KULTÚRNO - SPOLOÈENSKÝ ÈASOPISSLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

XVIII roèník

Redakcia:éfredaktor, prof. Andrej Kuric

tel.: 031 503 311e-mail: andrija.kuricºos.t-com.hr

zástupca éfredaktora, prof. Boena Dasoviæevá-

Jazyková úprava, prof. Ján irka-

Tajomníèka, Branka Baksová-

graficko-technická úprava, A. M.-

Dopisovatelia:Anðelka Ðunðová

Ivan HudecZdenka UzelováVesna BaksováVera Miksadová

eljko BrnjikAnðela MajdiováAnica Popoviæová

Mario GriniæZlatko Jevak

prof. eljko JantoikA. M. Kuric

Olgica SluekováLidija HoloováAndrija Èuha

Ema Cinkockáprof. Pavel Treger

-Adresa redakcie a vydavatel:Savez Slovaka-Zväz Slovákov

Kralja Zvonimira 3 (PP 39)HR-31500 NAICE

Telefón/fax: +385(0)31 613 433E-mail: savez-slovakaºos.htnet.hr

www.savez-slovaka.hr-

Tlaè: TISAK tiskara iknjigovenica Naice d.o.o.Kralja Tomislava 4, Naice

Telefón: +385(0)31 613 354-

Periodicita a náklad:Mesaèník, 950 výtlaèkov

-Bankový-úèet:

2500009-1102027880HYPO ALPE-ADRIA BANK d.d. Osijek

(Poboèka Naice)-

Titulná strana:Uèitelia v Josipovci, A. M. Kuric

-Registrácia:

Tiskovina PRAMEÒ je financijski pomaganaiz Dravnog proraèuna Republike Hrvatske

za 2009. godinu.

Pojedini èlanci izraavaju osobna miljenja i pogledeautora i ne moraju nuno biti u skladu s miljenjima i stavovi-ma redakcije i izdavaèa. Redakcija zadrava pravo izmjenetekstova ili dijelova teksta. Slike se po elji vraæaju.

22 PRAMEÒ 06/2009

Prázdninysú tu!

kov i úradníkov vo firmách. Kadoden-né práce a povinností preruia prázd-niny. Poèas neho nemusíme nabera ve-domosti, striehnu na najnovie infor-mácie, uèi sa cudzie jazyky. Lebo prázd-niny a dovolenky sú tu. Prázdniny sú prí-leitosou na posilnenie dobrých rodin-ných vzahov, na budovanie nových pria-te¾stiev, no aj na prieskumy vo vlastnejdui. Pre kadého z nás sú ancou aschopnosou poznáva a vái si sebasamého, ovláda vlastné emócie a daro-va z nich svojim najdrahím. Ba eteviac - napriek ivotným skúkam, úto-kom neprajníkov, bolestivým úderom aúnave odznova sra optimizmom. Ta-káto energia v nás môe vytrysknú z ob-novenej viery v Lásku, v Boha. Lebo Bohnás miluje, uèí nás cti si seba aj týchdruhých. Uèí nás ma iroké a láskavésrdce pre kadého. Uèí nás da zmysel ajtomu, èo sa iným zdá by nezmyslom.Pomáha nám prebúdza nové ambície.Uháa v nás smäd po tajomnom vzahuèloveka k èloveku. Dáva nám silu, abysme milovali èloveka bez kalkulácie. Dá-va nám silu odpúa aj tým, ktorí násnenávidia.

Prázdninový oddych je aj na to, abysme my, dospelí v sebe zbierali duchov-ný a emocionálny kapitál. Aj v naich Ma-ticiach a spolkoch nezabúdajme na mlá-de a deti, osobitne na tie, ktoré nám bo-li zverené. Teme sa spolu s nimi, e sme.A nauème ich to, èo sa nenauèia z uèeb-níc. Nauème ich viac ¾úbi, deli sa ovetko, zhovára sa s Bohom. Aby smeaj my na konci prázdnin a dovoleniek do-stali dobré vysvedèenie.

(A. M. Kuric)

Èas dovoleniek je tu. Prázdniny sútu. Povinnosti odkladáme na nieko¾kotýdòov. Neúraduje sa. kolníci zaa-hujú závory na bránach kôl. iacihádu aktovky do kúta izby. tudentipo skúkach spokojne nechávajú zat-vorené svoje knihy, perá a s chuousa zaèínajú túla svetom. Aj tí, èo pra-cujú, zvyujú záujem o prepravu nadovolenku. Cestovné kancelárie, ho-tely, motely a kempingy sa plnia. Nanaich cestách, zvlá na dia¾niciach,autá s nejakou radosou uháòajú najuh, ako keby aj ony netrpezlivo èakalioddych .

Prázdniny sú tu! Èas oddychu pre ia-kov a tudentov a ich uèite¾ov, robotní-

06/2009 PRAMEÒ 33

Premiér Fico v Chorvátskunými témami ich rokovaní boli bilaterál-ne slovensko-chorvátske vzahy s dôra-zom na posilnenie hospodárskych a ob-chodných kontaktov i oblas energetiky.Poèas rozhovorov sa venovali aj identifi-kácii nových perspektívnych oblastí vzá-jomnej spolupráce a zhodnotili doterajiuúroveò kontaktov, prediskutovali aktuál-ne otázky medzinárodného diania a prí-stupový proces Chorvátska do Európskejúnie. Predseda vlády SR navtívil ajVe¾vyslanectvo SR v Záhrebe, kde ho pri-jal ve¾vyslanec J.E. Roman Supek so spo-lupracovníkmi.

Robert Fico naposledy navtívil Chor-vátsko v júli 2008, keï sa zúèastnil na kon-ferencii Croatia Summit 2008 - Security,Development, Prosperity v historickommeste Dubrovník.

(A. M. Kuric)

12. júna 2009 predseda vlády SR Ro-bert Fico v sprievode slovenského mi-nistra zahranièných vecí Miroslava La-jèáka bol na jednodòovej oficiálnej ná-vteve v Chorvátsku. Návteva sloven-ského premiéra v Záhrebe sa uskutoèni-la na pozvanie predsedu chorvátskej vládyIva Sanadera. Robert Fico sa poèas nejokrem Sanadera stretol aj s chorvátskymprezidentom Stjepanom Mesièom. Hlav-

27. Prehliadka slovenskéhofolklóru v Josipovci

namnom podujatí Slovákov v Chorvát-sku, ktoré tohto roku prebieha v JosipovciPunitovskom. Obèania ktorí z nejakýchsvojich dôvodov nemohli sledova vystú-penia jednotlivých spolkov, mohli sa nanich pozrie v slávnostnom sprievodeulicami Josipovca, tartujúcom od kolya po javisko na futbalovom ihrisku.Ve¾mi teplé a slneèné poèasie vylákalona ulice mnohých zvedavých Josipovèa-nov. Prilo i mnoho hostí z okolitých de-dín, ktorí sa radi prili pozrie na slo-venské veselé a dynamické tance.

Kuric, predseda MS Josipovec Zden-ko Komár, poslankyòa Zdenka Èuchni-lová, ktorá i otvorila 27. Prehliadku; boltu i zástupca rady pre kultúru a rady prenárodnostné meniny elko Lomiansky.

Prví sa netrpezlivému obecenstvupredstavili hostitelia dobre nacvièenouchoreografiou Terchová, aby sa potomu mohli venova hosom. Vdy výbor-ní Markovèania tentoraz dosiahli svojemaximum a postavili obecenstvo nanohy. Ilocký SKOS bol zaujímavý najmädeom. Okrem krásneho spevu a krásnejhudby diváci si povimli, e je medzi ta-neèníkmi i niekto s inou farbou pleti. Bo-li skutoène cool", povedali mi iaci zo su-sednej dediny. Takmer nikto nevedel, eje v obecenstve i Tomislav Habulin zoZáhrebu, ktorý priiel vidie a zisti najk-valitnejie slovenské kultúrno-umelec-ké spolky, aby tak mohol zvoli niekto-ré, èo by predstavovali slovenskú me-ninu v Záhrebe. Najprv sa myslelo, etam pôjdu Josipovèania, no po Marko-vèanoch, ktorí okrem skvelej choreogra-fie a dokonalých krokoch mali i ivú hud-bu, bolo otázne koho vyvoli a po vystú-penie Jelisavèanov. Potom sa koneènerozhodlo. Práve títo uspokojili vetky kri-tériá. Mali dobrú hudbu, výborných spe-vákov, skvelý tanec, ruène vypracované¾udové kroje, a to bolo rozhodujúce.Pochválené boli i vetky ostatné spolky,ktoré nevystupujú tak dlho ako tieto ty-ri. U nich vidie neustály pokrok a vdynás príjemne prekvapia pôvodnými kroj-mi, dobre predvedenou piesòou alebotancom alebo jednoducho svojím zjavomna javisku.

Výborný bol i spolok z osady Ðako-vaèki Selci v krásnych pôvodných kro-

Mesto Ðakovo, Osijeckýpivovar d. d. a ZdenkaÈuchnilová, poslankyòachorvátskeho parla-mentu za èeskú a slo-venskú národnostnúmeninu.

Spolky privítali v ZJosipa Kozarca v Josi-povci, kde sú miestno-sti na prezliekanie.. Skôrne sa pohol slávnostnýsprievod, hostí prijalstarosta okresu Mirko

Vavra spolu s predstavite¾mi Miestne-ho výboru Josipovec, hasièského zdru-enia, MS Josipovec v novom Sloven-skom dome.

Na prehliadke sa zúèastnil i správcaMS zo Slovenskej republiky Ján Etok zMartina, zástupca upana Osijecko-ba-ranskej upy eljko Kraljièak. Starono-vý starosta Mirko Vavra a predseda MSZdenko Komár privítali hostí a zaelalivetkým príjemný pobyt na tomto výz-

Trinás slovenských spolkov zChorvátska, dva chorvátske a jedno zoSlovenska predstavili sa v nede¾u 7.júna 2009 v Josipovci.

Podujatie sa konalo pod zátitou Radypre národnostné meniny Chorvátskejrepubliky a Úradu pre Slovákov ijúcichv zahranièí z Bratislavy.

K realizácii tohto podujatia ruky pri-loili i Miestny výbor Josipovec, Puni-tovský okres, Osijecko-baranská upa,

Z. Komár, A. Kuric, . Lomiansky, Z. Èuchnilová, J. Etok a . Kraljièak

Foto

: A. P

opov

iæov

á

44 PRAMEÒ 06/2009

povèania, sponzori... Hlavným organi-zátorom bol Zdenko Komár, predsedaMS Josipovec spolu s ostatnými josi-povskými matièiarmi. Bolo mnoho tohourobené, na èo sme nepotrebovali pe-niaze, iba dobrovo¾nú prácu, ale prispe-li sme i dobrovo¾nými finanènými prí-spevkami.

(A. Popoviæová)

mui z MS Josipovec, ako i z iných Ma-tíc.

Mnohí pochválili dobrú organizáciua niektorí sa i pýtali, ako sa im to poda-rilo urobi, kto to vetko financoval. Oto sa zaslúili okrem Rady pre národ-nostné meniny pri vláde Chorvátskej re-publiky, Zväzu Slovákov, Úradu pre Slo-vákov ijúcich v zahranièí i mnohí Josi-

joch, ako i Ðakovèania, ktorí sa predsta-vili staromestskými piesòami.

Hostia zo Slovenska - súbor Fatran- boli dokonalí vo vetkom, poènúc hud-bou, pôvodnými krojmi, choreografiou.Skutoèní profesionáli! Mali sme èo vi-die a nauèi sa. Húdli a spievali piesnealo dievèa, alo trávu, Kopala studen-ku - piesne, ktoré ete spievajú eny a

Otvorená kolská portovásála v Jelisavci

portovú sálu za otvorenú pán Vladimireks.

Vetkým ktorí na nejaký spôsob po-mohli pri realizácii tohto prekrásneho ob-jektu sa poïakovala riadite¾ka základnejkoly Kata Kanderová, pritom vyzdvihlaparlamentnú zástupkyòu Zdenku Èuchni-lovú a Ing. stavebníctva Franja Kandera.

iaci Z Ivana Brníka Slováka a èle-novia rovnomennej detskej a strednej fol-klórnej skupiny SKUS-u pre túto sláv-nostnú udalos prichystali krásny kultúr-no-umelecký program. Samozrejme, zavloené úsilie boli odmenení ve¾kým pot-leskom vetkých prítomných.

Nakoniec môeme uzavrie, e Jelisa-vec dostal jeden dôleitý objekt na ete le-piu a kvalitnejiu prácu iakov Z v Jeli-savci. Taktie táto sála bude slúi i na re-kreáciu mnohých milovníkov portu, oso-bitne poèas zimného obdobia.

Sála je pýchou Jelisavca a ete jednýmdôkazom, e sa táto osada rýchlo rozvíja,a to predovetkým vïaka schopnostiamjednotlivcov, ktorí tu ijú a ich priate¾om,èím sa stala osadou prekrásneho a kvalit-ného itia.

(. Brník)

leitého objektu okrem vetkých uèite¾ova iakov úèas mali i mnohí váení hostia.Medzi inými tu boli: podpredseda chor-vátskeho parlamentu Vladimír eks, par-lamentná zástupkyòa Zdenka Èuchnilo-vá, parlamentný zástupca Berislav Ro-nèeviæ, primátor mesta Naice Mgr. Krei-mir agar spolu sosvojimi spolupracov-níkmi, predseda Radymiestneho výboru Je-lisavca Franjo Kande-ra, predseda ZväzuSlovákov v RCH An-drej Kuric, predstavi-telia takmer vetkýchzdruení v Jelisavci,pán farár Branko i-pura, ktorý i posvätilnovú sálu a potom vnadenom príhovorevyhlásil novú kolskú

Na veobecnú rados uèite¾ov a ia-kov Z, ako i vetkých spoluobèanovbolo koneène v piatok 5. júna 2009 sláv-nostné otvorenie tejto novej kolskejportovej sály v Jelisavci. Ve¾ké zásluhy,pokia¾ ide o realizáciu tohto významné-ho projektu, majú parlamentní zástupco-via Berislav Roèeviæ a Zdenka Èuchnilo-vá, ako i podpredseda chorvátskeho par-lamentu Vladimír eks.

Samozrejme, mnoho úsilia pokia¾ ideo vetko, èo sa týkalo príprav a vybavo-vania potrebnej dokumentácie, dozorunad stavbou a poèetných iných prác, kto-ré sú prítomné pri kadej výstavbe, vloilariadite¾ka Z Ivana Brníka Slováka v Je-lisavci pani Kata Kanderová a osobitnepredseda Rady miestneho výboru Jeli-savca Ing. stavebníctva Franjo Kandera.

Otvorenie kolskej portovej sály v Je-lisavci uskutoènilo sa spolu s oslavou Dòakoly. Pri slávnostnom otvorení tohto dô-

Pred novou portovou sálou v Jelisavci

Foto

: . B

rník

Vzácni hostia

Foto

: . B

rník

06/2009 PRAMEÒ 55

Jelisavèania vystupovaliv Naiciach

tela som zrkadlo. Po ukonèení svojho pro-gramu odmenení boli búrlivým potle-skom, èo jelisavským folkloristom dávasily, aby i v budúcnosti pokraèovali v ta-kej práci, navye - aby boli ete lepí, abyvytvárali nové choreografie, s ktorými sabudú predstavova na poèetných fol-klórnych prehliadkach, tak v Chorvátskejrepublike, ako i v zahranièí.

Keï hovoríme o budúcich vystúpe-niach, treba poveda, e sú mesiace jún ajúl vyplnené poèetnými folklórnymi po-dujatiami, na ktorých budú úèinkova iJelisavèania.

(. Brník)

I tohto roku v rámci Dòa mesta Nai-ce a osláv sv. Antona Paduánskeho v cen-tre Naíc bola uskutoènená tradièná fol-klórna prehliadka naického kraja. I tátoprehliadka, 15. v poradí, zaèala sa sláv-nostným defilé vetkých úèastníkov, sle-dovaná poèetným naickým obecenst-vom. Samozrejme, svoje folklórne ume-nie i tohto roku predstavili èlenovia SKUS-u Ivana Brníka Slováka z Jelisavca. Na-priek tomu, e sú u známi svojimi tem-peramentnými tancami, vdy nanovo pri-lákajú ve¾kú pozornos obecenstva.

Jelisavèania sa tohto roku naickémuobecenstvu predstavili choreografiou Stra-

Folkloristi z Jelisavca v Naiciach

Foto

: . B

rník

Pracovnáakcia

Dòa 23. mája 2009 èlenovia KUS-u Ivana Brníka Slováka v Jelisavci zo-skupili sa a uskutoènili pracovnú ak-ciu na úprave okolia Kultúrneho cen-tra Slovákov. Ako i mnohokrát dote-raz zhodní a usilovní èlenovia spolkudokázali svoju oddanos a lásku k to-muto spolku obetavou prácou ave¾kou odozvou. Úloha nebola vôbec¾ahká. Bolo potrebné navozi úhrnne 40kubických metrov zeme vôkol kultúrne-ho centra na vyrovnávania terénu a po-kosi priestor rozlohy cca 500 m tvor-cových. No usilovným èlenom sa to po-darilo urobi v jednom dni. Musímepochváli i tých najmeních èlenov spol-ku, keïe i oni dali svoj prínos tejto ak-cii - v rámci svojich moností.

Ako to u býva, kadá poctivá pra-covná akcia prerastá vdy v nieèo väèie,a tak to bolo i tentoraz. Po celodennejfyzickej aktivite a úspene zdolaných pra-covných úlohách nasledovalo zaslúenéobèerstvenie a feta a do vèasných ran-ných hodín v príjemnom ovzduí, zahudby jelisavských tamburáov, ktorí ipo celodennej namáhavej práci nali sílna to, aby zabavili a rozveselili unave-ných, ale spokojných èlenov spolku.

(. Brník)

Na pracovnej akcii

Foto

: . B

rník

31. mája vo farskom Kostole sv.Albety v Jelisavci bolo prvé sväté prijí-manie iakov tretej triedy Z Ivana Brní-ka Slováka.

Prvé sväté prijímanie v Jelisavci Pri tejto príleitosti veriacim prezen-

tovali i nieko¾ko recitácií. Pán farár Bran-ko ipura okrem iného v nadenom prí-hovore pripomenul vetkým prítomnýmvýznam sviatos sv. Prijímania. Tak toh-to roku prvé prijímanie prijalo iba 9 ia-kov: Adriano Janèiæ, Vanja Kubicová, AnaPerkoviæová, Jana Mareòaková, RomanaKráliková, Monika Slivková, Matej Mo-hila a Andrea Dendisová.

Nakoniec ete pripomenieme, e kslávnostnej nálade pridali svoj diel tam-buráska kapela a spevácky zbor KUS-uIvana Brníka Slováka, ktoré predviedli nie-ko¾ko piesní. (. Brník)

Deti s pánom farárom ipurom

Foto

: . B

rník

66 PRAMEÒ 06/2009

Matica slovenská v Záhrebe pri-pravila tohoroèný (pädòový) jarnýzájazd na východné a stredné Slo-vensko 22. - 26. apríla t. r. Pod¾a ná-ho programu sme dve noci boli uby-tovaní v Koiciach a dve v BanskejBystrici. Celkovo sme autobusompreli 1800 kilometrov. Zájazd smeplánovali pri príleitosti 390. výroèiatragickej smrti koických muèeníkov(7.09.1619) a 420. výroèia narodeniaMarka Kriina.

V Koiciach sme navtívili Dóm sv.Albety, kde sme na oltár sv. koickýchmuèeníkov poloili pekné záhrebské kve-tiny s chorvátskou trikolórou a neskôrsme v krypte na sarkofág, v ktorom sútelesné pozostatky Jeleny Zrinskej (1643- 1703) a jej syna Frantika II. Rákoczy-ho (1676 - 1735) poloili vavrínový ve-niec. V Kaplnke sv. Michala sme sa stret-li s pomocným koickým biskupom Dr.Stanislavom Stolárikom, ktorý nás pri-vítal a povedal, e táto kaplnka je pravémiesto na stretnutie s Chorvátmi, pre-toe sa v nej najviac modlil Marek Kriin.

Mons. S. Stolárik je autorom knihy Hu-menské kolégium a traja koickí muèe-níci, ktorú sme vydali v chorvátèine v ro-ku 2000. Zlatko Jevák, predseda Maticeslovenskej v Záhrebe, venoval v meneMatice Mons. Stolárikovi umelecky vyro-benú porcelánovú Madonu, za èo sa

poïakoval a zaelal nám astnú cestua pekný pobyt na Slovensku. Po preh-liadke Koíc sme ïalej pokraèovali domesta Bardejov a neskôr sme navtíviliaj Bardejovské Kúpele. V Bardejove smesi prezreli Baziliku sv. Egídia, ktorá jeako aj celé mesto zapísaná do Zoznamusvetového kultúrneho a prírodného de-dièstva pri UNESCO. Bardejov bol v stre-doveku povestný svojou prísnou spra-vodlivosou, dôkazom èoho je Kniha roz-sudkov, ktorá je uloená v mestskom ar-chíve. Mesto patrilo celé storoèia medzinajbohatie mestá na Slovensku. Náme-stie Bardejova je dnes úplne obnovené av centre mesta stojí budova bývalej rad-nice zo 16. storoèia. Dnes sa v radnicinachádza múzeum. Bardejov ako prvémesto v bývalom Èesko-slovensku do-stalo v roku 1986 od Medzinárodnéhokuratória Zlatú medailu za obnovu mest-skej pamiatkovej rezervácie. Navtívilisme aj neïaleké Bardejovské Kúpele,ktoré sú svojou vodou z lieèivých pra-meòov známe na celom svete. Zaèiat-kom 20. storoèia kúpele patrili k najz-

námejím a najlepie vybaveným kú-pe¾om v Uhorsku.

Tretí deò náho pobytu sme sa zKoíc vybrali do Preova na dvojhodi-novú prehliadku mesta. V Preove je síd-lo gréckokatolíckeho biskupstva. Medzinajznámejie stavebné pamiatky Preo-va patrí rímskokatolícka Konkatedrálasv. Mikuláa z polovice 14. storoèia. Nahlavnom oltári sú plastiky anjelov z diel-ne Majstra Pavla z Levoèe zo zaèiatku 16.storoèia a umelec vyhotovil aj sochu Kri-sta na kríi. Na junom konci Hlavnejulice sa nachádza gréckokatolícky kate-drálny Chrám sv. Jána Krstite¾a z 18. sto-roèia, ktorý tvorí súèas sídla biskup-ského paláca tejto cirkvi. Po dvojhodi-novej prehliadke Preova sme sa zasta-vili v Spiskom Podhradí, odkia¾ je nád-herný výh¾ad na Spiský hrad, jeden znajväèích hradov v strednej Európe.Hrad bol postavený v 12. storoèí na mie-ste starieho slovanského hradiska. Ïa-lia zastávka bola v Levoèi, ktorú v mi-nulosti najviac preslávil slávny rodákMajster Pavol z Levoèe. Pavol sa právompovauje za najväèieho stredovekéhoumelca zo Slovenska. Unikátny charak-ter má Kostol sv. Jakuba, ktorý je dru-hým najväèím chrámom na Slovensku.V kostole je jedenás gotických a rene-sanèných oltárov, z ktorých je najvzác-nejí hlavný oltár na svete. Oltár je vyso-ký 18,60 m a iroký 6 metrov. Ved¾a ko-stola stojí budova bývalej radnice, ktorápatrí k vrcholom svetovej renesanènejarchitektúry na Slovensku. Pred radni-cou sa nachádza klietka hanby z prelo-mu 16. a 17. storoèia, ktorá slúila na ve-rejné pranierovanie ¾ahích previnení.

Z Levoèe sme odili na trbské Ple-so.

V sobotu 25. apríla sme si prezrelihistorickú èas Banskej Bystrice, po kto-rej nás sprevádzal pán Jozef Snopko zBanskej Bystrice. Banská Bystrica si za-chovala prívlastok medená, pretoe vblízkych starohorských vrchoch sa u od14. storoèia zaèala ai medená ruda.Spolu s Banskou tiavnicou a Kremni-cou mesto patrilo medzi tri najbohatiestredoslovenské banské mestá. U v 15.storoèí najznámejí podnikatelia v me-ste boli nemecký bankár, kupec Jakub

Matièiari v Koiciach

Foto

: Z. J

evák

Pä dní poSlovensku

06/2009 PRAMEÒ 77

Fugger a spiský gróf Ján Thurzo. Títozaviedli vo svojich baniach úspenú no-vú technológiu aby rúd, ktorá bolavýrobným tajomstvom Benátèanov,hlavných odberate¾ov banskobystrickejmedi.

Najstarou pamiatkou v BanskejBystrici je pôvodne románsky KostolPanny Márie, ktorý zaèali stava v roku1255 a postupne ho dokonèili v gotic-kom týle. Neskorogotický krídlový ol-tár sv. Barbory z roku 1509 bol zhotove-ný v dielni Majstra Pavla z Levoèe. Odroku 1539 boli vetky kostoly v rukáchevanjelikov. ikmú hodinovú veu po-stavili v roku 1552 ako súèas mestskejväznice. Pri poslednej prestavbe v 18.storoèí sa vrchol vee odklonil o 40 cen-timetrov. Pekné obnovené hlavné Ná-mestie SNP je dnes peou zónou. Na-chádza sa tu kapitulský Kostol sv. Fran-tika Xaverského, ktorý postavili jezui-ti. Metianske domy na námestí sú tieobnovené a je na ne krásny výh¾ad z hor-nej èasti námestia. Na rohu námestia jebiskupský palác, v ktorom v druhej po-lovici 19. storoèia sídlil katolícky biskupa prvý predseda Matice slovenskej te-fan Moyses (1797 - 1869). V dolnej èastinámestia sa nachádza Bethlenov dom zo14. storoèia, kde uhorský snem v roku1620 zvolil sedmohradské kniea Ga-briela Bethlena za uhorského krá¾a. Beth-lenove hordy 7. septembra 1619 v Koi-ciach zversky zabili koických muèení-kov. Nachádza sa tu aj Kostol sv. Albetys výnimoènou oltárnou ma¾bou. Po preh-liadke starého centra Banskej Bystrice

sme navtívili mesteèko Hronsek. Bolisme v evanjelickom kostole postavenomz dreva v roku 1725 - 1726. V kostole sanachádzajú prvky kandinávskej archi-tektúry. Ved¾a kostola je postavená tiedrevená (baroková) zvonica z 18. sto-roèia. Kostol je tie zapísaný do Zozna-mu svetového kultúrneho a prírodnéhodedièstva pri UNESCO. Boli sme ete vkostole, keï nás prekvapil organista azahral na organe aj slovenskú hymnu. ZHronseku sme odili do neïalekého Zvo-lena. Mesto má tie krásne zrenovovanénámestie. Jedna skupina, ktorá ete ne-bola na Zvolenskom zámku, odila naprehliadku. Zámok bol postavený ako lo-vecký v roku 1370 - 1382 a dnes sa tu na-chádza múzeum a Slovenská národná ga-léria. V blízkosti Zvolena v roku 1703

Frantiek II. Rákoczy zvíazil nad ci-sárskym vojskom.

V nede¾u, posledný deò náho zá-jazdu, sme sa rozlúèili s Banskou Bystri-cou a vracali sme sa domov. Zájazd bolpripravený na úrovni. Kadý z úèastní-kov dostal dva mesiace dopredu na 13stranách program cesty, krátky opis vet-kých zaujímavostí, ktoré sme navtívilia mapky Maïarska, Slovenska, Koíc aBanskej Bystrice. Cestou sme mali dvetomboly, o ktoré sa postaral ná známyBoris Pièuljan a mali sme aj slovensképivo, asi preto nám cesta rýchlo ubehla.Väèinu zájazdu nás sprevádzal Stipe Ba-gariè a tlmoèili absolventky slovakistikyRenata Hoferová a Anna Strinavièová,za èo im ïakujeme.

(Z. Jevák)

Biskup Stolárik a pán Jevák

Foto

: Z. J

evák

Matièiari v Banskej Bystrici

Foto

: Z. J

evák

Matièiari na Tatrách

Foto

: Z. J

evák

Matica slovenská v Záhrebe a Spo-lok chorvátsko-slovenského priate¾stvav Záhrebe pripravili spomienkový veèerpri príleitosti 90. výroèia tragickej smrtiMilana Rastislava tefánika (21. 7. 1880- 4. 5. 1919) v utorok 19. mája t. r. vmiestnostiach Èeskej besedy Záhreb.

M. R. tefánik bol generálom francúz-skej armády a prvým ministrom obranyÈesko-slovenskej republiky. O tomto slo-venskom velikánovi hovorila Nevenka Ne-kièová. V Prameni è. 4/2009 bol ve¾ký èlá-nok od A. Kurica o ivote a diele M. R. te-fánika, take to nebudeme opakova. M.R. tefánik tragicky zahynul 4. mája 1919neïaleko Ivanky pri Dunaji. Vojenské lie-tadlo typu Caproni 450 è. 11495 s trojè-

lennou talianskou posádkouodletelo z letiska Campo For-midopri Udine a cie¾om ichcesty bolo letisko vo Vajnorochv Bratislave. Lietadlo vak ne-pristálo, pretoe keï sa ublíilo k miestu pristátia, náh-le sa zrútilo. M. R. tefánik avetci èlenovia posádky boli namieste màtvi. Okrem generálaM. R. tefánika zahynuli aj prvýpilot Scotti, serant Merlin amechanik Aggiusti. Telesné po-

zostatky vetkých tyroch sú pochované vkrypte na Bradle pri Brezovej pod Brad-lom. Havária lietadla sa pravdepodobneprecízne nevyetrila, aj keï tátna komi-sia dvakrát, a to v rokoch 1927 a 1939skúala nájs príèinu tejto tragickej ne-hody, no nikdy sa úplne nevysvetlila, èoponechalo priestor na vznik pekulácií oatentáte.

Ako povedala N. Nekièová, MiloslavJohn napísal biografickú knihu o tefáni-kovi. V zoite mechanika lietadla pilot Scot-ti napísal, e je potrebné vyetri, ako saspojenie rádia v lietadle znièilo a ovinulookolo volantu. Na prsiach M. R. tefáni-ka nali napísaný list adresovaný na Giul-lianu Benzoni, Palazzo Taverna 85 via Pa-

88 PRAMEÒ 06/2009

Literárne informaèné centrum v Bra-tislave vydalo knihu prof. PhDr. MatúaKuèeru Slovenské dejiny I s podtitulom Odpríchodu Slovanov do roku 1526. Autor,známy ako historik, pedagóg, spisovate¾a verejný èinite¾ napísal tieto knihy:Ve¾komoravská ría v obrazoch (1966),Slovensko po páde Ve¾kej Moravy (1974),Pater patriae (1981), Ve¾ká Morava spo-loènos kultúra tradícia (1985), Slo-vensko v dobách stredovekých (1985), Slo-vensko v obrazoch História (1990 spo-

luautor B. Kostický), Slovensko na prahunovoveku (1993), Cesta dejinami I Stre-doveké Slovensko (2002), Slovensko okoloroku 1000 (2002), Kalendár Jána z Lefan-toviec (2002), Cesta dejinami II Novove-ké Slovensko (2004), Proglas KontantínFilozof (2004 spoluautor) a Postavy ve¾ko-moravskej histórie (1985, 1986, 2005).

Autora novej knihy poznáme ako prvé-ho slovenského ve¾vyslanca v Chorvátsku(1993 1998), ktorý sa snail zjednotimalý poèet Slovákov v Chorvátsku (5000)

Úèastníci spomienkového veèera

Foto

: Z. J

evák

a svoju èinnos zve¾aïova. Najnoviakniha M. Kuèeru bude vhodnou príruè-kou pre vetkých, ktorí sa odhodlali vzde-láva v oblasti historických vied, ale ajvetkých ktorých zaujímajú slovenské de-jiny. Prvá kniha Slovenských dejín obsa-huje VI èastí a má 368 strán. Návrh obálkys grafickou úpravou urobil Duan Greè-ner. Táto kniha, ale aj ostatné tri budú po-môckou aj pre slovenskú meninu v Chor-vátsku nielen v základných kolách, ale ajna fakultách v Záhrebe a Osijeku.

Teí nás, e aj ïalie tri knihy budúv krátkom èase vydané. Prof. PhDr. Ma-tú Kuèera získal za literárnu èinnos Ce-nu Jozefa Cígera Hronského Nadácie Ma-tice slovenskej (3. februára 2006 v Nitre).

(Z. Jevák)

Slovenské dejiny - novákniha Dr. Matúa Kuèeru

Spomienka na MilanaRastislava tefánika

nico Roma. Markíza G. Benzoni bola snú-benica M. R. tefánika. V roku 1968 pri-la ku hrobke svojho snúbenca, a to pos-lednýkrát vo svojom ivote. Èesko-slo-venský tát dal v roku 1928 postavi navrchu Bradla (544 m nad morom) ve¾kúmohylu pod¾a projektu Duana Jurkovièa.Vrch tejto hrobky je iroký 55 m a dlhý 77m. Mohyla je postavená z bieleho kameòatravertínu dovezeného z kameòolomuSpiské Vlachy. Potrebných bolo 195 va-gónov kameòa a ete 1600 m3 betónu. Nastavbe pracovalo 170 robotníkov. Za ko-munizmu boli zakázané návtevy tejtohrobky a bol napísaný plán, ako ju znièi.¼udia ijúci v tomto regióne zabránili, abysa tento plán uskutoènil. Pani N. Nekièo-vá svoju prednáku ukonèila týmito slo-vami: Celá krása Slovenska, jej príroda aniekedy surový historický osud akoby spie-vali v lesoch, ktoré obk¾uèujú poslednémiesto odpoèinku hrdinu a ve¾kého vla-stenca Milana Rastislava tefánika."

Po ukonèení prednáky predseda Ma-tice slovenskej v Záhrebe Zlatko Jevákodovzdal pani Nekièovej kyticu kvetín apekný modranský tanier na pamiatku.Okrem èlenov sa na stretnutí zúèastnili ajdoc. PhDr. Eva Tibenská, CSc., lektorkaslovenského jazyka na Filozofickej fakul-te v Záhrebe a prof.dr.sc. Gjuro Deeliæ.Obèerstvenie pripravil Spolok chorvátsko-slovenského priate¾stva v Záhrebe.

(Z. Jevák)

06/2009 PRAMEÒ 99

Regionálna kultúrna spolupráca Slovákov a Chorvátov

Zdôraznil, e obsahy podujatia Pod slo-venskou strechou obohatia nie iba turi-stickú ponuku, le dajú podnet i na bu-dúce formy kultúrnej spolupráce.

Pokia¾ ide o spoluprácu na Sloven-sku, predovetkým sa to vzahuje naoblas Devínskej Novej Vsi, v mene ta-mojej Matice slovenskej dohodu podpí-sal jej predseda Ján atko. K tejto irejforme spolupráce svoj podpis podal i Ju-raj Cveèko, predseda Chorvátskeho kul-túrneho zväzu v Slovenskej republike,ktorý afirmuje ochranu chorvátskeho kul-túrneho dedièstva v tyroch obciach vokolí Bratislavy (Èunovo, Devínska No-vá Ves, Chorvátsky Grob a Jarovce). Sa-mo podpisovanie sprevádzali hudobnépásma v chorvátskom a slovenskom jazy-ku KUS-u Lipa z Lipovlian. Bol to ïalípodnet na budúcu spoluprácu. A svoj prí-nos k tejto spolupráci podal i hostite¾ tej-to slovensko-chorvátskej slávnostnej uda-losti, ve¾vyslanec RCH v Bratislave To-mislav Car. Poïakoval sa kultúrnymzdrueniam - najmä Podravke Slovakia,s. r. o. , Bratislava, ktorá na èele s pred-stavite¾om v Slovenskej republike To-mislavom Horvatom pomohla pri reali-zácii podpisovania tejto dohody.

- Tieto podpisy svedèia o tom, e spo-lupráca nie je vyhradená iba pre tátnemetropoly, - zdôraznil ve¾vyslanec Car.Pri podpisovaní mali úèas i predsedaSlovensko-chorvátskeho priate¾stva Mla-den Heruc (Bratislava) a predsedaZdruenia chorvátsko-slovenského pria-te¾stva Zlatko Herak (Záhreb). Túto uda-los sprevádzal i sobotòají celoveèernýprogram KUS-u Lipa s folklórnymi chor-vátskymi a slovenskými vystúpeniami vosade Jarovce, na rados vetkých, noosobitne predsedu lipovlianskych Slová-kov Branka Vincenta a predsedníèkyKUS-u Lipa Marice Tisajovej. Mieanýspevácky zbor Lira pri samom ukonèenípobytu na Slovensku, ako jediný zahra-nièný úèastník, vystúpil na Festivale slo-venských národných speváckych zborovv Devínskej Novej Vsi. (I. Hudec)

lupráce materských tátov dala poboèkaMatice chorvátskej Kutina.

- Týmto potvrdzujeme i spoluprácunaich Matíc na tátnej úrovni, - zdô-raznil predseda kutinskej poboèky Ma-tice chorvátskej Dragutin Pasariæ. Pri-pomenul, e takáto forma spolupráce sau ujala i v druhých mestách. Okrem Ku-tiny a Lipovlian osobitne vyzdvihol me-sto Popovaèa, ktorého KUS spolu vystu-puje s lipovlianskym, prièom sa navzá-jom prelínajú kultúry oboch národov. Vmene popovskej poboèky Matice chor-vátskej pri samom podpisovaní bol prí-tomný i jej predseda dr. Draen Kovaèe-viæ. Pasariæ zaelal, aby sa lipovlianskymSlovákom èím skôr podarilo realizovaprojekt, keï ide o zachovanie kultúrne-ho dedièstva svojich predkov - obnovouna tento úèel kúpeného etno majetku.

V nede¾u 24. mája 2009 na Ve¾vy-slanectve RCH v Bratislave bola pod-písaná Dohoda o regionálnej kultúrnejspolupráci medzi poboèkami Maticechorvátskej Kutina a Maticou sloven-skou Lipov¾any (Sisacko-moslavskáupa) s kultúrnymi zdrueniami Chor-vátov a Slovákov Bratislavského sa-mosprávneho kraja v Slovenskej repu-blike. Na návrh Matice slovenskej Li-pov¾any spolupráca s potomkami Chor-vátov v obci Chorvátsky Grob v Sloven-skej republike sa zaèala pred 12 rokmi,"povedal v mene lipovlianskeho zdrueniaSlovákov jeho zástupca predsedu JosipKrajèi. Formy tejto spolupráce, ktorá saíri i na materské národy spomenutýchkrajín, osobitne svojím významným via-croèným projektom Chorvátske národ-nostné meniny - mosty kultúrnej spo-

Podpisovanie Dohody v Bratislave

Foto

: I. H

udec

Kultúrny program

Foto

: I. H

udec

1100 PRAMEÒ 06/2009

Mestu Naice posledné roky ude-¾ujú ceny turistických zdruení za na-jupravenejie malé mesteèko". Pretosa obyvatelia a väèina kultúrnych aportových zdruení kadoroène zapá-jajú do rôznych aktivít, aby tak dopo-mohli k slávnostnej atmosfére osláv pripríleitosti patróna mesta sv. Antona.

Matica slovenská Naice v súlade sosvojimi princípmi spolupráce s inými kul-túrnymi zdrueniami v Naiciach a okolía s Ústrednou kninicou Slovákov v Chor-vátsku pri Chorvátskej národnej kninicia èitárni v Naiciach po prvýkrát organi-zovala podujatie Prezentácia slovenskýchjedál.

Ve¾ký poèet èlenov MS Naice a pria-te¾ov Slovákov priiel 6. júna 2009 naústredné námestie v Naiciach, kde boli

príjemne prekvapení. Naúvod zazneli zvuky slo-venských piesní. Progra-mu kultúrny lesk pridal aotvoril ho prof. Ivan Kra-jaèiæ, ktorý predviedolnieko¾ko piesní na fuja-re. Stoly boli plné jedno-duchých, no ve¾mi chut-ných slovenských pecia-lít. Ako aperitív sa toèilaborovièka a slivovica.Koíky boli plné kvar-kových a zemiakových

pagáèikov a chutných pochúok - syro-vých korbáèikov. Gastronomickým vyvr-cholením boli horúce bryndzové haluky.Samozrejme, usilovné pracovníèky Ústre-dnej kninice Slovákov v Chorvátsku, ve-dené riadite¾kou Mgr. Blaenkou Rad-manoviæovou a Mgr. Ruicou Vinèako-vou, prichystali stánok s kuchárkami slo-venských jedál, prièom delili i recepty naprichystané peciality. Vystavené boli ipredmety vypracované z pleteného drô-tu, aké od tohto roku budú vypracúvadeti i dospelí èlenovia MS Naice v dro-társkej dielni".

Vetci návtevníci, ako i tí, ktorí sa tuocitli celkom náhodne, nekryli svojeoduevnenie zo skvelej organizácie, niek-torí vyjadrili i iados o èlenstvo v MS -zapísalo sa asi tridsa nových èlenov.

Stánok MS Naice

Foto

: . J

anto

ík

Samozrejme, oslavu poctil i primátorMgr. Kreimir agar, ktorý sa aktívne za-pája do rozvoja slovenskej kultúry v me-ste a v okolí.

Vetko toto bolo i mediálne sledova-né Chorvátskym rádiom Naice, ktoré saobèas i priamo zapájalo vysielaním do éte-ru dennými novinami Glas Slavonije.

Nakoniec sa musím poïakova i vet-kým sponzorom, ktorí pomohli, aby tátoaktivita bola èím úspenejia a ktorá, ve-ríme, prerastie v tradièné podujatie me-sta Naice. Samozrejme, nový Správny vý-bor MS Naice na èele s novým predse-dom Brankom Prièom a tajomníèkou Da-rinkou-Daou Siladiovou - vyjadril svojuochotu pokraèova v takejto úspenej prá-ci, ako i zaèa nové aktivity a zdoláva e-te väèie výzvy.

(. Jantoík)

povci Punitovaèkom. Preèo som tak na-písala? Zväz Slovákov organizuje detskúfolklórnu prehliadku a predstavte si, MSRijeka nemá detskú skupinu, tak by smesa na nej mohli zúèastni my. Ako by tovyzeralo? Naa skupina, èlenovia v ro-koch od 50 viac, èes výnimkám, ale ne-bolo nám ako absolvova v jednomdni 900 kilometrov a medzitým v tej ho-rúèave ete aj vystupova. Vydrali sme

Folklórna skupina Slovenka po ab-solvovaní kurzu novej choreografie,vystúpení v prekrásnom prostredí kú-pe¾ov Nimnica na Slovensku dvakrátdo týdòa sa pravidelne stretávala, abydobre docvièila nový tanec Koíèek,ktorého základy sme sa nauèili poèasve¾konoèných sviatkov na Slovensku.Premiéru tanca sme mali na prehliadkeslovenského folklóru (dospelých)v Josi-

Matica slovenská Rijeka aj krásny sprievod cez dedinu a vetkoto má svoje èaro, aj keï nemôeme ne-poveda - mladí nám chýbajú. Ale na to,e mame 60 èlenov a z toho je 25 ak-tívnych vo folklóre! Predstavte si, èo bysme dokázali, keby sme mali 600 èlenov!!!Folklórom sme sa zaèali bavi, keï námdetská skupina odrástla; bolo povedané,spevácka skupina má festival Ruu... aèo ïalej.

Práve v Josipovci sme bojazlivo poprvýkrát vystupovali so svadobnýmzvykom odèepèovanie nevesty. Potom tou ilo, kadý rok nová choreografia vïa-

Naickí Slováci svojmu mestu

I. Krajaèiæ hrá na fujare

Foto

: . J

anto

ík

06/2009 PRAMEÒ 1111

Èlenovia MS Rijeka v Josipovci

Foto

: M. G

rin

iæ

Èlenovia MS Naice v organizáciisamej MS i tohto roku pobudli v rod-nom kraji svojich predkov. lo o de-stináciu severovýchodné Slovensko,presnejie Poprad. Pod Vysokými Ta-trami sa zdrali tyri dni (21. 5. - 24. 5).Ubytovanie v hoteli Satel v samom cen-tre mesta im umonilo i samostatnú avo¾nú obchôdzku mesta - vetko bolona dosah ruky.

Okrem mesta Poprad do svojej tu-dijnej cesty zaradili i Múzeum liptovskejdediny Pribylina, expozíciu Liptovskéhomúzea v Ruomberku, Kemarok - me-sto starých remesiel, Spiskú Sobotu - hi-storické a turistické centrum, Levoèu -známu románskym kostolom, turistickéstredisko Vysoké Tatry, klimatickú lieèe-bòu pre chorých na p¾úca v Tatrách, Vý-chodnú - kde sa usporadúva najväèí fol-

klórny festival v SR a pri návrate domovzastavili sme sa v Roòave - malom me-steèku obývanom Maïarmi.

Matièiari mali i pracovnú schôdzu spredsedníèkou MO MS Poprad pani ¼ud-milou Hrehorèákovou, predstavite¾miKlubu Popradèanov a pánom Jánom Pro-fantom - umeleckým vedúcim FK Vago-nár FS Vagonár, s ktorým dohodli i kul-túrnu spoluprácu a potom spolu strávi-li príjemný veèer s piesòami, gitarou ahrebeòom. O gitarový aranmán posta-ral sa pán Josip Markoviæ-Marul a o prí-jemné zvuky na hrebeni zaslúil sa pánTomo Dasoviæ.

Bolo toto ete jedno pekné priateleniesa v domovine predkov, ete jedno spoz-návanie sa s bohatstvom slovenského de-dièstva, ale i vrelý krst pre nový výkonnývýbor na èele s predsedom BrankomPrièom a tajomníèkou Daou K. Siladio-vou, ktorá sa postarala o celkový aranmáncesty.

(D. K. Siladiová / . Jantoik)

tudijná cesta naických matièiarov

seda p. Provèi, je aj naím èlenom. Okremvzácnych hostí KUS-u Joakim Govlja zMiklueviec aj my sme sa predstavilidvoma tancami a piesòami. Krásnyzáitok v krásnom prostredí nad Opati-jou, odkia¾ sme videli celú Kvarnerskúzátoku. Zostáva nám len spomína natieto dva krásne víkendy a málo èasu námzostalo na prípravu náho programu naSlovensko na festival do Krompách 25.6. - 29. 6. V tom èase sa zúèastníme na

ka naim priate¾om zo Slovenska a USZZ,ktorý nás finanène doteraz podporoval.Naa namáha nevyla nazmar, môemesa pochváli viacerými vystúpeniami naSlovensku, v Srbsku, Taliansku. astnísme, keï môeme vystupova v domá-com prostredí, èo sme mali príleitos aj14. 6., keï sme sa zúèastnili na kultúr-nom programe pri príleitosti odha¾ova-nia tabule na poèes 5. výroèia zaloeniaspolku Runiak v Matuljiach, veï pred-

festivale Ozveny rodnej zeme, na súaivo varení bryndzových haluiek a na kul-túrnom programe Jánska noc. Keïe snami pôjdu tamburái zo spolku Za-metski koren, nae speváèky budú mapár pesnièiek s hudobným sprievodom.

Dúfame, e sa nám podarí prezen-tova ná kraj, lebo s nami idú aj pred-stavitelia PG, ktora nám spolu s USZZzaplatila dopravu, za èo sme im vïaè-ní. (M. Griniæ)

Slovenské dievèatá

Foto

: M. G

rin

iæ

MS Naice v Poprade

Foto

: . J

anto

ík

1122 PRAMEÒ 06/2009

Najkrají jún! mer vye dvoch desaroèí, na èo smeve¾mi hrdí. 12. júna sme tak vystúpili vrámci 20. výroèia pôsobenia tejto usta-novizne za prítomnosti poèetných ho-stí.

Po poèetných vystúpeniach malá astredná skupina odili na zaslúenýoddych, èie hrajú stolný tenis vo svojejDrevenici. Na iniciatívu STK Naice aMesta Naice dostali sme dva stoly a natakýto spôsob si spríjemòujeme letnúdovolenku. Kto to vie - mono práve znaich radov vznikne nejaká nová Ta-mara Boro alebo Zoran Primorac? Po-kým sa malièkí hrajú, ostatní èlenoviasa chystajú na odchod do Detvy a orga-nizáciu 10. veèera polesòakov - poduja-tia, ktoré sa uskutoèní u 29. augustatohto roku.

(B. V. Baksová)

dospelé starie osobyv Ljeskovici. Tak smeurobili i tohto roku 6.júna, svojím vystú-pením sme pridalikultúrny lesk Dòurodiny chránencomDomova v Ljeskovi-ci. V programe sazúèastnila ve¾ká fol-klórna, spevácka ahudobná sekcia. Spo-lupráca s Domovomv Ljeskovici trvá tak-

Jún je osobitne bohatý, pokia¾ ideo rôzne kultúrne podujatia a obsahy- najmä v Naiciach, keïe sa v tom-to mesiaci dejú poèetné podujatia vrámci oslavy Dòa mesta 13. júna a pa-tróna mesta Naice sv. Antona Pa-duánskeho.

No tohto roku kultúrne obsahy ma-li ete väèí význam. Lebo sa tohto rokuoslavuje 780. výroèie Naíc. Nieko¾korozlièných podujatí dialo sa v ten istýdeò, no kadý si pre seba vybral to, èoho najviac zaujímalo. V nede¾u 14. júna2009 v organizácii HKD Lisinski na let-nom javisku pri katieli Pejaèeviæovcovsa uskutoènili i dve folklórne prehliadky- predpoludním detská a odpoludniaprehliadka dospelých. Prehliadku otvo-ril primátor Kreimir agar (Absolútnyvíaz volieb u v prvom kole - BLA-HOELÁME!!!!!).

I tohto roku sa predstavili poèetnéspolky naického okolia a markovskí fol-kloristi. Na detskej folklórnej prehliad-ke predstavili sa malá a stredná detskáskupina tancami a detskými hrami z Lip-tova a na 15. Antunovských slávnostiachodpoludnia ve¾ká taneèná skupina uspo-riadala defilé a za hudobného sprievo-du predviedli tance z východného Slo-venska.

Kadoroène v júni nai èlenovia na-vtevujú i Domov pre psychicky choré

Folkloristi z Markovca

Foto

: B. V

. Bak

sová

Vystúpenie v Naiciach

Foto

: B. V

. Bak

sová

Spevácka skupina MS Markovec

Foto

: B. V

. Bak

sová

06/2009 PRAMEÒ 1133

Po prvýkrát jeden biskup zo Slo-venska navtívil Slovákov v Chorvátskuod èias, ako sa prisahovali na tieto prie-story. Bol to Mons. Viliam Judák, ni-triansky diecézny biskup, ktorý nav-tívil Josipovec Punitovský v máji t. r.

Mirko Vavra, starosta Punitovskéhookresu, ktorý je nedávno znovu zvolenýdo tejto funkcie, okrem toho, e sa stará ovýstavbu okresu, má na starosti i kultúrua zviazanos Slovákov so svojou pra-vlasou.

22. mája starostu obce Nová BystricaMilana Kotvasa, ako i ostatných hostí uví-

tali Josipovèania v Slo-venskom dome vo veèer-ných hodinách. Rodinahudobníkov, otec a syno-via zaspievali a zahúdlinieko¾ko dobre známych¾udových slovenskýchpiesní, take podvíhali nanohy obyvate¾ov, ktorí sau chystali spa. Po veèe-ri hostia zo Slovenska bo-li ubytovaní v rodinnýchdomoch Josipovèanov.

Delegácia spolu s bi-skupom navtívila v sobotu Z Josipa Ko-zarca. kolu navtívil i riadite¾ Základnejkoly z Vychylovky a potom sa spolu s ri-adite¾om josipovskej koly dohovárali ostretnutí dvoch kôl a ich uèite¾ov. BiskupViliam Judák a hostia zo Slovenska zoz-námili sa s prácou koly, nakrátko sazúèastnili i na literárno-recitaènej preh-liadke Slovenèina moja a potom odili na-vtívi Osijek. Tu obili katedrálu a stret-li sa s arcibiskupom Srakiæom. Priate¾ovzo Slovenska prijal i Osijecko-baranský zá-stupca upana pán Buriæ a potom navtí-vili Univerzitu J. J. Strossmayera. SlovákIvan Komak, majite¾ Osijeckého pivova-

ru, pozval svojich krajanov na obèerstve-nie s dobrým pivom. Potom hostia zo Slo-venska navtívili Ðakovsko-sriemske ar-cibiskupstvo a katedrálu v sprievode Josi-povèana farára prof. dr. Andriju uljaka.

Pre biskupa nebolo oddychu. Odpo-ludnia v Josipovci slúil omu v sloven-skom jazyku a naveèer sa znovu vetci zo-skupili na futbalovom ihrisku na Dr¾aku.Vystupoval KUS bratov Banasovcov a KUSzo susednej osady irokého Po¾a. Krásneslovenské piesne hrali a spievali èlenoviarodiny Kováèovej zo Slovenska. V priate-lení s biskupom pokraèoval i Dr. Andrijauljak, ktorý ho pozná zo sympózií, ktorésa skôr usporadúvali v Chorvátsku. I keïbiskup úradne u v minulých èasoch bol vChorvátsku, teraz po prvýkrát navtívil Slo-vákov, ktorí tu ijú. Priatelenie za sprievo-du pôvodnej ¾udovej hudby trvalo a doneskorej noci.

V nede¾u biskup ete raz slúil sv. omuza prisluhovania domáceho farára Ïuricua neskôr sa ete stretol s ve¾kým poètomobèanov vo dvore Dobrovo¾ného hasiè-ského spolku Josipovec.

Stretnutie a rozlúèka potrvali dlhí èasa po obede hostia opustili Josipovec.

(A. Popoviæová)

Biskup V. Judák v kostole v Josipovci

Foto

: A. P

opov

iæov

á

Biskup zo Slovenska navtívil Josipovec

FS Fatran z Martina (Slovensko) nav-tívil Josipovec Punitovský, aby sa tak zúèast-nil na folklórnej prehliadke Slovákov v Chor-vátsku. U o siedmej hodine ráno v sobo-tu 6. júna zoskupili sa èlenovia MS Josipo-vec, aby sme uvítali svojich hostí zo Slo-venska. Po raòajkách odili do Ðakova, na-vtívili rebèinec a li do obchôdzky kate-drály. Potom ich prijal primátor ?akova Zo-ran Vinkoviæ. Zostalo im ve¾mi málo èasuna oddych, keïe sa u museli chysta naveèerné vystúpenie. Vo veèernom progra-me ved¾a hostite¾ov predstavili sa nie-ko¾kými piesòami a tancami zo svojho kra-ja. V kadom prípade Kysucu sme i samimohli rozpozna. Okrem výborných do-

FS Fatran v Josipovci

Hudobníci FS Fatran

mácich a ete lepích hostí, povimnutévystúpenie mali i KUS z osady iroko Pol-je, hráèi na rohoch z mesta Donji Miholjaca plechová hudba z Nemecka (Bavorska).

Po bohatom programe Slováci, Chor-váti a Nemci priatelili sa navzájom a dorána. Preto mladí spali v nede¾u a do po-ludnia. Museli sme zobúdza hostí, aby sastaèili prichysta pre slávnostný sprievoda vystúpenie na javisku. A ako sme i oèa-kávali, na javisku sme videli iba výbornepredvedené tance a piesne vetkých úèin-kujúcich. ia¾, u v nede¾u vetci museliís domov. Po týchto hosoch vyprevadilisme i Slovákov. Vyprevádzanie potrvalo ana konci nám zaspievali: Ïakujeme, ïa-kujeme, ïakujeme vám, bolo nám tu pek-ne, bolo nám tu fajn.

Nové stretnutie je u dohodnuté.(A. Popoviæová)

Foto

: A. P

opov

iæov

á

1144 PRAMEÒ 06/2009

vedia. Nakoniec sa predstavila mláde zIloka, ktorá sa môe porovnáva s oprav-divými profesionálmi. Ich vystúpenie,pohyby na javisku, dynamická výmenaslov, obrazy, hudba... ponechala mnohýchbez slov.

No i u iných sa nalo nieèo, pod¾a èo-ho si ich zapamätali - buïto lo o zaují-mavú rozprávku, zaujímavú postavu, spô-sob recitovania, kostým èi scénu. Najdô-leitejie v tomto vetkom je, aby deti po-kraèovali v pestovaní svojej materinskejreèi a kultúry svojich predkov.

Po bohatom programe pre deti a uèi-te¾ov bolo prichystané obèerstvenie, nonajviac detí bolo vôkol stánku, kde bolazmrzlina. Na konci tohto podujatia, uèi-telia a riaditelia mali krátku schôdzu spredsedom Zväzu Slovákov a poradcompre slovenský jazyk, prof. Andrejom Ku-ricom.

(A. Popoviæová)

triansky biskup Viliam Judák, riadite¾ Zz Vychylovky, starosta Novej Bystrice aintrumentálna kapela rodiny Kováèovej.

Na samom zaèiatku prehliadky pred-stavili sa najmladí èlenovia KUS- u bra-tov Banasovcov, asi tyridsa taneèníkovvo veku od 7 - 15 rokov, spievali a tanco-vali slovenské piesne a tance.

Váení hostia spolu s predsedom Zvä-zu Slovákov Andrejom Kuricom priho-vorili sa prítomným pozdravným slovoma riadite¾ josipovskej Z Ivan Smoljo oboz-námil prítomných s prácou koly.

A potom u nasledovalo to, preèo smesa i zoskupili na tomto mieste. Mladí poe-ti, recitátori, herci, ukázali vetko, èo ve-dia. Bola to opravdivá explózia farieb arozlièných kostýmov, masiek...

No fotografie povedia viac ne slová.Ani hudba nechýbala. A slová ete krajieznejú ved¾a farieb a hudby. Nezvyèajnépostavy na javisku zaujali viac pozorno-sti tých najmladích,pokia¾ sa starí za-poèúvali do kadéhovysloveného sloven-ského slova, ktoré sav benej, kado-dennej komunikáciitakmer stratili.

Deti zo Z v kto-rých sa pestuje slo-venský jazyk a kul-túra sa usilovali uká-za to najlepie, èo

Tohto roku recitaèno-literárnaprehliadka a prehliadka divadelnýchscénok iakov ktorí navtevujú hodinyslovenèiny pod názvom Slovenèina mo-ja, sa uskutoènila v sále Základnej kolyJosipa Kozarca v Josipovci Punitov-skom.

Deti zo základných kôl v rámci Chor-vátskej republiky kde sa fakultatívnevyuèuje slovenský jazyk a pestuje sloven-ská kultúra: Josipa Kozarca z JosipovcaPunitovského, Ivana Brníka Slováka z Je-lisavca, Julija Beneiæa z Iloka, Josipa Ko-zarca zo Solian, Vladimira Beèiæa a IvanaFilipoviæa z Osijeka, Vladimira Nazora zNovej Bukovice, kralja Tomislava z Naíc,Josipa Kozarca z Lipovlian - zoskupili sav josipovskej základnej kole, aby ukáza-li aspoò èas z toho, èo sa nauèili poèaskolského roku na hodinách slovenèiny.

Na tomto podujatí úèas mali i váeníhostia: predseda Zväzu Slovákov v RCHAndrej Kuric, tajomníèka Zväzu SlovákovBranka Baksová, hostitelia: riadite¾ josi-povskej Z Ivan Smoljo, starosta okresuMirko Vavra, predseda MS Zdenko Ko-már, pán farár Ïurica Pardon a riaditeliaa uèitelia kôl, v ktorých sa pestuje slove-nèina. Bola tu i Ruica Vinèaková, vedú-ca Ústrednej kninice Slovákov v Chor-vátsku v Naiciach.

Na otvorení prehliadky detskej tvorbyzúèastnil sa i nový slovenský ve¾vyslanecv Chorvátskej republike pán Roman Su-pek a váení hostia zo Slovenska: ni-

J.E. Roman Supek, biskup Viliam Judák a predseda ZväzuAndrej Kuric

Foto

: A. P

opov

iæov

á

Vzácni hostia a obecenstvo

Foto

: A. P

opov

iæov

áFo

to: A

. M. K

uric

Detská divadelná skupina z Iloka

Slovenèina moja 2009 v Josipovci

06/2009 PRAMEÒ 1155

iaèky z Meðuriæa

Foto

: A. M

. Kur

ic

iaci z Markovca

iaèky z Osijeka

Foto

: A. M

. Kur

ic

iaèky z Radoa

Foto

: A. M

. Kur

ic

Foto

: A. M

. Kur

ic

iaci z Jelisavca

Foto

: A. M

. Kur

ic

iaèky zo Solian

iaci z Josipovca

Foto

: A. M

. Kur

ic

iaèka z Mí¾oviec

Foto

: A. M

. Kur

icFo

to: A

. M. K

uric

1166 PRAMEÒ 06/2009

MS Rado

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Osijek

Foto

: A. P

opov

iæov

á

27. Prehliadka slovenského folklóru v Josipovciv obrazoch

MS Josipovec

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Ilok

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Jurievec

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Jakiæ

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Jelisavec

Foto

: A. P

opov

iæov

á

06/2009 PRAMEÒ 1177

MS Lipov¾any

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Markovec

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Zokov Gaj

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Meðuriæ

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Rijeka

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS So¾any

Foto

: A. P

opov

iæov

á

FS Fatran

Foto

: A. P

opov

iæov

á

MS Mí¾ovce

Foto

: A. P

opov

iæov

á

1188 PRAMEÒ 06/2009

23. a 24. mája 2009 MS Jurievec zafinanènej podpory Punitovského okre-su organizovala prvú výtvarnícku ko-lóniu. Hosovala výtvarná skupinaKontrast z Josipovca. Bola tu vedúcaskupiny Anica Popoviæová - uèite¾ka výt-varnej kultúry a èlenovia: Katarína Ku-ricová, absolventka Akadémie výtvarné-ho umenia v Záhrebe, Adam Konjuak,Josip Brandis, tudent druhého roèníkaVýtvarnej akadémie v Osijeku a MatijaLabak, stredokolák.

Pripojili sa im i milovníci výtvarnéhoumenia z Jurievca: Rezica vitková a An-

ka Nováková (samouké umelkyne, ama-térky, ktoré najèastejie ma¾ujú na sklo),Vera Majdiová, Kristijan Krajèek - stre-dokolák. Pridali sa k nim i iaci základ-nej koly: Mája Ovèáriková, Kristína Crno-jová, Karlo Lovriæ a Antonija tencová.

Umelci si v prvý deò práce kolónienajprv vybrali najvhodnejie miesto prirybníku a parku, ktorý je celý obrastenýstoroènými hlohmi a stváròovali hlavnekrajinoma¾by. Krása tohto prostredia poprvýkrát bola zaznamenaná rukou umel-cov. Nasledujúci deò umelci ma¾ovalistaré jurievské domy, ktorých je v dedi-ne ete hodne. Anica Popoviæová si vim-la, e táto dedinka je plná zelene a kve-tov, èo kadého umelca inpiruje na tvo-renie. Poèetní diváci pozorovali ich prá-ce poèas vzniku. Toto dianie najviac pri-lákalo deti, take mnohé z nich i samy

Výtvarníckakolónia i v Jurievci

zobrali farbièky a papier a nama¾ovaliobraz s motívom svojej rodnej osady.Najvydarenejie obrazy umelci darovaliMS Jurievec, ktoré budú - máme nádej -èoskoro skrá¾ova steny nového Kul-túrneho domu.

Na konci dvojdòovej kolónie práceboli vo forme malej výstavy vystavenépre obèanov, aby sa na nich mohli poz-rie. Po namáhavej práci pre úèastníkovkolónie bola prichystaná spoloèná veèe-ra a priatelenie sa. Anðela Majdiová savetkým poïakovala za venovaný èas aza vloenú námahu a vyjadrila svoju spo-kojnos, e toto kultúrne podujatie splni-lo svoje poslanie. Na obojstranné uspo-kojenie dohodnutá je spolupráca i v bu-dúcnosti vo forme nových maliarskychkolónií.

(A. Majdiová)

Úèastníci výtvarníckej kolónie

Foto

: A. M

ajdi

ová

Anica pri práci

Foto

: A. M

ajdi

ová

MILAN RÚFUS

A svoju poéziu v slávnej básni Kon-templácia vystihuje slovami: To nie je bá-seò - // - to je výron krvi. // To nie sú slová -// - to vo mne dua zvracia.

e o to jej je viac, // o èo je báseò väèiaod slova. //

Nie kameò. // Socha. ena Lótova - //to je báseò.

Vie, e o múdros itia eravú sa tvrdozápasí. No nad vetkou zlobou sveta víazípod¾a jeho presvedèenia láska: Ale ja viem,e ostane // jak chlieb na dobrom stole// tomocné ¾udské rozhranie // nad samôt pú-te holé;// - Láska, èo ¾uïom kra¾uje, za vástôl sadla si.

Jeho básne nie sú veselé, lebo nie jeveselá doba, ktorú ije. Potláèajúc svojeosobné iale vyslovuje v básòach cez svo-ju boles bolesti celého ¾udstva:

Nech si hvízda, nech si hvízda jeseò, //ako vzlyk sa z hrude derie rým. //

Uvedomuje si, e ove¾a hodnotnejieako prázdne slová je mlèanie, ticho v bá-sni:

Èo je báseòPoloi na stôl presné ako chlieb // ale-

bo voda. alebo // medzi dva prsty soli. to jebáseò. //

A nestúpa si pritom na päty. // Týmmenej na pièky. Ma èasu. Zhlboka //vytiahnu okov a rovno na prameni // sinepostavi krám, ba ani chrám. //

A budú pstruhy tiahnu Jordánom, //nekúpi prút a vedie, e sa rieka // nes-kladá z rýb. //

Pokraèovanie z minulého èísla

06/2009 PRAMEÒ 1199

U si svoju akých krídel pieseò // ni-komu viac do rúk nezverím. //

Nechcel som sa sebe kori, smieny.// Nechcel som o plytkom bôli hús.//

Cudzia slza svieti z mojich piesní. //Cudzia rana horí z mojich úst.

Uvedomuje si, nako¾ko sa ¾udstvospreneverilo boím zákonom, liape po¾udskej dôstojnosti, nevái si tradièné¾udské hodnoty, kultúru, poéziu. Akovizionár u v tomto období píe: Raz,a smr vychrtlá na slovo siahne mi,//a ako údy Kristove mi bude láma vetu,//ete si jednu pesnièku zaspievam na ze-mi. // Posledná pesnièka bude alm o èlo-veku.

A naozaj. Keï básnik na sklonkusvojho ivota bilancuje, opä odkrývaa presne pomenúva neduhy svojej doby- pokrytectvo, honbu za peniazmi, pre-vahu rozumu nad citmi, necitlivý vzahk prírode...

Vek rozumuStále sa bojím rozumu, // keï ticho ra-

dí: udri! // Prenikavý a presný je. // A niè sapred ním neskryje. //

Ibae nie je múdry.// A rozum ¾udíprerastie, // zlo s nimi pôjde ïalej. //

Budú zlo, na ich neastie, // konatak dokonale, // e neposkytnú nádeji// je-dinú jeho chybu.//

Svet, ktorý trvá na deji, // ostane bezpohybu.

Rovnako pranieruje prázdne heslá svo-jej doby, ako sú humanita, demokracia,vláda ¾udu, èo slúia mocným ako plá-tiky na ovládanie iných:

DemokraciaÈo slovom hlaholí, // to v sebe nenala

by. // No ongluje s tým slovom obratne.//Slobodná obloha. // Ach, áno pre ja-

straby. // To ostatné, èo má, // u nie jepodstatné.

Aj tejto lítièke// vysoko visia hrozná.// Niè pre pravdu, niè pre báseò.//

Vláda ¾udu. // Je taká vôbec moná? Napoly maska, spola sen. Básnikovi nikdy nebol a nie je ¾aho-

stajný osud ¾udstva, osud èloveka i osudjeho milovaného Slovenska. Na sklonkusvojho ivota vak nemohol písa o niè ve-selie vere ako na zaèiatku svojej tvorby.Svedèia o tom básne Diagnóza SlovenskoII, Uprostred dejín, Básnik v treom tisí-

croèí, U...? a iné z básnickej zbierky Bá-seò a èas.

Ete jeden osobný dôvod mal básnik,aby jeho vere boli smutné. Jemu a manel-ke Magde sa narodila mentálne postih-nutá dcérka Zuzanka. Z vlastnej skúseno-sti viem, ako ako preíval astie nás,tudentiek - matiek, ktoré sme mali zdra-vé deti. Ale neskôr pochopil a zobral svojúdel ako akú skúku, ktorú Boh na ne-ho naloil s úmyslom uchova v òomnavdy ten poh¾ad na svet oèami nevin-ných detí. A na sklonku ivota ïakuje Bo-hu za Zuzanku ako dar:

ZuzankaSlnko. Tep mojich íl.// A moje horké

nebo. // Èi ma Boh povýil, // èi pokoril matebou?//

Akoe uhádnu, // On svoje gesto chrá-ni. // I svoj dar i svoj prút // nesie v tej istejdlani. //

Pokoril, povýil... // Zabudni také slo-vá. // A potom dýchni len // vánku na teplúdlaò: //

Ete som nikoho // a takto nemilo-val. // Ete som od lásky // neplatil takúdaò.

Zuzanka ho akoby viedla za ruku pripísaní desiatky kníh pre deti i básnickejzbierky Nevinnej. Nazýval ju a vetky de-ti vo svojich básòach studnièkou:Ïakujem vám za chu zeme, // ve¾ké mo-je malièké.// Ako pijúc ïakujeme // za darvody studnièke.//

V poézii pre deti sa inpiroval Prosto-národnými ¾udovými rozprávkami PavlaDobinského (Kniha rozprávok), ¾udovouslovesnosou i kresanskými modlitba-mi pre deti. Splynul so svetom detí, s ichèistým videním sveta a v lyrickom dialó-gu s dieaom konfrontoval svoju ivot-nú skúsenos, skúsenos zo sveta dospe-lých. Najpopulárnejia zo zbierok urèe-ných deom bola zbierka Modlitbièky, kto-rá vyla prvýkrát v r. 1992 a odvtedy zno-va a znova vo viacerých reedíciách. Získalza òu v r. 2000 pri príleitosti 50. výroèiavydavate¾stva Mladé letá cenu Zlatá kni-ha. Takto znejú tie èisté tóny poézie prenajmeních:

Modlitba za rodièovPane, ktorý si na nebi, // zachovaj vet-

kým deom mamy. // Nech ako cesto nachlebík// im rastú v teple pod rukami.//

Podaruj deom otecka// na kadý deò,// nie iba vèera.// Bez otecka je oveèka//zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch,// veï dveruky od Teba máme.// Dve rúèky deomstvoril Boh: pre otecka jednu,// druhú ma-me.//

Rovnako vrúcny a hlboký vzah akok dcére, mal básnik k svojej manelke Mag-de, ktorá celý ivot venovala opatere ichchorej dcérky a vytváraniu priaznivých ro-dinných podmienok pre básnikovu tvor-bu:

List MagdeÈo ti dnes poviem, dievèa moje? // e si

mi viac ne osudom, // viac ako láskou: obid-voje // obstojí Bohu pred súdom.//

Naloil si nás vrchovato. // Jeseò sablíi ku zime, // èo nesieme to. Ako svia-tos.// Na pokyn srdca musíme.//

Len pierko z vtáka Ohniváka // znies-lo sa dnes na tichú zem. // Kie Boh ti eh-ná, e si taká.// Ja neehnám: ja milujem.//

Za vetky ípy z Jeho luku // nep¾uv-nem Bohu do neba. // Jednonohý dnes dví-ham ruku // a prisahám Mu na teba.//

Milovaná i milujúca. // To, èo sa tebepodobá: // z tiesnivých chorôb môjho srdca// jediná astná choroba.//

Netreba písa na oblohu, dievèa mo-je. Nie, netreba. // Preto dnes osudu a Bo-hu // potichu vïaèím za teba.

Milan Rúfus je básnikom so peci-fickým poh¾adom na morálne a ¾udskéhodnoty, na lásku, pravdu, krásu, utr-penie i tragiku jednotlivca i celého ¾udst-va od druhej polovice 20. storoèia posúèasnos. Jeho poézia je poéziou vyso-kých mylienkových, estetických i etic-kých hodnôt.

A na záver u len básnikovo Post scrip-tum:

Povedz mi, ja sa nebránim // samoteani biede, // èím bol môj ivot? //

- H¾adaním. // H¾adaním odpovede.//Ibae ústa tajomstva // nie sú a také

zdielne.// Èím bol môj ivot?// Trvalým // úasom

z Boej dielne. -

Èes jeho pamiatke!(doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc.)

2200 PRAMEÒ 06/2009

31. mája 2009 v srbskej Hajduiciprebiehal 39. Folklórny festival podnázvom Tancuj, tancuj... Na festivale sazúèastnila aj mládenícka a staria taneè-ná skupina SKOS ¼udovíta túra z Iloka.

Táto najväèie fol-klórne podujatie voj-vodinských Slovákovsa po prvýkrát uspo-riadalo v banátskej de-dine Hajduica, ktorá vtomto roku oslavujeokrúhle jubileum - dve-sto rokov od svojho za-loenia. Viac ako tisícúèastníkov a ete razto¾ko návtevníkovvytvorilo hrdú náladuslovenského spolucíte-nia v osade, ktorá poèí-ta zhruba 2000 obyva-

te¾ov. Príjemný záitok vanul z mimo-riadnej pestrosti tancov, piesní a ¾udo-vých krojov a Hajduièania sa prejaviliako srdeèní hostitelia a dobrí organizá-tori festivalu.

ILOÈANIA V HAJDUICI DOBRE PREDALI METLY

Metlár predáva, vdovica kupuje...

39. festival otvorila podpredsedníè-ka Výkonnej rady Autonómnej pokra-jiny Vojvodiny a predsedníèka Národ-nostnej rady slovenskej národnostnejmeniny v Srbsku Anna Tomanová-Ma-kanová.

Taneèníci mládeníckej a starej fol-klórnej skupiny ilockého spolku ¼udoví-ta túra sa predstavili choreografiou podnázvom Metlový tanec v spracovaní Vlat-ka Miksáda a Jarmily Mudrochovej, kto-rá ju aj nacvièila. Orchester viedol elkoDubovský a bohatý potlesk obecenstvaodmenil premyslenú a dobre nacvièenúchoreografiu. Chválou neetrili ani od-borníci, akým je aj preslávený harmoni-kár Ondrej Maglovský

Hajduièania organizovali aj sprie-vodné akcie v podobe etno výstavy podnázvom Prvých 200 rokov.

(V. Miksád)

Foto

: V. M

iksá

dová

24. mája tohto roku sa tradiènévá¾anie májového dreva v Iloku obilobez dadivého poèasia. Poteilo to ve¾kýpoèet návtevníkov, okolo 300 a takmer80 úèastníkov v programe.

Tradièné kultúrne podujatie usporia-dala Matica slovenská Ilok a SKOS ¼udo-víta túra. Prítomných privítal predsedaMS Ilok elko Dubovský a potom mikro-fón prevzali hlásatelia slovenského vysie-lania Rádia Ilok Biljana Jeiková a Daniel

Dubovský. Sprievodnéslovo im pripravila AnnaPucovská. Aj keï Iloèaniana toto lokálne podujatienevolajú hostí, program siprili pozrie Josip Kel,predseda Rady maïarskejnárodnostnej meniny azároveò predseda koordi-nácie meninových rád vupe Vukovarsko-sriem-skej, predseda ilockejmestskej rady VladimírRotim, viceprezident UN-

VETERÁN SLOVAKIA Duan èevík a ri-adite¾ obèianskeho zdruenia Èiera Ne-mecká Martin Loka so spolupracovník-mi. Hostí zo Slovenska si Iloèania zavola-li v rámci príprav budúcej spolupráce.

Na letnom javisku Slovenského ná-rodného domu sa potom predstavili fol-klórne skupiny, spevácka a hudobná sku-pina z ilockého spolku ¼udovíta túra ajfolklórna a spevácka skupina zo spolkuHviezdoslav z Radoa. Taneèné body i pre

Ilok i pre Rado nacvièila vedúca fol-klórnych skupín Jarmila Mudrochová aspevácke skupiny vedúci ¾udovej hudbyilockého spolku elko Dubovský. Iloèaniazopakovali starie tance a Radoania sapredstavili novým tancom Priadky na Ra-doi. Dali si na òom zálea a keïe poprvýkrát vystúpili s takýmto typom cho-reografie, potrebovali by sa viacerýmivystúpeniami troku uvo¾ni. Celkove vakchoreografiu zvládli na výbornú a keïeje SKUS Hviezdoslav poètom èlenov me-ní spolok, choreografie tohto vzoru sa imv budúcnosti môu javi ako výborné ri-eenie. Oba spolky sa predstavili aj spe-váckymi skupinami.

Po folklórnom programe nasledovalová¾anie májového dreva.

Poèas podujatia bola intalovaná vý-stava detských kresieb na tému Májovédrevo, ktorú samoiniciatívne zorganizo-vala a viedla uèite¾ka výtvarnej výchovyKristína Hrubíková.

(V. Miksád)

Netrpezlivé ruky

Foto

: V. M

iksá

dová

DÁÏ NEPOKAZIL VÁ¼ANIE MÁJOVÉHO DREVA

Jazykové okienko

06/2009 PRAMEÒ 2211

MEDZITÁTNY FOLKLÓRNY MOSTNa tohtoroènom 7.

festivale sa okrem det-skej skupiny MS Ilok vBáèskej Palanke 15. má-ja a v Tovarieve 16. má-ja, zúèastnili aj detskéskupiny Ansámblu¾udových tancov Halyt-ska Veselka z Ukrajiny,Schneidera Lajosza zMoháèa z Maïarska,Dragatu zo Slovinska,Raciborzanie z Raci-borze z Po¾ska, Alat

swisllion z Trebinja z Bosny a Hercegoviny,Nashenche z Plevenu z Bulharska, Mario-va z Macedónska a samozrejme folklórneskupiny organizátorov.

Iloèania sa v Báèskej Palanke predsta-vili dvomi tancami: chlapci zatancovali ta-nec Ideme, ideme a dievèatá Ilo dievèa povodu. V Tovarieve chlapèenská skupina

Kultúrno-umelecké spolky Miletu Pro-tiæa z Tovarieva, Kostu Abraeviæa z Báè-skej Palanky a Jovana Duèiæa z Novej Gaj-dobry v Srbskej republike kadoroène, odroku 2002, organizujú v polovici mája Med-zinárodný festival detského folklóru podnázvom Ala volem kolo da igram (Ve¾mirád si zatancujem kolo).

zaspievala pieseò Na brehu pri Dunaji,dievèenská skupina pieseò Mamo moja,mamo a potom spoloène zatancovali ta-nec v Ilockom poli. Vetky tri taneèné cho-reografie podpísala Jarmila Mudrochováa spevy nacvièil vedúci ¾udového orche-stra MS Ilok elko Dubovský.

Báèska Palanka sa pekne pripravilana tento festival. Nielen dobrým uhoste-ním úèastníkov, ale aj celkovou atmosfé-rou podujatia.

Chorvátsko a Srbsko prostredníctvomIloka a Báèskej Palanky vybudovali cezDunaj ïalí most spolupráce a priate¾stva.Tentoraz pomyselný, folklórny. Vytvori-li ho deti, ktoré sa narodili a vyrástli poèasnezmyselnej vojny. Nevinnosou svojhodetského veku zoívajú prietre spácha-ne dospelými. Kieby sa také mosty nikdyviac v budúcnosti netrhali! Deti si to ne-zaslúia.

(V. Miksád)

ského jazyka 4 sa za slovesom poïako-va sa, poïakova píe. Po prvé pre-javi vïaku, zaïakova, napríklad: poïa-kova (sa) priate¾ovi za pomoc; písomnépoïakovanie...

Po druhé hovor. vzda sa (úradu,funkcie), odstúpi, napríklad: minister sapoïakoval (za úrad).

Ako sme si iste vimli, v slovenskomjazyku, aj v prvom význame, aj v druhomsloveso poïakova sa viae s predlokouza (v akuzatíve).

Teda v chorvátèine sa sloveso zahva-liti viae s predlokou na (v lokáli) a v slo-venèine poïakova s predlokou za (vakuzatíve). A to teda (nerovnaké pred-loky za rovnoznaènými slovesami umoc-nené zriedkavým pouívaním slovenské-ho jazyka) je vlastne aj kameòom úrazupri vyjadrovaní.

Nakoniec zhrnieme. Po chorvátskysa zahvaljujemo na darovima a po slo-

O negatívnom vplyve jazyka väèino-vého národa chorvátèiny na jazyk Slo-vákov ijúcich v Chorvátsku sme sa uneraz zmienili. Avak rozsah tohto vplyvuje taký, e by sme do kadého èísla Pra-meòa mohli napísa viac ako jedno j. o.(jazykové okienko).

Aj v tomto príspevku vám chcemepoukáza na isté chybné spojenie podvplyvom chorvátskeho jazyka. Preèítaj-te si vetu Poïakovala sa na ... vloenejnámahe. Vimnite si spojenie poïako-va sa na (Poïakovala sa na...). Je tuchyba. Je to doslovný preklad chorvátskejvety Zahvalila je na... uloenom trudu.Uvedieme ete jednu chorvátsku vetus uvedeným spojením Zahvalio je prija-teljima na darovima. Ako sme videli,v chorvátskom jazyku sa sloveso zahva-liti viae s predlokou na (v lokáli).

Teraz sa pozrime, ako je to v slove-nèine. V kodifikaènom Slovníku sloven-

POÏAKOVA SA ZA NIEÈO,nie poïakova sa na nieèom

Tanec V ilockom poli v Tovarieve

Foto

: V. M

iksá

dová

vensky sa poïakúvame za dary. Chybnáveta zo zaèiatku j. o. Poïakovala sa na...vloenej námahe má správne zniePoïakovala sa za ... vloenú náma-hu.

Zahvaliti/zahvaliti seZahvaliti znaèi iskazati zahvalnost,

reæi hvala.Zahvalio je prijateljima na roðen-

danskim darovima.Zahvaliti se znaèi uljudno odbiti, pod-

nijeti ostavku.Zahvalila se na ponudi jer nije ima-

la vremena. = Odbila je ponudu jer...poïakova sa, poïakova dok.1. prejavi vïaku, zaïakova: poïa-

kova (sa) priate¾ovi za pomoc; písom-né poïakovanie

2. hovor. vzda sa (úradu, funkcie),odstúpi: minister sa poïakoval (zaúrad)

za predl.s A vyjadruje 10. väzbu pri slovesách

a menách: zaruèi sa za pracovníka, pro-si za rodièov; zodpovednos za výcho-vu, vïaka za lásku

(J. irka)

2222 PRAMEÒ 06/2009

Jozef Murga sa narodil v Tajove 17.februára 1864. tudoval na bystrickomgymnáziu. V Banskej Bystrici si hoob¾úbil profesor Wagner, ktorý ho akonadaného chlapca v kreslení a fyzikezobral do ateliéru majstra BoetechaKlemensa.

Po tyroch rokoch na bystrickomgymnáziu odiiel v roku 1880 do maléhoseminára v Bratislave. Posledné dva roè-níky skonèil v Ostrihome, kde v roku 1884

aj s vyznamenaním zmaturoval. Zaèal tu-dova teológiu v ostrihomskom seminária v roku 1886 prestúpil do tretieho roèní-ka do seminára v Banskej Bystrici. Za kòa-za bol vysvätený v roku 1888. Potom odiieltudova na Akadémiu výtvarných ume-ní do Mníchova. Po súhlase biskupa sa vmarci 1896 vybral loïou do Ameriky. Tamdostal chudobnú slovenskú farnos v ba-níckom meste Wilkes-Barre (Pennsylvá-nia). Po dokonèení prvého slovenskéhodreveného Kostola Boského Srdca ini-cioval a realizoval mnostvo projektov preSlovákov, ktorí ili v Amerike v kultúrneji spoloèenskej biede. Najskôr otvoril jed-notriednu kolu, neskôr vybudovali ve¾kúslovenskú kolu pre 550 detí, nový muro-vaný kostol, kultúrno-spoloèenské cen-trum, kninicu, telocvièòu a tie cintorín.

Dòa 13. marca 1913 sa v americkýchnovinách New York Herald objavila sprá-va, e Jozef Murga nedávno vynaiel no-vý systém v bezdrôtovej telegrafii. Prváneoficiálna skúka prenosu správ medzimestami Wilkes-Barre a tridsa kilome-trov vzdialeného Scrantonu sa konala 27.apríla 1905. Skúka sa vydarila. Pozdra-

vujeme vynálezcu" - prila správa zo Scran-tonu. Murga odpovedal: Gloria in excel-sis Deo." Ïalie pokusy a patenty viedli kobjaveniu rádiotelegrafie a prenosu hlasu.V auguste roku 1905 jeho laboratóriumosobne navtívil americký prezident Theo-dore Roosevelt. V roku 1918 bol jednýmzo signatárov Clevelandskej a Pittsburskejdohody. Medzi americkými Slovákmi zor-ganizoval zbierku s výakom milión do-lárov na základný valutový fond Èeskos-lovenskej republiky. V roku 1920 sa vrátildo vlasti. Údajne prejavil záujem u zostav nej, ak nájde porozumenie a bude môcodovzdáva svoje vedomosti z rádiotele-grafie naej tudujúcej mládei. ia¾, ne-pochodil, lebo od neho pýtali vysokokol-ský diplom na potrebnú kvalifikáciu. Iloo výsmech a ohrdnutie vynálezcom, kto-rého obdivoval celý svet. Take sa vrátil doAmeriky. Tie bol známy ako zberate¾ húb,nerastov a rastlín, mal unikátnu zbierkuhmyzu, asi 9 000 exemplárov. Zomrel ako66-roèný 11. mája 1929. Pochovaný je voWilkes-Barre. Symbolický hrob má aj nacintoríne v Tajove, spolu so svojimi rodiè-mi. (A. M. Kuric)

Jozef Murga

Hrady, zámky a katiele patria k najz-námejím a najobdivovanejím pamiat-kam kultúrneho dedièstva mnohých kra-jín Európy, avak len málokde sa na takommalom kúsku zeme, akým je Slovensko,nájde to¾ko majstrovských výtvorov ¾ud-ských rúk ako práve tu.

Na slovenských návriach èi strmýchbralách sa toti zachovalo okolo 180 hra-

dov a zámkov a mno-hé mestá, dediny i ro-mantické samoty do-teraz okrá¾uje 1200katie¾ov a kúrií. Jepravda, e z niektorýchmocných a pynýchstavieb sa doteraz za-chovali len ruiny, tie súvak konzervovanímchránené, aby naïalejzostali dominantami

krajinnej scenérie a svedkami hrdinskýchobdobí naich národných dejín.

Prvé hrady, ktoré sa na území Sloven-ska stavali ete pred príchodom Slovanov,neboli hradmi v pravom slova zmysle. Bo-li to rôzne hlinené, alebo kamenné násy-pové opevnenia - hradiská, ktoré na vyvýe-ných miestach plnili stráne i obrannéfunkcie. Takéto opevnenia stavali rímski

HRADY, ZÁMKY A KATIELEvojaci na severnej hranici Rímskej ríe -Limes Romanus, ktorú tvorila rieka Du-naj. Na mnohých vyvýených miestach ne-skôr vyrástli drevené a a okolo 11.- 12.storoèia kamenné hrady.

Kamenné hrady budovali mocní ze-mepáni i vládcovia krajiny ako obrannépevnosti i ako strácov na strategicky dô-leitých miestach pozdå obchodných ciest,ako aj na hraniciach vlastného panstva èiúzemia tátu. Pri týchto hradoch alebopriamo v ich opevneniach sa usádzali oby-vatelia, pretoe hrady a ozbrojené posádkyv nich zaruèovali bezpeènos aj iriemuokoliu pred nájazdmi dobyvate¾ov. Takvznikli podhradia a z nich èasto prospe-rujúce mestá, ktoré sa dnes neodmysli-te¾ne spájajú so siluetou hradu alebo jehozrúcaninami.

Keïe hrady mali stráno-obrannúfunkciu, stavali sa zvyèajne na neprístup-ných dominantných miestach, odkia¾ bolvýh¾ad do irokého okolia. Neskôr, keïpominulo najmä turecké nebezpeèenst-vo, mnohé hrady stratili obrannú funkciu

06/2009 PRAMEÒ 2233

a stali sa skôr reprezentantmi moci svo-jich majite¾ov, ktorí ich prestavbou upra-vili na prepychové obytné sídla - zámky.

Mnohí ¾achtici si popri hradoch èiupravených zámkoch zaèali okolo 16. sto-roèia budova luxusné sídla zvyèajne namenej vyvýených miestach, pretoe sa udbalo viac na pohodlie a na prístupnosobjektov pre vzneených hostí. Tak upro-stred perfektne upravených anglických èifrancúzskych parkov vyrástli skutoènéperly stavite¾ského umenia - katiele.

Hrady, zámky a katiele patria k naj-výreènejím svedkom naej minulosti asú zároveò zhmotnením jej odkazu presúèasnos. Poznávanie umelecko-histo-rických pamiatok prispieva k poznaniuminulosti a k obohateniu súèasnosti.

DevínV histórii Slovákov mal neobyèajný

význam hrad Devín. Jeho existencia sa vpovedomí národa spája s najhrdinskejímobdobím slovenských národných dejín.Tento hrad je najstarím historicky do-loeným hradom na území Slovenska. Podnázvom Dowina sa spomína vo Fuldskýchanáloch u v roku 864. Bol postavený nastrategicky dôleitom mieste pri sútokuMoravy a Dunaja, kde rímski vojaci u vrokoch 364 - 375 vybudovali opevnený val,ktorý bol zaèlenený do dunajského forti-fikaèného systému Limes Romanus. Slo-vania tu najprv vybudovali drevený hrad,ktorý bol svedkom slávneho obdobia slo-

venských dejín poèastrvania Ve¾komorav-skej ríe. Pod¾a hod-notenia súèasníkov voFuldských análoch bolnevídanou pev-nosou", ktorá chráni-la územie Slovanovpred vpádmi nepria-te¾ov. Hrad bol sku-toène nedobytný ajvïaka neprístupnostístrmého brala od Du-naja a Moravy, takenepriatelia ho nemohli zdola. Jeho slávavak èasom pohasla, pretoe Ve¾komo-ravská ría po vpáde Maïarov na toto úze-mie zanikla a hrad sa stal u len nemýmsvedkom zalej slávy Ve¾kej Moravy.

Po vzniku uhorského tátu na strmombrale vznikol kamenný hrad, ktorého ma-jite¾mi boli grófi zo Svätého Jura, Gara-jovci, Bátoriovcí, Pálfiovcí a ïalie výz-namné feudálne rodiny. Hrad bol posta-vený v gotickom slohu, neskôr bol pre-stavovaný a rozirovaný, èím vznikla mo-hutná pevnos, avak v jej neprístupnýchmúroch sa u nerozhodovalo o dôleitýchudalostiach ako za èias Ve¾kej Moravy.Okolo pynej hradnej siluety sa valili hi-storické udalosti, ktoré u nemohla ovplyv-ni ani pevnos, ani majestátnos hradu,take postupne upadal do zabudnutia, asa doèkal najväèej skazy, keï ho v roku

1809 napoleonskí vojaci vyhodili do vzdu-chu a na jeho mieste zostali len ruiny.

Dávnu slávu hradu Devín oivili tú-rovci, keï v roku 1836 vystúpili na hrad-né zrúcaniny, aby si pripomenuli hrdú do-bu Ve¾kej Moravy, ktorá by ich povzbu-dila a utvrdila v národnobudite¾ských sna-hách. V súèasnosti sú zvyky hradu zre-kontruované a zakonzervované, takemnohým návtevníkom umoòujú poh¾addo slávnej minulosti. Mono tu vidie zá-klady ve¾komoravského kostola z Rastis-lavových èias, gotickú hradnú bránu, Ga-rajovský palác a iné objekty. Najviac ob-divovaným objektom hradu je Panenskávea, ktorá sa pyne vypína nad vodamiDunaja a zïaleka upútava prichádzajú-cich svojou pôvabnou siluetou.

(Pripravil A.M. Kuric, literatúra: Slo-venské reálie II)

Kázeò pri pohrebe msgr. Michala ZolárekaDòa 20. Mája tohto roku nás opustil

a do veènosti odiiel páter Zolárek zoSelenèe. Pán farár Zolárek bol okreminého aj iniciátor a organizátor kultúr-nej spolupráce medzi Slovákmi z Voj-vodiny a Chorvátska, presnejie z Josi-povca a Jurievca. Pred viac ako 40-imirokmi nadviazali sa kontakty, a to prá-ve na iniciatívu pána farára Zoláreka.Páter Zolárek bol ve¾ký èlovek a jehofarníci ho prili vyprevadi vo ve¾kompoète na veèný odpoèinok. Pri tejto prí-leitosti bola aj sv. oma za zosnuléhoa pán farár ThDr. tefan Turanský, sdbmal kázeò, ktorú Vám predkladáme.

Drahý otec biskupský vikár, váenýpán biskup, drahý pán dekan, drahí bra-tia knazi, reho¾né sestry, smútiaca rodi-na, váený pán predseda optiny Báè,váení hostia, bratia a sestry v Kristu!

Zhromadili sme sa pri slávení Eu-charistie v predveèer sviatku Nanebov-stúpenia Pána, aby sme sa rozlúèili s te-lesnou schránkou náho rodáka, dloho-dobého fárara v Selenèi, s msgr.Micha-lom Zolárekom.

Kadé lúèenie, a osobite keï sa lúèi-me so zosnulou osobou, vyvoláva v náspocit ialu, bolesti a vnútorného utrpe-nia. Súèasne sa v nás ozývajú tieto a po-

dobné otázky: Preèo ijeme? Aký zmyselmá ¾udský ivota, ak po smrti vetko ko-nèí? Odkia¾ prichádzame a kam smeru-jeme a podobne.

Èlovek má mnoho odpovedí:- Vetko je doèasné, aj my..."- Po smrti vetko konèí..."- Na smr netreba myslie, treba si

tento ivot ui..."My máme kresanská odpoveï, kto-

rá nás prevyuje a hovorí, e ivot smrounekonèí, ale sa priemieòa v nový, nad-prirodzený ivot. Ide samozrejme o ta-jomtvo, ktoré môeme prija iba na zá-klade viery, e Jei Kristus, Boh a èlo-

2244 PRAMEÒ 06/2009

vek, preiel touto drámou èloveka vet-kých èias a pootvára nám akýsi novýpoh¾ad na nau ¾udskú existenciu.

Boie slovo, ktoré sme práve poèuli,nám hovorí, e sa ivot smrou nekonèí.ivot je Boí dar a Boh chce, aby sme s nímili veène, astne, plnohodnotne, no vinom rozmere, v inej rovine, ktorá nám jev tomto pozemskom ivote èasto vzdiale-ná a neznáma. Tak ako pri pôrode matkas radosou znáa bolesti, pretoe vie, ena svet prichádya nový ivot, podobne ajpri prechode do veèného ivota zakusu-jeme strach, boles, neistotu, no súèasneaj nádej na veèný ivot. Svätý Otec Bene-dikt XVI. hovorí, e ¾udský ivot je krásnya máme ho il naplno, aj keï je slabý a za-halený tajomstvom utrpenia. My mámeupriami svoj poh¾ad na ukriovanéhoJeia: tým, e zomieral na kríi, chcel mapodiel na bolesti celého ¾udstva. V jehoutrpení z lásky, vidíme najvyiu spo-luúèas na utrpení" kadého èloveka (Po-solstvo z príleitosti dòa chorých - 11.fe-bruár 2009).

Bratia a sestry, ná rodká a kòaz d.p.Michal Zolárek preiel touto cestou. Po-kladam to za milos, e som dve-tri ho-diny pred jeho smrou mohol poèu, esi bol vedomý o blískom konci svojho ivo-ta. Svätá spoveï, sväté prijímanie a po-mazanie chorých, ktoré som mu udelil,mu boli poslilou v jeho posledných chí¾ach.Ako kòaz dlhodobo slúil, ako kòaz prijals vierou slubu kòaza.

Dovo¾te mi, aby som v krátkosti pou-kázal na niektoré kladné èerty jeho kòa-skej osobnosti.

- V prvom rade bol kòazom, vedomýtoho, e je v slubách Cirkvi, farského spo-

loèentva, veriacich. Nemal pevné zdra-vie, ale obetavo vedel presediet hodiny vspovedelnici a poskytova sviatos zmie-renia, navtevova chorých na prvý pia-tok, katechizova deti a mláde. Bol zá-sadový, dôsledný v princípoch a posto-joch, rieeniach a nápadoch. Nie vdy bolpochopený a nie vdy sme ho vedeli po-chopi.

- Duchovný ivot sa usiloval oivi ajoragnizovaním tzv. ¾udovými misiami".Vedel pozva viacerých známych slo-venských kòazov pôsobiacich v zahra-nièí. Aj vïaka nemu sa Selenèa stala vosvete známejou.

- Podporoval rôzne farské skupíny:farskú hudobnú kapelu (tzv. fanforái"),Spolok sv. Vojtecha, Spolok Boskéhosrdca, ivý ruenec, Spevokol Ave Mariaa inné. V bývalej Juhoslávii bol v rámcibiskupskej konferencie delegátom za mi-sie v subotickom biskupstve.

- Do urèitejk miery bol naím ná-rodným budite¾om": podporoval v Sele-nèi - bez oh¾adu na vierovzynanie - naeslovenské povedomie nielen prostred-níctvokm liturgických slávení v kostole,ale aj tým, e organizoval divadlá (napr.v r. 1977 sme asi 20. mladí spolu s nímnacvièili divadlo Rysavá jalovica od Mar-tina Kukuèina), pripravoval slávnosti,spomienky (napr. na sviatok sv.Cyrila aMetoda ako na tých, ktorí nám prinieslipísmo, kultúru a reè). Bol aktívnym èle-nom Matici slovenskej v bývalej Juhoslá-vii a potom v Srbsku, udriaval aktívny aèulý kontakt s viaceými slovenskými bá-snikmi a spisovate¾mi vo Vojvodine. Ajjemu naa obec môe vïaèi, e sa erb Se-lenèe zaèal pouíva aj pri úradných kon-

taktoch a slávnostiach. Bol to on, ktorýako prvý napísal o dejinách naej obce.

- Udriaval aj ivé kontakty s naoupravlasou Slovenskom: s biskupmi, via-cerými významnými kòazmi e dejate¾mináboenského a kultúrneho ivoza na Slo-vensku (napr. s básnikom Jankom Sila-nom, Jankom Magom, s msgr.Jarábom,s pánom biskupom Tondrom...). Keï vèase trvdého komunizmu na Slovenskubola zakazaná kadá náboenská litera-túra, podie¾al sa na prekalde a vydaní Bi-blie v obrazoch. Viacerí z nás sme mu po-máhali pri jej balení, ktorú potom potourozposielal na rôzne adresy Slovenska.

- Osobitnú pozornos si zaslúi jehostarostlivos o duchovné povolania vnaej rodnej obce a o veriacu inteligen-ciu. Bol to on, ktorý podporoval viacerédieèatá a chlapcov - dnes sú niektorí znich reholnými sestrami, reho¾níkmi akòazmi a medzi patrím aj ja - aby sa úpl-ne oddali Bohu a boli v slubách iných.Viac ako 40 chlapcov bolo v Ríme alebov Subotici. Vedel, e nie kadý z nich bu-de kòazom, ale pri osobných rozhovorchmi vdy hovoril o tom, e potrebujemenielen kòazov, ale aj veriacu inteligenciu.

Tieto krátke aspekty nevyjadrujú ce-lé bohatsvo jeho kòaskej osobnosti. Sompresvedèený, e jeho kòazkú a národnúprácu budeme musie ete prehåbi a do-ceni.

Nakoniec chcem poveda, e ho má-me odovzda Bohu. Nechajme a dovol-me mu odís k Otcovi. On nebol iba kòa-zom, bol aj èlovekom, ako kadý z nás.Mal svoju povahu, svoje kladné i menejkladné vlastnosti; mono, e niekedy uro-bil i chyby - tak ako sa ich aj my niekedydopúame. Preto o kòazoch hovormevdy kladne, pozitívne. Nie my sme sud-cami iných, ani sudcami seba, ale Boh.Dobré slovo hojí, zlé zraòuje. Preto s lá-skou a dôverou odovzdajme Bohu telo iduu brata Michala, lebo veríme, e Bohje väèí, láskavejí a milosrdnejí akokadý osud èloveka.

Nech ho Pán odmení za jeho dlhý, bo-hatý a plodný kòazký ivot; za vetku du-chovnú starostlivos o veriach naej far-nosti; nech ho Boh prijme do veènosti adopraje mu milos i s ním veène.Amen. (Pripravil A. M. Kuric)

06/2009 PRAMEÒ 2255

V srdci Slovenska Viete, e kadá krajina má svoje

srdce? Mladí slovakisti sa vydali na ce-stu do srdca Slovenska, aby preskú-mali, èo sa nachádza v jeho strede.

O jedenástej veèer spred Filozofickejfakulty v Záhrebe malým autobusomvydali sa slovakisti na svoju tudijnú ce-stu. Ich východiskovým bodom na Slo-vensku bola Terchová, malá obec v po-horí Malá Fatra. Tam sa ich h¾adanie zaèa-lo.

Vdy s vierouRajecká Lesná skrývala vo svojom ja-

dre ohromnú prácu vytvorenú z obeto-vania, lásky a viery. To vetko vloil dosvojho diela, aby sa zachovalo navdy,rezbársky majster Pekara. Utvoril Slo-venský betlehem, aby smevetci mohli zai Via-noce, príchodJeia. Takmer 15rokov pracoval,aby ukázal slo-venské de-dièstvo, ktorévdy malo zasebou Boha.Spolu so sym-bolmi Sloven-ska, kultúrnymi a¾udovými pamiat-kami urobil ten naj-väèí pohybujúci sa bet-lehem na svete. Ten malýraj je Slovensko v malom.

ilina oproti tomu je ve¾kémoderné krajské mesto s rozvinutýmpriemyslom. V jej historickom centre predve¾kým farským Kostolom NajsvätejejTrojice je umiestnená stupòovitá fon-tánka pod súsoím sv. Cyrila a Metoda.Obraz, ktorý ukazuje na staroslovanskédedièstvo a vdy prítomné náboenstvotohto národa.

Na druhý deò nás zavolala Hájniko-va ena do Dolného Kubína. PrehliadkaMúzea P. O. Hviezdoslava odkryla námivot jedného z najväèích slovenskýchbásnikov a prekladate¾ov. To, èo v násprebudilo obdiv, boli jeho bodkované

vo. Pozreli sme si aj Národný cintorín,ktorý vo svojom pokoji uchováva spo-mienky na ve¾kých Slovákov. Keby ne-bolo tak chladno a ten dáï, mohli smesi pozrie vetkých, ktorí sa zapísali doveènej pamäti slovenského národa.

Pozdravujem vás, lesy, hory...Kabínkovou lanovkou z Ruomber-

ka sme sa vyviezli na kopec Malinné azaili, ako vyzerá lyiarske stredisko, keïje pokryté kvetmi a nie snehom. Krátkatúra cez nádhernú prírodu nás doviedlado obce Vlkolínec, ktorá je zapísaná dozoznamu UNESCO. Ako niekedy ¾udiaili v súlade s prírodou, tak tam ijú ajdodnes. Pestré drevené domy vyzerali akocukríky z rozprávok, medzi zeleným po-kojom hôr, ktorý narúala iba bystrá vo-da malého potôèika.

Mesto Ruomberok malo tie svojeneopakovate¾né èaro. Jeho Galéria ¼udo-

víta Fullu nás vítala spolu snávlekmi na topánky,

take sme sa pre-chádzali cez galé-

riu jedného mo-derného malia-ra a pozerali natie geometrickéformy a pla-menné farby,

vyzerajúc akomalí èarodejníci.

Zdravili nás troju-holníkové babky i

obrovský Jánoík namalom bielom koni. Ful-

la bol slovenský Piccaso, apod¾a nás bol lepí ako on, lebo

mal duu slovenského ¾udu vloenúdo kubizmu.

Cesta, ktorá nás viedla do NízkychTatier, bola ve¾mi zaujímavá. Poh¾ad navetky tie kravièky, striedanie ltých, ze-lených a hnedých polí, pod snehomprikrytých Nízkych Tatier, spôsobovalpocit, e pozeráme nejakú reklamu namlieko alebo èokoládu. Na konci cestynás èakala Demänovská jaskyòa, ktoránás prijala do svojich útrob a vzbudilanau obrazotvornos. Stalaktity a stalag-mity boli ako sochárske diela a vdy pri-pomínali nieèo - matku s dieaom, ka-tedrály, ozdobené torty...

male a tajomstvo zlatého k¾úèa. Dobre,e sme mali èas, lebo by sme zostali bezkrátkej ukáky z dejín umenia, ktorú námposkytla blízka výstava Slovenské dejinyumenia. Priblíila nám diela najznáme-jích slovenských maliarov a sochárov.Tam sa ukázalo, e Slovensko má nielendobrých spisovate¾ov, ale aj iných umel-cov.

Zapísané dejiny a ¾udia v nichOravský hrad na nás h¾adel a bol hrdý

na seba. Zosobòoval dejiny, ktoré preil,odkedy bol vybudovaný v dávnom 13. sto-roèí. Tam v múzeu zachovaná je len èasjeho