MANAŽMENT OCHRANY OBJEKTOVfsi.uniza.sk/kbm/wp-content/uploads/2017/03/VSU_Hofreiter_FBI.pdf · Koeficient účinnosti KDS Kamerový dohliadací systém KV Krádež vlámaním L Vrstva

prof. Ing. Ladislav HOFREITER, CSc.

MANAŽMENT OCHRANY OBJEKTOV

Žilinská univerzita v Žiline/EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2015

Vysokoškolská učebnica poskytuje základnú orientáciu v problematike zaisťovania

ochrany objektov a priestorov. Jej štruktúra je zvolená tak, aby poskytovala reálny pohľad

na činnosti spojené s plánovaním a realizovaním ochrany objektov a priestorov.

Vysokoškolská učebnica je určená predovšetkým študentom študijného programu

Ochrana osôb a majetku. Pri jej zostavovaní boli využité základné právne predpisy a

odborné normy vzťahujúce sa na problematiku ochrany osôb a majetku, ako aj výsledky

vlastnej vedeckovýskumnej práce autora.

Vysokoškolská učebnica môže slúžiť aj pre potreby komerčnej bezpečnosti, pretože

poskytuje v ucelenej podobe informácie potrebné na vytvorenie systému ochrany

objektov a priestorov.

Učebnica bola vydaná v rámci riešenia projektu „Kvalitné vzdelávanie s podporou inova-

tívnych foriem, kvalitného výskumu a medzinárodnej spolupráce – úspešný absolvent pre

potreby praxe“ – operačný program: Vzdelávanie. Kód ITMS: 26110230090

Vedecký redaktor:

prof. Ing. Miloslav SEIDL, PhD.

Recenzenti:

prof. Ing. Vojtech JURČÁK, CSc.

doc. PaeDr. Samuel UHRIN, CSc.

Autor:

prof. Ing. Ladislav Hofreiter, CSc.

Za odbornú, jazykovú a technickú úroveň publikácie zodpovedá autor.

Vydala Žilinská univerzita v Žiline/EDIS – vydavateľské centrum ŽU

© L. Hofreiter, 2015

ISBN 978-80-554-1164-4

3

OBSAH

OBSAH ............................................................................................................................ 3

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV .......................................................... 7

ÚVOD .............................................................................................................................. 9

1. BEZPEČNOSŤ ....................................................................................................... 13

1.1.DEFINÍCIE BEZPEČNOSTI ......................................................................................... 13 1.2. ČINITELE BEZPEČNOSTI ......................................................................................... 18 1.3.METÓDY IDENTIFIKÁCIE A HODNOTENIA ČINITEĽOV BEZPEČNOSTI.............................. 19 1.4. BEZPEČNOSŤ OBJEKTU – PRINCÍPY SKÚMANIA ........................................................ 20 1.5. ROVINY A SEKTORY ANALÝZY BEZPEČNOSTI OBJEKTU ............................................ 23 1.6.HODNOTENIE BEZPEČNOSTI OBJEKTU ...................................................................... 24 1.7. KULTÚRA BEZPEČNOSTI ......................................................................................... 26

1.7.1Kultúra a kultúra bezpečnosti ......................................................................... 26 1.7.2Roviny analýzy kultúry bezpečnosti ................................................................ 27 1.7.3 Kultúra bezpečnosti a manažérstvo bezpečnosti ........................................... 29

ZÁVERY ....................................................................................................................... 31 OTÁZKY ...................................................................................................................... 32 LITERATÚRA ................................................................................................................ 32

2.PROSTREDIE A BEZPEČNOSTNÉ PROSTREDIE OBJEKTU .................................. 35

2.1.PRIESTOR, PROSTREDIE A SITUÁCIA ........................................................................ 35 2.1.1. Priestor ......................................................................................................... 35 2.1.2.Prostredie ...................................................................................................... 36 2.1.3. Situácia ........................................................................................................ 38

2. 2. BEZPEČNOSTNÉ PROSTREDIE A BEZPEČNOSTNÁ SITUÁCIA ...................................... 39 2.2.1. Bezpečnostné prostredie .............................................................................. 39 2.2.2. Bezpečnostná situácia ................................................................................. 39 2. 2.3. Činitele bezpečnostného prostredia a bezpečnostnej situácie ..................... 40 2.2.4.Hodnotenie činiteľov prostredia ..................................................................... 41

2.3. ŠTRUKTÚRA BEZPEČNOSTNÉHO PROSTREDIA ......................................................... 43 2.3.1. Vonkajšie bezpečnostné prostredie .............................................................. 43 2.3.2. Vnútorné bezpečnostné prostredie ............................................................... 44


3. IDENTIFIKÁCIA A HODNOTENIE OHROZENÍ .......................................................... 49

3.1. PRÍČINNÝ MECHANIZMUS VZNIKU OHROZENIA .......................................................... 49 3.2. IDENTIFIKÁCIA OHROZENÍ ....................................................................................... 51

3.2.1 Metóda stromu príčin a následkov ................................................................. 51 3.2.2. Diagram príčina – následok .......................................................................... 52

3.3. OHODNOTENIE OHROZENIA .................................................................................... 53 3.3.1. Kvantitatívna metóda ohodnotenia ohrozenia ............................................... 53 3.3.2 Kvalitatívna metóda ohodnotenia ohrozenia .................................................. 53 3.3.3. Expertné ohodnocovanie .............................................................................. 55 Slovné vyjadrenie ................................................................................................... 56

3.4. KATEGORIZÁCIA OHROZENÍ .................................................................................... 59 3.3.1. Úmyselné ohrozenia ..................................................................................... 59 3.3.2. Neúmyselné ohrozenia ................................................................................. 61


4. ZRANITEĽNOSŤ ........................................................................................................ 65

4

4.1. SCENÁRE NAPADNUTIA OBJEKTU ............................................................................ 66 4.2. TYPOLÓGIA PÁCHATEĽA ......................................................................................... 67 4.3. URČENIE PRAVDEPODOBNÉHO SCENÁRA ............................................................... 70 4.4. ANALÝZA ZRANITEĽNOSTI ....................................................................................... 71 4.5. OHODNOTENIE ZRANITEĽNOSTI BODOVOU METÓDOU .............................................. 76 ZÁVERY ....................................................................................................................... 81 OTÁZKY ...................................................................................................................... 82 LITERATÚRA ................................................................................................................ 82

5.POSUDZOVANIE BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK........................................................... 83

5.1. POSUDZOVANIE BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK ................................................................ 84 5.1.1.Metodika RAMCAP ....................................................................................... 84 5.1.2. Metodika RVA .............................................................................................. 85 5.1.3 Metodika Sandia National Laboratories ......................................................... 85 5.1.4. Metodika RAM .............................................................................................. 86 5.1.5. Metodika VAM .............................................................................................. 86 5.1.6. Metodika FEMA ............................................................................................ 87 5.1.7. Metodika podľa STN 01 380 ......................................................................... 87 5.1.8. Metodika podľa STN ISO 31 000 .................................................................. 88

5.2. VYTVÁRANIE SÚVISLOSTÍ ....................................................................................... 88 5.3. IDENTIFIKÁCIA RIZÍK .............................................................................................. 89 5.4. ANALÝZA RIZÍK ..................................................................................................... 90

5.4.1. Určenie pravdepodobnosti udalosti ............................................................... 90 5.4.2. Určenie veľkosti následkov ........................................................................... 92 5.4.3. Určenie veľkosti rizika................................................................................... 94

5.5. HODNOTENIE BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK ................................................................... 97 5.5.1. Prioritizácia rizík ........................................................................................... 98 5.5.2 Rozhodnutie o zaobchádzaní s rizikami........................................................105

ZÁVER........................................................................................................................105 OTÁZKY .....................................................................................................................106 LITERATÚRA ...............................................................................................................106

6. OCHRANA OBJEKTOV ............................................................................................109

6.1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ OCHRANY OBJEKTOV .....................................................109 6.2 OCHRANA OBJEKTOV AKO PREDMET ZÁUJMU ..........................................................111 6.3. PROCESNÉ HĽADISKO OCHRANY OBJEKTOV ...........................................................112 6.4 OCHRANA AKO KONFLIKTNÁ SITUÁCIA ....................................................................114 6.5. VECNÉ HĽADISKO OCHRANY OBJEKTOV ..................................................................118

6.5.1. Koncepcia zvýšenia odolnosti objektu .........................................................118 6.5.2. Koncepcia CPTED ......................................................................................119 6.4.3. Koncepcia OTREP ......................................................................................120

6.6. PRINCÍPY OCHRANY ..............................................................................................120 6.7. OBJEKT OCHRANY A CHRÁNENÝ ZÁUJEM ................................................................123

6.7.1. Chránený záujem ........................................................................................123 6.7.2. Infraštruktúra ako objekt ochrany.................................................................124

6.8. ROZHODNUTIE O POTREBE OCHRANY ....................................................................126 6.8.1. Všeobecné východiská ................................................................................126 6.8.2 Kritériá pre rozhodovanie o potrebe ochrany ................................................128

ZÁVERY ......................................................................................................................129 OTÁZKY .....................................................................................................................130 LITERATÚRA ...............................................................................................................130

7. SYSTÉM OCHRANY OBJEKTU ...............................................................................133

7.1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA SYSTÉMU ..............................................................133 7.2. SYSTÉM OCHRANY OBJEKTU .................................................................................136

7.2.1. Všeobecná definícia systému ochrany ........................................................136

5

7.2.2 Hierarchické hľadisko systému ochrany .......................................................137 7.2.3. Štrukturálne hľadisko systému ochrany .......................................................137 7.2.4. Funkcionálne hľadisko systému ochrany .....................................................139 7.2.5. Procesuálne hľadisko systému ochrany ......................................................142

7.3. TYPOLÓGIA SYSTÉMOV OCHRANY ..........................................................................144 ZÁVERY ......................................................................................................................145 OTÁZKY .....................................................................................................................145 LITERATÚRA ...............................................................................................................145

8. POŽIADAVKY NA SYSTÉM OCHRANY ...................................................................147

8.1. ANALÝZA JEDNOTYPOVÉHO SYSTÉMU OCHRANY .....................................................147 8.2. ANALÝZA SYSTÉMU OCHRANY DO HĹBKY. ...............................................................148

8.2.1. Pravdepodobnosť prekonania MZP .............................................................150 8.2.2. Kritická hranica detekcie ..............................................................................150 8.2.3. Pravdepodobnosť detekcie ..........................................................................150 8.2.3. Pravdepodobnosť prerušenia útoku ............................................................152 8.2.4. Výpočet reálnej prielomovej odolnosti .........................................................153

8.3. ÚČINNOSŤ SYSTÉMU OCHRANY .............................................................................156 8.4. SPOĽAHLIVOSŤ SYSTÉMU OCHRANY ......................................................................157

8.4.1 Technická spoľahlivosť systému ...................................................................157 8.4.2. Spoľahlivosť ľudského činiteľa v systéme ochrany ......................................158


9. NÁVRH SYSTÉMU OCHRANY ................................................................................163

9.1. MOŽNOSŤ ZNÍŽENIA (ELIMINÁCIE) OHROZENIA ........................................................163 9.2. MOŽNOSŤ ELIMINÁCIE ZRANITEĽNOSTI ...................................................................164

9.2.1. Návrh koncepcie systému ochrany objektu ..................................................164 9.2.2. Hodnotenie variantov systému ochrany .......................................................166

9.3 VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU OBJEKTOVEJ OCHRANY ..........................................168 9.4. PRESKÚMANIE NAVRHOVANÉHO SYSTÉMU OCHRANY .............................................171 ZÁVER........................................................................................................................172 OTÁZKY .....................................................................................................................173 LITERATÚRA ...............................................................................................................173

10. PLÁN OCHRANY OBJEKTU ................................................................................175

10.1. PROJEKT A PLÁN ................................................................................................175 10.2 PLÁN OCHRANY OBJEKTU .....................................................................................176

10.2.1 Popis chráneného objektu ........................................................................177 10.2.2. Závery z posúdenia bezpečnostných rizík ..............................................179 10.2.3. Opis systému ochrany .............................................................................180

10.3. PREVÁDZKOVÝ PORIADOK OBJEKTU .....................................................................186 10.4. SMERNICA NA RIEŠENIE BEZPEČNOSTNÝCH INCIDENTOV .......................................189

10.4.1. Postup pri narušení objektu a chráneného priestoru alebo pri pokuse o narušenie objektu a chráneného priestoru ...........................................190 10.4.2 Postup v prípade vzniku mimoriadnej situácie ........................................190 10.4.3 Plán na ochranu, evakuáciu materiálu a iných chránených aktív ...........191


11. MANAŽMENT OCHRANY OBJEKTOV ...................................................................193

11.1 CHARAKTERISTIKA MANAŽMENTU OCHRANY OBJEKTOV .........................................193 11.2. SEKVENČNÉ MANAŽÉRSKE FUNKCIE.....................................................................194

11.2.1. Plánovanie ................................................................................................194

6

11.2.2. Organizovanie ..........................................................................................196 11.2.3. Personálne zaistenie .................................................................................196 11.2.4. Vedenie ....................................................................................................197 11.2.5. Kontrola ...................................................................................................198 11.2.6. Audit systému ochrany ako forma kontroly ................................................198

11.3. PRIEBEŽNÉ MANAŽÉRSKE FUNKCIE ......................................................................201 11.3.1 Analyzovanie ..............................................................................................201 11.3.2. Rozhodovanie ...........................................................................................202 11.3.3 Implementácia ............................................................................................203

11.4 RIADENIE KVALITY BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU ..................................................204 11.4.1. Kvalita .......................................................................................................204 11.4.2 Kvalita v systéme ochrany ..........................................................................204


12. INFORMAČNÉ ZABEZPEČENIA RIADENIA SYSTÉMU OCHRANY .....................207

12.1 ZÁKLADNÉ POJMY ...............................................................................................207 12. 2 KVANTITATÍVNE A KVALITATÍVNE PARAMETRE INFORMÁCIE ....................................207 12.3 INFORMAČNÝ SYSTÉM ..........................................................................................208 12.4 ZDROJE INFORMÁCIÍ ...........................................................................................214

12.4..1 Klasifikácia zdrojov informácií ....................................................................215 12.4.2 Informačný systém technických zabezpečovacích prostriedkov.................216

12.5 ZDROJE INFORMÁCIÍ V POPLACHOVOM ZABEZPEČOVACOM A TIESŇOVOM SYSTÉME .218 12.5.1 Zdroje situačných informácií .......................................................................218 12.5.2 Zdroje riadiacich informácií .........................................................................219

12.6 ZDROJE INFORMÁCIÍ PRE RIADENIE STRÁŽNEJ SLUŽBY ...........................................219 12.7 ZDROJE INFORMÁCIÍ PRE VYPRACOVANIE ORGANIZAČNÝCH A REŽIMOVÝCH OPATRENÍ

..................................................................................................................................220 ZÁVERY ......................................................................................................................220 OTÁZKY .....................................................................................................................221 LITERATÚRA ...............................................................................................................221

ZÁVER ..........................................................................................................................223

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY..............................................................................225

7

Zoznam použitých skratiek a symbolov

AHP Analytický hierarchický proces

ASME American Society of Mechanical Engineers

C Consequences, následky

CARVER Criticality, Accessibility, Recognizability, Vulnerability, Effect,

Recoverability, metóda hodnotenia dôležitosti prvku.

CBRN Chemical, Biological, Radiological and Nuclear materials,

CCTV Closed Circuit Television, uzavretý televízny okruh,

CoESS Confederation of European Security Services, Konfederácia európskych

bezpečnostných služieb

CPTD Crime prevention through environmental design, prevencia kriminality

prostredníctvom dizajnu prostredia

D Detekcia

DK Kritická hranica detekcie

DEMA Danish Emergency Management Agency,

DOC Designing out Crime, Navrhovanie s vylúčením kriminality

E(t) Neurčitosť v čase t

EPS Elektrická požiarna signalizácia

ETA Event Tree Analysis,Analýza stromu udalostí

EZS Elektrický zabezpečovací systém

FO Fyzická ochrana

FTA Fault Tree Analysis, Analýza stromu porúch

CHP Chránený priestor

CHZ Chránený záujem

IED Improvised explosive device , improvizované výbušné prostriedky

IP Požadované informácie

IR Riadiace informácie

IS Situačné informácie

IZ Získané informácie

K kritérium

KPČ Koeficient protičinnosti

KÚ Koeficient účinnosti

KDS Kamerový dohliadací systém

KV Krádež vlámaním

L Vrstva ochrany

log logaritmus

M Motív

MK Majetková kriminalita

MZP Mechanické zábranné prostriedky

m počet útočníkov

n počet členov zásahovej jednotky

OATS Operator Action Tree System, systém analýzy chyby operátora

OTREP Opportunity, Target, Risk, Effort, Profit - Metóda ovplyvňovania podmienok

trestnej činnosti

P Pravdepodobnosť

PA Pravdepodobnosť útoku

8

P(E) Pravdepodobnosť eliminácie útočníka

P(e) Pravdepodobnosť ľudskej chyby

PD n Pravdepodobnosť detekcie, normovaná

Ppr Pravdepodobnosť prekonania ochrany

PPÚ Pravdepodobnosť prerušenia útoku

PPS Poplachový prenosový systém

PSP Pravdepodobnosť spoľahlivej prevádzky

PCO Pult centralizovanej ochrany

P(Z) Pravdepodobnosť včasného zásahu

PZ Policajný zbor

PZTS Poplachové zabezpečovacie a tiesňové systémy

R Riziko

RA Rizio akceptovateľné

R0 Riziko pôvodné (pred zavedením opatrení)

RR Riziko redukované

RZ Zostatkové riziko

RAM Risk Assessment Methodology

RAMCAP Risk Analysis and Management for Critical Asset Protection,

RC Resistence class, bezpečnostná trieda

ReO Režimová ochrana

RVA Risk and Vulnerability Analysis

S Source, zdroj

SBS Súkromná bezpečnostná služba

SKV Systémy kontroly vstupu

SO Systém ochrany

SRP Stredisko rtegistrácie poplachov

StSl Strážna služba

T Threat, ohrozenie

TČ Trestná činnosť

TESEO Tecnica Empirica Stima Errori Operatori, metóda analýzy zlyhania

ľudského faktora

TP Čas prekonania, prelomenia

Redukovaná prielomová odolnosť

TPn Normovaná prielomová odolnosť

Tps Stredná hodnota prielomovej odolnosti

TP str Priemerný čas prevádzky prvku na jednu poruchu

Tpr Čas prevádzky

TZ Čas zásahu

ÚPstr Stredná hodnota úspešnosti prekonania ochrany

V Vulnerability, zraniteľnosť

VAM Vulnerability Assessment Methodology, metóda analýzy zraniteľnosti

ZJ Zásahová jednotka

Z.z. Zbierka zákonov

η účinnosť

P plauzibilita

9

ÚVOD

Potreba riešenia ochrany objektov a priestorov je vyvolaná existenciou ohrození,

spadajúcich do kategórie majetkovej kriminality.

Majetková kriminalita sa v najširšom zmysle slova chápe ako útok voči cudziemu

majetku, pričom nie je rozhodujúce, či tento majetok patrí jednotlivcovi, skupine osôb

alebo štátu.1

Majetková kriminalita predstavuje už tradične najpočetnejší druh kriminality. Tento druh

kriminality má dlhodobo klesajúci trend, ale dominujúce postavenie v rámci celkovej

kriminality z hľadiska počtu zistených trestných činov a vzniku škôd Ako vyplýva

z dostupných štatistík (tab.1), jej podiel na celkovej kriminalite sa pohyboval od 40 do

50% a viacej. Podiel krádeží vlámaním (KV) na majetkovej kriminalite (MK) osciluje

okolo 30% (tab.1).

Tabuľka 1. Podiel vybraných druhov kriminality . Zdroj : vlastné spracovanie podľa údajov PZ SR.

V absolútnych číslach však počet trestných činov majetkovej kriminality za posledné

roky klesá (obr.1) a zníženie ich podielu na celkovej kriminalite je dôsledkom

zvyšovania celkovej úrovne kultúry bezpečnosti na Slovensku.

Obrázok 1 . Vývoj kriminality na Slovensku v r.2008 -2014. Zdroj: vlastné spracovanie podľa

údajov PZ SR.

1 ŠÚRYOVÁ, E. : Kriminologické aspekty majetkovej kriminality v SR. In: Policajná teória a prax. 4/2003, s.

20.

10

Tradičnými formami majetkovej kriminality sú krádeže vlámaním do objektov. V rámci

krádeží vlámaním stúpli za posledné obdobia vlámania do bytov a chát. Objektmi

zvýšeného záujmu vlamačov sú aj obchody a reštaurácie, teda väčšinou objekty

privátneho charakteru.

Je možné konštatovať, že pokles prípadov krádeží vlámaním je aj dôsledkom zmeny

správania sa občanov a právnických osôb. Začínajú viacej investovať do bezpečnosti

a vo vyššej miere začínajú využívať produkty, ktoré poskytujú súkromné bezpečnostné

služby. Súkromné bezpečnostné služby poskytujú okrem strážnej služby aj technickú

službu, ktorá spočíva v projektovaní zabezpečovacích alebo poplachových systémov.

Pri vykonávaní týchto činností sa riadia technickými normami, ktoré stanovujú technické

podmienky pre projektovanie a použitie prvkov technickej ochrany. Čiastočný deficit je

v teoretickej podpore týchto činností, v zdôvodnení potreby a navrhovaní optimálnej

štruktúry systému ochrany.

Za takýto nástroj považujeme spracovanú vysokoškolskú učebnicu „Manažment ochrany

objektov“.

Aj keď v samotnej učebnici je otázkam manažmentu, teda riadenia, venovaná len jedna

kapitola, pojem manažment sme v názve učebnice zvolili preto, lebo ochrana objektov je

tvorená logickou postupnosťou krokov, vykonávaných na zabránenie vzniku,

prejavov alebo minimalizáciu bezpečnostných rizík – teda manažérstvom

bezpečnostných rizík. Preto aj štruktúra učebnice je tvorená tak, aby

vysvetľovala obsah činností, ktoré musia manažéri bezpečnosti pri riadení

bezpečnostných rizík vykonať, aby zaistili požadovanú úroveň bezpečnsoti

chránených objektov (priestorov, hodnôt ap.).

Učebnica nadväzuje na predchádzajúce práce autora, najmä skriptá Bezpečnostný

manažment (Žilina, 2002), učebnicu Manažérstvo bezpečnostných systémov (Košice,

2007), kapitoly publikované v učebnici Manažérstvo bezpečnostných rizík (Reitšpís a kol.,

Žilina, 2004), ako aj série článkov publikovaných na vedeckých konferenciách

a v odborných časopisoch.

Učebnica pozostáva z 12 kapitol, ktoré možno tematicky rozčleniť do štyroch blokov.

Prvý blok, zahrňujúci kapitoly 1 – 4 je zameraný na charakterizovanie bezpečnosti, jej

činiteľov a prezentovanie metód identifikácie a hodnotenia rozhodujúcich činiteľov

bezpečnosti – bezpečnostného prostredia, ohrozenia a zraniteľnosti.

Hlavným obsahom druhého bloku, tvoreného kapitolou 5, je objasnenie obsahu a metód

posudzovania bezpečnostných rizík chránených objektov, priestorov a záujmov. Túto

časť považujeme za rozhodujúcu z hľadiska vytvorenia efektívneho systému ochrany.

Tretí blok je venovaný teoretickým otázkam, spojených so systémom ochrany. Postupne,

v kapitolách 6 – 10 uvádzame východiská pre objasnenie pojmov ochrany, systém

11

ochrany, definujeme štruktúru, prvky a funkcie systému ochrany, analyzujeme

požiadavky na systém ochrany a uvádzame spôsoby a metódy vytvárania a hodnotenia

účinnosti systému ochrany, aby sme v závere tohto bloku prezentovali možný obsah

základného dokumentu pre projektovanie systému ochrany – Plánu ochrany objektu.

V poslednom, štvrtom bloku sú prezentované v 11. a 12. kapitole zásadné východiská

pre pochopenie a zvládnutie úloh spojených s riadením pri ochrane objektov

a informačným zabezpečením týchto riadiacich procesov.

Význam a prínos tejto vysokoškolskej učebnice je nielen v rozšírení teoretických

poznatkov v odbore Ochrana osôb a majetku, ale aj v jej využiteľnosti pre prax

bezpečnostných služieb.

Autor považuje za potrebné a slušné poďakovať sa všetkým, ktorí prispeli či už svojimi

pripomienkami, alebo vytvorením podmienok k spracovaniu tejto učebnice.

12

13

1. BEZPEČNOSŤ

Bezpečnosť je už oddávna jednou z najsilnejšie pociťovaných ľudských potrieb. Ľudia

vnímali dva aspekty bezpečnosti. Prvý aspekt bezpečnosti chápali ako ochranu pred

nebezpečenstvami prírodnej povahy, ktorú prezentovali prírodne živly, dravá zver apod.

Tento faktor brali ako niečo prirodzené, čo patrí k ich svetu, niečo, čo je neodvratné a to,

či ich postihne pohroma, závisí od vôle bohov. Druhý aspekt bol spojený s javmi a

hrozbami sociálnej povahy, a tým bol prikladaný väčší význam. Ľudia vnímali svoje

postavenie v prostredí zápasu dobra, ktoré sa stotožňovalo s bezpečnosťou, istotou

a zla, ktoré predstavovalo nebezpečenstvo pre život a majetok človeka.

Záujem o problém bezpečnosti sa v minulosti sústreďoval predovšetkým na

interpretáciu bezprostredných príčin vojen a mieru, eventuálne príčiny násilia a konfliktov.

Úvahy mysliteľov a filozofov, skúmajúcich problémy bezpečnosti, sa oddávna

koncentrovali na aspekty:

- ontologické ( genéza, podstata a význam vojny a mieru),

- axiologické ( charakter vojny a mieru, ich hodnota a význam v živote jednotlivcov

i spoločnosti),

- praxeologické ( hľadanie spôsobov, ako zabrániť vojnám a zaistiť mier).

Hľadanie odpovede na otázku čo je bezpečnosť je teda jedným zo základných znakov

filozofického prístupu k bezpečnosti. Avšak definovať pojem bezpečnosť je nemalý

problém a to aj preto, že skoro každý odbor ľudskej činnosti si vytvoril svoj vlastný

prístup a svoju vlastnú definíciu.

1.1. Definície bezpečnosti

Termín bezpečnosť (lat. securitas /sine cura + tutus/, agl. Security, nem. Sicherheit,

rus.Безопасность - bezstarostnosť, bezpečnosť, istota, záruku, ale aj duševný pokoj,

ochrana, zabezpečenie, určitosť, nespornosť) sa používa v množstve rozličných vied,

prírodných, technických i spoločenských.

V súčasnosti sú známe mnohé pokusy o objasnenie obsahu a významu pojmu

bezpečnosť. Jeho definície nachádzame v monografiách, slovníkoch, vedeckých

a odborných článkoch, zákonoch, technických normách ap. Pojem bezpečnosť inak

vysvetľujú sociológovia, inak ekonómovia, právnici, politológovia, ekológovia, vojaci či

technici.

Viktor Porada (Porada, 2003) hovorí o stave bezpečnosti ako o systéme vzájomne

spätých a na seba pôsobiacich činiteľov a ich vlastností, pôsobiacich na vznik, vývoj a

spoločenský rozvoj, ktoré negatívne pôsobia na zdravie, život a všetky iné hodnoty v

konkrétnom prípade (spoločenský organizmus, slobodu, vieru, vlastníctvo a pod.)

Korzeniowski definuje bezpečnosť ako určitý objektívny stav, ktorý spočíva v

neprítomnosti hrozby, ktorú subjektívne cítia (vnímajú) jedinci alebo skupiny

(Korzeniowski,2008).

14

Šimák a kol. uvádzajú v spracovanom slovníku (Šimák a kol.,2005,) že bezpečnosť je

„objektívny stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému

alebo iného systému, ktorý svojimi parametrami, v danom prostredí zabezpečuje svoju

funkčnosť a vytvára podmienky pre svoj ďalší rozvoj a zároveň ako subjektívne vnímanie

tohto stavu človekom, prežívanie pocitu pokoja bez obáv z možných alebo aktuálnych

ohrození človeka, spoločnosti a systému ich bezpečnostného prostredia.“

Bezpečnosť je v zákone (Ústavný zákon č.227/2002 Z.z.) definovaná ako stav, v ktorom

je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť,

územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom

sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

Pojem bezpečnosť (vo význame vnútornej bezpečnosti) je vysvetľovaný ako:

- súhrn spoločenských vzťahov, ktoré upravuje právo a ktoré chránia práva

a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné

zriadenie republiky,

- faktický stav (úroveň), ako sa tieto vzťahy chránia,

- kategóriu, v ktorej sa chápe bezpečnosť ako prípustná miera nebezpečenstva

(Porada, Stacho, 2000).

Americký slovník dedičstva anglického jazyka uvádza pod pojmom bezpečnosť (angl.

security):

a) nezávislosť od rizika alebo nebezpečia; bezpečie,

b) nezávislosť od neistoty, nepokoja alebo obavy; dôvernosť,

c) čokoľvek, čo poskytuje alebo zaisťuje bezpečie,

d) čokoľvek, čo poskytuje alebo dáva záruku plnenia záväzku; záruka,

e) niekto, kto preberá na seba splnenie záväzku iného; ručenie. (Mikolaj, 2003)

Pre prax bezpečnostného manažmentu je zaujímavé ponímanie bezpečnosti tak, ako ho

uvádza Encyklopédia o bezpečnostnom manažmente (Fay,1993 ). V hesle o tvorbe

návrhu bezpečnostného systému sa uvádza, že významné imanie (majetok) môže byť

atraktívnym cieľom pre mnohé ohrozenia. Ohrozenia môžu vychádzať z náhodných,

alebo z vysoko dômyselných, dobre vyzbrojených a vycvičených profesionálnych

kriminálnikov, narkomanov i teroristov. Podstata ohrozenia je kľúčom k tvorbe

bezpečnostných systémov. Z toho teda možno dedukovať, že podstata bezpečnosti

spočíva v existencii ohrození.

V kontexte „súkromnej bezpečnosti“, resp. „súkromných bezpečnostných služieb“ je

najvšeobecnejšia definícia bezpečnosti vyjadrená takto: ,,Bezpečnosť je ochrana života

a zdravia osôb, ochrana majetku všetkého druhu pred stratami, ktoré by mohli vzniknúť

v dôsledku nehody, krádeže, podvodu...“. (CoESS,..).

V anglojazyčnom prostredí sa vo vzťahu k vyjadreniu bezpečnosti používajú dva pojmy :

security a safety. (Lukáš, 2013). Hoci oba pojmy popisujú stav, môžu tiež popisovať aj

formu ochrany (kroky alebo opatrenia prijaté na zlepšenie stavu bezpečnosti

referenčného objektu). Rozdiel medzi security a safety spočíva v type hrozby , ktorá je

zdrojom rizika :

15

- pojem safety prezentuje bezpečnosť v zmysle ochrany voči náhodným hrozbám

antropogénneho (v zmysle nedbalostného) technogénneho či prírodného charakteru,

- pojem security vyjadruje bezpečnosť v zmysle ochrany voči zámerným,

intencionálnym hrozbám ( napr. kriminalita, terorizmus a pod.).

Krátko povedané, safety znamená ochranu pred nehodami, security sa týka ochrany

pred trestnou činnosťou.

Teda to, či dané opatrenie je opatrenie security alebo safety, závisí od druhu rizika, ktoré

má za cieľ zmierniť. Zodolnené dvere alebo vystužené okná môžu byť napríklad aj :

- prostriedok, aby sa zabránilo poškodeniu majetku a ohrozeniu ľudí výbuchom nádrže

plynu, teda bolo by to bezpečnostné opatrenie typu safety,

- prostriedok na ochranu obydlia a majetku obyvateľov pred vlámaním a krádežou,

potom je to bezpečnostné opatrenie typu security .

Opatrenie môže tiež slúžiť ako bezpečnostné opatrenia security a safety súčasne.

Príkladom môže byť ohňovzdorné bezpečnostné dvere: chránia proti šíreniu požiaru

a zároveň proti vlámaniu do bytu.

Podľa Lukáša (Lukáš, 2013) má pojem bezpečnosť tri významy :

1. Bezpečnosť je stav referenčného objektu, ktorý je zabezpečený proti hrozbám.

2. Bezpečnosť predstavujú samotné opatrenia na ochranu referenčného objektu.

3. Bezpečnosť označuje vedný odbor, ktorý sa zaoberá skúmaním problémov

bezpečnosti a zabezpečenia.

Eichler (Eichler, 2006) vymedzuje pojem bezpečnosť ako základnú hodnotu a najvyšší

cieľ každého štátu či bezpečnostného spoločenstva, združujúceho viacej štátov. V sfére

medzinárodných vzťahov je potom bezpečnosť vysvetľovaná ako neprítomnosť či

neexistencie ohrozenia najvyšších hodnôt štátu či spoločenstva štátov. Štát je bezpečný

v tom prípade, keď je zaistená obrana jeho územia a hodnôt, ktoré sa na ňom

nachádzajú, keď je zaistené fungovanie jeho inštitúcií a ochrana obyvateľstva.

V českej bezpečnostnej terminológii je bezpečnosť definovaná ako stav, v ktorom sú na

efektívnu mieru obmedzené bezpečnostné riziká objektu a jeho záujmov a tento objekt je

na obmedzenie aktuálnych i potenciálnych bezpečnostných rizík efektívne

vybavený.(Zeman, 2002).

Na definovanie pojmu bezpečnosť vplýva aj vnímanie jeho objektívnych a subjektívnych

aspektov (Hofreiter, 2006).

Objektívny stav bezpečnosti zahŕňa existenciu alebo neexistenciu reálnych hrozieb,

nezávislých od subjektívnych vnemov pozorovateľa. Objektívna bezpečnosť je tak

odvodená od prítomnosti, resp. absencie reálnych ohrození, ktoré existujú nezávisle na

vedomí človeka.

Subjektívna bezpečnosť vychádza z uvedomenia alebo neuvedomenia si reálneho

ohrozenia, alebo vnímania ohrozenia, ktoré reálne neexistuje, alebo možnosti aktívne

čeliť ohrozeniu. Pocit bezpečnosti je vyjadrením subjektívneho aspektu a dotýka sa

schopnosti alebo neschopnosti vnímania nebezpečenstva, alebo neschopnosti aktívne

čeliť nebezpečenstvu. Subjektívna bezpečnosť poukazuje na:

16

- uvedomenie si reálneho ohrozenia,

- absenciu uvedomenia si ohrozenia,

- absenciu možnosti aktívne čeliť ohrozeniu,

- vnímanie ohrozenia, ktoré reálne neexistuje.

Vnímanie bezpečnosti môže byť aj klamlivé a nemusí zodpovedať reálnej situácii.

Problém je v tom, že nie všetky ohrozenia sú bezprostredne registrované zmyslovými

orgánmi človeka (alebo sú nedostatočné poznávacie schopnosti spravodajských

orgánov). Ide najmä o ohrozenia, ktorých pôvodcom je iný človek, iní ľudia, iné

konkurenčné organizácie, ktorí skrývajú, utajujú alebo maskujú svoje skutočné zámery.

Iná možnosť je, ak človek alebo spoločnosť podľahne neprimeranej sekuritizácii určitého

problému a prijíma neprimerané bezpečnostné opatrenia, aj keď si to objektívna situácia

nevyžaduje. Napriek tomu nie je možné subjektívne vnímanie bezpečnosti ignorovať.

Existuje päť rôznych možností, ako môže človek reagovať na existujúce a vnímané

nebezpečenstvo. Z týchto piatich spôsobov reagovania si môže človek vybrať pri

rozhodovaní o riešení ľubovoľného problému. Jedná sa o týchto päť možností:

- odstrániť, eliminovať zdroj ohrozenia,

- ustúpiť, cúvnuť pred nebezpečenstvom,

- vyhnúť sa nebezpečenstvu,

- ignorovať nebezpečenstvo a prijať riziko,

- rezignovať na svoju ochranu a podľahnúť nebezpečenstvu.

Do tejto schémy spadajú rôzne ľudské činnosti, rôzne situácie, ktoré sa vyskytujú v živote

človeka. Každú reakciu je možné zahrnúť do jednej s uvedených kategórií. K typickým

reakciám normálneho človeka, resp. zdravej spoločnosti by mala patriť snaha

o odstránenie či eliminovanie zdrojov ohrozenia svojej bezpečnosti.

Podľa toho, ako je vnímaná podstata a význam bezpečnosti, môžeme jednotlivé prístupy

kategorizovať takto (Hofreiter, 2006) :

1. Pod pojmom bezpečnosť sa chápe stav, v ktorom, je minimalizované alebo

odstránené ohrozenia a z nich vyplývajúce možné riziká.

2. Bezpečnosť je stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený z hľadiska

svojich oprávnených záujmov.

3. Bezpečnosť sa chápe ako súhrn spoločenských vzťahov, ktoré upravuje právo

a ktoré chránia práva a oprávnené záujmy jednotlivcov, sociálnych skupín

a štátu.

4. Bezpečnosť sa posudzuje ako schopnosť referenčného objektu2 chrániť svoju

podstatu a základnú charakteristiku v podmienkach cieľavedome zameranej,

rozvratnej a deštruktívnej činnosti či už z vonka alebo zvnútra referenčného

objektu.

2 Referenčné objekty sú objekty, ktorých bezpečnosť je, alebo môže byť ohrozená a preto vzniká potreba

ich ochrany. Referenčnými objektmi budeme ďalej nazývať aj tie objekty, ktorých ochranu striktne stanovujú právne predpisy.

17

5. Bezpečnosť sa posudzuje ako rozhodujúca podmienka (garant) existencie

jedinca (občana), sociálnej skupiny, štátu, ktorá umožňuje chrániť a rozmnožovať

ich materiálne a duchovné bohatstvo.

6. Bezpečnosť predstavuje súhrn opatrení na zaručenie a ochranu životných

záujmov všetkých objektov bezpečnosti.

7. Bezpečnosť vo svojom absolútnom význame je vyjadrením neprítomnosti

(neexistencie) bezpečnostných rizík a ohrození voči materiálnej a duchovnej

sfére bytia.

8. Podstatou bezpečnosti je minimalizácia bezpečnostných rizík a ohrození

s tendenciou ich eliminácie.

9. Bezpečnosť je kategória, v ktorej sa chápe bezpečnosť ako prípustná miera

nebezpečenstva.

Pri rešpektovaní uvedených prístupov budeme konštatovať, že byť v bezpečí, byť

bezpečným, cítiť sa bezpečným, neznamená žiť a existovať bez nebezpečenstva

a ohrození. Bezpečnosť, to neznamená len absenciu bezpečnostných rizík a ohrození,

ale predovšetkým ochranu pred nimi. Bezpečnosť znamená, že sú trvalo chránené

životne dôležité záujmy jednotlivca, spoločnosti a štátu pred vnútornými a vonkajšími

ohrozeniami.

Z hľadiska reálneho (a realistického) hodnotenia bezpečnosti môžeme bezpečnosť

definovať ako taký stav bezpečnostnej situácie, činiteľov a procesov tento stav

ovplyvňujúcich, ktorý zaisťuje priaznivé podmienky pre existenciu, pretrvanie, plnenie

požadovaných funkcií a rozvoj každého referenčného objektu (Hofreiter, 2006).

Bezpečnosť je párová kategória : jej protikladom je „nie bezpečnosť“3, teda taký stav,

kedy bezpečnostná situácia v prostredí nevytvára primerané podmienky pre existenciu,

pretrvanie, plnenie požadovaných funkcií a rozvoj referenčného objektu. Je to stav, kedy

existuje nerovnováha v prospech prevahy potenciálu ohrození nad odolnosťou, alebo

možnosťami systému ochrany referenčného objektu odvrátiť hroziace nebezpečenstvo.

Bezpečnosť (ale i „nie bezpečnosť“) je z kauzálneho hľadiska javom druhotným,

sekundárnym, ktorý vzniká ako výsledok pôsobenia primárnych príčin, vyvolávajúcich

vznik/zánik ohrozenia alebo zníženie/zvýšenie odolnosti (zraniteľnosti) referenčného

objektu alebo jeho systému ochrany.

Skúmanie bezpečnosti akéhokoľvek referenčného objektu treba spájať s identifikovaním

štruktúry všetkých činiteľov, ktoré majú vplyv na bezpečnosť referenčného objektu.

3 Tento pojem (agl. Insecurity) nie je možné zamieňať s pojmom nebezpečenstvo (nebezpečie), ktoré je

definované ako latentná vlastnosť daného systému alebo jeho komponentov spôsobovať neočakávané negatívne javy, ktoré narušujú bezpečnosť, ohrozujú stabilitu a fungovanie príslušného systému, prípadne aj jeho okolia.

18

1.2. Činitele bezpečnosti

Pri uplatnení všeobecného prístupu k definovaniu bezpečnosti budeme rešpektovať, že

bezpečnosť je výsledkom vzájomného pôsobenia nasledujúcich činiteľov (Hofreiter,

2006):

- objektu s jeho obrannými, ochrannými schopnosťami, ktoré môžeme kvantifikovať

pomocou zraniteľnosti (vulnerability),

- ohrození (threat), ktoré sa nachádzajú v otvorenej alebo latentnej podobe

v danom prostredí (environment), čo môžeme vyjadriť zápisom :

(1.1.)

kde B(t ) je reálna bezpečnosť objektu v čase t,

T(t ) je intenzita ohrozenia v čase t,

V(t) je zraniteľnosť objektu voči reálnym ohrozeniam v čase t.

Z hľadiska logického postupu skúmania a definovania činiteľov bezpečnosti prioritu má

bezpečnostné prostredie a to z toho dôvodu, že vytvára rámec pre identifikovanie

ďalších dvoch činiteľov, a to ohrození i zraniteľnosti objektu ochrany .

Prostredie ( angl. Environment, nem. e Umwelt, rus. окружающая среда,) je

definované ako súbor javov a procesov, ktoré obklopujú človeka počas jeho života

a ktoré majú pre človeka nejaký význam a hodnotu (Hofreiter, Matis,2010). Predstavuje

veľkú skupinu činiteľov, s ktorými je človek v interakcii a zároveň predstavuje súbor

vplyvov týchto činiteľov na referenčný objekt. Vo všeobecnej rovine predstavuje

prostredie súbor všetkých podmienok a vplyvov, v ktorom sa referenčný objekt nachádza

a ktoré sú schopné ovplyvňovať alebo meniť podmienky jeho existencie. Prostredie,

v ktorom sú podmienky existencie a vývoja referenčných objektov, ich činnosti, vzťahy

a záujmy determinované v prvom rade bezpečnosťou, sme nazvali bezpečnostné

prostredie (Hofreiter,2006).

Z hľadiska definovania a skúmania bezpečnosti je kľúčovým pojmom nebezpečenstvo.

Označuje javy, procesy, objekty, vlastnosti predmetov, ohrozujúcich referenčné objekty

a schopné, pri určitých podmienkach, spôsobiť negatívny následok (škodu, stratu).

Príbuzným pojmom je ohrozenie, ktoré býva vnímané ako nebezpečenstvo v štádiu

prechodu od možnosti ku skutočnosti4, ako vyjadrený úmysel alebo demonštrácia

odhodlanosti jedných subjektov spôsobia škodu iným. Existenciu ohrozenia

i nebezpečenstva vždy podmieňujú výskyt:

- zdroja alebo nositeľa ohrozenia, nebezpečenstva,

- objektu, na ktorý je zamerané pôsobenie ohrozenia, nebezpečenstva.

Zraniteľnosť (angl.Vulnerability, nem. e Vulnaribilität, rus. уязвимость) znamená

vlastnosť ľubovoľného materiálneho objektu, technického prostriedku alebo sociálneho

subjektu stratiť schopnosť plniť svoju prirodzenú alebo stanovenú funkciu v dôsledku

pôsobenia vonkajších alebo vnútorných ohrození rôznej povahy a intenzity. Vyjadruje

4 Možnosť a skutočnosť sú filozofické kategórie. Možnosť je to, čo sa môže stať, ak tomu nebránia logické

prekážky. Skutočnosť je realizovaná možnosť.

19

výsledok expozície a citlivosti systému na negatívne javy a udalosti antropogénnej,

prírodnej či technogénnej povahy. V najširšom ponímaní je to predispozícia objektu alebo

systému na narušenie jeho existencie, stability, rozvoja, integrity a/alebo poškodenie.

1.3. Metódy identifikácie a hodnotenia činiteľov bezpečnosti

Termín metóda pochádza z gréckeho slova methodos a doslova znamená cesta,

vedecká cesta, spôsob bádania, alebo aj cesta za niečím.

Pojem vedecká metóda je všeobecne charakterizovaný ako cieľavedomý postup,

pomocou ktorého sa dá dosiahnuť určitý cieľ, niečo sa pozná alebo bude vyriešené.

Metóda predstavuje obvykle celý komplex rôznorodých poznávacích postupov

a praktických operácií, ktoré smerujú k získaniu vedeckých poznatkov.

Pojem metóda býva používaný v rôznej šírke. Najčastejšie sa týmto pojmom označujú

špeciálne postupy v rámci jednej vedeckej disciplíny, ako napr. v kriminológii metóda

modelovania, metóda prognózovania, experimentálna metóda a pod.

Niekedy sa však používa pojem metóda v širokom zmysle, napr. analytická metóda,

induktívna metóda, deduktívna metóda a pod. Potom je výrazom na označenie určitého

všeobecného poznávacieho postupu, spôsobu skúmania a zahŕňa aj ostatné logické

prostriedky, napr. syntézu, abstrakciu, zovšeobecňovanie a pod. Metóda tak obsahuje

usporiadanú množinu činností (techník, procedúr), ktoré na seba určitým spôsobom

nadväzujú a tvoria jednotný, vopred pripravený postup, podľa ktorého môžeme riešiť celú

skupinu problémov alebo úloh.

Vo vzťahu k identifikovaniu a hodnoteniu činiteľov bezpečnosti budeme posudzovať tieto

skupiny metód (Reitšpís a kol., 2004):

- induktívne,

- deduktívne,

- porovnávacie.

Induktívne metódy (metódy ex ante) umožňujú predvídať možné ohrozenie chráneného

záujmu, pričom sa analyzujú okolnosti, ktoré by ohrozenie mohli zapríčiniť. Pomocou

týchto metód môžeme vyhodnotiť predpokladaný (očakávaný, pravdepodobný) počet

udalostí, odhadnúť ich možné následky a prijať vhodné preventívne opatrenia. Induktívne

metódy spravidla využívajú:

- pravdepodobnostné modely,

- expertné odhady.

Pravdepodobnostné modely (Mimra,2001) pracujú s veličinou bezpečnosti ako

s rýdzo pravdepodobnostnou veličinou. Tento prístup je založený na tom, že sa daný jav

vyskytuje s určitou pravdepodobnosťou, ktorú je možné určiť na základe určitých

štatistických veličín (napr. počet výskytov danej skupiny javov, dĺžky sledovaného

obdobia a pod.). Uplatnenie týchto modelov v bezpečnostnej praxi je však veľmi zložité,

pretože často chýbajú všetky štatistické údaje, na základe ktorých by sa mohli stanoviť

parametre pravdepodobnostných vzťahov. Okrem toho niekedy ide aj o javy a udalosti,

ktoré sa doposiaľ neobjavili. Korektné využitie týchto modelov je tiež možné len

20

v prípadoch, keď sa podmienky a predpoklady daných javov v čase zásadne nemenia.

A v sociálnom prostredí sú východiskové podmienky vzniku relevantných udalostí veľmi

premenlivé.

Expertné odhady (Mimra, 2001, Poper,Kelemen,1988) využívajú priame,

formalizovaným výpočtom spravidla priamo nepodložené vyjadrenie výskytu rizikového

javu alebo ohrozenia, stanovenie jeho veľkosti alebo významnosti. Spôsob vyjadrenia

môže byť:

a) slovnou deskripciou (tzv. nominálnou stupnicou),

b) abstraktnou číselnou hodnotou (tzv. ordinálnou stupnicou),

c) percentuálne (tzv. kardinálnou stupnicou).

Tento odhad môže byť založený:

- buď na empiricko–intuitívnom ohodnotení činiteľa bezpečnosti ako celku, tzn. bez

rozboru jeho jednotlivých činiteľov,

- alebo na dôkladnom zvážení vierohodnosti predpokladov (príčin) činiteľov

bezpečnosti a ich ohodnotení na základe logického vzťahu vierohodností

predpokladov (príčin) jednotlivých činiteľov.

Deduktívne metódy (metódy ex post) sú založené na analýze udalostí alebo javov ktoré

už vznikli, hľadaní a objasnení ich príčin a súvislostí medzi týmito príčinami. Ich význam

spočíva v tom, že umožňujú zostaviť typové scenáre vzniku a prejavov udalostí rôznej

povahy a sú zdrojom inovácie procesov bezpečnostného manažmentu.

Porovnávacie metódy predstavujú spôsob skúmania a výkladu javov, ktorým sa na

základe stanovenia zhody medzi týmito javmi usudzuje na ich spoločné vlastnosti alebo

pôvod. Porovnávacie metódy sa veľmi často používajú, lebo sú ľahké a jednoduché.

Vychádza sa z toho, že kvantitatívne a kvalitatívne určenie javov je dané len ich formou

a vonkajšími vlastnosťami. To umožňuje jej prostredníctvom určovať a klasifikovať veci

a javy na základe porovnania a využívania elementárnych vzťahov podobnosti.

Porovnávacie metódy sa dajú použiť len tam, kde existujú najmenej dva javy, ktoré majú

niečo spoločné. Obmedzenosť týchto metód sa prejavuje v tom, že neumožňuje prejsť od

faktov vonkajšej zhody k odhaleniu vzťahov, ktoré ich podmieňujú.

1.4. Bezpečnosť objektu – princípy skúmania

Základným metodologickým princípom skúmania bezpečnosti objektu je princíp

systémového prístupu (Hofreiter,2006). Podstatou systémového prístupu k skúmaniu

bezpečnosti objektu je dekompozícia skúmaného referenčného objektu5 na jednotlivé

časti, hľadanie jeho štruktúr a prvkov, ktoré sú vo vzájomnej interakcii, popisovanie

a vysvetľovanie jeho správania nielen z hľadiska vlastností prvkov a ich zapojenia do

5 Pod pojmom objekt budeme chápať ľubovoľný systém (planétu, štát, sociálnu skupinu, človeka, živé

organizmy, technické zariadenia, priemyselné objekty a prevádzky, životné prostredie ap.), všetko, čo je potrebné na zaistenie podmienok života človeka a čo môže byť vystavené negatívnym vplyvom (ohrozeniam)

najrôznejšieho charakteru.

21

celku, ale i z hľadiska väzby celku na okolité prostredie (systém vyššieho rádu), ktorého

je súčasťou.

Systémový prístup k problematike bezpečnosti spočíva v tom, že všetka spoločenská

činnosť pri zaisťovaní bezpečnosti je posudzovaná ako otvorený dynamický systém so

sústavou vnútorných a vonkajších väzieb. Je to dané najmä tým, že (Hofreiter,2006) :

- referenčný objekt, posudzovaný ako systém, obsahuje v sebe celý rad podsystémov

a vzťahov (väzieb) medzi nimi, ktoré si vyžadujú samostatné skúmanie,

- referenčný objekt, definovaný ako systém, je v trvalej interakcii so svojim okolím

(bezpečnostným prostredím), ktoré je tiež charakterizované systémovým

usporiadaním,

- každý referenčný objekt i jeho okolie sa rozvíjajú a menia v čase, aj keď časový

interval vzniku a priebehu zmien môže byť rôzny - od sekúnd až po desiatky či stovky

rokov,

- referenčný objekt i jeho okolie sú zdrojom i objektom pôsobenia ohrození, na

referenčný objekt môžu negatívne pôsobiť ohrozenia z jeho okolia, zároveň môže

referenčný objekt predstavovať ohrozenie i pre svoje okolie.

Základom systémového prístupu je vzťah celku a časti. Celok, podľa svojich základných

charakteristík, významu a rolí vo vzťahu na jeho obsah a možnosti neznamená len sumu

častí, resp. prvkov. Celok vo svojej štruktúre predstavuje novú kvalitu, ktorá nie je

vlastná, ktorou sa nevyznačujú jeho jednotlivé časti. Táto nová kvalita, ktorá je vlastná

danému systému vznikla ako výsledok spolupôsobenia jeho častí. Ak uplatňujeme

systémový prístup k posudzovaniu bezpečnosti ľubovoľného objektu, výsledná

bezpečnosť daného objektu nie ja daná prostou sumou úrovní bezpečnosti jeho prvkov,

ale stupeň jeho bezpečnosti je daný najnižšou úrovňou bezpečnosti prvku časti objektu

(prvku systému). Napr. pri posudzovaní bezpečnosti štátu musíme analyzovať úroveň

vonkajšej i vnútornej politickej, ekonomickej, environmentálne, vojenskej, societálnej či

informačnej bezpečnosti. Výsledná bezpečnosť bude závisieť podľa najnižšie hodnotenej

roviny bezpečnosti.

Časť (prvok systému) sa vyznačuje určitou samostatnosťou, ktorá závisí od jej

kvalitatívnych charakteristík a môže sa posudzovať ako celok so svojimi časťami, ale na

nižšej úrovni. Tak napr. vojenskú bezpečnosť, ako prvok či časť celkovej bezpečnosti

štátu môžeme posudzovať ako celok s jeho časťami (napr. technická, personálna,

informačná, obranný rozpočet, vojenská veda, vojenský výcvik, vojenská produkcia,

bojaschopnosť, bojová pohotovosť ap.)

Každá časť má vplyv na podstatu, kvalitu a rozvoj celku. Preto každý jav, skúmaný

v sfére bezpečnosti môžeme posudzovať ako celok, existujúci samostatne, obsahujúci

rad javov na nižšej úrovni. Na druhej strane, každý celok je časťou vyššieho celku,

vyššieho javu, je objektom i subjektom pôsobenia vo vzťahu k tomuto vyššieho celku.

Preto budeme každý jav skúmať ako systém prvkov, častí, ako jednotu vzájomne

prepojených, spolupôsobiacich predmetov, procesov, vzťahov. Je to dané najmä tým, že

každý jav je tvorený súborom vzájomne sa podmieňujúcich javov (predpokladov) na

nižšej úrovni, pre ktoré sú charakteristické vzťahy podmienenosti, kauzality a príčinnosti.

22

Inak povedané, nič sa nedeje bez príčiny, každý jav má svoje príčiny, ktoré vznikajú ako

dôsledok vzájomného pôsobenia javov na nižšej úrovni .

S uplatňovaním systémového prístupu k bezpečnosti súvisí aj princíp vzájomnej

súvislosti a prepojenosti (Hofreiter,2006). Spočíva v tom, že celý svet predstavuje

jeden celok. Všetky jeho časti sú navzájom tesne a nerozborne späté. Ani v prírode, ani

spoločenskom živote neexistujú absolútne izolované javy a procesy, ale je zreteľný

systém vertikálnych a horizontálnych, funkčných či organizačných väzieb a prepojení,

prostredníctvom ktorých je zabezpečované vzájomné pôsobenie (interakcia) a tým aj stav

systému ako celku. Preto je žiaduce posudzovať každý objekt ako z hľadiska jeho

vnútornej štruktúry, tak aj v nadväznosti na jeho okolie, na prostredie, v ktorom sa

nachádza a analyzovať interakciu objektu s jeho prostredím (okolím).

Tretím princípom je princíp rozhodujúcich činiteľov (Hofreiter, 2006). Spočíva v

identifikovaní a definovaní podstatných väzieb a vzťahov, ktoré majú rozhodujúci vplyv na

stav bezpečnosti objektu. Tento princíp umožňuje abstrahovať nepodstatné, vedľajšie

javy a procesy, ktoré nemajú významnejší vplyv na bezpečnosť objektu. Uplatnenie tohto

princípu si vyžaduje vysokú úroveň znalostí o podmienkach a činiteľoch, ovplyvňujúcich

bezpečnosť objektu a analytické schopnosti.

Pri rešpektovaní uvedeného prístupu môžeme prijať záver, že k narušeniu bezpečnosti

referenčného objektu môže dôjsť pri splnení nasledujúcich podmienok:

- dôjde k takým zmenám v štruktúre a vlastnostiach referenčného objektu, ktoré

výrazne znížia jeho obranné schopnosti a zvýšia jeho zraniteľnosť, pričom vývoj

v prostredí zostane nezmenený,

- ak v prostredí (okolí) referenčného objektu dôjde k zmenám, ktorých výsledkom bude

pôsobenie ohrození takej intenzity, ktorá bude vyššie ako obranné či ochranné

schopnosti referenčného objektu.

Pojem bezpečnosť, resp. bezpečný potom môžeme požiť vo vzťahu k systému, javu,

procesu alebo objektu, ktorý:

- nie je zdrojom ohrozenia, neohrozuje seba ani svoje okolie ( iné systémy, javy,

procesy a objekty),

- je v takom stave, ktorý umožňuje jeho stály a progresívny vývoj, resp. plnenie od

neho požadovaných funkcií,

- má dostatočný potenciál na elimináciu alebo minimalizáciu vonkajších alebo

vnútorných ohrození najrôznejšej povahy,

- je schopný okamžitej reakcie na zmenu stavu objektu a prostredia,

- dokáže reagovať na zmenu rovnováhy medzi ohrozeniami a systémom ochrany

(obrany).

Bezpečnosť je teda dynamickou kategóriou, ktorá sa mení v čase a v závislosti od

výsledku pôsobenia činiteľov nadobúda rôzne hodnoty. Bezpečnosť ako systémová

kategória vyjadruje vlastnosť systému, ktorý je vytvorený na princípe stálosti,

samoregulácie a celostnosti. Ak má byť systém bezpečný, musí byť zaručené

fungovanie každej z uvedených vlastností systému, pretože deštrukcia a zánik ľubovoľnej

vlastnosti systému zapríčiní zánik celého systému.

23

Hodnota (miera) bezpečnosti referenčného objektu bude vždy výsledkom interakcie

vonkajších a vnútorných ohrození a ochranných (obranných)

vlastností, schopností a možností systému ochrany referenčného objektu

(Hofreiter, 2006).

V súlade s uvedenou definíciou platí, že objekt bude tým bezpečnejší, čím budú vyššie

jeho schopnosti a možnosti ochraňovať svoje životné záujmy pred bezpečnostnými

rizikami a ohrozeniami najrôznejšej povahy. To však predpokladá aktívny prístup

subjektu ochrany najmä v smere:

- identifikácie možných bezpečnostných rizík a ohrození, ich zdrojov a nositeľov,

- odhalenie proximatívnych (bezprostredných) príčin ohrozenia svojej bezpečnosti, teda

odhaliť, ČO sa môže stať,

- odhalenie ultimatívnych ( konečných) príčin ohrozenia svojej bezpečnosti, teda zistiť,

PREČO sa to môže stať.

Takéto chápanie bezpečnosti si vyžaduje aj zmenu prístupov k zaisteniu bezpečnosti. Ide

o to, že už nestačí len reagovať na bezpečnostné riziká a odstraňovať ich negatívne

následky, ale treba predvídať ohrozenia a predchádzať ich negatívnym následkom.

V súčasnosti, keď mnoho bezpečnostných rizík nepôsobí tak zjavne, je pravdepodobnosť

včasného odhalenia možných zdrojov rizík daná schopnosťou subjektu uplatniť

systémový prístup, pochopiť vzťah medzi časťou a celkom, príčinou a následkom.

Efektívne reagovať na bezpečnostné výzvy predpokladá schopnosť ich percepcie,

správne vyhodnotenie a adekvátne reagovanie. Rozhodnúť o tom , či objekt je alebo nie

je bezpečný, znamená :

- uvedomiť si štruktúru objektu i štruktúru a faktory relevantného vonkajšieho

i vnútorného bezpečnostného prostredia,

- posúdiť stav a úroveň bezpečnosti v relevantných podsystémoch objektu i

prostredia,

- identifikovať a ohodnotiť tie činitele, ktoré majú vplyv (pozitívny alebo negatívny)

na bezpečnosť v jednotlivých subsystémoch a posúdiť možnosť ich dopadu na

ostatné subsystémy,

- posúdiť a správne interpretovať dostupné fakty, ktoré môžu ukazovať vývojové

tendencie bezpečnosti objektu v danom prostredí alebo vývojové tendencie

samotného bezpečnostného prostredia.

1.5. Roviny a sektory analýzy bezpečnosti objektu

Na skúmanie a hodnotenie bezpečnosti referenčných objektov použijeme koncepciu

rovín a sektorov analýzy bezpečnosti.

Horizontálna rovina bude slúžiť na identifikovanie, popísanie a analyzovanie vrstiev

ochrany referenčného objektu. V prípade materiálneho referenčného objektu môžeme

identifikovať a analyzovať vrstvy perimetrickej (obvodovej) ochrany, plášťovej, vnútornej,

priestorovej či predmetovej ochrany.

24

Vertikálna rovina bude slúžiť na definovanie a ohodnotenie úrovní sektorov ochrany :

fyzickej ochrany – strážnej služby (FO), technického zabezpečenia (TZP), mechanického

zabezpečenia (MZP) a režimovej ochrany (ReO).

Prezentovanú maticu môžeme použiť aj na ohodnotenie bezpečnosti referenčného

objektu (chráneného objektu). Výsledná bezpečnosť referenčného objektu bude

stanovená podľa najnižšej bezpečnostnej triedy prvku, použitého na zaistenie ochrany

objektu na ktorejkoľvek analytickej rovine (vrstve ochrany) v príslušnom sektore ochrany.

Táto závislosť je zrejmá aj z nasledujúceho zápisu:

OMZPTZPFOB Reminmax (1.2)

kde : Bmax je maximálna hodnota bezpečnosti objektu, ktorá je

podmienená minimálnou hodnotou bezpečnostnej triedy

použitých prvkov alebo ohodnotenia úrovne použitých

prostriedkov a opatrení na ochranu objektu v jednotlivých

vrstvách ochrany ,

FO, TZP, MZP, ReO – ohodnotenie úrovní fyzickej ochrany – strážnej

služby (FO),technického zabezpečenia (TZP), mechanického

zabezpečenia (MZP) a režimovej ochrany (ReO).

je operátor konjunkcie súčasne sa vyskytujúcich sektorov

bezpečnosti.

Predmetová

och.

Priestorová

och.

Plášťová och.

Obvodová

och.

Fyzická

ochrana

Technické

zabezpečenie

Mechanické

zabezpečenie

Režimová

ochrana

Obrázok 1.1 Matica definovania rovín a sektorov analýzy bezpečnosti pre chránené objekty.

Vlastné spracovanie

Každá rovina a každý sektor má vplyv celkovú bezpečnosť referenčného objektu. Preto

každý jav, skúmaný v sfére bezpečnosti, môžeme posudzovať ako celok existujúci

samostatne, ale zároveň obsahujúci rad prvkov a opatrení na nižšej úrovni. Na druhej

strane, každý celok je časťou vyššieho celku, vyššieho javu, je objektom i subjektom

pôsobenia vo vzťahu k tomuto vyššieho celku.

1.6. Hodnotenie bezpečnosti objektu

Dosiahnutý, alebo očakávaný stupeň bezpečnosti objektu môžeme ohodnotiť na základe

vzťahu identifikovaných činiteľov bezpečnosti : veľkosti ohrozenia a zraniteľnosti objektu

a jeho systému ochrany. Ohodnotenie spočíva v logickom posúdení vzťahu týchto

činiteľov a ich vplyvu na bezpečnosť prvku, napr.:

25

- ak veľkosť identifikovaného ohrozenia je ohodnotená ako veľká, ale zraniteľnosť prvku je

ohodnotená ako veľmi malá, to ukazuje na dostatočnú bezpečnosť, teda i dostatočnú

ochranu objektu, pretože dané ohrozenie nemôže, vzhľadom na dostatočný stupeň

odolnosti systému ochrany, spôsobiť poškodenie alebo narušenie funkčnosti a fyzickej

integrity objektu. Graficky je táto metóda ilustrovaná tabuľkou 1.1.

Uvedený spôsob a škála bodového hodnotenia slúžia len ako príklad. Hodnotiteľ môže

stanoviť vlastnú škálu a spôsob hodnotenia činiteľov bezpečnosti.

Tabuľka 1.1 Matica hodnotenia bezpečnosti .

Ohrozenie

Veľmi

malé (1)

Malé

(2)

Nie

malé

(3)

Veľké

(4)

Veľmi

veľké(5)

Zra

nit

eľ

no

sť Veľmi

malá(1)

1 2 3 4 5

Malá(2) 2 4 6 8 10

Nie malá(3) 3 6 9 12 15

Veľká(4) 4 8 12 16 20

Veľmi veľká(5) 5 10 15 20 25

Legenda :1-5: dostatočná bezpečnosť; 6-10: ohrozená bezpečnosť, stav rizika;

12 - 25 : nedostatočná, resp. žiadna bezpečnosť.

Zdroj : Vlastné spracovanie

Okrem uvedeného sa používajú aj ďalšie spôsoby hodnotenia bezpečnosti:

- Absolútna (ideálna, dokonalá bezpečnosť, nie nebezpečenstvo) - charakterizuje sa

neprítomnosťou nebezpečia a hrozieb pre analyzovaný objekt.

- Reálna (skutočná bezpečnosť) - skutočne existujúca, nie zdanlivá bezpečnosť,

charakterizuje sa objektívne existujúcimi nebezpečiami a hrozbami pre objekt, ktorým

objekt úspešne čelí.

- Dostatočná (prijateľná bezpečnosť) - taký stav, ktorý zabezpečuje potrebu

pretrvania a trvalého rozvoja objektu.

- Medzná (minimálna bezpečnosť) - taký hraničný stav, kedy ďalšie pôsobenie

nebezpečí a hrozieb spôsobí poškodenie celistvosti, stratu podstatných vlastností,

kvalitu plnenia požadovaných funkcií objektu, resp. materiálne škody a straty.

- Iluzórna (zdanlivá, imaginárna, klamlivá bezpečnosť) - subjektívna predstava

existujúcich reálnych nebezpečí a hrozieb, mylne vnímaná ako ich neprítomnosť

alebo neadekvátna reflexia nebezpečí a hrozieb subjektom ochrany.

26

1.7. Kultúra bezpečnosti

Analýza historicko-filozofickej a sociologickej transformácie konceptov bezpečnosti a ne-

bezpečnosti ukazuje, že v priebehu rozvoja ľudskej spoločnosti došlo k zmene vektora

vnímania strachu z ohrozenia od vonkajších zdrojov a udalostí k vnímaniu strachu

z ohrození, ktorých zdrojmi a príčinami sú sami ľudia. To znamená, že človek, jedna

sociálna skupina sú vnímaní ako hlavné ohrozenie iného človeka, inej sociálnej skupiny.

Objektívna existencia tejto situácie ukázala na potrebu rozvoja kultúry bezpečnosti.

1.7.1 Kultúra a kultúra bezpečnosti

Pojem kultúra má z etymologického hľadiska pôvod v latinskom slove „cultus“,

vyjadrujúceho úctu k božstvám. Neskôr sa začal spájať z významom colo, colere-

vzdelávať, obrábať, pestovať, ale tiež i cultus – pestovanie, vzdelávanie, ošetrovanie,

starostlivosť. V spojení cultura amini ho používal Cicero na vyjadrenie starostlivosti o

vyššie idey. (Czaja, 2008).

S prvým vymedzením antropologickej definície kultúry prišiel anglický antropológ Edward

Burnett Tylor. Jeho definícia kultúry znie : „Kultúra alebo civilizácia je komplexný celok,

ktorý zahrňuje poznanie, vieru, umenie, právo, morálku, zvyky a všetky ostatné

schopnosti a obyčaje, ktoré si človek osvojil ako člen spoločnosti.“ (Czaja,2008)

Kultúra v našom pojatí predstavuje súhrn výtvorov ľudskej činnosti, a to ako materiálnej,

tak i duchovnej, intelektuálnej, ktorý je hromadený, uchovávaný a obohacovaný počas

ľudskej histórie a odovzdávaný z pokolenia na pokolenie.

Problém spojitosti kultúry a bezpečnosti, zvlášť vplyvu kultúry na bezpečnosť, nie je

nový, je vlastne tak starý, ako existujú ľudské civilizácie a kontakty medzi nimi. Hlavný

aspekt vzájomnej interakcie spočíval ( a dnes tento aspekt znovu vystupuje do popredia)

v úsilí o kultúrnu dominanciu, v akomsi kultúrnom rasizme, ktorý je uplatňovaný jedným

národom, jednou civilizáciou voči druhej. V spojení s náboženskou identitou to

znamenalo a i dnes znamená krvavý konflikt.

Vzájomná interakcia kultúry a bezpečnosti sa často realizuje prostredníctvom moci,

schopnej vytvárať a presadzovať kultúrne hodnoty a vzorce, ale aj prostredníctvom

obrany (ochrany) vytvorených a prijatých kultúrnych hodnôt.

Spojenia, resp. prepojenie kultúry a bezpečnosti do pojmu kultúra bezpečnosti sa

objavuje od roku 1986, kedy ho použila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v

súvislosti s analýzou príčin a následkov havárie v ukrajinskej atómovej elektrárni v

Černobyle. Bolo preukázané, že absencia kultúry bezpečnosti bola jednou z hlavných

príčin tejto tragickej udalosti (Durniev,2006, Pidgeon,1998 ).

Ďalší vývoj ukázal, že tento pojem sa nemôže vzťahovať len na personál potenciálne

nebezpečných objektov, ale že má vzťah ku každému človeku, spoločnosti i ľudstvu ako

celku. Kultúra bezpečnosti začala byť chápaná ako sociologická kategória, vyjadrujúca

sociálne vzťahy, zamerané na odstránenie alebo minimalizáciu (alebo vytvorenie a

šírenie) sociálnych ohrození a rizík, vznikajúcich na úrovni jednotlivca, sociálnej skupiny,

spoločenstva či štátu v rôznych sociálnych situáciách.

27

Východiskovými podmienkami a predpokladmi pre prijatie definície pojmu kultúra

bezpečnosti sú tieto (Durniev, 2006):

- pojem treba skúmať ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni,

- pojem musí mať relatívny, nie absolútny (ideálny, normatívny) charakter,

- pojem v sebe koncentruje hodnotový systém, tradície a materiálnu úroveň

referenčných objektov bezpečnosti.

Vzhľadom na tieto požiadavky môžeme kultúru bezpečnosti definovať ako určitú úroveň

rozvoja človeka a spoločnosti, charakterizovanú významom zaistenia bezpečnosti v

systéme osobných a spoločenských hodnôt, zavedením stereotypov bezpečného

správania sa ľudí ako v každodennom živote doma, na verejnosti či na pracovisku, tak i v

nebezpečných a mimoriadnych situáciách. (Pidgeon, 1998).

Kultúru bezpečnosti si môžeme vykladať ako súbor základných predpokladov, hodnôt,

noriem, pravidiel, symbolov a presvedčení, ktoré ovplyvňujú vnímanie výziev, príležitosti

a (alebo) rizík, a tiež spôsob vnímania bezpečnosti a uvažovania o bezpečnosti a s tým

súvisiace metódy a spôsoby naučeného správania sa a činnosti (interakcie) sociálnych

aktérov v záujme bezpečného pretrvania a rozvoja všetkých referenčných objektov a

spoločnosti ako celku.

V tomto kontexte môže byť kultúra bezpečnosti vnímaná cez tri piliere (Piwowarski,

2012):

- prvý pilier, duchovno-mentálny, zahŕňa ideový a hodnotový systém človeka i jeho

duchovnú sféru, vedomosti a zručnosti pre zaistenie bezpečnej existencie,

- druhý pilier, organizačno-právny, odkazuje na sociálne interakcie v spoločnosti,

organizačný a právny systém, kreatívnosť a inovácie pri tvorbe systémov

bezpečnosti a ochrany,

- tretí, materiálny pilier, spočíva vo vytvorení materiálnych podmienok na zaistenie

bezpečnosti referenčných objektov.

Kultúra bezpečnosti v prezentovanej podobe je pojem, ktorý:

- ukazuje na to, ako referenčné objekty vnímajú problém bezpečnosti, aký je ich

potenciál na bezpečné (resp. nie bezpečné) správanie sa,

- záleží na hodnotovom systéme spoločnosti, na vnímaní a akceptácii

bezpečnostných rizík v danej spoločnosti.

1.7.2 Roviny analýzy kultúry bezpečnosti

Kultúra bezpečnosti môže byť posudzovaná na viacerých úrovniach analýzy:

individuálna úroveň (so zameraním na vnímanie bezpečnosti / neistoty),

korporatívna (podniková) úroveň,

úroveň štátu (so zameraním na zaisťovanie bezpečnosti ako funkcie štátu).

1.7.2.1 Individuálna rovina kultúry bezpečnosti

Kultúra bezpečnosti na úrovni jednotlivca – občana, zamestnanca- znamená súčasť jeho

celkovej kultúry, vyjadrenú syntézou jeho životných hodnôt, vedomostí, schopností

potrebných pre zaistenie bezpečnosti v jeho odbornej (profesionálnej) činnosti, v

bežnom dennom i osobnom živote. Vyjadruje, ako človek vníma svoju bezpečnosť,

28

hrozby a riziká, akú hodnotu, aký význam má bezpečnosť pre neho samého i jeho okolie,

ako je pripravený na prekonávanie krízových situácií, resp. na praktické znižovanie rizík

svojej bezpečnosti. Odzrkadľuje tiež jeho správanie a zachovávanie bezpečnosti iných

ľudí, rešpektovanie právneho poriadku, prístup k ochrane životného prostredia, k

rešpektovaniu tradičných hodnôt v spoločnosti apod.

Kultúru bezpečnosti na úrovni jednotlivca ovplyvňuje:

- hodnotový systém človeka a význam bezpečnosti v ňom,

- motivácia človeka, pochopenie potreby a nevyhnutnosti starostlivosti o vlastnú

bezpečnosť,

- osvojenie si bezpečnostných štandardov, noriem a zásad bezpečného správania,

- znalosti, schopnosti, zručnosti a návyky človeka, podmieňujúce jeho bezpečné

správanie,

- individuálny prístup k riziku.

1.7.2.2 Podniková úroveň kultúry bezpečnosti

Kultúra bezpečnosti na podnikovej úrovni je súbor pravidiel a funkcií organizácie a

individuálne správanie, ktorého cieľom je zaistenie bezpečnosti podniku, zaistenie jeho

činností a ochrana jeho záujmov, zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

zamestnancov. Okrem prístupu manažmentu podniku k tvorbe a realizácii bezpečnostnej

politiky podniku je významným činiteľom korporatívnej kultúry bezpečnosti odborná

kvalita zamestnancov, charakterizujúca ucelenosť jednoty potrieb, vedomostí, schopností

a zručností potrebných na odvrátenie nebezpečných situácií a bezpečnostných

hrozieb, založená na hlbokom pochopení priority bezpečnosti pri riešení akýchkoľvek

odborných úloh na danej pracovnej pozícií. Výsledná úroveň korporatívnej kultúry

bezpečnosti ja založená na tom, ako všetci zamestnanci poznajú bezpečnostnú politiku

podniku (organizácie), pravidlá bezpečného správania sa, ako sa s nimi stotožnili a ako

ich dodržujú.

Kultúru bezpečnosti na podnikovej úrovni ovplyvňuje najmä (Vorobjev,2006) :

- uznanie vysokej priority bezpečnosti ako predpokladu trvania a rozvoja podniku,

organizácie,

- postoj vrcholového manažmentu k bezpečnosti, ochota vyčleňovať zdroje na zaistenie

bezpečnosti organizácie,

- systematický prístup k zaisťovaniu bezpečnosti, odzrkadľujúci sa v kvalite bezpečnostnej

dokumentácie a bezpečnostných postupov bezpečnostného manažmentu organizácie,

- dôslednosť a sústavnosť v dodržiavaní predpisov a postupov vo všetkých sektoroch a

oblastiach bezpečnosti v podniku (organizácii),

- starostlivosť o prípravu a bezpečnostné vzdelávanie zamestnancov,

- vyčlenenie síl a prostriedkov a ich trvalá pripravenosť na riešenie bezpečnostných

incidentov a krízových situácií v organizácii,

- sústavné kontrolovanie a meranie stavu komplexnej bezpečnosti v organizácii.

1.7.2.3 Kultúra bezpečnosti na úrovni štátu

Kultúra bezpečnosti na úrovni štátu vyjadruje postoj a vzťah k bezpečnosti ako takému

stavu spoločnosti, v ktorom je zistená bezpečnosť pre každého a všetkých na

29

požadovanej úrovni. Vyjadruje, ako politická reprezentácia reaguje na možné ohrozenia

bezpečnosti štátu a občanov, ako vytvára podmienky pre rozvoj sociálnych jednotiek,

podnikateľských subjektov i občianskych organizácií. Tiež ukazuje, ako štát dbá na

výchovu občanov k bezpečnosti, k bezpečnému správaniu sa v rôznych situáciách.

Kultúru bezpečnosti, posudzovanú ako výsledok plnenia funkcie štátu v oblasti

bezpečnosti, ovplyvňuje najmä:

- systém sociálnych hodnôt a priorít v oblasti bezpečnosti,

- definovanie národného záujmu v oblastiach a sektoroch národnej bezpečnosti a ľudskej

bezpečnosti,

- bezpečnostná stratégia a bezpečnostná politika štátu, ich reálnosť, komplexnosť a

realizovateľnosť,

- prístup politickej reprezentácie k potrebám bezpečnosti štátu a občanov,

- kvantita a kvalita právnych predpisov, noriem a štandardov pre zaistenie bezpečnosti

štátu i občanov,

- kvalita bezpečnostného výskumu a bezpečnostného vzdelávania,

- propagovanie kultúry bezpečnosti v prostriedkoch masovej komunikácie,

- synergia a subsidiarita orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, občianskeho

sektora, bezpečnostného sektora a ďalších združení pri realizácii štátnej politiky

bezpečnosti,

- starostlivosť štátu o funkčný bezpečnostný systém a vytváranie podmienok pre jeho

činnosť,

- organizácia prípravy obyvateľstva v oblasti prevencie a presadzovania vzorov

bezpečného správania sa a reagovania na nebezpečné situácie.

1.7.3 Kultúra bezpečnosti a manažérstvo bezpečnosti

Vplyv kultúry bezpečnosti sa v rámci manažérstva bezpečnosti prejavuje v dvoch

vrstvách:

a) Vo vrstve riadenia, kde ovplyvňuje:

- právne predpisy, normy, štandardy a zásady v oblasti bezpečnosti,

- požadované správanie sa v oblasti bezpečnosti,

- operatívne činnosti, procedúry a všeobecné zásady pri zaisťovaní bezpečnosti.

b) Vo vrstve behaviorálnej, kde ovplyvňuje najmä:

- reálne správanie sa referenčných objektov v oblasti bezpečnosti,

- presvedčenie referenčných objektov o správnosti noriem, štandardov a postupov v

oblasti bezpečnosti,

- osobné postoje referenčných objektov, ich systém hodnôt v oblasti bezpečnosti.

Kultúru bezpečnosti, osvojenú referenčnými objektmi, budeme považovať za rozhodujúci

predpoklad efektívneho riadenia bezpečnosti. Reálne budeme toto tvrdenie prezentovať

na analyzovaných úrovniach kultúry bezpečnosti.

Individuálna úroveň bezpečnosti má vplyv na úroveň jeho bezpečnostného povedomia,

to znamená:

- aká je jeho schopnosť vnímať a identifikovať možné nebezpečenstvá,

- aká je jeho pripravenosť reagovať v nebezpečných situáciách,

- osvojenie si takého správania, ktoré nevytvára nebezpečné situácie.

30

Schematicky to môžeme vyjadriť nasledujúcim spôsobom :

Obrázok 1.2 Vplyv kultúry bezpečnosti na individuálnu bezpečnosť. Zdroj:Vlastné

spracovanie

Kultúra bezpečnosti na podnikovej úrovni, ak je prítomná, má zásadný vplyv na

riadenie bezpečnosti v podniku. Osvojenie si kultúry bezpečnosti sa prejaví v prístupe

manažmentu k zaisteniu bezpečnosti podniku, vyjadrený v bezpečnostnej politike.

Bezpečnostná politika podniku je základným a východiskovým dokumentom podniku.

Podnik ňou deklaruje svoj záujem na implementáciu bezpečnosti do všetkých sfér

činnosti podniku. Predstavuje komplexný pohľad na všetky aspekty bezpečnosti a

definuje chránené záujmy podniku, stanovuje princípy, možné ohrozenia a rizika a

systém riadenia bezpečnosti v podniku. Spracúva sa (obr.1.3.) :

- celková bezpečnostná politika podniku,

- sektorové bezpečnostné politiky pre jednotlivé sektory činností v podniku (organizácii.

Obrázok 1.3 . Uplatnenie kultúry bezpečnosti pri tvorbe bezpečnostnej politiky podniku.

Zdroj : Vlastné spracovanie.

Úroveň bezpečnostnej kultúry na úrovni štátu sa prejavuje najmä v obsahu a zameraní

prijímaných dokumentov do oblasti zaisťovania vnútornej i vonkajšej bezpečnosti.

Prijaté a osvojené zásady kultúry bezpečnosti sa odrážajú v obsahu a zameraní

strategickej kultúry štátu, vyjadrujúcej najmä prístup politickej reprezentácie štátu k

zaisteniu svojej vonkajšej bezpečnosti. V strategickej kultúre štátu sa odrážajú najmä

ideové, náboženské a kultúrne hodnoty, historická skúsenosť, naratívna história, ale aj

vojenské spôsobilosti a vymedzenie hierarchie chránených záujmov štátu (Lasicová,

Ušiak, 2013).

31

Obrázok 1.4. Vplyv kultúry bezpečnosti na bezpečnostnú politiku štátu. Zdroj : Vlastné

spracovanie.

Odraz kultúry bezpečnosti a strategickej kultúry je v obsahu bezpečnostnej stratégie

(národnej bezpečnostnej stratégii), v ktorej sa vymedzujú zásady, ciele, priority a

spôsoby zaistenia vonkajšej i vnútornej bezpečnosti štátu. Ciele a úlohy vyplývajúce z

národnej bezpečnostnej stratégie sa rozpracúvajú a konkretizujú v bezpečnostnej politike

štátu, ktorá má obrannú, zahraničnú, vnútrobezpečnostnú, ekonomickú, sociálnu,

environmentálnu dimenziu a ďalšie dimenzie.

Závery

1. Bezpečnosť je taký stav bezpečnostnej situácie a procesov tento stav ovplyvňujúcich,

ktorý zaisťuje priaznivé podmienky pre existenciu, pretrvanie a rozvoj každého

referenčného objektu. Zabezpečuje sa prostredníctvom riadenia bezpečnostných rizík.

2. Bezpečnosť objektu je taký stupeň eliminácie vonkajších a vnútorných ohrození, ktorý

neohrozí plnenie funkcií objektu, jeho fyzickú integritu (celistvosť).

3. Riadenie bezpečnosti objektu zahrňuje:

a. Riadenie rizík (čo robiť, aby nedošlo k prejavom ohrozenia objektu)

b. Riešenie bezpečnostných incidentov (reakcia na prejavy ohrození, odstránenie

negatívnych následkov pôsobenia ohrození, obnova funkčnosti objektu a jeho

systému ochrany.

4. Bezpečnosť je dosiahnuteľná. Aj keď nie je možné zaistiť absolútnu bezpečnosť,

zvolením adekvátneho spôsobu zaobchádzaniu s rizikami môžeme dosiahnuť ich

zníženie na prijateľnú, akceptovateľnú úroveň. Tým dosiahneme aj reálnu dostatočnú

mieru bezpečnosti objektu.

5. Bezpečnosť je cenovo prístupná. Súčasný trh poskytuje dostatok cenovo dostupných

prostriedkov na zaistenie bezpečnosti každého objektu či chráneného záujmu. Je vecou

majiteľa, resp. prevádzkovateľa objektu, aby zvážil mieru nákladov na ochranu

k možným stratám. Prevencia je však väčšinou lacnejšia, ako odstraňovanie následkov,

škôd a strát.

6. Bezpečnosť je multifaktorový fenomén. Je výsledkom pôsobenia ohrození, odolnosti

objektu a jeho systému ochrany, kvality ľudského činiteľa pôsobiaceho v systéme

ochrany, ako ja pôsobenia činiteľov bezpečnostného prostredia.

7. Bezpečnosť je mnohovrstvová. Ak vnímame bezpečnosť ako zaistenie ochrany, potom je

reálne uvažovať o vytvorení toľkých vrstiev systému ochrany, aby bola zaistená

32

dostatočná pravdepodobnosť prerušenia útoku na objekt (chránený záujem). Optimálne

je projektovať systém ochrany do hĺbky.

8. Starostlivosť o bezpečnosť je trvalý (permanentný) proces. Zaistenie bezpečnosti objektu

(chráneného záujmu) nekončí vytvorením systému ochrany. Bezpečnostní manažéri

musia trvalo analyzovať a hodnotiť situáciu v prostredí objektu, nielen identifikovať, ale aj

predvídať možné ohrozenia a včas, teda s predstihom vytvoriť systém preventívnych

opatrení.

9. Bezpečnosť vyžaduje profesionálny prístup. Problematika zaistenia bezpečnosti je

náročná a kladie vysoké požiadavky na odbornú prípravu tých ľudí, ktorí sú s ňou

profesijne zviazaní. Vytvorenie komplexného a efektívneho systému ochrany,

garantujúceho bezpečnosť pre referenčný objekt, si vyžaduje multidisciplinárny prístup,

využitie poznatkov mnohých vedných odborov. Riešenie problémov ochrany vyžaduje,

aby bezpečnostný manažér disponoval poznatkami a znalosťami, ktoré mu umožnia.

identifikovať a definovať všetky činitele bezpečnosti a ich vlastnosti, odhaliť a popísať

asociatívne alebo kauzálne väzby medzi jednotlivými činiteľmi bezpečnosti, využívať

nástroje na prognózovanie stavu bezpečnostnej situácie v danom prostredí.

Bezprostredné plnenie úloh pri ochrane majetku, objektov a osôb je viazané na získanie

odbornej spôsobilosti.

10. Kultúra bezpečnosti je súbor charakteristík a postojov referenčných objektov postavený

na priorite bezpečnosti ako podmienke ich rozvoja a pretrvania. Je produktom

individuálnych a skupinových hodnôt, postojov a modelov správania, smerujúcich k

dosahovaniu bezpečnosti na individuálnej i skupinovej úrovni. Je odrazom hodnôt, ktoré

sú prijaté a uplatňované na všetkých úrovniach organizácie a ktoré sú založené na

presvedčení o dôležitosti bezpečnosti a o zodpovednosti každého za jej presadzovanie a

dosahovanie. Vytvára rámec pre formulovanie záujmov a potrieb referenčných objektov

v oblasti bezpečnosti, a je zdrojom pre formovanie bezpečnostného povedomia na úrovni

jednotlivca i spoločnosti,

11. Kultúra bezpečnosti vo svojej všeobecnej podobe určuje rozsah a vzory základných

riešení, hodnôt, noriem, štandardov, symbolov a názorov, vplývajúcich na spôsob

prístupu k bezpečnostným výzvam a k riadeniu bezpečnosti na všetkých hierarchických

úrovniach analýzy bezpečnosti.

Otázky

1. Čo je podstatou pojmu „bezpečnosť“?

2. V čom spočíva rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou bezpečnosťou ?

3. Ktoré sú rozhodujúce činitele pre definovanie bezpečnosti ?

4. Kedy je objekt bezpečný, nie bezpečný a kedy je nebezpečný ?

5. Čo je podstatou kultúry bezpečnosti a aký je jej význam pre riadenie bezpečnosti ?

Literatúra

CoESS : European Vocational Qualifications for Basic Guarding. (Európska odborná

kvalifikácia pre základnú ochranu). 1999.

33

CZAJA, J.: Kulturowe czynniki bezpieczeństwa. 2008. Krakowske Towarzystwo

Edukacyjne, Kraków, 2008. 322 s. ISBN 978-83-7571-000-7.

DURNIEV (ДУРНЕВ, Р, А.): Kультура безопасности жизнедеятельности:

Дефиниция и уровни формирования. (Kultúra bezpečnosti –definícia a úrovne

formovania) In: Социологические исследования, 2006. № 12. s. 72-77. ISSN 0132-

1625

EICHLER,J. Mezinárodní bezpečnost na počátku 21.století. MO ČR- AVIS, Praha, 2006.

ISBN 80-7278-326-2

FAY, J.J. : Encyclopedia of Security Management. Butterworth –Heinemann, USA, 1993

HOFREITER, L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. EDIS, vydavateľstvo ŽU,

Žilina, 2004.

HOFREITER, L.: Securitológia. 1.vyd. Akadémia ozbrojených síl Liptovský Mikuláš.

2006. 138 s. ISBN 978-80-8040-310-2

HOFREITER, L., MATIS, J. 2010. Komplexná metodika hodnotenia bezpečnostného

prostredia. Výskumná správa. AOS, Liptovský Mikuláš, 2010. 83 s.

HOFREITER, L. a kol. 2013. Ochrana objektov kritickej dopravnej infraštruktúry, 1.vyd.

Žilinská univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2013. 238 s., ISBN 978-80-

554-0803-3.

KORZENIOWSKI, L.F. Securitologia. Nauka o bezpieczeństwie czlowieka i organizacji

spolecznych. EAS, Krakow, 2008. ISBN 978-83-925072-1-5.

Kultura bezpečnosti v jaderných zařízeních: Návod pro použití při zvyšování kultury

bezpečnosti, IAEA-TECDOC- 1329, 1. vyd. Praha: Státní úřad pro jadernou bezpečnost

a Výzkumný ústav bezpečnosti práce, 2010, 108 s., ISBN 978-80-86973-44-9.

LASICOVÁ, J., UŠIAK, J. Stratégia, doktrína a strategická kultúra. In: Národná

a medzinárodná bezpečnosť 2013. AOS Liptovský Mikuláš, 2013. S.233-328. ISBN 978-

80-8040-475-8

LOVEČEK,T., REITŠPÍS, J.: Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany objektov.

1.vyd. Žilinská univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2011. 280 s., ISBN

978-80554-0457-8

LUKÁŠ, L.: Srovnání českého a anglosaského bezpečnostního pojmosloví. In: LUKÁŠ, L.

a kol.: Bezpečnostní technologie, systémy a management III. 1. vyd. Zlín- Radim

Bačuvčík VeRBuM, 2013 .456 s. ISBN 978-80-87500-35-4

MIKOLAJ, J. Bezpečnostná problematika. In: bezpečnosť, bezpečnostné riziká

a ohrozenia v bezpečnostnom manažmente. Žilina, 2003, ISBN 80-8070-137-7

MIMRA, M.: Komparace metod a terminologie vyhodnocování rizik. Brno, ÚSS VA, 2001.

34

PIDGEON. N.: Safety Culture: key theoretical issues. In: Work & Stress: An International

Journal of Work, Health & Organisations. 1998, vol. 12., s.202-216.

PIWOWARSKI, J.: Trzy składowe kultury bezpieczeństwa. In: Kultura Bezpieczeństwa.

Nauka – Praktyka – Refleksje. WSBPiA „Apeiron”, nr 9, Kraków 2012. s.3-8.

POPPER, M. – KELEMEN, J. : Expertné systémy. ALFA, Bratislava, 1988

PORADA V.: Teoretický rozbor policejní informace, situace a identifikace policejní

činnosti. In: Bezpečnostní teorie a praxe. PA ČR, Praha, 2003,

PORADA,V. - STACHO, P. et. al. : Úvod do teórie policajno-bezpečnostných orgánov. 2.

časť. APZ, Bratislava, 2000.

REITŠPÍS, J. a kol. Manažérstvo bezpečnostných rizík. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina,

2004. ISBN 80-8070-328-0

ŠIMÁK, L. a kol.: Terminologický slovník krízového riadenia.1.vyd. Žilina, FŠI ŽU, 2005,

ISBN 80-88829-75-5. Dostupné na Internete:

http://fsi.uniza.sk/kkm/files/publikacie/tskr.pdf citované 14.5.2015

ŠIMÁK, L. a kol. 2012. Ochrana kritickej infraštruktúry v sektore dopravy, 1.vyd. Žilinská

univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2012. 180 s., ISBN 978-80554-

0459-2

Ústavný zákon č.227/2002 z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu.

VOROBJEV (ВОРОБЬЕВ Ю.Л.): Основы формирования культуры безопасности

жизнедеятельности населения (Základy formovania kultúry bezpečnosti

obyvateľstva). Деловой экспресс, 2006. – 316 с. ISBN 5-89644-090-1

ZEMAN, P. a kol. Česká bezpečnostní terminologie. Výklad základních pojmů. Brno,

2002.

35

2.PROSTREDIE A BEZPEČNOSTNÉ PROSTREDIE OBJEKTU

Obsahom procesu analýzy bezpečnostného prostredia je systematický, cieľavedomý,

cyklický a kontinuálny proces získavania, zhromažďovania a spracúvania informácií o

demografických, sociálno-ekonomických, sociálno-psychologických, policajno-

bezpečnostných a iných zvláštnostiach prostredia, ktoré môžu byť zdrojom pre vznik

a eskaláciu bezpečnostných rizík a ohrození vo vzťahu k chránenému objektu. Hľadanie

odpovedí na tieto problémové otázky je spojené s objektívnou a kritickou analýzou

bezpečnostného prostredia, bezpečnostnej situácie, ich štruktúry, činiteľov a dynamiky

vývoja.

2.1.Priestor, prostredie a situácia

2.1.1. Priestor

Priestor ako kategória označuje dimenziu, vystihujúcu spôsob koexistencie, rozloženie

rozličných bytí, v ktorej je možný pohyb, rôzne rozmiestnenie objektov, miesto

umožňujúce určovať vzdialenosti objektov, definovať pojem smeru.

Referenčný objekt je stredom svojho priestoru, ktorý sa pre neho rozprestiera dopredu,

dozadu, doprava a doľava, nahor i nadol, ostatné objekty sú v ňom blízko alebo ďaleko,

vpredu alebo vzadu atď. Priestor doplnený o dimenziu času umožňuje lokalizáciu

udalostí : umožňuje určiť kde a kedy došlo (dôjde) k udalosti.

Priestor môžeme vnímať aj ako kombináciu fyzickej a sociálnej dimenzie. Vo

všeobecnosti obsahuje všetky plochy a všetky objekty a infraštruktúry nutné pre

existenciu sociálnych jednotiek , organizácií a inštitúcií. Priestor je vnímaný ako aréna

udalostí a činov, v značnej miere určujúca podstatu a charakter odohrávajúcich sa

v ňom udalostí.

Pre potreby bezpečnostných analýz rozoznávame :

- Urbánny, mestský priestor ako centrum, ktoré na jednej strane generuje vo zväčšenej

miere celý rad sociálnych, kultúrnych, psychologických ekonomických, politických a

ekologických problémov, ale na druhej strane zabezpečuje najkreatívnejšie zmeny,

inovácie a rozvojové impulzy. Mestský priestor sa teda stáva priestorom, v ktorom sa

jednak produkujú a prezentujú hlavné konflikty a protirečenia súčasnosti6, ale aj

činiteľom, ktorý by mal výrazne napomáhať zvládať tieto konflikty a protirečenia

(zrýchlená sociálna, ekonomická, kultúrna, politická a ekologická transformácia).

V mestskom priestore môžeme identifikovať nasledujúce typy priestorov:

- verejný priestor, každodenne a bez obmedzenia prístupný pre verejnosť,

- semiverejný priestor, v ktorom je dostupnosť pre verejnosť čiastočne obmedzená,

napr. otváracie hodiny obchodov, prevádzková doba úradov, lekární, ochranná zóna

v múzeách, čakárne v ambulanciách a pod.

6 Veľkosť mesta (podľa počtu obyvateľov resp. hustoty zaľudnenia) je dominantným faktorom determinujúcim

úroveň kriminality.

36

- semiprivátny priestor, zahrňujúce priestory prístupné pre obyvateľov, resp. užívateľov

priestoru, napr. chodby, schodiská v obytných domoch, a pod.

- privátny priestor, prístupný len ich majiteľom, užívateľom alebo nimi pozvaným

osobám, napr. rodinné domy, byty a pod.

Na komplexné posudzovania priestoru musíme uvažovať aj druhú kategóriu prostredia,

a síce rurálny , vidiecky priestor.

Vidiecky, rurálny priestor sa vyznačuje nižšou koncentráciou obyvateľstva, nižšou

hustotou osídlenia (často sa vyskytujú samoty, odlúčené obydlia a objekty), výrazným

rastom dlhodobo nezamestnaných, nárastom počtu sociálne odkázaných, nízkym

príjmom ekonomicky aktívneho obyvateľstva, slabým priemyslom a službami a absenciou

modernej infraštruktúry. Podľa Michálka (Michálek, 2010) sa rurálny priestor vyznačuje

veľkou diverzitou, cez pestovateľský poľnohospodársky na južnom a prevažne

chovateľský na severnom Slovensku, až po vidiek rozptýleného osídlenia (sídiel

kopaničiarskeho typu) a segregovaných rómskych osád.

V rurálnych jednotkách (obciach, osadách) môžeme identifikovať:

- privátny priestor, prístupný len majiteľom alebo nimi pozvaným osobám, napr. rodinné

domy, ale i pozemky, dvory, hospodárske dvory, farmy a pod.

- semiprivátne priestory, prístupné viacerým užívateľom, napr. spoločné dvory, uličky

a pod.

- verejné priestory, voľne dostupné všetkým obyvateľom (napr. obchod, objekty

infraštruktúry obce a pod.)

2.1.2.Prostredie

Základné východisko pre náš prístup k vymedzeniu prostredia tvorí predpoklad, že

prostredie vo všeobecnosti predstavuje súbor podmienok, v ktorých existujú a formujú sa

sociálne subjekty: jednotlivec (indivíduum), sociálne skupiny, jednotlivé spoločnosti ako

aj celé generácie ľudí. Vyjadruje určité časové a priestorové vymedzenie, v ktorom sa

subjekty pohybujú (existujú, žijú) a ktoré je miestom (priestorom), kde sú určitým

spôsobom činní.

Prostredie ( Environment, Umwelt - okolie, milieu, okolitý svet) je definované ako súbor

javov a procesov, ktoré obklopujú človeka počas jeho života a ktoré majú pre človeka

nejaký význam a hodnotu (Geist, 1992). Predstavuje veľkú skupinu činiteľov, s ktorými

referenčný objekt v interakcii a zároveň predstavuje súbor vplyvov týchto činiteľov na

referenčný objekt.

Prostredie samo o sebe nie je konštantnou veličinou, ale sa postupne mení a vyvíja.

Vzhľadom na jeho vývoj a vplyv človeka na jeho formovanie môžeme charakterizovať

(Hofreiter, Matis, 2010):

a) prírodné prostredie

-pôvodné, nazývané tiež prostredím fyzikálnym, ktoré vzniklo prirodzeným

vývojom sveta a bez vplyvov, resp. zásahov človeka. Toto prostredie je

charakterizované najmä formou geografického, geomorfologického usporiadania,

ktoré vytvorila príroda.

37

- pozmenené, pretvorené, teda tá časť prírodného prostredia, ktoré človek

pretvoril podľa svojich potrieb a na zabezpečenie podmienok svojho života.

b) umelé prostredie

- sociálne, ktoré má rozhodujúci vplyv na existenciu a rozvoj sociálnych subjektov.

Spravidla zahrňuje ľudí, sociálne skupiny, sociálne vzťahy. Prináleží sem aj širší

vplyv kultúrneho prostredia, ale i politický a hospodársky systém.

- technogénne, tvorené súhrnom technických a technologických výrobných

systémov; patrí sem aj infraštruktúra.

Podľa priestorovej pozície voči subjektu môžeme charakterizovať prostredie:

- vnútorné , ktoré je identifikovateľné pre štruktúrované sociálne systémy (napr.

rodina, pracovná skupina, sociálna skupina, štát, aliancia štátov),

- vonkajšie, ktoré identifikujeme pre všetky subjekty; patria sem všetky činitele,

ktoré sú v okolí , resp. v bližšom či vzdialenejšom okolí subjektu.

Podľa geografických hraníc môžeme charakterizovať prostredie:

- lokálne, miestne , napr. obec, mesto, sídlisko, časť mesta, mestské aglomerácie,

či okres,

- subregionálne , napr. kraj, vyšší územný celok, región v štáte,

- regionálne , napr. Stredná Európa, Balkán, Stredná Ázia ap.,

- kontinentálne, napr. Európa, Afrika,

- globálne - svet, globálna noosféra.7

Hranice prostredia budú vždy závislé na referenčnom objekte prostredia. Čím vyššia

bude úroveň referenčného subjektu, tým i geografické hranice prostredia budú

rozsiahlejšie (tab.2.1).

Tabuľka 2.1. Matica analýzy prostredia.

Analytická rovina

Referenčný objekt

Jedinec Sociálna skupina

Štát Skupina (aliancia) štátov

Lokálna Ulica, mestská štvrť, mesto,

Mesto, mikroregión,

Veľké mestá, okresy,

Subregionálna Okres, kraj, región

Región Kraje, regióny v štáte

Vnútorné prostredie členských štátov

Regionálna Okolie štátu Okolie štátu, Okolie štátu, geopolitické regióny

Regionálne geopolitické prostredie

Kontinentálna Podľa záujmov a potrieb

Podľa záujmov a potrieb

Podľa angažovanosti a potrieb štátu

Kontinentálne prostredie, oblasti záujmov

Globálna

Podľa záujmov a potrieb

Podľa angažovanosti a potrieb štátu

Globálne prostredie a jeho činitele

Vlastné spracovanie

7 Noosféra : oblasť interakcie medzi spoločnosťou a prírodou, v ktorej sa rozhodujúcim faktorom pre rozvoj

stáva racionálna (v zmysle zachovania podmienok svojej existencie) ľudská činnosť. Táto oblasť integruje : hmotný, neživý svet - geosféru, živý svet - biosféru a sociosféru .

38

Podľa referenčného objektu rozoznávame prostredie:

- sociálnych referenčných objektov:

• jedinca,

• sociálnych skupín ( národnostných, etnických, náboženských, záujmových ap.),

• štátu,

• skupiny štátov (napr. koalícií, aliancií),

- materiálnych objektov :

• administratívnych,

• obchodných,

• výrobných,

• dopravných a pod.

Podľa funkčného pôsobenia môžeme identifikovať prostredie rodinné, pracovné, životné,

kultúrne, politické, ekonomické, bezpečnostné ap.

2.1.3. Situácia

Pod pojmom situácia rozumieme časovo usporiadanú štruktúru vzťahov, interakcií

a väzieb medzi subjektom a objektom, viazanej na určitý priestor, ktorého parametre

spolu s charakterom činností naplňujúcich tieto vzťahy určujú špecifiku situácie. Podľa

Korzeniowského (Korzeniowski, 2008) situácia je sústava vzájomných vzťahov subjektu

s ostatnými činiteľmi prostredia v určitom čase. Potom štruktúra činiteľov situácie teda

zahrňuje:

- charakter, usporiadanie prostredia, v ktorom sa nachádza subjekt (človek, skupiny,

spoločnosť),

- aktivitu subjektu vo vzťahu k činiteľom prostredia,

- vplyv činiteľov prostredia na subjekt a jeho aktivity.

Podľa behaviorálnych teórií je situácia charakterizovaná cez sústavu podnetov, ktoré sú

výsledkom interakcií aktérov a činiteľov v prostredí. Potom je možné situáciu definovať

ako sústavu, súhrn stimulujúcich podnetov, na ktoré subjekt reaguje. Pritom stimulujúci

charakter situácie ovplyvňujú dva činitele:

- senzibilita, citlivosť subjektu na podnety,

- reaktibilita, ako schopnosť subjektu reagovať na podnety.

Podiel uvedomelej aktivity subjektu na ovplyvňovaní situácie sa stal východiskom pre

vznik troch koncepcií pre hodnotenie situácie:

- fenomenologickej, podľa ktorej sú rozhodujúcim činiteľom situácie iba reálne javy,

pretože len tie môže subjekt vnímať a pociťovať; situácia je teda vždy taká, ako ju

subjekt vníma a ako jej porozumie,

- duálnej, podľa ktorej vždy existujú dve situácie: objektívna, existujúca nezávisle od

subjektu, a subjektívna, ktorá je výsledkom jej percepcie subjektom,

- holistickej, posudzujúcej prostredie spolu so subjektom; interakcie medzi prostredím

a subjektom sú posudzované jednak objektívne, tak i z pohľadu subjektu

i ostatných účastníkov situácie.

39

Podľa predmetu interakcií aktérov prostredia môžeme identifikovať situáciu sociálnu,

ekonomickú, hospodársku, politickú, ako i situáciu bezpečnostnú.

2. 2. Bezpečnostné prostredie a bezpečnostná situácia

2.2.1. Bezpečnostné prostredie

Šimák vytvoril v súvislosti s riešením bezpečnosti objektov kritickej infraštruktúry

definíciu, v ktorej sa uvádza, že „bezpečnostné prostredie je premenlivý komplex

vonkajších a vnútorných podmienok, faktorov, vzťahov a činností, ktoré determinujú

zmeny stavu bezpečnosti a ktorých vnímanie, poznanie a prežívanie nachádza svoje

vyjadrenie v jednaní spoločenských subjektov“. (Šimák a kol., 2013).

Pri koncipovaní komplexnej a systémovej charakteristiky bezpečnostného prostredia

vychádzame z definície, v ktorej sa uvádza, že bezpečnostné prostredie je súhrnným

a koncentrovaným prejavom bezpečnostnej situácie v určitom priestore v určitom čase.

Bezpečnostné prostredie potom predstavuje časť prírodného, sociálneho a

technogénneho prostredia, v ktorom vzniká v danom čase a priestore, v dôsledku

interakcií aktérov a vplyvu činiteľov prostredia adekvátna bezpečnostná situácia.

(Hofreiter, Matis, 2010).

Štruktúru takto vymedzeného bezpečnostného prostredia tvoria:

- referenčné sociálne objekty alebo materiálne objekty, ktorých význam a hodnota

vyžaduje ich ochranu, pričom tieto objekty môžu mať schopnosť interakcie so svojim

prostredím8,

- ďalšie podmienky a činitele, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú situáciu9

v bezpečnostnom prostredí, teda i situáciu objektov.

2.2.2. Bezpečnostná situácia

Bezpečnostná situácia, ako kvantifikátor kvality bezpečnostného prostredia, je

v najširšom ponímaní výsledkom:

- interakcie relevantných referenčných objektov – aktérov v bezpečnostnom prostredí

(jedincov, sociálnych skupín, bezpečnostných orgánov, inštitúcií, politických jednotiek

ap.) medzi sebou,

- vplyvu činiteľov bezpečnostného prostredia na referenčné objekty bezpečnostného

prostredia,

- pôsobenia činiteľov bezpečnostného prostredia medzi sebou.

V závislosti na charaktere interakcií bezpečnostných aktérov, vplyvu a vzájomných

interakcií činiteľov bezpečnostného prostredia môžeme bezpečnostnú situáciu

charakterizovať ako:

8 Forma interakcie objektu s prostredím môže byť aktívna : objekt vplýva na charakter situácie v prostredí,

alebo pasívna , charakterizovaná zraniteľnosťou objektu voči vonkajším vplyvom. 9 Pod pojmom situácia rozumieme časovo usporiadanú štruktúru vzťahov, interakcií a väzieb medzi

subjektom a objektom, viazanej na určitý priestor, ktorého parametre spolu s charakterom činností naplňujúcich tieto vzťahy určujú špecifiku situácie.

40

- stabilne pozitívnu,

- pozitívnu s tendenciou negatívneho vývoja,

- stabilne negatívnu,

- negatívnu s tendenciou pozitívneho vývoja.

Bezpečnostná situácia bude hodnotená ako pozitívna, ak vzťahy medzi sociálnymi

aktérmi v bezpečnostnom prostredí nebudú konfrontačné, konfliktné, ich záujmy a aktivity

nebudú protikladné, resp. žiadny z aktérov nebude predstavovať pre iného aktéra

hrozbu. Riziká vyplývajúce z prostredia sú kontrolované, tzn. že referenčné objekty

bezpečnosti majú dostatočný potenciál na včasnú elimináciu možných ohrození.

Negatívna tendencia vývoja bezpečnostnej situácie bude spôsobená zmenou kvality

vzťahov aktérov, ich protikladnými záujmami a potrebami, ako aj postupnou stratou

schopnosti referenčných objektov riadiť bezpečnostné riziká aktivované činiteľmi

bezpečnostného prostredia (tzn. že dôjde k zvýšeniu ich zraniteľnosti voči existujúcim či

predpokladaným ohrozeniam).

Ak vývoj bude mať opačný charakter, teda bude dochádzať k zvyšovaniu schopností

referenčného objektu riadiť či eliminovať reálne ohrozenia, resp. budú sa znižovať vplyvy

negatívnych činiteľov, potom budeme hovoriť o pozitívnej tendencii vývoja

bezpečnostnej situácie.

O stabilne negatívnej situácii budeme hovoriť vtedy, ak vzťahy aktérov bezpečnostného

prostredia sú dlhodobo konfrontačné bez perspektívy ich vyriešenia a ukončenia.

Protikladnosť ich záujmov a potrieb je trvalým zdrojom konfliktov. V prostredí sa výrazne

prejavujú negatívne činitele, spôsobujúce ohrozenie bezpečnosti referenčného objektu.

Referenčné objekty nemajú potrebný potenciál na riadenie bezpečnostných rizík, na

odstránenie následkov negatívnych udalostí resp. na nastolenie a udržanie verejného

poriadku a bezpečnosti.

2. 2.3. Činitele bezpečnostného prostredia a bezpečnostnej situácie

Rozoznávame dva základné druhy činiteľov bezpečnostného prostredia, spôsobilé

vyvolať adekvátnu bezpečnostnú situáciu (Hofreiter a kol., 2013):

1. Determinujúce, podmieňujúce činitele, ktoré zásadne a dlhodobo podmieňujú stav a

vývoj bezpečnosti referenčných objektov. Sú relatívne stále, s malou dynamikou

vlastných zmien. Ich vplyv a pôsobenie je spravidla predvídateľné, rovnako sa dá s

určitou vierohodnosťou predvídať aj ich vývoj. Medzi podmieňujúce činitele môžeme

zaradiť činitele:

- globalizačné, so všetkými pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi globalizácie,

- politicko-právne, napr. charakter politického systému, systém vlády politický režim,

politická sloboda, zákonodarná moc, kvalita zákonov, právne prostredie,

vymožiteľnosť práva, súdnictvo ap.,

- kultúrno-historické, ako napr. história, historická pamäť, tradície, kultúrne hodnoty,

náboženstvo ap.,

- ekonomicko-sociálne, napr. stav a výkonnosť ekonomiky, prístup k zdrojom, stav

infraštruktúry, kvalita života, sociálne zabezpečenie, kvalita sociálnych služieb,

ochrana zdravia ap.,

- geograficko-klimatické, napr. charakter a poloha územia, štátnych hraníc, kvalita a

úrodnosť pôdy, vodné zdroje, podnebie, klíma ap.,

41

- demografické, predovšetkým kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky populácie a

obyvateľstva,

- environmentálne, ako stav životného prostredia, vody, pôdy, ovzdušia,

- bezpečnostné, resp. bezpečnostný sektor, prezentovaný obranným potenciálom,

ozbrojenými silami a zložkami, bezpečnostnými službami, ale i systémom krízového

riadenia, záchrannými službami a sektorom súkromnej bezpečnosti.

2. Dynamizujúce činitele sú tie pôsobiace sily, ktoré majú potenciál spôsobiť výrazné

kvalitatívne zmeny bezpečnosti objektov kritickej infraštruktúry. Výskyt a vplyv týchto

činiteľov je menej predvídateľný, môžu sa prejaviť a pôsobiť s malou dobou výstrahy,

neočakávane a prekvapivo. Vzhľadom na charakter ich podstaty môžeme identifikovať

činitele:

- sociálnej povahy, ako napr. národnostné, náboženské, etnické či politické konflikty,

teroristické útoky, kriminalita, výtržnosti a iné narušenie verejného poriadku,

- prírodnej povahy, najmä zemetrasenia, erupcie sopečných vulkánov, povodne,

zosuvy pôdy, lavíny, víchrice, búrky ap.,

- ekonomickej povahy, ako napr. krízy, náhle obmedzenie dodávky surovín a nosičov

energií, ap.,

- technogénnej povahy, prejavujúce sa ako havárie, výbuchy, požiare technických

zariadení, úniky nebezpečných látok ap.,

- medicínskej povahy, ako napr. endémie, epidémie (explozívne alebo kontaktné), či

pandémie.

Výsledok pôsobenia týchto činiteľov môže byť alebo akceleračný, ak majú pozitívny

vplyv na existenciu a fungovanie objektu v danom prostredí, alebo retardačný, ak môžu

spôsobiť ohrozenie existencie objektu, plnenia jeho funkcií, či vyvolať dokonca jeho

deštrukciu

Je zrejmé, že existuje vzájomný kauzálny vzťah medzi podmieňujúcimi a dynamizujúcimi

činiteľmi. Prejavy niektorých dynamizujúcich činiteľov môžu byť priamo vyvolané

charakterom podmieňujúcich činiteľov, na druhej strane prejavy dynamizujúcich činiteľov

môžu vyvolať zmeny v charaktere podmieňujúcich činiteľov. Tak napr. kultúrno-historické

činitele môžu vyvolať niektoré druhy sociálnych konfliktov, vyriešenie týchto konfliktov sa

môže odraziť v zmene politicko-právnych činiteľov. Právna anómia môže vytvoriť

podmienky pre niektoré druhy kriminality a potreba riešenia tohto problému môže zase

vyvolať zmeny v právnom zaistení ochrany záujmov občanov a spoločnosti.

2.2.4. Hodnotenie činiteľov prostredia

V procese hodnotenia bezpečnostného prostredia môžu byť použité metódy na určenie

profilu a významnosti činiteľov bezpečnostného prostredia. Tento prístup môže byť

využitý ako pri hodnotení činiteľov vonkajšieho, tak aj vnútorného prostredia.

Identifikované činitele bezpečnostného prostredia integrujeme s vlastnosťami

chráneného objektu, resp. jeho systému ochrany.

Pri určení profilu a hodnotení činiteľov bezpečnostného prostredia môžeme využiť

semikvantitatívne metódy pre určenie vplyvu činiteľov na :

- zachovanie fyzickej neporušiteľnosti objektu,

- plnenie projektovaných funkcií objektu,

42

- systém ochrany objektu.

Na hodnotenie môžeme použiť stupnicu: 4 – veľmi silný vplyv ; 3- silný vplyv; 2- mierny

vplyv; 1- žiadny vplyv. Príklad použitia metódy je v tabuľke 2.2.

Tabuľka 2.2. Hodnotenie bezpečnostného prostredia. Vlastné spracovanie.

Činiteľ

prostredia

Vplyv činiteľa na Hodnotenie

H= N x F x

SO

Fyzickú

neporušiteľnosť

- N

Plnenie

funkcií - F

Systém

ochrany -

SO

Je zrejmé, že existuje vzájomný kauzálny vzťah medzi podmieňujúcimi a dynamizujúcimi

činiteľmi. Tieto vzťahy môžu byť :

- pozitívne, ak rast (pokles) kvantitatívnych parametrov jedného činiteľa vedie k rastu

(poklesu) kvantitatívnych parametrov iného činiteľa

- negatívne, ak rast (pokles) kvantitatívnych parametrov jedného činiteľa vedie

k poklesu (rastu) kvantitatívnych parametrov iného činiteľa.

Vzájomný vzťah medzi aktérmi a činiteľmi bezpečnostného prostredia je znázornený na

obrázku 2.1.

Činitele

dynamizujúce

Činitele

podmieňujúce

Sociálni aktéri

a ich vzťahy

Obrázok 2.1. Vzťah medzi činiteľmi bezpečnostného prostredia. Zdroj: vlastné spracovanie

Prejavy niektorých dynamizujúcich činiteľov môžu byť priamo vyvolané charakterom

podmieňujúcich činiteľov, na druhej strane prejavy dynamizujúcich činiteľov môžu

vyvolať zmeny v charaktere podmieňujúcich činiteľov. Tak napr. kultúrno-historické

činitele môžu vyvolať niektoré druhy sociálnych konfliktov, vyriešenie týchto konfliktov sa

môže odraziť v zmene politicko-právnych činiteľov. Právna anómia môže vytvoriť

podmienky pre niektoré druhy kriminality a potreba riešenia tohto problému môže zase

43

vyvolať zmeny v právnom zaistení ochrany záujmov občanov a spoločnosti. V dôsledku

živelnej pohromy sa môžu trvalo zmeniť niektoré geografické determinanty prostredia,

niektoré endémie alebo kontaktné epidémie (napr. AIDS) sa stali zdravotným

determinantom v globálnom rozsahu.

Vplyvy prírodného prostredia spôsobujú kvalitatívne (biologické, organické, fyziologické)

i kvantitatívne (veľkosť populácie, hustota zaľudnenia) zmeny sociálnych objektov, ale

majú vplyv aj na ich činnosť, charakter výroby, kultúru bývania, odievania a pod.

Je zrejmá interakcia medzi činiteľmi sociálneho a prírodného prostredia: vplyvy

prírodného prostredia pôsobia ako príčinná podmienenosť ľudského konania, ľudské

konanie zase mení charakter a kvalitu prírodného prostredia.

2.3. Štruktúra bezpečnostného prostredia

Štruktúra bezpečnostného prostredia bude vždy závislá od charakteru a štruktúry

referenčného objektu. Čím zložitejšia bude veľkosť a štruktúra referenčného objektu,

tým aj geografické hranice i štruktúra prostredia budú rozsiahlejšie.

2.3.1. Vonkajšie bezpečnostné prostredie

Vonkajšie bezpečnostné prostredie môžeme považovať za priestor, nachádzajúci sa

zvonka hraníc referenčných objektov, v ktorom sa vyskytujú činitele, odohrávajú sa

procesy, ktoré majú rozhodujúci vplyv na úroveň bezpečnosti daného referenčného

objektu.[5] Vonkajšie bezpečnostné prostredie referenčných objektov je tvorené súhrnom

sociálnych, prírodných a technogénnych determinánt a iných činiteľov, ktoré môžu

mať vplyv na ich existenciu, pretrvanie, rozvoj a plnenie od nich požadovaných funkcií .

Vonkajšie bezpečnostné prostredie môžeme tiež identifikovať ako :

- bližšie, v ktorom existuje bezprostredná interakcia medzi referenčným objektom a

okolím, tzn. že sa vzájomne ovplyvňujú alebo sa môžu ovplyvňovať,

- vzdialené, ktoré tvorí bližšie neohraničený priestor, v ktorom existujú, alebo sa môžu

vyskytnúť činitele s významným vplyvom na plnenie funkcií a existenciu

referenčného objektu.

V každom prostredí – meste, mestskej štvrti, dedine, môžeme identifikovať (Felson,

Clarke, 1998) :

- Generátor kriminality (Crime Generators), to je miesto (priestor, objekt), ktoré

produkuje v danej lokalite trestnú činnosť a prípadne ňou zahlcuje aj priľahlé

oblasti. Môžeme tak označiť miesta, kde sa stretávajú kriminálne živly, kde sa

nachádzajú kasína, bary, diskotéky, priestory, v ktorých sa sústreďuje prostitúcia ap.

V takých priestoroch vznikajú podmienky pre všeobecnú, majetkovú, drogovú či

násilnú kriminalitu, alebo z takýchto miest vychádzajú páchatelia, aby sa takej

trestnej činnosti dopúšťali.

- Brzda kriminality ( Crime Detractor) , to je lokalita, ktorá odrádza páchateľov

a sťažuje (zamedzuje) páchaniu trestnej činnosti. Môžeme tak označiť časti miest,

v ktorých je zaistená dostatočná kontrola všetkých priestorov a priestranstiev napr.

použitím CCTV systémov, policajnými hliadkami, bezpečnostnými službami, alebo

dostatočným osvetlením takých priestorov.

44

- Magnety kriminality ( Crime Attractors) čo sú miesta alebo lokality, ktoré priťahujú

páchateľov kriminálnych činov. Medzi také priestory alebo časti mesta patria najmä

veľké obchodné domy, železničné a autobusové stanice, bohaté mestské štvrte, ale

i odľahlé a málo obývané časti miest a obcí.

Pre prevenciu kriminality je dôležité identifikovať tieto priestory a lokality. Občan sa môže

v záujme svojej bezpečnosti vyhnúť miestam, ktoré sú generátormi kriminality, policajno-

bezpečnostné orgány musia zase zamerať pozornosť na to, aby monitorovali takéto

priestory a aby čo najväčšia časť mesta mohla byť označená ako brzda kriminality.

2.3.2. Vnútorné bezpečnostné prostredie

Vnútorné bezpečnostné prostredie môžeme považovať za priestor, nachádzajúci sa

zvnútra hraníc referenčných objektov, v ktorom sa vyskytujú činitele, odohrávajú sa

procesy, ktoré majú alebo môžu mať rozhodujúci vplyv na úroveň bezpečnosti daného

referenčného objektu (Hofreiter, Matis, 2010). Vnútorné bezpečnostné prostredie

budeme identifikovať a hodnotiť vtedy, ak si to vyžaduje charakter referenčného objektu

– teda v prípade rozsiahlejších referenčných objektov, ktoré samy o sebe predstavujú

zložitejšiu štruktúru.

Vnútorné bezpečnostné prostredie je potom tvorené:

- množinou samostatných objektov/prvkov v hraniciach referenčného objektu,

- súhrnom vnútorných sociálnych, prírodných a technogénnych činiteľov, ktoré

môžu mať vplyv na prvky objektu v danom priestore i na referenčný objekt ako celok.

Na formovanie a vývoj vnútorného bezpečnostného prostredia môžu mať vplyv ako aj

vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú formovanie a stav vonkajšieho bezpečnostného

prostredia.

Vnútorné bezpečnostné chránených objektov je významné analyzovať v podmienkach

rozsiahlejších chránených objektov, ktoré samy o sebe predstavujú zložitejšiu štruktúru.

Činitele ovplyvňujúce stav vnútorného bezpečnostného prostredia chránených objektov

môžeme členiť do dvoch skupín:

- sociálne,

- fyzikálne.

Za sociálne činitele vnútorného bezpečnostného prostredia chráneného objektu

môžeme považovať:

- úroveň personálneho manažmentu, spočívajúca vo výbere a rozmiestňovaní

pracovníkov, hodnotenie ich schopností a zručností, napĺňania profesijných

a kvalifikačných predpokladov,

- úroveň vedenia ľudí, zahrňujúca spôsoby priameho i nepriameho usmerňovania,

koordinácie, stimulácie a motivácie jednotlivcov a skupín,

- úroveň starostlivosti o pracovníkov, vytváranie podmienok pre ich odborný

a kvalifikačný rast, možnosť vertikálnej mobility a pod.

- úroveň pracovných a medziľudských vzťahov,

- miera lojality zamestnancov k firme,

- migrácia pracovníkov, jej početnosť a dôvody,

45

- charakter a závažnosť prípadov porušovania pracovnej disciplíny, resp. prípadov

páchania trestnej činnosti (napr. majetkovej kriminality) vlastnými pracovníkom

(zmluvnými zamestnancami),

- a ďalšie činitele, ktoré vyplývajú zo špecifík chráneného objektu.

Fyzikálne činitele vnútorného bezpečnostného prostredia môžu zahrňovať štruktúru

a usporiadanie prvkov a priestorov chránených objektov, technológie a prvky prírodného

prostredia, ktoré sa nachádzajú vo vnútri chránených objektov.

2.3.4. Systémové pojatie bezpečnostného prostredia

Bezpečnostné prostredie referenčného objektu je zložitý, komplexný systém, ktorého

štruktúru tvoria subsystémy sociálnej, prírodnej a technickej (technologickej) povahy

a ich vzájomné interakcie.

Subsystémy bezpečnostného prostredia sú identifikovateľné a definovateľné na

všetkých analytických rovinách : od globálnej po individuálnu.

Hranice prostredia budú vždy závislé na referenčnom subjekte prostredia. Čím vyššia

bude úroveň referenčného objektu, tým i geografické hranice prostredia budú

rozsiahlejšie.

Potreba skúmania bezpečnosti referenčných objektov nižších rádov nás priviedla k tomu,

že doterajšia kategorizácia a hierarchizácia bezpečnostného prostredia je nedostatočná.

Narastá význam lokálneho bezpečnostného prostredia v urbanizovanom prostredí. Mestá

a obce však dnes už nepredstavujú základnú jednotku pre definovanie lokálneho

bezpečnostného prostredia. Faktor strachu, pocit ohrozenia – často vyvolané

i neprimeranou sekuritizáciou niektorých problémov- spôsobili ďalšiu atomizáciu tohto

prostredia. Sme svedkami, ako v mestách vznikajú uzavreté sídliská s riadeným

prístupom do nich, okolo domov sa budujú čoraz vyššie oplotenia.

Mení sa aj charakter lokálneho prostredia. Bývalá, relatívna, kultúrna a národnostná

homogenita sociálneho prostredia urbanizovaných celkov je postupne nahradzovaná

heterogenitou – či už národnostnou, etnickou, rasovou kultúrnou či náboženskou. Dnes

aj v malých mestách Slovenska môžeme stretnúť občana pochádzajúceho z ázijských

alebo arabských krajín.

Situácia v bezpečnostnom prostredí je ovplyvňovaná existujúcimi podmieňujúcimi

činiteľmi, predovšetkým politicko-právnymi (napr. Zákon 45/2011 Z.z. o kritickej

infraštruktúre, Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, Zákon o ochrane

utajovaných skutočností, Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie

(atómový zákon) a pod.), ekonomicko-sociálnymi (napr. kvantita a kvalita ľudských

zdrojov, finančných prostriedkov, kvalita bezpečnostného výskumu a pod.) a geograficko-

klimatickými ( napr. charakter prírodného prostredia, klimatické podmienky a pod.). Pri

analýze bezpečnostného prostredia akceptujeme tie limity, ktoré vyplývajú z týchto

činiteľov.

Z hľadiska ochrany objektov a priestorov je oveľa ťažšie eliminovať vplyv

dynamizujúcich činiteľov, napr. prírodnej či technogénnej povahy, ktoré môžu pôsobiť

náhle, neočakávane, spontánne, alebo len s veľmi malou dobou výstrahy. V takýchto

46

prípadoch je predpokladom efektívnosti dôkladná a komplexná analýza

bezpečnostného prostredia, identifikácia všetkých relevantných dynamizujúcich činiteľov

a na základe ich charakteristík a možných vplyvov prognózovať vývoj bezpečnostnej

situácie. Variantné spracovanie možných bezpečnostných situácií umožní potom

navrhovať takú štruktúru systému ochrany a taký systém preventívnych opatrení, ktoré

umožnia pružne reagovať na vzniknuté situácie. Platí to nielen pre negatívne prejavy

činiteľov sociálnej povahy, ale aj prírodnej či technogénnej povahy.

Bezpečnostné prostredie môžeme na základe pôsobenia a interakcií vyššie

kategorizovaných činiteľov považovať za premenlivé, neisté, neurčité, komplexné a

nejednoznačné a je vždy, vo väčšej či menšej miere, v stave dynamickej nestability.

Bezpečnostné prostredie nie je prostredím, ktoré by sme mohli definovať ako

newtonovský, deterministický systém, ktorý sa riadi deterministickými zákonmi, majúcimi

charakter lineárnych procesov smerujúcich do rovnováhy. V newtonovskom,

deterministickom systéme platí, že po výskyte javu, udalosti či procesu vždy nasleduje

jeho príslušný následok. Takýto systém funguje podľa pravidiel, ktoré sú známe alebo sú

zistiteľné, pomocou nich je možné identifikovať stavy systému v časových

následnostiach. Potom by stačilo poznať východiskové podmienky, aby sme mohli určiť

stav skúmaného problému v ľubovoľnom momente v budúcnosti, ale i v minulosti.

Entropia takéhoto systému by bola nulová.

Procesy v reálnom bezpečnostnom prostredí neprebiehajú podľa deterministických

modelov. Neplatí, že to, čo bolo v minulosti existuje i v prítomnosti a toto bude logicky

pokračovať i do budúcnosti. Nie vždy má jeden a ten istý jav, udalosť i rovnaký následok.

Budúci stav nemôžeme uvažovať len ako výsledok akejsi dohody, pôsobenia pravidiel,

ako následok spracovania súčasných stavov, hodnôt. Reálne bezpečnostné prostredie

existuje v priestore a v čase, má svoju vnútornú dynamiku vývoja štruktúry aktérov,

činiteľov, ich stavov i ich vzájomných vzťahov. V každom bode trajektórie jeho vývoja

môže dôjsť k neočakávaným, dramatickým javom, ktoré môžu vyvolať odchýlky od

očakávaného stavu alebo trendu vývoja. Je to preto, že reálne bezpečnostné prostredie

sa vyznačuje nestabilitou ako dôsledkom nemožnosti kontrolovať a riadiť všetky procesy

v ňom prebiehajúce i činitele, ktoré tieto procesy vyvolávajú. Aj keď dokážeme pomerne

presne popísať počiatočné podmienky v danom bezpečnostnom prostredí, v ľubovoľnom

čase jeho vývoja môžu sa objaviť nepredvídateľné, neočakávané javy a procesy,

nezamýšľané dôsledky ľudského konania či faktor náhody, ktoré budú zdrojom novej

kvality stavu bezpečnostného prostredia10. Zaisťovanie ochrany objektov kritickej

dopravnej infraštruktúry vyžaduje, aby subjekty ochrany boli schopné predvídať:

- čo sa môže stať, aká bezpečnostná situácia môže vzniknúť,

- prečo sa to môže stať, čo alebo kto môže byť príčinou zmeny bezpečnostnej

situácie,

- čo je treba urobiť, aby sa to nestalo, aby nedošlo k negatívnemu vývoju

bezpečnostnej situácie,

- čo treba urobiť, ak sa to už stalo, ako reagovať na vzniknutú nebezpečnú situáciu.

10 Ako príklad môžeme uviesť vplyv prírodných katastrof s veľkým deštrukčným účinkom, veľkých epidémií

apod. V sociálnom prostredí to môže byť napr. objavenie sa charizmatického vodcu, ktorý ovplyvní vnútorné

politické procesy v štáte.

47

Hľadanie odpovedí na tieto otázky je tak hlavným obsahom činnosti pri projektovaní

a riadení systému ochrany objektov, napĺňaním jeho preventívnej funkcie vzhľadom na

dané bezpečnostné prostredie, záujmy a potreby subjektu ochrany.

Závery

Analýza bezpečnostného prostredia je kľúčový prvok v činnosti vedúceho

(bezpečnostného zamestnanca), umožňujúci začať vlastný proces identifikácie

a hodnotenia ohrození.

Cieľom je zaistiť vierohodné, aktuálne a relevantné informácie o situácii a stave vo

vonkajšom a vnútornom bezpečnostnom prostredí, potrebné pre identifikovanie

relevantných ohrození.

Predmetom analýzy bezpečnostného prostredia vo vzťahu ku konkrétnemu objektu

a chránenému priestoru môžu byť informácie o :

- charakteristikách okolia objektu, ktoré môžu mať vplyv na systém ochrany objektu,

- charakteristikách objektu, jeho štruktúre, existujúcom stave ochrany,

- politických, vojenských a ekonomických faktoroch, ktoré môžu vyvolať ohrozenie,

- sociálnych kriminogénných faktoroch, a to ako vonkajších, tak aj vo vzťahu

k vlastným zamestnancom,

- kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch kriminality v posudzovanom prostredí

a jeho okolí,

- dislokácia policajno-bezpečnostných orgánov (PZ, SBS), možnosť ich zapojenia do

ochrany objektu (hliadkovanie, nepravidelné kontroly, pripojenie na PCO a pod.),

- možnosti využitia zásahových jednotiek pri ochrane objektu, predovšetkým

s ohľadom na čas zásahu,

- prírodných podmienkach v danom prostredí, o početnosti, rozsahu a závažnosti

živelných pohrôm, ktoré by mohli ohroziť objekt a chránený priestor,

- stabilných i mobilných zdrojoch priemyselných havárií v danom prostredí, ktoré by

mohli ohroziť objekt a chránený priestor.

Otázky

1. Čo je priestor a čo je prostredie?

2. Aký je vzťah medzi priestorom a prostredím?

3. Ako je štruktúrovaný priestor ?

4. Ako je definované bezpečnostné prostredie ?

5. Čo zahrňuje vnútorné a vonkajšie bezpečnostné prostredie objektu ?

6. Ako sú štruktúrované činitele bezpečnostného prostredia ?

7. Čo môžeme zaradiť medzi podmieňujúce a dynamizujúce činitele chráneného

objektu?

Literatúra

FELSON,M., CLARKE,R.V. Opportunity Makes the Thief Practical theory for crime

prevention. PRC Unit, London, 1998. ISBN 1-84082-159-0

GEIST,B. Sociologický slovník. Victoria Publishing, Praha, 1992. ISBN 80-85605-28-7.

48

HOFREITER, L.: Securitológia. 1.vyd. Akadémia ozbrojených síl Liptovský Mikuláš.

2006. 138 s. ISBN 978-80-8040-310-2

HOFREITER, L. a kol. Ochrana objektov kritickej dopravnej infraštruktúry, 1.vyd. Žilinská

univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2013. 238 s., ISBN 978-80-554-

0803-3.

HOFREITER, L., MATIS, J. 2010. Komplexná metodika hodnotenia bezpečnostného

prostredia. Výskumná správa. AOS, Liptovský Mikuláš, 2010. 83 s.

KORZENIOWSKI, L.F. Securitologia. Nauka o bezpieczeństwie czlowieka i organizacji

spolecznych. EAS, Krakow, 2008. ISBN 978-83-925072-1-5.

MICHÁLEK, A. Rurálna kriminalita a rurálne okresy Slovenska so zvýšenou kriminalitou.

In: Geografický časopis / geographical journal 62 (2010) 4, s. 329-345. ISSN 0016-7193

ŠIMÁK, L. a kol. 2012. Ochrana kritickej infraštruktúry v sektore dopravy, 1.vyd.

Žilinská univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2012. 180 s., ISBN

978-80554-0459-2

49

3. IDENTIFIKÁCIA A HODNOTENIE OHROZENÍ

Pojem ohrozenie (angl. threat, nem. e Bedrohung, rus. угроза,) označuje konkrétny,

fyzicky existujúci objekt, jav či udalosť, majúcich schopnosť spôsobiť škodu alebo ujmu.

V najširšom význame sa takto označuje všetko, čo je pre referenčný objekt

nebezpečné, čo by mohlo negatívne zmeniť jeho situáciu bezpečnosti. Ohrozením

označujeme aj udalosti a javy, ktoré môžu v relatívne krátkom čase nastať alebo už

nastali a môžu spôsobiť dramatické zmeny podmienok existencie referenčného objektu

(Hofreiter a kol, 2013).

3.1. Príčinný mechanizmus vzniku ohrozenia

Vznik a pôsobenie ohrozenia je spojené s pôsobením princípov kauzality. Podstata tohto

princípu spočíva v tom, že výskyt určitého javu zákonite závisí na výskytu iného javu.

Jav, ktorý vyvoláva iný jav, sa nazýva príčina, jav spôsobený príčinou sa nazýva

následkom. Podľa tohto princípu každá skutočnosť a každá zmena vo svete je

zapríčinená. Podľa princípu kauzality má každý jav svoju príčinu.

Príčiny sa delia na :

- Príčiny nevyhnutné, ktoré musia nevyhnutne existovať, aby nastal určitý jav. Platí,

že ak sa objavil jav (následok), existuje i príčina. Avšak existencia (prítomnosť)

príčiny nevyvoláva vždy následok. V reálnych podmienkach sa často uplatňuje

konjukturálna kauzalita, ktorá znamená kombináciu kauzálne relevantných príčin –

teda nastúpenie či objavenie sa následku vyvolávajú nevyhnutné príčiny + ďalšie

príčiny, ktoré produkujú jav, následok.

- Príčiny dostatočné, ktorých existencia produkuje výskyt následku (javu). Aj tu platí,

že následok nastane vždy, ak je prítomná, ak existuje príčina, ale existencia,

nastúpenia javu, následku, neznamená automaticky prítomnosť danej príčiny

(z následku nevyplýva existencia danej príčiny). Uplatňuje sa tzv. viacnásobná

kauzalita , čo znamená, že daný jav, konkrétny následok môžu vyvolať aj ďalšie

dostatočné príčiny.

Kauzálny reťazec vzniku ohrozenia je tvorený :

- objavením sa nositeľa, zdroja ohrozenia, teda niečoho alebo niekoho, čo by mohlo

spôsobiť škodu alebo ujmu, alebo má taký zámer,

- spôsobilosťou nositeľa, zdroja, ohroziť objekt alebo chránený záujem, resp. spôsobiť

škodu alebo ujmu, alebo vyvolať nebezpečnú udalosť.

Výskyt zdroja, resp. nositeľa ohrozenia, ktorý chce (má motív) a vie (má spôsobilosti)

ohroziť sú príčiny nevyhnutné, ale nepostačujú na to, aby vznikol následok. Aby bol

objekt ohrozený skutočne, priamo a bezprostredne, musia byť realizované ďalšie

príčiny a podmienky, ako napr. primeraná zraniteľnosť objektu, dostupnosť

chráneného záujmu, malé riziko neúspechu pre útočníka, veľká pravdepodobnosť zisku,

iné priaznivé podmienky či podpora pre konanie útočníka zvnútra objektu apod.

50

Nezávislé premenné Sprostredkujúce premenné Závisle premenná

P1

P2

PodmienkyNásledok – Ohrozenie

Obrázok 3.1. Kauzálny reťazec ohrozenia. Zdroj: vlastné spracovanie. Aby došlo k ohrozeniu objektu alebo chránených záujmov v objekte, musia byť splnené

ďalšie podmienky:

- zdroj ohrozenia i referenčný objekt sa súčasne vyskytujú v rovnakom čase, ako

pôsobí ohrozenie,

- objekt je v dosahu účinkov (vplyvov) ohrozenia.

Objekt bude ohrozený, ak sa bude nachádzať v hraniciach dosahu účinkov ohrozenia

(napr. v dosahu útočníka, v dosahu účinkov výbuchu, požiaru atď.), teda:

(3.1.)

kde D je vzdialenosť zdroja ohrozenia od objektu,

DO je dosah účinkov ohrozenia.

Dosah účinkov ohrozenia je závislý od charakteru zdroja ohrozenia. Iný dosah ohrozenia

je v prípade fyzického útoku na ulici, iný dosah je pri úniku nebezpečných látok alebo

použití výbušných nástražných systémov, sabotáži, povodni, zosuve pôdy či útoku

hackerov.

V závislosti od typu a intenzity ohrozenia môžeme identifikovať (obr.4.2.):

Obrázok 3.2. Polia dosahu ohrozenia. Zdroj: Vlastné spracovanie

Pole SO

Pole PO

zdroj

51

- pole primárneho, fyzického dosahu ohrozenia (PO), veľkosť tohto poľa závisí od

veľkosti (intenzity a druhu) ohrozenia. Pole primárneho ohrozenia bude závisieť

napr. od mobility zdroja ohrozenia (napr. zlodej, zločinecká skupina).

- pole sekundárneho, psychického dosahu ohrozenia (SO); pole sekundárneho

ohrozenia je dané dosahom strachu z pôsobenia (prejavu) tohto ohrozenia.

Príklad : V lokalite (napr. v parku) sa objavuje deviant, obťažujúci samotné ženy. Pole

priameho ohrozenia je v dosahu vizuálneho kontaktu devianta a obete. Pole

sekundárneho ohrozenia je dané strachom z tohto devianta, dosahom správ o jeho

výskyte a pôsobení (môže to byť celé mesto).

3.2. Identifikácia ohrození

Identifikácia ohrození spočíva v odhalení možných neželaných negatívnych udalostí

a javov, nachádzajúcich sa (existujúcich) v rôznej forme a podobe v bezpečnostnom

prostredí, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie záujmov i existencie samotného referenčného

objektu (občana, sociálnej skupiny, právnickej osoby a pod.).

3.2.1 Metóda stromu príčin a následkov

Na identifikáciu ohrození vytvoríme model, na ktorom budem demonštrovať použitie

kvantitatívnych i kvalitatívnych metód identifikácie ohrozenia.

Následok – ohrozenie

P1 P2

P11 P12 P13 P21 P22

Obrázok 3.3. Použitie metódy FTA na identifikáciu ohrození. Vlastné spracovanie.

Prezentovaný model je aplikáciou metódy FTA (Fault Tree Anylysis) (ČSN EN 31010),

ktorá sa používa na identifikáciu príčin vedúcich k nežiaducej udalosti. Príčiny sú

identifikované deduktívne ( od následku k príčinám) s využitím logických vzťahov

konjunkcie a disjunkcie.

Vzťah konjunkcie, logické AND znamená, že všetky príčiny musia nastať súčasne (

vyjadruje sa symbolmi ∩, v schéme sa zobrazuje ).

Vzťah disjunkcie, logické OR znamená, že na nastúpenie javu, na vznik následku postačuje výskyt ktorejkoľvek z príčin ( vyjadruje sa symbolom , v schéme sa

zakresľuje ).

52

V prezentovanom modeli je vyjadrené, že následok je spôsobený nastúpení alebo

príčiny P1, alebo P2 (disjunkcia príčin).

Príčina P1 nastane za predpokladu, že nastúpi alebo príčina P11, alebo P12, alebo P13.

Príčina P2 nastane za predpokladu súčasného nastúpenia (konjunkcie) oboch príčin

P21 i P21. Ak nenastanú tieto príčiny súčasne, príčina P2 nenastane (neexistuje).

Z uvedeného vyplýva, že k vzniku ohrozenia dôjde aj vtedy, ak by príčina P2 nenastala –

postačuje príčina P1.

3.2.2. Diagram príčina – následok

Metóda analýzy príčin a následkov je štruktúrovaná metóda, ktorá umožňuje identifikáciu

príčin ohrozenia. Poskytuje štruktúrované zobrazenie zoznamu príčin na základe

otázky „PREČO?“, alebo „ČO MÔŽE SPÔSOBIŤ?“

Diagram „príčina- následok“, nazývaný aj Ishikawov diagram, alebo Diagram rybacej

kosti, je nástrojom grafickej metódy skúmania a určenia pravdepodobných príčin

problému, v našom prípade ohrození, ktoré chápeme ako následok. Umožňuje určenie

najvýznamnejších, najpravdepodobnejších vzťahov a väzieb medzi predpokladmi príčin a

príčinami a následkom (ČSN EN 31010).

Množstvo možných príčin je v grafe usporiadaných do hlavných kategórií -primárnych

príčin, ktoré môžu spôsobiť ohrozenia a vedľajších príčin -sekundárnych príčin, alebo

príčiny príčin.

Odporúča sa dekompozícia príčin na sekundárne príčiny – teda „príčiny príčin“, resp. na

terciárne „príčiny príčiny príčin“, pokiaľ neodhalíme všetky koreňové príčiny následku,

teda ohrozenia.

Znalosť koreňových príčin ohrozenia je dôležitá v procese voľby spôsobov

zaobchádzania s rizikami. Eliminácia najvýznamnejších koreňových príčin znamená, že

dokážeme eliminovať, alebo minimalizovať pravdepodobnosť vzniku ohrozenia a tým aj

minimalizovať riziko.

Obr.3.4. Ishikawow diagram identifikácie príčin ohrozenia. Zdroj : vlastné spracovanie

53

3.3. Ohodnotenie ohrozenia

Ohodnotenie veľkosti každého identifikovaného ohrozenia sa môže uskutočniť:

- kvantitatívnou metódou, na základe pravdepodobnosti vzniku ohrozenia,

- kvalitatívnou metódou, na základe slovného opisu vierohodnosti vzniku ohrozenia,

- metódou využívajúcu expertné ohodnocovanie parametrov príčin.

3.3.1. Kvantitatívna metóda ohodnotenia ohrozenia Základom pre kvantitatívne ohodnotenie ohrozenie bude určenie pravdepodobnosti

nastúpenia, resp. pôsobenia ohrozenia. Na to využijeme model z obr. 3.3.

Podľa uvedeného modelu vyjadríme: - pravdepodobnosť ohrozenia P(T) :

(3.2) P(T) (3.3)

- Pravdepodobnosť P1 určíme :

(3.4)

(3.5) - Pravdepodobnosť P2 určíme :

(3.6) (3.7)

Táto metóda je použiteľná, ak vieme korektne vyjadriť pravdepodobnosti nastúpenia

príčin (P1, P2, .. Pn) a ich predpokladov (P11, ...Pnn) . Ak to nie je možné, použijeme

kvalitatívnu metódu.

3.3.2 Kvalitatívna metóda ohodnotenia ohrozenia Podstatou kvalitatívnej metódy ohodnocovania ohrození je slovný opis alebo opisná

mierka veľkosti činiteľov - príčin, vyvolávajúcich ohrozenie. Príklad použitia kvalitatívnej

metódy je uvedený v tabuľke 3.2.

Ako činitele podmieňujúce existencie ohrozenia sme na nasledujúce otázky (Hofreiter

a kol., 2013):

- Existuje zdroj ohrozenia (S - Source) ?

- Je známa motivácia alebo existuje príčina (M- Motivation)?

- Má , alebo môže mať nositeľ ohrozenia schopnosti na uskutočnenie útoku na

chránený objekt (C - Capability)?

- Existujú prípady výskytu ohrozenia z minulosti (E – Event) ?

54

Identifikácia zdrojov, nositeľov ohrození

Nositeľom ohrozenia môže byť sociálna jednotka (jedinec, skupina, sociálna skupina

atď.), Zdrojmi ohrozenia môžu byť činitele prírodnej povahy (rieka, priehrada, sklon

terénu atď.), prírodné živly i prírodné katastrofy, zdrojmi technogénnej povahy môžu byť

technické systémy, procesy, infraštruktúrne prvky, technologické procesy, či nebezpečné

látky a materiály. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj prepravované nebezpečné látky

prepravované dopravnými cestami.

Zistenie motívu, zámerov alebo príčin

Motiváciu môžeme hodnotiť u zdrojov sociálnej povahy, napr. motivácia pre teroristický

útok, sabotáž, spoluprácu s vonkajším útočníkom ap. Motív takéhoto konania môže byť :

- politický, alebo politicko-vojenský, vyplývajúci z politických, vojenských alebo

ekonomických záujmov (napr. spravodajské služby),

- ideologický, viažuci sa k určitému politickému a/alebo ideologickému systému ( napr.

politický terorizmus, extrémizmus, náboženský fundamentalizmus, ekologický

radikalizmus ap.),

- ekonomický, založený na snahe o bezprácny zisk ( kriminálni jedinci a zločinecké

skupiny), alebo poškodenie konkurencie ( odporcovia, konkurenti, komerčné

spravodajské služby),

- osobný, vyvolaný napr. pocitom nenávisti, krivdy, nespravodlivého zaobchádzania,

závisťou, ziskuchtivosťou, lakomosťou a inými negatívnymi povahovými črtami

osoby.

Pre zdroje prírodnej či technogénnej povahy budeme hodnotiť, či existujú príčiny a

podmienky, aby sa prejavil a pôsobil ich deštruktívny potenciál.

Zistenie spôsobilostí

Hodnotenie schopnosti ohroziť bude znamenať ohodnotenie schopností a zručností

útočníka, resp. jeho materiálneho vybavenia potrebného na ohrozenie objektu. V prípade

ohrození prírodnej a technogénnej povahy budeme hodnotiť, či daný zdroj má dostatočný

deštruktívny potenciál na priame ohrozenie objektu. Na hodnotenie potrebných

spôsobilostí útočníka (vlamača, teroristu ap.) ohroziť objekt (chránený záujem) môžeme

použiť tabuľku 3.1.

Tabuľka 3.1. Identifikácia potrebných spôsobilostí nositeľa ohrozenia

Dostupnosť objektu, chráneného záujmu

Potrebné náradie Prístup k náradiu

Potrebné znalosti na prekonanie ochrany

Voľný, nekontrolovaný prístup.

Bežné náradie Bežne dostupné

Základné zručnosti.

Voľný, nekontrolovaný prístup.

Jednoducho zhotoviteľné,

Bežne dostupné

Potrebné technické vzdelanie a zručnosti

Kontrolovaný prístup, chránený vstup.

Špeciálne náradie, ťažko zhotoviteľné,

Obtiažne dostupné

Potrebné pokročilé vedomosti, odborná literatúra a návody.

Maximálne zabezpečenie, vysoko odolný systém ochrany objektu.

Vysoko špecializované náradie, veľmi ťažko zhotoviteľné

Veľmi ťažko dostupné

Potrebné rozsiahle vedomosti, odborná príprava a prístup k utajovaným informáciám.

Zdroj : vlastné spracovanie.

55

Analýza výskytu udalostí z minulosti

Na hodnotenie výskytu udalostí z minulosti môžeme využiť relevantné štatistické zdroje, spravodajské informácie, správy o bezpečnostnej situácii a pod. Výsledné ohodnotenie veľkosti ohrozenia na základe slovného ohodnotenia činiteľov a predpokladov ohrozenia je uvedené v tabuľke 3.2. Tabuľka 3.2 : Príklad hodnotenia veľkosti ohrozenia.

Existuje zdroj ohrozenia?

Je známa motivácia, zámer útočníka? Existujú príčiny?

Má zdroj ohrozenia

schopnosti ohroziť ?

Existujú prípady výskytu z minulosti ?

Hodnotenie ohrozenia

Áno Áno Áno Áno Veľmi Veľké (VV)

Áno Áno Áno Nie Veľmi veľké (VV)

Áno Áno Nedá sa s určitosťou

stanoviť

Nie Veľké (V)

Áno Nedá sa s určitosťou stanoviť

Nedá sa s určitosťou

stanoviť

Nie Nie malé (NM)

Áno Nie Nedá sa s určitosťou

stanoviť

Nie Malé (M)


stanoviť

Nedá sa s určitosťou stanoviť


stanoviť

Nie Veľmi malé (VM)

Nie*

Ohrozenie neexistuje (0)

* ak nie je definovaný zdroj ohrozenia, nie je potrebné pokračovať v hodnotení ďalších faktorov,

pretože z logickej podmienky vyplýva, že ohrozenie neexistuje. Zdroj : vlastné spracovanie

3.3.3. Expertné ohodnocovanie Pre potreby identifikácií ohrození môže byť použitá metóda založená na aplikácie teórie

neostrých množín (Popper, Kelemen,1988) .

Pri aplikácii postupov z teórie neostrých množín sa pravdepodobnosť nahradzuje

číselným vyjadrením, ktoré sa môže meniť spojito v intervale od 0 – úplne

nevierohodné, až po 1 – úplne vierohodné. Takéto číslo vyjadruje stupeň pravdivosti,

ktorý sa v neostrej logike nazýva plauzibilita (vierohodnosť) – P - a je určitým analógom

pravdepodobnosti.

Východiskové podmienky na uplatnenie tejto metódy budú rovnaké, ako pri použití

pravdepodobnostných modelov. Budeme vychádzať z aplikácie produkčného pravidla,

teda :

- ak každý predpoklad P má priradenú určitú pravdepodobnosť, aj následok T platí

s určitou pravdepodobnosťou,

56

- na to, aby vznikol následok, sa vyžaduje súčasná platnosť viacerých príčin (v

prípade konjunkcie), alebo

- na vznik následku postačuje platnosť aspoň jedného zo súboru príčin (to v prípade

disjunkcie).

Rozdiel použitia tejto metódy spočíva v tom, že:

- namiesto pojmu pravdepodobnosť budeme používať pojem plauzibilita,

- výpočet pravdepodobnosti ohrozenia bude nahradený vyjadrením jeho plauzibility,

- výpočet pravdepodobnosti príčin bude nahradený vyjadrením ich plauzibility,

- plauzibilita príčin sa vyjadrí pomocou definovania plauzibility sekundárnych príčin

každej primárnej príčiny.

Na vyjadrenie plauzibility ohrození je potrebné :

a) Definovať primárne príčiny a sekundárne, (terciárne,...) príčiny. Tento postup je

znázornený na obrázku 3.3., resp. 3.4.

b) Definovať stupnicu hodnôt plauzibilít príčin v rozsahu od úplne nevierohodné po

úplne vierohodné. Príklad semikvantitatívneho vyjadrenia je uvedený v tabuľke

3.3.

Metódy vyjadrenia plauzibility Pri ohodnocovaní plauzibility ohrozenia (príčiny ohrozenia) môžeme uvažovať dve

základné východiská:

1. Ohrozenie (príčina ohrozenia) je determinované existenciou jedinej príčiny (inej

– sekundárnej príčiny), alebo

2. ohrozenie (príčina ohrozenia) je determinované viacerými príčinami (príčinami

príčiny).

Tabuľka 3.3 Vyjadrenie stupňov vierohodnosti (plauzibility) príčin.

Slovné vyjadrenie číselná hodnota

Úplne nevierohodné 0

Takmer nevierohodné 0,1

Veľmi nevierohodné 0,2 – 0,3

Nevierohodné 0,4

Vierohodné 0,5 -0,6

Veľmi vierohodné 0,7 – 0,8

Takmer vierohodné 0,9

Úplne vierohodné 1

Zdroj : vlastné spracovanie

V prvom prípade, pokiaľ je ohrozenie (príčina ohrozenia) determinované jedinou príčinou

(jedinou primárnou príčinou), a tá je kategoricky vyhodnotiteľná, má zmysel

vyhodnocovať len to, či je príčina ohrozenia (primárna príčina) úplne vierohodná, alebo

úplne nevierohodná ( v číselnom vyjadrení 1 alebo 0). To však nebýva častý prípad.

57

Z praxe vieme, že pre každý zo súboru ohrození (príčin ohrození) je možné identifikovať

určitý počet príčin (primárnych, sekundárnych príčin ), ktoré determinujú jeho existenciu,

a ktoré sú viazané operáciou konjunkcie alebo disjunkcie.

Logická postupnosť krokov pri vyjadrovaní plauzibilít spočíva v tom, že sa postupne

vyjadrí:

1. plauzibilita sekundárnej príčiny,

2. plauzibilita primárnej príčiny,

3. plauzibilita ohrozenia.

Na vyjadrenia plauzibility sekundárnej príčiny ohrozenia budú aplikované postupy

expertného ohodnocovania, založené na empiricko-intuitívnom odhade plauzibility

jednotlivých príčin,

Plauzibilitu príčiny Pi v prípade, ak je jej existencia (nastúpenie) determinované súčasnou

platnosťou každej z jej identifikovaných príčin, vyjadríme pravidlom:

Pi = Pi1 Pi2 ... Pij (3.8)

kde : je operátor (a, AND), vyjadrujúci konjunkciu príčin, podmieňujúcich existenciu

danej príčiny.

Výsledná plauzibilita príčiny Pi sa vyjadrí podľa vzťahu:

P (Pi) = min P (Pi1), P (Pi2),... P (Pij) (3.9)

Vzťah (3.9) vyjadruje, že plauzibilitu príčiny Pi, tvorenej konjunkciou svojich príčin Pij

určuje tá príčina, ktorý má najnižšiu plauzibilitu bez ohľadu na počet a plauzibilitu

ostatných jej príčin.

V prípadoch, ak na existenciu príčiny postačuje nastúpenie jednej alebo len niekoľkých

príčin zo súboru identifikovaných príčin, vyjadríme plauzibilitu príčiny pomocou vzťahu

3.10.

Pi = Pi1 Pi2 ... Pij (3.10)

kde : je operátor (alebo, OR), vyjadrujúci disjunkciu príčin,

podmieňujúcich existenciu danej príčiny.

Výsledná plauzibilita príčiny Pij sa vyjadrí podľa vzťahu:

P (Pi )= max P (Pi1) , P (Pi2),... P (Pij ) (3.11)

kde : P (Pi ) je plauzibilita príčiny i ,

P (pij) je plauzibilita sekundárnej príčiny j príčiny i.

58

Vzťah (3.11) vyjadruje, že plauzibilitu príčiny, determinovanej disjunkciou svojich príčin,

bude určovať tá príčina Pij, ktorá má najvyššiu hodnotu plauzibility. Ani v tomto prípade

nebude závisieť na počte a plauzibilite ostatných príčin.

Plauzibilita ohrozenia T sa potom vyjadrí :

a) ak je determinované konjunkciou svojich príčin :

T= P1P2....Pn (3.12)

P (T)= min P (P1), P (P2),... P (Pn) (3.13)

kde : P (T) je plauzibilita ohrozenia ,

P (Pn) je plauzibilita príčiny n,

je operátor (a, AND) konjunkcie súčasne sa vyskytujúcich príčin.

Vzťah (3.13) vyjadruje, že plauzibilita ohrozenia tvoreného konjunkciou svojich príčin

zodpovedá hodnote plauzibility tej príčiny, ktorá má minimálnu plauzibilitu.

V praxi to znamená, že ak budú realizované také bezpečnostné opatrenia, ktoré

minimalizujú plauzibilitu (vierohodnosť) jednotlivých príčin, aj plauzibilita toho, že bude

existovať ohrozenie, bude minimálna.

b) ak je determinované disjunkciou svojich príčin:

T= P1P2....Pn (3.14)

P (T)= max P (P1), P (P2),... P (Pn) (3.15)

kde : : P (T) je plauzibilita ohrozenia,

P (Pn) je plauzibilita príčiny n,

je operátor (alebo, OR), vyjadrujúci disjunkciu príčin, podmieňujúcich

dané ohrozenie .

Vzťah (3.15) vyjadruje, že plauzibilita ohrozenia tvoreného disjunkciou svojich príčin

zodpovedá hodnote plauzibility tej príčiny, ktorá má maximálnu plauzibilitu.

Príklad :

Použitie metódy expertného ohodnocovanie budeme ilustrovať na modeli z obr.3.3.

V prezentovanom modeli je vyjadrené, že ohrozenie bude pôsobiť, ak nastúpi alebo príčina P1,

alebo P2 (disjunkcia príčin).

Príčina P1 nastane za predpokladu, že nastúpi alebo príčina P11, alebo P12, alebo P13.

Príčina P2 nastane za predpokladu súčasného nastúpenia (konjunkcie) oboch príčin P21 i P21.

Ak nenastanú tieto príčiny súčasne, príčina P2 nenastane.

Vierohodnosť (plauzibilitu) následku – ohrozenia vyjadríme nasledujúcim spôsobom:

a) Expertne stanovíme vierohodnosť príčin P11, P12,P13, P21,P22

b) Určíme vierohodnosť príčiny P1:

P1 = P11 P12 P13

P (P1 )= max P (P11) , P (P12), P (P13 )

c) Určíme vierohodnosť príčiny P2:

P2 = P21 P22

59

P (P2) = min P (P21), P (P22)

d) Určíme vierohodnosť ohrozenia T :

T = P1 P2

P (T)= max P (P1), P (P2)

Z uvedeného vyplýva, že vierohodnosť ohrozenia T, tvoreného disjunkciou príčin P1,P2

zodpovedá hodnote vierohodnosti tej príčiny, ktorá má maximálnu vierohodnosť (plauzibilitu).

3.4. Kategorizácia ohrození

Proces kategorizácie ohrození spočíva v zoradení možných neželaných negatívnych

udalostí a javov, nachádzajúcich sa (existujúcich) v rôznej forme a podobe

v bezpečnostnom prostredí do kategórií podľa spoločných príznakov. Zohľadňujú sa

nasledujúce kategórie ohrození (obr. 3.6.) :

- úmyselné a/alebo neúmyselné,

- vonkajšie a/alebo vnútorné,

- sociálne,

- environmentálne,

- technické (technologické).

Obrázok 3.6. Kategorizácia ohrození. Vlastné spracovanie.

3.3.1. Úmyselné ohrozenia Úmyselné ohrozenia sú také, ktorých zdrojom je cieľavedome konajúca fyzická osoba, s

cieľom ohroziť chránený záujem a spôsobiť ujmu, škodu. Do skupiny úmyselných

ohrození môžeme zaradiť :

- krádež, krádež vlámaním,

- lúpež, lúpežné prepadnutie,

- únos,

- vydieranie,

- fyzické napadnutie, ublíženie na zdraví,

60

- sabotáž,

- teroristický útok,

- podpaľačstvo,

- poškodenie veci, majetku ap.

Nositelia vonkajších úmyselných ohrozenia

Medzi nositeľov vonkajších úmyselných ohrození môžu byť zaradení:

- náhodný páchateľ – vlamač, jeho motívom je predovšetkým získať ľahko

speňažiteľné veci,

- vlamač konajúci po príprave (môže byť aj bývalý zamestnanec), konajúci so

zámerom pomsty alebo krádeže,

- skupina organizovaného zločinu konajúca na objednávku, alebo sledujúca vlastné

záujmy,

- teroristi, ktorých cieľom môže byť teroristický akt na vyvolanie strachu, alebo

vydieranie,

- odporcovia, konajúci s cieľom poškodiť organizáciu (jej imidž, spoľahlivosť ap.),

pričom motív môže byť politický, filozofický, náboženský , ekonomický, alebo iný,

- cudzie spravodajské služby, usilujúce sa o získanie utajovaných skutočností

(štátnych či komerčných),

- komerčné spravodajské služby, usilujúce sa o získanie utajovaných skutočností

obchodného alebo výrobného (technologického) charakteru,

- narušenie verejného poriadku, pouličné nepokoje, v dôsledku ktorých môže dôjsť

k útoku na objekt (chránený priestor), cieľom môže byť drancovanie

a/alebo poškodenie majetku (vandalizmus),

- návštevy v objekte, dodávatelia, upratovacie a servisné služby (ak sú

zabezpečované dodávateľským spôsobom), ktoré pri nedostatočných režimových

opatreniach môžu získať prístup k chránenému záujmu a spôsobiť škody.

Motív konania môže byť :

- politický, alebo politicko-vojenský, vyplývajúci z politických, vojenských alebo

ekonomických záujmov (napr. spravodajské služby),

- ideologický, viažuci sa k určitému politickému a/alebo ideologickému systému ( napr.

politický terorizmus, extrémizmus, náboženský fundamentalizmus, ekologický

radikalizmus ap.),

- ekonomický, založený na snahe o bezprácny zisk ( kriminálni jedinci a zločinecké

skupiny), alebo poškodenie konkurencie ( odporcovia, konkurenti, komerčné

spravodajské služby),

- osobný, vyvolaný napr. pocitom nenávisti, krivdy, vydieraním vlastnej osoby alebo

ohrozovaním rodinného príslušníka, povahovými črtami osoby ap.

Nositelia vnútorných úmyselných ohrození

Medzi nositeľov vnútorných úmyselných ohrození môžeme zaradiť:

- vlastných zamestnancov,

- servisných zamestnancov a obslužný personál,

- pracovníkov fyzickej ochrany (strážnej služby),ktorí môžu:

sami odcudziť alebo poškodiť chránený záujem,

61

byť nápomocní vonkajšiemu páchateľovi pri preniknutí do chráneného priestoru

a získaniu prístupu k chránenému záujmu,

úmyselne / z pomsty vyvolať haváriu v objekte (chránenom priestore) a tým

spôsobiť ohrozenie.

Motív takého konania môže byť :

- pocit krivdy (skutočnej alebo domnelej),

- povahové črty (ziskuchtivosť, lakomstvo, závisť, sklon k hazardu, náročný spôsob

života a pod.),

- pomsta ,

- vydieranie inou osobou a pod.

3.3.2. Neúmyselné ohrozenia

Neúmyselné ohrozenia sú také, ktoré môžu vzniknúť nezávisle na vôli fyzickej osoby. Ich

zdroje môžu byť ako mimo, tak aj vo vnútri objektu (chráneného priestoru).

Vonkajšie neúmyselné ohrozenia

Vonkajšie neúmyselné ohrozenia sú tie, ktorých zdroje sa nachádzajú mimo objektu

(chráneného priestoru) a pôsobia z vonka objektu. K takým patria :

a) Environmentálne ohrozenia.

b) Technické ohrozenia.

Environmentálne vonkajšie ohrozenia sú najmä živelné pohromy, pri ktorých môže

dôjsť k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku

nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorom môžu pôsobiť nebezpečné látky

alebo pôsobia ničivé faktory s negatívnym vplyvom na objekt, chránený priestor,

bezpečnostné opatrenia alebo môžu priamo ohroziť utajované skutočnosti. Živelné

pohromy sú najmä :

- povodne a záplavy,

- prietrže mračien a krupobitia,

- požiare,

- víchrice,

- zosuvy pôdy,

- snehové kalamity a lavíny,

- zemetrasenia.

Technické (technogénne) vonkajšie ohrozenia sú najmä:

- havárie v dôsledku ktorých dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu

ničivých faktorov, s negatívnym vplyvom na objekt, chránený priestor, bezpečnostné

opatrenia alebo môžu priamo ohroziť osoby v objekte (chránenom priestore). Za

havárie sa považujú :

- výbuchy a požiare;

- úniky chemických alebo rádioaktívnych látok, ropných produktov a iných

škodlivín s následným kontaminovaním územia, ovzdušia, vodných tokov,

zdrojov pitnej vody, podzemných vôd a pod.

62

Zdrojmi technických ohrození môžu byť :

technologické a výrobné zariadenia (objekty), v ktorých sú možné prípad

priemyslových havárií s dosahom na chránený objekt,

stacionárne alebo mobilné zdrojov nebezpečných a škodlivých látok, ktoré

môžu privodiť ohrozenie objektu buď

o v dôsledku úniku nebezpečných látok alebo pôsobenia iných ničivých

faktorov

o (výbuch, požiar, tlaková vlna ai.).

- Katastrofy, pri ktorých dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej

kumulácii v dôsledku živelnej pohromy alebo havárie s negatívnym vplyvom na

objekt, chránený priestor, bezpečnostné opatrenia alebo môžu priamo ohroziť

utajované skutočnosti. Katastrofy sú najmä :

veľké letecké, železničné a cestné nehody spojené s požiarmi, prípadne

s únikom nebezpečných látok;

havárie jadrových zariadení;

rozrušenie vodohospodárskych diel a pod.

Vnútorné neúmyselné ohrozenia

Vnútorné neúmyselné ohrozenia sú tie, ktorých zdroje sa nachádzajú vo vnútri alebo sú

súčasťou objektu (chráneného priestoru). K takým ohrozeniam môžu patriť:

a) Sociálne ohrozenia

b) Technické ohrozenia.

Vnútorné neúmyselné sociálne ohrozenia môžu predstavovať najmä:

- vlastní zamestnanci,

- servisní zamestnanci a obslužný personál,

- pracovníci fyzickej ochrany (strážnej služby),

ktorí môžu v dôsledku nedostatku vedomostí (bezpečnostného povedomia), zábudlivosti

alebo nedbanlivosti sami ohroziť chránený záujem alebo neúmyselne umožniť takúto

činnosť inej osobe (vonkajšiemu páchateľovi).

Vnútorné neúmyselné technické ohrozenia môžu predstavovať najmä nezavinené

havárie

- technických,

- technologických

- energetických zariadení,

ktoré sú súčasťou objektu a v dôsledku ktorých dôjde k úniku nebezpečných látok alebo

k pôsobeniu ničivých faktorov (výbuchov, požiarov, zaplavenia ap.), s negatívnym

vplyvom na objekt, chránený priestor, bezpečnostné opatrenia alebo môžu priamo

ohroziť osoby v objekte (chránenom priestore).

Príčinou ohrozenia môže byť:

- porucha systému (zariadenia),

- neúmyselné poškodenie,

63

- havária (zavinená, nezavinená).

Závery

Ohrozenia sú objekty, javy a procesy, ktoré majú potenciál spôsobiť ujmu, škodu alebo

fyzickú deštrukciu chránených objektov, zničenie alebo neoprávnenú manipuláciu

s chráneným záujmom.

Ohrozenie je všetko, čo je pre objekt, chránený záujem nebezpečné, čo by mohlo

negatívne zmeniť jeho situáciu bezpečnosti,

Ohrozenia sú udalosti a javy, ktoré môžu v relatívne krátkom čase nastať alebo už nastali

a môžu spôsobiť dramatické zmeny podmienok existencie objektu.

Každé ohrozenie je následkom pôsobenia jednej alebo viacerých príčin, medzi ktorými

môžu byť vzťahy konjunkcie alebo disjunkcie.

Na identifikáciu a hodnotenie ohrození môžeme použiť metódy:

- kvalitatívne, spočívajúce v slovnom opise pravdepodobnosti, vierohodnosti existencie

príčin, ako aj veľkosti alebo početnosti výskytu ohrozenia,

- semikvantitatívne, pri ktorých priraďujeme slovnému opisu číselné hodnoty,

- kvantitatívne, ktoré využívajú číselné hodnoty vyjadrenia pravdepodobnosti ,

početnosti či veľkosti ohrozenia na základe relevantných štatistických údajov.

Identifikácia a ohodnotenie ohrození je nevyhnutným krokom pre efektívne posúdenie

bezpečnostných rizík chráneného objektu, priestoru či chráneného záujmu.

Otázky

1. Čo je podstatou princípu príčinnosti?

2. Aká je štruktúra kauzálneho reťazca ohrozenia?

3. Aké sú základné metódy identifikácie ohrození?

4. Čo je podstatou metódy FTA pre identifikovanie ohrozenia ?

5. Aké sú základné metódy hodnotenia ohrození?

6. Aká je podstata kvantitatívnych metód hodnotenia ohrozenia?

7. Aký je postup použitia kvalitatívnej metódy pre hodnotenie ohrozenia?

8. Ako sa určí plauzibilita (vierohodnosť) ohrozenia ?

Literatúra

ČSN EN 31010. Management rizik – techniky posuzování rizik. ÚTNMZ, 2011.

HOFREITER, L. a kol. Ochrana objektov kritickej dopravnej infraštruktúry, 1.vyd. Žilinská

univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2013. 238 s., ISBN 978-80-554-

0803-3.


64

65

4. ZRANITEĽNOSŤ Zraniteľnosť znamená inherentnú vlastnosť ľubovoľného materiálneho objektu,

technického prostriedku alebo systému ochrany stratiť schopnosť plniť svoju prirodzenú

alebo stanovenú funkciu v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných ohrození

rôznej povahy a intenzity. Vyjadruje stupeň, či mieru jeho schopnosti odolávať

vonkajším i vnútorným ohrozeniam.

Zraniteľnosť predstavujú aj tie časti objektu, alebo tie prvky systému ochrany, ktoré

nezabezpečujú požadovaný stupeň ochrany, sú slabým alebo ľahko prekonateľným

prvkom, alebo vytvárajú výhodné podmienky pre napadnutie objektu, zvyšujú

pravdepodobnosť útoku a jeho úspechu (obr.4.1).

Obrázok 4.1. Schematické znázornenie zraniteľnosti. Zdroj: vlastné spracovanie podľa

(DEMA...)

Zraniteľnosť sa vyhodnocuje podľa tých častí objektu alebo prvkov systému ochrany (ak

je už vytvorený), ktoré sú najmenej odolné voči aktuálnym alebo potenciálnym

ohrozeniam. Čím je zraniteľnosť objektu (systému ochrany) menšia, tým je väčšia jeho

odolnosť voči pôsobeniu ohrození, jeho citlivosť na ohrozenia je menšia.

Zraniteľnosť sama osebe nie je negatívnym činiteľom. Negatívny vplyv zraniteľnosti sa

prejaví len v integrácii s ohrozením, ktoré využije zraniteľnosť na získanie prístupu do

objektu a na dosiahnutie cieľa – krádeže, poškodenia chráneného záujmu, sabotáže

alebo zničenie objektu.

Identifikácia a hodnotenie zraniteľnosti objektu a jeho systému ochrany spočíva

v realizácii nasledujúcich krokov :

- vytvorenie scenárov pôsobenia (prejavov ) identifikovaných ohrození,

- identifikovanie možných typov páchateľov (útočníkov),

66

4.1. Scenáre napadnutia objektu Pojem „scenár“11 je popis udalostí, alebo sérií akcií a udalostí , ktoré sa majú, alebo

mohli stať. Scenár je vlastne naratívna výpoveď – príbeh- o budúcom možnom vývoji

udalostí v prostredí daného objektu, v danom sektore bezpečnosti apod.

Ich cieľom nie je presná predikcia budúceho vývoja, ale skôr opis možného vývoja na

základe poznania vývojových súvislostí medzi relevantnými udalosťami, procesmi, či

inými činiteľmi. Podstatou tvorby scenárov je zváženie vplyvu známych, identifikovaných

činiteľov (certanties) i neurčitostí (uncertainties) a na základe ich vzájomnej kombinácie

vytvoriť varianty, alternatívy budúceho vývoja. V takom prípade budeme hovoriť

o prediktívnych, nenormatívnych alebo normatívnych scenároch (Ochrana, 2008).

Budeme pritom uvažovať i súčasne existujúce a pôsobiace trendy, udalosti a ich

dôsledky.

Model nenormatívneho prediktívneho scenára spočíva vo vytvorení si predstavy

budúceho možného stavu udalostí a ich dôsledkov – toho ČO BUDE, teda budúceho

stavu, ktorý môže nastať bez riadiacich zásahov subjektu (človeka), bez ovplyvňovania

chodu a vývoja udalostí.

V prípade normatívneho scenára vyjadrujeme očakávaný stav, teda to, ČO BY SA

MALO STAŤ. Vytvárame si predstavu o budúcom ideálnom stave, ktorý bude výsledkom

aktívnych zásahov, aktívneho vplyvu človeka, organizácie alebo inštitúcie na vznik

a priebeh udalostí, javov či procesov, vyvolávajúcich ohrozenie objektu.

Na základe analýzy objektu, integrácie a popisu ohrození je možné pristúpiť

k vytvoreniu scenárov možných spôsobov napadnutia chráneného objektu alebo

ohrozenia chráneného záujmu.

Voľba spôsobu napadnutia objektu bude vždy závisieť od typu páchateľa, od hodnoty

a významu chráneného záujmu, od kvality systému ochrany a od času, ktorý bude mať

páchateľ k dispozícii na prípravu a samotné napadnutie objektu. Potom zostáva úloha

definovať AKO a KÝM môže byť napadnutý chránený objekt alebo ohrozený chránený

záujem.

Pri určovaní možných spôsobov napadnutia objektu zisťujeme všetky možné spôsoby,

ktorými môže dôjsť k narušeniu chráneného objektu alebo ohrozeniu chráneného

záujmu.

Pri pôsobení ohrození antropogénnej povahy (nositeľom, zdrojom ohrozenia je človek

alebo skupina ľudí) za možné varianty scenárov útoku na objekt /napadnutia objektu

môžeme považovať :

- cez deň / v noci,

11

Scenár je pokusom popísať viac-menej detailne určitý predpokladaný sled udalosti. Scenáre zdôrazňujú z

rôznych hľadísk budúce udalosti. Niektoré scenáre môžu skúmať a zdôrazňovať určitý prvok väčšieho problému, ako je kríza alebo iná udalosť, ktorá by mohla viesť k zmene bezpečnostnej situácie. Scenár je zvlášť vhodný vtedy, ak máme posúdiť rôzne aspekty problému viac-menej súčasne. S pomocou rozsiahleho scenára môžeme systematicky preskúmať rôzne možnosti a získať obraz o budúcich udalostiach, ich priebehu a príčinách.

67

- z vonka /z vnútra,

- krádež/ krádež vlámaním,

- sabotáž, podpaľačstvo,

- vandalizmus,

- teroristický útok a pod.

Ak za bezpečnostné riziko budeme považovať napr. krádež vlámaním, potom možným

spôsobom napadnutia sú všetky situácie a spôsoby, ktorými sa možno chráneného

záujmu zmocniť, napr.:

- vylomenie zámky a vypáčenie dverí,

- vniknutie cez okno,

- vniknutie káblovými šachtami, vetracími šachtami a pod.

Ak je predmetom ochrany, teda chráneným záujmom napr. informácia, potom spôsoby,

ktorými je ju možné získať nezákonným spôsobom, resp. zneužiť ju, sú :

- krádež,

- neoprávnené kopírovanie (rozmnožovanie),

- odpočúvanie,

- vyzradenie inou osobou a pod.

Voľba spôsobu napadnutia bude vždy závislá od toho, ako sú tieto prístupové cesty

kontrolované, zabezpečené proti vniknutiu. Vychádzame z predpokladu, že páchateľ sa

vždy zameria na najslabší článok v systéme ochrany (zabezpečenia objektu alebo

chráneného záujmu), alebo využije tú prístupovú cestu k chránenému záujmu, kde je

najmenšia pravdepodobnosť jeho odhalenia, kde je minimálna možnosť kontroly jeho

správania.

4.2. Typológia páchateľa

Nemenej dôležité je aj vytypovanie možného páchateľa. Môžeme definovať tieto typy

páchateľov:

- 1.typ páchateľa (páchateľov) – náhodný páchateľ - nemá žiadne informácie

o objekte a použitom systéme ochrany. Koná bez predchádzajúcej prípravy,

využíva príležitosť a má k dispozícii obmedzený sortiment ľahko dostupných

nástrojov. Používa hrubú silu, snaží sa preniknúť najjednoduchšou cestou k cieľu.

Ak narazí na prvky systému ochrany, rozbíja ich. Náhodným páchateľom môže

byť aj vlastný zamestnanec, návštevník v objekte, ktorý využíva príležitosť na

získanie (krádež) chráneného záujmu.

- 2.typ páchateľa – po príprave- má určité znalosti a informácie chránenom

objekte a použitom systéme ochrany. Koná po krátkom období príprav a požíva

základný sortiment nástrojov. Nepoužíva hrubé deštrukčné postupy, ak zistí

rozmiestnenie prvkov systému ochrany (EZS, CCTV a pod.), preruší útok a opustí

objekt. Môže sem patriť aj vlastný zamestnanec, pracovník strážnej služby alebo

pravidelný návštevník objektu (dodávateľ a pod.), ktorý má obmedzenú možnosť

pripraviť sa na zmocnenie sa chráneného záujmu.

68

- 3.typ páchateľa – zručný, informovaný- je pomerne dobre oboznámený

s usporiadaním chráneného objektu a je oboznámený s činnosťou jednotlivých

prvkov použitého systému ochrany. Koná po období prípravy a používa úplný

sortiment špeciálnych nástrojov a prenosných zariadení. Môže využívať pomoc

osoby (osôb) z vnútra chráneného objektu. V prípade vnútorného páchateľa

využíva znalosť alebo vlastníctvo prístupových hesiel, kódov alebo kľúčov.

- 4.typ páchateľa - veľmi zručný, informovaný má možnosť spracovať podrobný

plán preniknutia (vniknutia) do chráneného objektu. Koná po období prípravy

a má k dispozícii kompletný sortiment špeciálnych nástrojov a zariadení, vrátane

prostriedkov na elimináciu a náhradu použitých prvkov EZS a na elimináciu

poplachovej signalizácie. Vnútorný páchateľ využíva oprávnenia na získanie

prístupu k chránenému záujmu.

Podľa správania sa môžeme rozlišovať páchateľa, ktorý :

- nie je agresívny, nepoužíva násilie voči ochrancom,

- použije násilie len v krajnom prípade,

- je agresívny, používa násilie plánovito a cieľavedome.

Definovanie možných spôsobov napadnutia chráneného objektu alebo ohrozenia

chráneného záujmu spolu s typológiou možného páchateľa majú zásadný význam pre

výber a rozsah bezpečnostného systému.

Príklad tvorby scenárov napadnutia objektu (chráneného záujmu) je uvedený v tabuľke

4.1.

Tabuľka 4.1. Príklad tvorby scenárov napadnutia.

Ohrozenie Nositeľ, typ páchateľa

Scenár udalosti

Krádež utajovaných informácií

Vlastný zamestnanec

Využije oprávnenia na prístup k US

Využije príležitosť náhodného prístupu k US

Krádež tovaru

Vlastný zamestnanec

Využíva nedostatočnú kontrolu

Využíva oprávnenia na manipuláciu s tovarom

Náhodný páchateľ

Využije voľný, nechránený prístup k tovaru

Krádež vlámaním

Náhodný páchateľ

Využije nedostatočne chránený prístup (nezabezpečené vstupy) do skladu

Páchateľ po príprave

Vytypuje si prístup k CHZ cez nedostatočne zabezpečené vstupy na prízemí.

Zdroj: vlastné spracovanie

Na určenie pravdepodobného spôsobu napadnutia môžeme použiť i údaje z tabuľky 4.2.,

ktoré sú výsledkom štatistického spracovania prípadov útokov na objekt.

69

Tabuľka 4.2. Pravdepodobné spôsoby napadnutia objektu. Zdroj. Vlastné spracovanie podľa http://www.unisep.info/copiny.php.

Pravdepodobnosti výberu spôsobu prekonania perimetra sú uvedené v tabuľke 4.3. Tabuľka 4.3. Príklad tvorby scenárov napadnutia.

Smer prekonávania Pravdepodobnosť výberu

Ponad oplotenie, bariéru 0,7

Podkopanie 0,11

Prelomenie bariéry 0,11

Cez priechody v perimetri 0,04

Iné spôsoby 0,04

Zdroj: vlastné spracovanie

Ak budeme uvažovať o možnosti ohrozenia objektu teroristickým útokom, potom sú

možné tieto scenáre:

- priama akcia – priamy ozbrojený fyzický útok na cieľ uskutočnený ozbrojenými

teroristickými skupinami,

- bombový útok – útok, ktorý je spravidla vykonávaný jednotlivcom alebo malou

skupinou s využitím napr. nekonvenčných náloží – IED12,

- CBRN útok – útok s použitím chemických, biologických, bakteriologických alebo

rádioaktívnych látok,

12

Improvised explosive device – improvizované výbušné prostriedky

Spôsob napadnutia Percentuálny výskyt (%)

Prelomenie hlavných dverí 35,3

Prelomenie okna 31

Prekonanie dverí z chodby 9,4

Prelomenie zadných dverí 5

Prelomenie mreží 3,5

Prekonanie plota 2,2

Prelomenie okenice 2

Rozbitie výkladu 1,5

Vstup cez pivnicu 1,3

Prekonanie balkónových dverí 1,2

Prekonanie stropu, steny, podlahy 1,0

Iný spôsob (cez strechu, vetracie okno na chodbe,

bleskozvod a pod.)

6,6

70

- kybernetický útok – útok, ktorý je zameraný na zničenie informácií a dát alebo

narušenie počítačových systémov a programov spravidla prostredníctvom

internetovej siete.

Ďalej budeme riešiť možné scenáre použitia IED proti alebo v objektoch - alebo proti

osobám v nich (tab.4.4.). Tabuľku obsahuje aj možné spôsoby ozbrojených teroristických

útokov voči objektom.

Tabuľka 4.4. Scenáre teroristických útokov s použitím IED.

Scenár Typ prostriedku

Spôsob použitia

Hmotnosť nálože (kg)

Účinok na nezodolnené časti /osoby (m)

Maximálny ničivý účinok (m)

1 Trubková bomba

Vhodenie, Uloženie

2,3 21 259

2 Opasok Samovražedný atentátnik

4,5 27 330

3 Vesta 9 34 415

4 Kufríková bomba

Uloženie. Dopravenie do objektu ako zásielky

23 46 564

5 Bomba v automobile - stojacom /idúcom

Compact sedan/limuzína

227 98 457

6 Sedan 454 122 534

7 Combi, malá dodávka

1 814 195 838

8 Malý nákl. automobil

4 536 263 1 143

9 Veľký nákl. automobil, cisterna

13 608 375 1 982

10 Náves 475 2 134

Priamy ozbrojený útok

Ručné zbrane Útok jednotlivca, malej skupiny zo vzdialenosti dosahu zbraní

Rakety Útok zo vzdialenej oblasti Zdroj: vlastné spracovanie s použitím údajov z (Risk Assessment...)

4.3. Určenie pravdepodobného scenára Pri určovaní pravdepodobného scenára útoku /napadnutia objektu budeme uvažovať :

a) Dôležitosť, význam objektu, chráneného záujmu: určíme podľa významu pre

ekonomiku, alebo podľa symbolickej hodnoty.

b) Prístup k /do objektu : ohodnotíme podľa úrovne zabezpečenia prístupu k alebo

do objektov, chránených priestorov. Budeme hodnotiť :

- Pre osoby : možnosť kontrolovaného alebo nekontrolovaného (voľného)

prístupu osôb k alebo do objektu, chráneného priestoru ( napr. do staničnej

budovy, do terminálu letiska a pod.)

- Pre dopravné prostriedky : možnosť vjazdu vozidiel do objektu, resp.

minimálna vzdialenosť, na ktorú sa vozidlá (dopravné prostriedky) môžu

priblížiť k objektu.

71

- Pre zásielky : možnosť kontroly prijímaných, prepravovaných poštových

zásielok, tovarov a pod., ktoré môžu byť využité ako nosič, alebo ako IED.

c) Pravdepodobný spôsob napadnutia objektu: použijeme expertné ohodnotenie

podľa výsledkov a záverov hodnotenia v bodoch a) a b), vyberieme

pravdepodobný scenár /pravdepodobné scenáre napadnutia, resp. útoku na

objekt.

4.4. Analýza zraniteľnosti

Analýza zraniteľnosti je sústavné skúmanie schopnosti objektu (systému ochrany)

odolávať identifikovaným ohrozeniam. Spočíva v odhade podmienenej

pravdepodobnosti, že dané ohrozenie prekoná systém ochrany a spôsobí udalosť

s nebezpečnými, resp. škodlivými následkami pre objekt, chránený záujem.

Cieľom analýzy zraniteľnosti objektu a systému ochrany (ak už existuje) je posúdenie

ich odolnosti voči pôsobeniu všetkých predpokladaných ohrození, resp. voči všetkým

pravdepodobným scenárom napadnutia objektu. Rozhodujúcimi kritériami pre

spracovanie prehľadu zraniteľnosti objektu a chráneného priestoru sú :

- počet vrstiev ochrany ,

- úroveň prielomovej odolnosti použitých mechanických zábranných prostriedkov vo

vrstvách systému ochrany,

- úroveň prielomovej odolnosti stavebných prvkov objektu, chráneného priestoru

- taktika použitia prvkov poplachových systémov,

- spôsob výkonu fyzickej ochrany/strážnej služby,

- úroveň dodržiavania stanovených režimových opatrení a vnútorného

prevádzkového poriadku objektu,

- možnosť výskytu vnútorného pomocníka z prostredia objektu,

- úroveň ostatných opatrení ochrany objektu,

- možnosti zásahových jednotiek vykonať zásah na zadržanie narušiteľa (páchateľa)

a pod.

Na ohodnotenie zraniteľnosti objektu, resp. jeho systému ochrany je vhodné vytvoriť

model, ktorý vyjadruje celkovú štruktúru objektu a systému ochrany, vytvárajúceho

prekážku na dosiahnutie cieľa útočníkom, resp. bráni realizácii iných druhov ohrození.

Pomocou takého modelu je možné nájsť všetky možné prístupové cesty k chránenému

objektu, odhaliť najslabšie miesta (prvky) ochrany na týchto prístupových cestách, určiť

miesta a prvky, ktorých ochranu treba zosilniť ap.

72

Obrázok 4.2. Schéma systému ochrany objektu. Zdroj Vlastné spracovanie

Na takomto modeli overujeme zraniteľnosť každej vrstvy systému ochrany voči

identifikovanému a ohodnotenému ohrozeniu. Hodnotíme, či dané ohrozenie prekoná

alebo neprekoná danú vrstvu systému ochrany (obr.4.3).

Obrázok 4.3. Model hodnotenia pravdepodobnosti prekonania systému ochrany. Zdroj : vlastné spracovanie .

Postup pri hodnotení odolnosti (zraniteľnosti) jednotlivých vrstiev systému ochrany je

nasledujúci:

- Hodnotenie pravdepodobnosti prekonania prvej vrstvy je P(L1).

- Pravdepodobnosť neprekonania vrstvy je 1- P(L1).

- Ak útočník neprekoná prvú vrstvu ochrany (L1), bude to znamenať, že nemusíme

ohodnocovať ani pravdepodobnosti prekonania ďalších vrstiev a stav

S5 = 1- P(L1) (4.1.)

bude určovať jednu z hodnôt odolnosti vrstvy systému.

CHZ

Vrstva

predmetovej

ochrany-L4

Vrstva priestorovej

ochrany- L3

Vrstva plášťovej

ochrany – L2

Vrstva perimetrickej

ochrany – L1

73

Ohodnotenie ďalších stavov S1- S4, vyplývajúcich z odolnosti (zraniteľnosti,

prekonateľnosti) jednotlivých vrstiev systému ochrany, riešime nasledujúcim

spôsobom :

- stav S1 znamená prekonanie všetkých vrstiev systému ochrany a vyjadríme ho

ako súčin hodnôt pravdepodobností prekonania jednotlivých vrstiev systému

ochrany :

S1 = Ppr = P(L1).P(L2). ∏ P(L3i) .P(L4) (4.2.)

Symbol ∏ P(L3i) znamená, že priestorová ochrana môže byť vytvorená vo

viacerých vrstvách, preto pravdepodobnosť prekonania priestorovej ochrany

určime ako súčin pravdepodobností prekonania každej z i - vrstiev vnútornej

(priestorovej) ochrany.

- Stavy S2, S3, S4 a S5 znamenajú stavy odolnosti systému ochrany, pretože

útočník (identifikované ohrozenie) neprekoná aspoň jednu z vrstiev ochrany.

Jednotlivé stavy vyjadríme nasledujúcim spôsobom :

S2 = PS2 = P(L1).P(L2). ∏ P(L3i) . (1-P(L4)) (4.3.)

S3 = PS3 = P(L1).P(L2). (1-∏ P(L3i)) (4.4.)

S4 = PS4 = P(L1). (1-P(L2)) (4.5.)

S5 = PS5 = 1-P(L1) (4.6.)

Sumárne môžeme pravdepodobnosť odolnosti (Po) systému ochrany vyjadriť

nasledujúcim spôsobom:

PO = 1 - Ppr (4.6.)

alebo :

PO = PS2 + PS3 + PS4 + PS5 (4.6.)

Na stanovenie veľkosti pravdepodobnosti prekonania vrstvy ochrany P(Li) môžeme

použiť semikvantitatívnu metódu. Príklad použitia metódy je v tabuľke 4.5.

Tabuľka 4.5 Príklad hodnotenia pravdepodobnosti prekonania vrstvy ochrany v závislosti na type páchateľa.

Odolnosť

vrstvy

Typ páchateľa

1 2 3 4

Pravdepodobnosť prekonania

Malá 0,6 – 0,8 0,6 – 0,9 0,7 – 0,9 0,99

Zvýšená 0,3 – 0,4 0,4 – 0,5 0,5 -0,6 0,7-0,8

Vysoká 0,1 – 0,2 0,1 – 0,2 0,3- 0,4 0,5-0,6

Veľmi vysoká 0,01 0,1 – 0,2 0,1 – 0,3 0,3 – 0,4


Zraniteľnosť objektu, chráneného priestoru a jeho systému ochrany môžeme hodnotiť

pomocou semikvantitatívnej metódy, napr.:

- malá zraniteľnosť, ak výsledná pravdepodobnosť prekonania je menšia ako 0,3

- stredná zraniteľnosť, výsledná pravdepodobnosť prekonania je v rozsahu 0,31-

0,6

- veľká zraniteľnosť, výsledná pravdepodobnosť prekonania je väčšia ako 0,61.

74

Hodnotenie zraniteľnosti kvalitatívnou metódou znamená, že použijeme slovné

ohodnotenie možnosti, že útočník (ohrozenie) prekoná danú vrstvu systému ochrany.

Stupnica ohodnotenia zraniteľnosti (odolnosti) vrstvy systému ochrany, môže byť vo

forme: určite neprekoná (UN)– takmer určite neprekoná (TUN)– pravdepodobne

neprekoná (PN) – pravdepodobne prekoná (PP)– takmer určite prekoná (TUP) – určite

prekoná (UP).

Aby útočník (ohrozenie) získal prístup k chránenému záujmu, musí prekonať všetky

vrstvy systému ochrany :

Ppr = P(L1) P(L2) P(L3) ... P(Li) (4.7.)

kde : Ppr je pravdepodobnosť ť prekonania systému ochrany,

P(Li) je pravdepodobnosť prekonania i - vrstvy ochrany ,

i je počet vrstiev ochrany.

Výsledná pravdepodobnosť prekonania systému ochrany sa určí podľa minimálnej

hodnoty vierohodnosti prekonania vrstvy systému ochrany z rozsahu vierohodností : PP-

TUP-UP.

Ppr = min [P(L1) P(L2) P(L3) ... P(Li)] (4.8.)

Na isté zabránenie prístupu útočníka k chránenému záujmu stačí, ak aspoň pri jednej

vrstve systému ochrany hodnotíme, že určite neprekoná (UN):

PO = P(Li) P(Li) P(Li) ... P(Li) = UN (4.9. )

Výsledné hodnotenie zraniteľnosti objektu (systému ochrany) pri použití kvalitatívneho

ohodnocovania môže byť nasledujúce:

- veľmi malá zraniteľnosť, ak útočník (ohrozenie) určite alebo takmer určite

neprekoná systém ochrany objektu / chráneného priestoru,

- malá zraniteľnosť, ak útočník (ohrozenie ) pravdepodobne neprekoná systém

ochrany objektu / chráneného priestoru

- stredná zraniteľnosť ak existuje možnosť, že ohrozenia prekonajú systém ochrany,

- veľká zraniteľnosť, ak pravdepodobnosť prekonania systému ochrany je veľká,

odolnosť je veľmi malá,

- veľmi veľká zraniteľnosť, ak existujúci systém ochrany nemá schopnosť čeliť

identifikovaným ohrozeniam, bude s určitosťou prekonaný a bude reálne ohrozený

objekt a chránený záujem.

Príklad analýzy zraniteľnosti chráneného objektu semikvantitatívnou metódou je uvedený

v tabuľke 4.6.

75

Tabuľka 4.6. Hodnotenie zraniteľnosti chráneného objektu semikvantitatívnou metódou.

Slovné ohodnotenie zraniteľnosti

Číselné ohodnotenie

Kritérium

Extrémne veľká

10 Objekt je extrémne citlivý /má extrémne nízku odolnosť voči identifikovaným ohrozeniam. Objekt nemá vytvorený systém ochrany.

Veľmi veľká 8-9 Objekt je vysoko citlivý /má veľmi nízku odolnosť voči identifikovaným ohrozeniam. Vytvorený systém ochrany objektu je málo odolný.

Veľká 7 Objekt je veľmi citlivý /má veľmi nízku odolnosť voči identifikovaným ohrozeniam. Vytvorený systém ochrany objektu nie je dostatočný.

Nemalá 5-6 Objekt je dosť citlivý /má nízku odolnosť voči identifikovaným ohrozeniam. Vytvorený systém ochrany nepostačuje.

Mierna 4 Objekt je mierne citlivý /má miernu odolnosť voči identifikovaným ohrozeniam. Vytvorený systém ochrany je dostatočný.

Nepatrná 2-3 Objekt má nepatrnú citlivosť /má veľkú odolnosť voči identifikovaným ohrozeniam. Objekt má vytvorený dobrý systém ochrany .

Zanedbateľná 1 Neboli identifikované žiadne slabiny. Objekt má vysoko odolný systém ochrany.


Zraniteľnosť možné identifikovať a hodnotiť pomocou kritérií, ako napr.:

a) množstva slabín, nedostatkov v systéme ochrany, ktoré robia systém

zraniteľným,

b) obtiažnosť zneužitia tejto slabiny identifikovaným ohrozením,

c) účinnosť existujúcich protiopatrení.

Presné kritériá pre určenie slabín v systéme ochrany sa môže líšiť v závislosti od typu

systému ochrany, jeho štruktúry a kvalitatívnych ukazovateľov (napr. bezpečnostná

trieda, prielomová odolnosť a pod.) a charakter a intenzita ohrozenia. K dispozícii sú tri

otázky pre zisťovanie úrovne zraniteľnosti:

1. Koľko je slabých miest v systémy ochrany ?

2. Je ťažké (zložité, náročné) využiť tieto slabiny ?

3. Je zraniteľnosť systému znížená viacerými vrstvami účinných

bezpečnostných protiopatrení?

Odpovede na tieto otázky môžeme formou „Áno“ alebo „Nie“ zaznamenáme do

rozhodovacej matice (tab.4.7). Výslednú úroveň zraniteľnosti určíme na základe

posúdenia počtu pozitívnych alebo negatívnych odpovedí na položené otázky. Pri

použití tejto metódy musíme rešpektovať podmienku, že systém ochrany musíme

ohodnotiť vzhľadom na charakter identifikovaného ohrozenia ( iné budú slabiny systému

pri pôsobení náhodného páchateľa, iné pri útoku výbušným nástražným systémom).

76

Tabuľka 4.7. Hodnotenie zraniteľnosti chráneného objektu kvalitatívnou metódou.

Má

systém

jednu

slabinu ?

Je ťažké túto

slabinu využiť

?

Existuje

viacvrstvová

ochrana?

Úroveň zraniteľnosti

Hodnota Opis

Áno Áno Áno Malá Existuje viac vrstiev

účinných

protiopatrení, ktoré

znemožňujú

využívanie slabín.

Áno Áno Nie Malá

Nie , má

viacej

Áno Áno Malá

Áno Nie Áno Stredná Existujú účinné

protiopatrenia.

Avšak, existuje

slabina, ktorá môže

byť využitá.

Áno Nie Nie Stredná

Má

systém

jednu

slabinu ?

Je ťažké túto

slabinu využiť

?

Existuje

viacvrstvová

ochrana?

Úroveň zraniteľnosti

Hodnota Opis

Nie , má

viacej

Nie Áno Veľká Aj keď sú prijaté

niektoré

protiopatrenia, stále

ešte existujú

rozmanité slabiny,

ktorý by mohli byť

využité

Nie , má

viacej

Áno Nie Veľká

Nie , má

viacej

Nie Nie Kritická Neexistujú žiadne

účinné

protiopatrenia , ktoré

by sťažili zneužitie

existujúcich slabín

systému.


4.5. Ohodnotenie zraniteľnosti bodovou metódou

Ohodnotenie zraniteľnosti objektu bodovou metódou spočíva v ohodnotení týchto

kľúčových činiteľov :

1. Ohodnotenie významu (hodnoty) objektu / chráneného záujmu.

2. Typu potenciálneho páchateľa a odhade pravdepodobného spôsobu napadnutia.

3. Ohodnotenie lokality a situácie v priestore (okolí) objektu.

4. Ohodnotenie fyzických charakteristík objektu.

5. Ohodnotenie existujúceho stavu ochrany objektu.

6.

Prezentovaná metóda je aplikáciou postupov, uvedených v norme ČSN P CEN/TS

14383-3. Príklad použitia je uvedený v tabuľkách 4.8. až 4.14.

77

Tabuľka 4.8. Ohodnotenie významu (hodnoty) objektu / chráneného záujmu

A1 : Hodnota chráneného záujmu (aktív) v objekte Bodové ohodnotenie Ai

A11 Veľmi vysoká 15

A12 Vysoká 10

A13 Malá 5

A14 zanedbateľná 1

Hodnota A1 :

A2 Význam dokumentov nachádzajúcich sa v objekte (CHP)

A21 Utajované, štátne tajomstvo 14

A22 Utajované, firemné (bankové) tajomstvo 11

A23 Osobné údaje 9

A24 Súkromné, dôverný charakter 4

A25 Bežné dokumenty 1

Hodnota A2

A3 Nahraditeľnosť chráneného záujmu (aktív)

A31 Vzácny, nenahraditeľný 15

A32 Ťažko nahraditeľný 12

A33 Nahraditeľný, vysoké náklady 9

A34 Nahraditeľný, bežné náklady 4

A35 Bežný, ľahko nahraditeľný 1

Hodnota A3

Medzisúčet A = A1 + A2 + A3 ( Amax = 44 )

Tabuľka 4.9. Voľba typu páchateľa a odhade pravdepodobného spôsobu napadnutia.

P1 Typ páchateľa (útočníka) Bodové ohodnotenie Pi

P11 Teroristi 20

P12 Organizovaná zločinecká skupina 17

P13 Vlastný zamestnanec, 20

P14 Veľmi zručný, s vnútorným pomocníkom 19

P15 Veľmi zručný, po príprave 16

P16 Zručný, skúsený, s vnútorným pomocníkom 17

P17 Zručný, skúsený, po príprave 15

P18 Zručný, príležitostný 10

P19 Náhodný, bez prípravy 2

Hodnota P1

Spôsob napadnutia objektu (CHP)

P21 Kombinácia viacerých 20

P22 Použitie prístupových hesiel, kódov a náhradných kľúčov

15

P23 Násilie voči strážnej službe 13

P24 Substitúcia prvkov TZP 13

P25 Použitie výbušnín 13

P26 Použitie výkonného elektrického náradia 10

P27 Použitie ľahkého elektrického náradia 7

P28 Použitie ľahkého ručného náradia 5

P29 Použitie fyzickej sily. 2

Hodnota P2

Prírodné a technogénne činitele

P31 Zaplavenie, zatopenie objektu 7

P32 Zosuv pôdy 7

P33 Zemetrasenie 8

78

P34 Blesk, víchrica 6

P35 Výbuch 10

P36 Požiar 10

P37 Zamorenie 10

P38 Kombinácia viacerých 15

Hodnota P3

Medzisúčet P = P1 +P2 + P3 (Pmax = 55)

Tabuľka 4.10. Ohodnotenie lokality a situácie v priestore (okolí) objektu

L1 Hodnotenie lokality Bodové ohodnotenie Li

L11 Extravilán, samota 15

L12 Intravilán, riedke osídlenie 12

L13 Intravilán, stredná hustota osídlenia 7

L14 Intravilán, husté osídlenie 2

Hodnota L1

L2 Okolie objektu

L21 Zdroje radiačného ohrozenia 15

L22 Zdroje chemického ohrozenia 13

L23 Zdroje priemyslového ohrozenia 14

L24 Vodná nádrž (priehrada) 12

L25 Vodný tok 10

L26 Frekventovaná komunikácia 7

L27 Svahovitý terén 6

L28 Zábavné podniky (bary, herne) 8

L29 Iné nebezpečné objekty (priestory) 5

L 2,10 Kombinácia viacerých 20

Hodnota L2

L3 Prístupové komunikácie

L31 Prístup k objektu z viacerých verejných komunikácií 12

L32 Prístup k objektu jednou verejnou komunikáciu 8

L33 Prístup k objektu neverejnou komunikáciu 5

L34 Prístup k objektu cez kontrolovateľný priechod 2

Hodnota L3

L4 Bezpečnostná situácia

L41 Uličná kriminalita, uličné gangy 13

L42 Vandalizmus 8

L43 Krádeže vlámaním 17

L44 Násilná kriminalita 15

L45 Distribúcia drog 9

L46 Kombinácia viacerých 20

L47 Žiadny, alebo len občasný (zriedkavý) výskyt 1-2

Hodnota L4

L5 Užívanie objektu

L51 Objekt trvalo opustený 12

L52 Objekt častejšie opustený 10

L53 Osoby často prítomné 5

L54 Osoby trvalo prítomné 1

Hodnota L5

Medzisúčet L = L1 +L2 + L3 + L4 + L5 (Lmax = 79 )

79

Tabuľka 4.11. Ohodnotenie fyzických charakteristík objektu

K1 Konštrukcia objektu (CHP) Bodové ohodnotenie Ki

K11 Ľahká, montovaná 10

K12 Ľahká, stabilná 7

K13 Plná tehla 3

K14 Betón, železobetón 1

Hodnota K1

K2 Strecha

K21 Sedlová, ľahko prístupná, strešné okná prielezné 10

K22 Sedlová, ľahko prístupná, strešné okná neprielezné 5

K23 Sedlová, ťažko prístupná, strešné okná prielezné 2

K24 Sedlová, ťažko prístupná, strešné okná neprielezné 0

K25 Sedlová, bez okien 1

K26 Plochá, ľahko prístupná 8

K27 Plochá, ťažko prístupná 3

Hodnota K2

K3 Balkóny

K31 Ľahko dostupné, nezabezpečené 20

K32 Ľahko dostupné, zabezpečené, málo odolné 15

K33 Ľahko dostupné, zabezpečené, dostatočne odolné 8

K34 Ťažko dostupné, nezabezpečené 5

K35 Ťažko dostupné, zabezpečené 1

Hodnota K3

K4 Okná

K41 Ľahko dostupné, nezabezpečené 15

K42 Ľahko dostupné, zabezpečené, málo odolné 12

K43 Ľahko dostupné, zabezpečené, dostatočne odolné 7

K44 Ťažko dostupné, nezabezpečené 2

K45 Ťažko dostupné, zabezpečené, dostatočne odolné 1

Hodnota K4

K5 Dvere vonkajšie

K51 Odolnosť veľmi nízka 15

K52 Odolnosť nízka 12

K53 Odolnosť priemerná 7

K54 Odolnosť vysoká 3

K55 Odolnosť veľmi vysoká 1

Hodnota K5

K6 Dvere vnútorné- do chráneného priestoru

K61 Odolnosť veľmi nízka 15

K62 Odolnosť nízka 12

K63 Odolnosť priemerná 7

K64 Odolnosť vysoká 3

K65 Odolnosť veľmi vysoká 1

Hodnota K6

K7 Suterén, pivnice

K71 Prielezné otvory nezabezpečené 10

K72 Prielezné otvory zabezpečené, málo odolné 7

K73 Prielezné otvory zabezpečené, dostatočne odolné 1

K74 Bez prielezných otvorov 0

80

Hodnota K7

Medzisúčet K = K1 + K2 +K3 + K4 + K5 + K6 + K7 (Kmax = 95 ) Tabuľka 4.12. Ohodnotenie existujúceho stavu ochrany objektu

O1 Perimetrická ochrana Bodové ohodnotenie Pi

O11 Neexistuje, hoci sa dá vytvoriť 10

O12 Malá odolnosť 7

O13 Zvýšená odolnosť, kontrola vstupov 3

O14 Vysoká odolnosť, detekčný systém, kontrola vstupov 1

O15 Nedá sa vytvoriť 0

Hodnota O1

O2 Ochrana vonkajšieho priestoru

O21 Neexistuje, hoci sa dá vytvoriť 10

O22 Všetky prístupy osvetlené, nemonitorované 5

O23 Priestor monitorovaný , osvetlený 2

O24 Nedá sa vytvoriť 0

Hodnota O2

O3 Ochrana plášťa objektu

O31 Neexistuje 15

O32 Vstupy do objektu uzamykateľné, nemonitorované 10

O33 Vstupy do objektu uzamykateľné, monitorované 8

O34 Bezpečnostné osvetlenie na plášti objektu 7

O35 Kamerový systém na plášti objektu 3

O36 Detektory otvorenia (prelomenia) dverí 2

O37 Detektory otvorenia (rozbitia) okien 2

O38 Kombinácia viacerých 1

Hodnota O3

O4 Vnútorná (priestorová) ochrana

O41 Neexistuje 15

O42 Len MZP 10

O43 EZS – signalizácia na objekte 5

O44 EZS – signalizácia na PCO 3

O45 Kamerový systém 3

O46 Systém kontroly a riadenia vstupov s dohľadom 1

O47 Kombinácia viacerých opatrení 1

Hodnota O4

O5 Predmetová ochrana

O51 Žiadna, hoci je potrebná 10

O52 Minimálna (uzamykateľná skriňa) 8

O53 Bezpečnostný úschovný objekt – trezor, BT 1-2 3

O54 Bezpečnostný úschovný objekt – trezor, BT 3 a vyššie 1

Hodnota O5

O6 Fyzická ochrana (strážna služba)

O61 Bez ochrany 10

O62 Externé hliadky - občasné 9

O63 Externé hliadky - pravidelné 7

O64 Externá zásahová jednotka (ZJ) 3

O66 Vlastná strážna služba a ZJ v objekte 1

O67 Nevyžaduje sa 0

Hodnota O6

Medzisúčet O = O1+O2+O3+O4+O5+O6 (Omax = 70)

81

Tabuľka 4.13. Sumarizácia bodových hodnôt zraniteľností

Hodnotená oblasť

Počet bodov - medzisúčet

A - Ohodnotenie významu (hodnoty) objektu / chráneného záujmu.

P- Typ potenciálneho páchateľa a odhad pravdepodobného spôsobu napadnutia (ohrozenia).

L - Ohodnotenie lokality a situácie v priestore (okolí) objektu.

K - Ohodnotenie fyzických charakteristík objektu

O - Ohodnotenie existujúceho stavu ochrany objektu

Medzisúčet : A+P+L+K+O

Maximálna hodnota bodového ohodnotenia 343

Celková hodnota : (medzisúčet / max. hodnota ).100 ...... %

Výslednú úroveň zraniteľnosti objektu (jeho systému ochrany) určíme pomocou tabuľky 4.14.

Tabuľka 4.14. Tabuľka pre určenie zraniteľnosti objektu.

Celková hodnota (%) z tab.4.13

Ohodnotenie zraniteľnosti

Slovné Číselné

0 -10 Veľmi malá 1

11 - 20 Malá 2

21 - 40 Stredná 3

41 - 55 Veľká 4

Viac ako 55 Veľmi veľká 5

Závery

Zraniteľnosť v najširšom ponímaní je predispozícia objektu alebo systému na narušenie

jeho existencie, stability, rozvoja, integrity a/alebo poškodenie.

Zraniteľnosť objektu, jeho systému ochrany, vyjadruje citlivosť na pôsobiace ohrozenia,

jeho slabé stránky a miesta, ktoré môžu byť využité ohrozením na preniknutie

k chránenému záujmu.

Cieľom identifikácie a ohodnotenia zraniteľnosti objektu (systému ochrany) je posúdenie

ich citlivosti voči pôsobeniu predpokladaných ohrození. Obsahom môže byť :

- vytvorenie scenárov napadnutia spolu s typológiou pravdepodobného páchateľa

(útočníka),

- identifikácia zraniteľnosti objektu (systému ochrany) vzhľadom na identifikované

ohrozenia,

- ohodnotenie miery zraniteľnosti analyzovaných sektorov.

82

Efektívna analýza zraniteľnosti objektu (systému ochrany) je závislá na správnej

a kvalifikovanej identifikácii a ohodnotení ohrození. Je to preto, že zraniteľnosť sa prejaví

len v integrácii s ohrozením, ktoré využije danú zraniteľnosť na získanie prístupu do

objektu a na dosiahnutie cieľa.

Identifikácia a ohodnotenie zraniteľnosti je druhým podstatným krokom ku posúdeniu

a ohodnoteniu bezpečnostných rizík chráneného objektu (priestoru)

Otázky

1. V čom spočíva podstata zraniteľnosti ?

2. Aký je obsah a význam scenárov napadnutia objektu ?

3. Aké sú možné spôsoby typológie pravdepodobného útočníka (páchateľa)?

4. Aký je postup pri analýze zraniteľnosti objektu (systému ochrany )?

5. Aký je postup pri hodnotení pravdepodobnosti prekonania systému ochrany?

6. Aké metódy sa používajú pri hodnotení stupňa zraniteľnosti objektu (systému

ochrany)?

Literatúra

ČSN P CEN/TS 14383-3. Prevence kriminality – Plánování městské výstavby

a navrhováni budov. Část 3: Obydlí. ČNI, 2006.

DEMA’s Approach to Risk and Vulnerability Analysis for Civil Contingency Planning .

Dostupné z:

http://brs.dk/planlaegning/helhed/planlaegningsgrundlag/rosmodellen/Documents/Backgr

ound-paper-on-DEMAs-approach-to-risk-and-vulnerability-analysis.pdf

GARCIA, M.L. Vulnerability Assessment of Physical Protection Systems. Elsevier,

Butterworth-Heineman , 2006.ISBN 0-7506-7788-2



554-0803-3.

OCHRANA,F.: Vize, prognózy, koncepce, realizačné plány a prováděcí metodiky jako

nástroj řízení rezortu. In: Vojenské Rozhledy, č. 4/2008, s. 7-8.

Risk Assessment a how-to guide to mitigate potential terrorist attacks against buildings.

Providing protection to people and buildings. (online) Dostupné z :

http://www.fema.gov/media-library-data/20130726-1524-20490-7395/fema452_01_05.pdf

ROPER, C.A. Risk management for Security Professionals. Butterworth

Heinemann.1999. ISBN 0-7506-7113-0

83

5.POSUDZOVANIE BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK

Riziko (možnosť, nebezpečenstvo straty, neúspechu, škody) býva vo všeobecnosti

definované ako určitý druh neistoty, ktorý je možné prostredníctvom štatistických metód

kvantifikovať, a tak predpovedať vznik nepriaznivých skutočností. Predstavuje tiež

označenie možnosti vzniku straty, škody, alebo dosiahnutie iného výsledku oproti

pôvodne predpokladanému, resp. nedosiahnutia očakávaných výsledkov, pričom

odchýlky môžu byť buď priaznivé (zisk) alebo nepriaznivé (strata) (Hofreiter, 2004).

Riziko však poväčšine v sebe skrýva náboj potenciálneho nebezpečenstva

nepriaznivého vývoja.

V súvislosti s riešením ochrany objektov budeme riziko chápať ako vyjadrenie

pravdepodobnosti, že dané ohrozenie využije zraniteľnosť objektu (chráneného

priestoru) na získanie prístupu k chráneným objektom (záujmom, hodnotám)

a spôsobenie majetkovej alebo nemajetkovej ujmy .

Riziko môžeme vyjadriť ako funkciu nasledujúcich činiteľov :

- hodnoty chráneného majetku, chráneného záujmu,

- ohrození, ktorým môžu byť hodnoty (alebo ich systém ochrany) vystavené,

- zraniteľnosti systému ochrany, ktorá môže byť využitá ohrozeniami na spôsobenie

ujmy, škody, straty ap.

Obrázok 5.1 . Vzťah činiteľov rizika . Vlastné spracovanie

84

Pri uplatnení všeobecného prístupu k definovaniu bezpečnostných rizík rešpektujeme,

že riziko je výsledkom súčinu veľkosti činiteľov13:

- ohrozenia(threat), ktoré sa nachádza v otvorenej alebo latentnej podobe v danom

prostredí,

- zraniteľnosti (vulnerability) objektu, chráneného priestoru, resp. systému ochrany

objektu (chráneného priestoru),

- následkov pôsobenia/prejavov ohrozenia(consequeces) čo môžeme vyjadriť

zápisom:

(5.1.)

kde : R je riziko ,

T je ohrozenie,

V je zraniteľnosť objektu voči reálnym ohrozeniam ,

C sú následky pôsobenia ohrození.

5.1. Posudzovanie bezpečnostných rizík

Posudzovanie bezpečnostných rizík je systematický proces, v ktorom sa riziko

identifikuje, analyzuje a definuje optimálny spôsob jeho zvládnutia. Je známych viacero

metód posudzovania (analýzy a hodnotenia) bezpečnostných rizík. Uvedieme niekoľko

príkladov podľa zdroja (Risk assessment methodologies...).

5.1.1.Metodika RAMCAP

Metodiku RAMCAP (Risk Analysis and Management for Critical Asset Protection)

vyvinula americká spoločnosť ASME ( American Society of Mechanical Engineers) pre

potreby hodnotenia bezpečnostných rizík a za účelom hodnotenia odolnosti rôznych

objektov. Metodika pozostáva z postupnosti siedmych krokov:

1. Určenie aktív – určujú sa aktíva a objekty, ktoré musia byť chránené.

2. Identifikácia ohrozenia – identifikujú sa ohrozenia pre každé aktívum.

3. Analýzy následkov – ohodnocuje sa možný následok pôsobenia ohrozenia na aktívum.

4. Analýza zraniteľnosti – identifikovanie slabín objektu a jeho ochrany.

5. Ohodnotenie ohrozenia– odhad alebo vyjadrenie pravdepodobnosti, že daná udalosť nastane.

6. Hodnotenie rizika a odolnosti – odhad rizika a odolnosti pre každú udalosť a každé aktívum.

7. Manažment rizík a odolnosti – prijatie opatrení na zníženie rizika a zvýšenie odolnosti systému (aktíva).

13

Tento spôsoby vyjadrenia bezpečnostného rizika vychádza z prístupu C.A.Ropera, v: Roper, C.A. Risk Management for Security Professionals. Butterworth Heinemann, 1999.

85

5.1.2. Metodika RVA

Metodiku RVA (Risk and Vulnerability Analysis) vyvinula dánska spoločnosť DEMA

(Danish Emergency Management Agency). Táto metodika bola vyvinutá s cieľom posúdiť

hrozby, riziká a slabé miesta (zraniteľnosti) v súvislosti s týmito funkciami, ktoré sú

obzvlášť dôležité pre efektívne fungovanie spoločnosti, a to aj počas veľkých havárií a

katastrof. Metodika sa skladá zo štyroch samostatných krokov:

1. Určenie účelu a rozsahu analýzy.

Najprv sa musí rozhodnúť, čo zahrnúť a čo vylúčiť z analýzy. Cieľom je zistiť a zamerať

sa na tie kritické funkcie, ktoré sa musia udržiavať v prípade rozsiahlych porúch, nehôd a

katastrof. Tento proces je sťažený rozhodovaním o tom, ktoré sú "kritické funkcie",

a ktoré sú "len dôležité funkcie".

2. Identifikovanie ohrození a vytváranie scenárov.

Model obsahuje šesť vopred definovaných scenárov ohrození, spolu s "katalógom

ohrození", ktoré by mali inšpirovať užívateľa formulovať ďalšie vlastné scenáre. Cieľom

je vytvoriť realistické scenáre vplyvu ohrození na dôležité funkcie systému a ktoré preto

vyžadujú mimoriadne protiopatrenia.

3. Hodnotenie rizík a zraniteľných miest.

V tejto časti ide o posúdenie zraniteľnosti, ktoré môžu existovať v súvislosti

s realizovaním a zabezpečením kritických funkcií systému, ako aj riziká spojené s

každým scenárom. Zraniteľnosti sú hodnotené podľa existujúcich kapacít, resp.

schopností či spôsobilostí (alebo ich nedostatku) určených na zamedzenie,

zmiernenie, spôsobilostí reagovať na ohrozenia a odstránenie následkov incidentov,

opísaných v scenári.

4. Grafické znázornenie profilu rizika a zraniteľnosti.

Záverečná časť tohto modelu obsahuje maticu rizík (5 x 5). Poskytuje názorné grafické

porovnanie rôznych scenárov ohrození, analyzovaných v časti 3. Spracovanie

grafického prehľadu môže prispieť k následným rozhodnutiam o potrebných krokoch

a opatreniach na zníženie rizika.

5.1.3 Metodika Sandia National Laboratories

Sandia National Laboratories predstavili už v roku 2000 metodiku hodnotenia rizík pre

ochranu fyzických prvkov kritickej infraštruktúry (Sandia Risk Assessment Methodology).

Metodika je členená do siedmich postupných krokov:

- Charakteristika a opis zariadenia (objektu, prvku).

- Identifikácia nežiaducich udalostí a kritických aktív.

- Určenie následkov nežiaducich udalostí.

- Definovanie ohrozenia objektu (prvku) kritickej infraštruktúry.

- Analýzu účinnosti systému ochrany objektu (prvku) kritickej infraštruktúry.

- Odhad rizík.

- Návrh opatrení na vytvorenie (vylepšenie) systému ochrany.

86

5.1.4. Metodika RAM

Metodika hodnotenia rizík (Risk Assessment Methodology), bola vytvorená za účelom

stanovovania rizík fyzickej a objektovej bezpečnosti v súvislosti s rôznymi typmi

chránených aktív Mincovní a federálnych priehrad US. Táto metodika je založená na

definovaní veľkosti rizika podľa rovnice 5.1.

R = PA . ( 1 - PE) . C (5.2.)

kde: PA je vyjadrením pravdepodobnosti útoku na objekt,

PE je vyjadrením efektívnosti bezpečnostného systému,

1 – PE vyjadruje úspešný útok na objekt,

C je následok z útoku (RAM, 2005).

Obsahom tejto metódy je vykonanie nasledujúcich činností:

1. Charakteristika zariadenia (objektu).

2. Identifikácia neželených udalostí a kritických aktív.

3. Stanovenie (odhad) možných následkov.

4. Definovanie ohrození.

5. Analýza efektívnosti systému ochrany (analýza zraniteľností).

6. Odhad rizík.

7. Ohodnotenie akceptovateľnosti rizík.

5.1.5. Metodika VAM

Metodika ohodnocovania zraniteľnosti (Vulnerability Assessment Methodology - VAM)

bola vytvorená za účelom zaistenia bezpečnosti v oblasti chemických priemyselných

zariadení. Jej cieľom je identifikovať a určiť potenciálne bezpečnostné ohrozenia, riziká a

zraniteľnosti a pomôcť chemickým priemyselným zariadeniam v zlepšovaní bezpečnosti.

Použitie vyhodnocovacej metodiky zraniteľnosti (VAM) je určené na predchádzanie alebo

zmierňovanie teroristických útokov alebo iných kriminálnych činov, ktoré by mohli mať

významný vplyv na národnú bezpečnosť, ako napríklad strata životne dôležitých

chemických látok potrebných pre zabezpečenie národnej obrany alebo hospodárstva,

spôsobenie závažného zamorenia oblastí uvoľnením nebezpečných chemikálií, ktoré by

mohli kontaminovať priľahlé oblasti alebo spôsobiť zranenia či smrť zamestnancov alebo

v blízkosti sa nachádzajúceho obyvateľstva, ohroziť integritu zariadenia a pod.

Táto metóda využíva fakt, že riziko je vyjadrením funkcie závažnosti následkov neželanej

udalosti, pravdepodobnosti nepriateľského útoku a pravdepodobnosti, že útok spôsobí

nežiaduce následky. Pre potreby uvedenej metodiky je teda riziko definované ako

funkcia:

R = f (S, LA, LS, LAS) (5.3.)

kde: S – závažnosť dôsledkov neželanej udalosti,

LA – pravdepodobnosť útoku na objekt,

LS – pravdepodobnosť útoku a závažnosť dôsledkov neželanej

udalosti,

LAS – pravdepodobnosť úspechu útoku spôsobiaceho neželanú

udalosť.

87

Metodika VAM pozostáva z nasledujúcich dvanástich základných krokov:

1. Úvodný screening pre potreby stanovenia zraniteľnosti.

2. Definovanie projektu.

3. Popis zariadenia.

4. Definovanie úrovní závažnosti.

5. Určenie ohrození.

6. Prioritizácia ohrození.

7. Príprava na analýzu na mieste.

8. Prieskum na mieste.

9. Analýza efektívnosti systému.

10. Analýza rizík.

11. Vypracovanie odporúčaní na zníženie rizík.

12. Príprava záverečnej správy. (VAM, 2002)

5.1.6. Metodika FEMA

Americká federálna agentúra pre krízové riadenie ( Federal Emergency Management

Agency) vyvinula metodiku posúdenie rizík ako príručku na zmiernenie možných

teroristických útokov proti budovám (Risk Assessment : a how-to guide to Mitigate

Potential Terrorist Attacks Against Buildings). Celý proces hodnotenia rizík je vyjadrený

na obrázku 5.1. Rovnakú metodiku používa aj C.A. Ropper v monografii Risk

Management for Security Professionals.

Identifikácia a ohodnotenie ohrození

Identifikácia a ohodnotenie ohrození

Ohodnotenie hodnoty a významnosti aktív

Ohodnotenie hodnoty a významnosti aktív

Identifikácia a ohodnotenie zraniteľností

Identifikácia a ohodnotenie zraniteľností

Ohodnotenie (odhad) rizíkOhodnotenie (odhad) rizík

Zváženie možnosti zníženie rizík

Zváženie možnosti zníženie rizík

Obrázok 5.2 Model metodiky FEMA. Vlastné spracovanie.

5.1.7. Metodika podľa STN 01 380

Metodika v citovanej norme vychádza z austrálsko/novozélandskej normy AS/NZS

4360:1999 a poskytuje všeobecný návod pre manažérstvo rizika. Manažérstvo rizika je

v tejto norme definované ako logická a systematická metóda určovania súvislostí,

identifikovania , analýzy, vyhodnotenia, zaobchádzania, monitorovania a oznamovania

rizík. (s.6). Jadro procesu manažérstva rizika spočíva v nasledujúcich krokoch :

1. Určenie súvislostí.

2. Identifikácia rizík.

88

3. Posúdenie rizík spočívajúce v :

a. Analýze rizík, ktoré obsahuje :

i. Určenie vierohodnosti

ii. Určenie následkov

iii. Posúdenie úrovne rizík.

b. Hodnotení rizík, v ich porovnaní s kritériami a rozhodnutí o ich

akceptácii.

4. Zaobchádzanie s rizikami.

5.1.8. Metodika podľa STN ISO 31 000

Norma STN ISO 31 000 – Manažérstvo rizika poskytuje zásady a všeobecný návod na

manažérstvo rizika, preto nie je špecifická pre nejakú konkrétnu oblasť. Možno ju

aplikovať na akýkoľvek druh a charakter rizika. Postupy manažérstva rizika

prezentované v norme poskytujú všeobecný prístup a nevylučujú používanie špecifických

postupov, platných v rôznych odboroch a oblastiach činností organizácií.

Obsah jadra procesu manažérstva rizika je v podstate podobný, ako v norme STN

01 380. Rozdiel je v tom, že identifikácia rizika je začlenená ako súčasť posudzovania

rizík obr. 5.3.

Posú

deni

e ri

zík

Určenie súvislostí

Identifikácia rizík

Analýza rizík

Hodnotenie rizík

Zaobchádzanie s rizikami

Vytváranie súvislostí

Identifikácia rizík

Analýza rizík

Hodnotenie rizík

Zaobchádzanie s rizikami

a) b) Obrázok 5.3. Obsah jadra procesu manažérstva rizík podľa STN 01 380 (a) a STN ISO 31 000 (b). Vlastné spracovanie.

5.2. Vytváranie súvislostí

Procesu posudzovania rizík predchádza etapa vytvárania (určovania) súvislosti. Pri

manažérstve bezpečnostných rizík chránených objektov (chránených priestorov) to

znamená:

a) Analyzovať vonkajšie prostredie (okolie) chráneného objektu, chráneného priestoru

(chránených priestorov). Obsah tohto procesu sme popísali v kapitole 2.

b) Analyzovať vnútorné prostredie objektu, chránených priestorov (pozri kap. 2).

c) Identifikovať podmienky determinujúce potrebu ochrany, napr. právne predpisy,

poistné podmienky, odborné normy a štandardy, hodnota chráneného záujmu a pod.

89

d) Prijať kritériá pre hodnotenie rizík, tzn. pre rozhodnutie o prijateľnosti

(akceptovateľnosti) rizík a ich priorite. Možný spôsob určenia kritérií je uvedený na

obr. 5.4.

Veľkosť

následku

C

Závažnosť ohrozenia - T

1 2 3

Zraniteľnosť objektu – V

1 2 3 1 2 3 1 2 3

1 1 2 3 2 4 6 3 6 9

2 2 4 6 4 8 12 6 12 18

3 3 6 9 6 12 18 9 18 27

Prijateľné, akceptovateľné riziko : 1 – 3

Neprijateľné, neakceptovateľné: väčšie ako 3

Obrázok 5.4. Kritériá pre hodnotenie rizík. Zdroj : Vlastné spracovanie

e) Výber metódy (metód) pre posudzovanie a analýzu bezpečnostných rizík. V závislosti

od spracúvaných dát môžu byť použité:

i. Kvantitatívne metódy, využívajúce na odhad činiteľov rizika číselné hodnoty,

získavané z rôznych zdrojov ( napr. štatistiky, výkazy a pod.). Činitele rizika –

pravdepodobnosť, resp. početnosť a následky vyjadríme v porovnateľných

číselných jednotkách – celé alebo desatinné čísla, percentá a pod.

ii. Kvalitatívne metódy, spočívajúce v slovných opisoch činiteľov rizika. Činitele rizika

vyjadríme opisom ako napr. „veľký“, „prijateľný“, „vierohodný“, „častý“ ap.

iii. Semikvantitatívne metódy, ktoré využívajú kvalitatívne popísanie stupnice hodnôt

činiteľov rizika, ktoré majú pridelené číselné hodnoty Napr. 1 – 3 : malé, 5- veľmi

veľký ap.

iv. Deduktívne metódy, ktoré vychádzajú zo štatistických údajov nežiaducich udalosti

a analýzy ich príčin a následkov, vychádzajú z udalosti ktoré sa stali,

v. Induktívne metódy, vychádzajúce z predpokladov, čo sa môže stať, vychádzajú

z predikcie pravdepodobnosti a následkov možnej nežiaducej udalosti.

5.3. Identifikácia rizík

Identifikácia rizika je proces určovania zdrojov rizík a ich príčin. Účelom identifikácie je

zistiť, čo by sa mohlo stať, aké situácie, resp. udalosti môžu nastať, prečo sa to môže

stať, čo umožňuje nastúpenie týchto javov a udalostí a aká je intenzita týchto javov, ako

aj podmienky, ktoré môžu uľahčiť, alebo sťažiť nastúpenie týchto javov a udalostí.

Podrobne boli tieto postupy objasnené v kapitolách 3 a 4. V tabuľke 5.1. je uvedený

možný spôsob obsahu procesu identifikácie rizík.

90

Tabuľka 5.1. Obsah identifikácie rizík.

Identifikácia rizika

Udalosť (ohrozenie)

Nositeľ ohrozenia

Scenár Veľkosť ohrozenia

Zraniteľnosť

Krádež Náhodný páchateľ

Využije nezaistené vstupy cez....Využije otvorené.....

Urč

í sa

po

dľa

met

ód

a s

pô

sob

ov

uve

den

ých

v k

ap. 3

Urč

í sa

po

dľa

met

ód

a s

pô

sob

ov

uve

den

ých

v k

ap. 4

Vnútorný páchateľ

Využije nedostatočnú kontrolu a voľný prístup k

aktívam.

Krádež vlámaním

Páchateľ bez prípravy

Využije nedostatočne zabezpečený vstup cez....

Pripravený Vyhodnotí cestu najmenšieho odporu, vyberie priechod cez....

Páchateľ s vnútorným pomocníkom

Využíva znalosti a sprístupnené cesty cez....

Požiar

Úm

ysel

ný

Vonkajší páchateľ -

vandal

Využije nechránený prístup do objektu a založí požiar

v.....

Neú

mys

eln

ý

Elektrická inštalácia

Poškodenie izolácie spôsobí skrat a následné zapálenie

horľavých materiálov


5.4. Analýza rizík

Analýza rizika (Risk Analysis) poskytuje vstup do:

- hodnotenia rizika,

- rozhodnutí, či sa rizikami treba zaoberať a akú najvhodnejšiu stratégiu a metódy

zaobchádzania s nimi treba použiť,

Analýza rizika môže tiež poskytnúť aj vstup do prijímania rozhodnutí tam, kde treba

urobiť výber a možnosti obsahujú rozličné druhy a úrovne rizika.

Riziko sa analyzuje určením:

- následkov,

- ich pravdepodobnosti,

- a ďalších vlastností rizika.

5.4.1. Určenie pravdepodobnosti udalosti

Vyjadrenie pravdepodobnosti udalosti (ohrozenia) spočíva vo vyjadrení možnosti, že

sa z množiny všetkých možných javov prejaví práve konkrétny jav. Výpočet

pravdepodobnosti výskytu konkrétnej udalosti (javu) môžeme urobiť podľa

nasledujúceho vzťahu:

91

(5.4.)

kde : P(T) je pravdepodobnosť výskytu konkrétnej udalosti (javu),

n je počet všetkých identifikovaných udalostí,

m je počet výskytov konkrétneho posudzovaného javu – ohrozenia.

Ďalší spôsob, pomocou ktorého môžeme určiť pravdepodobnosť bezpečnostného rizika

vychádza z princípu nedostatočného dôvodu, ktorý sa dá charakterizovať takto :

- ak neexistuje žiadny dôvod nato, aby bol niektorý jav z úplného súboru vzájomne

nezlúčiteľných javov považovaný za pravdepodobnejší, potom všetky javy tohto

súboru sa považujú za rovnako pravdepodobné.

Pravdepodobnosť výskytu (objavenia sa ) javu sa vypočíta podľa nasledujúceho vzťahu:

(5.5.)

kde : P(T) je pravdepodobnosť výskytu konkrétnej udalosti (javu),

n je počet všetkých identifikovaných udalostí.

V prípade, ak na vyjadrenie pravdepodobnosti nemáme k dispozícii dostatok

relevantných štatistických údajov, môžeme použiť metódu expertného ohodnotenia

a vyjadriť vierohodnosť udalosti (javu) spôsobom, ktorý je uvedený v podkapitole 3.3.3.

Tabuľka 5.1a. Stupnica hodnotenie vierohodnosti javu.

Slovné vyjadrenie číselná hodnota

Úplne nevierohodné 0

Takmer nevierohodné 0,1

Veľmi nevierohodné 0,2 – 0,3

Nevierohodné 0,4

Vierohodné 0,6

Veľmi vierohodné 0,7 – 0,8

Takmer vierohodné 0,9

Úplne vierohodné 1

Zdroj. Vlastné spracovanie

Vierohodnosť udalosti (javu) môže byť vyjadrená kombináciou slovného a číselného

ohodnotenia (tab.5.1a.)

Početnosť udalosti (javu) vyjadruje výskyt konkrétneho javu (udalosti) za danú časovú

jednotku. Vyjadrí sa pomocou nasledujúceho vzťahu:

(5.6.)

kde : n(T) je počet výskytov javu za časovú jednotku,

m je celkový počet výskytov javu,

t je časová jednotka (hodina, deň, mesiac,...)

Početnosť môžeme tiež vyjadriť kvalitatívnou metódou, príklad je uvedený v tabuľke 5.2.

92

Tabuľka 5.2. Vyjadrenie početnosti udalosti kvalitatívnou metódou.

Početnosť : Frekvencia vzniku: Časové pôsobenie :

veľmi vysoká vzniká veľmi často nepretržité

vysoká niekoľkokrát časté

stredná niekedy zriedkavé

nízka málo možné veľmi zriedkavé

veľmi nízka vylúčená skoro nemožné


5.4.2. Určenie veľkosti následkov

Následky udalosti (javu) vyjadrujú rozsah, stupeň pravdepodobných

(predpokladaných, možných) škôd, strát či iných negatívnych následkov, ktoré môžu

vzniknúť v dôsledku aktivácie bezpečnostného rizika do bezprostredného

bezpečnostného ohrozenia. Následky udalosti môžu mať charakter :

- majetkovej alebo nemajetkovej ujmy,

- humánnych škôd a strát,

- negatívnych dopadov na životné prostredie.

Majetková ujma je určitá skutočná majetková strata (škoda), ktorú je možné vyjadriť

(vyčísliť) v peniazoch alebo percentuálne, napr.:

(5.7.)

kde : C sú následky udalosti, vyjadrené v % strát,

L sú straty spôsobené udalosťou (ohrozením), vyjadrené v peňažných

jednotkách, tieto straty môžu mať charakter:

- priamych strát, spôsobených stratou, zničením, alebo iným znehodnotením

chráneného záujmu (aktíva)

- nepriamych strát, ktoré môžu byť spôsobené napr.:

- nákladmi na odstránenie následkov pôsobenia ohrozenia,

- obnovou poškodeného systému ochrany, objektu,

- likvidáciou ekologických škôd,

- riešením sociálnych, zdravotných a iných následkov udalosti.

A je celková hodnota majetku (aktív) nachádzajúca sa v objekte (chránenom

priestore), vyjadrená v peňažných jednotkách.

93

Majetková ujma, vyčíslená v peniazoch , sa môže v súlade so zákonom č. 300/2005

Z. z. kategorizovať spôsobom, ako je uvedené v tabuľke 5.3.

Tabuľka5.3. Kategorizácia veľkosti majetkovej ujmy.

Rozsah škody : Finančné vyjadrenie : Vyjadrenie následku

Veľmi malá do 266 eur Veľmi malý

Malá škoda 267 – 2660 eur Malý

Väčšia škoda 2661 – 26 600 eur Veľký

Značná škoda 26 601 – 133 000 eur Veľmi veľký

Škoda veľkého rozsahu viac ako 133 000 eur Veľmi veľký


Nemajetková ujma je ujma v osobnej sfére postihnutého, napr. bolesť, psychická

trauma apod.

Humánne straty a škody sú také následky, ktoré sa prejavia poškodením zdravia,

ľahkým alebo ťažkým zranením, až usmrtením osoby (osôb). Z humánneho hľadiska sú

neprijateľné všetky riziká, pri ktorých by mohlo dôjsť k stratám na ľudských životoch aj

pri malej pravdepodobnosti rizika.

Negatívne dopady na životné prostredie sú spôsobované v prípade ohrození

technologickej povahy, rizík spojených s prevádzkou stabilných alebo mobilných zdrojov ,

alebo v dôsledku živelných pohrôm a katastrof.

Všetky následky, ktoré sa nedajú vyčísliť v peniazoch, je možné ohodnotiť podľa

nasledujúcej stupnice:

- zanedbateľný,

- málo významný,

- významný,

- kritický,

- katastrofický.

Tabuľka pre stanovenie veľkosti následkov je v nasledujúce forme (tabuľka 5.4): Tabuľka 5.4 Príklad kvalitatívneho ohodnotenia následkov podľa kritérií.

Kritérium Veľkosť následku 1 2 3 4 5 6 7

A A/N A/N A/N A/N A/N A/N VV

N A A A/N A/N A/N A/N V

N A/N N A A A A/N S

N N N N N N A M

N N N N N N A/N VM Zdroj : Vlastné spracovanie

Na ohodnotenie následkov negatívnych udalostí (ohrození) na aktíva môžu byť použité

nasledujúce kritériá :

1. Usmrtenie alebo poškodenie zdravia, havárie s vážnym dopadom na životné

prostredie alebo životy a zdravie ľudí.

94

2. Zastavenie činnosti spoločnosti, vážne technologické havárie.

3. Únik utajovaných informácií

4. Obmedzenie činnosti spoločnosti

5. Únik citlivých údajov

6. Zničenie alebo strata majetku, zariadenia ap.

7. Poškodenie majetku alebo zariadenia.

Priradenie veľkosti následku bude na základe expertného ohodnotenia negatívneho

dopadu negatívnej udalosti na dané aktívum .

Príklad použitia semikvantitativnej metódy na ohodnotenie veľkosti následkov je tiež

uvedený v tabuľke 5.5.

Tabuľka 5.5 Príklad semikvantitatívneho hodnotenia následkov.

Úroveň následkov

Podrobný popis

Číselné vyjadrenie

Slovný opis

1 Veľmi malé, nevýznamné

Nijaký úraz, minimálne, zanedbateľné škody, veľmi malé finančné straty

2 Malé Ľahké poškodenia zdravia, malé škody, malé finančné straty

3 Veľké

Vážnejšie poškodenia zdravia, rozsiahlejšie škody na majetku, poškodenia objektov, väčšie finančné

straty

4 Väčšie Ťažké poškodenia zdravia, veľké škody na majetku, rozsiahle poškodenia objektov, veľké

finančné straty

5 Veľmi veľké Usmrtenie osôb, veľmi veľké škody na majetku, zničenie objektov, veľmi veľké finančné straty


Zaradenie daného následku udalosti do príslušného stupňa uvedenej stupnice je závislé na zvolených kritériách a spôsobu posudzovania následkov.

5.4.3. Určenie veľkosti rizika

Veľkosť bezpečnostného rizika vyplývajúceho z konkrétnej udalosti môžeme určiť :

- kvantitatívnou metódou, ako súčin pravdepodobnosti nastúpenia udalosti a jej

následkov:

(5.7.)

kde : Ri je posudzované riziko,

Pi je pravdepodobnosť nastúpenia, objavenia sa udalosti, ohrozenia,

Ci sú následky udalosti (ohrozenia).

Kvantitatívne metódy vyjadrenia veličín rizika sú založené na matematickom vyjadrení

rizika (pravdepodobnostné modely) z frekvencie výskytu udalostí, ktoré sa vyskytli v

95

minulosti a i z ich následkov, ktoré sú vyjadrené ohodnotením škôd a strát na materiáli a

technickom vybavení, ako aj strát na ľudských životoch.

Tieto metódy sa dajú použiť predovšetkým v tých prípadoch, ak je dostatok relevantných

údajov, ktoré sa dajú hodnotiť štatisticky. Využívajú najmä:

- štatistickú analýzu (štatistické charakteristiky miery variability – rozptyl,

smerodajná odchýlka, variačný koeficient)

- simulačné postupy (napr. metóda Monte Carlo).

Kvantitatívne vyjadrenie činiteľov rizík je s ohľadom na rôznorodosť podmienok a výrazný

vplyv ľudského činiteľa veľmi obťažné, preto sa častejšie používajú buď kvalitatívne

alebo semikvantitatívne metódy.

- kvalitatívnou metódou využitím logických väzieb medzi slovne popísanými činiteľmi

rizika.

- Pravdepodobnosť vzniku (nastúpenia) udalosti je funkciou hodnoty veľkosti

(intenzity) ohrozenia (T) a zraniteľnosti chráneného objektu (V); subjektívnu

pravdepodobnosť jednotlivých faktorov popíšeme nominálnou stupnicou

v rozsahu malé (M), stredné (S), veľké (V);

- veľkosť následkov (C), spôsobených ako dôsledok pôsobenia udalosti popíšeme

v rozsahu veľmi malé – veľmi veľké;

- mieru rizika potom môžeme vyjadriť ako prienik všetkých činiteľov rizika (C,T,V) :

R = C ∩ T ∩ V (5.8.)

a na to použijeme maticu rizík (tab. 5.6). Slovná deskripcia v miery rizika bude

v rozsahu veľmi malé (VM)malé (M), stredné (S), veľké (V), veľmi veľké (VV).

Tabuľka 5.6 Matica pre kvalitatívne hodnotenie rizika.

Následok - C

Ohrozenie- T

M S V

Zraniteľnosť - V

M S V M S V M S V

VM VM VM VM VM VM M M M M

M VM VM M M M M M M M

S M M M S S S S V V

V M S S V V V V V VV

VV M S V V V V V VV VV


Kvalitatívna metóda využíva aj logické vzťahy ďalších činiteľov rizika, napr. vierohodnosti

a následkov, početnosti výskytu a následkov. Príklad matice pre určenie veľkosti rizík je

uvedená v tabuľke 5.7.

96

Tabuľka 5.7 Hodnotenie veľkosti rizika podľa vierohodnosti a následkov.

Vierohodnosť udalosti

Následky

Nevýznamné Malé Veľké Väčšie Veľmi veľké

Takmer istá V V VV VV VV

Asi nastane NM V V VV VV

Možno nastane

M NM V VV VV

Asi nenastane M M NM V VV

Sotva nastane M M NM V V


- Semikvantitatívne (polokvantitatívne) metódy - využívajú kvalitatívne popísanie

stupnice, ktoré majú pridelené číselné hodnoty, kombináciou týchto charakteristík sa určí

hodnota rizika. V semikvantitatívnej analýze sú kvalitatívne stupnice (škály) doplnené

hodnotami. Cieľom je vytvoriť stupnice, ktoré sú podrobnejšie, než môže obvykle

poskytnúť kvalitatívna analýza. Cieľom nie je navrhnúť realistické hodnoty pre popis

rizík, ako sa o to pokúša kvantitatívna analýza.

Pretože však číselná hodnota priradená každé vlastnosti nemusí vyjadrovať presný

pomer k skutočnej veľkosti následkov alebo pravdepodobnosti, tieto hodnoty by sa mali

vyskytovať iba vo vzorcoch, ktoré rešpektujú obmedzenia zavedených stupníc. Použitiu

semikvantitatívnej analýzy je treba venovať osobitnú pozornosť, pretože vybrané čísla

nemusia správne popisovať skutočnosť, čo môže viesť k nezrovnalostiam alebo k

neobvyklým či nesprávnym výsledkom. Semikvantitatívna analýza nemusí správne

rozlišovať rozdiely medzi rizikami, najmä keď následky alebo pravdepodobnosti udalostí

sú mimoriadne. Príklad použitia je v tabuľke 5.8.

Tabuľka 5.8. Matica semikvantitatívnej analýzy rizík

Veľkosť ujmy- C

Veľkosť ohrozenia - T

Malá -1 Stredná-2 Veľká-3

Zraniteľnosť - V

M-1 S-2 V-3 M-1 S-2 V-3 M-1 S-2 V-3

VM-1 1 2 3 2 4 6 3 6 9

M -2 2 4 6 4 8 12 6 12 18

V-3 3 6 9 6 12 18 9 18 27

VV-4 4 8 12 8 16 24 12 24 36


97

Číselné hodnoty rizika môžeme pretransformovať na slovné ohodnotenie, napr. 1 -8 :

malé riziko; 9-16 : stredné riziko; 18-36 : veľké riziko.

Výslednú veľkosť rizika, určenú podľa veľkosti jeho činiteľov, vpíšeme do tabuľky register

rizík (tab.5.9) . prvú časť registra rizík – Identifikácia rizika – sme vyplnili na záver etapy

identifikácie rizika, ktorá je integrálnou súčasťou procesu posudzovania rizík.

Tabuľka 5.9 Register rizík po analýze rizík. Príklad.

Identifikácia rizika Analýza rizika


Nositeľ, zdroj

ohrozenia

Scenár T V Pravdepodobnosť, Početnosť,

Vierohodnosť

Následky Ci

Riziko Ri

Veľkosť rizika

Krádež T1 V1 P1 C1 R1=P1.C1

T2 V2 P2 C2 R2=P2.C2

Krádež vlámaním

T3 V3 P3 C3 R3=P3.C3

T4 V4 P4 C4 R4=P4.C4

T5 V5 P5 C5 R5=P5.C5


5.5. Hodnotenie bezpečnostných rizík

Hodnotenie bezpečnostných rizík zahŕňa porovnanie veľkosti rizika zisteného v procese

analýzy s kritériami rizika určenými v procese vytvárania súvislostí.

Kritériá rizika (Risk Criteria) musia byť definované na začiatku procesu posudzovania

rizík. Definovaním kritérií rizika sa určuje, aká miera rizika je prijateľná. Kritériá rizika pri

ochrane objektov a chránených priestorov majú odrážať najmä požiadavky zákonov

a predpisov, hodnoty organizácie, jej ciele a zdroje, ale organizácia môže prijať aj iné

kritériá. Podľa definovaných kritérií rizika sa budú posudzovať všetky identifikované riziká

v procese hodnotenia rizika.

Kritériá pre hodnotenie rizík môže byť vyjadrené kvalitatívnou formou, alebo

kvantitatívnou, číselnou formou. Príklady kritérií sú uvedené v tabuľke 5.10.

Tabuľka 5.10. Kritériá pre posudzovanie rizika (príklad).

Veľkosť následku C


1 2 3


1 2 3 1 2 3 1 2 3

1 1 2 3 2 4 6 3 6 9

2 2 4 6 4 8 12 6 12 18

3 3 6 9 6 12 18 9 18 27 Zdroj : Vlastné spracovanie

Na základe tabuľky môžeme stanoviť kritériá akceptovateľnosti rizika, napr. :

98

- riziko väčšie ako 6 je neprípustné, neakceptovateľné;

- alebo kritériá pre stanovenie veľkosti rizika, napr. 1-4: malé riziko, 6 – 9: stredné

riziko, ...... , atď.

V súlade s takto stanovenými (prijatými) kritériami budeme hodnotiť napr. malé riziká sú

akceptovateľné, resp. prijateľné, riziká s väčšou hodnotou sú neakceptovateľné,

neprijateľné.

5.5.1. Prioritizácia rizík

Určenie správnej a zdôvodnenej priority bezpečnostných rizík má veľký význam pre

voľbu bezpečnostných a ochranných opatrení pri ochrane objektu (priestoru, záujmu).

Výsledok procesu analýzy rizika je možné použiť na vytvorenie profilu rizika, ktorý udáva

mieru závažnosti každého rizika (rating) a poskytuje nástroj pre zoradenie činností

zvládania rizík podľa ich dôležitosti (priorít). To umožňuje roztriediť a usporiadať všetky

identifikované riziká podľa ich relatívneho významu a získať prehľad o závažnosti

jednotlivých identifikovaných a ohodnotených bezpečnostných rizík, čo je dôležité

predovšetkým pre rozhodovanie o zaobchádzaní s bezpečnostnými rizikami (Belan,

2015).

Stanovenie priorít má veľký význam pre:

- voľbu bezpečnostných a ochranných opatrení,

- navrhovanie bezpečnostnej koncepcie

- tvorbu stratégie situačnej prevencie.

Cieľom je pomocou špecifických kritérií a postupov zoradiť identifikované a ohodnotené

bezpečnostné riziká v postupnosti podľa ich významnosti (priority). Ide o rozhodovací

proces, ktorý využíva jedno alebo viacej kritérií pre rozhodnutie o priorite konečného

počtu identifikovaných a ohodnotených bezpečnostných rizík, pričom každé z

bezpečnostných rizík je popísané minimálne týmito charakteristikami:

- komplexným vyjadrením veľkosti rizika,

- následkami

- pravdepodobnosťou.

Pri stanovení priority rizika sa vyhodnocuje splnenie nasledujúcich kritérií v danom

poradí:

- aká je veľkosť rizika ?

- aká je závažnosť následku ?

- aká je pravdepodobnosť (početnosť, vierohodnosť) výskytu rizika?

V prípade, že viaceré riziká budú mať rovnakú hodnotu, rozhodne o určení priority

závažnosť následku, následne pravdepodobnosť výskytu rizika. Pre úspešné riadenie

rizík je vhodné v procese stanovenia priorít posúdiť ako prvé riziká s najväčším

následkom a najväčšou pravdepodobnosťou a riziká s nižšou pravdepodobnosťou

výskytu a nižšími následkami spracovať v zostupnom poradí.

Je zrejmé, že pri prioritizácii bezpečnostných rizík významnú rolu zohrávajú tieto

charakteristiky, ktoré budú slúžiť na porovnávanie či usporiadanie danej množiny

bezpečnostných rizík.

99

Z kapitoly o hodnotení bezpečnostných rizík vieme, že charakteristiky bezpečnostných

rizík môžu byť buď kvantitatívne (číselné), alebo kvalitatívne (slovné) deskriptory. Preto

na prioritizáciu bezpečnostných rizík použijeme metódy, ktoré umožnia rovnocenne

pracovať ako s kvantitatívnymi, tak aj s kvalitatívnymi charakteristikami bezpečnostných

rizík. K takým metódam patria:

- metóda poradia,

- metóda párového porovnania,

- metóda bodového hodnotenia.

5.5.1.1 Metóda poradia

Použitie metódy poradia je jednoduchou metódou určenia priority bezpečnostného rizika,

ktorá využíva princípy expertného ohodnocovania. Riešenie má tento postup :

a. Každému bezpečnostnému riziku je expertom priradené poradie podľa jeho

dôležitosti (významnosti, nebezpečnosti ap.). Najdôležitejšiemu bezpečnostnému

riziku je priradené číslo m, druhému m-1 atď. Najmenej dôležité bezpečnostné riziko

dostáva číslo 0. Číslo priradené expertom k bezpečnostnému riziku j sa označí wkj.

b. Pre každé bezpečnostné riziko sa vypočíta súčet čísiel wj, ktoré mu boli priradené

všetkými s expertmi :

s

k

kjj ww1

(5.9.)

kde wj je súčet všetkých čísiel priradených expertmi

bezpečnostnému riziku j

wkj je číslo priradené expertom k bezpečnostnému riziku j

s je počet expertov.

c. Vypočítame súčet všetkých čísiel wj :

m

j

s

k

kj

m

j

j ww1 11

(5.10.)

kde : m je počet bezpečnostných rizík

d. Vypočítame váhu vj každého bezpečnostného rizika :

m

j

s

k

kj

s

k

kj

m

j

j

j

j

w

w

w

wv

1 1

1

1

(5.11.)

e. Maximálna priorita bude prisúdená tomu bezpečnostnému riziku, pre ktoré dosiahne

jeho váha vj maximálnu hodnotu.

Príklad použitia metódy je uvedený v tabuľke 10. Z popisu tejto metódy vyplýva, že môže

byť použitá bez ohľadu na to, aká metóda bola použitá na ohodnotenie bezpečnostných

rizík. Veľkosť čísla priradeného danému bezpečnostnému riziku ja závislá len od intuície

a skúsenosti experta.

100

Tabuľka 5.11. Prioritizácia bezpečnostných rizík podľa poradia

Expert Ek

Bezpečnostné riziko Rj

R1 R2 R3 R4

E1 3 2 1 0

E2 2 3 0 1

E3 3 2 0 1

wj 8 7 1 2

wkj 18

Váha 0,44 0,38 0,05 0,11

Priorita 1 2 4 3 Zdroj: Vlastné spracovanie

Modifikácia metódy poradia môže využívať aj kvantitatívne charakteristiky

bezpečnostného rizika, ktoré budeme ďalej nazývať kritériá. Ak na prioritizáciu

bezpečnostných rizík použijeme napr. hodnotu pravdepodobnosti, potom bude tabuľka

v nasledujúcom tvare:

Tabuľka 5.12. Prioritizácia podľa jedného kritéria

Bezpečnostné riziko Rj

R1 R2 R3 R4

Pravdepodobnosť 0,89 0,74 0,56 0,49

Priorita 1 2 3 4 Zdroj : Vlastné spracovanie

Rovnako môžeme postupovať, ak za kritérium zvolíme napr. početnosť výskytu

bezpečnostného rizika, jeho následky alebo veľkosť bezpečnostného rizika.

5.5.1.2 Metóda párového porovnávania

Metóda párového porovnávania spočíva v určení dôležitosti (významnosti,

nebezpečnosti) bezpečnostného rizika postupným porovnávaním každej dvojice

bezpečnostných rizík. Táto metóda je založená na princípe využitia ordinálnej informácie

uloženej v párovom porovnaní dvojíc bezpečnostných rizík. Počet všetkých párových

porovnaní pre m-prvkovú množinu bezpečnostných rizík je :

2

1.

2

mmN

m

(5.12.)

Bezpečnostné riziká sa zapisujú v tzv. Fullerovom trojuholníku. Schéma Fullerovho

trojuholníka je založená na zápise dvojíc porovnáva ných bezpečnostných rizík do dvoch

riadkov pod seba pre jednoduchosť očíslované 1,2,...m. Bezpečnostné riziká pritom

nemusia byť usporiadané podľa dôležitosti. V prvom z dvojice riadkov je vždy zapísané

číslo bezpečnostného rizika, podľa ktorého robíme porovnávanie, v druhom riadku sú

vždy bezpečnostné riziká s vyšším číselným označením. Schematicky môžeme znázorniť

Fullerov trojuholník nasledovne :

101

m

m

m

m

1

...43

2...22

...432

1...111

Začneme prvým dvojriadkom tak, že dôležitosť bezpečnostného rizika 1 porovnávame

s bezpečnostným rizikom 2 a číslo bezpečnostného rizika, ktoré sa považuje za

dôležitejšie sa označí, napr. podčiarknutím. Obdobne sa porovnáva bezpečnostné riziko

1 s bezpečnostným rizikom 3 a podobne až do konca dvojriadku. Každý ďalší dvojriadok

je o jedno číslo kratší.

Pri vyhodnocovaní sa postupuje tak, že sa spočítajú označené hodnoty a zapíšu sa

k príslušnému bezpečnostnému riziku. Najvyššiu prioritu bude mať to bezpečnostné

riziko, ktoré bolo najčastejšie označené ako dôležitejšie. Budeme porovnať napr. šesť

bezpečnostných rizík. Vytvoríme Fullerov trojuholník a označíme v ňom výsledky

porovnávania:

6

5

65

44

654

333

6543

2222

65432

11111

Vyhodnotenie je v tabuľke 5.13. Tabuľka 5.13 Vyhodnotenie priority rizík.

Riziko R1 R2 R3 R4 R5 R6

Počet priorít 3 2 5 2 1 2

Výsledné priority 2 3-5 1 3-5 6 3-5


Z tohto príkladu vyplýva, že najvyššiu prioritu má riziko R3 a najmenšiu prioritu má riziko

R5. Nevýhodou tejto metódy je, že síce kvantifikuje počet priorít bezpečnostného rizika,

ale nevyjadruje intenzitu rozdielu porovnávaných bezpečnostných rizík. Tento

nedostatok môže byť odstránený použitím tabuľky intenzity kvalitatívnych rozdielov

dôležitosti (významnosti) dvojice porovnávaných bezpečnostných rizík (tab.5.14).

102

Tabuľka 5.14 Hodnotiace stupne pre kvalitatívne párové porovnanie bezpečnostných rizík

Hodnotiaci stupeň - w Porovnanie Rj a Rj+1

1 Rj je rovnako dôležité ako Rj+1

2 Rj je o niečo dôležitejšie ako Rj+1

3 Rj je mierne dôležitejšie ako Rj+1

4 Rj je mierne viac dôležité ako Rj+1

5 Rj je silne dôležitejšie ako Rj+1

6 Rj je o mnoho viac dôležitejšie ako Rj+1

7 Rj je veľmi silne dôležitejšie ako Rj+1

8 Rj je veľmi, veľmi silne dôležitejšie ako Rj+1

9 Rj je extrémne dôležitejšie ako Rj+1


Uvedená stupnica bola overená nielen mnohými aplikáciami, ale bola tiež teoreticky

porovnávaná s mnohými inými stupnicami. Číselné hodnoty stupňov vyjadrujú, koľkokrát

je jedno z bezpečnostných rizík dôležitejšie (významnejšie, nebezpečnejšie) ako druhé.

Postup porovnávania je nasledujúci:

- riziko, nachádzajúce sa v ľavom stĺpci matice sa porovnáva s rizikom, ležiacim

v priľahlom riadku,

- to bezpečnostné riziko, ktoré je z dvojice dôležitejšie, je ohodnotené celým číslom

z intervalu , menej dôležité riziko má inverznú hodnotu k dôležitejšiemu

bezpečnostnému riziku. To znamená, ak je hodnotiaci stupeň pre bezpečnostné riziko

Rj = 4, hodnotiaci stupeň pre bezpečnostné riziko Rj+1 = ¼ a opačne.

Matica párového porovnávania podľa predchádzajúceho príkladu je uvedený v tabuľke

5.15.

Tabuľka 5.15 Výsledky kvalitatívneho párového porovnania bezpečnostných rizík (príklad).

R1 R2 R3 R4 R5 R6

R1 1 4 1/3 5 5 1/3

R2 1/4 1 1/8 1/4 6 2

R3 3 8 1 5 3 2

R4 1/5 4 1/5 1 5 1/7

R5 1/5 1/6 1/3 1/5 1 3

R6 3 1/2 1/2 7 1/3 1


Spočítame číselné hodnoty výsledkov párového porovnávania dvojíc bezpečnostných

rizík v riadkoch tabuľky a dostaneme číslo wj, ďalej sčítame hodnoty všetkých čísiel wj

a pomocou nich vypočítame hodnotu váhového koeficientu vj bezpečnostného rizika Rj :

m

j

j

j

j

w

wv

1

(5.13.)

kde : vj je váhový koeficient bezpečnostného rizika Rj,

wj je súčet čísiel hodnotiaceho stupňa podľa výsledkov párového

porovnania pre bezpečnostné riziko Rj,

wj je súčet súčtov všetkých čísiel hodnotiacich stupňov,

103

m je počet porovnávaných bezpečnostných rizík.

Najvyššiu prioritu bude mať to bezpečnostné riziko, ktoré bude mať najvyššiu hodnotu

čísla váhy vj. Vyhodnotenie je uvedené v tabuľke 5.16.

Tabuľka 5.16 Vyhodnotenie párového porovnávania pomocou hodnotiacich stupňov (príklad).

R1 R2 R3 R4 R5 R6

wj 15,66 9,625 22 10,54 5,89 12,3

wj 76,015

vj 0,21 0,13 0,29 0,14 0,08 0,16

priorita 2 5 1 4 6 3

Z výsledkov použitia tejto metódy je zrejmé, že lepšie odstraňuje neurčitosť výsledkov

porovnávania, čo vyplýva aj z rozdielov poradia bezpečnostných rizík. Aj keď zostáva

prioritné riziko R3, v porovnaní s prvým variantom metódy párového porovnávania je

presnejšie určená priorita ostatných bezpečnostných rizík.

5.5.1.3 Metóda bodového ohodnotenia

Metóda bodového ohodnotenia je spôsob expertného ohodnotenia priority

bezpečnostných rizík, pri ktorom sa jednotlivým rizikám priraďuje určitá bodová hodnota,

ktorá vyjadruje poradie ich významu (dôležitosti) podľa zvolených kritérií. Použitie metódy

bodového ohodnotenia na účely prioritizácie bezpečnostných rizík vhodné vtedy, ak sme

použili kvalitatívne metódy ohodnotenia bezpečnostných rizík.

Postup pri použití metódy je nasledujúci:

1. Stanovíme kritériá na porovnávanie bezpečnostných rizík K1, ...Ks.

2. Každému kritériu stanovíme váhový koeficient zo zvoleného intervalu, napr. .

3. Každé bezpečnostné riziko bodovo ohodnotíme číslom zo zvoleného intervalu,

napr. , pričom číslo 1 znamená najmenej a číslo 10 najviac.

4. Bodové ohodnotenie bezpečnostného rizika vynásobíme váhovým koeficientom.

5. Najvyššiu prioritu bude mať to bezpečnostné riziko, ktorého súčin bodového

ohodnotenia a váhového koeficientu bude najvyšší.

Príklad použitia metódy bodového ohodnotenia je uvedený v tabuľke 5.17.

Na zvýšenie objektivity by sa bodového ohodnocovania malo zúčastniť viacej

odborníkov. Celkový počet bodov pre dané riziko sa potom vypočíta podľa vzorca :

k

b

Rb

s

k

jk

j

1 (5.14.)

kde : b(Rj) je počet bodov rizika Rj

bjk je celkový počet bodov bezpečnostného rizika Rj od

k expertov,

k je počet expertov.

104

Tabuľka 5.17 Stanovenie priority bezpečnostných rizík metódou bodového ohodnotenia

Kritérium Váhový

koeficient R1 R2 R3 R4 R5 R6

K1 2 10

20

7

14

5

10

6

12

1

2

4

8

K2 3 8

24

9

27

6

18

3

9

7

21

4

8

K3 1 6

6

8

8

3

3

5

5

4

4

2

2

K4 4 9

36

7

28

10

40

5

20

4

16

6

24

Počet bodov

86 77 71 46 43 42

Priorita 1 2 3 4 5 6

Ďalší spôsob použitia metódy bodového ohodnotenia spočíva v bodovom ohodnotení

zvolených kritérií, napr. početnosti výskytu bezpečnostného rizika a jeho dôsledkov.

Výsledné bodové ohodnotenie bezpečnostného rizika je vyjadrené súčinom bodov

zvolených kritérií. Najvyššiu prioritu má to bezpečnostné riziko, ktorého bodové

ohodnotenie je najvyššie.

Na bodové ohodnotenie kritérií použijeme semikvantitatívnu metódu. Príklad je uvedený

v tabuľke 5.18.

Tabuľka 5.18 Bodové ohodnotenie kritérií.

Kritérium Ohodnotenie

Početnosť veľmi nízka nízka stredná vysoká veľmi vysoká

1 2 3 4 5

Následky nepatrné malé nie malé

väčšie značné veľkého rozsahu

1 2 3 5 7 10 Zdroj : Vlastné spracovanie

V tabuľke 5.19 je uvedený príklad pre bodové ohodnotenie bezpečnostných rizík a stanovenie ich priority . Tabuľka 5.19 Prioritizácia bezpečnostných rizík použitím bodového ohodnotenia kritérií.

Bezpečnostné riziko

Početnosť Dôsledky Body Priorita

R1 1 3 3 3

R2 3 3 9 2

R3 4 5 20 1


Výhodou použitia tejto metódy spočíva v tom, že nemusíme poznať pravdepodobnosti

výskytu bezpečnostných rizík a postačuje nám len ich kvalitatívne ohodnotenie.

Prioritizácia bezpečnostných rizík, aj keď je v postupnosti činností pri analýze

bezpečnostných rizík poslednou, má veľký význam pre rozhodovanie vedúcich alebo

bezpečnostných pracovníkov o variante opatrení na ochranu utajovaných skutočností.

105

Poznanie dôležitosti, významnosti alebo nebezpečnosti identifikovaných bezpečnostných

rizík umožní kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré bezpečnostné riziká musia byť

eliminované, ktoré stačí znížiť a ktoré je možné akceptovať. Tým bude realizovaný

princíp rozumnej dostatočnosti a vytvorený bezpečnostný systém bude dostatočne

efektívny.

5.5.2 Rozhodnutie o zaobchádzaní s rizikami

Identifikované a ohodnotené bezpečnostné riziká môžeme podľa akceptovateľnosti

/prijateľnosti kategorizovať na:

- bezpečnostné riziká akceptovateľné bez opatrení,

- bezpečnostné riziká akceptovateľné s monitorovaním a čiastočnými opatreniami,

- bezpečnostné riziká neakceptovateľné, neprijateľné, ktoré musia byť minimalizované

ochrannými opatreniami (systémom ochrany).

Bezpečnostné riziká podľa možnosti ich riadenia môžeme kategorizovať na :

- bezpečnostné riziká ovplyvniteľné, t.j. riziká, ktorých úroveň môžeme riadiť

prostredníctvom ovplyvňovania veľkosti ich činiteľov (pravdepodobnosti, následkov),

- bezpečnostné riziká, ktorých úroveň nemôžeme ovplyvňovať (niektoré riziká prírodnej

povahy).

Finalizujúcou etapou posudzovania rizík je etapa rozhodnutia o zaobchádzaní s rizikami,

ktorá zahŕňa výber jednej alebo viacerých možností ovplyvňovania rizika. Kompetentný

orgán (kompetentná osoba) môže rozhodnúť o :

- akceptovaní prijateľného rizika,

- znížení rizika zavedením ochranných opatrení,

- odstránení zdrojov rizika,

- zmene následkov rizika,

- zachovaní a akceptovaní rizika na základe kvalifikovaného odhadu.

V prípade rozhodnutia o znížení neakceptovateľných rizík zavedením ochranných

opatrení bude subjekt ochrany rozhodovať o spôsobe ochrany, rozsahu štruktúre

ochranných opatrení.

Postup pri zavádzaní opatrení na ochranu objektov (priestorov, chránených záujmov)

bude obsahom nasledujúcej kapitoly.

Záver

Posudzovanie bezpečnostných rizík je systematické a starostlivé skúmanie toho, čo

môže spôsobiť negatívne následky – škody, straty, zničenie chránených záujmov

subjektu ochrany.

Posudzovanie bezpečnostných rizík je proces identifikácie a klasifikácie bezpečnostných

rizík, určenia ich veľkosti a výberu tých rizík, ktoré musia byť – s ohľadom na ich veľkosť

alebo závažnosť- pokryté bezpečnostnými opatreniami.

106

Posúdenie bezpečnostných rizík musí byť vykonané ako prvá z činností pred

uvažovaním o potrebe ochrany – pred návrhom systému ochrany. Umožňuje získať

informácie o tom:

- čo sa môže stať,

- aká je pravdepodobnosť (vierohodnosť), že sa to stane,

- aké následky môžu nastať.

- a na základe toho určiť potrebné ochranné opatrenia.

Posudzovanie bezpečnostných rizík je kreatívna činnosť. Rozsah posudzovania

bezpečnostných rizík bude závisieť predovšetkým:

- od kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov chráneného záujmu,

- od charakteru bezpečnostného prostredia,

- od schopností bezpečnostných manažérov.

Efektívnosť posudzovania bezpečnostných rizík bude predovšetkým ovplyvňovať:

- kvantita a kvalita poznatkov o faktoch, ktorými je popísaný chránený záujem a činitele

bezpečnosti a bezpečnostného prostredia,

- kvalita znalostí, umožňujúcich popísať fakty, vyjadriť relácie medzi nimi a vybrať

optimálne procedúry, ktoré je možné s faktami vykonať.

Z hľadiska výber metód posudzovania bezpečnostných rizík sa javia ako optimálne

kvalitatívne metódy, pretože:

- podmienky a predpoklady vzniku bezpečnostných rizík sú veľmi premenlivé,

- kvantitatívne vyjadrenie parametrov bezpečnostných rizík je s ohľadom na

rôznorodosť podmienok a výrazný vplyv ľudského činiteľa veľmi obtiažne,

- kvalitatívne metódy nevyžadujú množstvo štatistických údajov, ale využívajú logické

väzby medzi parametrami bezpečnostného rizika,

- kvalitatívne metódy poskytujú jasnú a zrozumiteľnú deskripciu bezpečnostných rizík

a ich parametrov.

Otázky

1. Aká je všeobecná definícia rizika?

2. Čo je obsahom procesu posudzovania rizík?

3. Čo je cieľom a obsahom identifikácie bezpečnostných rizík ?

4. Čo je účelom a obsahom procesu identifikácie bezpečnostných rizík?

5. Ako sa určujú činitele pre analýzu rizika ?

6. Aké sú metódy určenia veľkosti bezpečnostných rizík?

7. Čo je obsahom hodnotenia bezpečnostných rizík?

8. Akými metódami je možné určiť prioritu bezpečnostného rizika?

9. Ako sa určí priorita bezpečnostného rizika metódou AHP?

10. Čo je obsahom registra bezpečnostných rizík ?

Literatúra

A Risk Assessment Methodology (RAM) for Physical Security. Dostupné z:

http://internationalsecuritytraining.org/wp-content/uploads/2014/10/RAM-White-Paper.pdf

BELAN, Ľ. Bezpečnostný manažment. Nepublikovaný rukopis. Žilina, 2015.

107

Risk assessment methodologies for Critical Infrastructure Protection. Part I: A

state of the art. Dostupné z : https://ec.europa.eu/jrc/sites/default/files/lbna25286enn.pdf

ROPER, C.A. Risk management for Security Professionals. Butterworth Heinemnn.1999.

ISBN 0-7506-7113-0

STN 01 0380. Manažérstvo rizika. SÚTN, 2003.

STN ISO 31 000. Manažérstvo rizika. Zásady a návod. SÚTN, 2011

108

109

6. OCHRANA OBJEKTOV

Teoretický prístup k ochrane znamená objasniť, čo to ochrana je, prečo sa tak nazýva,

aké sú jej atribúty, v akej štruktúre môže existovať, ale i aké sú vzťahy medzi prvkami

štruktúry ochrany. Objasnenie pojmu ochrana je preto základným a východiskovým

výskumným problémom. Je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sme dosiahli

pochopenie obsahu a významu činností, spojených s jej praktickou aplikáciou pri

zaisťovaní bezpečnosti objektov. Objasnenie toho, čo je to ochrana, bude podstatnou

časťou tejto kapitoly.

6.1 Teoretické východiská ochrany objektov Rozhodujúci teoretický problém pri riešení ochrany objektov spočíva vo vyjadrení

podstaty a opodstatnenia, resp. potreby ochrany. Obsahom tohto prístupu je

identifikácia a popis príčin, ktoré umožňujú, alebo dávajú ochrane význam bytia, teda

niečoho, čo existuje alebo môže existovať. V prípade ochrany objektov môže byť tých

princípov viacej.

Ontologickými východiskami ochrany objektov, teda tým, čo je príčinou vzniku

a udržiavania systému ochrany sú (Hofreiter a kol. 2013):

- existencia objektov (chránených záujmov), ktoré majú vysokú materiálnu hodnotu,

dôležitosť alebo existenčný význam pre subjekt ochrany,

- existencia reálne existujúcich alebo potenciálnych ohrození, ktoré môžu negatívne

ovplyvniť, zničiť alebo poškodiť objekt (chránený záujem) až do takej miery, že

vzniknú významné škody a straty.

Pri prísnom trvaní na týchto podmienkach ich súčasné nesplnenie – teda neexistencia

takých objektov či chránených záujmov, ako i neidentifikovanie ohrození, by logicky

vylučovala potrebu, a tým i existenciu ochrany.

V praxi sú však systémy ochrany projektované predovšetkým ako forma realizácie

preventívnej situačnej stratégie, resp. ako prostriedok odradzovania potenciálnych

útočníkov. Systém ochrany sa vytvára vždy, ak si to vyžaduje význam chráneného

objektu, pretože niektoré hrozby môžu mať latentnú formu, alebo ich ešte nedokážeme

identifikovať.

Objasnenie ontologických aspektov súvisiacich s ochranou objektov umožňuje použitie

kvalitatívnej, explanatívnej metódy. Komplexné posúdenie problému ochrany objektov

vyžaduje, aby sme skúmali tieto výskumné problémy:

- Čo je to OCHRANA, aký je význam a obsah tohto pojmu?

- ČO treba chrániť, čo je objektom ochrany, KTO je subjektom ochrany?

- PRED ČÍM, pred kým je treba objekt chrániť?

- AKO, akými prostriedkami chrániť objekt ?

Ako sme už uviedli, budeme nasledujúce časti tejto kapitoly venovať definovaniu toho, čo

ochrana je. Objasníme pojem ochrana, a to vo význame procesnom (ako činnosti), tak

i vecnom (ako prostriedok na zaistenie bezpečnosti).

110

Pri objasňovaní čo treba chrániť, prvým krokom je ujasnenie si, čo je objekt ochrany :

či ide o fyzický, materiálny objekt, alebo o nehmotné aktívum. Ukazuje sa potreba

posúdiť, či treba chrániť materiálny objekt, alebo skupinu objektov, alebo potrebujeme

chrániť funkcie, ktoré tieto objekty plnia či zabezpečujú. Možná kategorizácia objektov

ochrany je na obrázku 2.1.

Obrázok 6.1. Kategorizácia objektov ochrany. Vlastné spracovanie.

Objekty ochrany

Fyzické Virtuálne

Procesy Funkcionality SW, Goodwill,

Know-how...

Ohraničené Neohraničené

Jednoduché,

monolitické

Zložité,

štruktúrované

Statické Pohyblivé

V urbanizovanom

priestore

Mimo urbanizovaného

priestoru

Kontrolovaný prístup Voľný prístup

Dopravné a prepravné

prostriedky .

Nadzemné Podzemné

Maloplošné Veľkoplošné

Trvale prítomné osoby

v objekte

Bez prítomných osôb

111

V súvislosti s riešením tejto časti problému budeme tiež hovoriť o subjektoch ochrany

objektov. Pod týmto pojmom rozumieme prevádzkovateľov, ktorými môžu byť právnická

osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá je vlastníkom objektu alebo

z iného právneho dôvodu prevádzkuje objekt a ktorá je povinná, alebo má záujem či

potrebu ochraňovať objekt pred narušením alebo zničením.

Projektovanie ochrany akéhokoľvek objektu vyžaduje identifikovať ohrozenia, ktorým

môže byť objekt alebo jeho funkcie vystavené. Je to logická požiadavka, lebo ak

nevieme, čo sa môže stať, čo môže narušiť fyzickú integritu či funkciu objektu ochrany,

nemôžeme ani vytvoriť efektívny systém ochrany. Uplatnením toho prístupu sa

zameriavame na skúmanie príčin javov a udalostí, ktoré spôsobujú ohrozenie objektov,

resp. majú vplyv na funkčnosť objektov. Využitím kauzálnych vzťahov príčin a následkov,

induktívnych i deduktívnych metód môžeme získať prehľad o relevantných ohrozeniach

pre objekty. Identifikácia a hodnotenie ohrození bude obsahom samostatnej kapitoly.

Identifikovaním a ohodnotením ohrození zároveň vyjadrujeme jednu zo základných príčin

potreby riešenia ochrany objektov.

Tabuľka 6.1. Závislosť bezpečnosti objektu od znalostí subjektu ochrany .

Znalosť situácie

Reakcia na znalosť situácie

Stav ochrany objektu

Stav bezpečnosti objektu

Nevieme, čo sa môže stať

Nevieme, čo treba urobiť

Bez ochrany Nezaistená

Nevieme, čo sa môže stať

Urobíme nejaké opatrenia

Neefektívny systém

Nezaistená, nedostatočná

Vieme, čo sa môže stať,

Nevieme, neurobíme čo treba urobiť

Bez ochrany Nezaistená

Vieme, čo sa môže stať

Vieme, čo treba urobiť a urobíme to

Funkčný, efektívny systém

Zaistená, dostatočná

Zdroj: Vlastné spracovanie

Vychádzajúc zo znalosti charakteru objektu a možných ohrození jeho bezpečnosti

môžeme riešiť praktický problém: ako zaistiť jeho ochranu. Subjekty ochrany môžu

v súlade s platnými právnymi predpismi projektovať a prevádzkovať systémy ochrany

v štruktúre zodpovedajúcej charakteru objektu a identifikovaným ohrozeniam. Deskripcia

možných spôsobov ochrany bude obsahom záverečnej časti tejto kapitoly.

6.2 Ochrana objektov ako predmet záujmu

Pojem ochrana môže byť vnímaný v rôznych významoch. Najvšeobecnejší význam tohto

pojmu znamená starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva, rôznych škodlivých vplyvov

prostredia, z okolia sociálneho subjektu alebo materiálneho objektu, ktoré môžu ohroziť

jeho bezpečnosť. Podľa Terminologického slovníka krízového riadenia je ochrana „súhrn

systémových opatrení, činností a prostriedkov na prevenciu a odstránenie následkov

súčasných a potenciálnych vnútorných i vonkajších ohrození ...“ (Šimák, L. a kol., 2005)

112

Vo Výkladovom slovníku bezpečnostného manažmentu sa uvádza, že ochrana je súhrn

opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie škodlivých vplyvov a následkov mimoriadnych

udalostí, krízových situácií a tiež vo význame protection - akt chránenia alebo stav

jestvovania ochrany resp. safeguard – niečo, čo zaručuje bezpečnosť. (Mikolaj, J. a kol.,

2004) V tomto slovníku sa uvádza tiež pojem ochrana objektu, definovaný ako súhrn

bezpečnostných, technických a režimových opatrení, ktoré smerujú k prekazeniu

akejkoľvek nepriateľskej činnosti proti objektu a osobám, ktoré sa nachádzajú v objekte,

s cieľom zabrániť útokom na osoby a majetok, ktoré smerujú k porušovaniu stanoveného

režimu, pokoja a poriadku. (Mikolaj, J. a kol., 2004).

Podľa Lukáša predstavuje ochrana „vytvorenie bezpečného prostredia pre daný subjekt“

a realizuje sa návrhom a zladením všetkých dostupných prostriedkov, ktoré zaistia

požadovanú alebo definovanú bezpečnosť. (Lukáš, L., 2011)

Rozlišujeme :

- ochranu osôb, predstavujúcu opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb, ich

života, zdravia, osobnej integrity a nedotknuteľnosti,

- ochranu majetku, realizovanú ako opatrenia na zamedzenie ohrozenia majetku

osôb i organizácií, páchania majetkovej trestnej činnosti , ako i zamedzenie

vstupu nepovolaných osôb do chránených objektov a priestorov, k chránenému

záujmu.

Ak hovoríme o ochrane priestorov alebo objektov, potom sa ide o súhrn opatrení

a činností na zabránenie udalostí, činov alebo javov, ktoré by mohli ohroziť chránené

objekty či priestory, na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do chránených objektov

a priestorov, ako aj na zabránenie ohrozenia objektu, osôb, majetku a iných chránených

záujmov, ktoré sa nachádzajú v objekte.

Ochranu môžeme vnímať aj ako súčasťou priamej a situačnej stratégie prevencie

proti majetkovej kriminalite. Ide o plánovanie a realizáciu takých opatrení, ktoré zmenšia

pravdepodobnosť vzniku bezpečnostných ohrození tým, že zmenia podmienky tých

predpokladov, ktoré umožňujú ich aktiváciu. Ide o realizáciu takých opatrení, ktoré :

- bránia alebo zabránia vzniku bezpečnostných ohrození (bezpečnostných

incidentov),

- ovplyvňujú výšku „nákladov“ a „zisku“ potenciálneho páchateľa,

- zvyšujú riziko odhalenia a zadržania páchateľa.

Z hľadiska prezentovaných názorov a definícií môžeme ochranu skúmať v dvoch jej

základných významoch :

- Z procesného hľadiska, ako činnosť, ktorej cieľom je zaistenie bezpečnosti.

- Z vecného hľadiska, ako prostriedok, resp. systémové usporiadanie prostriedkov

na zaistenie bezpečnosti.

6.3. Procesné hľadisko ochrany objektov

Ak budeme ochranu považovať za činnosť smerujúcu k vytvoreniu bezpečného

prostredia pre referenčné objekty, potom bude takáto činnosť zameraná najmä na:

113

- zber a vyhodnocovanie informácií o stave bezpečnostnej situácie v

bezpečnostnom prostredí objektu,

- prijímanie opatrení na predchádzanie vzniku ohrození,

- vytvorenie flexibilného a efektívneho systému ochrany objektov a chránených

záujmov,

- príprava síl a prostriedkov na riešenie bezpečnostných incidentov a krízových

situácií vzniknutých pri ochrane objektov.

V prípade ochrany majetku ide o proces navodenia stavu bezpečnosti/istoty s využitím

ochranných opatrení, ktoré smerujú k prekazeniu akejkoľvek činnosti alebo udalosti,

ktorá je v rozpore so záujmami vlastníka tohto majetku.

Obrázok 6.2. Procesné hľadiská pri ochrane objektov. Zdroj : Vlastné spracovanie

Ochrana objektov predstavuje určitý spôsob manažérstva rizika, teda realizáciu

súboru koordinovaných a cieľavedomých činností, zameraných na minimalizáciu alebo

elimináciu možnosti, že prijatý bezpečnostný zámer (zaistenie bezpečnosti chráneného

záujmu, chránených objektov alebo osôb) bude ohrozený neželanou negatívnou

udalosťou, javom alebo činnosťou. Ide teda o minimalizáciu rizík integrovaných

k chránenému objektu (chránenému záujmu).

Z vyjadrenia rizika ako funkcie pravdepodobnosti vzniku negatívneho javu (udalosti)

a veľkosti jej následkov (R=P.C) vyplýva, že cieľom manažérstva rizík pri ochrane

objektov bude :

- zníženie rizika , čo sa dá dosiahnuť buď:

a) ofenzívnymi opatreniami, zameranými na zníženie pravdepodobnosti

vzniku negatívnych javov, alebo

b) defenzívnymi opatreniami, zameranými na znížene následkov (škôd, strát

na majetku, životoch a pod.) formou preventívnych opatrení, čo je možné

Ochrana ako činnosť- procesné

hľadiská ochrany objektov

Manažérstvo bezpečnostných rizík

Čo a ako to robiť, aby

nedošlo k narušeniu

bezpečnosti objektu

Manažérstvo bezpečnostných

incidentov/krízových situácií SITUÁCIÍ

Čo a ako to robiť, keď

dôjde k narušeniu

bezpečnosti objektu

(bezpečnostnému

incidentu) .

Prev

ád

zk

ova

nie

sy

stém

u o

ch

ran

y

114

v prípade potenciálnych negatívnych javov a udalostí ako predvídateľných,

tak i nepredvídateľných.

- rozloženie (diverzifikácia) následkov bezpečnostného rizika na viacej

subjektov, napr. na bezpečnostné služby, na vlastníka objektu a pod.

- prenos (transfer) dôsledkov bezpečnostného rizika v plnom rozsahu napr. buď

len na poisťovňu, na prevádzkovateľa, majiteľa alebo len na bezpečnostnú službu,

- tolerovanie rizika, ktoré nie je možné redukovať alebo eliminovať,

- akceptácia bezpečnostného rizika.

Proces vytvárania systému ochrany má znížiť bezpečnostné riziká chránených objektov

na prijateľnú hranicu – na prijateľné alebo akceptovateľné riziko.

Prijateľné (akceptovateľné) riziko je taká hodnota bezpečnostného rizika, ktoré je

subjekt ochrany schopný, resp. ochotný znášať. Okrem toho je definované aj

zostatkové riziko, ktoré vyjadruje hodnotu rizika po uplatnení (vykonaní) všetkých

dostupných preventívnych (technických i organizačných) ochranných opatrení.

Vzájomný vzťah prijateľného (akceptovateľného) rizika (RA) a zostatkového rizika (RZ) je

možné vyjadriť ako :

RZ ≤ RA (6.1.)

Obrázok 6.3. Akceptovateľné a zostatkové riziko. Zdroj : vlastné spracovanie.

6.4 Ochrana ako konfliktná situácia

Skúmať, analyzovať a definovať pojem konflikt pri ochrane objektov a priestorov

vyžaduje rešpektovať zložitosť, štruktúrovanosť, mnohorozmernosť tohto sociálneho

fenoména.

115

Pojem konflikt ( lat. conflictio, angl. conflict, nem. r Konflikt) je vo svojom základnom

význame objasňovaný ako : nezhoda, rozpor , spor, rozpor nezhoda ; ozbrojené

stretnutie; vojna ; situácia, v ktorej sú v rozpore myšlienky, pocity, city, názory alebo

želania, resp. situácia spojená s rozhodovaním (Hofreiter, 2008).

Všeobecne však môžeme povedať, že konflikt predstavuje určitú kvalitu vzájomných

vzťahov medzi jednotkami sociálneho prostredia- aktérmi, prejavujúca sa v ich úsilí o

presadenie svojich potrieb, dosiahnutie svojich záujmov a cieľov na úkor záujmov

svojich oponentov, resp. ktoré sú protichodné so záujmami protistojacej strany [4].

V takejto definícii sú obsiahnuté vlastnosti ľubovoľného konfliktu. No pre jeho úplnejšie

pochopenie ako sociálneho fenoménu treba uvedenú definíciu konkretizovať

a detailnejšie popísať štruktúru konfliktu a príčiny jeho vzniku.

Akýkoľvek konflikt predstavuje proces, prechod z jednej situácie do druhej, z ktorých

každá je charakterizovaná určitou kvalitou vzťahov medzi súperiacimi stranami. Zároveň

každý konflikt je charakterizovaný určitým invariantom jeho prvkov, vytvárajúcich jeho

vnútornú štruktúru ako celostného javu.

Štruktúru konfliktu tvoria (Hofreiter, 2008) :

- objekt a predmet konfliktu,

- účastníci konfliktu,

- prostredie konfliktu.

Nevyhnutnou podmienkou vzniku konfliktu je jeho objekt. Konflikty medzi jedincami

alebo sociálnymi skupinami nevznikajú bez príčiny, ale len vtedy, ak existuje niečo, čo si

chcú účastníci medzi sebou rozdeliť. Tým „niečím“, kvôli čomu strany vstupujú do

sporu, do súperenia, môžu byť rozličné materiálne i duchovné hodnoty. Hodnota, kvôli

ktorej dochádza ku stretu záujmov súperiacich strán, sa nazýva objekt konfliktu. Objekt

konfliktu je teda tá časť reality, ktorá je v nejakom vzťahu k subjektom (stranám)

konfliktu.

Za objekt konfliktu budeme považovať chránený záujem - môže to byť majetok alebo

iné hodnoty, ktoré sú chránené pred odcudzením, poškodením, zničením alebo pred

iným spôsobom narušenia.

Na rozdiel od objektu konfliktu, predmetom konfliktu sú tie rozpory, nezhody,

protirečenia, ktoré vznikajú medzi stranami konfliktu a ktoré sa rozhodli riešiť formou

súperenia. Pri ochrane objektov môžeme identifikovať tieto typy rozporov:

- vnútorné rozpory predstavujú stret rozdielnych tendencií vo vedomí človeka

(útočníka i ochrancu), vo vnútri skupiny, spoločenstva, štátu. Vnútorný rozpor

môže byť vyvolaný buď dvoma negatívnymi pohnútkami (voľba existuje len

medzi menším a väčším zlom), dvoma pozitívnymi pohnútkami ( voľba medzi

dvoma rovnako príťažlivými, pozitívnymi cieľmi), alebo medzi pozitívnou

a negatívnou pohnútkou (voľba medzi pozitívnym a negatívnym cieľom).

- vonkajšie rozpory vznikajú stretom alebo kolíziou záujmov medzi dvoma

účastníkmi aktérmi konfliktu. Pri ochrane objektov to bude rozpor medzi

116

ochrancom a útočníkom, páchateľom. Záujmom ochrancu je zaistiť bezpečnosť

chráneného záujmu. Útočník, páchateľ má záujem zmocniť sa chráneného

záujmu. Tento rozpor je nezmieriteľný, antagonistický a nedá sa riešiť

kompromisom.

Druhým základným prvkom štruktúry konfliktu sú jeho účastníci – aktéri konfliktu

(Hofreiter, 2008)

Aktérom – účastníkom konfliktu môžu byť jednotlivci, sociálne skupiny, firmy ap. so

svojimi záujmami, cieľmi a hodnotami, ochotní a schopní vstupovať do protikladných,

protirečivých vzťahov s inými jednotkami sociálneho a prírodného prostredia alebo sami

so sebou (napr. intrapersonálny konflikt). Pri riešení konfliktov súvisiacich s ochranou

objektov budú aktérmi konfliktu:

- jednotlivci a skupiny, fyzické a právnické osoby, ktorých potrebou a záujmom je

ochrana svojich aktív, či už hmotných alebo nehmotných, zdravia a života či už vo

svojom záujme, alebo ak túto ochranu vykonávajú na kontrakt, ako podnikateľskú

činnosť. Túto skupinu aktérov budeme označovať ochranca.

- jednotlivci a skupiny s protispoločenskými záujmami, usilujúce sa o nelegálny

a nelegitímny spôsob získania prístupu k chránenému záujmu. Tejto skupine

aktérov budeme hovoriť útočník, alebo páchateľ.

Prostredie konfliktu (Hofreiter, 2008) je prvok štruktúry konfliktu, predstavujúci súhrn

objektívnych podmienok, v ktorých vzniká a prebieha konflikt. Prostredie má rozhodujúci

vplyv na príčinu vzniku a samotnú dynamiku konfliktu. Podľa podstaty základných

prvkov prostredia konfliktu môžeme charakterizovať :

- fyzické prostredie konfliktu,

- spoločensko-psychologické prostredie konfliktu,

- sociálne prostredie konfliktu.

Fyzické prostredie konfliktu je súhrn fyzikálnych, geografických, klimatických

a ekologických podmienok a faktorov, v ktorých prebieha súperenie aktérov konfliktu.

Spoločensko-psychologické prostredie konfliktu reprezentujú tie nálady, názory,

starosti, pocity a prežitky, v ktorých sa rozvíja konflikt. Tieto faktory sú objektívne,

pretože ovplyvňujú účastníkov konfliktu nezávisle od ich vôle, želaní.

Sociálne prostredie konfliktu predstavuje súhrn spoločenských podmienok, pri ktorých

vzniká a rozvíja sa súperenie strán. Má rozhodujúci vplyv na vznik, dynamiku a spôsoby

riešenia konfliktu. V spoločnosti, ktorá sa nachádza v hlbokej sociálno-ekonomickej či

politickej kríze budú priaznivé podmienky pre vznik a eskaláciu konfliktov, na druhej

strane vyriešenie a ukončenie akéhokoľvek konfliktu bude veľmi obtiažne.

Príčina je v najširšom slova zmysle jav, ktorý je podmienkou vzniku iného javu.

Z reálneho života však vieme, že ten istý jav vyvolá v jednej skupine konflikt, v druhej

skupine, resp. v inom prostredí zostane bez odozvy. Čo je toho príčinou?

Ľubovoľný objekt sa stane príčinou konfliktu vtedy, keď môže uspokojovať nejakú

potrebu jedného alebo viacerých aktérov, alebo je v rozpore s potrebami aktérov.

117

Pojmom potreba sa vo všeobecnosti označuje stav osoby, sociálnej skupiny,

spoločenstva, spoločnosti, ktorý vzniká ako prejav prírodnej alebo spoločenskej

nevyhnutnosti a ktorý si aktér uvedomuje ako pocit nedostatku predmetov, prostriedkov,

podmienok nevyhnutných na jeho normálnu životnú činnosť, sebarealizáciu, rozvoj,

prípadne ako pocit nedostatku samej životnej činnosti[1].

Konflikt sa môže začať aj súčasným vyjadrením nároku na tú istú vec dvoch, na

opačných stranách stojacích záujemcov, ochotných o ňu bojovať. Je to stretnutie dvoch

alebo viacerých, do určitej miery sa vylučujúcich, alebo protichodných snáh, potrieb

a záujmov14.

Ochranca (subjekt ochrany) tým, že vytvára systém na ochranu objektu, k nemu výrazne

prispieva. Ochranca zvyšuje riziko pre páchateľa, ktorý musí voliť medzi vlastnou

„potrebou“ a možnosťou neúspechu či dokonca zadržania.

Obrázok 6.4. Ziskové vektory stratégií riešenia konfliktov. Zdroj: spracované podľa (Ramsbotham,2006) .

Asi najčastejší konflikt, prebiehajúci v rovine ochrancu je vyvolávaný rozporom medzi

„chcem“ a „môžem“, „chcem“ a „nemôžem“, „chcem“ a „treba“, „treba“ a „môžem“, „treba“

a „nemôžem“. To sú pohnútky, ktoré najčastejšie ovplyvňujú činnosť a rozhodovanie

manažéra bezpečnosti na akejkoľvek úrovni. Takýto konflikt sa môže odohrávať ako

v rovine intrapersonálnej, tak aj v rovine interpersonálnej (medzi bezpečnostným

pracovníkom a jeho nadriadeným), alebo medzi medziskupinovej úrovni (v rámci

štruktúry organizácie). Riešenie nie je jednoduché, ani jednoznačné. Aktéri konfliktu

vlastne sledujú rovnaký cieľ – zaistiť bezpečnosť objektu, rozpor je buď názoroch na

voľbu prostriedkov, alebo na výšku nákladov spojených s vytvorením bezpečnostného

systému, resp. v nedostupnosti prvkov, potrebných na vytvorenie bezpečnostného

systému. Preto je možné využiť všetky stratégie riešenia konfliktu, reprezentujúce hry

s nenulovým súčtom : buď metódu jednostranných ústupkov (musím niečo obetovať,

aby som niečo získal), alebo metódu kompromisu (čistá hra win-win). (obr.6.4)

14

Záujem aktéra konfliktu je proces, v ktorom sa potreba mení na účel, na úsilie aktéra ovládnuť objekt

konfliktu a dosiahnuť cieľ – uspokojiť svoju potrebu.

Záujem

aktéra A

Záujem

aktéra B

0 3

Úsečka 0-1 znázorňuje

kooperatívnu stratégiu

riešenia konfliktu , hru win-

win, zaručujúcu obom

aktérom rovnakú mieru

uspokojenia ich záujmov.

Úsečka 2-3 znázorňuje

nekooperatívnu stratégiu riešenia konfliktu, hru win-

loss, kde zisk jednej strany

je stratou strany druhej.

2

1

118

V rovine konfliktu medzi ochrancom a páchateľom ide vždy o antagonistický konflikt,

pretože záujmy a potreby aktérov konfliktu sú absolútne protichodné a jedná sa o hru

s nulovým súčtom, pričom platí : „aby som ja získal , ty musíš stratiť“. Zisk jednej strany

je umožnený len stratou strany druhej. Riešenie tohto typu konfliktu je vždy v oblasti

nekooperatívnych stratégií, využívajúcich metódu odstrašenia, odradenia, použitia

násilia. Prvé dve metódy spadajú do oblasti preventívnych stratégií. Prevencia vzniku

konfliktu znamená uplatňovanie takej stratégie, takých opatrení a takej politiky, ktorej

cieľom je zabrániť vypuknutiu konfliktu a jeho eskalácie až po použitie násilných

prostriedkov riešenia sporu. Sú známe dva prístupy k prevencii konfliktov:

- priama prevencia (direct prevention), najmä priame a situačné stratégie prevencie.

V priebehu uplatňovania preventívnych stratégií ide o plánovanie a realizáciu takých

opatrení, ktoré zmenšia pravdepodobnosť ohrozenia chráneného záujmu tým, že

zmenia podmienky tých predpokladov, ktoré umožňujú existenciu príčin ohrozenia.

Cieľom priamej a situačnej prevencie je meniť podmienky pre páchateľa, sťažovať

potenciálnym páchateľom realizovať jeho záujem, zvyšovať riziko odhalenia

páchateľa, resp. minimalizovať jeho možné zisky. Tieto opatrenia sa realizujú

predovšetkým v komplexných systémoch ochrany objektov a chránených priestorov.

6.5. Vecné hľadisko ochrany objektov

V užšom význame môžeme ochranu vnímať ako prostriedok (fyzickú osobu, technické

zariadenie, vecný prostriedok a pod.) alebo súbor opatrení situačnej prevencie

určených na priame chránenie inej osoby alebo osôb, materiálnych hodnôt, fyzických

objektov, objektov kritickej infraštruktúry, a pod.

V tomto zmysle môže byť vytvorená ochrany objektov:

- ako zvýšenie odolnosti možného cieľa útoku (Target Hardening)

- ako aplikácia koncepcie environmentálneho dizajnu (CPTED - Crime prevention

through environmental design),

- ako aplikácia koncepcie OTREP.

6.5.1. Koncepcia zvýšenia odolnosti objektu

Spočíva v realizácii opatrení, ktoré dodávajú objektu, chránenému priestoru také

fyzikálne vlastnosti, ktoré sťažujú uskutočnenie útoku na chránený objekt či chránený

záujem. Tou vlastnosťou je zvýšenie odolnosti objektu, jeho systému ochrany voči

pokusom o prekonanie systému ochrany a napadnutie objektu (vlámanie, krádež,

bombový útok apod.) Prostriedky na zvýšenie odolnosti objektov členíme na :

- prostriedky pasívnej ochrany ( MZP, stavebné prvky budov, bariéry, fólie ap.),

- aktívne prvky ochrany – poplachové zabezpečovacie a tiesňové systémy – PZTS15 ,

priemyslová televízia – CCTV, systémy kontroly a riadenia vstupu- SKV, elektrická

požiarna signalizácia- EPS,

- prvky fyzickej ochrany (strážna služby, vlastná ochrana),

- režimové opatrenia, zamerané na prípravu a vytvorenie takých postupov, ktoré

vytvoria rámec pre efektívne uplatňovanie systému ochrany objektu.

15

Predtým EZS- Elektrické zabezpečovacie systémy. Od r. 2009 je používané označenie Intruder&Hold-up

Alarm System – I&HAS, po slovensky Poplachový zabezpečovací a tiesňový systém – PZTS.

119

Prostriedky ochrany sa spájajú do systému ochrany. Podrobne bude štruktúra a proces

tvorby systému ochrany objasnený v nasledujúcich kapitolách.

6.5.2. Koncepcia CPTED

Koncepcia ochrany CPTED (Crime prevention through environmental design- prevencia

kriminality pomocou environmentálneho dizajnu ) známa aj pod označením DOC, čo je

skratka pre Designing out Crime (Navrhovanie s vylúčením kriminality) je založená na

názore, že správny dizajn a efektívne využívanie človekom vytvorených priestorov

môže viesť k redukcii kriminálnych incidentov a ku zvýšeniu kvality života ľudí

(Benovičová,2013).

CPTED je filozofia prevencie kriminality založená na správnej konštrukcii a efektívnom

využívaní zastavaného priestoru vedúce k zníženiu výskytu kriminality, rovnako ako k

zlepšeniu kvality života. Účelný dizajn priestoru znižuje príležitosti k páchaniu kriminality

a podporuje pozitívne sociálne interakcie medzi oprávnenými užívateľmi priestoru

a objektov v nich. Dôraz je pritom kladený skôr na prevenciu než dolapenie a potrestanie

páchateľov. Táto koncepcia využíva spôsob, že ochranné prvky a funkcie sú integrované

do dizajnu priestoru. Vytvorením modelu tzv. defensible space je vytvárané také

prostredie, ktoré bráni zločinu vytvorením fyzického modelu priestoru, ktorý sa bráni sám.

Koncepcia CPTED vychádza z premís, že :

- každý verejný a privátny priestor je vytvorený na stanovený účel,

- v každom takto vytvorenom priestore sa vyžaduje určité správanie,

- priestor by mal umožňovať kontrolu požadovaného správania a reagovať na iné ako

požadované správanie.

Základnými princípmi koncepcie CPTED sú (Environmental criminology...):

1. Zaistiť prirodzený dohľad a kontrolu prostredia.

Podstatou princípu je „Vidieť a byť videný" . Vychádza sa zo skúsenosti, že páchateľa

odradí od spáchania trestného činu ak vie, že ho niekto pri tom uvidí (môže uvidieť).

Prirodzený dohľad je koncept zameraný predovšetkým na zabezpečení trvalého dohľadu

a kontroly nad dianím v priestore. Správne umiestnenie a dizajn okien, osvetlenie,

a terénne úpravy zvyšujú schopnosť obyvateľov, resp. užívateľov priestoru pozorovať

dianie v priestore, zistiť nevhodné správanie a nahlásiť na políciu alebo subjektom

ochrany každé správanie majúce charakter trestnej činnosti. Osvetlený a kontrolovateľný

priestor odradzuje od páchania trestnej činnosti tým, že správanie potenciálneho

páchateľa je ľahšie viditeľné obyvateľmi/užívateľmi objektov, policajnými hliadkam,

alebo súkromnou ochrankou a tým sa zvyšuje aj riziko identifikácie a zadržania

páchateľa.

2.Prirodzené riadenie prístupu

Prirodzené riadenie prístupu je niekedy viac než vysoká zábrana či bariéra s

vrcholovou zábranou. Systém ochrany s aplikáciou environmentálneho dizajnu využíva

efekt kombináciu fyzických bariér, osvetlenia, smerových tabúľ, orientačných značiek

a úpravu terénu na riadenia pohybu osôb a dopravných prostriedkov v smere

120

stanovených (požadovaných, dovolených ) vstupov/výstupov alebo v zónach s verejným

prístupom.

Cieľom realizácie tohto princípu nie je udržať potenciálneho páchateľa mimo

chráneného priestoru, ale usmerniť pohyb ľudí (návštev, dodávateľov, klientov apod.)

tak, aby bola minimalizovaná príležitosť na spáchanie trestného činu, a aby nebolo

možné bez porušenia pravidiel pohybu v priestore získať prístup k chránenému záujmu.

3.Viditeľné vymedzenie teritória

Realizácia princípu spočíva v tom, že každý privátny priestor, alebo každá zóna

s obmedzeným prístupom, majú byť viditeľne vymedzené a označené. Tým má byť

jasne a zrozumiteľne vyjadrené, že vniknutie do takéhoto priestoru môže byť, alebo

bude sankcionované.

4. Udržovanie priestoru

Chátrajúce a zanedbané objekty a priestory (tzv. „efekt rozbitých okien“) indikujú menší

záujem a nedostatočný dozor zo strany užívateľov a ukazuje väčšiu toleranciu

neporiadku.

Čo sa začalo ako rozbité okno, stupňuje sa a kulminuje vo fyzickom zanedbaní a

sociálnom rozklade. Zanedbanie prostredia zvyšuje v obyvateľoch obavy z bezpečnosti a

komunita môže prestať dohliadať na svoje územie, čím ďalej narastá delikvencia

a vandalizmus s potenciálom príťažlivosti nových útočníkov. Zanedbané a zle

udržovanie priestory vyjadrujú aj toleranciu trestnej činnosti.

Na druhej strane, napr. okamžité odstránenie grafitov a rýchla oprava prejavov

vandalizmu ukazuje na sústavnú starostlivosť a kontrolu priestorov a tým odrádzajú

páchateľov od páchania trestnej činnosti, zvyšujú pocit bezpečia, pôsobia ako

preventívny činiteľ a sú dôležitým aspektom vývoja „ubrániteľného“ prostredia

a realizácie koncepcie CPTED.

6.4.3. Koncepcia OTREP

Podstatou tejto koncepcie je názor, že príležitosť (Opportunity), cieľ (Target), riziko

(Risk), vynaložené úsilie (Effort) a úžitok (Profit) sú činitele, ktoré majú zásadný vplyv na

páchanie trestnej činnosti. Obmedzením príležitosti, sťažením prístupu k cieľu alebo

dizajnom prostredia donútime páchateľa vyvinúť vyššie úsilie na dosiahnutie cieľa, čím

zvýšime riziko odhalenia či znížime možnosť úžitku z útoku na chránený záujem. Tým

podstatne znížime pravdepodobnosť (možnosť, vierohodnosť) napadnutia objektu, čo je

vlastne cieľom ochrany.

Koncepcia OTREP je vo svojej podstate integráciou jednak koncepcie Target

hardening, tak i koncepcie CPTED.

6.6. Princípy ochrany

Organizácia a fungovanie ochrany objektov a priestorov musí zodpovedať nasledujúcim

princípom:

121

1. Komplexnosť

Uplatňovanie princípu komplexnosti znamená, že ochrana objektov musí byť

zabezpečovaná všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami, metódami a opatreniami.

Komplexnosť ochrany objektov sa dosahuje použitím technických zabezpečovacích

prostriedkov, fyzickej ochrany a režimových opatrení, prípadne i detektívnej služby tak,

aby boli pokryté všetky bezpečnostné ohrozenia a všetky zraniteľné miesta. Ak má byť

ochrana komplexná, nemôže sa klásť dôraz len na jednu formu ochrany, pretože sa tým

zvyšuje zraniteľnosť objektu. Malo by platiť, že pri výbere prostriedkov ochrany môžu

existovať priority, ale nemôže existovať druhoradosť. Zníženie ochranných vlastností

ktoréhokoľvek prostriedku ochrany zhorší kvalitu celého systému ochrany.

2. Včasnosť

Princíp včasnosti znamená vytvoriť a udržiavať systém ochrany tak, aby dokázal

v predstihu eliminovať bezpečnostné ohrozenia, tzn. pred ich reálnym pôsobením proti

chráneným záujmom. Znamená to, že ochrana musí plniť preventívnu funkciu – včas

odhaliť ohrozenie, odradiť potenciálneho útočníka od úmyslu resp. zadržať ho pred

dosiahnutím chráneného záujmu.

3. Nepretržitosť

Nepretržitosť v činnosti systému ochrany znamená, že systém musí byť schopný plniť

všetky svoje funkcie počas celého cyklu ochrany, aby potenciálni útočníci nemohli využiť

„výpadky“, resp. nefunkčnosť alebo nečinnosť systému ochrany na uskutočnenie útoku.

4. Aktívnosť

Chrániť objekty treba s dostatočným stupňom húževnatosti a vytrvalosti, pričom treba

využívať všetky dostupné ochranné opatrenia tak, aby boli dostatočne odolné aj voči

najprofesionálnejšie vedeným a netradičným útokom na chránený záujem. Platí, že

ochranca by mal poznať možné scenáre útokov na chránený záujem a bezpečnostný

systém vytvoriť tak, aby bol čo najmenej zraniteľný.

5. Zákonnosť

Princíp zákonnosti znamená, že všetky opatrenia na ochranu objektu (chráneného

záujmu) budú vykonané v súlade s platnými zákonmi a právnymi predpismi.

6. Odôvodnenosť, opodstatnenosť

Ak majú byť opatrenia na ochranu objektu opodstatnené, musia zodpovedať

požadovanému stupňu zaistenia bezpečnosti objektu (chráneného záujmu) s ohľadom

na jeho možné ohrozenie. Všetky realizované opatrenia by mali byť projektované

s ohľadom na identifikované ohrozenia a zraniteľnosť objektu.

122

7. Efektívnosť

Efektívnosť systému ochrany objektu sa dosahuje tým, že náklady na ochranné

opatrenia by mali byť úmerné očakávaným stratám, ktoré vzniknú v dôsledku

pôsobenia bezpečnostných ohrození. S čím menšími nákladmi dokážeme účinne chrániť

objekt, tým je efektívnosť systému ochrany vyššia. Ak systém ochrany nedokáže účinne

plniť svoje funkcie, potom budú dôsledky negatívnej udalosti zvýšené aj o náklady, ktoré

sme vynaložili na vytvorenie systému ochrany. Celkové straty ako dôsledok negatívnej

udalosti sa potom vyjadria ako:

soNNSS OP (6.2.)

kde : S - celkové straty (vyjadrené v peňažných jednotkách),

SP - priame straty ako dôsledok negatívnej udalosti,

NO - náklady na obnovu (odstránenie následkov negatívnej

udalosti),

NSO - náklady na vytvorenie a prevádzku systému ochrany

(náklady na preventívne opatrenia).

8. Profesionalita

Vytvorenie, riadenie a prevádzkovanie systému ochrany je náročná činnosť, ktorú by

mali vykonávať špeciálne pripravení, odborne spôsobilí pracovníci, či už vlastní

zamestnanci, alebo pracovníci bezpečnostných služieb s príslušnou licenciou.

9. Synergia

Efektívna ochrana si vyžaduje úzku spoluprácu a súčinnosť ako majiteľov,

prevádzkovateľov, tak aj bezpečnostných služieb, ktoré poskytujú službu ochrany

objektu, ale i Policajného zboru a ďalších zložiek, ktoré sa môžu podieľať na zaisťovaní

bezpečnosti objektu, resp. riešení krízových situácií a havárií.

10. Trvalé zlepšovanie (trvalá inovácia, modernizácia)

Zaisťovanie ochrany je trvalý proces, ktorý musí reagovať na zmeny vo vonkajšom

i vnútornom bezpečnostnom prostredí. Aby bol systém ochrany schopný zaisťovať

bezpečnosť objektu, musí byť vykonávaný jeho pravidelný audit. Ak výsledky auditu

preukážu, že systém ochrany nezodpovedá aktuálnym požiadavkám a potrebám

zaistenia bezpečnosti objektu, musí byť inovovaný (modernizovaný). Tiež treba trvalo

sledovať a zohľadňovať vývoj prostriedkov a spôsobov napadnutia objektu a reagovať

potrebným zvýšením odolnosti systému ochrany.

11. Centralizované riadenie

Na ochranu objektu by mal byť vytvorený funkčný systém riadenia, ktorý by zahrňoval

všetky úrovne riadenia ochrany objektu. Úloha riadenia bezpečnosti (manažérstvo

bezpečnosti) je nedeliteľnou súčasťou riadiacej práce. Nástrojom riadenia bezpečnosti

123

objektu je celková bezpečnostná politika ako vnútorná norma, z ktorej vychádzajú

systémové bezpečnostné politiky (napr. pre ochranu majetku, pre bezpečnosť IT, pre

personálnu bezpečnosť, pre krízové a havarijné plánovanie ap.). Aj keď zodpovednosť

za bezpečnosť objektu majú jeho majitelia (prevádzkovatelia), je nutné, aby odbornú

stránku zabezpečovali bezpečnostní pracovníci, systémoví špecialisti ap. , ktorí sú

realizátormi bezpečnostnej politiky pri ochrane objektu.

6.7. Objekt ochrany a chránený záujem

Pod pojmom objekt ochrany sa rozumie predmet, osoba alebo informácia, ktorá je

v pozornosti subjektu s protispoločenskými cieľmi, a na ochrane ktorého má spoločnosť

záujem. Objektom ochrany môže byť :

Majetok (Property) - sú to hmotné alebo nehmotné statky, hnuteľné alebo nehnuteľné

veci, právne dokumenty alebo nástroje potvrdzujúce vlastnícke právo alebo podiel na

tomto vlastníctve; sú to aktíva a dajú sa oceniť podľa zákona o účtovníctve.

Rozlišuje sa :

a) nehmotný majetok – majetok, ktorý má nehmotný charakter, ktorého vstupná

cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie

sú dlhšie ako jeden rok. K takému majetku sa zaraďujú napr. software, licencie,

patenty, goodwill (dobré meno firmy), firemné know-how, informácie ap.

b) hmotný majetok – majetok, ktorý má hmotný charakter a môže ísť o

- hnuteľný hmotný majetok, napr. dopravné prostriedky, stroje a zariadenia,

kancelárska technika, tovar, zásoby, výrobky, cennosti (umelecké zbierky,

kolky, známky, peniaze, drahé kovy ap.) , alebo samostatné hnuteľné veci,

prípadne súborov hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-

ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a

prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

- nehnuteľný hmotný majetok, napr. budovy, pozemky, stavby ap.

6.7.1. Chránený záujem

Pojem „objekt ochrany“ môže byť niekedy nahradený pojmom „chránený záujem“. Pod

pojmom chránený záujem sa rozumie majetok alebo iné hodnoty, ktoré majú byť (alebo

sú) chránené pred odcudzením, poškodením, zničením alebo pred iným spôsobom

neoprávnenej manipulácie (Mikolaj a kol. 2004). Základné členenie chráneného záujmu

je na:

- hmotný chránený záujem, ktorý sa môže ďalej členiť na:

o statický : monolitický, alebo členený,

o mobilný: cennosti, tovary, drogy, jedy, zbrane, výbušniny,...

- nehmotný chránený záujem, ako napr. informácie, know-how, výrobná

dokumentácia a pod.,

- osoby ( ústavní činitelia, významné osoby pre firmu a pod.)

Podľa kritéria hodnoty môžeme členiť hodnotu chráneného záujmu na :

- vyčísliteľnú, ak je možné hodnotu vyjadriť vo finančnej podobe,

124

- nevyčísliteľnú, ak hodnota chráneného záujmu nemôže byť vyjadrená finančne

(napr. ľudský život, vzácne umelecké a historické predmety a pod.).

Pri kategorizácii chráneného záujmu podľa atraktívnosti sa vychádza z určenia druhu

a hodnoty chráneného záujmu. Využívajú sa tiež informácie policajných štatistík,

v ktorých je uvádzané, čo je najčastejším predmetom záujmu páchateľov.

Určenie významu chráneného záujmu môže byť vykonané buď podľa objektívnych

alebo subjektívnych kritérií.

- Použitie objektívnych kritérií bude možné v prípade posudzovania chráneného

záujmu, ktorý má celospoločenský význam a v prípade jeho ohrozenia

(znehodnotenia, zneužitia, poškodenia) môže dôjsť k negatívnym dôsledkom

s dopadom na celú spoločnosť.

- Použitie kritérií subjektívneho charakteru bude aktuálne v prípade posudzovania

chráneného záujmu, ktorý má určitý význam pre obmedzený okruh osôb, príp.

menšie spoločnosti alebo jednotlivca.

V závislosti na použitých kritériách môže byť význam chráneného záujmu hodnotený

ako malý, veľký, veľmi veľký ap.

6.7.2. Infraštruktúra ako objekt ochrany

Bezpečnosť, ochrana životov a majetku občanov a organizácií je závislá od správneho

fungovania mnohých systémov infraštruktúry. Prvky infraštruktúry potrebné pre zaistenie

podmienok života – energia, voda, potraviny, komunikácie, doprava, zdravotníctvo,

financie, obrana – sú tak tesne prepojené, že udalosti, ktoré môžu vzniknúť v jednom zo

sektorov infraštruktúry majú potenciál spôsobiť otras v celom spoločenskom systéme.

Pri vymedzení pojmu infraštruktúra treba vychádzať z platnej terminológie. Termín

"infraštruktúra" je charakterizovaný a chápaný dosť rozdielne. V niektorých publikáciách

sa pod ním chápe celá oblasť národného hospodárstva, v ďalších publikáciách je

infraštruktúra vyjadrená ako súhrn národno-hospodárskych odvetví.

Pojem infraštruktúra je skôr známy z hospodárskej sféry a znamená súhrn zariadení

a inštitúcií, najmä v odvetví dopravy a spojov nevyhnutných na zabezpečenie náležitého

chodu organizácií a výroby v danej krajine, napr. železnice, cesty, mosty, letiská,

prístavy, energetické a melioračné zariadenia. telefón, telegraf, rozhlas, televízia

a pod.(Ivanová-Šalingová, 1993)

Z hľadiska objasnenia pojmu infraštruktúra a jeho ďalšieho definovania, môžeme

vychádzať z toho, že sú to zariadenia a inštitúcie, ktoré vytvárajú potrebné predpoklady

pre celkové pôsobenie a rozvoj ekonomiky najmä jej výrobnej sféry.

Podľa charakteru a zamerania týchto zariadení a inštitúcií možno infraštruktúru rozdeliť

do nasledujúcich skupín:

a) Výrobná infraštruktúra (dopravná sieť, napríklad cesty, mosty, tunely, železnice,

prístav, letiská, rozhlasové, televízne, telegrafné a iné spojovacie zariadenia,

zariadenia slúžiace na zásobovanie a realizáciu výrobkov, energetické,

vodohospodárske, vedeckovýskumné a iné zariadenia).

125

b) Nevýrobná (sociálna) infraštruktúra (systém bytových, vzdelávacích,

zdravotníckych, opravárenských, kultúrnych zariadení, riadiace a finančné

inštitúcie atď.).

Na základe uvedených definícií môžeme infraštruktúru podniku definovať takto:

Infraštruktúra podniku je tvorená komplexom výrobných i nevýrobných zariadení a

prostriedkov, organizačnými a riadiacimi väzbami, ktoré zabezpečujú plnenie hlavných

funkcií podniku (výrobu, poskytovanie služieb ap.), jeho správne fungovanie a

konkurencieschopnosť.

K hlavným sektorom infraštruktúry podniku môžeme zaradiť:

- energetické zariadenia a siete,

- výrobné technológie,

- riadenie podniku,

- vedecko-výskumná základňa,

- doprava,

- komunikačné a informačné technológie,

- zásobovanie vodou,

- ochrana zdravia zamestnancov,

- bezpečnostný systém podniku

- finančný systém podniku ap.

Ak by narušenia fungovania, nedostatok alebo zničenie fyzických i virtuálnych systémov,

inštitúcií, zariadení a ďalších služieb mohlo spôsobiť narušenie spoločenskej stability

a bezpečnosti, vyvolať krízovú situáciu, zhoršiť kvalitu života alebo výrazne obmedziť

uspokojovanie potrieb občanov z hľadiska ochrany ich života, zdravia a majetku, narušiť

alebo znemožniť plnenie funkcií a cieľov výrobných i nevýrobných organizácií, alebo

vážne ovplyvniť fungovanie štátnej správy a samosprávy v krízových situáciách, tieto

systémy, resp. túto infraštruktúru označujeme ako kritickú (Hofreiter, L. a kol.,2013).

Z hľadiska spoľahlivého fungovania podniku treba zo sektorov infraštruktúry podniku

vyčleniť tzv. kritickú infraštruktúru.

Kritickú infraštruktúru podniku môžeme definovať ako tú časť (tie prvky) infraštruktúry

podniku, ktorých narušenie, nedostatok alebo zničenie by mohlo spôsobiť narušenie

fungovania podniku, vyvolať krízovú situáciu alebo vážne ovplyvniť fungovanie podniku

v krízových situáciách.

Kritériami pre rozhodnutie o tom, či daný infraštruktúrny prvok môžeme definovať ako

kritický, sú :

- veľkosť následkov, či už humanitárnych, materiálnych, ekonomických alebo

environmentálnych škôd a strát,

- časový účinok dôsledkov, najmä kedy vznikne negatívny dôsledok (napr.

okamžite, po 24 hod. ap.) a ako dlho môže trvať (napr. do 24 hodín, do 3 dní

ap.).

126

Dôležitosť kritickej infraštruktúry podniku kladie požiadavky aj na jej ochranu. Ochranu

kritickej infraštruktúry (Critical Infrastructure Protection) môžeme definovať ako súbor

opatrení, ktoré sa plánujú a vykonávajú s cieľom (Hofreiter a kol., 2013):

- identifikovať a chrániť tie sektory infraštruktúry podniku, ktoré sú kritické z hľadiska

zachovania bezpečnosti, funkčnosti, ekonomickej stability podniku,

- zabezpečiť funkčnosť systému včasného varovania o vzniku krízových situácií

a ochranu tej infraštruktúry, ktorá je dôležitá pre riešenie krízových situácií

(environmentálnych, technických, technologických, ekonomických ap.).

6.8. Rozhodnutie o potrebe ochrany

Ako sme už uviedli, ochrana je potrebná, ak existuje významný a/alebo dôležitý objekt,

ktorý reálne už je, alebo môže byť, ohrozený.

6.8.1. Všeobecné východiská

Povinnosť chrániť objekty (chránený záujem) vyplýva z právnych predpisov, napr. :

- zo zákona o ochrane utajovaných skutočností a smernice o fyzickej a objektovej

bezpečnosti,

- zo zákona o ochrane osobných údajov,

- zo zákona o kritickej infraštruktúre,

- zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a i.

V týchto prípadoch je majiteľ (prevádzkovateľ) objektu povinný zaistiť ochranu objektov

(chránených záujmov) podľa platných štandardov.

Širšie vymedzenie povinnosti ochrany vyplýva aj z existujúcich právnych predpisov.

Táto povinnosť je zakotvená napr. v § 415 Občianskeho zákonníka : „Každý je povinný

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode

a životnom prostredí.“ Osobitná (špeciálna ) preventívna povinnosť odvrátiť škodu je

zakotvená v § 417 Občianskeho zákonníka: „ Komu škoda hrozí, je povinný na jej

odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.“

Zodpovednosť riadiacich (vedúcich) pracovníkov je zrejmá i zo znenia § 420

Občianskeho zákonníka : „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti“, pričom právna povinnosť vyplýva i z porušenia interných bezpečnostných

predpisov, smerníc, stanov a poriadkov. Z toho sa dá sa predpokladať, že vedúci

pracovníci zodpovedajú okrem iného i za ochranu aktív (majetku, vecí, objektov,...),

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Obdobne je zodpovednosť

vyjadrená aj v § 179 Zákonníka práce : „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za

škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh

alebo v priamej súvislosti s ním.“

Povinnosť a rozsah ochrany objektov a chráneného záujmu vyplývajú tiež z interných

smerníc alebo poistných podmienok. Poistné podmienky určujú podmienky pre zaistenie

ochrany cenností a to ako pri ich ukladaní v objektoch, alebo počas prepravy (prenášaní,

prevážaní).

127

V prípadoch, keď rozsah ochranných opatrení nestanovuje právny predpis ani iná

záväzná smernica, sa majiteľ(prevádzkovateľ) objektu rozhoduje o potrebe ochrany

porovnaním možných strát a nákladov na systém ochrany.

Malo by platiť, že náklady na prevenciu (na bezpečnostné a ochranné opatrenia) by mali

byť v primeranom pomere k predpokladaným následkom bezpečnostného rizika, resp.

k hodnote chráneného záujmu. V prípade, ak by výška nákladov na preventívne

opatrenia bola neúmerne vysoká a nezabezpečovala by požadovanú efektívnosť plnenia

funkcií ochrany, môže byť akceptované aj riziko s relatívne vysokými negatívnymi

následkami, ak jeho pravdepodobnosť je nízka.

Pri rozhodovaní o potrebe ochrany môžeme zohľadniť tri prístupy : zvýšenie rizika pre

potenciálneho páchateľa, zníženie pravdepodobnosti útoku, alebo potrebu vytvorenia

obranného priestoru.

a) Zvýšenie rizika pre potenciálneho páchateľa vychádza z teórie racionálnej voľby

páchateľa. Páchateľ obvykle pred útokom na objekt zhodnotí riziká odhalenia,

zadržania i eventuálneho trestu. Vytvorením systému ochrany zvyšujeme riziko, že

útok bude včas zistený, že bude zaistená adekvátna reakcia a že útok bude

neúspešný. V prípade zadržania páchateľa sa riziko premení na istotu ujmy v zmysle

straty osobnej slobody.

b) Zníženie pravdepodobnosti útoku má základ v teórii rutinných činností. Podľa tejto

teórie na spáchanie trestného činu je potrebný časový a priestorový súbeh troch

činiteľov : motivovaný a schopný páchateľ, vhodný cieľ a neúčinná ochrana.

Vytvorením účinného systému ochrany máme možnosť podstatne znížiť

pravdepodobnosť, že dôjde ku spáchaniu trestného činu (útoku na chránený objekt

či záujem).

c) Potreba vytvorenia obranného priestoru vyplýva z legitímneho práva subjektu

ochrany obmedzovať prístup do priestorov, v ktorých sa nachádza chránený záujem.

Realizácia tejto potreby je možná zónovaním vonkajších a/alebo vnútorných

priestorov chráneného objektu. Príklad zónovania je na obr. 6.5.

Obrázok 6.5. Príklad vytvárania obranného priestoru v objekte zónovaním. Zdroj: Vlastné

spracovanie

Zóna s

riadeným

prístupom

Zóna

s prísne

riadeným

prístupom

Zóna

s kontrolovaným,

monitorovaným

prístupom

Zóna

s voľným

prístupom

128

6.8.2 Kritériá pre rozhodovanie o potrebe ochrany

Pri rozhodovaní o potrebe ochrany využijeme kritériá na ohodnotenie dôležitosti

jednotlivých objektov alebo chránených záujmov. Na ich ohodnotenie môžeme stanoviť

nasledujúce kritériá:

1. Strategický význam objektu (chráneného záujmu)

2. Užitočnosť, prospešnosť objektu (chráneného záujmu)

3. Nahraditeľnosť objektu (chráneného záujmu)

4. Náklady na obnovu objektu (chráneného záujmu)

5. Prevádzkový dopad, následok straty objektu (chráneného záujmu).

6. Následok straty schopnosti plniť stanovenú funkciu (požadované funkcie).

Modifikáciou tejto metódy rozhodovania o potrebe ochrany je metóda CARVER (Risk

assessment ...). Názov metódy je zložený z počiatočných písmen slov:

- Criticality - kritickosť objektu (priestoru),

- Accessibility – dostupnosť objektu (priestoru),

- Recognizability – rozpoznateľnosť objektu (priestoru),

- Vulnerability – zraniteľnosť objektu (priestoru),

- Effect – dôsledok zničenia, poškodenia alebo znefunkčnenia objektu (priestoru),

- Recoverability- náklady na obnovu funkčnosti objektu ( priestoru).

Výsledky posúdenia sa zobrazujú v tabuľke, pričom sa použije metóda bodového

hodnotenia. Každé kritérium môžeme hodnotiť bodmi od 1 do 5. Priorita ochrany objektov

(priestorov) sa určí podľa sumy bodov. Príklad použitia metódy je v tabuľke 6.2.

Tabuľka 6. 2 Použitie metódy CARVER pre hodnotenie potreby ochrany.

Objekt (priestor)

Hodnotenie kritéria Celkom Priorita

C A R V E R


Pre potreby rozhodovania o ochrane kritickej infraštruktúry podniku odporúčame uplatniť

nasledujúce kritériá pre určenie dôležitosti prvku /jeho zariadenia :

- význam prvku /zariadenia prvku kritickej infraštruktúry pre plnenie kľúčových funkcií

podniku,

- redundatnosť ( zálohovanie) prvku/ zariadenia prvku kritickej infraštruktúry ,

- obnoviteľnosť/nahraditeľnosť prvku/zariadenia kritickej infraštruktúry,

- veľkosť strát spôsobených výpadkom (zničením, vyradením) prvku/zariadenia prvku

kritickej infraštruktúry .

Na ohodnotenie kritérií je možné použiť bodovú metódu, príklad použitia je uvedený

v tabuľke 6.3.

129

Tabuľka 6.3. Bodové hodnotenie dôležitosti prvku /zariadenia prvku kritickej infraštruktúry

Prvok /zariadenie prvku KI

Kritérium

Význam (1-5

bodov)

Redundancia prvku /zariadenia (5-1 bodov)

Obnoviteľnosť /nahraditeľnosť prvku/zariadenia (5 – 1 bodov)

Veľkosť strát (1-5 bodov)

Celkom bodov

Poradie dôležitosti

Význam prvku/zariadenia prvku kritickej infraštruktúry pre plnenie kľúčových funkcií

hodnotíme bodmi v škále 1 – 5 bodov, pričom 1 je najmenší význam, 5 bodov znamená

rozhodujúci význam. Rovnako aj v prípade veľkosti strát, keď 1 bod znamená

zanedbateľné straty, 5 bodov použijeme pri ohodnotení maximálnych strát.

V prípade hodnotenia redundantnosti a obnoviteľnosti 5 bodov znamená minimálnu,

alebo žiadnu redundanciu či minimálnu šancu obnoviteľnosti, 1 bod znamená

dostatočnú redundanciu prvku/zariadenia prvku a ľahkú obnoviteľnosť /nahraditeľnosť

prvku /zariadenia prvku kritickej infraštruktúry.

Najväčšiu dôležitosť bude mať ten prvok /to zariadenie kritickej infraštruktúry, ktoré získa

najväčší počet bodov (max.20 bodov). Možná škála hodnotiacich stupňov:

- 5 bodov : malá dôležitosť,

- 6-11 bodov : veľká dôležitosť,

- nad 12 bodov : veľmi veľká dôležitosť.

Výsledok bodového ohodnotenia dôležitosti využije subjekt ochrany o potrebe a rozsahu

prvku /(zariadenia)kritickej infraštruktúry.

Táto metóda je použiteľná aj pre hodnotenie potreby ochrany aj iných objektov, ako len

prvkov kritickej infraštruktúry.

Závery

Ochranu môžeme vo všeobecnosti ponímať ako nástroj na riešenie nerovnováhy medzi

požadovaným a reálnym stavom bezpečnosti referenčných objektov, tým, že realizujme

preventívne opatrenia na zníženie alebo elimináciu možností vzniku alebo škody.

Pojem ochrana sám o sebe nemá praktický význam, ten nadobúda až s vyjadrením,

koho alebo čo chránime.

Pod pojmom ochrana objektu rozumieme súhrn bezpečnostných, technických

a režimových opatrení, ktoré smerujú k prekazeniu akejkoľvek nepriateľskej činnosti proti

chránenému objektu (priestoru) a osobám, ktoré sa nachádzajú v objekte, s cieľom

zabrániť útokom na osoby a majetok, ďalej ktoré smerujú k porušovaniu stanoveného

režimu, pokoja a poriadku v chránenom priestore. Ochrana objektu sa spravidla

zabezpečuje integráciou síl a prostriedkov na:

130

obvodovú ochranu, ktorými sa zaisťuje bezpečnosť okolo chráneného objektu a

signalizuje narušenie obvodu (perimetra) objektu; takmer vždy je záležitosťou

vonkajších technických prostriedkov, špeciálne vyrábaných na tento účel,

plášťovú ochranu, ktoré zabraňujú akémukoľvek narušeniu konvenčných

i nekonvenčných vstupných jednotiek objektu a signalizuje narušenie plášťa objektu,

priestorovú ochranu, ktoré zabezpečujú ochranu priestoru vnútri chráneného

objektu(komunikačné priestory, miestnosti s koncentráciou materiálnych alebo

nemateriálnych hodnôt) a signalizujú javy s charakterom nebezpečia v chránenom

priestore,

predmetovú ochranu, ktorými sa zabezpečujú priestory či úschovné miesta, kde sú

uložené chránené predmety pred odcudzením a neoprávnenou manipuláciou s nimi

a signalizuje napadnutie alebo neoprávnenú manipuláciu s chráneným predmetom,

fyzickú ochranu, ktorá sa zabezpečuje trvalo prítomnými osobami v chránenom

objekte s cieľom zabezpečiť ochranu objektu proti preniknutiu nepovolaných osôb,

včas reagovať na bezpečnostný incident a vykonať zásah proti narušiteľovi.

Potreba ochrany objektu (priestoru) a jej rozsah vyplýva:

- z požiadaviek právnych predpisov, noriem a štandardov,

- posúdenia bezpečnostných rizík,

- z rozhodnutia subjektu ochrany.

Otázky

1. Aké sú logické podmienky potreby ochrany objektu (priestoru)?

2. Aké sú základné prístupy k definovaniu pojmu „ochrana“?

3. V čom spočíva podstata ochrany objektov a priestorov?

4. Aké konflikty vznikajú v procese ochrany objektov a priestorov ?

5. Aké prístupy (koncepcie) je možné použiť pri ochrane objektov a priestorov?

6. Čo je podstatou koncepcie zvýšenia odolnosti objektu ?

7. Čo je obsahom koncepcie CPTED?

8. Aké sú základné princípy ochrany objektov a priestorov?

9. Ako je definovaný objekt ochrany, chránený záujem ?

10. Čo je obsahom infraštruktúry a kritickej infraštruktúry objektu (podniku,

organizácie)?

11. Aké sú prístupy k rozhodovaniu o potrebe ochrany?

Literatúra

BENKOVIČOVÁ,L. Tvorba bezpečného prostredia – možnosti prevencie a znižovania

kriminalityarchitektonickými prostriedkami. Dostupné z :

http://147.213.211.222/sites/default/files/2013_2_098_100_benkovicova.pdf

CPTED Guidelines for Queensland.Dostupné z :

https://www.police.qld.gov.au/programs/cscp/safetyPublic/Documents/CPTEDPartA.pdf

Environmental criminology. Dostupné z :

http://samples.jbpub.com/9780763755751/55751_CH03_097_148.pdf

131

HOFREITER, L. Teória a riešenie konfliktov. AOS, Liptovský Mikuláš, 2008. ISBN 978-

80-8040-347-8



554-0803-3.

IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. Vreckový slovník cudzích slov. Bratislava, Kniha-spoločník,

1993.ISBN 80-901160-2-7

LOVEČEK, T., REITŠPÍS, J. Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany objektov.

Žilina, Edis, 2011. ISBN 978-80-554-0457-8

LUKÁŠ, L. Určení, rozdělení a vlastnosti detektorů narušení,. In: Lukáš, L. a kol.

Bezpečnostní technologie, systémy a management, I. Radim Bačuvčík – VeRBuM, Zlín,

2011. ISBN 978-80-87500-05-7

MIKOLAJ, J. a kol. Terminológia bezpečnostného manažmentu. Výkladový slovník.

Multiprint, Košice, 2004. ISBN 80-969148-1-2.

Občiansky zákonník - Zákon č. 40/1964 Zb. - úplné znenie. Dostupné z:

http://www.finance.sk/download/267-stahuj-obciansky-zakonnik/

RAMSBOTHAM, O., et. al.: Contemporary Conflict Resolution. The prevention,

management and transformation of deadly conflicts. Polity Press, Cambridge,2006. ISBN

0-7456-3212-2

Risk assessment methodologies for Critical Infrastructure Protection. Part I: A

state of the art. Dostupné z : https://ec.europa.eu/jrc/sites/default/files/lbna25286enn.pdf

ŠIMÁK, Ladislav a kol. 2005. Základné pojmy krízového riadenia. Dostupné

z :http://www.fsi.uniza.sk/kkm

Zákonník práce, predpis č. 311/2001 z.z., znenie platné od 1.9.2015. Dostupné z :

http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311

132

133

7. SYSTÉM OCHRANY OBJEKTU

Ochrana objektov a priestorov (chránených záujmov) sa vytvára v podmienkach,

v ktorých paralelne koexistujú tri systémy:

- Objekt ochrany, ktorý môžeme charakterizovať ako systém.

- Systém ochrany objektu, vnútorne členený na podsystémy (komponenty) a prvky.

- Prostredie, charakterizované systémovým usporiadaním, ktoré môžeme členiť na :

okolie objektu, ktoré sa delí na:

bližšie okolie,

vzdialené prostredie.

Prostredie či okolie systému ochrany a jeho komponentov a prvkov.

Tieto podmienky vyžadujú systémový prístup. Pre správne pochopenie systémového

prístupu objasníme základné teoretické východiská a pojmy, súvisiace s teóriou

systémov a systémovým prístupom.

7.1. Všeobecná charakteristika systému

V tejto kapitole objasníme základné pojmy všeobecnej teórie systémov (Alauchov,

Koceruba, 2009).

Systém (lat. systēma- sústava; gr. σύστημα- zložené, zoskupené do celku) vo

všeobecnosti znamená usporiadaný súbor prvkov, vzájomne spojených vzťahmi medzi

ich vlastnosťami, takže tvoria celok, majúci spoločný funkčný účel (Sakál, Jerz, 2006).

Systém je charakterizovaný svojou štruktúrou a chovaním, pričom:

- štruktúra je daná usporiadaním prvkov a ich vzájomných väzieb,

- chovanie systému je spôsob reakcie systému na podnety a vyjadruje tak

charakteristické vlastnosti systému ako celku v jeho vzťahu k okoliu.

V súlade so všeobecnou teóriou systémov môžeme systém definovať ako množinu

prvkov P a množinu vzťahov (väzieb) R medzi prvkami.

RPS ; (7.1.)

Systémy sa podľa typu členia na (Slamková, et al., 1997) :

- uzatvorené systémy, ktoré nemajú žiadnu vonkajšiu väzbu (nemajú ani vstup, ani

výstup),

- otvorené systémy, ktoré majú definované vonkajšie väzby, tzn. majú aspoň jeden

vstup a výstup,

- statické systémy, ktorých stavy sa v čase nemenia,

- dynamické systémy, ktorých stavy sa v čase menia.

Komponent je ľubovoľná časť systému, ktorá je v určitom vzťahu s inými časťami –

podsystémami, prvkami systému.

Prvok systému je časť systému (podsystému) s jednoznačne určenými vlastnosťami,

ktorá umožňujú plniť požadované funkcie a ktorá nie je, vzhľadom na rozsah

uskutočňovanej analýzy, ďalej deliteľná.

Pojmy prvok, komponent, podsystém, systém sú vzájomne zameniteľné : systém môže

byť posudzovaný ako podsystém (prvok) systému vyššej úrovne a prvok (komponent)

134

môže byť pri podrobnejšej analýze posudzovaný ako systém. Skutočnosť, že akýkoľvek

podsystém môže byť súčasne i systémom, umožňuje uplatňovať dva hľadiská

posudzovania systému – na makro i na mikro úrovni.

Pri posudzovaní (skúmaní) systému na makro úrovni sa pozornosť sústreďuje na

interakciu systému s vonkajším prostredím – okolím systému. Posudzuje sa najmä

cieľová funkcia systému, podmienky fungovania systému , ktoré vytvára vonkajšie

prostredie (okolie) systému.

Pri posudzovaní systému na mikro úrovni hlavná pozornosť sa sústreďuje na vnútorné

charakteristiky systému, charakter vzájomných väzieb prvkov systému, ich vlastnosti

a podmienky na ich fungovanie.

Štruktúra systému je tvorená konečným počtom vzťahov medzi prvkami, existujúcich

a realizovaných v určitom čase. Štruktúra systému nevyjadruje vlastnosti prvkov

systému ani ich správanie, len vyjadruje usporiadanie a vzájomné vzťahy medzi prvkami

systému.

Väzby v systéme vyjadruje vzájomný vzťah medzi prvkami (podsystémami) systému,

resp. medzi prvkami (podsystémami) systému a prvkami (činiteľmi) jeho relevantného

okolia. Rozlišujeme :

- priamu väzbu, určenú na odovzdávanie energie alebo informácie medzi prvkami

v smere realizácie hlavného procesu,

- spätnú väzbu, určenú na riadenie funkcie systému podľa parametrov výstupu.

Systém

Riadiaci prvok

vstup výstup

Spätná väzba

Obrázok 7.1 Všeobecná schéma systému. Vlastné spracovanie

Efektívnosť systému je pomer vynaložených prostriedkov (nákladov) na jednotku

meraného výstupu.

Účinnosť systému je vzťah medzi zadaným (cieľovým) ukazovateľom výsledku činnosti

systému a reálne dosiahnutým výsledkom.

Funkčnosť (činnosť) systému spočíva v premene (spracovaní) vstupných parametrov,

spolu so spracovaním vplyvov okolia systému, na výstupné parametre (veličiny)

s požadovanými kvantitatívnymi a/alebo kvalitatívnymi charakteristikami.

Stav systému je množina vlastností, ktorými systém v danom čase disponuje.

Spoľahlivosť systému vyjadruje, či systém alebo jeho prvok bude plniť požadovanú

funkciu po určenú dobu a za vopred stanovených podmienok.

135

Vlastnosť systému je určitá stránka, príznak, prejav, charakteristický rys alebo

schopnosť systému. Sú to tie stránky systému, ktoré podmieňujú jeho rozdielnosť od

iných systémov alebo zhodnosť s nimi a prejavuje sa pri interakcia s inými systémami.

Medzi základné vlastnosti systémov patria:

- emergencia, emergentnosť, podmieňujúca vznik nových vlastností a kvalít

systému, ktoré nie sú vlastné, ktorými nedisponujú prvky, z ktorých sa skladá

systém,

- celostnosť, integrita systému znamená, že každý prvok systému prispieva

k k realizácii cieľovej funkcie systému,

- organizácia je komplexná vlastnosť systémov, spočívajúca v existencii štruktúry

a funkcie (správania sa). Súčasťou systémov sú ich prvky, bez ktorých by nebolo

systému ako celku.

- funkčnosť ako prejav určitých vlastností (funkcií) prejavujúcich sa v interakcii s

vonkajším prostredím. Definuje tiež účel (určenie) systému.

- štruktúrovanosť, usporiadanosť systému, vyjadrujúca súbor a rozloženie prvkov

a väzby medzi nimi.

Pozn. : medzi funkciou a štruktúrou systému existuje vzájomné prepojenie; zmena

funkcie vyžaduje zmenu štruktúry a zmena štruktúry spôsobí zmenu funkcie

(funkcií) systému.

- správanie sa systému je spôsob realizácie cieľov systému, resp. spôsob reakcie

systému na podnety. Rozlišujeme správanie sa systémov:

- deterministické, pri ktorom je reakcia systému jednoznačne určená stavom

systému a podnetmi na vstupe systému v danom (súčasnom) okamihu resp.

i v predchádzajúcich časových okamihoch,

- funkcionálne správanie sa systému, čo je determinované správanie sa

systému, pri ktorom reakcia systému je jednoznačne určená súčasným

stavom systému a súčasnými podnetmi,

- stochastické, pri ktorom môže správanie sa systému pri tom istom stave

a rovnakých podnetoch vykazovať viac alternatívnych variant správania sa

v závislosti na pravdepodobnostiach výskytu týchto variant.

- stabilita, tj. schopnosť systému odolávať vonkajším negatívnym vplyvom, má

vplyv na životnosť systému,

- spoľahlivosť je predispozícia systému zachovať si požadovanú kvalitu fungovania

v daných podmienkach v požadovanom čase /bezporuchová prevádzka.

Skúmanie systému predpokladá používanie rôznych hľadísk, z ktorých najdôležitejšie sú

:

- štrukturálne hľadisko, spojené s identifikáciou prvkov systému a väzieb medzi

nimi,

- funkcionálne hľadisko, umožňujúce určenie funkcií systému a prvkov

(podsystémov), ktoré umožňujú realizáciu požadovaných funkcií,

136

- makrohľadisko, podľa ktorého sa posudzuje systém ako jeden celok, interagujúci

s vonkajším prostredím,

- mikrohľadisko, uplatňujúce pohľad na systém ako súbor vzájomne prepojených

prvkov; toto hľadisko predpokladá opísanie štruktúry systému,

- hierarchické hľadisko, založené na dekompozícii systému na podsystémy, ktoré

majú vlastnosti systémov; systém môže byť posudzovaný ako súbor

podsystémov na rozličných úrovniach, pričom každý podsystém môže byť

posudzovaný ako systém, skladajúci sa z podsystémov na nižšej hierarchickej

úrovni,

- procesuálne hľadisko, predpokladajúce posudzovanie systému ako dynamického

systému, charakterizovaného postupnosťou zmien jeho stavov v čase.

7.2. Systém ochrany objektu

Zavedením pojmu „systém ochrany objektu“ nahradzujeme pojem „bezpečnostný

systém“, ktorý bol donedávna používaný aj v nami vytvorenej odbornej literatúre.

Chceme tým zamedziť nedorozumeniam, pretože pojem „bezpečnostný systém“ sa

prioritne používa v oblasti národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Aj v cudzojazyčnej

literatúre sa v súvislosti s ochranou objektov a priestorov používa skôr pojem „systém

ochrany“.

7.2.1. Všeobecná definícia systému ochrany

V literatúre sa vyskytuje viacero definícií systému ochrany. Uvedieme niektoré z nich

a prijmeme definíciu, ktorú budeme ďalej používať.

Vo vzťahu k fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti sa hovorí o fyzickej

bezpečnosti, ktorá sa vytvára aplikáciou fyzických – aktívnych i pasívnych – opatrení.

Vo význame systém fyzickej ochrany ( Physical Protection System) je to systém, ktorý

integruje ľudí, prostriedky a postupy na ochranu majetku alebo objektov proti krádeži,

sabotáži alebo iným zlomyseľným ľudským útokom (Garcia, 2001).

V ruskojazyčnom prostredí je to Система физической защиты (Sistema fizičeskoj

zaščity) a predstavuje súbor právnych predpisov, organizačných opatrení a technických

riešení na ochranu životne dôležitých záujmov a zdrojov podniku (objektu) pred

hrozbami, spôsobovaných nepriateľskou činnosťou ľudí (teroristov, zločincov a

extrémistov atď.) (Alauchov, Koceruba,2009).

V súvislosti s ochranou objektov a priestorov budeme systém ochrany chápať ako

integrovaný súbor reálnych prvkov, činností a procesov, logicky a funkčne usporiadaných

tak, že vytvárajú nástroj na zaistenie bezpečnosti objektov a chránených priestorov

v danom čase a priestore. Z hľadiska systémového prístupu je ho možné považovať za

synergický systém s cieľovým chovaním (Hofreiter, 2002).

Pri uplatnení makrohľadiska je systém ochrany objektov otvoreným systémom, ktorého

cieľovou funkciou je eliminácia alebo minimalizácia bezpečnostných rizík, ktorých zdroje

a príčiny majú pôvod v jeho vzdialenejšom alebo bližšom okolí (bezpečnostnom

137

prostredí). Systém ochrany má zaisťovať bezpečnosť chráneného objektu (chráneného

priestoru, záujmu).

7.2.2 Hierarchické hľadisko systému ochrany

Uplatnenie hierarchického hľadiska pri skúmaní a opisovaní systému ochrany umožňuje

rozčleniť systém ochrany na podsystémy, ktoré majú vlastnosti systémov, príp. ich ďalšie

členenie na podsystémy nižšej hierarchickej úrovne. Z tohto hľadiska môžeme

v systéme ochrany objektov a priestorov identifikovať a popísať :

- podsystém perimetrickej ochrany,

- podsystém obvodovej ochrany,

- podsystém vnútornej (priestorovej) ochrany,

- podsystém predmetovej ochrany.

Každý z týchto podsystémov má zároveň i systémové vlastnosti, pretože v ňom môžeme

identifikovať jeho ucelené a funkčné časti – podsystémy.

V podsystéme perimetrickej (obvodovej) ochrany môžeme identifikovať:

- komponenty mechanických zábranných prostriedkov,

- podsystém bariér a detekcie (perimetrický detekčný systém) ,

- podsystém kontroly vstupov.

Podsystém obvodovej ochrany môže zahrňovať:

- stavebné prvky budov,

- podsystém ochrany otvorových výplní,

- podsystém kontroly vstupov.

Podsystém vnútornej (priestorovej) ochrany spravidla tvorí:

- podsystém detekcie narušenia,

- podsystém riadenia kontroly vstupov,

- komponenty mechanických zábranných prostriedkov.

V podsystéme predmetovej ochrany môžeme identifikovať:

- komponenty mechanických prostriedkov ochrany (úschovné objekty),

- podsystém detekcie neoprávnenej manipulácie s chráneným záujmom,

- podsystém detekcie narušenia úschovného objektu a i.

7.2.3. Štrukturálne hľadisko systému ochrany

Štrukturálne hľadisko skúmania systému ochrany spočíva v identifikácii prvkov systému

(podsystémov) a väzieb medzi nimi.

Systém ochrany tvoria tri základné skupiny prvkov, komponentov, síl a prostriedkov,

a to najmä:

- komponenty mechanických zábranných prostriedkov

- prvky určené na detekciu a prenos poplachových informácií,

- sily a prostriedky fyzickej ochrany.

138

Súčasťou systému ochrany je, v závislosti od podmienok, súbor organizačných

opatrení, smerníc a postupov reagovania na bezpečnostné incidenty.

V jednotlivých vrstvách systému ochrany môžu byť, v súlade s požadovanými funkciami

danej vrstvy systému ochrany, použité mechanické zábranné prostriedky, čo sú

zariadenie a ich komponenty slúžiace na spomalenie pohybu a zabránenie prístupu

útočníka do chráneného objektu alebo k chránenému záujmu. Mechanickými zábrannými

prostriedkami sú :

- bezpečnostné oplotenia a bariéry,

- bezpečnostné úschovné objekty,

- uzamykacie systémy a ich súčasti,

- dvere a ich súčasti,

- mreže,

- bezpečnostné fólie,

- okná,

- zasklenia.

Systém ochrany objektov sa vytvára z prostriedkov na získavanie a vyhodnocovanie

informácií (demaskujúcich príznakov) z prostredia chráneného objektu (priestoru) alebo

z jeho časti. V systéme ochrany objektu sú integrované:

- Prvky podsystému obvodovej (perimetrickej) ochrany, ktoré signalizujú narušenie

obvodu (perimetra) objektu. Sú to napr.: rôzne druhy vonkajších mechanických

zábranných prostriedkov (ploty, bariéry, brány závory ap.) s detekčnými systémami

a tiež rôzne pasívne infračervené alebo mikrovlnové závory alebo bariéry, seizmické

alebo tlakové snímače pohybu, mikrofónické káble , kamerové systémy a pod.

- Prvky podsystému plášťovej ochrany, ktorými sa zaisťuje detekcia narušenia

plášťa objektu, otvorových výplní a ďalších prielezných otvorov v plášti objektu.

Patria k nim najmä : detektory otvorenia – magnetické kontakty, detektory rozbitia

skla, vibračné snímače, seizmické snímače, poplachové fólie, tapety a poplachové

sklá, drôtové snímače, snímače na ochranu presklených plôch , apod.

- Prvky podsystému priestorovej ochrany, určené na detekciu neoprávneného

vniknutia do chránených objektov, priestorov alebo zón. Používajú sa najmä

detektory pohybu ( pasívne alebo aktívne, infračervené, ultrazvukové, mikrovlnové

alebo kombinované duálne), kamerové systémy (CCTV), systémy kontroly vstupu

apod.

- Prvky podsystému predmetovej ochrany, ktoré môžu byť použité na zaistenie

bezpečnostných úschovných objektov (trezorov, trezorových skríň) alebo umeleckých

predmetov. Používajú sa najmä : otrasové (seizmické ) snímače, závesové snímače,

polohové snímače, kapacitné snímače apod.

- Prostriedky osobnej ochrany, určené na signalizáciu ohrozenia zamestnancov,

pracovníkov fyzickej ochrany alebo širokej verejnosti. Používajú sa:

• verejné tiesňové hlásiče, ktoré sú dostupné verejnosti na vyvolanie tiesňového

hlásenia,

• špeciálne tiesňové hlásiče, ktoré slúžia zamestnancom k nepozorovanému

vyvoleniu tiesňového hlásenia v prípade priameho ohrozenia, napr. tlačidlá, páky,

lišty a peňažné svorky, pod.,

139

• automatické tiesňové hlásiče, umožňujúce vyhlásenie poplachu nezávisle od vôle

obsluhy, napr. snímač poslednej bankovky, optické peňažné snímače apod.,

• osobné tiesňové hlásiče, určené na ochranu osôb – pracovníkov fyzickej ochrany

počas obchôdzky, pri preprave peňazí, dozorcov v rizikových objektoch apod.

Používajú sa buď ako hlásiče aktivované chránenou osobou, alebo ako hlásič

typu „mŕtvy muž“. Môžu byť v prevedení bezdrôtovom, alebo v pripojení k EZS

alebo k systému kontroly strážnej služby.

Základnú štruktúru poplachových zabezpečovacích a tiesňových systémov tvoria:

- jeden alebo viacej detektorov (snímačov, vysielačov),

- ústredňa (riadiace a indikačné zariadenie),

- signalizačné zariadenie alebo poplachový prenosový systém,

- napájacie zariadenie.

Sily a prostriedky fyzickej ochrany plnia v systéme ochrany objektov a priestorov

príslušníci ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, trvalo prítomní ozbrojení

zamestnanci, zamestnanci súkromných bezpečnostných služieb alebo vyškolení

zamestnanci prevádzkovateľa objektu alebo určení vlastní zamestnanci.

7.2.4. Funkcionálne hľadisko systému ochrany

Funkcia v najvšeobecnejšom vyjadrení sa vysvetľuje ako vzťah medzi potrebou

a vlastnosťami produktu (služby). Ide o obojstranne orientovaný vzťah, ktorý jednak

vyjadruje to, aká je potreba (čo má byť urobené), a jednak to, čo produkt (prvok, systém)

skutočne dokáže, čo vykonáva (Hofreiter, 2004).

V súvislosti s funkcionálnou analýzou systému ochrany môžeme uvažovať o týchto

kategóriách funkcií :

- primárne funkcie sú tie funkcie, ktoré od systému (jeho prvkov) očakáva jeho

užívateľ – sub jekt ochrany.

- hlavná funkcia vyjadruje podstatu správania sa systému (jeho prvkov), hlavný

zmysel a účel jeho existencie,

- vedľajšie funkcie podrobne charakterizujú prejavy správania sa systému (jeho

prvkov) či sprievodné požiadavky potreby ; doplňujú hlavnú funkciu do uceleného

funkčného celku.

- základné funkcie charakterizujú zabezpečenie fungovania alebo spoľahlivosti

systému (jeho prvkov) produktu pri určitom princípe a koncepcii jeho realizácie;

vytvárajú nevyhnutné podmienky pre existenciu hlavnej funkcie a vedľajších funkcií

produktu (služby).

- pomocné funkcie prispievajú k uskutočňovaniu základných funkcií. Svojim

charakterom sú to funkcie zlučujúce či spájajúce, rozdeľujúce a izolujúce, zaisťujúce,

spevňujúce, usmerňujúce a pod.

Okrem uvedených hľadísk sa delia funkcie ešte podľa účelového hľadiska na dve veľké

skupiny.Sú to :

- potrebné funkcie, ktoré popisujú všetky požadované funkcie, ktoré sú odvodené od

potrieb a ktoré by mal systém ako prostriedok úplného uspokojenia týchto potrieb

skutočne plniť;

140

- dispozičné funkcie, ktoré predstavujú všetky funkcie, ktoré je systém schopný

skutočne plniť.

Hlavnou funkciou systému ochrany ako celku je zaistiť bezpečnosť chráneného objektu

(priestoru) a/alebo chráneného záujmu pred negatívnymi účinkami (vplyvmi) reálne

pôsobiacich alebo latentných (potenciálnych) ohrození.

Základné funkcie systému ochrany sú:

- odradzovanie potenciálnych útočníkov od útoku na chránený objekt,

- zabránenie prieniku útočníka do chráneného objektu, chráneného priestoru,

- detekcia narušenia chránených objektov, priestorov a zón, alebo detekcia vzniku

nebezpečnej situácie v objekte, resp. v jeho blízkom okolí,

- spomalenie pohybu útočníka,

- reakcia na narušenie chránených priestorov alebo zón, s cieľom nedopustiť prístup

útočníka k chráneným objektom, priestorom alebo zónam, resp. zabrániť mu reálne

ohroziť objekt, jeho funkcie alebo osoby v ňom.

Funkciu odradzovania plnia predovšetkým viditeľné a masívne mechanické zábranné

prostriedky, strážne psy, pracovníci strážnej služby, ale i viditeľne rozmiestnené prvky

Poplachových zabezpečovacích a tiesňových systémov (PZTS) i kamerových systémov.

Splnenie funkcie zabránenia prieniku útočníka do chráneného objektu závisí od dvoch

činiteľov:

- schopnosti a vybavenosti útočníka,

- bezpečnostnej triedy (prielomovej odolnosti) použitých zabezpečovacích

prostriedkov.

Je zrejmé, že táto funkcia bude splnená vtedy, ak bude prielomová odolnosť použitých,

najmä mechanických zábranných prostriedkov a ich komponentov dostatočne veľká

a schopnosti a spôsobilosti útočníka budú nízke.

Funkciu detegovania narušenia chráneného objektu, priestoru alebo zóny plnia

predovšetkým technické zabezpečovacie prostriedky a kamerové systémy. Ich funkciou

je čo najskôr detegovať pokusy o narušenie alebo reálne narušenie chránených

priestorov a vytvoriť v synergii s mechanickými zábrannými prostriedkami časový

priestor pre reakciu zásahovej jednotky fyzickej ochrany. Pre prípad pôsobenia iných

kategórií ohrození sa požaduje i detekcia vzniku nebezpečnej situácie, napr. požiaru,

možnosť výbuchu v dôsledku úniku plynov, úniku iných nebezpečných látok apod.

Detekcia môže byť :

- sektorová (obr.7.2.), napr. detekcia prekonania plášťa objektu- budovy, vytvorená na

vstupe do budovy a v oknách budovy; detekcia bude len v tom bode, ktorý si vybral

útočník na prekonanie plášťa objektu (buď dvere, alebo niektoré z okien).

Obrázok 7.2. Sektorová detekcia napadnutia. Zdroj: vlastné spracovanie.

141

- sériová, pri ktorej sú prvky a vrstvy podsystému detekcie radené za sebou útočník

pri postupe k chránenému záujmu sa postupne dostáva do priestoru účinnosti

podsystému detekcie, napr. na plášti budovy, vo vnútorných priestoroch budovy (na

chodbách, v miestnostiach a pod.). Väzba medzi detektormi môže byť buď závislá

(narušenie musí byť detegované postupne všetkými detektormi – obr.7.3 ), alebo

nezávislá (na detegovanie postačuje detekcia ktorýmkoľvek z detektorov – obr.7.4).

Obrázok 7.3. Sériová detekcia napadnutia, závislá. Vlastné spracovanie.

Obrázok 7.4. Sériová detekcia napadnutia, nezávislá. Vlastné spracovanie.

- paralelná, pri ktorej sú na vrstvách systému ochrany súčasne radené viaceré prvky

podsystému detekcie (obr.7.5.), napr. kamerový systém a detektor pohybu, alebo

otrasové a infračervené detektory. Útočník pri pokuse o prekonanie vrstvy aktivuje

súčasne dva a viacej detektorov. Na signalizovanie narušenia vrstvy systému

ochrany bude postačovať detekcia aspoň jedným detektorom. Tým sa zabezpečuje

dostatočná spoľahlivosť fungovania podsystému detekcie.

Obrázok 7.5. Paralelná detekcia napadnutia. Vlastné spracovanie.

Funkciu spomalenia pohybu útočníka budú plniť mechanické zábranné prostriedky,

najmä otvorové výplne, mreže, rolety, zámky a iné bariéry, ktoré musia spomaliť pohyb

útočníka a vytvoriť tak časový priestor pre reakciu zásahovej jednotky fyzickej ochrany.

Spomalenie pohybu útočníka môže zaistiť aj dostatočne veľký priestor medzi hranicou

detekcie a hranicou ohrozenia objektu. Funkcia spomalenia môže byť spojená aj

s funkciou zabránenia prieniku do chráneného objektu.

142

Funkciu reakcie plní zásahová jednotka fyzickej ochrany v objekte, resp. jednotka

strážnej služby, prevádzkujúcej pult centralizovanej ochrany monitorovacieho

poplachového prijímacieho centra. Funkcia reagovania môže byť realizovaná ako:

- prerušenie útoku na objekt, kedy zásahová jednotka súkromnej bezpečnostnej

služby môže v súlade s oprávneniami obmedziť útočníka na slobode, zásahová

jednotka policajného zboru môže útočníka zadržať.

- neutralizácie dôsledkov napadnutia objektu, v tomto prípade sa reakciou rozumie

zásah jednotky hasičského a záchranného zboru, jednotiek Civilnej ochrany (

chemického laboratória), pyrotechnikov, zdravotnej záchrannej služby apod. Môžu

sem patriť aj sily a prostriedky na odstránenie následkov poškodenia objektov,

obnovu funkčnosti systému ochrany i obnovu funkčnosti samotného objektu.

7.2.5. Procesuálne hľadisko systému ochrany

Procesuálne hľadisko predpokladá posudzovanie systému ako dynamického systému,

charakterizovaného postupnosťou zmien jeho stavov v čase.

Každý systém môžeme v každom časovom okamžiku charakterizovať pomocou dvoch

stavov (Hofreiter a kol., 2013):

- stav garantujúci plnenie požadovaných funkcií,

- stav, kedy nie je garantované plnenie požadovaných funkcií.

Vo vzťahu k systému ochrany objektov to bude znamenať :

- zaisťuje bezpečnosť objektu (Z),

- nezaisťuje bezpečnosť objektu (N).

Systém ochrany budeme hodnotiť, že zaisťuje bezpečnosť objektu, ak:

- v čase t-1 zaisťoval bezpečnosť a tento stav sa nezmenil ani v čase t, čo zapíšeme

ako SZ/Z

- v čase t-1 nezaisťoval bezpečnosť objektu ale v čase t prešiel do stavu zabezpečuje,

čo zapíšeme ako SN/Z :

ZNzZ

t SSSSO // (7.2.)

Systém ochrany budeme hodnotiť, že nezaisťuje bezpečnosť objektu, ak:

- v čase t-1 nezaisťoval bezpečnosť objektu a takým zostáva aj čase t, čo zapíšeme

ako SN/N

- v čase t-1 bol v stave zaisťuje a v čase t prešiel do stavu nezaisťuje, čo zapíšeme

ako SZ/N

NZNN

t

SO SSS // (7.3.)

Predpoklady a prvky predpokladov pre ohodnotenie stavov systému ochrany objektu sú

uvedené v tabuľke 7.1.

143

Tabuľka 7.1 Varianty stavov systému ochrany.. Stav systému

Predpoklad stavu Prvky predpokladu

Zaisťuje Z/Z : systém bol a aj zostáva v stave zaisťuje

Všetky rozhodujúce prvky systému ochrany plnia požadované funkcie.

N/Z : systém prešiel zo stavu nezaisťuje do stavu zaisťuje

Boli odstránené poruchy a obnovená funkčnosť rozhodujúcich prvkov systému ochrany.

Nezaisťuje N/N : systém bol a aj zostáva v stave nezaisťuje

Systém bol v stave, keď nezaisťoval plnenie požadovaných funkcií ochrany a tento stav sa nemení.

Z/N : systém prešiel zo stavu zaisťuje do stavu nezaisťuje

V systéme vznikli poruchy, ktoré znemožňujú plnenie požadovaných funkcií.


Pri hodnotení kvality systémov ochrany objektov nutnou podmienkou toho, aby bol systém hodnotený, že zaisťuje bezpečnosť objektov (SZ) je, aby rozhodujúce subsystémy (SSM, SSP, SSSS) boli hodnotené, že zaisťujú plnenie požadovaných funkcií, že sú prevádzkyschopné (akcieschopné). Subsystémy, ktoré determinujú plnenie požadovaných funkcií sú znázornené na obrázku 7.6.

SSM-Komponenty

MZP

SSP - Prvky

PZTS, CCTV,..., PPS

SSSS - Strážna služba, ZJVlastná ochrana

Odradenie

Zabránenie

Detegovanie a informovanie

Spomalenie

Reagovanie

Obrázok 7.6. Schéma procesov v systéme ochrany. Vlastné spracovanie.

Ak aspoň jeden zo subsystémov (alebo SSM, alebo SSP, alebo... SSSS) je hodnotený, že nezaisťuje, celý systém je hodnotený, že nezaisťuje (SN):

(7.4.)

Tento spôsob hodnotenia zvýrazňuje požiadavku na synergiu prvkov systému ochrany, tzn. že maximálny efekt činnosti systému sa dosahuje len v prípade spoľahlivého fungovania všetkých jeho prvkov. Rovnako tak ukazuje na multiplikatívnosť systému ochrany, keď pozitívne, ale i negatívne efekty spojené s fungovaním jeho prvkov sa násobia.

144

7.3. Typológia systémov ochrany Systém ochrany môže byť vytváraný ako :

- jednotypový, jednovrstvový,

- viacvrstvový, tzv. systém ochrany do hĺbky.

Jednotypový, jednovrstvový systém ochrany môže byť vytvorený buď len v jednej vrstve

ochrany (napr. len vo vrstve plášťovej ochrany, alebo len vo vrstve predmetovej ochrany

a pod.), lebo len jedným typom zabezpečovacích prostriedkov (napr. len MZP), alebo vo

viacerých vrstvách ale len jedným typom zabezpečovacích prostriedkov ( napr. vo vrstve

perimetrickej, plášťovej a predmetovej ochrany budú použité len MZP).

Optimálny spôsob vytvárania systému ochrany je ochrana do hĺbky (angl. Protection in

Depth) (Coole, Corkill, Woodward,2012). Je projektovaná tak, aby útočník musel zdolať

niekoľko po sebe nasledujúcich vrstiev, resp. bariér. Odolnosť každej bariéry ( vrstvy

ochrany) sa môže líšiť, avšak aj tá najmenej odolná, najviac zraniteľná cesta, musí zaistiť

detekciu, spomalenia a zadržanie útočníka. Tento spôsob umožňuje „modelovanie“ cesty

útočníka, ak predpokladáme, že si vyberie cestu s najmenším odporom.

V dokumente C-M(2002)49 je ochrana do hĺbky popísaná tak, že vonkajšie opatrenia

fyzickej bezpečnosti definujú chránenú oblasť a zabraňujú neoprávnenému vstupu do

nej. Ďalšia úroveň opatrení rozpozná neoprávnený vstup alebo snahu o vstup a upozorní

strážnu službu. Vnútorná úroveň opatrení má dostatočne zdržať narušiteľov, až do chvíle

ich zadržania strážnou službou. V dôsledku toho existuje vzájomný vzťah medzi

reakčným časom strážnej služby a opatreniami fyzickej bezpečnosti vytvorenými na

zdržanie narušiteľov.

Podľa dokumentu Koncepcia ochrany US v Slovenskej republike sa forma „hĺbkovej

ochrany“ rozumie ochrana vo vrstvách. Vnútornú vrstvu tvoria opatrenia na ukladanie

US, ďalšiu vrstvu tvoria opatrenia na ochranu chráneného priestoru, nasledujúcu vrstvu

tvoria opatrenia na ochranu objektu a poslednú vrstvu tvoria opatrenia na ochranu

perimetra.

Pri prekonávaní systému ochrany, projektovaného ako „ochrana do hĺbky“ činnosti, resp.

zručnosti a časy potrebné k preniknutiu každej vytvorených vrstiev ochrany nemusia

byť nevyhnutne rovnaké a účinnosť každého z prvkov systému ochrany môže byť iná,

ale každý bude vyžadovať špecifickú a odbornú zdatnosť narušiteľa pri jeho ceste

k chránenému objektu.

Takto vytvorený systém ochrany bude :

- zvyšovať neistotu narušiteľa ohľadom štruktúry a odolnosti systému ochrany,

- vyžadovať rozsiahle prípravy pred pokusom o narušenie systému,

- zvyšovať riziko pre narušiteľa a zvyšovať pravdepodobnosť jeho neúspechu, resp.

pravdepodobnosť jeho zadržania.

Vrstvy ochrany sa vytvárajú podľa konkrétnych podmienok lokality, v ktorej sa nachádza

objekt a podľa charakteru chráneného objektu, chráneného priestoru. To znamená, že

145

nie vždy a všade budú môcť byť vytvorené všetky vrstvy systému ochrany (napr. vrstva

perimetrickej ochrany).

Závery

Za systém považujeme zložitý reálny alebo abstraktný objekt, v ktorom rozlišujeme časti,

vzťahy medzi nimi a vlastnosti. Voči okoliu vystupuje systém ako celok. Časti systému sú

vo vzájomnej interakcii a interagujú i so systémom ako celkom. Označujeme ich ako

prvky systému a vzťahy medzi nimi nazývame väzbami systému.

Systém ochrany objektov a priestorov môžeme považovať za súbor reálnych prvkov,

ktoré sú účelné usporiadané tak, aby minimalizovali alebo eliminovali bezpečnostné

riziká a ohrozenia, ktoré sa v akejkoľvek forme nachádzajú či už vo vonkajšom, tak i vo

vnútornom bezpečnostnom prostredí objektu.

Systém ochrany je vnútorne hierarchizovaný, štruktúrovaný a usporiadaný tak, aby plnil

požadované funkcie.

V systéme ochrany sa uplatňuje synergický efekt. Jednotlivé podsystémy nie sú schopné

samostatne afektívne zabezpečiť splnenie hlavnej funkcie systému ochrany. To je možné

dosiahnuť len ich integrovaním do jedného funkčného a akcieschopného celku.

Optimálny spôsob usporiadania systému ochrany je „ochrana do hĺbky“, kedy je možné

postupne zabezpečiť plnenie všetkých požadovaných funkcií systému ochrany, ako aj

variantne usporiadať prvky a komponenty jednotlivých podsystémov.

Otázky

1. Ako je všeobecne definovaný systém, väzby, prvky a štruktúra systému?

2. Aké sú základné vlastnosti systému ?

3. Aké sú prístupy k definovaniu systému ochrany?

4. V čom spočíva podstata hierarchického hľadiska skúmania systému ochrany?

5. Aký je hlavný obsah štrukturálneho hľadiska skúmania systému ochrany?

6. Aká je hlavná a aké sú základné funkcie systému ochrany ?

7. Ako a čím sú zaisťované základné funkcie systému ochrany?

8. V čom je podstata procesuálneho hľadiska skúmania systému ochrany?

9. V čom spočíva podstata systému ochrany „do hĺbky“ a ako je realizovaný?

Literatúra

ALAUCHOV, S., KOCERUBA, V. Koncepcia bezpečnosti a princípy vytvorenia systému

fyzickej ochrany dôležitých priemyslových objektov. (АЛАУХОВ С., В. КОЦЕРУБА :

Концепция безопасности и принципы создания систем физической защиты

важных промышленных объектов). Dostupné z:

http://esipenko2009.narod.ru/book/KoncIntBez_1.htm, citované : 28.5.2013

C-M(2002)49 : Security within the North Atlantic Treaty Organisation (NATO). Dostupné z

http://www.statewatch.org/news/2006/sep/nato-sec-classifications.pdf

146

COOLE,M., CORKILL,J., WOODWARD,A. Defence in Depth, protection in Depth and

Security in Depth: A Comparative Analysis Towards a Common Usage Language. In:

Preceedings of the 5th Australian Security and Intelligence Conference, Perth, 2012.

GARCIA, M.L. The design and evaluation of physical protection system, Elsevier,

Butterworth-Heineman , 2001.ISBN 0-7506-7367-2

HOFREITER, L. Bezpečnostný manažment. Žilina, FŠI, 2002. ISBN 80-7100-953-953-9

HOFREITER, L. Funkčno-nákladový prístup k bezpečnostnému manažmentu. In: Krízový

manažment –Crisis Management, č.2/2004. ŽU, Žilina, 2004. ISSN 1336-0019

Koncepcia ochrany US v Slovenskej republike, NBÚ, Bratislava 2007. Dostupné z:

http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/nbusr.sk/pravne_predpisy/kous-2007.pdf

SAKÁL, P., JERZ,V. Operačná analýza v praxi manažéra II. Systémová a operačná

analýza. 1. vydanie. SP SYNERGIA, Trnava, 2006. ISBN 80-969390-5-X.

SLAMKOVÁ, E. – CAJCHANOVÁ, O. – CHROMJAKOVÁ, F. Operačná a systémová

analýza. ŽU, Žilina, 1997. ISBN 80-7100-467-7

147

8. POŽIADAVKY NA SYSTÉM OCHRANY

Požiadavky na systém ochrany vyplývajú z jeho definovaných funkcií. Požadujeme, aby systém ochrany spoľahlivo zaistil:

- odradenie potenciálneho útočníka od napadnutia objektu, - zabránenie útočníkovi preniknúť do objektu alebo k chránenému záujmu, - detekciu vniknutia do objektu, narušenia chránených zón (priestorov) a pohyb

útočníka v nich, - spomalenie pohyb útočníka do takej miery, aby vytvoril časový priestor pre zásah

fyzickej ochrany (strážnej služby). - prerušenie útoku a zadržanie útočníka.

Plnenie týchto funkcií budeme posudzovať pre dva typy systémov ochrany : 1. Jednotypový systém ochrany, ktorého vrstvy sú vytvorené alebo len

z mechanických zábranných prostriedkov, alebo len z poplachových systémov. 2. Systém ochrany vytvorený metódou do hĺbky, v ktorom sú v jednotlivých vrstvách

použité adekvátne prostriedky, zaisťujúce postupné plnenie požadovaných funkcií.

8.1. Analýza jednotypového systému ochrany

Ochrana objektu (chráneného záujmu) je tvorená jedným typom ochranných prostriedkov, ktoré vytvárajú vrstvu s funkciou odradenia a spomalenia. V tomto prípade je ochrana zabezpečovaná len mechanickými zábrannými prostriedkami, postupne radenými v príslušných vrstvách ochrany objektu (priestoru). Príklad takého systému ochrany:

- Perimeter objektu – vrstva L1: bezpečnostné oplotenie, uzamykateľné brány, - Plášť objektu – vrstva L2: bezpečnostné dvere, bezpečnostné zámky,

bezpečnostné rolety na oknách, - Vnútorná ochrana – vrstvy L31 ,...L3n : bezpečnostné dvere , mreže, - Predmetová ochrana – L4: bezpečnostný úschovný objekt.

Príklad analýzy jednotypového systému je uvedený na obrázku 8.1.

Obrázok 8.1. Schéma analýzy jednotypového systému ochrany. Vlastné spracovanie

148

Stav S1 znamená prekonanie systému ochrany, pravdepodobnosť tohto stavu je :

(8.1.)

Stavy S2, S3, S4 a S5 znamenajú stavy odolnosti – neprekonania systému ochrany a pravdepodobnosti týchto stavov sú :

(8.2.)

(8.3.)

(8.4.)

(8.5.)

Platí : =1 (8.6.)

Vyhodnotenie plnenia požadovaných funkcií systému ochrany je v tabuľke 8.1.

Tabuľka 8.1. Plnenie požadovaných funkcií jednotypovým systémom ochrany.

Funkcia Vyhodnotenie plnenia

Odradenie Plní s určitou pravdepodobnosťou

Zabránenie Plní s určitou pravdepodobnosťou

Detegovanie Neplní

Spomalenie pohybu Plní

Reagovanie, prerušenie útoku Neplní Zdroj : Vlastné spracovanie

Splnenie funkcií odradenia, zabránenia je závislá od zručností, schopností a vybavenia útočníka a bezpečnostnej triedy použitých mechanických zábranných prostriedkov (Mach, 2010). Napr. príležitostný páchateľ neprekoná mechanické zábranné prostriedky vyššej triedy odolnosti, ale pravdepodobnosť, že ich prekoná pripravený a zručný útočník, je vyššia. Možné ohodnotenie pravdepodobností prekonania mechanických zábranných prostriedkov (MZP) je uvedené v tabuľke 8.2.

Tabuľka 8.2. Tabuľka pravdepodobností prekonania MZP.

Úroveň zabezpečenia

Úroveň rizika Typ páchateľa

1 2 3 4

Pravdepodobnosť prekonania

1 Veľmi malé 0,8 0,8 – 0,9 0,8 – 0,9 0,99

2 Malé 0,6 – 0,7 0,6 – 0,8 0,7 – 0,8 0,9

3 Stredné 0,15 – 0,2 0,3 – 0,4 0,4 – 0,5 0,6 – 0,7

4 Veľké 0,1 0,15 0,2 – 0,3 0,3 – 0,5

5 Veľmi veľké 0,01 0,1 – 0,2 0,1 – 0,3 0,3 – 0,4

Zdroj: Vlastné spracovanie

8.2. Analýza systému ochrany do hĺbky.

Systém ochrany do hĺbky a požiadavky naň budeme demonštrovať na modelovom príklade (obr.8.2.) .

149

CHP

L3, L2 L1

D1 D2

Obrázok 8.2. Model systému ochrany. Vlastné spracovanie.

Ochrana objektu (chráneného záujmu) je tvorená viacerými typmi ochranných prostriedkov, ktoré vytvárajú viacvrstvovú ochranu – ochranu do hĺbky. Systém ochrany je vytvorený vrstvou plášťovej ochrany (vrstva L1), vrstvou vnútornej ochrany (vrstva L2) a vrstvou predmetovej ochrany (vrstva L3) . Sú vytvorené dve vrstvy detekcie – D1 a D2 a funkciu reagovania zabezpečuje zásahová jednotka. Schéma analýzy systému ochrany je uvedená na obrázku 8.3.

Obrázok 8.3. Analýza systému ochrany použitím metóda ETA. Vlastné spracovanie.

Vyjadríme pravdepodobnosť splnenia požadovaných funkcií na jednotlivých vrstvách systému ochrany.

150

8.2.1. Pravdepodobnosť prekonania MZP

Spôsob vyjadrenia pravdepodobnosti prekonania mechanických zábranných prostriedkov boli prezentované v predchádzajúcej podkapitole.

8.2.2. Kritická hranica detekcie

V systéme ochrany objektu požadujeme, aby bola vytvorená hranica detekcie na takej vzdialenosti a v takej vrstve systému ochrany aby bolo zaistená včasná reakcia systému a tým aj splnenie požadovaných funkcií systému ochrany. Túto vzdialenosť nazývame kritická hranica detekcie (Hofreiter a kol., 2013). Kritická hranica detekcie (DK) určuje najneskôr možný bod detekcie narušenia alebo pokusov o narušenie chránených priestorov a zón chráneného objektu. Vytvára sa podľa možnosti na perimetri objektu tak, aby spolu s mechanickými zábrannými prostriedkami, tvoriacimi spomaľovací priestor, vytvorili časový priestor pre reakciu strážnej služby (zásahovej jednotky), kým útočník nedosiahne hranice priestoru, z ktorého je možné ohroziť chránený objekt (chránený záujem). Príklad :

Ochranu chráneného záujmu umiestneného v chránenom priestore zabezpečujú tri vrstvy ochrany: L1- vrstva ochrany plášťa objektu, Tp = 3 min. L21 a L22 sú vrstvy vnútornej ochrany, každá s Tp = 5 min. L3 je vrstva ochrany vstupu do chráneného priestoru, Tp = 10 min. Čas reakcie zásahovej jednotky je 15 min. Máme určiť kritickú hranicu detekcie. Riešenie :

Graficky znázorníme situáciu:

Vyjadríme sumu prielomových odolností : Tp(L1) + Tp(L21) + Tp(L22) + Tp(L3) = 3+5+5+10= 23 min. TRO = 15 min.

Požadujeme, aby Tp TRO

Túto podmienku splníme na vrstvách Tp(L21) + Tp(L22) + Tp(L3) TRO Optimálne by bolo vytvoriť hranicu detekcie na vrstve L1. Kritická hranica detekcie je na vrstve L22 : Tp(L22) + Tp(L3) = TRO

8.2.3. Pravdepodobnosť detekcie

Detekcia preniknutia do chráneného objektu a/alebo narušenie chránených priestorov (zón) je nevyhnutným predpokladom pre splnenie funkcie reagovania.

L1,

Tp= 3

min

L21, Tp=5 min

L22,

Tp=5

min

L3,

Tp=10

min.

CHZ

DK

151

V systéme ochrany môže byť vytvorených viacero vrstiev detekcie. Ukážeme postup výpočtu pravdepodobnosti detekcie narušenia objektu, ak sú vytvorené tri vrstvy detekcie – D1, D2 a D3.:

a) Pravdepodobnosť detekcie aspoň na jednej vrstve:

(8.7.)

b) Pravdepodobnosť detekcie na dvoch vrstvách :

(8.8.)

c) Pravdepodobnosť detekcie na troch vrstvách :

(8.9.)

d) Pravdepodobnosť prepustenia páchateľ – nedetekcie:

(8.10.)

Platí :

(8.11.)

V systémoch ochrany objektov sa požaduje, aby pravdepodobnosť detekcie narušenia

(ohrozenia) chráneného objektu (priestoru) bola P(D) 0,95. To však platí len v ideálnych prípadoch, resp. ak budeme predpokladať, že útočník bude konať bez prípravy, bez znalosti systému ochrany objektu (priestoru). Ak ale budeme predpokladať, že útočník bude konať po príprave, bude mať znalosti i schopnosti eliminovať alebo minimalizovať činnosť prvkov detekcie, pravdepodobnosti budú nadobúdať úplne iné hodnoty. V tabuľke 8.3. sú uvedené možné hodnoty pravdepodobnosti detekcie pripraveného, zručného a informovaného útočníka (typ 3 a 4), ktorý využíva jednoduché spôsoby protičinnosti pri prekonávaní detekčného systému. Hodnoty pravdepodobnosti úspešného prekonania detektorov boli získané praktickými meraniami študentov pri spracúvaní diplomových prác (Kováčová, 2015). Boli testované detektory používané pre stupne zabezpečenia 1 až 3. Tabuľka 8.3. Hodnoty koeficientov protičinnosti ,

Spôsob prekonávania

Min.úspešnosť (%)

Max.úspešnosť (%)

Stredná hodnota – ÚPstr (%)

Hodnota Kpč

Pomalý pohyb 0 30 12 0,88

Rýchly pohyb 5 77,5 34 0,66

Krytie – dáždnik 37,5 72,5 51,5 0,485

Krytie – doska 25 77,5 46 0,54

Krytie – kartón 40 100 64 0,36

Krytie – koberec 55 87,5 68 0,32

Krytie – plachta 20 87,5 47 0,53

Krytie – plexisklo 12,5 82,5 40,5 0,595 Zdroj: Vlastné spracovanie.

Stredné hodnoty úspešnosti prekonania PIR detektorov sme počítali podľa vzorca :

(8.12.)

152

Hodnotu koeficientu protičinnosti Kpč sme vypočítali podľa vzorca:

(8.13.)

Reálnu hodnotu pravdepodobnosti detekcie určíme podľa vzorca :

(8.14.)

kde : je reálna pravdepodobnosť detekcie ,

normovaná pravdepodobnosť detekcie ( )

K pč je koeficient protičinnosti určený z tabuľky 8.3.

8.2.3. Pravdepodobnosť prerušenia útoku

Pravdepodobnosť prerušenia útoku (PPÚ) na objekt (chránený priestor, chránený záujem) je závislá:

- na včasnosti zásahu síl reagovania na narušenie chránených priestorov (zón) v objekte ochrany, budem kvantifikovať pravdepodobnosťou včasného zásahu P(Z),

- na možnosti zásahovej jednotky zadržať útočníka (útočníkov), čo vyjadríme ako pravdepodobnosť eliminácie útočníka P(E).

PPÚ = P(Z) . P(E) (8.15.) Pravdepodobnosť včasného zásahu – P(Z) je závislá na veľkosti časovej rezervy

T, ktorú získame porovnaním dvoch časov (Hofreiter, Veľas, 2015): - času, ktorý potrebuje útočník na prekonanie mechanických zábranných

prostriedkov v chránenom objekte (priestore) na ceste k chránenému záujmu – TP - času príchodu (príjazdu) zásahovej jednotky do priestoru narušenia – TZ.

- Hodnotu koeficientu časovej rezervy T vyjadríme podľa vzorca:

(8.16.)

Pravdepodobnosť včasného zásahu potom vyjadríme podľa vzorca :

(8.17.)

Niektoré hodnoty pravdepodobností včasného zásahu sú uvedené v tabuľke : Tabuľka 8.4. Hodnoty pravdepodobností včasného zásahu s uvážením koeficientu

časovej rezervy.

Hodnota koeficientu T

0,2 0,3 0,5 1 1,25 1,5 2 3 4

P(Z) 0,18 0,26 0,39 0,63 0,71 0,78 0,86 0,95 0,98 Zdroj : Vlastné spracovanie.

Pravdepodobnosť eliminácie útočníka – P(E) - je závislá na dosiahnutí prevahy síl zásahovej jednotky nad počtom útočníkov. Vypočítame podľa vzorca :

(8.18.)

kde P - je pravdepodobnosť rovná 0,5 , vychádzame z rovnováhy síl útočníka a zásahovej jednotky, n - je počet členov zásahovej jednotky, m - je počet útočníkov.

Napríklad, ak je počet členov zásahovej jednotky o polovicu väčší ako počet útočníkov, pravdepodobnosť eliminácie je 0,79, pri dvojnásobnej prevahe je P = 0,94, pri

153

trojnásobnej prevahe je P= 0,998 atď. Podrobnejšie je kalkulácia pravdepodobností uvedená v tabuľke 8.5. Tabuľka 8.5. Pravdepodobnosť eliminácie útočníka v závislosti na pomere síl.

Počet útočníkov -m

Počet členov ZJ - n

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

1 0,5 0,94 0,99 1 1 1 1 1 1 1

2 0,16 0,5 0,79 0,94 0,98 0,99 1 1 1 1

3 0,07 0,26 0,5 0,71 0,85 0,94 0,98 0,99 0,99 1

4 0,04 0,16 0,32 0,5 0,66 0,79 0,88 0,94 0,97 0,98

5 0,03 0,1 0,2 0,36 0,5 0,63 0,47 0,83 0,89 0,94

6 0,02 0,07 0,16 0,26 0,38 0,5 0,61 0,71 0,79 0,85 Zdroj : Vlastné spracovanie.

8.2.4. Výpočet reálnej prielomovej odolnosti

Prielomová odolnosť mechanických zábranných prostriedkov je významným činiteľom, ktorý vytvára podmienky na realizáciu funkcií systému ochrany (Mach, 2010).

Prielomové odolnosti mechanických zábranných prostriedkov, uvádzaných v norme ČSN EN 1627, vychádzajú z kvality náradia, schopností a zručností útočníka. Tomu zodpovedajú aj bezpečnostné triedy (RC) mechanických zábranných prostriedkov (Moderní evropský standard zabezpečení,2013).

Pri výpočte reálneho času prelomenia mechanických zábranných prostriedkov TP pri analýze zraniteľnosti alebo pre výpočet pravdepodobnosti prerušenia útoku útočníka potrebujeme kalkulovať s typom útočníka, u ktorého predpokladáme použitie určitej kategórie náradia. Pre potreby výpočtov stotožníme typ útočníka a kategórie náradí. Možný spôsob je uvedený v tabuľke 8.6.

Tabuľka 8.6 Priradenie typu útočníka a kategórií náradia.

Typ páchateľa

1- príležitostný 2 – po príprave

3 – skúsený, pripravený

4 – veľmi skúsený, pripravený

Kategória náradia

A1, A2 A3 A4 A5, A6

Zdroj :Vlastné spracovanie

Na určenie reálnej prielomovej odolnosti potrebujeme zistiť, aká je prielomová odolnosť použitého mechanického zábranného prostriedku, zaradeného do určitej bezpečnostnej triedy, ak útočník použije vyššiu kategóriu náradia, než aká bola použitá pri laboratórnych skúškach.

Tento problém môžeme vyriešiť zavedením koeficienta účinnosti - KÚ.

Prvý krok, ktorý urobíme je, že porovnáme kategórie náradia medzi sebou. Použijeme

metódu párového porovnávania a Saatyho maticu (Lysá,2002)

Podstata metódy párového porovnávania spočíva v tom, že porovnáme účinnosť jednotlivých kategórií náradia medzi sebou.

Škála hodnotiacich stupňov bude od 1 do 9 ( 1 znamená rovnakú účinnosť, 9 znamená extrémne vyššiu účinnosť).

154

Vzájomne porovnáme kategórie náradia a to tak, že ich umiestnime do protiľahlých koncov hodnotiaceho riadku proti sebe a porovnávame, ktorý je účinnejší a koľkokrát je účinnejší (obr.1). V strede riadku je 1, čo znamená, že porovnávané náradia sú rovnako účinné. Ak označíme hodnotu bližšie k náradiu Ai , znamená to, že toto náradie je účinnejšie ako náradie Aj. Rovnaký postup je pri párovom porovnávaní všetkých kategórií náradia.

Ai 9 8 7 6 5 4 3 2 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Aj

Obrázok 8.3. Stupnica hodnotenia párového porovnávania kategórií náradia.

Postup porovnávania je nasledujúci:

- Kategória náradia, nachádzajúca sa v ľavom stĺpci matice sa porovnáva s kategóriami náradia, ležiacimi v priľahlom riadku,

- Tá kategória náradia, ktorá je z dvojice účinnejšia, je ohodnotená celým číslom z intervalu , menej účinná kategória náradia má inverznú hodnotu k účinnejšiemu náradiu. To znamená, ak je hodnotiaci stupeň pre kategóriu náradia Ai = 5, hodnotiaci stupeň kategóriu náradia Aj = 1/5 a opačne. Výsledky porovnávania zapíšeme do matice významností (Saatyho matice).

Tabuľka 8.7 Saatyho matica párového porovnávania. Príklad.

A1 A2 A3 A4 A5 A6

A1 1 1/3 1/5 1/7 1/8 1/9

A2 3 1 1/3 1/4 1/7 1/8

A3 5 3 1 1/2 1/5 1/7

A4 7 4 2 1 1/3 1/5

A5 8 7 5 3 1 1/3

A6 9 8 7 5 3 1 Vlastné spracovanie

Reálny prepočet prielomovej odolnosti určíme podľa vzorca :

(8.19.)

kde : je redukovaná prielomová odolnosť (min.),

je normovaná prielomová odolnosť (min.)

je koeficient účinnosti náradia i v porovnaní s náradím j, ktoré sme

použili na prelomenie mechanického zábranného prostriedku danej bezpečnostnej triedy (-). Prepočítané hodnoty prielomových odolnosti sú uvedené v tabuľke 8.8.

Tabuľka 8.8. Tabuľka prepočítaných hodnôt prielomových odolností

Bezpečnostná trieda - RC

Hodnoty TPR pri použití kategórie náradia

A1 A2 A3 A4 A5 A6

RC1 - - - - - -

RC2 9 3 1 45 s. 26 s. 22,5 s.

RC3 25 15 5 2,5 1 43 s.

RC4 70 40 20 10 3,2 2

RC5 120 105 75 45 15 5

RC6 180 160 140 100 60 20 Zdroj : Vlastné spracovanie

155

Rozsah prielomových odolností mechanických zábranných prostriedkov je v tabuľke 8.9.

Tabuľka 8.9. Kalkulačné hodnoty prielomových odolností mechanických zábranných prostriedkov

Bezpečnostná trieda -RC

Prielomová odolnosť (min)

Normovaná Minimálna Maximálna Stredná

RC1 - - - -

RC2 3 22,5 s. 9 4,725

RC3 5 43 s. 25 10,43

RC4 10 2 70 29,2

RC5 15 5 120 51

RC6 20 20 180 88 Zdroj : Vlastné spracovanie

Strednú hodnotu prielomovej odolnosti sme vypočítali podľa vzorca :

(8.20.)

kde : je stredná hodnota prielomovej odolnosti v danej bezpečnostnej

triede, (min.). je minimálna hodnota prielomovej odolnosti v danej

bezpečnostnej triede, (min.). je maximálna hodnota prielomovej odolnosti v danej

bezpečnostnej triede, (min.).

Po vypočítaní reálnych časov prielomovej odolnosti môžeme vzorec (8.16.) prepísať do tvaru :

(8.21.)

V tabuľke 8.10. je uvedený opis pravdepodobností stavov systému ochrany objektu, analyzovaného podľa obr.8.3. Pravdepodobnosť odolnosti vyjadríme ako súčet pravdepodobností stavov odolnosti systému ochrany :

(8.22.) Pravdepodobnosť prekonania systému vyjadríme ako súčet pravdepodobností stavov prekonania systému ochrany : (8.23.)

Platí : (8.24.)

Tabuľka 8.10. Vyhodnotenie pravdepodobností stavov systému ochrany.

Pravdepodobnosť stavov systému ochrany Opis stavu SO

P(S1 ) = P(L1).P(D1).P(Z1) odolný

P(S2) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). P(L2).P(D2).P(Z2) odolný

P(S3) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). P(L2).P(D2). (1-P(Z2)). P(L3) prekonaný

P(S4) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). P(L2).P(D2). (1-P(Z2)). (1-P(L3)) odolný

P(S5) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). P(L2).(1-P(D2)).P(Z2) odolný

P(S6) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). P(L2).(1-P(D2)).(1-P(Z2)). P(L3) prekonaný

156

P(S7) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). P(L2).(1-P(D2)).(1-P(Z2)). (1-P(L3)) odolný

P(S8) = P(L1).P(D1). (1-P(Z1)). (1-P(L2)) odolný

P(S9) = P(L1). (1-P(D1)).P(L2). P(D2). P(Z2) odolný

P(S10) = P(L1). (1-P(D1)).P(L2). P(D2).(1- P(Z2)).P(L3) prekonaný

P(S11) = P(L1). (1-P(D1)).P(L2). P(D2).(1- P(Z2)).(1-P(L3)) odolný

P(S12) = P(L1). (1-P(D1)).P(L2). (1-P(D2)).P(L3) prekonaný

P(S13) = P(L1). (1-P(D1)).P(L2). (1-P(D2)).(1-P(L3)) odolný

P(S14) = P(L1). (1-P(D1)). (1-P(L2)) odolný

P(S15) = 1- P(L1) odolný

Vyhodnotenie plnenia požadovaných funkcií posudzovaného systému ochrany je v tabuľke 8.11.

Tabuľka 8.11. Splnenie požadovaných funkcií systémom ochrany do hĺbky.

Funkcia Vyhodnotenie plnenia funkcie

Odradenie Plní

Zabránenie Plní

Detegovanie Plní

Spomalenie pohybu Plní

Reagovanie, prerušenie útoku Plní Zdroj : vlastné spracovanie

8.3. Účinnosť systému ochrany

Účinnosť systému ochrany je bezrozmerné číslo, ktoré vyjadruje, ako systém ochrany plní hlavnú funkciu, ktorou je zaistenie bezpečnosti objektu, chráneného priestoru alebo chráneného záujmu.

Účinnosť systému ochrany objektu vyjadruje, ako prijaté bezpečnostné opatrenia- vytvorený systém ochrany – zvýšili bezpečnosť chráneného objektu (priestoru, záujmu).

Účinnosť systému ochrany môžeme potom vyjadriť, ak porovnáme veľkosť rizika pred a po zavedení bezpečnostných opatrení ( po vytvorení systému ochrany)(vzorec 8.25).

(8.25)

kde : - je symbol účinnosti, ak hodnotu vynásobíme 100, dostaneme účinnosť v (%) R0 – je veľkosť rizika pred zavedením systému ochrany, RR - veľkosť rizika po zavedení systému ochrany. Príklad : Po analýze rizík sme získali hodnotu rizika 18 ( T = 3, V= 3, C= 2). Zavedením systému ochrany sme znížili veľkosť rizika na 6. Aká je účinnosť vytvoreného systému ochrany ?

Veľkosť následku C


1 2 3


1 2 3 1 2 3 1 2 3

1 1 2 3 2 4 6 3 6 9

2 2 4 6 4 8 12 6 12 18

3 3 6 9 6 12 18 9 18 27

157

Riešenie :

- Účinnosť vytvoreného systému ochrany môžeme vypočítať podľa vzorca 8.25 :

0,6666.100 = 66,66 %

Účinnosť môžeme získať aj z tabuľky8.12, kde sú už prepočítané hodnoty pre hodnoty činiteľov rizika podľa tabuľky kritérií pre posudzovanie rizika.

Tabuľka 8.12 Tabuľka pre určenie účinnosti systému ochrany.

Riziko pôvodné

- RO

Riziko znížené - RR

1 2 3 4 6 8 9 12 18 27

1 0

2 0,5 0

3 0,67 0,33 0

4 0,75 0,5 0,25 0

6 0,83 0,67 0,5 0,33 0

8 0,88 0,75 0,63 0,5 0,25 0

9 0,89 0,78 0,67 0,56 0,33 0,11 0

12 0,92 0,83 0,75 0,66 0,5 0,33 0,25 0

18 0,94 0,89 0,83 0,78 0,67 0,55 0,5 0,33 0

27 0,96 0,92 0,89 0,85 0,78 0,7 0,67 0,55 0,33 0 Zdroj : Vlastné spracovanie.

8.4. Spoľahlivosť systému ochrany

Pri hodnotení spoľahlivosti systému ochrany sa sústredíme na dva aspekty: - technickú spoľahlivosť prvkov systému ochrany - spoľahlivosť ľudského činiteľa.

8.4.1 Technická spoľahlivosť systému

Technická spoľahlivosť systému charakterizuje jeho komplexnú vlastnosť, vyjadrujúcu všeobecnú schopnosť zachovávať si funkčné vlastnosti v danom čase a za stanovených podmienok. Najvýznamnejšími čiastkovými vlastnosťami spoľahlivosti sú (Loveček, 2011):

- bezporuchovosť - schopnosť technického systému plniť nepretržite požadované funkcie počas stanovenej doby a za definovaných podmienok,

- udržovateľnosť - vlastnosť objektu charakterizujúca spôsobilosť k predchádzaniu porúch predpísanou údržbou,

- opraviteľnosť - spôsobilosť technického systému na zisťovanie príčin porúch a ich odstraňovanie opravou,

- bezpečnosť - vlastnosť technického systému neohrozovať ľudské zdravie alebo životné prostredie pri plnení predpísanej funkcie,

- životnosť - schopnosť systému plniť požadované funkcie po dosiahnutie medzného stavu (neodstrániteľné poruchy, t.j. bezpečnosť, strata hodnôt parametrov, zníženie efektívnej činnosti).

- Spoľahlivosť je často krát vyjadrená ako pravdepodobnosť, že systém (napr. poplachový zabezpečovací a tiesňový systém, kamerový dohliadací systém) alebo jeho prvok (napr. detektor, ústredňa, komunikátor) bude vykonávať požadovanú

158

funkciu po určenú dobu a za vopred stanovených podmienok. V praxi sa spoľahlivosť udáva ako počet porúch na jednotku času počas sledovaného obdobia.

Spoľahlivosť technických prostriedkov systému ochrany ako pravdepodobnosť bezporuchovej prevádzky môžeme vypočítať podľa vzorca :

(8.26.)

kde PSP je pravdepodobnosť bezporuchovej prevádzky prvku (zariadenia), Tpr je čas prevádzky prvku (zariadenia)v stave stráženia počas 24 hod. ( hod.) TP str je priemerný čas prevádzky prvku na jednu poruchu ( 20 – 30 tis. hodín).

Príklad:

Detektor je počas 24 hod. zapnutý v stave stráženia 12 hodín, priemerný čas prevádzky na jednu poruchu je 24 000 hod., potom pravdepodobnosť bezporuchovej prevádzky je :

PSP = exp( - 12/24000) = exp – 0,0005 = 0,999

8.4.2. Spoľahlivosť ľudského činiteľa v systéme ochrany

V mnohých prípadoch spoľahlivosť systémov ochrany závisí aj od ľudského činiteľa (napr. operátor mestského kamerového dohliadacieho systému, operátor PCO, strážnik na stanovišti apod.). Riziko zlyhania ľudského faktora v systéme ochrany je vždy pomerne vysoké. Môže sa prejaviť : - nedbalosťou alebo opomenutím pri plnení povinností spojených s prevádzkou

subsystémov systému ochrany objektu (napr. PCO, kamerových systémov a pod.), - neprofesionálnym správaním alebo konfliktom záujmov (strážnici), - spoluprácou s vonkajším páchateľom a prezradením dôležitých informácií

o bezpečnostnom systéme či už v dôsledku vydierania, pomsty alebo zo zištných dôvodov (vlastní zamestnanci apod.),,

- nedodržaním režimových alebo prevádzkových smerníc a sprístupnenie chráneného záujmu nepovolanej osobe a pod.

Pri hodnotení ľudského činiteľa sa vychádza z mnohých metód, ktoré zohľadňujú kvalitatívnu aj kvantitatívnu spoľahlivosť ľudského činiteľa (napr. zdroj ľudského zlyhania, priebeh, dôsledky zlyhania, správanie sa v procese opráv). Pri kvalitatívnej analýze sa hľadá a hodnotí význam jednotlivých ľudských aktivít a analyzuje sa ich vplyv na spoľahlivosť človeka, zariadenia alebo rozhrania človek/ stroj. Rôznymi metódami sa hľadá možnosť korelácie jednotlivých vplyvov, ktoré sú principiálne reprezentované ako malé separované modely (The human factor...,2009). Ako príklad je bude popísaná jedna z najjednoduchších metód hodnotiacich spoľahlivosť ľudského činiteľa, a to metóda TESEO. Táto metóda vyžaduje najmenšie materiálne aj kapacitné zdroje. Odhaduje spoľahlivosť pomocou piatich kľúčových činiteľov. Jej model definuje pravdepodobnosť chyby pracovníkov ako multiplikatívnu funkciu piatich činiteľov uvedených tabuľke 8.13. Tabuľka 8.13. Činitele pre analýzu ľudského činiteľa .

Označenie činiteľa

Názov Popis činiteľa

K1 Činiteľ druhu činnosti Typ a náročnosť realizovanej činnosti

159

K2 Stresový činiteľ bežných, resp. mimoriadnych činností

Čas, za ktorý je vykonanie činnosti reálne

K3 Činiteľ pracovníkových kvalít Charakteristika kvalít operátora

K4 Činiteľ úzkosti a stresu Psychický stav operátora

K5 Ergonomický činiteľ Pracovné podmienky Zdroj : Vlastné spracovanie.

Pravdepodobnosť ľudskej chyby P(e) pre realizované činnosti možno potom vypočítať podľa vzorca 8.27. a tabuľky 8.14.

(8.27.) Tabuľka 8.14. Hodnoty koeficientov spoľahlivosti ľudského činiteľa

Činiteľ typu činnosti (K1) Pracovníkove kvality (K3)

Jednoduchá rutinná 0,001 Expert, dobre spôsobilý 0,5

Vyžaduje si pozornosť, rutinná

0,01 Priemerné znalosti a spôsobilosť 1

Neobvyklá 0,1 Slabé znalosti a spôsobilosť 3

Stresový činiteľ bežných činností (K2)

Činiteľ úzkosti a stresu (K4)

Doba pohotovosti (s) Závažná, nepredvídaná situácia 3

2 10 Nepredvídaná situácia 2

10 1 Normálny stav 1

20 0,5

Stresový činiteľ mimoriadnych činností (K2)

Ergonomický činiteľ (K5)

Doba pohotovosti (s) Výborná mikroklíma a koordinácia s prevádzkou

0,7

3 10 Dobrá mikroklíma a koordinácia s prevádzkou

1

30 1 Rušená mikroklíma a koordinácia s prevádzkou

3

45 0,3 Rušená mikroklíma a zlá koordinácia s prevádzkou

7

60 0,1 Zlá mikroklíma a koordinácia s prevádzkou 10

Ak je výsledný súčin činiteľov väčší ako 1, je pravdepodobnosť zlyhania ľudského činiteľa rovná 1, tzn. zlyhanie určite nastane.

Druhá technika hodnotenia spoľahlivosti ľudského činiteľa- Operator Action Tree System (OATS)- je založená na využití metódy ETA, pomocou ktorej identifikujeme a hodnotíme pravdepodobnosti možného zlyhania ľudského činiteľa pri riešení nebezpečnej udalosti. Podľa techniky OATS sa rozlišujú tri typy zlyhania (chyby), ktoré môžu vzniknúť zo strany ľudského činiteľa: - zlyhanie (chyba) pri identifikovaní udalosti, - chyba pri diagnostike povahy udalosti a pri zisťovaní a voľbe potrebných opatrení na

jej riešenie, - chyba v realizácii opatrení na riešenie udalosti.

Obrázok 8.4. Analýza zlyhania ľudského činiteľa. Vlastné spracovanie.

Pravdepodobnosti jednotlivých stavov sú:

160

- pravdepodobnosť zistenie udalosti – P(z), - pravdepodobnosť správneho vyhodnotenie (diagnostikovania) udalosti – P(sh), - pravdepodobnosť správneho riešenia, správnej reakcie na udalosť – P(r).

Hodnoty pravdepodobností (tabuľka 8.15) môžeme určiť pomocou troch skupín činiteľov, ktoré ich ovplyvňujú: - podmienky pre činnosť operátora, strážnika a pod., - znalosti a skúsenosti operátory, pracovníka ochrany,..., - vycvičenosť a pripravenosť operátora, pracovníka ochrany na riešenie udalostí. Pravdepodobnosti boli určené expertným ohodnotením. Slúžia pre modelový príklad riešenia tejto úlohy. Tabuľka 8.15.Odhad pravdepodobností zlyhania ľudského činiteľa pre metódu OATS.

Činiteľ Slovný opis Hodnota pravdepodobnosti

Podmienky pre činnosť operátora

Veľmi dobré P(z)

0,9

Dobré 0,7

Obmedzené 0,4

Zlé 0,2

Veľmi zlé 0,1

Znalosti a skúsenosti Veľmi dobré, veľmi skúsený pracovník

P(sh)

0,9

Dobré, skúsený pracovník 0,7

Základné, začiatočník 0,4

Vycvičenosť a pripravenosť

Veľmi dobrá P( r )

0,9

Dobrá 0,75

Pokročilý 0,6

Základná, po zaškolení 0,49 Zdroj : Vlastné spracovanie

Príklad :

Operátor PCO má dobré podmienky pre sledovanie situácie na monitoroch, je skúsený pracovník a je dobre vycvičený pre riešenie udalostí. Na základe týchto údajov môžeme podľa tabuľky 8.15. určiť:

- P(z) = 0,7; P(sh) = 0,7, P( r) = 0,75. - Pravdepodobnosť splnenia úlohy bude : P(SÚ) = P(z).P(sh).P(r) = 0,3675 - Pravdepodobnosť nesplnenia úlohy (zlyhania) bude : P(NÚ) = 1-P(SÚ) = 0,6325

o Pravdepodobnosť nesplnenia úlohy z dôvodu nezistenia udalosti bude : 1-P(z) = 0,3

o Pravdepodobnosť nesplnenia úlohy z dôvodu nesprávnej diagnostiky udalosti bude: P(z) . (1-P(sh)) = 0,21

o Pravdepodobnosť nesplnenia úlohy z dôvodu nesprávnej reakcie na udalosť bude :

P(z). P(sh) . (1-P(r)) = 0,1225

Závery

Tradičné prístupy používané pri navrhovaní a posudzovaní účinnosti systémov ochrany sú založené na používaní tabuľkových, normovaných hodnôt jednotlivých činiteľov – či už prielomových odolností, alebo pravdepodobností detekcie narušenia chránených priestorov, zón.

161

Komplexné posudzovanie účinnosti systémov ochrany vyžaduje variantný prístup. Jednotlivé činitele nemôžeme posudzovať staticky, ako konštanty, ale ako veličiny, ktoré môžu nadobúdať rôzne hodnoty, v závislosti od typu útočníka, jeho schopností, zručností a spôsobilostí, ako aj od materiálneho vybavenia na uskutočnenie útoku na chránený objekt (priestor).

O účinnosti systému ochrany nemôžeme uvažovať šablónovite, stereotypne. Zvyšuje sa rola analytickej činnosti bezpečnostných pracovníkov, najmä v oblasti predikcie spôsobov napadnutia objektov a voľby spôsobov zabezpečenia objektov a chránených priestorov. Používanie reálnych hodnôt prielomových odolností a pravdepodobností detekcie je predpokladom pre reálne posúdenie bezpečnostných rizík a určujúcim činiteľom pre rozhodnutie o spôsobe ochrany a štruktúre systému ochrany.

Otázky 1. V čom spočíva rozdiel medzi jedno typovým systémom ochrany a systémom

ochrany do hĺbky? 2. Ako vyjadríme pravdepodobnosť odolnosti jednotypového systému ochrany? 3. Aké funkcie môže reálne zaistiť systém ochrany do hĺbky? 4. Aký je význam kritická hranica detekcie? 5. Akými spôsobmi môžeme určiť reálnu pravdepodobnosť detekcie? 6. Ktoré činitele ovplyvňujú reálnu prielomovú odolnosť mechanických prostriedkov

systému ochrany ? 7. Ako môžeme určiť účinnosť systému ochrany? 8. Ktoré činitele ovplyvňujú spoľahlivosť systému ochrany? 9. Akými metódami môžeme určiť spoľahlivosť ľudského činiteľa?

Literatúra

ČSN EN 1627. 2012. Dveře, okna, lehké obvodové pláště, mříže a okenice – odolnost proti vloupání – požadavka a klasifikace. Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictvíPraha, 2012.

ČSN EN 1630. 2012. Dveře, okna, lehké obvodové pláště, mříže a okenice – odolnost proti vloupání – Zkušební metoda pro stanovení odolnosti proti manuálním pokusům o vloupání. Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha, 2012.

GARCIA, M.L. The design and evaluation of physical protection system, Elsevier, Butterworth-Heineman , 2001.ISBN 0-7506-7367-2

HOFREITER, L., VEĽAS, A. Príspevok k hodnoteniu činiteľov ochrany objektov. In: Sborník příspevkú z mezinárodní konference Požární ochrana 2015.Ostrava, 2015. ISBN 978-80-7385-163-7

KOVÁČOVÁ, P. Testovanie možností prekonania vybraných komponentov elektrických zabezpečovacích systémov (detektory pre stupeň zabezpečenia 3). Diplomová práca. ŽU v Žiline, 2015.

LOVEČEK, T., REITŠPÍS, J. Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany objektov. Žilina, Edis, 2011. ISBN 978-80-554-0457-8

LYSÁ, Ľ.: Rozhodovanie I. Využitie multikriteriálnych metód v rozhodovacom procese riadiaceho subjektu. VA, L.Mikuláš, 2002.

162

MACH, V. Mechanické zábranné prostriedky. Košice, Multiprint, 2010. ISBN 978-80-970410-6-9

MACH, V.- VEĽAS,A. 2013. Ujednotenie metodiky zisťovania prielomovej odolnosti mechanických zábranných prostriedkov obvodovej ochrany. In: Krízový manažment = Crisis management : vedecko - odborný časopis - ISSN 1336-0019. - Roč. 12, č. 2 (2013). Moderní evropský standard zabezpečení. Pokyny ke stanovení úrovně zabezpečení objektů a provozoven proti krádežím vloupáním podle evropských norem. Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha, 2013.

The human factor in risk assessment: methodological. Comparison between human reliability analysis techniques.Dostupné z : http://prevenzioneoggi.ispesl.it/pdf/ric2009_01_4_en.pdf

163

9. NÁVRH SYSTÉMU OCHRANY Finalizujúcou etapou manažérstva bezpečnostných rizík pri ochrane objektov je etapa rozhodnutia o zaobchádzaní s rizikom, ktorá zahŕňa výber jednej alebo viacerých možností ovplyvňovania rizika.

Zaobchádzanie s rizikami je zamerané na tie riziká, ktoré neboli posúdené ako prijateľné, t.j. ich hodnota je nad hranicou akceptovateľnosti. Spočíva v návrhu, prijatí a realizácii opatrení, pomocou ktorých vybraným spôsobom ovplyvňujeme ich hodnotu. Spôsoby zaobchádzania s rizikom sa nemusia nevyhnutne navzájom vylučovať alebo nemusia byť vhodné za každých okolností. Zaobchádzanie s rizikom môže vytvoriť nové riziká alebo modifikovať existujúce.

Subjekt ochrany môže podľa STN ISO 31000:2011vybrať jeden z nasledujúcich spôsobov zaobchádzania s rizikom: 1. Vyvarovanie sa riziku (avoiding the risk) na základe rozhodnutia nezačínať činnosť

alebo nepokračovať v činnosti, ktorá vytvára riziko. 2. Akceptovanie alebo zvýšenie rizika s cieľom využiť príležitosť. 3. Odstránenia zdroja rizika (removing the risk source). 4. Zmena pravdepodobnosti rizika (changing the likelihood). 5. Zmena následkov rizika (changing the consequences). 6. Podieľanie sa na riziku s ďalšou stranou alebo stranami na základe zmlúv a

financovania rizika – Prenos rizika(transfer risk – sharing the risk). 7. Zachovanie rizika na základe kvalifikovaného rozhodnutia (retaining the risk).

V prípade ochrany chránených záujmov, objektov a priestorov môžeme veľkosť rizika znižovať troma spôsobmi :

- buď eliminujeme (znižujeme) ohrozenie, - alebo znižujeme zraniteľnosť objektu, chráneného priestoru a ich systémov

ochrany, - alebo znižujeme veľkosť následkov .

9.1. Možnosť zníženia (eliminácie) ohrozenia

Ako sme už uviedli, ohrozenie predstavuje konkrétny, fyzicky existujúci objekt, jav či udalosť, ktorý je schopný spôsobiť škodu alebo ujmu. Môže byť sociálnej, prírodnej alebo technogénnej povahy. Podľa toho budeme rozlišovať príčiny a podmienky ich existencie:

- pri ohrozeniach sociálnej povahy sú predpokladmi ohrozenia: nositeľ ohrozenia, motív nositeľa, schopnosti nositeľa.

- pri ohrozeniach prírodnej a technogénnej povahy sú predpokladmi ohrozenia: zdroj ohrozenia, príčina vzniku ohrozenia, potenciál ohrozenia.

Možnosti zníženie ohrozenia sociálnej povahy a tým aj minimalizácie bezpečnostných rizík sú vyjadrené na nasledujúcom obrázku :

164

Obrázok 9.1. Možnosti eliminácie ohrození sociálnej povahy. Vlastné spracovanie.

Možnosti eliminácie ohrození prírodnej a technogénnej povahy a tým aj eliminácie (minimalizácie) bezpečnostných rizík je vyjadrená na obrázku 9.2.

Obrázok 9 .2. Možnosti eliminácie ohrození prírodnej a technogénnej povahy

9.2. Možnosť eliminácie zraniteľnosti

Základný spôsob, ako znížiť zraniteľnosť objektu, chráneného priestoru je vytvorenie efektívneho systému ochrany.

9.2.1. Návrh koncepcie systému ochrany objektu

Vytváranie systému ochrany objektu je vždy cieľovo a objektovo konkrétne orientovaný proces. Nemôže existovať univerzálny systém ochrany objektu, ani pre objekty rovnakej triedy.

Môžeme popísať dva prístupy k vytvoreniu systému ochrany objektu :

165

- Jeden spočíva v masívnom použití a nasadení ľudských zdrojov – strážnej služby a rozpracovanie súboru organizačných opatrení. Tento prístup je postavený na ľudskom činiteli, technické prostriedky plnia len pomocné funkcie.

- Druhý prístup spočíva v minimalizácii nasadenia ľudských zdrojov a v maximalizácii použitia technických prostriedkov. Ľudský činiteľ zohráva v tomto prístupe rolu síl reagovania na poplachové stavy v chránenom objekte (priestore).

Hlavným problémom pri navrhovaní systému ochrany objektu je výber scenára (scenárov) napadnutia objektu. Aj keď sa v procese identifikácie rizík vytvára viacero scenárov, nakoniec musíme vybrať z nich tie najpravdepodobnejšie a najviac nebezpečné scenáre napadnutia (ohrozenia) objektu, či chráneného priestoru. Z hľadiska plnených funkcií môžeme charakterizovať dva typy systémov ochrany objektu: 1. Pasívny, ktorý zaisťuje odradenie, spomalenie, či zabránenie prieniku útočníka

(páchateľa) do objektu a k chránenému záujmu. 2. Aktívny, ktorý okrem spomínaných funkcií zaisťuje aj detegovania narušenia objektu

(chráneného priestoru) a reagovanie na napadnutie objektu, realizované funkciou prerušenia útoku a zadržanie útočníka (útočníkov).Tieto funkcie síl ochrany môže byť realizované: - bezprostredne v priestore umiestnenia chráneného záujmu, - mimo priestoru umiestnenia chráneného záujmu, teda v chránenom objekte

(priestore). - v priestore pred dosiahnutím hranice ohrozenia objektu (chráneného záujmu).

Koncepcia ochrany objekt (priestoru) vyjadruje základnú filozofiu systému ochrany. Vo svojom obsahu je to vypracovaná sústava názorov na spôsob zaistenia ochrany, vyplývajúca z identifikácie, analýzy a ohodnotenie rizík, ako aj z rozhodnutia o zaobchádzaní s rizikami.

Bezpečnostná koncepcia definuje na základe posúdenia bezpečnostných rizík, rozhodnutia o spôsobe zaobchádzania s rizikami systémový prístup k ochrane objektu (priestoru). Zaraďuje jednotlivé prvky systému ochrany, bezpečnostné funkcie, služby a mechanizmy do vrstveného systému objektovej (fyzickej) ochrany s cieľom znížiť riziká narušenia alebo zničenia chráneného záujmu na úroveň akceptovaného (prijateľného) rizika.

Na zaistenie správnej (efektívnej) objektovej ochrany je potrebné vyvolať stret rozdielnych názorov na riešenie daného problému, teda treba vytvoriť viacej rôznych alternatív (variantov) prípustných riešení. Cieľom je vytvoriť čo najväčší počet alternatív (variantov) možných riešení, ako je možné splniť stanovenú úlohu – dosiahnuť čo najefektívnejšie požadovaný stupeň ochrany a splnenie požadovaných funkcií systému ochrany

Varianty koncepcií ochrany vyjadrujú štruktúru ochrany objektu vo viacvrstvovom modeli.

Vypracované varianty by sa mali odlišovať aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí :

- spôsob ochrany objektu, priestoru, chráneného záujmu, - počet vrstiev ochrany, - množstvo a druhy prostriedkov vo vrstvách ochrany, - triedou odolnosti (bezpečnostnej triedy) použitých prostriedkov, - spôsobom signalizácie narušenia a pod.

Príklad vytvorených variantov koncepcie objektovej ochrany je uvedený v tabuľke 9.1.

166

Tabuľka 9.1. Varianty systému ochrany objektu.

Vrstva ochrany V1 V2 V3 V4

Perimeter MZP + SKV

MZP +VO + detektor nebezpečných látok

StSl +MZP

MZP+ StSl +KDS

Plášťová ochrana MZP + EZS

MZP KDS+ MZP

KDS, detektor nebezpečných látok

Vnútorná ochrana EZS + SKV

MZP +SKV MZP EZS

Predmetová ochrany

MZP +EZS

MZP MZP MZP + EZS


Pri návrhu variantov koncepcií objektovej ochrany prvku KDI sa zohľadní: - ktoré opatrenia budú realizované ako trvalé bezpečnostné opatrenia, - ktoré opatrenia budú realizované ako mimoriadne bezpečnostné opatrenia.

9.2.2. Hodnotenie variantov systému ochrany

Cieľom hodnotenia variantov ochrany objektu je zistiť a zhrnúť výhody a nevýhody jednotlivých variantov, nájsť variant ktorý najlepšie vyhovuje prijatým kritériám.

Kritériá na ohodnotenie variantov systému ochrany môžu byť : - primeranosť koncepcie k bezpečnostným rizikám, - realizovateľnosť koncepcie, - flexibilita systému ochrany, - časová náročnosť realizácie, - výsledná úroveň bezpečnostnej triedy, - nároky na odbornú prípravu užívateľov, - plnenie požadovaných funkcií ochrany, - spoľahlivosť, - výška nákladov na realizáciu a prevádzku (finančná náročnosť koncepcie). - záručné podmienky, servis, - odolnosť vytvoreného systému ochrany, - vhodnosť pre dané prostredie a iné.

Na ohodnotenie variantov systému ochrany môžeme použiť : - metóda poradia, - metóda párového porovnania, - metóda bodového hodnotenia.

Zásady použitia uvedených metód boli objasnené v podkapitole 5.5.1. Výber metódy je závislý od spracovateľa. Príklady možného hodnotenia variantov sú uvedené v tabuľkách 9.2 a 9.3.

167

Tabuľka 9.2. Príklad hodnotenia variantov – bodová metóda.

Kritérium Variant 1 Variant 2 ..... Variant n

K1 2 4 ... 2

K2 2 5 .... 2

... ... ... .... ...

Km 4 4 ..... 3

Celkom bodov: 8 13 ... 7

Poradie 2 1 3


Na ohodnotenie variantov sme použili škálu od 1 do 5, kde :

1 – najmenej vyhovuje,

5 – najviac vyhovuje daným kritériám.

Tabuľka 9.3. Príklad hodnotenia variantov – bodová metóda s použitím váhových koeficientov.

Kritérium Váha kritéria

Variant 1 Variant 2 ..... Variant n

K1 2 2.2=4 4 8 ... 2 4

K2 3 1 3 5 15 .... 2 6

... ... ... .... ...

Km 4 4 16 4 16 ..... 3 12

Celkom: 23 39 ... 22

Poradie 2 1 3


Spôsob bodového ohodnotenia je rovnaký, ako v predchádzajúcom príklade. Váhu kritéria môžeme určiť nasledujúcim spôsobom:

- kritérium, ktoré bude podľa názoru hodnotiteľa najvýznamnejšie, bude mať váhový koeficient m (ak počet kritérií bude m),

- druhé kritérium v poradím dôležitosti bude mať váhu m-1, tretie m-2, atď. - najmenej významné kritérium bude mať váhu 1.

168

9.3 Výber optimálneho variantu objektovej ochrany

Výber optimálneho variantu bezpečnostnej koncepcie je v podstate rozhodovanie o tom, ktorý variant najlepšie vyhovuje špecifickým kritériám (požiadavkám) a ktorý bude realizovaný pri ochrane objektu – chráneného priestoru..

Rozhodovateľ pri výbere optimálneho variantu zohľadňuje: - výsledok hodnotenie variantov koncepcií ochrany objektu podľa zvolenej metódy, - uplatniteľnosť variantu v rámci trvalých bezpečnostných opatrení, - možnosť modifikácie variantu.

Rozhodnutie je výsledný, dynamizujúci akt. Je súhrnom racionálnej analýzy, empirického hodnotenia a mocenských aktov, pričom k efektívnemu rozhodovaniu sa predpokladá najvyššia úroveň koncepčného chápania.

Vybratý variant objektovej ochrany má logickým a funkčným spôsobom optimálne integrovať prvky technickej, režimovej a fyzickej ochrany do funkčného a efektívneho systému.

Rozhodnutie sa materializuje a realizuje v reálnom systéme objektovej ochrany objektu, chráneného priestoru, chráneného záujmu. .

Na výber optimálneho variantu systému ochrany môžeme použiť metódu Analytic Hierarchy Process - AHP (Analytický hierarchický proces).

Metóda Analytický hierarchický proces – AHP je štruktúrovaná technika určená na riešenie komplexných rozhodnutí. Poskytuje komplexnú a logickú koncepciu pre štruktúrovanie rozhodovacieho problému, pre kvalifikovanie jeho prvkov, ktoré súvisia s hodnotením alternatívnych riešení.

Použitie metódy AHP spočíva v rozčlenení hlavného rozhodovacieho problému na oddelené prvky a ich párové porovnanie. Schéma štruktúry metódy AHP je na obr. 9.3.

Obrázok 9.3. Štruktúra metódy AHP. Vlastné spracovanie

V procese rozhodovanie o podobe systému ochrany je cieľom vybrať z vytvorených variantov taký variant, ktorý by najlepšie vyhovoval prijatým kritériám.

Postup je nasledovný :

1. Vytvoríme varianty systému ochrany – V1, V2 ..,Vn.

2. Prijmeme kritériá pre výber optimálneho variantu – K1, K2, ..., Km.

3. Pre párové porovnanie variantov a kritérií vytvoríme škálu hodnotiacich stupňov.

169

4. Vzájomne porovnáme kritériá, vytvoríme maticu relatívnych významností a túto ďalej normujeme.

5. Vytvoríme matice preferencií jednotlivých variantov podľa prijatých kritérií, určíme vektor matice.

6. Vypočítame priority (preferencie) jednotlivých variantov.

7. Určíme optimálny variant systému ochrany podľa najvyššej preferencie.

Príklad použitia metódy AHP:

Máme tri varianty systému ochrany objektu – V1, V2 a V3. Prijali sme tri kritériá pre výber variantu – K1, K2 a K3.

Škála hodnotiacich stupňov bude od 1 do 9 ( 1 znamená rovnakú významnosť, 9 znamená extrémnu významnosť, resp. dôležitosť).

Vzájomne porovnáme kritériá a to tak, že ich umiestnime do protiľahlých koncov hodnotiaceho riadku proti sebe a porovnávame, ktorý je dôležitejší (obr.9.4.). V strede riadku je 1, čo znamená, že porovnávané kritériá sú rovnako dôležité. Ak označíme hodnotu bližšie ku kritériu 1, znamená to, že kritérium K1 je dôležitejšie ako kritérium K2. Rovnaký postup je pri párovom porovnávaní všetkých kritérií.

Obrázok 9.4. Párové porovnanie variantov. Vlastné spracovanie.

Výsledky porovnávania zapíšeme do matice relatívnych významností. V našom prípade to bude matica 3x3 :

K1 K2 K3

K1 1 4 3

K2 1/4 1 2

K3 1/3 1/2 1

1,58 5,5 6

Do polí na hlavnej diagonále vpíšeme 1, do ďalších polí vpisujeme výsledky párového porovnávania, pričom platí pravidlo, že ak hodnotiaci stupeň pre K1 = 4, hodnotiaci stupeň pre kritérium K2 = ¼ a opačne. Maticu ďalej upravíme a to tak, že sčítame hodnoty v každom stĺpci a touto hodnotou potom vydelíme každú hodnotu v danom stĺpci. Normovaná matica bude v tvare :

170

K1 K2 K3 ki/n

K1 0,63 0,73 0,5 0,62

K2 0,16 0,18 0,33 0,22

K3 0,21 0,09 0,17 0,16

Nakoniec vypočítame priemerné hodnoty v riadkoch tak, že sčítame hodnoty v každom riadku normalizovanej matice a vydelíme počtom hodnôt v každom riadku. Z matice vyplýva, že najvýznamnejšie je kritérium K1 (0,62), potom kritérium K2 (0,22) a nakoniec kritérium K3 (0,16).

Ďalej pokračujeme tak, že vytvoríme matice preferencií jednotlivých variantov podľa prijatých kritérií a určíme vektor každej matice.

Postupujeme rovnako, ako pri párovom porovnávaní kritérií, len s tým rozdielom, že vzájomne porovnávame a hodnotíme významnosť (preferencie) variantov vzhľadom na dané kritérium.

Matica preferencií variantov podľa kritéria 1:

Hodnoty v poliach matice získame tak, že hodnotiaci koeficient vik podelíme sumou

hodnotiacich koeficientov v stĺpci matice vk.

Z vyhodnotenia vyplýva, že kritériu 1 najlepšie vyhovuje variant V1.


Z vyhodnotenia vyplýva, že kritériu 2 najlepšie vyhovuje variant V2.

171


Aj v tomto prípade je vyhodnotený variant V1 ako najlepšie vyhovujúci kritériu K3.

Nakoniec vypočítame preferencie jednotlivých variantov podľa nasledujúcich vzťahov :

(9.1.)

(9.2.)

(9.3.)

Kde : V1, V2, V3 sú preferencie variantov, K1, K2, K3 sú hodnoty vektoru normovanej matice porovnania kritérií, V11,...,V33 sú hodnoty vektoru matíc preferencií variantov podľa jednotlivých kritérií.

Po dosadení do vzťahov dostávame : V1 = 0,62.0,68 + 0,22.0,1 + 0,16.0,571 = 0,534 V2 = 0,62.0,2 + 0,22.0,76 + 0,16.0,285 = 0,267 V3 = 0,62. 0,12 + 0,22.0,14 + 0,16.0,144 = 0,127

Záver : optimálnym variantom systému ochrany je variant V1, ktorý najlepšie vyhovuje prijatým kritériám.

Tento variant systému ochrany bude použitý pre vytvorenie systému ochrany objektu a popísaný v Pláne ochrany objektu.

9.4. Preskúmanie navrhovaného systému ochrany

Po rozhodnutí o optimálnom variante systému ochrany treba preskúmať, či vytvorením takéhoto systému ochrany (v danej štruktúre a s danými prvkami) zabezpečí, aby bola úroveň (miera) bezpečnostných rizík znížená na úroveň, zodpovedajúcej akceptovateľným (prijateľným, prípustným) rizikám.

Na to je vhodné postupovať podľa modelu, uvedeného na obrázku 9.5.

172

Vybraný variant systému ochrany Vybraný variant systému ochrany

Prehodnotenie pravdepodobnosti

Prehodnotenie pravdepodobnosti

Prehodnotenie následkov

Prehodnotenie následkov

Analýza rizík R = P x C

Je R £ RA

Implementácia systému ochrany

Návrh nových opatrení na zníženie rizika

Obrázok 9.5 Model preskúmania bezpečnostných rizík po navrhnutí systému ochrany. Vlastné

spracovanie

Podľa tohto modelu a v súlade s navrhnutými opatreniami v rámci koncipovaného systému ochrany preskúmame:

- či navrhované opatrenia prispeli k zníženiu pravdepodobnosti (početnosti, vierohodnosti) vzniku negatívneho javu (udalosti),

- či boli vytvorené podmienky na zníženie následkov, - veľkosť bezpečnostných rizík , - porovnáme, či nové hodnoty bezpečnostných rizík vyhovujú kritériám, teda či sú

menšie, ako prijateľné riziká.

V prípade, ak veľkosť (miera) bezpečnostných rizík vyhovuje prijatým kritériám, môžeme pristúpiť k implementácii (realizácii) schváleného variantu systému ochrany.

Ak veľkosť (miera) bezpečnostných rizík nevyhovuje prijatým kritériám, musíme opakovať postup navrhovania nového (nových) variantov systému ochrany so zameraním na posilnenie tých opatrení (na zníženie tých zraniteľností), ktoré spôsobujú neprijateľnú mieru daného bezpečnostného rizika.

Záver

Systém ochrany vytvorený na ochranu objektov, priestorov a chránených záujmov predstavuje integrovaný súbor reálnych prvkov, ktoré vytvárajú nástroj na zaistenie bezpečnosti v danom čase a priestore. Z hľadiska systémového prístupu je ho možné považovať za synergický systém s cieľovým chovaním.

173

Vytvorenie funkčného a efektívneho systému si vyžaduje: - účelné usporiadanie technických prostriedkov

- organizačných a režimových opatrení a

- zabezpečenie potrebných ľudských zdrojov na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením ochrany chráneného objektu (chráneného záujmu).

Nutným predpokladom pre vytvorenie efektívneho systému ochrany je vypracovanie variantov koncepcií ochrany objektu (priestoru).

Bezpečnostná koncepcia vyjadruje základnú filozofiu projektovania ochrany. Vo svojom obsahu je to vypracovaná sústava názorov na spôsob zaistenia ochrany, vyplývajúca z analýzy vonkajších a vnútorných činiteľov bezpečnostného prostredia.

Varianty koncepcií ochrany objektu (priestoru) vyjadrujú štruktúru ochrany objektu vo viacvrstvovom modeli.

Výber optimálneho variantu koncepcie ochrany je v podstate rozhodovanie o tom, ktorý variant najlepšie vyhovuje špecifickým kritériám (požiadavkám) a ktorý bude implementovaný do konkrétneho systému ochrany.

Otázky

1. Ktoré zo spôsobov zaobchádzania s rizikom zabezpečuje vytvorenie systému ochrany ?

2. Akými spôsobmi je možné eliminovať (znížiť) ohrozenie? 3. Aký je účel koncepcie systému ochrany objektu ? 4. Aký je účel a obsah variantov systému ochrany ? 5. Akú funkciu spĺňajú kritériá na hodnotenie variantov ? 6. Aké metódy je možné použiť na hodnotenie variantov systému ochrany? 7. Čo je hlavným obsahom metódy AHP? 8. Aký je postup pri použití metódy AHP na výber optimálneho variantu ? 9. Čo je účelom a obsahom preskúmania navrhovaného systému ochrany?

Literatúra

BELAN, Ľ. Bezpečnostný manažment. Nepublikovaný rukopis učebnice. Žilina, 2015.

LOVEČEK, T., REITŠPÍS, J. Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany objektov. Žilina, Edis, 2011. ISBN 978-80-554-0457-8

SAATY, T.L. Decision making with analytic hierarchy process. Dostupné z : http://www.researchgate.net/profile/Thomas_Saaty/publication/228628807_Decision_making_with_the_analytic_hierarchy_process/links/54a44ff10cf257a63607248a.pdf

Viackriteriálne (multikriteriálne) rozhodovanie (rozhodovacia analýza). Dostupné z: http://homel.vsb.cz/~jan58/Tp_2/700_Rozhodovaci_analyza.pdf

174

175

10. PLÁN OCHRANY OBJEKTU

Vypracovanie plánu ochrany objektu, priestoru je spracovaním rozhodnutia subjektu ochrany o spôsobe ochrany objektu, chráneného priestoru.

V praxi sa stretávame s tým, že sa na pomenovanie tohto dokumentu používajú dva pojmy: projekt ochrany objektu, alebo plán ochrany objektu. Z hľadiska obsahu a účelu sa nejedná o totožné dokumenty, preto považujeme za potrebné objasniť tieto pojmy a ukázať rozdiely v ich určení a obsahu.

10.1. Projekt a plán

Projekt je jedinečný proces, ktorý sa skladá zo súboru koordinovaných a riadených činnosti, s dátumom začatia a dokončenia, vykonávaných na dosiahnutie cieľa zodpovedajúceho špecifickým požiadavkám vrátane časových a nákladových obmedzení a obmedzených prostriedkov.

Projekt je charakteristický najmä (Všetečka, 2015): a) jedinečnosťou súboru úloh na vytvorenie potrebných výstupov v požadovanej kvalite,

ktoré sa odlišujú od rutinných každodenných úloh, b) presne vymedzeným časom trvania, stanovením začiatku a konca projektu, c) presne vymedzenými prostriedkami na jeho realizáciu (ako sú pracovníci,

infraštruktúra, materiál a financie). Základom projektového myslenia je spôsob uvažovania v troch rovinách: - predmet, - čas, - prostriedky. Tieto tri roviny sú označované ako projektový trojuholník alebo trojimperatív projektu. Projektový trojuholník odpovedá na základné otázky riadenia projektov (obrázok 10.1): - ČO? Čo má byť urobené a v akej kvalite? - KEDY? V akých termínoch to má byť urobené? - ZA KOĽKO? S akými prostriedkami a nákladmi to má byť urobené? Pojem plán je v Krátkom slovníku slovenského jazyka vyjadrený v týchto významoch:

1. predstava budúcnosti, zámer, úmysel, 2. vopred určený rozvrh činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ, napr. hospodársky,

pracovný, mesačný plán ap., 3. pôdorysné zachytenie terénu, stavby ap.

V ďalšom slovníku sa uvádza, že plán je vopred stanovený rozvrh niečoho, čo má byť urobené, napr. : plán práce; cestovný plán; mobilizačný, operačný plán; učebný, študijný plán ap. (Slovník cudzích slov, 2005)

176

Obrázok 10.1. Projektový trojuholník. Zdroj: Všetečka,2015.

V manažérskej praxi je plán definovaný ako vypracovaný program postupu, ako sled vzájomne previazaných aktivít, činností, krokov vedúcich k tomu, aby stanovené ciele boli uskutočnené v stanovenom čase a v požadovanej kvalite. ( Míka, 2013, s. 69). Plány môžeme klasifikovať podľa týchto hlavných hľadísk:

1. podľa časového hľadiska, t.j. podľa časového horizontu, na aký sa stanovujú, 2. podľa hľadiska objektov riadenia, ktoré môžu byť funkčné, alebo inštitucionálne.

Pri spracúvaní každého plánu sa realizujú nasledujúce činnosti (kroky):

1. Analýza situácie, ako východiskového bodu pre ďalšiu činnosť. 2. Vypracovanie variantov a rozhodnutie o niektorom variante plánu. 3. Implementácia vybraného variantu plánu.

Uvedené kroky môžeme pretransformovať do troch otázok:

1. Prečo treba niečo robiť ? 2. Čo treba urobiť? 3. Ako a čím to urobiť?

Z tohto modelu vychádzame, po určitej modifikácii, aj pri určovaní štruktúry a obsahu plánu ochrany objektu.

10.2 Plán ochrany objektu

Plán ochrany objektu nemá, okrem prípadov stanovených niektorými právnymi predpismi (Vyhláška NBÚ, Vyhláška ÚJD, Zákon 45/2011 ) stanovenú pevnú štruktúru. Na základe porovnania existujúcich modelov a potrieb riešenia ochrany občianskych, podnikateľských a administratívnych objektov (mimo objektov vymedzených právnymi predpismi), je možné plán ochrany objektu spracúvať v štruktúre a s obsahom, ako je uvedené na obr. 10.2.

177

Obrázok 10.2. Štruktúra častí Plánu ochrany objektu. Vlastné spracovanie.

Na základe toho môžeme plán ochrany objektu (priestoru) členiť do troch hlavných častí:

1. Opis chráneného objektu a chráneného záujmu. 2. Závery z posúdenia bezpečnostných rizík. 3. Opis systému ochrany objektu (chráneného záujmu).

10.2.1 Popis chráneného objektu

Popis chráneného objektu zahrňuje :

1. Definovanie typu objektu podľa:

- určenia napr. prevádzková budova alebo stavba, budova alebo stavba občianskej výstavby ( tiež obchodné, administratívne, zdravotnícke objekty), objekty , budova alebo stavba na bývanie, ostatné. Definovanie typu objektu podľa určenia má význam pre určenie rizikovosti objektu.

- vyhotovenia, napr. murovaný, kovový, betónový, železobetónový, drevený, iný typ. Definovanie typu objektu podľa vyhotovenia má význam pre určenie jeho pasívnej odolnosti voči narušeniu.

2. Popis dislokácie objektu spočíva v určení jeho polohy v danom urbanistickom

prostredí. Môže byť definovaný:

- objekt v extraviláne, tzn. ležiaci mimo zastavanej časti sídliska, obce, mesta;

- objekt v intraviláne, tzn. ležiaci v sídelnej (hromadnej) zástavbe, pričom môže byť ďalej špecifikovaný ako jednotlivý objekt, v radovej zástavbe, v obytnom dome a pod.

- obtiažne dosiahnuteľný objekt, napr. v horských a zalesnených oblastiach bez prístupových komunikácií.

3. Popis vnútorného členenia objektu a umiestnenia chráneného záujmu:

- počet budov alebo podlaží, ak sa objekt skladá z viacerých budov alebo z viacerých podlaží, zóny,

- opis zón v objekte (ak sú vytvorené),

- opis chránených priestorov, ktoré sa v objekte nachádzajú, presná špecifikácia polohy chránených priestorov (zón) v chránenom objekte. Podľa

178

štruktúry objektu môžu byť chránené priestory rozmiestnené napr. v suteréne, na prízemí, na poschodí alebo v podkroví,

- popis druhu, umiestnenia a hodnoty chráneného záujmu.

4. Popis okolia objektu má význam pre riešenie otázok perimetrickej (obvodovej) ochrany objektov. Vzhľadom k dislokácii objektu môžeme definovať :

• voľné, prehľadné a kontrolovateľné okolie, • neprehľadné, ťažko kontrolovateľné okolie.

5. Popis objektu z hľadiska prístupových ciest má význam pre projektovanie

perimetrickej a plášťovej ochrany, ale aj pre plánovanie úloh súvisiacich z riešením krízových situácií, napr. možnosť prístupu zásahovej jednotky, záchranných síl a prostriedkov a pod. Konkrétny objekt ochrany môžeme charakterizovať podľa :

- počtu prístupových ciest na objekt s napr. jednou, dvoma alebo viac prístupovými cestami,

- kontrolovateľnosti prístupových ciest na objekt, napr. s kontrolovateľnými (ulice, cesty, voľné plochy, ale i okná, dvere a pod.), alebo nekontrolovateľnými prístupovými cestami (lesný porast, pivnice, povaly, vetracie šachty, potrubné šachty, garáže spojené s domom a pod).

- priechodnosti prístupových ciest pre dopravné prostriedky na objekt s priechodnými alebo nepriechodnými , resp. zjazdnými alebo nezjazdnými prístupovými cestami.

6. Popis stavebných prvkov objektu ochrany spočíva v popise a ohodnotení prvkov ktoré tvoria plášť objektu a sú prejavom celkovej konštrukcie objektu. Sem patria múry, podlahy, stropy a strechy budov. Hodnotí sa predovšetkým ich mechanická odolnosť proti prelomu. Z hľadiska týchto kritérií môžu byť ohodnotené ako :

- ľahko prekonateľné,

- prekonateľné,

- so zvýšenou pasívnou bezpečnosťou.

7. Popis otvorových výplní, ktoré predstavujú vstupy a výstupy objektov. Ich kvalita a mechanické zabezpečenie ovplyvňujú celkovú pasívnu bezpečnosť objektu. Patria sem najmä dvere, okná, balkóny, balkónové dvere, rôzne druhy vetracích otvorov, mreže, rolety, žalúzie, okenice apod. Dôležitá je ich prelomová odolnosť16 a ich kvalita sa vyjadruje príslušnou bezpečnostnou triedou.

8. Hodnotenie existujúceho systému ochrany objektu spočíva v posúdení súčasného stavu ochrany chráneného objektu. Pritom sa posudzuje:

- stav klasickej ochrany, ktorá predstavuje základný druh ochrany. Tvorí ju súhrn opatrení na priame zabezpečenie objektu a jeho dôležitých častí vytvorením systému zábran, prekonanie ktorých vyžaduje určitý čas, použitie špecifických nástrojov a prostriedkov, zručnosť páchateľa a pod. Zahŕňa predovšetkým prvky perimetrickej (obvodovej), plášťovej ochrany a ochrany otvorových výplní. Stav klasickej ochrany sa hodnotí tým stupňom

16

Prelomová odolnosť otvorových výplní sa vyjadruje časom, ktorý potrebuje páchateľ na prekonanie

prekážky a dosiahnutie chráneného záujmu.

179

bezpečnostnej triedy, ktorý dosiahne najslabší (najľahšie prekonateľný) prvok klasickej ochrany.

- Stav fyzickej ochrany objektu, ktorá spočíva v bezprostrednom strážení objektu (priestorov) fyzickými osobami (strážnici, vrátnici, pracovníci SBS a pod.). Hodnotí sa aj spôsob fyzickej ochrany, či už ako trvalá prítomnosť na kontrolnom (strážnom) stanovišti, alebo formou obchôdzky, hliadkovania a pod. Pritom sa berie do úvahy, či pracovník fyzickej ochrany má trvalý prehľad o dianí v chránenom objekte (priestore), alebo či môže páchateľ preniknúť do objektu nepozorovane.

- Stav režimovej ochrany. Vypracúva sa režimová štúdia chráneného objektu, ktorá má posúdiť systém organizačno-administratívnych opatrení, ktorými sa vymedzuje napr. pohyb osôb v chránenom objekte (priestore), ich pracovný režim, systém vstupu/výstupu, pohyb, kontrola a evidencia vozidiel, kľúčový režim, materiálový a expedičný režim, režim návštev, monitorovanie pohybu osôb v režimovom priestore a pod.

- Posúdenie stavu režimovej ochrany umožní odhaliť vnútorné zdroje bezpečnostných rizík.

- Posúdenie použitých technických prostriedkov ochrany. Posudzovanie použitých prostriedkov technickej ochrany sa zameriava na :

• hodnotenie kvality použitých prostriedkov podľa bezpečnostnej triedy ,

• spôsob vyvedenia poplachovej signalizácie (autonómne- na chránenom objekte, na pult centralizovanej ochrany, pomocou telefónneho hlásiča a i.).

9. Závery zo zhodnotenia existujúceho stavu ochrany je východiskom pre návrh opatrení na zvýšenie ochrany objektu.

10.2.2. Závery z posúdenia bezpečnostných rizík

Obsahom tejto časti Plánu ochrany je sumarizácia a spracovanie záverov z posúdenia bezpečnostných rizík vo forme Registra rizík (tab.10.1.).

Tabuľka 10.1. Príklad spracovanie Registra bezpečnostných rizík.

Identifikácia rizika Analýza rizika Hodnotenie rizika


Nositeľ ohrozenia

Zdroj ohrozenia

Scenár T V Pravdepodobnosť, Početnosť,

Vierohodnosť

Následky - Ci

Riziko Ri

Veľkosť rizika

Akceptácia rizika

Priorita rizika

Krádež T1 V1 P1 C1 R1=P1.C1

T2 V2 P2 C2 R2=P2.C2

Krádež vlámaním

T3 V3 P3 C3 R3=P3.C3

T4 V4 P4 C4 R4=P4.C4

T5 V5 P5 C5 R5=P5.C5

Požiar

Úmyselný T6 V6 P6 C6 R6=P6.C6

Neúmyselný T7 V7 P7 C7 R7=P7.C7

180

Pri spracúvaní registra rizík postupujeme podľa metodiky a spôsobom, ako je uvedené v kapitole 5 : Posudzovanie bezpečnostných rizík .

Po spracovaní Registra rizík sa uvedú vybrané spôsoby zaobchádzania s neprijateľnými rizikami, ( na základe posúdenia možných variantov zaobchádzania s neprijateľnými rizikami), zostatkové riziká (tolerované riziká).

10.2.3. Opis systému ochrany

Opis systému ochrany objektu a chránených priestorov môže obsahovať : a) zoznam a špecifikácia mechanických zábranných prostriedkov a technických

zabezpečovacích prostriedkov určených na ochranu objektu a chráneného priestoru a ich umiestnenie vo vrstvách obvodovej ochrany a miest vstupov, plášťovej ochrany, priestorovej ochrany a predmetovej ochrany; uvedenie spôsobu vyvedenia a ukončenia poplachového signálu z EZS, kamerových systémov a ďalších technických zabezpečovacích systémov,

b) Pravidlá na výkon fyzickej ochrany objektu a chráneného priestoru môžu obsahovať:

i. spôsob zabezpečenia fyzickej ochrany objektu a chráneného priestoru, najmä:

- kto vykonáva fyzickú ochranu, - ako je označená, - ako je vyzbrojená, aké pomôcky má k dispozícii.

ii. pokyny na výkon fyzickej ochrany, najmä: - základné úlohy fyzickej ochrany (čo chránia, ap.) - povinnosti zmeny fyzickej ochrany - oprávnenia príslušníkov fyzickej ochrany, - obmedzenia (na čo nemajú oprávnenia, čo nesmú ap.).

iii. určenie počtu osôb zabezpečujúcich fyzickú ochranu, napr. koľko príslušníkov má zmena FO,

iv. spôsob kontroly osôb pri vstupe a výstupe a dopravných prostriedkov pri vjazde a výjazde :

- spôsob kontroly vstupu osôb - vlastných zamestnancov, - dodávateľov, - návštev ap. - spôsob kontroly vjazdu a výjazdu dopravných prostriedkov, - kontrola dovážaného, vyvážaného materiálu.

v. spôsob vykonávania náhodných prehliadok :

- kto oprávňuje k vykonávaniu náhodných prehliadok, - ako sa vykonávajú, - ako sa dokumentujú ap.

vi. spôsob vykonávania obchôdzok:

- trasy obchôdzok, - periodicita obchôdzok, - úlohy pri obchôdzke , čo sa kontroluje - záznamy o výsledkoch obchôdzok ap.

Pokyny sa uvádzajú na pracovnú i mimopracovnú dobu.

181

vii. spôsob reakcie na poplachové hlásenia technických prostriedkov:

- kde je vyvedená signalizácia EZS a kde sú umiestnené monitory CCTV,

- činnosť pri obdržaní signálu poplach z chránených priestorov - v pracovnej dobe, v mimopracovnej dobe - činnosť pri obdržaní núdzového signálu (PANIC), - reakcia na informácie kamerových systémov, - činnosť pri zistení nepovolanej osoby v chránenom objekte,

priestore ap.

viii. činnosť pri riešení krízových situácií a bezpečnostných incidentov: - uvedú sa povinnosti a úlohy pre pracovníkov fyzickej ochrany

podľa opatrení rozpracovaných v krízovom pláne

ix. spôsob kontroly výkonu fyzickej ochrany: - uvedie sa, kto je oprávnený kontrolovať výkon služby, rozsah

kontroly podľa oprávnenia

- Grafická časť plánu ochrany objektu je dokumentom, v ktorom sa vizualizuje systém opatrení použitých na ochranu objektu a chráneného priestoru. V grafickom zobrazení sa môže v príslušnej mierke zakresľovať :

- relevantné okolie objektu (ak má vplyv na bezpečnosť chráneného objektu),

- objekt (objekty), jeho (ich) hranice s označením prielomovej odolnosti, príp. bezpečnostnej triedy (ak je definovaná),

- chránený priestor a jeho hranice (s označením prielomovej odolnosti, resp. bezpečnostnej triedy). Ak je chránený priestor umiestnený vo vnútri objektu, zakreslí sa jeho poloha v objekte,

- vstupy do objektu (chráneného priestoru), vrátane núdzových východov a iných prielezných (priestupných) otvorov,

- rozmiestnenie mechanických zábranných prostriedkov použitých na: • perimetrickú ochranu, • otvorové výplne,

- rozmiestnenie bezpečnostných úschovných objektov,

- rozmiestnenie technických zabezpečovacích prostriedkov použitých na :

• ochranu (stráženie ) vstupov do objektu (chráneného priestoru), napr. detektory kovov, systémy kontroly vstupu a pod.

• perimetrickú ochranu (CCTV systémy, a pod.), • plášťovú ochranu (detektory, snímače, kontakty a pod.), • priestorovú ochranu (detektory pohybu), • predmetovú ochranu, • elektrickú požiarnu signalizáciu, • vyústenie poplachovej signalizácie (na objekte, na SRP, na

stále stanovište fyzickej ochrany,...) • kontrolu výkonu strážnej služby (tlačidlá, čítačky), • rozmiestnenie vypínačov elektrickej siete, hlavných uzáverov

plynu, vody a pod. - schéma stanovíšť a trás obchôdzok fyzickej ochrany, pričom sa zakreslia :

• stanovište stálej služby fyzickej ochrany,

182

• systém stálych kontrolných stanovíšť (pri vstupoch /výstupoch a pod),

• trasy hliadkovania (obchôdzok) variantne v pracovnej dobe, v mimopracovnej dobe, cez deň, v noci, za zhoršenej viditeľnosti a pod.,

• priestory, do ktorých majú príslušníci FO zakázaný vstup.

• zakázané smery, v ktorých sa nesmú používať strelné zbrane, aby nedošlo k zraneniu nezúčastnených osôb,

Grafický plán ochrany objektu je vhodné doplniť tabuľkou (napr. v spodnej časti plánu), v ktorej sa uvedú údaje : - kategória objektu, - počet vstupov do objektu, - počet chránených priestorov a ich kategória, - počet vstupov do chránených priestorov. Na vypracovanie grafického plánu ochrany sa ako podklad môže použiť stavebná dokumentácia objektu. Na zakreslenie rozmiestnenia použitých MZP, TZP a systému FO sa použijú situačné značky (obr. 10.3. a 10.4.)

183

Obrázok 10.3. a. Schematické značky MZP. Zdroj : Mach,2010.

184

Obrázok 10.3.b. Schématické značky MZP. Zdroj : Mach,2010.

185

Obrázok 10.4. Schematické značky PZTS. Zdroj : Norma PNJ 131/SK

186

10.3. Prevádzkový poriadok objektu

Podľa charakteru objektu (chránených priestorov) môže byť ďalej spracúvaný Prevádzkový poriadok objektu, ktorý môže obsahovať: a) Podmienky vstupu osôb a vjazdu dopravných prostriedkov do objektu

a chráneného priestoru a podmienky výstupu osôb a výjazdu dopravných prostriedkov z objektu a chráneného priestoru.

V tejto časti dokumentácie sa odporúča spracovať zásady vstupu a výstupu osôb do objektu a chránených priestorov. V opatreniach pre vstup/výstup osôb do objektov (chránených priestorov) a vjazdu/výjazdu dopravných prostriedkov sa pri zohľadnení predchádzajúcich zásad vypracujú pravidlá pre vstup/výstup a vjazdu/výjazdu dopravných prostriedkov: - pre stálych zamestnancov, - pre zákazníkov, partnerov, dodávateľov, - pre pracovníkov údržby a upratovacej služby, pričom sa odporúča rozpracovať

pravidlá pre pracovnú a mimopracovnú dobu, ako aj pre technicky zabezpečené priestory (rokovacie miestnosti, v ktorých sa prerokúvajú utajované a citlivé informácie).

- pre pracovníkov fyzickej ochrany, - pre návštevy apod. V opatreniach sa môže ešte uviesť: - kategorizácia oprávnení pre vstup do objektov (chránených priestorov), pričom sa

zohľadňuje princíp „potrebuje poznať“, - aký je spôsob preukazovania oprávnenosti vstupu do objektov (chránených

priestorov),napr. identifikačné preukazy, magnetické karty, číselné kódy, biometrická identifikácia, alebo ich kombinácia,

- kto a ako zabezpečuje sprievod nepovolaných osôb (napr. strážna služba, oprávnený zamestnanec),

- kto je oprávnený povoliť vstup nepovolaných osôb, - zásady preukazovania oprávnenosti vjazdu/výjazdu dopravných prostriedkov , - zásady kontroly dovážaného/vyvážaného materiálu, - miesta vjazdu/výjazdu dopravných vozidiel servisných služieb, dodávateľov a pod., - zoznam funkcionárov povoľovať vjazd/výjazd a vyvážanie materiálu - ako sa zabezpečuje kontrola (záznam) o vstupe a výstupe a ďalšie potrebné pokyny. Tieto pravidlá sa vypracujú ako na pracovnú, tak aj na mimopracovnú dobu. b) Podmienky pohybu osôb, dopravných prostriedkov v objekte a v chránenom

priestore v pracovnom čase a mimopracovnom čase

V prevádzkovom poriadku objektu sa podľa potreby uvedie : - podmienky vstupu a pohybu osôb a dopravných prostriedkov v nechránených

priestoroch (v administratívnej zóne), - podmienky pohybu osôb v chránených priestoroch s ohľadom na stupeň oprávnenia, - opatrenia pre pohyb pracovníkov medzi pracoviskami (napr. čo urobiť pred

opustením kancelárie – opatrenia pre zamedzenie neoprávneného prehliadania či prezerania utajovaných skutočností),

- opatrenia pre kontrolu pohybu osôb v rámci chráneného priestoru, - podmienky pohybu obslužného personálu (údržba, upratovacie služby),

187

- zásady pohybu vozidiel vo vnútri alebo medzi chránenými priestormi, vymedzenie trás (ciest) pre ich pohyb, systém kontroly pohybu.

c) Podmienky používania mobilných telefónov, videokamier, fotoaparátov,

audiozáznamových zariadení ap.

V prevádzkovom poriadku sa uvedie: - kde sa môžu a a za akých podmienok používať, - kde sa nemôžu uvedené zariadenia a prístroje používať, - či je povolené používanie súkromných mobilných telefónov so zabudovanými

fotoaparátmi ap. d) Podmienky a spôsob kontroly objektu a chráneného priestoru po opustení

pracoviska zamestnancami

V tejto časti sa uvedie: - povinnosti zamestnancov pred opustením pracoviska, napr.:

kontrola uzatvorenia okien, dverí,

zapnutie EZS (PTZS),

kontrola uloženia médií ap. - opatrenia na uzamykanie (uzatváranie) priestorov, - opatrenia pri upratovaní priestorov, - povinnosti vedúcich zamestnancov a pracovníkov bezpečnostnej služby (vlastnej

ochrany) na kontrolu objektov (chránených priestorov) po pracovnej dobe a v dňoch pracovného pokoja,

e) Podmienky používania, prideľovania, označovania, úschovy a evidencie

originálov a kópií bezpečnostných kľúčov a médií do zámkov a uzamykateľných systémov

Bezpečnostné kľúče sú kľúče od: - bezpečnostných úschovných objektov určených na ukladanie cenností, utajovaných

skutočností, alebo iných chránených záujmov, - vstupov do chránených priestorov, - vstupov do objektov. V tejto časti prevádzkového poriadku objektu sa odporúča spracovať pravidlá a pokyny pre: - manipuláciu s kľúčmi od vstupov do objektu a chránených priestorov, spôsob ich

prideľovania, výdaja a preberania do úschovy, systém ukladania náhradných kľúčov, - manipuláciu s kľúčmi od úschovných objektov, - zásady a oprávnenia na výrobu náhradných (kópií) bezpečnostných kľúčov, - riešenie straty kľúča (kľúčov), Pri spracúvaní týchto pravidiel a pokynov sa odporúča rešpektovať tieto zásady: - kľúče sa prideľujú osobám len v súlade so stupňom (rozsahom) ich oprávnenia a na

dobu platnosti ich oprávnenia, - viesť evidenciu pridelených kľúčov, táto sa pravidelne kontroluje a aktualizuje, - kľúče sa vydávajú len oprávneným osobám po overení ich oprávnenia, - náhradné kľúče sa ukladajú v zapečatených obálkach s označením objektu ku

ktorému patria (vstupu do chráneného priestoru) a uvedením osoby, ktorá je oprávnená ich vyzdvihovať; miesto uloženia náhradných kľúčov stanoví vedúci pracovník (napr. u priameho nadriadeného, u strážnej služby a pod.),

- náhradné kľúče je vhodné pravidelne obmieňať s používanými, aby boli rovnomerne opotrebúvané,

188

- je vhodné periodicky obmieňať cylindrické bezpečnostné vložky bezpečnostných zámkov; bezpečnostné vložky by sa mali vymeniť vždy, ak:

došlo k strate kľúča,

k zmene personálu (prepustenie, odchod na iné pracovisko a pod.),

bol evidovaný bezpečnostný incident,

k skutočnému alebo domnelému vyzradeniu prístupových hesiel či kódov. - evidencii a pravidlám pre kľúčový režim by mali podliehať aj

kľúče od elektrických rozvodných a telefónnych skríň, telefónnych ústrední,

kľúče od vonkajších brán, núdzových východov apod.,

kľúče od zámkov uzáverov parovodov, káblových šácht, klimatizačných a ventilačných šácht, technických otvorov a pod.,

kľúče od bezpečnostných kufríkov, kontajnerov, tašiek či vakov, f) Podmienky používania, prideľovania , úschovy a evidencie kódových nastavení

a hesiel používaných na prístup do objektov, CHP a bezpečnostných úschovných objektov,

V tejto časti prevádzkového poriadku objektu sa odporúča spracovať pravidlá a pokyny pre: - zachádzanie s prístupovými kódmi (heslami). - riešenie prípadov odchodu zamestnanca (prepustenie, strata dôvery a pod.), ktorý

mal prístup k prístupovým heslám a kódom, a iné potrebné pokyny. Pri spracúvaní týchto pravidiel a pokynov sa odporúča rešpektovať tieto zásady: - prístupové heslá alebo kódy sa prideľujú osobám len v súlade so stupňom

(rozsahom) ich oprávnenia a na dobu platnosti ich oprávnenia, - viesť evidenciu vydaných a platných prístupových hesiel a kódov, táto sa pravidelne

kontroluje a aktualizuje, - heslá sa vydávajú len oprávneným osobám po overení ich oprávnenia, - prístupové heslá a kódy si majú oprávnené osoby zapamätať, nemali by si ich

zapisovať a pod., - prístupové heslá a kódy by sa mali obmieňať, aby nedošlo k ich zneužitiu. - kódy sa musia zmeniť:

pri prvom prevzatí zabezpečovacieho prostriedku (EZS,SKV, MZP) do prevádzky v chránenom priestore,

ak došlo k zmene oprávnených osôb (odchod, prepustenie, strata oprávnenia a pod.), ktoré poznali kódy,

ak došlo k skutočnému alebo domnelému vyzradeniu kódov,

bol zaregistrovaný neoprávnený pokus alebo došlo k neoprávnenému prístupu do chráneného priestoru,

najmenej raz za 12 mesiacov. Kódy systému kontroly vstupu do chráneného priestoru by sa mali meniť v intervaloch, ktoré určí vedúci pracovník ( bezpečnostný riaditeľ). O pridelení kódov rozhoduje vedúci zamestnanec. g) Podmienky manipulácie s MZP a TZP a podmienky ich používania

Pravidlá a pokyny na používanie MZP a TZP sú spravidla obsahom dokumentácie dodávanej výrobcom (montážnou firmou). Ak sa vyskytne potreba spracovať pravidlá a pokyny vzhľadom na špecifické podmienky objektu, potom je dôležité zohľadniť najmä: - odporúčania výrobcu,

189

- vplyvy vnútorných činiteľov, - vplyvy vonkajších činiteľov. Návody na obsluhu MZP a TZP sú súčasťou dokumentácie dodávanej spolu s výrobkom. Ak sa MZP alebo TZP montujú na/v objekte z viacerých komponentov (nie sú dodávané ako celok), návod na obsluhu sa vyžaduje od montážnej firmy. Oprávnené osoby (užívatelia) môžu používať len ovládacie prvky EZS v rozsahu, ktorý je stanovený návodom na obsluhu – t,j. zadávať kódy na vypnutie alebo zapnutie EZS a zadávať kódy na kódovej klávesnici SKV. Ďalšiu povolenú manipuláciu s EZS a SKV môže vykonávať len poverený pracovník – osoba poverená obsluhou EZS a SKV na základe pokynov osoby zodpovednej za prevádzku EZS. Osoba zodpovedná za prevádzku EZS ďalej poučí o spôsobe manipulácie s klávesnicou a funkciou PSN všetkých nových pracovníkov CHP a ďalšie oprávnené osoby. h) Spôsob kontroly dodržiavania týchto opatrení.

V poslednej časti prevádzkového poriadku objektu sa odporúča uviesť: - formy kontroly prevádzkového poriadku objektu a jeho aktualizácie - formy kontroly realizácie opatrení prevádzkového poriadku objektu (pravidelné,

tématické, náhodné a pod.), - periodičnosť pravidelných kontrol, - zodpovednosť za organizáciu a vykonávanie kontrol, - oprávnenosť osôb na vykonávanie kontrol, - zásady práce so zápismi z kontrol, s výsledkami kontrol a pod. O výsledkoch kontrol sa vedie záznam v Knihe kontrol, ktorá sa ukladá u vedúceho (bezpečnostného zamestnanca). V knihe kontrol sa priebežne vedú tieto záznamy: - dátum kontroly, - kto kontroloval, príp. číslo oprávnenia na kontrolu, - objekt (predmet) kontroly, resp. kontrolovaná oblasť, - zistený stav, - úlohy na odstránenie nedostatkov, resp. iné návrhy na opatrenia, - vyjadrenie kontrolovaného, - záznam o odstránení nedostatkov, resp. o vykonaní opatrení Údaje z Knihy kontrol sa využívajú pre analýzy a hodnotenia stavu a úrovne fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti a na prijímanie účinných opatrení na jeho zlepšenie. Kontroly vykonávané pracovníkmi fyzickej ochrany v priebehu výkonu služby sa priebežne zaznamenávajú v dokumentácii pre výkon služby.

10.4. Smernica na riešenie bezpečnostných incidentov

V závislosti od charakteru objektu, chráneného priestoru, alebo požiadaviek právnych predpisov môže byť súčasťou Plánu ochrany vypracovaná smernica na riešenie bezpečnostných incidentov. Táto smernica môže obsahovať : - postup pri narušení objektu a chráneného priestoru alebo pri pokuse o narušenie

objektu a chráneného priestoru,

- postup v prípade vzniku mimoriadnej situácie, súčasťou môže byť

190

plán na ochranu, evakuáciu materiálu a iných chránených aktív,

uvedenie zodpovedných osôb, - spôsob kontroly týchto opatrení.

10.4.1. Postup pri narušení objektu a chráneného priestoru alebo pri pokuse

o narušenie objektu a chráneného priestoru

Každý detegovaný pokus o vniknutie do objektu (chráneného priestoru) alebo skutočné vniknutie nepovolanej osoby do objektu (chráneného priestoru) sa môže klasifikovať ako bezpečnostný incident. V pláne ochrany sa z hľadiska riešenia bezpečnostných incidentov odporúča spracovať: a) činnosť pri pokuse alebo skutočnom narušení chráneného priestoru

v mimopracovnej dobe, b) činnosť pri zistenom pokuse o násilné vniknutie do objektu, c) činnosť po prijatí oznámenia o uložení výbušného nástražného systému (bomby): d) činnosť po prijatí podozrivej zásielky: e) činnosť pri narušenie verejného poriadku v blízkosti objektu ap. V organizácii sa v závislosti na jej charaktere spracúvajú aj pokyny pre riešenie ďalších bezpečnostných incidentov, ako sú napr.: - prepadnutie, - vydieranie, vrátane vydieranie rukojemníkom (rukojemníkmi), - ekodemonštrácia s následným preniknutím do objektu, - iné hromadné alebo individuálne nátlaky. Ich rozsah a podrobnosť je závislá od výsledkov posúdenia bezpečnostných rizík, na podmienkach daného bezpečnostného prostredia a prostriedkoch, ktoré sú na ich riešenie k dispozícii. V každom prípade sa odporúča pre uvedené prípady spracovať aspoň postup, na koho sa pri vzniknutí bezpečnostného incidentu obrátiť, resp. kto zabezpečuje jeho riešenie.

10.4.2 Postup v prípade vzniku mimoriadnej situácie

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život , zdravie alebo majetok , ktorá je vyhlásená podľa zákona a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.(Šimák a kol., 2005, s.21).

Mimoriadna udalosť sa v zmysle zákona o civilnej ochrane (Zákon č.42/1994 Z.z.) obyvateľstva rozumie:

- živelná pohroma, - havária alebo - katastrofa, - teroristický útok.

Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok. Živelné pohromy sú najmä : povodne a záplavy, prietrže mračien a krupobitia, požiare, víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, zemetrasenia. (Zákon č.42/1994 Z.z.)

191

Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo majetok. Havárie sú najmä : výbuch a požiare; úniky chemických alebo rádioaktívnych látok, ropných produktov a iných škodlivín s následným kontaminovaním územia, ovzdušia, vodných tokov, zdrojov pitnej vody , podzemných vôd a pod., ale i havárie sietí v objekte (plyn, voda, elektrika, kúrenie ap.). (Zákon č.42/1994 Z.z.)

Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. Katastrofy sú najmä : veľké letecké, železničné, lodné a cestné nehody spojené s požiarmi, prípadne s únikom nebezpečných látok; havárie jadrových zariadení; rozrušenie vodohospodárskych diel a pod. (Zákon č.42/1994 Z.z.).

Spracovateľ Plánu ochrany na základe výsledkov analýzy rizík spracuje v potrebnom rozsahu pokyny pre činnosť v prípade vzniku identifikovaných mimoriadnych situácií. V pokynoch sa spravidla uvádza:

- kto zodpovedá za riešenia danej situácie, - komu sa oznamuje, - kto sa na jej riešenie povoláva na pracovisko, - s kým sa organizuje súčinnosť, kto pomáha ap. - aká je činnosť zamestnancov, - dôležité telefónne čísla ap.

10.4.3 Plán na ochranu, evakuáciu materiálu a iných chránených aktív

Evakuáciu materiálu a chránených aktív z chráneného priestoru vykonať len v prípadoch, ak by ich ponechanie v chránenom priestore mohlo viesť : - k ich zničeniu alebo rozsiahlemu poškodeniu, napr. v prípade rozsiahleho požiaru, - k neoprávnenej manipulácii v dôsledku deštrukcie stavebných prvkov objektu

a chráneného priestoru a zabezpečovacích prostriedkov (MZP, úschovných objektov), napr. po poškodení budovy výbuchom ap.

Ak je nariadená (alebo potrebná ) evakuácia, alebo záchranná akcia, treba určiť: - zásady pre povolenie vstupu osôb, ktoré zabezpečujú alebo vykonávajú záchrannú

akciu alebo evakuáciu v objekte alebo v chránenom priestore, - kto zabezpečuje balenie a vynášanie utajovaných skutočností do určeného priestoru, - kto zodpovedá za organizáciu stráženia a ochranu evakuovaných utajovaných

skutočností, ak sa utajované skutočnosti vynášajú z ohrozených priestorov mimo chráneného priestoru,

- miesto evakuácie utajovaných skutočností. Pri evakuácii dodržiavať nasledujúce pravidlá:

1. Podľa možnosti vyhotoviť zoznam vynášaných predmetov, cenností, utajovaných dokumentov ap.,

2. Chránené predmety, cennosti, baliť do uzatvárateľných a uzamykateľných obalov.

3. Zabezpečiť trvalé stráženie priestoru, kde sa evakuované cennosti, predmety ai. ukladajú.

4. Ak sa napr. utajované skutočnosti z časových dôvodov nadajú evakuovať z ohrozeného priestoru a existuje možnosť, že sa s nimi môže neoprávnene manipulovať, je každý pracovník povinný ich zničiť takým spôsobom, aby sa nedali reprodukovať. O zničení utajovaných skutočností informuje svojho priameho nadriadeného.

192

Závery

Plán ochrany objektu je základným a východiskovým grafickým a textovým dokumentom, v ktorom sa konkrétne vyjadrí rozhodnutie subjektu ochrany o spôsobe zaistenia ochrany objektu (priestoru).

Plán ochrany objektu, okrem niektorých prípadov stanovených právnymi predpismi, nemá pevnú štruktúru a pevný obsah.

Forma a obsah Plánu ochrany, tak ako je spracovaná v tejto kapitole, má odporúčací charakter. Slúži ako návod pre spracovanie dokumentu, zohľadňuje procesy prezentované v predchádzajúcich kapitolách.

Obsah a rozsah Plánu ochrany pre konkrétny objekt bude vždy vychádzať z podmienok daného objektu a výsledkov posúdenia bezpečnostných rizík pre daný objekt (chránený priestor).

Otázky

1. V spočíva hlavný rozdiel medzi projektom a plánom ? 2. Aká je možná štruktúra hlavných častí Plánu ochrany objektu? 3. Čo môže byť obsahom popisu chráneného objektu? 4. V akej forme je možné spracovať závery z posúdenia bezpečnostných rizík? 5. Na základe čoho sa vypracuje opis systému ochrany objektu? 6. Čo môže byť obsahom grafickej časti Plánu ochrany objektu ? 7. Kedy a s akým obsahom sa spracúva prevádzkový poriadok objektu ? 8. Čo môže byť obsahom Smernice pre riešenie bezpečnostných incidentov a kedy sa

spracúva?

Literatúra

Krátky slovník slovenského jazyka. Dostupný z : http://slovniky.korpus.sk/ MACH, V. Mechanické zábranné prostriedky. Košice, Multiprint, 2010. ISBN 978-80-970410-6-9 MÍKA,T.M. Manažment. Úvod do riadenia organizácie v podmienkach rizika a v krízových situáciách. ŽU, EDIS, Žilina 2013. ISBN 978-80-554-0760-9 PNJ 131/SK. Poplachové systémy - Pravidlá zriaďovania elektrických zabezpečovacích systémov v objektoch (EZS).2008. Slovník cudzích slov (akademický). 2., doplnené a prepracované vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.

VŠETEČKA, P. Projektové myslenie. Liptovský Mikuláš, 2015. ISBN 978‐80‐971993‐3‐3 VYHLÁŠKA 51/2006 Z. z. Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z 12. januára 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany VYHLÁŠKA Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 315/2006 Z. z. Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

193

11. MANAŽMENT OCHRANY OBJEKTOV

Manažment (Management; manage: viesť, riadiť, spravovať) podľa výkladu slovníka (Staat,D.A., 1995) znamená čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov, či už strojov, peňazí alebo ľudí, alebo sa týmto výrazom označujú ľudia zodpovední za manažment organizácie, t.j. vedenie, plánovanie, riadenie, uplatňovanie politiky dosahovania cieľov.

Ako manažment je tiež označovaná činnosť, ktorá sa uplatňuje v organizáciách, v ktorých je nevyhnutná racionalita konania.

Pojem manažment má teda rozličné významy, preto je potrebné , aby sme ich rozoznávali a rozumeli im. Sú to najmä tieto významy: - manažment ako praktická činnosť; - manažment ako teória či vedná disciplína; - manažment ako osobitná skupina ľudí. Manažment ako praktická činnosť predstavuje druh práce alebo sústavu aktivít, ktoré manažéri vykonávajú, resp. musia vykonať na dosiahnutie cieľa. Znamená koordináciu aktivít iných ľudí, aby boli dosiahnuté také výsledky, ktoré nie sú dosiahnuteľné jednotlivcami konajúcimi samostatne. V tomto zmysle budeme chápať aj manažment ochrany objektov.

11.1 Charakteristika manažmentu ochrany objektov

Manažment ochrany objektov predstavuje špecifickú, zmysluplnú riadiacu činnosť, zameranú na odvrátenie alebo minimalizáciu bezpečnostných rizík, resp. prejavov bezpečnostných incidentov voči majetku občanov, organizácií a spoločnosti. Vo všeobecnosti sa jedná o interakčný proces, prebiehajúci medzi riadiacim orgánom a riadeným objektom v určitom prostredí, zameraný na dosiahnutie primárneho cieľa. Je tiež chápaný ako funkcia riadiaceho subjektu, alebo ako nástroj, resp. prostriedok na dosiahnutie cieľa (Hofreiter, 2002).

Proces riadenia je možné považovať za prípad účelného pôsobenia orgánu riadenia na riadený objekt, v ktorom chce vyvolať z danej množiny možných reakcií (správaní sa ) len také, ktoré zaručujú dosiahnutie stanovených cieľov. To znamená, že správanie sa objektu (systému) je determinované na správanie sa jediné, a to cieľové.

Aby mohlo dôjsť k riadeniu, musia byť splnené tieto podmienky : - musí existovať organizovaný systém, ktorý má aspoň dve zložky - riadiacu a

riadenú, má uzavretú spätnú väzbu a riadiaca zložka je schopná ovládať riadenú zložku, kontrolovať jej činnosť a ovplyvňovať jej ďalšiu činnosť,

- systém musí byť schopný určiť cieľ činnosti, alebo realizovať cieľ do systému vložený,

- objekt riadenia (riadená zložka) musí mať určitý stupeň voľnosti vzhľadom na dosiahnutie určeného cieľa činnosti, pričom obmedzenie tejto miery voľnosti je funkciou riadiacej zložky,

- musí existovať dostatočné množstvo vstupov medzi okolím a systémom, tzn., že do systému musí vstupovať dostatočný tok informácií, potrebných pre prijatie rozhodnutia o riadiacom pôsobení.

194

Riadenie je teda špecifická, uvedomelá ľudská činnosť, umožňujúca dosiahnutie vopred stanovených cieľov. Za systémovú charakteristiku procesu riadenia je možné považovať manažérske funkcie, ktoré môžeme rozdeliť na (Míka, 2013) :

a. Sekvenčné manažérske funkcie, zahrňujúce: − plánovanie, ako proces prípravy budúcich činností, − organizovanie, predstavujúce proces tvorby podmienok pre realizáciu rozhodnutia, − personálne zaistenie, spočívajúce vo výbere, rozmiestňovaní pracovníkov,

hodnotenie ich schopností, zručností, napĺňania profesných a kvalifikačných predpokladov disponibilných ľudských zdrojov,

− vedenie ľudí, zahrňujúce spôsoby priameho i nepriameho usmerňovania, koordinácie, stimulácie a motivácie jednotlivcov i kolektívov tak, aby boli včas a efektívne splnené potrebné úlohy,

− kontrola, zameraná na hodnotenie vykonávaných činností a ich smerovanie k stanovenému cieľu.

b. Priebežné manažérske funkcie, zahrňujúce permanentný priebežný proces − analýzy, zameranej na sledovanie a vyhodnocovanie vonkajších a vnútorných

činiteľov riadených procesov, − rozhodovania, spočívajúci vo výbere optimálnych riešení podľa prijatých kritérií, − implementácie, spočívajúci v postupnej realizácii a zavedení schváleného

rozhodnutia (optimálneho variantu riešenia problému).

11.2. Sekvenčné manažérske funkcie

11.2.1. Plánovanie

Plánovanie je časťou riadenia (manažmentu), ktoré sa v dôsledku deľby práce a špecializácie v ňom osamostatnilo a predstavuje jednu zo základných manažérskych funkcií. Je jedným z prejavov racionality, východiskovou a najdôležitejšou funkciou, ktorá ovplyvňuje všetky ostatné manažérske funkcie.

Plánovanie charakterizované ako proces vytyčovania cieľov a spôsobu (postupov) ich dosahovania. Vo všeobecnosti zahrňuje :

1. identifikáciu a diagnózu východiskovej situácie; 2. odhad a ocenenie možností plánovaného rozvoja v priestore a čase; 3. stanovenie cieľov, ich priestorového, hierarchického a časového usporiadania

a stanovenie vzájomných väzieb cieľov; 4. vypracovanie návrhov a hodnotiacich rozborov prípustných postupov pre dosiahnutie

uvažovaných cieľov; 5. výber scenárov prechodu od východiskového stavu k cieľom, a to podľa kritérií

výberu a pri dodržaní obmedzujúcich podmienok realizácie (disponibility zdrojov vrátane času);

6. stanovenie postupu realizácie zvoleného plánu (vrátane primeraných rezerv), prípadne adaptácie na meniace sa podmienky.

Plánovanie v podmienkach bezpečnostných a technických služieb (Hofreiter, 2002) je možné rozdeliť na : - plánovanie obchodnej a podnikateľskej činnosti; - plánovanie v etape tvorby a prevádzky systému ochrany objektu. Plánovanie v oblasti obchodnej a podnikateľskej činnosti bude zamerané predovšetkým na tieto úlohy: - trvalé zabezpečenie podnikateľského úspechu v organizácii;

195

- rozpoznávanie podnikateľských rizík, ich riadenie s cieľom zaistiť splnenie cieľov spoločnosti;

- zvyšovanie elasticity s cieľom zabezpečiť čo najrýchlejšie prispôsobenie sa novým podmienkam a situáciám.

Plánovací proces v tejto oblasti činnosti sa spravidla uskutočňuje podľa schémy plánovacieho procesu, ktorá zahrňuje nasledujúce štyri etapy:

1. Určenie cieľa alebo súhrnu cieľov – identifikácia priorít a konkretizácia zámerov umožňuje účinnú koncentráciu prostriedkov spoločnosti. Ak spoločnosť nemá jasne vymedzené svoje ciele, aj jej prostriedky bývajú rozptýlené.

2. Definovanie momentálnej situácie- prostredníctvom analýzy súčasného stavu sa

dá nájsť odpoveď na otázky, ako sú vzdialené ciele spoločnosti alebo jej časti, aké prostriedky sú k dispozícii na realizáciu cieľov.

3. Určenie toho, čo pomáha a čo prekáža v realizácii cieľov- možno tak nájsť odpovede na otázky, ktoré faktory vnútorného a vonkajšieho prostredia môžu uľahčiť spoločnosti dosiahnutie jej cieľov, a tiež ktoré faktory môžu mať negatívny vplyv na dosiahnutie cieľov spoločnosti.

4. Vypracovanie plánu alebo súhrnu činností, ktoré smerujú k dosiahnutiu požadovaného cieľa alebo cieľov – vypracovanie rôznych variantov činností , ktoré vedú k dosiahnutiu želaného cieľa alebo cieľov, ohodnotenie týchto možností a výber najvhodnejších z nich.

Plány spoločnosti sa kategorizujú s ohľadom na časové horizonty a funkcie, ktoré plnia pri riadení spoločnosti na : - dlhodobé, určujú základnú stratégiu spoločnosti, plánovanie sa viaže na zásadné

ciele a prostriedky spoločnosti; - strednodobé, určujú množstvo a druhy nákladov , manipuláciu s množstvom

výdavkov, efektívnosť využitia ľudských zdrojov, materiálov a kapitálu; - krátkodobé, sú orientované na jednotlivé činnosti, potrebné na dosahovanie cieľov. Plány sa v spoločnosti tvoria podľa hierarchie, ktorá zodpovedá organizačnej štruktúre spoločnosti. Plány na každom stupni zohrávajú dvojakú úlohu: určujú ciele, ktoré majú byť dosiahnuté prostredníctvom plánov na nižšom stupni a následne sa samotné stávajú nástrojom realizácie cieľov, určených plánom vyššieho stupňa. Postupom plánov zhora nadol sa zväčšuje ich konkrétnosť a podrobnosť a znižuje sa ich časový horizont. Všeobecne sa uznávajú dva základné druhy plánov (Míka, 2013, Sedlák, 2001):

1. Plány strategické, ktoré sa orientujú na dosahovanie všeobecných cieľov spoločnosti, plnenie jej základných cieľov. Určujú príčinu prečo a za akým účelom daná spoločnosť existuje.

2. Plány operačné, ktoré vytyčujú spôsoby, ako uskutočniť strategické plány. Operačné plány sa delia na:

- jednorázové plány, ktoré sa vypracúvajú s ohľadom na dosiahnutie čiastkových, konkrétnych cieľov a po ich dosiahnutí strácajú svoj význam;

- trvale platné plány, ktoré určujú normalizovaný spôsob postupu pri opakovaných a predvídaných situáciách.

196

11.2.2. Organizovanie

Organizovanie je funkcia manažmentu, nasledujúca po období plánovania, prostredníctvom ktorej sa zavádzajú do praxe také vzťahy, ktoré umožňujú realizovať plánované úlohy v zmysle vytýčených cieľov.

Organizovanie je predovšetkým proces stanovenia a časopriestorového usporiadania úloh plnených jednotlivcami či skupinami (kolektívmi), ktorí majú zaistiť realizáciu plánu. Obsah organizovania tvorí :

- určenie sústavy činností, ktoré sú potrebné na zabezpečenie fungovania riadeného celku za účelom splnenia stanovených cieľov;

- priradenie (stanovenie) príslušných činností jednotlivým vykonávateľom pri zabezpečení racionálnej deľby práce;

- zoskupenie vymedzených činností, pracovísk a ľudí do organizovaných celkov a ich podriadenie príslušným manažérom;

- stanovenie (delegovanie) úloh, právomocí a zodpovedností jednotlivcom a útvarom; - zabezpečenie horizontálnej a vertikálnej koordinácie činností; - vytvorenie podmienok pre vonkajšiu a vnútornú súčinnosť. V praxi bezpečnostného manažmentu to znamená (Hofreiter, 2002) : - vytvorenie zodpovedajúcej organizačnej štruktúry bezpečnostného systému a jej

riadenia, - vytvorenie potrebných organizačno – riadiacich aktov (napr. prevádzkových smerníc,

smerníc pre stráženie, pre prevádzku technických systémov, smerníc pre zásah, pre riešenie konfliktných a krízových situácií a pod.) s vymedzením úloh, zodpovedností, kompetencií a zásad pre vonkajšiu a vnútornú súčinnosť;

- organizovanie operačného a technického monitoringu vytvoreného bezpečnostného systému;

- organizovanie prevádzky a údržby technických prostriedkov ochrany; - stanovenie potrebných režimových opatrení na zaistenie ochrany informácií vo vnútri

bezpečnostného systému; - organizovanie a riadenie prípravy personálu na plnenie úloh v bezpečnostnom

systéme; - organizovanie logistickej podpory činnosti bezpečnostného manažmentu.

11.2.3. Personálne zaistenie

Zabezpečenie potrebných ľudských zdrojov (Staffing) spočíva vo vytváraní podmienok, aby boli k dispozícii potrebné ľudské zdroje na plnenie správnych úloh a v správnom čase. To sa zabezpečuje prostredníctvom plnenia nasledujúcich funkcií: - Analýza potrieb ľudských zdrojov v nadväznosti na špecifikáciu pracovných činností

(pozícií) v bezpečnostnom systéme; - Nábor uchádzačov na potrebné (voľné) pracovné pozície; - Výber vhodných pracovníkov z registrovaných uchádzačov podľa špecifických kritérií

a požiadaviek; - Príprava a zdokonaľovanie pracovníkov na plnenie pracovných úloh; - Kontrola a revidovanie počtov a požiadaviek na ľudské zdroje podľa výsledkov

personálneho auditu a vývoja podmienok; - Komunikácia v priebehu zabezpečovania ľudských zdrojov. Schematicky je táto činnosť znázornená na obrázku 11.1.

197

Obrázok 11.1. Schéma procesu zabezpečovania ľudských zdrojov. Zdroj : Hofreiter, 2002

11.2.4. Vedenie

Vedenie (Leading), možno definovať ako schopnosť alebo proces ovplyvňovania ľudí, v ktorom sa vedúci s využitím svojej právomoci usiluje o dobrovoľnú, ochotnú účasť podriadených na dosahovaní cieľov. Zahrňuje spôsoby priameho i nepriameho usmerňovania, koordinácie, stimulácia a motivácie jednotlivcov a kolektívov tak, aby boli včas a kvalitne splnené stanovené úlohy. V praxi bezpečnostného manažmentu to znamená (Hofreiter,2002) : - Zoznamovanie podriadených s cieľmi (úlohami) služby a ich objasňovanie; - Prideľovanie úloh podriadeným; - Prípravu a vedenie podriadených k dodržiavaniu noriem a požiadaviek pre činnosť

v bezpečnostnom systéme; - Nestranné a objektívne hodnotenie podriadených, odmeňovanie podľa pracovnej

výkonnosti a prínosu pre spoločnosť (firmu); - Vytváranie a stimulovanie komunikatívneho prostredia a priestoru pre rozumnú

aktivitu a iniciatívu podriadených; - Motiváciu a vytváranie systému kariér; - Starostlivosť o osobnostný a profesijný rast; - Využívanie relaxačných a aktivačných metód na udržanie optimálnej pracovnej

výkonnosti; - Vytváranie priaznivej podnikovej kultúry; - Vytvorenie systému sociálnych záruk a istôt;

198

- Elimináciu možnosti výskytu vnútorných páchateľov a pod.

11.2.5. Kontrola

Sprievodným javom plánovania ako hlavnej manažérskej funkcie je kontrola, ktorá završuje celkový proces riadenia.

Poslaním kontroly je včas a hospodárne zistiť odchýlky v riadenom procese, predstavujúce rozdiel medzi zámerom a jeho realizáciou, ktoré môžu byť pozitívne alebo negatívne, ich rozbor a na základe toho prijatie záverov a ich uplatnenie. Na vykonanie kontroly musia byť splnené nasledujúce podmienky : a) subjekt má dostatok informácií na kontrolovanie; b) existujú objektívne kritériá na hodnotenie; c) subjekt je schopný zisťovať príčiny odchýlok od požadovaných stavov. Úlohou kontroly (kontrolného procesu) je : a) zisťovanie skutočného stavu riadeného objektu a zistenie konečného výsledku; b) porovnávanie skutočného stavu so stavom, ktorý bol určený rozhodnutím riadiaceho

subjektu, zisťovanie prípadných odchýlok od určeného stavu, ako aj ich príčin; c) vyvodzovanie záverov pre ďalšie rozhodovanie, a to jednak s cieľom odstrániť

nežiaduce odchýlky a ich príčiny, alebo zmeniť pôvodné rozhodnutie, ak sa v priebehu kontroly ukáže ako nesprávne, jednak s cieľom využiť poznatky o príčinách odchýlok.

V podmienkach manažmentu ochrany objektov sa vykonáva kontrola s cieľom (Hofreiter, 2002, Hofreiter, Križovský, 2007) : - overovať stav realizácie funkcie bezpečnostnej ochrany ; - zisťovať platnosť prijatej bezpečnostnej koncepcie v konkrétnych podmienkach

daného bezpečnostného prostredia; - overovať spoľahlivosť prevádzky technických prostriedkov ochrany; - zisťovať dodržiavanie prijatých organizačných opatrení; - overovať platnosť organizačno-riadiacich aktov, krízových a zásahových plánov; - preverovať činnosť personálu pri plnení úloh v bezpečnostnom systéme. Na vykonávanie kontroly sa využívajú : a) metódy operatívnej kontroly; b) systémy kontroly vstupu a dochádzky; c) systémy kontroly strážnej služby; d) špecifické auditačné produkty a postupy na overovanie platnosti bezpečnostnej

koncepcie a funkčnosti bezpečnostného systému.

Poznatky a závery z kontrolnej činnosti sa využívajú v analytickej a hodnotiacej činnosti riadiacich pracovníkov a zároveň slúžia ako podklady pre aktualizáciu a inováciu bezpečnostného systému.

11.2.6. Audit systému ochrany ako forma kontroly

Audit systému ochrany (bezpečnostný audit) je špecifickou kontrolou v rámci systému manažérstva kvality podľa STN EN ISO 9000:2001 V súlade s citovanou normou sa uplatňuje :

- vnútorný audit, ktorý je vykonávaný interným audítorom, audit vykonáva organizácia vo vnútri svojej organizačnej štruktúry,

- externý audit, vykonávaný audítorom nezávislej organizácie (nezávislým audítorom).

199

Bezpečnostný audit je vo svojej podstate nezávislým overením funkčnosti systému ochrany v danej fáze jeho prevádzky. Overenie sa vykonáva porovnaním auditovaného systému so štandardom. Štandardom môže byť napr.: zákon, odborná norma, poistné podmienky, zmluvný vzťah, interný predpis a pod. Podstata auditu systému ochrany vytvoreného na ochranu majetku a objektov spočíva v komplexnom a mnohostrannom skúmaní, posudzovaní a ucelenom a kvalifikovanom hodnotení systému ochrany s cieľom zistiť miery zhody (splnenia požiadaviek) zákonov, noriem a odporúčaní expertov (Kareš,1998). Medzi základné princípy bezpečnostného auditu patria (Hofreiter, 2002): 1. Nezávislosť, tzn. overenie systému subjektom, ktorý sa nepodieľa na praktickej

realizácii systému ochrany. Audítor musí spĺňať podmienku personálnej a kapitálovej neprepojenosti (nepreviazanosti) s dodávateľmi bezpečnostných služieb a technológií.

2. Odborná spôsobilosť, ktorá sa zabezpečuje potrebnou kvalifikáciou na vykonanie auditu. Tá sa deklaruje najmä: - bezpečnostným vzdelaním, - bezpečnostnou praxou, - osvedčením súdneho znalca pre daný odbor, - osvedčením audítora ISO.

Pri komplexnom audite je vhodné využiť odbornú spôsobilosť pre jednotlivé špecializácie, napr. fyzickú ochranu, technické zabezpečenie, bezpečnosť informačných systémov a pod.

3. Komplexnosť, ktorá znamená zameranie auditu na celý bezpečnostný systém , tzn. na všetky subsystémy :

a) v rámci štruktúry ochrany:

ochrana majetku,

ochrana osôb,

ochrana informácií b) podľa prostriedkov ochrany:

technické zabezpečovacie prostriedky (EZS, CCTV, SKV, EPS, MZP),

režimová ochrana a organizačné opatrenia,

fyzická ochrana,

personálna bezpečnosť,

fyzická a objektová bezpečnosť,

administratívna bezpečnosť,

informačná bezpečnosť a pod.

4. Preukázateľnosť záverov, objektívnosť a nezávislosť sa pri audite chápe nielen pri výbere audítora, ale tiež pri interpretácii výstupov auditu. Je neprípustné vyslovovať len domnienky, závery auditu musia byť vždy preukázané.

5. Personálna bezpečnosť predstavuje overenie bezpečnostnej spoľahlivosti audítora, vrátane záväzku mlčanlivosti. Pri audite systémov na ochranu utajovaných skutočností sa preto vyžaduje aj bezpečnostná previerka NBÚ, pričom stupeň previerky nesmie byť nižší, ako je stupeň utajenia auditovaného systému.

200

Bezpečnostný audit sa môže vykonávať : - v etape projektovania bezpečnostného systému – vstupný audit, - po nainštalovaní bezpečnostného systému – výstupný audit ako forma prevzatia

bezpečnostného systému, - počas prevádzkovania bezpečnostného systému – bezpečnostný audit ako

nástroj kontroly. Audit bezpečnostného systému sa musí vykonávať v rozsahu prvkov, z ktorých sa skladá. Preto by sa mal orientovať na skúmanie a posudzovanie:

- zhody použitých technických prostriedkov s požiadavkami bezpečnostných štandardov, noriem, odporúčaní výrobcov, kvality projektovej a prevádzkovej dokumentácie, systémy zabezpečenia údržby a opráv a i. ,

- aktuálnosti a obsahovej úrovne organizačných a režimových opatrení, ale aj kvality procesov, ktoré im predchádzajú, tzn. rozsah a kvalita analýzy bezpečnostných rizík, bezpečnostnej koncepcie, ich implementácie, systém spätnej väzby a nástrojov na overovanie, kontrolu, vyhodnocovanie a aktualizáciu opatrení bezpečnostnej ochrany a i.

- systému práce s ľudskými zdrojmi, so zameraním na ich riadenie a vedenie tak, aby sa eliminovali riziká prejavov vnútorných páchateľov, prípady nespoľahlivosti, porušovania požiadaviek etických a morálnych noriem, lojality a i.

- efektívnosti poskytovania bezpečnostných služieb či už z pohľadu zákazníka (cena za poskytované služby), tak aj zo strany prevádzkovateľa bezpečnostnej služby (zisk).

Pre potreby bezpečnostného manažmentu boli vyvinuté špeciálne auditačné produkty a postupy. Aj keď ich špecifiká sa rôznia, obsahom by mali byť nástroje a postupy na overenie nasledujúcich oblastí (Hofreiter,2002):

1. Obsah a kvalita analýzy bezpečnostného prostredia, resp. či vôbec bola analýza vykonaná.

2. Vykonanie, obsah a kvalita posúdenie bezpečnostných rizík, spôsob vymedzenia bezpečnostných rizík, nadväznosť na dané bezpečnostné prostredie.

3. Vykonanie, kvalita, rozsah a použiteľnosť bezpečnostnej koncepcie pre projektovanie systému ochrany objektov (priestorov).

4. Kvalita, rozsah, štruktúrovanosť, logická a operačná previazanosť a primeranosť použitých spôsobov ochrany objektu:

- klasickej, - fyzickej, - technickej, - režimovej ochrany.

5. Dodržanie technických noriem, požiadaviek a zásad pri inštalácii technických prostriedkov ochrany (PSN, EPS), spôsob a systém zaistenia servisnej činnosti.

6. Kvalita výberu, prípravy, kontroly, hodnotenia a celkového vedenia pracovníkov fyzickej ochrany s dôrazom na personálnu bezpečnosť.

7. Rozsah, kvalita, realizácia a kontrola dodržiavania režimových opatrení, s dôrazom na : a) vstupný/výstupný režim, b) materiálový a expedičný režim, c) prevádzkový režim, d) kľúčový režim.

201

8. Kvalita organizačných opatrení, s dôrazom na: a) systém tvorby a obsah riadiacich dokumentov ( organizačný poriadok,

pracovný poriadok, mzdový poriadok a i.), b) obsah, kvalita a reálnosť dokumentov pre organizáciu ochrany objektu

(bezpečnostná smernica, smernice pre fyzickú ochranu majetku a objektov a i.),

c) smernice pre technickú službu, d) smernice pre ochranu utajovaných skutočností a i.

9. Uplatňovanie systému manažérstva kvality v súlade s STN EN ISO 9000, STN EN ISO 9001, -9004 a 10 011.

10. Realizáciu ďalších požiadaviek vzhľadom na špecifiku chráneného objektu, napr. v prípade strategických objektov, objektov osobitnej či ďalšej dôležitosti.

Výsledky auditu slúžia ako objektívny ukazovateľ účinnosti bezpečnostného systému. Aby tomu tak bolo, musí audítor získať dostatočné množstvo audítorských dôkazov, ktoré mu umožnia vysloviť (prijať) objektívne závery. Na týchto záveroch je založený audítorský názor, ktorý je uvedený v správe audítora. Audítorské dôkazy sú informácie, ktoré získava audítor o posudzovanej oblasti bezpečnostného systému na formulovanie záveru nevyhnutného pre audítorský názor v audítorskej správe. Vo svojej podstate sú to záznamy, konštatovania skutočnosti alebo iné informácie, týkajúce sa kritérií auditu, ktoré sú verifikovateľné. Audítorské dôkazy sa môžu získavať z kontrolných zoznamov (check listov), z projektovej dokumentácie, prevádzkovej dokumentácie, smerníc a ďalších dokumentov pre riadenie (plánovacie, hodnotiace dokumenty, analýzy, výkazy a pod.). Výstupy auditu môžu byť buď vo forme audítorskej správy, alebo iného (aj formalizovaného dokumentu), ktorý umožní jednoznačne konštatovať mieru zhody bezpečnostného systému ako celku i jeho jednotlivých prvkov s požiadavkami na úroveň (triedu, stupeň) poskytovanej ochrany. Výsledkom môže byť konštatovanie, že bezpečnostný systém:

- zabezpečuje alebo nezabezpečuje požadovaný stupeň ochrany, - poskytuje minimálnu, štandardnú alebo vyššiu úroveň ochrany, - je alebo nie je riadený v súlade s požiadavkami manažérstva kvality, - iné konštatovania.

11.3. Priebežné manažérske funkcie

Nasledujúce funkcie – analyzovanie, rozhodovanie i implementácia- sú funkcie, ktoré sa uplatňujú vo väčšej alebo menšej miere v každej zo sekvenčných manažérskych funkcií .

11.3.1 Analyzovanie Analyzovanie predstavuje vo všeobecnosti rozklad nejakého celku na jeho zložky, časti , ktorý smeruje k nejakým relatívne najjednoduchším zložkám, za ktoré sa ďalej už nepokračuje (prvky systému). Analýza predstavuje postup, v ktorom sa celok rozdelí na časti a tieto sa skúmajú ako nové celky.

Analýzu ako vedeckú metódu môžeme charakterizovať ako proces myšlienkového rozčleňovania skúmaného problému na jednotlivé časti, prvky, znaky, protiklady a ich skúmanie s cieľom odhaliť ich podstatu. Teda úlohou analýzy je vyčleniť z celej masy faktov a súvislostí tie hlavné, podstatné, nutné, ktoré môžu osvetliť príčiny vzniku a priebehu skúmanej udalosti, jej podstatu.

202

Základné formy analýzy sú (Nosek a kol., 1976): - analýza klasifikačná, ktorá skúma vzťah podobnosti medzi javmi, prvkami,

vlastnosťami ich vzájomným porovnávaním, - analýza vzťahová, ktoré okrem porovnávania vecí, javov a prvkov skúma i vnútorné

vzťahy a väzby a ich vzájomné ovplyvňovanie, - analýzy kauzálna, orientovaná na hľadanie príčiny a príčinných vzťahov v skúmaných

procesoch, systémoch a pod.

Použitie analýzy pri riešení problémov alebo úloh v jednotlivých sekvenčných funkciách riadenia znamená :

1. Identifikovať problém, ktorý treba riešiť. 2. Odhaliť podstatu problému. 3. Zistiť, prečo treba problém riešiť. 4. Odhaliť príčiny, kauzálny reťazec problému. 5. Ako je možné problém, (úlohu) vyriešiť.

Analýza je východiskom pre vypracúvanie prognóz, plánov a riadenia procesov v organizácii i pri rozhodovaní o zaisťovaní ochrany objektov a priestorov.

11.3.2. Rozhodovanie

Základom každého riadenia je rozhodovanie, prijímanie rozhodnutí, pričom rozhodnutie predstavuje hlavný produkt riadiacich pracovníkov (manažérov). Pomocou rozhodovacieho procesu (rozhodovania) riadiaci subjekt rozhoduje o ďalšom vývoji riadeného objektu, čiže ovplyvňuje riadený systém a tým aj efektívnosť jeho fungovania (Reitšpís a kol, 2004). Rozhodovanie je základnou činnosťou manažérskych procesov jadrom riadenia. Riadenie samotné je v podstate postupným, cieľavedomým vykonávaním rôznych rozhodnutí za účelom dosiahnutia stanovených cieľov. Na základe tohto prístupu sa proces manažmentu chápe ako postupné riešenie riadiacich problémov v príslušnom dynamickom systéme, ako prúd vzájomne súvisiacich rozhodnutí a zabezpečovanie ich realizácie. Rozhodovanie súvisí so všetkými fázami a stránkami manažmentu (riadenia), týka sa každej jeho časti. Rozhodovacie procesy zabezpečujú vzájomné prepojenie manažérskych funkcií a uzatvárajú spätnú väzbu. Podľa vzťahu rozhodovania k fázam procesu manažmentu a k vývoju riadeného objektu, k jeho transformácii sa rozoznávajú dva základné druhy rozhodovacieho procesu: 1. rozhodovací proces pred začatím transformácie riadeného objektu, t.j. pri plánovaní,

resp. organizovaní; 2. rozhodovací proces, ktorý prebieha pri realizácii transformácie objektu určenej

predchádzajúcim rozhodnutím (pri kontrole, vedení,...).

Rozhodovanie (rozhodovací proces) tvorí časť, nie celý proces manažmentu. Podľa toho môžeme proces manažmentu (riadenia) rozdeliť na dve hlavné časti : 1. na prípravu a prijatie rozhodnutia (rozhodovanie); 2. na zabezpečenie realizácie rozhodnutia. Rozhodovanie významným spôsobom ovplyvňuje efektívnosť všetkého riadenia. Predstavuje systematický, mnohokrokový, často iteračný proces s určitou vnútornou štruktúrou a s jasne vymedzeným poradím jednotlivých krokov, ktorého zmyslom je vyhľadávať optimálne riešenie a optimálne cesty k dosahovaniu cieľov.

203

Je súhrnom racionálnej analýzy, empirického hodnotenia a mocenských aktov, pričom k efektívnemu rozhodovaniu sa predpokladá najvyššia úroveň koncepčného chápania. Pre rozhodovanie sú charakteristické tieto znaky (Hofreiter, 2002):

- existuje možnosť výberu medzi niekoľkými variantmi riešenia; - výber riešenia je vedomý, zakladá sa na myšlienkovom procese; - výber je cieľavedomý, zameriava sa na dosiahnutie jedného cieľa (alebo niekoľko

cieľov); - výber riešenia sa uskutočňuje podľa určitých kritérií, čomu zodpovedá aj výber

prostriedkov na dosiahnutie cieľa (cieľov); - výber sa končí konaním, to znamená, že rozhodnutie vyvolá reťaz cieľavedomých

činností, ktoré smerujú k jeho uskutočneniu a vedú k výsledkom. Rozhodovacie procesy je možné triediť podľa rôznych hľadísk. Tieto klasifikačné hľadiská sú vzájomne nezávislé, môžu teda vznikať ich rôzne kombinácie. Najčastejšie používané kritériá klasifikácie rozhodovacích procesov sú :

- Podľa subjektu rozhodovania – sa dajú deliť na procesy individuálneho a kolektívneho rozhodovania.

- Podľa počtu kritérií rozhodovania sa dajú rozlišovať procesy jednokriteriálne a viackriteriálne (multikriteriálne).

- Podľa faktoru času a relatívnej stability prostredia sa dajú rozlišovať statické a dynamické procesy rozhodovania.

- Podľa stupňa informovanosti sa rozlišujú na rozhodovanie za istoty, neistoty, neurčitosti a totálnej neznalosti.

- Podľa riadiacej úrovne a časového horizontu je možné členiť rozhodovanie na strategické (koncepčné), taktické a operatívne.

K základným prvkom rozhodovacieho procesu patrí: 1. Cieľ rozhodovania, teda budúci stav , ktorý má byť dosiahnutý. 2. Kritériá rozhodovania, ktoré slúžia na posúdenie vhodnosti jednotlivých variantov. 3. Subjekt rozhodovania je jednotlivec či skupina, ktorá rozhoduje (prijíma

rozhodnutie). 4. Objekt rozhodovania, predstavovaný časťou objektívnej reality, ktorej sa

rozhodnutie týka. 5. Možné alternatívy, ktoré sú posudzované v závislosti od reálne možných situácií

a stavov prostredia.

11.3.3 Implementácia

Implementácia je akčná fáza procesu riadenia. Je to plánovitá, postupná realizácia prijatého rozhodnutia, je to praktické uskutočňovanie rozhodnutia.

Na úspešné implementovanie rozhodnutia má vplyv:

- vhodná organizačná štruktúra, schopná realizovať schválené rozhodnutia o riešení daného problému,

- efektívne vedenie, zaisťujúce koordinovanú činnosť jednotlivcov, skupín pri realizácii rozhodnutia,

- podniková kultúra, ako určujúci činiteľ, ovplyvňujúci atmosféru v organizácii, správanie sa a prístup každého pracovníka pri plnení stanovených úloh, vyplývajúcich z rozhodnutí alebo príkazov vedúcich.

204

11.4 Riadenie kvality pri ochrane objektov

11.4.1. Kvalita

Kvalita je celkový súhrn znakov objektu, ktoré ho robia schopným uspokojovať určené a predpokladané potreby. Termín kvalita sa nemá používať samostatne, ako nespresnený výraz na vyjadrenie stupňa dokonalosti pri porovnávaní ani pri technickom hodnotení.

Termín kvalita je teda možné chápať ako vyjadrenie stupňa dokonalosti, teda odchýlku daného objektu od stavu, kedy by dokonale plnil svoj účel.

Stupeň kvality môže byť pre rôzne objekty rôzny. Ak teda jeden objekt je predmetom skúmania v rámci kvality a je skúmaný inými subjektmi, je dosť pravdepodobné, že u každého skúmajúceho subjektu budú pre hodnotenie kvality kritériá rôzne. Dôležitou súčasťou hodnotenia kvality je aj skutočnosť, či existuje iný objekt určený na rovnaký účel ako skúmaný objekt, s ktorým je možné ho porovnávať.

Uvažujme napríklad ako skúmaný objekt detektor. Ak splní svoj účel, teda deteguje narušenia, je pre spotrebiteľa kvalitný. Ak však existujú dvaja výrobcovia detektorov, ktorých produkty majú totožné technické vlastnosti, ale dizajnovo sa odlišuje je dosť možné, že jeden spotrebiteľ bude považovať za kvalitný detektor jedného výrobcu a iný druhého, pričom obe spĺňajú technické kritériá rovnako. Dôvodom môže byť to, že spotrebitelia pri hodnotení kvality objektu neporovnávajú vlastnosti objektu s vlastnosťami dokonalého objektu, ale porovnávajú len dva objekty medzi sebou. Hodnotenie kvality teda môže byť veľmi subjektívna záležitosť. Kvalitu v širšom ponímaní môžeme charakterizovať ako súbor vlastností, z ktorých každá vlastnosť má pre skúmajúci subjekt rôznu váhu.

Podľa normy ISO 9000 zameranej na systémy manažérstva kvality je kvalita definovaná ako miera, s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky, pričom charakteristika je definovaná ako odlišujúca črta a požiadavka, ako potreba alebo očakávanie, ktoré sa určia, všeobecne sa predpokladajú, alebo sú povinné.

Skĺbením týchto definícií je teda možné definovať kvalitu ako mieru, s akou súbor vlastných odlišujúcich čŕt spĺňa potrebu alebo očakávanie, ktoré sa určia, všeobecne sa predpokladajú, alebo sú povinné (Ochraň, 2007).

11.4.2 Kvalita pri ochrane objektov

Ak uvažujeme o kvalite systému ochrany objektu, ktorý je vytvorený určitým počtom vrstiev (podsystémov) na zabezpečenie čo najmenšej zraniteľnosti, potom kvalita takéhoto systému je daná kvalitou jednotlivých podsystémov.

Kvalita podsystémov systému ochrany i systému ochrany ako celku bude miera, s akou tieto podsystémy plnia požadované funkcie ochrany (Selecting best value...). Parametre kvality systému ochrany potom vyjadríme ako kritériá na posudzovanie splnenia požadovaných funkcií systému a jeho jednotlivých podsystémov a komponentov. Môžeme charakterizovať parametre : - technické, - prevádzkové, - spoľahlivosti apod.

Existujú dva základné prístupy k zaisteniu kvality systému ochrany:

http://www.securityrevue.com/tbm/part1_p.html#potreby

205

- vytvoriť a zabezpečiť kvalitu v procese navrhovania a implementovania systému ochrany na reálnom objekte,

- neustále zlepšovať kvalitu systému ochrany počas jeho fungovania na (v) chránenom objekte.

V podstate sa jedná o cyklický proces, ktorý je v rámci manažérstva kvality známy ako PDCA cyklus ((Plan – plánuj, Do – rob, Check – kontroluj, Act – konaj) (Boledovič,2007).

Obrázok 11.2 Schéma cyklu PDCA. Zdroj : Vlastné spracovanie.

Uplatnenie PDCA cyklu pri riadení kvality systému ochrany vychádza z predpokladu, že každý proces, každý systém či produkt je možné skvalitniť. Platí to aj pre systém ochrany, ktorý môže byť akokoľvek kvalitne naplánovaný a implementovaný, vplyvom dynamiky vývoja situácie či už v okolí chráneného objektu alebo v objekte samom, môže dochádzať ku zmene činiteľov, ktoré ovplyvňujú úroveň a akceptovateľnosť bezpečnostných rizík . Preto je treba neustále monitorovanie účinnosti implantovaného systému ochrany, identifikovať oblasti, ktoré stratili schopnosť plniť požadované funkcie v dostatočnej kvalite a prijímať nové opatrenia. Tým zabezpečiť, že úroveň bezpečnostných rizík a kvalita systému ochrany budú pre subjekt ochrany akceptovateľné. Významným nástrojom pre riadenie kvality systému ochrany je znalosť a schopnosť aplikácie postupov, zakotvených v normách rady ISO 9000.

Závery

Každá cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá je zameraná na vytváranie hodnôt alebo na plnenie úloh súvisiacich s fungovaním akéhokoľvek spoločenského systému, sa uskutočňuje prostredníctvom riadenia.

Riadenie predstavuje mnohostrannú tvorivú činnosť, v rámci ktorej riadiaci subjekt stanovuje ciele, ovplyvňuje metódy, prostriedky a fungovanie riadených prvkov tak, aby systém optimálne plnil určené funkcie a dosahoval stanovené ciele v určenom čase a v požadovanej kvalite. Je to proces plnenia stanovených cieľov v turbulentnom prostredí. Uskutočňuje sa prostredníctvom takých funkcií, ako sú plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, zabezpečovanie a vedenie ľudských zdrojov a kontrola.

Riadenie pri zaisťovaní ochrany objektov sa realizuje v dvoch smeroch:

1. Riadenie procesov spojených s implementáciou opatrení na ochranu objektov, priestorov- teda plánovanie a organizovanie.

206

2. Riadenie v prostredí organizácií, zaisťujúcich ochranu objektov, teda bezpečnostných služieb.

Procesy riadenia a jeho funkcie vychádzajú zo všeobecných zásad manažmentu, zohľadňujú sa len špecifiká prostredia, chráneného objektu a rozsah systému ochrany a jeho subsystémov.

V procesoch riadenia, pri uplatňovaní každej sekvenčnej funkcie, sa uplatňujú priebežné funkcie riadenia. Bez vstupnej analýzy, rozhodovania a implementovaní rozhodnutí by sme nemohli hovoriť o efektívnom riadení.

Otázky 1. Čo je obsahom všeobecnej charakteristiky riadenia? 2. Aké sú hlavné manažérske funkcie? 3. Ako sa uplatňujú sekvenčné manažérske funkcie pri ochrane objektov a priestorov ? 4. Ako sa uplatňujú priebežné manažérskej funkcie pri ochrane objektov a priestorov ? 5. Aký je zmysel a obsah auditu pri ochrane objektov a priestorov? 6. Akým spôsobom je možné zaisťovať kvalitu pri ochrane objektov a priestorov?

Literatúra

BOLEDOVIČ, L. PDCA cyklus. Dostupné z : http://www.ipaslovakia.sk/sk/ipaslovnik/pdca-cyklus.

HOFREITER, L. Bezpečnostný manažment. FŠI, Žilina, 2002.

HOFREITER, L., KRIŽOVSKÝ, S. Manažérstvo bezpečnostných rizík. Multiprint, Košice, 2007. ISBN 978-80-89282-16-6

KAREŠ, L. Audítorstvo. ELITA, Bratislava, 1998. ISBN 80-8044-055-7.

MÍKA,T.M. Manažment. Úvod do riadenia organizácie v podmienkach rizika a v krízových situáciách. ŽU, EDIS, Žilina 2013. ISBN 978-80-554-0760-9

NOSEK,V. a kol. Malá encyklopedie vědeckého řízení. Naše vojsko, Praha, 1976.

OCHRAŇ, M. Kvalita ako kritérium výberu bezpečnostnej služby. Žilina, 2007.

REITŠPÍS, J. a kol. Manažérstvo bezpečnostných rizík. EDIIS, Žilina, 2004.

SEDLÁK, M. Manažment. IURA EDITION, Bratislava, 2001. ISBN 80-89047-18-1

Selecting best value - A manual for organisations awarding contracts for private guarding services. Dostupné z: http://www.coess.org/_Uploads/dbsAttachedFiles/Best_Value_Manual_EN%281%29.pdfSTN

EN ISO 9000:2001. Systém manažérstva kvality – základy a slovník.

STATT, David A. 1995. Anglicko-nemecko-maďarsko-slovenský slovník manažmentu so slovenským výkladom. Bratislava : Open Windows, 1995. 265 s. ISBN 80-85741-07-5.

207

12. INFORMAČNÉ ZABEZPEČENIA RIADENIA SYSTÉMU OCHRANY Žiadna činnosť v podniku, či už výrobná, riadiaca alebo zaistenie zásobovania sa nezaobíde bez informácií, ktoré sú získavané v procese informačného zabezpečenia. V procesoch spojených s ochranou objektov a priestorov neustále narastá význam informácií a práce s nimi. Ak subjekt ochrany má dostatok informácií o situácii a podmienkach v prostredí, má vytvorené podmienky pre rozhodovanie o potreba a spôsobe ochrany. Informácie, ktoré sú obohatené o pridanú hodnotu analytických záverov, stávajú sa významným činiteľom pre vytvorenie efektívneho systému ochrany. .

12.1 Základné pojmy Ako informácia sa označuje správa, údaj, hodnota, fakty , oznámenia o určitej udalosti, jave, činnosti alebo iné dáta, ktoré sa ďalej spracúvajú. Je tak označovaný aj druh poznania alebo správy, ktorý možno použiť v prospech prijatia rozhodnutia alebo zlepšenia určitej činnosti (Korzeniowski, 2010).

V riadení však nie každá správa je informácia. Z hľadiska riadenia sa pod pojmom informácia sa rozumie správa, ktorá :

- je v určitom vzťahu k orgánom riadenia a je pre niektorý z nich informačným zdrojom;

- znamená pre príjemcu zmenšenie jeho neistoty, neurčitosti, alebo inak ovplyvní jeho správanie.

Každá informácie má dve stránky : - kvantitatívnu, resp. syntaktickú, ktorá vyjadruje zloženie správy z jednotlivých znakov,

umožňujúcich prenos správy. Táto je dôležitá z hľadiska automatizovaného spracovávania informácií.

- Kvalitatívnu, resp. sémantickú, ktorá vyjadruje primeranosť zobrazenia skutočnosti danou informáciou a užitočnosť informácie pre príjemcu.

Z hľadiska riadenia treba za skutočnú informáciu považovať správu alebo oznámenie , ktoré znižujú alebo odstraňujú neurčitosť, neznalosť , alebo neistotu rozhodovateľa.

12. 2 Kvantitatívne a kvalitatívne parametre informácie

Hodnotu informácie určuje zisk, ktorý je možné dosiahnuť jej používaním vo všetkých činnostiach riadeného systému. Môže sa tiež matematicky vyjadriť pomocou vzťahu :

1

2logp

pH (12.1.)

kde : H je hodnota informácie, ktorá môže byť :

H 0, ak p2 p1

H 0, ak p2 p1 p1 je pravdepodobnosť dosiahnutia zisku (úspechu) pred prijatím informácie; p2 je pravdepodobnosť dosiahnutia zisku (úspechu) po prijatí informácie.

208

Atribúty informácie

Pre uľahčenie kvantifikovania hodnoty informácie je možné identifikovať nasledujúce atribúty informácie (Hofreiter, Križovský, 2007):

- Prístupnosť - vyjadruje , ako ľahko a najmä ako rýchlo môžeme informáciu získať.

- Úplnosť – znamená, že zodpovedá informačnej požiadavke a informačnej potrebe užívateľa , je to však pomerne ťažko kvantifikovateľný atribút.

- Presnosť – vyjadruje aj bezchybnosť informácie, tzn., že informácia neobsahuje chyby.

- Primeranosť – informácia zodpovedá požiadavke užívateľa , neobsahuje nadbytočné alebo opakujúce sa (redundantné) dáta.

- Časovosť – zodpovedá dĺžke cyklu vznik – spracovanie – sprostredkovanie informácie užívateľovi.

- Jednoznačnosť – vyjadruje, že informácia neobsahuje dvojznačné dáta. - Flexibilita – označuje, že informácia je použiteľná pre viacej ako len pre jedného

užívateľa. - Nestrannosť – znamená, že informácia nie je zámerne upravovaná tak, aby

ovplyvňovala objektívnosť rozhodovania užívateľa (príjemcu).

12.3 Informačný systém

Na plnenie úlohy informačného zabezpečenia sa vytvára informačný systém. Pod týmto pojmom sa rozumie súhrn procedúr, činností, ľudí a technológií, majúcich za cieľ zber relevantných údajov, ich uchovanie, ich spracovane za účelom poskytnutia odpovedí na špecifickú množinu otázok a konečne oznámenie informácií ich užívateľom (Hofreiter, 2002, Korzeniowski, 2010). Informačný systém tak plní funkcie: - zberu; - uchovávania; - spracúvania; - prenosu (distribúcie ) informácií. Štruktúru informačného systému tvorí : - množina prvkov informačného systému a - množina väzieb medzi nimi.

Prvkami informačného systému sú miesta vzniku, zberu, predbežného spracovania, prenosu, uchovania, spracovania, distribúcie či zániku informácie, a väzba medzi prvkami systému zabezpečujú informácia (dáta), resp. smery ich tokov v informačnom systéme. Informačný systém spoločnosti je vyjadrený jej organizačnou štruktúrou. Skladá sa z istého počtu relatívne izolovaných podsystémov niekoľkých rádov. Pri jeho definovaní (konštruovaní) je možné vychádzať z dvoch hlavných hľadísk, ktoré sú základom pre vnútorné členenie informačného systému. Je to hľadisko:

1. organizačné, vyjadrujúce hierarchiu vnútorného usporiadania, 2. funkčné.

Z organizačného hľadiska, t.j. v zhode sa hierarchickou organizačnou štruktúrou spoločnosti má informačný systém hierarchickú štruktúru , ktorú vytvárajú informačné systémy jednotlivých organizačných jednotiek spoločnosti, napr.: vedenia, oddelení, skupín, prevádzok, dielní a pod. Pri aplikácii funkčného hľadiska a funkčnej štrukturalizácii informačného systému spoločnosti ho môžeme členiť na tieto podsystémy :

a) informačný podsystém na riadenie spoločnosti ako celku;

209

b) informačné podsystémy na riadenie jednotlivých výkonných činností, a to napr.: výskumu a vývoja, marketingu, projekcie, výroby a montáže, servisu, logistiky, odborného vzdelávania, prevádzky bezpečnostného systému a pod.

Medzi základné požiadavky na informačný systém spoločnosti patria : 1) Sprostredkovanie potrebných informačných vstupov do orgánov riadenia a

informačných výstupov do riadených objektov. resp. do okolia. 2) Príprava všetkých vnútorných informácií potrebných na riadenie. 3) Poskytovanie potrebných a včasných informácií všetkým zložkám daného

informačného prostredia a zaisťovanie spätnej väzby. Informačné vzťahy v informačnom systéme Informačné vzťahy možno klasifikovať podľa charakteru informačnej spolupráce (súperenia) použitím všeobecnej grafickej štruktúry informačnej spolupráce dvoch strán bez uvažovania ich spolupráce s okolím (Hofreiter, Križovský, 2007). Táto analýza neuvažuje vnútornú štruktúru a ciele spolupráce strán A i B a preto ho považujeme za fenomenologický. Spolupráca (súčinnosť) strán A i B bude vyjadrená vzťahom:

BABABAAB EEEEE // (12.2.)

a vzťah informačnej rovnováhy medzi stranami A a B sa vyjadrí ako :

ABBA II // (12.3)

Znamená to rovnaké množstvo informácií poskytovaných stranami A a B v oboch smeroch pri ideálne organizovaných vzťahoch. V reálnej situácii podmienky informačnej rovnováhy nemusia byť splnené v dôsledku vplyvu prostredia.

V reálnom prostredí môžu nastať nasledujúce typy informačných vzťahov : - informačná spolupráca strán : zodpovedá vzťahom v spolupracujúcich systémoch ,

v ktorých sa aposteriórna informačná neurčitosť, vznikajúca v procese činnosti, postupne zmenšuje.

- Stav rovnováhy (IA/B = IB/A), ktorý vyjadruje množstvo homeostatických (paritných)

informačných vzťahov v ideálne organizovanom systéme, v ktorom sú všetky prvky (podsystémy) otvorené a navzájom spolupracujú.

- Antagonistické vzťahy súperenia strán, ktoré zodpovedajú typickým vzťahom v nespolupracujúcich stranách, keď ich činnosť iba zvyšuje neurčitosť obidvoch strán.

Rovnováha v stave súperenia sa môže vyjadriť podľa nasledujúceho vzťahu :

ABBA II // (12.4. )

čo znamená, že obidve strany majú rovnaké množstvo dezinformácií. Dezorientácia znamená také informačné vzťahy, v ktorých informačná činnosť jednej strany zväčšuje informačnú neurčitosť druhej strany. Príčinou informačnej dezorientácie strán môže byť situácia, keď zmenšenie množstva informácií strany B od strany A (IB/A) je iniciované stranou A. Ak strana A bude trvale ovplyvňovať (riadiť) tento proces, môže priviesť stranu B do stavu dezinformovanosti. V prípade, že strana B prijme príslušné

adekvátne opatrenia, ktoré vyústia do stavu, že IA/B 0, môže sa aj strana A ocitnúť v stave dezinformovanosti. V každom informačnom systéme (A, B) môžeme označiť:

210

- objekt riadenia O ( organizačná jednotka, prevádzka podniku, činnosť, systém ochrany ap.),

- subjekt riadenia M( riadiaci orgán, riadiaci pracovník, bezpečnostný pracovník ap.),

čo vyjadruje informačný systém s vnútrosystémovými informačnými vzťahmi medzi jeho prvkami. Potom: - informácie od subjektu riadenia M smerujúce k objektu riadenia O - IM/O – označíme

ako riadiace informácie IR,

- Informácie, smerujúce od objektu riadenia O k subjektu riadenia M – I O/M označíme ako situačné informácie IS.

Informačný systém budeme považovať za aktívny, ak IR ≠ 0 a IS ≠ 0 a naopak, ak IR= 0 IS=0, systém bude nečinný (pasívny).

Pri posudzovaní vnútorného informačného systému a pri nezáporných hodnotách IR a IS môžeme identifikovať (obr.12.1.):

- riadiace systémy so spätnou väzbou, ak IR >IS a IS ≠ 0;

- riadiaci systém bez spätnej väzby IR 0; IS = 0

- spravodajský systém IS> 0; IR = 0

- spravodajský systém s riadiacou väzbou IS> IR ; IR > 0

- homeostatický systém IR = IS, IR > 0; IS0

- deštruovaný, rozvrátený systém, IR = 0 ;IS = 0

Obrázok 12.1 : Varianty stavu informačného systému. Zdroj: Hofreiter, Križovský, 2007

211

Informačné zabezpečenie riadiacich procesov spoločnosti môže byť charakterizované ako systematický, cieľavedomý, cyklický a kontinuálny proces získavania, zhromažďovania, spracúvania a odovzdávania informácií: - potrebných na operatívne riadenie spoločnosti, - potrebných na riadenie hospodárskych činností, - potrebných na riadenie výskumu, vývoja a projektovania služieb a produktov, - o stave na trhu, - o stave a pripravenosti vlastných ľudských a materiálnych zdrojov, určených na

realizáciu stanovených úloh a cieľov, - o podmienkach na prevádzkovanie podniku ap.

Úlohou informačného zabezpečenia je zaistiť taký stupeň informovanosti riadiacich subjektov (vrcholového manažmentu, stredného a výkonného manažmentu) , aby mali vždy a včas informácie o situácii, ktoré im umožnia vypracovať a prijať čo najreálnejší plán nasledujúcej činnosti a vytvoriť si tak výhodné podmienky na dosiahnutie cieľov (splnenia stanovených úloh). Pre správne fungujúcu spoločnosť je dôležité, aby z hľadiska formálneho informačného systému existovali, boli uplatňované a zabezpečované : - informačné záujmy , ako odraz objektívnych informačných potrieb; - informačné požiadavky vo forme žiadostí o informácie; - informačné potreby, ako súbor údajov ( informácií), ktoré daná riadiaca úroveň

potrebuje pre výkon svojej funkcie. Za optimálny je možné považovať stav, keď riadiace subjekty sú schopné na základe informačných záujmov formulovať informačné požiadavky a keď získané (distribuované) informácie pre jednotlivé stupne riadenia zodpovedajú ich informačným potrebám podľa stupňa zodpovednosti a právomoci a keď komplexne zodpovedajú funkčnému a organizačnému modelu spoločnosti.

Stupeň informovanosti riadiacich orgánov (manažmentu podniku) je možné vyjadriť vzťahompre výpočet koeficientu informovanosti - K (Hofreiter, 2002):

(12.5.)

kde: R je počet oblastí, o ktorých sa požaduje informácia; D je počet údajov, správ, dát a faktov o záujmovej oblasti; Pi j je pravdepodobnosť správnosti informácií i v oblasti j, ktorá sa môže sa vyjadriť vzťahom:

P = I S / I C (12.6.)

kde: - IS je počet správnych, vierohodných a potvrditeľných informácií; - IC je celkový počet informácií o oblasti.

V súlade s uvedenými vzťahmi sa hodnota koeficientu informovanosti môže meniť

v intervale 0;1, pričom : - znamená totálnu neinformovanosť, resp. dezinformáciu riadiacich orgánov; - zodpovedá úplnej a spoľahlivej informovanosti riadiacich orgánov.

V priebehu informačného zabezpečovania riadiacich procesov je potrebné okrem zberu a zhromažďovania informácií zabrániť duplicite úsilia, nekoordinovanej činnosti, resp. zberu zbytočných a nepotrebných informácií, ktoré systém riadenia zbytočne zaťažujú.

212

To sa zabezpečuje orientáciou riadiacich orgánov a podsystému zabezpečujúceho informácie na podstatné informácie, ktoré priamo ovplyvňujú úspešnosť riadenia na akejkoľvek úrovni. Tieto informácie môžu byť charakterizované ako :

- situačne závislé a potvrditeľné; - špecifikované pre každú organizačnú jednotku; - časovo závislé, viažuce sa ku konkrétnej etape plánovania a rozhodovania; - preukázateľné alebo nepreukázateľné. Pre riadenie činností v organizácii sú požadované : - situačné informácie, - riadiace informácie. a) Situačné informácie Za situačné informácie sa považujú všetky správy, oznámenia a záznamy o minulom, súčasnom alebo očakávanom deji, stave, procese alebo činnosti, ktoré majú vzťah k predmetu činnosti spoločnosti. Môžu sa týkať: - ekonomických činností, ktoré vyjadrujú a zachytávajú ekonomickú činnosť

spoločnosti a procesy v nej i vo vonkajšom prostredí, napr. informácie o procesoch výroby, predaja, bankové informácie, plány výroby, rozvoja a pod.;

- mimoekonomických činností, ktoré obsahujú informácie o výsledkoch výskumu a vývoja, technologické, ekologické, sociálne informácie ap., napr. informácie o stave bezpečnostného prostredia, o nových technológiách, o nových produktoch na trhu a pod.

Tieto informácie sú významným sú významným a dôležitým podkladom pre riadenie spoločnosti. b) Riadiace informácie Za riadiace informácie sa považujú tie informácie, ktorými riadiaci (nadriadený ) orgán určuje podriadeným stupňom (prvkom, štruktúram) ciele a úlohy, ktoré majú plniť. Za riadiace informácie sa považujú najmä: - pokyny, - smernice, - plány, nariadenia, príkazy, - metodické pokyny, - zákony, normy ap.

V závislosti od kvality a kvantity informácií, ktoré majú riadiace orgány k dispozícii, môže byť informačný systém v stave (obr.12.2):

a) úplnej a spoľahlivej informovanosti, ktorý predstavuje ideálny stav charakteristický pre homeostatické17 systémy;

b) neurčitosti či rizika, čo bude vždy, keď nebude dostatok požadovaných informácií, alebo ak bude systém presýtený veľkým množstvom informácií, ktoré nebude možné si stotožniť alebo overiť ;

c) dezorganizácie, spôsobenej prienikom z vonkajšieho prostredia alebo šírením dezinformácií;

d) dezorientácie, alebo totálnej deštrukcie systému, čo je charakteristické pre antitetický systém v prípade, ak budú zoslabené, narušené alebo rozvrátené informačné procesy v systéme (systém nie je schopný klásť žiadne informačné požiadavky, ani prijímať a spracúvať prichádzajúce informácie).

17

Homeostatický : - odolný voči výkyvom, odchýlkam a udržujúci rovnováhu v určených medziach.

213

Legenda : IP : požadované informácie;

IZ : získané informácie.

Obrázok 12.2 Varianty stavu informačného systému podniku . Vlastné spracovanie

Predstavená klasifikácia obsahovo aj terminologicky súhlasí so známymi zásadami a pravidlami informatiky, kybernetiky a systemológie.

Celý model dynamiky informačných vzťahov tohto informačného systému musí zabezpečovať zmenšovanie neurčitosti poznania alebo neistoty subjektov riadenia bezpečnostného systému.

Závislosť množstva získaných informácií, ako funkcia času, môže byť vyjadrená vo forme dynamického modelu zmenšovania entropie (neurčitosti) o predmete (oblasti) záujmu.

Dynamika vývoja podmienenej neurčitosti poznatkov (informácií) o objekte sa vyjadrí pomocou vzťahu :

E = E0 – E(t) + Ef (12.7.)

kde: E0 je počiatočná úroveň neurčitosti Ef je konečná (finálna) miera neurčitosti, E(t) je množstvo odstránenej neurčitosti za čas t.

Informačno-logický model evolúcie informácií o predmetnej oblasti záujmu odráža rad charakteristických vlastnosti a zákonitostí informačných procesov. (obr. 12.3.)

214

t0 t1 t2 t3 t(i-1) ti t(i+1) tj tk tf

Obrázok 12.3. Priebeh zmenšovania neurčitosti v priebehu informačného procesu. Zdroj: Hofreiter.2002.

Stupeň neurčitosti E sa mení tak, že v počiatočnom období ( na začiatku informačného procesu) je neurčitosť maximálna, zodpovedajúca hodnote E0.

So začatím činnosti informačného systému miera neurčitosti poklesne (ti ) a v ďalšom sa asymptoticky blíži k hodnote Ef. Je zrejmé, že v dobre fungujúcich systémoch finálna hodnota neurčitosti Ef nemôže byť v čase tf väčšia, ako počiatočná hodnota E0.

Objasnenie zákonitostí informačných vzťahov v riadiacich a plánovacích systémoch a tiež spôsoby ich matematického modelovania umožňuje vytvárať modely informačných vzťahov strán so zohľadnením ich vnútorných štruktúr. Pri vypracovaní modelu informačných vzťahov spolupráce a súperenia treba uvažovať aj dostupnosť informácií. Stupeň ochrany informácií a miera ich bezpečnosti v procese informačných vzťahov je faktorom, ktorý musí byť akceptovaný na všetkých úrovniach riadenia podniku.

12.4 Zdroje informácií Pod pojmom zdroj rozumieme miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza, čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho. Každý existujúci materiálny objekt (živý i neživý) je v interakcii so svojím okolím a môže byť zdrojom hmotne energetického a informačného pôsobenia (Hofreiter, Veľas, Kaluža, 2008). Pri systémovom prístupe ku skúmanej objektívnej realite sledujeme relatívne samostatne len informačné pôsobenie. Všetky existujúce predmety, javy, procesy, deje a systémy individuálneho a kolektívneho vedomia sú teda vo svojej podstate zdrojom informácií. Pôsobia na svoje okolie

E0

Ef

E(t)

E(t)

215

rozmanitými druhmi signálov: pohybom, energiou (mechanickou, akustickou, tepelnou, svetelnou apod.), písmom, slovom a pod. Potom zdrojom informácie môže byť : - miesto, kde informácia vzniká, kde sa spracúva, kde sa ukladá, - vec, ktorá pôsobí na svoje okolie nejakým signálom, - fyzikálna veličina (napr. pohyb, zmena tepla, zmena tiaže apod.), ktorá môže byť

detegovaná a pretvorená na signál, - charakteristické rysy nebezpečenstva ktoré treba pretransformovať na fyzikálne

signály (napr. zvýšená koncentrácia toxických plynov, ap.), - osoba -útočník, ktorý aktivuje poplachový systém a pod.

12.4..1 Klasifikácia zdrojov informácií Zdroje informácií môžeme klasifikovať podľa nasledujúcich kritérií :

a) podľa mobility zdroja : - stacionárne, ak sa poloha zdroja nemení, napr. EZS (PTZS) stacionárneho

objektu; - mobilné, ak sa mení poloha zdroja informácie, napr. zabezpečovací systém

automobilu.

b) podľa stupňa spracovania : - prvotné zdroje, sú zdrojom prvotnej informácie, ktoré vznikajú ako

bezprostredný odraz kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností objektívnej reality alebo subjektu;

- druhotné zdroje , v ktorých vzniká informácia ako výsledok spracúvania prvotných informácií; poskytujú informácie o riadenom systéme, ale sprostredkovane.

c) podľa nositeľa:

- človek, jeho vedomosti, znalosti, vedomie a podvedomie, - technický prostriedok , - iný nosič.

d) podľa polohy voči systému: - vnútorné, ktoré sa nachádzajú vo vnútri systému, sú jeho súčasťou; - vonkajšie, ktoré sa nachádzajú mimo systému.

e) podľa formy informácie : - literárne zdroje, ( knihy, odborné časopisy, normy, zákony....), - spisové zdroje, ( smernice, plány, nariadenia, štatistiky a p.), - auditívne zdroje, ( prednáška, konferencie, porady, semináre), - vizuálne zdroje ( grafy, schémy, tablá, signalizačné prvky), - akustické zdroje, ( zvukové záznamy a nahrávky, sirény, ) - audiovizuálne ( záznamy CCTV).

Informačné zdroje môžu byť:

a) aktívne: ak poskytujú informáciu v niektorej známej znakovej sústave,

b) potenciálne: ak sú znakom priradené jednotlivé stavy alebo významy, ktorým musí užívateľ rozumieť.

Klasifikované zdroje informácií môžeme okrem toho rozdeliť na zdroje:

216

- situačných informácií, tzn. na zdroje, ktoré informujú orgán riadenia o minulom, súčasnom a budúcom stave s riadeného systému; Zdrojmi situačných informácií môžu byť :

ekonomické rozbory,

analýzy trhu,

správy o bezpečnostnej situácii,

výkazové dokumenty a hlásenia,

prezentácie nových produktov (veľtrhy, výstavy),

konferencie, semináre, porady ap. - riadiacich informácií, čo sú zdroje , ktoré určujú riadenému (bezpečnostnému)

systému ciele a úlohy, ktoré majú plniť; zdrojmi riadiacich informácií môžu byť:

riadiace orgány (osoby, inštitúcie),

písomné dokumenty,

rečový komunikát ap.

12.4.2 Informačný systém technických zabezpečovacích prostriedkov

Informačný systém, ktorý je vytvorený v rámci systému ochrany objektu (priestoru) môže v závislosti na jeho štruktúre zahrňovať (Hofreiter, Veľas, Kaluža, 2008): a) informačný podsystém perimetrickej (obvodovej) ochrany; b) informačný podsystém objektovej ochrany, zahrňujúcej prvky :

- plášťovej ochrany; - priestorovej ochrany; - predmetovej ochrany; - osobnej ochrany;

c) informačný podsystém protipožiarnej ochrany; d) informačný podsystém strážnej služby; e) informačný podsystém kontroly vstupu a dochádzky; f) informačný podsystém monitorovania pohybu vozidiel a i. Informácie, ktoré cirkulujú v takomto informačnom systéme je možné členiť na :

1. Poplachové informácie, čo sú informácie z jednotlivých detektorov prvkov signalizácie narušenia, ktoré majú za úlohu :

a. informovať o narušení chráneného objektu (priestoru), resp. o vzniku nebezpečnej situácie;

b. signalizovať narušenie objektu (priestoru) a vznik nebezpečnej situácie; c. iniciovať (aktivovať) systém bezpečnostnej ochrany a vyvolať akciu na

odvrátenie ohrozenia bezpečnosti chráneného objektu (priestoru); d. informovať o sabotážnych pokusoch, signalizovať sabotážny poplach.

2. Riadiace informácie, ktoré sú využívané na riadenie a koordináciu činnosti síl

(zásahových jednotiek) pri riešení krízových situácií.

3. Technologické informácie, určené : - na indikáciu stavu prvkov (snímačov); - na ovládanie technických prvkov bezpečnostného systému; - na diagnostiku a indikáciu porúch ; - na dokumentáciu a záznam stavu bezpečnostného systému a pod.

Z hľadiska plnenie cieľovej funkcie bezpečnostného systému majú rozhodujúcu úlohu poplachové informácie.

217

Informácie o narušení alebo ohrození chráneného objektu (priestoru) sú vysielané zo snímačov (detektorov) elektrického zabezpečovacieho systému a môžu byť v závislosti od vytvoreného bezpečnostného systému vedené:

1. na lokálne akustické a (alebo) optické signalizačné zariadenie, ktoré signalizuje narušenie chráneného objektu (priestoru) a má za cieľ odradiť narušiteľa od ďalšieho zotrvania v objekte;

2. cez prenosové komunikačné zariadenie na stredisko registrovania poplachov (pult centralizovanej ochrany) ako informácia o narušení chráneného objektu (priestoru). Táto informácia potom slúži operátorom na aktivovanie zásahových jednotiek, ktorých úlohou je preveriť situáciu v chránenom objekte (priestore), resp. zadržať narušiteľa,

3. pomocou automatického telefónneho hlásiča vopred určeným osobám ako informácia o narušení objektu,

4. cez GSM Pager alebo GSM bránu prenášať zvukovú alebo textovú poplachovú informáciu pomocou mobilného telefónu,

5. ako kombinácia predošlých spôsobov. Poplachový informačný systém môže signalizovať (Hofreiter, 2002): 1. narušenie (ohrozenie) chráneného objektu (priestoru) N*1 v prípadoch, ak:

- v objekte (priestore) je narušiteľ alebo vznikla nebezpečná situácia, pôjde o správne vyhlásenie poplachu – N1;

- objekt nebol narušený, potom hovoríme o falošnom poplachu N0; 2. normálny stav objektu (priestoru) N*0 v prípadoch :

- ak nedošlo k narušeniu chráneného objektu (priestoru) N0, čo zodpovedá správnemu nevyhláseniu poplachu;

- ak bol chránený objekt (priestor) narušený- N1, potom pôjde o zlyhanie systému a stav nesprávneho nevyhlásenia poplachu.

Potom : - situáciu správneho vyhlásenia poplachu označujeme N*1/ N1; - falošný poplach označujeme N*1/ N0; - správne nevyhlásenie poplachu označujeme N*0/ N0; - nesprávne nevyhlásenie poplachu označujeme N*0/ N1; Pravdepodobnosti vzniku týchto situácií označíme :

- pravdepodobnosť správneho vyhlásenia poplachu PSP (N*1/ N1) , táto je

v bezpečnostných systémoch požadovaná v rozsahu 0,5 0,98; - pravdepodobnosť falošného poplachu PFP (N*1/ N0), jej požadovaná hodnota je

na úrovni 10-2 10-4 , pri niektorých technických systémoch 10-6 10-12; - pravdepodobnosť správneho nevyhlásenia poplachu PSN (N*0/ N0) sa vyjadrí

pomocou vzťahu : PSN = 1 – PFP (12.8.)

- pravdepodobnosť nesprávneho nevyhlásenia poplachu PNN (N*0/ N1) , na ktorej vyjadrenie použijeme vzťah :

PNN = 1 – PSP (12.9.) Vzhľadom na to, že poplachová informácia slúži na iniciáciu akčných prvkov bezpečnostného systému, sú na ňu kladené nasledujúce požiadavky :

- včasnosť (minimálne oneskorenie); - vierohodnosť; - spoľahlivosť.

Je tiež vhodné, aby rozhodovací subjekt mal možnosť overiť si pravdivosť informácie, čo však nesmie byť na úkor časového faktoru a nesmie sa tým predlžovať čas potrebný na vykonanie aktívnych opatrení proti narušiteľovi (na likvidáciu nebezpečnej situácie).

218

Riadiace informácie sú výsledkom rozhodovacieho procesu operátorov stredísk registrácie poplachov. Títo na základe prijatej poplachovej informácie, hodnotenia situácie a znalostí spracovaných algoritmov činností pre jednotlivé krízové situácie rozhodujú o spôsobe použitia síl a prostriedkov ktoré sú k dispozícii na riešenie vzniknutej situácie. Informácie, ktoré poskytujú zásahovej jednotke musia umožniť :

- lokalizovať miesto narušenia; - poznať situáciu v mieste narušenia podľa monitorovania pohybu, resp. činnosti

narušiteľa; - koordinovať činnosť zásahovej jednotky v mieste zásahu;

Dôležité je, aby bola vždy zabezpečená komunikácia zásahovej jednotky so strediskom registrácie poplachov (s riadiacim pracoviskom), predovšetkým na zaistenie ďalšej podpory zasahujúcej jednotky, ale tiež aj na organizáciu súčinnosti s ďalšími zásahovými jednotkami (napr. Policajný zbor, Verejný požiarny zbor, zdravotnícka pomoc a pod.) Na spoľahlivú činnosť bezpečnostného systému má významný vplyv systém zberu, spracúvania a vyhodnocovania technologických informácií. Tieto vznikajú v systéme monitoringu a detekcie stavu technických prvkov a prenosových kanálov bezpečnostného systému a sú podkladom pre organizáciu činnosti servisných skupín. Umožňujú tiež vyhodnocovať prevádzkovú spoľahlivosť technických prvkov, ich poruchovosť a na základe toho vytvoriť systém zálohovania najdôležitejších technických prvkov a prenosových kanálov bezpečnostného systému.

12.5 Zdroje informácií v poplachovom zabezpečovacom a tiesňovom systéme Aj v poplachovom systéme identifikujeme zdroje (Hofreiter, Veľas, Kaluža, 2008):

- situačných - riadiacich informácií.

12.5.1 Zdroje situačných informácií

Podľa definícií a klasifikácie , ktorú sme uviedli v predchádzajúcom texte , budeme za situačné informácie v poplachovom systéme považovať:

- poplachové informácie, - technologické informácie.

Za situačné informácie sa v poplachovom systéme považujú najmä:

- informácie o pokuse alebo narušení objektu (priestoru) - informácie o vzniku nebezpečnej situácie; - informácie o ohrození človeka; - informácie o sabotážnych pokusoch, - informácie o stave prvkov poplachového systému, - informácie o stave poplachových prenosových systémov a ciest, - informácie od zásahových (záchranných ) jednotiek a služieb apod.

Zdroje situačných informácií v poplachovom systéme budeme považovať z hľadiska umiestnenia:

- v/na objekte - mimo objektu.

Zdroje situačných informácií, ktoré sa nachádzajú v /na chránenom objekte môžu byť :

- osoby (zamestnanci, pracovníci FO, narušiteľ),

219

- technické prvky (detektory, snímače, hlásiče, autonómna signalizácia, RIZ ap.), - fyzikálne veličiny ( pohyb, zmena tepla, zmena tiaže, hmotnosti, pokles napätia

zdroja, absencia signálu apod. ), - iné (zvýšené koncentrácie nebezpečných látok, prítomnosť určitých látok/kovov

a pod.).

Zdroje situačných informácií, ktoré sa nachádzajú mimo chráneného objektu, môžu byť : - osoby v okolí objektu (ktoré oznámia aktiváciu poplachového systému), - pomôcky pre dispečera PCO, najmä :

• grafické dokumenty (stolové karty, vozidlové karty, objektové karty), • signalizačné panely a tablá, • grafické a textové súbory v PC, • textové dokumenty (postupy činnosti, metodiky, návody) ap.

12.5.2 Zdroje riadiacich informácií Za riadiace informácie sa považujú také informácie, ktoré určujú riadeným prvkom poplachového systému úlohy a uvádzajú ich do žiadaných stavov. Sú to najmä (Hofreiter,2002): - pokyny/signály pre aktiváciu zásahovej jednotky , - povely, signály počas zásahu, - signály pre zapnutie/vypnutie poplachového systému alebo jeho časti, Za zdroje riadiacich informácií ,ktoré sa nachádzajú v objekte, môžeme považovať : - technické prostriedky – klávesnice, ovládacie panely ap.

Za zdroje riadiacich informácií, ktoré sa nachádzajú mimo objektu, môžeme považovať : - osoby ( dispečer PCO, veliteľ zásahu), - textové dokumenty (metodiky činností, smernice dispečerov SRP/PCO ap.), - grafické dokumenty ( objektové karty, mapy ap.), - technické prostriedky, umožňujúce diaľkové zapnutie/vypnutie poplachového systému

objektu.

12.6 Zdroje informácií pre riadenie strážnej služby Pri výkone a zabezpečovaní strážnej služby/fyzickej ochrany sa vytvárajú podobné informačné systémy, ako sme uviedli v prípade riadenia spoločnosti a prevádzkovania poplachového systému. Ak strážnu službu/fyzickú ochranu zabezpečuje bezpečnostná služba podľa zákona 473/5005 Z.z., ide o súkromnú spoločnosť, ktorá pre svoje fungovanie využíva ako situačné, tak i riadiace informácie. Zásady riadenie spoločnosti sa preto nemenia. Základné druhy situačných informácií sú podobné alebo rovnaké, ako sme uviedli v podkapitole 12.5.1. Okrem toho musíme zohľadniť ďalšie špecifiká, ktorými sú:

- informácie o chránenom objekte, - informácie o okolí chráneného objektu, - informácie o činnostiach v chránenom objekte, - informácie o podmienkach výkonu strážnej služby ap.

Za zdroje situačných informácií môžeme označiť: - stavebnú dokumentáciu chráneného objektu, - bezpečnostnú analýzu chráneného objektu, - analýzu rizík, - prevádzkový poriadok objektu,

220

- signalizačné panely , príp. PCO, - monitory CCTV, - systém kontroly strážnej služby, - tiesňové hlásiče ap.).

Zdrojmi riadiacich informácií pri výkone strážnej služby/fyzickej ochrany sú najmä: - Plán ochrany objektu, - Smernice pre fyzickú ochranu (alebo Plány fyzickej ochrany alebo Pravidlá na výkon

fyzickej ochrany objektu a chráneného priestoru, - zákony a právne predpisy, - zmluva o ochrane objektu ap.

12.7 Zdroje informácií pre vypracovanie organizačných a režimových opatrení Základnými zdrojmi týchto informácií sú : - režimová štúdia objektu, - organizačná štruktúra firmy, - zoznam dodávateľov/odberateľov, - záväzné pokyny a nariadenia manažmentu firmy, - Plán ochrany objektu, - zákony a právne predpisy (napr. pre ochranu utajovaných skutočností, osobných

údajov, pre prevenciu závažných priemyselných havárií, pre ochranu pred požiarmi ap.).

Rozsah požadovaných informácií pre vypracovanie organizačných a režimových opatrení (prevádzkového poriadku bude závisieť od veľkosti, vnútornej štruktúry, zložitosti vnútorných a vonkajších vzťahov, charakteru a hodnoty chránených záujmov v objekte (chránenom priestore).

Závery

V procese riadenia majú nezastupiteľnú a nenahraditeľnú funkcie informácie a efektívny informačný systém. Kvalita riadenia je priamo úmerná kvalite prijímaných a vydávaných informácií. Pre činnosť a celkovú efektívnosť systému ochrany je bezpodmienečne potrebný informačný systém, zabezpečujúci prenos poplachových informácií, informácií o sabotáži, či poruche technických zabezpečovacích prostriedkov. Špecifický obsah majú informácie, potrebné pre riedenie organizácie, poskytujúcej strážnu službu alebo technickú službu. V priebehu plánovacích a rozhodovacích procesov je bezpodmienečne nutné zabezpečiť, aby rozhodovateľ mal vždy k dispozícii toľko informácií, koľko nevyhnutne potrebuje pre splnenie úlohy. Informácie cirkulujúce v systéme riadenia musia byť selektované a adresné. Nedodržanie tohto požiadavku môže spôsobiť :

- preťaženie systému, ak je zahltený nadbytočnými, nepotrebnými , alebo neoverenými informáciami;

- dezorientáciu systému, ak rozhodovateľ nemá dostatok relevantných informácií potrebných na plnenie svojich funkcií;

- únik informácií, ak sú informácie vydávané neadresne a nadmerne širokému okruhu abonentov bez dodržania pravidiel ochrany a utajenia informácií.

Zo štrukturálnej analýzy informačných tokov v procese informačného zabezpečenia riadiacich procesov vyplýva :

221

- informačný systém daného organizačného stupňa je subsystémom informačného systému na vyššej úrovni riadenia;

- každý prvok systému riadenia daného organizačného stupňa je zdrojom informácií pre ďalšie prvky v rámci riadeného systému .

Aby bol dosiahnutý požadovaný efekt plánovacích a rozhodovacích procesov musí byť informačný systém : - vertikálne i horizontálne štruktúrovaný, - príslušne hierarchizovaný, - plynulý , - operatívny a musí byť zabezpečený bezpečný tok :

- situačných, - riadiacich informácií.

Aj pri informačnom zabezpečení procesov spojených s prevádzkou systému ochrany treba zaistiť potrebnú mieru informačnej bezpečnosti. Ide najmä o zachovanie a udržanie si prístupu k zdrojom informácií potrebných na riedenie prevádzky systému ochrany pri súčasnom zaistení ochrany tých vlastných informácií a zdrojov, u ktorých si to vyžaduje význam zaistenia ochrany objektu (priestoru).

Otázky 1. V čom spočíva rozdiel medzi údajom, správou a informáciou? 2. Ako je charakterizovaný informačný systém a aké sú jeho prvky a funkcie? 3. Aké sú možné stavy informačného systému? 4. Čo je úlohou informačného systému riadenia spoločnosti ? 5. Ako sú kategorizované informácie v informačnom systémy systému ochrany objektu ? 6. Aké sú hlavné zdroje informácií v systéme ochrany ?

Literatúra

HOFREITER, L. Bezpečnostný manažment. ŽU, Žilina, 2002. ISBN 80-7100-953-9


HOFREITER, L., VEĽAS, A., KALUŽA,F. Systémy prenosu informácií v bezpečnostných aplikáciách. ŽU, Žilina, 2008.ISBN 978-80-8070-823-8

KORZENIOWSKI, L.F. Informačná bezpečnosť podnikania. Multiprint, Košice, 2010. ISBN 978-80-968150-5-0

222

223

ZÁVER

Ochranu objektov môžeme vnímať ako súčasť priamej a situačnej stratégie prevencie proti ohrozeniam rôznej povahy.

Podstatou ochrany objektov a priestorov je plánovanie a realizáciu takých opatrení, ktoré zmenšia pravdepodobnosť vzniku bezpečnostných ohrození tým, že zmenia podmienky tých predpokladov, ktoré umožňujú ich aktiváciu. Ide o realizáciu opatrení, ktoré :

- bránia alebo zabránia vzniku bezpečnostných ohrození (bezpečnostných incidentov),

- ovplyvňujú výšku „nákladov“ a „zisku“ potenciálneho páchateľa/útočníka,

- zvyšujú riziko odhalenia a zadržania páchateľa /útočníka.

Ak budeme ochranu považovať za činnosť smerujúcu k vytvoreniu bezpečného prostredia pre objekty a priestory, potom bude takáto činnosť zameraná najmä na:

- zber a vyhodnocovanie informácií o stave bezpečnostnej situácie v bezpečnostnom prostredí chránených objektov,

- prijímanie opatrení na predchádzanie vzniku ohrození,

- vytvorenie flexibilného a efektívneho systému ochrany objektov a priestorov (chránených záujmov),

- prípravu síl a prostriedkov na riešenie bezpečnostných incidentov a krízových situácií vzniknutých pri ochrane objektov.

Takéto chápanie bezpečnosti si vyžaduje aj zmenu prístupov k zaisteniu ochrany objektov a priestorov. Ide o to, že už nestačí len reagovať na bezpečnostné riziká a ohrozenia a odstraňovať ich negatívne následky, ale treba predvídať ohrozenia a predchádzať ich negatívnym následkom.

V súčasnosti, keď mnoho bezpečnostných rizík a ohrození nepôsobí tak zjavne, je pravdepodobnosť včasného odhalenia možných zdrojov ohrození daná schopnosťou subjektu ochrany uplatniť systémový prístup, pochopiť vzťah medzi časťou a celkom, príčinou a následkom. Efektívne reagovať na bezpečnostné výzvy predpokladá schopnosť ich percepcie, správne vyhodnotenie a adekvátne reagovanie. Rozhodnúť o efektívnej ochrane objektu (priestoru) znamená :

- uvedomiť si štruktúru chráneného objektu (priestoru) i štruktúru a faktory relevantného vonkajšieho i vnútorného bezpečnostného prostredia,

- posúdiť stav a úroveň bezpečnosti a bezpečnostnej situácie vo vonkajšom i vnútornom prostredí objektu,

- identifikovať a ohodnotiť tie činitele, ktoré majú vplyv (pozitívny alebo negatívny) na bezpečnosť objektu a posúdiť možnosť ich následkov pre subjekt ochrany,

224

- posúdiť a správne interpretovať dostupné fakty, ktoré môžu ukazovať vývojové tendencie bezpečnosti objektu v danom prostredí alebo vývojové tendencie samotného bezpečnostného prostredia.

V súlade s uvedeným platí, že objekt bude tým bezpečnejší, čím vyššie budú schopnosti a možnosti subjektu ochrany zaisťovať ochranu objektu pred ohrozeniami najrôznejšej povahy. To však predpokladá aktívny prístup subjektu ochrany najmä v smere:

- identifikácie možných ohrození, ich zdrojov a nositeľov,

- odhalenia proximatívnych (bezprostredných) príčin ohrozenia bezpečnosti, teda odhaliť, ČO sa môže stať,

- odhalenia ultimatívnych ( konečných) príčin ohrozenia bezpečnosti, teda zistiť, PREČO sa to môže stať.

Ochrana objektov je kreatívna činnosť. Neexistuje jeden univerzálny spôsob, prístup či metóda, ktorý by platil vždy a všade. Postupy uvádzané v tejto učebnici sú možným návodom na riešenie úloh pri plánovaní ochrany objektov a priestorov. Aj tieto prezentované prístupy majú len obmedzenú platnosť. Tak, ako sa zmenili prístupy prezentované v skriptách z roku 2002, tak aj tieto postupy podľahnú časom inovatívnym procesom. To je osud každého diela. Bolo by však ideálne, aby tvorcami inovácie boli terajší čitatelia a používatelia učebnice.

Bolo by to dôkazom, že sme ich dostatočne inšpirovali.

225

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižné publikácie a časopisy

BELAN, Ľ. Bezpečnostný manažment. Nepublikovaný rukopis. Žilina, 2015.

CoESS : European Vocational Qualifications for Basic Guarding. (Európska odborná kvalifikácia pre základnú ochranu). 1999.

COOLE,M., CORKILL,J., WOODWARD,A. Defence in Depth, protection in Depth and Security in Depth: A Comparative Analysis Towards a Common Usage Language. In: Preceedings of the 5th Australian Security and Intelligence Conference, Perth, 2012.

CZAJA, J.: Kulturowe czynniki bezpieczeństwa. 2008. Krakowske Towarzystwo Edukacyjne, Kraków, 2008. 322 s. ISBN 978-83-7571-000-7.

DURNIEV (ДУРНЕВ, Р, А.): Kультура безопасности жизнедеятельности: Дефиниция и уровни формирования. (Kultúra bezpečnosti –definícia a úrovne formovania) In: Социологические исследования, 2006. № 12. s. 72-77. ISSN 0132-1625

EICHLER,J. Mezinárodní bezpečnost na počátku 21.století. MO ČR- AVIS, Praha, 2006. ISBN 80-7278-326-2

FAY, J.J. : Encyclopedia of Security Management. Butterworth –Heinemann, USA, 1993

FELSON,M., CLARKE,R.V. Opportunity Makes the Thief Practical theory for crime prevention. PRC Unit, London, 1998. ISBN 1-84082-159-0

GARCIA, M.L. The design and evaluation of physical protection system, Elsevier, Butterworth-Heineman , 2001.ISBN 0-7506-7367-2

GARCIA, M.L. Vulnerability Assessment of Physical Protection Systems. Elsevier, Butterworth-Heineman , 2006.ISBN 0-7506-7788-2

GEIST,B. Sociologický slovník. Victoria Publishing, Praha, 1992. ISBN 80-85605-28-7.

HOFREITER, L. Bezpečnostný manažment. ŽU, Žilina, 2002. ISBN 80-7100-953-9


HOFREITER, L., VEĽAS, A., KALUŽA,F. Systémy prenosu informácií v bezpečnostných aplikáciách. ŽU, Žilina, 2008.ISBN 978-80-8070-823-8

HOFREITER, L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. EDIS, vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2004.

HOFREITER, L. Funkčno-nákladový prístup k bezpečnostnému manažmentu. In: Krízový manažment –Crisis Management, č.2/2004. ŽU, Žilina, 2004. ISSN 1336-0019 HOFREITER, L.: Securitológia. 1.vyd. Akadémia ozbrojených síl Liptovský Mikuláš. 2006. 138 s. ISBN 978-80-8040-310-2 HOFREITER, L., MATIS, J. 2010. Komplexná metodika hodnotenia bezpečnostného prostredia. Výskumná správa. AOS, Liptovský Mikuláš, 2010. 83 s.

226

HOFREITER, L. a kol. 2013. Ochrana objektov kritickej dopravnej infraštruktúry, 1.vyd. Žilinská univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2013. 238 s., ISBN 978-80-554-0803-3. HOFREITER, L. Teória a riešenie konfliktov. AOS, Liptovský Mikuláš, 2008. ISBN 978-80-8040-347-8

HOFREITER, L., VEĽAS, A. Príspevok k hodnoteniu činiteľov ochrany objektov. In: Sborník příspevkú z mezinárodní konference Požární ochrana 2015.Ostrava, 2015. ISBN 978-80-7385-163-7

IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. Vreckový slovník cudzích slov. Bratislava, Kniha-spoločník, 1993.ISBN 80-901160-2-7

KAREŠ, L. Audítorstvo. ELITA, Bratislava, 1998. ISBN 80-8044-055-7.

KORZENIOWSKI, L.F. Securitologia. Nauka o bezpieczeństwie czlowieka i organizacji spolecznych. EAS, Krakow, 2008. ISBN 978-83-925072-1-5.

KORZENIOWSKI, L.F. Informačná bezpečnosť podnikania. Multiprint, Košice, 2010. ISBN 978-80-968150-5-0

KOVÁČOVÁ, P. Testovanie možností prekonania vybraných komponentov elektrických zabezpečovacích systémov (detektory pre stupeň zabezpečenia 3). Diplomová práca. ŽU v Žiline, 2015.

Kultura bezpečnosti v jaderných zařízeních: Návod pro použití při zvyšování kultury bezpečnosti, IAEA-TECDOC- 1329, 1. vyd. Praha: Státní úřad pro jadernou bezpečnost a Výzkumný ústav bezpečnosti práce, 2010, 108 s., ISBN 978-80-86973-44-9. LASICOVÁ, J., UŠIAK, J. Stratégia, doktrína a strategická kultúra. In: Národná a medzinárodná bezpečnosť 2013. AOS Liptovský Mikuláš, 2013. S.233-328. ISBN 978-80-8040-475-8 LOVEČEK,T., REITŠPÍS, J.: Projektovanie a hodnotenie systémov ochrany objektov. 1.vyd. Žilinská univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2011. 280 s., ISBN 978-80554-0457-8 LUKÁŠ, L.: Určení, rozdělení a vlastnosti detektorů narušení. In: LUKÁŠ, L. a kol.: Bezpečnostní technologie, systémy a management I. 1. vyd. Zlín- Radim Bačuvčík VeRBuM, 2011 .316 s. ISBN 978-80-87500-05-7

LUKÁŠ, L.: Srovnání českého a anglosaského bezpečnostního pojmosloví. In: LUKÁŠ, L. a kol.: Bezpečnostní technologie, systémy a management III. 1. vyd. Zlín- Radim Bačuvčík VeRBuM, 2013 .456 s. ISBN 978-80-87500-35-4

LYSÁ, Ľ.: Rozhodovanie I. Využitie multikriteriálnych metód v rozhodovacom procese riadiaceho subjektu. VA, L.Mikuláš, 2002. MACH, V. Mechanické zábranné prostriedky. Košice, Multiprint, 2010. ISBN 978-80-970410-6-9

MACH, V.- VEĽAS,A. 2013. Ujednotenie metodiky zisťovania prielomovej odolnosti mechanických zábranných prostriedkov obvodovej ochrany. In: Krízový manažment = Crisis management : vedecko - odborný časopis - ISSN 1336-0019. - Roč. 12, č. 2 (2013).

227

MICHÁLEK, A. Rurálna kriminalita a rurálne okresy Slovenska so zvýšenou kriminalitou. In: Geografický časopis / geographical journal 62 (2010) 4, s. 329-345. ISSN 0016-7193

MÍKA,T.M. Manažment. Úvod do riadenia organizácie v podmienkach rizika a v krízových situáciách. ŽU, EDIS, Žilina 2013. ISBN 978-80-554-0760-9

MIKOLAJ, J. a kol. Terminológia bezpečnostného manažmentu. Výkladový slovník. Multiprint, Košice, 2004. ISBN 80-969148-1-2.

MIMRA, M.: Komparace metod a terminologie vyhodnocování rizik. Brno, ÚSS VA, 2001.

Moderní evropský standard zabezpečení. Pokyny ke stanovení úrovně zabezpečení objektů a provozoven proti krádežím vloupáním podle evropských norem. Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha, 2013.

NOSEK,V. a kol. Malá encyklopedie vědeckého řízení. Naše vojsko, Praha, 1976.

OCHRANA,F.: Vize, prognózy, koncepce, realizačné plány a prováděcí metodiky jako nástroj řízení rezortu. In: Vojenské Rozhledy, č. 4/2008, s. 7-8.

OCHRAŇ, M. Kvalita ako kritérium výberu bezpečnostnej služby. DP, Žilina, 2007.

PIDGEON. N.: Safety Culture: key theoretical issues. In: Work & Stress: An International Journal of Work, Health & Organisations. 1998, vol. 12., s.202-216.

PIWOWARSKI, J.: Trzy składowe kultury bezpieczeństwa. In: Kultura Bezpieczeństwa. Nauka – Praktyka – Refleksje. WSBPiA „Apeiron”, nr 9, Kraków 2012. s.3-8.


PORADA V.: Teoretický rozbor policejní informace, situace a identifikace policejní činnosti. In: Bezpečnostní teorie a praxe. PA ČR, Praha, 2003,

PORADA,V. - STACHO, P. et. al. : Úvod do teórie policajno-bezpečnostných orgánov. 2. časť. APZ, Bratislava, 2000.

RAMSBOTHAM, O., et. al.: Contemporary Conflict Resolution. The prevention, management and transformation of deadly conflicts. Polity Press, Cambridge,2006. ISBN 0-7456-3212-2

ROPER, C.A. Risk management for Security Professionals. Butterworth Heinemann.1999. ISBN 0-7506-7113-0

REITŠPÍS, J. a kol. Manažérstvo bezpečnostných rizík. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2004. ISBN 80-8070-328-0

SAKÁL, P., JERZ,V. Operačná analýza v praxi manažéra II. Systémová a operačná analýza. 1. vydanie. SP SYNERGIA, Trnava, 2006. ISBN 80-969390-5-X.

SEDLÁK, M. Manažment. IURA EDITION, Bratislava, 2001. ISBN 80-89047-18-1

SLAMKOVÁ, E. – CAJCHANOVÁ, O. – CHROMJAKOVÁ, F. Operačná a systémová analýza. ŽU, Žilina, 1997. ISBN 80-7100-467-7

STATT, D. A. Anglicko-nemecko-maďarsko-slovenský slovník manažmentu so slovenským výkladom. Bratislava : Open Windows, 1995. 265 s. ISBN 80-85741-07-5.

228

ŠIMÁK, L. a kol. 2012. Ochrana kritickej infraštruktúry v sektore dopravy, 1.vyd. Žilinská univerzita v Žiline / EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline 2012. 180 s., ISBN 978-80554-0459-2

VOROBJEV (ВОРОБЬЕВ Ю.Л.): Основы формирования культуры безопасности жизнедеятельности населения (Základy formovania kultúry bezpečnosti obyvateľstva). Деловой экспресс, 2006. – 316 с. ISBN 5-89644-090-1

VŠETEČKA, P. Projektové myslenie. Liptovský Mikuláš, 2015. ISBN

978‐80‐971993‐3‐3

ZEMAN, P. a kol. Česká bezpečnostní terminologie. Výklad základních pojmů. Brno, 2002.

Zákony

Občiansky zákonník - Zákon č. 40/1964 Zb. - úplné znenie. Dostupné z: http://www.finance.sk/download/267-stahuj-obciansky-zakonnik/

Ústavný zákon č.227/2002 z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Zákonník práce, predpis č. 311/2001 z.z., znenie platné od 1.9.2015. Dostupné z : http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311

Normy

ČSN EN 31010. Management rizik – techniky posuzování rizik. ÚTNMZ, 2011.

ČSN P CEN/TS 14383-3. Prevence kriminality – Plánování městské výstavby a navrhováni budov. Část 3: Obydlí. ČNI, 2006.

ČSN EN 1627. 2012. Dveře, okna, lehké obvodové pláště, mříže a okenice – odolnost proti vloupání – požadavka a klasifikace. Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictvíPraha, 2012.

ČSN EN 1630. 2012. Dveře, okna, lehké obvodové pláště, mříže a okenice – odolnost proti vloupání – Zkušební metoda pro stanovení odolnosti proti manuálním pokusům o vloupání. Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Praha, 2012.

STN 01 0380. Manažérstvo rizika. SÚTN, 2003.

STN ISO 31 000. Manažérstvo rizika. Zásady a návod. SÚTN, 2011

ISO 9000:2001. Systém manažérstva kvality – základy a slovník.

Internetové zdroje

ALAUCHOV, S., KOCERUBA, V. Koncepcia bezpečnosti a princípy vytvorenia systému fyzickej ochrany dôležitých priemyslových objektov. (АЛАУХОВ С., В. КОЦЕРУБА : Концепция безопасности и принципы создания систем физической защиты важных промышленных объектов). Dostupné z: http://esipenko2009.narod.ru/book/KoncIntBez_1.htm,

229

A Risk Assessment Methodology (RAM) for Physical Security. Dostupné z: http://internationalsecuritytraining.org/wp-content/uploads/2014/10/RAM-White-Paper.pdf

BENKOVIČOVÁ,L. Tvorba bezpečného prostredia – možnosti prevencie a znižovania kriminalityarchitektonickými prostriedkami. Dostupné z : http://147.213.211.222/sites/default/files/2013_2_098_100_benkovicova.pdf BOLEDOVIČ, L. PDCA cyklus. Dostupné z : http://www.ipaslovakia.sk/sk/ipaslovnik/pdca-cyklus.

CoESS : European Vocational Qualifications for Basic Guarding. (Európska odborná kvalifikácia pre základnú ochranu). 1999.

C-M(2002)49 : Security within the North Atlantic Treaty Organisation (NATO). Dostupné z http://www.statewatch.org/news/2006/sep/nato-sec-classifications.pdf

CPTED Guidelines for Queensland.Dostupné z : https://www.police.qld.gov.au/programs/cscp/safetyPublic/Documents/CPTEDPartA.pdf

DEMA’s Approach to Risk and Vulnerability Analysis for Civil Contingency Planning . Dostupné z: http://brs.dk/planlaegning/helhed/planlaegningsgrundlag/rosmodellen/Documents/Background-paper-on-DEMAs-approach-to-risk-and-vulnerability-analysis.pdf

Environmental criminology. Dostupné z : http://samples.jbpub.com/9780763755751/55751_CH03_097_148.pdf

Koncepcia ochrany US v Slovenskej republike, NBÚ, Bratislava 2007. Dostupné z: http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/nbusr.sk/pravne_predpisy/kous-2007.pdf

Risk Assessment a how-to guide to mitigate potential terrorist attacks against buildings. Providing protection to people and buildings. (online) Dostupné z : http://www.fema.gov/media-library-data/20130726-1524-20490-7395/fema452_01_05. pdf

Risk assessment methodologies for Critical Infrastructure Protection. Part I: A state of the art. Dostupné z : https://ec.europa.eu/jrc/sites/default/files/lbna25286enn.pdf

Selecting best value - A manual for organisations awarding contracts for private guarding services. Dostupné z: http://www.coess.org/_Uploads/dbsAttachedFiles/Best_Value_Manual_EN%281%29.pdfSTN EN

ŠIMÁK, L. a kol.: Terminologický slovník krízového riadenia.1.vyd. Žilina, FŠI ŽU, 2005, ISBN 80-88829-75-5. Dostupné z :http://fsi.uniza.sk/kkm/files/publikacie/tskr.pdf

The human factor in risk assessment: methodological. Comparison between human reliability analysis techniques.Dostupné z : http://prevenzioneoggi.ispesl.it/pdf/ric2009_01_4_en.pdf

prof. Ing. Ladislav Hofreiter, CSc.

MANAŽMENT OCHRANY OBJEKTOV

Vydala Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

v edičnom rade VYSOKOŠKOLSKÉ UČEBNICE

Vedecký redaktor prof. Ing. Miloslav Seidl, PhD.

Zodp. red. PhDr. Katarína Šimánková

Tech. red. Juraj Zbýňovec

Vytlačilo EDIS-vydavateľské centrum ŽU, Univerzitná HB, 010 26 Žilina

v roku 2016 ako svoju 4093. publikáciu

229 strán, 45 obrázkov, 67 tabuliek, AH 16,97, VH 17,51

1. vydanie, náklad 150 CD

ISBN 978-80-554-1164-4

www.edis.uniza.sk

Rukopis v EDIS-vydavateľskom centre ŽU neprešiel jazykovou úpravou.