Vychodta česť ráz do týždňa: okrem pondelk i, kiždý deň.

Predplatná cena: na celý rok 60 k., na pol roka 30 k., na štvrť roka 15 korún, na me­siac ô k. Jednotlivé čísla po 20 b.

Do cudzozemská? na celý rok 80 k.

Predplatná cena na samé š t v r t k o v é é i s la je:

na celý rok 8 k., na pol roka 4 k. Do cudzozemská:

na celý rok 10 k. Časopis posiela sa len sku­

točne predplateným.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Bočník XLÍX. Streda, 18. decembra 1918. Číslo 150. n

Maše vojsk® v Preáporki i . Od česko-slovenskej vlády dozvedáme sa telefonicky: Naše vojsko 16.

decembra vtiahlo do Prešporka. Prešporok ináč, ktorý sa ešte pred mesiacom ] vládou. Tí páni v Pešti si myslia, že pre Kraxlhuberov

tak velmi chlapil proti Cechom a Slovákom, dnes už mäkne. Prispelo k tomu obzvláště Heltaiovo vojsko, ktoré tain za dva týždne pelešilo. Najrozšírenejší prešporský časopis „Grenzbote" píše: To, čo sa tu dialo za pobytu matrózov, je celá kopenikiada s tým rozdielom, že aranžovaná bola samou maďarskou

je všetko dobré . . . Nálada nemeckého obyvatelstva je hodne protimadarská. Študentov, sbierajúcich pod­pisy za integritu Uhorska, mnohí Nemci vyhnali. Značná časť je celkom rozhodnutá za česko-slovenský štát.

Na čase!

Wilson v Paríži. | V koľkých stoliciach sme bývali roku 1860?

Präzident Wilson došiel 13. decembra do Pa-3 . . . . . s Ministenálnym nariadením z r. 1860 sloven-

ríža, kde bol s neobyčajnou pompou privítaný. ' . . . . _._. , , , , _ J i t- r ľ J ľ cina, ako reč väčšiny obyvateľstva, uznaná je za Paríž od časov renessančných nevidel takej J , , , . . . . , ,. . . -n*., -m-, -on-x ň 'j

1 ?uradnu v týchto stoliciach: Pest-Pilis, Ľekes-Canad, oslavy, akej dostalo sa šľachetnému präzidentovH n . ., ^ , 7 J m w , -vri-

' í Ostrihom, Presporok, Orava, Turec, Tekov, Velký a Spoj. Štátov Wilsonovi. Milliony Judu braly účasti,... ,, „ . r . , . . 7 , „ , 7 - 1 7 - 7.7--.,

J Malý Hont, Liptov, Novohrad, Horná a Dolná JSitra, pri vítaní Wilsona. V tento deň nebolo rozdielov! „ , „ 0 ., ! i .. n ., . m

\ Zvolen, Trencm, bpis, ísaris, Gemer Abauj-lorna, spoločenských, politických, trenie, Paríž a okolie} r, -,. TT*I J I U I -n • ó

v ' ' f Zemplín, Užhorod; okrem toho 0a Dunajom: bopron, jedným srdcom vítalo svojho úprimného pr iateľa. ' , , » ý-. Keď vlak, vezúci präzidenta Wilsona, bol signali-f n . . ., '.. ... U , , . , . . . ,

Pri tejto príležitosti vyzývaly vtedy vládne

zovaný, zahučaly povetrím výstrely z diel nal počest jeho. Perron bol skvostne okrášlený a vo-i jaci, došlí z bojišfa, tvorili neprehliadny špalier.! Wilsona privítali präzident Poincaré a minister-\ präzident Glemenceau.

Pri zvuku americkej a francúzskej hymny sadol do koča a viezol sa do hotelu kniežatá Murada. ktorý mu na obývanie pripravili. Koč sprevádzal viacmillionový zástup a celou cestou oslavoval Wilsona. Ovácie nemalý konca-krája. Oslavovali i präzidenta Poincaréhó a ministrapräzidenta Cle-menceauva. 1 keď- už sosadol Wilson s koča a odobral sa od zástupu, nepřestávaly ovácie. Celý deň až do noci bol Paríž vo vytržení a isté je, že terajšia parížska generácia tak ľahko nezabudne na tento slávnostný akt.

»Slovenské Noviny«: Nám tedy naleží, drahí ro­dáci, mužne a stále o to pečovat, aby sa nám tejto zákonom určenej spravedlivosti skutočne do­stalo Lebo sa najdu ľudia, ktorým toho nariadenie bude tŕňom v oku a ktorí ho všemožne prekrúcal budú.«

Z tohoto sornemu* /idno, z koľkého územia nás Maďari od r. 1860. vytisli a na čo všetko by sme mohli hlásit sa k právu.

Národná Rada sa sriaďuje. Cím ďalej, tým viacej dobrej snahy a vôle u

nášho ľudu spoločaou prácou prispieť k zdaru ná­rodnej veci. So zadosťučinením môžme zaznamenať že v poslednom čase utvořily sa na takých vidiekoch odbory Slovenskej Národnej Rady, na ktorých slo­venská myšlienka od dávna bola uspávaná.

Tak na pr. vo V á ľ k o v e (Gemer) pod predsed­níctvom rolníka p. Jána Findu Smiaka;

ďalej v P o v r a z n í k U (Zvolen) pod predsed­níctvom p. Jána Potančoka;

v S k y C O v e (Tekov) pod predsedníctvom p. r. k. farára dr. M. Buzálku.

V H o n t i a n s k e j utvořily sa odbory Slo­venskej Národnej Rady v obciach: Ľacolôm a Sucháň;

v N o v o h r a d e v obciach: Turiepole a Pe-íany;

v T u r c i v obciach: Dulice pod predsedníctvom p. Jozefa Korbeľa, Folkušovej pod predsedníctvom p. Arnolda Tomku; v Necpaloch pod predsedníctvom p. ev. farára Fr. Eollého

v T r e n č i a n s k e j v obci Snéšnica pod prad-• sedníctvm p. Martina Tomáša.

Nuž lavina prácechtivosti národnej sa pohla a berie so sebou i ľudí obývajúcich odľahlé, tlakom maďarizácie zaľahnuté kraje nášho krásneho Slovenska.

Česko-slovenské vojsko obsa­dilo Mikulovo.

Historické mesto Mikulovo (Morava), ležiace bezprostredne na hranici Nemeckého Rakúska, od pár dní je v rukách Česko-slovenského vojska. V Mikulove bol roku 1622 vyjednaný mier medzi Ferdinandom II . a Gabrielom Bethlenom. Roku 1866 bolo tu zasa pokonávanie o prímerie medzi Pruskom a Rakúsko'm.

Angličania obsadili Reval. Dľa »Corriere delia Sera« do ruského prístavu

Pevalu vtiahlo anglické loďstvo. Prístav Reval chráni Finnské more a vyše roka bol v moci Nemcov. Ked ho Nemci dobyli, žurnalistika snívala už o obsadení Petrohradu a teraz dohoda ide ob­sadit Berlín.

Národnie Noviny denným hosťom.

K mnohým radostiam, ktoré rozohrievajú uvoľ­nené srdce celého nášho národa, druží sa nová radost: Národnie Noviny — denníkom I Kto by sa tomu z tej duše netešil? Najmä dávni, riadni čita­telia budeme mať z toho radosť, za ktorou sme beztak už dávno túžili, čo sme si nielen úprimne žiadali, ale teraz už i právom očakávali. Veď Ná­rodnie Noviny idú vstúpiť už do 50. ročníka. Koľká práca a koľko požehnaných výsledkov znamená 49 ročná minulosť, ktorá vždy verne slúžila dobru a rozkvetu slovenského národa. I v časoch zlých, až veľmi zlých, Národnie Noviny verne a oddane niesly zástavu našej národnej pravdy, nášho kréda a vysoko dvíhaly rozžatú pochodeň čistej, sloven­skej a slavianskej osvety. I keď azda nevyhověly vždy a každému v úplnej miere, jednak zanechaiy minulost takú za sebou, ktorej blahodarné účinky

zapierať netiude ani ten, kto možno nie vždy sú­hlasil s ich smerom. Že nemohly rozmerom a ob­sahom splniť všetky očakávania, tor>o príčinu nesú nie ony samy a ich žertvco:hotní redaktori, ale naša slovenská bieda pri všestrannom utláčaní, prenasledovaní. Ked táto prekážka prestáva, i Ná­rodnie Noviny novým, rezkým tempom vztupujú do národného ruchu a našému obecenstvu zavi­bruje nová radosť z toho, že bude silný a požiadav­kám vyhovujúci oigán, ktorý ho bude navštevovať každodenne.

Ale úspech podniku a splnenie očakávaní nezávisí výlučne od osôb redakcie, ale i od celého slovenského obecenstva. Ak ono samo pričiní sa ochotne a rozšíri let osvetu roznášajúcich listov našich novín a bude i riadne predplácať, vtedy sa naše Národnie budú môcť i budú musieť zdoko­naliť natoľko, že hirlapy a naplóvy raz na vždy musejú zmiznúť z našich domov. A nech ich i berie ďas čím skôr, veď boly nám vždy nepraj­nými a teraz sú až preplnené oplzlými lžami a mrzkými tendenciami, naměřenými proti nám i proti bratom Čechom. A je nádej, že skoro vytisnú i protislovenské Slonoviny, ktoré náš ľud zväčša len preto, že vychádzajú denne, v drobnom odpre­daji hodne kupoval. A s povrchu nášho národného života zmiznúť musejú i Vlasť a Svet, Kresťan, Obzor a Naša Zástava.

Ale aby Národnie Noviny ako denník mohly byť úplne zabezpečené a pracovníci aby boli slušne odmenení, aspoň v dobe prechodnej škoda je drobiť sily, menovite pre nedostatok papieru, i pre peňažnú stránku. Ci by teda nebolo žiaducno spojiť, sjednotit sa so Slovenským Denníkom, aby sme nemuseli dostávať len po jednej karte, lebo — uznajme si — že ak budeme dostávať len dve strany čítania za cenu pomerne, či skôr nepo­měrné vysokú, tak mimovoľne by sa človek musel ohliadnut inam. A toto sa nesmie stať. Nateraz nám Slovákom postačil by jedon, ale rozmerom i obsahom a rýchlou expedíciou zodpovedajúci denník. A vlastne mnoho denníkov ani by sme si žiadať nemali, lebo bol by to nielen luxus, ale nedobre by vplývalo na náš spoločenský a národný život. Všetko delilo by sa na strany, frakcie a odtienky a zoslabovalo by národnú jednotu. Pri-mnoho denníkov ani silnejším od nás národom nie je na osoh, ale na úkor menovite časopisov od­borných. Nuž len sa sdružme okolo Národných perom, grošom a rozširujme ich, aby neživorily, ale reussovaly s každej stránky.

Možno i to by bolo prospešné, aby Kníhtla-čiarsky Spolok v Martine povýšil svoj účastinný kapitál, ved v blízkej budúcnosti nielen pre Ná­rodnie Noviny, ale menovite pre nádejný literárny rozmach bude musieť zväčšiť svoju výkonnú silu, aby ked príde tomu čas, a ten ide s nevídanou rýchlosťou — mohol vyhovieť požiadavkám. A treba nám už konečne i na rotačku vážne myslieť, bez nej sa dlho nebudeme môcť zaobísť. A k tomu všetkému treba väčší kapitál, ktorý sohnat teraz by ani nebolo tak ťažko.

Nuž šťastnú a požehnanú púť praje Národným celý národ! Eadúz.

Dohoda obsadila Smyrnu. Dia »Manchester Guardian« do Smyrny došlo

lodstvo dohody, ktoré ju obsadilo. Hned na to utvorila sa v Smyrně dečasná grécka vláda.

Smyrna je po Soluni najvýznamnejším prísta­vom Egejského mora, ktorého Turci kŕčovite sa pridŕžali. Teraz ona je v kresťanských rukách.

Slováci! Dnes hľadí na nás ceľý vzdelaný svet,

ako na národ, Mory došiel v českosloven­skom státe svojej slobody.

Držme sa tak, aby sme sa hanbiť ne­museli !

Bedlime o poriadok, aby každý videl, že sme hodní slobody.

Nedajme sa strhnut náruživosťou a pomstou.

Spoľahnime sa ^na súd mierovej konfe­rencie.

Buďme jednomyseľní a dbajme o to, aby jednomyseľnosť prenikla celý národ.

V tom je naša sila.

Manifestácia Horného Novohradu za československý štát.*)

Lučenec, 29. nov. 1918. »Óas vše mění, i časy, k vítězství on vede pravdu;

co sto věků Nudných hodlalo, zvrtne doba« Tieto slová nášho slávneho básnika-proroka uskutočnily sa v dnešný slávnostný deň v Lučenci. Čo ešte do nedávna bolo holou nemožnosťou, stalo sa skutkom: v Lučenci mali sme ľudové shroma-ždenie, ktoré svojou impozantnosťou a dôstojno stou dokázalo vyspelosť nášho peknoduchého, statného novohradského slovenského ľudu. Bol to pre nás sviatok nie výročitý, ale sviatok, ktorý ľudské pokolenie málokedy má príležitosť sláviť. Význam tohoto dňa vie pochopiť iba ten, kto koľko-tofko pozná novohradské a zvláště lučenské pomery.

Shromaždenie svolané bolo na štvrtok na 10. hod. pred poludním, ale naši oduševnení Slováci zo vzdialenejších obcí už v stredu pred večerom hrnuli sa do Lučenca. Jedni prišli ako deputanti obcí, iní doniesli so sebou osvedčenie celej obce za jednotu česko slovenskú. Konečne tí, ktorí sa osobne našej slávnosti zúčastniť nemohli, krás nymi prípismi osvedčili sa za Česko-slovenský štát.

Medzi tisfchlavým zástupom, ktorému nestačil rozsiahly dvor Všeobecnej Banky, videli sme so zadosťučinením veľmi mnoho Lučenčanov, ktorí neprišli len zo zvedavosti, ale manifestovali s nami.

Shromaždenie otvoril krásnymi precítenými slovami predseda shromaždenia, p. farár Alexander Trokan, zelektrizoval zástup už jednoduchým vy­rieknutím mena slávneho, šľachetného präzidenta Wilsona a poukážuc na význam dnešnieho dňa, oddal slovo hlavnému rečníkovi p. Dr. Ľ. Bazov­skému. Reč dr. Bazovského sama a jej dojem na shromaždenie nedá sa opísať; ona mocne pôsobila na zástup a pretrhovaná bola častým súhlasom prítomného ľudu.

V reči svojej poukázal na to, že maďarská politika voči národnostiam a hlavne voči nám Slovákom od samého začiatku zakladala sa iba

*) Nemilou náhodou sa opozdilo.

na klamstve: klamstvo bolo, keď prvý uhorský kráľ Štefan hlásal rovnoprávnosť, najhrubšie klam­stvo bolo vystúpenie Ludvika Kossutha pod heslom slobody, klamstvom boly národnostné zákony, ba ešte i terajšia takzvaná »slobodná maďarská re­publika* chce svet oklamať a nás zlákať zase pod svoje jarmo. Ústupky a polahčenia, ktoré nám kedy-tedy maďarská vláda sľubovala, ostaly vždy iba sľubmi; i tieto sľuby robila len pod tlakom udalostí, keď bola v úŕkych a akonáhle z kaluže vybŕdla, vlastné sľuby šliapala.'

Spomenul dalej v reči svojej spôsoby maďari­zácie v školách a kostoloch. Uviedol i jedon z naj novších ztřeštěných výčinov cirkevných úradov, ktoré aby vraj novohradských Slovákov odmenili za ich statočné držanie sa vo vojne, uvádzajú do kostolov maďarské služby Božie íl

Ked sa im ani najbarbarskejší plán — vy­hubit svetovou vojnou Slavianstvo a upevniť ma darské tyranstvo — nepodaril, ked borí sa im pôda pod nohami, ešte aj teraz tým najprefíkanejším spôsobom chcú klamať civilisovaný svet, chcú klamať nášho osloboditeľa, slávneho Wilsona, chcú vymyslenými zprávami mámiť ľud a neostýchajú sa používať k svojim *gitáciam najkriklavejšlch lží. Nás, pre ktorých vždy mali iba opovrženie, menujú »bratmi« a sľubujú hory-doly. My po do-savádnych zkúsenostiach týmto sľubom veriť ne­môžeme. (Ani y>neveríme<í bolo hromovou odpoveďou z tisícich hrdiel) ale vidíme zabezpečenie našich národných práv jedine a výlučne v rámci štátu česko-slovenského.) »Takje«. — spontánny jedno­hlasný súhlas. »Nech žije česko - slovenský Štát!* »Sláva Wilsonovi!«) OduSevnenie nemalo konca-kraja a v mnohých očiach prítomných starcov za­zreli sme slzy radostného vzrušenia.

Po reči dr. Bazovského prečítaná a s veľkým nadšením prijatá bola deklarácia slovenského národa vynesená dňa 20. októbra 1918 v T. Sv. Martine.

Na to prečítaná a celým zástupom jednohlasne s oduševnením prijatá bola nasledovná rezolúcia:

Rezolúcia, prijatá shromážděním homonovohradského slovenského

ľudu v Lučenci dňa 28. novembra 1918.

S nevýslovnou radosťou a nadšením berieme v známosť, že dávna túžba celého slovenského ná­roda a našich sŕdc, oslobodenie slovenského ná­roda v rámci československého štátu, stalo sa neodvratiteľnou skutočnosťou. Pripojujeme sa sláv­nostne k deklarácii slovenského národa z 30. ok­tóbra 1918. v Turčianskom Sv. Martine vynesenej.

Hlboko sa kloníme pred šľachetným duchom Wilsonovým a chceme mu v našich každodenných modlitbách žehnať.

Veľká čiastka homonovohradského ľudu úžasne trpí pod tlakom panských majetkov — latifundí, a preto za jednu z najprvšfch povinností pova­žujeme, aby náš ľud aj z pod tohoto hospodárskeho jarma bol oslobodený, a aby zrušenie latifundií na celom Slovensku zákonite čím najskorej prevedené bolo.

Protestujeme proti ukrutnostiam, ktoré ma­ďarská vojenská moc proti našim bratom Slo­vákom aj v Novohrade pácha.

Protestujeme proti agitácii, ktorú úradné medzltka na povel maďarskej vlády, vládneho komissára a slúžnovských úradov, ako aj na povel cirkevných úradov po Novohrade proti česko-slo-venskému štátu prevádzajú.

BESEDNICA. Súvaha.

(Dokončenie.) V krásnej literatúra Maďari honosia s Bánk bánom

& Madáchovou Tragédiou Človeka. I trilógiu Toldiho, od Aranya, spomínajú ako dielo svetového dosahu. Podivným spôsobom, svet to nechce vziat v známosť. Objektívne súdiaci človek nerozumie, prečo by malý mat tieto diela takú cenu? Bánk bán je so shakes­pearovskou silou a charakteristikou písaný? Nuž shakespearovskej!! je nie, ako Shakespeare A so sha­kespearovskou silou písaných drám je akosi mnoho. Základná myšlienka Tragédie Človeka: „Bojuj a dôveruj!" („Kiizdj és bízva bízzáll") je nie hlboká. Avšak uznáme vďačne, že je tej hĺbky, ako: Ora et laboral (Modli sa a pracuj;) A Toldiho trilógiu za dielo svetového dosahu považovat môže len Maďar, cítiaci jeho maďarským rodinný pach, ktorý je inému nie práve po chuti. Co je na surovostiach Toldiho zaujímavé, je chladne rozväzujúcemu o veci ťažko pochopiteľné. Petôfi, ktorý najďalej pokročil v uznaní svojho mena, je nie Maďar.

V politike niet znamenitého maďarského mena. Miestneho významu bol Utiesenovič (Martinuševié, Martinuzzi), ale Horvat;. Deák a Andrássy neboli veľkí politici. Deák sa dualizmom nepreslávil a Andrássy okkupácion Boany urobil jednu z naj­väčších chýb, akú i diplomata len so sebazaprením urobiť môže. Vojevodcu nemali ani jedného, ktorý by stál za spomienka, hoci sa stále bili.

Ako národ nevyšvihli sa ani len do toho stavu, že by boli mestá tvorili. Do polovice minulého sto-

Cieľom hájenia našich záujmov a zastupo­vania hornonovohradských Slovákov týmto vysie­lame 200 členovú Slovenskú Národnú Radu Horno-novohradskú ako odbočku Slovenskej Národnej Rady v Turčianskom Sv. Martine a z nej 30-čle-nový širší a 12-členový užší výbor s plnou mocou, ktoré výbory sa dľa potreby sami doplňujú.

* Potom prehovoril p. Ján Jakubec, roľník z Dol­

ných Strhár, ktorý začal svoj jednoduchý, ale krásny prívet slovami žalmu: »Tentot jest den, který učinil nám Hospodin« (»A protož radujme se a veselme se v něm« — bolo hlučnou, dojí­mavou odpoveďou zástupu). Radosťou a pýchou naplnily sa srdcia naše, keď sme počuli tohoto talentovaného rečníka z ľudu.

Keď ešte menom sociáinej demokdacie ma­ďarskej uvíta! slobodný slovenský národ p. Dr. Herz, prajúc mu v jeho kultúrnych a hospodárskych snahách mnoho zdaru, u|al sa slova p. Pavel Styk, ev. farár na V. Lôme a vyzval nás, aby sme sa na spôsob apoštolov rozišli po našich krajoch a hlásali novinu radostnú: »Už Slovensko vstáva, putá si strháva!«

Na to zavznela mocne celým zástupom hymna »Hej, Slováci!«, ktorú spieval ľud dôstojne ob­nažiac hlavy

Snáď po prvý raz mal Lučenec príležitosť počuť našu hymnu.

Toto naše pamätné, dôstojné shromaždenie zakončené bolo mocným volaním na »Slávu« nášmu osloboditeľovi, šľachetnému Wilsonovi, načo sa ľud krásne v tichosti roziš'el na dôkaz: že sme pokoja-nr'lovní a hodn! našej ťažko vybojovanej slobody.

Spomenieme ešte jednu epizodu, charakteri­zujúcu smýšľanie nášho ľudu: Keď na konci shro-, maždenia oznámil Dr. Bazovský, že sú- na zajtra

(niektorí slovenskí vodcovia povolaní maďarskou j vládou do Pešti, aby o niektorých záležitostiach j rokovali a ubezpečil ľud, že za žiadnych okolnosti s požiadavôk česko-slovenského štátu nepopustia,

la slovenskí ľud nezradia, obrátil sa k nemu Ja-ikubec so slovami: »Ale ani Vám to neradíme, bo potom živý neostanete 1«

letia nebolo maďarského mesta. Mali veľké 03ady, ktoré obývali roľníci a pre nich nezbytne potrební remeselníci, ale skutočných miest, s primeraným, nad úrovňou roľníctva stojacim meštianstvom, toho u Maďarov nebolo. Všetky yzajstué mestá v Uhorsku postávaly nemaďarské národy. Maďarské mestá: Félegyháza, Cegléd, Kecskemét, Makó atď. sú i dnes len veľké dediuy. Preto i skromné stavebné a iné umelecké pamiatky, ktoré sa v Uhorsku nachádzajú, sú takmer bez výnimky v nemaďarských mestách Z časov Arpádovcov sú 2—3 pekné románske kostoly a čosi renessančného z časov Ludvika Veľkého a Mateja.

Moderní Maďari nemajú obchodu, priamyslu, bankovníotva. To všetko je v rukách židovských, len tak, ako ich civadlo, žurnalistika^ spisba a veda. Hudbu im robia Cigáni a Židia.

Hoci, čo sa týka súcosti pre zemědělstvo, majú jednu z najprednejších krajin sveta v rukách, sú v zemedelstve nazad. Piesočnaté Prusko so zlým podnebím o mnoho viac pšenice vypestuje na jednom jutre, ako žírne maďarské kraje. Cesty sú, v takých vidiekoch, kde ich udržiavanie isté ťažkosti robí, vo veľmi zlom stave. Dunaj — prvotriedna vodná cesta — je na mnohé a mnohé kilometre pre mo­čiare neprístupný. Statisíce jutár najlepšej úrodnej zeme nehajú takým spôsobom nielen ladom ležať, ale doprosta na škodu možnej premávke.

Terajšia maďarská vláda tvrdí, že maďarský národ nikdy nebol Slovákom neprajný, vždy len vlády, „páni" boli našimi utlačovateľmi.

Uznáme, že vlády boly našimi nepriateľmi. Ale isté je i to, že „národ" im s oduševnením a výdatne pomáhal. „Tót nem ember; buta, biidos tót" nevy-

' našly vlády. I „tót atyafi" má rozhodne opovrhujúci

Velký deň na Vrútkach. M a n i f e s t á c i a z a ô e s k o - s l o v e n s k i i r e p u b l i k u . L e g i o n á r i . P o č e s t n o s t i :a h r o b o c h h r d i n o v .

Pred troma týždňami ešte lomcoval Vrútkami terror madarónsky, verných ľudí lapali, hrdinov zákemícky srážali — dnes tí, čo mlčali pod ter-rotom,- ozvali sa hlasité; a ktorí azda súhlasili s nim, sklonili hlavy v zahanbení

5 - 6 tisícový zástup pod slovenskými a ro­botníckymi zástavami schádzal sa už na poludnie pred hostincom »u Koruny« a do 2-ej, ked dora­zily osobitné vlaky z Martina a Sučian, zaplnilo sa celé priestranné námestie.

Hudba robotníkov hrala a zástup spieva! »Hej, Slováci!« s veľkým oduševnením. Rečnilo sa s balkonu. f

Na návrh Juraja Štastného vyvolený za pred-sedj shromaždenia: dr Ján Vanovič, za zápisníkov: Stanislav Zachar a Miloš Kmeť. Zvolený predseda otvoril shromaždenie primeranou rečou. Povedal v nej Vrútčanom otvorene, že ich dnešná doba našla národne a mravne zdemoralizovaných, že lákaly a zlákaly ich od ich reči, zvykov

prízvuk. Pre najmalichernejšio a často naivné prí­činy nie vlády vyhadzovaly ustrašených slovenských žiačkov zo škôl. Maďarské poroty a súdy odsuďzo-

jvaly slovenských nevinných ľudí. Maďarské úŕad-'níctvo ich prenasledovalo. „Panszláv" nekričaly j vlády, ale národ. A tiež ten istý národ bojkotoval I spoločensky slovenského človeka Maďarská žurna­listika bez ohľadu na to, či bola vládna, Či nie, čo najjednomyselnejším spôsobom štvala proti ubohému, opustenému, po čiernu zem utlačenému národu!

Spisba je zrkadlo svojej doby. Maďarská spisba nezná zo Slovákov len drotára a opovrhovaného „Jano" robotníka. V najlepšom prípade píšu s fa­lošne ľútostivým opovržením o nás, ak nás vôbec nekreslia uko zradcov, zbabelcov, sprostákov, ľudí nespôsobných a tomu podobných. Vďačne uznám, že šlechetný Eotvôs i z lepších stránok poznal Slováka. A tiež s potešením spomniem Mikszátha, ktorý sympatických ľudí našiel medzi Slovákmi a ich i opísal vo svojom najlepšom diele, v „Dáždniku S v. Petra". Už druhý ovenčenec maďarskej literatúry, Jókai, kopnul do slovenského národa nie na jednom mieste. — Mocsáryho kto ukričal? Vlády, či národ? —

Co vie svet široký o maďarskej kultúre a akého druhu je c na, ukazujú maďarské slová, ktoré sú po celej Europe viac-menej známe: csikós, betyár, huszár, pandúr, bajdú, gulyás, ebadU a „bassama teremtette!"

Werner Sombart bol vo všenemeckej strešte-nosti napísal nesmyselnú vetu, že keby všetky ná-roly Európy, krém nemeckého, zahynuly, svetová kultúra by nič neztratila. To je výrok, o ktorom sa vôbec nedá hovoriť.

Proti tomu je isté, že keby Klio pred tisíc rokmi hrubou ceruzou vytrela bola Maďarov z dejepisu,

a vôbec od ich slovenskej rýdzosti dosavadně ma-. daronské vrchnosti. Vyzdvihnul ciele nad nami

prehrmevšej svetovej vojny, ale vyzdvihnul aj jej účinky. Jej účinkami je dnešný stav: Rozhod­ným zasiahnutím Ameriky dostali sme právo seba-určovania. Uznané nám je právo života. —Toto svoje právo chceme využit v tom spôsobe, že opierať sa chceme na svojich zkušenějších, starších a sil nejšich bratov našich, Čechov a v dôvere, a láske a svornosti s nimi chceme vybudovat našu spo­ločnú, silnú štátnu organizáciu: Republiku Česko slovenských zemi.

Nasledujúci rečník: Štefan Krčméry vysvetlil prečo sme nie a nemôžeme byt za osobitný slo­venský štát, ktorého myšlienku naši vrahovia hodili medzi nás, aby nás oslabili. Ľud myšlienkou tou mýlený, konečne dobre pochopil a hromovite volal na slávu štátu česko-slovenskému.

EDo živého rezal a na jazvy miestneho vrú­

tockého života poukázal A. Horvát. Pred troma týždňami chceli ho na Vrútkach zabit, preto, že je nie len socialistom, ale aj Slovákom. I dnes sa ešte najde z týchto zabijakov na Vrútach. nejeden oplan a podliak hladá úkryt za červenou zástavou; — no slovenskí socialisti toho nedopustia, aby

Ičervenú zástavu podlé existencie zanečistily. — Títo ľudia sú tí istí, ako ich ministri z Pešti, ktorí sa socialistami volajú a oproti nám podplatenú a ozbrojenú maďarskú vojenskú sberbu vysielajú. Slovenskí socialisti svoju dôveru skladajú v bratoch Cechoch, ktorí svojou kultúrnosťou nám len na osoh byť nrôžu. — Pripomenul rečník ešte aj to, že utvárenie nášho nového štátu je s veľ­kými ťažkostiam! spojené; — a preto upozorňuje poslucháčov, že boľSevinumus, komunizmus a po­dobné nové idey dnes musia ostať stranou. — Co z nich dozrie, uskutoční sa, keď bude na to Čas a bude na to spôsobných fuaí, — Ale táto práca je ešte nie pre dnešok, ona patrí budúcnosti.

Po jeho reči zahrmela z do!a marseillaisa, v prostred verša vystúpili na balkon dvaja česko­slovenskí lpgionári, Julius Kustra, rodom z Košíc,

I a Jozef Kristín, Trenčan. Akonáhle ľud zbadal, kto sú to, nastal potlesk a volanie na slá^u také, že prerazilo posledné akordy hudby a zmĺklo len ked Kustra dal znak, že chce prehovoriť.

Rozpovedal, ako pred 5 rokmi, na rozkaz maďarskej vlády i on musel opustiť ženu, dtti a ísť sa bit za Nemcov a Maďarov. Dostal sa do

Italianskeho zajatia, a keď sa tam.utváraly naše legie proti Nemcom a Maďarom, za slobodu česko­slovenskú, vtedy šiel s radosťou zasa da vojny, lebo tu vedel, za čo bojuje. Jeho druh Kristín roz­povedal, že pri vypuknutí vojny bol v Amerike, oni americkí Slováci trnuli od počiatku o svoj národ, ktorému v páde nemeckého víťazstva hro­zilo zahynutie. Ked Amerika tyrannskému Nemcovi vypovedala vojnu, hlásili sa húfne do amerického vojska, a keď präzident Wilson dal povolenie utvoriť osobitné česko-slovenské "vojsko prešli k nemu do Francie a tam bojovali do konca vojny.

Zástup počúval tieto veci s vefkým nadšením. Hneď za tým vystúpil predseda Vanovič a prečítal jednohlasne prijatú deklaráciu:

My vrútockí a okolití Slováci: robotníci,

Iroľníci a vôbec všetci rukami i duchom pra­

cujúci jednomyseľne osvedčujeme sa, že zo trváme na stanovisku česko-slovenského štátu, chceme pracovať za jeho rozkvet a blahobyt a prisaháme, že sa od tohoto predsavzatia nijakým klamom a podvodom odvrátiť nedáme.

Tým sme podlžní sebe, našim mnohým padnutým bratom, našim dietkam i potomkom.

Po shromáždění všetko obecenstvo v nedo­hľadnom sriadenom pochode, pri zvukoch hudby, putovalo na vrútocký cmiter a vzdalo úctu dvom padlým českým hrdinom. — Vrútocký hudobný sbor zahral smútočný chorál, martinský spevokol zaspieval: »Kto za pravdu horí« a »Bývali Če­chové. . .* , hold všetkých prítomných tlumočil Andrej Mihal, ev. kňaz, nadporučík Sýkora a J. Eacina, r. kat. kaplán. — Vo večernom šere s dušou rozišiol sa zástup.

To i to. Skalopevné bolo moje presvedčenie vo ví­

ťazstvo našej národnej pravdy. Nikdy som ne­pochyboval o spravedlivosti Božej, a akonáhle vypukla vojna a štáty sa rad-radom přidávaly na potrenie barbarského utláčania, pocítil som v duši neochvejnú istotu, že Boh nás neopustí a nedá viacej krivde za stolom sedieť a potre babylonskú pýchu našich zarytých nepriateľov. Preto i ked mnohí z našich pri porážkach dohody s obavou krútili hlavou, domnievajúc sa, že naša vec je už pochovaná, ja s mojou som nikdy nezúfal, ale s mysľou veselou dúfal. A neboli sme zahanbení. Chvála za jeho nekonečnú milosti

Milým sestričkám, mojim súsedám, ktoré tak túžily za slobodou utýraného národa nášho, Orge a Milote B., zasielam srdečné pozdravenie. CHSIMI OTB pajr,0CTH — jasám radosťou, ako sa vyslovil nebohý Čechov, kfď vidím, že sa milá mládež bere do práce vzdelávať roľu národa dedičnú Predsta­vujem si spomenuté dve sestričky, ako anjelov poslov s radostnou zvesťou chodiť po Prandorfe, majúc v rukách čísla Denníka, aby tak rozducho-valy plameň rodolásky v srdciach našich statných, bodrých, ale od domácej intelligencie opustených Prandorfanov. Len tak ďalej I

. . .Pripojujem sa i ja k návrhu pána Thurzu, aby sme totiž dobre pozreli do očú novým slo venským vlastencom, vzali riečicu a ich precúdili. Zrada na národe sa neodpúšťa... Len energične tou riečicou narábäfl A treba preosiať na nej i nie­ktorých rychtárov, ktorí by si z toho neboli robili nijakého svedomia, keby boli mohli roduverných ľudí na šibenicu povýšiť.

Čítal som v českých cirkevných novinách l v našich Národných, že cirkev bude cele odlú­čená od štátu. Neviem, ako si to páni pisatelia predstavujú, či tak, že cirkev nebude dostávať od štátu podporu, a či tak: »Ty, cirkev, choď si svo­jou cestou, a ja štát svojou —- nemáme ničoho spoločného jeden s druhým« Moja mienka je, že štát sa nemá odhadzovať od cirkvi. Ba práve celý politický život má byť na zdravom náboženskom základe založený. Bez Boha štát ničoho dobrého

tým europejská kultúra by nebola nič ztratila. My­slím, že mnoho zástancov by malo tvrdenie, že by tým vytretím kultúra bola vyhrala.. .

Nuž čože si vyslúžili Slováci tou 1000-ročnou

(službou od gazdov Maďarov?

Nemajú školy, nemajú úradov, vojska, obchodu, železníc, pošt, telegrafov, nemajú vedy a skoro nijakého priemyslu. Trocha bankovníctva a množ­stvom slabušká literatúra preživorily i v krutých pomeroch, ako sa prebiedia niektoré púštevné byliny i na Sahaře. Sme skoro tam, kde Bine boli pred 1000 rokmi. I pomyslief strašné: Slováci za tých tisíc rokov zostali bez dejepisu! Jedného sloven­ského mena nám nenahali za celých tých vekov! Nemožno, že by toľké časy slovenská zem bola plodila samých ľudí bez mena!

A teraz keď sme sa pretrápili 1000 ročným putovaním po púšti a prišli sme konečne na pokraj zeme zasľúbenej, volajú nás nazad! Vidíme pred sebou sady, klasnaté polia, krásné mestá, milé de­dinky, naše školy, naše fabriky, náš slobodný ľud spevavý: a máme sa vrátit na púšť 1

Keby sme to urobili, obsahoval by v sebe náš skutok i zaslúžený trest!

*

rozprášili vojská pol Európy! O dvesto rokov ne­skoršie zasa Česi boli prví, ktorí-vytrhli meč z pošvy za zlatú slobodu, a v tejto zo všetkých vojen naj­hroznejšej vojne oni to boli, ktorí posiaľ neslýcha­ným spôsobom roztrhajúc okovy hodili sa na stranu slobody a pravdy a čelili nielen puškám a delám, ale i hanebnej smrti nai šibeniciach.

Ó, milí naši bratia, ktorí ste za nás podstúpili mučenícku smrt á obetovali svoje mladé životy, zriekli sa vsetkej životnej radosti, zriekli sa lásky svojich drahých príbuzných a krásnych českých devíc, ako i nehynúcej slávy budúceho víťazstva, nikdy Vás nezabudneme! Vaše cintoríny budú na­šimi svätými mestami a Vaše mená budú menami Svätcov budúcich šťastlivých pokolení, ktorým ste Vy toto šťastie vykúpili!

Nech je Vám zem ľahká! Vaša pamiatka na veky zostane zachovaná v milujúcich Vás a vďačných srdciach slovenských 1

Slávnych Českých ľudí svetovej povesti je celá plejáda! Áno, Zižka,^ mužovia 30 ročnej vojny, Ko­menský, Purkynč, (Šafárik, Kollár), povestní Česi viedenskej medicínskej školy, Cosmas Pragensis; stará Pražská škola maliarska. České stavebné pa­miatky, české sklo, pivo a iné priemyselnícke vý­robky prvej triedy. Český priemysel, obchod, ban­kovníctvo. I pri utiskovaní a stálej neprajnej poli­tike vnútornej a zovnútornej takýto rozkvet na každom poli! Aký to výhľad do budúcnosti pri slobodnom vývine!

* Nuž voľ si! Tu „S Neri! — tu s Bianchil

Tu Maďari — tu Česi! Jégé.

produkovať nebude môcť. I podpory od štátu ne-perhorreskujem. Nikdy som nebažil za peniazmi a za bohatstvom, nestenal som, keď som podpory nemal, a nespyšnel som, keď som ju dostával — ale tak myslím, že keď cirkev vychováva štátu dobrých, nábožných, pracovitých občanov, keď ich v svojich školách vychováva, že štát túto prácu cirkvám i honorovat môže. Pravda, prijal by som to len tak, ked štát za podporu cirkvi nebude predpisovať osobitných podmienok a požiadavôk, ako to v Madarii bolo.

Milých bratov Čechov do pukansko-bátovského kraja túžobne očakávame. L. K.

Ukrutnosti maďarského vojska, ktoré sa ilialy na okolí Modry.

(Úryvky z referáty p. Samuela Zočha.) Dňa 7-ho dec. maďarské vojsko, ktoré tiahlo od

Cífera vyrabovalo veľko šenkvickú stanicu, i byty úradníkov. Na celej stanici neostalo ničoho, zobrali a dolámali ešte i telefonické a telegrafické zaria­denie.

Dňa 8 ho dec. vtrhlo toto vojsko do Švans-bachu, kde chodilo rad radom po domoch, brali čo mohli a rimsko katolického firára Uhríka celkom vyrabovali. K. jednému sedliakovi prišli a spytovali sa ho, čo je on, keď povedal, že je Slovak, a Slovák aj bude, strelili mu do pŕ.>. Tohoto človeka opatruje v Modre český vojenský lekár patriaci do skupiny stotníka Pernera.

12-ho nov. keď vtrhli Heltayoví matióá do Trnavy, prišiel jeden dôstojník do budovy Hospo­dárskej banky a od pani Roháékovej žiadal bankové kľúče, hroziac jej zastrelením ak ich nevydá. , V bankovej miestnosti porozhadzovali všetky písma, pokladnicu ale nemohol otvoriť, pretj odišiel a kľúče sú po d ies nie vrátené

15-ho novembra tí isti matrózi na trnavskej stanici chytili jedného človeka len preto, že volal ,na. zdar!" Svedkovia na to sú Vladimír Jurkovič farár na Kráľovej, a Miloš Hodža farár v Levároch.

V Lipôtvári ziapali maďarskí vojaci záriečskóho učiteľa Gorika len preto, že mal slovenskú kokardu. Na tom istom mieste chceli zlapat aj úradníka Československého vyslanectva vo Viedni, Országa.

V Piešfanoeh ziapali učiteľa meaťanskej Školy Jaroslava Šmerdn, bez všetkej príčiny, prekutali mu byt, odvliekli ho do Pešti, držali tam dva dni za­vretého a potom ho prepustili, ale prišiel s ním jeden detektív, ktorý požadoval od neho 3000 Kor. za prepustenie, pozdejšie sa ale uspokojil s 300. korunami.

Pravdivosť všetkých dát je zaručená.

Poznámky. 8. Vôbec je to zaujímavé porovnať: Česi a

Madari. Maďari sa oduševňovali za vývin v spolku

s Nemci a Habsburgovci. Hoc im je od jakživa »Mégis huncút a német«, a Habsburgovcov dva razy detronizovali. Na Vilhelma, že pod jeho kum-mandom bojujú, boli hrdí, ako len najprušiackejší Prušiaci, videli v ňom polbožského hrdinu ger-mánstva, vari by ho i za maďarského Hadúra uznali, menovite keď dopočuli, že sa jeden jeho syn učí — maďarsky. Táto ich radosť sa dobre sniesla s ich Ioyálnosfou k Habsburgovcom. (Dnes síce už tak píšu o Vilhelmovi, že je beštia v ľudskom tele a že má milliony životov na svedomí, — vopred vi­dím, ako budú chváliť Angličanov, ak ho tí chytia a pešľú ho niekde pykať svoje hriechy

Keď Česi boli neloyálni, a to úprimne ukázali a obrátili svoju zbraň proti Habsburgskej ríši a proti Nemcom, tu Maďari sa sväté pohoršovali na nich, nadávali na nich, ač to nemuseli robiť, — no a vtedy zprvu české legie v Rusku ešte nepo­vedali Maďarom, že im idú Slovensko vziať. Ma­ďari najprv nadávali na Čechov, potom závideli, to bolo veľmi jasné, — závideli, že česi majú ta­kých ráznych chlapov, že sú takí odhodlaní, dô­slední a smelí. Oni Maďari by tiež neboli dbali tak reparovať svoje meno u dohody, menovite v ďaľ-šom vývine vojny, tiež by neboli dbali tak pripra­vovať svoje odtrhnutie sa od Rakúska. O toto sa pokúsili neskoršie a — neskoro, skrze diplomatické fígle, a , — i to sa im srovnávalo s loyalitou.)

Ale hľa, každý sa tiaha, kam patrí. I Maďari mali úskokov (a to hodne!), ktorí v rakúsko-uhorskej armáde nežiadali si hrdinskej smrti. Ale loviť v mútnom, v Rusku, to sa im zazdalo,

Ľahko mi peru, keď k vôli súvahe spomnem jedno_druhé i o Čechoch.

Č°8Í, hoci počtom malý národ, svoju samostat­nosť dlho slávne zachránili proti mnohým silným nepriateľem. Ubili viac ráz Nemcov, Maďarov, Ta­tárov. Ale čo je nehynúca ich slávu, čo ich stavia na veky medzi najprednejšie kultúrne národy, je ich šlechetný zápal za slobodu ! Okrem francúzskeho národa, ani jeden neviedol také pádné údery na otrokárstvo, ako česi. Husiti v šlechetnom zápale

i připojili sa z nich mnohí, ako sa im patrilo, ku bolševíkom. Zákon přitažlivosti sa i tu uplatnil, ved bufševíkov vedú dvaja — židia. — Teraz ale sa divia a nariekajú, že ich antánske národy ne­majú za nič.

Ked už bolo neskoro, zmtdreli, vypovedali priateľstvo Nemcom, urobili si republiku. — A ked] mali kedysi hlavu bez koruny (II. Joztf), majú teraz korunu bez hlavy.

Češi pomáhajúc porazit Nemcov, dopomohli iste Maďarom k ich republike a slobode, ktorej sa tofme tešia, a predsa Maďari nadávajú na Čechov až hrúza. Prečo? Lebo Česi chcú aj Slovákom svobodu. A dnes: Maďari sa líškajú Francúzom, chvália Srbov, posielajú biskupov kam sa len dá, ich professori píšu »Szózat« na university, aby len Nemaďarov, menovite Slovákov mohli udržat pod svojou pätou. Hádam by zadali i ten tak oslavovaný výdobitok revolúcie: republiku, možno, prijali by nazad i Karla a Habsburgovcov, ktorý vraj na jatku viedli ich národ, ba, čuj svete — ešte hádam i z tej kramárskej Anglie by prijali kráľa, Connoughta, — prijali by snáď i novú tyranntu na seba, len aby zachránili integritu svojej tyrannie nad Nemaďarmi, akú mali dosiaľ.

»Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každon«, hovori Kollárov slaviansky duch. Ale ktorý národ neváži svobodu iných, že za udržanie svojej nespravedlivej nadvlády hotový je zadat vlastnú svobodu, tomu ozaj met pomoci.

9. dec. 1918.

i teraz tak pekne, oduševnení vítajú oslobodenie Slovákov. Tiež sme sa potešili nášmu Ferkovi Skyčákovi, ktorý v sprievode dôstojníka poľského práve cestoval cez Ústie a stretol sa s nami pri našom pochode po obci. Prehovoril k nám srdečné slová, oduševnil nás. Tak i poľský dôstojník po­zdravil nás ako bratov, ba i zaspieval nám svoje národné poľské hymny. Zálesmj.

Národná slávnosť v Ústí (Orava). Dtň 8. decembra zasvätili sme slávnostným

spôsobom. Po služoách Božích, na ktorých sa zú­častnilo 140 našich vojakov, zavznel chválospev: »Teba Boha chválime«, na pi (lakovanie za dosia hnutie pokoja. Nasledovala spoločná modlitba za hrdinsky padlých bojovníkov. Popoludní zahučala hudba v prostred ooce a národ shromažďoval sa na mieste, kde mala byt národ iä slavnost. Mládež zaspievala modlitbu - Slovákov : »Kto za pravdu horí«, a Peter Bulla srdečnými slovami otvoril shromaždenie. Najprv bol zvolený národný výbor obecný. Predsedom je: advokát Peter Bulla, tajom­níkom Ludvik Lipka, pokladníkom Jozef Lipka. Za členov výboru zvolení sú: Michal Branický, Ján Bulla, Štefan Lipka st., Matej Bulla, Ján Dafčik, Jozef PaSko a ešte 16 členov. Náčelnlctvo národnej gardy prevzal poručík Ján Dafčik. Po odspievaní »Nad Tatrou sa už viac neblýská, nehřmí. . .« a »Hej, Slováci...« Ján Dafčik dobre premyslenou a srdcia uchvácajúcou rečou poukázal na tisíc­ročné otroctvo národa slovenského, na jeho žiale a utrpenia, na jeho hynúce nádeje. »Až konečne — hovorí — ovial nás teplý vetrík slobody, osvie­tilo nás slniečko a Slova* shodil putá, stal sa sy­nom slobodnej vlasti, nášho drahého Slovenska 1« — Po prečítaní deklarácie Slovenskej Národnej Rady zo dňa 30. októbra, prítomný národ — a bolo tu fudu i zo susednej Osady, Hámrov — jednohlasne s vefkým oduševnením prijal túto de­klaráciu, osvedčil sa, že sa podriaďuje Slovenskej Národnej Rade v Turčianskom Sv. Martine a za­viazal sa slávnostnou prfsahou, že chce byt ver­ným na veky svojej milovanej česko-slovenskej vlasti. Spevokol zaspieval: »Kde domov môj« a »Všetci sme Slovania.. .«. Vystúpil na reč-ništo Michal Branicky a vysvetľoval národu význam opravdivej slobody, slobody slovenskej. Poukázal na to, akým spôsobom staneme sa hodnými tejto našej slobody. Vyzýva ľud, zviáäte mládež, aby čítali naše slovenské časopisy, poučné knižky. Ukážme našim osloboditeľom — hovorí — že my sme nie tým sprostým, hlúpym národom (buta tót), za akých nas Maďari vyhlasovali, ale že máme i schopnosti i vôľu učiť sa, vzdelávať, sa a chceme zaujat svoje miesto medzi kultúrnymi národmi. Po odspievaní piesne: »Slovenčina moja...« si. Margitka Mereššová s citom a výrazne pred niesla nám báseň: »Hoj,zem drahá. . « i zahučala hudba, zavznel sokolský pochod. Predseda vy­hlásil shromaždenie za skončené. Po shromáždění naša slovenská národná garda a mládež usporia­dala demonštratívny pochod so slovenskými zá­stavami, pri hudbe a speve po uliciach obce pri­volávajúc na slávu našej drahej vlasti česko slo­venskej i našim osloboditeľom.

Nemôžem nespomenúť milé prekvapenie, akého sa nám dostalo počas našej slávnosti, P. Aurel Styk, ktorý práve vitzol sa našou obcou, zastavil sa pri nás a srdečnými slovami dal výraz svojmu potešeniu, že Úsťania, ktcrí i v minulosti vždy stáli verne pri svojom národe a bojovali i trpeli zaň,

Dopisy. T u r č i a n s k y S v . M a r t i n , 12. decembra

1918. (Návrh na osvetlenie okien). Keď v prvý-druhý rok hroznej, krvavej vojny rakúsko-uhorské vojská zaujaly, alebo zpäťvydobyly niektoré mestá, jako: Belehrad, Varšavu, Lemberg atď., hneď sme dostali — najviac na pokyn Ži lov — od vyšších vrchností rozkaz: osvetliť domy; beda bola tým oblokom, ktoré neboly osvetlené, všetky boly od pouličnej sberby vybité, ba na niektorých aj rámy vylámané No, my sme to veru na „rozkaz" robili s citom žalostným, leto od takého „víťazstva" sme my naše oslobodenie z otroctva nečakali.

Už 30-ho októbra 1918, keď zo všetkých slo­venských stolíc, na pozvanie nášho milovaného, striébrovlasého predsedu Matúša Dulu, shromážděni utvorili Národnú Slovenskú lladu, mali sme bez všet­kého vrchnostenského vyzvania, so srdečnou radosťou naše mesto osvetliť, ale čože: keď sme nemali ani oleja, ani sviec! No! zapálily sa naše srdcia, odosielali sme naše vďaky v duchu ku Dobrotivému a laskavému Hospodinu, že vzbudil srdcia veľkých mužov, ktorí nám, s pomocou našich a českých hrdi­nov, zlatú slobodu vybojovali.

Odporúčam: aby ten deň, v ktorý sa mierová konferencia zakouči; bol vo všetkých vojnu vedúcich štátoch, mimo ubitých, za slávnostný sviatok zákonom vyhlášenýma aby po všetkých cirkvách, bez rozdielu konfesie, boly nariadené slávnostné služby Božie.

Hospodine! požehnaj česko-slovenský š tá t ! ! ! Ján Cičmanec.

S u c h é B r e z o v o , v decembri. Pán Pavel Styk, lomský ev. farár, sriadil národnú radu a ná­rodnú gardu.

Ešte poznať u nás, že hodne mŕtvych ľudí treba nám prebúdzať. Ale teraz to už pôjde. Len nedlhý čas nech sa minie, a medzi nami nenaj­dete mŕtveho človeka.

Bratov Čechov čakáme. Z-ný.

— Parížska mestská rada vymenovala präzi^ denta Wilsona za „čestného občana" meata Paríža.

— Nemcom prihára už i v Španielsku. Po­slanec nemeckej vlády gr. Ratiboř musel odísť zo Španielska. Ministerpräzident španielsky Romanonez udajne vypovedal ho pre špionstvo a s ním súvisiacu propagandu. Nuž Nemcov sa už všade nasýtili.

— Taliansko pokonáva sa s pápežom. Dľa švajčiarskych novín talianska vláda náklnnná je změnit svoje meravé stanovisko voči Vatikánu. Nuž krvavá svetová vojna snáď i v tomto ohľade pri­nesie zmenu a 50-ročný napnutý pomer medzi pá­pežom a Talianskom bude takto definitívne urovnaný.

Najnovšie. Z a v r a ž d e n i e p o r t u g a l s k é h o

p r ä z l d e n t a .

Z Budapešti nám telefonicky sdeľujú, že präzi-denta portugalskej republiky včera zavraždili.

Verejná hovorňa. Poďakovanie.

Za ústne i písomné prejavy sústrasti po smrti našej drahej sestry a tetky

Amálie Kľašoxrioovej, vyslovujeme všetkým patričným svoju úprimnú vďaku, zvláště p. Štefanovi Krčmérymu, sen. ka-pláno i, za jeho primeranú a krásnu reč, Sloven­skému Spevokolu za dojemný spev, ako i celému početne shromážděnému obecenstvu za účasť na jej pohrebe. \

Turčiansky Sv. Martin, 15. decembra 1918.

Smútiaca rodina.

Malý oznamovatel

Národ sebe. Poslali mi pit. pp:

Přenáška z posledného výkazu 24,292 90. SbierJca v Slov. Právne 678-—. Prispeli: Bohuslav Országh 100- - , Milutín I Chorvát, Gustáv Skalák, Eduard Skalák po 50- , Juraj Lamoš 40"—, Juraj Masný 30-—, Ľudovít Žarnovický 20-—, Juraj Balia 15-—, Samuel Fodor F6'—, Ján Lichner, Michal Páleš Huceje, Ján Paulíny, Jozef Kubík, Kontsek, Ján Šimonides, Andrej Šimonides, Juraj Giíger, Ján Bročko po 10'—, Ján Lichner 8-—, Samuel Kohn 6"—, Juraj Šimonides, Ján Štrbák, Samuel Chorvát, Ondrej Čierny, Anna Dírerová, Mária Pálešová, Ján Ďauovský, Lipót Kentner, Andrejova G-irethová, Pavel Timko, Jozef Baía, Ján Kapralík, Šimon Breiner, Juraj Roh, Ján Felcan hrnčiar, Jozef Felcan Hnoteje po 5-—, Mária Felcanová, Anna Králová, Mária Vrtyková, Mária Lichnerová, Anna Pálešová, Mária Hanušova, Sámuel Fontányi, Johana Pálešová, Johana Dávidova, Ján Bullu, Jakub Kohn, Juraj Čierny, Samo Kuká, Grego-rovits po 4'—, Michal Imiiška, Jáu Masny'po 3'—, Ján Eitel, Emília Hrázová, Michal Hrúz, Mária Bročková, <Ln Felcan Žiakeje, Pavel Timko hrnčiar, Zuzana Šim -nidesová. Samo Felcan, Juraj Felcan, Anna Felcanová, Ján Dobálu. Andrej ŠtanCel, Ján Skereň kostolník, Maria Tomanová, Zuzana Kurinskä, Zuzana Kuková, Ján KmeC, Jurnj Stencel, Ján Páleš krajčír. Šimon Lehoczky, Ferenc Gáff r, Ondrej čierny, Emília Pálešová, Ján Stencel, Mária Timková, Ján Székely, Emília Baloghová, Ján Kurinsky po 2-—, Ján Hrúz, Armin Kohn, Amália Fon-táiri, Ján Gríger, Terézia Lukáčova, po 1"—. Turčiansky Sv. Martin: Max Wix 100'—, Gustáv Šimko 100-—. Veľká Ves: Marienka Ošvaldová miesto venca Štefkovi Noskovi 3D0—. Dolný Kubín: Sbierka Marienky Oš?aldovej za slovenskú trikolóru 200"—' Kovačica: Ludevít Karlovský 60- — . Spolu 25,730 90.

(Pokračovanie nasleduje).

Turčiansky Sv. Martin, 12. decembra 1918. Otto Škrovina,

pokladník Slovenskej Národnej Rady.

Kronika. — Minister dr. Zahradník navštívil Slovensko.

Železničný minister dr. Zahradník došiel do Ska­lice, kde ho úprimne vítali. Ponavštevoval i iné nitrianske kraje. Minister Zahradník už pred vojnou zaoberal sa otázkou slovenskou a bol našim sku­točným priateľom. Nuž milo nám padne pfsat o jeho návšteve.

— Skalické slovenské gymnázium pome­nované bolo „Masarykovým prvým slovenským gymnáziumom."

I P i r e c i s L m .

celotrstínové iričisíiá a remenné biče. Vzorky na dobierku. Odpredá

vačov hľadáme.

Závod „ C a r l o , " 5viny Trhové, Čechy.

TELTOC^IS:-ováprísada „Havana" a „Cza-buk"' výtečnej akosti, balenie j/odobné štátnemu, v koloch po 26 kusoch. — Sväzom, trafikantskýeh spolkov odpo­rúčané. — Oena 200 kusov K 62"— Zástupci sa hľadajú.

Spoloční brnenskí vý­robci tabakovej prísady,

B r n o , Terezino keliště 13.

UT-ŕn r h r - o n r o r l o f zmeniť alebo kápit IVLU CI1UC \)l C U d l j majetok, hostinec, to­

váreň, pozemky atd na každom mieste a bez provízie, nech píše na najväčší český odbor:

„ R e a l i t n í O z n a m o v a t e l " , P r a h a — S m í c h o v 1215.

Žiadajte zdarma vysvetlenie a návštevu. Pozor na adressu 1

Na háby a obuv s ú c e '

h r n b é súkno ( h a l i n a )

v baloch je na predaj . Vzorku s udaním ceny pošleme na

požiadanie.

Stíkená ľaMkaÚ. Sp., Banska Bystrica.

Predám: Rum 1-a, 1 liter ä K 46 — Kmínku, cukrom sladenú, 1 li­

ter ä K 43-—. Cognac, 1 liter ä K 48 —.

Soznénku, citron' vú hustú šťavu, 1 liter ä K 24'-Polievkovó kocky, 1000 kusov K 3 8 - . P r a ž e n k y : hrach, krupica, huby atd. 100 ä K 28---.

Z Ghocne dobierkou.

Robert Lier, Choceň (ěechy).

Inzerujte v Národných Novinách!

XtCL obsah inzerátov redakcia nie je zodpovedná ""̂Wf Za redakciu zodpovedá: J o z e í Š k u l t é t y . Majiteľ a vydavatel: Consortium M a t ú š D u l a a Spol.

Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.