28
EWE XEXEME GODOO ÑE DÔWÔWÔ KPLE DUKÔ ÑOÑUWO ÑE DÔWÔÑE LA ÑE NUÐOANYIWO TSO HIV/AIDS DÔLÉLE LA ÅU 56 1 UNFPA GHANA EMPLOYERS’ UNFPA, GHANA ASSOCIATION The Building Trades Group of Unions Drug and Alcohol Committee: AIDS: Get real, get safe (Sydney), undated). UNAIDS: HIV/AIDS and the workplace: Forging innoiative business responses, UNAIDS Best Practice Collection (Geneva, 1998) United Nations Department of Peacekeeping Operations: “Module 1: Defining HIV and its impact on the militaty”, in HIV prevention and behaviour change in international military populations (New York, 1999). Whiteside, A; Sunter, C. AIDS: The challenge for South Africa (Human & Rousseau, Cape Town and Tafelberg, 2000).

Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

EWE

XEXEME GODOO ÑE DÔWÔWÔKPLE DUKÔ ÑOÑUWO ÑE DÔWÔÑE

LA ÑE NUÐOANYIWO TSOHIV/AIDS DÔLÉLE LA ÅU

56 1

UNFPA

GHANA EMPLOYERS’ UNFPA, GHANAASSOCIATION

The Building Trades Group of Unions Drug and Alcohol Committee: AIDS:Get real, get safe (Sydney), undated).

UNAIDS: HIV/AIDS and the workplace: Forging innoiative businessresponses, UNAIDS Best Practice Collection (Geneva, 1998)

United Nations Department of Peacekeeping Operations: “Module 1:Defining HIV and its impact on the militaty”, in HIV prevention and behaviourchange in international military populations (New York, 1999).

Whiteside, A; Sunter, C. AIDS: The challenge for South Africa (Human &Rousseau, Cape Town and Tafelberg, 2000).

Page 2: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

ÅGÔDONYA

HIV/AIDS dôléle sia nye nu si kaka ðe xexeame godoo fifia eye wònye nusi ho aûa ðe agbenônô ñe ågôyiyi åuti vevie. Le Dukô siwo me dôléle vŸði sia xôanyi nô ðo me la, dôléle la le nu gbl…m le ågôyidôwo gakpômônunyawo, dedinônôkple agbenônô gbadzaa åuti menye fefe o. Le Afrika nyigba ñe Sahara nutomewome la, dôléle la gbl… nu geðe xoxo eye wòhi• be woaho aûa ðe eåu kaba.

Kpe ðe fukpekpe si dôléle sia dana ðe amewo kple woñe ñometôwo dziåuti la, dôléle sia le nu gbl…m le dukôwo ñe agbenônô kple gakpômônunyawo åutivevie. HIV/AIDS dôléle sia le nu gbl…m le dôwôwô godoo le xexeame kple amesiwo åuti åus… le be woawô dô la åuti. Nenema ke wòle gakpôkpô dzi ðem kpôtôeye wòle fe dom na dôwôñewo le goawo keå me. Elabena ele dôwôwô dzi ðemkpôtô eye wòna be aðaåu kple nunya le bubum si wôe be dôwôwô åuti nugbl…fewole dzi yim. Kpe ðe esia åuti la HIV/AIDS le nu gbl…m le amewo ñe gomekpôkpô ledôwôwô me åuti vevitô ku ðe vovototo dede ame me kple fewuðuðu wôma siwoyia dzi le dôwôlawo kple ame siwo le HIV/AIDS dô lém la dome åuti.

Dôléle sia kple eñe nugblegbl… lô ðeviwo kple nyônuwo ðe eme, si na bevovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògadeðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi.

Nu sia tae Dukô Ñoñuwo ñe Dôwôñe la ðoe kplikpaa be yeawô ðoðo aðe ðeHIV/AIDS kple xexeme godoo ñe dôwôwô åuti. Ðoðo sia ana be woate åu atsidôlélea ñe kaka nu, kple ale si wòle nu gbl…m le dôwôlawo kple woñe ñometôwo åutila nu, eye wõanye alôdodo tôxâ aðe si akpe ðe amewo åuti. Ðoðo sia tô asi nutôxâ aðewo dzi abe dzesidede HIV/AIDS dôléle sia abe dôwôñe ñe kuxi tôxâ ene,vovototo mademade amewo dome le amexôxô ðe dôme me, sôsôminasôe le nyônuwokple åutsuwo dome, HIV/AIDS dôlélawo dodo kpô kple dôléle la ta êaêla kpakplekpekpeðeåu nana kple beléle tsôtsô na AIDS dôlélawo. Esiawo nye gômeðokpe naðoðo siwo woawô ðe dôléle sia åuti le dôwôñewo.

Nuålôði sia nye alôdodo kple ðekawowô si le Dukô Ñoñuwo ñe Dôwôñea,eñe alôdzewo kpakple dukô bubuwo dome la ñe metsonu. Efia afôðoñe tôxâ eñeaðaåuðolawo, dôwôlawo, dôwôlawo ñe habôbôwo kpakple kpekpeðeåunala bubuwoto dôwôñe åuti ðoðowo wôwô, ðoðoawo dzi wôwô le dôwôñe siwo me wo åudôwôwô hi• le la.

Egafia afôðoñe tso dôlélea mu tsitsi kple beléle tsôtsô nâ ñe wônawo kpakpleðoðo tôxâ wôwô ðe alþ si woaño nu tso eåutie la na ðokuisidôwôlawo .

Esia nye Dukô Ñoñuwo ñe Dôwôñea ñe alôdodo tôxâ si wòna xexeame godoohena aûahoho ðe HIV/AIDS dôléle vŸði la åuti.

Nuålôði sia ana woakpô dô nyuiwo awô le êeyiyi si me amegbetô ñomea le

2 55

KPEÐEÅUNYA VII

HEHENANA KPLE HEHEXÔXÔ DÔWÔNU TÔXÂWO KPLE NYANYANANA WÔNABUBUWO

American Federation of Government Employee: An AFGE guide: Womenand HIV/AIDS (Washington DC, undated)

American Federation of Labour and Congress of Industrial Organizations(AFL-CIO):AIDS in the workplace A steward’s manual (Washington, DC, undated)

American Federation of Labor and Congress of Industrial Organization (AFL-CIO): AIDS in the workplace Labor’s concern (Washington, DC, undated

American Federation of Teachers: HIV/AIDS education project (Washington,DC, undated)

Canadian AIDS: Society/Canadian Union of Public Employees: ACT NOW:Managing HIV/AIDS in the Canadian workplace – A policy development andeducation manual (1990)

Canadian Union of Public Employees: Information kit on HIV/AIDS and theworkplace (Ontario, 2000).

Communications Workers of America: CWA and US West respond ToAIDS (1994)

Leather, S: “Why AIDS is a trade union issue”, in Scientific World, 1992,Vol.36, No.2

National Union of Namibian Workers (NUNW): HIV/AIDS basic trainingmanual (Namibia, 1995).

Rosskam, E: AIDS and the workplace; one module on Your health andsafety at work: A modular training package (ILO), Geneva, 1996).

Public Services International: Focus: (ferney-Voltaire), Vol.8, No.1

Service Employees International Union: AIDS education project (undated)

Service Employees International Union: HIV/AIDS book: Information forworkers (1991).

South African Motor Corporation (Pty) Ltd: Handbook on HIV/AIDS (2000).

Page 3: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

dzimadzemadze ñe xaxa blibo aðe me. NusôsrŸ xôasi geðewo yi edzi tso aûahohoðe dôléle vŸði sia åuti xoxo. Dukô û…e aðewo kpô åudzedze aðe si wôe be dôléleañe kaka ðe amewo kple nutomewo dome la dzi ðe kpôtô blibo. Afôðeðe nyuitô kuðe kplôla adodoewo kpôkpô, nutometôwo ñe asikpekpe ðe dôa åu, dôwôwô aduadukple dukô siwo de ågô, HIV/AIDS dôlélawo åutô kpakple hehexôxô tso dôléle siaåuti. Nu siawo dzie wotu nuålôði alo ðoðo sia ðo. Mlôeba la, dôwôlawo kpôkpôhena ðoðoa dzi wôwô h• le vevie hena dôlélea nu tsitsi.

Nuålôði sia nye gômeðokpe si ño nu tso kuxi siwo li la åuti eye wòle môkpôm be nu nyui aðe ado tso dôléle sia kple dô si wòwô ðþ xexeame godoo ñedôwôwô dzi la me.

To nuålôði sia me la Dukô Ñoñuwo ñe dôwôñe la adzi alôdodo si wònaadukôwo kple duta dukô siwo tsô ðe le amewo ñe gomekpôkpô kple dôwôlawo ñeåudzedzekpôkpô kple ame siwo kat• le HIV/AIDS dô lém la ñe nyawo me la ðe edzi.

Geneva, Masa, 2001Juan SamoviaDôdzikpôlag•

54 3

mining sector (Washington, DC, undated).

World Bank/International Finance Corporation (IFC) : HIV/AIDS and mining;IFC website

DZIÐUÐU DÔWÔÑEWO KPLE ASRAFOWO

Civil-Military Alliance (CMA)UNAIDS: Winning the war against HIV/AIDS:A handbook on planning, monitoring and evaluation of HIV prevention and careprogramme in the uniformed services (Geneva, 1999).

Vancouver Health Department: AIDS in the workplace, education programfor civic employees (Vancouver 1990)

Public Services International: Policy and programme on HIV/AIDS for PSSIaffiliates and public sector workers (Ferney-Voltaire, 2000).

UNAIDS: AIDS and the military: UNAIDS point of view, UNAIDS BestPractice Collection (Geneva, 1998).

United Nations Military Planners and Commanders/United NationsDepartment of Peacekeeping Operations and Civil Military Alliance to CombatHIV/AIDS: Policy guidelines On HIV/AIDS prevention and control for United NationsMilitary planners and commanders (Geneva, Feb.2000).

United States Agency for International Development (USAID): AIDS briefs,military populations (Washington, DC, undated).

Page 4: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

4 53

EMENYAWO

Ågôdonya ... ... ... ... ... ... ... 2

1. Taðodzinu ... ... ... ... ... ... 7

2. Ðoðoawo åudôwôwô ... ... ... ... ... 7

3. Ðoðoawo ñe goléñewo kple nyagbewo ... ... ... 7

3.1. Goléñewo ... ... ... ... ... ... 7

3.2 Nyagbe siwo åudô wowô le nuålôði la me ... ... ... 8

4. Ðoðo veviwo ... ... ... ... ... ... 10

4.1 Dzesidede HIV/AIDS dôléle abe dôwôñewo ñe kuxiwo ene ... 10

4.2 Vovototo mademade ame me ... ... ... ... 11

4.3 Åutsu alo nyônunyenye ñe sôsôminasôe ... ... ... 11

4.4 Dôwôñe ñe dzadzânônô ... ... ... ... ... 11

4.5 Hadomegbenônô ... ... ... ... ... ... 11

4.6 Dodokpôwôwô hena ame nyanya alo ame maxômaxô ðe dô me 11

4.7 Ametaêaêla ... ... ... ... ... ... 11

4.8 Dôwôñe kadonyawo dziyiyi ... ... ... ... 11

4.9 Dôlélea nu tsitsi ... ... ... ... ... ... 12

4.10 Beléle kple alôdodo wônawo ... ... ... ... 12

5. Gomekpôkpô gbadzaa kple dôdeasiwo ... ... ... 12

5.1 Dziðuðuwo kple woñe dônunôla wônuteñewo ... ... 12

5.2. Dôtôwo kple woñe habôbôwo ... ... ... ... 16

5.3 Dôwôlawo kple woñe habôbôwo ... ... ... ... 19

6. HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi to nyanyanana kplehehenana wônawo me ... ... ... ... ... 21

WHO: Report of the Consultation on international travel and HIV infection(Geneva, Mar. 1997)

WHO: Statement on screening of international travellers for infection withhuman immunodeficiency virus (Geneva, 1988).

TÔDZI MÔZÔZÔ KPLE ÛU MÔZÔZÔ

Aeropace: Medical Association Human Factors Committee (AsHFC):Neurobehavioural testing of HIV infected aviators, Draft position paper (Alexandra,1996)

Bikaako-Kajura, W: AIDS and transport: The experience of Ugandan roadand rail transport workers and their unions (International Transport Workers’Federation, London, 2000).

International Transport Workers’ Federation Proposals for a policy on HIV/AIDS prevention and care for transport workers in Uganda (London, 2000),

Nueva Era en Salud/Civil Military Alliance to Combat HIV/AIDS. ThePanamanian International Martime and Uniformed Services Sector STD/HIV/AIDSProject; executive summary (1998)

Philippine Seamen’s Assistance Program (PSAP)/ITF Seafarers’ TrustPSAP AIDS education programme for Filipino seafarers (Rotterdam, undated

WHO/ILO: Consenus statement from the counsulation on AIDS andseafarers (Geneva, Oct. 1989)

Yeager, R. Inter-Organization Policy: Meeting on the Development of HIV/AIDS Prevention in the Maritime Sector, Background paper (London, Oct. 1997

Yeager, R. Norman, M. “HIV and the maritime – Seafarers and seaportworkers: A hidden population at risk”, in Civil-Miltary Alliance newsletter (Hanover,NH), Oct, 1997, Vol. 3, No.4

TOMENUKUKU KPLE DZÔDZÔME ÅUSE-DOAMENUWO

Anglo American Corporation of South Africa Limited: HIV/AIDS: policy(1993).

International Federation of Chemical, Energy, Mine and General Workers’Union (ICEM) Report and conclusions of workshop on HIV/AIDS (Johannesburg,2001).

United States Agency for International Development (USAID):AIDS briefs,

Page 5: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

52 5

6.1 Nyanyanana kple sidzedze nu åuti boblododowo ... ... 21

6.2 Hehenana wônawo ... ... ... ... ... 22

6.3 Wôna siwo nye åutsuwo alo nyônuwo ðeðe ko tô ... ... 24

6.4 Ðekawôwô kple l•mes… me nônô dodo ðe ågô wônawo ... 24

6.5 Wôna siwo ahe tôtrô va amewo ñe agbenônô me ... ... 24

6.6 Wôna siwo yia dzi le nutomewo me ... ... ... 25

7. Hehenana ... ... ... ... ... ... 25

7.1 Hehenana dômeg•wo, dôdzikpôlawo kple dôwôlawoñe ameg•wo ... ... ... ... ... ... 26

7.2 Hehenana zôhâ – hehenalawo ... ... ... ... 26

7.3 Hehenana dôwôlawo teñenôlawo ... ... ... ... 27

7.4 Hehenana l•mes… kple dedinônô-gbô-kpôkpô dôwôlawo ... 27

7.5 Hehenana adzônu dôwôñea/dôwôlawo ñe dôdziôkpôlawo ... 28

7.6 Hehenana dôwôla siwo dea asi amegbetô ñe ûu kplel•metsi bubuwo me ... ... ... ... ... 28

8. Dodokpôwôwô ... ... ... ... ... ... 29

8.1 Amexôxô ðe dôme ñe môxenuwo ... ... ... ... 29

8.2. Môxexe na ame ku ðe megbeganyawo åu ... ... ... 29

8.3 Adzame dodokpôwôwô tso dôlélea ñe kaka åuti ... ... 30

8.4 LôlŸnu f•a dodokpôwôwô ... ... ... ... ... 30

8.5 Dodokpôwôwô kple dôyôyô le dôléle la xôxô megbe ... ... 30

9. Beléle kple alôdodo ... ... ... ... ... 30

9.1 HIV/AIDS tsôtsô sô kple dôléle ses… bubuwo ... ... 31

9.2 Aðaåuxôxô ... ... ... ... ... ... 31

World Consultation of Teachers’ International Organizations: Consensusstatement on AIDS in schools (undated).

LAMESE-ME-NÔNÔ

Centres for Disease Control and Prevention: “Recommendations forprevention of HIV transmission in health-care settings”, in morbidity and MortalityWeekly Report (MMWR) (Atlanta) 21 Aug. 1987, Vol. 36, No.2

Centres for Disease Control and Prevention: “Guidelines for prevention oftransmission of human immunodeficiency virus and hepatitis B virus to health-careand public safety workers” in Morbidity and Mortality Recommendations and Reports(Atlanta, 1998), Vol 47, No. RR.7

Garner, J.S.: Guidelines for isolation precautions in hospitals, HospitalInfection Control Practices Advisory Control Committee, CDC (Atlanta, 1996)

ICN (International Council of Nurses): Reducing the impact of HIV/AIDS onnursing-midwifery personnel (Geneva, 1996)

United States Agency for International Development (USAID): AIDS briefs;health sector (Washington, DC, undated)

WHO/ILO: Statement from the Consultation on action to be taken afteroccupational exposure of health care workers to HIV (Geneva, Oct, 1989)

AMEDZRODZEÑEWO, BELÉLE KPLE MÔDZAKA TSAÐIÐI WÔNAWO

Caribbean Epidemology Centre (CARELC) HIV/AIDS in the workplace – Aprogramme for the tourism industry, Caribbean Tourism Health, Safety andResource Conservation Project (CTHSRCP) (Trinidad and Tobago, 2000)

Evans, C. Private clubs and HIV/AIDS: A guide to help private clubs withthe effects of HIV and AIDS. Premier Club Service Department Assocaition ofAmerican (Aleæandra, undated

International Hotel and Restaurant Association/Pacific Asia TravelAssociation UNAIDS: The challenge of HIV/AIDS in the workplace. A guide for thehospitality industry (Geneva and Paris, 1999).

Moomaw, P: “When an employee says, ‘Boss, I have AIDS”, in RestaurantsUSA (National Restaurant Association, Washington, DC), Mar. 1996

United States Agency for International Development (USAID) AIDS briefs,tourism sector (Washington, DC, undated)

Page 6: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

6 51

9.3 Dôwôwô kple l•mes…-me-nônô wônawo ... ... ... 32

9.4 Ðekawôwô kple ðokuisidôwôlawo kple nutome habôbôwo ... 33

9.5 Gomekpôkpô ... ... ... ... ... ... 33

9.6 Gomekpôkpô le megbeganyawo me ... ... ... 33

9.7 Vovoðeðe kple ametaêaêla ... ... ... ... 33

9.8 Dôwôlawo kple woñe ñometôwo ñe kpekpeðeåu wônawo ... 34

Kpeðeåunyawo

I Dôléle la kple emetsonuwo åuti kôkô ... ... ... 35

II. Dôléle la xôxô dzi ðeðe kpôtô ... ... ... ... 41

III. Afôðoñe kple ðoðo siwo wowô ðe HIV/AIDS dôléle la ñeðoðowo åudôwôwô åuti le dôwôñewo ... ... ... 43

IV. ILO Ñe Nuålôðiwo ... ... ... ... ... 45

V. Dutadukôwo kple dukô me ñe afôðeðewo ku ðe HIV/AIDSdôléle la åuti ... ... ... ... ... ... 48

VI. Dôwôñewo ñe ðoðowo, afôðeðewo kple nyanyanana wônawo ... 51

VII. Hehenana kple hehexôxô dôwônu tôxâwo kplenyanyanana wôna bubuwo ... ... ... ... 55

KPEÐEÅUNYA VI

DÔWÔÑEWO ÑE ÐOÐOWO, AFÔÐEÐEWO KPLE NYANYANANA WÔNAWO

AGBLEDEDE

Barnett, T, “Subsistence agriculture”, in Barnett, A: Blas, H, Whiteside, A(eds): AIDS brief for sectoral planners and managers (Geneva, GPA/UNAIDS, 1996)

Du Guerny: J: AIDS and agriculture in Africa Can agricultural policy makea difference/, FAO Sustainable Development Department (Rome, 1999)

Schapink, D. et al: Strategy to involve rural workers in the fight againstHIV/AIDS through community mobilisation programs, draft for review: Paperdiscussed at a regional workshop on community participation and HIV/AIDS, June2000, United Republic of Tanzania (Washington, DC, Wprld Bank Rural HIV/AIDSInitiatives, 2000).

Southern Africa AIDS Information Dissemination Service (SAFAIDS): AIDSand African smallholder agriculture (Zimbabwe, 1999)

HEHENANA

Education International AIDS: Save the children and teachers, ExecutiveBoard resolution on HIV/AIDS and education (Brussels, 2000)

Florida International University (FIU) Health Care and Wellness/FIU: AIDS:Committee Action guidelines for FIU employees HIV/AIDS information (Florida,1999)

FIU Health Care and Wellness Center et al: Action guidelines for students,HIV/AIDS information (Florida, 1999) Kelly: M.J. “What HIV/AIDS can do to education,and what Education can do to HIV/AIDS” (Lusaka, 1999), in Best Practice Digest,UNAIDS website

Sexually information and Education Council of the United States (SHECUS):“HIV/AIDS peer education New York City schools” in SHOP TALK (School HealthOpportunities and Progress) Bulletin (Brooklyn) 16 Aug. 1996, vol,1, Issue 5

UNAIDS School health education to prevent AIDS and STD: A resourcepackage for curriculum planners (Geneva, 1999).

University of Queensland: HIV policy and guidelines”:in Handbook ofUniversity policies and procedures Brisbane, 2000)

Page 7: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

50 7

TAÐODZINU

1. TAÐODZINU

Nuålôði sia ñe taðodzinue nye be wòafia afôðoñe aðewo siwo åudô woawôatsô tsi HIV/AIDS dôléle sia nu le xexeame godoo kple ale si woado dôwônanyuiwo ñe nyawo ðe ågôe.

a. HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi

b. Ðoðo kple afôðeðe si ana be woatsi HIV/AIDS dôléle la ñe nugbegbl… lexexeame nu.

d. Beléle kple kpekpeðeåu si woana dôwôla siwo xô HIV/AIDS dôléle sia.

ð Ale si woaðe dôléle sia kple vovototo dede ame me ñe kuxi si HIV dôlélesia hena vanâ la ða.

2. ÐOÐOAWO ÅUDÔWÔWÔ

Woawô nuålôði sia åudô hena:

a. dôwôñewo, nutomewo, nutomeg•wo, habôbôwo, dukôwô kple dukôñoñuwoñe ågôyiyi to wôwô ðe ðoðo siawo dzi me.

b. numedzodzro, nyatabiabia, numeðeðe kple ðekawôwô ðe sia ðe ñomevi ledukplôlawo, wo teñenôlawo, l•mes…dôwôlawo, HIV/AIDS dôléle åutinusrŸlawo kpakple ame siwo kat• le alô dom dôléle sia nu tsitsi la dome.(esia lô nutome, habôbô kple habôbô siwo menye dziðuðu tô o la ðe ame).

d. Åudzedzekpôkpô to dôwôwô aduadu kple ame siwo kat• tsô ðe le dôlélesia ñe nya me le:

1 a. Dukplôsewo, ðoðowo kple wônawo.b. Dôwôñewo ñe asidada ðe nu dzi kpled. Dôwôñewo ñe ðoðowo kple wônawo me.

3 ÐOÐOAWO ÑE GOLÉÑEWO KPLE NYAGBEWO

3.1 Goléñeawo

Nuålôði sia ku ðe:

can companies do? (Harare Organization of African Trade Union Unity, 1997)

South African Motor Corporation (Pty) Ltd. SAMCOR Policy/Letter on HIV/AIDS (1999).

UNAIDS/The Global Business Council on HIV & AIDS/The Prince of WalesBusiness Leaders Forum (PWBLF): The business response to HIV/AIDS: Impactand lessons learned (Geneva and London 2000).

UNAIDS: PHILACOR Corporation Private sector HIV/AIDS reponses(Philippines): Best Practice Collection (Geneva, 1999)

United States Office of Personnel Management: HIV/AIDS policy guidelines(Washington, DC. 1995.

DÔWÔLAWO ÑE HABÔBÔWO

American Federation of Labour and Congress of industrial Organizations((AFL-CIO): Resolutions on HIV/AIDS (1991 and 1993).

Canadian Labour Congress: National policy statement on AIDS and theworkplace: A guide for unions and union members (Ottawa, 1990).

Caribbean Congress of Labour: Role of trade unions in AIDS awareness,objectives and strategies, Statement from Caribbean seminar on trade unions andHIV/AIDS, Sep. 1990)

International Confederation of Free Trade Unions (ICFTU): Congressstatement on fighting HIV/AIDS (Revised) (doc. 17GA/8:14, 1 Apr, 2000)

ICFTU/Botswana Federation of Trade Union: The Gaborone trade uniondeclaration on involving workers in fighting HIV/AIDS in the workplace (Gaborone,Sep. 2000)

National Amalgamated Local and Central Government and ParastatalManual Workers’ Union (NALCGP-MWU), Botswana: Policy and workplace andworkplace guidelines (undated).

Service Employees International Union: Fighting AIDS disrimination throughunion action (Washington DC, 1996

Page 8: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

8 49

a. dôtôwo kat• kple dôwôlawo (dôbialawo siaa) åuti le dziðuðudôwôñewo kpleðokuisidôwôñewo kple

b. dôwôna ðe sia ðe ñomevi, le kpôðeåu me, dziðuðu alo ðokuisidô åuti.

3.2 NYAGBE SIWO ÅUDÔ WOWÔ LE NUÅLÔÐI LA ME.

- HIV (the Human Immunodeficiency Virus) nye dôléle aðe si gbôdzôna asrafosiwo wôa aûa kple dôhekuiwo alo dôlékuiwo le ame ñe l•me ale gbegbebena womagate åu awô aûa aðu dôléle aðeke dzi o eye wòhea AIDSdôléle vanâ.

- AIDS ( Acquired Immune Deficiency Sydrome) nye dôléle nônômevovovowo ñe ñuñoño si woyôna le Eålisigbe me be: “opportunistic infectionsand cancers” Enye dôléle si womete åu le dadam va se ðe fifia o.

Vovototo dede ame me

Wowô nya sia åudô le nuålôði sia me le gômeðeðe si wona vovototo dedeame me la ta (kpô Amexôxô ðe dô wôñewo kple Dôwôwô) le Takpekpe,1958 (No III) si me

wode HIV dôlélawoe. Kpe ðe esia åuti h•e nye vovototo dede ame menuwônawo ku ðe dôwôla siwo wobu be woxô HIV dôlélea ðe woñe nyônualo åutsu nyenye ta.

Wômitôwo - wowô nya sia åudô le gômeðeðe si “Vovational Rehabilitationand Employment Convention” (Dôwôñþ kple nusrŸñe siwo me woxôawômitôwo ðeðe ko ðo la ñe Takpekpe si wowô le ñe, 1983 (No 159) me lanu. Ame siawoe nye esiwo si môkpôkpô aðeke mele na gomekpôkpô lewo xôxô ðe dô aðeke me o, ðe woñe wômitônyenye le åutil• alo le susume ta.

Dôtô: Ame alo dôwôñe si xôa dôwôlawo ðe dô me to agbal…åôålô aloegbôgblô na wo me si nye kpeðodzi abe ale si wòle dukplôse la ñe ðoðome ene. Dziðuðuwo, ðokusidôwôlawo kple ame ðeka ðeka aðewo ate åuanye dôtôwo.

Dôwôñe siwo kpôa L•mes… Me Nônô Me Dôwo/Nyawo Gbô(Occupational Health Services (OHS)

Enye Dôwôñe Siwo Kpôa L•mes… Me Nônô Dôwo/Nyawo Gbô. Wowônyagbe sia åudô ðe nyaålôði sia me ðe ale si woðôe le OHS ñe Takpekpe siwowô le ñe 1985 (No.161) me be, l•mes… me nônô dôwo si ñe dôdeasivevitôe nye be woatsi dôlélewo nu eye woaðo aðaåu na dôwôlawo kplewo teñenôlawo, ku ðe nu siwo hi• na wôwô be dôwôlawo nawô dô le dedinônô

B. DUKÔWO

Dziðuðu

Centres for Disease Control and Prevention: “1999 USPHS/IDSA Guidelinesfor the prevention of opportunistic infections in persons infected with humanimmunodeficiency virus”, in Morbidity and Mortality Weekly Report (MMWR)(Atlanta), see Appendix: “Environmental and occupational exposures”, 20 Aug.1999, Vol. 48, No.RR-10, pp. 62-64

Citizens: Commission on AIDS: on AIDS: Responding to AIDS: Tenprinciples for the workplace (New York and Northern New Jersey, 1988).

Minister of Public Service Labour and Social Welfare, Zimbabwe: Labourrelations (HIV/AIDS regulations (Zimbabwe, 1998

Namiban Ministry of Labour: Guidelines for implementation of nationalcode on HIV/AIDS in employment (Namibia, 1998), No.78

Namibian Ministry of Labour: Code of good practice: Key aspects of HIV/AIDS and employment (Namibia, 2000), No. R. 1298

South African Department of Health/Community Agency for Social Enquiry(CASE): Guidelines for developing a workplace policy programme on HIV/AIDSand STDs (Mar. 1997)

United States Department of Health and Human Services:Small-Businessguidelines: How AIDS can affect your business (Washington, DC, undated.

Western Australia Commission: Code of practice on the management ofHIV/AIDS and hepatitis at workplace (West Perth, Sep. 2999).

DÔTÔWO ÑE HABÔBÔWO

Caribbean Employers: Confederation: A wake up call toemployers in the Caribbean, Presentations from the Conference on HIV/

AIDS/STDs in the Workplace (Surname: Apr. 1997)

Christie,A.: Working with AIDS: A guide for business andbusiness people (Bradford and San Francisco, Employers’ Advisory Service

on AIDS & HIV, 1995)

Federation of Kenya Employers (FKE): Code of conduct on HIV/AIDS inthe workplace (Kenya, 2000).

Loewenson, R (ed) Cpmpany level interventions on HIV/AIDS – 1: What

Page 9: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

48 9

me, awôe le teñe dzadzâwo eye le dôa wôwô me la, dôwôna la magbl… nule woñe åku, l•mes… kple woñe susu åuti o. Gawu la, OHS naa aðaåuðoðotso ale si dôwôlawo nawô dô ku ðe woñe åutete, l•mes…me nônô kple susuñe dedinônô åuti.

Nôñe Nyuiwo:

Asitôtrô le nôñewo åuti alo nôñe ðôliðôli na dôwôlawo le dôwôñewo anyenuwôna si ana be HIV alo AIDS dôléla nagayi eñe dôwôwô dzi alo wòakpôågôyiyi le dôwôñe.

Fotoðeðe Wônawo

Esia lô HIV dodokpô wôwô na amewo alo gbebiabia wo tso dodokpô siwowowô xoxo la åuti alo atike si åudô wôm wole la ðe eme.

Åutsu alo Nyônunyenye

Esia ño nu tso dzidzime nônôme kple hodomegbenônô ñe vovototo dedeåutsu kple nyônuwo dome åuti. Åutsu alo nyônunyenye nye dzidzimenônôme nunana eye hadome-gbenônô ku ðe ame ñe dôdeasi alo dôwôna sinônôme sia he vâ la åu. Nyônu alo åutsu ñe dôwôna nye nu si wòsrŸna tohadomegbenônô me. Le mô geðe nu la, esia ku ðe dukô ðe sia ðe kple eñedekônuwo åuti. Le kpôðeåu me dô si ame wôna la ku ðe ñe si wòxô, eñedzôtseñe, dzixôse kple teñe si wòtso la åuti. Egadea dzesi ðoñe si le esi lehadome la h•. Nenema ke nògaku ðe anyigba si dzi wòtso la ñe nônôme,gakpômônunyawo kple dukôa ñe dunyahehe wônawo h• åuti.

ST 1 : (Dôléle siwo woxôna to gbôdzdô me)

Dôléle siwo woxôna to gbôdôdô me la dometô aðewoe nye sifilis,“chancroid,” chlamydia”, “gonorrhoea” (godô alo nulô). Elô seselel•mesiwo kat• gbôdôdô dôxôleameåu si woyôna le Eålisigbe me be “STD” lahena va ame dzii la ðe eme.

Dôwôna xôxô le ame si

Nya sia gômeðeðe ku ðe Dôwôna xôxô Le Ame si ñe Takpekpeg• si wowôle ñe 1982 (No.158) la me åu. (Termination of Employment Convention,1982 (No 158). Esia gômee nye ame nyanya le dô me si nyea dôtôwô ñenuðoðo

Åuðôðô ðo Gbadzaa

Esia ku ðe nu siwo woawô atsô tsi dôhekui si woyôna le Eålisigbe me be“blood-borne pathogens” la nu. (Kpô eñe gômeðeðe le Appendix II me)

KPEDEÅUNYA V

DUTA-DUKÔWO KPLE DUKÔ ME ÑE AFÔÐEÐEWO KU ÐE HIV/AIDS DÔLÉLE LAÅUTI.

A. Duta-dukôwo

Council of Europe, European Health Committee: Medical examinationspreceding employment and/or private insurance. A proposal for Europeanguideline (Strasbourg, May 2000).

Family Health International Private sector AIDS policy, business managingHIV/AIDS: A guide for managers (Research Triangle Park, NC, 1999)

Office of the High Commissioner for Human Rights (OHCHR/UNAIDS: HIV/AIDS and human rights International guidelines (New York and Geneva, 1998)

Southern African Development Community (SADC): Code on HIV/AIDSand employment in the Southern African Development Community (Zambia, 1997).

UNAIDS: Guidelines for studies of the social and economic impact of HIV/AIDS (Geneva, 2000).

UNAIDS: AIDS and HIV infection, information for United Nations employeesand their families (Geneva, 1999)

UNAIDS/IPU (Inter-Paarliamentary Union): Handbook for legislators onHIV/AIDS: law and human rights (Geneva, 1999), see “Annotated internationalguidelines”.

United Nations: Resolution 54/283 on the review of the problem of humanimmunodeficiency virus/acquired immunodeficiency syndrome in all aspects,adopted by the General Assembly at its 54th Session, New York, 14 Sep. 2000.

United Nations Commission on Human Rights: Discrimination against HIV-infected people or people with AIDS; Final report submitted by Mr. Varela Quiros(Geneva, 28 July 1992)

WHO; Guidelines on AIDS and frst aaid in the workplace; WHO AIDSSeeries 7 (Geneva, 1990).

WHO/ILO: Statement from the Consultation on AIDS and the workplace(Geneva, 27 –29 June 1988).

Page 10: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

10 47

Ðokuisi Dôwôlawo (woðe esia gôme ðe Appendix I me)

Dôwôlawo Teñenôlawo

Le Dôwôlawo Teñenôlawo ñe Takpekpe si wowô le ñe 1971 (No. 135) me(Workers Representatives Convention, 1971 (No. 135) ñe sewo nu la, amesiwo wode dzesi to dukôa ñe sewo alo wônawo me, nenye be wonye.

a. habôbô si kpôa Dôwôlawo Ñe Nyawo gbô la teñenôlawo, (Trade UnionRepresentatives) abe wo Teñenôla siwo habôbô la alo Habôbôa me nôlawotia alo.

b. Ametiatiawo si nye Habôbôa Teñenôla siwo dôwôlawo åutô tia f•a to dukôañe sewo alo ðoðovo åuti dô wôwô me, alo to ðoðo aðe si le nyanya me naHabôbôa me nôlawo eye wo åudôwôwô menye nuwôna si tsi tre ðe Habôbôañe sewo åuti le dukô ma me la o.

Gbôdzôgbôdzô

Esia ku ðe hadomegbenônônyawo kple gakpômônunyawo ñe ke malimaliåuti eye wòlô dekônu kple dôwôna mônu siwo nye môtrenu na dôwôlawobe woaxô dôléle bôbôe la h• ðe eme. Egafia nuwôna siwo zia ðeviwo dzibe woawô dô siwo ses… wu wo la h•. (Kpô Appendix I hena numeðeðe)

4. ÐOÐO VEVIWO

4.1 DZESIDEDE HIV/AIDS DÔLÉLE ABE DÔWÔÑEWO ÑE KUXIWO ENE

HIV/AIDS dôléle sia ka dôwôñewo eya ta ele be woakpôe abe dôléle ðe siaðe ñomevi ko ene alo dôwôñewo ñe kuxiwo dometô ðeka ene. Dzesidedesia le vevie, menye ðe esi dôléle sia gbl…a nu le dôwôlawo ðeðe ko åuti tao, ke boå egbl…a nu le dôwôñe la åutô h• åuti. Elabena dôwôñe la nyenutome la ñe akpa aðe eye dôdeasi le esi wòawô hena dôléle sia nu tsitsile nutome la.

4.2 VOVOTOTO MADEMADE AME ME.

Ðe dô nyui wôwô ñe gbôgbô kple bubudede amegbetô ñe gomekpôkpô kpleasixôxô dede HIV/AIDS dôlélawo åuti ta ka, mele be woade vovototodôwôlawo me be wonye ame siwo le HIV/AIDS dô lém alo wobu le wo åube woxô nenem dôléle sia o. Vovototo dede ame me kple alômeðeðe leHIV/AIDS dôlélawo åuti anye môxenu blibo na HIV/AIDS dôlélea nu tsitsiwônawo ñe ågôyiyi.

Migrant Workers (Supplementary Provisions) Convention, 1975(No.143).

Part-Time Work Convention, 1994 (No.175)

Worst Forms of Child Labour Convention, 1999 (No. 182) andRecommendation (No. 190)

Management of alcohol and drug-related issues in the workplace: An ILOcode of practice (Geneva, 1996).

Protection of workers’ personal data: An ILO code of practice (Geneva,1997).

ILO Technical and ethical guidelines for workers health surveillance.Occupatioal Safety and Health Series No. 72 (Geneva, 1998).

Code of practice on managing disability in the workplace (forthcoming)

Page 11: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

46 11

4.3 ÅUTSU ALO NYÔNUNYENYE ÑE SÔSÔMINASÔE.

Ehi• be woade dzesi ale si HIV?AIDS dôléle gble• nu le åutsu kple nyônuwoåuti. Nyônuwo xôa dôléle sia kabakaba eye wògbl…a nu le wo åuti f•u wuåutsuwo ðe woñe tutuðo, hadomegbenônô kple dekônuwo ñe nuðoanyiwokpakple ganyawo ta. Zi ale si vovototo dede ame me wônawo ðe nyônuwoåuti sô gbô ðe edzi le nutomea me eye nyônuwo mele ågôyiyi kpôm ledôwôñewo o la, nenema kee woanô HIV/AIDS dôléle la xôm. Susu sia taewòle be kadodo tôxâ nanô åutsuwo kple nyônuwo dome eye to åus…nananyônuwo me la ana be woatsi HIV dôléle la nu bôbôe eye wòagakpe ðenyônuwo åuti be woate åu anô te ne woxô HIV/AIDS dôlèle la,

4.4 DÔWÔÑE ÑE DZADZÂNÔNÔ

Ele be woawô dôwôñe la dzadzâ, abe ale si woate åui na ame sia ame bewòatsi HIV dôléle ñe kaka nu abe ale si wòle le “Occupational Safety andHealth Convention 1981” ñe ðoðowo (No. 155) me la ene. Dôwôñe dzedzâdoa dôwôlawo ñe l•mes…nyawo ðe ågô elabena woñe susu me kôna eyewonôa l•mes… nyuitô me le dôwôñewo.

4.5 HADOMEGBENÔNÔ

Hafi HIV/AIDS dôlélea ñe ðoðowo nayi dzi nyuie dzidzedzekpôkpôtôe la,ehi• ðekawôwô kple kaka ðe ame nôewo dzi le dôtôwo, dôwôlawo, woteñenôlawo kple dziðuðu dome eye ne ehi• la, alô dôwôla siwo le AIDS dôlém kple ame siwo kat• åuti AIDS dôlélea le nu gbl…m le la ðe eme.

4.6 ÐODOKPÔWÔWÔ HENA AME NYANYA ALO AME MAXÔMAXÔ ÐE DÔME

Mele be woabia tso dôbialawo alo amewo si be woawô HIV/AIDS dôléledodokpô hafi woaxô wo ðe dôme o.

4.7 AMETAÊAÊLA

Mele se nu be woabia tso dôbialawo kple dôwôlawwo si be woana nutsotsotso woñe HIV/AIDS dôléle åuti

Nenema ke manye dzizizi na dôwôhatiwo be woakô nu le woñe dôwôhatiwoñe HIV/AIDS dôléle dzi o. Ele be se nakplô nuålôði siwo tso dôwôlawoåuti womate åu atsôe, axl…e anya nu tsô dôwôla aðe ñe HIV dôléle åutiabe ale si wòle le ILO dôwôwô ñe ðoðo si wowô le ñe 1997 me si gblô bewoaêla dôwôlawo ta la ene.

4.8 DÔWÔÑE KAÐONYAWO DZIYIYI

HIV/AIDS dôléle manye susu si ta woanya ame aðe le dôwôñe ðo o. Abeale si wòle le dôléle ñomevi vovovowo gome ene la, ele be woaðe mô na

Panel discussion, Report and conclusions of the Ninth African RegionalMeeting (Abidijan, 8-11 Dec. 1999), Governing Body, 27th Session, Geneva,2000.

- HIV/AIDS: A threat to decent woek, productivity and development.Document for discusion at the Special High-Level Meeting on HIV/AIDSand the World of Work (Geneva, 2000).

ILO/Ministry of Labour and Youth Development, United Republic ofTanzania: Report for the national triparite seminar for chief executives onstrengthening workplace management in tackling employment implications of STI/HIV/AIDS (Dar es Salaam, 2000).

Ndarba, L. Hodges-Aeberhard, J. HIV/AIDS and employment (ILO, Geneva,1998).

Report on OATUU/UNAIDS/ILO Seminar on Trade Union Action againstHIV/AIDS in Africa, Accra, 26-28 July, 200)

B. ILO ÑE TAKPEKPEWO, AÐAÅUÐOÐOWO, WÔNAWO KPLE AFÔÐEÐEÑE ÐOÐOWO

Discrimination (Employment and Occupation) Convention, 1958 (No.111).

Vocational Rehabilitation and Employment(Disabled Persons) Convention,1983 (No. 159)

Termination of Employment Convention, 1982 (No. 158), andRecommendation (No. 166). Right to Organise and Collective Bargaining Convention,1949 (No.98)

Collective Bargaining Convention, 1981 (No. 154).

Occupational Safety and Health Convention, 1981 (No. 155), andRecommendation (No. 164)

Occupational Health Services Convention, 1985 (No. 161), andRecommendation (No.171).

Employment Injury Benefits Convention, 1964 (No. 121).

Socail Security (Minimum Standards) Convention, 1952 (No.102)

Nursing Personnel Convention, 1977 (No.149)

Migration for Employment Convention (Revsed), 1949 (No.97)

Page 12: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

12 45

HIV dôlélawo h• be woayi dôwôwô dzi zi ale si wole l•mes… me eye woateåu awô dô nyuie.

4.9 DÔLÉLEA NU TSITSI

Woate åu atsi HIV dôléle la nu to mô vovovo siwo dzi dziðuðu kpledekônu wônawo da asi ðo la.

Dôléle sia nu tsitsi ate åu ayi dzi to tôtrô hehe va amewo ñe agbenônô,sidzedze, dôyôyô kpakple vovototo dede nuwônawo mawômawô ðe amewoåu me le nutomewo me. Mônukpôkpô nyui aðe le.

Dôwôñe siwo wôa dô kple wo nôewo la si be woate åu ado afôðeðe siwoatsi dôléle sia nu la ðe ågô to tôtrô hehe va amewo ñe agbenônô me, tonyanyanana kple hehenana kpakple hadomegbenônô kple gakpômônunyawo me.

4.10 BELÉLE KPLE ALÔDODO AIDS DÔLÉLAWO

Vevesese ðe ame ti, beléle kple alôdodo HIV/AIDS dôlélawo anye nu siakpe ðe ðoðo siwo wowô ðe AIDS deléle la nu tsitsi åuti le xexeamegodoo. Ele be dôwôlawo kat•, kpe ðe esiwo le HIV dô lém la, nakpôgome le l•mes… me nônô nyawo me. Vovototo dede ame me nuwônaaðeke mayi dzi ðe AIDS dôlélawo kple woñe ñometôwo åuti ku ðegomekpôkpô le dukôa ñe megbegawo xôxô ñe ðoðowo kple dôwôna nyawome o.

5. GOMEKPÔKPÔ GBADZAA KPLE DÔDEASIWO

5.1 DZIÐUÐUWO KPLE WOÑE DÔNUNÔLA WÔNUTEÑEWO

(a) Ðekawôwô:

Ele be dziðuðuwo nakpô egbô be kadodo alo ðekawôwô aðe le dukôa ñeðoðo siwo wowô ðe HIV/AIDS dôlélea dada åuti. Ele be woade dzesixexeame godoo ñe ðoðo siwo wowô ðe AIDS dôlélea nu tsitsi åuti ñevevinyenye. Ele be woakpô egbô be dôtôwo, dôtôwo teñenôlawo, dôwôlawo,HIV/AIDS dôlélawo, dôwôñe siwo kpôa dôwôwô kple hadomegbenônô nyawogbô la le dukôa ñe akameti siwo wotia hena AIDS dôlényawo gbô kpôkpô ladome.

(b) Habôbô vovovowo ñe asikpekpe ðe dô åu.

Ele be Dônunôla wônuteñewo naño amewo nu ñu, ado alô wo bena ðekawôwôaðe ñomevi nate habôbôawo ño ñui hena beléle na AIDS dôlélawo kple

KPEÐEÅUNYA IV

ILO ÑE NUÅLÔÐIWO

A. KPEÐODZINYAWO, TAKPEKPE GAWO, TAKPEKPEWO KPLENUTSOTSOWO

Hodges-Acberhard J. Policy and legal issues relating to HIV/AIDS and theworld of work (ILO), Geneva, 1999.

- An outline of recent dvelopments concerning equality issues in employmentfor labour court judges and assessors (ILO, Geneva, 1997), see “Specificdevelopments concerning HIV/AIDS discrimination” pp.27-31

- ILO: The role of the organised sector in reproductive health and AIDSprevention, Report of a tripartite workshop for Anglophone Africa held inKampala, Uganda, 29, Nov- 1 Dec. 1994 (Geneva, 1995)

- Report of the Meeting of Experts on Workers’ Health Surveillance, 2-9Sep, 1997, doc. GB 270/6 (Geneva, 1998)

- Decent work, Report of the Director-General, International LabourConference, 87th Session, Geneva, 1999.

- Action against HIV/AIDS in Africa: An initiative in the content of theworld of work based on the Proceedings of the African Regional TripariteWorkshop on Strategies to Tackle the Social and Labour Implications ofHIV/AIDS, Windhock, Namibia, 11-13 Oct. 1999 (Geneva, 1999).

- Resolution concerning HIV/AIDS and the world of work, International LabourConference, 88th Session, Geneva,2000.

- Speical High-Level Meeting on HIV/AIDS and the World of Work. Summaryof Proceedings of the Tripartite Technical Panel, Geneva, 8 June 2000.

- SIDA et milieu de travail, collecte de donées au Togo (Lomé, Sep, 2000)

- The extent and impact of the HIV/AIDS pandemic and its implications forthe world of work in Tanzania Resource paper for ILO mission to theUnited Republic of Tanzania (Dar es Salaam. Sep. 200).

- Conclusions and recommendations of the ILO pre-forum triparite event onHIV/AIDS and the world of work, African Development Forum 2000, AddisAbaba Dec. 2000).

- Platform for action on HIV/AIDS in the context of the world of work:

Page 13: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

44 13

dôlélea nu tsitsi.

Woakpô egbô be dziðuðu dôwôñewo ðokuisidôwôñewo, dôwôlawo kpledôtôwo ñe habôbôwo kple ame siwo kat• doa alô wo la nakpe asi ðe dôaåu bena habôbô me nôlawo nasô gbô ðe dô la wôwô åuti.

(c) Dô ñe ðoðonu nônô

Ele be dziðuðuwo nakpô egbô be yewodo dô ðe ågô le ðoðo nyuitô nu benakuxi boo aðeke manô xexe me godoo la ñe dôwôwô åuti o. Gawu la, ele bewoatsô habôbô vovovotô ñe ha la kple alôdolawo ñe habôbôa me nônô abemônukpôkpô ene. Ele be woatu dôa ñe ðoðonu nônô ðe ðoðowo kplealôdomônu siwo li xoxo la dzi.

(ð) Dôlélea nu tsitsi kple l•mes… me nônô nyawo dodo ðe ågô

Ele be dônunôla wônuteñewo nado åus… amewo eye woawô dô le ðekawôwôme kple habôbô me nôla bubuwo aduadu be woate åu ado numeðeðe tsodôlélea åuti kple dôlélea nu tsitsi wônawo ðe ågô, vevitô le dôwôñewo.

(e) Dôdada åuti ðoðowo

Le dukô siwo me dôtôwo de dzesii be enye yewoñe dôdeasi be yewoakpôdôwôlawo ñe l•mes… me nônô nyawo gbô la, ele be dziðuðu nawô ðoðosiwo akpe ðe dôtôwo åuti ku ðe beléle si wôatsô na HIV/AIDS dôlélawoåuti kple ale si woada HIV/AIDS dôléle lae.Ele h• be ðoðo siawo manye esiwo to vovo tso esiwo åudô wôm wolexoxo la gbô o.

(â) Dukôa ñe alôdodo ame:

Ele be dziðuðu nakpô ekpô be HIV/AIDS dôlélawo h• kpô gome abe ale sidô bubu lélawo h• kpômâ ene le se siwo dukôa wô ðe dônôwo ñe gomekpôkpôåuti la me. Le ðoðo siwo wowô ðe megbegawo kple wo nana åuti la, elebe dziðuðu nalé åku ðe dôlélea ñe dzidzi ðe dzi kple dô la ñe kaka ðe emekple nyanyra åuti be woate åu awô ðoðo nyuitô ðe eåuti. Le kpôðeåume abe ðoðowôwô ðe AIDS dôlélawo ñe gomekpôkpô alo alôdodo wo åutiene le êeyiêi si me wohi• nâ la. Nenema kee wóle be woatsô dzo ðedôdafewô h• xexe åuti kaba.

(f) Nugômekuku

Be kadodo nyuitô nanô ðoðo siwo dukôa wô ðe AIDS dôlélea dada åuti,eye woate åu año habôbôa ñe alôdzewo kat• nu ñu, anya ga home si woagbl…ðe dôlélea dada åuti le dôwôñewo bena megbegawo nana åuti ðoðawo,kple ðoðo siwo wowô ðe dôlélea nu tsitsi åuti magbl… nu le kadonyawokple gakpômunu nyawo åuti o la, ele be dônunôla wônuteñewo nado åus…

nutsotso xôxô, eme dzodzro kple asidada ðe edzi.

- aðaåuðoha la awô gakpômônu ðoðowo åudô adi ga tso teñe bubuwo, neehi• la, eye wòade dzesi gadimônu siwo le nutome la me.

- aðaåuðoha la awô ðoðo ku ðe woñe dôdeasiwo kple êeyiêi si dzi woawôwoñe ðoðowo la åudô åuti.

- woawô ðoðo kple afôðeðe ñe ðoðo siawo åudô to, le kpôðeåu me, kakl•tiwo,letawo mama, gaxôgbal…wo mama, takpekpe tôxâwo wôwô, hehenananusôsrŸwo kple hehexôxô wônawo me.

- aðaåuðoha la alé åku ðe ale si ðoðoawo le dô wômii la åuti.

- aðaåuðoha la adzro ðoðoawo me edziedzi ku ðe dôdzikpôkpô wôna siwo leedzi yim le dôwôñea kple nyanyanana wôna siwo le edzi yim le nutome lame ku ðe HIV dôléle la åuti kple ale si wòwôa dôe ðe dôwôñe la dzii.

Ele be woade ðoðo siwo kat• åuti woño nu tsoe va yi la dôwôñe la ñe ðoðosiwo wowô, esiwo dzi wowô ðo eye wole åku ðe wo åuti enuenu la me.

Page 14: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

14 43

kple alô wônawo bena woate åu awô ðe nu siwo åuti woke ðo le woñenugômekukuwo me la dzi to etata ðe agbal…wo me me. Woagado alônusôsrõ tso dôlélea ñe nônôme åuti. Ele be dziðuðuwo nakpô egbô beyewowô ðoðo kple nusrŸñe siwo ana woakpô ta na woñe taðodzinu la åuti.Ele be nugômekuku la nalô åutsu alo nyônunyenye ñe nyawo ðe eme.Nenema ke wóle be woawô nugômekuku siwo woxô tso dôtôwo, woñehabôbôwo kple dôwôlawo ñe habôbôwo gbô la åudôe. Ele be nutsotso siwowoxô la natso dôwôñe tôxâwo gbô eye woama wo ðe nyônu aloåutsunyenye kple woñe dôwôwôwo, dzôtsoñe, ñe si woxô, dôwôna kple ðoñele dôme le ðoðo si le nutome ma me la nu. Ne ehi• la, mônu tôxâ aðe nanôanyi koå hena nugômekukuawo dodo kpô.

(ñ) Gadidi:

Ne woate åui la ele be dziðuðuwo naxô aðaåu tso habôbô nunôlawo, habôbôme nôlawo kple alôdola bubuwo gbô hena akôåta wôwô ðe ga home siwoagbl… ðe HIV/dôlélea dada åuti eye woadi ga tso woñe dukôa kple dutadukô bubuwo me hena ðoðo wôwô ðe AIDS dôlélea dada kple megbegaxexena AIDS dôlélawo åuti.

(g) Dziðuðu ñe sewo:

Be woaðe vovototo dede ame me nuwônawo ða le dôwôñewo eye woakpôegbô be wotsi dôlélea fe kaka nu eye woalé be na AIDS dôlélawo la, elebe dziðuðuwo kple woñe dôwôhatiwo kple ame siwo xô hehe tôxâ tso HIV/AIDS dôléle la åuti la nawô ðoðo tôxâwo ðe dô la dada åuti; eye ne ehi• la,woagbugbô asi atrô le dôwôwô ñe sewo kple dziðuðu ñe se bubuwo åuti.

(ê) Dziðuðu ñe alôdodo åuti ðoðo:

Ne dziðuðu de ga dôdada ñe wôna siawo te le dukô kple duta dukôwo ñedôwônawo me la, ele be woabia tso gomekpôlawo si be woawô ðe dukôañe seawo dzi eye woado åus… wo h• be woawô ðe ðoðo sia dzi. Nenemake wole be woawô ðe se alo ðoðo siwo ana woakpô ta na ðoðo siwo lenuålôði sia me la dzi.

(g) Dzidzizi

Ele be dônunôla wônuteñewo nana nutsotso siwo åuti dô woawô eye woaðoaðaåu na dôtôwo kple dôwôlawo ku ðe mô nyuitô si dzi woato awô ðedziðuðu ñe se kple ðoðo siwo ku ðe HIV/AIDS dôlélawo åuti le xexeamegodoo ñe dôwôwô me. Ele be woado åus… wo, ahazi dôwôñewo dzi bewoawô ðe ðoðo kple seawo dzi le adzônu wôñewo, dôdzikpôkpô dôwôñewokple ûônudrŸñe siwo kpôa dôwônanyawo gbô.

KPEÐEÅUNYA III

AFÔÐOFE KPLE ÐOÐO SIWO WOWÔ ÐE HIV/AIDS DÔLÉLE LA ÑEÐOÐOWO ÅUDÔ WÔWÔ ÅUTI LE DÔWÔÑEWO

Ele be dôtôwo, dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô ðeka vevesese-ðe-ame-ti-tôe hena ðoðo wôwô ðe HIV/AIDS dôléle la åu ku ðe dôtôwo kple dôwôlawoñe hiahi•wo åuti. Ne dômeg•wo ñe asi le eme la, ele be ðoðoawo nanye kpôðeåuna nutome la godoo ku ðe ale si woatsô beléle ana HIV/AIDS dôléle la. Nyati siwodzi wotu ðoðo siawo ðo siwo åu woño nu le le mama 6 –9 me le Ðoðo sia me la lônyanyanana wôna siwo ku ðe HIV/AIDS dôléle la ñe kaka, hehenana kple wo gômeseseðe eme. Wôna siawo ado dôléle la nu tsitsi ñe wônawo ðe ågô eye wòado åus…amewo be woatrô woñe agbenônô.

Nenema kee wòado agbenônô, beléle kple alôdodo wônawo ðe ågô ku ðeame siwo le AIDS dô lém kple woñe ñometô siwo h• le elém la ñe wônawo ðe ågô.Wôna sia agana be vovototo dede ame me nuwôna ðe AIDS dôlélawo åuti ledôwôñewo la nu natsi.

Woate åu awô afôðoñe siwo gbôna la åudô hena ðoðowôwô ðe HIV/AIDSwônawo åuti.

- Ne woada asi ðe edzi la, dômeg•wo teñenôlawo, dôdzikpôlawo, dôwôlawo,dôwôlawo ñe habôbô, dôwôñe si kpôa dôwônanyawo gbô, dôwôñe si kpôadôwôlawo ñe hehexôxô nyawo gbô, dôwôñe si kpôa adzônu dôwôlawo ñenyawo gbô, dôwôñe si kpôa dôwôlawo ñe l•mes…-me-nônô-nyawo gbô,l•mes… kple dedinônô ‘ðaåuðoha kple AIDS dôlélawo woaðo HIV/AIDSAðaåuðoha. (Habôbô si ðoa aðaåu tsoa dôléle la ñe tso HIV/AIDS dôléle laåuti)

- aðaåuðoha la awô ðoðo ðe woñe ðoðowôwô, afôðeðe kple dôdeasiwo åuti;

- aðaåuðoha la adzro dukôa ñe sewo me ku ðe ale si seawo wôa dô ðe woñedôwôñewo dzii la åuti.

- aðaåuðoha la alé åku ðe ale si HIV/AIDS dôléle la le nu gbl…m le dôwôñewoela åuti to åkuléle ðe ame siwo xô dôléle la kple ame siwo åuti HIV/AIDSdôléle la gbl… nu le la ñe hiahi•wo åuti to nusôsrŸ tso HIV/AIDS dôlélawo taêaêla wônawo åuti me.

- aðaåuðoha la ade dzesi ðoðo siwo le l•mes…me-nônô kple nyanyananawôna siwo le dôwôñe la si ku ðe HIV/AIDS dôléle la åuti-le dôwôñewo kplenutome la me.

- aðaåuðoha la awô ðoðo siwo woava ðo kpe edzi emegbe la hena mama,

Page 15: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

42 15

(x) Ðokusidôwôlawo

Ele be dziðuðu nadze agbagba be, ðoðo kple wôna siwo kat• wowôna ðeHIV/AIDS dôlélea nu tsitsi åuti la naðo ðokuisidôwô la awo h• gbô. Nenemake wòle be woana nutomenôlawo nakpô gome le gakpômônu dôwôwôwokple beléle tsôtsô na ame ðokui wônawo me. Ele be Dziðuðu nawô ðoðoyeyewo ðe dôléle sia nu tsitsi åuti to nutometôwo ñe kpekpeðeåu me leteñe siwo wòahi• le la.

(i) Dôlélea nu tsitsi

Ele be Dziðuðu nado beléle kple alôdodo wônawo ðe ågô to dugbadzanusôrŸ tso dugbaza l•mes… nyawo, åuti me, nugbega nana ðoðowo kpleDziðuðu ñe wôna bubuwo me. Ele be Dziðuðu nakpô egbô be dônôwo kpôgome le dôléle sia dada me bôbôe eye ne ehi• la, woawô dô asileasimekple dôtôwo kple dôwôlawo ñe habôbôno.

(k) Ðeviwo kple Sôhâwo:

Le ðeviwo ñe dô ses… wôwô ñe ðoðowo kple wônawo me la, ele be Dziðuðunakpô gbô be yewotsô beléle tôxâ na ðevi kple sôhâ siwo dzilawo nye HIV/AIDS dôlélawo alo esiwo dzilawo ku to HIV/AIDS dôléle sia me la.

(l) Nutomeg•wo kple duta – dôkôwo ñe ðekawôwô

Ele be dziðuðuwo nado alô AIDS dôléle åuti dôwôlawo le nutomeg•wo,dukôwo kple dutadziðuðu – dôwôñewo me kpakple alôdola bubuwo be woateåu ahe duta-dukôwo ñe susu ðe HIV/AIDS dôléle la ñe nuhiahi•wo åuti lexexeame godoo ñe dôwôwô me.

(m) Duta-dukôwo ñe kpekpeðeåu nana

Ne ehi• la, ele be Dziðuðu nabia gbeta-dukôwo ñe kpekpeðeåu le teñesiwo wòhi• le la be woana alôdodo dukô ñe wônawo. Ele be woado åus…wôna siwo ado alô duta dukôwo ñe boblododo wônawo be atike si woyônale Eålisigbe me be, “antiretroviral” la ñe asixôxô dzi naðe kpôtô be amegeðewo nate åu añlee.

(n) Dôléle la xôxô:

Ele be dziðuðuwo nawô ðoðo si ana be woade dzesi dôwôla siwo ate åuaxô dôléle sia la bôbôe be woate åu ato mo aðe axe mô na dôwôlasiawo ñe dôléle la xôxô. Nenema ke wòle be dziðuðuwo nadze agbagbaakpô gbô be dôlélea nu tsitsi ñe wôna adodoeawo le edzi yim le dôwôlasiawo dome.

South African Law Commission Aspects of the law relating to AIDS (ProjectNo. 85) Universal workplace infection control measures (UniversalPrecautions): 1997

WHO WhO guideline on AIDS and first and in the workplace. WHO AIDSseries o (Geneva, 1990)

WHO/UNAIDS/ICN (International Council of Nurses}: HIV and theworkplace and Universal Precautions, Fact sheets on HIV/AIDS for nursesand midwives (Geneva, 2000).

Page 16: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

16 41

5.2 DÔTÔWO KPLE WOÑE HABÔBÔWO

(a) Dôwôñe ñe Sewo

Ele be dôtôwo kple dôwôlawo kple wo teñenôlawo nawô numeðeðe na wonôewo eye woakpô gbô be wowô ðoðo nyuitô ðe woñe dôwôñewo åuti siatsi dôlélea ñe kaka nu eye woaðe vovototo dede ame nuwônawo ðe HIV/AIDS dôlélawo åuti le dôwôñewo ða. (Woålô dôwôñe la ñe ðoðo siawo kplewo åudôwôwô ðe Kpeðeåunya III lia me. (Appendix III)

(b) Dukôwo, Habôbôwo kple Dôwôñewo ñe Kpeðodzinyawo

Ele be dôtôwo nawô ðe dukplôsewo åudôwôwô dzi ku ðe ðoðowo kple sesiwo ku ðe HIV/AIDS dôlélawo xôxô ðe dô me åuti. Egahi• be dôtôwo kpledôwôlawo kple wo teñenôlawo nawô numeðeðe na wo nôewo eye woakpôgbô be wowô ðoðo nyuitô ðe woñe dôwôñewo åuti si atsi dôlélea ñe kakanu. Nenema ke wòle be woagakpô gbô be ðoðo siwo wowô ðe HIV/AIDSdôléle la nu tsitsi åuti kple beléle tsôtsô na HIV/AIDS dôlélawo la nye nu sidzi dukô- wo, habôbôwo kple dôwôñewo kat• da asi ðo.

(d) Henana kple Hehexôxô

Ele be dôtôwo kple woñe habôbôwo nawô takpekpe kple dôwôlawo kplewo teñenôlawo awô ðoðo siwo ana woado alô AIDS dôléle la nu tsitsi lewoñe dôwôñewo to nyanyanana,hehenana kple hexôxô wônawo me nadôwôlawo, eye woana dôwôlawo nanya nu tso dôwôñe la ñe ðoðo siwo kuðe beléle kple alôdodo siwo woana HIV/AIDS dôlélawo åuti. Nenema keenye ðoðo siwo ku ðe vovototo dede ame me nuwô- nawo wôwô ðe HIV/AIDS dôlélawo kple woñe ñometôwo åuti. Gawu la, ele be woana woanyanu tso gomekpôkpô siwo li na dôwôlawo la åuti.

(ð) Ganyawo

Ele be dôtôwo, dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô dô asileasimee awôðoðo tôxâ siwo ana be woawô akôåta tso ganyawo åuti bena woate åuawô ga åudô ðe ðoðo nyuitô nu le HIV/AIDs. Dôléle la dada me le woñedôwôñewo.

(e) Amexôxô ðe dô me ñe ðoðowo

Dôtôwo mawô naneke alo aðe mô na amexôxô ðe dôme ñe ðoðo si ahevovototo dede ame me nuwônawo wôwô ðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dôlém alo woñe ñometôwo åuti o.

Kpuie ko la,

- mele be dôtôwo nazi dôbialawo dzi be woawô HIV/AIDS dodokpô

KPEÐEÅUNYA II

DÔLÉLE LA XÔXÔ DZI ÐEÐE KPÔTÔ LE DÔWÔÑEWO

A. XEXEME GODOO ÑE ÐOÐO WÔWÔ ÐE ÛU KPLE LAMETSIWOÅUDÔWÔWÔ ÅUTI

Ðe HIV/AIDS dôléle la kple dôléle bubu siwo woxôna to asidede ameûume le dônôkôdziwo ta la, United States ñe dôwôñe siwo kpôa dôlélewo nutsitsi ñe nyawo gbô la (United States Centres for Disease Control andPreventions (CDC) yô takpekpe le ñe 1985 me hewô ðoðo na xexeamegodoo hena AIDS dôléle la ñe kaka dzi ðeðe kpôtô, kple enu tsitsi. Ðoðoyeye sia ðo kpe edzi zi gb•tô be ele be woawô xexeme godoo ñe beléle naame ðokui åuti ðoðo siawo åudô ku ðe ûu kple l•metsi åudôwôwô ledônôkôdzi ðe sia ðe na ame sia ame. Woawô ðoðo siawo åudô vovototomademade ame me tôe ku ðe ame ñe dôléle la xôxô alo maxômaxô åuti.“Universal Precautions” ðoðo sia nye dôlélea nu tsitsi ñe mônu bôbôetô siåudô wowôna na dônôwo êe sia êi to dôléle si woxôna to ûu me la nu tsitsi.“Universal Precautions” ðoðo sia lô nu siwo gbôna la ðe eme:

- beléle tsôtsô na nu ðaðâwo (abe abuiwo kple nu ðaðâ bubuwo ene)åudôwôwô kpakple wo tsôtsô ñu gbe.

- asi kôklô le dôwôwô ågô kple emegbe.

- akpoxônunuwo abe asiwuiwo, awuwo kple kakabotobiwo ene åudôwôwô– ne wole asi de ge ûu alo ame ñe l•metsi me (le kpôðeåu me, abikôklô, vidzidzi kple dô wôwô na ame nuwônawo) beléle tsôtsô na nu siwo ño ûukple l•metsi hafi atsô wo ñu gbe.

- dôwônu siwo ño ûu kple l•metsi la ðaða alo wo dede atike siwo wua dôlélela ñe kutsetse me.

- beléle tsôtsô na abadzivô siwo ño ûu alo l•metsi la.

B. ÐOÐO TÔXÂWO TIATIA KPLE “UNIVERSAL PRECAUTIONS” ÑE ÐOÐOWOKU ÐE DÔLÉLE LA ÑE KAKA DZI ÐEÐE KPÔTÔ ÅUTI

Bednarsh, H.S. Eklund, K.J. “Infection control: Universal Precautionsreconsidered”, in American Dental Hygienists Association Access (Chicago;1995) Vol.II No.1

Centres for Disease Control and Prevention (CDC) National Centre forHIV, STD and TB Prevention Division of HIV/AIDS Prevention: Preventingoccupational HIV transmission to health care workers (updated June, 1999).

Page 17: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

40 17

hafi axô wo ðe dôme o negbe dzaa ðe woålôe ðe ðoðo sia ñemama 8 lia me;

- ele be dôtôwo nakpô gbô be dôwôwô yi dzi f•a vovototo dedeame me nuwôna siwo ku ðe HIV/AIDS dôlélawo åuti manômee.

- ele be dôtôwo nado åus… HIV dôlélawo be woayi dôwôwô dzi ziale si wole l•mes… me ko; kple

- ne edzô be dôléle la te de AIDS dôléla dzi ale gbegbe be magateåu ayi dôwôwô dzi o, alo ne edzô be wowô kpekpeðeåu ðe sia ðeñomevi nâ do kpoe, kpe ðe môkeke nanae åuti gake wòglo la,ekema ahi• be woaðe asi le eåu abe ale si wòle le dôwôwô ñesewo, vovototo mademade ame me ñe sewo kple wôwô ðe ðoðosiwo ku ðe dôwôlawo ñe gomekpôkpô blibo la me åuti ene.

(â) Nuteðeamedziwo kple Tohehe ðoðowo

Ele be dôtôwo nawô ðoðo tôxâ aðewo siwo dzi dôwôlawo kple wo teñenôlawonawô ðo ku ðe dôwôñe la ñe nuteðeamedziwo åuti. Ele be ðoðo siawo natôasi nu si ahe tohehe vâ na dôwôla siwo wôa vovototo dede ame menuwônawo ðe HIV dôlélawo åuti kple ame siwo dana le dôwôñe la ñe sesiwo ku ðe HIV/AIDS dôlélea åuti la dzi.

(f) Ametaêaêla

Ele be nutsotso siwo ku ðe HIV/AIDS dôléla aðe åu le dôwôñewo la nanôdôwôla ma ñe kôdzigbal…g• me ko. Hafi asi naka nutsotso sia la, anye nu sidzi Dôwôñe si kpôa Dôwôlawo ñe L•mes…nyawo Gbô ñe Ðoðowo 171 lia siwowô le 1985 (Occupational Health Recommendations, 1985 (No 171)me kpakple dukôa ñe sewo kple nuwônawo da asi ðo. Dôktawo ðeðe koeate åu akpô nutsotso sia. Nenema kee ne se ðe mô la ko hafi woate åuaðe asi le nutsotso la åuti alo ne AIDS dôléla la åutô lŸ.

(ñ) Dôléle la xôxô dzi ðeðe kpôtô kple asitôtrô le eåu

Ele be dôtôwo nakpô gbô be dôwôñewo nye teñe dzadzâ siwo afôku madzôle o. Gawu la, ele be woawô nu siwo wotsôna tsia afôkuwo ñe dzôdzô nu laåuti dô (Universal Precautions), le kpôðeåu me, ele be akpoxônu nuwododo kple atike gb•tô siwo woawô na ame siwo dze afôku la nanô dôwôñeasi. Be woakpe ðe amewo åuti le woñe agbenônô ñe tôtrô me ta la, ele bedôtôwo nakpô gbô be kôådôm siwo åuti dô nyônuwo kple åutsuwo wôna lananô dôwôñea, aðaåuðoðo xôxô, beléle kple alôdodo wônawo kple atikewôñesuewo nanô dôwôñe la. Ne edzô be dôwôñea ñe lolome maðe mô be eñeasi nasu nu siawo dzi o la, ele be dôtôwo alo woñe habôbô nabia alôdodotso dziðuðu kple dôwôñe bubuwo gbô.

alô wu teñe etŸ (over three quarters of regugees are women).

Nônôme eve siawo awôe be woate åu axô HIV dôléle la kabakaba wu. Leteñe siwo masômasô alo aûawôwô le edzi yim le la, aûawôlawo dôa nyônuwogbô akpa ses…tôe.

- Beléle tsôtsô na HIV dôlélawo zua nyônuwo kple nyônuvi ðeviwo ñe agba.Esia wônâ be agba tena ðe wo dzi eye womekpôa mônu wôa dô alo deasuku o.

- Nyônuwo ñe kluvizuzu na åutsuwo, domenyinyi, nutônyenye kple alôdodonu ñe sewo gômee nye be nyônu siwo xô AIDS dôléle la, esiwo srŸwo kuto AIDS dôléle la me alo esiwo gbô woñe ñometôwo gbe nu le ðe woñeAIDS dôléle la xôxô ta la mekpôa gome le megbegaxôxô ñe akpoxônu kplegakpômônunyawo me o. Esia azi wo dzi be woadzra woñe nyônunyenyealo wo ðokuiwo. Nenema kee nuwôna siawo zia nyônuvi ðeviwo h• dzi bewoadzra woñe nyônunyenye ðe ga ta.

- Nugômekukuwo ðee fia be nyônuwo tea åu xôa AIDS dôléle la wu åutsuwovevitô le kôñewo me ale wogbea nu le wo gbô heðea wo ðe aga. Nuwônasia gazia wo dzi be woadzra wo ðokuiwo hafi anô agbe.

- AIDS dôléle la gbl…a dô siwo nyônuwo wôna la – esiwo ta woxea fe ðo alowomedea dzesi o la. Le kpôðeåu me, nyônuwoe wôa ðokuisidô siwo åutimegbegaxôxô kple l•mes…-me-nônô ñe gomekpôkpô kple akpôxômu aðekemele o.

- Nyônu û…e aðewo koe kpôa gome le megbegaxôxô alo l•mes…-me-nônô ñegomekpôkpô wônawo me le dôwôñewo.

- Zi geðe la, åutsuwoe nye ame siwo hea gbôdôdô bemalémaletôe alodzizizitôe ñe wônawo vâ.

- Le go geðþ me la wobuna be åutsuwo xôa dôléle la geðe to dô ñomevi siwowowôna si zia wo dzi be woadô wo nôvi åutsuwo gbô bemalémaletôe lame.

- Ne míetsô åus… nôamesi si le åutsuwo kple nyônuwo si la sô kple wonôewo la, míakpô be åus… tôxâ le åutsuwo si be woawô HIV/AIDS dôléle lanu tsitsi ñe wônawo åudô, eye woado åusè ame bubuwo h• be woawônenema.

Page 18: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

18 39

(i) Dôwôñe Siwo me Dôwôlawo dea asi amegbetô ñe ûu kple L•metsibubuwo me edziedzi:

Le dôwôñe siawo me la, ele be dôtôwo nakpô gbô be dôwôlawo kat• xôhehe le Dôwôñe Si Kpôa Beléle Tsôtsô na Ame Ðokui Nyawo Gbô(Universal Precautions) ale be woanya nu tso ale si woawô dôe la åuti.Egahi• be woakpô gbô be yewowô ðe “Universal Precaution” dôwôñea ñesewo dzi pâpâpâ eye dôwônu siwo åudô woawô la h• li hena afôkuwo nutsitsi.

(h) Nôñe Nyuiwo –

Le dôtôwo ñe ðoðowo wôwô kple dôwôlawo kple wo teñenôlawo me la, elebe woakpô gbô be yewona nôñe nyuiwo dôwôla siwo le AIDS dô lém la.Esiawo dometô aðewoe nye, ðoðowôwô ðe woñe dôwôwô êeyiêiwo åuti,dôwônu tôxâ siwo åudô woawô, gbôðeme xôxô ñe mônukpôkpô, kpledôdañe yiyi ñe môkeke xôxô, dôwôwô êeyiêi aðe ko kple tôtrô yi ðe dô me ñeðoðowo.

(k) Numeðeðe -

Ðe havilôlŸ ñe gbôgbô ta la, anyo be dôtôwo kple woñe habôbôwo nadoåus… woñe dôwôlawo be woawô woñe åutete hena HIV/AIDS dôléle la mutsitsi eye woatsô beléle na AIDS dôlélawo le dôwôñþwo. Ele be woadoåus… dziðuðu be wòato mô ðe sia ðe ñomevi si ahi• la dzi atsô tsi HIV/AIDSdôléle la ñe kaka nu. Habôbô me nôla bubuwo ate åu ado alô afôðeðesiawo to gege ðe habôbô bubu siwo dea aðaåu tso HIV/AIDS dôlélea åutila me.

(i) Alôdodo Ametaêaêla wôna siwo ku ðe HIV Dôléla siwo tsôalôlŸnu f•a toa dodokpôwôwô kple aðaåuxôxô wônawo meEle be dôtôwo, dôwôlawo kple wo teñenôlawo nado åus… alôdodowônawo ana be dônôwo nakpô gome le aðaåuðoðo kpledodokpôwôwô wôna siwo ðôkta adodoeawo wôna la me.

(ii Ðokuisidôwôlawo: -Ele be dôtô siwo le ðokuisidôwôñewo la naku nya me eye ne ehi•la, woawô ðoðo ðe beléle tsôtsô na AIDS dôléla siwo le woñedôwo me la åuti. Nenema ke wohi•e be woawô ðoðo tôxâwo ðeAIDS dôlélea nu tsitsi h• åuti.

(iii) Dutadukôwo ñe Habôbôwo:-Ele be dôtôwo kple woñe habôbôwo nadzô ga atsô do alô dutadukôwo.

agbl… êe sia êi elabena megbekpo aðeke mele eåuti na wo o. Leðokuisidôwo gome la, ne dôwôla ðeka alo eve megali o la ana bedôwôñe la nagb•. Ne edzô be dôtô la åutô xô HIV dôléle eyewòdze dô heku la, ga si wòtsô de dô la te la yina ðe dôyôyô, belélekple

kôdzife me. Esia wônâ be womegakpôa ga bubu dea dô la te o, ale esiahea fenyinyi alo agbaðuðu vâ eye dôwôlawo kple dôtô la ñe ñometôwo zuafukpelawo. Le kôñeme ðokuisidôwôlawo gome la, beléle tsôtsô na dônô lañe tete-ðe-ame dziwo wônâ be eñe ñometôwo megatea åu dea agble o. AleAIDS dôléle la wônâ be ameawo megatea åu dea agble o eyeagblemenukuwo ñe agbôsôsô dzi ðena kpôtô. Le goawo keå me la, legakpômônunyawo gome la, ne ga megale vavam abe ts• ene o la,ðokuisidôwôlawo kpea fu wu nenye be nu siwo gbôna la do mo ða; asiwomegaðina tututu o elabena nuñlelawo kuna (to AIDS dôléle me) alo gameganôa wo si tututu o ðe ale si wole ga gbl…m ðe AIDS dôléle la dadakple beléle na ame ðokui wôna siwo åuti wole ga gbl…m ðo la ta.

ÅKULÉLE ÐE AIDS DÔLÉLE LA ÅU LE ÅUTSU ALO NYÔNUNYENYE GOME

Åutsuwo kple nyônuwo xôa AIDS dôléle la ku ðe dôléle la xôxô kple eñe nugbegbl… åuti. Nyônuwo ñe dzôdzôme tutuðo wônâ be wotea åu xôa AIDSdôléle la kabakaba wu åutsuwo. Nenema kee vovototo si le åutsuwo kplenyônuwo ñe dzôdzôme tutuðo dome la wônâ be eses…na na nyônuwo bewoaðe afô siwo axe mô na woñe HIV/AIDS dôléle la xôxô.

- Nyônu geðewo kpôa teteðeto le gbôdôdô kple ganyawo gome ku ðe woñesrŸðeðe kple kadonyawo åuti. Ðe esia ta la, wometea åu tia gbôdôdômônu si nyo na wo la o, alo agbe nu ða le gbôdôdô bemalémalétôe gbô o.(Wozia wo dzi hedôa wo gbô bemalémalétôe).

- Åutsuwo ñe ame dzi ðuðu le dôwôñewo nana be wozia nyônuwo dzi hedôawo gbô akpa ses…tôe.

- Koðoðo nye mô siwo dzi AIDS dôléle la kakana toe la dometô ðeka. Lexexeame, godoo la nyônuwoe ðo ko wu. Ne ga mele dzila aðewo si o la,wo vi nyônuviwoe wogbugbôna le suku alo, wo vinyônuvi ðeviwoe woðonaðe dôwôñe alo woðona ðe hoteliwôñe be woahe ga vâ na ñome la.

- Ðe nyônuwo ñe agbal… manyamama ta la, wometea åu kpôa gome leAIDS dôléle la nu tsitsi ñe gbeñ•ðeðewo kple wônawo me o. Agbal…manyamanya sia gblèa nu le nyônu geðewo åuti wu åutsuwo le xexeamegodoo (le dukô aðewo me la wole agbôsôsô la ñe teñe eve)

- Nyônuwoe ûuna tsoa teñe yi teñewo wu åutsuwo; ne míetsô wo kpe ðeðeviwo åuti eye wona aûasilawo ñe xexl…me alafa ðeka ðe ene la nyônwo

Page 19: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

38 19

5.3 DÔWÔLAWO KPLE WOÑE HABÔBÔWO

(a) Dôwôñe Sewo

Ele be dôwôlawo kple wo teñenôlawo kple dôtôwo nawô ðoðo ðe ale siwoawô se siwo wowô ðe HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi kple ale si woagbenu le vovototo dede ame me nuwônawo wôwô ðe HIV/AIDS dôlélawo åutile dôwôñewo. Woålô dôwôñe ñe se siawo åuti dôwôwô ñe ðoðowo ðeKpeðodzinya III lia (“Appendix III”)

(b) Ðukôwo, Habôbôwo kple Dôwôñewo ñe Kpoðodzinyawo.

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô ðe dukplôse siwo ku ðe HIV/AIDS dôlélawo xôxô ðe dôme åuti la dzi. Ele be woadze agbagba be sesiwo yewowô ðe HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi åuti kple beléle tsôtsô naHIV/AIDS dôlélawo la nanye nu si dzi dukôwo, dôwôlawo kple dôwôñewokat• da asi ðo.

(d) Nyanyanana kple Hehexôxô

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô ðoðo siwo le wo si kple ðoðobubuwo kpakple dôwônu siwo le wo si la åudô le nyanyanana wônawo metso HIV/AIDS dôléle la åuti le dôwôñewo. Nenema ke wòle be woawôhehenana kple wôna siwo anyo na dôwôlawo kple woñe ñometôwo eyewoakpô gbô be nyanyanana wôna sia nye esiwo åudô wôm wole atsô ðenu me na dôwôlawo ku ðe gomekpôkpô si le wo si la åuti.

(ð) Ganyawo

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô dô asileasimee kple dôtôwohena ðoðo tôxâwo wôwô ðe ganyawo åuti be woate gu awô ga åudô leðoðo nyuitô nu le HIV/AIDS dôléle la dada me le woñe dôwôñewo kplehabôbôwo me.

(e) Numeðeðe

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô dô kple dôtôwo kple woñehabôbôwo kple dziðuðuwo hena numeðeðe na amewo tso HIV/AIDS dôlélela nu tsitsi kple beléle na ame ðokui wônawo åuti.

(â) Amexôxô ðe dôme ñe ðoðowo

Ele be dôwôlawo kple wo teñenôlawo nado alô kple åus… dôtôwo le ðoðosiwo wowô ðe amexôxô ðe dôme kple wôna bubu siwo medena bubu kplevovototo HIV/AIDS dôlélawo dome o la wôwô dzi

o. Nenema kee wometea åu ñoa nu tso woñe kuxiwo åuti alo dôléle la ñeboblododo wônawo me o.

MÔNU SIWO DOA DÔLÉLE LA XÔXÔ ÐE ÅGÔ LE DÔWÔLA AÐEWO ÑE HATSOTSOAÐEWO DOME

Dô aðewo ñomevi wôwô nana be woxôa AIDS dôléle la kabakaba wu dôbubu aðewo wôwô, togbô be dôléle la xôxô ku ðe amewo ñe agbenônô åutiwu woñe dôwônawo h•. Nu siwo gbôna la nye woñe ðewo:

- dô siwo wôwô nana be woawô môzôzô geðe, vevitô môzôzô yi teñe didiwotso amesrŸ kple ahi•viwo gbô.

- dôwôwô le teñe siwo tso abo eye hadomegbenônô wônawo meyia edzi leo. Le kpôðeåu me, kôñe totroewo me afi si dôyôñewo h• mele la o,

- teñe siwo åutsuwo ðeðe (alo nyônuwo ðeðe) wôa dô alo woawo mlôa anyile la.

- teñe siwo dôwôla la mate åu awô naneke le dôléle la maxômaxô åuti le lao

- dôwôñe siwo åutsuwo sô gbô le gake nyônuwo ya mede ha la o

- dôwôñe siwo me dôwôlawo kaa asi ameûu, ûunuwo, amegbetô ñe l•metsiwo,abuidodo, abiwo kple AIDS dôlélawo ñe ûu me, afi si womewôa “UniversalPrecautions” tôwo ñe ðoðowo dzi le o alo woñe dôwônuwo mebô ðo la o.

Mìate åu atsô ame siwo menye yevudôwôlawo la kpe ðe nuålôðisiawo åuti be míate åu akpô teñe siwo ame siwo mewôa dô o lañoa ñu ðo le du g•me me kple susu be míade dzesi mô siwo dziwotona xôa HIV dôléle la, alo teñe manôsitôwo, aûasilawo, dô aðekemawôlawo kple ame manôsitôwo. Ame siawo ate åu atsô åutsugbô dede aðo dôe alo woazi wo dzi be woade åutsu gbô, vevitônyônu vinô siwo si srŸ mele o la,

ÐOKUISIDÔWÔLAWO ÑE HIAHIA VEVIWO:

Ele bôbôe be ðokuisidôwôlawo nakpe fu tso AIDS dôléle la ñemetsonuwo me abe dziðuðu dôwôlawo ke ene elabena gb• la,womate åu akpô gome le ðoðo siwo dziðuðu wô ðe dôwôlawo ñel•mes…-me nônô kple hadomegbenônô ñe beléle na ame ðokui mela o.

Evelia, elabena megbegaxôxô ñe akpoxônu aðeke meli na wo leganyawo gome o. EtŸlia, elabena nenye be woawo åutô mele dôgbô o la, dô la meyia edzi nyuie o; nenema ke woñe dô ate åu

Page 20: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

20 37

(f) Seawo dzi wôwô gbô kpôkpô

Åus… le dôwôlawo teñenôlawo si be woayi nya siwo dzôna le woñe dôwôñewome vevitô woñe kuxiwo kple tohehenyawo me. Nenema ke, ne edzô beame aðe wô vovototo dede ame me nuwôna aðe ðe HIV/AIDS dôléla aðeåuti la, woatrô eta na setôwo.

(ñ) Hehenana

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nado hehenana wônawo ðe ågô lewo teñenôlawo dome ku ðe wôna siwo yia edzi le dôwôñewo ðe HIV/AIDSdôlélawo åuti. Hehenana wôma siawo año nu tso HIV/AIDS dôlélawo kplewo dzikpôlawo åuti. Nenema ke wòle be woaño nu tso beléle si woatsô nawo kple ale si woanô agbee la åuti.

(g) Dôléle la xôxô dzi ðeðe kpôtô kple asitôtrô le eåu

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwôwo nawô ðeka kple dôtôwo eyewoaño nu na wo be woakpô gbô be dôwôñewo le dzadzâ. Nenema kewohi• be woawô dôwônu nyuiwo kpakple akpoxônu nuwo åudô eye woakpôgbô h• be atike gb•tô siwo woawô na ame siwo adze afôku la nanô dôwôñela si. Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nalé åku ðe nu siwo yia edzi ledôwôñe la si ana be dôwôlawo naxô dôléle la kabakaba la åuti be woate åuado ðoðo siwo anyo na dôwôlawo ñe dedinônô wônawo la ðe ågô.

(h) Ametaêaêla

Åus… le dôwôlawo si be woate åu akpô alo ato woñe kôdzigbal…wo me.Gake mele se nu be Dôwôlawo ñe habôbôwo naka asi dôwôla aðe si leHIV/AIDS dô lém la ñe kôdzigbal…wo åuti o. Le gowo keå me la, ne wolewoñe dôwôlawo teñenôlawo ñe dôdeasiwo wôm la, ele be woawô ðe sesiawo kat• dzi pâpâpâ abe ale si woålôe ðe Dôwôlawo ñe L•mes…-me-nônô ðoðo 171 lia me le ñe 1985 me la ene (Occupational Health ServicesRecommendation, 1985 (No. 171)

(ê) Ðokuisidôwôlawo

Ele be Dôwôlawo kple woñe Habôbôwo nana woñe wônawo naðoðokuisidôwôlawo gbô to ðekawôwô kple alôdola bubuwo me. Nenemake wòle be woado alô wôna bubu siwo atsi HIV/AIDS dôléle la ñe kaka nu.

(x) Dôléle la xôxô

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nakpô gbô be yewoðe nu siwo nanabe hIV/AIDS dôléle la kakana ðe dôwôlawo ñe hatsotso aðewo dome la ðato aðaåuxôxô tso dôtôwo gbô me.

amewo me le dôwôñewo, edzia åutsuwo kple nyônuwo ñe sôsôminasôenyenye åuti kuxiwo ðe edzi eye wodzia ðeviwo ñe dô ses… wôwô ñe nyawoh• ðe edzi. Kuxi bubuwoe nye, egbl…a amegbetô ñe asitsaga dome, teal•mes…-me-nônô wônawo kple megbegawo åudô wôwô nyuie ðe to eyeamewo ñe dedinônô kple l•mesè-me-nônô le dôwôñewo ñe vevinyenye dziðena kpôtôna.

MÔ SIWO ÐZI DÔLELE LA KAKANA TONAE

MÔNU GBADZAWO

Woxôa AIDS dôléle la le teñe siwo wodana le gakpômônu nyawo,hadomegbenônô kpakple dekônu ñe sewo kple dukômevinyenye ñe ðoðowokple dukplôsewo dzi le. Le gakpômånu nyawo gome la, ahedada dziwòtona, agbal…manyamanya kple vovototo dede ame me nuwônawo wôwôðe ahetôwo åuti lae wônâ be woxôa dôléle la. Nenema kee ahedada zianyônuwo dzi be woato mô ðe sia ðe ñomevi dzi akpô woñe ñometôwo dzi toåutsuwo gbô dôdô bemalémaletôe ñe wônawo me. Nu nyui maðumaðu,añe nyui me manômônô kple bemalémalé na ame ðokui nana be ame siwoxô HIV la xôa AIDS dôléle la kaba. Le hadomegbenônô kple dekônu nyawogome la, sôsôminasôe si menôa amewo kple woñe dôwôhatiwo dome o laekplôa wo dea ame-gbô-dôdô le dzizizi me wônawo me. Amewo ñe nônômekple woñe nuwônawo h• ate åu anye mônuwo dometô ðeka siwo dzi woxôadôléle la tonae. Woate åu axô HIV dôléle la to abuidonu siwo åuti dôléle lale la me. Eme kô h• be atike vŸwo kple ahamuamewo åudô mawômawôðe ðoðo nyuitô nu la ate åu ana be ame matsô beléle si dôe la na eñegbôdôdônyawo kple abuidodo nuwônawo o.

Vovototo dede ame me nuwônawo wôwô ðe HIV/AIDS dôlélawo åuti wônâbe HIV/AIDS dôlélawo metea åu kôa nu le woñe dôléle la dzi o si wônâ bedôléle la kakana. Dekônuwo zizi ðe ame dzi si nana be amewo nagbe nu lenuwôna aðewo gbô la wônâ be dôléle la dzina ðe edzi le nutomewo kpledukô la me siaa, Nu siawo nana be wometea åu wôa ðoðo ðe nutomewokple amewo åuti le HIV/AIDS dôléle la ñe wônawo me o.

Le dukômevinyenye ñe ðoðowo kple dunyahehe gome la masômasônuwônawo, se dzi mawômawô, ûônu dzôdzôe madrômadrŸ, kple ðoðomawômawô ðe seawo dzi wôwô åuti kpe ðe gome makpômakpô lehabôbôwo kple woñe ðoðowo me la kat• xea mô na amewo ñe ågôyiyi eyewòdea axa l•mes…menônô nuwônawo. Le dukô geðewo me la, teñe siwodôyôñe nyuiwo mele o ðe ganyawo kple dôwônuwo ñe anyimanômanô tala, wometea åu na beléle tôxâ si dze alo atsi dôlélea kaka ñe wônawo nu o.Le nyawo ta ñoño me la, vovototo dede ame me nuwôna kple bubumademade amewo ñe gomekpôkpô åuti wônâ be dôwôlawo xôa dôléle laeye wometea åu nôa te ðe AIDS dôléle la nu o. Elabena wometea åu wôaAIDS dodokpô la, xôa aðaåuðoðo, dôyôyô kple alôdodo le wo ðokuiwo si

Page 21: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

36 21

(k) Alôdodo ametaêaêla wôna siwo ku ðe HIV dôléla siwo tsôa lôlŸnu f•atona dodokpôwôwô kple aðaåuxôxô wônawo me.

Ele be dôwôlawo kple woñe habôbôwo nawô dô kple dôtôwo abe åus…dodokple ametaêaêla kple aðaåuxôxô wônawo ene tso HIV/AIDS dôléle la åuti.

(o) Dutadukôwo ñe Habôbôwo

Ele be dôwôlawo ñe habôbôwo nana ðekawôwô tôxâ aðe nanô dukôwodome le dôwôñewo, nutomeg•wo kple woñe habôbô siwo le xexeame godoola dome eye woaðe nu me na amewo tso HIV/AIDS dôléle la åuti le xexeblibo la me. Nenema kee wòle be wòaño nu tso gomekpôkpô si le dôwôlawosi åuti le woñe boblododo wônawo me.

6. HIV/AIDS DÔLÉLE LA NU TSITSI TO NYANYANANA KPLEHEHENANA WÔNAWO ME

Nyanyanana kple Hehenana wôna siwo ayi dzi le dôwôñewo la le veviehena dôléle sia ñe kaka nu tsitsi. Nenema ke wòagakpe ðe dôwôlawo åutibe woate åu awô dô kple HIV/AIDS dôlélawo. Hehenana adodoea ate åuakpe ðe dô sia lélawo åuti be woalé be wo no ðokuiwo be womaxô HIV/dôléle la o. Gawu la, hehe kple nyanyanana wônawo ate åu aðe dzitsitsiða le ame me, atsi vovototo dede ame me nuwônawo nu eye dô ñe akpodzi tsitsi åuti kuxi siwo dôléle sia hena vaa dôwôñewoe la dzi h• aðe kpôtô.Ne eva eme alea la, ekema tôtrô vav• geðewo ava amewo ñe agbenônôkple nuwônawo me.

Be woate åu akpô alôdodo nyuitô tso ame sia ame si tsô ðe le HIV/AIDSdôléle sia ñe nya me gbô la, ele be woawô ðoðowo ðe aðaåuxôxô tsodziðuðuwo, dôtôwo kple dôwôlawo kple wo teñenôlawo gbô åuti.

Ele be nyanyanana kple hehenana wônawo nanô anyi le mô vovovowo nu,ke menye le agbal…åôålô kple adzôge nusôsrŸwo me ðeðe ko o.

Ele be le wôna siawo wôwô me la, woalé åku ðe ñe si amewo xô, woñenyônunyenye kple åutsunyenye, woñe gbôdôdônyawo, hadomegbenônôwokple dôwôlawo ñe agbenônô le woñe nutomewo me la åuti. Ele be bubumesiwo dzi woka ðo la nana hehe kple nyanyanana wôna siawo. Sôhâwokple HIV/AIDS dôlélawo ñe hehe nana wo hatiwo h• nye mô nyuitôwodometô ðeka si dzi woato awô ðoðo siawo åudô nyuie.

6.1 NYANYANANA KPLE SIDZEDZE NU ÅUTI BOBLODODOWO

(a) Ele be Nyanyanana åuti ðoðowo nalô boblododo wôna siwo ku ðe HIV/AIDS dôléle la ðeðe ða åuti wônawo ðe me, le nutome suewo, g•wo kple

siwo åuti dôléle la mele o la åudô wôwô me. Dôhekui siawo kuna le atikesiwo fua nu, atike ses… siwo ðea ði kple dôhekuiwo ða kpakple tsi fiefieåutidôwôwô me (Kpô Kpeðeåunya II)

AIDS DÔLÉLAWO XEXLE WÔNAWO KPLE DÔWÔLAWO ÑE DÔWÔWÔ

Le ñe akpe eve ñe nuwuwu la, ame siwo xô HIV/AIDS dôlélea la ñe xexl…meenye miliôå 36 kple edzivôwo. Xexl…me sia ñe mama ðe akpa etŸ ñe teñe eve(2/3) tso Sahara Afrika nutomewo. Ame abe xexl…me miliôå 22 sôå ku toAIDS dôléle sia me; le ñe 2000 ñe êleti wuieveawo ðeðe ko me la, amexexl…me miliôå etŸ (3) ku le xexeame godoo. Dôléle la lô dukôwo kat• ðeeme: Le Sahara Afrika dukôwo me la, ðeviwo kple ametsitsi siwo le HIV/AIDS dô lém la ñe xexl…me wu miliôå 25; le Asia la wowu miliôå 6, le LatinAmerica kple Carribean la, wode miliôå 2; le Amerika ñe Dziehe gome la,(North America) esusô vie wòade miliôå ðeka; (1) Le Êetoðoñe Europala, (Western Europe) woanô abe miliôå af• ene; (half a miliôå) le ÊedzeñeEuropa kple Asia ñe titina la (Eastern Europe and Central Asia), anô abeakpe 750 ene; eye le Afrika ñe Dziehe (North Africa) kple Middle East la,anô abe akpe alafa atŸ (500) ene.

Togbô be mô siwo dzi wotona xôa dôléle la ato vovo h• la exôxô le dzidzimðe edzi le dukôwo kat• me. Ne míelé åku ðe ame siwo ku to AIDS dôléle lame le Afrika, vevitô woñe agbôsôsô kple dôléle la ñe nugbl…ñewo åuti la,eme kô be: va se ðe ñe 2010 me la, ame eve tso ame xexl…me alafa ðekaðe sia ðe (2%) si tso dukô blaeve-vô-asieke (29) aðewo me siwo, le AIDSdô lém la ñe xexl…me made miliôå blaatŸ (50) le teñe siwo AIDS dôléle lamebô ðo o la. Nyônu alo åutsunyenye kple ñe si amewo xô la ñe kuxiwo h•li elabena le dukô geðewo me la, nyônuwo xôa dôléle la kabakaba wuåutsuwo, le Afrika dukôwo me la, AIDS dôléle xôla yeyewo kat• ñe xexlèmeaf• alo wu nenema gŸ h• nye nyônuwo. Le teñe geðe la. dôléle sia xôlawoxôna tso ñe wuiatŸ (15) va se ðe ñe blaene-vô-asiekâ(49). Ale ame siwoåuti åus… le be woawô dô akpe ðe woñe ñometôwo, kple nôvi nôviwo åutieye woado dukô la ñe gakpômônu nyawo ðe ågô la ñe wôñewo le bubum.

ILO ñe numeðeðewo ðo kpe edzi be dôwôlawo ñe xexlème miliôå blaeve(20) sôå le xexeame godoo xô HIV/AIDS dôléle sia. Le teñe siwo HIV/AIDSdôléle la bô ðo vevie la, wobui be va se ðe ñe 2020 me la, dôwôlawo ñexexl…me le dukô siwo me dôléle la bô ðo la anô abe alafa ðeka ñe mama 10kple 30 (10% and 30%) ko ene. Ne wotsô nônôme sia sô kpakple teñe siwoAIDS dôléle la mebô ðo o la, ðevi miliôå wuiene (14) sôå bu wo dzilawodometô ðeka alo eveano kat• to AIDS dôléle la xôxô me. Esia azi wodometô geðewo dzi be woadzudzô sukudede ahayi dô di ge awô boå eyewòana be ðeviwo ñe dô ses… wôwô nagado fi…vo ðe edzi. HIV/AIDS dôlélela gbl…a nu geðe le dôlélawo kple woñe ñometôwo kple dukô blibo la åuti.Emetsonuwo, hea fukpekpe geðe dana ðe dônô åutime siwo nye ðeviwokple tsitsiawo siaa la dzi. Dôléle la ðea eðokui fiana le xexeame godoo ñedôwôwô me le mô vovovowo dzi ale: egbl…a dôwôwô me, edea vovototo

Page 22: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

22 35

dukô blibo la kat• me godoo. Ele be boblododo wôna siawo naðe ale siHIV/dôléle la wôna dzea ame dzii la agblô. Le kpôðeåu me mô si dzi wotonaxônâ kple esiwo dzi wometona xônâ o la. Nenena ke wòle be wônawonanya vôvŸ ða le HIV/AIDS dôléle la åuti, ahakô ale si woate åu axe mô naexôxô la åuti, año nu tso dôlélea dada ku ðe atike siwo åudô wowôna, kuxisiwo dôlélea hena va ame dzii kpakple mônukpôkpô siwo li ku ðe beléletsôtsô na AIDS dôlélawo alôdoamenyawo kple dôlélea dada ñe ðoðowoåuti.

(b) Ne woate åui la, ele be nyanyanana wônawo, nusôsrŸ tso HIV/AIDSdôlényawo åuti kple boblododo wônawo nade nu esiwo li xoxo la me.Nenema ke woatu wo ðe se kple ðoðo siwo kplô dôwôwô le dukô mekpakple dedinônô, l•mes…menônô kple tsitretsitsi ðe ame åu nuwônawoåuti dzi.

6.2 HEHENANA WÔNAWO

(a) Ele be woatu hehenana ðoðowo ðe numedzodzro si dôtôwo kple dôwôlawokple wo teñenôlawo wô la dzi eye ne ehi• la woawô numeðeðe siawo kpledziðuðu kple alôdola bubu siwo nya nu tso HIV/AIDS hehenana, adaåuðoðokple beléle wônawo åuti. Ele be mô nu siwo dzi woawô wôna siawo toe lananye nu si me ame sia me akpô gome le la.

(b) Ele be woalé åku ðe hehenana wôna siwo yia dzi le dôwôwô êeyiêiwo mela åuti. Nenema ke wòle be woawô hehenana nu siwo åudô dôwôlawoawô la hà. Le teñe siwo nufiafiawo yia edzi le la, ele be woabu nusôsrŸsiawo abe dôwôwô ñe akpa aðe ene.

(c) Le teñe siwo wohi• le la, ele be wônawo:

- nalô wôna siwo akpe ðe amewo åu be woate åu ade dzesi woñekuxi siwo vaa wo dzi wotôxâwotôxâe alo abe habôbô me nôlawoene. Nenema kee wòle be wôna siawo nakpe ðe wo åu be kuxisiawo dzi naðe kpôtô to tameðoðo, dzeðoðo wônawo kplehehenana wônawo, ku ðe dôléle la nu tsitsi kple aðaåuðoðowônawo me.

- nate gbe ðe wôna siwo ana woaxô dôléle la kaba kaba kple mônububu siwo dzi woato axô dôlélea la, dzi Le kpôðeåu me abedôwôlawo ñe dôwôwô tso teñe yi teñe si wônâ be dôwôla aðewotea åu xôa HIV dôléle la kabakaba;

- nana nyanya amewo tso HIV/dôléle la xôxô to abuidodo kple môsiwo dzi woate åu atsi dôléle la nu ato nu;

- nado numeðeðe wônawo ðe ågô le dziðuðuwo, dôtôwo kpledôwôlawo ñe habôbôwo dome kple dukô siwo ño xl• wo nôewo

KPEÐEÅUNYA I

DÔLÉLE LA KPLE EMETSONUWO ÅUTI KÔKÔ.

- Nyateñenyawo tso HIV kple AIDS dôléle la åu.

Woxôa HIV dôlekui si naa AIDS dôléle la to amegbetô ñe l•metsiwo me –vevitô to ûu, l•metsi si dona le åutsuwo me, tsi si dona le nyônuwo ñenyônume kpakple notsi me. Nugômekuku ðo kpe edzi be dôléle la xôxôtoa mô ene mu ale; åutsu alo nyônu gbôdôdô bemalemalé na ame ðokuitôe,(esi bô wu) to AIDS dôléla ñe ûu dodo na ame me, le kpôðeåu me, ne woðeAIDS dôléla aðe ñe åutinu aðe de ame bubu me la, alo ne wowô abui siwowodo na AIDS dôléla åuti dô na ame bubu kple nu ðaðâ bubuwo; vinôdômeñe dôléle la xôxô tso dadaa gbô le dôme alo le edziêi kple le nonaêi.Womexôa HIV/AIDS dôléle la to tete ðe HIV/AIDS dôléla la åuti ðeðe kome o. Nenema ke womexônâ to dônô la ñe kpekpekpe, nyeny… kple nugbugbô nâ me o, womexônâ to afôdzi kple tsileñe ðeka åudô wôwô kpledôna la me o, womexônâ to eñe nuðunuwo abe gatsi, kôpu kple nuðugbawoåudô wôwô me o, alo to nu siwo wòðu susô la ðuðu me o, Nenema keemuwo kple nudzodzoe siwo ðua ame la mekakanâ o.

HIV dôhekui la nana be asrafo siwo le amegbetô ñe l•me hewôa aûa kpledôhekuiwo la gbôdzôna ale gbegbe be wometea åu wôa åus…dô o. Ame sixô HIV/dôléle sia la, ate åu anô agbe ñe ewo sôå alo wu nenema. Le êeyiêisiawo me la, dôléle la mafia dzesi aðeke o togbô be dônô la ate åu anôdôléle la kakam ðe ame bubuwo dome h•.

AIDS dôléle la ñe dzesi gb•tô aðewoe nye: ðeðidteameåumadzudzômadzudzôe, kpetadede, åudzadô (fiva) nuåôålô be kabakaba, ameaazu wodzoe, kpekpekpe, åutsetsâ anô åuti wôm na amea edziedzi, åutil•ñe dzoûuûu, abiwônume, kôtoto ðe kpeñekpeñewo. Ne edzô alea la, dôlélebubuwo abe abinôdômedô, susu kple dzimeñu g• ñe dzoxôxô, fafadô kplekpedô (Tibi) dôlélewo ene akpô åus… ðe amea dzi. Togbô be dôléle siawoanô yiyim anô gbôgbôm h• la, AIDS dôléle la va wua ame la mlôeba.Wole nugômekukuwo wôm tso dôléle la ñe atike åuti gake womekpô ðekekpô haðe o. Antiritrovira tikewo li si nana be dôléle la dzi ðena kpôtônaeye dônô la ñe agbe didina ðe edzi vie; ke h• la atike siawo xô asi åutô eyedônô geðewo metea åu ñlenâ o gake tôtrô geðewo le vavam.

Åus… mele HIV dôhekui la åu o; nônôme aðewo me ko wòtea åu wôaåus…dô le. Etea åu gena ðe ame ñe åutil• me to teñe siwo tsinu le la gakemate åu ato åutil• ñe teñe si abi aðeke mele la o. Be woatsi dôléle sia nula, ele be woakpô gbô be woxe mô na dôhekui sia, le kpôðeåu me, tokôådôm åudô wôwô le gbôdôdô me alo beléle na ame ðokui nuzaz•woåudô-wôwô abe asiwuiwo, kakabotobiwo (ne ehi• la) tônui kple nuðaðâ

Page 23: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

34 23

kple le nutomeg•wo dome;

- nado HIV/AIDS dôléle la ñe numeðeðe wônawo ðe ågô le wônasiwo dziðuðuwo kple dôwôñewo kpakple dôwôlawo ñe habôbôwoñe wônawo le asinudô hehexôñewo la me;

- nado boblododo wôna siwo wowôna na sôhâdôwôlawo kplenyônuwo la dome;

- nate gbe ðe mô siwo dzi nyônuwo tona xôna HIV dôléle la kabakabala dzi kple mô siwo dzi woato atsi dôléle la xôxô nu; (Kpô mama6.3)

- woaðo kpe edzi be womate åu axô HIV dôléle la to tete ðe HIVdôléla åuti me o eye mele be woatsri alo agbe nu le HIV dôlélawogbô o, ke boå woado alô wo axô wo ðe hame le dôwôñewo;

- naðe nu me na dôwôlawo tso ale si dôléle la gbôdzôna l•me nadônô la åuti eya ta ehi• be dôwôla bubuwo nakpô nublanui naHIV/AIDS dôlélawo ale be womawô vovototo dede ame menuwônawo ðe wo åuti o;

- nana mônukpôkpô dôwôlawo be woaðe woñe seselel•me agblôtso HIV/AIDS dôléle la åuti eye woadzro eme h•,

- nafia ale si dôwôlawo (vevitô kôdzidôwôlawo) awô “UniversalPrecautions” ñe beléle na ame ðokui dôwônuwo åuti dôe la;

- nana hehe tso ST1 kple kpedô (Tibi) nu tsitsi åuti, menye ðe esidôléle siawo nana woxôna HIV/AIDS dôléle la ðeðe ta ko o, keboå ðe ale si wotea åu daa dôléle siawo si ana be dôwôlawo nanôl•mes… blibo me be womate åu axô dôléle la o la tae;

- nado dzadzânyenye kple nu nyui ðuðu nyawo ðe ågô;

- nado beléle na ame ðokui le gbôdôdô nyawo me kple afôðoñefiafia tso åutsuwo kple nyônuwo ñe kôådôm åudôwôwô nyawo ðeågô;

- nado åus… amewo ñe hehenana wo nôewo kple ðokusi hehenanawo nôewo me;

- nakpô gbô be wolé åku ðe HIV/AIDS hehexôxô wônawo åuti, dzrowo me, ahawô tôtrô siwo ahi• la edziedzi.

9.8 DÔWÔLAWO KPLE WOÑE ÑOMETÔWO ÑE KPEKPEÐEÅU WÔNAWO

(a) Ku ðe dôlélea ñe nônôme åuti la, ahi• be woawô ðoðo ðe kpekpeðeåu nanadôwôlawo ñe wônawo åuti alo woado alô dôwôla siawo ñe ñometôwo. Woawôesia to aðaåuxôxô tso dôwôlawo kple wo teñenôlawo gbô. Woate åu agawôesia to ðekawôwô kple dziðuðuwo kple alôdola bubuwo ku ðe woñe åutetekple hiahi•wo åuti.

(b) Ele be wôna siawo nade dzesii be nyônuwo koåue kpôa AIDS dôlélawo dzile goawo keå me. Ele be woade dzesi nyônu funôwo ñe hiahi•wo. Ele bewoade dzesi ðevi siwo bu wo dzilawo dometô ðeka alo eveawo kat• toHIV/AIDS dôléle me la ñe nuhiahi•wo. Zi geðe la, ðevi siawo dzudzôa sukudede alo wozia wo dzi be woawô dô si wônâ be wodzea hadede kpleåutsuwo alo nyônuwo le gbôdônyawo me. Woawô wôna siawo le dôwôñewoalo dôwôñe siwo ado alô wôna siawo alo woabia tso dôwôñe bubu aðe si bewòakpô wôna siawo gbô.

(c) Kpekpeðeåu nana ñometôwo ñe wôna siawo alô nu siwo gbônô la ðe eme:

- môkeke nana- ame kpekpe hena nyanyanana kple hehexôxô wônawo- ame ðoðo ðe alôdodo habôbôwo kple ðokuisi habôbôwo gbô- kpekpeðeåu nana dôwôlawo ñe ñometôwo bena woakpô dô

bubu na dôwôlawo alo eñe ñometôwo nenye be dô la magbl…sukudede me na ame la o.

- ðoðo tôxâwo abe alôdodo ame la ñþ sukudede, eñe asinudôsukudede kple dôsôsrŸ, abe kpekpeðeåu nana ðevi siwo dzilawodometô ðeka alo eveawo ku to AIDS dôléle la me la ene.

- ðekawôwô kple alôdola bubuwo kple nutome habôbôwo kpakplesuku siwo dem dôwôla siawo ñe viwo le la.

- kpekpeðeåu nana le ganya kple nu bubuwo me.- ganyawo dzi kpôkpô ku ðe dôléle la kple ñometôwo ñe hiahi•wo

åuti.- nyanyanana tso dôléle la ñe sewo, aðaåuðoðo kple kpekpeðeåu

nana åuti.- kpekpeðeåu nana le se siwo, ku ðe dôléle la kple ku ñe nyawo me,

le kpôðeåu me ganyawo ku ðe dôlélea, domenyigbal… åôålô kpledomenyilawo ñe ðoðo åuti.

- kpekpeðeåu nana ñometôwo ku ðe megbegawo xôxô kple dôwôñenyawo åuti.

- dôwôla ñe gaxôxô do ågô na fetuxôêi ñe ðoðowo.- ñometôwo ðoðo ðe senyalawo kple l•mes… me nônô dôwôñewo

alo wo ðoðo ðe dô siawo wôlawo gbô.

Page 24: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

24 33

6.3 WÔNA SIWO NYE ÅUTSUWO ALO NYÔNUWO ÐEÐE KO TÔ

(a) Ele be wônawo kat• naku ðe nyônuwo alo åutsuwo ðeðe ko åuti. Nenemake wòaku ðe dzôtsoñe kple gbôdôdônyawo h• åutie. Ke wôna siawo lônumeðeðe si año nu tso nyônuwo kple åutsuwo åuti wotôxâwotôxâe lewôna vovovowo me ku ðe ale si dôlélea gbl…a nu le nyônuwo kple åutsuwoåuti la wotôxâwotôxâe.

(b) Ele be nyanyanana wôna siwo woawô na nyônuwo la naðe nu me na woku ðe ale si woxôa dôléle sia kabakabae la, vevitô ðetugbiwo.

(d) Ele be hehenana wônawo nakpe ðe åutsuwo kple nyônuwo siaa åuti bewoase vovototo si le wo ame eveawo dome la gôme eye woawô ðe sesiwo kplô wo la dzi. Ele be numeðeðe ðe sia ðe naño nu tso amexôxôðe dô me, åutas…nuwo wôwô ðe ame åuti, fuðename le gbôdôdônyawo mekple nuðiaðia ñomevi vovovo si ame kpôna la åuti wotôxâwotôxâe.

(e) Ele be wônawo nakpe ðe nyônuwo åuti be woase gomekpôkpô si le wo sile dôwôñewo kple teñe bubuwo la gôme, nu si ado åus… wo be woatsôbeléle tôxâ na wo ðokuiwo.

(â) Ele be hehe siwo woana åutsuwo la nana woade dzesii be yewoate åu axôdôléle la bôbôe, be woate åu anya afôðoñe siwo woato hena dôlélea dodokpô. To esia me la woanya woñe dôdeasi hena HIV/AIDS dôlélea nu tsitsi

(f) Ne wowô ðoðoawo ðe nônôme nyuitô nu la, ele be AIDS dôléle sia nu tsitsiñe wônawo nalô åutsu siwo dôna wo havi åutsuwo gbô la ðe eme. Woawôðoðo siawo to aðaåuxôxô tso dôwôla siawo kple wo teñenôlawo dzi.

6.4 ÐEKAWÔWÔ KPLE LAMESE ME NÔNÔ DODO ÐE ÅGÔ WÔNAWO

Ne anô bôbôe la, ele be woatsô hehenana wônawo ade l•mes… me nônôdodo ðe ågô wônawo me. Le kpôðeåu me aboðatutu (si nye gbôdôdôakpases…tôe) ðeðiteameåu kple vidzidzinyawo le dôwôñewo. Aðaåuðohaalo l•mes… me nônô kple dedinônô habôbô siwo le dôwôñewo la ñe dôdeasiwònye be wòaðe nu me na dôwôlawo, ahana hehe wo tso HIV/AIDS dôlélela åuti. Ele be wôna siawo naðe nu me na amewo ku ðe dôléle sia xôxô toabui siwo gudô wowô na AIDS/dôlélawo la åudô wôwô me me. Nenemake wòle be woaðe nu me na amewo be ahamuamewo kple atike vŸwoåudôwôwô awôe be ame nanô agbe tovo si ana be wòate åu axô HIVdôléle la bôbôe.

6.5 WÔNA SIWO AHE TÔTRÔ VA AMEWO ÑE AGBENÔNÔ ME

(a) Ele be woana hehe nyuitô kekeake dôwôlawo si awôe be dôléle la dzi ðeðekpôtô nanô bôbôe eye ne ehi• la woama kôådôm siwo åudô åutsuwo kple

9.4 DEKAWÔWÔ KPLE ÐOKUISIDÔWÔLAWO KPLE NUTOME HABÔBÔWO

Ne ehi• la, ele be dôtôwo, dôwôlawo ñe habôbôwo kple l•mes…dôwôlawonakpô gbô be yewoðo ðokuisi habôbôwo ðe dôwôñewo alo woaðo dôwôlasiwo xô HIV/AIDS dôléle la ðe ðokuisi habôbô kple habôbô siwo doa alôwônawo le nutome suewo me.

9.5 GOMEKPÔKPÔ

(a) Ele be dziðuðuwo, to numedzodzro kple woñe dôwôhati bubuwo me lanakpô gbô be gomekpôkpô si dôwôlawo kpôna le dukôa ñe dukplôsewo nula nanye nu si me HIV/AIDS dôlélawo kple dô bubu lélawo nakpô gome lesôsôe. Ele be woadi gomekpôkpô ñe mônu bubuwo, vevitô ku ðe HIV/AIDSdôléle la åuti.

(b) Ele be dôtôwo, dôtôwo kple dôwôlawo ñe habôbôwo nabia tso dziðuðu si bewòawô ðoðo tôxâwo ðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la ñe gomekpôkpôle woñe fetuxôxô nyawo me.

9.6 GOMEKPÔKPÔ LE MEGBEGANYAWO ME

Ele be dziðuðu, dôtôwo kple dôwôlawo ñe habôbôwo nakpô egbô be yewowôðoðo siwo hi• la ðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la kple woñe ñometôwoåuti. Le esia wôwô me la, woakpô egbô be womeðe HIV/AIDS dôlélawokple woñe ñometôwo le dedinônô kple gomekpôkpô siwo le megbegaxôxôñe ðoðo siwo le dukô la si la me o. Ðoðo siwo alô dôwôlawo kple woñeñometô siwo wobu be woxô HIV/AIDS dôléle la ðe eme.

(c) Ele be dô bubu lélawo kple HIV/AIDS dôlélawo siaa nakpô gome legomekpôkpô ðoðo siawo kple wônawo me sôsôe.

9.7 VOVOÐEÐE KPLE AMETAÊAÊLA

(a) Ele be dziðuðuwo, ðokuisidôwôñe siwo kpôa amewo ñe dedinônônyawo gbôkple dôtôwo nakpô egbô be nya siwo ku ðe aðaåuðoðowo, dôléle, dôyôyôkple gomekpôkpôwo åuti la nanô êaêla abe dôyôyô ñe nya siwo ku ðedôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém åuti la ene. Woawô esiawo kat• abe alesi woðo kpe edzi le Dôwôñe Si Kpôa Dôwôlawo Ñe L•mes…nyawo ñeKpeðodzinyawo 171 lia, le ñe 1985 me la ene (Occupational Health ServicesRecommendation, 1985 (No.171).

(b) Ele be ame bubuwo abe megbedelawo kple dôdzikpôla siwo lemegbeganalawo ñe dôwôñe kple dôwôñewo ene la nakpô egbô be nutsotsosiwo ku ðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la åuti la le êaêla abe ale siwòle le dôléle bubuwo gome h• la ene. Esia nye nu si dzi ILO ñe ðoðo siwoku ðe beléle tsôtsô na nuålôði siwo ku ðe dôwôlawo åuti la da asi ðo.

Page 25: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

32 25

nyônuwo awô wotôxâwotôxâe le gbôdôdô êeyiêiwo me la na dôwôlawo.

(b) Ele be woana hehe amewo tso dôléle siwo woxôna to gbôdôdô me (ST1)kple kpedô si woyôna be” (Jibi”) la dada åuti kaba. Nenema ke wòhi• bewoaðo aðaåu na wo tso beléle na ame ðokui ku ðe abuidodo wônawo åutialo woana nyanya amewo tso teñe si woado abui le la åuti.

(c) Le nyônu dziðuðudôwôla siwo hi• ga vevie gome la, ele be woana hehe siakpe ðe wo åuti be woawô dô kuklui bubu siwo ahe ga vâ na wo la.

6.6 WÔNA SIWO YIA DZI LE NUTOMEWO ME

Ele be dôtôwo, dôwôlawo kple wo teñenôlawo nado åus… wôna siwo fiaanu tso HIV/AIDS åuti la ñe ågôyiyi le nutomewo me, vevitô le sukuwo me.Be amewo nate åu aðe woñe susu agblô tso dôlélea åuti la, ele be woadoåus… nutometôwo be woatsô dzo ðe wôna siwo ana hehe amewo tsoAIDS dôléle la åuti le nutomewo me la åuti. Nenema ke wôna siawo adodôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la h• ñe dedinônô-nyawo ðe ågô be vovototodede ame me nuwônawo wôwô ðe wo åuti dzi naðe kpôtô. Ele be woawôwôna siawo asileasimee kple dôwôlawo ñe kpeðeåutô siwo le nutomea mela.

7. HEHENANA

Ele be hehenana wônawo nanye esiwo me ameha vovovo siwo kat• lehehe xôm le la nakpô gome le. Le kpôðeåu me, dônunôlawo, dôdzikpôlawo,dôwôlawo nunôlawo, dôwôlawo kple wo teñenôlawo, hehenala siwo naahehe hehenala bubuwo (åutsuwo kple nyônuwo), zôhâ siwo naa hehe wonôewo, l•mes…dôwôlawo kple dedinônô nyawo gbô kpôlawo, adzônuwôñedôwôlawo kple woñe dôdzikpôlawo.

Ele be woadi mônu ðe vi yeye siwo dzi woato axe hehenana fewo bôbôe..Le kpôðeåu me, dôwôñewo ate åu abia kpekpeðeåu tso duta dukôwo gbôku ðe AIDS dôléle la ñe ðoðowo åuti dôwôwô me alo woabia kpekpeðeåutso alôdola bubuwo gbô to hehenalawo êeêe me alo to woawo åutôwo ñeamewo hehe me.

Nu siwo åudô wowôna le hehenana wônawo me la ate åu ato vovo tsoteñe yi teñe ku ðe ga home si le hehenalawo si la åu. Hehenana wônawoate åu anye esiwo ku ðe nyônuwo kple åutsuwo ñe agbenônô mônuvovovowo åuti le nutome aðe me. Ele be hehenalawo h• naxô hehe ku ðenu si woawô nenye be vovototo dede ame me nuwôna aðe do mo ða leameha aðewo dome le nutome aðe me alo ku ðe woñe gbôdôdô wônawoåuti. Ne edzô alea la, ele be hehenalawo natsô nu siwo dzô va yi la atsôwô kpôðeåui to dôwônu siwo le wo si la åudô wôwô me. Hehenalaadodoeawoe nye dôwôlawo kple sôhâ hehenalawo le gowo keå me.

HIV/AIDS dô lém la. Habôbô siawo ate åu anye dôyô habôbô alo manyedôyô habôbô o.

- woaðo aðaåu na dôwôla si le HIV/AIDS dô lém la be wòakpô eñe ðôkta aloðôkta bubu aðe nenye be ðeke mele eya åutô si o, be wòadoe kpô, ahadadô nâ, nenye be womele gbe dam le eåu xoxo o, alo woakpe ðe HIV/AIDSdôléla åu be wòakpô ðôkta si ada gbe le eåu nenye be ðeke mele esi xoxoo la.

(c) Ele be dôtôwo nana êeyiêi dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la be woaðakpôwoñe ðôkta kple aðaåuðolawo abe ale si wòle le dukôa ñe ðoðowo me laene.

(ð) Ele be dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la nakpô gome le aðaåuðoðowônawo me femaxee ku ðe åutsuwo alo nyônuwo ñe hiahi• vovovowo åu.Anyo be dziðuðu, dôwôlawo kple woñe habôbôwo kpakple alôdola bubuwonawô ðeka aðo dôwôñe siwo ana aðaåuðoðo siawo tôgbi.

(e) Ne wobia tso wo si la, ele be dôwôlawo teñenôlawo nakpe ðe dôwôla siwole HIV/AIDS dô lém la åuti be woaxô aðaåuðoðo.

(â) Ele be aðaåuðoðo wônawo naðe nu me na dôwôlawo tso gomekpôkpô si lewo si le dukôa me ku ðe dumevi ñe dedinônô kple megbegaxôxô nyawo,dôwôwô ðoðowo, asinudôwôwô siwo akpe ðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dôlém la åu be woate åu anô agbe.

(g) Ne edzô be dôwôla aðe xô HIV/AIDS dôléle le eñe dôdeasiwo wôwô me la,ele be dôtôwo nana êeyiêi dôwôla la be wòaðaxô aðaåuðoðo tso dôléle laåu.

9.3 DÔWÔWÔ KPLE LAMESE ME NÔNÔ WÔNAWO

(a) Dôtô aðewo ate åu akpe ðe dôwôlawo åu be woakpô HIV/AIDS dôléle ñþatike si woyôna be, aåtiritrovaira (antiritroviral drugs) la, Le teñe siwodôyôñewo le dôwôñe la la, ele be woawô dô asileasime kple dziðuðu kpakplealôdola bubuwo kat• kpakple dôyôñe g• bubuwo hena HIV/AIDS dôléle lanu tsitsi kple edada eye woana kpekpeðeåu HIV/AIDS dôlélawo h•.

(b) Le dôdada wôna siawo me la, ele be woana aåtiritrovira-tike dônôwo bewòaðe dôlélea ñe vevesesewo dzi akpôtô. Woaðo aðaåu na wo tso nusiwo woaðu la åuti eye woana nuðuðu mawo ñe ðewo h• wo eye woategbe ðe tamebubu f•u dzi ðeðe kpôtô dzi kple dôléle siwo woxôna bôbôetso ame bubuwo gbôe, le kpôðeåu me abe kpedô, (T.B.) kple dôléle siwowoxôna to gbôdôdô (STIs) me la ene la dzi na wo.

Page 26: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

26 31

Ele be nuwôna sia nanô dôwôñe la ñe hehenana ðoðowo me le ñe sia ñe me.Ele be wòanye nu si woatu ðe edzi to aðaåuxôxô tso dôwôlawo teñenôlawogbô me.

7.1 HEHENANA DÔMEGAWO, DÔDZIKPÔLAWO KPLE DÔWÔLAWO ÑEAMEGAWO

Kpe ðe nyanyanana kple hehenana wôna siwo wowôna na dôwôlawô åutila, ele be dzidzikpôlawo kple dômeg•wo h• nôxô hehe be:

- woate åu aðe nu me na amewo eye woate åu anô biabia siwo ku ðedôwôñe ñe ðoðo siwo wowô ðe HIV/AIDS dôlélea åuti la åu ðom bôbôe.

- woate åu anya nu geðe tso HIV/AIDS dôléle la åuti be woate åu aðe nugôme na dôwôla bubu siwo mese ale si HIV/AIDS dôléle la kakanae la o.

- woate åu aðe nu gôme na dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la ku ðe woñenôñe nyuiwo nônô åuti be woate åu ayi dôwôwô dzi zi ale si woate åui la ko.

- woate åu ade dzesi vovototo dede ame me nuwônawo wôwô ðe HIV/AIDSdôlélawo åuti le dôwôñewo eye woaño nu atsi tre ðe nu siawo ñomeviwôwô åuti

- woate åu aðo aðaåu na HIV/AIDS dôlélawo ku ðe l•mes… me nônô kplegomekpôkpô si le wo si le dukôa me la åuti.

7.2 HEHENANA ZÔHÂ – HEHENALAWO

Ele be woahe zôhâ siwo naa hehe la le mô tôxâ aðe nu kple susu be woateåu :

- anya nu geðe tso HIV/AIDS dôléla la nu tsitsi åuti be woate åu ana hehekple numeðeðe sinu woate åui alo numeðeðe deto dôwôlawo.

- aðe nu me na amewo nyuie seselel•metôe eye le nu me ðeðe la wôwô mela woaðo åku ame ñe dzôtsoñe, gbôdôdônyawo, åutsu alo nyônunyenyekple dekônu wônawo dzi.

- ana be kadodo nanô woñe ðoðowo kple dôwôñe bubuwo ñe ðoðo siwo wowôda ði la dome. Le kpôðeåu me, ðoðo siwo ku ðe akpases… gbôdôdô-nyawokple wômitôwo åuti le dôwôñewo.

- ana woñe dôwôhatiwo nate åu ade dzesi wôna siwo woawo åutôwo wônasi nana woxôa HIV/AIDS dôléle la.

- aðo aðaåu na dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la ku ðe ale si woanô agbeela åuti.

9 BELÉLE KPLE ALÔDODO

Ele be vesese-ðe-ame-ti, beléle kple alôdodo nanye nu vevi siwo akpe ðedôwôñewo åu be woate åu atsô ðe le HIV/AIDS dôléle la ñe nyawo me. Elebe woawô ðoðo siwo ado åus… dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la bewoaûu wo ðokuiwo me be yewole dô la lém eye dôwôla bubuwo magbe nule wo gbô o eye woanô klalo be yewoana alôdodo dô sia lélawo. Nenemake wòle be woakpô gbô be womewô vovototo dede ame me nuwôna aðekeðe wo åuti alo woðe wo le hame o. Be woatsi HIV/AIDS dôléle la ñenugbegbl…wo nu le dôwôñewo la, ele be dôwôñewo nakpô gbô be yewodiamewo be woanô aðaåu ðom na dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém kpleame siwo åu dôléle sia le nu gblèm le la. Le dôwôñe siwo dôyôyô wônasiawo le la, ele be woana dôdada nyuitô dôlélawo. Le teñe siwo wônasiawo meyia edzi le o la, ele be woafia dôwôlawo teñe siwo dôyôyô wônasiawo yia edzi le la. Kadodo siawo tôgbi ana mônukpôkpô dônô siawo ñeñometôwo h•, vevitô wo viwo. Dekawôwô kple dziðuðuwo, dôtôwo,dôwôlawo kple woñe habôbôwo kple alôdola bubuwo h• doa alô dôdadawôna siawo nyuie eye wòðea fenyinyi dzi kpôtôna.

9.1 HIV/AIDS TSÔTSÔ SÔ KPLE DÔLELE SESE BUBUWO

(a) Ele be woada HIV si va zua AIDS dôléle la le dôwôñþwo abe ale si wodaadôléle ses… bubuwo la ene.

(b) Ele be woatsô beléle si wotsôna na dô bubu lélawo la na dôwôla siwo leHIV/AIDS dô lém le dôwôñewo le gomekpôkpô, dôwôlawo ñe megbegaxôxôkple dôwôlawo ñe nôñe nyui nônô nyawo me.

(d) Zi ale si dôwôlawo le l•mes… nyui me hena dôwôwô la, ele be woakpôgome le dôwôwô ñe dedinônô kple dôwôlawo ðeðe tso teñe yi teñe kpledodoðe-ågô wônawo me.

9.2 AÐAÅUXÔXÔ

(a) Ele be dôtôwo nado åus… dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la be woaxôaðaåuðoðo kple kpekpeðeåu tso teñe bubuwo alo ne dôyôñe le dôwôñe la sieye woka ðe edzi be dôwôlawo ate åu aêla dôlélawo ta la woate åu axôaðaåuðoðo tso afi ma.

(b) Be woaðo kpe esia dzi la, ele be dôtôwo nabu wôna siwo gbôna la åuti:

- Woade dzesi ame siwo nya nu tôxâ tso dôléle la åuti, kpakple nutomehabôbô siwo naa aðaåuðoðo kple dôyôyô HIV/AIDS dôlélawo le nutomesuewo kple g•wo me.

- woade dzesi nutome habôbô siwo ate åu ana kpekpeðeåu dôwôla siwo le

Page 27: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

30 27

7.3 HEHENANA DÔWÔLAWO TEÑENÔLAWO

Ele be woana hehe dôwôlawo teñenôlawo le dôwôwô êeyiêiwo me ale bewoate åu:

- aðe nu me na amewo eye woaðo biabia siwo ku ðe dôwôñe ñe ðoðowo ðeHIV/AIDS dôlélea åuti

- ana hehe dôwôla bubu siwo le hehe xôm le HIV/AIDS dôléle la ñe wônawome.

- ade dzesi amewo ñe agbenônô nônôme ðeðefiawo kple vovototo dede ameme nuwônawo wôwô ðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la åuti be woateåu atsi agbenônô vlo sia nu.

- ana kpekpeðeåu HIV/AIDS dôléla siwo le dô wôm la, eye woanô wo teñeawô ðoðo ðe woñe nôñewo åuti ne wòhi• la.

- aðo aðaåu na dôwôlawo be woaðe woñe nuwôna si ana woaxô HIV/AIDSdôléle la dzi kpôtô.

- axô hehe adodoea tso HIV/AIDS dôléle la åuti be woate åu año nu nadôwôlawo tso HIV/AIDS dôléle la ñe kaka åuti.

- akpô gbô be nutsotso ðe sia ðe si woaxô tso dôwôla siwo le HIV/AIDS dôlém åuti le woñe dôwôwô me abe dôwôlawo teñenôlawo ene la nanye nyaêaêla.

7.4 HEHENANA LAMESE KPLE DEDINÔNÔ-GBÔ-KPÔKPÔ DÔWÔLAWO

Kpe ðe nu nyanya tso nyanyanana kple hehenana wôna siwo wowôna nadôwôlawo åuti nyuie åu la, ele be l•mes… kple dedinônô gbô kpôkpôdôwôlawo åutô h• naxô hehe tôxâ bena woate åu;

- anya nu geðe tso tomenya si le HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi mônuwo åuale be woate åu ana numeðeðe kple hehenana wôna detotôwo dôwôlawo.

- alé åku ðe dôwôñea åuti, ade dzesi wôna siwo åuti wòhi• be woatrô asi lela bena woate åu aðe dôwôla siwo le HIV/AIDS dô lém la ñe fukpekpewodzi akpôtô.

- akpô gbô be dôtôwo tsô beléle tôxâ na woñe dôwôñe la eye wowô ðoðonyuitôwo ðe dôwôlawo ñe dedinônô kple atike gb•tô si åudô woawô naame siwo dze afôku le dôwôwô me la åuti.

- akpô egbô be numeðeðe ðe sia ðe ñomevi si woawô tso HIV/AIDS dôléle laåuti na dôwôla aðe si le dô lém la nanye nya êaêla abe ale si wònôna le dô

(d) Mele be dôtôwo nawô dodokpô aðeke kple susu be woaxô akpoxônuga ledôwôñe aðe si o. Ele be nutsotso siwo kat• le wo si ku ðe HIV dôlélawoåuti la nanô êaêla.

8.3 ADZAME DODOKPÔWÔWÔ TSO DÔLÉLEA ÑE KAKA ÅUTI

Woate åu awô HIV dodokpô na dôwôlawo, dzesi mademade woñe åkôwoenenye be wowô ðe sewo abe dzôdzômeåuti nunya nugômekuku ñe ðoðowo,dôwôñe kpôkplô ñe ðoðowo,amewo ñe dedinônô ñe gomekpôkpô kpakplenutsotso êaêla ene la dzi le dôwôñewo.Ne wole nugômekuku sia wôm le teñe aðe la, ele be nugômekulawo nakl•do ågô eye woana nyanya dôwôlawo kple dôtôwo be wôna la le edzi yim.Womawô nutsotso si woaxô la åudô atsô de vovototo amewo kplehabôbôwo dome o. Womabu dodokpô abe adzame dodokpô ene nenye bele ewôwô me la, woate åu ade dzesi HIV dôléla aðe o.

8.4 LÔLÔNU FAA DODOKPÔWÔWÔ

Edzôna êeaðewoêi be dôwôlawo åutô dina be woawô dodokpô la na yewoeye wotsônâ abe lôlŸnu f•a dodokpôwôwô ñe nuwônawo dometô aðe ene.Ele be l•mes… dôwôla siwo le nutomea la nawô lôlŸnu f•a dodokpô sia.Womawôe le dôwôñea o.

Le teñe siwo dôyôñe kple dôwônu adodoewo le la, woate åu awô lôlŸnu f•adodokpô na dôwôla aðe ne eya åutô bia nenema to agbal…åôålô kpleaðaåuxôxô tso dôwôlawo teñenôlawo gbô me. Ele be ðôkta si nya dô nyuiela nawô dodokpô la na amea le ametaêaêla ñe ðoðo la nu pâpâpâ. Lekpôðeåu me, ele be woawô ðe aðaåuðoðo si ku ðe åutsu alo nyônunyenyenyawo åu la dzi do ågô alo le dodokpô la wôwô vô megbe. Ele be aðaåuðoðotso nu nyui kple nu gbegbl… siwo dona tsoa dodokpô la wôwô me kple alesi dodokpô la metsonu wôa dô ðe dôwôla la dzii la nanye dodokpô la wôwôñe akpa vevi aðe.

8.5 DODOKPÔ WÔWÔ KPLE DÔYÔYÔ LE DÔLÉLE LA XÔXÔ MEGBE

(a) Ne asidede ame ñe ûu, l•metsi, alo abi me anye dôwôwô ñe kpa aðe si ateåu ana woaxô dôléle la la, ekema ele be dôwôñe la nakpô egbô be yewôðoðo tôxâ ðe afôku siawo ñe dzôdzô kple wo gbô kpôkpô åuti.

(b) Ne edzô be dôwôla aðe de asi nu siwo ana be wòaxô dôléle la me (abeameûu, l•metsiwo kple abi ene) le dôwôñea la, ele be woaðo aðaåu nadôwôla la enumake ku ðe beléle si wòatsô na eðokui la åuti, woaxlŸ nui tsodôyôyô ñe metsonuwo, dodokpô adodoea wôwô tso HIV dôléle la xôxôkpakple dôyôyô xôxô åuti. Le esiawo kat• megbe la, woagaðo aðaåu nâtso dôwôlawo ñe gomekpôkpô si le se nu kple nugbegbl…fe si dôwôñeaanae la åuti.

Page 28: Local Lang EWE - International Labour Organization · vovototo dede nyônu kple åutsuwo dome ñe wônawo gadzi ðe edzi eye wògade ðeviwo ñe dô ses… wôwô wônawo h• dzi

28 29

bubu lélawo ñe kôdzigbal…wo ñe nutsotso siwo woêlana vevie la me eyeILO ñe ðoðowo h• ðe emee hena dôwôlawo ta êaêla kple l•mese-me-nônônyawo mee la ene.

- aðo aðaåu na dôwôlawo tso dzesidede wôna siwo hea dôléle la vanâ nawo eye woafia mô siwo dzi woato axe mô na dôléle la xôxô.

- aðo dôwôlawo ðe dôyôñe siwo le dôwôñea alo dôyôñe bubuwo be woate åuada gbe le wo åuti.

7.5 HEHENANA ADZÔNU DÔWÔÑEA DÔWÔLAWO ÑE DÔDZIKPÔLAWO

Ele be dômeg•wo nakpô gbô be mônukpôkpô geðe le adzônu dôwôñe lakple dôwôlawo ñe dôdzikpôlawo si be woate åu awô woñe dôdeasiwo pâpâpâvevitô ku ðe HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi le dôwôñewo åuti. Be woakpô tana esia la, ele be woaxô hehe tôxâ tso HIV/AIDS dôléle la nu tsitsi, kplebeléle tsôtsô na ame ðokui wônawo åuti le dôwôñewo. Ele be nu siwogbôna la nanô hehenana wônawo me.

- nyanyanana wôna siwo ku ðe nu siwo dzi dukôñoñuwo da asi ðo tso amexôxôðe dô me kple dôwôwô ñe sewo åuti vevitô tso vovototo dede ame menuwônawo kple dukplôðoðowo kple sewo åuti (Employment andOccupation Convention, 1958) (No. III).

- ale si woana dôwôlawo kple dôdzikpôlawo nanya nu tso HIV/AIDS dôlélela åuti.

- ale si woade HIV/AIDS dôléle la ñe nyawo ðoðo siwo le dôwôñe la ñe dedinônôkple l•mes…-me-nônô nusrŸnyawo me le hehenana wônawo me;

- ale si woana kpekpeðeåu dôwôlawo be woñe asi nasu gomekpôkpô si lewo si la dzii (le kpôðeåu me, ale si woade asi gomekpôkpô-gbal… siawotee) kple ale si woawô se bubuwo åuti dôe hena gomekpôkpô siawo;

- ale si woade dzesi sedzidada wônawo, alo dôwôlawo ñe gomekpôkpô ñesewo dzi mawômawô ku ðe HIV dôlélawo åuti;

- ale si woana nutsotso tso HIV/AIDS dôléle la åuti eye woadzro nutsotsoawome le dôwôñewo vevitô ne wôna siawo ku ðe nusôsrŸ tso åutigbal…medôlélewo alo dôléle la ñe ñuðename le hadomegbenônô me la åuti, abe alesi nuålôði sia ðoe la ene.

7.6 HENANA DÔWÔLA SIWO DEA ASI AMEGBETÔ ÑE ÛU KPLE LAMETSIBUBUWO ME

Ele be dôwôlawo kat• naxô hehe tôxâ tso ale si woaxe mô na dôléle siaxôxô åuti vevitô tso afôku siwo dzôna le woñe dôwôwô me kple atike gb•tôwo

wôwô åuti. Ele be wôna siawo nana hehe tso:

- atike gb•tô wôwô na ame åuti;

- asidede amegbetô ñe ûu kple l•metsiwo me dzi ðeðe kpôtô abe ale si“Universal Precautions” dôwôñe la ðoe anyi ene la åuti;

- akpoxônu dôwônuwo åudô wôwô le dôwôñewo åuti;

- afô nyuitôwô ðeðe ne edzô be wode asi amegbetô ñe ûu kple l•metsi me ledôwôwô me åuti;

- gomekpôkpô si le dôwôla la si ne wòdze afôku le dôwôñe eye woate gbe ðeedzi be ehi• be woawô dô åuðôðotôe le gowo keå me ke menye ne woleHIV dôlélawo ðeðe ko gbô kpôm o.

8. DODOKPÔWÔWÔ

Mele be woawô HIV dôléle la ñe dodokpô aðeke le dôwôñe la o, negbe dzaaðe woålôe ðe ðoðo sia me hafi. Esia mehi• o elabena etsi tre ðe dôwôlawoñe gomekpôkpô kple bubudede-ame-åu-nyawo åuti: woate åu aûu gododokpô me tsonuwo ahawô wo åudô ðe madzemadze dzi. Gawu la, HIVdodokpô wôwô le dôwôñe manye nu si dzi dôwôlawo ada asi ðo blibo êe siaêi alo ade dzesi nu si dodokpô la ñe metsonu ahe vâ emegbe la o. Newoawôe le teñe bubuwo gŸ h• la, ele be HIV dôléle ñe dodokpô nanye esidôwôlawo åutô natsô lôlŸnu fàa awô, wòanye esi ðôkta adodoea si dze naewôwô la ko nawô eye emetsonu nanye nu êaêla si anô dônô la kple ðôktala ðeðe ko dome.

8.1 AMEXÔXÔ ÐE DÔ ME ÑE MÔXENUWO

Hafi woaxô ame aðe ðe dô me la, mele be woabia tso esi be wòawô HIVdôléle la ñe dodokpô o. Dôwôlawo ñe l•mes… me nônô dodokpô gbadzaa siwowôna hafi woxôa wo ðe dô me alo esi wowôna edziedzi na dôwôlawo ledôwôñewo la manye esi lô HIV dôléle la ñe dôwôwô ðe eme o.

8.2 MÔXEXE NA AME KU ÐE MEGBEGANYAWO ÅU

(a) Mele be woabia HIV dôléle ñe dodokpô metsonu tso dôwôla aðeke si hafiwòakpô gome le megbega vovovowo abe dôwôñe kple l•mes…-me-nônôåuti gawo xôxô me o.

(b) Mele be akpoxônu-dzôgawo ñe dôwôñewo nabia HIV dôléle ñe dodokpômetsonu hafi awô dô kple dôwôñe aðe o. Woate åu atu woñegakôåtawôwôwo ðe nutsotso tso dôléle la ñe kaka le dôwôñe blibo la medzi.