Kultúrna revolúcia Laca Novomeského · 2019. 8. 15. · ALE JA PO SVOJICH SKU SENOSTIACH SO SVETOM NIC LEPS IE ... Monografia Kultúrna revolúcia Laca Novomeského je súhrn teórie

Stra

na1

LUKÁŠ PERNÝ

KULTÚRNA REVOLÚCIA LACA NOVOMESKÉHO

LADISLAV NOVOMESKÝ O KULTÚRE, UMENÍ A POLITIKE

SPOLOČNOSŤ LADISLAVA NOVOMESKÉHO

Stra

na2

.

Stra

na3

LUKÁŠ PERNÝ



Posudzovatelia: prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. Ing. Juraj Janošovský Mgr. Tomáš Klimek Jazyková úprava: Mgr. Tomáš Klimek (s. 8-90) Ing. Juraj Janošovský (s. 6,7, 110-133) časti textu sú pôvodné, bez jazykových úprav Grafika, ilustrácie: Michaela Fialová a Mário Budinský (motív na obálke) Zalomenie a grafika textu: Mgr. Lukáš Perný Spoločnosť Ladislava Novomeského, Bratislava, 2017 Vychádza s podporu autorského kolektívu

Mgr. Lukáš Perný, 2017 ISBN 978-80-972558-0-0

Stra

na4

VÝBER Z CITÁTOV LACA NOVOMESKÉHO

„VIANOČNÁ DOHODA O SNR, SNR, SNP, TRIŠTVRTEROČNÁ PARTIZÁNSKA VOJNA, POTOM OBNOVENIE REPUBLIKY,

KOŠICKÝ VLÁDNY PROGRAM A VŠETKY NEMENOVANÉ ROZHODUJÚCE ČLÁNKY NÁŠHO DRAMATICKÉHO POLITICKÉHO

A SPOLOČENSKÉHO VÝVOJA NEMALI A NEMAJÚ INÝ ZMYSEL NEŽ BOJ O NOVÉ SLOVENSKO.“

PIATE VÝROČIE VIANOČNEJ DOHODY, 1948

"VLASTNOU MATKOU EURÓPSKEJ TRAGÉDIE V ROKOCH 1933 AŽ 1945 BOLO DÔSLEDNÉ LIBERALISTICKÉ

CHÁPANIE DEMOKRACIE, KTORÉ OVLÁDLO ZÁPADNÚ EURÓPU." BANSKOBYSTRICKÝ PRÍHOVOR, 1945

"TEN MALIAR POBADAL, Z E RUZ U SVETU PODA BLA ZNAMI VYSMIEVANY ZA PAL HORU CI,

KTORY HO MUC IL TIEZ . LEZ , FIGLIAR, ZA QUIJOTA SKRYL SVOJU BEZMOCNOST I SMU TOK Z BEZMOCI."

KTORY SI DON QUIJOTE CYPRIA NA MAJERNI KA, STAMODTIAĽ A INE , 1963

„C ASTO MA M POCIT, Z E SME VERILI VIAC AKO SME DOSIAHLI, SĽUBOVALI SME VIAC AKO SME MOHLI

DAT , NO NAPRIEK TOMU SOM STA LE PRESVEDC ENY , Z E TO BOLA A JE DOBRE VOLENA CESTA. …

NEVIEM PREC O VEĽA VECI NEFUNGUJE… ALE JA PO SVOJICH SKU SENOSTIACH SO SVETOM NIC LEPS IE

AKO SOCIALISTICKE RIES ENIE PROBLE MOV NEPOZNA M… IDE LEN O TO NA JST SPRA VNE CESTY, KTORE

NA S PRIVEDU KU SKUTOC NEJ REALIZA CII SKUTOC NE HO SOCIALIZMU. TO NIE JE ĽAHKE , NIKDY

NEBOLO A NIKDY NEBUDE. VED TO POZNA TE: Z POTU TVA RE, CHLIEB SVOJ.“

SERIÁL OSOBNOSTI 1967

O DAVE: „UŽ LEN NÁZOV BOL PROTESTOM. PROTESTOM PROTI OBMEDZUJÚCEJ POVÝŠENOSTI INTELIGENCIE

VÔBEC A SLOVENSKEJ OSOBITNE, PROTI POHŔDAVÉMU ZAZNÁVANIU, A AKÝM PRISTUPOVAL POVOJNOVÝ

INTELIGENT K DAVU, ZÁSTUPU, KOLEKTÍVU, ĽUDU; PROTI POSTOJU, KTORÝM SA INTELIGENT VYVYŠOVAL NAD

ĽUDOVÚ A ROBOTNÍCKU MASU. DAV UŽ SVOJÍM NÁZVOM MANIFESTOVAL SVOJU PRÍSLUŠNOSŤ K NEJ.

VŠETKY OSTATNÉ VÝKLADY BOLI LEN NÁHODNÉ...“

POVEDALI O LACOVI NOVOMESKOM

„BEZ VÁS BY OZAJSTNÁ PODOBA NÁŠHO UMENIA BOLA LEN ROZMAZANOU TVÁROU V ZAHMLENOM

ZRKADLE. TÍ, KTORÍ ZA VAMI PRÍDU, VÁS NEBUDÚ MÔCT OBÍSŤ. ... PRITOM KAŽDÁ UDALOSŤ NA

SVETE SA DOTÝKA AJ NÁS – O TOM SOM PRESVEDČENÝ. A BÁSNIK MUSÍ NÁJSŤ ONEN STYČNÝ BOD,

KDE SA STRETÁVA INDIVIDUÁLNE A KOLEKTÍVNE.“ MIROSLAV VÁLEK, MINISTER KULTÚRY SSR

„HUMANISTA V PRAVOM ZMYSLE SLOVA. VNÍMAL NOVODOBÉ SLOVENSKO NETRADIČNE, BEZ PROVINČNÝCH

KONCEPCIÍ, MODERNE, V ROZMEROCH SVOJHO KOMUNISTICKÉHO SVETONÁZORU.“ VALÉR PEŤKO

„SNAŽIL SA VNIKNÚT DO NAJPROSTEJŠIEHO STUPŇA CITOVÉHO ŽIVOTA, ČO NAJROZUMNEJŠIE VYSVETĽOVAŤ

ZLOŽITOSŤ CIEST SPOLOČNOSTI K NOVÉMU SOCIÁLNEMU ZRIADENIU, ZBAVIŤ ĽUDÍ PREDSUDKOV, POVIER,

ZAKORENENÝCH OD STÁROČÍ A ŽIVENÝMI SOCIÁLNOU MIZÉROU.“ Š. KOPČAN O NOVOMESKÉHO POSLANÍ

„DOBRE POROZUMIEŤ NÁRODNÝM DEJINÁM ZNAMENÁ ZMENIŤ ICH. NOVOMESKÝ ĎALEKO

PRESIAHOL SLOVENSKÝ, I ČESKOSLOVENSKÝ KONTEXT. NIE SLOVAMI, ALE POLITICKOU PRAXOU, NIE

PRÁZDNYM GESTOM, ALE VLASTNOU RISKANTNOU SKÚSENOSŤOU PODPÍSAL SVOJE

INTERNACIONÁLNE ZÁVÄZKY.“ VLADIMÍR MINÁČ

Stra

na5

OBSAH ÚVOD..............................................................................................................................................................6

I. CURRICULUM VITAE LADISLAVA NOVOMESKÉHO

1.1. GENÉZA VÝVOJA NOVOMESKÉHO NÁZOROV V ŽIVOTNÝCH OBDOBIACH 1.1. RANÉ DETSTVO A MLADOSŤ – NOVOMESKÉHO RODINNÉ ZÁZEMIE.....................................................................8 1.2. DVADSIATE ROKY - FORMOVANIE, VZNIK A ROZVINUTIE DAV-U........................................................................9 1.3. ROKY TRIDSIATE – KRÍZA POÉZIE A HĽADANIE VÝCHODISKA..............................................................................12 1.4. V BOJI PROTI FAŠIZMU A KULTÚRNA REVOLÚCIA (VIANOČNÁ DOHODA A SNP), NOVOMESKÉHO VYSPORIADANIE SA S FAŠIZMOM A KAPITALIZMOM, NA CESTE K MIERU..............................................15 1.5. POVERENÍK PRE ŠKOLSTVO A OSVETU..........................................................................................................16 1.6. NESPRAVODLIVO OBVINENÝ......................................................................................................................17 1.7. REHABILITOVANÝ NOVOMESKY..................................................................................................................19

II. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ A KREOVANIE KONCEPTU KULTÚRY PODĽA LADISLAVA NOVOMESKÉHO

2.1. KONCEPT KULTÚRY PODĽA LADISLAVA NOVOMESKÉHO OD 20. PO 60. ROKY.......................................................22 2.1.1. NOVOMESKÉHO KULTÚRNA POLITIKA V ŠKOLSTVE - SOCIALIZÁCIA KULTÚRY....................................................29 2.1.2. TÉMA UMENÍ A VEDY V NOVOMESKÉHO DIELE .........................................................................................30 2.1.3. FILOZOFICKÝ ZÁKLAD SPOLOČENSKÉHO ZMYSLU UMENIA V BÁSNICKEJ TVORBE A TEORETICKÝCH VÝCHODISKÁCH LACA NOVOMESKÉHO OD 20. ROKOV PO 60. ROKY..................................................36 2.1.4. KRÍŽ A HVIEZDA – TRADÍCIA VZŤAHU NÁBOŽENSTVA A SOCIALIZMU, NOVOMESKÝ ZA NÁBOŽENSKÚ TOLERANCIU, ZA DIALÓG DUCHOVNA A SOCIALIZMU..................................................42 2.1.5. KOMPARÁCIA KULTÚRNEHO KONCEPTU NOVOMESKÉHO A ČLENOV DAVU ....................................................45 2.1.6. DAVISTICKÝ KONCEPT VEDY, UMENIA, KULTÚRY A FILOZOFIE........................................................................50 2.2. NOVOMESKÉHO KULTÚRNO-POLITICKÝ A GEOPOLITICKÝ KONCEPT ÚLOHA A POSLANIE SLOVANOV. NOVOMESKÝ A PRIAZNIVEC SLAVIZMU? 2.2.1. MIEROVÉ HNUTIA, INTERNACIONALIZMUS - ZÁKLAD PRE NÁRODNÉ BYTIE......................................................51 2.2.1.1. VZŤAH NOVOMESKÉHO KU OSOBNOSTIAM SVETOVEJ LITERATÚRY, FILOZOFIE A UMENIA........................................54 2.2.2. NOVÉ SLOVANSTVO, NOVÁ SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ ...............................................................................59 2.2.3. ČESKOSLOVENSKÁ KULTÚRNA POLITIKA...................................................................................................63 2.2.3.1. NOVOMESKÝ A OSOBNOSTI ČESKÝCH NÁRODNÝCH DEJÍN...................................................................67 2.2.4. IDEA KOMUNIZMU V RÁMCI KONCEPTU SLOVENSKEJ DEJINNEJ KULTÚRNEJ KONTINUITY ....................................71 2.2.4.1. NOVOMESKÝ KU OSOBNOSTIAM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH DEJÍN.....................................................74

III. LACO NOVOMESKY AKO POVERENÍK PRE ŠKOLSTVO A OSVETU V POVOJNOVEJ ČSR POLITICKÁ SITUÁCIA, INŠTITÚCIE A LEGISLATÍVA V OBDOBÍ ĽUDOVO-DEMOKRATICKÉHO ZRIADENIA...............................................78 3.1. NOVOMESKÝ V OBDOBÍ ĽUDOVEJ DEMOKRACIE DO ROKU 1948..........................................................................82 3.1.1. KULTÚRA PRE ŠIROKÉ VRSTVY.....84; 3.1.2. JEDNOTNÁ ŠKOLA.......84; ŠTATISTICKÉ DOKUMENTY HO DO ROKU 1948.... ................86 3.1.3. OSVETOVÁ ČINNOSŤ.................88; 3.1.4 LACO NOVOMESKÝ KU MAĎARSKEJ OTÁZKE ..........................................................89 ŠTATISTICKÉ DOKUMENTY KU VÝSLEDKOM ČINNOSTI NOVOMESKÉHO DO ROKU 1948: POŠTÁTŇOVANIE A POSLOVENČOVANIE .........................90

3.2. DVA ROKY NOVEJ ŠKOLY – NOVOMESKÉHO POVERENÍCKE PÔSOBENIE V SOCIALISTICKOM ZRIADENÍ PO ROKU 1948......91 3.2.1. TŔNISTÁ CESTA K NOVEJ SPOLOČNOSTII.......94/ 3.2.2. ULOHA VYSOKÉHO ŠKOLSTVA V NOVEJ SPOLOČNOSTI..................................95

ŠTATISTICKÉ DOKUMENTY KU VÝSLEDKOM LADISLAV NOVOMESKÉHO PO ROKU 1948: VYSOKÉ ŠKOLSTVO ....................................................97

3.2.3. PREROZDEENIE VÝCHOD A ZÁPAD.......99 /3.2.4. SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA... ......................................................................100

3.2.5. NOVMESKÝ A ROZVOJ UMENIA: SNG, VŠMU, VŠVU... 101 / 3.2.6...PREDSEDA SAVU........................................................101

3.2.7..ROK 1950............... .................. .................. .................. .................. .................. .................. ............................... 102

ZÁVER...........................................................103; ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.......................105

LUKÁŠ PERNÝ: ÚVAHY O IDEY POKROKU A SOCIÁLNEHO OSLOBODENIA V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ HISTÓRII.......................110

NAPÍSALI O KNIHE........................................................................................................................................136

REGISTER.....................................................................................................................................................137

Stra

na6

ÚVOD

Laca Novomeského považujem za jednu z najvýznamnejších postáv našich kultúrnych a národných dejín. Vo svojom krátkom pôsobení vo funkcii povereníka pre školstvo a osvetu vytvoril odkaz, ktorý dodnes inšpiruje nielen kulturológov a humanitných vedcov, ale aj politikov, organizátorov kultúry, študentov a občianskych aktivistov. Je až neuveriteľné, aké rozsiahle dielo po sebe Novomeský zanechal. Bol básnikom, žurnalistom, politikom, kultúrnym a osvetovým pracovníkom, učiteľom, filozofom ľudu, aktivistom, historiografom, bojovníkom za ľudské práva a dôstojný život a spoluorganizátorom Slovenského národného povstania. Novomeský sa snažil vytvoriť most medzi revolučným Východom a tradičným Západom, premostiť demokratickú inteligenciu a revolučný socializmus, doceniť to progresívne, čo naše národné dejiny priniesli. Reprezentoval líniu, ktorá spájala zdravý sedliacky rozum, osvietenský ideál spravodlivosti a básnicky romantický ideál citu a zdravého patriotizmu, ku ktorému ho inšpirovali osobnosti národných dejín. Pre svoj pokrokový prístup bol večným martýrom rôznorodých režimov – prenasledoval ho kapitalistický režim v ČSR, perzekvovali ho v Maďarsku, v Slovenskom štáte, ale aj v 50. rokoch (a aj v súčasnosti je jeho meno ignorované). Novomeský nám ukazuje dejinný príklad, ako ostať verný svojim hodnotovým kritériám, svojim ideálom aj v zložitých historických situáciách. Bol unikátnou fúziou vlastenca, avantgardného socialistu a tolerantného internacionalistu, ktorý súčasne zdôrazňoval aj prínos našich národných dejín. Len málokto si dokázal zachovať tvár v premenlivom 20. storočí, tak ako sa to podarilo práve veľkej osobnosti slovenských dejín - Ladislavovi Novomeskému. Náplasťou za krivdy 50. rokov sa stali pomenované ulice, školy a kultúrne inštitúcie. Napriek väzneniu nikdy neprestal veriť ideám socializmu. Kniha by mala byť pokusom o (poviem to tak) rehabilitáciu tejto významnej osobnosti v slovenskom kulturologickom, ale aj všeobecnom diskurze. Cieľom práce je taktiež priniesť trochu svetla do časov, v ktorých prevládajúca neoliberálna ideológia zjednodušuje a popiera iné spoločenské a kultúrne koncepty. Kniha je členená do dvoch kľúčových blokov. Prvá, biografická časť, je rámcová pre pochopenie vývinu Novomeského názorov. Je členená chronologicky na sedem častí podľa životných etáp básnika a konkrétnej historickej situácie. Druhá časť práce sa delí na dve podkapitoly: prvá je analýza kultúrneho konceptu Ladislava Novomeského vo vzdelávaní a v popularizácií zmyslu umeniu v spoločnosti. Pri objavovaní filozofického zmyslu umenia a kultúry analyzujem nielen autorove teoretické články, ale i autorovu tvorbu. Dotýkam sa aj vzťahu vedy a náboženstva k socializmu. Posledná časť patrí davistom. Druhá časť podkapitoly sa zaoberá priemetom geopolitických súvislostí a dimenzií kultúry. V Novomeského koncepte ide o štyri dimenzie – internacionálnu, slovanskú, česko-slovenskú a slovenskú. Jednotlivé častí analyzujú znalosti aj vzťah Novomeského k jednotlivým osobnostiam svetovej, česko-slovenskej a slovenskej kultúry, filozofie a vedy. Nová kniha o Novomeského koncepte sa pokúša zhrnúť a vytvoriť ucelený obraz snáh autorov, ktorí sa venovali jeho kultúrnemu odkazu (sumarizáciou výsledkov osobného vedeckého bádania a doterajšieho bádania citovaných autorov).

Stra

na7

Pred rokom 1989 bol Ladislavovi Novomeskému venovaný široký priestor a to renomovanými autormi (Šmatlák, Drug, Rosenbaum, Válek). Po roku 1989, záujem o Novomeského, pod vplyvom politických zmien klesol. No nevytratil sa úplne. Objavili sa zborníky Novomeského tvorby zo 60. rokov a bolo napísaných niekoľko bakalárskych a diplomových prác (Cafíková, Šutaríková, Vítek, Pivarčiová, Tomašová, Gašparovičová). Do kultúrnej obce sa dostal aj zborník Ladislav Novomeský - kultúrny politik..., ktorý vyšiel pri príležitosti Novomeského storočnice a zborník V tenkej koži básnika. Najnovšia je kniha Väzeň vlastných súdruhov, o období 50. rokov zostavená z Drugových nevydaných článkov. Monografia Kultúrna revolúcia Laca Novomeského je súhrn teórie a praxe – Novomeského filozofický, kultúrno-spoločenský koncept a prehľad Novomeského práce poverníka (1945-1950).

POĎAKOVANIE A VENOVANIE Chcel by som vyjadriť poďakovanie Ing. Jurajovi Janošovskému, Jarke Procházkovej a Mgr. Tomášovi Klimekovi za spoluprácu na tomto diele. Kniha by určite nevyšla bez týchto ľudí a ich silnej motivácii vydať ju. Za objav osobnosti Ladislava Novomeského vďačím svojej stredoškolskej pani učiteľke Mgr. Eve Pačutovej, PaeDr. (dodnes si pamätám prvú prednášku o DAVistoch a pamätám si ako mi imponovalo, že si Novomeský uvádzal tak ľudsky Laco, namiesto Ladislav) a za pripomenutie jeho významu pre slovenské kultúrne dejiny doc. Eduardovi Chmelárovi a prof. PhDr. Dalimírovi Hajkovi, DrSc. Taktiež vďačím Klubu Nového Slova (doc. PhDr. Jozefovi Lysému, CSc., PhDr. Emilovi Polákovi), za umožnenie organizácie konferencie k 110. výročiu Novomeského narodenia. Ďakujem grafikom a vytvarníkom Michaele Fialovej a Máriovi Budinskému. Najväčšie poďakovanie smeruje pani Prochádzkovej a Petrovi Jarošovi zo Spoločnosti Ladislava Novomeského, vďaka ktorým bola kniha vydaná. Ďakujem taktiež kolektívu DAV DVA, ktorého členovia sa nielen podieľali na korektúrach, ale aj symbolicky podporili túto knihu. Taktiež by som sa chcel poďakovať mojej múze Žofii, bez ktorej by som knihu nikdy nenapísal. Je to aj ona, ktorá mi dávala motíváciu písať túto prácu až dokým sa ranné slnečné lúče neusídlili na okne mojej internátnej izby. Osobitné poďakovanie venujem oponentovi mojej diplomovej práce lebo jeho negatívny posudok, presvedčil mnohých, že prácu (ktorej základ je práve v práci diplomovej), je potrebné vydať. Knihu venujem všetkým tým, ktorí sa rozhodli podobne ako Novomeský hľadať pravdu. V dobe ideologických manipulácií, prepisovania histórie a špinenia významných osobností slovenských dejín bude táto kniha aj zdrojom Novomeského autentických výrokov z kníh, ktoré sa už možno v blízkej budúcnosti stanú zakázané alebo nezohnateľné. Žijeme v dobe, kedy ľudia nemajú čas siahať po primárnych zdrojoch a postačia im interpretácie samozvaných elitných odborníkov. Dal som si preto záležať na bohatom poznámkovom aparáte a desiatkach citácií z priamych zdrojov. Pamätám si ten moment, keď som stál pod pamätnou tabuľou Novomeského pred KK FiF UK v Bratislave (kedysi sídlo SAVU, kde pôsobil). Vtedy som prežil intenzívne silný pocit, ktorý mi akoby odkázal, že je mojou povinnosťou pripomenúť význam tohto velikána. Nech je Novomeského odkaz a jeho ťažký život vzorom pre každého človeka, v ktorom horí posvätný oheň spravodlivosti.

Stra

na8

I. CURRICULUM VITAE LADISLAVA NOVOMESKÉHO

I. GENÉZA VÝVOJA NOVOMESKÉHO NÁZOROV V ŽIVOTNÝCH OBDOBIACH Novomeske ho dielo sa sklada z niekoľky ch eta p, ktore boli podmienene jednak jeho zloz itou z ivotnou cestou a jednak kultu rno-spoloc ensky mi a politicky mi zvratmi období , v ktory ch po sobil. Bola to doba striedania politických režimov a diskurzov – od Raku sko-Uhorskej monarchie, do ktorej sa autor narodil, kra tke obdobie Maďarskej republiky ra d, ďalej zaloz enie C eskoslovenskej republiky, avs ak na kapitalisticky ch za kladoch; nasledoval Slovensky s ta t, Slovenske Na rodne Povstanie, vla da ľudovej demokracie - spoloc nej vla dy komunistov a demokratov, dva roky po-februa rovej vla dy komunistickej avantgardy, trpka sku senosť z va zenia poc as staliniza cie po roku 1950; obdobie rehabilita cie v 60. rokoch a obdobie po roku 1968. Kaz da z ty chto eta p histo rie si vyz aduje do sledny odstup a vedecky , nestranny prí stup, ale s ohľadom na hľadanie pravdy prostrední ctvom dialektickej meto dy sku mania dejí n a zohľadnenie historicky ch faktov.

Vpravo ilustra cia L. Novomeske ho od M. Fialovej

1.1. RANÉ DETSTVO A MLADOSŤ – NOVOMESKÉHO RODINNÉ ZÁZEMIE Ladislav Novomesky pocha dza z rodiny krajc í ra, c o bolo moz no prvotnou prí c inou jeho politicke ho a filozoficke ho stanoviska k svetu. Zaloz il ho na pochopení pre socia lne znevy hodneny ch a neprivilegovany ch v spoloc nosti. Novomeske ho detstvo sa odví jalo medzi veľkomestom na Dunaji – Budapes ťou a vidieckym prostredí m za horske ho mestec ka Senica. To malo za roven vplyv aj na jeho panoramaticke vní manie sveta. Ako pí s e S matla k, ky m vidiek symbolizoval proleta rsku revolu ciu, ktora evokovala chlapc enske za z itky a atmosfe ru do lez itu pre ins pira ciu,1 druhy (mestsky ) svet Bratislavy a Budapes ti symbolizoval tzv. burz oa znu demokraciu, ktorej empiricka podoba sa stala stimulom pre dozrievanie revoluc ne ho vedomia.2 Za roven vs ak kontrast ty chto svetov spo sobil vnu torny boj sta leho koc ovní ka (z urnalisticka prax ho donu tila cestovať a neusta le meniť po sobenie svojho pracoviska) tu z iaceho po domove. V Novomeske ho poetizme sa prejavuje c lovek v unika tnosti a jedinec nosti okamihov z ivota – popisovanie a zz itie sa so svetom v podmienkach ake su , pric om one druhe prostredie bolo hlavny m stimulom pre socia lnu poe ziu naba daju cu k socia lnej zmene. Budapes ť sa stala do lez itou pre pochopenie vzdela vacieho syste mu v Raku sko-Uhorskej monarchii (Novomesky tu s tudoval triedy na gymna ziu) a taktiez o z ivotny ch podmienkach proletaria tu zac iatku 20. storoc ia.3 O Senici a Budapes ti hovorí aj

1 „Neboť onen chlapecký zážitek a sním spojené názorné poučení o praktické vykonávaní proletářské spravedlnosti mu z paměti nevymizí.“ (S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978. s.17) 2 Ako prva z ty chto reakcií na mes tiacky svet je situa cia, keď v roku 1924 prebera redaktorstvo Mlade ho Slovenska. Mes tiacky vydavatelia ho odstavuju pre ľavicovu orienta cii, na c o ba snik reaguje v Pravde chudoby ba sn ou Veľký deň: „My zabili sme starodávny hnev/ éterom trasie revolučný spev/ éterom trasú piesne veselé/ my prebijeme ostne z ocele/ lebo nás mnoho, my sme tisíci“ 3 „V rokoch 1914 az 1919 s tuduje v Budapes ti na gymna ziu na Barcsayho ulici – s tvrtu triedu opakuje. V roku 1918 pracuje v munic nej tova rni v Budapes ti – Csepeli a spolu s ostatny mi robotní kmi demons truje proti vtedajs ej vla de a proti ťaz kej socia lnej situa cii,“ (CAFI KOVA , P. Laco Novomeský v politickom a kultúrnom kontexte. Diplomova pra ca. Trnava: KP FF UCM. 2012) bilancuje obdobie Petra Cafí kova v svojej diplomovej pra ci.

St

ran

a9

v rozhovore zo 60. rokov a pripomí na negatí vne sku senosti so vzdela vaní m v Pes ti, ktore rozhodne vply vali na formovanie Novomeske ho svetona zoru.4 V období 1. svetovej vojny sa prejavovali radika lne socia lne, existenc ne a triedne rozpory, c o samozrejme viedlo k vy buchu proleta rskej revolu cie v Uhorsku a vzniku tzv. Maďarskej republiky rád.5 Novomesky si toto obdobie pama tal ako vy znamnu c rtu zo svojho detstva v c la nku Jar v Pešti 1919.6 Vtedy si podľa S. S matla ka prvy kra t uvedomuje silu socia lnej spravodlivosti – sta va sa svedkom vylu pene ho zlatní ctva, kedy „muž v polovojensko-civilnom obleku s odrenou námorníckou čapicou na hlave s puškou v ruke vykladal okolostojacim, že nakradnuté sa už nebude ďalej rozkrádať.“7 Medzi ty m vznika C eskoslovensko – rok po jeho vzniku sa Novomeske ho rodina vracia domov do Senice (pri na vrate mu skonfis kovali zbierku revoluc ny ch leta kov). V tom istom roku sa Novomesky vyda va na pedagogicku dra hu – sta va sa s tudentom uc iteľske ho u stavu v Modre. Zac al c í tať z vlastnej iniciatí vy Kukuc í na, Vajanske ho a zaují mať sa o modernu, Deve tsil,8 S aldu, Neumannove Rudé zpěvy; navs tevoval Mis í kovo kní hkupectvo, kde zac al masí vnejs ie c í tať ro znorodu literatu ru (dostal sa tu i k Wolkrovej Těžkej hodine).9 Uz ako mlady muz zac í na tvoriť a publikuje prve ba sne v litera rnych c asopisoch Vatra (rok 1921) a Svojeť, Nový rod, podľa S matla ka ovplyvnene symbolizmom Vladimí ra Roya a Ivana Kraska. V roku 1923 konc í s tu dium, dosta va uc iteľske miesto v Bratislave a sta va sa externy m poslucha c om Filozofickej fakulty. Tu a samozrejme v ra mci predcha dzaju ceho samos tu dia zrejme získava svoj obrovský rozhľad v dejinách filozofie, literatúry a umenia.

1.2.DVADSIATE ROKY - FORMOVANIE, VZNIK A ROZVINUTIE DAV-U Po prí chode do Bratislavy (1923) zac í na Novomesky svoju veľku karie ru bojovní ka za pra va chudobny ch a karie ru veľke ho ba snika. Vďaka pobytu na Filozofickej fakulte sa sta va prispievateľom do c asopisu Mladé Slovensko. S. S matla k pripomí na, z e sa okolo tohto c asopisu rozs í rili diskusie v s tudentskom hnutí o povahe a politickej orienta cii novej slovenskej inteligencie a pripomí na taktiez , z e zac í nala pod vplyvom Októbrovej revolúcie silnieť tu z ba vytvoriť z C eskoslovenskej republiky socialisticky s ta t.10 Novomesky v roku 1924 rediguje mesac ní k Mladé Slovensko a prostrední ctvom Urxa nadva zuje kontakt na Voľné združenie študentov socialistov zo Slovenska 11 a zoznamuje sa s ďals í mi autormi, s ktory mi pripravuju DAV. Poc as roku 1924 sa zahajuje spolupra ca DAVistov

4 „V lete sme chodili do Senice. Oproti Pes ti to bola rajska idyla. ... V Pes ti som sa uc il dosť mizerne. Nechcel by som to motivovať naciona lne, ale triedny grunt to urc ite malo. Bola vojna, triedy boli plne budu cej maďarskej inteligencie, pestoval sa na zor, z e remeselní cky sync ek, ak len nie je u plny eminent, ma si hľadať primeranejs ie zameranie. Matke vtedy povedali: Vari si myslí te, z e bude ministrom?“ NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s. 392 5 Maďarská republika rád (skr. MRR = Maďarska komu na) bola proleta rskou vla dou medzi marcom a augustom 1919. Poc as ju na sa rozs í rila na c asť Slovenska a vyhla sila v Pres ove Slovensku republiku ra d. Tento na svoju dobu progresí vny koncept novej spoloc nosti vystriedalo spiatoc ní cke Hortyovske Maďarske kra ľovstvo (1920-1946), ktore bolo zriadení m kons tituc nej monarchie, spolupracovalo s nacisticky m Nemeckom a tak sa stalo fu ziou monarchie a fas isticke ho zriadenia. 6 Pravda VIII., c . 66, 20. 3. 1927 7 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978. s.16 8 Zborní k mu poz ic al profesor Zeman. 9 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa..1992. ISBN 80-85557-06-3, s.392 10 V roku 1920 vyhra va voľby socia lna demokracia a o rok nesko r vznika odc lenení m marxisticke ho krí dla Komunisticka strana C eskoslovenska na za klade odporu voc i pravicove mu charakteru socia lnej demokracie v zmysle uchovania status quo a neochoty zmeniť C SR na socialisticky s ta t. Komunisticke hnutie si v dobe svojho vzniku zí skalo pokrokovu inteligenciu aj inteligenciu umelecku . Pozri bliz s ie S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel. 1978. s.21 11 V roku 1922 uverejn uje budu ci DAVista Ja n Ponic an c la nok Slováci a internacionalizmus a v tom istom roku vznika Voľné združenie študentov socialistov Slovenska, v ktorom po sobia okrem Ponic ana, aj Oka li, Clementis, Siracky , Toma s ik-Dumí n – uverejn uju najsko r v c asopise Svojeť, nesko r v revue Mladé Slovensko.

St

ran

a10

s K. Gottwaldom (vznika litera rna prí loha c asopisu Pravda chudoby s na zvom Proletárska nedeľa; autori dosta vaju priestor v c asopise Spartaku), pripa ja sa prozaik Peter Jilemnicky , Eduard Urx a samozrejme Ladislav Novomesky . V decembri 1924 vycha dza revue DAV, ktore s presta vkami funguje az do roku 1937 (pozri bliz s ie o DAVe kap. 2.1). Novomesky sa radikalizuje najma po vstupe do komunistickej strany (1925), kedy precha dza na neistu dra hu komunisticke ho novina ra v redakcii Pravdy chudoby, opu s ťa uc iteľske zamestnanie a svojou z urnalistickou c innosťou pociťuje sku senosti z revoluc nej praxe.12 Po podrobnom komparatí vnom s tudovaní ranny ch a neskors í ch Novomeske ho textov a prejavov by sa dalo povedať, z e Novomeske ho tvorba 20. a 30. rokov je radika lnejs ia, za sadovo antikapitalisticka , a akc na . Nebojí sa menovať a poukazovať na konkre tne proble my a konkre tnych zodpovedny ch ľudí . V roku 1926 zí skava po Gottwaldovom odchode z Ostravy do Prahy funkciu zodpovedne ho redaktora Pravdy – tu Novomesky pracuje s dopismi dedinc anov, robotní kov a chudobny ch ľudí , c í m zí skava vedomosti a sku senosti k leps iemu pochopeniu proble mu bez ny ch, drobny ch ľudí , ktore nesko r vyuz ije nielen ako ba snicku ins pira ciu, ale predovs etky m v praxi, ako poverení k pre s kolstvo a osvetu. V roku 1927 vyda va debutovu zbierku Nedeľa, c o je jeden z najza sadnejs í ch krokov v Novomeske ho z ivote. V tom istom roku (na jar a jesen ) je va zneny za tlac ove priestupky a platí pokuty.13 S tefan Drug sa podrobne venuje Novomeske ho stykom s justí ciou v publika cii Červená sedmička nastupuje. Ako uva dza Drug, policajní agenti o Novomeskom v hla seniach pí sali ako o nebezpečnom komunistovi už v roku 1925. Štátny zástupca po roku 1926, keď sa stal Novomesky po Gottwaldovi s e fredaktorom Pravdy, často konfiškoval (cenzuroval) články. Novomesky chodil na výsluchy, nakoľko ho z alovali dotknutí a urazení , ktory ch kritizoval vo svojich c la nkoch. Drug uva dza, z e mnohe su dne spisy sa nezachovali, avs ak operuje so spismi zo S ta tneho archí vu v Opave. Uva dza naprí klad odmietnutie uverejnenia listu dopisovateľa, ura z ku policajne ho komisa ra Ja na Kompis a z Luc enca prostrední ctvom listu od robotní ckeho dopisovateľa (Policajny u tok na ľud v Luc enci), ďalej c la nky Máme slovenského fakíra, Četníckym bodákom ochránené fabrikantské bruško, spor s Baťom v c la nku Takto je a takto bude od robotní ckeho dopisovateľa. Pokuty, výsluchy, trestné oznámenia za dopisovateľov Pravdy, exekúcie, vyhrážky, ničenie nákladov, cenzúra, sledovanie tajnými službami a v roku 1927 dokonca odsúdenie na 5 dní väzenia a to hneď dvakra t – to bola kaz dodenna realita Novomeske ho ako zodpovedne ho redaktora. Drug doda va, z e i tieto trpke sku senosti s tzv. burz oa znou spravodlivosťou Novomeske ho utvrdili vo svojom presvedc ení . V Ostravskom va zení podľa Druga spí sal i ba sne Neznáma a V obloku väznice publikovane v zbierke Romboid.14 Debutovu zbierku Nedeľa ilustruje predstaviteľ slovenskej vy tvarnej moderny, Mikula s Galanda. Edo Urx zbierku komentuje vy stiz ny mi slovami: „smutne rozprával o radosti,15 po ktorej ľudia túžia, a ktorú však nikdy nedosiahnu a nemôžu dosiahnuť uprostred sveta chladných vecí a studených zákonov, kruto trestajúcich každú odvahu siahnuť po kúsku vlastného šťastia.“16 Urx Novomeske ho strieda vo funkcii zodpovedne ho redaktora Pravdy a Novomesky sa ako

Ponic an je pre politicke zaradenie zbaveny funkcie redaktora Zva zom slovensky ch s tudentov, c la nky autorov vyvola vaju pre svoje popretie stare ho sveta kriticke ohlasy mes ťanov a najma za stancov s í renia na rodny ch tradí cii (S tefan Krc me ry reagoval v Slovenských pohľadoch). 12 O tomto období pí s e podrobne E. Chmela r: „V Pravde chudoby ods tartoval fejtonisticku rubriku Nedeľny film, do ktorej nesko r prispievali aj iní autori, napr. Peter Jilemnicky ... V kaz dom prí pade mo z eme povedať, z e najprv sa zrodil Novomesky -ba snik, reaguju ci na dvojakosť sveta, a az potom Novomesky -novina r, odhodlany na jeho principia lnu prestavbu ... Pí sal o osudoch jednotlivcov, o ich biede, o prechmatoch vysoky ch s ta tnych u radní kov, vla dnych stra n, ich korumpovaní , o mes tiackej pseudomora lke, o zneuz í vaní na rodne ho cí tenia, o politicky ch pla noch cirkevnej hierarchie.“ CHMELA R, E. Laco Novomesky ako reporte r. In Nové Slovo. 2006. ISSN 1337-8163, 13 CAFI KOVA , P. Laco Novomeský v politickom a kultúrnom kontexte. Dipl. pra ca. Trnava: KP FF UCM, 2012,s.13 14 DRUG, S . Červená sedmička nastupuje. Bratislava: Smena. 1985, s. 111-129 15 Toto prirovnanie nacha dzame v samotnej Novomeske ho tvorbe „Dnes som jak decko poslušný a prostý. Príď rozprávať ti budem smutne o radosti, ktorá sa rodí v srdci, v žhavom plame.“ NOVOMESKY , L. Ronzevous. In Dobrý deň vám. Bratislava: Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry. s. 40 16 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977. s. 65

St

ran

a11

redaktor Rudého práva presu va do Prahy - zac í na pí sať dvojjazyc ne, aktí vne sa angaz uje v strane a pod vplyvom sku seností s prehlbuju cou sa biedou a vykorisťovaní m na Slovensku sa vyslovuje za radika lne krí dlo strany. Tu to podporu radikalizovania ľavice treba cha pať v historicky ch su vislostiach.17 J. Mlyna rik pí s e, z e „v rokoch 1921-1938 bolo na Slovensku asi 920 štrajkov, na ktorých sa zúčastnilo 270 000 robotníkov. V rokoch krízy 1929-1933 úrady zaznamenali 1034 akcií nezamestnaných."18 V takejto situa cii bolo pochopiteľne zasta vanie principia lnych ideovy ch vy chodí sk komunistickej marxisticko-leninskej mla dez e, ktora bojuje proti tzv. kultu rnej reakcii – Novomesky preto žiada jednotu ľavej inteligencie - kultúrnej ľavice a komunistov.19 V roku 1929 vznika z iniciatí vy Karla Teigeho (sociolo ga architekta, estetika, aj po sku senostiach s Bauhausom) Ľavý front - pre Novomeske ho ins piratí vny manifest.20 Na prelome - v roku 1930 - bol Novomesky podľa Rosenbauma okrem ine ho

17 Pre upresnenie (z pozna mok S. S matla ka): Komunisticka strana C eskoslovenska pres la v 20. rokoch urc ity m vy vojom. V rokoch 1924-25 prez ili u spes ny boj proti pravici, ale v rokoch 27-29 (pod vplyvom vedenia strany Bohumila Jí lka - umiernene ho vedenia - a objektí vnych prí c in historickej situa cie) vplyv komunistov na masy klesal. Situa cia sa napravila az v roku 1929 po V. zjazde strany (zví ťazila Leninska platforma, nasta va boľs eviza cia strany a Gottwaldovska lí nia). Do vedenia sa dosta va Guttman, S verna, Sla nsky , Kopecky , Reimam a Gottwald. Gottwald je na sledne v spore s c asťou intelektua lnej frakcie komunistov ako Neumann, Seifert, Majerova , Vanc ura na c ele s Olbrachtom – vznika Manifest sedmi. Tento spor dokumentuje aj film Gottwald, kde sa hlavna postava streta va s Olbrachtom. Gottwald odpoveda Olbrachtovi: „Prečo za vami nejde Nezval, Laco Novomeský, alebo Julo Fučík? ... Počkaj Ivan, povedz mi jedno, s kým vlastne ideš? ... Raz vás to všetkých bude mrzieť.. Ivane, nám bez vás bude ťažko, ale vám bez nás bude ešte horšie.“ (budu cnosť vs ak uka zala, z e sa nakoniec spojili – v roku 1946 bol (Olbracht) zvoleny a nesko r bol v politike aktí vnym; Neumann sa po vylu c ení vy razne neangaz uje a z ije v u straní ; Seifertova dra ha pomerne komplikovana a na politickej a publikac nej sce ne sa ocita striedavo). Laco Novomesky ako reakciu na Manifest siedmich vyzval intelektuálnu ľavicu o podporu strany a vyslovil sa proti vystúpeniu siedmych ľavicových intelektuálov zo strany v texte Nad ňou – v nej – či s ňou?: „Intelektuálna ľavica nemôže stáť nad stranami. Intelektuálna ľavica má svoj program: boj o modernosť, boj proti kultúrnej reakcii, a tento proces sa odohráva na špinavej zemi, proti triede, ktorá nemôže potrebovať kultúrnu modernosť, ale k svojej existencii potrebuje kultúrnu reakciu. Akýže boj proti tejto triede nad jej stranami? Proti nim – to áno.“(NOVOMESKY , L. Nad n ou – v nej – c i s n ou? In Tvorba. IV-2. c . 21 (3. 12. 1929), s. 321-322) V texte spomí na aj Jacka Londona ako radika lneho socialistu, konkre tne jeho vystu penie zo Socialistickej strany USA z do vodu jej umiernenosti a robeniu kompromisov. 18MLYNA RIK,J. Za kladne c rty tried. bojov na Slovensku v r. 1918-1938.In Historický časopis,r.IX.1961.2,s. 288-298 19 Kultúrnu reakciu Novomesky popisuje v samostatnom c la nku publikovanom v roku 1925 – pripisuje jej ako hlavnu charakteristiku - cenzúru (odvola va sa na Masarykov vy rok o cenzu re ako prejave hlu peho absolutizmu a taktiez na jeho te zu o pokroku, ktory nadva zuje na „slobodu presvedčenia, náboženstva, vedy, literatúry, a umenia“ z Parí z a, 18. okto bra 1918), a to na prí klade policajnej prehliadky ku ba sni Krik invalidov, ktora bola antimilitaristicka a autora by bol (keby nepublikoval pod pseudonymom) demokraticky stí hany na 6 mesiacov: „Či nehraničí s idiotstvom posledné nariadenie štátneho zastupiteľstva, ktoré na umelecký prejav natiahlo 13. paragraf zákona na ochranu republiky? Zadusiť všetko, čo klíč nie v intenciách naničhodného podlizačstva, zničiť každý voľnejší prejav, zaškrtiť každý úprimný vnútorný hlas – to razí zo zaručenia „slobodného prejavu.“ ... a ďalej ironicky doda va: „Básnici, spisovatelia, umelci! Odhoďte perá, štetce a dláta! Pán cenzor so štátnym zástupcom budú určovať nový smer v umení.“ (NOVOMESKY , L. Kultu rna reakcia. In Pravda chudoby VI. C . 119. (2. 10. 1925) V S matla kovej biografii sa uva dza, z e autora onej ba sne sa nepodarilo dopa trať, avs ak bola uverejnena v rubrike Literárny film. 20 V manifeste Ľave ho frontu sa pí s e: „Ľavý front chce su strediť a mobilizovať kultu rnu ľavicu: chce sa stať u stredn ou modernej tvorby, buduju cou za nove podmienky kultu ry a spolupracuju cou na rekons trukcii sveta v novu , raciona lnu hospoda rsko-socia lnu a civilizac nu rovnova hu, produktí vnym spoloc enstvom a su ruc enstvom moderny ch energií , organizovany m hnutí m, ktore ma navza jom zblí z iť jednotlivy ch intelektua lnych pracovní kov zo vs etky ch oblastí kultu rnej c innosti, udrz iavať kontakt a vza jomnu spolupra cu medzi nimi; a za roven chce rozrus iť u zke ra mce odborní ckej izola cie v presvedc ení , z e iba tvorba a pra ca ma vs eobecnu a kultu rnu hodnotu a mo z e sa pokladať za modernu , ktora nezmeravela v u zkom odborní ctve, ale ktora je schopna , nestra caju c nic zo svojej odbornej dokonalosti, vidieť cely obzor moderne ho z ivota, ktora si je vedoma svojich su vislostí s ostatnou kultu rnou a spoloc enskou pra cou. Za roven s touto koncentra ciou ľavicovy ch intelektua lnych a progresí vnych sí l usiluje Ľavy front o su stavne a priame spojenie modernej kultu rnej tvorby s jej obecenstvom: z c itateľov a diva kov chce mať zu c astneny ch, aktí vnych spolupracovní kov, organiza torov a propaga torov, uvedomely ch prí vrz encov, a spoloc ne s ty mto moderny m ľavicovy m obecenstvom sa postaví proti kultu rnej reakcii.“ (NOVOMESKY , L. Sila Ľave ho frontu. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970, s. 69)

St

ran

a12

i redaktorom robotní ckeho za vodne ho c asopisu robotní ctva Podbrezovan, ďalej ty z denní ka Tvorba, plzenskej Pravdy, ďalej Rudé Právo, Rudý večerník, pred za kazom sa mal stať i redaktorom Rudá zář; nesko r v 30. rokoch bol nac as s e fredaktorom Ľudového denníka, Haló-novín, Slovenských zvestí a samozrejme domovske ho DAVu.21 22

1.3. ROKY TRIDSIATE – KRÍZA POÉZIE A HĽADANIE VÝCHODISKA Podľa S matla ka sa Novomeske ho vzťah k umeniu mení uz v polovici 20. rokov (toto obdobie S matla k nazy va kríza proletárskej poézie a jej prekonanie), kedy zomiera Jir i Wolker (1924) a o rok nesko r Sergej Jesenin. Novomesky zaz í va obdobie protikladov, s ktory mi sa snaz il vyrovnať. Keď v ba sni Dve balady23 pí sal o melancho lii vy chodu, bola to reakcia na smrť Jesenina, ktory bol pre Novomeske ho veľkou ins pira ciou v jeho hlbokej melancho lii a drsnom chuliga nstve (spozna val v n om aj predstavu seba ako dieťaťa veľkomesta – Budapes ť, v ktorej vyrastal). Prerod ba snika vysvetľuje aj jeho vy rok z konca c la nku Poetizmus: „Apollinaire zomrel. Nech žije Majakovskij!“ Mimoriadne tragicky vní ma Novomesky dobrovoľnu smrť Majakovske ho v roku 1930 (ako symbolu „nove ho vy chodu“ a zjednocovania poe zie a revolu cie), ktora za sadny m spo sobom zasiahla aj jeho vzťah ku zmyslu, resp. sko r neuz itoc nosti ba snicke ho umenia. Pre Novomeske ho je ta to trage dia symbol konca nezmieriteľnosti spojenia romanticky ch individualisticky ch gest a realizmom objektí vne existuju ceho socializmu. Napokon v Novomeske ho dielach nacha dzame nielen nekrolo gy samovrahov, ale motí v samovraz dy nacha dzame c asto i v jeho ba sn ach. Vy chodisko z depresie nas iel v teoretickej koncepcii dualizmu a u c elovej tvorbe – Novomesky zac al pí sať socia lne reporta z e, ktore podľa slov S matla ka neviedli k rozpoltenosti autora. Ba snik hovorí : „Že nemá moja práca rýmy? Má ale všetky prvky lyrického zákonníku. Že nie sú kondenzované v knižkách? Všetky veci si zaslúžia lyrických prílepkov a básnické pozlátko, i keď ich význam zmaže 24 hodín dňa, alebo i vtedy, keď zostanú nepovšimnuté.“24 V tom istom roku sa udiala krvava udalosť v Kos u toch, keď c etní ci strieľali do s trajkuju cich robotní kov – Novomesky o tom pí s e v DAV-e a v broz u re s na zvom „Nyní je v Košútech pořádek a klid...“25 V roku 1932 sa Novomesky oz enil s Karlou Mares ovou, s ktorou sa zozna mil v pražskej Spoločnosti pre hospodárske a kultúrne styky s novým Ruskom a vyda va ba snicku zbierku Romboid, ktora je zbierkou socia lnych ba sní vydana aj v typicky avantgardne pon atom obale. Novomesky ju publikuje na poc esť Janka Kra ľa. „Čierna je zástava, čo nad šachtami vlaje. Len krv, krv v baniach preliata, krv ľudí červená je,“ pí s e autor v ba sni Čierna a červená. Podľa A. Valcerovej26 v Novomeske ho tvorbe cí tiť tu z bu po exotike, poznaní , erotike, ktora sa sta va najosobnejs í m vy chodiskom, na ktorom buduje svoje texty; mesto nahra dza absolu tne neutra lny priestor, litera rny jazyk strieda ins pira cia kaz dodennosťou v socia lnych rozmeroch. Mimoriadne vy znamna je pre Novomeského návšteva Sovietskeho zväzu v roku 1934 (Prvy zjazd sovietskych spisovateľov v Moskve), na ktorej sa zu c astnil aj Nezval a Jilemnicky (autor na to reaguje aj v ba sni Moskovský večer). Novomesky je z novej sovietskej spoloc nosti nadchnuty a zí skava novy zmysel umenia v poetizovaní novej socialistickej spoloc nosti, ktora uz prekonala materia lne proble my (za roven ho to ins piruje k intenzí vnejs iemu boju za dosahovanie zabezpec enia ekonomicko-materia lnych isto t, blahobytu aj doma, vo vtedajs om nesocialistickom C eskoslovensku). Svoje nads enie zo sovietskej spoloc nosti ako realiza cie novej uto pie vyjadril v nasleduju cich veta ch:

21 ROSENBAU, K. Publicisticka tvorba L. Novomeske ho. In Slávnosť istoty. Bratislava: Epocha. 1970. s.256 22 Rosenbau prida va aj Ľudový denník, Slovenské zvesti, Elán, Slovenský hlas, Doba, Levá fronta, Luk, Šíp, Vatra, Slovenský hlas, Spartakus, Pravda chudoby, Literární noviny, Svojeť, Československé listy, Proletárka, Program D, Romboid, Slovenské smery, Slovo a slovesnosť, Svět v obrazech, Vatra,.... 23 „Do vína plakala mi slzu lumpácka Budapešť/ Viem však, že veľké uzmierenie nenájdem tam, lež ani tu/ Nateraz žičte krvi mojej melanchóliu Východu.“ NOVOMESKY , L. Dobrý deň vám.Bratislava: Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry. 1964.s.34 24 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977. s. 60 25 MATEJOV, R. Laco Novomeský. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005. ISBN 80-89222-02-1, s. 417 26 PEKNI K, M., PETROVIC OVA , E. Laco Novomeský...BA: U PV SAV. 2006. ISBN 80-224-0902-2, s. 105

St

ran

a13

„A na tomto stupni, v meradle nesmierne širokom, rodia sa nové ľudské túžby. Nový človek, presnejšie povedané, nové ľudstvo, ktoré je podnecované novými záujmami, intelektuálnymi, citovými a zmyslovými – keď stará túžba vykorisťovanej triedy, túžba po chlebe, po ľudskej existencii je už riešená a vyriešená.“ 27 Pripomí na sma d po poetizovanom z ivote, sma d po umení a kultu re v spoloc nosti, ktora uz vyries ila materia lne proble my. Oceňuje rozkvet kultúry v sovietskom prostredí (es te doz í vaju ce dedic stvo leninske ho Ruska, ktore nesko r Stalin zvulgarizuje) – predovs etky m denne vyda vanie osemdesiatich ba sní v rusky ch denní koch, preplnene divadelne sa ly (pripomí na Mejercholdovu Dámu s kaméliemi) a doda va, z e novy proleta r je symbolom vysokej kultiva cie: „...komsomolci sa zhodli, aby sa všetci mladí muži holili, čisto obliekali, aby do divadiel nechodili v pracovnom obleku a bez goliera, aby nosili kravaty. Do okien robotníckych príbytkov sa nasťahovali kvetináče s kvetinami, verejné jedálne súťažia o to, ktorá bude mať skôr na stole biele obrusy; v sovietskej tlači prebieha aj debata o tom, či pouličné hodiny majú zvoniť o štvrť alebo nie...“28 Novomesky po na vs teve Sovietskeho zva zu prekona va umelecku krí zu a opa tovne sa snaz í svojou tvorbou doka zať, z e básnik má byť spoločensky užitočným a dať za pravdu socializmu ty m, z e kultivuje spoločnosť – podporuje rast sma du po umení , po kra se, po po vabe. Po osobnej sku senosti so Sovietskym zva zom roku 1934 sa presviedc a, z e socialisticky c lovek ma za ujem o kultu ru a umenie, a toto zistenie sa sta va nekonec nou ins pira ciou pre ďals ie napredovanie (nakoľko sa domnieva, z e rozpor medzi rea lnym socializmom a umení m neexistuje). V roku 1935 vyda va zbierku ba sní Otvorené okná, na ktoru pozití vne reaguje litera rna kritika - Alexander Matus ka aj Jozef Fe lix (ten zbierku vní ma ako synte zu proleta rskosti a avantgardy) a Milan Pis u t. Ta to zbierka autorovi vra tila po období pochybovania a frustra cie zmysel a do veru pre tvorbu – navra tena dialekticka jednota socia lnej revolu cie a poe zie. Návšteva Moskvy v Novomeskom zanechala az extre mne idealisticke stopy – ba snik si predstavuje, z e v ďalekej utopickej spoločnosti budú poeti predkladať svoju tvorbu ľudovým zhromaždeniam a tieto zhromaždenia budú vášnivo očakávať výnimočné chvíle. Toto Novomeske ho obdobia nazy va S. S matla k obdobím proletárskej poézie. Situa cia druhej polovice 30. rokov sa komplikuje – rastie fas iza cia spoloc nosti a komunisti na c ele s Gottwaldom (ktore ho perzekvovali, cenzurovali a dokonca napadli) poda vaju ruku Benes ovi, aj dovtedy nena videny m socia lnym demokratom, v spoloc nom boji ľudovej fronty, jednotnej fronty robotní kov proti fas izmu na za klade VII. kongresu Kominterny. 29 Nasta va obdobie boja s fas izmom. Ako doda va S matla k: „KSČ bola jedinou politicky organizovanou silou, ktorá v druhej polovici 30. rokov svoj boj proti veľkokapitálu dôsledne spájala s organizovaním protifašistického zápasu na širokej spoločenskej základni.“30 V období konca 30. rokov az do konca vojny v roku 1945 sa Ladislav Novomesky sta va kľúčovou osobnosťou Slovenského národného povstania. Uz na zac iatku 30. rokov pí s e Novomesky prorocky v DAV-e: „To, čo demokracia Briandov, Vanderveldov, Müllerov a Benešov pripravila pri zelených ženevských stoloch (a v zbrojovkách Európy) použijú posledné imperialistické vojny fašizmov Hitlerových, Pilsudských, kráľov Alexandrov a iných ... Toto

27 NOVOMESKY , L. Publicistika zv. III., s.166-177. Cit. podľa S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977. s. 72 28 Ibid. 7. s. 61 29 Situa ciu v 30. rokoch pomerne autenticky dokumentuje seria l Gottwald z 80. rokov (SOKOLOVSKY , E. (re z ia). MET EJKA, J. (scena r), LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia), HOMUTA, J. (dramaturgia). Gottwald. [Po vodny televí zny seria l]. C eska republika. C eskoslovenska televize. 1986. 5x85 min. [cit. 2016-03-03]. Gottwald bol tvrdy m bojovní kom a bojoval proti Benes ovmu prijatiu Mní chovske ho dikta tu v roku 1938. Ky m Benes sa spoliehal na pomoc Francu zska, Gottwald navrhoval Benes ovi pomoc z re z ie Sovietskeho zva zu, c o vtedajs í prezident odmietol. Dce ra riaditeľa Z ivnobanky Preissa, prezra dza komunistom informa ciu o obchodovaní Preissa s nemecky m banka rmi a preda vaní republiky – komunisticka tlac je v tomto období masí vne cenzurovana . Socia lna demokracia mlc í a proti Benes ovmu rozhodnutiu sa stavaju hlasne komunisti. Gottwald prehla sil: „...bol som hrdý na národ husitov. Viem, že český ľud zostal naďalej národom husitov. Avšak, nemôžem byť hrdý na činy vlád, ktoré doviedli národ ku 30. septembru. Za to sa musia hanbiť všetci, ktorým zostal v tele aspoň kúsok cti.“ Gottwalda v 20. a 30. rokoch mnohokra t kriminalizovali, nakoľko bol horlivy m bojovní kom proti kapitalizmu. 30 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977. s. 85

St

ran

a14

desaťročie bude rozhodujúcim medzníkom. Zakončí jednu a začne novú historickú epochu. ... Dejepisy nezaznamenali krutejšie prechodné obdobia, ako budú nastávajúce blízke roky , zaliate krvou a slzami. ... Pozície, ktoré rozbiehajú teraz aj davy na Slovensku, rozhodnú o krátkosti či dĺžke tohto utrpenia.“31 Vladimí r Mina c doda va, z e Novomesky bol vz dy tam, kde sa bojovalo s fas izmom a zu falo volal k nevidiacim a hluchy m „ponoreným do vlastných bied a úzkostí.“32 Bolo to jednak v c asopise DAV a aj ďals í ch periodika ch, v ktory ch bojoval proti nacionalistickej demago gii a najma zvolaní m Kongresu slovenských spisovateľov v roku 1936 (Trenc ianske Teplice), kde volal po zjednotení vs etky ch pokrokovy ch a kultu rotvorny ch sí l Vy chodu aj Za padu v boji proti fas izmu, nekultu rnosti a barbarstvu, cirkevno-na boz enskej c i c asovej nadradenosti a neľudskosti. V roku 1964 o tejto udalosti pí s e: „Hostia i domáci, pozorovatelia i účastníci debatovali o tom, či táto jednota je ešte ohlasom takmer patriarchálne nerozvinutých spoločenských vzťahov, ktoré narastajúca polaritná diferenciácia vo svete rozbije, alebo či je už predzvesťou takých národných jednôt, širokých národných frontov, na aké začínali myslieť komunistickí politici, predvídajúci neodvratnú zrážku s fašizmom.“33 Novomesky tu to udalosť aj s odstupom c asu povaz uje za kľu c ovu a pripomí na, z e sa podarilo za jeden sto l posadiť mena z rozlic ny ch politicky ch vyznaní ako Dilong, Clementis, E. B. Luka c , Beniak, Ponic an, Urban a Jilemnicky a doda va, z e niektore mena uz o niekoľko rokov zí skali „výrazne protichodný zvuk“. Teplicka jednota sa podľa Novomeske ho stala základom pre národnú jednotu v povstaní. Drug pí s e o tejto udalosti ako syntetickom koncepte na poli kultu ry. V roku 1936 nasta va Španielska občianska vojna proti Frankovej diktatu re, do ktorej sa zapa ja aj C eskoslovensko organizovaní m internaciona lnych briga d. O rok nesko r sa u c astní Novomesky kongresu v Paríži a sta va sa prí tomny m u c astní kom bojov (dostal sa priamo k c eskoslovensky m bojovy m jednotka m bojuju cim proti fas istom) a kongrese Medzina rodnej asocia cie spisovateľov na obranu kultu ry vo Valencii, Barcelone a Madride – vy sledkom boli publikovane reporta z e v Slovenských zvestiach a Slovenských pohľadoch. Pí s e aj ba sen Španielska obloha a Sen: „stáda hviezd som chcel mať porátané, než zhoria. ... Tie strely ktože,/tie hviezdy ktože,/to všetko ktože poráta?“ Za vs etky m utrpení m vs ak vidí svetlu ví ziu ví ťazstva: „jak guľu krištáľovú a čítam z noci budúci jasný deň, ten ktorý dnes tu dostáva sa k slovu.“ (ba sen Sen) Ako uz bolo vys s ie napí sane , situa cia sa radikalizuje po roku 1938 - S matla k si vs í ma kľu c ove body – Benes odcha dza do exilu, odmietnutie Mní chovskej dohody, za kaz komunistickej strany, vyrovnanie ľuda kov v C echa ch, i na Slovensku a rozbitie na vazalsky Slovensky s ta t a c esky protektora t. Novomesky je v tomto období v Prahe, pí s e v dobe temna pod pseudonymami, prina s a portre ty svetovy ch i doma cich ba snikov ako za stancov ľudskosti, pokrokovy ch tradí cií v kultu re. S Dr. Ivanom Sekaninom, socia lnymi demokratmi a c lenmi ľavicovej odbojovej organizácie Petiční výbor Věrni zůstaneme vyda va c asopis Nová svoboda, ktory je hneď v prvy den nacistickej okupa cie zaka zany .34 Na sledne Novomesky pí s e do Ela nu, ktory rediguje Ja n Smrek a prostrední ctvom nakladateľstva Melantrich vyda va s tvrtu ba snicku zbierku, v ktorej sa vra til ku symbolizmu – Svätý za dedinou – na zov je se manticky m odkazom, z e sa m sva ty vs ak v dedine nie je ví tany . Snaz il sa, ako pí s e v ba sni Slovo, priniesť svetu zvesť, z e es te rastu kvety. Ako pí s e S matla k, tieto ba sne su pí sane v c asovom va kuu, kedy sa nic nedeje. V novembri 1939 sa nezamestnaný básnik sťahuje do materske ho domu v Senici a ťaz ko zí skava existenc ne zabezpec enie. Novomesky po roku 1939 prez í va vďaka živnosti v c asopise Budovateľ, a vďaka Ja novi Smrekovi dosta va miesto redaktora v hospoda rskom bulletine Obilná spoločnosť. Pí s e ba sne do c asopisu Elán, ktore vs ak vyda va az po vojne v zbierke Pašovanou ceruzkou.

31 NOVOMESKY , L. Ukľudnene Slovensko. In DAV. Roc . 4. c . 1. 1931 32 MINA C , V. Princí p c istoty ako princí p z ivota. In. Nové Slovo. C . 5+-52. 1974 33 NOVOMESKY , L.. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3,s.49 34 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861

http://www.litcentrum.sk/31861

St

ran

a15

1.4. V BOJI PROTI FAŠIZMU A KULTÚRNA REVOLÚCIA (VIANOČNÁ DOHODA A SNP),

NOVOMESKÉHO VYSPORIADANIE SA S FAŠIZMOM A KAPITALIZMOM, NA CESTE K MIERU Poc as februa ra 1940 z ije u J. G. Tajovske ho a az nesko r zí skava byt na Mudron ovej ulici. V 40. rokoch sa dosta va do va znice v Ilave z preventí vnych opatrení Slovenske ho s ta tu (va zneny bol celkovo dva kra t) a podobne sa dosta va do va zenia aj Gusta v Husa k. Vďaka rodinne mu priateľstvu s Alexandrom Machom sa mu podarilo zmierniť tresty pre väznených davistov a taktiez dostať z va znice brnenske ho gestapa Viliama Širokého, c í m mu prakticky zachránil život.35 V roku 1943 bola va c s ina funkciona rov strany vo va zení a ilegalite; po na vrate Karla S midkeho z Moskvy sa spolu s Novomesky m a Husa kom podieľaju na zakladaní ilega lnej Slovenskej národnej rady a sta vaju sa c lenmi V. vedenia ilega lnej KSS, ktorej u lohou je integrovať vs etky protifas isticke skupiny na za klade rozhodnutia Kominterny (spojenie s Joskom, Lettrichom a Ursí nym, o ktory ch hovorí po piatich rokoch Novomesky razantne kriticky ako o ľuďoch, ktorí sa nesko r nedrz ali stanoveny ch za sad dohody, ale za roven doda va, z e v za ujme objektí vnej historickej pravdy treba priznať ich u c asť na koncipovaní Vianočnej dohody a to, z e svojou u c asťou „neznehodnocujú ani prvý dokument o SNP“36). To, c o sa nezrealizovalo po roku 1945, vní ma ako ví ziu Februa rove ho rozhodnutia - plnu realiza ciu

mys lienky Slovenske ho na rodne ho povstania: „Vianočná dohoda o SNR, SNR, SNP, ¾ ročná partizánska vojna, potom obnovenie republiky, Košický vládny program a všetky nemenované rozhodujúce články nášho dramatického politického a spoločenského vývoja nemali a nemajú iný zmysel než boj o nové Slovensko.. ...v našom živote podľa predstáv a programov osnovaných ešte pred začatím ozbrojeného zápasu nemali byť iba ľudia pri správe verejných vecí, ako to konečne plynie i z Vianočnej dohody o SNR, ale nové mali byť i zriadenia, inštitúcie, nový mal byť prístup k problémom aj metódy práce.“37 Nasleduje obdobie povstania, zakladanie povstaleckého časopisu Nové Slovo a v roku 1944 prevzatie moci na oslobodenom u zemí v Banskej Bystrici ilega lnou Slovenskou na rodnou radou. Novomesky je vyslany do exilu, kde v Londýne rokuje s Benešom o budu com politickom usporiadaní (ty mto rokovaniam sa podrobne venuje v textoch zo 60 rokov). Odtiaľ letel do Moskvy, kde sa zu c astn uje pora d KSC . V tom istom roku sa mu narodila dcéra Elena. V roku 1945 sa po oslobodení vracia na Slovensko, kde sa sta va su c asťou povojnove ho vedenia a zac í na s vysporiadaní m sa s po vodcami fas isticke ho rez imu. Novomesky vo svojom prejave hovorí (v povojnovom kontexte) o procese oc isty: „Nielen my, všetky národy Európy, oslobodené z područia nemeckého nacizmu prechodia teraz mocným procesom očisty.“38 Ta to oc ista su visí s hľadaní m po vodcov utrpenia ľudstva, zodpovedny ch za mora lne zlyhanie. Novomesky vs ak odmieta na silne ries enie, jeho cieľom je upevnenie mora lky na roda a c o najsilnejs ie upozornenie na udavac stvo, lotrovstvo. Slovenské národné povstanie je podľa Novomeske ho tou najdo lez itejs ou udalosťou pretoz e v n om „národ našiel seba.“39 C o sa ty ka su kromne ho z ivota, tak tragickou udalosťou sa stala smrť jeho sedemročného syna Daniela v roku 1946. Hlavny mi zdrojmi pre zí skanie informa cii o po sobení Ladislava Novomeske ho po roku 1945 su publika cie Dva roky slobodnej školy,40 a Výchova socialistického pokolenia41 a Zväzky a záväzky,42 kde okrem ine ho autor bilancuje

35 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 36 NOVOMESKY , L. Piate vy roc ie Vianoc nej dohody (1948). In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 341 37 NOVOMESKY , L. Piate vy roc ie Vianoc nej dohody (1948). In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 344 38 NOVOMESKY , L. Na prahu nove ho z ivota. In Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949. s. 123-8 39 NOVOMESKY , L. Na prahu nove ho z ivota. In Výchova socialistického pokolenia.. Bratislava: Pravda. 1949. s.123-8 40 Novomesky sa tu zrejme z takticky ch a raciona lnych do vodov vyhy ba komunistickej re torike a odvola va sa tu najma na mu dre a nevyhnutne prakticke opatrenia pre dobro spoloc nosti v ra mci ľud.-demokraticke ho zriadenia. 41 Publika cia Výchova socialistického pokolenia dokumentuje Novomeske ho prejavy ku zakladaniu novy ch s ko l – konkre tne pri sla vnostnom otva raní materskej s koly v Senici nad Myjavou 2. ju na 1946, S ta tnej mes tianskej s koly SNP v Baťovanoch (15. februa ra 1948), sla vnostnom otvorení Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave 7. decembra 1946, zakladaní novy ch s ko l na treťom stupni (z prejavu na letnom kurze uc iteľstva


St

ran

a16

po sobenie v u lohe poverení ka s kolstva a osvety (prí padne nesko r oznac ovane ho ako poverení ka vied a umenia)43 v Kultu rnom vy bore Slovenskej Na rodnej Rady 13. marca 1947.44

1.5. POVERENÍK PRE ŠKOLSTVO A OSVETU Novomesky bol v rokoch 1945-1950 vytrvaly m bojovní kom v politickom za pase, nakoľko rezort pod Stra nskeho vedení m odďaľoval novy za kon o s ta tnej a jednotnej s kole, ktory bol principia lnym krokom ku demokratiza cii s kolske ho syste mu: „stála za nim nielen autorita jeho osobnosti, ale i obraz Slovenského národného povstania, pretože k prvým zákonodarným aktom povstaleckej Slovenskej národnej rady (1944) patrilo zoštátnenie školstva a jeho definitívne vymanenie zo zaostalých konfesionálnych roztriešteností.“45 U lohou poverení ctva s kolstva a osvety, na ktore ho c ele sta l Ladislav Novomesky , bola duchovna a ideova premena spoloc nosti, prevy chova pedago gov, vy chova mla dez e, odstra nenie klerika lnej a fas istickej vy chovy a taktiez politicke riadenie s kolskej praxe. Realiza ciu kultu rneho konceptu Novomeske ho treba vní mať v troch dimenzia ch – jednak vycha dzaju c z kultúrnej politiky slovenských komunistov z konferencie kultúrnych pracovníkov KSS v Turc . Sv. Martine (dnes nom Martine) z konca roku 1946, jednak z avantgardného konceptu kultúry z čias DAVu a jednak ako nadstranícky, vychádzajúce z racionálne zdôvodnených potrebných krokov pre záujmy národné, ale i záujmy modernej spoločnosti. Kultu ru, umenie a vedu Novomesky vní ma prí sne v podmienkach spoločenskej užitočnosti s popieraním jej elitárskej uzavretosti: „Úroveň kníh, obrazov, divadiel, koncertov i intenzita vedeckej činnosti nebudú nikdy nezávislé od okruhu publika a od výšky jeho záujmu o tvorivú prácu umelcov a vedcov.“46 Za 5 rokov po sobenia v u lohe poverní ka pre s kolstvo a osvetu Novomesky stihol mnoho. Z najdo lez itejs í ch

prvkov je to zavedenie za kona o jednotnej škole,47 zavedenie konceptu kultúry pre široké vrstvy zaloz enom prima rne na vzdela vaní c asto negramotne ho obyvateľstva, vysporiadanie sa s maďarskou ota zkou (slovakiza cia juz ne ho

v Banskej Bystrici 16. ju la 1948), zakladaní novy ch uc ilí s ť v Kos iciach a sla vnostnom otvorení Poboc ky leka rskej fakulty Slovenskej univerzity v Kos iciach v roku 1949. 42 Piaty zva zok publikovane ho materia lu Ladislava Novomeske ho z rokov 1945 az 1950. 43 Pozdišovkí hrnčiari. Filmový šot. In Ty z den vo filme 4/1950. 1 min. 56 sek. C SSR. 1950. 44 Ladislav Novomesky patril vďaka za sluha m v Slovenskom na rodnom povstaní , aktivita ch okolo Vianoc nej dohody (ktorej bol signata rom) a u c asti na exilovej vla de v Londy ne k jedným z najvýznamnejších povojnových politikov. V roku 1945 sa stal c lenom U stredne ho vy boru KSS a bol zvoleny ako c len doc asne ho U stredne ho vy boru KSC ; IX. Zjazd KSC ho potvrdil v tejto funkcii. V rokoch 1945 az 1946 bol c lenom za konodarne ho zboru Prozatí mní na rodní shroma z de ní za KSS (zdroj: http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/n.htm) a parlamentny ch voľba ch 1946 sa stal poslancom U stavodarne ho Na rodne ho zhromaz denia za KSS (sľub vykonal 28. 10. 1945 a jeho voľba bola verifikovana 15.1.1946). Po voľba ch Na rodne ho zhromaz denia roku 1948 sa stal poslancom za KSS (zvoleny v kraji Trnava, zdroj: http://www.psp.cz/eknih/1948ns/rejstrik/jmenny/n.htm). V roku 1951 rezignoval na poslanecky post a nahradil ho Alexander Dubc ek. Novomesky bol za roven povojnovy m predsedom Matice Slovenskej. 45 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ. 1978. s. 119 46 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949. s. 23 47 J. D uris ku Novomeske ho snahe o jednotnu s kolu doda va: „Zrovnoprávniť prístup ku vzdelaniu, umoz niť zí skanie vedomostí vs etky m, rozs í renie vzdelanosti do s í rky, to bolo veľke , us ľachtile poslanie, ktore mu (Novomesky , pozn. aut.) venoval na u seku s kolstva a kultu ry veľa u silia, c asu a energie.“ D URIS , J. Ladislav Novomesky : bojovní k za demokratiza ciu kultu ry. In. Pedagogika 2/1985, Praha:UK PedF, 1985. s. 183

http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/n.htm

http://www.psp.cz/eknih/1948ns/rejstrik/jmenny/n.htm

St

ran

a17

Slovenska),48 zavedenie rus tiny ako povinne ho jazyka na s kola ch, vysokos kolskej reformy, prepojenie školstva s praxou, prijatie nove ho osvetove ho49 a divadelne ho za kona, zrovnopra vnenie vy chodu a za padu Slovenska (vybudovanie vzdela vací ch a kultu rnych ins titu cií v Kos iciach), rozsiahla c innosť na poli osvetovom, vzdela vacom, umeleckom a vedeckom. Novomesky otva ral s koly, gale rie, interna ty, predna s al na kultu rny podujatiach, zjazdoch kultu rnych pracovní kov a tak ďalej. Poc as jeho funkcie vznikla Slovenska filharmo nia, Slovenska na rodna gale ria, Vysoka s kola vy tvarny ch umení , Vysoka s kola mu zicky ch umení , mes tiacke s koly, opatrovne, stredne s koly a fakulty vysoky ch s ko l.50 V procese kultu rneho vy voja je podľa Novomeske ho do lez ite nasmerovať spoloc nosť od ma lo kultu rneho alebo nekultu rneho stavu ku stavu kultu rnemu: „Nie je dôležité, aby náš inteligent svojim chovaním, výzorom a konečne i vedomosťami sa líšil od pospolitého človeka. Ale aby mu bol týmito vlastnosťami vzorom a aby mu vzorom mohol byť, musí sa nevyhnutne zžiť s celým svetom našej spoločnosti tak, aby si jej dôveru získal. ... Máme jedinú generálnu úlohu spoločnú pre všetkých na poli politickom, kultúrnom, hospodárskom, sociálnom i kultúrnom, a to je obnova, výstavba a prestavba slovenského národného života, čo je jedinou cestou k upevneniu pozícií, ktoré dnes slovenský národ v Československu a slovanskom národe má.“51 V 60. rokoch Novomeský hodnotí svoje pôsobenie nasledovne: „Neviem či som to robil dobre alebo zle. Jednoducho robil som to, čo som pokladal za správne ako básnik aj ako človek. Mal som vraj... prepustiť všetko učiteľstvo a z prepustených potom vyberať schopných príslušníkov nových kádrov... bol som v zajatí Leninovej myšlienky, že aj na kultúrnu revolúciu sa vzťahuje zásada, ktorá platí pre revolúciu vôbec, t .j. že sa robí s takými ľuďmi akí sú... ľutujem, že mojim nástupcom pripadla potom nevďačná úloha dokončiť a uskutočniť proces, ktorý nadlho poznačil postoj celej pofebruárovej generácie k nášmu socialistickému zriadeniu, čo mi je ľúto väčšmi, úprimne a naozaj. ...ako politický funkcionár máš určité možnosti, a tie treba využiť, aj keď sú okolnosti nepriaznivé. ... Ja osobne som prehral. ... no zostáva povinnosťou zaujímať sa o veci národa, sveta. Hoci aj v básňach..“52 Na uvedenom rozhovore z polovice 60. rokov Novomesky demons truje svoj progresí vny prí stup. V inej c asti rozhovoru pripomí na, z e politik pre neho nie je funkcia, ale obc iansky postoj. Z rozsiahleho vy skumu su v doplnene s tatistiky Novomeske ho c innosti na kultu rnom poli v rokoch 1945-1950 (kapitola III.).

48 Juz ny m u zemiam sa Novomesky venuje aj v kapitole Navrátené kraje Slovenska, kde jasne presadzuje mys lienku C SR ako na rodne ho s ta tu s cieľom presí dliť a vymeniť maďarske obyvateľstvo s odvolaní m sa na parí z sku konferenciu a presí dlenie 200 000 Maďarov zo Slovenska. Pripomí na tiez reslovakiza ciu juz ne ho Slovenska realizovanu Poverení ctvom s kolstva a osvety, ktora predstavovala 700 dobrovoľny ch + 300 preradeny ch (s prí snym vy berom mimo ty ch, ktorí maju rodiny) uc iteľov s cieľom na rodnopoliticke ho vy znamu akcie (okrem toho bolo v povojnovom období presí dleny ch 713 s tudentov z Maďarska, na c o sa vynaloz ilo 40,7 mil Kc s. – s tudovali v Dolnom Kubí ne, Kez marku, Lip. Sv. Mikula s i, Ruz omberku, Skalici, Turc . Sv. Martine, Modre, Stupave, Bratislave). Vysťahovanie vní ma ako napravenie historickej krivdy. Navrhuje presunutie podnikov z ru k nemecky ch a maďarsky ch direktorov (a aj slovensky ch zradcov - kolaborantov) do ru k slovensky ch. 49 V roku 1945 bol prijaty za kon, dekre t prezidenta republiky o osvetovej c innosti 130/1945 Sb, ktore ho vy sledky bilancuje Novomesky po dvoch rokoch od jeho schva lenia: „Keď si uvedomí me, z e vlani sa vystriedalo jeden a pol milio na ľudí na ochotní ckych divadelny ch predstaveniach a keď si ďalej uvedomí me, z e takmer kaz dy obyvateľ Slovenska bol na nejakej sla vnosti, na nejakej predna s ke – pric om nera tame do toho podujatia politicky ch stra n, ale len podujatia kultu rneho alebo s ta tnopoliticke ho charakteru – su to vy sledky nepochybne pekne a vy znamne .“ NOVOMESKY , L. Nas a osvetova sluz by. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.234 50 7. decembra 1946 sa Novomesky zu c astnil sla vnostne ho otvorenia Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity. Na kultúrnom poli vznikali po roku 1948 nové inštitúcie ako Syndikát slovenských skladateľov, Zväz československých skladateľov, mení sa tva r Umeleckej a vedeckej rady podľa za kona SNR c . 10/1948, vznika Slovenská filharmónia, Hudobná a artistická ústredňa v Bratislave, Vysoká škola múzických umení, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Slovenská národná galéria, Vojenský umelecký súbor, obnovuje sa Matica slovenská pod spra vou poverení ctva pre informa cie, Slovenský hudobný fond, Gramofónové závody, nove profesiona lne, ale aj amate rske su bory. 51 NOVOMESKY , L. Na prahu nove ho z ivota. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949. s. 123-128 52 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.395

St

ran

a18

„Blúdime ďalej labyrintom bolesti, pre všetky krásy sveta zakliate.“ Laco Novomeský, Romboid

1.6. NESPRAVODLIVO OBVINENÝ Novomesky je v roku 1950 pozbaveny funkcie poverení ka a je menovany za predsedu Slovenskej akade mie vied a umení , kde po sobí do roku 1951. Novomeske ho ako predsedu SAV-u zatkli 6. februa ra 1951 o 9:00 hod spolu s Gusta vom Husa kom.53 Vo vys etrovacej va zbe je do roku 1954 a odsudzuju ho na 10 rokov va zenia – va zneny je v Leopoldove, Mí rove a v Prahe-Ruzyni. Pred Vianocami roku 1955 je podmienec ne prepusteny a zvys ok trestu mu odpu s ťaju pre dobre spra vanie. Z ije v Prahe a pracuje v Pama tní ku na rodní ho pí semní ctví . Rok pred rehabilita ciou vyda va ba sne v Plameni a Slovenských pohľadoch. Napriek trpkej sku senosti s va znení m neprestal veriť mys lienke, ktoru hla sal a ktorej veril. Zra dzaju ho tí , ktory ch vo svojich textoch oslavoval a uzna val – vra tane Nejedle ho, S iroke ho a Gottwalda, ktory mu poma hal v zac iatkoch svojej z urnalistickej pra ce. By valí DAV-isti na c ele s Husa kom, Novomesky m a Clementisom sa ocitaju na spoloc nej lodi rez imom va zneny ch. Proces s burz oa znymi nacionalistami sa konal 21. az 24. aprí la 1954 v Prahe – obz alovaní boli Husa k, Horva th, Oka li, Holdos a Novomesky . Existuju autenticke zvukove nahra vky z tohto procesu, ktore boli vloz ene do umelecko-dokumenta rneho pa sma Tanec nad priepasťou spracovane Emilom Benc í kom. Novomesky , ako v textoch, tak aj vo vy povedi prizna va, z e pod vplyvom procesov sa m uveril, z e sa stal zradcom. Su dneho pojedna vania o „velezrade, sabota z i, protis ta tnom sprisahaní “. V za zname z vykons truovane ho bratislavske ho pojedna vania Novomesky hovorí : „Ideologické korene buržoázneho nacionalizmu siahajú do rokov 1924-25, keď začal vychádzať DAV. Činnosť buržoázno-nacionalistického DAV-u bola škodlivá... lebo ovplyvňovala tú časť inteligencie, ktorá hľadala cesty k robotníckej triede a socialistickému hnutiu. Naša činnosť bola škodlivá, lebo sme nadraďovali nacionálne záujmy nad triedne, internacionálne záujmy proletariátu. A potom tiež preto, lebo sme záujmy Slovenska vyzdvihovali nad záujmami ostatných častí republiky. ... Toto nepriateľské stanovisko priviedlo burž-nac. skupinu DAV-u do jednotného frontu s ľudáckym autonomizmom a separatizmom. ... v roku 1932 sme vystúpili takým spôsobom, že sme sa dostali s ľudáckym autonomizmom a separatizmom na spoločnú platformu. ... Takýmto spôsobom naša skupina účinne napomáhala tvoreniu tzv. Slovenského štátu.“54 V tomto procese bol prí tomny aj Alexander Mach, ktore ho sa py taju , prec o nechal va zniť komunistov, pric om Husa kovi a ďals í m zabezpec il leps í spo sob bytia. Mach na to odpoveda , z e „využíval ich činnosti v prospech štátu.“ Historik a litera rny vedec Martin Kuc era si vo svojej hermeneutickej interpreta cii Novomeske ho z ivota vs í ma aj tento moment a doda va

53 Podľa Druga, sa es te v roku 1949 pí sali o DAVe oslavne , spomienkove a hodnotiace c la nky (Mla dez ní cky c asopis Smena organizoval anketu o nadva zovaní na u silia davistov, nakladateľstvo Tatran chystalo zborní k s tu dií a dokumentov). Avs ak uz v ma ji 1951 na IX. zjazde KSS u toc il V. S iroky na Clementisa, Husa ka a Novomeske ho ako na ty ch, ktorí mali nelenisticky a nemarxisticky pomer k robotní ckej triede a vyznac ovali sa burz oa znou kolí savosťou. Proti DAVistom sa postavil aj ich by valy kolega J. S efra nek, ktorí ich v marci 1951 na aktí ve slovensky ch spisovateľov-komunistov obvinil zo sekta rstva a salo nneho marxizmu (vyní maju c iba Urxa, Kra ľa a Jilemnicke ho). Situa cia sa radikalizuje na zasadnutí U V KSS v aprí li 1951, kde S iroky rozví ja vykons truovane obvinenia a doda va, z e davisti nikdy neboli komunistami. V obvineniach pokrac uje Juraj S pitzer, ktory vypracoval sugestí vny refera t nadva zuju ci na obvinenia. Az v roku 1963 bolo v rezolu cii zdo raznene , z e obvinenia z IX. zjazdu KSS boli vecne aj ideovo nespra vne. Bliz s ie DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 157-159 54 BENC I K, E. Tanec nad priepasťou. (umelecko-dokumenta rne pa smo s autenticky mi zvukovy mi nahra vkami z procesov 50. rokov). Bratislava: Slovensky rozhlas. 2003.

St

ran

a19

nasledovne stanovisko: „Novomeský byl za Slovenského státu, tzv. první slovenské republiky (z milosti vůdce a říšského kancléře), dvakrát vězněn a propuštěn, nikoli snad zásluhou vlivného ministra Šaňa Macha, s nímž ho pojilo rodinné přátelství z dávných dob a který byl víc bohém než politický profesionál, nýbrž proto, že režim vězením pouze zastrašoval.“55 Paradoxom je, z e „konexie“ ktore mal Novomesky s Alexandom Machom chra nili pra ve ty ch, ktorí Novomeske ho v 50. rokoch su dili. Kuc era pí s e o za chrane z ivota samotne mu Viliamovi Širokému, ktore ho zachra nil pred smrťou: „Komunistické vedení využívalo prostřednictvím Júlia Ďuriše (před jeho zatčením) Novomeského konexí u Šaňa Macha ve prospěch vězněných, např. davistů Daňa Okáliho, Jána Poničana a Ladislava Szántóa, také však generačně mladších Jána Púlla, Michala Falťana, Júlia Šefránka (kterého jako Žida Novomeský uchránil před deportací), Jaroslava Dubnického. Hned na začátku války se mu podařilo dosáhnout Machova zákroku, aby z věznice brněnského gestapa byl do Bratislavy přeložen Viliam Široký, navrátivší se z emigrace. Tím mu zřejmě zachránil život.“56 Interpreta cia tejto dejinnej udalosti je teda oveľa zloz itejs ia. Novomesky vo vykons truovanom procese hovorí o stretnutiach s Clementisom, v ktory ch vyzdvihoval potreby miernejs ieho posudzovania slovensky ch fas isticky ch previnilcov: „Pri týchto rozhovoroch s Clementisom vyzdvihoval som režim slovenského štátu ako miernejší v porovnaní s inými režimami v krajinách okupovaných nacistickým Nemeckom. ... Informoval som Clementisa o našej dohode s reakčnými predstaviteľmi slovenskej buržoázie SNR a zdôrazňoval som potrebu úzkej spolupráce s nimi, v záujme zachovania inštitúcií a zariadení vytváraných v období Slovenského štátu.“57 Novomeske ho priznania nielenz e nekores ponduju s jeho prehla seniami v publicistike, ale ani s jeho c innosťou poc as povstania a po n om. Novomeske ho spolupra ca s nekomunisticky mi silami – c i uz to bolo v ra mci tzv. Vianoc nej dohody alebo na stretnutí spisovateľov v Trenc ianskych Tepliciach viedla ku spoloc ny m cieľom – boji proti fas izmu. Kuc era k tomuto obdobiu doda va: „Mstila se na něm malost. Čí, koho, v jakém zájmu? Na podobné dotazy, bohužel, dosud neumíme uspokojujícím způsobem odpovědět. Ovšem známe fakta o tom, že Novomeský v poválečných funkcích – jakkoli se to někdejším stoupencům režimu Slovenského státu jeví jinak – vykonal mnoho dobrého i statečného, že nebyl (jako ostatně nikdy) poplatný dobové dogmatice.“ 58

1.7. REHABILITOVANÝ NOVOMESKÝ Po rehabilitácii ho volia do vy borov Zva zu slovensky ch i c eskoslovensky ch spisovateľov, zac í na pracovať v U stave slovenskej literatu ry SAV, vyda va zbierky Vila Tereza (o rok nesko r za n u dosta va cenu Klementa Gottwalda) a Do mesta 30 minút. Po prepustení sa vracia do Senice a A. Bala z k tomuto obdobiu pí s e: „Ublížili mu mnozí, četní, kterým pomáhal ke kariéře, ti, jež považoval za přátele, „soudruhy“. Odpustil všem. Křivdu se snažil objektivizovat.“59 V roku 1964 vycha dzaju ďals ie ba snicke zbierky a vy bery a koncom roka je menovany

na rodny m hrdinom. Podľa Bala z a, Novomeske ho neskors ia tvorba precha dza od autenticke ho marxizmu ku tvorbe, v ktorej cí tiť existenciálne napa tie a gnozeologickú skepsu pripomí naju cu tvorbu Miroslava Va lka a mlads í ch ba snikov (najma v nedokonc enej zbierke Dom, v ktorom žijem). V polovici 60. rokov pracuje v predsední ctve Zva zu slovensky ch spisovateľov a dosta va cenu Ľudoví ta S tu ra. Zborní k Splátka veľkého dlhu obsahuju ci texty z tohto obdobia je veľmi cenny m zdrojom pre recepciu Novomeske ho na zorov na kultu ru a

55 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 56 Ibid. 57 BENC I K, E. Tanec nad priepasťou. (umelecko-dokumenta rne pa smo s autenticky mi zvukovy mi nahra vkami z procesov 50. rokov). Bratislava: Slovensky rozhlas. 2003. 58 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 59 Ibid.



St

ran

a20

umenie, kultu rnu politiku a geopolitiku. Tento zborní k vydany v roku 1992 je s iestym zva zkom, pokrac ovaní m piatich zborní kov Novomeske ho publicistiky vydanej editorom Karlom Rosenbaumom. V rozhovore z roku 1966 pripomí na, z e 60. roky su v istom zmysle návratom do avantgardných 20. rokov, ktore nakoľko pris li bezprostredne po 1. svetovej vojne a Ruskej revolu cii, stali sa urc ity m laborato riom, období m vytva rania novej koncepcie. Rok 1956 a situa ciu po „III. zjazde Zva zu C eskoslovensko-sovietskeho priateľstva“, „odmietnutie socrealizmu ako jedného boha“ a rehabilita ciu avantgardy teda vní ma ako na vrat k stavu 20. rokov. Rozdiel medzi 20. a 60. rokmi v porovnaní so 40. rokmi Novomesky vidí nasledovne: „Roky 1945-1950 prišli tiež po svetovej vojne a revolúciou sme boli doslova obklopení. A predsa tu bol rozdiel, všetko bolo akosi menej výrazné než vtedy. ...spoločenské zmeny prišli k nám akosi príliš hotové, že tu nebola priama požiadavka odpovede. ... Zaiste tu hral rolu dogmatizmus, kult osobnosti a bohviečo. Ale hlavnou vecou je, že vtedy (v 20. rokoch, pozn. aut.) sme boli tvorcami, vytvárali sme koncepciu, kým potom sa z nás stali už len výkonné orgány hotovej veci.“ 60 Novomesky tak ospravedln uje historicku situa ciu, ktora doviedla dejiny do soc-realisticke ho konceptu. Socializmus, ako alternatí vu voc i kapitalistickej ceste dejí n vs ak nikdy nepoprel: „Často mám pocit, že sme verili viac, ako sme dosiahli, sľubovali viac, ako sme mohli dať. Ale napriek tomu som stále presvedčený, že to bola a je dobre volená cesta. ... ja po svojich skúsenostiach so svetom nič lepšieho nepoznám, ako socialistické riešenie jeho problémov. Ide len o to nájsť správne cesty, ktoré povedú k ozajstnej realizácii ozajstného socializmu. To pravdaže, nie je ľahké a nikdy nebude.“61 S iesty zva zok publikovany ch textov (z ktore ho pocha dzaju aj vys s ie uvedene cita cie) je za sadny m zdrojom pre komplexne zmapovanie Novomeske ho konceptu kultu ry, nakoľko obsahuje autorove mys lienky sformovane po sku senosti 50. rokov. Napriek vs etky m negatí vnym sku senostiam nikdy neprestal veriť v mys lienky socializmu, c o dokazuju aj nasleduju ce slova : „...i ja som podľahol zdaniu...že totiž chyba je vo mne, že celá tá zločinecká činnosť to sú dôsledky mojich nedostatkov, mojej politickej činnosti. ... v kriminále som prišiel na to, že to je hlúposť a že je nezmysel apriórne stavať na nedôvere voči ľuďom... ide o pohľad určitých ľudí na istý spôsob konania, myslenie, života. Som rád že sa to zase dostalo do normálnych relácií... Tie väzenské roky ma strašne ťažili, bolo mi až hanba, že aj na mne sa dá demonštrovať obludnosť toho, čo si tiež vravelo socializmus... V zbierke Stamodtiaľ a iné je jedna báseň, kde sa hovorí, že aj keď to bolo mrzuté, nemám právo zanevrieť na seba a na všetko, čím som bol, socializmus nie je len toto, a ak bude treba, ak sa z tej príšernej skúsenosti zrodí skutočný socializmus, tak aj toto unesiem.“62 Pricha dza rok 1968, ktory je interpretovany ro zne – dobova literatu ra hovorí , z e na protest proti antisocialisticky m sila m obnovuje Novomesky spolu s Husa kom, Va lkom a Miha likom Nové Slovo a odcha dza z redakc nej rady Kultúrneho života. S. S matla k tento akt hodnotí nasledovne: „Najjasnejšie sa to ukázalo po nádejeplnom januári 1968, keď pravicoví oportunisti dali možnosť kontrarevolučným silám aktívne vystupovať a L. Novomeský bol z tých spisovateľov a politikov, čo sa postavili proti ich náporu. Právom zaujal Novomeský miesto v Predsedníctve Ústredného výboru KSS. Účasťou na konsolidácii pomerov, na spravodlivom riešení vzťahu Čechov a Slovákov zákonom o československej federácii, presadzovaním správnej politiky proti pravicovej deštrukcii vyúsťuje čestný zápas komunistu L. Novomeského, politika, básnika-národného umelca a publicistu.“ D alej (v zmysle vy voja v neskory ch 60. rokoch) autor pí s e: „Novomeský opäť zasahuje do vývinu socialistickej kultúry. Upozorňuje na chyby a nedostatky spôsobené dogmatizmom, i rozličnými vulgarizáciami v 50. rokoch, upozorňuje na škodlivosť týchto chýb a žiada nápravu. Robí tak zásadne na báze socializmu, socialistickej spoločnosti a socialistického systému, nikdy nie mimo neho, či bez neho.“63 V rokoch 1968 az 1971 po sobí ako c len predsední ctva U V KSS (Vysoc ansky zjazd KSC ho v auguste 1968 zvolil do U V KSC ) a ako

60 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1. zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.387 61 Ibid. 62 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.399 63 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978, s. 6

St

ran

a21

poslanec a c len predsední ctva Slovenskej na rodnej rady. „Po boku Válka, Mihálika, Horova a Plávky se rozhodl podpořit „nový kurs“ personifikovaný Husákem. Uvěřil, že slova novopečeného prvního tajemníka z dubnového pléna 1969 o kontinuitě reformy mírnějšími prostředky budou platit,“64 komentuje toto obdobie A. Bala z . Nesko r sa vs ak konfrontuje s normalizac nou cenzu rou. Jeho odpoveď vs ak nie je antikomunizmus, ale na vrat ku avantgarde a slobode v socializme, ktoru zasta val. Zasta val prestí z ne kultu rne posty, bol predsedom Matice Slovenskej v rokoch 1968 az 1974 a za roven bol aj jej c estny m predsedom.65 V tomto období zí skava celu radu ocenení ,66 c estne doktora ty na Univerzite Karlovej a na Univerzite Komenske ho67 a S ta tnu cenu SSR. Koncom 60. rokov vycha dzaju vy bery z publicistiky Znejúce ozveny a Čestná povinnosť, a taktiez ba snicka zbierka Stamodtiaľ a iné. V roku 1970 vycha dzaju zborní ky Manifesty a protesty a Slávnosť istoty. V roku 1971 vycha dza su bor vers ov v Básnickom diele a o rok nesko r piaty zva zok publicistiky Zväzky a záväzky. V roku 1973 je zvoleny čestným predsedom Matice slovenskej a o rok nesko r vycha dza reedí cia Svätý za dedinou. Rok pred smrťou mu vycha dza vy ber zo zbierky ba sní a publicistiky Z úvodných podstát človečích. Posledne obdobie jeho z ivota dokumentuje stať Sám doma so svojou poéziou, kde sa melancholicky a depresí vne spoveda cez ba sne a komenta re.68 V 70. rokoch bol Novomesky ťaz ko chory a zomiera 4. septembra 1976 v Bratislave. C esť jeho vec nej pamiatke.

„Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je, koniec života.“ Laco Novomeský, Pohreb mladej ženy

Ladislav Novomeský v TV seriále Osobnosti (1967)

Ladislav Novomeský na prelome 60. a 70. Rokov

64 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 65 Přehled funkcionářů ústředních orgánů KSČ 1945 - 1989 [online]. www.cibulka.net 66 Národný umelec (1964), Cena Ľudovíta Štúra (1967), Řád Klementa Gottwalda (1968), Národná cena SSR (1969), Řád Vítězného února (1973), Řád republiky (1974), Státní cena Klementa Gottwalda (1964, 1974), titul Hrdina Československej socialistickej republiky (1969), Leninov rád (1969) 67 „Dr. h. c. navrhla Filozofická fakulta UK. Čestný doktorát vied o umení mu bol udelený dňa 19. 6. 1969 za prínos do slovenskej literatúry a publicistiky.“ Zdroj: uniba.sk/veda/zvlastne-ocenenia-udelovane-univerzitou/drhc/ladislav-novomesky/ 68 NOVOMESKY , L. Sa m doma so svojou poe ziou. In VA LEK, M. Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka. Kruh milovní kov poe zie. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1979. s.151-156


https://uniba.sk/veda/zvlastne-ocenenia-udelovane-univerzitou/drhc/ladislav-novomesky/

https://uniba.sk/veda/zvlastne-ocenenia-udelovane-univerzitou/drhc/ladislav-novomesky/

St

ran

a22

II. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ A KREOVANIE KONCEPTU KULTÚRY

PODĽA LADISLAVA NOVOMESKÉHO

„Umenie nie je, alebo aspoň nemá byť púhym zobrazením skutočna, ale jeho pretváraním." 69 L. Novomesky

2.1. KONCEPT KULTÚRY PODĽA LACA NOVOMESKÉHO OD 20. PO 60. ROKY Ladislav Novomesky je za stancom dialekticke ho prí stupu ku kultu re - kultu ra ako slobodny

dialo g protikladov, ktory vedie ku kreovaniu nove ho. Dokazuje to aj jeho prehla senie z roku 1938:

„Kultu rna stavba je veľmi jemny organizmus. A chceli by sme poprosiť ty ch, ktorí ju chcu odľavic iariť a popravic iariť alebo internacionalizovať a odnacionalizovať, aby sa raz poku sili odmyslieť si politicke sympatie autorov a svoj osobny vzťah k nim od hodnotne ho diela. Objavili by niec o u z asne ho: z e totiz nejestvuje

v celistvom obraze literatu ry pravica a ľavica, ktore sa chcu vza jomne pohltiť, ale len diela (ľavic iarov, pravic iarov, internacionalistov a nacionalistov), vza jomne sa splietaju ce svojou rozmanitosťou, dopln uju ce sa odlis ny m zmyslom, a ty m tvoriace su zvuc ny obraz na rodnej literatu ry. Tak ako stavba nestojí len na nosny ch stl poch, ale aj na sila ch vza jomne sa opieraju cich, aj kultúrna budova národov sa drží

silami vzájomne sa na seba opierajúcimi a podopierajúcimi.“70

Toto tvrdenie dokazuje pokrokovy a nadc asovy odkaz Novomeske ho konceptu zaloz ene ho na tolerancii umelecky ch a kultu rnych pru dov. Tento koncept je postaveny na dialektickom prí stupe, ktory vrcholí v synte ze pokrokovy ch sí l v kultu re ako hybnej sile kultu rnych dejí n na rodov. Ako prí klady dialektiky uva dza vzťah S tu ra ako slobodomyseľného prúdu evanjelického a Bernola ka ako konzervatívny živel katolícky – keby slovenc ina nevys la z oboch pru dov, podľa autora by zanikla v 60. rokoch 19. storoc ia. Na za ver tohto za sadne ho textu71 z roku 1938 prizna va nezna s anlivosť a sekta rstvo urc ity ch kultu rnych smerov, avs ak doda va, z e kultu rna politika nesmie byť „určovateľom celého diania.“ Nejde iba o slova , nakoľko sa Novomeske mu naprí klad podarilo zjednotiť slovensky ch spisovateľov na trenc ianskoteplickom kongrese v roku 1936 v boji proti vy bojom nekultu rnosti - nastupuju cemu fas izmu, rasovej, cirkevno-na boz enskej, naciona lnej nadradenosti a za „opravdivými ľudskými túžbami presiaknutej kultúry človečenstva.“72 Novomeske ho texty, ale i c innosť vo funkcii poverení ka dokazuju , z e tieto slova nezostali iba slovami, ale pretavili sa v c iny. Zosumarizoval ich historik Martin Kuc era v hermeneutickej interpreta cii z ivotopisu, ktory pripomí na, z e Novomesky umoz nil umelecky pracovať Va clavovi Talichovi, Zde nkovi Chalabovi na Slovensku, keď v C echa ch nemohli; drz al ochrannu ruku nad Karlom Teigem, dopisoval si so Za vis om Kalandrom, Konstantinom Bieblom, Jir í m Taufrom, Adolfom Hoffmeistrom, Va clavom C erny m a ďals í mi.

D alej pí s e: „...povoláním Karla Šourka do čela Slovenské národní galérie hodlal dát podnět ke vzniku slovenské historiografie výtvarného umění. Přátelský poměr mezi ním a režisérem Dr. Jánem Jamnickým pravděpodobně přispěl k zmírnění poválečných tlaků proti tomuto křehkému avantgardnímu iniciátorovi moderní slovenské divadelní režie. ... Dokud mohl, prospíval Slovensku, dík jeho ochraně se nerozpoutaly čistky proti leckterým umělcům a vědcům, spjatým se společenskou aktivitou buď meziválečnou (Ján Smrek, Milan Pišút, Jozef Felix apod.), nebo válečnou, což byl případ především Emila Boleslava Lukáče a Valentína Beniaka, ale i Mila Urbana a četných dalších. Novomeskému vděčila řada nemarxistických vědců za možnost volného

69 VA LEK, M. Laco Novomeský - Vo výbere M. Válka. Kruh milovní kov poe zie. BA : Slovensky spisovateľ.1979.s.160 70 NOVOMESKY , L. Triedenie duchov v C echa ch. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.113 71 Text reaguje na c innosť Kritického měsíčníka, ktory v tej dobe cez genera ciu predvojnovy ch a konzervatí vnych autorov ako Sekanina, Kvapil, Procha zka, Ta borsky , osoc oval „nepohodlny ch“ autorov ako C apek, Nezval, Olbracht a ďals í ch v zmysle „c istenia“ na rodnej kultu ry od „nepriateľsky ch“ internacionalisticky ch tendencií . 72 NOVOMESKY , L. Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.270

St

ran

a23

působení na půdě poválečného státu, byli mezi nimi například historik Daniel Rapant, filosof

Svätopluk Štúr a mohli bychom jmenovat donekonečna.“ 73 Aj uvedene prí klady dokazuju , z e koncept slobody a avantgardy v socializme spl n al v rozsahu svojich moz ností a svojej doby. Novomesky bol popri tom (aj v 60. rokoch) veľky m bojovníkom proti antikomunizmu, c o ukazuje aj rozhorc eny text O tom istom aj trošku inakšie nasmerovany proti knihe Oneskorené dejiny a proti Hochnuthovi, Mn ac kovi a Hegnerovmu vydavateľstvu. Iny m prí kladom je jeho ostra kritika. Zamy s ľa sa tu jednak nad ty m, aby hlavy svetove ho komunizmu nas li spo sob, aby sa moc v sluz ba ch socializmu nezvrhla na svojvo ľu,74 no za roven tu je tvrdy m odporcom antikomunizmu a relativizovania zmyslu leninskej revolu cie: „Leninovou pohnútkou nebol odpor proti demokracii, ...Ale on prvý a jediný s hŕstkou boľševikov medzi všetkými demokratmi a socialistami vtedajšieho sveta pochopil, že bezpečne vyrvať z vrecák moci „čvargy“ (nazýval ju šetrnejšie: statkárskou a buržoáznou triedou) pôdu pre mužíkov v prospech pracujúcich a mier pre mučený národ, teda celkom elementárne požiadavky pre demokratický životný rozvoj prevažnej väčšiny ľudí, môže len jej porážkou a nastolením moci nad ňou. Nie na účet, ale na prospech demokracie.“75 V pravidla ch kapitalistickej hry je podľa Novomeske ho zabalzamovana bezvy chodiskovosť a bezperspektí vnosť sveta a nie Hochnuthom deklarovana harmo nia. Text konc í slovami: „Nestačí ľuďom vedomie nevyhnutnej skazy? Musí nad ním visieť aj pravdepodobná možnosť?“76 Antikomunisticke tendencie Novomesky razantne kritizuje, bojuje proti porovna vaniu komunizmu s fas izmom, c i snahe antikomunisticky ch autorov zrelativizovať zmysel antifas izmu a SNP.

Zadefinovanie funkcie kultúry a umenia v spoloc nosti podľa Ladislava Novomeske ho treba vní mať v s irs í ch historicky ch kontextoch a vo vy vojovy ch s ta dia ch osobnosti autora. Autorova tvorba z predvojnove ho obdobia je zaloz ena na princí poch umeleckej avantgardy, tvorba z vojnove ho obdobia ma ťaz isko predovs etky m v zjednotenom antifas izme a humanizme, povojnove obdobie je o hľadaní harmónie socializmu a dejín národnej kultúry; nasleduju trpke 50. roky a odmlc anie a v 60. rokoch na vrat ku konceptu avantgardy, slobodnej kultu re, harmo nii medzi protikladmi a dialo gu v prvkoch kultu rnej stavby. Drug definuje DAVisticku predstavu socialisticke ho umenia a kultu ry na za klade Novomeske ho prehla sení ako „skutočné umenie bez ohľadu na metodologickú a štýlotvornú odlišnosť.“77 Tieto obdobia a ich vza jomna kompara cia su za kladom pre zadefinovanie ucelene ho konceptu, ktory je v za kladny ch c rta ch zmapovateľny v Novomeske ho publicistickej tvorbe, prejavoch a iny ch dokumentoch. V za sadny ch ota zkach totiz zostal principia lne avantgardny a ľavicovy . Ak sa zameriame na vzťah kultu ry a komunizmu, vy stiz ne je Novomeske ho odvola vanie sa na Marxov cita t: „nemá nik svoj výlučný okruh činností, ale môže sa vyškoliť v ktoromkoľvek odvetví, ako sa mu zapáči... spoločnosť tu spravuje všeobecnú výrobu, a tým si umožňuje dnes to a zajtra ono, ráno ryby lapať, na poludnie poľovať, večer ovce pásť, po jedle, ak mám chuť kritizovať, i keď sa preto nestanem rybárom, poľovníkom, valachom, či kritikom.“78 79 Ten

73 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 74 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992..ISBN 80-85557-06-3, s.245 75 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992.ISBN 80-85557-06-3, s.249 76 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv.Bratislava: Nada cia V. Clementisa..1992. ISBN 80-85557-06-3,s.252 77 DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976. s. 223 78 Cit. podľa NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.248 79 Celé znenie Marxovho citátu „Len c o sa totiz pra ca zac í na deliť, kaz dy ma urc ity vy luc ny okruh c innosti, ktory mu je vnu teny a nemo z e sa z neho vymaniť; je lovcom, ryba rom alebo pastierom, alebo kriticky m kritikom a musí ní m zostať, ak nechce stratiť prostriedky na z ivot – ky m v komunistickej spoloc nosti, kde nikto nema nejaky vy luc ny okruh c innosti, ale kaz dy sa mo z e vzdela vať v akomkoľvek odbore, celkovu vy robu riadi spoloc nosť, a pra ve ty m umoz n uje robiť dnes to a zajtra ono, ra no loviť, popoludní chytať ryby, vec er sa zaoberať chovom dobytka a po jedle kritizovať, podľa toho, na c o ma m pra ve chuť, bez toho, z e by som sa niekedy stal lovcom, ryba rom, pastierom alebo kritikom. Toto sebaupevnenie socia lnej c innosti, ta to konsolida cia na s ho vlastne ho


St

ran

a24

aktualizuje o Bucharinovu pozna mku z prve ho zjazdu sovietskych spisovateľov, kde hovorí , z e marxistický komunizmus si kladie za cieľ nekonečne rôznotvárny rozvoj ľudských potrieb. Nový človek má byť všestranný a plnohodnotný, má milovať teoretizovať, kresliť, myslieť, ryby lapať. Novomesky pí s e: „Len jedno svoje zásadné rozhodnutie môže náš kultúrny život zhrnúť do deklarácie, a to svoju prihlášku do svetovej kultúrnej tvorby človečenstva!“ 80 Toto deklarovane c lovec enstvo u zko su visí so sociálnou slobodou. Po zabezpečení ekonomickej základne je v komunistickej spoločnosti umožnená i sloboda kultúry, ktorá už nie je odkázaná na nestabilitu a neistoty v materiálnom zabezpečení ako tomu je v kapitalizme, preto prichádza slobodný rozvoj.

V období 20. a 30. rokov po sobil Novomesky z pozí cie z urnalistu a s í riteľa avantgardne ho konceptu kultu ry, ins pirovany jednak za padny mi ľavicovy mi hnutiami z kruhov dadaistov a surrealistov a z vy chodu leninskou revolu ciou v roku 1917. Davisticky koncept by vs ak nevznikol bez kultu rnej vy meny s Prahou, kde Slova ci zí skali nove sku senosti, ins pira cie a vedomie Praz ske ho zdruz enia socialistov zo Slovenska: „Pobyt v Prahe a styk s českým ľavo orientovaným prostredím rozhodujúcim spôsobom určil vývoj myslenia a presvedčenia týchto chlapcov.“81 Spa tosť Novomeske ho s Prahou komentuje aj litera rny kritik Alexander Halvoní k: „V Prahe lačne nasával do seba vzduch najprogresívnejšej tvorivosti zvírený toľkými kapacitami európskej umeleckej elity: Biebl, Hora, Nezval, Tiege, Mukařovský, Vančura, Halas, Hrubín, Závada, Werich, Voskovec, Ježek, Seifert. Bol nielen učenlivým žiakom, ale aj talentovaným rozmnožovateľom hodnôt, ktoré emanovali zo všetkých tých povíchric českej umeleckej avantgardy.“82 Moz no aj pra ve pod vplyvom kultu rnej vy meny Bratislavy s Prahou bol za stancom c eskoslovenskej vza jomnosti v kreatí vneho dialo gu kultu r. Kultu rno-spoloc enske , socia lne, umelecke a politicke prí c iny vzniku DAV-u, a za roven i komplika cie pri formovaní ľavicovej inteligencie zaprí c inene slovensky m antikomunizmom, konzervativizmom a „naciona lnou obmedzenosťou“, ktora bola obranou voc i trendu svetove ho internacionalizmu (a v ktore ho nedo veru na Slovensku sa taktiez zaslu z ila es te uhorska socia lna demokracia, ktora ignorovala vzťah k nemaďarsky m na rodom v oblasti jazyka), v historickom období 1. C SR Novomesky podrobny m, az hermeneuticky m postupom priameho u c astní ka prí behu analyzuje v c la nku Slovensko – DAV – komunizmus z roku 1965.83 C innosť socia lnej demokracie v tomto období podľa Novomeske ho zdevalvovala mys lienku socializmu na posmech, c o malo za na sledok radikalizovanie ľavicovy ch marxistov. Socialisticka mys lienka mala podľa Novomeske ho dobru po du, ale zle podmienky, ktore pripisuje u tokom starej na rodnej a konzervatí vnej inteligencie. Antikomunizmus predstavoval vy nosnu z ivnu c innosť pre vtedajs í ch novina rov. Koncept, ktory vytvorilo hnutie DAVistov a Novomesky , bol postaveny na socialistickom internacionalizme - ten vs ak zdiskreditovala uhorska socia lna demokracia a u toc ila nan samozrejme aj na rodna inteligencia ako hrozbu pred za nikom na rodnej identity. Davisticke mu konceptu kultu ry sa venuje podrobne kapitola 2.1.5. Vzťah slovenskej inteligencie ku DAVistom odhaľuje nasleduju ci Novomeske ho cita t: „Neporozumenie, chladna zdrz anlivosť, ba az nepriateľsky vzťah slovenskej inteligencie k doma cemu poprevratove mu

produktu na vecnu moc nad nami, ktora sa vymyka nas ej kontrole, krí z i nas e oc aka vania, znehodnocuje nas e prepoc ty, je jedny m z hlavny ch momentov v doterajs om historickom vy voji. Ide o to, z e indiví dua uz nie su podriadene deľbe pra ce: Zatiaľ c o v doterajs í ch dejina ch sa vz dy ta -ktora osobitna podmienka javila ako na hodna , teraz sa sta va na hodny m samo oddelenie indiví duí , zvla s tna su kromna profesia kaz de ho jedne ho.“ ENGELS, F. Vývoj socializmu: od utópie k vede. Vybrane spisy v piatich zva zkoch. Zva zok 4, 1875 – 1883. Nakladateľstvo Pravda. Bratislava 1978, s.234-237 80 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s.248 81 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.304 82 HALVONI K, A. Novomesky a vza jomnosť dvoch kultu r a na rodov. In KUC ERA, M. Dialektika poézie a života. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s., ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na litcentrum.sk/31860 83 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.282


St

ran

a25

revoluc ne mu hnutiu sme si zvykli vysvetľovať jej nacionálnou obmedzenosťou. Bola a urc ite tu aj je vo vys s ej miere, nez v c eskom prostredí . ... Komunisti zapaľovali mys lienku svetovej proletárskej revolúcie a stara inteligencia sa py tala, či v nej nezhorí sotva zrodená, ešte neduživá myšlienka slovenskej národnej slobody. Komunisti hovorili o internaciona lnom bratstve na rodov, ale starej inteligencii znelo es te v uz s í ch tvrdeniach, z e Slova ci na rod nie

su .“84

Na prelome 30. a 40. rokov sa stal Novomesky predovs etky m kritikom fas izmu a jedny m z tvorcov nove ho antifas isticke ho konceptu spoloc nosti, ktory sa zac al formovať na zraze spisovateľov v Turc ianskych Tepliciach a realizoval na za klade Vianočnej dohody, SNP a Košického vládneho programu po roku 1945 (avs ak situa cia sa vyvinula nespra vnym smerom a na rozdiel od avantgardne ho konceptu sa presadil socrealisticky koncept, aj vďaka ktore mu sa sa m Novomesky dosta va v 50. rokoch do va zenia; a to aj napriek tomu, z e bol vo funkcii poverení ka). V období roku 1948 definuje Slovenský pokrok v troch rovina ch, troch genera lnych cesta ch, ktore vedu od zaostalosti ku pokrokovej krajine: v pozemkovej reforme roľní ctva; v industrializa cii krajiny a v „modernej kultu re: „predovšetkým školská a osvetová politika, národne jednoliata, nerozbíjajúca výchovu konfesijnými hľadiskami a opierajúca sa o nepopierateľné výdobytky vedy,“85doda va. Tieto tri piliere pokroku musia byť zaloz ene na rovnomennom raste. Novomesky naba da k tomu, aby s kola vychovala vzdelanu obec schopnu prijí mať divadlo, hudbu a literatu ru, c í m vyzdvihuje do popredia najma vzdela vanie ako prvy krok kultu rnej politiky na ceste od zaostalej ku osvietenej spoloc nosti. Obdobie 60. rokov – obdobie po rehabilita cii – je období m nove ho zrodu mys lienok avantgardy a slobodne ho umenia v komunistickej spoloc nosti (v podstate ide o na vrat ku avantgarde 20. rokov, ako to sa m Novomesky vo svojich textoch deklaruje). Dalo by sa teda povedať, z e najdo lez itejs í m a vy chodiskovy m bude pra ve avantgardny koncept socialistickej kultu ry, ktory je zaloz eny na neusta lom vy voji v zmysle seba-ozdravny ch procesov hľadania novy ch, pokrokovy ch vyjadrení . Novomeske ho tvorba 60. rokov je v podstate fina lnym vyzretí m jeho cesty za hľadaní m idea lneho konceptu kultu ry v socializme. Pod vplyvom negatí vnych sku seností so socrealizmom 50. rokov opisuje Ladislav Novomesky zmysel umenia a kultu ry v socializme nasledovne:

„Socializmus sa od kapitalizmu odlišuje tým – a to aj sľúbil – že dvíha závory, ktoré kapitalizmus už zdvihnúť nemohol. ... Ľudia prijali socializmus okrem ine ho aj v nádeji, že otvorí cestu k takej slobode myslenia a prejavu, akú im kapitalizmus neotvoril ... disciplí na sa musí uplatn ovať vnu tri mechanizmu, ktory sa bude budovať na slobode prejavu a nie na jej obmedzovaní . ...kultu ru krajiny ma lokedy vytva rali spisovatelia oficia lni... od III. zjazdu sa, pravda, stalo veľmi veľa. Seifert je na rodny m umelcom Holan vys iel a rozobrali ho atď. Uznal sa jednoducho fakticky stav. Su c asne vzniklo rozsiahle s iroke pole pre pokrokovu a progresí vnu tendenciu. ... lenz e vs etky tieto veľke plus existuju k tomu, c o bolo, a nie vo vzťahu k tomu, c o malo byť. ...u lohou spisovateľov bude umoz niť a zabezpec iť celkom slobodny prejav v najdokonalejs ej miere ... ide mi o to, aby sa dnešný Dostojevskij mohol stať Dostojevským, aby mohol povedať svoje slovo v krí ze ľudí aj v socialistickej spoloc nosti. ... Hovorí m o Dostojevskom nie pre jeho na zory, ale preto, z e je to pojem, nie pre jeho pravosla vnosť, ale preto, c o dal ľudstvu .... Nijaky poriadok predsa nie je dokonaly , na to sme si uz zvykli. A c o so spoloc nosťou, ktora sa dusí vo vlastnej spokojnosti? To je trage dia sovietskej literatu ry. Nemoz no predsa ries iť veci tak, z e namiesto Stalina budeme citovať Lenina...“86

84 NOVOMESKY , L. Slovensko – DAV – komunizmus. In. S ULC, D. 1965. Zborník DAV. Spomienky a štúdie. Vydavateľstvo Slovenskej akade mie vied: Bratislava, 1965. s. 265 85 NOVOMESKY , L. Slovenske kultu rne proble my. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 281 86 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.383-384

St

ran

a26

V druhej polovici 60. rokov sa venuje i politologicke mu vymedzeniu vzťahu demokracie a socializmu a taktiez chyba m, ktore sa udiali v 50. rokoch. Nakoľko ide o veľmi do lez ity text, najvy znamnejs ie c asti su uvedene v pozna mke.87

2.1.1. NOVOMESKÉHO KULTÚRNA POLITIKA V ŠKOLSTVE – SOCIALIZÁCIA KULTÚRY „Tajomstvom veľkého a skutočného umenia je také len v tom, čo zjavuje, vysvetľuje, a k tomu nás vedie náuka socialistická: k poznaniu skutočných podstát života, k poznaniu spôsobov, ako život zmeniť ako ho zlepšiť, k poznaniu metód, ako vyviesť človeka z bludiska zmätkov a povzniesť umenie so skutočným socializmom za jedno. V tom je skutočné umenie pomocníkom socializmu a skutočný socializmus pomocníkom umenia.“88 Ladislav Novomesky

Uz v u vode treba pripomenu ť, z e Novomesky vní mal s kolstvo ako neoddeliteľnu a prima rnu su c asť kultu ry a vzdelanostnej premeny spoloc nosti a da va ho na piedesta l vs etky ch kultu rnych ins titu cií : „...v poradí naliehavosti úloh, ktoré máme plniť pri budovaní slovenskej kultúrnosti dávame prvé miesto vzdelaniu do šírky...dávame prednosť vzdelávaniu širokých más národa...Chceme nesporne splatiť veľký dlh slovenskému ľudu, keď všetkým na jeho vzdelanie orientujeme našu pozornosť.“89 Toto vymedzenie je pre vy skum kľu c ove . Novomesky si s nadva znosťou na S tu ra, ktore ho pravidelne cituje, dobre uvedomoval, z e nevzdelane mu a zaostale mu na rodu je zbytoc ne predkladať ba sne, beletrie, obrazy, koncerty, vernisa z e a preto videl prima rne na rod vzdelať a osvietiť. Novomeský nechcel aby sa kultúra stala iba výsadou elity a meštianstva, ale s nadva znosťou na marxisticky koncept a S tu rov odkaz sa usiloval o jej vs eobecne pokrytie pre s iroke vrstvy. Aj preto je vy znamnou c rtou predloz enej pra ce interdisciplina rne prepojenie znalostí kulturolo gie, ale aj pedagogiky. V spoloc nom

87 „Socializmus bez demokracie proste nemôže existovať, dokonca na prí klad predmní chovskej republiky sa mi z iada povedať, z e sama demokracia je len taka silna a v spoloc nosti zakotvena , ako silny a spoloc ensky zakotveny je socializmus v nej. A keď aj potrebuje, ba mu aj prizna vame iste nedemokraticke pra va na to, aby svoju moc posilnil a bezpec ne upevnil, neprizna vame ich do aleluja, naveky, ale len na vymedzeny c as, ktory v rozlic ny ch krajina ch mo z e a musí byť rozlic ny . Inak sa z vla dy ľudu sta va vla da nad ľudom a zo socializmu v takejto pseudodemokracii len neveľmi prí ťaz liva karikatu ra socializmu. ... Demokracia v prvom desaťroc í republiky mala kardina lne nedostatky. Nevedela premo cť mocnu vla du bohaty ch tried nad n ou, vla du financ nej oligarchie, nevedela vyries iť na rodnostnu ota zku v nej, t. j. aby Slova ci a C esi vla dli ako rovní s rovny mi... Nechcem byť teraz mu dry a vyc í tať februa rovy m ví ťazom poklesy, ktore som svojho c asu nevidel, alebo som nad nimi priz muroval oc i. Bolo mi, prirodzene jasne , z e pra ve zrodena socialisticka moc nemo z e so svojimi odporcami jednať v rukavic ka ch. S etrne a ohľaduplne. Akona hle sa socializmus dostane k moci - a aj teraz som o tom presvedc eny - je povinnosťou socialistov chra niť ho v tej miere, v akej su schopní ho ohrozovať jeho odporcovia. To mu nesmieme vyc í tať a tu to tvrdosť mu v nijakom mene nevyc í tame. Ale vyc í tame mu bezohľadny , tvrdy prí stup k "za sada m", ktore so socializmom nemaju nic spoloc ne a boli len pseudosocialistickou fasa dou prekry vane . V bezhlavej honbe za centralizovanou mocou, za jej pevnosťou, neva hali jej predstavitelia zneuz iť aj s ta tnu moc - ako je bezpec nosť a su dy - a v umelo nastrojeny ch procesoch odsudzovali pod rozlic ny mi za mienkami na mnohoroc ne z ala re mnohy ch jej odporcov, ba ministra zahranic ny ch vecí Vladimí ra Clementisa dokonca na smrť. ... Združstevňovanie poľnohospodárstva bolo spra vnou mys lienkou socializmu (... hospoda renie na maly ch gazdovstva ch predstavovalo pri neprestajnom roľní ckom lopotení neprestajny nu dzny z ivot a jednak si moderna strojova vy roba priam vynucovala va c s ie plochy - veď je nepredstaviteľne , z e by nepatrne pa siky zeme, ktore prevaz ovali, obra bali traktory a kombajny...) a bude patriť k jeho veľky m u spechom, z e sa ho podujal uskutoc niť. Ale bude patriť aj zahanbuju cim nedostatkom ten spo sob, ako k jeho za sluz nej u lohe pristupovali. Ake prefí kane formy na tlaku vyuz í val na va c s inu roľní kov, hoci ortodoxny t.j. pravoverny vy klad socializmu predpokladal podmienku dobrovoľny prí stup roľní kov do kolektí vneho hospoda renia. Toto okate figliarstvo bolo tak vs eobecne , z e medzi roľní kmi sa va c s mi ujalo oznac enie "vzali mi", nez ine , jedine priliehave "dal som" ... do druz stva svoju s kvarku, svoj dobytok, na radie atď. Taktiez súkromná obchodná a remeselnícka malovýroba bola zadministrovana valcom socializmu... aby nefigurovalo v s tatistika ch su kromne podnikanie, hoci od c ias, c o bolo prakticke vytrete , trpí socialisticka verejnosť na nedostatok drobny ch sluz ieb. S ta t (dan ovy u rad) mohol malovy robu mať pod kontrolou, aby sa z nej postupne nevyvinul su kromno-kapitalisticky element. " NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu II. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.170-176 88 NOVOMESKY , L. In S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977. s. 127 89 NOVOMESKY , L. Komunizmus v Slovenskej na rodnej idei. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973, s.65

St

ran

a27

kreovaní konceptu s kolstva mal slovo aj na mestní k poverení ctva s kolstva a osvety, Ondrej Pavlí k. Sa m Novomesky ho oznac il za „jedného z najvýznamnejších teoretikov a praktických organizátorov novej školskej politiky v republike.“90 Vy znamny vplyv na formovanie Novomeske ho vzťahu ku kultu re a vzdela vaniu mala jednak jeho osobna sku senosť so vzdela vaní m v období monarchie a hlavne samotne prakticke po sobenie v zamestnaní uc iteľa v Modre. Svoje poznatky a sku senosti so vzdela vací m syste mom v 1. C SR zhrnul v c la nku Z abecedy našej histórie z roku 1964, kde na jednej strane ocen uje, z e sa vybudovalo s kolstvo na u rovni niz s í ch s ko l, neexistovala negramotnosť „s výnimkou potulných cigánov bez stáleho bydliska“ (doda va, z e za Uhorska existovalo s kolstvo iba na elementa rnej u rovni a aj to iba na u rovni cirkevny ch s ko l; slovenske s koly existovali len na za klade bra nenia a udrz ovania na rodne ho povedomia iba v dimenzii cirkví - na boz enstva), ale za roven pripomí na, z e vys s ie s koly neexistovali vo bec.91 Ota zke vzdela vania a kritike s kolske ho syste mu sa venuje aj v c la nkoch z 20. a 30. rokov o ľudovy chove a proble moch univerzity. V c la nku Úloha ľudovýchovy na Slovensku, ktory pí sal pri prí lez itosti II. celos ta tneho zjazdu ľudovy chovny ch pracovní kov ocen uje, z e Osvetovy zva z na Slovensku oz ivil tradí ciu Palárika, Chalupku, Fándlyho a iny ch, v ra mci svojich moz ností . Pripomí na do lez itosť boja s fas izmom (ľuda ckej propagande, ktora v tej dobe zí skavala na popularite) a taktiez vy chove k na boz enskej zna s anlivosti.92 V c la nku Ich kultúrny program! kritizuje program katolí ckych nacionalistov, ktorí v tej dobe bra nili rozvoju vys s ieho vzdelania: „Je také slovenské príslovie, ktoré prevýborne charakterizuje myslenie tejto sorty ľudí: „Sedliaka ani na modlenie netreba naučiť, lebo by farára chcel prevŕšiť,“93 doda va na za ver c la nku. Koncom 30. rokov sa venuje i proble mom prebudovania Slovenskej univerzity94 v oblasti poslovenc ovania (ktore nemo z e byť na u kor u rovne univerzity), aktiví t prof. Rapanta (proti zrus eniu univerzitnej autono mie) a dr. Barteka (z iadosť o zrus enie celej Univerzity a zaloz enie novej). Popri kritike vs ak ví ta zaloz enie prí rodovedeckej fakulty. Pris la vs ak vojna, bombardovanie, s kolstvo v ruka ch klerika lneho fas izmu... potom bolo nutne zac ať budovať koncepciu s kolstva odznova. V c ase prakticke ho po sobenia vo funkcii poverení ka pre s kolstvo a osvetu v rokoch 1945-1950 (v krajine zbedac enej vojnou, v ktorej sa budoval s ta t nanovo a na za klade novy ch princí pov) povaz uje Novomesky z cele ho spektra do vodov za najza sadnejs ie vzdela vanie s iroky ch vrstiev. Novomesky tak v praktickej realite slovenske ho povojnove ho kultu rneho prostredia opu s ťa predstavu z predvojnove ho Sovietskeho zva zu, kde sa robotní ci c isto obliekaju , chodia do divadla v obleku a v kravata ch a neriešia chlebové otázky, a uvedomuje si predovs etky m zaostalosť slovenske ho vidieka. Preto sa usiluje o jednotnu s kolu a koncept kultu ry pre s iroke vrstvy. Dominantny m prvkom Novomeske ho konceptu je te za o kultu re pre s iroke vrstvy a vysoko socia lny program, ktory ako odpoveď na privile gia spoloc ensky ch a hmotny ch moz ností z minulosti rus í te zu, z e s kola je iba vy chovou panstva: „základná črta našej kultúrnej politiky plynie z úsilia prekonať feudálny a kapitalizmom utvrdený názor na menejcennosť práce. ... základnými piliermi modernej spoločnosti sú robotníci, roľníci a inteligencia s kategóriami samostatne zarábajúcich pracovníkov ako sú remeselníci.“95 Autor sa odvola va na Štúra a jeho slova z roku 1946,96 keď kritizuje ty ch, ktory m nejde o vs eobecne rozs í renie osvety

90 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s.15 91NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.104 92 NOVOMESKY ,L. U lohy ľudovy chovy na Slovensku.In Slávnosť istoty. BA: Nakladateľstvo Epocha. 1970.s.133 93 NOVOMESKY ,L. Ich kultu rny program!. In Slávnosť istoty. BA: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.63 94 NOVOMESKY ,L. U lohy ľudovy chovy na Slovensku. In Slávnosť istoty. BA: Nakladateľstvo Epocha.1970. s.171 95 NOVOMESKY ,L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 16 96 S tu r: „Nie je pravda, z c oho (osvetu) daktorí potva raju (ohova raju ), z e osveta a vzdelanosť na rody k bu rlivosti, tvrdohlavosti a odpornosti nau c a, bo ona pra ve vs etky tieto necnosti krotí a lomí , bo uc í , z e dobre mu nie sa opierať, ale dobro, poru c ať a nakladať sa mo z e. Tí teda, ktorí vzdelanosť z odporlivosti a tvrdohlavosti potva raju , necí tia sa pri dobrom a spravodlivom sta ť, nemusia chcieť dobro a spravodlivo pou c ať a rozs irovať. .. Tí teda, ktorí vzdelanosti nedostatok a vypí navosť nadhadzuju , len sa na tom ura z aju , keď vzdelaní si pra vo svoje odní mať nedaju , ale vzmuz ilo si ho bra nia a tak len samy ch seba do podozrenia uva dzaju ako taky ch, ktorí by z druhy ch

St

ran

a28

a vzdelanosti, ba naopak bojuju proti tejto te ze: „Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava, hovorí v podstate toto: Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý.“97 Novomesky pripomí na na predna s ke o s kolskej a kultu rnej politike KSS, S tu rov odkaz o dostupnosti vzdelania pre najs irs ie vrstvy, 98 c omu dovtedajs í vy vin slovenske ho z ivota neprial. Komunisticke hnutie je v tomto koncepte vní mane ako ďals ia fa za na Hegelovej s pira le dejí n, ako vyvrcholenie na rodno-oslobodzovací ch hnutí (Novomesky navys e so znalosťou Herdera prizna va vy znamnu funkciu Slovanom, c í m za roven svojim konceptom evokuje aj Gramsciho idealisticky koncept duchovny ch stupn ov na s pira le dejí n). S. S matla k si vs í ma tu to kontinuitu a pí s e: „Novomeský vlastne dotvára svoju koncepciu historicky nového národného a kultúrneho povedomia slovenského, keď do neho integruje komunizmus ako organickú súčasť jeho obsahu. Takto sa slovenské národné vedomie na novom stupni svojho vývoja prirodzene internacionalizuje.“ 99 S matla k vní ma internaciona lne a na rodne v dialektickej jednote a odvola va sa na Novomeske ho prejav pre pracovní kov kultu ry: „V učení medzinárodného komunizmu sústredili sa najlepšie poznatky, najušľachtilejších zámerov a najpokrokovejších snáh, usilujúce o všestranné oslobodenie človeka, ktoré sa objavuje v dejinách ľudstva od času vzbúreného rímskeho otroka, cez kresťanstvo, stredoveké zápasy náboženské a roľnícke, až po spoločné boje v storočiach najbližších, našej dobe. Medzinárodný komunizmus je sústredením, dovŕšením a vedecky cieľavedomým rozvinutím všetkých týchto úsilí a zápasov.“100 Novomesky hovorí o potrebe rozs í riť osvetu a vzdelanosť obohatenu o tradí cie slovenske ho na rodne ho prebu dzania, ktore vní ma ako ins pira ciu s historickou kontinuitou s í renia osvety pre najs irs ie vrstvy. V kľu c ovom martinskom prehovore sa pí s e: „Slovenský komunizmus je prosto nasledovným článkom na chrbtovej kosti našich národných snažení.“101 Novomesky ocen uje nielen Štúra, ale aj Juraja Fándlyho v jeho rozmere vzdela vania ľudu alebo Puškina, ako prí klad za pasu ducha a myslenia. Autor poukazuje na zmenu predsudkov - predstavy, z e „škola a školenie je výchovou panstva a vrstvy v dnešnom zmysle robotné školenie nepotrebujú“ viazany na kapitalisticku predstavu menejcennosti mechanickej pra ce: „Slovenské národné prebudenie a obrodenie je vo svojej podstate predovšetkým snahou o rozšírenie vzdelanosti.“ 102 Za roven te zou o kultu re a vzdelanosti pre vs etky vrstvy vyvracia tvrdenie o nez ic livom postoji komunistov ku inteligencii: „Nikdy sa ešte také množstvo budúcej inteligencie na slovenských školách nepripravovalo do života ako za komunistickej správy slovenskej kultúrnej politiky a nikdy sa neposkytovali také podmienky slovenskej študujúcej mládeži ako je tomu teraz.“103 Su c asťou premeny spoloc nosti je v Novomeske ho koncepte zakladanie ľudovo-vy chovny ch s ko l (podobne ako to robil Antonio Gramsci v Taliansku s cieľom vzdela vať robotní kov, roľní kov, remeselní kov, drobny ch z ivnostní kov a pod.), ktory ch cieľom je osvietiť aj nekomunistov a postupne ich pretva rať v „nove ho c loveka“: „V súčasnosti s ústrednou vládou, resp. Ministerstvom školstva a národnej osvety dokončujeme osnovu zákona o osvetovej činnosti, v rámci ktorej sa zriadia ľudovo-výchovné večerné školy, na ktorých mnohé z toho, čomu sa vy tu aj komunistickí funkcionári priúčate, bude sa prednášať aj nekomunistom. Skúsenosti vašej školy nás zaujímajú, aj ako školských pracovníkov a vrelo by náš zaujímali aj

nespravodlivy zisk a osoh mať chceli a ich len k svojmu u z itku sdierať mysleli.“ Ľudoví t S tu r, Slovenske na rodne noviny, 1846. cit. podľa NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 19 97 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 22 98 Konkre tne is lo o vy rok Ľudoví ta S tu ra: „Každého k hodnosti ľudskej privádzať a ho o nej presvedčovať i učiť, za každého najvyššou a najvznešenejšou úlohou je byť človekom vždy a všade. ... Osveta a vzdelanosť by len mŕtva bola, keby sa len v knihách držala a tam ako poklady, ktoré nikto neužíva a ktorých blesku sa len dajedni tešia, sa skrývala. Jej povolanie je nielen hlavy napínať, ale aj umy osvecovať.“ 99 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel. 1978. s. 125 100 NOVOMESKY , L. In S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel. 1978. s. 125 101 NOVOMESKY , L. Komunizmus v Slovenskej na rodnej idei. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973, s.61 102 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 17 103 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 42

St

ran

a29

vtedy, keby sme komunistami neboli.“104 Pod socializáciou kultúry cha pe Novomesky (hoc doda va, z e tento vy raz pouz í va nera d) zavŕšenie sprístupnenia výdobytkov kultúry širším vrstvám, pre ktoré budú všeobecne známe. Doda va, z e v minulosti existovali sily, ktore boli ovla dane snahou potlac iť a zotroc iť si kmene a na rody na prospech iny ch kmen ov a na rodov, zí skať dobyte u zemia a ovla dať ich: „Na našom slovenskom poste stojíme pred úlohou zospoločenštiť výdobytky kultúry. ... Naša inteligencia bude mať väčšmi vynikajúce miesto v národe a jej poslanie nadobudne veľkého zmyslu len vtedy, keď sama priekopníkom zovšeobecňovania kultúrnych hodnôt a sprístupňovania kultúrnych statkov pre široké vrstvy... Lepšie vyjadríme tieto ciele takým obrazom, na ktorom svorne stoja vedci, umelci i popularizátori umenia; ruka v ruke spolupracujú a vedec i umelec prejavujú taký istý zápalistý záujem o snahy, smerujúce k zovšeobecňovaniu kultúrnych hodnôt, ako hockto neznámy, ako doteraz kultúrne zanedbávaná masa o výdobytky umenia a poznatky vedy.105

2.1.2. TÉMY UMENÍ A VEDY V NOVOMESKÉHO DIELE Po kompara cii textov z období od 20. do 60. rokov by sa dalo za verom povedať, z e Novomesky pres iel cestou, ktora opa tovne potvrdzuje te zu, z e idea socializmu/komunizmu a umenia je v neusta lom vy vine a atribu t slobodnej umeleckej tvorby, ako tvorby urc enej pre c loveka, je za sadny . Na ota zku ako riadiť kultu ru (v kompara cii so za padom; konkre tne Talianskom a Francu zskom, kde boli v tej dobe komunisti v opozí cii) odpoveda tak, aby sa komunisticka ideolo gia nerozplynula v mnoz stve na zorov (preto ju treba rozví jať a zachovať jej integritu), ale za roven tvrdí : „...naša situácia nás od kapitalistických štátov odlišuje v tom, že my ako vládnuca sila sme a musíme byť súčasne strážcami slobody istého názoru alebo dokonca protinázoru.“106 Hranica tejto slobody končí pri súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a vykorisťovaní, c o je principia lnou ota zkou komunisticke ho konceptu. V inom texte pí s e, z e cenzu ra je potrebna iba v prí pade rozkladu spoloc nosti – akona hle zí ska spoloc nu ideu, cenzu ra je zbytoc na .107 Ota zka kultu rnej politiky by mala mať podľa Novomeske ho jediny cieľ – byť v su lade so snahami avantgardy spisovateľov a umelcov. Novomesky po svojej rehabilita cii v 60. rokoch vzkriesil a vra til do hry po vodnu avantgardnu ví ziu konceptu kultu ry a slobodne ho umenia. Novomesky sa venoval vo svojich c la nkoch z 20. az 40. rokov umeleckej a kultu rnej kritike vs etky ch vrstiev kultu ry– najma literatúre (Novomeske ho unika tnu rozhľadenosť a prehľad v slovenskej, c eskej i zahranic nej literatu re podrobne ukazuju nasleduju ce kapitoly), filmu, divadlu, školstvu, osvete a vzdelávaniu, vede, výtvarnému umeniu, histórii, filozofii a politike, pomenej hudbe a architektúre, avs ak i tie vo svojich textoch okrajovo spomí na. Novomesky sa venoval dokonca i športu.108 Predpoklady umenia v novej spoloc nosti su podľa Novomeske ho v priblí z ení sa k c loveku, v pravdivosti a v silnom vzťahu k obecenstvu. Umenie je u zko zviazane so spoloc nosťou a jej rozvojom, s u spechmi a u trapami drobne ho c loveka. V nich sa musí umenie zrkadliť, c í m sa priblí z i ku obecenstvu a pozití vnemu vzťahu umelca k spoloc nosti.109 V c la nku Definitívna náplň literatúry, pí s e o litera rnej a celkovo umeleckej tvorbe ako službe životu, spoločnosti,

104 NOVOMESKY , L. Nas ou u lohou je na rod osvietiť. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo. 1973. s. 28 105 NOVOMESKY , L. Na prahu nove ho z ivota. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949. s. 123-128 106 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.385 107 „...keď sa spoločnosť rozpadá, bola takou stmeľovacou silou, keď nemá ideu, ktorá by ju zjednocovala. Len čo takáto idea jestvuje, akákoľvek takáto inštitúcia, ako je cenzúra, stáva sa zbytočnou.“ NOVOMESKY , L. Demokratizac ny proces ma vs etky sympatie, ale: „Rehabilita cie treba do sledne dovr s iť...". In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3, s.165 108 Konkre tne problematike fanatizmu na futbalovy ch za pasoch, kde po negatí vnych sku senostiach s agresivitou fanu s ikov vyzval k vytva raniu „priateľstva a dorozumenia pri športovom súperení.“ Za roven vyzy va samotny ch s portovcov aby boli mora lnym vzorom a ty m ovplyvn ovali aj svoje publikum. NOVOMESKY , L. Poriadok musí byť aj na ihriska ch. In.Zväzky a záväzky.Bratislava:Pravda. 1972. s.327 109 NOVOMESKY , L.Predpoklady umenia v novej spoloc nosti. In.Zväzky a záväzky.Bratislava:Pravda. 1972. s.365

St

ran

a30

národu a človeku v nich, 110 pric om za roven ma umenie zobrazovať, vykladať, poní mať ale su c asne i meniť. Hovorí o zobrazení , nie stavu, ale pohybu javov, ktory da moz nosť zazrieť vy sledok i poc iatok, avs ak vďaka znalosti spoloc ensky ch vied, ktore umoz nia umelcovi pochopiť historicke su vislosti dejinne ho vy vinu. S nadva znosťou na Marxa a Bucharina sa Novomesky odvola va na cieľ marxisticke ho komunizmu v ro znotvarom rozvoji ľudsky ch potrieb „milovať, teoretizovať, kresliť, myslieť, ryby lapať“ ako funkcie c loveka, ktore mu sa pra ca sta va najprednejs ou z ivotnou potrebou.111 V texte o Prekážkach básnického umenia pí s e o kra se v umení ako o pojme, ktory sa mení v c ase i priestore a spolu s premenami spoloc nosti v ro znych jej stupn och vy voja. V umení vznika ako (podľa Novomeske ho v macbethovskom protiklade) paradox: hnus je na m kra sou a hnusnou je na m kra sa. Novomesky rozobera odkaz O. Wildea (vy rok „obecenstvo by sa malo naučiť, aby cítilo umelecky“) a ky m depresí vne hodnotí svoju dobu (1935), nastoľuje svetlu ví ziu do budu cnosti: „viem určite – a toto vedomie nie je mesianizmom zakorenenej viery – že nová doba čias neobťažených tiesnivou starosťou o bytie ... podnieti v ľudstve nevídané dispozície pre nepredstaviteľné podoby citového i zmyslového života.“112 Novomeske ho ví zia je ba snik rec niaci so s tvorvers í m ba sní , rec niaci pre verejny dav ľudove ho zhromaz denia, ktore bude o diele va s nivo debatovať.113 Karol Rosenbaum v doslove zborní ka Novomeske ho textov poznamenal, z e Komunisticka strana Slovenska nemala rozpracovany program pre pra cu na kultu rnom u seku, preto bol „mladý autor v kultúrnej a kultúrno-politickej publicistike ponechaný na seba samého.“114 Navys e znac na c asť Novomeske ho vedomostí je zí skana vďaka samos tu diu a vlastnej iniciatí ve vzdela vať sa. Poslanie na rodne ho spisovateľa z vys s ieho spoloc enske ho hľadiska Novomesky definoval na sledne: „A tak ako v diele posvätenom vrúcnou opravdivosťou poznáva národ skôr alebo neskôr svoje dielo, hodné jeho dôvery, poznávajú a poznali spisovatelia svoje miesto a svoje povinnosti v národe i v nedávnej dobe strašlivých zrážok v zápase o slobodu národov a o všetko, čo je ľudstvu drahé.“115 Ako prí klady na rodny ch hrdinov uva dza Vladislava Vančuru, ktory viedol ilega lnu spisovateľsku sekciu Vy boru inteligencie; ďalej Vladimíra Nazora, ktory odis iel k Titovmu partizánskemu štábu; Iľju Erenburga, ktore ho state poc as Veľkej vlasteneckej vojny formovali zmy s ľanie a mora lku v arma de a v doma cich podmienkach hovorí Novomesky o nadva znosti na slovansku tradí ciu u Jána Kollára, Hviezdoslava c i vyznanie c eskoslovenske , demokraticke , protireakc ne a protifas isticke u Janka Jesenske ho. Poslaní m su c asní kov je podľa Novomeske ho prehlbovať slovanske , c eskoslovenske , demokraticke a pokrokove mys lienky. Pripomí na, z e úloha spisovateľa v národe je písať, avs ak kaz dy spisovateľ si musí byť vedomy , z ake ho hľadiska ma pozorovať život, ktory chce zobraziť pí saní m a ktory je povinný svojim písaním pretvárať a tvoriť. Minulosť da va podľa autora na vod. Je obdivuhodne , aky mal Novomesky prostrední ctvom vlastnej iniciatí vy prehľad v dejina ch literatu ry, i v znalostiach su doby ch autorov doma cej i zahranic nej literatu ry. Dalo by sa povedať, z e i na tomto podklade bohaty ch vedomostí mohol vybudovať samostatny kultu rny koncept. Vs í mal si predovs etky m sociálnu dimenziu literárnej tvorby, pokrokovosť alebo jej spiatoc ní ctvo (z hľadiska jednak umelecke ho a kvalitatí vneho, ako i socia lneho - hodnotove ho). Venoval sa taktiez c innosti kultu rnych a litera rnych periodí k, c innosti kultu rnych a osvetovy ch spolkov a ins titu cií , jednotlivy m litera rnym smerom – predovs etky m avantgardny m, c innosti vydavateľstiev, zu c astn oval sa litera rnych podujatí , zrazov, konferencií a predna s ok. Od 20. rokov sa prostrední ctvom DAV-u venuje aj filozofii – marxizmu-leninizmu (a texty dokazuju aj znalosť konceptov anarchizmu). Novomesky mal bohate znalosti z histo rie (najpodrobnejs í prehľad ma v oblasti revoluc ne ho roku 1848, ku ktore mu sa vracia v celej rade textov), c o mu

110 NOVOMESKY , L. Definití vna na pln literatu ry. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 355 111 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 239 112 NOVOMESKY , L.O preka z kach ba snicke ho umenia. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.163 113 Tu to mys lienku Novomesky vyslovil i pri svojich opisoch ví zie budu cnosti, keď sa vra til zo Sovietskeho zva zu. 114 ROSENBAU, K. Publicisticka tvorba L. Novomeske ho. In Slávnosť istoty. BA: Nakladateľstvo Epocha.1970. s.267 115 NOVOMESKY , L. Poslanie spisovateľa v na rode. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.163

St

ran

a31

umoz nilo analyzovať autorov a diela literatu ry a filozofie v dobovy ch, historicky ch kontextoch a vyzdvihnu ť ich prí nos alebo nedostatky. Sa m sa nesko r (v 60. rokoch) sta va historiografom v te mach formovania avantgardnej skupiny DAV, slovenske ho antifas isticke ho hnutia, SNP a prakticky i cele ho povojnove ho vy voja ako autenticky svedok udalostí . Novomesky uz od 20. rokov analyzuje u roven slovenske ho divadelníctva - vtedajs ie vedenie SND nes etril ostrou kritikou a uz vtedy deklaroval, ako by divadelní ctvo na Slovensku malo fungovať a nefungovalo. C erstvo zaloz ene SND kritizuje pre absenciu slovensky ch hier (treba tu pripomenu ť, z e sa to Novomeske mu podarilo napraviť v ra mci svojho po sobenia poverení ka), ale aj pre celkovy u padok tejto ins titu cie hneď v niekoľky ch textoch. V 30. rokoch venuje pre zmenu cely c la nok problematike nespra vne pon ate ho poslovenc enia SND (c la nok Cesta budovania): „Program slovenskej divadelnej práce vidíme v odhaľovaní, stvárňovaní a vynášaní najpodstatnejších hodnôt našej slovenskosti.“116 Kritizuje gy c ove operety a kasove ku sky, ktore sa v tej dobe uva dzali a vytva rali vy hradne komerc ne zameranie divadla. Poslovenc enie v tej dobe vní mal iba ako forma lnu a nie obsahovu zmenu. Ako prí klad pozití vnej cesty uva dza divadlo E. F. Buriana, ktore v tej dobe uva dzalo ľudove motí vy. V roku 1936 pí s e Novomesky pozití vnu recenziu na protifas isticku inscena ciu Rub a líc v Osvobozenom divadle Voskovca a Wericha: „Ústrednou postavou je Kazimír Konrád, figúra, ktorá sa síce ani raz neobjaví na scéne, ale v ktorej všetci dobre poznáme, nech už susedného führera, vzdialenejšieho Duceho alebo menšie domáce karikatúry opičiace sa po fašistických diktátoroch.“117 Aj v texte z roku 1937 vyzdvihuje toto divadlo opa ť, pre aktua lnosť v dobovej situa cii: „Osvobozenci, ktorí nám roku 1937 ukázali niečo z toho, čo sa nám roku 1927 úžasne páčilo, nás o tom presvedčili.“118 Te me vzťahu Novomeske ho ku slovenske mu divadlu sa venuje

divadelny kritik a historik Vladimí r S tefko: „Burian i Osvobozené divadlo spĺňali Novomeského kritériá, ktoré kládol na divadelnú tvorbu – aby divadlo nebolo len zábavou, kratochvíľou, divadlom, ktoré predvádza svoje hviezdy, ale aby sa zúčastňovalo svojím vlastným spôsobom na formovaní spoločnosti. Jeho články boli napospol polemické a energické, neskrývajúce jeho svetonázor. Mohlo by sa zdať, že v nich uplatňoval predovšetkým svoje politické názory. Nepochybne z nich vychádzal, ale vehementnejšie v nich uplatňoval aspekty umelecké, tvorivé.“ 119 S tefko si v s tu dii vs í ma Novomeske ho presadzovanie dialogicke ho princí pu (princí p umeleckej slobody v socializme, zamietnutie naprí klad agitac ne ho typu divadla), no za roven i jeho poz iadavku angaz ovania divadla v menej humaniza cie spoloc nosti (umenia ako politicke ho boja za spravodlivosť). C inohru SND v medzivojnovom období viedol Ja n Boroda c . V tej dobe v C echa ch po sobil avantgardny rez ise r a komunista Viktor Šulc, ktory zac iatkom 40. rokov zahynul v koncentrac nom ta bore. Autori v podstate predstavovali dva protipo ly vní mania divadelne ho umenia – neangaz ovanosť voc i angaz ovanosti, tradicionalizmus voc i avantgarde. Tento rozdiel medzi C eskom a Slovenskom eviduje aj Vladimí r S tefko a vysvetľuje ty m Novomeske ho kritickosť ku slovenske mu divadelní ctvu. Novomeske ho hlavne krite ria divadla boli – sociálnosť, ľudovosť-pozerateľnosť a umeleckosť. Mnohe z prianí mlade ho kultu rneho redaktora sa zac ali plniť po roku 1945, keď sa dostal do funkcie poverení ka. Uz 3. ju la 1945 sa rozhodlo o pos ta tnení Slovenského národného divadla v Bratislave, obnovení Východoslovenského národného divadla v Košiciach (nesko r Štátne divadlo). O rok nesko r je zaloz ena Nová scéna národného divadla. V tomto období hviezdia autori Peter Karvas , Leopold Laloha, Ľubomí r Smrc ok, Frantis ek Gregus , Tibor Rakovsky , Jozef Felix a Frantis ek Kudlac . S tefko pripomí na Novomeske ho povojnovu spolupra cu s Andrejom Bagarom: „Novomeský podporoval aj Bagarov projekt (pos ta tniť divadla , rozs í riť ich sieť, vytvoriť odborne s kolstvo,

116 NOVOMESKY , L. Cesta budovania. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.133 117 NOVOMESKY , L. Skvela protifas isticka hra. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 279 118 NOVOMESKY , L. Desaťroc ne jubileum praz ske ho Osvobozene ho divadla. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 304 119 S TEFKO, V. Ladislav Novomesky a slovenske divadlo. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s., ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31877

St

ran

a32

odstra niť z repertoa rov dramaticke banality a bezduche kome die) vybudovania rozsiahlej siete profesionálnych divadiel, ktorý mal dobré úmysly, neskôr bol aj ideologicky zneužitý a v budúcnosti založil mnoho vážnych problémov.“ 120 Po roku 1948 sa divadelna sce na aj za sluhou Novomeske ho vy razne rozví jala – vznikali nove divadla , a to profesiona lne aj ochotní cke. V roku 1949 vznika v Nitre Divadlo Andreja Bagara, ďalej vznika Dedinské divadlo a ďals ie divadla vo Zvolene, Povaz skej Bystrici, Koma rne (maďarske divadlo), pres ovske Divadlo Jonáša Záborského a aj Ukrajinské národné divadlo; vznikaju ba bkove divadla , operetny su bor a Štátna opera. Ladislav Novomeský bol iniciátorom nového divadelného zákona v marci 1948. V prejave Divadelný zákon dáva a zaväzuje pre zhromaz denie slovensky ch divadelní kov z 30. marca 1948 v Na rodnom divadle publikovanom v Národnej obrode, hovorí z e predpoklady pre tento za kon vznikali na rozdiel od za konov s kolsky ch, v c eskom prostredí . Cieľom tohto za kona je zvy s enie kultu rnosti na roda, zamedzenie ods ta tnenia divadiel a uvedenia hercov do ekonomickej neistoty (zabezpec enie „bezpečnej pôdy pod nohami“). Podmienkou tejto istoty je povinnosť hercov sta ť v službách národa, tvoriť a upevn ovať tradíciu slovenskej divadelnej kultúry samotnej (nielen reproduktorom, ale i tvorcom, ako autor pí s e), hájiť pravdu, prezentovanie najleps í ch hier nas ej na rodnej kultu ry c o najširšiemu okruhu ľudí, odvahu, disciplínu: „Dnes nieto krásy, tobôž zaujímavosti, ktorej sa možno zriecť v prospech pravdy, lebo predovšetkým pravdu prichodí zjavovať nášmu obecenstvu. Tieto pripomienky sa neprihovárajú za to, aby naše divadlá boli scénami pre vtieravú propagandu.“121 Uz v marci 1945 Ladislav Novomesky prehla sil: „Nazdávame sa, že konečne už aj pre nás nastal čas, keď pri úvahách o slovenskej škole, slovenskom divadle a slovenskej kultúre budeme môcť položiť dôraz na školu, divadlo a kultúru, a viac ako o formálny národný charakter týchto inštitúcií a pojmov budeme sa môcť boriť o ich úroveň a vnútorný obsah.“122 Vladimí r S tefko vo svojom c la nku pre Litera rne centrum analyzuju ceho vzťah Novomeske ho k divadlu pí s e: „Prakticky to dokazoval svojím podielom na formulovaní a prijatí nového divadelného zákona, ktorý vyšiel už v marci 1948 a ktorý oproti starým normám predstavoval výrazný progres. Pravda, jeho ustanovenia o neusmerňovaní a necenzurovaní divadelnej tvorby sa zakrátko prestali rešpektovať. Novomeský podporoval aj Bagarov projekt vybudovania rozsiahlej siete profesionálnych divadiel, ktorý mal dobré úmysly, neskôr bol aj ideologicky zneužitý a v budúcnosti založil mnoho vážnych problémov. Z postu povereníka sa zaslúžil aj o vznik a etablovanie Vysokej školy múzických umení (1949).“123 Te ma zloz ite ho etablovania tohto odvetvia je zakomponovana v divadelnej hre Juraja Sarvaša o Lacovi Novomeskom, S tŕpkami v hrdle; v ktorej su pouz ite u ryvky z Novomeske ho kores pondencie s Andrejom Bagarom: „Pri oslavách V. výročia SNP, treba veľmi pružne vyadministrovať všetko, čo so zriadením zvolenskej scény súvisí. Takisto v otázkach financovania utvárajúceho sa zvolenského divadla treba postupovať veľmi pružne,“ na c o odpoveda Andrej Bagar, vtedajs í riaditeľ SND: „oznamujem ti, že už od 15. júla je súbor zvolenského divadla v plnej činnosti. Srdečne ti ďakujem za tvoj zásah uvoľnenia peňazí ... Keď si ich priprel k stene – vybavili to za deň.“124 V u ryvkoch je nena padne naznac ene , z e Novomeske ho horlivu c innosť brzdila byrokracia a administratí va. Novomeske ho prí nos pre slovenske divadlo je dnes opomí nany a zamlc iavany , preto je do lez ite o ty chto aktivita ch znova pí sať a pripomí nať ich. Rok 1848 priniesol aj glorifika ciu realizmu i v divadelnej oblasti, avantgardne divadlo bolo na u stupe. Novomesky sa po februa ri k divadlu vyjadruje veľmi opatrne.

120 S TEFKO, V. Ladislav Novomesky a slovenske divadlo. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s., ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31877 121 NOVOMESKY , L. Divadelny za kon da va a zava zuje. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 273 122 NOVOMESKÝ, L. Na okraj našej kultúrnej politiky. In: Nové slovo, 15. júna 1945 123 S TEFKO, V. Ladislav Novomesky a slovenske divadlo. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s., ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31877 124 SARVAS , J. S tr pkami v hrdle. Litera rno-hudobna kompozí cia k storoc nici Laca Novomeske ho. In PEKNI K, M., PETROVIC OVA , E. 2006. Laco Novomeský – kultúrny politik, politik v kultúre. Bratislava: U stav politicky ch vied SAV. 2006. ISBN 80-224-0902-2, s. 268

St

ran

a33

Vzťah Novomeske ho k filmovému umeniu dokumentuje niekoľko c la nkov. Uz v 20. rokoch pí s e rozhorc enie v Pravde nad zaka zaní m premietania zna meho revoluc ne ho filmu Krížnik Potemkin: „Je iste najmenej podivné, že správu a dôvod na zákaze nevydali.“125 V pozna mkach Kultúrna Bratislava povaz uje za vzor vo filme a jeho modernosti mena ako Ch. Chaplin, Harold Lloyd, Hoot Gibson, Tom Mix.126 Podrobnejs ie a najma ostro kriticke c la nky o filmovom umení vznikaju az v 30. rokoch. Po pres tudovaní literatu ry je zna me, z e Novomesky bol obozna meny s avantgardny m filmovy m umení m. Filmove umenie ma podľa autorovy ch textov oveľa s irs í za ber a potencia l – nielen umelecky , ale i prakticky a vzdela vací , c o sa samozrejme vza jomne nevyluc uje. Nes ťastny zo smrti Majakovske ho a Jesenina, v bezvy chodiskovosti umenia ba snicke ho, v c la nku „Básnik 1931“ pí s e o filmovom umení , ako umení , ktore mo z e nahradiť ba snictvo: „Dnešnými poetmi Ruska sú Ejzenštejnovci, Katumanovci, Dovženkovci a Koincevovci, lebo poézia vyslovená obrazom môže pre dnešok nahradiť nedostatky a pokrivkávajúcu zaostalosť básnického slova.“127 Na za klade textov je zrejme , z e bol veľky m kritikom filmove ho gy c a. V roku 1938 ví ta zaloz enie filmovej s koly v ra mci kurzu S koly umelecky ch remesiel pre fotografiu a kinematografiu, kde mali predna s ať mena ako Plicka, Rossman, Smrž, Kožehuba, Reichentál, Morys a ďals í . Novomesky je zo zaloz enia tohto strediska nads eny , nakoľko podľa jeho slov do toho c asu nebolo stredisko a filmove s tu dio; priestor pre hľadanie novy ch filmovy ch experimentov a novy ch ciest filmove ho vy razu. Tu to absenciu vysvetľuje su kromno-podnikateľsky m ra zom filmove ho odvetvia. Kvalitne filmy boli podľa Novomeske ho iba vy sledkom za sluh jednotlivy ch rez ise rov a vhodne ho zoskupenia podmienok, avs ak ide sko r o rarity (prí kladmi taky chto filmov su podľa autora Mariša a Jánošík). 128 Novomesky kritizuje filmove umenie v C eskoslovensku ako odvetvie, v ktorom vznika najviac „odpadkov a toľko šuntu“. Pripomí na nevyuz ity potencia l slovenskej prí rody v S pelinovom filme Súmrak nad Detvou (pí s e o n om v kontexte „propagovania lacnej sentimentality a farbotlače národného strihu“) a doda va, z e rez ise r Karol Plicka odkryl ku sok clony z ohromne ho bohatstva prí rodny ch kra s. Otvorenie filmovej s koly v Bratislave ví ta, pretoz e: „film má na Slovensku nevyčerpateľné možnosti, a preto je tým potrebnejšie odborne školiť dorast, vyhľadávať nadaných fotografických a filmových pracovníkov a pestovať kvalitný filmový výraz v najširších vrstvách. Ak chceme hľadieť len na praktickú stránku veci, uveďme význam umeleckej fotografie a filmu v reklame, v propagande či už v cudzineckej (Slovensko ako cieľ turistov, zahraničných návštevníkov) alebo obchodnej. Nemožno nespomenúť úžasný význam školského úzkeho filmu a vzrastajúce používanie filmu v ľudovýchove, v odbornom školstve.“129 Na za ver c la nku doda va, z e filmova s kola bude mať prí nos pre celkovy slovensky kultu rny z ivot. Veľkolepe pla ny ví tane Novomesky m boli narus ene po mní chovskom dikta te. V c la nku Novú filmovú politiku z konca 30. rokov (napí sane mu ku Zjazdu majiteľov kí n na Slovensku) ostro kritizuje nekvalitne a gy c ove maďarske filmy, ktory ch sa v tej dobe zastalo Združenie katolíckej kinematografie a z idovskí majitelia kí n. Novomesky nekritizuje dobove maďarske filmy pre ich krajinu po vodu, ale pre ich „idiotskú a ohlupujúcu úroveň, ono operetné džentrické prostredie." 130 Podobne vs ak kritizuje aj filmy slovenske (konkre tne Súmrak nad Detvou a Tatranskú romancu), c eske , nemecke , viedenske a vs etky filmove braky. Z iada, aby do slovensky ch kí n pribudli dobre filmy americke , anglicke , francu zske i sovietske. Film je pre svoje kultúrno-výchovné hľadisko kľu c ovy m umení m a preto Novomesky z iada vo filmovej politike aby sa neprihliadalo na

125 NOVOMESKY , L. Kto to bol?. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.41 126 NOVOMESKY , L. Kultu rna Bratislava. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.31 127 NOVOMESKY , L. Ba snik 1931. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 108 128 NOVOMESKY , L. Filmova s kola v Bratislave. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.103 129 NOVOMESKY , L. Filmova s kola v Bratislave. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.104 130 NOVOMESKY , L. Za novu filmovu politiku. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.46

St

ran

a34

naciona lne, ale na kvalitatí vne hľadisko filmovej produkcie a aby vznikla do sledna spolupra ca medzi Zva zom majiteľov biografov, u radny mi kruhmi, filmovou vy robou aby mali na zreteli nedostatky a ťaz kosti kinematografie. Novomesky pravidelne kritizuje „limona dovo-ľu bostne dra mic ky“ ins pirovane zahranic ny mi predlohami. Reflektuje absenciu prakticky ch filmov s hospoda rskym na metom a vy chovno-vzdela vací ch filmov (pripomí na tradí ciu v prvenstve Fa ndlyho a jeho prakticky ch rada ch roľní kom, c o by mohla byť v tej dobe ins pira cia aj pre Plicku).131 Podobne drsnu kritiku zí skal film Matkina spoveď, teda predovs etky m jeho premie ra Ireny Hodz ovej, ktoru nazval „dz entrí ckou glancpara dou.“ Podľa Novomeske ho bol film o „patetických prázdnych rečiach studenou sprchou,“132 pretoz e jeho dej bol z dramaticke ho napa tia, bez vnu torny ch i vonkajs í ch su vislostí , s a blo novito a psychologicky nepresvedc ivy ; pric om folklo r, kroje, rec a ine prvky tvorili iba dekoratí vny zovn ajs ok filmu. Pre Novomeske ho filmy ako Matkina spoveď vytva raju pokrivenu a lz ivu predstavu o Slova koch. Naopak, ocen uje dobove americke filmy (V newyorskom prístave, Ulice veľkomesta), ktore zdo razn uju socia lnu nerovnosť, drsnosť z ivota, kde sa streta „ovzdušie veľmestskej biedy s ovzduším boháčov, gangsterstvo kriminálne s gangsterstvom spoločenským ...i statočná proletárska uvedomelosť.“ 133 Pripomí na, z e americka veľkofilmova vy roba je v ruka ch kapitalisticky ch koncernov, ktore povahu filmov prispo sobuju spotrebiteľovi. Novomesky sa preto s na dejou domnieval, z e v Amerike tej doby docha dzalo ku ideologickej zmene spoloc enske ho vedomia na za klade pra ve u spes ny ch filmov. V c la nku Slovo o brannom filme z konca 30. rokov analyzuje nakru canie filmu Zborov na motí v Olbrachtovho diela Ubránime a vyjadruje sa tiez celkovo ku trendu spracova vať filmy s brannou tematikou. Novomesky pí s e, z e by sa branne filmy nemali obmedziť iba na hla sanie oficia lneho vlastenectva a na rodny ch motí vov. Do lez ite je podľa Novomeske ho zohľadniť ľudovosť, silu ľudu bra niť leps iu budu cnosť a „boj za sociálnej práva a sociálne spravodlivejšie usporiadanie spoločenských pomerov.“ 134 Novomeske ho aktivity spojene s hudobným umením vyvrcholili predovs etky m zaloz ení m Slovenskej filharmo nie. V pozna mkach Kultúrna Bratislava z 20. rokov pomerne abstraktne komentuje hudobne obecenstvo na poz í vac ov kra sy hudobne ho umenia a ty ch, pos kvrneny ch dekadentny mi prvkami, ktorí veselo poz í vaju hudbu Pihí kovcov.135 Litera rna vedkyn a a kritic ka Andrea Bokní kova sa vo svojom c la nku Novomeského poézia v ,príbehu´ tvarov, kde sku ma avantgardny prí stup umeleckej tvorby, dosta va ku interpreta cii Novomeske ho ba sne Nezbadaný svet, v ktorej nacha dza odkaz na hudobne ho skladateľa Leoša Janáčka. V tejto ba sni136 prirovna va podľa Bokní kovej Novomesky zrod umelecky ch diel ku hľadaniu tvarov: „V rámcujúcej skladbe Nezbadaného sveta sa „telegrafná vízia“ zasadzuje do historických rámcov, aby ju Novomeský vztiahol k dejinám hudby a umenia vôbec. Pripomína, že skladateľovi Leošovi Janáčkovi práve uvidenie lastovičiek na drôtoch vnuklo hudobný nápad. Básnik sa vyslovuje k histórii zrodu umeleckých diel, v ktorej sa už dávnejšie uplatňovala schopnosť hľadať tvary jednej veci v tvaroch veci inej.“137 V 60. rokoch sa Novomesky v textoch veľmi okrajovo vyjadruje aj k dz ezu, beatlema nii a popula rnej kultu ry. Jemne sa zasta va mlady ch, ktorí tancuju na „džez, bigbít, twist a novšie natriasačky“ a vyc í ta stars í m nepochopenie mladí ckej „nevybla znenosti,“

131 NOVOMESKY , L. Prec o nie? In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.129 132 NOVOMESKY , L. Dz entrí cka glancpara da. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.84 133 NOVOMESKY , L. O c om hovoria americke filmy. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.53 134 NOVOMESKY , L. Slovo o brannom filme. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s.97 135 NOVOMESKY , L. Kultu rna Bratislava. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.31 136 „...priam ako na osnovu telegrafných drôtov / prsknuté lastovičky bez ladu a skladu /v machuliach nesúzvučných z notového listu / zjavili Janáčkovi prvý vstupný akord melódie, / s ktorou si rady dlho nie, čo znela, / znela v ňom dlho nevyslovená...“. 137 BOKNI KOVA , A. Novomeske ho poe zia v ,prí behu´ tvarov. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s., ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na: http://www.litcentrum.sk/31874


St

ran

a35

a neprijatie zodpovednosti za nu teny socialisticky realizmus138 a pripomí na, z e i oni boli takí istí : „ochotne zabúdajú na vlastné mladícke čardáše, pri ktorých zachrípli priam tak, ak nie horšie, ako tí dnešní učenliví napodobitelia beatlesov.“139 Novomesky sa venoval aj umeniu výtvarnému, aj vďaka tomu, z e ako avantgardny ba snik bol v u zkom kontakte s tvorcami slovenskej vy tvarnej avantgardy – Ľudovítom Fullom a Mikulášom Galandom, ktorí mu ilustrovali aj niekoľko ba snicky ch zbierok. Novomesky sa vyjadruje aj ku te me spoloc enskej funkcie vy tvarne ho umenia a z iada, aby sa v umení „náš drobný človek videl, v ňom videl svoje útrapy a víťazstvá, svoje snahy a svoje úspechy. ... Nejde o to, aby naše maliarstvo zotrelo plátna, ktoré doteraz namaľovalo! Nejde o to, aby zmrhalo ten zisk, ktorý má z doterajších hľadaní výrazov. ...ide o to, aby si uvedomilo zmysel doby, ktorá sa okolo neho rozvíja.“140 Podľa Novomeske ho je sloboda tvorby podmienená zákonom spoločenskej nevyhnutnosti a preto z iada maliarov, aby tvorili v prospech vtedajs ieho oslobodene ho, drobne ho c loveka, ktory je u stredny m typom nove ho spoloc enske ho dejstvovania a vystriedal typ zemana, s ľachtica a mes ťana. Za roven odmieta schematizmus v zmysle urc enia motí vov pre maliarov a akceptuje ho iba v prí pade, z e by sa na n om samotní maliari zhodli. Za kony umenia podľa Novomeske ho urc uju jeho pravdivosť: „Nieto umenia bez života. Nijakého umenia! Tak ako nieto života, nijakého života, nezávislého od dejín, od jeho udalostí, nieto umenia od života nezávislého. ... I programové vzďaľovanie sa umenia od zápasov a mizérii životných do svojej vlastnej ríše, i úmyselne proklamovaná ľahostajnosť umenia voči životu je koniec koncov výrazom istého vzťahu k životu – podľa našej mienky nie dobrého a nie správneho,“141 pí s e v texte, ktory bol uverejneny v zborní ku Umeleckej a vedeckej rady z roku 1949. Ako vzor pre vy tvarní kov povaz uje Novomesky jednak Fullu, Galandu (ktorí ilustrovali mnohe Novomeske ho ba snicke zbierky), ale predovs etky m Cypriána Majerníka, ktore mu venoval nasleduju ce slova pri otvorení jemu venovanej vy stavy 12. aprí la 1946: „Lež prizrime sa na plátna Majerníkove. Na jeho jazdcov, jeho klaunov, na Quijotov a beznádejných koníkov, na jeho nostalgiu. Slovensko nemalo európskeho maliara nad autora týchto obrazov a Európa nebola zobrazená slovenskejšie než na plátnach Cypriána Majerníka.“142 Vs í ma si vzťah poe zie a vy tvarne ho umenia a taktiez podmienenosť vy vinu druhov umení za konitosťami spoloc enskej diferencia cie a rozvoja spoloc nosti, c í m vysvetľuje nes ťastne podmienky slovensky ch vy tvarní kov v minulosti. Vzdelanosť a kultu ru v tomto texte definuje ako vstupenku medzi kultu rne na rody. V c la nku Korenie života z roku 1965 ocen uje vy tvarní ka Hoffmeistera pre jeho dokonalosť v jednoduchosti: „takou jednoduchou a jemnou čiarou, o ktorej každý môže byť presvedčený, že to dokázal tiež. ... Jeho zjasnený – nie jasajúci prístup – k veciam dáva Hoffmeisterovmu dotyku osobitý pôvab, okrídlenie, ľahkosť, netiesnivú a netiesniacu nenútenosť.“143 V uvedenom, osobne ladenom texte pí s e ba snicky kvetnaty m s ty lom o Hoffmeisterovom umení a taktiez jeho spa tosti s avantgardou. Aj uvedeny text ukazuje Novomeske ho vzťah ku vy tvarne mu umeniu, i jeho znalosti v tomto umeleckom odvetví blí z iacemu sa ku u rovni vzdelane ho kunsthistorika, a to aj napriek tomu, z e sa mu venuje len okrajovo. Napokon Hoffmeister je autorom najzna mejs í ch karikatu r DAVistov. O architektúre, predovs etky m o verejnom priestranstve (konkre tne na prí klade Bratislavy) Novomesky pí s e v c la nku Aká bude Bratislava z roku 1968, kde ostro kritizuje vzhľad mesta: „...ako je možné, že aj v hlavnom meste tejto krajiny sú celé bloky domov nie týždne, ale roky bez ciest, s neupraveným okolím, skrátka v takom stave, ktorý

138 Za roven vs ak pripomí na slova Galandu o zodpovednosti mlady ch za kultu ru Slovenska a o tom, aby mladí neupadli do pohodlnosti svojich otcov, starej konzervatí vnej burz oa zie, nedať sa zabiť peniazmi a nehľadať u spech starej spoloc nosti: „Hľadajte pravdu a krásu, hrajte svoju veľkú hru. Hru mladosti a radosti z tvorby.“ 139 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.222 140 NOVOMESKY , L. Predpoklady nove ho umenia. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 368 141 NOVOMESKY , L. Predpoklady nove ho umenia. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 365 142 NOVOMESKY , L. O Majerní kovi a o vy vine slovenske ho umenia . In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.123 143 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992. ISBN 80-85557-06-3,s.265

St

ran

a36

by zahanboval aj cigánskeho vajdu za spustnuté okolie svojich súkmeňovcov v najošarpanejšej dedine.“ 144 Zmienky o architektu re na jdeme aj v textoch z 20. a 30. rokov avs ak iba margina lne – podobne ako o hudbe v c la nku Kultúrna Bratislava.145 Novomesky povaz oval estetiza ciu z ivota v socialistickej kultu re za veľmi do lez itu (pod vplyvom sku seností z na vs tevy Sovietskeho zva zu). Nastane vs ak az v c asoch, keď ľudí prestanu tra piť socia lne-existenc ne proble my. Pochopiteľne, Novomesky ako DAV-ista, bol priaznivec avantgardy (predovs etky m ruske ho kons truktivizmu) i na tomto poli: „Ruský revolučný konštruktivizmus dal – myslím si – prinajmenej toľko podnetov novému, najmä českému výtvarnému prejavu, ako mu dali moderní francúzski maliari, ktorí boli u nás nadovšetko a zaslúžene preferovaní.“146 V textoch vs ak nenacha dzame priame a konkre tne vyjadrenia ku architektonicky m stavba m alebo ku priamemu smerovaniu architektu ry, ale sko r abstraktne ví zie. C iastoc nou vy nimkou je prejav z roku 1967 pri prí lez itosti 20. vy roc ia Fakulty architektu ry, kde spomí na okrem ine ho aj architekta Emila Belluša. Zmysel architektu ry podľa Novomeske ho nadva zuje na da vneho Aristotela, a jeho te zu v ciele poskytnu ť c loveku s ťastie a bezpec ie. Pripomí na, aby ľudia nespa jali nedokonc ene a mizerne stavby so socialisticky m zriadení m. Pripomí na prí nos Zdruz enia socialisticky ch architektov, ktore po sobilo od 20. rokov a taktiez prí nos teoretika Karla Teigeho (ten sa stal priaznivcom konštruktivizmu a dobovy m kritikom prezdobeny ch a drahy ch stavieb). Zdôrazňuje účelovosť stavieb pre človeka a kritizuje niektore konkre tne za sahy v Bratislave v su vislosti s industrializa ciou a znec istení m prostredia – v Novomeske ho odkaze teda nacha dzame aj dimenziu ekologickú. 147 Novomesky zasta va pod vplyvom kolegov z DAV-u (v oblasti vedy) teo riu o socialistickom pokroku a hoc sa nevzda va duchovna. Z textov vs ak zí skavame iba fragmenta rnu abstraktnu predstavu o u lohe vedy v socialistickej spoloc nosti, navys e konkre tne je rozdiel medzi vedami spoloc ensky mi a prí rodny mi. Na tu to te mu odpovedaju sko r Novomeske ho kolegovia z DAV-u. V roku 1937 Novomesky pí s e c la nok s ironicky m na zvom „Veda dáva politike lekciu“, kde kritizuje docenta K. Bittnera pre jeho pra cu Deutsche und Tschechen, kde sa snaz í vedecky doka zať nemecku nadradenosť nad C echmi na za klade kultu rno-historicky ch cyklov. Novomesky hovorí , z e ta to teo ria vyply va z fas isticky ch potrieb dobyvac nosti. Argumentuje aj profesormi Wollmanom a Jakobsonom, ktorí doka zali, z e z hľadiska historicky ch skutoc ností nema Bittnerova publika cia nic spoloc ne s vedou. 148 Presne o 10 rokov pí s e Novomesky uz vo funkcii poverení ka c la nok o u lohe vedy a umenia v spoloc nosti. Zaobera sa dvomi za kladny mi ota zkami: z aky ch prostriedkov a c o poskytne umelecka vedecka obec. 149 Pod vedu Novomesky zahr n a i marxisticku filozofiu, ktorej znalosť je do lez ita pre pochopenie dejí n a na sledne i pre tvorbu umelcov. Novomesky bol s vedou spa ty v neskors om z ivote. Po roku 1950, kedy ho odvolali z funkcie poverení ka, Novomesky pracoval v Slovenskej Akade mii vied a umení a po rehabilita cii v 60. rokoch v U stave slovenskej literatu ry SAV. „Už od odvolání z vládní funkce očekával zatčení, přesto i jako předseda Slovenské akademie věd do úpadu pracoval,“ 150 doda va k roc ne mu po sobeniu vo funkcii predsedu SAV-u A. Bala z .

144 NOVOMESKY , L. Prí hovor k 28. okto bru 1968. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,,s.160 145 NOVOMESKY , L. Kultu rna Bratislava. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.31 146 NOVOMESKY , L. S avantgardou a v avantgarde. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.8 147 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.68 148 NOVOMESKY , L. Veda da va politike lekciu. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.281 149 NOVOMESKY , L. Veda a umenie v spoloc nosti. In.Zväzky a záväzky.Bratislava:Pravda. 1972. s. 195 150 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861


St

ran

a37

2.1.3. FILOZOFICKÝ ZÁKLAD SPOLOČENSKÉHO ZMYSLU UMENIA V BÁSNICKEJ TVORBE A TEORETICKÝCH

VÝCHODISKÁCH LACA NOVOMESKÉHO OD 20. ROKOV PO 60. ROKY "Nemyslím na slovo každé a na akékoľvek slovo, ale na slovo prebolené a vybolené mnohými trýzňami,

mnohými rozpakmi a veľkými zápasmi o pravdu a jej vlastné dieťa: krásu; myslím na slovo, za ktorým stojí život; na slovo takých Baudelairov, Apollinariov, Verlainov, Rilkov, Lermontovov až Jeseninov a

Majakovských, Jankov Kráľov atď. atď., aby som spomenul nosné stĺpy tejto budovy, ktorá zo slov zložená, je najskvelejším a najbezpečnejším činom vekov. Je pravda, že slovo samo nelieči, a že na bolesti, na ktorú som myslel a na ktorú ste, dúfam, mysleli i vy pri pohľade na obrazy tej stovky básní, ktoré som napísal, je slovo

liekom príliš slabým. Ale myslite na nosnosť slova, ktoré sa môže strať grandióznym činom s liečivom - a ešte viac - uzdravujúcou silou, ako sa idea stáva mocou, keď si osvojí húfy."151 Laco Novomesky

Prepojenosť Novomeske ho ba snickej tvorby s konceptom zmyslu umenia v spoloc nosti je neoddeliteľna . Autorove ba sne su doslova na vodom na dodrz anie zmyslu umenia, tak ako ho sa m definoval. Uz vo svojich zac iatkoch (v poe zii Walta Whitmana), pí s e S matla k: „hľadá východisko z obkľúčenia lyrického subjektivizmu k pocitu novej kolektivity, pocitu spolunáležitosti k spoločenstvu ľudských bratov.“152 Na Slovensku absentovala po da pre rozvoj nove ho avantgardne ho umenia kvo li jeho na rodnej spa tosti s tradicionalizmom – Novomesky si to vs í ma v c la nku: Prepáč mi, Martin Rázus, kde kritizuje stať, v ktorej Martin Ra zus odsudzuje modernu153: „Nečakali sme od „starých“, že sa stanú priebojníkmi hocičoho nového, že nám pomôžu zabíjať, ale v mene maľovaných hrncov, výšiviek a pesničiek zatracovať prirodzený pud človeka (sebazáchovy), to je už mnoho.“154 Novomesky sa stavia za novú avantgardnú kultúru, kritizuje neuveriteľnu zaostalosť Bratislavy v analy ze Kultúrna Bratislava publikovanej v Mladom Slovensku pod pseudonymom O. Gorod – ostro kritizuje bratislavsku kultu rnu sce nu 20. rokov (divadlo, architektu ru, hudbu, kina , divadlo a divadelnu kritiku). Novomesky je ostry a c asto az dogmaticky m kritikom svojej doby a bojovní kom za avantgardu. Stanislav S matla k pí s e, z e je vzhľadom na silne exponovane socia lne zastu penie poe zie Kraska, Roya, Ra zusa a pro zy J. G. Tajovske ho zara z aju ci „fakt, že v predvojnovej slovenskej literárnej obci sa ani jeden spisovateľ nedokázal stotožniť s novým ideovým programom revolučného proletariátu.“155 Za roven S matla k doda va, z e teoreticke ťaz isko socia lneho programu sa objavuje v tvorbe Ja na Lajc iaka, ktory mimochodom taktiez upozorn oval na potrebu s í renia vzdelanosti v na rode. Novomeske ho vní manie úlohy básnictva a literatúry sa menilo s viazanosťou na celosvetovy vy voj literatu ry a filozofie dejí n. Zo zac iatku na neho mal vplyv symbolizmus, romantizmus, prekliati ba snici a hla sil sa k vlne poetizmu,156 nesko r sa hla sil ku tzv. proleta rskej poe zii a v 60. rokoch opa tovne k odkazu avantgardy. Stanislav S matla k v za vere kapitoly analyzuju cej prve vy voje s ta dium Novomeske ho upozorn uje na interpreta ciu tejto osobnosti ako c loveka c inu, oddane ho revoluc nej praxi, ktory za roven „...pociťuje bytostnú potrebu poézie – týmto osobnostným zjednotením praktických činov, realizovaných v konkrétnych historicko-spoločenských reáliách s presnými ideovými zámermi, neodbytnej vnútornej

151 L. NOVOMESKY , L. publicistika zv. IV. s. 231 In S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978 152 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978.s.29 153 Martin Ra zus hovorí o „nechutny ch socia lnych za pasoch a z nich plynu cich spoloc ensky ch otrasov, spolitizovania obc ianskeho z ivota a spustos enia na rodnej tradí cie“ cez revoluc ne vlny a prí liv civiliza cie. Jednoducho povedane , Ra zus odmieta spoloc ensku zmenu, je spa ty s tradí ciou a udrz aní m pevne ho konzervatí vneho poriadku minulosti a vs etko nove vní ma ako symbol u padku. 154 NOVOMESKY , L. Prepa c mi Martin Ra zus . . .. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 33-34 155 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978.s.22 156 Teoretik Karel Tiege a ba snik Ví te slav Nezval uverejn uju v roku 1924 manifest poetizmu. Poetizmus ma za cieľ vytvoriť novy z ivotny s ty l, poetiza ciu z ivota – objavovaní m a obzvla s tn ovaní m najvs ednejs í ch za z itkov, a to aj z ivota proleta ra. Podľa Teigeho je v poetizme podstatne elementa rne s ťastie v ro znorody ch z ivotny ch podmienkach. Nezval, Wolker, S. K. Neumann, ale aj Novomesky patria k tomuto pru du, pric om Novomesky ho vní ma najma ako akc ny boj proti „kultu rnej reakcii.“ Is lo o spojenie intelektuálnej ľavice a komunistického hnutia. Heslom bolo podľa Teigeho „umenie žiť.“

St

ran

a38

nevyhnuteľnosti básniť, čo znamená tvoriť podľa špecifického zákonníku básnického umenia, stáva sa poézia nielen organickou a neodmysliteľnou súčasťou celku Novomeského intelektuálnej a duchovnej aktivity, ale skrz ňu sa jeho nepotlačiteľná subjektívna náklonnosť k básnictvu zároveň objektivizuje; to znamená včleňuje sa do rovnakých historicko-spoločenských relácií, v ktorých sa pohybuje praktická činnosť, aby priamo uprostred nich ustavične hľadala, nachádzala a znovu si overovala seba samú, svoju umeleckú totožnosť, svoj zmysel a funkciu.“157 S matla k ďalej hovorí o dialektickom vzťahu ba snictva z ivota a z ivota poe zie, tzn. konfronta cie z ivotnej praxe a spoloc enskej praxe, ktora sa prejavuje od vydania zbierky Nedeľa. Tento vzťah popí sal ba snik Jir í Wolker ako mu drosť poznať svet ako za kladn u z ivota: „Netúži po nebeskom šťastí, chce ľudské šťastie v rámci jeho možností.“158 Motí v života, človečenstva a ľudskosti je v Novomeske ho tvorbe a v u lohe umenia celkovo najza sadnejs í m – u stredny m motí vom zmyslu umenia a kultu ry je jej adresa t – človek. To si vs í ma aj Novomeske ho kolega E. Urx: „To nie je nikto iný, kto píše tieto verše, než – človek. Človek, nič viac a nič menej. Človek uvedomujúci si stále zlým svetom zraňovanú ľudskosť, dušu a srdce!“159 Urx Novomeske ho vyzdvihuje a vs í ma si aj jeho rozpor s tradicionalizmom a novy avantgardny prí stup k poe zii. Novomesky vo svojich ba sn ach nielenz e sní va sen o pravde a spravodlivosti, navys e sa sa m na budovaní tohto sna podieľa svojou c innosťou v redakcii. Jeho umenie hovorí smutne o radosti a ako pí s e S matla k: „o šťastí, ktoré nie je, o láske, ktorá zostáva nepoznaná, aby práve z tohto nedostatku krásy v živote ľudí vytváral svoj už deklarovaný, ale do umeleckého obrazu sformovaný protest proti podobe sveta, oberajúceho o životné hodnoty tých, ktorí patria nielen k poníženým a urazeným, ale aj k spravodlivým tohto sveta.“ 160 Poézia sa teda cez svoju krásu konfrontuje so sociálnou drsnosťou kapitalistického sveta, z c oho vznika nova a autenticka kra sa poe zie. Vo vystu pení Básnik 1931 sa venuje filozofickej interpreta cii zmyslu umenia ako vzdoru voc i spoloc enske mu zriadeniu na s pira le dejí n socia lneho oslobodenia. Porovna va „slobodný rozmach Francúzskej revolúcie“ (kde ako autor pí s e, po 300 rokoch oz í va us tvany duch Villona, spity ví ťazstvom v Parí z skych ulic ka ch) s temny m po-revoluc ny m období m 30. rokov 19. storoc ia (charakter ba snika 1830), ktore sa stalo ins pira ciou pre autorov „hrobovej a mŕtvolnej mystiky“ ako Nerval, Borel a Bertrand. Podobne obdobie sla vnej Parí z skej komu ny 1871 -sklamanie a frustra cia z jej prehry ins pirovala prekliatych ba snikov ako charakteru ba snika 1870 (uva dza prí klad Rimbaudove angaz ovanie sa v Parí z skej komu ne, jeho cita t, kde nazy va Bismarcka idiotom, ale i Baudelairov u nik do Belgicka): „A atmosféra smrteľnej úzkosti, mrazivý, mŕtvolným jedom napustený dych tohto ovzdušia, to bolo duševné útočište zo situácie, pred ktorou fyzikum prekliatych sa schovávalo v tuláckych krčmách v susedstve, nad páchnúcím, ničivým alkoholom.“161 Z urnalistka Silvia Ruppeldtova o tomto prelomovom prejave pí s e nasledovne: „esej je radikálnym odmietnutím „puritánskej chladnosti“, „filisterského národného šovinizmu“, je oslavou šialenstva prekliatych básnikov, ktorí sa „zúfalo usilovali o to, aby poetické dielo korešpondovalo s tokom udalostí.“162 Treba vs ak dodať, z e i jasny m deklarovaní m vzbury v zmysle tu z by po socia lnom oslobodení . Veľkosť ba snikov je podľa Novomeske ho podmienena wagnerovskou nespokojnosťou a vzdorom.163 Francu zsko na sledne komparuje so situa ciou na Slovensku, kde nacha dza slovenske ho Villona – „dedinského tuláka blúdiaceho po horách a poliach“ Janka Kráľa. Novomesky pokrac uje genera ciou 1920 - glorifikuje Majakovske ho a Jesenina ako posledny ch veľky ch ba snikov, ktory ch samovraz dy boli symbolom konca veľkej poe zie; opovrhuje dadaistami (podľa autora su smerom

157 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978.s.40 158 NOVOTNY , M., PI S A, A. M., WOLKEROVA , Z. Spisy Jiřiho Wolkera II., SNKLHU: Praha, 1954 159 URX, E. Básnik v zástupe. Bratislava: Slovensky spisovateľ, 1961, s. 98 160 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978.s.38 161 NOVOMESKY , L. Ba snik 1931. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 104 162 RUPPELDTOVA , S. Prekliaty ba snik Laco Novomesky . In Denník Pravda. 29. 12. 2015. ISSN 1335-4051 163 Novomesky uva dza Wagnerov cita t: "Ten komu nebol daný do kolísky dar nespokojnosti ducha so všetkým doterajším a existujúcim, nikdy nepríde k objavom niečoho nového.“

St

ran

a39

anachronicky m a smerom, ktory nepochopil Rimbaudovsky odkaz). Aragona, Bretona, Nezvala v tej dobe povaz uje za posledny ch ba snikov „zdochy n aju cej Euro py,“ rozhorc uje sa nad umelcami so zaistenou existenciou (Claudel v sluz ba ch francu zskej diplomacie), stavom nemeckej literatu ry a celkovy m stavom ba snictva v roku 1931, ktore povaz uje v tejto dobe za prekliate. Z kompara cie textov by sa z tohto konceptu dalo vyvodiť, z e ky m pri samotnej tvorbe je do lez ity subjektivizmus (naprí klad melancholickosť), v jej vy sledku ide najma o objektí vnu obsahovu su vislosť (poznanie pravdy, spravodlivosti cez istu aristotelovskú katharsis). V roku 1937 sa v c la nku Ako neslobodno diskutuje o modernom umení a marxizme – ide o kriticku reakciu na c la nok S. K. Neumanna, Dnešní mánes, v ktorom vyzy va umelcov aby tvorili iba diela prina s aju ce objektí vne skutoc nosti. Pripomí na, z e o umeleckom diele rozhoduje predovs etky m hodnota, sila vy razovosti. Podoty ka, z e marxista sa k dielu stavia cez jeho sociologicke meradla , ktore su platne v najs irs ej vs eobecnosti: „Jeho, revolucionára, ktorý chce zmeniť (a nie iba “jasne, krásne, kladne“ atď. zdeliť) podobu dnešnej objektívnej skutočnosti, ba i „objektívnu prírodu“, musí prinajmenšom zaujať otázka, prečo umelec vo svojom diele zdeformoval objektívny fakt (prečo zmenil jeho formy, hoci je isté, že ho k tomu viedli dôvody predovšetkým umelecké, a až potom azda spoločenské.“164 Novomesky teda hovorí , z e v prí pade deforma cie objektí vneho faktu v umení musí mať umelec prí c iny k tejto deforma cii (prec o umelec zdeformoval objektí vny fakt; prí c iny umelecke c i spoloc enske ?), aby sa mohol priblí z iť k pravdive mu marxizmu. D alej pí s e: „Nechceme od umenia niečo iné, než poučenie a uvedomovanie? Aké falošné predstavy si vytvárame o človeku, keď jediné, čo v ňom hľadáme, je jeho chápanie, jeho rozum, ktorý – mimochodom – nestojí za nič, ak v človeku zanedbávame alebo ubíjame ostatné stránky jeho bytosti?“ 165 S odvolaní m sa na Marxovu interpreta ciu Iliady apeluje na podstatu, ktora vycha dza z c loveka same ho. Podľa Novomeske ho existuju v umení (pre umelcov, ktorí su na ruz iví k svojmu poslaniu) dve cesty: 1) prednosť znaku pred podobou; 2) verné zprostredkovávanie objektívnej skutočnosti (vychádzanie z vlastných koreňov človeka, ktoré sú ubité vo všetkých ľuďoch bez výnimky; proces skutoc ne ho pretva rania vs eobecnej vní mavosti; c o povaz uje Novomesky za pravdive umenie). Sila výrazovosti a hodnota su vs ak prioritnou, c iz e talent, tvorivosť a schopnosť umelca musia byť podľa Novomeske ho najdo lez itejs ie i v marxizme, modernizme a umeleckom pokroku. Meradlom umeleckej hodnoty podľa Novomeske ho nie je iba samotna deforma cia, ale pravdivé podanie objektívnej predlohy so silou výrazovosti. Keby sme mali zosumarizovať vy vojove s ta dia ranne ho obdobia Novomeske ho tvorby – tak to bolo obdobie poetizmu, obdobie krí zy proleta rskeho umenia, kedy pochyboval o zmysle ba snikov v socializme a rozpore subjektivizmu a objektivizmu a na sledne vy chodisku z kruhu neisto t po na vs teve Moskvy v podobe tvorby proleta rskeho umenia. O proleta rskom umení pí s e DAV-ista Andrej Siracký nasledovne: „Kultúra patrí do spoločensko-ideovej sféry človeka a preto ju treba chápať predovšetkým ako spoločensko-historickú realitu patriacu do biosféry človeka."166 Na vs teva Sovietskeho zva zu vytvorila Novomeske mu zidealizovane predstavy o dominantnej u lohe umenia a kultu ry v socialistickej alebo fina lne komunistickej spoloc nosti, v ktorej su ľudia zbavení materia lnej neistoty a su sma dní po umení , vyz í vaju sa v elegancii z ivota, poetizovaní z ivotny ch ritua lov, dbaju na s ty l a estetiku, navs tevuju divadla , kina a c í taju ba sne. Spoločenskej užitočnosti umenia sa Novomeský nikdy nevzdal a napriek vs etky m vy vojovy m fa zam, vz dy z iadal o to, aby umenie bolo tvorené pre ľudí a nezostávalo uzavreté v elitných kruhoch. Istu na zorovu a ideologicku jednotu pri interpretovaní zmyslu umenia mo z eme doka zať na prí klad Tilkovszke ho, ktory pí s e roku 1925 v DAV-e nasleduju cu vetu: „Keďže umenie má sociálne korene, a preto vznik úplne nového umenia závisí od novej

164 NOVOMESKY , L. Ako neslobodno. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 318 165 NOVOMESKY , L. Ako neslobodno. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 321 166 SIRACKY ,A. O proleta rskom umení . In DAV, 1924

St

ran

a40

živnej pôdy, vyžaduje nové spoločenské zriadenia, je prirodzené, že k možnosti vzniku nového umenia dalo dnešné Rusko podmienky v prvom rade."167 Novomesky vo svojich textoch z 20. rokov podrobne analyzuje nielen autorov, ale aj litera rne spolky, c asopisy, konkre tne diela a prida va aj konkre tne na vrhy na zmeny v rezorte kultu ry. Poc as krí zove ho obdobia v druhej polovici 20. rokov Novomesky upu s ťa od konceptu poetizmu (radika lnym c la nkom Poetizmus), ktory sa podľa autora uz vyc erpal a ktory povaz uje za „konglomera t koktailmi zaťaz eny ch mozgov“: „že sa im Lenin zdal Dionýzom, nie je sa čo čudovať, keďže sa trepotali v pohlavných extázach pred nohami tanečníc.“168 Obvin uje svojich c esky ch kolegov (Nezvala, Teigeho, Seiferta) z toho, z e „nepočuli bolestný výkrik ulice“ a doda va, z e „odvtedy četnícka guľka prerazila životnú tepnu Martina Drgu – odvtedy hladom vysilené ruky pražských súdruhov vyrazili okná kaviarní, a tým otriasli základom poetizmu – prizerať sa na atrakcie komediantov z Texasu.“169 Tieto radika lne tvrdenia a prehnane odsu denie vtedajs ej pasivity intelektua lnej ľavice nesko r Novomesky prehodnotil a s odstupom c asu zí skal urc ity nadhľad a mier. Kľu c ovy je dialo g Novomeske ho a Seiferta o avantgarde a su c asnej poe zii z roku 1964. Novomesky tu hovorí o roku 1918, obdobiu po Veľkej okto brovej revolu cii, organizovaní nove ho spoloc enske ho poriadku ako impulzu pre novu genera ciu avantgardny ch umelcov (Hora, Seifert, Wolker, Nezval, Teige) a období po roku 1945 o podobne novej nádeji pre umenie, ktorá však bola premrhaná: „Najpokrokovejší politický kurz sa začal šíriť s najzaostalejším kurzom literárnym a vôbec umeleckým. Ideálom a jedinou možnosťou sa zrazu stal prekonaný realizmus.“170 Kritizuje tu spolu so Seifertom aj c asť Nezvalovej tvorby c i tvorbu Neumanna, Teigeho a Jarmarka; ale hlavny m terc om kritiky je obdobie od roku 1945 do roku 1956 ako obdobie „vers ov traktorsky ch“ a vers ov na Stalina. Nes etrí vs ak aj tzv. reakciu, ktora upada „do abstraktnosti a mnohovravnosti.“171 Novomesky pí s e o úlohe poézie a umenia v komunizme, ktora je v podstate zadefinovaní m antropocentricky zaloz ene ho pon atia zmyslu kultu ry a umenia – centrom umeleckého záujmu je človek vo svojej každodennosti a ako samotný tvorca kultúry: „Kedysi v začiatkoch našej socialistickej poézie myslel som si napríklad, že mať rád Apollinaira je zrada na Majakovskom, na komunizme. Ale komunizmus, to je priestor pre človeka, patrí k nemu všetko, čo človek potrebuje. Dnes mi je jasné, že neexistuje problém komunizmus a Apolliniare, ale komunizmus s Apollinairom. Apollinaire patrí do komunizmu, pre človeka v ňom a nezáleží na tom, že sám vo svojej dobe bol ku komunizmu vlažný a možno ešte horšie, lebo jeho poézia patrí človeku.“172 Onu rozmanitosť umenia s komunizmom obhajuje aj Seifert na prí klade Teigeho, ktory napriek tomu, z e bol surrealistom, kubistom, poetistom, bol vz dy za roven komunistom a ty m obohacoval samotnu teo riu sta leho vy voja tohto konceptu. Seifert pragmaticky doda va, z e pred na stupom Stalina bolo umenie az tak progresí vne, „že ho štát, ktorý rástol vlastne z trosiek, ktorému hrozila vojna a musel počítať s obrovskými masami, nemohol vlastne dosť potrebovať.“173 Podľa Novomeske ho su otcami c eskej avantgardy jednak Rusko a jednak Francu zsko. Doda va, z e Stalin neurobil chybu, keď nedeklaroval avantgardu ako jedine socialisticke umenie, pretoz e aj Lenin a Lunačarskij zdo razn ovali naprí klad vy znam Puškina. Pripomí na, z e aj v 20. rokoch bolo umenie ro znorode : „Bol tam Chlebnikov i Majakovskij, Pasternak aj Jesenin, ale aj Bednyj a iní.“ 174 V inom texte, Dve tendencie vo vývine socialistickej literatúry (taktiez z roku 1964) si Novomesky uvedomuje, z e pra ve oddelenie avantgardy a komunizmu spo sobilo absurdne za very o zmysle DAV-u a z e pra ve vďaka

167 TILKOVSZKY ,B. Svetova krí za umenia. In DAV, 1925 168 NOVOMESKY , L. Poetizmus. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 31 169 NOVOMESKY , L. Poetizmus. Roc enka slovenskej chudoby na rok 1925. s. 83, cit. podľa Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 32 170 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.72 171 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s 74 172 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s 75 173 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s 77 174 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.77

St

ran

a41

socialistickému realizmu bola tradícia DAV-u vypudená z kultúrnej osnovy. Pí s e, z e v DAV-e sa stretli avantgardní autori aj soc-realisti ako prejav dobovej nutnosti a núdze. Novomesky v 60. rokoch vracia do hry koncept slobody a rozmanitosti umenia v komunizme, c o vlastne socialisticky realizmus v 50. rokoch popieral, za roven vs ak kriticky doda va, z e avantgardní autori, ktorí ukazovali smer - Wolker, ktory vycha dzal z Apollinaira; Neumann ktory vycha dzal z modernistov; Nezval a Biebel, ktorí vycha dzali zo surrealizmu – taktiez nac reli do z riediel socialisticke ho realizmu a ty m sa interpreta cia komplikuje. Novomesky obvin uje socialisticky realizmus, pretoz e jeho adaptovanie spo sobilo v umení kontinuitu s protisocialisticky mi a nesocialisticky mi konceptami histo rie, vedy i litera rnej kritiky zaloz eny ch na antikomunizme. Za roven vs ak prizna va jeho u lohu, pretoz e nechce urobiť tu istu chybu ako jej predstavitelia: „Neprichodí mi na tomto mieste zvažovať, v čom je táto konštrukcia socialistickorealistickej teórie oprávnená, v čom nedopovedaná a v čom mylná...vynára sa otázka, či možno bagatelizovať, jednoznačne odmietať a biľagovať známkami nepriateľstva všetky tie tzv. avantgardné a nerealistické úsilia a či nám tu nepodáva o dôvod viacej, aby sme sa s nimi zapodievali tak vážne, ako s dielami socialistickorealistickej tvorby pri skúmaní a pri podnecovaní ďalšieho rozvoja socialistickej literatúry?“ 175 C la nky zo 60. rokov deklaruju nielen autorovu vyspelosť po osobnej sku senosti s va znení m, ale za roven aj nadosobny nadhľad v zmysle hodnotenia socialisticke ho realizmu. V texte DAV živý a podnetný z roku 1964 uva dza ako prí klad odosobnene ho hodnotenia kvality diela pra ve socialisticke ho realistu Petra Jilemnického, ktory zdieľal s avantgardny mi DAV-istami spoloc ny priestor na publikovanie. Novomesky totiz reaguje na pokrytecke zatracovanie soc-realizmu a Stalina pra ve ty mi, ktorí ju es te doneda vna krvopotne zasta vali.176 Pripomí na skutoc ny zmysel DAVu, ktory spoc í va v opaku dogmatizmu a hlavne zjednocovaní ro zneho, neuniformne ho umelecke ho u silia na „zakladaní jednotného revolučného socialistického svetonázoru.“177 Z tohto do vodu Novomesky v mnohy ch textoch opakuje, aby nedos lo k opa tovne mu jednostranne mu popieraniu urc ite ho konceptu v zmysle „pohľadu roku päťdesiateho.“ Uva dza konkre tne prí klady kontrastov kvality a nekvality: Gorke ho Matku v kontraste jeho osudov Klima Samgina, Olbrachtova Anna proletárka v kontraste s jeho dielom Nikola Šuhaja a ďals ie prí klady od Nezvala a Neumanna. Ľudí , ktorí naivne verili v Stalinov kult Novomesky nezatracuje, ba naopak, snaz í sa ich pochopiť cez prizmu dobovej sympatie k Sovietskemu zva zu v zmysle jeho rozhodne ho odporu voc i nacizmu, synonymu pre C ervenu arma du, za oslobodenie na rodov od nacisticke ho u tlaku.178 V c la nku o antifašizme jasne vyzýva, aby

nedošlo ku porovnávaniu komunizmu s fašizmom: „...pri všetkých trpkých a trápnych, desných a ďalších skúsenostiach, treba povedať nahlas, že bol a je rozdiel medzi socializmom a fašizmom, ak chcete i medzi Stalinom a Hitlerom. Je pravda, sú tu zjavy a znaky lákajúce k porovnávaniu: jeden i druhý bol „nadčlovekom“, predmetom zbožštenia... autokratický... disponovali hrdelnými súdmi a lágrami, zavrhovali konkrétne smerovanie umenia... no pri všetkých tých skúsenostiach, ešte aj iných podobnostiach, bol priepastný rozdiel medzi spoločenskými triedami na čele ktorých stáli. A tieto rozdielne povahy tried, ich cieľov, historického poslania dôrazne varujú pred porovnávaním Stalina s Hitlerom, dokonca pred vkladaním znamienka rovnosti medzi socializmus a fašizmus. Výčiny kultu Stalinovej osobnosti išli na účet triedy a jej pokrokového poslania, ktorej boli cudzie a ktorá ich nepotrebuje. Kdežto Hitlerove v prospech triedy a jej príživníckej a reakčnej pozície, ktorá inú voľbu nemala a potrebovala ich v záujme udržania a predĺženia svojej moci.“ 179

175 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s 68 176 „A predsa keď sa zac al rozmetať Stalinov kult... ho odrazu s des pektom zac ali syc ať neraz tie iste u sta, ktore ho den predty m iba vydychovali, take boli voc i nemu u ctive .“ NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s 70 177 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s 85 178 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s 70 179 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s145

St

ran

a42

Novomesky na druhej strane ostro zatracuje plody stalinizmu: dogmatizmus, schematizmus, jednostrannosť, kult osobnosti a uniformnosť, ktoru priniesli 50. roky. Ba snik si uvedomuje, z e keby sa m jednostranne zatratil vs etky diela socialisticke ho realizmu, stal by sa taky m isty m ako tí , ktorí ho odsu dili. Preto naba da ku kriticke mu hodnoteniu, avs ak socializmu sa nikdy nevzda va: „Socializmus dehumanizovaný neexistuje, ako neexistuje humanistický fašizmus.“180 Doda va vs ak, z e existuje socializmus deformovany dogmatika rstvom (pí s e tak Novomesky ), kultom osobnosti, kapitulantsky m revizionizmom, keď je humanisticke jadro socializmu ohrozene hnilobou. Pripomí na (zrejme ako sku senosť stalinizmu), z e autenticka a pravdiva koncepcia c i interpreta cia socializmu nemo z e ra tať s „odpísaním niekoľko stámiliónov obyvateľov našej planéty, v mene šťastnej socialistickej budúcnosti potomkov.“ 181 Novomesky preto ví ta obrodny proces a za prelomovy c as v zmysle nove ho vní mania kultu ry vní ma polovicu 50. rokov, kedy sa slovenska pro za vracia ku po vodne mu odkazu SNP. Kultu ra sa v tomto období zac ala podľa autora regenerovať sama a vydala diela autorov ako Alfonz Bedna r, Vladimí r Mina c , Ladislav Mn ac ko, Rudolf Jas í k, Norbert Fry d, Jan Otc ena s ek, Jir í Weill, Arnos t Lustig, Ladislav Fucks a Milan Kundera. Autorov bliz s ie nehodnotí . Novomesky vs ak nezosta va chladny m pri prejavoch antikomunizmu a ten ostro napada . Rehabilita cia v jeseni roku 1963 vracia podľa Novomeske ho komunizmu „čestnú povinnosť revolučného poslania, ... a vracia česť komunistom i nekomunistom, tisíckam ľudí, čo si v povstaní plnili svoje povinnosti.“ 182 Vulgariza cia 50. rokov totiz podľa Novomeske ho (v kľu c ovom c la nku Splátka veľkého dlhu) zrelativizovala aj samotnu u lohu organiza torov a hlavny ch akte rov povstania ku ktory m sa m patril: „ten 44-45. rok je v jeho histórii, predsa len nebol komédiou plnou omylov, bagatelizovanou nepotrebnosťou, nerozmysleným dobrodružstvom podvodníkov, ktoré nevyšlo – vďaka bdelosti ostražitého päťdesiateho.(procesy v roku 1950, pozn. aut.) ...lebo povstalci boli špatní, buržoázno-nacionalistickí. ... Slovenský Národný Povstaním sa začína splácať dlh. Dlh, ktorý je zároveň vkladom.“183 Novomesky pripomí na, z e dogmaticke sekta rstvo kultu osobnosti vyradilo zo socialistickej koncepcie celu genera ciu DAV-u a oznac ilo ju za kontrarevoluc nu , antikomunisticku , antipokrokovu s cieľom vykorenenia modernity na olta ri slovenske ho konzervativizmu a naciona lnej obmedzenosti, s ktory m DAV rovnako bojoval v 20. a 30. rokoch. By valí poetisti, surrealisti, modernisti v tej dobe prisahali (50. rokoch) na (ako pí s e Novomesky ) „novú hviezdu komunizmu bez modernosti“184 Novomeske ho vysporiadanie sa so stalinizmom viedlo k nove mu, oc istene mu konceptu zmyslu kultu ry a umenia v socialistickej alebo fina lne komunistickej spoloc nosti.

2.1.4. KRÍŽ A HVIEZDA – TRADÍCIA VZŤAHU NÁBOŽENSTVA A SOCIALIZMU, NOVOMESKÝ ZA NÁBOŽENSKÚ TOLERANCIU, ZA DIALÓG DUCHOVNA A SOCIALIZMU

„My si predstavujeme cirkvi, slobody jej reprezentantov a náboženský život ako stále rozkvitajúce inštitúcie slovenského ľudovodemokratického režimu. Želali by sme si dokonca, aby svojimi prostriedkami a svojím

spôsobom i cirkvi pomáhali úsiliam republiky a politickej reprezentácie slovenského národa v nej a s radostným by sme uvítali, keby sa v slovenskom náboženskom živote rozvinuli – ako prvotné a vývodiace – také tendencie, ktoré zodpovedajú hlavnej línii a existenčnej idei nášho národa i jeho štátu. Náš katolicizimus

má nádhernú slovanskú tradíciu cyrilometodejskú a sociálne úsilia, dlho tvoriace centrum všetkých našich úsilí, zodpovedajú predsa najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva.“185 Laco Novomesky

Vo svojom texte Komunizmus v slovenskej národnej idey jasne zatracuje Slovensky s ta t spa ty s rez imom, ktory sa nazy val „kresťansky “, c o znamenalo spolupra cu s reakc ny mi cirkevny mi

180 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3,s.145 181 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s. 145 182 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s 61 183 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s 61 184 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s 86 185 NOVOMESKY ,L.Komunizmus v slovenskej na rodnej idey (1946). In. Zväzky a záväzky.Bratislava: Pravda. 1972.s.145-146

St

ran

a43

predstaviteľmi na strane fas izmu. V c la nku Na krivých cestách hodnotí Novomesky Memorandum rí mskokatolí ckych biskupov a ordina rov z 29. augusta, kde ostro kritizuje prehla senie duchovenstva.186 Naopak, ocen uje duchovny ch Plojhara, Hora ka a Lukac ovic a, ktorí nekolaborovali s fas isticky m rez imom a vzopreli sa mu a doda va, z e urobili pre cirkev a na boz enstvo viac, nez cirkevní hodnosta ri, ktorí sa ku fas izmu stavaju rezervovane a taktiez tí , ktorí sa stavaju opozic ne voc i vtedajs ej ľudovej demokracii. Novomesky jasne vymedzuje, z e na boz enstvo nesmie zasahovať proti s ta tu a jeho za sada m, a taktiez s í riť nezna s anlivosť. V uvedenom c la nku cituje katolí ckeho kn aza Dr. Jeana Bouliera, ktory v poľskej Wroclawi – z Ríma si treba brať za príklad vieru, no politiku si treba robiť po svojom. Funkciu na boz enstva vidí predovs etky m, v zmysle slovanskej minulosti, v spoloc enskom, kultu rnom, hospoda rskom rozvoji. Keď je socialisticky rez im pred rokom 1989 oznac ovany za perzekuc ny vo vzťahu k na boz enstvu, tak Novomeske ho slova su jasny m dokladom toho, z e horlivo bojoval za na boz ensku slobodu v prí pade, z e nebola vyslovene protis ta tna alebo protispoloc enska . Ocen uje ty ch, ktorí nepodľahli zneuz itiu kresťanstva v podruc í fas izmu: „Všetka česť tým kňazom, ktorí kázali správne myslieť, ľudsky a národne cítiť, múdrejšie a lepšie žiť. I takí kňazi boli!“187 prehla sil Novomesky . Novomesky sa filozoficky nevyrovnal s ateisticky m za kladom marxizmu vycha dzaju ceho z Feuerbacha. Naopak, marxizmus interpretuje (i keď skryto, v intencia ch dobovy ch moz ností oficia lnej ideolo gie) sko r cez prizmu ideolo gií kresťanske ho komunizmu c i teolo gie oslobodenia, ktore su zaloz ene na spojení socia lneho uc enia Krista a marxisticky ch ideí rovnosti, k c omu Novomesky prida va historicku kontinuitu Slovanstva. Novomeske ho prí stup k na boz enstvu a socia lnej dimenzii kresťanstva odhaľuje aj jeho Vianočný fejtón z roku 1946: „Hlavné a podstatné, čo vniesol a vnášal (Ježiš) do starozákonného a orientálneho sveta každým slovom a počínaním, známym z evanjelií, je nový pomer človeka k človeku i nový vzťah medzi ľuďmi, kmeňmi, náciami, vzťah podložený povinnou úctou, láskou a rešpektom (…) Svojmu veku i vekom nasledovným kázal o rovnocennosti medzi ľuďmi, priúčal novej solidarite medzi spoločenskými vrstvami a vzájomnej odkázanosti človeka na človeku (…) Ježiš sám vyzýval bratov svojich: ´Keď sa schádzate k jedlu, jeden na druhého čakávajte´(…) Nemyslite len na seba, len na svojich najbližších, na svoje

príbuzenstvo, prípadne len svoj národ, myslite na všetkých pri svojich potrebách i pri potešeniach…“188 Na prí klade tohto textu, by sa dalo Novomeske ho vní mať v intencia ch ideolo gie kresťanske ho komunizmu, respektí ve dokazuje to fakt, z e Novomesky neveril v marxistickom zmysle v prí sne ateisticky dialekticky materializmus, ale jeho koncept pripomí na sko r jeho modifikovanu podobu - gramsciovsku lí niu duchovne ho vy voja kolektí vneho vedomia pripomí naju cu viac Hegla a Croceho, nez prí sne ateisticky ch marxistov. Historik a litera rny vedec Martin Kuc era k te me fejto nu vo svojej hermeneutickej interpreta cii z ivotopisu pí s e: „Vyznění fejetonu výmluvně svědčí o křesťanském genotypu jeho myšlení bez ohledu na to, že jím získával pro politiku Národní fronty slovenské věřící, což byl úkol na poválečném Slovensku nad jiné důležitý. Křesťanské motivy se ovšem objevovaly i v jeho verších, a to zdaleka netoliko meziválečných. V podtextu se skrývá motiv absolutna Ježíšovy lásky. Na něj nenáhodně poukázal Novomeského přítel z leopoldovské věznice, řecko-katolický biskup Jozef Tóth, v básni na Novomeského památku (Novomeskému z 13. 9. 1976).“189 Novomesky ako komunista tolerantny voc i na boz enstvu, pocha dza z evanjelickej rodiny, nakoľko jeho otec Samuel Novomesky bol potomok da vnych pobielohorsky ch protestantsky ch exulantov, c o dokresľuje prí c iny jeho otvorenosti. Novomesky naprí klad pí s e: „A mýlky súčasnej marxistickej kritiky vznikli v podstate z toho, že na nedočkavé nadšenie položila prísnu mieru rozumu a racionalistických úvah. ...a inde vyzdvihuje aj biblicku Pieseň piesní: „Pieseň piesní – to je veľká poézia, a nech bola hocakým spôsobom popretá, neprestáva byť pre poéziu zdrojom príťažlivosti a inšpirácie..“190 Doda va, z e

186 NOVOMESKY ,L.Na krivy ch cesta ch. In.Zväzky a záväzky.Bratislava:Pravda. 1972. s.317 187 NOVOMESKY ,L.Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s.43 188 NOVOMESKY ,L. Vianoc ny fejto n. In Na rodna obroda. 1946 189 KUC ERA, M. Dialektika poe zie a z ivota. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 190 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.389


St

ran

a44

socialisticka mys lienka potrebuje dialo g a protina zor aj v rozmere dialo gu s katolicizmom: „Pápeži Ján i Pavol majú, pochopiteľne, na zreteli, predovšetkým cirkevné záujmy, keď pristupujú k reformám, ale nám to v nijakom prípade nemôže byť ľahostajné. Už našli spôsob, ako môže katolík žiť v socialistických štátoch bez toho, aby sa dostal do konfliktu so svojim svedomím a katolíci sú pre budovanie socializmu veľmi dôležitý. Socialistický svetonázor silnie len v spore, v konflikte, musí neprestajne prevyšovať protinázor a keď

ho neprevýši, podľahne. .. Názory druhých treba vždy rešpektovať.“191 Sloboda protina zoru je pre Novomeske ho absolu tne kľu c ova v celej dialektickej kultu rnej stavbe. V na deji zmierenia katolicizmu rozobera Novomesky vy roky vodcu Francu zskej komunistickej strany Maurice Thoreza a pa pez a Pia XI. a v tej dobe, priznane u mysly Vatika nu „podanej ruky pre pokrstenie komunistov.“192 Novomesky videl v tej dobe na dej v krí ze katolicizmu ako odrazu svetovej spoloc enskej krí zy a v pa pez skej diplomacii voc i berlí nskemu nacizmu, kde by v jednom fronte nas li nemeckí nacisti katolí kov aj boľs evikov. Novomeske ho ví zia historickej kontinuity viery je opa tovne naviazana na Slovanstvo a jeho spa tosť s dejinami kresťanstva. Novomesky je za slobodu na boz enstva, „prekonávanie náboženskej neznášanlivosti, vypestovanie atmosféry tolerancie“ 193 a dokonca je aj proti odluke cirkví so s ta tom – tento akt by podľa Novomeske ho znic il slobodu, ktoru ma na boz enstvu garantovať s ta t. Uva dza prí klad Moyzesa a Kuzmányho ako prí klad druz nej spolupra ce a zna s anlivosti: „Náboženská výchova, resp. vyučovanie náboženstva, je na našich školách i na základe školského zákona zaistená, a to tak, ako si to reprezentácia cirkví priala, t. j. na základe osnov, vypracovaných cirkevnými činiteľmi, a tak, aby náboženstvo vyučovali katechéti. Prosím vás, aby ste vytvárali ovzdušie kolegiálneho spolunažívania vo svojich sboroch medzi všetkým učiteľstvom ...učitelia, ktorí by znehodnocovali, ironizovali – dokonca pred žiakmi – prácu katechétov, museli by byť veľmi

prísne napomenutí i vzatí na zodpovednosť a to isté platí v pomere obrátenom“,194 prehla sil Novomesky v Trenc ianskych Tepliciach roku 1948. Na ty chto slova ch je jasne uka zane , z e Ladislavovi Novomeske mu is lo o urc itu harmo niu medzi socializmom a na boz ensky m povedomí m Slovenska. O res pektovaní osvieteny ch kn azov hovorí Novomesky opa ť v prí hovore pre ROH Zva zu zamestnancov s kolstva a osvety v Turc ianskych Tepliciach, 17. ju na 1948: „Chceme a vieme si uctiť osvietených kňazov, ktorí v minulosti a prítomnosti vedeli a vedia sa zastarieť o bolesti a potreby svojho ľudu. Chceme si ich rešpektovať aj preto, lebo máme v úcte náboženské cítenie drobného slovenského ľudu, ktorý často predovšetkým k fare a kostolu meria rešpekt

k svojmu vlastnému náboženskému presvedčeniu.“195 Za roven vs ak doda va, z e pra ve cirkevne ins titu cie vychova vali ku feuda lnemu zriadeniu, ktore sa u na s pred vys e sto rokmi (Novomesky nara z a na rok 1848) zac alo prekona vať (s odvola vaní m sa na kritiku preteologiza cie spoloc nosti od S tu ra a Hurbana). Preto autor hovorí o prerozdelení u loh a vyrovnaní vplyvu medzi s kolou a farou. K situa cii po roku 1948 sa Novomesky vyjadril v texte o Hochnuthovej antikomunistickej knihe, a to poc as 60. rokov nasledovne: „Viem si predstaviť, ako socialista ohľaduplnejší zákrok socialistickej moci najmä proti kňazom, čo sa proti nej „až tak“ neprevinili. ...ale hoci má (pokrok) nedostatky, medzi ktoré rátam i horlivosť miestneho ateizmu, mechanicky zaraďujúceho medzi presvedčených nepresvedčeného, medzi nevercov veriacich, čo v konečnej konzekvencii naháňa vodu na mlyn tomu druhému, neateistickému klerikalizmu, som si istý, že namiesto dramatizovania situácie náboženstva, cirkví a kňazstva v scenárii takmer diokleciánskej, väčšmi by pristal skromnejší povzdych, najmä nad postavením katolíckeho kléru u nás.“196 Novomesky v tomto texte porovna va kolaborantsku u lohu cirkvi Slovenske ho s ta tu. V jeho textoch nenacha dzame priame odkazy na zasta vanie sa na boz enstva, v tej dobe to nebolo z jeho pozí cie ani moz ne - tieto prvky zaloz ene sa daju c í tať iba medzi riadkami. Radika lne sa rozcha dza predovs etky m s pon atí m cirkevne ho katolicizmu

191 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.385 192 NOVOMESKY , L. Thorezova ruka a pa pez ovo slovo. In Čestná povinnosť. BA: Nakladateľstvo Epocha. s.293 193 NOVOMESKY , L. Komunizmus v slovenskej na rodnej idey (1946). In. Zväzky a záväzky.. BA:Pravda. 1972. s. 147 194 NOVOMESKY , L. C o je najdo lez itejs ie. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 91 195 NOVOMESKY , L. Nova pozí cia uc iteľova. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 100 196 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.246

St

ran

a45

a kresťanstva v Slovenskom s ta te. Koncom 30. rokov Novomesky vydal c la nok Socializmus a náboženstvo, kde pí s e: „Socializmus nadväzuje svojimi zámermi na históriu ľudstva... v znamení vývoja viery alebo zápasov o ňu... má najvrelejší a najužší vzťah k všetkým progresívnym snahám minulosti, pokladá sa za dediča všetkých úsilí o sociálnu spravodlivosť...“ (Novomesky sa tu odvola va aj na teisticky ch socia lnych reforma torov Toma s a Mu ntzera, Wycliffa, Ja na Husa, ta boritov, novokresťanov, pozn. aut.).“197 U toky socialistov na na boz enstvo Novomesky odo vodn uje konzervatí vnym a negatí vnym postojom reprezenta cie na boz enstva v novoveku ku snaha m o socia lnu spravodlivosť a ich lipnutí na jestvuju com spoloc enskom zriadení . Novomesky hovorí , z e evanjelia su o uc eniach pokory, zna s ania krí z a, skromnosti, stra dania, pric om protiľahle ľudske vlastnosti mohli byť hnacou silou spoloc enske ho vy voja v dejina ch, c o vyhovovalo vtedajs í m spoloc ensky m zriadeniam, c í m vysvetľuje nepriateľstvo socializmu a na boz enstva. Novomesky vidí na dej v novej kritickosti cirkvi vyku penej krvou a slzami vojnovy ch a hospoda rskych krí z. Pripomí na Písmo ako zdroj te m socia lnej spravodlivosti, voľnosti i slobody, a aj zna mu te zu kresťanstva ako pramen a komunizmu. Novomesky je medzi slovensky mi marxistami a ľavic iarmi v zmysle na boz enskej tolerancie sko r vy nimkou,198 nakoľko v zmysle tolerancie komunisticky ch na zorov a teizmu rozhodne nepatrí k za sadovy m a ortodoxny m za stancom dialekticke ho materializmu (pripomí na ho iba v zmysle programu DAV-u, ale v jeho tvorbe samotnej tento striktny postoj nenacha dzame), ale sko r idealistickej-gramsciovskej alternatí vy. Litera rna vedkyn a M. Ba torova na za klade analy zy Novomeske ho ba sne V prírode hovorí o Novomeskom a DAV-istoch: „Materializmus, ktorý sa tejto skupine pripisuje, je vágny. Skôr by bolo treba hovoriť o sekularizovanom duchovne, v náboženskom slova zmysle o hľadajúcej transcendencii.“199 I rsky kritik John Minahane na za klade analy zy ba sní a historicky ch kontextov docha dza k zisteniu, z e Novomesky nepatrí k nietzscheovsky m autorom zisťuju cim, z e Boh je mr tvy, ale „naopak, jeho skúsenosť je zrejme bližšia k takej, akú opisuje Heidegger: Boh je na ústupe, vzďaľuje sa od nás: my Ho potrebujeme, ale On nás nepočúva, a stále od nás ustupuje a my nevnímame.“200 Minahane si vs ak uvedomuje, z e zlyhanie kresťanstva su visí s 1. svetovou vojnou, kedy sa stal kresťansky Boh krvavou modlou ľudí na jatky. Novomeske ho autor interpretuje ako romantika, ktory tu z i po na vrate k na boz enstvu. Moz no aj preto je Novomesky za stancom istej symbio zy kresťanstva a komunizmu. Novomeske ho dce ra Elena pripomí na v dokumente Tá lidská bezmoc moci ako Novomesky vysvetľoval matke komunizmus: „On jej to vysvetloval... Viete mama, to k čomu sa vy modlíte, aby bol raj na Zemi, aby nebola chudoba...to čo chcel Ježiš, to chceme my uskutočniť.“

2.1.5. KULTÚRNY KONCEPT DAVISTOV - KOMPARÁCIA KONCEPTU NOVOMESKÉHO A ČLENOV DAVU Skupina DAV sa zaoberala ota zkami umenia, filozofie, literatu ry, kritiky a politiky. Davisti ovplyvnili vy vin marxizmu na Slovensku. Medzi spolupracovní kov od zac iatku patrili Peter

197 NOVOMESKY , L. Socializmus a na boz enstvo. In Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s.227 198 Dalimír Hajko v knihe Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku nacha dza sko r opac ne tendencie v slovenskom ľavicovom myslení . Najma sociálny demokrat Edmund Borek (pra ca Sociálna demokracia a náboženstvo nadva zuju ca na Feuerbacha) venoval rozsiahli priestor gnozeologicky m a psychologicky m prí c ina m vzniku na boz enstva, kritike na boz enstva ako reakcie na u toky cirkvi (Sociáldemokracia a náboženstvo Petra Salesiusa). Kritika to vs ak bola opra vnena : autor spolu s Va clavom Chlumecky m (roma n Janko kosák v nebi z roku 1914) kritizovali hrabivosť, bezcharakternosť, egoizmus kňazov a skorumpovanosť cirkvi; naopak ocen ovali ty ch kn azov, ktorí sta li na strane chudoby. Existoval aj prúd náboženských socialistov (Blumhardt, Kutter, Gottes). Pozri HAJKO, D. Ateizmus, ota zky na boz enstva a kritika burz oa znej vedy v diele E. Boreka a V. Chlumecke ho. In Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava : Pravda. 1987. 199 BA TOROVA , M. 2004. Strateny refre n rozrus enej dra my. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31862 200 MINAHANE, J. Novomesky , Boh a romantika. In PEKNI K, M., PETROVIC OVA , E. 2006. Laco Novomeský – kultúrny politik, politik v kultúre. Bratislava: U stav politicky ch vied SAV. 2006. ISBN 80-224-0902-2, s. 112


St

ran

a46

Jilemnicky , Ladislav Novomesky a Ladislav Sza nto .201 D als í mi c lenmi DAV-u boli Ja n Ponic an, Eduard Urx, Jozef Toma s ik – Dumí n, Jarko Elen, Jozef Zindra a ďals í .202 V posledny ch roc ní koch mlads ej genera cie publikovali pre DAV aj Gusta v Husa k, Alexander Matus ka, Michal Chorva th, Jozef Ryba k a Andrej Bagar. Venovali sa nielen ota zkam triedneho boja, analy ze kapitalistickej spoloc nosti, internacionalizmu a nacionalizmu, ale aj ota zkam c echoslovakizmu a s pecificky m proble mom Slovenska, najma kritike tzv. slovenskej burz oa zie, jej politiky, kultu ry a ideolo gie.203 Davisti, ktory ch hlavnou te mou bola (podľa D. Hajka) „kritika konzervativizmu a reakčných prúdov v politickom živote, triedny boj a kritika kapitalistickej spoločnosti“204 poukazovali na policajny teror poc as hospoda rskej krí zy v C SR, ktory vyvrcholil strieľaní m do bezbranny ch s trajkuju cich v Kos u toch roku 1931 (najmladšou obeťou bol Janko Gyevát, mal sedemnásť rokov205). Orientovali inteligenciu vo svetona zorovy ch ota zkach k uc eniu Karla Marxa, Friedricha Engelsa a V. I. Lenina; prispievali k pozna vaniu sovietskej kultu ry. C asopis DAV zanikol v roku 1937 a po vojne sa uz neobnovil. . Hnutie D A V a revue DAV mali dve obdobia: prve zaloz ene na te mach socialisticke ho umenia a kultu rnej kultu ry206 a druhe (po roku 1929) viac na pragmatickom prí stupe a te mach politiky, socia lnej, ekonomickej a ideologickej problematiky.207 Na za klade poznatkov S . Druga, by sa dalo povedať, z e z hľadiska slovenskej kultu rnej stavby mal DAV (v zmysle c innosti a vplyvu skupiny autorov), niekoľko funkcií , ktore sa daju cha pať v dvoch rovina ch: internej a externej. V ra mci internej DAV integroval dva smery socialistickej literatu ry: proletársko-realistický a avantgardno-socialistický (podľa Druga tieto smery koexistovali od poc iatku a neboli medzi nimi ostro vyhradene hranice).208 Syntetickú koncepciu zaloz enu na humanizme koncipoval L. Novomesky na trenc iansko-teplickom kongrese (ten je aj z geopoliticke ho hľadiska spa ty s humanitou vy chodu a umeleckou kultivovanosťou za padu, pozri bliz s ie kap. 2.2.) a aktualizoval ho po oslobodení na zjazde vedecky ch a umelecky ch pracovní kov. Koncept bol v 50. rokoch zamietnuty , avs ak obnoveny opa tovne v 60. rokoch. Drug doda va, z e uz koncom 40. rokov „mohol byť impulzívnou smernicou pre rozvoj slovenského umenia v nových podmienkach.“209 DAV mal vs ak i externu funkciu – po prekonaní izolovane ho obdobia prvy ch dvoch c í sel nasledovalo obdobie kooexistencie s ostatny mi autormi slovenskej literatu ry (Va mos , Luka c , Gas par, Niz n ansky , Urban, Tajovsky ) na poli Klubu Mlady ch a Litera rneho odboru Umeleckej besedy. Autori sa vza jomne ovplyvn ovali - toto obdobie prinieslo podľa Druga obohatenie nekomunisticky ch autorov o socia lnu dimenziu.210 DAV

201 VA LEK, M. Laco Novomeský - Vo výbere M. Válka. Kruh milovní kov poe zie. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1979. s. 160 202 V DAV-e publikovali aj c eskí pokrokoví spisovatelia ako Marie Majerová, Zdeněk Nejedlý, Július Fučík, Ivan Olbracht, Ivan Sekanina a k zahranic ny m spolupracovní kom patril Iľja Erenburg. 203 HAJKO, D. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987. s. 195 204 HAJKO, D. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava : Pravda , 1987. s. 195 205 CHMELA R, E. Pamätník obetiam kapitalizmu - Pri príležitosti 80. výročia udalostí v Košútoch. 2011. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011050025 206 Spa tosť s revoluc nou avantgardou, literatu rou, filozofiou; graficky dizajn bol ins pirovany bauhausom, obsahoval po sobive kultu rne kritiky a tak ďalej – toto obdobie umiestnil S . Drug do rokov 1924-1927 207 Dizajn sa zjednodus il, no obsah ries il viac proble my ľudu a politiky, nakoľko v tejto dobe DAV suploval konfis kovanu a zakazovanu komunisticku tlac – c asopis sa stal nielen kultu rno-politicky m, ale nahra dzal i funkciu c asopisu pre s iroke proleta rske masy, marxisticko-filozoficku revue a z urna l s ekonomickou problematikou. DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976. s. 199 208 Kľu c ovy m bol moskovský zjazd v roku 1934, kedy sa rozví rila debata o socialistickom realizme (ten definuje Drug ako synteticky a s iroko pon atu proleta rsku literatu ru zaloz enu na do kladne prehodnoteny ch charkovsky ch postula toch). Novomesky a Nezval sa prihovorili za moz nosť voľne ho vy beru tvorivy ch postupov. Odozva moskovske ho zjazdu v C eskoslovensku bola 1) prí klon ku realizmu 19. storočia zaktualizovane mu socialistickou ideolo giou (Jilemnicky ); 2) epiteton socialisticky , ponechanie s iroke ho priestoru, slobody vo výbere umeleckých postupov a s ty lov (Novomesky ). DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976. s. 218 209 DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976. s. 201-202 210 Drug pripomí na komunika ciu Clementisa s M. Urbanom (c o malo vplyv na dielo Živý bič), E. B. Luka c sa sta va básnikom tvrdej slovenskej skutočnosti, silne socia lne zanietenie u Ra zusa, J. Niz n anske ho, G. Va mos a

http://humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011050025

St

ran

a47

financovali c asto sami autori, c o spo sobilo, z e z do vodu nedostatku financií a perzekvovania DAV vycha dzal nepravidelne. Navys e bol DAV cenzurovany s ta tnou mocou a autori boli perzekvovaní (nielen v DAV-e, ale i Pravda a Rudé právo boli cenzurovane a zakazovane ) za komunisticky svetona zor. Prevla dal vs eobecny postoj, z e komunizmus nepatrí inteligencii. V ty chto ťaz ky ch podmienkach ich (ako sa m Novomesky spomí na), drz ala silna su drz nosť. Es te pred vznikom DAV-u sa mladí ľavicoví autori snaz ili presadiť v s tudentsky ch kruhoch (vďaka kra tkodobe mu Ponic anovmu redigovaniu Mladého Slovenska), nesko r vo Svojeti Gejzu Va nos a, odkiaľ za spevu internaciona ly autori demons tratí vne odis li na podnet Juraja Palkovic a (ktory sa paradoxne po vojne stal pro-rez imny m politikom, c o Novomesky pripomí na). S tefan Drug pripomí na, z e dejiny DAVu zac í naju uz v zac iatkoch robotní ckeho hnutia a cely jeho vznik podmienila Okto brova revolu cia (1917), ru canie hodno t v 1. svetovej vojne, vznik C SR, Slovenskej a Maďarskej republiky ra d a zaloz enie komunistickej strany.211 212 Drug podrobny m spo sobom mapuje fenome n vzniku robotní ckej poe zie, porovna va kultu rnopoliticky program socia lnej demokracie a komunistickej strany, c innosť c asopisov a ľavicovo ladeny ch autorov.213 Najdo lez itejs í m pre vznik DAVu boli podľa Druga: vznik c asopisu Svojeť, vznik Voľne ho zdruz enia s tudentov-socialistov Slovenska, c asopis Mladé Slovensko pod vedení m Ja na Ponic ana v roku 1922-23 a demons tratí vny odchod ľavicovy ch redaktorov, vec ierok v akademickom spolku Detva a predovs etky m zaloz enie Proletárskej nedele – kultu rnej rubriky c asopisu Pravda chudoby (zaloz ena K. Gottwaldom v roku 1924), prepojena s c lenmi Voľne ho zdruz enia s tudentov socialistov. D als í m vy znamny m prvkom je chví ľkovy na vrat Novomeske ho do redakcie Mladého Slovenska (opa ť ho mení na revue ľavic iarov) v roku

a mlads ej genera cie (Haľamova , Hec ko, Guoth, Kostra, Bezek), k DAVistom sa prida Fraňo Kráľ, kritik Hamaliar prí jme davisticke krite ria . DAVisti pomohli legitimizovať na kultu rnom poli surrealizmus-nadrealizmus a podporili prvotinu R. Fábryho (Novomesky ho obran oval pred u tokmi necha pavej kritiky). Drug taktiez pripomí na organizovanie slovensky ch spisovateľov na ro znych protestny ch podujatiach (Kos u ty, Handlova , Vieden ). DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976. s. 198-201 211 DRUG, S . 1965. DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s. 9 212 Drug ďalej pripomí na krízu umenia a kultúry, ktora vycha dzala z vyostrovania strachom a nenávisťou ku komunizmu, c o malo za na sledok umelé tlac enie na zvelebovanie tradície v otrockom nadva zovaní na odkaz minulosti. Proti obmedzene mu nacionalizmu sa stavia Poničanov c la nok Slováci a internacionalizmus vydany v Nejedle ho c asopise Var, 1. ma ja 1922. Tento c la nok vyburcoval slovensky ch vysokos kola kov – Ponic an, Clementis, Oka li, Toma s ik, Obtulovic , Kojnok, Siracky , Furdik a Kriz ka zakladaju po stretnutí na praz skom interna te Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska, ktore bolo za kladom pre vznik DAVu. Ponic an sa sta va redaktorom Mlade ho Slovenska a jeho kolegovia dosta vaju v tomto c asopise nac as priestor. DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s. 10-12 213 Situa ciu ľavicovej kultu ry pred vznikom DAVu podrobne opisuje S tefan Drug. Pripomí na vznik ľavicovy ch c asopisov Proletár, Hlas ľudu (Banska Bystrica), Pravda chudoby, Robotník, Kovorobotník, Spartakus, Proletárka. U stredny m denní kom soc-demokracie boli Robotnícke noviny, ktore sa podľa Druga za roven dis tancovali od komunistov; ignorovali triedne, hospoda rske a politicke poz iadavky a pra va. Z re z ie soc-demokracie vznika v roku 1921 Robotní cka akade mia a nesko r komunisticky Proletkult s tajomní kom S. K. Neumannom (po sobili tu Nejedly , Olbracht, Hora a ďals í umelci a kultu rni pracovní ci), zaloz eny na budovaní triedneho vedomia a upevn ovania zmyslu umenia vo vy chove a triedne uvedomelej pra ci. Na kultu rnom poli ľavice vznika c asopis Spartakus, rozví ja sa socialisticke divadlo pod vedení m Federa cie robotní ckych telocvic ny ch jedno t za sluhou Klementa Gottwalda. Spartakus prebera funkciu vy chovno-vzdela vaciu cez rubriku Vzdela vateľ (tu prezentoval c la nky Augustí n Va rnai c i B. Rezlerova -S varcova , ktorí usilovali aj o skomunizovanie ochotní ckeho divadla; S varcova taktiez ocen ovala socia lne ladene hry v repertoa roch ochotní ckych divadiel). Drug pripomí na preklady c eskej socialistickej poe zie (Neumann, Siefert, Hora,Wolker). V roku 1923 vznika Kulturna spartakia da, Pravda chudoby sa v roku 1923 venuje aspektu potla c ania vy znamu Husa, Chelc icke ho, Kolla ra, Jungmana a Palacke ho tzv. c eskou burz oa ziou. Drug zosumarizoval autorov povojnovej robotní ckej literatu ry: Va clav Chlumecky , S tefan Darula, Ju lius Mistrí k, Eduard Balas tiak E. B. Hronsky . Drug pripomí na vy znamne periodika , ktore smerovali ku vzniku DAVu: Mladé Slovensko, Prúdy, Slovenské pohľady, Svojeť, Pravda chudoby (rubrika Proleta rska nedeľa) a nesko r i Pravda, ktorej s e fredaktorom sa stal nac as i Laco Novomesky . Drug pripomí na: „Časopis Mladé Slovensko za redakcie J. Poničana a L. Novomeského spolu s prílohou Pravda chudoby – Proletárskou nedeľou pripravovali pôdu pre rozvoj socialistickej literatúry, pre sformovanie skupiny Dav...“ DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976. s. 107-224

St

ran

a48

1924,214 mesac ní k Spartakus (v redakc nej rade je Ponic an, Urx, Svetlí k) a samozrejme samotny vznik c asopisu DAV, ktore ho prve c í slo vycha dza v decembri 1924. Novomesky vyvracia my tus, z e na zov DAV vznikol prima rne ako skratky krstny ch mien: „Už len názov bol protestom. Protestom proti obmedzujúcej povýšenosti inteligencie vôbec a slovenskej osobitne, proti pohŕdavému zaznávaniu, a akým pristupoval povojnový inteligent k davu, zástupu, kolektívu, ľudu; proti postoju, ktorým sa inteligent vyvyšoval nad ľudovú a robotnícku masu. DAV už svojím názvom manifestoval svoju príslušnosť k nej. Všetky ostatné výklady boli len náhodné...“ 215 Ohlasy prve ho vydania DAV-u pris li v Slovenskom denníku agra rnikov (Milan Hodz a). Pra ve hlasnu kritiku oponentov vní ma Novomesky ako vy znamny medzní k vo formovaní DAV-u. Davisti zac ali organizovať Večery DAVu, kde predna s ali o dialektickom materializme a proleta rskom umení .216 Prve obdobie DAV-u umiestnil Drug do rokov 1924-27: prve c í slo podľa Druga malo za cieľ vyprovokovať mes tiakov (Drug pripomí na najma Clementisove s tu die o marxizme, Lunac arske ho vy roky o internacionalizme kultu ry, rubriku vysmievaju cu vy znamne slovenske c asopisy, graficke reprodukcie moderny ch maliarov Galandu a Fullu, spojenie modernity a komunizmu) prostrední ctvom umenia – predovs etky m revoluc ny ch hesiel. Az ďals ie c í sla predstavovali ponu knutie nove ho kultu rneho a politicke ho konceptu. Druhe c í slo vys lo na jar roku 1925, hlavny m prí spevkom bola Oka liho programova s tu dia o modernom a revoluc nom umení vycha dzaju ca z Lenina a sovietskych teoretikov umenia; Clementisova polemicka stať bra niaca sovietske umenie, okto brovu revolu ciu; Ponic an, Siracky a Buc kov sa venovali spoloc ensko-politicky m te mam a na rodno-hospoda rskym a samozrejme veľku c asť tvorila poe zia a pro za Ponic ana, Novomeske ho, Toma s ika a Oka liho. Oka li vyzy va umelcov, aby vys li do ulí c a na na mestia, fabrí k, baní a aby sa pripojili do socia lneho za pasu. Uz tretie c í slo DAVu spreva dzali financ ne proble my, odchody c lenov, policajna s ikana217 a ďals ie komplika cie ako aj Novomeske ho odchod z Bratislavy do redakcie ostravskej Pravdy chudoby. Davistom sa nedarilo bojovať s ty mi, ktorí im ha dzali polena pod nohy a po vydaní ďals ieho dvojc í sla sa do roku 1929 odmlc ali. V tomto období publikuju najma v Pravde, ktora je pod vedení m Novomeske ho a Urxa. Mali vplyvne slovo aj v Klube Mlady ch, ktory vstu pil do Umeleckej besedy Slovenska – v ra mci spolupra ce zorganizovali vec ierky218 a predna s ky modernej slovenskej poe zie, kde debatovali o konci individualizmu, modernej hudbe a poe zii, modernom divadle, freudizme a umení , o ľudovom a neľudovom umení .219 Na to reagovala konzervatí vna inteligencia okolo Na rodne ho denní ka, ktora podľa Druga zac ala rozhlasovať, z e v UBS su „plnokrvní boľševici, protislovenské a protištátne živly.“220 Novomesky reagoval c la nkami v Pravde a ostatní davisti sa nenechali odradiť – spolupracuju na programe litera rneho odboru UBS, vyda vaju knihy, publikuju aj v Mladom Slovensku, aktí vne sa zu c astn uju predna s ok a besied, sami pripravuju diskusie (najma Clementis, Mra z, Oka li). Novomesky bojuje s vtedajs ou kultu rnou hegemo niou – spolu s ostatny mi davistami nielen

214 Podľa Druga mal Novomesky ako redaktor, zbaviť podľa vedenia s tudentske ho zva zu c asopis „komunistickej nákazy“ a posilniť pozí cie Luka c a, Hrus ovske ho a Gas para, v c o naivne verili. DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s.15 215 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.308 216 DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 21 217 Podľa Druga museli DAVisti na za klade uhorského tlačového zákona deklarovať nepolitickosť alebo zloz iť tisí covu kauciu. Kompromis bol taky , z e tretie číslo vzniklo ako literárno-umelecký časopis – vys li tu u ryvky z Jilemnicke ho Víťazného pádu, Oka liho c la nok o modernom vy tvarnom umení , nekrolo g za Jeseninom, litera rne kritiky od Urxa, Ryba ka a Galandove reproduckie. Avs ak v u vodnom slove reaguju na tlac , ktora sa tes ila z potenciona lneho za niku DAVu: „Chápeme ich radosť. Veď DAV sa dopustil svätokrádeže, siahol na ich nedotknuteľné tabu a nebál sa hodiť skalou do kultúrnych mlák. ... Dávno sme si uvedomili, že hospodárska sústava kapitalizmu je nielen nespravodlivá, ale i neekonomická a z ilúzií o demokratickej spravodlivosti nás vyliečili pušky a bodáky, ktoré rad-radom ostreľovali naše ideály v Krompachoch, Svajlave a po celom Slovensku... “ DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 26 218 ...s refera tom Niz n anske ho, ba sn ami Luka c a, Smreka, Novomeske ho, Oka liho a Ponic ana 219 DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s.31 220 DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s.31

St

ran

a49

koncipuje novy kultu rny program slovensky ch komunistov; ale kritizuje i akultu rne snaz enia vla dnucich politikov, organizuju sa predna s ky o VOSR a SSSR, na vs teva Iľju Erenburga, Novomesky ha ji moderne umenie spa te so socializmom, snaz í sa zmobilizovať robotní ctvo a pokrokovy ch c initeľov proti klerika lom.221 Za to vs etko je Novomesky ako prvy z redaktorov DAVu odsu deny ; davisti maju zaka zane predna s ky a vystu penia proleta rskych ochotní kov, za kaz opery Vojcek, premietanie filmov Potemkin a Matka, za kaz robotní ckych predstavení v SND. U spechy v UBS ich ins pirovali k obnoveniu c asopisu. Davisti sa poc as krí zy komunistickej strany v roku 1928 sta vaju oporou gottwaldovske ho krí dla a od janua ra 1929 opa ť DAV obnovuju (tentokra t ako dvojty z denní k). Drug pripomí na, z e tretí roc ní k DAVu je uz vyspely a prepracovany . DAV vycha dza ako dvojty z denní k iba zo zac iatku, nesko r pricha dzaju opa ť komplika cie a taktiez cenzu ra – vybielovanie cely ch pasa z í ohrozuju cich „bezpec nosť republiky.“ Z litera rno-umelecke ho prostredia sa presu vaju viac ku kultu rno-politicke mu. DAV zverejn oval aj socia lne reporty, ankety, podporoval s trajky, organizoval pracuju cich a podporoval spoloc ensky angaz ovane umenie. V DAVe dosta vali priestor dopisovatelia zo sovietskej komu ny Interhelpo, c i z Ameriky, Kanady, Argentí ny, Francu zska a Belgicka, c í m iba potvrdil svoj internaciona lny charakter. V treťom roc ní ku davisti uverejn ovali vy roky H. Barbussa, T. Manna, B. Shawa, F. Nansena o Leninovi, u ryvky z diel J. Londona, Dos Passosa, U. Sinclaira. S tefan Drug hovorí : „Nemožno pochybovať, že práve zásluhou davistov prestal byť komunizmus slovenskou inteligenciou odpudzujúcim strašiakom, že stredoškolskí študenti prichádzali do Bratislavy a Prahy už v podstate pripravení spolupracovať s robotníckou inteligenciou.“222 V roku 1930 DAV opa ť nevycha dzal, avs ak c innosť davistov ďalej pokrac ovala, nakoľko vs etci pí s u do komunistickej tlac e. Vla dny apara t, ako pripomí na Drug, presadil tlac ovy za kon, podľa ktore ho mohli u rady zastaviť komunisticke c asopisy na 1 az 6 mesiacov. Vďaka pozastaveniu Pravdy (na 6 mesiacov) orga ny opa ť obnovili DAV, tento raz s podtitulom mesac ní k pre literatu ru, vedu, politiku a umenie zac í na vycha dzať opa ť od janua ra 1931 a sta va sa centrom odporu voc i kapitalizmu.223 Samostatne sa venovali s pecia lnym dvojc í slom krvavy m udalostiam v Kos u toch224 a procesu so S tefanom Majorom. Podrobny opis krvavy ch udalostí poslali v prekladoch i zahranic ny m c asopisom a vďaka davistom sa o tejto udalosti dozvedel cely svet. Ako reakcia na Kos u tske udalosti vycha dza Manifest slovenských spisovateľov, koncipovany Oka lim a Luka c om, pod ktorí sa podpisuju aj nekomunisti Tajovsky , Luka c , Urban, Smrek, Va mos a Makovicky . Nasleduju ďals ie c í sla DAVu.225 V roku 1933 opa ť

221 Konkre tne ide o c la nok Reakcia a kultúra, ktore ho vy znam pripomí na S tefan Drug a cituje Novomeske ho vy rok o neschopnosti burz oa zie na jsť „vo svojom starobou, hnilobou a hrdzou zapa chaju com a otupenom“ duchovnom arzena li u c inne zbrane proti kultu rnej propagande proletaria tu. Pozri bliz s ie: DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s.33 222 DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s. 52 223 IV. roc ní k poznac eny hospoda rskou krí zou si oveľa viac vs í ma stupn uju ci triedny boj a reaguje na protirobotnícke opatrenia štátu. Davisti bohato publikovali c o najviac autenticke ho materia lu od robotní kov a roľní kov. Vycha dza aj s pecia lna reporta z o komu ne Interhelpo, pra ce o kultu rnom z ivote v Sovietskom zva ze, o vy zname socialistickej revolu cie. V roku 1931 ries ia i c eskoslovensku ota zku v do sledne marxistickom zmysle. Novomesky pí s e o výročí Krompašskej vzbury (Desať rokov od Krompašského krviprelievania) a Košútoch (Čierne turíce Košútske). 224 „25. ma ja 1931 napadli Sla vikovi c etní ci demons tra ciu poľnohospoda rskych robotní kov vedenu komunisticky m poslancom S tefanom Majorom. Zastrelili troch demons trantov a mnohy ch zranili. ... C etní ci vyka zali z Kos u t aj komisiu Ligy pre ľudske pra va, zloz enu zo samy ch pra vnikov, ktorej bol aj c len redakcie DAVu D. Oka li.“ DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s. 53 225 S tvrty roc ní k DAVu je charakteristicky na vratom k za ujmu o literatu ru, odmietajú spoločenskú neangažovanosť literatúry. V roku 1932 sa venuju japonsko-čínskej vojne a militaristickým tendenciám v Nemecku. Davisti podporili štrajk na stavbe železnice Červená Skala-Margecany, kedy c etní ci zastrelili robotní ka Chlapovic a (6. c í slo DAVu, 1932), DAVisti sa zu c astn uju zjazdu v Trenčianskych Tepliciach (ju n 1932), zakladaju Blok inteligencie Slovenska a Novomesky koncipuje proticentralisticke stanovisko Slovenska v C SR v kultu rnej stra nke. V tom istom roku je Novomeský väznený na tri mesiace za tlačové priestupky. S iesty roc ní k prina s al zverejnene marxisticke s tu die c i preklad Manifestu komunistickej strany. DAVvisti reaguju

St

ran

a50

nebolo pen azí na vyda vanie DAVu, davisti organizuju zjazd pracuju ceho ľudu, ktory polí cia zakazuje.226 V rokoch 1934 az 1937 vycha dza DAV v spolupra ci s praz skou skupinou Bezek, Matus ka, Chorva th, Klimes , Kostra zvanou Ročník 1910227 a socialistov okolo c asopisu Šíp. V posledny ch c í slach z 30. rokov sa davisti masí vne venovali S panielskej obc ianskej vojne (s pecia lne novembrove c í slo v roku 1936), reflektovali fas iza ciu spa tu s klerikalizmom, zverejn ovali marxisticke s tu die, recenzie, reporty a samozrejme propagovali sovietsku kultu ru a politiku. Davisti vystupuju na s trajkoch, predna s kach, zhromaz deniach, scho dzach mla dez e, konferencia ch.228 Pre ďals ie mapovanie c innosti a konceptu davistov pozri v kapitole 2.1.5. Podľa Druga svojim u c inkovaní m poloz ili „základy socialistickej publicistiky, marxistického, vedeckého a filozofického myslenia, historiografie, komunistickej politiky.“229 Drug v za vere svojej knihy DAV a davisti doda va, z e budu cnosť es te len prinesie do kladne presku manie politicky ch, socia lnych, na rodnostny ch a kultu rno-politicky ch aspektov koncepcie davistov a ich presne ho obrazu pre prí nos v slovenskej kultu re, umení , literatu re, filozofii, sociolo gii, politike a ekono mii.

2.1.6. DAVISTICKÝ KONCEPT VEDY, UMENIA, KULTÚRY A FILOZOFIE Davisti, ktorí sa hla sili k internacionalizmu, ľavicovej politike a ponu kali rea lne ries enia v oblasti politiky, kultu ry a umenia, ako jediní poukazovali v spoloc nosti C SR na socia lnu nespravodlivosť, ktorej korene videli v politike chamtivej burz oa zie a do sledkoch, ktore mo z e priniesť. O kulturologickej lí nii davistov podrobne pí sal Dalimí r Hajko vo svojom rozsiahlom diele Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Do lez ite miesto v tvorbe davistov mala umelecka kultu ra a problematika kultu ry (Urxova polemicka recenzia Nezvalovej Pantomímy, Ponic anova esej Národ a kultúra, Oka liho c la nok Umenie a Clementisova stať Akultúrny boľševizmus, c la nky Novomeske ho a Sira ckeho). Podľa B. Tilkovske ho ma „umenie sociálne korene, a preto vznik úplne nového umenia závisí od novej živnej pôdy, vyžaduje nové spoločenské zriadenia...“230 Kritizovali burz oa znu filozofiu a vedu (najma Urx venoval pozornosť kritike Masarykovho uc enia, pozitivizmu a pozitivisticko-relativisticke ho cha pania myslenia, ktore ovplyvn ovalo kultu rny z ivot).231 Vladimí r Clementis vní mal historicky proces ako niec o "jedinečné, jednotné a celistvé", ako integra l vs etky ch stra n skutoc nosti, vs etky ch jej protirec ivostí , vs etky ch jej tendencií (smerov vy voja).232 Podľa D. Hajka davisti zdo razn ovali na zor, z e nove triedne cha pane umenie ma byť vy razom kolektí vneho cí tenia a myslenia

na fašizovanie verejného života a hlavne na na stup Hitlera k moci – reagovali na nebezpec enstvo, ktore Hitler prina s a pre C eskoslovensko. 226 1933: Ponic ana v roku 1933 va znia za výroky o výčinoch československých legionárov na Sibíri; s ta tna moc zakazuje Zjazd pracujúceho ľudu Slovenska; Jilemnicky predna s a v praz skej Druz stevnej pra ci, Novomeskému zakazuje polícia prednášku Marx a Slováci (v Bratislave a Zvolene), Urx žije po na vrate zo SSSR v ilegalite, Clementis obhajuje S iroke ho v s piona z nom procese, DAVisti prekladaju Manifest komunistickej strany. Pozri DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 248 227 V roku 1934 bránia G. Vámoša pred útokmi ľudákov, polí cia konfiškuje Urxove reportáže zo Sovietskeho zva zu, Jilemnicky a Novomesky predna s aju v slovensky ch mesta ch o ich u c asti na zjazde sovietskych spisovateľov. 1935: vycha dza VIII. roc ní k DAVu, Clementis sa stáva poslancom; DAVisti sa zapájajú do štrajkov, vystupuju na zhromaz deniach, Clementis so S iroky m rec nia v Leviciach, DAVisti spolupracuju na zorganizovaní Týždňa slovenskej kultúry; Novomesky sa sta va hlavny m redaktorom DAVu. 1936: vycha dza VIII. roc ní k, organizuju vy stavu sovietskej knihy; vycha dza prvoma jove c í slo DAVu, DAVisti pranieruju ľuda ctvo; 1937: DAVisti sa zúčastňujú na bojoch v Španielskej občianskej vojne, organizuju oslavy výročia Októbrovej revolúcie. 1938: aktí vna predna s kova c innosť DAVistov, bojuju proti fas iza cii a v októbri sú zakázanými. Pozri DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 248 228 1932- Clementis na protivojnovom kongrese v S tokholme, 1934- Jilemnicky a Novomesky na 1. zjazde sovietskych spisovateľov v Moskve, 1936 - Kongres spisovateľov v Trenc ianskych Tepliciach, 1937- Medzina rodna spisovateľska konferencia v Parí z i, Spisovateľsky zjazd v Madride, Barcelone, Valencii 229 DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 257 230 TILKOVSZKY , B. Svetová kríza umenia. In DAV, 1925 231 HAJKO, D. Ota zky kultu ry In: Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987. s. 195-205 232 CLEMENTIS, V. Za bojujúci marxizmus-leninizmus. DAV, 1935. c .1, s 3

St

ran

a51

kolektí vu, ktore mu je urc ene a z e ma poskytovať zdroj triedneho uvedomenia. Novomesky vní mal umenie ako pevne zac lenene do z ivota ľudí spoloc nosti. Aj poe zia, podobne ako kaz dy iny druh umenia, musí byť podľa Novomeske ho spoloc ensky funkc na . (porovnaj s kap. 2.1.3) C lovek ma jej prostrední ctvom predovs etky m hlbs ie pozna vať sa m seba. Laco Novomesky vyjadril na zor, z e „kultúra a umenie sú zrkadlom stupňa dosiahnutej autenticity ľudskej spoločnosti, ukazujú, do akej miery podmienky života umožňujú človeku poznávať a vyjadrovať vlastné schopnosti, vlastné kvality.“233 Ako si vs í ma D. Hajko, stav kultúry je teda podľa Novomeského barometrom sebapoznania ľudskej spoločnosti v danom historickom okamihu, je meradlom stupn a vyuz itia c i nevyuz itia moz nosti kaz de ho na roda realizovať veľku prí lez itosť poľuds ťovať svet, v ktorom z ije, aj v oblasti tvorby kultu rnych hodno t.234 V ota zkach umenia DAV najsko r zasta val cestu proleta rskej literatu ry (Ja n Ponic an, Ladislav Novomesky ), v 30. rokoch usiloval o svetona zorovu a politicku jednotu cez socialisticky realizmus (Peter Jilemnicky , Fran o Kra l). Tvorba davistov sa delila na socia lno-akc nu (Ponic an, Toma s ik-Dumí n, Oka li, Kra ľ) a poe ziu moderne ho lyrizmu (Novomesky ). Davisti reprezentovali modernu slovensku inteligenciu oc istenu od stereotypov minulosti, na nosov ideolo gie a predsudkov stare ho sveta. Progresí vne na zory na kultu ru vyjadril aj A. Sira cky: „Kultúra patrí do spoločensko-ideovej sféry človeka a preto ju treba chápať predovšetkým ako spoločensko-historickú realitu patriacu do biosféry človeka.“235 Zaují mavy m je taktiez Clementisov vy rok, ktory predznamenal kulturologicku lí niu marxisticke ho myslenia: „Kultúra dozaista nie jednoduchým pojmom. Znamená súhrn všetkého vedenia a snaženia sa tej-ktorej epochy. Jestvuje ale nejaká všeobecná kultúra, ktorú by sme jednoducho mohli nazvať ľudskou? Alebo aspoň všeobecný smer, ktorým sa snaží uberať, a sú to len niektoré doby, ktoré ju deformujú, využijú na svoje triedne účely?“236 Davisti vo svojej prvej etape radika lne odmietali tradí ciu, ktoru pokladali v kultu rnom vy vine za vyslovene s kodlivu (c o je samozrejme v rozpore s Novomeske ho neskors í m konceptom kontinuity slovanstva a hľadania socia lnej dimenzie historicky ch osobností ). Davisti kritizovali pasivitu socia lnej demokracie poc as 1. svetovej vojny a II. internaciona lu.237 Program davistov sa hla sil k III. Komunistickej internaciona le (za roven treba dodať, z e spoloc ne vyzna vanie komunistickej ideolo gie neznamenalo, z e vs etci pí sali podľa vopred stanovene ho programu - „Program je život. Čo nám život dá, to sformujeme a povieme!“ prehla sil Novomesky ). ta zky vzťahu dialekticke ho materializmu a prí rodny ch vied spracoval Szanto v c la nku Myšlienkové jadro Einsteinovej teórie. Szanto taktiez analyzoval problematiku psychoanaly zy a marxistickej teo rie osobnosti c loveka v c la nku Marxisticky o psychoanalýze (nadva zuju c na ins trumentalizmus J. Deweyho a vzťahy medzi socia lnym a biologicky m - kolektí v, jednotlivec a spoloc nosť).238 L. Novomesky venoval Freudovi samostatny oslavny c la nok (viď kap.2.2.1.1.).

2.2. NOVOMESKÉHO KULTÚRNO-POLITICKÝ A GEOPOLITICKÝ KONCEPT ÚLOHA A POSLANIE SLOVANOV. NOVOMESKÝ - PRIAZNIVEC SLAVIZMU?

2.2.1. MIEROVÉ HNUTIE, INTERNACIONALIZMUS – ZÁKLAD PRE NÁRODNÉ BYTIE Spisovateľ Vladimí r Mina c o Novomeskom napí sal: „dobre porozumieť národným dejinám znamená zmeniť ich. Novomeský ďaleko presiahol slovenský i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionálne záväzky.“239 Hnutie DAV bolo uz v 20. a 30. rokoch principia lne

233 HAJKO, D. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava : Pravda , 1987. s. 198 234 HAJKO, D. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987. s. 198 235 SIRA CKY, A. O proleta rskom umení . In DAV, 1924 236 CLEMENTIS, L. Akultu rny boľs evizmus. In DAV, 1925, jar. s. 45 237 HAJKO, D. Ota zky kultu ry In: Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987. s. 195-205 238 HAJKO, D. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987. s. 195 239 VA LEK, M. Laco Novomeský - Vo výbere M. Válka. Kruh milovní kov poe zie. Bratislava: Slovensky spisovateľ.1979. s.135

St

ran

a52

hla sateľom internaciona lneho socializmu. Novomesky v roku 1948 publikoval rozsiahli c la nok – Za novú tvár československej tlače, kde definoval internacionalizmus v nas ich podmienkach. Novomesky pí s e, z e prima rnym predpokladom vs etky ch spoloc ensky ch u silí je zbaviť ľudí strachu z vojny a zabezpec iť udrz ateľny mier: „Naše budovateľské úsilie má ešte jeden význam: posilňuje ďaleko od svojho miesta vieru v mier a rozptyľuje široko-ďaleko obavu z vojny. Všetky naše úmysly, načrtnuté v plánoch výstavby, naše nové továrne, hydrocentrály, školy, verejné budovy, nemocnice, obytné domy, ktoré tu majú zlepšovať náš život, majú pre ľudí našej spoločnej viery v mier na všetkých kontinentoch sveta význam mierových palácov.“240 Novomesky sa odvola va na Sovietsky zva z ako hlavne ho mierotvorcu po ví ťazstve v 2. svetovej vojne („pramení z poznania nedoceniteľných služieb, ktoré vykonali v prospech našej národnej záchrany a štátnej existencie“241). Socialisti a komunisti vní mali budovanie mierove ho hnutia na po doryse ľavicovy ch ideí rovnosti a emancipa cie, ktore su spa te s internaciona lnym hnutí m a internaciona lnou spolupra cou na rodov. V banskobystrickom prí hovore z roku 1945 hovorí Novomesky o zlyhaní libera lnej demokracie aj v kontexte vyvolania vojny a fas izmu: „Vlastnou matkou európskej tragédie v rokoch 1933 až 1945 bolo dôsledné liberalistické chápanie demokracie, ktoré ovládlo západnú Európu.“242 Vy chodiskom z tejto situa cie a ries ení m je ľudova demokracia, ktora je zaloz ena na zna rodn ovaní verejnej spra vy, kultu rnej vy chovy a vy stavby. K nove mu rozdeleniu sveta na krajiny socialisticke a kapitalisticke sa Novomesky symbolicky vyjadruje v nasleduju cich slova ch: „Ak my v tom dnešnom čo len nervovom zápolení nevybadáme, že v ňom opätovne mobilizuje prekonaný systém svoje sily a sily otrasným vývojom zmýlené na odpor proti socializmu, a ak nie sme presvedčení o tom, že koniec koncov história prizná víťazstvo novým socialistickým, tak nás ničomu nenaučil búrlivý vývoj posledného polstoročia a posledného desaťročia zvlášť a opäť sa ocitneme v žalostnej úlohe nevedomých, prekvapených vývojom veci, neprestajne obalamútených úbožiakov, s ktorými sa hrá, ale ktorí nehrajú, ktorí sú nástrojmi v rukách osudu, nie však strojcami a upravovateľmi svojich osudov.“243 V ra mci svojich mierovy ch aktiví t treba pripomenu ť i vyhla senie Skoncujte s agresiou vo Vietname z roku 1966, kde vojnove aktivity z antikomunisticky ch pohnu tok americke ho prezidenta povaz uje za tu istu chybu, ako keď Hitler s Mussolinim bra nili civiliza ciu pred boľs evizmom. Doda va, z e „podpaľači zhoreli v požiari, ktorý v mene antikomunizmu založili.“244 Tu to vojnu povaz uje za bruta lnu, s pinavu , nezodpovednu a neospravedlniteľnu . Na za ver internacionalisticky doda va, z e obete vietnamsky ch detí , z ien a starcov su synonymom obetí detí , z ien a starcov cele ho sveta. Veľkou ins pira ciou je pre Novomeske ho Leninov koncept internacionalizmu. Uz v roku 1917 V. I. Lenin pí s e o vyc erpaní robotní ckej triedy a pracuju cich ľudí vs etky ch bojuju cich krají n vojnami, muc ení m a ich tu z be po mieri, ktory sa drz al rusky mi robotní kmi od zvrhnutia ca rskej monarchie. 245 Trockij bol odporcom diktatu ry proletaria tu a za stancom modelu „demokratickej diktatu ry proletaria tu,“ ktora predstavovala okrem ine ho spojenectvo roľní kov s robotní kmi - mier je moz ny iba na internaciona lnej u rovni a revolu cia by nezastala iba na na rodnej u rovni, ale s í rila by sa internaciona lne ďalej prostrední ctvom revoluc nej strany. Trockij vní mal Stalinov koncept

240 NOVOMESKY , L. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.332 241 NOVOMESKY , L. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.334 242 NOVOMESKY , L. In S MATLA K, S.1978. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978.s.121 243 NOVOMESKY , L. C o je najdo lez itejs ie. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 96 244 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s. 401 245 „Vla da Ruska navrhuje aby tento druh mieru uzatvorili okamz ite vs etky vo vojne bojuju ce na rody. ... za stupcovia ľudu vs etky ch krají n a na rodov. ... Pri navrhovaní okamžitého prímeria apelujeme na triedne uvedomelých pracovníkov krají n, ktore urobili veľa pre vy voj proleta rskeho hnutia. Apelujeme na pracuju cich Brita nie (hnutie chartistov), pracuju cich Francu zska, ktorí vo svojich povstaniach opakovane uka zali silu Francu zskeho na roda a triedneho vedomia, pracuju cich v Nemecku, ktorí bojovali proti anti-socialisticke mu pra vu a vytvoril silne organiza cie.“ LENIN, I. V. Decree on Peace. In Second All-Russia Congress of Soviets of Workers' and Soldiers' Deputies. In Rabochy i Soldat, No. 9 & 10. 1970/2000. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na: Lenin Internet Archive (marxists.org)

St

ran

a53

ako naciona lne socialisticky ,246 pretoz e neusiloval o s í renie revolu cie ďalej do sveta, avs ak akosi „pozabudol“ na aspekt studenej vojny, ktory tomuto s í reniu zabran oval. V koncepte slovensky ch komunistov je prí tomny motí v slavisticky založeného socializmu. Novomesky vytvoril urc itu fu ziu internaciona lneho a slovanske ho modelu socializmu. Slovania, ako spoločenstvo, ktorému sa podarilo nastoliť socializmus a dokáže kooperovať, má byť v tomto koncepte internacionálnym vzorom pre krajiny kapitalistické. Napriek sympatia m ku Slovanstvu, c esko-slovenskej vza jomnosti, a za roven zasta vaniu federa cie, sa Novomesky nikdy nevzdal internacionalizmu, ako najvys s ieho cieľa vzťahu medzi na rodmi. Aj pri interpreta cii roku 1848 ocen uje maďarske i slovenske socia lne revolty v internaciona lnej dimenzii boja proti utla c ateľom (osobnosti Janka Kra ľa a Sa ndora Peto fiho). Naciona lne za ujmy obhajoval v intencia ch slobodne ho rozvoja na rodny ch kultu r a na prí klade c eskoslovenskej vza jomnosti - prí stupu rovne ho s rovny m. Podrobny m spo sobom sa Novomesky venuje internaciona lnej dimenzii kultu ry v socializme a vzťahu vy chod a za pad v texte Dnešný stav a vývoj slovenskej kultúry.247 V oblasti kultu ry je podľa Novomeske ho do lez ite pouka zať na to, z e Slovensko je kriz ovatkou kultu r, nakoľko predpoklady dnes ne ho (vtedajs ieho) „slovenského kultúrneho vývoja nás nabádajú skúmať, zvažovať i absorbovať hodnoty, ale i pracovné spôsoby medzinárodných kultúrnych dielní, všímať si a vyhľadať vlastné miesto v prúdení kultúrnych snáh.“ 248 Ruská októbrová revolúcia bola podľa Novomeske ho vy sledkom medzina rodne ho, vs esvetove ho u silia a hoc bola vo svojom u vode reakciou na euro psku civiliza ciu, treba mať na zreteli internaciona lnu c rtu ideí , ktore revolu ciu podnietili. Dôsledkom rozkolu východu a západu bolo pokrivene chápanie východnej kultúry cez vulgárne poňatie slova materializmus (opak interpreta cie Marxa a Lenina, teda interpreta cia ako negramotnosť, hmota rstvo, protiideovosť a akultu rnosť) a pokrivené chápanie slova idealizmus v západnej kultúre (ako hanlivy zmysel idealizmu v marxistickej terminolo gii a nie v zmysle pokroku v oblasti spiritua lnej a rozvoji ľudske ho ducha). Novomesky vs ak optimisticky kons tatuje, z e v dobe pí sania tejto eseje (1936) docha dza k sply vaniu – „to čo bolo z človeka, a pre človeka“ podáva si ponad všetky hranice Európy ruku s kultúrou tzv. Východu.“249 A na vy chode zase postupne docha dza ku zmene z prima rne materia lneho na rozs í renie o duchovnu rovinu: „Práve tým, že sa mu podarilo utvoriť potrebné základy sociálnej zábezpeky, stavia človeka pred výhľady takého kultúrneho vývoja o akých sa mu ani nesnilo. Tu sa roztvárajú možnosť všestranného vývinu ľudskej osobnosti.“250 Na druhej strane, západ sa stával inšpiráciou pre pojem kultivovanosti, rezervoár kultúrneho bohatstva zvieraného premenami spoloc nosti. Za pad ma teda vďaka tomuto rezervoa ru moz nosť dosiahnuť spoloc ensku zmenu iny mi prostriedkami, s ľachetnejs í m spo sobom nez malo Rusko. Novomesky v tejto na deji pripomí na prí klon ku komunizmu autora Romaina Rollanda, ako symbolu za padnej inteligencie. Podľa Novomeske ho hranic ne c iary kultu r nebez ia v smere poludní kov, ale pretí naju sa v ideovom zmysle protipo lov kultu ry a barbarstva. Toto

246 „Stalinovský nacionální socialismus sme r uje k tomu, aby se z Komunisticke Internaciona ly stal pomocny na stroj "na tlaku" na burz oasii. ... Není myslitelno dokonc ení socialisticke revoluce v naciona lní m ra mci. Jedna ze za kladní ch pr í c in krise burz oasní spolec nosti spoc í va v tom, z e vy robní sí ly, jí vytvor ene , nemohou se jiz spokojiti s ra mcem naciona lní ho sta tu. Z toho plynou jednak imperialisticke va lky a jednak utopie o burz oasní ch Spojeny ch Sta tech Evropsky ch. Socialisticka revoluce zac í na v naciona lní are ne , vyví jí se v are ne mezina rodní a vyvrcholuje ve sve tove . Takto se socialisticka revoluce sta va permanentní v nove m, s irs í m smyslu slova: není skonc ena pr ed konec ny m ví te zství m nove spolec nosti na cele nas i planete .“ TROCKIJ, L. Co je pernamentí revoluce? Praha: Nakladatel Otto Girgal, Praha. 1928. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na Marx/Engels Internet Archive (marxists.org) 247 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1972. s.235 248 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1972. s.236 249 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.237 250 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.237

St

ran

a54

barbarstvo symbolizuje rasová nadradenosť, extrémny nacionalizmus, cirkevno-náboženská samospasiteľnosť a fašizmus. Cesta k internacionalizmu vedie podľa Novomeske ho cez c esku kultu ru, ktora je poznamenana duchom medzina rodnosti. Slovensky kultu rny z ivot mo z e podľa Novomeske ho na jsť „čestný zástoj v onom splývaní „Východu“ a „Západu“ a sám sa môže stať obrazom rodiacej sa syntézy nových myšlienok vyjadrujúcich túžby človečenstva tzv. Východu a kultivovanosti tzv. Západu. To je ideálne predurčenie slovenskej kultúry, ale aj výhľad pre jej rozrast.“251 Synte zu vy chodu a za padu sa Novomesky snaz il realizovať aj v praxi (v ra mci Slovenska) vybudovaní m Kos í c ako nove ho a s Bratislavou rovnocenne ho kultu rneho centra po roku 1948.

2.2.1.1. VZŤAH NOVOMESKÉHO K OSOBNOSTIAM SVETOVEJ LITERATÚRY, FILOZOFIE A UMENIA Su c asťou Novomeske ho prí stupu k internaciona lnemu cha paniu kultu ry je aj jeho vzťah ku osobnostiam svetovej literatu ry, filozofie a umenia. Novomesky je autor kultu rnej politiky geopoliticky zameranej na predstavu mostu medzi za padom a vy chodom, preto hľada ins pira ciu v celej rade osobností . Vs í ma si vs ak najma tie, ktore sta li na strane socia lne znevy hodneny ch, na strane progresí vnych sí l, avantgardy a hlavne ty ch, ktorí do svojich diel ukryli veľke posolstva c i uz v ra mci na rodny ch alebo socia lnych hnutí . Za pad je pre Novomeske ho ins pira ciou vďaka avantgardny m ľavicovy m umelecky m hnutiam a prekliatym ba snikom. V nemeckej klasickej filozofii Novomesky hľada ins pira ciu nielen u klasikov Marxa,252 Engelsa (na sledne ich nasledovní ka Lenina) ale aj v Herderovi, ktory ho ins piroval v marxizme obohatenom o duchovne splynutie na rodny ch, predovs etky m slovansky ch mys lienok. Vo vzťahu k nemeckej kultu re vyzdvihuje okrem Marxa a Engelsa naprí klad aj Manna, Goeteho, Hegla, ale i Beethovena c i dokonca Freuda, ktore mu venoval text Za Žigmundom Freudom.253 Na za klade listov 18. roc ne ho Novomeske ho je doka zateľna i jeho znalosť a odmietnutie filozofie Nietzscheho „u bermenschstva.“254 Gene zu vy voja euro pskej kultu rno-politickej situa cie Novomesky analyzuje v rozsiahlom text Básnik 1931, ktory dokazuje Novomeske ho znalosť histo rie, marxistickej filozofie (cita cie Marxa a Engelsa) a dejí n umenia. Vzťah ku francúzskej kultúre analyzuje v samostatny ch textoch (predovs etky m text Duhamelove obavy z roku 1938, ktory vys iel v Slovenskom hlase – venuje sa tu kultu rnej organiza cii Alliance francaise, ktorej u lohou bolo s í renie francu zskej kultu ry v 1. C SR; Novomesky Francu zsku diplomaciu nes etrí kritikou „Či nie sú dnes kultúrne hodnoty vybojované najmä na konci XVIII. storočia pre Európu na ústupe aj preto, že francúzsky diplomaticko-politický vplyv stráca a vzdáva sa svojich pozícií?“255) a osobitne sa venuje antifas isticky m francu zskym spisovateľom (c la nok v Slovensky ch zvestiach, Spisovatelia majú slovo z roku 1938, kde ocen uje antifas isticke tendencie vo francu zskej literatu re). Ako ľavic iar Novomesky ocen uje jednak Veľku francu zsku revolu ciu revolu ciu (dokonca v ba sni o roku 1953 sa objavuje motí v tragiky Robespierra a Desmoulinsa)256 a hlavne prí nos Parí z skej komu ny (okrem c la nku Ba snik 1931, taktiez v recenzii na roma n Jean Cassoua, Parí z ska masakra, ktory rozví ja „ľudský obsah dní Parížskej komúny.“257) Z depresie po prehre Komu ny

251 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.243 252 NOVOMESKY , L Karol Marx reviduje histo riu Slova kov.In Čestná povinnosť.Bratislava:Nakladateľstvo Epocha. 1969 253 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992.ISBN 80-85557-06-3, s.238 254 „Nietzsche vo svojej filozofii rozkrikuje sa volaním po „übermenschstve“...dnešná doba ale nie je schopná vytvoriť útvar „nadčloveka“... Podľa pravidla podľudí vedel bych sa zošinúť z equátoru v náručí Atlasa a objať celý svet a splynúť s ním v jediný dlhý bozk. No on cíti večnú nulu, veľké nič, nepatrný bacil...“pí s e iba 18-roc ny Novomesky svojej s tudentskej la ske z Modry. DRUG, S . Červená sedmička nastupuje. Bratislava: Smena. 1984, s. 173 255 NOVOMESKY , L. Duhamelove obavy. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.119 256 "...ta slza, aku histo ria zazrela v oc iach Robespierrovy ch, nad menom, nad ortieľom, nad nutnosťou smrti Desmoulinsa“ 257 NOVOMESKY , L. Roma n o parí z skej komu ne. In Slovenské zvesti III. c . 53 (16. 3. 1938). 1938.

St

ran

a55

podľa Novomeske ho vznikol vzdor prekliatych ba snikov (pozri 2.1.3.) Rimbauda, Baudelaira, i E. A. Poea. Ocen uje aj pozití vne slova E. M. Remarqua a jeho cita t o „červenej škvrne na nebi a jej dyme“ a pripomí na, z e revolu cia musí byť na za klade sku senosti z tragicke ho dopadu parí z skej komu ny pripravena . Novomesky obdivuje aj G. Apollinaira, v niekoľky ch textoch (20. rokov od smrti Apollinaira vydany v Slovenskom hlase a prepis predna s ky, eseje o ba sni Most Mirabeau - Pohľad na starú rieku z roku 1940). V roku 1969 pí s e c la nok o roku 1956, destaliniza cii a za z itku z Prahy – spomí na tu kaz dodenne precha dzanie okolo s ve dskeho veľvyslanectva, v ktorom bol podľa pama tní kov hostinec, ktory navs tevoval sa m Apollinaire. Novomesky tu cituje Apollinairove vers e a pripomí na pocit slobody, ktory mu priniesol XX. zjazd sovietskych komunistov su visiaci s destaliniza ciou.258 V kritickom c la nku Časová nečasovosť z roku 1936, ktory venuje Paulovi Vale rymu sa odvola va na Baudelarov cita t: „aby umelec cítil rozkoš zo samého tvorenia svojho diela,“259 ku ktore mu prida va Marxov vy rok o pí saní ako u c elu samom pre seba: „spisovateľ musí zarábať, aby mohol písať, ale nesmie písať preto, aby zarábal.“260 V mnohy ch textoch, ale i ba sn ach nacha dzame zmienku o buric ovi Francoisovi Villonovi. V jednej z ba sní prirovna va Villona osudom ku Jankovi Kra ľovi (mal byť totiz podobne ako Villon popraveny ): „korheľské kotrmelce Villonove, podobné slučke šibenice. Na tej mal visieť jeho život, i život Janka Kráľa.“261 V roku 1939 venuje text ku 300. vy roc iu Jean Racina, kde ako velika nov spomí na i Corniella a Moliéra a doda va, z e nieto euro pskej duchovnosti bez Racinovho prí nosu - a predsa nie je Racinovo dielo dostatoc ne zna me. Vs í ma si odkaz Racinovej tvorby ako aktua lnej aj napriek anticky m motí vom (najma c asovu a nadc asovu dimenziu diela): „v týchto postavách francúzske publikum poznávalo svoju šľachtu, dobové maniery, súveké problémy, časové narážky, slovom aktuality v dobrom zmysle slova.“262 Nesmierne kriticky je na E. M. Remarqua, ktory sa v ankete c í tanosti kní h z re z ie Lidových novin dostal s dielom Na západe nič nové na vrchol prieskumu: „Dosť už bolo Remarqua! Snobizmus, ktorý vtlačil Remarquov vojnový román do konca i do hrsti generálov a diplomatov, je iba jednostranným zdôvodnením zrodenia tohto paradoxu. Gesto, ktorým chceme teraz odmietnuť Remarqua, neplatí jeho dielu, ale propagande – ak chcete kritike – ktorá nedomyslene centralizuje v jednej-jedinej knihe zjav, určujúci chod tejto dobovej etapy. ... ... Sú to reflexie na poslednú vojnu, no oživené vedomím neurovnanosti sveta, čo môže, ba musí vyústiť do nových vojen. Toto vedomie je pôdou, z ktorej rastú hríby duby antimilistaristického aktivizmu či byliny pacifistickej pasivity.“263 . Romaina Rollanda Novomesky ocen uje a koncom 30. rokov pí s e recenziu na roma n Zrkadlo predvojnového Francúzska od Luisa Aragona. Prí klon Rollanda ku komunizmu povaz uje v kontexte symbio zy vy chodu a za padu za „najpozoruhodnejšiu udalosť duchovnej histórie kultúry.“264 V textoch zo 60. rokov uva dza ako prí klad kvalitnej literatu ry aj Alberta Camusa,265 ale aj Jeana Paula Sartra, ktore ho dokonca cituje v kontexte, aby sa socializmus nestal iba generac nou za lez itosťou.266 Francu zskemu surrealizmu a vzťahu socializmu ku naprí klad Bretonovi a Rimbaudovi sa venuje v samostatnom c la nku o komunistickom autorovi Louisovi Aragonovi, kde opa tovne zasta va avantgardu a slobodu v tvorbe, ktora musí

258 NOVOMESKY , L. Francu zskym c itateľom a nielen im. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,,s.353 259 NOVOMESKY , L. C asova nec asovosť. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 270 260 Ibid.,. s 270 261 NOVOMESKY , L. Dobrý deň vám. Bratislava: Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry. 1964. s. 40 262 NOVOMESKY , L. Racinova c asovosť. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.227 263 NOVOMESKY , L. Dosť uz bolo Remarqua. In DAV III. c . 8 (december). 1920. 264 NOVOMESKY , L. Dnes ny stav a vy voj slovenskej kultu ry. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 239 265 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, 1992. s. 139 266 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s.226

St

ran

a56

byť so socializmom spa ta .267 Aj pod vplyvom na vs tevy Španielska poc as protifas isticke ho odboja si zí skava obdiv u autorov z tejto krajiny – samostatny text venoval s panielskemu ba snikovi Antoniovi Machadovi; ba sen venoval aj Miguelovi de Cervantesovi. Samostatny c la nok uverejneny v Ela ne VIII. (roc . 1937-38) vznikol na za klade sku senosti z Novomeske ho pobytu na medzina rodnom kongrese spisovateľov, ktory navs tí vil spolu s I. Erenburgom. S obdivom cituje a odvola va sa na slova Jose Bergamina: „Obráťte zraky od historických diaľok, ktoré oddeľujú náš dnešok od najvyšších vrcholkov španielskeho národného myslenia: Cervantes, Quevedo, Sv. Terézia, Calderon, Lopé de Vega –a uvidíte, že sa vám objavia ako mená úplne prýštiace z ľudu a práve preto sú úplne v ňom...“ 268 O s panielskej kultu re Novomesky ďalej pí s e ako o lí nii, ktora dala chrbtovu kosť ba snictvu. Obdiv ku s panielskemu odboju, v ktorom sa zu c astnilo 3000 dobrovoľní kov z C eskoslovenska proti nacionalisticke mu Frankovmu rez imu, opa tovne prejavuje v 60. rokoch a vracia sa k uvedeniu L.d.Vegovej Fuente Ovejuna v re z ii J. Frajku, Beaunachaisoveho Barbiera zo Sevilly v divadle E. F. Buriana, ktore ho premie ry sa zu c astnil i sa m Mejerchoľd.269 Pripomí na u c asť kultu rnej delega cie Nejedle ho, Halasa, Malí r ova, Sekaninu, Erenburga a Laca Holdos a. Za z itky zo S panielska Novomesky spracoval v poc etny ch reporta z ach a ba sn ach. V publikovany ch textoch venuje pozornosť aj maďarským autorom: ba snik Imre Forbáth, 270 Jozef Atilla (nekrolo g Na čele mŕtvych z roku 1938), tvrda kritika Kossutha a na druhej strane ocenenie Petöffiho ako socia lneho revoluciona ra. Novomesky v texte z roku 1933 spomí na i ba snika Ga bora Andora a vy znamne ho marxisticke ho estetika a filozofa György Lukácsa. Kľu c ovy tu je romantizmus a na vrat ku klasikom – na jednu lí niu stavia Puškina, Mickiewicza, Ševčenka a Petöffiho, ktory ch vní mal v rozmere Ľudovíta Štúra – osobnosti nesu ce svetlo v období tmy a osobnosti bojuju ce za pra va obyc ajny ch ľudí . Na rodny ch buditeľov interpretuje najma ako bojovní kov za socia lne pra va zbedac ovany ch a znevy hodn ovany ch tried na roda, a taktiez v kontexte budovania vys s ieho zmyslu na rodny ch dejí n, ktory je nasmerovany ku internaciona lnemu porozumeniu medzi na rodmi. O ukrajinskom národnom buditeľovi Ševčenkovi naprí klad pí s e ako socia lnom buric ovi, ktory vyjadril zmysel svojho na rodne ho povedomia ako „slobodu národa, len a len v slobode všetkých národov.“271 Hold vzda va i bulharskému komunistovi a revoluciona rovi Georgi Dimitrovovi (ktory bol okrem ine ho obvineny zo zapa lenia Reichstagu a tvoril vy znamnu u lohu ako jedna z vedu cich hla v protifas isticke ho boja na rodov), ktory navs tí vil v roku 1948 C eskoslovensko. Novomesky zapa lenie Reichstagu vní ma ako symbol, ktory „vyprovokoval verejnú mienku sveta proti nacizmu,“272 a Dimitorova ako mora lneho ví ťaza nad nacizmom. Z východnej strany su pre Novomeske ho veľkou ins pira ciou Erenburg, Jesenin, Tolstoj, Majakovskij, Gogoľ, Puškin a samozrejme Lenin, ale i Bakunin, v ktorom vidí vzor v demokratickom panslavizme.273 Leninovi zloz il Novomesky ba sne (V.I.L.) a pí sal oslavne c la nky: „...slová jeho boli dopovedané a činy nepolovičaté, dokončené. ... Lenin cieľavedome priviedol k moci ľud, robotníctvo, roľníctvo, inteligenciu, a túto moc aj náležite a za všetkých okolností upevnil. Z anarchie vidieka vytvoril jednoliatu vôľu roľníctva žiť a pracovať na vlastnej pôde... Lenin napísal, že marxizmus sa odlišuje od starého utopického socializmu práve tým, že chcel budovať novú spoločnosť z masy ľudského materiálu, ako ho vytvoril krvavý, špinavý, lúpežný, kramársky

267 NOVOMESKY , L. Odkryte karty Lousia Aragona. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.61 268 NOVOMESKY , L. Medzi s panielskymi spisovateľmi. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 340 269 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s. 51 270 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s. 48 271 NOVOMESKY , L. Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 191 272 NOVOMESKY , L. Dimitrov medzi nami. In Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.288 273 „...lebo Bakunin dokonca aktívne zasiahol do priebehu slovenského povstania, keď presviedčal Štúra a ďalších – nemenovaných – slovenských účastníkov pražského Slovanského kongresu v r. 1848, že v záujme slobody Slovanov musia sa postaviť proti Viedni, po boku Maďarov. “ NOVOMESKY , L. Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha.1969. s.25

St

ran

a57

kapitalizmus, a nie zo zvlášť ušľachtilých ľudí. Vypestovaných vo zvláštnych skleníkoch.“274 Pripomí na, z e Lenin bol v c asoch revoluc ny ch vo svete vní many negatí vne, ako znak katastrofy, rozvratu, anarchie a vraz edne ho podpaľac stva, c o podľa Novomeske ho vyvra tili vy sledky jeho revolu cie a rozkvet Sovietskeho zva zu, ktory podporoval roľní kov, robotní kov a aj inteligenciu. Smrť Majakovske ho bola pre Novomeske ho mimoriadne traumaticka : „V roku 1931 neexistujú prekliati poeti! V roku 1931 prekliate je básnictvo!“275 hovorí Novomesky , ktory symbol smrti Majakovske ho vní mal ako symbol krí zy ba snictva. C asto cituje Alexandra Gercena, odvola va sa na Anatolija Lunačarského, tradí ciu rusky ch romanticky ch ba snikov. V c la nku venovane mu I. A. Gončarovi a jeho roma nu Oblomov prehlasuje, z e „dejiny ruskej inteligencie, ak chceme začať len od dekabristov, cez Puškina, Lermontova, Gogoľa, Černyševského, Gercena k Leninovi – sú dejinami stáleho boja s politickou reakciou.“276 Kritika nehybnosti, zaosta vania za z ivotom, snivej nec innosti, falos ne ho humanizmu spreva dzali autorov od 19. storoc ia. V tomto kontexte interpretuje aj odkaz Leva N. Tolstého i Dostojevského, ako kritikov vtedajs ej spoloc nosti. Tolste ho poní manie kresťanstva Novomesky vní ma v styc ny ch bodoch so socializmom: „...štát je pre Tolstého jedným z prameňov zla... vlastníctvo pôdy a vlastníctvo každého druhu je mu druhým zdrojom nesvárov... ale veď z týchto poznaní základov triednej spoločnosti vychádza i revolučný socializmus. Chce ich pozmeniť – a mení ich – nie v mene boha, ale ľudí....“277 Niekoľko c la nkov venoval Novomesky Puškinovi,278 279 ako veľkej ins pira cii pre na rodne obrodenie, S tu ra, a predovs etky m Sla dkovic a: „Puškin učil Sládkoviča a jeho básnických rovesníkov chápať krásu a tvorivú silu ľudu a jeho kultúry.“ 280 Venuje sa i Gorkému,281 ktore mu napí sal rozsiahly nekrolo g a v 60. rokoch pripomí na jeho zabudnute a nedocenene diela (naprí klad osudy Klima Samgina). V c la nku Géniova práca pí s e o c erstvo vydanej knihe o Gogoľovi od Versajeva.282 Gogoľa popisuje ako jedne ho z najva c s í ch duchov ruskej literatu ry. V roku 1935 Tolste mu venoval pomerne rozsiahlu stať v DAV-e. V c la nku z roku 1924 ocen uje ruske ho modernistu Valerija Briusova,283 pripomí na, z e je vďaka su dobej slovenskej tlac i sta le nezna my, pretoz e ta sa zaoberala bulva rnymi spra vic kami o tom „čo mal pán predseda miestnej politickej organizácie na obed v deň národného sviatku,“ ako pí s e nabru seny Novomesky . Briusova (ktore ho ins pirovali mena za padnej avantgardy ako Poe, Baudelaire, Verlaine, Mallarme a po roku 1917 sa sta va su c asťou ruskej revolu cie) spomí na aj v nekrolo gu Dvaja z Pravdy chudoby (1924), v ktorom vzda va hold aj mysliteľovi a revoluciona rovi Anatolovi France: „Vojna vychovala z neho komunistu, lebo sa presvedčil, že to je jediný liek na boľavú ranu ľudstva.“284

274 NOVOMESKY , L. „V. I. Lenin.“ In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.104-109 275 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977. s. 61 276 NOVOMESKY , L. C asove vy roc ie. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 302 277 NOVOMESKY , L. Dvadsaťpa ť rokov od smrti Leva N. Tolste ho. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 229 278 NOVOMESKY , L. Prejav na zasadnutí Akade mie vied ZSSR o Pus kinovi. In. Zväzky a záväzky. BA: Pravda. 1972. s. 374 279 NOVOMESKY , L. Pus kin. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 283 280 NOVOMESKY , L. C o na s nauc il Pus kin. In.Zväzky a záväzky.Bratislava:Pravda. 1972. s. 375 281 NOVOMESKY , L. Pred rokom umrel Gorkij In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 307 282 NOVOMESKY , L. Ge niova pra ca. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.211 283 Novomesky popisuje jeho z ivotnu cestu, rozkol s tradicionalizmom, inklina ciu ku kozmopolitizmu, obdobie Baudelariove az po jeho vní manie c ias ruskej revolu cie. Briusova vní ma ako toho, ktory verí „v hlbokú nezdolnú vieru v lepšiu budúcnosť ľudstva, radosť nad tým, že niekedy bude lepšie a ľudstvo akýmsi šmahom Mojžišovho prútia prejde cez Červené more do zasľúbenej zemi, hoci aj sám prorok pochyboval o tom, že by dakedy uzrel túto zasnúbenú zem – aby nimi objavovali: nedokonalosť tohto sveta a obracali svoj zrak k akémusi improvizovanému neznámu, kde je všetko dokonalé a krásne – kde toto nazeranie nesie vzápätí akúsi zduchovnenosť“ NOVOMESKY , L. Valerij Briusov. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 26 284 NOVOMESKY , L. Dvaja. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 19

St

ran

a58

Mimo spisovateľov nacha dzame v textoch uvedene mena predstaviteľov sovietskej leninskej avantgardy vo filme a divadle – Mejerchold, Ejzenštejn, ale i filozofa a politika Lunac arskeho a ďals í ch.285 Rozsiahly priestor vo svojom diele venuje Iľja Erenburgovi, s ktory m sa niekoľkokra t osobne stretol – v Sovietskom zva ze, na na vs teva ch C eskoslovenska i odbojove ho S panielska. Vzťah medzi Erenburgom a Novomesky m by si zaslu z il moz no i samostatnu s tu diu – venuje sa mu od 20. az po koniec 60. rokov, kedy mu pí s e nekrolo gy. S trpkou sku senosťou 50. rokov mu je veľmi blí zky Boris Pasternak a ocen uje ho aj preto, z e poprel vyuz itie svojho diela v prospech antikomunizmu, studenej vojny konkre tne v citovanom liste.286 O Pasternakovi ako ins pira cii prec o neemigroval, pí s e nasledovne: „Lichotilo by mu ako každému autorovi, že tento román dostal najvyššie medzinárodné vyznamenanie, Nobelovu cenu a pravdepodobne bol aj nemálo prekvapený, že sa dostal súčasne do ostrého konfliktu s predstaviteľmi sovietskej verejnosti. ... Ale vtedy sa tento ruský básnik obrátil na sovietsku vládu listom, ktorý – myslím si – patrí medzi jeho najpohnutejšie diela. Žiadal v ňom, aby vláda ignorovala tieto podnety, lebo jeho život je s Ruskom tak úzko spätý, že by bez neho a mimo neho nevedel žiť.“287 O anglickom fabiánskom socialistovi, H. G. Wellsovi pí s e ako o „vynikajúcom a dobre poučenom spisovateľovi.“288 Obs í rne sa venuje i interpreta cii zmyslu umenia v odkaze Oscara Wildea.289 V americkej kultu re hľada ins pira ciu v autorovi, socialistovi Uptonovi Sinclairovi, o ktorom pí sal nasledovne: „Budúci vek postaví vedľa sochy Krištofa Kolumba sochu Uptona Sinclaira, aby galéria objaviteľov štvrtého dielu sveta bola úplná. ... Ó, aká iná si, Amerika, na fotografii U. Sinclaira. ... V Amerike, ktorú poznáme z oficiálnych miest, v Amerike Wall Streetu, v Amerike Long-Beachu je Upton Sinclair najnenávidenejším človekom. Je to pochopiteľné.“290 Novomesky si v za padnom svete vs í ma pra ve osobnosti, ktore su spa te so socia lnou revoltou. Naprí klad aj Jacka Londona ako radika lneho socialistu, ktore ho ako prí klad spomí na v texte Nad ňou – v nej – či s ňou? z roku 1929 a konkre tne situa ciu, keď vystúpil z americkej socialistickej strany pre jej umiernenosť. Koncom 30. rokov pí s e nekrolo g aj Francisovi Jamesovi. V 60. rokoch nacha dzame nepriamu zmienku (v pozití vnom zmysle) o Ch. Chaplinovi, ktory bol taktiez ľavicove ho zamerania.291 Novomesky sa vyjadruje i osobnosti F. D. Roosvelta, ktory podľa autora „otupil protisovietske intrigy“292 poc as 2. svetovej vojny.

285 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s.289 286 Cita cia z Pasternakovho listu pre UV KSSZ do ru k N. S. Chrus c ova: „Nech sú moje chyby a omyly akékoľvek, na um mi neprišlo, že sa stanú stredobodom takej politickej kampane, akú začali okolo môjho mena rozdúchavať na západe. Odchod za hranice mojej vlasti by pre mňa bolo to isté, čo smrť, a preto prosím, aby sa voči mne nepoužilo toto krajné opatrenie.“ Cit. podľa NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992.ISBN 80-85557-06-3, s.323 287 NOVOMESKY , L. Prec o ste neemigrovali? In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,,s.168 288 NOVOMESKY , L. Ma jova epis tola. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,,s.19 289 NOVOMESKY , L. O preka z kach ba snicke ho tvorenia. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 203 290 NOVOMESKY , L. Upton Sinclair. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.47 291 NOVOMESKY , L. 1992. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 992.ISBN 80-85557-06-3, s.265 292 NOVOMESKY , L.1972. Na s prí spevok k mieru. In.Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.312

St

ran

a59

2.2.2. NOVÉ SLOVANSTVO, NOVÁ SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ „...pre nás okrem toho znamená Rusko slovanský štát, i slovanskú baštu; baštu novoponímaného Slovanstva, Slovanstva v zmysle súdržnosti a spolupráce národov pochádzajúcich zo slovanského kmeňa. I touto baštou sa stalo cárske Rusko po obrodnom zásahu leninskej revolúcie.“293 V Novomeske ho textoch a prejavoch nacha dzame fu ziu internacionalizmu, slovanstva a jeho prakticke ho realizovania na c esko-slovenskej vza jomnosti s prí znakom na unika tnosť a s pecifickosť na rodny ch kultu r, ktore treba zachovať a zveľaďovať (bude to podrobne analyzovane v nasleduju cich kapitola ch). Slavisticky koncept mal svoju historicku u lohu nakoľko sa Maďari stali symbolom kolaborantstva-Horthyovske ho Maďarska a Nemci sa stali symbolom expanduju ceho zla, nacizmu, nepriateľov na rodne ho, kultu rneho a socia lneho oslobodenia. Odpoveďou bolo nove pro-sovietske slovanstvo na internaciona lnom po doryse, na ktorom Novomesky postavil koncept rozvoja na rodnej kultu ry - slovanstvo, ktore po vzore Herderovho konceptu, ale i Bakuninovej teo rie demokraticke ho panslavizmu, uka z e ostatny m na rodom pozití vny prí klad socialisticke ho a mierove ho spolunaz í vania (v tom je internaciona lny odkaz tohto konceptu). Novomesky vní ma internacionalizmus zaloz eny na mierovom posolstve ako jediny spo sob ako mo z e existovať aj nas e na rodne bytie: „treba poukazovať na to, ako sú naše národné záujmy úzko späté čulým a neprestajne pestovaným zmyslom pre internacionalizmus, zmyslom pre osudy a potreby národov iných s bojom proti nezdravému nacionálnemu egoizmu. Je samozrejmé, že internacionalizmus nežiada, aby ste sa vzdali svojho „češství“, my našej slovenskosti, vospolok našej čechoslovenskosti, alebo slovanskosti, ku ktorej sa s takou pýchou hlásime. Je však jasné, že sme si nič „zo svojho“ neuchránili, keď sme sa správali len šovinisticky, bez zreteľa, dokonca na úkor a škodu ostatných. Záujmy národov na celom svete sú už dnes veľmi úzko zviazané! Ohnivká reťaze sú samé pre seba uzavreté. Kto však nevie, že jedno s druhým pospolu nerozlučne súvisí?“ 294

Ta to c asť je absolu tne za sadna pre pochopenie internaciona lnej dimenzie Novomeske ho odkazu. Novomesky ku vzťahu k za padu doda va, z e na s vzťah k nim skazili sebecke za ujmy vla dnucich tried.

Nová slovanská myšlienka – Novomesky na jednej strane zatracuje cársky panslavizmus ako ideolo giu spa tu s ca rskym samoderz aví m a prirovna va ho k nemeckej nadvla de v Euro pe, ako pra va doma hať sa vla dy nad Euro pou v mene vy luc nosti a nadradenosti. Na druhej strane oceňuje súčinnosť slovanských národov, spoluprácu Moskvy, Kyjeva, Belehradu, Sofie, Varšavy so sympatiami k jednote politickej, kultúrnej, i hospodárskej (s odvola vaní m sa na Stalinov prejav o novom slovanstve pri vec eri na poc esť Dr. Benes a, i Ľudoví ta S tu ra, ktory tu z il po jednote slovanskej viery, reči a zvyklostí, avs ak s dodatkom, z e pra ve S tu r hla sal vs eslovansku jednotu sklamany po slabej u c asti Slova kov na maďarskom povstaní a ignorovaní viedenske ho dvora: „Tu sa chcem dovolať na Štúra. Ani jemu nešlo o to, aby sa odtrhol pri deklarovaní spisovnej slovenčiny od česko-slovenskej jednoty, ako sa to bežne traduje. Išlo mu o vytvorenie jednoty širšej, ako je česko-slovenská jednota, išlo mu o vytvorenie všeslovanskej

293 NOVOMESKY , L.1972. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.109 294 NOVOMESKY , L.1972. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.333

St

ran

a60

jednoty,“295 pí s e Novomesky v texte z roku 1936. Novomesky nie je dogmaticky m a bezvy hradny m marxistom, ale sko r vybera z tohto filozoficke ho smeru vs etky pozití vne prvky, aplikovane na geograficku situa ciu C eskoslovenska a samozrejme pod vplyvom ruskej revolu cie a svojimi vedomosťami z dejí n umenia a literatu ry, aj slovanstva, ako vedu ceho hy bateľa dejinami. Tento prí stup je v dejina ch marxizmu netradic ny , ale nie je ojedinely . Koncept slovenske ho komunizmu totiz Novomesky musel do istej miery prispo sobiť kultu rnym, na rodny m a geograficky m podmienkam, aby bol vo bec realizovateľny s urc itou historickou kontinuitou. Preto aj hľadal pozití vne prí klady osobností , ktore niesli svetlo v doba ch tmy monarchie a kapitalizmu, predovs etky m na rodne hnutia. Jednota slovanstva ma byť v tomto koncepte zaloz ena na zdruz ovaní na rodov slovanske ho kmen a do spoloc ne ho za pasu, spoloc nej pra ce a spoloc ny ch u loha ch, v spoloc nom u silí o zabezpec enie budu cnosti v spoloc nom u silí slovansky ch na rodov. Je pozoruhodne , z e ako komunista ocen uje aj tradí ciu Cyrila a Metoda ako s í riteľov slovanskej mys lienky. 296 V pozití vnom zmysle o Cyrilovi a Metodovi pí s e aj vo vzťahu k bulharskej kultu re: „Vierozvestovia Cyril a Metod, od ktorých sme prijali kresťanskú kultúru a slovanskú liturgiu, prišli k nám z prostredia dnešného Bulharska a v novodobých dejinách sú naše obapoľné kultúrne styky i keď nemajú taký zvratový význam – nemálo čulé.“297 Novomesky sa prostrední ctvom S tu ra odvola va aj na Herdera cez vní manie Slovanov ako na roda, ktory sa „neuchádza o nadvládu nad svetom a nemajúc bojachtivých dedičných kniežat“,298 avs ak za roven doda va, z e ca rsky model panslavizmu zaloz eny na nadvla de podobnej pangermanizmu, nemal s Herderovy m konceptom o vedu cej u lohe slovanstva na ceste „k ľudskosti, bratstvu a slobode“ nic spoloc ne . Ospravedln uje ty m Marxove a Engelsove299 pohr danie slovanstvom,300 ako kritiku urc enu na pohr danie falos ny m a reakc ny m slovanstvom ca rskym. V eseji Marx a slovenský národ, ktoru napí sal pre verejnu predna s ku s rovnomenny m na zvom poc as marca 1933 si Novomesky vs í ma kontrarevoluc ny

295 NOVOMESKY , L. Odpoveď diskute rom. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.251 296 V texte o J. Viktorinovi ocen uje Cyrila a Metoda ako zvestovateľov slovanskej a kresťanskej kultu ry. Pozri bliz s ie: NOVOMESKY , L. Nas e dejiny ukazuju cestu dnes ku. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 241 297 NOVOMESKY , L. Dimitrov medzi nami. In.Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.289 298 Konkre tne zna my Herderov citát: „Koleso meniaceho sa c asu kru ti sa nezadrz ateľne, a pretoz e tieto (t.j. slovanske ) na rody oby vaju zva c s a najkrajs ie konc iny Euro py... ani tu nie je to inak mysliteľne , ako z e v Euro pe za kony a politika budu musieť podporovať namiesto bojovne ho ducha tichu usilovnosť a pokojne vza jomne obcovanie na rodov, a tak aj tieto hlboko poklesnute , voľakedy usilovne a s ťastlive na rody sa konec ne prebudia zo svojho dlhe ho spa nku, potom sa oslobodia z otrocky ch reťazí , svoje kra sne konc iny od Adriaticke ho mora az po Karpaty a od Dona az po Vltavu vyuz iju ako svoje vlastní ctvo a budu sla viť svoje stare sviatky pokojnej usilovnosti a pra ce vo svojich slobodny ch dedina ch“ HERDER, J. G. Vývoj lidskosti, Praha. 1941, s. 332 299 B. Engels v c la nku Debaty o polské otázce ve Frankfurtu pí s e o Slovanoch nasledovne: „Slovane jsou lid pr eva z ne zeme de lsky , ma lo zbe hly v provozova ní me stsky ch r emesel v te podobe , v jake byla tehdy zna ma ve slovansky ch zemí ch. Obchod na sve m první m, nejprimitivne js í m stupni, jes te pouhy obchod v male m, byl pr enecha n z idovsky m podomní m krama r u m. Kdyz se zvys ovala kultura a rostl poc et obyvatelstva, kdyz se zac ala pociťovat potr eba me stsky ch r emesel a me stske koncentrace, ste hovali se Ne mci do slovansky ch zemí . Ne mci, kter í vu bec dosa hli nejve ts í ho rozkve tu v malome s ťanství str edove ky ch r í s sky ch me st, v te z kopa dne m, karavanovite m vnitrozemske m obchodu a v omezene m na mor ní m obchodu, v cechovní m provozova ní r emesel 14. a 15. století , tito Ne mci doka zali, z e jsou povola ni sta t se s osa ky sve tovy ch de jin, zejme na tí m, z e dodnes tvor í ja dro malome s ťa ctva v cele vy chodní a severní Evrope , a dokonce i v Americe. V Petrohrade , v Pes ti, v Moskve , ve Vars ave a v Krakove , ve Stockholmu a v Kodani, v Ode se a v Jasa ch, v New Yorku a ve Filadelfii jsou r emeslní ci, krama r i a drobní pr ekupní ci z velke , c asto z nejve ts í c a sti Ne mci nebo lide ne mecke ho pu vodu. Ve vs ech te chto me stech jsou c tvrti, kde se mluví vy hradne ne mecky; ne ktera me sta, jako napr . Pes ť, jsou dokonce te me r u plne ne mecka .“ MARX, K., ENGELS, B. Debaty o polske ota zce ve Frankfurtu In MARX, K., ENGELS, B. 1848. Zväzok 5. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/clanky/081848i.html 300 Karol Marx pí s e „Ale nezapomínejme, že ve Vídni zasedal kongres národů a slovanští zástupci lidu s výjimkou Poláků přešli za víření bubnů do císařského tábora,“ a v pozna mke doda va: „Většina slovanských poslanců rakouského říšského sněmu v roce 1848 byla z buržoasně statkářských kruhů, které usilovaly o vytvoření spolkového slovanského státu pod vedením monarchického Rakouska.“ MARX, K., ENGELS, B. Kontrarevoluce v Berlí ne . In Spisy zv.6 (1849 – 1849). [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/111848c.html#9a

https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/clanky/081848i.html

https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/111848c.html#9a


St

ran

a61

charakter „na rodnej revolu cie“ a za roven sa snaz í historiograficky m prí stupom nastoliť proble m nespra vneho interpretovania tejto dejinnej udalosti: „Postavili sa proti maďarskej revolúcii, najmä však za viedenský absolutizmus a do frontu komandovaného ruským cárom. ... Národné hnutie slovenské a neskoršie povstanie bolo vedené širšou jednotiacou ideou panslavizmu, ktorého silou bolo Rusko, Rusko cárske. Už tento fakt jasne zdôvodňuje kontrarevolučný charakter tejto idey, lebo veď aké slobody bolo možno od nej očakávať, keď jej nositeľ a predstaviteľ bol najtypickejším reprezentantom všetkého útlaku ... Marx a Engels priraďovali Slovákov medzi „národy bez histórie". Mali na zreteli národy na nízkom stupni hospodárskeho rozvoja, bez vážnych podmienok pre revolučné oslobodenecké hnutia. Ich kontra-revolučnosť, resp. okolnosť, prečo nemohli hrať revolučnú úlohu, vysvetľovali tým, že im chýbali – popri subjektívnych príčinách i hospodárske predpoklady. A vskutku: v tomto slovenskom hnutí nie je trieda, ktorá by reprezentovala Slovákov ako národ.“301 Nacionálna problematika sa stala podľa Novomeske ho tragickou zbran ou, ktora bola hrobom i nádejou revolúcií. Novomeske ho text z roku 1966 s na zvom Na prelome je unika tny pre kriticku recepciu marxizmu z pozí cie ake hosi neo-romantizmu, ktory vzkriesil historicku u lohu na roda v dejina ch: „A mýlky súčasnej marxistickej kritiky vznikli v podstate z toho, že na nedočkavé nadšenie položila prísnu mieru rozumu a racionalistických úvah. Medzi úsiliami Maďarov a Slovákov, Kossutha a Štúra nestáli predsa „odveké“, „Bohom dané“ prekážky. J. M. Hurban, ktorému sotva možno prisúdiť prílišnú zhovievavosť Maďarom a k Kossuthovi osobitne, povzdychol si v Štúrovom životopise – ako blízko stáli si Kossuth a Štúr, keď posudzoval argumenty jedného druhého za vyslobodenie ľudu spod urbárskych pomerov na prešporskom sneme a komentoval ich osobitné zbližovanie.“302 Vracia sa k roku 1848, nadva zuje na esej Marx a slovenský národ a hlavne ku chybne mu dobove mu interpretovaniu revoluc ny ch udalostí z pozí cie marxizmu. Engels vní mal rok 1848 ako boj proti Metternichovi, viedenske mu dvoru - zatracuje Slovanov ako kontrarevoluciona rov, pretoz e sa pridali na jeho stranu. V interpretovaní historicky ch udalostí pripomí na Engelsov vy rok: „sily spoločensky pôsobiace účinkujú práve tak, ako sily prírodné: slepo, násilno, rušivo, pokiaľ ich nepoznám a s nim nerátame.“303 U c asť slovenskej verejnosti na kontrarevolu cii roku 1848 neospravedln uje, ale snaz í sa ju interpretovať ako nevyuz itie spojenectva s radika lnymi ľudovy mi hnutiami, ktore boli najma v Maďarsku. Pripomí na, z e Maďari videli zmysel neza vislosti v maďariza cii, S tu r v budovaní slovansky ch obcí v ra mci Austrosla vie. Novomesky napriek kritike ocen uje Slovanov ako národy, ktoré vytvorili hnutia odporu proti utláčateľom a zároveň nositeľov slovanskej myšlienky. 304 Stať Slovanské poslanie z roku 1945 uzatva ra Novomesky slovami: „Ak historickým poslaním národov a kmeňov na výslní dejín bolo doteraz politicky, hospodársky a kultúrne prevýšiť ostatné národy a kmene, po prvý raz sú slovanské národy predurčené, aby svoje vojenské, politické, hospodárske a kultúrne prvenstvo uplatnili v prospech všetkých národov, i neslovanských, v prospech celého ľudstva. ..vybojovali si vo svojom vnútri (i za cenu popretia starých slovanských ideí) jasnosť socialistického nazerania na svet, preberajú od svojich starých bratov tento veľkorysý pohľad." 305 Zaují mavou uka z kou vysporiadania sa marxizmu s ota zkou na rodnou je stať Engelsova: „Jak ale světodějné stanovisko vysvětlí, že národy na celém světě "nemají rády" jistý jiný národ, ať už "jsou od něho dál" nebo k němu "mají blíž", že jím se vzácnou jednomyslností pohrdají, vykořisťují jej, posmívají se mu a šlapou po něm? Tímto národem jsou Němci. Světodějné stanovisko řekne, že se to zakládá na jakémsi "kosmopolitickém materialismu", a tím je zachráněno. ... Právě jen železná nutnost, které hrdina podléhá, činí z jeho údělu skutečnou tragédii, a zasáhnout do běhu tohoto osudu, chtít z lidské účasti zastavit točící se kolo dějin a otočit je zase nazpět, to by znamenalo vydávat se v nebezpečí, že jím budeme sami

301 NOVOMESKY ,L. Marx a slovensky na rod. In DAV.1933 302 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.351 303 Pozri bliz s ie ENGELS, F. Vy voj socializmu: od uto pie k vede. Vybrane spisy v piatich zva zkoch. Zva zok 4, 1875 – 1883. Nakladateľstvo Pravda. Bratislava 1978. 304 NOVOMESKY , L. Slovanske poslanie In Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.21 305 NOVOMESKY , L. Slovanske poslanie In Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.22

St

ran

a62

rozdrceni. Chtít obnovit Polsko pouze proto, že jeho zánik vzbuzuje oprávněný zármutek, tomu říkám slabomyslná sentimentalita!“306 Trockij pí sal v roku 1930 o vy voji na rodov s nadva znosťou na G. B. Vica v texte Zvláštnosti vývoja Ruska307 a s nadhľadom doda va: „Možnost přeskočiti etapové stupně naprosto ovšem není absolutní; určuje se konec konců hospodářskou a kulturní asimilační schopnosti země. Zaostalá země nezřídka ještě k tomu snižuje přednosti odjinud převzaté, přizpůsobujíc je své primitivnější kultuře. Sám proces asimilační nabývá tím protimluvného rázu. Tak zavedení složek západní výchovy a techniky, především vojenské a rukodílné, přivedlo za Petra I. k mnohonásobnému rozšíření poddanského práva jakožto základního způsobu organisace práce. Evropská výzbroj a evropské půjčky - obé to nesporné plody kultury vyšší - vedly k upevnění carismu, jenž však zase brzdil vývoj země.“308 Marxovi, komunisticke mu manifestu a analo gii na rodny ch revolu cií v roku 1848 sa Novomesky venuje v texte Storočný manifest. Zrušenie poddanstva a celkovo rok 1848 je pre Novomeského veľká udalosť v dejinách sociálneho oslobodenia národa a vs í ma „organicku su vislosť“ s vydaní m Komunistického manifestu. Novomesky pí s e, z e „v jednom a tom samom historickom kotle sa varili podmienky nášho národného povstania i neskorších sociálnych revolúcií, vtedy Marxom a Engelsom predvídaných a vedecky pripravovaných.“309 Ky m u na s bol rok 1848 iba vzburou proti feudalizmu, vo vyspelejs í ch krajina ch uz is lo o vzburu proti kapitalizmu – vs í ma si Novomesky s pira lu dejinne ho dialekticke ho vy voja. Marxa ocen uje pre odhalenie rozporov spoloc enske ho zriadenia kapitalizmu, c í m „predbehol“ na rodne hnutia, ktore bojovali o na rodnu existenciu v ra mci mes tiacko-kapitalisticke ho zriadenia. Veľmi do lez itou je pasa z , kde sa Novomesky prihova ra proti dogmatizmu marxizmu-leninizmu a za moz nosti nedostatkov marxisticke ho uc enia odvola vaju c sa na Dejiny Vs ezva zovej komunistickej strany: „...veda nestojí na jednom mieste, rozvíja sa a zdokonaľuje. Je pochopiteľné, že sa musí obohacovať novými skúsenosťami, novými poznatkami ... musia sa nahradzovať novými závermi...zodpovedajúcimi novým historickým podmienkam.“310 Novomesky kriticky interpretuje marxizmus a vní ma historicky kontext v zmysle ich kritiky na rodny ch hnutí . Po nepodarenej nemeckej revolu cii, v ktoru Marx a Engels du fali, sa stalo pra ve slovanské Rusko zdrojom Leninovej proletárskej revolúcie (ako import za padnej kultu ry, realizovane v prostredí kultu ry vy chodnej, ako prostriedok moci proti za padu, ako si to vs í ma dokonca aj neokonzervatí vny filozof Huntington311) a ta priniesla za roven vy razny vplyv Slovanov v geopolitickej situa cii, c o je nespochybniteľny fakt. Lenin vs ak na rozdiel od Huntingtonovej interpreta cie nevní mal marxizmus ako prostriedok boja so za padom, ale ako prostriedok s í renia revolu cie ďalej na za pad. Rusko vní ma Lenin ako novy revoluc ny vzor (aj keď sa sa m Lenin oba va, z e mo z e do jsť c oskoro ku obratu a u padku) a pripomí na c la nok Kautského z jeho

306 ENGELS, B. Debaty o polske otazce ve Frankfurtu, 1818. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na marxistsfr.org 307 „Zaostala zeme vstr eba va v sebe hmotne a duchove plody pokroc ily ch zemí . Ale to neznamena , z e tyto zeme otrocky na sleduje, opakují c vs echna období jejich minulosti. Teorie opakova ní de jinny ch cyklu - teorie Vicova a jeho na sledovatelu - opí ra se o pozorova ní be hu stary ch, pr edkapitalisticky ch kultur, zc a sti i o pozorova ní první ch zkus eností kapitalisticke ho vy voje. S provincia lností a episodic ností vs eho procesu vskutku bylo spojeno urc ite opakova ní kulturní ch stadií vz dy na novy ch a novy ch ohnis tí ch. Kapitalismus vs ak znamena pr ekona ní te chto okolností . Neboť pr ipravil a v ne ktere m smyslu i uskutec nil universa lnost a permanentnost lidske ho vy voje. Tí m je znemoz ne no opakova ní zpu sobu vy voje u jednotlivy ch na rodu . Jsouc nucena na sledovati pokroc ile zeme , zaostala zeme nezachova va por adí ; vy sada de jinne opozdilosti - a takova vy sada opravdu jest - dovoluje, c i le pe nutí , protoz e lze pr eskoc iti mnoha období , osvojiti si hotove ve ci dr í ve, nez by toho jinak nastal c as.“ TROCKIJ, L. Zvla s tnosti vy voje Ruska. Pr edmluva (ke Svazku II). In Marxist.org. 1930 [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/trocky/1919/DRR/ch042.html 308 TROCKIJ, L. Zfals ovana revoluce. In Marxist.org. 1927 [cit. 2016-03-03]. Dostupne na marxists.org 309 NOVOMESKY , L. Storoc ny manifest. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 138 310 NOVOMESKY , L. Storoc ny manifest. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 255 311 „Marxismus byl produktem evropske civilizace, avs ak v ní samotne nezakor enil ani neuspe l. Mí sto toho byl pr í slus ní ky modernizují cí ch a revoluc ní ch elit importova n do neza padní ch spolec ností ; Lenin, Mao-Ce-Tung a Ho-C i-Min jej pr etvor ili ke svy m cí lu m a pouz ili jako zbran proti Za padu, k mobilizaci vlastní ho na roda, k utvrzení na rodní identity a neza vislosti svy ch zemí na Za padu.“ HUNTINGTON, S. Střet civilizácií. Praha: Rybka publishers. 2001. ISBN 80-86182-49-5, s. 47

St

ran

a63

rannej tvorby312: „Avšak v nynější dějinné chvíli se má věc právě tak, že ruský vzor ukazuje všem zemím leccos, a to velmi podstatného, z jejich neodvratné a nedaleké budoucnosti. Uvědomělí dělníci ve všech zemích to dávno pochopili — a ještě častěji ani ne tak pochopili, jako instinktem revoluční třídy postřehli a vycítili.“313 Pre Lenina je teda (podľa c la nku napí sane ho tri roky po revolu cii) Rusko vzorom pre s í renie revolu cie ďalej do sveta. Za verom treba pripomenu ť, z e primárnym zdrojom Novomeského interpretácie slovanstva sú Ľudovít Štúr a Herder.

2.2.3. ČESKOSLOVENSKÁ KULTÚRNA POLITIKA „Český kultúrny život, dokým svojím duchom bude český, bude blízky a najbližší slovenskému kultúrnemu životu, dokým i ten svojím duchom bude chcieť byť slovenský.“314 Novomeský

Vo vzťahu Slova kov k najbliz s ej slovanskej na rodnosti (C echom) je Novomesky na jednej strane ostry m kritikom hospodárskej agresie českého kapitálu315 a politicko-administratí vneho centrizmu, na druhej strane si vs í ma protipo l – slovensky separatizmus, ako mys lienku reakcie a odmietania spoluz itia s C echmi. Novomesky prehla sil: „V spoločnom štáte s Čechmi je Slovensko opäť celé od Devína po Košice, Slováci si ho spravujú, budujú v duchu najlepších slovenských sociálnych, demokratických, slovanských tradícií, prostredníctvom svojich demokratických orgánov tak, aby už raz bolo úplné, slovenské a pre všetkých Slovákov, dokonca i pre tých, čo po stáročia odchádzali do cudziny.“316 Treba vs ak do sledne rozdeliť vní manie c echoslovakizmu pred a v 1.C SR, keď bola ta to ideolo gia politickou a u zemno-pra vnou obranou proti na rokom poc etny ch Maďarov a Nemcov pri formovaní republiky; c echoslovakizmus v ra mci uz existuju cej 1. C SR a c esko-slovenska vza jomnosť ako koncept rovne ho s rovny m ako ho definoval Gottwald pri diskusii s Benes om poc as exilu vo vojnovom období a c esko-slovenska vza jomnosť po roku 1945. Rozdiel medzi c esky m konceptom (nielen) kultu rnej politiky a slovensky m spoc í va v mnohy ch faktoroch. Jednak je to viazanosť Slova kov na po du a poľnohospoda rstvo, silnejs í vzťah k su kromne mu vlastní ctvu a ty m pa dom zakoreneny isty konzervativizmus otoc eny proti tendencii zna rodn ovania (c o moz no aj podľa Novomeske ho zaprí c inilo ví ťazstvo Demokratickej strany vo voľba ch roku 1946) a hlavne je to odlis na situa cia v rozvoji na rodnej kultu ry. Slova ci trpeli predstavou, z e idea internaciona lneho socializmu zlikviduje u silia na rodny ch revolu cií – za kladov pre rozvinutie vlastne ho na roda. Novomesky je skutoc ne citlivo opatrny k budovaniu krehkej, sotva zrodenej slovenskej kultu ry, ktora si zaz ila v minulosti mnoho krvavy ch ra n zo strany maďarske ho na rodnostne ho u tlaku a preto sa snaz í v dejina ch hľadať pozití vne prí klady bojovní kov za socia lne pra va medzi na rodovcami, ba snikmi, kn azmi, polyhistormi a vy znamny mi osobnosťami. Vs í ma si ich socia lnu dimenziu a tak veľmi citlivo zaraďuje medzi ty ch, ktorí nosili svetlo socia lnej spravodlivosti. Jozef D uris pri prí lez itosti 80. vy roc ia narodenia L. Novomeske ho pí sal: „Zdôrazňoval, že kultúrnou revolúciou, vytváraním nového systému školstva, vzdelávania, kultúry, osvety a ľudovýchovy nadväzujú komunisti v nových podmienkach a s novým triednym obsahom na progresívny odkaz našej pokrokovej národnej tradície.“317 Aby sme pochopili Novomeske ho prí klon k na rodne orientovane mu pon atiu komunizmu, musí me si uvedomiť, z e ky m v C esku existovala tradí cia socia lnej emancipa cie uz od čias husitov, cez Bielu Horu az po silne zázemie ľavicových intelektuálov v predvojnovom období – Antonín Macek, Josef Hora, Ivan Olbracht, Zdeněk Nejedlý, Stanislav K. Neumann, ktorí svojou tvorbou ins piruju

312 „V nyne js í dobe (proti roku 1848) se lze domní vat, z e Slovan nejenom vstoupili do r ad revoluc ní ch na rodu , ny brz z e i te z is te revoluc ní ho mys lení a revoluc ní c innosti se sta le ví c a ví ce pr esunuje ke Slovanu m. Revoluc ní ohnisko se pr esunuje ze za padu na vy chod.“ KAUTSKY, K. Slovane a revoluce. In Jiskra. c . 18. 1902. 313 LENIN, V. I. De tska nemoc „levic a ctví “ v komunismu. In Marxist.org. 1920. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/lenin/1920/detnem/ch1.htm 314 NOVOMESKÝ, L. Dielo I. Bratislava : Tatran, 1984. Edícia: Zlatý fond slovenskej literatúry. 568 s. 1984. s. 406 315 Pozri nižšie citácie z Novomeského článku z Abecedy našej histórie 316 NOVOMESKY , L. Komunizmus v slovenskej na rodnej idey. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 138 317 D URIS , J. Ladislav Novomesky : bojovní k za demokratiza ciu kultu ry In. Pedagogika 2/1985, Praha: UK PedF, 1985, s. 180

https://www.marxists.org/cestina/lenin/1920/detnem/ch1.htm

St

ran

a64

mlady ch autorov Jiřiho Wolkera, Jaroslava Seiferta, Bedřicha Václavka, A. M. Píšu, Júliusa Fučíka a ďals í ch, slovenska situa cia take to prostredie nema a formuje ho az genera cia davistov. Ku komplikovanej situa cii medzi C echmi a Slova kmi sa vyjadruje Cafí kova nasledovne: „Čechy patrili v rámci Rakúsko-Uhorska k najvyspelejším častiam tohto superštátu. Významná bola najmä rozvinutá priemyselná výroba. Naproti tomu Slovensko bolo z týchto hľadísk zaostalou krajinou, prakticky bez významnejšieho priemyslu, vládla tu len poľnohospodárska výroba, rozdrobená a roztrúsená.“ 318 Cafí kova si vs í ma do lez ity historicky moment, keď Novomesky „spolu s V. Clementisom presvedčil prívržencov umeleckej ľavice v Čechách, aby sa vzdala oficiálnej ideológie čechoslovakizmu a uznala rovnoprávnosť oboch národov aj oboch literatúr. Túto koncepciu za českú stranu okrem iných potvrdil aj František Xaver Šalda.“319 F. X. Šalda je pre Novomeske ho veľkou ins pira ciou, pí s e o n om od 20. az po 60. roky.320 Vidí v n om jednak vzor ku rovnopra vnemu a plodne mu, dialekticke ho pomeru medzi C eskom a Slovenskom ako protipo l sply vania kultu r - c eske ho litera rneho centralizmu („...Šalda načrtol veľkorysú koncepciu vzájomného popierania a tým plodného vývoja oboch kultúr...“)321, a taktiez ako vzor proti dogmatizmu. Novomesky upozorn uje, z e S alda nekritizoval marxizmus pre vedecky svetona zor zaloz eny na ekonomicky ch, hospoda rskych princí poch, ale pre nedostatky v oblasti umenia a estetiky. Ako pí s e A. Havolní k, S alda Novomeske ho „pasoval za najsilnejší a najzákonitejší zjav slovenskej medzivojnovej poézie,“322 c o vysvetľuje vza jomny res pekt ty chto osobností . V 30. rokoch Novomesky publikuje c la nok Česko-slovenský kultúrny vzťah, ktory je istou smernicou Novomeske ho vzťahu ku c esko-slovenskej kultu re, ins pirovany litera rnym historikom Andrejom Mra zom323 a S aldom: „je našim všeobecným cieľom utvorenie dobrého pomeru medzi národmi tejto republiky... úsilie o porozumenie a spoluprácu česko-slovenskú nie je v žiadnom smere prijatím povestného programu česko-slovenskej jednoty či potreby splynutia oboch kultúr.“324 Novomesky teda je za intenzí vnu a silnu spolupra cu, za roven vs ak odmieta c echoslovakizmus ako splynutie jednotnej kultu ry, c o si vs í ma aj Cafí kova .325 Treba pripomenu ť, z e kritikom centralizmu ako do sledku c echoslovakizmu bol aj K. Gottwald, ktory v ra mci exilovy ch jednaní Benes ovi (ktory zasta val model jednotne ho na roda) oponoval nasledovne: „...to neni jenom teoretický spor... z vašeho stanoviska vyplývá zastaralý centralistický princip ... z našeho princip rovného

318 CAFI KOVA , P. Laco Novomeský v politickom a kultúrnom kontexte. Dipl. pra ca.Trnava: KP FF UCM, 2012, s.21 319 CAFI KOVA , P. Laco Novomeský v politickom a kultúrnom kontexte. Dipl. pra ca.Trnava: KP FF UCM, 2012, s.14 320 NOVOMESKY , L. Na s S alda - De lní k a tvu rce lidství . In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa..1992. ISBN 80-8555-06-3, s.138 321 NOVOMESKY , L. S alda a Slovensko. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 297 322 HALVONI K, A. Novomesky a vza jomnosť dvoch kultu r a na rodov. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31860 323 Andrej Mra z pí s e „Na c eskej strane z ije sa predsudkom, z e c esky kultu rny z ivot je taky potentny , veľky a mocny , z e sa mo z e a musí pomy s ľať na s tedre rozda vanie sa Slova kom, za ktore dary hneď treba reklamovať vďac nosť a slovenske poklonkovanie, a na slovenskej strane, rozumie sa, musí vzniknu ť pudovy odpor proti takejto ochote. Potom sa sta va, z e u Slova kov vznika prehnana a c asto pohodlna nedo vera k c esky m kultu rnym faktom. V tejto oblasti musí nastať jasno na oboch strana ch! C esi a Slova ci musia poznať, z e slovensky kultu rny z ivot sa nechce a nemo z e zaťaz ovať ty m, c o je v c eskej kultu re perife rne, epigo nske, uz c i v pomere k vlastne mu doma cemu kultu rnemu vy vinu, alebo v pomere k svetovej kultu rnej situa cii.“ 324 NOVOMESKY , L. C esko-slovensky kultu rny vzťah. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.274 325 „Názory a postoje Laca Novomeského k českému národu boli jednoznačne pozitívne. Značnú časť svojho života prežil v Prahe a v Ostrave. Mal hodne priateľov Čechov. Písal výstižne po slovensky rovnako ako po česky. Jeho manželka bola vlastne rodená Češka. Nesúhlasil s čechoslovakizmom, jednoznačne bol vyznávačom slovenského národa ako samostatného národnostného subjektu, etnika.“ CAFI KOVA , P. 2012. Laco Novomeský v politickom a kultúrnom kontexte. Diplomova pra ca. Trnava: KP FF UCM, 2012, s.26


St

ran

a65

s rovným a s tím související státnoprávní úpravy.“326 Na rozkol s c echoslovakistami mal Novomesky mnoz stvo (najma politicky ch) do vodov (v prvom rade spomí nanu ekonomicku hegemo niu C echov v ra mci kapitalisticke ho zriadenia), ktore najviac cí tiť v textoch z 20. a 30. rokov, kedy sa stal veľky m kritikom hlasistov, pre ich oportunizmus a zneuz í vanie idey c echoslovakizmu. 1. C SR Novomesky ocen uje pre zabezpec enie elementa rnej vzdelanosti, naciona lneho rozz itia (ale upozorn uje, z e nie vyz itia), demokratiza cie spoloc enske ho vedomia, kultu rnej vy meny medzi c esky mi a slovensky mi robotní kmi a zac iatku konca poddanskej poní z enosti pospolite ho slovenske ho c loveka, ktoru zí skal za monarchie. V negatí vach 1. C SR hlavne upozorn uje na to, z e „česká buržoázia nevedela uspokojiť sociálne a existenčné potreby širokým más“ a Slovensko vní mala ako poľnohospoda rsky prí vesok, c oho na sledok bol reakc ny (separatisticky a fas isticky odpor ľuda ckej pravice, ktora chcela bez c eskej konkurencie „sama vládnuť svojim reakčným spôsobom“ ako pí s e Novomesky ) i progresí vny odpor (pokrokovy , triedny odpor proletaria tu bojuju cich za zrovnopra vnenie a proti c esky m financ ní kom, ktory m is lo o „expanzívne ovládanie a kolonizovanie Slovenska“ ako pí s e Novomesky ).327 Novomesky nazy va establis ment 1. C SR ako kapita nov priemyslu a pen az ní ctva, ktorí „hospodársky dirigovali loďku republiky,“ a ktorí podľa vzťahu ku svojim „ziskom a sebeckým zámerom dávali ľudom, stranám i národom známky z vlastenectva a štátnotvornosti.“ Slovensko malo podľa Novomeske ho v 1. republike funkciu „polokoloniálneho prívesku“. Z tohto vznika c esko-slovenska rivalita, ktoru Novomesky vní ma aj ako do sledok nevhodnej s kolskej politiky, ktora ju dostala do „nemohu cnej situa cie“, kedy si slovenska mla dez splodila teo riu o prebytoc nej inteligencii a jej nepotrebnosti: „U nás, na Slovensku k Čechom vyostrila do hlúpej nenávisti vzťah Slovákov k Čechom lebo pre neupotrebiteľnú slovenskú inteligenciu javila sa situácia preto beznádejná, že Česi ujedajú chlieb a českí inžinieri, lekári, profesori, úradníci, učitelia, odborníci a majstri sedia na miestach patriacich slovenskému človeku.“328 Jedny m z nepriateľov Ladislava Novomeske ho bol naprí klad vtedajs í agra rny minister Milan Hodža – Novomesky v antikorupc nom texte pripomí na kauzu, v ktorej bol pre korupciu zbaveny funkcie slovensky

politik: „Tá časť buržoázie, kam patrí Hodža, zrejme neverí v úspešnosť takýchto metód, je viac spätá „s bahnom tohto materialistického sveta“, a preto Hodžovu účasť v eisleriáde zažehnáva felčiarskou metódou pán Karol Hušek. ... Ale nie je to iba felčiarske umenie pána Huška, ktoré naťahuje Hodžovu aféru na kopyto „československej otázky“ a „vysadenie slovenského politika zo štátnej správy“ ... slovenská buržoázia si proste vyprosuje, aby sa – i keď jestvuje – jej vyčítala korupčnosť a úplatnosť. Zaklínajú v mene československej jednoty. ... aféra nie je iba aférou

Hodžovou a ľudáckych vodcov, ale celej slovenskej buržoázie,“329 pí s e Novomesky es te v roku 1926. V texte nekritizuje len Hodz u, ale ironizuje aj na adresu Andrej Hlinku.330 Novomesky kritizuje c esku politiku v intencia ch posilnenia slovenske ho nacionalizmu.331 Uz vtedy si vs ak

326 Situa ciu autenticky dokumentuje seria l Gottwald - SOKOLOVSKY , E. (re z ia). MET EJKA, J. (scena r), LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia), HOMUTA, J. (dramaturgia). Gottwald. [Televí zny seria l].C eska republika.C eskoslovenska televize. 1986. 5x85 min, 60 min. 3. diel. Za slobodu. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.youtube.com/watch?v=oh7v3tfyYXE 327NOVOMESKY , L. 1992. Z abecedy nas ej histo rie. In Splátka veľkého dlhu. 1. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.104 328 NOVOMESKY , L. Komunizmus v Slovenskej na rodnej idei. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo. 1973, s.50 329 NOVOMESKY , L. Su ruc enstvo korupc ní kov. In Znejúce ozveny. Výber z politických statí a článkov: 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969. s.29-30 330 „Andrej Hlinka možno čaká na zostúpenie ducha svätého, a potom možno bude fakírskym mávaním rúk a drmolením zázračných slov zažehnávať aféru svojej strany.“ NOVOMESKY , L. Su ruc enstvo korupc ní kov. In Znejúce ozveny. Výber z politických statí a článkov: 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969. s.29 331 „...nemá potuchy, že kým ten český četník a vojak bude vykonávateľom rozkazov, udržovateľom tohto systému, prikladá sa iba polienko za polienkom na oheň národnostného rozoštvávania. ... A zatiaľ čo otcovia národa takto bavia, hospodárska kríza nepoľavuje. V najnovšej dobe dolieha zvlášť ťažko najmä na priemysel sklársky, textilný, drevársky a iné. O postavení maloroľníctva sa netreba šíriť. ... Štátne železnice, ktoré minulého roku nemohli

https://www.youtube.com/watch?v=oh7v3tfyYXE

St

ran

a66

uvedomuje spa tosť ty chto na rodov cez Leninov vy rok: „Právo na rozvod nie je ešte dôvodom k rozvodu,“332 a proble m vidí v nespravodlivosti spoloc enske ho syste mu. Napokon texty z 20. a 30. rokov proti Hlinkovej strane a slovensky m ľuda kom 333 334 su jasny m do kazom toho, z e Novomesky nikdy nebol za stancom ani c eske ho spo sobu riadenia kapitalizmu a ani slovenskej krajnej reakcie (z c oho ho v 50. rokoch obvin ovali). Podobne kritizuje aj agra rnikov (Hodz a), ktorí sa snaz ili podľa Novomeske ho dať „vedecký“ základ „celej zločineckej kapitalistickej politike,335 cez zneuz itie ota zky vyľudn ovania vidieka – „je jasné, prečo sa vidiek „odľudnil“. Je to veľkostatkárska chamtivosť, ktorá nedala pôdu drobnému ľudu na dedine, a je to kapitalistická politika, ktorá nedala pôdu drobnému ľudu na dedine, a je to kapitalistická politika, ktorá nedá chleba ľudu v meste. ... Urobiť zo Slovenska oblasť čisto agrárnu je zbožným želaním českých kapitalistov, ktorí sa takto chcú zbaviť konkurencie slovenského priemyslu.“336 V c la nku Krpčiari z roku 1927 Novomesky kritizuje projektantov (sekreta ri, redaktori, tajomní ci) s í renia pro-syste movy ch c la nkov a doda va: „dostávajú tisícové platy, netreba im závidieť, konajú prácu iste veľmi ťažkú a namáhavú. Lebo čo môže byť ťažšieho, ako vymýšľať nové a nové argumenty, ktoré majú dokázať, že pracujúci národ je hlúpy, nemá pravdu, jeho želania sú ničomné. Je spojená iste s veľkou námahou práca takého pánskeho korteša, ktorý dostane od svojho chlebodarcu príkaz, aby ľudu dokázal, že je to nezmysel žiadať chlieb, prácu a slobodu, že jeho želania sú bezbožné a priečia sa písaným a nepísaným zákonom. Sme v demokratickej republike, kde síce hlavnú a závažnú úlohu hrá otázka moci, avšak kým to len ide, odporúča sa používať „argumenty duševné“, ktoré sa k národu dostávajú v podobe novinárskych článkov a v podobe rečníckych výrokov pánskych kortešov.“337 V roku 1934 predna s a Novomesky o C eskoslovenskom rozkole a v roku 1939 vyda va kľu c ovy c la nok Nelúčenie, v ktorom pí s e: „Český kultúrny život, dokým svojim duchom bude český, bude blízky a najbližší slovenskému kultúrnemu životu, dokým i ten svojim duchom bude chcieť byť slovenský.“338 Novomeske ho text v tej dobe zarezonoval v c eskej tlac i – nesko r o tom pí s e c la nok Ohlasy nelúčenia. V tomto texte vyslovuje nádeje v československú vzájomnosť, ktorú narušila fašizácia Slovenska. Novomesky si za roven uvedomuje pevnejšiu ukotvenosť pokrokových a demokratických myšlienok v českom národnom spoločenstve. Tento proble m spoc í va najma v kapitalistickej ekonomike: „Na kapitalistickom podklade pretváraný hospodársky a spoločenský život republiky nevyhnutne musel mať dôsledky, na aké sa ponosovali slovenskí poslanci už v prvých mesiacoch jestvovania štátu. Vyspelejší, mocnejší čulejší český kapitál i priemysel chopili sa za celú republiku dielu, ktorý nám mohol pripadnúť v ostrej medzinárodnej súťaži; Slovensku prichodilo prispôsobovať sa, to

uskutočniť svoj investičný program na Slovensku...“ NOVOMESKY , L. Slovensky proble m. In Znejúce ozveny. Výber z politických statí a článkov: 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969. s.25 332 NOVOMESKY , L. Slovensky proble m. In Znejúce ozveny. 1932.Bratislava: Pravda. 1969. s.26 333„Ľudácki vodcovia veľmi dobre vedeli, že rečniť ľudu o ďalšom boji by znamenalo, že by ľud do boja šiel, lebo idea lne c asy, keď „na rod poveroval svojich vodcov aby bojovali“, da vno pominuli. To ľuda cki vodcovia robiť nechceli, lebo im pripadla u loha hasiť. Hasiť za plavou sľubov. ... Pracuju ci na rod nijako nebol uspokojeny taky mito Hlinkovy mi „kardina lnymi poz iadavkami“, lebo pod heslom „Slovensko Slovákom“ si predstavoval chlieb a prácu na Slovensku, a nie polomasovú korupciu s licenciami. ... Heslo Slovenskom Slova kom sa odklada tiez do archí vu, a to proste preto, lebo na rod dobre vie, z e tam, na Ďalekom východe, vedie čínsky pracujúci národ zúfalý boj proti cudzím otrokárom pod heslom Čína Číňanom.“ (NOVOMESKY , L. Pa n Hvozdí k dostal tri facky. In Znejúce ozveny. Výber z politických statí a článkov: 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969. s.33) 334„Tisí ce nezamestnany ch robotní kov volilo Hlinkovu stranu v predpoklade, z e da na rodu pra cu a chlieb. Ani jedno ani druhe , ale Hlinka sa hotuje škrtnúť i podporu v nezamestnanosti. Je to u silie vs ak kapitalisticke . Kapitalisti potrebujú armádu nezamestnaných, aby tým účinnejšie mohli stlačovať mzdy. Tento program kapitalistov je i Hlinkovým programom. Pretoz e na Slovensku, v do sledku odbu ravania slovenske ho priemyslu, je nezamestnanosť robotní ctva priveľka , pretoz e na Slovensku sa mzdy stla c ať nedaju , lebo z iadnej pra ce nieto.“ (NOVOMESKY , L. Pa n Hvozdí k dostal tri facky. In Znejúce ozveny. Výber z politických statí a článkov: 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969, s.37) 335 NOVOMESKY , L. Na rod odsu deny na smrť. In Znejúce ozveny.... Bratislava: Pravda. 1969, s.38 336 NOVOMESKY , L. Na rod odsu deny na smrť. In Znejúce ozveny... Bratislava: Pravda. 1969, s.40 337 NOVOMESKY , L. Krpc iari. In Znejúce ozveny... 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969, s.43 338 NOVOMESKY , L. Nelu c enie. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.194

St

ran

a67

jest potácať sa od demontáže priemyslu k pokusom prebudovať krajinu na poľnohospodársku oblasť, pričom – pochopiteľne – odohrával sa tento proces uprostred politických nepokojov, štrajkov a demonštrácií.“ 339 Situa cia sa radika lne mení po roku 1945 a c eska inteligencia je pra ve na Slovensku pri budovaní nove ho sveta, podľa Novomeske ho nie prebytoc na , ale z iadu ca. V stati Bratstvo Čechov a Slovákov vyzy va z urnalistov aby bolo c eske i slovenske tlac ene slovo preniknute pocitom zna s anlivosti: „..aby naša tlač bola cieľavedomým hlásateľom bratstva medzi národmi, je samozrejmé, že žiadame predovšetkým, aby tlač naša česká i slovenská bola predbojovníkom a sústavnejším tvorcom dorozumievania a poznania medzi národom českým a slovenským.“340 Novomesky teda da va vy znamne poslanie s í reniu c eskoslovenskej vza jomnosti najma z urnalistom, ktorí doka z u ovplyvniť kolektí vne vedomie a prostrední ctvom podrobne ho a vyva z ene ho sledovania c eske ho a slovenske ho z ivota. Stať konc í slovami o prekona vaní malosti, u zkeho obzoru naciona lneho k „sústavnému pestovaniu zmyslu pre bratstvo so všetkými národmi.“ 341 Samozrejme doda va, z e na rodmi, ktore vyzna vaju podobne idea ly a ciele. Proble m hegemonickej nadradenosti C echov sa ale opa tovne vracia v 50. rokoch, keď oslabuje sila Slovenskej na rodnej rady. Novomesky pí s e, z e aj kritika tohto centralisticke ho modelu vytvorila obvinenia z burz oa zneho nacionalizmu. 342 V 60. rokoch je Novomesky veľky m za stancom federalizácie, ktoru cha pe ako vyšší stupeň syntézy a nie separatistickej izolácie.343 V c la nkoch Zmysel federalizácie a So Šaldom a so Štúrom sa vracia ku S aldovmu konceptu, ktory sa vzoprel proti kultu rno-imperialisticke mu c eske mu konceptu a doda va, z e to, o c o sa usilovali S tu r i S alda viedlo k mys lienke federaliza cie. Obhajobe federaliza cie sa venuje aj v c la nku Dnes v pracovni národného umelca Laca Novomeského a Slovenská štátnosť – ovocie demokratizácie z roku 1968. C eskoslovenskej te me venuje priestor aj pri vy roc í 28. okto bra (Príhovor k 28. októbru 1968), kde opa ť pripomí na tu z bu po rovnopra vnosti dvoch na rodov, ktora sa nepodarila realizovať ani Masarykovi, Benes ovi, Gottwaldovi a ani Novotne mu. Pripomí na podpí sanie za kona o c eskoslovenskej federaliza cii ako ovocia demokratizac ne ho procesu, ktory vstu pi(l) do platnosti v 1. janua ra 1969. 344 Nesko r vyda va vzkrieseny odkaz o nelu c ení (Bratom Čechom - naozaj nelúčenie) aktualizovany o zasta vanie federaliza cie, ktora prispeje rozvoju oboch na rodov, ktore budu nitkami spa te napriek tomu, z e budu mať samostatne vla dy: „myslím si, že toto puto bude pevnejšie, keď bude z dvoch či viacerých pletív a nielen z jedného.“345

2.2.3.1. NOVOMESKÝ A OSOBNOSTI ČESKÝCH NÁRODNÝCH KULTÚRNYCH DEJÍN Novomesky vní ma v kultu rnom vy voji po vojne dve vy znamne obdobia spa te s C eskoslovenskom: prve v roku 1918 a druhe v roku 1944 - obnovenie C eskoslovenska znic ilo s ovinisticke a protic eske tendencie, a taktiez maďarske a nemecke s ovinisticke tendencie („víťazstvo slovenskej, československej a slovanskej myšlienky na kultúrnom poli“346): „Naproti tomu teraz, keď naša revolúcia vytvorila šťastné predpoklady pre obnovenie Československa a pre bratské spolužitie slovenského národa a úplne s českým...,“ 347 prehla sil Novomesky .

339 NOVOMESKY , L. Komunizmus v Slovenskej na rodnej idei. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973. s.50-51 340 NOVOMESKY , L. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.334 341 NOVOMESKY , L. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.334 342 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. BA: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.165 343 NOVOMESKY , L. Zmysel federaliza cie. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa..1992. ISBN 80-8555-06-3, s.197 344 NOVOMESKY , L. Prí hovor k 28. okto bru 1968. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992. ISBN 80-8555-06-3, s.257 345 NOVOMESKY , L. Prí hovor k 28. okto bru 1968. In Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1.vyd. 403 s.1992. ISBN 80-8555-06-3, s.276 346 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 5 347 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 5

St

ran

a68

Ľavicový, socialistický aj komunistický koncept myslenia na Slovensku vzniká práve pod vplyvom kultúrnej výmeny s Prahou (kde vznika nielen DAV, ale aj Svaz moderní kultury Devětsil) – v Prahe zac í naju s tudovať slovenskí vysokos kola ci. Mys lienky socializmu sa tak dosta vaju na Slovensko importom z Prahy. Sa m Novomesky sa k ty mto zdruz eniam vyjadruje vo svojich textoch z 20. rokov – ocen uje tu Devětsil a Hosta ako skupiny, ktore usiluju o novu formu v poe zii publikuju ce v revue Disk (reprezentuju ce poetizmus – pravda, lyrika, skutoc nosť): „Literárna skupina hľadá východisko z dnešného chaosu cestou sociálnej a socialistickej poézie, kým Devětsil pestuje čisto literatúru, t. j. proletkult.“348 Nove umenie proletkultu je zaloz ene na hľadaní kra sy v prostote a jednoduchosti a obdivuje i maliara K. Teigeho. Devětsil publikoval aj v internaciona lnom revue Pásmo, ktore Novomesky taktiez komentuje, ocen uje Teigeho c la nok Moderní umění, kde zatracuje heslo umenie pre umenie – modernosť znamena zblí z enie umenia pre ty ch, pre ktory ch sa tvorí .349 V okto brovom c í sle Vatry publikuje predstavenie c eskej literatu ry a umenia na pokrac ovanie, ktore vs ak uz nevys lo – pre slovensku verejnosť predstavuje autorov Hořejšího, Wolkra, Horu, Píšu, Seiferta, Nezvala, Teigeho a ich koncept avantgardne ho umenia – poe ziu, pro zu, maliarstvo, hudbu, divadlo. Ocen uje, z e sa skupiny dohodli spojení m v jednotnom s í ku (Literárna skupina a Devětsil) a tvoria najsilnejs iu genera ciu, avs ak ku skupine je kriticky – hoc sa dis tancuju od l'artpourl'artizmu, podľa Novomeske ho „posledná produkcia týchto umelcov je zase len umenie pre umenie. Kolektívne to asi vôbec nie je – môže sa to páčiť jednotlivcom, ale ak to berieme od základu – poetisti sa prehrešujú proti svojmu pôvodnému cieľu.“350Aj prostrední ctvom ty chto c la nkov sa snaz il Novomesky s í riť moderne a avantgardne umenie z C iech do slovenske ho kultu rneho prostredia. Teigeho Novomesky cituje351 a poklada ako vzor pre vybudovanie zakladanie Ľavého frontu v Bratislave: „...primknutie sa k ľavému frontu zaväzuje. Zaväzuje k neporušeniu onej základne, ktorá v Prahe bola a v Bratislave bude naznačená.“352 Kriticky sa voc i niektory m ľavicovy m intelektua lom-autorom sta va po V. zjazde v roku 1929 a Manifeste siedmich. F. X. Šaldu cituje pre jeho bravu rne litera rne kritiky ako „najživšieho kritika európskej súčasnosti“. Jeho hodnotenie c eskoslovenskej litera rnej sce ny v c la nku „Jediné hodnoty...“ z roku 1929 je zaloz ena najma na konfronta cii umenia so spoloc enskou realitou - a na za klade tejto te zy aj hodnotenie jeho autenticity diel: „V rozbore každej osobnosti českej literatúry stopoval Šalda predovšetkým jej pomer k štátu a k vládnucej spoločnosti a uvádzajúc tento pomer do súvislostí s hodnotou diela, dochádzal k záverom, ktoré sú pre kultúrnosť vládnucej spoločnosti veľmi smutné.“353 S alda ocen uje Neumanna ako marxistu, taktiez ocen uje Wolkra, Has ka, Teigeho; naopak kritizuje Fra n u S ra mka pre absenciu revolty v neskors ej tvorbe; pod c iernu zem v tej dobe zakopa va c esky pragmatizmus a najma C apkovcov, Koptov, Medkov“ – s ta totvorny optimizmus a socia lny defetizmus povy s ili na s ta tnu mu drosť. Novomesky spomí na aj expresionistu, impresionistu a predstaviteľa proleta rskej poe zie Josefa

348 NOVOMESKY , L. 1970. Disk, internaciona lna revue. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s. 14 349 „Modernosť umenia sa dosiahne pretrhnutím tradícii, odpútaním sa od zjavov legendárnych a mytologických v poézii... Pásmo dáva akú-takú direktívu poetizmu hlásanému Diskom. ... K. Schulz píše o próze poetizmu, ktorej základné hodnoty sú: pravda, lyrika, skutočnosť.“ (NOVOMESKY , L. Pa smo, internaciona lna revue. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 15) 350 NOVOMESKY , L. 1970. Moderna c eska literatu ra a umenie. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 22 351 Karel Teige vo svojom manifeste prehlasuje: „Základňa, z ktorej sa Ľavý front stavia, je revolučná. ĽF je organizovaným a vedomým odbojom intelektuálnych, produktívnych síl proti vládnucej a rozkladajúcej sa kultúre liberalistickej; voči jej tradíciám, prežitkom, akadémiám, estetikám a morálkam, voči dezorganizovanému a odumierajúcemu sociálnemu systému na stanovisku a rozhodnutí nonkonformizmu.“ 352 NOVOMESKY , L. ĽF. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.63 353 NOVOMESKY , L. „Jedine hodnoty...“. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.65

St

ran

a69

Chaloupku, ktory sa otra vil pustení m plynu a pripomí na mu mlade ho Werthera c i obľu bene ho Jesenina: „Áno, Jesenina; veď ten brnenský samovrah bol protinožcom moskovského chuligána, ktorý skončil s rozrezanými tepnami na lustri ktorého moskovského hotela. ... v slepej uličke nahmatal iba kohútik plynu. Umrel a neposlal cynický výsmech Petronia cisárovi; umrel a na tretí deň ho pochovali.“354 Novomeske ho nekrolo gy by vaju c asto aj cynicke a krute ku autorom, ako naprí klad nekrolo g Karolovi Kálalovi, ktore ho spomí na v kontexte c eske ho vlastenectva ako dobyvateľskej spoloc nosti, ako c loveka, ktory „prežil svoju ideológiu presne o jedenásť rokov. ...Kálal starostlivo a svedomito tvoril svoju provinciálnu ideológiu českého imperializmu...“355 Ka lala obvin uje z s í renia stereotypov, malomes tiactva, c eske ho kapitalizmu, z usilovania o likvida ciu slovenske ho priemyslu alebo vyzy vania slovensky ch spisovateľov k tvorbe po c esky. V roku 1930 zomiera dirigent, operetny skladateľ Oskar Nedbal a Novomesky pí s e ďals í nekrolo g o samovrahovi – pripomí na financ ny neu spech SND, v ktorom vidí jednu z prí c in Nedbalovej samovraz dy (popri jeho umelecky ch neu spechoch); pripomí na jeho nads eny prí hovor po dirigovaní orchestra v ZSSR, ako symbol jeho zmeny v myslení .356 Podobne vní ma Ferdinanda Peroutku, ktory sa vyslovil aby „slovenskí spisovatelia jedného dňa prestali písať po slovensky a začali písať po česky, na c o Novomesky odpoveda : „kultúra českého malomeštiactva je slovenskej inteligencii taká protivná ako mladým spisovateľom českým, ktorí si tiež upravujú cestu z tohto prostredia.“357 V texte Poučenie z pána Hašlera sa zameriava na kritiku bluesove ho gy c a skladby Chlapci od Zborova c eske ho pesnic ka ra Karla Has lera, ktory bol urc eny na propagandisticke u c ely v zmysle zneuz í vania vlastenectva, ako symbol národnej tragédie.358 Naopak, obdiv skla n a pre Jaroslava Haška v niekoľky ch textoch, predovs etky m jeho postavu S vejka. S vejk podľa Novomeske ho „nie je ani smiešna, ale ani blbá figúra. ... Jeho zbraňou je horlivá pasívna rezistencia. ...ukazuje normálnemu oku rozmery i hĺbku vrchnostenských nezmyselností práve tak ako ľudských slabôstok, úbohostí, vystrašenosti a hlúposti.“359 S vejka vní ma ako postavu zosmies n uju cu vojnu, a pripomí na, z e jediny kto ju glorifikuje su fas isti, ktorí su potomkovia uniformovany ch figu r. Ty m podc iarkuje nadc asovosť Has kovho diela. V c la nku Básnik sociálneho odboja spomí na Petra Bezruča pre odpor ľudu proti utla c ateľom, uhľobaro nom a priemyselny m magna tom. Za roven vs ak upozorn uje na jeho naciona lnu zaujatosť, ktoru ospravedln uje jeho dobovou neznalosťou su vislosti medzi na rodny m a socia lnym oslobodení m.360 Bezruc ovi sa venuje aj v recenzii knihy Obzory prekladateľa R. Fuscha.361 Nemale mnoz stvo c la nkov venoval Novomesky Wolkrovi. Poc as svojho komplikovane ho vy vinu osobnosti mal k nemu dvojaky vzťah – jednak nesmierne ho obdivoval, avs ak najviac ocen uje jeho neskoru tvorbu (Dílo - Balady) ako „plod zrelej sociálnej poézie“ v ktorej „zmužnelo jeho chlapčenské srdce“.362 O Wolkrovi kra sne pí s e v c la nku Wolker z roku 1925, ktory je az aky msi vyznaní m ba snicke mu talentu.363 Obaja autori sa zameriavaju

354 NOVOMESKY , L. Mosadzny kohu tik plynu. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.71 355 NOVOMESKY , L. Oneskoreny ideolo g c eskej dobyvac nosti. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.85 356 „Tá krajina síce nedáva dnes už vyrastať typom nedbalovských hudobných veľkopodnikateľov, ale umŕtvuje aj okolnosti, ktoré dali – tentoraz Oskarovi Nedbalovi – príčinu k samovražde.“ NOVOMESKY , L. 1930. Smrť Oskara Nedbala. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s.89 357 NOVOMESKY , L. Slovensko a pa n Peroutka. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.53 358 NOVOMESKY , L. Pouc enie z pa na Has lera. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.54-56 359 NOVOMESKY , L. Has ek vec ny . In Tvorba XIII c . 1. (7.1.1938). 1938. 360 NOVOMESKY , L. Manifesty a protesty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha.. 1970. s. 310 361 NOVOMESKY , L. Manifesty a protesty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha.. 1970. s. 313 362 NOVOMESKY , L. Manifesty a protesty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 21 363 „Neposielal dus u svoju k vy s ina m, ale doloval chra m mr tveho mesta. A podivne : nerozplakal sa nad mr tvotou kra sneho mesta, ale sa usmial, bol radostny , tva r mal jasnu , aku mo z e mať iba chlapec. Nemal tva r jasnu a nedoloval radosťou preto, z e by sa uspokojil ty m, c o v mr tvom meste nas iel a c o videl, ale zato, lebo veril z e jeho

St

ran

a70

na kaz dodennosť z ivota, ktorej prida vaju lesk poetizmu a jedinec nosti – unika tnu atmosfe ru ukrytu v kaz dodennosti a pretavenu v umelecke dielo. Wolker vní ma umelcov ako „robotní kov novej kra sy“ vo svete, kde su proletaria tom „robotní ci nove ho sveta.“ V roku 1922 vydal Wolker stať Umění všední či nedělní, v ktorej pí s e: „V šedivých úkolech denních nalézá umelec jiskru boží. Neděle - květ na stvolu všedních dnů, vítezství - ovoce na haluzích bojů, tento věcný poměr, vztah a prostupování zachytí srdce umělcovo na všem.364 Wolker pripomí na, z e umenie mes tiacke odumiera a nastupuje proleta rske, v ktorom ba snik pozna fyzicku pra cu aj sviatoc ne ho odpoc inku – vnu torny m znakom je viera a boj o novy a leps í svet. Dalo by sa povedať, z e Jir í Wolker je svojim spo sobom c eskou analo giou Laca Novomeske ho, svojim smutny mi ba sn ami poukazuje na potrebu spravodlivosti a ľudskosti.365 Na T. G. Masaryka sa Novomesky odvola va v niekoľky ch textoch, naprí klad pre jeho kritiku cenzu ry v c la nku Kultúrna reakcia z roku 1925, v recenzii na knihu profesora Alberta Praz a ka366 ocen uje Masarykov pomer k literatu re a umeniu (predovs etky m jeho vzťah k romantizmu a „slovanske mu anarchizmu“ v kontraste k jeho tu z be po intelektua lnej funkcii umenia; Masaryk obdivoval Hviezdoslava, Janka Kra ľa, Byrona, Ma chu a Pus kina), ako za kladny predpoklad k jeho osobnostne mu rastu a veľkosti jeho osobnosti. V 60. rokoch o Masarykovi pí s e ako o c loveku, ktore ho humanisticka cesta demokracie viedla k Marxovi: „Vždy som mal taký zvláštny vzťah k Masarykovi, zdalo sa mi, že je to dobrý, jasný pán a že od tej jeho humanistickej demokracie viedla cesta k Marxovi. Dokonca kedysi aj komunistická strana akceptovala túto nadväznosť a videla ho takto aj ponad svoj spor s ním. Po 48. roku ma prekvapilo, že sme ho zhodili z pomníkov, že už nemáme s ním nič spoločného. Lenže ono to nie je pravda.“367 Pred rokom 1948 taktiez c asto vo svojich prejavoch v pozití vnom zmysle cituje E. Beneša. V textoch zo 60. rokov (po rehabilita cii) Novomesky (vy raznejs ie nez predty m) vyzdvihuje aj autorov nekomunisticky ch a neľavicovy ch, predovs etky m Karla Čapka, M. R. Štefánika, venuje sa podrobne E. Benes ovi – konkre tne rokovaniam v Londy ne, ale taktiez rehabilitovany m komunistom – Ivanovi Horváthovi (pri prí lez itosti odovzda vania pama tnej tabule v Senici roku 1965), Clementisovi a budu cemu prezidentovi Gustávovi Husákovi – jeho svedectvu o SNP. Veľmi podrobne, ako svedok a historiograf, opisuje cely priebeh SNP. Nekomunistov sa snaz í ospravedlniť s toleranciou v ich presvedc enia o spravodlivom svete – naprí klad C apka v zmysle jeho viery v reformovanie demokracie evoluc ny m a nie revoluc ny m vy vojom. Karlovi C apkovi sa venuje hneď v niekoľky ch textoch z 30. rokov (Neobyčajný život, Čapkova posledná cesta, Delikt?, Veľkosť a pochybnosť). Karla Hynka Máchu povaz uje za symbol vrstovní kmi necenene ho ba snika, protikonvenc ne ho revolte ra a za roven symbol c eskej na rodnej hrdosti, keď sa vyjadril k jeho pochovaniu v Prahe po roku 1938, po tom, c o Ma chove rodne Litome rice pripadli Nemecku. Tento akt je podľa Novomeske ho symbolom, z e „nijaká hranica nie je taká úzka, aby v nej nevedel žiť a čo je hlavné, aby v nej nevedel prejaviť svoju chuť, vôľu a odhodlanie žiť svojím

pra ca bude korunovana veľky m u spechom. Veril, z e mr tve mesto zvla s tne oz ije, z e vs etko bude prekypuju ce, kra sne, vs etko bude v pru de z ivota. Toto sna ď bolo jeho chlapc enske vyznanie. Chlapec sa stal muz om a pris iel otva rať udivene oc i. Vedel, z e mr tve mesto sa musí vzkriesiť; ak vzkriesi otra vene srdcia, ktore spa li. ... Tie slova ani nezostali v srdciach, ale is li ďalej, is li do pa stí . Nehovoril o revolu cii, ale hovoril revoluc ne.“ (NOVOMESKY , L. Wolker. Roc enka slovenskej chudoby na rok 1925. s. 83, cit. podľa Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 28) 364 WOLKER, J. Ume ní vs ední c i nedelní . In Z díla. Praha: Nas e vojsko, 1954, s. 54 365 „Býti kominíkem znamená obštastnovat lidi, kterí mají knoflíky. Až budou všichni lidé mít knoflíky –budou všichni štastni.“ z Wolkrovej tvorby s názvom O komínikovi, v ktorej malý, chudobný a zbedačený chlapec túži po tom, aby mal gombík, pretože vďaka gombíku si môže zaželať šťastie. Raz tento gombík nájde, keď ho stratí malé dievčatko. Chlapec si uvedomuje, že by sa mohol stať symbolickým strojcom nešťastia dievčatka, a tak sa rozhodne gombík vrátiť (Wolker morálne vychováva k tomu, aby sme neobetovali cudzie šťastie v prospech individualizmu). Chlapec zisťuje, že otec dievčaťa je zhodou okolností kominár. Rodina chlapca vezme do opatere a sám sa stáva kominárom. 366 NOVOMESKY , L. Masarykov pomer k literatu re.In Slávnosť istoty.Bratislava:Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.44 367 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992.ISBN 80-85557-06-3, s.398

St

ran

a71

životom.“368 Sla vnostna udalosť prevozu Ma chovy ch pozostatkov do Prahy bola pre Novomeske ho aj znakom pre novy obsah ma chovske ho cha pania (ako spoloc ne ho prejavu na rodnej vo le, svojbytnosti a integra cie rozmanity ch pru dov c eske ho kultu rneho z ivota). Ma cha sa v tomto temnom c ase stal podľa Novomeske ho pre C echov symbolom pre z ivotnu vieru a vo ľu na roda. Novomeske ho vzťah k osobnostiam c eskej kultu ry je neoddeliteľny a veľmi do lez ity pre pochopenie cele ho kultu rneho konceptu. Pra ve medzi c esky mi autormi nas iel ins pira ciu vo svojom prí klone k avantgarde.

2.2.4. IDEA KOMUNIZMU V RÁMCI KONCEPTU SLOVENSKEJ DEJINNEJ KULTÚRNEJ KONTINUITY

„Medzinárodný komunizmus je sústredením, dovŕšením a vedecky cieľavedomým rozvinutím všetkých úsilí (...usilujúcich sa o najušľachtilejšie zámery a najpokrokovejšie snahy, o všeobecné oslobodenie človeka od čias vzbúrenia rímskych otrokov, cez kresťanstvo, stredoveké boje v storočiach najbližších našej dobe.) Slovenský komunizmus zas je organickým pokračovaním najušľachtilejších snáh o vyslobodenie slovenského človeka z hmotného zotročenia i z kultúrnej zaostalosti, ktoré sa v našej histórii zjavili, chce byť ich dovŕšiteľom i cieľavedomým uskutočniteľom.“369 Ladislav Novomesky (foto: Novomeský na Hurbanových oslavách, Beckov, 1948)

Po obozna mení sa so vzťahom slovenskej kultu ry ku internaciona lnej, c eskej a vs eslovanskej sa dosta vame do štvrtého okruhu kultu rnej politiky, a to je vzťah ku vlastnej národnej kultúre – kultúre Slovákov v ra mci Novomeske ho konceptu kultu ry. Ako prapo vod slovenskej kultu ry vní ma Hurbanove Nitrianske žiadosti z roku 1848 (ocen uje, z e po prvy raz vystu pil na rod na javisko dejí n; a taktiez socia lnu dimenziu z iadostí – opierali sa o kopanic iarov, remeselní kov, roľní kov a zastupuju cich uc iteľov, s tudentov, oddanu inteligenciu a fara rov)370 a samozrejme vs etky vy znamne udalosti na rodne ho obrodenia – avs ak predovs etky m tie, v ktory ch sa uka zal zmier medzi jazykovy mi konceptami a na boz enstvami v prospech na rodnej jednoty a hlavne socia lna dimenzia. Korene socia lneho oslobodenia hľada dokonca v kolektí vnej pama ti na roda, ktora sa prejavuje z kultu rno-antropologicke ho hľadiska v rozpra vkach, legenda ch a piesn ach.371 Novomesky sa slovensky m na rodny m dejina m venuje jednak v stars ej s tu dii Marx a slovenský národ a nesko r sa k te me vracia v 60. rokoch, v texte Na prelome, kde do sledne interpretuje rok 1848 a snaz í sa vysporiadať s kriticky mi ohlasmi Marxa, Engelsa c i Bakunina. Snaz í sa vysvetliť a ozrejmiť, z e interpreta cia roku 1848 je oveľa zloz itejs ia problematika a docha dza v tejto te me k zjednodus ovaniu. Pripomí na historicku chybu slovenske ho na roda v jeho naivnej viere v austroslavizmus a chybu, z e bojoval proti maďarskej antihabsburgskej revolu cii po boku absolutizmu habsburske ho domu v naivnej

368 NOVOMESKY , L. Nova ma chovska varia cia. In Elán IX (1938-1939). c . 9.-10. (ma j-ju n 1939) 369 NOVOMESKY , L. Komunizmus v slovenskej na rodnej idey (1946). In. Zväzky a záväzky.. BA: Pravda. 1972. s. 140 370 NOVOMESKY , L. Vraciame zmysel duchu 1. na rodne ho pohybu. In. Zväzky a záväzky.BA: Pravda. 1972. s.295-8 371 Dokonca venuje s pecia lny c la nok povesti o zbojníkovi Lepejovi. Na konci textu doda va: „Lebo tieto legendy vyjadrujú túžbu dávnoveku. ... Nie je v nich životopis zbojníka, ale je v nich túžba ľudu. Zložitými spôsobmi rozpráva v nich primitívny ľud o sebe.“ NOVOMESKY , L. Zbojní ci. In Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s. 1969. s. 172

St

ran

a72

viere v Austrosla viu, ktorej sa Windischgrätz ironicky vysmial. Kľu c ove bolo v tejto dobe podkopať pochybnu stabilitu euro pskej reakcie spoc í vaju cej na moci ca ra, pruske ho kra ľa a raku skeho cisa ra. Slovanske na rody mohli posilniť ľudove a radika lne pru dy v revoluc nej vlne. Za roven vs ak pripomí na, su vislosť, z e marxisticka kritika upierala slovensky m na rodom historicku budu cnosť vo bec, c o je zaprí c inene prí snou mierou rozumu a racionalisticky ch u vah. Kossutha a Štúra vní ma ako bojovní kov, ktory m is lo spoloc ne o vyslobodenie ľudu spod urba rskych pomerov na pres porskom sneme a historicke osobnosti, ktore „zhoda tragických okolností postavila proti sebe.“ Obaja boli protifeuda lni a revoluc ní , avs ak ako Novomesky pí s e, nacionalisticke a naciona lne proble my sa stali tragickou zbran ou, ktora bola „hrobom národov zlákaných a vohnaných do náručia kontrarevolúcie.“372 Pripomí na Hurbanovo vyhran ovanie sa proti komunizmu pred Windischgra tzom (v naivnej predstave, z e revolu ciu podrz í burz oa zia) 373 a falos nu na dej Slova kov, ktory m sa navliekal absolutisticky chomu t uz v dobe, keď zac ali sní vať svoj naivny sen. Pripomí na Janec kove vyzdvihnutie stykov s povstalecky mi Maďarmi, ktore nebolo schva lene . Novomesky vs ak povaz uje marxisticku kritiku Slovanov za nespravodlivu pretoz e treba brať v ohľad, z e uverili vo fikciu na rodnej revolu cie. V pozna mkach odmieta aj zľahc ovanie Engelsovy ch radika lnych tvrdení proti Slovanom, pretoz e by to bolo nevedecke . Te me sa venuje aj v c la nku Revolučné roky, kde sa opa tovne snaz í o vysvetlenie sporu marxizmu a na rodnej revolu cie. Pí s e, z e ide o problematiku politicky ch a spoloc ensky ch za pasov. Marxa aktualizuje o Leninov vy rok o hospoda rskej za kladni naciona lnych hnutí a potrebe jednej rec i v ra mci historicke ho vy vinu k rozvinute mu kapitalizmu (ktory logicky nadva zuje v dialektickom vy vine po feudalizme a pred utvorení m socializmu), c o je hlavny argument v prospech na rodnej revolu cie. Zaobera sa tu najma vzťahom Slova kov k Maďarom, pokrokovy m prí stupom Petofiho a Tánscicsa na maďarskej strane („maďarskú národnú nezávislosť vidia podopretú v slobode sedliakov a bezzemkov a obaja majú iné stanovisko k nemaďarským národom“), a Štúra s Rotaridesom a Jankom Kráľom (veľke ho priaznivca spojenectva, „hlásal totiž poriadky bez panskej vlády, bez šľachy“ - bol proti poriadkom sveta a preto bol su deny , hovorí Novomesky ) na strane slovenskej.374 Koncept kultu ry slovensky ch komunistov, ktore ho hlavny m projektantom je Ladislav Novomesky , vy znamny m spo sobom nadva zuje na odkaz na rodny ch hnutí 19. storoc ia vs í maju c si ich socia lnu dimenziu a aspekt s í renia vzdelanosti pre s iroke vrstvy. Preto vní ma Novomesky naprí klad aj S tu ra ako revoluciona ra a hla sateľa pravdy chudobny ch a beda rov. Vzdelanie je teda prvy m krokom k triednemu vedomiu a pochopeniu socia lnej nespravodlivosti, pretoz e ako sa m autor pí s e: „najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý.“375 Novomesky si zobral za u lohu na rod osvietiť a vloz iť do slovenskej na rodnej mys lienky nadstavbu socia lnej revolu cie, ktora v nej absentovala. Sila ľavice na Slovensku rastie pod vplyvom prehlbuju cej sa socia lnej nerovnosti, a hospoda rskej krí zy v roku 1929 – nasledovali s trajky, demons tra cie, s c í m boli spojene perzeku cie a dokonca straty na z ivotoch. Od roku 1920 az 1921 bolo zavraz deny ch 18 robotní kov a zraneny ch 183; v roku 1931 ich boli desiatky. V roku 1923 bolo na Slovensku 441 tisí c nezamestnany ch a nesko r dokonca 920 tisí c nezamestnany ch (kaz dy tretí robotní k). Represie a dokonca fyzická likvidácia štrajkujúcich boli realizované v mestách Košúty, Krompachy, Nové Mesto nad Váhom, Gemerská Hôrka, Hlohovec, Rumanová, Močenok, Vráble.376 To vs etko boli predpoklady

372 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.346 373 Hurban (ako si vs í ma Novomesky ) ako obranu pred Windischgra tzom, ktory pripomí nal, z e jeho komisa ri sa c asto z aluju „na komunizmus ľudu slovenského“ napí sal: „Áno, nás pred vládou osočujú z komunizmu, kde my sme zástupcovia ľudu majatekového a nie proletariátu, neznajúceho dnes, čo bude zajtra jesť, náš ľud má svoje domy, dvory, pozemky, nesie ťažké štátne a iné ťarchy, neuteká do sveta, a takého ľudu komunizmus nikdy nelákal a nezvodil..“ HURBAN, J. M.: Ľudovít Štúr. Rozpomienky. BA, Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry 1959. s. 619 374 NOVOMESKY , L. 1992. Splátka veľkého dlhu. 1.zv. BA: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.273 375 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia.... Bratislava: Pravda. 1949, s. 22 376 Pozri bliz s ie CHMELA R, E. Pamätník obetiam kapitalizmu - Pri príležitosti 80. výročia udalostí v Košútoch. 2011. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011050025


St

ran

a73

k prebudeniu triedneho vedomia a vzostupu socialisticky ch hnutí . Pod na nosom historicky ch krí vd zí skalo zaradenie komunista mnoz stvo pejoratí vnych adjektí v. Ladislav Novomesky zadefinoval poslanie komunistu nasledovne: "Mnohí ľudia sa dnes radi nazývajú komunistami. Je to spojené s mocou, s výhodami. Ale my nemáme čo stáť o ľudí, ktorí označenie komunista využívajú iba na to, aby sa im otvorila cesta ta, kde sú húfy nekomunistov. Komunistu sa nesmú ľudia báť! Komunistu si ľudia musia vážiť! Našou úlohou je národ nie ovládnuť, ale osvietiť! Komunista musí byť vzorom pre svoje okolie vo vzdelanosti, energii, v dôvtipnosti, v charaktere, v priamosti a potom v čestnosti a skromnosti!"377 Novomesky sa vo va c s ine svojich prejavov odvola va na kultivovanie mys lienky slovanskej vza jomnosti. Na kultu rnom poli sa v auguste 1945 konal I. zjazd slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov v Banskej Bystrici iniciovany Ladislavom Novomesky m – zu c astnilo sa ho 250 umelcov a vedcov, vy sledkom bolo uza konenie Umeleckej a vedeckej rady ako autono mneho orga nu podliehaju ceho Poverení ctvu s kolstva a osvety a nad ní m predsední ctvu SNR (SNR na vrhu vyhovela v septembri 1945) so sí dlom v C ervenom Kameni. Novomesky sa na zjazde prihovoril za symbio zu vy chodu a za padu, za moz nosť tvoriť most medzi za padnou a vy chodnou kultu rou: "rozhodným príklonom nášho kultúrneho života k slovanskej kultúre, menovite ku kultúre východných Slovanov, a to tak v zmysle našich najlepších kultúrnych tradícií, ako aj v zmysle súčasných predstáv o našej budúcnosti. ... Smelo sa prihovárame za to, aby pri novom rozmachu a doteraz neznámej intenzite vzťahov celého nášho života k slovanskému, menovite však k východoslovanskému svetu, uchovali a utužovali sa aj styky našej kultúry, najmä umenia, zo Západom, lebo nás skúsenosť naučila, že tieto kategórie vonkoncom nestoja proti sebe."378 Aj pre Benes a bol prima rny geopoliticky a strategicky cieľ, aj z hľadiska polohy C eskoslovenska, vytvorenie mostu medzi vy chodom a za padom. Aj preto Benes vyjedna val jednak s Gottwaldom, ktory mal konexie na vy chode, ale aj s Francu zmi a Anglic anmi, na ktory ch sa Benes spoliehal a ktorí za roven zradili C eskoslovensko odmietnutí m pomoci pri mobiliza cii proti Hitlerovi v roku 1938.379 Vladimí r Bakos , ktory sa vo svojom c la nku zaobera geografickou a geopolitickou, kultu rno-civilizac nou situovanosťou Slovenska pí s e: „Novomeský nerozvíjal akési abstraktné kvázi kulturologické reflexie. Jeho úvahy smerovali k osvetleniu problémov vlastnej kultúry (osobitne literatúry a umenia), k vytyčovaniu perspektívneho smeru kultúrneho usilovania. Tieto úvahy, hoci sa rozvíjali v čase hlbokého ohrozenia európskej demokracie a humanistickej kultúry, neboli poznamenané krízou kultúrnej identity. Naopak, nemalo ísť o odmietanie toho, čo sa ponúkalo zvonku, či už z Východu alebo Západu pokiaľ bolo súčasťou európskeho humanistického fondu. Preto Novomeský zdôrazňoval, že slovenská kultúra: "Môže nájsť čestný zástoj v onom splývaní "Východu" a "Západu" a sama sa môže stať obrazom rodiacej sa syntézy nových myšlienok, vyjadrujúcich podstatné túhy človečenstva tzv. Východu a kultivovanosti tzv. Západu"“380 Bakos si vo svojom c la nku ďalej vs í ma, z e hoc Novomesky tu z il po symbio ze vy chodu a za padu, radikálne pro-východné orientovanie štátu po februári 1948 mu to neumožňovalo. Taktiez nacha dza zhodu Novomeske ho konceptu

377 Laco Novomesky z prejavu na otvorení U strednej politickej s koly pre funkciona rov KSS, prednesene ho v okto bri 1945 NOVOMESKY , L. NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973, s.29 378 NOVOMESKY , L. Pozna mky k diskusii. In: Sborník z I. sjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov 27. a 28. augusta 1945 v Banskej Bystrici. Spracoval Dr. Rudolf Mrlian. Bratislava: Umelecka a vedecka rada a pov. informa cií , 1946, s. 65-85. 379 Pozri a porovnaj bliz s ie filmove spravovania tejto historickej te my KOSATI K-SEDLA CE K (scena r), SEDLA C EK, R. (re z ia). LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia). České století: Den po Mnichovu (1938). [Historicky seria l]. C eska republika. C eska televize. 2003. 75 min. a SOKOLOVSKY , E. (re z ia). MET EJKA, J. (scena r), LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia), HOMUTA, J. (dramaturgia). Gottwald. [Po vodny televí zny seria l]. C R. C T. 1986. 5x85 min. a taktiez pozri VA VRA, O., FA BERA, M. (scena r), VA VRA, O. (re z ia). Dny zrady. [Historicky film s autenticky mi cita ciami]. C eskoslovenska televize. 1973. 106 min 380 BAKOS, V. Dilema kultu rnej orienta cie: Vy chod - Za pad oc ami Novomeske ho. In BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31879

St

ran

a74

s konceptom Va clava C erne ho, ktory sa taktiez usiloval o tu to symbio zu. Geopoliticky a kultu rny koncept symbio zy sa teda snaz il realizovať, ale nebolo mu to umoz nene . Novomesky bol v ota zkach na rodny ch veľmi opatrny , nakoľko is lo o veľmi citlivu te mu. Snaz il sa o synte zu triedneho boja a mys lienky slovanskej vza jomnosti aj s do slednou interpreta ciou Marxa.

2.2.4.1. NOVOMESKÝ K OSOBNOSTIAM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH DEJÍN „Zápas proti nacizmu a domácej sfašizovanej reakcii bol súčasne bojom o úplnosť a o plnú hodnotu našej národnej myšlienky. Bol bojom o predpoklady plného rozvoja slovenského národného života; o predpoklady pre prekonanie našej zaostalosti, neučenosti, pre sústavné rozširovanie práve slovenského človeka, ako ich vymedzovali a o ne sa usilovali najlepší Slováci kedykoľvek v minulosti, jasnozriví básnici i drobní národní panovníci od Kollára, Hollého, Palárika, Fándlyho, Štúra, Janka Kráľa, Radlinského, Licharda, Moyzesa i Kuzmányho, Hviezdoslava, Jesenského až po súčasníkov, cez všetkých ostatných obetavých buditeľov slovenských i slovanských, ustarostených v námahe o hmotné a tým aj duchovné povznesenia nášho človeka.“381

Dejiny na rodnej kultu ry su pre Novomeske ho kľu c ove pre generovanie konceptu novej kultu ry ako veľkej ins pira cie v zmysle socia lnej dimenzie dosahu na rodny ch buditeľov. Novomeske ho texty od 20. az do konca 40. rokov su plne vyjadrení k dobovým aj historickým osobnostiam slovenskej a československej národnej kultúry: Ľudovít Štúr, Štefan Moyzes, Janko Kráľ, Hviezdoslav, Juraj Fándly, Štefáník, Kvetoslav Urbanovič, Andrej Sládkovič, Vladimír Roy, Martin Rázus, Peroutka,382 Hašler, Alexander Blok, Andrej Hlinka383 – a mnohí ďals í su vs etko osobnosti, ku ktory m sa Novomesky vyjadroval, hodnotil ich prí nos. Hľadal historicku kontinuitu socia lneho oslobodenia a protestu proti na rodnostne mu u tlaku v Slovenskom umení , ktore sa podľa autora prejavilo ako „mys lienkova zbrojnica Slovenske ho na rodne ho povstania“: „V tematike tvarovej i farebnej reči nášho mladého výtvarníctva, v naladení i metaforách modernej poézie nadrealistickej, v apoštolských výstrahách, v citlivej reakcii na poníženie človeka vo vývodiacej symbolistickej poézii ukrýval sa neprestajný protest proti nevoľníckemu gniaveniu ľudskej dôstojnosti našej národnej cti, ktorý sa i zjavne prejavil predovšetkým v nepodpísaných básňach Janka Jesenského a v niekoľkých číslach našej dramatickej tvorby. V nádherných pomníkoch slovenskej kultúrnej minulosti, označených menami Andreja Sládkoviča, Janka (Kráľa, Bottu, Chalupku, Hviezdoslava, Roya i Krasku, aktualizoval si vnímavý čitateľ tú samu časovú tendenciu, ktorú hľadal a časti i nachádzal v básňach najuvedomelejšieho Pavla Horova, potom v básňach Lukáčových, Smrekových, v Poničanovom Divnom Jankovi, v slohách Kostrových, Bezkových, Terenových, Krnových i všetkých nadrealistov.“ 384 Laco Novomesky vní mal osobnosti na rodny ch kultu rnych dejí n v zmysle šírenia osvety, vzdelanosti a kultúry pre široké vrstvy, a najmä v dimenzii ich sociálneho odkazu. Pripomí na, z e osvetova c innosť v spoloc nosti nie je novinkou, ale je

381 NOVOMESKY , L. Komunizmus v slovenskej na rodnej idey. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s.139 382 Ferdinandovi Peroutkovi Novomesky venoval niekoľko sarkasticky ch c la nkov (zbierka Čestná povinnosť): konkre tne Dvaja muži v Přitomnosti... , Farboslepí komunisti a hrdinský Peroutka, Peroutka a kríza hitlerizmu. 383 A. Hlinku Novomesky pranieruje pre protičeskosť, nacionálny autonomizmus, konzervativizmus, avs ak vyslovuje aj nádej vo vnímaní jeho osobnosti - uvedomuje si jeho rozpoltenosť cita ciou „Vídite, kam ma dostali! – Pod prápory, proti ktorým som celý život bojoval,“ ktoru adresuje odkazu Hlinkovej strany. Pozri NOVOMESKY , L. Andrej Hlinka. In Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha.1969, s.359 Ľuda ci na jednej strane bojovali proti C echom, a na druhej strane ignorovali nemecky fas isticky imperializmus. Podľa Novomeske ho na Hlinku vply val Karol Sidor (c la nok Slovensko za nového susedstva, 1938). Taktiez Hlinku obvin uje z rozdu chavania na boz enskej nevraz ivosti medzi katolí kmi a lutera nmi (c la nok Prehĺbia náb. nevraživosť, 1936)Hlinkovi sa venuje Novomesky v rade c la nkov z 20. a 30. rokov a je jeho veľky m kritikom. Taktiez ho obvin uje z rozdu chavania na boz enskej nevraz ivosti medzi katolí kmi a lutera nmi (c la nok Prehĺbia náb. nevraživosť, 1936). V zbierke Znejúce ozveny nacha dzame c la nky, kde sa vysmieva Hlinkovmu vla dnemu programu, ľuda ctvu a klerikalizmu. 384 NOVOMESKY , L. Pozna mka k diskusii. Na I. zjazde slovensky ch umelcov a vedecky ch pracovní kov v dn och prve ho vy roc ia SNP v Banskej Bystrici. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 45

St

ran

a75

historickou kontinuitou odkazu na „činnosti fándlyovcov z bernolákovskej družiny, potom štúrovcov, matičiarov z čias rozkvetu Matice slovenskej za Uhorska, veľkých priekopníkov družstevníctva, pokrokárov z okolia Hlasu, nadväzuje skrátka na najväčšie a po zásluhu najviac spomínané úsilia v našich národných dejinách.“385 Vyzdvihuje Jána Amosa Komenského o spoloc nej vy chove mla dez e a rovnosta rskeho prí stupu ku vzdela vaniu386 a poz iadavku vzdelania pre vs etky ch z pera Ľudovíta Štúra ako splnenie da vnej poz iadavky „geniálnych pedagógov a osvietených buditeľov minulosti.“ 387 V doba ch temnej monarchie vní ma osobnosti na rodny ch dejí n ako svetlonosov a hľadac ov pravdy pre zbedac eny a nevzdelany ľud. Prima rne sa venuje osobnostiam v intencia ch boja za socia lne oslobodenie na rodov. Prí kladom je mnohokra t citovany S tu r, ktore ho odkaz je pre Novomeske ho hlavny m vy chodiskom v koncepte slovensky ch komunistov ako ďals ie fa ze na rodny ch dejí n a oslobodenia kultu rneho a socia lneho. Pripomen me si niekoľko kľu c ovy ch osobností a interpretovaní ich odkazu Lacom Novomesky m. S tu rovi bol venovany priestor v iny ch c astiach pra ce, preto budu v ra mci analyzovane najma ďals ie osobnosti. Jeden z posledny ch textov pred odmlc aní m v roku 1950 venoval Jurajovi Fándlymu, ktore ho ocen uje pri prí lez itosti 200. vy roc ia pre vzdela vanie chudoby, pre boj proti zneuz í vaniu na boz enstva (ocen uje v tomto kontexte zna me dielo Dôverná zmluva medzi mníchom a diablom). Vzdela vanie ľudovy ch ma s vní ma Novomesky ako jeden z prvy ch krokov k odstra neniu nespravodlive ho spoloc enske ho syste mu a pra ve toto vzdela vanie podľa autora aplikoval i Fa ndly svojou osvetovou c innosťou: „Húževnato učil ľudí lepšie hospodáriť, múdrejšie, ľudskejšie žiť, prekonávať staré škodlivé zvyklosti, konzervatívne obyčaje. Neboril uvedomelé feudálne poriadky, nebol originálnym vedeckým objaviteľom... bol však zanietene oddaný ľudu, „chudobe slovenskej“ ako ho zavše i sám oslovuje. Poznal a živo preciťoval jeho mizérie, nedostatky, trudy i potreby a po celý svoj neveselý život s tvrdohlavou dôslednosťou hľadal a propagoval lieky na odstránenie týchto bied.“ 388 Pri prí lez itosti 25. vy roc ia smrti Hviezdoslava o n om Novomesky pí sal ako o osobnosti, ktora sa „vyjadrovala rečou kvetín“, ktora rozvinula idey, ktore sa stali za konom na rodne ho a spoloc enske ho z ivota; ocen uje jeho vyznania o c loveku, rodine, na rodoch a kmen och a c lovec enstve. V jeho poe zii videl napa tie medzi nebom a zemou, rea lne a pravdive , „neskreslené videnou, špinavou, zgniavenou a biednou zemou - medzi bohom a človekom, medzi skutočnosťou a ideálom.“389 Vní ma ho vznes ene a veľkolepo ako „ideolo ga medzi kvetinami“, „kubí nskeho filozofa“, pripisuje mu poznanie zeme a c loveka. Pavlovi Orsza ghovi Hviezdoslavovi sa venuje vo viacery ch textoch – pripomí na nadc asovosť Krvavých sonetov ako vzdoru proti vojne, jeho humanizmus a solidaritu s bez ny m c lovekom, ktora je blí zka socializmu. Vs í ma si, z e na boz enstvo nie je v jeho diele definovane ako nezvratnosť osudu (na boz enstvo je dielo „ľuďmi nastolené a ľuďmi tiež zmeniteľné“390), ba naopak, osud ma c lovek v ruka ch, c o je veľmi vy znamne pre interpreta ciu jeho diela. Nacha dza tiez stať, kde Hviezdoslav vní ma rok 1905 ako kvas Slovanstva, c í m ho vní ma ako nadc asove ho priaznivca novej revolu cie Slovanov. Pripomí na, z e Hviezdoslavove dielo je nedocenene , na rod ho nepochopil a na veľke ho ba snika zabudol. „Nech je to konkrétny humanizmus, nesmierna a nezištná viera v ľud, odpor k necnostiam, v ktorých tonie, odpor ku koristníctvu, ktorý jedine je schopný prekonať i staré nepriateľstvá medzi národmi, ako i viera v slovanstvo a jej praktická stránka pre nás, blízky

385 NOVOMESKY , L. Nas a osvetova sluz by. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.234 386 Vy rok J. A. Komenske ho: „Nejen dítky bohatých a vznešených lidí, nýbrž všecky stejně, urozené i neurozené, bohaté i chudé, hoši i dívky ve všech městech, městečkách, vesnicích a dvorcích, mají býti příjmány do škol. Žádám aby v každé dobře spořádané obci, ať je to město nebo městečko, nebo vesnice, zřízená byla škola spolčená vychovatelna mládže.“ 387 NOVOMESKY , L. Za kon o s ta tnej jednotnej s kole. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 74 388 NOVOMESKY , L. Odkaz Juraja Fa ndlyho. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 405 389 NOVOMESKY , L. Hviezdoslav a dnes ok. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 171 390 NOVOMESKY , L. C í m je Hviezdoslav blí zky dnes ku. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 352

St

ran

a76

a bratských vzťah k Čechom,“391 ocen uje Novomesky odkaz Hviezdoslava. Opa tovne sa mu venuje v c la nku Slovenský národný mysliteľ z roku 1939. Rok vzniku naznac uje, z e Novomesky v dobe, v ktorej z ije pripomí na Hviezdoslava pra ve pre jeho s í renie pravdy: „Lebo okrem víťazstva pravdy a práva všetkých a pre všetkých iné víťazstvo nejestvuje.“392 Hviezdoslava, Štúra i Ján Kollára ocen uje pre ich vzťah k slovanstvu a ich „poslanie presahujúce etnické hranice slovanstva.“393 Pri prí lez itosti sto rokov zasadnutia 4. zasadnutia Tatrí nu - Duch tatrínsky - záruka našej záchovy a rozvoja394 - z roku 1947 sa vyslovuje za pokrac ovanie tohto nadc asove ho odkazu ducha vza jomnej u cty, vecnosti, triezvosti tolerancie, zna s anlivosti, ktory povaz uje za symbol na boz enskej harmo nie, i uzmierenia. Pripomí na, z e S tu r s Hurbanom nemysleli len na svoje cirkvi, podobne ako Radlinský s Urbanovsky m a podarilo sa im dohovoriť na dobrom a trvalom diele. Taktiez pripomí na, z e v mene na roda sa uza konil spisovny jazyk a prestali sa ries iť na boz enske spory - toto povaz uje aj za veľky odkaz pre vtedajs iu realitu. Štefana Moyzesa ocen uje pre jeho vza cny pomer k vzdelanosti, osvete a aj pre na boz ensku zmierlivosť v prospech na roda a neloja lnosť voc i panstvu. V podobnom duchu zjednotenia a na boz enskej tolerancie v prospech na roda ocen uje aj Jozefa Viktorina. Viktorina ocen uje aj pre jeho pokrokove myslenie v prospech bratstva C esko-slovenske ho a Slovanske ho: „Slovenský život sa mu javil ako súčasť veľkého života a mocného života Slovanského.“395 Veľky m Novomeske ho vzorom je okrem Ľudoví ta S tu ra aj Janko Kra ľ pre jeho socia lno-revoluc nu povahu: „Kráľ sa stal zabudnuteľným a neporozumeným básnikom i revolučným podnecovateľom v tej miere, v akej pokolenie po prvom slovenskom povstaní „nerozumelo“ revolučnej, najmä sociálno-revolučnej povahe doby, ktorá aj ich zrodila a dala požehnanie ich dejstvovaniu.“396 Novomesky mu dokonca venoval ba snicku zbierku Romboid a v mnohy ch textoch sa k nemu vracia ako k veľke mu viziona rovi, ktorí sa postavil proti utla c ateľom aj za cenu va zenia. Janko Kráľ je pre Novomeske ho veľka ins pira cia a ins pira cia aj pre nadva znosť na pokrokove mys lienky v dejina ch na rodnej kultu ry. Novomesky pí s e o Kra ľovej socia lnej revoluc nosti, ktora spra vne videla u svit slobody v protipa nskom a protistatka rskom odboji. 397 V nekrolo gu Jankovi Jesenskému o n om pí s e ako o osobnosti, ktora s fakľou slovenske ho a slovanske ho povedomia. Je buditeľom minule ho veku, ktory hrdo a c estne bojoval o autenticke dedic stvo odkazu slovenskej minulosti. Ocen uje jeho odmietnutie mní chovskej zmluvy, odmietnutie vojny s Poľskom a participa ciu na Slovenskom na rodnom povstaní ako najcnostnejs om obha jení na rodny ch tradí cií : „... a prišli roky ďalšie a pohnutejšie, nebezpečnejšie, cez ktoré však Janko Jesenský kráčal vzpriamene a takto kráčať nabádal všetkých, ktorí s ním vyznávali ideály národa, slovanstva, humanity, aj demokracie, nesfalšovanej a nespotvorenej takými „Demokratmi“, akých nám zvečnil v jedinečnej ironickej satire pod rovnakým názvom.“398 Zo socia lneho hľadiska interpretuje aj diela Jonáša Záborského – ľudia v Kocu rkove su zlí , pretoz e nad nimi „bezohľadne panujú zlí, nestriedmi, ožralci, zaostalí a nenávistní. (majetní ci veľkostatku)“399 Novomesky pomerne c asto reaguje na pokrytectvo dobovej tlac e a najma elity v nekrolo goch dobou nedoceneny ch autorov. V texte Nečítané dielo a pomník z roku 1937, venuju cemu sa odhaleniu pomní ka Vladimírovi Royovi pripomí na pokrytectvo ty ch, ktorí mu tento pomní k odhalili: „Tá istá národná reprezentácia, ktorá bola – nie svedkom, ale – príčinou Royových krušných dní v posledných časoch jeho života. Ktorá nie že si živého Roya nevedela vážiť, ale znevažovala ho.“400 V c la nku Heslá vysvetľuje rozpor v Royovom

391 NOVOMESKY , L. Hviezdoslav do vlastní ctva nas ich myslí . In. Zväzky a záväzky.Bratislava: Pravda.1972. s.354 392 NOVOMESKY , L. Slovensky na rodny mysliteľ. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.187 393 NOVOMESKY , L. Nova na pln slovanskej mys lienky. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 208 394 NOVOMESKY , L. Duch tatrí nsky... . In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 218-223 395 NOVOMESKY , L. Nas e dejiny ukazuju cestu dnes ku. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 238 396 NOVOMESKY , L. Z ivy Janko Kra ľ (1948). In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 299 397 NOVOMESKY , L. Odpoveď diskute rom. In Manifesty a protesty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 250 398 NOVOMESKY , L. Pri rakve Janka Jesenske ho (1946). In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 114 399 NOVOMESKY , L. Slovenske kultu rne proble my. In.Zväzky a záväzky. Bratislava :Pravda. 1972. s. 279 400 NOVOMESKY , L. Nec í tane dielo a pomní k. In Manifesty a protesty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s 306

St

ran

a77

z ivote – rozpor medzi ba snikom a verny m sluhom cirkvi i vlasti. Podľa Novomeske ho sa aj pod ins pira ciou E. A. Poea a anglickej literatu ry (Royov pobyt v Anglicku) musel „spreneveriť sa slovenským pomerom aby mohol byť veľkým a vzácnym slovenským básnikom.“401 Novomesky ocen uje slovensky litera rny c asopis Vatra, jeho snahu preklenu ť genera ciu mlads í ch aj stars í ch autorov a taktiez fakt, z e neda va priestor iba katolí ckym autorom. Ocen uje Smreka, Gašpara, Hrušovského, Nižňanského, Borinova, Urbana a doda va: „Život oravského sedliaka pripútaného k rodnej hrude zavše Milko U., no platí o ňom to isté, čo o I. Fritsovi. ... Poézia vatristov, ako som už spomenul, nie je biľagovaná dajakým novým smerom, je prostá, povedal by som naivne milá. – Vynímam Vámošov moderný postoj.“402 V recenzii na roma n 30 strieborných Novomesky ocen uje Kvetoslava F. Urbanovic a pre kritiku slovenskej malomestskej povahy inteligencie a jej hrabivosť, lakomosť a honbu za majetkom.403 Pí s e nekrolo g zabudnute mu slovenske mu ba snikov Arnoštovi Rážovi,404 negatí vnu recenziu noviel zbierky Súmrak, S tefana Miha la,405 Svetlo v temnotách, ktore vydal Vavro S roba r pod pseudonymom Andrej Bielik (kritika je dosť ostra – Novomesky pí s e o „trápnom literárnom pokuse“ 406 ako vyjadrení cieľu hlasistov a nepodarenom diele vrcholnej hlasistickej tvorby a venuje mu dokonca hneď dva c la nky). Odvola vaju c sa na Heglov vy rok o hľadaní najobsiahlejs í ch pra vd ducha c loveka komentuje koncept nadrealistov (Je náš tento druh umenia, 1940) pri prí lez itosti vydania zborní ka Sen a skutočnosť. V texte Heslá hodnotí dobovu slovensku literatu ru od odkazu Vladimí ra Roya, cez polemiku medzi Niz n ansky m a Luka c om po zastanie sa diela Uťaté ruky od Rudolfa Fábryho, ktore bolo v tej dobe atakovane tradicionalistami, ktorí odmietali surrealizmus a modernu poe ziu, ktorej prisudzovali zna mku ľavic iarstva (konkre tne Novomesky cituje Ľuda Ondrejova). V 60. rokoch pripomí na Novomesky vy znamnosť konceptu davistov, kritizuje socialisticky realizmus, kult osobnosti a stalinizmus; pí s e o antifas isticke mu odkaze SNP v tvorbe novy ch umelcov, s tu die o roku 1848, ktory sa snaz í svojsky m spo sobom interpretovať a ospravedln ovať tak jednak pohnu tky Englesa a Marxa pri odsu dení Slovanov ako kontrarevoluciona rov a jednak nemoz nosť vytvorenia socialistickej revolu cie v slovensky ch podmienkach (tu ocen uje Janka Kra ľa ako zjednotiteľa revoluc ny ch sí l v Maďarsku, i na Slovensku). V druhej polovici 60. rokov vzda hold odkazu Vladimíra Clementisa v c la nkoch O Clementisových listoch z väzenia, Ešte sme nesplatili dlh a v rozsiahlom c la nku Mysliteľ a revolucionár z roku 1967. Pri prí lez itosti 70. rokov narodenia Ivana Kraska venoval Novomesky ba snikovi s pecia lny prejav. 407 Novomeske ho rozhľad v tvorbe a poznaní slovensky ch osobností kultu ry a predovs etky m literatu ry bol aj na za klade analy zy textov skutoc ne rozsiahly a zaslu z il by si moz no samostatnu vedecku pra cu.

401 NOVOMESKY , L. Hesla . In Manifesty a protesty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s 259 402 NOVOMESKY , L. Vatra, litera rny a umelecky c asopis. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 10 403„Vajanský nám dokonale osvetlil zákulisie a život desaťtisícovej vrstvy, Kukučín nám v svojom diele priniesol kus sedliackeho života, ale zblížiť tieto dva paradoxné životy – nežilo na um nikomu. Každé toto dielo predstavuje samostatný celok. Tu prichádza Urbanovič s novým románom, v ktorom už zbližuje tieto kontrasty.“ (NOVOMESKY , L. 1924. Kvetoslav F. Urbanovic : „Tridsať strieborny ch.“ In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 12) 404 „Zomrel, aby vs etci videli, z e v radoch otrhany ch posta v nie su iba postavy, pre ktore nema dnes ny svet nic ine , iba ak opovrhnutie. ...tvoja slza mo z e oplodniť po du hrobu, na ktorom vyrastie kvet, kra sa. A kvet vyrasteny na hrobe ba snika su druha Arnos ta Ra z a nezmení tvoje ovzdus ie, tvoja s tvrť nebude c ista a v okne ti nevyrastie ani mus ka t ani ľalia. A to by mrzlo ba snika Arnos ta Ra z a.“ (NOVOMESKY , L. Tuberkulo za. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 29) 405 Súmrak zmietol pod c iernu zem, ale ocen uje Miha lovu stars iu tvorbu: „Vykúpenie“ vie pútať čitateľa, lebo Mihál mal v ňom svojho majstra Tajovského. Áno, Tajovského námety, ba i jeho sloh je ovzduším Mihálovej tvorby v novelkách zo zajatia a z vojny. Celkove „Súmrak“ neznamená nijakú hodnotu, nijaký prínos.“ Novomesky mu vyc í ta prí lis nu sentimentalitu, detsku naivitu; na za ver es te skritizuje autorove vyuz í vanie rusizmov. (NOVOMESKY , L. S tefan Miha l: „Su mrak“. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 18) 406 NOVOMESKY , L. 1938. Dieťa je zdrave , len voda je s pinava . In Slovenské zvesti III., c . 10. (14.1.1938) 407 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. II. Zv.. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.59

St

ran

a78

III. LACO NOVOMESKÝ AKO POVERENÍK PRE ŠKOLSTVO A OSVETU V POVOJNOVEJ ČSR

POLITICKÁ SITUÁCIA, INŠTITÚCIE A LEGISLATÍVA V OBDOBÍ ĽUDOVO-DEMOKRATICKÉHO ZRIADENIA V období Novomeske ho po sobenia, tzv. ľudovo-demokratického zriadenia408 vla dy Na rodnej fronty do roku 1948 a po tzv. Ví ťaznom februa ri, kedy dali prezident Benes a nekomunistickí ministri demisiu a bola nastolena nová vláda Na rodnej fronty (zostavena z vy hradne komunisticky ch poslancov so schva lení m prezidenta Benes a, ktory v za ujme zachovania mieru a predí deniu obc ianskej vojny podpí sal komunisticku U stavu 9. ma ja a doplnil vla du komunistami navrhnuty mi poslancami); neexistovala409 samostatna funkcia ministra kultu ry pre Slovensku c asť C eskoslovenska.410 Na za klade Kos icke ho vla dneho programu z 5. ma ja 1945 bol vytvoreny program na rodnej a demokratickej revolu cie v dohode Na rodnej fronty C echov a Slova kov, uzatvorenej medzi prezidentom Edvardom Benes om a moskovsky m vedení m KSC na c ele s Klementom Gottwaldom. 411 Su c asťou tohto pla nu bolo zna rodnenie a skonfis kovanie majetku kolaborantov a zos ta tnenie kľu c ovy ch odborov priemyslu, potravinove ho priemyslu, ba nk a poisťovní (do marca 1947 bolo zna rodneny ch vys e 3000 podnikov, vra tane ba nk, priemyslu – nad 50 zamestnancov, baní , poisťovní , s ko l, filmovy ch s tu dií a tak ďalej).412 To vs etko so su hlasom prezidenta E. Benes a a potvrdení m cez u stavne dekre ty prezidenta republiky z c ias exilovej vla dy, rehabilitovane u stavny m za konom c . 57/1946 Sb. z marca 1946 (tzv. Benes ove dekre ty); vydany ch bolo 143 dekre tov – na rodna spra va, rozdelenie a konfis ka cia pozemkove ho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov; potrestanie nacisticky ch zloc incov v ľudovy ch su doch, dekre t o strate c esko-slovenske ho obc ianstva Nemcov a Maďarov, dekre t o zna rodnení ba nk, kľu c ove ho priemyslu, su kromny ch poisťovní (prijate v roku 1945). Prvu vla du tvorila tzv. Na rodna fronta C echov a Slova kov vycha dzaju ca z exilovej vla dy - C eskoslovenska socia lna demokracia, Demokraticka strana, Komunisticka strana C eskoslovenska,413 Komunisticka strana Slovenska, C eskoslovenska strana na rodne socialisticka , C eskoslovenska strana ľudova a nestraní cki ministri (mnohe z ty chto stra n sa po roku 1948 premenovali alebo zlu c ili s KSC ). Od 1. septembra 1944 do roku 1960 existoval na rodny orga n vla dnej a vy konnej moci - Zbor

408 Termí n ľudová demokracia je od samotne ho Dr. Benes a. Novomesky pí s e: „A do tretice najhlavnejšie. Namiesto liberalistického kapitalizmu s jeho formálnou politickou demokraciou určuje vývin v republike po druhej svetovej vojne ľudová demokracia, „demokracia nového typu, vyššieho typu“ ako dr. Beneš nazval túto líniu, uplatňovanú na všetkých poliach nášho spoločenského života. Ide o nové poňatie účasti ľudu na politickom živote, a teda aj o jej novú organizáciu.“ NOVOMESKY , L. 1974. Komunizmus v Slovenskej na rodnej idei. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973, s. 51 409 Posledny m ministrom ľudovej osvety a s kolstva (v ra mci C eske ho u zemia pred oslobodení m) bol kolaborant Protektora tu C echy a Morava Emanuel Moravec v rokoch 42-45 (v roku 1945 spa chal samovraz du), a na u zemí Slovenska to boli pred vojnou Anton S tefa nek, Dr. Ivan Markovic , Dr. Milan Hodz a a JuDr. Ivan De rer. Malou odboc kou v dejina ch bola Slovenska republika ra d, ktora vznikla aj zanikla v lete 1919. Poc as vojnove ho slovenske ho s ta tu kultu re podliehalo Ministerstvo s kolstva a na rodnej osvety, na ktore ho vrchole sta l spisovateľ a pedago g Jozef Siva k, odporca deporta cie z idov, taktiez odporca potlac enia SNP nemecky mi vojskami (na za klade toho aj podal demisiu) a zakladateľ Slovenskej akade mie vied a umení . 410 Podľa za konov su dostupne nasleduju ce informa cie: podľa za kona 233/1948 Zb. sa mení na zov Ministerstva informa cií na „Ministerstvo informa cií a osvety"; na zov Ministerstva s kolstva a osvety na „Ministerstvo s kolstva, vied a umení ", na zov Poverení ctva informa cií na „Poverení ctvo informa cií a osvety", na zov Poverení ctva s kolstva a osvety na „Poverení ctvo s kolstva, vied a umení ". Podľa za kona § 1 u stavne ho za kona c . 47/1950 Sb. sa z Poverení ctva s kolstva, vied a umení zriaďuje sa Poverení ctvo s kolstva a osvety, ktore plní u lohy v odbore po sobnosti Ministerstva s kolstva a osvety. (zdroj http://www.zakonypreludi.sk/zz/1953-7). 12. decembra 1952 v do sledku rozhodnutia U V KSC vznika Ministerstvo s kolstva, vied a umení . 411 KOL. Program revoluce. Ke vzniku Košického vládního programu. Praha : Svoboda, 1975. 316 s. 412 VEBER, V. Osudové únorové dny. Praha: Nakladatelství Lidove noviny. 2008. ISBN 978-80-7106-941-6. s.122 413 V tomto období neexistovala lega lna opozí cia. Komunisticka strana KSC zí skala po voľba ch vďaka za sluha m na oslobodení po voľba ch v roku 1946 az 40,17%, C SNS 23,36%, C SL 20,24% a predsedom vla dy sa stal Klement Gottwald. Na Slovensku vla dol Slovenska na rodna rada a Zbor poverencov. V slovensky ch voľba ch zí skala KSS 30% a Demokraticka strana az 60%, napriek tejto presile bol vo funkcii zvoleny komunisticky politik Novomesky , ktory zí skal podporu oboch stra n.

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1950-47#f4350486

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1953-7

St

ran

a79

poverení kov - ktory spolu so Slovenskou na rodnou radou tvoril slovenske na rodne orga ny na u zemí Slovenska (predsedami boli Karol S midke, nesko r Gusta v Husa k). C lenovia boli generovaní na za klade vy znamny ch za sluh v Slovenskom na rodnom povstaní . O u lohe poverení ctva s kolstva a osvety sa rozhodlo na konferencii v Turc ianskom sv. Martine roku 1946: „Rozhodnutia tejto konferencie sú vodidlom pre kultúrnu politiku Slovenska vôbec, a to nielen preto, že centrálny štátny orgán, vykonávajúci v našej krajine kultúrnu politiku predovšetkým – Povereníctvo školstva a osvety – je spravovaný príslušníkom našej strany, ale hlavne preto, že u nás nebol vytýčený nijaký iný, pomerom a potrebám Slovenska primeraný kultúrnopolitický program,“ 414 hovorí Novomesky v prejave Naša kultúrna revolúcia. Zbor poverení kov bola v podstate slovenska vla da s obmedzeny mi pra vomocami (treba dodať, z e is lo o asymetricky model vy konnej moci, nakoľko v C esku obdobny orga n neexistoval a jeho vplyv bol znac ne oslabeny tzv. treťou praz skou dohodou z 28. ju na 1946, c o viedlo k centraliza cii). V roku 1960 prevzala kompetencie poverení ctva SNR, ktora sa stala jednotny m orga nom vla dnym, za konodarny m a vy konny m.415 Pre oblasť kultu ry existoval integrovany kultu rny vy bor SNR, 416 zbor poverení kov a funkcia poverení ka pre s kolstvo a osvetu.417 Novomesky po sobil v rokoch 1945-1950, v piatom az desiatom Zbore poverencov.418 Hlavnou

414 NOVOMESKY , L. Nas a kultu rna revolu cia. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973 s. 87 415 Zbor poverení kov. In: Encyklopédia Slovenska VI. T – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. s. 543-544. 416 „Umelecká a vedecká rada mala pra vo poda vať smerodajnu mienku o ota zkach Slovenske ho vedecke ho a umelecke ho z ivota; vykona vať všestrannú starostlivosť o povznesenie kultúrneho života a rozvoj umeleckej a vedeckej tvorby. Jej povinnosťou bolo starať sa o zachovanie a uplatnenie umelecky ch a vedecky ch hodno t, ha jiť stavovske za ujmy v nej zdruz eny ch umelcov a vedcov a zastupovať ich pred verejnosťou. Umelecka a vedecka rada mala 24 c lenov (nesko r 48), na jej c ele boli dvaja predsedovia, 4 podpredsedovia, genera lny tajomní k a dvaja tajomní ci tried. Orga nmi Umeleckej a vedeckej rady boli: predsední ctvo, ple num, triedy a sekcie. Vedecka trieda sa delila na tri sekcie: pre kultu rne vedy, pre prí rodne vedy a pre technicke vedy. Umelecka trieda sa c lenila na 4 sekcie: pre literatu ru, vy tvarne umenie, hudobne umenie a divadlo a film. Z konkre tnych za sahov prve ho obdobia jej c innosti treba spomenu ť aj vyda vanie kultu rno-politicke ho dvojty z denní ka „Kultu rny z ivot“, ktore ho prve c í slo vys lo 24.I.1946. II. zjazd slovensky ch vedcov a umelcov, ktory sa konal 27.X.–28.X.1946. Na zjazde bolo zvolene nove vedenie na c ele s A. S tefa nkom a A. Bagarom. Genera lnym tajomní kom sa stal M. Bakos . Po februa rovy ch udalostiach z iniciatí vy Umeleckej a vedeckej rady vznikol U stredny akc ny vy bor slovensky ch kultu rnych pracovní kov, v ktorom boli zastu pene vs etky kultu rne organiza cie na Slovensku. V jeho „Ohlase“ sa vyslovili slovenskí kultu rni c initelia k politickej situa cii po februa ri 1948. Oficia lne Umelecka a vedecka rada zanikla v ju ni 1953 su c asne s uza konení m SAV. Napriek pomerne kra tkej existencii vykonala Umelecka a vedecka rada mnoho pozití vneho v slovenskom umeleckom a vedeckom z ivote (napr. Organizovanie na rodny ch sla vností na Deví ne, osla v storoc nice Slovenske ho povstania 1848/49, na vrhy na udeľovanie cien kultu rnym a vedecky m pracovní kom, organizovaní vy stav, na kup umelecky ch diel, na vrh Umeleckej a vedeckej rady na zaloz enie Na rodnej gale rie ako aj pomoc pri organizovaní Vysokej s koly vy tvarny ch umení a S koly umelecky ch remesiel v Bratislave, na zaloz enie s ta tnych hudobny ch u stavov, na zriadenie Slovenskej filharmo nie a reorganiza ciu Slovenskej hudobnej komory. Hudobna sekcia mala u c asť i na organizovaní hudobne ho z ivota - festivaly, koncerty, Praz ska jar, zaloz enie Dedinske ho divadla, organizovanie divadelny ch za jazdov; napoma hala v prvom rade vy stavbe filmovy ch atelie rov v Bratislave a budovaniu za kladu slovenske ho filmu; vyjadrovala sa k honorovaniu vedecky ch pra c, navrhovala c estne tituly pre vedecky ch pracovní kov a pod.). Pí somnosti Umeleckej a vedeckej rady poskytuju bohate u daje k organiza cii vedy a umelecke ho z ivota. Moz no z nich c erpať materia l k sledovaniu kultu rnych a vedecky ch stykov so zahranic í m, k dejina m umenia a architektu ry, k dejina m literatu ry, hudby, filmu, divadla, s kolstva, prí rodny ch vied, k organizovaniu vedy a vedecke ho vy skumu (zakladanie vedecky ch u stavov), k biografii vy znamny ch vedecky ch a umelecky ch posta v i k sledovaniu vzťahu s ta tnej spra vy k vede a umeniu v povojnovom období .“ http://www.archiv.sav.sk/inventare/inventar.php?id=4&sig=uvod 417 Zbor povereníkov, (ZP) bol v rokoch 1944 az 1960 vy konny orga n Slovenskej na rodnej rady ako zdroja za konodarnej a vy konnej moci. Vytvoreny bol 1. septembra 1944 ako SNR na povstaleckom u zemí Slovenska. Od roku 1945 obnovil svoju c innosť na u zemí uz oslobodenom a sí dlil v Kos iciach a nesko r v Bratislave. Prvy povojnovy zbor (s iesty v poradí ) nebol voleny , ale obsadeny za stupcami Demokratickej strany a Komunistickej strany Slovenska. Novomesky bol su c asťou uz piateho zboru po vystriedaní pedago ga Ondrej Pavlí ka. Novomesky sa sta va po demisii kn aza Jozefa Lukac ovic a za roven aj povereníkom informácii od 24. februa ra 1948 v 8. Zbore poverení kov. V ra mci 10. Zboru poverení kov bol Novomesky poverencom do 5. ma ja, kedy bol odvolany na za klade obvinenia z burz oa zneho nacionalizmu a vystriedal ho Ernest Sy kora. Zbor poverení kov zanikol prijatí m U stavne ho za kona o c eskoslovenskej federa cii 143/1968 Sb. 418 KOL. aut..: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. s. 624-625

http://www.archiv.sav.sk/inventare/inventar.php?id=4&sig=uvod

https://cs.wikipedia.org/wiki/Speci%C3%A1ln%C3%AD:Zdroje_knih/807239178X

St

ran

a80

prí c inou Novomeske ho odstavenia v roku 1950 nebolo vykons truovane obvinenie z burz oa zneho nacionalizmu, ale vnu torny boj o moc v ra mci komunistickej strany - zosadzovanie davistov a organiza torov SNP (Husák, Šmidke, Novomeský, Okáli, Clementis) a do popredia sa dosta vaju mena - S iroky , Novotny , Bací lek (Novomeske ho funkciu poverení ka s kolstva a osvety nahradil Ernest Sy kora a funkciu poverení ka informa cii Ondrej Pavlí k a nesko r Karol Bací lek). Pí s e o tom aj Stanislav S matla k:„Prakticky všetci obvinení patrili svojou genézou do niekdajších generácií Dav, ktorého činnosť z 20. a 30. rokov bola dodatočne podrobená falošnej, nehistorickej a nemarxistickej dezinterpretácii. Tým sa davistická tradícia násilne , neorganicky vylúčila na niekoľko najbližších rokov z praktickej a viditeľnej prítomnosti v procese formovania slovenskej kultúry. (Prirodzene na škodu organickosti a kontinuity tohto procesu).419 S matla k v biografickej knihe zo 70. rokov otvorene pí s e o tom, z e Novomesky bol obvineny na za klade falos ny ch informa cií , vykons truovany ch obvinení U V KSS a U V KSC z ma ja 1950, nespra vnych rozhodnutí , ktore pos kodili stranu a za ujmy socializmu a taktiez fakt, z e sa strana „obracala proti čestným a oddaným pracovníkom strany a odvádzala pozornosť od skutočných nepriateľov socializmu, proti skutočnému nacionalizmu, šovinizmu a celému ideologickému dedičstvu porazenej českej a slovenskej buržoázie tak, ako to vyžadovala línia IX. Zjazdu KSČ.“420 Dokument Slovenske ho na rodne ho mu zea, ktory spisuje kultu rne a umelecke ins titu cie na Slovensku, obsahuje aj zoznam zaloz eny ch a obnoveny ch ins titu cii v období Novomeske ho po sobenia: Národné divadlo Nová scéna, Hudobná komora, Štátne nakladateľstvo, Miešaný zbor bratislavského rozhlasu, Orchester Gustava Broma, vydavateľstva , spolkove organiza cie – Klub slovenský skladateľov, Matica slovenská, druz stvo – Slovenské chrámové družstvo a ďals ie.421 Do kazom Novomeske ho ge nia a autority je aj to, z e ľudovo-demokraticke , teda nie socialisticke alebo komunisticke zriadenie (navys e s ty m, z e na Slovensku zví ťazila Demokraticka strana) postavilo do tejto vy znamnej funkcie komunisticke ho politika (navys e sa po voľba ch v roku 1946 zmocnil ministerske ho kresla pra vnik, novina r a politik za C eskoslovensku na rodne-socialisticku stranu, Jaroslav Stra nsky, ktory bol predty m ministrom spravodlivosti a na mestní k predsedu vla dy; vystriedal Novomeske ho spolupracovní ka Z. Nejedle ho). Karol Truchlí k v su vislosti s Novomeske ho kultu rnym konceptom a taktiez pouz í vaní m termí nu „nová slovenská školská politika“ odkazuje na programovy zjazd kultu rnych pracovní kov KSS v aprí li 1946, ktory definoval kultu rnu politiku slovensky ch komunistov, lí s iacu sa od politiky C eskej. Ministrom s kolstva v prvej povojnovej c eskoslovenskej vla de Zde nka Fierlingera sa stal vy znamny muzikolo g a litera rny historik, Zdene k Nejedly . Nejedly je autorom c eske ho kultu rneho konceptu komunistov (Komunisté, dědiči nejlepších tradic českého národa), ktory predniesol na Syndika te c esky ch spisovateľov v roku 1946 a podobne ako Novomesky pri postava ch slovensky ch na rodny ch dejí n (Štúrovi, Hviezdoslavovi, Kráľovi, Fándlim a Jesenskom), Nejedlý nadviazal na c eske na rodne dejiny - K. H. Máchu, J.K. Tyla, B. Němcovej, A. Jiráska. Ak porovna me slovensky a c esky kultu rny koncept, nacha dzame tu urc ite analo gie s konceptom Ladislava Novomeske ho z hľadiska nadva znosti na pokrokove tradí cie minulosti (viac pozn.422). Treba si vs ak uvedomiť, z e c esky

419 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel. 1978. s. 129 420 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel. 1978. s. 129 421Bliz s ie BUGALOVA , E. Hudobna ins titu cie na Slovensku... [online]. In Hudobné inštitúcie na Slovensku. Zborník príspevkov z konferencie. Bratislava: SMA-SNM. Hudobne mu zeum. 2012. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na: 422 Zdeněk Nejedlý, autor konceptu kultu ry c esky ch komunistov napí sal: „najskvělejší dobou českého národa byla lidová, demokratická a revoluční doba husitská, a dobou nejhlubšího úpadku protilidová, aristokratická a protirevoluční doba pobělohorská.“(s.12) Nejedly cha pe termí n na rodna kultu ra ako kultu ru, opieraju cu sa o ľud a kultúru, ktora vytryskla z ľudu. (s. 23) Cit podľa NEJEDLY , Z. Za kulturu lidovou a národní. Praha: Sta tní nakladatelství politicke literatury. 1953. Novomeský Nejedlého uznával ako odborníka na husitské a predhusitské obdobie, kriticke rozbory a monografie o Smetanovi, Masarykovi c i Wagnerovi: „Sme hrdí a šťastní, že sa k našim myšlienkam hlási vedec takých vynikajúcich kvalít a osobnosť s takými mnohostrannými záujmami a mnohostrannou činnosťou.“ NOVOMESKY , L. 1970. Zdene k Nejedly . In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s.28

St

ran

a81

na rod bol v porovnaní so slovensky m v obrovskom historickom „na skoku,“ nakoľko mal vlastny jazyk, kultu ru a taktiez socia lne-emancipac nu a revoluc nu tradí ciu,423 ky m Slova ci o n u horlivo a hlavne neu spes ne bojovali v c ase hegemonickej nadvla dy Maďarov a najma v meruo smych rokoch s ty m, z e mes ťania a majetní sta li na strane Maďarov. Minister Nejedly nepriamo ocenil Novomeske ho pra cu na IX. zjazde KSC v roku 1949: „v školstve drží Slovensko statočne krok s českými krajinami, hoci muselo a ešte aj dnes musí veľa doháňať a naprávať hriechy minulosti, a že v mnohých oblastiach kultúry a vedy Slovensko české krajiny nielen doháňa, ale aj predbieha.“424 Nejedly s Novomesky m intenzí vne spolupracoval, a napokon aj za kon o jednotnej s kole je vy sledkom tejto spolupra ce, ktoru odďaľovali najma pravicove strany a v plnej miere sa realizoval az po roku 1948. Karol Truchlí k pripomí na, z e kultu rna politika v C echa ch bola odlis na , nez na Slovensku: „Je to pree rozdielnosť politickej situácie na Slovensku a v Čechách po oslobodení. Komunistická strana Slovenska mala vo svojej činnosti relatívnu samostatnosť; preto tiež vypracovala svoj kultúrny program, ktorý predniesla na zjazde kultúrnych pracovníkov KSS v apríli 1946.“425 Pre doplnenie historicke ho kontextu konca prvej etapy povojnovej C SR - v roku 1947 vznika Kominforma, medzina rodna organiza cia komunisticky ch stra n, ktora nahra dza Kominternu. Na jesen vznika aj vydavateľstvo Tatran, v C echa ch sa otva raju aj zimne s tadio ny a taktiez Janáčkova akademie múzických umění v Brne. Z iniciatí vy komunistov bola schva lena miliona rska dan , na pokrytie s ko d, spo sobeny ch v poľnohospoda rstve mimoriadnym suchom v lete 1947 - za kon c . 183/1947 Sb. (o mimoriadnej jednora zovej da vke a mimoriadnej da vke z nadmerny ch prí rastkov na majetku). Nekomunisticke vla dne strany prekona vali krí zu vnu tornu aj vonkajs iu - nakoľko jednak nedoka zali konkurovať rastu cej popularite a vplyvu politiky komunistov (strana m taktiez neprospelo zasta vanie za ujmov statka rov, financ ní kov a oligarchov). Ministri demokraticky ch stra n (okrem Jana Masaryka) poda vaju demisiu a Klement Gottwald bol povereny zostavení m novej vla dy. Tento historicky moment vyu stil do tzv. Ví ťazne ho februa ra 1948, ktory znamenal nena silnu cestu ku vla de komunisticky ch stra n, ktora za roven obis la s podporou prezidenta Benes a voľby.426 Podpora Gottwalda

423 Dopln uju ca pozna mka: Ky m v C esku od c ias husitov prevla da libera lnejs í koncept z ivotne ho prí stupu (krajina, kde vla dol Rudolf II., nevyní maju c silny odpor protestantov v protihabsburgsky ch hnutiach v 17. storoc í , ktory skonc il prehrou na Bielej hore a Staromestkou exeku ciou – popravou 27 c esky ch pa nov vra tane roda ka zo Slovenska, Ja na Jese nia a proti nespravodlivosti vzbu rene ho katolí ka Krys tofa Haranta), vzdor proti sile klerikalizmu – najma s panielskeho katolicizmu, boj proti cirkevnej nespravodlivosti a boje za na boz ensku slobodu, taktiez silneju ci ateizmus. Na Slovensku bola situa cia ina , mes ťania nebojovali za socia lnu spravodlivosť a nebola tu vybudovana ani taka to tradí cia. S revoluc nou optikou c esky ch dejí n by boli dokonca niektore historicke postavy nas ej histo rie vní mane ako krajne reakc ne a stojace na strane regresu. Naprí klad Matu s C a k Trenc iansky – aj keď je vní many ako osoba, ktora sa usilovala o emancipa ciu Slovenska ako rovnopra vneho celku v Uhorsku, bol to za roven c lovek volaju ci po vojne, ktora sa stala zdrojom zbedac ovania. Taktiez Matej Korví n sa stal veľky m bojovní kom proti bratrí kom, na stupcov husitov (avs ak v tej dobe ako vy bojny ch hnutí ), aj keď ho na druhej strane prvy „husitsky “ kra ľ ocenil pre mys lienku zva zu euro pskych na rodov. To je jeden z ilustratí vnych prí kladov spornej interpreta cie dejí n ty chto dvoch na rodov, avs ak podrobnejs ie vy klady ty chto rea lií nechajme historikom. Podstatne vs ak je, z e Slova ci inklinovali v dejina ch oveľa viac ku katolicizmu a konzervativizmu, c o spo sobilo absenciu vzniku takej ľavicovej sce ny, aka bola v C echa ch a urc ite aj vzostup krajne ho nacionalizmu v Slovenskom s ta te. 424 Protokol IX. zjazdu KSČ. Praha 1949, s. 329 425 TRUCHLI K, K. Predslov. In NOVOMESKY , L. 1973.NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973 s.11 426 Historicke interpreta cie tejto udalosti su ro zne, avs ak za jedno z najaktua lnejs í ch a za roven nestranne oc isteny ch od ideologicky ch vplyvov moz no povaz ovať spracovanie v ra mci seria lu C eskej televí zie – České století. Autor Kosatí k (novina r, publicista, autor literatu ry faktu a spisovateľ, autor kní h o Janovi Masarykovi, Gottwaldovi a Peroutkovi) o Gottwaldovi hovorí : „On si s tými odporcami robil čo chcel... tým, že ich dostal na ulicu, tie prevychované masy, ktoré prevolávali heslá... víťazstvo prišlo úplne netradične, nový spôsob politického boja.. odporcovia na čele so Zinklom, Rybkou... zastali a nepochopili tento boj, hoc Gottwalda poznali.“ (KOSATI K-SEDLA CE K (scena r), SEDLA C EK, R. (re z ia). LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia). České století: Všechnu moc Stalinovi (1948). [Historicky seria l]. C eska republika. C eska televize. 2003. 75 min. Dostupne online: http://www.ceskatelevize.cz/porady/10362011008-ceske-stoleti/21251212008-vsechnu-moc-lidu-stalinovi-

http://www.ceskatelevize.cz/porady/10362011008-ceske-stoleti/21251212008-vsechnu-moc-lidu-stalinovi-1948/

St

ran

a82

pricha dza aj na kultu rnom poli: navs tevuje ho Olbracht a Drda, s prehla sení m pracovní kov kultu rnej fronty – podporuju ich vedci aj umelci z na rodnej socialistickej strany, spisovatelia a herci.427 Novomesky v textoch z konca 40. rokov Gottwalda vní mal ako c loveka, ktory sa z chudobne ho Moravana vypracoval na veľke ho prezidenta C eskoslovenska. Ocen uje ho najma pre ins pira ciu v pí saní , poc as po sobenia v c asopise Pravda chudoby – „vytvoril pre naše prostredie štýl myslenia, metódu prístupu k našim problémom... znakmi štýlu boli: jednoduchosť, prostota, zrozumiteľnosť a presvedčivosť.“428 Gottwalda vyzdvihuje aj ako bojovní ka za slovanstvo, C eskoslovensko i Slovensko.429 Ocen uje aj to, z e sa zastal Slovenske ho na roda, ktory v 1. C SR „pľundrovala a vykorisťovala pražská finančná oligarchia“,430 ocen uje jeho novy program strany v 1.C SR, ktory viedol k rozvoju priemyslu (zaslu z il sa v boji proti odbu ravaniu priemyslu na Slovensku zo strany C iech), oddl z eniu roľní kov, zastavenie exeku cií a ocen uje aj jeho heslo „chlieb a pra ca“ pre vs etky ch. Iny prí stup nacha dzame v textoch zo 60. rokov, kedy pod vplyvom va zenia a do sledkov socrealizmu Gottwalda vní ma odlis ne a pripomí na, z e jeho kritiku a polemiku s ní m zako doval do vers ov. Za roven vs ak uzna va, z e kedysi (v c asoch, keď Novomeske mu ponu kol miesto v Pravde chudoby) zasta val rozumny na zor, z e straní cka inteligencia je potrebna . 431 Podobne ako dnes mnohí marxistickí teoretici vní maju odlis ne mlade ho a stare ho M arxa, tak isto Novomesky vní ma odlis ne mladého a starého Gottwalda. V intencia ch jeho podpory inteligencie hovorí Novomesky o mladom Gottwaldovi ako c loveku, ktory „dobre vycítil nedostatok národnej inteligencie, najmä jej mládeže, v slovenskom revolučnom hnutí.“ 432 Doda va, z e Gottwaldov neskorší prístup k davistom, ktorého sa sám stal obeťou, nič nemení na jeho zásluhách v 20. rokoch (predovs etky m za to, z e Gottwald da val priestor mlady m slovensky m autorom v Pravde chudoby a Spartaku).

Pozn. grafy od s.91 z Novomeske ho kní h su uvedene iba ilustrac ne

3.1. NOVOMESKÝ V OBDOBÍ ĽUDOVEJ DEMOKRACIE DO ROKU 1948 Hlavny mi zdrojmi pre zí skanie informa cii o po sobení Ladislava Novomeske ho po roku 1945 su publika cie Dva roky slobodnej školy,433 a Výchova socialistického pokolenia434 a Zväzky a záväzky,435 kde okrem ine ho autor bilancuje po sobenie v u lohe poverení ka s kolstva a osvety (prí padne nesko r oznac ovane ho ako poverení ka vied a umenia)436 v Kultu rnom vy bore

1948/ (parafra za z rozhovoru uverejnene ho na oficia lnej stra nke seria lu) Demokraticke strany sa nevedeli dohodnu ť a neboli schopne ponu knuť alternatí vu – demisiu podali na rodní socialisti, ľudovci aj slovenskí demokrati. Gottwald zorganizoval ľud z fabrí k, zorganizoval manifesta cie, pohotovosť straní ckeho aktí vu a poz iadal Benes a o prijatie demisie. Gottwald ako pragmaticky politik dosiahol, z e cely revoluc ny prevrat bol prijaty va c s inou na roda; chy baju ce kresla s vy nimkou Jana Masaryka obsadil komunistami. 427 Pozri bliz s ie SOKOLOVSKY , E. (re z ia). MET EJKA, J. (scena r), LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia), HOMUTA, J. (dramaturgia). Gottwald. [Po vodny televí zny seria l]. C eska republika. C eskoslovenska televize. 1986. 5x85 min, 60 min. 428 NOVOMESKY , L. Klement Gottwald na Slovensku In.Zväzky a záväzky.Bratislava:Pravda.1972.s.184 429 NOVOMESKY , L. K pí sac ke o Deví ne (1947). In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 212 430 NOVOMESKY , L. Prezident medzi nami (1949). In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 381 431 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu.1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1992. ISBN 80-85557-06-3,s.398 432 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu.1.zv. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3,s.306 433 Novomesky sa tu zrejme z takticky ch a raciona lnych do vodov vyhy ba komunistickej re torike a odvola va sa tu najma na mu dre a nevyhnutne prakticke opatrenia pre dobro spoloc nosti v ra mci ľudovo-demokraticke ho zriadenia. 434 Publika cia Výchova socialistického pokolenia dokumentuje Novomeske ho prejavy ku zakladaniu novy ch s ko l – konkre tne pri sla vnostnom otva raní materskej s koly v Senici nad Myjavou 2. ju na 1946, S ta tnej mes tianskej s koly SNP v Baťovanoch (15. februa ra 1948), sla vnostnom otvorení Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave 7. decembra 1946, zakladaní novy ch s ko l na treťom stupni (z prejavu na letnom kurze uc iteľstva v Banskej Bystrici 16. ju la 1948), zakladaní novy ch uc ilí s ť v Kos iciach a sla vnostnom otvorení Poboc ky leka rskej fakulty Slovenskej univerzity v Kos iciach v roku 1949. 435 Piaty zva zok publikovane ho materia lu Ladislava Novomeske ho z rokov 1945 az 1950. 436 Pozdišovkí hrnčiari. Filmový šot. In Ty z den vo filme 4/1950. 1 min. 56 sek. C SSR. 1950.


St

ran

a83

Slovenskej Na rodnej Rady 13. marca 1947.437 Ak chceme ďalej mapovať Novomeske ho po sobenie a za sluhy vo funkcii poverení ka, ďals í mi zdrojmi su okrem literatu ry aj filmove dokumenty Slovenske ho filmove ho u stavu438 a samozrejme aj su kromna kores pondencia publikovana v zborní koch a monografia ch. S. S matla k pí s e, z e Novomesky bol v rokoch 1945-1950 vytrvaly m bojovní kom v politickom za pase, nakoľko rezort pod Stra nskeho vedení m odďaľoval novy za kon o s ta tnej a jednotnej s kole, ktory bol principia lnym krokom ku demokratiza cii s kolske ho syste mu: „stála za nim nielen autorita jeho osobnosti, ale i obraz Slovenského národného povstania, pretože k prvým zákonodarným aktom povstaleckej Slovenskej národnej rady (1944) patrilo zoštátnenie školstva a jeho definitívne vymanenie zo zaostalých konfesionálnych roztriešteností.“439 Pri c í taní Novomeske ho prejavov si treba uvedomiť, z e jeho funkcia bola zloz ity m realizovaní m ideí , ktore zasta val od davisticke ho obdobia (c ias 20. a 30. rokov) cez povstalecke aktivity az po organizovanie ilega lneho protifas isticke ho odboja a rozhovory s prezidentom Benes om v ra mci delega cie SNR v exilovej vla de v Londy ne (kde sa rozhodovalo o budu com usporiadaní politicky ch pomerov v povojnovom C eskoslovensku spolu s nekomunisticky mi predstaviteľmi odboja). Do roku 1948 mu plne realizovanie progresí vneho konceptu kultu ry blokovali demokrati (blokovali realizovanie Kos icke ho vla dneho programu), a po roku 1948 dogmatici socialisticke ho realizmu (va c s inou karieristi tu z iaci po moci), ktorí nechceli ani poc uť o pokrokovej avantgarde c i synte ze vy chodu a za padu. S ty m su visí aj trojake vní manie Novomeske ho kultu rnej politiky – jednak vycha dzaju ce z kultu rnej politiky slovensky ch komunistov z konferencie kultu rnych pracovní kov KSS v Turc . Sv. Martine (dnes nom Martine) z konca roku 1946, jednak z avantgardne ho konceptu kultu ry z c ias DAVu a jednak ako nadstraní cke, vycha dzaju ce z raciona lne zdo vodneny ch potrebny ch krokov pre za ujmy na rodne , ale i za ujmy modernej spoloc nosti.

437 Ladislav Novomesky patril vďaka za sluha m v Slovenskom na rodnom povstaní , aktivita ch okolo Vianoc nej dohody (ktorej bol signata rom) a u c asti na exilovej vla dy v Londy ne jedným z najvýznamnejších povojnových politikov. V roku 1945 sa stal c lenom U stredne ho vy boru KSS, a bol zvoleny ako c len doc asne ho U stredne ho vy boru KSC ; IX. Zjazd KSC ho potvrdil v tejto funkcii. V rokoch 1945 az 1946 bol c lenom za konodarne ho zboru Prozatí mní na rodní shroma z de ní za KSS (zdroj: http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/n.htm ) a parlamentny ch voľba ch 1946 sa stal poslancom U stavodarne ho Na rodne ho zhromaz denia za KSS (sľub vykonal 28. 10. 1945 a jeho voľba bola verifikovana 15.1.1946). Po voľba ch Na rodne ho zhromaz denia roku 1948 sa stal poslancom za KSS (zvoleny v kraji Trnava, zdroj: http://www.psp.cz/eknih/1948ns/rejstrik/jmenny/n.htm). V roku 1951 rezignoval na poslanecky post a nahradil ho Alexander Dubc ek. Novomesky bol za roven povojnovy m predsedom Matice Slovenskej. 438 Tu sa nacha dza 62 záznamov pod heslom Laco Novomeský a 74 pod heslom Ladislav Novomeský najma z filmovy ch ty z denní kov a kra tkych filmovy ch dokumentov ako Ty z den vo filme, C eskoslovensky ty z den vo filme a Kinoz urna l. Dozveda me sa tak cez existenciu kra tkych filmovy ch s otov o prí tomnosti Novomeske ho pri takmer vs etky ch vy znamny ch kultu rnych a umelecky ch podujatí C SR (ako prí klady by sa dali uviesť dokumenty o vy roc í vs eslovanske ho zjazdu na Deví ne, vy stave o SNP, vy stave britske ho umenia v Bratislave, vy roc í Hviezdoslava, zjazde Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote roku 1946, ste ho vy roc ia vy tvarne ho umenia na Slovensku v roku 1948, udeľovaní s ta tnych cien umelcom v roku 1949, zac iatku s kolske ho roku 49/50, otvorení novy ch vysoky ch s ko l, konferencii zamestnancov umeleckej a kultu rnej sluz by v roku 1949 a nekrolo goch vy znamny ch osobností ako Andrej Bagar, Peter Jilemnicky , kn az Dr. Karol Kmeťka). V archí ve su k dispozí cii aj reporta z e ty kaju ce sa priamo Laca Novomeske ho: Laco Novomesky 60-roc ny (Ty z den vo filme 1/1965, pozn. ďalej iba T.v.f.), Profily – Na rodny umelec Laco Novomesky (uvedene iba v databa ze C SFD, 1967), C lovek z davu (dokumenta rna monografia, re z ia S inko, E., 1970), L. N. sa doz il koncom decembra 70-tich rokov (T.v.f. 51/1974), Ladislav Novomesky (Kinoz urna l, 85), Laco Novomesky , ba snik, publicista a politik (dokumenta rny film, r. Lembovic I.,1986), Venovane pamiatke na r. umelca L. Novomeske ho (T. v. f. 38/76) (viac v prí lohe - filmografia). Novomesky je taktiez spomí nany v kra tkych dokumentoch o vy znamny ch historicky ch okamihoch c eskoslovensky ch dejí n – s pecia lne SNP, Vianoc nej dohode a budovaní s ta tu po roku 1945 a mnohy ch ďals í ch te mach. Tieto dokumenty su cenny mi prí spevkami do autenticke ho spracovania ďals í ch dejinny ch poznatkov. 439 S MATLA K, S. 1978. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel. 1978. s. 119

http://www.psp.cz/eknih/1945pns/rejstrik/jmenny/n.htm

http://www.psp.cz/eknih/1948ns/rejstrik/jmenny/n.htm

St

ran

a84

3.1.1. KULTÚRA PRE ŠIROKÉ VRSTVY V PRAXI U lohou poverení ctva s kolstva a osvety, na ktore ho c ele sta l Ladislav Novomesky , bola duchovná a ideová premena spoločnosti, prevýchova pedagógov, výchova mládeže, odstránenie klerikálnej a fašistickej výchovy a taktiez politicke riadenie s kolskej praxe. Kultu ru, umenie a vedu Novomesky vní ma prí sne v podmienkach spoloc enskej uz itoc nosti s popieraní m jej elita rskej uzavretosti: „Úroveň kníh, obrazov, divadiel, koncertov i intenzita vedeckej činnosti nebudú nikdy nezávislé od okruhu publika a od výšky jeho záujmu o tvorivú prácu umelcov a vedcov.“440 Novomesky doda va, z e z obavy straty svojej funkcie vtedajs ia inteligencia (v rokoch 1945-1950) podporovala dogmu nepotrebnosti vzdelanosti pre roľní kov, robotní kov a pod. – upozorn uje teda na to, aby zmizli nielen vonkajs ie vplyvy, ale aj vnu torne kastovní cke povy s enosti slovenskej inteligencie. V procese kultu rneho vy voja je preto do lez ite nasmerovať spoloc nosť od ma lo kultu rneho alebo nekultu rneho stavu ku stavu kultu rnemu: „Nie je dôležité, aby náš inteligent svojim chovaním, výzorom a konečne i vedomosťami sa líšil od pospolitého človeka. Ale aby mu bol týmito vlastnosťami vzorom a aby mu vzorom mohol byť, musí sa nevyhnutne zžiť s celým svetom našej spoločnosti tak, aby si jej dôveru získal. ... Máme jedinú generálnu úlohu spoločnú pre všetkých na poli politickom, kultúrnom, hospodárskom, sociálnom i kultúrnom, a to je obnova, výstavba a prestavba slovenského národného života, čo je jedinou cestou k upevneniu pozícií, ktoré dnes slovenský národ v Československu a slovanskom národe má.“441 Novomesky si vs í ma odlis nosti v moz nostiach a kultu rnych potreba ch v meste, na vidieku, c i priemyselny ch centra ch. V spra ve su taktiez kriticke hodnotenia nedostatku vzdelania a silnej u navy zo snahy o dosiahnutie kultu rnej a civilizac nej vyspelosti s porevoluc ny m cieľom vyrovnať rozdiely s odvolaní m sa na Vianoc nu dohodu z roku 1943 o zmysle obnovenia C eskoslovenska a poslania republiky (prena s anie a prehlbovanie demokracie s cieľom do stojne ho z ivota) – podľa Novomeske ho boli sta le nedostatky v poznatkoch z literatu ry, pomale zma hanie sa filmovej projekcie („máme obrovské množstvo ľudí, ktorí ešte neboli v kine“ 442) c i regresí vne prvky vo vysokos kolskom vzdela vaní („kde po starom učí gazda primitívnym vedomostiam“443). Za najdo lez itejs í zdroj revoluc nej kultu rnej zmeny, prerodu spoloc nosti, povaz uje Ladislav Novomesky prima rne s kolstvo - publika cia Dva roky slobodnej školy obsahuje podrobne s tatistiky preds kolskej vy chovy, na rodne ho s kolstva, vy voja stredny ch s ko l a uc iteľsky ch akade mií , odborne ho s kolstva, vysoke ho s kolstva, u stavov pre defektnu mla dez , ukrajinske ho a ruske ho s kolstva, pedagogicko-didaktickej c innosti, persona lnych proble mov, umiestnenia s ko l, navra tene kraje Slovensku – zjednotenie na rodne ho z ivota, presí dlene s tudentstvo, socia lna starostlivosť o s tuduju cu mla dez a s kolsky za kon.

3.1.2. JEDNOTNÁ ŠKOLA Jozef D uris v su vislosti s konceptom Jednotnej s koly v roku 1985 napí sal: „Zrovnoprávniť prístup ku vzdelaniu, umožniť získanie vedomostí všetkým, rozšírenie vzdelanosti do šírky, to bolo veľké, ušľachtilé poslanie, ktorému (Novomesky , pozn. aut.) venoval na úseku školstva a kultúry veľa úsilia, času a energie.“444 Šírenie kultúry k čo najširším vrstvám realizoval Novomesky do maxima lnej miery, ake mu moz nosti, pra vomoci a dobovy kontext dovolil. Novomesky vní ma v na rodno-obrodzovacom procese kľu c ovu naprí klad aj u lohu s ko lok. Pri otvorení novej Materskej s koly v Senici, 2. ju na 1946 Novomesky hovorí o ocen ovaní c inov (ako konkre tne

440 NOVOMESKY , L. 1949. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 23 441 NOVOMESKY , L. 1949. Na prahu nove ho z ivota. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 123-128 442 NOVOMESKY , L. 1947. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 4 443 NOVOMESKY , L. 1947. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 4 444 D URIS , J.1985. Ladislav Novomesky : bojovní k za demokratiza ciu kultu ry In. Pedagogika 2/1985, Praha:UK PedF, 1985, s. 183

St

ran

a85

otvorenie novej materskej s koly) smeruju cich ku obnoveniu a rozvinutiu norma lneho z ivota - ako prejav vlastenectva a obrodenia na rodne ho, socia lneho c i na boz enske ho; ako ocenenie moz nosti naplniť odkaz povstania z roku 1944. Novomesky prizna va, z e v c ase prvej republiky ins titu t matersky ch s ko l nemal spra vnu na rodnu , demokraticku a socia lnu tradí ciu, pretoz e boli dedic om maďarsky ch detsky ch opatrovní , ktore budovali odna rodn ovací a maďarizac ny apara t. Pripomí na, z e ich cieľom je zaistiť opateru deťom, ktory ch rodic ia sa im z pracovny ch povinností nemo z u venovať; jasle ako ins titu cia spolu-pomoci rodic om v opatere s cieľom navyknutia detí pre „podmienky civilizovaného a kultúrneho života.“445 Pripomí na, z e do oslobodenia bolo na Slovensku len vys e 200 detsky ch opatrovní a s vyuc ovací m jazykom nemecky m a maďarsky m, ktore vydrz iavali spolky, obce, su kromne firmy a rehole. Po oslobodení sa poc et ustanovizní zdvojna sobil a s vyuc ovací m jazykom slovensky m. Su c asťou Novomeske ho pla nu bolo vybudovať hustu sieť ustanovizní preds kolskej vy chovy, pric om by sa do tohto pla nu malo aktí vne zapojiť obc ianstvo tak, ako to bolo v prí pade otvorenia materskej s koly v jeho rodnej Senici: „Štát sme my, tu všetci, jeden každý. Štát nie je vysoká a všemohúca vrchnosť v Bratislave alebo v Prahe. ... Z tohto hľadiska si osobitne treba oceniť súkromnú, občiansku pomoc pri zriadení tejto materskej školy.“ 446 V na rodnom-pos ta tnenom s kolstve vidí Novomesky vy chodisko pre rozs í renie vzdela vací ch moz ností pre slovensku mla dez . Prakticky dosah pos ta tnenia spoc í val aj v zní z ení poc tu a roztries tenosti prevys uju cich s ko l pre hospoda rnosť a organiza ciu s kolstva (Novomesky spomí na z ivorenie vysoke ho poc tu s ko l, ktore boli rozdelene na katolí cke, evanjelicke , z idovske a obecne pred pos ta tnení m; po zmene sa zintegrovali do jednej s koly pa ťtriednej ľudovej s koly a prve triedy mes tiackej s koly), integra ciu a zvy s enie kvality (zní z enie o 14%, 617 s ko l, ktore sa ukazovali zbytoc ne ). Vy sledkom procesu boli viactriedne s koly, vys s ia organizac na u roven a odstra nenie diskrimina cie na za klade na boz enskej prí slus nosti z iakov podľa za kona c . 308/40 Sl. z.). S koly boli pred pos ta tnení m v zlom hospoda rskom stave („systém školstva pred poštátnením doslova konzervoval sociálnu biedu“447): podľa tabuliek boli udrz ateľmi roztries teny ch s ko l – s ta t, obec, rí m-kat, gr.kat., evanj., evanj.ref., spol. ev. a ref., ev. a v. spol. r-k a grk., su kromne a z idovske s koly (dokopy 4297 v roku 1937, pred reorganiza ciou 3041 a po reorganiza cii v roku 1940 z. 308/40 Sl. z. 2917 a po pos ta tnení v roku 1946, 3693 - stav z 31. ju la 1946). Zma hať sa pomaly zac alo aj mes tiacke s kolstvo – Novomesky pripomí na, z e 55% s kolopovinnej mla dez e ukonc uju cej 5. roc ní k ľudovej s koly, pokrac ovalo vo vy uc be, len 38% malo moz nosť navs tevovať s kolu mes tiansku a len 7% pokrac ovalo na niz s iu strednu s kolu. Prí c inu vní ma Novomesky ako do sledok zaostalosti nes ta tneho s kolstva vo vojnovom období (za roven sa oba va res titu cie) a pripomí na potrebu vzdelany ch roľní kov, kvalifikovany ch robotní kov, s koleny ch remeselní kov a z ivnostní kov: „Ak niekto chce ešte i dnes diskutovať o tom, či u nás má byť škola štátna alebo neštátna, skôr než vysloví svoje rozhodnutie, nech si uvedomí, že súčasne odpovedá na otázku, či chceme mať z rozhodujúcej väčšiny nášho národa zaostalých žobrákov alebo osvietených ľudí, hmotne sa vzmáhajúcich svojou zdatnosťou a odbornou vzdelanosťou.“ 448 Novomesky pripomí na, z e zriaďovanie mes tiackych s ko l a ich povinna na vs teva je v ideologickom rozpore s hmotny mi za ujmami cirkevny ch a su kromny ch zriaďovateľov s ko l, ktore cituje z publika cie Ministerstva s kolstva a na rodnej osvety Slovenske ho s ta tu a tvrdenie o z iadostiach rodic ov proti mes tiackym s kola m povaz uje za klamstvo. Poverení k pre s kolstvo a osvetu pripomí na pra vo mla dez e na vzdela vanie a nespoc etne mnoz stvo z iadostí od rodic ov, prosiacich o vybudovanie mes tiackych s ko l. 7. decembra 1946 sa Novomesky zu c astnil

445 NOVOMESKY , L. 1949. Pri novej materskej s kole. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a c la nky o s kolstve, uc iteľstve a mla dez i. Bratislava: Pravda. 1949, s. 127 446 NOVOMESKY , L. 1949. Pri novej materskej s kole. In Vy chova socialisticke ho pokolenia. Prejavy a c la nky o s kolstve, uc iteľstve a mla dez i. Bratislava: Pravda. 1949, s. 12 447 NOVOMESKY , L. 1947. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 18 448 NOVOMESKY , L. 1947. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 20

St

ran

a86

sla vnostne ho otvorenia Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity. Pripomí na za vislosť u rovne vzdelania a kultu rneho z ivota od hospoda rskych moz ností socia lneho rozvoja obyvateľov a naopak. Pripomí na temne c asy monarchie a diletantstva v uc iteľskom prostredí . V u silí odstran ovať nerovnomernosť a rozdielnosť na kultu rnom poli sa odvola va na te zu prezidenta Beneša o „socializujúcej demokracii.“ Cieľom je kaz du s kolu odovzdať do ru k odborní kom a vzdelany m akademikom. Za cieľ povaz uje rozs í riť s kolsku docha dzku na 9 rokov, vytva ranie novy ch postupov pedagogickej pra ce, nove vedecke vyuc ovacie meto dy vyply vaju ce z pedagogicko-psychologicky ch, biologicky ch a socia lnych poznatkov vedecky ch u stavov. Uc iteľ ma byť „nositeľom opravidivej národnej kultúry a vzdelanosti, pevnou kostrou osvetovej činnosti, pokroku“ 449 v novej spoloc nosti podľa Novomeske ho. Uc iteľ ma byť za roven vedecky m vyslancom svojej fakulty, musí ovla dať za klady vied a ma za cieľ odovzda vať vedu a kultu ru s iroky m ľudovy m vrstva m. V prejave sa hrdo odvola va, z e patrí me k na rodu Komenského, napl n anie sto roc nej ví zie Ľudovíta S tu ra o povinnosti odda vať sa rozlic ny m zamestnaniam a Karla Havlíčka, ktory z iadal pre uc iteľov rovnocenne vzdelanie s ostatnou vysokos kolskou inteligenciou; taktiez spomí na T. G. Masaryka ako ideovy zdroj, z ktore ho vyra stla koncepcia ministra Dr. Z. Nejedlého a dekana Dr. O. Chlupu. Novomesky ocen uje vplyv c eskej inteligencie po roku 1918: „slovenská škola môže ďakovať i pričineniu a obetavosti českého učiteľa, pôsobiaceho u nás v tých časoch. ... Je zrejmé, že naše blízke a tesné súžitie s českým národom, nech sa jeho formy akokoľvek menia, je pre nás neprestajne užitočné.“450

ŠTATISTICKÉ DOKUMENTY K ČINNOSTI NOVOMESKÉHO DO ROKU 1949: JEDNOTNÁ ŠKOLA Vy sledkom bolo zriadenie 98 novy ch mes tiackych s ko l (spolu 314 s 2010 triedami a 81 tisí c deťmi), zvy s enie poc tu z iakov zosta vaju cich na ľudovy ch s kola ch na 32,5%, na rast na 32,5% s kolopovinnej mla dez e na mes tiacke a 10% na stredne s koly. Cieľom Novomeske ho kultu rno-vzdela vacej politiky (nakoľko poukazuje na fakt, z e je v tomto období tretine mla dez e odoprete vzdela vanie na mes tiackych s kola ch) je „poskytnúť všetkej slovenskej mládeži v rámci školopovinnosti vzdelanie aspoň na úrovni dnešných meštianskych škôl.“ 451 Organiza cia stredny ch s ko l a uc iteľsky ch akade mii sa vy razne nemenila, poc et s ko l v tomto období je 59 (Novomesky bilancuje organizac ne zmeny v Galante, Novy ch Za mkoch a S uranoch), stav z iactva vzra stol o 16,4%. Odborné školstvo zahr n a rozs irovanie s ko l pre potreby priemyslu a obchodne uc ilis tia – z iactvo vzra stlo od roku 1944 z cca. vys e 18 tisí c na 25 tisí c v s k. roku 1946/1947 (tabuľka prehľadu druhov typov s ko l uva dza strojní cke, majstrovske , elektrotechnicke , staviteľske , chemicke , banske , dreva rske, cvic ne dielne, s koly umelecky ch remesiel a pripomí na vznik novy ch s ko l po oslobodení – elektrotechnicke , celulo zo-papiernicke a textilne , hotelove a c as ní cko-kucha rske, strojní cke, s kola umelecky ch remesiel (BA) a obchodne akade mie, obchodne s koly – s ví ziou premeniť ich z obchodny ch na druz stevne ; ví zia je taktiez vznik s koly dopravnej a novy ch s ko l z ensky ch a vy stavby novy ch budov, ktory ch bolo v tej dobe nedostatok). Novomesky si uvedomuje, z e krajina trpí nedostatkom odborne kvalifikovany ch sí l, a z e ide o dlhodoby proces, ktory je prí lis pomaly ; za roven pripomí na na rast za ujmu o priemyselne s koly. V ra mci vysokého školstva Novomesky spomí na tri s koly pred oslobodení m – Slovenska univerzita, Slovenska vysoka s kola technicka a su kromna Slovenska vysoka s kola obchodna . Po oslobodení nastali na za klade nariadenia SNR c . 48/46 zmeny: otvorenie kos ickej vysokej s koly lesní cko-poľnohospoda rskej (Novomesky spomí na u silie zí skať pre s kolu podnik pre spracovanie dreva; pripomí na poc et 503 poslucha c ov z prve ho za pisu), otvorenie Pedagogickej fakulty na

449 NOVOMESKY , L. 1949. Vysokos kolske vzdelanie pre uc iteľstvo. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 159 450 NOVOMESKY , L. 1949. Vysokos kolske vzdelanie pre uc iteľstvo. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 161 451 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 20

St

ran

a87

Slovenskej univerzite (aj s u c elom dos kolovací ch kurzov pre uc iteľov v Nitre, Bratislave, Z iline, Spis skej Novej Vsi, Kos iciach, Nitre, Luc enci; prihla silo sa 3000 uc iteľov); pos ta tnenie Vysokej s koly obchodnej v Bratislave; integrovanie Evanjelicko-bohosloveckej a Katolí cko-bohosloveckej fakulty nariadení m 88/1945 Sb. N. SNR do po vodnej organizac nej s truktu ry Slovenskej univerzity; organizac ny s tatu t pre Slovensku vysoku s kolu technicku a novoutvoreny mi oddeleniami architektu ry a pozemne ho staviteľstva. Stav poslucha c ov rapí dne vzra stol: v s k. roku 1937/38 to bolo na Slovenskej univerzite 2341, ostatny ch s kola ch 2471; v s k. roku 1946/47 na Slovenskej univerzite 4376 poslucha c ov a 8121 na ostatny ch s kola ch. Novomesky hovorí aj o proble me potrieb spoloc nosti nezodpovedaju cemu vy beru predmetov mla dez e, ktory sa postupne zac í na ries iť.452 Pripomí na budovanie botanickej za hrady v Sla vic om u dolí , prevzatie Tesa rskych Mlynian a zriadenie botanicke ho mu zea a s tudovne na tom istom mieste. V ďals ej kapitole sa zaobera školami pre defektnú mládež (dnes s pecia lne s koly) a pripomí na, z e u c elom ty chto s ko l (20 s pecia lnych s ko l s 1756 deťmi) je aj u loha socia lno-s kolskej politiky v moz nostiach telesny ch a dus evny ch schopností . Zleps iť stav na tomto poli povaz uje Novomesky za ľudsku a mravnu povinnosť „aby sme im chovancom nahradili to, čo im nemilosrdne olúpila príroda alebo nedokonalosti spoločenskej opatery“, 453 taktiez reflektuje za ujem uc iteľov o s pecia lne s kolstvo. V intencia ch kapitoly o ukrajinskom a ruskom s kolstve (najma na vy chodnom Slovensku) nadva zuje Novomesky na svoj koncept slovanskej vza jomnosti a pripomí na, z e Slovensko je pre Ukrajincov a Rusov domovom; pripomí na nedostatok kvalifikovany ch uc iteľov, ako do sledok zanedba vania ukrajinske ho a ruske ho s kolstva v minulosti. Pripomí na tiez , z e z 215 znic eny ch budov sa opravili budovy pre 39 s ko l, opravovalo sa 81 s ko l, pric om dvojroc nica predpoklada opravu a vystavanie 94 s ko l (stavu ostatny ch s ko l sa venuje Novomesky v samostatnej kapitole a bilancuje 70% vojnou pos kodeny ch budov; opravilo sa 457 ľudovy ch, 41 mes tiackych s ko l; pripomí na nedostatok budov). Analyzuje aj konkre tne pedagogicko-didaktické opatrenia v s kolstve – zavedenie rus tiny ako povinne ho vyuc ovacieho predmetu (s ty m nadva zuju ce pripravenie 600 uc iteľov a profesorov) namiesto nemc iny, na uka o hospoda rstve, na uka o doma cnosti a umelecka vy chova. Ako z ive jazyky sa presadili anglic tina (14,15%), francu zs tina (74,70%), nemc ina (13,3%). Pre ľudove s koly vys li uc ebnice c í tanky, s labika re, poc tovnica (pre preťaz enosť tlac iarne sa vydanie oneskorilo), gramatiky; pri mes tiackych s kola ch bol toho c asu nedostatok uc ební c (c o sa malo os etriť novy m za konom); pre gymna zia a stredne s koly bolo v tom c ase schva leny ch 7 schva leny ch a vydany ch uc ebny ch pomo cok, 9 uc ební c a pripravovalo sa 5 uc ební c. Na kniz nom trhu vydali Štátne nakladateľstvo, Matica slovenské, Mladý život a Slniečko se riu hodnotny ch kní h pre mla dez . Novomesky reflektuje sta le persona lne proble my, chy baju cich 1200 kvalifikovany ch uc iteľov a 1100 uc iteľov s odbornou sku s kou (najva c s ie nedostatky pre II. a III. odbor – prí rodoved. a mat-technicky ); nedostatok profesorov deskriptí vnej geometrie (iba 26 na 59 gymna zia ch). Venuje sa aj platovy m ota zkam, nove mu platove mu za konu, sluz obny m prí platkom a do stojne mu postaveniu uc iteľa/profesora (nakoľko vojnovy rez im spo sobil diskrimina ciu uc iteľov), udeľovaniu plateny ch s tudijny ch dovoleniek a taktiez podporu odborny m asistentom. Socia lny rozmer rozs iruje aj pre mla dez – na s tipendia bolo uhradeny ch 54,3 mil. Kc s a na s kolsku zdravotnu sluz bu 12 mil. Kc s (od Poverení ctva zdravotní ctva) – na porovnanie to bolo v roku 1944 4,3 mil. a v roku 1939 dokonca iba 1,9 mil. Vysokos kolske štipendiá predstavovali v roku 1944 3 310 000, v roku 1946 vys e 18 mil. a 1947 uz 21 milio nov; stredos kolske z 1.mil v roku 1944 cez 3,8 mil. v roku 1946 na vys e 17 mil. v roku 1947.454 Boli zavedene interna tne zľavy, lacne stravovanie, socia lne a zdravotne podpory (u stredos kola kov v sume 800 Kc s a vysokos kola kov

452 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949 453 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 38 454 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 55

St

ran

a88

1000-1500 Kc s). Na s ta tne interna ty sa vynaloz ilo 41,9 mil. Kc s a na socia lne a zdravotní cke potreby 40,7 mil. Kc s. Poverení k pre s kolstvo a osvetu prehlasuje: „Bezpečne sa blížime k stavu, v ktorom už nebude existovať typ študenta predpoludním navštevujúceho školu, popoludní dávajúceho kondície, po večeroch ešte nejaké inak zárobky si zháňajúceho a v noci študujúceho. Cieľom a zmyslom našej sociálnej politiky na poli starostlivosti o študujúcu mládež je, aby sme jednak umožnili nadanej mládeži štúdium bez ohľadu na sociálne postavenie rodičov a potom plynulé a disciplinované plnenie povinností, ktoré od študenta škola požaduje a tým spôsobom včasné prepúšťanie odborne zdatnej a vzdelanej inteligencie najmä pre tie úseky nášho verejného života, kde ich nedostatok tak ťažko pociťujeme.“ 455 V roku 1947 udelili 54 milio nov na sociálnu starostlivosť (v porovnaní s rokom 1939 - 1 100 000 Kc s), na vy stavbu interna tov 71 ½ mil. Kc s, s kolska zdravotna sluz ba zí skala 12 mil. – c iz e dokopy 138 milio nova investí cia Kc s do socia lneho programu s kolstva.456 Novomesky tiez pripomí na pomery preverovania uc iteľov na za klade nariadenia SNR c . 99/45 § 8, ods. 3., (prevereny ch bolo 14 734 ľudí z c oho sa sankcie uplatnili iba na 6,55%, tzn. 963 pracovní kov a to vo forme preloz enia, zní z enia platu) a z toho iba 0,56 bolo prepusteny ch bez na rokov. U c asť na Slovenskom na rodnom povstaní bola honorovana pre stovky uc iteľov. Novomesky sa venuje samostatne aj stavu Kniz nice Slovenskej univerzity a nevyhovuju cim podmienkam jej budovy s potrebou vybudovania novej budovy. V tom období (1947) sa stavalo 93 ľudovy ch s ko l a 18 mes tianskych, 134 s kolsky ch zariadení umiestneny ch do skonfis kovany ch s ľachticky ch kas tieľov; v pla ne je vybudovanie 10 moderny ch s kolsky ch budov. V roku 1946 sa vyplatilo 164 mil. Kc s pre vecne potreby na rodny ch s ko l, c í m sa odbremenili na klady obcí . Po vojne sa realizovalo pos ta tnenie s kolsky ch interna tov (13 existuju cich s ta tnych + zna rodneny ch 18 stredos kol.+ 4 vysokos kolske interna ty; v tom c ase ich navs tevovalo 2410 vysokos kola kov a 3516 stredos kola kov), ktore sa na sledne rekons truovali s na kladmi 29,8. mil. Kc s. V za vere knihy Dva roky slobodnej školy Novomesky pripomí na nesmierny vy znam povinnej školskej dochádzky (vní ma ho dokonca triedne – „páni z I. poschodia ohrňovali nos nad myšlienkou, že by ich synček mal chodiť do tej samej školy, do ktorej má chodiť i dieťa domovníkovo“ 457), 15. rok dieťaťa ako kľu c ovy pri rozhodovaní medzi remeslom, fabrikou a poľnohospoda rstvom. Novomesky ako marxista uva dza, z e jeho cieľom je odstra niť preka z ky, ktore vytvorili nesocia lne s kolske syste my a umoz niť moz nosť s tudovať vs etky m – „je to rozumné a sociálne stanovisko.“ 458

3.1.3. OSVETOVÁ ČINNOSŤ V roku 1945 bol prijaty za kon, dekre t prezidenta republiky o osvetovej c innosti 130/1945 Sb, ktore ho vy sledky bilancuje Novomesky po dvoch rokoch jeho schva lenia: „Keď si uvedomíme, že vlani sa vystriedalo jeden a pol milióna ľudí na ochotníckych divadelných predstaveniach a keď si ďalej uvedomíme, že takmer každý obyvateľ Slovenska bol na nejakej slávnosti, na nejakej prednáške – pričom nerátame do toho podujatia politických strán, ale len podujatia kultúrneho alebo štátnopolitického charakteru – sú to výsledky nepochybne pekné a významné.“459 Pripomí na, z e sa osvedc ili ins titu cie osvetovy ch ra d, referentov, ins pektorov a ins pektora tov – vyzdvihuje osvetove pres kolovacie akcie, c innosť spolkov, c innosti osvetovy ch ins titu cií s ví ziou prikladania vys s ieho do razu na ľudovy chovu v budu cnosti, po osvedc ení s kolske ho za kona. Radí osvetovy m pracovní kom ako autorita m po sobiacim vo

455 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 56 456 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 43 457 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 57 458 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 57 459 NOVOMESKY , L.1972.Nas a osvetova sluz by. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.234

St

ran

a89

svojich krajoch, aby prijali silnu zodpovednosť tam, kde je nevedomosť a zvolili vhodne kultu rne podujatia na jej odstra nenie – Novomesky radí predna s ky, rozhovory, filmove predstavenia s kra tkymi predhovormi, divadelny mi hrami s cieľom upevniť spra vne smerovanie povojnovej republiky. Taktiez vyzy va aby obnovovali regiona lne kultu rne spolky a ustanovizne zaloz ene v minulosti a ak neexistovali, tak zistiť prec o tomu tak je a prí c inu proble mu odstra niť. Na za ver pripomí na, z e osvetova c innosť nie je novinkou, ale je historickou kontinuitou odkazu na „činnosti fándlyovcov z bernolákovskej družiny, potom štúrovcov, matičiarov z čias rozkvetu Matice slovenskej za Uhorska, veľkých priekopníkov družstevníctva, pokrokárov z okolia Hlasu, nadväzuje skrátka na najväčšie a po zásluhu najviac spomínané úsilia v našich národných dejinách.“ 460 Novomesky tak opa ť, ako vo vs etky ch dimenzia ch jeho kultu rneho odkazu, nadva zuje na progresí vne a kultu ro-tvorne prvky na rodny ch dejí n.

3.1.4. LADISLAV NOVOMESKÝ KU MAĎARSKEJ OTÁZKE – VYSPORIADANIE SA S

MINULOSŤOU Juz ny m u zemiam sa Novomesky venuje aj v kapitole Navrátené kraje Slovenska, kde jasne presadzuje mys lienku C SR ako na rodne ho s ta tu s cieľom presí dliť a vymeniť maďarske obyvateľstvo s odvolaní m sa na parí z sku konferenciu a presí dlenie 200 000 Maďarov zo Slovenska. Pripomí na tiez reslovakiza ciu juz ne ho Slovenska realizovanu Poverení ctvom s kolstva a osvety, ktora predstavovala 700 dobrovoľny ch + 300 preradeny ch (s prí snym vy berom mimo ty ch, ktorí maju rodiny) uc iteľov s cieľom na rodnopoliticke ho vy znamu akcie (okrem toho bolo v povojnovom období presí dleny ch 713 s tudentov z Maďarska, na c o sa vynaloz ilo 40,7 mil Kc s. – s tudovali v Dolnom Kubí ne, Kez marku, Lip. Sv. Mikula ri, Ruz omberku, Skalici, Turc . Sv. Martine, Modre, Stupave, Bratislave). Aj keď Novomesky deklaruje, z e je internacionalistom, na rodnostna ota zka v zmysle propaga cie Slovanov je v Novomeske ho koncepcii kľu c ova a je do veľkej miery odpoveďou na historicke krivdy spo sobene jednak na rodnostny m a hegemonicky m u tlakom zo strany maďarskej va c s iny v ra mci Raku sko-Uhorska, ale taktiez Hortyovske ho fas isticke ho Maďarska (Viedenska arbitra z a pomaďarc ovanie juz ne ho Slovenska). Odpoveď, prec o vní ma Maďarov Novomesky negatí vne nacha dzame v inom texte (z roku 1948) ako pouc enie z roku 1938: „Naliehali sme na vysťahovanie maďarských občanov od nás hlavne preto, lebo v rozhodujúcom roku – 1938 – pre nás vysvitlo, že sú v najvýznamnejšej svojej účasti rezervoárom revizionistického spiatočníctva. Pretože sa ukázali byť oporou šovinistického velikášstva maďarských feudálov, veľkostatkárov, cirkevných kniežat a kapitalistov, domáhajúcich sa starých hraníc Uhorska a návratu starých čias útlaku nemaďarských národov a pracujúcich všetkých národov, nevynímajúc ani maďarských pracujúcich.“461 Preto treba Novomeske ho averziu voc i Maďarom (a samozrejme aj Nemcom) cha pať v povojnovom kontexte vyrovna vania historickej krivdy jednak, aj v zmysle Kos icke ho vla dneho programu a tzv. Benes ovy ch dekre tov na ktory ch sa spoloc ne zhodli komunisticke aj demokraticke strany. Novomesky v texte Na prahu nového života, ktory prezentoval pre vysokos kola kov v roku 1945 spomí na nacionaliza ciu vy roby, obchodu a hospoda rskeho podnikania, v c om ironicky (smerom na Slovensky s ta t) doda va, z e v c asoch „najnárodnejších a najslovenskejších ponechávali sa v nemeckých a maďarských rukách rozhodujúca väčšina priemyslu na Slovenku, významná časť poľnohospodárstva a dôležité bašty v peňažníctve.“462 Preto ako napravenie historickej krivdy navrhuje presunutie podnikov z ru k nemecky ch a maďarsky ch direktorov (a aj slovensky ch zradcov - kolaborantov) do ru k slovensky ch mimo kolaborantov. Novomesky doda va, z e jedinou spravodlivou alternatí vou je

460 NOVOMESKY , L.1972.Nas a osvetova sluz by. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.234 461 NOVOMESKY , L. 1949. C o je najdo lez itejs ie. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 93 462 NOVOMESKY , L. 1949. Na prahu nove ho z ivota. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 181

St

ran

a90

prerozdeliť maďarske veľkostatky a nemecke majetky pod drobnohľadom medzi roľní cky ľud v princí pe - pôdu tomu, kto ju obrába - v prospech celonárodných a celoštátnych záujmov a národných potrieb. Za roven Novomesky vyzy va k tomu, aby Maďari dostali prina lez iace pra va a moz nosti v socialistickom, demokratickom a humanitnom duchu. Vyzy va ku zna s anlivosti k „drobnému maďarskému občanovi“, ale za roven ku tvrdosti k ty m „čo by chceli zneužiť maďarské národné práva“ 463 proti demokracii, socializmu a republike. Pred pos ta tnení m (1940) boli u stavy v 53,6% slovenske a az vys e 38,3% maďarske a vo va c s inovej spra ve cirkví , spolkov c i su kromní kov (s ta tnych bola podľa da t mens ina, 44,5%). V prejave pre pedago gov maďarsky s ko l z roku 1949 Novomesky kritizuje maďarsku minulosť.464 Tolerancia medzi na rodmi musí byť podľa autora postavena na „podklade vzájomného rešpektovania reči, obyčají, potrieb atď.“465 Na tomto podklade sa zdruz uju drobní ľudia slovenskí , i drobní ľudia maďarskí , ktorí sa spoloc ne spojili proti kapitalizmu, klerikalizmu, a proti pa nom na princí poch socializmu. V texte sa dokonca Novomesky zasadil za zrovnopra vnenie Maďarov v jazykovej ota zke: „Hovoriť po maďarsky nie je previnením, je samozrejme právom maďarských ľudí u nás. Proti ľudom, ktorí majú v tejto veci opačný názor povedieme my boj rozhodnejší.“ 466 Ku zmiereniu Maďarov a Slova kov v SNR dos lo az v 50. rokoch za konom, ktory mal „zabezpečiť podmienky pre hospodársky a kultúrny rozvoj občanov maďarskej a ukrajinskej národnosti; vytvorenie ukrajinského a maďarského folklórneho súboru tak vyplynulo z tejto úlohy. Výsledkom štátnej kultúrnej politiky v období 50. rokov bolo nepreberné množstvo regionálnych a lokálnych, závodných, roľnícko-družstevných amatérskych súborov, skupín, orchestrov, ktoré sa zúčastňovali súťaží ĽUT.“467

ŠTATISTICKÉ DOKUMENTY K VÝSLEDKOM ČINNOSTI NOVOMESKÉHO DO ROKU 1948:

POŠTÁTŇOVANIE A POSLOVENČOVANIE Prieskumy su spracovane v prehľadny ch tabuľka ch a komparovane s vy vojom v 1. C SR, Slovenskom s ta te a povojnovej C SR. S tatistikami mapovany rok 1937 vybera Novomesky z toho do vodu, z e is lo o „posledný normálny školský rok prvej Republiky.“468 Pos ta tnení m a poslovenc ení m s ko l vznikol vy razny progres vo vzdela vaní . Od 31. decembra 1945 do 31. decembra 1946 sa obnovilo 224 škôlok a vzniklo 150 s ko lok novy ch (z poc tu 384 s ko lok s 22 962 deťmi na poc et 602 s ko lok s 33 079 deťmi). 469 Podľa tabuliek a s tatistí k z knihy Výchova socialistického pokolenia nara stol poc et detí na matersky ch s kola ch z 11 241 (1944) na 67 469 (1949), poc et tried na matersky ch s kola ch z 248 (1944) na asi 3100 (1949). Ky m v roku 1945 sa vyhradilo na s ko lky 4 ½ mil. Kc s, v roku 1946 to bolo 32.4 mil. Kc s a v roku 1947 to bola 45.4 mil Kc s (mimoriadne vy davky boli urc ene na regio ny postihnute vojnou; taktiez is li vy davky na vybudovanie hustej siete u stavov s cieľom na rodnej obrody, ktore by mali zvra tiť vojnove odna rodn ovanie juz nej c asti Slovenska; v roku 1945 to bolo 386 u stavov, v roku 1946 – 613 a pla n na rok 1947 je 926 u stavov s enormny m na rastom u stavov slovensky ch a zniz uju cou tendenciou u stavov maďarsky ch, ktory ch bolo es te v roku 1944

463 NOVOMESKY , L. 1949. C o je najdo lez itejs ie. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 94 464 NOVOMESKY , L. 1974. Vy chova k socializmu – hlavna lí nia pre pestovanie oddanosti maďarske ho obyvateľstva k na s mu s ta tu. In NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateľstvo.1973, s.312-317 465 Ibid., s.312-317 466Ibid., s.312 467 Bliz s ie BUGALOVA , E. 2012. Hudobne ins titu cie na Slovensku z hľadiska s ta tno-politicke ho vy voja krajiny v rokoch 1919 – 1989. In Hudobné inštitúcie na Slovensku. Zborní k prí spevkov z konferencie. Bratislava: Slovenska muzikologicka asocia cia-SNM-Hudobne mu zeum. 2012., s. 24 Dostupne online: http://www.snm.sk/swift_data/source/hudobne_muzeum/pdf_dokumenty/Hudobne_institucie_2012_Komplet.pdf 468 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 35 469 NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947, s. 6

St

ran

a91

pribliz ne polovica).470 V roku 1943 bolo zriadeny ch 209 opatrovní s 247 triedami (navs tevovalo 11 217 detí ), avs ak nemecky ch bolo 105 so 108 triedami a iba pre 3785 detí (s ty m, z e nemecke opatrovne boli dokonalejs ie); do konca roku 1946 – opatera 44 000 detí v 602 matersky ch s ko lkach v 782 triedach, napriek tomu hospoda rske nedostatky brzdili vy voj (nedostatok s iat, obuvi pre deti na dedine po vojne). Novomesky bilancuje c í slami aktivity v oblasti umenia a kultu ry nasledovne: 1530 filmových predstavení, 9000 samostatných prednášok, 290 doškolovacích kurzov s dosahom 12 000 poslucháčov, 67 verejných a osvetových škôl nižšieho stupňa s počtom 3300 žiakov, 1530 filmových predstavení s návštevnosťou 400 000 (hoci doda va, z e v tej dobe nedisponovali veľky m poc tom premietací ch apara tov); s tatistika divadelne ho ochotní ctva – 1,5 milióna divákov ochotní ckych predstavení v podnikoch, na dedina ch a maly ch mesta ch; koncertov ins trumenta lnej a voka lnej hudby usporiadalo 266 spolkov - 782 pre s tvrť milio na poslucha c ov; 102 výstav výtvarného umenia a 113 tisíc návštevníkov; vzostup kultu rneho z ivota v Bratislave, Kos iciach a Turc ianskom Sv. Martine. Cennou a unika tnou s tatistikou je socia lny po vod vtedajs ej s tuduju cej mla dez e podľa s. Pavlí ka: 35,4% z vrstiev s ta tno a verejno-zamestnanecky ch; 21,2% z rodí n roľní ckych; 20,1% z rodí n zamestnany ch v priemysle; 10,3% rodí n zamestnany ch v obchode, doprave a pen az ní ctve; 3,6% z rodí n slobodny ch povolaní .471

3.2. DVA ROKY NOVEJ ŠKOLY – NOVOMESKÉHO POVERENÍCKE PÔSOBENIE

V SOCIALISTICKOM ZRIADENÍ PO ROKU 1948 Na za klade U stavy z 9. ma ja 1948 vznika U stavodarny m na rodny m zhromaz dení m nova u stava C eskoslovenskej republiky a z republiky sa sta va ľudovodemokraticky s ta t zaloz eny na pilieroch socializmu vo vs etky ch oblastiach spoloc enske ho z ivota (existencia podnikov mohla byť iba do 50 zamestnancov a drz ba po dy do 50 ha). Na kultu rnom poli vznikali po roku 1948 nove ins titu cie ako Syndikát slovenských skladateľov, Zväz československých skladateľov, mení sa tva r Umeleckej a vedeckej rady podľa za kona SNR c . 10/1948, vznika Slovenská filharmónia, Hudobná a artistická ústredňa v Bratislave, Vysoká škola múzických umení, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Slovenská národná galéria, Vojenský umelecký súbor, obnovuje sa Matica slovenská pod spra vou poverení ctva pre informa cie, Slovenský hudobný fond, Gramofónové závody, nove profesiona lne, ale aj amate rske su bory. Novomesky sa snaz il zrovnopra vniť metropolu vy chodne ho Slovenska (Kos ice) s Bratislavou. Podľa IX. Zjazdu KSC v roku 1949 vznikaju kultu rne briga dy, ktory ch cieľom je zdruz stevn ovanie poľnohospoda rstva prostrední ctvom s í renia umenia a kultu ry na vidieku a mnoho ďals í ch..472 „O slobode myslenia vedia najzápalitejšie hovoriť tí ľudia, ktorí nikdy vlastnej myšlienky nemali a omieľajú cudzie, od iných prevzaté frázy. Za voľnosť individuality bijú sa ľudia bez akýchkoľvek individuálnych schopností. Za kapitalizmus horujú často ľudia, ktorí z neho len škodu mali a škodu mať môžu,“ 473 pí s e Novomesky v prejave roku 1948, pric om netus í , z e uz o pa r rokov sa stane sa m obeťou ty ch, ktorí ho zradia a krivo obvinia zo za s kodní ckej c innosti. V roku 1949 vycha dza kniha

470 Ibid., s. 8 471 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda. 1949, s. 49 472...nesko r v 50. rokoch Slovensky autorsky zva z, Slovensky hudobny fond, Koncertna a divadelna kancela ria, Detsky speva cky zbor C eskoslovenske ho rozhlasu v Bratislave, Operny su bor v Banskej bystrici, vydavateľstvo Osveta v Martine, Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry, Televí zne s tu dio Bratislava, nove konzervato ria v Kos iciach a Z iline, Hlavna spra va kinematografie, Hl.sp. polygraficke ho a gramofo nove ho priemyslu, Osvetove u stredie, Slovenska na rodna kniz nica, Pedagogicke ins titu ty, Hudobna fakulta VS MU, Slovensky vy bor pre veci umenia, vznika Poverení ctvo kultu ry (1953) a v roku 1959 za kon NZ c . 52/1959 o osvetovej c innosti v priorite socialistickej kultu rnej revolu cie. Bliz s ie BUGALOVA , E. 2012. Hudobne ins titu cie na Slovensku z hľadiska s ta tno-politicke ho vy voja krajiny v rokoch 1919 – 1989. In Hudobné inštitúcie na Slovensku. Zborní k prí spevkov z konferencie. Bratislava: Slovenska muzikologicka asocia cia-SNM-Hudobne mu zeum. 2012. Dostupne online: 473 NOVOMESKY , L. 1949. Po februa rovom rozhodnutí . In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 67

St

ran

a92

Výchova socialistického pokolenia, ktora mapuje prakticke po sobenie Novomeske ho vo funkcii Poverení ka pre s kolstvo a osvetu, tentokra t uz v novom spoloc enskom zriadení . Je pozoruhodne , z e Novomesky si doka zal „zachovať tva r“ v ra mci oboch rez imov a drz ať sa svojich za sad. U vod podpredsedu vla dy Viliama S iroke ho a budu ceho kata Ladislava Novomeske ho, hovorí jasne o novom smerovaní spoloc nosti: „V rýchlom slede udalostí sa mení tvár Slovenska, socialistické idey rad-radom prenikajú do všetkých kultúrnych inštitúcií, škôl, úradov, prevetrávajú nejeden zatuchlý kút kultúrneho a verejného života a kultúrna revolúcia dostáva svoju socialistickú náplň.“474 S iroky v u vode kritizuje vy chovu a osvetu v prvej C SR, ktora sa realizovala v medziach kapitalisticky ch vy robny ch pomerov, rozpory hospoda rskeho vy vinu ako prí c inu u padku, vyzdvihuje vy chovu robotní ckych a roľní ckych funkciona rov v kapitalizme, kritizuje reakc ny klerikalizmus v Slovenskom s ta te a s kolstvo jemu podriadene , vyzdvihuje povojnove pos ta tnenie s kolstva, februa rove ví ťazstvo nad reakciou a na stup socialistickej vy chovy. Podľa S iroke ho je v kapitalizme c lovek iba vy robna sila, tovar ktory sa kupuje a preda va a v novom, socialistickom pomere pracuju cich vidí zdroj novy ch hodno t a nove ho bohatstva. Kultu rnu politiku, ktoru realizoval Novomesky , vyzdvihuje budu ci Novomeske ho kat - S iroky . Ten hovorí , z e Novomeský nadväzuje na najlepšie tradície minulosti – podľa S iroke ho ma robotní cka trieda úlohu dediča kultúrnych statkov (odvola vanie sa na Hviezdoslavovskú tradíciu – u cta k stary m majstrom). Kultu rne statky a diela sa teda ocitnu v hl bke a s í rke majetku vs etke ho ľudu, c o S iroky vní ma ako realizáciu snov národných velikánov. 15. februa ra 1948 predniesol Novomesky rozsiahli prejav na verejnom zhromaz dení v Baťovanoch (pozn. Partiza nske) pri prí lez itosti novo-zaloz enia S ta tnej mes tianskej s koly SNP.475 5. marca 1948 Novomesky predniesol prejav na zhromaz dení profesorov bratislavsky ch stredny ch s ko l, ktory sa konal tesne po tzv. Ví ťaznom februa ri, ktory vní ma ako prekonanie ťažkej politickej krízy, ktorá bola dôsledkom nedodržiavania záväzných dokumentov obnovenej republiky (Vianoc na dohoda a Kos icky program vla dy Na rodne ho frontu, na ktory ch sa sa m podieľal) ako princí pov „ví tany ch a nevyhnutny ch“: „idey sú len peknou farebnou clonou, na ktorú sa majú možnosť ľudia dívať a za ktorou sa však robí tzv. „reálna politika“, ktorá s hlásanými ideami nič spoločného nemá, ba im aj často odporuje. ...V záchvate úprimnosti jeden z politikov tohto druhu povedal, že politika je 95% taktiky a 5% zásad. Tak to myslel, že politika je 5 % zásad pre poslucháčov a 95% možností pre pána politikára robiť si, čo sa mu zachce, čokoľvek, i keď ide o najužší interesík rodinný, úzko triedny alebo stranícky. ... A takýto spôsob pánskeho huncútstva začal sa uplatňovať v našom politickom živote aj po oslobodení.“476 Novomesky ako prí klad uva dza spojenectvo so Sovietskym zva zom a slovansky mi na rodmi, c o u dajne ignorovali koalic ní partneri a dokonca sa k tomu pridali agita cie a s piona z e, diverzanti a za s kodní ci. Ako ďals í prí klad uva dza Novomesky znárodňovanie peňažníctva a priemyslu, ktore bolo hlavny m pla nom spoloc nej dohody a vy sledkom toho, z e sa nesmierne zvy s ila z ivotna u roven (máme plnú zamestnanosť... rozmnožuje pracovné príležitosti v priemysle o stovky a tisíce pre ľudí v skorších dobách odsúdených na živorenie po dedinách alebo vysťahovanie477), pric om sa nekomunistickí poslanci snaz ili toto nutne opatrenie komplikovať a zdrz ovať v prospech vy hod z predos le ho usporiadania spoloc nosti cez za mienku prí tomnosti protekciona rstva a korupcie v zna rodneny ch ins titu cia ch. Taktiez Novomesky kritizuje ty ch, ktorí postupovali proti spoloc ne mu s ta tnemu s kolstvu. Februa rove udalosti su pre Novomeske ho odstránením prekážok k socializačným úsiliam, ktore sa stali hlavny m pilierom programovy ch vyhla sení a na rodne ho povstania, retus ovanie nedokonalostí na rodnej revolu cie, „odstránenia pánskeho

474 S IROKY , V. Predslov. In NOVOMESKY , L. 1949. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 10 475 NOVOMESKY , L. 1949. Stredna s kola vs etkej mla dez i. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 130-155 476 NOVOMESKY , L. 1949. Po februa rovom rozhodnutí . In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 58 477 Ibid, s. 62

St

ran

a93

huncútstva... hlučným až bezohľadným zúčtovaním s pokusmi nesplniť zásady, na ktorých republika naša sa obnovovala a národ nás obrodzuje.“ 478 Novomeske ho vzťah k sympatii na rodny ch revolu cii sa prejavuje aj v tomto prí hovore, kde pripomí na analo gie s rokom 1848. S í renie socializmu vní ma ako prakticky poukazovany vy sledok dejinne ho vy voja a jeho popieranie prirovna va k popieraniu Koperníka, Galilea alebo Newtona. Napriek tomu Novomesky ako jasny za stanca slobody doda va, z e na tlak sa nebude na nikoho vykona vať a politicke na zory nebudu mať vplyv na spoloc ensku a sluz obnu pozí ciu. Pripomí na, z e v jeho u mysle nikdy nebolo obmedzovať alebo narus ovať cirkevny a na boz ensky z ivot a preto aj zaistil vyuc ovanie na boz enstva na s kola ch: „štátna škola patrí všetkej mládeži, akýchkoľvek vyznaní a nie len jednej cirkvi.“ 479 Autor spomí na novy s kolsky za kon o jednotnej vy chove v s ta tnej s kole vypracovany odborní kmi Dr. Pavlí kom a Dr. Pavlovic om a stretnutie s ministrom Dr. Nejedlým (ten bol v roku 1946 zosadeny a do sledkom toho sa v Prahe zac ali usilovať o zvrhnutie revoluc ny ch opatrení – farske a cirkevne spolky iniciovali protestne akcie proti princí pu s ta tnej s koly, o ktorom hovorí Novomesky ako o nepodarenom pokuse zneuz iť na boz ensky cit na politicke u c ely, pric om „polovica kňazstva bola múdrejšia a výzvu s memorandom hodila do koša“ 480). Tento za kon, ktory zodpoveda autorovmu konceptu kultu ry a vzdelania pre c o najs irs ie vrstvy, podrobne rozobera v prejave pre U stavodarne Na rodne zhromaz denie 21. aprí la 1948 ako demokraticky idea l jednotne ho s kolenia. Vyzdvihuje vy rok Jána Amosa Komenského o spoloc nej vy chove mla dez e a rovnosta rskeho prí stupu ku vzdela vaniu,481 poz iadavka vzdelania pre vs etky ch z pera Ľudoví ta S tu ra ako splnenie da vnej poz iadavky „geniálnych pedagógov a osvietených buditeľov minulosti.“ 482 V za kone sa okrem ine ho pí s e: „vzdelávať mládež v duchu pokrokových národných tradícií a ideálov humanity, vychovávať k samostatnému mysleniu, cieľavedomému konaniu, činorodej práci a družnej spolupráci a prebúdzať v mládeži túžbu po samovzdelávaní a pokroku.“483 Vy sledkom za kona je nepovinne s kolenie mla dez e od 3 do 6 rokov, povinne vs eobecne vzdelanie od 6 do 11 rokov na na rodny ch s kola ch, od 11 do 15 rokov v s kola ch stredny ch a potom na rozlic ny ch druhoch ďals í ch odborny ch s ko l. Po pos ta tnení a zriadení novy ch matersky ch s ko l ich bolo na Slovensku 875, 157 novy ch mes tianskych s ko l (s pla nom otvoriť ďals í ch 35-40 s ko l). Medzi pla ny patrí ďals í ch 930 s ko l II. stupn a a potreba rekons trukcie 87 budov mes tiackych s ko l a potreba novy ch odborny ch s ko l niz s ieho stupn a, potreby 440 novy ch s kolsky ch budov pre materske s koly, 479 pre s koly na rodne , 6 s ko l pre nove gymna zia , 18 pre odborne s koly a taktiez nevyhnutne potreby pre vysoke s kolstvo. Podľa Novomeske ho sa mes tiactvo v minulosti ba lo vzdelania ľudu a preto ho chcelo mať na ní zkej vzdelanostnej u rovni. V texte je ostra kritika tzv. reakc ny ch pru dov, ktore sa usilovali po roku 1945 previesť s koly opa ť pod spra vu cirkví . Novy za kon ma byť potvrdení m progresí vnych sna h o zna rodn ovanie a zjednocovanie s ko l po oslobodení . Prí hovor uzatva ra vyzdvihnutí m cieľa vzdela vania ako „vytvorenia nového, lepšieho, občiansky sebavedomého, národne, štátne a slovansky uvedomelého slovenského a českého človeka.“ 484 V prí vete Súťaž tvorivosti mládeže, ktory Novomesky odprezentoval na po de Leka rskej fakulty Slovenskej univerzity 9. marca

478 Ibid.,s. 58 479 Ibid., s. 80 480 NOVOMESKY , L. 1949. Za kon o s ta tnej jednotnej s kole. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 80 481 Vy rok J. A. Komenske ho: „Nejen dí tky bohaty ch a vznes eny ch lidí , ny brz vs ecky stejne , urozene i neurozene , bohate i chude , hos i i dí vky ve vs ech me stech, me stec ka ch, vesnicí ch a dvorcí ch, mají by ti pr í jma ny do s kol. Z a da m aby v kaz de dobr e spor a dane obci, ať je to me sto nebo me stec ko, nebo vesnice, zr í zena byla s kola spolc ena vychovatelna mla dz e.“ 482 NOVOMESKY , L. 1949. Za kon o s ta tnej jednotnej s kole. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 74 483 NOVOMESKY , L. 1949. C o je najdo lez itejs ie. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 87 484 NOVOMESKY , L. 1949. Za kon o s ta tnej jednotnej s kole. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 84

St

ran

a94

1949, pripomí na zmysel su ťaz í ako vy znamny prvok tvorby, vedeckej pra ce a aktí vnej c innosti s tudentov. Sprí jemní s tudijny pobyt vysokos kola kov a do praxe zava dza poznatky prec í tane zo skrí pt a poc ute na predna s kach: „Pretože ničím nie je teória bez praxe, ako ničím nie je prax bez teórie. Skvelý teoretik bez znalostí v praxi môže mať ojedinele skvelé nápady, ale tieto ničím nie sú, než nápadmi. Sú ojedinelými hviezdami a nie sústavou hviezd. A praktik môže ovládať svoju prax veľmi dobre, chodí ako v temnom lese bez kompasu, ak neovláda teoretickú problematiku svojej praxe. ...súťaž tvorivosti mládeže je takýmto budovaním praktických a živých vzťahov medzi teóriou a praxou.“485

3.2.1. TŔNISTÁ CESTA K NOVEJ SPOLOČNOSTI

19. augusta 1948 sa prihova ral Novomesky mlady m komunistom v Bratislave – v tomto prí hovore vracia sa Novomesky do 20. rokov, svojej davistickej mladosti a opa ť pripomí na veľke ho ba snika Sergeja Jesenina, s ktory m sa cí til byť spa ty . V mladosti ho vní mal ako „ruského dedinčana, zamilovaného do svojej otčiny , urazeného jej biedami, no neveľmi premýšľajúceho o tom, ako ich premôcť alebo odstrániť.“486 Revolu ciu Jesenin prijal vs ak az nesko r v ba sni Sovietske Rusko, ktoru Novomesky v texte uva dza ako novu za chranu v novom zmysle svojho z itia. Tieto slohy vybral Novomesky ako vy stiz ny prí klad pre mla dez , v ktorej vidí na dej budovania nove ho sveta. 4. okto bra v Trenc ianskych Tepliciach pripomí na Novomesky na kurze s kolsky ch ins pektorov niektore u skalia realiza cie novej s koly a kľu c ovu u lohu s kolsky ch pracovní kov v pripravenosti na pretva ranie spoloc nosti. V prí hovore vyzy va k vy chove u cty k telesnej pra ci a socia lnemu povedomiu mla dez e ako opak princí pu s koly pre odchovanie vy hradne vys s í ch vrstiev; vyjadruje sa k problematickej maďarskej ota zke, na boz enstvu, novej geopolitickej situa cii. Pripomí na Komenského odkaz s koly ako „dielne ľudskosti,“ ku ktorej realiza cii bude treba es te mnoho pra ce. V inom prí hovore (pre ROH v Trenc iansky Tepliciach) sa Novomesky venuje u lohe uc iteľa ako nositeľa nove ho historicke ho poslania. Autor na jednej strane vyzy va k dobry m vzťahom k cirkevny m c initeľom, na druhej strane priklada vy znamnu u lohu s kole ako nositeľke mys lienky socialistickej v kontextoch usporiadania hospoda rskych, politicky ch a kultu rnych; prekona vaniu dedinskej zaostalosti a povzna s ania k poznaniu (s kola teda nemo z e byť iba prí veskom fary, ako bola v minulosti, ale ma vyrovnať sily vplyvu na vzdela vanie obc ana). Nositeľom osvietenske ho vzdela vania je teda uc iteľ, ktory nesie istu historicku u lohu. U lohou odborov ma byť ich su c innosť so s ta tnou spra vou a nie vyvola vanie odporu: „Odborárska rétorika musí byť taká, aby nemusela zaprieť ani litierku zo svojich požiadaviek, ak by sama pod vlastnou firmou musela vykonávať funkciou spravovateľa rezortu, ktorého je partnerom.“487 Autor si z ela , aby sa vs etci odboroví pracovní ci podieľali na budovaní novej spoloc nosti a dbali na dobru pracovnu mora lku. Hlavne ciele s kolskej politiky po roku 1949 Novomesky formuloval v za sadnom prejave Nový duch

485 NOVOMESKY , L. 1949. Su ťaz tvorivej mla dez e. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 232 486 NOVOMESKY , L. 1949. Mladí komunisti. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 233 487 NOVOMESKY , L. 1949. Nova pozí cia uc iteľova. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 106

St

ran

a95

novej školy, v Prahe, 24. janua ra 1949.488 Bilancuje u silia za rok po sobenia v novom spoloc enskom syste mu po tzv. Ví ťaznom februa ri 1948. Pripomí na snahy Ministerstva s kolstva (v ktore ho funkcii bol nekomunisticky poslanec) zvra tiť snahy o jednotnu s kolu. Za roven pripomí na, z e sa podarilo presvedc iť verejnosť o tomto raciona lnom kroku z troch do vodov:

1) z presvedc ení , z e uc iteľstvo „ma byť pa nom v s kole“ a nikomu uc iteľ nesmie podliehať (ako sudca v su dnej sieni, fara r v kostole, leka r v ordina cii); 2) lebo s ta t doka zal uz v pomerne kra tkom c ase zabezpec iť leps ie podmienky a 3) vyvra til nedo veru, z e je ins titu cia protina boz enska a neznaboz ska a s kola nebola postavena proti na boz enstvu. Toto sa podľa Novomeske ho nepodarilo v juz nom susedstve „kde sa strieľalo“ a v severnom, kde sa k pos ta tneniu s ko l ani neprikroc ilo.

Nova s kola ma byť postavena na socialisticky ch idea loch a ceste k socializmu, predovs etky m v s kolskom za kone §2 a v desiatich bodoch vs eobecny ch u loh vy chovy a vyuc ovania. Konkre tne vy sledky uva dza aj tabuľka, kde bolo do praxe privedeny ch na za klade vzdelania uc n ovsky ch s ko l spolu 10612 z iakov z toho 3395 mechanicko-technicky ch odborov, 1764 stavebny ch a drevorobny ch, 1055 umelecky ch remeselní kov; 1157 potravina rsko-chemicky ch odborov, 1716 odborov odevny ch a textilny ch a 1525 odborov obchodny ch. Od roku 1945 do roku 1949 poc ty z iakov odborny ch s ko l technicky ch smerov z vys e 2700 na takmer 4000. 489 Novomesky pripomí na, z e v ra mci industrializačného procesu (spojene ho s elektriza ciou, industrializa ciou, mechaniza ciou poľnohospoda rstva a pod.) utvorila dvojroc nica niekoľko tisí c novy ch pracovny ch prí lez itostí a pa ťroc nica okolo 100 tisí c prí lez itostí pre zamestnancov zo Slovenska. Autor pripomí na do lez itosť zriaďovania za ujmovy ch kru z kov technicky ch smerov a vy letov pre mla dez pocha dzaju cu z maly ch poľnohospoda rskych obcí ; u c asť mla dez e na rozlic ny ch verejne uz itoc ny ch pra cach, s pecia lne stavbu Trate mla dez e: „Účastníci na Trati mládeže napospol priniesli do našich škôl nové myslenie, od ľahkomyseľného fičúrovania, bezzásadovosti a nezáujmu, na čo je veľmi náchylná najmä naša mestská mládež. ... Na stavbe trati Hronská Dúbrava – Štiavnica vystrieda sa okrúhle sedemnásť tisíc mladých ľudí.“490 Za roven tieto pra ce nesmu podľa Novomeske ho odní mať s tudijny c as. V za vere pripomí na nespomenute u lohy, ktore povaz uje za rovnako do lez ite - naprí klad budovanie novy ch s ko l, zleps ovanie postavania uc iteľstva, zí skavanie mla dez e pre uc iteľske povolania a ďals ie ciele.

3.2.2. ÚLOHA VYSOKÉHO ŠKOLSTVA V NOVEJ SPOLOČNOSTI V predna s ke Naša orientácia na celos ta tnej konferencii funkciona rov KSC v Prahe (20. marca 1949) Novomesky opa tovne predklada novelu za kona o prepojení s koly s praxou a hlavne rozvoji ľudskej spoloc nosti v duchu slobody vedecke ho ba dania. Vysoke s kolstvo prebera zodpovednosť spoloc nosti za to, koho do pra c vysiela. Odkazuje na po du vysokej s koly ako miesto dejinny ch politicky ch za pasov (ocen uje Václava Sinkulého v boji proti nacistickej tyranii, Opletala, Nešpora, pripomí na vs ak aj fas iza ciu Bratislavy proti premietaniu „Golema“ c i protisocialisticke sily, predovs etky m predvolebnu kampan Demokratickej strany v roku 1946 c i zapojenie s tudentstva do protisocialisticke ho odporu poc as februa ra 1948). Malou odboc kou bude pripomenutie textu Je možný pokojný vývoj? z roku 1946, kde je Novomesky presvedc eny o tom, z e veľke percento volic ov Demokratickej strany boli na za klade c asti klero-fas isticke ho programu strany by valí priaznivci ľudovo-fas isticke ho rez imu. Vyslovuje vs ak na dej, z e druha polovica strany, ktora je proti sfas izovane mu klerikalizmu ma moz nosť oprieť sa o komunistov: „Nevedno presne, kde je v tom šestdesiatpercentnom tábore slovenského

488 NOVOMESKY , L. 1949. Novy duch novej s koly. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 110-120 489 NOVOMESKY , L. 1949. Novy duch novej s koly. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, tabuľky na s. 114-115 490 NOVOMESKY , L. 1949. Novy duch novej s koly. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, tabuľky na s. 117

St

ran

a96

voličstva čiara medzi demokratickými elementmi, predchnutými duchom povstania, a medzi prívržencami politiky Dr. Tisu.“491 Domnieva sa, z e iba polovica z ty chto volic ov stojí za odkazom povstania a ľudovou demokraciou. Aj v tomto texte spomí na onu predvolebnu kampan DS, ktora si v tej dobe zí skala priazen s tudentov. Vra ťme sa vs ak spa ť k textu Naša orientácia - pripomí na pokusy zneužitia akademickej pôdy proti revoluc ne mu odporu c eske ho na roda za okupa cie a taktiez vyvracia predstavy, že socializmus bojuje proti inteligencii. Dokazuje to pra ve na te ze vzdela vania pre najs irs ie vrstvy, ktora sa realizuje po roku 1945. Opa tovne pripomí na aj poslanie vzdelania, ktoré nie je privilégiom (hovorí o la maní predsudkov o vy luc nosti a nadradenosti vzdela vania), ale majetkom vs etky ch – starosť o šírenie a sprístupnenie kultúrneho bohatstva a vedy širokým masám národov. Poukazuje na u lohu komunisticky ch vysokos kola kov v bu raní anti-socialisticky ch my tov cez dobru mys lienkovu a ideovu argumenta ciu s cieľom zí skania inteligencie v prospech budovania socialistickej spoloc nosti ako „organickej súčiastky dejinného vývoja“. Ta to zmena spoloc enske ho syste mu bola v dejina ch vz dy komplikovana : „Nie bez hluku a nie bez odporu zrútilo sa antické otroctvo, nie hladkou cestou, nie len apoštolským poúčaním prevážilo nové kresťanské pojatie života životné formy predchádzajúce, nie bez bojov a obetí plných zápasov vniesol český národ do všetkej vtedajšej Európy svoje presvedčenie o prvenstve demokratických ideálov náboženských, národných i spoločenských v revolúciách husitských, nie cestou pokojnou a nie bez krvi ujímalo sa meštiactvo moci na konci XVIII. A v XIX. Storočí všade vo svete namiesto feudálneho zriadenia, avšak prechod zo vžitého a ľudstvu dnes už okrem brutálneho vykorisťovania a skazonostných vojen viacej nič neposkytujúce kapitalizmu k novému zriadeniu socialistickému je vari zo všetkých doterajších výmien historických epoch najnamáhavejší a najťažší.“492 Novomesky sa m ďalej v texte pripomí na, akoby tus il svoju budu cnosť v 50. rokoch, z e zmena z kapitalizmu na socializmus si cez nekompromisnosť voc i stare mu poriadku vyz iada dobrovoľne i nedobrovoľne obeti a doda va, z e socializmus je „zhrnutím najušľachtilejších túžob, za ktoré ľudstvo v známych svojich dejinách sa borilo.“ 493 Osou kolesa dejí n je podľa Novomeske ho spor kapitalizmus - socializmus. Realiza cia socializmu sa podľa autora budovala pre masy na roda: na pracovny ch su ťaz iach v sta tisí coch podnikov, dieln ach, s kola ch, v spravodlivom usporiadaní spoloc ensky ch, hospoda rskych i kultu rnych hodno t, sprí stupnení s ta tnej moci, u radov, bezpec nosti a ozbrojeny ch sí . Nekonečné opakovanie slova sloboda zo strany opozície vníma Novomeský ako symbol, bezobsažné slovo s cieľom rozvrátenia týchto snáh. O princí pe su ťaz ivosti v socializme hovorí vs ak v inom kontexte, nez v kapitalistickej spoloc nosti – osvetľuje to nasleduju ci text z prejavu o su ťaz iach: „Hnacou silou socialistickej práce k vyššej produktivite tak v kvalite, ako aj v kvantite môže byť len princíp súťaživosti. Kapitalizmus dosiahol produktivitu výhľadom na vyšší zisk. V akú džungľu sa zvrhol tento princíp, je vám známe a kapitalizmus v poslednom – terajšom – svojom období v záujme uchovania vyšších ziskov, zvýšeniu produktivity už aj zabraňoval. (Socialistické) zriadenie akceptuje súťaživosť ako hnaciu silu pre tvorbu, v množstve, i v akosti tak vo výrobe ako aj v ostatných oblastiach ľudskej činnosti.“494 Ako realiza cia „ich te zy slobody“ cez „americku uspa vaciu bombu“ v opaku princí pu realizovania socializmu Novomesky pí s e fiktí vny scena r prevzatia moci demokratov: zatvorenie komunistov a vs etky ch, ktorí s nimi idu ; navrátenie podnikov pôvodným majiteľom; bankári obnovia svoje peňažné ústavy, účastninári svoje spoločnosti, statkári svoje majetky, zatlačia robotníkov v mestách i na dedinách do kapitalistického nevoľníctva – „obnovia slobodný život podľa predstáv, ktoré oni o slobodnom živote majú,“ 495 doda va. D alej pí s e: „úvahy o vojne pramenia z toho zdrvujúceho faktu, že kapitalistické krajiny západu nevedia dať v uspokojivom rozsahu svojmu

491 NOVOMESKY , L.1972. Je moz ny pokojny vy voj? (1946). In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 155 492 NOVOMESKY , L. 1949. Novy duch novej s koly. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 198 493 Ibid., s. 199 494 Ibid., s. 231 495 Ibid., s. 199

St

ran

a97

obyvateľstvu prácu, chlieb a podiel na hodnotách, ktoré sú schopné vyrobiť... Amerika je schopná veľmi mnoho vyrábať, v miere až tak rozsiahlej, že by sa stávala postupne zbytočná práca naša, našich fabrík, našich podnikov, našich závodov, nášho priemyslu a konečne i poľnohospodárstva. ... Počet nezamestnaných, ktorý je dnes vážny problém Ameriky a bude ešte vážnejším problémom zajtra, preniesol by sa proste k nám a do krajín oslobodených z boľševizmu a pripojených do amerického spôsobu života – i odumierania!“496 Zres taurovany kapitalizmus by podľa Novomeske ho priniesol iba voľnosť živorenia a odumierania, nie vs ak voľnosť z ivota a jeho rozvoja – bola by to realizácia slobody fabrikantov, bankárov, statkárov c o sa snaz ia propaga tori kapitalizmu u spes ne utajiť. Pripomí na povojnovy koncept obnovenia kra ľovstva (Oto Habsbursky ) zaloz eny na klerika lnej idey; za padnu kritiku (s vajc iarsky konzervatí vny c asopis), Benes a pre spa janie sa s komunistami a ich zasta vanie libera lno-mes tiackej spoloc nosti a taktiez triedne nespravodlivo usporiadanej Raku sko-Uhorskej monarchie. Autor vyvracia na prí klade Leninovej interpreta cie Marxa my ty o marxizme ako dogmatizme, pric om prizna va, z e sa autenticky marxizmus snaz í odstra niť tie na uky, korekcie, ktore z marxizmu vytla c aju tie najpodstatnejs ie – socialisticke . Novomesky pripomí na za kon o vysokos kolskej reforme su visiacej s cieľom vysoke ho s kolstva napoma hať spoloc nosti v duchu slobody vedecke ho ba dania a vedeckej tvorby a demokratiza cie vysoky ch s ko l. Novomesky sí ce uva dza veľke investí cie do s kolsky ch vy hod, ale vza pa tí zdví ha varovny prst na ty ch, ktorí s kolu povaz uju iba za nes tuduju cich s tudentov a pripomí na u lohu vysokos kolsky ch komisií (nie s cieľom negatí vnych, ale pozití vnych vy sledkov). U lohou vysoke ho s kolstva je teda nielen vzdela vať, ale taktiez dosiahnuť, aby bol absolvent: „zdravý, statočný, priamy, priateľský až – by som povedal súdružský – k úsiliam, ktoré sa našej spoločnosti zmocňujú.“497

ŠTATISTICKÉ DOKUMENTY K ČINNOSTI NOVOMESKÉHO PO ROKU 1948: VYSOKÉ

ŠKOLSTVO Podľa tabuliek498 sa zvy s il poc et poslucha c ov vysoky ch s ko l od roku 1947 do roku 1949 u muz ov na z cca. 7200 na vys e 7800 a u z ien cca. 1600 na 1800 (konkre tne na s kola ch Slovenska univerzita, Vysoka s kola technicka , Vysoka s kola obchodna ). Samostatna tabuľka ukazuje socia lny po vod s tudentov podľa rodic ov, v ktorej najmens í za ujem o vysokos kolske s tu dium prejavili poľnohospoda rski robotní ci (0,1%), najvys s í (26,5%- 2555) u radní ci, uc itelia a leka ri; okolo 1700 (18%) poslucha c ov je u ostatny ch robotní kov a samostatny ch roľní kov; 16% u z ivnostní kov, 6,4% u do chodcov a 14,5% u iny ch, neuvedeny ch zamestnaní . V ďals í ch tabuľka ch su uvedene s tatistiky udelenia s tipendií (zo s k. roku 1944/45, necely ch 1000 poslucha c ov, cez takmer 2000 v s k. roku 46/47 na okolo 2500 v rokoch 47/48), vy s ky s tipendií (z 18,4 mil. v roku 46/47, cez 22,5 mil. Kc s na rok 47/8 na 27 mil. v roku 48/49) a poz í vateľov s tipendií (deti s ta tnych zamestnancov – 518, roľní kov – 457, remeselní kov a z ivnostní kov – 365, siro t a polosiro t – 261 a tova rensky ch robotní kov – 230 atď.). Novomesky v texte pripomí na: „V tomto rozpočtovom roku okrem sociálnych príspevkov, ako sú

496 Ibid., s. 207 497 NOVOMESKY , L. 1949. Novy duch novej s koly. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 226 498 NOVOMESKY , L. Su ťaz tvorivej mla dez e. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949

St

ran

a98

štipendiá, študijné podpory, udržiavanie internátov atď. z prostriedkov štátnych na ¾ miliardy korún určite sa na udržiavanie a ďalšie rozvíjanie školstva v ČSR. Pospolu...(s ďals í mi na kladmi, pozn. aut.) je to suma prevyšujúci 77 mil. jednu miliardu korún.“499 Podľa tabuliek o stavebny ch na kladoch do vysoky ch s ko l sa podľa pa ťroc nice pla novalo investovať 232.27 mil. – prima rne investí cie su novostavba KSU v Bratislave, novostavba SVS T v Bratislave, Novostavba VS PLI v Kos iciach a adapta cia budov Leka rskej fakulty v Kos iciach. Novomesky pripomí na osobite kurzy pre robotníkov, roľníkov a lesných robotníkov na piatich miestach v C echa ch a na dvoch miestach na Slovensku. Pre ilustra ciu grafy z kní h Výchova socialistického pokolenia a Dva roky slobodnej školy:500

499 NOVOMESKY , L. 1949. Novy duch novej s koly. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 221 500 Pre absenciu scanera iba v zní z enej kvalite, pre ilustra ciu

St

ran

a99

Otvorenie interna tu v Bratislave (1848, Novomesky po boku G. Husa ka vpravo)

3.1.3. PRERODZELENIE VÝCHOD A ZÁPAD – KOŠICE ROVNOCENNÉ CENTRUM BRATISLAVE 26. ju la napí sal Novomesky do Nove ho slova c la nok pri prí lez itosti zaloz enia druhe ho vysokos kolske ho centra v Kos iciach ako prioritu vybudovať nove , druhe vy znamne centrum po Bratislave. Novomesky predpoklada , z e význam východu bude stúpať aj vzhľadom na vzťah so Sovietskym zväzom (pripomí na aj vy znam C iernej nad Tisou ako symbolu intenzí vnejs ieho z eleznic ne ho styku medzi C SR a ZSSR). Pripomí na, z e vy chod bol aky msi „zanedbávaným závetrím v minulosti aj preto, lebo celým ustrojením nášho života boli sme viazaní na západ, či už na Francúzsko politicky a kultúrne a Nemecko hospodársky.“501Avs ak cieľom tohto centra nebude iba „zameranie na vy chod“, ale centrum pre Slovensko a C eskoslovensko. Vy stavbu kos ickej s koly VS PLI povaz uje za vy znamny krok vo vybudovaní za kladne pre rozvoj lesníctva a poľnohospodárstva. 502 Presun me sa v su vislosti s vy chodom v c ase do roku 1949. 29. janua ra 1949 sa Novomesky prihova ral pri otvorení Poboc ky leka rskej fakulty Slovenskej univerzity v Kos iciach, ktory konc í slovami „Všetky tieto okolnosti umožňujúce venovať sa slovenskému východu... sú záväzné.“503 V prejave opa tovne vyzdvihuje prioritu rovnocennosti vy chodny ch c astí krajiny. Situa ciu, kedy ma Slovensko uz rozvinute vysoke s kolstvo, porovna va aj s c asmi Tajovske ho, keď sa bojovalo o tri-s tyri slovenske stredne s koly. Za tento stav, ktory vytvoril s iroku cestu rozvoju vzdelania vďac í Novomesky aj vytvoreniu C SR. Pripomí na vs ak aj hospoda rsku krí zu, ktora uviedla do nezamestnanosti 100 tisí c ľudí . Novomesky hovorí : „veď my tu dnes doplňujeme trojicu slovenských vysokých škôl, t. j. Slovenskú univerzitu, Slovenskú vysokú školu technickú a Vysokú školu hospodárskych náuk (ešte dnes známu pod prekonávaným označením Vysokej školy obchodnej) o dve nové vysoké školy a isté je, že čoskoro odstránime aj prekážky, ktoré sa nám ešte dnes stavajú do cesty pre zriaďovaní vysokých škôl umeleckého smeru: výtvarných a muzikých umení... ktoré chceme tohto roku uviesť do života.“ 504 Novomesky si dal za cieľ odstrániť antagonizmus medzi východom a západom Slovenska (pripomí na aj vy chodne c asti Poľska, Rumunska ako prí klad). Za motor tohto rozvoja Novomesky povaz uje socialistické nastrojenie obnovenej Republiky.

501 NOVOMESKY , L. 1949. Druhe vysokos kolske centrum. In Výchova soc. pokolenia. BA: Pravda. 1949, s. 163-165 502 Ibid. s.163-165 503 Ibid. s. 175 504 NOVOMESKY , L. 1949. Podmienky rozvoja slovenske ho s kolstva. In Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 171

St

ran

a10

0

3.2.4. SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA „Myšlienka existencie profesionálneho orchestra na Slovensku sa stala realizovateľnou po skončení druhej svetovej vojny. Výsledkom pálčivej potreby existencie koncertnej inštitúcie, jednou z hlavných úloh ktorej by bolo uvádzanie symfonických diel svetových a domácich skladateľov, bol program vypracovaný skladateľmi Alexandrom Moyzesom a Eugenom Suchoňom, predložený Zjazdu umeleckých a vedeckých pracovníkov v Banskej Bystrici 14. augusta 1945.“505 hovorí vo svojom texte Anton Viskup, pric om je veľky m mí nusom tohto textu, z e v n om ani raz nie je spomenuté Novomeského meno a v su c asnosti dokonca chy ba aj v bulletinoch Slovenskej filharmo nie, v ktory ch je uvedeny iba rok zaloz enia – verí m, z e sa to v budu cnosti napraví . 27. okto bra odzneli prve to ny symfonicke ho orchestra v budove SND v Bratislave pod taktovkou Ľudoví ta Rajtera. Inštitúcia Slovenskej filharmónie, ktora v sebe absorbovala vy znamne mena ako Va clav Talich, Ľudoví t Rajter alebo Ladislav Slova k bola založená povereníkom pre školstvo, vedu a umenia Ladislavom Novomeským. Ten vo svojom prejave spomí nal dlhodobe ví zie filharmo nie v novej spoloc nosti. Vo svojom prejave pri zaloz ení Slovenskej filharmo nie Novomesky pripomenul 31. vy roc ie zaloz enia 1. C eskoslovenskej republiky a kontinuitu v budovaní socialisticke ho C eskoslovenska ako štátu „bez boháčov a bez žobrákov“ (aky to kontrast s TV rela ciou Smota nka kaz doroc ny m Plesom v opere a ktory ukazuje presne potvrdenie opaku tejto definí cie v su c asnom zriadení ): „Pripomínajme si sviatok nášho štátu. Je to správne preto, lebo len takýmto spôsobom sa stane náš štát takým štátom, akým ho chceli mať rozjasnení manifestanti pred 31 rokmi; ľud náš český i slovenský, nesúci predovšetkým ťarchu zápasov proti Rakúsko-Uhorsku za utvorenie republiky. K slávnostným odovzdávaniam nových diel v jubilejný deň republiky pridružuje sa aj táto príležitosť. Mám česť oznámiť vám, Slovensku i republike, že dnešného dňa je náš kultúrny život obohatený o Slovenskú filharmóniu.“ 506 28. okto ber sa tak stal symbolom nielen oslavy 1. C SR, ale aj zaloz enia filharmo nie. Novomesky pripomí na taktiez zaloz enie lodení c v Koma rne a novy ch s ko l. Vznik prve ho slovenske ho filharmonicke ho orchestru Novomesky vní ma ako symbol po rozvinutí spoloc enske ho, politicke ho, hospoda rskeho i kultu rneho z ivota republiky a za roven ako jedny m z c la nkov v „celkovej konštrukcii našej výstavby.“507 Vznik filharmo nie je podľa Novomeske ho do kazom toho, z e kultu ra a umenie „nie sú“ v socializme „zatláčané do úzadia,“ a pra ve vďaka socializmu bolo moz ne pristu piť k realiza cii veľkolepy ch kultu rnych projektov. Preto Novomesky pripomí na význam znárodnenia výroby, pozemkovej reformy, zvyšovanie produktivity práce v priemysle a poľnohospodárstve, c í m jasne zdo razn uje vza jomnu prepojenosť kultu rneho odvetvia a jeho viazanosti na ostatne sektory: „Preto môžeme rozvíjať školstvo všeobecne vzdelávacie a odborné, preto môžeme zakladať prvý raz v našej histórii školstvo umelecké, preto môžeme rozmnožovať sieť divadiel a preto sa môžu venovať potrebné prostriedky aj na rozvinutie nášho hudobného života. Ale aj preto právom možno a treba žiadať, aby náš život umelecký, v tomto prípade hudobný, svojím bytím a všetkou svojou činnosťou pomáhal takýmto úsiliam v ich rozvoji. Aby šťastným robil, aby dvíhal nášho človeka, ktorý mu dáva predpoklady pre existenciu a činnosť.“508 Novomesky na sledne odovzdal slovo dirigentovi. Zloz ity proces zriaďovania filharmo nie popisuje aj divadelna hra Juraja Sarvas a, S tŕpkami v hrdle, ktora bola publikovana v zborní ku o Lacovi Novomeskom a v ktorej su pouz ite u ryvky z Novomeske ho kores pondencie s Va clavom Talichom: „Otázku ubytovania členov Filharmónie, čo len provizórne predbežne riešime. Prosím o pozhovenie. Je to vec veľmi ťažká. Dúfam, že čoskoro prekvapíme Vás i Vašich spolupracovníkov

505 VISKUP, A. 2012. S esť desaťroc í slovenskej filharmo nie. In Hudobné inštitúcie na Slovensku. Zborní k prí spevkov z konferencie. Bratislava: Slovenska muzikologicka asocia cia-SNM-Hudobne mu zeum. 2012. Dostupne online: 506 NOVOMESKY , L. 1949. Slovenska filharmo nia. In KOVA R OVA , A. Slovenska filharmo nia. Praha-Bratislava, 1966. 30-33. – Prejav na prvom vystu pení Slovenskej filharmo nie 27: okto bra 1949. C asť prejavu uverejnena v Pravde (1949) c . 257 (29.100.1949). Cit. podľa NOVOMESKY , L. 1972. Zväzky a záväzky. Vy ber zo statí a c la nkov zv. 5. 1945-1950. Bratislava: Pravda. 1972. s. 391 507 Tamtiez . s. 389-393 508 Tamtiez . s. 193

St

ran

a10

1

aspoň nejakým znesiteľným riešením,“ na c o Talich odpoveda „Děkuji Vám srdečne za tak bohaté dary, o nichž tak rád a nadšěně zpíva muj drahý přitel Seifert. ... Přal bych si, abyste v nedaleké budoucnosti byl Slovenskou filharmonii a Talichem znepokojován co nejméné a mějte, prosím, ještě trochu trpělivosti a pomozte čistit kouty, kde sa usazuje prach a pavoučiny.“509

3.2.5. NOVOMESKÝ A ROZVOJ UMENIA: SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA, VYSOKÁ ŠKOLA VÝTVARNÝCH UMENÍ, VYSOKÁ ŠKOLA MÚZICKÝCH UMENÍ Slovenská národná galéria vznikla pod za konom SNR c . 24 z 29. ju la 1948510 ako vrcholna s ta tna umeleckohistoricka , zberateľska , vedeckovy skumna a kultu rnovy chovna ins titu cia vďaka iniciatí ve Ladislava Novomeske ho, poverení ka pre s kolstvo, vedu a umenie. Historik Martin Kuc era vo hermeneutickej interpreta cii Novomeske ho z ivotopisu pripomí na jeho prí nos pre avantgardne vy tvarne umenie po roku 1945: „Pro moderní umění udělal množství záslužné práce: uvítal v Bratislavě Tristana Tzaru a svého dlouholetého přítele Josefa Šímu (Jiří Machalický v monografii Josef Šíma, Praha 1991, vzpomněl, že Šíma 1947 jel do Bratislavy speciálně za Novomeským), uspořádal výstavy avantgardních francouzských a španělských malířů atd.“ 511 V roku 1949 za konom c . 89/1949 Sb.n. SNR vznika Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a ďals í za kon SNR c . 88 Zb. zo dn a 9. ju na 1949 hovorí : § 1. 1) Zariaďuje sa Vysoká škola múzických umení v Bratislave s odbormi - hudobny , dramaticky , tanec ny a filmovy . To vs etko sa podarilo počas pôsobenia Ladislava Novomeského. Podobne ako v bulletinoch filharmo nie, ani na stra nkach VS MU sa (v c ase pí sanie knihy) nespomí na meno Ladislava Novomeske ho: „Povereník školstva v intenciách zákona rozhodol, že školským rokom 1949/50 sa otvorí hudobný odbor s tanečným a odbor divadelný,“512 uva dza stroho a moz no aj u c elovo oficia lna stra nka. Cely text od nepodpí sane ho autora sa akoby snaz í vymaniť z komunistickej minulosti hneď u vodny mi slovami o novembri 1989 („17. november 1989 otvoril cestu spoločenským zmenám, prirodzeným právam, priamemu nastoľovaniu oprávnených požiadaviek.“ 513). Ako autor tejto monografie si dovoľujem prehla siť, z e si take to odporne odignorovanie od oficia lnej ins titu cie Ladislav Novomesky nezaslu z il. D als ou zaují mavosťou alebo sko r smutny m kons tatovaní m je, z e kedysi existovala aj Výstavná sieň Laca Novomeského, kde prezentovali svoje diela vy znamní umelci (sí dlila v Dome slovensky ch spisovateľov). V su c asnosti je v tomto priestor predajn a odevov.

3.2.6. NOVOMESKÝ AKO PREDSEDA SAVU A VYTVORENIE SAV V roku 1942 bola (sektor kultu ry, v tom c ase Slovenske ho s ta tu, riadil pedago g Jozef Sivák), zaloz ena Slovenská akadémia vied a umení, ktora sí dlila na dnes nej S tu rovej ulici v Bratislave a nadviazala na Učenú spoločnosť Šafárikovú, vedecke odbory Matice slovenskej a Muzea lnu slovensku spoloc nosť. Predpoklady zaloz enia uc enej spoloc nosti typu akade mie nacha dzame na Slovensku v projekte Societas litteraria Mateja Bela (1953). V roku 1771 bol Ma rii Tere zii predloz eny a na sledne zamietnuty na vrh zaloz enia akade mie; o ďals í pokus usiloval polyhistor Andrej Kmeť koncom 19. storoc ia.514 Novomesky ma na by valej budove SAVU pama tní k. V buduve, v ktorej sí dli aj Katedra kulturolo gie FiF UK, po sobil Novomesky ako predseda v rokoch 1950-1951. O tejto informa cii podobne ako pri VS MU, SF neinformuje ani oficia lna stra nka c asti histo rie SAV. Rovnako ťaz ko sa da dopracovať ku Novomeske ho c innosti v tejto funkcii. 2 roky po Novomeske ho va znení vznika za konom SNR c . 1/1953 Slovenska

509 SARVAS , J. 2006. S tr pkami v hrdle. Litera rno-hudobna kompozí cia k storoc nici Laca Novomeske ho. In PEKNI K, M., PETROVIC OVA , E. 2006. Laco Novomeský – kultúrny politik, politik v kultúre.Bratislava: U stav politicky ch vied SAV. 2006. ISBN 80-224-0902-2, s. 268 510 http://www.muzeum.sk/?obj=galeria&ix=sngba 511 BALA Z , A. 2004. V tenkej koz i ba snika. In KUC ERA, M. 2004. Dialektika poézie a života. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 302 s., ISBN: 8088878942. Verzia dostupna online: http://www.litcentrum.sk/31861 512 http://ftf.vsmu.sk/fakulta/historia 513 http://ftf.vsmu.sk/fakulta/historia 514 https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-history


St

ran

a10

2

akade mia vied s vymenovaní m prvy ch dvana sť akademikov; v tej dobe mala 200 pracovní kom - koncom roku 1953 mala 663 pracovní kov a 37 vedecky ch pracovní kov prevzaty ch zo SAVU. Do SAV sa Novomesky vrátil po rehabilitácii v roku 1963 - pracoval tu v U stave slovenskej literatu ry SAV.

3.2.7. ROK 1950 „Boli to idealisti. A položili za to život. Clementisa, keď popravovali tak prehlásil: za socialistickú európu! (Novomesky a Husa k sa)...ťažko učili žiť.“ Elena Bu torova -Novomeska , TV film Ta lidská bezmoc moci

Doba sa pod vplyvom studenej vojny, kontras piona z e a pokusov o kontrarevolu ciu radikalizuje a hľadaju sa vnu torní nepriatelia. Gottwaldov dobry priateľ Sla nsky je na rozkaz z re z ie vy chodu popraveny . Pavel Kosatí k, autor scena ra seria lu České století o Gottwaldovi hovorí s urc ity m ľudsky m nadhľadom c loveka, ktory z ije v pernamentnom strachu a preto je nu teny prijať rozhodnutia, ktore nie su v jeho za ujme: „...z jeho osobného rozhodnutia bol popravený Rudolf Slánský... keď Moskva rozhodla, priateľstvo šlo stranou a toto bol jeden z dôvodov prečo sa tieto procesy odohrali. Gottwaldova rola nebola až taká veľká, bol vykonávateľ rozkazov. On to prežil ako človek, ktorý sa strašne triasol o svoj život, a chcel aby to odniesol ktokoľvek iný, len nie on.“ 515 Novomeský je v roku 1950 pozbavený funkcie povereníka a je menovaný za predsedu Slovenskej akadémie vied a umení, kde po sobí do roku 1951. Novomeske ho ako predsedu SAVU zatkli 6. februára 1951 o 9:00 spolu s Gustávom Husákom.516 Tu sa Novomeske ho uloha poverení ka defintí vne konc í a na sce nu sa vracia az v 60. rokoch. Vo vys etrovacej va zbe je do roku 1954 a odsudzuju ho na 10 rokov va zenia – va zneny je v Leopoldove, Mí rove a v Prahe-Ruzyni. Pred Vianocami roku 1955 je podmienec ne prepusteny a zvys ok trestu mu odpu s ťaju pre dobre spra vanie. Z ije v Prahe a pracuje v Pama tní ku na rodní ho pí semní ctví . Rok pred rehabilita ciou vyda va ba sne v Plameni a Slovenských pohľadoch. Napriek trpkej sku senosti s va znení m neprestal veriť mys lienke, ktoru hla sal a ktorej veril.

Len si pí s , ba snik, ozveny, kolomu t, ktore kví li les.

Nech len v tebe korení melancho lia bielych briez,

i smu tok vr by sklonenej nad opusteny ľudsky vzdych,

lebo i z iaľ je zo zeme, z u rodny ch podsta t c lovec í ch.

Laco Novomesky , Z poetiky

515 KOSATI K-SEDLA CE K (scena r), SEDLA C EK, R. (re z ia). LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia). České století: Všechnu moc Stalinovi (1948). [Historicky seria l]. C eska republika. C eska televize. 2003. 75 min. (parafra za z rozhovoru uverejnene ho na stra nke seria lu na stra nke C T) 516 Podľa Druga, sa ešte v roku 1949 písali o DAVe oslavné, spomienkové a hodnotiace články (Mla dez ní cky c asopis Smena organizoval anketu o nadva zovaní na u silia davistov, nakladateľstvo Tatran chystalo zborní k s tu dií a dokumentov). Avs ak uz v ma ji 1951 na IX. zjazde KSS u toc il V. S iroky na Clementsia, Husa ka a Novomeske ho ako na ty ch, ktorí mali nelenistickí a nemarxistickí pomer k robotníckej triede a vyznačovali sa buržoáznou kolísavosťou. Proti DAVistom sa postaval aj ich by valí kolega J. S efra nek, ktorí ich v marci 1951 na aktí ve slovensky ch spisovateľov-komunistov obvinil zo sekta rstva a salo nneho marxizmu (vyní maju c iba Urxa, Kra ľa a Jilemnicke ho). Situa cia sa vyostruje na zasadnutí U V KSS v aprí li 1951, kde S iroky rozví ja vykons truovane obvinenia a doda va, z e davisti nikdy neboli komunistami. V obvineniach pokrac uje Juraj S pitzer, ktory vypracoval sugestí vny refera t nadva zuju ci na obvinenia. Až v roku 1963 bolo v rezolúcii zdôraznené, že obvinenia z IX. zjazdu KSS boli vecne aj ideovo nesprávne. Bliz s ie DRUG, S . 1965. DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 s. 157-159

St

ran

a10

3

ZÁVER Motiváciou výberu témy a cieľom práce bola potreba zmapovania konceptu kultúry jedného z najvýznamnejších slovenských ľavicových intelektuálov, Ladislava Novomeského. Ambíciou práce bolo zmapovanie a poukázanie na dnes ignorovaný koncept socialistickej kultúry, predovšetkým potreby avantgardného prístupu ku riadeniu kultúry pochádzajúceho z 20. rokov a rehabilitovaného v 60. rokoch. Kniha obsahuje v poznámkovom aparáte doplňujúce dodatky, ktoré sú pre pochopenie konceptu nesmierne dôležité. Významnú časť práce zaberá analýza textov, prejavov a štúdií. Dominantnou témou práce je kultúrna politika slovenských komunistov, ktorej významný spoluautorom je práve Ladislav Novomeský. Výsledkom kulturologického výskumu je zistenie, že z vyše troch stoviek analyzovaných textov je možné vytvoriť základné črty kultúrneho konceptu Ladislava Novomeského, a to aj napriek tomu, že sa tento koncept v priebehu desaťročí modifikoval pod vplyvom historických situácii.517 Ako základ a predpoklad budovania kultúrnej stavby Novomeský definoval vzdelávanie, bez ktorého je nemožné vyššie kultúrne napredovanie. Vzdelávanie priamo súvisí s konceptom kultúry pre široké vrstvy, ktorý Novomeský aplikoval v rámci jednotnej školy po roku 1945 a inšpiroval sa v ňom Ľudovítom Štúrom. Úloha kultúry a umenia je úzko spojená so spoločnosťou – povinnosťou umelca je reflektovať problémy, potreby národa a zároveň byť jeho svedomím (takýmto vzorom je pre Novomeského Janko Kráľ). Centrom spoločenského zmyslu umenia je človek. Poslanie umelca je podľa Novomeského služba životu, spoločnosti, národu a človeku v ňom. Novomeský je zástancom antidogmatického, dialektického prístupu ku kultúre, v ktorom je kultúra slobodným dialógom protikladov, ktorý vedie k novátorstvu (avantgardný prístup ku slobodnej kultúre v socializme). V rovine religióznej Novomeský usiluje o symbiózu socializmu a náboženstva najmä vďaka nadväznosti na pokrokové tradície minulosti v intenciách sociálneho oslobodenia (husitské hnutia či sociálna dimenzia Kristovho učenia). Úlohu vedy vníma Novomeský v marxistickom zmysle, teda v riadení spoločnosti. Kultúrna politika v našich podmienkach je v Novomeského koncepte vnímaná v štyroch dimenziách: internacionálnej a mierovej, ktorej úlohou je budovanie porozumenia a solidarity medzi národmi; všeslovanskej – podľa, ktorej majú (po vzore Herderovho konceptu) práve národy Slovanské ukazovať príklad ideálneho spolunažívania; česko-slovenskej ako praktickej realizácii všeslovanskej vzájomnosti na najbližšom národe (zároveň však poukazuje na dialektický vzťah kultúry slovenskej a českej pre zachovanie jedinečnosti týchto kultúr) a v neposlednom rade v dimenzii národnej, ktorej úlohou je nadviazať na pokrokové tradície predkov (najmä v intenciách boja o sociálne oslobodenie národa). Československo má byť z geopolitického hľadiska podľa Novomeského mostom medzi človečenstvom východu a kultivovanosťou západu. Z pohľadu internacionalizmu Novomeský nadväzuje na kultúrny koncept DAVistov, ktorý bol založený najmä na myšlienkach mieru, socializmu a hlavne bratstva medzi národmi. Na základe výskumu textov je možné dokázať Novomeského pozitívny vzťah k osobnostiam východu (sovietska avantgarda, Lunačarskij, Lenin, Mejerchold, Ejzenštejn, Erenburg, Jesenin, Majakovskij a významné osobnosti kultúry ako Gogoľ, Tolstoj, Gorkij, Dostojevskij, Puškin, Pasternak a ďalší), i západu (pozitívne sa vyjadruje na adresu rôznorodých osobností západnej kultúry ako Wells, Sinclair, Roosvelt, Wild, London, Rolland, Sartre, Camus, Rimbaud, Villon, Breton; obsiahle sa pod vplyvom pobytu v Španielsku počas občianskej vojny venuje kultúre hispánskej – Lope de Vega, Calderón de la Barca, Cervantes – a z hľadiska inšpirácie západnou avantgardou rozsiahle i kultúre francúzskej). Za svetlé časti dejín označuje husitské revolty, Veľkú francúzsku revolúciu, revolučné udalosti v roku 1848, Parížsku komúnu a hlavne leninskú Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu 1917. Z filozofického hľadiska Novomeský čerpá z textov

517 Pre autora tejto pra ce su v Novomeske ho z ivotopise vy znamne najma roky 1917, 1918, 1925, 1929, 1938, 1945, 1948, 1950, 1956, 1963, 1968, 1969, 1970

St

ran

a10

4

Marxa, Engelsa, Lunačarského, Lenina (marxizmus a internacionálny socializmus), Bakunina (demokratický panslavizmus), taktiež ho inšpirujú utopickí socialisti, kresťanskí socialisti, ale i osobnosti a koncepty romantizmu, predovšetkým Herder, Štúr a Gercen (vlastenectvo, vedúca dejinná úloha Slovanov, národníctvo, všeslovanská vzájomnosť). Odborne sa venuje interpretácii revolučných udalostí roku 1848, pričom v jednej oceňuje národných revolucionárov, u ktorých prevládali sociálne témy (Puškin, Mickiewicz, Ševčenko, Petöffi, Mácha, Štúr, Kráľ). V oblasti dejín a dobovej kultúry Československa cituje, hodnotí alebo oceňuje Šaldu (vzťah českej a slovenskej kultúry), Palackého, Haška, Masaryka, Teigeho, Beneša a Čapka (najmä v spojenectve proti fašizmu); autorov Devětsilu a avantgardy (Wolker, Seifert, Nezval, Teige, Hora a ďalší), ale i Gottwalda. Na úrovni kultúry národnej sú pre Novomeského inšpiráciou dejinné udalosti, ktoré viedli k sociálnemu oslobodeniu a zjednocovaniu národa (preto cituje Kollára, Hollého, Palárika, Fándlyho, Štúra, Kráľa, Moyzesa). Novomeského filozofický koncept je teda kombináciou marxizmu a z romantizmu vyplývajúcej všeslovanskej vzájomnosti, náboženskej tolerancie a umeleckej slobody v dialektickom vzťahu kultúry na pôde komunistického a humanistického svetonázoru. Monografia, ktorej základ čerpá z diplomovej práce, nie je určená iba pre uzavreté univerzitné kruhy, ale je spracovaná za účelom oboznámenia výsledkov výskumu so širokou verejnosťou. „Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života," napísal Laco Novomeský. Aj táto kniha je dôkazom toho, že Novomeského odkaz stále žije a jeho celoživotná snaha mala zmysel.

LACO NOVOMESKÝ A DNEŠOK, DODATOK Laco Novomeský – čo znamená toto meno pre človeka v 21. storočí a čím môže byť inšpiratívny? Pre mňa je to nielen excelentný básnik, ale predovšetkým človek, ktorý možno ako prvý v našich dejinách skoncipoval ucelený, zmysluplný koncept slovenskej kultúrnej politiky a človek, ktorý si do smrti stál za svojim presvedčením. Kultúra pre všetkých – pre robotníka, úradníka aj intelektuála a nie iba pre ekonomické elity. Zbúranie hranice medzi mestom a dedinou, zušľachťovanie človeka, jeho duchovných potrieb v novej, sociálne spravodlivej spoločnosti. Súčasťou konceptu je aj rozvíjanie a pripomínanie si národných dejín a svetlých častí našej, i svetovej histórie. Hľadanie kontinuity snahy človeka o sociálne oslobodenie v ľudovej a národnej kultúre je hlavným znakom tohto konceptu. Návrat ku veľkým menám humanity a veľkým hlavám minulosti, ku ktorým patrí jednoznačne aj sám Novomeský spolu s Kollárom, Bernolákom, Štúrom, Poničanom, Kráľom, Husákom, Clementisom, Jesenským, Vajanským, Tajovským, Mihálikom, Válkom, Smrekom, Mináčom, Kukučínom, Hviezdoslavom, Horovom, Ballekom, Sládkovičom, Švantnerom, Kraskom.. Novomeského dialektický kultúrny koncept, ktorý sa v konečnom dôsledku prakticky realizoval aj napriek 50. rokom je dodnes inšpiratívny ako alternatíva voči macdonaldizovanej globálnej a úpadkovej kultúre. Pomníky Novomeského snahy môžeme dodnes vidieť pri prechádzkach Slovenskom. Do roku 1989 sa vybudovalo nespočetné množstvo kultúrnych a umeleckých inštitúcií, zrealizovali sa tisíce úspešných umeleckých projektov, rozvíjala sa a podporovala sa pôvodná tvorba v literatúre, filme, divadle, hudbe či výtvarnom umení. Som presvedčený, že v dobe chaosu, nihilizmu a dekadencie bude aktualizovaný Novomeského kultúrny koncept záchranou brzdou pred totálnym úpadkom slovenskej kultúry. Bude to výzva aj pre budúce vlády a osobnosti kultúrnej politiky, ktoré budú zodpovedné za stav kultúry v našej vlasti. Nie peniaze a majetok, ale človek v centre záujmu kultúry.

St

ran

a10

5

ZOZNAM BIBILIGRAFICKÝCH ODKAZOV

KNIHY, ČASOPISY A MONOGRAFIE

BALA Z , A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Litera rne informac ne centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.litcentrum.sk/31861 BUGALOVA , E. Hudobna ins titu cie na Slovensku... [online]. In Hudobné inštitúcie na Slovensku. Zborník príspevkov z konferencie. Bratislava: SMA-SNM. Hudobne mu zeum. 2012. [cit. 2016-03-03]. CAFI KOVA , P. Laco Novomeský v politickom a kultúrnom kontexte. Diplomova pra ca. Trnava: KP FF UCM, 2012 CLEMENTIS, V. Za bojujúci marxizmus-leninizmus. DAV, 1935. c .1 CLEMENTIS, L. Akultu rny boľs evizmus. In DAV, 1925, jar. CHMELA R, E. Laco Novomesky ako reporte r. In Nové Slovo. 2006. ISSN 1337-8163, [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://www.noveslovo.sk/node/14670 DRUG, S . Červená sedmička nastupuje. Bratislava: Smena. 1984 DRUG, S . Od robotníckej poézie k DAVu. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1976 DRUG, S . DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965 D URIS , J. Ladislav Novomesky : bojovní k za demokratiza ciu kultu ry In. Pedagogika 2/1985, Praha: UK PedF, 1985 ENGELS, B. 1918. Debaty o polské otazce ve Frankfurtu, 1818 KAUTSKY, K. 1902. Slovane a revoluce. In Jiskra. C . 18 KOL. Program revoluce. Ke vzniku Košického vládního programu. Praha : Svoboda, 1975. Zbor poverení kov. In: Encyklopédia Slovenska VI. T – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. KOL. aut..: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X HAJKO, D. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987 HERDER, J. G. Vývoj lidskosti, Praha. 1941 HUNTINGTON, S. Stret civilizácií.Praha: Rybka publishers. 2001. ISBN 80-86182-49-5 LENIN, I. V.. Decree on Peace. In Second All-Russia Congress of Soviets of Workers' and Soldiers' Deputies. In Rabochy i Soldat, No. 9 & 10. 1970/2000. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na: Lenin Internet Archive (marxists.org) LENIN, V. I. De tska nemoc „levic a ctví “ v komunismu. In Marxist.org. 1920. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/lenin/1920/detnem/ch1.htm MATEJOV, R. Laco Novomeský (1904 – 1976) Básnické dielo. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005. ISBN 80-89222-02-1 ENGELS, F. Vývoj socializmu: od utópie k vede. Vybrane spisy v piatich zva zkoch. Zva zok 4, 1875 – 1883. Nakladateľstvo Pravda. Bratislava 1978. MARX, K., ENGELS, B. Debaty o polske ota zce ve Frankfurtu. In MARX, K., ENGELS, B. 1848. Zväzok 5. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/clanky/081848i.html MARX, K., ENGELS, B. Kontrarevoluce v Berlí ne . In Spisy zv.6 (1849 – 1849). [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/111848c.html#9a MINA C , V. Princí p c istoty ako princí p z ivota. In. Nové Slovo. C . 51-52. 1974 MLYNA RIK, J. Za kladne c rty triednych bojov na Slovensku v rokoch 1918-1938. In Historický časopis, r. IX. 1961, c .2 NEJEDLY , Z. Za kulturu lidovou a národní. Praha: Sta tní nakladatelství politicke literatury. 1953. NOVOMESKY , L. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda. 1947 NOVOMESKY , L. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949 NOVOMESKY , L. Dobrý deň vám.Bratislava:Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry. 1964. NOVOMESKY , L. Publicistika zv. III., s.166-177. Cit. podľa S MATLA K, S. 1977. Ladislav

http://www.noveslovo.sk/node/14670

https://cs.wikipedia.org/wiki/Speci%C3%A1ln%C3%AD:Zdroje_knih/807239178X

https://www.marxists.org/cestina/lenin/1920/detnem/ch1.htm




St

ran

a10

6

Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovateľ.1977 NOVOMESKY , L. Marx a slovensky na rod. In DAV. 1933 NOVOMESKY , L. Pozna mky k diskusii. In: Sborník z I. sjazdu umelcov a vedeckých pracovníkov 27. a 28. augusta 1945 v Banskej Bystrici. Spracoval Dr. Rudolf Mrlian. Bratislava: Umelecka a vedecka rada a pov. Informa cií , 1946 NOVOMESKY , L. Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1969. NOVOMESKY , L. Znejúce ozveny. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1969. NOVOMESKY , L. Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. NOVOMESKY , L. Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. NOVOMESKY , L.Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. NOVOMESKY , L. Dieťa je zdrave , len voda je s pinava . In Slovenské zvesti III., c . 10. (14.1.1938) NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. 1. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa.1. vyd. 403 s. 1992. ISBN 80-85557-06-3 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. II. zväzok. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3 NOVOMESKY , L. Ukľudnene Slovensko. In DAV. Roc . 4. c . 1. 1931 NOVOMESKY , L. Publicistika zv. IV. s. 231 In S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978 NOVOMESKY , L. Vianoc ny fejto n. In Národná obroda. 1946

NOVOMESKÝ, L. Dielo I. Bratislava: Tatran, 1984. NOVOMESKY , L. Has ek vec ny . In Tvorba XIII c . 1. (7.1.1938). 1938. NOTOVNY , M., PI S A, A.M., WOLKEROVA , Z. Spisy Jiřiho Wolkera II., SNKLHU: Praha, 1954 PEKNI K, M., PETROVIC OVA , E. Laco Novomeský – kultúrny politik, politik v kultúre.Bratislava: U stav politicky ch vied SAV. 2006. ISBN 80-224-0902-2 ROSENBAUM, K. Publicisticka tvorba Laca Novomeske ho. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. RUPPELDTOVA , S. Prekliaty ba snik Laco Novomesky . In Denník Pravda. 29. 12. 2015. ISSN 1335-4051 S MATLA K, S. Ladislav Novomeský. Praha: C eskoslovensky spisovatel.1978 SIRACKY ,A. O proleta rskom umení . In DAV, 1924 TILKOVSZKY , B. Svetová kríza umenia. In DAV, 1925 VA LEK, M. Laco Novomeský - Vo výbere Miroslava Válka. Kruh milovní kov poe zie. Bratislava: Slovensky spisovateľ. 1979 VEBER, V. Osudové únorové dny.Praha: Nakladatelství Lidove noviny. 2008. ISBN 978-80-7106-941-6. S ULC, D. Zborník DAV. Spomienky a štúdie. Vydavatelstvo Slovenskej akademie vied: Bratislava, 1965 TILKOVSZKY , B. Svetova krí za umenia. In DAV, 1925

TROCKIJ, L. Co je pernamentí revoluce? Praha: Nakladatel Otto Girgal, Praha. 1928. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na Marx/Engels Internet Archive (marxists.org) https://www.marxists.org/cestina/trocky/1919/CJPR/indxCJPR.html

TROCKIJ, L. Zvla s tnosti vy voje Ruska. Pr edmluva (ke Svazku II). In Marxist.org. 1930 [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/trocky/1919/DRR/ch042.html TROCKIJ, L. Zfals ovana revoluce. In Marxist.org. 1927 [cit. 2016-03-03]. Dostupne na https://www.marxists.org/cestina/trocky/1927/zfalsovana-revoluce.htm WOLKER, J. Ume ní vs ední c i nedelní . In Z díla. Praha: Nas e vojsko, 1954 URX, E. Básnik v zástupe. Bratislava: Slovensky spisovateľ, 1961

https://www.marxists.org/cestina/trocky/1919/CJPR/indxCJPR.html

https://www.marxists.org/cestina/trocky/1927/zfalsovana-revoluce.htm

St

ran

a10

7

AUDIO A VIDEO DOKUMENTY

BENC I K, E. Tanec nad priepasťou. (umelecko-dokumenta rne pa smo s autenticky mi zvukovy mi nahra vkami z procesov 50. rokov). Bratislava: Slovensky rozhlas. 2003. CHMELA R, E. Pamätník obetiam kapitalizmu - Pri príležitosti 80. výročia udalostí v Košútoch. 2011. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na http://humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011050025 Pozdis ovkí hrnc iari. Filmovy s ot. In Týždeň vo filme 4/1950. 1 min. 56 sek. C SSR. 1950. KOSATI K-SEDLA CE K (scena r), SEDLA C EK, R. (re z ia). LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia). České století: Všechnu moc Stalinovi (1948). [Historicky seria l]. C eska republika. C eska televize. 2003. 75 min. [cit. 2016-03-03]. Dostupne na ceskatelevize.cz/porady/10362011008-ceske-stoleti/21251212008-vsechnu-moc-lidu-stalinovi-1948/ LOKAJ, P. (re z ia). Ta lidská bezmoc moci. [TV film]. 2016 SOKOLOVSKY , E. (re z ia). MET EJKA, J. (scena r), LEKES -LUBOMI RSKY (produkcia), HOMUTA, J. (dramaturgia). Gottwald. [Po vodny televí zny seria l]. C eska republika. C eskoslovenska televize. 1986. 5x85 min, 60 min.

ĎALŠIA DOPORUČENÁ LITERATÚRA

BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN80-7149-492-5 BU TOROVA -NOVOMESKA , E. Vzpomí na ní . In Vertigo. 2014, roc . 2, c . 4. C IERNY, J. Vladimír Clementis – diplomat. BA: Lit. informac ne centrum. 1999. ISBN80-88878-59-4 FISCHEROVA , A.: Kulturologický koncept dejín národnej kultúry. Acta culturologica, zv. 1. DUBUFFET, J. Dusivá kultúra. Praha: Herrmann & synove . 1998. GOSIOROVSKY , M.:Dejiny slovenského robotníckeho hnutia 1948-1918, Bratislava, SVPL 1956 GOSIOROVSKY , M.: Príspevok k dejinám slovenského robotníckeho hnutia. HURBAN, J. M.: Ľudovít Štúr. Rozpomienky. BA: Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry 1959. KOVA C , D. Dejiny Slovenska. Praha: Nakladatelstvo lidoví noviny. 1998. ISBN 80-7106-268-5 KOVA C , D. a kol. Kronika Slovenska 2. Slovensko v 20. storočí. Praha: FP. 1999. ISBN 80-88980-08-9 Kolektí v autorov. Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti II. Bratislava: Na rodne litera rne centrum. 1998. ISBN 80-88878-48-9 MAT OVCIK, A. Život a dielo Antona Bernoláka. Bratislava: Na rodne centrum literatu ry – Dom slovenskej literatu ry. 1997. ISBN 80-88878-23-3 NEJEDLY , Z. Za kulturu lidovou a národní. Praha: Sta tní nakladatelství politicke literatury. 1953 PLEVZA, V. Vedúca sila odboja. Nove slovo, 18. augusta 1983 PLEVZA, V. Gustáv Husák: Vzostupy a pády. Bratislava: Tatra Press. 1991. RATKOS , P. Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525-1526.Bratislava: SAV. 1963 SLUS NA , Z. Aspekty a trendy súčasnej kultúry. Bratislava: Na rodne osvetove centrum. 2013. S MATLA K, S. Dejiny slovenskej literatúry (od stredoveku po súčasnosť).Bratislava: Tatran.1988 TIBENSKY, J. Veľka ozdoba Uhorska. Bratislava: Tatran VONGREJ, P. Syn sveta. Bratislava: Tatran. 1989. WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X ZUBEREC, V. Revolučné tradície slovenského ľudu. Martin: Osveta, n.p. 1978.




St

ran

a10

8

FILMOGRAFIA

Pre budu cich ba dateľov uva dzam aj na jdene , es te nepresku mane filmy. Pozn. kurzí vou filmy doty kaju ce sa priamo osobnosti L. Novomeske ho, skratky – T.v.f. – Ty z den vo filme; C s. t. v. f. – C eskoslovensky ty z den vo filme), zdroj: databa za SFU (www.skcinema.sk), hesla : Ladislav Novomesky , Laco Novomesky

Výstava o SNP (T.v.f. 26/45), Slovenská národná rada pracuje (T.v.f. 6/45), Predstavitelia SNR v Prahe (Čs. film. kronika 3/45), Devín (o I. všeslovanskom zjazde, r. Zimmer, V., 1945) Prví slovenskí inžinieri v oslobodenom štáte (T. v. f. 2/46) Noví členovia Zboru povereníkov zložili sľub (Čs. filmové noviny 34/46), Nový Zbor povereníkov (Čs. f. n. 36/46) VŠ vzdelanie slovenským učiteľom (T. v. f. 52/46) Bratislava 4. IV. 1946 (reportáž o osláv 1. výročia oslobodenia, r. Zimmer, V. 11 min), Výstava slovenskej knihy v pražskom Národnom múzeu (Týždeň vo filme 52..II./46), Výstava britského umenia v Bratislave (T.v.f. 15/46), Zjazd Matice slovenskej v Rimavskej Sobote (T. v. f. 44/46), Bulharský veľvyslanec v Prahe, Simov navštívil Bratislavu T. v. f. 11-12/46), Aby sme v pokoji žili (o maďarsko-slovenskom probléme, r. Kubal, V. hr. L. Chudík, 46), Akademický sviatok na bratislavskej univerzite (T.v. 44. II. /46), 25 rokov od smrti básnika Hviezdoslava (T. v. 48.II./46), Dr. Edvard Beneš – prezident budovateľ (T. v. f. 27/46), Herci ako futbalisti (Čs.filmové noviny 29./46), Prezident Dr. Beneš v Topolčiankach (Čs. filmové noviny 40./46), Druhé výročie oslobodenia Bystrice (Čs.t.v.f. 14. III./47), Profily súčasných slovenských umelcov (20. III./47), Zástupcovia Slovanských výborov na Slovensku (Čs. t. v. f. 11./48), 100 rokov slovenského výtvarného umenia (Čs.t.v.f.16./48), Zjazd národnej kultúry (Čs. t. v. f. 16. IV./48) Zákon o jednotnej škole (Čs. t. v. f. 18./48) Sté výročie slovenských národných žiadostí (Čs. t. v. f. 24. IV./48) , Prezidentova cesta na Slovensko (Čs. t. v. 29/48) Zasadnutie UV KSS (Čs. t. v. f. 41/48), Založenie Hviezdoslavovej spoločnosti (T.v.f. 14./49) Udelenie štátnych cien 1949 v pražskom Dome umelcov (T. v. f. 46./49), Reportáž o pohrebe arcibiskupa Dr, Karola Kmeťku (Čs. týždeň vo filme 3. V./49), Návšteve spisovateľa Simonova a režiséra Alexandrova v Bratislave (T. v. f. 20./49). Slovenské ráno (o povojnovej výstavbe Slovenska, r. Beer, J., 1949), Otvorenie vysokých škôl v Košiciach (Čs. t. vo f. 7/V./49), Piaty slovanský deň na Devíne (T.v.f. 29./49), Začiatok šk. roku 49/50 (T. v. f. 39/49), O konferencii zamestnancov umeleckej a kultúrnej služby (T. v. f. 49/49), Prejav Dr. Husáka (T.v.f. 45/49), Slovensko sa rozlúčilo s národným umelcom P. Jilemnickým (T.v. 25./49) Pozdrav z vlasti (strihový film o Slovákoch pre krajanov v USA, réžia Beer, J., účinkujú Šmidke, Gottwald, Novomeský, 1949), Poéma o svedomí (r. Bahna, V., Leopold Haverl ako L. Novomeský, 1978). Povstalecká hisótira (r.. Lettrich, Leopold Haverl ako L. Novomeský, 1984)

Pozdišovkí hrnčiari (T. v. f. 4/50),Banská Bystrica 1964 (o osláv SNP, r. Kudelka, R., 12 min., 1964), 20. výročie Košického vládneho programu (T.v.f. 16/65), Laco Novomeský 60-ročný (Týždeň vo filme 1/1965), Zomrel národný umelec Andrej Bagar (Týždeň vo filme 32/66), Profily – Národný umelec Laco Novomeský (uvedené iba v databáze ČSFD, 1967), Čierna a červená (film, 1967, réžia Kudelka, L, verše Novomeského recituje J. Jamnický), Matica slovenská obnovila svoju činnosť už tretí raz (T.v.f. 34/68) Prejavy predsedníctva ÚV KSS v Slovnafte roku 1968 (T. v. f. 46/68), Gustav Husák prehovoril na prvom zasadnutí ÚV KSS v Bratislave (T.v.f. 37/68), O otázkach, ktoré zaujali na Mestskej konferencii KSS (T.v.f. 29/68), Čas ktorý žijeme (o obrodnom procese roku 1968, 60. min. kol. režisérov), Z aktívu slovenských spisovateľov (T.v.f. 1/69) Zasadnutie KSS z roku 1969 (T.v.f. 17/1969) Profesor Dr. Peter Colotka predsedom vlády SSR (T.v.f. 20/69) Prezident republiky armádny generál Ludvik Svoboda navštívil Slovensko (T.v.f. 16/69) Človek z davu (dokumentárna monografia, réžia Šinko, E., 1970) Otvorené okná (hraný film, réžia Rakovský, T., hrajú V. Strnisková a M. Huba, 1970, recitované verše) Filmová dokumentácia o oslavách 50. rokov UK (r. Fodor, M., 1970),Polstoročie pod zástavou KSČ – Výstava na Bratislavskom hrade (T.v.f. 22/71), Dlhá cesta (dokument o G. Husákovi; r. Barlík, K., 1973), Ladislav Novomeský sa dožil koncom decembra 70-tich rokov (T.v.f. 51/1974), Cesta k povstaniu (T.v.f. 28/74, 30 rokov slovenského hraného filmu (r. Ctibor, K., 1975) 30 rokov slovenského umenia (T.v.f 19/1975) , Venované pamiatke nár. umelca L. Novomeského (T. v. f. 38/76) Hold pamiatke revolucionárov (T.v.f. 10/1978) Vianočná dohoda (Kinožurnál 2/84), Gottwald (r. Urc, R., 1985) Príkaz doby (o spolupráci Slovákov a Maďarov, r. Lestár, J., 79. min, 1985),Ladislav Novomeský (Kinožurnál, 85) Laco Novomeský, básnik, publicista a politik (dokumentárny film, r. Lembovič I.,1986), SNP (Kinožurnál, 1988) Univezita Komenského 70-ročná (Kinožurnál, 46/89) Laco Novomeský ako filmová postava v hraných filmoch Roky prelomu (r.. Lettrich, Leopold Haverl ako L. Novomeský, 1989), Vítězný lid (r. Trapl, Leopold Haverl ako L. Novomeský, 1977), Komunisté (r. Ozerov-Krivánek, Pántik ako Novomeský, 1976), Gottwald (r. Sokolovský, Gebouský ako Novomeský, 1986) Vojaci slobody. I. epocha; III. epocha (r. Ozerov, J-N., Július Pántik ako L. Novomeský, Mosfilm, 1975) Smrť ministra (r. Košecký, M., 2009)

http://www.skcinema.sk/

St

ran

a10

9

NOVOMESKÉMU

(1) Konferencia k 110. výročiu narodenia Ladislava Novomeského v Bratislave. Na snímke rektor Univerzity Komenského RNDr.

Karol Mičieta, CSc., filozof prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. a organizátor Mgr. Lukáš Perný, ASA-Nové Slovo, 2014

(2) Prednáška Mgr. J. Sivičekovej a Mgr. L. Perného o Novomeskom a DAV , SPŠ, Martin

N O V O M E S K É M U

Luka s Perny

Veľký básnik, stál si pri mne, keď nevládal som ďalej,

opojná sila poézie, ktorá dávala mi nehasnúcu nádej,

v zasnených veršoch veríme v ľudstva lepšiu premen,

nádeje vložené v kódoch, nádeje vo veršoch,

čo dávajú žitia silu, čo veria vo víťazstvo nového človeka.

Ilustrácie M. Fialová

St

ran

a11

0

LUKÁŠ PERNÝ (edic na u prava Juraj Janos ovsky )

ÚVAHY O POKROKU A SOCIÁLNOM OSLOBODENÍ

V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ HISTÓRII

Venovane pamiatke Ivana Dubnic ku ako veľkej ins pira cie pre tu to s tu diu a zdroje literatu ry Nadpis tejto pra ce je veľkou vy zvou a na metom pre su c asny ch vedcov a ba dateľov. V dejina ch

komunisticke ho a socialisticke ho hnutia na Slovensku sa obs í rnejs ie venovali marxistickej-triednej

interpreta cii na rodnej kultu rnej histo rie davisti a az nesko r marxistickí historici. Ladislav Novomesky

hľadal v dejina ch na rodnej kultu ry pokrokove prvky. Snaz il sa na jsť v slovenskej na rodnej kultu re a

revoluc nosti s tu rovskej genera cie, ins pira ciu pre budovanie socialisticke ho konceptu, aby sa tak

uskutoc nila S tu rova mys lienka vzdelanosti a kultu ry pre vs etky vrstvy obyvateľstva. Tento text je

sumariza cia pol roc ne ho s tu dia dejí n slovenskej kultu ry s cieľom s í renia osvety.

KDE HĽADAT INS PIRA CIE PRE NOVY KONCEPT?

Dalo by sa povedať, z e je zbytoc ne vynaliezať

koleso odznova, preto by som ra d pripomenul

knihu Vladimíra Zuberca, Revolučné tradície

slovenského ľudu518 (z konca 70. rokov), ktoru som

objavil az tesne po napí saní tohto textu. Zuberec je

presvedc eny , z e triedny boj je prí tomny v histo rii

uz od c ias spoloc nosti slovansky ch kmen ov.

Socialisticke Slovensko povaz uje za vy sledok

sta roc nej cesty triednych za pasov a revoluc ny ch

tradí cií – za socia lnu a na rodnu slobodu. Autor sa

zaobera triednym bojom od kapitoly Poddaní proti

feuda lom az po vznik komunistickej strany,

Kos icky vla dny program a Februa r 1948. Za

predchodcov proletaria tu povaz uje poddany ch,

chudobne vrstvy miest, na mezdny ch pracuju cich

v manufaktu rach. Autor sa taktiez odvola va na

Husa ka a Novomeske ho. Druhy m vy znamny m

autorom je Tomáš Winkler, ktory vo svojej

literatu re faktu (Čas pred nesmrteľnosťou

o posledny ch chví ľach z ivota na rodny ch buditeľoch

a Cesty na popravisko o ty ch, ktorí sa postavili na

stranu dejinného pokroku) je rovnako

vy znamny m zdrojom pre pochopenie triednej

podstaty nas ich na rodny ch dejí n. Tretí m

vy znamny m zdrojom je marxisticky historik Peter

Ratkoš, ktory sa zaobera nas imi dejinami uz od

c ias Veľkej Moravy (aj sa m Winkler z neho vo

svojej knihe c erpa ). V ra mci 20. storoc ia a te my

SNP su to Jozef Bob (autor scena ra Povstalecká

história a kní h o s tu rovcoch), ale aj historik Viliam

Plevza.

518 ZUBEREC,V. Revoluc ne tradí cie slovenske ho ľudu. Martin: Osveta, n.p. 1978.

KULTU RNE TRADI CIE V NA RODNY CH

DEJINA CH Kulturologic ka Anna Fischerova poukazuje na

prí nos Karla Rosenbauma, ktory v s tu dii Slovenska

na rodna kultu ra (I, 1972, 7) vyklada na rodnu

kultu ru ako špecifický reálny systém, súbor

hodnôt v slovenskom národnom prostredí,

adresovany národnému kolektívu a viazany , c i

spätý s jeho životom. Podľa Rosenbauma ma

slovenska na rodna kultu ra tisí croc ne dejiny,

z ktory ch autor vyzdvihuje: počiatky z 9. storočia

(pohanske obrady, odraz v ľudovej kultu re,

na sledne kristianiza cia), nesko r roma nske umenie,

goticke , renesanc ne , baroko, rokoko, klasicizmus,

romantizmus, realizmus, symbolizmus a umelecku

avantgardu. V ty chto obdobia vznikli konkre tne

kultu rne tradí cie, ktore su kultu rno-tvorny m

prvkom. Rosenbaum poukazuje naprí klad na:

1, veľkomoravsku a cyrilometodejsku tradí ciu ;

2, husitsku ;

3, tradí ciu c esko-slovensku (Karlova univerzita

a jej vy znam pre slovensku kultu ru, pomoc

Slovenska C echa m po Bielej Hore, Kolla r a S afa rik);

4, tradí cia c es tiny, ako spisovne ho jazyka Slova kov

do polovice 19. Storoc ia;

5, tradí ciu ľudove ho hrdinu Ja nos í ka;

6, tradí cie slovanskej vza jomnosti.519

V období po vzniku C SR (v 1. polovici 20. storoc ia)

sa upevn uje viacero politicky ch pru dov a smerov:

SNS, SĽS, hlasisti, socia lna demokracia

a najpokrokovejs í - davisti. Z hľadiska

kulturologicky ch konceptov vzniklo podľa

Fischerovej nasleduju ce zadelenie:

519 FISCHEROVA , A.: Kulturologický koncept dejín národnej kultúry. Acta culturologica, zv. 1. Bratislava: Peter Mac ura, 1998., s. 117

Stra

na1

11

1, model poštúrovský – koncept realizmu,

na rodna lí nia (Vajansko-S kultetyovska na rodna

obrana, vyda vaju Na rodn je noviny, Slovenske

pohľady a tento koncept zastupuju Krc me ry,

S kulte ty, Mra z, Cincí k, Hronsky )

2, model čechoslovakistický/

agra rnici/hlasisti/pru disti – koncept Masarykovho

realizmu; odchovanci vysoky ch s ko l v Prahe,

Budapes ti a Viedni; zastupovali ho Vilc ek, Praz a k,

Chaloupecky , Va z ny, S roba r, Blaho, Hodz a, S tefa nek,

politicke pru dy okolo Uc enej spoloc nosti

S afa rikovej a UK.

3, scientistický model – blí zky k umelecke mu

nadrealizmu (slovenska forma surrealizmu)

a ruskej formalistickej s kole, pozitivizmus a nesko r

s trukturalizmus vo filozofii, su stredení okolo

c asopisov Sen a skutočnosť, Áno nie, Vo dne, v noci.

Patria sem Pis u t, S matla k, Strauss, Nova k, Bakos ,

Hrus ovsky , Z a ry, Reisel, Smrek a Fa bry. Maju veľa

prienikov s marxistami, rozcha dzaju sa

s konzervativizmom. DAVisti sa ich dokonca nesko r

zasta vaju - Novomesky Fa bryho debutu, c i

spolupra cou so Smrekom).

4, autonomistický model:

a) katolí cky – Andrej Hlinka (Spolok sv. Vojtecha,

c asopisy Verbung, Rozvoj, Vatra)

b) evanjelicky – s tefa nikova mla dez , c asopisy Luk

a Tvorba, predstavitelia Martin Ra zus, E. B. Luka c ;

centra v Liptovskom Mikula s i a Myjave

5, DAVisti – (Novomesky , Oka li, Urx, Clementis,

Ponic an, Jilemnicky , Siracky ) vznikaju z Voľne ho

zdruz enia s tudentov socialistov zo Slovenska

v Prahe, zdruz ovania okolo komunisticke ho hnutia

a c asopisov Svojeť, Pravda chudoby (prí loha

Proleta rska nedeľa), Spartakus. DAVisti a

Novomesky doka zali, ako jediní , synteticky

integrovať ro znorode pru dy v roku 1936 na

Trenc iansko-teplickom zjazde spisovateľov.

Nesko r vznikaju a etabluju sa ďals ie koncepty:

filozofia kultu ry Ladislava Hanusa odvodena od

novotomizmu, katolí cky fundamentalizmus S tefana

Polakovic a, Lajc iakova koncepcia, Tatarkova

koncepcia kultu ry, S kulte ryho koncepcia na rodnej

kultu ry, Ra zusova koncepcia, Smrekov koncept,

bratislavska a nitrianska kulturologicka s kola.

Dnes opomí nany m je koncept neskorej moderny,

teda marxisticka lí na 60. A 70. rokov.

C o je vs ak nosny m pilierom na rodnej kultu ry?

Ladislav Novomesky je predstaviteľom

hegelia nskeho, konceptu synte zy v kultu rnej

stavbe. Tento koncept je zaloz eny na dialektickom

prí stupe, ktory vrcholí v synte ze pokrokovy ch sí l

v kultu re ako hybnej sile kultu rnych dejí n na rodov.

Uveďme konkre tny cita t: „Kultúrna stavba je veľmi

jemný organizmus. ... Tak ako stavba nestojí len na

nosných stĺpoch, ale aj na silách vzájomne sa

opierajúcich, aj kultúrna budova národov sa drží

silami vzájomne sa na seba opierajúcimi

a podopierajúcimi.“520 Cieľom tejto u vahy bude

na jsť prvky, ktore tu to stavbu tvoria. Novomesky

uva dza prí klady Štúrovcov a Bernolákovcov ako

dva rozlic ne pru dy, ktore dosiahli, z e slovenc ina

prez ila a nezanikla v 60. rokoch, 19. storoc ia. Alebo

Moyzesa a Kuzma nyho v ra mci Matice slovenskej,

ako prí klady zna s anlivosti a tolerancie katolí kov a

evanjelikov. Ty chto prvkov, ktore sta li pri

za kladoch modernej na rodnej identity a pokroku,

je vs ak v dejina ch oveľa viac. Podľa Štefana Druga

a Vladimíra Mináča sú pokračovateľmi

štúrovcov práve davisti. Dalo by sa vs ak povedať,

z e ich pokrac ovateľmi boli aj historici, spisovatelia

a filozofi ako Drug, Zuberec, Ratkos , Plevza, Bob,

Va lek c i Miha lik, ktorí sa v 60. az 80. rokoch

usilovali o kontinuitu tohto posolstva.

OBJEKTIVISTICKY A OBJEKTI VNY PRI STUP K

DEJINA M

A nie su to len marxistickí historici. Kaz da udalosť

nas ich na rodny ch dejí n precha dzala urc ity m

vy vojom a preto je do lez ite zaujať postoj, ktory

zodpoveda pravde a nie falošnej, tzv. objektivite

zaloz enej na fetis iza cii a kastovní ckej privatiza cii

kultu ry ako to definoval J. Dubuffet: „Rovnako ako

meštiacka kasta snaží presvedčiť sama seba aj

ostatných o tom, že ich údajná kultúra

ospravedlňuje jej zachovanie, ospravedlňuje

západný svet svoje imperialistické chute; potrebuje

priniesť černochom poznanie Shakespeare

a Moliera.“521 Podľa Dubuffetta kultu ra tak prevzala

funkciu na boz enstva, o pia ľudstva a ilu zie

vedomosti. Jeho drsna kritika, predovs etky m

520 NOVOMESKY , L. Triedenie duchov v C echa ch. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.113 521 DUBUFFET, J. Dusivá kultúra. Praha: Herrmann &... 1998. s. 3

Stra

na1

12

za padne ho, pon atia kultu ry, opra vn uju cej nadvla du

a hegemo niu, kritizuje sprivatizovanie si predstavy

jedinec nej objektí vnosti pra ve hegemo nmi,

majetnou triedou za pomoci odborní kov (diela

vyberane u zkou skupinou ľudí ako tie skutoc ne

a prave kultu rne). I keď Dubuffet formuluje vo

svojom diele k u plne ine mu za veru. K oprosteniu

kultu ry od vs etky ch kultu rnych na nosov, k akejsi

fenomenologickej redukcii, marxisticky historik

Peter Ratkoš pochopil pravu podstatu tohto

proble mu: "v minulosti (dnes by sa dalo povedať, z e

aj v su c asnosti pozn. autora) bolo zvykom nechávať

hovoriť pramene bez komentára, a bez ohľadu na to,

či pochodili z pera príslušníkov vládnucej triedy

alebo pochádzali z prostredia triedne potláčaného

roľníctva. Takýto prístup k prameňom bol

objektivistický, no nie objektívny. ... Treba

sledovať sociálnoekonomické politické a ideologické

pomery, za akých sa tá-ktorá udalosť odohrávala."522

Ratkos , ktory je autorom excelentnej pra ce

o povstaní baní kov v 16. storoc í patrí ku skutoc ne

do sledny m historikom. Povstanie baní kov, ktore

vzniklo ako reakcia na znehodnotene mince pre

baní kov a vysoke ceny potraví n, ktore si ťaz ko

pracuju ci baní ci nemohli dovoliť, vní ma Ratkos

hlavne pod Marxov vplyvom,523 ako pokus

o oslobodenie utláčaných tried spod nadvlády.

Do slednou historiografiu osvetľuje materiálne-

ekonomické podmienky vtedajšej spoločnosti

a komentuje do sledky revoluc ny ch pnutí

v spoloc nosti, ako vyu stenia boja za socia lnu

spravodlivosť. Triedny rozmer histo rie sa u c elovo

ignoruje alebo relativizuje. S autentickou

interpretáciu histórie súvisí najmä pochopenie

jej triedneho aspektu. Preto aktua lne dnes

vyznievaju Ratkos ove slova : „Povstanie baníkov na

Slovensku v prácach starších nenašlo patričný ohlas.

Jeho sociálny obsah i význam ostal nedocenený. Aj

keď je pravdou, slovenská historiografia nebola

rozvitá, ostáva faktom, že obchádzanie triednych

bojov i hospodárskych podmienok života v mestách

522 RATKOS , P. Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525-1526.Bratislava: SAV. 1963, s. 261 523 Ratkos cituje Marxov vy rok: „Očividná skutočnosť, ktorej si dosiaľ vôbec nikto nevšimol, že ľudia musia predovšetkým jesť, piť, bývať a obliekať sa, teda pracovať prv, než môžu bojovať o panstvo, zapodievať sa politikou, náboženstvom, filozofiou - táto očividná skutočnosť len teraz vydobyla si konečne svoje historické právo."

a na vidieku neumožňovalo správne pochopiť ani

politické dejiny predmoháčskeho obdobia."524

Za stancom objektívnej interpretácie národných

dejín a poukazovania na prvky regresí vne a

progresí vne bol aj c esky marxisticky historik

Zděnek Nejedlý. Autor konceptu kultu ry c esky ch

komunistov napí sal: „najskvělejší dobou českého

národa byla lidová, demokratická a revoluční doba

husitská, a dobou nejhlubšího úpadku protilidová,

aristokratická a protirevoluční dobe pobělohorská.“

Nejedly cha pe termí n na rodna kultu ra ako kultu ru,

opieraju cu sa o ľud a kultu ru, ktora vytryskla z

ľudu.525

KOS ICKY VLA DNY PROGRAM

A VS ESLOVANSKA VZA JOMNOST - ZA KLAD

NA RODNEJ IDENTITY

Kos icky vla dny program, ktory vznikol v s pecifickej

historickej zhode demokratov a socialistov o

kreovaní novej ľudovej demokracii je veľkou

ins pira ciou aj pre dnes ok, ako vy chodisko

z neolibera lneho fanatizmu. Zavr s enie na rodne ho

oslobodenia je nemysliteľne bez oslobodenia

obyvateľstva spod socia lneho u tlaku. Aj preto

povaz ovali Vladímír Clementis (Clementis, podľa

Mina c a prvy pochopil obrodny zmysel s tu rovskej

tradí cie a vniesol ju do politickej praxe). Ladislav

Novomeský spoc iatku pod vplyvom Engelsovej

kritiky v s tu dii Marx a slovenský národ vyna s al nad

s tu rovcami neobjektí vne su dy. Po oslobodení sa

stal hlavny m projektantom konceptu kultu ry

slovensky ch komunistov, nadva zuju cej na

s tu rovsky odkaz. Pochopil situa ciu a podmienky

hnutia, slovanstva, na rodne ho obrodenia

v historicky ch kontextoch a spracoval o roku 1848

rozsiahle s tu die. Za zavr s enie sna h na rodny ch

buditeľov a vs eslovanskej vza jomnosti povaz oval

na rodne povstanie a budovanie socializmu. Nielen

Novomesky , ale i Gusta v Husa k,526 dokonca Viliam

524 RATKOS , P. Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525-1526.Bratislava: SAV. 1963, s. 261 525 NEJEDLY , Z. Za kulturu lidovou a národní. Praha: Sta tní nakladatelství politicke literatury. 1953.s.12,25 526 Gusta v Husa k, veľky s ta tnik a prezident C SSR o S tu rovom odkaze: "Keď sku mame dejiny, nacha dzame v nich dosť mien, pri ktory ch iba titul a hodnosť c osi hovorí ; za leskom titulu je vs ak pra zdnota. Su to c ierny pasaz ieri histo rie. A na jdeme i ine postavy, hoc aj bez s ta tnych titulov a hodnosti, v ktory ch akoby sa stelesnila

Stra

na1

13

S iroky ,527 Klement Gottwald 528 a Zde nek Nejedly

boli za stancami Drugom definovane ho leninského

prístupu, spojenia socialistickej revolu cie s

pokrokovým prvkam národných dejín.

Uvedomovali si spa tost na rodne ho oslobodenia

s oslobodení m socia lnym. Tieto osobnosti hľadali

inšpiráciu práve v národných zápasoch pre

problematika doby, ktore su symbolmi potrieb, bojov a ilu zií svoje spoloc nosti, su mí ľnikmi na vy vinovej ceste svojho na roda. Takouto svetovou postavou v slovenskej histo rii je Ľudoví t S tu r. ..Vybral si cestu tr nistu , lebo si uvedomuje svoju povinnosť voc i spoloc nosti, voc i dejina m. S tu r pochopil vy vinovu tendenciu modernej doby a z e sa jednoznac ne postavil na stranu "utisnuty ch a odhodeny ch" ľudovy ch vrstiev i na rodov. Za ich slobodu a leps í z ivot formuju s tu rovci prvy dobe zodpovedaju ci politicky a na rodny program Slova kov, stmeľuju a zjednocuju uvedomele sily v na rode, organizuju politicky i ozbrojeny za pas za revoluc ne poz iadavky ľudu a na roda, vyvola vaju prvy kra t v nas ich dejina ch uvedomely masovy revoluc ny pohyb. ... Z poznania zu falej situa cie ľudovy ch ma s, z tu z by zmeniť ju vytva ra skupina s tu rovskej inteligencie, nezaťaz ena rodovy mi c i majetny mi vy sadami, revoluc no-demokraticky program odstra nenia feudalizmu a zrus enia poddanstva. ... Mnoho su dov bolo vyslovene o ty chto udalostiach, od su c asní kov i v neskors í ch rokoch, z pozí cií jednotlivy ch na rodov i zo s irs í ch hľadí sk euro pskej revolu cie. Niektore novina rske pozna mky Marxa a Engelsa, pí sane v priebehu udalostí bez moz nosti bliz s ieho poznania a analyzovania s pecificky ch podmienok a situa cie revolu cie v Raku sku a Uhorsku, boli nesko r kanonizovane ako posledny su d histo rie. .... V su hrnom pohľade je u loha S tu ra a jeho spolubojovní kov v nas ej na rodnej histo rii vysoko pozití vna a obdivuhodna . Objektivizovali a predstavovali potreby a poz iadavky ľudovy ch ma s, bojovali za ne. Tvoria za kladny c la nok vy vinovej reťaze nas ej novodobej histo rie." HUSAK, G. Revoluc na genera cia. In DRUG, S. Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s. 225 527 Kultu rnu politika, ktoru realizoval Novomesky a vyzdvihuje budu ci Novomeske ho kat - Široký, ktory hovorí , z e Novomesky nadva zuje na najleps ie tradí cie minulosti - robotní cka trieda ma u lohu dedic a kultu rnych statkov (odvola vanie sa na Hviezdoslavovsku tradí ciu – u cta k stary m majstrom). Kultu rne statky a diela sa teda ocitnu v hl bke a s í rke majetku vs etke ho ľudu, c o S iroky vní ma ako realiza ciu snov na rodny ch velika nov: „V ry chlom slede udalostí sa mení tva r Slovenska, socialisticke idey rad-radom prenikaju do vs etky ch kultu rnych ins titu cií , s ko l, u radov, prevetra vaju nejeden zatuchly ku t kultu rneho a verejne ho z ivota a kultu rna revolu cia dosta va svoju socialisticku na pln .“ S IROKY , V. Predslov. In NOVOMESKY , L. 1949. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda. 1949, s. 10 528 „...bol som hrdý na národ husitov. Viem, že český ľud zostal naďalej národom husitov. Avšak, nemôžem byť hrdý na činy vlád, ktoré doviedli národ k 30. septembra. Za to sa musia hanbiť všetci, ktorým zostal v tele aspoň kúsok cti,“ hovoril Gottwald po mní chovskej zrade

koncepciu kultúrnej politiky v Košickom

vládnom programe. V 5. c la nku (5. aprí la 1945)

sa pí s e: „Bude zosilnená slovanská orientácia

v našej kultúrnej politike, v súhlase s novými

významom slovanstva v medzinárodnej politike

a najmä československej.“529 Novomesky koncipoval

kultu rny program slovensky ch komunistov

v prejave Komunizmus v slovenskej národnej idey.

Prí klad Sovietskeho zva zu bol mu najmocnejs í m

impulzom pre rozmach protifas isticke ho

na rodnooslobodzovacieho boja podrobeny ch

na rodov. Nie na hodou K. Gottwald vo vysielaní

moskovske ho rozhlasu pre C eskoslovensko vtedy

zdo raznil: "Ruský, ukrajinský i bieloruský národ -

spoločne so všetkými národmi veľkého Sovietskeho

zväzu - povstali v celej svojej sile...Hitlerovská beštia,

ktorá napína všetky svoje sily krváca na východnom

fronte z nespočetných rán.“530 E. Pauliak zhodne

kons tatuje: „Pre národy podmanené Hitlerom, no

najmä pre slovanské národy nadišla chvíľa, aby svoj

boj za slobodu spojili s bojom ruského, ukrajinského

a bieloruského národa...“531 Vladimí r Clementis

v prejavoch pre londy nsky rozhlas taktiez

argumentoval historicky m i obrodeny m

vs eslovanstvom. Bolo to pra ve slovanstvo, ktore

odovzdalo svetu najva c s ie obete pre svetovy mier

a boj s fas izmom. Ako pí s e Drug, Clementis si

uvedomoval, z e Slovensko je u stretove k

vs eslovanskej vza jomnosti, vďaka idea m Kollára,

Šafárika, Štúra, Kráľa, Palárika a iny ch: „Nastali

nové časy. Čaká nás veľká slovanská budúcnosť.

Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky

hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa

všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika,

všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých

všeslovanských literárnych dejín a Starožitností

slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov

a poštúrovcov až po naše dni,“532 prehovoril

Clementis pri zakladaní Vs eslovanske ho zdruz enia

529 DRUG, S . Uskutoc novanie a rozví janie s tu rovy ch mys lienok po roku 1945. In DRUG, S. Stúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s. 137 530 Erví n Pauliak: Od povstania k oslobodeniu. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 12 531 Erví n Pauliak: Od povstania k oslobodeniu. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 13 532 DRUG, S . Uskutoc novanie a rozví janie s tu rovy ch mys lienok po roku 1945. In DRUG, S. Stúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s. 139

Stra

na1

14

v Bratislava (4.6.1945). Komunisticka strana

Slovenska na c ele so svojí m V. ilega lnym

u stredny m vedení m "vedela sformulovať a

prebojovať hlboko demokratický a perspektívny

program národnej a demokratickej revolúcie, získať

pre masové ozbrojené vystúpenie národa proti

fašizmu a za nové Slovensko v novom

Československu robotnícku triedu a široký front

spojencov," 533 napí sal V. Plevza. Hľadať triedny

rozmer a dimenziu socia lneho oslobodenia

v slovenskom na rodnom obrodení je významnou

úlohou marxistickej historiografie aj dnes – aj

keď uz ma me dostatok materia lu, ktory tento

prí stup aplikoval, sta le nie su objektí vne

interpretovane mnohe udalosti a osobnosti aj

z do vodu vtedajs ej cenzu ry (naprí klad socia lne a

pokrokovo cí tiacich a mysliacich kn azov

v bernola kovskom hnutí a pod.). Leninsky vzťah ku

kultu rnemu dedic stvu minulosti je o vycha dzaní zo

stare ho, pre pochopenie potrieb nove ho.

Novomesky venoval s tu diu na rodnej kultu ry

zaloz enom na nadva znosti pokrokovy ch tradí cií

desiatky rozsiahlych c la nkov a s tu dií . Koncipoval

kultu rny program slovensky ch komunistov ako

nadva znosť na pokrokove tradí cie ty chto hnutí .

Pokrok je v tomto kontexte vní many ako boj za

sociálne oslobodenie ľudu a budovanie novej

spravodlivej a beztriednej spoločnosti.

Herderov koncept, ktory ins piroval Ja na Kolla ra

a Ľudoví ta Stu ra je v podstate hegelia nskym.

Na rod je z hľadiska Herderovej koncepcie

prírodným útvarom s vrodeným právom na

rozvoj jazyka a kultúry a štát je iba umelý jav.

Novomesky sa prostrední ctvom S tu ra odvola va aj

na Herdera. Vní manie Slovanov - slovanstvo sa

„neuchádza o nadvládu nad svetom a nemajúc

bojachtivých dedičných kniežat“,534 avs ak za roven

533 PLEVZA, V. Vedu ca sila odboja. Nove slovo, 18. 8. 1983,s. 12 534 Konkre tne zna my Herderov cita t: „Koleso meniaceho sa c asu kru ti sa nezadrz ateľne, a pretoz e tieto (t.j. slovanske ) na rody oby vaju zva c s a najkrajs ie konc iny Euro py... ani tu nie je to inak mysliteľne , ako z e v Euro pe za kony a politika budu musieť podporovať namiesto bojovne ho ducha tichu usilovnosť a pokojne vza jomne obcovanie na rodov, a tak aj tieto hlboko poklesnute , voľakedy usilovne a s ťastlive na rody sa konec ne prebudia zo svojho dlhe ho spa nku, potom sa oslobodia z otrocky ch reťazí , svoje kra sne konc iny od Adriaticke ho mora az po Karpaty a od Dona az po Vltavu vyuz iju ako svoje vlastní ctvo a budu sla viť svoje stare sviatky pokojnej usilovnosti a pra ce vo svojich

doda va, z e ca rsky model panslavizmu zaloz eny na

nadvla de podobnej pangermanizmu, nemal

s Herderovy m konceptom o vedu cej u lohe

Slovanstva na ceste „k ľudskosti, bratstvu a slobode“

nic spoloc ne . Ospravedln uje ty m Marxove

a Engelsove535 pohr danie Slovanstvom,536 ako

kritiku spojenu s falos ny m a reakc ny m

slovanstvom ca rskym. Odpoveďou je slovanstvo

nove , spa te so socializmom. Aj Michal Chorváth sa

zmien oval o vs eslovanskej vza jomnosti vo svojom

prí spevku na zjazdovom refera te roku 1946.

Stotoz n uje sa s Novomesky m a pripomí na vy znam

Kolla ra, S tu ra a S afa rika. Vra ťme sa es te ku uz

spomenute mu Gustavovi Husa kovi a jeho

vy znamne mu c la nku O kultúre a politike z roku

1946, kde pí s e: „Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie

vymyslené pre dekórum jedného režimu, ktorý si ako

parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré

národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom

národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho

slobodny ch dedina ch“ HERDER, J. G. Vývoj lidskosti, Praha. 1941, s. 332 535 B. Engels v c la nku Debaty o polské otázce ve Frankfurtu pí s e o Slovanoch nasledovne: „Slovane jsou lid pr eva z ne zemědělský, ma lo zbe hly v provozova ní me stsky ch r emesel v te podobe , v jake byla tehdy zna ma ve slovansky ch zemí ch. Obchod na sve m první m, nejprimitivne js í m stupni, jes te pouhy obchod v male m, byl pr enecha n z idovsky m podomní m krama r u m. Kdyz se zvys ovala kultura a rostl poc et obyvatelstva, kdyz se zac ala pociťovat potr eba me stsky ch r emesel a me stske koncentrace, ste hovali se Ne mci do slovansky ch zemí . Ne mci, kter í vu bec dosa hli nejve ts í ho rozkve tu v malome s ťanství str edove ky ch r í s sky ch me st, v te z kopa dne m, karavanovite m vnitrozemske m obchodu a v omezene m na mor ní m obchodu, v cechovní m provozova ní r emesel 14. a 15. století , tito Ne mci doka zali, z e jsou povola ni sta t se s osa ky sve tovy ch de jin, zejme na tí m, z e dodnes tvor í ja dro malome s ťa ctva v cele vy chodní a severní Evrope , a dokonce i v Americe. V Petrohrade , v Pes ti, v Moskve , ve Vars ave a v Krakove , ve Stockholmu a v Kodani, v Ode se a v Jasa ch, v New Yorku a ve Filadelfii jsou r emeslní ci, krama r i a drobní pr ekupní ci z velke , c asto z nejve ts í c a sti Ne mci nebo lide ne mecke ho pu vodu. Ve vs ech te chto me stech jsou c tvrti, kde se mluví vy hradne ne mecky; ne ktera me sta, jako napr . Pes ť, jsou dokonce te me r u plne ne mecka .“ MARX, K., ENGELS, B. Debaty o polske ota zce ve Frankfurtu In MARX, K., ENGELS, B. 1848. Zv 5. 536 Karol Marx pí s e „Ale nezapomí nejme, z e ve Ví dni zasedal kongres na rodu a slovans tí za stupci lidu s vy jimkou Pola ku pr es li za ví r ení bubnu do cí sar ske ho ta bora,“ a v pozna mke doda va: „Ve ts ina slovansky ch poslancu rakouske ho r í s ske ho sne mu v roce 1848 byla z burz oasne statka r sky ch kruhu , ktere usilovaly o vytvoření spolkového slovanského státu pod vedením monarchického Rakouska.“ MARX, K., ENGELS, B. Kontrarevoluce v Berlí ne . In Spisy zv.6 (1849 – 1849).

Stra

na1

15

vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina,

ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny

i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho

mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári,

kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, a všetci ostatní,

stĺpy našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického

zápasu u nás. ... Táto symbióza skutočnej kultúry

s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa.

Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky,

ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia

Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných

ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať?

Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra

ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského,

Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch

Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých

avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní

socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra

bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za

slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve.

K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame,

keď robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu.“ 537

TRADI CIA A INOVA CIA,

DAVISTI A S TU ROVCI PODĽA DRUGA

D als í m vy znamny m proble mom, ktore ho sa chcem

dotknu ť je vzťah tradí cie a inova cia v kultu rnej

stavbe. U tok davistov na tradí ciu

a konzervativizmus bol v 20. a 30. rokoch radika lny

a opodstatneny . Mal samozrejme svoje objektí vne

prí c iny -strach ľuda ctva a mes tiackej inteligencie

zo socializmu, de monizovanie sovietov

a komunizmu a spa janie z reakc ny ch pozí cií so

S tu rovcami; a v kultu rnej rovine popieranie

modernizmu a avantgardy). Novomesky , Clementis,

Ponic an (v tej dobe vyzna vac futurizmu, vy c itky

v c la nku Kapitoly o nás), Siracky a Oka li v tejto

dobe u toc ili na martinsku inteligenciu pre jej

skostnatenosť, odpor voc i novota m a obmedzeny

tradicionalizmus.538 V kontexte historickej

kontinuity je prvok na rodny postaveny do u zadia.

Istez e, existuje tu aj isty spor internacionalizmu

a patriotizmu, prvotne odmietania tradí cie a

kontinuity, avs ak aj samotní davisti si, po roku

1945, uvedomili vlastnu chybu v nadmiere

podcenenia vy znamu na rodny ch dejí n

a dopracovali sa k leninskému prístupu:

oceneniu nadväznosti na pokrokový odkaz

537 DRUG, S . S tu rov program na nas ich za stava ch. Davisti o s tu rovcoch. BA: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.151 538 Ibid, s. 12

minulosti. Novomesky odkaz slovanstva

pripomí na na Deví ne. Novomesky sa py ta, c i je

moz ne zlúčiť socialistickú medzinárodnosť

s myšlienkou slovanskou a odpoveda , z e so

slovanskou ideou (zrejme nadva znosť na Herdera)

je spa ta idea humanity, všeľudskosti. Odvola va sa

aj na Kolla rovo volanie: „Vždy zvoláš-li Slovan,

nechť sa ti ozve človek.“; na Hviezdoslavove

poslanie slovanstva zasadenie palmy pokoja,

v ktorej bude ľudstvo ako v prí stave bu rky

a prieku; Hviezdoslavovu mys lienku mierove ho

spoluz itia a bratstva slovanstva a nakoniec

i S tu rovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti.539

Podobne ako Novomesky vní ma slovanstvo aj

Vladimí r Clementis uz v 30. rokoch a pí s e:

„Odhliadnúc od niekoľkých prestrelkov malo skôr

romantický, než panslavisticky reakčný ráz...

ideológie od Kollára naplnená duchom

humanistickým a nie slovanským šovinizmom.“540

Podľa Vladimí ra Mina c a zohrali vo vy vine a

formovaní slovenske ho na roda najza vaz nejs iu

u lohu genera cie s tu rovcov a davistov: „Obidve – aj

keď každá v inom čase – „boli pri tom“, keď sa

rozhodovalo o bytí a nebytí národa. Ak štúrovci

uzákonili spisovný jazyk, prebudili národ

a revolučným činom ho predstavili Európe a svetu –

davisti sa pričinili o dovŕšenie vývinu Slovákov na

moderný národ, ich činnosť takisto vrcholila

v ozbrojenom vystúpení celého národa

a v nasledujúcej ceste k socializmu.“ 541 Ak sa pí s e

v texte, z e sa o tejto spojitosti vedelo v dobe

pí sania knihy ma lo, tak dnes to platí dvojna sobne.

Bez rozsiahlych s tu dií a zhromaz ďovania textov

S tefana Druga by sa len ťaz ko hľadali tieto

su vislosti. Drug analyzuje v knihe najsko r obdobie,

ktore nazval Proti legendám a skresľovaniu

štúrovského odkazu. V období 20. rokov davisti

u toc ili z principia lneho hľadiska, na reakc nu

tradí ciu, neuvedomuju c si es te aj moz ny pokrokovy

charakter tradí cie. Podľa Druga is lo o u primnu

snahu nepripustiť zneuz itie S tu rovho odkazu

ľuda kmi a reakciou.542 Istez e, bola to ich obrana

proti mes tiakom a ľuda kom, ktorí opovrhovali

internaciona lnym socializmom. Drug nazy va

539 DRUG, S . Stúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.155 540 Ibid, s.111 541 Ibid, 542 Ibid, s.27

Stra

na1

16

progresí vny prí stup k dejina m ako leninske

prehodnotenie a spracovanie hodno t minulosti pre

potreby prí tomnosti a budu cnosti. 543 Podľa Druga

je Marxova kritika slovanov vo všeobecnosti

správna, ibaže neprihliada na konkrétne

podmienky jednotlivých slovanských národov,

najmä malých.544 Andrej Siracky v c la nku O

proletárskom umení kritizuje minulosť a umenie

minulosti ako ins pira cii jednotlivcov, nie kolektí vu.

Podľa Siracke ho sa bieda ľudu sa iba opisovala,

nes lo o pochopenie. 545 Za roven vs ak Siracky

odmieta obvinenie nena rodnosti Voľne ho

zdruz enia s tudentov socialistov Slovenska

a doda va, z e proble m na rodnosti je proble mom

socializmu. Milovať na rod pre Siracke ho znamena

pomôcť mu predovs etky m materiálne. Siracke ho

nezachovana dizertac na pra ca bola venovana pra ve

s tu rovcom. Kritikom nacionalizmu bol v 20.

rokoch Daniel Oka li (c la nok O nacionalistickej

poézie, kde sa vysmieva dobovy m autorom, ktorí

zastali v minulosti, a doda va, z e literatu ra musí

aktí vne spolupracovať na vy stavbe nove ho

z ivotne ho s ty lu a odzrkadľovať na lady

a spoloc ensky vy voj v urc itom na rode; vy chodisko

nacha dza v novej sovietskej kultu re).546 Oka li

pripomí na, z e v su dobej spoloc nosti, konkre tne

v litera rnej tvorbe dobovy ch autorov, nebolo

hnutia podobne ho s tu rovske mu a ako doda va

Drug, boli to pra ve davisti (ku ktory m patril aj

Oka li), ktorí nadviazali na s tu rovcov a hlasistov.

Oka li v c la nku o sovietskych prozaikoch pí s e:

„Umelecká reč formuje duchovnú atmosféru doby...

v dobách nacionálneho rozmachu a uvedomovania

je to reč sedliakov.“ 547 Uz v tomto texte cí tiť

Oka liho smerovanie, avs ak Drug doda va, z e

v tomto období zatiaľ davisti iba intuití vne cí tili, z e

s tu rovska genera cia je v slovensky ch dejina ch

najpokrokovejs ia. Novomesky sa taktiez nikdy

nevzdal predstavy spa tosti umenia so z ivotom,

funkciou odzrkadľovania spoloc enskej skutoc nosti.

Oka li nesko r prizna va mobilizuju ci charakter

s tu rovskej literatu ry. Drug pí s e, z e davisti nikdy

nepochybovali o revoluc nej dimenzii odkazu

s tu rovske ho hnutia a nesko r si uvedomuju , z e do

543 Ibid, s.14 544 Ibid, s.81 545 Ibid, s.15 546 Ibid, s.19 547 Ibid, s.20

koncepcie slovenskej mes tiackej burz oa zie sa

nehodí bojovnosť priebojní kov ich ideolo gie.

Budu ci projektant vs eslovanskej vza jomnosti

v socializme, V. Clementis v tomto období

pripomí na: „Nekričme preč od tradície! Ale bližšie

k životu a dnešku!“ 548 Prí stup davistov teda nie je

povrchny m odmietaní m tradí cie, ale sko r

pouka zaní m na konzervativizmus dobovy ch

autorov odmietaju cich pokrok. Clementis sa pu s ťa

aj do Krc me ryho pre epigo nsky charakter jeho

zbierky Keď sa sloboda rodila. Iny pokus

o kontinuitu vzis iel aj z kruhov socia lnej

demokracie – Ivan De rer sa snaz il hľadať kultu rny

program v tradí cii cyrilometodejskej, nesko r

husitskej. A V. Clementis sa mu vysmieva

v c asopise DAV a pripomí naju c hospoda rsky

imperializmus maďarskej burz oa zie.

SOCIA LNE, POKROKOVE A OSLOBODENCKE

HNUTIA DO NA RODNE HO POVSTANIA Kultúrny antropológ Ivan Dubnička vo svojich

prednáškach o kultúrnych dejínách Slovenska vybral

tie najpodstatnejšie momenty z národných dejín. V

prvej prednáške s názvom Národ hľadá identitu sa

zaoberá vzťahom k náboženstva a postáv z dejín.

Hľadanie identity je pre pochopenie historického

poslania národov mimoriadne dôležité. Dubnička

uvádza indo-európsky pôvod Slovanov, pripomína

význam staroslovanskej mytológie a mágie, etnický

pôvod Slovanov, Samovu ríšu, Veľkú Moravu, šírenie

kresťanstva v Európe a kontinuitu rituálov. Hľadanie

pôvodu Slovanov bolo v období romantizmu veľmi

rozšírené. Ján Kollár bol typickým horlivým

romantikom, hľadajúcim v retranských modlách

praslovanský pôvod a analógie slovanskej mytológie

s prastarými civilizáciami, čím sa snažil pomôcť

Slovanom v ich ťažkom boji za nezávislosť. „Už pri

písaní je presvedčený, že nápisy sú pravé, že reč,

duch, vnútorný, organický, vznešený poriadok,

podivuhodná súvislosť týchto božstiev s celou

mytológiou a náboženstvom starého sveta, s Indiou,

Egyptom, so severskými národmi sú rozhodujúce...

nejde len o jednotlivých bohov a mytologické zlomky,

ale o veľkolepý, podivuhodný, vnútorne usporiadaný

náboženský zväzok. Všade sa uctieva príroda, jej dary,

jej veľké zjavy na nebi a na zemi,“549 píše

o Kollárovom poslednom období života vo Viedni

548 Ibid. s.19 549 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.29

Stra

na1

17

Tomáš Winkler. Staroslovanská mytológia

interpretuje vyššie sily ovládajúce svet ako boj dobra

a zla.550 Tento dualizmus, dialektiku dobra a zla ako

hybný princíp vyšších síl, ktorý vo svojej koncepcii

predstavil už antický Empedokles zoroastriánstvo,

čínsky dualizmus Jin a Jang, gnosticizmus,

manicheizmus sa prejavuje aj v antropológii

staroslovanskej, predkresťanskej kultúry. Kto stojí na

strane dobra, a kto na strane zla? Kto stojí na strane

pokroku, sociálneho oslobodenia, na strane

utláčaných a kto na strane utláčateľov, udržovania

statusu quo hierarchickej spoločnosti, dedičných

výsad, sociálnej nerovnosti, úžerníkov, majetných

reakcionárov a represie? Tu vzniká obrovský prienik

medzi náboženskou predstavou zla a marxistickou

predstavou nespravodlivosti. Pre bližšie oboznámenie

sa so staroslovanskou mytológiu je užitočné

naštudovať knihu Zděnek Váňa: Svet slovanských

bohov a démonov, kde autor podrobne a dôsledne

analyzuje všetko spojené so staroslovanskou

mytológiou. Na poli staršej histórie Slovanov

a hľadania pokroku urobil kus práce marxistický

historik Peter Ratkoš. Ratkoš v knihe Slovensko

v dobre veľkomoravskej a Banícke povstanie v roku

1525-26 poskytuje príklad dôslednej marxistickej

historiografie. Knihu o Veľkej Morave začína

principiálne: „Marxistická veda si z hľadiska

koncepcie, svetonázoru všíma osud podrobených

tried.“551 Podľa Ratkoša je tento prístup

objektívnejší, ako prístup historických vied

v minulosti (teda vlastne aj v súčasnosti), ktoré sa

riadili/riadia podľa dobových kritérií (feudálna či

buržoázna história) – úloha dobovej slúžky. Zároveň

si však Ratkoš uvedomuje, že vzhľadom na

nedostatok prameňov je zložité zaujať objektívny

a autentický postoj. Historický odkaz Veľkej Moravy

Ratkoš vyzdvihuje v rovine boja proti cudzím

votrelcom, v rovine kultúrneho dedičstva (dodáva, že

ide o doménu najmä slavistov, ale zároveň ide

o kultúrne dedičstvo, ktoré je nespornou zložkou

socialistickej kultúry). Významnou je nasledujúca

veta: „Výskum veľkomoravského obdobia v našej

vlasti má aj politické poslanie Pritom tu nejde len

o bežný kabinetný výskum života veľkomoravskej

spoločnosti, ale o seriózne bádanie, oslobodené od

nánosov šovinizmu a nacionalizmu, ako aj od

kozmopolitistického nadsadzovania a nihilistických

tendencií.“ Aj Novomeský hľadal vo svojom

550 Pozri bliz s ie VA N A, Z. Sve t slovansky ch bohu a demonu 551 RATKOS , P. Slovensko v dobe veľkomoravskej. s. 7

základnom texte, ktorý bol podkladom pre kultúrny

koncept slovenských komunistov dejinnú kontinuitu

v dimenzii kresťanskej a slovanskej: „Náš

katolicizimus má nádhernú slovanskú tradíciu

cyrilometodejskú a sociálne úsilia, dlho tvoriace

centrum všetkých našich úsilí, zodpovedajú predsa

najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva.“552

Sumarizáciou pokrokových sociálnych hnutí v našich

dejinách je Winklerova kniha. V úvode svojej knihy

Cesty na popravisko, ktorá mapuje všetky sociálne

revolty na území Slovenska od stredoveku až po rok

1919, hovorí: „Ľudia budú žiť stále v nádeji na

lepší a spravodlivejší svet. Ale kdesi ďaleko od

nás budú umierať v nádeji, že zvíťazí ľudský

pokrok. Ľudstvo speje k svojej dokonalosti, ale

cesta k nej je plná prekážok a bude posiata

pamätníkmi ľudskej statočnosti a odvahy tých,

čo tento pokrok chceli urýchliť.“553 Tento prí stup

je kľu c ovy . Winkler zac í na svoje rozpra vanie

prí behom Ja na Litera ta, pokrac uje baní ckym

povstaní m, ktore analyzoval Peter Ratkos

v s pecia lnej publika cii (pra ve na jej podklade).

Ratkos v knihe o baní ckom povstaní pí s e: "Historik

súčasných čias nemá čestnejšej úlohy ako osvetľovať

zápas pracujúcich más s vykorisťovateľskými

triedami v celej jeho zložitosti. V prítomnej práci

chceme priblížiť jedno z najväčších protifeudálnych

povstaní slovenského ľudu na sklonku uhorského

stredoveku, tak ako sme ho doteraz nepoznali." 554Autor v prí pade baní ckeho povstania c erpa

historiograficky podrobne z kroní k spis skej Levoc e

- fara rov K. Sperfogela, Juraja Lebitzera a

poznatkami jednak z burz oa znej a jednak z

osvietenskej historiografie. Autor doda va, z e

tematika povstania ako socia lneho hnutia va c s ine

burz oa znych historikov nevyhovovala (a zrejme

tomu je tak dodnes), hoc sa v burz oa znej

historiografii prí zvukuje objektivita. A je to pra ve

"marxistická historiografia, ktorá kladie hlavný

dôraz na skutočného tvorcu dejinného, procesu na

dejiny širokých más," 555 doda va. A pra ve taky mto

historiografom bol maďarsky historik Gusta v

Hackenast. Ratkos pí s e: "v minulosti (dnes by sa

552 NOVOMESKY , L Komunizmus v slovenskej na rodnej idey (1946). In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972.s.145-6 553 WINKLER, T. Cesty na popravisko. BA: Osveta. 1988. s. 8 554 RATKOS , P. Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525-1526.Bratislava: SAV. 1963 555 Ibid., s. 8

Stra

na1

18

dalo povedať, z e v su c asnosti pozn. autora) bolo

zvykom nechávať hovoriť pramene bez komentára,

a bez ohľadu na to, či pochodili z pera príslušníkov

vládnucej triedy alebo pochádzali z prostredia

triedne potláčaného roľníctva. Takýto prístup k

prameňom bol objektivistický, no nie objektívny. ...

Treba sledovať sociálnoekonomické politické a

ideologické pomery, za akých sa tá-ktorá udalosť

odohrávala." Povstanie baní kov sa odohra valo

su c asne s veľkou nemeckou roľní ckou vojnou.

Povstania sa zu c astnili i bohatí mes ťania, pric om

c asť z nich zostalo verní mys lienkam a c asť v nich

hľadala osobny prospech. Ratkos ďalej pí s e

"povstanie baníkov sa svojim triednym obsahom

zaraďuje medzi pokrokové tradície slovenského

ľudu, pretože baníci zdvihli zbrane proti svojim

utláčateľom i v záujme ostatného vykorisťovaného

ľudu." 556 Autor podrobne opisuje socioekonomicky

obraz bansky ch miest zac iatkom 16. storoc ia ( Ja n

I. Olbracht, Ja n Korví n, Matej Hunyady, Vladislav

Jagelovsky , Thurzovci, Habsburgovci). Banske

robotní ctvo bolo odka zane na ty z dennu mzdu

(lueon), z ktorej zamestna vateľ (majiteľ bane) si

stiahol patric nu c asť za natura lie dane baní kom

v ty z dni, ako preddavok. Banska produkcia

bystricke ho reví ru bola zamerana najma na

zahranic ny trh. V tomto období z il patricia t na

na mestiach, pric om chudoba a mes tiactvo bolo za

hradbami. Ratkos doda va v su vislosti s baní ckym

povstaní m Marxovu vetu: "Očividná skutočnosť,

ktorej si dosiaľ vôbec nikto nevšimol, že ľudia musia

predovšetkým jesť, piť, bývať a obliekať sa, teda

pracovať prv, než môžu bojovať o panstvo,

zapodievať sa politikou, náboženstvom, filozofiou -

táto očividná skutočnosť len teraz vydobyla si

konečne svoje historické právo." A doda va, z e si

treba vs í mať v aky ch materia lnych podmienkach

z ili vtedajs í baní ci. Hlavnu rolu v samom baní ckom

povstaní zahralo banskobystricke Bratstvo Boz ieho

tela, ktore malo vysoko socia lny charakter. Ratkos

si vs í ma rozdiel medzi Luterovou reforma ciou a

radika lnou Muntzerovou, proti ktore mu Luther

viedol spory. Bratstvo Boz ieho tela inklinovali k

radika lnemu, Muntzerovske mu krí dlu. Poc as

februa ra 1526 prebehlo ozbrojene vystu penie

banske ho robotní ctva. Obdobie triednych bojov do

povstania zhrnul Rakos nasledovne:

556 Ibid., s. 10

11. až 13. storočie - namiesto triedneho boja je v

popredí ota zka slobodne ho sťahovania a

zvys ovania feuda lnej renty - za pas prebiehal

u tekom od jedne ho feuda la k druhe mu

14. storočie - triedny boj oslabeny na vidieku,

zostruje sa v mesta ch, vznik protifeuda lnych siekt

valdencov vznik husitske ho hnutia,

15. storočie - triedny boj v mesta ch

individualizovany , jediny m miestom kolektí vneho

odporu pred rokom 1514 bola Hodrus a

Rakos si vs í ma aj duchovnu rovinu hnutia: banske

robotní ctvo a c asť mestskej chudoby sní vali o

novom usporiadaní spoloc nosti na za klade

prvokresťanskej biblickej rovnosti. (s. 263).

Poz iadavky baní kov boli nasledovne :

1, neza vislosť baní ckeho robotní ctva od mestskej

rady B. Bystrice; 2, zaku penie domov pre chory ch

robotní kov v meste; 3, prepustenie v Budí ne

uva zneny ch poslov ; 4, zamedzenie diskrimina cie a

hrozieb zo strany bohaty ch mes ťanov a

zvolenske ho kastela n.

Ako aktua lne vyznievaju Ratkos ove slova :

"Povstanie baníkov na Slovensku v prácach starších

historikov nenašlo patričný ohlas. Jeho sociálny

obsah i význam ostal nedocenený. Aj keď je pravdou,

slovenská historiografia nebola rozvitá, ostáva

faktom, že obchádzanie triednych bojov i

hospodárskych podmienok života v mestách a na

vidieku neumožňovalo správne pochopiť ani

politické dejiny predmoháčskeho obdobia." (s.261) A

pod vplyvom antikomunistickej kultu rnej

hegemo nie bratislavsky ch me dií a vedcov je tomu

tak dodnes. Preto je mimoriadne do lez ite c í tať

take to obdivuhodne pra ce, ktore histo riu cha pu z

triedneho a nie iba fetis isticke ho, -burz oa zneho

hľadiska. V za vere Ratkos cituje Lenina: "už strácali

vieru v neporušiteľnosť poriadkov, ktoré ich utláčali

a začínali cítiť nutnosť kolektívneho odporu."

Baní cke povstanie opisuje aj Tomáš Winkler,

zachyta va atmosfe ru : „Zmilujte sa ľudia, kričala

barónka. V nedeľu 5. augusta 1526 už Banská

Bystrica nebola ono pyšné mesto, do ktorého sa

baníci chodili prosiť o chlieb a mzdu. Bolo to mesto,

ktoré kľačalo chudobe pri nohách, mesto prosiace

o svoju záchranu.“557 A totTo su momenty, kedy

557 WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988. s. 63

Stra

na1

19

slovensky ľud skutoc ne povstal a chcel sa zbaviť okov.

Winkler pokrac uje prí behom o hrdom richta rovi Kuz elovi z Kláštora pod Znievom (1666). Hrdy boj

mes ťanov za svoje stratene pra va (ktore mestu zobrali; udelil im ich Belo IV., ktory sa v 13. storoc í po

pora z ke nad Tata rmi ukry val na hrade Zniev) ukonc il svojou smrťou na popravisku bojovní k za

spravodlivosť, richta r Kuz el a dvaja prí saz ní Martin Kmeť a Matej Poha nka . Po nespravodlivej smrti

zavla dol na dlhe roky v meste strach – podľa miestnych povestí na mieste, kde bol sťaty vyvierala zo zeme

krv. Treba si uvedomiť, c o znamena strata mestsky ch pra v – u padok do ty ch najmizernejs í ch podmienok

socia lneho u tlaku. Winkler autenticky vymenu va body potupnej kapitula cie mes ťanov, ktoru museli pod

na tlakom prijať a mohli by sa pokojne prira tať ku zloc inom feudalizmu: „trest“ za z iadosť o mestske pra va

obsahoval naprí klad povinnosť zaplatiť res tancie vianoc ne ho cenzu i vojenske da vky, vozenie stavebne ho

dreva, obra banie za hrad, zviezť pansku u rodu do humna, pra ce pri kla s tornej rezidencii, zaplatiť 50

uhorsky ch zlaty ch a 24 dena rov, nepostaviť obecny hostinec – vy c ap iba z dvora, prí saha nezapredať

zemepa na, odviezť 27 povozov na stavbu trnavske ho kole gia a tak ďalej (samozrejme si k tomu treba

pripoc í tať neistotu c loveka z iju ceho v 17. storoc í a tota lnu biedu). „Ako ma me z iť a z c oho,“ ozy vali sa v tej

dobe z eny, kric iace na superiora Luc ic a. Z tohto obdobia vznikol aj ja nos ikovsky prí beh o zbojní kovi

Adamkovi, ktory vyraboval za mok gro fa Aponyiho v Oponiciach – peniaze na sledne rozdal chudobe. Prí beh

sa konc í smrťou zbojní ka Adamka, i jeho milej Katarí ny Duchon ovej, ktora ho bra nila vlastny m telom.

Nesko r nesmeli mes ťania platiť za orac ku a rozva z anie hnoja, stali sa vlastne poddany mi, museli odva dzať

ovc iu i obilnu da vku pre zemepa na, nesmela hrať z iadna hudba v krc ma ch (iba dychove na stroje a aj to iba

doma) a mnohe ďals ie

Dva prí behy vo svojej knihe Winkler venuje protihabsburgsky m povstaniam a ich do sledkom: prvy

spojeny s prí behom Mikuláša Drábika (1671), dobre ho priateľa Ja na Amosa Komenske ho, ktory

prorokoval pa d Habsburgovcov a prí chod novej doby; a druhy o krutostiach habsburgovcov pri

prešovských jatkách, ktore boli odplatou za Tho ko lyho povstanie (1688). Autor pracuje so zdrojmi Jana

Reziku – na popravisku zomrelo 24 obetí v krvavej pomste cisa rskeho genera la Caraffu, ktore ho v tom

najhors om spomí naju slovenske i maďarske dejiny. 558 V temnom 17. storoc í pra ve Habsburgovci (s

vy nimkou mierumilovne ho a osvietene ho Rudolfa II.) symbolom reakcie, upevnenia moci vla dnucej triedy

spojenej s kle rom. Aky koľvek boj proti nim, bol so svojej dobe revoluc ny m. Mikula s Dra bik vo spise

Historia revelationum z roku 1659 opí sal vlastne mysticke videnia pa du tro nu, za niku pa pez stva,

reforma cie. Pre Komenske hov ilegalite, boli tieto opisy videnia jedinou spa sou. Ako starec skonc il Dra bik

poní z eny , sťali ho a spolu s knihami upa lili. Na su de prehla sil: „Páni, vy ste ma odsúdili nespravodlivo. Ja

však vo veľký deň súdu pri boku spasiteľa budem súdiť vás. Rozhodli ste sa že prelejete nevinnú krv. Moje telo

môžete zmordovať, ale Moja duša vojde večného blahoslavenstva.“559

Po neu spes nom Tho ko lyho povstaní , nasledovalo povstanie Ra kocziho II. V roku 1703 obsadili kurucke

jednotky cele Za padne Slovensko, s vy nimkou Bratislavy. Satma rskym mierom, ktory ukonc il se riu

protihabsburgsky ch stavovsky ch povstaní (Boc kajovo, Betlenovo, Juraja I. a II. Ra kociho, To ko liho

a Frantis ka II. Ra kociho). Predstavitelia turc ianskej stolice (Kris tof Okolic a ni, na mestní k Melichar

Rakovsky ) z iadali mier, nakoľko boli znic ení vysoky mi dan ami na vojenske u c ely. Vy sledkom bola poprave

Okolic a niho, Rakovske ho a uva znenie 58 poslancov snemu, hlasuju cich za zosadenie Habsburgovcov. Ivan

Dubnic ka pripomí nal vo svojich predna s kach vy znam roku 1300 (prí chod nemecky ch hutní kov), povstania

Boc kaja (1526), Betle ma a Ra kocziho ako vy znamne dejinne udalosti. Winkler pokrac uje prí behmi

uhorských jakobínov (popravení v Budí ne 1795), sedliackym povstaní m (1831),560 národným

obrodením (1848) a konc í v 20. storoc í pokusom o Slovenskú republiku rád. Osou prí behu je rozkaz

genera la Hennocqua k poprave mla dencov Terpera a Tirpa ka. Su to prve obete novokons tituovane ho

558 Ibid., s. 170 559 Ibid., s. 130 560 Dokumentuje ho aj film Do zbrane, Kuruci (1974) v re z ii Andrej Lettricha

Stra

na1

20

burz oa zneho s ta tu. Miesto ma aj a protifas isticky odboj – prí behom komunistu Antona Sedláčka.

Komensky , Jese nius, Biela hora, Rudolf II., to vs etko su c asti dejí n, ktore treba znova pripomí nať. Winkler v

ty chto udalostiach zdo razn uje motí v pokroku. Dynamiku na rodny ch dejí na m dali i terezia nska a

jozefínska generácia, ovplyvnene osvietenstvom. Nemali by sme zabu dať ani na Matej Bela, A. F. Kolla ra,

Pa pa nka a Sklena ra. Aj v Uhorsku sa prejavil vplyv Francu zskej revolu cie. Dubnic ka sumarizuje toto

obdobie: terezia nske a jozefí nske reformy, urbaria lny patent (dane uz museli platiť aj zemania), toleranc ny

patent (1781, zrovnopra vnenie na boz enstiev), nevoľní cky patent (nevoľní ci uz mali pra vo vzdela vať sa

cestovať, zaka zali sa telesne tresty a dostali aj slobodu voľby remesla), dan ova a urbaria lna reforma (su pis

domov, sc í tanie obyvateľstva, c í slovanie domov), s kolska reforma s podielom aj A. F. Kolla ra. Dubnic ka

pripomí na roky 1687 (bitka pri Moha c i), 1713 (Pragmaticka sankcia), 1792 (vznik Slovenske ho uc ene ho

tovaris stva). Za najvy znamnejs ie osobnosti Dubnic ka povaz uje Adama Frantis ka Kolla ra slovenske ho

Sokrata, Mateja Bela, Juraja Papa nka (autora prvy ch na rodny ch dejí n) a Juraja Sklena ra. Ten, sa snaz il

vyvra tiť podmaniteľsku teo riu a polohu Veľkej Moravy umiestnil az na u zemie Srbska. Samozrejme

Fa ndlyho a Bernola ka. Slovensky polyhistor, encyklopedista, kazateľ, osvietenec, Matej Bel, ktory z il na

prelome 17. a 18. storoc ia sa zaslu z il o interdisciplina rny prí stup v kultu re. Bel naba dal ku podpore

vy skumu slovanstva, prekladal ba sne, prispel ku rozvoju biblic tiny – slovo Slovan odvodzoval od slova

sla va a slovo (jazyk). Treba vs ak pripomenu ť i regresí vne a anachronicke prvky Belovho prejavu – jeho

hrdosť na Uhorsko a vernosť monarchii, ktora bolo z ala rom na rodov. Na druhej strane sa spolu

s Kopernikom, Brunom, Galileim, Keplerom, Descartom a Baconom stal su c asťou euro pskej vedeckej

revolu cie, ktoru ocen oval aj F. Engels. Belove Notície su unika tnym historicky m za znamom o situa cii

v Uhorsku. Jeho na vrh na –rozdelenie z u p, by mohlo byť i dnes ins pira ciou.561 Adam František Kollár, sa

zaraduje medzi priekopní kov modernej slavistiky. Poku sil sa o vytvorenie organizac nej za kladne uhorskej

vedy a prispel i ku koncepcii stars í ch slovensky ch dejí n. Tibensky upozornil na s tu diu marxisticke ho

pra vneho historika Andora Csizmadia, o Kolla rovy ch sporoch s uhorskou snemovou s ľachtou. Tibensky

vs ak varuje pred precen ovaní m Kolla ra, odmieta jeho va zbu na osvietenske ho panovní ka. Kolla r sa, podľa

autora, zaraduje medzi tie osobnosti, ktore spa jaju maďarsku i slovensku histo riu. Podľa neho Kolla r

nepochopil, egoizmus Uhorskej s ľachty bra niaci rozvoju maďarskej i slovenskej na rodnosti. Ale doda va, z e

Kolla r kliesnil cestu budu cnosti. Zaraduje sa medzi priekopní kov modernej slavistiky, poku sil sa

o vytvorenie organizac nej za kladne uhorskej vedy a prispel i k formovaniu koncepcie stars í ch slovensky ch

dejí n. Tibensky poukazuje aj na s tu diu marxisticke ho pra vneho historika Andora Csizmadia, ktory vytvoril

s tu diu o Kolla rovy ch sporoch s uhorskou snemovou s ľachtou. Svoju dobu podľa autora prekonal laiciza ciou

s kolstva a mys lienkami obmedzenia vplyvu s ľachty a zosilnenie vplyvu poddane ho ľudu. Tibensky vs ak

varuje pred precen ovaní m Kolla ra pre jeho viazanosť na osvietenske ho panovní ka. Kolla r sa podľa autora

zaraduje medzi tie osobnosti, ktore spa jaju maďarsku i slovensku histo riu. Kriticky vs ak doda va, z e Kolla r

nepochopil, z e egoizmus Uhorskej s ľachty bra nil rozvoju maďarskej i slovenskej na rodnosti. Na druhej

strane doda va, z e Kolla r kliesnil cestu budu cnosti. 562 A. F. Kolla r vidí zmysel vy chovy vo formovaní

mravov, v telesnej a dus evnej harmo niu . Z e by ins pira cia pre dnes ne s kolstvo? 563 K ďals í m pokrokovy m

prvkom v Kolla rovom odkaze je jeho vzťah k na boz enskej tolerancii.564 Aj Novomeský ho vyzdvihuje,

v kultu rnom vy voji na roda; a samozrejme ocen uje jeho úsilie o zrušenie nevoľníctva: „Roľníctvo dostalo

najmä v týchto osvietenských časoch svoju zaslúženú hodnotu a získalo si vážnosť. Vo všetkých civilizovaných

krajinách usilujú sa mu čo najrýchlejšie pomôcť, a predovšetkým jeho namáhavú prácu skrátiť a aspoň

čiastočne uľahčiť.“565 Kolla rovi sa podarilo rozzu riť s ľachtu v knihe O pôvode a nepretržitom užívaní

zákonodarnej moci, kde napadol autoritu Tripartia odka zaní m na za kon Rudolfa II. z roku 1578 o vojenskej

povinnosti cirkevny ch oso b; kritikou hrabivosti cirkevnej hierarchie a pripomenul zrus enie insurekcie

561 Pozri bliz s ie TIBENSKY, J. Veľká ozdoba Uhorska. Bratislava: Tatran. 1984. 562 TIBENSKY, J. Slovenský Sokrates. Bratislava: Tatran. 1983, s. 131 563 TIBENSKY, J. Slovenský Sokrates. Bratislava: Tatran. 1983, s. 67 564 TIBENSKY, J. Slovenský Sokrates. Bratislava: Tatran. 1983, s. 61 565 Kolla r citovany v TIBENSKY, J. Slovenský Sokrates. Bratislava: Tatran. 1983, s. 59

Stra

na1

21

a zdanenie s ľachty.566 Kolla r, znalec Hobbesovej filozofie, bol neu navny m bojovní kom za spravodlivosť,

v ra mci svojich dobovy ch moz ností a preto mu pra vom patrí miesto v histo rii pokrokovy ch tradí cií .

V terezia nskom období z il aj veľky humanista a cestovateľ, kra ľ Madagaskaru Mo ric Ben ovsky , ktory ako

hovorí zna my biograficky seria l v u vode: „...na svojej ceste dospel k poznaniu o potrebe spravodlivejšieho

usporiadanie sveta. K potrebe rovnosti medzi národmi."567 Prí kladom je dialog z filmu v sce ne o

kolonizovaní Madagaskaru, medzi francu zskymi kolonialistami a Ben ovsky m:

- Z nášho hľadiska sú to divosi. Sú to však ľudia ako my! ... Som Larini Larison, kráľ všetkých Malgašských

kmeňov. Svoj štát nehodím Francúzom ako korisť. Môžeme byť obchodnými partnermi, ale kto by chcel

zotročiť našich ľudí, je môj nepriateľ."

- Ako ide potom dohromady vaša kráľovská funkcia, s vašim európskym pôvodom a s hodnosťou francúzskeho

guvernéra?

- Európsky pôvod nedáva právo nikomu zotročovať ľudí inej pleti. Hodnosti guvernéra sa vzdávam. Prosím

aby ste o tom informovali svojho kráľa. Každý národ má právo na slobodu. Skončil som pán guvernér. 568

KORENE NA RODNY CH HNUTI Kde hľadať korene na rodny ch hnutí ? Kanadsky historik, Peter Brock, externý čitateľ slovenskej histórie,

si vs í ma ľudovy charakter na rodny ch revolu cií . Hnutie sa koncom 18. storoc ia objavilo aj vďaka kazateľom,

ktorí sa prihova rali priamo ľudu569 a tak s ní m boli spa tí . Napokon na rodne hnutie na Slovensku je spa te

s kresťansky m prostredí m. Kostol, bol epicentrom diania vo vidieckom i mestkom prostredí . Ota zkou vs ak

je, c i tento potencia l kle rus vyuz il na progresí vne u c ely – na prebudenie revoluc ny ch ma s. Z do sledne

marxisticke ho hľadiska vycha dzaju ceho z Feurbacha by sa dalo povedať, z e kle rus sta l v opozite

revoluc ny m socialisticky m hnutiam a tak toc il koleso dejí n do protismeru. Ta to interpreta cia je vs ak

zjednodus ena . Aj prostredie kresťanske obsahovalo prvky socia lneho oslobodenia. Platí to o revoluc ny ch

husitoch, bogomiloch, haba noch aj o aktivita ch slovenske ho duchovenstva v na rodnom obrodení . Istez e,

v ra mci svojich dobovy ch moz ností , znalostí , prostriedkov a triedneho uvedomenia. Podrobne s tu die

o slovensky ch na rodny ch dejateľoch c asto opisuju , ako sa zachovali v rozlic ny ch situa cia ch, aky m

spo sobom z ili, na koho stranu sa postavili a koho za ujmy ha jili. Ján Hollý z il a zomieral v biede570 avs ak

prí c inu svojej biedy nevidel v triednej podstate. Zna me barokove heslo: „modli sa, a pracuj“, slu z ilo

vla dnucim vrstva m na legitimizovanie stavu, v ktorom sa biedni nacha dzali. Novomeský hovorí , z e

Evanjeliá su o učeniach pokory, znášania kríža, skromnosti, strádania, pric om hnacou silou

spoloc enske vy voja boli pra ve vlastnosti opozitne – teda, ktorí sa na tieto prvky odvola vali, slu z ili sila m,

ktore boli ich protipo lom. Ty m vysvetľuje nepriateľstvo socializmus a na boz enstva.571 Janko Kra ľ zomieral

rovnako v biede, ako Holly , ale s uvedomení m triednym. Kra ľ podobne ako Francisci, Viliam Pauliny-

Tóth a Ján Rotarides totiz pochopil, že skutočný revolucionár musí stáť na strane ľudu. Nie na hodou

je teda pre Novomeske ho pra ve Janko Kra ľ vzorom. Ta to interpreta cia na rodne ho su visí aj s bojom

revoluciona rov o jazyk a kultu rnu identitu - S tu ra priviedli k ľudove mu zameraniu okolnosťi, s ľachta sa

hla sila c asto k natio hungarica (najma po zmene oficia lneho jazyka z latinc iny na maďarc inu po Uhorskom

566 Kolla r citovany v TIBENSKY, J. Slovenský Sokrates. Bratislava: Tatran. 1983, s. 37 567 Vivat Ben ovsky (TV seria l) (1975) 568 Vivat Ben ovsky (TV seria l) (1975) 569 BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s. 23 570 Tomas Winkler v knihe Čas pred nesmrteľnosťou rozpra va Holle ho prí beh posledny ch dní . O „slovenske ho Vergí lia“ sa staral Martin Hamuljak, ktory bol i vydavateľom jeho su borne ho diela (i diela Kolla rovho, S afa rika) a jeho osobny m donorom a priateľom. Winkler popisuje podrobne situa ciu, ked Hamuljak poslal za Holly m maliar Kaisera aby mu vytvoril portre t: „Bola v tom krutá irónia osudu. V tejto spoločnosti len Hollý vedel, že hostia sa na madunickej fare dobre cítia len vďaka Hamuljakovej žičlivosti, ktorý hostiteľovi nepochytro poslal peniaze, aby mohol návštevu počastovať. Ked všetci odišli, dopil víno, dofajčil tabak a zjedol zvyšky jedál. Zivot sa znova vrátil do starých koľají – do neuveriteľnej biedy.“ WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.10 571 NOVOMESKY , L. Socializmus a na boz enstvo. In Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s.227

Stra

na1

22

sneme v roku 1844,572 rovnako bolo naivne zí skať si priazen reakc nej Viedne cez austroslavizmus, veď sa

paradoxne politicky liberalizmus spa jal pra ve s politikou maďarskej opozí cie.573 Na druhej strane podobne

historik Brock, i Novomesky ospravedln uju S tu rove aktivity.574 S tu rovci chceli zí skať pra va pre národ

a podporu verejnej mienky, aj za cenu kompromisov a u stupkov reakc nej Viedni. Popierali kľu c ovy

aspekt socia lneho oslobodenia spa ty s dominantou roľní ckou vrstvou, ktora za s tu rovcami sta la. Vieden

ponu kala falos ne na deje, avs ak klincom do rakvy sebaklamu bolo Hurbanove popretie prí klonu na rodny ch

hnutí ku komunizmu, o ktorom pí s e aj Novomesky . Ten pripomí na Hurbanove vymedzenie sa proti

komunizmu pred Windischgra tzom (v naivnej predstave, z e revolu ciu podrz í burz oa zia).575 Is lo o falos nu

na dej Slova kov, ktorí si navliekali absolutisticky chomu t uz , keď zac ali sní vať svoj naivny sen. Pripomí na

tiez neschva lene Janec kove vyzdvihnutie stykov s povstalecky mi Maďarmi. Novomesky vs ak povaz uje

marxisticku kritiku Slovanov za nespravodlivu . Ospravedln uje ich vierou vo fikciu na rodnej revolu cie.

BERNOLA K: NA ROD, TO NIE JE LEN S ĽACHTA Va c s ina Slova kov, patrila k plebejskej vrstve.576 A tí , podľa dobovej feuda lnej uhorskej predstavy,

nepatrili k tvorcom národa. Podľa Bernola ka, vs ak na rod zahr n a vs etky vrstvy, existuje mimo natio

hungarica. Jazykovy vy voj v 18. storoc í viedol, za sluhou bernola kovcov, k vzniku litera rneho jazyka.

Prima rny u c el vs ak bol najma v s í rení kresťanstva pre masy.577 Z iaľ, prvy slovensky spisovateľ Jozef Igna c

Bajza sa postavil u tokom na Juraja Fa ndlyho pre jeho triedny po vod ( hoci sa m bol synom roľní ka a

idealizoval si roľní cky z ivot)578 na strane kultu rnej reakcie. Bajza napí sal proti Fa ndlymu cely pamflet

(Antifándli z roku 1789). Bernola k sa Fa ndlyho pred Bajzom zastal us ľachtily m vy rokom: "Ne rod, ne

pokolení, né zemánstvo, ne bohatstvo statečním, dobrím a vzácním robí, ale vlastné jeho dokonalosti a

čnosti."579 K tomu doda va Augustí n Maťovc í k (autor Bernola kovej biografie): „Bernolák sa hlási ku generácii

novej, osvietenskej. No zároveň obraňujúc Juraja Fándlyho pred osobnými narážkami a urážkami J. I. Bajzu,

pokiaľ ide o prostý, ľudový pôvod, vyjadruje tu aj svoje spoločenské názory.“ 580 Bernola k vs ak, podľa Brocka,

neprekroc il dobovy kontext svojich moz ností a preto ostal loja lnym pre s ľachticky natio hungarica.

Zasta val vs ak potrebu res pektovania ro znych jazykov v ra mci Uhorska. Podľa Brocka, tento dobovy kontext

neprekroc il ani Fa ndly, avs ak predsa len bol, na svoju dobu, svojim prí stupom k svetu, revoluc nejs í . Fa ndly

z il na vidieckej fare, za lez alo mu na hmotnom zabezpec ení zbedac ene ho ľudu, pí sal rady pre obyc ajny ch

ľudí –o vc ela rstve, bylina rstve, pestovateľsky ch pra cach. Fa ndly si idealizoval roľní kov a obyc ajny ľud, no

572 Petí ciu za hovorovu slovenc inu podpí salo 151 prí slus ní kov drobnej s ľachty, avs ak stars ia genera cia uhorskej s ľachty lipla na uhorskom patriotizme. Navys e v triednom kontexte bol Kossuth politicky libera lom, c o pochopiteľne bolo v rozpore so za ujmami hornouhorskej s ľachty, a tak sta li i v jeho opozí cii. Brock doda va, z e s ľachta obhajovala socia lne privile gia starej vla dnucej vrstvy vra tane oslobodenia od daní , pric om Slovenskí na rodovci mali program postaveny tak, aby si zí skali roľní cke masy. Brock teda uzatva ra mys lienku ty m, z e Stu rov pokus zintegrovať hornouhorsku s ľachtu bol populisticky . 573 BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s.84 574 „Ak liberalizmus znamenal Kossutha, tak Metternich bol oveľa prijatelnejs í ,“ (s. 84) pí s e Brock a doda va, z e taktiez predstava za chrany slovenske ho na roda cez zva zok c esky bola v 40. Rokoch, 19. storoc ia rovnako nemoz na . 575 Hurban (ako si vs í ma Novomesky ) ako obranu pred Windischgra tzom, ktory pripomí nal, z e jeho komisa ri sa c asto z aluju „na komunizmus ľudu slovenského“ napí sal: „Áno, nás pred vládou osočujú z komunizmu, kde my sme zástupcovia ľudu majatekového a nie proletariátu, neznajúceho dnes, čo bude zajtra jesť, náš ľud má svoje domy, dvory, pozemky, nesie ťažké štátne a iné ťarchy, neuteká do sveta, a takého ľudu komunizmus nikdy nelákal a nezvodil..“ HURBAN, J. M.: Ľudovít Štúr. Rozpomienky. Bratislava, Slovenske vydavateľstvo kra snej literatu ry 1959. s. 619 576 BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s. 25 577 Brock pí s e o ciele vydať preklad biblie v hovorovom jazyku – slovenc ine aby poslu z il slovenske mu knazstvu v pastorac nej c innosti. Pozri bliz s ie: BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s. 25; Brock dalej pí s e o u c ele jazyka pre konfesiona lne a vzdela vacie u c ely. 578 Aj pod vplyvom fyzikokratov. 579 MAT OVCIK, A. Život a dielo Antona Bernoláka. Bratislava: Na rodne centrum literatu ry – Dom slovenskej literatu ry. 1997. ISBN 80-88878-23-3, s.55 580 MAT OVCIK, A. Život a dielo Antona Bernoláka. Bratislava: Na rodne centrum literatu ry – Dom slovenskej literatu ry. 1997. ISBN 80-88878-23-3, s.55

Stra

na1

23

sta l na strane cirkevny ch reforiem, v tom predbehol dobu. 581 Fa ndly povaz oval ľudovy jazyk za

naju c innejs iu obranu identity na roda, a podobne ako Bernola k, nerozumel pod „natio“ vy luc ne s ľachticku

vrstvu. Bol to vplyv Francu zskej revolu cie, ktora dala rovnosť medzi na rod a ľud. Maďarska

nacionalisticka predstava na roda vs ak bola spa ta s prí slus nosťou k s ta tu. No, podľa slovensky ch predsta v

bol na rod prepojeny s jazykom. To bolo prí c inou budu cich sporov o identitu.

UHORSKI JAKOBI NI Zaují mavy m momentom v na rodny ch dejina ch su uhorskí jakobí ni. Na rozdiel od radika lne ľavicovy ch

francu zskych jakobí nov, uhorskí bojovali za su kromne vlastní ctvo (c í m by sa dali sko r oznac iť za

girondistov). Uhorskí jakobí ni z iadali najma slobodu v na jmoch po dy, jazykovu a dokonca i u zemnu

rovnopra vnosť.582 Uhorskí jakobí ni (teda Spoloc nosť slobody a rovnosti a Spoloc nosť reforma torov) boli

zloz ení z libera lne orientovanej inteligencie ovplyvnenej reforma torstvom Jozefa II a Francu zskou

revolu ciou. Mali svojich riaditeľov (direktorov): Jozef Hajno czy,583 Ja n Lackovic , Frantis ek Szentmariay,

Jakub Sigray. Pripomen me si jeden z mnohy ch zloc inov monarchie za vla dy Frantis ka II. - popravu

revoluc ny ch uhorsky ch jakobí nov v roku 1795: Martinovic a, Hajno cziho, Lackovic a, S igraya a ďals í ch:

"Vyšetrovanie trvalo takmer celý rok. Pred súdom stojí 60 osôb - Madari, Nemci, Slováci, Poliaci a Slovinci. 20

z nich odsúdia na smrť, trinástim neskôr zmiernia trest na ťažké pevnostné väzenie, dvoch privedú k

samovražde a 27 odsúdia na pevnostné väzenie."584 Katechizmus uhorsky ch jakobí nov obsahoval

nasleduju ce vety: "Všetky zločiny od čias Ferdinanda až po Františka; ich verejným rozprávaním sa vyhlási

ciel povstania a zakončí slovami: Do zbrane, občania! Prisahajme, že vydáme do nebezpečenstva radšej život

než slobodu, že radšej zahynieme, než by sme pripustili ďalšiu závislosť od rakúskeho dvora, že vytrpíme

najhoršie muky, no neprestanem brániť integritu uhorskej republiky. Pomstite krv nevinných, čo zahynuli v

nemeckých vojnách, pre nás tak osudných! Vytvorte zdravšiu formu vlády, aby konečne na konci storočia náš

ľud bol skutočne šťastný, majúc slobodnú ústavu!"

HĽADANIE SYNTE ZY Okrem motí vu socia lneho je potrebne v na rodny ch dejina ch a ich dialektike vs í mať si aj hľadanie spa jania

sa – syntézy, ktory sa vs í ma pra ve Laco Novomesky . Takou bola aj dohoda bernola kovcov a s tu rovcov,

C echov a Slova kov, katolí kov a evanjelikov, a v ra mci pokusov Janka Kra ľa, i Maďarov a Slova kov,

o spoloc nom socia lnom boji proti s ľachte, statka rom a feuda lom. Taky chto momentov bolo mnoho a pra ve

tie su svetly m okamihom a kultu ro-tvorny m prvkom nas ich na rodny ch dejí n. Na Hegelovej s pira le dejí n na

tieto momenty nemoz no zabu dať. Prapo vod slovenskej kultu ry vidí L. Novomesky uz v Hurbanovy ch

Nitrianskych žiadostiach z roku 1848. Ocen uje, z e po prvy raz vystu pil na rod na javisko dejí n a ocen uje

socia lnu dimenziu z iadostí . Ich spojenie so z ivotom kopanic iarov, remeselní kov, roľní kov a zastupuju cich

uc iteľov, s tudentov, oddanu inteligenciu a fara rov)585. Samozrejme aj zviazanosť tohto z ivota s

vy znamny mi udalosťami na rodne ho obrodenia – pripomí nal aj socia lny rozmer vedu ci k zmieru medzi

jazykovy mi konceptmi a na boz enstvami v prospech na rodnej jednoty. Novomesky hľada korene socia lneho

oslobodenia dokonca v kolektí vnej pama ti na roda, z kultu rno-antropologicke ho hľadiska ich nacha dza

581 „Fa ndlymu za lez alo na hmotnom blahu ľudu a jeho povznesení viac nez ktore mukoľvek prí slus ní kovi hnutia – vra tane samotne ho Bernola ka. Vo svojich osvetovy ch pra cach pre ľud sa su stredil na témy blízke záujmom roľníka, napr. na vc ela rstvo alebo ľudove liec iteľstvo. Navrhoval založenie vidieckych hospodárskych škôl, pre ktoré plánoval napísať učebnice. Sa m bol synom roľní ka, zatiaľ c o Bernola k a va c s ina jeho spolupracovní kov pocha dzali zo zemianskej vrstvy.“ BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s. 33 582 Rozdelenie Uhorska nasledovne – Maďarsko (vlastne Uhorsko), Ily rsko (Dalma cia, Chorva tsko, Slovinsko, Sirmium), Slovensko (S aris ska , Spis ska , Turc ianska, Trenc ianska, Nitrianska, Oravska , Liptovska stolica a ine – v dodatku aj stolica Bratislavska , Koma rn anska , Tekovska , Hontianska, Zvolenska , Gemerska , Abovsko-Turnianska a Zemplí nska s maďarsky m obyvateľstvom v juz ny ch c astiach), Valas sko (Bana t a Sedmohradsko). 583 Ha jnoczi sa vyslovil za zdanenie s ľachty, i za na boz enske slobody. 584 WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988 585 NOVOMESKY , L. Vraciame zmysel duchu prve ho na rodne ho pohybu. In. Zväzky a záväzky.BA: Pravda. 1972. s.295-8

Stra

na1

24

v rozpra vkach, legenda ch a piesn ach.586 Hviezdoslava, S tu ra i Ja na Kolla ra ocen uje Laco Novomesky pre ich

vzťah k slovanstvu za ich „poslanie presahujúce etnické hranice Slovanstva.“587 Pri prí lez itosti sto rokov 4.

zasadnutia Tatrí nu - Duch tatrínsky- záruka našej záchovy a rozvoja588 - z roku 1947 sa vyslovuje za

pokrac ovanie nadc asove ho odkazu ducha vza jomnej u cty, vecnosti, triezvosti tolerancie, zna s anlivosti,

ktory povaz uje za symbol na boz enskej harmo nie, i uzmierenia. Pripomí na, z e S tu r s Hurbanom nemysleli

len na svoje cirkvi, podobne ako Radlinsky s Urbanovsky m. Taktiez pripomí na, z e v mene na roda sa

uza konil spisovny jazyk a prestali sa ries iť na boz enske spory. Toto povaz uje aj za veľky odkaz pre

vtedajs iu dobu.

Tak sa postupne dosta vame do druhej etapy. Etapy c eskoslovenskej: Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik na

stane slovenskej a František Palacký na strane c eskej. Kolla rov koncept vtedy prera stol na u roven

vs eslovansku a od zac iatku 30. rokov 19. storoc ia sa slovenskí s tudenti na evanjelicky ch ly cea ch v hornom

Uhorsku masovo sta vaju prí vrz encami Kolla rovej idey slovanstva. Kolla rovi z iaci vs ak boli revoluc nejs í , nez

ich uc iteľ. Brock si vo svojej knihe vs í ma nasledovne : „Zatiaľ čo Kollára príliš nezaujímali sociálne otázky

a podpore pre slovenské záujmy hľadal čoraz viac u Habsburgovcov, mladá generácia sa zaoberala takými

otázkami, ako bolo vzdelávanie ľudu a materiálne postavenie roľníkov. Mladí tiež prejavovali mierny politický

radikalizmu, ktorý pochádzal z kontaktov s poľským hnutím v Haliči a s liberálnymi českými študentmi vo

Viedni. .. Dožadovali sa sociálneho a politického pokroku, avšak prostriedkami postupnej zmeny.“589 Takz e

namiesto revoluc ne ho uprednostn ovali proces evoluc ny . Kolla rov koncept predstavoval slovanstvo cez

s tyri kmene a jazyky, S tu rov koncept ich mal jedena sť. Z tohto hľadiska bol Kolla r va c s í m univerzalistom.

Ja n Kolla r a jeho idea vs eslovanskej vza jomnosti predbehla svoju dobu. Podľa S tu ra tvoria Slova ci

samostatny kmen . Vs eslovanskej vza jomnosti s centrom v Rusku (Sovietskom zva ze) sa doz il az Ladislav

Novomeský. Rusko bolo v tej dobe jediny m slovansky m s ta tom, takz e bolo logicke , z e sa Kollár i Hollý590

opierali o na deje z vy chodu ruskou inteligenciou bol cez historika a archeolo ga Petrovic a Pogodina spa ty aj

Pavol Jozef Šafárik: „Pogodin dobre poznal Safárikové slavistické práce, študoval ich, dopisoval si

s najznámejšími slavistami,“591 pí s e o S afa rikovi a Pogodinovi Winkler. Take to priateľstvo a spolupra ca boli

samozrejme vo tej dobe hrou s ohn om: „Sledujú ma, prezerajú listy, otvárajú mi byt, keď nie som doma...

chcú ma otráviť a znemožniť,“ 592 ba l sa tesne pred smrťou. Podobny strach zo svojej sympatie k Rusku mal

(aj keď v inom období ) Svetozar Hurban Vajansky . S afa rik sa stal symbolom na rodne ho obrodenia aj

v srbskej Vojvodine. Bol to pra ve S afa rik, ktory posielal roku 1827 z Nove ho Sadu list Ja novi Kolla rovi

o potrebe Matice slovenskej pre kultu rny z ivot (v Srbsku fungovala v tom c ase Matica uz rok). Plody

S afa rikovej pra ce su vo Vojvodine dodnes citeľne a na rodne povedomie vojvodinsky ch Slova kov je

skutoc ne nadpriemerne – s pecia lne v Ba c skom Petrovci, kde je najva c s ie zahranic ne slovenske

gymna zium. Dodnes tu funguje z ensky spolok, podporu ma folklo rny su bor, publicisticka c innosť a dba sa

na slovensku kultu ru. Vs eslovanska vza jomnosť s centrom v Rusku bola i poslednou na dejou S tu rovou po

zrade Viedne. Prve obdobie slovenske ho na rodne ho obrodenia sumarizuje Brock nasledovne: „Bernolák

presadil kultúrnu samostatnosť Slovákov voči Cechom, zachoval však puto so staršou maďarskou ideou.

Kollár a jeho prívrženci boli oddaní československému stanovisku, ktoré vnímali vo všeslovanskom rámci.

Rozišli sa však so slovenskou pripútanosťou k uhorskému národu.“ 593

586 Dokonca venuje s pecia lny c la nok povesti o zbojní kovi Lepejovi. Na konci textu doda va: „Lebo tieto legendy vyjadruju tu z bu da vnoveku. ... Nie je v nich z ivotopis zbojní ka, ale je v nich tu z ba ľudu. Zloz ity mi spo sobmi rozpra va v nich primití vny ľud o sebe.“NOVOMESKY , L. Zbojní ci. In Čestná povinnosť. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s. 1969. s. 172 587 NOVOMESKY , L. Nova na pln slovanskej mys lienky. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 208 588 NOVOMESKY , L. Duch tatrí nsky... . In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 218-223 589 BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s.61 590 Holle ho prí nos bol nesmierne silny . Stal sa ins pira ciou a hlboko res pektovany m autorom. 591 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.39 592 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.40 593 BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s.73

Stra

na1

25

POVSTANIE 1831 V roku 1831 prepuklo veľke roľní cke povstanie na c ele s Peter Tas na dim (Tasna dy). Na tomto povstaní

nemali, podľa Brocka, podiel na rodne hnutia. Zdo razn uje sa vplyv revoluc ny ch udalostí v Poľsku. Na met

povstania spracoval Tomáš Winkler v knihe Cesty na popravisko a Hana Zelinova spomí na povstanie v

roma ne Alz betin dvor. Odohralo sa v ju li a auguste 1831 v Zemplí nskej, Abovskej, S aris skej a Spis skej z upe

a do povstania sa zapojilo viac ako 150 obcí ; povstania sa aktí vne zu c astnilo vys e 40 000 povstalcov.594

Winkler podobne ako banske udalosti, popisuje s do razom na zachytenie atmosfe ry, aj sedliacke povstanie:

„Ďurčák sa medzitým prebral a žena ho uložila do postele. Keď však počul, že sa rozzúrení dedinčania

vracajú, skryl sa pod posteľ. Odtiaľ ho však vytiahli a znovu začali biť. Prosí o milosť, no nič nepomáha. – Ja ti

dám takú milosť. ... Zemania sa necítia istí, sú prestrašení výjavmi, ktorých boli poniektorí ešte pred pár

dňami svedkami. Vo svojich žiadostiach o vojenskú pomoc prízvukujú, že ide o pokus poddanstva vyvrátiť

krajinskú ústavu a zničiť výsadné triedy. Travičstvo je len zámienka na vzbúrenie ľudu.“595 V povstaní hral

vy znamnu u lohu fakt, z e ľudia zac ali stra cať svojich blí zkych, c í m stra cali za brany a prebudil sa v nich

triedny hnev. Opadol strach o rodinu (deti, manz elia pomreli) a nas tvaní ľud, ktorí nemal c o stratiť, is iel do

zbrane. Vla dnuca trieda mala strach.

S TU ROVSKE OBDOBIE A DAVISTI V nas ej te me -pokrok v ra mci na rodny ch hnutí nastal posun v 40. rokoch (podľa Broocka), v treťom

období , ako ho sleduje Fran o Rutkay. S tu r zí skal povolenie na prve noviny, do sledkom bolo zakladanie

c itateľsky ch kru z kov, hospoda rskych druz stiev, s ko l pre dospely ch, sporiteľní , spolkov striedmosti,

amate rskych divadiel a iny ch ľudovy chovny ch c inností . Ľudoví ta S tu ra ocen uje v mnohy ch c la nkoch Laco

Novomesky ako s í riteľa kultu ry pre s iroke vrstvy, c o sa podľa vtedajs ieho poverení ka, naplno realizovalo

az po roku 1945 zavedení m jednotnej s koly - dostupnosti vzdelania pre vs etky ch, bez ohľadu na socia lny

po vod.596 S tu r bol skutoc ne pokrokovy : „Keď sa zruší urbár a šľachta, bude znášať na roveň všetkým iným

dane a krajinské ťarchy, budú prostriedky na povznesenie obchodu a priemyslu, na lepšie komunikácie, na

zaktivizovanie spoločenského života. ... remeslá a obchody nemajú nemusia vybiehať len a len na čistý zisk ...

zárobkárstvo a dokonca zderstvo a úžerníctvo, majú sa zušľachťovať vzdelaním, poriadnosťou v živote

a majú sa zaujímať o pospolité (spoločenské) veci, podporovať ich (teda byť ich mecénmi) a nadobúdať tak

vedomie, že sú synovia slovenského národa.“597

Najva c s í socia lny pokrok v ra mci s tu rovske ho hnutia reprezentuju Janko Kráľ a Ján Francisci. Obaja

su hlasili s Kossutovy m politicky m liberalizmom (s vy nimkou na rodnej ota zky))598 Ján Rotarides spolu

s Kra ľom hovorili o novej slobode, rovnosti a bratstve. V tom c ase prebiehali revolu cie po celej Euro pe –

Petofi v Pes ti burcoval roľní cky ľud, poz iadavky predloz ili C esi, Chorva ti, Srbi, Slovinci aj Poliaci. S tu r ako

poslanec Zvolena z iada rovnosť - o zdanenie, ale aj hlasovacie pra vo pre vs etky stavy. Novomesky ocen uje

Kra ľov prí nos pre socia lny rozmer na rodny ch hnutí nielen vo svojich prejavoch, ale i v ba sn ach. V tomto

kontexte a v tomto c ase sta li S tu r, Hurban a Hodz a na strane reakcie. Naivne sa dovola vali pra va od

raku skej koruny, hoci vďaka Petofimu sa Budapes ť pripojila k medzina rodne mu revoluc ne mu hnutiu

namierene ho zdola proti feuda lnym elita m. Podľa Broocka chceli pra ve Kra ľ a Francisci „priviesť roľníctvo

k uvedomeniu si sociálneho a národného útlaku.“599 Roku 1847 vyzy vali roľní kov do povstania, avs ak

manifest sa dostal do ru k agenta raku skej polí cie, prezlec ene ho za predstaviteľa poľskej emigrantskej

strany. Janko Kra ľ bol podľa Jaroslava Vlc eka prvy m slovensky m komunistom.600 Pavol Vongrej

594 Vy chodoslovenske roľní cke povstanie. In: Encyklope dia Slovenska VI T – Z . 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. s. 397-398. 595 WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988. s. 269 596 Novomesky na tento aspekt poukazuje najma v c la nkoch a prejavoch, ktore boli publikovany v kniha ch Výchova k socialistickému pokoleniu a Dva roky slobodnej školy 597 C ABADAJ, P. Dvestoročnica narodenia Ľudovíta Štúra. Martin: Matica Slovenska . ISBN 978-80-8128-126-6, s. 3 598 Kra ľov list z ju la 1845 599 BROCK, P. Slovenské národné obrodenie 1787 – 1847. Bratislava: Kaligram. 2012. ISBN 80-7149-492-5, s.98 600 DRUG, S . Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.23

Stra

na1

26

v biografickej kniz ke Syn sveta vybera nasledovne Kra ľove vers e, ktore dokladuju Kra ľovo humanisticke

a univerzalisticke myslenie v ra mci slovanstva:

"Pred na silí m moci zradnej dusiť v hlbine dus e strasť, keď nad obeťami ma rnymi vyda stesk stras ny

mnoha vlasť.

Netra pte sa dus e verne , majte v srdci presvedc enie, z e pravda pravdou ostane - sva te je nas e urc enie.

Nema me u lohu pomstu... Nas e urc enie velike ; ľudskosti blaho, pokrok, vlasť! Nas a hr sto c ka chatrna , nie

sme bohatí jak iní , lez nie sme na svete sami: sme u dy veľkej rodiny."

"Sloboda, Slovanstvo bude vz dycky jedno - keď Slova k od vekov tra peny , s liapany , dokonal u c ty sve

s da vnynmi vrahami a pre bratstvo, rovnosť, na budu cnosť sla vnu

obnovil zase zmluvu rodnu , staroda vnu."601

Vy znamnou osobnosťou, so socia lnou orienta ciou v na rodnom hnutí bol Samuel Jurkovič. V 40. rokoch

spoluzaklada nitrianske na rodne divadlo a v roku 1845 zaklada Spolok gazdovsky v Sobotis ti, prve

u verove druz stva na euro pskom kontinente, a za klad slovenske ho druz stevne ho hnutia. Okrem Jurkovic a,

treba spomenu ť i zakladateľa prve ho potravinove ho spolku v Revu cej (1860) – Samuela Ormisa. K

ľavicove mu krí dlu s tu rovcov patril aj Samuel Dobroslav Štefanovič, utopicky socialista, ktory zaloz il

vlastny c asopis Svetlo.

Pre na rodne dejiny urobil veľa Viliam Paulíny-Tóth, ktory tiez patril k stu pencom vs eslovanskej

vza jomnosti. Vo svojej knihe Ba joslovie, ktoru vydal tesne pred smrťou, sa snaz il odhaliť tajomstva rec ovej

su stavy Slovanov. Dobs insky o n om pí sal, ako o hrdom pokrac ovateľovi Ja na Kolla ra a Ja na Holle ho: “A

zaiste aj sami takíto spisovatelia len prebíjajú sa k prameňom Nílu toho, jehož veľtoky znajú pod menom

Slavian veľnároda.” Poc as jeho po sobenia v Martine (po smrti Karola Kuzma nyho) si ho s rodinou mes ťania

pre jeho aktivity (redigovanie Letopisu, zaloz enie martinske ho gymna zia, sporiteľne, kní htlac iarskeho

spolku) skutoc ne obľu bili a pama tny m sa stal aj ceremonia l pri prí lez itosti jeho mení n.602 Filozoficky

koncept jedne ho z troch najvy znamnejs í ch, Jozefa Miloslava Hurbana, vycha dza z heglovske ho idealizmu

a romanticke ho konzervativizmu – propagoval mys lienku, z e kaz dy na rod ma svoju s pecificky vy voj, avs ak

pohyb a ciele na roda musia byť v su lade s poznaní m vs eobecne ho pohybu dejí n (jasne cí tiť vplyv Hegla

a Fichteho). S koda, z e sa Hurban nakoniec pridal ku kontrarevolu cii a poprel, z e za ujmy na rodne ho

povstania su spoloc ne so za ujmami s iroky ch ma s. To je v podstate v rozpore s jeho filozofickou

koncepciou. Zrejme is lo o taktiku, c o dokazuje aj Hurbanove predcha dzaju ce obdobie, ktore mapuje

Winkler v knihe Cesty na popravisko. Na Myjave naprí klad z iadal, ako ľudovy tribu n, aby si sedliaci vzali

spa ť hory gro fky Erdodyovej, ktore im gro f nasilu odn al.603 D als í m prí kladom je 10. ma j v Liptovskom

Mikula s i, bol to pra ve Hurban, ktory prehla sil pri Hodz ovom taktizovaní ohľadom 11. bodu Žiadostí

slovenského národa vo vzťahu k zemanom: „Nie pánov potrebujeme, ale ľud.“ 604 V kaz dom prí pade je

Hurban osobnosť plna rozporov – bil sa v n om, podobne ako v S tu rovi, revoluc ny demokratizmus

a konzervativizmus. V roku 1948 sa objavuje aj ďals í ch bojovní k na strane sedliakov – Martin Bartoň,

richta r a mlyna r, ktory bol za u c asť v revolu cii popraveny 13. okto bra v Senici. V tomto chaose sa presadí aj

Štefan Marko Daxner . Spolukoncipoval Z iadosti slovenske ho na roda. No, len tak tak uniknol smrti spolu

s Bakulínym a Franciscim. A ako kons tatuje Winkler na konci ich prí behu: „Po revolúcii, v ktorej cisárska

601 Janko Kra ľ citovany v VONGREJ, P. Syn sveta. Bratislava: Tatran. 1989. 602 Winkler pí s e: “V pama ti zostal vec er 29. ma ja 1868, keď sa martinskí mes ťania hrnuli dolu mesto a fakľami v ruka ch si osvetľovali cestu, zastali pred matic ny m domom, kde Paulí ny by val a hromovity m “Sla va” vyvola vali svojho Viliama, ktory mal meniny.” 603 WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988. s. 286 604 WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988. s. 289

Stra

na1

27

Viedeň porazila s ruskou pomocou revolučných Maďarov, si všetci kládli otázky, za koho a za čo vlastne tiekla

krv.“ 605

Posledny z vy znamnej trojice bol Michal Miloslav Hodža. Bol pri koncipovaní Z iadostí slovenske ho

na roda, zaloz il spolok Tatrí n a v roku 1843 sa stal spolukodifika torom spisovnej slovenc iny. Hodz a ako

u c astní k slovenskej revolu cie 1848 bol po revolu cii prenasledovany - bol nu teny opustiť vrbicko-

mikula s sku faru a odí sť do Tes í na, kde a v roku 1870 zomiera. Do slovensky ch dejí n zasiahol aj Hodz ov

synovec Milan Hodža, je sporne v akej miere interpretovať jeho prí nos v pozití vnom zmysle. Napriek

Hodz ovmu antikomunizmu sa v dnes nej dobe da oceniť mys lienka integra cie strednej Euro py (avs ak treba

dodať, z e ju Hodz a staval na kapitalisticky ch a nie socialisticky ch princí poch). „Tá časť buržoázie, kam

patrí Hodža zrejme neverí v úspešnosť takýchto metód, je viac spätá „s bahnom tohto materialistického

sveta“, a preto Hodžovu účasť v hilsneriáde zažehnáva felčiarskou metódou pán Karol Hušek. ... Ale nie je to

iba felčiarske umenie pána Huška, ktoré naťahuje Hodžovu aféru na kopytu „československej otázky“ a

„vysadenie slovenského politika zo štátnej správy“ ... slovenská buržoázia si proste vyprosuje, aby sa – i keď

jestvuje – jej vyčítala korupčnosť a úplatnosť. Zaklínajú v mene československej jednoty. ... aféra nie je iba

aférou Hodžovou a ľudáckych vodcov, ale celej slovenskej buržoázie,“ 606 pí s e Novomesky v jednom zo

svojich anti-Hodz ovsky ch textov v roku 1926.

Vra ťme sa vs ak do roku 1848. Novomesky spor marxizmu a Engelsom popí sane ho „kontrarevoluc ne ho“

slovanstva predostrel uz v s tu dii Marx a slovenský národ: „Postavili sa proti maďarskej revolu cii, najma

vs ak za viedensky absolutizmus a do frontu komandovane ho rusky m ca rom. ... Na rodne hnutie slovenske a

neskors ie povstanie bolo vedene s irs ou jednotiacou ideou panslavizmu, ktore ho silou bolo Rusko, Rusko

ca rske. Uz tento fakt jasne zdo vodn uje kontrarevoluc ny charakter tejto idey, lebo veď ake slobody bolo

moz no od nej oc aka vať, keď jej nositeľ a predstaviteľ bol najtypickejs í m reprezentantom vs etke ho u tlaku

... Marx a Engels priraďovali Slova kov medzi „na rody bez histo rie". Mali na zreteli na rody na ní zkom stupni

hospoda rskeho rozvoja, bez va z nych podmienok pre revoluc ne oslobodenecke hnutia. Ich kontra-

revoluc nosť, resp. okolnosť, prec o nemohli hrať revoluc nu u lohu, vysvetľovali ty m, z e im chy bali – popri

subjektí vnych prí c ina ch i hospoda rske predpoklady. A vskutku: v tomto slovenskom hnutí nie je trieda,

ktora by reprezentovala Slova kov ako na rod.“607 V neskors í ch s tu dia ch (s tu dia Na prelome) bol Novomesky

ako neoromantik citlivejs í k emociona lnemu prvku, ustu pil od radika lne racionalistickej interpreta cie

a snaz il sa leps ie pochopiť jednanie s tu rovcov v období revolu cie.

V na rodny ch dejina ch, v ktory do sledna a racionalisticka marxisticka kritika zabu da na emocie, ich pra ve

Laco Novomesky hľada : „A mýlky súčasnej marxistickej kritiky vznikli v podstate z toho, že na nedočkavé

nadšenie položila prísnu mieru rozumu a racionalistických úvah. Medzi úsiliami Maďarov a Slovákov,

Kossutha a Štúra nestáli predsa „odveké“, „Bohom dané“ prekážky. J. M. Hurban, ktorému sotva možno

prisúdiť prílišnú zhovievavosť Maďarom a k Kossuthovi osobitne, povzdychol si v Štúrovom životopise – ako

blízko stáli si Kossuth a Štúr, keď posudzoval argumenty jedného druhého za vyslobodenie ľudu spod

urbárskych pomerov na prešporskom sneme a komentoval ich osobitné zbližovanie.“608 Engels vní mal rok

1848 ako boj proti Metternichovi, Viedenske mu dvoru - zatracuje Slovanov ako kontrarevoluciona rov,

pretoz e sa pridali na jeho stranu. V interpretovaní historicky ch udalostí pripomí na Engelsov vy rok „sily

spoločensky pôsobiace účinkujú práve tak, ako sily prírodné: slepo, násilno, rušivo, pokiaľ ich nepoznám

a s nim nerátame.“609 U c asť slovenskej verejnosti na kontrarevolu cii roku 1848 Novomesky

605 WINKLER, T. Cesty na popravisko. Bratislava: Osveta. 1988. s. 319 606 NOVOMESKY , L. Su ruc enstvo korupc ní kov. In Znejúce ozveny. Výber z politických statí a článkov: 1924-1932. Bratislava: Pravda. 1969. s.29-30 607 NOVOMESKY ,L. Marx a slovensky na rod. In DAV.1933 608 NOVOMESKY , L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nada cia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.351 609 Pozri bliz s ie ENGELS, F. Vy voj socializmu: od utópie k vede. Vybrane spisy v piatich zva zkoch. Zva zok 4, 1875 – 1883. Nakladateľstvo Pravda. Bratislava 1978.

Stra

na1

28

neospravedln uje, ale snaz í sa ju interpretovať ako neschopnosť využiť spojenectvo s radikálnymi

ľudovými hnutiami, ktore boli najma v Maďarsku. V inom texte odkazuje Ju lius S efra nek podobne ako

Novomesky na Engelsov vy rok o tom, z e Raku sko-uhorskí Slovania boli kontrarevolúciou podvedení. 610

Zohra va tu teda vy znamny aspekt strata ilu zií a az naivna do vera vo Vieden . Pripomí na, z e Maďari videli

zmysel neza vislosti v maďariza cii, S tu r v budovaní slovansky ch obcí v ra mci Austrosla vie. Novomesky

napriek kritike, ocen uje Slovanov ako na rody, ktore sa postavili k odporu proti utla c ateľom s mys lienkou

spoloc nej slovanskej spolupatric nosti. 611 Stať Slovanské poslanie z roku 1945 uzatva ra Novomesky

slovami: „Ak historickým poslaním národov a kmeňov na výslní dejín bolo doteraz politicky, hospodársky a

kultúrne prevýšiť ostatné národy a kmene, po prvý raz sú slovanské národy predurčené, aby svoje vojenské,

politické, hospodárske a kultúrne prvenstvo uplatnili v prospech všetkých národov, i neslovanských, v

prospech celého ľudstva. ..vybojovali si vo svojom vnútri (i za cenu popretia starých slovanských ideí) jasnosť

socialistického nazerania na svet, preberajú od svojich starých bratov tento veľkorysý pohľad." 612

Zaují mavou sondou do interpreta cie S tu rovho odkazu je c la nok Júliusa Šefránka: Ľudovít Štúr

o komunizme. S efra nek do sledny m spo sobom interpretuje S ťu rovo posledne dielo. S tu ra vní ma v dvoch

dimenzia ch (autor hovorí o Faustovskej symbolike dvoch duší); Hegelia nske, obdobie S tu ra

revolučného demokrata; druhe obdobie, kedy sa podľa autora, S ťu r, syn meštiackych pomerov, zľakol

pokroku obdobie slavianofilské - v n om odmietal politicku demokraciu a prikla n al sa na stranu politicky

spiatoc ní ckeho nevoľní ckeho Ruska, najhors ieho z ala ra na rodov. Novomesky v s tu dii Marx a slovensky

na rod pripomí na, z e i panslavizmus mal svoje revoluc ne krí dlo vedene Bakuninom: „demokratického

panslavizmu, znášanlivého súbeženca vedľa existencie a rozvoja neslovanských národov.“613 Ca rizmus sa neda

spojiť so slobodu na rodov, uvedomuje si autor, a vs í ma si S tu rovu rozpoltenosť na prí kladnom vy roku: „Tí

istí ľudia, ktorí nás ohovárali, že sme zbabelými služobníkmi kamarily (cisárskeho dvora), nás teraz udávajú

u vlády ako demagógov a komunistov.“ Podľa S efra nka sa teda S tu r z nevedomosti a strachu odda val

ilu zia m, keď pí sal o pramen och komunizmu: „strach z množenia biedy a z množenia proletariátu, jeho

strach z protikladu medzi ozrutnou biedou a tým ozrutnejším bohatstvom – plamienky tohto strachu

vyšľahávajú z jeho knihy – už táto obava z dôsledkov poznanej perspektívy ukazuje, že Štúr videl pred sebou

vývoj plný triednych bojov, plný prudkých zrážok medzi bohatými a chudobnými.“614 S efra nek hovorí o dvoch

dus iach S tu rovej osobnosti –akc nej a reakc nej. Autor doda va, z e je s koda, z e S tu r nepoznal komunisticky

manifest a nevidel do budu cnosti. Z hľadiska leninske ho prí stupu je potrebne vidieť dobovy kontext

a podmienky. Hľadať v S tu rovom odkaze najma revoluc no-demokraticky ra z. V texte k 200. vy roc iu S tu ra

si vs í ma Peter C abadaj S tu rov odkaz (ktory ignoroval Engels), jeho podmienky spojenia sa s Ruskom, az po

zrušení nevoľníctva, poddanstva, šľachtických výsad, tajnej polície a utvorení národných

zhromaždení zo zástupcov žúp ako spojovacieho článku medzi vládou a ľudom.615 Tieto poz iadavky

boli vo svojej dobe rozhodne pokrokove a nie je na hoda, z e boli na rodní revoluciona ri oznac ovaní za

komunistov. Aj na Hurbana a Hodz u vydala maďarska vla da zatykac pre Z iadosti slovenske ho na roda, ktore

oznac ili za „nesly chany komunizmus.“ 616 Marxovi, komunisticke mu manifestu a analo gii na rodny ch

revolu cií v roku 1848 sa Novomesky venuje v texte Storočný manifest. Zrus enie poddanstva a rok 1848 je

pre Novomeske ho veľka udalosť v dejina ch socia lneho oslobodenia na roda a vidí „organicku su vislosť“ s

vydaní m Komunisticke ho manifestu. Novomesky pí s e, z e „v jednom a tom samom historickom kotly sa varili

podmienky nášho národného povstania i neskorších sociálnych revolúcií, vtedy Marxom a Engelsom

predvídaných a vedecky pripravovaných.“617 Ky m u na s bol roku 1848 iba vzburou proti feudalizmu, vo

610 DRUG, S . Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.68 611 NOVOMESKY , L. Slovanske poslanie In Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.21 612 NOVOMESKY , L. Slovanske poslanie In Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.22 613 DRUG, S . Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s.46 614 DRUG, S . Štúrov program na našich zástavách. Davisti o štúrovcoch. Bratislava: Smena. 1990. ISBN 80-221-00800-3, s72 615 C ABADAJ, P- Dvestoročnica narodenia Ľudovíta Štúra. Martin: Matica Slovenska . ISBN 978-80-8128-126-6, s. 3 616 C ABADAJ, P- Dvestoročnica narodenia Ľudovíta Štúra. Martin: Matica Slovenska . ISBN 978-80-8128-126-6, s. 4 617 NOVOMESKY , L. Storoc ny manifest. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 138

Stra

na1

29

vyspelejs í ch krajina ch uz is lo o vzburu proti kapitalizmu – vs í ma si Novomesky s pira lu dejinne ho

dialekticke ho vy voja. Marxa ocen uje pre odhalenie rozporov spoloc enske ho zriadenia kapitalizmu, c í m

„predbehol“ na rodne hnutia, ktore bojovali o na rodnu existenciu v ra mci mes tiacko-kapitalisticke ho

zriadenia. Veľmi do lez itou je pasa z , kde sa Novomesky prihova ra proti dogmatizmu marxizmu-leninizmu

a za moz nosti nedostatkov marxisticke ho uc enia odvola vaju c sa na Dejiny Vs ezva zovej komunistickej

strany: „...veda nestojí na jednom mieste, rozvíja sa a zdokonaľuje. Je pochopiteľné, že sa musí obohacovať

novými skúsenosťami, novými poznatkami ... musia sa nahradzovať novými závermi...zodpovedajúcimi novým

historickým podmienkam.“618

Netreba zabu dať ani na ďals í ch na rodny ch buditeľov ako naprí klad Samo Bohdan Hroboň. Osud tejto

osobnosti bol plny mystiky, samoty, sklamania a nenaplneny ch tu z ob. Vajansky vní mal Hrobon a ako

osobnosť, ktora pris la, rozbu rila vody poc as revolu cie a vo veľmi kra tkom c ase odis la: “Kde sa končí život

tohto človeka a kde začína druhý v ktorom sa vznáša v oblakoch a prestáva dotýkať matičky zeme?” Hrobon

fascinoval Martina Kukuc í na, ktory o n om pí sal: “Jeho z ivot je legendou, pravdou, i fanta ziou, posplietanou

do pramienkov a platencov, ktore uz ťaz ko ktosi rozmota .” Hrobon bol mesianista, a stu penec

Kolla rovske ho konceptu všeslovanskej vzájomnosti hlboko veriaci mystik je zahaleny za vojom ota zok.

“Fascinovaný kollárovskou ideou zjednotenia všetkých slovanských kmeňov videl Hroboň paralelu

utrpenia Krista v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlásal nástup večnej christoslavianskej ríše,” pí s e sa

v jednom zo z ivotopisov. Na salas i pod bielou skalou rozpra val miestnym svoje u vahy, ktory m nikto z

poslucha c ov nerozumel, ale nakoľko ho mali radi, nechali ho rozpra vať. Snaz il sa na jsť si spriaznenu dus u,

avs ak jeho povesť obecne ho bla zna mu v tom zabra nila a dva kra t zostal odkopnuty , c i iba prehl bilo je

mysticke vzťah k Bohu. Ako slovensky majster Eckhart mal mysticke vidiny, ktore si starec nevedel

vysvetliť a drz ali ho kdesi medzi nebom a zemou. Samota rsky starec z il na sklonku z ivota v podtatranskej

dedine Liptovska Sielnica u svojho chlebodarcu, brata – tu aj zomrel v u plnej biede a opusteny . Winker

konc í jeho kratuc ku z ivotopisnu miniatu ru slovami: “Obc as poc uli sme jeho hlas, nejake poslanie poeticke ,

prekypuju ce nejasny mi obrazmi, pí sane jazykom nejestvuju cim. S ní m vyhasol obetny plamen , ktory horel

v tichosti a samote pri pa te tatransky ch velika nov.”619 D als í m podobny m trage dom slovenskej histo rie je

Koloman Banšell, ktory zomrel ako 36 roc ny . Spa chal samovraz du, po tom, c o ho zbavili svojpra vnosti,

ako ho opustila jeho spriaznena dus a Eleno c ka. Take su osudy mnohy ch ba snikov. Vo svojej ba sni

Napomenutie taktiez naba dal k hľadaniu vys s í ch idea lov: “Ó, hájže si chrám čistých ideálov! Z trosák

mladého nadšenia a žiaľov oltár nevystav pre hmotu! Stratíš-li vieru, lásku i nádeju a v srdci ti len túžby nízke

tlejú, zhynieš sebe aj životu!” Smutny osud spreva dzal aj Mikula s a Dohna nyho, ktory zomrel ako 28 roc ny

z iaľom z nes ťastnej la sky k Jurkovic kovej dce re. Pripomen me si autora vers ami z ba sne Moja z iadosť,

z roku 1846:

Chcel by byť spevákom s zlatými strunami, ktoré by hýbali tvrdými srdcami.

Chcel by si požičať z bleskov rannej zory a nimi ožiariť naše temné hory

a nimi ožiariť duše rodákove, by už raz poznali tajné sily svoje.

S biedou, mize riou a zu falstvom za pasil aj Ľudovít Kubáni, ktore ho ako otca piatich detí (po Raku sko-

Uhorskom vyrovnaní ) vyhodili z pra ce a az do smrti bojoval s biedou. Byť spisovateľom a na rodny m

buditeľom v 19. storoc í bolo odsu denie k biede a mize rnej existencii. Moz no aj preto je dnes do lez ite

pripomí nať si obete ty chto osobností . Cely z ivot Kuba ni za pasil s existenc ny mi proble mami, tak ako

va c s ina slovensky ch buditeľov a spisovateľov. Od Maďarov zí skal prezy vku “vyhladovany Don Quijote”.

Kuba ni vyda val c asopis Hodiny za bavy, jeho litera rny vy znam bol okrem pro zy (Hlad a la ska, Emigranti,

C ierne a biele s aty) aj v litera rnej kritike. Kuba ni patril ku genera cii Dobs inske ho, Viliama Paulí ny-To tha,

Sama Bohdan a-Hrobon a a Andreja Sla dkovic a, Hurbana, Kalinc iaka, Janka Kra ľa, Michala Miloslava Hodz u.

618 NOVOMESKY , L. Storoc ny manifest. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 255 619 Po sobivo o Hrobon ovi pí s e Toma s Winkler v knihe Čas pred nesmrteľnosťou (kniha je za roven zdrojom cita tov)

Stra

na1

30

Ta to genera cia v mladosti prez ila na rodne obrodenie a druhej polovici 19. storoc ia na slednu frustra ciu a

sklamanie

POS TU ROVSKE OBDOBIE, KONIEC MONARCHIE A PRVA REPUBLIKA „Veď biedna je tá naša Orava: namiesto chleba ušlo sa jej skaly, zač potom je i ,

celá boľavá‘, jak pieseň ľudu trpko nad ňou žiali.“ Hviezdoslav

Po pora z ke revolu cie nastu pil reakc ny Bachov absolutizmus (centraliza cia Viedne). Viedenska vla da

rozpustila slovensky ch dobrovoľní kov, sklamany S tu r pí s e Slovanstvo a svet budúcnosti, deprimovany J. M.

Hurban sa poku s a o na vrat k c es tine, podobne Kolla r vyda va Slovenské noviny v slovakizovanej c es tine

a Martin Hattala vypracu va novu slovensku gramatiku.620 Ky m Pala rik a Radlinsky presadzuju koncept

federa cie, S tu r panslavizmus; vznikaju jazykove spory a jednota revoluc ne ho hnutia sa rozpada . Rozmach

sla via hnutia rusí nske, ktore dosiahlo rozkvet na rodne ho obrodenia. V roku 1861 je vydany Februa rovy

patent – maďariza cia nemaďarsky ch na rodov. V reakcii, na sledne vycha dzaju Pes tbudí nskej vedomosti

(Daxner, Francisci), je vyhlasene Memorandum slovenske ho na roda a rezonuje Daxnerova poz iadavka

uznania Slova kov ako politicke ho na roda. V roku 1863 vznika Matica Slovenska (Kuzma ny, Moyzes) a tri

slovenske gymna zia (Revu ca, Turc iansky Sv. Martin, Kla s tor pod Znievom). Spojenie Kuzma nyho

a Moyzesa vní ma Novomesky ako prejav synte zy v kultu rnej stavbe slovensky ch dejí n. Novomesky je za

slobodu na boz enstva, „prekonávanie náboženskej neznášanlivosti, vypestovanie atmosféry tolerancie“ 621 a

dokonca je aj proti odluke cirkvi so s ta tom – tento akt by podľa Novomeske ho znic il slobodu, ktoru ma

na boz enstvu garantovať s ta t. Uva dza prí klad Moyzesa a Kuzma nyho, ako prí klad druz nej spolupra ce

a zna s anlivosti v ra mci kultu rnej stavby na roda. V literatu re sa rozví ja kriticky a opisny realizmus:

Hviezdoslav, Kuba ni, Laskomersky , Pala rik a Za borsky . V roku 1867 docha dza k Raku skouhorske mu

vyrovnaniu, rus ia sa slovenske s koly (gymna zia sa zatva raju v roku 1874-75) a likviduju sa slovenske

poz iadavky, pod za mienkou boja proti panslavizmu. Kuba ni je v tomto období vyhodeny z pra ce a z ivorí , az

do svojej tragickej smrti, keď ho prebodol vlastny kamara t, pri karta ch. V roku 1869 vznika spolok Živena

s í riaci vzdelanosť a osvetu. Podľa D. Kova c a je posledna s tvrtina 19. storoc ia „obdobím najväčšej stagnácie

vo vývoji slovenskej národnej spoločnosti,“622 a to pra ve v c ase, keď sa zac al proces moderniza cie, rozvoj

priemyselnej vy roby, budovanie z eleznic nej siete. No nemaďarske na rodne spoloc enstva mali iba nepatrny

podiel na trhu. Charakteristicky m je mohutne vysťahovalectvo Slova kov z chudobny ch krajov a na sledny

vznik slovensky ch spolkov v zahranic í . Koncom 19. storoc ia zac í naju vznikať v Uhorsku robotní cke strany

a odbory.

Aktí vnym c initeľom na rodne ho hnutia sa sta va prorusky orientovany Svetozar Hurban Vajanský

nadva zuju ci na Kolla ra a S tu ra. Podľa Winklerovej knihy bol Vajansky v do vernom kontakte s ba snikom

Vladimí rom Royom s ktory mi popí jali medoky s . V tomto období mal Vajansky strach z prenasledovania

pre svoju prorusku orienta ciu, bol to naozaj veľky priaznivec Rusov: „Spálil som všetku svoju

korešpondenciu so svojimi ruskými priateľmi, ktovie, kto sem príde a začne mi prekutávať byt. Teraz si človek

nie je istým ani svojim životom. ... Nik o mne o nás, ale ani tam v Rusku nemôže pochybovať, že pevne

očakávam a verím vo víťazstvo Rusov.“623 Ako neskutoc ne je Vajanske ho situa cia podobna su c asnosti.

Vajansky az do svojej smrti usilovne pracoval v redakcii (spolu so S kulte tym robili v Na rodny ch

novina ch – poc as vojny za desiatich), ale pred smrťou (1916) ho tra pila melancho lia a depresia zo

spoloc enske ho vy voja a vojny, pridal sa zly zdravotny stav. Vajansky c asto navs tevoval cintorí n a veľa c asu

tra vil v prí rode (precha dzky do Jahodní ckych ha jov). V tom c ase napí sal ba sen : „Jesenný vietor už viničom

620 KOVA C , D. Dejiny Slovenska. Praha: Nakladatelství lidove noviny. 1998. s.122 621 NOVOMESKY , L. Komunizmus v slovenskej na rodnej idey (1946). In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 147 622 KOVA C , D. Dejiny Slovenska. Praha: Nakladatelství lidove noviny. 1998. s.140 623 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.153

Stra

na1

31

vanie, pomysli, človeče, na umieranie. A vinobranie...“ 624 S Vajansky m v jednom dychu treba pripomenu ť

Pavla Országha Hviezdoslava. Spolu s Kolomanom Bans ellom prispieval do litera rneho almanachu

Napred. Hviezdoslav poc as 1. svetovej vojny veril v pora z ku Uhorska a jeho oslabenie, ako predpoklad pre

oslobodenie utla c any ch na rodov. V tomto období pí s e aj svoje Krvavé sonety.625 Hviezdoslav s radosťou

priví tal zaloz enie 1. C SR a vní mal ju ako oslobodenie a splnenie sna na rodny ch buditeľov. Hviezdoslav sa

stal v novej republike ikonou. S roba r mu pred smrťou zabezpec il doz ivotnu rentu a symbolicky ho uz

stare ho a bezvla dneho urobili c lenom Na rodne ho zhromaz denia. Pozoruhodne su symbolicke slova

z Hviezdoslavovej posmrtnej ago nie, o ktory ch pí s e Winkler: „Básnik blúznil. Hovoril o dvoch zábradliach,

popri jednom idú ľudia pred ním, popri inom oproti nemu. Tých, čo idú pred ním, nemôže dobehnúť, čo idú za

ním, nemôžu ho predbehnúť.“626 Je ta to ves tba symbolom nastupuju cej genera cie DAVistov a v tej dobe

stagnuju cich slovensky ch konzervatí vcov? To sa nikdy nedozvieme. V kaz dom prí pade Novomesky

Hviezdoslava ocen uje. Pri prí lez itosti 25. vy roc ia smrti o n om Novomesky pí sal ako o osobnosti, ktora sa

„vyjadrovala rečou kvetín“, ktora rozvinula idey, ktore sa stali za konom na rodne ho a spoloc enske ho z ivota;

ocen uje jeho vyznania o c loveku, rodine, na rodoch a kmen och a c lovec enstve. V jeho poe zii videl napa tie

medzi nebom a zemou, rea lne a pravdive , „neskreslené videnou, špinavou, zgniavenou a biednou zemou -

medzi bohom a človekom, medzi skutočnosťou a ideálom.“627 Vní ma ho vznes ene a veľkolepo ako „ideolo ga

medzi kvetinami“, „kubí nskeho filozofa“, pripisuje mu poznanie zeme a c loveka. Pavlovi Orsza ghovi

Hviezdoslavovi sa venuje vo viacery ch textoch – pripomí na nadc asovosť Krvavých sonetov ako vzdoru

proti vojne, jeho humanizmus a solidaritu s bežným človekom, ktora je blí zka socializmu. Vs í ma si, z e

na boz enstvo nie je v jeho diele definovane ako nezvratnosť osudu (na boz enstvo je dielo „ľuďmi nastolené

a ľuďmi tiež zmeniteľné“628), ba naopak, osud ma c lovek v ruka ch, c o je veľmi vy znamne pre interpreta ciu

jeho diela. Novomesky objavuje stať, kde Hviezdoslav vní ma rok 1905 ako kvas Slovanstva. Tak ho vní ma

ako nadc asove ho priaznivca novej revolu cie Slovanov. Pripomí na, z e Hviezdoslavove dielo je nedocenene ,

na rod ho nepochopil a na veľke ho ba snika zabudol. „Nech je to konkrétny humanizmus, nesmierna

a nezištná viera v ľud odpor k necnostiam, v ktorých tonie, odpor ku koristníctvu, ktorý jedine je schopný

prekonať i staré nepriateľstvá medzi národmi, ako i viera v Slovanstvo a jej praktická stránka pre nás, blízky

a bratských vzťah k Čechom,“629 ocen uje Novomesky odkaz Hviezdoslava. Opa tovne sa mu venuje v c la nku

Slovenský národný mysliteľ z roku 1939. Rok vzniku naznac uje, z e Novomesky v dobe, v ktorej z ije

pripomí na Hviezdoslava pra ve pre jeho s í renie pravdy: „Lebo okrem víťazstva pravdy a práva všetkých a pre

všetkých iné víťazstvo nejestvuje.“630

Hlasisti Makovicky a S kavran v tomto období objavuju Tolstoja, mysticky Andrej Kmeť zaklada Slovensku

muzea lnu spoloc nosť (1895), v slovenskej litera rnej vede vyda va Jaroslav Vilček Dejiny literatúry

slovenskej (podľa Vilc eka je Janko Kra ľ prvy m slovensky m komunistom).

Su c asťou vy voja druhej polovice 19. storoc ia bol aj vznik Novej slovenskej s koly v Martine (opak starej

s koly, ktoru predstavovali Daxner, Francisci, Hurban, C ulen, Paulí ny-To th), ktora si realisticky

uvedomovala, z e raku ska vla da nikdy neuzna rovnopra vnosť Slova kov. Rovnako naivne vs ak presadzovali

orienta ciu na Pes ť. Podobne, ako Janko Kra ľ, spoc iatku verili v solidaritu s nemaďarsky mi na rodmi a preto

sa pripojili v roku 1868 k maďarskej krajnej ľavici. Nesko r sa vs ak snaz ili hľadať spojencov u majetny ch,

c o skonc ilo prí klonom k reakcii, k maďarskej snemovej pravici (ta v roku 1875 zanika ). To viedlo k rozkolu,

spo sobene mu ro znorodosťou c lenov – hlavny mi predstaviteľmi boli Jan Nepomuk Bobula, Jan Pala rik, Jan

624 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.154 625 „A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Kresk spráskal pušiek, zahrmeli delá: zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd ň, kde bleskom kmitla hrozná Astarot. A jak v žne postať zbožia líha zrelá pod kosou, radom váľajú sa telá, v ceng šabieľ špľachce čerstvej krvi brod...“ P. O. Hviezdoslav: Krvavé sonety 626 WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin: Matica Slovenska . 1998. ISBN 80-7090-500-X, s.170 627 NOVOMESKY , L. Hviezdoslav a dnes ok. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s. 171 628 NOVOMESKY , L. C í m je Hviezdoslav blí zky dnes ku. In. Zväzky a záväzky.. Bratislava: Pravda. 1972. s. 352 629 NOVOMESKY , L. Hviezdoslav do vlastní ctva nas ich myslí . In. Zväzky a záväzky.Bratislava: Pravda.1972. s.354 630 NOVOMESKY , L. Slovensky na rodny mysliteľ. In Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s.187

Stra

na1

32

Mally Gusarov; svetska inteligencia Kajuch, Grajchman, Boor; kle rus Blaho a Nova k, podnikatelia Pozech

a Zarzetsky a napokon s tudentske krí dlo Andrej Kmeť, Pretor, C ajd.

Na konci 19. storoc ia sa hla sia ku slovu aj hlasisti (Blaho, S roba r, De rer). Janko Jesensky kritizuje

slovenske malomes tiactvo (dielo Demokrati), Kukuc í n publikuje Dom v stráni, objavuje sa motí v dediny

v poviedkovej tvorbe Jozefa Gregora Tajovske ho, rozs iruje sa ochotní cke divadlo. V roku 1896 vznika

C eskoslovenska jednota a zac í na sa rozví jať c echoslovakizmus. Pod vplyvom ruskej revolu cie (1905) sa na

Slovensku zac í na oz ivovať robotní cke hnutie a vycha dzaju prve slovenske robotní cke noviny.

Druha polovica 19. storoc ia sa stala po dou pre obnovenie c eskoslovenskej vza jomnosti, vznikol novy

priestor pre vznik prvej C eskoslovenskej republiky. Korene c eskoslovenskej vza jomnosti nacha dzame uz u

Ja na Kolla ra, Pavla Jozefa S afa rika, ktorí spolupracovali s c esky m na rodny m hnutí m pod vedení m Frantis ka

Palacke ho, Jozefa Dobrovske ho a ďals í ch. V roku 1882 vznikol spolok Detvan, ktore ho cieľom bolo

zdruz ovať C echov a Slova kov a do jeho c innosti sa zapojili osobnosti ako Vavro Šrobár, Ladislav Nádaši

Jége, Ivan Krasko, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín a mnohí ďals í . Koncom 19. storoc ia vznika v

Prahe C eskoslovenska jednota, ktora podporovala vzdelanosť kultu ru Slova kov a na prelome storoc í

vznika kolektí v tzv. hlasistov usiluju cich o c esko-slovenske zjednotenie. Vyvrcholení m ty chto sna h bol

vznik I. C eskoslovenskej republiky, 28. 10. 1918. Otvorila sa tak cesta k na rodne mu oslobodeniu, ktore sa

dovr s ilo Kos isky m vla dnym programom a federalizovanou C eskoslovenskou socialistickou republikou.

Vajansky , Je ge, Slanc í kova , Hviezdoslav, Kukuc in, Tajovsky , Timrava, S tefa nik, Masaryk, Kukuc í n, Krasko,

Lajc iak to su uz vs etko osobnosti aj zac iatku 20 storoc ia. Mnohí z nich su ins pira ciou dodnes.

Zac iatok 20. storoc ia je v znamení sociálnych revolt a nepokojov. Ich zmapovanie je v su c asnej dobe

pomerne na roc ne , fakty a informa cie su manipulovane a u c elovo zamlc iavane . Veľmi dobry m zdrojom pre

tieto informa cie su kroniky. Po ukonc ení 1. svetovej vojny, v roku 1918 Slova ci a C esi spí sali v USA

Pittsbursku dohodu o zriadení s ta tu, v ktorom malo mať Slovensko samostatnu spra vu. 18. okto bra 1918

bolo v USA vypracovane a zverejnene Vyhla senie c eskoslovenskej samostatnosti – Washingtonska

deklara cia. Kamenec hovorí o c eskoslovenskom z ivote v nasledovny ch etapa ch:

1919–22: budovanie elementa rnych kultu rnych Ins titu cií , poslovenc enie/ poc eskoslovenc enie kultu rneho

z ivota, budovanie s ko l, umelecky ch, osvetovy ch a vedecky ch, ins titu cie odmaďarizovanie;

1922-30. roky: masí vny rozvoj slovenskej kultu ry, kultu ra sa sta va su c asťou politickej propagandy.

Davistom sa na Slovensku spoc iatku nedarilo presadzovať komunisticke idea ly proti mes tiackym u tokom.

Podľa Dubnic ku je prí c inou slovenske ho reakc ne ho konzervativizmu dedic ny za kon o po de. V C echa ch

ví ťazili socialisti aj preto, z e raku ske pra vo, odlis ne od uhorske ho prizna valo pra vo na po du iba

najstars iemu synovi. To bolo prí c inou vzniku proletaria tu a ľudí bez po dy. Vzťah DAV-u ku konzervatí vne

orientovanej slovenskej inteligencii bol (ako uz bolo povedane ) spoc iatku radika lne odmietavy . Po vojne sa

situa cia zmenila. Hľadanie harmo nie a potreba zí skať k spolupra ci vs etky ch pri vytva raní kultu ry,

kultu rnych ins titu cii viedla k zmiereniu a spojeniu moderny ch iniciatí v s tradic ny mi hodnotami na rodnej

kultu ry. I. C SR, bola plna protikladov. Naprí klad vojna po vzniku Slovenskej republiky ra d, s, prvy m

pokusom o socialisticku revolu ciu na Slovensku. Pomoc Maďarov tomuto pokusu bola nielen neu spes nou

realiza ciou sna Janka Kra ľa, ale bola interpretovana aj pokus o obnovenie Uhorska. O ty chto udalostiach

pí sal aj Toma s Winkler v c la nku Rozkaz generála Honnocquea. Politika agra rnikov-hlasistov (Medvedecky ,

S roba r, Hodz a, Blaho, S tefa nek) zasta vaju cich c eskoslovensky koncept predpokladala rozdelenie C eska

a Slovenska na – priemyselnu (C esko) a agra rnu c asť (Slovensko). Za toto ich napa dali c asto i DAVisti.

Socia lni demokrati (De rer, Lehocky , od ktory ch oddelili komunisti - KSC ) sa spoliehali najma na strednu

vrstvu a inteligenciu. S pomocou c eskej inteligencie vznika v roku 1919 Univerzita Komenske ho, obnovuje

sa Matica Slovenska (podpredsedom je Hviezdoslav), krajina je rozdelena na 22 z u p, 6 veľz u p (1923),

centrom vy konnej moci je praz ska vla da a prezident; za konodarnu moc ma parlament – snemovn a a sena t;

vzorom je francu zska u stava. V 20. rokoch vznika Slovenske na rodne divadlo, avs ak funguje na amate rskej

Stra

na1

33

u rovni, c o c asto kritizuje vo svojich textoch Novomesky a poukazuje na mes tiacky prí stup tejto ins titu cie

ku repertoa ru. V roku 1921 je po smrti Ja na Lajc iaka vydane prve sociologicke , na evolucionizme zaloz ene ,

dielo na Slovensku – Slovensko a kultu ra. Novomesky pomerne c asto vo svojich textoch reaguje na

pokrytectvo dobovej tlac e a najma na elity . V nekrolo goch dobou nedoceneny ch autorov. V texte Nečítané

dielo a pomník z roku 1937, sa venuje odhaleniu pomní ka Vladimí rovi Royovi pripomí na pokrytectvo ty ch,

ktorí mu tento pomní k odhalili: „Tá istá národná reprezentácia, ktorá bola – nie svedkom, ale – príčinou

Royových krušných dní v posledných časoch jeho života. Ktorá nie že si živého Roya nevedela vážiť, ale

znevažovala ho.“631 V c la nku Heslá vysvetľuje rozpor v Royovom z ivote – rozpor medzi ba snikom a verny m

sluhom cirkvi i vlasti. Ocen uje autorov Smreka, Gašpara, Hrušovského, Nižňanského, Borinova,

Urbana a doda va: „Život oravského sedliaka pripútaného k rodnej hrude zavše Milko U., no platí o ňom to

isté, čo o I. Fritsovi. ... Poézia vatristov, ako som už spomenul, nie je biľagovaná dajakým novým smerom, je

prostá, povedal by som naivne milá. – Vynímam Vámošov moderný postoj.“632 V 30. rokoch prepukne naplno

hospoda rska krí za, DAVisti podporuju a medializuju demons tra cie (s pecia lne krvave Kos u ty, kde po

s trajku zemorobotní kov zomieraju traja ľudia). Spoloc nosť sa zac í na za roven fas izovať, na c o je

Novomesky organizuje Trenc iansko-teplicky zjazd spisovateľov, kde sa pod vplyvom rastu cej popularity

Hitlera kolektí vne vyhran uju voc i barbarstvu a fas izmu spoloc ne viacere pru dy. Nasleduje temne obdobie

protektora tu C echa a Morava a Slovenske ho s ta tu, ktore sa konc í az Slovensky m na rodny m povstaní m. To

je za kladom pre vznik novej s ta tnosti a nove ho konceptu na rodnej kultu ry. DAVisti su vo vojnovom období

skutoc ne avantgardou a pokrac ovateľmi S tu rovcov. Po vojne koncipuju Novomesky , Clementis a Husa k

novy koncept kultu ry slovensky ch komunistov.

MULTIKULTI ALEBO NA RODNA KONTINUITA A INTERKULTU RNY DIALO G? Dnes z ijeme v hypermodernej dobe. V c ase pí sania tejto s tu die vo svete

aplikuju globa lny korpora tny kapitalizmus. To sa prejavuje aj v kultu re,

ktoru valcuje konzum, individualiza cia, macdonaldiza cia - vznika globa lny

disneyland.633 Lipovetsky v knihe Globalizovaný západ pí s e: „Nachádzame

sa v dobe, kedy sa presadila a s veľkou silou sa rozrastá tzv. kultúra

“tretieho typu”, akási nadnárodná hyperkultúra, ktorú sme s J. Serroyom

nazvali culture-monde, svetokultúra. Zo vznešenej sféry kultúry chápanej

ako život ducha zostupujeme do “kultúrneho kapitalizmu,” kde sa kultúrny a komunikačný priemysel

presadzuje ako nástroj ekonomického rastu a pohybu. ... Kultúra biznisu všade víťazí, stavia sa na obdiv v

médiách a magnetickou silou na seba púta ľudské túžby a nádeje. Za vlády hyperkapitalistickej svetokultúry

úspech znamená to isté, čo peňažný zisk, premena v celebritu, status “človek, ktorý prerazil. ... Pod zásterkou

dominantného kozmpolitizmu sa presadzuje implicitne totalitný projekt: indivíduum zbavené

631 NOVOMESKY , L. Nec í tane dielo a pomní k. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. s 306 632 NOVOMESKY , L. Vatra, litera rny a umelecky c asopis. In Manifesty a protesty. Výber zo statí a príspevkov o kultúre a umení 1924 – 1937. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha. 1970. s. 10 633 Svet pra zdnoty a opustenosti, virtualiza cie z ivota, svet odcudzenia, svet individualiza cie v ktorom je c lovek konzumu vlastne osamely . Zaují mavo tu to situa ciu popisuje filozof Jean Baudrillard v texte Simulacra and simulation: „Disneyland je dokonaly m modelom zamotane ho usporiadania simulakra. Je to v prvom rade hra ilu zií a preludov: pira ti, bojisko, budu cnosť, atď. Tento imagina rny svet by mal zabezpec iť u spech opera cie. C o vs ak la ka davy najviac, je nepochybne spoloc ensky mikrokozmos, na boz enska , miniaturizovana rozkos zo skutoc nej Ameriky, z jej obmedzení a radostí . C lovek zaparkuje vonku na parkovisku, potom stojí v rade vnu tri, az nakoniec skonc í u plne opusteny pri vy chode. Jedina fantazmago ria v tomto imagina rnom svete spoc í va v nez nosti a la skavosti davu – a v dostatoc nom, ba az nadmernom mnoz stve vyna lezov potrebny ch na dotvorenie tohto pestre ho, rozmanite ho efektu. Kontrast s absolútnou osamelosťou na parkovisku – ktorý je akýmsi autentickým koncentračným táborom – je dokonalý. Alebo, leps ie povedane , vnu tri bombasticka pompa vyna lezov magnetizuje dav v usmerneny ch tokoch, ky m vonku je samota usmern ovana len na jeden jediny vyna lez – na automobil. Nevs ednou zhodou na hod (hoci je nepochybne do sledkom oku zlenia vlastne ho tomuto svetu) je tento zamrznuty detsky svet stelesnení m predsta v c loveka, ktory bol sa m zmrazeny : Walt Disney, ktory c aka na svoje vzkriesenie zvy s ení m teploty o 180 stupn ov Celzia.”

Stra

na1

34

všetkého, čo z nej činilo osobu, je podrobené kontrole liberálnej ideológie.“634 Je u nikom z tejto

bezna deje posilnenie na rodnej a loka lnej kultu ry? Kulturologic ka Zuzana Slus na vo svojej knihe Aspekty

a trendy súčasnej kultúry, kde podrobny m spo sobom analyzuje su c asne procesy v kultu re, pí s e: "Ak

spoločenstvo nebude tradícii prisudzovať žiadne hodnoty a jeho členovia s tradíciou (alebo jej zložkami)

nebudú spájať žiadne konkrétne funkcie a nebudú ju oživovať opakovaním, tradícia prestane byť živá a hrozí,

že stratí svoje opodstatnenie a zanikne."635 Slus na pí s e o u padku kultu ry v hypermoderne, ale aj o ries eniach

u niku z marazmu – spoluu c asti, zdieľaní , prez í vanej a autentickej kultu re ako protipo le konzumu

a individualiza cie.636 Vy zvou pre novy ch kultu rnych anima torov a pracovní kov v kultu re je teda obrodenie

loka lnej kultu ry, posilnenie socia lnych va zieb, obnovenie a revitalizovanie tradí cií (historicky ch,

etnologicky ch, vedecko-technicky ch, umelecky ch a pod.; u zemia, hodno t, zvykov, minulosti, tradí cie aj

materia lnych artefaktov) v lokalita ch a predovs etky m poukazovanie na prez í vanie autentickej kultu ry.

V su c asnej hypermodernej dobe, kedy sa koleso dejí n otoc ilo spa ť do feudalizmu (vla dnu ca trieda

pripomí na sko r feuda lnu s ľachtu), prí padne je vy stiz ny termí n korpora tny c i neolibera lny fas izmus, ktory

je radika lnym vyu stení m neolibera lneho kapitalizmu, je opa ť do lez ity boj na rodov o oslobodenie spod

socia lnej neistoty, ale i boj za záchranu vlastnej kultúry, ktora c elí obrovske mu tlaku v podobe globálnej

mediálnej idiotizácie západnej spoločnosti (disneylandiza cia, macdonaldiza cia, individualiza cia,

virtualiza cia, masifika cia, komercionaliza cia a komodifika cia kultu rnych statkov). Mnohe trendy

predpovedaju na vrat tzv. druhej modernity, ktora bude spa ta s nasledovaní m veľky ch mien minulosti

(Rousseau, Goethe, Plato n, Hegel, Komensky ). Pra ve preto je do lez ite znova si pripomenu ť odkaz nielen

s tu rovcov a davistov, ale í sť ďalej a oceniť vs etky pokrokove prvky v na rodny ch dejina ch. Udalosti, kedy sa

doka zal ľud vzbu riť a pretrhnu ť okovy aj za cenu z ala rov a hrdelny ch trestov. Súčasná slovenská ľavica

akosi zabúda na kultúrnu rovinu, ktora je mimoriadne do lez ita . Su c asne ľavicove hnutia preberaju

ideolo giu multikulturalizmu,637 ktora na rozdiel od progresívneho socialistického internacionalizmu

vycha dza z prostredia pravicovo neolibera lneho (koncept „melting pot“ v USA). V socialistickom

internacionalizme a interkultu rnom dialo gu638 maju na rody svoje u lohy a je zachovana taktiez ich

jedinec nosť, pric om programovy multikulturalizmus je naopak masovou kultu rnou smrťou pre na rody.

Pra ve koncept na rodnej kultu ry, zaloz eny na vs eslovanskej vza jomnosti a kultu re pre s iroke vrstvy, ktory

koncipovali intuití vne a spoloc ne Novomesky , Clementis a Husa k je historicky overenou hodnotou pre

budu cnosť slovenskej kultu ry. A funkc ny m na strojom je osveta - osvetova c innosť v spoloc nosti nie je

novinkou, ale overenou sche mou v historickej kontinuite odkazu „činnosti fándlyovcov z bernolákovskej

družiny, potom štúrovcov, matičiarov z čias rozkvetu Matice slovenskej za Uhorska, veľkých priekopníkov

družstevníctva, pokrokárov z okolia Hlasu, nadväzuje skrátka na najväčšie a po zásluhe najviac spomínané

634 LIPOVETSKY , G., JUVI N, H. Globalizovaný západ. Praha: Prostor. 2012 635 SLUS NA , Z. Aspekty a trendy súčasnej kultúry. Bratislava: Na rodne osvetove centrum. 2013. s. 105 636 “Kultu rou sa stal aky koľvek produkt, najma ak je z iadany c i spada do oblasti za bavy. Rastie pocit ty ch, c o uprednostn uju po z itok, rozkos , za bavu pred aktivitou, spoluúčasťou a autentickým zážitkom z tvorby. Kreativita je jednou z kľu c ovy ch ľudsky ch schopností – ak ju c lovek prestane pouz í vať a zdokonaľovať, stratí nielen tu to jedinec nu schopnosť, ale aj c asť svojej vy luc nosti. Kreativitu a aktivitu ľudí oslabuje konzum a pasí vnej prí jmanie ponu kane ho, prehlbuju ca sa individualiza cia naru s a socia lne va zby. Svet nie je rozdeleny len hospoda rsky c i politicky, ale c oraz vy raznejs ie sa zac í na prejavovať tzv. nove , kultu rne rozdelenie sveta. C lovek nesmie upadnu ť do apatie a pasivity: kultu ru musí vní mať ako to, c o zaisťuje a umoz n uje jeho bohaty a plnohodnotny z ivot, ale za roven vyz aduje vedomu u c asť. … Vhodny mi aktivitami mo z eme c loveka ako indiví duum aj ako tvorcu socia lnych kolektí vov stimulovať na intenzí vnu u c asť a za ujem o dianie v lokalite a regio ne. …Aj v pluralitnej a mnohokultu rnej spoloc nosti maju svoj vy znam opodstatnene faktory, ktore c lenov kolektí vu zjednocuju , umoz n uju im cí tiť sa s ostatny mi ako MY”. Do lez ity m pritom je poznanie, zdieľanie a ďals ie pretva ranie “spoloc enske ho”: u zemia, hodno t, zvykov, minulosti, tradí cie aj materia lnych artefaktov (kultu rneho dedic stva).” SLUS NA , Z. Aspekty a trendy súčasnej kultúry. Bratislava: Na rodne osvetove centrum. 2013. s. 112 637 Multikulturalizmus- je stav prelí nania a koexistencie ro znych kultu r na urc itom u zemí , ale aj vla dna politika, ktora podporuje existenciu viacery ch odlis ny ch kultu rnych skupí n 638 Interkultu rny dialo g- proces, ktory vedie k res pektu pri vy mene a kontaktu medzi jednotlivcami, skupinami a organiza ciami s rozdielnym kultu rnym pozadí m a na zormi. Cieľmi tohto dialo gu je hlbs ie pochopenie rozdielnych perspektív, zvýšenie spoluúčasti, slobody a schopnosti robiť rozhodnutia, podporovanie rovnosti, a podporovanie kreatívneho procesu.

Stra

na1

35

úsilia v našich národných dejinách,“639 ako doda va Novomesky . Lubos Blaha v rozhovore pre DAV DVA

odpovedal na ota zku na rodnej suverenity a sporu multikulti a internacionalizmu nasledovne: „Uvedomil

som si to keď som si prečítal Davida Harveyho, bristského marxistu. A ďalších antiglobalistických či

alterglobalistických autorov, či už radikálnejších ako Walden Bello, alebo aj umiernených, ako Dani Rodrik.

Prázdny, individualistický liberálny kozmopolitanizmus je častokrát iba nástrojom západného imperalizmu

veľmocí. Vo svete je mnoho kultúr, národov, komunít, ktoré nedokážete vtesnať pod kategórie liberálneho

západného diskurzu a je arogantné a šovinistické sa o to snažiť. Liberálna ľavica na Západe častokrát iba

robí užitočných idiotov nadnárodnému kapitálu. Tým, že kope do štátu, kope do jedinej inštitúcie, ktorá ešte

dokáže vzdorovať nadnárodnému kapitálu. Preto v tomto treba byť veľmi opatrný. Na druhej strane ľavica

nikdy nesmie skĺznuť do primitívneho nacionalizmu. Štát je nástroj, ako brániť sociálny zmier, nie účel osebe.

Kľúčom je triedna solidarita. Základom je, že treba rešpektovať ľudí v konkrétnom historickom a

geografickom prostredí a nepremieňať ich na matematické podmnožiny v liberálnych abstrakciách.“ Rozdiel

medzi tzv. ľavicou a tzv. pravicou je v euro pskych s truktu rach asi ako rozdiel medzi Pepsi a Coca-Colou.

Konzervativizmus a liberalizmus je v 21. storoc í (v prostredí strednej Euro py) vní many odlis nou

interpreta ciou nez v 19. storoc í . Ky m libera l 19. storoc ia bojoval za slobodu v kontexte oslobodenia od

feuda lnych alebo v iny ch spoloc nostiach- kapitalisticky ch okov s cieľom prebudenia revoluc ny ch ma s,

ktore mali zvrhnu ť spoloc ensky syste m zaloz eny na nadvla de vys s í ch tried a socia lneho u tlaku; su c asny

liberalizmus v jeho najdegradovanejs ej a najvulga rnejs ej forme (tzn. neoliberalizmus) pra ve ty mto vys s í m

triedam poma ha v upevn ovaní ich (dovolí m si povedať) neofeudálnych pozícií. A podobne to ma me

otoc ene i s cha paní m konzervativizmu. Ky m v 19. storoc í bol cha pany ako reakciona rstvo, krok spa ť,

popieranie ideí Veľkej Francu zskej revolu cie, lojalita rez imu, vys s í m triedam a ich za ujmom; v su c asnosti

su pra ve mnohí konzervatí vci (aspon sa tak nazy vaju ) c asto najradika lnejs ie naladení proti

establishmentu. Istez e, toto cha panie je zjednodus ene a aplikovane na pojmy v diskurze striktne

stredoeuro pskom, napriek tomu je ťaz ke oc aka vať, z e sa v blí zkej dobe toto cha panie liberalizmu

a konzervativizmu a v tomto prostredí zmení . Da sa teda povedať, z e socialistické ideje stoja v jednom

za stupe s revolučným demokratizmom štúrovcov, kresťanskou etikou a spoloc ne sa bu ria proti

úpadku liberálneho sveta zaloz enom na voľnom trhu a devalvácii kultúrnych hodnôt, etiky a

morálky. Aky je vlastne vzťah na rodnej kultu ry a hypermodernej doby? Po odpoveď na tu to ota zku je

potrebne vra tiť sa do u vodu. V 21. storoc í bude opa tovne nutne prebudiť kultu ru na roda a prispieť tak

novy m dielom do kultu rnej stavby na rodnej kultu ry. To je aktualiza cia kultu rneho konceptu, ktory

predstavil Laco Novomesky . A na za ver es te jedna ba sen :

Po clivú tieseň tiesní, ktorú treba vyplakať, alebo aspoň vykričať, a celú, aby nás časom nerozhryzla zdnuka: po číru zvedavosť, čo asi na to smrť,

keď vstúpi v nás a vo mne do vlastného bytia; až po ten záchvev čo sa volá láska, proste len láska hoci ňou, iba ňou bŕani život zraňovaniu

a iba ňou je schopný uniesť úklady a prieky...

Laco Novomesky

639 NOVOMESKY , L. Nas a osvetova sluz by. In. Zväzky a záväzky. Bratislava: Pravda. 1972. s.234

Stra

na1

36

NAPÍSALI O KNIHE HODNOTENIA RECENZENTOV

„Na tému každej knihy, na autorskú metódu, i na názory autora samotného vždy možno mať rôzne, azda aj protirečivé názory. Perného štúdii o Novomeskom však nemožno poprieť, že ide o solídne spracovaný materiál, ktorý Spoločnosť Ladislava Novomeského po zásluhe odmenila knižným

vydaním. Autorovi nechýba cit pre syntézu, invencia a tvorivý zápal. V intenciách svojich východiskových postojov poctivo spracoval rad známych, i menej známych faktov a dotvoril tak

obraz velikána slovenskej kultúry 20. storočia.“ prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., filozof, esejista, kulturológ, Žilinská univerzita, Fakulta humanitných vied, Katedra filozofie

„Novomeský, básnik, politik a publicista, v slovenskej dedine vždy tak trochu nevítaný a naopak, uznávaný i za humnami, je určite osobnosťou, o ktorej je ešte stále čo písať a ktorá nám taktiež má stále čo povedať. Prínosom tejto publikácie je predovšetkým faktografická precíznosť, s ktorou autor pristupuje k mapovaniu osobnosti Novomeského, ako i množstvo literatúry, na ktorú

odkazuje a „s láskou starého antikvára“ tak popularizuje cenné pramene, žiaľ mnohokrát zapadnuté prachom. Občasnú nekritickosť v hodnotení vyrovnáva odvahou v prístupe, zapálenom a zásadne

odlišnom od prác uväznených v súčasnom spoločenskom diskurze, šablónovito opakujúcich: „Novomeský - veľkosť a tragédia jednej osobnosti“ - veľkosť básnika verzus tragédia jeho viery v komunizmus. Kniha, ktorú držíte, vyjadruje opak. Nie je žiadny Novomeský - básnik a Novomeský - politik, či „obeť ilúzie“. Je len jeden Novomeský, jeden človek, básnik, možný iba ako komunista.

Súčasť jednej európskej generácie, ktorej básnická forma by nikdy nevznikla a nebola by mysliteľná bez konkrétneho politického obsahu. Zároveň pevný pilier slovenskej kultúry a medzivojnovej

inteligencie, nikdy neopomínajúci ani tému národa, jeho dejín a osobností, akými boli štúrovci, ktoré svojím redukcionistickým prístupom síce „oberá“ o historickú autenticitu a zakorenenosť v bytostne konzervatívnom slovenskom prostredí, na druhej strane im však „pridáva“ sociálny

rozmer, tú niekedy až neuvedomenú trhlinu v tradícii a myšlienkovom vákuu doby, z ktorej občas bezprostredne vytryskne univerzalita v podobe neústupného aktu spravodlivosti a rovnosti. Táto

kniha rozsiahlo popisuje človeka, ktorý ako básnil, tak aj konal, tak i trpel a tak aj chyboval. Človeka, ktorý pomáhal, z titulu svojho vysokého postavenia, mnohým ľuďom predísť osobnej alebo

umeleckej perzekúcii v časoch konca 40. rokov - nie však z klientelistických pohnútok, ako to bolo časté napríklad u prominentov vojnového režimu, ale programovo - z nekompromisného

humanizmu. A do tretice, popisuje človeka, ktorý sa v našom kultúrnom priestore, znenazdania a doslova, zjavil, „vyliezol z rámu“, ako ktorýsi Don Quijote Cypriána Majerníka…“ Mgr. Tomáš

Klimek, právnik, publicista, aktivista a člen redakcie

„Autor ma zaujal ako mladík, študent, ktorý dokázal organizačne pripraviť spomienkové stretnutie k 110, výročiu narodenia L. Novomeského. Ale nielen to. Vystúpil aj s prejavom v ktorom sa, so

znalosťou faktov, ale najmä empatiou, zhostil pripomenutia Ladislava Novomeského ako integrálnej osobnosti slovenskej kultúry. V protiklade s akademickými autoritami, ktoré z Novomeského

vykliešťovali jeho politický – komunistický rozmer ( v dobovom nekomomunistickom aranžmá), on demonštroval integritu tohto velikána. Vycítil hlbokú spojitosť kultúrneho činiteľa , politika a človeka. Bol som veľmi zvedavý na prácu L. Perného o Novomeskom, ktorou zavŕšoval svoje

vysokoškolské štúdium. Myslím, že Spoločnosť L. Novomeského vydaním tejto práce vzdáva hold nielen osobnosti, ktorú svojou činnosťou pripomína, ale aj odvahe mladého autora písať „proti vetru“. Nepodliehať dobovej móde, a vlastnou pravdou, formovať nadčasovú pravdu. Lebo pre

osobnosti veľkosti L. Novomeského bol a je zmysel ich života, v inšpirácii svojich nasledovníkov. A v Lukášovi Pernom prebýva duch Laca Novomeského. To je pre Lukáša výzva, záväzok i puto.“ Ing.

Juraj Janošovský, žurnalista, člen redakcie , Alternatívy.sk, organizátoreň Stálej konferencie radikálnej ľavice

Stra

na1

37

REGISTER (pozn. v za tvorke c í slo strany)

Apollinaire (12,40,41,55), Aragon(11,39,55-6) Belluš (34),Bittner (36), Baudelaire (37-8,55-7), Breton (39,55,103), Beneš (13,14,59,63,64,67, 73,78), Bernolák (22,75,104,107), Bucharin (24,30), Bagar(31,32-46), Biebel (22,24,41), Bednár (42), Bouilier(43), Barbusse(49),Beethoven(54),Bergamin(56), Bakunin(56,59,71,104) Clementis (9, 14,17-19,48,50-1,64,70,77,102), Chaplin (33,58), Claudel(39), Croce (43), Cornielle, P. (56), Camus (56), Cervantes (57), Cyril a Metod (43, 61),Čapek (69,71) Drug(11,15,24,47...),Dubček (17,84),Dostojevskij (26,58), Dewey (52), Desmoulions (55), Ejzenštejn (34,59),Einstein(52),Engels(47,55,61-3,72),Erenburg (31,47,50,57,59) Fándly (27-8,34,71-4,75,80,89),Fulla(35,48),Feuerbach(43,45),Freud(48,51),Fábry(47,77) Gottwald (10,13,18,19,47,49,63-4,67,73,78,81-2,102), Galanda (10,35,48,49), Gramsci (28), Gorkij (41,57), Gercen (57,104), Goethe (54), Gogoľ(57,56), Husák(15,18,21,46, 70,79,80,99), Holdoš (18),Horov (21,74), Hoffmeister(22, 35), Hochnut (23, 44),Hviezdoslav (30,70,71, 74,75,76,91), Hegel(28,43,54), Hollý(121), Hurban(44, 61,71,72,76), Hus(45,47), Herder(28,54,60), Hodža(48,65-6), Hlinka(74), Hašek(68-9), Jilemnický (12,14,41,46,51),Jesenin (12, 33, 37,38,40, 94), Jesenský (30,70,74, 76), Janáček (33,81), Kristus(43), Krasko (9,37,74,77), Kráľ,J.(12,37,55,70, 76-7,80), Kráľ,F.(51),Kollár (30,74,76), Koperník (93),Kundera (42),Kuzmány (44,74),Kostra(50), Kossuth (61), Komenský (21,75,86,93), London, J.(49,58, 85), Lukáč, E.B. (14,46, 49), Lenin (40,52-7,62-3,72,97), Lermontov(37,57), Lustig(42),Lajčiak(37), Lunačarskij(40,48,57-8,103),Lukács(56), Masaryk (50,67,70,81,86), Majakovskij (12, 33, 37-8,40,56), Majerník (35), Mejerchold (13,58), Mihálik (20-1), Mňačko (23, 42), Marx (9,10-19,22-9,30,36,43,46,48-9,60-2,71-7,80-8,97) Mináč (14,51), Muntzer (45), Mann (49), Major, Š. (49), Moliére (55), Machado (56), Mickiewic (56), Mácha (70,80) Nezval (12,13,23-439-40,4150), Neumann (41), Nejedlý (18,56,63,80,81), Nedbal (69), Němcová (80) Olbracht (34, 41, 63), Okáli (18-9, 48,50), Otčenášek (42) Poničan (14,19,46-8,50-1), Palárik (27,74), Puškin (28, 40, 56), Plicka (33), Parížska komúna (38,54,55), Pasternak (40,58), Pius XI. (44), Petöfi (56), Poe (55), Roy (9,37,74), Rázus (37), Rimbaud (38,39,53), Rolland(53,55), Remarque (55),Robespierre (54), Racine (55), Rotarides (72) Sládkovič (57,74), Seifert (24-5,40,64,68),Sarvaš(32), Smrek(14,49), Stalin (13, 25, 40-2, 55,69), Sekanina(14,56), Sinclair (59,85), Sartre (55), Siracký (39,48), Shaw,G.B.(49), Španielska občianska vojna (14), Široký(14, 19,26,27), Štúr(19,22-8,44,56,57,59,60-1,67,72,74-76,80,86,89,93,101,103), Špelina (33),Šmatlák (8,9,12,13,14,20,28,...), Ševčenko(56), Šalda(9, 64, 67), Šrobár (77) Teige (11,22,36, 40,68), Talich (22,100), Tito (30), Thorez (44 Tajovský(46,49),Trockij(52,62),, Tolstoj (56), Urx (9, 10, 38, 48, 50), Urban (14,22,44,49,61) Válek (4,19,21), Voskovec (24, 31), Vančura (24, 30), Vámoš (49), Vega L.(56), Wells, H.G. (58), Wagner (38),Wolker(12,38,40,64,69,70),Wilde (30,58), Werich (31), Verlaine (37,57), Villon (38,55)

Stra

na1

38

LUKÁŠ PERNÝ



Orginiálny podpis L. Novomeského

Vydavateľ: Spoločnosť Ladislava Novomeského Posudzovatelia: prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., Ing. Juraj Janošovský, Mgr. Tomáš Klimek Jazyková úprava: Mgr. Tomáš Klimek (s. 8-90), Ing. Juraj Janošovský (s.6,7, 110-133) Grafika: Mário Budinský, Michaela Fialová Zalomenie a grafika textu: Mgr. Lukáš Perný Náklad: 150 ks Vydanie: prvé Rozsah: 140 s. Rok vydania: 2017 ISBN 978-80-972558-0-0 Ean 9788097255800

Mgr. Lukáš Perný, 2017 Vydala Spoločnosť Ladislava Novomeského

Stra

na1

39

Stra

na1

40

Mgr. Lukáš Perný (*1991, Nové Zámky) je slovenský kulturológ a hudobník, básnik a kultúrny kritik. Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Magisterské štúdium ukončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave štúdiom diela Ladislava Novomeského. Píše tiež básne, hudobné, filmové a divadelné kritiky; interpretácie filozofických diel či eseje. Kultúrno-spoločenské kritiky, vedecké a vedecko-populárne práce

vydáva od roku 2012 na blogoch, Posterus, Slovo a časopisoch ZEM&VEK a DAV DVA.

„V intenciách svojich východiskových postojov poctivo spracoval rad známych, i menej známych faktov a dotvoril tak obraz velikána slovenskej kultúry 20. storočia. Autorovi nechýba cit pre syntézu, invencia

a tvorivý zápal.“ prof. Dalimír Hajko, DrSc., filozof, esejista, kulturológ, recenzent knihy

„V časoch, kedy sa zo školských osnov vytrácajú nielen davisti, ale i elementárny cit a pochopenie zmyslu slova, tvoriaceho názov ich skupiny, je veľmi potrebné, aby vznikali knihy, ako je táto. Knihy ako odpoveď na

vyhrotený individualizmus súčasnosti, a zároveň plné otázok smerovaných do minulosti, i budúcnosti.“

Mgr. Tomáš Klimek, právnik, aktivista, člen redakcie , recenzent knihy

„Myslím, že Spoločnosť L. Novomeského vydaním tejto práce vzdáva hold nielen osobnosti, ktorú svojou činnosťou pripomína, ale aj odvahe mladého autora písať „proti vetru“. Nepodliehať dobovej móde, a

vlastnou pravdou, formovať nadčasovú pravdu.“

Ing. Juraj Janošovský, žurnalista, člen redakcie , Alternativy.sk, recenzent knihy

Monografia s názvom Kultúrna revolúcia Laca Novomeského s podtitulom Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike skúma dielo slovenského básnika, politika, novinára, kritika, komunistického intelektuála, spoluzakladateľa skupiny DAV a povereníka pre školstvo a osvetu (1945-1950) Ladislava Novomeského. Cieľom práce bolo ucelene opísať Novomeského koncept spoločenského rozmeru kultúry, vzdelávania, vedy, náboženstva a umenia v socializme a zachytiť ako sa vyvíjali a formovali jeho postoje ku kultúre. A to z rôznych hľadísk – filozofického, politického i estetického. Iným delením je hľadanie súvislostí v štyroch dimenziách - internacionálnom, slovanskom, československom a národnom - slovenskom. Integrálnym doplnkom je prehľad jeho postojov a interpretácie historických a súdobých osobností svetovej i domácej kultúry. V textoch sa premieta aj historický kontext Novomeského pôsobenia od 20. do 70. rokov 20. storočia a celá kapitola venovaná praktickému pôsobeniu v úlohe povereníka (1945-1950). Monography Ladislav Novomesky's cultural revolution. Ladislav Novomesky about culture, art and politics deals with the topic of culture in works of Slovak poet, journalist, cultural critic, communist intellectual, co-founder of the DAV and the commissioner for education and culture in the years 1945-1950, Ladislav Novomeský. The aim of the work completes Novomeský cultural concept of socialistic education, science, religion and art by the published texts and speeches. This work mappes the geopolitical, cultural and political concept in international, Slavic, Czecho-Slovak and national Slovak relationships. Research include author's knowledge of the history and personalities present of world and national culture.

Ean 9788097255800 ISBN 978-80-972558-0-0

SPOLOČNOSŤ LADISLAVA NOVOMESKÉHO, 2017

Documents

Kultúrna revolúcia Laca Novomeského · 2019. 8. 15. · ALE JA PO SVOJICH SKU SENOSTIACH SO SVETOM NIC LEPS IE ... Monografia Kultúrna revolúcia Laca Novomeského je súhrn teórie