkov vo vybraných európskych krajinách (rok 2011)

Krajina Európy Počet prenocovaní Medziročný nárast/pokles (v %)

Francúzsko 2 386 000 -3,3

Španielsko 1 027 283 +12,2

Nemecko 1 177 352 +8,7

Švajčiarsko 478 373 -5,7

Rakúsko 437 949 +6,2

Česká republika 235 576 -6,3

Maďarsko 132 571 -10,5

Chorvátsko 185 740 -9,1

Zdroj: Statisticts of Japanese Tourists Travelling Abroad, Japan Tourism Marketing Co.

Tabuľka 6: Návštevnosť Slovenska japonským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

Počet

prenocovaní

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

2001 8 878 -9,2 15 677 +12,5

2002 9 153 +3,1 15 651 -0,2

2003 7 278 -20,5 14 102 -9,9

2004 10 648 +46,3 19 320 +37,0

2005 14 321 +34,5 22 865 +18,4

2006 15 878 +10,9 26 323 +15,1

2007 13 496 -15,0 21 957 -16,6

2008 13 743 +1,8 26 460 +20,5

2009 11 351 -17,4 18 995 -28,2

2010 11 523 +1,5 20 187 +6,3

2011 8 865 -23,1 16 443 -18,5


2012 10 117 +14,1 16 404 -0,2

1.štvrťrok 2013 1 432 - 2 952 -


V roku 2012 bolo 75,2 % výjazdov z Japonska do zahraničia realizovaných za účelom dovolenky, 17,8 % kvôli

obchodným cestám (3,3 miliónov ľudí) a 6,92 % Japoncov cestovalo z iných osobných dôvodov (návštevy rodiny a

známych, štúdium a pod.).

V rokoch 2005-2007 71 % dovolenkových zájazdov tvorili cesty po viacerých cieľových miestach, 21 % tzv. „city

breaks“, 2,5 % dovolenky pri mori a 8 % iné. Najčastejším hlavným motívom cestovania do Európy zostáva dovolenka.

Tabuľka 7: Podiel cestujúcich z Japonska do zahraničia na základe hlavného motívu cestovania v období rokov

2005 - 2006

Hlavný motív cestovania (v %)

Všetky zahraničné cesty (rok 2005)

Cesty do Európy (rok 2005)

Všetky zahraničné cesty (rok 2006)

Dovolenka 67,1 68,4 67,6

Svadobná cesta 2,0 2,7 2,3

Návšteva rodiny a známych 5,9 6,1 6,2

Služobná cesta 14,6 10,9 12,2

Tréning/školenie/odb. prax 1,7 1,9 2,4

Konferencia 1,6 2,9 1,7

Študijný/školský pobyt 1,0 1,6 1,3

Iné 4,0 4,1 4,3

Bez odpovede 2,0 - 1,9

Zdroj: ETC

V roku 2012 v prieskume AB-Road Research Center uvádzali Japonci ako najčastejší motív cesty do zahraničia túžbu

vychutnať si inú gastronómiu a pochutiť si na dobrých jedlách, radi navštevujú trojhviezdičkové reštaurácie.

Priemerná dĺžka pobytu v Európe v roku 2007 bola 6,1 nocí. Prevláda dlhodobý trend skracovania dĺžky pobytu, avšak

v prípade Japoncov objem výdavkov na kratší pobyt zostáva rovnaký ako pri dlhšom pobyte.

Počas zájazdov do Európy Japonci najradšej navštevujú tri a viac destinácií (60 %), 18 % dve destinácie a len 22 %

jednu destináciu.

Japonskí dovolenkári všeobecne uprednostňujú ubytovacie zariadenia s tromi a viac hviezdičkami. Študentom

postačujú aj nižšie triedy ubytovacích zariadení. Mladé Japonky vyžadujú 4- alebo 5-hviezdičkové hotely. Využívané

sú aj penzióny, bed & breakfast hotely a iné kategórie ubytovania. Japonci vyžadujú vo vybavení izby vaňu (sprchy

nepovažujú za dostatočné) a oddelené postele aj v prípade manželských párov. Za bežnú súčasť vybavenia hotelovej

izby pokladajú kanvicu, zelený čaj a kávu. Rovnako ako v Číne, ani v Japonsku sa nepoužívajú príbory, ale paličky.

Japonské paličky majú kónický tvar – širší koniec sa drží v ruke, palička sa zužuje smerom ku špičke, na ktorej sa

prenáša jedlo do úst. Používajú sa paličky čisto drevené a často bývajú lakované. V európskych reštauráciách by preto

mali byť k dispozícii aspoň paličky na jednorazové použitie.


Nasledujúci graf zobrazuje, ktoré európske atraktivity sú Japoncami preferované. Výskum Visit Britain ukázal, že

Japonci nemajú veľký záujem o spoznávanie domáceho obyvateľstva, ani o prechádzky po vidieku a nočný život.

Uprednostňujú návštevy pamiatok patriacich do kultúrneho dedičstva krajiny, múzeá, umelecké galérie, parky,

záhrady a ochutnávky domácich kuchýň.

Graf 1: Záujem Japoncov o atraktivity v Európe

Zdroj: ETC


V roku 2007 tvorili muži 56 % cestujúcich do zahraničia a 44 % ženy. Európa, a obzvlášť Taliansko, očaruje vyšší podiel

japonských žien ako mužov (vekové skupiny 20-30 rokov a nad 50 rokov). Ženy predstavujú dôležitý cieľový segment

trhu. Často cestujú matky s dospelými dcérami alebo staré matky s dospelými vnučkami. Mnohé slobodné ženy

patriace do vekovej skupiny 20-30 rokov žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi, majú teda podstatne nižšie náklady na

živobytie a môžu si dovoliť cestovať do zahraničia. Obchodnými cestujúcimi sú prevažne muži. Jedným zo znakov

japonského trhu je segment tzv. „office ladies”, ktorý má momentálne 13 %-ný podiel na trhu s predpokladom

postupného rastu, tvoria ho slobodné mladé ženy často cestujúce samy. V prípade dovolenkárov je veľká

pravdepodobnosť ich návratu do Európy.


Graf 2: Predošlá skúsenosť japonských návštevníkov s návštevou Európy (rok 2005)

Zdroj: ETC

Japonský trh cestovného ruchu prejde počas nasledovných desaťročí zmenami z dôvodu poklesu a starnutia

populácie. Počas rokov 2000-2025 je pre japonské obyvateľstvo predpokladaný pokles o 3,6 miliónov. Starnúca

japonská populácia môže zmeniť súčasný nárast cestovateľskej intenzity do zahraničia. V nasledujúcich 10 rokoch sa

zníži počet Japoncov patriacich do mladej generácie a podstatne sa zvýši počet ľudí patriacich do vekovej skupiny

65+, nazývaných aj „generácia S”. Práve táto veková skupina stratila svoj predošlý sklon k cestovaniu do zahraničia,

bude preto výzvou pre podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu ju v nasledujúcich dekádach správnym spôsobom

osloviť. Súčasní dvadsiatnici cestujú viac než ich rodičia alebo starí rodičia v rovnakom veku vďaka predošlým

skúsenosti s cestovaním a očakáva sa, že budú v tomto trende pokračovať aj keď neskôr. Do roku 2025 sa

predpokladá celkový pokles účasti Japoncov na cestovnom ruchu, zníži sa podiel obchodne cestujúcich v prospech

dovolenkárov.

V rokoch 2005-2007 10 % cestujúcich do Európy cestovalo samostatne, 62 % z nich s rodinou, 29 % bolo

sprevádzaných priateľmi a známymi, a 2 % niekým iným. Japonci na rozdiel od ostatných Ázijcov radi cestujú na

dovolenku aj sami.

Japonci si veľmi potrpia na slušné správanie a dobré mravy, ktoré sú však odlišné od tých európskych. Poteší ich

zmysel pre detail, zdvorilé malé darčeky a miniatúry. Sú obzvlášť citliví na svoje zdravie, na čo netreba zabúdať pri

poskytovaní stravovacích služieb a udržiavaní čistoty a hygieny. Určujúca je otázka bezpečnosti cestujúcich. Hrozby

teroristických útokov v posledných rokoch zapríčinili pokles ciest do zámoria.

SPRÁVANIE KLIENTA

Japonci si zahraničnú cestu plánujú zvyčajne 2-3 mesiace vopred. Cestu do Európy si v predstihu 3 a viac mesiacov

plánuje 16 % Japoncov, 2-3 mesiace vopred 28 %, 1-2 mesiace vopred 34 % a 21 % do 1 mesiaca. Japonci cestujú

radšej v letnom období ako v zime.


Graf 3: Načasovanie cestovateľských rozhodnutí Japoncov

Zdroj: ETC

V období rokov 2005-2007 bolo až 87 % všetkých zájazdov zakúpených v cestovných kanceláriách a agentúrach.

Zvyšných 13 % tvorili priame rezervácie u poskytovateľov služieb, tento pomer sa zachoval až doteraz. Služby

cestovných kancelárií nestrácajú na obľube a sú využívané najmä v prípade zložitých itinerárov a ďalekých ciest.

Vysoko preferované zo strany klientov, najmä staršou generáciou, sú vopred zostavené balíčky služieb. Negatívom je,

že pracovníci cestovných kancelárií sa snažia silne ovplyvňovať klientov výber cieľovej destinácie. Postupne začína

silnieť trend zostavovania zájazdov klientom samostatne. Jedným z dôvodov je, že používanie internetu sa stáva

bežnou súčasťou života Japoncov, v roku 2007 bolo uskutočnených 35 % rezervácií cez internet. Taktiež scestovanejší

klienti sú skúsenejší, a preto pri ďalších dovolenkách prestávajú využívať služby cestovných kancelárií a agentúr.

Graf 4: Spôsob rezervovania služieb cestovného ruchu v zahraničí, Japonsko (rok 2005)

Zdroj: ETC


Počas nasledujúcich dvoch dekád štatistiky výjazdového cestovného ruchu Japonska mierne poklesnú, príp. budú

stagnovať. V súčasnosti je objem príjazdového cestovného ruchu polovičný oproti výjazdovému cestovnému ruchu,

avšak počas posledných 5 rokov rástol o 10 % ročne. Cestovné kancelárie a cestovné agentúry budú časom musieť

aspoň čiastočne preorientovať svoju ponuku na príjazdový trh.

Japonci sú oveľa viac závislí na médiách ako iné moderné spoločnosti. 80 % dospelých číta noviny každý deň a nakúpi

priemerne 30 časopisov ročne. Reklamy v televízii sú pomerne nákladné, preto sa v cestovnom ruchu častejšie využíva

reklama v novinách, časopisoch, cestovateľské brožúry a plagáty.

Graf 5: Informačné zdroje využívané Japoncami (rok 2007)

Zdroj: ETC

Japonsko má silne regulované odvetvie cestovného ruchu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa. Všetky cestovné

kancelárie a agentúry musia byť registrované na ministerstve pôdohospodárstva, infraštruktúry a dopravy.

V Japonsku je registrovaných 800 touroperátorov, z toho 12 z nich je top touroperátormi pokrývajúcimi trh

výjazdového cestovného ruchu až 72 %-ami. Okrem toho na trhu pôsobí približne 11 000 cestovných agentúr. Trh sa

javí byť roztrieštený, avšak hlavné cestovné kancelárie sú vertikálne integrované a veľmi vplyvné.

Japonské top cestovné kancelárie a agentúry (rok 2006):

JTB World Vacations

Hankyu Express International

HIS (Hindeo's International Services)

Kinki Nippon Tourist

Nippon Travel Agency

Nippon Express Company

JALPAK (Japan Airlines)

Nissin Travel Service

ANA Sales (All Nippon Airways).


DOPRAVNÉ SPOJENIE

Hlavnými medzinárodnými letiskami v Japonsku sú Tokyo Narita (NRT), Kansai (KIX) a Chubu (NGO). V Japonsku je

ešte ďalších 25 medzinárodných letísk.

Lety z Japonska pristávajú na 14 európskych letiskách: v Londýne (LHR), Paríži (CDG), Frankfurte (FRA), Mníchove

(MUC), Amsterdame (AMS), Miláne (MXP), Ríme (FCO), Helsinkách (HEL), Zürichu (ZRH), Viedni (VI), Kodani (CPH),

Istanbule (IST) a na dvoch letiskách v Moskve (DME, SVO).

Japonskí návštevníci nepotrebujú víza na cestu do žiadnej krajiny EÚ a do väčšiny ostaných krajín Európy.


Japan National Tourism Organisation www.jnto.go.jo

Japan Travel Bureau Foundation www.jtb.or.jp

Japan Tourism Agency www.mlit.go.jo

Japanese Association of Travel Agencies www.jata-net.or.jp/english

Overseas Tour Operators Association of Japan www.otoa.com/english

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE JAPONSKÝ TRH

tzv. „city tours” po viacerých historických mestách

zájazdy po UNESCO pamiatkach

prehliadky prírodných a krajinných atraktivít

návštevy podujatí konajúce sa v príjemnom prostredí zamerané na klasickú a ľudovú hudbu, kultúrne dedičstvo,

vinárstvo, architektúru a dizajn

vhodným doplnkom zájazdov, vysoko oceniteľným zo strany Japoncov je možnosť nakupovania alebo

zúčastnenia sa kultúrneho podujatia v príjemnom prírodnom prostredí organizovanom v okolí počas návštevy

cieľového miesta.


1. Japan, Market Insights, European Travel Commision. August 2009. Dostupné na internete: http://www.etc-

corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_Japan_08-2009.pdf.

2. Japan, The World Fact Book, Central Intelligence Acency. 2012. Dostupné na internete:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ja.html.

3. Travel&Tourism Economic Impact 2011. World Travel&Tourism Council. 2011. Dostupné na internete:

http://www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/japan.pdf.

4. Statistics of Japanese Tourists Travelling Abroad, Japan Tourism Marketing Co. 2012. Dostupné na internete:

http://www.tourism.jp/english/statistics/outbound.php.

5. Japanese Outbound Travel on Course to Break All-time Record. 2012, Adrian Mangiboyat. Dostupné na internete:

http://www.moodiereport.com/document.php?c_id=6&doc_id=32200.

6. Japan Travel Update, JATA Travel Showcase Promotion Office. 2013. Dostupné na internete:

http://www.tabihaku.jp/2013/en/archive/vol1.php.



http://www.jnto.go.jo/

http://www.jtb.or.jp/

http://www.mlit.go.jo/

http://www.jata-net.or.jp/english

http://www.otoa.com/english

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_Japan_08-2009.pdf

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_Japan_08-2009.pdf

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ja.html

http://www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/japan.pdf

http://www.tourism.jp/english/statistics/outbound.php

http://www.moodiereport.com/document.php?c_id=6&doc_id=32200

http://www.tabihaku.jp/2013/en/archive/vol1.php


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - JUŽNÁ KOREA

ÚVOD

Oficiálny názov Južnej Kórey je Kórejská republika. Za posledných 50 rokov krajina prešla obrovskými ekonomickými a

celospoločenskými zmenami. Trhovej ekonomike Južnej Kórey patrí vo svetom rebríčku 15. miesto na základe

nominálneho HDP a 12. miesto na základe parity kúpenej sily, čo ju zaraďuje do skupiny dvadsiatich najsilnejších

ekonomík sveta. Pôvodné poľnohospodárske zameranie krajiny zničila vojna so Severnou Kóreou počas rokov 1950-

1953. Vláda investovala do modernizácie priemyslu a vytvorila partnerstvo so súkromným sektorom. Vďaka tomu

kórejská ekonomika nadobudla nevídaný rozmach a ako novoindustrializovaná ekonomika je v posledných

desaťročiach zaraďovaná do skupiny „ázijských tigrov“. HDP na jedného obyvateľa tejto krajiny neustále narastá a je

porovnateľné s HDP krajín ako sú Portugalsko alebo Izrael. Tento prerod hospodárstva je nazývaný „Zázrakom nad

riekou Han-gang”. Ešte stále však výkonovo zaostáva za väčším ázijským tigrom, Japonskom, i keď kórejská

ekonomika je pokladaná za stabilnejšiu. Krajina nemá takmer žiadne prírodné bohatstvo a neustále bojuje s

preľudnenosťou na svojom malom území, kvôli čomu je jej vnútorný spotrebiteľský trh obrovský. Vysokou

konkurenčnou výhodou krajiny je dobrý vzdelávací systém, vzdelaná, vysoko výkonná a pracovne motivovaná

pracovná sila. Južná Kórea si za pohon rastu zvolila ekonomickú stratégiu orientovanú na export. V roku 2010 bola

siedmym najväčším exportérom a desiatym najväčším importérom na svete.

Napriek vysokému potenciálnemu rastu kórejskej ekonomiky a zjavnej štrukturálnej stabilite, Južná Kórea trpí trvalým

poškodením úverového ratingu na akciovom trhu v dôsledku agresivity zo strany Severnej Kórey v čase hlbokej

vojenskej krízy. Tento nepriaznivý vplyv sa odrazil na finančných trhoch v kórejskej ekonomike. Silnou stránkou

ekonomiky je odolnosť voči rôznym ekonomickým krízam, nízky štátny dlh a vysoké daňové rezervy, ktoré možno v

prípade potreby rýchlo zmobilizovať k riešeniu mimoriadnych finančných udalostí. V roku 1997 krajina prekonala

Ázijskú hospodársku krízu. Vážne dočasné následky na kórejskú ekonomiku a na cestovanie do zahraničia mala

globálna finančná a hospodárska kríza v rokoch 2008-2009. Zahraničný obchod a priemyselná produkcia prudko

poklesli, následne sa rýchlo obnovili. Južná Kórea bola jednou z mála rozvinutých krajín, ktoré dokázali zabrániť

recesii počas svetovej hospodárskej krízy, v roku 2010 dosiahla dokonca ekonomický nárast 6,1 %. Priemerné

disponibilné príjmy sú v súčasnosti dostatočne vysoké na to, aby priali medzinárodnému cestovnému ruchu a

postupne narastajú.

Cestovanie do zahraničia od roku 2007 postupne klesalo z hodnoty 13,2 miliónov, mierne ožilo v roku 2010. V roku

2009 bolo v Južnej Kórey zaznamenaných 9,5 milióna účastí na zahraničnom cestovnom ruchu. V posledných rokoch

badať najväčší nárast ciest z Južnej Kórey do Číny a Japonska. Európa je stále považovaná za exotickú destináciu,

ktorú navštívia raz za život. Ročne ju navštívi približne 1,1 milióna Kórejcov. I keď má Európa len 6 %-ný podiel

na celkovom počte cestujúcich do zahraničia, štáty ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Rusko (vrátane ruskej časti

v Ázii), Švajčiarsko, Turecko a Veľká Británia, sa zvyčajne zaraďujú medzi TOP 25 destinácií Kórejcov.

Cestovanie z Južnej Kórey do zahraničia sa rapídne zvýšilo od roku 1989, kedy bolo plne liberalizované a súčasne

vzrástol počet bohatšej skupiny obyvateľstva. Stalo sa bežnou súčasťou jej života a momentálne je považované za

prirodzenú prioritu životného štýlu týchto ľudí.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Južnej Kórey

Ukazovateľ Hodnota


Počet obyvateľov 48 955 203 (odhad pre rok 2013)

(medziročný nárast +0,18 %)


0 - 14 rokov: 14,6 %

15 – 59 rokov: 73,1 %

>= 60 rokov: 12,3 %


Príjmy z cestovného ruchu 13,805 miliárd USD (rok 2010)


Mena kórejský won

Jazyk kórejčina

Zdroj: ETC, CIA


Do roku 1983 mohli do zahraničia cestovať len vládne oficiality a riaditelia obchodných spoločností. Počas rokov

1983-1989 mohli obyvatelia nad 50 rokov, schopní zaplatiť finančne vysoký depozit, absolvovať jednu cestu do

zahraničia za prísnych pravidiel. Liberalizácia cestovania v roku 1989 nasvedčovala rozvoju cestovného ruchu.

Cestovanie do zahraničia bolo pre Kórejcov pomerne drahé, ale s príchodom Ázijskej finančnej krízy v rokoch 1997-

1998 došlo k poklesu cien zájazdov. Následne sa už trh extrémne rýchlo vyvíjal.

Počet výjazdov vzrástol z 1,9 milióna v roku 1991 až na 13,3 milióna v roku 2007. Priemerný ročný nárast počas tohto

obdobia bol 11 %. Záujem o cestovanie do zahraničia poklesol v rokoch 1997-1998 a neskôr v rokoch 2008-2009

z dôvodu ekonomických kríz a v roku 2003 kvôli epidémii SARS. Ani ekonomika Južnej Kórey sa nevyhla dopadu

svetovej hospodárskej krízy a dočasnému kolapsu hodnoty wonu. V súvislosti s recesiou sa znížil výjazdový cestovný

ruch, avšak zvýšila sa účasť na domácom cestovnom ruchu. Ostrov Jeju, najpopulárnejšia domáca dovolenková

destinácia vďaka tropickému podnebiu a dobre vybaveným rezortom dosiahla v roku 2009 rekordnú návštevnosť.

Prispel k tomu aj vznik viacerých nízkonákladových spoločností zabezpečujúcich domácu prepravu za prijateľné ceny.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Južnej Kórey v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Spolu (v tisícoch) 10,080 11,610 13,325 11,996 9,494 12,488 12,731 13,572

% ročný nárast/pokles 15,0 15,9 15,2 -10,8 -22,6 +31,5 +1,9 +6,6

Zdroj: ETC


77% výjazdov z Južnej Kórey smeruje do ázijských krajín, 10 % do Európy, 8 % do Ameriky, 4 % do Oceánie, do Afriky a

na Stredný východ menej ako 1 %. TOP destináciami sú pre nich Čína, Japonsko, USA, Thajsko, Filipíny (preferencie

z roku 2012). Kórejci najviac chodia na rodinné dovolenky do východnej a juhovýchodnej Ázie a Oceánie. Túto oblasť

považujú za miestnu destináciu – lacnejšiu, známejšiu, pohodlnejšiu a veľmi atraktívnu. Krajina je považovaná za

jeden zo svetovo najperspektívnejších trhov cestovného ruchu, avšak nie je ľahko dosiahnuteľný pre európske

destinácie. Cestovanie do vzdialených cieľových miest vzrástlo za poslednú dekádu o 85 %, v roku 2012 tvorili tieto

cesty polovicu všetkých výjazdov do zahraničia.

V rokoch 2001-2007 výdavky na medzinárodný cestovný ruch rástli priemerne o 19 % ročne až na úroveň 22 000

miliónov USD. Potom postupne začali klesať, o 13 % v roku 2008 a o ďalších 30 % v 2009, kedy dosiahli hodnotu 13

300 miliónov USD (17. pozícia vo svetovom rebríčku).

Tabuľka 3: Výdavky na medzinárodný cestovný ruch Južnej Kórey (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov

2005 - 2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Spolu (v miliónoch USD) 15 400 18 900 22 000 19 100 13 300 19 695* 21 733* -

% ročný nárast/pokles 24,7 18,4 16,6 -13,2 -30,1 +48,1 +8,9 -


1 675 1 775 1 800 1 750 1 575 - - -

Zdroj: ETC, * - údaje The World Bank

Disponibilné príjmy Kórejcov zostávajú na úrovni štandardu najbohatších rozvinutých národov, avšak ide o cenovo

senzitívny trh. Kórejci veľmi starostlivo zvažujú, či je daná dovolenka hodná svojej ceny. Snažia sa získať čo najviac

informácií o navštívenom mieste a službách v ňom poskytovaných z viacerých dostupných zdrojov. S rastom hodnoty

jenu a wonu a nedávnym poklesom hodnoty eura sa prívlastok Európy ako drahej destinácie znižuje.

Pri výbere destinácie je pre Kórejcov dôležité, aby destinácia bola bezpečná a prispôsobená segmentu rodín, bolo

v nej pekné životné prostredie a krásna príroda, vyhľadávajú chutnú miestnu kuchyňu a dobré víno. V rebríčku krajín

s viac ako 100 000 kórejskými návštevníkmi sa z európskych destinácií umiestnili: Francúzsko, Nemecko, Taliansko,

Rusko, Švajčiarsko, Turecko a Veľká Británia. Kórejci preferujú kratšie a stredne dlhé dovolenkové pobyty. Aj preto je

Európa, ako destinácia pre cieľový segment rodín, pomerne dosť znevýhodnená v porovnaní s destináciami

nachádzajúcimi sa v južnej Ázii a Pacifiku. Ročné príchody do európskych krajín orientačne zobrazuje Tabuľka 4.

Tabuľka 4: Návštevnosť európskych krajín kórejským obyvateľstvom (rok 2010)


> 100 000 Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Rusko (vrátane ruskej časti v Ázii), Švajčiarsko, Turecko, Veľká Británia

75 000 - 100 000 Rakúsko, Česká republika, Maďarsko, Taliansko

50 000 - 75 000 Poľsko, Španielsko

25 000 - 50 000 Fínsko, Holandsko, Slovensko

15 000 - 25 000 Belgicko, Portugalsko

10 000 - 15 000 Chorvátsko, Dánsko, Írsko, Nórsko, Švédsko

5 000 - 10 000 Albánsko, Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko, Ukrajina



1 000 – 2 500 Bosna a Hercegovina, Lotyšsko, Malta

< 1 000 Bielorusko, Cyprus, Estónsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Macedónia, Moldavsko, Monako, Čierna hora, Srbsko

Zdroj: ETC

Tabuľka 5 poskytuje prehľad o vývoji počtu ubytovaných hostí a počtu prenocovaní kórejských návštevníkov na území

Slovenska. Počet kórejských návštevníkov za posledné tri roky dokazuje stúpajúci trend, v 1. štvrťroku 2013 bol však

oproti rovnakému obdobiu minulého roka nižší.

Tabuľka 5: Návštevnosť Slovenska kórejským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 563 +29,4 1 414 +47,6

2002 536 -4,8 1 668 +17,9

2003 1 171 +118,5 4 170 +150

2004 5 202 +344,2 17 499 +319,6

2005 11 981 +130,3 27 021 +54,4

2006 23 057 +92,5 40 489 +49,8

2007 30 821 +33,7 48 144 +18,9

2008 23 645 -23,3 33 851 -29,7

2009 17 580 -25,7 39 112 +15,5

2010 23 419 +33,2 50 545 +29,2

2011 27 176 +16,0 67 548 +33,6

2012 27 458 +1,1 64 320 -4,8

1.štvrťrok 2013 3 994 - 15 825 -


Hlavným cestovateľským motívom obyvateľov Južnej Kórey do Európy je trávenie voľného času (72 % ciest),

obchodné cesty tvoria 28 % účastí na cestovnom ruchu. Zájazdy do Európy majú zvyčajne charakter zájazdov po

niekoľkých krajinách alebo regiónoch. Pre väčšinu ľudí je rozhodnutie stráviť dovolenku v Európe náročné a nemajú

tendenciu opakovane sa vracať do navštívenej destinácie.

Rozdiely v návštevnosti jednotlivých cieľových destinácií v rámci Európy sú značné. Za dovolenkou cestujú obyvatelia

Južnej Kórey najčastejšie do krajín ako Veľká Británia, Holandsko, Taliansko, Španielsko, za nimi nasledujú Švédsko,

Nórsko a Poľsko. Obchodné cesty sú taktiež najviac realizované do týchto krajín, ale v opačnom poradí. Priateľov a

príbuzných navštevujú najmä v Nemecku a Anglicku, postupne sa zvyšujú ich príjazdy v Rakúsku (11 %) a Nórsku (9

%). Oficiálne návštevy sa realizujú v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku, ich veľký nárast zaznamenali

vo Švédsku, Rakúsku, Dánsku a Grécku.


Priemerná dĺžka pobytu kórejských návštevníkov v Európe sa v poslednej dobe znížila. V roku 2005 bola priemerná

dĺžka pobytu obyvateľov Južnej Kórey v Európe 7,4 nocí – 11,3 nocí v prípade obchodných ciest a len 5,5 nocí v

prípade dovolenky. Len 23 % príjazdov trvá kratšie ako 3 dni. Kórejci cestujú do Európy najmä v mesiacoch máj a

august, sezónne výkyvy v ich príchodoch nie sú výrazné.

Cestovanie Kórejcov do zahraničia je spojené s túžbou po vyrovnanom, šťastnom a zdravom živote, a to po psychickej

a fyzickej stránke. Záleží im na neustálom profesijnom a osobnom rozvoji. Kórejskí návštevníci majú najväčší záujem

o krásne prírodné prostredie a výrazné kultúrne prvky. Mnohí cestujú za relaxom, uprednostňujú aktívny odpočinok

pred pasívnym a zábavu s rodinou a priateľmi. Cestovaním do vzdialených spoločností hľadajú únik zo stresu a

hektiky sprevádzajúcich ich bežný život. Počas dovolenky hľadajú všetky možné aktivity a zážitky, ktoré by sa im

bežne neponúkali a skutočne si voľné chvíle vychutnávajú.

Kórejci sú silne orientovaní na ľudské sídla a hlavné mestá. Sú očarení kultúrou, bohatou históriou a osobitým

statusom starého kontinentu. Navštevujú predovšetkým historické pamiatky, kostoly, hrady a zámky, múzeá,

umelecké galérie, knižnice, populárne sú hudobné, televízne a filmové produkty cestovného ruchu. Táto klientela

nevyhľadáva nakupovanie v európskych krajinách, okrem dovolenkujúcich v Taliansku a Francúzsku. Všeobecne radi

nakupujú všetky druhy tovarov, najmä v duty-free shopoch na letiskách a módne oblečenie v navštívených

destináciách. Najobľúbenejšou formou dovolenky zostávajú okružné cesty. Prehliadky miest a dovolenky pri mori sú

vyhľadávané v rovnakej miere. Kórejci sú celkovo spokojní so službami sprievodcov cestovného ruchu v zahraničných

krajinách. Nižšia miera spokojnosti Kórejcov bola zaznamenaná v prípade ubytovacích a stravovacích služieb a

tovarmi v obchodoch.

Návštevníci z Južnej Kórey nemajú veľmi záujem o miestne stravovacie podniky a zbližovanie sa s domácim

obyvateľstvom. Nízky záujem prejavujú o niektoré druhy športov (golf, tenis, stolný tenis, šerm, futbal, basketbal,

basebal) a outdoorové aktivity. Na popularite čoraz viac získava kúpeľný cestovný ruch a iné formy zdravotného

cestovného ruchu. Obchodní cestujúci často spájajú svoje služobné cesty s voľnočasovými aktivitami.

Kórejskí návštevníci obľubujú moderné a kvalitné ubytovanie s dobrým vybavením a majú radi rýchly servis. Letáky,

brožúry a informácie v kórejčine si vysoko cenia. Z historických dôvodov neznášajú, ak si ich ľudia mýlia s Číňanmi

alebo Japoncami alebo sa očakáva, že budú hovoriť týmito cudzími jazykmi. Na cestách po Európe často

uprednostňujú skromné ubytovanie a mládežnícke ubytovne pred 5-hviezdičkovými ubytovacími zariadeniami.

Novodobým fenoménom sú kórejské rodiny žijúce typom rodiny „divokých husí“ – matka sprevádza svojho syna na

jeho študijnej alebo pracovnej ceste v Európe, kde spoločne žijú v podnájme, kým otec zostáva v rodnej krajine

pracovať a finančne ich podporuje.

Nadväzovanie vzťahov s cudzincami je pre Kórejcov ťažké, nepríjemné a spojené s váhaním až nedôverou. Každý

poskytovateľ služieb by preto mal dbať na správanie ku kórejským zákazníkom, byť opatrný a citlivý, hlavne

oboznámený s ich zvyklosťami, pretože sa značne líšia od európskych zvykov.

Škandinávska agentúra pre cestovný ruch zaznamenala v roku 2006 v prieskume trhu kórejského cestovného ruchu

nasledovné trendy:

postupné preferencie návštev jednej destinácie namiesto multidestinačných zájazdov

návštevy pamätihodností sú nahrádzané kultúrnymi zážitkami

pokles sezónnosti vďaka zmenám v životnom štýle a destinačnému marketingu.



Pomer mužov a žien cestujúcich z Južnej Kórey do Európy je vo všeobecnosti 10:7. V jednotlivých štátoch sa tento

pomer mení. Dovolenkármi navštevujúcimi viaceré destinácie sú prevažne ženy, kým obchodní cestujúci sú nimi

zvyčajne muži a navštevujú len jednu destináciu.

Deti vo veku 0-20 rokov tvoria 10 % cestujúcich do zahraničia. Rodiny s deťmi chodia na dovolenku radšej do Ázie,

Austrálie a na ostrovy v Pacifiku, kým mladí ľudia uprednostňujú cestovanie v skupinách po Európe a Amerike.

Dve tretiny ľudí cestujúcich do zahraničia tvorí veková skupina 21-50 rokov. Kľúčovým segmentom pre Európu ako

cieľové miesto sú mladí Kórejci vo veku 24-44 rokov, ktorí míňajú veľký objem finančných prostriedkov na cestovanie

do zámoria. O dovolenku v Európe stoja aj majetnejší ľudia vo veku 40-50 rokov. Za svojich mladších čias, kým patrili

k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu a starali sa o rodinu, cestovali len lokálne a regionálne blízko k domovu.

Na cestovanie do vzdialenejších cieľových miest sa odhodlali až po prekročení hranice stredného veku. Európa však

stále príliš nefiguruje na ich zozname vyhľadávaných destinácií. V dôsledku demografických zmien by mal počet

cestujúcich vo vyššom veku narásť.

Spočiatku sa Kórejci vydávali na cesty do Európy ako organizované skupiny. Aktuálne sa počet individuálnych

cestujúcich rýchlo zvyšuje, čo výrazne mení charakter dopytu po zahraničnom cestovnom ruchu. Individuálni

cestovatelia postupne začínajú prevládať nad masovo cestujúcimi dovolenkármi. Záujem prejavujú napríklad o golf,

treking, gastronomické a vinárske podujatia. Prudký nárast dosahuje aj nakupovanie balíčkov služieb šitých

zákazníkom presne na mieru.

Cestovať po Európe je pre Kórejcov vysokým finančným výdavkom a závažným rozhodnutím sprevádzaným s častým

prehodnocovaním. Plánovanie cesty sa začína približne 1-3 mesiace vopred. Jedným z dôvodom je aj obmedzená

letová kapacita v období hlavnej sezóny, čo si vyžaduje rezervovanie letenky a dôsledné plánovanie v dostatočnom

časovom predstihu.

Prieskumy ukázali, že až 87 % Kórejcov využíva pri nakupovaní služieb cestovného ruchu služby cestovných kancelárií

a cestovných agentúr, zvyšných 13 % si služby objednáva priamo u dodávateľov (letecké spoločnosti a hotely). Je pre

nich ako zákazníkov veľmi dôležitý osobný kontakt a dôvera. Očakávajú úprimné rady od zamestnancov cestovných

kancelárií týkajúce sa najlepších ponúk a najvýhodnejších cien zájazdov. Cesty do Európy nakupujú u

sprostredkovateľov najmä staršie vekové skupiny, mladší Kórejci sú viac naklonení rezerváciám služieb cestovného

ruchu cez internet. Pre úspech internetových stránok je potrebná kórejská mutácia a celkové efektívne riešenie

stránky. Medzinárodné internetové stránky v anglickom jazyku bývajú Kórejcami ignorované. Cez internet sú zvyčajne

rezervované domáce dovolenky a letecké výlety na kratšie vzdialenosti. K najpoužívanejším vyhľadávačom patria

Naver, Daum a Cyworld. Elektronický platobný systém je v krajine dobre rozvinutý.

Kórejci sú vo všeobecnosti oddanými fanúšikmi médií. Patria k svetovým lídrom v používaní mobilných telefónov

a internetu. Internet bežne využíva až 82 % populácie, čo výrazne prispieva k zvyšujúcemu sa počtu online rezervácií.

Internet využíva 69 % ľudí na získavanie informácií o cestovateľských možnostiach. Známe osobnosti často vystupujú

v reklamných kampaniach touroperátorov a majú obrovský vplyv na nákupné rozhodovanie zákazníkov. Viditeľný

úspech dosahujú reklamy v televíznom vysielaní uverejňované počas telenoviel. Kórejci oveľa viac veria verejným

informáciám o cestovaní a cestovateľským blogom na internete než iné národnosti. 26 % Kórejcov zdieľa fotky

a zážitky z dovoleniek na sociálnych sieťach a 22 % aktívne prispieva na blogy. Skeptickí sú voči informáciám šíreným

národnými turistickými organizáciami a mestskými turistickými informačnými kanceláriami. Dôležitým zdrojom

informácií naďalej zostáva ústne podanie.


Graf 1: Informačné zdroje využívané Kórejcami (rok 2005)

Zdroj: ETC

Trh cestovného ruchu je podporovaný a regulovaný Ministerstvom kultúry a cestovného ruchu Kórejskej republiky.

Systém licencií povoľuje v krajine založiť tri druhy cestovných kancelárií – všeobecnú cestovnú kanceláriu so

zameraním na domáci, príjazdový alebo výjazdový zahraničný cestovný ruch, zámorskú cestovnú kanceláriu

zameranú len na výjazdový zahraničný cestovný ruch alebo domácu cestovnú kanceláriu. Cestovné kancelárie a

cestovné agentúry poskytujú široké spektrum služieb, vrátanie vybavovania pasov a víz. Najväčšie a najvplyvnejšie

sídlia v Soule, množstvo menších možno nájsť v ďalších metropolitných mestách, akými sú Pusan, Taegu, Taejon,

Kwangju a pod.

Vedúce cestovné kancelárie a cestovné agentúry v Južnej Kórey:

Hana Tour Service Inc.

Mode Tour Network Inc.

Lotte Tour Developement Co. Ltd.

Freedom Tour

Onlinetour.co.kr

Fi Tour

Nex Tour

Sejoon Tour Co. Ltd.

Yellow Ballon Tour Co. Ltd.

Interpark Tour Corp.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Južná Kórea leží na Kórejskom polostrove spoločne so Severnou Kóreou (Kórejská ľudovodemokratická republika). Od

konca krvavej vojny v roku 1953 tieto dve krajiny delí štvorkilometrová nepriechodná a najstráženejšia hranica na

svete. Z/do Južnej Kórey je preto možné dostať sa iba po mori alebo lietadlom.

Hlavným letiskom Južnej Kórey je letisko Seoul Incheon (ICN), ktoré je ôsmym najväčším letiskom na svete s ročnou

kapacitou 44 miliónov pasažierov. Ďalšími medzinárodnými letiskami sú Seoul Gimpo (GMP), Pusan Kimbae (PUS),

Chaeju (CJU), Chongiu (CHN), Kwangju (KWJ), Taegu (TAE), Yangyan (YNY) a Muan (MWX).


Priame lety z Južnej Kórey lietajú do 14 európskych letísk: do Amsterdamu (AMS), Frankfurtu (FRA), Helsínk (HEL),

Istanbulu (IST), Londýna (LHR), Madridu (MAD), Milána (MXP), Mníchova (MUC), Moskvy (SVO), Paríža (CDG), Prahy

(PRG), Ríma (FCO), Viedne (VIE) a Zürichu (ZHR).

Väčšina európskych krajín patriacich do Schengenského priestoru nevyžaduje víza od kórejských návštevníkov pri

pobytoch nepresahujúcich 90 dní. Víza sú potrebné pre pobyty v Rusku a vo východoeurópskych krajinách (napríklad

Bielorusko a Ukrajina).


Korean Association of Travel Agents (KATA) www.kata.or.kr

Korean Tourism Organization (KTO) www.knto.or.kr

Ministry of Constraction and Transportation www.moct.go.kr

National Statistical Office of the Republic of Korea (KNSO) www.nso.go.kr

The Pacific Asia Travel Association www.pata.org

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE KÓREJSKÝ TRH

Bratislava a okolie

zájazdy zamerané na spoznávanie kultúry a histórie Slovenska – po historických mestách a UNESCO pamiatkach

prírodné scenérie v Tatrách


1. South Korea, Market Insights, European Travel Commision. December 20010. Dostupné na internete:

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_SKorea_12-2010.pdf.

2. South Korea, The World Fact Book, Central Intelligence Acency. 2012. Dostupné na internete:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ks.html.

3. Kórejská republika. Wikipédia. Júl 2012. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Kórejská_republika

4. Ministry of Culture, Sport and Tourism. Júl 2012. Dostupné na internete: http://www.mcst.go.kr/english/index.jsp

5. International Tourism, Receipts in South Korea. Júl 2012.

Dostupné na internete: http://www.tradingeconomics.com/south-korea/international-tourism-receipts-us-

dollar-wb-data.html

6. Interné materiály SACR

http://www.kata.or.kr/

http://www.knto.or.kr/

http://www.moct.go.kr/

http://www.nso.go.kr/


https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ks.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kórejská_republika

http://www.mcst.go.kr/english/index.jsp

http://www.tradingeconomics.com/south-korea/international-tourism-receipts-us-dollar-wb-data.html

http://www.tradingeconomics.com/south-korea/international-tourism-receipts-us-dollar-wb-data.html


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - MAĎARSKO

ÚVOD

Po páde socializmu prešlo Maďarsko transformáciou z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú, v súčasnosti HDP

na 1 obyvateľa dosahuje 2/3 priemeru EÚ-27. V hospodárstve zohráva dôležitú úlohu strojárstvo, hlavne výroba áut

(Suzuki a Opel), chemický priemysel a textilná výroba. V minulosti bol významný potravinársky priemysel, ktorý je

úzko previazaný s poľnohospodárstvom, avšak v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu

Maďarsko zostáva významným exportérom mäsa, hydiny, obilnín a vína. Súkromný sektor sa na tvorbe HDP podieľa

viac ako 80 %-mi percentami. Zahraniční investori financujú mnohé maďarské podniky, priame zahraničné investície

dosahujú sumu viac než 70 miliárd USD. Maďarsko čelí hrozbe neschopnosti splácať krátkodobé dlhy z dôvodu

príchodu globálnej finančnej krízy. Dopad svetovej finančnej krízy bol v Maďarsku ešte zosilnený tým, že Maďarsko

vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene.

Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu a zvýšeniu hlavnej úrokovej miery. Ekonomické

subjekty prestali byť ochotné štátu požičiavať finančné prostriedky. Celosvetový ekonomický pokles, klesajúci export,

nízka domáca spotreba a úsporné vládne opatrenia vyústili v roku 2009 do ekonomického poklesu. Od

Medzinárodného menového fondu, EÚ a Svetovej banky dostalo Maďarsko úver v hodnote 25 miliárd USD. V roku

2010 nová vláda implementovala viaceré zmeny vrátane znižovania daní z príjmov fyzických aj právnických osôb, na

druhej strane zaviedla tzv. krízové dane pre finančné inštitúcie, podniky pôsobiace v oblasti energetiky

a telekomunikácií a maloobchodníkov. Ekonomika sa začala obnovovať v roku 2010 vďaka veľkému nárastu vývozu

(+1,7 % medziročne), predovšetkým do Nemecka. Odkedy sa Maďarsko stalo členom EÚ, t.j. od roku 2004, Európska

komisia vyžaduje od vlády prijatie opatrení za účelom zníženia deficitu HDP pod 3 % trvalo udržateľným spôsobom.

Pokračujúce ekonomické oslabenie v západnej Európe a tiež nedostatok domáceho dopytu a domácich investícií

spôsobili v roku 2012 pokles HDP na 1,7 %. Veľkým problémom v krajine je pretrvávajúca nezamestnanosť, ktorá už

prevyšuje 11 %.

Slovensko je pre Maďarsko susednou krajinou, spätou historicky, kultúrne aj spoločensky. Slovensko si v Maďarsku

drží obraz žiadanej, jedinečnej a kvalitnej dovolenkovej destinácie pre jednodňovú aj viacdňovú dovolenku, ale

predovšetkým na predlžené víkendy. Slovensko je vnímané ako krajina tradične orientovaná, zaujímavá a

pozoruhodná. Maďarský klient je tradične jedným z najdôležitejších hráčov v príjazdovom cestovnom ruchu

Slovenskej republiky a roky sa nachádza na 4. mieste v počte ubytovaných hostí a v počte prenocovaní v štatisticky

sledovaných ubytovacích kapacitách.

Zmenou prostredia priechodnosťou hraníc, vstupom Maďarska do EÚ a do Schengenu je jedinečnosť slovenského

trhu z hľadiska cestovného ruchu voči maďarskému návštevníkovi omnoho zraniteľnejšia a oslabená – vzrástla

konkurencia okolitých štátov s podobnými, resp. vhodnejšími danosťami pre cestovný ruch, čím sa zvyšuje možnosť

odlivu danej klientely. Je preto potrebné sústrediť sa na to, čo Slovensko a Maďarsko spája a čo jedinečné sa v našej

ponuke nachádza.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Suzuki

http://sk.wikipedia.org/wiki/Opel

http://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_priemysel

http://sk.wikipedia.org/wiki/Potravin%C3%A1rsky_priemysel

http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo

http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A4so

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hydina_%28vt%C3%A1ctvo%29

http://sk.wikipedia.org/wiki/Obilniny

http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%ADno



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Maďarsku

Ukazovateľ Hodnota





0 - 14 rokov: 14,8 %

15 - 64 rokov: 67,7 %

>= 65 rokov: 17,5 %


Príjmy z cestovného ruchu: 1 159, 2 mil. USD (rok 2012)

Devízové príjmy z cestovného ruchu: 1 499, 9 mil. USD (rok 2012 )

Mena maďarský forint

Jazyk maďarčina

Zdroj: CIA, Centrálny štatistický úrad Maďarska


Tabuľka 2 poskytuje prehľad o vývoji výjazdového cestovného ruchu Maďarska za posledných 8 rokov. Výjazdový

cestovný ruch Maďarska čelí silnej podpore domáceho cestovného ruchu. Maďarská národná organizácia pre

cestovný ruch tlačí na domáceho turistu početnými marketingovými kampaňami a propagačnými aktivitami

v priebehu celého roka.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Maďarska v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


17 758 16 596 17 056 17 161 16 641 16 083 16 634 16 143

% ročný nárast/pokles - -6,5 +2,8 +0,6 -3,0 -3,4 +3,4 -3,0

Zdroj: KSH: Centrálny štatistický úrad Maďarska


Tabuľka 2a: Jednodňový výjazdový cestovný ruch Maďarska v období rokov 2005 - 2012

Jednodňový CR 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


10 765 10 589 11 322 11 006 10 969 10 786 11 299 11 262

% ročný nárast/pokles - -1,6 +1,1 -2,8 -2,0 - 1,7 +1,1 -0,3


Tabuľka 2b: Viacdňový výjazdový cestovný ruch Maďarska v období rokov 2005 - 2012

Viacdňový CR 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


6 993 6 007 5 734 6 155 5 672 5 297 5 335 4 881

% ročný nárast/pokles - -14,1 - 4.54 -2,8 -7,9 -6,6 +1,0 -8,5


Tabuľka 3: Celkové výdavky maďarských návštevníkov na výjazdový cestovný ruch v zahraničí (vrátane dopravy)

v období rokov 2006 - 2012

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výdavky spolu (v miliónoch USD)

2 090,79 2 178,41 2 524,96 2 562,99 2 338,1 2 324,42 2 244,15

% ročný nárast - +4,2 +15,9 +1,5 -8,8 -0,6 -3,5


322,97 325,87 329,64 332,97 299,02 294,30 282,52

Zdroj: Centrálny štatistický úrad Maďarska

Tabuľka 3a: Výdavky maďarských návštevníkov na 1-dňový výjazdový cestovný ruch v zahraničí (vrátane dopravy)


2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


340,99 339,27 386,5 404,22 425,5 448,16 454,83

% ročný nárast - -0,5 +1,1 +1,1 +1,1 +1,0 +1,0


31,68 31,52 31,88 32,21 32,55 32,89 33,22


Tabuľka 3b: Výdavky maďarských návštevníkov na viacdňový výjazdový cestovný ruch v zahraničí (vrátane dopravy)


2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


1 749,8 1 839,14 2 138,46 2 158,77 1 912,6 1 876,26 1 789,32

% ročný nárast - +1,1 +1,2 +1,0 -11,4 -1,9 -4,6


291,29 294,35 297,76 300,76 266,47 261,41 249,30



Slovensko je v Maďarsku vnímané ako krajina, ktorá poskytuje úchvatné prírodné scenérie a nedotknutú prírodu

spolu s kultúrnymi a historickými zaujímavosťami. Maďarskí klienti v poslednej dobe čoraz viac vyhľadávajú zážitkový

cestovných ruch. Sú závislí na tzv. etickej spotrebe, t.j. keď cena vyjadruje skutočne ponúknutú službu. Aj na

Slovensku maďarský zákazník hľadá spoľahlivosť v ponuke služieb a adekvátnej cene. Z hľadiska pomeru ceny a kvality

je Slovensko vnímané ako priemerné, z pohľadu Maďarov tu absentuje zábava, nočný život a aj osobná bezpečnosť.

Tabuľka 4 zobrazuje návštevnosť Slovenska Maďarmi od roku 2001 po súčasnosť. Pokles návštevnosti v posledných

rokoch je možné pripísať viacerým faktorom: globálnej ekonomickej kríze, zhoršovaniu maďarsko-slovenských

vzťahov, ako aj kolísaním výmenného kurzu HUF-SKK a od roku 2009 aj HUF-EUR. V roku 2011 však nastal obrat

a príjazdový cestovný ruch z Maďarska na Slovensko sa zvýšil. Tento trend pokračoval naďalej v roku 2012 v prípade

počtu ubytovaných hostí. V 1. štvrťroku 2013 stúpol počet ubytovaných hostí aj počet prenocovaní v porovnaní

s rovnakým obdobím minulého roka. Slovensko je podľa názorov expertov stále atraktívnou destináciou pre

Maďarov.

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska maďarským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet

prenocovaní


(v %)

2001 73 937 +24,6 233 235 +21,8

2002 88 268 +19,4 268 066 +14,9

2003 100 546 +13,9 295 686 +10,3

2004 111 065 +10,5 307 786 +4,1

2005 121 615 +9,5 321 832 -1,7

2006 121 981 +0,3 327 311 +1,7

2007 93 797 -23,1 247 703 -24,3

2008 90 123 -3,9 225 271 -9,1

2009 56 111 -37,7 136 921 -39,2

2010 51 324 -8,5 120 304 -12,1

2011 59 000 +14,9 143 575 +19,3

2012 59 885 +1,5 131 570 -8,4

1.štvrťrok 2013 18 316 - 42 938 -


POZITÍVA A NEGATÍVA SLOVENSKA AKO DESTINÁCIE CESTOVNÉHO RUCHU

HODNOTENÉ ZO STRANY MAĎARSKÝCH NÁVŠTEVNÍKOV

Pozitíva:

zlepšujúca sa infraštruktúra a ponuka v cestovnom ruchu vďaka podporným projektom EÚ


cezhraničná spolupráca podporovaná EÚ

spolupráca štátnych a súkromných subjektov, zviditeľňovanie slovenských regiónov aj v maďarskom jazyku

bezpečnosť Slovenska aj z hľadiska cestovného ruchu

ochrana prírody a trvalo udržateľné ekopodmienky

zviditeľnenie EHMK Košice 2013 na maďarskom turistickom trhu

investície do lyžiarskych stredísk a priblíženie ich úrovne alpským strediskám

skibusy a skipasy dostupné priamo v Maďarsku

podujatia, propagácia, kampane a materiály v maďarskom jazyku

aktívni seniori

Negatíva:

svetová finančná a hospodárska kríza

kolísanie kurzu EUR/HUF

duševné hranice z minulosti medzi Slovenskom a Maďarskom

stále nedostatočne vyvinutá infraštruktúra

neexistencia národného produktu

necielený rozvoj cestovného ruchu v cieľovom regióne (prečo má prísť klient na Slovensko?), slabá spolupráca

susediacich subjektov cestovného ruchu a rozdielne informácie o „tom istom“ smerom von

nedostatočná rekonštrukcia kaštieľov a ich premena na ubytovacie zariadenia, čo spôsobuje odliv náročnej

klientely

nedostatok zariadení pre incentívny a kongresový cestovný ruch

nesúlad ceny a kvality služieb (parkovanie pri ubytovacích zariadeniach, toalety a pod.)

vysoké ceny oproti cenám podobných, resp. lákavejších destinácií

jazykovo nepripravení pracovníci vo sfére služieb cestovného ruchu (najmä pri pokladniach a v obsluhe) a

absencia orientácie na klienta

klesajúca životná úroveň obyvateľstva v Maďarsku, nezamestnanosť, platobná neschopnosť a úpadok malých a

stredných podnikov vrátane cestovných kancelárií (podľa Coface Hungary sa jedná o trend udržateľný do roku

2013)

znížené výdavky domácností na spotrebnom trhu vrátane cestovného ruchu

zvýšenie spotrebných cien o viac ako 8 % v Maďarsku, inflácia 6 % v Maďarsku

skrachovanie národnej leteckej spoločnosti MALÉV.


Podľa demografického zloženia príchodového cestovného ruchu sa ciest z Maďarska na Slovensko zúčastňujú

v prvom rade obyvatelia miest a vekové kategórie v tomto poradí: 25-35 rokov, 45-54 rokov, 18-25 rokov.

I keď vnímanie Slovenska v mysliach maďarských turistov má slabšie postavenie, vo všeobecnosti platí, že keď raz

navštívia Slovensko, ich celková spokojnosť je dostatočne vysoká, a následne ochota odporučiť a opakovane navštíviť

Slovensko tiež. Pri zlepšovaní celkového pozitívneho obrazu Slovenska sú dôležité pozitívne odporúčania rodiny a

známych.

Klienti z Maďarska preferujú relax a mestský cestovný ruch počas celého roka, za nimi nasleduje letný a zimný

cestovný ruch, čo sa odráža v ponuke cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Zimné strediská cestovného ruchu,

ktoré investovali do technického rozvoja lyžiarskych stredísk, si len ťažko vedia predstaviť zimnú turistickú sezónu bez

maďarského klienta. Zo strany Maďarov nie je badaný záujem o slovenské termálne kúpele. Doma v Maďarsku majú

vlastné kúpele na vysokej úrovni, navyše domáci cestovný ruch podporovaný štátnymi dotáciami.

V mysliach Maďarov sa Slovensko spája s mnohými významnými osobnosťami. Slovensko je krajinou, kde žili veľkí

skladatelia ako van Beethoven a Schubert. Béla Bartók, svetovo známy hudobný skladateľ, cestoval krajinou a hľadal


inšpiráciu v slovenskej ľudovej hudbe. Jeho učiteľ hudby, Erkel Ferenc, jeden z najväčších maďarských hudobných

skladateľov študoval hudbu v Bratislave. Klavírny virtuóz Ferenc Liszt mal svoj prvý klavírny koncert ako zázračné 9-

ročné dieťa v Bratislave. Franz Kafka sa takmer rok liečil vo Vysokých Tatrách a Sándor Márai, maďarský spisovateľ

a novinár, ktorý je dnes tvárou a symbolom EHMK Košice 2013, sa tu aj narodil. Slovensko-maďarský maliar Ladislav

Medňanský a Koloman Sokol sú obidvaja svetoznámi a pôvodom zo Slovenska.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Maďarskí turisti sa na dovolenku pripravujú po kratšiu dobu ako ostatní naši susedia. Informácie o dovolenke si

začínajú zhromažďovať zvyčajne 2-4 mesiace pred dovolenkou. Takmer tretina Maďarov si dovolenku kupuje len

jeden mesiac vopred, príp. v ešte kratšej dobe pred odchodom. Čo sa týka Slovenska, zvyknú sa rozhodnúť niekedy

len deň pred cestou, resp. v daný deň.

Z hľadiska marketingovej komunikácie tento fakt predstavuje výhodu – nie je potrebné dlhé nasadenie marketingovej

kampane, avšak je možné a potrebné veľmi pohotovo reagovať na akékoľvek zmeny na trhu. Na druhej strane,

maďarská populácia na rozdiel od iných krajín čerpá mnohé informácie z televízie, čo je nákladovo jeden

z najnáročnejších komunikačných kanálov.

Aj v roku 2012 hral najaktívnejšiu úlohu individuálny cestovný ruch, z roka na rok sa znižuje úloha cestovných

kancelárií a cestovných agentúr pri výbere dovolenky, resp. pobytu na Slovensku. Internet v Maďarsku neslúži len ako

informačný zdroj. Elektronický predaj sa tu stáva veľmi populárnym. Nakupovanie dovolenky prostredníctvom

internetu výrazne rastie a je na druhom mieste hneď za tradičným miestom kúpy pobytov – cestovnými kanceláriami.

Maďari často využívajú aj zľavové portály.

Maďari uprednostňujú kratšie dovolenky – takmer 56 % turistov strávi na dovolenke 1-7 dní a iba 42 % si volí pobyt v

dÍžke 1-2 týždne. Z celkovej outgoingovej klientely z Maďarska až 44 % prenocuje u známych, rodiny či priateľov, čo

v oficiálnych štatistikách návštevnosti nie je vykázané. V kruhoch návštevníkov v Maďarsku či z Maďarska sú

obľúbené jednodňové návštevy v rámci pasívneho zahraničného cestovného ruchu i domáceho cestovného ruchu.

Maďari si pre hlavnú dovolenku vyberajú predovšetkým obdobie leta (83 %). Polovica maďarských turistov cestuje v

mesiacoch máj-august, pričom najväčší potenciál má mesiac júl. Tri štvrtiny obyvateľstva chodia iba na jednu

dovolenku ročne, len 26 % sa vyberie na dovolenku dvakrát za rok. Keď už sú na dovolenke, chcú ju stráviť v pohode

a bez väčších starostí.

Počas dovolenky Maďarskí turisti uprednostňujú lacnejšie ubytovacie zariadeniach, najmä penzióny, ubytovanie v

súkromí alebo v hoteloch nižšej kategórie. Len necelá štvrtina uprednostňuje 4-5 hviezdičkové hotely.

Blízkosť krajiny je pozitívom z hľadiska cestovných nákladov, ostatné cenové úrovne sú podobné ako v Rakúsku.

Krajina je v očiach verejnosti známa, aj z pohľadu cestovného ruchu.

Asociácie spojené so Slovenskom sa prevažne viažu k prírode, mestám, obzvlášť, ak majú spojitosť s minulosťou a s

maďarskou históriou. Maďari majú viacero rodinných a príbuzenských vzťahov na Slovensku, kvôli ktorým sem

opätovne cestujú. Vysoké Tatry, Spiš, Levoča a Bratislava sú hlavnými turistickými destináciami pre maďarských

návštevníkov. V roku 2013 patrí k nim aj Košice – EHMK 2013.

Poskytovanie komplexných služieb je podľa maďarskej klientely slabšou stránkou Slovenska ako destinácie. Maďarskí

turisti si Slovensko primárne spájajú s horami kvôli ich nedostatku v Maďarsku. Zámky a kaštiele sú veľmi zaujímavé

pre mladých školákov a staršiu generáciu. Na Slovensku sú zámky a kaštiele v dobrom stave vďaka lepšiemu

udržiavaniu oproti tým maďarským, a hlavne nie všetky sú zrekonštruované a otvorené ako hotely.


V príjazdovom cestovnom ruchu smerom z Maďarska na Slovensko sa začal na trhu prejavovať dôležitý trend. Časová

zaneprázdnenosť rodičov núti starých rodičov cestovať s vnúčatami do zahraničia, a tí s láskou svojim vnúčatám

ukážu Slovensko. Starí rodičia i rodičia dnešnej generácie poznajú Slovensko veľmi dobre, okrem iného sa sem aj oni

chodili učiť lyžovať. Tento novovzniknutý segment trhu sa nazýva grandmother´s traveler.

Maďarský trh a jeho spotrebitelia sa prispôsobujú ponuke a zmenám na trhu cestovného ruchu nasledovne:

nakupujú first minute zájazdy

rezervujú si letenky cez nízko nákladové letecké spoločnosti cez internet

využívajú akcie na trhu cestovného ruchu

využívajú dostupnosť a cenovú výhodnosť susedných krajín

zvykli si na väčšiu mobilitu: smartphone a internet sú dôležitými nástrojmi v cestovnom ruchu

všetky portály (rezervačné aj ostatné, nielen v turizme) sa orientujú na potenciálneho turistu, ktorý si cez nové

softvéry hľadá a následne zabezpečí svoju dovolenku – orientácia na turistu uľahčuje cestujúcemu orientáciu či

online rezerváciu

rozširuje sa trend videokonferencií – žiaľ na úkor cestovania (znižovanie nákladov)

využívajú zvýhodnené ponuky pre účastníkov cestovného ruchu, napríklad prenocovania zdarma pri dlhších

pobytoch (osoba zdarma, noc zdarma), vstupenky zdarma na športové alebo kultúrne podujatia, nápoj pri

niektorom type stravovania zdarma, darčekové predmety

často využívajú zľavové portály

prejavujú záujem o nové zahraničné destinácie: Čína, India, Perzský záliv

zvyšuje sa dopyt spotrebiteľov po luxuse a dobrodružstve: záujem o extrémny turizmus (panenský sneh, safari,

preteky automobilov okolo veľkomiest), katastrofický turizmus (destinácie po zemetraseniach, povodniach)

objavil sa nový segment na trhu – ekocestujúci („green“ – zelení – cestovatelia), ktorí vyhľadávajú špeciálnu

programovú ponuku, napríklad dopravné prostriedky s neškodlivými PH, slnečné kolektory v hoteloch a pod.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Dopravné spojenie medzi Maďarskom a Slovenskom je z hľadiska pravidelnej dopravy i ostatnej infraštruktúry

poddimenzované a podcenené.

Vlakové spojenie premáva obojsmerne na trasách Budapešť-Bratislava a Budapešť-Košice. Pravidelné autobusové

spojenie v rámci medzinárodného autobusového poriadku nie je k dispozícii už roky. Počas zimnej turistickej sezóny

zabezpečuje denný transfer medzi Budapešťou a Donovalmi spoločnosť Boci Trans. Cestná infraštruktúra je zastaralá

(cesta 66 a pod).


Zľavový portál Bónusz Brigád www.bonuszbrigad.com

NTO Maďarska – Magyar Turizmus Zrt. www.itthon.hu

Turizmus.com, portál pre odbornú verejnosť www.turizmus.com

Centrálny štatistický úrad (KSH) www.ksh.hu

Vendéglátás, portál o službách v spoločnom stravovaní www.vedon.hu

http://www.bonuszbrigad.com/

http://www.itthon.hu/

http://www.turizmus.com/

http://www.ksh.hu/

http://www.vedon.hu/


ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE

MAĎARSKÝ TRH

mestský a kultúrny cestovný ruch počas celého roka

horské športy a relax počas celého roku


1. Hungary, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013. Dostupné na:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html.



4. Innovative Management Partner.

5. Centrálny štatistický úrad Maďarska, KSH. www.ksh.hu.

6. Magyar Turizmus ZRt. www.itthon.hu.

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html


http://www.ksh.hu/

http://www.itthon.hu/


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - NEMECKO

ÚVOD

Spolková republika Nemecko (NSR) sa radí k najsilnejším svetovým ekonomikám. Tvorí ju 16 čiastočne suverénnych

spolkových krajín, ktoré sa spoločne zasluhujú o to, že je najväčšou európskou ekonomikou. Vysokú úroveň

slovensko-nemeckých vzťahov podčiarkuje hospodársky rozmer vzájomnej spolupráce. Nemecko patrí už tradične

medzi najvýznamnejších hospodárskych partnerov Slovenska a je tretím najvýznamnejším zahraničným investorom

na Slovensku. Bilaterálna spolupráca je pestovaná od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 a je stále jednou

z priorít našej zahraničnej politiky. Vstupom Slovenska do NATO a EÚ a prebiehajúcim plným etablovaním v týchto

štruktúrach bilaterálne vzťahy nadobudli novú dimenziu, pričom sa ešte viac posilnil ich partnerský charakter.

Nasledovala aktívna podpora z nemeckej strany pri vstupe SR do schengenského priestoru a eurozóny.

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby.

Hospodárstvo Nemecka sa v súčasnosti sa nachádza vo fáze miernej korekcie dynamického hospodárskeho rastu. V

roku 2011 dosiahol reálny rast HDP 3 %. Konzorcium významných nemeckých hospodárskych inštitútov a Spolková

vláda vo svojej poslednej prognóze z októbra 2012 znížili odhad rastu nemeckého HDP v roku 2012 na úroveň 0,7 %,

na rok 2013 prognózujú jeho rast vo výške 1,0 %. Tento medziročný pokles HDP nastal kvôli nízkym investičným

výdavkom z dôvodu opatrnosti v čase krízy a poklesu nemeckého exportu pre nižší dopyt z recesiou postihnutých

krajín. Hospodársky vývoj NSR je podporený úverovou politikou ECB a rastom vnútornej spotreby a exportu. V roku

2012 bolo nezamestnaných 6,8 % obyvateľstva (2,9 milióna Nemcov). Pozitívny vývoj sa očakáva aj na trhu práce,

počet zamestnaných má napriek moderátnemu hospodárskemu rastu v tomto roku vzrásť o ďalších 325 tisíc

zamestnancov, čím by sa nezamestnanosť znížila na 6,5 %. Ekonomické oživenie, ku ktorému dochádza po období

stagnácie vyvolanom globálnou finančnou a hospodárskou krízou, a dynamika rastu zahraničného obchodu NSR sa

v poslednom období výrazne pozitívne prejavili aj na vzájomnej obchodnej bilancii so Slovenskom. Rok 2012 bol

rekordný, slovenský vývoz do NSR medziročne vzrástol o 16,4 %, dovoz tovarov a služieb z NSR sa zvýšil o 9,5 %.

Komoditná štruktúra obchodnej výmeny zostáva nezmenená, najdôležitejšími položkami slovenského exportu

i importu sú cestné vozidlá, výrobky elektrotechnického priemyslu a stroje. Rizikom projektovaného scenára je však

podľa názoru hospodárskych inštitútov európska dlhová kríza a volatilita exportu.

Cena, za ktorú bolo Nemecko „vykúpené“ z vážnych turbulencií, však nie je malá a dlh vo výške 82 % HDP z roku 2012

(pre porovnanie – dlh SR v roku 2011 predstavoval 43,3 % HDP) predstavuje najvyššiu úroveň zadlženia v novodobej

histórii krajiny. Spolková vláda argumentuje, že udržateľný a trvalý rast môže dosiahnuť len zdravá ekonomika,

nezaťažená vysokými dlhmi, a preto postupne upúšťa od konjunkturálnych opatrení a rast neobmedzujúcich šetrení.

Hospodársky rast krajiny tiež pozitívne ovplyvní vývoj verejných financií. Zvýšenie príjmov štátnej pokladnice

spôsobené predovšetkým rastom daňových príjmov a len miernym zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu má prispieť

k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu do konca roku 2013 na 0,2 % HDP (ambíciou SR je znížiť deficit rozpočtu pod 3

% HDP).

V rámci štrukturálnych reforiem sa spolková vláda sústreďuje na podporu vzdelania, výskumu a vývoja, ktoré majú

zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast. Do roku 2013 plánuje investovať 12 mld. EUR do podpory výskumu a

vývoja. Prioritou je predovšetkým výskum v oblasti energetiky (NSR plánuje úplný odklon od jadrovej energetiky do

roku 2022, využívať sa budú výlučne obnoviteľné zdroje energie), zdravotníckej techniky, mobility, komunikácie

a bezpečnosti.

Nemci sú celosvetovo známi svojou cestovateľskou intenzitou. Nemecko dlhoročne obhajovalo titul „majstrov sveta

v cestovaní“, v roku 2012 ich však predbehli Číňania.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Nemecku

Ukazovateľ Hodnota





0 - 14 rokov: 13,1 %

15 - 64 rokov: 66,1 %

>= 65 rokov: 20,9 %


Príjmy z cestovného ruchu 63,9 mld. EUR (2012)

Mena euro

Jazyk nemčina

Zdroj: CIA


Prehľad o vývoji nemeckého výjazdového cestovného ruchu v rokoch 2005-2012 poskytuje Tabuľka 2. Vo World ITB

Travel Trends Report sa predpokladá nárast nemeckého výjazdového cestovného ruchu v roku 2013 o 3 %.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Nemecka v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výjazdy spolu (v miliónoch)

44,6 43,8 43,1 44,0 43,7 48,0 47,8 47,8

% ročný nárast/pokles - -1,8 -1,6 +2,1 -0,7 +9,8 -0,4 0

Zdroj: DRV

Nemecko dlhoročne obhajovalo titul „majstrov sveta v cestovaní“. Napriek tomu, že cestovné výdavky Nemcov boli v

roku 2012 vysoké ako ešte nikdy predtým, tradičných víťazov zosadili z trónu Číňania (medziročný nárast výdavkov

približne o 25 % na 90 mld. USD), za nimi nasledovali USA (+8 %). Celkové cestovné výdavky Nemcov boli v roku 2012

z dôvodu poklesu kurzu USD voči EUR 82 mld. USD, čím sa umiestnili na 3. mieste. Napriek vysokým výdavkom na

cestovanie kladú nemeckí turisti veľký dôraz na vlastný rozpočet. Skôr ako by mali dovolenku zrušiť, volia radšej

kratšie pobyty alebo uprednostňujú pobyty v cenovo atraktívnejších destináciách.


Tabuľka 3: Výdavky návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí v období rokov 2006-2012

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výdavky spolu (v miliardách EUR)

26,1 26,3 27,2 24,9 26,2 27,9 29,4

% ročný nárast +12 +0,8 +3,4 -8,5 +5,2 +6,5 +5,4

Výdavky na jednu cestu (v EUR)

988 950 974 971 990 1.022 1.078

Zdroj: DRV

Spoznávanie domácej krajiny, rovnako aj zahraničných krajín, je v Nemecku akýmsi národným športom. Aj v roku

2012 zostáva Nemecko naďalej najobľúbenejšou cieľovou destináciou Nemcov. 31 % turistických pobytov pripadá na

domáci cestovný ruch, na najobľúbenejšiu zahraničnú destináciu, Španielsko, pripadá 13 %. Najčastejšie

navštevované domáce oblasti sú v nasledujúcom poradí: spolková krajina Bavorsko, pobrežie Baltského mora

(spolkové krajiny Mecklenburg-Vorpommern, Schleswig-Holstein), pobrežie Severného mora (spolkové krajiny

Schleswig-Holstein, Niedersachsen), spolkové krajiny Baden-Württemberg a Sasko. Veľký rozdiel pri trávení

dovolenky vo vlastnej krajine je medzi obyvateľmi starých a nových spolkových krajín – 53 % „východných Nemcov“

(obyvatelia nových spolkových krajín) strávilo v minulom roku dovolenku v Nemecku, zo „západných Nemcov”

(obyvatelia starých spolkových krajín) to bolo 33 %.

K najobľúbenejším zahraničným destináciám nemeckých turistov zostávajú naďalej „turistické mocnosti“:

1. Španielsko 13,0 %

2. Taliansko 8,4 %

3. Turecko 7,3 %

4. Rakúsko 5,5 %

5. Chorvátsko 2,9 %

6. Francúzsko 2,8 %

7. Poľsko 2,1 %

8. Grécko 1,9 %

9. Holandsko 1,9 %

10. Dánsko 1,6 %

(údaje za rok 2012, zahraničné pobyty s 5 viac prenocovaniami).

Chuť cestovať Nemcov neopúšťa ani v roku 2013. Už teraz každý tretí Nemec vie, že plánuje v tomto roku cestovať

minimálne na jednu dovolenku, desatina populácie plánuje na dve a viac dovoleniek počas roka.

Stupeň poznania Slovenska je ešte stále rozdielny u obyvateľov „nových“ a „starých“ spolkových krajín. Nemeckí

návštevníci vo všeobecnosti vyslovili na Slovensko ako destináciu nasledovné pozitíva a negatíva.

Pozitíva:

nižšia cenová úroveň v porovnaní s cenami v Nemecku

tradícia (kúpeľníctvo)

široké spektrum ponuky turistických cieľov (príroda, kultúrne dedičstvo)

pozitívne skúsenosti (vlastné a sprostredkované)

slovenská pohostinnosť v osobnom kontakte s bežnými ľuďmi, gastronómia.

Negatíva:

jazyková bariéra (napríklad v ubytovacích a reštauračných zariadeniach, na autobusových a železničných

staniciach, pri návšteve pamiatok atď.)

neoprávnené pokuty od polície za dopravné priestupky


hygiena v ubytovacích a reštauračných zariadeniach a na verejných toaletách

nedostatočne vybudovaná dopravná infraštruktúra (diaľnice, železnice)

nedostatočná úroveň služieb

nekomplexné služby (chýbajúce doplnkové služby)

nedodržanie dohodnutých podmienok (ceny, doplnkové služby)

obavy z kriminality (drobné krádeže a vykrádanie osobných áut)

nedostatočná profesionalita v gastronomických službách

dlhé čakacie doby pri pokladniach (lyžiarske strediská, hrady a zámky)

neúmerné vysoké ceny za taxi služby (Bratislava).

Tabuľka 4 poskytuje prehľad o vývoji návštevnosti Slovenska Nemcami od roku 2001 po súčasnosť. V 1. štvrťroku

2013 bol zaznamenaný nárast ubytovaných hostí o 11,2 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012, počet

prenocovaní však poklesol o 2,3 %. Z krajín, ktoré bezprostredne nehraničia so Slovenskom, je Nemecko najsilnejším

partnerom pre príchodový cestovný ruch Slovenska. Nemecká klientela je druhou najväčšou zahraničnou skupinou

kúpeľných hostí u nás, v roku 2012 zastávala 15 %-ný podiel na zahraničných návštevníkoch.

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska nemeckým obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

Počet

prenocovaní

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

2001 172 446 +11,2 990 765 +12,0

2002 188 733 +9,5 1 111 066 +12,1

2003 175 746 -6,9 1 037 062 -6,7

2004 188 067 +7,0 987 075 -4,8

2005 194 158 +3,2 1 004 824 +1,8

2006 190 422 -1,9 893 988 -11,0

2007 176 059 -7,5 777 872 -13,0

2008 164 694 -6,5 682 274 -12,3

2009 133 989 -18,6 527 821 -22,6

2010 131 674 -1,7 490 780 -7,0

2011 133 431 +1,3 462 503 -5,8

2012 135 897 +1,8 443 663 -4,1

1. štvrťrok 2013 27 377 - 91 664 -


Nemecký turista je „rozmaznávaný“ rôznorodými atraktívnymi ponukami na trávenie dovolenky a ťaží z

konkurenčného boja, tak medzi jednotlivými cestovnými touroperátormi, cestovnými agentúrami, ako aj cieľovými

destináciami.


Súčasná konzumná spoločnosť a každodenný stres má za následok, že človek vyhľadáva pokoj, pohodu a spokojnosť,

preto hlavnou motiváciou Nemcov na strávenie dovolenky je odpočinok a relaxácia, útek od každodenného zhonu,

čas na vlastnú rodinu a načerpanie nových síl.

Priemerná dĺžka dovolenky v Nemecku podlieha celosvetovému trendu skracovania, v roku 2012 to bolo 10,3 dňa

(rok 2011 10,5 dňa, rok 2010 10,6 dňa). Na Slovensku strávili v roku 2012 v priemere 3,3 dňa.


Nemeckí návštevníci patria už tradične medzi skupiny s najdlhšou dĺžkou pobytu na dovolenke. Sú všeobecne

náročnou klientelou, ktorá na cestovanie míňa značne vysokú sumu finančných prostriedkov, a preto očakáva

adekvátnu kvalitu a rozsah služieb. Cestovanie je pre nich neoddeliteľnou súčasťou života, na dovolenku cestujú

niekoľkokrát do roka. Na každú cestu sa vopred dôkladne pripravia, uprednostňujú organizovanosť

pred spontánnosťou

So zameraním na Slovensko ako cestovnú destináciu možno na nemeckom trhu vymedziť niekoľko základných

segmentov návštevníkov a bližšie ich charakterizovať.

Veková kategória 50+ a seniori – ide o najsilnejšiu a pre subjekty cestovného ruchu najatraktívnejšiu skupinu

cestovateľov, ktorá je početná a jej rady sa stále rozširujú kvôli demografickému vývoju obyvateľstva. Snažia sa

investovať do zdravia a poznávania a keďže žijú v stabilnej ekonomickej situácii a majú dostatok disponibilného

voľného času, radi dané možnosti využívajú na cestovanie. V prípade pozitívnych skúseností sa na navštívené miesto

vracajú opakovane. Je pre nich charakteristický konzervatívny prístup a zmysel pre nostalgiu. Najatraktívnejšími

slovenskými produktmi cestovného ruchu sú pre nich kúpeľná turistika (kúpele v Piešťanoch, Bojniciach,

Trenčianskych Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Sliači, Dudinciach, Smrdákoch, Rajeckých Tepliciach, kde trávia

liečebné pobyty v priemere 15 nocí a preventívne pobyty v trvaní 7-14 nocí) a skupinové poznávacie zájazdy so

zameraním na históriu a kultúru (Spiš, Bratislava, Malé Karpaty) a prírodu (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra,

Slovenský raj). V kúpeľných hoteloch kladú zvýšený dôraz na úroveň a kvalitu ubytovania z dôvodu dĺžky pobytu. Pri

organizovaných pobytoch sa ubytovávajú v hoteloch a penziónoch, kde vyžadujú komplexné služby, v tomto prípade

využívajú organizovanú dopravu (autobusovú a leteckú charterovú dopravu), pri individuálnych cestách používajú

osobné autá a železničnú dopravu.

Ľudia v produktívnom veku – táto početná skupina prichádza na Slovensko dovolenkovať s cieľom spoznávať a

relaxovať. V rámci štruktúry obyvateľstva sa jedná o strednú generáciu, ktorú často tvoria rodiny s deťmi. Ich

finančné prostriedky sú relatívne obmedzené a môžu vycestovať na približne 7 dní. V prípade ciest za rekreáciou a

športmi si vyberajú pobyty zamerané na letnú a zimnú turistiku (rovnaké regióny ako predchádzajúci segment),

obľubujú karavaning, poľovníctvo, rybárstvo a termálne kúpaliská v lete. Novým produktom s dobrou perspektívou

do budúcna je golf, je však potrebné ho zvýšene propagovať. Pri účasti na poznávacom cestovnom ruchu tento

návštevník hľadá rozmanitosť a spoznáva Slovensko komplexne – vyhľadáva mestské pamiatkové rezervácie, hrady

a zámky, pamiatky zapísané v UNESCO, skanzeny. Využívajú všetky typy ubytovania – hotely, chaty, ubytovanie v

súkromí aj kempingy. Cestujú organizovane (autobusová a železničná doprava) a aj individuálne (osobné autá,

autobusová, železničná, príp. letecká doprava).

Mladí ľudia, študenti, teenageri (Young Tourismus) – relatívne najmenšia skupina. Táto nenáročná klientela má

obmedzené finančné prostriedky a aj časové možnosti, cestujú počas prázdnin v lete aj v zime. Očarúva ich

poznávacia turistika (programy v rámci školských výletov a organizovaných skupín do Bratislavy a okolia s

kombináciou Viedeň-Bratislava-Budapešť, na 3-5 dní) a šport: turistické pobyty v rámci letnej a zimnej turistiky

(Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Malá Fatra, približne na 7 dní), cykloturistika a adrenalínové športy.

Uprednostňujú lacnejšie typy ubytovania, t.j. mládežnícke hotely a ubytovne, chaty, ubytovanie v súkromí a

kempingy s možnosťou večernej zábavy a diskoték. Pri organizovaných pobytoch využívajú autobusovú a železničnú

dopravu, rovnako aj pri individuálnych cestách, leteckú dopravu v prípade lacnejších taríf.


Obchodní cestujúci predstavujú náročnú klientelu relatívne bez finančného obmedzenia. Kladú dôraz na kvalitu

poskytovaných služieb, trávia na Slovensku prevažne krátkodobé pobyty. Motívom ich ciest sú služobné cesty

prevažne do väčších miest (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Žilina, Trnava) za účelom obchodných rokovaní

alebo účasti na veľtrhoch a výstavách, a incentívna turistika (schôdze, školenia, kongresy a konferencie).

Uprednostňované sú hotely a ubytovacie zariadenia vyšších cenových kategórií a individuálne cestovanie, či už

osobným autom alebo letecky do Viedne.

Pre dovolenku si nemeckí turisti zvyčajne volia pre nich vhodný typ programu:

okružná cesta po Slovensku na 4-5 dní podľa vlastného itineráru

návšteva Slovenska ako súčasť programu v rámci stredoeurópskeho regiónu počas 1-4 dní

pobyt s centrálnym ubytovaním na Slovensku a výletmi do okolia na 3-7 dní.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Cestovanie je neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu Nemcov a nachádza sa v hodnotovom rebríčku na jednom z

popredných miest. Vzhľadom na relatívne veľký počet sviatkov, voľných dní, štruktúru školských prázdnin, ako aj

dostatok disponibilných finančných prostriedkov sú Nemci zvyknutí cestovať za poznaním a oddychom dokonca

niekoľkokrát do roka.

Neustále rastie podiel all-inclusive pobytov, v rebríčku obľúbenosti Nemcov sú na prvom mieste. Nasleduje

dovolenka v prírode, mestská turistika, aktívna dovolenka, zimná dovolenka, lodné zájazdy. Významným trendom je

wellness, tento druh dovolenky mnohým vyhovuje na únik od každodenného hektického života a na regeneráciu síl.

Odborníci očakávajú, že počet pobytov v segmente wellness sa v priebehu nasledujúcich 10-15 rokov štvornásobne

zvýši.

K najdôležitejším predpokladom pre výber dovolenkovej destinácie patria pekná príroda, príjemná atmosféra,

pohostinnosť, zdravá klíma, ako aj politická stabilita, bezpečnosť, možnosť dorozumenia sa a jednoduchá

dostupnosť. Pri výbere miesta dovolenky hrá významnú úlohu informovanosť o cieľovej destinácii, ktorú požaduje

takmer 95 % Nemcov. Rozhodujúci vplyv majú osobné skúsenosti a odporúčania a skúsenosti známych a priateľov.

V roku 2009 využívalo internet 68,4 % nemeckej populácie. Veľká väčšina nemeckých dovolenkárov využíva internet

ako informačný zdroj.

Najrozhodujúcejším kritériom pri výbere dovolenkového pobytu je cena a predovšetkým pomer medzi cenou,

kvalitou a rozsahom ponúkaných služieb. Nemecký turista sa rozhoduje v priemere medzi 4 cieľovými destináciami.

Je flexibilný a schopný operatívne reagovať na rôzne vonkajšie vplyvy. Klasická „hlavná“ dovolenka trvá 12,3 dňa a

stojí v priemere cca 1 093 EUR.

Najväčšími touroperátormi v Nemecku boli v roku 2012 TUI Deutschland, Rewe Group, Thomas Cook, Alltours, Aida

Cruises.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Dostupnosť Slovenska z Nemecka vzhľadom na geografickú polohu a infraštruktúru nie je vždy vnímaná pozitívne.

Cestná sieť je na relatívne dobrej úrovni, úroveň železničnej alebo autobusovej dopravy by bolo vhodné zlepšiť.

Najväčším problémom je však letecká doprava z Nemecka na Slovensko. Pre taký veľký a významný trh, akým

Nemecko nesporne je, je hlavnou brzdou v rozvoji príchodového cestovného ruchu. Niekoľko rokov existovali priame

letecké spojenia z niektorých nemeckých miest do Bratislavy (linka Stuttgart-Bratislava – Sky Europe, Mníchov-


Bratislava – Lufthansa, Berlín-Bratislava – Easy Jet, Frankfurt/Hahn-Bratislava a Bremen-Bratislava – Ryanair), boli

však postupne zrušené a momentálne neexistuje žiadne priame letecké spojenie z Nemecka na Slovensko. Nemeckí

návštevníci a obchodní cestujúci využívajú priame letecké spojenie z viacerých nemeckých miest:

do Viedne (pre cesty do Bratislavy, na južné a západné Slovensko alebo do Košíc s prestupom vo Viedni)

do Krakova (pre cesty na severné Slovensko, najmä pre návštevníkov Tatier)

do Budapešti (pre návštevníkov východného Slovenska).

Najväčší nemecký touroperátor špecializovaný na kúpeľnú turistiku EuroMed organizuje pre svojich kúpeľných hostí

chartrové lety z Berlína do Viedne s následným transferom do Piešťan a ďaľších slovenských kúpeľov. V roku 2013 sú

takto realizované 4 charterové lety v termínoch 01.09., 22.09., 13.10., 03.11.2013.

Pravidelné autobusové linky z viacerých nemeckých miest na Slovensko prevádzkujú tieto prepravné spoločnosti:

STUDENT AGENCY – česká spoločnosť (s prestupom v Prahe alebo v Brne)

EUROLINES – nemecká spoločnosť

ORANGE WAYS – maďarská spoločnosť.

Možnou dopravou z Nemecka na Slovensko je železničná doprava, premávajú pravidelné linky medzi viacerými

mestami.


Deutsche Zentrale für Tourismus www.germany.travel

DTV Deutscher Tourismusverband www.deutschertourismusverband.de

RDA Internationaler Bustouristik Verband www.rda.de

DRV Deutscher Reiseverband www.drv.de

GCB German Convention Bureau www.gcb.de

CORPS - Touristique www.corps-touristique.de

Bundesministerium für Wirtschaft und Technologie www.bmwi.de

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE NEMECKÝ TRH

mestská turistika a kultúrno-poznávací cestovný ruch (Košice – EHMK 2013; hlavné mesto Bratislava; slovenské

historické mestá: Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kremnica, Žilina, Nitra, Trnava, región Spiš: Levoča,

Kežmarok, Spišský hrad; prírodné a kultúrno-historické pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO)

liečebné pobyty vo vybraných slovenských kúpeľoch (Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Rajecké

Teplice, Bojnice, Dudince, Sliač, Smrdáky)

letné pobyty v slovenských horách a národných parkoch (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Malá Fatra).


1. Germany, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013.

Dostupné na: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/gm.html.



4. Tourismus Analyse 2013, Stiftung für Zukunftfragen [on line]. 2013. Dostupné na: www.tourismusanalyse.de.

5. Deutscher ReiseVerband (DRV), Fakten und Zahlen im Reisemarkt [on line]. 2013.

Dostupné na: http://www.drv.de/presse/fakten-und-zahlen-zum-reisemarkt.html.

http://www.germany.travel/

http://www.deutschertourismusverband.de/

http://www.rda.de/

http://www.drv.de/

http://www.gcb.de/

http://www.corps-touristique.de/

http://www.bmwi.de/

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/gm.html


http://www.tourismusanalyse.de/

http://www.drv.de/presse/fakten-und-zahlen-zum-reisemarkt.html


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - POĽSKO

ÚVOD

Po druhej svetovej vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. Po slobodných voľbách v

roku 1989 nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a tvrdá ekonomická reforma s cieľom

transformácie hospodárstva na konkurencieschopný voľný trh. Poľské hospodárstvo prešlo premenou na jednu

z najväčších ekonomík v strednej Európe. V súčasnosti má Poľsko šiestu najrozvinutejšiu ekonomiku spomedzi krajín

EÚ a dvadsiatutretiu na svete. Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku v roku 2006 aj privatizácia malých,

stredných a veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (okolo 15,5 %). Na druhej strane noví

investori priniesli do poľských podnikov know-how a nové technológie, čím si Poľsko zabezpečilo dlhoročný rast

ekonomiky.

Od roku 2005 sa HDP Poľska neustále zvyšoval (2005 – 3,3 %, 2006 – 6,2 %, 2007 – 6,7 %) až do krízového obdobia,

v roku 2008 poklesol na 5 % a následne v roku 2009 na 1,8 %. Poľsko ako jediná krajina v Európe neupadla do recesie.

Poľský HDP na 1 obyvateľa zostáva dlhodobo najnižším v strednej Európe. Kým v posledných piatich rokoch sa poľskej

ekonomike darilo (HDP v roku 2010 – 3,8 %, v roku 2011 – 4,3 %), v roku 2012 sa jej ekonomický rast spomalil na 2 %

kvôli pokračujúcim hospodárskym ťažkostiam v Európe. Podiel cestovného ruchu na HDP Poľska predstavuje okolo 5

%. Neefektívne súdnictvo, neflexibilný zákonník práce, byrokracia a zaťažujúci systém zdaňovania bránia

súkromnému sektoru realizovať sa v plnom potenciálnom rozsahu.

Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému, štátnej správy spôsobili tlaky na štátny

rozpočet. Poľsko pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Inflácia v roku

2012 bola na úrovni 3,7 % (rok 2011 – 4,3%, rok 2010 – 2,6 %), na rok 2013 sa predpokladá inflácia okolo 1 %.

Aktuálna nezamestnanosť v Poľsku je 13,1 %. Poľsko má jeden z najväčších sektorov poľnohospodárstva, v ktorom

pracuje 16,1 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, 29 % pracuje v priemysle a 54,9 % v službách. V sektore

ubytovacích a stravovacích služieb je v Poľsku zamestnaných približne 180 tis. osôb. Priemerný príjem v Poľsku je

3 808,- PLN v hrubom (približne 906,- EUR), minimálna mzda je na úrovni 1 600,- PLN v hrubom (približne 390,- EUR).

Dĺžka platenej dovolenky predstavuje 20 dní (do 10 rokov práce), po 10 odpracovaných rokoch majú Poliaci nárok

na 26 dní platenej dovolenky. Veľkým spoločenským problémom Poľska je vysoký podiel osôb žijúcich v chudobe. Až

15 % dospelých a 26 % detí v Poľsku žije pod hranicou chudoby, čo zaraďuje Poľsko na prvé miesto v uvedených

štatistikách spomedzi krajín EÚ. Zárobkovo činných je okolo 16 miliónov obyvateľov.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Poľsku

Ukazovateľ Hodnota





0 - 14 rokov: 14,6 %

15 - 64 rokov: 70,9 %

>= 65 rokov: 14,5 %


Devízové príjmy z cestovného ruchu 12,5 mld. USD (rok 2012 )

Mena poľský zlotý

Jazyk poľština

Zdroj: CIA


V roku 2012 Poľsko navštívilo okolo 67,4 miliónov cudzincov, z toho 14,8 miliónov boli turisti, čo predstavuje nárast

o približne 11 % v porovnaní s rokom 2011. Veľký vplyv na uvedené štatistiky príjazdov mali Majstrovstvá Európy vo

futbale v júni 2012, ktoré sa konali v Poľsku a na Ukrajine.

Pre Slovensko je Poľsko ako susedná krajina strategickým štátom príjazdového cestovného ruchu. Poliaci sú

cestovateľským národom, čo dokazuje počet vycestovaní do zahraničia zobrazený v Tabuľke 2. V roku 2012

do zahraničia vycestovalo okolo 48 miliónov Poliakov, z čoho 10 miliónov tvorili turisti (23 %-ný nárast oproti roku

2009).

Trvajúca svetová ekonomická kríza zasiahla aj Poľsko, čo sa negatívne odrazilo na príjazdoch poľských turistov na

Slovensko, najmä po zavedení eura na Slovensku v roku 2009.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Poľska v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


40 841 44 696 47 561 50 243 39 270 42 760 43 270 48 290

% ročný nárast/pokles - +9,4 +6,4 +5,6 -21,8 +8,9 +1,2 +11,6

Zdroj: ETC

V roku 2012 boli najpreferovanejšími cieľovými krajinami poľských turistov Nemecko, Taliansko, Česká republika,

Veľká Británia, Španielsko, Rakúsko, Holandsko, Maďarsko, Grécko a Slovensko. V letných mesiacoch Poliaci

najčastejšie vyhľadávajú destinácie s teplým podnebím a morom, pretože ich Baltické more má v lete teplotu iba

okolo 17-190C. Pre Poliakov sú najatraktívnejšími prímorskými krajinami Chorvátsko, Taliansko, Grécko, Egypt,


Turecko a Bulharsko. V zimných mesiacoch prvenstvo patrí Česku, Slovensku a následne Rakúsku, Taliansku

a Francúzsku. Od zimnej sezóny 2012/2013 Poliaci začali navštevovať nové lyžiarske destinácie – Turecko a Andorra.


2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


5,03 4,63 5,77 5,63 7,01 6,68 7,82

% ročný nárast/pokles - -8,1 +12,5 -2,7 +12,4 -4,4 +11,7

Zdroj: ETC

Vývoj návštevnosti Slovenska Poliakmi od roku 2001 po súčasnosť zobrazuje Tabuľka 4. Počet ubytovaných hostí v 1.

štvrťroku 2013 vzrástol o 14,6 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka a počet prenocovaní o 13,4 %. Výdavky

Poliakov na Slovensku počas pobytu v zime sú približne 300,- EUR (na dospelú osobu), počas letnej sezóny približne

200,- EUR.

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska poľským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet

prenocovaní


(v %)

2001 264 631 +31,6 939 399 +35,6

2002 266 911 +0,9 940 805 +0,2

2003 215 383 -19,3 703 067 -25,3

2004 179 078 -16,9 563 362 -19,9

2005 198 479 +10,8 607 936 +7,9

2006 224 159 +12,9 719 752 +18,4

2007 243 917 +8,8 762 890 +6,0

2008 308 437 +26,5 941 975 +23,5

2009 164 712 -46,6 479 774 -49,1

2010 161 851 -1,7 453 067 -5,6

2011 172 001 +6,3 471 178 +4,0

2012 163 754 -4,8 441 447 -6,3

1.štvrťrok 2013 46 895 - 165 427 -


Hlavným faktorom, ktorý sa v posledných rokoch výrazne podieľal na počte príjazdov poľských turistov na Slovensko,

je zavedenie eura na Slovensku a predovšetkým kurz EUR/PLN. Kvôli výraznému posilneniu EUR voči PLN za

posledných 5 rokov sa dovolenka na Slovensku pre Poliakov predražila. Taktiež výrazne vzrástli ceny ubytovania

v hoteloch a penziónoch, skipasov, vstupného do aquaparkov, iných doplnkových služieb a DPH na Slovensku,

dôsledkom čoho už Slovensko nie je pre Poliakov tak cenovo atraktívnou krajinou ako tomu bolo v rokoch 2000-2003,


kedy bola zaznamenaná veľmi vysoká návštevnosť Slovenska Poliakmi. Poľské štatistiky uvádzajú, že v rokoch 2000-

2003 Slovensko navštevovalo okolo 600-800 tisíc poľských turistov ročne.


Cestovanie a poznávanie majú Poliaci pravdepodobne už v génoch. Najviac vycestovaní zaznamenávame v mesiacoch

máj - september a január - marec. Do zahraničia cestujú najčastejšie osobným autom (47 %), následne lietadlom

(21 %), autobusom (15 %) a iba 4 % vlakom.

Tabuľka 5: Motívy cestovania Poliakov do zahraničia

Motív cestovania %

Turistické pobyty 44

Návšteva rodiny, známych a priateľov 23

Služobné pobyty 19

Školenia 5

Iné 9

Až 63 % Poliakov cestuje do zahraničia bez sprostredkovania pobytu cez cestovné kancelárie, ich služby využíva iba

okolo 16 % cestujúcich do zahraničia. Čoraz viac Poliakov si dovolenkové pobyty vyhľadáva a rezervuje cez internet.

Poliaci si najčastejšie volia v zahraničí ubytovanie v penziónoch, apartmánových domoch, chatách, hoteloch a v

súkromí. Slovensko najčastejšie navštevujú turisti zo Sliezska, Malopoľska, Podkarpatska (Rzeszow), ktorí k nám

cestujú najčastejšie na krátkodobé a víkendové pobyty. Na predÍžené víkendy a dlhodobé pobyty k nám prichádzajú

turisti z Mazovského vojvodstva, Veľkopoľska a následne z Pomorského (mestá Gdansk, Gdynia, Sopot) a Štetínskeho

regiónu.

Na Slovensko za turistickým účelom cestuje hlavne stredná vrstva poľského obyvateľstva s mesačným príjmom okolo

3 000,- až 5 000,- PLN (okolo 750,- až 1 200,- EUR). Vyššia vrstva poľského obyvateľstva uprednostňuje predovšetkým

zimné pobyty v TOP lyžiarskych strediskách a ubytovanie v luxusných hoteloch priamo na svahu, resp. v kúpeľných

hoteloch a wellness hoteloch.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Vzhľadom na blízkosť Poľska a Slovenska ako susedných krajín, celkovo dobrú znalosť slovenského prostredia

a bezproblémovú komunikáciu veľká časť poľských turistov prichádza na Slovensko individuálne osobnými autami

(okolo 85-90 %), bez sprostredkovania pobytu poľskou alebo slovenskou cestovnou kanceláriou. Cestujú sem na

dlhodobé, ale aj na krátkodobé a víkendové pobyty. Ubytovanie si spravidla objednávajú v penziónoch, chatách,

chalupách, apartmánoch a na privátoch. Len približne 15 % Poliakov sa ubytuje v našich hoteloch. Okolo 80 %

Poliakov k nám prichádza na prázdninové, dovolenkové a krátkodobé pobyty, zvyšných 20 % predstavujú pracovné

cesty, nákupná turistika a návštevy rodiny a známych.

Poliaci najčastejšie navštevujú Vysoké a Nízke Tatry, regióny Liptov, Oravu, Malú Fatru, Slovenský raj, Pieniny, a čoraz

častejšie aj Bratislavu a Malokarpatský región. Poliakov láka na Slovensku predovšetkým to, čo im chýba vo svojej

krajine, prípadne to, čo je u nás cenovo zaujímavejšie. Obdivujú u nás hory, peknú prírodu, množstvo kultúrnych

a prírodných atrakcií, navštevujú hrady, zámky, jaskyne, historické mestečká, v zime lyžiarske strediská a momentálne

najväčšou atrakciou pre Poliakov na Slovensku sú termálne kúpaliská a aquaparky s celoročnou prevádzkou.


Významným činiteľom, ktorý rozhoduje o návšteve Slovenska je taktiež blízka dopravná dostupnosť, pretrvávajúca

cenová atraktívnosť služieb, podobná mentalita, a takmer žiadna jazyková bariéra. Slovensko navštevujú všetky

vekové kategórie Poliakov.

Mladí ľudia uprednostňujú aktívny oddych, pešiu turistiku, adrenalínové atrakcie, pobyt na horách, hrady, zámky,

jaskyne, lyžovanie a kúpanie v aquaparkoch. Rodiny s deťmi vyhľadávajú hory, vodné plochy, termálne kúpaliska,

lyžiarske strediská a zábavné parky. Starší ľudia trávia pobyty v kúpeľoch, na termálnych kúpaliskách, ale navštevujú

aj hory, zámky, jaskyne a sakrálne pamiatky na Slovensku.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Medzi Poľskom a Slovenskom je v súčasnosti najhoršie dopravné spojenie spomedzi susedných krajín. Vlakové

spojenie z Poľska na Slovensko premáva dvakrát denne z Varšavy do Bratislavy cez Českú republiku, čím prakticky

obchádza naše turistické regióny Žilinu, Trenčín a Piešťany.

Priame autobusové spojenie z hlavného mesta Poľska je raz denne do Bratislavy. Autobusová linka na území

Slovenska ma zastávku iba v Bratislave a ďalej pokračuje do Viedne. Jediné celoročné autobusové spojenie medzi

poľskou a slovenskou stranou Tatier je linka zo Zakopaného do Popradu, ktorú prevádzkuje poľský komerčný subjekt.

Cestná infraštruktúra medzi Poľskom a Slovenskom je v katastrofálnom stave. Chýba diaľničné prepojenie a cesty

v poľsko-slovenskom pohraničí sú veľmi nekvalitné. Tento faktor výrazne brzdí ďalší rozvoj cestovného ruchu medzi

Poľskom a Slovenskom.

Neexistujúce letecké spojenie Poľska so Slovenskom má negatívny vplyv na návštevnosť Slovenska zo vzdialenejších

poľských miest (Varšava, Gdansk, Štetín a iné) a solventnej poľskej klientely. Má to taktiež nepriaznivý dopad na

organizovanie školení, konferencií a firemných pobytov pre bohaté poľské a zahraničné firmy v Poľsku, ktoré

častokrát z dôvodu chýbajúcej leteckej dostupnosti organizujú pobytu v iných krajinách.

Počas zimnej sezóny 2013/2014 plánuje poľská cestovná kancelária Rainbow Tours charterové lety z Gdanska

a Varšavy na letisko Poprad. Lety mali byť realizované raz týždenne od januára do marca 2014.


Poľská turistická organizácia (POT) www.pot.gov.pl

Národný turistický portál Poľskej republiky www.poland.travel

Združenie poľských cestovných kancelárií a agentúr (PIT) www.pit.org.pl

Združenie regionálnych turistických organizácií www.itrp.pl

Poľský turistický zväz www.pttk.pl

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE POĽSKÝ TRH

letná turistika a zimné športy

Poliaci sú veľmi aktívni turisti, ktorí v lete obľubujú pešie túry po slovenských horách (Vysoké, Belianske

a Západné Tatry, Liptov, Orava, Slovenský raj, Malá a Veľká Fatra). V zime uprednostňujú lyžovanie v TOP

slovenských lyžiarskych strediskách.

http://www.pot.gov.pl/

http://www.poland.travel/

http://www.pit.org.pl/

http://www.itrp.pl/

http://www.pttk.pl/


kúpeľný turizmus a relaxácia v termálnych vodách

Poliaci veľmi radi navštevujú nasledovné termálne kúpele a termálne aquaparky z celoročnou prevádzkou:

Lúčky, Turčianske Teplice, Piešťany, Rajecké Teplice, Bojnice, Tatralandia, Oravice, Aquacity Poprad, Bešeňová,

Veľký Meder, Štúrovo.

kultúrny a mestských cestovný ruch

Počas pobytu na Slovensku Poliaci vyhľadávajú naše kultúrne bohatstvo, predovšetkým hrady, zámky

a historické pamiatky zapísané na zozname UNESCO: Oravský hrad, Ľubovniansky hrad, Spišský hrad, Bojnický

zámok, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Vlkolínec. V roku 2013 prejavili zvýšený záujem o návštevu mesta

Košice, ktoré je EHMK.

prírodné bohatstvo

Počas celého roka poľskí turisti patria k najčastejším návštevníkom slovenských jaskýň. Navštevujú

predovšetkým jaskyne, ktoré sa nachádzajú v blízkosti poľsko-slovenských hraníc: Belianska jaskyňa, Važecká

jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa.

vinná turistika (enoturistika)

Za posledné roky Poliaci prejavujú väčší záujem o slovenské vína. V súvislosti s tým čoraz viac poľských

milovníkov vína navštevujú vinne cesty na Slovensku. Najčastejšie cestujú do Malokarpatského regiónu a pobyt

spájajú s návštevou Bratislavy.


1. Poland, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013.

Dostupné na: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/pl.html.



4. Instytut Turystyki - www.intur.com.pl.

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/pl.html


http://www.intur.com.pl/


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - RAKÚSKO

ÚVOD

Rakúske hospodárstvo je dobre trhovo rozvinuté, s vysokou životnou úrovňou. Jeho štruktúra je veľmi moderná a

rozmanitá. Ekonomiku charakterizuje rozsiahly sektor služieb, priemyslu a síce malý, zato vysoko rozvinutý sektor

poľnohospodárstva. Takmer polovica pôdy je poľnohospodársky využívaná, poľnohospodárska produkcia pokrýva 90

% domácej spotreby. Charakteristickým pre Rakúsko je vysoký podiel štátnych podnikov. Najvýznamnejšie

priemyselné podniky sú v železiarskom, oceliarskom, strojárenskom, chemickom a potravinárskom priemysle.

Významnú rolu hrá tiež elektrotechnický a elektronický sektor. Rakúsko výrazne profituje z obchodných vzťahov

hlavne v bankovom sektore a poisťovníctve. Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie odvetvia hospodárstva patrí

cestovný ruch.

Počas finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008–2009 bol najviac postihnutý export a oblasť stavebníctva, došlo k

miernemu rastu nezamestnanosti, poklesu priemyselnej výroby a investícií. Paradoxne, relatívne stabilná bola

súkromná spotreba, ktorá sa stala spolu s rastúcim exportom od druhej polovice roku 2009 hybnou silou, brzdiacou

hospodársky pokles a podporujúcou konjunktúru. Napriek určitému poklesu však vykazuje Rakúsko najnižšiu mieru

nezamestnanosti v EÚ (4,3 % v roku 2012), čo súvisí aj s pomerne nákladným sociálnym systémom, ktorý

prostredníctvom rôznych druhov dôchodkov umelo znižuje počty nezamestnaných.

Podľa správy OECD o rakúskej ekonomike zverejnenej v júli 2013 rakúska ekonomika v tomto roku vzrastie o 0,3 % a

tempo rastu sa zrýchli na 1,5 %. Medziročná miera inflácie v krajine dosiahne približne 2 % a v roku 2014 sa spomalí

na 1,5 %. Rýchlejšie obnovenie dôvery v ekonomiku by mohlo podporiť domácu spotrebu a investície. Naopak,

ekonomickú situáciu by mohlo zhoršiť prípadné prehĺbenie dlhovej krízy v eurozóne a zhoršenie rastových vyhliadok

východnej Európy.

Rakúsko je susednou krajinou Slovenska, ktorá ako jediná zo susedných krajín zostala po 2. svetovej vojne medzi

štátmi s trhovým hospodárstvom a parlamentnou demokraciou. To predurčuje dodnes pretrvávajúce hospodárske a

sociálne rozdiely medzi oboma krajinami, ktoré Slovensko postupne zmazáva. Rakúsku je Slovensko zemepisne

podobné, iba v opačnom garde – v Rakúsku je hlavné mesto a väčšia nížina na východe, na Slovensku na západe,

hlavný alpský hrebeň sa tiahne juhom Rakúska, na Slovensku karpatský oblúk tvorí severnú hranicu. Rakúsko je od

Slovenska o tretinu väčšie, a to v rozlohe, počte obyvateľstva i výške najvyšších štítov.

Rakúšania vnímajú postsocialistické štáty strednej a východnej Európy ako niečo, čo s nimi kedysi historicky súviselo,

i keď túto identitu v sebe nepestujú a vzťahy k rôznym susedným národom sú práve historicky rôzne. Slováci nie sú

predmetom nejakých antipatií, skôr Rakúšanom dlho trvalo, kým zistili, že Slováci, resp. Slovensko vôbec existujú,

mnohí dodnes nevedia rozlíšiť českú časť Československa od slovenskej. To sa významne zmenilo vstupom Slovenska

do EÚ.

Rakúšania nevnímajú Slovensko ani ako krajinu, kam by – z rôznych príčin – nemali ísť, niektorí však stále majú väčšiu

dôveru ku krajinám, ktoré poznajú – okrem „Západu“ sem patrí napríklad Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko. Reakcie

na návštevu Slovenska sú v prevažnej miere pozitívne, až nadšené vďaka pamätihodnostiam, prírode i prístupu ľudí,

čo sa však nie vždy kryje s prístupom pri poskytovaní služieb. Tento kladný postoj môže vyplývať i z toho, že

v pomerne neznámej krajine bývalého „Ostbloku“ očakávali horšiu úroveň a prípadné rozdiely v úrovni služieb oproti

„západným“ krajinám a sú ochotní do určitej (nie veľkej) miery ich tolerovať, pokiaľ celkový pomer kvality a ceny

zodpovedá ich predstavám.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Rakúsku

Ukazovateľ Hodnota





0 - 14 rokov: 13,7 %

15 - 64 rokov: 67,4 %

>= 65 rokov: 18,9%


Príjmy z cestovného ruchu 40.893 miliónov USD (2012)

Devízové príjmy z cestovného ruchu 21.415 miliónov USD (2012)

Mena euro

Jazyk nemčina

Zdroj: CIA


V roku 2012 podniklo 18 miliónov dovolenkových ciest 5,4 miliónov Rakúšanov (76,2 % obyvateľstva), tzn. na jedného

cestovateľa pripadajú viac ako 3 cesty. Pomer medzi domácimi a zahraničnými destináciami je vyrovnaný.

Najvýznamnejšími zahraničnými cieľmi boli v roku 2012 Taliansko (21,5 %), Nemecko (17 %), Chorvátsko (12,2 %) a

Španielsko (6 %). Ako z najsilnejších cieľových destinácií vyplýva, hlavnými motívmi pobytu sú „pláž

a kúpanie“, poznávanie, mestská turistika, nasledujú návšteva príbuzných a známych, rekreačná a aktívna dovolenka,

wellness, podujatia.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Rakúska v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Počet ciest spolu (v tisícoch)

7 468 8 745 8 685 8 569 9 284 9 087 8 851 9 406

% ročný nárast/pokles - +17,1 -0,07 -1,3 +8,3 -2,1 -0,26 +6,2

Zdroj: Statistik Austria

Hlavným dovolenkovým obdobím je 3. štvrťrok, kedy bolo v minulom roku podniknutých 6,5 milióna dovolenkových

ciest (36,5 %), pričom podstatná časť ciest trvala nad 4 prenocovania (64 %). Ďalšie štvrťroky sú z hľadiska počtu ciest

v nasledujúcom poradí: 2. kvartál (24,7 %), 4. kvartál (20,1 %) a 1. kvartál (18,7 %). Intenzita krátkodobých ciest (1-3

prenocovania) z celkového počtu ciest okrem 1. kvartálu tvorí stabilne okolo 13 %. Pretrváva dlhodobý trend

skracovania pobytu pri hlavných dovolenkách.


Tabuľka 3: Výdavky návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov

2006 -2012

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012p


1,210 1,215 1,229 1,188 1,207 1,200 1,262

% ročný nárast - +0,004 +0,011 -0,334 +0,016 -0,006 +0,05

Zdroj: Statistik Austria p – predpoklad

Najobľúbenejším spôsobom ubytovania sú hotely a im podobné zariadenia (56,2 %), nasleduje ubytovanie zdarma (u

známych, rodiny, v prechodnom bydlisku a pod. – 23,5 %). Pri cestách do zahraničia je podiel hotelového ubytovania

väčší (62,3 %) .

Najobľúbenejším dopravným prostriedkom je automobil (63,7 %), pri domácom cestovnom ruchu dokonca 79,5 %.

Pri zahraničných cestách druhé miesto patrí s 34,8 %-mi leteckej doprave, vlastný automobil v tomto prípade

pomerne stráca na významnosti (47,9 %).

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska rakúskym obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 44 046 +19,8 146 079 +20,5

2002 47 072 +6,9 160 328 +9,8

2003 51 365 +9,1 176 115 +9,9

2004 55 609 +8,3 176 337 +0,1

2005 55 630 +0,1 172 310 -2,3

2006 60 560 +8,9 172 924 +0,4

2007 62 661 +3,5 163 149 -5,7

2008 62 052 -1,0 158 594 -2,8

2009 50 065 -19,3 122 449 -22,8

2010 51 678 +3,2 120 900 -1,3

2011 58 983 +14,1 125 499 +3,8

2012 65 621 +11,3 135 907 +8,3

1.štvrťrok 2013 12 160 - 27 899 -


Počet rakúskych návštevníkov prichádzajúcich na Slovensko má rastúcu tendenciu. Štatistiku by mohli pozitívne

ovplyvniť jednodňové zájazdy do Bratislavy, ktoré sa reálne môžu pohybovať okolo 600 000 - 800 000 za rok (odhad

na základe osôb prepravených verejnými dopravcami).



Najsilnejšou cestovateľskou skupinou je segment 15-24 ročných, z ktorých 85,6 % podniklo nejakú dovolenkovú

cestu, zo seniorov nad 65 rokov absolvovalo turistickú cestu 59,4 %.

Základnými rakúskymi regiónmi pre návštevu Slovenska sú z geografických dôvodov spolkové krajiny Viedeň, Dolné

Rakúsko a Burgenland. Táto skutočnosť sa s najväčšou pravdepodobnosťou v dohľadnej budúcnosti nezmení.

Základným kritériom spotrebiteľského správania Rakúšanov je pomer ceny a kvality tovaru alebo služby. V závislosti

od sociálneho postavenia sa ťažisko významu presúva k jednému alebo druhému hľadisku. Ich návyky sú

determinované vysokou životnou úrovňou, na ktorú si aj s inými krajinami (Nemeckom, Švajčiarskom, Talianskom)

počas vývoja po 2. svetovej vojne zvykli. K mentalite Rakúšanov patrí aj netrpezlivosť, permanentné sťažovanie sa na

miestne pomery, vládu a hlavne na zdražovanie, hoci celková situácia štátu i občanov patrí medzi najlepšie v Európe.

Avšak v poslednom období tak, ako aj inde v pôvodnej EÚ, ceny a inflácia rastú zrýchlene, čo dáva dôvody na

konzumentskú opatrnosť. To sa týka najmä rodín, ale aj dôchodcov, ktorí z hľadiska cestovného ruchu tvoria veľmi

významný segment spotrebiteľov.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Rakúšania nemajú v sebe také „objaviteľské“ sklony, ako napríklad Nemci a Holanďania. Chcú mať všetko pripravené,

garantované a spoľahlivé. Významným komponentom pre ich spokojnosť je strava, pričom stále očakávajú, že na

Slovensku by malo byť podstatne lacnejšie ako v Rakúsku, čo už minimálne v okolí Bratislavy, kde je Rakúšanov

najviac, platí len do určitej miery. Záujem je najmä o typickú slovenskú kuchyňu, pričom jej ponuka je čo do kvantity

i sortimentu obmedzená.

Za dva najvyhľadávanejšie regióny možno jednoznačne označiť Bratislavu s malokarpatským okolím až po Trnavu

a Vysoké Tatry so Spišom. Tieto regióny figurujú aj v ponukách rakúskych touroperátorov, či sú to väčšie cestovné

kancelárie, alebo autobusové firmy, ktoré vypisujú kalendár vlastných zájazdov.

Do oboch regiónov smeruje nielen najviac organizovaných turistov, ale aj individuálnych. Na prepravu do Bratislavy

sa okrem osobných áut využíva vo veľkej miere železničná, autobusová a lodná doprava. Určitú časť návštevníkov

tvoria cestujúci na bratislavské letisko, po zániku Sky Europe však v podstatne menšej miere.

Do oblasti Vysokých Tatier sa pri individuálnej doprave využívajú osobné autá, avšak pozoruhodný je aj záujem o

cestovanie vlakom. K záujmu prispieva čoraz kratší chýbajúci úsek autostrády (či už cez Žilinu, alebo Banskú Bystricu).

Pri ceste do tohto regiónu sa návštevníci buď obmedzujú na región samotný (Spišský hrad, Levoča, Kežmarok, príp.

Dunajec a tatranské strediská), alebo, najmä pri individuálnom zájazde, navštívia aj Bardejov a okolitý región, resp.

Košice s Krásnou Hôrkou, Betliarom a jaskyňami.

Jednoznačným pozitívom, vplývajúcim na návštevnosť Slovenska z Rakúska, bol vstup Slovenska do EÚ. Odvtedy

začali Rakúšania vnímať Slovensko ako susednú krajinu, o ktorej síce veľa nevedia, ale chceli by o nej zistiť niečo

bližšie. Atraktivitu následne zvýšil vstup do schengenského priestoru a zavedenie eura. Pre Rakúšanov to znamená

významné zjednodušenie pre pobyt v našej krajine, a to aj psychologicky, pretože im to navodzuje pocit určitej

spolupatričnosti (niekedy vnímanej historicky), a aj z hľadiska transparentnosti cien, pretože dovtedajším

prepočítacím kurzom mnohí do značnej miery neverili. Z porovnania cien vidieť aj fakt, že Slovensko je ešte stále vo

viacerých oblastiach lacnejšie (gastronómia, doprava), a preto by aj v dôsledku súčasnej krízy malo byť pre Rakúšanov

príťažlivé.


DOPRAVNÉ SPOJENIE

Krajina má hustú dopravnú sieť so spoplatnenými diaľnicami. Dopravné spojenie medzi hlavnými mestami Viedňou

a Bratislavou možno jednoznačne považovať za vynikajúce:

denne na 2 trasách Wien Hbf - Bratislava hlavná stanica a Wien Meidling – Bratislava - Petržalka jazdí

počas pracovných dní 37 párov vlakov (cez víkend a počas sviatkov 27 párov)

denne jazdí 33 párov autobusov firiem Postbus/Slovak Lines a Blaguss, ktoré vo väčšom intervale spájajú

i letiská Schwechat a M. R. Štefánika

3x denne v období marec - november, 4x denne v mesiacoch apríl - september, 1x denne v piatok a v sobotu

jazdí katamarán Twin City Liner a 5x do týždňa rýchloloď v období apríl - september. Úspech Twin City Lineru

možno označiť za fenomenálny, od júna 2006 do júna 2013 prepravil milión cestujúcich, pričom tento druh

dopravy je zo všetkých uvedených výrazne najdrahší (spiatočná plavba cez víkend stojí 66,- EUR, pričom

spolkové železnice ÖBB spiatočnú cestu vrátane mestskej dopravy v Bratislave ponúkajú za 15,- EUR).

v hodinovom takte premáva mestský autobus linky č. 901 medzi Hainburgom, resp. Wolfsthalom a Bratislavou.

Nedostatkom dopravného spojenia je chýbajúca diaľková železničná doprava, ktorá by priamo spájala západné

Rakúsko (južné Nemecko, Švajčiarsko) a južné Rakúsko (Taliansko, Slovinsko) s Bratislavou a ďalej s Košicami.

Vhodným riešením by mohlo byť napríklad smerovanie rakúskych Railjetov z Viedne do Budapešti cez Bratislavu, to

však bez elektrifikácie a opätovného zdvojkoľajnenia úseku Wien Stadlau-Marchegg-Devínska Nová Ves nie je reálne.

Významným dopravným komponentom pre príjazdový i výjazdový cestovný ruch Slovenska, predovšetkým pre jeho

západnú časť, je letisko Wien-Schwechat, ktoré najmä v súvislosti so zánikom Sky Europe odsunulo letisko

M.R.Štefánika do polohy „druhého“ bratislavského letiska.


Österreich Werbung www.austriatourism.com

www.austria.info

Statistik Austria www.statistik.at

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE RAKÚSKY TRH

Za najvyhľadávanejšie produkty rakúskymi turistami možno označiť:

poznávaciu turistiku (kultúrno-historické pamiatky)

kultúrnu turistiku

liečebnú turistiku – problémom je neochota nemocenských poisťovní preplácať liečebné náklady v zahraničí

krátkodobú mestskú turistiku do Bratislavy (vianočné trhy, návšteva opery, Bratislavské korunovačné slávnosti,

nakupovanie).

Návrhy pre zmeny na rakúskom trhu:

zaradenie ďalšieho slovenského regiónu pre poznávaciu turistiku do povedomia verejnosti a touroperátorov,

ktorý zodpovedá nárokom „západného“ turistu a disponuje komplexnou atraktívnou ponukou a primeranou

infraštruktúrou (ubytovanie, stravovanie, dopravné služby); takým je predovšetkým región banských miest, t.j.

stredného Pohronia

zvýšenie počtu návštevníkov kúpeľov, predovšetkým spoločnou sústredenou aktivitou kúpeľov, ktoré naďalej

budú diverzifikovať svoju ponuku aj smerom k moderným formám (relax, wellness); k tomu je nevyhnutné

podstatne zvýšiť príťažlivosť kúpeľných miest

http://www.austriatourism.com/

http://www.austria.info/

http://www.statistik.at/


intenzívnejšia propagácia termálnych kúpalísk a aquaparkov, ktorých väčšina už do značnej miery dosahuje

úroveň konkurenčných a pre Rakúšanov tradičných areálov Maďarsku.


1. Austria, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013.

Dostupné na: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/au.html.



4. Statistik Austria. [on line]. 2013. Dostupné na:

http://www.statistik.at/web_de/statistiken/tourismus/reisegewohnheiten/index.html

http://www.statistik.at/web_de/statistiken/tourismus/reiseverkehrsbilanz/index.html

5. Rakúska ekonomika tento rok vzrastie. Finweb [on line]. 2013. Dostupné na: http://finweb.hnonline.sk/c1-

60178580-rakuska-ekonomika-tento-rok-vzrastie

6. Ekonomická informácia o teritóriu, Rakúska republika. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku [on line].

2013. Dostupné na:

http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_72E4C5D833B8E6A0C1257867004E69BF_SK/$File/121210

_EIT_Rakusko.pdf

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/au.html


http://www.statistik.at/web_de/statistiken/tourismus/reisegewohnheiten/index.html

http://www.statistik.at/web_de/statistiken/tourismus/reiseverkehrsbilanz/index.html

http://finweb.hnonline.sk/c1-60178580-rakuska-ekonomika-tento-rok-vzrastie

http://finweb.hnonline.sk/c1-60178580-rakuska-ekonomika-tento-rok-vzrastie

http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_72E4C5D833B8E6A0C1257867004E69BF_SK/$File/121210_EIT_Rakusko.pdf

http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_72E4C5D833B8E6A0C1257867004E69BF_SK/$File/121210_EIT_Rakusko.pdf


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - RUSKÁ FEDERÁCIA

ÚVOD

Ekonomika Ruskej federácie je deviatou najsilnejšou ekonomikou sveta a pri posudzovaní parity kúpnej sily zastáva

šieste miesto. Krajina je svojou rozlohou najväčšou krajinou sveta a pýši sa veľkým nerastným bohatstvom zemného

plynu, ropy, uhlia, farebných kovov a drahých kovov. Od čias rozpadu Sovietskeho zväzu sa Rusko podrobilo

významným zmenám – z centrálne plánovanej ekonomiky prešlo na trhovo založenú a globálne integrovanú

ekonomiku. Tento krok mal podstatný vplyv na rozvoj trhu cestovného ruchu v krajine, čo dokazuje neustále

zvyšujúci sa počet cestovných kancelárií, konkurenčné prostredie na trhu, rozširujúci sa zoznam dostupných

turistických destinácií a stále väčšie toky ruských turistov smerujúcich do zahraničia. V 90-tych rokoch bol zrušený

štátny monopol na niektoré druhy obchodných činností a došlo k privatizácii štátom vlastnených podnikov,

liberalizácii cien, k vytvoreniu legislatívneho a právneho rámca pre domáce podniky. Krajina následne získala

zvýhodnený status pre zahraničné podniky pôsobiace v Rusku.

Po 90-tych rokoch sa politická situácia v krajine relatívne upokojila a HDP dokázal obnovený rast ekonomiky. Na

rozhraní rokov 2008/2009 zažila ruská ekonomika prvú recesiu po 10 rokoch stabilného rastu založeného na príjmoch

z ropy a plynu. Globálna finančná kríza zasiahla Rusko čiastočne, predovšetkým z dôvodu poklesu cien ropy a plynu.

Ekonomiku krajiny súčasne ovplyvnili aj problémy s udržaním medzinárodných pôžičiek, kvôli ktorým sú štát a veľké

korporácie ťažko zadlžené. V porovnaní s väčšinou európskych krajín bolo hospodárstvo Ruska zasiahnuté svetovou

finančnou krízou o niečo menej. Stalo sa tak predovšetkým z dôvodu integrácie krátkodobých makroekonomických

politík, ktoré ekonomike pomohli prežiť. S obnovou medzinárodných cien komodít sa perspektíva pre ruskú

ekonomiku od roku 2010 začala vylepšovať. Vzrastajúce zahraničné investície, domáca spotreba a politická stabilita v

Rusku výrazne ovplyvnili spotrebiteľské výdavky a ročné disponibilné príjmy po ekonomickom poklese. V roku 2012

pretrvával pozitívny trend vývoja ruskej ekonomiky, hrubý domáci produkt medziročne narástol o 3,6 % na hodnotu

3,38 miliárd USD, čím sa umiestnil na piatom mieste medzi vedúcimi ekonomikami sveta. Odvetvie cestovného ruchu

prispelo na HDP v roku 2011 len 1 %, investície do tohto odvetvia boli realizované vo výške 3 % HDP. Obidva tieto

faktory dokazujú, že cestovný ruch nepatrí k prioritám vlády. Rusko už dlhšiu dobu zápasí s vysokou mierou inflácie –

v roku 2012 dosahovala úroveň 6,6 %. Skutočné disponibilné príjmy sa počas posledného ekonomického boomu

zvýšili o 10 % ročne, čo sa odrazilo aj na úrovni reálnych miezd a celkovej zamestnanosti. Nezamestnanosť

medziročne poklesla, v roku 2012 malo Rusko 5,3 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva oproti 6,6 % v roku 2011.

Súvisí to s oživením ekonomiky a rastom požiadaviek na pracovnú silu. V rokoch 2012-2016 by ročné disponibilné

príjmy na jedného obyvateľa Ruskej federácie mali narásť o 11 % a celkové spotrebiteľské výdavky o 12 %. Postupne

vznikajú čoraz väčšie rozdiely medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva podľa príjmov. Stredná vrstva obyvateľstva sa

zatiaľ reálne nevytvorila, rozdiely medzi príjmami nemajetných a majetných sú veľmi veľké. Každoročne pribúda

počet obyvateľov s nízkym zárobkom a na druhej strane sa stále zvyšuje počet veľmi bohatých ľudí (Moskva je

momentálne na prvom mieste vo svete v počte obyvateľov-miliardárov).

Krátkodobé výhľady pre ruskú ekonomiku sú priaznivé, nakoľko medzinárodné ceny ropy a plynu sa udržujú pomerne

vysoko. Prosperita celej ekonomiky pramení z prírodných zdrojov, ktoré krajine zabezpečili rastúce príjmy a silnú

menu. Stupeň závislosti ekonomiky na vývoze ropy a plynu sa však neustále zvyšuje. Existuje niekoľko vážnych

inštitucionálnych a štrukturálnych problémov, ktoré môžu podlomiť prosperitu krajiny – napríklad, ak by ceny

spomínaných exportných komodít začali kolísať alebo by bola ohrozená stabilita medzinárodných finančných trhov.

Podľa Goldmana Sachsa, autora článku „Snívanie s BRICS” z roku 2003, bude ruská ekonomika v najbližších 50-tich

rokoch spolu s ostatnými BRIC ekonomikami patriť k hybným silám svetového hospodárstva. Ekonomické trendy

spoločne so vzrastajúcim vplyvom globalizácie a zvyšujúcimi sa možnosťami cestovania do zahraničia sa odrazia aj na

odvetví cestovného ruchu v Rusku. Ruský trh cestovného ruchu sa zaraďuje ku krajinám s rovnako veľkým

potenciálom ako Čína a India, od ktorých sa očakáva stimulácia dopytu po cestovaní.


Pred dvadsiatimi rokmi Rusi mohli cestovať len v rámci sovietskeho bloku. Svoju dovolenku trávili na plážach Krymu,

Baltického mora, v poľských a československých sanatóriách. Tí viac privilegovaní mali možnosť dovolenkovať v Indii

alebo Vietname. Snívali však o mestách ako Londýn, Paríž, Rím, New York a krajinách v exotickom podnebí.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa cestovný ruch v Ruskej federácii začal rapídne rozvíjať. Spočiatku šlo

prevažne o domáci cestovný ruch. Rozvoju cestovného ruchu smerom do zahraničia bránili najmä politické dôvody.

Rusko sa stalo rýchlo rastúcim zdrojovým trhom medzinárodného cestovného ruchu, hlavne vďaka prudkému rastu

ekonomiky a dlho upieranej možnosti cestovať za hranice federácie počas predchádzajúceho režimu.

Po páde železnej opony došlo k počiatočnej eufórii a rozmachu cestovateľskej aktivity. Realita však bola pre ruské

obyvateľstvo v tej dobe ťažká, priemerný Rus jednoducho nemal peniaze na cestovanie do zahraničia. Navyše v čase

raketovo stúpajúcej nezamestnanosti sa každé úspory rýchlo minuli na základné životné potreby. Ekonomické

ťažkosti a politická nestabilita vyvrcholili v 90-tych rokoch a v roku 1998 vyústili do všeobecnej ekonomickej krízy.

Koncom 90-tych rokov ruský výjazdový cestovný ruch začal výrazne klesať a v roku 2001 dosiahol najnižšie hodnoty,

kedy do zahraničia vycestovalo iba 17,9 mil. Rusov. Rozvoj cestovného ruchu v krajine vyústil do dramatickej zmeny

v narastajúcom počte dovolenkujúcich Rusov v zahraničí. Počas rokov 2001-2008 výjazdový cestovný ruch postupne

medziročne vzrastal tempom 11 % ročne, až v roku 2008 dosiahol hodnotu 36,5 miliónov výjazdov. Svetová

hospodárska kríza sa podpísala aj pod pokles zahraničných výjazdov v roku 2009 o 18 % na hodnotu 29,9 miliónov.

Napriek tomu zostáva cestovanie do zahraničia vysoko módnym trendom a podriaďuje sa mu nielen solventnejšia

vrstva obyvateľstva, ale prakticky všetci Rusi s priemerným príjmom.

Aj v súčasnosti je otázka prežitia pre väčšinu Rusov stále ťažká – viac než 50 % obyvateľstva žije pod hranicou

životného minima. Životný štandard priemerne zarábajúceho Rusa sa však značne vylepšil, i keď priemerná mzda

stále zaostáva za priemerom západnej Európy. Priemerný príjem ruskej domácnosti v roku 2012 dosahoval 21 300,-

USD, pre porovnanie – nemecký priemer je 61 200,- USD, anglický 55 600,- USD.

Skúsenosť s cestovaním do zahraničia má zatiaľ len 15 % z celkovej populácie. To hovorí o obrovskom nevyužitom

potenciálnom dopyte po medzinárodnom cestovnom ruchu, ktorý má v budúcnosti silnú tendenciu narásť. Veľký

podiel výjazdov do zahraničia smeruje do krajín bývalého Sovietskeho zväzu a do susedných štátov ako Fínsko, Čína,

Poľsko a pobaltské štáty.

Výjazdy mnohých Rusov sú len jednodňové, za účelom obchodu a nákupov. Najväčší nárast výjazdov ruských turistov

v posledných rokoch zaznamenali prímorské destinácie, napríklad Turecko a Egypt, čomu predchádzali agresívne a

nákladné marketingové kampane. Zvyšujúci dopyt Rusov sa prejavil aj v ďalších destináciách nachádzajúcich sa najmä

v Európe, predpokladané je pokračovanie tohto trendu. Príjazdom Rusov sa tešia najmä destinácie, kde ruskí

návštevníci nemajú vízovú povinnosť alebo kde môžu získať víza pri príchode do krajiny bez väčších komplikácií,

napríklad Turecko, Egypt, Dubaj, Izrael, Tunisko, Thajsko a Brazília. Väčšina dovoleniek je neplánovaných, zakúpených

na poslednú chvíľu. Práve z tohto dôvodu Rusi uprednostňujú cestovanie do krajín, v ktorých sa vyhnú problémom

s vybavovaním víz.

Je všeobecne známe, že Rusi sú veľkými nadšencami cestovania. Cestovanie už dávno nie je výhradou len bohatej

ruskej spoločnosti, i keď táto cieľová skupina zostáva stále najatraktívnejšou. Záľubu cestovať si osvojila aj rýchlo

rastúca stredná vrstva s mesačným príjmom 1 000 USD a viac. Práve vďaka rastu tejto skupiny obyvateľstva sa

zvyšuje dopyt po cestovnom ruchu. Všetci ruskí turisti, nezávisle od ich socio-ekonomického statusu, sú známi veľkou

vášňou pre nakupovanie, hlavne z dôvodu, že nákupy v mnohých zahraničných destináciách sú lacnejšie než v Rusku.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Rusku

Ukazovateľ Hodnota


Počet obyvateľov 142 500 482 (odhad pre júl 2013)

(medziročný pokles -0,02%)


0 - 14 rokov: 16,0 %

15 - 24 rokov: 11,5 %

25 - 54 rokov: 45,9 %

55 - 64 rokov: 13,5 %

>= 65 rokov: 13,1 %



Devízové rezervy 537,6 miliárd USD

Mena rubeľ

Jazyk ruština

Zdroj: ETC, CIA

Ruskú federáciu tvorí 83 subjektov – 21 republík, 2 mestá federálneho významu (Moskva a Petrohrad), 9 krajov, 46

oblastí, 1 autonómna oblasť a 4 autonómne okruhy (rozdelené na základe výnosu prezidenta Ruskej federácie č. 849

z 13.5.2000 a č. 82 z 19.1.2010 do 8 federálnych okruhov).


Ruský výjazdový cestovný ruch od roku 2005 až po súčasnosť postupne narastá, len v roku 2009 vplyvom svetovej

finančnej krízy poklesol. V rokoch 2003-2008 výjazdy do zahraničia rástli ročne priemerne o 12 %, dovolenky o 15 %.

V roku 2009 celkové výjazdy aj dovolenky poklesli, tento rok bol náročný pre rodinné rozpočty zasiahnuté znižovaním

platov a miezd, stratou zamestnania, oslabením rubľa a ekonomickou neistotou. Príjazdový cestovný ruch Ruska v

roku 2012 dosiahol s počtom turistov 26 miliónov prichádzajúcich zo zahraničia medziročný nárast o 13,4 %

(9. miesto vo svetovom rebríčku TOP destinácií), stále však výrazne zaostáva za výjazdovým cestovným ruchom. Na

obdobie rokov 2011-2016 sa odhaduje rast výjazdového cestovného ruchu Ruskej federácie o 7 %.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Ruska v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výjazdy spolu (v miliónoch)

28,5 29,1 34,3 36,5 34,3 39,3 40,8 N/A

% ročný nárast/pokles +16,7 +2,2 +17,9 +6,4 -6,1 +14,6 +3,8 -


Dovolenky (v miliónoch)

6,8 7,8 9,4 11,3 10,7 N/A N/A N/A

% ročný nárast/pokles +3,5 +14,3 +20,5 +20,2 -5,3 N/A N/A N/A

Zdroj: UNWTO, Rosstat

Dovolenkovať v Ruskej federácii je pre domácich drahšie v porovnaní s cudzinou. Priemerná cena 7-dňového pobytu v

hoteli alebo v sanatóriu spolu so stravovaním a dopravou v Rusku stojí v prepočte 1 200-1 500 EUR, kým ceny za 10-

dňové dovolenky v niektorých zahraničných destináciách začínajú od 500-700 EUR.

Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) je Rusko na základe výšky výdavkov na cestovanie do

zahraničia piatym najväčším zdrojovým trhom na svete a momentálne patrí k trhom s najrýchlejšie rastúcim

objemom výdavkov na cestovanie. Výdavky na cestovanie do zahraničia dosiahli v roku 2012 objem 42,8 miliárd USD,

počas rokov 2011-2016 by mali narásť o 8 %. Priemerné výdavky na jednu cestu Rusov (695,- USD v roku 2009)

dokazujú, že Rusi naozaj nešetria peniaze počas svojich ciest. Vysoký podiel výdavkov tvoria výdavky na drobný tovar.

Výdavky na rekreáciu a voľný čas tvorili v roku 2012 približne 5 % výdavkov domácnosti.

Tabuľka 3: Výdavky na medzinárodný cestovný ruch (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


17,314 18,112 21,217 23,788 20,905 26,587 32,466 42,8

% ročný nárast/pokles +11,5 +4,6 +17,1 +12,1 -12,1 +27,2 +22,1 +31,8


605 620 620 650 695 N/A 677 N/A

Zdroj: ETC, UNWTO

Rusmi najnavštevovanejšou krajinou je Ukrajina, ich druhou najobľúbenejšou destináciou je Fínsko a treťou

Kazachstan (rok 2012). TOP destinácie pre Rusov za účelom dovolenky pri mori predstavujú Turecko, Egypt, Grécko,

Spojené arabské emiráty a Thajsko. Výrazne stúpa záujem o cestovanie do Číny. Európske destinácie si udržiavajú

vysoké pozície na zozname TOP destinácií Rusov. Okrem spomínaných krajín k Rusmi najnavštevovanejším

európskym destináciám patria: Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Fínsko, Česká republika a Poľsko.

V posledných rokoch podstatne klesajú výjazdy z Ruska do Poľska.

Cieľovými miestami Rusov pre strávenie osláv nového roka v roku 2010 boli Egypt, Thajsko, India, Dominikánska

republika a európske lyžiarske strediská. Hlavnými konkurentmi Európy ako vzdialeného cieľového miesta sú

severovýchodná Ázia a severná Afrika. Na trhu existuje dopyt aj po cestovaní do USA, avšak pre problémy s

vybavovaním víz sú pobyty často zrušené.

Leto 2011 potvrdilo, že stále viac ruských turistov vyhľadáva ekonomicky, politicky a prírodne bezpečné krajiny, ktoré

sú primeranou náhradou za prímorské dovolenky. Prejavujú záujem o kúpele a termálne kúpaliská kvôli liečeniu,

prevencii, príjemnému prostrediu a ničím nerušenému relaxu. Ruskí rodičia budú posielať čoraz viac svoje deti do

detských táborov do krajín, ktoré sú z hľadiska vzdialenosti blízke a zároveň bezpečné po všetkých stránkach.

Príjazdový cestovný ruch z Ruska na Slovensko vykazuje tendenciu rastu a v budúcnosti má potenciál zaujať

významnú pozíciu v štatistikách návštevnosti Slovenska. Vývoj návštevnosti Slovenska ruskými návštevníkmi od roku

2001 po súčasnosť zobrazuje Tabuľka 4.


Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska ruským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet

prenocovaní


(v %)

2001 19 876 -35,6 86 596 -12,5

2002 20 313 +2,20 87 250 +0,8

2003 22 681 +11,7 96 873 +11,0

2004 18 074 -20,3 87 116 -10,1

2005 19 779 +9,4 98 642 +13,2

2006 19 509 -1,4 97 045 -1,6

2007 22 730 +16,5 113 361 +16,8

2008 25 982 +14,3 111 132 -1,9

2009 23 382 -10,0 88 213 -20,6

2010 26 968 +15,3 94 325 +6,9

2011 35 122 +30,2 125 636 +33,2

2012 40 817 +16,2 151 838 +20,9

1.štvrťrok 2013 12 943 - 52 727 -


Ruský výjazdový cestovný ruch čelí závažnej demografickej kríze. Ako vo väčšine krajín vyspelého sveta, aj v Rusku

poklesli prírastky obyvateľstva. V rovnakom čase sa zvýšila úmrtnosť, predovšetkým u mužov v produktívnom veku

ako dôsledok nesprávneho životného štýlu v postsovietskom období. Populácia Ruskej federácie sa v posledných

rokoch znižuje. Veková skupina 75-79 rokov bude v rokoch 2012-2020 rásť približne o 7 % ročne. Tento jav si vyžiada

zvýšenie ponuky wellness produktov na tomto trhu.

Oficiálne údaje o motívoch cestovania Rusov môžu byť značne skreslené tým, že veľký počet obchodne cestujúcich

udáva ako dôvod svojej cesty dovolenku za účelom zjednodušenia procesu udeľovania víz a ostatných povinností. V

roku 2009 prieskum IPK International ukázal nasledovnú štruktúru cestujúcich podľa ich motívu cestovať.


Graf 1: Štruktúra ruských cestujúcich podľa ich motívu cestovania (rok 2009)

Zdroj: IPK International

V roku 2012 vycestovalo do zahraničia za obchodom približne 7 miliárd Rusov a ich počet by sa mal v najbližších

rokoch zvyšovať. Predpokladá sa, že cestovanie za účelom obchodu bude dokonca rásť rýchlejšie (o 10 %) než

za účelom dovolenky (o 7 %). Dôvodom je, že Rusko je pomerne mladý trh. Ruské obchodné vzťahy sa globálne

rozširujú, čo predstavuje potenciál pre MICE sektor a firemné dovolenky. Až 47 % Rusov navštevuje Veľkú Britániu za

účelom obchodu. Ubytovávajú sa v štvor- a päťhviezdičkových hoteloch a necestujú s rodinou. Tento segment je pre

Veľkú Britániu zvlášť dôležitý kvôli veľkému objemu ich výdavkov.

Všetky cieľové segmenty, obzvlášť mladá generácia a rodiny s deťmi, silne preferujú destinácie s teplou klímou, kde je

možné stráviť letnú dovolenku pri mori. Rastie tendencia kombinovať dovolenku v blízkosti pláží s návštevou

pamätihodností, reštaurácií alebo wellnessom. Počas obdobia hospodárskej krízy poklesol počet ruských turistov

tráviacich dovolenku v zahraničných turistických rezortoch o 23 %.

Priemerná dĺžka pobytu dovolenkára v prímorskej oblasti je približne 10 dní (v prípade rodín s deťmi približne dva

týždne), cesty do európskych krajín sú väčšinou realizované na kratšie obdobie. Bohatšia skupina obyvateľstva si

berie 7-10 dní dovolenky každé dva mesiace. Stredná vrstva Rusov chodí na dovolenku aspoň dvakrát ročne, pričom

minimálne jednu dovolenku trávia v lete pri mori. V Rusku sa stáva čoraz populárnejší trend chodiť na kratšie a

frekventovanejšie pobyty, najmä medzi tými majetnejšími. Ovplyvnila to čiastočne aj expanzia nízkonákladových

leteckých spoločností.

Rusi značne uprednostňujú zájazdy s all-inclusive balíčkami. Počas dovolenky sa nechcú o nič starať, vyžadujú si

komfort a všetko perfektne pripravené pre oddych. Rusi už tradične patria medzi najobľúbenejších turistov medzi

hoteliérmi a obchodníkmi, pretože v porovnaní s ostatnými národmi počas dovolenky utrácajú najviac peňazí. Horná

hranica rozpočtu väčšiny ruských turistov na dovolenku sa pohybuje na úrovni 600-800 EUR. Aj na základe tejto

skutočnosti sa Turecko, Egypt a Tunisko zaradili medzi najdôležitejšie trhy. V posledných rokoch bol zaznamenaný

veľký nárast dovolenkárov aj vo vzdialenejších cieľových miestach od Ruska, ako sú napríklad Thajsko, Goa

a Dominikánska republika. Solventnejší a skúsenejší cestovatelia pocítili túžbu objavovať nové a exotické miesta

po celom svete.

Počas ciest v zahraničí si väčšina Rusov vyberá ubytovanie strednej až vyššej triedy. Očakávajú, že kúpeľňa bude tvoriť

súčasť vybavenia hotelovej izby a obľubujú rozľahlejšie izby. Majú radi istotu, ktorú im ponúkajú značkové hotely a

all-inclusive zájazdy. Vo všeobecnosti uprednostňujú ubytovanie v hromadných ubytovacích zariadeniach, hoci v

posledných rokoch sa objavujú aj požiadavky ubytovania v malých penziónoch a súkromných domoch (býva tak v

prípade 2-3 rodín dovolenkujúcich spoločne). Čoraz viac Rusov si v zahraničí kupuje vlastné ubytovanie. Je síce


menšie, avšak je finančne dostupné pre pomerne veľký počet Rusov. Zostávajú ubytovaní aj u priateľov, známych

a rodiny. Pre túto národnosť je charakteristické, že chcú byť počas dovolenky ubytovaní na jednom mieste a odtiaľ

realizovať rôzne výlety.

Bohatší a vzdelanejší Rusi sa zaujímajú o krásne prírodné scenérie, kultúru a históriu – radi navštevujú kostoly, hrady,

zámky, historické budovy a iné národné pamiatky, vyhľadávajú tiež parky, botanické záhrady, múzeá a galérie.

Stupňuje sa aktívna aj pasívna účasť na športových aktivitách. Najvyšší záujem stále vzbudzujú historické mestá

západnej Európy a moderné rezorty v Stredomorí.


Celkový počet Rusov, ktorí už majú aspoň jednu skúsenosť s cestovaním do zahraničia tvorí stále len 15 % populácie.

K najčastejšie cestujúcim cieľovým segmentom, okrem tých veľmi bohatých, patria zamestnanci zahraničných

spoločností, bánk, energetického priemyslu a vládnych inštitúcií. Najčastejšie cestujúcou vekovou skupinou sú Rusi od

30 do 40 rokov s priemerným disponibilným príjmom 13 565,- USD, a deti vo veku 7-16 rokov, ktoré navštevujú

detské letné a zimné tábory.

Podľa platného Zákonníka práce Ruskej federácie majú Rusi 28 kalendárnych dní platenej dovolenky. Uprednostňujú

dovolenku v teplejších mesiacoch roka, čo dokazuje, že najčastejšie cestujú počas letných mesiacov júl a august (45

%). Veľa z nich využíva na dovolenku obdobie štátnych sviatkov v januári, či už na lyžovačku alebo na cestu do teplých

prímorských destinácií, a tiež v máji a v novembri – na krátke pobyty pri mori v ľahko dostupných destináciách

(charterové linky, nie dlhšie ako 3-4 hodiny letu), alebo na kultúrne a vzdelávacie zájazdy zamerané na získavanie

jazykových znalostí a pracovných skúseností.

Ruský trh nie je homogénny. Je na ňom identifikovateľných niekoľko skupín cestovateľov. Cieľové segmenty pre

výjazdový cestovný ruch z Ruska môžeme klasifikovať nasledovne:

ľudia s nadpriemerným príjmom – ide o skupinu rozhľadených a vplyvných cestovateľov, ktorí majú dostatok

peňazí a času na cestovanie. Väčšina z nich žije v Moskve a Petrohrade. Pracujú v sektore bankovníctva,

finančných služieb, alebo v oblasti plynu a ropy a ich mesačný príjem začína na úrovni 3 500,- EUR. Môžu si

preto dovoliť cestovať do zahraničia niekoľkokrát v roku. Napriek tomu, že boli citeľne zasiahnutí finančnou

krízou, v spoločnosti vznikla nová trieda „veľkých boháčov” a počet ruských miliardárov sa v roku 2009 ešte

zdvojnásobil. Je extrémne ťažké osloviť ich marketingovou propagáciou, len zriedkavo využívajú služby

cestovných kancelárií. Cestujú väčšinou v pároch bez detí alebo v malých skupinách. Obľubujú wellness,

alternatívnu medicínu a pitie zeleného čaju.

mladí pracujúci – ľudia vo veku 20-30 rokov. Ich príjem sa pohybuje v rozpätí 1 000-3 000,-EUR mesačne. Keďže

ťažko pracujú, plne si uvedomujú hodnotu peňazí. Cestovanie pre nich nie je ničím luxusným, stalo sa pre nich

bežnou súčasťou života, ktorú si neváhajú dopriať aj v časoch hospodárskej krízy. Sú rozhľadení a „západne”

zameraní, hovoria plynulou angličtinou. Cestovanie do zahraničných destinácií je symbolom spoločenského

statusu, preto si vyberajú destinácie s faktorom prestíže, silne preferujú päťhviezdičkové služby a značkové

produkty. S obľubou chodia na víkendové pobyty mimo domova, vyhľadávajú nepoznané destinácie a nové

zážitky. Táto skupina najviac využíva internet na získavanie informácií o cieľovom mieste a aj na rezervovanie

služieb cestovného ruchu.

vznikajúca stredná vrstva obyvateľstva – stredná vrstva je dychtivá po cestovaní. Tvorí ju približne 8 miliónov

ľudí, z ktorých väčšina žije v mestách. Počet ľudí patriacich do tejto skupiny sa rapídne zvyšuje. Tento fakt

časom zapríčiní diverzifikáciu ruského výjazdového cestovného ruchu a na trhu sa vytvorí dopyt po nových

destináciách a iných typoch dovolenky. Priemerný príjem člena tejto cieľovej skupiny začína od 800,- USD. Ich

disponibilné príjmy sú pomerne vysoké, nakoľko väčšina z nich (okrem Moskovčanov) žije v zdedených

nehnuteľnostiach. Okrem Moskvy a Petrohradu nemajú veľa možností, kde minúť svoje peniaze. Úspory


považujú za dôležité, avšak doprajú si dovolenku jeden- až dvakrát do roka. Majú vysoký sklon k spotrebe

finančných prostriedkov na dovolenkové aktivity, míňajú na nákupy značkového oblečenia. Vyzerať dobre je pre

nich dôležité a veria, že je to odrazom ich úspechu. Stredná vrstva momentálne tvorí hlavný cieľový segment

trhu pre all-inclusive zájazdy za kultúrou (do severnej a západnej Európy) a za dovolenkou pri mori (Stredozemie

a severná Afrika). Citlivo reagujú na marketingové kampane a rôzne reklamy – oslovujú ich špeciálne ponuky

pre rodiny, detské kluby a konkurenčné cenové politiky, často si dovolenku kupujú na poslednú chvíľu.

Po hospodárskej kríze badať vyššiu skromnosť u tejto skupiny. Dovolenku sa snažia kúpiť čo najvýhodnejšie,

prípadne si s cieľom ušetriť rezervujú jednotlivé služby osobitne.

Bohatí Rusi tvoria dôležitý prvok na trhu luxusného cestovného ruchu. Počtom je ich viac ako 300 000, žijú mlado a

aktívne. Ich priemerný vek je 44 rokov a väčšina z nich žije v Moskve a v Sankt Peterburgu. Cestujú do zahraničia

niekoľkokrát do roka spolu s rodinou a priateľmi. Majú tendenciu míňať veľa finančných prostriedkov, požadujú

vysoké štandardy služieb a exkluzívny servis vo všetkých oblastiach. Sú zvyknutí mať vlastného šoféra, osobný

personál a sprievodcov v danej destinácii. Len na ubytovanie míňajú priemerne 1 500,- EUR na jeden deň. Ich

obľúbenými zábavami sú pozeranie športu, nakupovanie, hazardné hry a nočný život.

Mladí pracujúci ľudia vo veku 20-30 rokov a tzv. "zlatá mládež" (potomkovia veľmi bohatej generácie Rusov) vo veku

18-25 rokov, ktorí momentálne žijú v Moskve a ďalších veľkých mestách európskej časti Ruskej federácie a na Urale a

sú stále aspoň čiastočne závislí od príjmu svojich rodičov, tvoria skupinu zanietencov pre cestovanie vyberajúcich si s

obľubou práve európske destinácie. Krátkodobé pobyty, jazykové kurzy a dlhodobé vzdelávanie v zahraničí (najmä

v Anglicku) sa pre nich stali veľmi populárnymi.

V Rusku existuje určitá skupina „nepoctivých zbohatlíkov”. Sú to ľudia patriaci do vekovej skupiny

32-45 rokov, ktorí sa pod rozpade Sovietskeho zväzu vyskytli „v správnej chvíli na správnom mieste”. Túžia skôr po

moci ako po peniazoch a neuznávajú všetci rovnaký životný štýl. Jedni sú nápadní míňaním peňazí, vozia sa na

rýchlych a luxusných autách, radi sa pýšia drahými šperkami. Iní si naopak v tichosti užívajú svoje súkromné vilky

a jachty v rôznych zaujímavých destináciách sveta.

Viac ako 40 % Rusov cestujúcich do zahraničia žije v Moskve. Petrohrad predstavuje druhé najväčšie zdrojové mesto

cestovateľov. Dopyt z veľkých miest, ako sú Jekaterinburg a Novosibirsk, narastá rýchlejšie ako z hlavného mesta,

avšak s postihom ekonomickej recesie v rokoch 2008-2009. Medzi ďalšie zdrojové mestá patria Kaliningrad, Rostov na

Done, Samara a obyvatelia uralského a sibírskeho regiónu.

Ruskí seniori nejako výrazne necestujú. Priemerná penzia im dovoľuje iba prežiť, na relax a cestovný ruch im

jednoducho zdroje nepostačujú. Nárast účasti na cestovnom ruchu u vekovej skupiny 65+

o 3-4 % ročne nie je dôsledkom zvýšenia ich kúpnej sily, ale tým, že mladší členovia rodiny ich čoraz viac obdarúvajú

dovolenkovými pobytmi v zahraničí.

SPRÁVANIE KLIENTA

Ruskí návštevníci sú zvyčajne dobre vzdelaní, avšak komunikácia predovšetkým so staršou generáciou Rusov môže

predstavovať problém. Po páde komunistického režimu učenie cudzích jazykov nebolo podporované, väčšina Rusov

nehovorí žiadnym cudzím jazykom.

Rusi sa notoricky neskoro rozhodujú o cestovaní, preto uprednostňujú destinácie bez vízovej povinnosti. Len 6 %

Rusov plánuje dovolenku v predstihu 4 mesiacov a viac, jedna tretina 1-3 mesiace vopred. Až 73 % si rezervuje

dovolenku na poslednú chvíľu, menej ako jeden mesiac pred odchodom. 72 % Rusov platí za dovolenku v hotovosti.

Rusi majú tendenciu správať sa s odstupom k iným národnostiam. Ak je však raz táto bariéra prekonaná, sú

prirodzene priateľskí a štedrí. Ich povaha je dobrodružná, radi sú aktívni, spoločenskí, občas až príliš hluční.

Vyhľadávajú nové skúsenosti a zážitky. Sú vysoko náchylní na všetko nové – ak sa destinácia propaguje a odlišuje od


ostatných správnym spôsobom ako netradičné a atraktívne miesto, má veľkú šancu uspieť na tomto trhu. Často volia

rovnaký typ dovolenky v doposiaľ nenavštívenej destinácii, napríklad po lyžovačke v Alpách rozmýšľajú opäť o zimnej

dovolenke, avšak skôr niekde inde ako o návrate na to isté miesto. Majú chuť vyskúšať nové služby a nové formy

dovoleniek. Zvyšuje sa ich dopyt po destináciách s kúpeľmi, športovými zariadeniami a kulinárskych lahôdkach.

Niektoré destinácie si zvolili známe tváre s cieľom zaujať na ruskom trhu.

Dovolenkové zvyky Rusov sú porovnateľné so zvykmi ich západných susedov. Požadujú podobné zariadenia, rovnaké

vybavenie, vyhľadávajú dovolenkové rezorty. Typy ciest Rusov v Európe zostávajú rozmanité, od autobusových

zájazdov po mestách Európy (blšie trhy, aukcie, vínne a syrové cesty), do prímorských destinácií až po okružné jazdy.

Tieto zájazdy sú určené najmä tým, ktorí cestujú do zahraničia, resp. do danej európskej krajiny po prvýkrát,

využívajú ich najmä rodiny s deťmi a seniori. Sú cenovo dostupné aj pre menej solventných, príp. sú prispôsobované

potrebám turistov, napríklad aj tým spôsobom, že do niektorého z európskych štátov sú turisti prepravení lietadlom

alebo vlakom a po ostatných krajinách cestujú autobusom. Účastníci zájazdov sa často sťažujú na chýbajúce praktické

informácie od cestovných kancelárií o navštívených mestách (otváracie hodiny obchodov, orientačné ceny vybraných

tovarov, možnosti exkurzií v meste a okolí a pod.). Individuálne cestovanie sa rozmáha vo väčšej miere ako

cestovanie v skupinách, predovšetkým u majetnejších Rusov. Súkromné dovolenky za účelom zlepšenia zdravotného

stavu a wellnessu sú pokladané za pridrahé a ešte nie sú medzi Rusmi veľmi rozšírené.

Prírodné geografické atrakcie v Európe sú veľmi podobné ruským. Výnimky tvoria nórske fjordy a gejzíry na Islande. V

Európe ich skutočne očarúva vysoká úroveň rozvoja, bohaté kultúrne dedičstvo a zaujímavá história. V prípade

Slovenska sa za veľké pozitíva pokladajú: bezpečnosť, dostatok zaujímavých produktov cestovného ruchu, príjemné

počasie, výhodnú cenovú ponuku, nízku jazykovú bariéru a veľmi príjemné správanie Slovákov k ruským hosťom. V

poslednom čase sa do popredia dostáva ešte jeden faktor. V porovnaní s inými krajinami Európy, Slovensko zostáva

„nepreplnené” emigrantami, tzn. prostredie je z hľadiska vnútornej bezpečnosti oveľa pokojnejšie.

Európa je vnímaná ako bezpečná destinácia s rozmanitou ponukou pre návštevu pamätihodností a vysoko kvalitnými

službami, v ktorej ľudia prirodzene rešpektujú zákony a predpisy. Kvalita ciest a diaľnic je vysoko hodnotená.

Negatívnymi asociáciami zostávajú vysoké ceny a problémy s vybavovaním víz.

Prvkami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodovanie Rusov pri výbere navštíveného miesta, je profesionalita

ponúkajúceho, priateľský prístup k hosťom, dopravná dostupnosť a originálny produkt. Počas dovolenky chcú zmeniť

každodennú rutinu, zažiť pozitívnu atmosféru a príjemné dojmy. Vedia si užiť kvalitné ubytovanie, radi sa naučia

niečo nové a vychutnávajú si slobodu.

Veľký potenciál rastu má korporatívny cestovný ruch. Najväčší záujem oň prejavili zahraničné spoločnosti založené v

Rusku, postupne sa tento trend rozširuje aj medzi ruské firmy. Jedná sa o firmy nielen v hlavných centrách, ako sú

Moskva a Petrohrad, ale napríklad aj v Jekaterinburgu, ktoré je dôležitým zdrojovým miestom minerálneho

bohatstva. Navyše po celej krajine je roztrúsených mnoho vplyvných priemyselných firiem. V roku 2011 sa začalo

cielene pracovať na rozvoji korporatívneho cestovného ruchu v slovenských kúpeľoch – ide o liečenie pracovníkov

ministerstiev, veľkých organizácií a firiem. Očakávaným dopadom je zvýšený záujem o slovenské kúpeľníctvo

a Slovensko ako cieľovú krajinu celkovo. V marci 2012 boli podpísané prvé dohody o spolupráci a následne v máji

daného roku začali byť realizované korporatívne pobyty ruských občanov na Slovensku. Spolupráca ponúka nové

možnosti rozšírenia ponuky produktov cestovného ruchu – prepojenie kúpeľnej liečby rodičov a pobytov detí

v táboroch.

Príťažlivosť incentívneho cestovného ruchu spočíva v tom, že je novinkou a niečím vzrušujúcim pre ľudí. Cestovanie

do zahraničia bolo dlho nad rámec rozpočtu väčšiny obyvateľstva, po zmene situácie chce teraz každý navštíviť čo

najviac destinácií. Cestovanie sa preto stalo veľmi populárnou formou odmeny a motivácie pre zamestnancov firiem.

Kľúčovými informačnými zdrojmi pri rozhodovaní Rusov o vycestovaní do zahraničia sú internet (v roku 2012 internet

aktívne využívalo 48 % populácie, t.j. 68 miliónov ľudí), ústne podanie a pracovníci cestovných kancelárií a cestovných

agentúr. Rusi často využívajú internet najmä na porovnanie cien letov, hotelov a balíčkov služieb. S postupným


zaužívaním internetu v domácnostiach a hľadaním čo najlacnejšej dostupnej možnosti stúpol objem predaja v

cestovnom ruchu cez internet na 4,9 miliárd USD (rok 2011) – 45 % tvorili letenky, 25 % ubytovanie, 14 % železničné

cestovné lístky a 16 % zájazdy. Len nízky počet Rusov si rezervuje ubytovanie cez internet, zvyčajne ide o skúsenejších

a individuálnych cestovateľov alebo mladšiu generáciu. V tomto prípade sa však nevyhnú problémom s vybavovaním

víz. Jedným z dôvodov je potreba podpory zo strany cestovných kancelárií a cestovných agentúr pri žiadostiach

o udelenie víz do cieľovej krajiny. Cestovné kancelárie stále vo veľkom využívajú ponukové katalógy a brožúry.

Väčšina Rusov je zvyknutá cestovať prostredníctvom cestovných kancelárií. V roku 2012 sa predaj ich produktov

medziročne zdvojnásobil, organizované zájazdy predali približne 11 miliónom zákazníkom. Ich zvyšujúci sa vplyv by

nemal byť podceňovaný a zostať nepovšimnutý.

Najdôležitejším subjektom cestovného ruchu v krajine je Federálna agentúra pre cestovný ruch Ruskej federácie.

Agentúra okrem iného vydáva povolenia na touroperátorskú činnosť. Podľa údajov Federálneho registra

touroperátorov je v súčasnosti zaregistrovaných 638 firiem pracujúcich v príjazdovom cestovnom ruchu (14 %), 1 937

firiem zameraných na výjazdový cestovný ruch (44 %) a 1 830 cestovných kancelárií so zameraním čisto na domáci

cestovný ruch (42 %). Celkovo pracuje v cestovnom ruchu viac ako 1 milión ľudí, čo je 2,3 % z celkového počtu

obyvateľstva Ruska.

Na ruskom trhu pôsobia dve asociácie ruských touroperátorov: ATOR (Asociácia turistických operátorov Ruska), úzko

spolupracujúca s Federálnou agentúrou pre cestovný ruch, na základe čoho má veľmi silný vplyv na ruských

touroperátorov, a RST (Ruský zväz touroperátorov) – dobrovoľné združenie ruských cestovných kancelárií

a cestovných agentúr. Veľmi aktívne je profesijné združenie ANTOR Rusko (Asociácia národných turistických

zastúpení akreditovaných v Rusku), ktorého členom je aj zastúpenie SACR v Ruskej federácii.

Trh je vysoko konkurenčný a roztrieštený. 70-80 % všetkých subjektov ponúkajúcich zájazdy tvoria malé a stredne

veľké podniky cestovného ruchu. Operátori a národné turistické organizácie sú nútení pozorne sledovať ruský trh

cestovného ruchu, aby boli schopní svoje ponuky vhodne adaptovať a pokryť tak dopyt na trhu. V roku 2007 bola

zrušená registrácia turistických firiem v Obchodnej a priemyselnej komore Ruskej federácie. Bola nahradená licenciou

vydávanou Federálnou agentúrou pre cestovný ruch Ruskej federácie, ktorá sa udeľuje na základe splatenia finančnej

záruky, jej výška sa určuje podľa obratu firmy. Po zavedení nového systému sa mnohé menšie cestovné kancelárie

a cestovné agentúry zlúčili s väčšími cestovnými kanceláriami alebo zanikli.

V Rusku existujú viaceré luxusné cestovné kancelárie pre VIP klientov a cestovné kancelárie pre korporatívny

turizmus. Vznikajú nové cestovné kancelárie so zameraním na kongresový a incentívny cestovný ruch. Práve táto

oblasť predstavuje rýchlorastúci trh, na ktorom už existuje okolo 20 hlavných touroperátorov poskytujúcich služby v

oblasti organizovania výletov, konferencií a obchodných stretnutí. Hoci viacerí touroperátori s orientáciou ponuky na

dovolenkové pobyty vytvorili vlastné oddelenia pre obchodný cestovný ruch, špecializovaní touroperátori sú stále

najsilnejšími na trhu. Patria sem American Express, Carlson Wagonlit, BTI a BSI Group. Najväčší touroperátori sa

špecializujú na masový cestovný ruch, avšak produkty sú menej šité na mieru turistom. Rastúci dopyt po nových

destináciách a službách prispeje k ďalšej diverzifikácii ruského trhu cestovného ruchu. Novovznikajúce subjekty však

budú čeliť skrytým bariéram na trhu, napríklad rôznym príplatkom, nedostatkom v legislatíve a korupcii. Z tohto

dôvodu sa nováčikom na trhu odporúča nadviazať kontakty s domácimi subjektmi formou spolupráce alebo založiť

dcérsku spoločnosť.

Najväčší ruskí tour-operátori v roku 2011 podľa príjmov z outgoingovej činnosti:

OTI Russia (Coral Travel, Sunmar Tour, A-Class Travel, Blue Sky)

Tez Tour

TUI Russia

Russkiy Express

Yuzhniy Krest

PAC Group

KMP Group

UTS Travel


Pegas

Natalie Tours

DSBW Tours

Astravel

Vand International

Art Tour

Neva Travel

S7 Tour

Vedi Tour Group

Danko Travel

Solvex Travel

De Visu.

V Rusku existuje 12 700 cestovných agentúr, ktoré predávajú produkty najväčších touroperátorov. Vedúcou sieťou

cestovných agentúr je Kuda.ru, ktorá predáva prevažne lacné balíčky služieb do Turecka, Egypta a Thajska ponúkané

cez Tez Tour a Mostravel. TUI kúpil viacerých ruských touroperátorov a so svojou značkou expanduje po Rusku

a Ukrajine prostredníctvom novej siete frančízovaných cestovných agentúr. Jeho ponuka je koncentrovaná na

masové zájazdy do letných destinácií pri mori. Na umiestnenie svojej značky v ruskom trhu TUI do roku 2010 minul 60

miliónov USD.

Značky cestovných kancelárií, ktoré predávajú zájazdy touroperátorov cez internet sú stále novinkou pre Rusov, avšak

niekoľko hlavných značiek sa objavilo na trhu a úspešne uchytilo v podvedomí potenciálnych návštevníkov, najväčšou

online agentúrou je Set magazinov Goryaschih putyovok.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Dominujúcim druhom dopravy vo výjazdovom cestovnom ruchu je cestná doprava (42 %-ný podiel v roku 2011).

Letecká doprava z/do Ruskej federácie v poslednom desaťročí výrazne narástla a stala sa cenovo dostupnou, čím

prispela k rozvoju výjazdového cestovného ruchu ako hlavný činiteľ. V rokoch 2011 - 2016 by malo byť 45 %- výjazdov

realizovaných letecky.

V marci 2010 lietalo medzi Európou a Ruskom 45 leteckých liniek s celkovým počtom letov 1 123 týždenne a

kapacitou 153 381 miest. Letieť z Ruska do Európy je možné z 13 letísk. Väčšina letov odlieta z troch hlavných letísk:

Moskva Šeremetevo (SVO, 50 %), Moskva Domodedovo (DME, 23 %) a Petrohrad Pulkovo (LED, 18 %). Ostatnými

letiskami sú Moskva Vnukovo, Adler-Soči, Kaliningrad, Krasnodar, Kazaň, Nižnij Novgorod, Samara, Rostov, Ufa a

Voroneži.

Približne 70 európskych letísk prijíma lety z Ruska, nie všetky sú však v celoročnej prevádzke. Najväčší nárast letov

Rusov bol v roku 2010 zaznamenaný do destinácií Grécko, Cyprus, Malta, Španielsko a Turecko v letnom období.

Najvýznamnejšími leteckými prepravcami Aeroflot a Transaero. Odkedy sú zájazdy obľúbeným spôsobom ako stráviť

dovolenku v zahraničí, charterové lety získali na dôležitosti. Na Slovensko vykonáva pravidelné lety medzi Moskvou a

Bratislavou ruská letecká spoločnosť UTair, lety sú vykonávané každý deň, od pondelka do nedele. Počas roka

zabezpečujú charterové lety najmä ruské letecké spoločnosti. V zimnom období vykonávajú charterové lety do

Popradu -Tatier a prepravujú ruských turistov, ktorí smerujú na pobyty vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Celoročne sú

vykonávané ad hoc nepravidelné lety hlavne do Bratislavy, a to za účelom prepravy ruských hokejistov a fanúšikov na

hokejové zápasy KHL, ale zabezpečujú aj prepravu ruských turistov. Relatívne dobrá letecká dostupnosť Bratislavy a

západnej časti Slovenska je aj cez Letisko Viedeň, ktoré je pravidelnými leteckými linkami napojené na Moskvu a

ďalšie destinácie v Ruskej federácií.


Vízové požiadavky, formality a náklady sa v jednotlivých krajinách Európy líšia. Rusi majú vízovú povinnosť do väčšiny

krajín v Európe, diskusie o odpustení víz medzi Ruskom a krajinami schengenského priestoru stále nie sú ukončené. V

roku 2005 boli vízové povinnosti medzi Ruskom a Schengenom zjednodušené. Mnoho Rusov momentálne cestuje

do Európy s polročnými multischengenskými vízami. Ročné schengenské víza sa udeľujú väčšinou tým žiadateľom,

ktorí už niekoľkokrát navštívili krajinu, do ktorej žiadajú o vízum, resp. tým žiadateľom, ktorí dokázateľne viackrát

ročne cestujú do krajiny schengenského priestoru pracovne – novinári, zástupcovia cestovných kancelárií, obchodní

cestujúci. Cena za vízum do Schengenu je 60,- EUR, ale niektoré krajiny (medzi nimi aj Slovensko) majú s Ruskou

federáciou uzavretú dohodu o reciprocite pri poplatkoch za víza, t.j. Slovensko vyberá poplatok za vydanie víza 35,-

EUR od ruských občanov a tiež Rusko berie 35,- EUR od slovenských občanov. Schengenské vízum umožňuje

držiteľom cestovať aj do ďalších schengenských štátov, teda aj mimo štát, ktorý vízum vydal, avšak počet dní

strávených v týchto štátoch spolu nesmie presiahnuť 90 dní počas ktoréhokoľvek šesťmesačného obdobia. Podľa

pravidiel Schengenu sa víza vydávajú na počet dní, ktoré turista dokáže dokladovať napríklad cestovným lístkom

alebo zabezpečením ubytovania v danej krajine. Pri cestovaní po viacerých štátoch schengenského priestoru

(príkladom sú populárne kombinované zájazdy) žiadateľ musí podať žiadosť o udelenie víz na konzulárnom oddelení

tej krajiny, v ktorej strávi najväčšiu časť pobytu. Pri získaní národných víz turista získava právo cestovať iba v krajine,

ktorá národné vízum vydala. V prípade istých nezrovnalostí alebo pochybností v dokladoch žiadateľa dáva

Schengenská dohoda konzulárnym oddeleniam schengenských krajín možnosť požadovať od cestujúceho ešte ďalšie

doklady.

Turecko, vedúca dovolenková destinácia, vydávala Rusom víza pri príchode. Aj vďaka tejto skutočnosti sa táto

destinácia stala taká populárna, až nakoniec v roku 2010 súhlasila s úplným zrušením víz pre Rusov (najskôr na

obdobie do 30 dní, od roku 2012 na obdobie do 60 dní). Rusi majú bezvízový styk aj s Chorvátskom (vzťahuje sa na

pobyty v termíne 01.04.-31.10.), Čiernou Horou (celoročne), Srbskom (pobyty do 90 dní), Bosnou a Hercegovinou,

Macedóniou, Izraelom, Kubou, Vietnamom, Thajskom, Malajziou a s niektorými krajinami Južnej a Strednej Ameriky.

Až 55 % všetkých udelených víz je vybavených prostredníctvom cestovných kancelárií a cestovných agentúr.


World Tourism Organisation (UNWTO) www.unwto.org

Federálna agentúra pre cestovný ruch Ruskej federácie www.russiatourism.ru/eng/

Asociácia turistických operátorov Ruska www.atorus.ru

Goskomstat www.gks.ru/eng/

Russian Union of Travel Industry (RST) www.rata.ru

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE RUSKÝ TRH

aktívna dovolenka v peknej a ekologicky čistej prírode, obľubujú najmä hory a národné parky (Nízke Tatry,

Vysoké Tatry, Malá Fatra – lyžovanie v zimnom období, turistika v lete)

odpočinok a relax s rodinou a priateľmi (radi navštevujú kúpele: Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske

Teplice, Rajecké Teplice, Bardejovské kúpele, Dudince, Bojnice; termálne kúpaliská: Aquacity Poprad,

Tatralandia, Bešeňová, Senec; hrady a zámky: Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, Červený Kameň, taktiež

jaskyne a skanzeny)

dovolenka v meste a kultúrny cestovný ruch spojený s nakupovaním (historické mestá: Bratislava, Banská

Bystrica, Kremnica, Bardejov, Kežmarok, Levoča, Košice; športové podujatia; folklórne a iné festivaly)

v poslednej dobe Rusi prejavujú záujem o ekoturistiku a agroturistiku (o ranče, salaše, koliby).

Podiel jednotlivých druhov cestovného ruchu na výjazdovom cestovnom ruchu Ruska:

plážový cestovný ruch – 38 %

kultúrno-poznávací cestovný ruch – 20 %

http://www.unwto.org/

http://www.russiatourism.ru/eng/

http://www.atorus.ru/

http://www.gks.ru/eng/

http://www.rata.ru/


obchodný cestovný ruch – 18 %

zdravotný a športový cestovný ruch – 15 %

ostatné druhy cestovného ruchu – 9 %.


1. Russia, Market Insights, European Travel Commision [on line]. Jún 2010. Dostupné na internete: http://www.etc-

corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_Russia_06-2010.pdf.

2. Russia, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013. Dostupné na internete:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html.



5. Economy of Russia, Wikipédia [on line]. Jún 2012. Dostupné na internete:

http://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_Russia.

6. The Russian Outbound Travel Market, Eventica, Since 1996 [on line]. Dostupné na internete:

http://www.eventica.co.uk/files/The_Russian_Outbound_Travel_Market.pdf.

7. Russia – a hot new outbound, latest market, World Travel Market [on line]. Apríl 2012. Dostupné online:

http://www.wtmlondon.com/page.cfm/Action=library/libID=1/libEntryID=42.

8. The Russian Outbound Travel Market with Special Insight into the Image of Europe as a Destination [on line].

UNWTO 2009. Dostupné online:

http://pub.unwto.org/WebRoot/Store/Shops/Infoshop/4990/4AF7/3D2D/BD50/DE89/C0A8/0164/BB2E/090209

_russian_outbound_travel_market_excerpt.pdf.

9. Russian Tourism – Rich in Heritage, Poor in Income, The Moscow Times [on line]. 2011. Dostupné na internete:

http://en.rian.ru/business/20110513/164002613.html.

10. Searching for the Brands, Association of Touroperators of Russia [on line]. Dostupné na internete:

http://www.atorus.ru/en/articles/all/article/333.html.

11. ITB Convention Workshop: Russian Outbound Travel, Messe Berlin Gmbh [on line]. Júl 2006. Dostupné

na internete:https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Russian%20Outbound%20Travel-

ITB%20Convention%20Workshop.pdf.

12. Víza pre cudzincov pre vstup do SR. Ministerstvo zahraničných vecí [on line]. 2012. Dostupné na internete:

http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C125763500334

86B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=konzularne_informacie&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/konz

ul_info.nsf/(vw_ByID)/ID_1467C47A993AFE0EC12576790031E3E9.

13. Verejné materiály Federálnej agentúry pre cestovný ruch Ruskej federácie uverejnené na internetovej stránke

[on line]. 2012. Dostupné na internete: http://www.russiatourism.ru/en.

14. Russia – International Tourism, Index Mundi [on line]. August 2013. Dostupné na internete:

http://www.indexmundi.com/facts/russia/international-tourism.

15. Stav ruské ekonomiky v roce 2012-2013, European Business Consortium [on line]. 2013. Dostupné na internete:

http://www.business-consortium.cz/podnikani-rusko/stav-ruske-ekonomiky-v-roce-2011/.

16. Balancing Russia's Tourism Deficit: A Report of the Future of the Industry, Summer 2012, Euromonitor

International [on line]. 2012. Dostupné na internete:

http://news.hiltonworldwide.com/assets/HWW/docs/2012/2863HWRussianReportEng.pdf.

17. Russians prefer to book their holidays at the last moment, Travel Daily News [on line]. 2013. Dostupné

na internete: http://www.traveldailynews.com/news/article/55931/russians-prefer-to-book-their.

18. More Russian Tourists venture abroad, Russia Beyond the Headlines [on line]. 2013. Dostupné na internete:

http://rbth.ru/articles/2013/01/03/more_russian_tourists_venture_abroad_21599.html.

19. MarketScan Russia 2013, NBTC Holland Marketing [on line]. 2013. Dostupné na internete:

http://www.nbtc.nl/web/file?uuid=fd2e6be3-bb90-4e58-a717-201d8b6238d6&owner=388ad020-d235-4624-

86a4-d899f855a216&contentid=13788.

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_Russia_06-2010.pdf

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_Russia_06-2010.pdf

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_Russia

http://www.eventica.co.uk/files/The_Russian_Outbound_Travel_Market.pdf

http://www.wtmlondon.com/page.cfm/Action=library/libID=1/libEntryID=42

http://pub.unwto.org/WebRoot/Store/Shops/Infoshop/4990/4AF7/3D2D/BD50/DE89/C0A8/0164/BB2E/090209_russian_outbound_travel_market_excerpt.pdf

http://pub.unwto.org/WebRoot/Store/Shops/Infoshop/4990/4AF7/3D2D/BD50/DE89/C0A8/0164/BB2E/090209_russian_outbound_travel_market_excerpt.pdf

http://en.rian.ru/business/20110513/164002613.html

http://www.atorus.ru/en/articles/all/article/333.html

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Russian%20Outbound%20Travel-ITB%20Convention%20Workshop.pdf

https://extranet.visiteurope.com/ETC%20Document%20Library/Russian%20Outbound%20Travel-ITB%20Convention%20Workshop.pdf

http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C12576350033486B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=konzularne_informacie&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/konzul_info.nsf/(vw_ByID)/ID_1467C47A993AFE0EC12576790031E3E9



http://www.russiatourism.ru/en

http://www.indexmundi.com/facts/russia/international-tourism

http://www.business-consortium.cz/podnikani-rusko/stav-ruske-ekonomiky-v-roce-2011/

http://news.hiltonworldwide.com/assets/HWW/docs/2012/2863HWRussianReportEng.pdf

http://www.traveldailynews.com/news/article/55931/russians-prefer-to-book-their

http://rbth.ru/articles/2013/01/03/more_russian_tourists_venture_abroad_21599.html

http://www.nbtc.nl/web/file?uuid=fd2e6be3-bb90-4e58-a717-201d8b6238d6&owner=388ad020-d235-4624-86a4-d899f855a216&contentid=13788

http://www.nbtc.nl/web/file?uuid=fd2e6be3-bb90-4e58-a717-201d8b6238d6&owner=388ad020-d235-4624-86a4-d899f855a216&contentid=13788


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

ÚVOD

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska má piatu najsilnejšiu ekonomiku na svete podľa sily meny

a šiestu podľa parity kúpnej sily. V Európe je po Nemecku druhou najväčšou ekonomikou a zároveň vedúcou

obchodnou mocnosťou a finančným centrom. Patrí k najdynamickejším ekonomikám sveta a najsilnejším

ekonomikám EÚ, čo sa týka inflácie, úrokových sadzieb a nezamestnanosti, všetky tieto parametre dlhodobo

zostávajú na pomerne nízkych hodnotách. Spojené kráľovstvo je jednou z najviac globalizovaných krajín. Hlavné

mesto, Londýn, je jedným z troch hlavných ekonomických centier sveta, spolu s New Yorkom a Tokiom.

Počas posledných dvoch dekád sa britskej vláde podarilo znížiť podiel súkromného vlastníctva v krajine a udržať

sociálne podporné programy. Poľnohospodárstvo je rozvinuté, vysoko mechanizované a efektívne podľa európskych

štandardov, zamestnáva menej ako 2 % celkovej pracovnej sily. Domáca poľnohospodárska produkcia pokrýva 60 %

spotreby. Rozvinutý je elektrotechnický, potravinársky a chemický priemysel. Väčšina obyvateľstva dnes pracuje v

službách, napríklad v štátnej správe, finančníctve, školstve, zdravotníctve, doprave a v cestovnom ruchu. Služby,

najmä bankovníctvo, poisťovníctvo a obchodné služby majú najväčší podiel na HDP krajiny, kým významnosť

priemyslu naďalej postupne klesá. Veľkú dôležitosť v ekonomike Spojeného kráľovstva zohráva nerastné bohatstvo –

uhlie a veľké náleziská ropy a zemného plynu pod dnom Severného mora. Zásoby zemného plynu a ropy klesajú, od

roku 2005 sa krajina stala dovozcom energií.

Po tom, ako sa britská ekonomika v roku 1992 dostala z recesie, prišla najdlhšia fáza hospodárskej expanzie za

posledných 150 rokov. V tomto období ekonomika Spojeného kráľovstva dosiahla rast rýchlejší než väčšina krajín

západnej Európy. Vzhľadom na dôležitosť finančného sektora v ekonomike, príchod globálnej finančnej krízy v roku

2008 ťažko zasiahol hospodárstvo Spojeného kráľovstva. Ceny nehnuteľností prudko poklesli, vysoký spotrebiteľský

dlh a celosvetový ekonomický pokles spôsobili ekonomike Spojeného kráľovstva problémy. Koncom roku 2008 krajina

upadla do recesie, čo si vyžiadalo zavedenie niekoľkých vládnych opatrení s cieľom stimulácie ekonomiky

a stabilizácie na finančných trhoch – znárodnenie niektorých častí bankového systému, dočasné zníženie daní,

pozastavenie čerpania výdavkov verejného sektora a stiahnutie verejných výdavkov z kapitálových projektov. Štátny

dlh a deficit sa postupne zvyšoval, čo v roku 2010 viedlo koaličnú vládu k zavedeniu päťročného úsporného programu

za účelom znížiť deficit londýnskeho rozpočtu z 10 % HDP v roku 2010 na takmer 1 % do roku 2015. V novembri roku

2011 štátny kancelár George Osborne oznámil nevyhnutnosť zavedenia ďalších opatrení do roku 2017 z dôvodu

nižšieho ekonomického rastu, než bol očakávaný a kvôli dopadom dlhovej krízy v eurozóne. V roku 2011 bola zvýšená

daň z pridanej hodnoty zo 17,5 % na 20 %, daň z príjmu právnických osôb má byť do roku 2015 znížená na 21 %. Bank

of England uskutočnila v decembri 2012 nákup aktív vo výške 375 mld. GBP (približne 605 mld. USD). V čase

európskej krízy Bank of England koordinuje úrokové sadzby v súlade s Európskou centrálnou bankou, avšak Spojené

kráľovstvo naďalej zostáva mimo Európskej hospodárskej a menovej únie. V roku 2012 nízka domáca spotreba

a tlmené podnikateľské investície prispeli k zaťaženiu ekonomiky. V tomto roku HDP dosiahol zápornú hodnotu -0,1

%, deficit verejného rozpočtu zostal na stále vysokej úrovni 7,7 % HDP a verejný dlh ešte vzrástol. Spojené kráľovstvo

má tretí najvyšší deficit platobnej bilancie v EÚ. Na rok 2013 je predpokladaný nárast HDP o 1,2 % a na rok 2014 o

2,1 %, avšak riziká prameniace z krízy v eurozóne môžu ovplyvniť tento mierne pozitívny odhad.

V roku 2012 cestovný ruch priamo prispel k HDP sumou 36,9 mld. GBP, čo predstavuje 2,4 % HDP, spolu

s nadväznými odvetviami vytvoril 6,8 % HDP v sume 106,3 mld. GBP. Cestovný ruch v Spojenom kráľovstve priamo

vytvára 994 00 pracovných miest, čo predstavuje 3,1 % celkovej zamestnanosti.

Výjazdový cestovný ruch v Spojenom kráľovstve tvorí približne štvrtinu celkovej účasti na cestovnom ruchu

a k ekonomike krajiny prispieva vyššou mierou než príjazdový cestovný ruch. Podľa štatistík združenia cestovného

ruchu ABTA výjazdový cestovný ruch v roku 2012 prispel k HDP krajiny sumou 22,1 mld. GBP (1,6 % HDP) a poskytol

zamestnanie 2,6 % pracovnej sily Spojeného kráľovstva.

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C3%9Arok

http://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Elektrotechnick%C3%BD_pr%C5%AFmysl&action=edit&redlink=1

http://cs.wikipedia.org/wiki/Potravin%C3%A1%C5%99stv%C3%AD

http://cs.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_pr%C5%AFmysl

http://cs.wikipedia.org/wiki/Slu%C5%BEba


Stráviť dovolenku v zahraničí je dôležité pre väčšinu obyvateľov Spojeného kráľovstva. Dovolenka je považovaná za

bežnú súčasť života, nie luxusný statok. Zaplatiť si dobrú dovolenku je po kúpe nehnuteľnosti druhou najväčšou

prioritou v zozname spotrebiteľských výdavkov.

Slovensko sa po vstupe do EÚ stalo pre obyvateľov Spojeného kráľovstva prístupnejším z hľadiska dopravy. Slovensko

je vnímané ako blízka destinácia a ekvivalent Nového Zélandu s pozoruhodnými možnosťami adrenalínových športov.

STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJINY

Tabuľka 1: Vybrané informácie o Spojenom kráľovstve

Ukazovateľ Hodnota





0 - 14 rokov: 17,3 %

15 - 24 rokov: 12,8 %

25 - 54 rokov: 41,1 %

55 - 64 rokov: 11,5 %

>= 65 rokov: 17,3 %


Príjmy z cestovného ruchu 134 miliárd GBP (rok 2012)

Devízové príjmy z cestovného ruchu miliárd USD

Mena britská libra

Jazyk angličtina

Zdroj: CIA


Od roku 1991 prebiehal kontinuálny nárast výjazdového cestovného ruchu Spojeného kráľovstva. V rokoch 2000-

2008 výjazdový cestovný ruch Spojeného kráľovstva rástol v priemere o 2,5 % ročne, v krízovom roku 2009 poklesol

o 15,3 %. Ekonomická kríza sa zaslúžila o zvýšenie nezamestnanosti a pokles hodnoty libry najmä voči USD aj EUR, čo

sa prejavilo prudkým poklesom výjazdov zo Spojeného kráľovstva do krajín používajúcich tieto meny, do USA a aj v

rámci eurozóny. V tomto období sa vďaka výhodnejšej cene dovolenky zvýšili výjazdy do destinácií Turecko, Egypt

a Maroko. Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj výjazdového cestovného ruchu Spojeného kráľovstva od roku 2005

po 1. kvartál roku 2013.


Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Spojeného kráľovstva v období rokov 2005-2013

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013*

Výjazdy spolu

(v miliónoch) 66,441 69,536 69,450 69,011 58,641 55,562 56,836 56,538 10,3

% ročný

nárast/pokles +3,5 +4,7 -0,1 -0,6 -15,0 -5,3 +2,3 -0,5 -

Zdroj: Office of National Statistics

Vysvetlivky: * - údaj za prvé tri mesiace v roku

V roku 2012 obyvatelia Spojeného kráľovstva cestovali menej do vzdialených cieľových miest. Výjazdy zo Spojeného

kráľovstva do Severnej Ameriky medziročne poklesli o 7,5 % a výjazdy do krajín mimo Európy o 2,0 %. Počet ciest zo

Spojeného kráľovstva do Európy sa takmer nezmenil, nastal pokles len o 0,3 % na 44,2 miliónov. Dovolenky, ktoré

tvoria viac než 2/3 všetkých výjazdov do Európy, poklesli medziročne o 1,8 %, kým obchodné cesty a návštevy rodiny

a známych mierne vzrástli.

Tabuľka 3: Výjazdy zo Spojeného kráľovstva do hlavných cieľových destinácií (2012)

Destinácia

Výjazdy (v mil.) Celkové

výdavky

(mil. GBP)

Priemerný

počet

prenocovaní Celkom Podiel Dovolenky

Európa 44,217 78,2 % 29,350 20 018 8

Severná Amerika 3,394 6,0 % 2,012 3 800 14

Ostatné regióny 8,926 15,8 % 4,810 8 631 21

Spolu 56,538 - 36,173 32 450 10


V nadchádzajúcom období sa očakáva obnovenie rastu výjazdového cestovného ruchu, avšak kvôli ťažko

predvídateľnému a neistému globálnemu ekonomickému vývoju sa v blízkej budúcnosti nepredpokladá opakovanie

dynamického nárastu výjazdov, ktorý predchádzal rokom pred krízou.

V roku 2011 boli 10 najobľúbenejšími destináciami Britov tieto krajiny v nasledovnom poradí: Španielsko (19 %),

Francúzsko (15 %), Írsko, Spojené štáty americké, Taliansko, Nemecko, Portugalsko, Grécko, Holandsko a Turecko.

Záujem obyvateľov Spojeného kráľovstva o dovolenky v Egypte naďalej klesá z dôvodu nepriaznivej politickej situácie,

počet výjazdov do Egypta v roku 2012 poklesol medziročne o 109 000. Záujem sa v poslednom období zvyšuje

o cestovanie do Maroka, Tuniska a do Severnej Afriky.

Tabuľka 4: Výdavky návštevníkov zo Spojeného kráľovstva na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu)

v období rokov 2006-2012

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výdavky spolu

(v miliónoch GBP) 34 411 35 013 36 838 31 694 31 820 31 701 32 450

% ročný nárast +7,0 +1,8 +5,2 -14,0 +0,4 -0,4 +2,4




Tabuľka 5: Návštevnosť európskych krajín obyvateľmi Spojeného kráľovstva


> 10 000 000 Španielsko

7 000 000 - 10 000 000 Francúzsko

3 000 000 - 7 000 000 –

1 000 000 - 3 000 000 Írsko, Belgicko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko,

Turecko

500 000 - 1 000 000 Rakúsko, Cyprus, Švajčiarsko

250 000 - 500 000 Malta, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Maďarsko, Nórsko, Švédsko

100 000 - 250 000 Fínsko, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Ruská federácia

50 000 - 100 000 Island, Litva, Luxembursko

25 000 - 50 000 Estónsko, Slovinsko

Zdroj: ETC

Dovolenka dlhodobo zostáva najčastejším motívom obyvateľov Spojeného kráľovstva cestovať do zahraničia.

Tabuľka 6: Motívy cestovania do zahraničia (2012)

Motív cestovania Počet ciest

(mil.) Podiel

Výdavky

(mil. GBP)

Dovolenka 36,2 64 % 21 804

Obchod 6,9 12 % 4 841

Návšteva príbuzných a známych 11,8 21 % 4 685

Iné 1,6 3 % 1 121


Tabuľka 7 poskytuje prehľad o návštevnosti Slovenska obyvateľmi Spojeného kráľovstva od roku 2001 po súčasnosť.

Počet britských návštevníkov na našom území sa za toto obdobie zdvojnásobil. Počet návštevníkov zo Spojeného

kráľovstva na Slovensku v 1. polroku 2013 potvrdzuje rastúci trend z roku 2012 – počet ubytovaných hostí bol vyšší

o 12,3 % a počet prenocovaní o 5,8 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Tabuľka 7: Návštevnosť Slovenska obyvateľstvom Spojeného kráľovstva na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

Počet prenocovaní

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

2001 21 634 +13,3 53 234 +14,2

2002 28 092 +29,9 68 466 +28,6



hostí

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

Počet prenocovaní

Medziročný

nárast/pokles

(v %)

2003 26 062 -7,2 63 038 -7,9

2004 34 349 +31,8 78 377 +24,3

2005 51 720 +50,6 122 670 +56,5

2006 63 137 +22,1 139 698 +13,9

2007 63 193 +0,1 141 701 +1,4

2008 66 628 +5,4 148 710 +5,0

2009 42 315 -36,5 95 184 -36,0

2010 40 961 -3,2 95 216 0,03

2011 39 476 -3,6 84 808 -10,9

2012 46 641 +18,2 100 067 +18,0

1.polrok 2013 23 846 - 48 843 -


Tabuľka 8: Počet návštevníkov zo Spojeného kráľovstva na Slovensku a výška ich výdavkov podľa dÍžky pobytu (2012)

0 nocí 1 - 3 noci 4 - 13

nocí

14 - 27

nocí

28 - 90

nocí

3 - 6

mes. Celkom


(v tis.) 2 22 64 34 12 1 136

Výška výdavkov

(v mil. GBP) 0 7 20 13 5 0 46



Podľa údajov Office of National Statistics 57 % cestujúcich zo Spojeného kráľovstva na Slovensko tvoria muži,

zvyšných 43 % predstavujú ženy. Drvivá väčšina cestujúcich patrí do vekovej skupiny 26-50 rokov a má ukončené

vyššie vzdelanie. Najdôležitejšou zdrojovou oblasťou pre výjazdový cestovný ruch Spojeného kráľovstva

je juhovýchod Británie. V okolí Londýna je sústredená najväčšia a zároveň najbohatšia časť britského obyvateľstva,

ktorá vykazuje najvyšší dopyt po cestovaní do zahraničia. Tento región má zároveň najlepšiu komunikačnú štruktúru

pre medzinárodný cestovný ruch a výbornú nadväznosť na letiská Heathrow, Gatwick, Stansted a Luton.

Briti sú veľmi lukratívnym trhom pre domáci a zahraničný cestovný ruch, pre blízke a aj vzdialené cieľové miesta. Sú

vyspelými a skúsenými cestovateľmi s veľkou túžbou po cestovaní. V zahraničí už boli niekoľkokrát, preto majú

tendenciu vyhľadávať nové a neznáme miesta.


Britskí cestovatelia sú relatívne bohatí a čoraz náročnejší. Majú možnosť cestovať do akejkoľvek destinácie na svete

vďaka najširším možnostiam leteckých spojení v porovnaní s inými národnosťami. Angličtina je celosvetovým

jazykom, čo len napomáha nárastu výjazdov do zahraničia.

Tabuľka 9: Počet návštevníkov zo Spojeného kráľovstva na Slovensku a výška ich výdavkov na cestovanie podľa

príslušnosti k vekovej skupine (2012)

0 - 15

rokov

16 - 24

rokov

25 - 34

rokov

35 - 44

rokov

45 - 54

rokov

55 - 64

rokov

nad 65

rokov


(v tis.) 6 15 64 28 14 2 7

Výška výdavkov

(v mil. GBP) 1 3 21 12 5 1 3


Demografické zmeny spoločnosti budú v budúcnosti v cestovnom ruchu zohrávať kľúčovú úlohu. Britská populácia

starne. Najvyšší nárast v najbližších rokoch zaznamená veková skupina nad 50 rokov, ktorú tvoria tzv. Baby Boomers

povojnových čias. Dodávatelia služieb budú preto nútení prispôsobiť svoju ponuku tomuto cieľovému segmentu. Na

strane dopytu nastanú viaceré zmeny – záujem klesne o cenovo nízke dovolenky na preplnených plážach a zvýši sa po

pobytoch v kvalitných zariadeniach na pobreží, pri jazerách a v horách, city breakoch a drahých dovolenkách

vo vzdialených destináciách. Významným segmentom trhu sú DINKS (Double Income No Kids). Mnohé páry odďaľujú

príchod detí na neskôr, čo im umožňuje bez problémov cestovať do zahraničia. V posledných rokoch narástol počet

ľudí žijúcich v domácnosti samostatne.

Zo zákona Britom vyplýva nárok na 28 dní pracovného voľna ročne, čo im dovoľuje cestovať na dovolenku viackrát do

roka a oni naplno túto možnosť využívajú. Vyhľadávajú najmä teplé destinácie, približne 2/3 Britov cestujú do

zahraničia počas júla a augusta, v čase hlavných letných prázdnin. Ďalšími obľúbenými mesiacmi na dovolenku sú

apríl, máj, jún, október a november. Obdobie január-marec využívajú zvyčajne na trávenie druhej dovolenky – cestujú

vtedy na zimné dovolenky a dovolenky pri mori do lacnejších destinácií, v ktorých je v tomto čase teplo. Kľúčovým

trendom vo výjazdovom cestovnom ruchu Spojeného kráľovstva, podobne ako aj v prípade iných krajín, je

skracovanie dÍžky pobytu v zahraničí.

Tabuľka 10: Dĺžka pobytu v zahraničí

Dĺžka pobytu v zahraničí Podiel prenocovaní

1 - 3 dni 15 %

4 - 7 dní 36 %

8 a viac dní 49 %

Zdroj: Tourism Management Services

V poslednej dobe sa na tomto trhu prejavuje trend cestovania na kratšie vzdialenosti, do zaujímavých miest.

Vzdialené destinácie majú šancu získať si turistov zo Spojeného kráľovstva, balíčky služieb však musia byť kreatívne

pripravené a ušité na mieru, podmienkou je pomerne jednoduchý vstup do krajiny bez zdĺhavých vybavovaní. Rastie

dopyt po all-inclusive pobytoch a okružných plavbách na lodiach.

Turisti zo Spojeného kráľovstva prejavujú záujem o krásnu prírodu, nakupovanie, návštevy múzeí, umeleckých galérií,

záhrad a divadiel, prechádzky mestom a prezeranie historických budov a pamätihodností, v navštívenej krajine

vyhľadávajú autenticitu. Postupne rastie záujem turistov o outdoorové aktivity všetkých úrovní, predovšetkým pešiu

turistiku, športový a dobrodružný cestovný ruch. V posledných rokoch sa v Spojenom kráľovstve rozšíril trend

starostlivosti o zdravie a udržiavania dobrej telesnej kondície, obľúbenými voľnočasovými aktivitami sú cvičenie jogy,

plávanie, bicyklovanie a biliard.


Graf 1: Dôvody, prečo obyvatelia Spojeného kráľovstva cestujú na dovolenku do zahraničia (2008)

Zdroj: Insignia

V závislosti od typu dovolenky a nákladov, je zo strany turistov pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva

uprednostňované ubytovanie v hoteloch vyšších štandardov (63 %) a v luxusných mestských hoteloch, prenajímajú si

vilky alebo apartmány. Mnohí zostávajú v príbytkoch svojej rodiny a známych. Pre Britov je veľmi dôležité poriadne sa

vyspať a oddýchnuť si, kladú vysoké nároky na kvalitu a dodržiavanie štandardov hygieny.

Anglicko má najvyšší počet golfistov spomedzi európskych krajín (okolo 1,5 milióna), približne polovica z nich chodí

na golfovú dovolenku. Veľa Britov realizuje svoju svadbu a svadobnú cestu v zahraničí, 40 % z nich si ju rezervuje

prostredníctvom cestovnej kancelárie.

Čím je príjem domácnosti vyšší, tým ľudia viac cestujú do zahraničia. Ľudia s ročným príjmom okolo 35 000,- GBP

cestujú na dovolenku do zahraničia minimálne raz ročne. Celkovo 90 % Britov príjmom 50 000,- až 97 200,- GBP ročne

si vyberá dovolenku v zahraničí, 74 % z nich na nej pobudne minimálne 6 dní. Priemerne na jeden pobyt v zahraničí

minú sumu 1 862,- GBP (t.j. 3 016,- USD).


Tabuľka 11: Profil návštevníka podľa zamestnania (rok 2009)

Zamestnanie Podiel

Úradníci, vedúci pracovníci 37 %

Manažéri 24 %

Manuálni pracovníci 21 %

Nevyučení v odbore, dôchodcovia 18 %

Zdroj: Tourism Intelligence International

Na trhu cestovného ruchu Spojeného kráľovstva je možné definovať nasledovné cieľové segmenty trhu:

dobrodruhovia – sami sa považujú za slobodných ľudí so širokými možnosťami cestovania za hranice domoviny.

Snívajú o miestach, ktoré túžia navštíviť a ľuďoch v nich, avšak často sa im tieto sny nepodarí naplniť. Sú

pomerne mladí, či už vekom alebo dušou, majú obmedzený zmysel pre zodpovednosť a pomerne často patria

do vyšších socioekonomických skupín. Neželajú si byť na dovolenke organizovaní a ak cestujú prostredníctvom

cestovnej kancelárie, vyžadujú od nej zabezpečenie len základných služieb. Preferujú leteckú dopravu.

kontrolóri – za dovolenku chcú byť zodpovední sami, radi si ju plánujú a organizujú. Považujú sa za nezávislých

cestovateľov a sú pomerne autoritatívni. Ak ide o ponuku výhodnejšej ceny s možnosťou určitej flexibility, sú

ochotní si dovolenku kúpiť aj v cestovnej kancelárii.

zajatci – snažia sa zaradiť k jednej z predchádzajúcich dvoch skupín, ale sú obmedzení vo výbere destinácie

a type dovolenky osobnými dôvodmi (finančné alebo rodinné problémy). Dovolenku majú vysnívanú a čakajú na

deň, kedy si cestovateľský sen budú môcť splniť. Patria k nižšej socioekonomickej skupine s nižším zárobkom.

tradicionalisti – sú diametrálne odlišní oproti dobrodruhom, vyžadujú komfort, bezpečnosť a spriaznenosť.

Inklinujú k stále rovnakému typu dovolenky, radi prenechajú celú organizáciu dovolenky cestovnej kancelárii,

bez nej by sa cítili úplne stratení. Nie sú sveta znalí, všade kam cestujú, si prenášajú vlastnú mentalitu

a zaužívané zvyky. Ide väčšinou o staršiu vekovú a nižšiu príjmovú skupinu ľudí s nižším vzdelaním.

Podľa prístupu k dovolenke môžeme na trhu Spojeného kráľovstva uplatniť nasledovnú segmentáciu:

obdivovatelia prírody (21 %) – radi sa obklopujú krásnou a nerušenou prírodou, kde majú možnosť pozorovať

zver, užívajú si otvorené priestranstvá, čisté a zdravé životné prostredie. Uprednostňujú ubytovanie v klasických

ubytovacích zariadeniach a chcú spoznať zdravý štýl života v navštívenej krajine, popri dovolenke v prírode

využívajú vymoženosti moderného sveta. Tento segment tvoria slobodní, ľudia žijúci spolu v jednej domácnosti

a manželské páry.

športovci (13 %) – lákajú ich outdoorové športy, najmä lyžovanie a snowboarding. Ubytovávajú sa v klasických

ubytovacích zariadeniach, zaujímajú sa o tradície a zvyky.

vyhľadávači kultúry (22 %) – svoj pobyt orientujú na spoznávanie unikátnej kultúry navštívenej krajiny, chodia

do múzeí, umeleckých galérií a divadiel. Vyhľadávajú historické atrakcie, a tiež modernú kultúru. Radi sa

zabávajú a užívajú si nočný život, navštevujú kluby a obľubujú živú show. Počas pobytu sa snažia vidieť a zažiť čo

najviac, vyhľadávajú spoločnosť miestnych obyvateľov a interakciu s nimi. Nakupujú v miestnych

supermarketoch, pretože sa snažia spoznať miestne suroviny, jedlá a domácu kuchyňu. Do tejto skupiny

väčšinou patria manželské páry, ktorých deti už opustili domov a žijú samostatne, slobodní a rozvedení.

fanúšikovia rezortov (23 %) – dovolenka v luxusných hotelových rezortoch je najobľúbenejší typ rodinnej

dovolenky v Spojenom kráľovstve, o ktorú prejavujú záujem najmä mladé rodiny. Títo turisti obľubujú

opaľovanie a iné plážové aktivity, chcú mať možnosť výberu zo širokej palety voľnočasových aktivít.

cestujúci za relaxom (21 %) – vychutnávajú si oddychovú atmosféru dovolenky. Počas celej cesty sa chcú cítiť

v pohodlí a bezpečí, snažia sa uniknúť od povinností bežného života. Záleží im na čistom a zdravom prostredí,

vyberajú si miesta, ktoré by následne mohli odporučiť priateľom, im sa po návrate chcú pochváliť so

zaujímavými zážitkami. V tomto segmente dominujú mladí ľudia a rodiny.


SPRÁVANIE KLIENTOV

Briti začínajú svoju dovolenku plánovať pomerne skoro, približne 8 mesiacov vopred. Dovolenku a služby s ňou

súvisiace si rezervujú približne 5 mesiacov pred odchodom, podľa štúdie Expedia Travel Bookings 2010 vo väčšine

prípadov najneskôr 3 mesiace vopred.

Graf 2: Plánovanie dovolenky

Zdroj: Insignia

Graf 3: Rezervácia dovolenky

Zdroj: Insignia

Obyvatelia Spojeného kráľovstva sú zvyknutí na vysoký sociálny život, čo sa premieta do ich nárokov na komfort

a kvalitu stravovacích a ubytovacích služieb.

Graf 4: Zdroj inšpirácie k cestovaniu


Zdroj: Insignia

Internet je jedným z faktorov, ktorý pozitívne ovplyvňuje cestovný ruch. Slúži ako zdroj informácií a poháňa rast

individuálneho cestovania do zahraničia. Najmä do bližších destinácií si obyvatelia Spojeného kráľovstva rezervujú

dovolenky, letenky, ubytovanie alebo auto online za ceny výhodnejšie než v cestovných kanceláriách. Dovolenky vo

vzdialených destináciách si radšej kupujú prostredníctvom cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Cez internet

nakupuje dovolenku, resp. služby s ňou spojené okolo 63 % turistov, služby cestovnej kancelárie alebo cestovnej

agentúry využíva približne 36 % turistov. V roku 2003 cestovalo do zahraničia individuálne 53 % cestujúcich. Počet

cestovateľov inšpirujúcich sa na cestovateľských blogoch stále rastie, tlačené brožúry sa dostávajú do úzadia.

Kedysi obyvatelia Spojeného kráľovstva chodili na dovolenku ďaleko domova, relaxovať do úplne iného prostredia.

V súčasnej dobe však väčšina turistov netúži zabudnúť na svoje bežné životy a aj počas dovolenky sa snaží zostať

v kontakte s domovom prostredníctvom technologických vymožeností. Prieskum Insignie ukázal, že 6 z 10

dovolenkárov zo Spojeného kráľovstva využíva internet počas dovolenky, 56 % na ňom strávi čas do pol hodiny

denne.


Graf 5: Používanie internetu počas dovolenky

Zdroj: Insignia

V Spojenom kráľovstve v oblasti cestovného ruchu pôsobí 249 000 podnikov, t.j. 10 % všetkých podnikov v krajine, 80

% z nich zamestnáva menej ako 10 zamestnancov. Približne polovica ľudí zamestnaných v cestovnom ruchu pracuje

na polovičný úväzok, 44 % zamestnancov tvoria mladí ľudia pod 30 rokov a ľudia, ktorí práve ukončili štúdium.

Vedúcimi touroperátormi v krajine sú:

- Cosmos

- TUI

- First Choice

- Lastminute.com

- Inhams

- Kuoni

- My Travel

- Shearings

- Thomas Cook.

Keď Briti cestujú na dovolenku, zvyknú si so sebou brávať veci, ktoré im pripomínajú domov alebo sú súčasťou ich

bežného života, napríklad čajové vrecúška, plyšovú hračku, fotku milovanej osoby alebo domáceho miláčika, rôzne

doplnky výživy (vitamíny, proteíny ap.) a dochucovadlá.


Graf 6: Čo zvyšuje spokojnosť obyvateľov Spojeného kráľovstva s dovolenkou

Zdroj: Tourism Intelligence International

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Hlavnými letiskami v Spojenom kráľovstve využívanými v medzinárodnom cestovnom ruchu sú London Heathrow,

London Gatwick, London Stansted, London Luton, Edinburgh a Glasgow. Spojené kráľovstvo má množstvo

regionálnych letísk prijímajúcich a vysielajúcich medzinárodné lety, napríklad letiská Nottingham East Midlands,

Manchester, Liverpool a Leeds.

Tabuľka 12: Preferované spôsoby dopravy do zahraničia (2009)

Spôsob dopravy Podiel

Letecky 79,6 %

Loďou 12,9 %

Autom alebo autobusom (cez tunel) 7,5 %


Pri cestách na Slovensko obyvatelia Spojeného kráľovstva najčastejšie využívajú letecké spojenie (72 %), 19 % využíva

vlastné osobné automobily a 9 % autobusové spojenia (cez tunel alebo prepravené loďou).

Obyvatelia Spojeného kráľovstva nemajú pri vstupe na Slovensko vízovú povinnosť, sú povinní len preukázať svoju

totožnosť a štátnu príslušnosť osobným dokladom.


Office of National Stastistics www.statistics.gov.uk

Visit Britain www.visitbritain.com

www.visitbritain.org

Visit England www.enjoyengland.com

http://www.statistics.gov.uk/

http://www.visitbritain.com/

http://www.visitbritain.org/

http://www.enjoyengland.com/


Visit Scotland www.visitscotland.org

Welsh Goverment wales.gov.uk/topics/tourism/?lang=en

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE TRH

SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA

aktívna dovolenka zameraná v zime na lyžovanie, snowboarding a adrenalínové športy, v letnom období na

pobyty v krásnych slovenských horách

zájazdy spojené s ochutnávkami miestnej kuchyne a vín, vhodným doplnkom sú návštevy vinohradov a pivníc

s možnosťou zakúpiť si víno od miestneho vinára

golfová dovolenka

hlavné mesto Bratislava a okolie.


1. United Kingdom, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2013. Dostupné na:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uk.html.




5. Travel & Tourism – Economic Impact 2013, United Kingdom, World Travel & Tourism Council [on line]. 2013.

Dostupné na: http://www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/united_kingdom2013.pdf.

6. World Travel Market 2012, Industry Report, World Travel Market London [on line]. 2013. Dostupné na:

http://www.wtmlondon.com/files/press_pr_industrytrendsreport_2012_file.pdf.

7. U.K. Consumer and Travel Trade Research, Insignia [on line]. 2008. Dostupné na:

http://67d8396e010decf37f33‒5facf23e658215b1771a91c2df41e9fe.r14.cf3.rackcdn.com/publications/Full_rep

ort_Economic_Growth.pdf.

http://www.visitscotland.org/

http://wales.gov.uk/topics/tourism/?lang=en

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uk.html


http://www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/united_kingdom2013.pdf

http://www.wtmlondon.com/files/press_pr_industrytrendsreport_2012_file.pdf

http://67d8396e010decf37f33-5facf23e658215b1771a91c2df41e9fe.r14.cf3.rackcdn.com/publications/Full_report_Economic_Growth.pdf

http://67d8396e010decf37f33-5facf23e658215b1771a91c2df41e9fe.r14.cf3.rackcdn.com/publications/Full_report_Economic_Growth.pdf


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - ŠPANIELSKO

ÚVOD

Španielsko je podľa dosahovaného HDP krajinou s dvanástou najväčšou ekonomikou sveta a vysokou životnou

úrovňou (15. najvyššie HDI). Takmer po pätnástich rokoch dosahovania nadpriemerného HDP sa koncom roku 2007

tempo rastu španielskej ekonomiky začalo spomaľovať, až sa krajina v polovici roku 2008 dostala do recesie.

Španielske hospodárstvo bolo jedným z najviac zasiahnutých globálnou ekonomickou krízou. HDP Španielska v roku

2009 dosahoval výšku 3,7 %, o rok neskôr len 0,3 %, v roku 2011 0,4 % a v roku 2012 stúpol na 1,3 %. Za posledné dve

dekády si Španieli zvykli na rast životnej úrovne, od roku 2007 ročný príjem v prepočte na jedného obyvateľa

presahuje 30 000,- USD. V čase ekonomického spomalenia začala vláda vyvíjať snahy o zníženie zadlženosti

súkromného sektora, fiškálnu konsolidáciu, zníženie vysokej nezamestnanosti tlakom na domácu spotrebu

a investície. Vývoj ekonomiky začal javiť mierne známky oživenia. Miera nezamestnanosti v Španielsku presahuje

priemernú hodnotu v rámci krajín EÚ, v roku 2012 narástla až na 26 % (4,9 miliónov ľudí). Kvôli zvyšujúcemu sa počtu

ľudí strácajúcich zamestnanie a znižovaniu platov vo verejnom sektore (o 5 %) prebehli v krajine od mája 2010

viaceré verejné protesty. Ekonomický pokles zasiahol aj verejné financie, štátny deficit v roku 2010 dosiahol 11,2 %

HDP a proces jeho znižovania sa spomalil napriek snahe centrálnej vlády zaviesť novú daň z príjmu a obmedziť

míňanie verejných financií. Tento deficit sa podarilo zmierniť v roku 2012 na 6,7 % HDP vďaka rokovaniam medzi

Španielskom a EÚ. I keď pretrvávajúci vysoký deficit štátneho rozpočtu a predikcie na slabý ekonomický rast

zostávajú zdrojom obáv zahraničných investorov, vláda sa snaží obmedziť míňanie štátnych financií a urobiť

španielsky trh práce flexibilnejší, aby tieto obavy znížila. V súvislosti so snahou EÚ zmierniť dopady recesie v krajinách

Európy bol do španielskej ekonomiky investovaný nemalý objem peňažných prostriedkov. I keď ekonomická situácia

Španielska nie je až tak vážna ako v prípade Grécka, momentálne je úzko sledovaná aj spolu s ekonomikami ďalších

juhoeurópskych štátov. 130 miliárd USD z fondov EÚ sa použilo na rekapitalizáciu bánk čeliacim kolapsu domáceho

stavebníctva a realitného sektora, aby sa posilnil bankový systém krajiny.

Cestovný ruch je dôležitým odvetvím pre viaceré regióny Španielska a je ďalším sektorom negatívne zasiahnutým

ekonomickou krízou. V roku 2009 poklesli príjazdy zahraničných návštevníkov do Španielska o 10 %. Odvetvie

cestovného ruchu, t. j. jeho priame, nepriame, aj nadväzné odvetvia, prispeli v roku 2012 k vytvorenému HDP sumou

160 miliárd EUR, čo predstavuje 15,2 % HDP a vytvorili celkovo 2 691 000 pracovných miest. Typické odvetvia

cestovného ruchu vyprodukovali 57,1 miliárd EUR (5,4 % HDP) a zamestnali 894 000 ľudí. Príjmy z aktívneho

zahraničného cestovného ruchu Španielska dosiahli v tomto roku sumu 47,3 miliárd EUR, do cestovného ruchu sa

investovalo 14,8 miliárd EUR, čo predstavuje 7,4 % všetkých realizovaných investícií v krajine. Všetky tieto

ukazovatele majú na rok 2013 predpokladanú klesajúcu tendenciu.

Napriek pretrvávajúcej ekonomickej kríze bolo Španielsko v roku 2012 treťou najnavštevovanejšou európskou

destináciou, ktorá privítala 57,71 miliónov turistov, čo je o 2,7 % viac než rok predtým. Stav španielskej ekonomiky a

nezamestnanosť sa odráža aj na situácii najoptimistickejšej strednej spoločenskej vrstvy. Mnohí Španieli boli nútení

podstúpiť „uťahovanie opaskov” a vzdať sa niektorých statkov, jedným z nich sa stala aj dlhšia dovolenka. I keď

existuje stále veľa rodín, ktoré nezasiahla strata zamestnania, čoraz viac rastie počet tých rodín, v ktorých niektorý

rodinný príslušník pociťuje finančné problémy. Španieli sú rodinne založený národ a členovia rodín si navzájom

pomáhajú po sociálnej aj finančnej stránke. Pre pomoc príbuznému vo finančnej tiesni sú ochotní vzdať sa cestovania.

V súčasnej situácii pretrvávajúcej ekonomickej nestability radšej zostávajú opatrní kvôli obavám, že by sa v ťažšej

finančnej situácii čoskoro mohli ocitnúť aj oni sami.



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Španielsku

Ukazovateľ Hodnota





0 - 14 rokov: 15,4 %

15 - 64 rokov: 67,1 %

>= 65 rokov: 17,5 %



Mena euro

Jazyk španielčina

Zdroj: CIA


Španielsky cestovný ruch je orientovaný predovšetkým na príjazdový cestovný ruch, výrazne menej na výjazdový

cestovný ruch. Výjazdový cestovný ruch je však považovaný za dôležitý a patrí k ziskovým sektorom. Jedným z

dôvodov, prečo je španielsky výjazdový cestovný ruch na nízkej úrovni môže byť fakt, že Španielsko patrí k

najžiadanejším cieľovým destináciám – vďaka atraktívnej klíme, pestrej palete atrakcií (miestna kultúra, pláže,

lyžiarske centrá, gastronómia), prijateľným cenám za ubytovanie. Veľa Španielov vlastní ďalšiu nehnuteľnosť v

domácej krajine, ktorú využívajú výhradne na trávenie voľného času. Nízka účasť na výjazdovom cestovnom ruchu je

podobne vysvetľovaná aj v prípade Talianska a Francúzska. Pravdepodobnosť cestovania do zahraničia je v prípade

rezidentov krajín prijímajúcich veľké počty turistov nižšia.

Situácia v španielskej ekonomike sa začala zhoršovať už pred piatimi rokmi a za posledné roky sa ju nepodarilo

rapídne zlepšiť, čo sa v súčasnosti značne odráža na výjazdovom cestovnom ruchu krajiny. Spotreba Španielov na

cesty do zahraničia nerástla, i keď v iných sektoroch spotreby došlo k zvýšeniu výdavkov obyvateľstva. Z týchto

dôvodov je veľmi ťažké predpokladať rozvoj tohto zdrojového trhu. V roku 2012 došlo k 5,6 %-nému poklesu výjazdov

do zahraničia zo Španielska.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Španielska v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


10 464 10 678 11 276 11 229 12 017 12 379 13 347 12 600

% ročný nárast/pokles +104,3 +2,1 +5,6 -0,4 +7,0 +3,0 +7,8 -5,6

Zdroj: Index Mundi, Svetová banka


V rozpätí rokov 2007-2011 sa počet ciest španielskych turistov v rámci domáceho a výjazdového cestovného ruchu

celkovo zvýšil zo 156,7 miliónov na 184,1 miliónov, s priemernou ročnou mierou rastu 4,09 %. Príjazdový cestovný

ruch v tomto období poklesol o 1,57 % kvôli pretrvávajúcej nepriaznivej ekonomickej situácii v Európe. Ako

najčastejší dôvod necestovania v roku 2009 uviedlo až 70 % Španielov finančné alebo osobné dôvody.

V roku 2011 tvoril domáci cestovný ruch 93 % účastí Španielov na cestovnom ruchu. Rast domáceho cestovného

ruchu je poháňaný rozmachom nízkonákladových spoločností a výhodnými cenami leteniek v rámci krajiny, taktiež

zľavami poskytovanými španielskymi cestovnými kanceláriami na domáce produkty a popularitou festivalov La

Tomatina a San Fermin.

V roku 2009 boli najpreferovanejšími destináciami Španielov: Francúzsko (21,1 %), Portugalsko (14,4 %), Taliansko

(12,3 %), Andorra (8,3 %), Veľká Británia (6 %) a Maroko, ktoré spolu pokryli až 64 % všetkých výjazdov.

Najobľúbenejšou destináciou Španielov sa v roku 2012 stalo Thajsko (31,5 %-ný medziročný nárast). 54 % všetkých

letov bolo v tomto roku uskutočnených v rámci európskeho regiónu, najväčšie prepady zažili Česká republika a

Taliansko. Zvyšuje sa záujem Španielov o Tunisko a Maroko (medziročný nárast +19,1 % v roku 2012). Španieli žijúci

blízko hraníc so susednými štátmi inklinujú k cestovaniu do týchto krajín. Vzdialenými destináciami obľubovanými

Španielmi sú Argentína (medziročný pokles -21,2 % v roku 2012) a Peru (medziročný nárast +11 %), čo dokazuje, že

dobre nastavená marketingová kampaň zaostrená na Španielov môže byť úspešná napriek prebiehajúcej ekonomickej

kríze. Štúdia Európskej komisie z roku 2010 ukázala, že 63 % Španielov uprednostňuje tradičné a známe destinácie a

len 26 % turistov lákajú tie nepoznané a nové. Pre španielskych turistov boli vždy atraktívne arabské krajiny vďaka

svojmu silnému kultúrnemu bohatstvu, obľube sa tešia aj v súčasnosti.

Podľa odhadov Tourism Economics, spoločnosti pôsobiacej na Oxfordskej univerzite, podľa modelu Tourism Decision

Metrics založenom na historickom vývoji ekonomických dát a dát o cestovnom ruchu, bude zo Španielska v roku 2014

uskutočnených 24,6 miliónov výjazdov do zahraničia. Predpovedanými TOP 10 destináciami Španielov v roku 2014 sú:

Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Veľká Británia, Nemecko, Maroko, USA, Holandsko, Dominikánska republika a

Rakúsko.

V dôsledku zhoršenej finančnej situácie sú Španieli cenovo citlivejším trhom, snažia sa ustrážiť rozpočet na

dovolenku a míňajú menej. Trendom sa stala preferencia kratších dovoleniek počas roka na úkor jednej dlhej

dovolenky, najčastejšie zostávajú vo vlastných dovolenkových sídlach alebo cestujú do susedných krajín. Ich ochota

vzdať sa výdavkov počas dovolenky je nízka, radšej šetria na iných miestach. Aktívne vyhľadávajú špeciálne ponuky,

akcie a zľavy na dovolenky.

Tabuľka 3: Výdavky španielskych návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu) v období

rokov 2006-2012

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


16 697 19 724 20 363 16 911 16 764 N/A N/A

% ročný nárast +11,0 +18,1 +3,2 -17,0 -0,9 N/A N/A

Zdroj: Index Mundi

17 % všetkých vycestovaní v roku 2009 bolo za účelom obchodu, výdavky s ním spojené predstavovali 16 % všetkých

výdavkov Španielov na cestovný ruch. V tomto roku Španieli podnikli priemerne 2,1 ciest do zahraničia ročne.

V roku 2008 boli hlavnými motívmi ciest Španielov do zahraničia v 37 % oddych a rekreácia, v 18 % návštevy

príbuzných a známych, v 18 % dovolenka pri mori a v 10 % návštevy miest.

Zo štúdie Európskej komisie z roku 2009 vyplýva, že najdôležitejšími faktormi zohrávajúcimi rolu pri rozhodovaní sa o

výbere dovolenkovej destinácie sú pre Španielov hodnota za peniaze, kvalita služieb a bezpečnosť.


Cestovanie je Španielmi čoraz obľúbenejšie, dovolenku nepokladajú za luxus, skôr je pre nich bežnou súčasťou života

a nevyhnutnosťou, ktorej sa neradi vzdávajú. Novším trendom v dopyte sú produkty, ktoré predstavujú tradičné

produkty kombinované s modernými prvkami. Ako spotrebitelia vyhľadávajú luxus a súčasne low cost. Na dovolenke

chcú zažiť nové a intenzívne zážitky, senzácie a emócie, chcú si vychutnať dobrodružstvo na vlastnej koži a želajú si

byť spokojní nad svoje očakávania. Španieli vyžadujú mať produkty cestovného ruchu k dispozícii kedykoľvek a

kdekoľvek a prirodzene očakávajú, že im v zahraničí budú dostupné. Pohladenie zmyslov, posilnenie zdravia a

nadobudnutie celkovej pohody sú pre nich podstatné, preto kúpele, wellness centrá, produkty zahŕňajúce cvičenie

jogy a spiritualizmus naberajú na dôležitosti. Do povedomia sa dostáva tzv. Green Tourism a trvalo udržateľný

cestovný ruch. Trendy naznačujú, že Španieli sa časom zrieknu ciest do vzdialených cieľových miest a budú cestovať

na kratšie vzdialenosti. Španieli žiadajú adekvátnu hodnotu za svoje peniaze, prejavuje sa vzrastajúci dopyt po

špeciálnych ponukách a akciách.

Obľúbeným produktom výjazdového cestovného ruchu s rastúcim dopytom zo strany Španielov sú plavby na lodiach,

najmä po Stredozemnom mori a v severnej Európe. Dôvodom sú široké možnosti výberu produktov, rozdielne

produkty v rôznych cenových hladinách, stravovacie a ďalšie služby poskytované priamo na palube a šanca navštíviť

viacero destinácii v krátkom čase.

Výjazdový obchodný cestovný ruch Španielov je istým spôsobom odlišný od ostatných zdrojových trhov v danej časti

Európe, čo je spôsobené odlišnou mentalitou Španielov a ich spôsobom obchodovania. Španielski obchodníci sa

venujú obchodu počas celého roka, dovolenku si doprajú v mesiacoch júl, august a december, čo dáva cestovným

kanceláriám možnosť prísť so špeciálnymi ponukami počas tohto obdobia orientovanými na tento segment. Svoju

zahraničnú služobnú cestu plánujú dlhšie. Španieli nepokladajú teambuildingové programy za atraktívne a potrebné,

po pracovných povinnostiach si chcú radšej oddýchnuť a navzájom sa lepšie spoznať s kolegami a partnermi

spôsobom podľa vlastných preferencií. Za zaujímavé považujú rekreačné doplnkové služby v interiéri, je to pre nich

niečo nezvyčajné a stále kladú dôraz na osobný kontakt s personálom.

Pri cestovaní do zahraničia sa 60 % Španielov ubytováva v hoteloch. Vyžadujú hotelové izby so samostatnou

kúpeľňou a čistotu v celom zariadení považujú za samozrejmosť.

Najviac Španielov cestuje na dovolenku lietadlom (54,3 %), nasleduje preferencia osobných áut (31,9 %) a autobusov

(5,3 %).

Podľa Familituru (2008) Španieli počas dovolenky v zahraničí radi nakupujú, navštevujú kultúrne pamiatky,

vychutnávajú si miestnu gastronómiu, nočný život, prechádzky na vidieku, navštevujú kultúrne podujatia, radi trávia

čas na pláži a športujú.

Tabuľka 4 poskytuje prehľad návštevnosti Slovenska španielskymi turistami od roku 2001 po súčasnosť. Aj keď počet

príjazdov zo Španielska nie je výrazne veľký, vykazuje rastúci trend. Podľa odborníkov majú Španieli záujem o široké

portfólio produktov: letný turizmus (27,4 %), wellness a liečebné kúpele (31,8 %), mestský turizmus a kultúru (35,6

%).

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska španielskym obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 4 985 +39,7 12 661 +35,5

2002 5 463 +9,6 13 909 +9,9

2003 5 464 0,0 11 755 -15,5



hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2004 9 022 +65,1 20 356 +73,2

2005 9 665 +7,1 22 732 +11,7

2006 11 429 +18,3 23 858 +5,0

2007 14 166 +23,9 30 892 +29,5

2008 17 693 +24,9 35 725 +15,6

2009 17 549 -0,8 37 781 +5,8

2010 16 926 -3,6 32 577 -13,8

2011 19 635 +16,0 37 978 +16,6

2012 17 969 -8,5 36 995 -2,6

1.štvrťrok 2013 3 359 - 6 571 -


Španielski turisti najviac navštevujú Slovensko v mesiacoch august, júl a september. Najviac z nich sa ubytováva v

Bratislave, Košiciach a Poprade.

Graf 1: Mesačný podiel návštevnosti UZ CR na Slovensku španielskymi návštevníkmi v rokoch 2007-2012



Graf 2: TOP 20 okresov na Slovensku z pohľadu počtu ubytovaných návštevníkov zo Španielska v roku 2012



52 % Španielov cestujúcich do zahraničia tvoria muži, 48 % ženy. Priemerný socio-demografický profil španielskeho

turistu tvorí človek patriaci do vekovej skupiny 25-44 rokov, je zamestnaný, má stredné alebo vyššie vzdelanie a

pravidelne využíva internet. Tí, ktorí cestujú do zahraničia kvôli návšteve rodiny a známych sú väčšinou starší, 36 % z

nich patrí do vekovej skupiny 55+. Španieli cestujú do zahraničia väčšinou samostatne (37 %) alebo s partnerom/s

partnerkou (25 %). Bez spoločnosti cestuje do zahraničia 67 % obchodných cestujúcich a 43 % navštevujúcich rodinu

a známych. V roku 2009 až 50 % španielskych turistov pochádzalo z Katalánska a okolia Madridu.

VisitBritain používa pre španielsky trh nasledovnú segmentáciu cieľových skupín:

študenti – prejavujú záujem o trendový spôsob života, hudbu a módnu scénu, jazykové kurzy a city breaky

mladí ľudia – veková skupina 18-30 rokov, ktorá sa silno vyznačuje kladným postojom k móde, hudbe,

nakupovaniu, športom, filmu; najviac inklinujú k aktívnemu používaniu internetu a k zapájaniu sa do sociálnych

sietí, majú dostatok voľného času; sú to budúci členovia skupín DINKS, SINKS a obchodní cestujúci, preto má

hodnotu investovať do tohto segmentu trhu a venovať mu pozornosť

DINKS/SINKS (Double/Single Income No Kids) – veková skupina 25-44 rokov, zaujímajú sa najmä o kultúru,

múzeá, krásne prírodné scenérie; ide o strednú a vyššiu strednú spoločenskú vrstvu s vyšším vzdelaním; obidve


skupiny tvoria tzv. „mladí profesionáli” vyznačujúci sa záujmom o hudbu, film, šport, nakupovanie a

vzdelávanie.

Mladšia generácia Španielov (do 40 rokov) má väčší sklon k cestovaniu na dovolenku za hranice domoviny ako ich

predchodcovia. Staršia časť populácie dovolenkovala radšej doma. Dôvodom tejto zmeny je napríklad zlacnenie

cestovania vznikom viacerých nízkonákladových leteckých spoločností, zjednodušenie cestovania vďaka integračným

procesom v Európe a uľahčenie spôsobov rezervácií služieb v zahraničí prostredníctvom internetu. Nová generácia je

viac stotožnená s hovorením cudzími jazykmi, a preto im cestovanie do zahraničia nerobí žiadne problémy.

Španieli majú nárok na 22 dní dovolenky a k tomu 14 štátnych sviatkov v roku, ktoré sú zvyčajne blízko víkendových

dní, čo poskytuje ideálnu možnosť na návštevu niektorého z európskych miest alebo kratšiu dovolenku počas

predĺženého víkendu. Tieto sviatky sú v máji, októbri, novembri a decembri. Školské prázdniny v Španielsku trvajú 2,5

mesiaca, vysokoškoláci sa vracajú do škôl až v októbri, vianočné prázdniny trvajú 2 celé týždne a veľkonočné 10 dní.

Španieli majú teda dostatočné časové možnosti pre účasť na cestovnom ruchu viackrát do roka.

Najobľúbenejšími produktmi zo strany Španielov sú city breaky, okružné jazdy a dovolenka pri mori.

K hlavným dôvodom, prečo Španieli cestujú za hranice svojej domoviny patria: túžba preskúmať nové a nepoznané

miesta, naučiť sa viac o cudzích krajinách a spoznať spôsob života v nich, vidieť krásne prírodné scenérie.

Pre Španielov je charakteristické, že sú veľmi pohostinní, priateľskí a milí, radi sa objímajú, čo občas pôsobí

vystrašujúco na iné národy. Sú hrdí na španielsku históriu a starostlivo chránia svoje tradície. Každý región, provincia,

mesto alebo dedina sa snaží zachovať legendy a zvyky, udržiavajú ich nažive prostredníctvom rôznych podujatí a

sviatkov počas roka. Sú veľmi expresívni a priami, radi veľa a nahlas rozprávajú, čo cudzincom môže znieť rozhorčene,

nadradene alebo rozkazovačne. V skutočnosti je to len ich bežný spôsob komunikácie, Španieli sú žartovnej povahy

a často sa smejú. Mačizmus je slovo vyjadrujúce dominanciu mužov v spoločnosti, ktoré bolo v minulosti príznačným

znakom Španielska. Časom sa táto situácia zmenila a momentálne vládne v Španielsku rovnostárska spoločnosť. Po

Grékoch sú druhými najväčšími fajčiarmi v Európe, sú zvyknutí vychutnávať si svoje vysokokvalitné vína, a preto

neholdujú alkoholu iného druhu alebo vínu nižšej kvality. Španieli majú vysoké nároky na služby a nikdy neváhajú so

sťažnosťou v prípade, že niečo nie je k ich spokojnosti. Španieli ku každému jedlu používajú príbor, aj ovocie si krájajú

nožom a jedia ho vidličkou. Nechávať prepitné nie je u Španielov zvykom, ak nechajú, je to cca 5-10 % z celkovej ceny

alebo pár mincí.

Španielski turisti veľmi radi preskúmavajú krajinu, aby si vychutnali jej prírodné krásy, spoznali jej históriu a

zachované dedičstvo. Navštevujú mestá, hrady, zámky, spoznávajú miestnu gastronómiu. Vyhľadávané sú aj záhrady

a miesta, kde sa filmovalo. K najobľúbenejším aktivitám Španielov počas ich pobytu v zahraničí patria návštevy

reštaurácií, miestnych barov a krčiem, pretože radi spoznávajú miestnych a tak na vlastnej koži zažívajú autentické

prostredie. Počas dovolenky radi nakupujú, najmä oblečenie, módne doplnky, suveníry, a majú záujem o nočný život.

Španieli sú zvyknutí na neskorý obed, t.j. v čase 14,00-16,00 hod. a večerajú okolo 21,00 hod.. Slabým motívom pre

vycestovanie do zahraničia sú pre nich športové aktivity, viac sa zaujímajú o kultúru a náboženský cestovný ruch.

Slovensko ako destinácia je pre Španielov ešte stále neobjavené. Touroperátori zvažujú uviesť vo svojej ponuke viac

produktov na Slovensko, momentálne cestovným kanceláriám aj cestovným agentúram chýbajú informácie o

Slovensku.


Podľa výskumu z roku 2010 vnímajú Španieli Slovensko ako destináciu, ktorá poskytuje:

Graf 3: Vnímanie atribútov Slovenska ako dovolenkovej destinácie zo strany španielskych turistov

1.5

1.7

1.8

1.8

2

2

2

2.1

2.1

2.1

2.4

2.4

2.7

2.9

2.9

2.9

3.1

3.1

3.1

3.3

3.4

0 0.5 1 1.5 2 2.5 3 3.5 4

dobrodružstvo

šport

dobré možnosti na nákupy

luxus

rušný nočný život

romantika

zdravie a wellness

príjemná klíma

kúpaliská a vodné športy

relax, únik

dobrá gastronómia

milí a príjemní ľudia

kvalitná infraštruktúra

vyhovujúce ubytovanie

čisté živ.prostredie

tradície & originalita

krásne scenérie

osobná bezpečnosť

objavovanie nových miest

dobrý pomer cena hodnota

kultúrne a historické atrakcie

vôbec nesúhlasím plne súhlasím

Zdroj: IMP, 2010

Španieli považujú Slovensko za bezpečnú krajinu s krásnou prírodou a zaujímavými scenériami, obzvlášť radi majú

Tatry, zámky a katedrály. Slováci sa im javia ako priateľskí, otvorení a prívetiví ľudia. Španieli kladú na kvalitu jedla

veľmi vysoké požiadavky. Máme imidž dobrých služieb, ponuky dobrej kvality a služieb za nižšie ceny ako veľké

európske krajiny, i keď infraštruktúra ešte vo všeobecnosti nie je považovaná za výbornú. Bratislavu pokladajú za

pekné mesto s ľahko dostupnými atrakciami v okolí. Maďarsko, Česká republika a Rakúsko majú u Španielov

vytvorený veľmi dobrý obraz o kúpeľoch a wellness. Slovensko benefituje z tohto obrazu a je vnímané ako

potenciálne vhodné vďaka kúpeľom. Španieli sú názoru, že Slovensko ponúka dostatočne dobré lyžiarske možnosti,

ktoré sú stále ekonomicky výhodnejšie než v Rakúsku a Švajčiarsku, cenový rozdiel v skutočnosti nie je až taký veľký a

lyžovanie tvorí iba malý segment trhu.

Španieli nevnímajú Slovensko ako potenciálnu dovolenkovú destináciu, ich poznanie o tejto krajine je mimoriadne

nízke a majú sklon pliesť si ho so Slovinskom. V klientskom prieskume mienky realizovanom cestovnou kanceláriou

Exit Tours 3-4 roky dozadu s cieľom poznať obľúbené krajiny sa Slovensko umiestnilo na predposlednom mieste

v preferenciách opýtaných, Belgicko bolo posledné a Škótsko prvé.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Ústne podanie najviac ovplyvňuje rozhodovanie Španielov pri výbere dovolenky. Používanie internetu v Španielsku

rastie, väčšina užívateľov využíva internet ako informačný zdroj a mnohí si prostredníctvom neho plánujú a rezervujú


dovolenku. 42 % užívateľov internetu nakupuje online, najmä dopravné a ubytovacie služby. Internet sa stal

najpopulárnejším médiom v Španielsku, ktoré predstihlo aj televíziu. Priemerne Španieli trávia na internete 14 hodín

týždenne.

Vplyv sociálnych médií na Španielov prudko rastie, španielsky trh sociálnych sietí je najväčším v Európe a druhým

najväčším na svete (prvé miesto patrí Brazílii). Až 81 % užívateľov internetu je členom nejakej sociálnej siete, len

Facebook má 13 miliónov návštevníkov zo Španielska a 12 miliónov Španielov sleduje videá na Youtube.com, Tuenti a

Twitter majú podobný dosah. Sociálne médiá a iné internetové kanály silne ovplyvňujú rezervácie dovoleniek offline.

Veľa Španielov aktívne prispieva vytváraním obsahu a vlastnými videami z navštívených destinácií na blogoch,

sociálnych sieťach a na internetových stránkach s recenziami (Tripadvisor).

Správa ETC (European Travel Commision) z roku 2010 ukázala, že najdôležitejším informačným zdrojom Španielov

pri výbere dovolenky sú odporúčania rodiny, priateľov, kolegov a pracovníkov cestovných kancelárií a cestovných

agentúr (Graf 4).

Graf 4: Informačné zdroje využívané Španielmi (rok 2010)

Zdroj: ETC

V roku 2010 bolo zakúpených 29 % dovoleniek zakúpených vo forme zájazdov prostredníctvom cestovných kancelárií

a cestovných agentúr, títo turisti radi získavajú informácie a inšpiráciu v brožúrach a knižných sprievodcoch. Podiel

individuálneho cestovania sa zvyšuje.

V súčasnosti existuje na španielskom trhu okolo 150 touroperátorov a 10 500 cestovných agentúr, 40 % z nich je

prevádzkovaných v Madride a Barcelone. Od začiatku finančnej krízy (od roku 2008) bolo zatvorených 4 000

cestovných agentúr. Pred Veľkou nocou 2013 skrachovala spoločnosť Orizonia Group (Viajes Iberia, zahŕňajúca Vibo

Viajes, Kirunna, Iberojet, Orbest a Viva Tours), jedna z najväčších cestovných agentúr a predajca charterových letov.

Aj predchádzajúce problémy cestovných agentúr Nobel Tours a Viajes Marsans mali veľký vplyv na pokles predaja

dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárií a cestovných agentúr v tomto roku. Spotrebitelia vo všeobecnosti

stratili dôveru v služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, a to nielen tí, ktorí žiadajú navrátenie peňazí od

Orizonie. Počas prvých 11 mesiacov roku 2012 poklesli tržby cestovných kancelárií a cestovných agentúr približne o

7,8 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, čo sa odrazilo na zvýšenej nezamestnanosti v

sektore o 4,3 %. Na výjazdový cestovný ruch nepriaznivo pôsobia aj štrajky leteckej spoločnosti Iberia.

V Španielsku sú kľúčové cestovné kancelárie nazývané „agencias de viaje mayoristas”, svoju ponuku propagujú

hlavne prostredníctvom katalógov, buď majú vlastné siete klientskych cestovných kancelárií, alebo sú úzko spojené s


cestovnými kanceláriami pre koncového klienta. Sú to veľkí nezávislí operátori, špecialisti na určité produkty

(napríklad kúpele, zima), ako aj veľkí operátori patriaci do jednej zo 4-5 hlavných turistických skupín. Ich ponuka je

tradične zameraná na okružné cesty, v súčasnosti narastá záujem o produkt fly & drive (online rezervácia, sú určené

pre ľudí mladšieho až stredného veku, sú viac dobrodružne a športovo zamerané).

Viaceré cestovné kancelárie sa začali orientovať na vzdialené destinácie, ktoré sú súčasťou trhu luxusného,

kongresového a obchodného cestovného ruchu a na svadobné cesty. Cieľové segmenty týchto trhov nie sú až tak

silno citlivé na cenu.

Najsilnejšie a najznámejšie cestovné kancelárie a cestovné agentúry v Španielsku sú:

Globalia Group

Viajes El Corte Inglés Group

Viajes Barcelo Group

Marsans Group

Halcon Viajes

Transhotel Group

Iberostar Group

SERHS Group

HOTUSA Group

Piñero Group.

Letné ponukové katalógy sa pripravujú v období mesiacov január-apríl, v máji sa vo finálnej verzii dostávajú medzi

ľudí a sú platné do konca septembra. Od októbra prichádza do ponuky zimný katalóg. Viaceré cestovné kancelárie a

cestovné agentúry boli nútené zlúčiť sa kvôli poklesu tržieb dôsledkom toho, že veľa Španielov si začalo objednávať

dovolenku a služby s ňou spojené prostredníctvom internetu.

Podľa prieskumu VisitBritain sa približne 36 % Španielov sa rozhoduje o svojej ceste 1-3 mesiace vopred, 39 % 3-6

mesiacov pred cestou. Typickí Španieli by si rezervovali dovolenku na poslednú chvíľu, ekonomická situácia ich však

núti k tomu, aby si dovolenku rezervovali vopred v čase výhodnejšej cenovej ponuky. Španielski turisti menia svoje

tradičné správanie s cieľom získať výhodu nižšej ceny.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Doprava v krajine je charakterizovaná rozsiahlou sieťou ciest, diaľnic, železníc, vrátane vysokorýchlostných, letísk a

prístavov.

Slovensko je vnímané ako centrálne situovaná krajina s dobrým prístupom, nevýhodou sú chýbajúce priame lety. V

minulosti touroperátori využívali dopravné spojenia prevádzkované spoločnosťou Sky Europe priamo do Bratislavy.

Po krachu Sky Europe neexistujú žiadne priame lety z veľkých miest v Španielsku (Madrid, Barcelona) do Bratislavy.

Viedeň nezvažujú pre možný transfer, pretože si neuvedomujú jej neďalekú vzdialenosť od Bratislavy. Dopravné

spojenie ponúkajú České aerolínie cez Prahu, avšak je cenovo drahšie. RyanAir ponúka lety z letiska v Girone

(približne 100 km od Barcelony), ale tento letecký prepravca nespolupracuje s touroperátormi (rezervovanie online,

využívané hlavne mladými turistami).

Turisti z Latinskej Ameriky nemajú v SR vízové obmedzenia, čo je pre touroperátorov (momentálne najmä

Pullmantour a Europamundo) veľmi dôležité. Keďže Švajčiarsko žiada za víza pre obyvateľov z Latinskej Ameriky 120,-

USD, v roku 2010 Pullmanntour zahrnul Slovensko namiesto Švajčiarska do svojej ponuky plavieb loďou („Cruzero por

el Danube”) a do okružnej cesty cez strednú a východnú Európu, v ktorej okrem Slovenska boli Nemecko, Rakúsko,

Maďarsko, Česká republika a Poľsko.



AEDAVE (Spanish Travel Agencies Association) www.aedave.net

AMAVE (Touroperator Association) www.amave.es


ŠPANIELSKY TRH

Bratislava a okolie

kúpeľné pobyty

pobyty v Tatrách spojené s turistickými vychádzkami do okolia a wellnessom


1. Spain, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2012.

Dostupné na: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html.

2. Spanish Outbound, [on line]. 2013. Dostupné na: http://spanishoutbound.com/category/outbound-tourism/.

3. Spain – International Tourism, Index Mundi [on line]. 2013. Dostupné na:

http://www.indexmundi.com/facts/spain/international-tourism.

4. Spain: Spanish Outbound Tourism Decreasen by 5,6 % in 2012 [on line]. 2013. Dostupné na: http://www.tourism-

review.com/pdf12240/spanish-outbound-tourism-went-down-by-56-.pdf.

5. Spain Facts and Insighs, Visit Scotland [on line]. 2011. Dostupné na:

http://www.visitscotland.org/pdf/Spain%20fact%20sheet%20March%20update%202012_docx.pdf.



http://www.aedave.net/

http://www.amave.es/

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sp.html

http://spanishoutbound.com/category/outbound-tourism/

http://www.indexmundi.com/facts/spain/international-tourism

http://www.tourism-review.com/pdf12240/spanish-outbound-tourism-went-down-by-56-.pdf

http://www.tourism-review.com/pdf12240/spanish-outbound-tourism-went-down-by-56-.pdf

http://www.visitscotland.org/pdf/Spain%20fact%20sheet%20March%20update%202012_docx.pdf



Analýza zdrojových trhov (AZCR) - UKRAJINA

ÚVOD

Ukrajinská republika bola v minulosti po Rusku ekonomicky najdôležitejšou časťou bývalého Sovietskeho zväzu. Po

pokuse o vojenský prevrat v Sovietskom zväze vyhlásila Ukrajina v auguste 1991 svoju nezávislosť. Potreba

významných štrukturálnych reforiem v štáte a závislosť na dodávkach energie od Ruskej federácie ju urobili veľmi

citlivou na vonkajšie vplyvy. Po dvojtýždňovom spore, ktorý napokon viedol k odstaveniu dodávok plynu z Ruska do

celej Európy, v roku 2009 Ukrajina súhlasila s podpísaním zmluvy o dodávkach zemného plynu s Ruskou federáciou a

tranzitnými zmluvami s platnosťou na ďalších 10 rokov. Ukrajinská vláda v roku 2005 eliminovala väčšinu daňových

a colných výsad za účelom zvýšiť hospodársku činnosť subjektov a zabrániť veľkej ukrajinskej tieňovej ekonomike. V

krajine sú potrebné ďalšie zlepšenia, vrátane boja proti korupcii, rozvoja kapitálových trhov a zlepšenia právneho

rámca.

V roku 2012 bola nanovo determinovaná ekonomická politika. Okrem objektívnych faktorov potreby modernizácie

krajiny a ekonomických reforiem boli určené faktory politickej povahy spojené s parlamentnými voľbami a politickou

mocou vládnucej Strany Regiónov. V roku 2012 bolo oproti roku 2011 vykázané len malé zvýšenie ekonomického

rastu (+0,2 %). Vývoj makroekonomických ukazovateľov bol síce predpokladaný na 5-6 %, ale pod vplyvom

pokračujúcich krízových momentov v ukrajinskej spoločnosti bol v priebehu roka znížený. Oficiálne bola inflácia

v roku 2012 vyčíslená na 8-9 %, odborníci poukazujú na to, že skutočná inflácia dosiahla viac ako 12 %. Výsledky

rokovania s Ruskom o cene dovážaného zemného plynu a čiastočné obnovenie spolupráce s Medzinárodným

menovým fondom za účelom zrýchlenia tempa a rozsahu realizovaných reforiem pozitívne ovplyvnili stabilitu kurzu

ukrajinskej meny a celkovú finančnú situáciu krajiny. Rastu v reálnom sektore ekonomiky napomohol hlavne

chemický a strojárenský priemysel. Pozitívne sa na ekonomickom raste odrazila aj realizácia projektov v rámci EURO

2012. Hospodárska politika ukrajinskej vlády bola v roku 2012 zameraná na zachovanie a ďalší rozvoj stabilizačných

prvkov nastavených v ekonomike v predchádzajúcom roku. V praxi sa jednalo najmä o konsolidáciu a rozvoj

agropriemyselného sektora, vrátane prác na pozemkovej reforme, prijatie pozemkového katastra, zavedenie

exportného cla namiesto určených kvót na vývoz obilia atď.. Hoci ukrajinská vláda pokračovala v programe inovačnej

investičnej činnosti a v liberalizácii valutového trhu, zahraničné investície v roku 2012 výrazne poklesli a dosiahli

úroveň iba 70,6 % v porovnaní s rokom 2011. Pokračovali tiež práce súvisiace so zmenami v Daňovom kódexe

Ukrajiny. V roku 2012 nezamestnanosť medziročne klesla o 0,3 %, skupinu nezamestnaných tvorilo približne 1 mil.

650 tis. osôb, čo je 8 % aktívneho obyvateľstva. Najväčšia nezamestnanosť je v Čerkaskej oblasti, najmenšia je v

Kyjeve. Na rok 2013 sa predpokladá, že HDP krajiny dosiahne 3,4 %.

V politickej sfére bol rok 2012, podobne ako rok 2011, poznamenaný zvýšenou aktivitou vyšetrovacích orgánov,

silových zložiek a súdov – pokračovali procesy s predstaviteľmi súčasnej opozície (bývalá predsedníčka ukrajinskej

vlády Júlia Tymošenková, bývalý minister vnútra Jurij Lucenko atď.).

Cestovný ruch na Ukrajine je momentálne jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví národného hospodárstva. Za čias

Sovietskeho zväzu cestovný ruch nebol vôbec považovaný za odvetvie ekonomiky, ale len za časť sféry služieb. Turisti

mali možnosť navštíviť len niektoré „otvorené” mestá na Ukrajine a Ukrajinci prakticky nemali možnosť cestovať do

zahraničia. V súčasnosti Ukrajina ako destinácia cestovného ruchu a rovnako aj zdrojový trh sebavedome vystupuje

na trhu medzinárodného cestovného ruchu a cestovný ruch je v domácej ekonomike považovaný za dôležitý faktor.

Cestovný ruch priamo prispel v roku 2012 na HDP 2,2 %-mi a tvorí 1,9 % celkovej zamestnanosti v krajine (386 000

pracovných miest).



Tabuľka 1: Vybrané informácie o Ukrajine

Ukazovateľ Hodnota


Počet obyvateľov 44 573 205 (rok 2013)

(medziročný prírastok: -0,63 %)


0 - 14 rokov: 13,9 %

15 - 24 rokov: 12,1 %

25 - 54 rokov: 45,0 %

55 - 64 rokov: 13,5 %

>= 65 rokov: 15,6 %


Príjmy z cestovného ruchu 3,1 miliardy USD (rok 2011)

Mena hrivna

Jazyk ukrajinčina

Zdroj: CIA


Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch Ukrajiny v období rokov 2004-2012

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Výjazdy spolu

(v tisícoch) 15 588 16 454 16 875 17 335 15 499 15 334 17 180 19 780 20 100

% ročný

nárast/pokles +5,4 +5,6 +2,6 +2,7 -10,6 -1,1 +12,1 +15,2 +1,6

Zdroj: World Tourism Organisation, State Statistics Service of Ukraine

Dynamika ukrajinského výjazdového a príjazdového cestovného ruchu pokračovala v roku 2012 v tendencii roku 2011

a stále vykazuje rast. V roku 2012 počet výjazdov dosiahol 20 mil. 100 tis. (nárast 2 % oproti roku 2011). Faktory

zvýšenia dopytu po službách cestovného ruchu boli nasledovné:

príchod nových turistických firiem s monopolistickými ambíciami na ukrajinský trh

rozšírenie spektra turistických destinácií

zjednodušenie vízového režimu s niektorými, hlavne susednými krajinami (od decembra 2012 zjednodušenie

vízového režimu so SR – udeľovanie 2 a 5-ročných multivíz)

dumpingová politika cestovných kancelárií (priemerná cena zájazdu klesla približne o 10 %; dumping však hrozí

ukrajinskému turistickému trhu krachom niektorých cestovných kancelárií, čo sa prejavilo už v lete 2012).

Obyvatelia Ukrajiny sa už dlhšiu dobu nachádzajú v situácii permanentnej politickej a ekonomickej nestability, čo sa

negatívne odráža na príjmoch a na možnostiach ukrajinských turistov cestovať. Ukrajinci nižšieho dostatku

predstavujúci približne 60 % obyvateľstva pokladajú dovolenku, a predovšetkým dovolenku v zahraničí za luxus, ktorý


si nemôžu dovoliť. Obyvatelia so stredným príjmom si pre svoju dovolenku vyberajú samotnú Ukrajinu, resp. „lacné“

destinácie (napríklad Egypt, Turecko) a krajiny, ktoré sú blízko z hľadiska dopravnej dostupnosti (Slovensko,

Maďarsko, Poľsko, Česká republika), kedy môžu využiť lacnejší spôsob dopravy – osobný automobil, autobus alebo

vlakové spojenie. Predstavitelia bohatšej a bohatej vrstvy obyvateľstva považujú dovolenku za nevyhnutnú súčasť

svojho života a vyberajú si exkluzívne destinácie.

Hoci je väčšina Ukrajincov dovolenkujúcich v zahraničí pri výbere destinácií výrazne cenovo orientovaná, za

dovolenku sú ochotní zaplatiť pre nich relatívne vysoké čiastky prevyšujúce ich priemerný mesačný príjem (v roku

2012 bol priemerný plat na Ukrajine 3.032,- UAH = cca 280,- EUR). Tabuľka 3 zobrazuje vývoj výdavkov ukrajinských

turistov počas ich pobytu v zahraničí počas rokov 2005-2011.

Tabuľka 3: Výdavky návštevníkov na cestovný ruch v zahraničí (okrem výdavkov na dopravu) v období rokov

2005 -2011

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011


789 2 834 3 569 4 023 3 330 3 742 4 461

% ročný nárast +20,1 +212,2 +13,9 +12,7 -17,2 +12,4 +19,2

Zdroj: World Tourism Organisation, Yearbook of Tourism Statistics

Na dovolenku chodí približne 40 % obyvateľov Ukrajiny, ostatní obyvatelia si dovolenku nemôžu dovoliť z finančných

dôvodov, z nich 20 % môže minúť na dovolenku maximálne 600,- EUR.

V roku 2012 pokračovala tendencia zaznamenaná už v roku 2011 – preorientovávanie sa ukrajinských turistov na

domáci cestovný ruch, resp. na cestovný ruch v susedných krajinách. Tu sa naskytá veľká šanca pre slovenské

subjekty cestovného ruchu uspieť na ukrajinskom zdrojovom trhu a výrazne zvýšiť počet ukrajinských turistov

prichádzajúcich na Slovensko.

V posledných dvoch rokoch sa výrazne zvyšuje záujem Ukrajincov o individuálne cestovanie na dovolenku do

susedných krajín (Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika). Počet turistov navštevujúcich Slovensko cestujúcich

individuálne (bez cestovnej kancelárie) tvoril v roku 2012 necelú pätinu a je predpoklad zvyšovania tohto počtu vďaka

možnosti udeľovania 2 a 5-ročných schengenských víz na Slovensko.

Podľa štatistického úradu Ukrajiny je Slovensko na 8. mieste v zozname 15 najpopulárnejších krajín pre ukrajinských

turistov. V tomto rebríčku sa nachádzajú turistické destinácie v nasledovnom poradí: Ruská federácia, Poľsko,

Moldavsko, Maďarsko, Bielorusko, Turecko, Rumunsko, Slovensko, Nemecko, Egypt, Česká republika, Izrael,

Taliansko, Spojené arabské emiráty, Grécko. Počet ukrajinských návštevníkov na našom území sa za posledné

desaťročie takmer zdvojnásobil. Vývoj návštevnosti Slovenska Ukrajincami od roku 2001 po súčasnosť zobrazuje

Tabuľka 4. Po krízovom období 2008-2009 sa opäť objavil stúpajúci trend návštevnosti, ktorý potvrdil aj 1. štvrťrok

2013 – počet ubytovaných hostí z Ukrajiny za prvé tri mesiace tohto roku narástol o 91 % a počet prenocovaní o 73 %

v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska ukrajinským obyvateľstvom na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími

zariadeniami


hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2001 18 863 -23,7 74 155 -20,0

2002 19 541 +3,6 87 376 +17,8



hostí


(v %)

Počet prenocovaní


(v %)

2003 19 685 +0,7 88 004 +0,7

2004 18 235 -7,4 83 302 -5,3

2005 22 033 +20,8 97 593 +17,2

2006 30 785 +39,7 143 624 +47,2

2007 34 612 +12,4 161 797 +12,7

2008 28 858 -16,6 120 046 -25,8

2009 20 618 -28,6 76 346 -36,4

2010 21 659 +5,1 74 181 -2,8

2011 35 616 +64,4 102 081 +37,6

2012 39 458 +10,8 114 879 +12,5

1.štvrťrok 2013 24 719 - 97 732 -


Po predchádzajúcich rokoch úpadku a stagnácie návštevnosti Slovenska Ukrajincami došlo v roku 2011 k

pozoruhodnému rastu. Tejto situácii na trhu cestovného ruchu napomohli:

konsolidácia slovenských touroperátorov a iných subjektov cestovného ruchu pri zabezpečovaní charterovej

leteckej dopravy z Kyjeva do Popradu počas zimnej sezóny

veľká ústretovosť a práca konzulárneho oddelenia v Kyjeve a Užhorode, podpora konzulárneho úseku MZV SR

postupné skrátenie doby vydávania víz na 4 dni

septembrová informačná cesta organizovaná SACR pre 80 ruských a ukrajinských touroperátorov s cieľom

predstaviť novinky v slovenských lyžiarskych strediskách

účasť na jarnej a jesennej výstave v Kyjeve (veľký počet spoluvystavovateľov, veľký záujem ukrajinských

subjektov cestovného ruchu o slovenský trh)

účasť na regionálnej výstave cestovného ruchu v Užhorode

zaujímavé turistické produkty v ponuke subjektov cestovného ruchu na Slovensku.

Vzhľadom na veľké možnosti ukrajinského trhu cestovného ruchu zostáva naďalej daný trh veľmi dôležitý

pre Slovensko.


Ochota Ukrajincov cestovať patrí medzi ich prioritné potreby, avšak reálna účasť na cestovnom ruchu záleží od

viacerých faktorov: od peňažných príjmov, veku a pohlavia. Najaktívnejšou kategóriou v cestovaní sú ľudia vo veku

30-45 rokov vďaka lepšiemu finančnému zabezpečeniu. Pomerne viac cestujú ženy, muži sú v cestovaní

konzervatívnejší a zostávajú počas dovolenky radšej doma (pobyt na chalupe, u príbuzných a pod.).

Ukrajinskí turisti najviac cestujú v období novoročných a vianočných sviatkov (koniec kalendárneho roka, t. j. január

až prvá polovica februára), počas májových sviatkov (1.-10.5.) a v letnej sezóne (júl - august, školopovinné deti od

júna).


Dovolenku v zahraničí trávi takmer 1/3 ukrajinských turistov s rodinou (dominantnú časť tvorí veková skupina 35-45

rokov). Približne 1/4 Ukrajincov trávi dovolenku samostatne (ide prevažne o ľudí starších ako 55 rokov), ostatní turisti

uprednostňujú zahraničnú dovolenku v spoločnosti známych a priateľov.

Z hľadiska priorít kladú mladí ľudia (vo veku do 25 rokov) počas dovolenky dôraz na zábavu. Vyhovuje im aktívna

dovolenka - adrenalínové športy, atrakcie, nočný život v kluboch. Turisti v strednom (26 - 54 rokov) a vyššom veku (55

a viac rokov) si zakladajú na komforte, pohodlí a bezpečnosti počas dovolenky, je pre nich dôležitá jazyková

príbuznosť, resp. rusky hovoriaci personál. Najviac turistov odchádza na zahraničné dovolenky z Kyjeva,

Dnepropetrovska, Donecka, Ľvova, Charkova, Odesy.

V posledných 2-3 rokoch sú novinkou v ponuke cestovných kancelárií produkty zamerané na „slowly tourism”,

medicínsky a bezbariérový turizmus. Za potenciálne cieľové segmenty s predpokladom rastu pre najbližšie obdobie sú

pokladaní seniori a handicapované osoby. Svedčia o tom samostatné expozície, konferencie, rôzne sprievodné

podujatia a prezentácie počas medzinárodných turistických veľtrhov na Ukrajine.

Preferovanými aktivitami Ukrajincov na dovolenke sú:

kúpanie (more, jazerá a priehrady, aquaparky), opaľovanie, kúpeľná liečba a wellness, lyžovanie, návštevy

historických a kultúrnych pamiatok (63 % turistov), pešia turistika, cykloturistika, rybolov, poľovačky (24 %),

ekoturizmus, agroturizmus, gastronómia (národná kuchyňa, vinohradnícke oblasti, farmy), návštevy rôznych

kultúrnych a športových podujatí.

Slovensko je Ukrajincami vnímané ako:

atraktívna a bezpečná turistická destinácia

priateľská slovanská susedná krajina, v ktorej nevzniká jazyková bariéra

krajina s krásnou a z hľadiska ekológie čistou prírodou

krajina preslávená svojimi liečebnými kúpeľmi a lyžiarskymi strediskami na veľmi dobrej úrovni

krajina s veľkým množstvom historických pamiatok

krajina folklóru a rôznych folklórnych festivalov a slávností, na ktorých sa často zúčastňujú kolektívy z celej

Ukrajiny.

SPRÁVANIE KLIENTOV

Podľa termínu, kedy si Ukrajinci začínajú plánovať dovolenku ich možno rozdeliť do štyroch skupín:

prvá skupina – polroka pred dovolenkou

druhá skupina – 3-4 mesiace vopred

tretia skupina – 1-2 mesiace vopred

a štvrtú, najmenej zastúpenú skupinu tvoria turisti, ktorí využívajú „last minute“ ponuky. Využívanie ponúk „last

minute“ narastá vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu domácností, Ukrajinci sa snažia ušetriť kúpou

zlacnených zájazdov.

Ukrajinci všeobecne uprednostňujú dovolenku zabezpečenú prostredníctvom cestovnej kancelárie z dôvodu

vybavenia víz, organizácie pobytu a zabezpečenia dopravy. Platí to v prípade individuálnej aj skupinovej dovolenky,

Ukrajinci nemajú averziu voči skupinovým dovolenkám.

Na konci roku 2012 poskytovalo na Ukrajine turistické služby celkovo 2 357 podnikateľských subjektov, ktorí majú

touroperátorskú licenciu, z nich 2 017 vlastní oprávnenie na činnosť v príjazdovom, výjazdovom a domácom

cestovnom ruchu. Na Slovensku spolupracujú s cestovnými kanceláriami: Pilgrim Tours, Ostour, CK Holidays, CK Lino,

CK Chotour, Forton Travel. V roku 2012 pokračovala prax poisťovania zodpovednosti touroperátorov pre prípad


bankrotu. S povinným poisťovaním touroperátorov sa začalo v roku 2011 kvôli niekoľkým škandálnym prípadom

bankrotu turistických firiem na Ukrajine.

K rozhodujúcim informačným zdrojom pri plánovaní dovolenky patrí internet. Tento zdroj výrazne prevažuje nad

ostatnými informačnými zdrojmi, mládež využíva výlučne tento zdroj. Veľký význam majú aj odporúčania rodiny a

známych a ponukové katalógy cestovných kancelárií.

Na Ukrajine pôsobia viaceré orgány a organizácie cestovného ruchu. Centrálnym orgánom výkonnej moci je

Ministerstvo infraštruktúry Ukrajiny, jeho práca je koordinovaná priamo vládou. Na základe špeciálneho uznesenia

vlády je tiež koordinačným orgánom zabezpečujúcim činnosť v cestovnom ruchu a koordinuje činnosť Štátnej

agentúry pre cestovný ruch a kúpeľníctvo. Ministrom je Vladimír Vasilievič Kozak, riaditeľom sekcie koordinácie

rozvoja politiky infraštruktúry a cestovného ruchu je Nikolaj Petrovič Snitko.

Štátna agentúra pre cestovný ruch a kúpeľníctvo (Deržturizmkurort) bola založená 13. februára 2006 uznesením

vlády Ukrajiny č. 132. Od roku 2012 je koordinovaná vládou Ukrajiny prostredníctvom ministra infraštruktúry

Ukrajiny. Funkciu predsedkyne agentúry zastáva Elena Alexejevna Šapovalova, 1. námestník predsedu je Artem

Karlovič Atojan, 2. námestník predsedu je Valentina Romanovna Gordijenko. Štátna agentúra pre cestovný ruch

a kúpeľníctvo Ukrajiny registruje ukrajinských touroperátorov a vydáva im licencie.

Na ukrajinskom turistickom trhu pracujú dve veľké turistické asociácie:

ALTU (Asociácia lídrov turistického trhu Ukrajiny) – touroperátori, ktorí sú členmi ALTU, predstavujú 70 %

výjazdového a 30 % príjazdového cestovného ruchu

Asociácia touroperátorov Ukrajiny – združuje ukrajinských touroperátorov, ktorí nie sú členmi ALTU.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

Ukrajinskí turisti cestujú na dovolenku autobusmi, železničnou dopravou, osobnými autami, v prípade vzdialených

destinácií leteckou dopravou. Podiel leteckej dopravy narastá aj vo vzťahu k ostatným európskym krajinám, počet

turistov na leteckých linkách v roku 2012 narástol o 35 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vzhľadom na

zvyšujúci sa dopyt po leteckej preprave je mimoriadne dôležité, že od 1. marca 2013 štyrikrát týždenne premáva

pravidelná letecká linka medzi Kyjevom a Bratislavou prevádzkovaná ukrajinskou leteckou spoločnosťou Air Onix.


UKRAJINSKÝ TRH

rekreačné zimné a letné pobyty

aktívna dovolenka

kúpeľné pobyty, wellness, víkendové pobyty v aquaparkoch

poznávacie zájazdy po kultúrno-historických pamiatkach

detské letné a zimné tábory

nakupovanie.



1. Ukraine, The World Fact Book, Central Intelligence Acency [on line]. 2012. Dostupné na:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/up.html.

2. Ukraine – International Tourism [on line]. 2012.

Dostupné na: http://www.indexmundi.com/facts/ukraine/international-tourism.

3. UNWTO – World Tourism Organisation [on line]. 2012. Dostupné na: http://www.unwto.com.

4. Travel&Tourism Economic Impact 2012, Ukraine, World Travel&Tourism Council [on line]. 2012. Dostupné na:

http://www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/ukraine2012.pdf.


https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/up.html

http://www.indexmundi.com/facts/ukraine/international-tourism


http://www.wttc.org/site_media/uploads/downloads/ukraine2012.pdf


Analýza zdrojových trhov (AZCR) - USA

ÚVOD

Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké (ďalej len „USA”) zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na

najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. USA sú momentálne najsilnejšou a najväčšou hospodárskou veľmocou na

svete. Ich ekonomika je technologicky na najvyššej úrovni a jej výkon niekoľkonásobne prevyšuje podiel na svetovom

hospodárstve oproti podielu, ktorý by zodpovedal počtu obyvateľov či rozlohe tejto krajiny. Vyrábajú štvrtinu

hospodárskej produkcie sveta a predstavujú najväčšieho exportéra kapitálu na svete. Americký dolár patrí medzi

kľúčové valuty v medzinárodnom finančníctve.

Hypotekárna kríza, klesajúce ceny nehnuteľností, pochybenia investičných bánk, tesné úverové podmienky a globálny

hospodársky pokles dohnali USA v roku 2008 do veľkej recesie. Súčasná svetová finančná a ekonomická kríza vážne

zasiahla aj túto krajinu, HDP v roku 2009 dosahoval zápornú hodnotu (-3,5 %). Ekonomika USA sa postupne obnovuje,

v roku 2010 zaznamenala 3 %-ný nárast oproti predchádzajúcemu roku a v roku 2011 nárast 1,37 %. V roku 2012 HDP

dosiahol rast 3,1 %, federálna vláda znížila rast výdavkov a deficit sa znížil na 7,6 % HDP. Vojny v Iraku a Afganistane si

však vyžiadali výrazné zmeny v štátnych výdavkoch z civilných na vojenské účely a prispeli tak k rastu rozpočtového

deficitu a verejného dlhu. Dopad krízy na obyvateľstvo USA bol pomerne zásadný a dlhodobejší. V krajine nastala

zvýšená nezamestnanosť (rok 2010 – 9,6 %, rok 2011 – 8,9 %, rok 2012 – 7,8 %), čo malo vplyv aj na nižšiu mieru

cestovania do zahraničia. V dlhodobejšom horizonte je sklon obyvateľstva k spotrebe nižší ako v predchádzajúcom

období. Priemerný príjem americkej domácnosti v roku 2011 bol 116.000,- USD. V roku 2010 bol priemerný príjem

domácnosti Američana, ktorý podnikol cestu do Európy, 106.800,- USD. Dlhodobými problémami vlády sú vysoká

nezamestnanosť, rastúce ceny energií a tovarov, nižšie príjmy domácností, nedostatočné investície do infraštruktúry,

rýchlo rastúce zdravotné a penzijné náklady z dôvodu starnutia populácie a značné deficity bežného a rozpočtového

národného účtu.

Ako jeden z najvyspelejších poľnohospodárskych producentov má vedúce postavenie v pestovaní a obchodovaní s

viacerými plodinami a v plnej miere pokrýva domácu spotrebu, okrem niektorých plodín. Krajina je bohatá na

energetické suroviny (ropa, zemný plyn, uhlie) aj neenergetické suroviny (železná ruda, farebné a vzácne kovy,

fosfáty, síra). Vzhľadom na požiadavky priemyslu, ale aj zo strategických dôvodov však značnú časť surovín dováža

(bauxit, ropa, železná ruda). Dynamicky rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia sú hutníctvo, strojárstvo, chemický

priemysel, elektrotechnika a elektronika. Služby ako bankovníctvo, poisťovníctvo, obchod a telekomunikácie sa stali

určujúcimi sektormi hospodárstva. Globálny vplyv USA sa prejavil medzinárodným rozširovaním a úspechom firiem

ako Microsoft, IBM, Coca-Cola, Pepsi, McDonalds, General Motors, Ford a iné.

Monopoly (nadnárodné spoločnosti) kontrolujú mnohé odvetvia hospodárstva. USA tak rozšírili svoj hospodársky

vplyv vo viacerých oblastiach Zeme. V najdôležitejších sférach vedecko-technickej revolúcie USA zohrávajú kľúčovú

úlohu, najmä v oblasti počítačov, medicíny, letectva a vojenského vybavenia. Kapitálovo silné podniky v záujme

technického rozvoja financujú sieť výskumných ústavov a podporujú vyššie vzdelávanie.

V rokoch 2005-2008 pokles hodnoty amerického dolára a nárast letiskových poplatkov v súvislosti s rastom cien

pohonných hmôt urobili Európu drahšou destináciou pre Američanov, čo spôsobilo útlm dopytu po cestovaní do

zahraničia. Svetová hospodárska a finančná kríza v rokoch 2008-2009 urobila ďalšie škrty v dopyte, avšak pokles

môže byť časom zmiernený posilnením hodnoty amerického dolára voči euru.

Počet amerických držiteľov pasov v posledných rokoch rapídne narástol, najmä po implementácii WHTI (Western

Hemisphere Travel Initiative) na približne jednu tretinu populácie. WHTI je inštitúcia, ktorá je výsledkom reformy

súvisiacej so Zákonom o prevencii z roku 2004. Inštitúcia žiada od každého cestujúceho pri vstupe do USA

predloženie cestovného pasu a dokladu o štátnom občianstve.


Odborníci na cestovný ruch sa zhodujú, že USA zostanú silným zahraničným trhom pre Európu s predvídateľnou

budúcnosťou. Kým percentuálny nárast výjazdov do zahraničia bude vyšší z oblasti Pacifiku, stredovýchodnej Ameriky

a Latinskej Ameriky, pozoruhodný by mal byť aj nárast vycestovaní do zahraničia zo Severnej Ameriky. Na základe

prieskumu Amadea a Oxford Economics z novembra 2010 sa do roku 2020 predpokladá 47,3 %-ný nárast

výjazdového cestovného ruchu z USA oproti roku 2010, t. j. celkovo na 149,255 miliónov cestujúcich do zahraničia.

Výdavky obyvateľov USA na cestovanie do zahraničia majú do roku 2020 dosiahnuť hodnotu 235,3 miliárd USD.

V budúcnosti bude nárast počtu Američanov cestujúcich do Európy percentuálne nižší ako je tomu v súčasnosti.

Vedúcimi destináciami pre výjazdový cestovný ruch USA sa stanú novovznikajúce destinácie v Ázii a Pacifiku.


Tabuľka 1: Vybrané informácie o USA

Ukazovateľ Hodnota


Počet obyvateľov 316 668 567 (odhad pre júl 2013)

(medziročný nárast 0,9%)


0 - 14 rokov: 20,0 %

15 - 64 rokov: 66,2 %

>= 65 rokov: 13,9 %


Príjmy z cestovného ruchu 1,9 triliónov USD

(2,7 % celkového HDP, rok 2011)


Mena americký dolár

Jazyk angličtina

Zdroj: ETC, CIA


Spomedzi zámorských krajín si Európa ako cieľová destinácia pre Američanov naďalej drží vedúce postavenie,

v rokoch 2000-2010 rástla jej návštevnosť priemerne ročne o 1,7 %. V roku 2012 prišlo do Európy celkovo 11,244

milióna amerických turistov, čím si Európa podľa údajov ITA (Office of Travel & Tourism Industries) získala 18,5 %-ný

podiel na trhu. Európa je v očiach Američanov zakotvená ako sofistikovaná destinácia s rozmanitou ponukou, ktorú

jednoducho treba vidieť. Najnavštevovanejšími krajinami sú Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko

a Španielsko, pozoruhodne rastie záujem o Turecko (rok 2010). V najbližšej budúcnosti sa to pravdepodobne nezmení

ani z dôvodu menších ekonomických búrok na oboch stranách Atlantiku, ktoré ovplyvňujú schopnosť a ochotu ľudí

cestovať do zahraničia. Európe však postupne rastie konkurencia v iných destináciách. Dôležitým faktorom pri výbere

dovolenkovej destinácie pre Američanov bude, či pre nich Európa zostane finančne dostupnou destináciou najmä

z hľadiska nákladov na leteckú dopravu, a tiež ako jednoducho sa dostanú k produktu a vytúženým zážitkom.

Za týmto účelom je pre európske krajiny nevyhnutné správnym spôsobom využívať digitálne technológie.


V roku 2012 vycestovalo z USA do zámoria celkovo 28 502 145 ľudí, čo predstavuje o 5,5 % viac ako

v predchádzajúcom roku. V priebehu rokov 2005-2011 sa výjazdy obyvateľov USA do zahraničia znížili celkovo o 7,6

%, t. j. o 4,8 miliónov cestujúcich. Prehľad o výjazdovom cestovnom ruchu poskytuje Tabuľka 2.

Americký výjazdový cestovný ruch dosiahol v roku 2007 rekord, a to 64,1 miliónov výjazdov. V roku 2008 následne

klesol o 1 % na 63,6 miliónov a až do súčasnosti sa vyznačuje klesajúcim trendom. Predikcie na rok 2012 hovoria o

miernom náraste výjazdového cestovného ruchu smerom do Európy. ETC a UNWTO predpokladajú, že do roku 2014

objem výjazdov z USA do Európy nepredstihne úroveň z roku 2008 a v nasledujúcich rokoch bude naďalej rásť.

TripAdvisor v roku 2011 realizoval v USA prieskum týkajúci sa cestovania do Európy, v ktorom až 51 % z celkového

počtu 1 000 respondentov odpovedalo kladne na otázku, či sa chystajú navštíviť Európu alebo ju už navštívili (nárast

oproti roku 2010 42 %). Výsledky tohto prieskumu potvrdili fakt, že nárast cestovných nákladov až tak významne

neovplyvnil cestovateľské prúdy z USA do Európy. Podľa prieskumov trhu USA sa odhaduje medziročný nárast

výjazdového cestovného ruchu v roku 2013 o 3,5 %.

Tabuľka 2: Výjazdový cestovný ruch USA v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


63 502 63 663 64 029 63 563 61 419 60 271 58 702 60 722*

% ročný nárast/pokles +2,74 +0,25 +0,57 -0,73 -3,37 -1,87 -2,60 +3,4

Výjazdy do Európy (v tisícoch)

11 975 12 029 12 304 11 238 10 635 9 806 9 674 11 244*

% ročný nárast/pokles +2,5 +0,45 +2,23 -8,66 -5,37 -7,80 -1,35 +16,2

Zdroj: U. S. Department of Commerce, * - údaj ITA

I keď sa medzinárodný cestovný ruch momentálne zameriava na novovzniknuté trhy BRIC ekonomík, netreba zabúdať

na fakt, že USA sú pre Európu ako celok stále najdôležitejším zdrojovým trhom. Odborníci z UNWTO a ETC zastávajú

názor, že americkí cestovatelia sa postupne budú vracať na pôdu Európy v čoraz väčšom počte.

Konkurentmi Európy ako cieľového miesta sú nasledovné destinácie:

USA ako domáci trh cestovného ruchu

stredná a južná Amerika – láka ich sem história, kultúra, energickosť, pohostinnosť a priateľský prístup

miestnych, pre Američanov je lacnejšou, dostupnejšou a energickejšou destináciou ako Európa; predpokladá sa

zvyšovanie návštevnosti tejto destinácie v súvislosti s nárastom hispánskej populácie v USA a rastúcim záujmom

Američanov objavovať tieto miesta

oblasť Karibiku – lákadlom sú all-inclusive pobyty a priateľské domáce obyvateľstvo

Ázia – Američanmi je považovaná za dobrodružnú a nepoznanú destináciu, avšak pridrahú.

V Európe si skôr konkurujú jednotlivé destinácie navzájom, než by jej konkurovali iné časti sveta. Do západnej Európy

cestuje v súčasnosti 92,5 % návštevníkov, 12,1 % do východnej Európy. Do roku 2021 sa predpokladá nárast príjazdov

do západnej Európy v oveľa väčšej miere než do ktorejkoľvek inej časti sveta (s výnimkou Severnej Ameriky).

Američanmi najnavštevovanejšie destinácie boli v roku 2011 Mexiko (20,1 miliónov návštevníkov) a Kanada (11,6

miliónov). Za nimi sa umiestnili európske destinácie v nasledovnom poradí: Veľká Británia (2,4 miliónov), Francúzsko

(1,8 miliónov) a Taliansko (1,7 miliónov). Pomerne rýchlo rastie návštevnosť Turecka a zvyšuje sa záujem o východnú

Európu.

Tabuľka 3 zobrazuje prehľad o výdavkoch Američanov na cestovanie do zahraničia v období rokov 2005-2012. V roku

2012 sa USA s objemom výdavkov na cestovanie do zahraničia 118 miliárd USD zaradili na druhé miesto


v celosvetovom rebríčku, prvá priečka patrila Číne. ETC udáva, že v roku 2008 dosiahli výdavky na jednu cestu do

Európy hodnotu 2.204,- USD.

Tabuľka 3: Výdavky na medzinárodný cestovný ruch v USA (vrátane výdavkov na dopravu) v období rokov 2005-2012

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


95 119 99 605 104 808 112 335 99 249 102 761 109 308 118 105


+5,1 +4,7 +5,2 +7,2 -11,6 +3,5 +6,4 +8,1

Výdavky na jednu cestu do zahraničia (v USD)

1 086 1 133 1 189 1 198 N/A N/A N/A N/A

Výdavky na cesty do Európy (v miliónoch USD)

36 656 36 826 38 374 40 069 32 337 33 497 36 215 38 697


+5,3 +0,46 +4,2 +4,4 -19,3 +3,6 +8,1 +6,9

Zdroj: ETC, U. S. Department of Commerce

Vývoj návštevnosti Slovenska obyvateľmi USA zobrazuje Tabuľka 4. V roku 2011 Slovensko zaznamenalo najvyšší

percentuálny nárast príjazdov Američanov spomedzi všetkých krajín EÚ v porovnaní s predchádzajúcim rokom a rok

2012 potvrdil rastúci trend návštevnosti. V 1. štvrťroku 2013 narástol počet ubytovaných hostí o 45,6 % a počet

prenocovaní o 14,7 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Američania sa na Slovensku najviac zaujímajú

o liečebné kúpele, aquaparky, hrady a zámky, drevené kostolíky, historické mestá, pamiatky UNESCO, jaskyne či

horské strediská.

Tabuľka 4: Návštevnosť Slovenska obyvateľmi USA na základe štatistiky vykazovanej ubytovacími zariadeniami


hostí


(v %)

Počet

prenocovaní


(v %)

2001 28 183 -2,3 81 854 -4,8

2002 25 382 -9,9 74 616 -8,8

2003 25 383 +0,0 69 081 -7,4

2004 28 665 +12,9 74 836 +8,3

2005 32 593 +13,7 76 959 +2,8

2006 29 569 -9,3 75 274 -2,2

2007 31 977 +8,14 77 490 +2,9

2008 28 739 -10,1 63 707 -17,8

2009 20 815 -27,6 49 984 -21,5

2010 22 051 +5,9 54 003 +8,1

2011 26 482 +20,1 60 057 +11,2



hostí


(v %)

Počet

prenocovaní


(v %)

2012 30 128 +13,8 66 388 +10,5

1. štvrťrok 2013 6 892 - 11 144 -



Pomer mužov a žien cestujúcich do Európy je pomerne vyrovnaný, 49 % tvoria muži a 51 % ženy. Priemerný vek

obyvateľov USA cestujúcich do Európy je 47 rokov u mužov a 45 rokov v prípade žien. Populácia USA starne – do roku

2015 bude veková skupina 55+ tvoriť 26,8 % obyvateľstva. V roku 2011 bolo 30 % Američanov cestujúcich do Európy

rezidentmi stredoatlantických štátov, 25 % pochádzalo z juhoatlantických štátov a 14 % z Pacifiku. Cestovanie do

zahraničia sa zvýšilo u obyvateľov zo severovýchodu a juhozápadu USA, u oboch na 8 %. Najdôležitejšími zdrojovými

štátmi sú New York (17 %), Kalifornia (11 %), Pensylvánia, New Jersey, Florida, Massachusetts, Texas, Illinois, Virgínia

a Connecticut. Američania cestujúci do Európy po prvýkrát tvorili v roku 2011 len 7 % všetkých príchodov.

Prieskum realizovaný členmi ASTA (American Society of Travel Agents) v roku 2009 ukázal, že presne 50 %-ný podiel

účastí Američanov na cestovnom ruchu tvorí zahraničný cestovný ruch, z toho 76 % predstavujú dovolenky a 24 %

obchodné cesty. Európu si turisti z USA užívajú aj vďaka pomerne nízkej jazykovej bariére – angličtina je často

využívaným jazykom v medzinárodnom cestovnom ruchu.

V roku 2011 bola priemerná dĺžka pobytu Američana v Európe 18,3 nocí, trendom zostáva jej postupné skracovanie

sa. Všeobecne sa priemerná dĺžka pobytu Američanov v zahraničí znižuje na 7-10 dní, hlavným dôvodom sú

ekonomické možnosti a snaha o kratšiu absenciu v zamestnaní. Kvôli nákladnosti ciest do Európy Američania

uprednostňujú jednu dlhšiu dovolenku raz do roka než niekoľko kratších pobytov. V roku 2011 65 % Američanov

navštívilo počas pobytu v zahraničí jednu destináciu, tri a viac destinácií navštívilo 16 % obyvateľov USA. Američania

najviac cestujú v období od mája do septembra, hlavná turistická sezóna je v letných mesiacoch (jún, júl).

Na základe istého online prieskumu realizovaného v USA vznikla nasledujúca segmentácia trhu cestovného ruchu na

základe charakteristík, postojov a životných hodnôt Američanov.

Baby Boomers (mladšia generácia Baby Boomers – 45-54 rokov, staršia generácia Baby Boomers – 55-65 rokov) –

tvoria približne 38 % online dovolenkárov. Sú to ľudia starší, bohatší a skúsenejší než ich predchádzajúca generácia.

Táto skupina zahŕňa tradičných starších cestovateľov, ktorí sú na dôchodku a majú dostatok peňazí na cestovanie,

a tiež dobrodružnejších cestovateľov v strednom veku zamestnaných na manažérskych pozíciách, v odborných

profesiách alebo sú živnostníkmi.

Generácia X (31-44 rokov) – predstavujú približne 30 % online respondentov z USA cestujúcich na dovolenku

do zahraničia. Prudko odmietajú všetky tradičné veci, sú otrávení vplyvom techniky a médií, atraktívne sú pre nich

veci dobrodružné a trvale udržateľné. Za dôležité pokladajú prebádanie nových destinácií a neznámych kultúr,

získavanie zážitkov.

Kreatívna trieda (tzv. the Bobos = Bourgeois Bohemians) – pre túto skupinu platia znaky oboch predchádzajúcich

segmentov trhu. Zaujíma ich nielen samotný produkt, ale chcú vedieť, odkiaľ pochádza a aké sú jeho vnútorné

hodnoty a obsah. Vyhľadávajú možnosti aktívneho zapojenia sa a zážitkové aktivity, ktoré sa im zdajú neobvyklé,

obohacujúce ich osobnosť, sledujú nimi zvýšenie svojho spoločenského statusu a zároveň osobnostného postupu.


Echo Boomers (18-30 rokov) – tvoria 22 % respondentov. Sú to mladí ľudia, ktorí využívajú všetky moderné technické

a technologické možnosti súčasnosti (high-tech, high-touch, sociálne siete, iPod). Spoliehajú sa radšej na názory

priateľov a známych než na reklamu, nie je ľahké očariť ich online kampaňou. Predstavujú najlukratívnejší a

najnáročnejší trh budúcnosti. Či sa vyberú cestou individuálneho cestovania po svete, alebo sa rozhodnú pre kúpu

vopred pripravených balíčkov služieb cestovného ruchu, bude predstavovať výzvu pre výjazdový trh cestovného

ruchu USA.

Seniori (66 a viac rokov) – i keď predstavujú len 10 % daného trhu, stále sú pomerne lukratívnym segmentom pre

cesty do Európy. Prejavuje sa u nich veľká spriaznenosť s Európou vďaka rodinným koreňom, ktoré sa postupne

každou ďalšou generáciou strácajú.

USA prechádzajú výraznými demografickými zmenami. Od roku 1990 sa postupne znižuje počet belochov európskeho

pôvodu žijúcich v USA, a zvyšuje sa počet aziatov a hispáncov. Vďaka pretrvávaniu tejto tendencie by hispánci mali do

roku 2050 tvoriť 24 % obyvateľstva USA, t. j. približne 102,6 miliónov ľudí. Hispánske a afroamerické trhy získavajú

viditeľnejší podiel na zahraničnom cestovnom ruchu USA. Keďže u mladšej generácie (18-30 rokov) sa prejavuje nižšia

spriaznenosť s Európou v porovnaní s ich rodičmi alebo starými rodičmi, môže to mať v budúcnosti za následok

pokles návštevnosti Európy.

Dôvody ciest obyvateľov USA smerom do Európy bývajú rôzne. Častým dôvodom býva pozitívna predchádzajúca

skúsenosť, túžba navštíviť Európu po prvýkrát v živote, zaujímavá cestovná ponuka (história, kultúra, ľudia, európska

kuchyňa a pod.), výročie alebo významná oslava (osobné potešenie, ukončenie vysokej školy), špeciálna možnosť

(výhra, bonus za nalietané kilometre, deti mimo domova, odrastené deti), praktické dôvody (výnimočná udalosť,

obchodná cesta, návšteva priateľov, štúdium atď.) alebo rodinné väzby. Američania sa snažia strávením dovolenky v

Európe uniknúť od každodenného stresu a pretechnizovaného sveta, chcú si oddýchnuť, ponoriť sa do niečoho úplne

iného, neznámeho, spoznať staršie kultúry a pre nich neobvyklý spôsob života. Chcú mať však možnosť spojiť sa

s domovom v prípade potreby. Motívy cestovania Američanov do zámoria zobrazuje Tabuľka 5.

Tabuľka 5: Motívy cestovania do zámoria v % (2011)

Hlavný motív Všetky cesty

Dovolenka 43

Návštevy priateľov a príbuzných

32

Obchodné cesty 17

Štúdium/vyučovanie 5

Zdroj: ETC

Na výjazdovom cestovnom ruchu Ameriky sa podieľajú ľudia najmä týchto profesií:

technici, ľudia vyučení v odbore – 39 %,

manažéri, vedúci pracovníci – 22 %,

dôchodcovia – 11 %.

študenti – 10 %.

Američania cestujú najčastejšie v pároch, či už s partnerom/partnerkou alebo v spoločnosti iného dospelého, a v

malých skupinách. Jedná sa o ľudí v strednom veku, bohatších a vyššie vzdelaných než udáva priemer v krajine. V

posledných rokoch bol zaznamenaný nárast viacgeneračných pobytov (deti, rodičia, starí rodičia).


Tabuľka 6: S kým cestujú Američania do Európy, v % (rok 2008)

Spoločnosť na cestách

Účel cesty

Dovolenka/návštevy

priateľov a príbuzných Obchodné cesty Všetky cesty

Cestujúci sami 37 64 42

S manželom/manželkou 33 14 29

Rodina a príbuzní 30 9 26

Priatelia 12 4 11

Obchodní spoločníci 1 14 4

Skupina ľudí (zájazd) 3 1 3

Rodičia s deťmi 10 3 8

Priemerný počet členov skupiny

cestujúcich 1,6 1,2 1,5

Zdroj: ETC

Američanov na starom kontinente fascinuje predovšetkým jeho rozmanitosť, bohatá história a kultúra. Za očarujúce

považujú aj mestá a nádherné prírodné scenérie, gastronómiu, pohostinných ľudí a ich družný spôsob života. Európu

vnímajú ako bezpečnú, ale drahú destináciu, ktorá je sofistikovaná a disponuje rozmanitou ponukou. Jej hlavnou

stránkou zostáva pozoruhodné prírodné, kultúrne a historické bohatstvo.

Tabuľka 7: Preferované dovolenkové aktivity Američanov počas ich pobytu v Európe (rok 2008)

Aktivita (%) Aktivita (%)

Gastronómia 83% Koncerty, hry, muzikály 12%

Nakupovanie 73% Návštevy národných parkov 12%

Návštevy historických miest 54% Zábavné a tematické parky 12%

Prehliadky pamätihodností v mestách 43% Kasína a hazardné hry 8%

Návštevy malých mestečiek a dedín 42% Environmentalistika a ekológia 6%

Návštevy vidieka 36% Plavby na jednu a viac nocí 7%

Prehliadky kultúrneho dedičstva 34% Stanovanie, turistika 6%

Umelecké galérie a múzeá 27% Golf, tenis 5%

Vodné športy a opaľovanie 22% Účasť na športových podujatia 5%

Nočné kluby a tanec 22% Lov zveri, rybolov 3%

Zájazdy so sprievodcom 19% Dovolenka na ranči 2%

Dedičstvo etnických skupín 14% Lyžovanie 1%

Zdroj: ETC

I keď záujem o adrenalínové športy (horská turistika, jazdectvo, ďalšie outdoorové aktivity na súši a vode) na

americkom trhu vzrastá, za týmto účelom momentálne Američania pred Európou uprednostňujú Južnú Ameriku

a Áziu.


Pre mnohých Američanov je dovolenka bežnou súčasťou ich života. Majú veľký skon osobne sa identifikovať s tým,

kde boli a ktoré miesta navštívili a chváliť sa tým. Silno vyhľadávajú a vážia si autenticitu. Na pôde Európy sa

s potešením ponárajú do európskeho štýlu života, vychutnávajú si atmosféru miest a navštevujú ikonické stavby,

ktoré poznajú z kníh, časopisov a filmov. Európanov vo všeobecnosti považujú za pohostinných ľudí. Na vlastné oči

chcú vidieť, ako žijú „reálni” ľudia, aká je ich bežná denná rutina a čím sa zaoberajú, snažia sa nadviazať s nimi

kontakt, nechcú znova zažívať len kultúrnu „show”, ktorá vládne v ich domácej krajine. Preto si cenia, ak sa k nim

Európania správajú ako k návštevníkom a cestovateľom, a nie ako k typickým turistom. Sú pre nich dôležité osobné

zážitky a cítiť sa vítaní, ktoré sú za peniaze nekúpiteľné, často sú tieto zážitky spájané s miestnymi obyvateľmi.

Zvyšuje sa záujem Američanov o kultúru, najmä o tradičné podujatia. Američania majú sklon navštíviť aj netradičné

miesta, ktoré nenavštevujú masy ľudí, avšak chcú si byť istí, že to bude bez akýchkoľvek obáv o vlastnú bezpečnosť

na cestách. Incidenty, akými sú nepokoje, teroristické útoky a štrajky, majú okamžitý negatívny dopad na príjazdy do

tejto krajiny.

Američania sú národ uvedomujúci si hodnotu nákladov vynaložených na cestovanie a cenu pridanej hodnoty. Ide síce

o finančne pružný trh, avšak Američania všade, kam sa pohnú, hľadajú skutočne hodnotné produkty s pridanou

hodnotou. Tento faktor získal na dôležitosti od nárastu dopytu po výletných plavbách, all-inclusive dovolenkách,

prenájmoch viliek a čiastkovom využívaní a vlastníctve nehnuteľností určených na dovolenku. Počas hospodárskej

recesie sa americkí cestovatelia začali vyznačovať novými charakteristickými črtami – vynaliezavosťou a väčšou

skromnosťou, vyžadujú komplexnosť služieb. Postupne sa očakáva, že začnú ešte aktívnejšie vyhľadávať výhodné

akciové a zľavové ponuky produktov cestovného ruchu.

Väčšina obyvateľov USA sa počas ciest do zahraničia ubytováva hoteloch. Hostia pochádzajú väčšinou z väčších

amerických miest. Nie je známe, či je dôvodom nezáujem o nižšie a lacnejšie typy ubytovania, alebo je to vinou

nedostatočného marketingu.

Pri cestách do Európy Američanom najviac prekážajú nasledovné skutočnosti, ktoré sú v konečnom dôsledku

konkurenčnými slabosťami tejto destinácie:

zlé možnosti parkovania

nákupná hodnota tovarov

správanie personálu vo verejnej doprave

otváracie hodiny obchodov

dopravná infraštruktúra

ubytovanie (vzťah hodnota-kvalita)

stravovacie služby (vzťah hodnota-kvalita)

úroveň rozvinutosti miest

počet fungujúcich informačných centier

nedostatočný počet a umiestnenie značiek a značení.

SPRÁVANIE KLIENTA

Rozhodovanie Američana o cestovaní do zámoria prichádza priemerne 3 mesiace vopred. V prípade dovoleniek je to

približne 3,5 mesiaca, u obchodných ciest 54 dní pred odchodom. Američania majú tendenciu uskutočňovať

rozhodovanie o cestovaní a samotnú rezerváciu pobytu alebo služby čoraz neskôr.

Rezervácie vybraných služieb cestovného ruchu Američania realizujú v nasledovnom časovom predstihu:

letenky 65 dní,

balíčky služieb 13 dní

ubytovanie 49 dní pred odcestovaním.


Stáva sa, že rezervácia služby prebehne aj neskôr a Američania absolvujú kratší pobyt v Európe. Nejde tu

o rozhodovanie sa na poslednú chvíľu, cestu už predtým dlhšie plánujú. Američania majú podľa zákona len

dvojtýždňové obdobie platenej dovolenky, čo ich výrazne obmedzuje v cestovaní.

Pravidelne cestujúci ostávajú na svojom pobyte dlhšie. 26 % pravidelne cestujúcich, ktorí za posledné tri roky pobudli

na dlhšom pobyte, strávili mimo domova dokopy viac ako 15 nocí, z občasných cestovateľov len 15 %.

Individuálne cestovanie sa rozrastá v domácom cestovnom ruchu, a postupne aj vo výjazdovom cestovnom ruchu v

radoch skúsených cestovateľov. Pri cestovaní do Európy, ako aj do iných vzdialených destinácií, Američania silno

zvažujú vlastnú bezpečnosť a komplexnosť zorganizovania ich cesty, obzvlášť ak zamýšľajú návštevu viacerých krajín.

Popularita skupinových zájazdov stúpa predovšetkým medzi staršími turistami, špeciálne v prípade, keď im

touroperátor ponúkne oveľa väčšiu flexibilitu v programe zájazdu. Táto generácia nerada cestuje sama, radšej sa

zúčastní zájazdu s ďalšími rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Účastníci zájazdov pri výbere ubytovania uprednostňujú

hotely známych sietí.

V USA vzrastá staršia populácia, kedysi považovaná za generáciu „Baby Boomerov". Týmto pojmom sú nazývaní ľudia

narodení počas ekonomickej prosperity v USA nasledujúcej po 2. svetovej vojne, konkrétne v rokoch 1946-1964, ktorí

dnes patria do vekovej skupiny 60+. Majú dostatok času na cestovanie a vyhľadávajú vzdialené cestovateľské ciele,

momentálne tvoria 15 % dovolenkárov a 16 % obchodných cestujúcich.

V kombinácii s ďalšími prichádzajúcimi zmenami v správaní Američanov došlo k zmenám spotrebiteľského správania

vo voľnom čase. Veľmi často vyhľadávajú all-inclusive a family-friendly ponuky. Benefity all-inclusive konceptu sú

v Európe využiteľné pri plavbách na lodiach a autobusových zájazdoch. Záujem o autobusové zájazdy, kedy

Američania navštívili 3-5 krajín za 2 týždne podstatne klesol. Úspešnou sa stáva ich alternatíva – okružné riečne

plavby. Američania prejavujú dopyt po plavbách po Stredozemnom mori a európskych riekach. O návštevníkov je

od začiatku nalodenia postarané a počas plavby majú bohatý program. Obľúbenou aktivitou Američanov počas

cestovania v zahraničí je nakupovanie.

Preferencie informačných zdrojov využívaných Američanmi pri rozhodovaní a získavaní informácií o cestovaní

zobrazuje Graf 1.


Graf 1: Informačné zdroje a spôsoby rezervácií využívané Američanmi pri cestovaní, 2011

Zdroj: ETC New Media Trend Watch

Dominantným zdrojom získavania informácií o cestovaní je internet a tiež je všeobecne považovaný za bezpečný

spôsob rezervovania služieb cestovného ruchu. V roku 2009 ho na plánovanie ciest využilo 105 miliónov Američanov

v porovnaní s 90 miliónmi v roku 2007. V roku 2012 vyhľadávalo informácie o cestovaní (vyhľadávanie reštaurácií,

letových poriadkov, máp, informácie o počasí) prostredníctvom internetu v mobile 30 miliónov Američanov, kým

do roku 2010 to bolo len 19,7 miliónov. Až 40 % zahraničných cestujúcich vlastní smartfón. Pomerne viac sú

vyhľadávané informácie o domácom cestovnom ruchu ako o zahraničnom cestovnom ruchu z dôvodu vysokých

finančných nákladov na pripojenie sa na internet v zahraničí. Rýchlo osvojenou novinkou sa v USA stal iPad.

V súčasnosti sa stáva nevyhnutnou pomôckou aj počas cestovania, či už na vyhľadávanie informácií pred odchodom

alebo počas pobytu v destinácii. Predpokladá sa, že časom sa najobľúbenejším spoločníkom na cestách stane tablet

vďaka veľkosti, dizajnu a vysokej funkčnosti.

I keď je momentálne podiel získavania informácií, plánovania a rezervovanie služieb cestovného ruchu

prostredníctvom mobilného telefónu nižší v porovnaní s ostatnými možnosťami, očakáva sa jeho výrazný nárast.


Graf 2: Využitie mobilného telefónu pre získavanie informácií o cestovaní

Zdroj: Destination Analyst, Incl., July 2010, The State of the American Traveller, Volume 10

Vplyv sociálnych médií a systémov, ktorých obsah tvoria užívatelia na účasť na cestovnom ruchu preukázateľne

vzrastá. Istá štúdia dokázala, že až 73 % užívateľov sociálnych sietí z USA sa na ne pripájalo minimálne raz denne

počas pobytu v zahraničí.

Najväčší vplyv na rozhodovanie majú odporúčania rodiny a známych (81 %) a cestovní knižní sprievodcovia (57 %).

Vplyvné sú aj internetové agentúry (46 %), internetoví turistickí poradcovia (53 %), reklamy v médiách (43 %), brožúry

(39 %) a blogy (33 %). Naopak, najmenej na Američanov zaberajú príspevky a reklamy uverejňované na sociálnych

sieťach (Facebook a Twitter 19 %) alebo na YouTube (14 %).

V prípade spôsobu rezervovania služieb cestovného ruchu 60 % ľudí využíva služby tradičných cestovných kancelárií

a cestovných agentúr a centrálne rezervačné systémy. Postupne sa zvyšuje počet individuálnych rezervácií

prostredníctvom internetu (39 %). V roku 2011 aktívne využívalo internet 78,2 % populácie USA, t. j. 245 miliónov

Američanov (151,7 %-ný nárast v porovnaní s rokom 2000).

Graf 3: Distribučné kanály využívané na trhu cestovného ruchu v USA (rok 2012)

Zdroj: PhoCusWright U.S. Online Traveller Overview, Tenth Edition: Packaged Travel


Novovzniknutými trendmi rezervovania služieb cestovného ruchu je prostredníctvom internetových stránok

s porovnaním cien služieb, trend kolektívneho nakupovania (dopyt po ponuke cestovných kancelárií, rozmáha sa

vďaka Grouponu) a Flash Sales (časovo obmedzené zľavové ponuky).

Viac ako 250 amerických touroperátorov zaradilo Európu do svojej ponuky dovolenkových destinácií. Väčšina z nich je

členom USTOA (United States Tour Operators Association). Táto asociácia má 46 aktívnych členov a sú nimi veľké a

úspešné cestovné kancelárie. Niektorí touroperátori sú aj členmi NTA (National Tour Association). K významnými

touroperátorom v USA patria Abercrombie & Kent, American Express, CI Tours, Collette Vacations, Globus, Insight,

Maupintour, Railtour Europe, Tauck, Trafalgar Tours a TUI Travel. Cesty do Európy sú predávané aj cez ďalšie dôležité

subjekty, akými sú kluby a skupiny spriaznencov, napríklad Alumni Holidays a IST Cultural Tours. Najvyužívanejšími

cestovateľskými portálmi a online cestovnými agentúrami na americkom trhu sú Expedia, Orbitz a Travelocity. K

ďalším dôležitým hráčom na trhu cestovného ruchu patria American Express Travel, Cheap Tickets, Hotwire, Priceline,

Travel Now, Vacations to Go a Yahoo! Travel. 84 % z 23 000 akreditovaných členov ASTA (American Society of Travel

Agents) patrí do konzorcia cestovných kancelárií, vrátane Vacation.com, Travelsavers, Carlson Wagonlit, Results

Travel, Ensemble, American Express, Virtuoso a ostatných.

Všetci prevádzkovatelia výletných plavieb v USA ponúkajú plavby po Európe. Vedúcou spoločnosťou je Viking River

Cruises, ktorá predáva riečne plavby po Európe.

DOPRAVNÉ SPOJENIE

V roku 2009 lietali priame lety z Európy do 30 amerických letísk: New York, Newark, Chicago, Washington, Atlanta,

Los Angeles, Boston, Miami, San Francisco, Philadelphia, Houston, Detroit, Orlando, Dallas, Seattle-Tacoma,

Minneapolis, Charlotte Douglas, Denver, Las Vegas, Corington, Orlando Sanford, Portland, Phoenix, Memphis,

Raleigh, Baltimore, Tampa, Salt Lake City, Southwest Florida a San Juan.

Lety z USA pristávali v roku 2009 na 49 európskych letiskách: Londýn (Heathrow, Gatwick), Frankfurt, Paríž,

Amsterdam, Rím, Madrid, Dublin, Mníchov, Zürich, Manchester, Brusel, Düsseldorf, Kodaň, Miláno, Barcelona,

Shannon, Štokholm, Moskva (Sheremetyevo, Domodedovo), Ženeva, Istanbul, Varšava, Lisabon, Atény, Keflavik,

Glasgow, Berlín, Edinburgh, Praha, Kyjev, Helsinki, Belfast, Birmingham, Bristol, Hamburg, Oslo, Stuttgart, Benátky,

Budapešť, Nice, Porto, Lyon, Krakov, Pisa, Malaga, Nordela.

Obyvatelia USA nemusia žiadať o víza do žiadnej z krajín Európskej únie pri pobytoch nepresahujúcich 90 dní, ktoré sa

rátajú od dňa vstupu do schengenského priestoru. Výnimkou je Bielorusko (potrebné je vybavenie víz), Turecko (víza

na príchode) a Rusko (potrebné je vybavenie víz a ručiteľ). Väčšina krajín požaduje od Američanov preukázať sa

pasom platným ešte 6 mesiacov po ukončení pobytu v európskom priestore.

V rámci Európy ako cieľovej destinácie využívajú Američania tieto druhy dopravných prostriedkov v nasledovnej

miere:

Tabuľka 10: Preferovaná doprava v rámci Európy, 2011

Druh dopravného prostriedku Podiel v %

Taxi, limuzína 37

Letecká doprava medzi mestami 37

Železničná doprava medzi mestami 30

Metro, električka, autobus 29


Služobné alebo súkromné auto 24

Prenajaté auto 19

Zdroj: U.S. Department of Commerce


US Department of Commerce ITA Office of Travel & Tourism Industries http://tinet.ita.doc.gov

U.S. Travel Association www.tia.org

Bureau of Transportation Statistics www.bts.gov

US Tour Operators Association (USTOA) www.ustoa.com

National Tour Association (NTA) www.ntaonline.com

American Society of Travel Agents (ASTA) www.astanet.com

Airlines Reporting Corporation www.arccorp.com

Cruise Lines International Association (CLIA) www.cruising.org

ODPORÚČANÉ PRODUKTY CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU PRE AMERICKÝ TRH

zájazdy za kultúrou v spojení tradícií a moderny

výlety do prírody so zameraním na zážitok návštevníka

okružné cesty po mestách

výletné plavby po Dunaji

rodinné dovolenky.


1. United States, Market Insights, European Travel Commision. Júl 2009. Dostupné na internete: http://www.etc-

corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_USA_07-2009.pdf

2. United States, The World Fact Book, Central Intelligence Agency. 2012. Dostupné na internete:

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/usa.html

3. USA – Geografia a fakty. August 2012. Dostupné na internete: http://www.skrz.sk/usa-geografia-a-fakty-a18-112-

3-0-sk.htm

4. U. S. Department of Commerce, ITA, Office of Travel and Tourism Industries. September 2013. Dostupné na

internete: http://tinet.ita.doc.gov

5. Tour Operators Predict US Travellers Will Return to Europe In Growing Numbers. 2011. Dostupné na internete:

http://www.eturbonews.com/26329/tour-operators-predict-us-travelers-will-return-europe-growing-n

6. Travel Facts and Statistics, U. S. Travel Association. August 2012. Dostupné na internete:

http://www.ustravel.org/news/press-kit/travel-facts-and-statistics

7. ETC Market Snapshot USA. Október 2011. Dostupné na internete:

https://extranet.visiteurope.com/MIC_Meeting_4-2011/Document%20Library/Forms/DispForm.aspx?ID=16

8. ETC-UNWTO USA Study on the United States Outbound Travel Market to Europe with Special Insight into the

Image of Europe as a Destination. Dostupné na internete: http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/etc-

unwto_study_on_the_outbound_travel_market.pdf

9. Destination Analyst, Incl., July 2010, The State of the American Traveller, Volume 10.

10. Rheem, C., Quinby, D. November 2010. PhoCusWright U.S. Online Traveller Overview, Tenth Edition.

11. Märkte & Marktstrategien. Österreich Werbung

12. Interné materiály SACR

http://tinet.ita.doc.gov/

http://www.tia.org/

http://www.bts.gov/

http://www.ustoa.com/

http://www.ntaonline.com/

http://www.astanet.com/

http://www.arccorp.com/

http://www.cruising.org/

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_USA_07-2009.pdf

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/ETCProfile_USA_07-2009.pdf

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/usa.html

http://www.skrz.sk/usa-geografia-a-fakty-a18-112-3-0-sk.htm

http://www.skrz.sk/usa-geografia-a-fakty-a18-112-3-0-sk.htm

http://tinet.ita.doc.gov/

http://www.eturbonews.com/26329/tour-operators-predict-us-travelers-will-return-europe-growing-n

http://www.ustravel.org/news/press-kit/travel-facts-and-statistics

https://extranet.visiteurope.com/MIC_Meeting_4-2011/Document%20Library/Forms/DispForm.aspx?ID=16

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/etc-unwto_study_on_the_outbound_travel_market.pdf

http://www.etc-corporate.org/resources/uploads/etc-unwto_study_on_the_outbound_travel_market.pdf

Documents

Marketingová stratégia SACR 2014-2020export.slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/01/Marketingova_strategia... · SKK / EUR v rokoch 2000 - 2012 Tabuľka č. 10 Vývoj počtu ubytovacích